Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 15. septembra 2016 - ŠtrasburgFinálna verzia
Vymenovanie nového člena Komisie
 Filipíny
 Somálsko
 Zimbabwe
 Cestovný doklad pre návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín ***I
 Prospekt, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie ***I
 Azyl: dočasné opatrenia v prospech Talianska a Grécka *
 Usmernenia politík zamestnanosti členských štátov *
 Kľúčové ciele pre 17. konferenciu zmluvných strán (COP17) dohovoru CITES v Johannesburgu
 Uplatňovanie smernice o poštových službách
 Prístup k financovaniu pre MSP a zvýšenie rozmanitosti financovania MSP v rámci únie kapitálových trhov
 Ako najlepšie využiť potenciál MSP vytvárať pracovné miesta?
 Uplatňovanie „smernice o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní“
 Činnosti, dosah a pridaná hodnota Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii v rokoch 2007 až 2014
 Prijatie pozmeňujúcich návrhov k návrhu Komisie (výklad článku 61 ods. 2 rokovacieho poriadku)

Vymenovanie nového člena Komisie
PDF 242kWORD 57k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 15. septembra 2016 o schválení vymenovania pána Juliana Kinga za člena Komisie (C8-0339/2016 - 2016/0812(NLE))
P8_TA(2016)0348

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 246 druhý odsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na bod 6 Rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou(1),

–  so zreteľom na odstúpenie pána Jonathana Hilla z funkcie člena Komisie, ktoré bolo predložené 25. júna 2016,

–  so zreteľom na list Rady z 15. júla 2016, ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom rozhodnutie, ktoré sa má prijať po spoločnej dohode s predsedom Komisie ohľadom vymenovania pána Juliana Kinga za člena Komisie (C8-0339/2016),

–  so zreteľom na vypočutie pána Juliana Kinga dňa 12. septembra 2016, ktoré viedol Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, a na hodnotiace vyhlásenie vypracované po tomto vypočutí,

–  so zreteľom na článok 118 a prílohu XVI rokovacieho poriadku,

1.  schvaľuje vymenovanie pána Juliana Kinga za člena Komisie;

2.  poveruje svojho predsedu, aby toto rozhodnutie postúpil Rade, Komisii a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47.


Filipíny
PDF 179kWORD 77k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. septembra 2016 o Filipínach (2016/2880(RSP))
P8_TA(2016)0349RC-B8-0990/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii na Filipínach, najmä na uznesenie z 8. júna 2016(1) o Rámcovej dohode o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a Filipínskou republikou, uznesenie zo 14. júna 2012(2) a uznesenie z 21. januára 2010(3),

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorkyne Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) z 3. septembra 2016 o útokoch v meste Davao,

–  so zreteľom na diplomatické vzťahy medzi Filipínami a EÚ (vtedy s Európskym hospodárskym spoločenstvom (EHS)) nadviazané 12. mája 1964 vymenovaním veľvyslanca Filipín pri EHS,

–  so zreteľom na štatút Filipín ako zakladajúceho člena Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) po podpísaní dohody z Bangkoku 8. augusta 1967,

–  so zreteľom na Rámcovú dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Filipínskou republikou na strane druhej,

–  so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka Pan Ki-muna z 8. júna 2016 o zjavnom schvaľovaní mimosúdnych popráv,

–  so zreteľom na vyhlásenie výkonného riaditeľa Úradu OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC) z 3. augusta 2016 o situácii na Filipínach,

–  so zreteľom na vyhlásenie o Filipínach zo 4. septembra 2016, ktorého autorom je hovorca generálneho tajomníka OSN,

–  so zreteľom na tlačové vyhlásenie Bezpečnostnej rady OSN zo 4. septembra 2016 o teroristických útokoch na Filipínach,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o ľudských právach,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR) z roku 1966,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Filipíny a EÚ majú dlhotrvajúce diplomatické, hospodárske, kultúrne a politické vzťahy;

B.  keďže otázky demokracie, právneho štátu, ľudských práv a dialógu s organizáciami občianskej spoločnosti boli vždy dôležitou súčasťou dvojstranných rozhovorov medzi EÚ a Filipínami;

C.  keďže mimoriadne náročné výzvy, ktoré čakajú novozvolenú vládu Filipín v súvislosti s bojom proti nerovnosti a korupcii a v súvislosti s vedením mierového procesu v krajine;

D.  keďže nezákonné obchodovanie s drogami na Filipínach je naďalej vážnym národným aj medzinárodným problémom; keďže podľa výročnej správy za rok 2015 ministerstva zahraničných vecí USA určenej Kongresu, Filipínska agentúra na boj proti drogám (hlavný orgán na boj proti drogám v krajine) oznámila, že v roku 2015 nahlásilo trestné činy súvisiace s drogami 8 629 dedín alebo tzv. barangays (približne 20 % dedín v krajine), a keďže na Filipínach je najvyššia miera užívania metamfetamínov vo východnej Ázii;

E.  keďže jedným z hlavných prvkov prezidentskej kampane Rodriga Duterteho bol záväzok ukončiť drogovú kriminalitu na všetkých úrovniach v celej krajine; keďže prezident Duterte počas volebnej kampane aj počas prvých dní vo funkcii opakovane vyzýval orgány presadzovania práva a verejnosť na zabíjanie osôb podozrivých z obchodovania s drogami, ktorí sa nevzdajú, ako aj užívateľov drog;

F.  keďže prezident Duterte verejne vyhlásil, že nebude stíhať príslušníkov orgánov presadzovania práva a občanov, ktorí zabili drogových dílerov brániacich sa zatknutiu;

G.  keďže údaje poskytnuté filipínskou štátnou políciou ukazujú, že od 1. júla do 4. septembra 2016 polícia zabila viac ako tisíc osôb podozrivých z predaja a užívania drog, a keďže podľa ďalších policajných štatistík neznámi ozbrojenci zabili v posledných dvoch mesiacoch viac ako tisíc údajných obchodníkov s drogami a užívateľov drog; keďže podľa správ Al-Džazíry bolo v súvislosti s drogami zadržaných viac než 15 000 podozrivých osôb, väčšinou na základe nepodložených tvrdení a obvinení spoluobčanov, a keďže takmer 700 000 osôb sa „dobrovoľne“ prihlásilo na polícii a zapísalo na liečenie v rámci programu Tokhang, aby sa nestali terčmi polície a členov skupín občianskej sebaobrany;

H.  keďže 8. júna 2016 generálny tajomník OSN Pan Ki-mun odsúdil mimosúdne popravy ako nezákonné a porušujúce základné ľudské práva a slobody;

I.  keďže 18. augusta 2016 osobitná spravodajkyňa OSN pre mimosúdne popravy, popravy bez riadneho konania alebo svojvoľné popravy Agnes Callamardová a osobitný spravodajca OSN pre právo na zdravie Dainius Pūras naliehavo vyzvali filipínsku vládu, aby zastavila prebiehajúcu vlnu mimosúdnych popráv a vrážd v kontexte zintenzívneného boja proti drogám a kampane zameranej na obchodníkov s drogami a užívateľov drog;

J.  keďže filipínsky senát a Komisia OSN pre ľudské práva vykonali svoje vlastné nezávislé vyšetrovanie úmrtí;

K.  keďže Filipíny boli jednou z prvých krajín v Ázii, ktoré zrušili trest smrti v roku 1987; keďže po jeho opätovnom zavedení bol trest smrti po druhýkrát zrušený za prezidentky Arroyovej v roku 2006; keďže prezident Duterte počas volebnej kampane vyzval na opätovné zavedenie trestu smrti, najmä za nezákonné obchodovanie s drogami, a keďže o návrhu zákona v súčasnosti rokuje kongres;

L.  keďže ďalší návrh zákona v kongrese je zameraný na zníženie veku trestnej zodpovednosti z 15 rokov na deväť;

M.  keďže 2. septembra 2016 došlo k bombovému útoku na trhu v meste Davao, pri ktorom zahynulo najmenej 14 ľudí a 70 bolo zranených, pričom k útoku sa prihlásila skupina Abú Sajjáfa; keďže filipínske ozbrojené sily pokračujú vo vojenskej ofenzíve proti militantom zo skupiny Abú Sajjáfa pridruženej k IŠ v južnej provincii Sulu;

N.  keďže filipínska vláda po útoku vyhlásila tzv. stav národného ohrozenia v dôsledku nezákonného násilia na Mindanau;

O.  keďže 26. augusta 2016 bolo pod záštitou nórskej vlády podpísané časovo neobmedzené prímerie medzi vládou Filipínskej republiky a Filipínskym národným demokratickým frontom (National Democratic Front of the Philippines – NDFP), čo predstavuje významný prielom v 47 rokov trvajúcej partizánskej vojne, ktorá si podľa odhadov vyžiadala životy 40 000 ľudí;

P.  keďže Filipíny budú v roku 2017 predsedať združeniu ASEAN, a keďže prezident Duterte vyhlásil, že „počas filipínskeho predsedníctva budeme vyzdvihovať ASEAN ako model regionalizmu a globálneho hráča, ktorého hlavným záujmom sú ľudia“;

1.  dôrazne odsudzuje nočný útok v meste Davao z 2. septembra 2016 a vyjadruje svoju sústrasť príbuzným obetí; zdôrazňuje, že všetci tí, ktorí sú zodpovední za zabíjanie, by mali niesť zodpovednosť, delegáciu EÚ však vyzýva, aby pozorne sledovala uplatňovanie „pravidla bezprávia“; naliehavo vyzýva všetky štáty, aby v súlade so svojimi záväzkami podľa medzinárodného práva a v súlade s príslušnými rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN v tejto súvislosti aktívne spolupracovali s vládou Filipín a so všetkými ostatnými príslušnými orgánmi;

2.  dôrazne odsudzuje nezákonné obchodovanie s drogami a zneužívanie drog na Filipínach; zdôrazňuje, že nelegálne drogy predstavujú hrozbu pre mladých ľudí na Filipínach a jeden z najvážnejších problémov v spoločnosti;

3.  chápe, že na Filipínach sú milióny ľudí negatívne ovplyvnené vysokou úrovňou drogovej závislosti a jej následkami; vyjadruje však veľké obavy nad mimoriadne vysokým počtom zabitých počas operácií polície a skupín občianskej sebaobrany v kontexte zintenzívneného boja proti drogám a kampane zameranej na obchodníkov s drogami a užívateľov drog, a nalieha na filipínsku vládu, aby zastavila súčasnú vlnu mimosúdnych popráv a zabíjania;

4.  víta zámer vlády znížiť vysoké úrovne trestnej činnosti a korupcie v krajine, ale vyzýva vládu, aby prijala konkrétne a komplexné politiky a programy, ktoré by mali zahŕňať aj opatrenia zamerané na prevenciu a rehabilitáciu, bez výhradného zamerania na násilné represie;

5.  rozhodne víta iniciatívu prezidenta Duterteho na oživenie mierového procesu s NDFP a teší sa na to, že sa tento konflikt vo veľmi blízkej budúcnosti ukončí, keďže podľa plánu rokovaní by sa mala konečná dohoda o ukončení ozbrojeného konfliktu dosiahnuť do jedného roka;

6.  zdôrazňuje, že reakcie na obchod s nelegálnymi drogami sa musia vykonávať v plnom súlade s vnútroštátnymi a medzinárodnými záväzkami;

7.  naliehavo vyzýva orgány, aby zabezpečili dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv a medzinárodnými nástrojmi, ktoré Filipíny ratifikovali;

8.  nabáda orgány, aby bezodkladne začali vyšetrovanie mimoriadne vysokého počtu zabitých počas policajných operácií;

9.  konštatuje, že UNODC je pripravená ďalej sa angažovať na Filipínach s cieľom priviesť obchodníkov s drogami pred spravodlivosť s primeranými právnymi zárukami a v súlade s medzinárodnými normami;

10.  odporúča, aby sa bez zbytočného odkladu zaviedol národný mechanizmus na predchádzanie mučeniu, ako sa stanovuje v Dohovore proti mučeniu a jeho opčnom protokole;

11.  vyzýva filipínsku vládu, aby odsúdila aktivity skupín občianskej sebaobrany a vyšetrila ich zodpovednosť za zabíjanie; naliehavo vyzýva filipínske orgány, aby vykonali okamžité, dôkladné, nestranné a účinné vyšetrovanie s cieľom identifikovať všetky zodpovedné osoby a postaviť ich pred kompetentný a nestranný občiansky súd, a aby uplatnili trestné sankcie ustanovené zákonom;

12.  vyzýva filipínsku vládu, aby zaručila primeranú ochranu obhajcov ľudských práv, členov odborov a novinárov;

13.  víta záväzok prezidenta Duterteho týkajúci sa drogových rehabilitačných programov, a vyzýva EÚ, aby podporovala vládu v úsilí poskytovať užívateľom drog primeranú pomoc, aby sa zbavili závislosti, a pokračovala v podpore reformy systému trestného súdnictva na Filipínach;

14.  odporúča, aby Filipíny bezodkladne ratifikovali Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím a aby kriminalizovali nedobrovoľné zmiznutia a mimosúdne popravy vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch;

15.  naliehavo vyzýva filipínsky kongres, aby upustil od znovuzavedenia trestu smrti a zníženia minimálneho veku trestnej zodpovednosti;

16.  konštatuje, že podľa všetkých empirických dôkazov by trest smrti neznížil drogovú kriminalitu a zničil by veľký úspech filipínskeho súdneho systému;

17.  naliehavo žiada EÚ, aby využila všetky dostupné nástroje a pomohla vláde Filipín s dodržiavaním jej medzinárodných záväzkov v oblasti ľudských práv, najmä prostredníctvom rámcovej dohody;

18.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam členských štátov, vláde a parlamentu Filipín, vládam členských štátov Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN), vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva a generálnemu tajomníkovi OSN.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0263.
(2) Ú. v. EÚ C 332 E, 15.11.2013, s. 99.
(3) Ú. v. EÚ C 305 E, 11.11.2010, s. 11.


Somálsko
PDF 189kWORD 87k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. septembra 2016 o Somálsku (2016/2881(RSP))
P8_TA(2016)0350RC-B8-0989/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Somálsku,

–  so zreteľom na vyhlásenia hovorkyne Európskej služby pre vonkajšiu činnosť k útokom v Somálsku z 27. februára 2016, 2. júna 2016, 26. júna 2016, 26. júla 2016 a 21. augusta 2016,

–  so zreteľom na závery Rady týkajúce sa Somálska z 18. júla 2016 a 15. februára 2016,

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicy Mogheriniovej o rozhodnutí o volebnom modeli pre Somálsko z roku 2016,

–  so zreteľom na novú dohodu prijatú 16. septembra 2013 v Bruseli,

–  so zreteľom na stratégiu EÚ pre bezpečnosť a rozvoj v regióne Sahel zo septembra 2011,

–  so zreteľom na správu OSN o slobode prejavu v Somálsku zverejnenú 4. septembra 2016,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2297 (2016) schválenú 7. júla 2016,

–  so zreteľom na správy generálneho tajomníka OSN z 8. januára 2016 a 9. mája 2016 o Somálsku adresované Bezpečnostnej rade OSN,

–  so zreteľom na správu Rady OSN pre ľudské práva z 13. apríla 2016, ktorú vypracovala pracovná skupina všeobecného pravidelného preskúmania,

–  so zreteľom na odsúdenie bombového útoku na hotel v Mogadiše z 30. augusta 2016 zo strany Michaela Keatinga, osobitného zástupcu generálneho tajomníka OSN pre Somálsko,

–  so zreteľom na najnovšie všeobecné pravidelné preskúmanie týkajúce sa Somálska pred Radou OSN pre ľudské práva z januára 2016,

–  so zreteľom na výzvu misie Africkej únie v Somálsku (AMISOM) z 2. septembra 2016 na pomoc v boji proti používaniu improvizovaných výbušných zariadení (IED) v Somálsku,

–  so zreteľom na vyhlásenie AMISOM z 26. júla 2016, v ktorom sa odsúdili útoky v Mogadiše,

–  so zreteľom na vyhlásenie osobitného zástupcu predsedu komisie Africkej únie pre Somálsko, veľvyslanca Francisca Caetana Madeiru, z 30. augusta 2016, v ktorom vyslovil uznanie somálskym bezpečnostným silám pri útoku na hotel v Mogadiše,

–  so zreteľom na dohodu o partnerstve AKT – EÚ z Cotonou,

–  so zreteľom na oznámenie Mierovej a bezpečnostnej rady Africkej únie na svojom 455. zasadnutí z 2. septembra 2014 o predchádzaní terorizmu a boji proti nemu a o násilnom extrémizme v Afrike,

–  so zreteľom na mandát Africkej komisie pre ľudské práva a práva národov na podporu a ochranu ľudských práv a práv národov v rámci Africkej charty ľudských práv a práv národov,

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie africkej jednoty o predchádzaní terorizmu a boji proti nemu, ktorý bol prijatý v roku 1999,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Somálsko sa po dvoch desaťročiach občianskej vojny, neexistujúcej štátnej kontroly a terorizmu nachádza v dôležitom prechodnom období; keďže od roku 2012, keď bola vytvorená nová vláda s medzinárodnou podporou, sa Somálsko pomaly približuje k stabilite, ale nové orgány naďalej čelia výzvam, ako sú povstalci zo skupiny aš-Šabáb, ktorá je spojená so sieťou al-Káida;

B.  keďže napriek pozitívnym záväzkom a politickému pokroku, ktoré je možné pozorovať na strane somálskej vlády, ako je zriadenie nezávislej národnej komisie pre ľudské práva, neistota a politická rivalita naďalej brzdia konkrétny pokrok v oblasti reformy súdnictva a bezpečnosti;

C.  keďže pri absencii fungujúceho civilné súdnictva sa somálska vláda pri súdení civilistov spolieha na vojenské súdy, pričom nie sú zaručené civilné práva obžalovaných; keďže Národnej spravodajskej a bezpečnostnej agentúre (NISA) boli udelené rozsiahle vyšetrovacie právomoci, no v súčasnosti nemá mandát na presadzovanie práva, čo má za následok vážne porušovanie procesných práv tých, ktorých NISA zadržiava;

D.  keďže obyvatelia Somálska zápasia s neustálymi barbarskými útokmi vojenských vodcov a teroristov a trpia v ich dôsledku; keďže 30. augusta 2016 bolo v Mogadiše pred prezidentským palácom zabitých najmenej 10 osôb vrátane vojakov a civilistov; keďže 26. júla 2016 povstalci z aš-Šabáb zaútočili na základňu Africkej únie v Mogadiše, pričom zabili najmenej 13 ľudí vrátane pracovníkov OSN a ďalšie mínometné útoky boli nahlásené v predchádzajúcich mesiacoch, počas ktorých zahynulo viac ako 100 ľudí; keďže aš-Šabáb je aj naďalej aktívna v susediacej Keni, kde pravidelne pácha teroristické útoky;

E.  keďže AMISOM, mierová misia Africkej únie v počte 22 000 príslušníkov, je okrem iného poverená znížením hrozby zo strany aš-Šabáb a iných ozbrojených opozičných skupín, zaisťovaním bezpečnosti s cieľom umožniť politický proces na všetkých úrovniach, ako aj úsilím o stabilizáciu, zmierenie a budovanie mieru v Somálsku, a umožnením postupného odovzdania zodpovednosti za bezpečnosť somálskym bezpečnostným silám, čo je podmienené schopnosťami týchto síl; keďže mandát misie AMISOM bol predĺžený do 31. mája 2017, čo je krok, ktorý sa privítal aj Európsky parlament;

F.  keďže Uganda ako najväčší prispievateľ vojenských jednotiek oznámila, že zo Somálska do konca roku 2017 stiahne viac ako 6 000 vojakov; keďže Africká únia oznámila, že do konca roku 2020 plánuje úplne stiahnuť ozbrojené sily s tým, že zodpovednosť za bezpečnosť ponesie postupne od roku 2018 somálska armáda;

G.  keďže sily AMISOM boli viackrát obvinené zo závažného porušovania ľudských práv vrátane bezhlavého zabíjania a niekoľkých prípadov sexuálneho vykorisťovania a zneužívania;

H.  keďže nadchádzajúci volebný proces v Somálsku je míľnikom pre somálsky ľud a bude mať dlhodobý vplyv na bezpečnosť, stabilitu a rozvoj Somálska a širšieho regiónu;

I.  keďže voľby poslancov do hornej snemovne federálneho parlamentu Somálska by sa mali uskutočniť 25. septembra 2016 a voľby poslancov do snemovne ľudu federálneho parlamentu Somálska v období od 24. septembra do 10. októbra 2016; keďže prezident by mal byť oboma snemovňami zvolený 30. októbra 2016;

J.  keďže volebný proces bude kľúčový pre demokratické a všeobecné voľby, ktoré sa uskutočnia v roku 2020, a usporiada ich nezávislá národná volebná komisia;

K.  keďže Omar Mohamed Abdulle, predseda spolkového nepriameho volebného realizačného tímu, opätovne potvrdil, že volebný proces v roku 2016 sa bude konať včas a že bude transparentný a dôveryhodný;

L.  keďže sloboda prejavu, ktorá zohráva ústrednú úlohu pri budovaní demokratických štátov, je naďalej výrazne obmedzená; keďže v nedávnej správe OSN o slobode prejavu v Somálsku sa poukazuje na náročné prostredie, v ktorom pracujú novinári, ochrancovia ľudských práv a politickí vodcovia, vrátane zabíjania, väčšinou zo strany aš-Šabáb, zatýkania, zastrašovania a zatvárania kritických médií; keďže orgány iba zriedkavo tieto prípady vyšetrujú alebo stíhajú ich páchateľov;

M.  keďže Národnej spravodajskej a bezpečnostnej agentúre (NISA) boli udelené rozsiahle vyšetrovacie právomoci, no v súčasnosti nemá mandát na presadzovanie práva, čo má za následok vážne porušovanie procesných práv tých, ktorých NISA zadržiava;

N.  keďže podľa správy OSN je medzi januárom 2014 a júlom 2016 možné identifikovať 120 prípadov svojvoľného zatknutia a zadržiavania pracovníkov médií; keďže od januára 2015 bolo len desať z 48 novinárov a pracovníkov médií, ktorí boli zadržaní, postavených pred súd;

O.  keďže Somálsko je stále jednou z krajín s najväčším a najzdĺhavejším vysídlením vlastných komunít na celom svete, pričom 1,1 milióna ľudí je vysídlených v rámci krajiny, vrátane asi 400 000 žijúcich priamo v Mogadiše, a takmer 1 milióna utečencov v regióne Afrického rohu; keďže Vysoký komisár Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR) informoval, že iba v júli 2016 nútené vysťahovanie a neistota v dôsledku prebiehajúcej vojenskej ofenzívy spôsobili takmer 28 000 nových prípadov vysídlenia;

P.  keďže v utečeneckých táboroch v Keni sa nachádza 420 000 Somálčanov, 350 000 v tábore Dadaab, a vláda Kene, somálska vláda a UNHCR sa dohodli na uľahčení dobrovoľného návratu 10 000 somálskych utečencov do Somálska do oblastí, nad ktorými aš-Šabáb stratil kontrolu; keďže kenská vláda v máji 2016 vyhlásila, že do konca roka zatvorí utečenecký tábor Dadaab v severovýchodnej Keni;

Q.  keďže deti sú naďalej zabíjané, svojvoľne zadržiavané a verbované do ozbrojených síl, a to napriek tomu, že Somálsko ratifikovalo Dohovor OSN o právach dieťaťa v januári 2015 a v novembri 2015 podporilo deklaráciu Bezpečné školy, čím sa zaviazalo podniknúť konkrétne kroky na ochranu študentov a vzdelávacích inštitúcií;

R.  keďže EÚ poskytla 286 milióna EUR prostredníctvom Európskeho rozvojového fondu (2014 – 2020), ktoré boli určené na plnenie dohody, a najmä na budovanie štátu a mieru, potravinovú bezpečnosť, odolnosť a vzdelávanie; keďže EÚ sa zaviazala podporovať AMISOM prostredníctvom mierového nástroja pre Afriku;

1.  vyjadruje hlboký súcit s obeťami nedávnych teroristických útokov v Somálsku a ich rodinami a hlboké poľutovanie nad stratou ľudských životov; zároveň dôrazne odsudzuje páchateľov týchto útokov, ktoré sa pripisujú povstaleckej skupine al-Šabáb;

2.  vyzýva na posilnenie národnej bezpečnostnej architektúry a ochrany obyvateľstva, ako aj dodatočnú podporu zo strany medzinárodného spoločenstva pre AMISOM a vládu Somálska v ich úsilí budovať mier a stabilitu;

3.  pripomína, že trvalú stabilitu a mier je možné dosiahnuť len prostredníctvom sociálneho začlenenia, trvalo udržateľného rozvoja a dobrej správy vecí verejných založenej na demokratických zásadách a právnom štáte, keď sa plne dodržiava zásada ľudskej dôstojnosti a práv;

4.  vyjadruje potrebu všestranného dialógu medzi sociálnymi vrstvami vrátane klanov a kmeňov, ktoré tvoria somálsky národ, s cieľom umožniť vzájomné porozumenie a vytvoriť konsenzus pre dlhodobý a stabilný mier;

5.  víta skutočnosť, že vláda a regionálni lídri schválili novú národnú bezpečnostnú politiku, a vyzýva vládu, aby urýchlila jej vykonávanie vzhľadom na pretrvávajúce hrozby zo strany al-Šabáb;

6.  vyzýva EÚ a jej medzinárodných partnerov, aby vytrvali v silnom odhodlaní spolupracovať so Somálskom pri budovaní legitímnych inštitúcií a somálskeho bezpečnostného sektora s cieľom bojovať proti terorizmu a poskytovať ochranu všetkým ľuďom; zdôrazňuje, že je to rozhodujúce pre konštruktívny rozvoj Somálska a bezpečnosť regiónu;

7.  vyzýva Africkú úniu (AÚ), aby zabezpečila, aby si všetky krajiny vysielajúce vojakov vymieňali informácie s CCTARC (AMISOM Civilian Casualty Tracking, Analysis and Response Cell) týkajúce sa správ o civilných obetiach vysielajúcich krajín alebo ich vyšetrovaní, aby tieto informácie poskytovali aj OSN podľa rezolúcie č. 2297 (2016) Bezpečnostnej rady OSN a aby boli zapracované do operačných plánov AMISOM;

8.  vyzýva vládu a EÚ, aby ako súčasť činnosti na podporu právneho štátu v Somálsku zabezpečili riadenie činnosti NISA prostredníctvom účinných mechanizmov dohľadu a vybudovali technickú odbornú základňu somálskeho odboru vyšetrovania trestnej činnosti (CID), aby mohol vykonávať dôkladné a účinné vyšetrovania, pri ktorých sa budú dodržiavať práva;

9.  víta vyšetrovanie obvinení zo sexuálneho násilia zo strany jednotiek misie AMISOM, ktoré vedie AÚ, vyzýva na plné vykonávanie odporúčaní, ktoré vyplývajú zo správy a sú v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2272 (2016), a naliehavo vyzýva AÚ a krajiny vysielajúce vojakov, aby zabezpečili, aby boli obvinenia riadne a dôkladne vyšetrené a osoby, ktoré sú za tieto činy zodpovedné, postavené pred súd;

10.  žiada lepšie monitorovanie a budovanie kapacít na zabezpečenie zodpovednosti za porušovanie práva zo strany AMISOM, najmä vzhľadom na skutočnosť, že EÚ zodpovedá za veľkú časť prostriedkov, ktorými je misia financovaná;

11.  zdôrazňuje povzbudivý pokrok smerom k inkluzívnejším voľbám a zodpovednej vláde, ktorý sa dosiahol od roku 2012; víta rozhodnutie fóra National Leadership Forum o podpore vytvoreniu a registrácii politických strán v nasledujúcich dvoch rokoch pred voľbami v roku 2020 na základe zásady „jeden človek, jeden hlas“, ako aj pokus o prebudovanie štátnych inštitúcií a prijatie dôležitých nových zákonov o politických stranách a o vytvorení nezávislej národnej komisie pre ľudské práva; víta rozhodnutia prijaté na zvýšenie zastúpenia žien; zdôrazňuje prvoradý význam dôveryhodného, inkluzívneho, transparentného a zodpovedného volebného procesu, ktorým sa zabezpečí potrebná legitimita zvolených vedúcich predstaviteľov;

12.  uznáva pozitívny prínos podporného úradu OSN v Somálsku (UN Support Office in Somalia, UNSOS) pri podpore dosiahnutých výsledkov misie AMISOM a pomocnej misie OSN v Somálsku (UNSOM), ktorý prispieva jednotkami, finančnými a materiálnymi zdrojmi, aby zaručil ochranu civilného obyvateľstva v Somálsku;

13.  nalieha na somálsku národnú armádu a AMISOM, aby prijali všetky potrebné opatrenia na zastavenie akýchkoľvek pokusov militantnej povstaleckej skupiny al-Šabáb narušiť nadchádzajúci volebný proces; zdôrazňuje, že zabezpečenie volebného procesu by malo byť hlavnou prioritou;

14.  odsudzuje verbovanie detí za vojakov a informátorov a ich využívanie ozbrojenými silami, a to aj chytených alebo dezertovaných detí-vojakov; vyzýva vládu Somálska, aby skoncovala s týmito praktikami;

15.  vyslovuje sa za posilnenie opatrení na ochranu práv detí zasiahnutých ozbrojeným konfliktom, náborom a využívaním zo strany ozbrojených síl a skupín; naliehavo vyzýva orgány, aby zaobchádzali s deťmi podozrivými zo spojenia s al-Šabábom v prvom rade ako s obeťami a za hlavné zásady pri tom považovali najlepšie záujmy dieťaťa a medzinárodné normy ochrany;

16.  pripomína, že bezpečnosť nemožno dosiahnuť bez rozvoja a rozvoj bez bezpečnosti; žiada o väčší súlad medzi opatreniami v oblasti bezpečnosti a rozvoja a o posilnenie programov na podporu hospodárskeho a sociálneho rozvoja a na boj proti nedostatočnej rozvinutosti a príčinám a báze terorizmu; pripomína potrebu poskytovať základné služby a podporu prepusteným osobám, najmä zabezpečiť udržateľnú reintegráciu utečencov vracajúcich sa do krajiny; zdôrazňuje potrebu urýchliť konsolidáciu administratívnej štruktúry somálskeho štátu a inštitúcií poskytujúcich príslušné služby;

17.  naliehavo vyzýva hostiteľské krajiny, ktoré prijali utečencov zo Somálska, aby zostali realistické, pokiaľ ide o bezpečnostnú situáciu vo veľkých častiach Somálska, keď posielajú utečencov späť do Somálska;

18.  je hlboko znepokojený útokmi proti humanitárnym aktérom v Somálsku; opakuje, že je nevyhnutné poskytovať humanitárnu pomoc ľuďom v núdzi podľa zásad nezávislosti a neutrality;

19.  pripomína, že sloboda prejavu zohráva ústrednú úlohu pri budovaní demokratického štátu, najmä v čase politickej transformácie; vyzýva vládu Somálska, aby preskúmala trestný zákonník, nový zákon o médiách a iné právne predpisy s cieľom zosúladiť ich s medzinárodnými záväzkami Somálska, pokiaľ ide o právo na slobodu prejavu a médií;

20.  dôrazne odsudzuje rozsiahle zabíjanie a zatýkanie, zastrašovanie, zatváranie kritických médií, zabavovanie vybavenia a blokovanie internetových stránok; žiada okamžité kroky somálskych orgánov s cieľom zabezpečiť, aby boli všetky prípady porušovania práva na slobodu prejavu dôkladne vyšetrené a aby boli ich páchatelia postavení pred súd;

21.  oceňuje, že UNSOM a Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva zverejnili 4. septembra 2016 správu o práve na slobodu prejavu v Somálsku, čo je historicky prvá verejná správa OSN o ľudských právach v Somálsku; vyzýva OSN, aby vypracovala viac verejne dostupných správ;

22.  naliehavo vyzýva orgány, aby prijali a uplatňovali vhodné právne rámce a vykonali potrebné reformy súdnictva s cieľom reagovať na potreby ľudí, pokiaľ ide o spravodlivosť a ochranu, pretože beztrestnosť nemožno tolerovať;

23.  vyjadruje znepokojenie nad rastúcim počtom prípadov, keď sú vysídlené osoby násilím vyháňané z verejných a súkromných infraštruktúr v najvýznamnejších mestách Somálska; pripomína, že takéto vyhostenie musí byť v súlade s príslušnými vnútroštátnymi a medzinárodnými rámcami; žiada federálnu vládu Somálska a všetky zúčastnené strany, aby našli udržateľné a konkrétne riešenia problémov vysídlených osôb; žiada vládu Somálska, aby s podporou svojich partnerov vytvorila podmienky pre dobrovoľný a dôstojný návrat utečencov hneď, ako to umožní bezpečnostná situácia v krajine;

24.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Africkej únii, prezidentovi, premiérovi a parlamentu Somálska, generálnemu tajomníkovi OSN, Bezpečnostnej rade OSN, Rade OSN pre ľudské práva a Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ.


Zimbabwe
PDF 179kWORD 74k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. septembra 2016 o Zimbabwe (2016/2882(RSP))
P8_TA(2016)0351RC-B8-0995/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Zimbabwe,

–  so zreteľom na miestne vyhlásenie EÚ o násilí z 12. júla 2016,

–  so zreteľom na miestne vyhlásenie EÚ o únose Itaia Dzamaru z 9. marca 2016,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2016/220 z 15. februára 2016, ktorým sa mení rozhodnutie 2011/101/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Zimbabwe(1),

–  so zreteľom na všeobecnú politickú dohodu, ktorú v roku 2008 podpísali tri hlavné politické strany, a to ZANU PF, MDC-T a MDC,

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov z júna 1981, ktorú Zimbabwe ratifikovalo,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z decembra 1948,

–  so zreteľom na ústavu Zimbabwe,

–  so zreteľom na Dohodu z Cotonou,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže zimbabwiansky ľud trpí dlhé roky pod vládou autoritárskeho režimu prezidenta Mugabeho, ktorý si udržuje moc prostredníctvom korupcie, násilia, manipulovaných volieb a brutálneho bezpečnostného aparátu; keďže zimbabwiansky ľud už desaťročia nezažil skutočnú slobodu a mnohí vo veku do 30 rokov preto poznajú len život v chudobe a s násilnými represiami;

B.  keďže opäť rastie nespokojnosť v Zimbabwe sužovanom krízou v situácii nedostatku hotovosti, širokej nezamestnanosti, korupcie a úsilia orgánov o potláčanie slobody prejavu a politickej opozície; keďže rôzne skupiny sa v súčasnosti vymedzujú v očakávaní éry po Mugabeovi;

C.  keďže po páde koaličnej vlády v roku 2013 prácu Tendaia Bitiho na stabilizácii hospodárstva a zvýšení príjmov štátu zmaril návrat k systému klientelizmu, kleptokracie a vlády strachu; keďže Zimbabwe v súčasnosti čelí najhoršej hospodárskej kríze od hyperinflácie v roku 2008; keďže vláda fakticky zbankrotovala;

D.  keďže od mája 2016 tisíce demonštrantov – neformálnych obchodníkov, nezamestnaných mladých ľudí a už aj zamestnancov – vychádzajú do ulíc viacerých mestských centier v Zimbabwe na protest proti stratám pracovných miest, hromadnej nezamestnanosti a neschopnosti vlády uspokojiť základné hospodárske očakávania, konkrétne vytvoriť trh práce, ktorý by poskytoval pracovné miesta, vyplácať na čas verejných zamestnancov a vytvoriť dôveryhodnú stabilnú menu a režim cenovej dostupnosti; keďže iba armáda dostáva plácu pravidelne a v mene, ktorá má hodnotu;

E.  keďže protestné hnutie pod vedením duchovného Evana Mawarireho, ktoré používa hashtag #ThisFlag, získalo podporu cirkví a strednej triedy, ktorí sa doteraz obvykle vyhýbali tzv. politike na ulici;

F.  keďže 6. júla 2016 opozičné hnutie #ThisFlag vyzvalo na celonárodný deň bez práce na protest proti nečinnosti vlády v boji proti korupcii, beztrestnosti a chudobe; keďže toto vyústilo do rozsiahleho zatvorenia väčšiny obchodov a podnikov v hlavnom meste a viedlo k vážnemu zásahu orgánov;

G.  keďže Promise Mkwananzi, líder #Tajamuka, sociálneho hnutia spojeného s júlovým štrajkom, ktorý bol zatknutý a obvinený z podnecovania verejného násilia, bol prepustený na kauciu; keďže ďalšia aktivistka #Tajamuka, Linda Masarira, bola zatknutá počas protestov v júli 2016 a odvtedy je stále vo väzbe;

H.  keďže v súčasnosti sa organizujú mnohé demonštrácie prostredníctvom sociálnych médií a keďže zimbabwianske orgány blokujú prístup na internet a ku komunikačnému programu WhatsApp, aby narušili protesty;

I.  keďže stovky osôb boli počas demonštrácií zadržané; keďže 26. augusta 2016 došlo ku krvavým stretom v hlavnom meste Harare, keď polícia ignorovala súdny príkaz a zbila tisícky demonštrantov, ktorí sa stretli pod záštitou národnej volebnej reformnej agendy (NERA), aby vyjadrili nesúhlas s nastávajúcimi reformami volebného systému pred netrpezlivo očakávanými parlamentnými voľbami v roku 2018; keďže mnohí zo zadržaných sú stále vo väzbe a presné miesto ich zadržiavania je u mnohých neznáme;

J.  keďže prezident Mugabe je pri moci od získania nezávislosti v roku 1980 a usiluje sa o znovuzvolenie a keďže viacerí členovia jeho kabinetu odsúdili výzvy na reformu volebného systému pred voľbami v roku 2018;

K.  keďže veteráni boja o nezávislosť, bývalí blízki spojenci Mugabeho vo vládnucej strane, bojkotovali jeho prejav 8. augusta 2016, pričom kritizovali jeho diktátorské sklony a neschopnosť riešiť vážnu hospodársku krízu, ktorá sužuje krajinu od roku 2000; keďže prezident považoval tento bojkot za zradu a na odvetu nechal zatknúť troch členov Národného združenia veteránov nezávislosti;

L.  keďže polícia 2. septembra 2016 uplatnila vykonávací predpis 101A a zakázala všetky demonštrácie v centre Harare, niekoľko hodín pred tým, ako 18 politických strán malo uskutočniť veľkú demonštráciu v hlavnom meste;

M.  keďže 7. septembra 2016 vrchný súd pozastavil tento zákaz na sedem dní a keďže toto rozhodnutie prišlo len niekoľko dní po tom, ako prezident Mugabe zasiahol do nezávislosti súdnictva tým, že skritizoval zimbabwianskych sudcov za „nerozvážne“ rozhodnutia, ktoré umožňujú demonštrácie proti jeho vláde;

N.  keďže Komisia pre ľudské práva v Zimbabwe uviedla, že potravinová pomoc určená hladujúcim dedinčanom postihnutým suchom v celej krajine, bola distribuovaná podľa príslušnosti k politickým stranám, pričom predstavitelia Zanu PF odopierali potravinovú pomoc stúpencom opozičnej strany; keďže vláda Zimbabwe vyhlásila vo februári 2016 stav katastrofy, pričom odhadla, že približne 4,5 milióna ľudí bude do januára 2017 potrebovať potravinovú pomoc, a že až polovica vidieckeho obyvateľstva čelí hladu;

O.  keďže 9. marec 2016 bol prvým výročím únosu obhajcu ľudských práv Itaia Dzamaru; keďže vysoký súd nariadil vláde hľadať Dzamaru a o dosiahnutom pokroku informovať súd každé dva týždne, kým sa nezistí miesto jeho pobytu;

P.  keďže Zimbabwe podpísalo Dohodu z Cotonou, ktorej článok 96 stanovuje, že dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd je významným prvkom spolupráce medzi AKT a EÚ;

Q.  keďže niekoľko málo reštriktívnych opatrení EÚ voči zimbabwianskemu režimu bolo obnovených vo februári 2016 do 20. februára 2017; keďže zmrazenie aktív a zákaz cestovania sa naďalej vzťahuje na prezidenta Mugabeho, jeho manželku Grace a na spoločnosť Zimbabwe Defence Industries; keďže zbrojné embargo zostáva v platnosti; keďže EÚ predtým zrušila obmedzenia uvalené na 78 osôb a 8 subjektov;

R.  keďže na národný indikatívny program (NIP) pre Zimbabwe bolo vyčlenených 234 miliónov EUR na obdobie rokov 2014 – 2020 v rámci 11. Európskeho rozvojového fondu so zameraním na tri hlavné sektory, t. j. zdravotníctvo, hospodársky rozvoj založený na poľnohospodárstve a správu a budovanie inštitúcií;

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad nárastom násilia proti demonštrantom v Zimbabwe v posledných mesiacoch; so znepokojením berie na vedomie nedávno ohlásený jednomesačný zákaz demonštrácií; vyzýva vládu a všetky strany v Zimbabwe, aby dodržiavali právo na pokojné demonštrácie o otázkach vzbudzujúcich skutočné obavy, a naliehavo vyzýva zimbabwianske orgány, aby vyšetrili obvinenia z používania neúmernej sily a ďalšieho porušovania ľudských práv zo strany polície v Zimbabwe, a vzali ju na zodpovednosť;

2.  je znepokojený nárastom svojvoľného zatýkania obhajcov ľudských práv a účastníkov na pokojných a legálnych demonštráciách, a naliehavo žiada, aby sa dodržiaval právny štát a ústava;

3.  vyzýva zimbabwianske orgány, aby okamžite a bezpodmienečne prepustili všetkých politických väzňov;

4.  odsudzuje nedávne vyhlásenia prezidenta Mugabeho namierené proti súdnictvu Zimbabwe a naliehavo vyzýva zimbabwianske orgány, aby nezasahovali do nezávislosti súdnictva;

5.  pripomína, že v rámci všeobecnej politickej dohody sa Zimbabwe zaviazalo, že zabezpečí, aby jeho právne predpisy, postupy a prax boli v súlade s medzinárodnými zásadami a právnymi predpismi v oblasti ľudských práv vrátane slobody zhromažďovania, združovania a prejavu;

6.  upozorňuje na mimoriadne zlú situáciu mnohých žien v Zimbabwe a potrebu dodržiavania práv žien;

7.  domnieva sa, že Rada a Komisia by mali pozorne analyzovať primeranosť opätovného uloženia niektorých reštriktívnych opatrení s objasnením, že budú odstránené a že bude poskytnutý balík pomoci, keď sa Zimbabwe vydá jednoznačne na cestu k demokracii, právnemu štátu a dodržiavaniu ľudských práv, a s upresnením, že pomoc sa bude poskytovať najmä na podporu slobodného a spravodlivého volebného procesu a na reformu polície;

8.  vyzýva na pokojný prechod moci na základe slobodných a spravodlivých volieb, právneho štátu a ľudských práv s cieľom vytvoriť slobodnú, prosperujúcu a pluralitnú demokraciu;

9.  dôrazne odsudzuje obštrukcie potravinovej pomoci z politických pohnútok; zdôrazňuje znepokojenie nad akýmikoľvek ďalšími opatreniami, ktoré by mohli poškodiť poľnohospodársku výrobu, a požaduje opatrenia na zlepšenie potravinovej bezpečnosti;

10.  vyjadruje pokračujúce obavy o únose Itaia Dzamaru; žiada, aby sa rešpektoval habeas corpus a osoby zodpovedné za jeho únos boli postavené pred spravodlivosť;

11.  trvá na tom, že EÚ musí zabezpečiť, aby finančné prostriedky vyčlenené pre Zimbabwe na národný indikatívny program účinne smerovali do dotknutých odvetví, a vyzýva vládu Zimbabwe, aby umožnila Komisii neobmedzený prístup do projektov financovaných EÚ a posilnila svoju otvorenosť voči technickej pomoci pre spoločne dohodnuté projekty a programy;

12.  zdôrazňuje dôležitosť toho, aby EÚ začala politický dialóg so zimbabwianskymi orgánmi podľa článkov 8 a 96 dohody z Cotonou, čím by potvrdila odhodlanie EÚ podporovať miestne obyvateľstvo;

13.  nalieha na Juhoafrické rozvojové spoločenstvo a Spoločenstvo národov, aby obnovili úsilie o pomoc Zimbabwe pri návrate na cestu k demokracii;

14.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, vláde a parlamentu Zimbabwe, vládam Juhoafrického rozvojového spoločenstva, Africkej únii, Panafrickému parlamentu, Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ a generálnemu tajomníkovi Spoločenstva národov.

(1) Ú. v. EÚ L 40, 17.2.2016, s. 11.


Cestovný doklad pre návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín ***I
PDF 326kWORD 59k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. septembra 2016 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskom cestovnom doklade pre návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín (COM(2015)0668 – C8-0405/2015 – 2015/0306(COD))
P8_TA(2016)0352A8-0201/2016

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0668),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 79 ods. 2 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0405/2015),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 30. júna 2016, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0201/2016),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 15. septembra 2016 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/... o zavedení európskeho cestovného dokladu pre návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín a zrušení odporúčania Rady z 30. novembra 1994

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2016/1953.)


Prospekt, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie ***I
PDF 1116kWORD 681k
Text
Zjednotený text
Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 15. septembra 2016 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie (COM(2015)0583 – C8-0375/2015 – 2015/0268(COD))(1)
P8_TA(2016)0353A8-0238/2016

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

[Pozmeňujúci návrh 1, ak nie je uvedené inak]

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY EURÓPSKEHO PARLAMENTU(2)
P8_TA(2016)0353A8-0238/2016
k návrhu Komisie
P8_TA(2016)0353A8-0238/2016
---------------------------------------------------------
P8_TA(2016)0353A8-0238/2016
Návrh
P8_TA(2016)0353A8-0238/2016

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky(4),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(5),

keďže:

(1)  Toto nariadenie predstavuje zásadný krok na ceste k dobudovaniu únie kapitálových trhov, ako sa uvádza v oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Akčný plán na vybudovanie únie kapitálových trhov z 30. septembra 2015. Cieľom únie kapitálových trhov je pomôcť podnikom využiť rozmanitejšie zdroje kapitálu z akéhokoľvek miesta v Európskej únii (ďalej len „Únia“), zefektívniť fungovanie trhov a ponúkať investorom a sporiteľom dodatočné príležitosti, aby ich peniaze mohli zarábať, s cieľom posilniť rast a vytvárať pracovné miesta.

(2)  V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES(6) sa stanovili harmonizované zásady a pravidlá týkajúce sa prospektu, ktorý sa vypracúva, schvaľuje a zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu. Uvedená smernica by sa vzhľadom na legislatívny vývoj a vývoj na trhu od nadobudnutia jej účinnosti mala nahradiť.

(3)  Poskytovanie informácií v prípade verejných ponúk cenných papierov alebo prijatia cenných papierov na obchodovanie na regulovanom trhu je nevyhnutné na ochranu investorov, a to odstránením informačných asymetrií medzi nimi a emitentmi. Harmonizácia tohto zverejnenia umožní vytvorenie cezhraničného mechanizmu udeľovania povolení, ktorý uľahčuje účinné fungovanie vnútorného trhu so širokou škálou cenných papierov.

(4)  Nesúrodé prístupy by viedli k roztriešteniu vnútorného trhu, keďže emitenti, ponúkajúci alebo osoby žiadajúce o prijatie by v rôznych členských štátoch podliehali rôznym pravidlám a prospekty schválené v jednom členskom štáte by nemuselo byť možné použiť v ostatných členských štátoch. Bez harmonizovaného rámca na zabezpečenie jednotnosti poskytovania informácií a fungovania povolenia v Únii je preto pravdepodobné, že rozdiely v právnych predpisoch členských štátov by vytvárali prekážky pre bezproblémové fungovanie vnútorného trhu s cennými papiermi. Na zabezpečenie správneho fungovania vnútorného trhu a zlepšenie podmienok jeho fungovania, najmä so zreteľom na kapitálové trhy, ako aj na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov a investorov je preto vhodné stanoviť regulačný rámec pre prospekty na úrovni Únie.

(5)  Je vhodné a nevyhnutné, aby tieto pravidlá poskytovania informácií pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu mali legislatívnu formu nariadenia s cieľom zabezpečiť, aby sa ustanovenia priamo ukladajúce povinnosti osobám zapojeným do ponuky cenných papierov verejnosti a ich prijatia na regulovanom trhu uplatňovali jednotným spôsobom v celej Únii. Keďže právny rámec pre ustanovenia o prospektoch nevyhnutne zahŕňa opatrenia, ktoré špecifikujú presné požiadavky týkajúce sa všetkých rôznych aspektov obsiahnutých v prospektoch, aj malé rozdiely v uplatnenom prístupe v súvislosti s jedným z týchto aspektov by mohli viesť k výrazným prekážkam v rámci cezhraničných ponúk cenných papierov, viacnásobného kótovania na regulovaných trhoch a pravidiel EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Použitím nariadenia, ktoré je priamo uplatniteľné bez nutnosti vnútroštátnej právnej úpravy, by sa preto mala obmedziť možnosť prijatia nesúrodých opatrení na národnej úrovni, mal by sa zabezpečiť jednotný prístup, väčšia právna istota a malo by sa zabrániť vzniku podstatných prekážok brániacich cezhraničným ponukám a viacnásobnému kótovaniu. Používaním nariadenia sa takisto posilní dôvera v transparentnosť trhov v celej Únii, zjednoduší sa regulačný rámec a znížia sa náklady na vyhľadávanie a náklady na dosiahnutie súladu pre spoločnosti.

(6)  V posúdení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/73/EÚ(7) sa ukázalo, že niektorými zmenami zavedenými danou smernicou sa nedosiahli pôvodné ciele a že sú potrebné ďalšie zmeny režimu prospektu v Únii s cieľom zjednodušiť a zlepšiť jej uplatňovanie, zvýšiť jej efektívnosť a zlepšiť medzinárodnú konkurencieschopnosť Únie, čím sa prispeje k zníženiu administratívnej záťaže.

(7)  Cieľom tohto nariadenia je zabezpečiť ochranu investorov a efektívnosť trhu a zároveň posilniť jednotný kapitálový trh. Poskytovanie informácií, ktoré sú podľa povahy emitenta a cenných papierov nevyhnutné na to, aby investori mohli prijať informované investičné rozhodnutie, zabezpečuje spolu s pravidlami podnikania ochranu investorov. Takéto informácie navyše predstavujú účinný prostriedok na zvýšenie dôvery k cenným papierom a tým prispievajú k náležitému fungovaniu a rozvoju trhov s cennými papiermi. Zverejnenie prospektu je vhodným spôsobom sprístupnenia týchto údajov.

(8)  Požiadavky tohto nariadenia na poskytovanie informácií nebránia členskému štátu alebo príslušnému orgánu, alebo burze, aby prostredníctvom svojich pravidiel kládli iné konkrétne požiadavky v súvislosti s prijímaním cenných papierov na obchodovanie na regulovanom trhu (najmä vzhľadom na riadenie spoločností). Takéto požiadavky nesmú priamo alebo nepriamo obmedzovať vypracovanie, obsah a rozširovanie prospektu schváleného príslušným orgánom.

(9)  Nemajetkové cenné papiere emitované niektorým členským štátom alebo jedným z regionálnych alebo miestnych orgánov členského štátu, verejnými medzinárodnými subjektmi, ktorých členmi sú jeden alebo viacero členským štátov, Európskou centrálnou bankou alebo centrálnymi bankami členských štátov by nemali patriť do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, a preto by mali ostať nedotknuté týmto nariadením.

(10)  Rozsah tejto požiadavky týkajúcej sa prospektu by mal zahŕňať majetkové aj nemajetkové cenné papiere pri verejnej ponuke alebo ich prijatí na obchodovanie na regulovaných trhoch s cieľom zabezpečiť ochranu investorov. Niektoré cenné papiere, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, oprávňujú ich držiteľa na získanie prevoditeľných cenných papierov alebo na získanie hotovosti prostredníctvom vyrovnania v hotovosti stanoveného s odkazom na ostatné nástroje, najmä prevoditeľné cenné papiere, meny, úrokové sadzby alebo výnosy, komodity alebo iné indexy alebo ukazovatele. Toto nariadenie sa vzťahuje najmä na záruky, kryté záruky, certifikáty, vkladové potvrdenky a prevoditeľné zmenky, ako napríklad cenné papiere prevoditeľné podľa výberu investora.

(11)  Pre každý prospekt sa musí vymedziť príslušný orgán s cieľom zabezpečiť schválenie prospektu a udelenie povolení, ako aj dohľad nad dodržiavaním tohto nariadenia, najmä pokiaľ ide o inzertnú činnosť. V tomto nariadení by teda mal jasne určiť najvhodnejší domovský členský štát na schválenie prospektu.

(12)  V prípade verejných ponúk cenných papierov s celkovou protihodnotou v Únii nižšou než 1 000 000 EUR budú náklady na vypracovanie prospektu v súlade s týmto nariadením pravdepodobne neúmerné vzhľadom na predpokladané výnosy ponuky. Preto je vhodné, aby sa požiadavka na vypracovanie prospektu podľa tohto nariadenia nevzťahovala na takéto malé ponuky. Členské štáty by nemali rozšíriť požiadavky na vypracovanie prospektu v súlade s týmto nariadením na ponuky cenných papierov s celkovou protihodnotou pod touto hranicou. Členské štáty by okrem toho nemali ukladať iné požiadavky na poskytovanie informácií na vnútroštátnej úrovni, ktoré by mohli predstavovať neprimerané alebo zbytočné prekážky vo vzťahu k takýmto ponukám, a zvýšili by tak roztrieštenie vnútorného trhu. Ak členské štáty uložia takéto vnútroštátne požiadavky na poskytovanie informácií, mali by informovať Komisiu a ESMA o uplatniteľných pravidlách.

(12a)   Komisia by mala analyzovať takéto vnútroštátne požiadavky na poskytovanie informácií a mala by zahrnúť výsledky do svojej práce o kolektívnom financovaní, berúc do úvahy potrebu zabrániť roztrieštenosti vnútorného trhu. Je dôležité, aby regulačné prostredie na úrovni Únie zabezpečovalo, aby spoločnosti mali dostatok možností získavať kapitál. V duchu únie kapitálových trhov a s cieľom uvoľniť investície by preto Komisia mala predložiť regulačnú iniciatívu, aby sa regulovali a harmonizovali postupy kolektívneho financovania v celej Únii.

(13)  Navyše vzhľadom na rôzne veľkosti finančných trhov v celej Únii je vhodné poskytnúť členským štátom možnosť vyňať verejné ponuky cenných papierov nepresahujúce 5 000 000 EUR z povinnosti vypracovať prospekt stanovenej v tomto nariadení. Členské štáty by predovšetkým mali mať možnosť stanoviť vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch limit medzi 1 000 000 EUR a 5 000 000 EUR vyjadrený ako celková protihodnota ponuky v Únii za obdobie 12 mesiacov, od ktorého by sa uplatňovala výnimka, a zohľadniť pritom úroveň ochrany domácich investorov, ktorú považujú za primeranú. Členské štáty by mali oznamovať Komisii a ESMA limity, ktoré si zvolili. Verejné ponuky cenných papierov v rámci takejto výnimky by nemali využívať režim povolení podľa tohto nariadenia. Takéto ponuky by navyše mali obsahovať jasnú informáciu, že verejná ponuka nemá cezhraničnú povahu a nemali by aktívne oslovovať investorov, ktorí nie sú z daného členského štátu.

(13a)   Ak sa členský štát rozhodne vyňať verejné ponuky cenných papierov s celkovou protihodnotou nepresahujúcou 5 000 000 EUR, žiadne ustanovenie v tomto nariadení by nemalo tomuto členskému štátu brániť, aby zaviedol pravidlá na vnútroštátnej úrovni, ktoré umožňujú multilaterálnym obchodným systémom (MTF) určiť obsah dokumentu o prijatí, ktorý je emitent povinný predložiť pri prvom prijatí na obchodovanie s cennými papiermi. V takom prípade by bolo vhodné, aby prevádzkovateľ MTF definoval, ako preskúmať dokument o prijatí, čo by nemuselo nevyhnutne zahŕňať formálny súhlas príslušného orgánu alebo MTF.

(14)  Ak je ponuka cenných papierov adresovaná výlučne obmedzenému okruhu investorov, ktorí nie sú kvalifikovanými investormi alebo inými investormi spĺňajúcimi podmienky stanovené v článku 6 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia (EÚ) č. 345/2013, vypracovanie prospektu predstavuje neprimeranú záťaž vzhľadom na malý počet osôb, na ktoré je zameraná ponuka, a preto by sa prospekt nemal vyžadovať. Toto by malo platiť napríklad v prípade ponuky adresovanej príbuzným alebo známym manažérov spoločnosti.

(15)  Stimulovanie riaditeľov a zamestnancov k držbe cenných papierov ich vlastnej spoločnosti môže mať pozitívny vplyv na riadenie spoločnosti a môže pomôcť vytvárať dlhodobú hodnotu prostredníctvom podpory oddanosti zamestnancov a ich pocitu zodpovednosti, zosúladením príslušných záujmov akcionárov a zamestnancov a poskytovaním investičných príležitostí pre zamestnancov. Účasť zamestnancov na vlastníctve ich spoločnosti je osobitne dôležitá v prípade malých a stredných podnikov (MSP), v ktorých je pravdepodobné, že jednotliví zamestnanci by mohli zohrávať významnú úlohu pri úspechu podniku. Preto by nemala existovať požiadavka na vypracovanie prospektu pre ponuky v súvislosti so systémom zamestnaneckých akcií v rámci Únie, ak sa sprístupní dokument obsahujúci informácie o počte a povahe cenných papierov, ako aj dôvody a podrobnosti ponuky s cieľom zabezpečiť ochranu investorov. S cieľom zabezpečiť rovnaký prístup pre všetky systémy zamestnaneckých akcií riaditeľov a zamestnancov nezávisle od toho, či má ich zamestnávateľ sídlo v Únii alebo mimo nej, by sa už nemalo vyžadovať žiadne rozhodnutie o rovnocennosti trhov tretej krajiny, ak je dostupný uvedený dokument. Týmto spôsobom budú všetci účastníci systémov zamestnaneckých akcií využívať výhody rovnakého zaobchádzania a informácií.

(16)  Emisie akcií alebo cenných papierov, ktoré znižujú ich kvalitu a ktoré umožňujú prístup k akciám, často naznačujú transakcie s významným dosahom na kapitálovú štruktúru, vyhliadky a finančnú situáciu emitenta, pri ktorých sú potrebné informácie obsiahnuté v prospekte. Na druhej strane, ak má emitent už prijaté akcie na obchodovanie na regulovanom trhu, nemal by sa vyžadovať prospekt na žiadne následné prijatie tých istých akcií na tom istom regulovanom trhu vrátane prípadov, keď sú takéto akcie výsledkom konverzie alebo výmeny iných cenných papierov alebo uplatňovania práv spojených s inými cennými papiermi, za predpokladu, že novo prijaté akcie predstavujú len obmedzený podiel vo vzťahu k akciám rovnakej triedy, ktoré už boli emitované na tom istom regulovanom trhu, pokiaľ sa takéto prijatie nekombinuje s verejnou ponukou, ktorá spadá do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Rovnaká zásada by sa mala uplatňovať všeobecnejšie na cenné papiere zastupiteľné za cenné papiere, ktoré už boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu.

(17)  Pri uplatňovaní vymedzenia „verejnej ponuky cenných papierov“ by mala byť rozhodujúcim kritériom schopnosť investora urobiť individuálne rozhodnutie o kúpe alebo upísaní cenných papierov. Ak sa preto cenné papiere ponúkajú bez možnosti individuálneho výberu na strane prijímateľa vrátane pridelenia cenných papierov v prípadoch, keď neexistuje právo zrušiť pridelenie, na takéto transakcie by sa nemalo vzťahovať vymedzenie pojmu „verejná ponuka cenných papierov“ stanovené týmto nariadením.

(18)  Emitenti, ponúkajúci alebo osoby žiadajúce o prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu s cennými papiermi, ktoré nepodliehajú povinnosti zverejniť prospekt, by mali mať právo dobrovoľne vypracovať úplný prospekt alebo prípadne prospekt rastu EÚ v súlade s týmto nariadením. Preto by mali získať jednorazové povolenie, ak sa rozhodnú, že budú dobrovoľne dodržiavať toto nariadenie.

(19)  Poskytovanie informácií prostredníctvom prospektu by nemalo byť povinné pri ponukách vyhradených pre kvalifikovaných investorov. Naopak, akýkoľvek ďalší verejný predaj alebo verejné obchodovanie prijatím na obchodovanie na regulovanom trhu si vyžaduje zverejnenie prospektu.

(20)  Platný prospekt vypracovaný emitentom alebo osobou zodpovednou za vypracovanie prospektu a dostupný verejnosti v čase konečného umiestnenia cenných papierov prostredníctvom finančných sprostredkovateľov alebo pri každom následnom ďalšom predaji cenných papierov poskytuje investorom dostatok informácií na prijatie informovaných investičných rozhodnutí. Finanční sprostredkovatelia, ktorí umiestňujú alebo následne ďalej predávajú cenné papiere, by preto mali byť oprávnení využívať pôvodný prospekt zverejnený emitentom alebo osobou zodpovednou za vypracovanie tohto prospektu, pokiaľ je platný a riadne doplnený a emitent alebo osoba zodpovedná za vypracovanie tohto prospektu súhlasí s jeho použitím. Emitent alebo osoba zodpovedná za vypracovanie prospektu by mali mať možnosť svoj súhlas podmieniť. Súhlas s použitím prospektu, spolu s prípadnými súvisiacimi podmienkami, by sa mal poskytnúť formou písomnej dohody, čo umožní príslušným stranám zhodnotiť, či je ďalší predaj alebo konečné umiestnenie cenných papierov v súlade s dohodou. V prípade poskytnutia súhlasu na použitie prospektu by emitent alebo osoba zodpovedná za vypracovanie pôvodného prospektu mali zodpovedať za informácie, ktoré sa v ňom uvádzajú, a v prípade základného prospektu za poskytnutie a predkladanie konečných podmienok a nemal by sa vyžadovať ďalší prospekt. V prípade, že emitent alebo osoba zodpovedná za vypracovanie pôvodného prospektu však nesúhlasia s jeho použitím, finančný sprostredkovateľ by mal byť povinný zverejniť nový prospekt. V takomto prípade by mal byť finančný sprostredkovateľ zodpovedný za informácie v prospekte vrátane všetkých informácií začlenených prostredníctvom odkazu a v prípade základného prospektu za konečné podmienky.

(21)  Harmonizáciou informácií obsiahnutých v prospekte by sa mala poskytnúť rovnaká ochrana investorov na úrovni Únie. S cieľom umožniť investorom prijímať informované investičné rozhodnutia by prospekt vypracovaný podľa tohto nariadenia mal obsahovať relevantné a potrebné informácie v súvislosti s určitou investíciou do cenných papierov, ktoré by investor v rozumnej miere potreboval na to, aby mohol informovane posúdiť aktíva a pasíva, finančnú situáciu, zisky a straty, vyhliadky emitenta a ktoréhokoľvek ručiteľa a práva spojené s cennými papiermi, Tieto informácie by mali byť vypracované a prezentované v ľahko analyzovateľnej, výstižnej a zrozumiteľnej podobe a mali by byť prispôsobené danému druhu prospektov vypracovaných v súlade s týmto nariadením vrátane tých, ktoré sa riadia zjednodušeným režimom poskytovania informácií pre sekundárne emisie a režimom prospektu rastu EÚ. Prospekt by nemal obsahovať informácie, ktoré sa nepovažujú za významné alebo špecifické pre príslušného emitenta a príslušné cenné papiere, pretože by to mohlo znížiť prehľadnosť existujúcich informácií relevantných pre investorov, a teda oslabiť ochranu investorov. Informácie, ktoré obsahuje prospekt, by preto mali byť prispôsobené tak, aby odrážali povahu a situáciu emitenta, druh cenných papierov, typ investora, na ktorý je zameraná daná ponuka alebo prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu, a pravdepodobné znalosti týchto investorov a informácie, ktoré majú k dispozícii, lebo boli zverejnené v súlade s inými právnymi alebo regulačnými požiadavkami.

(22)  Súhrn prospektu by mal byť užitočným zdrojom informácií pre investorov, najmä retailových investorov. Zároveň by mal byť samostatnou časťou prospektu a mal by byť zameraný na kľúčové informácie, ktoré investori potrebujú na to, aby boli schopní rozhodnúť sa, ktoré ponuky a prijatia na obchodovanie s cennými papiermi chcú ďalej študovať preskúmaním prospektu ako celku s cieľom prijímať informované investičné rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že informácie predložené v súhrne sa neopakujú v hlavnej časti prospektu, ak to nie je absolútne nevyhnutné. Takéto kľúčové informácie by mali obsahovať základné charakteristiky a riziká súvisiace s emitentom, prípadným ručiteľom a s cennými papiermi ponúkanými alebo prijatými na obchodovanie na regulovanom trhu vrátane jedinečných identifikátorov, ako je identifikátor právnickej osoby (LEI), pokiaľ ide o subjekty zapojené do ponuky, a medzinárodné identifikačné číslo cenných papierov (ISIN), pokiaľ ide o cenné papiere. V súhrne by sa mali uvádzať aj všeobecné podmienky ponuky. Konkrétne, uvedenie rizikových faktorov v súhrne by malo pozostávať z obmedzeného výberu špecifických rizík, ktoré emitent považuje za najdôležitejšie pre investora, keď investor prijíma investičné rozhodnutie. Opis rizikových faktorov v súhrne by mal byť tesne spojený s konkrétnymi ponukami a mal by byť pripravený výlučne v prospech investorov a nie poskytovať všeobecné výkazy o investičnom riziku, či obmedzovať zodpovednosť emitenta, ponúkajúceho alebo osôb konajúcich v ich mene.

(22a)   Súhrn by mal obsahovať jednoznačné varovanie so zdôraznením rizík – predovšetkým pre retailových investorov – v prípade cenných papierov emitovaných bankami, na ktoré sa vzťahuje záchrana pomocou vnútorných zdrojov v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ(8).

(23)  Súhrn prospektu by mal byť krátky, jednoduchý, jasný a zrozumiteľný pre investorov. Mal by byť vypracovaný v jednoduchom, netechnickom jazyku a informácie by v ňom mali byť podané ľahko prístupnou formou. Nemal by predstavovať iba súhrn výňatkov z prospektu. Je vhodné určiť maximálnu dĺžku súhrnu s cieľom zabezpečiť, aby investorov neodradil od jeho čítania, a podnietiť emitentov k výberu informácií, ktoré sú pre investorov nevyhnutné. Vo výnimočných prípadoch by však príslušný orgán mal mať možnosť dovoliť emitentovi, aby vypracoval dlhší súhrn až do rozsahu 10 vytlačených strán formátu A4, ak si to vyžaduje zložitosť činností emitenta, povaha záležitosti alebo charakter emitovaných cenných papierov a ak by bol investor bez ďalších informácií uvedených v súhrne uvedený do omylu.

(24)  S cieľom zabezpečiť jednotnú štruktúru súhrnu prospektu by sa mali uviesť všeobecné oddiely a podpoložky s orientačným obsahom, ktoré by mal emitent vyplniť stručnými slovnými opismi vrátane číselných údajov, ak je to vhodné. Pokiaľ emitenti uvádzajú informácie spravodlivým a vyváženým spôsobom, mali by mať možnosť vyberať informácie, ktoré považujú za významné a zmysluplné.

(25)  Súhrn prospektu by sa mal v čo najväčšej miere podobať na dokument s kľúčovými informáciami, ktoré sa vyžadujú podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2014(9). Ak cenné papiere patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia aj nariadenia (EÚ) č. 1286/2014, v súhrne by malo byť povolené úplné použitie obsahu dokumentu s kľúčovými informáciami s cieľom minimalizovať náklady na dosiahnutie súladu a administratívnu záťaž pre emitentov. Nemalo by sa však upustiť od požiadavky vypracovať súhrn, ak sa vyžaduje dokument s kľúčovými informáciami, pretože tento dokument neobsahuje kľúčové informácie o emitentovi a verejnej ponuke alebo prijatí príslušných cenných papierov na obchodovanie.

(26)  Žiadnej osobe by sa nemala prisudzovať občianskoprávna zodpovednosť výlučne na základe súhrnu vrátane jeho prekladu, pokiaľ nie je zavádzajúci, nepresný alebo nekonzistentný s príslušnými časťami prospektu. Súhrn by mal obsahovať jednoznačné varovanie v tomto zmysle.

(27)  Emitentom, ktorí opakovane získavajú financovanie na kapitálových trhoch, by sa mali ponúknuť osobitné formáty registračných dokumentov a prospektov, ako aj osobitné postupy na ich podávanie a schvaľovanie s cieľom poskytnúť im väčšiu flexibilitu a umožniť im využívanie trhových príležitostí. V každom prípade by tieto formáty a postupy mali byť voliteľné podľa výberu emitentov.

(28)  V prípade všetkých nemajetkových cenných papierov vrátane situácií, keď sa vydávajú priebežne, opakovane alebo v rámci ponukového programu, by mali mať emitenti možnosť vypracovať prospekt v podobe základného prospektu. V základnom prospekte a v jeho konečných podmienkach by sa mali nachádzať rovnaké informácie ako v prospekte.

(29)  Je vhodné objasniť, že konečné podmienky základného prospektu by mali obsahovať len informácie týkajúce sa opisu cenných papierov, ktoré sú špecifické pre konkrétnu emisiu a ktoré sa dajú určiť len v čase konkrétnej emisie. Takéto informácie môžu napríklad zahŕňať medzinárodné identifikačné číslo cenných papierov, cenu emisie, lehotu splatnosti, všetky kupóny, dátum uplatnenia, cenu pri uplatnení a odkupnú cenu a iné podmienky, ktoré nie sú známe v čase vypracovania základného prospektu. Ak konečné podmienky nie sú obsiahnuté v základnom prospekte, nemusí ich schváliť príslušný orgán, ale mali by sa mu predložiť. Iné nové informácie, ktoré môžu ovplyvniť hodnotenie emitenta a cenných papierov, by sa mali zahrnúť do dodatku k základnému prospektu. Konečné podmienky ani dodatok by sa nemali použiť na zahrnutie druhu cenných papierov, ktoré nie sú uvedené v základnom prospekte.

(30)  Súhrn by mal v rámci základného prospektu vypracúvať jedine emitent vo vzťahu ku každej osobitnej ponuke s cieľom znížiť administratívne zaťaženie a zlepšiť čitateľnosť pre investorov. Tento súhrn týkajúci sa konkrétnej emisie by sa mal pripojiť ku konečným podmienkam a príslušný orgán by ho mal schváliť, len ak sú konečné podmienky zahrnuté v základnom prospekte alebo v jeho dodatku.

(31)  S cieľom zvýšiť flexibilitu a nákladovú efektívnosť základného prospektu by malo byť emitentovi umožnené vypracovať základný prospekt ako samostatné dokumenty a použiť univerzálny registračný dokument ako súčasť tohto základného prospektu, ak ide o častého emitenta.

(32)  Častí emitenti by mali byť nabádaní k tomu, aby svoj prospekt vypracovali ako samostatné dokumenty, pretože tak môžu znížiť svoje náklady na dosiahnutie súladu s týmto nariadením a rýchlejšie reagovať na trhové príležitosti. Preto by emitenti, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovaných trhoch alebo v multilaterálnych obchodných systémoch, mali mať možnosť, nie však povinnosť, za každé účtovné obdobie vypracovať a zverejniť univerzálny registračný dokument obsahujúci právne, obchodné, finančné a účtovné informácie a informácie o podieloch a poskytujúci opis emitenta za dané účtovné obdobie. To by malo emitentovi umožniť aktualizáciu informácií a vypracovanie prospektu pridaním opisu cenných papierov a súhrnu v prípade, že trhové podmienky sa stanú výhodnými na ponuku alebo prijatie. Univerzálny registračný dokument by mal byť viacúčelový v takom rozsahu, že jeho obsah by mal byť rovnaký bez ohľadu na to, či ho emitent následne používa na ponuku majetkových, dlhových cenných papieroch alebo derivátov alebo ich prijatie na obchodovanie. Mal by slúžiť ako referenčný zdroj pre emitenta, poskytovať investorom a analytikom minimálne informácie potrebné na vytvorenie informovaného úsudku o obchodnej činnosti, finančnej situácii, ziskoch a vyhliadkach, správe a vlastníctve podielov spoločnosti.

(33)  Emitenta, ktorý predložil univerzálny registračný dokument a dosiahol jeho schválenie počas dvoch po sebe nasledujúcich rokov, možno považovať za dobre známeho príslušnému orgánu. Všetky nasledujúce univerzálne registračné dokumenty a akékoľvek ich zmeny by sa preto mali dať predložiť bez predchádzajúceho schválenia a príslušný orgán by ich mohol preskúmať ex post, ak to tento príslušný orgán považuje za potrebné, ak sa tieto zmeny netýkajú opomenutia alebo závažnej chyby či nepresnosti, ktoré by pravdepodobne zavádzali verejnosť, pokiaľ ide o skutočnosti a okolnosti zásadné pre informované posúdenie emitenta. Každý príslušný orgán by mal rozhodnúť o frekvencii takýchto preskúmaní a zohľadňovať pritom napríklad posúdenie rizík emitenta, kvalitu informácií zverejnených v minulosti alebo čas, ktorý uplynul od posledného preskúmania naposledy podaného univerzálneho registračného dokumentu.

(34)  Malo by byť možné zmeniť univerzálny registračný dokument, pokiaľ sa nestal súčasťou schváleného prospektu, a to buď dobrovoľne zo strany emitenta – napríklad v prípade podstatnej zmeny v jeho organizácii alebo finančnej situácii – alebo na žiadosť príslušného orgánu v kontexte preskúmania po jeho podaní, ak neboli splnené štandardy úplnosti, zrozumiteľnosti a konzistentnosti. Takéto zmeny by sa mali zverejniť podľa rovnakých podmienok ako tie, ktoré sa vzťahujú na univerzálny registračný dokument. Emitent by mal zmeniť svoj univerzálny registračný dokument a zverejniť túto zmenu bez zbytočného odkladu najmä v prípade, keď príslušný orgán zistí vynechanie informácií alebo vecnú chybu či nepresnosť. Keďže neprebieha verejná ponuka ani prijatie na obchodovanie s cennými papiermi, postup zmeny univerzálneho registračného dokumentu by sa mal odlišovať od postupu na doplnenie prospektu, ktorý by sa mal uplatňovať iba po schválení prospektu.

