Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. septembra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Protokolu k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej o voľnom pohybe osôb s ohľadom na účasť Chorvátskej republiky ako zmluvnej strany na základe jej pristúpenia k Európskej únii (14381/2013 – C8-0120/2016 – 2013/0321(NLE))

P8_TA(2016)0339 A8-0216/2016

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (14381/2013),

–  so zreteľom na Protokol k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej o voľnom pohybe osôb so zreteľom na účasť Chorvátskej republiky ako zmluvnej strany na základe jej pristúpenia k Európskej únii (14382/2013),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 217, článkom 218 ods. 6 písm. a) a článkom 218 ods. 8 druhým pododsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0120/2016),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0216/2016),

1.  udeľuje súhlas s uzavretím protokolu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Švajčiarskej konfederácie.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. septembra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady týkajúceho sa vrcholnej tripartitnej sociálnej schôdzky pre rast a zamestnanosť a o zrušení rozhodnutia 2003/174/ES (05820/2014 – C8-0164/2016 – 2013/0361(APP))

P8_TA(2016)0340 A8-0252/2016

(Mimoriadny legislatívny postup – súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (05820/2014),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 352 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0164/2016),

–  so zreteľom na svoje predbežné uznesenie z 15. apríla 2014 o návrhu rozhodnutia Rady týkajúceho sa vrcholnej tripartitnej sociálnej schôdzky pre rast a zamestnanosť(1),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0252/2016),

1.  udeľuje súhlas s návrhom rozhodnutia Rady;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2014)0377.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. septembra 2016 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovujú technické požiadavky na lode vnútrozemskej plavby, ktorou sa mení smernica 2009/100/ES a ktorou sa zrušuje smernica 2006/87/ES (07532/2/2016 – C8-0227/2016 – 2013/0302(COD))

P8_TA(2016)0341 A8-0256/2016

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (07532/2/2016 – C8-0227/2016),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 21. januára 2014(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 31. januára 2014(2),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(3) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0622),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 76 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0256/2016),

1.  schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

2.  konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

3.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

4.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 177, 11.6.2014, s. 58. (2) Ú. v. EÚ C 126, 26.4.2014, s. 48. (3) Prijaté texty, 15.4.2014, P7_TA(2014)0343.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. septembra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o hospodárskom partnerstve medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a štátmi SADC-DHP na druhej strane (10107/2016 – C8-0243/2016 – 2016/0005(NLE))

P8_TA(2016)0342 A8-0242/2016

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (10107/2016),

–  so zreteľom na návrh Dohody o hospodárskom partnerstve medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a štátmi SADC-DHP na strane druhej (05730/2016),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 207 ods. 3 a 4, článkom 209 ods. 2 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0243/2016),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod a na stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0242/2016),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a štátov SADC-DHP (Botswana, Lesotho, Mozambik, Namíbia, Južná Afrika a Svazijsko).

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. septembra 2016 o návrhu smernice Rady, ktorou sa vykonáva Dohoda o vykonaní Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o práci v odvetví rybolovu z roku 2007 uzavretá medzi Všeobecnou konfederáciou poľnohospodárskych družstiev v Európskej únii (COGECA), Európskou federáciou pracovníkov v doprave (ETF) a Združením národných organizácií rybárskych podnikov v Európskej únii (EUROPÊCHE) 21. mája 2012, v znení zmenenom 8. mája 2013 (2016/2794(RSP))

P8_TA(2016)0343 B8-0976/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie na smernicu Rady, ktorou sa vykonáva Dohoda o vykonaní Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o práci v odvetví rybolovu z roku 2007 uzavretá medzi Všeobecnou konfederáciou poľnohospodárskych družstiev v Európskej únii (COGECA), Európskou federáciou pracovníkov v doprave (ETF) a Združením národných organizácií rybárskych podnikov v Európskej únii (EUROPÊCHE) 21. mája 2012, v znení zmenenom 8. mája 2013 (COM(2016)0235),

–  so zreteľom na Dohodu o vykonaní Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o práci v odvetví rybolovu z roku 2007 uzavretá medzi Všeobecnou konfederáciou poľnohospodárskych družstiev v Európskej únii (COGECA), Európskou federáciou pracovníkov v doprave (ETF) a Združením národných organizácií rybárskych podnikov v Európskej únii (Europêche) 21. mája 2012, v znení zmenenom 8. mája 2013,

–  so zreteľom na článok 155 Zmluvy o fungovaní Európskej únii,

–  so zreteľom na článok 101 ods. 3 rokovacieho poriadku,

A.  keďže podľa článku 155 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie majú sociálni partneri v prípade, že si to želajú, možnosť dialógu, ktorý môže viesť k zmluvným vzťahom vrátane uzatvorenia dohôd;

B.  keďže článok 155 ods. 2 umožňuje vykonávať dohody uzatvorené na úrovni Únie na základe spoločnej žiadosti signatárov prostredníctvom rozhodnutia Rady na návrh Komisie;

C.  keďže pracovníkom v odvetví rybárstva je potrebné zabezpečiť osobitnú ochranu, okrem iného aj vzhľadom na osobitný charakter práce na rybárskych plavidlách; vysokú mieru smrteľných a iných nehôd, ako aj riziko a výskyt chorôb z povolania v porovnaní s inými odvetviami v dôsledku rizikového pracovného prostredia; nejasné rozlišovanie medzi pracovným časom, oddychom a voľným časom a vplyv únavy na zdravie a bezpečnosť, ktorá je sčasti spôsobená nedostatkom odpočinku; výskyt neformálnych a neštandardných pracovných vzťahov a mzdových dojednaní vrátane systémov delenia sa o členov posádky;

D.  keďže Dohovor MOP (č. 188) o práci v odvetví rybolovu spolu s odporúčaním (č. 199) sa týka základných otázok s cieľom zabezpečiť dôstojné pracovné a životné podmienky na palube vrátane zodpovednosti majiteľov rybárskych plavidiel a kapitánov s ohľadom na bezpečnosť a zdravie pracovníkov (článok 8); vymedzenia minimálneho veku, v ktorom možno legálne pracovať, a ochrany mladých pracovníkov (článok 9); povinných zdravotných prehliadok a potvrdení (články 10 – 12); období odpočinku (články 13 a 14); zoznamov členov posádky (článok 51); pracovných dohôd, v ktorých sa ustanovujú povinnosti a pracovné podmienky (články 16 – 20); nároku na repatriáciu (článok 21); náboru a umiestňovania (článok 22); pravidelných platobných prevodov pre rybárov a ich rodiny (články 23 a 24); ubytovania a stravovacích noriem (články 25 – 28); vymedzenia noriem bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a existencie lekárskej starostlivosti na palube (články 29 – 33); ochrany sociálneho zabezpečenia (články 34 – 37); ochrany v prípade ochorenia, zranenia alebo úmrtia v súvislosti s prácou (články 38 – 39); súladu a presadzovania (články 40 – 44);

E.  keďže Dohovor MOP (č. 188) o práci v odvetví rybolovu dodnes ratifikovalo len osem krajín; keďže napriek rozhodnutiu Rady, ktorým sa členské štáty EÚ splnomocňujú na ratifikáciu Dohovoru MOP (č. 188) o práci v odvetví rybolovu, ho doposiaľ ratifikovali iba dva členské štáty EÚ, a to Francúzsko a Estónsko; keďže EÚ a jej členské štáty by mali zohrávať vedúcu úlohu v presadzovaní dôstojných miezd a pracovných podmienok v odvetví rybárstva;

F.  keďže táto dohoda sa uplatňuje na všetkých rybárov pracujúcich na palubách rybárskych plavidiel, ktoré sú registrované v členskom štáte EÚ alebo sa plavia pod jeho vlajkou a ktoré sú zapojené do komerčného rybolovu; keďže začlenením dohody sociálnych partnerov o Dohovore MOP o práci v odvetví rybolovu do právnych predpisov EÚ bude EÚ v silnejšej pozícii pri podporovaní jeho vykonávania v partnerských krajinách, čím prispeje k spravodlivým a rovnakým podmienkam v globálnom rybárskom odvetví a zároveň k boju proti najhorším formám vykorisťovania rybárov vrátane nútenej práce, obchodovania s ľuďmi a detskej práce;

1.  berie na vedomie návrh Komisie na smernicu Rady, ktorou sa vykonáva Dohoda o vykonaní Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o práci v odvetví rybolovu z roku 2007 uzavretá medzi Všeobecnou konfederáciou poľnohospodárskych družstiev v Európskej únii (COGECA), Európskou federáciou pracovníkov v doprave (ETF) a Združením národných organizácií rybárskych podnikov v Európskej únii (EUROPÊCHE) 21. mája 2012, v znení zmenenom 8. mája 2013; s poľutovaním však konštatuje, že dohoda sociálnych partnerov, ktorá bola dokončená v roku 2013, bola Rade predložená s oneskorením; zdôrazňuje význam sociálneho dialógu, a to i na európskej úrovni;

2.  víta skutočnosť, že dohoda, ktorú uzavreli sociálni partneri, a návrh Komisie stanovujú iba minimálne požiadavky a umožňujú členským štátom a/alebo sociálnym partnerom prijať opatrenia, ktoré sú pre pracovníkov v príslušných oblastiach výhodnejšie; konštatuje, že táto dohoda sa uplatňuje aj na samostatne zárobkovo činných rybárov, ktorí pracujú na tom istom plavidle spolu s ostatnými pracovníkmi; zdôrazňuje, že je potrebné rozvíjať tieto ustanovenia týkajúce sa miezd, sociálnej ochrany a sociálneho zabezpečenia s cieľom zabezpečiť dôstojný príjem pracovníkom a ich rodinám, a to i v prípade zranenia, nehody či smrti; zdôrazňuje dôležitosť mechanizmov na riadne vykonávanie dohody vrátane vypracovania primeraných kontrol a opatrení na ich presadzovanie;

3.  v nadväznosti na požiadavku sociálnych partnerov odporúča bezodkladné prijatie smernice Rady;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a sociálnym partnerom.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. septembra 2016 o nedávnom vývoji v Poľsku a jeho vplyve na základné práva stanovené v Charte základných práv Európskej únie (2016/2774(RSP))

P8_TA(2016)0344 B8-0977/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na zmluvy, najmä na články 2, 3, 4 a článok 6 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na ústavu Poľskej republiky,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach (EDĽP) a na súvisiacu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2014 s názvom Nový rámec EÚ na posilnenie právneho štátu (COM(2014)0158),

–  so zreteľom na svoju rozpravu z 19. januára 2016 o situácii v Poľsku,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. apríla 2016 o situácii v Poľsku(1),

–  so zreteľom na prijatie Komisiou 1. júna 2016 stanoviska o právnom štáte v Poľsku,

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie z 27. júla 2016 k právnemu štátu v Poľsku,

–  so zreteľom na stanovisko expertov Rady Európy zo 6. júna 2016 k trom návrhom zákonov týkajúcim sa poľských verejnoprávnych médií,

–  so zreteľom na stanovisko Benátskej komisie z 11. marca 2016 o zmenách zákona z 25. júna 2015 o poľskom ústavnom súde,

–  so zreteľom na stanovisko Benátskej komisie z 13. júna 2016 k zákonu z 15. januára 2016, ktorým sa menia zákon o polícii a niektoré ďalšie právne akty,

–  so zreteľom na správu komisára pre ľudské práva Rady Európy z 15. júna 2016 v nadväznosti na jeho návštevu Poľska, ktorá sa uskutočnila od 9. do 12. februára 2016,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže EÚ je založená na hodnotách rešpektovania ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv vrátane práv príslušníkov menšín, keďže tieto hodnoty sú spoločné pre všetky členské štáty v spoločnosti, v ktorej prevládajú pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť mužov a žien, a keďže ich poľský ľud ratifikoval pri príležitosti referenda v roku 2003;

B.  keďže v článku 6 ods. 3 ZEÚ sa potvrdzuje, že základné práva tak, ako sú zaručené EDĽP a ako vyplývajú z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty, predstavujú všeobecné zásady práva EÚ;

C.  keďže EÚ funguje na základe predpokladu vzájomnej istoty o tom, že členské štáty sa budú správať v súlade s demokraciou, zásadou právneho štátu a základnými právami zakotvenými v Európskom dohovore o ľudských právach a Charte základných práv Európskej únie;

D.  keďže v článku 9 poľskej ústavy sa uvádza, že Poľská republika dodržiava medzinárodné právo, ktoré je pre ňu záväzné;

E.  keďže zásada právneho štátu je jednou zo základných hodnôt, na ktorých je založená EÚ, a keďže Komisia spoločne s Európskym parlamentom a Radou na základe zmlúv zodpovedá za dodržiavanie zásady právneho štátu ako základnej hodnoty našej Únie a zabezpečovanie dodržiavania práva, hodnôt a zásad EÚ;

F.  keďže nezávislosť súdnictva je zakotvená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie a článku 6 EDĽP a je základnou požiadavkou demokratickej zásady deľby mocí, ktorú odráža aj článok 10 poľskej ústavy;

G.  keďže deľba moci a nezávislosť súdnictva sú hlavnými zložkami demokratického systému a nesmú sa narušiť;

H.  keďže nedávne udalosti v Poľsku, najmä pokiaľ ide o spory týkajúce sa zloženia a fungovania ústavného súdu a nezverejňovanie rozsudkov ústavného súdu, vzbudili obavy týkajúce sa záruky dodržiavania zásad právneho štátu;

I.  keďže Benátska komisia vo svojom stanovisku k zmene zákona o ústavnom súde vyzvala poľské štátne orgány, aby plne uverejňovali, v plnej miere rešpektovali a vykonávali rozsudky súdu, no súčasne zdôraznila, že tieto zmeny výrazne poškodia prácu súdu a obmedzia jeho účinnosť ako ochrancu ústavy;

J.  keďže paralýza ústavného súdu viedla Komisiu k tomu, aby začala dialóg s poľskou vládou podľa rámca právneho štátu s cieľom zabezpečiť plné dodržiavanie zásad právneho štátu; keďže po intenzívnom dialógu s poľskými orgánmi a na základe nedostatočného pokroku poľskej vláde v riešení ústavnej krízy Komisia považuje za potrebné formalizovať svoje hodnotenie súčasnej situácie v stanovisku;

K.  keďže napriek ďalším diskusiám s poľskými orgánmi neboli problémy, ktoré ohrozujú právny štát v Poľsku, uspokojivo vyriešené, a Komisia sa domnieva, že existuje systémové ohrozenie právneho štátu v Poľsku; keďže preto navrhla konkrétne odporúčania pre poľské orgány k urýchlenému riešeniu obáv;

L.  keďže rámec pre právny štát je určený na odstránenie systémových hrozieb voči právnemu štátu v ktoromkoľvek z členských štátov EÚ, najmä v situáciách, ktoré nemožno účinne riešiť prostredníctvom konaní o porušovaní právnych predpisov, a v ktorých sa javí, že tzv. záruky zásad právneho štátu, ktoré existujú na vnútroštátnej úrovni, už nedokážu účinne reagovať na tieto hrozby;

M.  keďže EÚ sa zaviazala rešpektovať slobodu a pluralitu médií, ako aj právo na informácie a slobodu prejavu zakotvené v článku 11 Charty základných práv a článku 10 EDĽP, ktoré odráža aj článok 14 poľskej ústavy;

N.  keďže už prijaté a novo navrhované zmeny poľského zákona o médiách, najmä pokiaľ ide o riadenie, redakčnú nezávislosť a inštitucionálnu autonómiu verejnoprávnych médií, vyvolali obavy o to, či sa rešpektuje sloboda prejavu a sloboda a pluralita médií;

