Zoznam 
Prijaté texty
Utorok, 13. septembra 2016 - ŠtrasburgFinálna verzia
Politika súdržnosti a stratégie výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu (RIS3)
 Európska územná spolupráca – najlepšie postupy a inovatívne opatrenia
 Vyšetrovanie merania emisií v automobilovom priemysle
 Žiadosť o zbavenie imunity Istvána Ujhelyiho
 Žiadosť o ochranu výsad a imunít Rosaria Crocettu
 Žiadosť o zbavenie imunity Sotiriosa Zarianopoulosa
 Dohoda medzi EÚ a Čínou týkajúca sa pristúpenia Chorvátska ***
 Dohoda medzi EÚ a Uruguajom týkajúca sa pristúpenia Chorvátska ***
 Vymenovanie člena Dvora audítorov – Lazaros Stavrou Lazarou
 Vymenovanie člena Dvora audítorov – João Alexandre Tavares Gonçalves de Figueiredo
 Vymenovanie člena Dvora audítorov – Leo Brincat
 Štatistika o zahraničnom obchode s nečlenskými krajinami (delegované a vykonávacie právomoci) ***II
 Štatistika cien zemného plynu a elektriny ***I
 Smerom k novej koncepcii trhu s energiou
 Stratégia EÚ týkajúca sa vykurovania a chladenia
 Zvýšenie konkurencieschopnosti MSP
 Stratégia EÚ pre alpský región
 Trustový fond EÚ pre Afriku: dôsledky pre rozvoj a humanitárnu pomoc
 Vytvorenie podmienok na trhu práce priaznivých pre rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom

Politika súdržnosti a stratégie výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu (RIS3)
PDF 393kWORD 124k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2016 o politike súdržnosti a stratégiách výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu (RIS3) (2015/2278(INI))
P8_TA(2016)0320A8-0159/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 4, 162 a 174 až 178,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006(1) (ďalej len „nariadenie o spoločných ustanoveniach“),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o inteligentnej špecializácii: prepojenie centier excelentnosti na dosiahnutie správnej politiky súdržnosti(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o investovaní do zamestnanosti a rastu: podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Únii(9),

–  so zreteľom na dokument Komisie z 22. februára 2016 s názvom Investičný plán pre Európu: nové usmernenia pre kombinovanie európskych štrukturálnych a investičných fondov s EFSI,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júna 2014 s názvom Výskum a inovácia ako zdroje obnoveného rastu (COM(2014)0339),

–  so zreteľom na šiestu správu Komisie o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti z 23. júla 2014 s názvom Investovanie do rastu a zamestnanosti,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. decembra 2015 s názvom Investovanie do rastu a zamestnanosti – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov (COM(2015)0639),

–  so zreteľom na príručku, ktorú Komisia vydala v roku 2014 pod názvom Umožniť súčinnosť medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, iniciatívou Horizont 2020 a inými programami Únie spojenými s výskumom, inováciou a konkurencieschopnosťou,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2010 s názvom Príspevok regionálnej politiky k inteligentnému rastu v rámci stratégie Európa 2020 (COM(2010)0553),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. septembra 2013 s názvom Meranie inovačných výstupov v Európe: smerom k novému ukazovateľu inovácie“ (COM(2013)0624),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 4. mája 2012 s názvom Aktívne starnutie: inovácia – inteligentné zdravie – lepšia kvalita života(10),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 30. mája 2013 s názvom Odstraňovanie rozdielov v oblasti inovácií(11),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 7. októbra 2014 s názvom Opatrenia na podporu vytvárania ekosystémov pre začínajúce podniky v oblasti špičkových technológií(12),

–  so zreteľom na vnútorný pracovný dokument Komisie z roku 2014, ktorý obsahuje usmernenia pre tvorcov politík a vykonávacie orgány – Umožniť súčinnosť medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, iniciatívou Horizont 2020 a inými programami Únie spojenými s výskumom, inováciou a konkurencieschopnosťou (SWD(2014)0205),

–  so zreteľom na pilotný projekt Politika súdržnosti a súčinnosť s fondmi v oblasti výskumu a vývoja: cesta k excelentnosti,

–  so zreteľom na prípravnú akciu Európskeho parlamentu v regióne Východné Macedónsko a Trácia (REMTh),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0159/2016),

A.  keďže v týchto časoch hospodárskej, finančnej a sociálnej krízy musí EÚ zvýšiť svoje úsilie o dosiahnutie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho hospodárskeho rastu;

B.  keďže posilnenie výskumu, technologického vývoja a inovácií je jednou z investičných priorít v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) na roky 2014 – 2020; keďže podpora inovácií v EÚ a v rámci členských štátov sa značne líši, najmä pokiaľ ide o využívanie znalostí a technológií pri podpore inovácií;

C.  keďže v programovom období 2014 – 2020 sa od členských štátov prvýkrát požaduje, aby vyvinuli národné a/alebo regionálne stratégie pre inteligentnú špecializáciu zapojením celoštátnych a regionálnych riadiacich orgánov a zainteresovaných strán, ako sú inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, priemysel a sociálni partneri, do procesu objavovania podnikateľského potenciálu;

D.  keďže inteligentná špecializácia kombinuje a spája rôzne politiky vrátane politík pre podnikanie, vzdelávanie a inovácie s cieľom umožniť regiónom určiť a vybrať si prioritné oblasti svojho rozvoja a súvisiace investície tým, že sa zamerajú na svoje silné stránky a komparatívne výhody;

E.  keďže stratégie RIS3 by mali pomôcť, aby sa zvýšila konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva, rozvíjala európska pridaná hodnota v oblasti inovácií, vytvorilo viac vysokokvalitných pracovných miest a zohľadnila široká škála nových skúseností; keďže tieto stratégie by mali prispieť k šíreniu osvedčených postupov a rozvoju nového podnikateľského ducha, a to spolu s fungujúcim jednotným digitálnym trhom a inteligentnou špecializáciou, ktorá by mohla viesť k novým zručnostiam, znalostiam, inováciám a zamestnanosti, s cieľom lepšie využívať výsledky výskumu a ťažiť zo všetkých foriem inovácií;

F.  keďže rozvoj stratégií RIS3 zahŕňa proces vytvárania multilaterálnych mechanizmov riadenia, identifikácie lokalizovaných oblastí s najväčším strategickým potenciálom, stanovenie strategických priorít a navrhovanie účinných podporných služieb pre podniky s cieľom maximalizovať znalostný rozvojový potenciál regiónu;

G.  keďže stratégie RIS3 prispievajú k efektívnemu využívaniu finančných prostriedkov EÚ, ovplyvňujú všetky členské štáty a regióny Únie a umožňujú v plnej miere využívať potenciál všetkých regiónov, čím pomáhajú EÚ odstraňovať rozdiely v oblasti inovácií, ktoré existujú vnútorne aj na medzinárodnej úrovni, a umožňujú zlepšiť konkurencieschopnosť EÚ na celosvetovej úrovni;

H.  keďže včasný a úspešný rozvoj stratégií RIS3 v členských štátoch do značnej miery závisí od zvýšenia ich administratívnej kapacity na plánovanie, rozpočtovanie, vykonávanie a hodnotenie v súlade s politickým rámcom, a to s cieľom posilniť súkromné investície do výskumu, vývoja a inovácií; keďže tento rozvoj musí zohľadniť skutočnosť, že počiatočné hodnotenia stratégií inteligentnej špecializácie priniesli zmiešaný obraz, najmä pokiaľ ide o výber priorít, ktoré sa často považujú za príliš všeobecné alebo nedostatočne prepojené na regionálne hospodárske a inovačné štruktúry, čo znamená, že stratégie inteligentnej špecializácie treba v tomto smere zlepšiť;

I.  keďže platforma RIS3 napomáha partnerské výmeny zdola nahor a prenos poznatkov medzi zúčastnenými regiónmi; keďže tento proces musí byť prioritou vzhľadom na budúce navrhovanie a praktické využívanie iniciatív inteligentnej špecializácie;

Kľúčová úloha RIS3 v prínose politiky súdržnosti k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020

1.  zdôrazňuje, že stratégie inteligentnej špecializácie podporujú tematickú koncentráciu a strategické programovanie európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) a vedú k zvýšenej orientácii na výkonnosť v teréne, čím prispievajú k dosahovaniu cieľov stratégie Európa 2020; zdôrazňuje, že cieľom týchto stratégií je vytvárať vo všetkých regiónoch udržateľný rast založený na vedomostiach, vyvážený rozvoj a vysokokvalitné pracovné miesta, a to nielen v dobre rozvinutých oblastiach, ale aj v regiónoch, ktoré prechádzajú premenou, ako aj v menej rozvinutých a vidieckych a ostrovných regiónoch;

2.  požaduje, aby sa v plnej miere dodržiavali nové ustanovenia o ex ante kondicionalite pre prideľovanie prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov, aby stratégie inteligentnej špecializácie mohli fungovať;

3.  vyzýva všetky zapojené subjekty, aby rozvíjali RIS3 na základe analýz existujúcich kapacít, aktív a právomocí každého regiónu, a aby sa zamerali na objavovanie podnikateľského potenciálu s cieľom odhaliť vznikajúce segmenty alebo komparatívne výhody pre inteligentnú špecializáciu, aby sa vyhli násilnej a umelej nadmernej špecializácii, a aby podporovali intenzívnejšie partnerstvo medzi verejným a súkromným sektorom, pričom je ale vždy potrebné zabrániť možnému konfliktu záujmov medzi súkromným a verejným sektorom;

4.  podporuje široké vymedzenie pojmu inovácia ako pretvorenie myšlienky na nové alebo lepšie výrobky, alebo služby zavedené na trh, na nový alebo lepší prevádzkový postup použitý v priemysle a obchode alebo na nový prístup k sociálnej službe;

5.   vyzýva regióny, aby navrhli systémy inovatívnych podporných služieb, ktoré doplnia alebo nahradia existujúce podporné služby, s cieľom umožniť danému regiónu dosiahnuť svoj maximálny konkurenčný potenciál, pomôcť podnikom prijímať nové poznatky a technológie, aby si zachovali konkurencieschopnosť a zabezpečiť, aby zdroje pre výskum a inovácie dosiahli kritický objem;

6.  žiada Komisiu, aby upravila všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách tak, aby EŠIF mohli ponúkať podmienky známky excelentnosti;

7.  žiada vnútroštátne orgány, aby investovali do regionálneho spravodajstva a hĺbkovej analýzy rozsiahlych údajov, čo im umožní preukázať svoju jedinečnú konkurenčnú výhodu a tiež pochopiť vývoj regionálnych podnikov v globálnom hodnotovom reťazci;

8.  domnieva sa, že platforma S3, ktorú zriadilo GR REGIO Európskej komisie a ktorá je umiestnená v spoločnom výskumnom centre v Seville, hrá kľúčovú úlohu v poradenstve a referenčnom porovnávaní regiónov v oblasti inovačných stratégií, pri pomoci zaostávajúcim regiónom a posilňovaní viacúrovňového riadenia a súčinnosti medzi regiónmi tým, že poskytuje informácie, metodiku, odborné poznatky a poradenstvo národným a regionálnym tvorcom politík; zdôrazňuje, že v rámci tejto platformy by sa malo nepretržite vyvíjať úsilie o aktualizáciu jej databázy zohľadňujúc miestne potreby, špecifiká a priority regiónov a miest;

9.  zastáva názor, že platforma S3 v Seville by mala venovať osobitnú pozornosť zaostávajúcim regiónom a predovšetkým by im mala pomôcť pri formulovaní a riadení ich stratégií;

10.  domnieva sa, že menšie regióny majú viac problémov pri vytváraní a realizácii stratégií, a požaduje vypracovanie návrhov na zvýšenie podpory takýchto regiónov s cieľom zlepšiť vykonávanie stratégií S3 a výmenu najlepších postupov;

11.  víta skutočnosť, že Komisia sa v poslednom čase zameriava na zaostávajúce regióny, ako naznačuje nedávne zavedenie pilotného projektu týkajúceho sa prípravnej akcie Európskeho parlamentu v regióne Východné Macedónsko a Trácia, ktorý sa do konca roku 2017 rozšíri na regióny z 8 členských štátov;

12.  víta pokračovanie platformy na sledovanie regionálnej inovácie Plus (RIM plus) zriadenej GR Komisie pre rast, vytvorenie observatória pre výskum a inovácie (RIO) zriadeného GR RTD a rôznych politických vedomostných centier v rámci GR JRC (EK), ktoré poskytujú ucelené údaje, ukazovatele a usmernenia pre vnútroštátne a regionálne strany zúčastnené na platforme S3;

13.  očakáva ďalšie podrobnosti týkajúce sa Európskej rady pre inováciu (EIC), ktorej cieľom je vytvorenie jedného kontaktného miesta pre inovátorov, čo umožní prepojiť výdobytky vedy s potrebami podnikov a verejných orgánov v Európe;

14.  pripomína, že verejné financovanie je naďalej dôležitým hnacím prvkom inovácií; vyzýva príslušné orgány, aby k väčšiemu zameraniu sa na finančné nástroje pristupovali opatrne, pretože inovácie by sa nemali zameriavať len na granty, ale mali by byť schopné nájsť aj alternatívne spôsoby financovania, ako sú pôžičky a záruky, a zároveň zachovať rovnováhu medzi grantmi a alternatívnymi prostriedkami (verejné a súkromné financovanie);

Viacúrovňové riadenie a jeho kapacita

15.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty sa rozhodli pre národnú RIS3 bez toho, aby dali miestnym a regionálnym orgánom príležitosť vyjadriť vlastný názor, čím narúšajú zdola nahor smerujúci proces objavovania podnikateľského potenciálu, ktorý by sa mal zakotviť v RIS3; zdôrazňuje význam regionálneho prístupu, keďže vykonávanie stratégií RIS3 môže byť úspešné len vtedy, ak sa bude vychádzať z miestnych a regionálnych daností; vyzýva príslušné členské štáty, aby zvážili nahradenie národnej RIS3 regionálnymi RIS3, aby neprišli o možnosti rastu, a žiada lepšiu koordináciu medzi národnými a regionálnymi stratégiami S3 vždy, keď je to vhodné, s cieľom prispôsobiť ich budúcim potrebám a požiadavkám udržateľného rozvoja, najmä v odvetví potravín a energetiky; vyjadruje poľutovanie nad tým, že zásada partnerstva zakotvená v článku 5 NSU nebola vždy dodržaná; vyzýva členské štáty, aby dodržiavali zásadu partnerstva vo všetkých fázach prípravy a vykonávania dohody o partnerstve a operačných programov;

16.  domnieva sa, že kvalita spolupráce správnych orgánov a príslušných subjektov v regiónoch bude mať rozhodujúci vplyv na stratégiu RIS3 a zreteľne zníži riziko nesprávneho výberu priorít; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam konzultácií s podnikmi a najmä s MSP, pretože „vízia inovácie“ bude úspešná len vtedy, ak podniky budú mať zodpovedajúci potenciál na jej zavedenie do praxe;

17.  zdôrazňuje význam lepšej koordinácie medzi všetkými úrovňami riadenia pre podporu predstavy regionálnych stratégií, ktorá je založená na prístupe zdola nahor, a to vrátane všetkých orgánov inteligentnej špecializácie a zainteresovaných strán, ako aj odborníkov, občianskej spoločnosti a koncových používateľov, aby sa tak prelomila neochota spolupracovať; poukazuje na to, že neprispôsobenie príslušných predpisov v členských štátoch vytvára prekážky pri uskutočňovaní investícií do výskumu a inovácií;

18.  poukazuje na to, že občianska spoločnosť zohrávala pri stratégiách RIS3 obmedzenú úlohu, a vyzýva na posilnenie jej účasti prostredníctvom platforiem a partnerstiev spolupráce, keďže to môže pomôcť lepšie vypracúvať stratégie, posilniť spoluprácu so spoločnosťou a skvalitniť správu;

19.  zdôrazňuje význam úzkej koordinácie medzi operačnými programami a RIS3 počas celej fázy vykonávania;

20.  vyzýva na prehĺbenie dialógu a spolupráce medzi inštitúciami EÚ (Európsky parlament a Rada) a tiež na úrovni výkonnej moci (Komisia a vnútroštátne vykonávacie orgány) s cieľom vytvoriť priaznivý rámec pre inováciu a výskum a posilniť vykonávanie RIS3 v kontexte nadchádzajúceho preskúmania viacročného finančného rámca 2014;

21.  vyzýva Komisiu a ostatné zainteresované orgány, aby poskytli dodatočnú pomoc pri vykonávaní stratégií RIS3 tým členským štátom, ktoré ju potrebujú;

22.  vyzýva k nepretržitému úsiliu o podporu zmeny mentality a presadzovanie inovačných politických prístupov s cieľom podporovať intraregionálnu, medziregionálnu, extraregionálnu, cezhraničnú a nadnárodnú spoluprácu aj prostredníctvom makroregiónov, a to za pomoci existujúcich nástrojov ako INTERREG, s cieľom naďalej posilňovať európsku pridanú hodnotu v stratégiách;

23.  pripomína, že treba zdôrazniť význam sociálnej inovácie, ktorá môže pomôcť pri vytváraní nových obchodných modelov a kultúr, čím sa vytvorí vhodné prostredie na zavedenie obehového hospodárstva;

24.  vyzýva Komisiu, aby predložila integrované oznámenie o pridanej hodnote stratégií RIS3 a ich vykonávaní v operačných programoch, na čo nadviažu návrhy na ďalšie kroky v 7. správe o súdržnosti;

25.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom medziregionálnej spolupráce na základe témy inteligentnej špecializácie; poznamenáva, že spoločný strategický rámec ponúka možnosť využiť až 15 % fondov podľa nariadenia o spoločných ustanoveniach (Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Kohézny fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka a Európsky námorný a rybársky fond) na takúto spoluprácu mimo vlastného regiónu; zdôrazňuje, že v správe podľa článku 16 ods. 3 s názvom Investovanie do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov sa poukazuje na to, že tieto možnosti neboli doteraz dostatočne využívané; vyzýva členské štáty a regionálne orgány, aby vo väčšej miere využívali ponúkané možnosti;

26.  požaduje rozvoj mechanizmov flexibility a koordinácie prepájajúcich výsledky procesu RIS3 s vykonávaním programu Horizont 2020 a ďalších programov; nabáda regióny, aby využívali také formy nadnárodnej spolupráce, ako je iniciatíva Vanguard, známka excelentnosti, platforma pre výmenu poznatkov, platformy S3, cesta k dokonalosti a regionálne inovačné systémy na kolokáciu centier Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT); žiada, aby sa uľahčil rozvoj strategických partnerstiev klastrov s cieľom podporiť investície, posilniť koordináciu, vytvoriť súčinnosť a propagovať výmeny názorov, aby sa zabránilo duplikácii a neefektívnemu vynakladaniu verejných zdrojov;

27.  nabáda vnútroštátne a európske inštitúcie, aby naďalej monitorovali „inovačnú priepasť“ nielen medzi členskými štátmi EÚ a v rámci regiónov NUTS 2, ale v čoraz väčšej miere aj vnútri členských štátov;

28.  je presvedčený, že postupy by sa mali zjednodušiť a nedostatky v administratívnych postupoch stratégií by sa mali odstrániť;

29.  vyzýva zodpovedné orgány na všetkých úrovniach, aby zjednodušili postupy a znížili počet problémových miest v procese správy týchto stratégií; nabáda k investíciám do ľudského kapitálu, a to aj prostredníctvom medziregionálnych partnerstiev EÚ, aby sa zvýšila správna kapacita a manažovanie, vykonávanie a monitorovanie procesu RIS3 prebiehalo úspešne bez toho, že by sa vytvárali ďalšie úrovne správy; vyzýva orgány, aby prioritnú pozornosť venovali výskumu a inováciám v regiónoch, ktoré majú príslušný potenciál, ale kde investície v tejto oblasti sú nedostatočné;

30.  naliehavo žiada regióny a členské štáty, aby zintenzívnili využívanie dostupných rozpočtových prostriedkov na technickú pomoc s cieľom zabezpečiť efektívne a účinné vykonávanie RIS3;

31.  pripomína, že stratégie inteligentnej špecializácie by mali byť tiež silným nástrojom na riešenie sociálnych, environmentálnych, klimatických a energetických výziev, na podporu šírenia poznatkov a technologickej diverzifikácie;

Lepšia súčinnosť v záujme rastu a tvorby pracovných miest

32.  kritizuje nedostatočnú súčinnosť medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi a ďalšími finančnými nástrojmi EÚ, čo bráni koordinácii, súdržnosti a integrácii finančných prostriedkov EÚ a tiež znižuje ich výsledky a účinok; žiada, aby sa venovalo viac pozornosti preskúmaniu toho, ako možno dosiahnuť lepší strategický prístup k súčinnosti a využiť kombináciu, doplnkovosť a potenciál finančných nástrojov takým spôsobom, aby sa zabezpečilo plné využitie záruk EÚ na financovanie investičných platforiem;

33.  zdôrazňuje potrebu naďalej rozvíjať a prehlbovať prístupy tzv. trojitej a štvoritej špirály k inteligentnej špecializácii na regionálnej úrovni, a to za účasti orgánov verejnej správy, podnikov, univerzít a občanov; zdôrazňuje, že úloha posledných dvoch uvedených účastníkov (t. j. inštitúcií vyššieho vzdelávania/výskumných inštitúcií a občianskych organizácií) by sa mala posilniť v rámci nového programovania EÚ a druhov financovania;

34.  žiada zvýšenú podporu pre MSP a začínajúce podniky (start-up), keďže veľká väčšina z nich stojí v čele prevratných inovácií a taktiež výrazne prispieva k identifikácii miestnych talentov v rozličných oblastiach a k zamestnávaniu mladých ľudí;

35.  nabáda k nepretržitému hľadaniu spoľahlivých ukazovateľov na monitorovanie výkonnosti v oblasti inovácií na všetkých úrovniach riadenia zlepšením mobilizácie a koordinácie zdrojov Eurostatu a iných generálnych riaditeľstiev Komisie, ako aj zohľadnením výsledkov OECD, ESPON a ďalších aktérov v tejto oblasti, ako sú národné štatistické úrady;

36.  zdôrazňuje, že koordinované a komplementárne využívanie európskych štrukturálnych a investičných fondov spolu s programom Horizont 2020 a Európskym fondom pre strategické investície (EFSI) v súlade s usmernením Komisie z februára 2016 o komplementarite medzi EŠIF a EFSI poskytuje vynikajúcu príležitosť na podporu inovácií na regionálnej, národnej a európskej úrovni zvyšovaním príťažlivosti investícií do výskumu a inovácií s cieľom prilákať súkromný kapitál na doplnenie verejného financovania; vyzýva miestne a regionálne orgány, aby čo najlepšie využili možnosti kombinovania týchto nástrojov;

37.  žiada, aby sa podnikli kroky na získanie potrebných informácií, ktoré by pomohli dosiahnuť súčinnosť medzi rôznymi politikami a nástrojmi dostupnými v rámci RIS3, ako sú politika súdržnosti na obdobie 2014 – 2020, platforma inteligentnej špecializácie, Európske stredisko pre monitorovanie klastrov, európske partnerstvo v oblasti inovácií, fórum európskych stratégií, kľúčové podporné technológie a výskumné infraštruktúry;

38.  nabáda regióny, aby pri vykonávaní svojich RIS3 posilnili ducha otvorených inovácií a spoluprácu ekosystémov na základe modelu štvoritej špirály;

39.  zdôrazňuje význam prispôsobenia vzdelávania a výskumu skutočným potrebám trhu v snahe zabezpečiť, aby nové inovácie uspokojili dopyt a viedli k hospodárskemu rastu;

Inteligentné mestá ako hybná sila pre RIS3

40.  pripomína kľúčovú úlohu, ktorú musia mestské oblasti EÚ zohrávať v hospodárskom a sociálnom rozvoji EÚ tým, že fungujú ako strediská pre rôzne subjekty a sektory, spájajú rôzne výzvy a príležitosti v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, a tým, že slúžia ako priekopníci integrovaného politického prístupu prispôsobeného miestnym podmienkam; zdôrazňuje dôležitosť mestských oblastí ako katalyzátora využívania ľudských zdrojov, infraštruktúry a investičného potenciálu pre rozvoj inovačných zoskupení;

41.  vyzýva Komisiu, aby s osobitným zreteľom na integrované územné investície zohľadnila RIS3 a iné programy inovácie pri vypracúvaní európskej mestskej agendy s cieľom vytvoriť súčinnosť a silné väzby v prospech efektívneho využívania zdrojov;

42.  zdôrazňuje, že je dôležité uľahčiť inovatívnu medzisektorovú a cezhraničnú spoluprácu a spoluprácu formou koncepcie tzv. trojitej špirály reagujúcu na európske výzvy, aby sa mestá a regióny mohli pretvorili na inteligentnejšie, ekologickejšie a príjemnejšie miesta na život a prácu;

43.  zdôrazňuje potrebu ďalšieho rozvoja a rozširovania koncepcie „inteligentných a prepojených miest” v celej Európe; víta zámer holandského predsedníctva EÚ zaviesť prístup zdola nahor na posilnenie postavenia miest, a to v koordinácii s regionálnymi orgánmi, vypracovať mestskú agendu EÚ, ako aj prejsť od inteligentných miest k mestám vyznačujúcim sa excelentnosťou; v tejto súvislosti podporuje prípravu Amsterdamského paktu, ktorý sa zameriava na udržateľný rast a vytváranie pracovných miest, na podporu prepojení medzi všetkými stranami, občanmi a sociálnymi organizáciami a na podporu udržateľného a sociálne inkluzívneho rozvoja;

44.  upriamuje pozornosť na propagáciu rôznych systémov spolupráce a výmeny poznatkov medzi mestami v oblasti inteligentnej špecializácie a inovácie, ako je sieť Otvorené a aktívne inteligentné mestá podporovaná Komisiou;

45.  podporuje iniciatívy Komisie a Rady na podporu mestskej agendy EÚ v súvislosti s Amsterdamským paktom; vyzýva Komisiu, aby posilnila súdržnosť medzi mestskou a regionálnou politikou; žiada Komisiu, aby predložila návrhy na zosúladenie iniciatív a metodiky „inteligentných miest“ a RIS3 v 7. správe o súdržnosti;

Monitorovanie a hodnotenie

46.  konštatuje, že hoci väčšina regiónov prijala RIS3, veľký počet z nich stále nesplnil požiadavky ex ante kondicionality, pričom hlavným problémom je monitorovací mechanizmus, rozpočtový rámec a opatrenia na stimulovanie investícií súkromného sektora do výskumu a inovácií;

47.  pripomína miestnym a regionálnym subjektom prijímajúcim rozhodnutia dôležitosť ich záväzku používať RIS3 ako nástroj ekonomickej transformácie vo svojom regióne, a tým ovplyvňovať aj politiku EÚ;

48.  víta zameranie týchto regionálnych stratégií na energetiku, zdravie, informačné a komunikačné technológie, pokročilé materiály, potraviny, služby, cestovný ruch, udržateľné inovácie, dopravu, biohospodárstvo, výrobné systémy a kultúrny a kreatívny priemysel, ako aj na ďalšie špecializácie a mimoriadne konkurencieschopné odvetvia daného regiónu; vyjadruje však poľutovanie nad chýbajúcou podrobnosťou v mnohých stratégiách a vyzýva na zdokonalenie procesu stanovovania priorít, čím sa predíde riziku zamerania všetkých stratégií na rovnaké otázky; vyzýva na vypracovanie stratégií nielen v oblasti vyspelej technológie, ale aj v oblasti nízkej technológie a sociálnej inovácie a nabáda všetky zainteresované strany, aby hľadali prieniky medzi sektormi, keďže takéto prieniky môžu podporiť inovácie;

49.  domnieva sa, že podpora národných stredísk na sledovanie stratégií inteligentnej špecializácie môže pomôcť vybudovať silnejšie systémy ukazovateľov na monitorovanie RIS3, najmä pokiaľ ide o metodiku a odbornú prípravu;

50.  konštatuje, že v niektorých RIS3 nie je dostatočne zdokumentované preukázanie jedinečných konkurenčných výhod regiónu, zatiaľ čo v iných RIS3 sa neuvádzajú dôkazy o schopnosti zainteresovaných strán podporovať podniky v oblasti inovácií alebo o schopnosti výskumných pracovníkov zabezpečiť aplikovaný výskum alebo nájsť komerčné využitie výsledkov; poznamenáva tiež, že niektoré regióny majú rozsiahle stratégie a zjednodušené monitorovacie ukazovatele; naliehavo preto žiada, aby sa zvýšila kapacita verejných orgánov zhromažďovať a posudzovať príslušné doručené informácie, a tiež aby sa posilnilo koordinované úsilie regiónov a ústredných orgánov identifikovať a štandardizovať existujúce databázy a sprístupniť ich zainteresovaným stranám;

51.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby využívali existujúce nástroje, ako je zisťovanie o inováciách v Spoločenstve (CIS) na pravidelné (ročné a v polovici trvania) kvantitatívne aj kvalitatívne monitorovanie vykonávania stratégií a aby do tohto procesu zapojili všetky zainteresované strany vrátane občianskej spoločnosti; konštatuje, že regióny aj členské štáty čelia podobným problémom týkajúcim sa hodnotenia monitorovania, a vyzýva regióny, aby zverejňovali pravidelné správy o dosahovaní cieľov na účely lepšej analýzy vplyvu RIS3 a aby zabezpečili transparentnosť a prístup verejnosti k informáciám z monitorovania; je si však vedomý toho, že bude trvať veľa rokov, kým stratégie prinesú ovocie, a včasné monitorovanie by sa preto malo prispôsobiť primeraným očakávaniam;

52.  nabáda regióny a členské štáty, aby aktívne pristupovali k včasnému vykonávaniu akčných plánov, a to vzhľadom na cieľový dátum na dodržiavanie ex ante kondicionality, ktorým je december 2016; žiada ich, aby stanovili a uplatňovali monitorovací mechanizmus v rámci nepretržitého preskúmavania RIS3, so zameraním na určenie investičných medzier, kde regionálni aktéri v oblasti inovácií môžu získať alebo zachovať si konkurenčnú výhodu;

53.  zastáva názor, že spoločná účasť na monitorovaní a hodnotení príslušných nástrojov v rámci RIS3, ako aj zosúladenie monitorovania a hodnotenia na účely podávania správ o rôznych nástrojoch, môže v tejto oblasti veľmi pomôcť; vyzýva preto všetky zainteresované strany a subjekty prijímajúce rozhodnutia, aby medzi sebou vytvárali súčinnosť a vypracovali opatrenia na zber a zlúčenie údajov z politík a nástrojov zahrnutých do osobitných stratégií RIS3;

54.  pripomína, že dobrá „stratégia na papieri“ neprinesie očakávané výsledky bez zavedenia podporných služieb pre podniky;

Hlavné ponaučenia a budúcnosť RIS3

55.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že stratégie RIS3 často uznávajú potrebu pomôcť podnikom využívať všetky formy inovácií, no podporujú len inovácie založené na technologických poznatkoch; v tejto súvislosti navrhuje, aby sa RIS3 zaoberali aj inováciami v iných oblastiach, ako sú služby a kreatívny priemysel, a pripomína význam všetkých druhov inovačných systémov a inštitúcií bez ohľadu na ich veľkosť a prepojenie s miestnymi a regionálnymi zoskupeniami;

56.  zdôrazňuje, že ak majú RIS3 riešiť medzery v oblasti inovácií a podporovať vznik pracovných miest a rast v Európe, musia byť dobre vykonávané; zdôrazňuje, že na tento účel je dôležité podporovať stratégie uplatňujúce prístup zdola nahor a posilniť dohľad nad potenciálom RIS3 na všetkých úrovniach správy; v tejto súvislosti poznamenáva, že členské štáty by mali zapojiť svoje národné štatistické úrady s cieľom pomôcť regiónom pri vypracúvaní hodnotiacich a kontrolných mechanizmov;

57.  domnieva sa, že participatívny prístup v rámci stratégií sa musí začleniť do všetkých procesov vrátane monitorovacieho a hodnotiaceho procesu, pretože sa tým zvýši rozsah spolupráce pri dosahovaní cieľov RIS3;

58.  naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby nezabúdali na to, že tento nástroj musí byť realizovateľný, operatívny a efektívny, aby sa predišlo zaťaženiu príjemcov byrokraciou;

59.  vyzýva Komisiu, aby presadila preskúmanie stratégií v roku 2017 s cieľom posilniť ich účinnosť a efektívnosť a informovať o ich príspevku k budúcej politike súdržnosti aj k politike v oblasti výskumu a inovácie na obdobie po roku 2020, pričom zohľadní poznatky získané počas prvých rokov vykonávania týchto stratégií; vyzýva Komisiu, aby ešte pred vypracovaním siedmej správy o súdržnosti usporiadala celoeurópsku konferenciu za účasti Európskeho parlamentu, Výboru regiónov a iných zainteresovaných strán;

60.  uznáva, že stratégie inteligentnej špecializácie by mohli byť silným nástrojom na riešenie výziev v oblasti energetiky, efektívneho využívania zdrojov a energetickej bezpečnosti;

61.  vyzýva Komisiu, aby aj naďalej podporovala úlohu platformy S3, pomáhala zvýšiť podrobnosť stratégií a ďalej kládla dôraz na dôležitosť pákového efektu súkromných investícií;

62.  žiada GR REGIO a platformu S3, aby vypracovali a v rozsiahlej miere distribuovali krátky politický dokument o skúsenostiach získaných s RIS3 a aby sa v ňom zamerali na tieto oblasti: 1) analýzu silných a slabých stránok, možností a hrozieb v rámci získaných skúseností; 2) ponaučenia pre regióny a hlavné úskalia zaznamenané pri každom zo šiestich krokov, ktoré sú opísané v pokynoch pre RIS3; 3) odporúčania a štandardizované vzory pre nepretržité zlepšovanie RIS3 v záujme lepšieho navrhovania stratégií na obdobie po roku 2020; 4) ľudské kapacity, ktoré sú nevyhnutné pre úspešné navrhovanie a vykonávanie RIS3; domnieva sa, že regionálne siete zainteresované v oblasti výskumu a inovácie by sa mali povzbudzovať a podporovať pri propagovaní úspechov a získaných poznatkov, aby sa toto myslenie zakorenilo v regiónoch na všetkých úrovniach;

o
o   o

63.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289.
(3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 470.
(4) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259.
(5) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 303.
(6) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 281.
(7) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 487.
(8) Prijaté texty, P7_TA(2014)0002.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2015)0308.
(10) Ú. v. EÚ C 225, 27.7.2012, s. 46.
(11) Ú. v. EÚ C 218, 30.7.2013, s. 12.
(12) Ú. v. EÚ C 415, 20.11.2014, s. 5.


Európska územná spolupráca – najlepšie postupy a inovatívne opatrenia
PDF 398kWORD 134k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2016 o Európskej územnej spolupráci – najlepšie postupy a inovatívne opatrenia (2015/2280(INI))
P8_TA(2016)0321A8-0202/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej hlavu XVIII,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006(1) (ďalej „nariadenie o spoločných ustanoveniach“),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 236/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá a postupy pre vykonávanie nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 231/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA II)(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 232/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj európskeho susedstva(7),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(8),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(9),

–  so zreteľom na Územnú agendu Európskej únie 2020: smerom k inkluzívnej, inteligentnej a udržateľnej Európe rozmanitých regiónov, dohodnutú na neformálnom zasadnutí ministrov zodpovedných za územné plánovanie a územný rozvoj 19. mája 2011 v Gödöllő v Maďarsku,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o pripravenosti členských štátov EÚ na účinný a včasný začiatok nového programového obdobia politiky súdržnosti(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. novembra 2014 o oneskorenom začiatku vykonávania politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020(11),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

–  so zreteľom na Šiestu správu o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti (COM(2014)0473),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o investovaní do zamestnanosti a rastu: podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Únii(12),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. októbra 2015politike súdržnosti a preskúmaní stratégie Európa 2020(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2015 o snahe o zjednodušenie a zameranie na výkonnosť v politike súdržnosti na obdobie 2014 – 2020(14),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície(15),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o pridanej hodnote makroregionálnych stratégií (COM(2013)0468) a príslušné závery Rady z 22. októbra 2013,

–  so zreteľom na štúdiu generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky (tematickej sekcie B: štrukturálne politiky a politiky súdržnosti) z januára 2015 s názvom Nová úloha makroregiónov v európskej územnej spolupráci,

–  so zreteľom na štúdiu generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky (tematickej sekcie B: štrukturálne politiky a politiky súdržnosti) z júla 2015 s názvom Európske zoskupenie územnej spolupráce ako nástroj na podporu a zlepšovanie územnej spolupráce v Európe,

–  so zreteľom na dokument Komisie z 22. februára 2016 s názvom Investičný plán pre Európu: nové usmernenia pre kombinovanie Európskeho štrukturálneho a investičného fondu s Európskym fondom pre strategické investície (EFSI),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov vydané v máji 2015 s názvom Finančné nástroje na podporu územného rozvoja,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. decembra 2015 s názvom Investovanie do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov (COM(2015)0639),

–  so zreteľom na vyhlásenie Výboru regiónov z 2. septembra 2015 s názvom 25 rokov INTERREG: nový impulz pre cezhraničnú spoluprácu,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov vydané v decembri 2015 s názvom Územná vízia 2050: aká budúcnosť?,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 17. decembra 2015 s názvom Posilnenie cezhraničnej spolupráce: je potrebný lepší regulačný rámec?,

–  so zreteľom na podkladový dokument, ktorý pripravilo luxemburské predsedníctvo Rady, s názvom Pohľad späť na 25 rokov iniciatívy Interreg a príprava budúcej územnej spolupráce,

–  so zreteľom na závery Rady k téme 25 rokov iniciatívy Interreg: jej prínos k cieľom politiky súdržnosti,

–  so zreteľom na iniciatívu luxemburského predsedníctva za osobitné právne ustanovenia pre pohraničné regióny s cieľom reagovať na potreby a výzvy v týchto oblastiach s názvom Nástroj na prideľovanie a uplatňovanie špecifických ustanovení na zlepšenie cezhraničnej spolupráce(16),

–  so zreteľom na celoeurópsku verejnú konzultáciu Komisie, ktorá sa začala 21. septembra 2015 pri príležitosti Európskeho dňa spolupráce, o zostávajúcich prekážkach cezhraničnej spolupráce(17),

–  so zreteľom na výsledky úplne prvého prieskumu Eurobarometra zameraného na identifikovanie a zmapovanie postojov občanov žijúcich v pohraničných oblastiach v záujme dosiahnutia lepšie cielených intervencií EÚ, ktorý Komisia vykonala v roku 2015(18),

–  so zreteľom na správu OECD z roku 2013 s názvom Regióny a inovácie: cezhraničná spolupráca,

–  so zreteľom na správu Výboru regiónov s názvom Správa o monitorovaní EZÚS za rok 2014 – uskutočňovanie stratégie Európa 2020(19),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0202/2016),

A.  keďže v pohraničných regiónoch žije približne 38 % európskeho obyvateľstva a keďže EÚ čelí významnej hospodárskej, finančnej a sociálnej kríze, ktorá osobitne znevýhodňuje ženy na všetkých frontoch; keďže EÚ musí zahrnúť rodovú rovnosť ako hlavný prvok do všetkých politík a postupov Európskej územnej spolupráce;

B.  keďže celkovým cieľom Európskej územnej spolupráce je znížiť vplyv štátnych hraníc s cieľom znížiť rozdiely medzi regiónmi, odstrániť zvyšné prekážky, ktoré stoja v ceste cezhraničnému investovaniu a spolupráci, posilniť súdržnosť a presadzovať harmonický hospodársky, sociálny a kultúrny rozvoj Únie ako celku;

C.  keďže Európska územná spolupráca je neoddeliteľnou súčasťou politiky súdržnosti, pretože upevňuje územnú súdržnosť Únie;

D.  keďže členské štáty majú možnosť využívať Európsku územnú spoluprácu na riešenie výziev, ktoré prináša migračná kríza;

E.  keďže počet európskych občanov, ktorí naplno využívajú vnútorný trh EÚ a slobodu pohybu, je stále dosť nízky;

F.  keďže programy Európskej územnej spolupráce boli vypracované na základe zásad spoločného riadenia, viacúrovňového riadenia a partnerstva v rámci kolektívneho procesu, ktorý v záujme riešenia spoločných cezhraničných problémov a zjednodušenia výmeny osvedčených postupov združuje celú škálu európskych, vnútroštátnych, regionálnych a miestnych aktérov;

G.  keďže sa treba spoločne zamyslieť nad štruktúrou Európskej územnej spolupráce po roku 2020;

Európska pridaná hodnota Európskej územnej spolupráce, najlepšie postupy a prínos k cieľom stratégie Európa 2020

1.  konštatuje, že Európska územná spolupráca sa stala jedným z dvoch rovnocenných cieľov politiky súdržnosti na obdobie 2014 – 2020 a bolo jej venované samostatné nariadenie; zdôrazňuje však, že rozpočet 10,1 miliardy EUR, ktorý bol na ňu vyčlenený, predstavuje iba 2,8 % rozpočtu politiky súdržnosti a nestačí na riešenie významných problémov, ktoré musí zvládnuť Európska územná spolupráca, ani neodráža vysokú úroveň jej európskej pridanej hodnoty; v tejto súvislosti pripomína sklamanie Európskeho parlamentu z výsledku rokovaní o viacročnom finančnom rámci na obdobie 2014 – 2020, pokiaľ ide o zníženie rozpočtových prostriedkov na Európsku územnú spoluprácu; je presvedčený, že zvýšený rozpočet pre Európsku územnú spoluprácu v nasledujúcom programovom období posilní pridanú hodnotu politiky súdržnosti; požaduje, aby sa dôraznejšie uplatňoval článok 174 ZFEÚ o územnej súdržnosti, najmä pokiaľ ide o vidiecke oblasti, oblasti zasiahnuté zmenami v priemysle a regióny závažne a trvalo znevýhodnené prírodnými a demografickými podmienkami, ako sú najvzdialenejšie regióny, najsevernejšie regióny s nízkou hustotou obyvateľstva, ostrovné, cezhraničné a horské regióny; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri vykonávaní politiky súdržnosti venovali osobitnú pozornosť oblastiam, ktoré sú zo zemepisného a demografického hľadiska najviac znevýhodnené;

2.  poznamenáva, že Európska územná spolupráca bola v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020 pretvorená tak, aby orientáciou na tematickú koncentráciu a výsledky dosiahla väčší vplyv, bez toho, aby bol dotknutý územný prístup, ktorý umožňuje pokračovanie regionálnych priorít; je presvedčený, že je potrebné naďalej venovať pozornosť špecifikám Európskej územnej spolupráce; žiada preto lepšie vyhodnotenie programov Európskej územnej spolupráce s cieľom preukázať ich vplyv a pridanú hodnotu;

3.  uznáva, že cezhraničná spolupráca je kľúčovým nástrojom pri rozvoji pohraničných regiónov, ktoré sú považované za skutočné laboratóriá európskej integrácie; zdôrazňuje, že cezhraničná spolupráca v obdobiach 2000 – 2006 a 2007 – 2013 sa vyznačovala jasnou orientáciou na strategickejšie zamerané priority a docielila najlepšie postupy v oblasti lepšej prepojiteľnosti a dostupnosti, prenosu znalostí a inovácií, posilňovania regionálnej identity, riešenia environmentálnych problémov, posilňovania inštitucionálnej kapacity, zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, zamestnanosti, mobility práce, ako aj civilnej ochrany, vytvárania nových partnerstiev a upevňovania existujúcich partnerstiev;

4.  uznáva, že nadnárodná spolupráca pomáha pri podpore výskumu, inovácií a znalostnej ekonomiky, prispôsobovaní sa zmene klímy a presadzovaní udržateľnej dopravy a mobility prostredníctvom nadnárodných prístupov a prispieva k posilňovaniu inštitucionálnej kapacity; zdôrazňuje, že integrovaný územný prístup a nadnárodná spolupráca sú mimoriadne dôležité z hľadiska ochrany životného prostredia, najmä pokiaľ ide o vodu, biodiverzitu a energie;

5.  uznáva, že medziregionálna spolupráca umožňuje mestám a regiónom spolupracovať na mnohých otázkach a témach, v rámci čoho dochádza k výmene skúseností a osvedčených postupov, čím sa zvyšuje efektívnosť mnohých regionálnych a miestnych politík; domnieva sa, že by sa mali riešiť výrazné rozdiely v rozvoji medzi vidieckymi a mestskými oblasťami a problémy metropolitných regiónov;

6.  je presvedčený, že vďaka účinnej cezhraničnej a nadnárodnej spolupráci je geografická oblasť atraktívnejšia pre obchodné spoločnosti tým, že čo najefektívnejšie využíva miestny, regionálny a cezhraničný potenciál, ako aj ľudský kapitál s cieľom lepšie riešiť potreby a očakávania obchodných spoločností, ale aj zabrániť presídľovaniu spoločností do tretích krajín, vyľudňovaniu regiónov EÚ a väčšej miere nezamestnanosti;

7.  je presvedčený, že Európska územná spolupráca ponúka výraznú európsku pridanú hodnotu, prispieva k mieru, stabilite a regionálnej integrácii, a to aj v rámci politiky rozširovania a susedstva, ako aj v celosvetovom meradle prostredníctvom šírenia osvedčených postupov; je presvedčený, že cezhraničná spolupráca môže v súvislosti s riadením migračnej krízy priniesť pridanú hodnotu;

8.  poukazuje na to, že v období 2014 – 2020 sa asi 41 % rozpočtu EFRR vyčleneného na Európsku územnú spoluprácu(20) investuje do opatrení na zlepšenie životného prostredia, zatiaľ čo 27 % sa investuje do posilnenia inteligentného rastu vrátane výskumu a inovácií a 13 % pôjde na podporu inkluzívneho rastu prostredníctvom činností súvisiacich so zamestnanosťou, vzdelávaním a odbornou prípravou, pričom 33 programov sa bude zameriavať na zlepšenie všeobecnej cezhraničnej prepojiteľnosti; ďalej poznamenáva, že 790 miliónov EUR sa vyčlení na posilnenie inštitucionálnej kapacity prostredníctvom vytvárania alebo posilňovania štruktúr spolupráce a zlepšovania efektívnosti verejných služieb;