(35)  Ak emitent vypracúva prospekt pozostávajúci zo samostatných dokumentov, všetky súčasti prospektu by mali byť predmetom schválenia vrátane, ak je to vhodné, univerzálneho registračného dokumentu a jeho zmien, ak boli predtým podané príslušnému orgánu, ale neboli schválené. V prípade častého emitenta by nemalo byť nutné, aby sa zmeny univerzálneho registračného dokumentu schválili pred uverejnením, ale namiesto toho by malo byť možné ich preskúmanie ex post príslušným orgánom.

(36)  S cieľom urýchliť proces vypracovania prospektu a uľahčiť prístup na kapitálové trhy nákladovo efektívnym spôsobom by sa častým emitentom, ktorí vytvárajú univerzálny registračný dokument, mal povoliť rýchlejší postup schvaľovania, keďže hlavná súčasť prospektu už bola schválená alebo už je k dispozícii na preskúmanie príslušným orgánom. Čas potrebný na dosiahnutie schválenia prospektu by sa preto mal skrátiť, ak má registračný dokument formu univerzálneho registračného dokumentu.

(37)  Za predpokladu, že emitent dodržiava postupy podávania, rozširovania a archivovania regulovaných informácií a termíny stanovené v článkoch 4 a 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES(10), malo by sa povoliť zverejňovanie výročných a polročných finančných správ, ktoré sa vyžadujú v smernici 2004/109/ES ako súčastí univerzálnych registračného dokumentu, pokiaľ domovské členské štáty emitenta nie sú odlišné na účely tohto nariadenia a smernice 2004/109/ES a pokiaľ jazyk univerzálneho registračného dokumentu spĺňa podmienky stanovené v článku 20 smernice 2004/109/ES. To by malo zmierniť administratívnu záťaž súvisiacu s viacnásobnými predkladaniami bez vplyvu na informácie dostupné verejnosti alebo dohľad nad týmito správami podľa smernice 2004/109/ES.

(38)  Pre platnosť prospektu by sa mal stanoviť jasný časový limit s cieľom zamedziť investičným rozhodnutiam založeným na neaktuálnych informáciách. V záujme zvýšenia právnej istoty by sa mala platnosť prospektu začať jeho schválením, čas ktorého môže príslušný orgán ľahko overiť. Verejná ponuka cenných papierov na základe základného prospektu by sa mala po skončení platnosti základného prospektu predĺžiť, len ak sa nasledujúci základný prospekt schváli pred uplynutím tejto platnosti a zahŕňa pokračovanie ponuky.

(39)  Informácie o daniach z príjmu z cenných papierov uvedené v prospekte môžu byť vo svojej podstate iba všeobecné a pre individuálneho investora majú malú informačnú hodnotu. Keďže takéto informácie musia zahŕňať nielen krajinu registrovaného sídla emitenta, ale aj krajiny, kde sa uskutočňuje ponuka alebo sa žiada o prijatie na obchodovanie, ak je prospekt krytý povolením, je nákladné ho vypracovať a mohlo by to brániť cezhraničným ponukám. Preto by mal prospekt obsahovať iba varovanie, že daňové právne predpisy členského štátu investora a členského štátu emitenta, kde bol podnik založený, môžu mať vplyv na príjem z cenných papierov. Prospekt by však mal obsahovať príslušné informácie o zdanení, ak má navrhovaná investícia za následok osobitný daňový režim, napríklad v prípade investovania do cenných papierov, ktoré daňovo zvýhodňujú investorov.

(40)  Keď sa trieda cenných papierov prijme na obchodovanie na regulovanom trhu, emitent poskytuje investorom informácie priebežne podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014(11) a smernice 2004/109/EC. Potreba úplného prospektu je preto menej naliehavá v prípade následných verejných ponúk alebo prijatí na obchodovanie zo strany takéhoto emitenta. Odlišný zjednodušený prospekt by preto mal byť k dispozícii na použitie v prípade sekundárnych emisií a jeho obsah by mal podliehať úľavám v porovnaní s bežným režimom a zohľadňovať informácie, ktoré už boli poskytnuté. Investorom však treba stále poskytovať konsolidované a dobre štruktúrované informácie o takých prvkoch, ako sú podmienky ponuky a jej kontext ▌. V dôsledku toho by zjednodušený prospekt pre sekundárne emisie mal obsahovať relevantné skrátené informácie, ktoré by investori v rozumnej miere požadovali, aby porozumeli vyhliadkam emitenta a akéhokoľvek ručiteľa, práva spojené s cennými papiermi a dôvody emisie a jej vplyv na emitenta, najmä vyhlásenie o prevádzkovom kapitáli, zverejnenie kapitalizácie a zadlženosti, vplyv na celkovú kapitálovú štruktúru a stručné zhrnutie relevantných informácií zverejnených podľa nariadenia (EÚ) č. 596/2014 od dátumu posledného vydania.

(41)  Zjednodušený režim poskytovania informácií pre sekundárne emisie by sa mal rozšíriť na cenné papiere obchodované na rastových trhoch MSP, keďže ich prevádzkovatelia majú podľa smernice 2014/65/EÚ stanoviť a uplatňovať pravidlá na zabezpečenie primeraného priebežného poskytovania informácií emitentmi, s ktorých cennými papiermi sa obchoduje na týchto miestach. Tento režim by sa mal uplatňovať aj na MTF iné ako rastový trh MSP, ak tieto MTF majú požiadavky na poskytovanie informácií rovnocenné s požiadavkami pre rastové trhy MSP podľa smernice 2014/65/EÚ.

(42)  Zjednodušený režim poskytovania informácií pre sekundárne emisie by mal byť dostupný na použitie len po uplynutí určitej minimálnej lehoty od prvotného prijatia triedy cenných papierov emitenta na obchodovanie. Odkladom o 18 mesiacov by sa malo zabezpečiť, že emitent aspoň raz splnil svoju povinnosť zverejniť ročnú finančnú správu podľa smernice 2004/109/ES alebo podľa pravidiel prevádzkovateľa rastového trhu MSP alebo MTF s rovnocennými požiadavkami na poskytovanie informácií.

(43)  Jedným z hlavných cieľov únie kapitálových trhov je uľahčiť MSP prístup k financovaniu na kapitálových trhoch v rámci Únie. Keďže takéto podniky obvykle potrebujú získať pomerne nižšie sumy než iní emitenti, náklady na vypracovanie úplného prospektu môžu byť neprimerane vysoké a môžu ich odradiť od ponúkania cenných papierov verejnosti. Vzhľadom na svoju veľkosť a kratšiu existenciu však MSP zároveň môžu niesť vyššie špecifické investičné riziko v porovnaníväčšími emitentmi a mali by investorom poskytnúť dostatočné informácie na to, aby prijali svoje investičné rozhodnutia. Toto nariadenie by navyše malo zabezpečiť, aby sa venovala osobitná pozornosť rastovým trhom MSP, a to v záujme toho, aby sa podporilo využívanie financovania kapitálových trhov malými a strednými podnikmi. Rastové trhy MSP predstavujú sľubný nástroj umožňujúci menším, rastúcim spoločnostiam získavať kapitál. Úspech týchto miest obchodovania však závisí od ich atraktívnosti pre podniky určitej veľkosti. Podobne by emitenti ponúkajúci verejnosti cenné papiere s celkovou protihodnotou v Únii nepresahujúcou 20 000 000 EUR získali ľahší prístup k financovaniu na kapitálových trhoch, aby mohli rásť a dosiahnuť svoj plný potenciál, a mali by mať možnosť získať finančné prostriedky za náklady, ktoré nie sú neprimerane vysoké. Je preto vhodné, že týmto nariadením sa zavádza špecifický primeraný režim prospektu rastu EÚ, ktorý je k dispozícii pre MSP, emitentov ponúkajúcich cenné papiere verejnosti, ktoré majú byť prijaté na obchodovanie na rastovom trhu MSP, a emitentov ponúkajúcich cenné papiere verejnosti s celkovou protihodnotou v Únii nepresahujúcou 20 000 000 EUR. Preto by sa mala nájsť správna rovnováha medzi nákladovo efektívnym prístupom na finančné trhy a ochranou investora pri upravovaní obsahu prospektu rastu EÚ, ktorý sa vzťahuje na MSP, a na dosiahnutie tohto cieľa by sa mal preto vypracovať osobitný režim poskytovania informácií pre MSP. Prospekty rastu EÚ by po schválení mali využívať režim povolení podľa tohto nariadenia a mali by byť preto platné pre všetky verejné ponuky cenných papierov v celej Únii.

(44)  Skrátené informácie, ktoré sa majú poskytovať v prospektoch rastu EÚ by mali byť upravené tak, aby sa zameriavali na údaje, ktoré sú podstatné alebo dôležité pri investovaní do emitovaných cenných papierov, a mali by zabezpečiť proporcionalitu medzi veľkosťou spoločnosti a jej finančnými potrebami na jednej strane a nákladmi na vypracovanie prospektu na strane druhej. S cieľom zabezpečiť, aby tieto spoločnosti mohli vypracovať prospekty bez toho, aby im vznikli náklady, ktoré sú neprimerané ich veľkosti a rozsahu získavania finančných prostriedkov, by mal byť ▌režim prospektu rastu EÚ flexibilnejší než režim, ktorý sa uplatňuje u spoločností na regulovaných trhoch, a to v miere zlučiteľnej so zabezpečením zverejnenia kľúčových informácií investorom.

(45)  Primeraný režim poskytovania informácií pre prospekty rastu EÚ by nemal byť k dispozícii ▌, ak cenné papiere majú byť prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, pretože investori na regulovaných trhoch by mali mať pocit istoty, že emitenti s cennými papiermi, do ktorých investujú, podliehajú jednotnému súboru pravidiel poskytovania informácií. Preto by nemal existovať dvojstupňový štandard prijímania cenných papierov na regulovaných trhoch v závislosti od veľkosti emitenta.

(46)  Prospekt rastu EÚ by mal predstavovať štandardizovaný dokument, ktorý môžu emitenti ľahko vyplniť, a mal by zahŕňať kľúčové informácie o emitentovi, cenných papieroch a o ponuke. Komisia by mala vypracovať delegované akty s cieľom bližšie určiť obmedzený obsah a formát štandardizovaného prospektu rastu EÚ. Pri stanovovaní podrobností primeraného režimu poskytovania informácií pre prospekty rastu EÚ by Komisia mala zohľadniť potrebu zabezpečiť, aby bol prospekt rastu EÚ značne a skutočne jednoduchší, než úplný prospekt, pokiaľ ide o administratívnu záťaž a náklady na emisiu, potrebu uľahčiť MSP prístup na kapitálové trhy a zároveň zabezpečovať dôveru investorov investovať do týchto podnikov, potrebu minimalizovať náklady a záťaž pre MSP, potrebu získať určité druhy informácií osobitného významu pre MSP, veľkosť emitenta a ako dlho už funguje, rôzne druhy a charakteristiky ponúk a rôzne druhy údajov potrebných pre investorov, ktoré sa týkajú rôznych druhov cenných papierov.

(48)  Hlavným účelom zahrnutia rizikových faktorov do prospektu je zabezpečiť, aby investori vykonali informované posúdenie takýchto rizík a následne prijali investičné rozhodnutie s úplnou znalosťou skutočností. Rizikové faktory by sa preto mali obmedziť len na tie riziká, ktoré sú podstatné a špecifické pre emitenta a jeho cenné papiere a ktoré sú podložené obsahom prospektu. Prospekt by nemal obsahovať rizikové faktory, ktoré sú všeobecné a slúžia iba ako odmietnutie zodpovednosti, pretože by mohli zakrývať špecifickejšie rizikové faktory, o ktorých by mali byť investori informovaní, čím sa zabráni tomu, aby boli informácie v prospekte uvedené v ľahko analyzovateľnej, výstižnej a zrozumiteľnej podobe. ESMA by mal vypracovať usmernenia k posúdeniu špecifickosti a významnosti rizikových faktorov, ktoré príslušným orgánom pomôžu preskúmať rizikové faktory spôsobom, ktorý emitentov nabáda, aby poskytovali primerané informácie zamerané na rizikové faktory.

(49)  Vynechanie citlivých informácií z prospektu by sa malo povoliť za určitých okolností prostredníctvom výnimky udelenej príslušným orgánom s cieľom predísť situáciám škodlivým pre emitenta.

(50)  Členské štáty zverejňujú mnoho informácií o svojom finančnom stave, ktoré sú zvyčajne dostupné verejnosti. Ak sa preto členský štát zaručí za ponuku cenných papierov, takéto informácie sa nemusia poskytnúť v prospekte.

(51)  Možnosť dovoliť emitentom, aby prostredníctvom odkazu do prospektu začlenili dokumenty obsahujúce informácie, ktoré sa majú v prospekte alebo základnom prospekte zverejniť – ak dokumenty začlenené prostredníctvom odkazu boli predtým zverejnené elektronicky – by mala uľahčiť postup vypracovania prospektu a znížiť náklady pre emitentov bez ohrozenia ochrany investorov. Tento cieľ, ktorý spočíva v zjednodušovaní a znižovaní nákladov na vypracovanie prospektu, by sa však nemal dosiahnuť na úkor iných záujmov, ktoré má prospekt chrániť vrátane dostupnosti informácií. Jazyk použitý na informácie začlenené prostredníctvom odkazu by sa mal riadiť jazykovým režimom uplatňovaným na prospekty. Informácie začlenené prostredníctvom odkazu sa môžu týkať historických údajov, ak však tieto informácie už nie sú relevantné v dôsledku podstatnej zmeny, malo by to byť v prospekte jasne uvedené a takisto by sa mali poskytnúť aktualizované informácie. Okrem toho by častí emitenti mali mať možnosť rozhodnúť o zahrnutí akýchkoľvek zmien univerzálneho registračného dokumentu prostredníctvom dynamického odkazu v prospekte. Tento dynamický odkaz by zabezpečil, že sa čitateľ vždy odkazuje na poslednú verziu univerzálneho registračného dokumentu bez toho, aby bol potrebný dodatok. Použitie dynamického odkazu namiesto dodatku by nemalo ovplyvniť investorovo právo na odvolanie prijatia.

(52)  Všetky regulované informácie ▌ by mali byť oprávnené na začlenenie do prospektu prostredníctvom odkazu. Emitenti, s ktorých cennými papiermi sa obchoduje v mnohostrannom obchodnom systéme, a emitenti, ktorí sú oslobodení od povinnosti uverejňovať výročné a polročné finančné správy podľa článku 8 ods. 1 písm. b) smernice 2004/109/ES, by takisto mali mať možnosť začleniť do prospektu všetky alebo časť svojich ročných alebo priebežných finančných informácií, audítorských správ, finančných výkazov, správ o riadení alebo vyhlásení o riadení spoločnosti prostredníctvom odkazu, s ohľadom na ich elektronické zverejnenie.

(53)  Nie všetci emitenti budú mať prístup k primeraným informáciám a usmerneniam týkajúcim sa postupu preskúmania a schvaľovania a nevyhnutných krokov na získanie schválenia prospektu, keďže v členských štátoch existujú rôzne prístupy príslušných orgánov. Týmto nariadením by sa mali odstrániť tieto rozdiely harmonizáciou pravidiel týkajúcich sa postupu preskúmania a schvaľovania a zjednodušením postupu schvaľovania príslušnými orgánmi s cieľom zabezpečiť, aby všetky príslušné orgány zaujali konvergentný prístup pri kontrole úplnosti, konzistentnosti a zrozumiteľnosti informácií obsiahnutých v prospekte. Usmernenie o tom, ako požiadať o schválenie prospektu, by malo byť verejne dostupné na webových sídlach príslušných orgánov. Orgán ESMA by mal zohrávať kľúčovú úlohu pri podporovaní konvergencie dohľadu v tejto oblasti využívaním svojich právomocí podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010(12). Orgán ESMA by predovšetkým mal v primeranom časovom rámci pred preskúmaním tohto nariadenia a v súlade s nariadením (EÚ) č. 1095/2010 vykonávať partnerské preskúmania týkajúce sa činnosti príslušných orgánov podľa tohto nariadenia. Orgán ESMA by mal vytvoriť centrálny systém riadenia pracovných procesov, ktorý by zachytával proces schvaľovania prospektu od začiatku až po schválenie, čím by umožnil príslušným orgánom, ESMA a emitentom riadiť a monitorovať schválenie žiadostí online. Tento systém by mal poskytovať kľúčové informácie a fungovať ako nástroj pre ESMA a príslušné orgány na riadenie konvergencie procesov a postupov schvaľovania v celej Únii a zabezpečiť, aby sa v budúcnosti prospekty schvaľovali rovnakým spôsobom v celej Únii.

(53a)   ESMA by mal spolu s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi posúdiť koncepciu, financovanie a prevádzku centrálneho systému riadenia pracovných procesov v rámci únie kapitálových trhov.

(54)  Na uľahčenie prístupu na trhy členských štátov je dôležité, aby sa zverejnili poplatky účtované príslušným orgánom za schvaľovanie a predloženie prospektov, ako aj súvisiacich dokumentov, a aby tieto poplatky boli primerané. Poplatky uložené emitentom so sídlom v tretej krajine by mali odrážať bremeno, ktoré takáto emisia predstavuje.

(55)  Keďže internet zaisťuje ľahký prístup k informáciám, schválený prospekt by sa mal vždy zverejniť v elektronickej forme, aby sa zaistil lepší prístup pre investorov. Prospekt by sa mal zverejniť v osobitnej sekcii na webovom sídle emitenta, ponúkajúceho alebo osoby žiadajúcej o prijatie alebo, ak je to vhodné, na webovom sídle finančných sprostredkovateľov umiestňujúcich alebo predávajúcich cenné papiere vrátane platobných agentov, alebo na webovom sídle regulovaného trhu, na ktorom sa žiada o prijatie na obchodovanie, alebo prevádzkovateľa mnohostranného obchodného systému a príslušný orgán by ho mal odoslať orgánu ESMA spolu s príslušnými údajmi umožňujúcimi jeho klasifikáciu. Orgán ESMA by mal poskytnúť centralizovaný mechanizmus archivovania prospektov, ktorý umožní bezplatný prístup a vhodné nástroje na vyhľadávanie pre verejnosť. S cieľom zabezpečiť, aby investori mali prístup k spoľahlivým údajom, ktoré sa môžu používať a analyzovať včas a efektívne, kľúčové informácie obsiahnuté v prospektoch, ako je číslo ISIN identifikujúce cenné papiere a identifikátor LEI identifikujúci emitentov, ponúkajúcich a ručiteľov, by mali byť strojovo čitateľné vrátane prípadov, keď sa použijú metaúdaje. Prospekty by mali zostať verejne dostupné najmenej 10 rokov po ich uverejnení, aby sa zabezpečilo, že lehota ich sprístupnenia verejnosti je zosúladená s lehotou na vypracovanie ročných alebo polročných finančných správ podľa smernice 2004/109/ES. Prospekt by však mal byť vždy dostupný investorom na trvanlivom médiu, a to bezplatne ▌ na požiadanie.

(56)  Je potrebné aj harmonizovať inzerciu s cieľom predísť podkopávaniu dôvery verejnosti a narušeniu správneho fungovania finančných trhov. Férovosť a presnosť inzercie, ako aj jej súlad s obsahom prospektu sú mimoriadne dôležité na ochranu investorov vrátane retailových investorov. Bez toho, aby bol dotknutý režim povolení podľa tohto nariadenia je dohľad nad takouto inzerciou neoddeliteľnou súčasťou úlohy príslušných orgánov. Príslušný orgán členského štátu, v ktorom sa inzeráty šíria, by mal byť oprávnený kontrolovať dodržiavanie súladu s predpismi týkajúcimi sa inzertnej činnosti súvisiacej s verejnou ponukou cenných papierov alebo ich prijatím na obchodovanie na regulovanom trhu podľa zásad uvedených v tomto nariadení. Domovský členský štát by mal podľa potreby pomáhať príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom sa inzeráty šíria, pri posudzovaní ich konzistentnosti s informáciami uvedenými v prospekte. Bez toho, aby boli dotknuté právomoci uvedené v článku 30 ods. 1, preskúmanie inzerátov príslušným orgánom by nemalo predstavovať nevyhnutnú podmienku pre verejnú ponuku ani pre prijatie na obchodovanie, ktoré sa majú uskutočniť v ktoromkoľvek hostiteľskom členskom štáte.

(57)  Akýkoľvek nový faktor, vecná chyba alebo nepresnosť, ktoré by mohli ovplyvniť posúdenie investície a ktoré sa vyskytli po zverejnení prospektu, ale ešte pred uzatvorením ponuky alebo pred začiatkom obchodovania na regulovanom trhu, by mali investori riadne vyhodnotiť, a preto si vyžadujú neodkladné schválenie a rozšírenie dodatku k prospektu.

(58)  V záujme zvýšenia právnej istoty by sa mali objasniť príslušné lehoty, v rámci ktorých musí emitent zverejniť dodatok k prospektu a v rámci ktorých majú investori právo odvolať prijatie ponuky po uverejnení dodatku. Povinnosť doplniť prospekt by sa mala na jednej strane uplatňovať až po definitívnom skončení obdobia ponuky alebo v čase, keď sa začína obchodovanie s takýmito cennými papiermi na regulovanom trhu, podľa toho, čo nastane neskôr. Na druhej strane by sa právo odvolať prijatie malo uplatňovať len vtedy, ak sa prospekt týka verejnej ponuky cenných papierov a nový faktor, chyba alebo nepresnosť sa vyskytnú pred konečným uzatvorením ponuky a dodaním cenných papierov. Právo odvolať prijatie by preto malo súvisieť s časom výskytu nového faktora, chyby alebo nepresnosti, ktoré sú príčinou dodatku, a za predpokladu, že takáto spúšťacia udalosť nastala v čase, keď bola ponuka otvorená, a pred dodaním cenných papierov. V záujme zvýšenia právnej istoty by sa v dodatku malo špecifikovať, kedy uplynie lehota spojená s právom odvolať prijatie. Finanční sprostredkovatelia by mali uľahčiť konanie, keď investori uplatňujú svoje právo odvolať prijatie.

(59)  Povinnosť emitenta preložiť úplný prospekt do všetkých príslušných úradných jazykov odrádza od cezhraničných ponúk alebo paralelného obchodovania. Na uľahčenie cezhraničných ponúk, pri ktorých sa prospekt vyhotovuje v jazyku používanom vo sfére medzinárodných financií, by sa mal súhrn prekladať len do úradného(-ých) jazyka(-ov) hostiteľského(-ých) alebo členského(-ých) štátu(-ov) alebo v jednom z úradných jazykov, ktoré sa používajú v časti členského štátu, v ktorej sa investičný produkt distribuuje.

(60)  ESMA a príslušný orgán hostiteľského členského štátu bude oprávnený na prijatie potvrdenia od príslušného orgánu domovského členského štátu, v ktorom sa uvádza, že prospekt alebo individuálny univerzálny registračný dokument v prípadoch, keď bol schválený len tento dokument, bol vyhotovený v súlade s týmto nariadením. Príslušný orgán domovského členského štátu by mal informovať emitenta alebo osobu zodpovednú za vypracovanie prospektu alebo prípadne univerzálneho registračného dokumentu, o osvedčení o schválení prospektu, ktoré je určené orgánom hostiteľského členského štátu, s cieľom ubezpečiť emitenta alebo osobu zodpovednú za vypracovanie prospektu alebo prípadne univerzálneho registračného dokumentu, či a kedy bolo skutočne predložené oznámenie.

(61)  Aby sa zabezpečilo úplné dosiahnutie účelov tohto nariadenia, je potrebné do jej rozsahu pôsobnosti zahrnúť aj cenné papiere vydané emitentmi, ktorí sa riadia právnymi predpismi tretích krajín. ▌S cieľom zabezpečiť výmenu informácií a spoluprácu s orgánmi tretích krajín, pokiaľ ide o účinné presadzovanie tohto nariadenia, by príslušné orgány mali uzavrieť dohody o spolupráci so svojimi partnermi v tretích krajinách. Akýkoľvek prenos osobných údajov uskutočňovaný na základe týchto dohôd by mal byť v súlade so smernicou 95/46/ES a s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001.

(62)  Rôznorodosť príslušných orgánov v členských štátoch s rôznymi právomocami môže vytvárať zbytočné náklady a prekrývanie príslušností bez zabezpečenia akéhokoľvek ďalšieho úžitku. V každom členskom štáte by sa mal určiť jeden príslušný orgán, aby schvaľoval prospekty a prevzal zodpovednosť za dohľad nad dodržiavaním tohto nariadenia. Tento príslušný orgán by sa mal zriadiť ako správny orgán a v takej forme, aby sa zaručila jeho nezávislosť od hospodárskych subjektov a zabránilo sa konfliktom záujmov. Určenie príslušného orgánu pre schvaľovanie prospektov by nemalo vylúčiť spoluprácu medzi týmto príslušným orgánom a inými subjektmi, ako sú bankové a poisťovacie regulačné orgány alebo orgány zodpovedné za kótovanie, s cieľom zaručiť účinnú kontrolu a schválenie prospektov rovnako v záujme emitentov, investorov, účastníkov trhov a trhov. Delegovanie úloh príslušného orgánu na iný subjekt by malo byť povolené len vtedy, ak sa týka zverejnenia schválených prospektov.

(63)  Súbor účinných nástrojov, právomocí a zdrojov pre príslušné orgány členských štátov zaručuje účinnosť dohľadu. V tomto nariadení by sa preto mal stanoviť najmä minimálny súbor právomocí dohľadu a vyšetrovacích právomocí, ktoré by sa v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi mali zveriť príslušným orgánom členských štátov. Tieto právomoci by sa mali vykonávať, ak sa to vyžaduje vo vnútroštátnom práve, prostredníctvom návrhu podaného príslušným justičným orgánom. Ak príslušné orgány a orgán ESMA vykonávajú svoje právomoci podľa tohto nariadenia, mali by konať objektívne a nestranne a mali by počas svojho rozhodovania ostať autonómne.

(64)  Na účely odhalenia porušení tohto nariadenia je potrebné, aby príslušné orgány mali s cieľom zaistiť dokumenty možnosť prístupu na miesta okrem súkromných bydlísk fyzických osôb. Prístup do týchto priestorov je potrebný v prípade dôvodného podozrenia, že existujú dokumenty a iné údaje týkajúce sa predmetu inšpekcie alebo vyšetrovania a môžu slúžiť ako dôkaz porušenia tohto nariadenia. Prístup do takýchto priestorov je okrem toho potrebný: ak osoba, ktorej už bola poslaná žiadosť o informácie, tejto žiadosti nevyhovela; alebo ak existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že v prípade predloženia žiadosti jej nebude vyhovené, alebo že dokumenty a informácie, na ktoré sa žiadosť o informácie vzťahuje, by boli odstránené, zmanipulované alebo zničené.

(65)  V súlade s oznámením Komisie z 8. decembra 2010 s názvom Posilňovanie sankčných režimov v odvetví finančných služieb a s cieľom zaistiť splnenie požiadaviek stanovených v tomto nariadení je dôležité, aby členské štáty prijali potrebné kroky na to, aby sa v prípade porušenia tohto nariadenia uplatnili primerané správne sankcie a opatrenia. Tieto sankcie a správne opatrenia by mali byť účinné, primerané a odradzujúce a mali by zaistiť spoločný prístup v členských štátoch, ako aj odradzujúci účinok. Toto nariadenie by nemalo obmedzovať členské štáty v ich schopnosti stanoviť vyššie úrovne administratívnych sankcií.

(66)  S cieľom zabezpečiť, aby rozhodnutia prijaté príslušnými orgánmi mali odradzujúci účinok na širokú verejnosť, mali by sa štandardne uverejňovať s výnimkou prípadov, keď príslušný orgán v súlade s týmto nariadením považuje za potrebné uskutočniť anonymné zverejnenie, odložiť zverejnenie alebo sankcie nezverejniť.

(67)  Aj keď členské štáty môžu stanoviť pravidlá týkajúce sa správnych a trestnoprávnych sankcií za rovnaké porušenia, od členských štátov by sa nemalo vyžadovať, aby stanovili pravidlá týkajúce sa správnych sankcií za porušenie tohto nariadenia, ktoré podliehajú vnútroštátnemu trestnému právu do [uvedie sa dátum uplatňovania tohto nariadenia]. Členské štáty nie sú v súlade s vnútroštátnym právom povinné ukladať správne ani trestnoprávne sankcie za to isté porušenie, ale mali by mať túto možnosť, ak sa to povoľuje v ich vnútroštátnom práve. Zachovaním trestnoprávnych namiesto správnych sankcií za porušenia tohto nariadenia by sa však nemala obmedziť alebo inak ovplyvniť schopnosť príslušných orgánov spolupracovať, získať prístup k informáciám a v primeranom čase si ich vymieňať s príslušnými orgánmi v iných členských štátoch na účely tohto nariadenia, a to aj po akomkoľvek postúpení relevantného porušenia príslušným súdnym orgánom na trestné stíhanie.

(68)  Informátori môžu upozorniť príslušné orgány na nové informácie, ktoré im pomôžu pri odhaľovaní a ukladaní sankcií v prípade porušenia tohto nariadenia. Týmto nariadením by sa preto malo zabezpečiť zavedenie primeraných opatrení, ktoré informátorom umožnia upozorniť príslušné orgány na potenciálne alebo skutočné porušenia tohto nariadenia a ochránia ich pred protiopatreniami.

(69)  S cieľom spresniť požiadavky stanovené v tomto nariadení by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o ▌minimálny obsah informácií dokumentov uvedených v článku 1 ods. 3 písm. f) a g) a v článku 1 ods. 4 písm. d) a e), úpravu vymedzení článku 2, ▌formát prospektu, základný prospekt a konečné podmienky, ako aj konkrétne informácie, ktoré musia byť zahrnuté v prospekte, minimálne informácie obsiahnuté v univerzálnom registračnom dokumente, obmedzené informácie obsiahnuté v zjednodušenom prospekte v prípade sekundárnych emisií a MSP, konkrétny zredukovaný obsah a formát prospektu rastu EÚ stanovený v tomto nariadení, inzercia cenných papierov patriacich do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, ako aj všeobecné kritériá rovnocennosti v prípade prospektov vypracovaných emitentmi z tretích krajín. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, by sa všetky dokumenty mali doručovať Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady by mali mať systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(70)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa vzhľadom na rovnocennosť právnych predpisov tretích krajín týkajúcich sa prospektov mali vykonávacie právomoci zveriť Komisii, aby prijala rozhodnutie o takejto rovnocennosti. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(13).

(71)  Prostredníctvom technických predpisov v oblasti finančných služieb by sa mala zaistiť primeraná ochrana investorov a spotrebiteľov v celej Únii. Bolo by efektívne a vhodné poveriť ESMA ako orgán s veľmi špecializovanými odbornými znalosťami vypracovaním návrhu regulačných technických predpisov, ktoré nezahŕňajú politické rozhodnutia a ktoré sa predložia Komisii.

(72)  Komisia by mala prijať návrh regulačných technických predpisov vypracovaných orgánom ESMA so zreteľom na obsah a formát prezentácie kľúčových finančných informácií z minulosti, ktoré sa musia zahrnúť do súhrnu, preskúmanie, schvaľovanie, predkladanie a kontrolu univerzálneho registračného dokumentu, ako aj podmienky jeho zmeny alebo aktualizácie a podmienky, za ktorých je možné zaniknutie postavenia častého emitenta, informácie, ktoré musia byť začlenené prostredníctvom odkazov a ďalšie typy dokumentov požadovaných podľa právnych predpisov Únie, postupy preskúmania a schvaľovania prospektu, uverejnenie prospektu, údaje potrebné na klasifikáciu prospektov v mechanizme archivovania prevádzkovaného orgánom ESMA, ustanovenia týkajúce sa inzerátov, situácie, v ktorých je v dôsledku významného nového faktora, vecnej chyby alebo nepresnosti v informáciách zahrnutých do prospektu potrebné uverejniť dodatok, informácie vymieňané medzi príslušnými orgánmi a ESMA v súvislosti s povinnosťou spolupracovať a minimálny obsah dohôd o spolupráci s orgánmi dohľadu v tretích krajinách. Komisia by mala prijať tento návrh regulačných technických predpisov prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ a v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

(73)  Komisia by mala byť splnomocnená aj na prijímanie vykonávacích technických predpisov prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ a v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Orgán ESMA by sa mal poveriť vypracovaním návrhu vykonávacích technických predpisov, ktorý predloží Komisii, so zreteľom na štandardné formuláre, vzory a postupy na oznamovanie v prípade osvedčenia o schválení, prospektu, dodatku k prospektu a prekladu súhrnu prospektu a/alebo súhrnu, štandardné formuláre, vzory a postupy na spoluprácu a výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi, ako aj postupy a formuláre na výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi a orgánom ESMA.

(74)  Komisia by pri uplatňovaní svojich delegovaných a vykonávacích právomocí v súlade s týmto nariadením mala dodržiavať tieto zásady:

   potreba zabezpečiť dôveru vo finančné trhy medzi retailovými investormi a MSP podporovaním vysokých štandardov transparentnosti na finančných trhoch,
   potreba vyvážiť požiadavky na poskytovanie informácií o prospekte, pričom sa bude brať do úvahy veľkosť emitenta a informácie, ktoré je emitent povinný zverejniť podľa smernice 2004/109/ES a nariadenia (EÚ) č. 596/2014.
   potreba uľahčiť prístup na kapitálové trhy MSP a zároveň zabezpečiť dôveru investorov pri investovaní do takýchto spoločností,
   potreba zabezpečiť investorom široké spektrum konkurenčných investičných príležitostí a úroveň zverejnenia informácií a ochrany prispôsobenú ich okolnostiam,
   potreba zabezpečiť, aby nezávislé regulačné orgány jednotne uplatňovali pravidlá, najmä pokiaľ ide o boj proti kriminalite „bielych golierov“,
   potreba vysokej úrovne transparentnosti a konzultácií so všetkými účastníkmi trhu a s Európskym parlamentom a Radou,
   potreba podporovať inovácie na finančných trhoch, ak majú byť dynamické a efektívne,
   potreba zabezpečiť systémovú stabilitu finančného systému prostredníctvom prísneho a citlivého sledovania finančných inovácií,
   význam znižovania nákladov na kapitál a zlepšovanie prístupu k nemu,
   potreba dlhodobo vyrovnávať náklady a prínosy pre všetkých účastníkov trhu v rámci každého vykonávacieho opatrenia,
   potreba podporovať medzinárodnú konkurencieschopnosť finančných trhov Únie bez toho, aby bolo dotknuté nutne potrebné rozšírenie medzinárodnej spolupráce,
   potreba dosiahnuť rovnaké príležitosti pre všetkých účastníkov trhu stanovením právnych predpisov Únie vždy, keď je to vhodné,
   potreba zabezpečiť súlad s inými právnymi predpismi Únie v tejto oblasti, pretože nerovnováha v oblasti informácií a chýbajúca transparentnosť môžu ohroziť fungovanie trhov, a najmä môžu poškodiť spotrebiteľov a drobných investorov.

(75)  Akékoľvek spracovanie osobných údajov vykonávané v rámci tohto nariadenia, napríklad výmena alebo prenos osobných údajov príslušnými orgánmi, by sa malo vykonať v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES(14) a akákoľvek výmena alebo prenos informácií orgánu ESMA by sa mali vykonať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001(15).

(76)  Komisia by mala najneskôr päť rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia preskúmať jeho uplatňovanie a predovšetkým posúdiť, či sú režimy poskytovania informácií pre sekundárne emisie a pre MSP, univerzálny registračný dokument a súhrn prospektu vhodné na splnenie cieľov tohto nariadenia.

(77)  Uplatňovanie požiadaviek stanovených v tomto nariadení by sa malo odložiť s cieľom umožniť prijatie delegovaných a vykonávacích aktov a umožniť účastníkom trhu prispôsobiť sa a naplánovať uplatňovanie nových opatrení.

(78)  Keďže ciele tohto nariadenia, najmä posilnenie ochrany investorov a efektívnosti trhu pri budovaní únie kapitálových trhov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale pre jeho dôsledky ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. Toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov, a to v súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku.

(79)  Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie. Toto nariadenie by sa preto malo vykladať a uplatňovať v súlade s týmito právami a zásadami.

(80)  V súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001 ▌sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Účel a rozsah pôsobnosti

1.  Účelom tohto nariadenia je stanoviť požiadavky na vypracovanie, schvaľovanie a šírenie prospektu, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu so sídlom v členskom štáte.

2.  Toto nariadenie sa s výnimkou článku 4 neuplatňuje na tieto druhy cenných papierov:

a)  podielové listy vydávané podnikmi kolektívneho investovania ▌;

b)  nemajetkové cenné papiere vydané členským štátom alebo jedným z regionálnych alebo miestnych orgánov členského štátu, verejnými medzinárodnými subjektmi, ktorých členom je jeden alebo viacero členských štátov, Európskou centrálnou bankou alebo centrálnymi bankami členských štátov;

c)  podiely na základnom imaní centrálnych bánk členských štátov;

d)  cenné papiere, za ktoré úplne, neobmedzene a neodvolateľne ručí členský štát alebo jeden z regionálnych alebo miestnych orgánov členského štátu;

e)  cenné papiere vydávané združeniami s právnou subjektivitou alebo neziskovými subjektmi uznanými členským štátom na účely získania prostriedkov potrebných na dosiahnutie ich neziskových cieľov;

g)  nezastupiteľné majetkové podiely, ktorých hlavným účelom je zabezpečiť držiteľovi právo užívať byt alebo inú formu nehnuteľnosti alebo jej časť, pričom tieto podiely nemožno ďalej predať bez toho, aby sa držiteľ tohto práva vzdal;

i)  nemajetkové cenné papiere priebežne alebo opakovane vydávané úverovými inštitúciami, ak je celková súhrnná protihodnota v Únii pre cenné papiere v ponuke menej ako 75 000 000 EUR na úverovú inštitúciu za obdobie 12 mesiacov, pokiaľ tieto cenné papiere:

i)  nie sú podriadené, prevoditeľné alebo vymeniteľné;

ii)  neoprávňujú na upísanie alebo nadobudnutie iných druhov cenných papierov a nie sú prepojené na derivátový nástroj.

3.  Toto nariadenie sa s výnimkou článku 4 nevzťahuje na žiadnu z týchto druhov verejných ponúk cenných papierov:

a)  ▌adresovaná výlučne kvalifikovaným investorom;

b)  ▌adresovaná menej ako 350 fyzickým alebo právnickým osobám na členský štát a celkovo maximálne 4000 fyzickým alebo právnickým osobám v Únii, iným ako kvalifikovaným investorom alebo iným investorom, ktorí spĺňajú podmienky stanovené v článku 6 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia (EÚ) č. 345/2013;

c)  ▌adresovaná investorom, ktorí nadobúdajú cenné papiere v celkovej protihodnote najmenej 100 000 EUR na investora na každú samostatnú ponuku;

d)  ▌ s celkovou protihodnotou v Únii nižšou ako 1 000 000 EUR, ktorá sa vypočíta za obdobie 12 mesiacov;

e)  akcie vydané ako náhrada už vydaných akcií rovnakej triedy, ak emisia takýchto nových akcií nie je spojená so zvýšením upísaného základného imania emitenta;

f)  cenné papiere ponúkané v spojení s prevzatím kontroly prostredníctvom ponuky na výmenu, ak sa sprístupní dokument obsahujúci informácie o transakcii a jej vplyve na emitenta;

g)  cenné papiere ponúkané, pridelené alebo cenné papiere, ktoré majú byť pridelené v spojení so zlúčením alebo rozdelením, ak sa sprístupní dokument obsahujúci informácie o transakcii a jej vplyve na emitenta;

h)  dividendy vyplatené existujúcim akcionárom vo forme akcií tej istej triedy, ako sú akcie, v súvislosti s ktorými sa tieto dividendy vyplácali, ak sa sprístupní dokument obsahujúci informácie o počte a povahe akcií, ako aj dôvody a podrobnosti ponuky;

i)  cenné papiere ponúkané, pridelené alebo cenné papiere, ktoré majú byť pridelené súčasným alebo bývalým riaditeľom alebo zamestnancom ich zamestnávateľom alebo pridruženým podnikom, či už sa nachádzajú v Únii alebo nie, ak sa sprístupní dokument obsahujúci informácie o počte a povahe cenných papierov a dôvody a podrobnosti ponuky alebo pridelenia.

Členské štáty nerozšíria požiadavku na vypracovanie prospektu v súlade s týmto nariadením na ponuky cenných papierov uvedené v prvom pododseku písm. d). Členské štáty sa okrem toho zdržia uloženia na takéto druhy ponúk cenných papierov iných požiadaviek na poskytovanie informácií na vnútroštátnej úrovni, ktoré by mohli predstavovať neprimerané alebo zbytočné zaťaženie. Členské štáty oznámia Komisii a orgánu ESMA požiadavky na poskytovanie informácií uplatňované na vnútroštátnej úrovni vrátane znenia príslušných ustanovení.

4.  Toto nariadenie sa nevzťahuje na prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu týkajúce sa týchto položiek:

a)  cenné papiere zastupiteľné cennými papiermi, ktoré už boli prijaté na obchodovanie na tom istom regulovanom trhu za predpokladu, že za obdobie 12 mesiacov bolo menej ako 20 percent počtu cenných papierov prijatých na obchodovanie na tom istom regulovanom trhu;

b)  akcie vyplývajúce z konverzie alebo výmeny iných cenných papierov alebo z uplatnenia práv spojených s inými cennými papiermi, keď sú výsledné akcie rovnakej triedy ako akcie už prijaté na obchodovanie na tom istom regulovanom trhu za predpokladu, že výsledné akcie predstavujú za obdobie 12 mesiacov menej ako 20 percent počtu akcií rovnakej triedy, ktoré už boli prijaté na obchodovanie na tom istom regulovanom. V prípade, že prospekt bol vypracovaný v súlade s týmto nariadením alebo smernicou 2003/71/ES na základe verejnej ponuky alebo prijatia na obchodovanie v prípade cenných papierov, ktoré umožňujú prístup k akciám, alebo v prípade cenných papierov, ktoré umožňujú prístup k akciám vydaných pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, sa toto nariadenie nevzťahuje na prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu vyplývajúcich akcií bez ohľadu na ich podiel vo vzťahu k počtu akcií rovnakej triedy už prijatých na obchodovanie na tom istom regulovanom trhu;

c)  akcie vydané ako náhrada akcií rovnakej triedy už prijatých na obchodovanie na tom istom regulovanom trhu, pokiaľ emisia takýchto akcií nepredstavuje zvýšenie základného imania emitenta;

d)  cenné papiere ponúkané v spojení s prevzatím kontroly prostredníctvom ponuky na výmenu, ak sa sprístupní dokument obsahujúci informácie o transakcii a jej vplyve na emitenta;

e)  cenné papiere ponúkané, pridelené alebo cenné papiere, ktoré majú byť pridelené v spojení so zlúčením alebo rozdelením, ak je sprístupnený dokument obsahujúci informácie o transakcii a jej vplyve na emitenta;

f)  akcie ponúkané, pridelené alebo akcie, ktoré majú byť bezplatne pridelené súčasným akcionárom, a dividendy vyplatené vo forme akcií tej istej triedy ako akcie, v súvislosti s ktorými sa takéto dividendy vyplácajú, za predpokladu, že uvedené akcie sú rovnakej triedy ako akcie už prijaté na obchodovanie na tom istom regulovanom trhu, ak sa sprístupní dokument obsahujúci informácie o počte a povahe akcií, ako aj o dôvodoch a podrobnostiach ponuky alebo pridelenia;

g)  cenné papiere ponúkané, pridelené alebo cenné papiere, ktoré majú byť pridelené súčasným alebo bývalým riaditeľom alebo zamestnancom ich zamestnávateľom alebo pridruženým podnikom, či už sa nachádzajú v Únii alebo nie, pokiaľ sú uvedené cenné papiere rovnakej triedy ako cenné papiere už prijaté na obchodovanie na tom istom regulovanom trhu, a ak sa sprístupní dokument obsahujúci informácie o počte a povahe cenných papierov, ako aj dôvody a podrobnosti ponuky alebo pridelenia;

h)  cenné papiere už prijaté na obchodovanie na inom regulovanom trhu za týchto podmienok:

i)  tieto cenné papiere alebo cenné papiere rovnakej triedy boli prijaté na obchodovanie na tomto alebo inom regulovanom trhu na viac ako 18 mesiacov;

ii)  v prípade cenných papierov po prvýkrát prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu po 1. júli 2005 podliehalo prijatie na obchodovanie na tomto inom regulovanom trhu schváleniu prospektu a jeho zverejneniu v súlade so smernicou 2003/71/ES;

iii)  okrem prípadov, keď sa uplatňuje bod ii), boli v prípade cenných papierov po prvýkrát prijatých na kótovanie po 30. júni 1983 kótovacie prospekty schválené v súlade s požiadavkami smernica Rady 80/390/EHS(16) alebo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/34/ES(17);

iv)  boli splnené pokračujúce povinnosti pre obchodovanie na tomto inom regulovanom trhu; a

v)  osoba žiadajúca o prijatie cenného papiera na obchodovanie na regulovanom trhu podľa tohto oslobodenia sprístupní verejnosti v členskom štáte regulovaného trhu, v ktorom sa žiada o prijatie na obchodovanie, spôsobom stanoveným v článku 20 ods. 2 dokument, ktorého obsah je v súlade s článkom 7, ktorý je vyhotovený v jazyku akceptovanom príslušným orgánom členského štátu regulovaného trhu, v ktorom sa žiada o prijatie. V dokumente sa uvedie, kde možno získať najnovší prospekt a kde sú sprístupnené finančné informácie zverejnené emitentom v zmysle jeho pokračujúcich povinností zverejňovať informácie.

6.  Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 42 prijímať delegované akty, ktorými sa stanoví minimálny informačný obsah dokumentov, na ktoré sa odkazuje v odseku 3 písmenách f) a g) a v odseku 4 písmenách d) a e) tohto článku.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

1.  Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)  „cenné papiere“ sú prevoditeľné cenné papiere definované v článku 4 ods. 1 bode 44 smernice 2014/65/EÚ s výnimkou nástrojov peňažného trhu definovaných v článku 4 ods. 1 bode 17 smernice 2014/65/EÚ, ktoré majú splatnosť kratšiu ako 12 mesiacov;

b)  „majetkové cenné papiere“ sú akcie alebo iné prevoditeľné cenné papiere rovnocenné s akciami v spoločnostiach, ako aj každý druh prevoditeľných cenných papierov oprávňujúci na získanie akýchkoľvek uvedených cenných papierov v dôsledku ich konverzie alebo uplatnenia práv, ktoré poskytujú, za predpokladu, že cenné papiere tohto typu sú vydané emitentom podkladových akcií alebo subjektom patriacim k skupine uvedeného emitenta;

c)  „nemajetkové cenné papiere“ sú všetky cenné papiere, ktoré nie sú majetkovými cennými papiermi;

d)  „verejná ponuka cenných papierov“ znamená oznámenie osobám v akejkoľvek forme a akýmikoľvek prostriedkami, v ktorom sú uvedené dostatočné informácie o podmienkach ponuky a ponúkaných cenných papieroch, aby sa investori mohli rozhodnúť kúpiť alebo upísať tieto cenné papiere. Toto vymedzenie sa vzťahuje aj na umiestnenie cenných papierov prostredníctvom finančných sprostredkovateľov;

e)  „kvalifikovaní investori“ sú osoby alebo subjekty, ktoré sú uvedené v bodoch 1 – 4 oddielu I prílohy II k smernici 2014/65/EÚ, a osoby alebo subjekty, ktoré sú na požiadanie považované za profesionálnych klientov v súlade s oddielom II prílohy II k smernici 2014/65/EÚ, alebo uznané za oprávnené protistrany v súlade článkom 30 smernice 2014/65/EÚ, pokiaľ nepožiadajú o to, aby sa s nimi zaobchádzalo ako s neprofesionálnymi klientmi. Investičné spoločnosti a úverové inštitúcie budú na požiadanie informovať emitenta o svojej klasifikácii bez toho, aby tým boli dotknuté príslušné právne predpisy o ochrane údajov;

f)  „malé a stredné podniky“ (MSP) sú buď

–  spoločnosti, ktoré podľa svojich posledných ročných alebo konsolidovaných účtovných závierok spĺňajú aspoň dve z nasledujúcich troch kritérií: priemerný počet zamestnancov za účtovné obdobie je nižší ako 250, celková účtovná súvaha neprevyšuje 43 000 000 EUR a čistý ročný obrat nepresahuje 50 000 000 EUR; alebo

–  malé a stredné podniky vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 13 smernice 2014/65/EÚ.

g)  „úverová inštitúcia“ je podnik definovaný podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013(18);

h)  „emitent“ je právnická osoba, ktorá vydáva alebo navrhuje vydanie cenných papierov;

i)  „ponúkajúci“ je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá verejne ponúka cenné papiere;

j)  „regulovaný trh“ je regulovaný trh vymedzený v článku 4 ods. 1 bode 21 smernice 2014/65/EÚ;

k)  „inzercia“ sú oznámenia

–  týkajúce sa konkrétnej verejnej ponuky cenných papierov ▌alebo prijatia na obchodovanie na regulovanom trhu;

–  uverejnené emitentom, ponúkajúcim alebo osobou žiadajúcou o prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu, alebo uverejnené v ich mene; a

–  zamerané na konkrétnu podporu potenciálneho upisovania alebo nadobudnutia cenných papierov;

l)  „regulované informácie“ sú všetky informácie, ktoré emitent alebo akákoľvek iná osoba, ktorá požiadala o prijatie cenných papierov na obchodovanie na regulovanom trhu bez súhlasu emitenta, musí zverejniť podľa smernice 2004/109/ES alebo podľa zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení členského štátu prijatých podľa článku 2 ods. 1 písm. k) uvedenej smernice a podľa článkov 17 a 19 nariadenia (EÚ) č. 596/2014;

m)  „domovský členský štát“ je:

i)  v prípade všetkých emitentov cenných papierov so sídlom v Únii, ktorí nie sú uvedení v bode ii), je to členský štát, v ktorom má emitent svoje sídlo;

ii)  v prípade akýchkoľvek emisií nemajetkových cenných papierov, ktorých jednotková menovitá hodnota dosahuje aspoň 1 000 EUR, a v prípade akýchkoľvek emisií nemajetkových cenných papierov, ktoré oprávňujú na nadobudnutie akýchkoľvek prevoditeľných cenných papierov alebo na získanie hotovosti v dôsledku ich konverzie alebo v dôsledku uplatnenia práv s nimi spojených, pokiaľ emitent nemajetkových cenných papierov nie je emitentom podkladových cenných papierov alebo subjekt patriaci k skupine takéhoto emitenta, je to členský štát, v ktorom má emitent svoje registrované sídlo alebo v ktorom sa cenné papiere prijali alebo sa majú prijať na obchodovanie na regulovanom trhu, alebo v ktorom sa cenné papiere verejne ponúkajú, a to podľa výberu emitenta, ponúkajúceho alebo osoby žiadajúcej o prijatie. To isté sa vzťahuje na nemajetkové cenné papiere v inej mene ako euro, pokiaľ sa táto minimálna menovitá hodnota približuje ekvivalentu 1 000 EUR;

iii)  v prípade všetkých emitentov cenných papierov so sídlom v tretej krajine, ktorí nie sú uvedení v bode ii), je to členský štát, v ktorom sa cenné papiere majú ponúkať verejnosti po prvýkrát alebo v ktorom sa podá prvá žiadosť o prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu, a to podľa výberu emitenta, ponúkajúceho alebo osoby žiadajúcej o prijatie, s výhradou následného rozhodnutia emitentov so sídlom v tretej krajine za týchto okolností:

–  ak sa domovský členský štát nevybral na základe výberu týchto emitentov,

–  v súlade s článkom 2 ods. 1 bodmi i) a iii) smernice 2004/109/ES;

n)  „hostiteľský členský štát“ je členský štát, v ktorom sa realizuje verejná ponuka cenných papierov alebo v ktorom sa žiada o prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu, ak sa líši od domovského členského štátu;

na)   „príslušný orgán“ je orgán určený každým členským štátom v súlade s článkom 29, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak;

o)  „podniky kolektívneho investovania ▌“ sú podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP), ktorým bolo udelené povolenie v súlade s článkom 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES(19) a alternatívne investičné fondy (AIF) v zmysle článku 4 ods. 1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ(20);

p)  „podielové listy podniku kolektívneho investovania“ sú cenné papiere vydané podnikom kolektívneho investovania zastupujúce práva podielnikov na aktívach takéhoto podniku;

q)  „schválenie“ znamená pozitívny úkon na konci kontroly úplnosti, konzistentnosti a zrozumiteľnosti informácií uvedených v prospekte vykonanej príslušným orgánom domovského členského štátu;

r)  „základný prospekt“ znamená prospekt v súlade s článkom 8 tohto nariadenia a podľa výberu emitenta aj konečné podmienky ponuky;

s)  „pracovné dni“ na účely tohto nariadenia sú pracovné dni relevantného príslušného orgánu okrem soboty, nedele a sviatkov, ako je vymedzené vo vnútroštátnom práve uplatniteľnom na tento príslušný vnútroštátny orgán;

t)  „mnohostranný obchodný systém“ je mnohostranný systém, ako je vymedzený v článku 4 ods. 1 bode 22 smernice 2014/65/EÚ;

u)  „rastový trh MSP“ je rastový trh MSP v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 12 smernice 2014/65/EÚ;

v)  „emitent z tretej krajiny“ je emitent so sídlom v tretej krajine.

va)   „trvanlivé médium“ je akýkoľvek nástroj, ktorý:

i)   umožňuje zákazníkovi uchovávať informácie určené jemu osobne spôsobom dostupným pre budúce použitie a počas obdobia zodpovedajúceho účelu týchto informácií; a

ii)   umožňuje nezmenenú reprodukciu uložených informácií.

2.  S cieľom zohľadniť technický vývoj na finančných trhoch sa na Komisiu deleguje právomoc prijímať akty v súlade s článkom 42, pokiaľ ide o spresnenie niektorých technických prvkov pojmov vymedzených v odseku 1 tohto článku okrem vymedzenia malých a stredných podnikov (MSP) v odseku 1 písm. f), s prihliadnutím na situáciu na rôznych vnútroštátnych trhoch ▌, právne predpisy ▌Únie, ako aj na hospodársky vývoj.

Článok 3

Povinnosť zverejniť prospekt a výnimky

1.  Cenné papiere sa v rámci Únie ponúkajú verejnosti iba po predchádzajúcom uverejnení prospektu v súlade s týmto nariadením.

2.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 15, členský štát sa môže rozhodnúť udeliť výnimku verejným ponukám cenných papierov, pokiaľ ide o povinnosť uverejniť prospekt stanovenú v odseku 1, za predpokladu, že ▌celková protihodnota ponuky v Únii vypočítaná za obdobie 12 mesiacov nepresiahne 5 000 000 EUR.

Verejné ponuky na základe výnimky stanovenej podľa prvého pododseku:

a)   nevyužívajú režim povolení podľa tohto nariadenia, a preto sa články 23 a 24 nariadenia neuplatňujú;

b)   je v nich jasne uvedené, že verejná ponuka nemá cezhraničný charakter; a 

c)   aktívne neoslovujú investorov, ktorí nie sú z členského štátu uvedeného v prvom pododseku.

Členské štáty oznámia Komisii a orgánu ESMA akékoľvek rozhodnutie prijaté v súlade s prvým pododsekom a limit zvolený pre celkovú protihodnotu, ktorá je uvedená v prvom pododseku.

3.  Cenné papiere prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu so sídlom v Únii, len po predchádzajúcom uverejnení prospektu.

3a.   S cieľom zohľadniť pohyby výmenných kurzov vrátane inflácie a kurzov mien iných ako euro, môže Komisia v súlade s článkom 42 prijať prostredníctvom delegovaných aktov opatrenia, aby sa spresnila hranica stanovená v odseku 2 tohto článku.

Článok 4

Dobrovoľný prospekt

Ak je verejná ponuka cenných papierov alebo prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu mimo rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, ako je bližšie uvedené v článku 1, emitent, ponúkajúci alebo osoba žiadajúca o prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu sú oprávnení dobrovoľne vypracovať prospekt alebo prípadne prospekt rastu EÚ v súlade s týmto nariadením.

Tento dobrovoľne vypracovaný prospekt schválený príslušným orgánom domovského členského štátu podľa článku 2 ods. 1 písm. m) zahŕňa všetky práva a povinnosti ustanovené v prospekte, ktorý sa ▌vyžaduje podľa tohto nariadenia a podlieha všetkým ustanoveniam tohto nariadenia, a to pod dohľadom príslušného orgánu.

Článok 5

Následný ďalší predaj cenných papierov

Každý následný ďalší predaj cenných papierov, ktoré boli predtým predmetom jednej alebo viacerých druhov ponúk cenných papierov vylúčených z pôsobnosti tohto nariadenia podľa článku 1 ods. 3 písmenách a) až d), sa považuje za samostatnú ponuku a vymedzenie stanovené v článku 2 ods. 1 písm. d) sa uplatňuje na účel určenia, či je tento ďalší predaj verejnou ponukou cenných papierov. Umiestnenie cenných papierov prostredníctvom finančných sprostredkovateľov podlieha zverejneniu prospektu, ak konečné umiestnenie nespĺňa žiadnu z podmienok uvedených v článku 1 ods. 3 bodoch a) až d).

Pri žiadnom takomto následnom ďalšom predaji cenných papierov alebo konečnom umiestnení cenných papierov prostredníctvom finančných sprostredkovateľov sa nevyžaduje prospekt, pokiaľ je platný prospekt k dispozícii v súlade s článkom 12 a emitent alebo osoba zodpovedná za vypracovanie takéhoto prospektu súhlasí s jeho použitím prostredníctvom písomnej dohody.

KAPITOLA II

VYPRACOVANIE PROSPEKTU

Článok 6

Prospekt

1.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 14 ods. 2 a článok 17 ods. 2, musí prospekt obsahovať relevantné a potrebné informácie, ktoré by investor v súvislosti s investíciami do cenných papierov v rozumnej miere potreboval na to, aby mohol vykonať informované posúdenie:

a)   aktív a pasív, ziskov a strát, finančnej pozície a vyhliadok emitenta a prípadného ručiteľa; a

b)   práv spojených s takýmito cennými papiermi.

Tieto informácie sa vypracujú a podajú v ľahko analyzovateľnej, výstižnej a zrozumiteľnej forme a môžu sa líšiť v závislosti od:

a)  povahy emitenta;

b)   druhu cenných papierov;

c)   situácie emitenta;

d)   v prípade potreby od typu investorov, na ktorý je zameraná verejná ponuka alebo prijatie na obchodovanie, od pravdepodobných znalostí tohto typu investorov a od trhu, na ktorom majú byť cenné papiere prijaté na obchodovanie;

e)   akýkoľvek informácií poskytnutých investorom podľa požiadaviek uložených emitentom cenných papierov podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva alebo pravidiel ktoréhokoľvek príslušného orgánu alebo miesta obchodovania, prostredníctvom ktorých alebo na ktorých sú cenné papiere emitenta kótované alebo prijaté na obchodovanie, ktoré sú prístupné prostredníctvom úradne určeného mechanizmu uvedeného v článku 21 smernice 2004/109/ES;

f)   uplatniteľnosti akéhokoľvek zjednodušeného alebo primeraného režimu poskytovania informácií, ako sa uvádza v článku 14 v článku 15.

2.  Emitent, ponúkajúci alebo osoba žiadajúca o prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu môže prospekt vypracovať ako jeden dokument alebo ako samostatné dokumenty.

V prospekte pozostávajúcom zo samostatných dokumentov sa informácie rozdelia na registračný dokument, opis cenných papierov a súhrn, bez toho, aby bol dotknutý článok 8 ods. 7 a článok 7 ods. 1 druhý pododsek. Registračný dokument bude obsahovať informácie týkajúce sa emitenta. Opis cenných papierov bude obsahovať informácie o cenných papieroch, ktoré sú verejne ponúkané alebo prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu.

Článok 7

Súhrn prospektu

1.  Prospekt musí obsahovať súhrn poskytujúci kľúčové informácie, ktoré investori potrebujú na pochopenie povahy emitenta, ručiteľa a cenných papierov ponúkaných alebo prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ako aj rizík s nimi spojených, a ktoré pri čítaní spolu s ostatnými časťami prospektu pomáhajú investorom pri rozhodovaní o investovaní do týchto cenných papierov.

Odchylne od prvého pododseku, keď sa prospekt týka prijímania na obchodovanie na regulovanom trhu nemajetkových cenných papierov ponúkaných výlučne kvalifikovaným investorom, nevyžaduje sa súhrn.

2.  Obsah súhrnu musí byť presný, pravdivý, jasný a nezavádzajúci. Číta sa ako úvod prospektu a je v súlade s ostatnými časťami prospektu

3.  Súhrn sa vypracuje ako krátky, stručný dokument v rozsahu najviac šesť strán formátu A4 po vytlačení.

Iba vo výnimočných prípadoch však príslušný orgán môže dovoliť emitentovi, aby vypracoval dlhší súhrn až do rozsahu 10 vytlačených strán formátu A4, ak si to vyžaduje zložitosť činností emitenta, povaha záležitosti alebo charakter emitovaných cenných papierov a ak hrozí, že investor by bol bez ďalších informácií uvedených v súhrne uvedený do omylu.

Súhrn musí:

a)  sa predložiť a rozvrhnúť tak, aby bol ľahko čitateľný a používali sa v ňom znaky čitateľnej veľkosti;

b)  byť napísaný jazykom a štýlom, ktoré uľahčujú pochopenie informácií, a to najmä jazykom, ktorý je jasný, netechnický, výstižný a zrozumiteľný pre dotknutý typ investorov.

4.  Súhrn pozostáva z týchto štyroch častí:

a)  úvod obsahujúci všeobecné a špecifické varovania vrátane miery, do akej by investori mohli stratiť svoje investície v prípade najhoršieho scenára;

b)  kľúčové informácie o emitentovi, ponúkajúcom alebo osobe žiadajúcej o prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu;

c)  kľúčové informácie o cenných papieroch;

d)  kľúčové informácie o samotnej ponuke a/alebo prijatí na obchodovanie.

5.  Úvod súhrnu musí obsahovať:

a)   názov a medzinárodné identifikačné číslo cenných papierov (ISIN);

b)   totožnosť a kontaktné údaje emitenta vrátane jeho identifikátora právnickej osoby (LEI);

c)   totožnosť a kontaktné údaje ponúkajúceho vrátane jeho LEI, ak je ponúkajúci právnickou osobou, alebo osoby žiadajúcej o prijatie;

d)   totožnosť a kontaktné údaje príslušného domovského orgánu a dátum dokumentu.

Na účely prvého pododseku písm. d), ak prospekt pozostáva zo samostatných dokumentov, ktoré schválili rôzne príslušné orgány, úvod súhrnu musí uvádzať totožnosť a kontaktné údaje všetkých týchto príslušných orgánov.

Musí obsahovať varovanie, že:

a)  súhrn by sa mal chápať ako úvod k prospektu;

b)  každé rozhodnutie investovať do cenných papierov by sa malo zakladať na investorovom zvážení prospektu ako celku;

c)  ak sa na súd podá žaloba týkajúca sa informácií obsiahnutých v prospekte, žalujúci investor by mohol podľa vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov znášať náklady spojené s prekladom prospektu pred začatím súdneho konania;

d)  občianskoprávnu zodpovednosť majú len tie osoby, ktoré predložili súhrn vrátane jeho prekladu, ale len v prípade, keď je tento súhrn zavádzajúci, nepresný alebo v rozpore s ostatnými časťami prospektu, alebo neobsahuje v spojení s inými časťami prospektu kľúčové informácie, ktoré majú investorom pomôcť pri rozhodovaní o investíciách do takýchto cenných papierov.

6.  Oddiel, na ktorý sa odkazuje v odseku 4 písm. b), bude obsahovať tieto informácie:

a)  v pododdiele s názvom Kto je emitentom cenných papierov? bude stručný opis emitenta cenných papierov, ktorý zahŕňa aspoň:

–  sídlo a právnu formu emitenta, jeho LEI, právne predpisy, podľa ktorých vykonáva činnosť, a krajinu založenia,

–  jeho hlavné činnosti,

–  jeho hlavných akcionárov vrátane toho, či je priamo alebo nepriamo vlastnený alebo ovládaný a kým,

–  totožnosť jeho hlavných výkonných riaditeľov a správnej rady;

–  totožnosť jeho štatutárnych audítorov.

b)  v pododdiele s názvom Aké sú kľúčové finančné informácie týkajúce sa emitenta? budú vybrané kľúčové finančné informácie z minulosti vrátane pro forma informácií, ak je to vhodné, ktoré sa predkladajú za každý rozpočtový rok v období, za ktoré sú uvedené minulé finančné informácie, a za každé nasledujúce priebežné účtovné obdobie s priloženými porovnávacími údajmi za rovnaké obdobie predchádzajúceho účtovného obdobia. Požiadavka na porovnávacie súvahové informácie sa splní predložením koncoročných súvahových informácií.

c)  v pododdiele s názvom Aké sú kľúčové riziká špecifické pre emitenta? bude stručný opis maximálne 10 najvýznamnejších rizikových faktorov emitenta obsiahnutých v prospekte vrátane najmä prevádzkových a investičných rizík.

7.  Oddiel uvedený v odseku 4 písm. c) musí obsahovať tieto informácie:

a)  v pododdiele s názvom Aké sú hlavné charakteristiky cenných papierov? bude stručný opis cenných papierov ponúkaných a/alebo prijímaných na obchodovanie vrátane najmenej:

–  ich typu a triedy, ich ISIN, ich meny, kategórie, menovitej hodnoty, počtu emitovaných cenných papierov a lehoty splatnosti cenných papierov;

–  práv spojených s cennými papiermi;

–  relatívnej nadriadenosti cenných papierov v kapitálovej štruktúre emitenta v prípade platobnej neschopnosti vrátane prípadných informácií o úrovni podriadenosti cenných papierov a ich spracovaní v prípade riešenia krízovej situácie podľa smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk;

–  akýchkoľvek obmedzení týkajúcich sa voľnej prevoditeľnosti cenných papierov;

–  politiky vyplácania dividend, ak je to vhodné.

b)  v pododdiele s názvom Kde sa bude obchodovať s cennými papiermi? budú informácie o tom, či ponúkané cenné papiere sú alebo budú predmetom žiadosti o prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obchodovanie v mnohostrannom obchodnom systéme, ako aj identifikácia všetkých trhov, na ktorých sa obchoduje s cennými papiermi alebo sa s nimi má obchodovať.

c)  v pododdiele s názvom Existuje záruka spojená s cennými papiermi? bude stručný opis povahy a rozsahu záruky, ak existuje, ako aj stručný opis ručiteľa vrátane jeho LEI.

d)  v pododdiele s názvom Aké sú kľúčové riziká špecifické pre cenné papiere? sa uvádza stručný opis maximálne 10 najzávažnejších rizikových faktorov špecifických pre cenné papiere obsiahnutých v prospekte.

Ak sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2014(21) vyžaduje vypracovanie dokumentu s kľúčovými informáciami, emitent, ponúkajúci alebo osoba žiadajúca o prijatie môže nahradiť obsah stanovený v tomto odseku informáciami stanovenými v článku 8 ods. 3 písm. b) až i) nariadenia (EÚ) č. 1286/2014. V takom prípade a ak jediný súhrn zahŕňa niekoľko cenných papierov, ktoré sa odlišujú len v obmedzenom počte podrobností, napr. emisnou cenou alebo dátumom splatnosti podľa článku 8 ods. 8 posledného pododseku, sa dĺžka stanovená v odseku 3 predĺži o ďalšie tri strany formátu A4 za každý ďalší cenný papier.

8.  Časť uvedená v odseku 4 písm. d) bude obsahovať tieto informácie:

a)  v pododdiele s názvom Za akých podmienok a v akom harmonograme môžem investovať do tohto cenného papiera? budú, ak je to vhodné, všeobecné podmienky a predpokladaný harmonogram ponuky, podrobnosti o prijatí na obchodovanie, plán predaja, výška a percento bezprostredného zriedenia vyplývajúceho z ponuky a odhad celkových nákladov emisie a/alebo ponuky vrátane odhadovaných nákladov pre investora zo strany ponúkajúceho.

b)  v oddiele s názvom Prečo emitent vypracoval tento prospekt? bude stručný slovný opis dôvodov ponuky alebo prijatia na obchodovanie, ako aj opis využívania a odhadovaná čistá suma výnosov.

9.  V rámci jednotlivých častí opísaných v odsekoch 6, 7 a 8 môže emitent pridať podpoložky, ak to považuje za potrebné.

10.  Súhrn nesmie obsahovať krížové odkazy na iné časti prospektu alebo informácie začlenené prostredníctvom odkazu.

11.  Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom stanoviť obsah a formát predloženia kľúčových minulých finančných informácií, na ktoré sa odkazuje v odseku 6 písm. b), berúc do úvahy rôzne typy cenných papierov a emitentov a zabezpečujúc, že predložené informácie sú krátke, stručné a zrozumiteľné.

Orgán ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do [12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Komisia je splnomocnená prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 8

Základný prospekt

1.  V prípade nemajetkových cenných papierov sa prospekt môže podľa výberu emitenta, ponúkajúceho alebo osoby žiadajúcej o prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu skladať zo základného prospektu, ktorý obsahuje relevantné informácie týkajúce sa emitenta a verejne ponúkaných cenných papierov alebo cenných papierov, ktoré sa majú prijať na obchodovanie na regulovanom trhu.

2.  Základný prospekt musí obsahovať tieto informácie:

a)  zoznam informácií, ktoré budú zahrnuté do konečných podmienok ponuky;

b)  vzorový dokument s názvom Podoba konečných podmienok, ktorý sa musí vyplniť za každú jednotlivú emisiu;

c)  adresu webového sídla, na ktorom budú uverejnené konečné podmienky.

3.  Konečné podmienky sa predložia v podobe samostatného dokumentu alebo sa zahrnú do základného prospektu, prípadne jeho dodatku. Konečné podmienky sa vypracujú v ľahko analyzovateľnej a zrozumiteľnej podobe.

Konečné podmienky obsahujú iba tie informácie, ktoré sa týkajú opisu cenných papierov a neslúžia ako dodatok k základnému prospektu. V takýchto prípadoch sa uplatňuje článok 17 ods. 1 písm. a).

4.  Ak konečné podmienky nie sú zahrnuté do základného prospektu ani do dodatku, emitent ich sprístupní verejnosti v súlade s článkom 20 a predloží ich príslušnému orgánu domovského členského štátu hneď, ako to bude prakticky možné, pred začiatkom verejnej ponuky alebo prijatia na obchodovanie.

Do konečných podmienok sa vloží jasné a výrazné vyhlásenie o týchto skutočnostiach:

a)  o tom, že konečné podmienky boli vypracované na účel tohto nariadenia a musia sa vykladať v spojení so základným prospektom a jeho dodatkom (dodatkami) s cieľom získať všetky relevantné informácie;

b)  o mieste, kde je uverejnený základný prospekt a jeho dodatok (dodatky) v súlade s článkom 20;

c)  o tom, že ku konečným podmienkam je priložený súhrn jednotlivej emisie.

5.  Základný prospekt môže byť vypracovaný ako jeden dokument alebo ako samostatné dokumenty.

Ak emitent, ponúkajúci alebo osoba žiadajúca o prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu už predložili registračný dokument pre konkrétny druh nemajetkových cenných papierov alebo univerzálny registračný dokument, ako je vymedzený v článku 9, a neskôr sa rozhodnú vypracovať základný prospekt, základný prospekt musí obsahovať:

a)  informácie obsiahnuté v registračnom dokumente alebo univerzálnom registračnom dokumente;

b)  informácie, ktoré by inak boli obsiahnuté v príslušnom opise cenných papierov, s výnimkou konečných podmienok, pokiaľ konečné podmienky nie sú zahrnuté do základného prospektu.

6.  Konkrétne informácie o jednotlivých cenných papieroch zahrnutých do základného prospektu sú zreteľne oddelené.

7.  Súhrn sa vypracuje len vtedy, keď sú konečné podmienky zahrnuté do základného prospektu v súlade s odsekom 3, alebo schválené, a tento súhrn je špecifický pre každú jednotlivú emisiu.

8.  Na súhrn jednotlivej emisie sa vzťahujú rovnaké požiadavky ako na konečné podmienky, ako sú stanovené v tomto článku, a daný súhrn sa k nim priloží.

Súhrn jednotlivej emisie je v súlade s článkom 7 a uvádzajú sa v ňom hlavné informácie o základnom prospekte a konečných podmienkach. Obsahuje tieto súčasti:

a)  informácie zo základného prospektu, ktoré sú relevantné len pre jednotlivú emisiu vrátane podstatných informácií o emitentovi;

b)  možnosti obsiahnuté v základnom prospekte, ktoré sú relevantné len pre jednotlivú emisiu, ako je určené v konečných podmienkach;

c)  relevantné informácie uvedené v konečných podmienkach, ktoré boli v základnom prospekte pôvodne vynechané.

Ak sa konečné podmienky týkajú viacerých cenných papierov, ktoré sa odlišujú len vo veľmi obmedzenom počte podrobností, ako je napríklad cena emisie alebo dátum splatnosti, ku všetkým týmto cenným papierom sa môže priložiť jediný súhrn jednotlivej emisie, pokiaľ sa zreteľne oddelia informácie vzťahujúce sa na rôzne cenné papiere.

9.  Ak je to potrebné, informácie uvedené v základnom prospekte sa v súlade s článkom 22 doplnia aktualizovanými informáciami o emitentovi a o cenných papieroch, ktoré sa majú verejne ponúkať alebo prijať na obchodovanie na regulovanom trhu.

10.  Verejná ponuka môže pokračovať aj po uplynutí platnosti základného prospektu, s ktorým sa začala, a to za predpokladu, že nasledujúci základný prospekt bude schválený najneskôr v posledný deň platnosti predchádzajúceho základného prospektu. Na prvej strane konečných podmienok takejto ponuky je uvedená výrazná výstraha obsahujúca upozornenie na posledný deň platnosti predchádzajúceho základného prospektu a na miesto, kde bude uverejnený nasledujúci základný prospekt. Nasledujúci základný prospekt obsahuje alebo zahŕňa prostredníctvom odkazu časť Podoba konečných podmienok z pôvodného základného prospektu a odkazuje sa v ňom na konečné podmienky, ktoré sú relevantné pre pokračujúcu ponuku.

Právo na odvolanie vyplývajúce z článku 22 ods. 2 sa uplatňuje aj na investorov, ktorí súhlasili s nákupom alebo upísaním cenných papierov počas obdobia platnosti predchádzajúceho základného prospektu, okrem prípadov, keď im už cenné papiere boli doručené.

