Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Azerbajdžanskou republikou na strane druhej o Rámcovej dohode medzi Európskou úniou a Azerbajdžanskou republikou o všeobecných zásadách účasti Azerbajdžanskej republiky na programoch Únie (05616/2014 – C8-0043/2014 – 2013/0420(NLE))

P8_TA(2016)0301 A8-0210/2016

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (05616/2014),

–  so zreteľom na návrh protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Azerbajdžanskou republikou na strane druhej o Rámcovej dohode medzi Európskou úniou a Azerbajdžanskou republikou o všeobecných zásadách účasti Azerbajdžanskej republiky na programoch Únie (05618/2014),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 212 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0043/2014),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zahraničné veci (A8-0210/2016),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením protokolu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Azerbajdžanskej republiky.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2016 o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 2/2016 na rozpočtový rok 2016: pripísanie prebytku za rozpočtový rok 2015 (09586/2016 – C8-0225/2016 – 2016/2051(BUD))

P8_TA(2016)0302 A8-0212/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(1), a najmä na jeho článok 41,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2016 prijatý s konečnou platnosťou 25. novembra 2015(2),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(3),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(4),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2007/436/ES, Euratom zo 7. júna 2007 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev(5),

–  so zreteľom na návrh opravného rozpočtu č. 2/2016, ktorý Komisia prijala 15. apríla 2016 (COM(2016)0227),

–  so zreteľom na pozíciu k návrhu opravného rozpočtu č. 2/2016, ktorú Rada prijala 17. júna 2016 a postúpila Európskemu parlamentu v ten istý deň (09586/2016 – C8-0225/2016),

–  so zreteľom na články 88 a 91 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0212/2016),

A.  keďže cieľom návrhu opravného rozpočtu č. 2/2016 je zahrnúť do rozpočtu na rok 2016 prebytok z rozpočtového roku 2015 vo výške 1 349 miliónov EUR;

B.  keďže hlavnými zložkami uvedeného prebytku sú kladný výsledok plnenia rozpočtu na strane príjmov vo výške 980 miliónov EUR, nevyčerpané výdavky vo výške 187 miliónov EUR a kurzové rozdiely vo výške 182 miliónov EUR;

C.  keďže na strane príjmov sú dvoma hlavnými zložkami úroky z omeškania a pokuty (180 miliónov EUR) a kladný výsledok plnenia vlastných zdrojov (1 071 miliónov EUR), z ktorých je odpočítaný negatívny výsledok z prebytkov, zostatkov a úprav (-537 miliónov EUR);

D.  keďže na strane výdavkov je nedostatočné čerpanie v oddiele III pomerne nízke, a to 78 miliónov EUR za rok 2015 a 14 miliónov EUR v prípade prenosov z roku 2014, zatiaľ čo v prípade ostatných inštitúcií dosahuje sumu 94 miliónov EUR;

E.  keďže vysoká miera čerpania v oddiele III zdôrazňuje tlak na platobné rozpočtové prostriedky, ktoré v roku 2015 stále predstavovali kľúčovú výzvu a v prípade ktorých sa očakáva, že sa znovu objavia v posledných rokoch súčasného viacročného finančného rámca (VFR);

1.  berie na vedomie návrh opravného rozpočtu č. 2/2016 predložený Komisiou, ktorého výhradným cieľom je zahrnúť do rozpočtu prebytok z roku 2015 vo výške 1 349 miliónov EUR v súlade s článkom 18 nariadenia o rozpočtových pravidlách a s pozíciou Rady k tomuto návrhu opravného rozpočtu;

2.  poznamenáva, že prijatie návrhu opravného rozpočtu č. 2/2016 zníži podiel príspevkov HND od členských štátov do rozpočtu Únie na rok 2016 o 1 349 miliónov EUR; opätovne naliehavo vyzýva členské štáty, aby využili príležitosť takéhoto spätného toku prostriedkov na to, aby dodržali svoje prísľuby týkajúce sa utečeneckej krízy a vyrovnali svoje príspevky s príspevkom Únie do dvoch špecializovaných trustových fondov Únie; so znepokojením konštatuje, že na jar 2016 členské štáty prispeli iba sumou 82 miliónov EUR do trustového fondu pre Afriku a sumou 69 miliónov EUR do trustového fondu Madad v súvislosti s krízou v Sýrii, pričom príspevky Únie dosahujú 1,8 miliardy EUR do trustového fondu pre Afriku a viac ako 500 miliónov EUR do trustového fondu Madad;

3.  trvá na tom, že namiesto úprav príspevkov z HND by rozpočet Únie mal mať možnosť opätovne využívať akýkoľvek prebytok vyplývajúci z nedostatočného čerpania rozpočtových prostriedkov alebo z pokút uložených spoločnostiam za porušenie práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže, aby tak mohol riešiť svoje potreby financovania, najmä v súvislosti s nedostatkom platieb; očakáva, že táto otázka sa vyrieši v rámci revízie VFR;

4.  schvaľuje pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 2/2016;

5.  poveruje svojho predsedu, aby vyhlásil opravný rozpočet č. 2/2016 za prijatý s konečnou platnosťou a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

6.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Dvoru audítorov a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 48, 24.2.2016. (3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884. (4) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1. (5) Ú. v. EÚ L 163, 23.6.2007, s. 17.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2016 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zaistenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sieťových a informačných systémov v celej Únii (05581/1/2016 – C8-0188/2016 – 2013/0027(COD))

P8_TA(2016)0303 A8-0211/2016

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (05581/1/2016 – C8-0188/2016),

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality švédskym Parlamentom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 22. mája 2013(1),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(2) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0048),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 76 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0211/2016),

1.  schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

2.  konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

3.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

4.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 271, 19.9.2013, s. 133. (2) Prijaté texty, 13.3.2014, P7_TA(2014)0244.

Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 6. júla 2016 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec pre označovanie energetickej účinnosti a zrušuje smernica 2010/30/EÚ (COM(2015)0341 – C8-0189/2015 – 2015/0149(COD))(1)