O.  keďže odborníci z Rady Európy po odbornom dialógu s poľskými orgánmi o balíku troch návrhov zákonov týkajúcich sa verejnoprávnych médií dospeli k záveru, že sú potrebné zlepšenia, a to najmä v oblastiach riadenia, obsahu a verejného poslania a ochrany novinárov;

P.  keďže práva na slobodu a bezpečnosť a rešpektovanie súkromného života a ochrana osobných údajov sú zakotvené v článkoch 6, 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie a článkoch 5 a 8 EDĽP, ako aj v článkoch 31 a 47 poľskej ústavy;

Q.  keďže Benátska komisia vo svojom stanovisku k zmene zákona o polícii a niektorých iných právnych aktov dospela k záveru, že záruky procesnej povahy a materiálne podmienky stanovené v zákone o polícii slúžiace na vykonávanie utajeného sledovania nie sú dostatočné na zabránenie jeho nadmernému používaniu či neodôvodneným zásahom do súkromia a ochrany osobných údajov jednotlivcov; v tejto súvislosti pripomína, že Súdny dvor aj Európsky súd pre ľudské práva poukázali na potrebu zaviesť účinné mechanizmy dohľadu, a podľa možnosti súdnu kontrolu, s cieľom zabezpečiť dohľad nad takýmito činnosťami;

R.  keďže nový zákon o boji proti terorizmu vyvoláva podobné obavy, najmä pokiaľ ide o súlad článkami 5, 8, 10 a článkom 11 EDĽP a s poľskou ústavou;

S.  keďže Komisia sa domnieva, že pokiaľ sa ústavnému súdu bráni v plnom zabezpečení skutočnej kontroly ústavnosti, nebude existovať účinná kontrola súladu legislatívnych aktov s ústavou vrátane jej ustanovení o základných právach, ako napríklad v prípade obzvlášť citlivých nových legislatívnych aktoch, ktoré nedávno prijal Sejm;

T.  keďže Benátska komisia je zložená z nezávislých odborníkov na ústavné právo vymenovaných všetkými členmi Rady Európy vrátane Poľska a keďže jej stanovisko je najautentickejším výkladom povinností členských štátov Rady Európy v oblasti právneho štátu a demokracie; keďže súčasná poľská vláda si priamo vyžiadala stanovisko Benátskej komisie;

U.  keďže právo na spravodlivý proces, prezumpcia neviny a právo na obhajobu sú právami zakotvenými v článkoch 47 a 48 Charty základných práv Európskej únie, článku 6 EDĽP a článkoch 41, 42 a 45 poľskej ústavy;

V.  keďže komisár Rady Európy pre ľudské práva vo svojej správe nadväzujúcej na návštevu Poľska dospel k záveru, že nedávno prijaté zmeny trestného poriadku a zákona o prokuratúre môžu ohroziť ochranu práva na spravodlivý proces v trestnom konaní, prezumpciu neviny a právo na obhajobu, a to najmä v prípadoch, ak neexistujú dostatočné záruky na zamedzenie zneužívaniu právomoci, a zásady oddelenia právomocí;

W.  keďže podľa Charty základných práv, EDĽP a judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sexuálne a reprodukčné zdravie žien súvisí s viacerými ľudskými právami vrátane práva na život a dôstojnosť, práva na ochranu pred neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním, práva na prístup k zdravotnej starostlivosti, práva na súkromie, práva na vzdelanie a zákazu diskriminácie, čo sa odráža aj v poľskej ústave;

X.  keďže efektívny, nestranný, profesionálny a politicky neutrálny systém verejnej služby je základným prvkom demokratickej správy, ale keďže nový zákon o verejnej službe podľa všetkého porušuje túto zásadu, ako aj článok 153 poľskej ústavy;

Y.  keďže poľský ústavný súd vyhlásil niekoľko ustanovení zákona prijatého 22. júla 2016 za ešte stále protiústavné;

Z.  keďže poľský minister životného prostredia schválil plán na zvýšenie ťažby dreva v Bielovežskom pralese; keďže keď Národná rada pre ochranu prírody namietala proti plánu, vláda nahradila 32 z jej 39 členov; keďže Komisia 16. júna 2016 začala konanie vo veci porušenia predpisov v súvislosti s Bielovežským pralesom;

1.  zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité zabezpečiť, aby sa plne dodržiavali spoločné európske hodnoty uvedené v článku 2 ZEÚ a v poľskej ústave, a zaručiť základné práva stanovené v Charte základných práv;

2.  opakuje svoje stanovisko vyjadrené v uznesení z 13. apríla 2016 o situácii v Poľsku, najmä pokiaľ ide o paralyzovanie ústavného súdu, ktorým sa ohrozujú demokracia, základné práva a zásady právneho štátu;

3.  vyjadruje poľutovanie a obavy z toho, že zatiaľ sa nenašlo žiadne kompromisné riešenie, a že odporúčania Benátskej komisie z 11. marca 2016 neboli uplatnené; ľutuje tiež, že poľská vláda odmietla zverejniť všetky rozsudky ústavného súdu vrátane rozsudkov z 9. marca 2016 a 11. augusta 2016;

4.  víta odhodlanie Komisie pokračovať v konštruktívnom a plodnom dialógu s poľskou vládou s cieľom nájsť rýchle a konkrétne riešenia opísaného systémového ohrozenia právneho štátu; zdôrazňuje, že takýto dialóg sa musí viesť nestranne, založený na dôkazoch a v duchu spolupráce, pri súčasnom rešpektovaní právomocí EÚ a jej členských štátov, ktoré sú zakotvené v zmluvách, ako aj zásady subsidiarity;

5.  berie na vedomie prijatie stanoviska Komisie a následného odporúčania v zmysle rámca právneho štátu po posúdení situácie v Poľsku; očakáva, že Komisia v súlade s prílohou II k rámcovej dohode o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou poskytne Európskemu parlamentu prístup k tomuto stanovisku;

6.  vyzýva poľskú vládu k spolupráci s Komisiou v súlade so zásadou lojálnej spolupráce stanovenou v zmluve, a nabáda ju, aby využila tri mesiace, ktoré jej dala k dispozícii Komisia, na zapojenie všetkých strán, ktoré sú zastúpené v poľskom sejme, aby našla kompromis, ktorý by vyriešil prebiehajú ústavnú krízu a ktorý v plnej miere zohľadnil stanovisko Benátskej komisie a odporúčanie Európskej komisie;

7.  vyzýva Komisiu ako strážkyňu zmlúv, aby monitorovala – ako ďalší krok – opatrenia prijaté poľskými orgánmi v nadväznosti na odporúčania, pričom by naďalej ponúkala Poľsku plnú podporu pri hľadaní primeraných riešení na posilnenie právneho štátu;

8.  pri neexistencii úplne funkčného ústavného súdu vyjadruje obavy nad nedávnym a rýchlym vývojom právnych predpisov v iných oblastiach bez riadnych konzultácií, a naliehavo žiada Komisiu, aby uskutočnila posúdenie prijatých právnych predpisov, pokiaľ ide o ich zlučiteľnosť s primárnym a sekundárnym právom EÚ a s hodnotami, na ktorých je Únia založená, pričom zohľadní odporúčania, ktoré 11. júna 2016 vydala Benátska komisia a taktiež tie, ktoré 15. júna 2016 vydal komisár Rady Európy pre ľudské práva, ako aj odporúčanie Komisie o právnom štáte z 27. júla 2016, najmä pokiaľ ide o:

9.  vyzýva Komisiu, aby Európsky parlament pravidelne a podrobne informovala o dosiahnutom pokroku a o prijatých opatreniach;

10.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Rade Európy a prezidentovi Poľskej republiky.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0123.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. septembra 2016 o vzťahoch EÚ s Tuniskom v súčasnom regionálnom kontexte (2015/2273(INI))

P8_TA(2016)0345 A8-0249/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 8 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na záverečnú správu volebnej pozorovateľskej misie EÚ na parlamentných a prezidentských voľbách v Tunisku v roku 2014,

–  so zreteľom na správu vysokého komisára OSN pre ľudské práva s názvom „Väznice v Tunisku, medzinárodné normy verzus realita“ z marca 2014 a na vyhlásenia predstaviteľov tuniského ministerstva spravodlivosti,

–  so zreteľom na jednotný rámec podpory Európskej únie pre Tunisko na obdobie rokov 2014 – 2015, ktorého platnosť bola predĺžená do konca roku 2016 zmenou rozhodnutia Komisie C(2014)5160,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 o revízii európskej susedskej politiky(1),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 18. novembra 2015 s názvom Preskúmanie európskej susedskej politiky (JOIN(2015)0050),

–  so zreteľom na podpísanie asociačnej dohody k programu Horizont 2020 Tuniskom 1. decembra 2015 v oblastiach výskumu a inovácií,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2016 o začatí rokovaní o dohode o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Tuniskom(2),

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 10. marca 2016 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zavedení núdzových autonómnych obchodných opatrení pre Tuniskú republiku(3),

–  so zreteľom na nadobudnutie účinnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/580 z 13. apríla 2016 o zavedení núdzových autonómnych obchodných opatrení pre Tuniskú republiku(4) 19. apríla 2016,

–  so zreteľom na odporúčania Rady pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Tunisko zo 17. marca 2015 týkajúce sa vykonávania akčného plánu EÚ a Tuniska (2013 – 2017) a so zreteľom na spoločné vyhlásenie Asociačnej rady EÚ – Tunisko z 18. apríla 2016,

–  so zreteľom na plán strategického rozvoja Tuniska na obdobie rokov 2016 – 2020,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0249/2016),

A.  keďže Tunisko je v rámci európskej susedskej politiky jednou z prioritných krajín EÚ;

B.  keďže pokojný proces prechodu k demokracii v Tunisku je úspešným vzorom v arabskom svete a jeho konsolidácia je mimoriadne dôležitá pre stabilitu celého regiónu ako priamy dôsledok pre bezpečnosť Európy;

C.  keďže Nobelova cena za mier bola v roku 2015 udelená Tuniskému kvartetu národného dialógu za „presvedčivý príspevok k budovaniu pluralitnej demokracie v Tunisku“;

D.  keďže Tunisko v súčasnosti čelí zložitej socioekonomickej situácii, ale aj výzvam v oblasti bezpečnosti, ktoré zväčša vyplývajú zo situácie v Líbyi; keďže cestovný ruch, ktorý predstavuje kľúčový prvok tuniského hospodárstva, je vážne ohrozený týmito okolnosťami a teroristickými útokmi, ktoré sú zamerané na túto krajinu;

E.  keďže tuniské hospodárstvo je vo veľkej miere závislé od zahraničných investícií, cestovného ruchu a vývozu produktov do EÚ, a keďže hospodárstvo môže prekvitať len vtedy, ak sa môže demokracia ďalej rozvíjať;

F.  keďže nedostatok pracovných miest a príležitostí bol jedným z hlavných dôvodov veľkých ľudových demonštrácií v roku 2011 a keďže ľudia stále každodenne zažívajú mnohé problémy v dôsledku vysokej nezamestnanosti mladých ľudí;

G.  keďže treba rozvinúť skutočné partnerstvo, v ktorom sa budú zohľadňovať záujmy obyvateľov oboch brehov Stredozemného mora, a to najmä znižovanie sociálnych a regionálnych nerovností v Tunisku;

H.  keďže EÚ by mohla po ukončení režimu Bena Aliho a pri konsolidácii demokratického procesu zlepšiť svoj politický dialóg s Tuniskom, a to lepším zohľadnením záujmov a priorít tohto dôležitého partnera ako spôsob dosiahnutia cieľa stability;

I.  keďže EÚ a jej členské štáty musia byť aj naďalej odhodlaní pracovať s ľudom Tuniska a jeho vládou s cieľom presadzovať spoločné záujmy vrátane obchodu, investícií, cestovného ruchu, kultúry a bezpečnosti;

J.  keďže sa v súvislosti s organizáciou podvýborov zaviedol trojstranný dialóg medzi orgánmi, subjektmi občianskej spoločnosti a zástupcami EÚ v Tunisku;

K.  keďže sloboda tlače a sloboda publikovania sú nevyhnutnými prvkami otvorenej, slobodnej a demokratickej spoločnosti;

L.  keďže Tunisko zohrávalo dôležitú úlohu pri uľahčovaní uzavretia dohody medzi stranami konfliktu v Líbyi;

M.  keďže nestabilita v Líbyi a jej presahovanie predstavuje závažnú hrozbu pre stabilitu Tuniska a celého regiónu; keďže Tunisko v súčasnosti poskytuje útočisko veľkému počtu vysídlených Líbyjčanov, ktorí utiekli pred nestabilitou a násilím v Líbyi, čo vytvára nápor na vnútornú situáciu a infraštruktúru v krajine;

N.  keďže Tunisko zažilo v posledných rokoch niekoľko teroristických útokov; keďže Tunisko je kľúčovým partnerom EÚ v boji proti terorizmu;

O.  keďže alarmujúco vysoký počet mladých Tunisanov je najímaný IŠ/skupinou Dá’iš a keďže beznádejnosť a hospodárska stagnácia prispievajú k tomu, že sa mladí ľudia stávajú čoraz zraniteľnejšími voči lákadlám extrémistických organizácií;

1.  obnovuje svoj záväzok voči tuniskému ľudu a proces politickej transformácie, ktorý sa začal v roku 2011; zdôrazňuje výzvy a hrozby, ktorým táto krajina čelí pri konsolidácii svojho demokratického procesu, pri vykonávaní reforiem potrebných na dosiahnutie sociálnej a hospodárskej prosperity, a pri zaistení svojej bezpečnosti; nalieha na EÚ a jej členské štáty, aby zmobilizovali a lepšie koordinovali značné technické a finančné zdroje s cieľom poskytnúť konkrétnu podporu Tunisku; zdôrazňuje, že bez opatrení na zlepšenie absorpčnej schopnosti Tuniska, jeho stability, demokracie, dobrej správy vecí verejných, boja proti korupcii, hospodárskeho rozvoja a zamestnanosti v regióne budú ohrozené akékoľvek vyhliadky na budúce reformy; preto žiada vytvoriť skutočné hlboké a komplexné partnerstvo medzi EÚ a Tuniskom;

2.  vyzýva zúčastnené strany partnerstva z Deauville, aby si splnili svoje záväzky; domnieva sa, že situácia v Tunisku odôvodňuje zavedenie skutočného „Marshallovho plánu“ s primeraným financovaním na podporu konsolidácie demokratizačného procesu, ako aj zvýšenie investícií a rozvoja vo všetkých odvetviach hospodárskeho a spoločenského života krajiny, najmä tvorby pracovných miest a zachovania kvalitných verejných služieb dostupných pre všetkých; žiada tiež, aby sa upevnilo úsilie o podporu občianskej spoločnosti; vyjadruje obavy v súvislosti so súčasnými socioekonomickými a rozpočtovými problémami spojenými s nestabilitou prechodného obdobia a nevyhnutnosťou Tuniska uskutočniť primerané reformy zamerané na podporu zamestnanosti a rozvoj udržateľného a inkluzívneho rastu; v dôsledku toho považuje za nevyhnutné, aby rozpočtové orgány rozhodne posilnili zdroje nástroja európskeho susedstva vyčlenené pre Tunisko;