Článok 9

Univerzálny registračný dokument

1.  Každý emitent s registrovaným sídlom v členskom štáte, ktorého cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo v mnohostrannom obchodnom systéme, môže v každom účtovnom období vypracovať registračný dokument vo forme univerzálneho registračného dokumentu opisujúceho organizáciu spoločnosti, jej podnikateľskú činnosť, finančnú situáciu, zisky a vyhliadky, riadenie a akcionársku štruktúru.

2.  Akýkoľvek emitent, ktorý sa rozhodne, že vypracuje univerzálny registračný dokument v každom účtovnom období, predloží tento dokument na schválenie príslušnému orgánu svojho domovského členského štátu podľa postupu stanoveného v článku 19 ods. 2, 4 a 5.

Po tom, ako príslušný orgán schválil univerzálny registračný dokument emitenta v každom účtovnom období počas dvoch po sebe nasledujúcich rokov, následné univerzálne registračné dokumenty alebo zmeny týchto univerzálnych registračných dokumentov je možné predložiť príslušnému orgánu bez predchádzajúceho schválenia, ak sa tieto zmeny netýkajú opomenutia alebo závažnej chyby či nepresnosti, ktoré by pravdepodobne zavádzali verejnosť, pokiaľ ide o skutočnosti a okolnosti zásadné pre informované posúdenie emitenta.

Ak emitent potom nepredloží univerzálny registračný dokument za jedno účtovné obdobie, bude mu odňatá výhoda podať univerzálny registračný dokument bez schválenia a všetky nasledujúce univerzálne registračné dokumenty predkladá na schválenie príslušnému orgánu, kým opäť nesplní podmienku druhého pododseku.

3.  Emitenti, ktorí pred dátumom začiatku uplatňovania tohto nariadenia vypracovali registračný dokument v súlade s prílohou I alebo XI k nariadeniu (ES) č. 809/2004(22), pričom tento dokument príslušný orgán schválil v najmenej dvoch po sebe nasledujúcich rokov, a ktorí potom predložili registračný dokument podľa článku 12 ods. 3 smernice 2003/71/ES alebo každý rok získali schválenie takéhoto registračného dokumentu, smú odo dňa začiatku uplatňovania tohto nariadenia predložiť univerzálny registračný dokument bez predchádzajúceho schválenia v súlade s odsekom 2 druhým pododsekom tohto nariadenia.

4.  Po schválení alebo predložení bez schválenia sa univerzálny registračný dokument, ako aj jeho zmeny uvedené v odsekoch 7 a 9 sprístupnia verejnosti bez zbytočného odkladu a v súlade s postupmi uvedenými v článku 20.

5.  Univerzálny registračný dokument musí spĺňať jazykové požiadavky stanovené v článku 25.

6.  Informácie môžu byť zahrnuté formou odkazu na univerzálny registračný dokument za podmienok stanovených v článku 18.

7.  Po predložení alebo schválení univerzálneho registračného dokumentu môže emitent kedykoľvek aktualizovať informácie, ktoré dokument obsahuje, a to podaním návrhu na zmenu univerzálneho registračného dokumentu príslušnému orgánu.

8.  Príslušný orgán môže kedykoľvek preskúmať obsah ktoréhokoľvek univerzálneho registračného dokumentu, ktorý bol predložený bez predchádzajúceho schválenia, ako aj obsah jeho zmien.

Preskúmanie príslušným orgánom pozostáva z kontroly úplnosti, konzistentnosti a zrozumiteľnosti informácií uvedených vo všeobecnom registračnom dokumente a jeho zmenách.

9.  Ak príslušný orgán v priebehu preskúmania zistí, že univerzálny registračný dokument nespĺňa normy úplnosti, zrozumiteľnosti a konzistentnosti a/alebo že sú potrebné zmeny alebo doplňujúce informácie, oznámi to emitentovi.

Žiadosť o zmenu alebo doplňujúce informácie, ktorú príslušný orgán zašle emitentovi, musí emitent zohľadniť až v nasledujúcom univerzálnom registračnom dokumente predloženom v nasledujúci účtovnom období, s výnimkou prípadov, keď má emitent v úmysle použiť univerzálny registračný dokument ako súčasť prospektu predloženého na schválenie. V takom prípade emitent podá návrh na zmenu univerzálneho registračného dokumentu najneskôr pri predložení žiadosti uvedenej v článku 19 ods. 5.

Odchylne od druhého pododseku platí, že ak príslušný orgán oznámi emitentovi, že jeho žiadosť o zmenu sa týka vynechania alebo vecnej chyby či nepresnosti, ktoré by mohli zavádzať verejnosť, pokiaľ ide o skutočnosti a okolnosti zásadné pre informované posúdenie emitenta, emitent predloží návrh na zmenu univerzálneho registračného dokumentu bez zbytočného odkladu.

10.  Ustanovenia odsekov 7 a 9 sa uplatňujú len vtedy, keď sa univerzálny registračný dokument nepoužíva ako súčasť prospektu. Ak sa univerzálny registračný dokument používa ako súčasť prospektu, uplatňujú sa iba pravidlá dopĺňania prospektu stanovené v článku 22 v čase medzi schválením prospektu a konečným uzavretím verejnej ponuky alebo podľa okolností v čase, keď sa začína obchodovanie na regulovanom trhu, a to podľa toho, čo nastane neskôr.

11.  Emitent spĺňajúci podmienky opísané v odseku 2 prvom a druhom pododseku alebo v odseku 3 má postavenie častého emitenta a využíva výhodu rýchlejšieho postupu schvaľovania opísaného v článku 19 ods. 5, a to za predpokladu, že:

a)  emitent pri predložení každého univerzálneho registračného dokumentu alebo jeho predložení na schválenie poskytne príslušnému orgánu písomné potvrdenie, že všetky regulované informácie, ktoré má zverejniť na základe smernice 2004/109/ES (ak sa uplatňuje) a nariadenia (EÚ) č. 596/2014, boli predložené a uverejnené v súlade s požiadavkami stanovenými v uvedených právnych predpisoch; a

b)  emitent zmení svoj univerzálny registračný dokument podľa ustanovení odseku 9, pokiaľ príslušný orgán vykoná preskúmanie uvedené v odseku 8.

Ak emitent nesplní niektorú z týchto podmienok, zaniká jeho postavenie častého emitenta.

12.  Keď sa univerzálny registračný dokument, ktorý bol predložený príslušnému orgánu alebo schválený týmto orgánom, uverejní najneskôr štyri mesiace po skončení účtovného obdobia a obsahuje informácie, ktoré sa majú zverejniť vo výročnej finančnej správe stanovenej v článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES(23), povinnosť emitenta uverejniť výročnú finančnú správu požadovanú podľa uvedeného článku bude považovaná za splnenú.

Keď sa univerzálny registračný dokument alebo návrh na jeho zmenu, ktorý bol predložený alebo schválený príslušným orgánom, uverejní najneskôr do troch mesiacov po skončení prvých šiestich mesiacov účtovného obdobia a obsahuje požadované informácie, ktoré treba zverejniť v polročnej finančnej správe uvedenej v článku 5 smernice 2004/109/ES, povinnosť emitenta uverejniť polročnú finančnú správu požadovanú podľa tohto článku sa považuje za splnenú.

V prípadoch opísaných v prvom a druhom pododseku, emitent:

a)  zahrnie do univerzálneho registračného dokumentu zoznam krížových odkazov uvádzajúcich, na ktorom mieste univerzálneho registračného dokumentu je možné nájsť jednotlivé položky požadované v ročných a polročných finančných správach;

b)  podá univerzálny registračný dokument podľa článku 19 ods. 1 smernice 2004/109/ES a sprístupní ho v rámci úradne určeného mechanizmu uvedeného v článku 21 ods. 2 smernice 2004/109/ES;

c)  zahrnie do univerzálneho registračného dokumentu vyhlásenie o zodpovednosti za podmienok stanovených v článku 4 ods. 2 písm. c) a článku 5 ods. 2 písm. c) smernice 2004/109/ES.

13.  Odsek 12 sa uplatňuje len v prípadoch, keď domovský členský štát emitenta na účely tohto nariadenia je zároveň domovským členským štátom na účely smernice 2004/109/ES a keď univerzálny registračný dokument spĺňa podmienky článku 20 smernice 2004/109/ES.

14.  Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem s cieľom bližšie určiť postup preskúmania, schvaľovania, predkladania a kontroly univerzálneho registračného dokumentu, ako aj podmienky jeho zmeny a podmienky, za ktorých je možné zaniknutie postavenia častého emitenta.

Orgán ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do [12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Komisia je splnomocnená prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 10

Prospekty pozostávajúce zo samostatných dokumentov

1.  Od emitenta, ktorého registračný dokument už schválil príslušný orgán, sa vyžaduje, aby pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu vypracoval len opis cenných papierov a súhrn. V tomto prípade sa na opis cenných papierov a súhrn vzťahuje osobitné schválenie.

Ak sa od schválenia registračného dokumentu vyskytla významná nová skutočnosť, vecná chyba alebo nepresnosť týkajúca sa informácií zahrnutých do registračného dokumentu, ktorá môže ovplyvniť hodnotenie cenných papierov, zároveň s opisom cenných papierov a súhrnom sa predloží na schválenie dodatok k registračnému dokumentu. V takom prípade sa neuplatňuje právo odvolať prijatie podľa článku 22 ods. 2.

Registračný dokument a jeho dodatok, v relevantných prípadoch spolu s opisom cenných papierov a súhrnom, predstavuje prospekt, keď je schválený príslušným orgánom.

2.  Od emitenta, ktorého registračný dokument už schválil príslušný orgán alebo ktorý predložil univerzálny registračný dokument bez schválenia podľa článku 9 ods. 2 druhého pododseku, sa vyžaduje, aby pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu vypracoval len opis cenných papierov a súhrn. V takomto prípade sa na opis cenných papierov, súhrn a všetky zmeny univerzálneho registračného dokumentu predložené od schválenia alebo predloženia univerzálneho registračného dokumentu, okrem zmien univerzálneho registračného dokumentu častého emitenta v súlade s článkom 19 ods. 5 vzťahuje osobitné schválenie.

Ak emitent predložil univerzálny registračný dokument bez schválenia, na celú dokumentáciu vrátane zmien univerzálneho registračného dokumentu, sa vzťahuje schválenie, a to bez ohľadu na skutočnosť, že tieto dokumenty zostávajú samostatné.

Univerzálny registračný dokument zmenený v súlade s článkom 9 ods. 7 alebo ods. 9, sprevádzaný opisom cenných papierov a súhrnom predstavuje prospekt, keď je schválený príslušným orgánom.

Článok 11

Zodpovednosť spojená s prospektom

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa zodpovednosť za informácie uvedené v prospekte spájala s emitentom alebo jeho správnymi, riadiacimi či dozornými orgánmi, ponúkajúcim alebo osobou žiadajúcou o prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu, alebo ručiteľom. Zodpovedné osoby sú v prospekte zreteľne uvedené svojimi menami a funkciami alebo v prípade právnických osôb názvami a registrovanými sídlami, ako aj vyhláseniami o tom, že podľa ich najlepšieho vedomia sú informácie obsiahnuté v prospekte v súlade so skutočnosťou a že v prospekte nie sú vynechané žiadne skutočnosti, ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť jeho význam.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby sa ich zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia týkajúce sa občianskoprávnej zodpovednosti vzťahovali na osoby zodpovedné za informácie uvedené v prospekte.

Členské štáty však zabezpečia, aby sa žiadna občianskoprávna zodpovednosť nevzťahovala na žiadnu osobu výlučne na základe súhrnu, a to vrátane jeho prekladu, pokiaľ tento dokument v spojení s ostatnými časťami prospektu nie je zavádzajúci, nepresný alebo nekonzistentný alebo v spojení s ostatnými časťami prospektu neobsahuje hlavné informácie, ktoré majú pomôcť investorom pri rozhodovaní o investovaní do daných cenných papierov. Súhrn obsahuje jednoznačnú výstrahu v tomto zmysle.

3.  Zodpovednosť za informácie uvedené v univerzálnom registračnom dokumente sa spája s osobami uvedenými v odseku 1 len v tých prípadoch, keď je univerzálny registračný dokument použitý ako súčasť schváleného prospektu. Toto ustanovenie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté články 4 a 5 smernice 2004/109/ES, ak sú do univerzálneho registračného dokumentu zahrnuté informácie podľa uvedených článkov.

Článok 12

Platnosť prospektu, základného prospektu a registračného dokumentu

1.  Prospekt alebo základný prospekt (či už ide o jeden dokument alebo dokument pozostávajúci zo samostatných dokumentov) je platný 12 mesiacov po jeho schválení v prípade verejných ponúk alebo prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu za predpokladu, že je doplnený dodatkom požadovaným podľa článku 22.

Ak prospekt alebo základný prospekt pozostáva zo samostatných dokumentov, platnosť sa začína po schválení opisu cenných papierov.

2.  Registračný dokument vrátane univerzálneho registračného dokumentu uvedeného v článku 9, ktorý už bol predložený alebo schválený, je platný na použitie ako súčasť prospektu 12 mesiacov po jeho predložení alebo schválení.

Koniec platnosti takéhoto registračného dokumentu nemá vplyv na platnosť prospektu, ktorého súčasť tvorí.

KAPITOLA III

OBSAH A FORMÁT PROSPEKTU

Článok 13

Minimálne informácie a formát

1.  Komisia prijme v súlade s článkom 42 delegované akty týkajúce sa formátu prospektu, základného prospektu a konečných podmienok, ako aj harmonogramy vymedzujúce konkrétne informácie, ktoré musia byť zahrnuté do prospektu, pričom sa vyhne duplicite informácií v prípade, že sa prospekt skladá zo samostatných dokumentov.

Pri vypracúvaní rôznych harmonogramov prospektu sa zohľadnia najmä tieto skutočnosti:

a)  rôzne druhy informácií, ktoré potrebujú investori, týkajúce sa majetkových cenných papierov v porovnaní s nemajetkovými cennými papiermi; konzistentný prístup sa uplatňuje, pokiaľ ide o údaje vyžadované v prospekte pre cenné papiere, ktoré majú podobný hospodársky základ, najmä derivátové cenné papiere;

b)  rôzne druhy a charakteristiky ponúk a prijatí nemajetkových cenných papierov na obchodovanie na regulovanom trhu;

c)  použitý formát a informácie vyžadované v základných prospektoch týkajúcich sa nemajetkových cenných papierov vrátane záruk v akejkoľvek podobe;

d)  ak je to vhodné, verejná povaha emitenta;

e)  ak je to vhodné, špecifická povaha činností emitenta.

Komisia najmä vypracuje dva súbory samostatných a významne sa líšiacich harmonogramov pre prospekty, v ktorých stanoví požiadavky na informácie týkajúce sa nemajetkových cenných papierov prispôsobené pre rôzne triedy investorov – kvalifikovaných alebo nekvalifikovaných – ktorým je ponuka určená, pričom zohľadní odlišné informačné potreby týchto investorov.

2.  Komisia prijme v súlade s článkom 42 delegované akty stanovujúce harmonogram, v ktorom sa vymedzia minimálne informácie obsiahnuté v univerzálnom registračnom dokumente, ako aj vyhradený harmonogram pre univerzálny registračný dokument úverových inštitúcií.

Takýmto harmonogramom sa zabezpečí, aby univerzálny registračný dokument obsahoval všetky potrebné informácie o emitentovi, takže ten istý všeobecný registračný dokument možno rovnako použiť aj pri nasledujúcej verejnej ponuke alebo prijatí majetkových alebo dlhových cenných papierov či derivátov na obchodovanie. Pokiaľ ide o finančné informácie, preskúmanie činnosti a financií, ako aj vyhliadky a správu a riadenie spoločnosti, tieto informácie sa podľa možností čo najviac zosúladia s informáciami, ktoré sa musia zverejniť vo výročných a polročných finančných správach uvedených v článkoch 4 a 5 smernice 2004/109/ES vrátane správy vedenia a vyhlásenia o správe a riadení spoločnosti.

3.  Delegované akty uvedené v odseku 1 a 2 vychádzajú z noriem v oblasti finančných a nefinančných informácií stanovených medzinárodnými organizáciami komisií pre cenné papiere, najmä IOSCO, a z príloh I, II a III k tomuto nariadeniu. Uvedené delegované akty sa prijmú do [6 mesiacov pred dátumom uplatňovania tohto nariadenia].

Článok 14

Zjednodušený režim poskytovania informácií pre sekundárne emisie

1.  Možnosť vypracovať zjednodušený prospekt v rámci zjednodušeného režimu poskytovania informácií pre sekundárne emisie v prípade verejnej ponuky cenných papierov alebo prijatia cenných papierov na obchodovanie na regulovanom trhu si môžu zvoliť tieto osoby:

a)  emitenti, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na rastovom trhu MSP alebo MTF inom ako rastový trh MSP, s požiadavkami na poskytovanie informácií rovnocennými aspoň s tými, ktoré sú stanovené na rastovom trhu MSP, ako sa uvádza v článku 33 ods. 3 písm. d), e), f) a g) smernice MiFID, aspoň 18 mesiacov a dlhšie a ktorí emitujú viac cenných papierov rovnakej triedy;

b)  emitenti, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na rastovom trhu MSP alebo MTF inom ako rastový trh MSP, s požiadavkami na poskytovanie informácií rovnocennými aspoň s tými, ktoré sú stanovené na rastovom trhu MSP, ako sa uvádza v článku 33 ods. 3 písm. d), e), f) a g) smernice MiFID, aspoň 18 mesiacov a ktorí emitujú nemajetkové cenné papiere;

c)  emitenti, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na rastovom trhu MSP alebo MTF inom ako rastový trh MSP, s požiadavkami na poskytovanie informácií rovnocennými aspoň s tými, ktoré sú stanovené na rastovom trhu MSP, ako sa uvádza v článku 33 ods. 3 písm. d), e), f) a g) smernice MiFID, aspoň 18 mesiacov.

Zjednodušený prospekt ustanovený v prvom pododseku pozostáva zo súhrnu podľa článku 7, z osobitného registračného dokumentu, ktorý môžu použiť osoby uvedené v písm. a), b) a c), a osobitného opisu cenných papierov, ktorý môžu použiť osoby uvedené v písmenách a) a c).

Na účely prvého pododseku písm. a), b) a c) ESMA zverejňuje a pravidelne aktualizuje zoznam MTF, ktoré sú iné ako rastový trh MSP, s požiadavkami na poskytovanie informácií rovnocennými aspoň s tými, ktoré sú stanovené pre rastový trh MSP, ako sa uvádza v článku 33 ods. 3 písm. d), e), f) a g) smernice MiFID.

2.  V súlade so zásadami stanovenými v článku 6 ods. 1 a bez toho, aby bol dotknutý článok 17 ods. 2 zjednodušený prospekt uvedený v odseku 1 obsahuje relevantné zredukované informácie, ktoré by investor v rozumnej miere požadoval v súvislosti so sekundárnymi emisiami, aby vykonal informované posúdenie:

a)   vyhliadok emitenta a prípadného ručiteľa, založené na ▌finančných informáciách, ktoré sú zahrnuté alebo začlenené do prospektu ▌len za posledné účtovné obdobie,

b)   práv spojených s cennými papiermi;

c)   dôvodov emisie a jej vplyvu na emitenta, najmä vyhlásenia o prevádzkovom kapitáli, zverejnenia kapitalizácie a zadlženosti, dosahu na celkovú kapitálovú štruktúru a stručného zhrnutia relevantných informácií zverejnených podľa nariadenia (EÚ) č. 596/2014 od dátumu posledného vydania.

Tento súhrn zahŕňa iba informácie požadované podľa zjednodušeného režimu poskytovania informácií pre sekundárne emisie.

Informácie obsiahnuté v zjednodušenom prospekte uvedenom v odseku 1vypracované v ľahko analyzovateľnej, výstižnej a zrozumiteľnej podobe a umožňujú investorom prijímať informované investičné rozhodnutia.

3.  Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 42 s cieľom bližšie určiť obmedzený objem informácií uvedený v odseku 2, ktoré majú byť zahrnuté do harmonogramov uplatniteľných v rámci zjednodušeného režimu poskytovania informácií uvedeného v odseku 1.

Pri stanovovaní zredukovaných informácií, ktoré budú zahrnuté v harmonogramoch uplatniteľných v rámci zjednodušeného režimu poskytovania informácií, Komisia zohľadní potrebu uľahčiť prístup na kapitálové trhy, význam znižovania nákladov na kapitál a zvyšovania prístupu k nemu, a informácie, ktoré už je emitent povinný zverejňovať v súlade so smernicou 2004/109/ES a nariadením (EÚ) č. 596/2014. S cieľom zabrániť zbytočnému zaťaženiu emitentov Komisia musí vyvážiť požiadavky tak, aby boli zamerané na informácie, ktoré sú podstatné a relevantné pre sekundárne emisie a ktoré sú primerané.

Uvedené delegované akty sa prijmú do [6 mesiacov pred dátumom uplatňovania tohto nariadenia].

Článok 15

Prospekt rastu EÚ

1.  Tieto subjekty sú oprávnené vypracovať prospekt rastu EÚ v rámci primeraného režimu poskytovania informácií podľa tohto článku v prípade verejnej ponuky cenných papierov, okrem prípadov, keď cenné papiere majú byť prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu:

a)   MSP;

b)   emitenti iní ako MSP, ak sa verejná ponuka týka cenných papierov, ktoré majú byť prijaté na obchodovanie na rastovom trhu MSP;

c)   emitenti iní ako emitenti uvedení v písm. a) a b), ak verejná ponuka cenných papierov má celkovú protihodnotu v Únii najviac 20 000 000 EUR vypočítanú za obdobie 12 mesiacov.

Prospekt rastu EÚ schválený podľa tohto článku platí pre akúkoľvek verejnú ponuku cenných papierov v akomkoľvek počte hostiteľských členských štátoch za podmienok stanovených v článkoch 23, 24 a 25.

Prospekt rastu EÚ v rámci primeraného režimu poskytovania informácií podľa prvého pododseku tvorí štandardizovaný dokument, ktorý môžu emitenti ľahko vyplniť.

1a.   Prospekt rastu EÚ zahŕňa tieto tri kľúčové prvky:

a)   kľúčové informácie o emitentovi, ako napríklad:

i)   meno emitenta a osôb zodpovedných za prospekt,

ii)   prehľad podnikateľskej činnosti, súčasná obchodná činnosť a vyhliadky emitenta,

iii)   rizikové faktory spojené s emitentom,

iv)   finančné informácie, ktoré sa môžu začleniť pomocou odkazov,

b)   kľúčové informácie o cenných papieroch, ako napríklad:

i)   počet a povaha cenných papierov tvoriacich súčasť ponuky,

ii)   podmienky cenných papierov a opis všetkých práv spojených s cennými papiermi,

iii)   rizikové faktory spojené s cennými papiermi,

c)   kľúčové informácie o ponuke, ako napríklad:

i)   podmienky ponuky vrátane emisnej ceny,

ii)   dôvody ponuky a zamýšľané použitie čistého výnosu.

3.  Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 42 s cieľom bližšie určiť obmedzený obsah a formát, ktoré sú špecifické pre štandardizovaný prospekt rastu EÚ podľa ods. 1 a ods. 1a. Tieto dokumenty v jednoduchom jazyku bližšie určujú informácie požadované v harmonogramoch prospektu, pričom v prípade potreby používajú zahrnutie informácií prostredníctvom odkazu.

Pri bližšom určovaní špecifického obmedzeného obsahu a formátu štandardizovaného prospektu rastu EÚ Komisia nastaví požiadavky na informácie tak, aby sa zamerali na:

a)   informácie, ktoré sú podstatné a relevantné pri investovaní do cenných papierov emitovaných pre investorov;

b)   potrebu zabezpečiť primeranosť medzi veľkosťou spoločnosti a jej finančnými potrebami; a

c)   náklady na výrobu prospektu.

Komisia pri tom zohľadní:

–  potrebu zabezpečiť, aby prospekt rastu EÚ bol výrazne a skutočne jednoduchší ako úplný prospekt, pokiaľ ide o administratívnu záťaž a náklady pre emitentov;

–  potrebu uľahčiť MSP prístup na kapitálové trhy a zároveň zabezpečiť dôveru investorov, pokiaľ ide o investovanie do takýchto spoločností;

–  potrebu minimalizovať náklady a záťaž pre MSP;

–  potrebu získať konkrétne druhy informácií, ktoré majú osobitný význam pre MSP;

–  veľkosť emitenta a ako dlho funguje;

–  rôzne druhy a charakteristiky ponúk;

–  rôzne druhy údajov potrebných pre investorov, ktoré sa týkajú rôznych druhov cenných papierov.

Uvedené delegované akty sa prijmú do [6 mesiacov pred dátumom uplatňovania tohto nariadenia].

Článok 16

Rizikové faktory

1.  Rizikové faktory uvedené v prospekte sú obmedzené na riziká, ktoré sú špecifické pre emitenta a/alebo cenné papiere a sú podstatné pre prijímanie informovaných investičných rozhodnutí, ako ich potvrdzuje obsah registračného dokumentu a opis cenných papierov. ▌

1a.   Rizikové faktory zahŕňajú aj riziká vyplývajúce z úrovne podriadenosti cenného papiera a vplyvu na očakávanú výšku alebo načasovanie platieb držiteľom cenných papierov, ktorých sa týka konkurzné alebo akékoľvek iné podobné konanie, vrátane prípadnej platobnej neschopnosti úverovej inštitúcie alebo riešenia krízovej situácie inštitúcie alebo jej reštrukturalizácie podľa smernice 2014/59/EÚ (BRRD).

2.  ESMA vypracuje usmernenia na posúdenie špecifickosti a významnosti rizikových faktorov ▌a na priradenie rizikových faktorov ▌. ESMA okrem toho vypracuje usmernenia, ktoré príslušným orgánom pomôžu preskúmať rizikové faktory spôsobom, ktorý emitentov nabáda, aby zverejňovali primerané informácie zamerané na rizikové faktory.

Článok 17

Vynechanie informácií

1.  Ak cenu konečnej ponuky a/alebo sumu cenných papierov, ktoré budú súčasťou verejnej ponuky, nemožno zahrnúť do prospektu, postupuje sa takto:

a)  v prospekte sa zverejnia kritériá a/alebo podmienky, v súlade s ktorými sa určia uvedené prvky, alebo, pokiaľ ide o cenu, maximálna cena; alebo

b)  prijatia nákupu alebo upísania cenných papierov možno odvolať v lehote, ktorá nie je kratšia ako dva pracovné dni po uvedení ceny konečnej ponuky a/alebo sumy cenných papierov, ktoré budú súčasťou verejnej ponuky.

Cena konečnej ponuky a suma cenných papierov sa predloží príslušnému orgánu domovského členského štátu a uverejní v súlade s článkom 20 ods. 2.

2.  Príslušný orgán domovského členského štátu môže povoliť vynechanie určitých informácií, ktoré majú byť zahrnuté do prospektu, ak usúdi, že sú splnené všetky nasledujúce podmienky:

a)  zverejnenie takýchto informácií by bolo v rozpore s verejným záujmom;

b)  zverejnenie takýchto informácií by závažne poškodilo emitenta za predpokladu, že vynechanie takýchto informácií by pravdepodobne zavádzalo verejnosť vzhľadom na skutočnosti a okolnosti, ktoré sú podstatné pre informované hodnotenie emitenta, ponúkajúceho alebo ručiteľa (ak existuje), a práva spojené s cennými papiermi, ktorých sa prospekt týka;

c)  takéto informácie majú nepodstatný význam vzhľadom na osobitnú ponuku alebo prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu a nemali by ovplyvniť posúdenie finančnej situácie a vyhliadok emitenta, ponúkajúceho alebo ručiteľa.

Príslušný orgán každý rok predloží ESMA správu týkajúcu sa informácií, ktorých vynechanie schválil.

3.  Bez toho, aby boli dotknuté primerané informácie poskytnuté investorom, platí, že ak sú výnimočne niektoré informácie, ktoré musia byť zahrnuté do prospektu, nevhodné pre oblasť pôsobenia emitenta alebo pre právnu formu emitenta alebo pre cenné papiere, ktorých sa prospekt týka, prospekt musí obsahovať informácie rovnocenné s požadovanými informáciami okrem prípadov, keď takéto informácie neexistujú.

4.  Ak za cenné papiere ručí členský štát, emitent, ponúkajúci alebo osoba žiadajúca o prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu sú pri vypracovaní prospektu v súlade s článkom 4 oprávnení vynechať informácie týkajúce sa daného členského štátu.

5.  ESMA môže vypracovať usmernenia s cieľom bližšie určiť prípady, keď je možné vynechať informácie podľa odseku 2, pričom sa zohľadnia správy príslušných orgánov ESMA uvedené v odseku 2.

Článok 18

Zahrnutie informácií prostredníctvom odkazu

1.  Informácie môžu byť zahrnuté do prospektu alebo základného prospektu prostredníctvom odkazu, ak boli predtým alebo súčasne uverejnené elektronicky, vyhotovené v jazyku spĺňajúcom požiadavky článku 25 a podané v súvislosti s požiadavkami na poskytovanie informácií podľa právnych predpisov Únie alebo podaných podľa pravidiel obchodného miesta alebo rastového trhu MSP:

a)  dokumenty, ktoré boli schválené príslušným orgánom ▌ alebo predložené tomuto orgánu v súlade s týmto nariadením;

b)  dokumenty uvedené v článku 1 ods. 3 písm. f) a g) a článku 1 ods. 4 písm. d) a e);

c)  regulované informácie vymedzené v článku 2 ods. 1 písm. l);

d)  ročné a priebežné finančné informácie;

e)  audítorské správy a finančné výkazy;

f)  správy o hospodárení vymedzené v článku 19 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ(24);

g)  vyhlásenia o správe a riadení spoločností, ako sú vymedzené v článku 20 smernice 2013/34/EÚ;

h)  [správy o odmeňovaní, ako sú vymedzené v článku [X] [revidovanej smernice o právach akcionárov(25)];

ha)   výročné správy alebo akékoľvek poskytnutie informácií požadovaných podľa článkov 22 a 23 smernice 2011/61/EÚ;

i)  zakladateľský dokument a stanovy.

Tieto informácie sú najnovšie informácie dostupné pre emitenta.

Ak sú prostredníctvom odkazu začlenené len určité časti dokumentu, do prospektu musí byť zahrnuté vyhlásenie, že nezačlenené časti nie sú pre investora dôležité alebo sú uvedené na inom mieste prospektu.

2.  V prípade začlenenia informácií prostredníctvom odkazu zabezpečia emitenti, ponúkajúci alebo osoby žiadajúce o prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu dostupnosť daných informácií. Predovšetkým poskytnú zoznam krížových odkazov v prospekte, aby investorom umožnili jednoduché rozlíšenie jednotlivých položiek informácií a zabezpečia, aby prospekt obsahoval hypertextové odkazy na všetky dokumenty obsahujúce informácie začlenené prostredníctvom odkazu.

3.  Ak je to možné, a v každom prípade počas procesu preskúmania prospektu predložia emitent, ponúkajúci alebo osoba žiadajúca o prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu spolu s prvým návrhom prospektu predloženým príslušnému orgánu všetky informácie začlenené do prospektu prostredníctvom odkazu v elektronickom formáte umožňujúcom vyhľadávanie, pokiaľ tieto informácie už neboli schválené príslušným orgánom schvaľujúcim prospekt alebo predložené tomuto orgánu.

4.  ▌ESMA môže vypracovať návrh regulačných technických predpisov s cieľom aktualizovať zoznam dokumentov podľa odseku 1 a začleniť dodatočné druhy dokumentov požadovaných podľa právnych predpisov Únie, ktoré sa majú predložiť verejnému orgánu alebo ktoré má tento orgán schváliť.

Komisia je splnomocnená prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

KAPITOLA IV

POSTUP SCHVÁLENIA A UVEREJNENIA PROSPEKTU

Článok 19

Preskúmanie a schválenie prospektu

1.  Žiadny prospekt sa nezverejní skôr, než tento prospekt alebo všetky jeho jednotlivé časti schváli relevantný príslušný orgán domovského členského štátu.

2.  Príslušný orgán oznámi emitentovi, ponúkajúcemu alebo osobe žiadajúcej o prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu svoje rozhodnutie vo veci schválenia prospektu do 10 pracovných dní od predloženia návrhu prospektu.

Príslušný orgán oznámi ESMA schválenie prospektu a jeho prípadného dodatku zároveň s oznámením o schválení prospektu emitentovi, ponúkajúcemu alebo osobe žiadajúcej o prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu.

3.  Lehota uvedená v odseku 2 sa predĺži na 20 pracovných dní, ak verejná ponuka zahŕňa cenné papiere vydané emitentom, ktorý nemá žiadne cenné papiere prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu a ktorý doteraz verejne neponúkal cenné papiere.

Lehota 20 pracovných dní sa uplatňuje len na prvé predloženie návrhu prospektu. Ak sú potrebné následné predloženia podľa odseku 4, uplatňuje sa lehota podľa odseku 2.

4.  Ak príslušný orgán zistí, že návrh prospektu nespĺňa normy úplnosti, zrozumiteľnosti a konzistentnosti potrebné na schválenie prospektu a/alebo že sú potrebné zmeny alebo doplňujúce informácie:

a)  informuje emitenta, ponúkajúceho alebo osobu žiadajúcu o prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu do 10 pracovných dní od predloženia návrhu prospektu a/alebo doplňujúcich informácií a uvedie podrobné dôvody rozhodnutia, a

b)  lehoty uvedené v odsekoch 2 a 3 sa potom uplatňujú až odo dňa predloženia zmeneného návrhu prospektu a/alebo požadovaných doplňujúcich informácií príslušnému orgánu.

5.  Odchylne od odsekov 2 a 4 sa lehota uvedená v týchto odsekoch skracuje na 5 pracovných dní pre častých emitentov uvedených v článku 9 ods. 11. Častý emitent informuje príslušný orgán aspoň 5 pracovných dní pred plánovaným dátumom predloženia žiadosti o schválenie.

Častý emitent podá žiadosť príslušnému orgánu s potrebnými zmenami univerzálneho registračného dokumentu, prípadne opisu cenných papierov a súhrnu predloženého na schválenie.

Častý emitent nie je povinný získať súhlas so zmenami univerzálneho registračného dokumentu, pokiaľ sa takéto zmeny netýkajú opomenutia alebo závažnej chyby či nepresnosti, ktoré by pravdepodobne zavádzali verejnosť, pokiaľ ide o skutočnosti a okolnosti zásadné pre informované hodnotenie emitenta.

6.  Príslušné orgány poskytnú na svojom webovom sídle usmernenia týkajúce sa preskúmania a schvaľovania s cieľom uľahčiť účinné a včasné schvaľovanie prospektov. Tieto usmernenia budú obsahovať kontaktné miesta súvisiace so schváleniami. Emitent alebo osoba zodpovedná za vypracovanie prospektu majú možnosť priamo komunikovať so zamestnancami príslušného orgánu počas procesu schvaľovania prospektu.

9.  Výška poplatkov, ktoré si účtuje príslušný orgán domovského členského štátu pri schvaľovaní prospektov, registračných dokumentov vrátane univerzálnych registračných dokumentov, dodatkov a zmien, ako aj pri podávaní univerzálnych registračných dokumentov, ich zmien a konečných podmienok je rozumná a primeraná a zverejnená aspoň na webovom sídle príslušného orgánu.

10.  Orgán ESMA môže vypracovať návrh regulačných technických predpisov s cieľom bližšie určiť postupy preskúmania úplnosti, zrozumiteľnosti a konzistentnosti a postupy schvaľovania prospektu.

Komisia je splnomocnená prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

11.  ESMA využíva svoje právomoci vyplývajúce z nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 na podporu konvergencie dohľadu nad preskúmaním a schvaľovaním postupov príslušných orgánov pri posudzovaní úplnosti, konzistentnosti a zrozumiteľnosti informácií obsiahnutých v prospekte. ESMA na tento účel vypracuje usmernenia pre príslušné orgány týkajúce sa dohľadu a presadzovaniu prospektov, ktoré zahŕňajú preskúmanie súladu s týmto nariadením a so všetkými delegovanými alebo vykonávacími aktmi prijatými podľa neho, ako aj uplatňovanie vhodných správnych opatrení a sankcií v prípade akéhokoľvek porušenia v súlade s článkami 36 a 37. [PN 2] ESMA predovšetkým podporuje konvergenciu vzhľadom na efektívnosť, metódy a načasovanie preskúmania informácií uvedených v prospekte príslušnými orgánmi, pričom v prípade potreby využíva partnerské preskúmania.

11a.   Orgán ESMA vytvorí centrálny systém riadenia pracovných procesov, ktorý zachytáva proces schvaľovania prospektu od začiatku až po schválenie, čím umožní príslušným orgánom, ESMA a emitentom riadiť a monitorovať schválenie žiadostí online a v celej Únii.

12.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 30 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, ESMA zorganizuje a uskutoční aspoň jedno partnerské preskúmanie postupov schvaľovania príslušnými orgánmi vrátane oznámení o schválení medzi príslušnými orgánmi. Partnerským preskúmaním sa posúdi aj vplyv rôznych prístupov k preskúmaniu a schvaľovaniu príslušnými orgánmi na schopnosť emitentov získavať kapitál v Európskej únii. Správa o partnerskom preskúmaní sa uverejní najneskôr tri roky po dátume začiatku uplatňovania tohto nariadenia. V kontexte tohto partnerského preskúmania ESMA zohľadní stanovisko alebo poradenstvo Skupiny zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov uvedenej v článku 37 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 20

Uverejnenie prospektu

1.  Emitent, ponúkajúci alebo osoba žiadajúca o prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu sprístupní schválený prospekt verejnosti v primeranom predstihu, najneskôr však na začiatku verejnej ponuky cenných papierov alebo ich prijatia na obchodovanie.

V prípade počiatočnej verejnej ponuky triedy akcií prvýkrát prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu sa prospekt sprístupní najmenej šesť pracovných dní pred koncom ponuky.

2.  Prospekt, ktorý tvorí buď jeden dokument alebo viacero samostatných dokumentov, sa považuje za verejne dostupný, keď je zverejnený v elektronickej podobe na niektorom z týchto webových sídiel:

a)  webové sídlo emitenta, ponúkajúceho alebo osoby žiadajúcej o prijatie na obchodovanie,

b)  webové sídlo finančných sprostredkovateľov umiestňujúcich alebo predávajúcich cenné papiere vrátane platobných agentov,

c)  webové sídlo regulovaného trhu, na ktorom sa žiada o prijatie na obchodovanie, alebo prevádzkovateľa mnohostranného obchodného systému, ak je to vhodné.

3.  Prospekt sa zverejní vo vyhradenej časti webového sídla, ktorá je ľahko dostupná po vstupe na webové sídlo. Prospekt musí byť v elektronickom formáte, ktorý je možné stiahnuť a vytlačiť, v ktorom sa dá vyhľadávať a ktorý nemožno upravovať.

Dokumenty obsahujúce informácie začlenené do prospektu prostredníctvom odkazu a dodatky a/alebo konečné podmienky týkajúce sa prospektu sú prístupné v rámci rovnakého oddielu prospektu, a to aj prostredníctvom hypertextových odkazov, ak je to potrebné.

Bez toho, aby bolo dotknuté právo na odvolanie prijatia stanovené v článku 22 ods. 2, častí emitenti uvedení v článku 9 ods. 11 sa namiesto dodatku môžu rozhodnúť pre zahrnutie akýchkoľvek zmien univerzálneho registračného dokumentu formou dynamického odkazu na najnovšiu verziu univerzálneho registračného dokumentu.

4.  Prístup k prospektu nie je podmienený ukončením registrácie, súhlasom s odmietnutím zodpovednosti obmedzujúcim právnu zodpovednosť ani zaplatením poplatku.

5.  Príslušný orgán domovského členského štátu uverejní na svojom webovom sídle všetky schválené prospekty alebo aspoň zoznam schválených prospektov vrátane hypertextového odkazu na vyhradené časti webovej lokality uvedené v odseku 3, ako aj identifikáciu hostiteľského členského štátu (štátov), ak sú prospekty oznámené v súlade s článkom 24. Uverejnený zoznam vrátane hypertextových odkazov sa priebežne aktualizuje a každá položka zostane na webovom sídle počas obdobia uvedeného v odseku 7.

Príslušný orgán oznámi ESMA schválenie prospektu alebo jeho prípadného dodatku a zároveň ESMA poskytne elektronickú kópiu prospektu a jeho prípadného dodatku, ako aj údaje potrebné na jeho klasifikáciu orgánom ESMA v mechanizme archivovania uvedenom v odseku 6 a na prípravu správy uvedenej v článku 45.

Príslušný orgán hostiteľského členského štátu uverejní na svojom webovom sídle informácie o všetkých oznámeniach doručených v súlade s článkom 24.

6.  Najneskôr od začiatku verejnej ponuky dotknutých cenných papierov alebo ich prijatia na obchodovanie orgán ESMA uverejní na svojom webovom sídle všetky prospekty, ktoré dostal od príslušných orgánov vrátane prípadných dodatkov, konečných podmienok a podľa okolností súvisiacich prekladov, ako aj informácie o hostiteľskom členskom štáte (členských štátoch), v ktorom sú prospekty oznámené v súlade s článkom 24. Uverejnenie sa zabezpečí prostredníctvom mechanizmu archivovania s bezplatným prístupom a funkciami vyhľadávania. Kľúčové informácie obsiahnuté v prospektoch, ako je číslo ISIN identifikujúce cenné papiere a identifikátor LEI identifikujúci emitentov, ponúkajúcich a ručiteľov, sú strojovo čitateľné vrátane prípadov, keď sa použijú metaúdaje.

7.  Všetky schválené prospekty zostanú verejne prístupné v digitálnej podobe najmenej 10 rokov od uverejnenia na webových sídlach uvedených v odsekoch 2 a 6.

8.  V prípade prospektu, ktorý sa skladá z niekoľkých dokumentov a/alebo sú doň začlenené informácie prostredníctvom odkazu, je možné dokumenty a informácie tvoriace prospekt uverejniť a šíriť samostatne za predpokladu, že sú sprístupnené verejnosti v súlade s odsekom 2. V každom jednotlivom dokumente prospektu sa uvádza, kde je možné získať ostatné dokumenty, ktoré sú už schválené a/alebo predložené príslušnému orgánu.

9.  Znenie a formát prospektu a/alebo jeho dodatkov sprístupnených verejnosti sa vždy musia zhodovať s pôvodnou verziou schválenou príslušným orgánom domovského členského štátu.

10.  Emitent, ponúkajúci, osoba žiadajúca o prijatie na obchodovanie alebo finanční sprostredkovatelia umiestňujúci alebo predávajúci cenné papiere poskytnú na požiadanie a bezplatne ▌kópiu prospektu na trvanlivom médiu akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe. Doručenie je obmedzené na jurisdikcie, v ktorých sa uskutočňuje verejná ponuka alebo prijatie na obchodovanie na základe tohto nariadenia.

11.  ESMA môže v záujme zabezpečenia jednotnej harmonizácie postupov stanovených v tomto článku vypracovať návrh regulačných technických predpisov, aby sa podrobnejšie špecifikovali požiadavky vzťahujúce sa na uverejnenie prospektu.

Komisia je splnomocnená prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

12.  ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom spresniť údaje potrebné na klasifikáciu prospektov uvedených v odseku 5.

Orgán ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do [12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Komisia je splnomocnená prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 21

Inzercia

1.  Každý inzerát týkajúci sa verejnej ponuky cenných papierov alebo prijatia na obchodovanie na regulovanom trhu musí byť v súlade so zásadami uvedenými v tomto článku.

2.  V inzerátoch sa uvádza informácia o tom, že prospekt bol alebo bude uverejnený, a miesto, kde ho investori môžu alebo budú môcť získať.

3.  Inzeráty sú zreteľne rozpoznateľné ako také. Informácie obsiahnuté v inzeráte nesmú byť nepresné ani zavádzajúce. Informácie obsiahnuté v inzeráte musia byť zároveň konzistentné s informáciami obsiahnutými v prospekte, ak je už zverejnený, alebo s informáciami, ktorých prítomnosť sa v prospekte vyžaduje, pokiaľ bude prospekt zverejnený neskôr.

4.  Všetky informácie týkajúce sa verejnej ponuky cenných papierov alebo prijatia na obchodovanie na regulovanom trhu zverejnené v ústnej alebo písomnej podobe sa musia zhodovať s informáciami obsiahnutými v prospekte, a to aj vtedy, keď nie sú určené na inzertné účely.

Ak emitent alebo ponúkajúci poskytuje podstatné informácie a adresuje ich jednému alebo viacerým vybraným investorom v ústnej alebo písomnej podobe, tieto informácie sa poskytujú všetkým ostatným investorom, ktorým je adresovaná ponuka, a to bez ohľadu na to, či sa prospekt vyžaduje podľa tohto nariadenia. Ak sa zverejnenie prospektu vyžaduje, tieto informácie sa zahrnú do prospektu alebo do dodatku k prospektu v súlade s článkom 22 ods. 1.

5.  Príslušný orgán ▌členského štátu, v ktorom sa inzeráty šíria, je oprávnený vykonať kontrolu dodržania súladu s predpismi pri inzertnej činnosti týkajúcej sa verejnej ponuky cenných papierov alebo ich prijatia na obchodovanie na regulovanom trhu podľa zásad uvedených v odsekoch 2 až 4a.

Príslušný orgán v domovskom členskom štáte podľa potreby pomáha príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom sa inzeráty šíria, s posudzovaním konzistentnosti inzerátov s informáciami uvedenými v prospekte.

Bez toho, aby boli dotknuté právomoci uvedené v článku 30 ods. 1, kontrola inzerátov príslušným orgánom nepredstavuje nevyhnutnú podmienku pre verejnú ponuku cenných papierov ani pre prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu, ktoré sa má uskutočniť v ktoromkoľvek hostiteľskom členskom štáte.

5b.   Príslušný orgán za kontrolu inzerátov podľa tohto článku neúčtuje žiadne poplatky.

5c.   Príslušný orgán členského štátu, v ktorom sa šíria inzeráty, sa môže dohodnúť s príslušným orgánom domovského členského štátu – ak je tento príslušný orgán iným príslušným orgánom – o tom, že príslušný orgán domovského členského štátu je oprávnený kontrolovať dodržiavanie predpisov týkajúcich sa inzertnej činnosti v súlade s odsekom 5. V prípade takejto dohody príslušný orgán domovského členského štátu o nej bezodkladne informuje emitenta a ESMA.

6.  ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom bližšie určiť ustanovenia týkajúce sa inzercie stanovené v odsekoch 2 až 4 a 5a tohto nariadenia, ako aj spresniť ustanovenia týkajúce sa šírenia inzerátov a stanoviť postupy spolupráce medzi príslušnými orgánmi domovského členského štátu a členského štátu, v ktorom sa šíria inzeráty.

Orgán ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do [12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Komisia je splnomocnená prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 22

Dodatky k prospektu

1.  Každá významná nová skutočnosť, vecná chyba alebo nepresnosť, ktoré sa týkajú informácií zahrnutých do prospektu, ktoré môžu ovplyvniť hodnotenie cenných papierov a ktoré vzniknú alebo sú zaznamenané v čase medzi schválením prospektu a konečným uzavretím verejnej ponuky alebo v čase, keď sa začína obchodovanie na regulovanom trhu (podľa toho, čo nastane neskôr), sa bez zbytočného odkladu uvedú v dodatku k prospektu.

Takýto dodatok sa schvaľuje rovnakým spôsobom ako prospekt maximálne do piatich pracovných dní a uverejňuje sa aspoň za takých podmienok, aké platili v čase uverejnenia pôvodného prospektu v súlade s článkom 20. Ak je to potrebné, vypracuje sa aj dodatok k súhrnu a jeho prípadnému prekladu s cieľom zohľadniť nové informácie zahrnuté do dodatku.

2.  Ak prospekt súvisí s verejnou ponukou cenných papierov, investori, ktorí už súhlasili s nákupom alebo upísaním cenných papierov pred uverejnením dodatku, majú právo odvolať prijatie uplatniteľné do piatich pracovných dní po uverejnení dodatku pod podmienkou, že pred konečným uzavretím verejnej ponuky alebo doručením cenných papierov (podľa toho, čo nastane skôr) sa zistí nová skutočnosť, vecná chyba alebo nepresnosť podľa odseku 1. Emitent alebo ponúkajúci môže predĺžiť uvedenú lehotu. Konečná lehota spojená s právom odvolať prijatie je stanovená v dodatku.

Ak sa emitent rozhodne zahrnúť akékoľvek zmeny do univerzálneho registračného dokumentu prostredníctvom dynamického odkazu na najnovšiu verziu univerzálneho registračného dokumentu namiesto dodatku podľa článku 20 ods. 3, nie je tým dotknuté právo investora na odvolanie prijatia stanovené v prvom pododseku.

3.  Ak emitent zostavuje dodatok týkajúci sa informácií v základnom prospekte, ktoré sa vzťahujú len na jednu alebo niekoľko jednotlivých emisií, právo investorov odvolať prijatie podľa odseku 2 sa vzťahuje len na príslušnú emisiu (príslušné emisie) a nevzťahuje sa na žiadne iné emisie cenných papierov v rámci základného prospektu.

4.  V prípade, že sa významný nový faktor, závažná chyba alebo nepresnosť podľa odseku 1 týka len informácií obsiahnutých v registračnom dokumente alebo v univerzálnom registračnom dokumente a ak sa tento registračný dokument alebo univerzálny registračný dokument zároveň používa ako súčasť viacerých prospektov, vypracuje a schváli sa iba jeden dodatok. V takom prípade sa v dodatku uvedú všetky prospekty, ktorých sa daný dodatok týka.

5.  Pri dôkladnom skúmaní dodatku pred schválením, bez toho, aby bol dotknutý článok 20 ods. 3 pododsek 2a, môže príslušný orgán požiadať o to, aby bolo k dodatku priložené konsolidované znenie prospektu s dodatkom, ak je to potrebné na zabezpečenie zrozumiteľnosti informácií uvedených v prospekte. Takáto žiadosť sa považuje za žiadosť o doplňujúce informácie podľa článku 19 ods. 4.

6.  Orgán ESMA v záujme zabezpečenia jednotnej harmonizácie tohto článku a zohľadnenia technického vývoja na finančných trhoch vypracuje návrh regulačných technických predpisov, aby sa bližšie určili situácie, v ktorých si významná nová skutočnosť, vecná chyba alebo nepresnosť v informáciách zahrnutých do prospektu vyžadujú uverejnenie dodatku k prospektu.

Orgán ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do [12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

KAPITOLA V

CEZHRANIČNÉ PONUKY A PRIJATIA NA OBCHODOVANIE A POUŽÍVANIE JAZYKOV

Článok 23

Rozsah schválenia prospektov v rámci Únie a univerzálne registračné dokumenty

1.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 35, platí, že ak sa verejná ponuka alebo prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu uskutočňuje v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, alebo v inom členskom štáte, ako je domovský členský štát, prospekt schválený domovským členským štátom a jeho prípadné dodatky sú platné pre verejnú ponuku alebo prijatie na obchodovanie v akomkoľvek počte hostiteľských členských štátov pod podmienkou, že ESMA a príslušný orgán každého hostiteľského členského štátu sú informované v súlade s článkom 24. Príslušné orgány hostiteľských členských štátov neuskutočnia žiadne schvaľovacie ani správne postupy týkajúce sa prospektov.

Ustanovenia odseku 1 prvého pododseku sa uplatňujú mutatis mutandis na univerzálne registračné dokumenty, ktoré už boli schválené.

Ak je prospekt predložený na schválenie v jednom alebo vo viacerých členských štátoch a obsahuje univerzálny registračný dokument, ktorý už bol schválený v inom členskom štáte, príslušný orgán, ktorý posudzuje žiadosť o schválenie prospektu, univerzálny registračný dokument opätovne neskúma, ale akceptuje jeho predchádzajúce schválenie.

2.  Ak sa po schválení prospektu zistia nové závažné skutočnosti, vecné chyby alebo nepresnosti, ako je uvedené v článku 22, príslušný orgán domovského členského štátu vyžaduje, aby sa uverejnenie dodatku schválilo podľa článku 19 ods. 1. ESMA a príslušný orgán hostiteľského členského štátu môžu informovať príslušný orgán domovského členského štátu o potrebe nových informácií.

Článok 24

Notifikácia

1.  Príslušný orgán domovského členského štátu poskytne na žiadosť emitenta alebo osoby zodpovednej za vypracovanie prospektu, a to do troch pracovných dní od doručenia tejto žiadosti alebo – ak je žiadosť predložená spolu s návrhom prospektu – do jedného pracovného dňa od schválenia prospektu, príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu osvedčenie o schválení, ktorým potvrdí, že prospekt bol vypracovaný v súlade s týmto nariadením a s elektronickou kópiou uvedeného prospektu. ESMA zriadi portál, na ktorom každý vnútroštátny príslušný orgán uvádza tieto informácie.

Ak je to vhodné, oznámenie uvedené v prvom pododseku sprevádza preklad prospektu a/alebo súhrn vypracovaný na zodpovednosť emitenta alebo osoby zodpovednej za vypracovanie prospektu.

Ak bol univerzálny registračný dokument schválený v súlade s článkom 9, prvý a druhý pododsek tohto odseku sa uplatňujú mutatis mutandis.

Emitent alebo osoba zodpovedná za vypracovanie prospektu alebo prípadne univerzálneho registračného dokumentu, dostanú oznámenie o osvedčení o schválení v rovnakom čase ako príslušný orgán hostiteľského členského štátu.

2.  V osvedčení sa konštatuje uplatnenie ustanovení článku 17 ods. 2 a 3, ako aj jeho odôvodnenie.

3.  Príslušný orgán domovského členského štátu oznámi ESMA vydanie osvedčenia o schválení prospektu v rovnakom čase, ako túto skutočnosť oznámi príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu.

4.  Ak konečné podmienky základného prospektu, ktorý bol predtým oznámený, nie sú zahrnuté do základného prospektu ani do dodatku, príslušný orgán domovského členského štátu ich elektronicky zašle príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu (hostiteľských členských štátov) a orgánu ESMA čo najskôr, ako to bude možné po ich predložení.

5.  Príslušné orgány si neúčtujú žiaden poplatok za oznámenie alebo prijatie oznámenia o prospektoch a ich dodatkoch alebo prípadne univerzálneho registračného dokumentu, ani za prípadný súvisiaci dohľad, a to ani v domovskom, ani v hostiteľskom členskom štáte (členských štátoch).

6.  V záujme jednotných podmienok uplatňovania tohto nariadenia a zohľadnenia technického vývoja na finančných trhoch môže ESMA vypracovať návrh vykonávacích technických predpisov, aby sa stanovili štandardné formuláre, vzory a postupy oznamovania osvedčenia o schválení, prospektu, dodatku k prospektu alebo univerzálneho registračného dokumentu, a prekladu prospektu a/alebo jeho súhrnu.

Komisia je splnomocnená prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 25

Používanie jazykov

1.  Ak sa predloží verejná ponuka alebo sa žiada o prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu len v domovskom členskom štáte, prospekt sa vypracuje v jazyku uznanom príslušným orgánom domovského členského štátu.

2.  Ak sa predloží verejná ponuka alebo sa žiada o prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu v jednom alebo viacerých členských štátoch okrem domovského členského štátu, prospekt sa vypracuje buď v jazyku akceptovanom príslušnými orgánmi týchto členských štátov, alebo v jazyku bežne používanom vo sfére medzinárodných financií podľa výberu emitenta, ponúkajúceho alebo osoby žiadajúcej o prijatie.

Príslušný orgán každého hostiteľského členského štátu vyžaduje, aby bol súhrn uvedený v článku 7 preložený do jeho úradného jazyka alebo jazykov, nevyžaduje však preklad žiadnej inej časti prospektu. [PN 3]

Na účel preskúmania a schválenia príslušným orgánom domovského členského štátu sa prospekt vypracuje buď v jazyku akceptovanom týmto orgánom, alebo v jazyku bežne používanom vo sfére medzinárodných financií podľa výberu emitenta, ponúkajúceho alebo osoby žiadajúcej o prijatie na obchodovanie.

3.  Ak sa predloží verejná ponuka alebo sa žiada o prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu vo viac ako jednom členskom štáte vrátane domovského členského štátu, prospekt sa vypracuje v jazyku akceptovanom príslušným orgánom domovského členského štátu a sprístupní sa aj v jazyku akceptovanom príslušnými orgánmi každého hostiteľského členského štátu alebo v jazyku bežne používanom vo sfére medzinárodných financií podľa výberu emitenta, ponúkajúceho alebo osoby žiadajúcej o prijatie na obchodovanie.

Príslušný orgán každého hostiteľského členského štátu môže vyžadovať, aby bol súhrn uvedený v článku 7 preložený do jeho úradného jazyka alebo jazykov, nevyžaduje sa však preklad žiadnej inej časti prospektu.

4.  Konečné podmienky a súhrn jednotlivej emisie sa vypracujú v rovnakom jazyku, ako je jazyk schváleného základného prospektu.

Keď sa konečné podmienky zasielajú príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu alebo – ak je viacero hostiteľských členských štátov – príslušným orgánom hostiteľských členských štátov, na konečné podmienky a k nim priložený súhrn jednotlivej emisie sa vzťahujú jazykové požiadavky stanovené v tomto článku.

KAPITOLA VI

OSOBITNÉ PRAVIDLÁ TÝKAJÚCE SA EMITENTOV SO SÍDLOM V TRETÍCH KRAJINÁCH

Článok 26

Ponuka cenných papierov alebo ich prijatie na obchodovanie na základe prospektu vypracovaného v súlade s týmto nariadením

1.  Ak má emitent z tretej krajiny v úmysle verejne ponúkať cenné papiere v Únii alebo sa uchádzať o prijatie cenných papierov na obchodovanie na regulovanom trhu so sídlom v Únii na základe prospektu vypracovaného podľa tohto nariadenia, musí od príslušného orgánu svojho domovského členského štátu získať schválenie prospektu v súlade s článkom 19.

Keď je prospekt schválený v súlade s prvým pododsekom, sú s ním spojené všetky práva a povinnosti ustanovené pre prospekt podľa tohto nariadenia a prospekt a emitent z tretej krajiny podliehajú všetkým ustanoveniam predmetného nariadenia pod dohľadom príslušného orgánu domovského členského štátu.

Článok 27

Ponuka cenných papierov alebo ich prijatie na obchodovanie na základe prospektu vypracovaného v súlade s právnymi predpismi tretej krajiny

1.  Príslušný orgán domovského členského štátu emitenta z tretej krajiny môže schváliť na verejnú ponuku alebo prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu prospekt, ktorý je vypracovaný v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi emitenta z tretej krajiny, pod podmienkou, že:

a)   požiadavky na informácie stanovené právnymi predpismi tretej krajiny rovnocenné s požiadavkami tohto nariadenia; a

b)   príslušný orgán domovského členského štátu uzavrel dohody o spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu emitenta z tretej krajiny v súlade s článkom 28.

2.  V prípade verejnej ponuky cenných papierov emitovaných emitentom z tretej krajiny alebo ich prijatia na obchodovanie na regulovanom trhu v inom členskom štáte ako domovskom členskom štáte sa uplatňujú požiadavky stanovené v článkoch 23, 24 a 25.

Príslušný orgán domovského členského štátu je oprávnený uložiť týmto emitentom zaplatenie dodatočného poplatku odrážajúceho záťaž, ktorú predstavuje takáto emisia.

3.  Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 42 prijímať delegované akty, v ktorých stanoví všeobecné kritériá rovnocennosti založené na požiadavkách stanovených v článkoch 6, 7, 8 a 13.

Komisia môže na základe uvedených kritérií prijať vykonávacie rozhodnutie, v ktorom uvedie, že požiadavky na informácie stanovené právnymi predpismi tretej krajiny sú rovnocenné s požiadavkami podľa tohto nariadenia. Takéto vykonávacie rozhodnutie sa prijíma v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 43 ods. 2.

Článok 28

Spolupráca s tretími krajinami

1.  Príslušné orgány členských štátov uzavrú na účely článku 27 a v prípade potreby na účely článku 26 dohody o spolupráci s orgánmi dohľadu tretích krajín týkajúce sa výmeny informácií s orgánmi dohľadu v tretích krajinách a presadzovania povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia v tretích krajinách, ak nejde o krajinu, ktorá je na zozname nespolupracujúcich jurisdikcií, ktorý zostavuje Komisia. Dohodami o spolupráci sa zabezpečí prinajmenšom účinná výmena informácií, ktorá príslušným orgánom umožní plniť si povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia.

Príslušný orgán informuje orgán ESMA a ostatné príslušné orgány o prípadoch, v ktorých navrhuje uzatvoriť takúto dohodu.

2.  Na účely článku 27 a v prípade potreby na účely článku 26 ESMA uľahčuje a koordinuje prípravu dohôd o spolupráci medzi príslušnými orgánmi a príslušnými orgánmi dohľadu tretích krajín.

Orgán ESMA takisto v prípade potreby uľahčuje a koordinuje výmenu informácií získaných od orgánov dohľadu tretích krajín, ktoré by mohli byť užitočné pri prijímaní opatrení podľa článkov 36 a 37, medzi príslušnými orgánmi.

3.  Príslušné orgány uzatvoria dohody o spolupráci týkajúce sa výmeny informácií s orgánmi dohľadu tretích krajín iba vtedy, ak zverejnené informácie podliehajú zárukám služobného tajomstva, ktoré sú minimálne rovnocenné so zárukami uvedenými v článku 33. Výmena informácií musí byť určená na plnenie úloh príslušných orgánov.

3a.   ESMA môže vypracovať návrh regulačných technických noriem, ktorými sa určí minimálny obsah dohôd o spolupráci uvedených v odseku 1.

Komisia je splnomocnená prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

3b.   V záujme zabezpečenia jednotných podmienok uplatňovania tohto článku môže ESMA vypracovať návrh vykonávacích technických predpisov, aby stanovil vzorový dokument pre dohody o spolupráci, ktorý použijú príslušné orgány členských štátov.

KAPITOLA VII

ESMA A PRÍSLUŠNÉ ORGÁNY

Článok 29

Príslušné orgány

1.  Každý členský štát vymenuje jeden príslušný správny orgán zodpovedný za plnenie povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia a za zabezpečenie, aby sa uplatňovali opatrenia prijaté na základe tohto nariadenia. Členské štáty o tom informujú Komisiu, orgán ESMA a ostatné príslušné orgány ostatných členských štátov.

Príslušný orgán je ▌nezávislý od ▌účastníkov trhu.

2.  Členské štáty môžu umožniť svojim príslušným orgánom, aby delegovali úlohy uverejňovania schválených prospektov na internete.

Delegovanie úloh na subjekty je uvedené v osobitnom rozhodnutí, v ktorom sú uvedené stanovené úlohy a podmienky, za ktorých sa majú plniť, a to vrátane doložky, v ktorej sa predmetný subjekt zaväzuje konať a byť organizovaný takým spôsobom, aby predchádzal konfliktu záujmov a aby informácie získané pri plnení delegovaných úloh neboli použité nečestne alebo na účely zabránenia konkurencii. V rozhodnutí sa konkrétne uvedú všetky dojednania medzi príslušným orgánom a subjektom, na ktorý sú úlohy delegované.

Konečnú zodpovednosť za dohľad nad dodržiavaním tohto nariadenia a za schvaľovanie prospektu nesie príslušný orgán určený v súlade s odsekom 1.

Členské štáty informujú Komisiu, ESMA a príslušné orgány ostatných členských štátov o rozhodnutí uvedenom v pododseku 2 vrátane presných podmienok upravujúcich delegovanie.

3.  Odsekmi 1 a 2 nie je dotknutá možnosť členského štátu uzavrieť samostatné právne a administratívne dohody pre zámorské európske územia, za ktorých vonkajšie vzťahy zodpovedá daný členský štát.

Článok 30

Právomoci príslušných orgánov

1.  Príslušné orgány majú na účely plnenia povinností, ktoré pre ne vyplývajú z tohto nariadenia, v súlade s vnútroštátnym právom minimálne nasledujúce právomoci v oblasti dohľadu a vyšetrovania:

a)  vyžadovať od emitentov, ponúkajúcich alebo osôb žiadajúcich o prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu, aby do prospektu zahrnuli doplňujúce informácie, ak je to potrebné na ochranu investorov;

b)  vyžadovať od emitentov, ponúkajúcich alebo osôb žiadajúcich o prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu a osôb, ktoré ich kontrolujú alebo sú nimi kontrolované, aby poskytli informácie a dokumenty;

c)  vyžadovať od audítorov a riaditeľov emitenta, ponúkajúceho alebo osoby žiadajúcej o prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu, ako aj od finančných sprostredkovateľov poverených predložením verejnej ponuky alebo žiadosti o prijatie na obchodovanie, aby poskytli informácie;

d)  pozastaviť verejnú ponuku alebo prijatie na obchodovanie na obdobie najviac 25 po sebe nasledujúcich pracovných dní pri každej jednej príležitosti, pri ktorej existujú oprávnené dôvody domnievať sa, že boli porušené ustanovenia tohto nariadenia;

e)  zakázať alebo pozastaviť inzerciu alebo vyžadovať od emitentov, ponúkajúcich alebo osôb usilujúcich sa o prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu či príslušných finančných sprostredkovateľov, aby ukončili alebo pozastavili inzerciu na obdobie maximálne 10 po sebe nasledujúcich pracovných dní pri každej jednej príležitosti, pri ktorej existujú oprávnené dôvody domnievať sa, že boli porušené ustanovenia tohto nariadenia;

f)  zakázať verejnú ponuku, ak sa zistí, že boli porušené ustanovenia tohto nariadenia alebo ak existujú oprávnené dôvody domnievať sa, že by boli porušené;

g)  pozastaviť alebo vyžadovať od príslušných regulovaných trhov, aby pozastavili obchodovanie na regulovanom trhu na obdobie maximálne 10 po sebe nasledujúcich pracovných dní pri každej jednej príležitosti, pri ktorej existujú oprávnené dôvody domnievať sa, že boli porušené ustanovenia tohto nariadenia;

h)  zakázať obchodovanie na regulovanom trhu, ak zistí, že boli porušené ustanovenia tohto nariadenia;

i)  zverejniť skutočnosť, že emitent, ponúkajúci alebo osoba žiadajúca o prijatie na obchodovanie si neplnia svoje povinnosti;

j)  odložiť preskúmanie prospektu predloženého na schválenie alebo pozastaviť verejnú ponuku alebo prijatie na obchodovanie, ak príslušný orgán využíva právomoc uložiť zákaz alebo obmedzenie podľa článku 42 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014(26), kým takýto zákaz alebo obmedzenie nepominú;

k)  odmietnuť schválenie prospektu vypracovaného určitým emitentom, ponúkajúcim alebo osobou žiadajúcou o prijatie na obchodovanie na obdobie najviac 5 rokov, ak tento emitent, ponúkajúci alebo osoba žiadajúca o prijatie na obchodovanie opakovane a závažným spôsobom porušili ustanovenia tohto nariadenia;

l)  zverejniť alebo požadovať od emitenta, aby zverejnil všetky dôležité informácie, ktoré môžu mať vplyv na hodnotenie cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovaných trhoch, na účely zabezpečenia ochrany investorov alebo hladkého fungovania trhu;

m)  pozastaviť alebo vyžadovať od príslušného regulovaného trhu, aby bolo pozastavené obchodovanie s cennými papiermi, ak usúdia, že situácia emitenta je taká, že obchodovanie by poškodzovalo záujmy investorov;

n)  vykonávať inšpekcie na mieste alebo vyšetrovania na iných miestach, ako sú súkromné obydlia fyzických osôb, a na tento účel vstupovať do priestorov s cieľom získať prístup k dokumentom a iným údajom v akejkoľvek podobe, ak existuje dôvodné podozrenie, že dokumenty a ďalšie údaje súvisiace s predmetom kontroly alebo vyšetrovania môžu byť relevantné na preukázanie porušenia tohto nariadenia.

Ak je to potrebné podľa vnútroštátneho práva, príslušný orgán môže požiadať príslušný súdny orgán, aby rozhodol o využití právomocí uvedených v prvom pododseku. V súlade s článkom 21 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 je ESMA oprávnený zúčastňovať sa inšpekcií na mieste uvedených v písmene n), ak ich vykonávajú spoločne dva alebo viaceré príslušné orgány.

2.  Príslušné orgány vykonávajú svoje funkcie a právomoci uvedené v odseku 1 v čo najväčšej miere potrebnej na vykonávanie svojej zodpovednosti za dohľad nad dodržiavaním tohto nariadenia a za schvaľovanie prospektu, a to jedným z nasledujúcich spôsobov:

a)  priamo;

b)  v spolupráci s inými orgánmi;

c)  v rámci svojej zodpovednosti delegovaním právomocí na takéto orgány;

d)  obrátením sa na príslušné súdne orgány.

3.  Členské štáty zabezpečia prijatie vhodných opatrení, ktoré zaručia, že príslušné orgány budú mať všetky právomoci v oblasti dohľadu a vyšetrovania nevyhnutne potrebné na plnenie ich povinností.

4.  Osoba sprístupňujúca informácie príslušnému orgánu v súlade s týmto nariadením sa nepovažuje za osobu, ktorá by porušovala akékoľvek obmedzenia týkajúce sa zverejňovania informácií uložené zmluvou alebo akýmkoľvek právnym, regulačným alebo správnym opatrením, ani sa na ňu nevzťahuje zodpovednosť žiadneho druhu v súvislosti s takýmto oznámením.

5.  Odsekmi 1 až 3 nie je dotknutá možnosť členského štátu uzavrieť samostatné právne a administratívne dohody pre zámorské európske územia, za ktorých vonkajšie vzťahy zodpovedá daný členský štát.

Článok 31

Spolupráca medzi príslušnými orgánmi

1.  Príslušné orgány na účely tohto nariadenia spolupracujú navzájom a s orgánom ESMA. Bez zbytočného odkladu si vymieňajú informácie a spolupracujú pri činnostiach spojených s vyšetrovaním, dohľadom a presadzovaním práva.

Ak sa členské štáty v súlade s článkom 36 rozhodli, že stanovia trestnoprávne sankcie za porušenie ustanovení tohto nariadenia, zabezpečia prijatie primeraných opatrení, aby mali príslušné orgány všetky právomoci potrebné na spoluprácu so súdnymi orgánmi v rámci ich jurisdikcie s cieľom získať konkrétne informácie týkajúce sa vyšetrovaní trestných činov alebo konaní vo veci možných porušení tohto nariadenia a poskytnúť rovnaké informácie ostatným príslušným orgánom a ESMA v rámci plnenia svojej povinnosti na účely tohto nariadenia spolupracovať navzájom a s ESMA.

2.  Príslušný orgán môže odmietnuť konať na základe žiadosti o informácie alebo o spoluprácu pri vyšetrovaní len za nasledujúcich výnimočných okolností:

a)  ak je pravdepodobné, že by vyhovenie žiadosti nepriaznivo ovplyvnilo jeho vlastné vyšetrovanie, činnosti v rámci presadzovania práva alebo trestné vyšetrovanie;

b)  ak sa už začali súdne konania pred orgánmi dožiadaného členského štátu v súvislosti s rovnakým konaním a voči rovnakým osobám;

c)  ak už bol v dožiadanom členskom štáte vynesený konečný rozsudok v súvislosti s týmito osobami za rovnaké konanie.

3.  Príslušné orgány na požiadanie bezodkladne poskytnú všetky informácie potrebné na účely tohto nariadenia.

4.  Príslušný orgán môže požiadať o pomoc príslušný orgán iného členského štátu, pokiaľ ide o inšpekcie na mieste alebo vyšetrovania.

Žiadajúci príslušný orgán informuje orgán ESMA o každej žiadosti uvedenej v prvom pododseku. V prípade vyšetrovania alebo kontroly s cezhraničným vplyvom ESMA koordinuje (ak ho o to požiada jeden z príslušných orgánov) vyšetrovanie alebo kontrolu.

Ak príslušný orgán dostane žiadosť od príslušného orgánu iného členského štátu, aby vykonal inšpekciu na mieste alebo vyšetrovanie, môže:

a)  vykonať inšpekciu na mieste alebo vyšetrovanie sám;

b)  umožniť príslušnému orgánu, ktorý predložil žiadosť, aby sa zúčastnil na inšpekcii na mieste alebo na vyšetrovaní;

c)  umožniť príslušnému orgánu, ktorý predložil žiadosť, aby sám vykonal inšpekciu na mieste alebo vyšetrovanie;

d)  určiť audítorov alebo expertov, aby vykonali inšpekciu na mieste alebo vyšetrovanie a/alebo

e)  plniť konkrétne úlohy súvisiace s dohľadom spoločne s ostatnými príslušnými orgánmi.

5.  Príslušné orgány môžu upozorniť ESMA na situácie, v ktorých bola žiadosť o spoluprácu, najmä o výmenu informácií, zamietnutá alebo nebola vybavená v primeranej lehote. Bez toho, aby bol dotknutý článok 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), môže ESMA v situáciách uvedených v prvej vete konať v súlade s právomocou, ktorá mu je udelená na základe článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

6.  ESMA môže vypracovať návrh regulačných technických predpisov na určenie informácií, ktoré si majú vymieňať príslušné orgány v súlade s odsekom 1.

Komisia je splnomocnená prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

7.  ESMA môže vypracovať návrh vykonávacích technických predpisov na stanovenie štandardných formulárov, vzorov a postupov na spoluprácu a výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi.

Komisia je splnomocnená prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v treťom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 32

Spolupráca s ESMA

1.  Príslušné orgány spolupracujú s ESMA na účely tohto nariadenia v súlade s nariadením (EÚ) č. 1095/2010.

2.  Príslušné orgány bezodkladne poskytnú ESMA všetky informácie potrebné na plnenie jeho povinností v súlade s článkom 35 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

3.  V záujme zabezpečenia jednotných podmienok uplatňovania tohto článku môže ESMA pripraviť návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom stanoviť postupy a formy výmeny informácií uvedenej v odseku 2.

Komisia je splnomocnená prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 33

Služobné tajomstvo

1.  Všetky informácie, ktoré si vymieňajú príslušné orgány podľa tohto nariadenia a ktoré sa týkajú obchodných alebo prevádzkových podmienok a iných ekonomických či personálnych záležitostí, sa považujú za dôverné a vzťahujú sa na ne požiadavky na služobné tajomstvo s výnimkou prípadov, keď príslušný orgán v čase oznámenia uvedie, že tieto informácie môžu byť zverejnené alebo ak je takéto zverejnenie potrebné pre súdne konanie.

2.  Povinnosť zachovávať služobné tajomstvo sa vzťahuje na všetky osoby, ktoré pracujú alebo pracovali pre príslušný orgán alebo pre akýkoľvek subjekt, na ktorý príslušný orgán delegoval svoje právomoci. Informácie, na ktoré sa vzťahuje služobné tajomstvo, sa nesmú poskytnúť žiadnej inej osobe ani orgánu s výnimkou poskytnutia na základe ustanovení práva Únie alebo vnútroštátneho práva.