P8_TA(2016)0304 A8-0213/2016

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh Pozmeňujúci návrh 1 Návrh nariadenia Odôvodnenie 1 (1)  Európska únia je odhodlaná vybudovať energetickú úniu s výhľadovou politikou v oblasti klímy. Energetická účinnosť je kľúčovým prvkom rámca politík Európskej únie v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 a je kľúčovým faktorom zníženého dopytu po energii. (1)  Európska únia je odhodlaná vybudovať energetickú úniu s výhľadovou politikou v oblasti energetiky a klímy. Energetická účinnosť je kľúčovým prvkom rámca politík Európskej únie v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 a je kľúčovým faktorom zníženého dopytu po energii a obmedzenia emisií skleníkových plynov. Pozmeňujúci návrh 2 Návrh nariadenia Odôvodnenie 2 (2)  Označovanie energetickej účinnosti umožňuje spotrebiteľom prijímať informované rozhodnutia týkajúce sa spotreby energie výrobkov, a tým podporuje inovácie. (2)  Označovanie energetickej účinnosti umožňuje spotrebiteľom prijímať informované rozhodnutia týkajúce sa energeticky významných výrobkov, ktoré sú účinné a udržateľné, a tým významne prispieva k úspore energie a zníženiu výdavkov na energiu, pričom súčasne podporuje inovácie a investície do zvýšenia výroby energeticky účinných výrobkov. Pozmeňujúci návrh 3 Návrh nariadenia Odôvodnenie 4 (4)  Smernicu 2010/30/EÚ je vhodné nahradiť nariadením, ktoré si zachová rovnaký rozsah pôsobnosti, ale ktorým sa upravia a zlepšia niektoré jej ustanovenia s cieľom objasniť a aktualizovať ich obsah. Nariadenie predstavuje vhodný právny nástroj, keďže ukladá jasné a podrobné pravidlá, ktoré neposkytujú priestor na odlišnú transpozíciu členskými štátmi, a tým zabezpečuje vyšší stupeň harmonizácie v celej Únii. Regulačný rámec harmonizovaný na úrovni Únie, a nie na úrovni členských štátov, znižuje náklady výrobcov a zabezpečuje rovnaké podmienky. Harmonizácia v celej Únii zabezpečuje voľný pohyb tovaru v rámci jednotného trhu. (4)  Smernicu 2010/30/EÚ je vhodné nahradiť nariadením, ktoré si zachová rovnaký rozsah pôsobnosti, ale ktorým sa upravia a zlepšia niektoré jej ustanovenia s cieľom objasniť a aktualizovať ich obsah, pričom sa zohľadní rýchly technologický pokrok dosiahnutý v oblasti energetickej účinnosti výrobkov v posledných rokoch. Nariadenie predstavuje vhodný právny nástroj, keďže ukladá jasné a podrobné pravidlá, ktoré neposkytujú priestor na odlišnú transpozíciu členskými štátmi, a tým zabezpečuje vyšší stupeň harmonizácie v celej Únii. Regulačný rámec harmonizovaný na úrovni Únie, a nie na úrovni členských štátov, znižuje náklady výrobcov v celom hodnotovom reťazci a zabezpečuje rovnaké podmienky. Harmonizácia v celej Únii zabezpečuje voľný pohyb tovaru v rámci jednotného trhu. Pozmeňujúci návrh 4 Návrh nariadenia Odôvodnenie 4 a (nové) (4a)   Je vhodné vyňať z tohto nariadenia použité výrobky, čo zahŕňa všetky výrobky, ktoré boli uvedené do prevádzky a sprístupnené na trhu druhý alebo ďalší raz. Pozmeňujúci návrh 5 Návrh nariadenia Odôvodnenie 4 b (nové) (4b)   Keďže spotreba energie dopravných prostriedkov určených na prepravu osôb alebo tovaru sa priamo alebo nepriamo upravuje v iných právnych predpisoch a politikách Únie, je vhodné, aby boli aj naďalej vyňaté z pôsobnosti tohto nariadenia. Toto vyňatie zahŕňa prostriedky na prepravu, ktorých motor zostáva počas prevádzky na rovnakom mieste, ako sú výťahy, eskalátory a dopravníkové pásy. Pozmeňujúci návrh 6 Návrh nariadenia Odôvodnenie 7 (7)  Zvýšenie účinnosti energeticky významných výrobkov prostredníctvom informovaných rozhodnutí spotrebiteľov prospieva celému hospodárstvu Únie, stimuluje inovácie a prispeje k dosiahnutiu cieľov Únie v oblasti energetickej efektívnosti na roky 2020 a 2030. Zároveň umožní spotrebiteľom ušetriť peniaze. (7)  Zvýšenie účinnosti energeticky významných výrobkov prostredníctvom informovaných rozhodnutí spotrebiteľov a zvýšené spoločenské povedomie prospieva celému hospodárstvu Únie, znižuje dopyt po energii a šetrí peniaze za účty za energiu; Prispieva zároveň k energetickej bezpečnosti, poskytuje podnet pre výskum a inovácie v oblasti energetickej účinnosti a umožňuje sektorom, ktoré vyvíjajú a vyrábajú energeticky najúčinnejšie výrobky získať konkurenčnú výhodu. Prispeje tiež k dosiahnutiu cieľov únie v oblasti energetickej účinnosti do roku 2020 a 2030, ako aj environmentálnych a klimatických cieľov Únie. Pozmeňujúci návrh 7 Návrh nariadenia Odôvodnenie 8 (8)   V záveroch Európskej rady z 23. a 24. októbra 2014 sa stanovil na úrovni Únie indikatívny cieľ zlepšenia energetickej efektívnosti do roku 2030 v porovnaní s predpokladanou budúcou spotrebou energie najmenej o 27 %. V roku 2020 sa tento cieľ prehodnotí z hľadiska možnosti dosiahnuť na úrovni Únie zlepšenie o 30 % V záveroch sa taktiež stanovil záväzný cieľ EÚ dosiahnuť aspoň 40 % zníženie vlastných emisií skleníkových plynov do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990 vrátane 30 % zníženia emisií skleníkových plynov v odvetviach mimo ETS. vypúšťa sa Pozmeňujúci návrh 8 Návrh nariadenia Odôvodnenie 9 (9)  Zabezpečenie presných, relevantných a porovnateľných informácií o špecifickej energetickej spotrebe energeticky významných výrobkov uľahčuje zákazníkovi výber takých výrobkov, ktoré počas používania spotrebujú menej energie a iných základných zdrojov. Normalizovaný povinný štítok je účinným prostriedkom poskytujúcim potenciálnym zákazníkom porovnateľné informácie o spotrebe energie energeticky významných výrobkov. Mal by sa doplniť informačným listom výrobku. Štítok by mala byť ľahko rozpoznateľný, jednoduchý a stručný. Na tieto účely by základom informovania zákazníkov o energetickej účinnosti výrobkov prostredníctvom štítku mala zostať existujúca farebná stupnica s rozsahom od tmavozelenej po červenú. Zatriedenie využívajúce písmená od A po G sa ukázalo ako najúčinnejšie pre zákazníkov. V prípadoch, keď z dôvodu opatrení v oblasti ekodizajnu podľa smernica 2009/125/ES výrobky už nemôžu patriť do triedy „F“ ani „G“, tieto triedy by nemali byť na štítku vyznačené. Vo výnimočných prípadoch by sa to malo rozšíriť aj na triedy „D“ a „E“, i keď dosiahnutie tohto stavu je nepravdepodobné vzhľadom na to, že stupnica na štítku sa bude meniť, potom ako sa väčšina modelov výrobku dostane do dvoch najvyšších tried. (9)  Zabezpečenie presných, relevantných, overiteľných a porovnateľných informácií o špecifickej energetickej spotrebe energeticky významných výrobkov uľahčuje zákazníkovi výber takých výrobkov, ktoré počas používania spotrebujú menej energie a iných základných zdrojov, s cieľom dosiahnuť určitý výkon a tým znížené náklady na životný cyklus. Normalizovaný povinný štítok je účinným prostriedkom poskytujúcim potenciálnym zákazníkom porovnateľné informácie o energetickej účinnosti a absolútnej spotrebe energie energeticky významných výrobkov. Mal by sa doplniť o informačný list výrobku, na ktorý sa odkazuje v delegovaných aktoch prijatých podľa smernice 2010/30/EÚ, a ktorý môže byť dostupný v elektronickej podobe. Štítok by mal byť stručný, vychádzať z metodiky riadnych meraní a výpočtov a byť jasne rozoznateľný a zrozumiteľný. Na tieto účely by základom informovania zákazníkov o energetickej účinnosti výrobkov prostredníctvom štítku mal zostať existujúci súbor farieb s rozsahom od tmavozelenej po červenú. Známe zatriedenie využívajúce písmená od A po G sa ukázalo ako najúčinnejšie pre zákazníkov. Jeho jednotné uplatňovanie na skupiny výrobkov by malo zvýšiť transparentnosť a zlepšiť zrozumiteľnosť pre zákazníkov. V prípadoch, keď z dôvodu opatrení v oblasti ekodizajnu podľa smernice 2009/125/ES 1a už výrobky nemožno zaradiť do tried „F“ alebo „G“, tieto triedy by napriek tomu mali byť na štítku vyznačené tmavosivou farbou s cieľom zachovať jednotnú stupnicu A – G pre všetky skupiny výrobkov. Farebná stupnica s rozsahom od tmavozelenej po červenú by sa v tejto súvislosti mala zachovať pre zostávajúce vyššie triedy a mala by a uplatňovať na nové jednotky výrobkov umiestnených na trh. _______________ 1a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10). Pozmeňujúci návrh 9 Návrh nariadenia Odôvodnenie 10 (10)  Pokrok v oblasti digitálnych technológií umožňuje alternatívne spôsoby elektronického dodávania a vystavovania štítkov, napríklad na internete, ale aj na elektronických displejoch v obchodoch. S cieľom využiť takéto pokročilé možnosti by toto nariadenie malo umožňovať použiť elektronické štítky ako náhradu alebo doplnenie fyzického energetického štítka. V prípadoch, keď nie je jednoducho možné vystaviť energetický štítok, ako pri určitých formách predaja na diaľku či v reklamách a technických propagačných materiáloch, by potenciálnych zákazníkov bolo treba informovať aspoň o energetickej triede výrobku. (10)  Pokrok v oblasti digitálnych technológií umožňuje alternatívne spôsoby elektronického dodávania a vystavovania štítkov, napríklad na internete, ale aj na elektronických displejoch v obchodoch. S cieľom využiť takéto pokročilé možnosti by toto nariadenie malo umožňovať použiť elektronické štítky ako doplnenie tlačeného energetického štítka. Týmto nie je dotknutá povinnosť dodávateľa vybaviť každú jednotku výrobku tlačeným štítkom pre obchodníka. V prípadoch, keď nie je možné vystaviť energetický štítok by potenciálnych zákazníkov bolo treba informovať aspoň o energetickej triede modelu výrobku. Pre osobitné skupiny výrobkov by sa v delegovaných aktoch takisto mohli zaviesť alternatívne ustanovenia pre zobrazenie štítka pre malé výrobky, a pre identické výrobky vystavené spolu vo veľkých množstvách. Pozmeňujúci návrh 10 Návrh nariadenia Odôvodnenie 11 (11)  Výrobcovia reagujú na zavedenie energetického štítku vytváraním čoraz účinnejších výrobkov. Tento technický vývoj vedie k vzniku výrobkov patriacich najmä do najvyšších tried energetického označovania. Aby sa zákazníkom umožnilo náležité porovnanie, môže byť potrebná ďalšia diferenciácia výrobkov, ktorá vedie k nutnosti zmeniť stupnicu štítka. Pokiaľ ide o frekvenciu takýchto zmien stupnice, vhodným časovým rozpätím by bolo približne desať rokov, vzhľadom na potrebu, aby sa zabránilo nadmernému zaťažovaniu výrobcov. Týmto nariadením by sa preto mali stanoviť podrobné podmienky zmien stupnice v záujme zabezpečenia maximálnej právnej istoty pre dodávateľov a obchodníkov. Nový štítok so zmenenou stupnicou by mal mať najvyššie triedy označovania prázdne, čo by podporovalo technologický pokrok a umožňovalo navrhovať a uznávať čoraz účinnejšie výrobky. Po zmene stupnice na štítku by sa malo predísť zmäteniu spotrebiteľov nahradením všetkých energetických štítkov v krátkom čase. (11)  Výrobcovia reagujú na zavedenie energetického štítku vyvíjaním a umiestňovaním na trhu čoraz účinnejších výrobkov. Zároveň ukončujú výrobu menej účinných výrobkov, k čomu ich stimuluje právo Únie v oblasti ekodizajnu. Tento technický vývoj vedie k vzniku modelov výrobkov patriacich najmä do najvyšších tried energetického označovania. Aby sa zákazníkom umožnilo náležité porovnanie, môže byť potrebná ďalšia diferenciácia výrobkov, ktorá vedie k nutnosti zmeniť stupnicu štítka. Pokiaľ ide o frekvenciu takýchto zmien stupnice, žiadaným časovým rozpätím by bolo približne desať rokov, vzhľadom na potrebu, aby sa zabránilo nadmernému zaťažovaniu výrobcov a obchodníkov s osobitným ohľadom na malé podniky. Takýmto prístupom by sa malo zabrániť zbytočným alebo neúčinným zmenám stupníc, ktoré by poškodzovali výrobcov aj spotrebiteľov. Týmto nariadením by sa preto mali stanoviť podrobné podmienky zmien stupnice v záujme zabezpečenia maximálnej právnej istoty pre dodávateľov a obchodníkov.. Pred akoukoľvek zmenou stupnice by mala Komisia vykonať dôkladnú prípravnú štúdiu. V závislosti od príslušnej skupiny výrobkov a na základe dôkladného posúdenia jej potenciálu by nový štítok so zmenenou stupnicou mohol mať v hornej časti stupnice prázdne miesto, aby sa podporil technologický pokrok a umožnilo navrhovanie a uznávanie čoraz účinnejších modelov výrobkov. Po zmene stupnice na štítku by sa malo predísť zmäteniu spotrebiteľov nahradením všetkých energetických štítkov v krátkom a reálnom časovom rámci a prostredníctvom ľahko vizuálne odlíšiteľného štítku s novou stupnicou od starého štítku, spolu s primeranými informačnými kampaňami pre spotrebiteľa, z ktorých jasne vyplynie, že bola zavedená nová verzia, ktorej výsledkom je lepšia klasifikácia spotrebičov. Pozmeňujúci návrh 11 Návrh nariadenia Odôvodnenie 11 a (nové) (11a)   Súčasný vývoj štítkov zavedených delegovanými aktmi prijatými podľa smernice 2010/30/EÚ vyvoláva potrebu počiatočnej zmeny stupnice na existujúcich štítkoch s cieľom zabezpečiť homogénnu stupnicu od A po G, ktorou sa prispôsobia požiadavkám tohto nariadenia. Pozmeňujúci návrh 12 Návrh nariadenia Odôvodnenie 14 (14)  S cieľom zachovať dôveryhodnosť energetického štítku v očiach spotrebiteľov by nemalo byť v prípade energeticky významných výrobkov povolené používanie iných štítkov, ktoré napodobňujú energetický štítok. V súvislosti so spotrebou energie by nemali byť povolené ani nijaké dodatočné štítky, značky, symboly ani nápisy, ktoré by mohli spotrebiteľov uvádzať do omylu alebo miasť. (14)  S cieľom zachovať dôveryhodnosť energetického štítku v očiach spotrebiteľov by nemalo byť v prípade energeticky významných výrobkov povolené používanie iných štítkov, ktoré napodobňujú energetický štítok. V súvislosti so spotrebou energie alebo inými vlastnosťami, na ktoré sa vzťahuje príslušný delegovaný akt, by nemali byť povolené ani dodatočné štítky, značky, symboly ani nápisy, ktoré nie sú jasne odlíšené od energetického štítku a ktoré by mohli spotrebiteľov uvádzať do omylu alebo miasť. Pozmeňujúci návrh 13 Návrh nariadenia Odôvodnenie 15 (15)  S cieľom zabezpečiť právnu istotu je potrebné objasniť, že na energeticky významné výrobky sa uplatňujú pravidlá týkajúce sa dohľadu nad trhom Únie a kontroly výrobkov vstupujúcich na trh Únie stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/200821. Vzhľadom na zásadu voľného pohybu tovaru je nevyhnutné, aby orgány dohľadu nad trhom v členských štátoch navzájom účinne spolupracovali. Takáto spolupráca na energetickom označovaní by sa mala posilniť prostredníctvom podpory zo strany Komisie. (15)  S cieľom zabezpečiť právnu istotu je potrebné objasniť, že na energeticky významné výrobky sa uplatňujú pravidlá týkajúce sa dohľadu nad trhom Únie a kontroly výrobkov vstupujúcich na trh Únie stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/200821. Vzhľadom na zásadu voľného pohybu tovaru je nevyhnutné, aby orgány dohľadu nad trhom v členských štátoch navzájom účinne spolupracovali prostredníctvom prebiehajúcich výmen informácií, najmä pokiaľ ide o výsledky posudzovania zhody výrobkov a ich následky. Okrem toho by sa colné orgány členských štátov mali podieľať na výmene informácií o energeticky významných výrobkoch dovezených z tretích krajín do Únie. Pracovné skupiny pre administratívnu spoluprácu (ADCO) v oblasti ekodizajnu a energetického označovania by Komisia mala posilniť ako vhodný rámec pre spoluprácu orgánov dohľadu nad trhom. __________________ __________________ 21 Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30. 21 Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30. Pozmeňujúci návrh 14 Návrh nariadenia Odôvodnenie 15 a (nové) (15a)   Na zabezpečenie účinnejšieho dohľadu nad trhom a spravodlivejšej hospodárskej súťaže na trhu Únie a v záujme najefektívnejšieho využívania obmedzených zdrojov by mali orgány dohľadu nad trhom vykonávať monitorovanie súladu aj prostredníctvom fyzického testovania výrobkov a informačného a komunikačného systému pre dohľad nad trhom (ICSMS) s cieľom výmeny informácií o plánovaných a ukončených testoch výrobkov a sprístupniť testovacie protokoly a mali by si vymieňať výsledky testov, aby sa predišlo dvojitému testovaniu a vydláždila cesta pre regionálne centrá excelentnosti pre fyzické testovanie. Výsledky by sa mali sprístupniť aj v prípade, ak sa pri teste nepreukázalo porušenie. Pozmeňujúci návrh 15 Návrh nariadenia Odôvodnenie 16 (16)  V záujme uľahčenia monitorovania súladu a poskytovania aktuálnych trhových údajov pre regulačný proces revízie štítkov a informačných listov určených pre špecifické výrobky by dodávatelia mali vkladať informácie o súlade svojho výrobku elektronicky do databázy vytvorenej Komisiou. Tieto informácie by mali byť verejne sprístupnené s cieľom poskytovať zákazníkom informácie a umožniť obchodníkom využitie alternatívnych spôsobov na získanie štítkov. Orgány dohľadu nad trhom by mali mať prístup k informáciám v databáze. (16)  Bez toho, aby tým boli dotknuté povinnosti členských štátov v oblasti dohľadu nad trhom, v záujme vytvorenia užitočného nástroja pre spotrebiteľov, uľahčenia monitorovania súladu a poskytovania aktuálnych trhových údajov pre regulačný proces revízie štítkov a informačných listov určených pre špecifické výrobky by dodávatelia mali vkladať požadované informácie o súlade výrobku elektronicky do databázy vytvorenej a spravovanej Komisiou. Časť informácií, ktorá je určená pre spotrebiteľov, by mala byť verejne prístupná vo verejnom rozhraní databázy výrobkov. Tieto informácie by mali byť prístupné ako otvorené údaje, aby ich vývojári aplikácií, ako aj iné nástroje na porovnávanie, mali možnosť využívať. Jednoduchý priamy prístup k verejnému rozhraniu výrobku by sa mal uľahčiť vďaka dynamickému kódu QR (Quick Response) alebo iným nástrojom zameraným na spotrebiteľa, ktoré sú súčasťou tlačeného štítku. Dodávatelia musia v rozhraní pre súlad, ktoré je súčasťou databázy výrobku, sprístupniť ďalšie informácie, a to vo vzťahu k orgánom dohľadu nad trhom, ako aj k Európskej komisii. Databáza by mala podliehať prísnym pravidlám ochrany údajov. Ak sú niektoré technické informácie citlivé, orgány dohľadu nad trhom by si pre prípad potreby mali zachovať právomoc prístupu k nim v súlade s povinnosťou dodávateľov spolupracovať. Pozmeňujúci návrh 16 Návrh nariadenia Odôvodnenie 16 a (nové) (16a)   Komisia by mala zriadiť a spravovať internetový portál, ktorý bude poskytovať orgánom dohľadu nad trhom prístup k podrobným informáciám o výrobku na serveroch výrobcov. Pozmeňujúci návrh 17 Návrh nariadenia Odôvodnenie 19 (19)  Energetická spotreba a ďalšie informácie týkajúce sa výrobkov, na ktoré sa vzťahujú požiadavky týkajúce sa špecifických výrobkov podľa tohto nariadenia, by sa mali merať pomocou spoľahlivých, presných a reprodukovateľných metód, ktoré zohľadňujú všeobecne uznávané najmodernejšie metódy merania výpočtu. V záujme fungovania vnútorného trhu je mať normy, ktoré boli harmonizované na úrovni Únie. Pri absencii uverejnených noriem v čase uplatňovania požiadaviek týkajúcich sa špecifických výrobkov by Komisia mala uverejňovať v Úradnom vestníku Európskej únie prechodné metódy merania a výpočtu vo vzťahu k požiadavkám týkajúcim sa špecifických výrobkov. Po uverejnení odkazu na takúto normu v Úradnom vestníku Európskej únie by mal súlad s danou normou predstavovať predpoklad zhody s metódami merania pre tie požiadavky týkajúce sa špecifických výrobkov, ktoré boli prijaté na základe tohto nariadenia. (19)  Absolútna energetická spotreba a ďalšie informácie týkajúce sa environmentálnosti a výkonu výrobkov, na ktoré sa vzťahujú požiadavky týkajúce sa špecifických výrobkov podľa tohto nariadenia, by sa mali merať v súlade s harmonizovanými normami a metódami a pomocou spoľahlivých, presných a reprodukovateľných metód, ktoré zohľadňujú všeobecne uznávané najmodernejšie metódy merania výpočtu. Tieto metódy a testovacie prostredie, tak pre dodávateľov, ako aj pre orgány dohľadu nad trhom, by mali čo najviac zodpovedať skutočnému používaniu daného výrobku priemerným spotrebiteľom a byť náročné s cieľom odradiť od ich úmyselného alebo neúmyselného obchádzania. Trieda energetickej účinnosti by nemala vychádzať výlučne z energeticky najúčinnejšieho nastavenia alebo z ekologického režimu, ak je nepravdepodobné, že by to odrážalo správanie priemerného spotrebiteľa. Hodnoty tolerancie a voliteľné skúšobné parametre by mali byť stanovené takým spôsobom, aby neviedli k značným rozdielom vo zvyšovaní účinnosti, ktoré by mohli prípadne zmeniť triedu energetickej účinnosti. Povolené odchýlky medzi nameranými a deklarovanými výsledkami by sa mali obmedziť na štatistickú neistotu merania. Pri absencii uverejnených noriem v čase uplatňovania požiadaviek týkajúcich sa špecifických výrobkov by Komisia mala uverejňovať v Úradnom vestníku Európskej únie prechodné metódy merania a výpočtu vo vzťahu k požiadavkám týkajúcim sa špecifických výrobkov. Po uverejnení odkazu na takúto normu v Úradnom vestníku Európskej únie by mal súlad s danou normou predstavovať predpoklad zhody s metódami merania pre tie požiadavky týkajúce sa špecifických výrobkov, ktoré boli prijaté na základe tohto nariadenia. Pozmeňujúci návrh 18 Návrh nariadenia Odôvodnenie 20 (20)  Komisia by mala pripraviť pracovný plán revízie štítkov konkrétnych výrobkov vrátane orientačného zoznamu ďalších energeticky významných výrobkov, pre ktoré by sa mohol vytvoriť energetický štítok. Tento pracovný plán by sa mal vykonávať počnúc technickou, environmentálnou a ekonomickou analýzou príslušných skupín výrobkov. Táto analýza by sa okrem toho mala zaoberať doplňujúcimi informáciami, a to aj z hľadiska ich možnosti a ceny, s cieľom poskytnúť spotrebiteľom informácie o parametroch energeticky významného výrobku, ako sú jeho absolútna spotreba energie, trvácnosť alebo environmentálne správanie, v súlade s cieľom podporiť obehové hospodárstvo. Takéto doplňujúce informácie by mali zlepšiť zrozumiteľnosť a účinnosť štítku pre spotrebiteľov a nemali by mať na spotrebiteľov negatívny vplyv. (20)  Na základe rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia by Komisia mala pripraviť a pravidelne aktualizovať dlhodobý pracovný plán revízie štítkov konkrétnych výrobkov vrátane orientačného zoznamu ďalších energeticky významných výrobkov, pre ktoré by sa mohol vytvoriť energetický štítok. Komisia by mala každoročne informovať Európsky parlament a Radu o pokroku, ktorý sa vďaka pracovnému plánu dosiahol. Pozmeňujúci návrh 19 Návrh nariadenia Odôvodnenie 20 a (nové) (20a)   Tento pracovný plán by sa mal vykonávať počnúc technickou, environmentálnou a ekonomickou analýzou príslušných skupín výrobkov. Táto analýza by sa okrem toho mala zaoberať aj doplňujúcimi informáciami vrátane možností a nákladov na poskytovanie presných informácií spotrebiteľom o parametroch energeticky významného modelu výrobku, ako sú jeho náklady na životný cyklus, opraviteľnosť, obsah recyklovaného materiálu, trvácnosť, environmentálne vlastnosti alebo kombinovaný index výkonu energetickej účinnosti, v súlade s cieľom podporiť obehové hospodárstvo. Takéto doplňujúce informácie by mali zlepšiť zrozumiteľnosť a účinnosť štítku pre spotrebiteľov a nemali by mať na spotrebiteľov negatívny vplyv. Pozmeňujúci návrh 20 Návrh nariadenia Článok 1 – odseky 1 a 2 1.  Týmto nariadením sa stanovuje rámec udávania spotreby energie a iných zdrojov v prípade energeticky významných výrobkov počas ich používania a doplňujúcich informácií týkajúcich sa energeticky významných výrobkov, a to prostredníctvom označovania a štandardných informácií o výrobkoch, s cieľom umožniť spotrebiteľom, aby si vybrali účinnejšie výrobky. 1.  Týmto nariadením sa stanovuje rámec, ktorý sa uplatňuje na energeticky významné výrobky a stanovuje, aby boli označené štítkom s informáciami o ich energetickej účinnosti, absolútnej spotrebe energie a ďalších environmentálnych a výkonových informáciách. Umožňuje spotrebiteľom vybrať si energeticky účinnejšie výrobky s cieľom znížiť spotrebu elektrickej energie. 2.  Toto nariadenie sa nevzťahuje na: 2.  Toto nariadenie sa neuplatňuje na: (a)  Použité výrobky; (a)  Použité výrobky; (b)  osobné alebo nákladné dopravné prostriedky iné ako tie, ktoré sú poháňané stacionárnym motorom. (b)  osobné alebo nákladné dopravné prostriedky. Pozmeňujúci návrh 21 Návrh nariadenia Článok 2 – odsek 1 – bod 6 (6)  „výrobca“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá vyrába energeticky významný výrobok alebo ktorá si dala takýto výrobok navrhnúť alebo vyrobiť a uvádza tento energeticky významný výrobok na trh pod svojím menom alebo ochrannou známkou; (Netýka sa slovenskej verzie.) Pozmeňujúci návrh 22 Návrh nariadenia Článok 2 – odsek 1 – bod 9 (9)  „obchodník“ je maloobchodník alebo iná osoba, ktorá predáva, prenajíma, ponúka do predaja na splátky alebo predvádza výrobky zákazníkom; (9)  „obchodník“ je maloobchodník alebo iná fyzická alebo právnická osoba, ktorá predáva, prenajíma, ponúka do predaja na splátky alebo predvádza výrobky zákazníkom; Pozmeňujúci návrh 23 Návrh nariadenia Článok 2 – odsek 1 – bod 10 a (nový) (10a)   „energetická účinnosť“ je pomer medzi výstupom výkonu, služby, tovaru alebo energie a energetickým vstupom; Pozmeňujúci návrh 24 Návrh nariadenia Článok 2 – odsek 1 – bod 11 (11)  „energeticky významný výrobok“ je každý tovar alebo systém alebo služba s vplyvom na spotrebu energie počas používania, ktoré sa umiestňujú na trh a uvádzajú do prevádzky v Únii, vrátane súčiastok, ktoré sa majú začleniť do energeticky významných výrobkov, ktoré sa umiestňujú na trh a uvádzajú do prevádzky; (11)  „energeticky významný výrobok“ (ďalej len „výrobok“) je každý tovar alebo systém s vplyvom na spotrebu energie počas používania, ktorý sa umiestňuje na trh a uvádza do prevádzky v Únii, vrátane častí, ktoré sú určené na začlenenie do energeticky významných výrobkov, ktoré sa umiestňujú na trh a uvádzajú do prevádzky ako samostatné časti pre zákazníkov, pričom ich energetickú účinnosť možno posúdiť samostatne; Pozmeňujúci návrh 25 Návrh nariadenia Článok 2 – odsek 1 – bod 13 (13)  „štítok“ je grafická schéma, ktorá obsahuje zatriedenie pomocou písmen od A po G v siedmich rôznych farbách od tmavozelenej po červenú s cieľom znázorniť spotrebu energie; (13)  „štítok“ je grafická schéma v tlačenej alebo elektronickej forme, ktorá obsahuje uzavretú stupnicu písmen od A po G, pričom každé písmeno predstavuje významnú úsporu energie, v siedmich rôznych farbách od tmavozelenej po červenú s cieľom informovať spotrebiteľov o energetickej účinnosti a spotrebe energie; Pozmeňujúci návrh 26 Návrh nariadenia Článok 2 – odsek 1 – bod 13 a (nový) (13a)   „skupina výrobkov“ je skupina energeticky významných výrobkov, ktoré majú rovnakú základnú funkciu; Pozmeňujúci návrh 27 Návrh nariadenia Článok 2 – odsek 1 – bod 17 (17)  „informačný list výrobku“ je štandardná informačná tabuľka, ktorá sa vzťahuje na príslušný výrobok; (17)  „informačný list výrobku“ je štandardná informačná tabuľka, ktorá sa vzťahuje na príslušný výrobok, a to v tlačenej alebo elektronickej forme; Pozmeňujúci návrh 28 Návrh nariadenia Článok 2 – odsek 1 – bod 18 (18)  „zmena stupnice“ je periodický postup, ktorým sa vytvárajú prísnejšie požiadavky na dosiahnutie energetickej triedy uvedenej na štítku pre konkrétny výrobok, čo môže v prípade existujúcich štítkov znamenať vypustenie určitých energetických tried; (18)  „zmena stupnice“ je postup, ktorým sa vytvárajú prísnejšie požiadavky na dosiahnutie energetickej triedy uvedenej na štítku pre konkrétnu skupinu výrobkov; Pozmeňujúci návrh 29 Návrh nariadenia Článok 2 – odsek 1 – bod 19 (19)  „štítok so zmenenou stupnicou“ je štítok určený na konkrétny výrobok, pri ktorom došlo k zmene stupnice; (19)  „štítok so zmenenou stupnicou“ je štítok určený pre konkrétnu skupinu výrobkov, pri ktorej došlo k zmene stupnice, ktorý je zreteľne odlíšiteľný od predchádzajúcich štítkov; Pozmeňujúci návrh 97 Návrh nariadenia Článok 2 – odsek 1 – bod 19 a (nový) (19a)  „inteligentný spotrebič“ je spotrebič, ktorý vďaka využitiu pokrokových informačných a komunikačných technológií a štandardizovanej informačnej ontológie môže byť aktivovaný, aby reagoval na vonkajšie podnety ako napríklad cenové informácie, priame kontrolné signály poslané prostredníctvom bezdrôtových zariadení alebo aplikácií a/alebo miestne merania a aby automaticky menil svoj model spotreby energie na účely účinnejšieho využitia; Pozmeňujúci návrh 30 Návrh nariadenia Článok 2 – odsek 1 – bod 20 (20)  „doplňujúce informácie“ sú informácie o funkčnosti a environmentálnom správaní energeticky významného výrobku, ako sú jeho absolútna spotreba energie alebo trvácnosť, vychádzajúce z údajov, ktoré si orgány dohľadu nad trhom môžu meraním overiť, pričom tieto informácie sú jednoznačné a nemajú významný negatívny vplyv na jasnú zrozumiteľnosť a efektívnosť štítka ako celku vo vzťahu k zákazníkom. (20)  „doplňujúce informácie“ sú všetky informácie, o ktorých to stanovuje príslušný delegovaný akt, o funkcii, vlastnostiach z hľadiska funkčnej a environmentálnej účinnosti a efektívnosti využívania zdrojov energeticky významného výrobku vychádzajúce z merateľných a overiteľných údajov zo strany orgánov dohľadu nad trhom, pričom tieto informácie sú zrozumiteľné, jednoznačné a nemajú významný negatívny vplyv na účinnosť štítku ako celku vo vzťahu k zákazníkom; Pozmeňujúci návrh 31 Návrh nariadenia Článok 2 – odsek 1 – bod 20 a (nový) (20a)   „databáza výrobkov“ je súbor údajov týkajúcich sa energeticky významných výrobkov patriacich do pôsobnosti tohto nariadenia a delegovaných aktov prijatých podľa neho, ktorý je usporiadaný systematickým spôsobom a pozostáva z verejného rozhrania, ktoré je zostavené ako webová stránka orientovaná na spotrebiteľa, kde sú informácie elektronicky jednotlivo prístupné, a rozhrania pre súlad, ktoré je štruktúrované ako elektronická platforma na podporu činnosti vnútroštátnych orgánov pre dohľad nad trhom s jasne určenými podmienkami prístupu a bezpečnostnými požiadavkami. Pozmeňujúci návrh 32 Návrh nariadenia Článok 3 – odsek 1 1.  Dodávatelia musia spĺňať tieto podmienky: 1.  Dodávatelia: (a)  musia zabezpečiť, aby výrobky uvedené na trh boli bezplatne vybavené správnymi štítkami a informačnými listami výrobku v súlade s týmto nariadením a príslušnými delegovanými aktmi; (a)  zabezpečia, aby výrobky uvedené na trh boli bezplatne vybavené správnymi tlačenými štítkami a informačnými listami výrobku pre každú individuálnu jednotku; (b)  na žiadosť obchodníkov musia okamžite a bezplatne dodať štítky; (b)  na žiadosť obchodníkov okamžite a bezplatne dodajú informačné štítky výrobku, a to do piatich pracovných dní od doručenia žiadosti obchodníkov; (ba)   poskytnú obchodníkom súčasné štítky i štítky so zmenenou stupnicou a informačné listy výrobku na obdobie troch mesiacov pred dátumom uvedeným v príslušnom delegovanom akte; (c)  musia zaistia správnosť štítkov a informačných listov výrobku, ktoré poskytujú, a vypracovať technickú dokumentáciu dostatočne umožňujúcu posúdiť túto správnosť; (c)  zabezpečia správnosť štítkov a informačných listov výrobku a vypracujú technickú dokumentáciu umožňujúcu posúdiť túto správnosť; (d)  pred uvedením modelu výrobku na trh musia vložiť do databázy výrobkov zriadenej v súlade s článkom 8 informácie uvedené v prílohe I. (d)  v rámci databázy výrobkov vytvorenej podľa článku 8 vkladajú informácie uvedené v prílohe I do verejného rozhrania a rozhrania pre súlad: (i)   v prípade všetkých nových modelov, a to pred uvedením jednotky modelu na trh, (ii)   v prípade všetkých modelov uvedených na trh po 1. januári 2014, ktoré sa stále dodávajú, a to najneskôr do 18 mesiacov po úplnom uvedení databázy do prevádzky v súlade s článkom 16, (da)   vedú v databáze podľa článku 8 informačné listy výrobkov a technickú dokumentáciu, a to počas obdobia najmenej 10 rokov po uvedení posledného výrobku na trh; (db)   zabezpečia štítky v prípade skupín výrobkov, kde sa výrobok skladá z viacerých častí alebo súčiastok, ktorých energetická účinnosť závisí od špecifickej kombinácie týchto súčiastok; Pozmeňujúci návrh 33 Návrh nariadenia Článok 3 – odsek 1 a (nový) 1a.   Dodávatelia: (a)   nesmú uvádzať na trh výrobky navrhnuté tak, aby sa ich vlastnosti automaticky menili v skúšobných podmienkach, a to buď prostredníctvom hardvéru alebo softvéru, ktorý je súčasťou výrobku, s cieľom dosiahnuť priaznivejšiu úroveň; (b)   po uvedení výrobku do prevádzky zavádzať zmeny prostredníctvom aktualizácie softvéru, ktoré by zhoršovali parametre v porovnaní s tými, ktoré sú uvedené na pôvodnom štítku energetickej účinnosti, ako sa uvádza v príslušnom delegovanom akte. Pozmeňujúci návrh 34 Návrh nariadenia Článok 3 – odsek 2 2.  Obchodníci musia spĺňať tieto podmienky: 2.  Obchodníci: (a)  na výrobku, na ktorý sa vzťahuje delegovaný akt, musia na viditeľným spôsobom umiestniť štítok, ktorý im poskytol alebo inak sprístupnil dodávateľ; (a)  ak je výrobok určený na predaj vrátane predaja na internete, umiestnia štítok tak, aby bol viditeľný a nápadný, ako sa to stanovuje v príslušnom delegovanom akte; aa)   nahradia existujúce štítky štítkami so zmenenou stupnicou v predajniach a na internete, a to do troch týždňov odo dňa uvedeného v príslušnom delegovanom akte; (b)  ak nemajú štítok alebo štítok so zmenenou stupnicou, musia: (b)  ak nemajú štítok alebo štítok so zmenenou stupnicou, vyžiadajú si ho od dodávateľa; (i)   požiadať o štítok alebo štítok so zmenenou stupnicou dodávateľa; (ii)   vytlačiť štítok z databázy výrobkov vytvorenej v súlade s článkom 8, ak je táto funkcia k dispozícii pre daný výrobok; alebo (iii)   vytlačiť štítok alebo štítok so zmenenou stupnicou z webového sídla dodávateľa, ak je táto funkcia k dispozícii pre daný výrobok; (c)  musia sprístupniť zákazníkom informačný list výrobku. (c)  na požiadanie sprístupnia zákazníkom informačný list výrobku, a to aj v tlačenej forme. Pozmeňujúce návrhy 35 a 86 Návrh nariadenia Článok 3 – odsek 3 3.  Dodávatelia a obchodníci musia spĺňať tieto podmienky: 3.  Dodávatelia a obchodníci: (a)  v každom reklamnom alebo technickom propagačnom materiáli týkajúcom sa konkrétneho modelu výrobku musia v súlade s príslušným delegovaným aktom uviesť odkaz na triedu energetickej účinnosti výrobku; (a)  v každom vizuálnom reklamnom alebo technickom propagačnom materiáli týkajúcom sa konkrétneho modelu výrobku v súlade s príslušným delegovaným aktom uvedú odkaz na triedu energetickej účinnosti výrobku; (b)  musia spolupracovať s orgánmi dohľadu nad trhom a prijať okamžité opatrenie na nápravu každého prípadu nesúladu s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení a jeho delegovaných aktoch, ktorý patrí do ich zodpovednosti, a to z vlastnej iniciatívy alebo na požiadanie orgánov dohľadu nad trhom; (b)  spolupracujú s orgánmi dohľadu nad trhom a prijímajú okamžité opatrenia na nápravu každého prípadu nesúladu podľa článku 5; (c)  v súvislosti s výrobkami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, nesmú poskytovať ani vystavovať iné štítky značky, symboly ani nápisy, ktoré nie sú v súlade s požiadavkami tohto nariadenia a príslušných delegovaných aktov, ak by mohli spotrebiteľov uvádzať do omylu alebo miasť, pokiaľ ide o spotrebu energie alebo iných zdrojov počas používania; (c)  v prípade výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, sa počas používania zdržia poskytovania alebo uvádzania akýchkoľvek zavádzajúcich, mätúcich alebo imitujúcich štítkov, značiek, symbolov alebo nápisov týkajúcich sa spotreby energie alebo iných zdrojov; (d)  pre výrobky, na ktoré sa nevzťahuje toto nariadenie, nesmú dodávať ani vystavovať štítky, ktoré imitujú štítok vymedzený v tomto nariadení. (d)  v prípade výrobkov, na ktoré sa nevzťahuje toto nariadenie, nedodajú ani neuvedú štítky, ktoré imitujú štítok vymedzený v tomto nariadení; Pozmeňujúci návrh 36 Návrh nariadenia Článok 3 – odsek 3 a (nový) 3a.   Všetky všeobecné povinnosti týkajúce sa označovania stanovené v odsekoch 1 až 3 sa uplatňujú rovnako na existujúce a nové štítky, ako aj na štítky so zmenenou stupnicou. Pozmeňujúci návrh 37 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 1 1.  Členské štáty nesmú na svojom území zakazovať, obmedzovať ani sťažovať umiestnenie na trh ani uvedenie do prevádzky energeticky významných výrobkov, ktoré sú v súlade s týmto nariadením a jeho príslušnými delegovanými aktmi. 1.  Členské štáty na svojom území neobmedzia umiestnenie výrobkov, ktoré sú v súlade s týmto nariadením, na trh, ani ich uvedenie do prevádzky. Pozmeňujúci návrh 38 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 2 2.  Členské štáty prijmú všetky vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že dodávatelia a obchodníci budú dodržiavať povinnosti a plniť požiadavky tohto nariadenia a príslušných delegovaných aktov. 2.  Členské štáty prijmú všetky vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že dodávatelia a obchodníci budú dodržiavať povinnosti a plniť požiadavky tohto nariadenia. Pozmeňujúci návrh 39 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 3 3.  Ak členské štáty poskytujú akékoľvek stimuly na energeticky významný výrobok, na ktorý sa vzťahuje toto nariadenie a ktorý je špecifikovaný v delegovanom akte, musia sa zamerať na najvyššiu triedu energetickej účinnosti stanovenú v príslušnom delegovanom akte. 3.  Ak členské štáty poskytujú akékoľvek stimuly na výrobok, na ktorý sa vzťahuje toto nariadenie a ktorý je špecifikovaný v delegovanom akte, tieto stimuly musia byť zamerané na dve najvyššie zastúpené triedy energetickej účinnosti, ako sa stanovuje v príslušnom delegovanom akte. Pozmeňujúci návrh 40 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 4 4.  Členské štáty, prípadne v spolupráci s obchodníkmi, musia zabezpečiť, aby zavedenie štítkov vrátane štítkov so zmenenou stupnicou a informačných listov výrobku bolo sprevádzané vzdelávacou a podpornou informačnou kampaňou zameranou na podporu energetickej účinnosti a zodpovednejšieho využívania energie zákazníkmi. 4.  Členské štáty zabezpečia, aby zavedenie štítkov alebo zmeny stupnice na existujúcich štítkoch bolo sprevádzané vzdelávacou a osvetovou informačnou kampaňou o energetickom označovaní. Komisia tieto kampane koordinuje a podporuje úzku spoluprácu s dodávateľmi a obchodníkmi a výmenu najlepších postupov. Pozmeňujúci návrh 41 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 5 5.  Členské štáty stanovia pravidlá o sankciách a mechanizmy presadzovania uplatniteľné pri porušení ustanovení tohto nariadenia a jeho delegovaných aktov a prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ich vykonávania. Sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty musia oznámiť Komisii uvedené opatrenia do dňa uplatňovania tohto nariadenia a bezodkladne oznámia každú následnú zmenu, ktorá sa na ne vzťahuje. 5.  Členské štáty stanovia pravidlá o sankciách a mechanizmy presadzovania uplatniteľné pri porušení ustanovení tohto nariadenia a prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ich vykonávania. Sankcie sú účinné, primerané a odrádzajúce a adekvátne hospodárskej výhode, ktorá vznikla v dôsledku nesúladu. Členské štáty musia oznámiť Komisii uvedené opatrenia do dňa uplatňovania tohto nariadenia a bezodkladne oznámia každú následnú zmenu, ktorá sa na ne vzťahuje. Pozmeňujúci návrh 42 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 2 2.  Komisia podporuje spoluprácu a výmenu informácií o dohľade nad trhom, pokiaľ ide o energetické označovanie výrobkov, medzi vnútroštátnymi orgánmi členských štátov, ktoré sú zodpovedné za dohľad nad trhom alebo kontrolu vonkajších hraníc, a medzi týmito orgánmi a Komisiou. 2.  Komisia podporuje a koordinuje spoluprácu a výmenu informácií o dohľade nad trhom, pokiaľ ide o energetické označovanie výrobkov v pôsobnosti tohto nariadenia, medzi vnútroštátnymi orgánmi členských štátov, ktoré sú zodpovedné za dohľad nad trhom alebo nad výrobkami umiestňovanými na trh Únie, a medzi týmito orgánmi a Komisiou prostredníctvom posilnenia pracovných skupín pre administratívnu spoluprácu (ADCO) v oblasti ekodizajnu a energetického označovania. Takéto výmeny informácií sa vykonávajú aj vtedy, keď výsledky skúšok naznačujú, že výrobca dodržiava príslušné právne predpisy. Pozmeňujúci návrh 43 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 2 a (nový) 2a.   Do 1. januára 2018 členské štáty vypracujú a uplatnia plán dohľadu nad trhom na sledovanie presadzovania požiadaviek tohto nariadenia. Členské štáty podrobia svoje plány dohľadu nad trhom preskúmaniu aspoň raz za tri roky. Členské štáty do 1. januára 2020, a po tomto dátume každoročne, vypracujú správu o dohľade nad trhom, v ktorej sa vyhodnotia trendy v oblasti súladu s týmto nariadením a smernicou 2009/125/ES. Členské štáty zabezpečia, že používanie Informačného a komunikačného systému pre dohľad nad trhom (ICSMS), bude pre všetky vnútroštátne orgány dohľadu nad trhom povinné. Pozmeňujúci návrh 44 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 2 b (nový) 2b.   Orgány vnútroštátneho dohľadu nad trhom vykonávajú fyzické testovanie výrobkov, ktoré zahŕňa aspoň jednu skupinu výrobkov za rok, v súlade s delegovanými aktmi prijatými podľa tohto nariadenia. Orgány dohľadu nad trhom informujú ostatné členské štáty a Komisiu o svojich plánovaných a vykonaných fyzických testoch prostredníctvom rozhrania pre súlad v rámci databázy výrobkov zriadenej podľa článku 8. Použijú pri tom spoľahlivé, presné a opakovateľné postupy merania, v súlade s článkom 9, s cieľom simulovať reálne podmienky použitia a bez úmyselnej alebo neúmyselnej manipulácie alebo zmeny výsledkov testov. Pozmeňujúci návrh 45 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 2 c (nový) 2c.   V prípade porušenia tohto nariadenia majú orgány dohľadu nad trhom právo vymáhať od dodávateľov náklady na fyzické testovanie výrobkov. Komisia môže priamo alebo prostredníctvom tretej strany vykonať nezávislé testovanie súladu. Pozmeňujúci návrh 46 Návrh nariadenia Článok 6 – odsek 1 1.  Ak orgány dohľadu nad trhom jedného členského štátu majú dostatočný dôvod domnievať sa, že energeticky významný výrobok, na ktorý sa vzťahuje delegovaný akt podľa tohto nariadenia, predstavuje riziko pre aspekty ochrany verejného záujmu, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, vykonajú hodnotenie, ktoré sa týka príslušného energeticky významného výrobku, a ktoré spĺňa všetky požiadavky stanovené v tomto nariadení a jeho príslušných delegovaných aktoch. Na tieto účely musia dodávatelia podľa potreby spolupracovať s orgánmi dohľadu nad trhom. 1.  Ak orgány dohľadu nad trhom jedného členského štátu majú dostatočný dôvod domnievať sa, že výrobok, na ktorý sa vzťahuje delegovaný akt podľa tohto nariadenia, predstavuje riziko pre aspekty ochrany verejného záujmu, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, okamžite informujú Komisiu a vykonajú hodnotenie, ktoré sa týka príslušného modelu výrobkov, a ktoré spĺňa všetky požiadavky stanovené v tomto nariadení a jeho príslušných delegovaných aktoch, a zahŕňa tiež posúdenie, či je vhodné vykonať hodnotenie aj ďalších modelov výrobkov. Dodávatelia podľa potreby spolupracujú s orgánmi dohľadu nad trhom. Pozmeňujúci návrh 47 Návrh nariadenia Článok 6 – odsek 2 2.  Ak v rámci tohto hodnotenia orgány dohľadu nad trhom zistia, že energeticky významný výrobok nie je v súlade s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení a jeho príslušných delegovaných aktoch, bezodkladne požiadajú dodávateľa, aby prijal všetky primerané nápravné opatrenia na zosúladenie tohto energeticky významného výrobku s uvedenými požiadavkami, stiahol energeticky významný výrobok z trhu, alebo ho prevzal späť v rámci primeranej lehoty, ktorá je úmerná charakteru rizika a akú uznajú za vhodnú. Na opatrenia uvedené v tomto odseku sa uplatňuje článok 21 nariadenia (ES) č. 765/2008. 2.  Ak v rámci tohto hodnotenia orgány dohľadu nad trhom zistia, že model výrobku nie je v súlade s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení, požiadajú dodávateľa, aby bezodkladne prijal všetky primerané nápravné opatrenia na zosúladenie tohto modelu výrobku a môžu mu nariadiť, aby stiahol model výrobku z trhu, alebo aby v rámci primeranej lehoty, ktorá je úmerná charakteru rizika, stiahol jednotky, ktoré sú v prevádzke, z obehu, pričom takéto opatrenia rozšíria aj na podobné modely dostupné na trhu. Na opatrenia uvedené v tomto odseku sa uplatňuje článok 21 nariadenia (ES) č. 765/2008. Pozmeňujúci návrh 48 Návrh nariadenia Článok 6 – odsek 3 3.  Ak sa orgány dohľadu nad trhom domnievajú, že sa nesúlad s požiadavkami netýka len ich územia, informujú Komisiu a ostatné členské štáty o výsledkoch hodnotenia a opatreniach, ktorých prijatie od dodávateľa požadujú. 3.  Orgány dohľadu nad trhom informujú prostredníctvom komunikačného systému pre dohľad nad trhom (ICSMS) Komisiu a ostatné členské štáty o všetkých výsledkoch hodnotenia a všetkých opatreniach, ktorých prijatie od dodávateľa požadujú podľa odseku 2. Pozmeňujúci návrh 49 Návrh nariadenia Článok 6 – odsek 4 4.  Dodávateľ zabezpečí prijatie všetkých primeraných nápravných opatrení v súvislosti so všetkými dotknutými energeticky významnými výrobkami, ktoré sprístupnil na trhu v celej Únii. 4.  Dodávateľ zabezpečí prijatie všetkých reštriktívnych nariadených opatrení v súlade s odsekom 2 v súvislosti so všetkými dotknutými modelmi výrobkov, ktoré sprístupnil na trhu v celej Únii. Pozmeňujúci návrh 50 Návrh nariadenia Článok 6 – odsek 5 5.  Ak dodávateľ v rámci lehoty uvedenej v odseku 2 neprijme primerané nápravné opatrenia, orgány dohľadu nad trhom prijmú všetky primerané predbežné opatrenia s cieľom zakázať alebo obmedziť sprístupnenie energeticky významného výrobku na ich vnútroštátnom trhu alebo stiahnuť energeticky významný výrobok z daného trhu, alebo spätne ho prevziať. Orgány dohľadu nad trhom bezodkladne informujú Komisiu a ostatné členské štáty o týchto opatreniach. 5.  Ak dodávateľ v rámci lehoty uvedenej v odseku 2 nevykoná nápravné opatrenia, orgány dohľadu nad trhom prijmú všetky primerané predbežné opatrenia s cieľom zakázať alebo obmedziť sprístupnenie modelu výrobku na ich vnútroštátnom trhu alebo stiahnuť model výrobku z daného trhu alebo ho spätne prevziať. Orgány dohľadu nad trhom bezodkladne informujú Komisiu a ostatné členské štáty o týchto opatreniach a sprístupnia tieto informácie v rozhraní pre súlad databázy výrobkov zriadenej podľa článku 8. Pozmeňujúci návrh 51 Návrh nariadenia Článok 6 – odsek 6 6.  Informácie uvedené v odseku 5 zahŕňajú všetky dostupné podrobné údaje, najmä údaje potrebné na identifikáciu nevyhovujúceho energeticky významného výrobku, pôvod energeticky významného výrobku, charakter uvádzaného nesúladu a možné riziko, charakter a trvanie prijatých vnútroštátnych opatrení a stanoviská, ktoré predložil príslušný dodávateľ. Orgány dohľadu nad trhom predovšetkým uvedú, či je nesúlad spôsobený tým, že energeticky významný výrobok nespĺňa požiadavky týkajúce sa aspektov ochrany verejného záujmu stanovené v tomto nariadení, alebo nedostatkami v harmonizovaných normách uvedených v článku 9, na základe ktorých platí predpoklad zhody. 6.  Oznámenie podľa odseku 5 zahŕňa všetky dostupné podrobné údaje, najmä údaje potrebné na identifikáciu nevyhovujúceho výrobku, jeho pôvod, charakter uvádzaného nesúladu a možné riziko, charakter a trvanie prijatých vnútroštátnych opatrení a stanoviská, ktoré predložil príslušný dodávateľ. Orgány dohľadu nad trhom predovšetkým uvedú, či je nesúlad spôsobený tým, že model výrobku nespĺňa požiadavky týkajúce sa aspektov ochrany verejného záujmu stanovené v tomto nariadení, alebo nedostatkami v harmonizovaných normách uvedených v článku 9, na základe ktorých platí predpoklad zhody. V takomto prípade Komisia uplatní postup uvedený v článku 11 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012. Pozmeňujúci návrh 52 Návrh nariadenia Článok 6 – odsek 7 7.  Členské štáty, okrem tých, ktoré iniciovali postup, bezodkladne informujú Komisiu a ostatné členské štáty o všetkých prijatých opatreniach a o akýchkoľvek dodatočných informáciách týkajúcich sa nesúladu príslušného energeticky významného výrobku s požiadavkami, ktoré majú k dispozícii, a v prípade nesúhlasu s notifikovaným vnútroštátnym opatrením o svojich námietkach. 7.  Členské štáty, okrem tých, ktoré iniciovali postup, bezodkladne informujú Komisiu a ostatné členské štáty o všetkých prijatých opatreniach a o akýchkoľvek dodatočných informáciách týkajúcich sa nesúladu príslušného modelu výrobku s požiadavkami, ktoré majú k dispozícii, a v prípade nesúhlasu s notifikovaným vnútroštátnym opatrením o svojich námietkach. Pozmeňujúci návrh 53 Návrh nariadenia Článok 6 – odsek 8 8.  Ak žiadny členský štát ani Komisia do 60 dní od prijatia informácií uvedených v odseku 5 nevznesie námietku, pokiaľ ide o predbežné opatrenie prijaté členským štátom, uvedené opatrenie sa považuje za opodstatnené. 8.  Ak žiadny členský štát ani Komisia do štyroch týždňov od prijatia oznámenia podľa odseku 5 nevznesie námietku, pokiaľ ide o predbežné opatrenie prijaté členským štátom, uvedené opatrenie sa považuje za opodstatnené. Pozmeňujúci návrh 54 Návrh nariadenia Článok 6 – odsek 9 9.  Členské štáty zabezpečia bezodkladné prijatie primeraných reštriktívnych opatrení vo vzťahu k príslušným energeticky významným výrobkom, ako napríklad stiahnutie energeticky významného výrobku zo svojho trhu. 9.  Členské štáty zabezpečia bezodkladné prijatie paralelných reštriktívnych opatrení primeraných ich vlastnej vnútroštátnej situácii vo vzťahu k príslušnému modelu výrobku a informujú o tom Komisiu. Pozmeňujúci návrh 55 Návrh nariadenia Článok 6 – odsek 10 10.  Ak sú po ukončení postupu stanoveného v odsekoch 4 a 5 vznesené námietky voči opatreniu prijatému členským štátom alebo ak sa Komisia domnieva, že vnútroštátne opatrenie je v rozpore s právnymi predpismi Únie, Komisia začne bezodkladne konzultovať s členskými štátmi a dodávateľom a vyhodnotí toto vnútroštátne opatrenie. Na základe výsledkov tohto hodnotenia Komisia rozhodne, či vnútroštátne opatrenie je alebo nie je opodstatnené. 10.  Ak sú po ukončení postupu stanoveného v odsekoch 4 a 5 vznesené námietky voči opatreniu prijatému členským štátom alebo ak sa Komisia domnieva, že takéto vnútroštátne opatrenie je v rozpore s právom Únie, Komisia začne bezodkladne konzultovať s členskými štátmi a dodávateľom a vyhodnotí toto vnútroštátne opatrenie, a to na základe výsledkov, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie, či je vnútroštátne opatrenie opodstatnené alebo nie a môže navrhnúť alternatívne opatrenie. Pozmeňujúci návrh 56 Návrh nariadenia Článok 6 – odsek 11 11.  Komisia adresuje svoje rozhodnutie všetkým členským štátom a bezodkladne ho oznámi členským štátom a dodávateľovi. 11.  Komisia adresuje svoje rozhodnutie všetkým členským štátom a bezodkladne ho oznámi týmto členským štátom a príslušnému dodávateľovi. Pozmeňujúci návrh 57 Návrh nariadenia Článok 6 – odsek 12 12.  Ak sa vnútroštátne opatrenie považuje za opodstatnené, všetky členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie stiahnutia nevyhovujúceho energeticky významného výrobku zo svojich trhov a informujú o tom Komisiu. Ak sa vnútroštátne opatrenie považuje za neopodstatnené, dotknutý členský štát toto opatrenie stiahne. 12.  Ak sa vnútroštátne opatrenie považuje za opodstatnené, všetky členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie stiahnutia nevyhovujúceho modelu výrobku zo svojich vnútroštátnych trhov a informujú o tom Komisiu. Ak sa vnútroštátne opatrenie považuje za neopodstatnené, dotknutý členský štát toto opatrenie stiahne. Pozmeňujúci návrh 58 Návrh nariadenia Článok 6 – odsek 13 13.  Ak sa vnútroštátne opatrenie považuje za opodstatnené a nesúlad energeticky významného výrobku sa pripisuje nedostatkom v harmonizovaných normách uvedených v odseku 6, Komisia uplatňuje postup stanovený v článku 11 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012. 13.  Ak sa vnútroštátne opatrenie považuje za opodstatnené a nesúlad modelu výrobku sa pripisuje nedostatkom v harmonizovaných normách uvedených v odseku 6, Komisia uplatňuje postup stanovený v článku 11 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012. Pozmeňujúci návrh 96 Návrh nariadenia Článok 6 – odsek 13 a (nový) 13a.   V prípade preukázaného nesúladu výrobku s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení a jeho príslušnými delegovanými aktmi majú zákazníci právo bezplatne vrátiť výrobok predajcovi a od dodávateľa získať plnú náhradu pôvodnej kúpnej ceny. Poskytovatelia v spolupráci s orgánmi dohľadu nad trhom v súlade s platnými predpismi v oblasti práv spotrebiteľov vynaložia maximálne primerané úsilie na to, aby nadviazali kontakt s dotknutými spotrebiteľmi. Pozmeňujúci návrh 59 Návrh nariadenia Článok 7 – názov a odsek 1 Štítky a zmeny stupníc Postup pri zavádzaní štítkov a zmene stupnice štítkov 1.  Komisia môže prostredníctvom delegovaných aktov prijatých podľa článkov 12 a 13 zavádzať štítky alebo meniť stupnice na existujúcich štítkoch. 1.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 13 s cieľom doplniť toto nariadenie o zavádzanie štítkov alebo zmenu stupnice štítkov. Na účely tohto nariadenia sa za štítky považujú štítky zavedené prostredníctvom delegovaných aktov prijatých v súlade s článkom 10 smernice 2010/30/EÚ pred 1. januárom 2017. Pozmeňujúci návrh 60 Návrh nariadenia Článok 7 – odsek 2 2.  Ak sa v rámci danej skupiny výrobkov v dôsledku vykonávacieho opatrenia prijatého podľa smernice 2009/125/ES zakáže uvádzanie všetkých modelov patriacich do energetických tried D, E, F alebo G na trh, tieto triedy už nemožno uvádzať na štítku. 2.  V záujme zabezpečenia jednotnej stupnice v rozsahu A až G Komisia zavedie štítky so zmenenou stupnicou na existujúce skupiny výrobkov, ako sú uvedené v odseku 1, do 5 rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia v súlade s požiadavkami odseku 4. Skupiny výrobkov spadajúce do pôsobnosti delegovaných nariadení Komisie (EÚ) č. 811/20131a a 812/20131b sa preskúmajú po šiestich rokoch od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia za účelom zmeny stupnice. Pre skupiny výrobkov, na ktoré sa vzťahujú delegované nariadenia Komisie (EÚ) č. 1059/20101c, 1060/20101d, 1061/20101e, 1062/20101f a 874/20121g, kde sú prípravné štúdie skončené, Komisia zavedie štítky so zmenenou stupnicou najneskôr do 21 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. __________________ 1aDelegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 811/2013 z 18. februára 2013, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ, pokiaľ ide o označovanie tepelných zdrojov na vykurovanie priestoru, kombinovaných tepelných zdrojov, zostáv zložených z tepelného zdroja na vykurovanie priestoru, regulátora teploty a solárneho zariadenia a zostáv zložených z kombinovaného tepelného zdroja, regulátora teploty a solárneho zariadenia energetickými štítkami (Ú. v. EÚ L 239, 6.9.2013, s. 1). 1bDelegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 812/2013 z 18. februára 2013, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ, pokiaľ ide o označovanie ohrievačov vody, zásobníkov teplej vody a zostáv zložených z ohrievača vody a solárneho zariadenia energetickými štítkami (Ú. v. EÚ L 239, 6.9.2013, s. 83). 1cDelegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1059/2010 z 28. septembra 2010, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ, pokiaľ ide o označovanie umývačiek riadu pre domácnosť energetickými štítkami (Ú. v. EÚ L 314, 30.11.2010, s. 1). 1dDelegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1060/2010 z 28. septembra 2010, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ, pokiaľ ide o označovanie chladiacich spotrebičov pre domácnosť energetickými štítkami (Ú. v. EÚ L 314, 30.11.2010, s. 17). 1e Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1061/2010 z 28. septembra 2010, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ, pokiaľ ide o označovanie práčok pre domácnosť energetickými štítkami (Ú. v. EÚ L 314, 30.11.2010, s. 47). 1fDelegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1062/2010 z 28. septembra 2010, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ, pokiaľ ide o označovanie televízorov energetickými štítkami (Ú. v. EÚ L 314, 30.11.2010, s. 64). 1gDelegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 874/2012 z 12. júla 2012, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ, pokiaľ ide o označovanie elektrických svetelných zdrojov a svietidiel energetickými štítkami (Ú. v. EÚ L 258, 26.9.2012, s. 1). Pozmeňujúci návrh 61 Návrh nariadenia Článok 7 – odsek 3 3.  Komisia zabezpečí, aby pri zavádzaní alebo zmene stupnice štítku boli požiadavky stanovené tak, aby sa pri žiadnom výrobku nedalo v čase zavedenia štítka očakávať jeho zaradenie do energetickej triedy A alebo B a aby odhadovaný čas, po uplynutí ktorého väčšina modelov bude zaradená do týchto tried, bol aspoň desať rokov. 3.  Komisia zabezpečí, s cieľom znázorniť primeraný technický pokrok v príslušnej skupine výrobkov, aby sa akékoľvek následné zmeny stupníc pre nové štítky alebo štítky so zmenenou stupnicou uvedené v odseku 2, začali hneď potom, ako budú splnené tieto podmienky: (a)   25 % výrobkov predaných na trhu Únie patrí do najvyššej triedy energetickej účinnosti A; alebo (b)   50 % výrobkov predaných na trhu Únie patrí do dvoch najvyšších tried energetickej účinnosti A a B; Pozmeňujúci návrh 62 Návrh nariadenia Článok 7 – odsek 3 a (nový) 3a.   Komisia prostredníctvom začlenenia skupiny výrobkov do pracovného plánu podľa článku 11 zabezpečí, že: (a)   prípravná štúdia pre zmenu stupnice sa dokončí najneskôr ako 18 mesiacov po splnení podmienok stanovených v odseku 3, (b)   prostredníctvom preskúmania a nadobudnutia účinnosti príslušného delegovaného aktu v súlade s článkom 13 sa zmena stupnice dokončí najneskôr do troch rokov po splnení podmienok stanovených v odseku 3. Pozmeňujúci návrh 63 Návrh nariadenia Článok 7 – odsek 4 4.  Stupnice štítkov sa musia pravidelne meniť. 4.  Komisia stanoví požiadavky na nové štítky alebo štítky so zmenenou stupnicou s cieľom, aby ostali v platnosti aspoň 10 rokov. Na tento účel Komisia zabezpečí, že v čase zavedenia štítka alebo pri zmene stupnice sa neočakáva zaradenie žiadneho výrobku do triedy energetickej účinnosti A. Pre skupiny výrobkov, pri ktorých prípravná štúdia uvedená v odseku 3a písm. a) naznačuje rýchly technologický pokrok, sa v čase zavedenia štítka neočakáva zaradenie žiadneho výrobku do tried energetickej účinnosti A a B. Pozmeňujúci návrh 64 Návrh nariadenia Článok 7 – odsek 5 5.  Ak sa zmení stupnica štítku: 5.  Ak sa v rámci danej skupiny výrobkov v dôsledku vykonávacieho opatrenia o ekodizajne prijatého podľa smernice 2009/125/ES neumožní uvádzanie na trh modelov patriacich do tried energetickej účinnosti F alebo G, táto trieda alebo tieto triedy sa uvedú na štítku v sivej farbe, ako sa uvádza v príslušnom delegovanom akte. Štandardná farebná stupnica s rozsahom od tmavozelenej po červenú sa zachová pre zostávajúce vyššie triedy. Zmeny sa uplatňujú len na nové jednotky výrobkov uvádzané na trh. (a)   Dodávatelia poskytujú súčasné štítky i štítky so zmenenou stupnicou obchodníkom na obdobie šiestich mesiacov predo dňom uvedeným v písmene b). (b)   Obchodníci musia nahradiť existujúce štítky na vystavených výrobkoch vrátane na internete štítkami so zmenenou stupnicou do jedného týždňa odo dňa stanoveného na tento účel v príslušnom delegovanom akte. Obchodníci nesmú vystavovať štítky so zmenenou stupnicou pred uvedeným dňom. Obchodníci môžu predávať energeticky významné výrobky bez štítku alebo štítku so zmenenou stupnicou len vtedy, ak štítok (so zmenenou stupnicou) nebol pre daný výrobok nikdy vyrobený a dodávateľ tohto výrobku už nie je aktívny na trhu. Pozmeňujúci návrh 65 Návrh nariadenia Článok 7 – odsek 6 6.   Štítky zavedené prostredníctvom delegovaných aktov prijatých v súlade s článkom 10 smernice 2010/30/EÚ pred dátumom uplatňovania tohto nariadenia sa na účely tohto nariadenia považujú za štítky. Komisia preskúma uvedené štítky do piatich rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia s cieľom stanoviť zmeny ich stupníc. vypúšťa sa Pozmeňujúci návrh 66 Návrh nariadenia Článok 8 Databáza výrobkov Databáza výrobkov Komisia vytvorí a vedie databázu výrobkov obsahujúcu informácie uvedené v prílohe I. Informácie uvedené v bode 1 prílohy I sa musia sprístupniť verejnosti. 1.   Komisia vytvorí a vedie databázu výrobkov pozostávajúcu z dvoch rôznych rozhraní, verejného rozhrania a rozhrania pre súlad. Verejné rozhranie obsahuje informácie stanovené v bode 1 prílohy I a spĺňa funkčné požiadavky stanovené v bode 3 prílohy I. Rozhranie pre súlad obsahuje informácie stanovené v bode 2 prílohy I a spĺňa funkčné požiadavky stanovené v bode 4 prílohy I. 2.   Pri vkladaní informácií do databázy dodávateľom ostane zachovaný prístup k nim a právo na ich zmenu. Akékoľvek zmeny sú datované a jasne viditeľné pre orgány dohľadu nad trhom. Údaje obsiahnuté v rozhraní pre súlad sa používajú iba na účely presadzovania tohto nariadenia a delegovaných aktov prijatých podľa neho a zakazuje sa použitie na iný účel. Dodávatelia môžu na svojich serveroch uchovávať technickú dokumentáciu podľa článku 3 ods. 1 písm. c), skúšobné protokoly alebo podobnú dokumentáciu o posudzovaní zhody, ako je ustanovené v bode 2 písm. a) prílohy I, zodpovedajúcu testom vykonaným samotnými dodávateľmi a prístupnú iba orgánom dohľadu nad trhom a Komisii. Pri vytvorení databázy sa dodržiavajú kritériá, ktoré umožňujú minimalizáciu administratívneho zaťaženia dodávateľov a ďalších používateľov databázy, používateľskú ústretovosť a nákladovú účinnosť. Databáza výrobkov nenahrádza alebo nemení povinnosti orgánov dohľadu nad trhom. 3.   Komisia s podporou orgánov dohľadu nad trhom a dodávateľov venuje zvláštnu pozornosť procesu transformácie až do úplného vykonania verejného rozhrania a rozhrania pre súlad. 4.   Komisia je v súlade s článkom 13 splnomocnená prijímať delegované akty, ktoré dopĺňajú toto nariadenie a ktorými sa stanovujú prevádzkové podrobnosti týkajúce sa vytvorenia databázy výrobkov: Pozmeňujúci návrh 67 Návrh nariadenia Článok 9 – odsek 2 Keď sa počas posudzovania zhody výrobku uplatňujú takéto harmonizované normy, výrobok sa považuje za vyhovujúci príslušným požiadavkám delegovaného aktu týkajúcim sa merania a výpočtu. 2.   Keď sa počas posudzovania zhody výrobku uplatňujú takéto harmonizované normy, model výrobku sa považuje za vyhovujúci príslušným požiadavkám delegovaného aktu týkajúcim sa merania a výpočtu. 2a.   Cieľom harmonizovaných noriem je v čo najväčšej možnej miere simulovať používanie v reálnych podmienkach pri zachovaní štandardnej testovacej metódy bez toho, aby bola dotknutá porovnateľnosť v rámci skupiny výrobkov. 2b.   Metódy merania a výpočtu vrátane harmonizovaných noriem sú spoľahlivé, presné, opakovateľné a zosúladené s požiadavkami článku 3 ods. 1 písm. a). Pozmeňujúci návrh 68 Návrh nariadenia Článok 10 – odsek 1 Pri výkone svojich činností podľa tohto nariadenia Komisia v prípade každého delegovaného aktu zabezpečí vyváženú účasť zástupcov členských štátov a príslušných zainteresovaných strán, ktorých sa predmetná skupina výrobkov týka, ako sú priemyselné odvetvia vrátane MSP a remeselných odvetví, odbory, obchodníci, maloobchodníci, dovozcovia, skupiny na ochranu životného prostredia a spotrebiteľské organizácie. Na tento účel Komisia zriadi konzultačné fórum, v rámci ktorého sa budú tieto strany stretávať. Toto konzultačné fórum možno skombinovať s konzultačným fórom uvedeným v článku 18 smernice 2009/125/ES. 1.   Pri výkone svojich činností podľa tohto nariadenia Komisia pre zavedenie štítkov a štítkov so zmenenou stupnicou podľa článku 7 a pre zriadenie databázy výrobkov podľa článku 8 zabezpečí vyváženú účasť zástupcov členských štátov vrátane orgánov dohľadu nad trhom a príslušných zainteresovaných strán, ktorých sa predmetná skupina výrobkov týka, ako sú priemyselné odvetvia vrátane MSP a remeselných odvetví, odbory, obchodníci, maloobchodníci, dovozcovia, skupiny na ochranu životného prostredia a spotrebiteľské organizácie, ako aj zapojenie Európskeho parlamentu. 2.   Komisia zriadi konzultačné fórum, v rámci ktorého sa na tento účel stretávajú strany uvedené v odseku 1. Toto konzultačné fórum sa môže v plnej miere alebo čiastočne zhodovať s konzultačným fórom uvedeným v článku 18 smernice 2009/125/ES. Zápisnice zo schôdzí konzultačného fóra sú zverejňované na verejnom rozhraní databázy výrobkov vytvorenej podľa článku 8. Pozmeňujúci návrh 69 Návrh nariadenia Článok 10 – odsek 2 V prípade potreby pred prijatím delegovaných aktov Komisia otestuje grafické návrhy a obsah štítkov pre konkrétne skupiny výrobkov so spotrebiteľmi, aby sa ubezpečila, že štítky jasne chápu. 3.   V prípade potreby pred prijatím delegovaných aktov prijatých podľa tohto nariadenia Komisia otestuje grafické návrhy a obsah štítkov pre konkrétne skupiny výrobkov so skupinami zastupujúcimi spotrebiteľov v Únii, aby sa ubezpečila, že štítky sú dobre zrozumiteľné. Pozmeňujúci návrh 70 Návrh nariadenia Článok 11 – odsek 1 Komisia po porade s konzultačným fórom uvedeným v článku 10 vypracuje pracovný plán, ktorý sa sprístupní verejnosti. V tomto pracovnom pláne sa určí informatívny zoznam skupín výrobkov, ktoré sa považujú za priority z hľadiska prijímania delegovaných aktov. Pracovný plán musí obsahovať aj plány na preskúmanie a zmeny stupníc štítkov určených na označovanie výrobkov alebo skupín výrobkov. Komisia pracovný plán môže pravidelne meniť po porade s konzultačným fórom. Pracovný plán možno kombinovať s pracovným plánom, ktorý sa vyžaduje podľa článku 16 smernice 2009/125/ES. 1.   Komisia po porade s konzultačným fórom uvedeným v článku 10 prijme podľa článku 13 delegované akty, ktoré dopĺňajú toto nariadenie, s cieľom stanoviť dlhodobý pracovný plán, ktorý sa sprístupní verejnosti, a to aj prostredníctvom verejného rozhrania databázy výrobkov zriadenej podľa článku 8. 2.   Komisia rozdelí pracovný plán na časti obsahujúce priority pre zavedenie štítkov energetickej účinnosti pre skupiny nových výrobkov a pre zmenu stupníc štítkov pre skupiny výrobkov. Komisia zabezpečí pre plán a jeho súdržnosť nevyhnutné zdroje. Tento pracovný plán možno kombinovať s pracovným plánom o ekodizajne, ktorý sa vyžaduje podľa článku 16 smernice 2009/125/ES. Komisia po porade s konzultačným fórom pracovný plán pravidelne aktualizuje. Európsky parlament a Rada sú raz za rok informovaní o pokroku v rámci pracovného plánu a formálne oboznamovaní s jeho zmenami. Pozmeňujúci návrh 71 Návrh nariadenia Článok 12 – odsek 1 1.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty týkajúce sa podrobných požiadaviek v súvislosti so štítkami pre osobitné skupiny energeticky významných výrobkov („osobitné skupiny výrobkov“) v súlade s článkom 13. 1.  Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 13 delegované akty ktoré dopĺňajú toto nariadenie a ktorými sa stanovujú podrobné požiadavky v súvislosti so štítkami pre osobitné skupiny energeticky významných výrobkov („osobitné skupiny výrobkov“). Pozmeňujúci návrh 72 Návrh nariadenia Článok 12 – odsek 2 2.  V delegovaných aktoch sa špecifikujú skupiny výrobkov, ktoré spĺňajú tieto kritériá: 2.  V delegovaných aktoch sa špecifikujú skupiny výrobkov, ktoré spĺňajú tieto kritériá: (a)  podľa najnovšie sprístupnených číselných údajov a vzhľadom na množstvá uvedené na trh Únie má skupina výrobkov významný potenciál úspory energie a prípadne aj iných zdrojov; (a)  vychádzajúc zo skutočných množstiev uvedených na trh Únie existuje významný potenciál úspory energie a prípadne aj iných zdrojov; (b)  medzi skupinami výrobkov s rovnakou mierou funkčnosti existujú významné rozdiely v relevantných výkonnostných úrovniach; (b)  v rámci skupiny výrobkov sa modely výrobkov s rovnakou funkciou významne odlišujú v úrovniach energetickej účinnosti; (c)  skupina výrobkov nesmie mať významný negatívny vplyv, pokiaľ ide o cenovú dostupnosť a náklady počas životného cyklu. (c)  z hľadiska spotrebiteľa neexistujú žiadne významné negatívne dosahy na cenovú dostupnosť, životný cyklus a funkciu výrobku. Pozmeňujúce návrhy 73 a 98 Návrh nariadenia Článok 12 – odsek 3 3.  V delegovaných aktoch týkajúcich sa konkrétnych skupín výrobkov sa špecifikuje najmä: 3.  V delegovaných aktoch týkajúcich sa konkrétnych skupín výrobkov sa pre príslušnú skupinu výrobkov špecifikuje najmä: (a)  vymedzenie konkrétnych skupín výrobkov, na ktoré sa vzťahuje vymedzenie pojmu „energeticky významný výrobok“ uvedené v článku 2 ods. 11 a ktorých sa má úprava týkať; (a)  vymedzenie energeticky významných výrobkov, ktoré majú spadať do ich pôsobnosti; (b)  grafický návrh a obsah štítka vrátane stupnice zobrazujúcej spotrebu energie tvorenej písmenami A až G, ktorý musí mať pokiaľ možno jednotné výtvarné riešenie pre všetky skupiny výrobkov a musí byť za každých okolností jasný a čitateľný; (b)  dizajn, rozmery a obsah štítku, ktorý musí byť za každých okolností zrozumiteľný a čitateľný, pri zohľadnení potrieb zrakovo postihnutých zákazníkov a uvedený na nápadnom mieste a obsahovať tieto informácie stanovené v súlade s príslušným delegovaným aktom: (i)   stupnicu tvorenú písmenami A až G znázorňujúcu triedu energetickej účinnosti príslušného modelu výrobku, ktorá musí mať pokiaľ možno jednotné dizajnové vlastnosti naprieč všetkými skupinami výrobkov; (ii)   absolútnu spotrebu energie v kWh uvedenú za jeden rok alebo iné relevantné časové obdobie. (c)  vo vhodných prípadoch využívanie iných zdrojov a doplňujúce informácie o energeticky významných výrobkoch, pričom sa na štítku v tomto prípade zdôrazní energetická účinnosť výrobku; (c)  vo vhodných prípadoch využívanie iných zdrojov a doplňujúce informácie o energeticky významných výrobkoch, pričom sa na štítku v tomto prípade zdôrazní energetická účinnosť výrobku; (ca)  podľa vhodnosti, zahrnutie informácie na etikete, ktorá umožní spotrebiteľom rozpoznať produkty s funkciami prepojenosti (napr. inteligentné spotrebiče); (d)  spôsoby umiestnenia a zobrazenia štítku, ako sú jeho pripojenie k výrobku, vytlačenie na obale, poskytnutie v elektronickom formáte alebo vystavenie online; (d)  spôsob umiestnenia a zobrazenia štítku, ako sú jeho pripojenie k výrobku tak, aby nedošlo k jeho poškodeniu, vytlačenie na obale, poskytnutie v elektronickom formáte alebo vystavenie online; (e)  ak je to vhodné, elektronické prostriedky na označovanie výrobkov; (e)  ak je to vhodné, elektronické prostriedky na označovanie výrobkov; (f)  spôsob, akým sa štítok a technické informácie majú poskytovať v prípade predaja na diaľku; (f)  spôsob, akým sa štítok a technické informácie majú poskytovať v prípade predaja na diaľku; (g)  obsah a v prípade potreby formát a ďalšie podrobnosti týkajúce sa technickej dokumentácie a informačného listu výrobku; (g)  požadovaný obsah a v prípade potreby formát a ďalšie podrobnosti týkajúce sa informačného listu výrobku a technickej dokumentácie; (h)  že pri overovaní súladu s požiadavkami sa uplatňujú len tie tolerancie overovania, ktoré sú uvedené v delegovanom(-ných) akte(-och); (h)  že pri overovaní súladu s požiadavkami sa uplatňujú len tie tolerancie overovania, ktoré sú uvedené v delegovanom(-ných) akte(-och); (i)  povinnosti dodávateľov a obchodníkov vo vzťahu k databáze výrobkov; (i)  povinnosti dodávateľov a obchodníkov vo vzťahu k databáze výrobkov; (j)  osobitné označenie energetickej triedy, ktoré sa má uvádzať v reklamách a technických propagačných materiáloch, vrátane požiadaviek na jeho sprístupnenie v čitateľnej a viditeľnej podobe; (j)  ak je to vhodné osobitné označenie energetickej triedy, ktoré sa má uvádzať v reklamách a technických propagačných materiáloch, vrátane požiadaviek na jeho sprístupnenie v čitateľnej a viditeľnej podobe; (k)  postupy posudzovania zhody a metódy merania a výpočtov, ktoré sa majú použiť na určenie informačného obsahu štítku a informačného listu výrobku; (k)  postupy posudzovania zhody a metódy merania a výpočtov stanovené v článku 9, ktoré sa majú použiť na určenie informačného obsahu štítku a informačného listu výrobku vrátane vymedzenia koeficientu energetickej účinnosti (EEI) alebo podobného parametru a stupne od A po G určujúce triedu energetickej účinnosti; (l)  či sa v prípade väčších spotrebičov vyžaduje na dosiahnutie danej energetickej triedy vyššia úroveň energetickej účinnosti; (l)  či sa v prípade väčších spotrebičov vyžaduje na dosiahnutie danej energetickej triedy vyššia úroveň energetickej účinnosti; (m)  formát akýchkoľvek ďalších odkazov na štítku, ktoré zákazníkom pomocou elektronických prostriedkov umožnia prístup k podrobnejším informáciám o parametroch výrobkov než aké obsahuje informačný list výrobku; (m)  formát akýchkoľvek ďalších odkazov na štítku, ktoré zákazníkom pomocou elektronických prostriedkov umožnia prístup k podrobnejším informáciám o parametroch výrobkov než aké obsahuje informačný list výrobku; (n)  či a ako by sa energetické triedy opisujúce spotrebu energie výrobku počas používania mali uvádzať na inteligentných meračoch alebo na interaktívnom displeji výrobku; (n)  či a ako by sa energetické triedy opisujúce spotrebu energie výrobku počas používania mali uvádzať na inteligentných meračoch alebo na interaktívnom displeji výrobku; (o)  dátum hodnotenia a možného preskúmania delegovaného aktu. (o)  dátum hodnotenia a možného preskúmania delegovaného aktu; Pokiaľ ide o obsah štítka uvedený v prvom pododseku písmena b), stupne klasifikácie A – G zodpovedajú významným úsporám energie a nákladov z pohľadu zákazníka. Pokiaľ ide o formát odkazov uvedených v prvom pododseku písmena m), tieto odkazy môžu mať formu adresy webového sídla, kódu Rýchlej reakcie (QR-kódu), odkazu na online štítky alebo akýchkoľvek iných vhodných prostriedkov orientovaných na spotrebiteľa. Pokiaľ ide o formát odkazov uvedených v prvom pododseku písmena m), tieto odkazy môžu mať formu adresy webového sídla, dynamického kódu Rýchlej reakcie (QR-kódu), odkazu na online štítky alebo akýchkoľvek iných vhodných prostriedkov orientovaných na spotrebiteľa a odkazujúcich na verejné rozhranie databázy zriadenej podľa článku 8. Zavedenie štítka pre výrobky, na ktoré sa má vzťahovať delegovaný akt, nesmie mať významný negatívny vplyv na funkčnosť výrobku z hľadiska používateľa. V informačnom liste výrobku uvedenom v prvom pododseku písm. g) sa poskytujú priame odkazy na verejné rozhranie databázy vytvorenej podľa článku 8 a je prístupný zákazníkom vo všetkých úradných jazykoch EÚ na tých národných trhoch, kde bol zodpovedajúci model výrobku uvedený na trh. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty, pokiaľ ide o prevádzkové podrobnosti týkajúce sa databázy výrobkov vrátane všetkých povinností dodávateľov a obchodníkov v súlade s článkom 13. Komisia je v súlade s článkom 13 splnomocnená prijímať delegované akty dopĺňajúce toto nariadenie stanovením prevádzkových podrobností týkajúcich sa databázy výrobkov vrátane všetkých povinností dodávateľov a obchodníkov. Pokiaľ ide o informácie uvedené v prvom pododseku písm. g), s cieľom zaistiť riadne zabezpečenie dôverných informácií a technickej dokumentácie je potrebné v týchto delegovaných aktoch špecifikovať, ktoré informácie sa majú nahrať do databázy výrobkov a ktoré informácie budú k dispozícii na požiadanie vnútroštátnych orgánov a Komisie. Pozmeňujúci návrh 74 Návrh nariadenia Článok 12 – odsek 3 a (nový) 3a.   Komisia vedie a sprístupní verejnosti aktualizovaný zoznam všetkých delegovaných aktov dopĺňajúcich toto nariadenie spolu s delegovanými aktmi rozvíjajúcimi smernicu 2009/125/ES o ekodizajne, ako aj úplné odkazy na všetky harmonizované normy vyhovujúce metódam merania a výpočtu podľa článku 9. Pozmeňujúci návrh 75 Návrh nariadenia Článok 13 – odsek 2 2.  Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 7 a 12 sa Komisii udeľuje na neurčité obdobie odo dňa uplatňovania tohto nariadenia. 2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 7, článku 8 ods. 4, článku 11 ods. 1 a článku 12 sa Komisii udeľuje na obdobie šiestich rokov od 1. januára 2017. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto šesťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. Pozmeňujúci návrh 76 Návrh nariadenia Článok 13 – odsek 3 3.  Toto delegovanie právomoci uvedené v článkoch 7 a 12 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v tomto nariadení uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo neskorším dňom, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. 3.  Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 7, 8 ods. 4, článku 11 ods. 1 a článku 12 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo neskorším dňom, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. Pozmeňujúci návrh 77 Návrh nariadenia Článok 13 – odsek 3 a (nový) 3a.   Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Pozmeňujúci návrh 78 Návrh nariadenia Článok 13 – odsek 5 5.  Delegovaný akt prijatý podľa článkov 7 a 12 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament ani Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota môže predĺžiť o dva mesiace. 5.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 7, článku 8 ods. 4, článku 11 ods. 1 a článku 12 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament ani Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace. Pozmeňujúci návrh 79 Návrh nariadenia Článok 14 – odsek 1 Najneskôr do ôsmich rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia Komisia zhodnotí uplatňovanie tohto nariadenia a predloží správu Európskemu parlamentu a Rade. Touto správou sa posúdi, ako účinne toto nariadenie umožňuje zákazníkom vybrať si úspornejšie výrobky, pričom sa zohľadní jeho vplyv na podniky. Do ... [šiestich rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] Komisia zhodnotí uplatňovanie tohto nariadenia a predloží správu Európskemu parlamentu a Rade. V tejto správe sa posúdi, ako účinne toto nariadenie a jeho delegované akty umožnili zákazníkom vybrať si energeticky účinnejšie výrobky, pričom sa zohľadnia kritériá ako ich vplyv na podniky, na spotrebu energie, emisie skleníkových plynov, opatrenia dohľadu nad trhom a náklady na zriadenie a prevádzku databázy. Postup hodnotenia podľa odseku 1 výslovne vychádza z výročných monitorovacích správ týkajúcich sa presadzovania a dohľadu nad trhom podľa článku 5. Pozmeňujúci návrh 80 Návrh nariadenia Článok 16 – odsek 3 Článok 3 ods. 1 písm. d) sa však uplatňuje od 1. januára 2019. Článok 3 ods. 1 písm. d) sa však uplatňuje od začatia úplnej prevádzky verejného rozhrania databázy výrobkov podľa článku 8, no najneskôr od 1. januára 2018. Pozmeňujúci návrh 81 Návrh nariadenia Príloha I – názov a bod 1 Informácie, ktoré má obsahovať databáza výrobkov Informácie, ktoré má obsahovať databáza výrobkov a funkčné požiadavky 1.  Verejne dostupné informácie o výrobku: 1.  Informácie, ktoré má obsahovať verejné rozhranie databázy výrobkov: (a)  názov výrobcu alebo dodávateľa alebo jeho ochranná známka; (a)  názov ochrannej známky, adresa, kontaktné údaje a ďalšia právna identifikácia dodávateľa; aa)   kontaktné údaje orgánov dohľadu na trhom členského štátu; (b)  identifikačný kód(-y) modelu vrátane všetkých ekvivalentných modelov; (b)  identifikačný kód(-y) modelu vrátane všetkých ekvivalentných modelov; (c)  štítok v elektronickom formáte; (c)  štítok v elektronickom formáte; (d)  trieda(-y) a ďalšie parametre na štítku; (d)  trieda(-y) energetickej účinnosti a ďalšie parametre štítku; (e)  informačný list výrobku v elektronickom formáte. (e)  parametre informačného listu výrobku v elektronickom formáte; (ea)   vzdelávacie a informačné kampane členských štátov uvedené v článku 4 ods. 4; (eb)   pracovný plán Komisie uvedený v článku 11; (ec)   zápisnice konzultačného fóra; (ed)   zoznam uplatňovaných delegovaných aktov a harmonizovaných noriem. Pozmeňujúci návrh 82 Návrh nariadenia Príloha I – bod 2 2.  Informácie o súlade, ktoré sú prístupné iba pre orgány dohľadu nad trhom členských štátov a Komisiu: 2.  Informácie, ktoré má obsahovať rozhranie pre súlad databázy výrobkov: (a)  technická dokumentácia špecifikovaná v uplatniteľnom delegovanom akte; (a)  skúšobný protokol alebo podobná dokumentácia o posudzovaní zhody umožňujúca posúdenie súladu so všetkými požiadavkami v príslušnom delegovanom akte vrátane testovacích metód a série meraní; (b)  skúšobný protokol alebo podobné technické dôkazy umožňujúce posúdenie súladu so všetkými požiadavkami v uplatniteľnom delegovanom akte; (b)  predbežné opatrenia prijaté v rámci dohľadu nad trhom týkajúce sa tohto nariadenia; (c)  meno/názov a adresa dodávateľa; (c)  technická dokumentáciu podľa článku 3 ods. 1 písm. c): (ca)   priame kontaktné údaje orgánov dohľadu nad trhom členského štátu a koordinácia Komisie, (cb)   výsledok kontroly súladu členských štátov a Komisie, a ak sa uplatňuje, nápravného opatrenia a reštriktívnych opatrení, ktoré prijali orgány dohľadu nad trhom, ako sa uvádza v článkoch 5 a 6, (d)   kontaktné údaje zástupcu dodávateľa. Pozmeňujúci návrh 83 Návrh nariadenia Príloha I – bod 2 a (nový) 2a.   Funkčné požiadavky na rozhranie pre súlad v rámci databázy: (a)   každý model výrobku je uvádzaný ako samostatný záznam; (b)   spotrebiteľom umožní jednoducho nájsť najlepšiu triedu energetickej účinnosti zastúpenú pre každú skupinu výrobkov, čo im umožní porovnať vlastnosti modelu a vybrať energeticky najúčinnejšie výrobky; (c)   vytvorí štítok energetickej účinnosti každého výrobku ako jeden súbor, ktorý sa bude dať prezerať a vytlačiť, ako aj jazykové verzie úplného informačného list výrobku vo všetkých úradných jazykoch Únie; (d)   tieto informácie sú strojovo čitateľné, zatriediteľné, vyhľadateľné a rešpektujú otvorené štandardy umožňujúce použitie tretími stranami, a to bezplatne; (e)   nadbytočná registrácia sa automaticky vylučuje; (f)   pre zákazníkov sa zriadi a prevádzkuje asistenčná linka alebo kontaktné miesto s jasným odkazom na rozhranie. Pozmeňujúci návrh 84 Návrh nariadenia Príloha 1 – bod 2 b (nový) 2b.   Funkčné požiadavky na rozhranie databázy pre súlad: (a)   zabezpečia sa prísne bezpečnostné opatrenia na ochranu dôverných informácií; (b)   prístupové práva sú založené na zásade „need-to-know“; (c)   zabezpečí sa odkaz na informačný a komunikačný systém pre dohľad nad trhom (ICSMS).