3.  potvrdzuje, že historický vývoj Tuniska k demokracii si aj napriek mimoriadnej sociálnej a hospodárskej situácii vyžaduje aj oveľa ambicióznejšie partnerstvo EÚ – Tuniska nad rámec konvenčných opatrení;

4.  vyzdvihuje dobrú spoluprácu medzi Tuniskom a jeho susedmi, ktorej dôkazom je podpísanie preferenčnej obchodnej dohody a vytvorenie miestnych cezhraničných výborov s Alžírskom, ktoré sú zamerané na podporu miestneho rozvoja, prepojenie hospodárstva Tuniska s hospodárstvom Líbye, a solidarita obyvateľov Tuniska s osobami vysídlenými z Líbye; v tejto súvislosti víta pokrok v procese zmierovania v Líbyi;

5.  pripomína, že dodržiavanie ľudských práv je dôležité pri vykonávaní revidovanej európskej susedskej politiky; požaduje vypracovanie mechanizmov monitorovania dodržiavania základných slobôd, rodovej rovnosti a ostatných aspektov ľudských práv s plnou účasťou občianskej spoločnosti;

6.  zdôrazňuje, že obnovenie politického procesu integrácie v rámci Zväzu arabského Maghrebu by bolo mohlo byť vhodnou príležitosťou na zaistenie bezpečnosti a posilnenie spolupráce v celom regióne;

I – Politické reformy a inštitúcie

7.  vyjadruje podporu procesu demokratizácie a upozorňuje na potrebu sociálnych a hospodárskych reforiem v Tunisku; zdôrazňuje, že náročná úloha posilnenia stability v nestabilnom regionálnom kontexte si vyžaduje podporu Zhromaždenia ľudových zástupcov (PRA) a zároveň prehlbovanie demokracie; vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom prostriedkov PRA, čo oslabuje jeho legislatívnu úlohu a spomaľuje vypracúvanie naliehavo potrebných nových právnych predpisov a reformný proces; podporuje PRA v úsilí o posilnenie svojich kapacít, a to aj náborom pracovníkov; podporuje preskúmanie potrieb PRA; žiada, aby útvary Európskeho parlamentu posilnili činnosti podpory budovania kapacít poskytované PRA; odporúča, aby Európsky parlament vo svojich priestoroch usporiadal stretnutie na najvyššej politickej úrovni, napríklad s názvom Týždeň Tuniska, s cieľom podporiť parlamentnú spoluprácu;

8.  víta zriadenie spoločného parlamentného výboru EÚ – Tunisko, ktorý bude zohrávať dôležitú úlohu a umožní poslancom Európskeho parlamentu a tuniským poslancom pravidelne sa stretávať v rámci nástroja zameraného na rozvoj štruktúrovaného politického dialógu o demokracii, ľudských právach, právnom štáte a akejkoľvek téme spoločného záujmu; zdôrazňuje, že v rámci začatia obchodných rokovaní je dôležitou úlohou spoločného parlamentného výboru EÚ - Tunisko zabezpečiť účinné monitorovanie prebiehajúcich rokovaní; požaduje začatie konkrétnych iniciatív na podporu PRA s ostatnými výbormi Európskeho parlamentu, napríklad Výborom pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (na podporu v oblasti záležitostí spravodlivosti a vnútorných vecí, právnych predpisov v oblasti migrácie a opatrení týkajúcich sa policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach vrátane terorizmu);

9.  víta trojstranný dialóg v Tunisku; žiada, aby sa v ňom pokračovalo a aby sa rozšíril na všetky aspekty dvojstranných vzťahov EÚ – Tunisko a aby sa najmä zaistilo zapojenie občianskej spoločnosti do vykonávania revízie európskej susedskej politiky a do rokovacieho procesu o prioritách EÚ – Tunisko;

10.  konštatuje, že reforma verejnej správy je jednou z najnáročnejších reforiem, ktoré musí Tunisko vykonať; víta úmysel tuniskej vlády použiť nové metódy na urýchlenie hlavných prioritných politík; je presvedčený, že partnerstvo medzi európskou a tuniskou administratívou pozitívne prispieva k reforme verejnej správy; podporuje používanie riešení založených na IT pri zavádzaní a rozvoji elektronického štátu a elektronickej verejnej správy;

11.  víta dodržiavanie medzinárodných noriem týkajúcich sa slobody združovania zo strany Tuniska, vďaka čomu táto krajina zohráva vedúcu úlohu pri posilňovaní nezávislej občianskej spoločnosti v arabskom svete; požaduje posilnenie technickej podpory a podpory budovania kapacít pre organizácie občianskej spoločnosti, politické strany a odborové organizácie, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v Tunisku a majú zásadný význam v súvislosti s prechodom k demokracii a celkovým rozvojom, vyvodzovaním zodpovednosti voči vláde a monitorovaním dodržiavania ľudských práv vrátane ochrany žien a detí, rodovej rovnosti a ochrany všetkých obetí prenasledovania a diskriminácie; víta osobitné programy financované EÚ v tejto oblasti, ako je napríklad projekt podporujúci občiansku spoločnosť (PASC) a dohoda medzi Európskym hospodárskym a sociálnym výborom a Tuniským kvartetom s cieľom posilniť väzby medzi tuniskými a európskymi občianskymi spoločnosťami; podporuje dialóg a spoluprácu medzi občianskou spoločnosťou a verejnými orgánmi pri identifikácii miestnych priorít rozvoja vrátane miestnych investícií; požaduje presadzovanie občianskeho vzdelávania a účasti občanov na rozvoji demokracie;

12.  zdôrazňuje, že je dôležité rozvíjať kultúru občianstva a požaduje vytvorenie vhodného prostredia s potrebnými štruktúrami pre organizácie občianskej spoločnosti, ktoré by sa mali zapojiť do rozhodovacieho procesu;

13.  považuje za nevyhnutné, aby Komisia a ESVČ poskytli potrebnú podporu v súvislosti s miestnymi voľbami (naplánovanými na október 2016) a pozorovateľskou misiou a volebnou pomocou EÚ a EP, ak o to tuniská vláda požiada, ako to už bolo v prípade parlamentných a prezidentských volieb v roku 2014; v tejto súvislosti žiada posilnenie podpory pre obce v rámci Európsko-stredomorského zhromaždenia regionálnych a miestnych samospráv (ARLEM), ako aj podporou partnerských projektov v spolupráci s členskými štátmi;

14.  žiada o podporu rodovo vyvážených politík, a to aj reformou kódexu osobného postavenia s cieľom zrušiť diskriminačné právne predpisy proti ženám, ako sú napr. otázky týkajúce sa dedičských a manželských práv, a väčšie zapojenie žien do verejného života a súkromného sektora, ako sa stanovuje v článku 46 tuniskej ústavy; okrem toho podporuje rozvoj programov mentorstva pre nové ženské vedúce predstaviteľky s potenciálom podporovať ich prístup k pozíciám s rozhodovacou právomocou; odporúča zrušenie všeobecnej deklarácie Tuniska o Dohovore o odstránení diskriminácie žien;

15.  požaduje začlenenie mladých ľudí do politického života, najmä pokiaľ ide o podporu účasti mladých ľudí na miestnych voľbách; v tejto súvislosti víta programy financované z EÚ zamerané na zvyšovanie povedomia/občiansku výchovu mladých ľudí; víta legislatívne predpisy týkajúce sa zastúpenia mladých ľudí v miestnych a regionálnych voľbách; domnieva sa, že komunálne voľby v roku 2016 sú príležitosťou, ako podporiť mladých ľudí, aby sa znovu aktívne zapojili do procesu politickej transformácie;

16.  víta právne predpisy o spravodlivosti v prechodnom období; pripomína veľké nádeje tuniského ľudu, pokiaľ ide o proces transformácie; vyjadruje poľutovanie nad značnou polarizáciou výboru pre pravdu a dôstojnosť; poznamenáva, že národné zmierenie a rast by nemali byť protichodnými prioritami;

17.  žiada Komisiu a ESVČ, aby pokračovali v podpore tuniských reforiem súdnictva a právneho štátu so zreteľom na hodnoty zakotvené v ústave Tuniska, a to aj prostredníctvom technickej a finančnej podpory prebiehajúceho zriaďovania Najvyššej súdnej rady a Ústavného súdu; víta program EÚ týkajúci sa reformy súdnictva (PARJI), prijatý v roku 2011, ako aj program PARJ2 prijatý v roku 2014 a financovaný len vo výške 15 miliónov EUR;

18.  vyzýva vládu, aby bezodkladne prijala opatrenia, ktorým sa zakáže používanie mučenia; vyzýva Tunisko, aby zrušilo trest smrti; vyjadruje obavy, pokiaľ ide o opakované prípady týrania tuniskými orgánmi maloletých podozrivých z toho, že sa chceli pripojiť k teroristickým organizáciám;

19.  vyzýva Tunisko, aby bezodkladne zreformovalo právny predpis o výnimočnom stave z roku 1978, ktorý sa v súčasnosti uplatňuje mimo rámca základných ustanovení Ústavy;

20.  vyjadruje obavy z preplnených tuniských väzníc, v ktorých sú zlé sanitárne podmienky a nedostatok potravín, a z ich vplyvu na základné práva väzňov; víta tunisko-európsky projekt reformy tuniských väzenských inštitúcií, ktorého cieľom je posilniť systém alternatívnych trestov namiesto uväznenia v prípade menej závažných trestných činov;

21.  žiada reformu trestného zákonníka, a najmä zrušenie článku 230, ktorý postihuje homosexualitu odňatím slobody na tri roky a je v rozpore s ústavnými zásadami zákazu diskriminácie a ochrany súkromia; víta nový zákon, ktorý nahrádza zákon 1992-52 o drogách a ktorý uprednostňuje prevenciu namiesto odrádzajúcich opatrení a stanovuje alternatívne tresty, ktoré sú zamerané na liečenie a opätovné zaradenie užívateľov drog do spoločnosti ako vhodný krok na zosúladenie tuniských právnych predpisov s medzinárodnými normami;

22.  žiada prehĺbenie decentralizácie a posilnenie regiónov prostredníctvom ďalších miestnych samospráv; podporuje partnerstvá s členskými štátmi EÚ, ktoré nabádajú na decentralizovaný prístup (napr. odborná príprava, budovanie kapacít v tejto oblasti), ako aj na projekty decentralizovanej spolupráce vedené orgánmi členských štátov, ktoré prispievajú k rozvoju tuniskej regionálnej a miestnej správy, ako aj partnerstvá a výmeny najlepších postupov s mestami a miestnymi komunitami z EÚ; vyzýva na zvýšenie podpory EÚ určenej občianskej spoločnosti v regiónoch, ktorá nadviaže na úspešné existujúce iniciatívy;

23.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že došlo len k malému pokroku, pokiaľ ide o revíziu trestného poriadku a trestného zákonníka s cieľom podporiť slobodu prejavu; je znepokojený tým, že niekoľko občanov bolo stíhaných a uväznených za údajné ohováranie, urážanie štátnych predstaviteľov v rapových piesňach alebo poškodzovanie morálky vrátane žurnalistov a blogerov za vyjadrovanie svojich názorov; víta skutočnosť, že sa Tunisko pridalo k iniciatíve Freedom Online Coalition a vyzýva k aktívnejšej účasti;

24.  opäť potvrdzuje, že sloboda tlače a médií, sloboda prejavu na internete vrátane blogerov a mimo internetu, ako aj sloboda združovania sú základnými prvkami a nevyhnutnými piliermi demokracie a otvorenej a pluralistickej spoločnosti; nabáda na to, aby najlepšie postupy v mediálnej oblasti skutočne zohľadňovali zásady investigatívnej a pluralistickej žurnalistiky; uznáva prínos necenzurovaného prístupu na internet a digitálnych a sociálnych médií; víta dynamické a otvorené internetové mediálne prostredie Tuniska, avšak vyzýva tuniské orgány, aby ďalej investovali do základnej technologickej infraštruktúry a podporovali digitálnu prepojenosť a gramotnosť, najmä v najchudobnejších oblastiach krajiny; víta prijatie nového právneho predpisu o informáciách v marci 2016 s cieľom účinne chrániť právo na slobodný prístup k informáciám v Tunisku vrátane práv oznamovateľov; víta, že vysoký orgán pre audiovizuálnu komunikáciu (HAICA) a jeho nástupca, audio-vizuálna komisia pre komunikáciu (ACA), bude využívať podporu EÚ v kontexte prebiehajúceho programu na podporu reformy médií vo výške 10 miliónov EUR;

25.  vyzýva Parlamentné zhromaždenie Rady Európy, aby Tunisku udelilo štatút partnera pre demokraciu, čo bude dôležitý krok ku konsolidácii parlamentnej demokracie a právneho štátu v Tunisku;

II – Hospodársky a sociálny rozvoj

26.  víta návrh Komisie na makrofinančnú pomoc vo výške 500 miliónov EUR a jej urýchlené schválenie v Rade a v Európskom parlamente;

27.  berie na vedomie začiatok rokovaní o ambicióznej dohode o voľnom obchode medzi (DCFTA) EÚ a Tuniskom; pripomína, že EÚ musí viesť tieto rokovania spolu s prispôsobenou technickou a finančnou pomocou; zdôrazňuje, že hoci cieľom tejto dohody je zlepšiť prístup na trh a investičné prostredie, vyznačuje sa nielen jednoduchými obchodnými prvkami a musí prispieť k rozšíreniu európskych noriem v oblasti životného prostredia, ochrany spotrebiteľov a pracovných práv v Tunisku, posilniť jeho stabilitu, skonsolidovať jeho demokratický systém a podporiť jeho hospodárstvo; vyzýva Komisiu, aby počas rokovaní uplatňovala progresívny prístup a zabezpečila, že táto dohoda bude vzájomne prínosná, pričom sa riadne zohľadnia výrazné hospodárske rozdiely medzi oboma stranami; pripomína svoje odporúčania Komisii a tuniskej vláde vykonávať jasný a podrobný proces na zapojenie tuniskej a európskej občianskej spoločnosti do všetkých rokovaní o DCFTA; požaduje, aby bol proces konzultácií otvorený a transparentný a aby sa viac zohľadňovala rozmanitosť tuniskej občianskej spoločnosti, pričom by sa mali využívať osvedčené postupy použité pri podobných rokovaniach;

28.  berie na vedomie prijatie núdzových autonómnych obchodných opatrení pre Tunisko ako konkrétny krok na podporu tuniského hospodárstva a ako stimul reformám; požaduje zvýšenie pomoci EÚ Tunisku prostredníctvom nástroja európskeho susedstva (ENI), ako aj koordináciu medzinárodnej pomoci pre Tunisko, aby táto krajina mohla v plnej miere využívať pomoc EÚ a vytvárať pracovné miesta, najmä pre mladých absolventov; nabáda na vytváranie partnerstiev s inými zainteresovanými globálnymi a regionálnymi darcovskými krajinami a organizáciami, a najmä na prijímanie opatrení na znižovanie regionálnych rozdielov a podporu odbornej prípravy a investícií do poľnohospodárstva, berúc do úvahy osobitosti miestneho poľnohospodárstva, IT, sociálneho hospodárstva, výrobného sektora a MSP, čo by výrazne podporilo zamestnanosť; konštatuje, že na odvetvie cestovného ruchu mali výrazný dosah teroristické útoky, a vzhľadom na opatrenia odvtedy zavedené tuniskými orgánmi vyzýva členské štáty, ktoré tak doteraz neurobili, aby bezpečnostnú situáciu čo najskôr prehodnotili, aby sa tuniský sektor cestovného ruchu mohol zotaviť;