9.  zdôrazňuje, že koncepcia orientácie na výsledky si vyžaduje, aby sa v rámci programov Interreg zabezpečila kvalitná spolupráca na úrovni projektov a aby sa uplatňoval nový typ hodnotenia, ktorý zohľadňuje osobitný charakter každého programu a prispieva k zníženiu administratívnej záťaže príjemcov a riadiacich orgánov; vyzýva Komisiu, členské štáty a riadiace orgány, aby spolupracovali a vymieňali si informácie a osvedčené postupy s cieľom vykonať posúdenia a vydať pokyny k tomu, ako koncepciu orientácie na výsledky prispôsobiť špecifikám Európskej územnej spolupráce; uznáva, že plnú pridanú hodnotu programov Európskej územnej spolupráce nemožno hodnotiť iba pomocou kvantitatívnych ukazovateľov, a vyzýva Komisiu, aby stanovila ďalšie kvalitatívne ukazovatele, ktoré by lepšie odrážali výsledky dosiahnuté v rámci územnej spolupráce;

10.  so znepokojením berie na vedomie neskoré prijatie programov Interreg a naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zmobilizovali úsilie v záujme ich účinného a úspešného vykonávania a odstránenia prekážok cezhraničnej spolupráce s cieľom predísť vážnym problémom, ktoré už boli zdôraznené v programovom období 2007 – 2013; vyzýva Komisiu, aby prijala všetky opatrenia potrebné na urýchlenie vykonávania programov Európskej územnej spolupráce;

11.  s poľutovaním si všíma nedostatok spoľahlivých cezhraničných údajov a dôkazov o účinnosti cezhraničnej integrácie v kontexte podávania správ o výkonnostnom rámci; preto vyzýva Komisiu, Eurostat a riadiace orgány, aby spolupracovali na stanovení spoločných hodnotiacich kritérií, spoločne koordinovali samostatnú databázu a vytyčovali metodiky cezhraničného poskytovania, využívania a výmeny spoľahlivých údajov; berie na vedomie existujúce problémy v súvislosti s vykonávaním integrovaných územných prístupov, ktoré vyplývajú z výrazne odlišnej miery oprávnenia regionálnych a miestnych orgánov členských štátov;

12.  vyzýva Komisiu, členské štáty a riadiace orgány, aby vytvárali vhodne štruktúrované monitorovacie systémy a hodnotiace plány s cieľom lepšie zhodnotiť dosiahnuté výsledky vzhľadom na ciele stratégie Európa 2020 a územnú integráciu;

Prínos k územnej súdržnosti

13.  zdôrazňuje, že Európska územná spolupráca predstavuje významný prínos k posilňovaniu cieľa územnej súdržnosti EÚ tým, že prepája rôzne odvetvové politiky na územnej úrovni; víta štúdiu Európskej siete monitorovacích centier územného plánovania a súdržnosti (ESPON) s názvom ET2050: scenáre územného vývoja a vízie pre Európu, ktorá môže slúžiť ako referenčný rámec pre ďalšie diskusie o príprave politiky súdržnosti po roku 2020;

14.  pripomína význam integrovaných územných investícií a miestneho rozvoja vedeného komunitou, ktoré sa v rámci programov Interreg na obdobie 2014 – 2020 nerealizujú v dostatočnej miere, a nabáda členské štáty, aby ich využívali vo výraznejšej miere, pričom zdôrazňuje, že si to vyžiada výraznejšiu účasť regionálnych a miestnych orgánov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pre príjemcov navrhli informačné programy a programy odbornej prípravy;

15.  zastáva názor, že nové nástroje územného rozvoja, ako sú integrované územné investície a miestny rozvoj vedený komunitou, sa môžu premietnuť do investícií do sociálnej, zdravotnej a vzdelávacej infraštruktúry, obnovy znevýhodnených mestských oblastí, tvorby pracovných miest a ostatných opatrení zameraných na zníženie izolácie migrantov a podporu ich začlenenia;

16.  odporúča, aby sa osobitná pozornosť venovala projektom, ktoré sa snažia prispôsobiť lokality a regióny novej demografickej situácii a bojovať proti nerovnostiam, ktoré z nej vyplývajú, a to prostredníctvom: 1) prispôsobenia sociálnej a mobilnej infraštruktúry demografickým zmenám a migračným tokom; 2) vytvorenia osobitných tovarov a služieb zameraných na starnúce obyvateľstvo; 3) podpory pracovných príležitostí pre starších ľudí, ženy a migrantov, ktoré prispievajú k sociálnemu začleneniu; 4) rozšírených digitálnych prepojení a vytvorenia platforiem, ktoré umožňujú a podporujú účasť občanov z izolovanejších regiónov a ich interakciu s rôznymi správnymi, sociálnymi a politickými službami orgánov na všetkých úrovniach (miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a európskej);

17.  poukazuje na úlohu Európskej územnej spolupráce v ostrovných regiónoch, najvzdialenejších regiónoch, riedko osídlených regiónoch a horských a vidieckych oblastiach, kde predstavuje dôležitý nástroj posilňovania ich regionálnej spolupráce a integrácie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť využívaniu fondov v týchto regiónoch vrátane regiónov, ktoré susedia s tretími krajinami, s cieľom zlepšiť vykonávanie cezhraničných projektov, ktoré sú financované z prostriedkov Európskej územnej spolupráce;

18.  poukazuje na vzájomné dopĺňanie Európskej územnej spolupráce a makroregionálnych stratégií pri riešení spoločných výziev vo väčších funkčných oblastiach, ako aj na pozitívnu úlohu, ktorú môžu zohrávať makroregionálne stratégie v úsilí o riešenie spoločných problémov makroregiónov;

19.  domnieva sa, že by sa malo vyvíjať úsilie o lepšiu koordináciu, synergiu a komplementárnosť cezhraničných a nadnárodných prvkov s cieľom zlepšiť spoluprácu a integráciu na širších strategických územiach; požaduje lepšiu koordináciu riadiacich orgánov a vykonávateľov makroregionálnych stratégií; vyzýva Komisiu na posilnenie spolupráce, ako aj na opätovné posilnenie prepojení a súladu programov Európskej územnej spolupráce s vnútroštátnymi a regionálnymi programami počas ich vypracúvania s cieľom podporiť komplementaritu a predchádzať prekrývaniu;

20.  konštatuje, že niektoré regióny sa boria so závažnými migračnými problémami, a preto nabáda na využívanie programov Interreg a ich urýchlené vykonávanie s cieľom reagovať, okrem iného, na výzvy súvisiace s riešením utečeneckej krízy a na výmenu osvedčených postupov medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi v pohraničných oblastiach vrátane tretích krajín, najmä prostredníctvom makroregionálnych stratégií;

Podpora výskumu a inovácií

21.  vyzdvihuje výsledky dosiahnuté v oblasti výskumu a inovácií, ako sú spoločné výskumné projekty, spolupráca výskumných ústavov a spoločností, vytvorenie medzinárodných pohraničných univerzít, cezhraničných výskumných stredísk, cezhraničných školiacich stredísk, vytváranie cezhraničných klastrov a sietí spoločností, cezhraničné inkubátory a poradenské služby pre MSP, označovanie „špičkové technológie“ na prilákanie zahraničných investorov atď.; berie na vedomie dôležitú úlohu programov Interreg pri posilňovaní konkurencieschopnosti a inovačného potenciálu regiónov prostredníctvom podpory synergií stratégií pre inteligentnú špecializáciu, spolupráce klastrov a rozvoja inovačných sietí; žiada Komisiu, aby predložila komplexný prehľad územnej spolupráce v rámci EFRR a ESF na základe spoločného strategického rámca (príloha I k nariadeniu o spoločných ustanoveniach (nariadenie (EÚ) č. 1303/2013));

22.  je si vedomý, že investície na posilnenie inteligentného rastu vrátane výskumu a inovácií predstavujú 27 % prostriedkov EFRR vyčlenených na programy cezhraničnej spolupráce na obdobie 2014 – 2020(21); berie tiež na vedomie, že 35 % rozpočtu nadnárodných programov sa používa na podporu inteligentného rastu posilňovaním výskumu a inovácií;

23.  zdôrazňuje potrebu sformovať cezhraničné prístupy k politike inovácií, napríklad spoločné výskumné programy a spoločné programy mobility, spoločné výskumné infraštruktúry, partnerstvá a siete spolupráce; upozorňuje na skutočnosť, že rozdielne právne predpisy v jednotlivých členských štátoch brzdia spoločné úsilie o cezhraničné rozšírenie výskumu a inovácie;

24.  naliehavo žiada, aby sa synergie a doplnkovosť programov a fondov vrátane európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), programu Horizont 2020, Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) atď. a ďalších fondov EÚ zameriavali na maximalizáciu kvantity, kvality a dosahu investícií do výskumu a inovácií; odporúča, aby miestne a regionálne orgány v plnej miere využili možnosti kombinovania týchto fondov na podporu MSP a projektov v oblasti výskumu a inovácie, prípadne vrátane cezhraničných projektov; vyzýva MSP, aby v plnej miere využili príležitosti, ktoré ponúkajú tieto fondy, s cieľom prispieť k vykonávaniu týchto programov Európskej územnej spolupráce;

25.  naliehavo požaduje, aby sa prijali cezhraničné stratégie inovácie a zároveň sa zaistila doplnkovosť s už existujúcimi stratégiami pre inteligentnú špecializáciu, ako aj s ďalšími existujúcimi programami a stratégiami; nabáda na posúdenie potenciálu cezhraničných synergií a mobilizáciu rôznych zdrojov financovania;

26.  domnieva sa, že finančné nástroje musia byť neoddeliteľnou súčasťou programov Európskej územnej spolupráce prostredníctvom dopĺňania grantov s cieľom podporovať prístup MSP k financovaniu, výskumu a inováciám; domnieva sa, že väčšia miera využívania finančných nástrojov by mohla pritiahnuť viac investícií na projekty Interreg, vytvárať nové pracovné miesta a umožniť dosiahnutie lepších výsledkov; pripomína zásadný význam iniciatív v oblasti technickej podpory a prispôsobenej odbornej prípravy pre dosiahnutie maximálneho prínosu využívania finančných nástrojov, dokonca aj v menej rozvinutých regiónoch;

Riadenie a koordinácia politiky

27.  pripomína, že hoci je Európska územná spolupráca plnohodnotným cieľom politiky súdržnosti od programového obdobia 2007 – 2013, v šiestej správe o súdržnosti sa jej nevenuje dostatočná pozornosť; pripomína potenciál Európskeho zoskupenia územnej spolupráce (EZÚS), a to nielen ako nástroja na podporu a presadzovanie Európskej územnej spolupráce a riadenie cezhraničných projektov, ale aj ako prostriedku, ktorý prispieva ku komplexnému integrovanému územnému rozvoju, a flexibilnej platformy pre viacúrovňové riadenie;

28.  víta zjednodušené nariadenie o EZÚS (nariadenie (EÚ) č. 1302/2013) a vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o uľahčenie vytvárania EZÚS; poukazuje však na to, že toto nariadenie nepostačuje na prekonanie všetkých existujúcich právnych prekážok cezhraničnej spolupráce; víta preto iniciatívu luxemburského predsedníctva, ktoré navrhlo osobitný právny nástroj pre pohraničné regióny, ktorý členským štátom dáva príležitosť dohodnúť sa na osobitných právnych ustanoveniach; víta iniciatívu Komisie vykonať do konca roka 2016 analýzu prekážok cezhraničnej spolupráce, ktorá sa bude venovať riešeniam a príkladom osvedčených postupov; žiada Komisiu, aby do tejto analýzy zahrnula štúdiu o potrebách pohraničných regiónov; so záujmom očakáva výsledky celoeurópskej verejnej konzultácie Komisie o zostávajúcich prekážkach cezhraničnej spolupráce, ktorá sa začala 21. septembra 2015; žiada Komisiu, aby vo svojej analýze zohľadnila odporúčania Európskeho parlamentu a výsledky verejnej konzultácie;

29.  domnieva sa, že programy Interreg by mali pri dodržiavaní programových priorít a schválenej intervenčnej logiky a ako doplnok ďalších vhodných finančných prostriedkov podporovať reakcie na záležitosti týkajúce sa migrácie a azylu a rozvíjať účinné integračné politiky; žiada o využitie otvorenosti Komisie v záujme rýchleho preskúmania a schválenia zmien operačných programov na roky 2014 – 2020 v prípadoch, keď ich členské štáty požadujú, a výlučne s cieľom riešiť naliehavé otázky utečeneckej krízy;

30.  zvažuje výraznejšie využívanie finančných nástrojov ako flexibilných mechanizmov, ktoré možno využívať spolu s grantmi; zdôrazňuje, že finančné nástroje môžu v prípade, že sa účinne uplatňujú, výrazne zvýšiť vplyv financovania; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu jasných, konzistentných a cielených pravidiel týkajúcich sa finančných nástrojov s cieľom pomôcť zjednodušiť proces prípravy a realizácie pre správcov a príjemcov finančných prostriedkov; upozorňuje na príležitosť ťažiť zo špecifických odborných znalostí a know-how prostredníctvom nástrojov finančného inžinierstva a technickej pomoci od EIB;

31.  zdôrazňuje, že v programovom období 2007 – 2013 sa dostatočne neposúdilo prípadné vzájomné dopĺňanie programov Interreg a ďalších programov, ktoré financuje EÚ; žiada o vytvorenie vhodných koordinačných mechanizmov na zabezpečenie účinnej koordinácie, doplnkovosti a synergie medzi EŠIF a inými únijnými a vnútroštátnymi nástrojmi financovania, ako je Horizont 2020, ako aj s EFSI a EIB;

32.  odporúča, aby sa do hodnotiacich plánov riadiacich orgánov zaradili priebežné hodnotenia zamerané na osobitné posúdenie účinnosti vzájomných synergií programov;

33.  zdôrazňuje rastúci význam cezhraničných pracovných trhov s obrovskou dynamikou v oblasti tvorby bohatstva a pracovných miest; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naplno využívali príležitosti, ktoré ponúkajú programy Interreg, na uľahčenie cezhraničnej pracovnej mobility, a to aj podporovaním zásady rovnakých príležitostí a poprípade aj úpravou administratívneho a sociálneho regulačného rámca, ako aj posilnením dialógu medzi všetkými úrovňami riadenia;

34.  považuje za kľúčové zvýšiť súčinnosť a komplementaritu medzi programami Európskej územnej spolupráce a službami EURES, keďže zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu v cezhraničných regiónoch s významnou mierou cezhraničného dochádzania; vyzýva členské štáty a regióny, aby v plnej miere využívali príležitosti, ktoré ponúkajú služby EURES v oblasti zamestnanosti a pracovnej mobility v celej EÚ;

35.  je presvedčený, že pre rozvoj programov Interreg má mimoriadny význam zásada viacúrovňového riadenia, zásada partnerstva a skutočné vykonávanie európskeho kódexu správania;

Zjednodušenie

36.  zdôrazňuje, že aj keď existuje samostatné nariadenie pre Európsku územnú spoluprácu, vykonávanie programov územnej spolupráce by sa malo ďalej zjednodušiť, a vyzýva skupinu na vysokej úrovni pre zjednodušenie1, aby zvážila opatrenia na zjednodušenie a zníženie administratívnej záťaže prijímateľov ešte pred legislatívnym návrhom Európskej územnej spolupráce a plánovaním programov Interreg na obdobie po roku 2020;

37.  vyzýva Komisiu, aby navrhla konkrétne opatrenia na zjednodušenie pravidiel podávania správ, vykonávanie auditov a poskytovania štátnej pomoci a aby zharmonizovala postupy; naliehavo žiada, aby sa vypracovali štandardné požiadavky pre všetky programy Interreg podľa jednotlivých zložiek;

38.  vyzýva členské štáty, aby zjednodušili svoje vnútroštátne ustanovenia a vyhýbali sa pridávaniu povinností nad rámec požiadaviek (tzv. pozlacovaniu); naliehavo žiada, aby sa realizovala elektronická súdržnosť a zracionalizovali sa administratívne postupy;

39.  zdôrazňuje, že sa musí rozšíriť a zjednodušiť úprava účasti občianskej spoločnosti a súkromných subjektov, a to vždy so zreteľom na potrebu transparentnosti a zodpovednosti; poukazuje na to, že vytváranie verejno-súkromných partnerstiev by mohlo ponúkať celý rad potenciálnych výhod, ale zahŕňa aj riziko konfliktu záujmov, ktorý by sa mohol primerane vyriešiť prostredníctvom nástrojov záväzného a nezáväzného práva; vyzýva Komisiu, aby včas poskytovala ucelené a jasné usmernenia k uplatňovaniu finančných nástrojov v programoch Európskej územnej spolupráce;

40.  zdôrazňuje, že všetky zjednodušenia týkajúce sa programov rastu a zamestnanosti sa musia vzťahovať aj na programy Interreg;

41.  zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť mechanizmy na monitorovanie príjemcov v rámci zjednodušujúcich opatrení;

42.  domnieva sa, že prioritou by malo byť spojenie síl na mieste a posilnenie vzájomnej dôvery medzi subjektmi naprieč hranicami, pričom finančné nástroje môžu v tomto úsilí poskytnúť cennú pomoc;

Budúce odporúčania

43.  domnieva sa, že Európska územná spolupráca preukázala svoju účinnosť a je potrebné ďalej rozvíjať jej potenciál; vyzdvihuje jej potenciál, ktorý siaha nad rámec regionálnej politiky, napr. v oblastiach jednotného trhu, digitálnej agendy, zamestnanosti, mobility, energetiky, výskumu, vzdelávania, kultúry, zdravia a životného prostredia, a preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili zachovanie Európskej územnej spolupráce ako dôležitého nástroja, prisúdili jej výraznejšiu úlohu v rámci politiky súdržnosti po roku 2020 a výrazne zvýšili je rozpočet;

44.  domnieva sa, že by sa mala zachovať základná filozofia spolupráce a súčasná štruktúra Európskej územnej spolupráce vrátane súladu so zásadou hlavného prijímateľa, ako aj dôraz na cezhraničný aspekt; vyzýva Komisiu, aby vychádzajúc zo skúseností svojej 25-ročnej histórie analyzovala možný vývoj súboru harmonizovaných kritérií, a to nielen na základe počtu obyvateľstva, ale aj na základe sociálno-ekonomických a územných špecifík;

45.  zdôrazňuje význam cezhraničnej spolupráce na vonkajších hraniciach EÚ v rámci nástroja predvstupovej pomoci a nástroja európskeho susedstva; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že osvedčené postupy, ktoré umožňujú zníženie administratívnej záťaže pre príjemcov programov Interreg, sa budú môcť uplatňovať aj na programy vykonávané na vonkajších hraniciach EÚ;

46.  pripomína potenciál miestnej spolupráce medzi občanmi, ktorý ponúka tzv. fond malých projektov, v súvislosti so sumami na malé projekty a mikroprojekty na podporu občianskej angažovanosti, s osobitným zreteľom na malé projekty cezhraničnej spolupráce medzi susediacimi pohraničnými oblasťami; žiada, aby sa podporovalo financovanie takýchto projektov, a pripomína, že si to bude vyžadovať ďalšie úsilie, pokiaľ ide o zjednodušenie a flexibilitu;

47.  nabáda k tomu, aby sa spoločne stanovili stratégie pre pohraničné oblasti, a tak sa oživil integrovaný a udržateľný územný rozvoj, pričom by sa mali cezhranične vykonávať a šíriť integrované prístupy a harmonizovať administratívne postupy a právne ustanovenia; konštatuje, že je dôležité podporiť vyvážený územný rozvoj v regiónoch;

48.  zastáva názor, že väčšia pozornosť by sa mala venovať podpore cezhraničnej spolupráce medzi horskými pohraničnými oblasťami s uprednostnením vidieckych oblastí;

49.  zdôrazňuje, že kultúrna spolupráca by mala byť jedným z cieľov Európskej územnej spolupráce; domnieva sa preto, že by sa mala väčšmi podporiť spolupráca v oblasti kultúry a vzdelávania medzi cezhraničnými oblasťami, ktoré majú spoločné kultúrne a jazykové dedičstvo;

50.  vyzýva regionálne a miestne orgány, aby zohrávali väčšiu, dôležitejšiu úlohu pri navrhovaní, riadení a vyhodnocovaní Európskej územnej spolupráce, najmä pokiaľ ide o cezhraničnú spoluprácu, so zreteľom na skutočnosť, že niektoré regióny už majú takéto právomoci;

51.  vyzýva Komisiu, aby zvážila úlohu finančných nástrojov ako doplnku ku grantom; považuje za zásadné užšie spolupracovať s EIB na podpore MSP a mobilizácii finančných a technických poznatkov Komisie aj EIB ako katalyzátor pre investície; vyzýva Komisiu a EIB, aby zosúladili finančné nástroje s cieľmi územnej spolupráce;

52.  vyzýva Komisiu, členské štáty, a riadiace orgány, aby zvážili návrh luxemburského predsedníctva na vytvorenie nového právneho nástroja pre politiku súdržnosti po roku 2020 na základe výsledkov hodnotení ex post, vykonávania programov na obdobie 2014 – 2020 a primeraného posúdenia vplyvu;

53.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v roku 2016 iniciovali štruktúrovanú diskusiu o budúcnosti Európskej územnej spolupráce po roku 2020 na úrovni EÚ a za účasti viacerých zainteresovaných strán s cieľom pripraviť politiku súdržnosti na obdobie po roku 2020; zdôrazňuje, že táto diskusia by sa v prvom rade mala zaoberať záležitosťami, ktoré sa týkajú štruktúry Európskej územnej spolupráce, postupu pre prideľovanie programových rozpočtov a tiež práce na nových mechanizmoch, aby sa zabezpečilo širšie uplatňovanie koncepcie orientácie na výsledky; naliehavo vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s Výborom regiónov a s príslušnými aktérmi občianskej spoločnosti a regionálnymi aktérmi;

54.  žiada o územnú víziu EÚ založenú na Zelenej knihe o územnej súdržnosti (COM(2008)0616) a poznamenáva, že budúca Biela kniha o územnej súdržnosti by takisto mohla byť dôležitá pre nasledujúce programové obdobie po roku 2020;

Zvyšovanie informovanosti verejnosti a zviditeľňovanie

55.  vyjadruje poľutovanie nad nízkou informovanosťou verejnosti o programoch Európskej územnej spolupráce a ich nedostatočnou viditeľnosťou a žiada, aby sa efektívnejšie informovalo o ich cieľoch, možnostiach, ktoré ponúkajú, a kanáloch, prostredníctvom ktorých sa projekty môžu realizovať, a následne o výsledkoch zavŕšených projektov; vyzýva Komisiu, členské štáty a riadiace orgány, aby vytvorili mechanizmus a rozsiahle inštitucionalizované platformy spolupráce s cieľom zvýšiť viditeľnosť a informovanosť; vyzýva Komisiu, aby zmapovala doterajšie úspechy programov a projektov Európskej územnej spolupráce a obsiahlo o nich informovala;

56.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali úlohu, ktorú môže zohrávať EZÚS ako nástroj na účinnejšie napĺňanie miestnych potrieb v cezhraničných regiónoch;

57.  uznáva dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú miestne subjekty a podpora pri príprave projektov, a vyzýva riadiace orgány, aby posilnili existujúce propagačné nástroje, ako sú regionálne kontaktné miesta;

58.  konštatuje, že dobrá spolupráca medzi Európskou komisiou, EIB a miestnymi a regionálnymi orgánmi je nevyhnutná na zabezpečenie úspešného využívania finančných nástrojov na územný rozvoj a celú politiku súdržnosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné zintenzívniť výmenu skúseností a poznatkov medzi Európskou komisiou a EIB na jednej strane a miestnymi a regionálnymi orgánmi na strane druhej;

59.  uznáva význam úlohy, ktorú zohráva územné (terénne) oživenie, šírenie informácií, zvyšovanie informovanosti na miestnej úrovni a podpora projektov, a preto vyzýva riadiace orgány, aby posilnili užitočné nástroje, ako sú územné kontaktné miesta;

60.  požaduje lepšiu koordináciu medzi Komisiou, riadiacimi orgánmi a všetkými zainteresovanými stranami s cieľom poskytnúť kritickú analýzu tematických výsledkov projektov s dôrazom tak na úspešné realizácie, ako aj na nedostatky, vydať odporúčania na obdobie po roku 2020 a zároveň zabezpečiť transparentnosť a blízkosť k občanom;

o
o   o

61.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289.
(3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259.
(4) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 303.
(5) Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 95.
(6) Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 11.
(7) Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 27.
(8) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(9) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(10) Prijaté texty, P7_TA(2014)0015.
(11) Prijaté texty, P8_TA(2014)0068.
(12) Prijaté texty, P8_TA(2015)0308.
(13) Prijaté texty, P8_TA(2015)0384.
(14) Prijaté texty, P8_TA(2015)0419.
(15) Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1.
(16) http://www.dat.public.lu/eu-presidency/Events/Informal-Ministerial-Meetings-on-Territorial-Cohesion-and-Urban-Policy-_26-27-November-2015_-Luxembourg-City_/Material/IMM-Territorial-_LU-Presidency_---Input-Paper-Action-3.pdf
(17) Tlačová správa Komisie IP/15/5686.
(18) Flash Eurobarometer 422 – Cezhraničná spolupráca v EÚ.
(19) http://cor.europa.eu/en/documentation/studies/Documents/EGTC_MonitoringReport_2014.pdf
(20) Príloha I (Európska územná spolupráca/Interreg) k oznámeniu Komisie s názvom Investovanie do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov.
(21) Príloha I (Európska územná spolupráca/Interreg) k oznámeniu Komisie s názvom Investovanie do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov.


Vyšetrovanie merania emisií v automobilovom priemysle
PDF 250kWORD 63k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2016 o vyšetrovaní vo veci merania emisií v automobilovom priemysle (2016/2090(INI))
P8_TA(2016)0322A8-0246/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 226 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie 95/167/ES, Euratom, ESUO z 19. apríla 1995 o podrobných ustanoveniach upravujúcich výkon vyšetrovacích právomocí Európskeho parlamentu(1),

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie (EÚ) 2016/34 zo 17. decembra 2015 o zriadení, pôsobnosti, počte členov a dobe trvania vyšetrovacieho výboru vo veci merania emisií v automobilovom priemysle(2),

–  so zreteľom na článok 198 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na predbežnú správu Vyšetrovacieho výboru vo veci merania emisií v automobilovom odvetví (A8-0246/2016),

A.  keďže článok 226 ZFEÚ poskytuje právny základ na to, aby Európsky parlament zriadil dočasný vyšetrovací výbor na vyšetrovanie prípadov údajného porušenia alebo nesprávneho úradného postupu pri uplatňovaní práva Únie bez toho, aby tým boli dotknuté právomoci vnútroštátnych súdov a súdov Únie, a keďže to predstavuje významný prvok kontrolných právomocí Európskeho parlamentu;

B.  keďže Európsky parlament na základe návrhu Konferencie predsedov 17. decembra 2015 rozhodol o zriadení vyšetrovacieho výboru na vyšetrovanie údajných nedostatkov pri uplatňovaní právnych predpisov Únie týkajúcich sa merania emisií v automobilovom priemysle, a že výbor predloží všetky odporúčania, ktoré považuje za nevyhnutné v tejto veci;

C.  keďže vyšetrovací výbor funguje na základe pracovného plánu, ktorý zahrnuje:

   program vypočutia pozvaných svedkov a odborníkov v záujme získania dôležitých ústnych dôkazov;
   žiadosti o písomný dôkaz od svedkov alebo expertov pozvaných na vypočutia;
   žiadosti o dokumenty v záujme získania dôležitých písomných dôkazov od Komisie, orgánov členských štátov a ďalších dôležitých subjektov;
   dve služobné cesty na získanie informácií priamo na mieste;
   brífingy a štúdie zadané v rámci jeho rozpočtu na odborné posudky;
   formálne písomné stanovisko právnej služby Európskemu parlamentu, čo sa týka pozývania hostí, ktorí môžu vystupovať ako svedkovia v rámci súdnych konaní;

D.  keďže vyšetrovací výbor rozoslal členským štátom, inštitúciám Únie a ďalším orgánom rozličné dotazníky a na svojej internetovej stránke zverejnil výzvu na predloženie dôkazov;

E.  keďže výsledky pokračujúceho vyšetrovania by mohli predstavovať pridanú hodnotu rámca Únie na typové schvaľovanie;

F.  keďže Európsky parlament v rozhodnutí zo 17. decembra 2015 požiadal, aby vyšetrovací výbor predložil predbežnú správu do šiestich mesiacov od začiatku činnosti;

G.  keďže vyšetrovací výboru má taký charakter, ktorý mu nedovoľuje, aby predkladal konečné závery vyplývajúce z vyšetrovania skôr, než zváži, či sa jeho mandát naplnil; keďže je preto predčasné, aby výbor v rámci tejto predbežnej správy predkladal zistenia týkajúce sa rozličných hľadísk jeho mandátu;

H.  keďže ústne a písomné dôkazy, ktoré výbor získal a preskúmal, potvrdzujú potrebu ďalšieho vyšetrovania všetkých bodov, ktoré obsahuje jeho mandát;

1.  nabáda vyšetrovací výbor, aby pokračoval v práci a v plnej miere vykonával mandát, ktorý mu dal Európsky parlament na základe rozhodnutia zo 17. decembra 2015, a podporuje všetky opatrenia a iniciatívy vedúce k naplneniu mandátu;

2.  žiada Konferenciu predsedov a Predsedníctvo, aby podporili všetky opatrenia potrebné na to, aby vyšetrovací výbor mohol plniť svoj mandát, najmä čo sa týka povolenia na organizovanie vypočutí a mimoriadnych stretnutí, náhrad výdavkov na znalcov a svedkov, služobných ciest a iných technických prostriedkov ktoré sú riadne odôvodnené;

3.  žiada Komisiu, aby zabezpečila urýchlenú podporu a plnú transparentnosť v rámci pomoci práci vyšetrovacieho výboru a plne rešpektovala zásadu lojálnej spolupráce, pričom zabezpečí všetku možnú technickú a politickú podporu, najmä rýchlejším predkladaním požadovanej dokumentácie; očakáva úzku spoluprácu príslušných súčasných komisárov a generálnych riaditeľstiev, ako aj tých, ktorí niesli zodpovednosť v predchádzajúcich obdobiach; žiada členské štáty, aby plne rešpektovali zásadu lojálnej spolupráce a aby poskytli vyšetrovaciemu výboru potrebnú technickú a politickú podporu, najmä tým, že umožnia Komisii, aby rýchlejšie predkladala požadované dokumenty, a ak si predloženie dokladov vyžaduje súhlas členských štátov, zrýchlením ich interných postupov na udelenie tohto súhlasu;

4.  požaduje, aby vlády, parlamenty a príslušné orgány členských štátov pomáhali vyšetrovaciemu výboru pri plnení jeho úlohách a aby plne rešpektovali zásadu lojálnej spolupráce stanovenú v právnych predpisoch Únie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES L 113, 19.5.1995, s. 2.
(2) Ú. v. EÚ L 10, 15.1.2016, s. 13.


Žiadosť o zbavenie imunity Istvána Ujhelyiho
PDF 252kWORD 62k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2016 o žiadosti o zbavenie imunity Istvána Ujhelyiho (2015/2237(IMM))
P8_TA(2016)0323A8-0229/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť o zbavenie imunity Istvána Ujhelyiho na základe rozsudku Ústredného obvodného súdu v Pešti (Maďarsko) z 26. novembra 2014 v súvislosti s prebiehajúcim trestným konaním pred týmto súdom, ktorú 15. júla 2015 predložil stály predstaviteľ Maďarska a ktorá bola oznámená na plenárnej schôdzi 7. septembra 2015,

–  po vypočutí Istvána Ujhelyiho 28. januára 2016 v súlade s článkom 9 ods. 5 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010, 6. septembra 2011 a 17. januára 2013(1),

–  so zreteľom na článok 4 ods. 2 základného zákona Maďarska,

–  so zreteľom na článok 10 ods. 2 maďarského zákona LVII z roku 2004 o právnom postavení maďarských poslancov Európskeho parlamentu,

–  so zreteľom na článok 74 ods. 3 a článok 79 ods. 2 maďarského zákona XXXVI z roku 2012 o Národnom zhromaždení,

–  so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0229/2016),

A.  keďže Ústredný obvodný súd v Pešti v súvislosti s konaním, ktoré pred ním prebieha, požiadal o zbavenie parlamentnej imunity poslanca Európskeho parlamentu Istvána Ujhelyiho;

B.  keďže žiadosť súdu sa týka trestného konania v súvislosti s trestným činom ohovárania, ktorého sa mal István Ujhelyi dopustiť 25. apríla 2014 vyhláseniami na adresu osoby v Maďarsku;

C.  keďže podľa článku 8 protokolu č. 7 poslanci Európskeho parlamentu nepodliehajú žiadnej forme vyšetrovania, zadržania alebo súdneho stíhania vo vzťahu k vyjadreným názorom alebo hlasovaniu pri výkone svojich úloh;

D.  keďže podľa článku 9 protokolu č. 7 poslanci požívajú v priebehu zasadnutia Európskeho parlamentu na území ich vlastného štátu imunitu priznanú členom ich parlamentu;

E.  keďže podľa článku 4 ods. 2 základného zákona Maďarska poslanci parlamentu majú nárok na imunitu a odmeňovanie s cieľom podporiť ich nezávislosť;

F.  keďže podľa článku 10 ods. 1 maďarského zákona LVII z roku 2004 o právnom postavení maďarských poslancov Európskeho parlamentu títo poslanci požívajú rovnaký stupeň imunity ako poslanci maďarského parlamentu;

G.  keďže podľa článku 74 ods. 3 maďarského zákona XXXVI z roku 2012 o Národnom zhromaždení pred podaním obžaloby predkladá predsedovi parlamentu návrh na zbavenie imunity generálny prokurátor, pričom po podaní obžaloby predkladá tento návrh súd;

H.  keďže podľa článku 79 ods. 2 maďarského zákona XXXVI z roku 2012 o Národnom zhromaždení osoba zaregistrovaná ako kandidát do volieb za poslanca požíva rovnakú imunitu ako poslanec, takže na vyhlásenia urobené 25. apríla 2014 by sa mala vzťahovať absolútna imunita maďarského parlamentu, s tým rozdielom, že o zbavení imunity v tomto prípade rozhoduje Národná volebná komisia a každý návrh na zbavenie imunity sa predkladá predsedovi Národnej volebnej komisie;

I.  keďže predmetné vyhlásenia boli urobené 25. apríla 2014, v čase, keď István Ujhelyi nebol poslancom Európskeho parlamentu, ale poslancom národného parlamentu;

J.  keďže obvinenia voči Istvánovi Ujhelyimu sa netýkajú vyjadrovania jeho názorov alebo jeho hlasovania pri výkone úloh poslanca Európskeho parlamentu a keďže absolútna imunita podľa článku 8 protokolu č. 7 sa preto neuplatňuje;

1.  rozhodol zbaviť Istvána Ujhelyiho imunity;

2.  poveruje svojho predsedu, aby ihneď postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru príslušnému maďarskému orgánu.

(1) Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 1964, Wagner/Fohrmann a Krier, C-101/63, ECLI:EÚ:C:1964:28; rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Wybot/Faure a iní, C-149/85, ECLI:EÚ:C:1986:310; rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440; rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: C-542/09, EU:C:2011:543. rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23.


Žiadosť o ochranu výsad a imunít Rosaria Crocettu
PDF 250kWORD 62k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2016 o žiadosti o ochranu výsad a imunít Rosaria Crocettu (2016/2015(IMM))
P8_TA(2016)0324A8-0230/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť Rosaria Crocettu o ochranu svojich výsad a imunít, ktorú podal 7. januára 2016 v súvislosti s trestným konaním pred tretím trestným senátom v Palerme (Taliansko) pod referenčným číslom RGNR č. 20445/2012 a ktorá bola oznámená na plenárnej schôdzi 21. januára 2016,

–  po vypočutí Rosaria Crocettu v súlade s článkom 9 ods. 5 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010, 6. septembra 2011 a 17. januára 2013(1),

–  so zreteľom na článok 595 talianskeho trestného zákonníka,

–  so zreteľom na článok 5 ods. 2 a články 7 a 9 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0230/2016),

A.  keďže bývalý poslanec Európskeho parlamentu Rosario Crocetta požiadal o ochranu svojej poslaneckej imunity v súvislosti s prebiehajúcim trestným konaním pred tretím trestným senátom v Palerme; keďže podľa oznámenia prokuratúry sa pán Crocetta údajne dopustil ohovárania, ktoré sa podľa článku 595 talianskeho trestného zákonníka považuje za trestný čin;

B.  keďže podľa článku 8 protokolu č. 7 poslanci Európskeho parlamentu nepodliehajú žiadnej forme vyšetrovania, zadržania alebo súdneho stíhania vo vzťahu k vyjadreným názorom alebo hlasovaniu pri výkone svojich úloh; keďže takúto imunitu, ktorá chráni slobodu prejavu a nezávislosť poslancov Európskeho parlamentu, treba považovať za absolútnu imunitu, ktorá bráni akémukoľvek súdnemu konaniu vo vzťahu k vyjadreným názorom a hlasovaniu pri výkone ich poslaneckých funkcií(2);

C.  keďže Súdny dvor uviedol, že na to, aby sa na názor vzťahovala imunita, musí ho poslanec Európskeho parlamentu vyjadriť pri výkone svojej funkcie, čo implikuje súvislosť medzi vyjadreným názorom a parlamentnou funkciou; keďže táto súvislosť musí byť priama a zrejmá(3);

D.  keďže Rosario Crocetta bol v čase, keď urobil príslušné vyhlásenie, poslancom Európskeho parlamentu;

E.  keďže z histórie pôsobenia pána Crocettu v Európskom parlamente vyplýva, že bol vždy veľmi aktívny v boji proti organizovanej trestnej činnosti a jej vplyvu na Úniu a jej členské štáty; keďže upozorňoval aj na vplyv, ktorý má systematická korupcia na politiku a ekonomiku, najmä pokiaľ ide o verejné obstarávanie v oblasti politiky životného prostredia;

F.  keďže skutočnosti tohto prípadu, ako vyplýva z dokumentov poskytnutých Výboru pre právne veci a z vypočutia pred týmto výborom, ukazujú na to, že vyhlásenia pána Crocettu majú priamu a zjavnú súvislosť s výkonom poslaneckej funkcie;

G.  keďže sa preto usudzuje, že Rosario Crocetta konal v rámci výkonu povinností poslanca Európskeho parlamentu;

1.  rozhodol ochrániť výsady a imunity Rosaria Crocettu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby ihneď postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru príslušným orgánom Talianskej republiky a Rosariovi Crocettovi.

(1) Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 1964, Wagner/Fohrmann a Krier, C-101/63, ECLI:EÚ:C:1964:28; rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Wybot/Faure a iní, C-149/85, ECLI:EÚ:C:1986:310; rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440; rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EU:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23.
(2) Spojené veci C-200/07 a C-201/07 Marra, citované vyššie, odsek 27.
(3) Vec C-163/10 Patriciello, citovaná vyššie, odseky 33 a 35.


Žiadosť o zbavenie imunity Sotiriosa Zarianopoulosa
PDF 250kWORD 61k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2016 o žiadosti o zbavenie imunity Sotiriosa Zarianopoulosa (2016/2083(IMM))
P8_TA(2016)0325A8-0233/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť o zbavenie imunity Sotiriosa Zarianopoulosa, ktorú 28. marca 2016 podal prokurátor Gréckeho najvyššieho súdu v súvislosti s konaním pripravovaným prokurátorom pre prečiny v Solúne (spis ABM A2015/1606) a ktorá bola oznámená na plenárnej schôdzi 27. apríla 2016,

–  so zreteľom na skutočnosť, že Sotirios Zarianopoulos sa vzdal svojho práva na vypočutie v súlade s článkom 9 ods. 5 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010, 6. septembra 2011 a 17. januára 2013(1),

–  so zreteľom na článok 62 Ústavy Helénskej republiky,

–  so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0233/2016),

A.  keďže prokurátor Gréckeho najvyššieho súdu v súvislosti s  konaním vo veci údajného prečinu požiadal o zbavenie imunity poslanca Európskeho parlamentu Sotiriosa Zarianopoulosa;

B.  keďže podľa článku 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie požívajú poslanci Európskeho parlamentu na území svojho vlastného štátu imunity priznané členom parlamentu daného štátu;

C.  keďže podľa článku 62 Ústavy Helénskej republiky nemôže byť žiadny poslanec počas svojho funkčného obdobia trestne stíhaný, zatknutý, uväznený alebo vystavený iným obmedzeniam bez súhlasu Gréckeho parlamentu;

D.  keďže grécke orgány navrhujú trestne stíhať Sotiriosa Zarianopoulosa za nesplnenie právnych povinností spolu s ďalšími osobami;

E.  keďže navrhované trestné stíhanie sa týka vydania v roku 2011 údajne nezákonného povolenia na obsadenie verejného priestoru mestskou radou v Solúne, a to na účely zriadenia terás na chodníkoch pre chodcov, a keďže Sotirios Zarianopoulos má byť stíhaný ako bývalý člen tejto mestskej rady;

F.  keďže navrhované stíhanie nemá žiadnu súvislosť s postavením Sotiriosa Zarianopoulosa ako poslanca Európskeho parlamentu, ale súvisí s jeho predchádzajúcim mandátom člena mestskej rady v Solúne;

G.  keďže navrhované trestné stíhanie sa netýka názorov vyjadrených alebo hlasov odovzdaných pri výkone funkcie poslanca Európskeho parlamentu v zmysle článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie;

H.  keďže neexistuje žiadny dôvod domnievať sa, že navrhované trestné stíhanie by vychádzalo zo zámeru poškodiť politickú činnosť poslanca (fumus persecutionis), a navyše sa trestné stíhanie týka všetkých vtedajších členov mestskej rady;

1.  rozhodol zbaviť Sotiriosa Zarianopoulosa imunity;

2.  poveruje svojho predsedu, aby ihneď postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru gréckym orgánom.

(1) Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 1964, Wagner/Fohrmann a Krier, C-101/63, ECLI:EÚ:C:1964:28; rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Wybot/Faure a iní, C-149/85, ECLI:EÚ:C:1986:310; rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440; rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EU:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23.


Dohoda medzi EÚ a Čínou týkajúca sa pristúpenia Chorvátska ***
PDF 249kWORD 56k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzatvorení Dohody vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Čínskou ľudovou republikou v zmysle článku XXIV: 6 a článku XXVIII Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) 1994, ktorá sa týka zmeny koncesií v listine Chorvátskej republiky v rámci jej pristúpenia k Európskej únii (15561/2015 – C8-0158/2016 – 2015/0298(NLE))
P8_TA(2016)0326A8-0231/2016

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (15561/2015),

–  so zreteľom na dohodu vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Čínskou ľudovou republikou v zmysle článku XXIV: 6 a článku XXVIII Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) 1994, ktorá sa týka zmeny koncesií v listine Chorvátskej republiky v rámci jej pristúpenia k Európskej únii (15562/2015),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 207 ods. 4 prvým pododsekom a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0158/2016),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0231/2016),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Čínskej ľudovej republiky.


Dohoda medzi EÚ a Uruguajom týkajúca sa pristúpenia Chorvátska ***
PDF 249kWORD 56k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Uruguajskou východnou republikou podľa článku XXIV:6 a článku XXVIII Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) 1994, ktorá sa týka zmeny koncesií v listine Chorvátskej republiky v rámci jej pristúpenia k Európskej únii (06870/2016 – C8-0235/2016 – 2016/0058(NLE))
P8_TA(2016)0327A8-0241/2016

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (06870/2016),

–  so zreteľom na návrh dohody vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Uruguajskou východnou republikou podľa článku XXIV:6 a článku XXVIII Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) 1994, ktorá sa týka zmeny koncesií v listine Chorvátskej republiky v rámci jej pristúpenia k Európskej únii (06871/2016),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 207 ods. 4 prvým pododsekom a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0235/2016),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0241/2016),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Uruguajskej východnej republiky.


Vymenovanie člena Dvora audítorov – Lazaros Stavrou Lazarou
PDF 240kWORD 56k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2016 o návrhu na vymenovanie Lazarosa Stavroua Lazaroua za člena Dvora audítorov (C8-0190/2016 – 2016/0807(NLE))
P8_TA(2016)0328A8-0258/2016

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 286 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0190/2016),

–  so zreteľom na článok 121 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0258/2016),

A.  keďže Výbor pre kontrolu rozpočtu posúdil kvalifikáciu navrhovaného kandidáta, najmä pokiaľ ide o podmienky uvedené v čl. 286 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

B.  keďže Výbor pre kontrolu rozpočtu na svojej schôdzi 5. septembra 2016 vypočul kandidáta Rady na člena Dvora audítorov;

1.  súhlasí s návrhom Rady vymenovať Lazarosa Stavroua Lazaroua za člena Dvora audítorov;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a pre informáciu Dvoru audítorov, ako aj ostatným inštitúciám Európskej únie a kontrolným orgánom členských štátov.


Vymenovanie člena Dvora audítorov – João Alexandre Tavares Gonçalves de Figueiredo
PDF 245kWORD 55k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2016 o návrhu na vymenovanie Joãa Alexandreho Tavaresa Gonçalvesa de Figueireda za člena Dvora audítorov (C8-0260/2016 – 2016/0809(NLE))
P8_TA(2016)0329A8-0259/2016

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 286 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0260/2016),

–  so zreteľom na článok 121 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0259/2016),

A.  keďže Výbor pre kontrolu rozpočtu posúdil kvalifikáciu navrhovaného kandidáta, najmä pokiaľ ide o podmienky uvedené v článku 286 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

B.  keďže Výbor pre kontrolu rozpočtu na svojej schôdzi 5. septembra 2016 vypočul kandidáta Rady na člena Dvora audítorov;

1.  súhlasí s návrhom Rady vymenovať Joãa Alexandreho Tavaresa Gonçalvesa de Figueireda za člena Dvora audítorov;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a pre informáciu Dvoru audítorov, ako aj ostatným inštitúciám Európskej únie a kontrolným orgánom členských štátov.


Vymenovanie člena Dvora audítorov – Leo Brincat
PDF 239kWORD 55k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2016 o návrhu na vymenovanie Lea Brincata za člena Dvora audítorov (C8-0185/2016 – 2016/0806(NLE))
P8_TA(2016)0330A8-0257/2016

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 286 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0185/2016),

–  so zreteľom na článok 121 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0257/2016),

A.  keďže Výbor Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu posúdil kvalifikáciu navrhovaného kandidáta, najmä pokiaľ ide o podmienky uvedené v článku 286 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

B.  keďže Výbor pre kontrolu rozpočtu na svojej schôdzi 5. septembra 2016 vypočul kandidáta Rady na člena Dvora audítorov;

1.  nesúhlasí s návrhom Rady vymenovať Lea Brincata za člena Dvora audítorov a žiada Radu, aby stiahla svoj návrh a aby mu predložila nový;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a pre informáciu Dvoru audítorov, ako aj ostatným inštitúciám Európskej únie a kontrolným orgánom členských štátov.