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na opätovné posúdenie podľa článku 61 ods. 2 druhého pododseku (A8-0213/2016).

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2016 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2007/2004, nariadenie (ES) č. 863/2007 a rozhodnutie Rady 2005/267/ES (COM(2015)0671 – C8-0408/2015 – 2015/0310(COD))

P8_TA(2016)0305 A8-0200/2016

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0671),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 77 ods. 2 písm. b) a d) a článok 79 ods. 2 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0408/2015),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 25. mája 2016(1),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 30. júna 2016, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozpočet a Výboru pre rybárstvo (A8-0200/2016),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 6. júla 2016 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/... o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 863/2007, nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 a rozhodnutie Rady 2005/267/ES

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2016/1624.)

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2016 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1406/2002, ktorým sa ustanovuje Európska námorná bezpečnostná agentúra, (COM(2015)0667 – C8-0404/2015 – 2015/0313(COD))

P8_TA(2016)0306 A8-0215/2016

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0667),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 100 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0404/2015),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 16. marca 2016(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanovisko Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0215/2016),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 6. júla 2016 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/..., ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1406/2002, ktorým sa ustanovuje Európska námorná bezpečnostná agentúra

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2016/1625.)

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2016 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 768/2005 o zriadení Agentúry pre kontrolu rybného hospodárstva Spoločenstva (COM(2015)0669 – C8-0406/2015 – 2015/0308(COD))

P8_TA(2016)0307 A8-0068/2016

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0669),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0406/2015),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 25. mája 2016(1),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A8-0068/2016),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 6. júla 2016 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/..., ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 768/2005 o zriadení Agentúry pre kontrolu rybného hospodárstva Spoločenstva

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2016/1626.)

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2016 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) č. 883/2013, pokiaľ ide o sekretariát dozorného výboru Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) (COM(2016)0113 – C8-0109/2016 – 2016/0064(COD))

P8_TA(2016)0308 A8-0188/2016

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0113),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0109/2016),

—  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov z 5. apríla 2016(1),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 8. júna 2016, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0188/2016),

1.  prijíma nasledujúcu svoju pozíciu v prvom čítaní;

2.  berie na vedomie vyhlásenie Komisie uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 6. júla 2016 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/..., ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) č. 883/2013, pokiaľ ide o sekretariát dozorného výboru Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2016/2030.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Vyhlásenie Komisie

Komisia je plne odhodlaná presadzovať nezávislé fungovanie sekretariátu dozorného výboru úradu OLAF. Hlavným cieľom návrhu na zmenu nariadenia (EÚ, Euratom) č. 883/2013 o úrade OLAF je doplniť ďalšie záruky nezávislosti sekretariátu. Vykonávanie zmeneného nariadenia sa bude riadiť týmto cieľom.

Ako potvrdila podpredsedníčka Georgievová predsedovi dozorného výboru listom z 20. mája 2016, Komisia zamýšľa pripojiť sekretariát tohto výboru k PMO odo dňa začatia uplatňovania zmeneného nariadenia. Toto pripojenie bude čisto administratívneho charakteru s cieľom uľahčiť určité organizačné a rozpočtové hľadiská. Nebude mať vplyv na nezávislé fungovanie sekretariátu.

Ako sa v liste tiež uvádza, administratívne pripojenie sekretariátu k PMO nebude mať žiadny vplyv na jeho súčasný stav zamestnancov a rozpočtové prostriedky. Vedúci sekretariátu bude zodpovedný za riadenie a hodnotenie svojich zamestnancov. Hodnotenie vedúceho sekretariátu bude vychádzať zo správy dozorného výboru.

Komisia preskúma po porade s dozorným výborom zavedenie primeraných interných pravidiel týkajúcich sa mobility, ktoré obmedzia funkčné obdobie pracovných miest sekretariátu, pričom zabezpečia kontinuitu s cieľom zaručiť ich účinnú nezávislosť a vyhnúť sa riziku konfliktu záujmov alebo problémov otáčavých dverí s úradom OLAF.

Zmena nariadenia neovplyvňuje prístup dozorného výboru k informáciám, napríklad informáciám obsiahnutým v systémoch IT, databázach a dokumentoch úradu OLAF.

Kancelárie zamestnancov sekretariátu dozorného výboru zostanú v budove, v ktorej v súčasnosti sídli OLAF, čím sa ochráni nezávislosť dozorného výboru a úradu OLAF a zároveň zabezpečí jednoduchý kontakt.

(1) Ú. v. EÚ C 150, 27.4.2016, s. 1.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2016 o príprave povolebnej revízie VFR na roky 2014 – 2020: príspevok Európskeho parlamentu pred predložením návrhu Komisie (2015/2353(INI))

P8_TA(2016)0309 A8-0224/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 311, 312 a 323 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(1), a najmä na jeho článok 2,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2015/623 z 21. apríla 2015, ktorým sa mení nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/335/EÚ, Euratom z 26. mája 2014 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie(3),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. apríla 2014 o rokovaniach o VFR na roky 2014 – 2020: získavanie skúseností a ďalší postup(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2013 o vzťahoch Európskeho parlamentu s inštitúciami, ktoré zastupujú národné vlády(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 19. novembra 2013 o VFR na roky 2014 – 2020(8) a o Medziinštitucionálnej dohode o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2013 o politickej dohode o viacročnom finančnom rámci na roky 2014 – 2020(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2013 o viacročnom finančnom rámci(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2012 v záujme dosiahnutia pozitívneho výsledku postupu schvaľovania viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2011 o investovaní do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu(13),

–  so zreteľom na medziinštitucionálne spoločné vyhlásenie o presadzovaní rodového hľadiska pripojené k VFR,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 15. júna 2016 k revízii viacročného finančného rámca (VFR) v polovici uplatňovania,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj, Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výboru pre ústavné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0224/2016),

A.  keďže súčasný viacročný finančný rámec (VFR) bol prvýkrát prijatý na základe nových ustanovení Lisabonskej zmluvy, podľa ktorých Rada prijme jednomyseľne nariadenie o VFR v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom a po získaní súhlasu Európskeho parlamentu;

B.  keďže súčasný VFR dohodnutý v roku 2013 odráža priority Únie stanovené v čase jeho prijatia; keďže EÚ bude v ďalších rokoch naďalej čeliť výzvam, s ktorými sa pri schvaľovaní VFR nepočítalo; keďže počet priorít financovania z prostriedkov EÚ sa zvýšil, ale VFR zostal nezmenený;

C.  keďže v záujme zaistenia demokratickej legitímnosti nového VFR a s cieľom poskytnúť novej Komisii a novému Európskemu parlamentu príležitosť, aby potvrdili a prehodnotili politické a rozpočtové priority EÚ zodpovedajúcou úpravou VFR, Európsky parlament vyjadril požiadavku o začlenenie doložky o povolebnej revízii;

D.  keďže dohoda o VFR na roky 2014 – 2020 bola výsledkom dlhého a náročného procesu rokovaní, ktoré prebiehali vo veľmi ťažkých sociálnych, hospodárskych a finančných podmienkach; keďže v dôsledku toho sa celková úroveň VFR v porovnaní s predchádzajúcim programovým obdobím prakticky znížila;

E.  keďže vzhľadom na to, že z politického hľadiska bolo nemožné zmeniť všeobecné čísla vo VFR, ktoré stanovila Európska rada, Európskemu parlamentu sa podarilo vyrokovať začlenenie osobitného článku do nariadenia o VFR, ktorý sa týka povinného a komplexného preskúmania/revízie VFR, vypracovania nových ustanovení o väčšej flexibilite a vytvorenia skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje;

Právny rámec a rozsah preskúmania/revízie v polovici obdobia

1.  pripomína, že v súlade s článkom 2 nariadenia o VFR je Komisia povinná predložiť do konca roka 2016 preskúmanie fungovania VFR, v ktorom je v plnej miere zohľadnená aktuálna hospodárska situácia, ako aj najnovšie makroekonomické prognózy a ku ktorému je podľa potreby pripojený legislatívny návrh na revíziu nariadenia o VFR;

2.  domnieva sa v tejto súvislosti, že hoci je cieľom preskúmania posúdenie a vyhodnotenie fungovania VFR z hľadiska jeho vykonávania, nových hospodárskych podmienok a ďalších nových udalostí a ako také by mohlo zachovať legislatívny status quo, súčasťou revízie je zmena nariadenia o VFR zahŕňajúca (okrem legislatívnych ustanovení) aj stropy VFR, a to na základe náležitého dodržania článku 312 ZFEÚ a obmedzení rozsahu revízie VFR stanovených v poslednej vete článku 2 nariadenia o VFR; pripomína, že podľa znenia uvedeného článku sa takouto revíziou nezníži finančné krytie vopred pridelené jednotlivým krajinám; zdôrazňuje, že v súvislosti s revíziou VFR neboli stanovené žiadne ďalšie obmedzenia, a preto je revízia stropov VFR smerom nahor možná; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v článku 323 ZFEÚ sa požaduje zabezpečenie finančných prostriedkov na plnenie právnych záväzkov Únie voči tretím stranám;

3.  pripomína, že podľa článku 311 ZFEÚ si Únia zabezpečí prostriedky potrebné na dosiahnutie svojich cieľov a uskutočňovanie svojich politík; domnieva sa preto, že ak by sa pri preskúmaní dospelo k záveru, že súčasné stropy boli príliš nízke, ich zvýšenie by sa požadovalo na základe primárneho práva;

4.  zdôrazňuje, že v článku 17 nariadenia o VFR je stanovená možnosť revízie VFR v prípade nepredvídaných okolností; poukazuje na rozsah kríz, ktoré zasiahli Úniu od prijatia súčasného VFR v roku 2013;

5.  zdôrazňuje, že toto uznesenie sa musí zamerať na analýzu čisto rozpočtových aspektov fungovania VFR a že sa nebude zaoberať právnymi základmi odvetvových právnych predpisov; konštatuje však, že mnohé politiky a programy EÚ si stanovujú vlastné požiadavky týkajúce prieskumu/revízie, najmä na rok 2017;

I.Prieskum VFR – posúdenie jeho prvých rokov

6.  domnieva sa, že pri prieskume VFR v roku 2016 by sa mal zhodnotiť celý rad vážnych kríz a nových politických podnetov a spolu s nimi aj ich príslušné rozpočtové dôsledky, ktoré nebolo možné predvídať v čase prijatia VFR; berie okrem iného na vedomie migračnú a utečeneckú krízu, vonkajšie núdzové situácie, vnútorné bezpečnostné záležitosti, krízu v poľnohospodárstve, financovanie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), platobnú krízu v rámci rozpočtu EÚ, trvale vysokú mieru nezamestnanosti, najmä mladých ľudí, ako aj chudobu a sociálne vylúčenie; okrem toho poukazuje na nedávnu medzinárodnú dohodu o zmene klímy a rastúci tlak na rozvojovú politiku; konštatuje, že s cieľom financovať dodatočné naliehavé potreby sa považovalo za potrebné prvýkrát v histórii uplatniť mechanizmy flexibility a osobitné nástroje v rámci VFR, pretože sa ukázalo, že stropy VFR sú v niektorých okruhoch príliš nízke; domnieva sa, že VFR narazil v posledných dvoch rokoch na svoje hranice;

7.  zdôrazňuje, že rozpočet EÚ musí zodpovedať politickým a strategickým prioritám EÚ a zabezpečiť rovnováhu medzi dlhodobými prioritami a novými výzvami; zdôrazňuje v tejto súvislosti kľúčovú úlohu, ktorú musí rozpočet Únie zohrávať pri vykonávaní spoločne dohodnutej stratégie Európa 2020, na ktorú sa predovšetkým zameriava a ktorá je jeho ústrednou prioritou; domnieva sa preto, že preskúmanie VFR by malo zahŕňať kvalitatívnu analýzu toho, či a v akom rozsahu boli dosiahnuté ciele vymedzené v tejto stratégii; trvá na tom, aby toto posúdenie bolo spojené s prognózou toho, či finančné prostriedky vyčlenené na podporu tejto stratégie na zvyšné roky súčasného VFR budú dostatočné na to, aby umožnili jej úspešnú realizáciu;

A.Kľúčové udalosti a výzvy

Migračná a utečenecká kríza

8.  zdôrazňuje, že konflikty v Sýrii, na Blízkom východe a vo viacerých regiónoch Afriky mali humanitárne a migračné dôsledky, ktorých rozsah nemá obdobu; pripomína, že to malo priamy dosah na EÚ, do ktorej prišlo len v roku 2015 vyše jedného milióna utečencov, pričom sa očakáva, že v nasledujúcich rokoch ich bude ešte viac; pripomína, že táto kríza viedla k rozsiahlej finančnej reakcii EÚ a mala teda závažný dosah na jej rozpočet, najmä na okruhy 3 (Bezpečnosť a občianstvo) a 4 (Globálna Európa);

9.  pripomína, že v priebehu roka 2015 mali doplňujúce opatrenia schválené v súlade s európskou migračnou agendou bezprostredný dosah na rozpočet, čo sa odrazilo predovšetkým v opravných rozpočtoch 5 a 7/2015; ďalej pripomína, že bolo schválené použitie dodatočnej sumy 1 506 miliónov EUR v rozpočte EÚ na rok 2016 prostredníctvom mobilizácie nástroja flexibility s cieľom poskytnúť dodatočné zdroje na opatrenia týkajúce sa migrácie, resp. utečencov v okruhu 3 (Bezpečnosť a občianstvo), napríklad navýšenie prostriedkov Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) a Fondu pre vnútornú bezpečnosť (ISF), ako aj zdroje pre tri agentúry, ktorých činnosť súvisí s migráciou, konkrétne Frontex, Európsky podporný úrad pre azyl (EASO) a Europol;

10.  konštatuje, že na základe uvedených rozpočtových rozhodnutí sa v plnej miere vyčerpala malá rezerva, ktorá bola v tomto okruhu k dispozícii, a v podstate sa urobila revízia stropov okruhu 3; upozorňuje ďalej na návrhy novej Komisie, ktoré by mali mať dosah na rozpočet EÚ, najmä návrh prepracovaného znenia nariadenia Dublin III s celkovým vplyvom na rozpočet na zvyšné obdobie VFR vo výške 1 829 miliónov EUR, návrh na vytvorenie Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž, ktorá by na zvyšné obdobie VFR dostala celkový rozpočet vo výške 1 212 miliónov EUR, a nový mechanizmus núdzovej podpory, ktorého dosah na rozpočet v období 2016 – 2018 sa odhaduje na minimálne 700 miliónov EUR; zdôrazňuje, že stav je natoľko kritický, že dodatočné rozpočtové prostriedky pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) schválené v novembri 2015 museli byť v marci 2016 znížené, aby bolo možné financovať ešte naliehavejšie potreby, napríklad potrebu zabezpečiť humanitárnu pomoc v EÚ, ktorá je predmetom vyššie uvedeného nového mechanizmu núdzovej podpory;

11.  domnieva sa, že riešenie európskej migračnej a utečeneckej krízy si vyžaduje európsky prístup založený na solidarite a spravodlivom rozdelení bremena; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že rozpočet EÚ by mal podporovať členské štáty pri zmierňovaní záťaže, ktorú predstavujú náklady súvisiace s prijímaním utečencov, keďže to zníži tlak na rozpočty tých členských štátov, ktoré čelia osobitne vysokému prílevu utečencov; zdôrazňuje, že tento prístup vytvorí synergie a okrem toho bude účinný a nákladovo efektívny pre všetky členské štáty;

12.  zdôrazňuje, že boli vynaložené značné, ale nedostatočné rozpočtové prostriedky na riešenie hlavných príčin utečeneckej a migračnej krízy, a to prostredníctvom posilnenia konkrétnych programov EÚ v okruhu 4; pripomína uskutočnené kroky, napríklad prerozdelenie 170 miliónov EUR na opatrenia súvisiace s migráciou a utečencami v roku 2015, ako aj schválenie dodatočných 130 miliónov EUR v roku 2016 v okruhu 4 na opatrenia súvisiace s migráciou a utečencami zároveň s presunutím 430 miliónov EUR v rámci nástroja predvstupovej pomoci, nástroja rozvojovej spolupráce a nástroja európskeho susedstva; pripomína ďalej, že Komisia predložila rôzne dodatočné návrhy, ktoré majú dosah na rozpočet EÚ, na riešenie vonkajšieho rozmeru migračnej a utečeneckej krízy, napríklad návrhy na vytvorenie trustových fondov EÚ (trustového fondu EÚ Madad a núdzového trustového fondu pre Afriku, ktorých počiatočný vplyv na rozpočet sa odhadoval na 570 miliónov EUR v prvom prípade a na 405 miliónov EUR v druhom prípade), ako aj nástroja pre utečencov v Turecku, na financovanie ktorého sa má z rozpočtu EÚ vyčleniť 1 miliarda EUR, nepočítajúc pritom ďalšie prípadné financovanie; zdôrazňuje, že ďalšie plánované opatrenia, ktoré oznámila Komisia, napríklad prísľub z londýnskej konferencie alebo záväzky z iných podujatí, ako bol samit EÚ – Turecko, ktorý sa konal 18. marca 2016, budú znamenať ďalší tlak na rozpočet Únie; zdôrazňuje, že ďalšie budúce rozpočtové prostriedky by mali tiež umožniť začlenenie zraniteľných skupín migrantov, najmä žien, detí a LGBTI osôb; vyjadruje však obavy, že vzhľadom na množstvo problémov, ktorým EÚ čelí, budú žiaduce ďalšie opatrenia;

13.  domnieva sa preto, že v čase uzatvárania dohody o VFR na roky 2014 – 2020 nebolo možné predpokladať rozsah migračnej a utečeneckej krízy ani finančný dosah opatrení, ktoré naplánovala Komisia s cieľom riešiť túto problematiku; vyzdvihuje skutočnosť, že v dôsledku nedostatku zdrojov musela EÚ vytvoriť pomocné nástroje ad hoc, spoločne financované členskými štátmi, z rozpočtu EÚ a z Európskeho rozvojového fondu, napríklad trustové fondy EÚ (trustový fond Madad a núdzový trustový fond pre Afriku) a nástroj pre utečencov v Turecku; pripomína, že v dôsledku chýbajúcej všeobecnej rozpočtovej stratégie na riešenie migračnej a utečeneckej krízy bol Európsky parlament pri rozhodovaní o použití rozpočtových prostriedkov EÚ odsunutý na vedľajšiu koľaj; zdôrazňuje, že zvyšovaním počtu týchto nástrojov vzniká problém zodpovednosti a demokratickej kontroly v EÚ, ktoré treba riešiť; vyjadruje ďalej poľutovanie nad tým, že členské štáty ani zďaleka nezabezpečili očakávané príspevky do týchto trustových fondov, čo ohrozuje úspešnosť týchto fondov; opakuje svoju výzvu adresovanú členským štátom, aby bezodkladne splnili svoje záväzky a povinnosti;

Nízka úroveň investícií

14.  pripomína, že od začiatku svetovej hospodárskej a finančnej krízy EÚ trpí nízkou a nedostatočnou úrovňou investícií; konštatuje predovšetkým, že v roku 2014 bol celkový objem investícií o 15 % nižší ako v roku 2007, čo znamená pokles investícií o 430 miliárd EUR; zdôrazňuje, že nedostatočné investovanie spomaľuje hospodársku obnovu a má priame následky na rast, tvorbu pracovných miest a konkurencieschopnosť;

15.  konštatuje, že v reakcii na tento naliehavý problém nová Komisia navrhla v roku 2014 investičný plán pre Európu a vytvorenie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) s cieľom mobilizovať 315 miliárd EUR na nové investície do reálnej ekonomiky; opakovane zdôrazňuje svoju jasnú podporu EFSI, ktorý má dôrazným a cieleným spôsobom naštartovať hospodárske odvetvia, ktoré vytvárajú rast a pracovné miesta; konštatuje, že mnohé projekty už boli schválené a vykonávajú sa; konštatuje, že záruka, ktorú poskytuje Únia na EFSI, je krytá zo záručného fondu vo výške 8 miliárd EUR zriadeného v rámci rozpočtu EÚ;

