Zoznam 
Prijaté texty
Utorok, 4. októbra 2016 - ŠtrasburgFinálna verzia
Uzavretie Parížskej dohody prijatej na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy v mene Európskej únie ***
 Žiadosť o zbavenie imunity Giorgosa Grammatikakisa
 Mobilizácia Fondu solidarity Európskej únie v záujme poskytnutia pomoci Grécku v nadväznosti na zemetrasenie, ktoré postihlo v novembri 2015 Iónske ostrovy
 Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii – žiadosť EGF/2016/001 FI/Microsoft
 Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: žiadosť EGF/2016/002 SE/Ericsson
 Právna pomoc pre podozrivé alebo obvinené osoby pozbavené osobnej slobody a právna pomoc v konaní o európskom zatykači ***I
 Obchodovanie s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné zaobchádzanie alebo trestanie ***I
 Dohoda o strategickej spolupráci medzi Europolom a Čínou *
 Budúcnosť vzťahov medzi AKT a EÚ po roku 2020

Uzavretie Parížskej dohody prijatej na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy v mene Európskej únie ***
PDF 247kWORD 41k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Parížskej dohody prijatej na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy v mene Európskej únie (12256/2016 – C8-0401/2016 – 2016/0184(NLE))
P8_TA(2016)0363A8-0280/2016

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (12256/2016),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 192 ods. 1 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0401/2016),

–  so zreteľom na Parížsku dohodu prijatú na dvadsiatom prvom zasadnutí konferencie zmluvných strán (COP21) Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), ktoré sa konalo v decembri 2015 v Paríži,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Po parížskej konferencii: posúdenie dôsledkov parížskej dohody priložené k návrhu rozhodnutia Rady o podpísaní v mene Európskej únie parížskej dohody v rámci Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (COM(2016)0110),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 23. a 24. októbra 2014,

–  so zreteľom na návrh plánovaných vnútroštátne stanovených príspevkov (INDC) EÚ a jej členských štátov, ktorý Lotyšsko a Európska komisia predložili UNFCCC 6. marca 2015,

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0280/2016),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením Parížskej dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a Organizácii Spojených národov.


Žiadosť o zbavenie imunity Giorgosa Grammatikakisa
PDF 254kWORD 44k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2016 o žiadosti o zbavenie imunity Giorgosa Grammatikakisa (2016/2084(IMM))
P8_TA(2016)0364A8-0279/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť o zbavenie imunity Giorgosa Grammatikakisa, ktorú 1. apríla 2016 predložil zástupca prokurátora Najvyššieho súdu Helénskej republiky v súvislosti s konaním na návrh prokurátora mesta Rethymno z dôvodu porušenia dôvery vo výkon jeho povinností, ktorého sa spolu s inými dopustil v meste Rethymno na Kréte v rokoch 2000 – 2002 (pod referenčným číslom: ABM:AB05/1956), a ktorá bola oznámená na plenárnej schôdzi 27. apríla 2016,

–  so zreteľom na skutočnosť, že Giorgos Grammatikakis sa vzdal svojho práva na vypočutie v súlade s článkom 9 ods. 5 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010 a 6. septembra 2011 a 17. januára 2013(1),

–  so zreteľom na článok 62 Ústavy Helénskej republiky, článok 54 gréckeho občianskeho súdneho poriadku a článok 83 rokovacieho poriadku gréckeho Parlamentu,

–  so zreteľom na návrh č. 5181/18.11.2015 podaný prokurátorom odvolacieho súdu na Kréte,

–  so zreteľom na správu zo 7. apríla 2015 o vystúpení poslanca Európskeho parlamentu Giorgosa Grammatikakisa spolu s jeho obhajobou a sprievodnými dokumentmi,

–  so zreteľom na rozhodnutie odvolacieho súdu č. 104/2015 na Kréte,

–  so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0279/2016),

A.  keďže zástupca prokurátora Najvyššieho súdu Helénskej republiky požiadal v súvislosti s konaním vo veci údajného prečinu o zbavenie parlamentnej imunity poslanca Európskeho parlamentu Giorgosa Grammatikakisa;