Štatistika o zahraničnom obchode s nečlenskými krajinami (delegované a vykonávacie právomoci) ***II
PDF 247kWORD 57k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2016 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 471/2009 o štatistike Spoločenstva o zahraničnom obchode s nečlenskými krajinami, pokiaľ ide o prenesenie delegovaných a vykonávacích právomocí na Komisiu s cieľom prijať určité opatrenia (08536/1/2016 – C8-0226/2016 – 2013/0279(COD))
P8_TA(2016)0331A8-0240/2016

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (08536/1/2016 – C8-0226/2016),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(1) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0579),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 76 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0240/2016),

1.  schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

2.  konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

3.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

4.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Prijaté texty, 12.3.2014, P7_TA(2014)0226.


Štatistika cien zemného plynu a elektriny ***I
PDF 326kWORD 59k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2016 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskej štatistike cien zemného plynu a elektriny a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/92/ES o postupe Spoločenstva na zlepšenie transparentnosti cien plynu a elektrickej energie účtovaných priemyselným koncovým odberateľom (COM(2015)0496 – C8-0357/2015 – 2015/0239(COD))
P8_TA(2016)0332A8-0184/2016

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0496),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 338 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0357/2015),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 22. júna 2016, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0184/2016),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. septembra 2016 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/... o európskej štatistike cien zemného plynu a elektriny a o zrušení smernice 2008/92/ES

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2016/1952.)


Smerom k novej koncepcii trhu s energiou
PDF 356kWORD 147k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2016 o novej koncepcii trhu s energiou (2015/2322(INI))
P8_TA(2016)0333A8-0214/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej články 144 a 194,

–  so zreteľom na parížsku dohodu z decembra 2015 uzavretej na 21. konferencii strán (COP 21) Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. decembra 2011 s názvom Plán postupu v energetike do roku 2050 (COM(2011)0885),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. novembra 2013 s názvom Realizácia vnútorného trhu s elektrickou energiou a čo najefektívnejšie využívanie verejnej intervencie (C(2013)7243) a na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Primeranosť výroby na vnútornom trhu s elektrickou energiou – usmernenie o verejnej intervencii (SWD(2013)0438),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. apríla 2014 s názvom Usmernenie o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky 2014 – 2020(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. decembra 2014 s názvom Pracovný program Komisie na rok 2015 – Nový začiatok (COM(2014)0910),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. júla 2015 s názvom Vytváranie nového prístupu s dôrazom na spotrebiteľov energie (COM(2015)0339),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. februára 2015 s názvom Balík pre energetickú úniu – Rámcová stratégia odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy (COM(2015)0080),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. februára 2015 s názvom Dosiahnutie cieľa prepojenia súčasných elektrizačných sústav na úrovni 10 % – príprava elektrizačnej sústavy Európy na rok 2020“ (COM(2015)0082),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. júla 2015 s názvom Otvorenie verejnej konzultácie o novej koncepcii trhu s energiou (COM(2015)0340),

–  so zreteľom na závery zasadnutia Rady z 23. a 24. októbra 2014 o rámci politiky v oblasti klímy a energetiky do roku 2030,

–  so zreteľom na závery zasadnutia Rady z 19. marca 2015 o energetickej únii,

–  so zreteľom na závery zasadnutia Rady z 26. novembra 2015 o systéme riadenia energetickej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa zriaďuje Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky(2),

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 714/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do sústavy pre cezhraničné výmeny elektriny, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1228/2003(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 zo 17. apríla 2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES a menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 713/2009, (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009(4),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 (smernica o nekalých obchodných praktikách)(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 256/2014 z 26. februára 2014 o povinnosti oznamovať Komisii investičné projekty v oblasti energetickej infraštruktúry v rámci Európskej únie, ktorým sa nahrádza nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 617/2010 a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 736/96(6),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/89/ES z 18. januára 2006 o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektrickej energie a investícií do infraštruktúry(7),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES(8),

–  so zreteľom na tretí energetický balík,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2008 s názvom Smerom k Európskej charte práv spotrebiteľov energie(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2013 o Pláne postupu v energetike do roku 2050(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2014 o miestnych a regionálnych dôsledkoch vývoja inteligentných sietí(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. októbra 2015 o správe Smerom k novej medzinárodnej dohody o klíme, ktorá sa má podpísať v Paríži(12),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES(13),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2013 o zabezpečení fungovania vnútorného trhu s energiou(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2015 o správe s názvom Na ceste k európskej energetickej únii(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2015 o dosiahnutí miery prepojenia elektrických sietí na úrovni 10 % – príprava európskych elektrických sietí na rok 2020(17),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0214/2016),

A.  keďže plány Komisie, pokiaľ ide o trh s elektrickou energiou, musia viesť k skutočnej zmene trhu, prispieť k efektívnosti, bezpečnosti dodávok, rozvoju obnoviteľných zdrojov energie a prepojovacích vedení a musia zaistiť dokončenie európskeho vnútorného trhu s elektrickou energiou;

B.  keďže integrácia energetických trhov spolu s integráciou všetkých trhových hráčov vrátane výrobcov-spotrebiteľov prispeje k dosiahnutiu cieľa zmluvy v podobe bezpečného, cenovo dostupného, efektívneho a ekologického zásobovania energiou;

C.  keďže v záujme dosiahnutia klimatických a energetických cieľov bude energetický systém budúcnosti potrebovať väčšiu mieru pružnosti, čo si vyžaduje investície do všetkých štyroch riešení pružnosti: pružná výroba, rozvoj siete, pružnosť dopytu a skladovanie;

D.  keďže viac než polovica elektrickej energie sa v EÚ vyrába bez produkcie skleníkových plynov;

E.  keďže pri integrácii trhov s elektrickou energiou sa musí dodržať článok 194 ZFEÚ, podľa ktorého má európska politika v oblasti energetiky zabezpečovať fungovanie trhu v oblasti energetiky a bezpečnosť dodávok a presadzovať úspory z energetickej efektívnosti, vývoj obnoviteľných zdrojov energie a prepájanie energetických sietí; keďže stanovenie energetického mixu členských štátov a podmienky, ktorými sa riadi využívanie energetických zdrojov, zostávajú naďalej vo vnútroštátnej právomoci;

F.  keďže pozitívne skúsenosti mnohostrannej spolupráce slúžia ako príklad silnejšej regionálnej zodpovednosti za trh (napr. regionálne iniciatívy bezpečnostnej koordinácie (RSCI) ako stredisko CORESO a Bezpečnostná spolupráca prevádzkovateľov prepravnej siete (TSC), Päťstranné energetické fórum, Skupina na vysokej úrovni pre prepojenia v juhozápadnej Európe, Plán prepojenia baltského trhu s energiou (BEMIP), Spoločné mnohonárodné severské rezervné a vyrovnávacie trhy a spájanie trhov v strednej a východnej Európe); keďže ich koncepcia zahŕňa pravidlá, aby sa zabezpečilo, že kapacita sa pridelí v dostatočnom časovom predstihu tak, aby sa poskytli investičné signály pre menej znečisťujúce zariadenia;

G.  keďže viacero členských štátov očakáva neadekvátnu výrobnú kapacitu, čo bude predstavovať hrozbu výpadkov v dodávkach v blízkej budúcnosti, ak sa nezavedú potrebné záložné mechanizmy;

H.  keďže vnútroštátne kapacitné trhy komplikujú integráciu trhov s elektrickou energiou a sú v rozpore s cieľmi spoločnej energetickej politiky a mal iba sa využívať len ako posledná možnosť, keď už boli zvážené všetky ostatné možnosti vrátane väčšej miery prepojenia so susediacimi krajinami, opatrení na strane dopytu a ostatných foriem integrácie regionálneho trhu;

I.  keďže Európa je odhodlaná úspešne zavŕšiť energetickú transformáciu a najmä uľahčiť začleňovanie obnoviteľných zdrojov energie, čo zahŕňa novú potrebu flexibility a zavádzanie trhových systémov zameraných na bezpečnosť dodávok;

J.  keďže cieľ energetickej bezpečnosti vymedzený v zmluvách bude kľúčový na konsolidáciu energetickej únie, a keďže je preto nutné zachovať a/alebo zaviesť primerané nástroje na jeho zaistenie;

K.  keďže v záujme toho, aby verejné investície boli čo najefektívnejšie vďaka prijatiu potrebných opatrení na vytvorenie bezpečného, udržateľného a konkurencieschopného energetického trhu, je kľúčové skombinovať fond Európsky fond pre strategické investície s inými konkrétnymi zdrojmi financovania energetiky, napríklad s Nástrojom na prepájanie Európy;

L.  keďže rastúca spolupráca na regionálnej úrovni je nevyhnutná a mala by byť katalyzátorom prehlbovania integrácie trhu na európskej úrovni;

M.  keďže dane z energie, vysoké daňové náklady, nerozlišujúca regulácia cien, vysoká koncentrácia trhu, administratívna záťaž, dotácie, nedostatočná cezhraničná spolupráca a prepojovacie vedenia v niektorých regiónoch a nedostatočné riadenie dopytu a bránia fungovaniu vnútorného trhu s elektrickou energiou, čím sa odďaľuje úplná trhová integrácia obnoviteľných zdrojov energie;

N.  keďže všetci účastníci trhu by mali prispievať k vyvažovaniu systému, aby sa zaistila maximálna bezpečnosť dodávok elektrickej energie pri primeraných nákladoch pre spoločnosť a hospodárstvo;

O.  keďže strednodobý nárast stupňa prepojenia medzi niektorými členskými štátmi – na 15 % po uskutočnení analýzy nákladov a prínosov – ktorý odstraňuje existujúce preťaženia cieleným spôsobom by mohol zlepšiť bezpečnosť dodávok a skoncovať s energetickými ostrovmi; zdôrazňuje, že okrem kvantitatívneho cieľa sú na prekonanie zostávajúcich prekážok brániacich fungovaniu európskeho trhu s elektrickou energiou zásadne dôležité aj otvorený prístup a dostupnosť prepojení;

P.  keďže čoraz väčší podiel variabilných obnoviteľných zdrojov energie na energetickom mixe si vyžaduje stabilnú zálohu z flexibilných a udržateľných zdrojov energie a flexibilných technológií ako skladovanie a reakcia dopytu;

Q.  keďže uskladňovanie energie je kľúčovým nástrojom väčšej pružnosti a efektívnosti na trhoch s energiou, ale keďže stále nie je zavedený regulačný mechanizmus, ktorý by umožňoval využiť účinný systém uskladňovania;

R.  keďže Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA) nedávno predložila zmysluplné odporúčania vo svojej štúdii s názvom Re-Powering Markets(18);

S.  keďže európsky energetický trh, so správnou koncepciou a riadne zavedený, má potenciál zásadne zvýšiť európsku energetickú bezpečnosť a nezávislosť, najmä voči významným dodávateľom, od ktorých je Únia závislá;

T.  keďže je nutné urýchlene odstrániť zostávajúce energetické ostrovy v EÚ, ak sa má vytvoriť skutočný energetický trh;

1.  víta uvedené oznámenie Komisie z 15. júla 2015 o novej koncepcii trhu s energiou, a zasadzuje sa o to, aby transformovaný energetický trh spolu s vykonávaním existujúcich právnych predpisov posilňovali regionálnu spoluprácu vo všetkých rozmeroch energetickej ponuky a dopytu a zameriaval sa na zlepšené, decentralizovanejšie a pružnejšie trhy, s cieľom zaistiť riadne regulovaný, trhový systém, ktorý je schopný zabezpečiť plnenie všetkých zabehnutých energetických a klimatických cieľov do roku 2030;

2.  domnieva sa, že inovatívne prvky vyvolávajúce potrebu novej podoby energetického trhu sú:

   zvýšená prítomnosť obnoviteľných zdrojov energie s trhovým odmeňovaním,
   dôraznejšie začleňovanie vnútroštátnych trhov prostredníctvom rozvoja prepojení,
   rozvoj inteligentných sietí a nových technológií decentralizovanej výroby energie, ktorá spotrebiteľom umožní zohrávať aktívnejšiu úlohu ako spotrebiteľov aj producentov a podporí lepšie riadenie dopytu;

3.  víta skutočnosť, že nová stratégia energetickej únie je naplánovaná tak, aby sa z EÚ stal líder v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, a konštatuje, že dosiahnutie tohto cieľa si vyžiada zásadnú zmenu elektrického systému Európy;

4.  víta skutočnosť, že nová stratégia energetickej únie prináša spotrebiteľom energie nové prínosy, ponúka spotrebiteľom omnoho širšie spektrum možností zapojenia do energetických trhov a zaisťuje spotrebiteľom lepšiu ochranu;

5.  požaduje, aby sa existujúci regulačný rámec európskych trhov prispôsobil, a umožnil nárast podielu obnoviteľných zdrojov energie a vyplnenie existujúcich cezhraničných regulačných medzier; zdôrazňuje, že nová podoba energetického trhu ako súčasti čoraz decentralizovanejšieho energetického systému musí byť založená na trhových zásadách, ktoré budú stimulovať investície, zabezpečovať, aby MSP mali prístup na trh s energiou, a umožňovať udržateľné a účinné dodávky elektrickej energie prostredníctvom stabilného, integrovaného a inteligentného energetického systému; domnieva sa, že tento rámec by mal podporovať a odmeňovať flexibilné riešenia uchovávania, technológie na strane dopytu, flexibilnú výrobu, výraznejšie prepojenia a ďalšiu integráciu trhu, ktoré pomôžu podporiť rastúci podiel energie z obnoviteľných zdrojov a ich začleňovanie do trhu; zdôrazňuje, že bezpečnosť dodávok a eliminácia emisií uhlíka si budú vyžadovať kombináciu likvidných krátkodobých (denných a vnútrodenných) trhov a dlhodobé cenové signály;

6.  považuje úplné zavedenie tretieho energetického balíka do praxe vo všetkých členských štátoch za jeden z najvýznamnejších krokov smerom k európskemu energetickému trhu; vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila vykonávanie súčasného regulačného rámca;

7.  žiada, aby nová podoba trhu s elektrickou energiou vychádzala z celostného a perspektívneho prístupu a uznávala čoraz väčší význam takzvaných výrobcov-spotrebiteľov pri decentralizovanej výrobe elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby riadila participatívny proces zameraný na dosiahnutie spoločného praktického chápania definície výrobcov-spotrebiteľov na úrovni EÚ; žiada Komisiu, aby do revidovanej smernice o obnoviteľných zdrojoch energie zaradila novú kapitolu venovanú výrobcom-spotrebiteľom, v ktorej by sa mali riešiť hlavné prekážky a naštartovať investície do autonómnej výroby energie a autonómnej spotreby obnoviteľných zdrojov energie;

8.  domnieva sa, že najlepším spôsobom, ako dosiahnuť integrovaný trh s elektrickou energiou pre celú EÚ, je strategicky určiť potrebnú mieru integrácie, ktorá by sa mala dosiahnuť, obnoviť dôveru medzi aktérmi na trhu a najmä zaistiť riadne vykonávanie existujúcich právnych predpisov;

9.  vyzýva členské štáty, aby proaktívnejšie tvorili koncepciu flexibilného a decentralizovaného európskeho vnútorného trhu s elektrickou energiou, aby sa zlepšila koordinácia medzi vnútroštátnymi transformačnými stratégiami a aby sa zamedzilo obchádzaniu cieľov článkov 114 a 194 ZFEÚ trvalo stanovenými kapacitnými trhmi a mechanizmami;

10.  domnieva sa, že posilnený európsky vnútorný trh s elektrickou energiou je možný na základe silnejších cenových signálov na veľkoobchodnom trhu prostredníctvom cien, ktoré odrážajú skutočný nedostatok a prebytok dodávky vrátane prudkého nárastu cien, ktoré sú spolu s ďalšími opatreniami investičnými signálmi pre novú kapacitu a flexibilitu služieb; pripomína, že prechod na tvorbu cien podľa nedostatku znamená lepšiu mobilizáciu reakcie dopytu a skladovania, spolu s účinným sledovaním trhu a kontrolami na riešenie rizika zneužívania trhovej sily, a to najmä na ochranu spotrebiteľov; domnieva sa, že angažovanosť spotrebiteľov je jedným z najdôležitejších cieľov v oblasti energetickej účinnosti, a že otázka, či ceny, ktoré odrážajú skutočný nedostatok dodávok, v skutočnosti vedú k primeraným investíciám do kapacity na výrobu elektrickej energie, by sa mala pravidelne vyhodnocovať;

11.  zdôrazňuje, že vnútorný trh EÚ s elektrickou energiou ovplyvňujú aj dovozy z tretích krajín so zásadne odlišnými právnymi a regulačnými systémami vrátane jadrovej bezpečnosti a požiadaviek v oblasti životného prostredia a zmeny klímy; vyzýva Komisiu, aby to pri práci na novej podobe energetického trhu riadne zohľadňovala a zaistila tak výrobcom elektrickej energie z EÚ aj z krajín mimo EÚ rovnosť podmienok a európskym spotrebiteľom bezpečnú, udržateľnú a cenovo dostupnú energiu;

12.  domnieva sa, že investície v oblasti energetiky si vyžadujú stabilný a predvídateľný dlhodobý rámec a že EÚ bude nutne čeliť výzve vzbudiť dôveru vo výsledky nových pravidiel;

13.  požaduje primerané prechodné obdobia s podrobnou analýzou nákladov a prínosov pre všetky návrhy, ktoré sa prerokúvajú;

14.  zdôrazňuje význam spoločnej analýzy systémovej primeranosti na regionálnej úrovni s podporou Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) a Európskej siete prevádzkovateľov prenosových sústav (ENTSO-E) a žiada, aby prevádzkovatelia prepravnej sústavy (PPS) na susedných trhoch na tento účel vypracovali spoločnú metodiku schválenú Komisiou; poukazuje na obrovský potenciál posilnenej regionálnej spolupráce;

15.  zdôrazňuje význam koordinovaného dlhodobého plánovania pre efektívny rozvoj prenosovej infraštruktúry a trhov s elektrickou energiou v Európe; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebná lepšia regionálna spolupráca, a berie na vedomie úspech existujúcich regionálnych trhových prístupov ako Nord Pool;

16.  potvrdzuje právo členských štátov určovať podmienky využívania svojich energetických zdrojov vo svojom vnútroštátnom energetickom mixe v súlade s podmienkami zmluvy, kde sa uvádza, že európska politika v oblasti energetiky zabezpečuje fungovanie trhu v oblasti energetiky, zabezpečuje bezpečnosť dodávok energie, presadzuje energetickú efektívnosť, úsporu a vývoj nových a obnoviteľných foriem energie a podporuje prepojenie energetických sietí; zdôrazňuje, že regionálna spolupráca by umožnila dosiahnuť úsporu nákladov a výhody pre európsky energetický systém a mala by byť založená na štandardnom, transparentnom regionálnom systéme metodiky na posudzovanie dlhodobých potrieb primeranosti a na dohodou o opatreniach, ktoré je potrebné prijať v prípade krízy elektrickej energie, najmä ak má takáto kríza cezhraničný dosah; vyzýva preto Komisiu, aby predložila revidovaný rámec na tento účel; rovnako vyzýva Komisiu, aby to zohľadnila vo svojom legislatívnom návrhu;

17.  pripomína, že členské štáty, ktoré sa rozhodli využívať jadrovú energiu, by to mali robiť v súlade s bezpečnostnými normami EÚ, predpismi vnútorného trhu s energiou a pravidlami štátnej pomoci;

18.  poznamenáva, že energetická účinnosť, reakcia na strane dopytu, úspory energie skladovacích kapacít a budovanie sietí, a to najmä prostredníctvom inteligentných sietí, efektívne využívanie prepojení a ďalšie rozširovanie a rozvoj vnútroštátnych sietí sú nevyhnutné v záujme dokončenia vnútorného trhu s elektrickou energiou s rastúcim podielom obnoviteľných zdrojov, a pripomína zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti, podľa ktorej sa treba najprv zaoberať sa dopytom po investíciách pred sieťovými investíciami a investíciami na strane ponuky; považuje za poľutovaniahodné, že stále existujú veľké medzery vo vytváraní sietí v rámci niektorých členských štátov a medzi nimi, ktoré vedú k preťaženiu sietí a majú značný negatívny vplyv na prevádzkovú bezpečnosť a cezhraničný obchod s energiou; vyjadruje poľutovanie nad praxou obmedzovania prenosovej kapacity na vyváženie vnútroštátnej produkcie a ako spôsob riešenia vnútorného preťaženia; vyzýva na regionálne rozlíšenie cieľov prepojenia elektrizačných sústav odrážajúce skutočné trhové toky, ktoré bude podliehať príslušnej analýze nákladov a prínosov a musí sa zakladať na 10-ročnom pláne siete ENTSO-E, pokým sa splnia minimálne ciele stanovené pre EÚ; domnieva sa, že na tento účel je tiež veľmi dôležité vyvážiť nekoordinované kruhové toky, najmä v regióne strednej a východnej Európy; zdôrazňuje, že po vybudovaní je rovnako dôležitá aj dostupnosť cezhraničnej kapacity, keďže sa zvyšuje úroveň kapacitných obmedzení zo strany členských štátov;

19.  konštatuje, že by sa mali vytvoriť nové prístupy zamerané na prekonanie preťaženia a dosiahnutie inteligentnej distribučnej siete umožňujúcej hladké začleňovanie a poskytovanie služieb decentralizovaných výrobcov energie, výrobcov-spotrebiteľov a spotrebiteľov;

20.  opakovane zdôrazňuje, že podporuje ciele EÚ v oblasti regionálnej interoperability; uznáva však, že nie celkom optimálne využívanie existujúcej infraštruktúry ohrozuje životaschopnosť týchto cieľov; zdôrazňuje, že optimálne využívanie existujúcej infraštruktúry je pre európsky energetický trh kľúčové a žiada preto Komisiu, aby sa tejto problematike venovala v akomkoľvek ďalšom legislatívnom návrhu;

21.  vyzýva na optimalizované uplatňovanie a presadzovanie legislatívneho rámca pre vnútorný trh s elektrickou energiou a vyzýva Komisiu a agentúru ACER, aby sa naďalej venovali veľkoobchodným trhom, keďže súčasná prax nie je v súlade s nariadením (ES) č. 714/2009; vyzýva agentúru ACER, aby zintenzívnila regulačný dohľad nad obmedzením existujúcich kapacít prepojení;

22.  konštatuje, že cielená a ambiciózna modernizácia sietí a odstraňovanie štrukturálneho preťaženia siete sú dôležitými predpokladmi realizácie vnútorného trhu s energiou, a tým posilnenia hospodárskej súťaže; domnieva sa, že by sa malo rokovať o zoskupení cenových zón za účasti všetkých príslušných zainteresovaných strán a pri zohľadnení kompetencií agentúry ACER, ako aj preskúmania ponukovej oblasti ENTSO-E; zdôrazňuje, že rozdelenie oblastí ponuky ako posledná možnosť by mohlo byť vhodným prístupom trhového hospodárstva s cieľom zohľadniť skutočný nedostatok elektrickej energie v niektorých regiónoch; zastáva názor, že vo vysoko integrovaných elektrických sieťach by sa malo o rozdelení cenových zón rozhodovať spolu so všetkými príslušnými susediacimi krajinami, aby sa zamedzilo neefektívnemu využívaniu sietí a obmedzeniu cezhraničnej kapacity, ktoré by nebolo zlučiteľné s vnútorným trhom;

23.  chápe, že pre nízku cenu energie na veľkoobchodných trhoch a jej vplyv na investície a pre potrebu vytvoriť mechanizmus na prispôsobenie výrobnej kapacity pružnosti potrebnej z hľadiska reakcie na dopyt muselo niekoľko členských štátov vytvoriť kapacitné mechanizmy, lebo neexistuje európsky prístup a z dôvodu existencie osobitných zložiek ich spotrebného trhu;

24.  je skeptický, pokiaľ ide o čisto vnútroštátne a netrhové kapacitné mechanizmy a trhy, ktoré sú v rozpore so zásadami vnútorného trhu s energiou a ktoré vedú k narušeniam trhu, nepriamych dotácií na vyspelé technológie a k vysokým nákladom pre koncových spotrebiteľov; zdôrazňuje preto, že každý kapacitný mechanizmus v EÚ musí byť navrhnutý z hľadiska cezhraničnej spolupráce po dôkladnom preštudovaní jeho nevyhnutnosti, a musí byť v súlade s pravidlami EÚ o hospodárskej súťaži a štátnej pomoci; domnieva sa, že lepšia integrácia vnútroštátnej výroby energie do energetického systému EÚ a posilnenie prepojení by mohli znížiť potrebu a náklady kapacitných mechanizmov;

25.  žiada, aby sa cezhraničné kapacitné mechanizmy povoľovali povolí iba vtedy, ak sú splnené tieto kritériá:

   a. ich potrebnosť potvrdí podrobná analýza regionálnej primeranosti výroby a dodávok vrátane prepojení, skladovania, reakcie na strane dopytu a cezhraničných výrobných zdrojov na základe jednotnej celoeurópskej štandardizovanej a transparentnej metodiky, ktorá identifikuje jasné riziko neprerušených dodávok;
   b. neexistuje alternatívne opatrenie, ktoré je menej nákladné a menej narúša trh, ako napríklad plná integrácia regionálnych trhov bez obmedzenia cezhraničných výmen, spolu s cielenými sieťovými/strategickými rezervami;
   c. ich návrh bude vychádzať z potrieb trhu a bude nediskriminačný, pokiaľ ide o použitie technológií uskladnenia elektrickej energie, reakcie na strane agregátneho dopytu, stabilné zdroje obnoviteľnej energie a účasť podnikov v iných členských štátoch, takže neexistujú cezhraničné krížové dotácie ani diskriminácia priemyslu ani iných zákazníkov, a je zabezpečené, že kapacita sa odmeňuje prísne podľa nevyhnutnosti na zabezpečenie dodávok;
   d. ich koncepcia zahŕňa pravidlá, aby sa zabezpečilo, že kapacita sa pridelí v dostatočnom časovom predstihu tak, aby sa poskytli primerané investičné signály pre menej znečisťujúce zariadenia;
   e. sú zahrnuté pravidlá udržateľnosti a kvality ovzdušia s cieľom odstrániť najviac znečisťujúce technológie (v tejto súvislosti by sa mohla zvážiť emisná norma);

26.  zdôrazňuje, že popri novej koncepcii trhu s energiou sú nadchádzajúce revízie smernice o energii z obnoviteľných zdrojov a smernice o energetickej efektívnosti kľúčom k uvoľneniu možností uskladňovania energie;

27.  domnieva sa, že vývoj nových a existujúcich riešení skladovania elektrickej energie bude nevyhnutným prvkom energetickej transformácie a nové pravidlá podoby trhu by mali pomôcť so zavádzaním podporného rámca pre rôzne technológie, ktorých sa to týka;

28.  domnieva sa, že skladovanie energie má mnoho prínosov, vrátane toho, že umožňuje reakciu dopytu, pomáha pri vyvažovaní siete a poskytuje spôsob, ako uchovať nadmerne vyrobenú energiu z obnoviteľných zdrojov; vyzýva na revíziu existujúceho regulačného rámca s cieľom presadzovať zavádzanie systémov skladovania energie a iných pružných možností, ktoré umožnia väčší podiel prerušovaných dodávok energie z obnoviteľných zdrojov (centralizovaných aj distribuovaných) s nižšími marginálnymi nákladmi do energetického systému; zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť v existujúcom regulačnom rámci samostatnú kategóriu pre systémy skladovania elektriny alebo energie, a to pre dvojakú povahu (výroba a dopyt) systémov skladovania energie;

29.  vyzýva preto, aby nová podoba trhu riešila technické prekážky a diskriminačné praktiky v rámci sieťových pravidiel pre skladovanie energie a aby sa poplatky a dane uplatňovali spravodlivo, bez zdvojovania nákladov na poskytovanie a odber energie, a tak, aby výsledkom bol trh odmeňujúci rýchlo reagujúce pružné zdroje; domnieva sa, že ak a keď sa možnosti skladovania stanú bežnejšími a cenovo dostupnejšími, odôvodnenie kapacitných trhov sa rýchlo vytratí;

30.  zdôrazňuje, že je potrebné podporovať zavedenie systémov uskladňovania energie a vytvoriť rovnaké podmienky, na základe ktorých môže uskladňovanie energie súťažiť s ostatnými možnosťami flexibility, založenými na technologicky neutrálnej koncepcii trhu s energiou;

31.  vyzýva preto na technologicky neutrálnu koncepciu trhu s energiou s cieľom umožniť, aby mohli rôzne riešenia pre uskladňovanie energie z obnoviteľných zdrojov, ako sú lítiovo-iónové batérie, tepelné čerpadlá alebo vodíkové palivové články, doplniť výrobnú kapacitu obnoviteľných zdrojov energie; žiada tiež o zavedenie jasne vymedzených mechanizmov, aby bolo možné využiť nadmernú výrobu a zníženie výroby;

32.  vyzýva Komisiu, aby v jednotlivých krokoch reťazca elektrickej energie objasnila pozíciu uskladňovania a umožnila prevádzkovateľom prenosových a distribučných sústav investovať, používať a využívať služby uskladňovania energie na účely vyváženia sietí a iných doplnkových služieb;

33.  berie na vedomie rastúcu škálu energetických a pomocných služieb, ktoré môže uskladňovanie energie poskytovať v budúcnosti; požaduje preto definíciu uskladňovania elektrickej energie, ktorá by vystihovala jej dvojakú povahu (príjem a výdaj elektrickej energie) a odstránenie regulačných prekážok pre uskladnenie elektrickej energie;

34.  žiada o preskúmanie súčasného regulačného rámca s cieľom podporiť využívanie systémov uskladňovania energie a ostatných možností flexibility s cieľom zahrnúť centralizovaným alebo decentralizovaným spôsobom do energetickej sústavy väčší podiel striedavých obnoviteľných zdrojov energie s nízkymi hraničnými nákladmi;

35.  žiada o vymedzenie zariadenia elektrickej sústavy na uskladňovanie energie a jeho zahrnutie do regulačného rámca;

36.  žiada o vytvorenie samostatnej kategórie pre systémy uskladňovania elektrickej energie v súčasnom regulačnom rámci spolu s výrobou, prevádzkou siete a spotrebou;

37.  zdôrazňuje, že plynové prepojenia a koordinácia vnútroštátnych núdzových opatrení predstavujú metódy, pomocou ktorých môžu členské štáty spolupracovať v prípade závažného prerušenia dodávok zemného plynu;

38.  konštatuje, že cezhraničná hospodárska súťaž by spotrebiteľom mohla priniesť výhody prostredníctvom prítomnosti viacerých dodávateľov energie na decentralizovanom trhu, čo by viedlo k vzniku nových inovatívnych spoločností poskytujúcich energetické služby;

39.  požaduje ďalší rozvoj výhradne energetických trhov (energy-only-marktes) s nákladmi a prínosmi spravodlivo rozdelenými na všetkých užívateľov a výrobcov energie na základe súdržného vykonávania existujúcich právnych predpisov, cielenej modernizácie prenosovej a distribučnej infraštruktúry, lepšej regionálnej spolupráce, lepšieho prepojenia, energetickej účinnosti, reakcie na dopyt a uskladňovanie, ktoré môžu vyslať správne signály na bezpečné zachovanie elektrizačnej sústavy a rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, pričom sa zohľadnia osobitosti trhu s elektrickou energiou v regiónoch, ktoré sú izolované od národnej elektrizačnej sústavy, a tým sa podporí diverzifikácia energetických zdrojov a podnieti väčšia hospodárska súťaž s cieľom zvýšiť bezpečnosť dodávok;

40.  zdôrazňuje, že energetická efektívnosť je hlavnou zásadou stratégie energetickej únie, lebo ide o účinný spôsob znižovania emisií, vytvárania úspor pre spotrebiteľov a znižovania závislosti EÚ od dovozu fosílnych palív;

41.  uznáva, že energetická flexibilita a kapacita majú v súčasnosti zásadný význam a v nadčasovej koncepcii trhu by sa mali náležite vyhodnotiť, pretože ide o doplnkové prvky;

42.  zdôrazňuje, že európsky trh s elektrickou energiou musí vychádzať z trhu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že dynamická tvorba cien má signalizačnú a riadiacu funkciu a je bezpochyby dôležitým faktorom pre účinnosť, a preto aj pri zabezpečovaní dobre fungujúceho trhu s elektrickou energiou;

43.  poukazuje na to, že časovo premenlivé ceny elektrickej energie môžu podnietiť flexibilitu na strane dopytu, ktorá môže pomôcť vyrovnať dopyt a ponuku a vyhladiť premenlivé vzorce výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje v tejto súvislosti význam toho, aby ceny elektrickej energie odrážali jej skutočné náklady;

44.  poznamenáva, že očakávania cenových výkyvov v budúcnosti môžu vytvárať stimuly pre výrobcov a investorov investovať do flexibilných riešení, ako je napríklad uskladňovanie energie, energetická účinnosť, riadenie dopytu, kapacita výroby energie z obnoviteľných zdrojov, vysoko účinné moderné elektrárne spaľujúce plyn a prečerpávacie vodné elektrárne; nalieha, aby sa zamedzilo zásahom, pokiaľ ide o intervenciu na veľkoobchodnom trhu, dokonca aj v prípade veľkých cenových výkyvov; žiada, aby sa pri všetkých plánovaných rušeniach regulovaných spotrebiteľských cien, ktoré sú nižšie ako výrobné náklady, zohľadňovali potreby zraniteľných spotrebiteľov ohrozených energetickou chudobou;

45.  zdôrazňuje, že úplné začlenenie obnoviteľných zdrojov energie do trhu s elektrickou energiou má zásadný význam; vyzýva na podporu a maximalizáciu ich účasti vo vyrovnávacích službách a domnieva sa, že skrátenie času uzávierky, zosúladenie obchodných intervalov s obdobím odstránenia nerovnováhy a umožnenie predkladania súhrnných ponúk výrobcov so sídlom v rôznych členských štátoch by výrazne prispelo k dosiahnutiu tohto cieľa;

46.  žiada o dokončenie integrácie vnútorného trhu a vyvážených a rezervných služieb prostredníctvom podpory likvidity a cezhraničného obchodovania vo všetkých obchodných intervaloch; vyzýva na urýchlenie ambicióznych cieľov cieľového modelu týkajúcich sa vnútrodenných a vyrovnávacích trhov, začínajúc harmonizáciou času uzávierok a vyvážením energetických produktov;

47.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy, ktoré nástrojom umožňujú zmierniť príjmové riziko v priebehu 20 – 30 rokov, takže investície do nízkouhlíkovej výroby sú skutočne riadené trhom, ako napríklad spoločné investície so zmluvným rozdelením rizík medzi veľkých spotrebiteľov a výrobcov elektriny, alebo trhové dlhodobé zmluvy založené na stanovovaní priemerných cien nákladov;

48.  žiada o udeľovanie zmlúv týkajúcich sa dodávky energie a doplnkových služieb na základe voľného trhu; uvádza, že takéto otvorené výberové konanie organizované buď na vnútroštátnej, alebo cezhraničnej úrovni, by malo byť technologicky neutrálne a umožňovať aj účasť prevádzkovateľov v oblasti uskladňovania energie;

49.  podporuje rastúci podiel obnoviteľných zdrojov energie v EÚ; zdôrazňuje význam stabilných a nákladovo efektívnych systémov podpory energie z obnoviteľných zdrojov pre dlhodobé investície, ktoré zostávajú pružné a prispôsobiteľné z krátkodobého hľadiska a sú prispôsobené vnútroštátnym potrebám a okolnostiam, pričom umožňujú postupné rušenie dotácií na vyspelé technológie obnoviteľných zdrojov energie; víta skutočnosť, že mnohé technológie obnoviteľných zdrojov energie sa rýchlo stávajú nákladovo konkurencieschopnými v porovnaní s konvenčnými formami výroby energie; konštatuje, že treba dbať na to, aby podporné systémy boli dobre navrhnuté a aby bol obmedzený na minimum akýkoľvek vplyv na energeticky náročné odvetvia vystavené riziku úniku uhlíka;

50.  zdôrazňuje význam digitálnych technológií pri vysielaní cenových signálov, ktoré umožnia reakciu na prácu na strane dopytu ako zdroj flexibility; žiada preto o ambicióznu stratégiu so zreteľom na digitalizáciu v odvetví energetiky od zavádzania inteligentných sietí a inteligentných meračov po rozvoj mobilných aplikácií, online platforiem a stredísk dát;

51.  poukazuje na to, že v súlade s rámcom do roku 2020 členské štáty musia plniť konkrétne kvantitatívne ciele pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe energie bez ohľadu na dianie na trhu, a preto zdôrazňuje význam podpory obnoviteľných zdrojov energie pomocou politiky zameranej na konkurencieschopnosť a nákladovú efektívnosť, pričom uznáva, že mnohé rôzne technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov sú na rôznom stupni vyspelosti a majú rôzne vlastnosti, preto k nim nemožno pristupovať jednotne; pripomína dôležitú úlohu európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS) v tejto súvislosti a považuje podporu investícií za adekvátnejšiu trhu než pevné výkupné ceny a všeobecné preferenčné zaobchádzanie;

52.  trvá na tom, že so zvyšujúcou sa technickou zložitosťou obnoviteľných zdrojov energie a s ich rozsiahlym rozšírením by sa mali pravidlá dotácií nastaviť na základe trhu, ako sú vstupné prémie, aby sa náklady pre spotrebiteľov energie udržali v rozumnom rozsahu;

53.  varuje pred zamieňaním cieľov v oblasti dodávok a v oblasti zmeny klímy; požaduje rozhodné posilnenie ETS a transformácie trhu smerom k väčšej pružnosti, aby ceny CO2 a paliva v budúcnosti mohli výraznejšie podporovať presadzovanie obnoviteľných zdrojov energie;

54.  pripomína, že od roku 2016 usmernenia o štátnej pomoci z roku 2014 vyžadujú od veľkých výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov, aby prevzali zodpovednosť za vyrovnávanie, ktorá je definovaná ako povinnosť výrobcov kompenzovať krátkodobé odchýlky od svojich predchádzajúcich dodávateľské záväzkov v prípadoch, keď existuje likvidný vnútrodenný trh; zdôrazňuje, že v prípade odchýlky od deklarovaného plánu prevádzkovateľa by sa mala za energiu účtovať primeraná vyrovnávacia cena; pripomína existujúce ustanovenia smernice o obnoviteľných zdrojoch energie, ktoré umožňujú prístup k obnoviteľným zdrojom energie a ich využívanie; navrhuje, aby sa tieto ustanovenia vyhodnotili a revidovali potom, ako sa vykoná prispôsobenie koncepcie trhu s elektrickou energiou, ktoré zabezpečí spravodlivejšie podmienky a vo väčšom rozsahu zohľadní charakteristiky výroby energie z obnoviteľných zdrojov;

55.  žiada, majúc na pamäti zásadu subsidiarity, koordinovaný postup členských štátov, a to už od regionálnej úrovne, v rámci ďalšieho rozšírenia využívania obnoviteľných zdrojov, s cieľom podporiť hospodársku efektívnosť trhu s energiou v záujme dosiahnutia spoločných európskych cieľov a posilnenia stability siete; domnieva sa, že členský štát by nemal prijať jednostranné rozhodnutie, ktoré má výrazný vplyv na susedné štáty bez širšej diskusie a spolupráce na regionálnej úrovni alebo na úrovni EÚ; pripomína, že obnoviteľné zdroje energie majú väčšinou silnú miestnu zložku; vyzýva Komisiu, aby pracovala na konvergentnejšom európskom rámci na podporu energie z obnoviteľných zdrojov;

56.  odporúča, aby členské štáty zvážili regulačný rámec, ktorý povzbudí koncových odberateľov, aby využívali vlastnú výrobu a miestne uskladňovanie energie;

57.  domnieva sa, že popri obnoviteľných zdrojoch energie si pri výrobe elektrickej energie zachovajú svoje miesto všetky bezpečné a udržateľné zdroje energie, ktoré slúžia cieľu postupnej dekarbonizácie v súlade s nedávnou globálnou dohodou COP 21;

58.  upozorňuje na význam koordinácie na úrovni EÚ s cieľom vymedziť koncesné režimy pre využívanie hydroelektrickej energie a otvoriť toto odvetvie hospodárskej súťaži, aby sa zabránilo narušeniam na trhoch a podporilo efektívne využívanie zdrojov;

59.  konštatuje, že reorganizácia trhu s elektrinou bude reagovať na očakávania spotrebiteľov tým, že poskytne skutočné výhody vyplývajúce z využívania nových technológií, najmä pokiaľ ide o obnoviteľné zdroje energie s nízkymi emisiami oxidu uhličitého, čo má za následok vzájomnú závislosť medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o energetickú bezpečnosť;

60.  zdôrazňuje, že v prípade neexistencie plne prepojenej elektrickej distribučnej siete s primeranými možnosťami uskladňovania má konvenčná základná výroba naďalej zásadný význam na zachovanie bezpečnosti dodávok;

61.  zdôrazňuje, že sa musí viac zohľadniť miestna a regionálna zodpovednosť prevádzkovateľov distribučných sietí za energetickú úniu vzhľadom na skutočnosť, že energetické prostredie je čoraz decentralizovanejšie, 90 % obnoviteľných zdrojov energie je pripojených do distribučnej siete a prevádzkovatelia distribučných sietí fungujú na miestnej úrovni; pripomína, že je dôležité, aby všetky členské štáty zaviedli požiadavky tretieho energetického balíka, týkajúce sa oddelenia prenosových sústav a distribučných sietí, najmä vzhľadom na posilnenú úlohu prevádzkovateľov distribučných sietí, pokiaľ ide o prístup k údajom a správu dát; zdôrazňuje, že sa musí viac zohľadniť rozhranie prevádzkovateľov distribučných sietí/prevádzkovateľov prenosových sústav: domnieva sa, že vykonávanie príslušných obchodných modelov, cielená infraštruktúra a harmonizovaná podpora by mohli posilniť účinný rozbeh reakcie na strane dopytu v každom členskom štáte a mimo hraníc;

62.  vyzýva členské štáty, aby stanovili súdne a správne mechanizmy potrebné na urýchlenie zapojenia miestnych komunít do výroby elektrickej energie tým, že sa zúčastnia na malých projektoch výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov;

63.  zdôrazňuje, že energia z obnoviteľných zdrojov je vo väčšine prípadov dodávaná do distribučných sústav na úrovni tesne nad úrovňou spotreby, a preto požaduje od prevádzkovateľov distribučných sietí, aby zohrávali väčšiu úlohu ako sprostredkovatelia a aby boli užšie zapojení do vytvárania európskeho regulačného rámca a do príslušných orgánov, pokiaľ ide o vypracúvanie usmernení k otázkam, ktoré sa ich týkajú, ako je napríklad riadenie na strane dopytu, flexibilita a uskladňovanie, ako aj užšia spolupráca prevádzkovateľov distribučných sietí a prevádzkovateľov prenosových sústav na európskej úrovni;

64.  požaduje opatrenia na stimuláciu potrebných investícií do technológií inteligentných sietí a distribučných sústav s cieľom lepšie integrovať rastúce množstvo obnoviteľných zdrojov energie a byť lepšie pripravený na digitalizáciu; v tejto súvislosti sa domnieva, že prevádzkovatelia distribučných sietí musia dostať významnejšiu úlohu pri zhromažďovaní a šírení údajov, a že za každých okolností musí byť zaručená ochrana údajov berúc do úvahy skúsenosti získané v krajinách s plne zavedenými inteligentnými meračmi;

65.  zdôrazňuje význam regionálneho prístupu pri budovaní chýbajúcej elektrickej infraštruktúry, ktorá je kľúčová pre bezpečnosť udržateľnej dodávky elektrickej energie s cieľom odstrániť preťaženie v (energetickej) sieti a dokončiť vnútorný trh s energiou;

66.  považuje prevádzkovateľov distribučných sietí za neutrálnych trhových sprostredkovateľov, ktorí dostávajú údaje z rôznych zdrojov, ktoré môžu následne a bez diskriminácie postupovať oprávneným tretím stranám so súhlasom spotrebiteľa, čím sa zabezpečí, aby spotrebitelia mali svoje údaje stále pod kontrolou; domnieva sa, že prevádzkovatelia distribučných sietí podporujú rozvoj trhu a zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu ako aktívny systémoví manažéri, uľahčovatelia technologických prostriedkov, správcovia údajov a inovátori; domnieva sa, že sú potrebné jasné pravidlá, aby sa zabezpečilo, že prevádzkovatelia distribučných sietí budú konať ako neutrálni trhoví sprostredkovatelia; poukazuje na to, že prevádzkovatelia distribučných sietí, okrem iných účastníkov trhu, môžu tiež podporiť miestne orgány tým, že im poskytnú údaje, ktoré umožnia energetický prenos na ich území;

67.  zdôrazňuje, že treba urýchliť vydávanie povolení pre projekty v oblasti energetickej infraštruktúry na všetkých úrovniach rozhodovania;

68.  zastáva názor, že užšia spolupráca v rámci regiónov a medzi nimi pod koordináciou ACER a za spolupráce ENTSO-E má zmysel, a to najmä, pokiaľ ide o posudzovanie cezhraničných vplyvov, ale že to neznamená, že členské štáty sú zbavené zodpovednosti za bezpečnosť dodávok; zdôrazňuje, že cezhraničná spolupráca a prepojenia sú kľúčové pre zaistenie bezpečnosti dodávok;

69.  víta prácu agentúry ACER a žiada, aby táto agentúra mala k dispozícii dostatočné finančné a ľudské zdroje, aby mohla plniť svoje súčasné a budúce úlohy a zodpovednosti, a aby bola schopná strategicky plánovať v rámci spoľahlivého strednodobého horizontu;

70.  poukazuje na význam účinného, nestranného a priebežného monitorovania trhu na európskych energetických trhoch ako kľúčový nástroj na zabezpečenie skutočného vnútorného trhu s energiou, ktorý sa vyznačuje voľnou hospodárskou súťažou, správnymi cenovými signálmi a bezpečnosťou dodávok; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam agentúry ACER a očakáva pozíciu Komisie v súvislosti s novými a posilnenými právomocami pre agentúru ACER v cezhraničných otázkach;

71.  vyzýva agentúru ACER, aby podporovala a koordinovala úsilie smerom k väčšej regionálnej spolupráci v oblasti bezpečnosti a primeranosti systému; domnieva sa, že k presunu kompetencií v oblasti otázok súvisiacich s bezpečnosťou dodávok na nadnárodné subjekty by malo dochádzať len vtedy, ak sa tým umožnia jasné výhody pre celý systém elektrickej energie a je sprevádzaný dostatočnou zodpovednosťou;

72.  požaduje, aby sa agentúre ACER udelila rozhodovacia právomoc, pokiaľ ide o koordináciu v oblasti zvýšenej regionálnej spolupráce v cezhraničných a medziregionálnych otázkach, najmä v rámci RSCI, s cieľom optimalizovať riadenie zdrojov energie, aby takáto koordinácia zahŕňala národné špecifiká, bola založená na nákladoch a uplatňovala trhové kritériá a aby rozvoj primeraných nástrojov na efektívne monitoroval trh s energiou s cieľom vytvoriť energetickú úniu bez potreby vytvoriť nový, obrovský úrad;

73.  poznamenáva, že návrhy Komisie týkajúce sa novej koncepcie trhu s energiou sa obmedzujú na odvetvie energetiky; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť revízie koncepcie trhu so zemným plynom s cieľom riešiť problémy v odvetví plynárenstva (napr. zmena dopytu EÚ po plyne, obsolentné aktíva, cenové systémy, ďalšia integrácia trhu a príslušné úlohy agentúry ACER a Európskej siete prevádzkovateľov prepravných sietí pre plyn (ENTSO-G);

74.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom.