16.  pripomína, že na zaistenie dodatočných finančných prostriedkov boli rozpočtové prostriedky vyčlenené na dva dôležité programy EÚ, a to Horizont 2020 a Nástroj na prepájanie Európy, znížené o 2,2 miliardy EUR v prvom prípade a o 2,8 miliardy EUR v druhom prípade a že zvyšné 3 miliardy EUR sú pokryté z nepridelených rezerv VFR; zdôrazňuje záväzok Európskeho parlamentu prijatý počas rokovaní o EFSI čo najviac obmedziť negatívny dosah na tieto dva programy, v ktorých finančnom krytí, o ktorom sa rozhodlo až v roku 2013, boli urobené výrazné škrty v porovnaní s návrhom Komisie už v priebehu rokovaní o VFR na roky 2014 – 2020;

17.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že tá časť rozpočtu EÚ, ktorá je určená na výskum a inováciu, je často ako prvá postihnutá akýmikoľvek škrtmi v rozpočte; poznamenáva, že výskumné a inovačné programy vytvárajú pre EÚ pridanú hodnotu, a zdôrazňuje kľúčovú úlohu týchto programov v podporovaní konkurencieschopnosti, a tým aj pri zabezpečovaní budúceho rastu a dlhodobej prosperity Únie;

18.  zdôrazňuje v tomto kontexte, že v súlade s článkom 15 nariadenia o VFR boli v rokoch 2014 – 2015 prednostne vyčlenené zdroje na program Horizont 2020 (200 miliónov EUR na Európsku radu pre výskum a akcie Marie Curie) a COSME (50 miliónov EUR) s cieľom čiastočne kompenzovať zníženie pridelených rozpočtových prostriedkov v rokoch 2013 až 2014; konštatuje, že týmto prednostným vyčlenením sa nezmenilo celkové finančné krytie programov, v dôsledku čoho sa zníži objem rozpočtových prostriedkov v druhej polovici VFR; zdôrazňuje pritom, že prednostne vyčlenené prostriedky na Horizont 2020 a COSME boli v plnej miere vyčerpané, čím sa preukázala výborná výkonnosť týchto programov a ich ešte väčšia absorpčná kapacita;

19.  konštatuje takisto so značnými obavami, že miera úspešnosti programu Horizont 2020 klesla z 20 – 22 %, ktoré dosiahol jeho predchodca (7. RP) v predchádzajúcom programovom období, na 13 %; konštatuje, že následkom toho dostáva finančné prostriedky EÚ menší počet vysokokvalitných projektov v oblasti výskumu a inovácií; konštatuje, že podobne v dôsledku nedostatku rozpočtových prostriedkov sa zamieta mnoho znamenitých žiadostí týkajúcich sa Nástroja na prepájanie Európy;

Nezamestnanosť mladých ľudí

20.  zdôrazňuje, že miera nezamestnanosti mladých ľudí je naďalej alarmujúco vysoká a predstavuje jeden z najnaliehavejších a najzávažnejších súčasných problémov EÚ; zdôrazňuje, že vo februári 2016 bolo v celej Únii 4,4 milióna nezamestnaných mladých ľudí vo veku do 25 rokov a že tento podiel je v niekoľkých členských štátoch vyšší ako 40 % a v niektorých regiónoch EÚ vyšší ako 60 %; zdôrazňuje, že miera zamestnanosti v EÚ je výrazne nižšia ako cieľová hodnota stanovená v stratégii Európa 2020; zdôrazňuje preto, že príliš veľkému počtu mladých ľudí preto hrozí sociálne vylúčenie a že by sa mali prijať konkrétnejšie kroky v oblasti začleňovania mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET); poukazuje na skutočnosť, že množstvo vysoko vzdelaných a riadne vyškolených ľudských zdrojov má veľký vplyv na konkurencieschopnosť Európy, inovačné schopnosti a produktivitu, a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné investovať do vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a kultúry; uznáva ďalej význam stratégie EÚ pre mládež na obdobie 2010 – 2018;

21.  zdôrazňuje, že rozpočet EÚ významne prispieva k boju proti nezamestnanosti, najmä prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu (ESF) a iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI); poukazuje na tvrdenie Komisie, že určenie vykonávacích orgánov bolo pre finančné toky tohto programu kľúčovou výzvou; zdôrazňuje tiež, že napriek počiatočnému oneskoreniu ich určenia a vykonávania YEI bola podľa aktuálnych údajov dosiahnutá plná absorpčná kapacita (ktorá sa čiastočne dosiahla výrazným zvýšením miery predbežného financovania tohto programu); konštatuje, že Komisia čoskoro ukončí hodnotenie tejto iniciatívy, a očakáva, že budú zavedené potrebné úpravy, aby sa zaručila jej úspešná realizácia; domnieva sa, že navrhnutý program na podporu štrukturálnych reforiem by mohol byť cenným prínosom k zlepšeniu administratívnej kapacity v členských štátoch v tomto kontexte; zdôrazňuje význam pokračujúceho hodnotenia výsledkov YEI, ktoré vykonávajú zainteresované subjekty vrátane mládežníckych organizácií;

22.  vyjadruje osobitné znepokojenie v súvislosti s nedostatkom nových viazaných rozpočtových prostriedkov na YEI od roku 2016, pretože celé jej pôvodné finančné krytie bolo prednostne pridelené v rokoch 2014 – 2015 (článok 15 nariadenia o VFR); zdôrazňuje, že hoci Európsky parlament podporoval toto prednostné pridelenie, nikdy nemal v úmysle ukončiť iniciatívu už po druhom roku jej financovania a že boli zavedené iné mechanizmy v rámci VFR, napríklad celková rezerva na záväzky, s cieľom zaistiť jej kontinuitu; pripomína, že celková rezerva na záväzky už bola uvoľnená len na financovanie EFSI; konštatuje tiež, že na základe toho istého článku boli prednostne vyčlenené prostriedky na program Erasmus+ (vo výške 150 miliónov EUR) – ďalší program EÚ, ktorý vo významnej miere prispieva k zlepšeniu zamestnateľnosti mladých ľudí a ktorý sa v plnej miere realizoval v prvých dvoch rokoch tohto obdobia; pripomína, že podľa Medzinárodnej organizácie práce (MOP) by účinná záruka pre mladých ľudí na úrovni Európskej únie stála krajiny eurozóny každý rok 21 miliárd EUR;

Vnútorná bezpečnosť

23.  pripomína nedávne teroristické útoky vo Francúzsku a v Belgicku a zvýšenú úroveň ohrozenia v iných členských štátoch, čo si vyžaduje koordinovanejšie a dôraznejšie kroky a prostriedky na úrovni EÚ; zdôrazňuje, že Únia má Fond pre vnútornú bezpečnosť, ktorý je vhodným nástrojom, ako aj niekoľko agentúr, ktoré pôsobia v tejto oblasti a čelia rastúcemu tlaku; domnieva sa, že v tejto oblasti budú potrebné ďalšie európske opatrenia, a teda aj viac finančných prostriedkov, aby sa zaistila primeraná reakcia na toto ohrozenie; zdôrazňuje, že intenzívnejšia spolupráca v tejto oblasti si vyžaduje zvýšený počet zamestnancov príslušných agentúr, čo môže ešte viac zvýšiť tlak na rozpočet EÚ, a pripomína obmedzené zvýšenie počtu pracovníkov Európskeho centra pre boj proti terorizmu v Europole, financované prevedením prostriedkov z Fondu pre vnútornú bezpečnosť;

24.  zdôrazňuje, že vzhľadom na súčasné kroky a legislatívne návrhy zamerané na posilnenie justičnej spolupráce budú postupne potrebné ďalšie finančné a ľudské zdroje aj pre Eurojust, čo bude mať vplyv na rozpočet Únie;

Krízy v odvetví poľnohospodárstva

25.  zdôrazňuje, že nízke stropy pre spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP) do roku 2020 zahŕňajú omnoho menšie rezervy než v predchádzajúcom VFR, hoci toto odvetvie čelí väčšiemu počtu problémov; pripomína, že táto politika má zásadný význam pre situáciu mnohých poľnohospodárov, pokiaľ ide o ich príjmy, najmä v časoch krízy, a poukazuje na vysokú mieru ročného čerpania prostriedkov, ktorá je takmer 100 %; pripomína rôzne krízy, ktorým čelili európski poľnohospodári od začiatku súčasného VFR, najmä v mliekarenskom sektore, sektore bravčového a hovädzieho mäsa a ovocia a zeleniny, a dlhodobé nepriaznivé následky strát, ktoré európskym poľnohospodárom spôsobilo ruské embargo na poľnohospodárske produkty; berie na vedomie zrušenie kvót na cukor v roku 2017 a jeho možný účinok na sektor cukru s náležitým ohľadom aj na osobitné potreby najvzdialenejších regiónov; zdôrazňuje rozpočtový vplyv núdzových opatrení, ktoré boli prijaté v reakcii na tieto krízy a v rámci ktorých sa z rozpočtu vyčlenilo 500 miliónov EUR v roku 2016 a 300 miliónov EUR v roku 2015, a ktoré boli financované z rezerv v okruhu 2; zdôrazňuje, že každé zníženie v tejto oblasti by ohrozilo územnú súdržnosť EÚ, najmä pokiaľ ide o vidiecke oblasti; navyše je proti akémukoľvek posunu smerom k opätovnému znárodneniu poľnohospodárskej politiky, čo by spôsobilo narušenie trhu a nekalú hospodársku súťaž medzi poľnohospodármi;

Environmentálne výzvy

26.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že cieľ vynaložiť aspoň 20 % z rozpočtu EÚ (v rámci súčasného VFR) na opatrenia týkajúce sa zmeny klímy nebol dosiahnutý a že podľa metodiky Komisie na uplatňovanie hľadiska klímy bolo na túto problematiku vynaložených len asi 12,7 % ročného rozpočtu; poukazuje na veľkú potrebu financovania krokov v oblasti klímy, ochrany biodiverzity a udržateľného využívania prírodných zdrojov, ktorá bude ešte väčšia v dôsledku pokračujúceho globálneho otepľovania; berie predovšetkým na vedomie dohodu o zmene klíme (COP 21), ktorá bola dosiahnutá na konferencii zmluvných strán dohovoru OSN v Paríži v roku 2015;

Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť

27.  pripomína, že politika súdržnosti je hlavnou investičnou politikou Únie, ktorej cieľom je znižovanie hospodárskych, sociálnych a územných rozdielov medzi všetkými regiónmi EÚ, a teda zvyšovanie úrovne života európskych občanov; vyzdvihuje jej dôležitú úlohu pri realizácii stratégie EÚ 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, najmä prostredníctvom jasného vyčlenenia zdrojov na opatrenia týkajúce sa klímy a na sociálne ciele, predovšetkým s cieľom bojovať proti rozšírenej chudobe, a to aj v prípade detí, rozdielom a sociálnemu vylúčeniu a podporovať zamestnanosť; vyzýva Komisiu, aby monitorovala úplné plnenie uvedených cieľov; domnieva sa ďalej, že bez toho, aby bolo dotknuté finančné krytie vopred pridelené jednotlivým krajinám, môžu aj štrukturálne fondy významným spôsobom prispieť v prípade vznikajúcich výziev, ako sú následky utečeneckej krízy;

Rastúci tlak na rozvojovú a susedskú politiku

28.  poukazuje na zvyšujúci sa tlak na všeobecné potreby v oblasti humanitárnej pomoci a znižovania rizika katastrof, ktorý je výsledkom konfliktov a vojen; upozorňuje na dohodu z Addis Abeby, v ktorej hlavy štátov a vlád potvrdili svoj silný politický záväzok splniť ciele udržateľného rozvoja, a uvedomuje si, že v tomto ohľade je potrebné vynaložiť prostriedky; pripomína spoločný záväzok, ktorý EÚ nedávno obnovila, zvýšiť oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA) na 0,7 % svojho HND a vyčleniť aspoň 20 % svojej ODA na základné sociálne služby s dôrazom na vzdelávanie a zdravie; dôrazne odmieta používanie rozvojovej pomoci na iné ako rozvojové ciele;

29.  pripomína, že geopolitická situácia vo východnom susedstve je tiež nestabilná; zdôrazňuje dôležitú úlohu rozpočtu EÚ, pokiaľ ide o prispievanie k stabilizácii situácie v južnom aj vo východnom susedstve EÚ a riešenie týchto výziev poskytovaním podpory krajinám, ktoré v súčasnosti vykonávajú asociačné dohody, s cieľom dosiahnuť pokrok v oblasti reforiem a zaistiť prehĺbenie vzťahov medzi EÚ a príslušnými krajinami;

Uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti

30.  víta strednodobé preskúmanie VFR ako príležitosť dosiahnuť výrazný pokrok smerom k účinnejšiemu začleňovaniu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti do VFR a pri vykonávaní a monitorovaní spoločného vyhlásenia pripojeného k VFR v tomto smere;

Hromadenie neuhradených platieb

31.  upozorňuje na hromadenie neuhradených platieb v predchádzajúcom VFR (2007 – 2013), ktorých objem sa z úrovne 5 miliárd EUR na konci roka 2010 zvýšil na bezprecedentnú úroveň 11 miliárd EUR na konci roka 2011, na 16 miliárd EUR na konci roka 2012 a 23,4 miliardy EUR na konci roka 2013; upozorňuje, že toto hromadenie sa prenieslo aj do súčasného VFR (2014 – 2020) a na konci roka 2014 dosiahlo doteraz vrcholnú úroveň 24,7 miliardy EUR; zdôrazňuje, že na neustále naliehanie Európskeho parlamentu bol schválený platobný plán s cieľom znížiť do konca roka 2016 objem nahromadených žiadostí o úhradu platby týkajúcich sa politiky súdržnosti za obdobie 2007 – 2013 na „bežnú“ úroveň 2 miliardy EUR; poukazuje na to, že na konci roka 2015 bol v oblasti politiky súdržnosti konštatovaný objem neuhradených platieb za obdobie 2007 – 2013 vo výške minimálne 8,2 miliardy EUR a že podľa odhadov by tento objem mal do konca roka 2016 klesnúť pod 2 miliardy EUR; konštatuje, že tento pokles znamená iba dočasnú úľavu, pretože je len výsledkom toho, že predložené splatné žiadosti o platbu za programy z obdobia 2007 – 2013 a 2014 – 2020 predstavovali nižšie sumy, ako bolo pôvodne ohlásené; vyjadruje poľutovanie nad tým, že neboli podniknuté žiadne kroky na riešenie skrytých neuhradených platieb zistených v iných okruhoch; upozorňuje na skutočnosť, že podľa odhadov sa situácia z rokov 2012 – 2014 na konci súčasného VFR bude opakovať, ak sa neprijmú žiadne konkrétne opatrenia;

32.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že následky tejto platobnej krízy boli vážne a postihli príjemcov prostriedkov z rozpočtu EÚ, ako sú študenti, univerzity, MSP, výskumní pracovníci, MVO, miestne a regionálne orgány a iné príslušné subjekty; pripomína predovšetkým dramatický nedostatok platobných prostriedkov v oblasti humanitárnych operácií v roku 2014, ktorý mal negatívny vplyv na operácie EÚ zamerané na záchranu životov; pripomína, že Komisia musela siahnuť po zmierňujúcich opatreniach, ako je zníženie miery predbežného financovania a odloženie výziev na predkladanie ponúk/oznámení o vyhlásení obstarávania a s nimi spojeného udeľovania zákaziek; pripomína, že umelé spomaľovanie realizácie nových programov na obdobie 2014 – 2020 nastalo v dôsledku všeobecného nedostatku platieb, príkladom čoho je umelé oneskorenie v roku 2014 v prípade výziev na predkladanie ponúk v rámci Horizontu 2020 v hodnote 1 miliardy EUR, ktorého cieľom bolo zaistiť, aby platby boli splatné až v roku 2015, a nie v roku 2014; ďalej zdôrazňuje, že penále za oneskorené platby boli hradené z rozpočtu EÚ a predstavovali 3 milióny EUR tak v roku 2014, ako aj v roku 2015;

B.Výrazné využívanie ustanovení VFR o flexibilite

33.  zdôrazňuje, že s cieľom zaistiť dodatočné rozpočtové prostriedky, ktoré boli od roku 2014 potrebné na zvládnutie kríz alebo na financovanie nových politických priorít, rozpočtový orgán súhlasil, že po vyčerpaní všetkých dostupných rezerv sa budú vo veľkej miere môcť uplatniť ustanovenia o flexibilite a osobitné nástroje, ktoré sú súčasťou nariadenia o VFR; pripomína, že viaceré z týchto ustanovení vyplynuli priamo z návrhov Európskeho parlamentu, pre ktorý bola požiadavka čo najväčšej flexibility jednou z jeho kľúčových požiadaviek počas rokovaní o VFR;

34.  konštatuje najmä, že boli mobilizované osobitné nástroje na zvládnutie utečeneckej a migračnej krízy (v roku 2016 sa vyčerpali všetky prostriedky nástroja flexibility, t. j. 1 530 miliónov EUR; prostriedky rezervy na núdzovú pomoc v roku 2016, t. j. 150 miliónov EUR), problému nedostatočných platieb (v roku 2015 bola zmobilizovaná rezerva na nepredvídané výdavky vo výške 3,16 miliardy EUR) a na financovanie záručného fondu EFSI (plné využitie celkovej rezervy na záväzky v roku 2014 vo výške 543 miliónov EUR); pripomína, že rozhodnutie mobilizovať rezervu na nepredvídané výdavky v platbách je spojené so znížením stropov pre platby na roky 2018 až 2020;

35.  očakáva, že ak by sa v roku 2016 objavili akékoľvek ďalšie potreby v súvislosti s migračnou a utečeneckou krízou vrátane tranže vo výške 200 miliónov EUR na nový nástroj na poskytovanie núdzovej pomoci v rámci Únie, ich výsledkom by mala byť mobilizácia rezervy na nepredvídané výdavky, hneď ako to bude potrebné; pripomína, že v rámci okruhu 3 už nie je k dispozícii žiadna rezerva a že nástroj flexibility bol na tento rok už plne využitý; navrhuje, aby sa preskúmali ďalšie možnosti flexibility v prípade nových výziev;

36.  pripomína, že legislatívna flexibilita zakotvená v bode 17 Medziinštitucionálnej dohody (MID) umožňuje zvýšenie celkového finančného krytia programov schválených v riadnom legislatívnom postupe až do výšky +/- 10 % na sedemročné obdobie; konštatuje, že „nové, objektívne a dlhodobé okolnosti“ umožňujú rozpočtovému orgánu odchýliť sa ešte viac od pôvodného finančného krytia; víta skutočnosť, že toto ustanovenie už bolo použité, aby Únia mohla reagovať na nepredvídané udalosti výrazným zvýšením pôvodných ročných prostriedkov pridelených na programy, ako je AMIF;

II.Strednodobé preskúmanie VFR – naliehavá potreba

37.  vychádzajúc z uvedených analýz je presvedčený, že záverom preskúmania fungovania súčasného VFR je, že skutočné strednodobé preskúmanie VFR, ustanovené v nariadení o VFR, je nevyhnutné, aby Únia mohla účinne čeliť celému radu výziev a zároveň plniť svoje politické ciele; pripomína, že splnenie stratégie Európa 2020 zostáva hlavnou prioritou, ktorá sa má podporovať z rozpočtu EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné, aby boli v rozpočte EÚ primerané prostriedky na skutočné zaistenie investícií vedúcich k rastu a pracovným miestam, na dosiahnutie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a na presadzovanie solidarity;

38.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby pri príprave legislatívneho návrhu zohľadnila ďalej uvedené požiadavky Európskeho parlamentu týkajúce sa zmeny nariadenia o VFR, pokiaľ ide o číselné údaje a viaceré ustanovenia týkajúce sa fungovania VFR, ktoré musia byť uplatniteľné už v prípade súčasného VFR;

39.  zdôrazňuje, že na jeseň 2016 sa očakávajú dva legislatívne návrhy so značnými rozpočtovými vplyvmi, konkrétne predĺženie EFSI a zavedenie plánu vonkajších investícií; očakáva, že všetky informácie týkajúce sa financovania týchto dvoch návrhov budú sprístupnené čo najskôr s cieľom umožniť, aby boli riadne zohľadnené pri rokovaniach o prieskume VFR v polovici obdobia; opätovne zdôrazňuje svoj zásadný postoj, že nové politické iniciatívy by nemali byť financované z existujúcich programov a politík EÚ;

40.  zdôrazňuje, že zmeny, ktoré boli dohodnuté počas prieskumu VFR v polovici obdobia, by mali byť neodkladne uskutočnené a začlenené už do rozpočtu Únie na rok 2017; vyzýva preto Komisiu, aby čo najskôr predložila svoj legislatívny návrh na revíziu nariadenia o VFR s cieľom umožniť súbežné rokovania o revízii VFR a o rozpočte EÚ na rok 2017 a tiež včasnú dohodu o týchto otázkach;

41.  berie na vedomie výsledok referenda v Spojenom kráľovstve z 23. júna 2016; v tomto ohľade vyzýva Komisiu, aby rozpočtovému orgánu poskytla všetky relevantné informácie o možných rozpočtových vplyvoch tohto referenda bez toho, aby tým bol dotknutý výsledok ďalších rokovaní medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ;

42.  berie na vedomie významný príspevok, ktorým EÚ podporila mier a zmierenie v Írsku, najmä prostredníctvom programov PEACE, ktoré sa zameriavajú na Severné Írsko a pohraničné grófstva na juhu; konštatuje, že výsledok referenda v Spojenom kráľovstve môže v súvislosti s mierovým procesom spôsobiť vážne problémy a ohrozuje integritu mierového procesu a Veľkopiatkovej dohody; vyzýva Komisiu, aby aj naďalej podporovala mierový proces prostredníctvom kontinuálneho financovania programu PEACE;

A.Požiadavky Európskeho parlamentu na druhú polovicu obdobia VFR

VFR – číselné údaje (záväzky)

43.  je presvedčený o tom, že hoci plne schvaľuje rozsiahlu politickú a finančnú podporu pre EFSI, z rozpočtu EÚ by sa nemali financovať nové iniciatívy na úkor existujúcich programov a politík Únie; má v úmysle splniť svoj záväzok v plnej miere kompenzovať škrty týkajúce sa EFSI ovplyvňujúce Horizont 2020 a NPE, aby mohli plniť svoje ciele, ktoré boli prijaté len pred dvomi rokmi, a aby mohla Únia dosiahnuť svoje ciele v oblasti výskumu a inovácií; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že úroveň financovania ďalších programov v podokruhu 1a („Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť“) by nemala byť touto kompenzáciou ovplyvnená, pričom poukazuje na ich nesporný prínos k rastu, tvorbe pracovných miest a konkurencieschopnosti; domnieva sa, že rezervy v podokruhu 1a nie sú dostatočné na uspokojenie týchto potrieb, a preto vyzýva na zvýšenie stropu tohto podokruhu;

44.  dôrazne podporuje pokračovanie iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI), ktorá predstavuje spôsob, ako rýchlo reagovať pri riešení nezamestnanosti mladých ľudí na základe potrebných úprav vyplývajúcich z prebiehajúceho hodnotenia; domnieva sa, že je možné to dosiahnuť iba tým, že bude na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí do konca existujúceho VFR vyčlenených aspoň toľko viazaných rozpočtových prostriedkov, koľko ich bolo na tento program vyčlenených každoročne v priebehu prvých dvoch rokov tohto obdobia (6 miliárd EUR prednostne uvoľnených v rokoch 2014 – 2015), a to na základe výsledku nadchádzajúceho posúdenia Komisie; konštatuje, že súčasťou toho by mala byť revízia stropov v podokruhu 1b („Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť“) smerom nahor, pretože nie sú k dispozícii žiadne rezervy;

45.  je pevne presvedčený, že celkové rozpočtové prostriedky a vopred pridelené vnútroštátne balíky pre SPP, vrátane priamych platobných rozpočtových prostriedkov, by v priebehu revízie VFR mali ostať nezmenené; zdôrazňuje aj význam toho, aby sa zabezpečilo, že prostriedky vyčlenené na Európsky námorný a rybársky fond neboli znížené, s cieľom umožniť splnenie cieľov nedávnej reformy spoločnej rybárskej politiky;

46.  domnieva sa, že z rozsahu migračnej a utečeneckej krízy spôsobenej konfliktmi a zmenou klímy je zrejmé, že v nadchádzajúcich rokoch možno v okruhu 3 („Bezpečnosť a občianstvo“) očakávať zvýšenie dodatočných potrieb na tento účel s výraznými rozpočtovými dôsledkami; zdôrazňuje tiež, že v tomto istom okruhu budú potrebné dodatočné finančné prostriedky na podporu posilnených opatrení na úrovni EÚ týkajúcich sa vnútornej bezpečnosti v EÚ a boja proti terorizmu; žiada Komisiu, aby čo najskôr vypracovala aktualizovaný odhad rozpočtu potrebného do konca aktuálneho VFR na riešenie všetkých výziev v týchto oblastiach;

47.  je preto pevne presvedčený o tom, že i v prípade mobilizácie malých rezerv, ktoré sú k dispozícii v okruhu 3, a napriek existujúcim ustanoveniam o flexibilite nebudú disponibilné zdroje stačiť na zvládnutie zvýšených potrieb v tomto okruhu; vyzýva preto na výrazné zvýšenie prostriedkov Fondu pre azyl, migráciu a integráciu a Fondu pre vnútornú bezpečnosť, ako aj prostriedkov pre agentúry Únie, ktoré pôsobia v tejto oblasti (Frontex, Európsky podporný úrad pre azyl (EASO), Europol, Eurojust a Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA)) a ktoré získali nové povinnosti, ako aj prostriedkov na ďalšie iniciatívy, ktoré môžu byť prijaté; domnieva sa, že je potrebná revízia stropov v okruhu 3 smerom nahor;

48.  očakáva, že jednotný postup v záujme účinného riešenia vonkajšieho rozmeru migračnej a utečeneckej krízy, najmä politickej stabilizácie európskeho susedstva a subsaharskej Afriky a boja proti humanitárnym a hospodárskym príčinám migrácie, sa v budúcich rokoch zintenzívni a budú ho sprevádzať väčšie požiadavky na financovanie v rámci okruhu 4 (Globálna Európa); zdôrazňuje, že takéto požiadavky dodatočného financovania by sa nemali uplatňovať na úkor existujúcich vonkajších činností EÚ vrátane jej rozvojovej politiky; žiada preto revíziu stropov v okruhu 4 smerom nahor;

49.  požaduje zvýšenie finančnej podpory troch európskych programov, ktoré sa priamo týkajú občanov – Kreatívna Európa, Európa pre občanov a Erasmus +, keďže tieto programy vytvárajú nové položky subvencií, aby reagovali na súčasnú situáciu integrácie a vzdelávania utečencov, a sú v prvej línii krokov Únie a členských štátov zameraných na zlepšenie celkovej sociálnej situácie, vzájomného porozumenia a spolužitia v našich rozdielnych spoločnostiach;

VFR – číselné údaje (platby)

50.  domnieva sa, že je v prvom rade potrebné podniknúť kroky, ktorými sa predíde vzniku ďalšej platobnej krízy ku koncu súčasného VFR; pevne verí, že by sa malo vyvinúť maximálne úsilie o to, aby sa predišlo podobnému nahromadeniu neuhradených faktúr, aké bolo zaznamenané počas predchádzajúceho obdobia; zdôrazňuje však, že už dnes je možné očakávať, že v druhej polovici VFR dôjde k výraznému tlaku na platby, pričom potreby platobných rozpočtových prostriedkov by mali súčasne dosiahnuť svoje normálne maximum; domnieva sa, že dodatočný tlak vyplýva okrem iného zo započítania rezervy na nepredvídané udalosti do stropov platieb na roky 2018 – 2020, ktoré sú už aj tak obmedzené, z výrazného oneskorenia pri zavádzaní nových programov, na ktoré sa vzťahuje zdieľané hospodárenie, vrátane iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, z platobného profilu EFSI a z dodatočných platieb zodpovedajúcich nedávnemu zvýšeniu viazaných rozpočtových prostriedkov v súvislosti s migračnou a utečeneckou krízou;

51.  pripomína, že platobné rozpočtové prostriedky sú riadnym dôsledkom záväzkov z minulosti; očakáva preto, že nové zvýšenia viazaných rozpočtových prostriedkov bude sprevádzať zodpovedajúce zvýšenie platobných rozpočtových prostriedkov vrátane revízie stropov pre platby smerom nahor; domnieva sa navyše, že strednodobé preskúmanie/revízia VFR je skvelou príležitosťou na posúdenie aktuálneho stavu vykonávania platieb a aktualizovaných výhľadov, pokiaľ ide o očakávaný vývoj platieb do konca súčasného VFR; domnieva sa, že všetky tri inštitúcie by mali vypracovať a schváliť záväzný spoločný platobný plán na obdobie 2016 – 2020; trvá na tom, že takýto nový platobný plán by mal vychádzať z riadneho finančného hospodárenia a zabezpečiť jednoznačnú stratégiu plnenia všetkých platobných potrieb vo všetkých okruhoch do konca súčasného VFR, a zabrániť vzniku skrytých oneskorených platieb z dôvodu umelého spomalenia vykonávania niektorých viacročných programov a iných zmierňujúcich opatrení ako zníženie výšky predbežného financovania;

52.  je odhodlaný vyriešiť jednoznačným spôsobom otázku zahrnutia platieb súvisiacich s osobitnými nástrojmi VFR do rozpočtu; pripomína nevyriešený rozpor medzi Komisiou a Európskym parlamentom na jednej strane a Radou na druhej strane týkajúci sa výkladu, ktorý stál v popredí pozornosti pri rozpočtových rokovaniach v posledných rokoch; opakuje svoju dlhodobú pozíciu, podľa ktorej by sa platby na mobilizáciu osobitných nástrojov v záväzkoch mali tiež počítať nad rámec ročných stropov VFR pre platby;

Podmienka zaistenia základného práva EÚ

53.  trvá na tom, že všetky krajiny by mali v kontexte utečeneckej krízy a rozhodnutia o mechanizme cieleného prerozdeľovania prevziať plný podiel zodpovednosti; vyzýva Komisiu, aby zaviedla mechanizmus finančného bonusu a malusu v súvislosti s tým, či členské štáty plnia alebo neplnia svoje záväzky v rámci opatrení, ktoré prijala EÚ; tvrdí, že akýkoľvek finančný príspevok pochádzajúci z potrestania členského štátu, ktorý tieto opatrenia nerešpektuje, by sa mal vrátiť do rozpočtu EÚ ako mimoriadny príjem;

Mimoriadne príjmy

54.  je pevne presvedčený, že akýkoľvek prebytok, ktorý by vyplynul z nedostatočného plnenia rozpočtu EÚ alebo z postihov uložených podnikom za porušenie právnych predpisov EÚ v oblasti hospodárskej súťaže, by sa mal začleniť do rozpočtu ako mimoriadny príjem v rozpočte EÚ bez akýchkoľvek zodpovedajúcich úprav príspevkov na základe HND; domnieva sa, že toto opatrenie by významne prispelo k odľahčeniu rozpočtu EÚ od platobného problému; vyzýva Komisiu, aby v tomto smere predložila vhodný legislatívny návrh;

55.  je presvedčený o tom, že v rozpočte EÚ by sa malo opäť umožniť rušenie viazanosti vo všetkých okruhoch na základe úplného alebo čiastočného neuskutočnenia opatrení, na ktoré boli dané rozpočtové prostriedky vyčlenené, a rozpočtový orgán by ho mal využívať v rámci každoročného rozpočtového postupu; je pevne presvedčený o tom, že pre súčasné obmedzenia, ktoré ovplyvňujú rozpočet EÚ, a dodatočným potrebám financovania, ktorým Únia čelí, by sa takéto ustanovenie malo uplatňovať aj na rušenie viazanosti vyplývajúce z realizácie programov z obdobia rokov 2007 – 2013 vrátane uzatvorenia programov politiky súdržnosti; vyzýva Komisiu, aby v tomto smere predložila vhodný legislatívny návrh;

Ustanovenia o flexibilite a osobitné nástroje

56.  zdôrazňuje, že len frekvencia a miera mobilizácie osobitných nástrojov VFR za posledné dva roky sú bez akýchkoľvek pochybností dôkazom významu ustanovení o flexibilite a mechanizmov, ktoré sú ustanovené v nariadení o VFR; zdôrazňuje dlhodobú pozíciu Európskeho parlamentu, podľa ktorej by flexibilita mala umožniť čo najväčšie uplatnenie všeobecných stropov VFR pre záväzky a platby;

57.  domnieva sa preto, že strednodobá revízia nariadenia o VFR by mala viesť k odstráneniu celého radu prekážok a obmedzení, ktoré si vynútila Rada v súvislosti s ustanoveniami o flexibilite v čase prijímania VFR; domnieva sa hlavne, že by sa mali zrušiť akékoľvek obmedzenia prenosov nevyužitých rozpočtových prostriedkov a rezerv, a to buď stanovením ročných stropov (celková rezerva na platby), alebo zavedením časových obmedzení (celková rezerva na záväzky); domnieva sa, že pre súčasné rozpočtové obmedzenia v niekoľkých okruhoch by sa nemal vymedziť žiadny konkrétny rozsah využívania zdrojov v rámci celkovej rezervy na záväzky;

58.  zdôrazňuje predovšetkým mobilizáciu celého objemu nástroja flexibility v roku 2016; konštatuje, že tento nástroj umožňuje financovanie jasne identifikovaných výdavkov, ktoré nemožno financovať v rámci stropov, ktoré sú k dispozícii pre jeden alebo viaceré okruhy, a ktoré nie sú spojené so žiadnou konkrétnou politikou EÚ; domnieva sa preto, že umožňuje skutočnú flexibilitu v rozpočte EÚ, najmä v prípade závažnej krízy; žiada preto výrazné zvýšenie jeho finančného krytia na ročnú sumu až do výšky 2 miliardy EUR a poukazuje zároveň na to, že táto suma je rozpočte zapísaná len pod podmienkou, že rozpočtový orgán rozhodne o mobilizácii tohto nástroja; pripomína, že nástroj flexibility nie je spojený s konkrétnou oblasťou politiky a možno ho využiť na akýkoľvek účel považovaný za potrebný;

59.  poukazuje na úlohu rezervy na núdzovú pomoc, ktorá spočíva v zabezpečení rýchlej reakcie na špecifické požiadavky tretích krajín týkajúce sa pomoci v prípade nepredvídaných udalostí, a podčiarkuje jej mimoriadny význam v súčasnej situácii; žiada výrazné zvýšenie jej finančného krytia a vyčlenenie ročných rozpočtových prostriedkov do výšky 1 miliardy EUR;

60.  konštatuje, že platia rôzne pravidlá, pokiaľ ide o obdobia na uskutočnenie prenosov nevyužitých rozpočtových prostriedkov v prípade osobitných nástrojov VFR, ako sú konkrétne nástroj flexibility, rezerva na núdzovú pomoc, Fond solidarity EÚ a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii; žiada harmonizáciu týchto pravidiel, aby bolo možné uplatniť na tieto nástroje všeobecné pravidlo n+3;

61.  pripisuje osobitný význam rezerve na nepredvídané výdavky ako krajnej možnosti v rámci reakcie na nepredvídané okolnosti; zdôrazňuje, že podľa Komisie je táto rezerva jediným osobitným nástrojom, ktorý možno mobilizovať len na platobné rozpočtové prostriedky, a tak predísť platobnej kríze v rozpočte EÚ, aká nastala v roku 2014; vyjadruje poľutovanie nad tým, že na rozdiel od predchádzajúceho obdobia je v nariadení o VFR stanovená povinná kompenzácia rozpočtových prostriedkov; je pevne presvedčený, že v dôsledku tejto požiadavky nastala neudržateľná situácia, ktorá v skutočnosti zníži stropy VFR v posledných rokoch príslušného obdobia, a povedie teda k ďalšiemu tlaku na rozpočet EÚ; zdôrazňuje, že rezerva na nepredvídané výdavky je v každom prípade posledným prostriedkom, o použití ktorého spoločne rozhodnú obidve zložky rozpočtového orgánu; žiada preto, aby sa pravidlo povinnej kompenzácie okamžite a so spätnou účinnosťou zrušilo a aby došlo k revízii jeho maximálnej ročnej sumy smerom nahor na 0,05 % HND EÚ;

Opatrenia nadväzujúce na medzinárodné dohody o environmentálnych zmenách

62.  konštatuje, že dohoda z konferencie COP 21, ktorá sa konala v Paríži, je univerzálna, dynamická a diferencovaná a zameriava sa na výzvy v oblasti zmeny klímy; zdôrazňuje, že na základe tejto dohody treba vyčleniť prostriedky EÚ na podporu boja proti zmene klímy v rozvojových krajinách; zdôrazňuje, že všetky finančné prostriedky vyčlenené na prípadné opatrenia na základe dohody COP 21°by sa mali dodatočne pripojiť k existujúcim prostriedkom vyčleneným na činnosti týkajúce sa zmeny klímy a vyzýva Komisiu, aby v dostatočnom čase pred revíziou predstavila svoju stratégiu vykonávania a svoje prvé hodnotenie možného vplyvu dohody COP 21 na rozpočet EÚ; ďalej zdôrazňuje, že revízia VFR vytvára vynikajúcu príležitosť na zabezpečenie toho, aby sa dosiahol cieľ 20 % prostriedkov na opatrenia spojené s klímou a aby sa stanovilo prípadné zvýšenie tejto prahovej hodnoty v súlade s medzinárodnými záväzkami EÚ prijatými na konferencii COP 21; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby bol mechanizmus zohľadňovania opatrení v oblasti klímy plne funkčný a aby bola zdokonalená existujúca metóda sledovania takéhoto vynakladania finančných prostriedkov; ďalej pripomína, že EÚ sa tiež zaviazala vykonávať strategický plán na podporu biologickej rozmanitosti v rámci príslušného dohovoru OSN, a zdôrazňuje, že by mala vyčleniť dostatočné zdroje na splnenie svojich záväzkov v tejto oblasti;

Zjednodušenie

63.  domnieva sa, že strednodobé preskúmanie/revízia predstavuje skvelú príležitosť uskutočniť prvé posúdenie a hodnotenie fungovania príslušných politík a programov EÚ, ako aj fungovania ustanovení VFR o flexibilite a osobitných nástrojov, a očakáva, že Komisia predloží analýzu, v ktorej sú identifikované nedostatky súčasného systému vykonávania; venuje osobitnú pozornosť posudzovaniu vplyvu nových prvkov zavedených v tomto programovom období, ako sú vopred stanovené podmienky v rámci politiky súdržnosti, na proces vykonávania; domnieva sa, že pri strednodobom preskúmaní/revízii VFR by sa malo zohľadňovať aj uplatnenie pridelených prostriedkov v záujme dosahovania cieľov; vyzýva Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy, ako riešiť možné nedostatky a zlepšiť a racionalizovať vykonávanie počas zostávajúcich rokoch súčasného VFR, aby sa zabezpečilo čo najefektívnejšie využitie obmedzených finančných zdrojov a znížila administratívna záťaž pre príjemcov;