Článok 34

Ochrana údajov

Pokiaľ ide o spracovanie osobných údajov v rámci tohto nariadenia, príslušné orgány plnia svoje úlohy na účely tohto nariadenia v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, nariadeniami alebo správnymi opatreniami, ktorými sa transponuje smernica 95/46/ES.

Pokiaľ ide o spracovanie osobných údajov orgánom ESMA v rámci tohto nariadenia, ESMA dodržiava ustanovenia nariadenia (ES) č. 45/2001.

Článok 35

Preventívne opatrenia

1.  Ak príslušný orgán hostiteľského členského štátu zistí, že sa emitent, ponúkajúci alebo osoba žiadajúca o prijatie na obchodovanie či finančné inštitúcie zodpovedné za verejnú ponuku dopustili nezrovnalostí alebo že porušili svoje povinnosti vyplývajúce z predmetného nariadenia, oznámi tieto zistenia príslušnému orgánu domovského členského štátu a ESMA.

2.  Ak napriek opatreniam prijatým príslušným orgánom domovského členského štátu emitent, ponúkajúci alebo osoba žiadajúca o prijatie na obchodovanie či finančné inštitúcie zodpovedné za verejnú ponuku naďalej porušujú príslušné ustanovenia tohto nariadenia, príslušný orgán hostiteľského členského štátu po informovaní príslušného orgánu domovského členského štátu a ESMA prijme všetky primerané opatrenia na ochranu investorov a bez zbytočného odkladu o nich informuje Komisiu a ESMA.

3.  ESMA môže v situáciách uvedených v druhom odseku konať v súlade s právomocami, ktoré mu boli zverené podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

KAPITOLA VIII

SPRÁVNE OPATRENIA A SANKCIE

Článok 36

Správne opatrenia a sankcie

1.  Bez toho, aby boli dotknuté právomoci príslušných orgánov v oblasti dohľadu a vyšetrovania podľa článku 30 a právo členských štátov stanovovať a ukladať trestnoprávne sankcie, členské štáty v súlade s vnútroštátnym právom zabezpečia, aby príslušné orgány mali právomoc prijímať primerané správne opatrenia a uplatňovať správne sankcie, ktoré sú účinné, primerané a odradzujúce. Tieto správne opatrenia a sankcie sa vzťahujú minimálne na:

a)  porušenie článku 3, článku 5, článku 6, článku 7 ods. 1 až 10, článku 8, článku 9 ods. 1 až 13, článku 10, článku 11 ods. 1 a 3, článku 12, článku 14 ods. 2, článku 15 ods. 1 a 2, článku 16 ods. 1, článku 17 ods. 1 a 3, článku 18 ods. 1 až 3, článku 19 ods. 1, článku 20 ods. 1 až 4 a ods. 7 až 10, článku 21 ods. 2 až 4, článku 22 ods. 1, 2 a 4 a článku 25 tohto nariadenia;

b)  nespolupracovanie pri vyšetrovaní alebo nesplnenie požiadaviek spojených s vyšetrovaním, kontrolou alebo žiadosťou na základe článku 30.

Členské štáty môžu rozhodnúť, že nestanovia pravidlá uplatňovania správnych sankcií podľa prvého pododseku v prípade, že porušenia uvedené v písmene a) alebo b) uvedeného pododseku už podliehajú trestnoprávnym sankciám podľa ich vnútroštátneho práva do [12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. V takom prípade členské štáty podrobne informujú Komisiu a ESMA o príslušných častiach svojho trestného práva.

Členské štáty podrobne informujú Komisiu a ESMA o pravidlách uvedených v prvom a druhom pododseku do [12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Komisii a ESMA bezodkladne oznámia každú následnú zmenu týchto pravidiel.

2.  Členské štáty v súlade s vnútroštátnym právom zabezpečia, aby príslušné orgány mali právomoc uložiť aspoň tieto správne sankcie a opatrenia v súvislosti s porušeniami uvedenými v odseku 1 písm. a):

a)  verejné vyhlásenie, v ktorom bude uvedená zodpovedná fyzická alebo právnická osoba a povaha porušenia v súlade s článkom 40;

b)  príkaz, aby zodpovedná fyzická alebo právnická osoba upustila od konania, ktoré predstavuje porušenie;

c)  maximálne správne peňažné sankcie vo výške aspoň dvojnásobku sumy získaných ziskov alebo strát, ktorým sa zabránilo, vyplývajúcich z porušenia v prípade, že ich možno určiť;

d)  v prípade právnickej osoby maximálne peňažné správne sankcie vo výške aspoň 5 000 000 EUR alebo v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, zodpovedajúca hodnota v národnej mene k [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] alebo 3 % celkového ročného obratu danej právnickej osoby podľa posledných dostupných finančných výkazov schválených riadiacim orgánom.

V prípade, že je právnická osoba materskou spoločnosťou alebo dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti, od ktorej sa vyžaduje vypracovanie konsolidovanej účtovnej závierky podľa smernice 2013/34/EÚ, príslušný celkový ročný obrat je celkový ročný obrat alebo zodpovedajúci druh príjmu v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie v oblasti účtovníctva podľa poslednej dostupnej konsolidovanej účtovnej závierky schválenej riadiacim orgánom konečného materského podniku;

e)  v prípade fyzickej osoby maximálne správne peňažné sankcie vo výške aspoň 700 000 EUR alebo v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, zodpovedajúca hodnota v národnej mene k [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia];

3.  Členské štáty môžu stanoviť ďalšie sankcie alebo opatrenia a vyššie správne pokuty, než sú stanovené v tomto nariadení.

Článok 37

Vykonávanie právomocí v oblasti dohľadu a ukladania sankcií

1.  Príslušné orgány zohľadňujú pri určení druhu a výšky správnych sankcií alebo opatrení všetky súvisiace okolnosti, v relevantných prípadoch vrátane:

a)  závažnosti a dĺžky trvania porušovania;

b)  stupňa zodpovednosti osoby zodpovednej za porušenie;

c)  finančnej sily osoby zodpovednej za porušenie, napríklad podľa celkového obratu zodpovednej právnickej osoby alebo ročného príjmu a čistých aktív zodpovednej fyzickej osoby;

d)  vplyvu porušenia na záujmy retailových investorov;

e)  významu ziskov, ktoré osoba zodpovedná za porušenie získala, strát, ktorým zabránila, alebo strát tretích strán vyplývajúcich z porušenia, pokiaľ ich možno určiť;

f)  úrovne spolupráce osoby zodpovednej za porušenie s príslušným orgánom bez toho, aby bola dotknutá potreba zaistiť vrátenie ziskov, ktoré táto osoba dosiahla alebo strát, ktorým zabránila;

g)  predchádzajúcich porušení, ktorých sa dopustila osoba zodpovedná za dané porušenie;

h)  opatrení prijatých po tom, ako sa zodpovedná osoba dopustila porušenia, aby sa zabránilo jeho opakovaniu.

2.  Príslušné orgány úzko spolupracujú pri výkone svojich právomocí ukladať správne sankcie a iné správne opatrenia podľa článku 36 s cieľom zabezpečiť, aby výkon ich právomocí v oblasti vyšetrovania a dohľadu a správne sankcie a opatrenia, ktoré ukladajú na základe tohto nariadenia, boli účinné a primerané. Koordinujú svoj postup s cieľom zabrániť duplicite a prekrývaniu pri vykonávaní právomocí v oblasti dohľadu a vyšetrovania a ukladaní správnych sankcií a opatrení v cezhraničných prípadoch.

Článok 38

Právo odvolať sa

Členské štáty zabezpečia, aby rozhodnutia prijaté podľa ustanovení tohto nariadenia boli riadne odôvodnené a aby sa na ne vzťahovalo právo podať opravné prostriedky na súd.

Článok 39

Nahlasovanie porušení predpisov

1.  Príslušné orgány zavedú účinné mechanizmy s cieľom podporovať a umožniť podávanie správ o skutočných alebo možných porušeniach tohto nariadenia.

2.  Mechanizmy uvedené v odseku 1 zahŕňajú aspoň:

a)  konkrétne postupy prijímania správ o skutočných alebo potenciálnych porušeniach a nadväzujúce postupy vrátane zriadenia bezpečných komunikačných kanálov pre takéto správy;

b)  vhodnú ochranu pre zamestnancov pracujúcich na základe pracovnej zmluvy, ktorí nahlásia porušenia, prinajmenšom pred odvetnými opatreniami, diskrimináciou a inými druhmi nespravodlivého zaobchádzania zo strany zamestnávateľa alebo tretích strán;

c)  ochranu totožnosti a osobných údajov osoby, ktorá ohlási porušenia, ako aj fyzickej osoby, ktorá je údajne zodpovedná za porušenie, vo všetkých štádiách daného postupu okrem prípadu, keď sa takéto zverejnenie ukladá vo vnútroštátnom práve v rámci ďalšieho vyšetrovania alebo následného súdneho konania.

3.  Členské štáty môžu poskytnúť finančné stimuly pre osoby, ktoré ponúknu relevantné informácie o skutočných alebo potenciálnych porušeniach tohto nariadenia, ktoré sa budú priznávať v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, pokiaľ takéto osoby nemajú iné, už predtým existujúce právne alebo zmluvné povinnosti oznamovať takéto informácie, a za predpokladu, že tieto informácie sú nové a vedú k uloženiu správnej alebo trestnoprávnej sankcie alebo prijatiu iného správneho opatrenia za porušenie tohto nariadenia.

4.  Členské štáty vyžadujú od zamestnávateľov, ktorí sa venujú činnostiam regulovaným na účely finančných služieb, aby zaviedli vhodné postupy pre svojich zamestnancov určené na interné oznamovanie skutočných alebo potenciálnych porušení prostredníctvom osobitného, nezávislého a samostatného kanála.

Článok 40

Uverejňovanie rozhodnutí

1.  Rozhodnutie o uložení správnej sankcie alebo prijatí opatrenia za porušenie tohto nariadenia uverejnia príslušné orgány na svojom oficiálnom webovom sídle hneď po tom, ako o ňom informujú sankcionovanú osobu. Uverejnenie zahŕňa aspoň informácie o druhu a povahe porušenia a o totožnosti zodpovedných osôb. Táto povinnosť sa nevzťahuje na rozhodnutia, ktorými sa ukladajú opatrenia vyšetrovacej povahy.

2.  Ak príslušný orgán dospeje k záveru, že uverejnenie totožnosti právnických osôb alebo totožnosti či osobných údajov fyzických osôb je neprimerané, a to na základe individuálneho posúdenia primeranosti uverejnenia takýchto údajov v jednotlivých prípadoch, alebo v prípade, že by takéto uverejnenie ohrozilo stabilitu finančných trhov či prebiehajúce vyšetrovanie, členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány:

a)  odložili uverejnenie rozhodnutia o uložení sankcie alebo prijatí opatrenia do chvíle, keď prestanú existovať dôvody na neuverejnenie;

b)  uverejnili rozhodnutie o uložení sankcie alebo prijatí opatrenia anonymne, a to takým spôsobom, ktorý je v súlade s vnútroštátnym právom, pokiaľ sa takýmto anonymným uverejnením zabezpečí účinná ochrana dotknutých osobných údajov; v prípade rozhodnutia o anonymnom uverejnení sankcie alebo opatrenia je možné odložiť uverejnenie príslušných údajov na vhodné obdobie, v ktorom sa predpokladá, že pominú dôvody na anonymné uverejnenie;

c)  neuverejnili rozhodnutie o uložení sankcie alebo prijatí opatrenia v prípade, ak sa možnosti stanovené v písmenách a) a b) považujú za nedostatočné na zabezpečenie:

i)  toho, aby nebola ohrozená stabilita finančných trhov;

ii)  primeranosti uverejnenia takýchto rozhodnutí vzhľadom na opatrenia, ktoré sa považujú za menej závažné.

3.  Ak bolo podané odvolanie proti rozhodnutiu o uložení sankcie alebo prijatí opatrenia na príslušnom súde alebo u iného orgánu, príslušné orgány na svojom oficiálnom webovom sídle ihneď uverejnia aj túto informáciu a akékoľvek následné informácie o výsledku odvolania. Okrem toho sa uverejní každé rozhodnutie o zrušení predchádzajúceho rozhodnutia o uložení sankcie alebo prijatí opatrenia.

4.  Príslušné orgány zabezpečia, aby každé uverejnenie v súlade s týmto článkom zostalo na ich oficiálnom webovom sídle najmenej päť rokov po uverejnení. Osobné údaje obsiahnuté v uverejnenom rozhodnutí sa uchovajú na oficiálnom webovom sídle príslušného orgánu len na nevyhnutne potrebné obdobie v súlade s platnými predpismi o ochrane údajov.

Článok 41

Podávanie správ o sankciách orgánu ESMA

1.  Príslušný orgán každoročne poskytne ESMA súhrnné informácie o všetkých správnych sankciách a opatreniach uložených v súlade s článkom 36. Orgán ESMA tieto informácie uverejní vo výročnej správe.

Ak sa členské štáty rozhodli, že v súlade s článkom 36 ods. 1 stanovia trestné sankcie za porušenia ustanovení uvedených v článku 36 ods. 1, ich príslušné orgány poskytnú ESMA každý rok anonymizované a súhrnné údaje týkajúce sa všetkých vykonaných vyšetrovaní trestných činov a uložených trestnoprávnych sankcií. ESMA uverejní údaje o uložených trestnoprávnych sankciách vo výročnej správe.

2.  Ak príslušný orgán sprístupnil správne alebo trestnoprávne sankcie, alebo iné správne opatrenia verejnosti, zároveň o nich podá správu orgánu ESMA.

3.  Príslušné orgány informujú ESMA o všetkých uložených, ale neuverejnených správnych sankciách alebo prijatých opatreniach v súlade s článkom 40 ods. 2 písm. c) vrátane všetkých odvolaní proti nim a ich výsledku. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány dostali informácie a konečný rozsudok v súvislosti s každou uloženou trestnoprávnou sankciou a predložili ich orgánu ESMA. ESMA vedie centrálnu databázu sankcií, ktoré mu boli oznámené, a to výlučne na účely výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi. Táto databáza je prístupná len príslušným orgánom a aktualizuje sa na základe informácií poskytnutých príslušným orgánom.

KAPITOLA IX

DELEGOVANÉ A VYKONÁVACIE AKTY

Článok 42

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 1 ods. ▌6, článku 2 ods. 2, ▌článku 13 ods. 1 a 2, článku 14 ods. 3, článku 15 ods. 3 ▌a článku 27 ods. 3 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 1 ods. ▌6, článku 2 ods. 2, ▌článku 13 ods. 1 a 2, článku 14 ods. 3, článku 15 ods. 3 ▌a článku 27 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 1 ods. ▌6, článku 2 ods. 2, ▌článku 13 ods. 1 a 2, článku 14 ods. 3, článku 15 ods. 3 ▌a článku 27 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.

Článok 43

Komitologický postup

1.  Komisii pomáha Európsky výbor pre cenné papiere zriadený na základe rozhodnutia Komisie 2001/528/ES(27). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

KAPITOLA X

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 44

Zrušovacie ustanovenie

1.  Smernica 2003/71/ES sa zrušuje s účinnosťou od [dátum uplatňovania tohto nariadenia].

2.  Odkazy na smernicu 2003/71/ES sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe IV k tomuto nariadeniu.

4.  Prospekty schválené v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktorými sa transponuje smernica 2003/71/ES, pred [dátum uplatňovania tohto nariadenia] sa naďalej riadia vnútroštátnym právom až do skončenia jeho platnosti alebo po uplynutí dvanástich mesiacov od [dátum uplatňovania tohto nariadenia], podľa toho, čo nastane skôr.

Článok 45

Správa orgánu ESMA o prospektoch

1.  Na základe dokumentov sprístupnených verejnosti prostredníctvom mechanizmu uvedeného v článku 20 ods. 6 ESMA uverejní každý rok správu obsahujúcu štatistiku o prospektoch schválených a oznámených v Únii a analýzu trendov, pričom sa zohľadnia druhy emitentov, najmä MSP, a druhy emisií, najmä protihodnota ponuky, druh prevoditeľných cenných papierov, miesto obchodovania a menovitá hodnota.

2.  Táto správa obsahuje najmä:

a)  analýzu toho, do akej miery sa v celej Únii používajú režimy poskytovania informácií stanovené v článkoch 14 a 15 a univerzálny registračný dokument uvedený v článku 9;

b)  štatistiku týkajúcu sa základných prospektov a konečných podmienok, ako aj prospektov vypracovaných ako samostatné dokumenty alebo ako jeden dokument;

c)  štatistiku týkajúcu sa priemernej a celkovej sumy získanej prostredníctvom verejnej ponuky cenných papierov podľa tohto nariadenia nekótovanými spoločnosťami, spoločnosťami, s ktorých cennými papiermi sa obchoduje v mnohostranných obchodných systémoch vrátane rastových trhov MSP, a spoločnosťami, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovaných trhoch. V relevantných prípadoch takáto štatistika obsahuje rozdelenie na počiatočné verejné ponuky a nasledujúce ponuky, ako aj na majetkové a nemajetkové cenné papiere;

ca)   štatistiku týkajúcu sa nákladov na vypracovanie prospektov rozčlenenú prinajmenšom podľa rozdielnych tried emitentov, veľkosti a lokalít emisie, ako aj podľa tried poplatkov, ktoré platia emitenti, a tried poskytovateľov služieb, ktorí tieto poplatky účtujú; k štatistike musí byť priložená analýza účinnosti hospodárskej súťaže medzi poskytovateľmi služieb zapojenými do vypracúvania prospektov a odporúčaní, ako znížiť náklady.

Článok 46

Preskúmanie

Do [5 rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o fungovaní tohto nariadenia, ku ktorej v prípade potreby pripojí legislatívny návrh.

V tejto správe sa okrem iného posúdi, či pretrváva primeranosť súhrnu prospektu, režimov poskytovania informácií stanovených v článkoch 14 a 15 a univerzálneho registračného dokumentu stanoveného v článku 9 vzhľadom na ciele, ktoré sa nimi sledujú. V správe sa zohľadnia výsledky partnerského preskúmania uvedeného v článku 19 ods. 12.

Článok 47

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

1.  Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.  Uplatňuje sa od [24 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

2a.   Odchylne od odseku 2 členské štáty môžu rozhodnúť uplatňovať prahové hodnoty stanovené na účely výnimky podľa článku 1 ods. 3 písm. d) alebo možnosť uvedenú v článku 3 ods. 2 od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

3.  Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 11, článkom 19 ods. 8, článkom 29, článkom 30, článkom 36, článkom 37, článkom 38, článkom 39, článkom 40 a článkom 41 do [24 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

PROSPEKT

I.   Zhrnutie

II.   Totožnosť riaditeľov, vrcholového manažmentu, poradcov a audítorov

Účelom je identifikovať predstaviteľov spoločnosti a ostatných jednotlivcov zapojených do ponuky spoločnosti a prijatia na obchodovanie; sú to osoby zodpovedné za vypracovanie prospektu a ľudia zodpovední za audit finančných výkazov.

III.   Štatistika ponúk a predpokladaný harmonogram

Účelom je poskytnúť základné informácie vzhľadom na vykonanie akejkoľvek ponuky a určenie dôležitých dátumov týkajúcich sa tejto ponuky.

A.  Štatistika týkajúca sa ponúk

B.  Metóda a predpokladaný harmonogram

IV.   Základné informácie

Účelom je zhrnúť kľúčové informácie o finančnej situácii spoločnosti, kapitalizácii a rizikových faktoroch. Ak sú finančné výkazy zahrnuté do dokumentu prepočítane s cieľom premietnuť závažné zmeny v skupinovej štruktúre alebo účtovných politikách spoločnosti, príslušné vybrané finančné údaje sa musia tiež prepočítať.

A.  Vybrané finančné údaje

B.  Kapitalizácia a zadlženosť

C.  Dôvody ponuky a použitie výnosov

D.  Rizikové faktory

V.   Informácie o spoločnosti

Účelom je poskytnúť informácie o podnikateľskej činnosti spoločnosti, jej výrobkoch a službách, ktoré poskytuje, a o faktoroch, ktoré jej podnikateľskú činnosť ovplyvňujú. Sú tiež určené na poskytnutie informácií týkajúcich sa primeranosti a vhodnosti nehnuteľností, strojov a zariadení spoločnosti, ako aj jej plány budúceho zvyšovania alebo znižovania kapacity.

A.  História a vývoj spoločnosti

B.  Prehľad podnikateľskej činnosti

C.  Organizačná štruktúra

D.  Nehnuteľnosti, stroje a zariadenia

VI.   Prehľad a vyhliadky prevádzkovej a finančnej situácie

Účelom je poskytnúť vysvetlenie vedenia vzhľadom na faktory, ktoré ovplyvňovali finančnú situáciu spoločnosti a výsledky činnosti za minulé obdobia, zahrnuté do finančných výkazov, a hodnotenie vedenia vzhľadom na faktory a trendy, pri ktorých sa očakáva, že budú mať závažný vplyv na finančnú situáciu spoločnosti a výsledky činnosti v budúcich obdobiach.

A.  Prevádzkové výsledky

B.  Likvidita a kapitálové prostriedky

C.  Výskum a vývoj, patenty a licencie atď.

D.  Trendy

VII.   Riaditelia, vrcholový manažment a zamestnanci

Účelom je poskytnúť informácie o riaditeľoch a manažéroch spoločnosti, ktoré investorom umožnia zhodnotiť ich skúsenosti, kvalifikáciu a úroveň odmeňovania, ako aj ich vzťahy so spoločnosťou.

A.  Riaditelia a vrcholový manažment

B.  Odmeňovanie

C.  Postupy vedúcich orgánov

D.  Zamestnanci

E.  Akcionárska štruktúra

VIII. Hlavní akcionári a transakcie medzi prepojenými subjektmi

Účelom je poskytnúť informácie týkajúce sa hlavných akcionárov a tých, ktorí môžu kontrolovať spoločnosť alebo mať na ňu vplyv. Poskytuje aj informácie týkajúce sa transakcií, na ktorých sa spoločnosť zúčastnila s osobami prepojenými so spoločnosťou, a či sú podmienky takýchto transakcií pre spoločnosť spravodlivé.

A.  Hlavní akcionári

B.  Transakcie so spriaznenými osobami

C.  Záujmy expertov a poradcov

IX.   Finančné informácie

Účelom je špecifikovať, ktoré finančné výkazy musí obsahovať dokument, ako aj obdobia, na ktoré sa má vzťahovať, vek finančných výkazov a ostatné informácie finančného charakteru. Účtovnícke a audítorské zásady, ktoré sa prijmú na ich použitie pri vypracúvaní a audite finančných výkazov, sa určia v súlade s medzinárodnými účtovnými a audítorskými štandardmi.

A.  Konsolidované výkazy a ostatné finančné informácie

B.  Významné zmeny

X.   Podrobnosti o ponuke a prijatí na obchodovanie

Účelom je poskytnúť informácie týkajúce sa ponuky cenných papierov a ich prijatia na obchodovanie, plánu distribúcie cenných papierov a záležitostí s tým spojených.

A.  Ponuka a prijatie na obchodovanie

B.  Plán distribúcie

C.  Trhy

D.  Predávajúci držitelia cenných papierov

E.  Riedenie (len v prípade majetkových cenných papierov)

F.  Výdavky na emisiu

XI.   Doplňujúce informácie

Účelom je poskytnúť informácie nezahrnuté inde v prospekte, z ktorých väčšina je štatutárneho charakteru.

A.  Akciový kapitál

B.  Zakladacia listina a stanovy

C.  Významné zmluvy

D.  Devízové obmedzenia

E.  Upozornenie na daňové dôsledky

F.  Dividendy a výplatní agenti

G.  Znalecký posudok

H.  Dokumenty na nahliadnutie

I.  Doplnkové informácie

PRÍLOHA II

REGISTRAČNÝ DOKUMENT

I.   Totožnosť riaditeľov, vrcholového manažmentu, poradcov a audítorov

Účelom je identifikovať predstaviteľov spoločnosti a ostatných jednotlivcov zapojených do ponuky spoločnosti a prijatia na obchodovanie; sú to osoby zodpovedné za vypracovanie prospektu a ľudia zodpovední za audit finančných výkazov.

II.   Základné informácie o emitentovi

Účelom je zhrnúť kľúčové informácie o finančnej situácii spoločnosti, kapitalizácii a rizikových faktoroch. Ak sú finančné výkazy zahrnuté do dokumentu prepočítane s cieľom premietnuť závažné zmeny v skupinovej štruktúre alebo účtovných politikách spoločnosti, príslušné vybrané finančné údaje sa musia tiež prepočítať.

A.  Vybrané finančné údaje

B.  Kapitalizácia a zadlženosť

C.  Rizikové faktory

III.   Informácie o spoločnosti

Účelom je poskytnúť informácie o podnikateľskej činnosti spoločnosti, jej výrobkoch a službách, ktoré poskytuje, a o faktoroch, ktoré jej podnikateľskú činnosť ovplyvňujú. Sú tiež určené na poskytnutie informácií týkajúcich sa primeranosti a vhodnosti nehnuteľností, strojov a zariadení spoločnosti, ako aj jej plány budúceho zvyšovania alebo znižovania kapacity.

A.  História a vývoj spoločnosti

B.  Prehľad podnikateľskej činnosti

C.  Organizačná štruktúra

D.  Nehnuteľnosti, stroje a zariadenia

IV.   Prehľad a vyhliadky prevádzkovej a finančnej situácie

Účelom je poskytnúť vysvetlenie vedenia vzhľadom na faktory, ktoré ovplyvňovali finančnú situáciu spoločnosti a výsledky činnosti za minulé obdobia, zahrnuté do finančných výkazov, a hodnotenie vedenia vzhľadom na faktory a trendy, pri ktorých sa očakáva, že budú mať závažný vplyv na finančnú situáciu spoločnosti a výsledky činnosti v budúcich obdobiach.

A.  Prevádzkové výsledky

B.  Likvidita a kapitálové prostriedky

C.  Výskum a vývoj, patenty a licencie atď.

D.  Trendy

V.   Riaditelia, vrcholový manažment a zamestnanci

Účelom je poskytnúť informácie o riaditeľoch a manažéroch spoločnosti, ktoré investorom umožnia zhodnotiť ich skúsenosti, kvalifikáciu a úroveň odmeňovania, ako aj ich vzťahy so spoločnosťou.

A.  Riaditelia a vrcholový manažment

B.  Odmeňovanie

C.  Postupy vedúcich orgánov

D.  Zamestnanci

E.  Akcionárska štruktúra

VI.   Hlavní akcionári a transakcie medzi prepojenými subjektmi

Účelom je poskytnúť informácie týkajúce sa hlavných akcionárov a tých, ktorí môžu kontrolovať spoločnosť alebo mať na ňu vplyv. Poskytuje aj informácie týkajúce sa transakcií, na ktorých sa spoločnosť zúčastnila s osobami prepojenými so spoločnosťou, a či sú podmienky takýchto transakcií pre spoločnosť spravodlivé.

A.  Hlavní akcionári

B.  Transakcie so spriaznenými osobami

C.  Záujmy expertov a poradcov

VII.   Finančné informácie

Účelom je špecifikovať, ktoré finančné výkazy musí obsahovať dokument, ako aj obdobia, na ktoré sa má vzťahovať, vek finančných výkazov a ostatné informácie finančného charakteru. Účtovnícke a audítorské zásady, ktoré sa prijmú na ich použitie pri vypracúvaní a audite finančných výkazov, sa určia v súlade s medzinárodnými účtovnými a audítorskými štandardmi.

A.  Konsolidované výkazy a ostatné finančné informácie

B.  Významné zmeny

VIII. Doplňujúce informácie

Účelom je poskytnúť informácie nezahrnuté inde v prospekte, z ktorých väčšina je štatutárneho charakteru.

A.  Akciový kapitál

B.  Zakladacia listina a stanovy

C.  Významné zmluvy

D.  Znalecký posudok

E.  Dokumenty na nahliadnutie

F.  Doplnkové informácie

PRÍLOHA III

OPIS CENNÝCH PAPIEROV

I.   Totožnosť riaditeľov, vrcholového manažmentu, poradcov a audítorov

Účelom je identifikovať predstaviteľov spoločnosti a ostatných jednotlivcov zapojených do ponuky spoločnosti a prijatia na obchodovanie; sú to osoby zodpovedné za vypracovanie prospektu a ľudia zodpovední za audit finančných výkazov.

II.   Štatistika ponúk a predpokladaný harmonogram

Účelom je poskytnúť základné informácie vzhľadom na vykonanie akejkoľvek ponuky a určenie dôležitých dátumov týkajúcich sa tejto ponuky.

A.  Štatistika týkajúca sa ponúk

B.  Metóda a predpokladaný harmonogram

III.   Základné informácie o emitentovi

Účelom je zhrnúť kľúčové informácie o finančnej situácii spoločnosti, kapitalizácii a rizikových faktoroch. Ak sú finančné výkazy zahrnuté do dokumentu prepočítane s cieľom premietnuť závažné zmeny v skupinovej štruktúre alebo účtovných politikách spoločnosti, príslušné vybrané finančné údaje sa musia tiež prepočítať.

A.  Kapitalizácia a zadlženosť

B.  Dôvody ponuky a použitie výnosov

C.  Rizikové faktory

IV.   Záujmy odborníkov

Účelom je poskytnúť informácie týkajúce sa transakcií, na ktorých sa spoločnosť zúčastnila s odborníkmi alebo poradcami zamestnanými na podmienenej báze.

V.   Podrobnosti o ponuke a prijatí na obchodovanie

Účelom je poskytnúť informácie týkajúce sa ponuky cenných papierov a ich prijatia na obchodovanie, plánu distribúcie cenných papierov a záležitostí s tým spojených.

A.  Ponuka a prijatie na obchodovanie

B.  Plán distribúcie

C.  Trhy

D.  Predávajúci držitelia cenných papierov

E.  Riedenie (len v prípade majetkových cenných papierov)

F.  Výdavky na emisiu

VI.   Doplňujúce informácie

Účelom je poskytnúť informácie nezahrnuté inde v prospekte, z ktorých väčšina je štatutárneho charakteru.

A.  Devízové obmedzenia

B.  Upozornenie na daňové dôsledky

C.  Dividendy a výplatní agenti

D.  Znalecký posudok

E.  Dokumenty na nahliadnutie

PRÍLOHA IV

Tabuľka zhody

(uvedená v článku 44)

Smernica 2003/71/ES

Toto nariadenie

článok 1 ods. 1

článok 1 ods. 1

článok 1 ods. 2 okrem článku 1 ods. 2 písm. h)

článok 1 ods. 2

článok 1 ods. 2 písm. h)

článok 1 ods. 3 písm. d)

článok 1 ods. 3

článok 4

článok 1 ods. 4

článok 1 ods. 5 písm. a) a b)

článok 2 ods. 1

článok 2 ods. 1

článok 2 ods. 4

článok 2 ods. 2

článok 3 ods. 1

článok 3 ods. 1

článok 3 ods. 2 písm. a)

článok 1 ods. 3 písm. a)

článok 3 ods. 2 písm. b)

článok 1 ods. 3 písm. b)

článok 3 ods. 2 písm. c)

článok 1 ods. 3 písm. c)

článok 3 ods. 2 písm. d)

-

článok 3 ods. 2 písm. e)

-

článok 3 ods. 2 druhý a tretí pododsek

článok 5

článok 3 ods. 3

článok 3 ods. 3

článok 3 ods. 4

článok 1 ods. 5 písm. b)

článok 4 ods. 1 písm. a)

článok 1 ods. 3 písm. e)

článok 4 ods. 1 písm. b)

článok 1 ods. 3 písm. f)

článok 4 ods. 1 písm. c)

článok 1 ods. 3 písm. g)

článok 4 ods. 1 písm. d)

článok 1 ods. 3 písm. h)

článok 4 ods. 1 písm. e)

článok 1 ods. 3 písm. i)

článok 4 ods. 1 druhý až piaty pododsek

-

článok 4 ods. 2 písm. a)

článok 1 ods. 4 písm. a)

článok 4 ods. 2 písm. b)

článok 1 ods. 4 písm. c)

článok 4 ods. 2 písm. c)

článok 1 ods. 4 písm. d)

článok 4 ods. 2 písm. d)

článok 1 ods. 4 písm. e)

článok 4 ods. 2 písm. e)

článok 1 ods. 4 písm. f)

článok 4 ods. 2 písm. f)

článok 1 ods. 4 písm. g)

článok 4 ods. 2 písm. g)

článok 1 ods. 4 písm. b)

článok 4 ods. 2 písm. h)

článok 1 ods. 4 písm. h)

článok 4 ods. 3

článok 1 ods. 6

článok 5 ods. 1

Článok 6 ods. 1

článok 5 ods. 2

článok 7

článok 5 ods. 3

Článok 6 ods. 2

článok 5 ods. 4 prvý pododsek

článok 8 ods. 1

článok 5 ods. 4 druhý pododsek

článok 8 ods. 9

článok 5 ods. 4 tretí pododsek

článok 8 ods. 4 a článok 24 ods. 4

článok 5 ods. 5

článok 13 ods. 1

článok 6 ods. 1

článok 11 ods. 1

článok 6 ods. 2

článok 11 ods. 2

článok 7 ods. 1

článok 13 ods. 1 prvý pododsek

článok 7 ods. 2 písm. a)

článok 13 ods. 1 druhý pododsek písm. a)

článok 7 ods. 2 písm. b)

článok 13 ods. 2 druhý pododsek písm. b)

článok 7 ods. 2 písm. c)

článok 13 ods. 2 druhý pododsek písm. c)

článok 7 ods. 2 písm. d)

článok 13 ods. 2 druhý pododsek písm. c)

článok 7 ods. 2 písm. e)

článok 15

článok 7 ods. 2 písm. f)

článok 13 ods. 2 druhý pododsek písm. d)

článok 7 ods. 2 písm. g)

článok 14

článok 7 ods. 3

článok 13 ods. 3

článok 7 ods. 4

-

článok 8 ods. 1

článok 17 ods. 1

článok 8 ods. 2

článok 17 ods. 2

článok 8 ods. 3

článok 17 ods. 3

článok 8 ods. 3 písm. a)

článok 17 ods. 4

článok 8 ods. 4

článok 17 ods. 5

článok 8 ods. 5

-

článok 9 ods. 1

článok 12 ods. 1

článok 9 ods. 2

článok 12 ods. 1

článok 9 ods. 3

článok 12 ods. 1

článok 9 ods. 4

článok 12 ods. 2

článok 11 ods. 1

článok 18 ods. 1

článok 11 ods. 2

článok 18 ods. 2

článok 11 ods. 3

článok 18 ods. 4

článok 12 ods. 1

článok 10 ods. 1 prvý pododsek

článok 12 ods. 2

článok 10 ods. 1 druhý pododsek

článok 12 ods. 3

-

článok 13 ods. 1

článok 19 ods. 1

článok 13 ods. 2

článok 19 ods. 2

článok 13 ods. 3

článok 19 ods. 3

článok 13 ods. 4

článok 19 ods. 4

článok 13 ods. 5

článok 19 ods. 7

článok 13 ods. 6

článok 19 ods. 8

článok 13 ods. 7

článok 19 ods. 10

článok 14 ods. 1

článok 20 ods. 1

článok 14 ods. 2

článok 20 ods. 2

článok 14 ods. 3

-

článok 14 ods. 4

článok 20 ods. 5

článok 14 ods. 4 písm. a)

článok 20 ods. 6

článok 14 ods. 5

článok 20 ods. 8

článok 14 ods. 6

článok 20 ods. 9

článok 14 ods. 7

článok 20 ods. 10

článok 14 ods. 8

článok 20 ods. 11

článok 15 ods. 1

článok 21 ods. 1

článok 15 ods. 2

článok 21 ods. 2

článok 15 ods. 3

článok 21 ods. 3

článok 15 ods. 4

článok 21 ods. 4

článok 15 ods. 5

-

článok 15 ods. 6

článok 21 ods. 5

článok 15 ods. 7

článok 21 ods. 6

článok 16 ods. 1

článok 22 ods. 1

článok 16 ods. 2

článok 22 ods. 2

článok 16 ods. 3

článok 22 ods. 6

článok 17 ods. 1

článok 23 ods. 1

článok 17 ods. 2

článok 23 ods. 2

článok 18 ods. 1

článok 24 ods. 1

článok 18 ods. 2

článok 24 ods. 2

článok 18 ods. 3 prvý pododsek

článok 24 ods. 3

článok 18 ods. 3 druhý pododsek

článok 20 ods. 5 tretí pododsek a článok 20 ods. 6

článok 18 ods. 4

článok 24 ods. 6

článok 19 ods. 1

článok 25 ods. 1

článok 19 ods. 2

článok 25 ods. 2

článok 19 ods. 3

článok 25 ods. 3

článok 19 ods. 4

-

článok 20 ods. 1

článok 27 ods. 1

článok 20 ods. 2

článok 27 ods. 2

článok 20 ods. 3

článok 27 ods. 3

článok 21 ods. 1

článok 29 ods. 1

článok 21 odsek 1 písm. a)

článok 32 ods. 1

článok 21 odsek 1 písm. b)

článok 32 ods. 2

článok 21 ods. 2

článok 29 ods. 2

článok 21 ods. 3 písm. a)

článok 30 ods. 1 písm. a)

článok 21 ods. 3 písm. b)

článok 30 ods. 1 písm. b)

článok 21 ods. 3 písm. c)

článok 30 ods. 1 písm. c)

článok 21 ods. 3 písm. d)

článok 30 ods. 1 písm. d)

článok 21 ods. 3 písm. e)

článok 30 ods. 1 písm. e)

článok 21 ods. 3 písm. f)

článok 30 ods. 1 písm. f)

článok 21 ods. 3 písm. g)

článok 30 ods. 1 písm. g)

článok 21 ods. 3 písm. h)

článok 30 ods. 1 písm. h)

článok 21 ods. 3 písm. i)

článok 30 ods. 1 písm. i)

článok 21 ods. 3 druhý pododsek

článok 30 ods. 1 druhý pododsek

článok 21 ods. 4 písm. a)

článok 30 ods. 1 písm. l)

článok 21 ods. 4 písm. b)

článok 30 ods. 1 písm. m)

článok 21 ods. 4 písm. c)

-

článok 21 ods. 4 písm. d)

článok 30 ods. 1 písm. n)

článok 21 ods. 4 druhý pododsek

článok 30 ods. 1 tretí pododsek

článok 21 ods. 5

článok 29 ods. 3 a článok 30 ods. 5

článok 22 ods. 1

článok 33 ods. 2

článok 22 ods. 2 prvý pododsek

článok 31 ods. 1

článok 22 ods. 2 druhý pododsek

-

článok 22 ods. 2 tretí pododsek

článok 31 ods. 5

článok 22 ods. 3

-

článok 22 ods. 4

článok 31 ods. 6 a 7

článok 23 ods. 1

článok 35 ods. 1

článok 23 ods. 2

článok 35 ods. 2

článok 24

článok 43

článok 24a ods. 1

článok 42 ods. 2

článok 24a ods. 2

článok 42 ods. 4

článok 24a ods. 3

článok 42 ods. 1

článok 24b

článok 42 ods. 3

článok 24c

článok 42 ods. 5

článok 25 ods. 1

článok 36 ods. 1

článok 25 ods. 2

článok 40

článok 26

článok 38

článok 27

-

článok 28

-

článok 29

-

článok 30

-

článok 31

článok 46

článok 32

článok 47

článok 33

článok 47

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na opätovné posúdenie podľa článku 61 ods. 2 druhého pododseku (A8-0238/2016).
(2) Pozmeňujúce návrhy: nový alebo zmenený text je vyznačený hrubou kurzívou; vypustenia sa označujú symbolom ▌.
(3)Ú. v. EÚ C 177, 18.5.2016, s. 9.
(4) Ú. v. EÚ C 195, 2.6.2016, s. 1.
(5) Pozícia Európskeho parlamentu z ... [(Ú. v. ...)/(zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku)] a rozhodnutie Rady z ... .
(6) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES zo 4. novembra 2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 345, 31.12.2003, s. 64).
(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/73/EÚ z 24. novembra 2010, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2003/71/ES o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a 2004/109/ES o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu (Ú. v. EÚ L 327, 11.12.2010, s. 1).
(8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).
(9)Nariadenie (EÚ) č. 1286/2014 Európskeho parlamentu a Rady z 26. novembra 2014 o dokumentoch s kľúčovými informáciami pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení (PRIIP) (Ú. v. EÚ L 352, 9.12.2014, s. 1).
(10)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 38).
(11)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 1).
(12)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84).
(13)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(14)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).
(15)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva, a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).
(16)Smernica Rady 80/390/EHS zo 17. marca 1980 o koordinácii požiadaviek na vypracovanie, kontrolu a rozširovanie prospektov, ktoré sa musia zverejniť na prijímanie cenných papierov na kótovanie na burze cenných papierov (Ú. v. ES L 100, 17.4.1980, s. 1).
(17)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/34/ES z 28. mája 2001 o prijímaní cenných papierov na kótovanie na burze cenných papierov a o informáciách, ktoré sa o týchto cenných papieroch musia zverejňovať (Ú. v. ES L 184, 6.7.2001, s. 1).
(18)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).
(19) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).
(20) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z  8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1).
(21)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2014 z 26. novembra 2014 o dokumentoch s kľúčovými informáciami pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení (Ú. v. EÚ L 352, 9.12.2014, s. 1).
(22)Nariadenie Komisie (ES) č. 809/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa vykonáva smernica 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady, pokiaľ ide o informácie obsiahnuté v prospekte, ako aj ich formát, uvádzanie odkazov a uverejnenie týchto prospektov a šírenie inzercie (Ú. v. EÚ L 149, 30.4.2004, s. 1).
(23)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 38).
(24)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).
(25)[Ú. v. EÚ C , , s. ].
(26)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 84).
(27)Rozhodnutie Komisie 2001/528/ES zo 6. júna 2001, ktorým sa zriaďuje Európsky výbor pre cenné papiere (Ú. v. ES L 191, 13.7.2001, s. 45).


Azyl: dočasné opatrenia v prospech Talianska a Grécka *
PDF 586kWORD 139k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. septembra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa mení rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1601 z 22. septembra 2015 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka (COM(2016)0171 – C8-0133/2016 – 2016/0089(NLE))
P8_TA(2016)0354A8-0236/2016

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2016)0171),

–  so zreteľom na článok 78 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0133/2016),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

—  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0236/2016),

1.  schvaľuje zmenený návrh Komisie;

2.  vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

3.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 2
(2)  Na základe článku 4 ods. 2 rozhodnutia (EÚ) 2015/1601 by sa od 26. septembra 2016 malo z Talianska a Grécka premiestniť 54 000 žiadateľov na územie iných členských štátov, pokiaľ podľa článku 4 ods. 3 do tohto dátumu Komisia nepredloží návrh na ich pridelenie iným členským štátom, ktoré sú príjemcami pomoci a ktoré čelia núdzovej situácii vyznačujúcej sa náhlym prílevom osôb.
(2)  Na základe článku 4 ods. 2 rozhodnutia (EÚ) 2015/1601 by sa od 26. septembra 2016 malo z Talianska a Grécka premiestniť 54 000 žiadateľov na územie iných členských štátov podľa počtov stanovených v uvedenej smernici (konkrétne 12 764 žiadateľov z Talianska a 41 236 z Grécka), pokiaľ podľa článku 4 ods. 3 do tohto dátumu Komisia nepredloží návrh na ich pridelenie iným členským štátom, ktoré sú príjemcami pomoci a ktoré čelia núdzovej situácii vyznačujúcej sa náhlym prílevom osôb.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 3
(3)   V článku 1 ods. 2 rozhodnutia (EÚ) 2015/1601 sa stanovuje, že Komisia má neustále vyhodnocovať situáciu, pokiaľ ide o masívny prílev štátnych príslušníkov tretích krajín do členských štátov. Komisia by podľa potreby mala predložiť návrhy na zmenu uvedeného rozhodnutia s cieľom zohľadniť vývoj situácie na mieste a jeho vplyv na mechanizmus premiestnenia, ako aj vyvíjajúce sa tlaky na členské štáty, najmä na členské štáty v prvej línii.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 3 a (nové)
(3a)   V článku 4 ods. 1 písm. c) rozhodnutia (EÚ) 2015/1601 sa stanovuje premiestnenie 54 000 žiadateľov. Premiestnenie sa v článku 2 písm. e) uvedeného nariadenia vymedzuje ako presun žiadateľa z územia členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu na územie členského štátu premiestnenia. Premiestnenie nezahŕňa presídlenie ani prijatie osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, z tretej krajiny na územie členského štátu.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 3 b (nové)
(3b)   Povinnosťou Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž by malo byť neustále vyhodnocovať situáciu, pokiaľ ide o masívny prílev štátnych príslušníkov tretích krajín do členských štátov.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 4
(4)  Hlavy štátov alebo vlád EÚ sa 7. marca dohodli, že budú vyvíjať činnosť na základe súboru zásad na účely dohody s Tureckom, ktorej súčasťou je presídlenie jedného Sýrčana z Turecka do členských štátov EÚ za každého Sýrčana, ktorého Turecko prijme späť z gréckych ostrovov, a to v rámci existujúcich záväzkov. Uvedené zásady boli podrobne rozpracované v oznámení Komisie o ďalších operatívnych krokoch v spolupráci EÚ a Turecka v oblasti migrácie, v ktorom vyzvala na prijatie nevyhnutných opatrení na presun niektorých záväzkov podľa existujúcich rozhodnutí o premiestnení do rámca tzv. systému 1:1, a to najmä všetkých alebo časti v súčasnosti nepridelených 54 000 miest.
(4)  Hlavy štátov alebo vlád EÚ sa 7. marca formou vyhlásenia dohodli, že budú vyvíjať činnosť na základe súboru zásad na účely dohody s Tureckom, ktorej súčasťou je presídlenie jedného Sýrčana z Turecka do členských štátov za každého Sýrčana, ktorého Turecko prijme späť z gréckych ostrovov, a to v rámci existujúcich záväzkov. Systém 1:1 by sa mal vykonávať tak, aby chránil Sýrčanov utekajúcich pred vojnou a perzekúciou a plne zohľadňoval právo požiadať o azyl a zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia (non-refoulement), ktoré sú zakotvené v práve Únie, v Ženevskom dohovore z 28. júla 1951 a jeho protokole z 31. januára 1967 týkajúcom sa právneho postavenia utečencov.
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 5
(5)  Zabezpečením legálnych a bezpečných spôsobov vstupu na územie Únie a odradením od neregulárnych vstupov možno očakávať, že presídlenie, prijímanie z humanitárnych dôvodov alebo iné formy legálneho prijímania osôb z Turecka v rámci vnútroštátnych a multilaterálnych systémov zmiernia migračný tlak na členské štáty, ktoré sú príjemcami pomoci v podobe premiestnenia podľa rozhodnutia (EÚ) 2015/1601. Preto by sa vo vzťahu k uvedeným 54 000 žiadateľov o medzinárodnú ochranu malo zohľadniť úsilie členských štátov v oblasti solidarity, ktoré spočívaprijatí sýrskych štátnych príslušníkov nachádzajúcich sa v Turecku na svoje územie, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu. Počet osôb, ktoré členský štát prijme z Turecka, by sa mal odpočítať od počtu osôb, ktoré sa majú premiestniť do tohto členského štátu podľa rozhodnutia (EÚ) 2015/1601 v súvislosti s uvedenými 54 000 žiadateľmi.
(5)  Presídlenie veľkého rozsahu, prijímanie z humanitárnych dôvodov alebo iné formy legálneho prijímania osôb z Turecka v rámci vnútroštátnych a multilaterálnych systémov sú potrebné na zmiernenie migračného tlaku na členské štáty zabezpečením legálnych a bezpečných spôsobov vstupu na územie Únie, čím sa neregulárne vstupy stanú nepotrebné. Preto by sa mali rozšíriť. Doteraz bol do Únie premiestnený len minimálny počet sýrskych utečencov. Vo svojom uznesení z 12. apríla 2016 o situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii Európsky parlament vyzval na vytvorenie väčšieho počtu bezpečnejších a legálnych ciest pre žiadateľov o azyl a utečencov do Únie vrátane vyvinutia záväzného a povinného legislatívneho prístupu Únie k presídľovaniu, vytvorenia programov na prijímanie osôb z humanitárnych dôvodov vo všetkých členských štátoch a širšieho využívania humanitárnych víz. Uvedené opatrenia by mali dopĺňať systémy premiestnenia prijaté na základe rozhodnutí (EÚ) 2015/1523 a (EÚ) 2015/1601.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 6
(6)  Súčasťou mechanizmov prijímania môže byť presídlenie, prijímanie z humanitárnych dôvodov alebo iné legálne spôsoby prijímania osôb, ktoré jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, ako sú napríklad programy udeľovania víz z humanitárnych dôvodov, presun z humanitárnych dôvodov, programy zlučovania rodín, projekty súkromného sponzorstva, štipendijné programy, systémy pracovnej mobility a iné.
(6)  Súčasťou mechanizmov prijímania môže byť presídlenie, prijímanie z humanitárnych dôvodov alebo iné legálne spôsoby prijímania osôb, ktoré jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, ako sú napríklad programy udeľovania víz z humanitárnych dôvodov, presun z humanitárnych dôvodov, programy zlučovania rodín, projekty súkromného sponzorstva, štipendijné programy, prístup k vzdelávaniu, systémy pracovnej mobility a iné.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 6 a (nové)
(6a)   V smernici Rady 2003/86/ES1a sa stanovujú opatrenia týkajúce sa zlúčenia rodiny, ktoré sa majú prijať v súlade s povinnosťou chrániť rodinu a rešpektovať rodinný život, ktorá je zakotvená v mnohých nástrojoch medzinárodného práva. Zlúčenie rodiny preto nemožno podmieňovať inými politikami Únie, opatreniami v oblasti solidarity alebo núdzovými opatreniami. Členské štáty by ho mali v každom prípade rešpektovať a podporovať.
___________________
1a Smernica Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny (Ú. v. EÚ L 251, 3.10.2003, s. 12).
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 6 b (nové)
(6b)   Veľký počet žiadateľov, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu a v súčasnosti sa nachádzajú v Grécku a Taliansku, nemá prospech z mechanizmu premiestnenia, keďže spadajú pod nariadenie (EÚ) č. 604/2013. Členské štáty musia uplatňovať právo na zlúčenie rodiny podľa nariadenia (EÚ) č. 604/2013 rýchlo a promptne riešiť zraniteľné prípady, aby k zlúčeniu rodín mohlo dôjsť čo najskôr.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 7
(7)  Na záväzky, ktoré členské štáty prijali v rámci systému presídľovania dohodnutého v záveroch zástupcov vlád členských štátov zo zasadnutia Rady 20. júla 2015, by nemalo mať toto rozhodnutie vplyv a nemali by sa zohľadniť v súvislosti so splnením záväzkov podľa rozhodnutia (EÚ) 2015/1601. V dôsledku toho členský štát, ktorý si vyberie plnenie svojich záväzkov podľa rozhodnutia (EÚ) 2015/1601 prijatím Sýrčanov nachádzajúcich sa v Turecku cestou presídlenia, nemôže považovať toto úsilie za súčasť svojho záväzku podľa systému presídľovania z 20. júla 2015.
(7)  Na záväzky, ktoré členské štáty prijali v rámci systému presídľovania dohodnutého v záveroch zástupcov vlád členských štátov zo zasadnutia Rady 20. júla 2015, by nemalo mať toto rozhodnutie vplyv a nemali by sa zohľadniť v súvislosti so splnením záväzkov podľa rozhodnutia (EÚ) 2015/1601.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 8
(8)  S cieľom zabezpečiť riadne monitorovanie situácie by členské štáty mali Komisii predkladať mesačne správy o Sýrčanoch nachádzajúcich sa v Turecku, ktorých prijali na svoje územie na základe možnosti stanovenej v tejto zmene s uvedením vnútroštátneho alebo multilaterálneho systému, na základe ktorého bola dotknutá osoba prijatá, a formu legálneho prijatia.
(8)  S cieľom zabezpečiť riadne monitorovanie situácie by členské štáty mali Komisii predkladať mesačne správy o Sýrčanoch nachádzajúcich sa v Turecku, ktorých prijali na svoje územie, o použitej forme prijatia a druhu systému, ktorý sa uplatnil.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 8 a (nové)
(8a)   Presídlenie by sa nemalo uskutočňovať na úkor premiestnenia. V oboch prípadoch ide o dôležité nástroje solidarity. Premiestnenie je formou vnútornej solidarity medzi členskými štátmi, zatiaľ čo presídlenie a prijímanie osôb z humanitárnych dôvodov alebo iné druhy prijímania predstavujú formu externej solidarity s tretími krajinami, na  území ktorých sa nachádza väčšina utečencov.
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 8 b (nové)
(8b)   Pokiaľ ide o súčasný počet žiadateľov o azyl v Grécku a zvyšujúci sa počet žiadateľov o azyl prichádzajúcich do Talianska, očakáva sa, že potreba miest na núdzové premiestnenie zostane vysoká.
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 8 c (nové)
(8c)   Podľa najnovších údajov UNHCR sa 53 859 osôb, ktoré hľadajú medzinárodnú ochranu, v súčasnosti zdržiava v Grécku, pričom prevažnú väčšinu z nich tvoria Sýrčania (45 %), Iračania (22 %) a Afganci (21 %). Napriek zníženiu počtu prichádzajúcich osôb a vzhľadom na politickú povahu vyhlásenia hláv štátov alebo predsedov vlád EÚ z 18. marca 2016 o spolupráci s Tureckom je veľmi neisté, či súčasný pokles prílevu žiadateľov o azyl do Grécka pretrvá. Na druhej strane by utečenci mohli začať využívať nové trasy, ako napríklad trasu do Talianska cez centrálne Stredozemie, kde UNHCR hlási 42,5 % nárast počtu migrantov prichádzajúcich cez Líbyu v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2015. Možno preto očakávať, že miesta na premiestnenie budú naďalej veľmi potrebné.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 8 d (nové)
(8d)   Komisia vo svojom oznámení s názvom Prvá správa o premiestnení a presídlení zo 16. marca 2016 uviedla, že pri vykonávaní rozhodnutia (EÚ) 2015/1601 sa vyskytuje veľa nedostatkov. Odpoveď členských štátov na všeobecnú výzvu EASO pre 374 expertov je vzhľadom na kritickú situáciu v Taliansku a Grécku jednoznačne nedostatočná. Bez ohľadu na zvyšujúci sa počet maloletých osôb bez sprievodu medzi žiadateľmi o azyl a utečencami oprávnenými na premiestnenie a napriek rozhodnutiam Rady, že premiestnenie zraniteľných žiadateľov sa má realizovať prioritne, ich bol premiestnený len veľmi obmedzený počet. Niektoré členské štáty doteraz nesprístupnili žiadne miesta na premiestnenie osôb. Len 18 členských štátov prisľúbilo premiestnenie žiadateľov z Grécka a 19 členských štátov premiestnenie z Talianska. Niektoré z týchto členských štátov prisľúbili len veľmi obmedzené počty vzhľadom na ich celkové pridelené počty.
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 8 e (nové)
(8e)   Komisia otvorila konania vo veci porušenia záväzkov voči Taliansku a Grécku, pokiaľ ide o vykonávanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 603/20131a, a voči Grécku v súvislosti so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ1b. Voči členským štátom sa však nepodnikli žiadne právne kroky za nedodržanie záväzkov stanovených v rozhodnutí (EÚ) 2015/1601.
_________________
1a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 603/2013 z 26. júna 2013 o zriadení systému Eurodac na porovnávanie odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie nariadenia (EÚ) č. 604/2013, ktorým sa ustanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov, a o žiadostiach orgánov členských štátov na presadzovanie práva a Europolu o porovnanie s údajmi v systéme Eurodac na účely presadzovania práva a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1077/2011, ktorým sa zriaďuje Európska agentúra na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 1).
1b Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 96).
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 8 f (nové)
(8f)   Členské štáty premiestnenia musia v plnej miere vykonávať svoje povinnosti podľa rozhodnutí (EÚ) 2015/1523 a (EÚ) 2015/1601 s cieľom zmierniť tlak na členské štáty v prvej línii. Členské štáty premiestnenia by mali urýchlene a výrazne zvýšiť svoje úsilie, pokiaľ ide o reakciu na naliehavú humanitárnu situáciu v Grécku, a zabrániť zhoršeniu situácie v Taliansku. Doteraz členské štáty poskytli len 7 % miest na premiestnenie. Do 5. júna 2016 bolo v skutočnosti premiestnených len 793 osôb z Talianska a 2033 osôb z Grécka. Komisia vo svojej prvej správe o premiestnení a presídlení zo 16. marca 2016 poukázala na to, že členské štáty by museli každý mesiac premiestniť najmenej 5 680 osôb, aby splnili svoje povinnosti týkajúce sa premiestnenia v rámci dvojročnej lehoty.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 8 g (nové)
(8g)   Na základe rozhodnutia (EÚ) 2015/1601 by mali mať aj Afganci právo na premiestnenie. V roku 2015 sa počet žiadostí o azyl, ktoré v Únii podali Afganci, zvýšil na bezprecedentnú úroveň, na približne 180 000, čím sa Afganci v danom roku stali druhou najväčšou skupinou žiadateľov o azyl v Únii. Zďaleka najviac ich prichádza do Grécka. V mnohých prípadoch ide o maloletých bez sprievodu. Tí potrebujú osobitnú ochranu, ktorú Grécko vzhľadom na pretrvávajúci kritický azylový tlak nedokáže zabezpečiť. Zhoršujúca sa bezpečnostná situácia v Afganistane, kde v roku 2015 zaznamenali rekordný počet teroristických útokov a civilných obetí, viedla k tomu, že v Únii sa výrazne zvýšil podiel uznaných žiadostí Afgancov o azyl: podľa údajov Eurostatu stúpol zo 43 % v roku 2014 na 66 % v roku 2015.
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 14
(14)  Vzhľadom na naliehavosť situácie by toto rozhodnutie malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,
(14)  Toto rozhodnutie by malo nadobudnúť účinnosť okamžite dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod -1 (nový)
Rozhodnutie (EÚ) 2015/1601
Článok 3 – odsek 2
-1.   V článku 3 sa odsek 2 nahrádza takto:
2.  Premiestnenie podľa tohto rozhodnutia sa uplatňuje iba v prípade žiadateľa so štátnou príslušnosťou, v prípade ktorej podiel rozhodnutí o poskytnutí medzinárodnej ochrany na celkovom počte rozhodnutí o žiadostiach o medzinárodnú ochranu prijatých v konaní na prvom stupni podľa kapitoly III smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ (1) predstavuje podľa najnovších dostupných a za posledný štvrťrok aktualizovaných údajov Eurostatu v priemere za celú Úniu 75 % alebo viac. V prípade osôb bez štátnej príslušnosti sa zohľadní krajina predchádzajúceho obvyklého pobytu. Štvrťročné aktualizácie sa zohľadňujú len v prípade žiadateľov, ktorí ešte neboli identifikovaní ako žiadatelia, ktorí by mohli byť premiestnení v súlade s článkom 5 ods. 3 tohto rozhodnutia.
2. Premiestnenie podľa tohto rozhodnutia sa uplatňuje iba v prípade žiadateľov so sýrskou, irackou, eritrejskou alebo afganskou štátnou príslušnosťou alebo v prípade tých, ktorí majú štátnu príslušnosť, v prípade ktorej podiel rozhodnutí o poskytnutí medzinárodnej ochrany na celkovom počte rozhodnutí o žiadostiach o medzinárodnú ochranu prijatých v konaní na prvom stupni podľa kapitoly III smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ (1) predstavuje podľa najnovších dostupných a za posledný štvrťrok aktualizovaných údajov Eurostatu v priemere za celú Úniu 75 % alebo viac. V prípade osôb bez štátnej príslušnosti sa zohľadní krajina predchádzajúceho obvyklého pobytu. Štvrťročné aktualizácie sa zohľadňujú len v prípade žiadateľov, ktorí ešte neboli identifikovaní ako žiadatelia, ktorí by mohli byť premiestnení v súlade s článkom 5 ods. 3 tohto rozhodnutia.
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1
Rozhodnutie (EÚ) 2015/1601
Článok 4 – odsek 3a
V článku 4 rozhodnutia (EÚ) 2015/1601 sa vkladá tento odsek 3a:
vypúšťa sa
„3 a. V súvislosti s premiestnením žiadateľov uvedených v odseku 1 písm. c) prijímanie sýrskych štátnych príslušníkov nachádzajúcich sa v Turecku členskými štátmi na ich územie na základe iných vnútroštátnych alebo multilaterálnych systémov legálneho prijímania osôb, ktoré jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, ako je systém presídľovania, na ktorý sa vzťahujú závery zástupcov vlád členských štátov zo zasadnutia Rady z 20. júla 2015, povedie k zodpovedajúcemu zníženiu záväzku príslušného členského štátu.
Článok 10 sa mutatis mutandis uplatňuje na každé takéto legálne prijatie, ktoré povedie k zníženiu záväzku v súvislosti s premiestnením.
Na účely tohto odseku členské štáty každý mesiac predložia Komisii správu o počte legálne prijatých osôb, pričom uvedú druh systému, v rámci ktorého sa prijatie uskutočnilo a použitú formu legálneho prijatia.“
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 a (nový)
Rozhodnutie (EÚ) 2015/1601
Článok 5 – odsek 2
1a.   V článku 5 sa odsek 2 nahrádza takto:
2.  Členské štáty pravidelne, a minimálne každé tri mesiace, uvádzajú počet žiadateľov, ktorí môžu byť urýchlene premiestnení na ich územie a akékoľvek iné relevantné informácie.
2. Členské štáty pravidelne, a minimálne každé tri mesiace, uvádzajú počet žiadateľov, ktorí môžu byť urýchlene premiestnení na ich územie a akékoľvek iné relevantné informácie. Členské štáty poskytnú minimálne jednu tretinu svojich miest na premiestnenie do 31. decembra 2016.“
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 b (nový)
Rozhodnutie (EÚ) 2015/1601
Článok 5 – odsek 4
1b.   V článku 5 sa odsek 4 nahrádza takto:
4.  Taliansko a Grécko na základe schválenia členským štátom premiestnenia prijmú po konzultácii s EASO čo najskôr rozhodnutie o premiestnení každého z identifikovaných žiadateľov do konkrétneho členského štátu premiestnenia a informujú žiadateľa v súlade s článkom 6 ods. 4. Členský štát premiestnenia môže rozhodnúť o neschválení premiestnenia žiadateľa len vtedy, ak existujú opodstatnené dôvody uvedené v odseku 7 tohto článku.
4. Taliansko a Grécko na základe schválenia členským štátom premiestnenia prijmú po konzultácii s EASO čo najskôr rozhodnutie o premiestnení každého z identifikovaných žiadateľov do konkrétneho členského štátu premiestnenia a informujú žiadateľa v súlade s článkom 6 ods. 4. Členský štát premiestnenia môže rozhodnúť o neschválení premiestnenia žiadateľa len vtedy, ak existujú opodstatnené dôvody uvedené v odseku 7 tohto článku. Ak členský štát premiestnenia neschváli premiestnenie do dvoch týždňov, považuje sa to za vyjadrenie jeho súhlasu.“
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 c (nový)
Rozhodnutie (EÚ) 2015/1601
Článok 5 – odsek 10
1c.   V článku 5 sa odsek 10 nahrádza takto:
10.  Postup premiestnenia ustanovený v tomto článku sa dokončí čo najrýchlejšie a najneskôr do dvoch mesiacov po tom, čo členský štát premiestnenia poskytol údaje uvedené v odseku 2, pokiaľ členský štát premiestnenia nevydal schválenie uvedené v odseku 4 menej ako dva týždne pred uplynutím tohto dvojmesačného obdobia. V takomto prípade sa lehota na ukončenie postupu premiestnenia môže predĺžiť najviac o ďalšie dva týždne. Okrem toho sa táto lehota môže podľa potreby predĺžiť o ďalšie štyri týždne, ak to Taliansko alebo Grécko preukážu objektívnymi praktickými prekážkami, ktoré bránia uskutočneniu odovzdania.
10. Postup premiestnenia ustanovený v tomto článku sa dokončí čo najrýchlejšie a najneskôr do dvoch mesiacov po tom, čo členský štát premiestnenia poskytol údaje uvedené v odseku 2. Táto lehota sa môže podľa potreby predĺžiť o štyri týždne, ak to Taliansko alebo Grécko preukážu objektívnymi praktickými prekážkami, ktoré bránia uskutočneniu odovzdania.