29.  žiada EÚ, aby do procesu identifikácie priorít na financovanie pri hodnotení ENI v polovici trvania začlenila občiansku spoločnosť, miestne orgány a ďalšie dôležité subjekty;

30.  zdôrazňuje, že sa treba zamerať na nezamestnanosť, najmä mladých vysokoškolských absolventov, začať rozsiahle reformy na podporu rastu, kvalitného vzdelávania a zamestnanosti (napr. uvoľnením menových obmedzení, uľahčením prístupu k mikroúverom, reformou pracovného práva, rozvojom programov odbornej prípravy zodpovedajúcich potrebám pracovného trhu a zjednodušením administratívnych postupov) a diverzifikácie tuniského hospodárstva; vyzýva všetky strany, aby pokračovali v dobrej spolupráci a sústredili sa na reformy s cieľom zabezpečiť na celom území krajiny hospodársky rozvoj v prospech všetkých obyvateľov vrátane menej rozvinutých a chudobných vnútrozemských regiónov, ktoré potrebujú dlhodobý plán rozvoja; vyzýva tuniské orgány, aby privítali iniciatívy, v ktorých občania preukazujú odhodlanie zlepšovať politický dialóg alebo technologické inovácie; zdôrazňuje potrebu medzinárodnej podpory týchto občianskych iniciatív;

31.  víta iniciatívu strategického rozvoja Tuniska na obdobie rokov 2016 – 2020 a žiada jej urýchlené vykonanie vrátane prijatia regulačných rámcov zameraných na uľahčenie využívania európskej podpory, ako aj podpory všetkých medzinárodných finančných inštitúcií; víta prijatie nového zákona o investíciách, ktorý by mal priniesť stabilitu regulačného prostredia a uľahčiť investície, ako aj daňové reformy; žiada modernizáciu verejnej správy, ktorá by mala fungovať účinne a transparentne, čím by sa výrazne uľahčilo vykonávanie projektov a zlepšilo by sa využívanie finančných prostriedkov;

32.  podporuje úsilie tuniskej vlády modernizovať a liberalizovať hospodárstvo s cieľom uspokojovať nový domáci, regionálny a globálny dopyt, a je presvedčený, že silné a diverzifikované hospodárstvo Tuniska bude vytvárať pracovné miesta, príležitosti a prosperitu a umožní krajine dosiahnuť širšie politické a sociálne ambície;

33.  pripomína strategický význam poľnohospodárstva v Tunisku a v tejto súvislosti víta opatrenia plánované v rozpočte Tuniska na rok 2016 vrátane zrušenia dlhov poľnohospodárov a vnútroštátnych konzultácií týkajúcich sa poľnohospodárskeho sektora; považuje za nevyhnutné, aby bola do týchto vnútroštátnych konzultácií zapojená občianska spoločnosť a čo najširší počet subjektov vrátane malých poľnohospodárov z juhu krajiny, ako aj mladých poľnohospodárov; domnieva sa, že poľnohospodárstvo si vyžaduje dôkladnú reformu a sériu naliehavých praktických opatrení, napríklad rozvoj kapacít zariadení na odsoľovanie, aby sa vyriešil problém nedostatku vody, ako aj ďalšie problémy súvisiace so zmenou klímy; vyzýva tuniské orgány, aby zakázali používanie všetkých pesticídov, ktoré sú už v EÚ zakázané;

34.  žiada EÚ, aby zvýšila úsilie proti dezertifikácii v Tunisku; poznamenáva, že obyvatelia Tuniska sa stretávajú so závažným nedostatkom vody; žiada Tunisko, aby podporovalo udržateľné poľnohospodárstvo a stravovacie návyky; odporúča pozemkovú reformu s cieľom podnietiť poľnohospodárov k tomu, aby chránili lesy a rieky; pripomína, že trvalo udržateľný rozvoj cestovného ruchu na pobreží Tuniska si vyžaduje značné zníženie hustoty hotelov v záujme racionalizácie investícií a riadenia pobrežných pozemkov;

35.  víta projekt s názvom Mobilita mládeže, potravinová bezpečnosť a znižovanie vidieckej chudoby, ktorý vykonáva agentúra APIA (Agentúra na podporu poľnohospodárskych investícií) a ktorého cieľom je bojovať proti nezamestnanosti mládeže poskytovaním alternatív vo vidieckych oblastiach; žiada členské štáty, aby podporovali opatrenia EÚ tým, že budú s tuniskými orgánmi, organizáciami občianskej spoločnosti a súkromným sektorom spolupracovať na sektorových a tematických projektoch, ktoré by mohli mať priamy a pozitívny vplyv na tuniskú spoločnosť;

36.  víta programy vypracované sekretariátom Únie pre Stredozemie, ako je napríklad Med4jobs na riešenie zamestnateľnosti mladých ľudí v Stredozemí; vyzýva členské štáty Únie pre Stredozemie, aby svojmu generálnemu sekretariátu nariadili, aby sa zameral na hospodársky a sociálny rozvoj Tuniska na podporu upevnenia procesu transformácie;

37.  žiada posilnenie boja proti korupcii, najmä v súvislosti s bujnením tieňovej ekonomiky, s cieľom dospieť k efektívnejšiemu a transparentnejšiemu rozhodovaciemu procesu a vytvoriť lepšie prostredie pre investície a podnikanie; víta vytvorenie Tuniskej agentúry boja proti korupcii, ale vyjadruje poľutovanie nad jej nízkym rozpočtom; nalieha na tuniské orgány, aby posilnili jej kapacitu a efektívnosť a poskytli jej všetku potrebnú finančnú a logistickú podporu s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie verejnej správy a zákonnosť verejného obstarávania; vyzýva tuniské orgány, aby zabezpečili väčšiu viditeľnosť svojich opatrení proti korupcii;

38.  požaduje urýchlené zriadenie Národnej rady pre sociálny dialóg, o ktorej sa rozhodlo v roku 2013;

39.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že Tunisku sa nedarí vymáhať aktíva, a to najmä z dôvodu zdĺhavých a ťažkopádnych procesov súvisiacich s konfiškáciou a repatriáciou majetku; žiada poskytnutie konkrétnej technickej kapacitnej podpory s cieľom pomôcť Tunisku viesť vyšetrovania a zbierať spravodajské informácie a dôkazy potrebné na to, aby sa mohli prípady vymáhania aktív vyriešiť súdnou cestou;

40.  vyzýva členské štáty, aby prejavili podporu a politickú vôľu s cieľom urýchliť vymáhanie zmrazených tuniských aktív; víta rozhodnutie Rady z 28. januára 2016 predĺžiť zmrazenie aktív 48 osôb o jeden rok;

41.  požaduje podporu rýchlejšieho a bezpečnejšieho prevodu prostriedkov a investičného potenciálu – najmä pokiaľ ide o miestny a regionálny rozvoj – občanov Tuniska a Severnej Afriky, ktorí už majú pobyt v EÚ;

42.  vyjadruje znepokojenie nad udržateľnosťou tuniského dlhu a požaduje posúdenie možných spôsobov dosiahnutia jeho udržateľnosti, a to najmä so zreteľom na hospodársku situáciu krajiny; žiada o konverziu tuniského dlhu na investičné projekty, najmä v oblasti výstavby strategickej infraštruktúry a znižovania regionálnych rozdielov, a víta iniciatívy v tejto oblasti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili počet týchto druhov projektov; žiada členské štáty EÚ, aby preskúmali spôsoby zabezpečenia preferenčného harmonogramu splácania dlhu Tuniska a diverzifikáciu zložiek dlhu;

43.  víta projekty EÚ v oblasti tvorby pracovných miest a odbornej prípravy ako IRADA; odporúča poskytovať dodatočnú pomoc MSP z finančných prostriedkov Európskej susedskej politiky (ESP); upozorňuje, že MSP sú kľúčové z hľadiska hospodárskeho rastu Tuniska, a preto by mali mať nárok na podporu z EÚ; podporuje rozvoj programov pre začínajúce podniky osobitne zamerané na ženy a mladých ľudí najmä v záujme rozvoja odbornej prípravy v oblasti riadenia podnikov a prístupu k finančnej podpore s cieľom posilniť sektor MSP; odporúča, aby Tunisko čo najskôr prijalo príslušné opatrenia, aby mohlo v plnej miere využívať program EÚ COSME (Program pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP); nabáda na poskytovanie súkromných úverov MSP, a to posilnením schopnosti sektora úverových záruk a vykonaním reformy podkapitalizovaného bankového sektora; víta nedávny program partnerstva pre Centrálnu banku Tuniska zameraný na podporu modernizácie bankového sektora;

44.  odporúča, aby sa pri riešení otázok regionálneho rozvoja v Tunisku a znižovaní regionálnych rozdielov využívali odborné znalosti EÚ v oblasti regionálnych fondov a znižovania rozdielov medzi regiónmi; žiada o podporu medzinárodných partnerov a inštitúcií, ktoré poskytujú finančné prostriedky, pri zlepšovaní a rozširovaní vnútroštátnej infraštruktúry (napr. diaľnic, železníc, prístavov, letísk a telekomunikačných sietí) v záujme lepšej integrácie vidieckych a vnútrozemských centier;

45.  nabáda na začlenenie nástroja európskeho susedstva do celoeurópskych iniciatív Európskej únie, napríklad energetickej únie; zároveň nabáda na zintenzívnenie severoafrickej regionálnej spolupráce v konkrétnych otázkach, ako je napríklad zalesňovanie a hospodárenie s vodami, ako aj na prehĺbenie sociálno-hospodárskej integrácie s cieľom zvýšiť v Severnej Afrike objem obchodovania; pripomína, že Únia pre Stredozemie podporuje rozvoj konkrétnych projektov v regióne a v tejto súvislosti musí byť zapojená do projektov vedených Európskou úniou v Tunisku;

46.  žiada, aby sa spolupráca EÚ viac zamerala na ekologické hospodárstvo a udržateľný rozvoj a aby sa zvýšilo využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj zlepšilo spracovanie vody a odpadu, najmä vzhľadom na veľký potenciál Tuniska v súvislosti s obnoviteľnými zdrojmi energie; víta projekty, akým je napríklad odstraňovanie znečistenia jazera Bizerte, ktorý podporila Únia pre Stredozemie, rastlinné strechy Ghar el Melh alebo ekologický odpad používaný na spotrebu v Beja;

47.  víta integráciu euro-stredozemských trhov s elektrickou energiou ako dôležitý prvok spolupráce v oblasti energetiky s južnými susedmi; domnieva sa, že projekt Elmed by umožnil dvojsmerný obchod s elektrickou energiou medzi severom a juhom Stredozemia, čím by sa vytvorili výhody pre všetkých partnerov z hľadiska bezpečnosti, stability a dostupnosti dodávok elektrickej energie;

III – Bezpečnosť a obrana

48.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad bezprostredným presahovaním bezpečnostných rizík v Tunisku, okrem iného v dôsledku nestability v Líbyi; berie na vedomie výstavbu múru na časti hraníc s Líbyou; vyjadruje znepokojenie nad vysokým počtom zahraničných bojovníkov z Tuniska, ktorí sa pridávajú k skupine Dá’iš a k ďalším teroristickým skupinám; zdôrazňuje, že boj proti pašovaniu zbraní je dôležitou súčasťou boja proti terorizmu; zdôrazňuje potrebu reformy spravodajských služieb krajiny pri dodržiavaní zásad právneho štátu a dohovorov v oblasti ľudských práv;

49.  vyjadruje znepokojenie nad teroristickými útokmi v hraničnom meste Ben Guerdane hneď po bombovom útoku v Sabrathe, z čoho vyplýva, že tunisko-líbyjská hranica je stále veľmi priepustná; vyjadruje obavy nad situáciou v Líbyi a vyzýva všetky strany v Líbyi, aby konštruktívne spolupracovali s vládou národnej jednoty (GNA); zdôrazňuje, že EÚ je pripravená poskytnúť bezpečnostnú podporu na žiadosť GNA a že je potrebné znovu zabezpečiť koordináciu bezpečnosti medzi Tuniskom a Líbyou; navrhuje, aby sa v rámci partnerstva s tuniskými orgánmi posúdila možnosť zriadiť v Tunisku pomocnú hraničnú misiu EÚ;

50.  uznáva, že chudoba a sociálne vylúčenie patria k hlavným príčinám radikalizácie; požaduje účinnejšie sociálne začlenenie mladých ľudí s cieľom umožniť im nájsť si stabilné zamestnanie a zabrániť tomu, aby boli cieľom náboru nových bojovníkov teroristickými organizáciami; odporúča využívať odborné znalosti získané z iniciatívy medzinárodných organizácií, napríklad organizácie Hidája, s cieľom rozvíjať miestne a regionálne stratégie na boj proti násilnému extrémizmu; žiada zvyšovanie informovanosti o týchto existujúcich sieťach alebo podobných iniciatívach v Tunisku;

51.  vyzýva tuniskú vládu, aby vypracovala stratégiu na zaobchádzanie s navrátenými zahraničnými bojovníkmi, a to napríklad prepojením represívnych a preventívnych opatrení s programami zameranými na potláčanie radikalizácie a programami rehabilitácie, aby tak dostali možnosť opätovne sa začleniť do spoločnosti, čím sa znížia budúce riziká; požaduje komplexnejšiu stratégiu na predchádzanie radikalizácie vo väzeniach a zariadeniach určených na zaistenie; požaduje, aby sa úsilie zameralo na lepšie vzdelanie, ako aj na boj proti radikalizácii mladých ľudí;

52.  uznáva, že terorizmus je spoločná výzva, ktorá si vyžaduje spoločnú odpoveď, a že spolupráca medzi EÚ a Tuniskom v oblasti bezpečnosti a boja proti terorizmu sa nedávno zintenzívnila, a to najmä so zavedením ambiciózneho programu na podporu reformy sektora bezpečnosti;

53.  podporuje mierový proces politického zmierovania v Líbyi pod vedením OSN ako nevyhnutný nástroj stabilizácie širšieho regiónu a posilnenia bezpečnosti a reformného procesu Tuniska;

54.  víta proces koordinácie bezpečnostnej pomoci zavedený Tuniskom, v ktorom EÚ zohráva aktívnu úlohu; zdôrazňuje, že EÚ by mala podporovať Tunisko v budovaní štátnych štruktúr na riešenie problémov s bezpečnosťou; víta výsledky G7+3 v oblasti bezpečnostnej spolupráce; požaduje urýchlené vykonávanie prebiehajúcich programov a posilnenie bezpečnostnej pomoci Tunisku so zameraním na bezpečnosť hraníc, ochranu infraštruktúr cestovného ruchu a boj proti spoločným teroristickým hrozbám; nabáda však tuniské orgány, aby primerane reagovali na takéto hrozby s cieľom chrániť demokratické slobody a základné práva; požaduje úplnú podporu príslušných tuniských orgánov, zriadenie funkcie poradcu pre národnú bezpečnosť a žiada členské štáty, aby si s Tuniskom vymieňali najlepšie postupy v oblasti bezpečnosti zamerané najmä na odbornú prípravu bezpečnostných pracovníkov a dodržiavanie ľudských práv; požaduje systematické hodnotenie situácie v oblasti ľudských práv, pokiaľ ide o podporu EÚ Tunisku v oblasti bezpečnosti;