Rozpočtovanie na základe výsledkov / Rozpočet EÚ zameraný na výsledky

64.  zdôrazňuje, že je dôležité ukázať pridanú hodnotu plnenia rozpočtu EÚ, a podporuje zavedenie kultúry zameranej na výsledky ako kľúčového prvku výdavkov EÚ; zdôrazňuje, že tam, kde je to vhodné, a najmä v programoch zameraných na inovácie, by sa posúdenie výkonnosti a orientácie na výsledky malo stať hlavnou zásadou; uznáva prácu Komisie v súvislosti s iniciatívou Rozpočet EÚ zameraný na výsledky, ktorú je potrebné ešte viac rozvinúť, a očakáva výsledky práce medziinštitucionálnej pracovnej skupiny odborníkov pre zostavovanie rozpočtu na základe výkonnosti; je presvedčený, že tento prístup môže byť spôsobom, ako posilniť výkonnosť programov, ktoré nie sú dostatočne výkonné; zdôrazňuje však, že technické alebo programové nedostatky nemôžu viesť k zníženiu rozpočtu EÚ alebo k upusteniu od politických priorít a že lepšie vynakladanie finančných prostriedkov samo osebe nevyrieši problém nedostatočných finančných prostriedkov na uspokojenie naliehavých a rastúcich potrieb; pripomína Komisii, že Európsky parlament ako jedna zložka rozpočtového orgánu musí byť zapojený do vytvárania stratégie Komisie v tejto oblasti;

Finančné nástroje

65.  berie na vedomie väčšiu úlohu finančných nástrojov v rámci rozpočtu Únie ako doplnkovej formy financovania v porovnaní s dotáciami a grantmi; uznáva potenciál týchto nástrojov, pokiaľ ide o zvyšovanie finančného, a teda aj politického dosahu rozpočtu Únie; zdôrazňuje však, že prechod z nástrojov tradičného financovania na inovačnejšie nástroje sa neodporúča pre všetky politické oblasti, pretože nie všetky politiky sú v plnej miere založené na trhových princípoch; zdôrazňuje, že finančné nástroje sú alternatívnym a doplnkovým spôsobom financovania a nemali by sa využívať na projekty, ktoré môžu mať prospech iba z využitia grantov, ktoré sú osobitne dôležité pre menej rozvinuté regióny;

66.  vyzýva Komisiu, aby počas strednodobého preskúmania/strednodobej revízie uskutočnila hĺbkovú analýzu využívania finančných nástrojov od začiatku súčasného programového obdobia; zdôrazňuje, že pri posudzovaní finančného nástroja nemôže byť jediným hodnotiacim kritériom rozmer pákového efektu; v tejto súvislosti pripomína význam kritérií doplnkovosti a posúdenia prínosu k plneniu politických cieľov EÚ;

67.  nabáda Komisiu, aby zistila všetky oblasti politiky EÚ, kde by bolo možné skombinovať granty s finančnými nástrojmi a aby sa zaoberala otázkou vhodnej rovnováhy medzi nimi; je pevne presvedčený, že možnosť skombinovať rôzne prostriedky EÚ na základe harmonizovaných pravidiel riadenia by pomohla s optimalizáciou synergií medzi dostupnými zdrojmi financovania na úrovni EÚ; zdôrazňuje, že zvýšené používanie finančných nástrojov by nemalo viesť k znižovaniu v rozpočte Únie; pripomína jeho opakované výzvy na zvýšenie transparentnosti a demokratickej kontroly v súvislosti s vykonávaním finančných nástrojov podporovaných z rozpočtu Únie;

B.Úvahy Európskeho parlamentu týkajúce sa obdobia VFR po roku 2020

68.  pripomína, že podľa článku 25 nariadenia o VFR Komisia predloží pred 1. januárom 2018 návrh nového viacročného finančného rámca; zdôrazňuje preto, že už v rámci nadchádzajúceho preskúmania/nadchádzajúcej revízie by sa malo diskutovať o celom rade kľúčových prvkov týkajúcich sa VFR;

69.  domnieva sa, že medzi kľúčové priority, ktorými sa treba zaoberať, patria úpravy trvania VFR, dôsledná reforma systému vlastných zdrojov, väčší dôraz na jednotnosť rozpočtu a väčšia rozpočtová flexibilita; ďalej je presvedčený, že je potrebné preskúmať podmienky rozhodovacieho procesu, aby sa zaručila demokratická legitímnosť a súlad s ustanoveniami zmluvy;

70.  pripomína rozpočtové zásady jednotnosti, presnosti rozpočtu, ročnej platnosti, vyrovnanosti, všeobecnosti, špecifikácie, riadneho finančného hospodárenia a transparentnosti, ktoré musia byť dodržiavané pri zostavovaní a plnení rozpočtu Únie;

71.  zdôrazňuje, že podstatným faktorom problémov medzi členskými štátmi pri schvaľovaní viacročného finančného rámca je ich prvoradý dôraz na čistú bilanciu; pripomína svoje stanovisko, že rozpočet Únie nie je jednoduchá hra s nulovým súčtom, ale skôr dôležitý impulz pre konvergenciu a vyjadrenie spoločných stratégií, ktoré vytvárajú spoločnú pridanú hodnotu; preto naliehavo vyzýva členské štáty, aby zmenili svoje vnímanie a postoj, pokiaľ ide o rozpočet Únie, aby teda stanovili veľkosť rozpočtu na základe dôkladného vyhodnotenia finančných potrieb vyplývajúcich z právnych záväzkov Únie, jej politických cieľov stanovených v jej programoch a politikách, ako aj medzinárodných záväzkov, s cieľom zaručiť, že výsledkom nebude ďalšia patová situácia, v dôsledku ktorej sa Únia ešte viac vzdiali od svojich občanov; žiada preto Komisiu, aby vypracovala štúdiu o úsporách, ktoré dosiahli členské štáty na vnútroštátnej úrovni ako výsledok politických opatrení financovaných na úrovni EÚ;

72.  poukazuje na politickú nevyhnutnosť zaviesť rozhodovací postup, ktorý zaručí dostupnosť potrebných finančných zdrojov buď na úrovni EÚ, alebo na vnútroštátnej úrovni, aby sa zabezpečilo plné vykonávanie politických rozhodnutí prijatých Európskou radou;

Dĺžka trvania

73.  pripomína, že podľa odôvodnenia 3 nariadenia o VFR všetky tri inštitúcie súhlasili so spoločným preskúmaním najvhodnejšej dĺžky trvania v rámci preskúmania/revízie; opätovne zdôrazňuje svoje stanovisko, že dĺžka trvania VFR by mala byť v súlade s politickým cyklom Európskeho parlamentu aj Komisie a zabezpečiť tak, aby sa európske voľby stali fórom, v rámci ktorého sa diskutuje o budúcich výdavkových prioritách;

74.  zdôrazňuje však, že najmä v prípade programov spadajúcich pod zdieľané hospodárenie v oblasti politiky súdržnosti a rozvoja vidieka je veľmi dôležitá dlhodobá predvídateľnosť vzhľadom na to, ako dlho trvá schvaľovanie odvetvových právnych predpisov a operačných programov na národnej a regionálnej úrovni;

75.  domnieva sa, že vzhľadom na rýchlo sa meniace politické prostredie a so zreteľom na zabezpečovanie väčšej flexibility by sa niektoré prvky VFR mali schváliť na päť rokov, zatiaľ čo iné, napríklad tie, ktoré sa týkajú programov vyžadujúcich dlhodobejšie programovanie, a/alebo politík stanovujúcich komplexné postupy vytvárania systémov realizácie, ako je politika súdržnosti alebo rozvoj vidieka, by sa mali schvaľovať na obdobie 5+5 rokov s povinnou strednodobou revíziou;

Reforma systému vlastných zdrojov

76.  zdôrazňuje potrebu plnohodnotnej reformy systému vlastných zdrojov na základe hlavných zásad jednoduchosti, spravodlivosti a transparentnosti; preto očakáva predloženie ambicióznej záverečnej správy skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje do konca roka 2016, ako aj rovnako ambiciózneho balíka legislatívnych návrhov Komisie týkajúcich sa vlastných zdrojov na obdobie po roku 2021, a to do konca roka 2017;

77.  zdôrazňuje potrebu znížiť podiel príspevkov do rozpočtu Únie založených na HND s cieľom odstrániť prístup primeranej návratnosti uplatňovaný členskými štátmi; zdôrazňuje, že by sa tým znížilo zaťaženie vnútroštátnych financií a zabezpečila sa tak dostupnosť dotknutých zdrojov, ktoré sú k dispozícii na rozpočty členských štátov; pripomína, že súčasný vlastný zdroj DPH je mimoriadne komplexný a predstavuje v podstate druhý príspevok založený na HND, a preto vyzýva, aby sa buď uskutočnila zásadná reforma tohto vlastného zdroja, alebo aby sa úplne zrušil; považuje však za potrebné zachovať príspevky založené na HND ako zložku rozpočtu vzhľadom na to, že plnia funkciu vyrovnávacieho príspevku;

78.  žiada zavedenie jedného alebo niekoľkých nových vlastných zdrojov, ktoré by boli jasne prepojené s európskymi politikami, ktoré vytvárajú pridanú hodnotu; konštatuje, že skupina na vysokej úrovni už diskutovala o veľkom počte možných nových vlastných zdrojov, ako napríklad o reformovanej DPH, dani z finančných transakcií, príjmoch ECB z emisie peňazí, zreformovanom systéme EÚ na obchodovanie s emisiami a zdaňovaní emisií uhlíka, zdaňovaní dopravy, zdaňovaní právnických osôb, zdaňovaní elektriny alebo digitálnom zdaňovaní; netrpezlivo očakáva odporúčania skupiny na vysokej úrovni, na ktorých základe bude môcť pokračovať a pripraviť pozíciu Európskeho parlamentu v tejto veci; v tomto ohľade žiada o zrušenie všetkých foriem korekcií;

Jednotnosť rozpočtu

79.  zdôrazňuje význam zásady jednotnosti rozpočtu a pripomína, že podľa článku 310 ods. 1 ZFEÚ musia byť všetky príjmy a výdavky Únie uvedené v rozpočte; vyjadruje znepokojenie nad tým, že sa nedávno prešlo z metódy Spoločenstva na medzivládne rozhodovanie, ako možno pozorovať od roku 2014 v súvislosti s vytvorením trustového fondu EÚ Bêkou pre Stredoafrickú republiku, regionálneho trustového fondu Madad, ktorý vznikol v reakcii na sýrsku krízu, a núdzového trustového fondu EÚ pre Afriku, ako aj nástroja pre utečencov v Turecku; zdôrazňuje, že táto forma financovania so sebou prináša prerozdelenie finančných prostriedkov v rámci existujúcich viacročných finančných programov, ktoré prerokovali a schválili tri inštitúcie; zdôrazňuje, že to ohrozuje demokratickú zodpovednosť, pretože Európsky parlament bol vylúčený z vytvárania týchto fondov;

80.  zdôrazňuje, že podľa zmluvy majú Európsky parlament a Rada pri tvorbe rozpočtu rovnocenné postavenie ako dve zložky rozpočtového orgánu; domnieva sa navyše, že plná parlamentná kontrola všetkých výdavkov je podstatným prvkom všetkých výdavkov EÚ; vyzýva Komisiu, aby zachovávala jednotnosť rozpočtu, ktorú považuje za hlavnú zásadu pri navrhovaní nových politických iniciatív;

81.  opäť pripomína svoju dlhodobú pozíciu, podľa ktorej by mal byť Európsky rozvojový fond (ERF) od roku 2021 začlenený do rozpočtu Únie a že zároveň by sa malo zaručiť financovanie mierového nástroja pre Afriku a operácií súvisiacich s bezpečnosťou;

82.  zdôrazňuje, že akákoľvek budúca integrácia ERF alebo takýchto ad hoc nástrojov do rozpočtu EÚ znamená, že ich príslušné finančné prídely sú nad rámec stropov VFR, ktoré budú musieť byť zodpovedajúcim spôsobom zrevidované, aby nebolo ohrozené financovanie iných politík a programov EÚ;

Posilnená flexibilita

83.  zdôrazňuje, že rigidná štruktúra rozpočtu Únie bráni rozpočtovému orgánu v možnosti primerane reagovať na meniace sa okolnosti; vyzýva preto na väčšiu flexibilitu v ďalšom VFR, najmä zvýšením flexibility medzi okruhmi vo forme flexibility nevyčerpaných rezerv a medzi rokmi, v záujme plného využívania stropov VFR;

84.  zdôrazňuje, že popri možnosti reagovať pružne na meniace sa okolnosti bez toho, aby to poškodilo dohodnuté programovanie, je tiež potrebné, aby Únia mohla rýchlo reagovať na postupujúce krízy, ako napr. súčasnú migračnú krízu; žiada preto, aby bola v rozpočte Únie nad rámec už existujúcich osobitných nástrojov VFR zriadená stála rezerva EÚ na krízové situácie s cieľom zabrániť ad hoc riešeniam, ako napríklad zriaďovanie trustových fondov; zdôrazňuje, že takýto mechanizmus, ktorého cieľom je reagovať na krízy a nepredvídané situácie, by mal vo svojej podstate fungovať ako nový osobitný nástroj VFR a mal by sa započítať nad rámec stropov VFR;

Rozhodovací proces

85.  pripomína kritický postoj Európskeho parlamentu voči spôsobu, akým prebiehal postup vedúci k prijatiu nariadenia o VFR na roky 2014 – 2020; pripomína, že prijatie nariadenia si vyžaduje súhlas Európskeho parlamentu; zdôrazňuje preto, že Európsky parlament musí byť od začiatku v plnej miere zapojený do príslušných rokovaní; domnieva sa, že inštitúcie EÚ by mali formalizovať podmienky postupu prijímania ďalšieho VFR na základe dohody dosiahnutej v čase strednodobého prieskumu/strednodobej revízie VFR, v ktorej by sa mali zohľadniť slabé miesta predchádzajúcich rokovaní a v plnej miere zachovať úloha a výsady Európskeho parlamentu stanovené v zmluvách; domnieva sa, že tieto podmienky by mali byť nakoniec zakotvené aj v MID ako v prípade ročného rozpočtového postupu;

86.  domnieva sa, že požiadavka jednomyseľnosti pri prijímaní nariadenia o VFR predstavuje skutočnú prekážku v procese; v tomto zmysle žiada Európsku radu, aby aktivovala premosťovaciu doložku uvedenú v článku 312 ods. 2 ZFEÚ, aby sa tak umožnilo prijatie nariadenia o VFR kvalifikovanou väčšinou; okrem toho pripomína, že môže byť zavedená aj všeobecná premosťovacia doložka uvedená v článku 48 ods. 7 ZEÚ s cieľom uplatniť riadny legislatívny postup; zdôrazňuje, že prechod na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou pri prijímaní nariadenia o VFR by bol v súlade s rozhodovacím procesom týkajúcim sa prijatia prakticky všetkých viacročných programov EÚ, ako aj ročného postupu pre prijímanie rozpočtu EÚ;

87.  pripomína, že zmluva neudeľuje Európskej Rade právo vykonávať legislatívne funkcie; v tejto súvislosti pripomína svoje rozhodné námietky voči zásahom Európskej rady do právnych predpisov počas posledných rokovaní o VFR; žiada od Európskej rady, aby sa obmedzila na svoje úlohy stanovené v zmluve a prestala zasahovať do zmien politiky, o ktorých sa má rozhodovať v rámci riadneho legislatívneho postupu, čím bude rešpektovať legislatívne právomoci Európskeho parlamentu v rámci spolurozhodovacieho postupu;

88.  trvá na tom, že legislatívny proces na prijatie nasledujúceho VFR by sa mal ukončiť do konca roka 2018, a to po zásadných rokovaniach medzi Európskym parlamentom a Radou; zdôrazňuje, že včasná dohoda o VFR umožní rýchle prijatie všetkých odvetvových nariadení a tiež začatie vykonávania všetkých nových programov bezodkladne 1. januára 2021; zdôrazňuje, že je dôležité lepšie informovať vnútroštátne parlamenty a európskych občanov o výzvach nového VFR, vo vhodných prípadoch prostredníctvom usporadúvania medziinštitucionálnych medziparlamentných konferencií;

o
o   o

89.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, ostatným dotknutým inštitúciám a orgánom, a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884. (2) Ú. v. EÚ L 103, 22.4.2015, s. 1. (3) Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 105. (4) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1. (5) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1. (6) Prijaté texty, P7_TA(2014)0378. (7) Prijaté texty, P7_TA(2013)0599. (8) Prijaté texty, P7_TA(2013)0455. (9) Prijaté texty, P7_TA(2013)0456. (10) Ú. v. EÚ C 75, 26.2.2016, s. 47. (11) Ú. v. EÚ C 36, 29.1.2016, s. 49. (12) Ú. v. EÚ C 68 E, 7.3.2014, s. 1. (13) Ú. v. EÚ C 380 E, 11.12.2012, s. 89.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2016 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku (2016/2038(INI))

P8_TA(2016)0310 A8-0223/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 4 a 13 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na články 107, 108, 113, 115 a 116 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 2. decembra 2015 o zriadení, pôsobnosti, zložení a funkčnom období Osobitného výboru pre daňové rozhodnutia (TAXE 2) a ďalšie opatrenia podobného charakteru alebo účinku(1),

–  so zreteľom na odhalenia Medzinárodného konzorcia investigatívnych novinárov (ICIJ) o daňových rozhodnutiach a iných škodlivých praktikách v Luxembursku, ktoré sa stali známymi pod názvom LuxLeaks,

–  so zreteľom na odhalenia Medzinárodného konzorcia investigatívnych novinárov (ICIJ) o vyžívaní offshore spoločností, ktoré sa stali známymi pod názvom Panama Papers, a najmä na dokumenty uverejnené 9. mája 2016,

–  so zreteľom na výsledky jednotlivých samitov G7, G8 a G20 o medzinárodných daňových otázkach, najmä samitu v Ise-Šima z 26. a 27. mája 2016, a na výsledok zasadnutia ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk G20, ktoré sa konalo 14. a 15. apríla 2016 vo Washingtone,

–  so zreteľom na rezolúciu o akčnom programe z Addis Abeby, ktorú Valné zhromaždenie OSN prijalo 27. júla 2015,

–  so zreteľom na správu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) z 30. novembra 2015 s názvom G20/OECD Principles of Corporate governance (zásady riadenia podnikov G20/OECD),

–  so zreteľom na závery Rady ECOFIN o výmene informácií súvisiacich s daňami o aktivitách nadnárodných spoločností a o kódexe správania v oblasti zdaňovania podnikov z 8. marca 2016, o zdaňovaní právnických osôb, narúšaní základu dane a presune ziskov z 8. decembra 2015, o zdaňovaní podnikov z 9. decembra 2014 a o daňovej politike z 1. decembra 1997, ako aj na poznámky z neformálnej diskusie Rady ECOFIN o Panama Papers z 22. apríla 2016,

–  so zreteľom na smernicu Rady z 8. decembra 2015(2), ktorou sa mení smernica o administratívnej spolupráci(3),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES(4),

–  so zreteľom na smernicu Rady 77/799/EHS z 19. decembra 1977 o vzájomnej pomoci príslušných orgánov členských štátov v oblasti priamych daní a daní z poistných prémií(5),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu(6),

–  so zreteľom na spoločnú nadväzujúcu prácu Komisie prijatú 16. marca 2016 k odporúčaniam uvedeným v uzneseniach Európskeho parlamentu o začlenení transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii a o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku,

–  so zreteľom na Komisiou predložený návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie určitých informácií o dani z príjmov podnikov a pobočiek (COM(2016)0198) (návrh o vykazovaní podľa jednotlivých krajín),

–  so zreteľom na návrh balíka opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam (ATAP) predložený Komisiou, ktorý pozostáva zo zastrešujúceho oznámenia(7), návrhu smernice Rady o boji proti daňovým únikom(8), návrhu smernice Rady o revízii smernice o administratívnej spolupráci(9), odporúčania o daňových zmluvách(10) a štúdie o agresívnom daňovom plánovaní(11),

–  so zreteľom na návrh smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) (COM(2011)0121), ktorý predložila Komisia v roku 2011, a na pozíciu Európskeho parlamentu k tejto veci z 19. apríla 2012(12),

–  so zreteľom na uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov z 1. decembra 1997 o kódexe správania pre zdaňovanie podnikov(13) a na pravidelné správy skupiny pre kódex správania v oblasti zdaňovania podnikov určené Rade,

–  so zreteľom na dohodu o daňovej transparentnosti parafovanú medzi Európskou úniou a Monackým kniežatstvom 22. februára 2016,

–  so zreteľom na dohodu medzi Európskou úniou a Andorrským kniežatstvom z 12. februára 2016,

–  so zreteľom na dohodu o zdaňovaní príjmu z úspor medzi EÚ a Sanmarínskou republikou z 8. decembra 2015,

–  so zreteľom na dohodu o automatickej výmene informácií o finančných účtoch, ktorú podpísali EÚ a Lichtenštajnské kniežatstvo 28. októbra 2015,

–  so zreteľom na dohodu o zdaňovaní na zlepšenie daňovej disciplíny, ktorá bola uzavretá medzi EÚ a Švajčiarskou konfederáciou 27. mája 2015,

–  so zreteľom na aktualizovanú dohodu medzi Jersey a Spojeným kráľovstvom z 30. novembra 2015 a tzv. zmenu pohľadu na výklad odseku 2 dohody o dvojitom zdaňovaní medzi Jersey a Spojeným kráľovstvom,

–  so zreteľom na dohodu medzi Guernsey a Spojeným kráľovstvom o dvojitom zdaňovaní zmenenú dohodou z roku 2009, podpísanou 20. januára 2009 a v platnosti od 27. novembra 2009, ktorá sa týka výmeny informácií,

–  so zreteľom na legislatívnu pozíciu Európskeho parlamentu z 8. júla 2015 k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2007/36/ES, pokiaľ ide o podnietenie dlhodobého zapojenia akcionárov, a smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o určité prvky vyhlásenia o správe a riadení(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2015 s odporúčaniami Komisii o začlenení transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2015 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2015 o vyhýbaní sa daňovým povinnostiam a daňových únikoch ako problémoch správy vecí verejných, sociálnej ochrany a rozvoja rozvojových krajín(17),

–  so zreteľom na rozličné parlamentné vypočutia a následné správy o vyhýbaní sa daňovým povinnostiam a daňových únikoch v národných parlamentoch a najmä v britskej Dolnej snemovni, americkom Senáte, austrálskom Senáte a francúzskom Národnom zhromaždení a Senáte,

–  so zreteľom na odporúčania Rady Európy CM/Rec(2014)7 z 30. apríla 2014 o ochrane oznamovateľov,

–  so zreteľom na proces v Luxembursku s Antoinom Deltourom, Raphaëlom Haletom a Édouardom Perrinom, obžalovanými za ich úlohu v uverejnení tzv. dokumentov LuxLeaks,

–  so zreteľom na rozhodnutia Komisie o štátnej pomoci týkajúce sa spoločností Fiat(18), Starbucks(19) a na belgické rozhodnutia o nadmernom zisku(20), a na rozhodnutia o začatí vyšetrovania štátnej pomoci v prípade spoločností McDonalds, Apple a Amazon,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Osobitného výboru pre daňové rozhodnutia a ďalšie opatrenia podobného charakteru alebo účinku (TAXE 2) (A8-0223/2016),

Všeobecné úvahy, fakty a údaje

A.  keďže odhalenia Panama Papers a LuxLeaks zverejnené Medzinárodným konzorciom investigatívnych novinárov (ICIJ) ukázali na naliehavú potrebu, aby EÚ a jej členské štáty bojovali proti daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a agresívnemu daňovému plánovaniu a usilovali sa o zvýšenú spoluprácu a transparentnosť s cieľom obnoviť daňovú spravodlivosť tým, že sa zlepší spravodlivosť našich daňových systémov a zabezpečí, aby sa dane z príjmov právnických osôb platili tam, kde sa vytvára hodnota, a to nielen medzi členskými štátmi, ale na celom svete;

B.  keďže Komisia odhaduje, že rozsah daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam dosahuje až 1 bilión EUR(21) ročne, zatiaľ čo OECD odhaduje(22), že straty príjmov na celosvetovej úrovni sa pohybujú od 4 % do 10 % všetkých príjmov z dane z príjmu právnických osôb, čo podľa hodnôt za rok 2014 predstavuje 75 až 180 miliárd EUR ročne; keďže ide len o konzervatívne odhady; keďže negatívny vplyv takýchto praktík na rozpočty členských štátov a občanov je zrejmý a mohol by ohroziť dôveru v demokraciu; keďže daňové podvody, daňové úniky a agresívne daňové plánovanie narúšajú daňový základ členských štátov a tým vedú k strate daňových príjmov, čo oslabuje hospodárstva, schopnosť vlád poskytovať primeranú úroveň verejných služieb, investícií a sociálneho zabezpečenia;

C.  keďže v rozpočtovom rámci vzájomnej kontroly je neprijateľné, aby zdroje, ktoré by mali byť generované z daní splatných v jednom členskom štáte boli v skutočnosti generované v inom členskom štáte prostredníctvom nekalého a agresívneho daňového plánovania;

D.  keďže na rozvojové krajiny má neprimerane veľký vplyv vyhýbanie sa daňovým povinnostiam zo strany podnikov, ktoré zodpovedá za približne 100 miliárd USD(23) ročných strát daňových príjmov, čo tieto krajiny oberá o základné zdroje na financovanie najzákladnejších služieb a poškodzuje politiky EÚ v oblasti rozvojovej spolupráce;

E.  keďže aféra Panama Papers nám pripomenula, že problematika vyhýbania sa daňovým povinnostiam presahuje nadnárodné podniky, je úzko spätá s trestnou činnosťou a že offshore bohatstvo sa odhaduje na zhruba 10 biliónov USD;

F.  keďže lídri skupiny G20 prijali v apríli 2009 kroky, ktorými predovšetkým požadovali, aby offshore jurisdikcie podpísali aspoň 12 zmlúv o výmene informácií, a to s cieľom ukončiť éru bankového tajomstva; keďže ekonómovia vážne spochybňovali účinnosť týchto opatrení a vysvetľovali, že zmluvy viedli k presunu bankových vkladov medzi daňovými rajmi, nespôsobili však významnú repatriáciu prostriedkov(24); keďže neexistujú dôkazy o tom, že by portfóliové investície v offshore jurisdikciách boli na ústupe, prinajmenšom do roku 2014, a to napriek nedávnemu medzinárodnému úsiliu o zvýšenie finančnej transparentnosti; keďže je príliš skoro na posúdenie toho, či prijatie automatickej výmeny daňových informácií (spoločný štandard oznamovania) prinesie do tohto trendu zmeny;

G.  keďže podľa informácií poskytovaných Bankou pre medzinárodné zúčtovanie cezhraničné vklady v offshore centrách medzi rokmi 2008 a 2015 rástli v priemere o 2,81 % ročne, zatiaľ čo vo zvyšku sveta rástli len o 1,24 %(25); keďže najvýznamnejšie finančné offshore centrá z hľadiska zahraničných vkladov sú Kajmanie ostrovy (663 mld. USD), Luxembursko (360 mld. USD), Švajčiarsko (137 mld. USD), Hongkong (125 mld. USD), Singapur (95 mld. USD), Bermudy (77 mld. USD), Panama (67 mld. USD), Jersey (58 mld. USD) a Bahamy (55 mld. USD); keďže cezhraničné vklady v európskych daňových rajoch ako Andorra, Gibraltár, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko v posledných niekoľkých rokoch klesajú alebo stagnujú, čo vedie k predpokladu presunu týchto aktivít do iných jurisdikcií a reštrukturalizácie príslušného odvetvia danej jurisdikcie v dôsledku zvyšujúceho sa počtu bilaterálnych dohôd o výmene daňových informácií;

H.  keďže objem investičných tokov do offshore finančných centier sa za rok 2015(26) odhaduje na 72 miliárd USD a v posledných rokoch sa zvýšil kvôli čoraz väčším tokom od nadnárodných podnikov nachádzajúcich sa v rozvojových a transformujúcich sa hospodárstvach, niekedy vo forme investícií typu „tam a späť“ (tzv. round-tripping); keďže investičné toky do účelovo vytvorených subjektov predstavujú väčšinu offshore investičných tokov; keďže Luxembursko bolo v roku 2015 hlavným príjemcom investičných tokov súvisiacich s účelovo vytvorenými subjektmi, pričom toky do Holandska súvisiace s účelovo vytvorenými subjektmi boli v roku 2015 taktiež mimoriadne vysoké; keďže pretrvávanie finančných tokov smerovaných cez offshore finančné mechanizmy poukazuje na potrebu vytvoriť väčšiu súdržnosť medzi daňovými a investičnými politikami na európskej a celosvetovej úrovni;

I.  keďže OECD bola v apríli 2016 opäť poverená vypracovaním čierneho zoznamu nespolupracujúcich jurisdikcií; keďže kritériá na označenie daňových rajov vymedzuje Komisia, ktorá uznala, že je dôležité nepozerať len na kritériá transparentnosti a spolupráce, ale zvažovať aj škodlivé daňové režimy;

J.  keďže malé a stredné podniky (MSP) sú hlavnými tvorcami pracovných miest v Európe, pričom počas posledných piatich rokov vytvorili približne 85 % všetkých nových pracovných miest v EÚ(27); keďže štúdie(28) preukázali, že cezhraničná spoločnosť platí v priemere o 30 % nižšie dane, než spoločnosť pôsobiaca len v jednej krajine; keďže to vážne narúša hospodársku súťaž, vedie k strate pracovných miest v Únii a brzdí udržateľný rast;

K.  keďže Komisia vymedzuje agresívne daňové plánovanie ako využitie technických detailov daňového systému alebo nesúladu medzi dvoma či viacerými daňovými systémami s cieľom znížiť daňovú povinnosť; keďže Komisia uznáva, že agresívne daňové plánovanie môže mať veľa podôb, čo vedie k tomu, že sa daňové právo neuplatňuje tak, ako to zákonodarcovia zamýšľali; keďže hlavné formy agresívneho daňového plánovania zahŕňajú presun dlhov, umiestňovanie nehmotného majetku a duševného vlastníctva, strategické transferové oceňovanie, hybridné nesúrodé opatrenia a offshore úverové štruktúry; keďže spoločnosti, ktoré vystúpili pred jej osobitným výborom, zväčša uviedli, že platia vysoké dane a ich správanie je v súlade so zákonom; keďže zatiaľ len malá časť spoločností verejne pripustila, že vyhýbanie sa daňovým povinnostiam zo strany podnikov je priorita, ktorú je potrebné riešiť;

L.  keďže takmer jedna tretina cezhraničných investícií podnikov sa uskutočňuje prostredníctvom offshore finančných štruktúr; keďže Komisia konštatuje, že 72 % presunov zisku v Európskej únii využíva transferové oceňovanie a daňovo efektívne umiestňovanie duševného vlastníctva, a že zvyšok systémov presunu zisku využíva presun dlhov(29);

M.  keďže bilaterálne daňové dohody rozdeľujú práva na zdaňovanie medzi krajiny zdroja a krajiny sídla; keďže krajinám zdroja sa často prideľuje právo zdaniť aktívny podnikateľský príjem, ak v krajine zdroja existuje stála prevádzkareň, a krajiny sídla získavajú právo zdaňovať pasívne príjmy ako dividendy, licenčné odmeny a úroky; keďže toto rozdelenie práv na zdaňovanie je zásadné pre pochopenie systémov agresívneho daňového plánovania;

N.  keďže účtovníctvo spočíva v zobrazovaní finančného stavu korporácie prostredníctvom priraďovania príjmov a výdavkov, ako aj ziskov a strát, ku kalendárnemu obdobiu, v ktorom vznikli, a nie k obdobiu, keď sa reálne uskutočňujú peňažné toky; keďže v prípade ak sa zdaniteľný príjem presúva z jednej jurisdikcie do inej a obe s ním zaobchádzajú odlišne, vzniká príležitosť využívať nezhody; keďže vyplácanie licenčných odmien síce môže byť z podnikateľského hľadiska odôvodnené, bez náležitej daňovej koordinácie a pokiaľ sa s nimi môže v jednej krajine zaobchádzať z daňového hľadiska priaznivo, vedú k narušeniu daňového základu v iných krajinách;

O.  keďže 60 % svetového obchodu sa uskutočňuje v rámci skupín, a preto podlieha metodikám transferového oceňovania; keďže 70 % presunov zisku sa uskutočňuje prostredníctvom transferového oceňovania;

P.  keďže zbližovanie daňových politík by mali sprevádzať prísnejšie kontroly a viac vyšetrovaní škodlivých daňových praktík; keďže Komisia začala nové formálne vyšetrovania daňového zaobchádzania s nadnárodnými podnikmi; keďže posudzovanie opatrení v oblasti daňovej politiky z hľadiska štátnej pomoci je prístup, ktorého význam nedávno stúpol; keďže sú potrebné ďalšie úvahy a opatrenia zamerané na lepšie pochopenie a riešenie vzťahu medzi zdanením a hospodárskou súťažou; keďže Komisia má možnosť neselektívne a nepredpojato vyšetriť všetky podozrivé prípady nezákonnej štátnej pomoci poskytovanej prostredníctvom preferenčného daňového zaobchádzania; keďže viacero vyšetrovaní Komisie v oblasti štátnej pomoci v čase prijatia správy A8-0223/2016 stále prebiehalo; keďže určité členské štáty iniciovali postupy vymáhania proti niektorým nadnárodným podnikom; keďže iba zopár členských štátov uskutočnilo analýzu účinkov vnútroštátnych daňových politík s cieľom posúdiť vplyv na rozvojové krajiny;

Q.  keďže najlepším nástrojom na boj proti agresívnemu daňovému plánovaniu je dobre pripravená právna úprava, vykonaná náležitým a koordinovaným spôsobom;

Úloha osobitných daňových jurisdikcií

R.  keďže v Európskom parlamente sa uskutočnili stretnutia s predstaviteľmi vlád Andorry, Lichtenštajnska, Monaka, Guernsey a Jersey; keďže predstavitelia Kajmaních ostrovov sa dostavili len na stretnutie koordinátorov a nie na formálne vypočutie osobitného výboru; keďže predstavitelia Ostrova Man sa rozhodli nevystúpiť pred osobitným výborom, ale poslali písomný príspevok;

S.  keďže niektoré osobitné daňové jurisdikcie aktívne prispievajú k vytváraniu agresívnych daňových politík v mene nadnárodných podnikov, ktoré sa tak vyhýbajú zdaneniu; keďže daň z príjmov právnických osôb v niektorých jurisdikciách je rovná alebo blízka úrovni nula percent; keďže komplexnosť rôznych daňových systémov vytvára nedostatok transparentnosti, ktorý je všeobecne škodlivý;

T.  keďže tieto jurisdikcie sa všetky zaviazali k automatickej výmene informácií do roku 2017, okrem Andorry a Monaka, pre ktoré platí rok 2018; keďže je dôležité monitorovať, či sa už zavádzajú skutočné legislatívne zmeny na zaistenie skutočnej automatickej výmeny informácií od roku 2017;

U.  keďže medzery v právnych predpisoch, neúčinná výmena informácií a všeobecnejšie nedodržiavanie požiadaviek na kontrolu, nedostatok informácií o konečných príjemcoch a bankové a podnikové tajomstvo napriek postupnému rušeniu zákonov o bankovom tajomstve sú prekážkami, ktoré bránia ukončeniu daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam; keďže nejasnosť týchto postupov využívajú niektorí daňoví poradcovia vo finančnom sektore na účely agresívnych daňových praktík; keďže iniciatívy smerujúce k automatickej výmene informácií medzi krajinami okrem už existujúcich dvojstranných dohovorov v daňovej oblasti sa vyvinuli len nedávno; keďže bez účinného presadzovania budú nedostatky systémov podnecovať daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam;

V.  keďže niektoré osobitné daňové jurisdikcie v rámci a mimo EÚ nie sú ochotné reformovať svoje daňové systémy, napriek prebiehajúcim globálnym iniciatívam a napriek tomu, že niektoré z nich sú zapojené do práce OECD;

W.  keďže vypočutia organizované s Andorrou, Guernsey, Jersey, Lichtenštajnskom a Monakom (pozri príloha 1) preukázali, že podmienky na registráciu offshore spoločností a informácie, ktoré sa majú poskytnúť v tejto súvislosti, sa líšia od jednej jurisdikcie k druhej; keďže úplné informácie o konečných príjemcoch trustov, nadácií a podnikov od oficiálnych daňových orgánov niektorých z týchto jurisdikcií nie sú známe, nezbierajú sa a ani sa nezverejňujú; keďže Andorra, Lichtenštajnsko, Monako, San Maríno a Švajčiarsko podpísali dohody o výmene informácií s EÚ; keďže Normanské ostrovy podpísali dohody so Spojeným kráľovstvom a vyhlásili, že sú pripravené uzavrieť podobné dohody s ostatnými členskými štátmi;

X.  keďže platné právne predpisy v niektorých jurisdikciách nezaručujú dobrú správu ani dodržiavanie medzinárodných noriem, pokiaľ ide o konečných príjemcov, transparentnosť a spoluprácu;

Y.  keďže niektoré z týchto jurisdikcií sú závislé alebo pridružené územia členských štátov a preto, hoci majú samosprávu, čiastočne podliehajú vnútroštátnym a európskym právnym predpisom; keďže členské štáty by preto mali zvážiť prijatie právnych predpisov s cieľom zabezpečiť, aby ich pridružené a závislé územia dodržiavali najvyššie normy;

Z.  keďže niektoré členské štáty vypracovali svoje vlastné zoznamy nespolupracujúcich jurisdikcií a/alebo právne vymedzenia pojmov „daňový raj“ alebo „privilegovaná daňová jurisdikcia“; keďže existujú veľké rozdiely medzi týmito zoznamami, pokiaľ ide o vymedzenie a posudzovanie nespolupracujúcich jurisdikcií alebo daňových rajov; keďže zoznam nespolupracujúcich jurisdikcií OECD už neslúži svojmu účelu; keďže Komisia v daňovom balíku zo 17. júna 2015 zverejnila zoznam nespolupracujúcich daňových jurisdikcií vytvorený na základe prístupu založeného na spoločnom menovateli a na zoznamoch existujúcich na národnej úrovni; keďže spoločná definícia a zoznam nespolupracujúcich jurisdikcií pre celú Úniu stále neexistujú, hoci sú naliehavo potrebné; keďže žiaden z týchto zoznamov neobsahuje jednoznačné, merateľné a vyčerpávajúce kritériá týkajúce sa toho, ako mlčanlivé jednotlivé jurisdikcie sú;

Úloha finančných inštitúcií v agresívnom daňovom plánovaní nadnárodných podnikov

AA.  keďže niektoré finančné inštitúcie zohrávajú dôležitú úlohu ako sprostredkovatelia pri vytváraní komplexných právnych štruktúr, ktoré vedú k systémom agresívneho daňového plánovania využívaných nadnárodnými podnikmi, ako to dokazujú kauzy LuxLeaks a Panama Papers; keďže právne medzery, rozdiely, nedostatočná koordinácia, spolupráca a transparentnosť medzi krajinami vytvárajú prostredie, ktoré uľahčuje daňové úniky; keďže finančné inštitúcie sú však kľúčové a nevyhnutné pomocné sily v oblasti boja proti daňovým podvodom, vzhľadom na informácie o finančných účtoch a skutočných vlastníkoch, ktoré majú k dispozícii, a keďže je preto veľmi dôležité, aby v plnej miere a účinne spolupracovali na výmene týchto informácií;