B.  keďže podľa článku 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie požívajú poslanci Európskeho parlamentu na území svojho vlastného štátu imunity priznané členom parlamentu daného štátu;

C.  keďže podľa článku 62 Ústavy Helénskej republiky nesmú byť poslanci parlamentu počas volebného obdobia stíhaní, zatýkaní, väznení alebo inak obmedzovaní bez predchádzajúceho povolenia parlamentu;

D.  keďže grécke úrady podali návrh na stíhanie Giorgosa Grammatikakisa a iných osôb vo veci nesplnenia niektorých zákonných povinností;

E.  keďže navrhované konanie sa týka diskusie, ktorá sa konala 8. marca 1996, o možnom uzatvorení nového súkromného kolektívneho poistenia – nad rámec povinného poistenia – pre všetkých zamestnancov Krétskej univerzity a o údajných nezákonných platbách, ktoré boli postupne vyplácané v rokoch 2000 – 2002;

F.  keďže predchádzajúce konanie v rovnakej veci sa týkalo obdobia od roku 2000 a skončilo sa zbavením obvinenia všetkých obvinených;

G.  keďže navrhované konanie nemá žiadnu súvislosť so štatútom Giorgosa Grammatikakisa ako poslanca Európskeho parlamentu, ale súvisí s jeho predchádzajúcou funkciou predsedu senátu Krétskej univerzity;

H.  keďže navrhované konanie sa netýka názorov vyjadrených alebo hlasov odovzdaných pri výkone funkcie poslanca Európskeho parlamentu v zmysle článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie;

I.  keďže navrhované trestné stíhanie sa rozšírilo na obdobie od roku 1996 do roku 2000 a zahŕňa poslednú schôdzu senátu Krétskej univerzity, ktorého predsedom bol Giorgos Grammatikakis, na ktorej sa o tejto záležitosti diskutovalo, pričom však nebolo prijaté žiadne rozhodnutie; keďže nič nenaznačuje, že by navrhované konanie vychádzalo zo zámeru poškodiť politickú činnosť dotknutého poslanca Európskeho parlamentu;

J.  keďže navrhované konanie bolo v prípade mnohých ostatných obvinených členov senátu Krétskej univerzity a výboru ELKE natrvalo zamietnuté z dôvodu uplynutia premlčacej lehoty 15 rokov za údajné spáchanie trestných činov, pričom ostatných súd v máji 2016 zbavil obvinenia vo všetkých bodoch obžaloby;

K.  keďže je prekvapujúce, že žiadosť o zbavenie imunity sa predkladá asi 20 rokov potom, ako k udalostiam došlo, a že grécke súdnictvo nebolo schopné začať konanie proti Giorgosovi Grammatikakisovi počas tohto obdobia a má v úmysle urobiť to teraz, keď je poslancom Európskeho parlamentu;

L.  keďže súdnictvo, ktoré koná pomaly, nikdy nebude skutočne spravodlivé, pretože dotknuté osoby po 20 rokoch už nie sú tými istými osobami; keďže spravodlivosť je hodná svojho mena len vtedy, ak koná včas;

1.  rozhodol zbaviť Giorgosa Grammatikakisa imunity na jeho vlastnú žiadosť s cieľom skončiť tento zdĺhavý súdny proces;

2.  poveruje svojho predsedu, aby ihneď postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru gréckym orgánom a Giorgosovi Grammatikakisovi.

(1) Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 1964, Wagner/Fohrmann a Krier, C-101/63, ECLI:EÚ:C:1964:28; rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Wybot/Faure a iní, C-149/85, ECLI:EÚ:C:1986:310; rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440; rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EÚ:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23.