(1) Ú. v. EÚ C 200, 28.6.2014, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 15.
(4) Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 39.
(5) Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22.
(6) Ú. v. EÚ L 84, 20.3.2014, s. 61.
(7) Ú. v. EÚ L 33, 4.2.2006, s. 22.
(8) Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64.
(9) Ú. v. EÚ C 286 E, 27.11.2009, s. 24.
(10) Ú. v. EÚ C 36, 29.1.2016, s. 62.
(11) Prijaté texty, P7_TA(2014)0065.
(12) Prijaté texty, P8_TA(2015)0359.
(13) Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16.
(14) Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 55.
(15) Ú. v. EÚ C 93, 9.3.2016, s. 8.
(16) Prijaté texty, P8_TA(2015)0444.
(17) Prijaté texty, P8_TA(2015)0445.
(18) http://www.iea.org/publications/freepublications/publication/REPOWERINGMARKETS.pdf


Stratégia EÚ týkajúca sa vykurovania a chladenia
PDF 250kWORD 165k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2016 o stratégii EÚ týkajúcej sa vykurovania a chladenia (2016/2058(INI))
P8_TA(2016)0334A8-0232/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 194,

–  so zreteľom na parížsku dohodu uzatvorenú v decembri 2015 na 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP 21),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. decembra 2011 s názvom Plán postupu v energetike do roku 2050 (COM(2011)0885),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Stratégia EÚ týkajúca sa vykurovania a chladenia (COM(2016)0051),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. februára 2015 s názvom Rámcová stratégia odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy (COM(2015)0080),

–  so zreteľom na závery zasadnutia Rady z 23. a 24. októbra 2014 o rámci politiky v oblasti klímy a energetiky do roku 2030,

–  so zreteľom na tretí energetický balík,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (COM(2011)0112),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2014 o rámci pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 k efektívnemu využívaniu zdrojov: smerom k obehovému hospodárstvu(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2015 s názvom Na ceste k európskej energetickej únii(4),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0232/2016),

A.  keďže takmer 50 % konečnej spotreby energie v EÚ sa využíva pri vykurovaní a chladení, z čoho 80 % sa využíva v budovách; keďže odvetvie vykurovania a chladenie by malo zohľadniť parížsku dohodu z roku 2015 o zmene klímy (COP 21); keďže je potrebné, aby odvetvie vykurovania a chladenia, ktoré je zlučiteľné s cieľmi EÚ v oblasti energetiky a klímy, využívalo 100 % energie z obnoviteľných zdrojov najneskôr do konca roka 2050, čo sa dá dosiahnuť len znížením našej spotreby energie a plným uplatňovaním zásady energetickej efektívnosti na prvom mieste/energetickej efektívnosti ako prvého paliva;

B.  keďže každé ďalšie 1 % ušetrenej energie zníži dovoz plynu o 2,6 %(5);

C.  keďže je nevyhnutné vynaložiť viac úsilia na zníženie požiadaviek na vykurovanie v budovách a v prípade zostávajúcich požiadaviek prejsť od individuálneho vykurovania spaľovaním dovážaných fosílnych palív k udržateľným možnostiam vykurovania a chladenia v súlade s cieľmi EÚ do roku 2050;

D.  keďže budovy predstavujú obrovský podiel na celkovej konečnej spotrebe energie a keďže vyššia energetická efektívnosť budov a programy na reagovanie na dopyt môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri vyrovnávaní a uspokojovaní dopytu v čase špičky, čo povedie k znižovaniu nadmerných kapacít a nákladov na výrobu, prevádzku a prepravu;

E.  keďže sa podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie pri vykurovaní a chladení pomaly zvyšuje a v roku 2012 predstavoval až 18 % dodávok primárnej energie, ale naďalej existuje obrovský potenciál na všetkých úrovniach, a podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie a energie z regenerovaného tepla pri vykurovaní a chladení v členských štátoch by sa mal ďalej zvyšovať;

F.  keďže trh EÚ s vykurovaním a chladením je fragmentovaný v dôsledku jeho miestnej povahy a rôznych technológií a zainteresovaných hospodárskych hráčov; keďže miestny a regionálny rozmer sú kľúčové na vymedzenie správnych politík vykurovania a chladenia, na plánovanie a budovanie infraštruktúry vykurovania a chladenia a na konzultovanie so spotrebiteľmi s cieľom odstrániť prekážky, zefektívniť a zlepšiť udržateľnosť vykurovania a chladenia;

G.  keďže biomasa predstavuje 89 % celkovej spotreby tepla z obnoviteľných zdrojov energie v EÚ a 15 % celkovej spotreby tepla v EÚ a má veľký potenciál prinášať ďalšie významné a nákladovo efektívne riešenia rastúceho dopytu po teple;

H.  keďže odvetvie vykurovania a chladenia je najlepším príkladom toho, aký dôležitý je holistický prístup založený na integrovaných systémoch zahŕňajúci horizontálne prístupy k modelu energetického systému vrátane hospodárstva v širšom rozsahu;

I.  keďže podiel primárnej energie z fosílnych palív pri vykurovaní a chladení je naďalej veľmi vysoký a dosahuje 75 %, a predstavuje preto hlavnú prekážku pri dekarbonizácii, v dôsledku čoho sa urýchľuje zmena klímy a vznikajú značné škody na životnom prostredí; keďže odvetvie vykurovania a chladenia by malo plne prispievať k plneniu cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky, a dotácie na využívanie fosílnych palív v tomto odvetví by sa mali postupne zastaviť v súlade so závermi Európskej rady z 22. mája 2013 v súlade s miestnymi podmienkami;

J.  keďže sa odhaduje, že množstvo tepla vyrobeného priemyselnými alebo inými komerčnými procesmi, ktoré následne zbytočne unikne do ovzdušia alebo vody (namiesto toho, aby sa využilo produktívnym spôsobom), postačuje na pokrytie všetkých požiadaviek EÚ týkajúcich sa vykurovania obytných a nebytových budov;

K.  keďže budovy produkujú asi 13 % všetkých emisií CO2 v EÚ;

L.  keďže využívanie pokrokových, účinných systémov vykurovania či chladenia budov musí ísť ruka v ruke s procesom tepelnej izolácie homogénnym spôsobom, čím sa zníži dopyt po energii a náklady pre spotrebiteľov a prispeje sa k zmierneniu energetickej chudoby, ako aj k tvorbe kvalifikovaných miestnych pracovných miest;

M.  keďže opatrenia na rozvoj komplexnej a integrovanej stratégie vykurovania a chladenia v energetickej únii ponúkajú, pri ich správnom vykonávaní, významné príležitosti pre podniky aj spotrebiteľov v EÚ, pokiaľ ide o zníženie celkových nákladov priemyslu na energiu, posilnenie konkurencieschopnosti a dosiahnutie úspor nákladov pre spotrebiteľov;

N.  keďže regulačný rámec EÚ slúži na zdôraznenie všeobecných cieľov, ale kľúčový význam má skutočný pokrok pri transformácii odvetvia vykurovania a chladenia ako súčasti rozsiahlejšej revízie energetického systému;

O.  keďže cieľ optimalizácie postavenia obnoviteľných zdrojov energie, najmä elektrickej energie, v celej energetickej sústave prostredníctvom lepšieho začlenenia zariadení na vykurovanie a chladenie a prepravy prispieva k eliminácii emisií uhlíka v energetickom systéme, zníženiu závislosti od dovozu energie, zníženiu účtov za energiu pre domácnosti a posilneniu konkurencieschopnosti priemyslu EÚ;

P.  keďže najúčinnejším spôsobom na splnenie týchto spoločných cieľov je posilniť miestne a regionálne orgány a podporiť ich v spojení so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami, aby uplatňovali prístup založený na plne integrovaných systémoch k územnému plánovaniu, rozvoju infraštruktúry, budovaniu a obnove bytového fondu a k novému rozvoju priemyslu s cieľom maximalizovať potenciálne prierezové činnosti, efektívnosť a iné vzájomné výhody;

Q.  keďže energetická efektívnosť budov závisí aj od použitia vhodných energetických systémov; keďže v odvetví vykurovania a chladenia by sa mali rešpektovať zásady energetická efektívnosť na prvom mieste/energetická efektívnosť ako najdôležitejšie palivo;

R.  keďže ambiciózne ciele týkajúce sa dôkladnej obnovy existujúceho fondu budov by prispeli k vytvoreniu miliónov pracovných miest v Európe, a to najmä v malých a stredných podnikoch, a k zvýšeniu energetickej efektívnosti a hrali by kľúčovú úlohu pri zabezpečení minimalizácie spotreby energie pri vykurovaní a chladení;

S.  keďže pri plánovaní energeticky účinných a nízkouhlíkových verejných a obytných budov sa musia zohľadňovať architektúra, územné plánovanie, intenzita požiadaviek na teplo a rozmanitosť európskych podnebných pásiem a typov budov;

T.  keďže existuje obrovský nevyužitý potenciál využívania odpadového tepla a systémov diaľkového vykurovania, pretože prebytočné teplo dostupné v Európe prevyšuje celkový dopyt po teple vo všetkých európskych budovách a prostredníctvom diaľkového vykurovania by sa mohlo dodať 50 % celkového požadovaného tepla v EÚ;

U.  keďže podstatná časť obyvateľstva Európy žije v oblastiach, a to najmä v mestách, v ktorých sú prekročené normy kvality ovzdušia;

V.  keďže sa očakáva, že odvetvie vykurovania a chladenia ostane najväčším zdrojom dopytu po energii v Európe, keďže zemný plyn a LPG sa často využívajú na uspokojenie tohto dopytu a ich použitie by sa mohlo optimalizovať vysoko účinným uskladňovaním energie; keďže pretrvávajúce využívanie fosílnych palív je v rozpore so záväzkami EÚ v oblasti klímy a energetiky a s cieľmi eliminácie emisií uhlíka;

W.  keďže v súčasnosti existujú veľké rozdiely v ročných výdavkoch na energiu na účely vykurovania v rôznych európskych podnebných pásmach, ktoré dosahujú priemerne 60 až 90 kWh/m2 v krajinách južnej Európy a 175 až 235 kWh/m2 v strednej a severnej Európe;

X.  keďže realizácia účinných riešení vykurovania a chladenia má významný potenciál pre stimuláciu rozvoja európskych odvetví priemyslu a služieb najmä v odvetví energie z obnoviteľných zdrojov a pre vytvorenie vyššej pridanej hodnoty vo vzdialených a vidieckych oblastiach;

Y.  keďže sa energia stala sociálnym aktívom, ku ktorému musí byť zabezpečený prístup; keďže nie všetci občania môžu získať prístup k energii, pričom v Európe viac než 25 miliónov ľudí, ktorí s tým majú vážne problémy;

Z.  keďže politiky v oblasti energetickej efektívnosti by sa mali zamerať na nákladovo najefektívnejšie spôsoby zlepšovania hospodárnosti budov, a to znížením dopytu po teple a/alebo riešením tejto požiadavky v budovách pomocou vysokoúčinných alternatív;

AA.  keďže nízka úroveň povedomia spotrebiteľov o nedostatočnej účinnosti systémov vykurovania je jedným z faktorov, ktoré majú najväčší vplyv na účty za energiu;

AB.  keďže domy, ktoré sú kvalitne zateplené, sú prínosom pre životné prostredie aj pre účty spotrebiteľov za energiu;

AC.  keďže 72 % energie potrebnej na vykurovanie a chladenie rodinných domov sa spotrebuje vo vidieckych a stredne husto osídlených oblastiach;

AD.  keďže prírodné riešenia, napríklad dobre navrhnutá pouličná vegetácia, vegetačné strechy a steny poskytujúce budovám izoláciu a tieň, znižujú energetickú náročnosť tým, že znižujú potrebu vykurovania a chladenia;

AE.  keďže 85 % energie spotrebovanej v budovách sa využíva na vykurovanie priestorov a výrobu teplej vody a 45 % vykurovania a chladenia v EÚ sa využíva v sektore bývania;

AF.  keďže priemysel v spolupráci s miestnymi orgánmi musí hrať dôležitú úlohu pri lepšom využívaní odpadového tepla a chladu;

AG.  keďže obyvatelia Európy vynaložia na vykurovanie a chladenie v priemere 6 % svojich spotrebných výdavkov, pričom 11 % z nich si nemôže dovoliť v zime dostatočne vykurovať svoje domovy;

AH.  keďže je nevyhnutné lepšie zanalyzovať odvetvie chladenia a zohľadniť ho v stratégii Komisie a politikách členských štátov;

AI.  kedže je dôležité podporovať štúdie o úspore energie v historických budovách s cieľom optimalizovať energetickú hospodárnosť tam, kde je to možné, pri súčasnom zabezpečení ochrany a zachovania kultúrneho dedičstva;

1.  víta oznámenie Komisie o stratégii týkajúcej sa vykurovania a chladenia, ktorá je dôležitým krokom k holistickému prístupu k transformácii vykurovania a chladenia v Európskej únii a určuje prioritné oblasti opatrení; plne podporuje ambíciu Komisie rozpoznať a využívať súčinnosť medzi odvetvím elektrickej energie a vykurovania, s cieľom dosiahnuť efektívne odvetvie, ktoré zvýši energetickú bezpečnosť a uľahčí nákladovo efektívne dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky; vyzýva Komisiu, aby považovala odvetvie vykurovania a chladenia za súčasť koncepcie európskeho trhu s energiou;

2.  poukazuje na nevyhnutnosť prijať konkrétne opatrenia v oblasti vykurovania a chladenia pri revízii smernice o energetickej efektívnosti (2012/27/EÚ) a smernice o energii z obnoviteľných zdrojov (2009/28/ES), ako aj smernice o energetickej hospodárnosti budov (2010/31/EÚ);

3.  domnieva sa, že stratégia týkajúca sa vykurovania a chladenia sa musí rovnakým spôsobom týkať oboch týchto potrieb a súčasne musí zohľadniť rôzne podnebné pásma v Európe a skutočnosť, že požiadavky na využívanie energie sa v tejto súvislosti podľa toho líšia;

4.  zdôrazňuje, že stratégia týkajúca sa vykurovania a chladenia by mala uprednostniť udržateľné a nákladovo efektívne riešenia, ktoré umožnia členským štátom dosiahnuť ciele politiky EÚ v oblasti klímy a energetiky; konštatuje, že odvetvia vykurovania a chladenia členských štátov sú veľmi rozdielne z dôvodu ich rôznych energetických mixov, podnebných podmienok, efektívnosti fondu budov a intenzity priemyslu, a preto treba zabezpečiť flexibilitu výberu primeraných strategických riešení;

5.  požaduje, aby sa vypracovali osobitné udržateľné stratégie v oblasti vykurovania a chladenia na vnútroštátnej úrovni a aby sa pritom venovala osobitná pozornosť kombinovanej výrobe elektrickej energie a tepla, ako aj diaľkovému vykurovaniu a chladeniu podľa možnosti založenému na obnoviteľných zdrojoch energie, ako je uvedené v článku 14 smernice o energetickej efektívnosti;

6.  konštatuje, že vysoká energetická efektívnosť, účinná tepelná izolácia a využívanie obnoviteľných zdrojov energie a regenerovaného tepla sú základné priority stratégie EÚ týkajúcej sa vykurovania a chladenia; domnieva sa preto, že by sa mala rešpektovať zásada prvoradosti energetickej efektívnosti, pretože energetická efektívnosť ponúka jednu z najlepších a najrýchlejších finančných návratností a je kľúčovou súčasťou stratégie úspešného prechodu k bezpečnému, odolnému a inteligentnému odvetviu vykurovania a chladenia;

7.  konštatuje, že decentralizovanejší a pružnejší energetický systém, v ktorom sa zdroje energie a tepla nachádzajú bližšie k miestu spotreby, môže uľahčiť decentralizovanú výrobu energie, a tým umožniť spotrebiteľom a spoločenstvám, aby sa vo väčšej miere angažovali na trhu s energiou, kontrolovali svoju spotrebu energie a stali sa tiež aktívnymi účastníkmi pri reakcii na strane dopytu; zastáva názor, že čím je reťazec, ktorým sa primárna energia premieňa pri výrobe využiteľného tepla na iné formy, kratší, tým vyššia je energetická efektívnosť celého energetického systému; navyše uznáva, že tento prístup znižuje straty pri prenose a distribúcii, zlepšuje odolnosť energetickej infraštruktúry a súčasne poskytuje podnikateľské príležitosti pre miestne MSP;

8.  zdôrazňuje komplementaritu rámcových smerníc o ekodizajne a označovaní energetickými štítkami, smernice o energetickej efektívnosti a smernice o energetickej hospodárnosti budov pri znižovaní spotreby tepla a chladu; domnieva sa, že domáce spotrebiče (práčky, umývačky riadu atď.) by mali byť čo najviac energeticky účinné a navrhnuté tak, aby mohli využívať prívod teplej vody na mieste, kde sú nainštalované; je preto presvedčený, že požiadavky na ekodizajn a politiky označovania energetickými štítkami by mali byť v pravidelných intervaloch preskúmané a zlepšované, aby sa dosiahli ďalšie úspory energie a zvýšila konkurencieschopnosť prostredníctvom inovatívnejších produktov a znížených nákladov na energiu;

9.  pripomína, že vykurovanie a chladenie tvoria najväčší podiel dopytu EÚ po energii; zdôrazňuje dôležitosť dodržiavania zásady technologickej neutrality medzi v súčasnosti dostupnými obnoviteľnými zdrojmi a trhovými a štátnymi stimulmi pri prechode na nízkouhlíkové a bezpečné dodávky energie pre odvetvie vykurovania a chladenia;

10.  zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť vhodný rámec pre nájomcov a osoby žijúce vo viacbytových budovách, ktorý im umožní využívať vlastnú výrobu a spotrebu vykurovania a chladenia z obnoviteľných zdrojov energie a opatrenia v oblasti energetickej účinnosti, a tým riešiť problémy rozdielnych záujmov a niekedy aj pravidiel prenájmu;

11.  poukazuje na zásadnú úlohu obnoviteľných zdrojov energie vrátane udržateľnej biomasy, aerotermálnej geotermálnej a solárnej energie a fotovoltaických článkov v kombinácii s elektrickými akumulátormi na ohrev vody a pri zabezpečovaní tepelnej pohody v budovách, v prípade potreby v spojení s termálnymi skladovacími zariadeniami, ktoré sa môžu využívať na dennú alebo sezónnu reguláciu teplôt; vyzýva členské štáty, aby poskytli stimuly na podporu a využívanie takýchto technológií; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali súčasné smernice o energetickej efektívnosti a o energetickej hospodárnosti budov vrátane požiadaviek na budovy s takmer nulovou spotrebou energie a dlhodobých stratégií renovácie, a súčasne zohľadnili potrebu mobilizovať dostatočné investície do modernizácie ich fondu budov; žiada Komisiu, aby predložila celoúniovú víziu fondu budov s takmer nulovou spotrebou energie do roku 2050;

12.  domnieva sa, že záležitosti súvisiace s energetickou bezpečnosťou v EÚ sa vo veľkej miere týkajú bezpečnosti dodávok tepla; domnieva sa preto, že diverzifikácia zdrojov vykurovania je mimoriadne dôležitá, a vyzýva Komisiu, aby našla spôsoby na ďalšiu podporu a urýchlenie zvýšenia využívania technológií na výrobu tepla z obnoviteľných zdrojov energie;

13.  domnieva sa, že mapovanie zdrojov tepla, vhodné architektonické riešenia, najlepšie postupy riadenia budov a zásady územného plánovania vrátane riešení mestských sietí, ako sú siete diaľkového vykurovania a chladenia, by pri plánovaní celých obytných a obchodných štvrtí mali prispieť k energeticky hospodárnej výstavbe využívajúcej energiu z obnoviteľných zdrojov v rôznych podnebných pásmach Európy; zdôrazňuje, že kvalitne izolovaný plášť budovy vykazuje vysokú kapacitu akumulácie tepla, čo vedie k významným úsporám v oblasti vykurovania a chladenia;

14.  zdôrazňuje, že energetická náročnosť v odvetví budov predstavuje asi 40 % spotreby energie v EÚ a tretinu spotreby zemného plynu, a že v prípade urýchlenia obnovy budov by sa dala znížiť až o tri štvrtiny; poukazuje na to, že 85 % tejto spotreby energie sa využíva na vykurovanie a výrobu teplej úžitkovej vody, a že samotná modernizácia starých a neúčinných systémov vykurovania, vyššia miera využívania elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, lepšie využívanie odpadového tepla prostredníctvom vysokoúčinných systémov diaľkového vykurovania, ako aj dôkladná obnova budov s kvalitnejšou tepelnou izoláciou, majú naďalej kľúčový význam pre zaistenie bezpečnejšieho a udržateľnejšieho prístupu k dodávke tepla; odporúča, aby sa pokračovalo v sprísňovaní noriem týkajúcich sa energetickej hospodárnosti budov pri súčasnom zohľadnení a presadzovaní technických inovácií, a to najmä pokiaľ ide o zabezpečenie homogénnej izolácie; ďalej odporúča, aby sa naďalej podporovala výstavba budov s takmer nulovou spotrebou energie;

15.  nabáda členské štáty, aby vypracovali stratégie týkajúce sa dlhodobého vykurovania a chladenia na základe integrovaného prístupu, harmonizovaného mapovania a posudzovania podľa článku 14 smernice o energetickej efektívnosti; zdôrazňuje, že stratégia určí prioritné oblasti intervencie a umožní optimálne územné plánovanie z hľadiska energetiky; vyzýva Komisiu, aby v tomto prípade pomohla členským štátom a vypracovala všeobecné usmernenia pre vnútroštátne stratégie týkajúce sa vykurovania a chladenia;

16.  upozorňuje na hospodársky účinok obnovy a tepelnej izolácie budov, ktorými sa dajú dosiahnuť o 50 % nižšie náklady na vykurovanie a chladenie, a vyzýva Komisiu, aby poskytla primerané spolufinancovanie iniciatív, ktorých cieľom je obnova verejných budov a bytových domov s nízkou úrovňou energetickej hospodárnosti;

17.  víta zámer Komisie vypracovať súbor opatrení na uľahčenie obnovy viacbytových budov; domnieva sa, že by sa mal vypracovať harmonizovaný a komplexný súbor opatrení aj pre energetické plánovanie miest s cieľom umožniť mapovanie miestneho potenciálu vykurovania a chladenia, optimálnu a integrovanú obnovu budov a rozvoj infraštruktúry vykurovania a chladenia;

18.  opätovne zdôrazňuje, že je dôležité vypracovať systémy EÚ, ktoré poskytnú stimuly na to, aby obnova verejných budov, obytných budov a sociálnych bytov išla nad rámec minimálnych zákonných požiadaviek na energetickú efektívnosť, a tiež stimuly na výstavbu nových ekologických budov;

19.  poukazuje na miestny charakter a potenciál vykurovania a chladenia; vyzýva miestne orgány, aby ďalej uľahčili termomodernizáciu modernizáciou existujúcich verejných, komerčných alebo obytných budov s nízkou energetickou hospodárnosťou; zdôrazňuje význam hnutí, ako je Dohovor starostov, ktoré umožňujú výmenu poznatkov a najlepších postupov;

20.  zdôrazňuje, že je potrebné vykonať mapovanie potenciálu lokálneho vykurovania a chladenia v celej Európe, aby mestá mohli lepšie identifikovať svoje lokálne dostupné zdroje a mohli tak prispieť k zvýšeniu energetickej nezávislosti EÚ, zvýšiť rast a konkurencieschopnosť prostredníctvom vytvorenia miestnych a neprenosných pracovných miest a zabezpečiť čistú a cenovo dostupnú energiu pre spotrebiteľov;

21.  vyzýva miestne orgány, aby vo svojich oblastiach posúdili existujúci potenciál vykurovania a chladenia, ako aj budúce potreby vykurovania a chladenia, a súčasne zohľadnili potenciál miestne dostupných obnoviteľných zdrojov energie, objem tepelnej energie z kombinovanej výroby a diaľkového vykurovania;

22.  je presvedčený, že by sa mal zriadiť atraktívny systém financovania pre domácnosti, ktoré sa nachádzajú mimo oblastí s centralizovanými systémami vykurovania a chladenia, s cieľom podporiť nové technológie vykurovania domácností využívajúce obnoviteľné zdroje energie;

23.  vyzýva miestne orgány, aby riešili špecifické problémy vidieckych budov, ktoré starnú, sú energeticky menej hospodárne, majú horší vplyv na zdravie a zvyknú poskytovať nižšiu tepelnú pohodu;

24.  domnieva sa, že čím je reťazec, ktorým sa primárna energia premieňa pri výrobe využiteľného tepla na iné formy, kratší, tým vyššia je energetická efektívnosť, a berúc do úvahy veľkú rozmanitosť klimatických a iných podmienok v Únii vyzýva Komisiu, aby presadzovala technologicky neutrálne nástroje, ktoré každému spoločenstvu umožnia vyvinúť nákladovo efektívne riešenia na zníženie uhlíkovej náročnosti odvetvia vykurovania a chladenia;

25.  konštatuje, že regulačné rámce EÚ slúžia na zvýraznenie širších cieľov, ale podstatný je reálny pokrok, ktorý spôsobí revolúciu v oblasti vykurovania a chladenia v rámci širšej reorganizácie systému energetiky;

26.  zdôrazňuje, že politické nástroje a možnosti EÚ nie sú zatiaľ dostatočne rozvinuté na stimulovanie transformácie odvetvia vykurovania a chladenia, na maximalizovanie využívania potenciálu alebo na zavedenie riešení na zníženie dopytu a elimináciu emisií uhlíka v požadovanom rozsahu a požadovaným tempom;

27.  zdôrazňuje význam diaľkových energetických sietí ponúkajúcich alternatívu voči viac znečisťujúcim systémom individuálneho vykurovania ako mimoriadne účinného a nákladovo efektívneho prostriedku na zabezpečenie udržateľného vykurovania a chladenia, začlenenie obnoviteľných zdrojov energie a skladovanie prebytkov elektrickej energie v čase nízkej spotreby elektriny a tým zabezpečenie pružnosti rozvodovej sústavy; zdôrazňuje potrebu začlenenia väčšieho podielu obnoviteľných zdrojov energie, berúc do úvahy, že viac ako 20 % diaľkového vykurovania a chladenia je už vyrobených z obnoviteľných zdrojov v súlade s článkom 14 smernice o energetickej efektívnosti, čo si vyžaduje komplexné posúdenie potenciálu účinného diaľkového vykurovania a chladenia; vyzýva na modernizáciu a rozšírenie existujúcich systémov diaľkového vykurovania na posun k vysoko účinným a obnoviteľným alternatívam; nabáda členské štáty, aby zaviedli fiškálne a finančné mechanizmy pre miestne verejné orgány s cieľom podporiť využívanie diaľkového vykurovania a chladenia a odstrániť regulačné bariéry;

28.  vyzýva Komisiu, aby dôkladne posúdila komplexné hodnotenia potenciálu kogenerácie a diaľkového vykurovania vypracované členskými štátmi na základe článku 14 smernice o energetickej efektívnosti, aby tieto plány odrážali skutočný hospodársky potenciál týchto riešení a poskytovali solídny základ pre politiky v súlade s cieľmi EÚ;

29.  zdôrazňuje, že najmä v husto osídlených mestských aglomeráciách je nevyhnutné, aby sa neúčinné a neudržateľné systémy individuálneho vykurovania alebo systémy diaľkového vykurovania a chladenia postupne nahradili účinnými systémami diaľkového vykurovania a chladenia alebo zmodernizovali vyspelými technológiami vykurovania a chladenia, aby sa prešlo na vysoko účinné systémy kogenerácie a na obnoviteľné alternatívy;

30.  vyzýva Komisiu, aby vo svojich iniciatívach o smernici o obnoviteľnej energii a koncepcii trhu navrhla opatrenia, ktoré prispejú k vytvoreniu účinnejšieho a flexibilnejšieho energetického systému prostredníctvom ďalšieho spájania elektrizačnej sústavy a systémov vykurovania a chladenia;

31.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila spoločný európsky rámec na podporu vlastnej výroby energie a zabezpečenie právnej istoty pre vlastnú výrobu energie, a to predovšetkým prostredníctvom podpory susedských družstiev, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie;

32.  vyzýva na zavedenie ukazovateľa energetickej náročnosti vykurovania a chladenia budov na vnútroštátnej úrovni;

33.  vyzýva na strategický prístup k znižovaniu emisií CO2, ktoré sú dôsledkom dopytu po priemyselnom vykurovaní a chladení, a to zlepšením efektivity procesov, nahradením fosílnych palív obnoviteľnými zdrojmi energie a integráciou odvetví do okolitého tepelno-energetického prostredia;

34.  zdôrazňuje obrovský potenciál energetických klastrov a tokov zdrojov, pokiaľ ide o šetrné využívanie primárnej energie, a to najmä v priemyselnom prostredí, kde sa nadbytočné teplo či chlad z jedného procesu môžu v rámci kaskádového systému znovu použiť v inom procese, ktorý si vyžaduje menej extrémne teploty, a v prípadoch, keď je to možné, aj na vykurovanie a chladenie budov prostredníctvom systémov diaľkového vykurovania;

35.  poznamenáva, že zastarané teplárne s nízkou energetickou účinnosťou by sa mali čo najskôr nahradiť najlepšími dostupnými alternatívnymi riešeniami, ktoré sú plne v súlade s cieľmi EÚ v oblasti ochrany klímy, napríklad ekologicky priaznivejšími kogeneračnými zariadeniami alebo využitím udržateľných palív v súlade s kritériami udržateľnosti pre biomasu;

36.  konštatuje, že vykurovanie a chladenie je veľmi lokálnym odvetvím, pretože dostupnosť a infraštruktúra, ako aj dopyt po teple v podstate závisia najmä od miestnych podmienok;

37.  súhlasí s tvrdením Komisie uvedeným v stratégii pre vykurovanie o tom, že ekonomický potenciál kogenerácie nie je využitý, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej podporovali vysoko účinnú kogeneráciu a diaľkové vykurovanie v súlade s oznámením Komisie o stave energetickej Únie (COM(2015)0572);

38.  zastáva názor, že k problematike chladenia je potrebné zaujať prístup na systémovej úrovni, a to aj v prípade zastavaného prostredia a ďalších činností, ako je chladiarenská doprava;

39.  zastáva názor, že v miernom klimatickom pásme Európy by sa mohli za určitých podmienok vzhľadom na ich pružnosť stať veľmi dôležité reverzné systémy vykurovania a chladenia pomocou tepelných čerpadiel; zdôrazňuje, že systémy hybridného vykurovania, ktoré poskytujú teplo z dvoch alebo viacerých zdrojov energie, môžu uľahčiť rastúcu úlohu vykurovania z obnoviteľných zdrojov energie, a to najmä v existujúcich budovách, kde je možné zaviesť systémy hybridného vykurovania s obmedzenými požiadavkami na rekonštrukciu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali pre tepelné čerpadlá vhodné metódy výpočtu a podporovali šírenie najlepších postupov pre podporné mechanizmy na podporu účinných, udržateľných a nízkouhlíkových riešení rôznych tepelných potrieb;

40.  vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala dodržiavanie právnych predpisov EÚ o fluórovaných skleníkových plynoch s cieľom znížiť emisie týchto plynov do ovzdušia; žiada Komisiu, aby zabezpečila bezpečné a nákladovo efektívne využívanie alternatívnych chladív, ktoré je v súlade s ostatnými cieľmi EÚ v oblasti životného prostredia, zmeny klímy a energetickej účinnosti;

41.  zastáva názor, že členské štáty by mali preskúmať možnosť využívať teplo z geotermálnych vôd, priamo získané z priemyselných procesov a z iných zdrojov tepla s nízkou teplotou, napríklad teplo obsiahnuté v hlbokomorských baniach, na vykurovanie a chladenie, ktoré by pomocou obrovských tepelných čerpadiel mohli cez existujúce i nové siete diaľkového vykurovania vykurovať celé mestá, nie iba jednotlivé budovy, ak by bola k dispozícii alebo sa vybudovala vhodná infraštruktúra diaľkového vykurovania;

42.  zdôrazňuje úlohu technológií, ktoré sú schopné znížiť tepelnú energetickú náročnosť a emisie skleníkových plynov, ako je geotermálna energia s nízkou entalpiou, diaľkové vykurovanie/chladenie založené na obnoviteľných zdrojoch energie, malé trigeneračné alebo kogeneračné elektrárne spaľujúce zemný plyn a/alebo biometán, alebo ich kombinácia;

43.  domnieva sa, že pri vykurovaní a zmierňovaní výkyvov siete by mohli zohrávať veľmi dôležitú úlohu zariadenia na skladovanie tepla využívajúce elektrický odpor mimo hodín špičkového odberu, napríklad skladovaním energie vo forme tepla, čím sa zlepší kvalita dodávok elektriny integrovaním rôznych obnoviteľných zdrojov, uľahčí začlenenie obnoviteľných zdrojov energie a zníži výroba energie, dovoz a ceny;

44.  zastáva názor, že odpadové teplo a chlad získavané z priemyselných procesov a kogenerácie, pri výrobe elektrickej energie v tradičných elektrárňach a z dobre izolovaných obytných budov využívaním rekuperačných metód a mikrogenerácie, by pri vykurovaní a chladení malo zohrávať oveľa väčšiu úlohu než v minulosti; zdôrazňuje, že využívanie priemyselného odpadového tepla a chladu by sa malo uznať a podporovať prostredníctvom výskumu, pretože je výbornou príležitosťou na investície a inovácie; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať priemyselné odvetvia, aby spolupracovali s vlastníkmi obytných alebo hospodárskych budov v ich blízkosti a aby sa delili o vyrobenú energiu a energetické potreby;

45.  zdôrazňuje, že financovanie z verejných zdrojov alebo verejné vlastníctvo infraštruktúry diaľkového vykurovania by nemalo prispieť k nákladnej závislosti od infraštruktúry produkujúcej vysoké množstvo uhlíka; vyzýva vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, aby preskúmali verejnú finančnú podporu pre infraštruktúru diaľkového vykurovania vzhľadom na cieľ EÚ, ktorým je zníženie emisií skleníkových plynov o 80 až 95 % do roku 2050 v porovnaní s úrovňami z roku 1990 a usporiadaný prechod energetického hospodárstva;

46.  zastáva názor, že začlenenie výroby, spotreby a opätovného používania odpadového chladu prináša environmentálne a hospodárske výhody a znižuje dopyt po primárnej energii na chladenie;

47.  zdôrazňuje, že energia z odpadov bude naďalej zohrávať dôležitú úlohu pri vykurovaní, keďže jej alternatívou sú často len skládky a využívanie fosílnych palív, a pripomína, že je potrebné zvýšiť mieru recyklácie;

48.  vyzýva členské štáty, aby využívali právne a hospodárske prostriedky na urýchlenie postupného vyraďovania zastaraných pecí na pevné palivá s energetickou účinnosťou nižšou ako 80 % a aby ich nahradili, pokiaľ je to možné, účinnými a udržateľnými systémami vykurovania na miestnej úrovni (napríklad systémy diaľkového vykurovania) alebo na mikroúrovni (napríklad geotermálne a solárne systémy);

49.  poukazuje na to, že zavedenie inteligentných systémov vykurovania môže pomôcť spotrebiteľom lepšie pochopiť ich spotrebu energie a obnoviť neefektívne systémy vykurovania a podporovať úspory energie;

50.  pripomína Komisii a členským štátom, že 75 % existujúceho európskeho fondu budov je energeticky neefektívnych, a že podľa odhadov 90 % z týchto budov bude stále v prevádzke v roku 2050; zdôrazňuje preto naliehavú potrebu, aby sa hĺbková obnova zameriavala osobitne na tieto budovy;

51.  vyzýva Komisiu, aby v rámci programu energia z odpadu vypracovala plán na podporu a využívanie potenciálneho prínosu udržateľného využívania organického odpadu na vykurovanie a chladenie pripojené k systémom diaľkového vykurovania a chladenia;

52.  zdôrazňuje, že bioplyn je dôležitým udržateľným zdrojom pre systémy vykurovania a chladenia, a z tohto dôvodu je potrebné stanoviť jasný cieľ pre organickú recykláciu s cieľom stimulovať investície do zberu a spracovania biologického odpadu;

53.  vyzýva členské štáty, aby postupne zrušili používanie v mestských oblastiach zastaraných pecí, ktoré vytvárajú prízemné emisie a uvoľňujú do atmosféry prírodné pyrolýzne plyny z nedokonalého spaľovania, oxidy dusíka, sadze, častice a popolček rozptyľované prúdením tepla, a aby podporovali využívanie udržateľných a účinných alternatív vrátane obnoviteľných zdrojov;

54.  vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia s cieľom postupne vyradiť energeticky neefektívne pece a kotle, ktoré využívajú vykurovacie oleje a uhlie, ktoré v súčasnosti vykurujú viac ako polovicu budov na vidieku; zastáva názor, že dodávky energie by mali pochádzať z nízkouhlíkových zdrojov a obnoviteľných zdrojov energie;

55.  zdôrazňuje, že diaľkové vykurovanie založené na energii z obnoviteľných zdrojov bráni šíreniu systémov individuálneho vykurovania, ktoré viac znečisťujú prostredie a zvyšujú znečistenie ovzdušia v obytných štvrtiach a je ich oveľa ťažšie regulovať, ako rozšírené systémy diaľkového vykurovania; zdôrazňuje však, že infraštruktúra a klimatické podmienky v Únii sa líšia a že tieto systémy často potrebujú modernizáciu na zvyšovanie svojej účinnosti; žiada preto analýzu potreby podporovať infraštruktúru diaľkového vykurovania a postupov zdaňovania obnoviteľných zdrojov energie a diaľkového vykurovania;

56.  zastáva názor, že členské štáty by mali urýchlene podniknúť kroky na postupné vyradenie nízkoteplotných pecí používaných na spaľovanie tuhých fosílnych palív a organického odpadu, ktoré počas procesu horenia uvoľňujú do ovzdušia rôzne škodlivé látky; zastáva názor, že členské štáty by mali podľa možnosti podnecovať postupné vyradenie starých a neúčinných kozubov na spaľovanie dreva v husto osídlených mestských oblastiach a uľahčiť ich náhradu modernými, účinnými, ekologickejšími a zdravšími alternatívami spolu s iniciatívami na zvyšovanie informovanosti o možných zdravotných rizikách a najlepších postupoch pri spaľovaní dreva;

57.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyplnili právnu medzeru, ktorá vyplýva zo skutočnosti, že zariadenia s výkonom nižším ako 1 MW nespadajú do pôsobnosti smernice o ekodizajne a smernice o stredne veľkých spaľovacích zariadeniach, čo vedie k emisiám;

58.  zastáva názor, že rastúci dopyt po chladení si vyžaduje ďalšie úvahy o tejto problematike vrátane integrovaného prístupu k celému chladiarenskému reťazcu – od priemyselného chladenia vysokých teplôt po chladenie pre domácnosti a požiadavky na chladenie v potravinárskom priemysle;

59.  konštatuje, že dostupnosť kvalitných údajov je predpokladom pre racionálne rozhodovanie o riešeniach v oblasti energetickej účinnosti a vykurovania pre spotrebiteľov a orgány; zdôrazňuje význam rozšírenia možností, ktoré ponúka digitalizácia, v odvetví vykurovania a chladenia; vyzýva Komisiu, aby zaviedla vymedzenie pojmu a metodiku výpočtu chladenia s využitím obnoviteľných zdrojov energie;

60.  domnieva sa, že výmenníky tepla, ktoré efektívne využívajú vodu, môžu zohrávať rozhodujúcu úlohu pri chladení v priemyselných procesoch prenášaním tepla do prírodných vodných útvarov, ktoré sa nachádzajú sa v blízkosti miesta, kde sú výrobky uskladnené, a ktorých teplota počas celého roka nepresahuje 6 °C (voľné chladenie);

61.  zastáva názor, že vysokovýkonné stacionárne palivové články by sa v blízkej budúcnosti mohli stať alternatívou uhlia ako tuhého paliva;

62.  domnieva sa, že využívanie elektriny na výrobu plynu (P2G) má veľký potenciál pre budúcnosť ako spôsob skladovania a prenosu energie z obnoviteľných zdrojov a jej využívanie na účely centrálnej a miestnej výroby tepla; konštatuje, že využívanie elektriny na výrobu plynu je efektívny spôsob využitia obnoviteľných zdrojov energie na výrobu tepla, najmä v mestských aglomeráciách, a to vďaka možnosti využitia existujúcej infraštruktúry; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby podporovali výskumné a pilotné projekty zamerané na využívanie elektriny na výrobu plynu;

63.  je presvedčený, že stratégia Európskej únie v oblasti inovatívneho vykurovania a chladenia si vyžaduje intenzívny výskum ako základ pre vytváranie priemyselných odvetví vyrábajúcich na tento účel zariadenia šetrné k životnému prostrediu.