AB.  keďže počas tohto vyšetrovania sa zverejnilo niekoľko daňových škandálov, v ktorých figurovali banky; keďže finančné inštitúcie môžu používať niekoľko systémov agresívneho daňového plánovania na podporu svojich klientov pri daňových únikoch alebo vyhýbaní sa daňovým povinnostiam; keďže banky môžu na trhu vystupovať v mene svojich klientov a daňovým orgánom tvrdiť, že sú skutočným vlastníkom v prípade týchto transakcií, čo vedie k nenáležitým prínosom pre klientov z daňových výhod priznávaných bankám kvôli ich postaveniu bánk alebo kvôli miestu ich sídla; keďže banky (najmä banky vykonávajúce operácie investičného bankovníctva) pri navrhovaní a realizácii agresívneho daňového plánovania zohrávajú dvojakú úlohu: jednak pri poskytovaní agresívneho daňového plánovania pre klientov (často s využitím finančných produktov, ako sú úvery, deriváty, repo obchody alebo akékoľvek kapitálové nástroje), jednak keď agresívne daňové plánovanie využívajú banky samotné (prostredníctvom vlastných medzibankových a štruktúrovaných finančných transakcií);

AC.  keďže všetky banky, ktoré vystúpili pred osobitným výborom, oficiálne popreli, že by svojim klientom akoukoľvek formou radili v oblasti daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam, a popreli tiež, že by na tento účel mali vzťahy s účtovníckymi a právnickými firmami;

AD.  keďže niektoré veľké finančné inštitúcie zriadili veľký počet dcérskych spoločností v osobitných daňových jurisdikciách alebo v jurisdikciách s nízkymi alebo veľmi nízkymi sadzbami dane z príjmov právnických osôb s cieľom vyhnúť sa plneniu daňových povinností v mene svojich korporačných a súkromných klientov alebo vo vlastný prospech; keďže niekoľko finančných inštitúcií nedávno zatvorilo niektoré zo svojich pobočiek v týchto jurisdikciách; keďže v USA bolo niekoľko finančných inštitúcií trestné stíhaných za daňové podvody alebo pranie špinavých peňazí a boli im uvalené vysoké pokuty, ale v Európskej únii sa začalo len veľmi málo takýchto trestných stíhaní;

AE.  keďže banky pôsobia na konkurenčnom trhu a sú motivované k presadzovaniu daňovo atraktívnych systémov, aby pritiahli nových klientov a mohli slúžiť existujúcim klientom; keďže zamestnanci bánk sú často pod enormným tlakom, aby potvrdzovali platnosť zmlúv klientov, ktoré umožňujú daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, lebo inak im hrozí výpoveď; keďže medzi vedúcimi zamestnancami bánk, konzultačných firiem a predstaviteľmi daňových správ sa vyskytujú konflikty záujmov a prípady javu otáčavých dverí; keďže daňové správy nemajú vždy dostatočný prístup k informáciám alebo prostriedkom na vyšetrovanie bánk a zisťovanie prípadov daňových únikov;

AF.  keďže je dôležité uznať, že nie všetky komplexné štruktúrované finančné transakcie (CSFT) majú dominantne daňovú motiváciu a prevažne daňovo motivované produkty sú len malou časťou celkového objemu týchto transakcií; keďže sumy, ktorých sa týkajú transakcie agresívneho daňového plánovania, však môžu byť veľmi vysoké, pričom jednotlivé zmluvy sa niekedy môžu týkať až miliárd EUR a daňových výhod v hodnote stámiliónov EUR(30); keďže príjmové orgány sú znepokojené netransparentnosťou komplexných štruktúrovaných finančných transakcií používaných na účely agresívneho daňového plánovania, najmä ak sa jednotlivé vetvy týchto dohôd vykonávajú v odlišných jurisdikciách;

AG.  keďže úverové inštitúcie EÚ už podliehajú požiadavkám verejného vykazovania správ podľa jednotlivých krajín podľa smernice o kapitálových požiadavkách (CRD IV); keďže by sa malo poznamenať, že v týchto správach podľa jednotlivých krajín sú medzery a tieto medzery by sa mali riešiť; keďže žiadna z finančných inštitúcií, ktoré vystúpili pred osobitným výborom, nevzniesli žiadne významné námietky vo vzťahu k požiadavkám na zverejňovanie; keďže niektoré z nich sa jasne vyjadrili v prospech tejto požiadavky a podporili by, ak by sa mala stať celosvetovou normou;

AH.  keďže verejné vykazovanie podľa jednotlivých krajín v súvislosti s dokumentmi určitých finančných inštitúcií preukázalo, že existujú významné nesúlady medzi celkovým ziskom dosiahnutým v zámorských jurisdikciách a činnosťou, výškou daní, ktoré zaplatili, a počtom zamestnancov v týchto jurisdikciách; keďže toto vykazovanie odhalilo aj nesúlad medzi územiami, kde pôsobia a majú zamestnancov, a tými, z ktorých pochádzajú zisky;

AI.  keďže banky a nadnárodné podniky, ktoré vystúpili pred osobitným výborom, úplne neodpovedali na všetky otázky jeho členov a niektoré z nastolených otázok zostali nezodpovedané alebo nejednoznačné; keďže niektoré banky a nadnárodné podniky zaslali písomné príspevky (pozri príloha 2) v neskoršej etape;

Patentové, znalostné a výskumné a vývojové kolónky

AJ.  keďže režimy spojené s duševným vlastníctvom, patentmi a výskumom a vývojom (VaV) majú široké využitie v celej Únii; keďže nadnárodné podniky ich používajú s cieľom umelo znížiť svoj celkový daňový príspevok; keďže opatrenie 5 akčného plánu OECD pre narúšanie základu dane a presun ziskov (BEPS) to označuje za tzv. modifikovaný prístup na základe spojitosti (modified nexus approach); keďže úlohou skupiny pre kódex správania je analyzovať a efektívne monitorovať takéto postupy v členských štátoch;

AK.  keďže skupina pre kódex správania analyzovala európske režimy patentových kolónok, ale analýzu jednotlivých režimov nedokončila; keďže v opatrení 5 akčného plánu OECD (BEPS) sa uvádza tzv. modifikovaný prístup na základe spojitosti (modified nexus approach) ako nový štandard poskytovania stimulov na výskum a vývoj (VaV); keďže členské štáty sa v skupine pre kódex správania dohodli na zavedení modifikovaného prístupu na základe spojitosti do svojich vnútroštátnych predpisov do roku 2015; keďže sa taktiež dohodli, že existujúce systémy patentových kolónok by sa mali postupne ukončiť do roku 2021; keďže členské štáty výrazne meškajú pri vykonávaní modifikovaného prístupu na základe spojitosti na vnútroštátnej úrovni;

AL.  keďže viaceré štúdie Komisie jasne ukázali, že prepojenie medzi patentovými kolónkami a VaV je často svojvoľné a/alebo umelé; keďže tento nesúlad môže viesť k predpokladu, že tieto systémy sú vo väčšine prípadov vytvorené na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam; keďže daňové stimuly týkajúce sa príjmov generovaných VaV, najmä patentové kolónky, majú často za následok veľké zníženie daňových príjmov pre všetky vlády vrátane tých, ktoré využívajú túto politiku; keďže treba lepšie analyzovať, ako čo najlepšie stimulovať tak potrebný VaV a inováciu v EÚ bez zavádzania škodlivých daňových praktík; keďže OECD a Medzinárodný menový fond (MMF) taktiež niekoľkokrát potvrdili, že patentové kolónky nepovažujú za správny nástroj na podporu VaV;

AM.  keďže ústredná úloha patentových kolóniek v systémoch škodlivých daňových praktík bola pôvodne pozorovaná na vyšetrovacích cestách predchádzajúceho osobitného výboru Európskeho parlamentu (TAXE 1) v Holandsku a Spojenom kráľovstve a neskôr bola potvrdená počas cesty na Cypre; keďže podobné systémy existujú v iných členských štátoch;

AN.  keďže osobitne naliehavý problém vyplýva z toho, že vôbec neexistuje žiaden harmonizovaný prístup členských štátov k problematike odchádzajúcich platieb; keďže v tomto súčasnom nekoordinovanom rámci kombinácia odstránenia zdaňovania pri zdroji podľa smernice o úroku a licenčných poplatkoch a podľa smernice o materských a dcérskych podnikoch a nezadržiavania daní z odchádzajúcich platieb dividend, licenčných poplatkov a úrokov v niektorých členských štátoch vytvára medzery, ktorými môžu zisky z ktoréhokoľvek členského štátu skutočne odtekať z EÚ bez toho, aby boli aspoň raz zdanené;

Dokumenty skupiny pre kódex správania v oblasti zdaňovania podnikov, pracovnej skupiny na vysokej úrovni pre zdanenie a pracovnej skupiny pre daňové otázky

AO.  keďže mandát skupiny pre kódex správania je vymedzený v záveroch zo zasadnutia Rady ECOFIN z 1. decembra 1997; keďže dokumenty skupiny pre kódex správania sú dôležitým zdrojom informácií pre prácu osobitného výboru (ako sa už uvádza v uznesení Európskeho parlamentu z 25. novembra 2015);

AP.  keďže niektoré pracovné dokumenty a zápisnice skupiny pre kódex správania sprístupnené poslancom EP za zatvorenými dverami v priestoroch Európskeho parlamentu až po uplynutí piatich mesiacov od začiatku funkčného obdobia osobitného výboru; keďže hoci boli dané k dispozícii ďalšie dokumenty, niektoré dokumenty a zápisnice zostávajú nezverejnené, nie sú k dispozícii alebo chýbajú; keďže Komisia na neformálnom stretnutí uviedla, že sprístupnila všetky dokumenty, ktoré pochádzajú od nej a ktoré má k dispozícii, osobitnému výboru, a že akékoľvek ďalšie príslušné dokumenty zo schôdzí, ktoré pochádzajú od nej, ak niekedy boli v jej rukách, sa preto museli stratiť;

AQ.  keďže členské štáty poskytli nedostatočné odpovede na opakované žiadosti Európskeho parlamentu o plné sprístupnenie príslušných dokumentov; keďže takto to prebieha už niekoľko mesiacov; keďže tieto dokumenty boli poskytnuté výskumníkom z Amsterdamskej univerzity po predložení žiadosti na základe smernice o transparentnosti; keďže tieto dokumenty boli napriek tomu nedávno sprístupnené, ale len dôverne a nemožno ich použiť vo verejnej diskusii; keďže transparentnosť a prístup k informáciám sú základnými prvkami parlamentnej činnosti;

AR.  keďže v rámci skupiny pre kódex správania sa riešili osobitné záležitosti bez toho, aby to viedlo ku konkrétnym reformám; keďže napríklad diskusie o záväzných rozhodnutiach prebiehajú prinajmenšom už od roku 1999 a stále pretrvávajú ťažkosti pri zavádzaní dohodnutých odporúčaní, a to aj po škandále LuxLeaks; keďže preverovanie režimov patentových kolónok nebolo v roku 2014 úplne dokončené a žiadne iné preverovanie nezačalo, a to napriek tomu, že členské štáty meškajú s uplatňovaním nového modifikovaného prístupu na základe spojitosti;

Vonkajší rozmer: G20, OECD a OSN; zapojenie rozvojových krajín a dôsledky pre ne

AS.  keďže OECD, OSN a iné medzinárodné organizácie sú zainteresovanými stranami v boji proti narúšaniu základu dane z príjmov právnických osôb; keďže je potrebné zaistiť celosvetovú harmonizáciu postupov a zavedenie spoločných noriem, napríklad tých, ktoré navrhla OECD v súvislosti s balíkom BEPS; keďže by sa malo zriadiť medzivládne fórum na úrovni OSN s menej selektívnym členstvom než len krajinami OECD alebo skupiny G20, aby sa umožnilo rovnocenné zapojenie všetkých krajín vrátane rozvojových; keďže na stretnutí ministrov financií G20 a guvernérov centrálnych bánk, ktoré sa uskutočnilo vo Washingtone 14. a 15. apríla 2016, bola zopakovaná výzva adresovaná všetkým krajinám a jurisdikciám, aby do praxe zaviedli štandardy Finančnej akčnej skupiny (FATF) v oblasti transparentnosti a skutočného vlastníctva právnických osôb a právnych režimov; keďže niektorí členovia skupiny G20 vyzvali na automatickú výmenu informácií o skutočnom vlastníctve a požiadali FATF a Globálne fórum o transparentnosti a výmene informácií na daňové účely, aby do októbra 2016 predložili na tento účel počiatočné návrhy;

AT.  keďže, ako sa zistilo počas vyšetrovacej misie v USA, na celosvetovej úrovni chýba transparentnosť a spoločné vymedzenie skutočného vlastníctva; keďže táto netransparentnosť je zrejmá najmä v oblasti schránkových spoločností a právnických firiem; keďže USA v súčasnosti pripravujú vykonávanie akčného plánu OECD BEPS;

AU.  keďže proces BEPS nezahŕňal rozvojové krajiny ako rovnocenných partnerov v rokovaniach a nepriniesol účinné riešenia daňových problémov najchudobnejších krajín, čoho príkladom je globálna sieť daňových zmlúv, ktoré často bránia rozvojovým krajinám v zdaňovaní ziskov generovaných na ich území;

AV.  keďže spolupráca v spoločných daňových záležitostiach už existuje na úrovni príslušných orgánov EÚ a USA, podobná spolupráca však chýba na politickej úrovni, najmä pokiaľ ide o parlamentnú spoluprácu;

AW.  keďže na júl 2016 je naplánované sympózium o zdaňovaní s cieľom dosiahnuť silný, udržateľný a vyvážený hospodársky rast; keďže skupina G20 vyzvala všetky medzinárodné organizácie vrátane EÚ, aby čelili týmto výzvam;

AX.  keďže vypočutie na tému Dôsledky agresívnych daňových praktík pre rozvojové krajiny, organizované osobitným výborom TAXE 2 a Výborom pre rozvoj, ukázalo, že rozvojové krajiny čelia podobným problémom narúšania základu dane, presunu ziskov, netransparentnosti, globálne nejednotných daňových systémov a neexistencie jednotných a účinných medzinárodných právnych predpisov; keďže rozvojové krajiny sú obeťami agresívneho daňového plánovania; keďže daňové správy rozvojových krajín nemajú zdroje a odborné znalosti na to, aby mohli účinne bojovať proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam;

AY.  keďže členovia skupiny G20 opätovne potvrdili svoj záväzok vyvinúť úsilie s cieľom posilniť kapacity ekonomík rozvojových krajín a podnecovať rozvinuté krajiny k dodržiavaniu zásad daňovej iniciatívy z Addis Abeby stanovených na zasadnutí OSN z 27. júla 2015; keďže názory a priority rozvojových krajín sú nevyhnutné pre účinnú globálnu koordináciu;

AZ.  keďže MMF a Svetová banka poskytujú technickú pomoc vrátane nástrojov daňovým správam rozvojových krajín, a to v oblasti medzinárodných daňových záležitostí a s cieľom zlepšiť schopnosť rozvojových krajín bojovať proti daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a praniu špinavých peňazí, najmä v súvislosti s transferovým oceňovaním;

BA.  keďže austrálska vláda oznámila plány na zavedenie dane z odkloneného zisku pre nadnárodné podniky vyhýbajúce sa plateniu daní, ktoré nadobudnú platnosť 1. júla 2017, ako aj na vytvorenie na vytvorenie novej pracovnej skupiny daňového úradu;

Práca osobitného výboru Európskeho parlamentu TAXE 2

BB.  keďže mnohé opatrenia, ktoré navrhla Komisia, priamo nadväzujú na uznesenia Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2015 a 25. novembra 2015; keďže dôležité iniciatívy, ktoré sú v uzneseniach uvedené, teraz Komisia aspoň čiastočne predložila; keďže iné kriticky dôležité opatrenia, ktoré boli požadované v uvedených uzneseniach, ešte stále chýbajú, ako napríklad reforma rámca pre daňovú štátnu pomoc, efektívna právna úprava ochrany oznamovateľov a opatrenia na obmedzenie pomoci poskytovanej v oblasti agresívneho daňového plánovania a jeho propagácie poradcami alebo finančným sektorom;

BC.  keďže dôsledky pre Úniu analyzoval a posudzoval najmä Osobitný výbor Európskeho parlamentu pre daňové rozhodnutia a ďalšie opatrenia podobného charakteru (TAXE 1), ktorého práca vyústila do uznesenia prijatého prevažnou väčšinou 25. novembra 2015; keďže uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2015 bolo prijaté podobne veľkou väčšinou; keďže Komisia vydala spoločnú odpoveď na uznesenia zo 16. decembra 2015 a 25. novembra 2015;

BD.  keďže osobitný výbor Európskeho parlamentu TAXE 2, zriadený 2. decembra 2015, uskutočnil 11 schôdzí, niektoré z nich spoločne s Výborom pre hospodárske a menové veci, Výborom pre právne veci a Výborom pre rozvoj, na ktorých vypočul komisárku pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerovú a komisára pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá Pierra Moscoviciho, komisára pre finančnú stabilitu, finančné služby a úniu kapitálových trhov Jonathana Hilla, holandského štátneho tajomníka pre financie Erica Wiebesa (zástupcu predsedníctva Rady), odborníkov v oblasti daní a rozvoja, zástupcov nadnárodných podnikov, zástupcov bánk a poslancov národných parlamentov EÚ; keďže zorganizoval aj stretnutia so zástupcami vlády Andorry, Lichtenštajnska, Monaka, Guernsey a Jersey, a dostal písomný príspevok vlády ostrova Man (pozri príloha 1); keďže okrem toho zorganizoval vyšetrovacie cesty do USA (pozri prílohu 6 k správe A8-0223/2016), aby preskúmal konkrétne aspekty rozmeru tretích krajín svojho mandátu, a na Cyprus (pozri prílohu 5 k správe A8-0223/2016); keďže členovia osobitného výboru boli osobne pozvaní zúčastniť sa na práci medziparlamentnej skupiny na vysokej úrovni TAXE v OECD; keďže osobitný výbor usporiadal neverejné schôdze na úrovni koordinátorov, kde vypočul zástupcov vlády Kajmaních ostrovov, investigatívnych novinárov a úradníkov Komisie; keďže všetky tieto činnosti, ktoré poskytli veľké množstvo veľmi užitočných informácií o postupoch a daňových systémoch v Únii, ako aj mimo nej, pomohli objasniť niektoré dôležité otázky, kým iné zostávajú nezodpovedané;

BE.  keďže iba 4 zo 7 nadnárodných podnikov prijali prvú pozvánku na vystúpenie pred jeho členmi (pozri prílohu 2);

BF.  keďže v dôsledku toho, že Komisia a Rada stále odmietajú udeliť súhlas s návrhom nariadenia Európskeho parlamentu o podrobných ustanoveniach o výkone vyšetrovacích právomocí Európskeho parlamentu, majú jeho osobitné a vyšetrovacie výbory ešte stále nedostatočné právomoci, nemajú napríklad právo predvolať svedkov a vynútiť si prístup k dokumentom, na rozdiel od podobných výborov parlamentov členských štátov a Kongresu USA;

BG.  keďže v daňových záležitostiach Rada niekoľkokrát prijala komplexné predbežné politické pozície bez zohľadnenia pozície Európskeho parlamentu či dokonca bez toho, aby na ňu čakala;

Závery a odporúčania

1.  pripomína závery svojho uznesenia z 25. novembra 2015 a svojho uznesenia zo 16. decembra 2015;

Nadväzujúce kroky Komisie a členských štátov

2.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že 13 členských štátov nemá riadne pravidlá boja proti agresívnemu daňovému plánovaniu založenému na nezdanenom prietoku dividend; ľutuje tiež, že 13 členských štátov neuplatňuje žiaden test skutočného vlastníctva pri akceptovaní nároku na zníženie zrážkovej dane alebo výnimku z nej; vyjadruje tiež poľutovanie nad tým, že 14 členských štátov ešte stále nemá žiadne pravidlá v oblasti kontrolovaných zahraničných podnikov na zabránenie agresívnemu daňovému plánovaniu a že 25 členských štátov nemá žiadne pravidlá boja proti nesúhlasiacej daňovej kvalifikácii miestnej spoločnosti iným štátom; odsudzuje skutočnosť, že zatiaľ žiaden členský štát nevyzval na zákaz štruktúr agresívneho daňového plánovania;

3.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prijali ďalšie legislatívne návrhy v oblasti vyhýbania sa daňovým povinnostiam podnikov, keďže existuje priestor na to, aby členské štáty sprísnili svoje pravidlá brániace v zneužívaní v záujme boja proti narúšaniu základu dane; veľmi ľutuje to, že členské štáty nediskutovali o odporúčaniach Európskeho parlamentu v žiadnej pracovnej skupine Rady;

4.  víta balík opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam (ATAP), ktorý Komisia uverejnila 28. januára 2016, ako aj všetky legislatívne návrhy a oznámenia prijaté neskôr (pozri prílohu 4 k správe A8-0223/2016); víta skutočnosť, že Rada prijala smernicu, ktorou sa mení smernica o administratívnej spolupráci s cieľom zaviesť vykazovanie daňovým orgánom podľa jednotlivých krajín, a ľutuje pritom, že Rada pred tým, ako sa dohodla na vlastnom stanovisku, nepočkala na to, aby sa oboznámila s pozíciou Európskeho parlamentu a zvážila ju, a neumožnila zapojenie Komisie do výmeny informácií; vyzýva Radu, aby dospela k jednomyseľnej a ambicióznej pozícii k ATAP a ponechala smernicu o boji proti daňovým únikom ako jedinú smernicu s cieľom účinne vykonávať odporúčania OECD a ísť nad ich rámec v záujme naplnenia ambícií EÚ a zabezpečenia riadneho fungovania jednotného trhu namiesto jeho oslabovania; veľmi ľutuje, že súčasný návrh pozície Rady bol oslabený, a to najmä prechodným ustanovením o odpočítavaní úrokov a zúženým prístupom k pravidlu o kontrolovaných zahraničných podnikoch; víta iniciatívu na vytvorenie spoločnej európskej definície a zoznamu nespolupracujúcich jurisdikcií v rámci vonkajšej stratégie účinného zdaňovania; zdôrazňuje, že tento zoznam by mal vychádzať z objektívnych, vyčerpávajúcich a kvantifikovateľných kritérií; opakuje, že v budúcnosti budú potrebné ďalšie a záväzné opatrenia v rámci účinného a systematického boja s BEPS;

5.  domnieva sa, že smernica o administratívnej spolupráci po tom, ako bola viackrát za sebou a ad hoc zmenená, pokiaľ ide o automatickú výmenu informácií o daňových rozhodnutiach a vykazovanie podľa jednotlivých krajín, by sa teraz mala prepracovať celá, a to najmä (ale nie len) s cieľom znížiť rozsah súčasných výnimiek zo zásady výmeny informácií a prípadne ich úplne odstrániť;

6.  opakuje svoje stanovisko, že nadnárodné spoločnosti by mali vo svojich súvahách pre každý členský štát a každú tretiu krajinu, v ktorej sú usadené, jednoznačne a zrozumiteľne zverejňovať viaceré informácie vrátane zisku alebo straty pred zdanením, dane zo zisku alebo straty, počtu zamestnancov a uskutočnených operácií; zdôrazňuje význam sprístupnenia týchto informácií verejnosti, a to podľa možnosti v podobe ústredného registra EÚ;

7.  nalieha na Komisiu, aby do konca roku 2016 predložila návrh na spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) spolu s vhodným a spravodlivým distribučným kľúčom, ktorý by bol komplexným riešením väčšiny škodlivých daňových praktík v Únii, ktorý by podnikom priniesol jednoznačnosť a jednoduchosť a uľahčil by cezhraničné hospodárske činnosti v rámci Únie; domnieva sa, že konsolidácia je základným prvkom CCCTB; domnieva sa, že konsolidácia by sa mala zaviesť čo najskôr, a že akýkoľvek prechodný systém zahŕňajúci len harmonizáciu základu dane s mechanizmom odpočtu straty môže byť len dočasný; domnieva sa, že zavedenie plnohodnotného povinného CCCTB je čoraz naliehavejšie; vyzýva členské štáty, aby po jeho predložení urýchlene dosiahli dohodu o návrhu CCCTB a aby následne rýchlo zaviedli do praxe príslušné právne predpisy; pripomína členským štátom, že medzery a nesúlad, pokiaľ ide o základy dane z príjmov právnických osôb, a rozdiely v administratívnych postupoch môžu vytvárať nerovné podmienky a nekalú daňovú súťaž v rámci EÚ;

8.  víta skutočnosť, že Komisia 12. apríla 2016 prijala návrh smernice, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie spoločnosťami, dcérskymi spoločnosťami a pobočkami informácií týkajúcich sa dane z príjmov, a o vyššiu transparentnosť zdaňovania spoločností; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Komisiou navrhnutý rozsah pôsobnosti, kritériá a prahové hodnoty nie sú v súlade s predchádzajúcimi pozíciami Európskeho parlamentu a preto by nesplnili ciele týchto pozícií;

9.  víta dohodu dosiahnutú v Rade 8. decembra 2015 o automatickej výmene informácií o daňových rozhodnutiach; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Rada neprevzala odporúčania, ktoré Európsky parlament uviedol vo svojej správe z 20. októbra 2015 k pôvodnému, Komisiou predloženému návrhu takéhoto opatrenia; zdôrazňuje, že Komisia musí mať plný prístup k novej databáze Únie o daňových rozhodnutiach; trvá na potrebe podrobnej a účinnej databázy všetkých rozhodnutí, ktoré majú potenciálny cezhraničný dosah; nalieha na členské štáty, aby urýchlene zaviedli potrebný legislatívny rámec na začatie automatickej výmeny informácií o daňových rozhodnutiach;

10.  zdôrazňuje, že automatická výmena informácií bude mať za následok veľký objem údajov, ktoré sa bude spracúvať, a trvá na tom, že otázky týkajúce sa počítačového spracovania údajov musia byť koordinované takisto ako ľudské zdroje potrebné na analýzu údajov; žiada, aby sa posilnila úloha Komisie v tejto práci; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby starostlivo monitorovali vykonávanie smernice o administratívnej spolupráci na vnútroštátnej úrovni a v plnej miere ju dodržiavali, a to najmä s cieľom overiť, koľko členských štátov požaduje daňové informácie cez bilaterálne daňové zmluvy a nie na tomto právnom základe; vyzýva členské štáty, aby posilnili svoje daňové správy zodpovedajúcim počtom zamestnancov s cieľom zabezpečiť účinný výber daňových príjmov a riešiť škodlivé daňové praktiky, keďže nedostatočné zdroje a rušenie pracovných miest spolu s absenciou primeranej odbornej prípravy, technických nástrojov a vyšetrovacích právomocí v niektorých členských štátoch vážne ohrozujú činnosť daňovej správy; vyzýva členské štáty, aby integrovali informácie vymieňané s daňovými orgánmi a informácie vymieňané s osobami vykonávajúcimi finančný dohľad a regulátormi;

11.  víta oznámenie Francúzska, Holandska a Spojeného kráľovstva z 12. mája 2016 o tom, že zavedú verejné registre skutočných vlastníkov podnikov; chváli Francúzsko za odhodlanie vytvoriť verejný register trustov; podporuje odhodlanie Spojeného kráľovstva zaviesť povinnosť každej zahraničnej spoločnosti, ktorá v tejto krajine buď kupuje majetok, alebo vstupuje do zmluvného vzťahu so štátom, oznámiť svojho skutočného vlastníka; vyzýva všetky členské štáty, aby prijali podobné iniciatívy;

12.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že nový globálny štandard OECD pre automatickú výmenu informácií neobsahuje prechodné obdobie pre rozvojové krajiny a že ak tento štandard bude recipročný, krajiny so stále veľmi nízkou schopnosťou vytvárať potrebnú infraštruktúru na zber, správu a výmenu požadovaných informácií môžu byť reálne vylúčené z jeho uplatňovania;

13.  konštatuje, že spoločné fórum pre transferové oceňovanie zahrnulo do svojho pracovného programu na roky 2014 – 2019 vypracovanie osvedčených postupov s cieľom zabezpečiť, aby usmernenia OECD zodpovedali osobitostiam členských štátov; berie na vedomie, že Komisia monitoruje pokrok tejto práce;

14.  zdôrazňuje, že 70 % presunov ziskov prebieha pomocou transferového oceňovania a že najlepší spôsob, ako proti takémuto postupu bojovať, je prijatie plnohodnotnej CCCTB; vyzýva každopádne Komisiu, aby predložila konkrétny legislatívny návrh o transferovom oceňovaní, ktorý zohľadní usmernenia OECD v oblasti transferového oceňovania adresované nadnárodným podnikom a daňovým správam z roku 2010; okrem toho zdôrazňuje, že ďalšie úsilie môže byť potrebné na obmedzenie rizík BEPS medzi členskými štátmi EÚ a tretími krajinami, ktoré vyplývajú z rámca transferového oceňovania, najmä z oceňovania nehmotných vecí, a že by sa mali aktívne preveriť globálne alternatívy k súčasnému princípu nezávislého vzťahu a otestovať z hľadiska potenciálu zaistiť spravodlivejší a účinnejší celosvetový daňový systém;

15.  víta skutočnosť, že komisárka pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerová klasifikovala transferové oceňovanie ako osobitnú prioritnú oblasť pre prípady štátnej pomoci, keďže sa uvádza ako obvyklý nástroj používaný nadnárodnými podnikmi v systémoch daňových únikov a vyhýbania sa plateniu daní, napr. vnútroskupinových úveroch; konštatuje, že usmernenia na identifikáciu a reguláciu štátnej pomoci súvisiacej s daňami v súčasnosti neexistujú, tento typ štátnej pomoci je však preukázateľne znepokojujúci nástroj vyhýbania sa daňovým povinnostiam; vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia a stanovila jasné kritériá na lepšie vymedzenie limitov transferového oceňovania v záujme lepšieho posudzovania prípadov štátnej pomoci; podporuje závery vyšetrovania Komisie v prípade spoločností Starbucks, Fiat a Amazon; zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia mala prístup ku všetkým relevantným údajom;

16.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že mnohé vypočuté nadnárodné podniky dôrazne neodsúdili praktiky vyhýbania sa daňovým povinnostiam a agresívneho daňového plánovania; zdôrazňuje, že nadnárodné podniky môžu ľahko poskytovať umelé medziskupinové úvery na účely agresívneho daňového plánovania; zdôrazňuje, že preferovanie takéhoto dlhového financovania je na úkor daňovníkov aj finančnej stability; vyzýva preto členské štáty, aby odstránili zo svojich daňových predpisov dlhovo-kapitálovú predpojatosť;

17.  zdôrazňuje, že činnosť oznamovateľov je nevyhnutná na odhaľovanie rozsahu daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam, a že preto je nutné, aby bola ochrana oznamovateľov právne zaručená a posilnená v celej EÚ; konštatuje, že Európsky súd pre ľudské práva a Rada Európy vykonali prácu k tejto otázke; domnieva sa, že súdy a členské štáty by mali zabezpečiť ochranu legitímnych obchodných tajomstiev, pričom by zároveň nemali nijakým spôsobom brániť alebo obmedzovať oznamovateľov a novinárov pri dokumentovaní a odhaľovaní nelegálnych, nesprávnych alebo škodlivých praktík, ak je to jasne a jednoznačne vo verejnom záujme; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nemá v úmysle okamžité opatrenia v tejto oblasti vzhľadom na skutočnosť, že len nedávno boli zverejnené významné odhalenia škandálov bežne označovaných ako LuxLeaks a Panama Papers;

18.  víta skutočnosť, že Komisia začala verejné konzultácie o zlepšovaní mechanizmov riešenia sporov v oblasti dvojitého zdanenia; zdôrazňuje pre zvýšenie účinnosti systémov bude kľúčové určenie jednoznačného časového rámca postupov riešenia sporov;

19.  víta oznámenie o vonkajšej stratégii pre účinné zdaňovanie, v ktorom bola Európska investičná banka (EIB) vyzvaná k tomu, aby transponovala požiadavky dobrej správy do svojich zmlúv so všetkými vybranými finančnými sprostredkovateľmi; vyzýva EIB, aby zaviedla novú zodpovednú daňovú politiku, pričom by mala začať revíziou svojej politiky v oblasti nespolupracujúcich jurisdikcií, ktorú by mala uskutočniť v roku 2016 v úzkom dialógu s občianskou spoločnosťou; opätovne pripomína, že EIB by mala posilniť svoje činnosti náležitej starostlivosti, aby sa zvýšila kvalita informácií o konečných príjemcoch a aby sa účinnejšie zabránilo transakciám s finančnými sprostredkovateľmi, ktorí majú negatívne záznamy, pokiaľ ide o transparentnosť, podvod, korupciu, organizovaný zločin, pranie špinavých peňazí a škodlivé sociálne a environmentálne vplyvy, alebo ktorí sú zapísaní v daňových rajoch, ktoré sa uchyľujú k agresívnemu daňovému plánovaniu;

20.  vyzýva Komisiu, aby vydala jednoznačné právne predpisy v oblasti vymedzenia ekonomickej podstaty, tvorby hodnoty a trvalého usadenia, a to najmä v záujme riešenia problematiky schránkových spoločností;

Čierny zoznam a konkrétne sankcie pre nespolupracujúce jurisdikcie a zrážková daň

21.  poznamenáva, že vonkajšia stratégia pre účinné zdaňovanie dosiaľ je jedinou konkrétnou iniciatívou, ktorú Komisia prijala v oblasti nespolupracujúcich jurisdikcií; poznamenáva, že kritériá na zaradenie do zoznamu nespolupracujúcich jurisdikcií OECD sa nepreukázali ako účinné pri riešení tohto problému a neslúžia ako odstrašujúci prostriedok; zdôrazňuje, že stále existujú tretie krajiny, ktoré chránia nezákonne nadobudnutý majetok, čo členským štátom znemožňuje vymáhanie;

22.  vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila spoločnú európsku definíciu a zoznam nespolupracujúcich jurisdikcií (t. j. čierny zoznam daňových rajov) založené na spoľahlivých, transparentných a objektívnych kritériách vrátane vykonávania odporúčaní OECD, opatreniach v oblasti transparentnosti daní, opatreniach BEPS a normách automatickej výmeny informácií, existencii aktívnych škodlivých daňových praktík, výhod poskytovaných fyzickým alebo právnickým osobám bez povolenia na pobyt, nedostatočných požiadavkách ekonomickej podstaty a nezverejňovaní podnikovej štruktúry právnických osôb (vrátane trustov, charít, nadácií atď.) alebo vlastníctva majetku či práv, a víta úmysel Komisie dosiahnuť dohodu o takomto zozname v najbližších šiestich mesiacoch; vyzýva členské štáty, aby túto dohodu schválili do konca roku 2016; je presvedčený, že proces eskalácie, začínajúc skutočne konštruktívnym dialógom s jurisdikciou, v ktorej boli zistené nedostatky, musí byť naplánovaný pred uvedením na zozname, aby sa dosiahol preventívny účinku tohto zoznamu; domnieva sa, že treba zaviesť mechanizmus, ktorý umožní vymazať zo zoznamu jurisdikcie, ktoré dosiahli alebo obnovili súlad s predpismi; domnieva sa, že toto posúdenie by malo zahŕňať aj krajiny, ktoré sú členmi OECD;

23.  požaduje konkrétny regulačný rámec Únie pre sankcie voči nespolupracujúcim jurisdikciám vrátane možnosti preskúmania a, ako poslednej možnosti, pozastavenia dohôd o voľnom obchode, dohôd o zamedzení dvojitého zdanenia a zákazu prístupu k finančným prostriedkom Únie; poznamenáva, že účelom sankcií je zaviesť zmeny v právnych predpisoch dotknutých jurisdikcií; žiada, aby sa sankcie uplatňovali aj voči spoločnostiam, bankám, účtovníckym a právnickým spoločnostiam a daňovým poradcom, u ktorých sa dokázalo, že sa podieľajú na nezákonných, škodlivých alebo nekalých činnostiach s takýmito jurisdikciami alebo že sprostredkovali nezákonné, škodlivé alebo nekalé dohody o dani z príjmu právnických osôb zahŕňajúce právne nástroje v týchto jurisdikciách;

24.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala záväzné právne predpisy zakazujúce všetkým inštitúciám EÚ otvárať účty alebo pôsobiť v rámci jurisdikcií zaradených na spoločný európsky zoznam nespolupracujúcich jurisdikcií;

25.  vyzýva členské štáty, aby s tretími krajinami nanovo vyjednali svoje bilaterálne daňové dohody prostredníctvom multilaterálneho nástroja s cieľom zaviesť dostatočne silné doložky zabraňujúce zneužívaniu voľby najvýhodnejšej jurisdikcie (treaty shopping), ako aj rozdelenie daňových práv medzi krajiny pôvodu a pobytu zohľadňujúc ekonomický charakter, a zodpovedajúce vymedzenie stálej prevádzkarne; zdôrazňuje navyše, že tento proces by sa mohol výrazne urýchliť, ak by bola Komisia členskými štátmi poverená rokovať o takýchto zmenách v mene Únie; vyzýva členské štáty, aby pri rokovaniach o takýchto dohodách zabezpečili spravodlivé zaobchádzanie s rozvojovými krajinami;

26.  vyzýva Komisiu, aby predstavila legislatívny návrh na zavedenie celoúniovej zrážkovej dane, ktorú by spravovali členské štáty, s cieľom zabezpečiť, aby boli zisky vytvorené v Únii zdaňované aspoň raz pred tým, než ju opustia; poznamenáva, že takýto návrh by mal zahŕňať systém vrátenia dane na zabránenie dvojitému zdaňovaniu; zdôrazňuje, že takýto všeobecný systém zrážkovej dane založený na úverovej metóde má tú výhodu, že zamedzuje dvojitému nezdaneniu a BEPS bez vzniku prípadov dvojitého zdanenia;

27.  vyjadruje poľutovanie, že Andorra a Monako sa zaviazali k automatickej výmene informácií od roku 2018 namiesto od roku 2017; poukazuje na to, že niektoré nespolupracujúce jurisdikcie, ako je Andorra, spĺňajú normy v oblasti výmeny informácií, ale smerujú k tomu, aby sa stali jurisdikciami s nízkymi daňovými sadzbami; je znepokojený tým, že dohoda o dvojitom zdanení medzi Andorrou a Španielskom v súčasnosti nezabezpečuje účinnú, automatickú výmenu informácií; vyzýva Komisiu, aby podrobne monitorovala účinné uplatňovanie automatickej výmeny informácií stanovené v dohodách, ktoré členské štáty podpísali s bývalými alebo súčasnými nespolupracujúcimi jurisdikciami;

28.  domnieva sa, že hybridné nesúrodé opatrenia medzi členskými štátmi EÚ a tretími krajinami pri označovaní subjektov, čo viedlo k dvojitému nezdaneniu, by sa mali v európskej legislatíve účinne riešiť ako dodatok k návrhom Komisie o balíku opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam (ATAP);

Patentové, znalostné a VaV kolónky

29.  konštatuje, že napriek očakávaniam sa doteraz patentové, znalostné a VaV kolónky neukázali ako účinné pri podpore inovácií v Únii; vyjadruje poľutovanie, že sú namiesto toho využívané zo strany nadnárodných podnikov (NP) na presun ziskov cez systémy agresívneho daňového plánovania, ako napríklad cez známy postup „Double Irish with a Dutch sandwich“; domnieva sa, že patentové kolónky sú nevhodným a neúčinným nástrojom na dosiahnutie hospodárskych cieľov; trvá na tom, že VaV možno podporovať prostredníctvom širších politických opatrení, ktoré podporujú dlhodobé inovácie a nezávislý výskum a prostredníctvom grantov, ktoré by sa mali uprednostniť pred patentovými kolónkami, pretože riziko, že sa granty zneužijú v systémoch na vyhýbanie sa plateniu daní, je nižšie; konštatuje, že prepojenie medzi patentovými kolónkami a činnosťami VaV nie je vždy priame a že súčasné modely vedú k úsiliu o čo najnižší daňový príspevok zo strany NP;