Mobilizácia Fondu solidarity Európskej únie v záujme poskytnutia pomoci Grécku v nadväznosti na zemetrasenie, ktoré postihlo v novembri 2015 Iónske ostrovy
PDF 324kWORD 42k
Uznesenie
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2016 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie (COM(2016)0462 – C8-0283/2016 – 2016/2165(BUD))
P8_TA(2016)0365A8-0270/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0462 – C8-0283/2016),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje fond solidarity Európskej únie(1),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2), a najmä na jeho článok 10,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3), a najmä na jej bod 11,

–  so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0270/2016),

1.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie v záujme poskytnutia pomoci Grécku

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2016/1856.)

(1) Ú. v. ES L 311, 14.11.2002, s. 3.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.


Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii – žiadosť EGF/2016/001 FI/Microsoft
PDF 353kWORD 48k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2016 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (žiadosť Fínska – EGF/2016/001 FI/Microsoft) (COM(2016)0490 – C8-0348/2016 – 2016/2211(BUD))
P8_TA(2016)0366A8-0273/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0490 – C8-0348/2016),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006(1) (ďalej len „nariadenie o EGF“),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2), a najmä na jeho článok 12,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3) (MID z 2. decembra 2013), a najmä na jej bod 13,

–  so zreteľom na postup trialógu uvedený v bode 13 MID z 2. decembra 2013,

–  so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0273/2016),

A.  keďže hospodársky rast, ktorý globalizácia spravidla vytvára, by sa mal využiť na zmiernenie situácie ľudí, ktorí čelia negatívnym vplyvom globalizácie;

B.  keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu alebo globálnej finančnej a hospodárskej krízy, a pomôcť pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce;

C.  keďže finančná pomoc Únie prepusteným pracovníkom by mala byť dynamická a dostupná čo možno najrýchlejšie a najúčinnejšie,

D.  keďže Fínsko podalo na základe intervenčných kritérií stanovených v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia o EGF žiadosť EGF/2016/001 FI/Microsoft o finančný príspevok z EGF v dôsledku prepustenia 2 161 pracovníkov zo spoločnosti Microsoft Mobile Oy a z jej 8 dodávateľov a nadväzujúcich výrobcov vo Fínsku pôsobiacich podľa klasifikácie NACE Revision 2 v divízii 62 (Počítačové programovanie, poradenstvo a súvisiace služby);

E.  keďže žiadosť spĺňa kritériá oprávnenosti stanovené nariadením o EGF;

F.  keďže v súlade s článkom 21 ods. 1 nariadenia o EGF sú za finančnú kontrolu akcií, ktoré sú podporované z EGF, zodpovedné príslušné členské štáty;

1.  súhlasí s Komisiou, že podmienky stanovené v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia o EGF sú splnené, a že Fínsko má preto nárok na finančný príspevok vo výške 5 364 000 EUR podľa uvedeného nariadenia, čo predstavuje 60 % celkových nákladov vo výške 8 940 000 EUR;

2.  poznamenáva, že Fínsko predložilo žiadosť o finančný príspevok z EGF 11. marca 2016 a že na základe dodatočných informácií, ktoré poskytlo, Komisia dokončila posúdenie 29. júla 2016, čím dodržala lehotu 12 týždňov od prijatia úplnej žiadosti a dospela k záveru, že podmienky na udelenie finančného príspevku z EGF boli splnené;

3.  berie na vedomie, že hlavným dôvodom prepúšťania v spoločnosti Microsoft je klesajúci trhový podiel jej telefónov, ktoré využívajú operačný systém Microsoft Windows, z 50 % v roku 2009 na 0,6 % v druhom štvrťroku 2016;