Usmernenia politík zamestnanosti členských štátov *
PDF 498kWORD 141k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. septembra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov (COM(2016)0071 – C8-0098/2016 – 2016/0043(NLE))
P8_TA(2016)0355A8-0247/2016

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2016)0071),

–  so zreteľom na článok 148 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0098/2016),

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 8. júla 2015 k návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov(1),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0247/2016),

1.  schvaľuje zmenený návrh Komisie;

2.  vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

3.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie -1 (nové)
(-1)  Rada sa svojím rozhodnutím (EÚ) 2015/18481a opäť rozhodla ignorovať legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júla 2015. Prístup Rady nie je v súlade s duchom zmlúv, oslabuje spoluprácu medzi inštitúciami Únie a posilňuje „demokratický deficit“ vo vzťahu k občanom Únie. Európsky parlament vyjadruje hlboké poľutovanie nad prístupom Rady a zdôrazňuje, že jeho legislatívne uznesenie by sa malo zohľadniť.
____________
1a Rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1848 z 5. októbra 2015 o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov na rok 2015 (Ú. v. EÚ L 268, 15.10.2015, s. 28).
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 1
(1)  V článku 145 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že členské štáty a Únia pracujú na rozvoji koordinovanej stratégie zamestnanosti, a najmä na podpore kvalifikovanej, vyškolenej a pružnej pracovnej sily a na pracovných trhoch reagujúcich na podmienky hospodárskych zmien so zreteľom na dosiahnutie cieľov vymedzených v článku 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ).
(1)  V článku 145 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že členské štáty a Únia pracujú na rozvoji koordinovanej stratégie zamestnanosti, a najmä na podpore kvalifikovanej, vyškolenej a pružnej pracovnej sily a na pracovných trhoch reagujúcich na podmienky hospodárskych zmien so zreteľom na dosiahnutie cieľov vymedzených v článku 3 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o ). V súlade s článkami 9 a 10 ZFEÚ Únia pri vymedzovaní a vykonávaní svojich politík a činností musí zabezpečiť inkluzívny a integrovaný pracovný trh, ktorý dokáže riešiť vážny dosah nezamestnanosti a zabezpečiť vysokú úroveň zamestnanosti, zaručiť dôstojné pracovné podmienky v celej Únii vrátane primeraných miezd a garantovať primeranú sociálnu ochranu v súlade s pracovnoprávnymi predpismi, kolektívnym vyjednávaním a v súlade so zásadou subsidiarity, ako aj vysokú úroveň vzdelávania a odbornej prípravy a bojovať proti diskriminácii na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia alebo sexuálnej orientácie.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 2
(2)  Komisiou navrhnutá stratégia Európa 2020 umožní Únii nasmerovať svoje hospodárstvo smerom k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu, ktorý bude sprevádzať vysoká miera zamestnanosti, produktivity a sociálnej súdržnosti. Päť hlavných cieľov, ktoré sú uvedené v rámci príslušných usmernení, predstavuje spoločné ciele, ktorými sa riadia opatrenia členských štátov, a zohľadňuje ich príslušné východiskové situácie a vnútroštátne okolnosti, ako aj situáciu a okolnosti v Únii. Európska stratégia zamestnanosti má vedúcu úlohu pri plnení cieľov novej stratégie v oblasti zamestnanosti a pracovného trhu.
(2)  Komisiou navrhnutá stratégia Európa 2020 by mala Únii umožniť nasmerovať svoje hospodárstvo smerom k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu, ktorý bude sprevádzať vysoká miera zamestnanosti, produktivity a sociálnej súdržnosti. Únia potrebuje celostné politiky a verejné investície, ktorými bude možné bojovať proti nezamestnanosti a chudobe.tomto smere je vývoj ukazovateľov stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti a v sociálnej oblasti k dnešnému dňu hlboko znepokojivý, keďže počet ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením sa namiesto zníženia zvýšil na päť miliónov, miera zamestnanosti v niektorých krajinách sa ešte nedostala späť na predkrízovú úroveň, pričom v niektorých členských štátoch počet mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), tvorí viac ako 20 % a miera predčasného ukončenia školskej dochádzky je až 23 %. Európska stratégia zamestnanosti má vedúcu úlohu pri plnení cieľov novej stratégie v oblasti zamestnanosti, sociálneho začlenenia a pracovného trhu. Tieto ciele sa však zatiaľ nepodarilo splniť a členské štáty musia vynaložiť výraznejšie úsilie, aby dosiahli očakávané výsledky. Úspech stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti a v sociálnej oblasti musí naďalej ostať kľúčovým cieľom politiky zamestnanosti členských štátov.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 3
(3)  Integrované usmernenia v súlade so závermi Európskej rady. Poskytujú členským štátom presné odporúčania, pokiaľ ide o vymedzenie ich národných programov reforiem a uskutočnenie reforiem, a to vzhľadom na ich vzájomnú závislosť a v súlade s Paktom stability a rastu. Usmernenia zamestnanosti by mali byť základom všetkých odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré môže Rada adresovať členským štátom podľa článku 148 ods. 4 ZFEÚ, a to popri odporúčaniach pre jednotlivé krajiny, ktoré sú adresované členským štátom podľa článku 121 ods. 2 ZFEÚ. Usmernenia zamestnanosti by mali byť aj základom vypracovania spoločnej správy o zamestnanosti, ktorú Rada a Komisia každoročne zasielajú Európskej rade.
(3)  Integrované usmernenia by mali byť v súlade so závermi Európskej rady. Poskytujú členským štátom presné odporúčania, pokiaľ ide o vymedzenie ich národných programov reforiem a uskutočnenie reforiem, a to vzhľadom na ich vzájomnú závislosť a v súlade s Paktom stability a rastu. Usmernenia politík zamestnanosti by sa mali zohľadniť pre všetky odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré môže Rada adresovať členským štátom podľa článku 148 ods. 4 ZFEÚ, a to vyváženým spôsobom popri odporúčaniach pre jednotlivé krajiny adresovaných členským štátom podľa článku 121 ods. 2 ZFEÚ. V odporúčaniach pre jednotlivé krajiny by sa mali zohľadňovať nielen hospodárske ukazovatele, ale tam kde je to vhodné, aj ukazovatele zamestnanosti a sociálne ukazovatele, pričom by mali obsahovať hodnotenie ex ante reforiem, ktoré je potrebné vykonať, a ich vplyv na občanov. Usmernenia politík zamestnanosti by sa mali vypracúvať v úzkej spolupráci s Európskym parlamentom a mali by byť základom vypracovania spoločnej správy o zamestnanosti, ktorú Rada a Komisia každoročne zasielajú Európskej rade. Tri ukazovatele v oblasti zamestnanosti – miera aktivity obyvateľstva, nezamestnanosť mladých a dlhodobá nezamestnanosť – boli nedávno začlenené do postupu pri makroekonomickej nerovnováhe a Európsky parlament vo svojom uznesení z 25. februára 20161a požadoval, aby sa na základe týchto ukazovateľov spustila hĺbková analýza v príslušných členských štátoch, ktorá môže viesť k návrhom a uplatňovaniu ďalších reforiem v hospodárskej a sociálnej oblasti a na trhu práce.
________________
1a Prijaté texty, P8_TA(2016)0058.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 4
(4)  Preskúmanie národných programov reforiem členských štátov obsiahnutých v Spoločnej správe o zamestnanosti poukazuje na to, že členské štáty by mali aj naďalej vyvíjať maximálne úsilie na riešenie prioritných oblastí, ako je zvyšovanie účasti na pracovnom trhu a znižovanie štrukturálnej nezamestnanosti, rozvíjanie kvalifikovanej pracovnej sily v súlade s potrebami pracovného trhu a podporovanie kvality pracovných miest a celoživotného vzdelávania, zlepšovanie výkonnosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy na všetkých úrovniach a zvyšovanie účasti v terciárnom vzdelávaní, podpora sociálneho začlenenia a boj proti chudobe.
(4)  Preskúmanie národných programov reforiem členských štátov obsiahnutých v Spoločnej správe o zamestnanosti poukazuje na to, že členské štáty by mali zohľadňovať odporúčania Európskeho parlamentu týkajúce sa ročného prieskumu rastu, odporúčania pre jednotlivé krajiny a usmernenia v oblasti zamestnanosti a mali by aj naďalej vyvíjať maximálne úsilie na riešenie prioritných oblastí, ako zvyšovanie účasti na pracovnom trhu a znižovanie štrukturálnej nezamestnanosti, a to vytváraním pracovných miest a podporovaním dobre fungujúceho dynamického a inkluzívneho pracovného trhu, rozvíjanie kvalifikovanej pracovnej sily, ktorá dokáže reagovať na potreby pracovného trhu, a podporovanie dôstojných pracovných miest a celoživotného vzdelávania, zlepšovanie výkonnosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy na všetkých úrovniach a zvyšovanie účasti v terciárnom vzdelávaní, podpora sociálneho začlenenia a zosúladenie potrieb rodinného a pracovného života, boj proti diskriminácii každého druhu a proti chudobe, najmä tej detskej, ako aj zlepšovanie kapacity starnúcej populácie.
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 6 a (nové)
(6a)   120 miliónov občanov Únie, teda asi 25%, je ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením. Takáto núdzová situácia, ktorá sa odráža aj v rastúcom počte občanov Únie, ktorí sú nezamestnaní, si od Komisie vyžaduje prijatie opatrení, ktorými by sa členské štáty povzbudili k vypracovaniu vnútroštátnych schém minimálneho základného príjmu, aby mali zabezpečené dôstojné životné podmienky.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1
Usmernenia politík zamestnanosti členských štátov, ktoré sú stanovené v prílohe k rozhodnutiu Rady z 5. októbra 2015 o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov4, sú naďalej platné aj na rok 2016 a členské štáty ich zohľadňujú vo svojich politikách zamestnanosti.
Týmto sa prijímajú usmernenia politík zamestnanosti členských štátov, ktoré sú stanovené v prílohe. Členské štáty zohľadňujú uvedené usmernenia vo svojich politikách zamestnanosti a programoch reforiem, o ktorých predkladajú správy v súlade s článkom 148 ods. 3 ZFEÚ.
__________________
4 Rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1848 z 5. októbra 2015 o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov (Ú. v. EÚ L 268, 15.10.2015, s. 28).
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh rozhodnutia
Príloha (nová)
Usmernenie 5: Zvyšovanie dopytu po pracovnej sile
Členské štáty by mali v spolupráci s regionálnymi a miestnymi orgánmi účinne a včas riešiť závažný problém nezamestnanosti a uľahčovať vytváranie udržateľných a kvalitných pracovných miest a investovať doň, vyriešiť prístup pre rizikové skupiny a znížiť prekážky pre podniky pri nábore ľudí rôznych zručností a v rôznych odvetviach trhu práce, a to aj odstránením byrokracie, a zároveň dodržiavať pracovné a sociálne normy, podporovať podnikanie mladých ľudí a najmä podporovať zakladanie a rast mikropodnikov, malých a stredných podnikov s cieľom zvýšiť mieru zamestnanosti žien a mužov. Členské štáty by mali okrem iného aktívne podporovať zelené, biele a modré sektorové pracovné miesta a sociálne hospodárstvo a sociálne inovácie.
Daňové zaťaženie by sa malo presunúť z práce na iné zdroje zdanenia, ktoré sú menej škodlivé pre rast a zamestnanosť, a zároveň by sa mali chrániť príjmy na primeranú sociálnu ochranu a výdavky na verejné investície, inovácie a vytváranie pracovných miest. Zníženie zdanenia práce by malo byť zamerané na príslušné zložky daňového zaťaženia, na riešenie diskriminácie a na odstránenie prekážok a bariér účasti na trhu práce, najmä pokiaľ ide o osoby so zdravotným postihnutím a ľudí, ktorí sú najvzdialenejší od trhu práce, pri súčasnom rešpektovaní existujúcich pracovnoprávnych noriem.
Politiky, ktoré majú zabezpečiť, aby mzdy umožňovali primeraný príjem na živobytie, sú dôležité z hľadiska tvorby pracovných miest a znižovania chudoby v Únii. Členské štáty by preto mali spolu so sociálnymi partnermi rešpektovať a podporovať mechanizmy stanovovania miezd, ktoré umožnia, aby reálna mzdy reagovali na vývoj produktivity, čo by pomohlo napraviť rozdiely z minulosti bez vyvíjania deflačného tlaku. Tieto mechanizmy by mali zabezpečovať dostatočné zdroje na uspokojovanie základných potrieb, a to s ohľadom na ukazovatele chudoby špecifické pre každý členský štát. V tejto súvislosti by sa mali riadne vyhodnotiť rozdiely v kvalifikácii a podmienkach miestneho trhu práce s cieľom zabezpečiť dôstojné životné minimum v celej Únii. Pri stanovovaní minimálnych miezd v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou by členské štáty a sociálni partneri mali zaručiť ich primeranosť a zvážiť ich vplyv na chudobu zamestnaných ľudí, príjem domácností, celkový dopyt, vytváranie pracovných miest a konkurencieschopnosť.
Členské štáty by mali znižovať byrokraciu s cieľom znížiť zaťaženie malých a stredných podnikov, ktoré výrazne prispievajú k tvorbe pracovných miest.
Usmernenie 6: Zlepšovanie ponuky pracovnej sily a jej zručností
Členské štáty by mali presadzovať udržateľnú produktivitu a kvalitnú zamestnateľnosť prostredníctvom primeraného poskytovania príslušných poznatkov a zručností dostupných a prístupných pre všetkých. Osobitná pozornosť by sa mala venovať zdravotnej starostlivosti, sociálnym službám a dopravným službám, ktoré čelia alebo budú v strednodobom horizonte čeliť nedostatku zamestnancov. Členské štáty by mali vynakladať efektívne investície do kvalitného a inkluzívneho vzdelávania od raného veku a do systémov odborného vzdelávania pri zlepšovaní ich účinnosti a efektívnosti a zvyšovaní úrovne poznatkov a zručností pracovnej sily so súbežným zvyšovaním rozmanitosti kvalifikácií, aby pracovná sila mohla lepšie predvídať a plniť rýchlo sa meniace potreby dynamických trhov práce v čoraz digitálnejšom hospodárstve. Na tento účel by sa malo vziať do úvahy, že tzv. „netechnické zručnosti“, ako napr. komunikácia, sú čoraz dôležitejšie pre veľké množstvo profesií.
Členské štáty by mali podporovať podnikanie mladých ľudí, okrem iného, zavádzaním nepovinných kurzov podnikania a podporou vytvárania študentských podnikov na stredných a vysokých školách. Členské štáty v spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi by mali zvýšiť úsilie s cieľom zabrániť, aby mladí ľudia predčasne ukončovali školskú dochádzku, a zabezpečiť plynulejší prechod od vzdelávania a odbornej prípravy k profesionálnemu životu, zlepšiť prístup pre všetkých a odstrániť prekážky ku kvalitnému vzdelávaniu dospelých s osobitným dôrazom na vysoko rizikové skupiny a ich potreby, ponúknutím rekvalifikácie zručností, ak si strata zamestnania alebo zmeny na trhu práce vyžadujú aktívnu reintegráciu. Členské štáty by zároveň mali zaviesť stratégie v oblasti aktívneho starnutia s cieľom umožniť zdravý pracovný život až do skutočného dôchodkového veku.
Členské štáty by mali popri zabezpečovaní potrebnej úrovne kvalifikácie, ktorú si vyžaduje neustále sa meniaci trh práce, a podpore vzdelávania a odbornej prípravy spolu s programami vzdelávania dospelých, zohľadňovať skutočnosť, že sú potrebné aj pracovné miesta s nízkou kvalifikáciou a že možnosti zamestnať sa sú lepšie pre vysoko kvalifikovaných ako pre stredne a nízko kvalifikovaných.
Prístup k cenovo dostupnému a veľmi kvalitnému predškolskému vzdelávaniu a starostlivosti by mal byť prioritou pre komplexné politiky a investície spojené s rodinou a pre opatrenia na podporu rodiny a rodičovstva, ktoré pomáhajú rodičom zosúladiť pracovný a rodinný život, ako prostriedok na predchádzanie predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky a na zvýšenie šancí mladých ľudí na trhu práce.
Otázka nezamestnanosti, najmä dlhodobej nezamestnanosti a vysokej regionálnej nezamestnanosti, by sa mala vyriešiť efektívne a rýchlo, a malo by sa jej tiež predchádzať prostredníctvom súboru opatrení na strane dopytu a ponuky. Počet dlhodobo nezamestnaných a problém nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a zastaranosti zručností by sa mal riešiť prostredníctvom komplexných a vzájomne sa posilňujúcich stratégií vrátane poskytovania aktívnej podpory prispôsobenej individuálnym potrebám a vhodných systémov sociálnej ochrany dlhodobo nezamestnaným, aby sa na trh práce vrátili zodpovedne a informovaní. Nezamestnanosť mládeže sa musí riešiť komplexne prostredníctvom celkovej stratégie zamestnanosti mládeže. Zahŕňa to investície do odvetví, ktoré môžu byť zdrojom kvalitných pracovných miest pre mladých ľudí a to, že sa príslušným faktorom, ako napríklad službám na podporu mládeže, poskytovateľom vzdelávania a odbornej prípravy, mládežníckym organizáciám a verejným službám zamestnanosti, poskytnú potrebné prostriedky, aby plne a dôsledne vykonávali svoje vnútroštátne plány vykonávania záruky pre mladých ľudí, ale aj to, že členské štáty urýchlene preberú zdroje. Ďalej musí byť uľahčený prístup k finančným prostriedkom pre tých, ktorí sa rozhodnú podnikať, a to prostredníctvom rozsiahlejšieho poskytovania informácií, obmedzením nadmernej byrokracie a možnosťami premeniť – po predložení podnikateľského plánu a v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi –niekoľkomesačné dávky v nezamestnanosti na počiatočný podnikateľský grant.
Členské štáty by mali pri vypracovaní a vykonávaní opatrení na boj proti nezamestnanosti prihliadať na miestne a regionálne rozdiely a mali by spolupracovať s miestnymi službami zamestnanosti.
Mali by sa riešiť štrukturálne nedostatky v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy, aby sa zabezpečili kvalitné vzdelávacie výsledky a zabránilo sa predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky a umožnilo jeho riešenie a aby sa presadzovalo všestranné kvalitné vzdelávanie počínajúc najzákladnejšou úrovňou. To si vyžaduje pružné systémy vzdelávania so zameraním na prax. Členské štáty by v spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi mali zvýšiť kvalitu úrovne dosiahnutého vzdelania tým, že ho sprístupnia všetkým, zriadia a zlepšia systémy duálneho vzdelávania prispôsobené ich potrebám, zlepšia odbornú prípravu a existujúce rámce, ako je Europass, a zároveň zaručia tam, kde je to potrebné, vhodnú rekvalifikáciu zručností a uznávanie zručnosti získaných mimo formálneho školského systému. Mali by sa posilniť väzby medzi vzdelávaním a trhom práce a zároveň by sa mala zabezpečiť dostatočná šírka vzdelávania, ktorá by ľuďom poskytla pevný základ pre celoživotnú zamestnateľnosť.
Členské štáty by mali orientovať svoje systémy odbornej prípravy bližšie k trhu práce, aby sa zabezpečil lepší prechod z odbornej prípravy do zamestnania. Najmä v kontexte digitalizácie a vzhľadom na nové technológie sú nevyhnutné ekologické pracovné miesta a zdravotná starostlivosť.
Diskrimináciu na trhu práce, ako aj v oblasti prístupu na trh práce, treba ďalej znižovať, najmä pre skupiny, ktoré čelia diskriminácii alebo vylúčeniu, ako sú ženy, starší pracovníci, mladí ľudia, osoby so zdravotným postihnutím a legálni migranti. Na trhu práce sa musí zabezpečiť rodová rovnosť vrátane rovnakého odmeňovania, ako aj prístup k cenovo dostupnému, kvalitnému predškolskému vzdelávaniu a starostlivosti, a tiež pružnosť potrebná na predchádzanie vylúčeniu osôb, ktoré prerušili kariéru z dôvodu rodinných povinností, akými sú opatrovatelia v rodine. V tomto zmysle by členské štáty mali odblokovať smernicu o zastúpení žien vo vrcholových orgánoch spoločností.
Členské štáty by mali v tejto súvislosti prihliadať na skutočnosť, že podiel mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), je vyšší u žien ako u mužov a že fenomén NEET je primárne spôsobený zvyšovaním nezamestnanosti mládeže, ale aj nečinnosti spojenej s nedostatočným vzdelaním.
Členské štáty by mali plne, účinne a efektívne využívať podporu z Európskeho sociálneho fondu a iných fondov Únie s cieľom bojovať proti chudobe, zlepšiť kvalitnú zamestnanosť, sociálnu inklúziu, vzdelávanie, verejnú správu a verejné služby. Mobilizovať by sa mal aj Európsky fond pre strategické investície a jeho investičné platformy, aby sa zabezpečilo vytvorenie kvalitných pracovných miest a vybavenie pracovníkov zručnosťami potrebnými na prechod Únie smerom k modelu udržateľného rastu.
Usmernenie 7: Zlepšenie fungovania trhov práce
Členské štáty by mali znižovať segmentáciu trhu práce riešením neistých pracovných miest, podzamestnanosti, nelegálnej práce a pracovné zmluvy na nula hodín. Pravidlá a inštitúcie v oblasti ochrany pracovných miest by mali zabezpečovať vhodné prostredie pre nábor a zároveň poskytovať primeranú mieru ochrany zamestnaným a uchádzačom o zamestnanie alebo osobám zamestnaným v dočasnom, čiastočnom alebo netypickom pracovnom pomere alebo na zmluvu o nezávislom vykonávaní práce, a to aktívnym zapojením sociálnych partnerov a presadzovaním kolektívneho vyjednávania. Malo by sa zabezpečiť kvalitné zamestnanie pre všetkých z hľadiska sociálno-ekonomickej bezpečnosti, trvalosti, primeraných miezd, práv v zamestnaní, dôstojných podmienok na pracovisku (vrátane ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci), ochrany sociálneho zabezpečenia, rodovej rovnosti a možností vzdelávania a odbornej prípravy. Preto je potrebné presadzovať vstup mladých ľudí na trh práce, opätovné začlenenie dlhodobo nezamestnaných a rovnováhu pracovného a rodinného života poskytovaním cenovo dostupnej starostlivosti a modernizáciou organizácie práce. V celej Únii by sa malo presadzovať vzostupné zbližovanie v oblasti pracovných podmienok.
Prístup na trh práce by mal uľahčovať podnikanie, tvorbu udržateľných pracovných miest vo všetkých odvetviach vrátane ekologických pracovných miest a sociálnu starostlivosť a inovácie s cieľom čo najlepšie využiť zručnosti ľudí, podporovať ich celoživotný rozvoj a podporovať inovácie iniciované zamestnancami.
Členské štáty by mali aktívne zapojiť národné parlamenty, sociálnych partnerov, organizácie občianskej spoločnosti, regionálne a miestne orgány do návrhu a implementácie príslušných reforiem a politík v súlade so zásadou partnerstva a vnútroštátnymi postupmi a zároveň podporovať lepšie fungovanie a účinnosť sociálneho dialógu na vnútroštátnej úrovni, a to najmä v tých krajinách, ktoré majú značné problémy so znižovaním miezd spôsobeným nedávnou dereguláciou trhov práce a slabým kolektívnym vyjednávaním.
Členské štáty by mali zabezpečiť základné normy kvality aktívnych politík trhu práce zlepšovaním ich zacielenia, dosahu, rozsahu a súčinnosti s podpornými opatreniami, akým je sociálne zabezpečenie. Tieto politiky by sa mali zamerať na zlepšenie prístupu na trh práce, posilnenie kolektívneho vyjednávania a sociálneho dialógu a podporu udržateľných prechodov na trhu práce, s vysoko kvalifikovanými verejnými službami zamestnanosti poskytujúcimi podporu prispôsobenú individuálnym potrebám a zavádzajúcimi systémy merania výkonnosti. Členské štáty by mali tiež zabezpečiť, aby ich systémy sociálnej ochrany účinne aktivizovali tých, ktorí sa môžu zúčastňovať na trhu práce, a umožňovali im chrániť tých, ktorú sú (dočasne) vylúčení z trhu práce a/alebo sa na ňom nemôžu zúčastňovať, a pripravovali jednotlivcov na potenciálne riziká a zmenené hospodárske a sociálne podmienky investovaním do ľudského kapitálu. Členské štáty by ako jedno z možných opatrení na zníženie chudoby a v súlade s vnútroštátnou praxou mali zaviesť minimálnu mzdu zodpovedajúcu ich konkrétnej sociálno-hospodárskej situácii. Členské štáty by mali presadzovať inkluzívne trhy práce pre všetkých a tiež zavádzať účinné antidiskriminačné opatrenia.
Mala by sa zabezpečiť mobilita pracovníkov ako základné právo a ako otázka slobodnej voľby s cieľom naplno využiť potenciál európskeho trhu práce vrátane posilnenia prenosnosti dôchodkových práv a skutočného uznávania kvalifikácií a zručností a odstránenia byrokracie a ďalších existujúcich prekážok. Členské štáty by mali zároveň riešiť jazykové bariéry a zlepšovať systémy odbornej prípravy v tejto oblasti. Členské štáty by mali primerane využívať aj sieť EURES s cieľom podporiť mobilitu pracovníkov. Presadzovať by sa mali investície do regiónov postihnutých odlevom pracovnej sily, aby sa zmiernil únik mozgov a podporil návrat migrujúcich pracovníkov.
Usmernenie 8: Zvyšovanie kvality a výkonnosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy na všetkých úrovniach
Členské štáty by mali ako prioritu stanoviť prístup k starostlivosti a k cenovo dostupnému kvalitnému predškolskému vzdelávaniu, keďže obe sú dôležitými podpornými opatreniami pre subjekty na trhu práce a prispievajú k zvyšovaniu celkovej miery zamestnanosti, pričom zároveň podporujú ľudí v ich povinnostiach. Členské štáty by mali vytvoriť komplexné politiky a investície potrebné pre zlepšenie podpory rodiny a rodičovstva a opatrenia na zladenie pracovného a rodinného života, ktoré pomôžu rodičom zladiť rodinný a pracovný život, ako prostriedok na predchádzanie predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky a zvýšenie šancí mladých ľudí na trhu práce.
Usmernenie 9: Zabezpečovanie sociálnej spravodlivosti, boj proti chudobe a presadzovanie rovnakých príležitostí
Členské štáty v spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi by mali zlepšovať svoje systémy sociálnej ochrany zabezpečením základných noriem na poskytovanie efektívnej, účinnej a udržateľnej ochrany vo všetkých štádiách života jednotlivca a zabezpečovať život v dôstojnosti, solidaritu, prístup k sociálnej ochrane, plné rešpektovanie sociálnych práv, spravodlivosť a riešenie nerovností, a zabezpečovať tiež začlenenie s cieľom odstraňovať chudobu, najmä pokiaľ ide o ľudí vylúčených z trhu práce a ohrozenejšie skupiny. Sú potrebné jednoduchšie, lepšie zacielené a ambicióznejšie sociálne politiky vrátane cenovo dostupných a vysoko kvalitných služieb v oblasti starostlivosti o dieťa a vzdelávania, účinnej odbornej prípravy a účinného profesijného poradenstva, služieb pomoci v oblasti bývania a zdravotnej starostlivosti vysokej kvality dostupnej pre všetkých, prístupu k základným službám, ako je bankový účet a internet, a tiež sú potrebné opatrenia na predchádzanie predčasnému ukončeniu školskej dochádzky a boj proti extrémnej chudobe, sociálnemu vylúčeniu a všetkým formám chudoby vo všeobecnosti. Musí sa rozhodne riešiť najmä problém detskej chudoby.
Na tento účel by sa mala doplnkovým spôsobom použiť paleta nástrojov vrátane aktivácie pracovnej sily prispôsobenej potrebám jednotlivca, ktorá umožní podporu služieb a príjmu. V tejto súvislosti je na každom členskom štáte, aby v súlade s vnútroštátnou praxou určil úroveň minimálnej mzdy zodpovedajúcu konkrétnej sociálno-hospodárskej situácii daného členského štátu. Systémy sociálnej ochrany by mali byť navrhnuté tak, aby uľahčovali prístup a začlenenie všetkých osôb nediskriminačným spôsobom, podporovali investície do ľudského kapitálu a pomáhali predchádzať chudobe a sociálnemu vylúčeniu, znižovať ich a chrániť pred nimi, ako aj pred inými rizikami, akými sú strata zdravia alebo zamestnania. Osobitná pozornosť by sa mala venovať deťom žijúcim v chudobe z dôvodu dlhodobej nezamestnanosti ich rodičov.
Dôchodkové systémy by mali byť štruktúrované tak, aby sa zabezpečila ich udržateľnosť, bezpečnosť a primeranosť pre ženy a mužov posilnením systémov odchodu do dôchodku so zameraním sa na dôstojný príjem v dôchodku, aspoň nad úrovňou chudoby. Dôchodkové systémy by mali zabezpečovať konsolidáciu, ďalší rozvoj a zlepšovanie troch pilierov systémov sporenia na dôchodok. Prispôsobenie zákonom stanoveného veku odchodu do dôchodku očakávanej dĺžke života nie je jediným nástrojom, ktorým sa dá čeliť výzvam starnutia. Pri reformách dôchodkových systémov by sa okrem iného mali tiež zohľadňovať trendy na trhu práce, pôrodnosť, demografická situácia, stav zdravia a majetku, pracovné podmienky a pomer hospodárskej závislosti. Najlepším spôsobom na riešenie problému starnutia je zvyšovanie celkovej miery zamestnanosti v nadväznosti, okrem iného, na sociálne investície do aktívneho starnutia.
Členské štáty by mali zlepšovať kvalitu, cenovú dostupnosť, prístupnosť, efektívnosť a účinnosť zdravotnej starostlivosti a systémov dlhodobej starostlivosti a služieb sociálneho zabezpečenia, ako aj dôstojné pracovné podmienky v súvisiacich odvetviach, a zároveň zabezpečovať finančnú udržateľnosť týchto systémov zlepšovaním financovania založeného na solidarite.
Členské štáty by mali plne využívať Európsky sociálny fond a iné fondy Únie s cieľom bojovať proti chudobe, sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii, zlepšovať prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím a podporovať rovnosť žien a mužov a zlepšenie verejnej správy.
Hlavnými cieľmi stratégie Európa 2020, na základe ktorých členské štáty stanovia svoje národné ciele, pričom zohľadnia svoju východiskovú situáciu a vnútroštátne okolnosti, sú: zvýšiť mieru zamestnanosti žien a mužov vo veku 20 až 64 rokov na 75 % do roku 2020; znížiť mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky pod 10 %; zvýšiť podiel osôb vo veku 30 až 34 rokov, ktoré dosiahli terciárne alebo rovnocenné vzdelanie, na najmenej 40 %; a podporovať sociálne začlenenie, najmä prostredníctvom znižovania chudoby, snahou o vymanenie aspoň 20 miliónov ľudí z ohrozenia chudobou a vylúčením1a.
______________
1a Obyvateľstvo je vymedzené ako počet osôb, ktoré sú ohrozené chudobou alebo vylúčením podľa troch ukazovateľov (riziko chudoby, materiálna deprivácia, domácnosť nezamestnaných osôb), pričom si členské štáty môžu po zohľadnení vnútroštátnych podmienok a priorít stanoviť vnútroštátne ciele na základe najvhodnejších ukazovateľov.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0261.


Kľúčové ciele pre 17. konferenciu zmluvných strán (COP17) dohovoru CITES v Johannesburgu
PDF 392kWORD 121k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. septembra 2016 o strategických cieľoch EÚ na 17. schôdzi konferencie zmluvných strán Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES), ktorá sa uskutoční 24. septembra až 5. októbra 2016 v Johannesburgu (Južná Afrika) (2016/2664(RSP))
P8_TA(2016)0356B8-0987/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na závažnosť poklesu globálnej biodiverzity, ktorý predstavuje šieste masové vyhynutie druhov;

–  so zreteľom na úlohu lesov a tropických pralesov, ktoré sú najväčším rezervoárom suchozemskej biodiverzity na svete a hlavným habitátom pre voľne žijúce živočíchy a rastliny a pôvodné skupiny obyvateľstva;

–  so zreteľom na nadchádzajúcu 17. schôdzu konferencie zmluvných strán (CoP 17) Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES), ktorá sa uskutoční 24. septembra až 5. októbra 2016 v Johannesburgu (Južná Afrika),

–  so zreteľom na rezolúciou Valného zhromaždenia OSN (VZ OSN) č. 69/314 o boji proti nedovolenému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi, ktorá bola prijatá 30. júla 2015,

–  so zreteľom na otázky Rade a Komisii týkajúce sa kľúčových cieľov konferencie zmluvných strán dohovoru CITES v Johannesburgu (Južná Afrika) 24. septembra – 5. októbra 2016 (O-000088/2016 – B8-0711/2016 and O-000089/2016 – B8-0712/2016),

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže dohovor CITES je so 181 zmluvnými stranami vrátane EÚ a jej 28 členských štátov najväčšou celosvetovou dohodou o ochrane voľne žijúcich druhov;

B.  keďže cieľom dohovoru CITES je zabezpečiť, aby medzinárodný obchod s voľne žijúcimi zvieratami a rastlinami neohrozoval prežitie týchto druhov vo voľnej prírode;

C.  keďže podľa červeného zoznamu ohrozených druhov Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov hrozí viac ako 23 000 druhom, ktoré tvoria asi 30 % zo 79 837 druhov posudzovaných touto úniou, vyhynutie;

D.  keďže v tropických dažďových pralesoch žije 50 až 80 % suchozemských živočíšnych a rastlinných druhov; keďže v súčasnosti sú tieto prostredia obzvlášť ohrozené, a to aj v dôsledku komercializácie druhov, najmä ťažby tropického dreva a podložia; keďže odlesňovanie a nelegálny predaj dreva majú katastrofálny vplyv na ochranu lesnej flóry a fauny;

E.  keďže intenzívny rybolov, komerčný lov a neobmedzené využívanie mikroorganizmov a zdrojov nachádzajúcich sa pod morským dnom poškodzujú morskú biodiverzitu;

F.  keďže v prípade mnohých druhov, ktoré sa lovia pre trofeje, dochádza k výraznému poklesu populácií; keďže členské štáty EÚ deklarovali v priebehu 10 rokov dovoz takmer 117 000 exemplárov voľne žijúcich druhov uvedených v prílohách dohovoru CITES ako loveckých trofejí;

G.  keďže obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi sa stalo organizovanou nadnárodnou trestnou činnosťou, ktorá má veľmi negatívny vplyv na biodiverzitu a na živobytie miestneho obyvateľstva, pretože ho oberá o legálne príjmy a vytvára neistotu a nestabilitu;

H.  keďže obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi sa stalo štvrtým najväčším čiernym trhom po trhoch s drogami, ľuďmi a zbraňami; keďže internet začal zohrávať kľúčovú úlohu pri uľahčovaní obchodovania s voľne žijúcimi druhmi; keďže aj teroristické skupiny využívajú uvedené druhy obchodovania na financovanie svojej činnosti; keďže sankcie za trestné činy obchodovania s voľne žijúcimi druhmi nie sú dostatočné;

I.  keďže korupcia zohráva ústrednú úlohu pri obchodovaní s voľne žijúcimi druhmi;

J.  keďže dôkazy naznačujú, že jedince odchytené vo voľnej prírode sa legalizujú prostredníctvom podvodného využívania povolení CITES a vyhlásení o chove v zajatí;

K.  keďže EÚ je významným tranzitným a cieľovým trhom pre nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi, a to najmä obchodovanie s vtákmi, korytnačkami, plazmi a druhmi rastlín(1), ktoré sú uvedené v prílohách k dohovoru CITES;

L.  keďže čoraz väčší počet exotických druhov, s ktorými sa obchoduje nezákonne, sa v Európe a vo svete chová ako spoločenské zvieratá; keďže úniky týchto zvierat môžu viesť k ich nekontrolovanému šíreniu, čo má vplyv na životné prostredie a verejné zdravie i bezpečnosť;

M.  keďže EÚ a jej členské štáty poskytujú v súvislosti s dohovorom CITES a bojom proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi v mnohých tretích krajinách významnú finančnú a logistickú podporu;

N.  keďže druhy uvedené v dohovore CITES sú v prílohách zoradené podľa stavu ich ochrany a objemu medzinárodného obchodu, pričom príloha I obsahuje druhy, ktorým hrozí vyhynutie a s ktorými je zakázané komerčné obchodovanie, a príloha II zahŕňa druhy, u ktorých je obchod potrebné regulovať, aby sa predišlo využívaniu, ktoré by mohlo ohroziť ich prežitie;

O.  keďže druhy uvedené v prílohe I dohovoru CITES sú prísne chránené, akýkoľvek druh komerčného obchodovania s nimi je zakázaný a každé povolenie na predaj zhabaných jedincov či produktov (napr. slonoviny, tigrích produktov či nosorožích rohov) by oslabilo ciele dohovoru CITES;

P.  keďže je mimoriadne dôležité vyvíjať snahu o zvýšenie transparentnosti rozhodovaní;

1.  víta pristúpenie EÚ k dohovoru CITES; domnieva sa, že pristúpenie je základným krokom pri zabezpečovaní toho, aby EÚ mohla ďalej plniť širšie ciele svojej environmentálnej politiky, realizovať reguláciu medzinárodného obchodu s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín a podporovať politiky trvalo udržateľného rozvoja obsiahnuté v Agende 2030 Organizácie Spojených národov;

2.  víta najmä skutočnosť, že EÚ sa prvýkrát zúčastňuje ako zmluvná strana, a podporuje návrhy EÚ a jej členských štátov, najmä návrhy uznesení o korupcii a loveckých trofejach, rozšírenie ochrany prostredníctvom dohovoru CITES na viacero druhov, ktoré sa dovážajú do EÚ, a to najmä ako spoločenské zvieratá, a navrhované zmeny rezolúcie 13.7 (Rev. CoP 14) o kontrole obchodu s exemplármi osobného a rodinného charakteru;

3.  zdôrazňuje, že pristúpenie Európskej únie k dohovoru CITES zabezpečilo väčšiu transparentnosť právneho postavenia Európskej únie v rámci CITES voči tretím stranám dohovoru; domnieva sa, že ide o logický a nevyhnutný krok na zabezpečenie toho, aby Európska únia mohla v plnej miere realizovať svoje ciele v rámci politiky v oblasti životného prostredia; pripomína, že pristúpenie umožní Komisii zaujímať v mene Európskej únie jednotnú pozíciu k otázkam týkajúcim sa CITES a zohrávať podstatnú úlohu na rokovaniach počas konferencií zmluvných strán;

4.  zdôrazňuje, že Európska únia sa stala zmluvnou stranou dohovoru CITES v roku 2015 a že na konferencii zmluvných strán dohovoru CITES bude mať pri hlasovaní o otázkach, ktoré patria do právomoci EÚ, 28 hlasov; v tejto súvislosti podporuje zmeny rokovacieho poriadku CoP, ktoré odrážajú znenie dohovoru CITES týkajúce sa hlasovania organizácií regionálnej ekonomickej integrácie a ktoré sú v súlade s tým, čo sa už mnoho rokov uvádza v iných medzinárodných dohodách, a namieta voči tomu, aby sa hlasy Európskej únie vypočítavali na základe počtu členských štátov, ktoré sú náležite akreditované na schôdzu v čase, keď sa uskutočňuje dané hlasovanie;

5.  víta nedávno prijatý akčný plán EÚ na boj proti obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi, ktorého cieľom je predchádzať takémuto obchodovaniu prostredníctvom riešenia jeho základných príčin, zlepšenia realizácie a presadzovania existujúcich pravidiel i pomocou účinnejšieho boja proti organizovanej trestnej činnosti v oblasti voľne žijúcich druhov; víta skutočnosť, že akčný plán zahŕňa osobitnú kapitolu o posilnení globálneho partnerstva zdrojových, spotrebiteľských a tranzitných krajín v boji proti obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby prijali a vykonávali posilnený akčný plán, ktorý bude prejavom veľkého odhodlania Európy riešiť problém obchodovania s voľne žijúcimi druhmi;

6.  podporuje iniciatívu Komisie a členských štátov dohodnúť sa na globálnych usmerneniach pre lov trofejovej zveri v rámci dohovoru CITES v záujme lepšej kontroly udržateľného pôvodu loveckých trofejí druhov uvedených v prílohe I alebo II na medzinárodnej úrovni;

7.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby dodržiavali zásadu predbežnej opatrnosti, pokiaľ ide o ochranu druhov, pri prijímaní všetkých svojich rozhodnutí týkajúcich sa pracovných dokumentov a pri podávaní návrhov na zapísanie do zoznamu (ako sa stanovuje v rezolúcii CITES Conf. 9.24 (Rev. CoP16)), najmä v súvislosti s dovozom loveckých trofejí druhov uvedených v dohovore CITES, pričom budú brať do úvahy predovšetkým zásadu „používateľ platí“, zásadu prevencie a ekosystémový prístup; okrem toho vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali odstránenie výnimiek, čo sa týka povolení na všetky lovecké trofeje v prípade druhov uvedených v dohovore CITES;

8.  žiada, aby všetky rozhodnutia CoP 17 dohovoru CITES boli založené na vede, dôkladnej analýze a nestranných konzultáciách s dotknutým štátmi a aby sa prijali v spolupráci s miestnymi komunitami; zdôrazňuje, že všetky predpisy týkajúce sa voľne žijúcich druhov by mali stimulovať zapojenie vidieckeho obyvateľstva do ochrany prírody prepojením ich prospechu so stavom biodiverzity;

9.  nabáda zmluvné strany dohovoru CITES, aby posilnili spoluprácu, koordináciu a súčinnosť medzi dohovormi súvisiacimi s biodiverzitou na všetkých príslušných úrovniach;

10.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili spoluprácu, koordináciu a rýchlu výmenu informácií medzi všetkými príslušnými agentúrami zapojenými do vykonávania dohovoru CITES, najmä colnými orgánmi, políciou, hraničnými veterinárnymi a fytosanitárnymi inšpekčnými službami a inými orgánmi;

11.  nabáda EÚ a jej členské štáty, aby propagovali a podporovali iniciatívy na zvýšenie ochrany proti vplyvu medzinárodného obchodu, pokiaľ ide o druhy, pre ktoré je Európska únia dôležitým tranzitným alebo cieľovým trhom;

12.  je znepokojený skutočnosťou, že čo sa týka komercializácie druhov a z nich pochádzajúcich produktov, hranica medzi zákonným a nezákonným obchodom je veľmi tenká a v dôsledku kumulatívnych účinkov ľudskej činnosti a globálneho otepľovania dnes hrozí veľkej väčšine voľne žijúcich živočíšnych a rastlinných druhov vyhynutie;

13.  naliehavo žiada EÚ, aby prijala právne predpisy na obmedzenie nezákonného obchodu tým, že dovoz, vývoz, predaj, nadobudnutie alebo nákup voľne žijúcich zvierat alebo rastlín získaných, vlastnených, prepravovaných alebo predaných v rozpore s právom krajiny pôvodu alebo tranzitu bude nezákonný;

14.  zaväzuje sa najmä dôrazne nabádať všetky členské štáty, aby zakázali vývoz surovej slonoviny, ako to už robia Nemecko, Švédsko, Spojené kráľovstvo a niektoré štáty USA; zvýšili ostražitosť v súvislosti s osvedčeniami o uvedení na trh na svojom území; zefektívnili boj proti podvodom, najmä na hraniciach; začali s likvidáciou nezákonnej slonoviny a sprísnili sankcie za obchodovanie s chránenými druhmi (najmä slonmi, nosorožcami, tigrami, primátmi a druhmi tropického dreva);

15.  nabáda EÚ a jej členské štáty, ako aj ostatné zmluvné strany dohovoru CITES, aby na základe článkov III, IV a V dohovoru propagovali a podporovali iniciatívy na zlepšenie životných podmienok živých zvierat uvedených v dohovore CITES v rámci obchodu; tieto iniciatívy zahŕňajú mechanizmy na zabezpečenie toho, aby sa zvieratá „pripravovali a prepravovali tak, aby sa minimalizovalo riziko poranenia, poškodenia zdravia alebo krutého zaobchádzania“, aby miesta určenia boli „náležite vybavené na ich umiestnenie a starostlivosť o ne“ a aby sa zhabanie živých jedincov uskutočňovalo s náležitým ohľadom na ich dobré životné podmienky;

16.  vyjadruje znepokojenie nad vplyvom, ktorý môžu mať na ochranu ohrozených voľne žijúcich druhov „špekulácie s vyhynutím“, t. j. nákup produktov v nádeji, že príslušné druhy čoskoro vyhynú; vyzýva zmluvné strany a sekretariát dohovoru CITES, aby ďalej skúmali otázku, či vznikajúce finančné produkty a technológie, napríklad bitcoin, zohrávajú podpornú úlohu;

17.  uznáva, že pozorovatelia dohovoru CITES majú dôležitú úlohu pri poskytovaní odborných znalostí o druhoch a obchode, ako aj podpory pri budovaní kapacít zmluvných strán;

Transparentnosť pri prijímaní rozhodnutí

18.  keďže transparentnosť pri prijímaní rozhodnutí v medzinárodných inštitúciách pôsobiacich v oblasti životného prostredia má kľúčový význam pre ich účinné fungovanie; víta všetko dobrovoľné a procesné úsilie o zvýšenie transparentnosti riadenia v súvislosti s dohovorom CITES; dôrazne sa stavia proti využívaniu tajného hlasovania ako bežného postupu v rámci dohovoru CITES;

19.  víta rozhodnutie vyžadovať od členov výborov pre zvieratá a rastliny, aby predkladali vyhlásenia o akýchkoľvek konfliktov záujmov, ktoré bolo prijaté na schôdzi CoP 16; uznáva však, že táto požiadavka je založená len na sebahodnotení členov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že členovia týchto výborov doteraz žiadne vyhlásenia o potenciálnych konfliktoch finančných záujmov nepredložili;

20.  naliehavo vyzýva sekretariát dohovoru CITES, aby preskúmal možnosť vytvoriť nezávislú revíznu komisiu alebo rozšíriť mandát stáleho výboru tak, aby zahŕňal nezávislý revízny panel, s cieľom zabezpečiť záruku dohľadu v súvislosti s ustanoveniami o konflikte záujmov;

21.  domnieva sa, že transparentnosť je nevyhnutná v prípade akéhokoľvek procesu financovania a predstavuje základný predpoklad dobrej správy vecí verejných, a preto podporuje riešenie, ktoré navrhuje EÚ a ktoré sa týka „projektu sponzorovaných delegátov“(2);

Podávanie správ

22.  domnieva sa, že vysledovateľnosť má zásadný význam pre zákonný a udržateľný obchod, či už komerčného alebo nekomerčného charakteru, a zároveň je dôležitá pre úsilie EÚ bojovať proti korupcii, obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi a pytliactvu, ktoré sa považuje za štvrtý najväčší čierny trh na svete; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je nutné, aby všetky zmluvné strany zaviedli systém elektronického vydávania povolení, ktorý by mal fungovať transparentne a v súčinnosti všetkých týchto strán; uznáva však, že niektoré zmluvné strany sa v tejto súvislosti stretávajú s technickými problémami, a nabáda na poskytovanie podpory pri budovaní kapacít s cieľom umožniť zavedenie systému elektronického vydávania povolení všetkými stranami;

23.  víta rozhodnutie prijaté na schôdzi CoP 16, čo sa týka pravidelného podávania správ zmluvnými stranami dohovoru CITES o nezákonnom obchode; domnieva sa, že nový formát výročnej správy o nezákonnom obchode, ako sa uvádza v oznámení CITES č. 2016/007, je významným krokom k lepšiemu pochopeniu obchodovania s voľne žijúcimi druhmi, a nabáda všetky zmluvné strany dohovoru CITES, aby dôsledne a pravidelne podávali správy o nezákonnom obchode, pričom budú využívať tento predpísaný formát;

24.  víta iniciatívy súkromného sektora, ako napríklad iniciatívu Medzinárodného združenia leteckých prepravcov v oblasti elektronickej nákladnej dopravy pre dodávateľský reťazec nákladnej leteckej dopravy a prostredníctvom neho; domnieva sa, že rozšírenie takýchto iniciatív vysledovateľnosti, predovšetkým v odvetví dopravy, je dôležitým nástrojom na zhromažďovanie informácií;

25.  podčiarkuje význam procesu vydávania povolení pre účinný zber údajov, a teda kľúčovú úlohu riadiacich orgánov; opakuje, že orgány vydávajúce povolenia musia byť podľa článku VI dohovoru CITES nezávislé;

Nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi a korupcia

26.  upozorňuje na prípady korupcie, v ktorých došlo k úmyselnému podvodnému vydávaniu povolení aktérmi pôsobiacimi v orgáne vydávajúcom povolenia; vyzýva sekretariát a stály výbor CITES, aby tieto prípady riešili ako prioritnú a naliehavú záležitosť;

27.  zdôrazňuje, že korupciu možno vidieť vo všetkých štádiách obchodu s voľne žijúcimi druhmi, pričom postihuje krajiny pôvodu, tranzitu aj určenia a oslabuje účinnosť, riadne vykonávanie a konečný úspech dohovoru CITES; preto sa domnieva, že silné a účinné protikorupčné opatrenia majú v boji proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi zásadný význam;

28.  vyjadruje vážne znepokojenie nad zámerným zneužívaním kódov pôvodu na nezákonné obchodovanie s exemplármi odchytenými vo voľnej prírode, a to v podobe podvodného použitia kódov pre odchov v zajatí pre druhy spadajúce pod dohovor CITES; vyzýva 17. konferenciu zmluvných strán, aby prijala spoľahlivý systém na zaznamenávanie, monitorovanie a certifikáciu obchodu s druhmi z farmového chovu alebo chovu v zajatí pokrývajúci krajiny pôvodu aj EÚ s cieľom zabrániť tomuto zneužívaniu;

29.  naliehavo vyzýva zmluvné strany dohovoru CITES, aby vypracovali ďalšie usmernenia a podporovali rozvoj ďalších techník a metodík na rozlišovanie medzi druhmi pochádzajúcimi zo zariadení na chov v zajatí a druhmi pochádzajúcimi z voľnej prírody;

30.  odsudzuje vysokú mieru nezákonnej činnosti organizovaných zločineckých skupín a sietí v rozpore s dohovorom, ktoré často využívajú korupciu na uľahčenie nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi druhmi a maria úsilie o presadzovanie práva;

31.  naliehavo vyzýva zmluvné strany, ktoré doteraz nepodpísali alebo neratifikovali Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu a Dohovor OSN proti korupcii, aby tak bezodkladne urobili;

32.  víta medzinárodné záväzky podľa rezolúcie Valného zhromaždenia OSN č. 69/314 (júl 2015), okrem iného v oblasti boja proti korupcii (článok10)(3);

33.  podporuje iniciatívy EÚ a členských štátov, ktoré žiadajú väčšie úsilie v globálnom boji proti korupcii podľa dohovoru CITES; naliehavo vyzýva strany dohovoru CITES, aby podporili návrh EÚ na uznesenie proti činnostiam napomáhajúcim korupciu v rozpore s dohovorom;

Presadzovanie práva

34.  vyzýva na včasné a úplné využívanie sankcií orgánmi CITES proti stranám, ktoré nedodržiavajú základné aspekty dohovoru, a najmä žiada EÚ a jej členské štáty, aby využili dostupné mechanizmy na podporu zmluvných strán v tom, aby dodržiavali dohovor CITES a ďalšie medzinárodné dohody zamerané na ochranu prírody a biodiverzity;

35.  zdôrazňuje dôležitosť spoločnej medzinárodnej spolupráce medzi všetkými aktérmi v reťazci presadzovania práva s cieľom posilniť kapacity na presadzovanie práva na miestnej, regionálnej, národnej a medzinárodnej úrovni; víta ich prínos a vyzýva k ešte väčšej angažovanosti; poukazuje na význam zriaďovania špeciálnych prokuratúr a špecializovaných policajných jednotiek pre účinnejší boj proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi; zdôrazňuje význam spoločných medzinárodných operácií presadzovania v rámci ICCWC(4) a v tejto súvislosti blahoželá k úspechu operácie COBRA III(5); víta podporu EÚ venovanú ICCWC;

36.  berie na vedomie rastúci nezákonný obchod s voľne žijúcimi živočíchmi alebo voľne rastúcimi rastlinami a produktmi z voľne žijúcich druhov cez internet a vyzýva zmluvné strany dohovoru CITES, aby spolupracovali s orgánmi presadzovania práva a jednotkami boja proti počítačovej kriminalite a Medzinárodným združením pre boj proti trestnej činnosti poškodzujúcej voľne žijúce druhy s cieľom identifikovať najlepšie postupy a modelové vnútroštátne opatrenia na boj proti nezákonnému internetovému obchodu;

37.  vyzýva zmluvné strany, aby prijali a vykonávali jasné a účinné politiky s cieľom odrádzať od spotreby produktov pochádzajúcich zo zraniteľných voľne žijúcich druhov, aby zvyšovali povedomie spotrebiteľov o vplyvoch ich spotreby na voľne žijúce druhy a informovali o nebezpečenstve, ktoré predstavujú siete nezákonného obchodovania;

38.  vyzýva zmluvné strany, aby podporovali rozvoj zdrojov obživy pre miestne komunity, ktoré žijú najbližšie k dotknutým voľne žijúcim druhom, a aby tieto komunity zapojili do boja proti pytliactvu a do poskytovania informácií o účinkoch obchodu s druhmi fauny a flóry, ktorým hrozí vyhynutie;

39.  požaduje nepretržitú medzinárodnú angažovanosť s cieľom uľahčiť dlhodobé budovanie kapacít, zlepšiť výmenu údajov a spravodajských informácií a koordináciu úsilia vládnych orgánov v oblasti presadzovania práva;

40.  vyzýva zmluvné strany, aby zabezpečili účinné stíhanie osôb, ktoré spáchajú trestné činy súvisiace s voľne žijúcimi druhmi, a aby zabezpečili, že tieto osoby budú potrestané úmerne k závažnosti ich konania;

Financovanie

41.  poukazuje na potrebu zvýšiť financovanie poskytované na ochranu voľne žijúcich druhov a programy budovania kapacít;

42.  zdôrazňuje potrebu vyčleniť adekvátne zdroje pre sekretariát dohovoru CITES, najmä vzhľadom na jeho zvýšenú zodpovednosť a dodatočné úlohy; taktiež zdôrazňuje potrebu včasného vkladu finančných príspevkov, ktoré prisľúbili zmluvné strany dohovoru CITES;

43.  nabáda zmluvné strany k tomu, aby zvážili zvýšenie základného rozpočtu CITES tak, aby odzrkadľoval infláciu a zabezpečil riadne fungovanie dohovoru CITES;

44.  povzbudzuje k rozšíreniu financovania programov budovania kapacít prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev na ďalšie oblasti rámca dohovoru CITES, ako aj priameho financovania, aby sa tak podporilo vykonávanie dohovoru;

45.  víta poskytovanie finančných prostriedkov EÚ na dohovor CITES prostredníctvom Európskeho rozvojového fondu a nabáda EÚ, aby naďalej poskytovala a zabezpečovala cielenú finančnú podporu a aj v dlhodobom horizonte naďalej podporovala osobitnú a cielenú finančnú pomoc;

Zmeny príloh dohovoru CITES

46.  vyjadruje rozhodnú podporu návrhom zoznamov, ktoré predložila EÚ a jej členské štáty;

47.  naliehavo žiada zmluvné strany dohovoru CITES a všetkých účastníkov 17. konferencie zmluvných strán, aby dodržiavali kritériá zaraďovania druhov do príloh, ktoré boli ustanovené v dohovore, a aby uplatňovali prístup predbežnej opatrnosti s cieľom zabezpečiť vysokú a účinnú úroveň ochrany ohrozených druhov; poznamenáva, že dôveryhodnosť dohovoru CITES závisí od jeho schopnosti meniť zoznamy v reakcii na negatívny i pozitívny vývoj, a preto víta možnosť preradiť druhy iba vtedy, ak je to podľa ustálených vedeckých kritérií vhodné, čo svedčí o riadnom fungovaní zoznamov dohovoru CITES;

Slon africký a obchod so slonovinou

48.  konštatuje, že v dôsledku dvojnásobného nárastu nezákonného zabíjania a trojnásobného nárastu množstva slonoviny zadržanej v priebehu uplynulého desaťročia je rozsah krízy, ktorej čelí slon africký (Loxondonta africana) v dôsledku pytliactva zameraného na obchod so slonovinou, naďalej ničivý a vedie k poklesu populácií tohto druhu v celej Afrike a zároveň predstavuje hrozbu pre živobytie miliónov ľudí, keďže nezákonný obchod so slonovinou poškodzuje hospodársky rozvoj, podnecuje organizovanú trestnú činnosť, podporuje korupciu, živí konflikty a ohrozuje regionálnu a vnútroštátnu bezpečnosť tým, že poskytuje ozbrojeným skupinám zdroj financovania; preto naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporili návrhy, ktoré by posilnili ochranu slonov afrických a obmedzili nezákonný obchod so slonovinou;

49.  víta návrh, ktorý predložil Benin, Burkina Faso, Stredoafrická republika, Čad, Keňa, Libéria, Niger, Nigéria, Senegal, Srí Lanka a Uganda a schválila Koalícia na ochranu slona afrického a ktorého zámerom je zaradiť všetky populácie slonov v Afrike do prílohy I, čím by sa zjednodušilo uplatňovanie zákazu medzinárodného obchodu so slonovinou a vyslal by sa svetu jasný signál o globálnom odhodlaní zabrániť vyhynutiu afrických slonov;

50.  vyzýva EÚ a všetky zmluvné strany, aby zachovali súčasné moratórium, a tak sa postavili proti návrhom na obchod so slonovinou, ktoré predložili Namíbia a Zimbabwe a ktorých cieľom je odstrániť obmedzenia obchodu súvisiace s anotáciami k zoznamu populácií slonov týchto zmluvných strán v prílohe II;

51.  poznamenáva, že pokusy dohovoru CITES o obmedzenie pytliactva a nezákonného obchodu tým, že sa povolí legálny predaj slonoviny, neboli úspešné a že nezákonné obchodovanie so slonovinou výrazne vzrástlo; vyzýva na ďalšie úsilie dotknutých zmluvných strán v rámci národného akčného plánu týkajúceho sa slonoviny; podporuje opatrenia na riadenie a zničenie zásob slonoviny;

52.  pripomína svoju výzvu vyjadrenú v uznesení z 15. januára 2014 o trestnej činnosti(6) páchanej na voľne žijúcich organizmoch, v ktorej Európsky parlament žiada všetkých 28 členských štátov, aby zaviedli moratóriá na všetok komerčný dovoz a vývoz a vnútroštátny predaj a nákup klov a produktov zo spracovanej a nespracovanej slonoviny dovtedy, kým populácie voľne žijúcich slonov už nebudú ohrozené pytliactvom; konštatuje, že Nemecko, Francúzsko, Holandsko, Spojené kráľovstvo, Rakúsko, Švédsko, Česká republika, Slovensko a Dánsko už rozhodli, že neudelia žiadne povolenia na vývoz „surovej“ slonoviny z obdobia pred dohovorom; povzbudzuje preto EÚ a jej členské štáty, aby zakázali dovoz a vývoz zo slonoviny a zakázali všetky komerčné predaje a nákupy slonoviny v rámci EÚ;

Nosorožec tuponosý

53.  vyjadruje poľutovanie nad návrhom, ktoré Svazijsko prijalo na legalizáciu obchodu s nosorožími rohmi zo svojej populácie nosorožca tuponosého (Ceratotherium simum simum), vďaka ktorému by sa uľahčila legalizácia nosorožích rohov získaných pytliakmi v rámci legálneho obchodu, čo by oslabilo existujúce úsilie o obmedzenie dopytu a vnútroštátne zákazy obchodovania na spotrebiteľských trhoch a mohlo by podporiť pytliactvo zamerané na populácie nosorožcov v Afrike a Ázii; naliehavo vyzýva EÚ a všetky zmluvné strany, aby sa postavili proti tomuto návrhu, a následne vyzýva Svazijsko, aby svoj návrh stiahlo;

Lev púšťový

54.  konštatuje, že napriek tomu, že populácie leva púšťového (Panthera leo) zaznamenali za posledných 21 rokov dramatický pokles o 43 % a nedávno boli v 12 afrických štátoch vyhubené, medzinárodný obchod s produktami z levov sa výrazne zvýšil; naliehavo vyzýva EÚ a všetky zmluvné strany, aby podporili návrh Nigeru, Čadu, Pobrežia Slonoviny, Gabonu, Guiney, Mali, Mauritánie, Nigérie, Rwandy a Toga na preradenie všetkých populácií leva púšťového do prílohy I dohovoru CITES;

Šupinavce

55.  konštatuje, že šupinavce sú cicavce, s ktorými sa na svete najviac nezákonne obchoduje, a to tak pre mäso, ako aj pre ich šupiny, ktoré sa používajú pri tradičnej medicíne, v dôsledku čoho všetkým ôsmim druhom šupinavcov (Manis crassicaudata, M. tetradactyla, M. tricuspis, M. gigantea, M. temminckii, M. javanica, M. pentadactyla, M. culionensis) hrozí vyhynutie; preto víta rôzne návrhy na preradenie všetkých ázijských a afrických druhov šupinavcov do prílohy I k dohovoru CITES;

Tigre a ostatné veľké ázijské mačkovité šelmy

56.  naliehavo vyzýva EÚ a všetky zmluvné strany, aby podporili prijatie rozhodnutí, ktoré navrhol stály výbor CITES a v ktorých sa stanovujú prísne podmienky na chov tigrov a obchodovanie s tigrami odchovanými v zajatí a produktmi z nich, ako aj návrhu predloženého Indiou, ktorý zmluvné strany vyzýva k tomu, aby si vymieňali fotografie zaistených exemplárov tigrov a produktov z týchto zvierat, ktoré by pomohli orgánom presadzovania práva pri identifikácii jednotlivých tigrov podľa ich jedinečného vzoru pruhov; vyzýva EÚ, aby zvážila poskytnutie finančných prostriedkov na vykonanie týchto rozhodnutí, a požaduje, aby 17. konferencia zmluvných strán dohovoru CITE rozhodla o zatvorení tigrích fariem a ukončení obchodu s časťami tiel a s produktmi z tigrov odchovaných v zajatí;

Obchodovanie so spoločenskými zvieratami

57.  poznamenáva, že trh s exotickými spoločenskými zvieratami na medzinárodnej úrovni aj v rámci EÚ stále rastie a že bol predložený veľký počet návrhov na zostavenie zoznamov plazov, obojživelníkov, vtákov, rýb a cicavcov, ktoré sú ohrozené medzinárodným obchodom na trhu so spoločenskými zvieratami; vyzýva všetky zmluvné strany, aby tieto návrhy podporili, aby sa tak zabezpečila lepšia ochrana týchto ohrozených druhov pred zneužívaním na účely obchodu so spoločenskými zvieratami;

58.  vyzýva členské štáty EÚ, aby zostavili pozitívny zoznam exotických zvierat, ktoré môžu byť chované ako spoločenské zvieratá;

Tzv.orlie drevo (agarwood) a palisandrové drevo

59.  uznáva, že nelegálna ťažba dreva je jedným z najdeštruktívnejších trestných činov zasahujúcich voľne žijúce druhy, pretože ohrozuje nielen jednotlivé druhy, ale celé biotopy a že dopyt po palisandrovom dreve (Dalbergia spp.) na ázijských trhoch naďalej rastie; naliehavo vyzýva EÚ a všetky zmluvné strany, aby podporili návrh Argentíny, Brazílie, Guatemaly a Kene na zahrnutie rodu Dalbergia do prílohy II dohovoru CITES, s výnimkou druhov uvedených v prílohe I, pretože ide o rozhodujúci príspevok k úsiliu o zastavenie neudržateľného obchodu s palisandrovým drevom;

60.  poznamenáva, že súčasné výnimky z požiadaviek dohovoru CITES by mohli umožniť, aby bol živičný prášok z orlieho dreva (Aquilaria spp. a Gyrinops spp.) vyvážaný v podobe odsatého prachu a ďalšie produkty boli pred vývozom zabalené na maloobchodný predaj, čím by sa dalo vyhnúť dovozným predpisom; preto vyzýva EÚ a všetky zmluvné strany, aby podporili návrh Spojených štátov amerických na zmenu anotácie s cieľom vyplniť medzery v predpisoch upravujúcich obchod s týmto veľmi cenným aromatickým drevom;

Iné druhy

61.  naliehavo vyzýva EÚ a všetky zmluvné strany, aby:

   podporili návrh Peru na zmenu anotácie k prílohe II pre lamu vikuňu (Vicugna vicugna), pretože sa tým konsolidujú požiadavky označovania pre medzinárodný obchod s týmto druhom;
   podporili začlenenie lodienky (Nautilidae spp.) do prílohy II, ako to navrhuje Fidži, India, Palau a Spojené štáty americké, vzhľadom na to, že medzinárodný obchod so schránkami lodienky v podobe šperkov a dekorácií predstavuje pre tento biologicky ohrozený druh významnú hrozbu;
   sa postavili proti návrhu Kanady preradiť sokola sťahovavého (Falco peregrinus) z prílohy I do prílohy II, pretože by sa tak mohol zhoršiť už beztak rozsiahly nezákonný obchod s týmto druhom;

62.  pripomína, že parmovec skvelý (Pterapogon kauderni) je zaradený do zoznamu ohrozených druhov Medzinárodnej únie na ochranu prírody a že v dôsledku pretrvávajúceho vysokého dopytu po akvarijných druhoch vymizla obrovská časť tohto druhu vrátane niekoľkých celých populácií, pričom hlavnými odberateľmi sú Európska únia a Spojené štáty americké; vyzýva preto Európsku úniu a jej členské štáty, aby podporili začlenenie parmovca skvelého do prílohy I, namiesto do prílohy II;

63.  pripomína, že medzinárodný obchod so surovým a opracovaným koralom sa rozšíril a že narástol aj trhový dopyt po vzácnych koraloch, čo ohrozuje ich udržateľnosť; naliehavo vyzýva Európsku úniu a všetky zmluvné strany, aby podporili prijatie správy o vzácnych koraloch v medzinárodnom obchode, ktorú predložili Spojené štáty;

o
o   o

64.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, zmluvným stranám dohovoru CITES a sekretariátu CITES.

(1) http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2016/570008/IPOL_STU(2016)570008_EN.pdf
(2) http://ec.europa.eu/environment/cites/pdf/cop17/Res%20sponsored%20delegate%20project.pdf
(3) http://www.un.org/en/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/RES/69/314
(4) Medzinárodné konzorcium pre boj proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi, ktoré združuje INTERPOL, sekretariát dohovoru CITES, Svetovú colnú organizáciu (WCO), Úrad OSN pre drogy a kriminalitu a Svetovú banku.
(5) Spoločná medzinárodná policajná a colná operácia uskutočnená v máji 2015.
(6) Prijaté texty, P7_TA(2014)0031.


Uplatňovanie smernice o poštových službách
PDF 369kWORD 113k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. septembra 2016 o uplatňovaní smernice o poštových službách (2016/2010(INI))
P8_TA(2016)0357A8-0254/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 49 a 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) o slobode usadiť sa a o slobode poskytovať služby v Únii,

–  so zreteľom na články 101 a 102 ZFEÚ o pravidlách hospodárskej súťaže uplatňovaných na podniky,

–  so zreteľom na článok 14 ZFEÚ,

–  so zreteľom na Protokol č. 26 ZFEÚ o službách všeobecného záujmu,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb(1) zmenenú smernicami 2002/39/ES a 2008/6/ES (ďalej len „smernica o poštových službách“),

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie z 10. augusta 2010, ktorým sa zriaďuje Európska skupina regulačných orgánov pre poštové služby(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013 z 21. mája 2013 o riešení spotrebiteľských sporov online, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES(4),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES(5),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov(6),

–  so zreteľom na správu Komisie zo 17. novembra 2015 o uplatňovaní smernice o poštových službách (COM(2015)0568) a pracovný dokument útvarov Komisie k nej pripojený (SWD(2015)0207),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. mája 2015 s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe (COM(2015)0192),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. decembra 2013 s názvom Plán dobudovania jednotného trhu s dodávaním balíkov: Budovanie dôvery v služby dodávania zásielok a podpora online predaja (COM(2013)0886),

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 29. novembra 2012 s názvom Integrovaný trh s doručovaním balíkov s cieľom oživiť elektronický obchod v EÚ (COM(2012)0698),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. januára 2012 s názvom Koherentný rámec na posilnenie dôvery v jednotný digitálny trh elektronického obchodu a online služieb (COM(2011)0942),

–  so zreteľom na bielu knihu Komisie z 28. marca 2011 s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravnému systému efektívne využívajúceho zdroje (COM(2011)0144),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2014 o integrovanom trhu s doručovaním balíkov s cieľom podporiť rast elektronického obchodu v EÚ(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o iniciatíve s názvom Smerom k aktu o jednotnom digitálnom trhu(8),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0254/2016),

A.  keďže trh s poštovými službami je stále oblasťou hospodárstva so silnými vyhliadkami na rast a rozvoj hospodárskej súťaže, hoci v rokoch 2012 až 2013 klesli podľa databázy štatistiky poštových služieb Európskej komisie služby doručovania listov v EÚ v priemere o 4,85 %, čo je v súlade s poklesom množstva listových zásielok počas posledných 10 rokov, do veľkej miery vďaka procesu elektronického nahrádzania;

B.  keďže vykonávanie smernice o poštových službách pomohlo otvoriť domáce trhy hospodárskej súťaži na trhu listových zásielok, ale rozvoj napreduje pomaly a neviedol k dokončeniu vnútorného trhu poštových služieb, pričom odvetviu vo väčšine členských štátov stále dominujú poskytovatelia univerzálnej služby (PUS);

C.  keďže využívanie IKT neustále posilňuje sektor poštových služieb tým, že poskytuje príležitosti na inovácie a umožňuje rozširovanie trhu;

D.  keďže noví konkurenti sa zameriavajú najmä na veľkých podnikových zákazníkov a husto obývané oblasti;

E.  keďže trh s doručovaním balíkov je vysoko konkurenčným, inovatívnym a rýchlo rastúcim odvetvím, ktoré od roku 2008 do roku 2011 narástlo z hľadiska objemu o 33 %, a keďže elektronický obchod je hnacím faktorom rastu trhu;

F.  keďže rozsiahle používanie diaľkovo riadených leteckých systémov (dronov) poskytuje nové, rýchle, ekologické a účinné spôsoby doručovania balíkov, najmä v oblastiach s nízkou hustotou obyvateľstva, izolovaných a odľahlých oblastiach;

G.  keďže spotrebitelia a malé podniky uvádzajú, že problémy s doručovaním balíkov, najmä vysoké ceny, im bránia predávať viac do iných členských štátov alebo kupovať viac z iných členských štátov;

I. Univerzálna služba: posilnenie nezávislosti regulačných orgánov

1.  konštatuje, že hoci minimálne normy súvisiace s povinnosťou univerzálnej služby (poštové zásielky s hmotnosťou do 2 kg, poštové balíky do 10 – 20 kg, doporučené a poistené zásielky a iné služby všeobecného hospodárskeho významu, napríklad doručovanie novín a periodík), ktoré sú v EÚ regulované najmä zaručením základného minimálneho rozsahu služieb v celej EÚ bez toho, aby bránili členským štátom v uplatňovaní prísnejších noriem, vo všeobecnosti spĺňajú nároky zákazníkov, určité podrobné požiadavky, ktoré nepodliehajú regulácii na úrovni EÚ, stanovujú národné regulačné orgány (ďalej len „NRO“) poverené touto úlohou;

2.  konštatuje, že prvoradou úlohou NRO je splniť celkový cieľ smernice o poštových službách, t. j. zabezpečenie udržateľného poskytovania univerzálnej služby; vyzýva členské štáty, aby podporovali úlohu a nezávislosť vnútroštátnych regulačných orgánov prostredníctvom vysoko odborných kvalifikačných kritérií pre zamestnancov, so spravodlivým a nediskriminačným prístupom k odbornej príprave, prostredníctvom zaručených funkčných období a právnej ochrany pred výpoveďou bez udania dôvodu, a v prípade prepustenia s vyčerpávajúcim zoznamom dôvodov takéhoto prepustenia (napr. vážne porušenie zákona), aby mohli NRO plniť svoje povinnosti vyplývajúce zo smernice o poštových službách nestranným, transparentným a včasným spôsobom;

3.  domnieva sa, že akékoľvek rozšírenie úlohy NRO v rámci novej regulácie trhu doručovania balíkov by malo riešiť otázku tzv. vyberania hrozienok z koláča v odvetví doručovania a stanoviť minimálne normy pre všetky hospodárske subjekty, aby sa zabezpečili spravodlivé a rovnaké podmienky hospodárskej súťaže;

4.  je presvedčený, že požiadavky na nezávislosť možno splniť iba vtedy, ak sa štrukturálne a funkčne oddelia regulačné funkcie NRO od činností spojených s vlastníctvom alebo kontrolou prevádzkovateľa poštových služieb; domnieva sa, že riadiacim pracovníkom NRO by nemalo byť povolené pracovať pre verejného prevádzkovateľa poštových služieb alebo pre inú zainteresovanú stranu najmenej 6 mesiacov po opustení NRO, aby sa zabránilo konfliktu záujmov; domnieva sa, že na tento účel by členské štáty mali zaviesť legislatívne ustanovenia povoľujúce uloženie sankcií za porušenie uvedenej povinnosti;

5.  žiada Komisiu, aby uľahčila a posilnila spoluprácu a koordináciu medzi NRO s cieľom dosiahnuť vyššiu účinnosť a interoperabilitu pri cezhraničnom doručovaní, a monitorovala regulačnú činnosť NRO – vrátane poskytovania univerzálnej služby – v záujme zabezpečenia jednotného prístupu k uplatňovaniu európskeho práva a harmonizácie európskeho trhu poštových služieb v rámci EÚ;

6.  pripomína, že smernica o poštových službách členským štátom poskytuje potrebnú flexibilitu na riešenie miestnych špecifík a zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti poskytovania univerzálnej služby pri uspokojovaní potrieb užívateľov a adaptácii na zmeny technického, hospodárskeho a sociálneho prostredia;

7.  berie na vedomie potvrdenie Komisie, že poskytovatelia univerzálnej služby nemusia mať podľa smernice o poštových službách žiadnu zvláštnu vlastnícku štruktúru; domnieva sa, že poskytovateľom univerzálnej služby by sa nemalo brániť v tom, aby investovali do poskytovania účinných a kvalitných poštových služieb, ani aby ich inovovali;

II. Pokračovanie v poskytovaní univerzálnej služby a zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže: prístup, kvalita služieb a potreby užívateľov

8.  domnieva sa, že trend smeruje k zužovaniu rozsahu povinnosti poskytovať univerzálnu službu (ďalej len „PPUS“); povzbudzuje podporovanie spotrebiteľského výberu s cieľom vymedziť doručovanie listov v rámci PPUS; zdôrazňuje preto, že je dôležité poskytovať vysokokvalitnú univerzálnu službu za prijateľných podmienok, v rámci ktorej sa každému občanovi EÚ zabezpečí aspoň päť doručovacích a päť zberných dní týždenne; konštatuje, že s cieľom zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť univerzálnej služby a vzhľadom na osobitosti a geografické podmienky, niektoré členské štáty umožňujú určitú flexibilitu; pripomína, že hoci je v smernici povolená určitá flexibilita, vnútroštátne predpisy by ju nemali prekračovať;

9.  pripomína, že univerzálna služba sa musí vyvíjať v súlade s technickým, hospodárskym a sociálnym prostredím a potrebami užívateľov poštových služieb, a že smernica o poštových službách poskytuje členským štátom pružnosť potrebnú na riešenie miestnych špecifík a na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti poskytovania univerzálnej služby;

10.  domnieva sa, že geografické pokrytie a dostupnosť univerzálnych služieb týkajúcich sa dodávok balíkov možno a treba zlepšiť, najmä v prípade občanov so zdravotným postihnutím a občanov v odľahlých oblastiach; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť bezbariérový prístup k poštovým službám a súlad smernice o poštových službách s aktom o prístupnosti;

11.  konštatuje, že pokles objemu listových zásielok čoraz viac sťažuje poskytovanie univerzálnych poštových služieb v mnohých členských štátoch; berie na vedomie, že veľa určených poskytovateľov univerzálnej služby využíva na financovanie poskytovania univerzálnej služby zisk z iných komerčných činností, ako sú finančné služby alebo doručovanie balíkov;

12.  poznamenáva, že existuje mnoho prípadov nekalej hospodárskej súťaže v poštovom sektore, a vyzýva zodpovedné orgány na sankcionovanie akéhokoľvek pochybenia;

13.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sledovali poskytovanie poštových služieb ako verejnej služby, aby sa zabezpečilo, že náhrada za verejné služby sa bude vykonávať spôsobom, ktorý je primeraný, transparentný a spravodlivý;

14.  zdôrazňuje, aké je dôležité, aby boli ceny v rámci PPUS dostupné a umožňovali prístup pre všetkých používateľov k poskytovaným službám; pripomína, že NRO musia jasne definovať cenovú dostupnosť pre korešpondenciu, a že členské štáty môžu zachovať alebo zaviesť bezplatné poštové služby pre nevidiace a čiastočne zrakovo postihnuté osoby;

15.  vyzýva členské štáty, aby zachovali územnú a sociálnu súdržnosť a súvisiace požiadavky na kvalitu, a poznamenáva, že členské štáty už môžu prijať určité osobitné opatrenia s cieľom uspokojiť miestny dopyt uplatnením flexibility stanovenej v smernici 97/67/ES; uznáva, že poštové siete a služby majú veľký význam pre občanov EÚ; vyzýva členské štáty, aby využívali nástroje štátnej pomoci iba vo výnimočných prípadoch, v súlade s politikou EÚ v oblasti hospodárskej súťaže a transparentným, nediskriminačným a primeraným spôsobom, a aby zabezpečili, že zákazníci budú mať naďalej prístup k poštovým službám tým, že v prípade potreby zaručia minimálny počet služieb poskytovaných na jednom prístupovom mieste; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že kompenzačné fondy budú primerané a postupy verejného obstarávania spravodlivé a transparentné;

16.  žiada členské štáty, aby zabezpečili, aby otvorenie trhu naďalej prinášalo prospech všetkým užívateľom, najmä spotrebiteľom a malým a stredným podnikom, pozorným sledovaním vývoja na trhu; nabáda na ďalšie zlepšenia, pokiaľ ide o rýchlosť, výber a spoľahlivosť služieb;

17.  vyzýva Komisiu, aby zlepšila súčasné vymedzenie univerzálnej služby s cieľom stanoviť minimálnu garantovanú úroveň služieb pre spotrebiteľov, prispôsobiť PPUS vyvíjajúcim sa trhom, zohľadniť zmeny na trhu v rôznych členských štátoch a posilniť hospodársky rast a sociálnu súdržnosť; trvá však na tom, vzhľadom na to, že každý trh má svoje osobitné obmedzenia, aby prevádzkovatelia mali určitú mieru flexibility pri organizovaní univerzálnej služby; vyzýva členské štáty, aby zaviedli postupy udeľovania licencií podľa platnej smernice a ďalej harmonizovali postupy oznamovania a/alebo udeľovania licencií v snahe o zníženie neodôvodnených prekážok pre vstup na vnútorný trh, bez vytvárania zbytočnej administratívnej záťaže;

18.  zdôrazňuje, že zavedenie zmierovacích postupov, ktoré sú ľahko prístupné a cenovo dostupné, má zaujímavý potenciál, pokiaľ ide o dosiahnutie ľahkého a krátkodobého riešenia pre prevádzkovateľov a spotrebiteľov v prípade sporu; vyzýva Komisiu, aby zaviedla právny predpis o právach spotrebiteľov pošty;

19.  žiada Komisiu, aby pri vypracúvaní legislatívnych návrhov zohľadnila digitalizáciu a možnosti, ktoré prináša, osobitné charakteristiky členských štátov a všeobecné trendy na trhoch s poštovými zásielkami a doručovaním balíkov;

20.  pripomína, že oslobodenie od DPH na poštové služby sa musí uplatňovať spôsobom, ktorý minimalizuje narušenie hospodárskej súťaže medzi bývalými monopolmi a novými účastníkmi vstupujúcimi na trh, a pritom zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť PPUS, aby všetci prevádzkovatelia mohli naďalej poskytovať poštové služby v celej Európe; poznamenáva, že zaručenie oslobodenia od DPH len etablovaným poskytovateľom služieb pre iné služby ako univerzálne služby v situácii, keď ostatní poskytovatelia služieb platia DPH, je významnou prekážkou rozvoja hospodárskej súťaže na trhu;

21.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila rovnaké podmienky pre poskytovateľov v odvetví tradičných poštových zásielok a taktiež v rýchlo sa rozširujúcej oblasti doručovania balíkov, medzi etablovanými prevádzkovateľmi a novými prevádzkovateľmi; konštatuje, že Komisia by mala mať právo posudzovať, či výberové konania predstavujú nespravodlivé zaťaženie;

22.  vyzýva členské štáty, aby zvážili, že etablovaní prevádzkovatelia nesmú byť v porovnaní s novými účastníkmi trhu ani zvýhodnení štátnou podporou, ani znevýhodnení povinnosťou poskytovať verejnú službu a historickými nákladmi;

23.  považuje hospodársku súťaž a trh za motory inovácie a rozvoja služieb s pridanou hodnotou, a žiada Komisiu, aby zohľadňujúc zásadu subsidiarity a hospodárske dôvody podporovala inováciu v odvetví s cieľom podporiť služby s pridanou hodnotou, napríklad sledovanie pohybu zásielok, miesta na vyzdvihnutie/odoslanie zásielok, pružný čas doručenia, vhodné postupy návratu a prístup k ľahkým opravným prostriedkom; uznáva prácu, ktorá sa už vykonala, a investície poskytovateľov poštových služieb v tejto oblasti;

24.  vyzýva Komisiu, aby dôkladne monitorovala, ako členské štáty podporujú PUS a iné historické náklady poskytovateľov poštových služieb podľa hlavného súboru pravidiel kontroly štátnej pomoci službám všeobecného hospodárskeho záujmu (rámec pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu z roku 2012);

25.  domnieva sa, že kvalita služieb by sa mala posudzovať z hľadiska noriem stanovených v smernici a mala by zohľadňovať potreby spotrebiteľov s cieľom zvýšiť interoperabilitu a zlepšiť kvalitu služieb;

26.  konštatuje, že európski prevádzkovatelia poštových služieb investovali do modernizácie prepojenosti ich sietí a zaviedli inovatívne, ľahko použiteľné služby pre spotrebiteľov a MSP maloobchodníkov, ktorí využívajú cezhraničný elektronický obchod; domnieva sa, že tieto investície by mali byť chránené spravodlivými podmienkami prístupu;

27.  opakuje svoju podporu Fóra užívateľov poštových služieb, ktoré Komisia zriadila v roku 2011 a ktorého cieľom je uľahčiť diskusiu medzi užívateľmi poštových služieb, ich poskytovateľmi, odborovými organizáciami a ďalšími zúčastnenými stranami o otázkach spokojnosti koncových užívateľov, požiadavkách obchodných užívateľov a o možnostiach zlepšenia doručovania v elektronickom obchode; zastáva názor, že toto fórum je veľmi užitočné a malo by sa pravidelne stretávať s cieľom nájsť možné riešenia na zlepšenie poštových služieb a služieb doručovania balíkov;

III. Cezhraničný rozmer a elektronický obchod

28.  žiada členské štáty, aby zabezpečili interoperabilitu a modernizáciu poštovej siete, a ak existuje viacero PUS, aby predchádzali prekážkam brániacim preprave poštových zásielok a umožnili malým a stredným podnikom prístup k finančne atraktívnym službám v oblasti cezhraničného doručovania zvýšením transparentnosti taríf uplatňovaných zo strany prevádzkovateľov poštových služieb;

29.  domnieva sa, že doručovanie balíkov je konkurenčným, inovatívnym a rýchlo rastúcim odvetvím; poznamenáva, že cenovo dostupné a spoľahlivé služby doručovania balíkov sú dôležité z hľadiska realizácie jednotného digitálneho trhu; pripomína, že otvorenie priestoru pre hospodársku súťaž podnietilo rozvoj služieb s pridanou hodnotou, napríklad sledovanie pohybu zásielok, miesta na vyzdvihnutie/odoslanie zásielok, pružný čas doručenia a postupy vrátenia zásielky; preto zastáva názor, že akákoľvek nová regulácia tohto trhu musí byť primeraná a podporená kvalitnými hospodárskymi dôkazmi;