30.  vyjadruje poľutovanie, že niektoré členské štáty, najmä v rámci skupiny pre kódex správania, doposiaľ zanedbávali túto otázku a ešte nenavrhli vhodný časový rámec na jej riešenie;

31.  vyzýva Komisiu, aby záujme zastavenia zneužívanie patentových kolónok na účely vyhýbania sa daňovej povinnosti a zabezpečenia, že ak sa použijú, budú viazané na skutočnú hospodársku činnosť, predložila návrhy na záväzné právne predpisy Únie o patentových kolónkach, ktoré by vychádzali z modifikovaného prístupu OECD na základe spojitosti a riešili jeho slabé miesta; zdôrazňuje, že návrh Komisie by sa mal uplatňovať na všetky nové patentové kolónky, ktoré vydali členské štáty a že existujúce stále platné patentové kolónky musia byť príslušne upravené;

32.  vyzýva členské štáty, aby začlenili ustanovenie o minimálnom účinnom zdaňovaní do smernice o úrokoch a licenčných poplatkoch, ako aj do smernice o materských a dcérskych spoločnostiach, a zabezpečili, že Rada nebude udeľovať žiadne výnimky;

Banky, daňoví poradcovia a sprostredkovatelia

33.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že niektoré banky, daňoví poradcovia, právnické a účtovnícke spoločnosti a iní sprostredkovatelia boli nápomocní a zohrali kľúčovú úlohu pri navrhovaní systémov agresívneho daňového plánovania pre svojich klientov a zároveň pomáhali národným vládam pri navrhovaní ich daňových kódexov a zákonov, čím vznikol významný konflikt záujmov;

34.  vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom transparentnosti a primeranej dokumentácie v rámci finančných inštitúcií, poradcov a právnických spoločností, ktoré sa týkajú konkrétnych modelov vlastníctva a kontroly spoločností odporúčaných daňovými, finančnými a právnymi poradcami, potvrdených pri nedávnom odhalení Panama Papers; s cieľom riešiť problém schránkových spoločností odporúča posilniť požiadavky na transparentnosť pri zakladaní súkromných spoločností;

35.  je znepokojený nedostatočnou transparentnosťou a primeranou dokumentáciou v rámci vnútroštátnej daňovej správy, čo ovplyvňuje súťažné účinky rozhodnutí o cene prevodu, nastavenia patentových kolónok, rozhodnutia o daniach a iné prvky ľubovoľného zdaňovania právnických osôb;

36.  vyzýva, aby sa posilnili existujúce kódexy správania pre odvetvie daňového poradenstva, predovšetkým na účely zohľadnenia možných konfliktov záujmov takým spôsobom, aby boli jasne a zrozumiteľne zverejnené; vyzýva Komisiu, aby predložila Kódex Únie pre všetky poradenské služby s cieľom stanoviť situácie možných konfliktov záujmov, ktoré majú byť jednoznačne zverejnené; domnieva sa, že by mal zahŕňať režim Únie pre nezlučiteľnosť týkajúci sa daňových poradcov s cieľom zabrániť konfliktom záujmov pri súbežnom poskytovaní poradenstva verejnému a súkromnému sektoru a iným konfliktom záujmov;;

37.  upozorňuje na riziká konfliktu záujmov vyplývajúce z poskytovania služieb právneho a daňového poradenstva a audítorských služieb v rámci rovnakých účtovníckych spoločností; zdôrazňuje preto význam jasného oddelenia týchto služieb; žiada Komisiu, aby zabezpečila riadne monitorovanie a vykonávanie právnych predpisov zameraných na predchádzanie takýmto konfliktom záujmov a aby preskúmala potrebu revízie smernice o audite, najmä ustanovenia článku 22, ako aj nariadenie o audite, najmä ustanovenia článku 5, a v rámci nich vymedzenie „vecného účinku“ iných ako audítorských služieb;

38.  žiada Komisiu, aby vyšetrila vzájomné prepojenie akademickej obce a sveta daňových poradcov, aspoň pokiaľ ide o problematiku konfliktu záujmov;

39.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli účinné, primerané a odrádzajúce sankcie vrátane trestných sankcií pre manažérov finančných inštitúcií a spoločností zapojených do daňových únikov, ako aj možnosť odňať povolenie na podnikanie pre podnikateľov a podniky, ktoré sa dokázateľne zúčastňovali na vypracovaní systémov agresívneho daňového plánovania a vyhýbania sa plateniu daní, radili, ako ich používať a využívať; žiada Komisiu, aby preskúmala uskutočniteľnosť zavedenia pomernej finančnej zodpovednosti pre daňových poradcov za nezákonné daňové praktiky;

40.  vyzýva Komisiu, aby analyzovala možnosť zavedenia pomernej finančnej zodpovednosti bánk a finančných inštitúcií uľahčujúcich prevody do daňových rajov, ako sa to stanovuje v budúcom spoločnom úniovom zozname daňových rajov a nespolupracujúcich jurisdikcií;

41.  vyzýva Komisiu, aby posilnila požiadavky na banky oznamovať daňovým orgánom členských štátov presuny do/z jurisdikcií na spoločnom úniovom zozname daňových rajov a nespolupracujúcich jurisdikcií; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že banky a ostatné finančné inštitúcie budú poskytovať regulačným a daňovým orgánom podobné informácie; vyzýva členské štáty, aby posilnili schopnosť svojich daňových orgánov prešetriť prípady daňových únikov a vyhýbania sa daňovej povinnosti;

42.  vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh, ktorým sa zavádza požiadavka povinného zverejňovania pre banky, daňových poradcov a iných sprostredkovateľov, pokiaľ ide o zložité štruktúry a osobitné služby spojené s jurisdikciami uvedenými na spoločnom zozname EÚ daňových rajov a nespolupracujúcich jurisdikcií, ktoré sú určené pre klientov a ktoré klienti využívajú na uľahčenie daňových únikov, daňových podvodov, prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu;

43.  vyzýva Komisiu(31), aby zaviedla osobitné spoločné minimálne pravidlá proti zneužívaniu zamerané na odopieranie výhod plynúcich z určitých hybridných prevodov aktív(32), ktorých účinkom je často odpočítanie príjmov v jednom štáte bez zahrnutia ostatných príjmov do základu dane alebo vytvárania nezákonných zahraničných transakcií daňových zvýhodnení;

Oznamovatelia

44.  opakuje kľúčovú úlohu oznamovateľov pri odhaľovaní pochybení vrátane nezákonných alebo nesprávnych praktík; domnieva sa, že tieto odhalenia, ktoré ukázali rozsah daňových únikov, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a prania špinavých peňazí, sú jednoznačne vo verejnom záujme, ako sa ukázalo počas nedávneho odhalenia dokumentov „LuxLeaks“ a „Panama Papers“, ktoré preukázalo rozsah fenoménu prevodu majetku do jurisdikcií s nízkymi sadzbami dane; pripomína, že možnosť odhaliť a stíhať osoby porušujúce daňové predpisy zásadne závisí od dostupnosti a kvality údajov;

45.  vyjadruje poľutovanie, že Komisia obmedzila svoj postup na monitorovanie vývoja v rôznych oblastiach právomocí Únie bez toho, že by plánovala podniknúť konkrétne kroky na riešenie tohto problému; je znepokojený, že táto nedostatočná ochrana by mohla ohroziť zverejňovanie nových odhalení, čo by mohlo viesť k stratám legitímnych daňových príjmov členských štátov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia neposkytla uspokojivú odpoveď na požiadavky uvedené v odsekoch 144 a 145 uznesenia Európskeho parlamentu z 25. novembra 2015 ani na odporúčania uznesenia Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2015, a najmä na požiadavku, aby predložila jasný rámec upravujúci ochranu oznamovateľov a im podobných do konca 2016;

46.  opakuje svoju výzvu Komisii, aby čo najskôr navrhla jasný právny rámec na zaručenie účinnej ochrany oznamovateľov, ako aj novinárov a iných osôb spojených s novinármi, ktoré im pomáhajú a uľahčujú ich prácu; vyzýva členské štáty, aby prehodnotili svoje súčasné právne predpisy o ochrane oznamovateľov vrátane možnosti nestíhania v prípadoch, v ktorých oznamovatelia konali vo verejnom záujme; vyzýva, aby si za vzor vzali najlepšie príklady právnych predpisov z hľadiska ochrany oznamovateľov, ktoré už platia v niektorých členských štátoch;

Skupina pre kódex správania a medziinštitucionálne záležitosti

47.  vyjadruje poľutovanie, že napriek tomu, že jeho prvý a druhý osobitný výbor (TAXE 1 a TAXE 2) opakovane žiadali úplný prístup k dokumentom a zápisniciam skupiny pre kódex správania, k dispozícii dostali len obmedzený počet nových dokumentov, ktoré boli poslancom EP sprístupnené za zatvorenými dverami a len na nahliadnutie, a to až päť mesiacov po začiatku mandátu TAXE 2; konštatuje, že niektoré z týchto dokumentov by sa mali zverejniť s cieľom umožniť verejnú kontrolu a otvorenú politickú diskusiu o obsahu týchto dokumentov; ďalej konštatuje, že ochota Rady vyhovieť tejto požiadavke, je naďalej neuspokojivá;

48.  ľutuje skutočnosť, že Komisia napriek tomu, že poskytla niektoré interné zápisnice zo schôdzí skupiny pre kódex správania, neviedla všetky záznamy o distribuovaných dokumentoch; domnieva sa, že je povinnosťou Komisie viesť všetky záznamy o všetkých informáciách a dokumentoch kolujúcich v rámci skupiny pre kódex správania, aby bolo možné posúdiť, či sú opatrenia členských štátov v súlade so zmluvou; vyzýva Komisiu, aby naliehavo prijala opatrenia na zlepšenie tejto situácie získaním všetkých dokumentov; vyzýva Radu a členské štáty, aby spolupracovali s Komisiou v tejto otázke;

49.  nalieha na členské štáty, aby zlepšili transparentnosť a účinnosť pracovných metód skupiny pre kódex správania, keďže sú jedným z faktorov, ktoré bránia konkrétnym potenciálnym zlepšeniam v boji proti škodlivým daňovým praktikám; vyjadruje poľutovanie, že mu od skupiny pre kódex správania nebolo doručených niekoľko pracovných dokumentov pochádzajúcich od Rady alebo členských štátov, ktoré sa kriticky stavajú proti riadnemu vykonávaniu mandátu osobitného výboru; požaduje pravidelné zverejňovanie výsledkov dohľadu, pokiaľ ide o stupeň súladu členských štátov s poskytnutými odporúčaniami; žiada skupinu pre kódex správania, aby na ročnej báze vypracovala verejne prístupnú správu, v ktorej určí a opíše najškodlivejšie daňové praktiky, ktoré počas daného roka používali členské štáty; opakuje svoju výzvu Rade z roku 2015, aby zriadila „daňový výbor“ na politickej úrovni;

50.  na základe verejných informácií zistil, že skupina pre kódex správania sa v rokoch 1998 – 2014 zamerala na 421 opatrení a 111 z nich označila za škodlivé (26 %), ale dve tretiny týchto opatrení už boli preskúmané počas prvých piatich rokov existencie skupiny; konštatuje, že kontrola opatrení členskými štátmi sa v priebehu rokov znížila, pričom v roku 2014 bolo preskúmaných iba 5 % všetkých opatrení a vyjadruje poľutovanie, že skupina od novembra 2012 nezistila žiadne škodlivé daňové opatrenia; dospel k záveru, že skupina pre kódex správania nebola za posledných desať rokov plne funkčná a že jej správa a mandát naliehavo potrebujú revíziu;

51.  pripomína svoju výzvu Komisii z roku 2015, aby poskytla aktualizáciu správy Simmons & Simmons z roku 1999 o administratívnych postupoch uvedených v odseku 26 správy skupiny pre kódex správania z roku 1999 (správa skupiny Primarolo (SN 4901/99));

52.  zdôrazňuje, že aj keď kódex správania umožnil určité zlepšenia, oznamovanie vlastných potenciálne škodlivých opatrení členskými štátmi je neúčinné, kritériá pre určovanie škodlivých opatrení sú zastarané a zásada jednomyseľnosti pri prijímaní rozhodnutí o škodlivosti sa ukázala ako neúčinná; vyjadruje poľutovanie, že niektoré členské štáty namietajú proti nevyhnutnej reforme skupiny pre kódex správania; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby čo najskôr podnikli nevyhnutné kroky na reformu kritérií na identifikáciu škodlivých opatrení a aspektov správy skupiny pre kódex správania vrátane jej rozhodovacieho postupu a monitorovania dohodnutého odstraňovania a zmrazovania škodlivých opatrení, vyhýbania sa možnému odkladaniu, sankcií v prípadoch nesúladu s cieľom zvýšiť jej verejnú transparentnosť a zodpovednosť a zabezpečiť silné zapojenie a prístup k informáciám pre Európsky parlament; poukazuje na nedostatky a ďalšie relevantné informácie uvedené v prílohe 3; ďalej poznamenáva, že pri porovnávaní zoznamu Komisie všetkých daňových režimov, ktoré formálne posúdila skupina pre kódex správania na základe príslušných dokumentov zo schôdze v čase vydania rozhodnutia a po ňom, v mnohých prípadoch nie je v prvom rade jasné, ako sa dospelo k takémuto rozhodnutiu, napr. prečo boli režimy, v prípade ktorých existoval dôvod domnievať sa, že budú škodlivé, nakoniec vyhlásené za neškodlivé, a po druhé, pokiaľ ide o prípady, kde bola na základe výsledkov posúdenia preukázaná škodlivosť, či členské štáty uspokojivo dokončili následné postupy na ich odstránenie; zdôrazňuje, že členské štáty si preto nesplnili povinnosti stanovené v smerniciach Rady 77/799/EHS a 2011/16/EÚ, keďže si spontánne nevymieňali daňové informácie, a to ani v prípadoch, kde bol jasný dôvod predpokladať, že v iných členských štátoch môže dochádzať k daňovým stratám, alebo že k daňovým úsporám môže dochádzať na základe umelých prevodov ziskov v rámci skupín, i keď uvedené smernice ponechávajú v takýchto prípadoch priestor na voľné konanie; zdôrazňuje, že Komisia si nesplnila svoju úlohu strážkyne zmlúv v zmysle článku 17 ods. 1 ZEÚ, keď v tejto veci nekonala a neprijala všetky kroky potrebné na zabezpečenie toho, že členské štáty si splnia svoje záväzky, najmä tie, ktoré sú stanovené v smerniciach Rady 77/799/EHS a 2011/16/EÚ, napriek dôkazom svedčiacich o opaku;

53.  konštatuje, že osobitný výbor si je dobre vedomý systematických obštrukcií niektorých členských štátov pri dosahovaní pokroku v boji proti daňovým únikom; poznamenáva, že v skupine pre kódex správania už takmer dve desaťročia prebiehajú diskusie o administratívnych postupoch (rozhodnutiach); odsudzuje, že niektoré členské štáty sa pred škandálom Luxleaks zdráhali vymieňať si informácie o postupoch prijímania svojich rozhodnutí a ešte stále sa zdráhajú zaviesť vzorové pokyny vypracované v skupine pre kódex správania do svojich vnútroštátnych právnych predpisov aj napriek svojim záväzkom prijatým po odhaleniach Luxleaks;

54.  vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu poskytla trvalý, včasný a pravidelný prístup k pracovným dokumentom a zápisniciam skupín Rady pracujúcim v daňovej oblasti vrátane skupiny pre kódex správania pri zdaňovaní podnikov, pracovnej skupiny na vysokej úrovni a pracovnej skupiny pre daňové otázky; navrhuje Komisii, aby na tento účel použila ako príklad dohodu uzatvorenú s Európskym parlamentom o prístupe k zápisnici SSM/ECB;

55.  vyzýva Komisiu, aby v prípade neuspokojivej odpovede členských štátov predložila legislatívny návrh, pokiaľ možno podľa článku 116 alebo článku 352 ZFEÚ alebo na základe posilnenej spolupráce s cieľom zlepšiť účinnosť skupiny pre kódex správania;

56.  vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby podnikli naliehavé opatrenia na boj proti daňovým podvodom, daňovým únikom, daňovým rajom a agresívnemu daňovému plánovaniu z hľadiska dopytu aj ponuky; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada a najmä niektoré členské štáty už niekoľko rokov neprijali nijaké zásadné opatrenia v týchto oblastiach, a pripomína členským štátom možnosť vytvoriť systém posilnenej spolupráce (medzi aspoň deviatimi členskými štátmi) s cieľom urýchliť konanie proti nezákonným a škodlivým daňovým praktikám;

57.  požaduje vytvorenie nového centra súdržnosti a koordinácie daňovej politiky Únie v rámci štruktúry Komisie, aby sa zabezpečilo riadne a súdržné fungovanie jednotného trhu a uplatňovanie medzinárodných noriem; domnieva sa, že toto nové centrum by malo byť poverené posudzovaním a monitorovaním daňovej politiky členských štátov na úrovni Únie, zabezpečiť, aby členské štáty nezaviedli nové škodlivé daňové opatrenia, monitorovať súlad členských štátov so spoločným úniovým zoznamom nespolupracujúcich jurisdikcií, zabezpečiť a posilniť spoluprácu medzi vnútroštátnymi daňovými správami (napr. odborná príprava a výmena osvedčených postupov) a iniciovať súvisiace akademické programy v tejto oblasti; domnieva sa, že toto centrum by mohlo pomôcť zabrániť vzniku novým daňovým medzerám vznikajúcim v dôsledku nekoordinovaných politických iniciatív členských štátov a zabrániť daňovým praktikám a normám, ktoré by narušili alebo zasahovali do fungovania a zmýšľania jednotného trhu; je presvedčený, že toto centrum by mohlo slúžiť aj ako kontaktný bod pre oznamovateľov v prípade, že členské štáty a vnútroštátne daňové správy nekonajú v nadväznosti na odhalenia daňových únikov a vyhýbaní sa daňovej povinnosti, ani v tejto veci nevedú primerané vyšetrovanie; domnieva sa, že centrum by mohlo ťažiť zo zlučovania odborných znalostí na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni, aby sa tak znížila záťaž pre daňovníkov;

Vonkajší rozmer

58.  víta obnovené zameranie na úrovni G8 a G20 na daňové otázky, ktoré by malo priniesť nové odporúčania; vyzýva Komisiu, aby zachovala jednotnú pozíciu v mene Únie na nadchádzajúcich samitoch G20 a ad hoc sympóziách; žiada Komisiu, aby pravidelne informovala Európsky parlament o všetkých zisteniach a možných dôsledkoch rozhodnutí G20 na boj proti narúšaniu základu dane z príjmov právnických osôb, praktikám agresívneho daňového plánovania a nezákonným finančným tokom;

59.  vyzýva Úniu, G20, OECD a OSN, aby ďalej spolupracovali s cieľom presadzovať celosvetové usmernenia, ktoré budú prínosné aj pre rozvojové krajiny;

60.  podporuje zriadenie globálneho orgánu v rámci OSN, ktorý bude dobre vybavený a bude mať dostatočné dodatočné zdroje s cieľom zabezpečiť, aby sa všetky krajiny mohli na rovnakej úrovni zúčastňovať na formulovaní a reforme globálnych daňových politík; vyzýva EÚ a členské štáty, aby začali pracovať na ambicióznom globálnom samite o daniach a zamerali sa na zriadenie takéhoto medzivládneho orgánu;

61.  vyzýva medzinárodné fóra, aby sa dohodli na prísnejšej a presnejšej definícii skutočného vlastníctva s cieľom zabezpečiť väčšiu transparentnosť;

62.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v prípade potreby vypracovali analýzu negatívnych účinkov vnútroštátnych a európskych daňových politík s cieľom posúdiť vplyv na rozvojové krajiny a odstrániť;

63.  poukazuje na to, že nezákonné úniky sú hlavným vysvetlením pre zadlženie rozvojových krajín, zatiaľ čo agresívne daňové plánovanie je v rozpore so zásadami sociálnej zodpovednosti podnikov;

64.  vyzýva Komisiu, aby do obchodných dohôd a dohôd o partnerstve začlenila doložky o dobrej správe v daňových záležitostiach, ktoré sa týkajú najmä súladu s príslušnými odporúčaniami OECD týkajúcimi sa oblasti daní (napr. iniciatíva BEPS), a prostredníctvom ktorých sa zabezpečí, že sa nebudú môcť zneužiť obchodné a partnerské dohody na daňové úniky alebo vyhýbanie sa daňovej povinnosti či pranie príjmov z nezákonnej činnosti;

65.  vyzýva OECD a ďalšie medzinárodné orgány, aby začali pracovať na ambicióznom BEPS II, ktorý sa bude zakladať predovšetkým na minimálnych normách a konkrétnych cieľoch pre vykonávanie;

66.  zdôrazňuje, že koordinácia medzi Komisiou a členskými štátmi, ktoré sú členmi Finančnej akčnej skupiny (FATF), by sa mala zlepšiť, aby postoj EÚ nadobudol dôraz; zdôrazňuje potrebu podrobných usmernení v oblasti vykonávania, najmä pre rozvojové krajiny, ako aj monitorovania rozvoja nových škodlivých daňových opatrení;

67.  v tejto súvislosti požaduje vytvorenie parlamentnej monitorovacej skupiny na úrovni OECD na pozorovanie a kontrolu navrhovania a vykonávania tejto iniciatívy;

68.  vyzýva na nadviazanie štruktúrovaného dialógu medzi Európskym parlamentom a Kongresom USA o medzinárodných daňových otázkach; navrhuje zriadiť formálne medziparlamentné fóra na riešenie týchto otázok, a zároveň využívať v tejto súvislosti existujúci rámec na dialóg transatlantických zákonodarných orgánov; nabáda EÚ a USA, aby spolupracovali na realizácii projektu OECD BEPS; berie na vedomie výrazný nedostatok reciprocity medzi USA a EÚ v rámci dohody FATCA; podporuje posilnenú spoluprácu medzi USA a EÚ v rámci dohody FATCA s cieľom zabezpečiť reciprocitu a vyzýva všetky zainteresované strany, aby sa aktívne zúčastňovali na jej vykonávaní;

69.  víta pilotný projekt na automatickú výmenu informácií o skutočnom vlastníctve medzi daňovými orgánmi, ktorý v apríli 2016 začalo päť najväčších členských štátov EÚ; vyzýva, v súlade s deklarovaným zámerom týchto krajín, na rozšírenie tejto iniciatívy tak, aby predstavovala základ pre celosvetový štandard výmeny informácií podobný tomu, ktorý existuje pre informácie o finančnom účtovníctve;

70.  požaduje, ako nasledujúci krok v procese zvýšenia dostupnosti informácií o skutočnom vlastníctve a účinnosti výmeny takýchto informácií, vytvorenie verejného úniového registra skutočných vlastníkov vrátane harmonizovaných noriem prístupu k informáciám o skutočnom vlastníctve, ktorý bude predstavovať všetky potrebné záruky na ochranu údajov a bude základom globálnej iniciatívy v tomto smere; zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu inštitúcií, ako napr. OECD a OSN v tejto súvislosti;

71.  požaduje vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti vytvorenia globálneho registra všetkých finančných aktív vlastnených jednotlivcami, spoločnosťami a všetkými subjektmi ako napr. trustmi a nadáciami, ku ktorému by mali plný prístup daňové orgány a ktorý by obsahoval primerané záruky na ochranu dôvernosti informácií v tomto registri;

72.  zdôrazňuje potrebu spoločného a komplexného prístupu EÚ a USA k vykonávaniu noriem OECD a k skutočnému vlastníctvu; okrem toho zdôrazňuje, že doložky o dobrej správe v daňových záležitostiach by mali byť zahrnuté vo všetkých budúcich obchodných zmluvách s cieľom zaistiť rovnaké podmienky, vytvoriť viac hodnoty pre spoločnosť ako celok a bojovať proti daňovým podvodom a únikom a vyhýbaniu sa daňovej povinnosti a dosiahnuť vedúce postavenie transatlantických partnerov pri podpore dobrej daňovej správy;

Iné odporúčania

73.  vyzýva všetky národné parlamenty, aby spolupracovali s cieľom zabezpečiť riadnu kontrolu a súdržnosť medzi daňovými systémami členských štátov; žiada národné parlamenty, aby zostali obozretné, pokiaľ ide o rozhodnutia svojich vlád v tejto oblasti, a zvýšili svoje odhodlanie pri práci medziparlamentných fór o daňových otázkach;

74.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala všetky prípady nezákonnej štátnej pomoci, na ktoré bola upozornená, s cieľom zabezpečiť rovnosť pred zákonom v Únii; vyzýva Komisiu, aby reagovala „rozhodnutím o vymáhaní“ na všetky prípady, keď sa údajné daňové zvýhodnenie považovalo za nezákonnú štátnu pomoc; je znepokojený tvrdeniami, že Luxembursko by mohlo vydávať ústne rozhodnutia s cieľom obísť svoju povinnosť výmeny informácií podľa smernice o administratívnej spolupráci; vyzýva Komisiu, aby monitorovala a hlásila, či členské štáty po dosiahnutí legislatívneho pokroku na úrovni Únie nahrádzajú jednu škodlivú prax inou; vyzýva Komisiu, aby monitorovala a hlásila akýkoľvek prípad narušenia trhu v dôsledku poskytnutia konkrétneho daňového zvýhodnenia;

75.  zdôrazňuje potenciál digitálnych riešení pre účinný výber daní pri zhromažďovaní daňových údajov priamo z operácií v rámci spoločného hospodárstva a pri znižovaní celkového zaťaženia daňových orgánov v členských štátoch;

76.  berie na vedomie odhalenie prípadu Panama Papers, v ktorom sa zdokumentovalo systematické využívanie schránkových spoločností súkromnými osobami, s cieľom utajiť zdaniteľné aktíva a prípady korupcie a organizovaného zločinu; víta rozhodnutie Európskeho parlamentu zriadiť v tejto súvislosti vyšetrovací výbor a pokračovať v boji proti daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovej povinnosti a praniu špinavých peňazí; zdôrazňuje obrovský politický význam analýzy fungovania daňových orgánov a spoločností zainteresovaných do opísaných praktík s cieľom odstrániť medzery v právnych predpisoch;

77.  konštatuje, že je potrebná ďalšia práca, pokiaľ ide o prístup k dokumentom členských štátov, Komisie a pracovnej skupiny pre kódex správania; zdôrazňuje, že je potrebná ďalšia analýza dokumentov, ktoré už boli sprístupnené Európskemu parlamentu s cieľom primerane zhodnotiť potrebu ďalších politických opatrení a politických iniciatív; vyzýva nadchádzajúci vyšetrovací výbor, aby pokračoval v tejto práci a prijal iný formát, než je ten, ktorý používa osobitný výbor, ktorý sa bude viac podobať vyšetrovaciemu výboru, ako je napr. finančný výbor v Spojenom kráľovstve;

78.  vyzýva Radu, aby plne využila proces konzultácie s Európskym parlamentom, čo predovšetkým znamená, že pred dosiahnutím politickej dohody počká na vstup Európskeho parlamentu a bude sa usilovať o zohľadnenie pozície Európskeho parlamentu;

79.  zaväzuje sa pokračovať v práci, ktorú začal jeho osobitný výbor, na odstraňovaní prekážok, ktorým čelí pri plnení svojho mandátu, ako aj zabezpečiť riadne nadviazanie na jeho odporúčania; poveruje svoje príslušné orgány, aby našli najlepšie inštitucionálne usporiadanie na dosiahnutie tohto cieľa;

80.  vyzýva svoj príslušný výbor, aby nadviazal na tieto odporúčania vo svojej nadchádzajúcej legislatívnej iniciatívnej správe na rovnakú tému;

o
o   o

81.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii, členským štátom, národným parlamentom, OSN, G20 a OECD.

PRÍLOHA 1

ZOZNAM OSÔB, S KTORÝMI SA VÝBOR STRETOL

(SCHÔDZE VÝBOROV, KOORDINÁTOROV A SLUŽOBNÉ CESTY)

PRÍLOHA 2

NADNÁRODNÉ PODNIKY A BANKY POZVANÉ

NA VYSTÚPENIE NA SCHÔDZACH VÝBORU

Príloha 2.1: Zoznam pozvaných NP

Príloha 2.2: Zoznam pozvaných bánk

PRÍLOHA 3

DOKUMENTY SKUPINY PRE KÓDEX SPRÁVANIA

(1)  Na základe verejne dostupných dokumentov a zdrojov

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0420. (2) Smernica Rady (EÚ) 2015/2376 z 8. decembra 2015, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 332, 18.12.2015, s. 1). (3) Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1), o vzájomnej pomoci príslušných úradov členských štátov v oblasti priamych daní. (4) Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1. (5) Ú. v. ES L 336, 27.12.1977, s. 15. (6) Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73. (7) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade, Balík opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam: ďalšie kroky k dosiahnutiu účinného zdaňovania a väčšej daňovej transparentnosti v EÚ (COM(2016)0023). (8) Návrh smernice Rady, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (COM(2016)0026). (9) Návrh smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (COM(2016)0025). (10) Odporúčanie Komisie z 28. januára 2016 o vykonávaní opatrení proti zneužívaniu daňových zmlúv (C(2016)0271). (11) Štúdia o štruktúrach agresívneho daňového plánovania a ukazovateľoch, Európska únia, 2016. (12) Ú. v. EÚ C 258 E, 7.9.2013, s. 134. (13) Ú. v. ES C 2, 6.1.1998, s. 2. (14) Prijaté texty, P8_TA(2015)0257. (15) Prijaté texty, P8_TA(2015)0457. (16) Prijaté texty, P8_TA(2015)0408. (17) Prijaté texty, P8_TA(2015)0265. (18) SA.38375 – Štátna pomoc poskytnutá Luxemburskom spoločnosti Fiat. (19) SA.38374 – Štátna pomoc poskytnutá Holandskom spoločnosti Starbucks. (20) Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/1699 z 11. januára 2016 o systéme štátnej pomoci poskytovanej výnimkou pri nadmernom zisku, SA.37667 (2015/C) (ex 2015/NN), ktorú zaviedlo Belgicko (oznámené pod číslom (C(2015)9837) (Ú. v. EÚ L 260, 27.9.2016, s. 61). (21) http://ec.europa.eu/taxation_customs/taxation/tax_fraud_evasion/a_huge_problem/index_en.htm, Európska Komisia, 10. mája 2016. (22) Meranie a monitorovanie BEPS, opatrenie 11 – záverečná správa za rok 2015, projekt o narúšaní základu dane a presune ziskov OECD/G20. (23) UNCTAD, World Investment Report 2015 – Reforming International Investment Governance, 2015. (24) http://gabriel-zucman.eu/files/JohannesenZucman2014 (25) BIS 2016 – lokačné bankové štatistiky. (26) http://unctad.org/en/PublicationsLibrary/webdiaeia2016d2_en.pdf (27) http://ec.europa.eu/growth/smes/, Európska Komisia, 10. mája 2016. (28) http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-16-1351_en.htm#_ftnref8 a Egger, P., W. Eggert a H. Winner (2010), Saving Taxes through Foreign Plant Ownership (Úspora daní prostredníctvom zahraničného vlastníctva zariadení), Journal of International Economics 81: 99–108; Finke, K. (2013), Tax Avoidance of German Multinationals and Implications for Tax Revenue Evidence from a Propensity Score Matching Approach (Vyhýbanie sa daňovej povinnosti nemeckých nadnárodných podnikov a dôsledky na evidenciu daňových príjmov na základe štatistickej porovnávacej metódy propensity score), mimeo. (29) https://polcms.secure.europarl.europa.eu/cmsdata/upload/a0cf64ee-8e0d-4b5f-b145-6ffbaa940e10/TheRoleFinancialSectorTaxPlanning_Draft_210316.pdf (30) OECD, Study into the role of tax intermediaries (Štúdia úlohy daňových sprostredkovateľov), 2008; http://www.oecd.org/tax/administration/39882938.pdf (31) Útvary Komisie skutočne potvrdili, že článok 10 („hybridné nesúrodé opatrenia“) jej návrhu smernice z 28. januára 2016 o boji proti daňovým únikom „bol založený na prístupe vzájomného uznávania zameranom na odstránenie rozdielov v právnej kvalifikácii hybridných subjektov a hybridných finančných nástrojov, ale nezahŕňal hybridný prevod aktív, ktorý sa netýka nesúladov právnej kvalifikácie“. (32) OECD definuje „hybridné prevody“ ako „opatrenia, ktoré sa považujú za prevod vlastníctva majetku na daňové účely jednej krajiny, ale nie na daňové účely druhej krajiny, ktorá sa spravidla snaží získať zabezpečený úver“. Pozri OECD, marec 2012, Hybridné nesúrodé opatrenia: daňová politika a otázky súladu, http://www.oecd.org/

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2016 o synergiách v záujme inovácie: európske štrukturálne a investičné fondy, Horizont 2020 a iné európske inovačné fondy a programy EÚ (2016/2695(RSP))

P8_TA(2016)0311 RC-B8-0851/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 4, 162 a 174 až 190,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006(1)(ďalej „nariadenie o spoločných ustanoveniach“),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005(7),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES(8),

–  so zreteľom na správu svojho Výboru pre regionálny rozvoj o politike súdržnosti a stratégiách výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu (RIS3) (A8-0159/2016),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 1. júna 2016 s názvom Európa znovu investuje – Zhodnotenie Investičného plánu pre Európu a ďalšie kroky (COM(2016)0359),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. februára 2016 s názvom Investičný plán pre Európu: nové usmernenia pre kombinovanie európskych štrukturálnych a investičných fondov s Európskym fondom pre strategické investície,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2013 o zlepšení prístupu MSP k financovaniu(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o inteligentnej špecializácii: prepojenie centier excelentnosti na dosiahnutie správnej politiky súdržnosti(10),

–  so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 26. februára 2014 o optimalizácii rozvoja potenciálu najvzdialenejších regiónov vytváraním súčinnosti medzi štrukturálnymi fondmi a ostatnými programami Európskej únie(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o investovaní do zamestnanosti a rastu: podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Únii(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2015 o snahe o zjednodušenie a zameranie na výkonnosť v politike súdržnosti na obdobie 2014 – 2020(13),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júna 2014 s názvom Výskum a inovácia ako zdroje obnoveného rastu (COM(2014)0339),

–  so zreteľom na šiestu správu Komisie z 23. júla 2014 o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti s názvom Investovanie do rastu a zamestnanosti,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z roku 2014 s názvom Umožniť súčinnosť medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, iniciatívou Horizont 2020 a inými programami Únie spojenými s výskumom, inováciou a konkurencieschopnosťou (SWD(2014)0205),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2010 s názvom Príspevok regionálnej politiky k inteligentnému rastu v rámci stratégie Európa 2020 (COM(2010)0553),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 30. júla 2013 s názvom Odstraňovanie rozdielov v oblasti inovácií,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 20. novembra 2014 s názvom Opatrenia na podporu vytvárania ekosystémov pre začínajúce podniky v oblasti špičkových technológií,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže politika súdržnosti vo finančnom programovom období na roky 2014 – 2020 naďalej predstavuje hlavný nástroj, ktorým sa EÚ pokúša priblížiť k svojim občanom a ktorý zahŕňa všetky regióny, pokiaľ ide o investície do reálnej ekonomiky, a zároveň je prejavom európskej solidarity, pretože rozširuje rast a prosperitu a znižuje hospodárske, sociálne a územné rozdiely, ktoré boli ešte zhoršené hospodárskou a finančnou krízou;

B.  keďže politika súdržnosti by mala byť v plnom súlade so stratégiou Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a je založená na prepojení svojich troch fondov – Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Kohézneho fondu (KF), ako aj na všeobecnejšej koordinácii v rámci spoločného strategického rámca (SSR) s fondmi na rozvoj vidieka, konkrétne Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka (EPFRV), a námorného a rybného hospodárstva, konkrétne Európskym námorným a rybárskym fondom (ENRF);

C.  keďže spoločné ustanovenia boli stanovené na základe všetkých týchto piatich fondov – európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) podľa nariadenia o spoločných ustanoveniach, pričom špecifické pravidlá pre jednotlivé EŠIF, ako aj pre cieľ európskej územnej spolupráce boli predmetom osobitných nariadení;

D.  keďže nedávna reforma politiky súdržnosti zaviedla obmedzený počet cieľov a priorít, čím sa vytvorilo tematické zameranie/tematická koncentrácia, ale umožnila sa súčasne určitá miera flexibility a prispôsobenia sa určitým charakteristikám; keďže okrem toho zaistila posilnenie zásady partnerstva a stabilné viacúrovňové riadenie, dobre definovanú stratégiu územného rozvoja, vyššie synergické účinky medzi týmito piatimi fondmi, ale aj ďalšími relevantnými fondmi (napr. Horizont 2020, PSCI, COSME, LIFE, nástroj na prepájanie Európy, Erasmus+, NER 300), ďalšie zjednodušenie pravidiel vykonávania, účinný systém monitorovania a hodnotenia, transparentný rámec výkonnosti, jasné pravidlá používania finančných nástrojov, kvalitný systém riadenia a kontroly a účinný systém finančného hospodárenia;

E.  keďže Komisia prijala 14. decembra 2015 oznámenie o príspevku EŠIF k podpore stratégie rastu EÚ, investičného plánu a priorít Komisie v priebehu nasledujúceho desaťročia, čo je v skutočnosti správa ustanovená v článku 16 nariadenia o spoločných ustanoveniach o EŠIF o ich doterajšom vykonávaní, ktorá obsahuje aj výsledky rokovaní so všetkými členskými štátmi o dohodách o partnerstve, operačných programoch a hlavných výzvach jednotlivých krajín;

F.  keďže logika posilňovania súčinnosti medzi programom Horizont 2020 a EŠIF spočíva vo vytváraní zmysluplnej interakcie medzi investičnými stratégiami a intervenciami ako spôsob dosiahnutia výrazného vplyvu na miestne hospodárstvo, pričom spája inovačné investície do priorít inteligentnej špecializácie so svetovými iniciatívami v oblasti výskumu a inovácií, čím sa zabezpečí väčší vplyv fondov;

1.  pripomína, že prepojenie medzi politikou súdržnosti a ostatnými politikami EÚ, programami financovania a iniciatívami (napr. Horizont 2020, Nástroj na prepájanie Európy, jednotný digitálny trh, rozvoj vidieka, energetická únia, Únia inovácií a hlavné iniciatívy stratégie Európa 2020) bolo posilnené v spoločnom strategickom rámci zavedenom nariadením o spoločných ustanoveniach, a preto prostredníctvom všetkých svojich nástrojov a cieľov vrátane mestskej agendy, územnej agendy, investícií do MSP, inteligentného rastu a stratégií pre inteligentnú špecializáciu, potenciálu verejných investícií do zavádzania inovatívnych riešení okrem iného v oblasti životného prostredia, energetiky, zdravotníctva, klímy, digitalizácie a dopravy výrazne prispieva k posilneniu jednotného trhu a dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020;

2.  zdôrazňuje, že uvedené synergie sú zakomponované už na úrovni strategického plánovania a preto si vyžadujú už od začiatku strategické voľby a plánovanie na strane regiónov a členských štátov, aby sa našli a vytvorili príležitosti napr. na posilňovanie excelentnosti v oblastiach inteligentnej špecializácie; poukazuje na to, že v prípade programu Horizont 2020 ide o zvyšovanie povedomia, poskytovanie informácií (najmä o výsledkoch výskumu z projektov RP7 a programu Horizont 2020), účasť na komunikačných kampaniach, otvorenie existujúcich sietí novým subjektom a prepojenie národných kontaktných miest (NKM) v čo najväčšej miere s národnými a regionálnymi tvorcami politík a riadiacimi orgánmi EŠIF;