64.  zdôrazňuje prínos výskumu a technologickej inovácie pre európsky priemysel, pretože posilňujú jeho konkurenčnú výhodu a komerčnú životaschopnosť a prispievajú k hlavným cieľom energetickej a klimatickej politiky EÚ; v tomto kontexte zdôrazňuje, že je potrebné posilniť výskum, vývoj a inovácie v oblasti energetickej efektívnosti a využívania obnoviteľných zdrojov energie na vykurovanie a chladenie s cieľom znížiť náklady a zvýšiť výkon systému a zlepšiť využívanie a začlenenie do energetického systému; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala so zainteresovanými stranami, pokiaľ ide o aktualizáciu technologických plánov v oblasti využívania obnoviteľných zdrojov energie na vykurovanie a chladenie s cieľom koordinovať, sledovať a identifikovať medzery v rozvoji technológií v oblasti využívania obnoviteľných zdrojov energie na vykurovanie a chladenie;

65.  zastáva názor, že vzhľadom na naliehavú potrebu dosiahnuť rýchle a efektívne výsledky v procese modernizácie tepelného odvetvia EÚ by sa EÚ mala zamerať na výskum s cieľom zintenzívniť zavádzanie v súčasnosti najlepších dostupných technológií;

66.  zastáva názor, že výskum v rámci rámcového programu Horizont 2020 by sa mal týkať vývoja udržateľných riešení na vykurovanie a chladenie, technológií na zhodnocovanie odpadového tepla a chladu, ako aj nových materiálov s maximálnou tepelnou vodivosťou (výmenníky tepla), minimálnou vodivosťou, t. j. maximálnym tepelným odporom (tepelná izolácia) a maximálnymi mierami akumulácie tepla (tepelné zásobníky);

67.  zastáva názor, že by sa mal dosiahnuť pokrok v rámcovom programe Horizont 2020, pokiaľ ide o VaV týkajúce sa udržateľných a účinných systémov vykurovania a chladenia a materiálov na vykurovanie a chladenie, ako sú riešenia na výrobu a skladovanie energie z obnoviteľných zdrojov v malom meradle, diaľkové vykurovanie a chladenie, kogenerácia, izolačné materiály a inovatívne materiály, ako sú štrukturálne okenné tabule s vysokou priepustnosťou krátkovlnného žiarenia (slnečného žiarenia) zvonku a minimálnou priepustnosťou dlhovlnného tepelného žiarenia, ktoré by inak unikalo von;

68.  zdôrazňuje význam rozsiahleho vedeckého výskumu v oblasti vývoja inovatívnych technologických riešení určených na dodávku zariadení a celých systémov vykurovania a chladenia, ktoré sú energeticky účinné a založené na obnoviteľných zdrojoch energie;

69.  žiada revíziu existujúcich právnych predpisov zameraných na zabezpečenie technologickej neutrality a nákladovej efektívnosti, aby sa zabezpečilo, že nebudú presadzovať alebo diskreditovať jednu technológiu voči inej – energia z obnoviteľných zdrojov vyrábaná na mieste, napríklad zo solárnych panelov na obytných budovách alebo v blízkosti budovy, by sa mala napríklad zohľadniť pri výpočte energetickej hospodárnosti budov, a to bez ohľadu na jej zdroj;

70.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité kombinovať najvyspelejšie technológie s inteligentným riadením energie napríklad automatizáciou a inteligentnými systémami ovládania vykurovania, a to najmä v prepojenom svete, v ktorom sa spotrebič môže ľahko prispôsobiť poveternostným podmienkam a cenovým signálom za elektrinu a prispieť k stabilizácii siete presunom dopytu; vyzýva Komisiu, aby lepšie začlenila inteligentné technológie do príslušných iniciatív v oblasti energetickej únie s cieľom zabezpečiť skutočnú prepojenosť inteligentných spotrebičov, pripojených domácností a inteligentných budov s inteligentnými sieťami; domnieva sa, že by sa takéto riešenia mali podporovať pri renovácii existujúcich budov, pretože pomáhajú spotrebiteľom lepšie pochopiť ich spotrebiteľské návyky a nastaviť prevádzku ich vykurovacieho systému zodpovedajúcim spôsobom;

71.  zdôrazňuje, že odvetvie stavebníctva má vysoký potenciál pri znižovaní energetickej náročnosti a emisií CO2; zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie na zvýšenie miery obnovy budov; konštatuje, že atraktívne finančné stimuly, dostupnosť vysoko kvalifikovaných odborníkov na rôznych úrovniach, výmena a podpora najlepších postupov sú nevyhnutným predpokladom na dosiahnutie tohto cieľa;

72.  vyzýva Komisiu, aby identifikovala a odstránila zostávajúce prekážky pre opatrenia v oblasti energetickej účinnosti, a to najmä pokiaľ ide o renováciu domácností, a aby rozvíjala skutočný trh v oblasti energetickej účinnosti s cieľom podporiť výmenu najlepších postupov a zabezpečiť dostupnosť výrobkov a riešení v celej EÚ s cieľom vytvoriť skutočný jednotný trh v oblasti výrobkov a služieb v oblasti energetickej účinnosti; zdôrazňuje potenciál takýchto výrobkov a služieb pre vytváranie pracovných miest a hospodársky rast, a to nielen pri ich počiatočnom zavádzaní, ale aj v priebehu údržby a každodennej prevádzky integrovaného energetického systému zahŕňajúceho vykurovanie a chladenie;

73.  je presvedčený, že priemysel potrebuje jasné signály od tvorcov politík, aby nasmeroval potrebné investície k dosiahnutiu energetických cieľov EÚ; zdôrazňuje potrebu ambicióznych záväzných cieľov a regulačného rámca, ktorý podporí inovácie bez zbytočného administratívneho zaťaženia s cieľom čo najviac podporiť nákladovo efektívne a ekologicky udržateľné riešenia pre vykurovanie a chladenie;

74.  je presvedčený, že investície do energetickej hospodárnosti budov by mali byť sprevádzané investíciami do využívania obnoviteľných zdrojov energie na vykurovanie a chladenie; domnieva sa, že súčinnosť medzi energetickou hospodárnosťou budov a využívaním obnoviteľných zdrojov energie na vykurovanie a chladenie predstavuje významnú príležitosť v posune smerom k nízkouhlíkovému hospodárstvu; víta úsilie na úrovni členských štátov na zvýšenie počtu budov s takmer nulovou spotrebou energie;

75.  odporúča, aby sa pre architektonické pamiatky jednotlivo navrhli zatepľovacie systémy, a to s dôrazom jednak na investície do plášťa budovy v kombinácii s optimalizáciou kontrolných a automatizovaných systémov budov a jednak na zabezpečenie účinného vykurovania a chladenia, pričom je potrebné zabezpečiť, aby sa nenarušil jedinečný architektonický štýl budov;

76.  konštatuje, že pri architektonickom riešení inteligentných budov by sa mal zohľadňovať celostný prístup k zabezpečeniu tepelnej pohody (chladenie) prostredníctvom tvaru a hmoty budov, prispôsobenia priestoru a nastavenia parametrov, ako je množstvo denného svetla a intenzita vetrania a rekuperácie, pričom zároveň by tieto budovy mali mať nízke prevádzkové náklady;

77.  zdôrazňuje význam štandardizovaných tepelno-energetických auditov, ako aj nákladovej efektívnosti pri riešení problémov s priemyselnou izoláciou pre úsporu energie a zníženie emisií; konštatuje, že priemyselné náklady na energiu by sa mohli ďalej znížiť pomocou investícií do existujúcich a osvedčených udržateľných technológií;

78.  zdôrazňuje, že európske štrukturálne a investičné fondy sú dôležitým nástrojom na modernizáciu energetického systému; zastáva názor, že obmedzenia, ktoré doteraz platia v prípade finančných prostriedkov EFRR pre priority v oblasti prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, nie sú účinné; domnieva sa, že v programovom období po roku 2020 by sa mal zvýšiť percentuálny podiel rozpočtu určený na túto prioritu;

79.  zdôrazňuje význam zabezpečenia prístupu k financovaniu, krátkodobému i dlhodobému, pre investičné projekty všetkých veľkostí súvisiace s modernizáciou odvetvia vykurovania a chladenia vrátane diaľkového vykurovania a chladenia, modernizácie príslušnej sieťovej infraštruktúry, modernizácie systémov vykurovania vrátane prechodu na obnoviteľné zdroje a urýchlenia miery renovácie budov; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby vytvorila robustný inovačný a dlhodobý finančný mechanizmus; zdôrazňuje úlohu, ktorú by mohol hrať Európsky fond pre strategické investície (EFSI) a iné príslušné európske fondy, napríklad tie, ktoré sú k dispozícii od Európskej investičnej banky (EIB) alebo zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS), v oblasti financovania a technickej pomoci, zabezpečujúc, aby boli projekty príťažlivé pre investorov prostredníctvom stabilných regulačných podmienok, najmä minimalizovania byrokracie a zahrnutia rýchleho procesu uplatňovania a schvaľovania; vyzýva Komisiu, aby posilnila súčasné ustanovenia týkajúce sa vykurovania a chladenia v rámci programového obdobia po roku 2020 pre všetky uplatniteľné európske fondy, a na odstránenie prekážok, ktoré bránia miestnym orgánom v prideľovaní užitočných finančných prostriedkov na obnovu existujúcich verejných budov; podporuje iniciatívu inteligentného financovania inteligentných budov, ktorá podporuje lepšie zavádzanie opatrení v oblasti energetickej efektívnosti v kombinácii s obnoviteľnými zdrojmi energie v odvetví stavebníctva; domnieva sa, že modernizácia a zatepľovanie budov by mali mať prednosť pred inými opatreniami, pokiaľ ide o prístup k finančným prostriedkom, a to pre značný potenciál vytvárania nových pracovných miest;

80.  opätovne pripomína, že je potrebné využívať štrukturálne fondy na modernizáciu širšej kategórie budov a systémov budov najmä vo forme zvýhodnených pôžičiek súkromným vlastníkom budov, čo by prispelo k oveľa intenzívnejšiemu úsiliu o veľmi potrebnú modernizáciu existujúcich budov, a to najmä v menej rozvinutých oblastiach EÚ;

81.  zdôrazňuje, že s cieľom stimulovať zlepšenia v odvetví vykurovania a chladenia by Komisia mala plne využiť ex ante kondicionality uvedené v článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a zabezpečiť primeranú transpozíciu a vykonávanie existujúcich právnych predpisov EÚ s príslušnými opatreniami na vykurovanie a chladenie;

82.  domnieva sa, že usmernenia o štátnej pomoci pre účinné technológie, ktoré sú nevyhnutné na dekarbonizáciu odvetvia vykurovania a chladenia, a to najmä v prípade riešení založených na komunitách, musia zohľadňovať potrebu primeranej verejnej podpory;

83.  zastáva názor, že iniciatívy, ako je nástroj európskej miestnej energetickej pomoci (ELENA), iniciatíva v oblasti inteligentných miest a obcí a nový integrovaný Dohovor primátorov a starostov v oblasti klímy a energie, by mohli podporovať miestne a regionálne subjekty pri obnove energetických systémov v budovách;

84.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa rozpočet EÚ používal v súlade s cieľmi v oblasti dekarbonizácie a energetickej účinnosti;

85.  vyzýva členské štáty, aby prijali cielené opatrenia a intenzívne podporovali zlepšovanie energetickej účinnosti a širšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie v nízkopríjmových a zraniteľných domácnostiach; vyzýva Komisiu, aby pridelila oveľa väčší podiel finančných prostriedkov EÚ na programy v oblasti energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie pre zraniteľné domácnosti postihnuté energetickou chudobou, a aby poskytla usmernenie pre členské štáty v oblasti konkrétnych opatrení na boj proti energetickej chudobe;

86.  domnieva sa, že občanom by sa mali poskytnúť lepšie informácie o spotrebe energie ich domácností, možných úsporách energie, ako aj o výhodách modernizácie ich systémov vykurovania založenej na obnoviteľných zdrojoch energie vrátane možnosti výroby a spotreby ich vlastnej energie z obnoviteľných zdrojov na vykurovanie a chladenie;

87.  domnieva sa, že členské štáty musia okrem iného prostredníctvom informačných kampaní, jednotných kontaktných miest, systémov kolektívneho nákupu (pomoc pri združovaní spotrebiteľov pri nákupoch za nižšiu cenu) a spájania jednotlivých projektov do väčších celkov na získanie výhodnejšieho financovania zabezpečiť, aby spotrebitelia boli plne informovaní a mali prístup k technologickým a hospodárskym prínosom udržateľnejších vykurovacích a chladiacich systémov a zlepšeniam energetickej účinnosti, aby sa mohli rozhodovať čo najlepšie podľa vlastných okolností a využívať hospodárske a zdravotné prínosy, ako aj výhody prinášajúce lepšiu kvalitu života; konštatuje, že domácnosti žijúce v odľahlých a izolovaných lokalitách si môžu vyžadovať osobitnú pozornosť a jedinečné riešenia; zdôrazňuje potenciál spotrebiteľov, ktorí sú zároveň výrobcami, pri vytváraní energetických systémov poskytujúcich obnoviteľné vykurovanie a chladenie; zdôrazňuje dôležitosť priebežného vzdelávania, odbornej prípravy, osvedčovania a kontroly montážnych pracovníkov a architektov, ktorí sú prvým kontaktným bodom pre domácnosti;

88.  domnieva sa, že ďalšie vzdelávanie odborníkov posudzujúcich tepelný stav budov a účinnosť spôsobu, akým sú vykurované (chladené), má zásadný význam; domnieva sa, že optimálne rozmiestnené servisné skupiny, ktoré sú prístupné koncovým používateľom, sa stávajú nutnosťou;

89.  zdôrazňuje, že je dôležité poskytnúť spotrebiteľom slobodu vybrať si zo širokej škály vysoko účinných technológií vykurovania využívajúcich obnoviteľné zdroje energie tie, ktoré najlepšie vyhovujú ich osobným požiadavkám na vykurovanie;

90.  zdôrazňuje, že je preto potrebné umožniť spotrebiteľom prostredníctvom informovania a motivácií, aby urýchlili modernizáciu svojich starých a neefektívnych systémov vykurovania v Európe s cieľom dosiahnuť zvýšenie energetickej účinnosti, ktoré je už dosiahnuteľné dostupnými technológiami vrátane systémov vykurovania z obnoviteľných zdrojov energie; poukazuje na nedostatočné povedomie spotrebiteľov o často nízkom výkone ich súčasných systémov vykurovania a chladenia; vyzýva Európsku komisiu, aby predložila konkrétne návrhy na zvýšenie miery modernizácie existujúcich systémov vykurovania a chladenia vo svojom preskúmaní smernice o energetickej hospodárnosti budov; a zvážila zavedenie systému označovania energetickými štítkami pre nainštalované systémy vykurovania;

91.  vyzdvihuje aktívnu úlohu, ktorú môžu na ceste k udržateľnému európskemu systému vykurovania a chladenia zohrávať spotrebitelia; domnieva sa, že účinný výsledok nového nariadenia o označovaní energetickými štítkami, podľa ktorého majú stupnice nových štítkov výhľadový charakter a umožňujú zvýrazniť rozdiely v energetickej účinnosti rozličných produktov, môže uľahčiť spotrebiteľom výber energeticky hospodárnych produktov a znížiť si účty;

92.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali konkrétne stratégie na riešenie rastúceho problému energetickej chudoby s cieľom pomôcť všetkým spotrebiteľom, najmä tým najzraniteľnejším, zlepšiť ich bývanie, podmienky vykurovania a chladenia, a to na individuálnom alebo kolektívnom základe a bez ohľadu na to, či sú majitelia domov alebo nájomcovia;

93.  zdôrazňuje, že je potrebné dosiahnuť vysokú úroveň energetickej nezávislosti prostredníctvom prednostného využívania miestnych zdrojov;

94.  vyzýva na využívanie odpadového tepla z existujúcich priemyselných podnikov na vykurovanie domácností;

95.  domnieva sa, že kľúčom k boju proti energetickej chudobe je znížiť celkové náklady domácností na vykurovanie tým, že sa zabezpečí značné zvýšenie energetickej efektívnosti v troch hlavných fázach využívania energie: pri premene primárnej energie na užitočnú energiu, počas ďalšej prepravy tejto energie, a najmä počas jej využívania konečným užívateľom; žiada preto členské štáty, aby považovali opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti a prechodu na vykurovanie a chladenie z obnoviteľných zdrojov energie za svoju skutočnú prioritu;

96.  považuje za dôležité zabezpečiť, aby sa určitý podiel financovania v oblasti energetickej účinnosti použil na zlepšenie podmienok domácností postihnutých energetickou chudobou alebo tých, ktorí žijú v najchudobnejších oblastiach, napríklad pomocou pri investovaní do energeticky účinnejších zariadení na vykurovanie a chladenie;

97.  je presvedčený, že členské štáty by mali na základe smernice o energetickej efektívnosti vypracovať vnútroštátne plány obnovy budov s cieľom zabezpečiť energetickú hospodárnosť budov, a to v neposlednom rade tým, že ponúknu stimuly na obnovu budov vo vlastníctve súkromných osôb, pričom tieto plány by mali zahŕňať aj osobitné opatrenia pre najzraniteľnejšie skupiny s cieľom pomáhať im v rámci boja proti energetickej chudobe;

98.  vyzýva Komisiu, aby v rámci vykonávania smernice o energetickej efektívnosti pripravila vzdelávanie pre odborníkov v oblasti auditu energetickej účinnosti a plánovania a aby pomáhala súkromným osobám, a najmä najzraniteľnejším skupinám, vykonávať činnosti tohto druhu;

99.  zdôrazňuje, že kým veľká časť európskych budov v súčasnosti trpí mrhaním energie v dôsledku nízkej kvality izolácie a starých a neúčinných systémov vykurovania, takmer 11 % obyvateľov EÚ ovplyvňuje energetická chudoba;

100.  žiada Komisiu, členské štáty a miestne orgány, aby s ohľadom na riziko možných budúcich plynových kríz plne integrovali výrobu bioplynu zo spracovania hnoja do realizácie obehového hospodárstva.

101.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2014)0094.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2015)0266.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2015)0444.
(5) Oznámenie Európskej komisie z roku 2014 o energetickej efektívnosti a jej prínose k energetickej bezpečnosti v rámci politík v oblasti klímy a energie do roku 2030 (COM(2014)0520).


Zvýšenie konkurencieschopnosti MSP
PDF 352kWORD 114k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2016 o plnení tematického cieľa „zvýšenie konkurencieschopnosti MSP“ – článok 9 ods. 3 nariadenia o spoločných ustanoveniach (2015/2282(INI))
P8_TA(2016)0335A8-0162/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie o spoločných ustanoveniach (EÚ) č. 1303/2013, na článok 9 ods. 3 o tematickom cieli „zvýšenie konkurencieschopnosti MSP“,

–  so zreteľom na nariadenie o spoločných ustanoveniach (EÚ) č. 1303/2013, na článok 37 o finančných nástrojoch podporovaných prostredníctvom EŠIF,

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 15. apríla 2014 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o účasti Únie na programe výskumu a vývoja spoločne uskutočňovanom niekoľkými členskými štátmi, ktorý je zameraný na podporu malých a stredných podnikov vykonávajúcich výskum(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2013 o zlepšení prístupu MSP k financovaniu(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2015 o zlepšení prístupu MSP k financiám(3),

–  so zreteľom na program COSME pre malé a stredné podniky,

–  so zreteľom na prieskum Eurobarometra o MSP, efektívnom využívaní zdrojov a zelených trhoch (Flash Eurobarometer 381) a na prieskum Eurobarometra o úlohe verejnej podpory pri uvádzaní inovácií na trh (Flash Eurobarometer 394),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. decembra 2008 o opatreniach na zlepšenie prostredia pre malé a stredné podniky v Európe – iniciatíva Small Business Act(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. júna 2008 s názvom Najskôr myslieť v malom: Iniciatíva Small Business Act pre Európu (COM(2008)0394),

–  so zreteľom na Európsku chartu pre malé podniky, ktorú prijala Európska rada na svojom zasadnutí vo Feire 19. a 20. júna 2000,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2011 o praktických aspektoch týkajúcich sa revízie nástrojov EÚ na podporu financovania malých a stredných podnikov v ďalšom programovom období(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2012 o malých a stredných podnikoch (MSP): konkurencieschopnosť a príležitosti na podnikanie(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o inteligentnej špecializácii: prepojenie centier excelentnosti na dosiahnutie správnej politiky súdržnosti(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o investovaní do zamestnanosti a rastu: podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Únii(8),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 týkajúce sa definície mikropodnikov, malých a stredných podnikov (MSP)(9),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júna 2014 s názvom Výskum a inovácia ako zdroje obnoveného rastu (COM(2014)0339),

–  so zreteľom na šiestu správu Komisie z 23. júla 2014 o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti s názvom Investovanie do rastu a zamestnanosti,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2011 s názvom Priemyselná politika: Posilnenie konkurencieschopnosti (COM(2011)0642),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. novembra 2011 s názvom Malý podnik, veľký svet – nové partnerstvo na pomoc MSP pri využívaní globálnych príležitostí (COM(2011)0702),

–  so zreteľom na správu Komisie z 23. novembra 2011 s názvom Minimalizovanie regulačného zaťaženia pre MSP – Prispôsobenie právnych predpisov EÚ potrebám mikropodnikov (COM(2011)0803),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. februára 2011 s názvom Preskúmanie iniciatívy Small Business Act pre Európu (COM(2011)0078),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2010 Príspevok regionálnej politiky k inteligentnému rastu v rámci stratégie Európa 2020 (COM(2010)0553),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. decembra 2015 s názvom Investovanie do rastu a zamestnanosti – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov (COM(2015)0639),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 30. mája 2013 s názvom Odstraňovanie rozdielov v oblasti inovácií(10),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 7. októbra 2014 s názvom Opatrenia na podporu vytvárania ekosystémov pre začínajúce podniky v oblasti špičkových technológií(11),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0162/2016),

A.  keďže politika súdržnosti predstavuje hlavný nástroj investovania do rastu a pracovných miest v EÚ s rozpočtom viac ako 350 miliárd EUR do roku 2020; keďže hmatateľné výsledky investícií v rámci politiky súdržnosti môžu pomôcť pri vytváraní súčasného a budúceho rastu regiónov v členských štátoch;

B.  keďže v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy sa v mnohých členských štátoch zvýšila miera chudoby a sociálneho vylúčenia, ako aj miera dlhodobej nezamestnanosti, nezamestnanosti mladých ľudí a sociálnej nerovnosti, a preto môžu MSP zohrávať relevantnú a dôležitú úlohu pri obnove Európy;

C.  keďže 23 miliónov malých a stredných podnikov (MSP) v EÚ, ktoré predstavujú 99 % všetkých podnikov, zásadným spôsobom prispieva k hospodárskemu rastu, sociálnej súdržnosti, inovácii a tvorbe pracovných miest, lebo poskytujú viac ako 100 miliónov pracovných miest, pričom v súkromnom sektore vytvárajú dve tretiny pracovných miest a majú stále dvojnásobný rast zamestnanosti v porovnaní s väčšími podnikmi; keďže len 13 % európskych MSP sa zapája do obchodných činností a investícií na svetových trhoch;

D.  keďže európske MSP sú veľmi rozmanité a zahŕňajú veľké množstvo mikropodnikov založených na miestnej úrovni, ktoré často pôsobia v tradičných odvetviach, rastúci počet začínajúcich podnikov a rýchlo sa rozvíjajúcich inovačných podnikov, ako aj podnikov sociálneho hospodárstva zameraných na osobitné ciele a skupiny; keďže tieto obchodné modely majú rôzne problémy, a tým pádom aj majú odlišné potreby; keďže je zásadné zjednodušiť európske, národné a regionálne právne predpisy pri uľahčovaní prístupu MSP k úverom;

E.  keďže MSP sa veľmi ľahko prispôsobujú zmenám a sú schopné držať krok s technologickým pokrokom;

F.  keďže mikroúvery, zväčša zamerané na mikropodnikateľov a znevýhodnených ľudí, ktorí chcú začať samostatnú zárobkovú činnosť, sú základom pre prekonanie prekážok v oblasti prístupu k tradičným bankovým službám, a keďže iniciatíva JASMINE (spoločná akcia na podporu mikrofinančných inštitúcií v Európe) a os programu EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie zameraná na mikrofinancovanie a sociálne podnikanie môžu platne podporovať zlepšovanie prístupu k financovaniu, a to aj sociálnym podnikom;

G.  keďže v rámci politiky súdržnosti sa v programovom období 2007 – 2013 poskytlo 70 miliárd EUR na podporu pre MSP a vytvorilo sa viac ako 263 000 pracovných miest v rámci MSP a pomohlo sa modernizovať MSP väčším využívaním IKT, zručností v oblasti prístupu, inovácie alebo modernizáciou pracovných postupov;

H.  keďže politika súdržnosti bude v programovom období 2014 – 2020 naďalej podporovať MSP, a to tým, že sa zdvojnásobí podpora z obdobia 2007 – 2013 na 140 miliárd EUR;

I.  keďže tematický cieľ „zvýšenie konkurencieschopnosti MSP“ (TC 3) patrí medzi tematické ciele s najvyšším percentuálnym podielom na celkovom objeme financovania (13,9 %) a má prvoradý význam pre dosiahnutie cieľov politiky súdržnosti a stratégie Európa 2020;

J.  keďže MSP, ktoré môžu využívať prostriedky z EŠIF, pretože pôsobia v konkurenčnom prostredí a sú vystavené mnohým obmedzeniam, a to aj v oblasti peňažných tokov, osobitne zasahuje zložitosť regulácie, nestabilita pravidiel a administratívna záťaž, predovšetkým to, že administratívne náklady nie sú primerané pridelenému množstvu finančných prostriedkov, dĺžke trvania spracúvania žiadostí o financovanie a potrebe predbežných platieb;

K.  keďže zavedením tematického zamerania do programovania politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020 sa poskytol účinný nástroj na navrhovanie operačných programov s lepším zameraním na investičné priority s cieľom dosiahnuť dostatočné zdroje umožňujúce reálne dôsledky;

L.  keďže dohody o partnerstve a operačné programy stanovené v článkoch 14, 16 a 29 nariadenia o spoločných ustanoveniach sú strategickými nástrojmi na usmerňovanie investícií v členských štátoch a regiónoch;

M.  keďže vďaka MSP bude priemyselná výroba do roku 2020 predstavovať prinajmenšom 20 % HDP členských štátov;

N.  keďže len malý percentuálny podiel európskych MSP dnes dokáže identifikovať a využiť možnosti, ktoré ponúka medzinárodný obchod, obchodné dohody a celosvetové hodnotové reťazce, a keďže len 13 % európskych MSP vyvíjalo za posledné tri roky aktivitu na medzinárodnej úrovni za hranicami EÚ;

O.  keďže proces internacionalizácie MSP by sa mal opierať o sociálnu zodpovednosť podnikov, o dodržiavanie ľudských práv a práv pracovníkov a o najvyššiu možnú ochranu životného prostredia, aby sa zaistila spravodlivá hospodárska súťaž a zvýšenie kvality pracovných miest;

1.  poznamenáva, že vďaka tematickému zameraniu sa operačné programy lepšie zacielili na obmedzený počet strategických cieľov, najmä pokiaľ ide o podporu rastu a potenciál vytvárať kvalitné pracovné miesta pre MSP vrátane mikropodnikov; domnieva sa, že MSP sú hnacou silou európskeho hospodárstva a majú kľúčový význam pre úspech politiky súdržnosti, často však čelia mnohým výzvam z dôvodu ich veľkosti; odporúča preto ďalšie posilnenie podpory z EŠIF zameranej na MSP;

2.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vzali do úvahy pridanú hodnotu projektov týkajúcich sa MSP z hľadiska rozvoja a inovácie tradičných odvetví, pretože sa tým nielen podporí vytváranie pracovných miest, ale sa takisto zachovajú špecifiká miestneho a regionálneho podnikania, pričom sa rešpektujú zásady udržateľnosti; zdôrazňuje, že je potrebné zohľadňovať aj kontext týchto odvetví a nenarušiť krehkú rovnováhu medzi tradičnými znalostnými výrobnými technikami a inováciou; poukazuje na to, že v odvetví služieb, ktoré v dôsledku digitalizácie prechádza významnými zmenami, zohrávajú MSP významnú úlohu, a preto sa domnieva, že by sa rozdiely v zručnostiach v oblasti IKT mali riešiť väčším dôrazom na príslušnú odbornú prípravu a vzdelávanie;

3.  zdôrazňuje, že sú celkovo potrebné mechanizmy pomáhajúce zjednodušiť podnikateľské prostredie a urýchliť proces zakladania nových podnikov s programom REFIT na podporu konkurencieschopnosti MSP využívania EŠIF; zdôrazňuje tiež potrebu splnenia ex ante kondicionality;

4.  žiada Komisiu, aby zohľadnila zásady balíka predpisov o obehovom hospodárstve pri plnení TC 3 s cieľom podporovať udržateľnejší hospodársky rast a vytvárať nové vysokokvalitné pracovné miesta pre MSP, s osobitnou pozornosťou venovanou podpore zelených pracovných miest; v tejto súvislosti sa domnieva, že je dôležité pokračovať v úsilí o podporu zelenej konkurencieschopnosti MSP zlepšovaním prístupu k financovaniu, lepším informovaním, zjednodušením právnych predpisov, obmedzením byrokracie, podporou a posilnením zelenej podnikateľskej kultúry; okrem toho poukazuje na skutočnosť, že ekologickejší hodnotový reťazec, ktorý zahŕňa opätovné spracovanie, opravu, údržbu, recykláciu a ekodizajn, by mohol poskytnúť významné podnikateľské príležitosti pre mnohé MSP za predpokladu, že sa zmení hospodárske správanie a odstránia sa alebo sa obmedzia legislatívne, inštitucionálne a technické prekážky;

5.  pripomína, že ťažkosti, s ktorými sa stretávajú MSP, sú čiastočne spôsobené aj utlmením dopytu, ktoré súvisí s politikami úsporných opatrení členských štátov;

6.  nabáda členské štáty a regionálne orgány, aby zvážili využitie možností finančného nástroja; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť transparentnosť, zodpovednosť a kontrolu takýchto finančných nástrojov a programu Iniciatíva pre MSP zameraného na finančnú podporu MSP; zdôrazňuje, že finančné nástroje by sa mali vždy využívať v súlade s cieľmi politiky súdržnosti a že by sa mala poskytovať riadna technická a administratívna podpora;

7.  požaduje zjednodušený a menej regulovaný prístup k úverom s prihliadnutím na konkrétne charakteristiky mikropodnikov, začínajúcich podnikov a regióny, v ktorých pôsobia; vyjadruje poľutovanie nad tým, že investori a banky sa často zdráhajú financovať podniky v ich začiatkoch a v počiatočnej fáze expanzie a že pre mnohé malé a stredné podniky, najmä pre malé začínajúce podniky, je ťažké získať prístup k externému financovaniu; vyzýva preto Komisiu, členské štáty a regionálne orgány, aby venovali osobitnú pozornosť zlepšeniu prístupu k financovaniu pre mikropodniky a začínajúce podniky, ktoré chcú expandovať; poukazuje na to, že je potrebné zrovnoprávniť úrokové sadzby financovania MSP s úrokovými sadzbami pre väčšie spoločnosti;

8.  zdôrazňuje, že európske malé podniky majú tendenciu výrazne sa opierať o zdroje financovania typu bánk, a často nevedia o existencii ďalších zdrojov financovania; konštatuje, že Komisia, berúc do úvahy roztrieštenosť trhov, navrhla niekoľko iniciatív, ako napríklad vytvorenie únie kapitálových trhov, zameraných na diverzifikáciu zdrojov financovania, uľahčenie voľného pohybu kapitálu a zlepšenie prístupu k financiám, najmä so zreteľom na MSP;

9.  poukazuje na nedostatok dôkazov o výstupoch a výsledkoch, ktoré finančné nástroje dosiahli, a na slabú väzbu medzi týmito finančnými nástrojmi a celkovými cieľmi a prioritami EÚ; vyzýva Komisiu, aby ešte zlepšila poskytovanie grantov namiesto primárneho presadzovania používania finančných nástrojov;

10.  konštatuje, že v minulom programovom období 2007 – 2013 spôsobilo niekoľko prekážok (dôsledky hospodárskej krízy, zložité riadenie štrukturálnych fondov a administratívna záťaž) nedostatočné čerpanie týchto prostriedkov zo strany malých a stredných podnikov; varuje, že treba riešiť hlavné dôvody nízkej miery čerpania, aby sa zabránilo opakovaniu rovnakých problémov v programovom období 2014 – 2020, a že nadmerná byrokracia zabránila niektorým MSP požiadať o dostupné finančné prostriedky; vyjadruje poľutovanie nad príliš všeobecným a neúplným charakterom existujúcich štúdií o efektívnosti a skutočnom vplyve EŠIF na MSP a žiada Komisiu, aby urýchlene vypracovala posúdenie tejto záležitosti v spolupráci s členskými štátmi a predložila ho Európskemu parlamentu; zdôrazňuje, že nedostatočné administratívne kapacity môžu ohroziť úspešné a včasné vykonávanie TC 3;

11.  berie na vedomie skutočnosť, že Komisia venuje zvýšenú pozornosť dobrej správe vecí verejných a kvalitným verejným službám; pripomína, že pre MSP je dôležité, aby sa zaviedol systém transparentného, konzistentného a inovatívneho verejného obstarávania; naliehavo preto vyzýva, aby sa v čo najväčšej miere odstránili prekážky, ktorým čelia MSP, keď sa uchádzajú o zákazky, aby sa odstránilo zbytočné administratívne zaťaženie, zamedzilo vytváraniu dodatočných požiadaviek na vnútroštátnej úrovni a vykonávali ustanovenia existujúceho legislatívneho rámca s cieľom riešiť obchodné spory čo najrýchlejšie; víta smernicu 2014/24/EÚ a jednotný európsky dokument pre obstarávanie, ktoré by mali podstatne znížiť administratívnu záťaž pre podniky, najmä MSP; zdôrazňuje potrebu naďalej prísne uplatňovať opatrenia na zabránenie chybám a na boj proti podvodom bez toho, aby sa zväčšila administratívna záťaž, a zjednodušiť administratívne opatrenia na zabránenie vzniku chýb; vyzýva verejných obstarávateľov, ktorí chcú zákazky zoskupovať, aby dbali o to, aby z tohto procesu nevylúčili MSP už samotným rozsahom celého balíka, keďže väčšie zákazky by mohli mať ťažšie splniteľné kritériá;

12.  opakuje svoje výzvy na posilnenie transparentnosti a účasti všetkých príslušných regionálnych a miestnych orgánov, subjektov občianskej spoločnosti, podnikateľov a ostatných zainteresovaných strán, najmä v procese vymedzovania požiadaviek týkajúcich sa výziev na predkladanie návrhov projektov, s cieľom lepšie reagovať na potreby konečných príjemcov; zdôrazňuje preto, že je potrebné, aby sa skutočne vykonávala a dodržiavala zásada partnerstva aj pri navrhovaní, príprave a vykonávaní partnerských dohôd a operačných programov, ako sa uvádza v nariadení o spoločných ustanoveniach a v kódexe správania pre partnerstvo; so znepokojením konštatuje, že mnohé organizácie MSP v členských štátoch nie sú skutočne zapojené a často sú len informované bez toho, aby sa s nimi riadne konzultovalo; nabáda organizácie zastupujúce na budúcnosť orientované, udržateľné a ekologicky inovatívne odvetvia hospodárstva, aby sa zapojili do partnerstva, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili postavenie týchto organizácií, a to aj s využitím technickej pomoci a budovania kapacít;

13.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaistili lepšiu koordináciu a konzistentnosť všetkých investičných politík EÚ zameraných na MSP; konštatuje, že zlepšenie súčinnosti medzi financovaním z EŠIF a inými politikami a finančnými nástrojmi zameranými na MSP povedie k maximalizácii účinku investícií; víta plán na uľahčenie prístupu k EŠIF zavedením „známky excelentnosti“ pre projekty, ktoré boli hodnotené ako „výborné“, ale nie sú financované v rámci programu Horizont 2020; naliehavo vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s príslušnými sociálnymi a hospodárskymi zainteresovanými stranami vytvorili buď jednotné kontaktné miesto na regionálnej úrovni, čím sa podporia už existujúce jednotné kontaktné miesta, alebo konsolidovanú platformu pre rôzne finančné nástroje EÚ zamerané na MSP, ako aj na administratívnu podporu pri príprave a realizácii projektov;

14.  zdôrazňuje, akú úlohu by integrovaná územná investícia, miestny rozvoj vedený komunitou, makroregionálne stratégie a európska územná spolupráca vôbec mohli zohrávať pri úspešnom plnení cieľov TC 3, keďže niektoré projekty sa môžu týkať cezhraničných oblastí, a to aj niekoľkých regiónov a krajín zároveň, a môžu rozvíjať lokalizované inovačné postupy;

15.  poznamenáva, že podľa prvého hodnotenia, ktoré vydala Komisia, sa sumy pridelené na podporu MSP podstatne zvýšili v porovnaní s predchádzajúcimi programovými obdobiami; zdôrazňuje, že EŠIF a najmä operačné programy zamerané na podporu výskumu a vývoja by mohli MSP pomôcť pri zvyšovaní ich kapacity v oblasti patentových prihlášok podaných na Európsky patentový úrad, a to poskytovaním životaschopných a používateľsky ústretových systémov financovania;

16.  vyjadruje poľutovanie nad oneskoreniami pri vykonávaní politiky súdržnosti v súčasnom programovom období; poukazuje na naliehavosť prístupu MSP k financovaniu a na to, že hoci už boli schválené všetky operačné programy, samotné vykonávanie je ešte len v počiatočnom štádiu; konštatuje, že oneskorenia spôsobujú medzery vo vykonávaní politiky súdržnosti, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala opatrenia na urýchlené odstránenie týchto oneskorení;

17.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby monitorovala a povzbudzovala zrýchlenie vykonávania politiky súdržnosti, najmä vytváranie projektov s potenciálom v oblasti udržateľného rastu a vytvárania kvalitných pracovných miest, s dôrazom aj na projekty začaté vo vidieckych oblastiach s cieľom vytvárať nové služby a zastaviť vyľudňovanie vidieka; vyzýva Komisiu, aby pri určovaní kritérií prípustnosti zvažovala hospodársku a sociálnu pridanú hodnotu projektov a ich vplyv na životné prostredie;

18.  zdôrazňuje úlohu Európskeho parlamentu pri kontrole vykonávania zameraného na výsledky; vyzýva Komisiu, aby v čo najskoršom štádiu určovala a obmedzovala prekážky brániace efektívnemu využívaniu finančných prostriedkov pre MSP a začínajúce podniky, identifikovala potenciálne súčinnosti v rámci EŠIF a medzi EŠIF a inými fondmi týkajúcimi sa MSP a poskytla špecifické odporúčania týkajúce sa opatrení a usmernenia zamerané na ďalšie zjednodušenie, monitorovanie a hodnotenie využívania týchto finančných nástrojov; konštatuje, že v tomto odvetví je čoraz viac problémov, najmä v najvzdialenejších regiónoch a v oblastiach, v ktorých nedostatočná kvalita kľúčovej infraštruktúry vedie k nízkym objemom súkromných investícií;

19.  zdôrazňuje, že je potrebný štruktúrovaný dialóg medzi Európskou investičnou bankou a Európskym investičným fondom na zlepšenie a uľahčenie prístupu MSP k diverzifikovaným zdrojom financovania;

20.  zdôrazňuje, že medzi hlavné prekážky, ktoré bránia MSP v rozsiahlom prístupe k EŠIF, patrí administratívne zaťaženie, veľké množstvo systémov pomoci, zložitosť pravidiel a postupov, oneskorenia pri zavádzaní vykonávacích aktov a riziko nadmernej regulácie; vyzýva skupinu na vysokej úrovni pre zjednodušenie, aby predložila konkrétne návrhy, berúc do úvahy aj stratégiu lepšej právnej regulácie, znížila administratívnu záťaž a zjednodušila postupy riadenia EŠIF malými a strednými podnikmi, s osobitným dôrazom na požiadavky týkajúce sa auditu, flexibility riadenia, posudzovania rizika a priebežného posudzovania, systému kontroly a súdržnosti s pravidlami hospodárskej súťaže a ostatnými politikami EÚ; žiada, aby takéto opatrenia na zjednodušenie rešpektovali zásady „iba raz“ a „najskôr myslieť na malých“ iniciatívy Small Business Act, a aby tieto opatrenia boli vytvorené a vykonávané na rôznych úrovniach v spolupráci s predstaviteľmi rozličných kategórií MSP; vyzýva skupinu na vysokej úrovni, aby priebežne oznamovala výsledky svojej činnosti Výboru Európskeho parlamentu pre regionálny rozvoj, a vyzýva Komisiu, aby konzultovala so zástupcami členských štátov o otázkach riešených skupinou na vysokej úrovni;

21.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila také podmienky na poskytovanie štátnej pomoci na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, ktoré nebudú diskriminovať MSP a ktoré by mali byť v súlade s podporou podnikov v rámci politiky súdržnosti, a aby plne využívala systémy pomoci na základe všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách s cieľom znížiť administratívne zaťaženie správ a príjemcov a zvýšiť využívanie EŠIF a zároveň objasniť spojenie medzi pravidlami EŠIF pre MSP a pravidlami štátnej pomoci;

22.  žiada Komisiu, aby členské štáty nabádala k tomu, aby si v tomto smere vymieňali údaje, znalosti a osvedčené postupy, aby zaistila primerané predkladanie správ a motivovala k podpore projektov s vysokým potenciálom tvorby pracovných miest;

23.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bezodkladne našli trvalé riešenie neuhradených platieb súvisiacich s regionálnou politikou a aby riadne vykonávali smernicu o oneskorených platbách (2011/7/EÚ), s cieľom zabezpečiť, aby MSP ako projektoví partneri neboli odrádzaní od účasti na podporných programoch a projektoch v súčasnom programovom období z dôvodu oneskorených platieb; takisto poukazuje na to, že dôslednejšie dodržiavanie tejto smernice, v ktorej sa okrem iného vyžaduje, aby verejné orgány uhrádzali platby do 30 dní za obstaraný tovar a služby, by prispelo k vytvoreniu podmienok na stabilizáciu a rozvoj MSP;

24.  zdôrazňuje, že stratégie inteligentnej špecializácie – i keď sa formálne nevyžadujú ex ante kondicionalitami TC 3 – sú kľúčovým nástrojom pri zabezpečovaní inovácie a prispôsobivosti tematických cieľov, a zároveň zdôrazňuje, že tieto stratégie by sa mali zameriavať nielen na inovácie, ktoré sa opierajú o vedu a technológie, ale aj na inovácie, ktoré nemajú vedecký základ; žiada Komisiu, aby Parlamentu podávala správy o výsledkoch stratégií pre inteligentnú špecializáciu vypracované na vnútroštátnej a/alebo regionálnej úrovni pre MSP; zdôrazňuje súlad stratégií pre inteligentnú špecializáciu prijatých v každom regióne so súvisiacim územným hospodárstvom, ako aj výzvu vyplývajúcu z vykonávania inteligentnej špecializácie v mimomestských oblastiach, ktoré nemajú dostatočnú podpornú infraštruktúru; víta ex ante kondicionalitu týkajúcu sa iniciatívy Small Business Act (SBA) v TC 3 a vyzýva členské štáty, aby podnikli potrebné kroky a urýchlili dosiahnutie cieľov stanovených v rámci iniciatívy SBA; podporuje ocenenie Podnikateľský región roka (EER) zamerané na určenie a odmenenie regiónov EÚ s vynikajúcimi a perspektívnymi podnikateľskými stratégiami, ktoré uplatňujú desať zásad iniciatívy SBA;

25.  žiada riadiace orgány, aby zohľadňovali charakteristiky a špecifické kompetencie jednotlivých území, so zameraním na územia, ktoré trpia nedostatočným rozvojom, vyľudňovaním a vysokou mierou nezamestnanosti, s cieľom podporiť tradičné aj inovatívne odvetvia hospodárstva; vyzýva Komisiu, aby vypracovala špecifické programy, ktoré by pre potreby MSP zlučovali všetky podstatné prvky udržateľného, inteligentného a inkluzívneho rastu; pripomína existenciu rodových rozdielov, ako je uvedené aj v SBA, a vyjadruje obavy v súvislosti s pretrvávajúcim slabým zastúpením žien pri zakladaní a prevádzkovaní podnikov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali vykonávanie konkrétnych stratégií na podporu mladých ľudí a podnikateliek v súvislosti s ekologickým rastom, ako spôsob ako zosúladiť hospodársky rast a rast zamestnanosti, sociálne začlenenie a profesionalitu s environmentálnou udržateľnosťou;

26.  žiada Komisiu, aby vytvorila participatívnu platformu v rámci existujúcich rozpočtov na šírenie výsledkov projektu týkajúceho sa MSP vrátane príkladov osvedčených postupov vykonávaných aj v rámci EFRR počas programových období 2000 – 2006 a 2007 – 2013;

27.  konštatuje, že tzv. inteligentná príručka k inovačným službám vypracovaná Komisiou zdôrazňuje význam stratégií verejnej podpory, vytvorených po konzultáciách so sociálnymi a hospodárskymi zainteresovanými stranami na regionálnej úrovni, pre zabezpečenie priaznivého prostredia pre MSP a pre to, aby sa im pomohlo zachovať konkurencieschopné postavenie v celosvetových hodnotových reťazcoch;

28.  zdôrazňuje výzvy a príležitosti, ktorým čelia MSP pri prispôsobovaní sa nedávnym rozhodnutiam prijatým na konferencii COP 21 a pri ich plnení;

29.  domnieva sa, že primeraná podpora a stimuly pre činnosti MSP môžu priniesť inovačné príležitosti pre integráciu utečencov a migrantov;

30.  zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že MSP sú hlavným zdrojom pracovných príležitostí v EÚ, zakladanie podnikov by malo byť uľahčené podporovaním podnikateľských zručností a zavedením podnikania do školských osnov, ako sa určilo v iniciatíve SBA, a zdôrazňuje, že najmä mikroúverové programy, primeraná odborná príprava a podpora podnikania majú zásadný význam a osobitná odborná príprava je potrebná v záujme prípravy mladých ľudí na ekologické hospodárstvo;

31.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi a riadiacimi orgánmi podnecovala vytváranie ekosystému zloženého z univerzít, výskumných centier, sociálnych a hospodárskych zainteresovaných strán a verejných inštitúcií na rozvíjanie podnikateľských zručností, a pritom nabádala riadiace orgány, aby využívali dostupné finančné prostriedky určené na technickú pomoc, vrátane inovatívneho využitia IKT malými a strednými podnikmi; v tomto ohľade zároveň poznamenáva, že technická pomoc podľa tematického cieľa 11 musí byť v prospech všetkých partnerov uvedených v článku 5 nariadenia o spoločných ustanoveniach pre partnerstvo; požaduje preto, aby sa zabezpečil prístup územných organizácií MSP k ustanoveniam TC 11 a k opatreniam na budovanie kapacít;

32.  zdôrazňuje, že len asi 25 % MSP so sídlom v EÚ vykonáva vývoznú činnosť v EÚ a že internacionalizácia MSP je proces, ktorý potrebuje podporu aj na miestnej úrovni; vyzýva Komisiu, aby viac využívala EŠIF na pomoc MSP pri využívaní ponúkaných príležitostí, a aby riešila výzvy, ktoré prináša medzinárodný obchod a podporovala MSP pri riešení nákladov na prispôsobenie a negatívnych dôsledkov zvýšenej medzinárodnej konkurencie;

33.  vyzýva Komisiu, aby pri príprave politiky súdržnosti na obdobie po roku 2020 zvýšila objem finančných prostriedkov určených na posilňovanie konkurencieschopnosti MSP;

34.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2014)0364.
(2) Ú. v. EÚ C 24, 22.1.2016, s. 2.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2015)0198.
(4) Ú. v. EÚ C 21 E, 28.1.2010, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ C 188 E, 28.6.2012, s. 7.
(6) Ú. v. EÚ C 68 E, 7.3.2014, s. 40.
(7) Prijaté texty, P7_TA(2014)0002.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2015)0308.
(9) Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36.
(10) Ú. v. EÚ C 218, 30.7.2013, s. 12.
(11) Ú. v. EÚ C 415, 20.11.2014, s. 5.