30.  v tejto súvislosti poznamenáva, že všetky výhody, ktoré ponúkajú nové technológie vrátane bezpilotných lietadiel, by sa mali zvážiť, pretože by mohli uľahčiť doručovacie služby, najmä v riedko osídlených, izolovaných alebo odľahlých oblastiach, pričom by sa zároveň mali zohľadniť aspekty bezpečnosti a environmentálnej udržateľnosti;

31.  domnieva sa, že dynamiku vysoko konkurenčného, inovatívneho a rýchlo rastúceho trhu s doručovaním balíkov by nemala obmedzovať neodôvodnená regulácia a zbytočná byrokracia;

32.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala trhový dohľad nad doručovaním balíkov, v prípade potreby smerom k dohľadu na základe výkonnosti, a podnecovala, bez toho, aby sa oslabili právomoci NRO, dostupnosť cezhraničných taríf, a identifikovala nekalé, protisúťažné a monopolistické praktiky; podporuje zvýšenie transparentnosti taríf a dostupnosti služieb, najmä pre retailových klientov a malé a stredné podniky;

33.  víta návrh Komisie na transparentný a nediskriminačný cezhraničný prístup ku všetkým sieťovým prvkom a pridruženým prostriedkom, relevantným službám a informačným systémom poštových sietí pre tretie strany; domnieva sa, že efektívne využívanie infraštruktúry by mohlo priniesť hospodársky prínos pre PUS a posilniť hospodársku súťaž v oblasti cezhraničného doručovania;

34.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zhromažďovali viac údajov o trhu s doručovaním balíkov s cieľom lepšie hodnotiť vývoj tohto sektora a jeho štrukturálny vývoj;

35.  zdôrazňuje, že je dôležité zlepšiť kvalitu služieb a ochranu práv spotrebiteľov s cieľom obnoviť primeranú úroveň dôvery spotrebiteľov; domnieva sa, že nedostatok dôvery by mohla vyriešiť väčšia transparentnosť týkajúca sa cien, možností, spôsobov a kvality/výkonnosti doručovania (rýchlosť, geografické pokrytie, oneskorenia, nakladanie s poškodenými alebo stratenými zásielkami), ako aj značka dôvery;

36.  žiada členské štáty a Komisiu, aby zlepšili transparentnosť, pokiaľ ide o cenové podmienky a výkonnosť služieb (možnosti doručenia, konečné doručenie, spoľahlivosť), najmä v súvislosti s elektronickým obchodom; požaduje kontroly transparentnosti v prípadoch, keď ceny nie sú kontrolované hospodárskou súťažou alebo sú neprimerane vysoké; zdôrazňuje, že je dôležité zmenšiť rozdiel medzi domácimi a cezhraničnými cenami, a podporuje opatrenia na zvyšovanie informovanosti spotrebiteľov a ich schopnosti porovnať štruktúry domácich a cezhraničných cien; vyzýva NRO, aby posúdili cenovú dostupnosť na niektorých cezhraničných trasách, s osobitným zameraním na veľké rozdiely;

37.  vyzýva Komisiu, aby podporovala stratégiu pre elektronický obchod a cezhraničné doručovanie balíkov; navrhuje uľahčiť interoperabilitu v rámci doručovateľského reťazca a vypracovať verejne dostupné najlepšie postupy pre predajcov prevádzkujúcich elektronický obchod;

38.  zdôrazňuje, že postupy podávania sťažností a mechanizmy urovnávania sporov musia byť jednoduché, účinné a uplatňované na cezhraničnom základe; zdôrazňuje, že smernica o alternatívnom riešení sporov a online platforma zriadená nariadením (EÚ) č. 524/2013 o riešení spotrebiteľských sporov online by mohli byť prínosom pre spotrebiteľov a podniky pri cezhraničných transakciách; vyjadruje znepokojenie nad tým, že hoci lehota na transpozíciu smernice o alternatívnom riešení sporov uplynula v júli 2015, zatiaľ ju transponovalo len 24 členských štátov a v dôsledku toho nemajú milióny európskych občanov možnosť využívať tento dôležitý mechanizmus odškodnenia; je presvedčený o tom, že európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ESCP) by mohlo byť užitočným nástrojom, ktorý môžu spotrebitelia a podniky využívať pri cezhraničných transakciách; žiada, aby sa v prípade potreby uvažovalo o zavedení ďalších mechanizmov na odškodnenie spotrebiteľov v oblasti poštových služieb;

39.  nabáda členské štáty, aby podporovali zníženie nákladov zlepšením interoperability postupov odosielania a zberu zásielok, a aby vypracovali európske normy pre integrované systémy sledovania pohybu zásielok; oceňuje pokrok dosiahnutý odvetvím v prospech spotrebiteľov a MSP prekračujúcich hranice posilnením interoperability a systémov sledovania pohybu zásielok; podporuje vytvorenie otvorených nástrojov a ukazovateľov kvality služieb, aby spotrebitelia mohli porovnávať ponuky od rôznych poskytovateľov služieb; víta pokrok, ktorý potvrdzuje trhový prístup, ktorý podporil a o ktorý žiadal Európsky parlament; nabáda na vytvorenie platforiem na spoluprácu a výmenu informácií medzi prevádzkovateľmi doručovacích služieb s cieľom vytvoriť širší výber možností dodania a vrátenia pre spotrebiteľov;

40.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali fungovanie cezhraničného doručovania balíkov v súlade s rôznymi predpismi vyplývajúcimi z medzinárodných obchodných dohôd (napr. pravidlá Svetovej poštovej únie (SPÚ) a Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) alebo právne predpisy EÚ (napr. Colný kódex Únie)), najmä pokiaľ ide o povinnosť univerzálnej služby, ktorá môže byť zneužívaná a môže spôsobovať narušenie trhu; vyzýva EÚ, aby požiadala o členstvo v Svetovej poštovej únii s cieľom dosiahnuť plne integrovaný európsky poštový sektor;

41.  podporuje zásadu zostavovania štatistík týkajúcich sa trhu s doručovaním balíkov s cieľom získať jasnejší obraz o hlavných aktéroch na trhu, vzoroch hospodárskej súťaže a trhových trendoch;

IV. Sociálny rozmer: zlepšenie podmienok zamestnania

42.  vyzýva členské štáty, aby všetkým pracovníkom v odvetví poštových služieb zaručili dôstojné pracovné podmienky vrátane požadovanej úrovne bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bez ohľadu na veľkosť a typ spoločnosti, ktorá ich zamestnáva, miesto výkonu práce alebo pracovnú zmluvu; zdôrazňuje význam ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, najmä v kontexte demografických zmien a vysokej mobility pracovníkov v poštovom sektore; víta spoluprácu medzi Európskou agentúrou pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) a sociálnymi partnermi v odvetví v rámci kampane s názvom Zdravé pracoviská zvládajú stres;

43.  konštatuje, že odvetvie poštových služieb prešlo v posledných rokoch v dôsledku technologického pokroku a digitalizácie výraznými zmenami, a že modernizácia a diverzifikácia poštových služieb majú silný vplyv na pracovné podmienky a zamestnanosť v tomto sektore;

44.  berie na vedomie, že liberalizácia poštového sektora viedla v niektorých členských štátoch k značným rozdielom, pokiaľ ide o pracovné podmienky a mzdy ponúkané PPUS a konkurenčnými spoločnosťami poskytujúcimi špecifické poštové služby; domnieva sa, že intenzívnejšia hospodárska súťaž by nemala vytvárať nezákonné sociálne praktiky alebo viesť k zhoršeniu pracovných podmienok;

45.  konštatuje, že ak majú poštové podniky možnosť inovatívne rozvíjať a rozširovať svoju výrobu, najmä v okrajových oblastiach, malo by to mať za následok podporu zamestnanosti;

46.  konštatuje, že počet zamestnancov na kratší pracovný čas, agentúrnych pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb v tomto odvetví stúpol, a že vývoj vo všeobecnosti smeruje k flexibilnejším pracovným zmluvám, čo môže v niektorých prípadoch viesť k neistým pracovným miestam bez primeranej ochrany zamestnancov; víta rozvoj nových modelov pracovného času, ktoré pracovníkom umožnia napríklad lepšie zosúladiť rodinný a pracovný život, absolvovať odbornú prípravu na pracovisku alebo si zvoliť prácu na kratší pracovný čas; konštatuje, že nové, flexibilné pracovné zmluvy musia vylúčiť potenciálne riziká, ako sú nadmerné zaťaženie pracovníka alebo mzda, ktorá nezodpovedá pracovnému výkonu; zdôrazňuje preto potrebu flexibility pracovného trhu na jednej strane a hospodárskeho a sociálneho zabezpečenia pracovníkov na strane druhej; zdôrazňuje, že znižovanie nákladov práce prostredníctvom znižovania úrovne pracovných podmienok a noriem v oblasti zamestnania by sa nemalo považovať za flexibilitu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby monitorovali opatrenia na boj proti fiktívnej samostatne zárobkovej činnosti v odvetví poštových služieb; naliehavo vyzýva členské štáty, aby vo všeobecnosti predchádzali negatívnym vplyvom flexibility pracovných zmlúv na pracovníkov;

47.  víta dôležitú úlohu odborových zväzov, ktoré sa v mnohých členských štátoch v spolupráci s poskytovateľmi univerzálnych služieb snažia o to, aby zmeny v odvetví poštových služieb prebehli sociálne udržateľným spôsobom; zdôrazňuje význam silných a nezávislých sociálnych partnerov v sektore poštových služieb, inštitucionalizovaného sociálneho dialógu a účasti zamestnancov na záležitostiach spoločnosti;

48.  zdôrazňuje význam monitorovania dodržiavania povinných časov jazdy a odpočinku a pracovného času v poštovom sektore; domnieva sa, že monitorovanie by malo prebiehať prostredníctvom digitálnych kontrolných zariadení nainštalovaných vo vozidlách; pripomína, že nariadenie (EÚ) č. 165/2014 o tachografoch v cestnej doprave sa nevzťahuje na vozidlá s hmotnosťou do 3,5 tony; vyzýva preto na častejšie kontroly pracovného času a času na oddych; pripomína, že všetky úlohy súvisiace s činnosťou zamestnanca sa majú považovať za pracovný čas; zdôrazňuje tiež význam monitorovania súladu s európskymi a vnútroštátnymi právnymi predpismi týkajúcimi sa ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci vrátane podmienok vo vozidlách pre všetky osoby zapojené do doručovania poštových zásielok bez ohľadu na to, či sú samostatne zárobkovo činnými osobami, subdodávateľmi, dočasnými alebo zmluvnými zamestnancami;

49.  domnieva sa, že by sa mala dosiahnuť rovnováha medzi slobodnou hospodárskou súťažou, požiadavkami spotrebiteľov, udržateľnosťou univerzálnej služby a jej financovania a zachovaním pracovných miest;

50.  vyjadruje znepokojenie nad pokusmi o obchádzanie platných predpisov o minimálnej mzde zvyšovaním pracovného zaťaženia do takej miery, že sa nedá zvládnuť počas plateného pracovného času;

51.  víta nenahraditeľnú prácu Výboru pre sociálny dialóg v odvetví poštových služieb a zdôrazňuje projekt spustený európskymi sociálnymi partnermi s názvom Zvládnutie demografických výziev a udržateľné riešenia pre sociálnych partnerov v sektore poštových služieb (Managing demographic challenges and finding sustainable solutions by the social partners in the postal sector);

52.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zozbierali viac údajov o miere zamestnanosti a pracovných podmienkach v sektore poštových služieb s cieľom lepšie posúdiť skutočnú situáciu po úplnom otvorení trhov a pohotovo reagovať na vývoj a riešiť možné problémy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pozorne sledovali nové spôsoby automatizovaných poštových zásielok a ich vplyv na pracovné podmienky a zamestnanosť a posúdili potrebu modernizácie právnych predpisov v sociálnej oblasti a v oblasti zamestnávania, aby sa v náležitých prípadoch udržal krok so zmenami v sektore poštových služieb; nabáda sociálnych partnerov, aby v prípade potreby takisto aktualizovali kolektívne zmluvy v záujme zabezpečenia vysokej úrovne pracovných a zamestnaneckých podmienok;

o
o   o

53.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. ES L 15, 21.1.1998, s. 14.
(2) Ú. v. EÚ C 217, 11.8.2010, s. 7.
(3) Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 63.
(4) Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64.
(6) Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.
(7) Prijaté texty, P7_TA(2014)0067.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2016)0009.


Prístup k financovaniu pre MSP a zvýšenie rozmanitosti financovania MSP v rámci únie kapitálových trhov
PDF 333kWORD 156k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. septembra 2016 o prístupe MSP k financovaniu a zvýšení rozmanitosti financovania MSP v rámci únie kapitálových trhov (2016/2032(INI))
P8_TA(2016)0358A8-0222/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2013 o zlepšení prístupu MSP k financovaniu(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. novembra 2014 o revízii usmernení Komisie v súvislosti s posúdením vplyvu a o úlohe testovania MSP(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2016 o výročnej správe Európskej investičnej banky (ďalej len „EIB“) za rok 2014(3),

–  so zreteľom na uznesenie z 25. februára 2016 o výročnej správe Európskej centrálnej banky za rok 2014(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 o vytváraní únie kapitálových trhov(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2015 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o výročnej správe o politike hospodárskej súťaže EÚ(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 k hodnoteniu a výzvam v súvislosti s nariadením EÚ o finančných službách: vplyvy a cesta vpred k účinnejšiemu a efektívnejšiemu rámcu EÚ pre finančnú reguláciu a úniu kapitálových trhov(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 k rodinným podnikom v Európe(9),

–  so zreteľom na diskusiu z 13. apríla 2016 na základe otázky na ústne zodpovedanie v mene skupín PPE, S&D, ECR, ALDE a GUE/NGL týkajúcej sa preskúmania koeficientu na podporu MSP(10);

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. decembra 2011 s názvom Akčný plán na zlepšenie prístupu MSP k financovaniu (COM(2011)0870),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. septembra 2015 s názvom Akčný plán na vybudovanie únie kapitálových trhov (COM(2015)0468),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. októbra 2015 s názvom Modernizácia jednotného trhu: viac príležitostí pre ľudí a podniky (COM(2015)0550),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Usmernenia o štátnej pomoci na podporu rizikových finančných investícií(11),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách(12),

–  so zreteľom na prieskum Európskej centrálnej banky z decembra 2015 o prístupe podnikov k financovaniu v eurozóne od apríla do septembra 2015,

–  so zreteľom na druhý konzultačný dokument Bazilejského výboru pre bankový dohľad o revíziách normalizovaného prístupu k úverovému riziku z decembra 2015,

–  so zreteľom na správu Komisie z 18. júna 2015 s názvom Hodnotenie nariadenia (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (COM(2015)0301),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Kolektívne financovanie v únii kapitálových trhov EÚ (SWD(2016)0154),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003, ktoré sa týka vymedzenia mikropodnikov, malých a stredných podnikov(13),

–  so zreteľom na mesačník Európskej centrálnej banky z júla 2014(14),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. januára 2016 s názvom Balík opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam: ďalšie kroky k dosiahnutiu účinného zdaňovania a väčšej daňovej transparentnosti v EÚ (COM(2016)0023),

–  so zreteľom na návrh nariadenia, ktoré Komisia predložila 30. novembra 2015, o prospekte, ktorý sa má zverejňovať pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie (COM(2015)0583),

–  so zreteľom na správu Európskeho orgánu pre bankovníctvo o MSP a koeficiente na podporu MSP(15),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. júla 2015 s názvom Spolupráca v oblasti zamestnanosti a rastu: úloha národných podporných bánk (NPB) pri podpore Investičného plánu pre Európu (COM(2015)0361),

–  so zreteľom na správu Komisie o mechanizme varovania na rok 2016 z 26. novembra 2015 (COM(2015)0691),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0222/2016),

A.  keďže mikropodniky, malé a stredné podniky a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou zohrávajú dôležitú úlohu v európskej ekonomike z hľadiska zamestnanosti a rastu, pričom v roku 2014 MSP predstavovali 67 % celkovej zamestnanosti, 71,4 % rastu zamestnanosti a 58 % pridanej hodnoty v nefinančnom sektore v EÚ(16);

B.  keďže v súčasnosti v právnych predpisoch Únie neexistuje žiadna výslovná definícia MSP okrem kategórií „malé podniky“ a „stredné podniky“ v rámci smernice o účtovníctve;

C.  keďže európske MSP sú veľmi rozmanité a zahŕňajú veľké množstvo mikropodnikov, ktoré často pôsobia v tradičných odvetviach, ako aj rastúci počet začínajúcich podnikov a rýchlo sa rozvíjajúcich inovačných podnikov; keďže tieto obchodné modely čelia odlišným problémom, a tým pádom majú aj odlišné potreby financovania;

D.  keďže väčšina európskych MSP pôsobí predovšetkým na národnej úrovni; keďže len pomerne málo MSP sa zapája do cezhraničných činností v rámci EÚ, zatiaľ čo tie, ktoré sa zaoberajú vývozom mimo Únie, predstavujú malú menšinu;

E.  keďže 77 % nevyrovnaného financovania MSP v Európe poskytujú banky(17);

F.  keďže financovanie MSP by malo byť čo najširšie, aby sa zabezpečil optimálny prístup MSP k financiám vo všetkých fázach vývoja podniku; keďže to zahŕňa aj vhodné regulačné prostredie pre všetky spôsoby financovania, ako je bankové financovanie, financovanie kapitálovými trhmi, vlastnými zmenkami, lízingom, kolektívnym financovaním, rizikovým kapitálom, partnerskými úvermi atď.;

G.  keďže inštitucionálni investori ako poisťovne významne prispievajú k financovaniu MSP prostredníctvom prenášania a transformácie rizík;

H.  keďže vo svojej správe o MSP a koeficiente na podporu MSP z marca 2016 EBA dospel k záveru, že neexistuje žiadny dôkaz o tom, že koeficient na podporu MSP predstavoval dodatočný stimul na poskytovanie úverov pre MSP v porovnaní úvermi pre veľké podniky; keďže však uznal, že na vyvodzovanie jednoznačných záverov môže byť priskoro, a to vzhľadom na obmedzenia pri jeho posudzovaní, najmä pokiaľ ide o obmedzenia v súvislosti s dostupnými údajmi, relatívne nedávne zavedenie koeficientu na podporu MSP, skutočnosť, že prekážkou identifikácie účinkov koeficientu na podporu MSP môžu byť prelínajúce sa udalosti, a použitie veľkých podnikov v úlohe kontrolnej skupiny; keďže EBA namiesto toho zistil, že vo všeobecnosti lepšie kapitalizované banky poskytujú MSP väčšie pôžičky a že pri menších a mladších firmách existuje väčšia pravdepodobnosť, že budú v úverovej kríze, než v prípade veľkých a starších firiem; keďže tiež poznamenáva, že zákonodarca zaviedol koeficient na podporu MSP ako preventívne opatrenie s cieľom neohroziť úvery pre MSP;

I.  keďže financovanie mikropodnikov a malých a stredných podnikov napriek nedávnemu miernemu zlepšeniu trpelo krízou viac než financovanie veľkých podnikov a keďže MSP v eurozóne čelili, a naďalej do istej miery čelia, sprísneniu požiadaviek bánk na kolaterál(18);

J.  keďže pokiaľ ide o obavy, od prvého kola prieskumu o prístupe podnikov k financovaniu (SAFE) zostalo dominantným problémom pre MSP v eurozóne „hľadanie zákazníkov“, zatiaľ čo „prístup k financiám“ bol na nižšej priečke; keďže posledný prieskum uverejnený v decembri 2015 preukázal, že dostupnosť vonkajšieho financovania pre MSP sa výrazne líši medzi jednotlivými krajinami v eurozóne; keďže prístup k financiám stále zostáva väčším problémom pre MSP ako pre veľké podniky;

K.  keďže vnútroštátne/regionálne podporné banky zohrávajú dôležitú úlohu pri umožňovaní dlhodobého financovania; keďže zintenzívnili svoju činnosť s cieľom byť protiváhou v nevyhnutnom pákovom efekte v sektore komerčných bánk; keďže tiež zohrávajú dôležitú úlohu pri uplatňovaní finančných nástrojov EÚ mimo pôsobnosti Európskeho fondu pre strategické investície;

L.  keďže zlepšenie prístupu k financovaniu pre MSP by nemalo viesť k zníženiu finančných štandardov a obmedzeniu nariadení;

M.  keďže v Švajčiarsku WIR Bank predstavuje doplnkový menový systém, ktorý slúži najmä MSP v oblastiach hotelierstva, stavebníctva, výroby, maloobchodu a profesijných služieb; keďže systém WIR predstavuje mechanizmus vyrovnávania, v ktorom podniky od seba vzájomne nakupujú bez použitia švajčiarskych frankov; keďže sa však systém WIR často používa v spojení so švajčiarskym frankom v transakciách zahŕňajúcich dve meny; keďže systému WIR pripadá podiel približne 1 až 2 % švajčiarskeho HDP; keďže sa preukázala proticyklickosť systému WIR voči HDP a ešte výraznejšie voči počtu nezamestnaných;

N.  keďže do apríla 2015 údajne smernicu o oneskorených platbách z roku 2011 správne prebralo len 21 z 28 členských štátov, hoci termín uplynul už viac než dva roky predtým;

O.  keďže Komisia v správe o mechanizme varovania na rok 2016 upozorňuje, že na jednej strane je rast čoraz závislejší od zdrojov domáceho dopytu, najmä výraznejšieho oživenia v oblasti investícií, a na druhej strane, aj keď sa spotreba nedávno posilnila, domáci dopyt zostáva slabý, a to z dôvodu výrazného znižovanie pákového efektu vo viacerých členských štátoch;

P.  keďže v smernici Rady 2004/113/ES sa zakazuje diskriminácia na základe pohlavia v oblasti prístupu k tovaru a službám vrátane finančných služieb; keďže prístup k financovaniu sa považuje za jednu z hlavných prekážok, ktorým čelia ženy podnikateľky; keďže ženy podnikateľky majú tendenciu začať s nižším kapitálom, menej si požičiavať a používať skôr rodinné financovanie dlhového alebo kapitálového financovania;

Rozmanité potreby financovania rozmanitého odvetvia MSP

1.  uznáva rozmanitosť malých a stredných podnikov vrátane mikropodnikov a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou v členských štátoch, čo sa odzrkadľuje v ich podnikateľských modeloch, veľkosti, geografickej polohe, socioekonomickom prostredí, etape vývoja, finančnej štruktúre, právnej forme a rôznej odbornej prípravy v oblasti podnikania;

2.  uznáva výzvy, ktorým čelia MSP vzhľadom na rozdiely v podmienkach financovania a potrebách MSP medzi členskými štátmi a regiónmi, najmä pokiaľ ide o množstvo a náklady na dostupné financovanie, ktoré sú ovplyvnené faktormi, ktoré sú špecifické pre MSP a krajinu a región, v ktorom sú založené, vrátane hospodárskej volatility, pomalého rastu a vyššej finančnej zraniteľnosti; berie na vedomie aj iné výzvy, ktorým čelia MSP, ako napríklad prístup k zákazníkom; poukazuje na to, že kapitálové trhy sú rozdrobené a regulované v rámci EÚ rozdielne a že dosiahnutá integrácia sa čiastočne stratila v dôsledku krízy;

3.  zdôrazňuje potrebu toho, aby sa rozmanité a zlepšené možnosti verejného a súkromného financovania pre MSP nestrácali po počiatočnej fáze, ale aby pokračovali počas celého ich životného cyklu, a zdôrazňuje, že je potrebný dlhodobý strategický prístup, aby bolo chránené obchodné financovanie; zdôrazňuje, že prístup k financovaniu je dôležitý aj pre prevody podnikov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali MSP v tomto procese, a to aj v prvých rokoch ich fungovania; konštatuje, že pokiaľ ide o reguláciu a podporu iniciatív, je potrebný diverzifikovaný individuálny prístup; poukazuje na to, že neexistuje univerzálny model financovania a vyzýva Komisiu, aby podporovala rozvoj širokej škály prispôsobených programov, nástrojov a iniciatív, a to s cieľom podporovať podniky v ich počiatočnej fáze, fáze rastu a fáze transferu, pri zohľadnení ich veľkosti, obratu a finančných potrieb; konštatuje, že podniky žien častejšie než podniky mužov fungujú v oblasti služieb a v iných oblastiach založených na nemateriálnych zdrojoch; konštatuje, že nízky podiel žien, ktoré vedú MSP, je čiastočne spôsobený ťažším prístupom k financovaniu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európsky nástroj mikrofinancovania Progress, ktorý má za cieľ podporovať rovnosť príležitostí pre ženy a mužov, mal v oblasti mikroúverov v roku 2013 pomer mužov a žien 60:40; vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila, aby jej programy zamerané na uľahčenie prístupu k financovaniu pre MSP neznevýhodňovali ženy podnikateľky;

4.  vyzýva Komisiu, aby posúdila diskrimináciu, ktorej čelia MSP, ktoré riadia iné zraniteľné skupiny spoločnosti;

5.  je presvedčený, že diverzifikovaný, dobre regulovaný a stabilný sektor finančných služieb ponúkajúci širokú škálu nákladovo efektívnych a prispôsobených možností financovania dokáže najlepšie naplniť skutočné potreby financovania MSP a skutočnej ekonomiky, čím umožňuje dlhodobý udržateľný rozvoj; zdôrazňuje dôležitosť tradičných modelov bankovníctva zahŕňajúc v tejto súvislosti malé regionálne banky, sporiteľne a verejné inštitúcie; v tomto smere pripomína, že je potrebné zabezpečiť rovnaký dôraz na zlepšovanie prístupu k financovaniu pre mikropodniky a samostatných obchodníkov;

6.  nabáda MSP, aby považovali celú EÚ za svoj domáci trh a využili potenciál jednotného trhu pre svoje potreby financovania; víta iniciatívy Komisie na podporu MSP a začínajúcich podnikov na modernizovanom jednotnom trhu a naliehavo vyzýva Komisiu, aby pokračovala v príprave návrhov prispôsobených potrebám MSP; domnieva sa, že iniciatíva Startup Europe by mala pomáhať malým inovatívnym podnikom tak, že ich bude podporovať až kým nezačnú fungovať; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam súladu pravidiel a postupov v celej Únii a vykonávania iniciatívy Small Business Act; vyzýva Komisiu, aby v nadväznosti na iniciatívu Small Business Act predložila iniciatívu, ktorou by ďalej pomáhala podnikom pri prekonávaní fyzických aj regulačných prekážok; v tejto súvislosti uznáva, že inovácia je kľúčovým faktorom udržateľného rastu a zamestnanosti v EÚ a že osobitnú pozornosť treba venovať inovatívnym MSP; zdôrazňuje úlohu, ktorú môžu zohrávať politika súdržnosti EÚ a regionálny fond EÚ ako zdroje financovania MSP; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili koordináciu, konzistentnosť a súčinnosť medzi európskymi nástrojmi a programami v prospech MSP, ako sú európske štrukturálne a investičné fondy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali holistický prístup k šíreniu informácií o všetkých príležitostiach na financovanie z prostriedkov EÚ; naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby výrazne pokročili smerom k ďalšiemu zjednodušeniu tak, aby bolo financovanie atraktívnejšie pre malé a stredné podniky;

7.  pripomína, že harmonizovanejšie právne a podnikateľské prostredie podporujúce včasné platby v obchodných transakciách je kľúčové z hľadiska prístupu k finančným prostriedkom; v tejto súvislosti zdôrazňuje finančné problémy, ktoré postihujú MSP, a stav neistoty dodávateľov súvisiaci s oneskorenými platbami väčších spoločností, verejných inštitúcií a orgánov; vyzýva Komisiu, aby počas preskúmania smernice o oneskorených platbách zvážila zavedenie osobitných opatrení zameraných na uľahčenie platieb pre MSP; vyzýva Komisiu, aby zverejnila svoju správu o implementácii smernice o oneskorených platbách, ktorá sa očakáva 16. marca 2016, a ak to bude vhodné, vypracovala nové návrhy s cieľom minimalizovať riziko pre cezhraničné platby a narušenia peňažného toku vo všeobecnosti;

8.  víta iniciatívu Komisie na obnovenie práce na vytvorení skutočného európskeho trhu s retailovými finančnými službami tým, že uverejnila Zelenú knihu o retailových finančných službách (2015); žiada Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť osobitostiam MSP a zabezpečila, aby cezhraničné činnosti v oblasti retailových finančných služieb viedli k zlepšeniu prístupu MSP k financiám;

9.  konštatuje, že začínajúce podniky a mikropodniky majú predovšetkým problémy získať primerané financovanie a zistiť a splniť regulačné finančné požiadavky, a to najmä vo fáze rozvoja berie na vedomie nedostatočnú harmonizáciu vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti vytvárania MSP; nabáda preto členské štáty, aby pokračovali v ich úsilí o obmedzenie administratívnych prekážok a vytvorenie jednotných kontaktných miest ako centier pre všetky regulačné požiadavky pre podnikateľov; nabáda členské štáty, EIB a národné podporné banky, aby v tejto súvislosti poskytovali informácie o možnostiach financovania a programoch záruk za pôžičky;

10.  víta iniciatívu Komisie s cieľom identifikovať zbytočné prekážky a obmedzenia brániace finančnému sektoru pri poskytovaní financovanie pre reálnu ekonomiku, najmä MSP vrátane mikropodnikov; zdôrazňuje skutočnosť, že dosiahnutie dobre fungujúceho európskeho kapitálového trhu je pre finančný sektor jednou z najdôležitejších iniciatív; zdôrazňuje, že je dôležité zjednodušiť alebo zmeniť pravidlá, ktoré viedli k nežiaducim dôsledkom pre MSP alebo brzdili ich rozvoj; zdôrazňuje, že by to nemalo viesť k zbytočnému zníženiu finančných regulačných štandardov, no malo by sa umožniť zjednodušenie právnych predpisov; zdôrazňuje ďalej, že nové návrhy Komisie nesmú viesť k zložitejšej právnej úprave, ktorá môže negatívne ovplyvniť investície; domnieva sa, že európsky prístup k finančnej regulácii a únia kapitálových trhov by mali náležite zohľadniť medzinárodný vývoj, aby sa zabránilo zbytočným rozdielom a duplicite v právnych predpisoch a aby Európa zostala atraktívnym priestorom pre medzinárodných investorov; zdôrazňuje, že európske hospodárstvo musí byť atraktívne pre vysokú úroveň priamych zahraničných investícií (PZI), vrátane priamych zahraničných investícií na zelenej lúke, čím sa budú stimulovať nielen kapitálové trhy, ale aj odvetvia súkromného kapitálu, ako aj rizikový kapitál a investície do európskeho priemyslu; ďalej sa domnieva, že Komisia a členské štáty by mali prijať strategický plán na podporu financovania MSP so zreteľom na ich internacionalizáciu;

11.  opakuje, že revidované pravidlá verejného obstarávania a udeľovania koncesií by nemali byť prekážkou prístupu MSP a mikropodnikov na trh obstarávania;

12.  vyzýva Komisiu a Radu, aby venovali väčšiu pozornosť ťažkostiam MSP v otázke dopytu s cieľom lepšie ich zohľadniť v odporúčaní týkajúcom sa hospodárskej politiky eurozóny, v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny a v následnom hodnotení súladu členských štátov s odporúčaniami;

Bankové úvery pre malé a stredné podniky

13.  uznáva, že bankové úvery sú tradične najdôležitejším vonkajším zdrojom financovania pre MSP v Únii, keďže bankové financovanie predstavuje viac ako tri štvrtiny financovania MSP, zatiaľ čo v USA predstavuje menej ako polovicu, čo spôsobuje osobitnú zraniteľnosť MSP voči sprísneniu podmienok poskytovania bankových úverov; konštatuje, že finančná kríza prispela k rozdrobeniu financovania prostredníctvom bánk a bankových úverových podmienok; vyjadruje poľutovanie nad existujúcimi rozdielmi medzi podmienkami úverovania MSP, ktoré sa nachádzajú v rôznych krajinách eurozóny, hoci sa postupne znižujú, ktoré tiež odzrkadľujú rozdiely vo vnímaní rizika a v hospodárskych podmienkach; berie na vedomie príspevky bankovej únie pri riešení tejto fragmentácie; vyzýva členské štáty, aby plne implementovali smernicu 2004/113/ES a aby spolupracovali s finančným sektorom, pokiaľ ide o ich povinnosť zabezpečiť plný a rovnaký prístup k bankovým úverom pre MSP; zdôrazňuje dôležitú a riadne rozvinutú úlohu bánk s konkrétnymi regionálnymi a miestnymi znalosťami pri poskytovaní finančných prostriedkov pre MSP vzhľadom na ich dlhodobý vzťah s týmito podnikmi; zdôrazňuje, že tam, kde existujú dobre rozvinuté miestne banky, tieto banky preukázali svoju účinnosť pri poskytovaní úverov MSP a zabraňovaní stratám; zdôrazňuje preto význam miestnych rozvojových bánk;

14.  zdôrazňuje, že kým digitalizácia napreduje, a preto sa objavujú nové zdroje financovania, miestna prítomnosť tradičných úverových inštitúcií, a to najmä na ostrovoch a súostroviach, ako aj vo vidieckych, v odľahlých a okrajových oblastiach, má naďalej zásadný význam pre prístup MSP k financovaniu;

15.  nabáda banky, aby považovali celú EÚ za svoj domáci trh a využili potenciál jednotného trhu na poskytovanie finančných prostriedkov MSP vrátane tých, ktoré nepôsobia v rovnakom členskom štáte ako daná banka;

16.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť zavedenia programov financovania úverov (Funding for Lending), ktoré by sprístupnili finančné prostriedky ECB bankám s jediným účelom poskytovať úvery malým a stredným podnikom; vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť vypracovať nové iniciatívy na pritiahnutie investícií;

17.  zdôrazňuje dôležitú úlohu národných a regionálnych podporných bánk a inštitúcií pri financovaní MSP; pripomína ich ústrednú pozíciu v rámci okna EFSI pre MSP a dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú pri zapájaní členských štátov do projektov EFSI; domnieva sa, že EFSI je dôležitým zdrojom financovania pre MSP; je presvedčený, že EIB/EIF by mali zintenzívniť svoje úsilie s cieľom poskytnúť MSP odborné znalosti o prístupe k financovaniu a nástroje na uľahčenie kontaktov s investormi, napríklad Európsky fond podnikateľských anjelov; vyzýva Komisiu, aby posúdila úlohu národných/regionálnych podporných bánk ako katalyzátora dlhodobého financovania pre MSP, a najmä určila a šírila osvedčené postupy a podporovala členské štáty, aby na tomto základe vytvárali národné/regionálne podporné banky, ak v nich v súčasnosti takéto subjekty neexistujú; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali inkluzívny rast a zabezpečili lepšiu koordináciu a konzistentnosť všetkých investičných politík EÚ zameraných na MSP vrátane EFSI, regionálnych fondov EÚ a Európskeho investičného fondu (EIB);

18.  pripomína, že je rovnako dôležité posilniť kapacity bánk na poskytovanie úverov pre MSP a zvýšiť ich schopnosť poskytovať úvery MSP; poukazuje na to, že financovanie výlučne prostredníctvom kapitálových trhov nedokáže poskytnúť dostatočné finančné prostriedky a vhodné finančné riešenia vrátane prístupu ku kapitálu pre MSP; konštatuje, že diverzifikácia úverových zdrojov by viedla k väčšej stabilite finančného sektora;

19.  zdôrazňuje, že zdravý, stabilný a odolný bankový sektor a únia kapitálových trhov sú základnými predpokladmi na posilnenie prístupu MSP k financovaniu; konštatuje, že nariadenie o kapitálových požiadavkách (CRR) a smernica o kapitálových požiadavkách (CRD IV), a najmä vyššia úroveň a kvalita kapitálu, sú priamymi odpoveďami na krízu a tvoria základ obnovenej stability finančného sektora; víta skutočnosť, že Komisia považuje poskytovanie úverov MSP za jednu z prioritných oblastí v rámci preskúmania CRR; berie na vedomie, že Komisia skúma možnosti toho, aby všetky členské štáty začali využívať miestne úverové družstvá, ktoré pôsobia mimo rozsahu pôsobnosti pravidiel EÚ týkajúcich sa kapitálových požiadaviek pre banky; zdôrazňuje potrebu obozretných právnych predpisov týkajúcich sa úverových družstiev, ktorými sa zaistí finančná stabilita aj možnosť, aby úverové družstvá mohli poskytovať konkurencieschopne úvery;

20.  konštatuje početné regulačné požiadavky na banky a ich možné negatívne dôsledky na poskytovanie úverov pre MSP, pričom zároveň pripomína, že požiadavky sa zaviedli ako odpoveď na finančnú krízu; zdôrazňuje, že treba zabrániť požiadavke na dvojité podávanie správ a viaceré spôsoby podávania správ, ako aj všeobecne zbytočnej administratívnej záťaži pre úverové inštitúcie, najmä malé banky; vyzýva Komisiu, aby s podporou EBA a jednotného mechanizmu dohľadu (SSM) vyhodnotila dôsledky regulačných požiadaviek pre banky, pokiaľ ide o poskytovanie úverov MSP;

21.  konštatuje, že poskytovanie úverov pre MSP nebolo príčinou finančnej krízy; pripomína rozhodnutie spoluzákonodarcov zaviesť koeficient na podporu MSP do rámca CRR/CRD IV a že jeho zámerom bolo zachovať kapitálové požiadavky na poskytovanie úverov MSP v súlade s požiadavkami dohody Bazilej II radšej než s požiadavkami dohody Bazilej III; zdôrazňuje význam koeficientu na podporu MSP pre zachovanie a zvýšenie bankových úverov pre MSP; berie na vedomie správu EBA z marca 2016 o koeficiente na podporu MSP; vyjadruje znepokojenie nad možným negatívnym vplyvom jeho odstránenia; víta zámer Komisie zachovať koeficient, ďalej ho posudzovať a skúmať, či by sa prah mal zvýšiť v záujme ďalšieho zlepšenia prístupu MSP k bankovým úverom; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť prehodnotenia koeficientu na podporu vrátane jeho veľkosti, prahu a možného vzájomného ovplyvňovania s inými regulačnými požiadavkami, ako aj s vonkajšími prvkami, akými sú zemepisná poloha a sociálno-ekonomické prostredie, s cieľom zvýšiť jeho účinnosť; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť, že by koeficient bol trvalý; vyzýva Bazilejský výbor pre bankový dohľad (BCBS), aby podporil koeficient na podporu MSP a aby zvážil zníženie kapitálových požiadaviek pre expozície pre MSP;

22.  zdôrazňuje, že prísne hodnotenie rizika a posudzovanie kvalitatívnych informácií je jednou z hlavných schopností bánk, najmä pokiaľ ide o komplexné poskytovanie úverov MSP; domnieva sa, že poznatky a informovanosť o osobitostiach MSP v bankovom prostredí by sa mali zvyšovať; zdôrazňuje dôverný charakter informácií, ktoré banky dostávajú pri posudzovaní úverovej bonity MSP;

23.  víta skutočnosť, že rôzne prebiehajúce iniciatívy na zlepšenie dostupnosti štandardizovaných a transparentných informácií o úveroch MSP, vďaka ktorým sa môže zvýšiť dôvera investorov; zdôrazňuje však potrebu uplatňovať zásadu proporcionality pri žiadaní o takéto informácie o úveroch;

24.  zdôrazňuje, že proporcionalita je hlavnou zásadou, ktorou sa riadia európske inštitúcie, európske orgány dohľadu a jednotný mechanizmus dohľadu pri vypracúvaní a vykonávaní právnych predpisov, noriem, usmernení a postupov v oblasti dohľadu; vyzýva Komisiu, aby po dohode so spoluzákonodarcami poskytla ďalšie usmernenia pre európske orgány dohľadu a ECB/jednotný mechanizmus dohľadu týkajúce sa toho, ako majú uplatňovať zásadu proporcionality, a aby trvala na jej zachovávaní bez oslabenia súčasných regulačných noriem, pričom zároveň umožní zjednodušenie legislatívy;

25.  poukazuje na prínosy záruk tretích strán v zmluvách o úveroch pre podnikateľov; žiada, aby sa vo väčšej miere zohľadňovali tieto záruky tretích strán pri hodnotení úverových ratingov, ako aj prudenciálne pravidlá a postupy dohľadu;

26.  pripomína, že úverové inštitúcie musia na požiadanie poskytnúť MSP vysvetlenie rozhodnutia o ratingu; vyzýva Komisiu, aby zhodnotila vykonávanie tohto ustanovenia a posilnila ustanovenia uvedené v článku 431 ods. 4 nariadenia o kapitálových požiadavkách, a tiež podnecovala poskytovanie spätnej väzby pre MSP; berie na vedomie prebiehajúce diskusie Komisie s príslušnými zainteresovanými stranami s cieľom zlepšiť kvalitu a konzistentnosť tejto spätnej väzby; konštatuje, že táto spätná väzba by mohla byť východiskovým bodom pri hľadaní zdrojov informácií a poradenstva o nebankovom financovaní;

27.  konštatuje, že úverové ratingy sú dôležitým a niekedy určujúcim prvkom pre investičné rozhodnutia; upozorňuje na skutočnosť, že v niektorých členských štátoch existujú interné systémy hodnotenia kreditného rizika (ICAS) riadené národnými centrálnymi bankami, ktorých úlohou je posudzovať prijateľnosť zábezpeky, pričom umožňujú MSP získať posúdenie ich úverovej bonity; vyzýva Komisiu, ECB a národné centrálne banky, aby ďalej skúmali, či a ako tieto systémy možno použiť s cieľom pomôcť MSP získať prístup ku kapitálovým trhom;

28.  vyzýva Komisiu a EBA, aby poskytli presnejšie usmernenia o uplatňovaní predpisov o odklade splátok; žiada Komisiu, aby vypracovala hodnotenie vplyvu týkajúce sa súčasného režimu odkladu splátok nesplácaných úverov a pripomína, že nesplácané úvery v súvahách bánk brzdia poskytovanie nových úverov, najmä pre MSP; zdôrazňuje, že zavedenie hranice de minimis pre menšie priestupky by pomohlo zabrániť zbytočnému a neodôvodnenému poklesu úverovej bonity MSP; berie na vedomie prebiehajúce konzultácie Bazilejského výboru pre bankový dohľad (BCBS) týkajúce sa vymedzenia problémových expozícií a odkladu splatnosti;

29.  poukazuje na to, že obmedzenia nákupu štátnych dlhopisov zo strany bánk alebo zvýšenie váhy týchto dlhopisov by mohlo zvýšiť náklady na úvery a zvýšiť konkurenčnú medzeru v EÚ, pokiaľ sa nebude realizovať za určitých podmienok;

30.  berie na vedomie opatrenia, ktoré prijala ECB 10. marca 2016, a najmä novú sériu štyroch cielenými dlhodobejších refinančných operácií (TLTRO II), ktorými sa budú stimulovať bankové úvery pre reálnu ekonomiku; zdôrazňuje, že menové politiky samotné by nestačili na stimuláciu rastu a investícií a že sa musia dopĺňať vhodnými fiškálnymi politikami a štrukturálnymi reformami;

31.  zdôrazňuje význam verejných inštitúcií ako alternatívy súkromného bankovníctva slúžiacej ako zdroj financovania pre MSP;

32.  vyzýva Komisiu, aby posúdila primeranosť, pokiaľ ide o predčasné splácanie úverov v celej EÚ, napríklad hornú hranicu obmedzujúcu náklady pre MSP a väčšiu transparentnosť zmlúv pre MSP;

Nebankové zdroje financovania MSP

33.  vyzýva členské štáty, aby podporovali kultúru podstupovania rizika a účasti na kapitálovom trhu; pripomína, že finančné vzdelávanie pre MSP má nielen kľúčový význam pre zvýšenie množstva pôžičiek od bánk, ale aj pre rozšírenie používania a prijímania riešení kapitálového trhu a podnietenie žien a mladých ľudí k tomu, aby začali podnikať alebo rozšírili svoje podniky, čo umožní lepšie posúdenie nákladov a prínosov súvisiacich rizík; zdôrazňuje význam jasných požiadaviek týkajúcich sa finančných informácií; podnecuje členské štáty, aby začlenili základné zásady finančného vzdelávania a etiky do predvysokoškolského vzdelávania a univerzitných osnov, čím posilnia zapájanie mladých ľudí do činnosti MSP; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zlepšili finančnú gramotnosť a prístup MSP k finančným zručnostiam a znalostiam, a aby zabezpečili vymieňanie najlepších postupov; poukazuje však na to, že aj MSP samotné v tomto smere nesú zodpovednosť;

34.  zdôrazňuje výhody lízingu pre MSP, keďže sa ním uvoľňuje kapitál spoločnosti na ďalšie investovanie do udržateľného rastu;

35.  poznamenáva, že únia kapitálových trhov je príležitosťou na vyplnenie regulačných medzier v súčasnom rámci aj zosúladenia cezhraničnej regulácie; poukazuje na to, že ak bankové pôžičky nenapĺňajú finančné a obchodné potreby MSP, vytvára sa kapitálové vákuum; zdôrazňuje, že ďalší rozvoj kapitálových trhov a bankovej únie musí sprevádzať opakované úsilie o zjednotenie procesov a postupov EÚ a hodnotenie existujúceho finančného regulačného rámca, najmä pokiaľ ide o jeho vplyv na MSP a celkovú makrofinančnú a makroekonomickú stabilitu; zdôrazňuje, že toto hodnotenie by sa malo vykonať zohľadňujúc odporúčania týkajúce sa praktickosti zavedených opatrení; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila vhodný a prispôsobený regulačný rámec pre poskytovateľov financovania pre MSP, ktorý pre nich nebude priveľkou záťažou a získa si tiež dôveru investorov; domnieva sa, že v komplexnej a dobre premyslenej únii kapitálových trhov by všetci účastníci trhu s rovnakými podstatnými vlastnosťami mali podliehať jednotnému súboru pravidiel, mať rovnaký prístup k súboru finančných nástrojov alebo služieb a keď pôsobia na trhu, malo by sa s nimi zaobchádzať rovnako; víta akčný plán Komisie pre úniu kapitálových trhov, ktorého cieľom je uľahčiť prístup MSP k rozmanitejším možnostiam financovania; zdôrazňuje, že modely financovania založené na bankách a na kapitále by sa mali navzájom dopĺňať;

36.  pripomína značné náklady pre MSP spojené so vstupom na kapitálové trhy, ako napríklad dlhové a akciové trhy; zdôrazňuje potrebu primeranej regulácie, ktorá by mala mať menej zložité a zaťažujúce požiadavky na uverejňovanie a kótovanie pre MSP s cieľom vyhnúť sa zdvojeniu a znížiť náklady na prístup na kapitálové trhy, ale bez ohrozenia ochrany investorov alebo stability finančného systému; berie na vedomie zavedenie režimu minimálneho poskytovania informácií pre MSP v návrhu nového nariadenia Komisie o prospekte, o ktorom sa v súčasnosti rokuje; konštatuje, že nariadenie by nemalo predstavovať príliš veľkú prekážku napríklad pri prechode z univerzálnej kategórie do inej, alebo medzi kótovanými a nekótovanými spoločnosťami; preto zastáva názor, že by sa mal uprednostniť fázový prístup s postupným zvyšovaním regulačných požiadaviek; v tejto súvislosti odkazuje na rastové trhy MSP zabezpečené smernicou MiFID II a naliehavo žiada urýchlené uplatnenie tohto nástroja;

37.  zdôrazňuje význam transparentnosti, normalizácie a verejnej dostupnosti informácií o financovaní MSP pre banky, investorov, orgány dohľadu a iné zainteresované strany na pochopenie rizikového profilu, prijímanie informovaných rozhodnutí a zníženie nákladov na financovanie; domnieva sa, že na tento účel by mohlo poslúžiť vytvorenie európskej databázy zhromažďujúcej informácie o obchodných stratégiách a finančných potrebách MSP, do ktorej by MSP mohli dobrovoľne vložiť svoje údaje a aktualizovať ich; vyzýva Komisiu, aby zvážila jednotné identifikačné číslo pre MSP; upriamuje ďalšiu pozornosť na potenciál, ktorý ponúkajú štruktúry spájajúce banky a nebankové subjekty v záujme podpory MSP; víta informačnú stratégiu Komisie týkajúcu sa MSP, najmä určenie najdôležitejších podporných a poradenských kapacít pre MSP snažiace sa získať alternatívne financovanie v každom členskom štáte a presadzovanie príkladov osvedčených postupov na úrovni EÚ a preskúmavanie možností na podporu celoeurópskych informačných systémov spájajúcich MSP a alternatívnych poskytovateľov financovania;

38.  pripomína, že účtovné štandardy sú rozhodujúce, keďže predstavujú rámec toho, akým spôsobom sa poskytujú informácie subjektom dohľadu a investorom, a keďže sa administratívna záťaž podnikov odlišuje v závislosti od platných účtovných štandardov; berie na vedomie prebiehajúce rokovania o vhodnosti navrhovania osobitných spoločných účtovných štandardov pre MSP a očakáva ďalšie úvahy týkajúce sa tejto problematiky;

39.  zdôrazňuje potenciál nových inovačných finančných technológií (FinTech) na lepšie spájanie MSP s potenciálnymi investormi; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali rozvoj iniciatív v oblasti FinTech, a aby preskúmali potenciálne riziká a potrebu primeraného harmonizovaného regulačného rámca EÚ bez toho, aby sa bránilo inováciám;

40.  zdôrazňuje potrebu podporovať inovácie prostredníctvom platforiem na poskytovanie úverov; nabáda banky, aby považovali využívanie týchto inovačných technológií za príležitosť; zdôrazňuje, že alternatívne zdroje financovania ponúkajú riešenia pre začínajúce podniky, ženy podnikateľkym, a najmä inovatívne MSP; vyzýva Komisiu, aby preskúmala potrebu a potenciál harmonizovaného rámca EÚ pre alternatívne zdroje financovania, aby sa zvýšila dostupnosť tohto druhu financovania pre MSP v celej EÚ; pripomína, že ak má byť systém účinný, musí si MSP aj veriteľ plne uvedomovať možné riziká a príležitosti spojené s mechanizmom financovania; pripomína, že súčasné zákony a predpisy v oblasti kolektívneho financovania sa v jednotlivých členských štátoch výrazne odlišujú, pričom sa nezdá, že slúžia na podporu cezhraničných činností; víta hodnotenie Komisie týkajúce sa existujúceho rámca pre kolektívne financovanie; podporuje zvolený prístup nepretržitého monitorovania trhu, monitorovania vývoja právnych predpisov a stimuláciu ďalšieho zbližovania regulačných postupov, výmeny osvedčených postupov a uľahčovania cezhraničných investícií; súčasne pripomína, že kolektívne financovanie a úvery medzi partnermi by nemali byť nadmerne regulované, keďže by sa tým bránilo ich rozvoju; vyzýva Komisiu, aby podnecovala vytváranie nových platforiem pre súkromné kapitálové financovanie, ako sú mezanínové financovanie a podnikateľskí anjeli; vyzýva Komisiu, aby podporovala bezpečné úvery spoločnostiam zo strany súkromných osôb prostredníctvom partnerského poskytovania úverov alebo retailových dlhopisov; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby tieto nové formy financovania boli v úplnom súlade s príslušnou daňovou a finančnou legislatívou, aby sa nestali nástrojom na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam alebo vytváranie finančnej neprehľadnosti; zdôrazňuje potrebu prehodnotiť súčasné právne predpisy v tejto oblasti;

41.  berie na vedomie návrhy Komisie na vytvorenie rámca pre jednoduchú, transparentnú a štandardizovanú sekuritizáciu a kalibráciu prudenciálnych požiadaviek pre banky; konštatuje, že v spojitosti so sekuritizáciou MSP môžu existovať riziká aj prínosy; konštatuje možný vplyv týchto návrhov na poskytovanie bankových úverov pre MSP a investície do nich; zdôrazňuje potrebu transparentnosti, pokiaľ ide o podkladové riziká a potrebu prispieť k stabilite finančného systému;

42.  poznamenáva, že nejednotnosť vnútroštátnych predpisov týkajúcich sa platobnej neschopnosti a súvisiaca právna neistota predstavuje jednu z prekážok pre cezhraničné investície do MSP a začínajúcich podnikov; zastáva názor, že zjednodušené a harmonizované pravidlá v tejto oblasti by pomohli začínajúcim podnikom, mikropodnikom, malým a stredným podnikom a zlepšili podnikateľské prostredie EÚ; víta preto rozhodnutie Komisie zaoberať sa touto otázkou v legislatívnom návrhu, ako sa uvádza v akčnom pláne pre úniu kapitálových trhov, a so záujmom očakáva budúci návrh; domnieva sa, že Komisia by mala zvážiť rôzne možnosti uplatňovania rámca EÚ pre platobnú neschopnosť a vydať odporúčania pre členské štáty, aby mohli prijímať alebo uplatňovať právne predpisy týkajúce sa účinných a transparentných režimov platobnej neschopnosti a včasný proces reštrukturalizácie, a tiež odstránenie administratívnej a regulačnej záťaže pre MSP, ako sa uvádza v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny;

43.  zdôrazňuje potenciál financovania zo strany rizikového kapitálu, najmä pre nekótované začínajúce a inovatívne MSP; konštatuje, že tieto trhy v EÚ nie sú dostatočne rozvinuté; víta iniciatívu Komisie na revíziu právnych predpisov týkajúcich sa EuVECA a EuSEF; okrem toho zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné, aby sa Komisia zaoberala roztrieštenosťou celého sektora investičných fondov na jednotlivé štáty;

44.  zdôrazňuje vplyv návrhu štruktúry dane z príjmov právnických a fyzických osôb a možných daňových úľav na vnútornú finančnú kapacitu MSP; upozorňuje na skutočnosť, že v mnohých členských štátoch sa zdaňovanie MSP a niektorých nadnárodných podnikov veľmi líši, čo negatívne ovplyvňuje konkurencieschopnosť MSP a výrazne znižuje účinnosť financovania MSP z rôznych zdrojov; poukazuje na to, že vzhľadom na nekalé daňové praktiky niektorých nadnárodných spoločností čelia MSP až o 30 % vyššiemu zdaňovania oproti tomu, ktoré by pre ne platilo v prípade spravodlivých daňových postupov, čo následne ovplyvňuje ich schopnosť samofinancovania; v tejto súvislosti víta balík opatrení Komisie proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, ktorým by sa malo dosiahnuť jednoduchšie, účinnejšie a spravodlivejšie zdaňovanie v EÚ; poukazuje na to, že členské štáty by sa mali snažiť o dosiahnutie spravodlivého, účinného a transparentného daňového systému, ktorý priťahuje financovanie a investície, s cieľom vytvoriť lepšie možnosti pre vznik a rast MSP; zdôrazňuje potrebu predovšetkým v počiatočnej fáze zaviesť finančné výnimky pre MSP, ktoré im umožnia získať dostatok prostriedkov na nasledujúce obdobia ich životného cyklu; zdôrazňuje potrebu daňovej politiky, ktorá znižuje celkové daňové zaťaženie a znižuje dane za prácu a pre podniky; zdôrazňuje, že je dôležité zaoberať sa daňovým zvýhodňovaním dlhu oproti vlastnému kapitálu;

45.  poukazuje na to, že na zabezpečenie potrebných finančných prostriedkov pre začínajúce podniky, mikropodniky, malé a stredné podniky je niekedy je nevyhnutná priama štátnu pomoc, ktorá nenarúša prínosy hospodárskej súťaže, a to najmä ak sociálno-ekonomické podmienky neumožňujú prístup k ďalším zdrojom financovania; zdôrazňuje význam transparentnosti, pokiaľ ide o verejné systémy a štátnu pomoc na podporu investícií do MSP, ako aj vzniku nových inštitúcií zameraných na financovanie a investície;

46.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby preskúmali skúseností švajčiarskeho systému WIR založeného v roku 1934, ktorého podstatou je úverová zúčtovacia asociácia medzi MSP, a použili ho ak východisko, keďže WIR úspešne funguje ako makroekonomický stabilizátor v obdobiach znižovania objemu úverov a počas kríz likvidity;

47.  vyzýva Komisiu, aby predložila Európskemu parlamentu výročnú správu o stave vykonávania iniciatív a jeho vplyve na zlepšenie prístupu k financovaniu pre MSP v Európe; vyzýva Komisiu, aby zahrnula svoje vlastné hodnotenie strategického smerovania a odporúčané zmeny, ak to bude vhodné;

48.  vyzýva Komisiu, aby vykonala audit existujúcich nástrojov, ako sú štrukturálne fondy a iné príslušné programy, zameraný na primeranosť ich finančnej podpory pre MSP vzhľadom na sledované ciele, a ak to bude vhodné, vzhľadom na ich vplyv zmierňujúci dôsledky krízy na MSP;

49.  uznáva, že mikropodniky a MSP pôsobiace v kultúrnych a tvorivých odvetviach majú stále väčší význam pre investície, rast, inovácie a zamestnanosť a že zohrávajú kľúčovú úlohu pri udržiavaní a podpore kultúrnej a jazykovej rozmanitosti;

50.  zdôrazňuje, že s uverejnením výsledkov prieskumu Komisie o prístupe kultúrnych a tvorivých odvetví k financiám z októbra 2013 vyplynulo, že kultúrne a tvorivé podniky majú veľké ťažkosti pri získavaní prístupu k úverom a nedostatok finančných prostriedkov sa odhaduje na 8 miliárd až 13,3 miliardy EUR;

51.  zdôrazňuje, že podľa údajov Eurostatu kultúrne a tvorivé odvetvia zamestnávali v roku 2014 2,9 % pracovnej sily EÚ, t. j. 6,3 milióna ľudí, čo je porovnateľné s počtom osôb pracujúcich v bankovníctve a poisťovníctve; ďalej zdôrazňuje, že kultúrne a tvorivé odvetvia tvoria takmer 4,5 % európskeho hospodárstva, pričom takmer 1,4 milióna malých a stredných podnikov tvorí a distribuuje kultúrny a tvorivý obsah v celej Európe, a že zamestnanosť v kultúrnych a tvorivých odvetviach od roku 2008 neustále rastie, a tak patria medzi najrýchlejšie rastúce odvetvia európskeho hospodárstva, ktoré tvoria približne 4,2 % celkového HDP EÚ;

52.  uznáva, že kultúra a inovácie sú rozhodujúcimi faktormi, ktoré pomáhajú regiónom prilákať investície; zdôrazňuje, že nie je príliš pravdepodobné, že by sa zamestnanie v kultúrnych a tvorivých odvetviach presunulo do zahraničia, lebo je viazané na špecifické kompetencie z oblasti kultúry a histórie, čo tiež prispieva k ochrane širokej škály tradičných umení a remesiel; zdôrazňuje, že je dôležité podporovať MSP, ktoré pracujú v menšinových či menej používaných jazykov, čo pomáha chrániť a podporovať kultúrnu a jazykovú rôznorodosť Európy, a že je dôležité podporovať začínajúce projekty mladých ľudí, ktorí sa zaujímajú o ochranu kultúry a kultúrne dedičstvo;

53.  zdôrazňuje, že ďalšia podpora a investície do kultúrnych a tvorivých odvetví budú mať pozitívny vplyv na zníženie nezamestnanosti mladých ľudí vzhľadom na veľký počet mladých ľudí absolvujúcich štúdium v tejto oblasti; konštatuje, že podľa nedávnej štúdie kultúrne a tvorivé odvetvia zamestnávali viac 15 až 29 ročných než akékoľvek iné odvetvia hospodárstva (19,1 % celkovej zamestnanosti v týchto odvetviach v porovnaní s 18,6 % vo zvyšku hospodárstva)(19); vyzýva členské štáty, aby posilnili rozvoj kultúrnych a tvorivých zručností a zriadili siete rozvoja podnikateľských zručností medzi systémami vzdelávania a odbornej prípravy, tvorivými podnikmi a kultúrnymi a umeleckými inštitúciami s cieľom podporiť interdisciplinárny prístup; vyzýva EÚ a členské štáty, aby rozšírili riešenia na podporu rozvoja talentov a zručností v kultúrnych a tvorivých odvetviach, napríklad vytvorením inovatívnych a pružných grantov na podporu tvorivosti a inovácie a rozvoja talentov;

54.  poukazuje na to, že podľa prieskumu z roku 2013, ktorý vykonala Komisia, majú prekážky prístupu k financovaniu v kultúrnych a tvorivých odvetviach veľmi osobitnú povahu, keďže tieto odvetvia majú väčšie ťažkosti, pokiaľ ide o prilákanie kapitálu a investícií z dôvodu obmedzenej databázy, nedostatku okamžite dostupných informácií o zdrojoch financovania, nedostatku podnikateľských zručností, závislosti od programov verejných investícií a nedostatku informácií spôsobených problémami pri posudzovaní rizík a oceňovaní nehmotného majetku, ako sú práva duševného vlastníctva;

55.  preto zdôrazňuje, že ak sa má zlepšiť prístup k finančným prostriedkom v kultúrnych a tvorivých odvetviach, je potrebné nájsť riešenia problému prístupu k financovaniu, ktoré budú zodpovedať potrebám týchto odvetví, najmä je potrebné získať odborné poznatky o posudzovaní osobitných rizík vyplývajúcich z nedostatočného hmotného kolaterálu a závislosti na nehmotnom majetku a neistote trhového dopytu v čase digitálnej zmeny; konštatuje, že tieto odborné znalosti sú potrebné v mikropodnikoch, ako aj v MSP a vo finančných inštitúciách; zdôrazňuje, že ako kolaterál možno akceptovať práva duševného vlastníctva; zdôrazňuje význam ustanovení zosúladeného legislatívneho rámca s ustanoveniami o daniach a právach duševného vlastníctva v EÚ, ktoré by mohli pomôcť prilákať investície a financovanie kultúrnych a tvorivých MSP;

56.  víta vytvorenie záručného mechanizmu programu Kreatívna Európa, a to i napriek skutočnosti, že ho sprevádzal výrazný časový sklz, pretože ide o jeden z nástrojov na riešenie naliehavej potreby prístupu k úverom na financovanie inovatívnych a udržateľných projektov v kultúrnych a tvorivých odvetviach, ktoré zahŕňajú mikropodniky, MSP, menšie neziskové združenia a MVO, a jeden z kľúčových prostriedkov na zaručenie potrebného spravodlivého odmeňovania tvorcov; víta iniciatívu plánu integrovaného vzdelávania, ktorú ponúka nástroj záruk bankárom a finančným sprostredkovateľom; dôrazne odporúča, aby sa potrebné opatrenia zaviedli v priebehu roku 2016, podľa pôvodného návrhu Komisie; pripomína, že sa podľa hodnotenia ex ante Komisie medzera vo financovaní zrejme presiahne 1 miliardu EUR ročne a že ide o medzeru medzi stratenými investíciami, keď sa spoločnostiam s dobrými podnikateľskými stratégiami a dobrým rizikovým profilom odmietne poskytnúť úver, alebo sa spoločnosti rozhodnú vôbec o úver neuchádzať, pretože nemajú dostatočný kolaterál;

57.  víta novú správu expertnej skupiny členských štátov pre prístup k financiám v kultúrnych a tvorivých odvetviach, správu vypracovanú prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie, a zdôrazňuje, že v nej uvedené odporúčania má vykonávať Komisia s cieľom vytvoriť viac účinných a inovatívnych nástrojov, ako aj uľahčiť prístup k finančným prostriedkom;

o
o   o

58.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 24, 22.1.2016, s. 2.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2014)0069.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2016)0200.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2016)0063.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2015)0268.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2015)0408.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2016)0004.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2016)0006.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2015)0290.
(10) http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=CRE&reference=20160413&secondRef=ITEM-024&language=SK&ring=O-2016-000060
(11) Ú. v. EÚ C 19, 22.1.2014, s. 4.
(12) Ú. v. EÚ L 48, 23.2.2011, s. 1.
(13) Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36.
(14) https://www.ecb.europa.eu/pub/pdf/other/art2_mb201407_pp79-97en.pdf
(15) EBA/OP/2016/04, 23.3.2016.
(16) Výročná správa Komisie o európskych MSP 2014/2015.
(17) Prieskum ECB o prístupe podnikov k financovaniu v eurozóne od apríla do septembra 2015.
(18) Prieskum ECB o prístupe podnikov k financovaniu v eurozóne od apríla do septembra 2015.
(19) Cultural Times – The first global map of cultural and creative industries, December 2015.