3.  zdôrazňuje, že rozvoj stratégií pre inteligentnú špecializáciu zapojením celoštátnych a regionálnych riadiacich orgánov a zainteresovaných strán, ako sú napríklad univerzity a ďalšie inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, priemysel a sociálni partneri, do procesu podnikateľského objavovania, je povinný v prípade regiónov a členských štátov, ktoré chcú investovať prostriedky z Európskeho fondu regionálneho rozvoja do výskumu a inovácií; pripomína, že vzhľadom na to, že stratégie inteligentnej špecializácie by mali zahŕňať predchádzajúce (budovanie kapacít a zlepšovanie vnútroštátnych/regionálnych systémov výskumu a inovácií) a nadväzujúce činnosti (preberanie výsledkov výskumu, podpora inovácií a prístup na trh) v rámci programu Horizont 2020, ktoré zasa stimulujú spoluprácu na úrovni EÚ na odstránenie inovačnej priepasti v Európe a posilnenie globálnej konkurencieschopnosti Únie, pričom treba investovať aj do prepojení medzi priekopníkmi a nasledovníkmi v kontexte činností šírenia excelentnosti a rozširovania účasti, by metodika inteligentnej špecializácie mala zostať vzorom pre politiku súdržnosti po roku 2020;

4.  domnieva sa, že v politike súdržnosti by sa mala ešte viac posilniť orientácia na výsledky; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné zvýšiť synergie s inými politikami EÚ venovanými konkurencieschopnosti, najmä v oblasti výskumu a vývoja, IKT, obnoviteľných zdrojov energie a MSP, a to s cieľom zvýšiť mieru využívania výsledkov výskumu a vývoja v EÚ, vytvoriť nové, kvalitné pracovné miesta a zachovať tie existujúce, a presadzovať ekologické hospodárstvo;

5.  konštatuje, že v programovom období 2014 – 2020 politika súdržnosti umožňuje, aby finančné nástroje zohrávali významnú úlohu, a pripomína, že finančné nástroje, keďže dopĺňajú granty, majú dôležitý pákový účinok, ktorý môže zvýšiť dosah financovania na aktualizáciu inovácií na trhu, napríklad prostredníctvom energetickej účinnosti, a môže prispieť k lepšej miere čerpania poskytnutím nevyhnutného spolufinancovania, a to najmä v členských štátoch a regiónoch s nízkou vnútroštátnou kapacitou spolufinancovania; zdôrazňuje však skutočnosť, že granty sú naďalej nevyhnutné na niektoré projekty, ako sú projekty v oblasti výskumu a inovácie a projekty so silným zameraním na spoločenské výzvy; pripomína, že granty a finančné nástroje nefinancujú rovnaký druh činností a že tieto odlišné formy podpory sú zacielené na rôzne druhy príjemcov a projektov; zdôrazňuje význam pokračovania grantového financovania v budúcich programoch EÚ; zdôrazňuje, že v budúcnosti treba zachovať vhodnú rovnováhu medzi grantmi a finančnými nástrojmi; pripomína nevyhnutnosť ešte viac posilniť spoľahlivosť finančných nástrojov, ich transparentnosť a orientáciu na výsledky;

6.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali nepretržitú pozornosť potrebám MSP pri navrhovaní a vykonávaní EŠIF a programu Horizont 2020, ako aj synergiám medzi nimi; žiada Komisiu, aby vypracovala koordinované výzvy na predkladanie návrhov s cieľom uľahčiť prístup k financovaniu z viacerých fondov; vyzýva na dôkladné zhodnotenie programov relevantných pre MSP, ako napríklad COSME, nástroja pre MSP programu Horizont 2020 a zložky pre MSP v rámci EFSI, a to z hľadiska pridelených rozpočtových prostriedkov a miery úspešnosti projektu, ako aj z hľadiska administratívneho zaťaženia a jednoduchosti vykonávania;

7.  poznamenáva, že synergie s inými politikami a nástrojmi sa musia ďalej posilniť s cieľom maximalizovať vplyv investícií; v tejto súvislosti pripomína pilotný projekt rozpočtu EÚ Cesta k excelentnosti (S2E), ktorý naďalej podporuje regióny 13 členských štátov v rozvoji a využívaní synergií medzi EŠIF; žiada flexibilitu pre členské štáty pri využívaní známky excelentnosti; zdôrazňuje ďalej, že je rovnako dôležité určiť súvisiace oblasti špecializácie v iných regiónoch a členských štátoch na spoluprácu s nimi a na lepšiu pripravenosť na príležitosti projektov zahŕňajúcich viac krajín a medzinárodné prepojenie;

8.  pripomína, že vzhľadom na obmedzenia programu Horizont 2020 vzniká riziko, že projekty vyhodnotené ako excelentné nebudú financované; zdôrazňuje, že treba uvoľniť alternatívne zdroje financovania; napríklad granty EŠIF by sa mohli udeľovať excelentným projektom programu Horizont 2020 pomocou známky excelentnosti;

9.  poznamenáva, že plnenie podstatných častí rozpočtu programu Horizont 2020 sa bude delegovať na verejné a verejno-súkromné partnerstvá, ktoré ponúknu možnosti na využívanie mechanizmov riadenia verejných partnerstiev na optimalizáciu synergií s iniciatívami a programami inteligentnej špecializácie (RIS3) vypracúvaním ročných pracovných plánov;

10.  zdôrazňuje, že EFSI musí dopĺňať EŠIF a iné programy EÚ, ako je Horizont 2020, a pravidelné činnosti Európskej investičnej banky; konštatuje, že EFSI sa preto zameriava na iné typy projektov než sú tie, na ktoré by boli zamerané 2,2 miliardy EUR v rámci programu Horizont 2020; zdôrazňuje, že by sa mala zabezpečiť úplná súdržnosť a synergia medzi všetkými nástrojmi EÚ, aby sa dosiahli celkové strategické ciele inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a aby sa zabránilo duplicite alebo rozporom medzi nimi alebo medzi rôznymi úrovňami vykonávania politiky a zároveň dopĺňali vnútroštátne a regionálne fondy a programy; pripomína, že v preskúmaní stratégie Európa 2020 sa musí určiť, ktoré prostriedky sú potrebné, pri súčasnom efektívnom využití všetkých dostupných zdrojov a dosiahnutí očakávaných výsledkov, pokiaľ ide o celkové strategické ciele, pretože množstvo, kvalita a vplyv investícií na výskum a vývoj by sa mali zvýšiť prostredníctvom koordinovaného využívania nástrojov politiky súdržnosti a programu Horizont 2020;

11.  vyzýva Komisiu, aby systematicky dohliadala nad synergiami medzi fondmi a vydala o nich oznámenie, najmä o synergiách medzi programom Horizont 2020 a RIS3, a to v záujme šírenia príkladov najlepších postupov a zvyšovania ich dosahu pred revíziou stratégie Európa 2020; pripomína, že takýto systém by nemal zvýšiť administratívnu záťaž;

12.  zdôrazňuje prípravu Komisie vo veci možného zriadenia Európskej rady pre inováciu pre lepšiu koordináciu inovačných iniciatív v Európskej únii; konštatuje, že hlavným cieľom Európskej rady pre inováciu by mala byť pomoc pri znižovaní prekážok komercializácie v Európe a odstraňovanie rozdielov oblasti inovácií; zdôrazňuje, že Európska rada pre inováciu by mala zapájať všetky relevantné zainteresované strany a mala by transparentne a rýchlo konzultovať a rozhodovať snažiac sa zamedziť prekrývaniu; zdôrazňuje tiež, že rozpočet programu Horizont 2020 by sa mal v plnej miere vrátiť na úroveň pred EFSI;

13.  zdôrazňuje prepojenie medzi programom Horizont 2020 a EŠIF v zmysle bezpečnosti (nevyhnutnosť rovnakej úrovne infraštruktúry IKT v celej EÚ); vyslovuje sa za harmonizáciu bezpečnostných štruktúr IKT; požaduje ďalej, aby sa tieto fondy prepojili z hľadiska procesov auditu, a vyzýva Komisiu, aby zaviedla jasný, zosúladený a koordinovaný prístup na obdobie po roku 2020 s osobitným zameraním na administratívne a kontrolné postupy, proporcionalitu a zodpovednosť;

14.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade a národným a regionálnym vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320. (2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289. (3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 470. (4) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259. (5) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 303. (6) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 281. (7) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 487. (8) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104. (9) Ú. v. EÚ C 24, 22.1.2016, s. 2. (10) Prijaté texty, P7_TA(2014)0002. (11) Prijaté texty, P7_TA(2014)0133. (12) Prijaté texty, P8_TA(2015)0308. (13) Prijaté texty, P8_TA(2015)0419.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2016 o strategických prioritách v súvislosti s pracovným programom Komisie na rok 2017 (2016/2773(RSP))

P8_TA(2016)0312 RC-B8-0885/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na politické usmernenia pre Európsku komisiu s názvom Nový začiatok pre Európu: Moja agenda pre zamestnanosť, rast, spravodlivosť a demokratickú zmenu, ktorú predstavil Jean-Claude Juncker 15. júla 2014,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. októbra 2015 s názvom Pracovný program Komisie na rok 2016 – Bežný prístup už nestačí (COM(2015)0610) a prílohy I až VI,

–  so zreteľom na medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016,

–  so zreteľom na súhrnnú správu Konferencie predsedov výborov, ktorá obsahuje doplňujúce informácie k tomuto uzneseniu z hľadiska parlamentných výborov a ktorú by Komisia mala náležite zohľadniť pri navrhovaní a prijímaní pracovného programu na rok 2017,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. júna 2016 o rozhodnutí o vystúpení z EÚ na základe z referenda v Spojenom kráľovstve(1),

–  so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady z 28. – 29. júna 2016,

–  so zreteľom na príspevok Výboru regiónov k pracovnému programu Komisie na rok 2017,

–  so zreteľom na článok 37 ods. 3 rokovacieho poriadku,

A.  keďže európsky integračný proces priniesol mier a po desaťročia prispieva k bezpečnosti a prosperite v Európe;

B.  keďže Európa sa dnes borí s mnohými spoločnými a globálnymi problémami, ako aj s rastúcou frustráciou a obavami mnohých občanov vyplývajúcimi z neistých životných vyhliadok a nedostatku príležitostí, na čo občania očakávajú reakciu od politických činiteľov; keďže ak má byť úspešná, Európsku úniu nemôže obmedziť iba na hospodársky projekt; keďže naliehavo treba opäť získať srdcia Európanov pre európsky projekt a posilniť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť;

C.  keďže prekrývajúce sa krízy EÚ si vyžadujú účinné európske riešenia pevne ukotvené v demokratickejšom procese prostredníctvom metódy spoločenstva a za plného zapojenia Európskeho parlamentu a národných parlamentov a v súlade s článkom 5 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ) o zásadách subsidiarity a proporcionality;

D.  keďže EÚ je naším spoločným domovom a pre svojich občanov musí predstavovať bezpečný prístav a stabilné hospodárske prostredie; keďže udržateľnosť a hospodársky rast sú zlučiteľné a môžu sa navzájom posilňovať; keďže je dôležité, aby sa EÚ dostala z dlhotrvajúcej hospodárskej krízy vystupňovaním udržateľných investícií, zmenšovaním rozdielov a realizáciou dohodnutých politík a vytváraním lepších politík, najmä prehlbovaním vnútorného trhu a posilňovaním hospodárskej a menovej únie;

E.  keďže sme sa rozhodli, že sa budeme usilovať o spoločnú budúcnosť ako spoločenstvo založené na spoločných hodnotách a ceniace si bohatstvo a rôznorodosť našich tradícií a histórie; keďže chceme, aby Európa zohrávala svoju úlohu a prevzala vlastnú zodpovednosť na svetovej scéne, zostala verná solidarite, multilateralizmu, externým partnerstvám a podporovala zbližovanie v záujme lepších štandardov; keďže chceme zaručiť náš spoločný projekt spoločného mieru, prosperity a demokracie s cieľom vytvorenia príťažlivej budúcnosti pre všetky generácie;

Zlepšovanie pracovných a životných podmienok európskych občanov

1.  pripomína, že európske hospodárske oživenie je pomalé a nerovnomerné, pričom mnohé regióny Únie stále zápasia s neprijateľnou nezamestnanosťou, chudobou, nerovnosťou a vážnym nedostatkom dobrých vyhliadok pre mladšie generácie; EÚ musí preto budovať dynamický a inkluzívny pracovný trh pevne zasadený do európskeho sociálneho modelu trhového hospodárstva, čím sa zlepšia životné podmienky občanov a umožní mobilita za spravodlivých podmienok; je presvedčený, že všetci občania EÚ sa musia spoliehať na základný súbor spravodlivých pracovných podmienok a prístup ku kvalitnému vzdelávaniu, sociálnej ochrane a k základným službám, ktoré umožňujú zladenie pracovného a súkromného života a uspokojovanie potrieb moderného pracovného trhu v rámci EÚ; uznáva, že jadrom konkurencieschopného a inkluzívneho hospodárstva je jeho schopnosť využívať talent žien a mužov vo všetkých činnostiach;

2.  vyzýva Komisiu, aby v záujme naplnenia tohto cieľa nadviazala na pokračujúce verejné konzultácie a nadchádzajúcu správu Európskemu parlamentu tým, že v súlade so zásadou subsidiarity a s cieľmi zmluvy predloží ambiciózny návrh na európsky pilier sociálnych práv, ktorý by sa pretransformoval do konkrétnych iniciatív, najmä:

3.  zdôrazňuje, že Komisia by mala monitorovať, podnecovať a podporovať členské štáty v tom, aby efektívne a účinne vynakladali prostriedky na podporu zamestnanosti mladých ľudí a vytváranie kvalitných pracovných miest, najmä v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, prostredníctvom programov vytvárania pracovných miest a rastu, ako sú programy financované prostredníctvom iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, európskych štrukturálnych a investičných fondov, Európskeho fondu pre strategické investície a Európskej investičnej banky;

4.  zdôrazňuje, že Komisia v spolupráci s členskými štátmi a sociálnymi partnermi by mala takisto posilniť európsky sociálny dialóg, aby sa mohli lepšie zladiť pracovné trhy a systémy sociálnej ochrany v záujme riešenia sociálnych rozdielov a problémov konkurencieschopnosti;

Posilňovanie hospodárskej obnovy a dlhodobej konkurencieschopnosti v záujme vytvárania pracovných miest a prosperity

5.  vyjadruje presvedčenie, že EÚ sa môže stať svetovým lídrom, keď uvoľní celý potenciál jednotného trhu a podporí podnikanie, spravodlivú hospodársku súťaž a investovanie do inovácií;

6.  zastáva názor, že EÚ musí podporovať silné a rôznorodé európske podnikateľské prostredie; poukazuje na to, že politika EÚ v oblasti hospodárskej súťaže napomáha fungovanie sociálneho trhového hospodárstva; zdôrazňuje, že ak európsky priemysel má zostať konkurencieschopným, plniť svoj účel a byť nadčasovým, musí sa stať udržateľným a prejsť do digitálnej sféry; súhlasí s filozofiou Komisie, že Európa musí robiť veľké kroky vo veľkých veciach a malé kroky v malých veciach;

7.  požaduje opätovné naštartovanie stratégie udržateľného rastu a zamestnanosti Európa 2020 so skutočnou ambíciou do budúcnosti, najmä na zlepšenie nášho sociálneho modelu trhového hospodárstva a realizáciu štrukturálnych reforiem na modernizáciu ekonomík členských štátov a dosiahnutie všeobecnej prosperity; vyjadruje presvedčenie, že podpora zamestnanosti a oživenie produktivity zostáva najvyššou prioritou a že EÚ v záujme opätovnej industrializácie Európy a obnovy pracovných miest potrebuje cielené investície na urýchlenie prechodu na inovatívne, zdrojovo efektívne a digitálne hospodárstvo;

8.  žiada Komisiu, aby vypracovala novú ambicióznu priemyselnú stratégiu, ktorá bude vychádzať z balíka opatrení zameraného na obehové hospodárstvo a bude ho dopĺňať; poukazuje na to, že na energetickú transformáciu, ekologicky inovatívne malé a stredné podniky, výskum a vzdelávanie sú potrebné ďalšie verejné a súkromné investície;

9.  vyzýva Komisiu, aby navrhla ďalšie opatrenia na podporu výskumu a vývoja, inovácií, kultúrnej rozmanitosti a tvorivosti ako centrálnych hnacích síl tvorby pracovných miest, a aby zároveň zohľadnila skutočnosť, že prístup spoločností, a najmä malých a stredným podnikov ku kapitálu je životne dôležitý na podporu rozvoja a výroby nových výrobkov a služieb v tradičných aj novovznikajúcich odvetviach a na účinnú ochranu práv duševného vlastníctva;

10.  domnieva sa, že jednotný trh sa musí ďalej integrovať najmä v oblasti digitálnych technológií, čím sa vytvoria spravodlivé podmienky pre spotrebiteľov a malé a stredné podniky a odstránia neopodstatnené prekážky; vyjadruje hlboké presvedčenie, že globálne konkurencieschopný, inovatívny a jednotný digitálny trh zameraný na občanov je možným riešením na zvládnutie nových úloh 21. storočia;

11.  očakáva, že Komisia zmobilizuje všetky svoje sily a kompetencie na podporu prechodu na lepší model rastu v súlade so zásadami udržateľného rozvoja, ktorý má hospodársky, sociálny a environmentálny rozmer;

Reakcia na zmenu klímy a zaistenie energetickej bezpečnosti

12.  pripomína, že treba vystupňovať úsilie o dosiahnutie energetickej únie, ktorá zaručí energetickú bezpečnosť a cenovo dostupnú a udržateľnú energiu pre všetkých občanov a podniky;

13.  berie na vedomie ľudské a hospodárske dôsledky prírodných pohrôm v Európe; zdôrazňuje, že treba pokračovať v riešení hlavných príčin zmeny klímy a zároveň zabezpečovať konkurencieschopnosť nášho priemyslu ambicióznou stratégiou v oblasti klímy vrátane energetickej účinnosti;

14.  požaduje nevyhnutné vytyčovanie ambicióznejších cieľov na úrovni EÚ v oblasti obmedzovania emisií skleníkových plynov, využívania obnoviteľných zdrojov energie a zvyšovania energetickej účinnosti na obdobie po roku 2020 v súlade s parížskej dohody COP 21;

15.  žiada Komisiu, aby vypracovala spoločnú stratégiu pre diplomaciu v oblasti energetiky a klímy, v ktorej by sa riešili tieto globálne problémy;

16.  žiada Komisiu, aby určila snahy na postupné odstraňovanie dotácií na fosílne palivá a zároveň na zmierňovanie prípadných ekonomických a sociálnych dôsledkov;

Zabezpečovanie konzistentnej reakcie na väčší prílev utečencov

17.  zastáva názor, že Európska únia musí vypracovať konkrétne riešenia utečeneckej krízy, najmä riešením jej základných príčin, a to posilnením spolupráce s krajinami tranzitu a pôvodu migračných tokov s využitím všetkých dostupných politík a nástrojov na zabezpečenie stabilizácie, obnovy a rozvoja týchto krajín;

18.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi pokračovala v poskytovaní nevyhnutnej humanitárnej pomoci a zabezpečila slušné podmienky na život v utečeneckých táboroch, a to aj v kombinácii s dlhodobými rozvojovými programami, predovšetkým v oblasti vzdelávania;

19.  poukazuje na to, že azylová a prisťahovalecká politika EÚ nezodpovedá svojmu účelu a treba ju zásadne prehodnotiť na základe článku 80 Zmluvy o fungovaní Európskej únie; zastáva názor, že žiadna reforma spoločného európskeho azylového systému by nemala viesť k oslabeniu súčasnej úrovne ochrany v azylovom práve EÚ;

20.  požaduje systematické a vynútiteľné programy na priame presídľovanie a premiestňovanie žiadateľov o azyl;

21.  požaduje, aby sa v rámci EÚ vytvorili podmienky na dobré zvládnutie prijímania žiadateľov o azyl, ktoré by zaručili ich bezpečnosť a humánne zaobchádzanie, pričom by sa osobitná pozornosť venovala potrebám zraniteľných skupín; zároveň zdôrazňuje, že sa musia zaručiť dostatočné zdroje, aby sa zabezpečilo začleňovanie utečencov a migrantov do pracovného trhu a do spoločnosti;

22.  žiada Komisiu, aby predložila návrhy na vytvorenie riadnej politiky EÚ v oblasti hospodárskej a legálnej migrácie, ktorá vychádza z existujúcich nástrojov pre študentov a výskumných pracovníkov a vysokokvalifikovaných pracovníkov, a v dlhodobom horizonte na vytvorenie všeobecnejších pravidiel upravujúcich vstup a pobyt tých štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí hľadajú zamestnanie v Únii, s cieľom vyplnenia medzier zistených na pracovných trhoch EÚ;

23.  je presvedčený, že medzinárodná migrácia je celosvetovým fenoménom, ktorého rozsah, zložitosť a vplyv rastú, a preto EÚ a celé medzinárodné spoločenstvo musia prevziať zodpovednosť v tejto oblasti;

Riešenie bezpečnostných obáv občanov

24.  zdôrazňuje, že vnútorná a vonkajšia bezpečnosť sú čoraz užšie prepojené;

25.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby po prijatí návrhu na zriadenie európskej pohraničnej a pobrežnej stráže zabezpečila jej rýchla začatie činnosti a pridelenie potrebných ľudských a logistických kapacít;

26.  vyzýva Komisiu, aby v záujme riešenia hrozieb terorizmu a násilného extrémizmu pozorne sledovala transponovanie a uplatňovanie opatrení EÚ na boj proti terorizmu, ktoré zahrnujú účinnú policajnú a súdnu spoluprácu, včasnú výmenu informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi, ako aj prostredníctvom Europolu a Eurojustu a opatrenia na riešenie vznikajúcich trendov pri financovaní terorizmu;

27.  vyzýva Komisiu, aby mobilizovala odborné a technické a finančné zdroje, čím by sa zabezpečila koordinácia na úrovni EÚ a výmena osvedčených postupov v boji proti násilnému extrémizmu a teroristickej propagande, radikálnym sieťam a náboru teroristickými organizáciami prostredníctvom prostriedkov offline a online, s osobitným zameraním na prevenciu a na stratégie integrácie a reintegrácie;

28.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili uplatňovanie už prijatých právnych predpisov týkajúcich sa bezpečnosti, a to v plnom rozsahu; pripomína svoju požiadavku na hĺbkové hodnotenie protiteroristickej stratégie EÚ, ktorým by sa mala hodnotiť aplikácia prijatých opatrení a ich efektívnosť; očakáva, že Komisia podľa potreby aktualizuje bezpečnostný program vzhľadom na rastúcu hrozbu terorizmu;

29.  vyzýva Komisiu, aby predložila avizované návrhy na vhodný právny základ Európskeho centra na boj proti terorizmu v rámci Europolu, návrhy na zlepšenie a rozvoj existujúcich informačných systémov, riešenie problému nedostatku informácií a posun smerom k interoperabilite, ako aj návrhy na povinnú výmenu informácií na úrovni EÚ spolu s nevyhnutnými zárukami ochrany údajov;

Zavedenie ambiciózneho programu vonkajšej činnosti: o susedných krajinách a o globálnom systéme

30.  požaduje vypracovanie globálnej stratégie, v ktorej EÚ zaujíma úlohu geopolitického aktéra v rýchlo sa meniacom svete, a očakáva, že Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť uceleným spôsobom zmobilizujú všetky nástroje vonkajšej činnosti EÚ v záujme dosiahnutia lepšej globálnej správe, rozsiahleho zbližovania k lepším normám, posilnenia bezpečnosti a úpornejšieho dodržiavania ľudských práv vo svete; zdôrazňuje, že na tento účel by sa za priority programu EÚ v oblasti vonkajších vzťahov mali považovať tieto kľúčové prvky:

Spravodlivé daňové politiky pre primerané zdroje

31.  zdôrazňuje, že potreba zintenzívnenia boja proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovej povinnosti, ktoré predstavujú potenciálny príjem do rozpočtov členských štátov až vo výške 1 bilióna EUR, nebola nikdy predtým naliehavejšou; domnieva sa, že tieto zdroje by sa mohli využiť na investovanie do budúcnosti, na podporu zamestnanosti a zmenšovanie rozdielov;

32.  zdôrazňuje, že Komisia musí bezodkladne prijať kroky na zabezpečenie toho, aby sa zisky zdaňovali v európskych krajinách, kde sa realizuje skutočná hospodárska činnosť a kde sa vytvárajú hodnoty; EÚ by mala postupovať k povinnému spoločnému konsolidovanému základu dane z príjmov právnických osôb, vystupňovať úsilie o vyšetrovanie porušení štátnej pomoci daňovej povahy, uplatňovať spoločné pravidlá týkajúce sa používania a transparentnosti daňových rozhodnutí a uplatňovať spoločný prístup k zrušeniu daňových rajov;

33.  vyzýva Komisiu, aby do boja proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam zahrnula vonkajší rozmer, a to aj vrátane ziskov, ktoré opúšťajú EÚ bez zdanenia;

Posilňovanie rozpočtu a finančných nástrojov EÚ

34.  zastáva názor, že EÚ potrebuje novú finančnú a daňovú stratégiu na to, aby mohla účinne konať; domnieva sa, že Komisia by mala na tento účel navrhnúť opatrenia na základe týchto zásad a prvkov:

Dobudovanie hospodárskej a menovej únie

35.  trvá na rešpektovaní požiadaviek práva Únie týkajúcich sa demokratickej zodpovednosti pri rozhodnutiach v kontexte európskeho hospodárskeho riadenia;

36.  zastáva názor, EÚ by mala pracovať na vzostupe hospodárskej a sociálnej konvergencie že v úplnom súlade s pravidlami Paktu stability a rastu a s rámcom európskeho semestra verejnej správy;

37.  domnieva sa, že Komisia by mala dôsledne zlepšovať monitorovanie dlhov, deficitov a makroekonomickej nevyváženosti tak, aby sa rešpektoval Pakt stability a rastu a podporoval hospodársky rast a vytváranie pracovných miest, pričom väčšiu pozornosť treba venovať súhrnným zámerom fiškálnej politiky eurozóny;

38.  je presvedčený, že EÚ musí posilniť dôveryhodnosť, súdržnosť, zodpovednosť na vnútroštátnej úrovni a demokratickú legitimitu európskeho semestra, aby zabezpečila, že členské štáty budú realizovať odporúčania pre jednotlivé krajiny v oblasti štrukturálnych reforiem a investícií zameraných na modernizáciu hospodárstva a zvyšovanie konkurencieschopnosti, budú sa usilovať o fiškálnu zodpovednosť a riešenie problémov nerovností a nerovnováhy;

39.  požaduje užšiu koordináciu hospodárskych politík s cieľom riešenia medzier v investíciách eurozóny a posilňovania reformného úsilia, aby sa zvyšovala konkurencieschopnosť a aby sa udržal dopyt;

40.  domnieva sa, že treba dobudovať bankovú úniu, pričom opatrenia na zmenšovanie rizík pôjdu ruka v ruke s rozdelením rizika;

41.  konštatuje, že by sa mali brať do úvahy výsledky pokračujúcej diskusie o rozvoji fiškálnej kapacity hospodárskej a menovej únie;

42.  žiada Komisiu, aby predložila konzistentný a dobre zdôvodnený súboru návrhov týkajúcich sa dobudovania hospodárskej a menovej únie tak, ako sa uvádza v správe piatich predsedov;

Posilňovanie základných práv a demokracie

43.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že pretrvávajúce krízy nielenže poškodzujú súdržnosť európskych spoločností, ale otriasajú aj dôverou európskych občanov v demokratické inštitúcie na úrovni EÚ a v niektorých prípadoch aj na vnútroštátnej úrovni; domnieva sa preto, že posilnenie demokratickej legitímnosti EÚ a obnovenie dôvery v jej schopnosť slúžiť záujmom občanov Európy musí byť najvyššou prioritou;

44.  pripomína, že mnohé súčasné problémy od zmeny klímy k azylu a migrácii, od finančných trhov k dodávateľským reťazcom spoločností, od teroristických sietí k zbankrotovaným a neposlušným štátom, majú nadnárodný charakter a vyžadujú si európske riešenia vymedzené pomocou metódy spoločenstva, pri plnom zapojení Komisie a Európskeho parlamentu;

45.  pripomína, že Komisia ako ochrankyňa zmlúv musí podporovať všeobecné záujmy Únie (článok 17 Zmluvy o EÚ), najmä mier, jej hodnoty a blaho jej národov (článok 3 Zmluvy o EÚ); poukazuje na to, že Európsky parlament nesie aj osobitnú politickú zodpovednosť pri prekonávaní rozdielov medzi členskými štátmi, v ochrane všeobecných záujmov Európanov a pri zabezpečovaní demokratickej legitimity pri rozhodnutiach prijatých na európskej úrovni; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že všetky iniciatívy vrátane iniciatív Európskej rady sú v súlade s ustanoveniami zmlúv;

46.  žiada Komisiu, aby prevzala iniciatívu v záujme posilňovania európskych inštitúcií a povzbudzovania občanov EÚ, aby sa viac zapájali do európskeho politického života; žiada všetky inštitúcie EÚ, aby si vytvorili lepšie puto s mladšími generáciami a ich diskusnými platformami; je presvedčený, že možno podniknúť aj rozhodnejšie kroky na zlepšenie informovanosti občanov EÚ o ich právach, na využívanie potenciálu európskej iniciatívy občanov a posilňovanie úlohy Európskeho ombudsmana;

47.  zdôrazňuje, že Komisiu by mala predložiť návrhy týkajúce sa dodržiavania demokracie, zásad právneho štátu a základných práv so zreteľom na nadchádzajúcu správu Európskemu parlamentu; je presvedčený, že by mala pokračovať v postupe k pripojeniu EÚ k Európskemu dohovoru o ľudských právach (EDĽP), pričom bude brať do úvahy stanovisko Súdneho dvora v tejto veci a riešiť zostávajúce právne problémy;

48.  žiada, aby sa všetky inštitúcie EÚ usilovali o dosiahnutie čo najvyšších štandardov v oblasti transparentnosti, zodpovednosti a integrity a aby bojovali proti konfliktom záujmov;

49.  vyjadruje odhodlanie využiť všetky svoje nástroje a zdroje, aby pôsobil ako hnacia sila v obnovenom demokratickom procese smerom k reforme Európskej únie;

o
o   o

50.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0294.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2016 o rozhodnutí Japonska obnoviť lov veľrýb v sezóne 2015 – 2016 (2016/2600(RSP))

P8_TA(2016)0313 RC-B8-0853/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na dohodu Medzinárodnej veľrybárskej komisie o nulových kvótach („moratórium“) pre komerčný lov veľrýb, ktorá vstúpila do platnosti v roku 1986,

–  so zreteľom na uznesenie 2014-5 prijaté Medzinárodnou veľrybárskou komisiou na jej 65. zasadnutí v septembri 2014,

–  so zreteľom na ciele v oblasti biodiverzity z Aichi dohodnuté v rámci Medzinárodného dohovoru o biologickej diverzite,

–  so zreteľom na smernicu Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín(1) (smernica o biotopoch),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. februára 2009 o akcii Spoločenstva, pokiaľ ide o lov veľrýb(2),

–  so zreteľom na rozsudok Medzinárodného súdneho dvora z 31. marca 2014 vo veci lovu veľrýb v Antarktíde (Austrália/Japonsko: za účasti Nového Zélandu),

–  so zreteľom na demarš týkajúci sa obnovenia lovu veľrýb v Južnom oceáne Japonskom v rámci nového programu vedeckého výskumu veľrýb (program NEWREP-A), ktorý EÚ podpísala v decembri 2015,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v roku 1982 Medzinárodná veľrybárska komisia (IWC) zaviedla moratórium na všetok komerčný lov veľrýb, ktoré je stále v platnosti, s cieľom chrániť populácie veľrýb pred vyhynutím a umožniť ich obnovu; keďže Medzinárodný dohovor o regulácii lovu veľrýb obsahuje osobitné ustanovenia, ktoré umožňujú len lov obmedzeného množstva veľrýb výlučne na vedecko-výskumné účely, známe ako „lov veľrýb na základe osobitného povolenia“;

B.  keďže napriek tomuto moratóriu viaceré krajiny naďalej praktizujú komerčný lov veľrýb; keďže od zavedenia moratória sa na základe osobitného povolenia na údajný vedecký výskum v skutočnosti zvýšil počet zabitých veľrýb; keďže takýto lov veľrýb na základe osobitného povolenia Japonsko vykonáva už desaťročia;

C.  keďže napriek tomuto medzinárodnému zákazu, ktorý vstúpil do platnosti v roku 1986, Japonsko pokračovalo vo svojich veľrybárskych činnostiach, pričom do roku 2014 zabilo vyše 20 000 veľrýb(3);

D.  keďže lov veľrýb spôsobuje jednotlivým zvieratám veľké utrpenie a ohrozuje stav ochrany celej populácie veľrýb;

E.  keďže všetky veľké druhy veľrýb sú uvedené v prílohe I k Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES);

F.  keďže vo svojom rozsudku z 31. marca 2014 Medzinárodný súdny dvor nariadil zastavenie každoročného japonského lovu veľrýb na základe jeho programu JARPA II pre „nedostatočnú vedeckú prospešnosť“ a z dôvodu, že vydané povolenia v rozpore s tvrdením Japonska neslúžili na vedecký výskum;

G.  keďže na základe povolenia na vedecké účely možno mäso z veľrýb predať alebo darovať, pričom vedecké zámery sa dajú dosiahnuť dokonale neškodnými alternatívami; keďže odber vzoriek DNA a diaľkové monitorovanie umožňujú vedcom študovať veľryby a získavať vzorky bez zabíjania týchto zvierat;

H.  keďže v októbri 2015 Japonsko odovzdalo OSN vyhlásenie, v ktorom uznalo jurisdikciu Medzinárodného súdneho dvora, avšak s výnimkou všetkých sporov vyplývajúcich, resp. týkajúcich sa alebo vzťahujúcich sa na výskum alebo ochranu, riadenie alebo využívanie živých morských zdrojov, čím de facto vylúčilo možnosť podať v budúcnosti na Medzinárodný súdny dvor sťažnosti namierené proti jeho programu lovu veľrýb na základe osobitného povolenia;

I.  keďže v novembri 2015 japonská agentúra pre rybolov oznámila IWC, že obnoví lov veľrýb počas sezóny 2015 – 2016 v rámci nového programu vedeckého výskumu veľrýb (program NEWREP-A);

J.  keďže Japonsko sa dlhé roky zapája do komerčného obchodu s veľrybím mäsom a výrobkami z veľrýb aj napriek tomu, že sú uvedené v prílohe I k dohovoru CITES;

K.  keďže expertná skupina vedcov IWC, ktorá preskúmala program NEWREP-A, dospela k záveru, že v návrhu sa nepreukázalo, že na splnenie uvedených vedeckých zámerov je nutné získavať vzorky zabíjaním týchto cicavcov;

L.  keďže prvoradým cieľom musí byť ochrana biodiverzity vrátane ochrany druhov; keďže smernica EÚ o biotopoch, v ktorej je vymedzená pozícia Spoločenstva k problematike veľrýb (a delfínov), neumožňuje obnovenie komerčného lovu žiadnej populácie veľrýb vo vodách EÚ;

M.  keďže EÚ a jej členské štáty kritizujú Japonsko za to, že obnovilo lov veľrýb a v dostatočnej miere nezohľadňuje usmernenia uvedené v stanovisku Medzinárodného súdneho dvora z roku 2014; keďže v decembri 2015 sa pripojili k demaršu Nového Zélandu voči vláde Japonska;

N.  keďže Japonsko je strategickým partnerom EÚ a dvojstranné partnerstvo je založené na spoločných hodnotách vrátane pevnej viery v účinný multilateralizmus a medzinárodný poriadok založený na pravidlách;

O.  keďže EÚ v súčasnosti vedie s Japonskom rokovania o dohode o strategickom partnerstve a dohode o voľnom obchode;

1.  vyzýva Japonsko, aby zastavilo svoje veľrybárske činnosti a dodržiavalo závery IWC;

2.  dôrazne podporuje zachovanie globálneho moratória na komerčný lov veľrýb a zákazu medzinárodného komerčného obchodovania s výrobkami z veľrýb; naliehavo žiada skončenie neodôvodneného „lovu veľrýb na vedecké účely“ a podporuje vyhlásenie rozsiahlych oceánskych a morských oblastí za chránené oblasti, v ktorých by sa na časovo neohraničené obdobie zakázal lov veľrýb;

3.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že rozhodnutie obnoviť lov veľrýb v rámci nového programu NEWREP-A umožnilo zabitie 333 vráskavcov malých vrátane 200 gravidných samíc v Antarktickom oceáne v sezóne 2015 – 2016 a že Japonsko počas celého 12-ročného obdobia plánuje uloviť celkovo takmer 4 000 veľrýb;

4.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že obnovením lovu veľrýb Japonsko jasne ignoruje rozsudok Medzinárodného súdneho dvora; domnieva sa, že lov je preto v rozpore s normami IWC a medzinárodným právom a ohrozuje ochranu biodiverzity a morských ekosystémov; zdôrazňuje, že skutočný vedecký výskum nevyžaduje rozsiahle a pravidelné zabíjanie veľrýb;

5.  víta skutočnosť, že EÚ sa pripojila k demaršu, čím Japonsku tlmočí svoje vážne obavy; vyzýva Komisiu, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Radu, aby naliehali na Japonsko, aby dodržiavalo svoje medzinárodné záväzky v oblasti ochrany morských cicavcov;

6.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Japonsko napriek diplomatického demaršu a rozsiahlym medzinárodným protestom doteraz neprehodnotilo svoje rozhodnutie; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vyvinuli maximálne úsilie o vyriešenie tejto otázky prostredníctvom politického dialógu a IWC;

7.  vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby prostredníctvom bilaterálnych a multilaterálnych kanálov trvalo spolupracovali s Japonskom v otázke lovu veľrýb na údajné vedecké účely s cieľom zrušiť túto prax;

8.  súhlasí s uznesením IWC 2014-5, podľa ktorého by sa nemalo udeliť žiadne ďalšie povolenie na lov veľrýb bez predchádzajúceho medzinárodného preskúmania, a to aj Vedeckým výborom IWC; naliehavo vyzýva IWC, aby rozsudok Medzinárodného súdneho dvora zahrnula do svojich pracovných postupov a zodpovedajúco prispôsobila svoje pravidlá; zdôrazňuje potrebu urýchlene konať s cieľom posilniť IWC v tejto súvislosti a vyzýva členské štáty, aby sa na najbližšom zasadaní IWC v októbri usilovali o prijatie potrebných rozhodnutí;

9.  naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby pri príprave návrhu aktualizovanej spoločnej pozície EÚ k lovu veľrýb po 66. zasadnutí IWC v októbri 2016 zaujali prístup, ktorý bude založený na predbežnej opatrnosti aspoň v takej miere ako súčasná spoločná pozícia (rozhodnutie Rady, ktorým sa stanovuje pozícia, ktorá sa má prijať v mene Európskej únie, pokiaľ ide o záležitosti v jej právomoci, na nadchádzajúcich troch zasadnutiach Medzinárodnej veľrybárskej komisie – 2011/0221(NLE));

10.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Japonska.

(1) Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7. (2) Ú. v. EÚ C 76 E, 25.3.2010, s. 46. (3) https://iwc.int/total-catches