Stratégia EÚ pre alpský región
PDF 303kWORD 135k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2016 o stratégii EÚ pre alpský región (2015/2324(INI))
P8_TA(2016)0336A8-0226/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 192, článok 265 ods. 5 a článok 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. júla 2015 o stratégii Európskej únie pre alpský región (COM(2015)0366) a na sprievodný akčný plán a podporný analytický dokument (SWD(2015)0147),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006(1) (nariadenie o spoločných ustanoveniach alebo NSU),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení(3),

–  so zreteľom na závery Rady z 19. a 20. decembra 2013 o stratégii Európskej únie pre alpský región,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 8. októbra 2015 na tému Oznámenie Komisie o stratégii Európskej únie pre alpský región(4),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 3. decembra 2014 na tému Makroregionálna stratégia Európskej únie pre alpský región(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2012 o vývoji makroregionálnych stratégií EÚ: súčasná prax a vyhliadky do budúcnosti, najmä v oblasti Stredozemia(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2013 o makroregionálnej stratégii pre Alpy(7),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 20. mája 2014 o riadení makroregionálnych stratégií (COM(2014)0284),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. januára 2011 s názvom Prínos regionálnej politiky k udržateľnému rastu v rámci stratégie Európa 2020 (COM(2011)0017),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/52/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorou sa mení smernica 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2005/370/ES zo 17. februára 2005 o uzavretí v mene Európskeho spoločenstva Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor),

–  so zreteľom na otváraciu konferenciu o stratégii Európskej únie pre alpský región, ktorá sa konala v Brde (Slovinsko) 25. a 26. januára 2016,

–  so zreteľom na konferenciu zainteresovaných strán o stratégii Európskej únie pre alpský región, ktorá sa konala v Innsbrucku 17. septembra 2014,

–  so zreteľom na konferenciu zainteresovaných strán o stratégii Európskej únie pre alpský región, ktorá sa konala v Miláne 1. a 2. decembra 2014,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 96/191/ES z 26. februára 1996, ktoré sa týka uzatvorenia Dohovoru o ochrane Álp (Alpský dohovor),

–  so zreteľom na súhrnnú správu Komisie o verejnej konzultácii o stratégii Európskej únie pre alpský región,

–  so zreteľom na vyjadrenie názorov zainteresovaných strán obsiahnuté v Politickom uznesení k stratégii Európskej únie pre alpský región prijatom 18. októbra 2013 v Grenobli,

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Nová úloha makroregiónov v Európskej územnej spolupráci, ktorú v januári 2015 uverejnilo Generálne riaditeľstvo Európskeho parlamentu pre vnútornú politiku Únie (sekcia B: Štrukturálne politiky a politiky súdržnosti),

–  so zreteľom na bielu knihu Komisie z 1. apríla 2009 s názvom Adaptácia na zmenu klímy: Európsky rámec opatrení (COM(2009)0147),

–  so zreteľom na prehľad výsledkov inovácií v Únii na rok 2015 vypracovaný Európskou komisiou,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Zelená infraštruktúra – Zveľaďovanie prírodného kapitálu Európy (COM(2013)0249),

–  so zreteľom na usmernenia Komisie z roku 2014 s názvom Umožnenie synergie medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, programom Horizont 2020 a ďalšími programami Únie spojenými s výskumom, inováciami a konkurencieschopnosťou,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej investičnej banke z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0226/2016),

A.  keďže s cieľom podporiť celkový harmonický rozvoj je potrebné posilniť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť v celej EÚ;

B.  keďže makroregionálne stratégie sú v súčasnosti základným nástrojom prispievania k cieľu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti; keďže tieto stratégie sú podporované na základe zásady troch „nie“, t. j. žiadne nové právne predpisy, žiadne nové finančné prostriedky a žiadne nové inštitúcie;

C.  keďže makroregionálna stratégia pre Alpy by mohla pomôcť zvrátiť hospodársky úpadok prostredníctvom investícií do výskumu, inovácie a podpory podnikania, a to s prihliadnutím na jedinečné vlastnosti a hodnoty regiónu;

D.  keďže cieľom makroregiónálnych stratégií by malo byť to, aby sa lepšie dosahovali spoločné ciele jednotlivých regiónov na základe dobrovoľného a koordinovaného prístupu bez vytvárania ďalších nariadení;

E.  keďže zmena klímy sa uskutočňuje rýchlejšie v alpskom regióne v porovnaní s celosvetovým priemerom a čoraz viac vedie k prírodným katastrofám, ako sú lavíny a záplavy;

F.  keďže makroregionálna stratégia sa snaží určiť zdroje a využívať spoločný rozvojový potenciál regiónov;

G.  keďže makroregionálne stratégie predstavujú model viacúrovňového riadenia, v ktorom majú zainteresované strany zastupujúce miestnu, regionálnu a celoštátnu úroveň zásadný význam pre úspech stratégií; keďže by sa mala podporovať vzájomná spolupráca medzi rôznymi makroregiónmi s cieľom zlepšiť ich politickú súdržnosť v súlade s európskymi cieľmi;

H.  keďže makroregionálne stratégie môžu prispieť k rozvoju cezhraničných stratégií a medzinárodných projektov na vytváranie sietí spolupráce v prospech regiónu ako celku;

I.  keďže regionálne identity a kultúrne dedičstvo alpského regiónu, najmä jeho ľudová kultúra a zvyky, si zaslúžia osobitnú ochranu;

J.  keďže výrazný prístup zdola nahor, ktorý prijali regióny alpskej oblasti, viedol k vypracovaniu stratégie Európskej únie pre alpský región (EUSALP) zameranej na účinné riešenie spoločných problémov celého alpského regiónu;

K.  keďže Alpský región zohráva dôležitú úlohu pri hospodárskom rozvoji členských štátov a poskytuje množstvo ekosystémových služieb pre mestské a prímestské oblasti, ktoré s ním susedia;

L.  keďže makroregionálna stratégia pre alpský región bude mať vplyv na 80 miliónov ľudí, ktorí žijú v 48 regiónoch v siedmich krajinách, z ktorých päť sú členskými štátmi EÚ (Rakúsko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Slovinsko) a dve sú krajiny mimo EÚ (Lichtenštajnsko a Švajčiarsko);

M.  keďže stratégia EÚ pre alpský región musí zosúladiť udržateľnosť životného prostredia s hospodárskym rozvojom v prirodzenom prostredí, ktoré je tiež významnou turistickou atrakciou;

N.  keďže vyľudňovanie je hlavným problémom niektorých alpských oblastí a väčšina obyvateľov alpského regiónu nemôže prežiť len z alpského cestovného ruchu, a preto musia ďalej rozvíjať poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a iné priemyselné odvetvia a služby šetrné voči životnému prostrediu;

O.  keďže medzi regiónmi zahrnutými v stratégii existujú značné rozdiely, a preto je potrebná koordinácia politík a odvetví medzi rôznymi regiónmi (horizontálne) aj vnútri jednotlivých regiónov (vertikálne);

P.  keďže Alpský región sa vyznačuje jedinečnými zemepisnými a prírodnými charakteristikami a predstavuje vzájomne prepojený makroregión a tranzitný región, ktorý má významný potenciál rozvoja; keďže sú však potrebné špecifické reakcie na problémy vyplývajúce z problematiky životného prostredia, demografie, dopravy, cestovného ruchu a spotreby energie, sezónnosti a multičinnosti a koordinované územné plánovanie by mohlo priniesť lepšie výsledky a vytvoriť pridanú hodnotu pre územnú súdržnosť v alpských oblastiach a oblastiach predhoria Álp;

Q.  keďže alpský región je „vodárenskou vežou“ Európy a Alpy dodávajú dostatok vody na zabezpečenie až 90 % potrieb podhorských oblastí v lete; keďže voda je dôležitá na výrobu energie z vodných elektrární, na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy, udržateľné hospodárenie v lesoch, na zachovanie biodiverzity a krajiny a zásobovanie pitnou vodou; keďže treba zachovať kvalitu vôd a nízke hladiny vody v riekach v Alpách a nájsť primeranú rovnováhu medzi záujmami miestnych obyvateľov a potrebami životného prostredia;

R.  keďže alpským regiónom sa tiahnu hranice a prekonanie týchto prekážok je základným predpokladom spolupráce v tejto oblasti v prospech voľného pohybu osôb, služieb, tovaru a kapitálu, a teda hospodárskej, sociálnej a environmentálnej interakcie; keďže stratégia pre alpský región zároveň poskytuje príležitosť na posilnenie cezhraničnej spolupráce, na vytvorenie väzieb a sietí spájajúcich ľudí a hospodárske činnosti, a tým na odstránenie hraníc a prekážok, ktoré vytvárajú;

S.  keďže Komisia vo svojom oznámení o stratégii EÚ pre alpský región poukazuje na potrebu znížiť vplyv dopravy cez Alpy s cieľom zachovať environmentálne dedičstvo Álp, ako aj na význam vykonávania stratégie, aby sa dosiahlo zdravšie a lepšie zachované životné prostredie pre miestne obyvateľstvo;

T.  keďže voľný pohyb ľudí je základným právom a predpokladom – obzvlášť v pohraničných oblastiach – dosiahnutia cieľov hospodárskej, sociálnej, územnej a environmentálnej súdržnosti, silnej a udržateľnej konkurencieschopnosti a rovnakého prístupu k zamestnaniu;

U.  keďže územie, na ktoré sa vzťahuje stratégia EUSALP, zahŕňa horské oblasti, ktoré ležia v jeho srdci, a oblasti predhoria Álp vrátane metropolitných oblastí, ktoré sú navzájom prepojené celým radom úzkych vzájomných vplyvov a funkčných vzťahov ovplyvňujúcich hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj;

V.  keďže tento región so zachovanými ekosystémami a ich službami môže byť základom pre množstvo hospodárskych činností s dôrazom na poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, cestovný ruch a energetiku, berúc do úvahy kultúrne a prírodné dedičstvo regiónu;

W.  keďže stratégia Európskej únie pre alpský región, ktorá je prvou makroregionálnou stratégiou týkajúcou sa horskej oblasti, môže byť vzorom a inšpiráciou pre iné horské oblasti v EÚ;

X.  keďže predchádzajúce makroregionálne stratégie EÚ zaznamenali úspech spolupráce tohto druhu a priniesli užitočné skúsenosti na vypracúvanie nových makroregionálnych stratégií;

Všeobecné úvahy a riadenie

1.  víta oznámenie Komisie o stratégii Európskej únie pre alpský región a sprievodný akčný plán; verí, že toto je krok vpred pre rozvoj regiónu v súlade s cieľom inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu stanoveným v stratégii Európa 2020; konštatuje, že stratégia a akčný plán môžu zohrávať významnú úlohu v snahe zabrániť vyľudňovaniu regiónu, najmä pokiaľ ide o odchod mladých ľudí;

2.  zdôrazňuje cenné skúsenosti získané pri uplatňovaní Alpského dohovoru, ktorý vyvažuje hospodárske, sociálne a environmentálne záujmy; vyzýva zúčastnené krajiny, aby rešpektovali dosiahnuté dohody a zachovávali vysokú úroveň angažovanosti v prospech trvalo udržateľného rozvoja a ochrany Álp;

3.  víta skutočnosť, že európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) poskytujú potenciálne významné zdroje a širokú škálu nástrojov a možností pre stratégiu; požaduje posilnenie súčinnosti na podporu koordinácie a komplementárnosti medzi EŠIF a inými fondmi a nástrojmi súvisiacimi s piliermi stratégie, najmä s programom Horizont 2020, Nástrojom na prepájanie Európy, programom LIFE, programom COSME pre MSP, programom Interreg Alpine Space a Európskym fondom pre strategické investície (EFSI), pri ktorých by Komisia mala preskúmať možnú pridanú hodnotu konkrétnych výziev zameraných na jednotlivé problémy týkajúce sa alpského regiónu;

4.  vyzýva Komisiu a vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, ktoré sú zodpovedné za prípravu, riadenie a realizáciu programov EŠIF, aby zdôrazňovali význam makroregionálnych projektov a akcií; očakáva zintenzívnenie spoločnej činnosti koordináciou tých politík, programov a stratégií EÚ, ktoré zohrávajú úlohu v Alpách, a vyzýva Komisiu, aby preskúmala praktické uplatňovanie dotknutých programov s cieľom zabrániť prekrývaniu a maximalizovať komplementárnosť a pridanú hodnotu; okrem toho vyzýva Komisiu, aby európskym občanom aj inštitúciám členských štátov zabezpečila jednoduchý prístup k príslušným dokumentom s cieľom zaistiť úplnú transparentnosť v súvislosti s postupom, ktorý sa má dodržať;

5.  pripomína význam zásady troch „nie“, keďže makroregióny sú rámce, ktoré stavajú na pridanej hodnote iniciatív spolupráce a súčinnosti medzi rôznymi finančnými nástrojmi EÚ;

6.  vyzýva príslušné orgány členských štátov a zúčastnené regióny, aby zosúladili svoje vnútroštátne a regionálne politiky a mechanizmy financovania vždy, ak je to možné, s akciami a cieľmi stratégie EUSALP a upravili svoje prijaté operačné programy s cieľom zabezpečiť, aby sa čo najskôr realizovali budúce projekty v rámci stratégie EUSALP a aby riadiace orgány náležite zohľadnili priority stratégie EUSALP pri vykonávaní operačných programov (napr. prostredníctvom cielených výziev, bonusových bodov alebo vyčlenením rozpočtových prostriedkov); požaduje posilnenie makroregionálneho prístupu ešte pred reformou politiky súdržnosti po roku 2020 a zdôrazňuje význam integrovaných makroregionálnych projektov a opatrení;

7.  vyzýva EIB, aby v spolupráci s Komisiou preskúmala možnosť zriadenia investičnej platformy pre alpský región, ktorá by umožnila mobilizáciu finančných prostriedkov z verejných a súkromných zdrojov; vyzýva na vytvorenie súboru projektov pre tento región, ktorý by prilákal investorov; v tejto súvislosti nabáda Komisiu, EIB a zúčastnené krajiny, aby plne využívali možnosti dostupné v rámci Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), s cieľom financovať tak projekty v regióne v záujme dosiahnutia trvalo udržateľného rozvoja a hospodárskeho rastu a stimulovania zamestnanosti na makroregionálnej úrovni;

8.  zdôrazňuje potrebu vhodných informačných kampaní týkajúcich sa stratégie EÚ pre alpský región a nabáda členské štáty na zabezpečenie toho, aby stratégia bola dostatočne viditeľná a jej ciele a výsledky sa primerane oznámili na všetkých úrovniach vrátane cezhraničných a medzinárodných úrovní; požaduje podporu koordinácie a výmen najlepších postupov pri vykonávaní makroregionálnych stratégií EÚ, najmä v oblasti riadenia prírodného a kultúrneho dedičstva s cieľom vytvoriť udržateľné turistické atrakcie;

9.  požaduje, aby sa na makroregionálnej úrovni vytvorila podporná vykonávacia štruktúra pre riadiace orgány stratégie EUSALP v spolupráci a po dohode s Komisiou, členskými štátmi a regiónmi; okrem toho víta zastúpenie Európskeho parlamentu v jej riadiacich orgánoch a domnieva sa, že Európsky parlament by mal byť zapojený do monitorovania vykonávania stratégie;

10.  vyzýva na aktívnu úlohu Komisie v realizačnej fáze stratégie EUSALP; je presvedčený, že spolu s členskými štátmi a regiónmi prostredníctvom zdieľaného hospodárenia a v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality by sa Komisia mala podieľať vo všetkých štádiách na plánovaní a realizácii projektov, na ktoré sa vzťahuje stratégia, a to v neposlednom rade s cieľom zabezpečiť skutočnú účasť miestnych a regionálnych zainteresovaných subjektov spomedzi verejných orgánov, hospodárskych a sociálnych partnerov a organizácií zastupujúcich občiansku spoločnosť, pokiaľ ide o makroregión, a riadnu koordináciu s inými stratégiami a mechanizmami financovania, ktoré podporuje EÚ;

11.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala vykonávanie stratégie EUSALP na základe objektívnych kritérií a merateľných ukazovateľov;

12.  podporuje strategické plánovanie v mestských aj vidieckych oblastiach alpského regiónu s cieľom podporovať vytváranie sietí a spoločné ciele v rámci ucelenej, koordinovanej a integrovanej politiky (napr. v súvislosti s energiou z obnoviteľných zdrojov, dobrými životnými podmienkami, logistikou a inováciami v oblasti podnikania a sociálnej oblasti); nabáda na výmenu príkladov najlepších postupov, čo sa týka udržateľného cestovného ruchu, medzi regiónmi a aj v súvislosti s inými existujúcimi makroregionálnymi stratégiami;

13.  trvá na tom, že pri prijímaní rozhodnutí by miestne a regionálne orgány mali v partnerstve s miestnou a regionálnou občianskou spoločnosťou zohrávať vedúcu úlohu v riadiacich orgánoch a v prevádzkových, technických a vykonávacích orgánoch stratégie, a to pri plnom rešpektovaní zásad subsidiarity a viacúrovňového riadenia;

14.  domnieva sa, že investície by mali smerovať do zabezpečenia rovnakého a účinného prístupu k zdravotnej starostlivosti, oddeleniam prvej pomoci a k núdzovej pomoci v prospech všetkých obyvateľov regiónu, najmä vo vidieckych oblastiach, aby sa predišlo vyľudňovaniu;

15.  vyzýva Komisiu, aby každé dva roky Európskemu parlamentu a Rade predkladala správu o vykonávaní stratégie EUSALP na základe objektívnych kritérií a merateľných ukazovateľov s cieľom posúdiť fungovanie a pridanú hodnotu tejto stratégie z hľadiska rastu a zamestnanosti, znižovania rozdielov a trvalo udržateľného rozvoja;

16.  vyzýva zúčastnené krajiny, aby pokračovali vo svojom úsilí o diverzifikáciu zdrojov dodávok energie s prihliadnutím na životné prostredie; zdôrazňuje potrebu udržateľnosti, konkurencieschopnosti a modernizácie existujúcej hydroenergetickej infraštruktúry, ktorá je v prevádzke už dlhšie obdobie, pričom sa prihliada na vplyv, ktorý hydroenergetická infraštruktúra môže mať na životné prostredie a geologickú štruktúru, a súčasne sa podporujú malé (mini, mikro a piko) elektrárne; zdôrazňuje, že integrované riadenie a ochrana vodných zdrojov sú rozhodujúce faktory trvalo udržateľného rozvoja Álp, a preto aj miestnemu obyvateľstvu by sa malo umožniť angažovať sa v súvislosti s vodnou energiou a využívať pridanú hodnotu, ktorú vytvára; vyzýva zúčastnené krajiny, aby prispievali k dobre fungujúcim sieťam v makroregióne s cieľom zaručiť bezpečnosť dodávok a zriadiť štruktúry na výmenu najlepších postupov v oblasti cezhraničnej spolupráce;

17.  zdôrazňuje potrebu ďalej posilňovať sociálny rozmer s cieľom zabezpečiť, aby sa presadzoval model rastu, ktorý dokáže zaručiť udržateľný rast, sociálne začlenenie a sociálnu ochranu pre všetkých, najmä v pohraničných oblastiach; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam stanovenia priorít a prijímania opatrení na boj proti všetkým formám diskriminácie;

18.  pripomína zásadu zaručenia všeobecného prístupu k verejným službám na celom území EÚ, najmä v oblasti vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, sociálnych služieb a mobility, pričom osobitnú pozornosť treba venovať potrebám ľudí so zdravotným postihnutím; zdôrazňuje potrebu, aby zúčastnené krajiny podporovali alternatívne a inovačné riešenia pre alpský región v oblasti poskytovania verejných služieb vrátane riešení konkrétnych situácií prispôsobených miestnym a regionálnym potrebám; v tejto súvislosti vyzýva zúčastnené krajiny, aby vytvárali stimuly na rozvoj verejno-súkromných partnerstiev; pripomína však zásady prístupnosti a cenovej dostupnosti kvalitných verejných služieb pre všetkých;

19.  je znepokojený zhoršovaním stavu ekosystémov a rizikom prírodných katastrof v určitých častiach alpského regiónu; zdôrazňuje, že treba v plnej miere uplatňovať stratégie na riadenie rizík prírodných katastrof a na prispôsobenie sa zmene klímy; zdôrazňuje potrebu rozvíjať a realizovať spoločné plány pre nepredvídané udalosti v reakcii na cezhraničné znečistenie; požaduje zriadenie spoločných tímov rýchlej reakcie pre turistické oblasti postihnuté prírodnými katastrofami, ako sú zosuvy bahna, zosuvy pôdy a záplavy; v tejto súvislosti poukazuje na potrebu lepšie propagovať mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany;

Zamestnanosť, hospodársky rast a inovácie

20.  berie na vedomie, že alpské regióny predstavujú prírodné dedičstvo, ktoré treba chrániť, pričom zahŕňajú obrovské množstvo prírodných oblastí, ako aj mimoriadnu rozmanitosť ekosystémov, od horských po nížinné až k stredomorským na pobreží, čo umožňuje hospodársku oblasť a biosféru založenú na spolužití medzi prírodou a ľuďmi; zdôrazňuje preto potrebu aktívnej synergickej spolupráce medzi poľnohospodárstvom a inými hospodárskymi činnosťami v chránených oblastiach (sústava Natura 2000, národné parky atď.) s cieľom vytvoriť integrované produkty cestovného ruchu a pripomína význam zachovania a ochrany jedinečného biotopu horských regiónov;

21.  vyzdvihuje možnosti, ktoré ponúka stratégia, z hľadiska rozvoja trhu práce, ktorý sa vyznačuje rôznymi významnými stupňami cezhraničného dochádzania do zamestnania; domnieva sa, že medzi investičnými prioritami stratégie pre alpský región by malo byť zvyšovanie kvalifikácie pracovnej sily a tvorba nových pracovných miest v „zelenom“ hospodárstve; zdôrazňuje však, že MSP – veľmi často rodinné podniky ako malé poľnohospodárske podniky a malé spracovateľské podniky – v oblasti cestovného ruchu, poľnohospodárstva, obchodu, remesiel a výroby tvoria integrovaným a udržateľným spôsobom jadro hospodárskej činnosti v alpskom regióne, a teda predstavujú chrbtovú kosť životného, kultúrneho a prírodného prostredia v Alpách a dôležitý zdroj zamestnanosti; zdôrazňuje potrebu ďalej diverzifikovať hospodárske činnosti a pracovné príležitosti v alpskom regióne;

22.  zdôrazňuje potrebu uprednostňovať investície do digitálnej infraštruktúry a význam zabezpečenia rýchleho a efektívneho prístupu k vysokorýchlostnému internetovému pripojeniu, a tým aj k digitálnym a elektronickým službám, ako je elektronický obchod a využívanie kanálov digitálneho marketingu a práca na diaľku, a tiež k ďalším možnostiam pre ľudí, ktorí žijú v oblastiach vzdialených od veľkých mestských centier, a to pri súčasnej podpore možných alternatív k fyzickému premiestňovaniu sa;

23.  domnieva sa, že inovácie a využívanie nových technológií v kľúčových oblastiach hospodárstva podporované stratégiami inteligentnej špecializácie a financované z existujúcich zdrojov financovania z EÚ (napr. EFRR, ESF, COSME, Horizont 2020 alebo Erasmus +) by mohli pomôcť vytvárať kvalitné pracovné miesta v strategických sektoroch, akými sú vedy o živej prírode, biohospodárstvo, energetika, ekologické produkty, nové materiály a elektronické služby; pripomína, že je dôležité zabezpečiť výraznú podporu pre MSP, čo by mohlo pomôcť zvrátiť súčasný trend vyľudňovania niektorých oblastí a území alpského regiónu;

24.  vyzýva príslušné orgány alpských členských štátov a regiónov, aby spoločne s Komisiou preskúmali uskutočniteľnosť vykonávania spoločného programu (na základe článku 185 ZFEÚ) v nasledujúcom programovom období s cieľom podporiť integráciu činností v oblasti výskumu a inovácií v alpskej oblasti, a to v rámci koherentných európskych hodnotových reťazcov začlenených do stratégií inteligentnej špecializácie;

25.  podporuje spájanie do klastrov a spoluprácu medzi verejnými a súkromnými podnikmi, univerzitami, výskumnými inštitútmi a ďalšími významnými zainteresovanými stranami s cieľom podporovať inovácie a umožniť využívať synergie medzi alpskými oblasťami a oblasťami predhoria Álp; domnieva sa, že plánované činnosti by mali vychádzať z vnútroštátnych a regionálnych stratégií výskumu a inovácií pre inteligentnú regionálnu špecializáciu s cieľom zabezpečiť efektívnejšie a účelnejšie investície;

26.  uvedomuje si význam, aký z hľadiska úspechu stratégie EUSALP má rozvoj projektov pre združenia, inštitúcie, mikropodniky a MSP, ktoré pôsobia v kultúrnych a tvorivých sektoroch, a to vzhľadom na vplyv, ktorý majú na investície, rast, inovácie a zamestnanosť, ako aj pre kľúčovú úlohu, ktorú tieto podniky zohrávajú pri ochrane a podpore kultúrnej a jazykovej rozmanitosti;

27.  zdôrazňuje, že makroregionálna stratégia pre Alpy by mala nielen zabezpečiť príležitosti na zachovanie, udržanie a v prípade potreby prispôsobenie foriem tradičnej hospodárskej činnosti, ako sú poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo a remeselné hospodárske činnosti, ale tiež podporiť inovácie a rozvoj nových iniciatív v tejto oblasti, napríklad prostredníctvom nástroja EÚ InnovFin; poukazuje na potrebu, aby sa MSP poskytol jednoduchší prístup k podpore a financovaniu majúc pri tom na pamäti ich úlohu pri vytváraní pracovných miest;

28.  zdôrazňuje, že spolupráca medzi regiónmi, predovšetkým cezhraničná spolupráca, má zásadný význam pre ďalší rozvoj cestovného ruchu v širšom regióne; nabáda na tvorbu stratégií cestovného ruchu založených na existujúcom prírodnom a kultúrnom dedičstve, udržateľnosti a inováciách; zdôrazňuje sociálny, kultúrny a hospodársky rozmer rôznych alpských tradícií a zvykov, ktorých rozmanitosť by sa mala podporovať a udržiavať;

29.  poznamenáva, že riadenie a opätovné usadenie dravcov a šeliem v alpských regiónoch prebieha na vnútroštátnej a miestnej úrovni, pričom tieto druhy nerozoznávajú administratívne hranice, a že migrácia je vo svojej podstate cezhraničný jav; v záujme zabránenia stretom, ktoré súvisia s týmto opätovným usadením, však vyzýva členské štáty, aby zlepšili koordináciu medzi jednotlivými orgánmi, pričom treba posilniť výmenu informácií a najlepších postupov s cieľom zlepšiť riadenie a ochranu poľnohospodárskych podnikov a pastevných zvierat v rámci alpskej stratégie, a to v súvislosti s platformou Alpského dohovoru pre veľké šelmy, voľne žijúce kopytníky a spoločnosť;

30.  podporuje diverzifikáciu ponuky v oblasti cestovného ruchu vytvorením nových možností v oblasti cestovného ruchu prispôsobených regionálnym potrebám a využívajúcich regionálne zdroje, ako napríklad turistické vzdelávacie parky a trasy a cestovný ruch súvisiaci s gastronómiou a vinárstvom, kultúrou, zdravím, vzdelávaním a športom, s cieľom predĺžiť tak turistickú sezónu a uvoľniť tlak na infraštruktúru a dosiahnuť celoročnú zamestnanosť v cykle cestovného ruchu, ako aj agroturistika zameranú na prilákanie návštevníkov k vidieckym činnostiam a činnostiam v prírode organizovaným hotelmi mimo oblastí hlavného záujmu, a s cieľom posilniť konkurencieschopnosť a udržateľnosť turistických destinácií; podporuje propagáciu nových turistických aktivít, ktoré sú lepšie prispôsobené zmene klímy a ochrane životného prostredia; zdôrazňuje tiež potrebu podporiť a posilniť koordináciu horských záchranných služieb;

31.  podporuje opatrenia, ktoré pomôžu zmierniť tlak na dopravnú infraštruktúru, t. j. rozloženie kalendára školských prázdnin a s tým súvisiacich období dovoleniek, inteligentné navrhovanie cestného mýta a poskytovanie stimulov zo strany poskytovateľov služieb cestovného ruchu počas hlavných období cestovania a dopravných špičiek;

32.  pripomína hospodársky význam podpory rozvoja ekologických a udržateľných turistických činnosti pre celý alpský región vrátane miest v blízkosti jazier a kúpeľných miest; takisto nabáda členské štáty, aby využívali možnosti cyklistiky v spojení so železničnou dopravou alebo intermodálnymi dopravnými službami; na základe najlepších postupov poukazuje na platformy cestovného ruchu, ktoré boli vytvorené v rámci projektov financovaných EÚ;

33.  poznamenáva, že od jednej osoby sa často požaduje, aby počas roka vykonávala rôzne činnosti, a to niekedy na cezhraničnom základe; vyzýva Komisiu, členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby podnecovali spoluprácu medzi subjektmi, ktoré zabezpečujú úvodnú odbornú prípravu a odbornú prípravu v priebehu vykonávania funkcie; zdôrazňuje výhody, ktoré by priniesol program Erasmus + zameraný na cezhraničnú učňovskú prípravu;

Mobilita a konektivita

34.  zdôrazňuje, že je dôležité zlepšiť dopravné a energetické prepojenie medzi zúčastnenými krajinami vrátane miestnej, regionálnej a cezhraničnej dopravy a intermodálnych spojení s vnútrozemím (vrátane veľkých mestských aglomerácií), a to aj s cieľom podporiť rozvoj regiónu, posilniť kvalitu života jeho obyvateľov a prilákať nových obyvateľov pri súčasnom posúdení toho, či sa existujúce siete dajú obnoviť a/alebo rozšíriť, pričom celkovým je lepšia realizácia sietí TEN-T; zdôrazňuje význam budovania inteligentnej infraštruktúry; domnieva sa, že novovybudovaná infraštruktúra by sa mala zmeniť na skutočné „technologické koridory“, v rámci ktorých by sa vybudovala oddelená infraštruktúra, konkrétne elektrické vedenia, telefónne linky, širokopásmové a ultraširokopásmové vedenia, plynovody, optické siete, vodovody atď.;

35.  požaduje holistický prístup k budúcemu navrhovaniu a vykonávaniu politiky v oblasti dopravy a životného prostredia v Alpách; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu uprednostniť modálne presuny na dosiahnutie rýchleho prechod z cestnej na železničnú dopravu, najmä v prípade nákladnej dopravy, a žiada Komisiu, aby podporovala tento prechod; taktiež v tomto kontexte požaduje, aby sa príjmy pochádzajúce z cestnej dopravy využili na podporu realizácie a rozvoja efektívnej a ekologickej osobnej a nákladnej železničnej dopravy a na zníženie hlučnosti a znečisťovania životného prostredia, a berie na vedomie prípadné projekty v oblastiach, ako napríklad riadenie dopravy, technologická inovácia, interoperabilita atď.; požaduje tiež, aby sa v alpskom regióne rozšírila existujúca infraštruktúra vrátane kvalitných intermodálnych a interoperabilných systémov; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť prepojenie a dostupnosť pre všetkých obyvateľov regiónu;

36.  zdôrazňuje význam prepájania prepravných trás s inými časťami Európy a dôležitosť prepojení s koridormi TEN-T pri súčasnom maximálnom využívaní existujúcej infraštruktúry; pripomína, že horský terén je naďalej prekážkou pri zbližovaní občanov EÚ a že EÚ prisľúbila zvýšiť finančné prostriedky určené na cezhraničnú dopravnú infraštruktúru; vyzýva preto zúčastnené krajiny, aby svoje úsilie tiež zamerali na realizáciu a plánovanie doplnkových projektov, ktoré sú udržateľné a inkluzívne, pričom prepájajú a rozvíjajú súčasnú sieť TEN-T;

37.  upozorňuje na nedostatok účinných, neznečisťujúcich prepojení v horských oblastiach a medzi horskými a priľahlými oblasťami; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby umožnili čisté, nízkouhlíkové a lepšie prepojenia, najmä v prípade železničných sietí, na regionálnej a miestnej úrovni s cieľom zvýšiť súdržnosť a kvalitu života v týchto oblastiach; nabáda na usadzovanie v alpskom regióne a podporuje ho;

38.  vyzýva krajiny zúčastňujúce sa na makroregionálnej stratégii, aby zohľadňovali špecifické podmienky cezhraničných pracovníkov a v súvislosti s alpským makroregiónom vytvorili dohody týkajúce sa cezhraničných pracovníkov;

39.  podporuje rozvoj inovatívnych foriem miestnej dopravy na vyžiadanie vrátane inteligentných dopravných informácií, riadenia dopravy, telematiky a multimodality aj vzhľadom na potenciál spoločného medziregionálneho využívania činností v tejto oblasti;

40.  zdôrazňuje nedostatok účinných digitálnych prepojení v horských oblastiach; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uľahčili lepšie prepojenia na regionálnej a miestnej úrovni s cieľom zlepšiť kvalitu života a podporovať rozvoj nových aktivít a vytváranie pracovných miest v týchto oblastiach, ako aj nabádať na presídľovanie;

41.  zdôrazňuje význam verejných investícií do horských oblastí s cieľom riešiť zlyhanie trhu, pokiaľ ide o poskytovanie digitálnej konektivity v týchto oblastiach; zdôrazňuje význam úplného a univerzálneho pokrytia širokopásmovým internetom vrátane horských regiónov s cieľom zabezpečiť dlhodobú životaschopnosť odľahlých oblastí osídlenia a hospodárskych oblastí; vyzýva Komisiu, aby navrhla konkrétne riešenia tohto problému;

Životné prostredie, biodiverzita, zmena klímy a energetika

42.  zdôrazňuje význam ochrany a posilnenia biodiverzity v alpskom regióne; vyzýva, aby sa spoločným úsilím zaviedli inovatívne opatrenia na jej ochranu a zachovanie, a zároveň požaduje dôkladné preskúmanie úlohy veľkých dravcov a možnosti zavedenia nápravných opatrení a tiež plné dodržiavanie acquis Únie v oblasti ochrany životného prostredia a biodiverzity, pôdy a vody; zdôrazňuje význam zabezpečenia toho, aby sa všetky prípadné opatrenia prijímali s cieľom zabrániť zdvojovaniu už existujúcich legislatívnych iniciatív;

43.  poukazuje na to, že alpský makroregión ponúka veľké možnosti v oblasti inovatívnych riešení, čo by z neho mohlo urobiť jedinečné skúšobné laboratórium pre obehové hospodárstvo; v rozpočtovom postupe na rok 2017 navrhne pilotný projekt na preskúmanie potenciálu tejto oblasti s cieľom vypracovať osobitné stratégie týkajúce sa obehového hospodárstva, napríklad v oblastiach výroby, spotreby a nakladania s odpadom;

44.  zdôrazňuje význam podpory vlastnej výroby energie, zlepšenia energetickej účinnosti a podpory rozvoja najúčinnejších obnoviteľných zdrojov energie v regióne, počnúc vodnými zdrojmi cez solárne a veterné zdroje až geotermálnym zdrojom, ako aj presadzovania rozvoja foriem energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú charakteristické pre Alpy; berie na vedomie vplyv na kvalitu ovzdušia vyplývajúci z využívania rôznych druhov spaľovania v odvetví vykurovania; podporuje udržateľné využívanie lesného dreva bez zníženia existujúcej lesnej plochy, ktorá je dôležitá pre rovnováhu vnútri horského ekosystému a pre ochranu pred lavínami, zosuvmi pôdy a záplavami;

45.  zdôrazňuje naliehavú potrebu vyvíjať nové stratégie zamerané na boj proti znečisťovaniu ovzdušia, vyvolávajúcemu obavy o verejné zdravie, a na boj proti zmene klímy, najmä v priemyselnejších a hustejšie osídlených oblastiach makroregiónu, ako aj určiť existujúce zdroje znečisťovania a dôkladne monitorovať emisie znečisťujúcich látok; na základe toho vyzýva členské štáty, aby zaviedli politiky udržateľnej dopravy v súlade s cieľmi prijatými na parížskom zasadnutí COP 21 a podporuje zachovanie a udržanie ekosystémových služieb v celom alpskom makroregióne;

46.  zdôrazňuje význam infraštruktúry na prepravu energie a podporuje inteligentné systémy distribúcie, uskladňovania a prenosu energie, ako aj investície do energetickej infraštruktúry v oblasti výroby aj prepravy elektriny a plynu v súlade so sieťou TEN-E a do realizácie konkrétnych projektov uvedených v zozname projektov záujmu Energetického spoločenstva; zdôrazňuje význam využívania miestnych, najmä obnoviteľných, zdrojov energie, s cieľom znížiť závislosť od dovozu; požaduje podporu decentralizovanej/vlastnej výroby energie a zlepšenie energetickej účinnosti vo všetkých odvetviach;

47.  naliehavo vyzýva zúčastnené krajiny, aby vyvinuli spoločné úsilie pri vykonávaní územného plánovania a integrovaného územného riadenia pri zapojení viacerých zainteresovaných strán (vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov, vedeckej obce, MVO atď.) z regiónu;

48.  vyzýva na ďalšie posilnenie spolupráce a činností v rámci Svetového strediska pre monitorovanie ľadovcov vzhľadom na nedávne rozhodnutia prijaté na konferencii COP 21 v Paríži a na stratégiu, ktorá bude na ne nadväzovať;

49.  je znepokojený tým, že zmena klímy a stúpajúce teploty sú vážnou hrozbou pre prežitie druhov žijúcich vo vysokých nadmorských výškach a že roztápanie ľadovcov je ďalším dôvodom na obavy, pretože má závažný dosah na zdroje podzemnej vody; požaduje rozsiahly nadnárodný plánu boja proti topenie ľadovcov a reakcie na zmenu klímy v celej oblasti Álp;

50.  vyzýva zúčastnené krajiny, aby pokračovali vo svojom úsilí o diverzifikáciu zdrojov dodávok energie a rozvoj dostupných obnoviteľných zdrojov, ako je slnečná a veterná energia, v rámci výrobného energetického mixu; zdôrazňuje udržateľnosť a konkurencieschopnosť vodných elektrární; vyzýva zúčastnené krajiny, aby prispeli k zriadeniu dobre fungujúcich sietí energetickej infraštruktúry v makroregióne;

51.  zdôrazňuje, že diverzifikácia zdrojov dodávok energie nielen zlepší energetickú bezpečnosť makroregiónu, ale umožní aj väčšiu hospodársku súťaž, ktorá prinesie značné výhody pre hospodársky rozvoj regiónu;

o
o   o

52.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a národným a regionálnym parlamentom krajín zúčastnených na stratégii EUSALP (Francúzska, Talianska, Švajčiarska, Lichtenštajnska, Rakúska, Nemecka a Slovinska).

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259.
(3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 303.
(4) Ú. v. EÚ C 32, 28.1.2016, s. 12.
(5) Ú. v. EÚ C 19, 21.1.2015, s. 32.
(6) Ú. v. EÚ C 349 E, 29.11.2013, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ C 55, 12.2.2016, s. 117.


Trustový fond EÚ pre Afriku: dôsledky pre rozvoj a humanitárnu pomoc
PDF 285kWORD 113k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2016 o trustovom fonde EÚ pre Afriku: dôsledky pre rozvoj a humanitárnu pomoc (2015/2341(INI))
P8_TA(2016)0337A8-0221/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 41 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únii (ZFEÚ),

–  so zreteľom na núdzový trustový fond pre stabilitu a riešenie základných príčin neregulárnej migrácie a vysídľovania osôb v Afrike (ďalej len „trustový fond EÚ pre Afriku“), ktorý bol vytvorený na samite o migrácii vo Vallette 11. a 12. novembra 2015,

–  so zreteľom na spoločný akčný plán prijatý na samite vo Vallette,

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000(1), na jej nasledujúce revízie a na jej prílohu IC (viacročný finančný rámec na obdobie rokov 2014 – 2020), ktorá zodpovedá 11. Európskemu rozvojovému fondu,

–  so zreteľom na viacročný finančný rámec na obdobie rokov 2014 – 2020 a na jeho kapitolu 4 (Globálna Európa), ktorým sa vytvára rozpočet EÚ,

–  so zreteľom na program udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorý bol prijatý na samite Organizácie Spojených národov o udržateľnom rozvoji v New Yorku v roku 2015,

–  so zreteľom na spoločný pracovný dokument útvarov Komisie o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien: premena životov dievčat a žien prostredníctvom vonkajších vzťahov EÚ v rokoch 2016 – 2020 (SWD(2015)0182) a na závery Rady z 26. októbra 2015, v rámci ktorých sa schválil príslušný akčný plán pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020,

–  so zreteľom na Pekinskú akčnú platformu z roku 1995 a akčný program Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji (ICPD) z roku 1994 a výsledky ich hodnotiacich konferencií,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanovisko Výboru pre rozpočet (A8-0221/2016),

A.  keďže hlavným cieľom trustového fondu EÚ pre Afriku, ktorý podpísal predseda Európskej komisie spolu s 25 členskými štátmi EÚ, ako aj s Nórskom a Švajčiarskom, a ktorý vytvorili na samite o migrácii vo Vallette 12. novembra 2015 partneri z Európy a z Afriky, je pomáhať pri podpore stability v regiónoch a prispievať k lepšiemu riadeniu migrácie; keďže cieľom trustového fondu EÚ je konkrétnejšie sa zameriavať na základné príčiny destabilizácie, núteného vysídľovania a neregulárnej migrácie prostredníctvom podporovania odolnosti, hospodárskych príležitostí, rovnakých príležitostí, bezpečnosti a rozvoja;

B.  keďže Európsky konsenzus o rozvoji zostáva doktrinálnym rámcom rozvojovej politiky EÚ a Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci potvrdzuje základné zásady humanitárnej pomoci; keďže mier má podľa nového programu udržateľného rozvoja do roku 2030 rozhodujúci význam pre rozvoj a keďže sa zaviedol cieľ udržateľného rozvoja 16, ktorý sa týka mieru a spravodlivosti; keďže Európska únia a jej partneri v oblasti humanitárnej pomoci musia dokázať zabezpečovať pomoc a ochranu na základe potrieb a dodržiavania zásad neutrality, nestrannosti, ľudskosti a nezávislosti humanitárnej činnosti zakotvených v medzinárodnom práve, a to najmä v medzinárodnom humanitárnom práve;

C.  keďže Afrika stále prežíva veľmi vysokú mieru rastu populácie a pomalý pokles pôrodnosti, čo v blízkej budúcnosti povedie k prudkému rastu populácie mladých ľudí v produktívnom veku a k potenciálnemu veľkému prínosu zo sociálneho a hospodárskeho hľadiska; keďže v záujme posilnenie stability, udržateľného hospodárskeho rastu, sociálnej súdržnosti a rozvoja v regióne je veľmi dôležité, aby mladí ľudia dostali vzdelanie a zručnosti, ktoré potrebujú na uvedomenie si vlastného potenciálu, a aby sa pre nich vytvárali pracovné príležitosti;

D.  keďže trustový fond EÚ má byť nástrojom rozvoja, ktorý združuje zdroje od rôznych darcov, aby EÚ mohla rýchlo, pružne a kolektívne reagovať na rôzne rozmery núdzových situácií;

E.  keďže 1,5 miliardy ľudí žije v nestabilných a konfliktmi postihnutých oblastiach na celom svete a počet nestabilných štátov a území, kde vládne bezvládie, stále rastie, a preto mnoho ľudí žije v chudobe, bezpráví, prekvitajúcej korupcii a prostredí plnom násilia; keďže trustový fond EÚ bol vytvorený na to, aby poskytoval pomoc 23 krajinám v troch afrických regiónoch (Africký roh, Sahel a povodie Čadského jazera a Severná Afrika), v ktorých sa nachádzajú niektoré z najnestabilnejších afrických krajín, ktoré sú postihnuté migráciou ako krajiny pôvodu, tranzitné alebo cieľové krajiny, alebo ako všetky tri, a ktoré budú mať najväčší úžitok z tejto formy finančnej pomoci EÚ; keďže africkí susedia oprávnených krajín môžu takisto mať v jednotlivých prípadoch úžitok z projektov trustového fondu, ktorý má regionálny rozmer, pričom sa môžu na migračné toky a súvisiace cezhraničné problémy;

F.  keďže cieľom trustového fondu EÚ je boj proti základným príčinám nelegálnej migrácie a vysídľovania v krajinách pôvodu, tranzitu a cieľových krajinách pomocou piatich prioritných sektorov, ktorými sú: 1) rozvojový prínos migrácie; 2) legálna migrácia a mobilita; 3) ochrana a azyl; 4) predchádzanie neregulárnej migrácii a boj proti nej; a 5) návrat, readmisia a opätovné začleňovanie;

G.  keďže príspevok EÚ predstavuje sumu 1,8 miliardy EUR, pričom Komisia môže získať dodatočné prostriedky aj od členských štátov EÚ a iných darcov v rovnakej výške; keďže trustový fond EÚ slúži na doplnenie existujúcej pomoci EÚ príslušným regiónom až do výšky vyše 10 miliárd EUR do roku 2020 a jeho cieľom je podpora inkluzívneho a udržateľného hospodárskeho rastu;

H.  keďže v roku 2014 boli vytvorené dva trustové fondy EÚ, a to trustový fond Bekou zameraný na stabilizáciu a obnovu Stredoafrickej republiky, ktorý priniesol kladné výsledky, a fond Madad vytvorený v reakcii na sýrsku krízu;

I.  keďže v správe Populačného fondu OSN (UNFPA) nazvanej Globálna správa Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji (ICPD) na obdobie po roku 2014 vydanej 12. februára 2014 sa zdôrazňuje, že ochrana žien a mladistvých postihnutých násilím musí byť prioritou medzinárodného rozvojového programu;

J.  keďže trustové fondy sú súčasťou ad hoc reakcie, čo poukazuje na nedostatok zdrojov a obmedzenú flexibilitu charakterizujúcu finančný rámec EÚ, ale sú dôležité na zabezpečenie rýchlej a komplexnej reakcie na humanitárne krízy, a to aj dlhodobé krízy;

K.  keďže EÚ bude naďalej pokračovať v úsilí o účinnú realizáciu rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 a ďalších rezolúcií OSN o ženách, mieri a bezpečnosti;

Finančné prostriedky a rozpočtové aspekty

1.  pripomína, že prideľovanie finančných prostriedkov charakterizujú tri hlavné fázy: prísľub, záväzok a vykonanie/platba; poukazuje však na to, že sa treba poučiť predchádzajúcich trustových fondov EÚ; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že doterajšie príspevky členských štátov predstavujú v apríli 2016 len malú časť príspevku Únie v celkovej výške 81,71 milióna EUR (alebo 4,5 % z plánovanej 1,8 miliardy EUR); trvá na tom, že prísľuby a záväzky sa musia zmeniť na skutky; pripomína Rade a Komisii, že účinná pomoc sa charakterizuje včasným a predvídateľným financovaním, a požaduje urýchlenie vyplatenia tohto financovania;

2.  víta zámer, ktorým je rýchlejšie a pružnejšie vyplácanie finančných prostriedkov v núdzovej situácii a spojenie rozličných zdrojov financovania v záujme riešenia migračnej a utečeneckej krízy v jej mnohých rozmeroch; kritizuje skutočnosť, že Komisia odklonila rozpočtové prostriedky od cieľov a zásad základných aktov, aby ich prideľovala prostredníctvom trustových fondov EÚ, pretože sa tým nielen porušujú finančné pravidlá, ale aj ohrozuje úspech dlhodobých politík Únie; požaduje preto nové rozpočtové prostriedky, ktoré sa majú použiť všade tam, kde je to možné, a zabezpečenie úplnej transparentnosti, čo sa týka pôvodu a účelu využitia finančných prostriedkov;

3.  podotýka, že v oblasti vonkajšej činnosti sa trustové fondy EÚ navrhujú predovšetkým tak, aby umožnili rýchlu reakciu na konkrétnu krízovú situáciu alebo situáciu po prekonaní krízy využitím príspevku členských štátov EÚ a iných darcov a zároveň zvýšili globálnu viditeľnosť európskeho úsilia; zdôrazňuje však, že členské štáty by nemali prehliadať svoj záväzok, čo sa týka dosiahnutia cieľa 0,7 % hrubého národného dôchodku (HND) na oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA); vyzýva preto členské štáty, aby rešpektovali svoje záväzky, čo sa týka cieľa ODA vo výške 0,7 %, ako aj ich príspevku k trustovému fondu EÚ pre Afriku;

4.  zdôrazňuje kolísanie dobrovoľných príspevkov a naliehavo vyzýva členské štáty, aby dodržali svoje záväzky a rýchlo a účinne vyrovnali svoje príspevky s príspevkom Únie, aby tak trustové fondy EÚ mohli naplno využiť svoj potenciál a poskytovali nielen požadované minimum na získanie hlasovacích práv v strategickej rade;