Ako najlepšie využiť potenciál MSP vytvárať pracovné miesta?
PDF 408kWORD 159k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. septembra 2016 o najlepšom spôsobe využitia potenciálu malých a stredných podnikov (MSP) vytvárať pracovné miesta (2015/2320(INI))
P8_TA(2016)0359A8-0248/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 173 a 49,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na iniciatívu „Small Business Act“ (COM(2008)0394),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o regulačnej vhodnosti (COM(2013)0685),

–  so zreteľom na akčný plán Komisie pre podnikanie 2020,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán na zlepšenie prístupu MSP k financovaniu (COM(2011)0870),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest (COM(2012)0173),

–  so zreteľom na európsky investičný plán,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. júna 2012 s názvom Smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2013 o zlepšení prístupu MSP k financiám(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. apríla 2014 o tom, ako môže Európska únia prispievať k vytváraniu priaznivého prostredia pre podniky, podnikateľské subjekty a začínajúce podniky na tvorbu nových pracovných miest(3),

–  so zreteľom na smernicu o oneskorených platbách (smernica 2011/7/EÚ),

–  so zreteľom na program Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie („ZSI“),

–  so zreteľom na program EÚ pre výskum a inováciu Horizont 2020,

–  so zreteľom na program EÚ pre konkurencieschopnosť podnikov a malých a stredných podnikov (COSME),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2014 o konzultačnom procese top ten a zmiernení záťaže právnych predpisov EÚ na MSP(4),

–  so zreteľom na správu Komisie s názvom Minimalizovanie regulačného zaťaženia pre MSP – prispôsobenie právnych predpisov EÚ potrebám mikropodnikov (COM(2011)0803),

–  so zreteľom na Výročnú správu Európskej komisie 2013/2014 o európskych MSP – Čiastočné a krehké oživenie,

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z januára 2013 s názvom Born global: The potential of job creation in new international businesses (Globálne zrodené spoločnosti: potenciál tvorby pracovných miest v nových medzinárodných podnikoch),

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z roku 2013 s názvom Public policy and support for restructuring in SMEs (Verejná politika a podpora reštrukturalizácie MSP),

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z januára 2016 s názvom ERM annual report 2015: Job creation in SMEs (Správa ERM za rok 2015: vytváranie pracovných miest v malých a stredných podnikoch),

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z roku 2012 s názvom Public measures to support self-employment and job creation in one-person and micro enterprises (Verejné opatrenia na podporu samostatnej zárobkovej činnosti a vytváranie pracovných miest u jednotlivcov a mikropodnikov),

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z roku 2011 s názvom SMEs in the crisis: Employment, industrial relations and local partnership (MSP v kríze: zamestnanosť, odvetvové vzťahy a miestne partnerstvo),

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z roku 2011 s názvom Employee representation at establishment level in Europe (Zastúpenie zamestnancov na úrovni podniku v Európe),

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z roku 2014 s názvom Social dialogue in micro and small companies (Sociálny dialóg v malých podnikoch a mikropodnikoch),

–  so zreteľom na prieskum Európskej komisie z roku 2015 o prístupe podnikov k financovaniu (SAFE),

–  so zreteľom na Výročnú správu Európskej komisie 2014/2015 o európskych MSP – MSP znovu začínajú prijímať do zamestnania,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2015 o vytvorení konkurencieschopného trhu práce EÚ pre 21. storočie: zosúladenie zručností a kvalifikácií s dopytom a pracovnými príležitosťami ako spôsob na prekonanie krízy(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2015 o iniciatíve na podporu zelených pracovných miest: využitie potenciálu ekologického hospodárstva vytvárať pracovné miesta(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2012 o malých a stredných podnikoch (MSP): konkurencieschopnosť a príležitosti na podnikanie(7),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie 2003/361/ES o vymedzení mikropodnikov a malých a stredných podnikov,

–  so zreteľom na prieskum Eurobarometra z roku 2015 o internacionalizácii malých a stredných podnikov,

–  so zreteľom na štúdiu OECD z roku 2015 s názvom Financovanie malých a stredných podnikov a podnikateľov v roku 2015 – prehľad OECD,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0248/2016),

A.  keďže MSP (v roku 2014 ich pôsobilo v EÚ-28 22,3 milióna(8)) vytvárajú viac pracovných miest ako iné spoločnosti zo súkromného sektora a zabezpečujú asi dve tretiny všetkých pracovných miest v súkromnom sektore v EÚ a keďže podnikatelia a MSP významne prispievajú k sociálno-ekonomickému rastu a rozvoju EÚ; keďže podpora MSP pomáha v úsilí o znižovanie európskej miery nezamestnanosti a nezamestnanosti mladých ľudí, ktorá je na úrovni 8,9 % resp. 19,4 %(9); keďže počet nezamestnaných (v roku 2015 zhruba 23 miliónov) je naďalej na historicky najvyššej úrovni;

B.  keďže v roku 2014 MSP výrazne prispeli k rastu zamestnanosti, a to v nefinančnom sektore až o 71 %;

C.  keďže tvorbu pracovných miest v MSP ovplyvňuje niekoľko vnútorných a vonkajších faktorov, pričom medzi ich základné podmienky patria zvládnuteľná hospodárska súťaž (a to aj zo strany nadnárodných spoločností a tieňového hospodárstva), zvládnuteľná administratívna záťaž a celkové výrobné náklady, a prístup k finančným prostriedkom a kvalifikovaným pracovníkom;

D.  keďže z nedávneho výskumu nadácie Eurofound vyplýva, že MSP s tendenciou vytvárať pracovné miesta sú často mladé, inovatívne, medzinárodne aktívne, umiestnené v mestských oblastiach a vedené zručnými manažérmi, a majú komplexné stratégie rastu a investícií;

E.  keďže MSP zohrávajú dôležitú úlohu pri posilňovaní hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a zároveň prispievajú k inteligentnejšiemu, udržateľnejšiemu a inkluzívnejšiemu rastu; so zreteľom na význam odvetvia MSP v teréne, najmä vo vidieckych oblastiach;

F.  keďže napriek tomu, že 90 % svetového rastu sa odohráva mimo EÚ, len 13 % MSP podniká medzinárodne za hranicami EÚ;

G.  keďže existujú rozdiely v charakteristikách MSP v rámci EÚ, t. j. v rozsahu a vplyve na národné hospodárstva; keďže existujú historické dôvody pre tieto rozdiely;

H.  keďže existuje nedostatok zručností a rozdiely v tejto oblasti v rámci EÚ, ako aj tok kvalifikovaných osôb najmä z členských štátov, ktoré k EÚ pristúpili po roku 2004, a krajín eurozóny zasiahnutých krízou, do iných členských štátov, čo vytvára okrajové regióny s ťažkosťami v oblasti prístupu ku kvalifikovaným pracovníkom v dôsledku fenoménu tzv. úniku mozgov;

I.  keďže napriek pravidlám vnútorného trhu pretrvávajú výrazné rozdiely v EÚ, pokiaľ ide o regulačné rámce MSP, najmä čo sa týka miery istoty budúceho regulačného vývoja a právnej kvality regulácie všeobecne;

J.  keďže zástupcovia MSP poukazujú na vysokú cenu práce ako jedno z významných obmedzení v oblasti tvorby pracovných miest a očakávajú zníženie uvedených nákladov, pričom najvyššia cena práce bola zistená v nadmerne regulovaných a byrokratizovaných systémoch;

K.  keďže pre MSP je z dôvodu ich menšej štruktúry ťažšie plniť regulačné normy ako pre veľké podniky;

L.  keďže zastúpenie zamestnancov a sociálny dialóg nie sú v prípade MSP také rozšírené ako v prípade väčších podnikov, a pre odbory v niektorých krajinách je prioritou snaha o posilnenie zastúpenia zamestnancov v MSP, a to napríklad prostredníctvom snahy o podporu zakladania zamestnaneckých rád v rámci MSP(10);

M.  keďže sociálne a solidárne hospodárstvo poskytuje zamestnanie viac než 14 miliónom ľudí, čo predstavuje zhruba 6,5 % pracovníkov v EÚ; keďže v EÚ sú 2 milióny podnikov sociálneho a solidárneho hospodárstva, čo predstavuje 10 % podnikov v Únii; keďže sociálne podniky preukázali svoju odolnosť počas hospodárskej krízy;

N.  keďže MSP lepšie odolávajú hospodárskej kríze z hľadiska poklesu počtu pracovných miest, pričom najmä družstvá pôsobiace v oblasti priemyslu a služieb preukázali od krízy z roku 2008 lepšiu odolnosť než iné podniky v rovnakých odvetviach;

O.  keďže prevody podnikov smerom k zamestnancom v právnej forme družstva ako dobre fungujúci typ prevodov podnikov, čo dokazuje ich vysoká miera odolnosti(11);

P.  keďže príliš mnoho pracovných miest je stále neobsadených kvôli nízkej mobilite pracovnej sily a kvôli tomu, že niektoré systémy vzdelávania a odbornej prípravy nezodpovedajú súčasnej realite na pracovnom trhu;

Q.  keďže tzv. zelené odvetvie bolo počas recesie jedným z hlavných čistých tvorcov pracovných miest v Európe, a keďže MSP s dlhodobým plánom pôsobiť v tzv. zelenom hospodárstve vytvárajú pracovné miesta, ktoré sú voči súčasným externalitám globalizovaného hospodárstva odolnejšie(12);

R.  keďže údaje o zmluvnej úprave a organizácii práce v MSP sú vo všeobecnosti ťažko získateľné;

S.  keďže podľa nadácie Eurofound sú v mnohých krajinách pracovné podmienky vrátane pracovného času v MSP často upravené pružnejšie a neformálnejšie než vo väčších spoločnostiach; keďže počiatočné dôsledky krízy zrejme viedli k rozmachu existujúcich „vnútorných“ pružných možností s tým, ako sa organizácie snažili vyrovnať sa s posunom vonkajších okolností a požiadaviek;

T.  keďže ECB tvrdí, že kríza štátnych dlhov zvýšila v krajinách eurozóny zasiahnutých krízou náklady bánk na financovanie, a tie sa potom preniesli na MSP v podobe vyšších úrokových sadzieb alebo menších úverov;

U.  keďže rozpočet EÚ by sa mal využiť na podporu vytvárania dlhodobých, kvalitných a kvalifikovaných pracovných miest a potenciálu MSP vytvárať dôstojné a udržateľné pracovné miesta;

V.  keďže prístup k financovaniu je stále jednou z hlavných prekážok brániacich vytváraniu a rastu MSP, najmä v prípade podnikov sociálneho hospodárstva, okrem iného z dôvodu nedostatku dostatočne diverzifikovanej škály nástrojov vlastného imania a rizikového kapitálu v celej Únii, ktorá je potrebná v rastovej fáze spoločnosti;

W.  keďže niektoré spoločnosti vnímajú podnikateľov z historických dôvodov skôr negatívne, čo sa v niektorých prípadoch prejavuje aj v diskriminačným zaobchádzaním so sektorom MSP zo strany vlády, a to napríklad v porovnaní s tým, ako výhodné prostredie je v týchto krajinách vytvorené pre zahraničné investície, najmä pre nadnárodné spoločnosti;

X.  keďže nerovnaké podmienky medzi nadnárodnými spoločnosťami a MSP vyplývajú aj z praxe presunu ziskov do krajín, ktoré sú považované za daňové raje;

Y.  keďže Komisiou uskutočnené štúdie neobsahujú podrobné posúdenie potenciálneho vplyvu Transatlantického obchodného a investičného partnerstva (dohody TTIP) na MSP v rôznych členských štátoch;

Potenciál vytvárania pracovných miest a kvalifikovaná pracovná sila

1.  pripomína, že takmer 99 % európskych spoločností sú MSP, a tak tvoria základ hospodárstva EÚ;

2.  je presvedčený, že v záujme zabezpečenia lepších podmienok na vytváranie kvalitných pracovných miest v sektore MSP musia členské štáty a Komisia riešiť nasledujúce problémy, ktoré sú nerovnomerne rozložené v rôznych členských štátoch a rôznych regiónoch: nedostatok zručností, nedostatočný odhad budúcich potrieb v oblasti zručností, nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami, odliv mozgov, nepotrebné regulačné zaťaženie a regulačná neistota vo všetkých oblastiach, nedostatočný dialóg medzi zainteresovanými subjektmi pracovného trhu, obmedzený prístup k financovaniu a verejnému obstarávaniu, nedostatočná inovačná kapacita a prístup k novým technológiám, nedostatočná podpora MSP v politikách verejných investícií, tieňové hospodárstvo a výhodná pozícia nadnárodných spoločností;

3.  zastáva názor, že riešenie uvedených štrukturálnych problémov by viedlo okrem iného k spravodlivejšej hospodárskej súťaži a rozšíreniu sociálneho príspevku a daňovej základne na vyšší počet hospodárskych subjektov, čo by členským štátom umožnilo financovať politiky podporujúce vytváranie pracovných miest, a to najmä v rámci MSP, pričom by sa zabezpečila spravodlivá hospodárska súťaž medzi členskými štátmi a vyrovnanejšie podmienky na trhu;

4.  zdôrazňuje potrebu regulačného prostredia podporujúceho investície, ktoré súčasne podporuje udržateľný rast a kvalitné pracovné miesta;

5.  konštatuje, že okrem iného majú náklady na prácu ako súčasť podnikania vplyv na potenciál MSP v oblasti vytvárania pracovných miest a môžu mať vplyv na konkurencieschopnosť; preto zdôrazňuje, že daňová záťaž by sa mala presunúť z práce na iné zdroje zdanenia, ktoré menej poškodzujú zamestnanosť a rast, a pritom je potrebné zaistiť primeranú sociálnu ochranu;

6.  zdôrazňuje, že sa musí dosiahnuť vysoká úroveň ochrany pracovníkov, a zníženie nákladov na prácu znížením úrovne ochrany pracovníkov by nemalo byť prostriedkom na zníženie nezamestnanosti; okrem toho varuje, že obmedzovanie práv a miezd pracovníkov by mohlo vyvolať väčší odlev kvalifikovaných pracovníkov a vystaviť MSP nedostatku kvalifikovaných pracovníkov, a súčasne generovať v Európe pracovnú neistotu; domnieva sa, že vyššia flexibilita pracovného trhu by nemala viesť ku zníženiu ochrany pracovníkov, pretože nezvyšuje potenciál MSP v oblasti vytvárania pracovných miest;

7.  zastáva názor, že nepotrebná akademizácia špecifických profesií nepomáha riešiť problém nedostatku zručností v malých a stredných podnikoch; domnieva sa, že odborné vzdelanie a príprava, a najmä duálne systémy realizované v spolupráci s MSP, by mali mať väčšiu podporu verejnosti; zdôrazňuje, že duálne odborné vzdelávanie a odborná príprava je významný nástroj znižovania nezamestnanosti mladých ľudí, a vyzýva na podporu MSP, ktoré poskytujú mladým ľuďom odbornú prípravu, aby sa stali kvalifikovanými a zručnými pracovníkmi, a významne tak prispievajú k začleňovaniu mladých ľudí do pracovného trhu a do spoločnosti; poukazuje na to, že duálny systém vzdelávania používaný v jednom členskom štáte nemožno jednoducho skopírovať do iného členského štátu;

8.  žiada členské štáty, aby podporovali rozvoj silnej podnikateľskej kultúry začlenením súvisiacich zručností do vzdelávania a odbornej prípravy;

9.  domnieva sa, že členské štáty by mali podporovať programy učňovského vzdelávania v MSP okrem iného aj prostredníctvom daňových a finančných stimulov a rámcov kvality vrátane BOZP; pripomína, že MSP majú veľmi špecifické potreby v oblasti zručností; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že programy duálneho vzdelávania a kombinácia možností vzdelávania a stáži sa musí takisto podnecovať, pretože hrajú dôležitú hospodársku a sociálnu úlohu ako nástroje na podporu rovnakých príležitostí pre všetkých občanov;

10.  naliehavo žiada členské štáty, aby vytvorili formy spolupráce zahŕňajúce všetky úrovne verejnej správy, podniky (vrátane podnikov spojených so sociálnym hospodárstvom), odborové zväzy, vzdelávacie inštitúcie a iné zainteresované strany, a to s cieľom upraviť ich systémy vzdelávania a odbornej prípravy tak, aby riešili rozpory medzi zručnosťami či kvalifikáciami a potrebami pracovného trhu, najmä MSP; vyzýva na podporu väčšieho rozsahu neformálnej odbornej prípravy vrátane odbornej prípravy pri práci a výmeny znalostí medzi pracovníkmi;

11.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu podnikov, vrátane MSP a mikropodnikov, v oblasti spolupráce s tvorcami politiky a sociálnymi partnermi na transformácii vzdelávacích systémov a programov odbornej prípravy v Európe, a to z hľadiska vyučovacích metód aj podoby osnov, a to s cieľom viac zdôrazniť rozvoj pracovných zručností 21. storočia, najmä digitálnych zručností, kritického myslenia, riešenia problémov a tímovej práce; v tomto kontexte zdôrazňuje význam skúseností z prvej ruky a z reálneho života;

12.  zdôrazňuje, že je dôležité zmenšiť nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, ktorému čelia inovatívne MSP; vyjadruje presvedčenie, že Komisia musí klásť dôraz na uľahčenie príslušnej odbornej prípravy a vzdelávania, čo môže prispieť k odstráneniu nedostatku zručností v oblasti IKT, ktoré sú pre inovatívne MSP nevyhnutné;

13.  je presvedčený, že na účely zosúladenia dopytu a ponuky práce by mali členské štáty zaviesť reformy vzdelávacích systémov, ktoré budú zohľadňovať zmeny spoločenského kontextu s ohľadom na dôležitosť výučby a vzdelávania v oblasti jedného alebo viacerých jazykov a technologických inovácií;

14.  vyzýva členské štáty, aby poskytovali vhodnú odbornú prípravu a zaistili neustály profesijný rozvoj učiteľov v záujme presadzovania aktuálnych výučbových metód a rozvoja zručností a schopností 21. storočia;

15.  požaduje taktiež prijatie ďalších opatrení zameraných na začlenenie generácie 50+ do pracovného trhu, podnikania, vzdelávania alebo odbornej prípravy, a to s cieľom zabrániť dlhodobej nezamestnanosti a riziku sociálneho vylúčenia tejto kategórie pracovníkov a ich rodín;

16.  domnieva sa, že MSP zohrávajú významnú úlohu pri vytváraní tzv. zelených pracovných miest; povzbudzuje k tomu, aby sa ďalej investovalo do potenciálu MSP pri pretváraní environmentálnych výziev na podnikateľské príležitosti;

17.  uznáva čoraz väčší význam samostatnej zárobkovej činnosti a mikropodnikov, ktoré majú zásadný význam pre naštartovanie inovácií a podnikania; vyjadruje však znepokojenie nad rastúcim javom predstieranej samostatnej zárobkovej činnosti v celej EÚ, o ktorom sa nemožno domnievať, že pozitívne prispieva k „rastúcemu počtu mikropodnikov“, ale naopak vedie k neistote zamestnania, zhoršeniu pracovných podmienok a zníženiu sociálnej ochrany, zhoršuje tiež vnímanie podnikania, čím sa mnohí ľudia dostávajú do zraniteľných situácií a vytvárajú sa nové sociálne problémy, ktoré je nutné riešiť;

18.  zdôrazňuje, že administratívna záťaž regulácie je neprimerane vyššia v prípade samostatne zárobkovo činných osôb než v prípade väčších spoločností; v tomto smere sa domnieva, že akékoľvek opatrenia týkajúce sa predstieranej samostatnej zárobkovej činnosti musia byť jednoznačne cielené a nesmú na jednotlivcov uvaľovať zbytočnú administratívnu záťaž;

19.  je znepokojený neistými pracovnými podmienkami veľkého počtu samostatne zárobkovo činných pracovníkov a ich čoraz vyššou mierou chudoby; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali siete spolupráce mikropodnikov a malých podnikov vo forme družstiev (napríklad družstvá jednotlivých výrobcov, družstvá osôb na voľnej nohe, družstvá MSP, družstvá pre činnosť a zamestnanosť), keďže tieto siete výrazne posilňujú udržateľnosť jednotiek, ktoré ich tvoria, ako aj ich potenciál v oblasti zamestnanosti;

20.  berie na vedomie investičný plán pre Európu, ktorý je určený na vytváranie nových pracovných miest a podporu inovácie a konkurencieschopnosti, a dúfa, že Európsky portál investičných projektov ako transparentná platforma projektov, do ktorých možno investovať v EÚ, pomôže orientovať investorov na existujúce príležitosti na podporu financovania rozvoja MSP a začínajúcich podnikov ako dôležitého a udržateľného spôsobu zníženia nezamestnanosti a podpory dlhodobého kvalitného zamestnávania; žiada preto, aby Európsky portál investičných projektov obsahoval rôzne kategórie s príslušnými prahovými hodnotami, čím by sa MSP a začínajúcim podnikom umožnilo naplno využívať jeho fungovanie;

21.  pripomína, že EÚ sa zaviazala posilniť svoju priemyselnú základňu tým, že stanovila cieľ, aby sa priemyselná výroba do roku 2020 podieľala na HDP minimálne 20 %, pričom do roku 2030 by sa mal tento podiel zvýšiť na 30 %; domnieva sa, že je to základný predpoklad pre účinné zlepšenie situácie v oblasti zamestnanosti v Európe;

22.  zdôrazňuje úlohu predvídavej právnej úpravy a zjednodušenia procesov v súvislosti s rýchlym vývojom v sektore znalostných a vysoko inovatívnych MSP vrátane podnikov sociálneho hospodárstva a družstiev, so zdôraznením jeho úlohy v inteligentnej špecializácii a so zreteľom na mestskú agendu EÚ, ako aj s výhľadom na Amsterdamský pakt a úlohu sieťových a zastrešujúcich štruktúr, akou je európske partnerstvo v oblasti inovácií;

23.  poznamenáva, že MSP v členských štátoch, ktoré nemajú verejné investičné banky, môžu byť v porovnaní s MSP v krajinách s fungujúcimi investičnými bankami vo verejnom vlastníctve v nevýhode, keďže posúdenie verejného záujmu nie je pre súkromné bankové inštitúcie prioritou;

24.  vyzýva členské štáty, aby presadzovali právne predpisy v oblasti rovnakého prístupu MSP k verejnému obstarávaniu;

25.  vyzýva členské štáty, aby presadzovali vytváranie a rozvoj družstevných podnikov, keďže počas krízy boli preukázateľne odolnejšie, zaznamenali menej strát pracovných miest než priemerné podniky, a súčasne vytvárajú kvalitné pracovné miesta, ktoré sa nepresúvajú; žiada EIB a Komisiu, aby priebežne informovali Parlament o konkrétnych doteraz prijatých opatreniach na podporu prístupu k financovaniu pre družstvá a sociálne podniky;

26.  domnieva sa, že politiky EÚ a jednotlivých štátov by sa nemali zameriavať len na začínajúce MSP a vytváranie nových pracovných miest v MSP, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej podporovali prevody podnikov ako nástroj na zachovanie existujúcich pracovných miest v MSP, ktorým hrozí ukončenie činnosti; vyzýva na presadzovanie prevodov podnikov smerom k zamestnancom vo forme družstiev ako úspešného typu prevodov podnikov;

27.  vyzýva Komisiu, aby lepšie zapojila orgány členských štátov a miestne a regionálne orgány, inštitúcie poskytujúce terciárne vzdelávanie a odbornú prípravu, podniky, odborové zväzy a finančné inštitúcie s cieľom podpory a plného využívania finančných zdrojov EÚ (napr. EFSI, ESF, EFRR, COSME, Horizont 2020 a Erasmus +) tak, aby pomohla prekonať ťažkosti s prístupom k informáciám, poradenstvu a finančným prostriedkom, ktoré sú stále jednou z hlavných prekážok rastu MSP a ich potenciálu vytvárania pracovných miest; zdôrazňuje tiež význam programov cezhraničnej propagácie MSP v rámci európskej výskumnej iniciatívy EUREKA, a to ako spôsobu prehlbovania spolupráce medzi MSP a výskumnými inštitútmi; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby lepšie koordinovali rôzne nástroje financovania určené pre MSP;

28.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vzdelávanie a informácie o týchto príležitostiach sú k dnešnému dňu minimálne vo vzťahu ku skutočným potrebám a mnohým príležitostiam, ktoré tieto finančné prostriedky môžu predstavovať;

29.  naliehavo žiada Komisiu, aby v spolupráci s vnútroštátnymi kontaktnými bodmi vytvorila asertívne a účinné marketingové kampane určené výhradne MSP a venované nástroju Rýchla cesta k inovácii, ktorý je súčasťou programu Horizont 2020;

30.  vyzýva MSP (vrátane mikropodnikov), ako aj miestne a regionálne orgány, aby v plnej miere využili existujúce príležitosti kombinovať európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) s fondom EFSI, pričom zohľadnia, že ide o dva doplnkové nástroje; odporúča skombinovať EŠIF a EFSI v rámci tematických investičných platforiem pre viaceré krajiny a vyzýva Komisiu a skupinu EIB, aby zvýšili svoje úsilie o zriadenie týchto platforiem s cieľom podporiť produkty skupiny EIB a zlepšiť prístup MSP k financovaniu;

31.  zdôrazňuje potrebu zvýšiť investície do výskumu, inovácií, kvalifikovanej odbornej prípravy a rozvoja s cieľom podnietiť kvalitatívny rast a potenciál na tvorbu pracovných miest v európskych MSP; zdôrazňuje, že v rámci okna MSP v EFSI sa na podporu MSP vyčlenilo 75 miliárd EUR; víta úspešné vykonávanie financovania MSP v rámci EFSI medzi doteraz schválenými projektmi;

32.  žiada Komisiu, aby pri revízii viacročného finančného rámca na obdobie 2014 – 2020 našla spôsob, ako v plnej miere kompenzovať zníženie rozpočtu fondu EFSI v rozpočtových prostriedkoch vyčlenených na program Horizont 2020, a to kvôli jeho významu v oblasti hospodárskeho rozvoja a vytvárania nových pracovných miest, najmä pre MSP;

33.  víta posun smerom k využívaniu finančných nástrojov na podporu MSP, ale domnieva sa, že grantové financovanie by sa malo zachovať tam, kde zohráva kľúčovú a nevyhnutnú úlohu pri podpore inovácií, vývoja a výskumu, ktoré sú rozhodujúce pre vytváranie pracovných miest a budúci hospodársky úspech Európy;

34.  nalieha na členské štáty a Komisiu, aby v rámci celostného prístupu k podpore MSP do roku 2017 výrazne pokročili pri ďalšom zjednodušovaní financovania EÚ so zreteľom na uplatňovanie, riadenie a monitorovanie/kontrolu projektov, najmä prostredníctvom zavedenia jednotného celoeurópskeho elektronického postupu verejného obstarávania, dokončenia e-súdržnosti, jednotného auditu založeného na zásade rizika, zníženia dátových a informačných požiadaviek a odstránenia nadmernej regulácie prostredníctvom rozsiahlej regulačnej optimalizácie; zdôrazňuje však, že je potrebné zabezpečiť primeranú rovnováhu medzi zjednodušením na jednej strane a odhaľovaním a prevenciou nezrovnalostí vrátane podvodu na druhej strane; žiada Komisiu, aby počas strednodobého preskúmania/revízie predložila návrhy legislatívnych zmien predpisov týkajúcich sa politiky súdržnosti s cieľom uľahčiť prístup k financovaniu pre MSP, a najmä pre začínajúce podniky, ktoré sa chcú rozšíriť; pripomína, že na základe výpočtov Komisie môžu z európskeho elektronického postupu verejného obstarávania, transparentnosti a obmedzení administratívnych výdavkov vyplynúť úspory vo výške až 50 miliárd EUR ročne;

35.  vyzýva Komisiu, aby skôr, než začne plnohodnotnú diskusiu s Parlamentom o ďalšom finančnom rámci a politike súdržnosti na obdobie po roku 2020, vykonala kvantitatívne štúdie potrebné na zmeranie vplyvu politík a nástrojov na podporu MSP, čo by umožnilo vykonať prípravné práce pomocou monitorovania ich výsledkov a hodnotenia ich účinnosti v porovnaní s inými formami pomoci, ktoré sa nezameriavajú na podniky, ktoré nedosahujú určitú veľkosť;

36.  zdôrazňuje význam prístupu k podporným finančným opatreniam EÚ a k elektronickým verejným službám pre MSP v menších mestách a na vidieku, ktorý zlepšuje ich potenciál v oblasti zamestnanosti a prispieva k hospodárskemu rozvoju oblastí ohrozených úbytkom obyvateľov;

37.  vyzýva MSP, aby prekonali rodové rozdiely na pracovnom trhu, okrem iného v oblasti zamestnanosti a miezd, a to poskytovaním alebo podporou zariadení starostlivosti o deti, voľna pre osoby poskytujúce opateru, pružného pracovného času pre tieto osoby, a zaistením rovnakej odmeny za rovnakú prácu pre mužov i ženy;

38.  vyzýva členské štáty, aby zaistili zabezpečenie miestnej infraštruktúry starostlivosti o deti, a to s cieľom uľahčiť prístup rodičov na pracovný trh;

39.  vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby posilnili odbornú prípravu a vzdelávanie v oblasti IKT a STEM s cieľom vybaviť súčasnú a budúcu pracovnú silu náležitými elektronickými zručnosťami; nabáda Komisiu a členské štáty, aby podporovali programy poskytujúce nezamestnaným mladým ľuďom zručnosti v elektronickej oblasti, napríklad otvorené internetové kurzy, a aby rovnaký prístup podporovali aj vo vzťahu ku generácii 50+ a aktívnym seniorom;

40.  zdôrazňuje, že sú potrebné cielené stimuly pre začínajúce podniky, MSP a mikropodniky s cieľom uľahčiť ich zakladanie a fungovanie, a že je potrebné uľahčiť prijímanie kvalifikovaných pracovníkov a odbornú prípravu zamestnancov;

41.  považuje za zásadne dôležité ďalej poilniť mobilitu v oblasti európskeho učňovského vzdelávania a odbornej prípravy;

42.  nabáda členské štáty, regionálne vlády, vzdelávacie inštitúcie a sociálnych partnerov, aby vytvorili príležitosti pre mladých ľudí na získanie podnikateľských zručností, a aby lepšie uznávali a overovali neformálne vzdelanie a zručnosti; tiež zdôrazňuje význam mentorstva pre mladých podnikateľov a začínajúce MSP s cieľom zvýšiť mieru úspešnosti a udržateľnosť spoločností a pracovných miest;

43.  je pevne presvedčený, že je nutné zachovať osvedčenie pre remeselných majstrov;

44.  víta program Erasmus pre mladých podnikateľov, ktorý pomáha zabezpečiť mladým podnikateľom znalosti a užitočné zručnosti na začatie a/alebo úspešné prevádzkovanie podnikov; domnieva sa, že takéto programy by mali ďalej podporovať členské štáty a Komisia, aby zvýšili informovanosť cieľových skupín o tomto programe a pomohli väčšiemu počtu mladých ľudí úspešne rozvinúť podnikanie;

45.  vyzýva členské štáty, aby prijali priaznivé legislatívne rámce propagujúce a podporujúce zamestnávanie mladých ľudí v MSP alebo nabádajúce mladých ľudí k tomu, aby zakladali vlastné podniky, okrem iného zlepšením prístupu k informáciám a poradenstvu, uľahčením prístupu k úverom a financovaniu a vytvorením jednotných kontaktných miest; domnieva sa, že tieto rámce by mali zahŕňať aj presadzovanie programov pracovného umiestňovania študentov, aby mohli získať prvé praktické skúsenosti v MSP pri súčasnom zabezpečení dostatočnej sociálnej ochrany;

46.  konštatuje, že by sa mali prijať opatrenia uľahčujúce uznávanie kvalifikácií a diplomov v rámci Európy, a to vrátane diplomov a internetových osvedčení vydávaných hromadnými otvorenými online kurzami (MOOC), a overovanie neformálneho vzdelávania, aby sa odborníkom umožnilo prispievať svojimi znalosťami a zručnosťami v celej Európe;

47.  víta Komisiou predložený legislatívny návrh týkajúci sa insolvencie podnikov, vrátane včasnej reštrukturalizácie a tzv. druhej šance, ktorý má riešiť strach zo zlyhania a zaistiť, aby podnikatelia dostali druhú šancu;

48.  zdôrazňuje, že sociálna zodpovednosť podnikov má v Európe dlhú tradíciu, a že sociálne zodpovedné podniky sú dodnes vzormi; zdôrazňuje, že MSP môžu zohrávať významnú úlohu pri zaisťovaní environmentálne, sociálne a hospodársky udržateľného rastu;

Priaznivé a stabilné regulačné prostredie

49.  vyzýva členské štáty, aby sa vyhýbali nadmernej regulácii, ktorá brzdí konkurencieschopnosť a potenciál podnikov vytvárať pracovné miesta; je toho názoru, že odstránenie nepotrebnej regulačnej a administratívnej záťaže spolu s vypracovaním rozumnej a udržateľnej regulácie, a to vrátane systematického využívania tzv. testu MSP, ako aj účinné presadzovanie v členských štátoch, sú správnym spôsobom zníženia nákladov MSP a na zvýšenie potenciálu vytvárať nové pracovné miesta; trvá na tom, že to nesmie ohrozovať ochranu pracovníkov;

50.  zastáva názor, že priaznivé a stabilné regulačné prostredie vrátane jasných pravidiel je nevyhnutným predpokladom pre vytváranie udržateľných a kvalitných pracovných miest v MSP; domnieva sa, že táto regulačná istota musí okrem iných prvkov zahŕňať zmluvné právo a fiškálnu a sociálnu reguláciu, ochranu pracovníkov, ako aj rozhodnutia o daniach, a tiež právnu istotu a procesnú účinnosť; domnieva sa, že stabilita regulačného prostredia sa najlepšie dosahuje trvalým zapojením sociálnych partnerov do rozhodovacieho procesu;

51.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vzali do úvahy, že MSP pociťujú vplyv administratívnych požiadaviek v neprimeranej miere, a že by sa preto mali systematicky zvažovať opatrenia v záujme minimalizácie týchto záťaží a prekážok, a súčasne by sa malo zaistiť, aby zamestnanci mali primeranú ochranu zdravia a bezpečnosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že špecifické prekážky potrebujú prispôsobené riešenia, pri zohľadnení veľkej rozmanitosti MSP;

52.  zdôrazňuje význam účinnej, pružnej a vnímavej verejnej správy priaznivej pre MSP v členských štátoch v záujme podpory hodnôt podnikania, uľahčenia rastu MSP a možnosti plne rozvinúť ich potenciál generovať vysokokvalitné pracovné miesta;

53.  vyzýva Komisiu, aby uľahčila efektívnu výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi s prihliadnutím na ich rôzne regulačné prostredia pre MSP; v tejto súvislosti víta sieť vyslancov MSP, ktorých úlohou je zlepšiť proces konzultácií s vnútroštátnymi MSP a spoluprácu medzi krajinami EÚ; tiež nabáda na spoluprácu medzi MSP, miestnymi orgánmi a školstvom, ktorá môže byť prínosná pre vytváranie podnikateľských klastrov a inkubátorov, čím sa zvýši ich potenciál vytvárať pracovné miesta; nabáda MSP k tomu, aby sa stali členmi reprezentatívnych organizácií a ich hlas tak bolo počuť na vnútroštátnej aj európskej úrovni, čo sa nadnárodným spoločnostiam zväčša darí; nabáda združenia MSP, aby MSP lepšie podporovali a zohrávali výraznejšiu úlohu ako spoľahlivý sociálny partner;

54.  vyzýva členské štáty, aby preskúmali pravidlá ovplyvňujúce MSP a plne uplatňovali zásadu „najprv myslieť na malých“ s cieľom odstrániť neodôvodnené prekážky, s ktorými sa stretávajú MSP, a dosiahnuť vysokú úroveň právnej regulačnej istoty ako predpoklad stability a kvality pracovných miest;

55.  zdôrazňuje, že je dôležité splniť podmienky ex-ante súvisiace s iniciatívou „Small Business Act“ s cieľom pomôcť so zlepšovaním prostredia a administratívnych postupov v oblasti rozvoja podnikov a podnikania, ako aj s využívaním možností financovania MSP;

56.  je presvedčený, že zjavné nerovnosti medzi MSP a nadnárodnými spoločnosťami je potrebné napraviť, aby sa MSP umožnilo použiť dodatočné zdroje a v spojení s verejnými investíciami vytvárať kvalitné pracovné miesta;

57.  vyzýva členské štáty, aby prostredníctvom daní motivovali rast a vznik odvetví tzv. podnikateľských anjelov, zárodkových fondov a trhových subjektov v počiatočných etapách;

58.  upozorňuje na regionálne rozdiely a nerovnováhy, pokiaľ ide o prístup MSP k financovaniu z národných podporných bánk, programov financovaných z EÚ a ďalších súkromných a verejných inštitúcií financovania; žiada rovnaké podmienky pre všetky MSP – s osobitným zameraním na menej rozvinuté, chudobnejšie a vzdialenejšie alebo izolované regióny, ktoré čelia vážnym problémom vyľudňovania a/alebo rozptýlenia, a na krajiny podliehajúce finančným a hospodárskym obmedzeniam – pokiaľ ide o prístup k financovaniu z finančných nástrojov podporovaných EÚ s využitím sprostredkovateľov;

59.  domnieva sa, že stabilnú finančnú situáciu podporujúcu rast, a teda zamestnanosť, možno vytvoriť len zlepšením prístupu k financovaniu prostredníctvom korekčného faktora MSP;

60.  zdôrazňuje, že mikroúvery, ktoré sa väčšinou zameriavajú na mikropodnikateľov a znevýhodnených ľudí, ktorí chcú začať samostatnú zárobkovú činnosť, je spôsobom na prekonanie prekážok pri prístupe k tradičným bankovým službám; uvítal by iniciatívy v oblasti inteligentného zjednodušovania zamerané na zlepšenie účinnosti posudzovania projektov, ktoré potrebujú mikroúvery; ďalej by uvítal opatrenia v oblasti zodpovednosti zamerané na finančných sprostredkovateľov, ktoré nadmerne nezaťažia MSP ani neúmerne nezvýšia náklady;

61.  upozorňuje na riziká v oblasti platobnej neschopnosti a úpadku, ktoré sa týkajú MSP čeliacich meškaniu platieb; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili presadzovanie smernice o oneskorených platbách; okrem toho vyzýva členské štáty, aby zvážili primerané finančné mechanizmy, napríklad bankové záruky;

62.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila európske rámcové nariadenie na uľahčenie vytvárania celoeurópskych trhov kolektívneho financovania a hromadného investovania;

63.  vyzýva Komisiu, aby uľahčila sekuritizáciu úverov poskytovaných mikropodnikom a MSP v záujme zvýšenia dostupnosti úverov pre tieto podniky;

64.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili regulačný rámec pre sociálne podniky;

65.  uznáva, že je dôležité zohľadňovať situáciu, osobitné potreby mikropodnikov a malých podnikov a ich ťažkosti s dodržiavaním predpisov, a to v kontexte uplatňovania opatrení v oblasti BOZP na podnikovej úrovni; zdôrazňuje, že zvyšovanie informovanosti, výmena osvedčených postupov, konzultácie, k ľahko použiteľné usmernenia a internetové platformy majú mimoriadny význam pre to, aby sa MSP a mikropodnikom pomohlo účinnejšie dodržiavať regulačné požiadavky v oblasti BOZP; vyzýva Komisiu, Európsku agentúru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) a členské štáty, aby naďalej vyvíjali praktické nástroje a usmernenia podporujúce, uľahčujúce a zlepšujúce dodržiavanie požiadaviek v oblasti BOZP zo strany MSP a mikropodnikov;

66.  víta skutočnosť, že agentúra EU-OSHA zaviedla internetové interaktívne posudzovanie rizík (OiRA), a aj iné elektronické nástroje v členských štátoch, ktoré uľahčujú posudzovanie rizík a ktorých cieľom je presadzovať dodržiavanie predpisov a kultúru prevencie, a to najmä v mikropodnikoch a malých podnikoch; naliehavo žiada členské štáty, aby využívali európske finančné prostriedky na kroky v oblasti BOZP všeobecne a konkrétne na vývoj elektronických nástrojov, a to v záujme podpory MSP;

67.  vyzýva Komisiu, aby pri revízii strategického rámca zohľadňovala osobitnú situáciu mikropodnikov a malých a stredných podnikov s cieľom pomôcť týmto podnikom splniť ciele stanovené v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku;

68.  vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby a v rámci odporúčaní európskeho semestra pre jednotlivé krajiny prijala diferencovaný prístup na zlepšenie prostredia pre MSP s prihliadnutím na okolnosti konkrétnej krajiny a špecifické štrukturálne rozdiely medzi regiónmi EÚ, aby bolo možné zlepšiť väčšiu hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť; ďalej žiada Komisiu, aby sa sústredila na MSP, najmä na mikropodniky;

69.  konštatuje, že tematický cieľ 3 „posilnenie konkurencieschopnosti MSP“ viedol k tomu, že členské štáty zahrnuli do operačných programov dôraz na posilňovanie rastu a potenciálu tvorby pracovných miest pre MSP; zdôrazňuje, že ani neočakávané celoeurópske krízy v budúcnosti, ani hlavné iniciatívy by mali viesť k zníženiu záväzkov alebo platieb týkajúcich sa tematického cieľa 3 a príslušných nástrojov v rámci okruhu 1b všeobecného rozpočtu EÚ; uznáva, že MSP majú slabú kapitálovú pozíciu, a preto zdôrazňuje, že by sa v záujme zníženia rizík platobnej neschopnosti mali minimalizovať oneskorenia pri úhrade faktúr v rámci politiky súdržnosti; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preto ďalej zlepšovali tempo platieb pre MSP;

70.  zdôrazňuje, že výročná správa o európskych MSP 2014/2015 a ročný prieskum rastu na rok 2016 poukazujú na regionálne rozdiely v prostredí MSP a na iné nezrovnalosti, ktorými by sa mali účinne zaoberať členské štáty pred koncom programového obdobia, pričom by sa malo vyvinúť úsilie o zvýšenie internacionalizácie MSP odstránením necolných prekážok;

71.  vyzýva členské štáty s obmedzenou decentralizáciou riadenia fondov EÚ, aby administratívnu kapacitu určenú na technickú pomoc a miestne a regionálne systémy podpory pre MSP (aj pre mikropodniky) vrátane lepšieho prístupu k financovaniu a informačných riešení naklonili na stranu miestnych orgánov, pretože to umožní regionálne vyváženejšie výsledky a mieru čerpania, najmä v menej rozvinutých regiónoch;

72.  zdôrazňuje, že je potrebné priradiť k podnikovým inkubátorom aj podnikových vývojárov, aby začínajúce podniky mohli byť nástrojom na vytváranie stabilných udržateľných pracovných miest a aby sa potenciál udržal v podniku namiesto „predaja kľúčovej myšlienky“ na účel zisku;

73.  zdôrazňuje potrebu uľahčiť prístup k jednotnému trhu odstránením zostávajúcich neodôvodnených administratívnych prekážkok a bojom proti nekalej súťaži, narušeniu trhu, predstieranej samostatne zárobkovej činnosti a schránkovým spoločnostiam; vyzýva členské štáty, aby MSP z iných členských štátov zaistili spravodlivé podmienky prístupu na ich vnútroštátny trh, najmä pri poskytovaní cezhraničných služieb; v tejto súvislosti víta veľký dôraz kladený na MSP v stratégii jednotného trhu z roku 2015 a naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby nadviazali na pozitívne iniciatívy osobitnými opatreniami s hmatateľným obsahom pre MSP;

74.  vyzýva členské štáty, aby prijali priaznivé legislatívne rámce na zakladanie podnikov ako jeden zo spôsobov, ako sa vysporiadať s tieňovým hospodárstvom, čo znevýhodňuje najmä MSP, a plne využili novozriadené platformy na riešenie nelegálnej práce; uznáva, že hospodárska recesia a opatrenia vykonané v mnohých členských štátoch prispeli k rastu tieňového hospodárstva;

75.  je pevne presvedčený, že začleňovanie utečencov do pracovného trhu bude nemožné bez aktívnej, pevnej podpory zo strany mikropodnikov a MSP v EÚ;

76.  zdôrazňuje, že komplexná jazyková odborná príprava pre utečencov má mimoriadny význam; zdôrazňuje, že takáto odborná príprava by mala začať čo najskôr, a že pre začlenenie utečencov do podnikov sú zásadne dôležité jazykové znalosti súvisiace s prácou;

77.  zdôrazňuje, že je potrebné ďalšie úsilie a stimuly s cieľom podporiť a uľahčiť vznik malých a stredných podnikov vrátane sociálnych podnikov a mikropodnikov, pre ľudí z ohrozených skupín a na boj proti diskriminácii v tomto ohľade; zdôrazňuje, že celoživotný rozvoj zručností a poradenstvo sú významné nástroje na zaistenie rovnosti príležitostí; domnieva sa, že príslušné orgány členských štátov musia MSP zabezpečiť podporu a poradenstvo v oblasti začleňovania zraniteľných skupín do pracovného trhu;

78.  žiada, aby sa od mikropodnikov a MSP žiadnym spôsobom nevyžadovalo zverejňovanie nefinančných informácií o ich dobrovoľnej sociálnej angažovanosti; zdôrazňuje, že takéto zverejňovanie informácií môže generovať neprimerane vysoké byrokratické náklady a sociálnu angažovanosť firiem by skôr ohrozilo než podporilo;

79.  zdôrazňuje, že Európsky parlament vo svojom uznesení zo 6. februára 2013(13) o sociálnej zodpovednosti podnikov jednoznačne uviedol, že v slobodnej spoločnosti nesmie sociálna zodpovednosť podnikov nikdy spôsobiť, aby sa charitatívna činnosť stala povinnou; je pevne presvedčený o tom, že ak by sociálna zodpovednosť podnikov bola povinná, ľudia by boli menej ochotní podporovať charitatívne záležitosti;

80.  zdôrazňuje, že odvetvie dočasného zamestnania je pre MSP osobitne dôležité a že by sa na toto odvetvie malo nazerať obozretne;

Rovnaké podmienky pre všetkých

81.  konštatuje, že v niektorých prípadoch by politika hospodárskej súťaže EÚ mohla viesť k zvýhodneniu veľkých subjektov na trhu, ktoré sa vyznačujú väčšími úsporami z rozsahu než MSP; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pravidlá hospodárskej súťaže EÚ musia zaručiť rovnaké podmienky pre malé, stredné a veľké podniky na prekonanie nedostatku úspor z rozsahu MSP, a tým umožniť ich internacionalizáciu a posilniť ich potenciál pre vytváranie nových pracovných miest, najmä v súvislosti s novými dohodami o medzinárodnom obchode;

82.  vyzýva členské štáty, aby sa orgány verejnej moci pri poskytovaní služieb oficiálne obmedzili na svoj štatutárny sektor, a teda aby ich osobitné daňové postavenie nespôsobovalo škody MSP kvôli narušeniu hospodárskej súťaže;

83.  poukazuje na to, že MSP v celej Európe charakterizuje rozmanitosť obchodných modelov a právnych foriem, a že by sa im všetkým, aj aktérom zo sociálneho hospodárstva, mali zaručiť rovnaké podmienky;

84.  zastáva názor, že nerovnaký prístup MSP na trhy, k informáciám, poradenstvu, verejným službám, zručnostiam a financiám v celej EÚ poškodzuje ich vyhliadky na vytváranie pracovných miest a vyplýva z množstva štrukturálnych rozdielov vo veľkosti a výkonnosti podnikov; preto sa domnieva, že tieto rozdiely je potrebné zohľadniť pri hodnotení politiky hospodárskej súťaže EÚ a fungovania vnútorného trhu;

85.  domnieva sa, že vnímanie MSP ako atraktívneho zamestnávateľa, založené na dobrých pracovných a zamestnaneckých podmienkach, je významnou konkurenčnou výhodou z hľadiska náboru kvalifikovaných pracovníkov;

86.  domnieva sa, že regulácia slúži všeobecnému záujmu a snaží sa o dosiahnutie niekoľkých cieľov, napríklad o zavedenie konkurenčného a spravodlivého trhu, o ochranu pracovníkov, o ochranu zdravia a bezpečnosti, o presadzovanie inovácie, o ochranu prírodného prostredia atď.; zdôrazňuje preto, že je potrebné mať jasný a efektívny regulačný rámec, ktorý MSP nespôsobuje zbytočnú byrokratickú záťaž, aby bolo možné zlepšiť ich fungovanie;

87.  konštatuje, že v regiónoch, kde je hospodársky rozvoj zameraný na prilákanie priamych zahraničných investícií, by nadnárodné spoločnosti mohli byť v niektorých prípadoch uprednostňované v legislatívnych záležitostiach; je presvedčený, že by sa malo preskúmať výhodnejšie zaobchádzanie s nadnárodnými spoločnosťami s cieľom znížiť možný negatívny vplyv na MSP, zaručiť rovnaké podmienky pre MSP a zlepšiť ich schopnosť vytvárať nové pracovné miesta; uznáva tiež, že mnohé MSP sú vytvorené na podporu nadnárodných spoločností a ich zamestnancov prostredníctvom poskytovania produktov a služieb vo výrobnom reťazci; zdôrazňuje potrebu podrobného monitorovania dodržiavania práv zamestnancov v týchto prípadoch a víta tiež krok OECD zameraný na výrazné zvýšenie transparentnosti medzinárodného daňového systému a požaduje urýchlené vykonávanie opatrení BEPS;

88.  vyzýva členské štáty, aby prijali zásadu zdaňovania príjmov tam, kde sú generované, a iné opatrenia zamerané proti praxi nadnárodných spoločností spočívajúcej v presúvaní ziskov, a to s cieľom zaistiť nadnárodným spoločnostiam aj MSP rovnaké podmienky a tým zlepšiť potenciál MSP vytvárať nové pracovné miesta;

89.  konštatuje, že lepší regulačný rámec a efektívne presadzovanie práva môžu prispieť k boju proti tieňovému hospodárstvu a daňovým únikom;

90.  zastáva názor, že v obchodných dohodách s tretími krajinami by mali zohľadňovať špecifické štrukturálne rozdiely v sektore MSP v regióne EÚ, a mal by sa v nich posúdiť ich vplyv na budúce vyhliadky zamestnávania a na práva a mzdy zamestnancov MSP;

91.  vyzýva Komisiu, aby vykonala posúdenie vplyvu týkajúce sa dôsledkov budúcej dohody o TTIP a udelenia štatútu trhového hospodárstva Číne na počet a kvalitu pracovných miest v sektore MSP vo všetkých členských štátoch; zdôrazňuje, že takéto posúdenie vplyvu by malo zahŕňať podrobnú analýzu typov MSP a sektorov, na ktoré môže mať vplyv;

92.  upozorňuje na príležitosti, ktoré ponúka jednotný digitálny trh; zdôrazňuje však potrebu hodnotenia potenciálnych rizík a prínosov pre MSP so zreteľom na ich potenciál rastu a vytvárania nových pracovných miest v rôznych členských štátoch, ako aj vplyvu na pracovníkov a systémy sociálneho zabezpečenia; navrhuje, aby Komisia vytvorila požadované podmienky pre to, aby sa MSP mohli prispôsobiť a postupne posunúť na jednotný digitálny trh;

93.  domnieva sa, že presadzovanie digitalizácie vo verejnom sektore (e-government) a zlepšovanie dostupnosti širokopásmového pripojenia v odľahlých oblastiach by znížilo náklady na založenie a prevádzkovanie MSP a umožnilo im tak ešte zvýšiť potenciál v oblasti vytvárania pracovných miest;

94.  nabáda MSP, aby podporovali teleprácu a smartworking, ktoré sú účinnými nástrojmi na znižovanie hmotných nákladov a zároveň umožňujú pracovníkom lepšie zladiť pracovný a rodinný život;

95.  víta prítomnosť informačných portálov zameraných konkrétne na MSP, ako je informačný portál o prístupe k finančným prostriedkom na portáli Vaša Európa, a vyzýva Komisiu, aby ešte zlepšila ich funkčnosť a prístupnosť a premenila ich na interaktívnejšie nástroje; osobitne zdôrazňuje význam skutočnej realizácie jednotnej digitálnej brány ohlásenej v stratégii jednotného trhu ako internetového prístupového bodu ku všetkým informáciám a službám súvisiacim s jednotným trhom;

o
o   o

96.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 332 E, 15.11.2013, s. 81.
(2) Ú. v. EÚ C 24, 22.1.2016, s. 2.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2014)0394.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2014)0459.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2015)0321.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2015)0264.
(7) Ú. v. EÚ C 68 E, 7.3.2014, s. 40.
(8) Výročná správa o európskych MSP za rok 2014/2015 (http://ec.europa.eu/growth/smes/business-friendly-environment/performance-review/index_en.htm).
(9) Údaje z februára 2016 (http://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/7225076/3-04042016-BP-EN.pdf/e04dadf1-8c8b-4d9b-af51-bfc2d5ab8c4a).
(10) Správa nadácie Eurofound z roku 2011 Employee representation at establishment level in Europe (Zastúpenie zamestnancov na úrovni podniku v Európe).
(11) Publikácia CECOP z roku 2013, Business Transfers to Employees under the Form of a Cooperative in Europe (Prevody podnikov smerom k zamestnancom vo forme družstva v Európe).
(12) Prijaté texty, P8_TA(2015)0264.
(13) Ú. v. EÚ C 24, 22.1.2016, s. 33.


Uplatňovanie „smernice o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní“
PDF 428kWORD 185k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. septembra 2016 o vykonávaní smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní („smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní“) (2015/2116(INI))
P8_TA(2016)0360A8-0225/2016

Európsky parlament

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ZEÚ), najmä na jej články 2 a 5, a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na jej články 6, 8, 10, 19 a 153,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 20, 21, 23 a 26,

–  so zreteľom na Európsku sociálnu chartu, ktorá bola prijatá v Rade Európy, a na sociálne a zamestnanecké práva, ktoré sú v nej zakotvené,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

–  so zreteľom na záverečné pripomienky výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím k úvodnej správe Európskej únie (október 2015),

–  so zreteľom na predbežnú správu osobitného spravodajcu OSN Hansa Bielefeldta o slobode náboženského vyznania a viery, ktorá bola predložená v súlade s rezolúciou Valného zhromaždenia č. 68/170 o slobode náboženského vyznania a viery,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006(1),

–  so zreteľom na smernicu o rodovej rovnosti (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania(2)),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (ďalej len „smernica“)(3),

–  so zreteľom na usmernenia Rady EÚ z 24. júna 2013 v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery,

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, pokiaľ ide o požiadavky na prístupnosť výrobkov a služieb (COM(2015)0615),

–  so zreteľom na správu Komisie s názvom Spoločná správa o uplatňovaní smernice Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod („smernica o rasovej rovnosti“) a smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní („smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní“) (COM(2014)0002),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európska stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020: obnovený záväzok vybudovať Európu bez bariér (COM(2010)0636),

–  so zreteľom na návrh smernice Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (COM(2008)0426),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o nediskriminácii a rovnakých príležitostiach pre všetkých – rámcová stratégia (COM(2005)0224),

–  so zreteľom na medziinštitucionálnu dohodu medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva 2016,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2015 o vytvorení konkurencieschopného trhu práce EÚ pre 21. storočie: zosúladeniu zručností a kvalifikácií s dopytom a pracovnými príležitosťami ako spôsobu na prekonanie krízy(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2015 s názvom Sociálne podnikanie a sociálna inovácia v boji proti nezamestnanosti(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 o situácii základných práv v Európskej únii (2013 – 2014)(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 s názvom Smerom k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu pre Európu(7),

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 8. júla 2015 o návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2015 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2015(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2013 o vplyve krízy na prístup zraniteľných skupín k starostlivosti(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2011 o mobilite a začlenení osôb so zdravotným postihnutím a Európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. novembra 2010 o demografických výzvach a solidarite medzi generáciami(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2010 o podpore prístupu mládeže na trh práce a posilnení postavenia účastníkov odbornej prípravy, odborných stáží a učňovského vzdelávania(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. mája 2009 o aktívnom začleňovaní ľudí vylúčených z trhu práce(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2008 o dosiahnutom pokroku v oblasti rovnakých príležitostí a nediskriminácie v EÚ (transpozícia smerníc 2000/43/ES a 2000/78/ES)(15),

–  so zreteľom na štúdiu výskumnej služby Európskeho parlamentu o vykonávaní smernice 2000/78/ES so zreteľom na zásadu nediskriminácie na základe náboženského vyznania alebo viery,

–  so zreteľom na hĺbkovú analýzu výskumnej služby Európskeho parlamentu s názvom Smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní – hodnotenie jej vykonávania,

–  so zreteľom na štúdiu výskumnej služby Európskeho parlamentu s názvom Primerané úpravy a chránené dielne pre osoby so zdravotným postihnutím: náklady a výnosy investícií,

–  so zreteľom na štúdiu Európskeho parlamentu s názvom Diferencované zaobchádzanie s pracovníkmi vo veku do 25 rokov vzhľadom na ich prístup na trh práce,

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov s názvom Záruka EÚ pre mladých: prijali sa prvé kroky, ale vykonávanie čelí rizikám,

–  so zreteľom na stanovisko Agentúry Európskej únie pre základné práva k situácii v oblasti rovnoprávnosti v Európskej únii 10 rokov od počiatočného vykonávania smerníc o rovnakom zaobchádzaní,

–  so zreteľom na komparatívnu právnu analýzu Agentúry Európskej únie pre základné práva o ochrane pred diskrimináciou na základe sexuálnej orientácie, rodovej príslušnosti a sexuálnej charakteristiky v EÚ,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0225/2016),

A.  keďže podľa ZEÚ je Únia je založená na hodnotách rešpektovania ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv a bojuje proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii;

B.  keďže v ZFEÚ sa stanovuje, že pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností sa Únia zameriava na boj proti diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie;

C.  keďže všetkých 28 štátov transponovalo smernicu o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní a napriek rozdielom v transpozícii a implementácii získalo cennú skúsenosť;

D.  keďže podľa smerníc o rovnakom zaobchádzaní sa zakazuje priama aj nepriama diskriminácia, ako aj obťažovanie a navádzanie na diskrimináciu;

E.  keďže Komisia vo svojej druhej správe o vykonávaní (COM(2014)0002) uviedla, že právne predpisy nestačia na to, aby sa dosiahla úplná rovnosť, a že je potrebné zvýšiť informovanosť o existujúcej ochrane, ako aj využitie finančných prostriedkov EÚ a posilniť vnútroštátne orgány pre rovnoprávnosť;

F.  keďže nediskriminácia v oblasti zamestnania a výkonu povolania je účinná iba vtedy, ak sa proti diskriminácii bojuje vo všetkých oblastiach života popri iných prekážkach, ktoré obmedzovaním slobody a rovnosti bránia plnému rozvoju človeka a bránia pracovníkom v tom, aby sa skutočne podieľali na politickej, sociálnej a hospodárskej organizácii svojich členských štátov;

G.  keďže Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ) vo veci Römer(16) zdôraznil, že v samotnej smernici o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní nie je stanovená zásada rovnakého zaobchádzania v oblasti zamestnania a povolania, ale poskytuje sa v nej všeobecný rámec pre boj proti diskriminácii z rôznych dôvodov;

H.  keďže napriek tomu, že vnímanie diskriminácie vzrástlo, mnohé obete si stále nie sú vedomé svojich práv alebo sa neodvážia prijať právne kroky proti diskriminačným praktikám z dôvodu rôznych faktorov, napríklad nedostatočnej dôvery v orgány členských štátov alebo zložitých a zdĺhavých právnych konaní;

I.  keďže dôkazy, ktoré zhromaždila Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA), dokazujú, že rasizmus, xenofóbia, homofóbia a transfóbia a súvisiace formy netolerancie sú veľmi rozšírené, a to i napriek opatreniam, ktoré prijali vlády a občianska spoločnosť v celej EÚ; keďže sociálna a politická atmosféra je čoraz tolerantnejšia voči extrémistickým, rasistickým a xenofóbnym programom, ktoré využívajú strach z nezamestnanosti, utečeneckú krízu, odcudzenie v dôsledku migračných tokov a obavy o bezpečnosť v súvislosti s terorizmom a inými geopolitickými výzvami, čo narušuje zzákladné hodnoty EÚ;

J.  keďže prieskum agentúry FRA o LGBT(17) a správa agentúry FRA s názvom Byť transrodovou osobou v Európe(18) poukazujú na pretrvávajúcu diskrimináciu osôb patriacim k LGBT, pokiaľ ide o prístup na trh práce a v rámci neho;

K.  keďže smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní stanovuje minimálne požiadavky, ale členské štáty smú stanoviť vyššiu úroveň ochrany vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch; keďže samotné právne predpisy nestačia na zabezpečenie plnej rovnosti a musia byť spojené s vhodnými politickými opatreniami;

L.  keďže ženy sú nezamestnanosťou postihnuté najviac a čelia negatívnej diskriminácii v oblasti zamestnania, najmä tehotné ženy a matky vrátane dojčiacich matiek;

M.  keďže smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní sa vzťahuje na slobodu náboženského vyznania a viery, zdravotné postihnutie, vek a sexuálnu orientáciu, ale členské štáty sú na základe smernice o rasovej rovnosti takisto povinné bojovať proti diskriminácii z dôvodu rasy a etnickej príslušnosti v zamestnaní; keďže náboženské vyznanie sa niekedy využíva ako náhrada za rasu, pokiaľ ide o diskrimináciu v zamestnaní na základe skutočnej alebo vnímanej príslušnosti k určitému náboženskému vyznaniu;

N.  keďže miera zamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím v členských štátoch je výrazne pod 50 % v porovnaní s vyše 70 % celkovej populácie a miera nezamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím (18,3 %) je takmer dvakrát taká ako nezamestnanosť celkovej populácie (9,9 %); keďže priemery EÚ zkrývajú veľké rozdiely na úrovni jednotlivých krajín;

O.  keďže ženy majú obvykle primárnu zodpovednosť za starostlivosť o deti, starších, ďalšie závislé osoby, rodinu a domácnosť, a táto zodpovednosť je väčšia, ak majú deti so zdravotným postihnutím; keďže toto má priamy vplyv na prístup žien k pracovným miestam a na ich profesionálny rozvoj a môže negatívne ovplyvniť ich podmienky zamestnania, napr. preto, že ženy sú často na nedobrovoľnom čiastočnom úväzku alebo sú nútené do neistých foriem zamestnania, a všetky tieto faktory vytvárajú rozdiely v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov;

P.  keďže rodiny s jedným rodičom, najmä slobodné matky, možno častejšie nájsť v radoch chudobných pracujúcich a všetky prijaté opatrenia by sa mali zameriavať na osamelých rodičov;

Q.  keďže široká škála zručností a schopností, ktoré ženy získavajú pri plnení rodinných povinností, obohacuje ich osobný a profesionálny rozvoj; preto by mali spoločnosť a zamestnávatelia tieto schopnosti uznávať;

R.  keďže Európska únia čelí zásadnej hospodárskej, finančnej a sociálnej kríze, ktorá osobitne ovplyvňuje ženy na pracovnom trhu a ich osobný život, pretože v ich prípade existuje väčšia pravdepodobnosť, že majú neisté pracovné miesto a že budú prepustené bez sociálneho zabezpečenia;

S.  keďže nedostatok skutočne účinnej rovnováhy medzi prácou a súkromným životom spôsobuje diskrimináciu pracujúcich rodičov;

T.  keďže Európsky parlament už prijal politické opatrenia, ako je napríklad smernica o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze a súvisiacich opatreniach, a keďže takéto opatrenia majú potenciál pomôcť dosiahnuť väčšiu rovnosť žien v zamestnaní a zlepšiť prístup žien k vedúcim pozíciám; keďže právne predpisy sa musia považovať za kľúčový nástroj na dosiahnutie rodovej rovnosti, ale musia byť spojené s normatívnymi postupmi a kampaňami zameranými na presadzovanie rodovej rovnosti, a to nielen v právnych predpisoch, ale aj vo verejnej mienke;

U.  keďže ženy sú stále obeťami viacnásobnej, priamej a nepriamej diskriminácie na pracovnom trhu napriek teoretickému uplatňovaniu rovnakého zaobchádzania v členských štátoch; keďže existuje mnoho rôznych druhov nepriamej diskriminácie, na ktoré sa musí vzťahovať štandardná definícia, podľa ktorej dochádza k diskriminácii vtedy, keď sa v porovnateľných situáciách uplatňujú rôzne pravidlá alebo sa v rôznych situáciách uplatňuje rovnaké pravidlo; keďže ženy nie sú vždy upozorňované na svoje práva podľa existujúcich európskych a vnútroštátnych právnych predpisov o rovnosti a diskriminácii, alebo pochybujú o účinnosti oznamovania prípadov diskriminácie; zdôrazňujúc preto význam informačných a usmerňovacích dokumentov, kampaní na zvýšenie povedomia a informačných portálov;

V.  keďže sociálnym nerovnostiam, najmä pokiaľ ide o rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní, možno čeliť len prostredníctvom politík zaručujúcich spravodlivejšie rozdelenie bohatstva na základe zvýšenia reálnych miezd, opatrení na podporu regulácie pracovného času a práce, najmä prostredníctvom kolektívneho vyjednávania a zaručenia univerzálneho bezplatného prístupu k vysokokvalitným verejným zdravotníckym a vzdelávacím službám;

W.  keďže takmer jeden z piatich mladých ľudí v EÚ si hľadá zamestnanie a keďže celkové finančné náklady na nezamestnanosť mladých ľudí dosahujú podľa odhadov 153 miliárd EUR ročne(19), a veľmi znepokojujúce sú aj dodatočné sociálne náklady;

X.  keďže údaje zo šiesteho európskeho prieskumu pracovných podmienok nadácie Eurofound(20) potvrdzujú, že za posledných desať rokov bol pri znižovaní diskriminácie pracovníkov, ktorú nahlásili samotní pracovníci, dosiahnutý iba veľmi malý pokrok;

Y.  keďže z údajov zo šiesteho európskeho prieskumu pracovných podmienok nadácie Eurofound vyplýva, že 7 % pracovníkov uviedlo, že boli diskriminovaní na základe aspoň jedného dôvodu, pričom bolo potvrdené, že pracovníci predložili dôkaz o diskriminácii z rôznych dôvodov;

Z.  keďže miera zamestnanosti žien so zdravotným postihnutím v EÚ (44 %) je podstatne nižšia v porovnaní s mierou zamestnanosti mužov so zdravotným postihnutím (52 %), keďže miera zamestnanosti žien vo vekovej skupine 55 – 65 rokov je v niektorých členských štátoch približne 30 % alebo nižšia, a rodové rozdiely v zamestnaní sú najvyššie (14,5 percentuálnych bodov (PB)) v porovnaní s rozdielmi v prípade strednej vekovej skupiny (30 – 54 roční 12,4 PB a mladšej vekovej skupiny (20 – 29 rokov) – 8,3 PB; zastávajúc názor, že dlhodobá nezamestnanosť je obzvlášť rozšírená medzi mladšími a staršími pracovníkmi, najmä ženami, a keďže bolo posúdené uplatňovanie a transpozícia smernice 2006/54/ES a Európsky parlament vo svojom uznesení z 8. októbra 2015(21) uvádza svoje vážne pochybnosti týkajúce sa vykonávania ustanovení smernice o zavedení zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania;

AA.  keďže starší pracovníci sú naďalej často vystavovaní diskriminácii na základe veku, stereotypom a prekážkam; keďže diskriminácia na základe veku sa týka všetkých vekových skupín a keďže vzhľadom na jej dôsledky potrebuje humánna spoločnosť, ktorej cieľom je dosiahnuť svoje sociálne a hospodárske ciele, skúsenosti, podnety a myšlienky všetkých generácií, pričom musí byť zároveň založená na zásade solidarity medzi generáciami;

1.  víta skutočnosť, že takmer všetky členské štáty zahrnuli všeobecnú zásadu rovnakého zaobchádzania z konkrétnych dôvodov diskriminácie do svojich ústav; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že iba zopár členských štátov systematicky zabezpečuje, aby boli všetky právne texty v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania, a ešte menej štátov ich systematicky implementuje(22) a že diskriminácia je naďalej súčasťou každodenného života mnohých Európanov;

2.  dúfa, že všetky členské štáty odstránia prírodné, sociálne a hospodárske prekážky, ktoré bránia zásadnému vyjadreniu zásady rovnakého zaobchádzania a obmedzujú slobodu európskych občanov;

3.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že koncepcia ľudských práv ako všeobecne platných, nedeliteľných a navzájom súvisiacich práv zostáva ako právna zásada skôr teóriou, než že by sa uplatňovala v praxi, vzhľadom na to, že rôzne aspekty ľudskej identity sa v súčasných právnych nástrojoch EÚ riešia oddelene;

4.  vyjadruje poľutovanie nad pribúdaním prípadov diskriminácie a obťažovania, a to aj na pracovisku, a najmä s ohľadom na rod, štátnu príslušnosť, sociálny pôvod, zdravotné postihnutie, diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity, etnického pôvodu a náboženstva, najmä čo sa týka moslimských žien a LGBTI osôb; zároveň vyjadruje poľutovanie nad tým, že všetky formy diskriminácie, najmä diskriminácia na základe zdravotného postihnutia a diskriminácia LGBTI osôb, sú vo všeobecnosti nedostatočne oznamované; vyzýva preto Komisiu, aby sa pri monitorovaní vykonávania smernice 2000/78/ES, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, osobitne zamerala na všetky druhy diskriminácie, a zdôrazňuje potrebu zvýšiť informovanosť LGBTI osôb o ich právach, napríklad prostredníctvom orgánov pre rovnosť, odborových zväzov a organizácií zamestnávateľov;

5.  zdôrazňuje, ako je dôležité, aby sa čo najrýchlejšie dosiahla dohoda, a vyzýva Radu, aby skončila s patovou situáciou a bezodkladne urýchlila prijatie horizontálnej antidiskriminačnej smernice EÚ, ktorú navrhla Komisia v roku 2008; domnieva sa, že podmienkou je zabezpečiť konsolidovaný a ucelený právny rámec EÚ proti diskriminácii, ktorý zároveň chráni pred diskrimináciou na základe náboženského vyznania a viery, zdravotného postihnutia, veku a sexuálnej orientácie mimo zamestnania; poznamenáva, že by sa mal prijať rozsah pôsobnosti smernice bez zbytočného obmedzenia; domnieva sa, že konsolidácia legislatívneho rámca EÚ v boji proti trestným činom z nenávisti je tiež kľúčovým prvkom vzhľadom na skutočnosť, že k podobným trestným činom dochádza aj v pracovnom prostredí;

6.  poukazuje na to, že podľa Agentúry EÚ pre základné práva všetky formy diskriminácie vrátane viacnásobnej a prelínajúcej sa diskriminácie do značnej miery bránia vo využívaní ľudského kapitálu a predstavujú prekážku pre kariérny rast; zdôrazňuje skutočnosť, že ľudia so zdravotným postihnutím sa často stávajú obeťami takýchto typov diskriminácie;

7.  so znepokojením konštatuje neprítomnosť judikatúry, ktorá by vykladala nepriamu diskrimináciu v určitých členských štátoch, ako aj ťažkosti, ktoré spôsobuje jej vymedzenie pri transpozícii smernice v určitých členských štátoch; navrhuje, aby Komisia poskytovala členským štátom poradenstvo pri takýchto ťažkostiach pri výklade;

8.  konštatuje, že nediskriminácia v zamestnaní a povolaní je účinná iba vtedy, ak sa proti diskriminácii komplexne bojuje vo všetkých oblastiach života, napríklad prostredníctvom podpory Spoločenstva, právnych predpisov a koordinačných nástrojov, akými sú stratégie a rámce na úrovni členských štátov aj na úrovni EÚ, vrátane možnosti zaviesť opatrenia pozitívnej diskriminácie;

Náboženské vyznanie a viera

9.  poznamenáva, že zákaz diskriminácie z dôvodu náboženského vyznania alebo viery bol transponovaný vo všetkých členských štátoch, aj keď smernica nevymedzuje samotné podmienky(23);

10.  berie na vedomie prelínanie medzi diskrimináciou z dôvodu náboženského vyznania a viery, rasy a etnického pôvodu a domnieva sa, že niektoré skupiny patriace k náboženskej menšine sú obzvlášť postihnuté diskrimináciou na základe náboženského vyznania v zamestnaní, ako to vyplýva z vnútroštátneho a európskeho výskumu, najmä výskumu, ktorý vykonala Agentúra pre základné práva;

11.  zastáva názor, že ochrana proti diskriminácii na základe náboženského vyznania alebo viery v Európskej únii sa v súčasnosti uvádza v zákone o ľudských právach a v antidiskriminačnom zákone, a tieto dva sa vzájomne ovplyvňujú;

12.  zdôrazňuje, že podľa štúdií patria medzi najviac diskriminované náboženské skupiny v oblasti zamestnanosti židia, sikhovia a moslimovia (a najmä ženy); odporúča prijatie európskych rámcov pre národné stratégie s cieľom bojovať proti antisemitizmu a islamofóbii;

13.  uznáva rozsiahlu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP)v oblasti nediskriminácie na základe náboženského vyznania alebo viery; víta úlohu, ktorú zohráva rozhodnutiami o výklade smernice, a s potešením a so záujmom očakáva budúce prvé rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie v tejto veci; vyjadruje poľutovanie v súvislosti s nízkym počtom prípadov, ktoré sa dostanú pred súd, čo je v rozpore s vysokým počtom prípadov diskriminácie vyplývajúcim z prieskumov viktimizácie, ktoré sa nedostávajú pred súd;

14.  domnieva sa, že dôsledné uplatňovanie antidiskriminačných právnych predpisov by sa malo považovať za kľúčový prvok stratégií na predchádzanie radikalizácii, keďže v kontexte rastúcej xenofóbie a islamofóbie by diskriminácia náboženských komunít vrátane utečencov a migrantov mohla prispieť k náboženskej radikalizácii, ovplyvniť úspešné začleňovanie do pracovného trhu a mať vplyv na ich prístup k spravodlivosti v súvislosti s ich pobytovým štatútom;

15.  domnieva sa, že súdy by sa mali viac zamerať na zabezpečenie toho, aby tvrdenie o náboženskom presvedčení bolo vyslovené v dobrej viere namiesto posudzovania oprávnenosti alebo správnosti náboženského vyznania alebo viery;

16.  domnieva sa, že na základe rozhodnutí vnútroštátnych súdov aj ESĽP je pri posudzovaní zásady nekonfesionálneho charakteru štátu na základe ustanovení článku 4 ods. 2 smernice o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní týkajúcich sa étosu potrebná ďalšia harmonizácia;

17.  na základe dostupnej judikatúry na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni vyjadruje presvedčenie, že v práve EÚ a vnútroštátnom práve by sa mala ustanoviť povinnosť primeraných úprav v prípade všetkých dôvodov diskriminácie – teda vrátane náboženského vyznania a viery –, pokiaľ to nebude predstavovať neprimeranú záťaž pre zamestnávateľov alebo poskytovateľov služieb;

18.  vyzýva členské štáty, aby uznali základné právo na slobodu svedomia;

19.  domnieva sa, že je potrebné zvážiť, že podľa tejto smernice sa v súlade s judikatúrou ESĽP poskytuje ochrana pred diskrimináciou na základe náboženského vyznania alebo viery zamestnávateľa;

20.  vyjadruje presvedčenie, že všeobecná výnimka v článku 2 ods. 5 je široko koncipovaná a je potrebný pokrok v súvislosti s jej uplatňovaním, čo je mimoriadne dôležité v kontexte utečeneckej a migračnej krízy, a dúfa, že súdy posúdia jej hranice v súlade so zásadou proporcionality;

21.  trvá na tom, že náboženská sloboda je dôležitou zásadou, ktorú by mali zamestnávatelia rešpektovať; zdôrazňuje však, že vykonávanie tejto zásady je otázkou subsidiarity;

Zdravotné postihnutie

22.  zdôrazňuje, že „diskriminácia na základe zdravotného postihnutia“ znamená každé rozlišovanie, vylúčenie alebo obmedzenie na základe zdravotného postihnutia, ktorých cieľom alebo účinkom je narušiť alebo znemožniť uznávanie, užívanie alebo uplatňovanie všetkých ľudských práv a základných slobôd v politickej, hospodárskej, sociálnej, kultúrnej, občianskej alebo inej oblasti na rovnakom základe s ostatnými; konštatuje, že zahŕňa všetky formy diskriminácie, vrátane odmietnutia primeraných úprav(24);

23.  povzbudzuje členské štáty k tomu, aby vykladali právo EÚ tak, aby sa poskytol základ pre pojem zdravotného postihnutia v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, kombinujúc tie prvky, ktoré stanovujú rovnosť pre osoby so zdravotným postihnutím a s odkazom na odmietnutie primeraných úprav ako formu diskriminácie podľa UNCRPD; vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty stále uplatňujú právne predpisy, ktoré si vyžadujú minimálne 50 % invaliditu, a prijímajú len oficiálne lekárske potvrdenie;

24.  poznamenáva, že samotná smernica 2000/78/ES neobsahuje žiadne vymedzenie pojmu zdravotného postihnutia; zdôrazňuje, že Európsky súdny dvor bol vyzvaný, aby nezávisle vymedzil pojem zdravotného postihnutia na účely veci Chacón Navas; pripomína, že aj v ďalších prípadoch bolo požiadané o objasnenie pojmu zdravotného postihnutia, ako aj významu, ktorý sa pripisuje primeranej úprave pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorú musia zamestnávatelia poskytnúť podľa článku 5 smernice (HK Danmark C-335/11 a C-337/11);

25.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že miera nezamestnanosti žien so zdravotným postihnutím je takmer 50 %, čo je údaj, ktorý upozorňuje na dvojakú diskrimináciu, ktorej čelia, čo im sťažuje plne sa zapájať do spoločnosti;

26.  domnieva sa, že nevyliečiteľnú chorobu, ochorenie alebo fyzický stav, v prípade ktorých možno rozumne očakávať, že do maximálne 24 mesiacov odo dňa potvrdenia praktického lekára spôsobia smrť, možno považovať za zdravotné postihnutie, ak bránia účasti danej osoby na jej profesijnom živote;

27.  zdôrazňuje, že zamestnávatelia sú povinní poskytnúť primeranú úpravu všetkým pracovníkom so zdravotným postihnutím, medzi ktorých môžu patriť aj pracovníci s nevyliečiteľným ochorením;

28.  zdôrazňuje, že povaha niektorých nevyliečiteľných ochorení môže mať za následok kolísanie fyzického, mentálneho a psychického postihnutia, a že zamestnávatelia sú preto povinní pravidelne kontrolovať primeranú úpravu s cieľom zabezpečiť plnú podporu zamestnancov v ich úlohe;

29.  zdôrazňuje význam ochrany pracovníkov so zdravotným postihnutím vrátane pracovníkov so smrteľným ochorením, a to pred akoukoľvek formou diskriminácie na pracovisku; zdôrazňuje najmä potrebu ochrany týchto pracovníkov pred nespravodlivou výpoveďou;

30.  poznamenáva, že podľa dôkazov investície do primeranej úpravy pre ľudí so zdravotným postihnutím sú nákladovo výhodné a poskytujú návratnosť nielen z hľadiska sociálneho začlenenia, ale aj v podobe vyššej produktivity a nižšieho počtu absencií(25); vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že mnohé členské štáty nezabezpečili primeranú úpravu;

31.  zdôrazňuje význam práce pre osoby so zdravotným postihnutím a pre osoby trpiace závažnými, chronickými alebo nevyliečiteľnými chorobami a zasadzuje sa za inkluzívne prístupy na trh práce, ktoré zaručia bezpečnosť a práva pre obe skupiny;

32.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili, že práva a služby súvisiace so zamestnaním vrátane primeranej úpravy v kontexte smernice o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní sú prenosné a v súlade so slobodou pohybu osôb so zdravotným postihnutím;

33.  víta skutočnosť, že všetky členské štáty ponúkajú granty, dotácie alebo daňové úľavy zamestnávateľom, ktorí poskytnú primerané úpravy, a tým podnecujú zamestnávateľov k tomu, aby upravili a otvorili pracovný trh osobám so zdravotným postihnutím a zaručili, aby všetci požívali a uplatňovali všetky ľudské práva a základné slobody rovnako, ako iní ľudia; odporúča, aby členské štáty poskytli a Komisia podporila školenia pre národné, regionálne a miestne orgány o primeranej úprave, aby mohli ponúkať usmernenia pre primeranú úpravu a prevenciu vylúčenia konkrétnych zraniteľných skupín; vyzýva na dialóg s príslušnými zainteresovanými stranami, ako sú odborové zväzy a zamestnávatelia, s cieľom vymedziť usmernenia pre primeranú úpravu postupov, ktoré majú byť zavedené;

34.  zdôrazňuje potrebu uznania sociálnych doložiek v postupoch verejného obstarávania ako potenciálneho nástroja na dosiahnutie cieľov sociálnej politiky; zastáva názor, že sociálne zodpovedné verejné obstarávanie by sa mohlo použiť ako nástroj na integráciu ľudí so zdravotným postihnutím a iných zraniteľných skupín na trh práce;

35.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali rámce kvality pre stáže s cieľom zabezpečiť primeranú úpravu a dostupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím;

36.  zdôrazňuje význam normy univerzálneho dizajnu pre verejné priestory a pracovné prostredie, ktorý berie do úvahy potreby ľudí so zdravotným postihnutím v súlade so všeobecnou pripomienkou komentárom o prístupnosti(26), ktorý prijal výbor OSN 11. apríla 2014, a upozorňuje na záväzky EÚ o prístupnosti s cieľom dosiahnuť trvalé zlepšenie pracovných podmienok pre všetkých európskych pracovníkov;

37.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali inteligentné pracovné modely, ktoré ľuďom so zdravotným postihnutím umožňujú pracovať z domova a ktoré im poskytujú všetky súvisiace výhody z hľadiska kvality života a produktivity;

38.  poznamenáva, že ľudia so zdravotným postihnutím vytvárajú cenný prínos pre spoločnosť ako celok, a vyzýva členské štáty, aby využívali štrukturálne fondy, najmä Európsky sociálny fond, na prispôsobenie pracovísk a poskytnutie potrebnej pomoci osobám so zdravotným postihnutím v práci, a zlepšili vzdelávanie a odbornú prípravu s cieľom zvýšiť zamestnanosť na otvorenom trhu práce a bojovať proti nezamestnanosti, chudobe a sociálnemu vylúčeniu osôb so zdravotným postihnutím; odkazuje na článkok 7 a článok 96 ods. 7 nariadenia o spoločných ustanoveniach(27), ktoré podporujú rovnaké príležitosti, zákaz diskriminácie a začleňovanie osôb so zdravotným postihnutím v rámci vykonávania európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) vo všeobecnosti a operačných programov obzvlášť, a zdôrazňuje, že v rámci hodnotenia ex ante sa posúdi primeranosť plánovaných opatrení na podporu rovnakých príležitostí a na predchádzanie diskriminácii; domnieva sa, že európske a národné financovanie by mohlo byť tiež smerované napríklad MSP, ktoré podnecujú pracovníkov k účasti na kurzom, ktoré im umožnia zostať v zamestnaní;

39.  vyzýva členské štáty, aby znova preskúmali zamestnanecké poistné systémy s cieľom zabrániť diskriminácii osôb so zdravotným postihnutím;

40.  povzbudzuje členské štáty k tomu, aby zvážili výhody zavedenia pozitívnych akčných opatrení, ako sú napríklad kvóty a pasívne politiky trhu práce, ako sú daňové úľavy a hotovostné stimuly, s aktívnymi politikami trhu práce – t. j. poradenstvo a usmernenie, odborná príprava a vzdelávanie a sprostredkovanie zamestnania – s cieľom podporiť zamestnanosť osôb so zdravotným postihnutím;

41.  nabáda členské štáty, aby vypracovali a vykonali súhrnný rámec opatrení umožňujúcich prístup osôb so zdravotným postihnutím ku kvalitnému zamestnaniu vrátane napríklad možnosti využitia pokút ukladaných za nedosiahnutie súladu s antidiskriminačnými právnymi predpismi na financovanie zahrnutia do otvoreného pracovného trhu a iných opatrení v tejto oblasti;

42.  nabáda členské štáty, aby priebežne poskytovali podporu zamestnávateľom, ktorí zamestnávajú osoby so zdravotným postihnutím, s cieľom vytvoriť priaznivé podmienky a zabezpečiť primeranú podporu vo všetkých fázach pracovného života: nábor, zamestnávanie a kariérny postup;

43.  vyzýva všetky zúčastnené strany, aby venovali osobitnú pozornosť integrácii osôb s intelektuálnym a psychosociálnym postihnutím a aby vypracovali komplexnú kampaň na zvýšenie povedomia o dohovore UNCRPD a na boj proti predsudkom voči osobám so zdravotným postihnutím, najmä osobám s psychosociálnymi poruchami, mentálnym postihnutím, osobám s poruchami autistického spektra a starších osôb so zdravotným postihnutím na pracovisku; žiada, aby sa všetky materiály týkajúce sa budovania kapacít, odbornej prípravy, zvyšovania povedomia, verejných vyhlásení a pod. uverejňovali v prístupných formátoch;