55.  vyjadruje veľké znepokojenie nad zákonom 22/2015 o boji proti terorizmu, ktorý v júli 2015 prijalo Zhromaždenie zástupcov Tuniska a ktorým sa nastolil trest smrti ako možný trest za niekoľko „teroristických“ trestných činov; vyjadruje znepokojenie, pokiaľ ide o niektoré ustanovenia zákona o boji proti terorizmu; zdôrazňuje, že týmto zákonom by sa mohli vážne porušiť občianske slobody a ohroziť dodržiavanie ľudských práv v Tunisku; vyzýva tuniské orgány, aby pokračovali v dodržiavaní moratória na uplatňovanie trestu smrti; pripomína, že trest smrti už v tuniských právnych predpisoch existuje za trestné činy, ako je vražda a znásilnenie, hoci k jeho vykonaniu nedošlo od roku 1991; zdôrazňuje, že hoci je Tunisko jednou z krajín, ktoré sú najzraniteľnejšie voči teroristickej hrozbe, štáty sú v boji proti terorizmu povinné v plnej miere dodržiavať ľudské práva; zdôrazňuje, že ESP je úzko prepojená s dodržiavaním ľudských práv a medzinárodných právnych predpisov a pripomína pevný postoj EÚ proti trestu smrti;

56.  víta skutočnosť, že zákon 22/2015 obsahuje ustanovenie o boji proti terorizmu, ktoré teraz umožňuje právnu ochranu zdrojov informácií novinárov a vyvodenie trestnej zodpovednosti za nepovolené sledovanie vládou;

57.  víta spustenie programu EÚ na podporu reformu sektora bezpečnosti v Tunisku v novembri 2015 – s osobitným zameraním na reštrukturalizáciu bezpečnostných služieb, hraničných kontrol a spravodajských služieb – a záväzok oboch strán prijatý na Asociačnej rade EÚ – Tunisko 18. apríla 2016 vykonávať tento program rýchlo a účinne;

58.  požaduje presadzovanie logických cieľov a nie len obyčajnú podporu pomocou politických nástrojov v rámci jasnej strategickej vízie zameranej na prevenciu, podporu navrhovania právnych predpisov PRA a zriadenie úradu verejného prokurátora v oblasti boja proti terorizmu;

59.  víta posilnený politický dialóg medzi EÚ a Tuniskom v boji proti terorizmu; pripomína, že je dôležité chrániť ľudské práva v súvislosti s opatreniami v rámci boja proti terorizmu;

60.  žiada užšiu spoluprácu s agentúrami EÚ, ako je Europol, pričom konštatuje, že Tunisko nie je na zozname tretích štátov, s ktorými Europol uzavrie dohody; vyzýva Radu, aby zvážila zaradenie Tuniska do tohto zoznamu; žiada, aby sa vypracovala štúdia vplyvu o tejto spolupráci a aby sa pred schválením dohody predložila na spoločnom zasadnutí Výboru pre zahraničné veci (AFET) a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE); víta skutočnosť, že Eurojust zriadil v Tunisku kontaktné miesto, ako aj výzvu Eurojustu adresovanú orgánom, aby prehĺbili spoluprácu a zriadili druhé kontaktné miesto, ktoré bude zamerané výhradne na terorizmus; vyzýva tuniskú vládu, aby čo najskôr prijala vhodné následné opatrenia k týmto návrhom;

IV – Mobilita, výskum, vzdelávanie a kultúra

61.  víta skutočnosť, že EÚ a Tunisko podpísali v marci 2014 partnerstvo v oblasti mobility a vyzýva na jeho urýchlené vykonávanie; požaduje prijatie novej vízovej politiky voči Tunisku a uzavretie readmisnej dohody; konštatuje, že napriek tomu, že partnerstvá v oblasti mobility podliehajú vnútroštátnym právomociam, v návrhu EÚ sú zahrnuté do európskej susedskej politiky; odporúča, aby členské štáty preukázali solidaritu s Tuniskom zjednodušením vydávania víz podnikateľom, učiteľom, študentom, výskumným pracovníkom, umelcom atď.;

62.  vyzýva EÚ, aby podpísala partnerstvá v oblasti mobility s partnerskými krajinami južného susedstva, aby sa zjednodušili postupy vydávania víz spolu s readmisnými dohodami; žiada Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi umožnila vypracovanie programov cirkulujúcej migrácie, ktorými by sa migrantom poskytli bezpečné a legálne trasy; odsudzuje obchodovanie s ľuďmi, ktorého obeťami sú väčšinou ženy, a zdôrazňuje význam posilnenia spolupráce s partnerskými krajinami v boji proti tomuto javu; poznamenáva, že vydávanie dlhodobých víz na viacero vstupov namiesto krátkodobých víz je najlepší spôsob, ako znížiť nelegálnu migráciu, a to aj prostredníctvom pašovania a obchodovania s ľuďmi; odporúča Tunisku, aby zmenilo svoj zákon z roku 2004 o kriminalizácii jednotlivcov, ktorí opustili jeho územie bez povolenia, a to v súlade s medzinárodným právom;

63.  vyzýva tuniské orgány, aby úzko spolupracovali s členskými štátmi s cieľom bojovať proti organizovaným formám nelegálneho prisťahovalectva;

64.  zdôrazňuje, že misie, napríklad EURONAVFOR MED, sú pozitívnym a účinným prostriedkom boja proti obchodovaniu s ľuďmi; vyzýva EÚ, aby pokračovala v tomto type operácií, zintenzívnila ich a zapojila do nich aj partnerské krajiny, ako je Tunisko;

65.  víta partnerstvo medzi EÚ a Tuniskom v oblasti výskumu a inovácií, ako aj zapojenie Tuniska do rámcového programu Horizont 2020; zdôrazňuje, že konzistentná politika v oblasti vedeckého výskumu a technologického vývoja by bola stimulom pre investície do výskumu a vývoja, prenosu výskumu a inovácií do súkromného sektora a zakladanie nových podnikov; zdôrazňuje, že Tunisko by malo byť v plnej miere zapojené do programu Erasmus +, aby mohli prebiehať ďalšie výmeny študentov univerzít; vyjadruje znepokojenie nad tým, že je pre tuniských študentov čoraz ťažšie prísť študovať na európske územie; žiada uplatňovanie politiky pozitívnej diskriminácie najmä pre mladých študentov z menej rozvinutých regiónov vrátane stimulov, ktoré by im mali umožniť zúčastňovať sa na týchto programoch; vyzýva Tunisko, aby upravilo a uprednostňovalo partnerstvá na rozvoj zručností v oblasti cudzích jazykov, strojárstva, energie z obnoviteľných zdrojov, vied a počítačovej vedy, ktoré majú najvyššie miery zamestnanosti;

66.  vyzýva Komisiu, aby podporovala rozvoj partnerstiev medzi školami, univerzitami a výskumnými centrami a aby posilnila spoločné projekty celoživotného vzdelávania, a to najmä v oblasti jazykového vzdelávania, nových technológií, podpory vzdelávania a podnikania žien;

67.  požaduje posilnenie partnerstva v tvorivom, kultúrnom, športovom, populárnonáučnom, komunitnom a audiovizuálnom odvetví posilnením sietí a iniciatív na prehĺbenie medzikultúrneho dialógu, zdôraznením spoločného historického a archeologického dedičstva z rímskeho obdobia, mobility umelcov a propagácie a šírenia kultúrnych a audiovizuálnych diel, a to aj na festivaloch a výstavách; nabáda Tunisko, aby sa zapojilo do programu Kreatívna Európa;

68.  odporúča používanie arabského jazyka inštitúciami EÚ, najmä delegáciou EÚ v Tunisku, pri zverejňovaní výziev na predkladanie ponúk, výziev na vyjadrenie záujmu, ako aj pri komunikácii s verejnosťou; zdôrazňuje, že je dôležité, aby tuniská vláda informovala občanov o svojich činnostiach;

69.  domnieva sa, že používanie arabského jazyka je potrebné s cieľom zabezpečiť zapojenie občianskej spoločnosti do vzťahov medzi EÚ a Tuniskom, a to najmä v kontexte rokovaní o dohode o voľnom obchode;

o
o   o

70.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vláde Tuniskej republiky a predsedovi Zhromaždenia ľudových zástupcov Tuniska.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0272. (2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0061. (3) Prijaté texty, P8_TA(2016)0086. (4) Ú. v. EÚ L 102, 18.4.2016, s. 1.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. septembra 2016 o sociálnom dampingu v Európskej únii (2015/2255(INI))

P8_TA(2016)0346 A8-0255/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na článok 5 Zmluvy o Európskej únii a články 56, 153 ods. 5 a článok 154 ZFEÚ,

–  so zreteľom na základnú slobodu pohybu pracovníkov (článok 45 ZFEÚ) a slobodný pohyb služieb (článok 56 ZFEÚ),

–  so zreteľom na články 151 a 153 ZFEÚ, ako aj na článok 9 ZFEÚ, ktoré zaručujú primeranú sociálnu ochranu,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb(1),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu („nariadenie o IMI“)(2),

–  so zreteľom na prebiehajúce vykonávanie smernice 2014/67/EÚ,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I)(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1072/2009 z 21. októbra 2009 o spoločných pravidlách prístupu nákladnej cestnej dopravy na medzinárodný trh(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa podmienok, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, a ktorým sa zrušuje smernica Rady 96/26/ES(7),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia nariadenia rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85(8), a na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES z 11. marca 2002 o organizácii pracovného času osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave(9),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve(10),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EHS) č. 3577/92 zo 7. decembra 1992, ktorým sa uplatňuje zásada slobody poskytovania služieb na námornú dopravu v rámci členských štátov (námorná kabotáž)(11),

–  so zreteľom na návrh smernice Rady o podmienkach, ktoré sa vyžadujú v súvislosti s posádkou plavidiel zabezpečujúcich pravidelnú osobnú a trajektovú prepravu medzi členskými štátmi (COM(1998)0251),

–  so zreteľom na smernicu Rady 1999/63/ES z 21. júna 1999, ktorá sa týka Dohody o organizácii pracovného času námorníkov, uzavretej Združením majiteľov lodí Európskeho spoločenstva (ECSA) a Odborovou federáciou pracovníkov dopravy v Európskej únii (FST)(12), v znení zmien a doplnení vykonaných smernicou Rady 2009/13/ES zo 16. februára 2009, ktorou sa vykonáva Dohoda uzavretá Združením vlastníkov lodí Európskeho spoločenstva (ECSA) a Európskou federáciou pracovníkov v doprave (ETF) o Dohovore o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006(13),

–  so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. januára 2014 o účinných pracovných inšpekciách ako stratégii na zlepšenie pracovných podmienok v Európe(14);

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/344 z 9. marca 2016 o zriadení európskej platformy na posilnenie spolupráce pri riešení problému nedeklarovanej práce(15),

–  so zreteľom na základné pracovné normy Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a na jej dohovory a odporúčania o riadení a inšpekcii práce, ktoré predstavujú medzinárodný referenčný rámec, pokiaľ ide o garanciu uplatňovania ustanovení týkajúcich sa pracovných podmienok a ochrany pracovníkov,

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound s názvom Posted workers in the European Union (2010)(16) a na národné správy,

–  so zreteľom na Slovník tripartitných vzťahov nadácie Eurofound(17),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. mája 2015 s názvom Lepšia právna regulácia v záujme lepších výsledkov – program EÚ (COM(2015)0215),

–  so zreteľom na štúdiu Európskeho parlamentu z roku 2015 s názvom Sociálne a pracovné práva v EÚ a právne predpisy týkajúce sa vnútorného trhu EÚ (EU Social and Labour Rights and EU Internal Market Law),

–  so zreteľom na štúdiu Komisie z roku 2015 s názvom Wage setting systems and minimum rates of pay applicable to posted workers in accordance with Directive 96/71/EC in a selected number of Member States and sectors,

–  so zreteľom na štúdiu univerzity v Gente financovanú Európskou komisiou z roku 2015 s názvom Atypical Forms of Employment in the Aviation Sector,

–  so zreteľom na správu predsedu Komisie o stave Únie z 9. septembra 2015 pred Európskym parlamentom,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0255/2016),

A.  keďže nelegálna práca a fiktívna samostatná zárobková činnosť môžu viesť k narušeniam hospodárskej súťaže, ktoré môžu spôsobiť dlhodobé škody systémom sociálneho zabezpečenia, zvyšovať počet neistých pracovných miest a znižovať úroveň ochrany pracovníkov a kvalitu pracovných miest vo všeobecnosti, a preto by sa proti nim malo bojovať; keďže rastúci trend externého zabezpečovania služieb a subdodávok môže vytvoriť možnosti zneužívania alebo obchádzania platných sociálnopracovných právnych predpisov; keďže je nevyhnutné venovať sa takýmto porušeniam, aby sa zachovala sloboda pohybu na vnútornom trhu a solidarita v rámci Únie;

B.  keďže voľný pohyb pracovníkov, ako je ustanovený v článku 45 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, sloboda usadiť sa a sloboda poskytovať služby sú základnými zásadami vnútorného trhu;

C.  keďže v Charte základných práv Európskej únie, ktorú podpísali všetky členské štáty, sa ustanovuje, že rovnosť medzi ženami a mužmi sa musí zabezpečiť vo všetkých oblastiach; keďže z hľadiska sociálneho dumpingu je pre EÚ kľúčovou výzvou zvýšenie miery zamestnanosti žien, zlepšenie ich situácie na pracovnom trhu a odstránenie rodových rozdielov;

D.  keďže jednou z hlavných zásad politík EÚ je sociálna súdržnosť, čo znamená neustále a pretrvávajúce zbližovanie miezd a zaručenú sociálnu ochranu všetkým pracovníkom, miestnym i mobilným; keďže významné rozdiely v oblasti pracovnoprávnych podmienok a miezd v EÚ pretrvávajú, a keďže sociálne zbližovanie smerom nahor je kľúčom k prosperite a zvýšenému vnútornému dopytu v celej EÚ; keďže rozdiely v mzdách sú jednou z najvýznamnejších príčin odchodu pracovníkov z domovských krajín;

E.  keďže článok 9 ZFEÚ ustanovuje ako základnú zásadu Únie podporu vysokej úrovne zamestnanosti, záruku primeranej sociálnej ochrany, boj proti sociálnemu vylúčeniu a vysokú úroveň vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia; keďže sa v dôsledku krízy a vysokej miery nezamestnanosti vo väčšine členských štátov prehlbuje nerovnosť;

F.  keďže stále existuje rozdiel v odmeňovaní žien a mužov a napriek platným právnym predpisom EÚ a právne nezáväzným odporúčaniam sa v tejto oblasti dosiahol len veľmi malý pokrok; keďže sociálny dumping situáciu zhoršuje a spolu s rozdielmi v odmeňovaní žien a mužov vedie k rozdielom v dôchodkoch žien a mužov, v dôsledku ktorých sú medzi staršími osobami ženy viac ohrozené chudobou;

G.  keďže obchodovanie s ľuďmi, najmä obchodovanie so ženami, a to nielen prichádzajúcimi do EÚ z tretích krajín, ale aj medzi krajinami EÚ, sa často spája s falošnými pracovnými zmluvami;

H.  so zreteľom na to, že v dôsledku zamestnaneckých vzťahov s extrateritoriálnymi prvkami rastie rozsah sociálneho dampingu;

I.  keďže v sektore dopravy sú bezpečnosť, bezpečnosť cestujúcich a primerané pracovné podmienky do veľkej miery prepojené;

J.  keďže vytvorenie jednotného európskeho dopravného priestoru bolo potvrdené ako konečný cieľ v bielej knihe o doprave z roku 2011;