5.  odsudzuje skutočnosť, že trustové fondy vedú k obchádzaniu rozpočtového orgánu a oslabeniu jednotnosti rozpočtu; konštatuje, že vytvorenie tohto ad hoc nástroja je uznaním nedostatočnej kapacity viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2014 – 2020; poukazuje na to, že 85 % rozpočtu Únie tvoria príspevky členských štátov; domnieva sa, že vytvorenie trustového fondu EÚ znamená v skutočnosti zrevidovanie stropov súčasného VFR, a to zvýšením príspevkov členských štátov; zdôrazňuje preto, že vytváranie nástrojov financovania mimo rozpočtu EÚ musí byť naďalej výnimočné; odsudzuje skutočnosť, že Európsky parlament nie je zastúpený v strategickej rade napriek tomu, že veľká časť prostriedkov pochádza z rozpočtu Únie; požaduje, aby sa rozpočtový orgán podieľal na činnosti strategickej rady;

6.  konštatuje, že pridelenie finančných prostriedkov EÚ na trustový fond EÚ pre Afriku v súčasnosti pochádza najmä z 11. ERF; zdôrazňuje, že trustový fond EÚ bol zriadený preto, lebo rozpočet EÚ a VFR nemá zdroje ani flexibilitu potrebné na rýchle a komplexné riešenie rozličných rozmerov týchto kríz; požaduje, aby EÚ v rámci tohtoročnej revízie VFR na roky 2014 – 2020 a revízie nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti v roku 2016 hľadala celostnejšie riešenie núdzového financovania v záujme zvýšenia účinnosti a reaktivity humanitárnej a rozvojovej pomoci dostupnej v rámci rozpočtu EÚ;

7.  požaduje najmä primeranú revíziu stropu, aby sa do VFR mohol začleniť krízový mechanizmus v záujme obnovenia jednotnosti rozpočtu; domnieva sa, že revízia VFR by zabezpečila vyššiu rozpočtovú, demokratickú a právnu istotu; ďalej zdôrazňuje, že treba preskúmať finančné pravidlá v záujme zjednodušenia hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami EÚ a dosiahnutia väčšej synergie medzi rozpočtom Únie, ERF a dvojstrannou spoluprácou, aby sa zväčšil vplyv rozvojového financovania a vytýčila cestu zahrnutia ERF do rozpočtu pri zachovaní úrovne zdrojov, ako je plánované do roku 2021; naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala okamžité kroky na posilnenie účasti rozpočtového orgánu a na lepšie zladenie trustových fondov a iných mechanizmov s rozpočtovou normou, najmä tým, že sa objavia v rozpočte Únie;

8.  konštatuje, že Európsky parlament preukázal svoju zodpovednosť ako zložka rozpočtového orgánu, keď súhlasil s naliehavým uvoľnením finančných prostriedkov; hlboko však ľutuje, že v dôsledku množenia sa núdzových nástrojov sa prestáva využívať metóda Spoločenstva; uisťuje, že chce zachovávať základné zásady rozpočtu Únie, najmä jednotnosť rozpočtu a spolurozhodovanie; domnieva sa, že skutočne naliehavo treba prehodnotiť schopnosť Únie reagovať na rozsiahle krízy, predovšetkým čo sa týka ich rozpočtového rozmeru; podmieňuje svoj súhlas s budúcimi návrhmi krízových nástrojov začlenením týchto aspektov do preskúmania VFR v polovici trvania, ktoré je naplánované pred koncom roka 2016;

9.  podotýka, že ďalšie prostriedky sa čerpali z iných finančných nástrojov v rámci rozpočtu EÚ, ako je nástroj rozvojovej spolupráce (DCI) vo výške 125 miliónov EUR, nástroj pre humanitárnu pomoc vo výške 50 miliónov EUR, a nástroj európskeho susedstva vo výške 200 miliónov EUR;

10.  konštatuje, že z celkového príspevku EÚ vo výške 1,8 miliardy EUR je iba 1 miliarda EUR z rezervy ERF doplňujúcim zdrojom; vyjadruje znepokojenie nad tým, že financovanie trustových fondov EÚ sa môže realizovať na úkor iných rozvojových cieľov; pripomína, že nástroj trustových fondov EÚ by mal dopĺňať už existujúce nástroje, a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila transparentnosť a zodpovednosť, čo sa týka využívania finančných prostriedkov v rámci súčasných rozpočtových riadkov, ktoré prispievajú k trustovým fondom EÚ, a ich výšku;

11.  zdôrazňuje, že prostriedky zo zdrojov ERF a ODA musia byť určené výlučne na účely ekonomického, humánneho a sociálneho rozvoja s osobitným zameraním na tie rozvojové úlohy, ktoré sa uvádzajú v rozhodnutí o trustovom fonde, zdôrazňuje, že rozvoj nie je možný bez bezpečnosti; odsudzuje využívanie zdrojov ERF a ODA na riadenie migrácie a kontrolu všetkých iných opatrení bez rozvojových cieľov;

Financovanie najmenej rozvinutých krajín

12.  zdôrazňuje, že použitie ERF na financovanie trustového fondu EÚ pre Afriku môže mať vplyv na africké krajiny prijímajúce pomoc, ktoré nie sú zahrnuté do trustového fondu, a to najmä na najmenej rozvinuté krajiny;

13.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že napriek pokračujúcej snahe ODA pre najmenej rozvinuté krajiny v roku 2014 už aj tak nízke úrovne rozvojovej pomoci pre najmenej rozvinuté krajiny už druhý rok po sebe klesli a že pomer pomoci pridelenej týmto krajinám je na najnižšej úrovni za desať rokov; vyzýva na základe toho Komisiu a členské štáty, aby sa ubezpečili, že pomoc sa nepresunie z najchudobnejších krajín na pokrytie nákladov súčasnej krízy;

Úloha občianskej spoločnosti, mimovládnych organizácií, miestnych orgánov a medzinárodných organizácií

14.  domnieva sa, že trustový fond EÚ pre Afriku by mal prispievať na rozvoj v krajinách tranzitu a pôvodu migrantov, na posilňovanie a zlepšovanie miestnych verejných služieb (sociálnych služieb, zdravotníckych služieb, vzdelávania, výživy, kultúry), politickej účasti a verejnej správy, najmä prostredníctvom miestnych projektov; domnieva sa, že fond by mal prispievať na rozvoj zamestnanosti v miestnych odvetviach a zároveň na ochranu ľudských práv a životného prostredia; je presvedčený v tejto súvislosti, že s miestnymi orgánmi sa musí konzultovať ako s rovnocennými partnermi, ak existujú plné záruky efektívnosti a dobrej verejnej správy v súlade so zásadami účinnosti pomoci, a že by mali byť hlavnými aktérmi zodpovednými za verejné služby poskytované na miestnej úrovni; domnieva sa, že občianska spoločnosť, mimovládne organizácie, medzinárodné organizácie a spoločenstvá diaspóry mali mať doplnkovú a kľúčovú úlohu pri riešení základných príčin migrácie a zlepšovaní miestnych služieb;

15.  pripomína, že regionálne a miestne orgány, občianska spoločnosť a mimovládne organizácie sú prirodzenými partnermi v rámci účinnej rozvojovej politiky a že stály dialóg s vnútroštátnymi orgánmi a miestnymi spoločenstvami je veľmi dôležitý, aby sa mohli vymedziť spoločné stratégie a priority a umožnil prístup založený na dôkazoch pri čerpaní fondu, najmä v štátoch, ktoré neposkytujú dostatočné záruky dobrej verejnej správy a transparentnosti; požaduje dodržiavanie zásady subsidiarity a zodpovednosti aj v tejto oblasti činností; zdôrazňuje, že orgány miestnej správy, miestna občianska spoločnosť, mimovládne organizácie a medzinárodné organizácie by sa mali aktívne zapájať do plánovacej, realizačnej a hodnotiacej fázy trustového fondu EÚ; vyzýva Komisiu, aby objasnila a formalizovala konzultačné postupy s týmito zainteresovanými subjektmi, aby sa zabezpečila ich efektívna účasť na diskusiách v operačných výboroch;

16.  zdôrazňuje dôležitosť zabezpečenia lepšej vyváženosti financovania pre vlády prijímajúcich krajín, a najmä spoľahlivé subjekty občianskej spoločnosti, ktoré lepšie poznajú spoločenské nedostatky vyžadujúce podporu;

17.  pripomína, že uplatňovanie prístupu zameraného na ľudí a komunity má význam z hľadiska odolnosti, a je pevne presvedčený, že trustový fond EÚ by sa mal zameriavať nie len na hospodársky rozvoj, ale aj na najjednoduchšie miestne projekty zamerané najmä na zlepšenie kvality, spravodlivosti a všeobecnej dostupnosti základných služieb, ako aj na školenia v oblasti rozvoja miestnych právomocí, ako aj na reagovanie na potreby zraniteľných komunít vrátane menšín;

Transparentnosť a jasnosť na lepšie dosahovanie cieľov

18.  uvedomuje si zložitosť a mnohorozmernú povahu súčasnej utečeneckej krízy; upozorňuje však na vážne riziko zneužívania rozvojovej pomoci EÚ, najmä v krajinách postihnutých konfliktmi, kde sú otázky bezpečnosti, migrácie a rozvoja úzko prepojené; zdôrazňuje, že projekty, na ktoré sa vzťahuje trustový fond EÚ, ktorý bol vytvorený využívaním zdrojov väčšinou venovaných v podstate na účely rozvoja, musia mať rozvojové ciele; zdôrazňuje, že projekty zamerané na posilňovanie bezpečnostných kapacít v jednotlivých krajinách, sa musia navrhovať tak, aby sa ich konečné výsledky zameriavali na zmierňovanie chudoby, ako aj na stabilitu prijímajúcich krajín;

19.  pripomína Komisii a orgánom, ktoré sú priamo poverené riadením trustového fondu, že prostriedky pochádzajúce z ERF alebo z iného financovania rozvoja sa musia používať výlučne na opatrenia priamo určené na rozvojovú pomoc; žiada Komisiu, aby poskytla urýchlené ubezpečenie, čo sa týka tohto používania, a aby zabezpečila vypracúvanie pravidelných a komplexných správ o využívaní týchto fondov;

20.  zdôrazňuje, že rozpočet EÚ nemožno použiť na priame financovanie vojenských ani obranných operácií (článok 41 ods. 2 Zmluvy o EÚ), ale z rozvojových cieľov sa výslovne nevylučujú mierové operácie; ďalej pripomína, že články 209 a 212 ZFEÚ výslovne nevylučujú financovanie budovania kapacít v odvetví bezpečnosti;

21.  vyzýva Komisiu, strategickú radu a operačné výboru, aby sa zameriavali v prvom rade na budovanie kapacít, stabilitu a mier, obranyschopnosť, prosperitu a posilňovanie postavenia miestneho obyvateľstva, presadzovanie, ochranu a dodržiavanie ľudských práv a vytváranie pracovných príležitostí a odbornú prípravu, najmä pre ženy a mladých ľudí;

22.  zdôrazňuje, že konečným účelom rozvojovej politiky EÚ, ako je zakotvený v článku 208 ZFEÚ, musí byť zmenšovanie a odstránenie chudoby; odsudzuje v tomto ohľade skutočnosť, že zatiaľ čo príspevok EÚ do trustového fondu EÚ sa bude realizovať predovšetkým využitím zdrojov ODA, tento mechanizmus financovania nebude zameraný výhradne na ciele orientované na rozvoj; zdôrazňuje, že v rámci trustového fondu EÚ treba jasne, transparentne a zreteľne rozlišovať medzi balíkmi financovania rozvojových činností na jednej strane a činnosťami súvisiacimi s riadením migrácie a hraničnými kontrolami a všetkými ďalšími činnosťami na druhej strane; zdôrazňuje, že rozdrobovanie ODA, aby sa na boj proti extrémnej chudobe používalo menej prostriedkov, by narušilo výrazný pokrok, ktorý sa dosiahol v oblasti medzinárodného rozvoja, a ohrozilo nedávno prijaté ciele udržateľného rozvoja;

Súdržnosť a záväzok politík EÚ v oblasti dodržiavania ľudských práv

23.  požaduje, aby EÚ prejavila väčšiu súdržnosť v konaní v oblasti medzinárodnej spolupráce v záujme rozvoja, a to z dvoch hľadísk: EÚ a členské štáty by mali na jednej strane konať v súlade so svojimi záväzkami a na druhej strane vykazovať celkovú súdržnosť vo vonkajších politikách a nástrojoch pre africký región, najmä vzhľadom na ducha spoločného riadenia na základe Dohody z Cotonou medzi štátmi AKT a EÚ; s ohľadom na uvedené sa domnieva, že trustový fond EÚ by mal odrážať zásadu súdržnosti politík v záujme udržateľného rozvoja a mal by zabrániť všetkým rozporom medzi rozvojovými cieľmi a politikami v oblasti bezpečnosti, humanitárnej pomoci a migrácie; dúfa, že balík lepšej tvorby právnych predpisov prispeje k podpore súdržnosti politík v záujme udržateľného rozvoja s prihliadnutím na rozvoj a ľudské práva vo všetkých hodnoteniach vplyvu;

24.  pripomína, že pravidlá a kritériá, ktorými sa riadi rozvojová pomoc pre projekty financované z trustového fondu EÚ, sa musia nastaviť v súlade so spoločnými hodnotami a spoločnými záujmami, najmä čo sa týka dodržiavania a presadzovania ľudských práv; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že politika EÚ týkajúca sa spolupráce v oblasti bezpečnosti, riadenia migrácie a boja proti obchodovaniu s ľuďmi a prevádzačstvu by mala zahrnovať osobitné ustanovenia zamerané na zabezpečenie dodržiavania ľudských práv a zásad právneho štátu, s osobitným dôrazom na práva žien, práva osôb LGBTI, sexuálne a reproduktívne zdravie a práva, práva detí a práva menšín a ďalších osobitne zraniteľných skupín; poukazuje na to, že EÚ musí vyvíjať snahy na boj proti diskriminácii na základe náboženského vyznania alebo viery, pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, veku, zdravotného postihnutia a sexuálnej orientácie;

25.  poukazuje na to, že trustové fondy musia prispievať k plneniu dlhodobých cieľov, ktorými je zabezpečenie mieru a posilňovanie verejnej správy v krajinách prijímajúcich pomoc; zdôrazňuje, že starostlivo a systematicky treba vyhodnocovať vplyv opatrení financovaných v rámci trustového fondu EÚ pre Afriku, ktoré sú určení na poskytovanie humanitárnej pomoci; zdôrazňuje, že trustový fond EÚ by nemali oslabiť dlhodobú rozvojovú spoluprácu EÚ; zdôrazňuje, že sa musí zabezpečiť a zachovávať zodpovednosť a komplementárnosť dlhodobých a krátkodobých projektov a treba zladiť s existujúcimi regionálnymi a vnútroštátnymi stratégiami EÚ pre Sahel, Guinejský záliv, Africký roh a severnú Afriku; zdôrazňuje, že treba vypracovať komplexnú diagnostiku krajín a sektorov z hľadiska správneho prideľovania finančných prostriedkov, ako aj čo sa týka rozvíjania úzkych partnerstiev so širokou škálou subjektov občianskej spoločnosti; víta výskumnú zložku integrovanú v trustovom fonde EÚ ako potenciálnu príležitosť na vytváranie rozvojových príležitostí a súčinnosti medzi EÚ a príslušnými krajinami;

Ciele a ďalšie opatrenia

26.  vyzýva Komisiu, aby systematicky monitorovala, ako sa prostriedky trustového fondu EÚ využívajú a ako sa prideľujú, a aby posilnila kontrolné právomoci Európskeho parlamentu nad trustovým fondom EÚ; vyzýva predovšetkým Radu a Komisiu, aby pravidelne komunikovali o konkrétnych opatreniach, ktoré prijali EÚ aj africké štáty pri používaní týchto prostriedkov, a o dosiahnutých výsledkoch;

27.  vyjadruje znepokojenie nad nedostatočnou koordináciou medzi všetkými subjektmi zapojenými do riadenia trustového fondu EÚ (a najmä medzi Generálnym riaditeľstvom Európskej komisie pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj (GR DEVCO) a jeho oddelením pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu (ECHO)) a na chýbajúce jasné usmernenia v otázke získavania finančných prostriedkov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že kritériá financovania a finančné prostriedky dostupné pre občiansku spoločnosť v rámci trustového fondu EÚ nie sú ani jasné, ani transparentné; pripomína potrebu lepšej komunikácie medzi Komisiou, členskými štátmi a Európskym parlamentom pri plánovaní a realizácii opatrení trustového fondu EÚ vo všeobecnosti, v záujme ďalšieho plánovania potenciálnych dodatočných trustových fondov; pripomína, že Komisia musí venovať osobitnú pozornosť tomu, aby jej činnosti boli dôsledné a koordinované s programami regionálneho rozvoja (PRR), aby sa zabránilo zdvojovaniu úsilia a zabezpečilo, že sa hlavná pozornosť bude venovať rozvoju a nie kontrole hraníc a bezpečnosti na úkor migrantov; vyzýva Komisiu, z rovnakého dôvodu, ako aj v záujme maximalizovanie vplyvu a účinnosti globálnej pomoci, aby udržiavala intenzívny dialóg s OSN v súvislosti s trustovým fondom EÚ; ďalej vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila úsilie o systematickejšie hodnotenie vplyvu politík a financovania vrátane trustového fondu EÚ, najmä vzhľadom na ich vplyv na udržateľný rozvoj, ľudské práva a rodovú rovnosť, a aby zapracovala výsledky týchto hodnotení do politík a programovania;

28.  zdôrazňuje doterajší nedostatočný podiel Európskeho parlamentu na vytvorení trustového fondu EÚ, a trvá na tom, že prostredníctvom pravidelného predkladania podrobných správ Komisiou treba zabezpečiť kontrolnú právomoc Európskeho parlamentu v otázke čerpania fondu;

29.  je presvedčený, že vzhľadom na výnimočnú pružnosť a rýchlosť, ktoré sú trustovému fondu vlastné, by sa správy mali správy podávať Európskemu parlamentu pravidelne, a to najmenej raz za šesť mesiacov; zdôrazňuje potrebu transparentného monitorovania výkonnosti, hodnotenia a zodpovednosti;

30.  je presvedčený, že transparentnosť, komunikácia a viditeľnosť vo vzťahu k projektom vyvinutým v rámci trustového fondu EÚ sú mimoriadne dôležité vzhľadom na šírenie výsledkov a zapájanie a zvyšovania citlivosti európskych súkromných subjektov, miestnych a regionálnych orgánov, mimovládnych organizácií a občianskej spoločnosti , aby sa vytvorili podmienky na širšie zapojenie a uľahčenie účasti členských štátov;

31.  zdôrazňuje, že treba dôkladne monitorovať realizáciu ustanovení o vytvorení kritických miest, opätovnom šírení, nahradení v krajinách pôvodu a finančných záväzkoch členských štátov, pričom treba osobitnú pozornosť venovať ľudským právam;

32.  pripomína, že migračné politiky EÚ by sa mali v prvom rade zameriavať na riešenie hlavných príčin migrácie, zdôrazňuje, že migračné politiky EÚ by mali pomáhať pri vytváraní mieru a stability a podporovať hospodársky rozvoj v súlade s cieľmi 3, 4, 5, cieľom 7 cieľa 10, a cieľom udržateľného rozvoja 16 programu udržateľného rozvoja do roku 2030 užšou spoluprácou s tretími krajinami v záujme zlepšenia spolupráce v oblasti stimulov na návrat a opätovné začlenenie v krajinách pôvodu migrantov vrátane vysokokvalifikovaných migrantov, dobrovoľného návratu a readmisie, spôsobom, ktorým sa rozšíria ich príležitosti;

33.  zdôrazňuje, že nestabilita a fyzická neistota sú prvoradými príčinami núteného vysídľovania, a preto podporuje prístup citlivý ku konfliktom pri čerpaní fondu, ktorý by uprednostňoval predchádzanie konfliktom, budovanie štátu, dobrú verejnú správu a presadzovanie zásad právneho štátu; je presvedčený, že trustový fond EÚ je veľkou príležitosťou, pomocou ktorej EÚ môže posilniť spoluprácu a politický dialóg s africkými partnermi, najmä v súvislosti s účinným uplatňovaním dohôd o návrate a readmisii, a budovať na spoločných stratégiách v oblasti riadenia migračných tokov; poukazuje na potrebu toho, aby EÚ a jej africkí partneri niesli spoločnú zodpovednosť v súlade so závermi samitu vo Vallette v novembri 2015; domnieva sa však, že rozvojová pomoc by sa nemala používať na zastavenie toku migrantov a žiadateľov o azyl a že projekty, na ktoré sa vzťahuje trustový fond EÚ, by nemali slúžiť ako zámienka na zabránenie odchodu alebo uzatváranie hraníc medzi jednotlivými krajinami, pričom by sa nebral ohľad na faktory, ktoré vyháňajú ľudí z ich domovov; vyjadruje vážne znepokojenie z toho, ako môže trustový fond EÚ ovplyvňovať dodržiavanie ľudských práv, keď obmedzovanie migračných tokov zahrnuje spoluprácu s krajinami, ktoré sa dopúšťajú systematického alebo závažného porušovania základných práv; žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby fond slúžil svojmu účelu a priamo pomáhal tým, ktorí pomoc potrebujú, a aby nefinancoval vlády zodpovedné za porušovanie ľudských práv; požaduje, aby sa dodržiavanie ľudských práv migrantov zlepšilo v projektoch financovaných zo strany EÚ;

34.  zdôrazňuje, že treba pochopiť príčiny a dôsledky medzinárodnej migrácie z rodového hľadiska vrátane príslušného procesu rozhodovania a mechanizmov vedúcich k migrácii; pripomína, že ženy a dievčatá v postavení utečeniek a migrantiek sú osobitne zraniteľné, keď sa ocitajú v situáciách, v ktorých nemožno zaistiť ich bezpečnosť a keď môžu byť vystavené sexuálnemu násiliu alebo vykorisťovaniu; zdôrazňuje, že trustový fond EÚ musí prispievať k ochrane, podpore alebo pomoci zraniteľným migrantom, utečencom a obetiam obchodovania s ľuďmi, a že osobitná pozornosť by sa mala venovať ženám a deťom;

35.  konštatuje, že trustový fond EÚ pre Afriku bol vytvorený v nadväznosti na samit afrických a európskych hláv štátov alebo predsedov vlád vo Vallette, ktorý sa zaoberal problematikou migrácie; vyzýva Komisiu, aby poskytla Európskemu parlamentu prehľad konkrétnych opatrení v nadväznosti na tento samit, najmä čo sa týka rozvoja, boja proti prevádzačom a podpisu dohôd o návrate, readmisii a opätovnom začleňovaní; vyzýva Radu, aby Komisii poskytla mandáty nevyhnutné na uzavretie týchto dohôd s krajinami, ktorých sa trustový fond EÚ týka;

o
o   o

36.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil predsedovi Európskej rady, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, parlamentom členských štátov, spolupredsedom Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT-EÚ a predsedovi Panafrického parlamentu.

(1) Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3.


Vytvorenie podmienok na trhu práce priaznivých pre rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom
PDF 462kWORD 202k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2016 o vytvorení podmienok na trhu práce priaznivých pre rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom (2016/2017(INI))
P8_TA(2016)0338A8-0253/2016

Európsky parlament,

—  so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii,

—  so zreteľom na článok 6 písm. a), články 8, 10, 153 ods. 1, článok 153 ods. 2 a článok 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—  so zreteľom na články 7, 9, 23, 24 a 33 Charty základných práv Európskej únie,

—  so zreteľom na Európsku sociálnu chartu z 3. mája 1996, najmä na jej časť I a časť II, články 2, 4, 16 a 27, o práve pracovníkov so zodpovednosťou za rodinu na rovnaké príležitosti a rovnaké zaobchádzanie,

—  so zreteľom na smernicu Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok(1) (smernica o materskej dovolenke),

—  so zreteľom na návrh Komisie na smernicu Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica o materskej dovolenke (COM(2008)0637),

—  so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 20. októbra 2010 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/…/EÚ, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok a o zavedení opatrení zameraných na podporu pracovníkov pri zlaďovaní pracovného a rodinného života(2), v ktorej sa okrem iného požadovala dvojtýždňová otcovská dovolenka,

—  so zreteľom na smernicu Rady 2010/18/EÚ z 8. marca 2010, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje smernica 96/34/ES(3),

—  so zreteľom na smernicu Rady 2013/62/EÚ zo 17. decembra 2013, ktorou sa mení smernica 2010/18/EÚ, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC z dôvodu zmeny štatútu Mayotte vo vzťahu k Európskej únii(4),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/41/EÚ zo 7. júla 2010 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice Rady 86/613/EHS(5),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(6),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času(7),

–  so zreteľom na smernicu Rady 97/81/ES z 15. decembra 1997 týkajúcu sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC(8),

—  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2016 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2016(9),

—  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2015 o materskej dovolenke(10),

—  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 o uplatňovaní zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty(11),

—  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2013 o odstraňovaní rodových stereotypov v EÚ(12),

—  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2015 o pokroku dosiahnutom v oblasti rovnosti žien a mužov v Európskej únii v roku 2013(13),

—  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2015 o stratégii EÚ pre rovnosť medzi ženami a mužmi na obdobie po roku 2015(14),

—  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2015 o uplatňovaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania(15),

—  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. februára 2016 o novej stratégii pre práva žien a rodovú rovnosť v Európe na obdobie po roku 2015(16),

—  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2016 o vykonávaní smernice Rady 2010/18/EÚ z 8. marca 2010, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje smernica 96/34/ES(17),

—  so zreteľom na závery Rady z 15. júna 2011 o vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve: zabezpečenie optimálneho začiatku pre všetky naše deti vo svete budúcnosti(18),

—  so zreteľom na závery Rady z 19. júna 2015 o rovnosti príležitostí pre ženy a mužov, pokiaľ ide o príjmy: vyrovnávanie rodového rozdielu v starobných dôchodkoch,

—  so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť na obdobie 2011 – 2020, ktorý bol prijatý závermi Rady Európskej únie 7. marca 2011(19),

—  so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Barcelone z 15. a 16. marca 2002,

—  so zreteľom na vyhlásenie predsedníckeho tria EÚ, Holandska, Slovenska a Malty, zo 7. decembra 2015 o rodovej rovnosti,

—  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom EURÓPA 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

—  so zreteľom na iniciatívu Komisie s názvom Plán: nový začiatok riešenia problémov rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, pred ktorými stoja pracujúce rodiny“ (december 2015), ako aj na verejné konzultácie a konzultácie so zainteresovanými stranami,

—  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Pracovný program Komisie na rok 2016: bežný prístup už nestačí (COM(2015)0610),

—  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Otvorenie konzultácie týkajúcej sa európskeho piliera sociálnych práv (COM(2016)0127),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „K sociálnym investíciám do rastu a súdržnosti – vrátane realizácie Európskeho sociálneho fondu v rokoch 2014 – 2020“ (COM(2013)0083) a na jej odporúčanie 2013/112/EÚ z 20. februára 2013 „Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia“,

—  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Lepšia rovnováha medzi pracovným a súkromným životom: väčšia podpora zosúladenia pracovného, súkromného a rodinného života (COM(2008)0635),

—  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. februára 2011 s názvom Vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve: zabezpečenie optimálneho začiatku pre všetky naše deti vo svete budúcnosti (COM(2011)0066),

—  so zreteľom na správu Komisie o pokroku v oblasti barcelonských cieľov z 29. mája 2013 s názvom Rozvoj služieb starostlivosti o deti v Európe na zabezpečenie udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2013)0322),

—  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019, najmä na jej kapitolu 3.1. Zvyšovanie účasti žien na trhu práce a rovnaká ekonomická nezávislosť žien a mužov,

—  so zreteľom na správu Komisie z roku 2015 o rovnosti medzi ženami a mužmi v Európskej únii (SWD(2016)0054), najmä na kapitolu o rovnakej ekonomickej nezávislosti,

—  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Vývoj v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti v Európe 2015 z 21. januára 2016, najmä na jej kapitolu III.2. o sociálnej ochrane,

—  so zreteľom na štúdie Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovfných podmienok (Eurofound) s názvom Working time and work-life balance in a life course perspective (2013) (Pracovný čas a rovnováha medzi pracovným a súkromným životom v celoživotnej perspektíve), Caring for children and dependants: Effect on careers of young workers (2013) (Starostlivosť o deti a závislé osoby: vplyv na povolanie mladých pracovníkov) a Working and caring: Reconciliation measures in times of demographic change (2015) (Práca a starostlivosť: opatrenia na zladenie práce a starostlivosti v časoch demografických zmien) a na šiesty Európsky prieskum pracovných podmienok (EWCS) (2016),

–  so zreteľom na štúdiu Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok s názvom Working time development in the 21st century (Vývoj pracovného času v 21. storočí) z roku 2015,

—  so zreteľom na štúdiu Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok s názvom Promoting parental and paternity leave among fathers (Propagovanie rodičovskej a otcovskej dovolenky medzi otcami),

—  so zreteľom na správu Európskej siete vnútroštátnych orgánov pre rovnosť (Equinet) z 8. júla 2014 s názvom Equality bodies promoting a better work-life balance for all (Orgány pre rovnosť podporujúce lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom pre všetkých),

—  so zreteľom na index rodovej rovnosti Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť za rok 2015 a jeho správu za rok 2015 s názvom Reconciliation of work, family and private life in the European Union: Policy Review (Zosúladenie pracovného, rodinného a súkromného života v Európskej únii: preskúmanie politiky),

—  so zreteľom na štúdiu výskumnej služby Európskeho parlamentu z mája 2015 s názvom Gender equality in employment and occupation – Directive 2006/54/EC, European Implementation Assessment (Rodová rovnosť v otázkach zamestnania a povolania – smernica 2006/54/ES, európske posúdenie vykonávania),

—  so zreteľom na štúdiu generálneho riaditeľstva Parlamentu pre vnútorné politiky s názvom Maternity, paternity and parental leave: Data related to duration and compensation rates in the European Union (Materská, otcovská a rodičovská dovolenka: údaje o trvaní a mierach kompenzácie v Európskej únii),

—  so zreteľom na štúdiu generálneho riaditeľstva Parlamentu pre vnútorné politiky Únie s názvom Costs and benefits of maternity and paternity leave (Náklady a prínosy materskej a otcovskej dovolenky),

—  so zreteľom na štúdiu generálneho riaditeľstva Parlamentu pre vnútorné politiky Únie s názvom Discrimination Generated by the Intersection of Gender and Disability (Diskriminácia na základe pohlavia a zdravotného postihnutia),

—  so zreteľom na štúdiu generálneho riaditeľstva Parlamentu pre vnútorné politiky Únie z marca 2016 s názvom Differences in Men’s and Women’s Work, Care and Leisure Time (Rozdiely medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o čas venovaný práci, starostlivosti a odpočinku),

—  so zreteľom na stratégiu pre opatrovateľov združenia Eurocarers z roku 2014 s názvom Enabling Carers to Care (Umožniť opatrovateľom venovať sa opatrovateľstvu);

—  so zreteľom na Európsky pakt za duševné zdravie a pohodu z roku 2008 a na jeho prioritu „duševného zdravia na pracovisku“,

—  so zreteľom na dohovor MOP č. 156 o pracovníkoch so zodpovednosťou za rodinu (1981) a na odporúčanie MOP č. 165 o pracovníkoch so zodpovednosťou za rodinu (1981),

—  so zreteľom na dohovor MOP o skrátenom pracovnom čase z roku 1994, dohovor MOP o práci doma z roku 1996, dohovor MOP o ochrane materstva z roku 2000 a dohovor MOP o domácich pracovníkoch z roku 2011,

—  so zreteľom na správu MOP s názvom Maternity and paternity at work: law and practice across the world (2014) (Materstvo a otcovstvo popri práci: právo a prax vo svete),

—  so zreteľom na schválené závery Komisie pre postavenie žien Organizácie Spojených národov z 24. marca 2016, 60. schôdza, najmä na písmená e) až g),

—  so zreteľom na spoločný pracovný dokument MOP/UNICEF z 8. júla 2013 s názvom Supporting workers with family responsibilities: connecting child development and the decent work agenda (Podpora pracovníkov so zodpovednosťou za rodinu: spojenie programu vývoja detí a programu dôstojnej práce),

—  so zreteľom na index zlepšenia života OECD za rok 2015,

—  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

—  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0253/2016),

A.  keďže podľa najnovších údajov Eurostatu bol za uplynulé desaťročia zaznamenaný pokles pôrodnosti v EÚ a EÚ čelí bezprecedentným demografickým výzvam(20), na ktoré by mali členské štáty reagovať; keďže politiky orientované na rodinu sú dôležité pre spustenie pozitívnych demografických trendov, pretože pracovná neistota a náročné pracovné podmienky môžu mať negatívny vplyv na plánovanie rodiny;

B.  keďže v roku 2014 sa v krajinách EÚ-28 narodilo 5,1 milióna detí, čo zodpovedá približnej pôrodnosti 10,1; keďže pre porovnanie bola pôrodnosť v roku 2000 na úrovni 10,6, v roku 1985 na úrovni 12,8 a v roku 1970 na úrovni 16,4; keďže EÚ čelí vážnej demografickej výzve vzhľadom na to, že pokles pôrodnosti vo väčšine členských štátov neustále pokračuje, čím sa Únia postupne mení na gerontokratickú spoločnosť, čo predstavuje priamu hrozbu pre sociálny a hospodársky rast a rozvoj;

C.  keďže tradičné poňatie rolí žien a mužov a užšej rodiny je vystavené ďalším výzvam vzhľadom na to, že počet rodín osamelých rodičov, rodín na základe zväzkov medzi partnermi rovnakého pohlavia, mladistvých matiek atď. v EÚ sa zvyšuje; keďže neuznanie tejto rozmanitosti predstavuje ďalšiu diskrimináciu a má negatívny vplyv na občanov žijúcich v EÚ a ich rodiny;

D.  keďže rovnosť medzi mužmi a ženami je základnou zásadou Európskej únie a články 21 a 23 Charty základných práv Európskej únie zakazujú akúkoľvek diskrimináciu z dôvodu pohlavia a vyžadujú si zabezpečenie rovnosti medzi mužmi a ženami vo všetkých oblastiach vrátane zabezpečenia rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom;

E.  keďže plán predložený Komisiou predstavuje východisko; keďže táto príležitosť musí naštartovať proces reorganizácie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom žien a mužov v Európe a musí výrazne prispieť k dosiahnutiu vyššej úrovne rodovej rovnosti;

F.  keďže vhodne navrhnuté a vykonávané politiky zosúladenia pracovného a súkromného života treba považovať za nevyhnutné zlepšenie pracovného prostredia, pričom umožňujú dobré pracovné podmienky a spoločenskú a pracovnú pohodu; keďže primeraná rovnováha medzi pracovným a súkromným životom zároveň prispieva k hospodárskemu rastu, konkurencieschopnosti, celkovej účasti na trhu práce, rodovej rovnosti, zníženiu rizika chudoby a medzigeneračnej solidarite, predstavuje riešenie problémov starnúcej spoločnosti a priaznivo ovplyvňuje pôrodnosť v EÚ; keďže politiky, ktoré sa majú vykonávať na dosiahnutie týchto cieľov, musia byť moderné, zameriavať sa na zlepšenie prístupu žien na trh práce a rovnaké rozdelenie domácich a opatrovateľských povinností medzi ženami a mužmi a musia byť založené na vytvorení súdržného politického rámca, ktorý bude podporený kolektívnym vyjednávaním a kolektívnymi dohodami, s cieľom umožniť dosiahnutie lepšej rovnováhy medzi poskytovaním opatery, pracovným a súkromným životom;

G.  keďže zosúladenie pracovného a súkromného života do značnej miery závisí od organizácie pracovného času na pracovisku; keďže boli vyjadrené pochybnosti, pokiaľ ide o to, či je dlhší pracovný čas prospešný pre hospodárstvo z hľadiska zvýšenia produktivity; keďže významná časť pracovníkov v EÚ má netypický pracovný čas vrátane práce cez víkendy a štátne sviatky a práce na zmeny a nočnej práce a keďže takmer polovica pracovníkov pracovala v roku 2015 vo svojom voľnom čase; keďže zo súčasných zistení vyplýva, že organizácia pracovného času sa pravidelne mení v prípade 31 % zamestnancov, a to často na poslednú chvíľu(21); keďže by to mohlo spôsobiť problémy týkajúce sa zdravia a bezpečnosti, ako aj zvýšené riziko pracovných úrazov a horšie zdravie obyvateľstva v dlhodobom časovom horizonte a sťažiť pracovníkom zosúladenie práce s povinnosťami týkajúcimi sa detí a iných závislých osôb; keďže niektoré odvetvia sú zasiahnuté viac, napríklad odvetvie maloobchodných služieb, v ktorom väčšinu zamestnancov tvoria ženy;

H.  keďže Komisia a členské štáty by mali zaviesť konkrétne opatrenia na podporu upraviteľných a účinných modelov pracovnej výkonnosti vo verejnom aj súkromnom sektore, čo by umožnilo pracovníkom dosiahnuť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom;

I.  keďže miera zamestnanosti v EÚ-28 v roku 2015 predstavovala v prípade mužov 75,9 %, zatiaľ čo v prípade žien(22) bola iba na úrovni 64,3 %, a to i napriek lepšiemu vzdelaniu žien; keďže počet pracujúcich žien je ešte nižší, ak zohľadníme miery zamestnanosti v ekvivalentoch plného pracovného času, vzhľadom na to, že podiel žien zamestnaných na kratší pracovný čas je v niektorých členských štátoch veľmi vysoký; keďže v roku 2013 vykonali muži 47 hodín platenej práce týždenne v porovnaní s 34 hodinami v prípade žien; keďže po sčítaní pracovného času platenej a neplatenej práce doma možno konštatovať, že mladé ženy odpracovali v priemere 64 hodín oproti 53 hodinám, ktoré odpracovali mladí muži(23); keďže pokles HDP na obyvateľa, ktorý možno pripísať rodovým rozdielom na trhu práce, sa v Európe odhaduje až na 10 %;

J.  keďže v súčasnom kontexte zamestnanosti v EÚ, sociálno-hospodárskych politík a politík rovnosti, stratégia Európa 2020 a v minulosti stanovené ciele nie sú ani zďaleka dosiahnuté; keďže bez proaktívnych politík zameraných na pomoc ženám pri ich vstupe na trh práce, a vykonávaných na tento účel, najmä politík, ktoré podporujú lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, nemožno skutočne dosiahnuť žiadny cieľ stanovený na úrovni EÚ;

K.  keďže európske trhy práce sú rozdelené podľa pohlavia(24); keďže Komisia to uznala aj vo svojom oznámení z 8. marca 2016 o európskom pilieri sociálnych práv (COM(2016)0127, príloha I) a konštatovala, že „ženy sú aj naďalej nedostatočne zastúpené v zamestnaní, sú však nadmerne zamestnávané na čiastočný úväzok a v horšie platených odvetviach a dostávajú nižšiu hodinovú mzdu, aj keď vykonávajú rovnocennú prácu a napriek tomu, že predbehli mužov, pokiaľ ide o dosiahnutú úroveň vzdelania“;

L.  keďže chudoba a čoraz výraznejšie rozdiely sa ešte zhoršili v dôsledku makroekonomických politík vykonávaných Európskou úniou a úsporných opatrení uložených v reakcii na hospodársku krízu;

M.  keďže úsilie o zosúladenie rodinného a pracovného života je obzvlášť zložité pre osamelých rodičov, z ktorých väčšina sú ženy; keďže v 28 členských štátoch EÚ je minimálne 34 % osamelých matiek ohrozených chudobou a deti z týchto rodín sú vystavené neúmerne vyššiemu riziku prenosu chudoby z jednej generácie na druhú;

N.  keďže škodlivé dôsledky feminizácie chudoby majú najväčší vplyv na deti vychovávané osamelými matkami, ktoré zažívajú vážne ťažkosti pri zosúlaďovaní úlohy jediného živiteľa s ich rodičovskými povinnosťami;

O.  keďže rodová rovnosť na trhu práce je prínosom nielen pre ženy, ale aj pre hospodárstvo a celú spoločnosť, pričom je kľúčovou hospodárskou výhodou pre podporu udržateľného a inkluzívneho hospodárskeho rastu a znižovanie profesijnej nerovnosti, ako aj podporu efektívnosti a plynulosti trhu práce; keďže ženy, ktoré vstupujú a vracajú sa do pracovného života, zvyšujú príjem rodiny, spotrebu, príspevky na sociálne zabezpečenie a objem vybraných daní; keďže ženy naďalej čelia diskriminácii pri získavaní zamestnania a udržaní sa v ňom, ako aj odopretiu pracovných práv, najmä z dôvodu tehotenstva a materstva;

P.  keďže rozdiel v odmeňovaní žien a mužov dosahuje 16,3 % a keďže aj nezvyčajné a neisté formy pracovných zmlúv postihujú viac ženy než mužov;

Q.  keďže nerovnosti na trhu práce majú celoživotné dôsledky a vplyv na práva žien, napríklad dôchodky, čoho dôkazom je aj 39 % rozdiel v dôchodkoch žien a mužov v EÚ, čo predstavuje viac než dvojnásobok rozdielu v odmeňovaní žien a mužov, ktorý je na úrovni 16 %;

R.  keďže spomedzi rôznych kategórií pracujúcich majú najväčšie ťažkosti s dosahovaním rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom samostatne zárobkovo činné ženy a podnikateľky; keďže ženy, ktoré chcú začať podnikať, majú veľmi často ťažkosti so získaním prístupu k úveru, pretože finanční sprostredkovatelia nie sú ochotní poskytovať úvery, lebo sa domnievajú, že ženy podnikateľky sú viac vystavené riziku a je menej pravdepodobné, že ich podniky budú rásť;

S.  keďže stereotypy, ktoré spoločnosť vo všeobecnosti šíri, ponechávajú ženám druhoradú úlohu; keďže tieto stereotypy sa začínajú rozvíjať v detstve a prejavujú sa vo výbere vzdelávania a odbornej prípravy a ďalej na trhu práce; keďže ženy sú ešte stále príliš často obmedzované na „pracovné miesta vhodné pre ženy“ a často sú nedostatočne odmeňované; keďže toto rozdelenie na trhu práce kopíruje stereotypy, podľa ktorých majú prevažnú časť starostlivosti zabezpečovať hlavne ženy, čo vedie k tomu, že ženy strávia v porovnaní s mužmi dva- až desaťkrát viac času na neplatenú starostlivosť(25); keďže rodové stereotypy a diskriminácia žien z dôvodu pohlavia majú negatívne dôsledky pre osobnú, sociálnu a ekonomickú nezávislosť a vyhliadky žien a vedú k vyššej koncentrácii žien v práci na kratší pracovný čas, prerušeniam kariéry a vyššiemu riziku chudoby a sociálneho vylúčenia, a to najmä v prípade osamelých matiek, čo má vplyv na nezávislosť žien;

T.  keďže i napriek platnému politickému rámcu a právnym predpisom na úrovni EÚ i vnútroštátnej úrovni sú dovolenky z rodinných dôvodov stále príčinou diskriminácie a stigmatizácie žien i mužov, čo má dosah najmä na ženy ako hlavné opatrovateľky, ktoré využívajú dovolenku z rodinných dôvodov;

U.  keďže rozdiely medzi mužmi a ženami v čerpaní rodičovskej dovolenky naznačujú diskrimináciu z dôvodu pohlavia; keďže miera čerpania rodičovskej dovolenky v členských štátoch zo strany otcov je naďalej nízka, pričom iba 10 % otcov si vyberie aspoň jeden deň dovolenky, a 97 % žien využíva rodičovskú dovolenku, ktorá je dostupná pre oboch rodičov; keďže dostupné údaje potvrdzujú, že neplatené alebo slabo platené dovolenky z rodinných dôvodov sa čerpajú len zriedka; keďže úplne alebo čiastočne neprenosná a primerane platená rodičovská dovolenka podporuje vyváženejšie čerpanie zo strany oboch rodičov a pomáha znižovať diskrimináciu žien na trhu práce; keďže iba niekoľko členských štátov nabáda otcov, aby v čo najväčšej miere využívali otcovskú alebo rodičovskú dovolenku, čo vedie k tomu, že mužom je odňatá možnosť v rovnakej miere sa podieľať na starostlivosti o svoje deti a tráviť s nimi čas;

V.  keďže je nevyhnutné zaviesť opatrenia na podporu prístupu otcov k dovolenke, najmä vzhľadom na to, že otcovia, ktorí čerpajú rodinnú dovolenku, si vybudujú lepší vzťah so svojimi deťmi a je pravdepodobnejšie, že sa budú aktívne podieľať na budúcich úlohách týkajúcich sa starostlivosti o deti;

W.  keďže zo štúdií nadácie Eurofound vyplynuli aspekty, ktoré ovplyvňujú mieru, do akej otcovia čerpajú rodičovskú dovolenku, a to: úroveň kompenzácie, pružnosť systému dovoleniek, dostupnosť informácií, dostupnosť a pružnosť zariadení starostlivosti o deti a obava z vylúčenia z trhu práce v dôsledku čerpania dovolenky;

X.  keďže dostupnosť cenovo prijateľného, primeraného a kvalitného vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve (VSRD), starostlivosti o ďalšie závislé osoby a kvalitných sociálnych služieb a prístup k nim sú jedným z hlavných faktorov, ktoré ovplyvňujú účasť žien na trhu práce; keďže chýba dostatočná infraštruktúra zabezpečujúca kvalitnú a prístupnú starostlivosť o deti pre všetky príjmové skupiny; keďže nízka kvalita starostlivosti o deti sťažuje 27 % Európanov prístup k týmto službám(26); keďže dosiahnutie kvalitných služieb znamená investície do odbornej prípravy pracovníkov v oblasti starostlivosti o deti(27); keďže len 11 členských štátov splnilo prvý barcelonský cieľ (dostupnosť starostlivosti o deti pre najmenej 90 % detí vo veku od troch rokov do začiatku povinnej školskej dochádzky) a len 10 členských štátov dosiahlo druhý cieľ (pre najmenej 33 % detí vo veku do troch rokov)(28);

Y.  keďže vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve a skúsenosti detí vo veku od 0 do 3 rokov majú rozhodujúci vplyv na ich kognitívny vývoj vzhľadom na to, že deti rozvíjajú svoje kľúčové schopnosti v prvých piatich rokoch života;

Z.  keďže politiky rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom by tiež mali umožňovať rodičom, aby si plnili povinnosti voči svojim deťom, a mali by zaistiť finančné prostriedky, čas a podporu, ktoré potrebujú matky i otcovia;