44.  je znepokojený odkladom hodnotenia európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020 v polovici trvania; naliehavo žiada Komisiu, aby preskúmala stratégiu na základe záverečných pripomienok k úvodnej správe Európskej únie prijatej 7. septembra 2015 výborom OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím a zahrnula do tohto procesu zastupiteľské organizácie osôb so zdravotným postihnutím;

45.  vyjadruje poľutovanie, že Komisia ešte nevyriešila vekové nerovnosti pri vykonávaní Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) a stratégie v oblasti zdravotného postihnutia; vyzýva preto Komisiu, aby zvýšila povedomie o právach osôb so zdravotným postihnutím a diskriminácii, ktorej čelia, a riešila ich;

Vek

46.  zdôrazňuje dôležitý prínos, ktorý majú starší pracovníci pre spoločnosť a konkurencieschopnosť podnikov; zdôrazňuje, že je dôležité zapojiť starších ľudí, aby mohli odovzdať svoje vedomosti a skúsenosti mladším pracovníkom v kontexte aktívneho starnutia, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že vek je prvým dôvodom diskriminácie v zamestnaní; považuje za poľutovaniahodné, že starší ľudia sú stále často vystavení stereotypom a prekážkam na trhu práce a vyzýva na medzigeneračnú spravodlivosť založenú na solidarite, vzájomnom rešpekte, zodpovednosti a ochote starať sa o seba navzájom;

47.  vyzýva členské štáty, aby podporovali prístup k zamestnaniu a začlenenie na trh práce všetkých pracovníkov bez ohľadu na ich vek a aby uplatňovali opatrenia s cieľom chrániť všetkých pracovníkov na pracovisku, pokiaľ ide o odmeňovanie, odbornú prípravu, rozvoj kariéry, bezpečnosť a ochranu zdravia atď.;

48.  poznamenáva, že jednostranné omladenie pracovnej sily nevedie k väčšej inovácii, ale predstavuje plytvanie skúsenosťami, znalosťami a zručnosťami;

49.  vyzýva členské štáty, aby nabádali zamestnávateľov, aby zamestnávali mladých ľudí, ale zároveň zabezpečili a dodržiavali rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o odmeňovanie a sociálnu ochranu vrátane potrebnej odbornej prípravy súvisiacej s prácou;

50.  so znepokojením konštatuje, že SDEÚ identifikuje solidaritu medzi generáciami ako jediný najdôležitejší legitímny zámer, pri ktorom je rozdielne zaobchádzanie na základe veku oprávnené(28); pretože tie členské štáty, ktoré vykazujú vyššiu mieru zamestnanosti starších pracovníkov, sú tiež tie, ktoré s ďaleko lepšími výsledkami privádzajú mladých ľudí na trh práce;

51.  pripomína, že právne predpisy EÚ týkajúce sa politiky starnutia sa musia účinne vykonávať s cieľom bojovať proti diskriminácii na základe veku a predchádzať jej;

52.  poznamenáva, že vďaka vykonávaným politikám tvoria ľudia vo veku 55 – 64 rokov čoraz väčšiu skupinu pracovníkov vo všetkých členských štátoch EÚ; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že miera zamestnanosti v tejto skupine rastie príliš pomaly a v EÚ 28 stále dosahuje menej než 50 %; zdôrazňuje preto, že digitalizácia má podstatný dosah na trh práce tým, že vytvára nové pracovné príležitosti a pružnejšie pracovné podmienky, ako sú virtuálne dochádzanie alebo práca na diaľku, ktoré by mohli slúžiť ako účinný nástroj v boji proti vylúčeniu ľudí vo veku nad 50 rokov a osôb stredného veku bez kvalifikácie; v tomto kontexte zdôrazňuje, že neustále zlepšovanie digitálnych zručností zamestnancov cez ponúkanie možností ďalšieho vzdelávania a preškoľovania počas profesionálnej kariéry je predpokladom pre využívanie možností digitalizácie; je presvedčený, že príležitosti na budúce vytváranie pracovných miest na digitálnom trhu si budú vyžadovať ďalšie úsilie členských štátov s cieľom riešiť nesúlad zručností, najmä v prípade osôb vo veku nad 50 rokov;

53.  zdôrazňuje, že pri opatreniach na boj proti diskriminácii na základe veku sa musí v zásade vyhýbať rozlišovaniu medzi deťmi a staršími osobami a že akákoľvek forma neoprávnenej diskriminácie sa musí primerane riešiť;

54.  berie na vedomie, že najmä starší pracovníci majú neistejšie podmienky, a vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi skúmala narastajúci problém nezamestnanosti osôb vo veku nad 50 rokov a vyvinula účinné nástroje, ako sú napríklad odborná príprava a stimuly alebo dotácie pre zamestnávateľov, s cieľom znovu integrovať starších pracovníkov na trh práce a chrániť ich proti nespravodlivému prepusteniu;

55.  zdôrazňuje potrebu zlepšenia digitálnych zručností pracujúcej populácie a zdôrazňuje, že digitalizácia prispeje k sociálnemu začleňovaniu a pomôže starším ľuďom dlhšie zotrvať na trhu práce prostredníctvom nadviazania užšej spolupráce medzi ľuďmi a strojmi; považuje za dôležité formovať vplyv digitálneho trhu na zamestnanosť sociálne spravodlivým a udržateľným spôsobom; zdôrazňuje, že mnohí zamestnávatelia neprijímajú starších pracovníkov z dôvodu stereotypov o chýbajúcich alebo zastaraných zručnostiach; žiada preto o začlenenie celoživotného vzdelávania a vzdelávania dospelých pre pracovníkov všetkých vekových kategórií do úvah o nadchádzajúcej európskej kvalifikačnej stratégii, ktorú ohlásila Komisia;

56.  pripomína, že ľudské zdroje sú najdôležitejším zdrojom EÚ a členských štátov; zastáva názor, že elektronické zručnosti sú nevyhnutné pre starších pracovníkov vo veku nad 55 rokov s cieľom zabezpečiť ich ochranu pred vylúčením z trhu práce a uľahčiť im hľadanie nového zamestnania; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci so sociálnymi partnermi vypracovali stratégie spájajúce vzdelávanie a prácu, a teda investovali do celoživotného vzdelávania a podporovali ho, a poskytovali prístupné, cenovo dostupné a ucelené programy odbornej prípravy a programy, ako aj rekvalifikácie pre rozvoj digitálnych a mäkkých zručností vrátane adaptácie na virtuálne prostredie (rozšírená realita), ktoré umožňujú starnúcej populácii lepšie sa prispôsobiť rastúcim nárokom na elektronické zručnosti v mnohých rôznych odvetviach; zdôrazňuje preto, že starší pracovníci vo veku nad 55 rokov, najmä ženy, by mali mať priebežný prístup k vzdelávaniu v oblasti IKT; nabáda tiež členské štáty a Komisiu, aby zaviedli stratégie na zníženie digitálnej priepasti a podporovali rovnaký prístup k novým informačným a komunikačným technológiám;

57.  víta pracovný program európskych sociálnych partnerov na obdobie rokov 2015 –2017 zameraný na aktívne starnutie; vyzýva sociálnych partnerov, aby dôsledne riešili otázky spojené s diskrimináciou na základe veku, vzdelávaním dospelých, bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci, ako aj so zosúladením pracovného a súkromného života s cieľom vytvoriť európsky rámec, ktorý podporuje zamestnateľnosť a zdravie všetkých pracovníkov;

58.  zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať spoľahlivé štatistiky o situácii starších ľudí a demografických zmenách s cieľom vyvinúť lepšie cielené a účinné stratégie v oblasti aktívneho starnutia; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila zber komplexných vysokokvalitných údajov o spoločenskom postavení starších ľudí, ich zdraví, právach a životnej úrovni;

59.  poukazuje na to, že podpora prostredia priaznivého pre starších ľudí je nevyhnutným nástrojom na podporu starších pracovníkov a uchádzačov o zamestnanie a podporu inkluzívnych spoločností, ktoré ponúkajú rovnaké príležitosti pre všetkých; víta v tejto súvislosti spoločné riadenie projektu Komisie a WHO zameraného na prispôsobenie príručky WHO o mestách priaznivých pre starších ľudí európskemu kontextu;

60.  víta kampaň Zdravé pracoviská pre všetky vekové kategórie, ktorú vedie agentúra EÚ – OSHA; zdôrazňuje význam účinných právnych predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia, ako aj stimulov pre spoločnosti, aby prijali preventívne metódy; žiada, aby boli v rámci kampane oslovené spoločnosti všetkých veľkostí;

61.  vyzýva členské štáty, aby posilnili verejné dôchodkové systémy s cieľom zaručiť dôstojný príjem po odchode do dôchodku;

62.  víta iniciatívu Komisie na vyváženie pracovného a súkromného života; zdôrazňuje, že vyváženie pracovného a súkromného života je výzvou aj pre starších pracovníkov, keďže 18 % mužov a 22 % žien vo veku 55 až 64 rokov sa stará o rodinných príslušníkov vyžadujúcich starostlivosť, zatiaľ čo viac ako polovica starých rodičov poskytuje pravidelnú starostlivosť svojim vnúčatám; odporúča, aby nadchádzajúca iniciatíva o vyvážení pracovného a súkromného života plne zahŕňala opatrenia na podporu neformálnych opatrovateľov a starých rodičov v produktívnom veku, ako aj mladých rodičov;

63.  vyzýva členské štáty, aby podporovali bezplatné, vysoko kvalitné verejné služby, ktoré poskytujú riadnu a nevyhnutnú pomoc a starostlivosť o deti, chorých a starších ľudí;

Sexuálna orientácia

64.  poznamenáva, že vnútroštátne súdy a SDEÚ sa zaoberali iba obmedzeným počtom prípadov diskriminácie na základe sexuálnej orientácie;

65.  pripomína, že bez ohľadu na skutočnosť, že počet členských štátov, ktoré rozšírili zákaz diskriminácie z dôvodu sexuálnej orientácie na všetky oblasti, na ktoré sa vzťahuje smernica o rasovej rovnosti, vzrástol z 10 štátov v roku 2010 na 13 v roku 2014, ochrana pred diskrimináciu z dôvodu sexuálnej orientácie a rodovej príslušnosti je stále obmedzená(29);

66.  pripomína, že rozsah ochrany pred diskrimináciou, ktorú majú k dispozícii transrodové osoby, je v mnohých členských štátoch neurčitý; žiada opatrenia na účinnú implementáciu vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa transponuje smernica o rodovej rovnosti; poukazuje na to, že tieto opatrenia by mohli zlepšiť právne vymedzenie pojmov s cieľom zabezpečiť, aby ochrana zahŕňala všetky transrodové osoby a nielen transrodové osoby, ktoré podstupujú alebo podstúpili zmenu pohlavia(30);

67.  je znepokojený tým, že informovanosť o právach v oblasti diskriminácie a informovanosť o existencii orgánov a organizácií, ktoré poskytujú pomoc obetiam diskriminácie, je nízka, pričom vyššiu mieru informovanosti vykazuje skupina osôb LGBTI; zastáva názor, že vnútroštátne, regionálne a miestne orgány spoločne s organizáciami zainteresovaných strán by mali podstatne zintenzívniť činnosti na zvyšovanie informovanosti určené obetiam i zamestnávateľom, ako aj ostatným skupinám; poukazuje na to, že vnútroštátne organizácie pre osoby patriace k LGBTI sú v tomto úsilí kľúčovými partnermi;

68.  žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili vzájomné uznávanie partnerského stavu, manželských zväzkov a rodičovských práv; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zohľadnili osobitnú diskrimináciu, ktorej čelia intersexuálne osoby v zamestnaní, a aby preskúmali zákony a postupy s cieľom zabrániť diskriminácii intersexuálnych osôb;

Horizontálne aspekty a odporúčania

69.  vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom právnej zrozumiteľnosti a istoty, pokiaľ ide o viacnásobnú diskrimináciu, čo je často dôsledkom nejednotnosti a rozdrobenosti predpisov a noriem v členských štátoch; berie na vedomie dôležitú prácu, ktorú vykonala európska sieť Equinet tým, že poskytla pomoc pri vypracúvaní spoločných noriem, a domnieva sa, že túto činnosť treba náležite podporiť;

70.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že smernica 2000/78/ES neobsahuje žiadne osobitné ustanovenia o viacnásobnej diskriminácii, hoci sa v nej aspoň uvádza, že ženy sú často jej obeťami, okrem toho konštatuje, že kombinácia dvoch alebo viacerých foriem diskriminácie môže spôsobovať problémy vyplývajúce z rozdielov v zaručenej úrovni ochrany pre rôzne formy; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby bojovali proti všetkým formám viacnásobnej diskriminácie s cieľom zabezpečiť uplatňovanie zásady nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania na trhu práce a v prístupe k zamestnaniu; odporúča, aby vnútroštátne, regionálne a miestne orgány a orgány presadzovania práva vrátane inšpektorov práce, vnútroštátnych orgánov pre otázky rovnosti a organizácií občianskej spoločnosti zvýšili monitorovanie prelínania medzi rodovými a inými dôvodmi v prípade diskriminácie a v praxi;

71.  zdôrazňuje, že nedostatok objektívnych, porovnateľných a rozčlenených údajov o rovnosti komplikuje preukazovanie diskriminácie, najmä nepriamej diskriminácie; poukazuje na to, že v článku 10 smernice 2000/78/ES sa stanovuje prenesenie dôkazného bremena a jeho zvrátenie, ak existujú skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby systematicky zhromažďovali údaje v oblasti rovnosti v pôsobnosti tejto smernice, systematickým spôsobom a za účasti sociálnych partnerov, vnútroštátnych orgánov pre otázky rovnosti a vnútroštátnych súdov;

72.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali – a to aj v rámci národných správ a spoločných výročných správ o sociálnej ochrane a sociálnom začleňovaní – harmonizované a jednotné štatistiky určené na to, aby sa zaplnili všetky medzery pri zbere údajov o rovnosti; vyzýva Komisiu, aby prijala iniciatívu na podporu takéhoto zberu údajov prostredníctvom odporúčania členským štátom a tým, že poverí Eurostat rozvojom konzultácií zameraných na zahrnutie rozčlenených údajov o všetkých dôvodoch diskriminácie do ukazovateľov európskych sociálnych prieskumov s konať a prijať praktické opatrenia proti všetkým formám diskriminácie, ktoré sa týkajú náboru a trhu práce;

73.  odporúča, aby členské štáty pri zbere štatistických údajov o otázkach týkajúcich sa zamestnanosti zahrnuli do prieskumu práce voliteľné otázky na odhalenie prípadnej diskriminácie na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženského vyznania alebo viery, zdravotného postihnutia, veku a sexuálnej orientácie;

74.  zdôrazňuje, že legislatívny proces na všetkých úrovniach by mal zohľadniť byrokratickú záťaž pre mikropodniky a malé a stredné podniky a že by sa malo vykonať posúdenie primeranosti navrhnutých opatrení;

75.  poznamenáva dôležitú úlohu vnútroštátnych orgánov pre otázky rovnosti pri implementácii smernice o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní, keďže prispievajú k zvyšovaniu informovanosti a zhromažďovaniu údajov, spolupracujú so sociálnymi partnermi a s ostatnými zainteresovanými stranami, riešia nedostatočné oznamovanie a hrajú vedúcu úlohu pri zjednodušovaní a uľahčovaní podávania sťažností pre obete diskriminácie; žiada, aby sa posilnila úloha vnútroštátnych orgánov pre otázky rovnosti, zabezpečila ich nestrannosť, rozvinuli ich činnosti a podporili ich kapacity, a to i prostredníctvom poskytnutia primeraných finančných prostriedkov;

76.  vyzýva členské štáty, aby preukázali väčší záväzok pri uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi ženami a mužmi v politikách zamestnanosti; vyzýva na aktívne využívanie rodového rozpočtovania, okrem iného prostredníctvom podpory výmeny osvedčených postupov zo strany Komisie, a na opatrenia, ktoré by podporili zamestnanosť žien za spravodlivých podmienok bez neistých foriem zamestnania, so zdravou rovnováhou medzi pracovným a súkromným životom a s celoživotným vzdelávaním, ako aj na opatrenia, ktorými sa znížia rozdiely v platoch a dôchodkoch a ktoré všeobecne zlepšia postavenie žien na trhu práce;

77.  žiada členské štáty, aby vypracovali rodovo neutrálne systémy hodnotenia a klasifikácie ako nevyhnutné opatrenia na podporu rovnakého zaobchádzania;

78.  zdôrazňuje, že politiky v oblasti rovnakého zaobchádzania by mali byť zamerané na riešenie problematiky stereotypov a úloh v mužských aj ženských povolaniach;

79.  zdôrazňuje, že sociálni partneri musia zohrávať kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o informovanie pracovníkov aj zamestnávateľov a zvyšovanie ich povedomia o boji proti diskriminácii;

80.  domnieva sa, že je potrebný ďalší dôraz na vyváženie konkurujúcich si práv, ako je sloboda náboženského vyznania a viery a sloboda prejavu v prípade obťažovania na tomto základe;

81.  vyzýva členské štáty, aby vytvorili a posilnili vnútroštátne orgány inšpekcie práce poskytnutím finančných a ľudských zdrojov, ktoré im umožnia zachovať efektívnu prítomnosť na mieste, s cieľom bojovať proti neistým pracovným miestam, neregulovanému zamestnaniu a práci a mzdovej diskriminácii, najmä z hľadiska rovnosti mužov a žien;

82.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili zosúladenie pracovného a súkromného života prostredníctvom konkrétnych opatrení, napríklad novými návrhmi týkajúcimi sa materskej dovolenky, aby sa zaručilo právo žien na návrat do práce po tehotenstve, ich právo na účinnú ochranu zdravia a bezpečnosť na pracovisku a ich nároky v materstve, a aby prijali opatrenia na zabránenie nespravodlivému prepúšťaniu zamestnankýň počas tehotenstva atď., ako aj smernice o dovolenke pre opatrovateľov, a posilnením právnych predpisov o otcovskej dovolenke;

83.  poznamenáva, že prístup k spravodlivosti je v mnohých prípadoch diskriminácie obmedzený; zdôrazňuje význam prístupu k informáciám pre obete diskriminácie; nazdáva sa, že vo všetkých fázach právneho procesu je potrebné, aby členské štáty prijali primerané opatrenia na zabezpečenie a poskytovanie rozumnej, dostupnej a prístupnej právnej pomoci a poradenstva obetiam počas celého právneho procesu, vrátane osobného poradenstva a emocionálnej, osobnej a morálnej podpory zo strany orgánov pre otázky rovnosti alebo vhodných sprostredkovateľov; ďalej vyzýva členské štáty, aby bojovali proti obťažovaniu a násiliu na pracovisku, ktoré porušujú dôstojnosť človeka a/alebo vytvárajú útočné prostredie v práci;

84.  domnieva sa, že mechanizmy podávania sťažností sa musia zlepšiť na vnútroštátnej úrovni prostredníctvom posilnenia vnútroštátnych orgánov pre rovnosť, aby sa zvýšil prístup k súdnym a mimosúdnym mechanizmom, ako aj zvýšením dôvery v orgány, poskytovaním právnej pomoci, právneho poradenstva a podpory a zjednodušením právnych postupov, ktoré sú často zdĺhavé a zložité; vyzýva členské štáty na vytvorenie platforiem, ktoré by mohli prijímať sťažnosti a poskytovať bezplatnú podporu pri právnych sporoch v prípadoch diskriminácie a obťažovania na pracovisku;

85.  žiada, pokiaľ ide o prípady diskriminácie a/alebo mobbingu a/alebo prenasledovania na pracovisku, o prijatie pravidiel na ochranu oznamovateľov a ich súkromia;

86.  pripomína, že riešenie súdnych sporov a zabezpečenie primeraného zastúpenia je v niektorých prípadoch stále problematické, a naliehavo žiada členské štáty, aby našli spôsob, ako pomôcť obetiam v tomto smere, a to i prostredníctvom oslobodenia od dane a jej zníženia, právnej pomoci a poradenstva zo strany špecializovaných MVO, atď. a zabezpečením zákonných opravných prostriedkov a primeraného zastúpenia; zdôrazňuje význam právneho postavenia MVO, ktoré majú oprávnený záujem o príslušné súdne a/alebo správne konania;

87.  víta skutočnosť, že sankcie, ktoré zaručujú antidiskriminačné zákony členských štátov, sú všeobecne v súlade so smernicou o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní; takisto poukazuje na dôležitú úlohu špecializovaných verejných antidiskriminačných orgánov pri riešení problémov súvisiacich so sankciami a s odvolaniami; je však znepokojený tým, že pokiaľ ide o sadzbu a výšku pridelených kompenzácií, vnútroštátne súdy majú tendenciu uplatňovať nižšiu sadzbu zákonom ustanovených sankcií(31); zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia pozorne sledovala predpisy uplatniteľné na sankcie a odškodňovanie v členských štátoch, aby sa zabezpečilo, že vnútroštátne právo nebude, ako informoval Súdny dvor, v prípadoch diskriminácie stanovovať čisto symbolické sankcie alebo vydávať len varovanie;

88.  vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že tak málo jedincov z rómskej komunity je aktívnych na trhu práce; poukazuje na potrebu posilnenia úlohy MVO, ktoré sa zaoberajú touto etnickou menšinou, s cieľom podnietiť Rómov, aby sa zúčastňovali na trhu práce; takisto poukazuje na to, že MVO musia zohrávať dôležitú úlohu pri informovaní Rómov o ich právach alebo poskytovaní pomoci pri nahlasovaní prípadov diskriminácie, ktoré budú v zásade slúžiť na zlepšenie zberu údajov;

89.  vyzýva členské štáty, aby využili možnosť vyplývajúcu z tejto smernice, a to prijímať pozitívne opatrenia v prípade skupín, ktoré trpia závažnou a štrukturálnou diskrimináciou, ako sú Rómovia;

90.  víta skutočnosť, že drvivá väčšina členských štátov zvažuje určitú formu pozitívnych opatrení v rozsahu pôsobnosti tejto smernice;

91.  zdôrazňuje potrebu šírenia príslušných rozhodnutí SDEÚ a výmeny rozhodnutí vnútroštátnych súdov v súlade s judikatúrou SDEÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú ustanovení smernice o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní;

92.  zdôrazňuje význam zabezpečenia podpory pre neformálnych opatrovateľov prostredníctvom kombinácie pracovných a opatrovateľských povinností (napr. pružný pracovný čas, respitná starostlivosť) tak, aby títo opatrovatelia (prevažne ženy) mali možnosť poskytovať starostlivosť a byť obrovským prínosom pre ich rodiny a spoločnosť, a neboli za to prínos penalizovaní teraz ani v budúcnosti;

93.  považuje za potrebné poskytovať vhodnú prípravu zamestnancom vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov, orgánov presadzovania práva a inšpektorátov práce; vyjadruje presvedčenie, že rozhodujúci význam má odborná príprava pre všetky zainteresované strany, napr. sudcov, prokurátorov, právnikov a vyšetrovateľov, príslušníkov polície a väzenskej stráže v oblasti právnych predpisov v zamestnaní a v oblasti judikatúry, ako aj odborná príprava týkajúca sa kultúrneho chápania a nevedomej zaujatosti;

94.  považuje za potrebné, aby Komisia poskytla súkromným spoločnostiam vrátane MSP a mikropodnikov modely rámcov pre rovnosť a rozmanitosť, ktoré možno neskôr opakovať a prispôsobiť podľa ich potrieb; vyzýva zúčastnené podniky, aby len neprijímali záväzky týkajúce sa dodržiavania rovnosti a rozmanitosti, okrem iného tým, že budú v tejto súvislosti každoročne predkladať svoje iniciatívy pomocou orgánov v oblasti rovnosti, ak si to želajú;

95.  vyzýva zamestnávateľov, aby pre svojich zamestnancov vytvorili nediskriminačné pracovné prostredie prostredníctvom dodržiavania a vykonávania existujúcich a nediskriminačných smerníc založených na zásade rovnakého zaobchádzania bez ohľadu na pohlavie, rasový alebo etnický pôvod, náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu; vyzýva Komisiu, aby monitorovala vykonávanie súvisiacich opatrení;

96.  pripomína dôležitú úlohu MVO pri poskytovaní pomoci obetiam a zdôrazňuje, že pre osoby, ktoré sú obeťou diskriminácie, je často ľahšie obrátiť sa na MVO než na iné subjekty; preto žiada, aby sa poskytla podpora organizáciám občianskej spoločnosti pôsobiacim v tejto oblasti;

97.  žiada ľudské práva a občiansku výchovu, ktorá podporuje uvedomelosť a prijatie rôznorodosti a ktorá sa usiluje vytvoriť inkluzívne prostredie tým, že podporuje zmenu noriem a odstránenie urážajúcich označení;

98.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali výuku o občianskych a ľudských právach na základných a stredných školách; (Občianska náuka a výuka ľudských práv u mladšej generácie sú piliermi vyspelejšej spoločnosti.);

99.  považuje za potrebné, aby Komisia prijala európsky rámec pre národné stratégie na boj proti antisemitizmu, islamofóbii a iným formám rasizmu;

100.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zaviedli vhodné systémy umožňujúce väzňom, ktorí si odpykali svoj trest, znovu sa začleniť na trh práce;

101.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uľahčili prístup k financovaniu príslušným zainteresovaným stranám vrátane organizácií občianskej spoločnosti a orgánov pre otázky rovnosti na uľahčenie osvetových a vzdelávacích kampaní týkajúcich sa diskriminácie v zamestnaní; vyzýva súkromný sektor, aby zohral svoju úlohu pri vytváraní nediskriminačného pracovného prostredia;

102.  vyzýva členské štáty, aby sa snažili zabezpečiť výmenu najlepších postupov, ktoré pomáhajú bojovať proti diskriminácii v práci;

103.  vyzýva organizácie sociálnych partnerov, aby rozvíjali interné povedomie o nerovnosti v zamestnaní a predložili návrhy na riešenie otázok na úrovni organizácie/spoločnosti, ako je odvetvové kolektívne vyjednávanie, odborná príprava a kampane zamerané na členov a pracovníkov;

104.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zapájali sociálnych partnerov (odborové zväzy a zamestnávateľov) a občiansku spoločnosť vrátane orgánov pre otázky rovnosti do účinného uplatňovania rovnosti v zamestnaní a povolaní s cieľom podporovať rovnaké zaobchádzanie; takisto vyzýva členské štáty, aby zlepšili sociálny dialóg a výmenu skúseností a najlepších postupov;

o
o   o

105.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.
(2) Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23.
(3) Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2015)0321.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2015)0320.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2015)0286.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2015)0293.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2015)0261.
(9) Ú. v. EÚ C 316, 30.8.2016, s. 83.
(10) Ú. v. EÚ C 75, 26.2.2016, s. 130.
(11) Ú. v. EÚ C 131 E, 8.5.2013, s. 9.
(12) Ú. v. EÚ C 74 E, 13.3.2012, s. 19.
(13) Ú. v. EÚ C 351 E, 2.12.2011, s. 29.
(14) Ú. v. EÚ C 212 E, 5.8.2010, s. 23.
(15) Ú. v. EÚ C 279 E, 19.11.2009, s. 23.
(16) Rozsudok z 10. mája 2011, Römer, C-147/08, Zb., EU:C:2011:286.
(17) http://fra.europa.eu/en/publication/2014/eu-lgbt-survey-european-union-lesbian-gay-bisexual-and-transgender-survey-main
(18) http://fra.europa.eu/en/publication/2014/being-trans-eu-comparative-analysis-eu-lgbt-survey-data
(19) http://www.eca.europa.eu/Lists/ECADocuments/SR15_03/SR15_03_SK.pdf
(20) http://www.eurofound.europa.eu/sites/default/files/ef_publication/field_ef_document/ef1568sk.pdf
(21) Prijaté texty, P8_TA(2015)0351.
(22) EPRS, Smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní – hodnotenie jej implementácie.
(23) Tamtiež.
(24) Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím, 13. decembra 2006, článok 2.
(25) Európsky parlament, tematická sekcia A: hospodárska a vedecká politika, „Primerané úpravy a chránené dielne pre osoby so zdravotným postihnutím: náklady a výnosy investícií“.
(26) Všeobecná pripomienka č. 2 (2014) k článku 9: dostupnosť https://documentsddsny. un.org/doc/UNDOC/GEN/G14/033/13/ PDF/G1403313.pdf?OpenElement
(27) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013.
(28) Pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Prílohy k spoločnej správe o uplatňovaní smernice o rasovej rovnosti (2000/43/ES) a smernice o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní (2000/78/ES) (SWD(2014)0005).
(29) Agentúra EÚ pre základné práva (2015), Ochrana pred diskrimináciou na základe sexuálnej orientácie, rodovej príslušnosti a sexuálnej charakteristiky v EÚ: komparatívna právna analýza.
(30) Tamtiež.
(31) EPRS, už citované.


Činnosti, dosah a pridaná hodnota Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii v rokoch 2007 až 2014
PDF 390kWORD 138k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. septembra 2016 o činnosti, vplyve a pridanej hodnote Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii v rokoch 2007 až 2014 (2015/2284(INI))
P8_TA(2016)0361A8-0227/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014–2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 546/2009 z 18. júna 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1927/2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1927/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii(3),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade o činnosti Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii v rokoch 2013 a 2014 (COM(2015)0355),

–  so zreteľom na hodnotenie ex post Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) – záverečná správa z augusta 2015,

–  so zreteľom na osobitnú správu Dvora audítorov č. 7/2013 s názvom Priniesol Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii pridanú hodnotu EÚ v podobe opätovného začlenenia prepustených pracovníkov?,

–  so zreteľom na správu Európskeho monitora reštrukturalizácie (ERM) nadácie Eurofound z roku 2012 s názvom Po reštrukturalizácii: pracovné trhy, pracovné podmienky a spokojnosť so životom,

–  so zreteľom na prípadovú štúdiu nadácie Eurofound s názvom Pridaná hodnota Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: porovnanie skúseností v Nemecku a vo Fínsku (2009),

–  so zreteľom na správu ERM nadácie Eurofound z roku 2009 s názvom Reštrukturalizácia v recesii,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 29. septembra 2011 o budúcnosti Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. septembra 2010 o financovaní a fungovaní Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii(5),

–  so zreteľom na uznesenia o mobilizácii EGF prijaté Európskym parlamentom od januára 2007 vrátane poznámok Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci týkajúcich sa jednotlivých žiadostí,

–  so zreteľom na rokovania osobitnej pracovnej skupiny pre EGF Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0227/2016),

A.  keďže Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) bol zriadený s cieľom podporovať pracovníkov, ktorí boli prepustení z dôvodu veľkých štrukturálnych zmien v celosvetovom obchode, a vyjadriť solidaritu s nimi; keďže cieľom EGF je prispievať k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu a podporovať udržateľnú zamestnanosť prípravou prepustených pracovníkov na nové pracovné miesta a ich podporou; keďže EGF bol zriadený na riešenie núdzových situácií poskytovaním rýchleho zásahu a krátkodobej pomoci v reakcii na naliehavé a nepredvídané problémy na trhu práce zahŕňajúce rozsiahle prepúšťanie, na rozdiel od Európskeho sociálneho fondu (ESF), z ktorého sa tiež poskytuje podpora prepusteným pracovníkom, ale ktorý je zameraný na riešenie dlhodobých štrukturálnych nerovnováh, predovšetkým prostredníctvom celoživotného vzdelávania; domnieva sa, že EGF by počas nasledujúceho programového obdobia mal aj naďalej pôsobiť mimo viacročného finančného rámca;

B.  keďže reštrukturalizácia sa v posledných rokoch stala rozšírenejšia a v niektorých odvetviach sa zosilňuje a rozširuje sa do iných odvetví; keďže spoločnosti majú zodpovednosť za často nepredvídané účinky týchto rozhodnutí na spoločenstvá a na hospodársku a sociálnu štruktúru členských štátov; keďže EGF napomáha zmierňovaniu negatívnych účinkov týchto rozhodnutí týkajúcich sa reštrukturalizácie; keďže čoraz viac prípadov využitia EGF súvisí s reštrukturalizačnými stratégiami veľkých podnikov a nadnárodných spoločností, o ktorých sa zvyčajne rozhoduje bez účasti zamestnancov a ich zástupcov; keďže presídľovanie, premiestňovanie, zatváranie podnikov, fúzie, akvizície, prevzatia podnikov, reorganizácia výroby a outsourcing činností sú najbežnejšími formami reštrukturalizácie;

C.  keďže prispôsobivosť a proaktívnosť pri zmene pracovných miest a zamestnaní však môže byť obmedzovaná neistotou, pretože zmeny prinášajú so sebou možné riziko nezamestnanosti, nižších miezd a sociálnej neistoty; keďže opätovné začlenenie príjemcov prostriedkov EGF do zamestnania bude úspešnejšie, ak bude viesť ku kvalite zamestnania;

D.  keďže družstvá riadia reštrukturalizáciu sociálne zodpovedným spôsobom a vďaka ich špecifickému modelu riadenia založenému na spoločnom vlastníctve, demokratickej účasti a kontrole členov, ako aj vďaka schopnosti družstiev spoliehať sa na svoje vlastné finančné zdroje a podporné siete sú flexibilnejšie a inovatívnejšie pri postupnom riadení reštrukturalizácie, ako aj pri vytváraní novej podnikateľskej činnosti;

E.  keďže v článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1309/2013 sa požaduje, aby Komisia predložila Európskemu parlamentu a Rade každé dva roky kvantitatívnu a kvalitatívnu správu o činnostiach EGF v predchádzajúcich dvoch rokoch;

F.  keďže neexistuje žiadny európsky právny rámec týkajúci sa informovania pracovníkov a konzultácií s nimi, predvídania a riadenia reštrukturalizácie s cieľom predvídať zmeny a predchádzať strate pracovných miest; keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 15. januára 2013(6) žiadal, aby Komisia podľa článku 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a po konzultácii so sociálnymi partnermi čo najskôr predložila návrh právneho aktu o informovaní pracovníkov a konzultáciách s nimi, predvídaní a riadení reštrukturalizácie (v nadväznosti na podrobné odporúčania uvedené v prílohe k svojmu uzneseniu); keďže existujú značné rozdiely na vnútroštátnej úrovni týkajúce sa zodpovedností zamestnávateľov voči svojim zamestnancom v tomto procese; keďže sa dvakrát usporiadali konzultácie s európskymi sociálnymi partnermi a Komisia nekonala; keďže Komisia podala neuspokojivé odpovede na uznesenia Európskeho parlamentu v oblasti informovania, konzultácií a reštrukturalizácie, čo zdôrazňuje potrebu konkrétnych krokov v tejto oblasti; keďže dobre vyvinuté systémy pracovnoprávnych vzťahov, ktoré udeľujú pracovníkom a ich zástupcom práva v oblasti konzultácií a informácií, majú zásadný význam; keďže posilnenou smernicou o informovaní a poradách by sa mohlo pomôcť zabezpečiť, aby rokovania o vhodnom pláne prebiehali za spravodlivých podmienok a včas;

G.  keďže minimálny počet prepustených pracovníkov sa znížil z 1 000 na 500 prepustených pracovníkov s možnosťou, že za výnimočných okolností alebo v prípade malých trhov práce sa posúdi žiadosť o prostriedky z EGF, ak má prepúšťanie vážny vplyv na zamestnanosť a na miestne, regionálne alebo národné hospodárstvo;

H.  keďže od 1. januára 2014 môžu byť oprávnenými príjemcami podpory a môžu prijímať pomoc aj osoby, ktoré boli predtým samostatne zárobkovo činné; keďže Komisia by mala zabezpečiť, aby EGF reagoval na špecifické potreby samostatne zárobkovo činných pracovníkov, pretože počet samostatne zárobkovo činných osôb sa neustále zvyšuje; keďže do 31. decembra 2017 mladí ľudia, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET) v regiónoch oprávnených v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, môžu využiť podporu z EGF, a to v rovnakom počte ako je počet cieľových príjemcov;

I.  keďže súčasný EGF sa zameriava nielen na podporu prepustených pracovníkov, ale aj na vyjadrenie solidarity s týmito pracovníkmi;

J.  keďže pôvodný rozpočet EGF bol 500 miliónov EUR ročne; keďže súčasný rozpočet je 150 miliónov EUR ročne, pričom od zriadenia fondu dosahujú priemerné ročné výdavky približne 70 miliónov EUR;

K.  keďže pôvodná miera spolufinancovania bola 50 %, v období rokov 2009 – 2011 sa zvýšila na 65 %, v období rokov 2012 – 2013 sa vrátila späť na úroveň 50 % a v súčasnosti dosahuje 60 %;

L.  keďže v období rokov 2007 až 2014 bolo podaných 134 žiadostí z 20 členských štátov, ktoré sa týkali 122 121 pracovníkov, ktorým bola určená podpora, a keďže celkovo bolo požiadané o 561,1 milióna EUR; konštatuje, že v období rokov 2007 – 2013 bola miera plnenia rozpočtu len 55 %; keďže v období rokov 2007 až 2014 bol najväčší počet žiadostí v spracovateľskom priemysle, a to najmä v automobilovom priemysle, v ktorom sa žiadosti týkali 29 000 zo 122 121 pracovníkov (23 % z celkového počtu podaných žiadostí); keďže hospodárska kríza doteraz najviac postihla menšie podniky s menej ako 500 pracovníkmi;

M.  keďže Európsky dvor audítorov odporúča, aby Európsky parlament, Komisia a Rada zvážili obmedzenie financovania EÚ na opatrenia, ktoré pravdepodobne prinesú pridanú hodnotu EÚ, namiesto financovania už existujúcich vnútroštátnych systémov na podporu príjmov pracovníkov, ako sa stanovuje v článku 7 ods. 1 písm. b); keďže sa zistilo, že opatrenia EGF majú najväčšiu pridanú hodnotu, ak sa použijú na spolufinancovanie služieb pre prepustených pracovníkov, ktoré obvykle neexistujú vo vnútroštátnych systémoch dávok v nezamestnanosti, a to v prípadoch, keď sú tieto služby zamerané na odbornú prípravu, a nie na príspevky, a keď sú individualizované a doplňujú štandardné systémy, a to najmä pre najzraniteľnejšie skupiny pracovníkov, ktorí boli prepustení; v tejto súvislosti poznamenáva, že treba investovať do potenciálu bývalých zamestnancov a že je dôležité v plnej miere posúdiť potreby miestnych trhov práce a požiadavky týchto trhov na zručnosti, keďže toto by malo tvoriť základ odbornej prípravy a zvyšovania spôsobilostí s cieľom uľahčiť rýchle opätovné začleňovanie pracovníkov do trhu práce; opätovne pripomína, že členské štáty majú povinnosť účinne plniť rozpočet EGF;

N.  keďže EGF nerieši problém nezamestnanosti v EÚ; keďže v záujme vyriešenia krízy nezamestnanosti v EÚ sa do centra politiky EÚ musí postaviť vytváranie, ochrana a udržateľnosť pracovných miest; keďže miera nezamestnanosti v EÚ, najmä mladých ľudí a dlhodobo nezamestnaných, si naliehavo vyžaduje iniciatívy ponúkajúce nové profesijné vyhliadky;

O.  keďže referenčné obdobie posúdenia EGF na účely tejto správy je od roku 2007 do roku 2014; keďže hodnotenie ex post, ktoré vypracovala Komisia, sa týka rokov 2007 – 2013, a audítorská správa Dvora audítorov sa týka obdobia 2007 – 2012;

P.  keďže pri využívaní EGF by sa mali zabezpečiť a podporovať zásady rodovej rovnosti a nediskriminácie, ktoré patria medzi základné hodnoty Únie a sú zakotvené v stratégii Európa 2020;

1.  berie na vedomie hodnotenie ex post EGF a prvú dvojročnú správu; konštatuje, že Komisia si plní svoju povinnosť podávať správy; domnieva sa, že tieto a iné správy nepostačujú na úplné zabezpečenie transparentnosti a účinnosti EGF; vyzýva členské štáty, ktoré využívajú EGF, aby zverejnili všetky údaje a hodnotenia prípadov využitia a začlenili posúdenie vplyvu na rodovú rovnosť do správ o prípadoch využitia; dôrazne nabáda všetky členské štáty, aby včas zverejnili svoje žiadosti a záverečné správy podľa platného nariadenia; domnieva sa, že i keď si Komisia plní svoju povinnosť podávať správy, mohla by zverejniť všetky relevantné dokumenty týkajúce sa prípadov využitia EGF vrátane svojich interných správ zo služobných ciest na základe monitorovacích návštev týkajúcich sa podaných žiadostí v členských štátoch;

2.  víta predĺženie obdobia financovania z jedného na dva roky; pripomína, že z výskumu nadácie Eurofound vyplýva, že obdobie 12 mesiacov nebolo dostatočne dlhé, aby pomohlo všetkým prepusteným pracovníkom, najmä najzraniteľnejším skupinám, ako sú pracovníci s nízkou kvalifikáciou, starší pracovníci, ženy a najmä osamelí rodičia;

3.  konštatuje, že z hodnotenia EGF vyplynulo, že výsledky zásahov tohto fondu sú ovplyvnené takými faktormi, ako je úroveň vzdelania a kvalifikácie pracovníkov, ktorým bola určená podpora, ako aj absorpčná schopnosť príslušných trhov práce a HDP prijímajúcich krajín; zdôrazňuje, že tieto faktory sú zväčša ovplyvňované dlhodobými opatreniami, ktoré možno účinne podporovať prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF); poukazuje na potrebu zohľadňovať tieto faktory a situáciu na miestnych trhoch práce vždy, keď sa má poskytnúť pomoc z EGF; poznamenáva, že na to, aby sa dosiahli rýchlejšie a účinnejšie výsledky, je dôležitá väčšia súčinnosť medzi EGF a EŠIF; zdôrazňuje, že EŠIF môžu pôsobiť ako nadväzujúce opatrenia v oblasti podpory EGF podnecovaním investícií, celkového rastu a vytvárania pracovných miest; zdôrazňuje, že zásahy EGF by mali byť zamerané na investície, ktoré prispievajú k rastu, zamestnanosti, vzdelávaniu, zručnostiam a geografickej mobilite pracovníkov a mali by byť koordinované s existujúcimi programami EÚ s cieľom pomáhať ľuďom zamestnať sa a podporovať podnikanie, najmä v regiónoch a odvetviach, ktoré sú už postihnuté nepriaznivými účinkami globalizácie alebo reštrukturalizácie hospodárstva; zdôrazňuje, že by sa mali uprednostňovať integrované prístupy založené na programoch financovaných z viacerých fondov s cieľom udržateľne riešiť problém nezamestnanosti a prepúšťania, a to účinným prideľovaním zdrojov a užšou koordináciou a súčinnosťou, najmä medzi ESF a EFRR; je pevne presvedčený, že integrovaná stratégia založená na programoch financovaných z viacerých fondov by znížila riziko premiestnenia a vytvorila priaznivé podmienky na návrat priemyselnej výroby do EÚ;

4.  domnieva sa, že reformy nariadenia zlepšili fungovanie EGF; konštatuje, že toto zlepšenie zjednodušilo postupy prístupu k EGF pre členské štáty, čo by malo viesť k zvýšenému využívaniu tohto nástroja členskými štátmi; vyzýva Komisiu, aby navrhla opatrenia na odstránenie všetkých prekážok, ktoré sa týkajú administratívnej kapacity, ktoré bránili využívaniu EGF; domnieva sa, že EGF by nemal plniť funkciu makroekonomickej stabilizácie;

5.  konštatuje, že znížené rozpočtové prostriedky vyčlenené na EGF v ročnom rozpočte boli dostatočné na to, aby poskytovali potrebnú pomoc a podporu, ktoré sú zásadné a nutné pre osoby, ktoré prišli o zamestnanie; zdôrazňuje však, že od roku 2014 bol rozsah pôsobnosti EGF rozšírený tak, aby zahŕňal osoby NEET a kritérium krízy, a že v prípade výrazného nárastu počtu žiadostí alebo doplnenia novej pôsobnosti rozpočtové prostriedky možno nebudú postačovať a budú sa musieť zvýšiť, aby sa zabezpečilo účinné fungovanie EGF;

6.  zdôrazňuje význam silného sociálneho dialógu založeného na vzájomnej dôvere a spoločnej zodpovednosti a považuje ho za najlepší nástroj na hľadanie konsenzuálnych riešení a spoločných vyhliadok pri predvídaní procesov reštrukturalizácie, pri predchádzaní týmto procesom a pri ich riadení; zdôrazňuje, že to pomôže zabrániť strate pracovných miest, a tým aj prípadom využitia EGF;

7.  poznamenáva, že došlo k značnému zvýšeniu počtu žiadostí počas výnimočného obdobia 2009 – 2011, čo umožnilo podávať žiadosti na základe kritérií súvisiacich s krízou, a že tento rozsah pôsobnosti bol ďalej rozšírený s cieľom trvalo začleniť kritérium krízy a samostatne zárobkovo činné osoby od roku 2014 do roku 2020; víta rozšírenie tejto výnimky na obdobie po roku 2013; konštatuje, že viac ako polovicu z celkového počtu projektov od roku 2007 do roku 2014 tvorili projekty súvisiace s krízou; ďalej zdôrazňuje, že v niektorých členských štátoch pokračujú nepriaznivé účinky hospodárskej krízy;

8.  konštatuje, že v období 2007 až 2014 podalo 20 členských štátov 131 žiadostí o financovanie v celkovej výške 542,4 milióna EUR určených pre 121 380 pracovníkov;

9.  konštatuje, že Komisia vylepšila databázu EGF, v ktorej sa na štatistické účely uchovávajú kvantitatívne údaje o prípadoch využívania EGF, čím sa členským štátom uľahčilo predkladanie žiadostí a Komisii analýza a porovnávanie údajov o prípadoch využitia EGF; ďalej konštatuje, že Komisia zahrnula EGF do spoločného systému na spoločné finančné hospodárenie, čoho dôsledkom by malo byť predkladanie správnejších a úplnejších žiadostí a ďalšie skrátenie času potrebného na žiadosť, ktorú predložil členský štát; konštatuje, že tento systém umožňuje zjednodušenie podávania žiadostí členskými štátmi a naliehavo žiada Komisiu, aby urýchlila spracúvanie žiadostí, aby sa financovanie mohlo rýchlo poskytovať s cieľom maximalizovať jeho vplyv;

10.  vyzýva Komisiu, aby v plnej miere predvídala účinky rozhodnutí týkajúcich sa obchodnej politiky na trh práce EÚ a aby zároveň zohľadňovala informácie o týchto účinkoch založené na dôkazoch, ktoré boli zdôraznené v žiadostiach o príspevok z EGF; vyzýva Komisiu, aby uskutočňovala dôkladné posúdenia vplyvu ex-ante a ex-post vrátane posúdení sociálneho vplyvu, zahŕňajúce potenciálne účinky na zamestnanosť, konkurencieschopnosť a hospodárstvo, ako aj vplyv na malé a stredné podniky, a aby súčasne zabezpečovala účinnú koordináciu ex-ante medzi GR pre obchod a GR pre zamestnanosť; vyzýva Európsky parlament, aby organizoval pravidelné spoločné vypočutia Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci s cieľom prispieť k zlepšeniu koordinácie medzi obchodnou politikou a EGF a jej monitorovania; považuje za potrebné zintenzívniť využívanie EGF pri riešení problému premiestňovania, ako aj odvetvových kríz zapríčinených výkyvmi dopytu vo svete; dôrazne odmieta akúkoľvek iniciatívu, ktorá by chcela, aby bol EGF vo svojej súčasnej podobe a so súčasným rozpočtom považovaný za intervenčný nástroj pre pracovné miesta, ktoré sme v Európskej únii stratili v dôsledku obchodných stratégií rozhodnutých na úrovni EÚ vrátane budúcich obchodných dohôd alebo obchodných dohôd, ktoré sa už uplatňujú; zdôrazňuje potrebu silnej súdržnosti medzi obchodnými a priemyselnými politikami a potrebu modernizácie nástrojov EÚ na ochranu obchodu;

11.  vyzýva Komisiu, aby štatút trhového hospodárstva priznala obchodným partnerom iba vtedy, keď splnia všetkých päť kritérií, ktoré stanovila; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zaviedla jasnú a účinnú stratégiu, pokiaľ ide o otázky týkajúce sa udelenia štatútu trhového hospodárstva tretím krajinám, s cieľom zachovať konkurencieschopnosť podnikov z EÚ a pokračovať v boji proti akejkoľvek forme nespravodlivej hospodárskej súťaže;

12.  zdôrazňuje, že jedným z hlavných cieľom EGF je pomôcť pracovníkom, ktorí prišli o zamestnanie v dôsledku výraznej zmeny v obchodovaní Únie s tovarom alebo službami, ako sa stanovuje v článku 2 písm. a) tohto nariadenia; domnieva sa, že dôležitou úlohou EGF je zabezpečiť podporu pre pracovníkov prepustených v dôsledku nepriaznivých dôsledkov obchodných sporov; vyzýva preto Komisiu, aby objasnila, že strata pracovných miest v dôsledku obchodných sporov, ktoré vedú k výraznej zmene v obchodovaní Únie s tovarom alebo službami, patrí plne do rozsahu pôsobnosti EGF;

13.  zdôrazňuje, že EGF v nijakom prípade nemôže pôsobiť ako náhrada serióznej politiky predchádzania reštrukturalizáciám a ich predvídania; zdôrazňuje význam skutočnej priemyselnej politiky na úrovni EÚ, ktorá prináša udržateľný a inkluzívny rast;

14.  žiada Komisiu, aby vypracovala štúdie vplyvu globalizácie na jednotlivé odvetvia a aby na základe zistení predložila návrhy, ktoré by motivovali podniky predvídať zmeny vo svojich odvetviach a pripraviť svojich zamestnancov na prepúšťanie;

15.  zdôrazňuje, že niektoré členské štáty uprednostnili využívanie ESF pred EGF z dôvodu vyššej miery spolufinancovania v prípade ESF, rýchlejšieho vykonávania opatrení ESF, nedostatočného predbežného financovania v rámci EGF a zdĺhavého postupu schvaľovania EGF; domnieva sa však, že zvýšená miera spolufinancovania a rýchlejší proces podávania a schvaľovania žiadostí stanovené v novom nariadení riešia niektoré z týchto problémov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že podpora z EGF sa doteraz nedostala k prepusteným pracovníkom vo všetkých členských štátoch a vyzýva členské štáty, aby poskytovali túto podporu v prípade hromadného prepúšťania;

16.  upriamuje pozornosť na skutočnosť, že podľa správy Dvora audítorov trvá schvaľovanie žiadosti o podporu z EGF v priemere 41 týždňov; žiada, aby sa nešetrilo úsilím na urýchlenie postupov; víta úsilie Komisie minimalizovať oneskorenia a zjednodušiť postup podávania žiadostí; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je nevyhnutné posilnenie kapacít členských štátov, a dôrazne odporúča, aby všetky členské štáty začali čím skôr vykonávať opatrenia; konštatuje, že mnohé členské štáty už tak robia;

17.  konštatuje, že EGF je poznačený tým, že niektoré členské štáty, sociálni partneri a podniky ho značne nedoceňujú; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoju komunikáciu s členskými štátmi, sieťami odborových zväzov na celonárodnej a miestnej úrovni a so širokou verejnosťou; vyzýva členské štáty, aby podporovali informovanosť pracovníkov a ich zástupcov o EGF a aby tak robili včas s cieľom zabezpečiť, aby sa dosiahol čo najväčší počet potenciálnych príjemcov, ktorí by využili opatrenia EGF, a požaduje, aby sa účinnejšie propagoval prínos vyplývajúci z výsledkov dosiahnutých v rámci EGF;

18.  pripomína význam záruk brániacich premiestňovaniu podnikov, ktoré využívajú financovanie EÚ v rámci určeného časového obdobia, ktoré by v dôsledku prepúšťania mohli viesť k naštartovaniu ďalších režimov podpory;

Príjemcovia prostriedkov z EGF

19.  víta závery správy Dvora audítorov, podľa ktorých takmer všetci pracovníci oprávnení na podporu z EGF mohli využívať personalizované a dobre koordinované opatrenia prispôsobené ich individuálnym potrebám, a takmer 50 % pracovníkov, ktorí dostali finančnú pomoc, je teraz opäť zamestnaných; poznamenáva, že nedostatok včasného a účinného vykonávania programov EGF v niektorých členských štátoch viedol k nedostatočnému čerpaniu prostriedkov; domnieva sa, že zapojenie cieľových príjemcov alebo ich zástupcov, sociálnych partnerov, miestnych agentúr zamestnania a iných relevantných zainteresovaných strán do počiatočného posudzovania a podávania žiadosti je nevyhnutné na zabezpečenie pozitívnych výsledkov pre príjemcov; vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty pri vytváraní inovačných opatrení a programov a aby vo svojich hodnoteniach posúdila, do akej miery sa v návrhu koordinovaného balíka individualizovaných služieb zohľadnili budúce vyhliadky na trhu práce a požadované zručnosti a do akej miery bol kompatibilný s prechodom na hospodárstvo, ktoré je efektívne z hľadiska využívania zdrojov a udržateľné; vyzýva členské štáty, aby v súlade s článkom 7 súčasného nariadenia vyvinuli ďalšie úsilie s cieľom navrhnúť koordinovaný súbor personalizovaných služieb v záujme hospodárstva, ktoré je efektívne z hľadiska využívania zdrojov a udržateľné; poukazuje na to, že inovácie, inteligentná špecializácia a efektívnosť využívania zdrojov sú kľúčové pre priemyselnú obnovu a hospodársku diverzifikáciu;

20.  konštatuje, že zo 73 projektov analyzovaných v správe Komisie o hodnotení ex post priemerný podiel príjemcov vo veku 55 alebo viac rokov bol 15 % a podiel príjemcov vo veku 15 – 24 rokov predstavoval 5 %; víta preto dôraz, ktorý sa v novom nariadení kladie na starších a mladších pracovníkov, a začleňovanie osôb NEET do určitých žiadostí; konštatuje, že priemerný podiel príjemkýň bol 33 % a príjemcov-mužov 67 %; konštatuje, že tieto čísla odzrkadľujú rodové zloženie zamestnancov, ktoré sa môže líšiť podľa odvetvia; vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila, že pri všetkých žiadostiach o pomoc z EGF sa bude pristupovať k ženám a mužom rovnako, a vyzýva členské štáty, aby zhromažďovali údaje z rodového hľadiska s cieľom zistiť, aký to má vplyv na mieru opätovného zamestnávania príjemkýň; ďalej poznamenáva, že v niektorých žiadostiach o príspevok z EGF je počet cieľových príjemcov nízky v porovnaní s celkovým počtom oprávnených príjemcov, čo môže viesť k vplyvu, ktorý nie je optimálny;

21.  zastáva názor, že začleňovanie osôb NEET do žiadostí o podporu z EGF si často vyžaduje rôzne druhy zásahov a domnieva sa, že všetky príslušné subjekty vrátane sociálnych partnerov, skupín miestnych komunít a mládežníckych organizácií by mali byť zastúpené vo fáze vykonávania každého programu a mali by podporovať opatrenia potrebné na zabezpečenie maximálnej účasti osôb NEET; v tejto súvislosti nabáda členské štáty, aby mali silnú hlavnú agentúru, ktorá bude koordinovať vykonávanie programu, zabezpečovať špecializovanú a sústavnú podporu s cieľom pomáhať osobám NEET ukončiť program a tiež zabezpečiť maximálne vyplácanie finančných prostriedkov programu; domnieva sa, že nezávislé preskúmanie s osobitným dôrazom na zapojenie osôb NEET by identifikovalo lepšie postupy; je pevne presvedčený, že výnimka pre začleňovanie osôb NEET by mala pokračovať až do konca programového obdobia v decembri 2020;

22.  vyzýva Komisiu, aby do svojho hodnotenia EGF v polovici trvania zahrnula špecifické kvalitatívne a kvantitatívne posúdenie podpory z EGF určenej mladým ľuďom, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), najmä vzhľadom na vykonávanie záruky pre mladých ľudí a potrebnú súčinnosť medzi vnútroštátnymi rozpočtami, ESF a iniciatívou na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI);

23.  konštatuje, že podľa hodnotenia ex post priemerná miera získania pomoci príjemcom vo všetkých 73 skúmaných prípadoch bola 78 %. Zahŕňa to 20 prípadov s mierou získania pomoci pre príjemcov 100 % alebo viac; trvá však na tom, že maximálna miera získania pomoci pre akýkoľvek prípad je 100 %, a preto používanie údajov vyšších ako 100 % skresľuje údaje a naznačuje výrazne vyššiu mieru získania pomoci než je v skutočnosti; konštatuje, že toto je aj prípad miery plnenia rozpočtu; vyzýva Komisiu, aby upravila svoje údaje s cieľom poskytnúť presnejšie posúdenie miery získania pomoci a miery plnenia rozpočtu;

24.  víta skutočnosť, že mnohí príjemcovia získali nové zamestnanie predovšetkým vďaka individualizovanej pomoci z EFG pri hľadaní zamestnania a obnovili si svoje zručnosti prostredníctvom programov odbornej prípravy a príspevkov na mobilitu; víta tiež skutočnosť, že EGF umožnil niektorým zamestnancom začať podnikať vďaka pomoci na založenie alebo prevzatie podniku; zdôrazňuje preto značné pozitívne účinky, ktoré podľa údajov má EGF na sebavedomie, pocit uvedomenia si vlastných možností a motiváciu; zdôrazňuje, že pomoc z EGF zväčšila sociálnu súdržnosť tým, že umožnila ľuďom opäť sa zamestnať a vyhnúť sa pasciam nezamestnanosti;

25.  konštatuje, že podľa údajov zo správy ex post majú príjemcovia EGF relatívne nižšie dosiahnuté vzdelanie, než je priemer, a tým menej prenosných zručností, v dôsledku čoho majú za normálnych okolností menej pracovných príležitostí a sú zraniteľnejší na trhu práce; zastáva názor, že EGF môže priniesť najlepšiu pridanú hodnotu EÚ pri podpore programov odbornej prípravy a rekvalifikácie pre pracovníkov – a to najmä na podporu menej kvalifikovaných zraniteľných skupín – ktoré uprednostňujú zručnosti potrebné na trhu práce a umožňujú podnikanie;

26.  poznamenáva, že prieskum uskutočnený v rámci hodnotenia ex post priniesol nejednoznačné výsledky: 35 % respondentov uviedlo, že kvalita nového zamestnania bola vyššia alebo oveľa vyššia, 24 % uviedlo, že bola rovnaká, a 41 % uviedlo, že bola nižšia alebo oveľa nižšia; keďže však neexistujú systematické údaje, z ktorých by mohlo vychádzať posúdenie, odporúča Komisii zhromaždiť podrobnejšie informácie týkajúce sa vplyvu zásahov z EGF a ich kvality s cieľom neskôr prijať nápravné opatrenia, ktoré by sa mohli ukázať ako potrebné;

Nákladová účinnosť a pridaná hodnota EGF

27.  žiada Komisiu a členské štáty, aby zlepšili plnenie rozpočtu EGF tým, že umožnia väčšiu flexibilitu a účinnosť so zameraním na výsledky, vplyv a pridanú hodnotu, a to bez ohrozenia vhodného a transparentného využívania finančných prostriedkov a dodržiavania pravidiel; zastáva názor, že postup podávania žiadostí by sa mal zrýchliť, aby sa fond mohol účinnejšie využívať pre prepustených pracovníkov; vyjadruje znepokojenie nad rozdielom medzi zdrojmi požadovanými z EGF a prostriedkami, ktoré vrátili členské štáty, pričom priemerná miera plnenia rozpočtu je iba 45 %; vyzýva preto Komisiu, aby dôkladne posúdila dôvody nízkej miery plnenia rozpočtu a navrhla opatrenia na riešenie existujúcich prekážok a zabezpečila optimálne využívanie finančných prostriedkov z fondu; konštatuje, že miera opätovného začlenenia do práce po ukončení pomoci z EGF značne kolíše od 4 % do 86 %, a preto zdôrazňuje, že sú dôležité aktívne a inkluzívne opatrenia trhu práce; konštatuje, že výdavky EGF v niektorých členských štátoch neustále dosahujú lepšie výsledky ako v iných; navrhuje, aby Komisia naďalej poskytovala usmernenia a umožnila členským štátom, aby si vymieňali osvedčené postupy pri používaní finančných prostriedkov z EGF, aby sa zabezpečila maximálna miera opätovného začlenenia do práce za každé vynaložené euro;

28.  zastáva názor, že miera spolufinancovania vo výške 60 % by sa nemala zvyšovať;

29.  konštatuje, že podľa hodnotenia ex post Komisie v priemere iba 6 % finančných prostriedkov z EGF sa vydalo na administratívu a riadenie;

30.  konštatuje, že najvýznamnejším aspektom nákladovej účinnosti zisteným počas konzultácií so zainteresovanými stranami bol počet opätovne zamestnaných pracovníkov, ktorí namiesto poberania dávok v nezamestnanosti a iných sociálnych príspevkov teraz platia dane a príspevky na sociálne zabezpečenie;

31.  poznamenáva, že v niekoľkých prípadoch využitia EGF vyššie náklady na opatrenia podľa článku 7 ods. 4 nariadenia o EGF oslabujú celkový vplyv investície v rámci EGF; vyzýva Komisiu, aby riešila problém takýchto nákladov zavedením limitov;

32.  berie na vedomie návrh v hodnotení ex post, aby sa kontrafaktuálne hodnotenie vplyvu stalo dôležitým prvkom pochopenia pridanej hodnoty EGF; vyjadruje poľutovanie nad tým, že takéto hodnotenie nie je zatiaľ zavedené;

33.  víta záver Dvora audítorov, že EGF poskytol skutočnú pridanú hodnotu EÚ, keď sa používal na spolufinancovanie služieb pre prepustených pracovníkov alebo príspevky, ktoré obvykle neexistujú vo vnútroštátnych systémoch dávok v nezamestnanosti, čím podporil sociálnu súdržnosť v Európe; zdôrazňuje, že niektoré členské štáty nemajú ustanovenia sociálnej ochrany umožňujúce uspokojiť potreby pracovníkov, ktorí stratili zamestnanie;

34.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že podľa Dvora audítorov jedna tretina finančných prostriedkov EGF kompenzuje vnútroštátne systémy na podporu príjmov pracovníkov a neprináša žiadnu pridanú hodnotu EÚ; naznačuje, že nové nariadenie o EGF obmedzuje náklady na osobitné opatrenia, ako sú príspevky na hľadanie zamestnania a stimuly pre zamestnávateľov k náboru pracovníkov, na 35 % z celkových nákladov na koordinovaný balík a že opatrenia podporované v rámci EGF nenahradzujú pasívne opatrenia sociálnej ochrany, ktoré členské štáty stanovujú vo svojich vnútroštátnych systémoch; trvá na tom, že EGF sa nemôže používať ako náhrada za záväzky podnikov voči ich pracovníkom; okrem toho vyzýva Komisiu, aby pri ďalšej revízii nariadenia spresnila, že EGF sa nemôže používať ako náhrada za záväzky členských štátov voči prepusteným pracovníkom;

35.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že miera plnenia rozpočtu je od 3 % do 110 % s priemernou mierou plnenia 55 %; domnieva sa, že táto situácia niekedy odzrkadľuje nedostatky vo fáze plánovania alebo v realizácie a mala by sa zlepšiť pomocou lepšie navrhnutých a lepšie realizovaných projektov;

36.  vyjadruje poľutovanie nad znížením financovania EGF; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dodatočne podporili EGF s cieľom zabezpečiť, aby boli splnené potreby; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dostatočný počet pracovníkov vo vzťahu k množstvu práce a aby zabránila zbytočným omeškaniam;

37.  zastáva názor, že opatrenia v rámci EGF a ESF by sa mali používať tak, aby sa vzájomne dopĺňali, a to s cieľom poskytovať konkrétne krátkodobé a všeobecnejšie dlhodobejšie riešenia; berie na vedomie záver, že vo všeobecnosti členské štáty účinne koordinovali EGF s ESF a vnútroštátnymi opatreniami na trhu práce a že počas auditu Dvora audítorov sa nezistilo žiadne prekrývanie ani dvojité financovanie jednotlivcov;

38.  vyjadruje spokojnosť so zistením zo správy Komisie o činnostiach EGF v rokoch 2013 a 2014, že Komisii neboli hlásené žiadne nezrovnalosti podľa nariadenia o EGF v rokoch 2013 a 2014, ani neboli uzavreté žiadne nezrovnalosti v súvislosti s EGF v rokoch 2013 a 2014;

Vplyv na malé a stredné podniky

39.  poznamenáva, že MSP tvoria 99 % všetkých podnikov v EÚ a zamestnávajú drvivú väčšinu pracovníkov v EÚ; v tejto súvislosti vyjadruje znepokojenie nad tým, že EGF mal len veľmi obmedzený vplyv na MSP, a to aj napriek tomu, že jednoznačne poskytuje priestor na zameranie sa na MSP s výhradou určitých kritérií; uznáva vysvetlenie Komisie, že dotknutí pracovníci nadväzujúcich dodávateľov neboli nikdy vylúčení úmyselne, ale vyzýva Komisiu, aby ďalej presmerovala EGF na MSP, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v európskom hospodárstve, napr. väčším dôrazom na ustanovenie článku 8 písm. d) o potrebe určiť dodávateľov, nadväzujúcich výrobcov alebo subdodávateľov prepúšťajúcich podnikov alebo nadväzovaním na predchádzajúce prípady, keď EGF využili MSP, sociálne podniky a družstvá na podporu osvedčených postupov; zdôrazňuje, že treba venovať väčšiu pozornosť proporcionalite medzi pracovníkmi MSP a pracovníkmi veľkých spoločností;

40.  domnieva sa, že by sa mala viac využívať výnimka z limitu oprávnenosti, najmä v prospech MSP; zdôrazňuje význam ustanovení uvedených v článku 4 ods. 2 súčasného nariadenia pre MSP, keďže umožňujú na regionálnej úrovni a jednotlivo reštrukturalizovať hospodárske odvetvia postihnuté krízou alebo globalizáciou; uznáva problémy, s ktorými sa stretávajú žiadosti podľa týchto ustanovení a vyzýva Komisiu, aby podporila členské štáty pri riešení týchto problémov, aby sa EGF stal pracovným riešením pre prepustených pracovníkov; ďalej vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri plánovaní a podávaní žiadostí zohľadňovali zásadu „najskôr myslieť na malých“;

41.  berie na vedomie koncentráciu žiadostí v odvetviach spracovateľského priemyslu a stavebníctva a najmä v automobilovom a leteckom priemysle, pričom pomoc sa poskytuje predovšetkým veľkým podnikom; vyzýva členské štáty a regionálne samosprávy s výlučnými právomocami, aby aktívne podporovali prepustených pracovníkov v MSP, družstvách a sociálnych podnikoch a využívali pritom flexibilitu stanovenú v článku 4 ods. 2 súčasného nariadenia, najmä pokiaľ ide o kolektívne žiadosti MSP, a požaduje ďalšie nástroje podporujúce dôraznejšiu pomoc a širší prístup pre MSP; vyzýva aj na informovanie MSP o možnostiach, ktoré im poskytuje EGF; zdôrazňuje, že tieto prípady pomoci MSP by sa mali považovať za pridanú hodnotu EGF;

42.  vyjadruje spokojnosť so zistením správy Komisie o implementácii ex post, v ktorej sa poukazuje na pozitívny trend medzi zdrojmi využívanými na podporu miery podnikania a samostatnej zárobkovej činnosti na konci opatrení; konštatuje však, že priemerný podiel samostatnej zárobkovej činnosti vo všetkých prípadoch využitia EGF bol nízky (5 %) a že opatrenia by sa mali využiť na podporu podnikateľov, ako napríklad granty na začatie podnikateľskej činnosti a iné stimuly; zdôrazňuje v tejto súvislosti význam celoživotného vzdelávania, poradenstva a partnerských sietí; domnieva sa, že je ešte priestor na zlepšenie využívania EGF, samostatne alebo v spojení s inými fondmi, ako je EŠIF, a to s cieľom podporovať podnikanie a zakladanie nových podnikov, ale zdôrazňuje, že podpora podnikania by mala byť založená na udržateľných podnikateľských plánoch; vyzýva členské štáty, aby zdôrazňovali začleňovanie žien a dievčat do podnikateľských programov;

43.  víta úsilie viacerých členských štátov o zvýšenie využívania opatrení na podporu podnikania a sociálneho hospodárstva vo forme grantov na začatie podnikateľskej činnosti a opatrení zameraných na podporu podnikania a sociálnych družstiev a služieb pre nových podnikateľov;

Požiadavky na údaje

44.  domnieva sa, že v kontexte mnohých komplikujúcich činiteľov, ako sú potenciálne opomenutia údajov, regionálne a národné špecifiká, rôzne makroekonomické a mikroekonomické podmienky, malé veľkosti vzoriek a určité nevyhnutné predpoklady, musí byť metodologický prístup uplatnený Komisiou dôsledný a transparentný a zameraný na vykonávanie opatrení proti nedostatkom, ktoré komplikujú tento prístup;

45.  zdôrazňuje, že podľa záverov správy Dvora audítorov niektoré členské štáty nestanovili kvantitatívne ciele opätovného začlenenia a že existujúce údaje nie sú dostatočné na posúdenie účinnosti opatrení na opätovné začleňovanie pracovníkov do zamestnania; berie na vedomie vyhlásenie Komisie, že nariadenie o EGF neobsahuje kvantitatívne ciele opätovného začleňovania a že rôzne opatrenia EGF možno posudzovať inými spôsobmi; odporúča preto, aby členské štáty stanovili kvantitatívne a kvalitatívne ciele opätovného začleňovania a systematicky rozlišovali medzi EGF, ESF a inými vnútroštátnymi opatreniami osobitne určenými pre pracovníkov, ktorí boli hromadne prepustení; ďalej vyzýva Komisiu, aby poskytla informácie o druhu a kvalite pracovných miest, ktoré si našli ľudia opätovne začlenení do trhu práce, a o strednodobom trende, pokiaľ ide o mieru opätovného začlenenia vďaka zásahom EGF; členské štáty by mali ďalej rozlišovať medzi dvomi hlavnými druhmi opatrení EGF, t. j. aktívnymi opatreniami týkajúcimi sa trhu práce a podporou príjmov vyplácanou pracovníkom, ako aj poskytovať podrobnejšie informácie o opatreniach, ktoré jednotliví účastníci využili, aby sa umožnila presnejšia analýza nákladov a prínosov rôznych opatrení; vyzýva tiež Komisiu, aby poskytla údaje týkajúce sa žiadostí EGF, ktoré na úrovni Komisie neboli schválené, a dôvody neschválenia;

46.  pripomína členským štátom ich povinnosť poskytnúť údaje o miere opätovného začlenenia 12 mesiacov po zavedení opatrení s cieľom zabezpečiť potrebné monitorovanie vplyvu a účinnosti EGF;

47.  zdôrazňuje, že treba zefektívniť audítorské postupy na vnútroštátnej úrovni s cieľom zaistiť súdržnosť a účinnosť a predísť zbytočnému zdvojovaniu činnosti subjektov pôsobiacich na rôznych úrovniach kontroly;

48.  odporúča posilnenie informačných tokov a mechanizmov podpory medzi národnou kontaktnou osobou a regionálnymi alebo miestnymi partnermi;

49.  odporúča, aby sa vykonávali pravidelnejšie partnerské hodnotenia, výmeny medzi jednotlivými krajinami alebo nadväzovanie partnerstiev, pokiaľ ide o nové prípady využitia EGF a predchádzajúce prípady využitia EGF, s cieľom vymieňať si osvedčené postupy a skúsenosti s vykonávaním; odporúča preto vytvorenie platformy najlepších postupov, ktorá je ľahko dostupná a podporuje lepšiu výmenu integrovaných riešení;

50.  berie na vedomie obavy výskumnej služby Európskeho parlamentu týkajúce sa metodiky výpočtu prínosu EGF; poukazuje na potrebu dodatočných požiadaviek na ukazovatele výkonnosti;

51.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zachovali ustanovenia súčasného nariadenia o EGF týkajúce sa príspevkov pre opatrovateľov; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby vytvorili pružné pracovné a vzdelávacie opatrenia a, ak je to možné, uplatňovali tieto opatrenia v miestnych spoločenstvách, keďže mnoho prepustených pracovníčok môže mať menšiu geografickú flexibilitu z dôvodu rodinných opatrovateľských povinností;

52.  vyzýva regionálne a miestne príslušné orgány, sociálnych partnerov a organizácie občianskej spoločnosti, aby koordinovali úsilie medzi aktérmi na trhu práce na zlepšenie prístupu k finančnej podpore z EGF v prípadoch budúceho prepúšťania; okrem toho vyzýva na lepšie zapojenie sociálnych partnerov do činností monitorovania a hodnotenia fondu a na to, aby podnecovali zástupcov zainteresovaných žien, aby zabezpečili väčšiu pozornosť rodovým aspektom;

53.  vyzýva Komisiu, aby zvážila delegovanie hodnotenia EGF, ako sa to vyžaduje v článku 20 nariadenia Eurofoundu; domnieva sa, že v rámci tohto návrhu by Komisia mohla zabezpečiť pre Eurofound potrebné finančné zdroje zodpovedajúce bežným výdavkom na hodnotenie EGF a nákladom na ľudské zdroje; navyše, keďže hlavnou prekážkou lepších hodnotení je nedostatok vhodných údajov, Komisia by mohla požiadať členské štáty, aby Eurofoundu poskytli príslušné údaje;

o
o   o

54.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855.
(2) Ú. v. EÚ L 167, 29.6.2009, s. 26.
(3) Ú. v. EÚ L 406, 30.12.2006, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ C 56 E, 26.2.2013, s. 119.
(5) Ú. v. EÚ C 308 E, 20.10.2011, s. 30.
(6) Ú. v. EÚ C 440, 30.12.2015, s. 23.


Prijatie pozmeňujúcich návrhov k návrhu Komisie (výklad článku 61 ods. 2 rokovacieho poriadku)
PDF 233kWORD 41k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 15. septembra 2016 o prijatí pozmeňujúcich návrhov k návrhu Komisie (výklad článku 61 ods. 2 rokovacieho poriadku) (2016/2218(REG))
P8_TA(2016)0362

Európsky parlament,

–  so zreteľom na list predsedníčky Výboru pre ústavné veci z 13. septembra 2016,

–  so zreteľom na článok 226 rokovacieho poriadku,

1.  rozhodol pripojiť k článku 61 ods. 2 rokovacieho poriadku tento výklad:"„Parlamentu nebráni nič v tom, aby rozhodol, že sa v prípade potreby bude konať po správe gestorského výboru, ktorému sa vec vrátila, záverečná rozprava.“;"

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie pre informáciu Rade a Komisii.

Právne oznámenie