K.  keďže Komisia ohlásila, že počas roka 2016 plánuje navrhnúť nové iniciatívy venované cestnej doprave vrátane jej sociálnych aspektov;

L.  keďže odvetvie cestnej dopravy má zásadný význam pre spoločnosť a hospodárstvo Európskej únie a predstavuje takmer tri štvrtiny (72 %) z celkovej tuzemskej nákladnej dopravy; keďže toto odvetvie prepravuje viac cestujúcich než sa prepraví na nadzemných a podzemných železničných dráhach a električkách spolu a zamestnáva viac ako 2,2 % celkového pracujúceho obyvateľstva EÚ (5 miliónov ľudí);

M.  keďže dobré pracovné podmienky chrániace telesné a duševné zdravie sú základné právo pracovníkov(18), a teda už samotné majú pozitívnu hodnotu;

N.  keďže 15. júla 2014 a vo svojom prejave o stave Únie v roku 2015 predseda Komisie Jean-Claude Juncker zdôraznil potrebnosť spravodlivejšieho a skutočnejšieho celoeurópskeho trhu práce, čo možno dosiahnuť presadzovaním a ochranou voľného pohybu občanov ako základného práva našej Únie a zároveň bránením zneužívaniu a riziku sociálneho dampingu;

O.  keďže Súdny dvor vo svojom rozsudku z 18. decembra 2007 vo veci C-341/05 Laval(19) zdôraznil právo podnikať kolektívne kroky proti možnému sociálnemu dampingu a zdôraznil, že takéto kroky musia byť primerané, aby neobmedzovali základné slobody EÚ, ako je napríklad sloboda poskytovať služby;

P.  keďže Európska sociálna charta by sa mala uznávať ako vyjadrenie konsenzu medzi členskými štátmi v oblasti základných sociálnych práv;

Q.  keďže nárast nekalých postupov a nekalej hospodárskej súťaže a čoraz intenzívnejšie využívanie sociálneho dampingu oslabujú podporu zásady jednotného trhu a konkurencieschopnosti podnikov, najmä MSP, narúšajú práva európskych pracovníkov a dôveru v európsku integráciu a bezpodmienečne si vyžadujú skutočné sociálne zbližovanie; keďže najviac sa to týka odvetví poľnohospodárstva, správy budov, stavebníctva, stravovacích služieb a potravinárstva, dopravy, zdravotníctva, poskytovania starostlivosti a domácich služieb;

R.  keďže sú dôležité zásada rovnakého zaobchádzania s pracovníkmi v rámci Európskej únie a zásadné sociálne zbližovanie na jednotnom trhu; keďže v článku 45 ZFEÚ sa uvádza, že voľný pohyb pracovníkov zahŕňa zrušenie akejkoľvek diskriminácie pracovníkov členských štátov na základe štátnej príslušnosti, pokiaľ ide o zamestnanie, odmenu za prácu a ostatné pracovné podmienky;

S.  keďže akýkoľvek damping (sociálny, daňový či environmentálny) je v rozpore s európskymi hodnotami, pretože ohrozuje ochranu práv Európanov(20);

T.  keďže veľká väčšina členských štátov dodnes netransponovala smernicu 2014/67/EÚ, hoci termín transpozície uplynul 18. júna 2016; keďže je dôležité posúdiť dôsledky vykonávania tejto smernice po jej transponovaní všetkými členskými štátmi, aby sa zistil jej skutočný vplyv na boj proti rôznym známym podvodom v oblasti režimu vysielania pracovníkov a ich ochrany;

U.  keďže vyslaní pracovníci tvoria asi 0,7 % všetkých pracovných síl v EÚ(21);

V.  keďže počet vyslaných pracovníkov v Únii sa odhaduje na 1,92 milióna, predovšetkým v odvetví výstavby (43,7 % vyslaných pracovníkov), ako aj v odvetviach služieb, dopravy, komunikácií a poľnohospodárstva;

W.  keďže voľný pohyb osôb je pre európsky projekt nevyhnutný, a je tiež nutným predpokladom plnenia cieľov v oblasti hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v záujme dosiahnutia pevnej a trvalej konkurencieschopnosti vo všetkých členských štátoch;

X.  keďže Súdny dvor vo svojom rozsudku vo veci C-396/13 rozhodol, že smernica 96/71/ES smeruje jednak k zaisteniu spravodlivej hospodárskej súťaže medzi domácimi podnikmi a podnikmi poskytujúcimi cezhraničné služby, jednak k zaisteniu toho, aby sa na vyslaných pracovníkov vzťahovalo jadro povinných podmienok minimálnej ochrany platných v hostiteľskom členskom štáte;

Y.  keďže vysielanie pracovníkov musí uľahčovať výmenu zručností a odborných skúseností a nie byť zdrojom sociálneho dampingu;

Z.  keďže významnú úlohu by mohli v boji proti sociálnemu dampingu zohrávať európske zamestnávateľské zväzy a odbory;

AA.  keďže došlo k záväzku nezvyšovať finančnú záťaž podnikov, najmä MSP;

AB.  keďže úprava miezd je v kompetencii členských štátov;

AC.  keďže Súdny dvor vo svojom rozsudku vo veci C-396/13 zdôraznil, že v kompetencii hostiteľského členského štátu je určiť výšku minimálnej mzdy a spôsob výpočtu a posudzovania zvolených kritérií;

AD.  keďže predseda Komisie uviedol, že „na rovnakom pracovnom mieste sa má uplatňovať rovnaký spôsob odmeňovania za rovnakú prácu“(22); keďže je potrebné právne objasnenie tohto vyhlásenia a jeho uplatňovania;

I. Posilnenie kontroly a koordinácie medzi členskými štátmi a zo strany členských štátov

1.  domnieva sa, že hoci pojem sociálny damping nemá právne uznávané a spoločné vymedzenie, jeho koncepcia pokrýva široké spektrum zámerne nekalých praktík a obchádzanie platných európskych a vnútroštátnych predpisov (vrátane zákonov a všeobecne uplatniteľných kolektívnych dohôd), ktoré umožňujú rozvoj nekalej hospodárskej súťaže nezákonnou minimalizáciou mzdových a prevádzkových nákladov a vedie k porušovaniu práv pracovníkov a ich vykorisťovaniu; domnieva sa, že dôsledky týchto praktík a postupov môžu mať vplyv v troch hlavných rovinách:

2.  domnieva sa, že zaistenie rovnosti podmienok a spravodlivej hospodárskej súťaže v celej EÚ a odstránenie sociálneho dampingu má kľúčový význam; zdôrazňuje, že pracovné inšpektoráty a/alebo sociálni partneri zohrávajú kľúčovú úlohu pri presadzovaní práv pracovníkov, pri definovaní dôstojnej mzdy v súlade s právnymi predpismi a praxou členských štátov a pri poskytovaní konzultácií a usmernení zamestnávateľom; poukazuje na to, že všetkých 28 členských štátov ratifikovalo Dohovor MOP č. 81 o inšpekcii práce, a vyzýva členské štáty, aby zaistili uplatňovanie všetkých jeho ustanovení; vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty pri zriaďovaní účinných a efektívnych inšpektorátov práce a aby pripravila odporúčanie vychádzajúce z dohovoru MOP č. 81 o inšpekcii práce, a to s cieľom zaistiť dodržiavanie pracovných noriem a ochranu pracovníkov vrátane ustanovení súvisiacich s pracovným časom, bezpečnosťou a ochranou zdravia; pripomína dôležitú úlohu sociálnych partnerov pri zabezpečovaní súladu s existujúcimi právnymi predpismi;

3.  vyzýva členské štáty, aby zvýšili účinnosť a aby zaistili primerané počty zamestnancov a prostriedky pre svoje kontrolné orgány (vrátane sociálnych inšpektorátov a/alebo inšpektorátov práce, agentúr a styčných úradov), a to aj v oblasti tlmočenia a prekladu, okrem iného prostredníctvom výmeny najlepších postupov; naliehavo vyzýva členské štáty, aby splnili kritérium jedného inšpektora práce na každých 10 000 pracovníkov, ako odporúčala MOP, a aby zaistili ich primerané vybavenie na to, aby mohli presadzovať európske právne predpisy v oblasti voľného pohybu pracovníkov a služieb;

4.  vyzýva členské štáty, aby zlepšili cezhraničnú spoluprácu medzi inšpekčnými službami, ako aj elektronickú výmenu informácií a údajov, a to s cieľom zlepšiť účinnosť kontrol zameraných na boj proti sociálnym podvodom a ich a prevenciu a boj proti fiktívnej samostatnej zárobkovej činnosti a nelegálnej práci a ich prevenciu, pričom uznáva dôležitosť ochrany údajov, a to v záujme povinnej spolupráce a vzájomnej pomoci medzi členskými štátmi; vyzýva členské štáty, aby vypracovali programy priebežného vzdelávania inšpektorov v celej EÚ, identifikovali nové techniky obchádzania pravidiel a organizovali cezhraničnú spoluprácu; uznáva prácu Komisie v oblasti financovania programov vzájomného učenia pre inšpektorov práce v členských štátoch; zdôrazňuje význam zaistenia prístupu vnútroštátnych inšpektorátov práce a/alebo sociálnych partnerov ku všetkým účinným pracovným miestam a súvisiacim bydliskám poskytovaným zamestnávateľom, ak to vnútroštátne právne predpisy povoľujú a s náležitým ohľadom na súkromie, vzhľadom na to, že je to nevyhnutným predpokladom, aby mohli vykonávať svoju prácu a kontrolovať prípady sociálneho dampingu; odporúča, aby Komisia zvážila premeniť projekty Eurodetachement na trvalú platformu výmen, spoločnej odbornej prípravy a spolupráce pre inšpektorov práce (a verejných úradníkov v styčných úradoch pre vyslaných pracovníkov) zapojených do kontroly a monitorovania, ktorá by sa mohla stať súčasťou Európskej platformy proti nelegálnej práci alebo s ňou koordinovať svoju prácu;

5.  nabáda členské štáty, aby v prípade potreby vytvorili dvojstranné ad hoc pracovné skupiny, a ak je to potrebné, mnohostranné pracovné skupiny vrátane príslušných vnútroštátnych orgánov a inšpektorov práce, ktoré by mohli vykonávať so súhlasom všetkých dotknutých členských štátov, cezhraničné inšpekcie na mieste, a to v súlade s vnútroštátnym právom členského štátu, v ktorom sa uskutočňujú kontroly, v jednotlivých prípadoch údajného sociálneho dampingu, práce v nelegálnych podmienkach alebo podvodu, a na identifikáciu schránkových spoločností, podvodných pracovných agentúr a porušovania pravidiel, ktoré vedú k vykorisťovaniu pracovníkov; poukazuje na to, že tieto pracovné skupiny by mali pracovať v koordinácii s prácou Európskej platformy proti nelegálnej práci a s Výborom vedúcich predstaviteľov inšpekcie práce s cieľom obmedziť súvisiacu finančnú záťaž, a že by mohli predovšetkým zabezpečovať sieťovú spoluprácu vnútroštátnych služieb sociálnej inšpekcie na podporu výmeny informácií; taktiež sa domnieva, že dobrá spolupráca medzi vnútroštátnymi orgánmi a sociálnymi partnermi je zásadne dôležitá pre to, aby sa skoncovalo so sociálnym dampingom, a na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže na jednotnom trhu;

6.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili účinnejšie vykonávanie existujúcich právnych predpisov a posilnili spoluprácu medzi subjektmi členských štátov zodpovednými za inšpekcie práce, predovšetkým pokiaľ ide o cezhraničné inšpekcie práce; víta spustenie európskej platformy proti nelegálnej práci a ciele, ktoré si stanovila vzhľadom na posilnenie spolupráce v oblasti prevencie a odrádzania od nelegálnej práce; dúfa, že táto platforma pomôže odhaliť a riešiť prípady porušovania vnútroštátneho a európskeho pracovného práva, ako aj ustanovení EÚ v oblasti voľného pohybu pracovníkov, slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby;

7.  zdôrazňuje, že je potrebné doplniť kroky zamerané proti porušovaniu sociálnych práv o boj proti daňovým podvodom a daňovým únikom, aby sa zaistila spravodlivá hospodárska súťaž a rovnosť podmienok pre podniky;

8.  konštatuje, že neexistencia a nesprávnosť rozhodnutia o vyslaní pracovníka patria medzi najčastejšie formy obchádzanie pravidiel týkajúcich sa vysielania pracovníkov; odporúča, aby v prípade vyslania pracovníka, bolo povinné vo všetkých členských štátoch predložiť vyhlásenie najneskôr v deň začatia poskytovania služieb, ktoré sa musí zapísať do európskeho registra, ktorý by uľahčil jeho ich preštudovanie, uľahčil koordináciu medzi členskými štátmi a obmedzil súčasnú právnu neistotu vyplývajúcu z rozdielov medzi postupmi a dokumentmi rôznych krajín;

9.  zdôrazňuje, že príslušné orgány prijímajúceho členského štátu by v spolupráci s príslušnými orgánmi vysielajúceho štátu mali mať možnosť preskúmať spoľahlivosť formulára A1 v prípade vážnych pochybností, či skutočne ide o vyslanie pracovníka; vyzýva ad hoc administratívnu pracovnú skupinu pre formulár A1, aby zintenzívnila svoje úsilie zlepšením spoľahlivosti formulárov A1 a aby preskúmala možnosť uľahčenia dohľadu prostredníctvom zberu formulárov A1 jedným digitálnym systémom; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa elektronická výmena informácií o sociálnom zabezpečení (EESSI) plne sfunkčnila a aby ju využívali všetky členské štáty a bola prispôsobená potrebám MSP; zdôrazňuje, že lepší prístup k informáciám pre pracovníkov, zamestnávateľov a inšpektorov práce napríklad prostredníctvom jednotnej vnútroštátnej webovej stránky je kľúčovým nástrojom boja proti porušovaniu pravidiel;

10.  vyzýva členské štáty, aby ratifikovali a vykonali dohovor MOP č. 189 o pracovníkoch v domácnosti; vyzýva členské štáty, aby zaviedli právne rámce umožňujúce legálne zamestnávanie pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov v záujme poskytnutia právnej istoty pre zamestnávateľov a spravodlivé podmienky zamestnania, ako aj dôstojné pracovné podmienky pre pracovníkov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyhodnotili pracovné podmienky pracovníkov v domácnosti a aby v prípade potreby predložili odporúčania na zlepšenie v súlade so súčasnými zmluvami (najmä s článkom 153 ods. 1 ZFEÚ), vrátane vhodnej odbornej prípravy a poskytovania informácií o právach a povinnostiach tejto kategórie pracovníkov;

11.  poznamenáva, že v určitých sektoroch sú sociálnym dumpingom najviac postihnuté ženy, najmä v prípade prác v domácnosti a opatrovateľských služieb (najmä domácich opatrovateľských služieb); vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi zhodnotila tie odvetvia, v ktorých sú ženy vystavované sociálnemu alebo mzdovému dumpingu alebo vykonávajú nelegálnu prácu, ako aj existujúce súvisiace právne predpisy EÚ;

12.  vyzýva členské štáty, aby zlepšili medzinárodnú a miestnu spoluprácu medzi verejnými inštitúciami, odborovými zväzmi a mimovládnymi organizáciami s cieľom riešiť často veľmi zložité problémy migrujúcich pracovníkov a zohľadňovať pracovné podmienky, ako aj všetky ostatné prvky týkajúce sa kvality života vrátane celkového zdravotného stavu, sociálneho začlenenia a ubytovania;