AA.  keďže Európa je svetadielom s najvyšším počtom starších občanov a procesom starnutia, ktorý bude pokračovať aj v nasledujúcich desaťročiach; keďže mnohé členské štáty nemajú dostatočné vybavenie v oblasti dlhodobej starostlivosti nato, aby riešili problém nárastu potrieb v oblasti starostlivosti a problém stagnácie alebo zníženia ukazovateľa počtu rokov života prežitých v zdraví; keďže väčšina pracovných miest vytvorených vo formálnej domácej starostlivosti o starších príbuzných sa vyznačuje nízkymi mzdami a nízkou úrovňou kvalifikácie(29);

AB.  keďže 80 % potrieb v oblasti starostlivosti v EÚ poskytujú neformálni opatrovatelia; keďže približne 3,3 milióna Európanov vo veku od 15 do 34 rokov muselo zanechať prácu na plný pracovný čas pre nedostatočné vybavenie pre starostlivosť o závislé deti alebo starších príbuzných;

AC.  keďže IKT a nové technológie zmenili pracovné prostredie, organizačnú kultúru a štruktúru naprieč odvetviami; keďže tvorba politík musí držať krok s technologickým rozvojom, aby sa zabezpečilo, že sociálne normy a rodová rovnosť budú za týchto nových okolností napredovať, a nie upadať;

AD.  keďže kombinácia starostlivosti a platenej práce má významný vplyv na udržateľnosť práce a mieru zamestnanosti, a to najmä v prípade žien, ktoré by mohli byť v určitom období života vystavené povinnostiam týkajúcim sa starostlivosti o vnúčatá a/alebo starších rodičov(30);

AE.  keďže niektoré právne systémy v EÚ zachovávajú neindividualizáciu daňových systémov a systémov sociálneho zabezpečenia, pričom ženám sú udelené iba odvodené práva prostredníctvom ich vzťahu k mužom vrátane prístupu k zdravotnej starostlivosti a dôchodkovým právam; keďže členské štáty, ktoré stanovujú závislosť manželky/matky, podrobujú ženy priamej diskriminácii a odopierajú im plné občianske práva v dôsledku selektívneho spôsobu, akým tieto štáty poskytujú služby;

AF.  keďže cielené politiky týkajúce sa trhu práce a dosiahnutia rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom sú potrebné s cieľom zohľadniť prierezové prekážky, ktorým čelia zraniteľné ženy z hľadiska rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a istoty zamestnania, napríklad ženy so zdravotným postihnutím, mladé ženy, migrantky a utečenky, ženy z etnických menšín a LGBTI ženy;

AG.  keďže pracovné voľno poskytované pracovníkom na osobný a odborný rozvoj v kontexte celoživotného vzdelávania bez toho, aby boli diskriminovaní, prospieva ich pocitu pohody, ako aj ich prínosu k hospodárstvu prostredníctvom väčšieho množstva zručností a vyššej produktivity(31);

AH.  keďže samotné vykonávanie politík na zabezpečenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom neprinesie pracovníkom žiadne výhody, ak nie je sprevádzané politikami na zlepšenie životných podmienok, ako aj politikami na podporu a propagáciu kultúrnych, rekreačných a športových aktivít;

Všeobecné zásady

1.  upozorňuje, že zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života je široký pojem, ktorý zahŕňa všetky ústredné politiky legislatívnej a nelegislatívnej povahy zamerané na presadzovanie vhodnej a primeranej rovnováhy medzi rozličnými aspektmi života ľudí; domnieva sa, že dosiahnutie skutočnej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom si vyžaduje stabilné, prierezové, štrukturálne, súdržné a komplexné politiky vrátane stimulov a efektívnych opatrení na zosúladenie pracovného času, času na starostlivosť o rodinu a voľného času stráveného s rodinou a priateľmi, ako aj času na osobný rozvoj; poukazuje na to, že v spoločnosti je predovšetkým potrebný kultúrny posun s cieľom riešiť rodové stereotypy a rovnomernejšie rozdeliť prácu a starostlivosť o rodinu medzi mužov a ženy;

2.  zdôrazňuje, že zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života sa musí v duchu Charty základných práv Európskej únie všetkým ľuďom zaručiť ako základné právo, pričom opatrenia musia byť dostupné pre všetkých, nielen pre mladé matky, otcov alebo opatrovateľov; žiada, aby sa zaviedol rámec na zabezpečenie tohto práva ako základný cieľ sociálnych systémov, a vyzýva EÚ a členské štáty, aby v súkromnom a verejnom sektore podporovali podnikové modely sociálneho zabezpečenia, ktoré rešpektujú právo na rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom; domnieva sa, že toto právo by sa malo uplatňovať vo všetkých činnostiach EÚ, ktoré by mohli mať na tento problém priamy alebo nepriamy vplyv;

3.  poukazuje na to, že EÚ čelí bezprecedentným demografickým zmenám – rastúcej strednej dĺžke života, nižšej pôrodnosti, meniacim sa štruktúram rodiny s novými formami budovania vzťahov, bývania a spolužitia, rodičovstvu vo vyššom veku a migrácii, ktoré predstavujú nové výzvy pre EÚ; vyjadruje znepokojenie nad tým, že hospodárska a finančná kríza mali negatívny vplyv na verejné financie potrebné pre politiky na dosiahnutie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a pre zaručenie dostupnosti kvalitných a cenovo prijateľných služieb všeobecného záujmu a prístupu k nim; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby zaviedli pozitívne politiky a stimuly na podporu demografickej obnovy, zachovanie systémov sociálneho zabezpečenia a podporu blahobytu a rozvoja obyvateľov a celej spoločnosti;

4.  zdôrazňuje, že klesajúcu pôrodnosť v EÚ ešte zhoršila kríza, keďže nezamestnanosť, neisté pracovné príležitosti, neistota z budúcnosti a diskriminácia na trhu práce spôsobujú, že mladí ľudia, najmä mladé pracujúce ženy, odkladajú rodičovstvo, pretože chcú zostať aktívni na trhu práce, ktorý sa vyznačuje čoraz väčšou konkurenciou; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty a sociálnych partnerov, aby podporovali prorodinné pracovné prostredie, plány na zosúladenie pracovného a súkromného života, programy návratu do pracovného života, komunikačné kanály medzi zamestnancami a zamestnávateľmi, ako aj stimuly pre podniky a samostatne zárobkovo činné osoby, najmä s cieľom zabezpečiť, aby ľudia neboli ekonomicky postihovaní za to, že majú deti, a aby oprávnené kariérne ambície neboli v rozpore s plánovaním rodiny; ďalej zdôrazňuje, že materskú, otcovskú a rodičovskú dovolenku možno účinne uplatňovať len s prínosom pre spoločnosť a hospodárstvo, ak sa uplatňujú popri iných politických nástrojoch, vrátane poskytovania kvalitnej a cenovo dostupnej starostlivosti o deti;

5.  víta prístup Komisie k politikám na dosiahnutie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom ako kľúčový pri riešení sociálno-ekonomických problémov; vyzýva európskych sociálnych partnerov, aby predložili dohodu o komplexnom balíku legislatívnych a nelegislatívnych opatrení týkajúcich sa zosúladenia pracovného, súkromného a rodinného života; vyzýva Komisiu, aby pri rešpektovaní zásady subsidiarity predložila návrh takéhoto balíka ako súčasť pracovného programu Komisie na rok 2017 v rámci oznámeného európskeho piliera sociálnych práv, ak by nebolo možné dosiahnuť dohodu medzi sociálnymi partnermi; zdôrazňuje, že legislatívne návrhy by mali ako právny základ zahŕňať rovnosť medzi mužmi a ženami; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala so sociálnymi aktérmi na vytvorení piliera sociálnych práv, ktorý povedie k skutočným sociálnym investíciám, ktoré kladú dôraz najmä na investovanie do ľudí;

6.  víta začiatok verejných konzultácií Komisie o európskom pilieri sociálnych práv s cieľom zhromaždiť stanoviská a spätné väzby, pokiaľ ide o viaceré nevyhnutné zásady na podporu dobre fungujúcich a spravodlivých trhov práce a sociálnych systémov v eurozóne;

7.  žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby príslušné politiky a opatrenia zohľadňovali čoraz väčšiu rozmanitosť rodinných vzťahov vrátane registrovaných partnerstiev a foriem rodičovstva, ako aj rozmanitosť celej spoločnosti, najmä s cieľom zaručiť, aby nedochádzalo k diskriminácii dieťaťa z dôvodu rodinného stavu jeho rodičov alebo zloženia jeho rodiny; vyzýva členské štáty na vzájomné uznávanie právnych dokumentov s cieľom zaručiť voľný pohyb bez diskriminácie;

8.  žiada Komisiu a členské štáty, aby vypracovali a vykonávali politiky a zabezpečili opatrenia na podporu tých, ktorí sú najviac znevýhodnení alebo v súčasnosti vylúčení z existujúcich právnych predpisov a politík, ako sú osamelí rodičia, nezosobášené páry, páry rovnakého pohlavia, migranti, samostatne zárobkovo činné osoby alebo tzv. vypomáhajúci manželia alebo manželky, ako aj rodiny, ktorých jeden alebo viacerí členovia majú zdravotné postihnutie;

9.  žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby právne predpisy a politiky na dosiahnutie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom zohľadňovali Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a záverečné poznámky výboru tohto dohovoru pre EÚ z roku 2015;

10.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby sa pri vypracúvaní, monitorovaní a vykonávaní politík na dosiahnutie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom prihliadalo najmä na blaho a záujem dieťaťa; žiada Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere vykonávali odporúčanie o investíciách do detí(32) a pozorne monitorovali jeho pokrok; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali a zaviedli iniciatívy, ako je záruka pre deti, ktoré by deti posunuli do centra existujúcich politík zmierňovania chudoby tak, aby každé dieťa malo prístup k bezplatnej zdravotnej starostlivosti, bezplatnému vzdelávaniu, starostlivosti, dôstojnému bývaniu a primeranej výžive, v rámci integrovaného európskeho plánu boja proti chudobe detí;

11.  domnieva sa, že chudoba detí súvisí s chudobou rodičov, a preto vyzýva členské štáty, aby vykonávali odporúčanie týkajúce sa chudoby a blaha detí a využívali monitorovací rámec založený na ukazovateľoch, ktorý je k nemu priložený;

12.  zdôrazňuje dôležitosť začlenenia celoživotného prístupu do politík na dosiahnutie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a podnikových stratégií s cieľom zabezpečiť, aby mal každý v jednotlivých obdobiach svojho života podporu a mohol sa aktívne zúčastňovať na trhu práce, a to aj s pracovnými právami, a v spoločnosti ako celku;

13.  zdôrazňuje, že lepšia rovnováha medzi pracovným a súkromným životom a posilnená rodová rovnosť sú nevyhnutné na podporu účasti žien na trhu práce, najmä opatrovateliek a osamelých matiek, a na dosiahnutie cieľa, ktorým je posilnenie postavenia žien; zdôrazňuje, že kľúčom k posilneniu ekonomického postavenia žien je zmena a prispôsobenie trhu práce a sociálnych systémov s ohľadom na životný cyklus žien;

14.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali politiky transformácie a investovali do kampaní na zvýšenie informovanosti s cieľom prekonávať rodové stereotypy a podporovať spravodlivejšie rozdelenie opatrovateľských a domácich prác a aby sa zameriavali aj na právo a potrebu mužov preberať povinnosti týkajúce sa starostlivosti bez toho, aby boli stigmatizovaní alebo penalizovaní; domnieva sa, že by sa mala sústrediť pozornosť na podniky, respektíve mali by byť podporované podniky v ich úsilí zameranom na podporu rovnováhy medzi pracovným a rodinným životom a na boj proti diskriminácii;

15.  vyzýva členské štáty, aby posilnili ochranu proti diskriminácii a nezákonnému prepúšťaniu v súvislosti s rovnováhou medzi pracovným a súkromným životom, čo sa týka najmä pracujúcich žien, a aby zabezpečili prístup k spravodlivosti a možnosti podať žalobu, a to v prípade potreby aj zvyšovaním množstva poskytovaných informácií o právach pracovníkov a právnej pomoci; v tejto súvislosti žiada Komisiu a členské štáty, aby navrhli politiky na zlepšenie presadzovania opatrení proti diskriminácii na pracovisku vrátane zvyšovania informovanosti o zákonných právach na rovnaké zaobchádzanie, a to organizovaním informačných kampaní, presunutím dôkazného bremena(33) a splnomocnením vnútroštátnych orgánov vykonávať formálne vyšetrovania z vlastnej iniciatívy o otázkach rovnosti a pomáhať potenciálnym obetiam diskriminácie;

16.  zdôrazňuje, že z dôvodu nedostatku porovnateľných, komplexných, spoľahlivých a pravidelne aktualizovaných údajov o rovnosti je oveľa ťažšie dokázať existenciu diskriminácie, najmä nepriamej diskriminácie; vyzýva členské štáty, aby systematicky zhromažďovali údaje v oblasti rovnosti a sprístupňovali ich a aby do toho zapojili i vnútroštátne orgány pre rovnosť a súdy, okrem iného aj s cieľom analyzovať a monitorovať tieto údaje pre odporúčania pre jednotlivé krajiny; vyzýva Komisiu, aby prijala iniciatívy na ďalšiu podporu takéhoto zhromažďovania údajov prostredníctvom odporúčania pre členské štáty a tým, že poverí Eurostat vypracovaním konzultácií zameraných na zahrnutie rozčlenených údajov o všetkých dôvodoch diskriminácie medzi ukazovatele európskeho sociálneho prieskumu; vyzýva Komisiu, aby naďalej spolupracovala s Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť (EIGE) s cieľom systematicky zlepšovať množstvo a kvalitu údajov rozčlenených podľa pohlavia;

17.  žiada Komisiu, aby pravidelne preskúmala pokrok dosiahnutý v dôležitých oblastiach záujmu, ako sa uvádza v Pekinskej akčnej platforme, pre ktorú už inštitút EIGE vypracoval ukazovatele, a aby vo svojom posúdení o rodovej rovnosti v EÚ zohľadnila výsledky týchto preskúmaní;

18.  berie na vedomie dôležitú úlohu vnútroštátnych orgánov pre otázky rovnosti pri vykonávaní smernice o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní 2000/78/ES, keďže prispievajú k zvyšovaniu informovanosti a zhromažďovaniu údajov, udržiavajú kontakt so sociálnymi partnermi a s ostatnými zainteresovanými stranami, riešia nedostatočné oznamovanie a vytvárajú prístupnejšie procesy podávania sťažností; vyzýva členské štáty, aby posilňovali úlohu, kapacity a nezávislosť orgánov pre otázky rovnosti vrátane siete Equinet, okrem iného aj poskytovaním primeraných finančných prostriedkov; vyzýva najmä na posilnenie organizácií podľa smernice 2006/54/ES o rovnakom zaobchádzaní s cieľom zaručiť prístup k spravodlivosti a možnosti podať žalobu;

19.  domnieva sa, že je potrebné, aby sa zamestnancom národných, regionálnych a miestnych orgánov a orgánov presadzovania práva a inšpektorom práce poskytla primeraná odborná príprava týkajúca sa nediskriminačných právnych predpisov v oblasti zamestnania a príslušnej judikatúry; vyjadruje presvedčenie, že takáto odborná príprava je takisto veľmi dôležitá pre sudcov, prokurátorov, právnikov a policajné zložky;

20.  vyzýva členské štáty spolu s Komisiou, aby zaručili, že práva v oblasti sociálnych nárokov udelené prostredníctvom verejných politík budú rovnako dostupné pre ženy a mužov, s cieľom zabezpečiť, aby všetci ľudia mohli využívať svoje práva, a umožniť im dosiahnuť lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom;

Ženy a muži: rovnaké mzdy a rovnaké povinnosti v oblasti starostlivosti

21.  zdôrazňuje potrebu odstrániť rodové rozdiely v platenej a neplatenej práci a podporovať rovnomerné rozdelenie povinností, nákladov a starostlivosti o deti a závislé osoby medzi ženami a mužmi, ale aj v rámci celej spoločnosti, a to aj zabezpečením všeobecného prístupu k sociálnym službám všeobecného záujmu; v tejto súvislosti poukazuje na potrebu konkrétnych návrhov na dosiahnutie lepšej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom;

22.  odsudzuje pretrvávajúce rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, čo predstavuje porušenie základnej zásady rovnakej mzdy za rovnakú prácu pre pracovníkov mužského a ženského pohlavia zakotvenej v článku 157 ZFEÚ a čo ovplyvňuje najmä ženy vychovávajúce deti; vyzýva EÚ a členské štáty, aby v spolupráci so sociálnymi partnermi a s organizáciami pre rodovú rovnosť stanovili a realizovali politiky na odstránenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov; vyzýva členské štáty, aby popri tomto úsilí pravidelne mapovali situáciu v oblasti miezd;

23.  vyzýva Komisiu, aby v súlade so závermi Rady zo 16. júna 2016 o rodovej rovnosti posilnila status svojho strategického záväzku v oblasti rodovej rovnosti a začlenila rodové hľadisko do stratégie Európa 2020 s cieľom zabezpečiť, aby činnosti v oblasti rodovej rovnosti nemali nižšiu prioritu; preto naliehavo žiada Komisiu, aby prijala stratégiu rodovej rovnosti na obdobie po roku 2015 v súlade s odporúčaniami Európskeho paktu pre rodovú rovnosť na obdobie 2011 – 2020;

24.  vyzýva členské štáty, aby v súlade s článkom 27 Európskej sociálnej charty zaviedli proaktívne politiky a primerané investície zamerané na podporu žien a mužov, ktorí po dovolenke z rodinných dôvodov alebo z dôvodu starostlivosti o rodinu vstupujú na trh práce, vracajú sa naň, zotrvávajú na ňom alebo na ňom postupujú, v podobe udržateľného a kvalitného zamestnania; zdôrazňuje najmä potrebu zaručiť návrat na rovnaké alebo rovnocenné či podobné pracovné miesto, ochranu pred prepustením a znevýhodnením z dôvodu tehotenstva, žiadosti o dovolenku z rodinných dôvodov alebo jej čerpania, ako aj ochrannú lehotu po návrate s cieľom uľahčiť im návrat do zamestnania;

25.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do politík rodovej rovnosti zapojili sociálnych partnerov a občiansku spoločnosť; zdôrazňuje dôležitosť primeraného financovania takýchto politík, kolektívnych zmlúv a kolektívneho vyjednávania v rámci boja proti diskriminácii a podpory rodovej rovnosti na pracovisku a význam výskumu a výmeny osvedčených postupov;

26.  domnieva sa, že podpora účasti žien na trhu práce a ich ekonomickej nezávislosti je rozhodujúca pre dosiahnutie cieľa stratégie Európa 2020, ktorým je 75 % celková miera zamestnanosti, a zvýšila by HDP; preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili politiky a zvýšili investície na podporu zamestnania žien v kvalitných pracovných miestach, najmä v odvetviach a na pozíciách, v ktorých sú ženy nedostatočne zastúpené, ako sú odvetvia vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM) a ekologického hospodárstva, alebo na vyšších riadiacich pozíciách vo všetkých odvetviach;

Dovolenky z rodinných dôvodov a z dôvodu starostlivosti

27.  konštatuje, že Komisia stiahla revíziu smernice o materskej dovolenke, a vyzýva ju, aby predložila ambiciózny návrh noriem na vysokej úrovni, v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi a po konzultáciách s predstaviteľmi občianskej spoločnosti, s cieľom zabezpečiť lepšiu rovnováhu medzi rodinným a pracovným životom; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby ženy počas materskej dovolenky poberali mzdu a aby sa na ne vzťahovala sociálna ochrana v záujme podpory rodín a boja proti nerovnosti, posilnenia sociálnej a ekonomickej nezávislosti žien a predchádzania finančnej penalizácii žien za to, že majú deti; zdôrazňuje, že materskú dovolenku musia dopĺňať účinné opatrenia na ochranu práv tehotných žien a nových, dojčiacich a osamelých matiek v zmysle odporúčaní Medzinárodnej organizácie práce a Svetovej zdravotníckej organizácie;

28.  žiada, aby sa zlepšila koordinácia rozličných typov dovolenky na úrovni EÚ a členských štátov v spolupráci so sociálnymi partnermi; upozorňuje, že lepší prístup k rôznym typom dovolenky znamená pre ľudí vyhliadku dovolenky v rôznych životných cykloch a zvýšenie účasti na trhu práce, celkovej efektívnosti a spokojnosti so zamestnaním; konštatuje, že ak neexistujú žiadne ustanovenia týkajúce sa dovolenky alebo ak sa existujúce ustanovenia považujú za nedostatočné, dôležitú úlohu pri vypracúvaní nových ustanovení alebo aktualizácii súčasných ustanovení o materskej, otcovskej a rodičovskej dovolenke by mohli zohrávať sociálni partneri;

29.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primeranú náhradu príjmu a sociálnu ochranu počas akéhokoľvek typu dovolenky z rodinných dôvodov alebo z dôvodu starostlivosti, predovšetkým s cieľom zaistiť, aby pracovníci s nízkym príjmom mohli využívať opatrenia týkajúce sa dovolenky na rovnakej úrovni s ostatnými;

30.  vyzýva Komisiu, aby uverejnila správu o vykonávaní smernice o rodičovskej dovolenke, a žiada Komisiu a sociálnych partnerov, aby zvážili poskytnutie primeraného predĺženia minimálneho obdobia rodičovskej dovolenky s náležitou náhradou príjmu a sociálnou ochranou zo štyroch na minimálne šesť mesiacov a aby zvýšili vek dieťaťa, pre ktoré si možno vziať rodičovskú dovolenku; zdôrazňuje, že rodičia by mali mať možnosť využívať dovolenku po častiach alebo naraz; žiada členské štáty a sociálnych partnerov, aby opätovne preskúmali svoje systémy finančných náhrad v prípade rodičovskej dovolenky s cieľom dosiahnuť primeranú úroveň náhrady príjmu, ktorá funguje ako stimul a zároveň nabáda mužov, aby si vzali dlhšiu rodičovskú dovolenku než je minimálne obdobie zaručené smernicou; opakuje, že rodičovskú dovolenku by si mali rodičia rozdeliť rovnakým dielom a že značná časť dovolenky by mala zostať neprenosná(34); zdôrazňuje, že s oboma rodičmi sa musí zaobchádzať rovnako z hľadiska práva na príjem a trvania dovolenky;

31.  berie na vedomie vyššiu zraniteľnosť pracujúcich rodičov detí so zdravotným postihnutím; preto žiada Komisiu, aby zlepšila a posilnila ustanovenia smernice 2010/18/EÚ o podmienkach oprávnenosti a podrobné pravidlá udeľovania rodičovskej dovolenky tým, ktorí majú deti so zdravotným postihnutím alebo dlhodobým ochorením spôsobujúcim invaliditu; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby rozšírili možnosť rodičovskej dovolenky pre týchto rodičov aj nad rámec zákonného veku detí stanoveného v smernici a poskytli im dodatočnú materskú, otcovskú (pokiaľ existuje) a rodičovskú dovolenku;

32.  vyjadruje presvedčenie, že podpora individualizácie práva na úpravu dovolenky, ako aj úlohy otcov pri výchove detí prostredníctvom čerpania dovolenky je zásadná pre dosiahnutie zosúladenia pracovného a súkromného života, ktoré by bolo vyvážené z hľadiska pohlavia, a splnenia cieľa zamestnanosti žien a mužov v rámci stratégie Európa 2020;

33.  vyzýva Komisiu, aby s cieľom umožniť rodičom s deťmi alebo osobám so závislými rodinnými príslušníkmi dosiahnutie lepšej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom s cieľom predložiť náležite odôvodnené a koherentné iniciatívy týkajúce sa:

   (1) smernice o otcovskej dovolenke s minimálnou dĺžkou povinnej plne platenej dovolenky v rozsahu dvoch týždňov,
   (2) smernice o opatrovateľskej dovolenke, ktorá dopĺňa ustanovenie o odbornej starostlivosti, umožňuje pracovníkom starostlivosť o závislé osoby a poskytuje opatrovateľom primeranú odmenu a sociálnu ochranu; žiada flexibilitu vychádzajúcu od zamestnancov a dostatočné stimuly pre mužov, aby mohli čerpať opatrovateľskú dovolenku,
   (3) minimálnych noriem platných vo všetkých členských štátoch s cieľom reagovať na konkrétne potreby adoptívnych rodičov a detí a stanoviť rovnaké práva ako v prípade biologických rodičov,

a zároveň aby uznala, že niektoré členské štáty už prijali proaktívne opatrenia v oblasti otcovskej a opatrovateľskej dovolenky;

34.  vyzýva členské štáty, aby prostredníctvom pracovnoprávnych predpisov a právnych predpisov o sociálnej ochrane pre ženy a mužov zaviedli „započítateľné obdobia starostlivosti“ ako obdobia, počas ktorých vznikajú dôchodkové práva, s cieľom chrániť osoby, ktoré si berú voľno zo zamestnania z dôvodu neformálnej, neplatenej starostlivosti o závislú osobu alebo rodinného príslušníka, a uznať hodnotu práce týchto opatrovateľov pre celú spoločnosť; nabáda členské štáty, aby si v tejto oblasti navzájom vymieňali najlepšie postupy;

Starostlivosť o závislé osoby

35.  vyzýva členské štáty, aby do roku 2020 účinne vykonávali barcelonské ciele a aby schválili rámec kvality z roku 2014 o vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve;

36.  pripomína, že investície do služieb v sociálnej oblasti, ako je infraštruktúra, majú značný vplyv na zamestnanosť a zároveň vytvárajú výrazný dodatočný príjem pre verejný sektor zo zdaňovania práce a z príspevkov na sociálne zabezpečenie; žiada členské štáty, aby investovali do vysokokvalitného vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve a do opatrovateľských služieb pre staršie a závislé osoby; vyzýva ich, aby zabezpečili dostupnosť a cenovú prijateľnosť týchto služieb a univerzálny prístup k nim, a to napríklad zvýšením verejných výdavkov na služby starostlivosti vrátane projektov samostatného života a lepším využívaním finančných prostriedkov EÚ; vyzýva na revíziu VFR, ktorá sa má využiť aj na zvýšenie investícií do sociálnych služieb a infraštruktúry, najmä za pomoci ESF, EFRR a EFSI; vyzýva členské štáty, aby zvážili udelenie bezplatného prístupu k službám starostlivosti pre rodiny žijúce v chudobe a sociálnom vylúčení; takisto poukazuje na neúmerný vplyv, ktorý má nedostatok investícií do štruktúr a služieb verejnej starostlivosti na osamelých rodičov, z ktorých drvivá väčšina sú ženy;

37.  zdôrazňuje potrebu uznať prácu vykonávanú ľuďmi, ktorí venujú svoj čas a zručnosti starostlivosti o staršie osoby a závislé osoby;

38.  zdôrazňuje, že starostlivosť o deti so zdravotným postihnutím predstavuje pre pracujúce matky a otcov mimoriadnu výzvu, čo by mala spoločnosť uznať a podporovať verejnými politikami a kolektívnym vyjednávaním; vyzýva členské štáty, aby pri zabezpečovaní predškolskej starostlivosti o deti kládli dôraz nielen na prístupnosť, ale aj kvalitu tejto starostlivosti, predovšetkým pri deťoch zo znevýhodneného prostredia a deťoch so zdravotným postihnutím;

39.  žiada členské štáty, aby podporovali fiškálne politiky ako výrazný faktor na zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a aby podporovali zamestnanosť žien;

40.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli ciele v oblasti starostlivosti o staršie osoby, osoby so zdravotným postihnutím a iné závislé osoby, ktoré by boli podobné barcelonským cieľom, pričom využijú nástroje monitorovania, ktoré by mali merať kvalitu, prístupnosť a cenovú dostupnosť; vyzýva Eurostat, nadáciu Eurofound a inštitút EIGE (pre jeho rodový index), aby zhromaždili relevantné údaje a vypracovali štúdie na podporu tohto úsilia;

41.  žiada členské štáty, aby posilnili sieť špecializovaných služieb poskytujúcich starostlivosť o staršie osoby a konkrétne aby vybudovali siete služieb v domácnosti; v tomto zmysle takisto zdôrazňuje, že je potrebné, aby boli politiky v oblasti starostlivosti o staršie osoby prispôsobené individuálnym potrebám, a ak je to možné, aby sa kládol dôraz na ich preferenciu týkajúcu sa miesta poskytovania starostlivosti;

42.  vyzýva Komisiu, aby sa usilovala vypracovať európske kvalitatívne normy pre všetky služby starostlivosti vrátane noriem ich dostupnosti, prístupnosti a cenovej prijateľnosti, čím by boli podporené členské štáty pri zvyšovaní noriem starostlivosti; pripomína existujúce rámce, napríklad európsky rámec pre kvalitu dlhodobej starostlivosti, z ktorého treba čerpať inšpiráciu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali politiky s cieľom umožniť a uskutočniť deinštitucionalizáciu dlhodobej starostlivosti, pokiaľ je to možné a za podpory komunitnej starostlivosti;

43.  zdôrazňuje, že dôležitým prvkom dosiahnutia kvalitných služieb sú investície do pracovnej sily(35); preto vyzýva členské štáty a sociálnych partnerov, aby presadzovali dôstojné pracovné podmienky a kvalitné zamestnávanie opatrovateľov vrátane slušnej mzdy, uznania postavenia opatrovateľov a rozvoja vysokokvalitného odborného vzdelávania pre opatrovateľov;

Kvalitné zamestnanie

44.  poukazuje na vysoký počet chudobných pracujúcich v celej Európe, z ktorých niektorí musia pracovať viac a dlhšie a ktorí dokonca spájajú niekoľko zamestnaní, aby si zarobili dôstojný príjem; vyzýva členské štáty a sociálnych partnerov, aby vypracovali rámec pre mzdovú politiku s účinnými opatreniami na boj proti mzdovej diskriminácii a na zabezpečenie primeraných miezd pre všetkých pracovníkov, napríklad zavedením minimálnych miezd na vnútroštátnej úrovni, ktoré zaručia dôstojný život v súlade s vnútroštátnymi postupmi; vyzýva členské štáty, aby podporovali kolektívne vyjednávanie ako dôležitý faktor rozvoja mzdových politík;

45.  zdôrazňuje, že rovnováha medzi pracovným a súkromným životom musí byť založená na právach pracovníkov a bezpečnosti na trhu práce, ako aj na práve vziať si voľno bez toho, aby tým boli obmedzené zvýšené požiadavky na mobilitu a pružnosť; zdôrazňuje, že zvýšená pružnosť môže mať za následok zintenzívnenie diskriminácie na trhu práce, ktorej v súčasnosti čelia ženy v podobe nižších miezd, neštandardných foriem zamestnávania a neprimeranej zodpovednosti za neplatenú prácu v domácnosti, ak sa najskôr jasne neuplatňuje prístup rodovej rovnosti;

46.  vyzýva nadáciu Eurofound, aby ďalej rozvíjala svoje aktivity zamerané na monitorovanie kvality pracovných príležitostí prostredníctvom svojho Európskeho prieskumu pracovných podmienok na základe koncepcie kvality pracovných miest, ktorá zahŕňa: príjem, vyhliadky, kvalitu pracovného času, využívanie zručností a slobodu rozhodovania, sociálne prostredie, fyzické riziko a intenzitu práce; ďalej vyzýva nadáciu Eurofound, aby rozvíjala výskum v oblasti politík, dohôd sociálnych partnerov a praxe spoločností, ktoré podporujú kvalitu pracovných miest(36); vyzýva nadáciu Eurofound, aby ďalej monitorovala formy pracovného času a analyzovala verejné politiky a dohody sociálnych partnerov v tejto oblasti vrátane posúdenia toho, ako sa prerokúvajú a podporujú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom; žiada nadáciu Eurofound, aby rozvinula výskum o tom, ako domácnosť s dvoma pracujúcimi osobami dokáže spoločne riadiť svoj pracovný čas a ako ich čo najlepšie podporiť;

47.  zdôrazňuje, že rovnováha medzi pracovným a súkromným životom musí byť na jednej strane založená na právach pracovníkov a bezpečnosti na trhu práce a na práve vziať si voľno bez toho, aby bolo obmedzené zvýšenými požiadavkami na mobilitu a pružnosť; na druhej strane však poukazuje na rozdiely v osobnej a rodinnej situácii každého pracovníka, a preto sa domnieva, že zamestnanci by mali mať možnosť využívať pružné formy organizácie práce s cieľom prispôsobiť ich konkrétnym podmienkam počas celého životného cyklu; domnieva sa, že takáto flexibilita orientovaná na zamestnanca môže podporovať vyššiu mieru zamestnanosti žien; zdôrazňuje, že zamestnanci a zamestnávatelia majú spoločnú zodpovednosť za zostavenie a dohodnutie najvhodnejších foriem organizácie práce; vyzýva Komisiu, aby zmapovala situáciu v členských štátoch, pokiaľ ide o „právo požiadať o pružné formy organizácie práce“;

48.  podporuje tzv. inteligentnú organizáciu práce (smart working) ako prístup k organizácii práce kombináciou pružnosti, nezávislosti a spolupráce, ktorá si bezpodmienečne nevyžaduje, aby bol pracovník prítomný na pracovisku alebo na akomkoľvek vopred určenom mieste, a ktorá im umožňuje riadiť ich vlastný pracovný čas, pričom zároveň je zabezpečený súlad s maximálnym denným a týždenným pracovným časom stanoveným v právnych predpisoch a kolektívnych zmluvách; preto zdôrazňuje potenciál inteligentnej organizácie práce na účely rovnováhy medzi pracovným a rodinným životom, najmä pre rodičov, ktorí sa vracajú alebo vstupujú na trh práce po materskej alebo rodičovskej dovolenke; odmieta však prechod z kultúry prítomnosti na kultúru trvalej dostupnosti; žiada Komisiu, členské štáty a sociálnych partnerov, aby pri tvorbe politík inteligentnej organizácie práce zabezpečili, aby tieto politiky nekládli na pracovníkov ďalšie bremeno, ale skôr posilnili zdravú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a zvýšili pohodu pracovníkov; zdôrazňuje potrebu sústrediť sa v takýchto prípadoch na dosahovanie pracovných výsledkov, aby sa predchádzalo zneužívaniu týchto nových foriem organizácie práce; žiada členské štáty, aby presadzovali potenciál technológií, ako sú digitálne dáta, vysokorýchlostný internet či audio a video technológie pre inteligentné formy organizácie (tele)práce;

49.  zdôrazňuje, že alternatívne obchodné modely, ako sú družstvá a vzájomné spoločnosti, majú obrovský potenciál zlepšiť rodovú rovnosť a zdravú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, a to najmä v novom digitálnom prostredí „inteligentnej organizácie práce“ vzhľadom na vyššie úrovne účasti zamestnancov na rozhodovaní; žiada Komisiu a členské štáty, aby preskúmali vplyv družstiev a alternatívnych obchodných modelov na rodovú rovnosť a rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, najmä v sektore technológií, a aby zaviedli politiky na presadzovanie a výmenu modelov najlepších postupov;

50.  vyjadruje znepokojenie z nárastu množstva nedobrovoľnej práce na kratší pracovný čas, najmä medzi ženami, ktoré majú povinnosti týkajúce sa starostlivosti o rodinu, čím u nich narastá riziko chudoby zamestnaných; zdôrazňuje, že v prípade, keď sa pracovník rozhodne prijať prácu na kratší pracovný čas, musí sa zaručiť kvalita jeho zamestnania a nediskriminácia voči nemu v porovnaní so zamestnancami na plný pracovný čas, a to v súlade so smernicou o práci na kratší pracovný čas(37), a vyzýva Komisiu, aby sledovala uplatňovanie tejto smernice; žiada členské štáty, aby zabezpečili, aby zamestnanci na kratší pracovný čas, zamestnanci, ktorí sú zamestnaní iba nepravidelne, a zamestnanci s prerušenou kariérou alebo nižším počtom odpracovaných hodín za isté obdobie mali právo na prístup k primeranému systému dôchodkového zabezpečenia bez toho, aby boli akokoľvek diskriminovaní;

51.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti so zneužívaním pracovných zmlúv na nula hodín v niektorých členských štátoch, využívaním vykorisťujúcich zmlúv, nedobrovoľných krátkodobých zmlúv, nepravidelného, nepredvídateľného a nadmerného pracovného času a málo kvalitnými stážami, čo v dlhodobom časovom horizonte znemožňuje zdravú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom; preto vyzýva členské štáty a sociálnych partnerov, aby naliehavo riešili situáciu neistých pracovných miest, ktorej čelia najmä mladí ľudia a ženy;

52.  poukazuje na to, že nadmerný a nepravidelný pracovný čas a nedostatočný čas na odpočinok, neistota zamestnania a neprimerané požiadavky na pracovný výkon predstavujú hlavné faktory zvýšenia miery stresu, slabého telesného a duševného zdravia, pracovných úrazov a chorôb z povolania; upozorňuje, že pružný pracovný čas a predvídateľný pracovný čas majú pozitívny vplyv na rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom(38); vyzýva členské štáty a sociálnych partnerov, aby zaistili pracovný čas a zabezpečili čas na odpočinok každý týždeň, a to vykonávaním všetkých príslušných právnych predpisov; pripomína povinnosť Komisie prijať opatrenia v nadväznosti na vykonávanie smernice o pracovnom čase a zvážiť začatie konania vo veci porušenia právnych predpisov proti členským štátom, ktoré ich nedodržiavajú;

53.  ďalej vyzýva Komisiu a členské štáty, sociálnych partnerov a zainteresované strany, aby sa zamerali na inovačnú organizáciu práce a aby vyvážili potreby žien a mužov v pracovnom a súkromnom živote, ako aj produktivitu/ziskovosť podnikov; poznamenáva, že najlepšie postupy značného počtu veľkých podnikov a sietí MSP v Európe vo veľkej miere potvrdili pozitívne prepojenie medzi zvyšujúcou sa zamestnanosťou žien, rovnováhou medzi pracovným a súkromným životom a konkurencieschopnosťou podnikov, a to z hľadiska znižovania absencií, produkčnej medzery, fluktuácie pracovníkov, príťažlivosti talentu, lojality, prerozdelenia zdrojov na rozvoj sociálnych plánov, zvyšovania životnej úrovne a voľného času;

54.  zdôrazňuje, že ženy a LGBTI osoby čelia špecifickým prekážkam na základe pohlavia a stresu v práci vrátane obťažovania, vylúčenia, diskriminácie alebo rodových stereotypov, čo negatívne ovplyvňuje ich pohodu v práci, ohrozuje ich duševné zdravie a schopnosť napredovať v kariére; žiada Komisiu a členské štáty, aby prijali ďalšie opatrenia na riešenie týchto nepriaznivých podmienok, a to zabezpečením náležitého vykonávania príslušných antidiskriminačných právnych predpisov, ako aj programov celoživotného vzdelávania zohľadňujúcich rodové hľadisko a spoluprácou s odbormi a organizáciami občianskej spoločnosti;

55.  žiada členské štáty, aby vybudovali a posilňovali vnútroštátne orgány inšpekcie práce a poskytli im finančné podmienky a finančné a ľudské zdroje na účinné zastúpenie v teréne, a tým im umožnili bojovať proti neistote zamestnania, neregulovanej práci a pracovnej a mzdovej diskriminácii, najmä z hľadiska rovnosti medzi mužmi a ženami;

56.  vyzýva členské štáty, aby plne vykonávali smernicu 2006/54/ES o rovnakom zaobchádzaní, a žiada Komisiu, aby uskutočnila revíziu smernice a medzi spoločnosťami presadzovala vykonávanie plánov týkajúcich sa rodovej rovnosti vrátane opatrení na odstránenie segregácie a rozvoj systémov odmeňovania a opatrení na podporu kariéry žien; zdôrazňuje dôležitosť úlohy orgánov pre otázky rovnosti pri pomoci obetiam diskriminácie a riešení rodových stereotypov; vyzýva členské štáty, aby zaviedli legislatívne opatrenia, ktoré zabezpečia uplatňovanie zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v práci;

57.  opakuje svoju výzvu Rade, aby urýchlene prijala návrh smernice Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu;

58.  žiada Komisiu a členské štáty, aby zaručili sociálne zabezpečenie, sociálnu ochranu a odmeňovanie v prípade práceneschopnosti, aby tak umožnili dosiahnutie skutočnej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom;

Kvalita života

59.  poukazuje na to, že „kvalita života“ je širší pojem než „životné podmienky“ a odkazuje na celkové blaho jednotlivcov v spoločnosti, pričom určuje viaceré rozmery ľudskej existencie ako nevyhnutné pre usporiadaný ľudský život(39);

60.  zdôrazňuje, že nerovnosť v oblasti voľného času a nerovnaké rozdelenie povinností medzi ženami a mužmi môže ovplyvňovať osobný rozvoj žien, ich učenie sa novým zručnostiam a jazykom a účasť na sociálnom, politickom, kultúrnom a spoločenskom živote, a najmä ekonomickú situáciu žien;

61.  zdôrazňuje, že akákoľvek forma diskriminácie žien vrátane rodovej segregácie, rozdielov v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov, rodových stereotypov a vysokej úrovne stresu pri zvládaní pracovného a súkromného života sa odzrkadľuje vo vysokej miere fyzickej neaktivity žien a má obrovský vplyv na ich telesné a duševné zdravie(40); zdôrazňuje dôležitosť boja proti stereotypom, a to presadzovaním a obhajovaním rodovej rovnosti vo všetkých etapách vzdelávania už od základnej školy; vyzýva členské štáty a sociálnych partnerov, aby realizovali a podporovali kampane zamerané na zvýšenie povedomia a informačné kampane, ako aj programy, ktoré podporujú rodovú rovnosť a boj proti stereotypom;

62.  zdôrazňuje dôležitosť celoživotného vzdelávania pre osobnostný rozvoj pracovníkov, ktorého súčasťou je informovanosť v neustále sa meniacich pracovných podmienkach; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali celoživotné vzdelávanie; vyzýva Komisiu, členské štáty a sociálnych partnerov, aby vypracovali a zaviedli politiky, ktoré poskytujú voľno na vzdelávanie a odbornú prípravu, ako aj odborné vzdelávanie v zamestnaní a celoživotné vzdelávanie, a to aj v iných než vlastných členských štátoch; vyzýva ich, aby sprístupnili vzdelávanie v zamestnaní i mimo neho vrátane platených študijných príležitostí všetkým pracovníkom a najmä tým, ktorí sú v znevýhodnených podmienkach, s dôrazom na ženy zamestnankyne v odvetviach, v ktorých sú ženy štrukturálne nedostatočne zastúpené;

63.  žiada Komisiu a členské štáty, aby bojovali proti sociálnej a ekonomickej nerovnosti; žiada členské štáty, aby v súlade s vnútroštátnymi postupmi a tradíciami presadzovali opatrenia zamerané na zavedenie primeraných systémov minimálneho príjmu, ktoré všetkým ľuďom umožnia žiť dôstojný život, podporia ich plnú účasť na spoločenskom živote a zabezpečia nezávislosť počas celého života;

o
o   o

64.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. ES L 348, 28.11.1992, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ C 70 E, 8.3.2012, s. 163.
(3) Ú. v. EÚ L 68, 18.3.2010, s. 13.
(4) Ú. v. EÚ L 353, 28.12.2013, s. 7.
(5) Ú. v. EÚ L 180, 15.7.2010, s. 1.
(6) Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16.
(7) Ú. v. EÚ L 299, 18.11.2003, s. 9.
(8) Ú. v. ES L 14, 20.1.1998, s. 9.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2016)0059.
(10) Prijaté texty, P8_TA(2015)0207.
(11) Ú. v. EÚ C 93, 9.3.2016, s. 110.
(12) Ú. v. EÚ C 36, 29.1.2016, s. 18.
(13) Ú. v. EÚ C 316, 30.8.2016, s. 2.
(14) Prijaté texty, P8_TA(2015)0218.
(15) Prijaté texty, P8_TA(2015)0351.
(16) Prijaté texty, P8_TA(2016)0042.
(17) Prijaté texty, P8_TA(2016)0226.
(18) Ú. v. EÚ C 175, 15.6.2011, s. 8.
(19) 3073. zasadnutie Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti, Brusel, 7. marca 2011.
(20) Demografická správa Eurostatu za rok 2015.
(21) Eurofound (2015): Prvé zistenia: Šiesty Európsky prieskum pracovných podmienok.
(22) http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/submitViewTableAction.do
(23) Eurofound (2013): Caring for children and dependants: Effect on careers of young workers. (Starostlivosť o deti a závislé osoby: dôsledky pre kariéru mladých pracovníkov.)
(24) Eurofound (2015): Prvé zistenia: Šiesty Európsky prieskum pracovných podmienok.
(25) Údaje Eurostatu za rok 2010, správa Komisie z roku 2015 o rovnosti medzi ženami a mužmi v Európskej únii (SWD(2016)0054).
(26) Európsky prieskum kvality života, Eurofond, 2012.
(27) Eurofound (2015), Early childhood care: working conditions, training and quality of services – A systematic review. (Starostlivosť v ranom detstve: pracovné podmienky, odborná príprava a kvalita služieb – systematické preskúmanie.)
(28) Správa o pokroku v oblasti barcelonských cieľov z 29. mája 2013 s názvom „Rozvoj služieb starostlivosti o deti v Európe na zabezpečenie udržateľného a inkluzívneho rastu“ (COM(2013)0322).
(29) Eurofound (2013), Caring for children and dependants: Effect on careers of young workers. (Starostlivosť o deti a závislé osoby: dôsledky pre kariéru mladých pracovníkov.)
(30) Eurofound report, Sustainable work over the life course: Concept paper (2015). (Udržateľná práca v priebehu života: koncept.)
(31) Štúdia CEDEFOP: Training leave. Policies and practices in Europe, 2010.
(32) Odporúčanie Komisie 2013/112/EÚ.
(33) Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. októbra 2015 o uplatňovaní smernice 2006/54/ES (P8_TA(2015)0351).
(34) Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. mája 2016 o uplatňovaní smernice Rady 2010/18/EÚ (P8_TA(2016)0226).
(35) Eurofound (2015), Early childhood care: working conditions, training and quality of services – A systematic review. (Starostlivosť v ranom detstve: pracovné podmienky, odborná príprava a kvalita služieb – systematické preskúmanie).
(36) Správa nadácie Eurofound s názvom Trends in job quality in Europe (2012) a správa nadácie Eurofound s názvom Convergence and divergence of job quality in Europe 1995-2010 (2015).
(37) Smernica Rady 97/81/ES.
(38) Eurofound, Európsky prieskum pracovných podmienok.
(39) Eurofound, 3. Európsky prieskum kvality života.
(40) Štúdia generálneho riaditeľstva Parlamentu pre vnútorné politiky Únie z marca 2016 s názvom Differences in Men’s and Women’s Work, Care and Leisure Time (Rozdiely medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o čas venovaný práci, starostlivosti a odpočinku).

Právne oznámenie