13.  zdôrazňuje význam ustanovení smernice 2014/67/EÚ pre cezhraničné vymáhanie finančných administratívnych sankcií a/alebo pokút, ktoré pomôžu odstrániť porušenia právnych predpisov; zastáva názor, že príslušné orgány by mali mať možnosť ukladať účinné, primerané a odrádzajúce sankcie vrátane možnosti pozastaviť poskytovanie služieb v prípade závažného porušenia právnych predpisov týkajúcich sa vysielania pracovníkov alebo platných kolektívnych dohôd; domnieva sa, že výška sankcií by mala slúžiť ako odstrašujúci prostriedok a poskytovanie informácií MSP o uplatniteľných právnych predpisoch o vysielaní by sa malo zlepšiť;

14.  žiada členské štáty, aby významne zlepšili výmenu informácií v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktoré sa týkajú vyslaných pracovníkov s cieľom zlepšiť presadzovanie existujúcich právnych predpisov; pripomína svoju výzvu adresovanú Komisii, aby preskúmala výhody zavedenia a prípadného poskytovania nesfalšovateľnej európskej karty sociálneho poistenia alebo iného elektronického dokladu, na ktorom by mohli byť uložené všetky údaje potrebné na kontrolu štatútu sociálneho zabezpečenia jeho držiteľa na základe jeho zamestnaneckého vzťahu(23), ako aj potrebné informácie o vyslaní pracovníka, pri prísnom dodržaní pravidiel ochrany údajov, najmä tam, kde sa spracúvajú citlivé osobné údaje; zdôrazňuje však, že toto ustanovenie nesmie žiadnym spôsobom obmedzovať či oslabovať právo orgánov a sociálnych partnerov hostiteľských krajín v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou vykonávať kontroly a overovať údaje uvedené na tomto preukaze;

15.  žiada, aby sa vypracoval celoeurópsky zoznam podnikov vrátane schránkových spoločností, ktoré sa dopustili závažných porušení európskych pracovných a sociálnych právnych predpisov a ktoré boli vopred varované, pričom do tohto zoznamu by mohli nahliadnuť len príslušné kontrolné orgány; žiada, aby sa týmto podnikom odoprel prístup k verejným zákazkám, verejným dotáciám a využívaniu prostriedkov EÚ na zákonom stanovenú lehotu;

16.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pri získavaní informácií využívali cezhraničnú spoluprácu, aby poskytli monitorujúcim orgánom prístup k údajom registrovaným vo vnútroštátnych elektronických registroch členských štátov a v európskom registri podnikov cestnej dopravy a aby konsolidovali zoznam porušení predpisov, čo bude môcť viesť k strate dobrej povesti prevádzkovateľov cestnej dopravy, pričom doňho zahrnú porušenia príslušných právnych predpisov EÚ; zdôrazňuje, že zodpovednosť za porušenie predpisov by mali niesť tí, ktorí dávajú príkazy zamestnancom;

II. Odstránenie medzier v právnych predpisoch s cieľom presadzovať vnútroštátne a európske pracovné a sociálne práva, a riešenie zásady rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie

17.  vyzýva Komisiu, aby podnikla kroky na odstránenie nedostatkov zistených v súčasných pravidlách, a to v záujme účinného boja proti sociálnemu dampingu a proti sociálnym a daňovým podvodom;

18.  vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala vykonávanie smernice 2014/67/EÚ a účinnosť platformy proti nelegálnej práci v boji proti fenoménu schránkových spoločností prostredníctvom všeobecnejšieho uplatňovania zásady, podľa ktorej by každá spoločnosť mala mať jedno hlavné sídlo podniku a prostredníctvom zaručenia toho, aby v prípade slobodného poskytovania služieb prostredníctvom vyslaných pracovníkov každý zúčastnený poskytovateľ služieb vykonával „skutočnú činnosť“ v členskom štáte usadenia, a teda aby bol skutočným podnikom; pripomína dôležitosť „skutočnej činnosti“ podnikov v ich štáte pôvodu ako prvku, ktorý odôvodňuje vyslanie pracovníkov; pripomína, že jeho Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci zamietol návrh smernice o spoločnostiach s ručením obmedzeným s jediným spoločníkom, pretože niektoré z navrhovaných ustanovení by mohli uľahčovať vytváranie takýchto subjektov, ktorých sociálne a hospodárske aktivity sú fiktívne, predstavujú porušenie ich zmluvných záväzkov a právnych povinností a ich dôsledkom sú straty miliárd eur daňových príjmov; žiada Komisiu, aby zvážila možnosť navrhnutia transparentného a prístupného obchodného registra obsahujúceho všetky spoločnosti z EÚ a povinného využívania systému EESSI;

19.  vyzýva Komisiu, aby predložila novú správu o pokroku dosiahnutom členskými štátmi pri potrebnom zlepšovaní svojej vnútroštátnej daňovej administratívy a systémov v záujme boja proti daňovým podvodom, ako to Komisia navrhla v oznámení s názvom Akčný plán na posilnenie boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom (COM(2012)0722);

20.  konštatuje, že smernica 96/71/ES odkazuje len na články 64 a 74 ZFEÚ týkajúce sa slobody poskytovania služieb a slobody usadiť sa, pričom jedným z hlavných cieľov smernice je chrániť pracovníkov; okrem toho pripomína dôležitosť článkov 151 a 153 ZFEÚ, ktoré určujú ako ciele EÚ a jej členských štátov presadzovanie zamestnanosti, zlepšovanie životných a pracovných podmienok, primeranú sociálnu ochranu, presadzovanie sociálneho dialógu a boj proti vylúčeniu;

21.  uvedomuje si riziká spojené s dlhými subdodávateľskými reťazcami; pripomína, že členské štáty môžu po konzultácii s relevantnými sociálnymi partnermi zaviesť mechanizmus „spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti“ na vnútroštátnej úrovni, ktorý je použiteľný na tuzemské aj zahraničné spoločnosti s cieľom umožniť miestnym i zahraničným pracovníkom výkon ich práv; pripomína, že takúto možnosť potvrdila smernica 2014/67/EÚ; žiada Komisiu, aby pozorne sledovala uplatňovanie povinnosti uloženej členským štátom touto smernicou v zmysle ustanovenia opatrenia zabezpečujúceho, že v odvetví stavebníctva v subdodávateľských reťazcoch môžu vyslaní pracovníci vziať dodávateľa, ktorého je zamestnávateľ priamym subdodávateľom, na zodpovednosť, pokiaľ ide o dodržiavanie ich práv ako pracovníkov;

22.  berie na vedomie problémy týkajúce sa smernice 96/71/ES a jej vykonávania; zdôrazňuje význam riešenia týchto problémov s cieľom zabezpečiť spravodlivé pracovné podmienky, dodržiavanie práv pracovníkov a rovnakých podmienok pre vysielajúce a miestne spoločnosti v hostiteľskej krajine, čo je dôležité najmä pre MSP; požaduje včasné vykonávanie smernice 2014/67/EÚ; berie na vedomie návrh Komisie na revíziu smernice 96/71/ES zahrnutím obmedzenia období vyslania, zavedením ustanovení o odmeňovaní a vymedzením podmienok zamestnávania tak, aby bolo zabezpečené dodržiavanie zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu akejkoľvek diskriminácie na základe štátnej príslušnosti, ktoré sú zakotvené v práve Únie počnúc zakladajúcimi zmluvami; trvá na tom, že pravidlá pre vysielanie, by mali byť jasné, primerané a odôvodnené; zdôrazňuje, že treba dodržiavať kolektívne zmluvy a systémy priemyselných vzťahov hostiteľskej krajiny;

Mobilní pracovníci: boj proti sociálnemu dampingu v oblasti dopravy

23.  vyzýva na intenzívnejšie monitorovanie uplatňovania pravidiel o pracovnom čase a dobe odpočinku v odvetví cestnej dopravy; požaduje zlepšenie monitorovacích zariadení a skoré zavedenie inteligentných tachografov na profesionálne použitie, s cieľom zabezpečiť správne, účinné a nediskriminačné uplatňovanie existujúcich právnych predpisov členskými štátmi bez vytvárania zbytočnej administratívnej záťaže; vyzýva Komisiu, aby posúdila vytvorenie tzv. „elektronického a integrovaného zoznamu prevádzkovateľov“ zahŕňajúceho všetkých prevádzkovateľov vykonávajúcich činnosť na základe licencie Spoločenstva, ktorého cieľom je zhromaždiť všetky príslušné údaje o prepravcovi, vozidle a vodičovi zistené pri cestných kontrolách;

24.  vyzýva na zintenzívnenie kontrol v oblasti dodržiavania pracovného času, pohotovosti, času jazdy a prestávok vo všetkých relevantných odvetviach ako výstavba, gastronómia, zdravotníctvo a doprava, a na ukladanie sankcií za závažné prípady nedodržania predpisov;

25.  vyzýva Komisiu, aby zvážila vytvorenie európskej agentúry pre cestnú dopravu s cieľom zabezpečiť správne vykonávanie právnych predpisov EÚ a podporiť štandardizáciu a spoluprácu medzi všetkými členskými štátmi, pokiaľ ide o cestnú dopravu;

26.  vyzýva Komisiu, aby koordinovala a posilnila spoluprácu vnútroštátnych orgánov v oblasti cestnej dopravy vrátane výmeny informácií a pri ďalšom úsilí zameranom na podporu uplatňovania právnych predpisov a zabezpečenie rovnakých podmienok pre prevádzkovateľov; konštatuje, že za presadzovanie právnych predpisov v tejto oblasti sú v prvom rade zodpovedné členské štáty; vyzýva členské štáty, aby užšie spolupracovali s Euro Contrôle Route a Európskou sieťou dopravnej polície (TISPOL) s cieľom zlepšiť vykonávanie právnych predpisov EÚ v oblasti cestnej dopravy zabezpečením ich rovnakého a náležitého vykonávania;

27.  vyzýva Komisiu, aby kolektívnym spôsobom uplatňovala na mobilných pracovníkov v odvetví cestnej dopravy článok 8 ods. 2 nariadenia (ES) č. 593/2008 (Rím I) v súlade s výkladom Súdneho dvora vo veci Koelzsch (C-29/10, rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 15. marca 2011;

28.  žiada Komisiu a členské štáty, aby si vymieňali názory s cieľom objasniť príslušné ustanovenia, ktoré by umožnili rozlišovať medzi zamestnancami a samostatne zárobkovo činnými osobami s cieľom bojovať proti fiktívnej samostatnej zárobkovej činnosti, a žiada Komisiu, aby navrhla osobitné odporúčania na základe ukazovateľov existencie pracovnoprávneho vzťahu podľa odporúčania MOP č. 198 o pracovnom pomere, bez diskriminácie skutočne samostatne zárobkovo činných osôb s malým počtom klientov; zdôrazňuje potrebu monitorovať stav zamestnania pracovníkov, ako sú piloti aerolínií a rušňovodiči, a ich pracovnoprávny vzťah so spoločnosťami, pre ktoré pracujú; zdôrazňuje, že problém fiktívnej samostatnej zárobkovej činnosti má významné dôsledky, pokiaľ ide o sociálnu ochranu pracovníkov a bezpečnosť, a mohol by mať vplyv na spravodlivú hospodársku súťaž;

29.  odmieta ďalšiu liberalizáciu kabotáže až dovtedy, kým sa neposilní implementácia súčasného právneho rámca; nabáda Komisiu, aby navrhla zlepšené pravidlá s cieľom zabezpečiť účinnejšie vykonávanie a uľahčiť monitorovanie; vyzýva Komisiu, aby zrevidovala smernicu (92/106/EHS)(24) o kombinovanej doprave s cieľom odstrániť nečestné praktiky a vyzýva na prijatie ďalších opatrení na dodržiavanie sociálnych právnych predpisov v sektore kombinovanej dopravy;

30.  vyzýva tie členské štáty, ktoré prevádzkujú mýtny systém, aby zhromaždené údaje sprístupnili kontrolným orgánom na vyhodnotenie, v záujme efektívnejšej kontroly kabotážnych operácií;

31.  odporúča, aby v prípade akvizícií alebo prevodu majetku spoločnosti bolo jasne stanovené, ktoré požiadavky sa nezrušili, ale sa preniesli do nových zmlúv v zmysle smernice 2001/23/ES(25), pokiaľ ide o ochranu práv zamestnancov v prípade prevodov podnikov;

32.  požaduje zlepšenie nariadenia (ES) č. 1008/2008 s cieľom zabezpečiť záväzné uplatňovanie vnútroštátnych pracovnoprávnych predpisoch zo strany leteckých spoločností, ktoré majú prevádzkové základne v EÚ, a zlepšiť vymedzenie pojmu „hlavné miesto podnikania“, ako aj, v kontexte koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia a pracovného práva, zosúladiť vymedzenia pojmu „domáca základňa“ pre členov posádky v nariadení (EÚ) č. 83/2014(26) a nariadení (EÚ) č. 465/2012(27);

33.  nalieha na Komisiu a členské štáty, aby so zreteľom na nariadenie o Európskej agentúre pre bezpečnosť letectva (EASA) a iné relevantné právne predpisy, podporovali uzatváranie priamych pracovných zmlúv ako štandardného modelu a obmedzili používanie neštandardných foriem pracovných zmlúv;

34.  vyzýva na ochranu sociálnych práv leteckej a palubnej posádky;

35.  vyzýva členské štáty, aby preskúmali svoje právne predpisy s cieľom zabezpečiť, aby všetky zmluvy v odvetví letectva poskytovali kvalitné zamestnanie a dobré pracovné podmienky; domnieva sa, že neisté pracovné podmienky predstavujú ďalšie bezpečnostné riziko; zdôrazňuje, že konkurencieschopnosť by nemala byť za cenu vzdania sa sociálnych záruk pracovníkov a kvality služieb;

36.  zdôrazňuje, že sa musí posilniť sociálny rozmer európskej stratégie pre leteckú dopravu, ktorú uverejnila Komisia 7. decembra 2015, pretože kvalitné pracovné miesta a dobré pracovné podmienky priamo súvisia so zachovaním bezpečnosti a ochrany cestujúcich i zamestnancov; zdôrazňuje ďalej, že je potrebné, aby Komisia a členské štáty monitorovali a zabezpečili riadne presadzovanie vnútroštátnych právnych predpisov v sociálnej oblasti a kolektívnych dohôd v prípade leteckých spoločností s operačnými základňami na území EÚ; pripomína v tejto súvislosti spojenie medzi sociálnymi a environmentálnymi normami a kvalitou služieb, ako aj bezpečnosťou; uznáva, že je dôležité zabezpečiť minimálnu odbornú prípravu pre personál údržby v sektoroch civilného letectva; žiada Komisiu, aby navrhla revíziu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 868/2004 z 21. apríla 2004 o ochrane proti subvencovaniu a nekalým cenovým praktikám, ktoré spôsobujú ujmu leteckým dopravcom Spoločenstva pri poskytovaní leteckých dopravných služieb z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva(28), a aby analyzovala príčiny jeho neplnenia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prehodnotili pravidlá týkajúce sa počiatočného odborného vzdelávania a udeľovania licencií pre posádky v záujme odstránenia nedostatkov, ktoré vedú k vykorisťovaniu pilotov, ako sú zmluvy o platbách za letové hodiny (pay-to fly);

37.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť dodatočného návrhu o uplatniteľných pracovných podmienkach v sektore námornej dopravy, a to aj pokiaľ ide o posádky plavidiel;

38.  domnieva sa, že v odvetví námornej dopravy by Komisia mala zabezpečiť plné vykonávanie právnych predpisov v sociálnej oblasti vrátane Dohovoru o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zaoberali opatreniami zameranými na podporu náboru a udržania kvalifikovaných námorníkov v Európe;

Predvídanie výziev súvisiacich s digitalizáciou hospodárstva

39.  pripomína význam naviazania rozvoja digitálneho hospodárstva a hospodárstva spoločného využívania zdrojov na ochranu pracovníkov v tomto novom odvetví, kde pružnejšie pracovné postupy môžu vyústiť do foriem zamestnania s nižšími normami týkajúcimi sa sociálneho zabezpečenia, pracovného času, pracoviska, spolurozhodovania a ochrany zamestnania; zdôrazňuje, že sloboda združovania a právo na kolektívne vyjednávanie musia byť použiteľné v súvislosti s týmito novými formami zamestnávania v súlade s Chartou základných práv EÚ a vnútroštátnou praxou; zdôrazňuje, že členské štáty musia prispôsobiť svoje právne predpisy digitálnemu hospodárstvu a hospodárstvu spoločného využívania zdrojov a vyzýva Komisiu, členské štáty a sociálnych partnerov, aby urýchlene vyhodnotili ustanovenia európskej legislatívy vzťahujúce sa na toto odvetvie, a, ak je to nutné, aby vypracovali návrhy na reguláciu digitálneho hospodárstva a hospodárstva spoločného využívania zdrojov, aby sa zabezpečila spravodlivá hospodárska súťaž a ochrana práv pracovníkov;

40.  konštatuje, že digitalizácia má zásadný vplyv na európske trhy práce; zdôrazňuje, že digitalizácia môže na jednej strane vytvárať nové obchodné modely a nové pracovné príležitosti, najmä pre vysoko kvalifikovaných pracovníkov, ale aj pre pracovníkov s nízkou kvalifikáciou, ale na druhej strane to môže tiež viesť k neistým formám zamestnávania; zdôrazňuje, že sociálny rozmer by sa zohľadniť pri stratégii jednotného digitálneho trhu s cieľom plne využiť súvisiacu zamestnanosť a rastový potenciál a zároveň zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zamestnania; vyzýva Komisiu, aby sa formovala jednotný digitálny trh sociálne spravodlivým a udržateľným spôsobom; zastáva názor, že existujúce systémy sociálnej ochrany by sa mali prispôsobiť potrebám pracovníkov v digitálnom hospodárstve a v hospodárstve spoločného využívania zdrojov s cieľom zabezpečiť primeranú sociálnu ochranu pre dotknutých pracovníkov;

41.  pripomína, že v niektorých hospodárskych odvetviach, ako je poľnohospodárstvo, sa pracovný čas mení v závislosti od sezónnych obmedzení;

III. Smerom nahor k sociálnej konvergencii

42.  zdôrazňuje nadradenosť základných práv; vyzýva Komisiu a členské štáty na podporu a posilnenie sociálneho dialógu, ktorý zohráva zásadnú úlohu pri dosahovaní pracovných podmienok na vysokej úrovni; zdôrazňuje, že vysoké pracovnoprávne a silné sociálne normy zohrávajú kľúčovú úlohu pri vyrovnávaní hospodárstiev a podporujú príjmov a investície do výrobných kapacít; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti všetky právne a politické dokumenty EÚ musia rešpektovať práva a slobody odborových zväzov, kolektívne zmluvy a zásadu rovnakého zaobchádzania s pracovníkmi;

43.  vyzýva Komisiu, aby prijala osobitné opatrenia na pomoc ženám zasiahnutým sociálnym dumpingom, a to tak, že zameria všetky všeobecné politiky a opatrenia na dosiahnutie rovnosti a zohľadní pritom súčasnú segregáciu na pracovnom trhu a nerovnosti v rámci pracovných zmlúv, ktoré sa odrážajú v pretrvávajúcich výrazných rozdieloch v odmeňovaní žien a mužov;

44.  zdôrazňuje, že nerovnosť v Európe sa prehlbuje, čo ohrozuje dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti boja proti chudobe a v oblasti zamestnanosti;

45.  zdôrazňuje význam zavedenia hospodárskych, fiškálnych a sociálnych mechanizmov na území Únie a/alebo eurozóny, čo povedie k zlepšeniu životných podmienok občanov EÚ zmiernením hospodárskych a sociálnych rozdielov; okrem toho naliehavo vyzýva Komisiu, aby zohľadnila názory na sociálne otázky s cieľom zvýšiť ochranu pracovníkov prostredníctvom konvergencie;

46.  pripomína záväzok Komisie vytvoriť európsky pilier sociálnych práv a zdôrazňuje potrebu sociálnej konvergencie smerom nahor s cieľom dosiahnuť ciele uvedené v článku 151 ZFEÚ; zdôrazňuje, že vytvorením kritérií na porovnávanie vnútroštátnych sociálnych systémov nemožno zabezpečiť takýto pilier, ale len predbežný analytický rámec; zdôrazňuje, že prijatie piliera minimálnych sociálnych práv by nemalo viesť k zníženiu už existujúcich pracovných a sociálnych noriem;

47.  poukazuje na odlišné úrovne príspevkov zamestnancov a zamestnávateľov na sociálne zabezpečenie v členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby posúdila hospodársky a sociálny vplyv týchto rozdielov v rámci jednotného trhu;

48.  domnieva sa, že mzdy, ktoré umožňujú pracovníkom viesť dôstojný život, sú dôležité pre sociálnu súdržnosť a pre udržanie produktívneho hospodárstva; vyzýva na dodržiavanie a presadzovanie kolektívneho vyjednávania; takisto odporúča zavedenie spodnej hranice miezd vo forme vnútroštátnej minimálnej mzdy, a to s náležitým ohľadom na prax jednotlivých členských štátov a po konzultácii so sociálnymi partnermi s cieľom postupne dosiahnuť aspoň 60 % príslušnej vnútroštátnej priemernej mzdy, ak je to možné, aby nedochádzalo k nadmerným mzdovým rozdielom, aby sa podporil celkový dopyt a hospodárske oživenie a podporila sociálna konvergencia smerom nahor;

49.  berie na vedomie potenciálny význam automatických stabilizátorov; zdôrazňuje potrebu doplniť tieto stabilizátory účinnými politikami zamestnanosti, ktorých hlavným cieľom je vytváranie kvalitných pracovných miest;

50.  vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi zvážila potrebu prijať opatrenia na úrovni EÚ zamerané na riešenie rôznych aspektov subdodávok, a to aj rozšírením spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti v subdodávateľskom reťazci;

51.  zdôrazňuje, že všetci subdodávatelia, napr. agentúry pre dočasnú prácu, ktoré vysielajú hlavne ženy do iného členského štátu na účely práce v domácnostiach či domácej opatrovateľskej služby, musia byť viazaní zodpovednosťou za nevyplatenú mzdu, nezaplatené odvody sociálneho zabezpečenia, úrazové a nemocenské poistenie; subdodávatelia musia byť tiež schopní pomôcť zamestnancom v prípade zlého zaobchádzania a zneužívania zo strany klientov, ako aj s repatriáciou;

52.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť vytvorenia nástroja, na základe ktorého by spoločnosti mali povinnosť zodpovednosti a starostlivosti za dcérske spoločnosti, ako aj svojich subdodávateľov, ktorí pôsobia v tretích krajinách, s cieľom zabrániť riziku porušovania ľudských práv, korupcie, vážneho fyzického poranenia alebo poškodenia životného prostredia a porušovania dohovorov MOP;

53.  domnieva sa, že smernica 96/71/ES a pravidlá koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia sa musia uplatňovať na vyslaných pracovníkov z tretích krajín na základe režimu WTO 4 nariadenia a v rámci obchodných dohôd s cieľom zabrániť priaznivejšiemu zaobchádzaniu s podnikmi a pracovníkmi z tretích krajín ako z týchto členských štátov;

54.  žiada Komisiu, aby v čo najväčšej miere zohľadnila odporúčania uvedené v tomto uznesení

55.  zdôrazňuje, že je potrebná lepšia koordinácia rôznych európskych politík;

o
o   o

56.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. ES L 18, 21.1.1997, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 159, 28.5.2014, s. 11. (3) Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004, s. 1. (4) Ú. v. EÚ L 284, 30.10.2009, s. 1. (5) Ú. v. EÚ L 177, 4.7.2008, s. 6. (6) Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 72. (7) Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 51. (8) Ú. v. EÚ L 102, 11.4.2006, s. 1. (9) Ú. v. ES L 80, 23.3.2002, s. 35. (10) Ú. v. EÚ L 293, 31.10.2008, s. 3. (11) Ú. v. ES L 364, 12.12.1992, s. 7. (12) Ú. v. ES L 167, 2.7.1999, s. 33. (13) Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2009, s. 30. (14) Prijaté texty, P7_TA(2014)0012. (15) Ú. v. EÚ L 65, 11.3.2016, s. 12. (16) http://www.eurofound.europa.eu/publications/report/2010/working-conditions-industrial-relations/posted-workers-in-the-european-union (17) https://www.eurofound.europa.eu/sk/observatories/eurwork/industrial-relations-dictionary (18) Článok 31 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie: „Každý pracovník má právo na pracovné podmienky, ktoré zohľadňujú jeho zdravie, bezpečnosť a dôstojnosť.“ (19) http://curia.europa.eu/juris/showPdf.jsf?text=&docid=71925&pageIndex=0&doclang=EN&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=498309 (20) Pozri prijaté texty, P8_TA(2015)0252. (21) Pozri Pacolet, Jozef, a De Wispelaere, Frederic: Posting of workers: Report on A1 portable documents issued in 2012 and 2013’, s. 15. Podľa údajov Eurostatu tvorilo v roku 2013 pracovné sily v EÚ 243 miliónov ľudí (Labour force survey overview 2013, Eurostat (http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Archive:Labour_force_survey_overview_2013). (22) https://ec.europa.eu/priorities/sites/beta-political/files/juncker-political-guidelines_en.pdf (23) Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. januára 2014 o účinných pracovných inšpekciách ako stratégii na zlepšenie pracovných podmienok v Európe (Prijaté texty P7_TA(2014)0012). (24) Smernica Rady 92/106/EHS zo 7. decembra 1992 o stanovení spoločných pravidiel pre určité typy kombinovanej dopravy tovaru medzi členskými štátmi (Ú. v. ES L 368, 17.12.1992, s. 38). (25) Smernica Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov (Ú. v. ES L 82, 22.3.2001, s. 16). (26) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 83/2014 z 29. januára 2014, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 965/2012, ktorým sa ustanovujú technické požiadavky a administratívne postupy týkajúce sa leteckej prevádzky podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 (Ú. v. EÚ L 28, 31.1.2014, s. 17). (27) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 465/2012 z 22. mája 2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a nariadenie (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 (Ú. v. EÚ L 149, 8.6.2012, s. 4). (28) Ú. v. EÚ L 162, 30.4.2004, s. 1.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. septembra 2016 o delegovanom nariadení Komisie z 30. júna 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2014 o dokumentoch s kľúčovými informáciami pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení (PRIIP) o ustanovenia týkajúce sa regulačných technických predpisov k prezentácii, obsahu, preskúmaniu a revízii dokumentov s kľúčovými informáciami a podmienok splnenia požiadavky na poskytovanie takýchto dokumentov (C(2016)03999 – 2016/2816(DEA))

P8_TA(2016)0347 B8-0974/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (C(2016)03999) (ďalej len „delegované nariadenie“),

–  so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2014 z 26. novembra 2014 o dokumentoch s kľúčovými informáciami pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení (PRIIP), a najmä na jeho články 8 ods. 5), 10 ods. 2) a 13 ods. 5),

–  so zreteľom na článok 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES, a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES,

–  so zreteľom na návrh regulačného technického predpisu, ktorý predložil 6. apríla 2016 spoločný výbor európskych orgánov dohľadu podľa článkov 10 a 56 nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010,

–  so zreteľom na list, ktorý oznámila Komisia a zaslal predseda Výboru pre hospodárske a menové veci Komisii 30. júna 2016, a list predsedu Výboru pre hospodárske a menové veci dňa z 12. júla 2016,

–  so zreteľom na návrh uznesenia predložené Výborom pre hospodárske a menové veci,

–  so zreteľom na článok 105 ods. 3 rokovacieho poriadku,

A.  keďže je nevyhnutné, aby spotrebiteľské informácie o investičných produktoch boli porovnateľné s cieľom podporovať rovnaké podmienky na trhu bez ohľadu na typ finančného sprostredkovateľa, ktorý ich vytvára alebo uvádza na trh;

B.  keďže by bolo zavádzajúce pre investorov, keby sa úverové riziko vyňalo z výpočtu kategorizácie rizík poistných produktov;

C.  keďže treba ešte stále objasniť prístup k produktom s viacerými možnosťami (multi-option products), najmä na základe výslovnej výnimky udelenej fondom PKIPCP podľa nariadenia (EÚ) č. 1286/2014;

D.  keďže delegovaný akt prijatý Komisiou obsahuje chyby v metodike výpočtu scenárov budúcej výkonnosti a nespĺňa preto požiadavku podľa nariadenia (EÚ) č. 1286/2014 poskytovať informácie, ktoré sú presné, pravdivé, jasné a nezavádzajúce, a najmä neuvádza pre niektoré PRIIP, že investori by mohli prísť o peniaze, a to ani v prípade nepriaznivého scenára, a dokonca ani pre produkty, ktoré pravidelne viedli k stratám počas odporúčanej minimálnej doby držby;

E.  keďže nedostatok podrobných usmernení v delegovanom nariadení o upozornení týkajúcom sa pochopenia vytvára vážne riziko nejednotného uplatňovania tohto prvku v dokumente s kľúčovými informáciami v rámci jednotného trhu;

F.  keďže Európsky parlament naďalej zastáva názor, že ďalšia normalizácia okolností, za ktorých sa použije upozornenie týkajúce sa pochopenia, by sa mala zaviesť ako dodatočný mandát RTS;

G.  keďže v prípade ponechania bez zmien existuje riziko, že pravidlá stanovené v delegovanom nariadení budú protirečiť zmyslu a cieľu právneho predpisu, ktorým je poskytnúť jasné, porovnateľné, zrozumiteľné a nezavádzajúce informácie o PRIIP retailovým investorom;

H.  keďže v liste zaslanom Komisii 30. júna 2016 predsedom Výboru pre hospodárske a menové veci požiadal rokovací tím Európskeho parlamentu Komisiu, aby zhodnotila, či by sa vykonávanie nariadenia (EÚ) č. 1286/2014 následne malo odložiť;

1.  vznáša námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, a aby jej oznámil, že delegované nariadenie nemôže nadobudnúť účinnosť;

3.  žiada Komisiu, aby predložila nový delegovaný akt, ktorý zohľadní uvedené obavy;

4.  vyzýva Komisiu, aby zvážila návrh na oddialenie dátumu začatia uplatňovania nariadenia (EÚ) č. 1286/2014 bez toho, aby sa zmenilo akéhokoľvek iné ustanovenie technických predpisov úrovne 1, na zabezpečenie hladkého vykonávania požiadaviek stanovených v tomto nariadení a v delegovanom nariadení a na zabránenie uplatňovaniu regulačných technických predpisov úrovne 1 bez vopred platného regulačného technického predpisu;

5.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a vládam a parlamentom členských štátov.