4.  pripomína, že podiel Únie na globálnej zamestnanosti v odvetví IKT sa v posledných rokoch znížil a že IKT zohrávajú kľúčovú úlohu v hospodárstve Fínska, keďže 6,7 % zamestnancov pracujúcich v odvetví IKT v roku 2014 bol najvyšší podiel spomedzi všetkých členských štátov; zastáva názor, že prepúšťanie v spoločnosti Microsoft má spojitosť s tendenciou, ktorá zasahuje celý elektronický priemysel vo Fínsku, a to od úpadku Nokie v krajine jej pôvodu, v súvislosti s čím boli podané štyri predchádzajúce žiadosti; vyvodzuje záver, že tieto udalosti sú priamo spojené so štrukturálnymi zmenami v usporiadaní svetového obchodu v dôsledku globalizácie;

5.  pripomína, že softvérový priemysel má vysoko medzinárodný charakter a že hospodárska súťaž v tomto odvetví je celosvetová, čo znamená, že všetci účastníci trhu môžu súťažiť o rovnakých zákazníkov a miestne a kultúrne zázemie pracovníkov hrá úlohu iba v obmedzenej miere;

6.  uznáva, že táto žiadosť nadväzuje na sériu prípadov týkajúcich sa poklesu Nokie vo Fínsku a že sa očakávajú dve ďalšie súvisiace žiadosti týkajúce sa prepustených pracovníkov v odvetví IKT;

7.  konštatuje, že k prepúšťaniu dochádza v regiónoch na úrovni NUTS 2 Helsinki-Uusimaa (FI1B), Etelä-Suomi (FI1C) a Länsi-Suomi (FI197) a týka sa pracovníkov s veľmi odlišnými kompetenciami, pričom 89 % z nich je vo veku 30 až 54 rokov; je znepokojený už aj tak ťažkou situáciou týkajúcou sa nezamestnanosti vysokokvalifikovaných a vzdelaných ľudí, ktorých vyhliadky na zamestnanie by inak boli tradične dobré, najmä v prípade žien, ktoré čelia väčším problémom pri hľadaní zamestnania, vzhľadom na to, že predstavujú takmer polovicu cieľovej skupiny príjemcov;

8.  konštatuje, že k dnešnému dňu bolo odvetvie „Počítačové programovanie, poradenstvo a súvisiace služby“ predmetom dvoch predchádzajúcich žiadostí o príspevok z EGF, pričom obe súviseli s kritériom globalizácie (EGF/2013/001 FI/Nokia a EGF/2015/005 FI/Computer programming);

9.  zdôrazňuje význam odvetvia IKT pre zamestnanosť v regiónoch Helsinki-Uusimaa, Etelä-Suomi a Länsi-Suomi a potenciál prepustených pracovníkov stať sa užitočnými pre priemysel, ak získajú dostatočnú podporu prostredníctvom ďalšieho vzdelávania, odbornej prípravy a plánov na začatie podnikania;

10.  víta skutočnosť, že fínske orgány začali poskytovať personalizované služby dotknutým pracovníkom 11. septembra 2015, teda v dostatočnom časovom predstihu pred podaním žiadosti o príspevok z EGF na navrhovaný koordinovaný balík, keďže takéto opatrenia sú oprávnené na spolufinancovanie z EGF;

11.  víta vysoký percentuálny podiel (takmer 80 %) z celkového balíka, ktorý sa používa na personalizované služby;

12.  konštatuje, že Fínsko plánuje šesť typov opatrení pre prepustených pracovníkov, na ktorých sa vzťahuje táto žiadosť: i) opatrenia poradenstva a iné prípravné opatrenia, ii) služby zamestnanosti a podnikania, iii) odborná príprava, iv) dotácie na mzdy, v) granty na rozbehnutie podnikateľskej činnosti a vi) príspevky na náklady na cestu, nocľah a sťahovanie; konštatuje, že na kontrolu a podávanie správ boli pridelené dostatočné finančné prostriedky;

13.  konštatuje, že dotácie na mzdy uvedené v odseku 12 sa pohybujú medzi 30 až 50 % mzdových nákladov pracovníka a budú udelené na obdobie 6 až 24 mesiacov; vyzýva členské štáty, aby venovali veľkú pozornosť pri využívaní dotácií na mzdy, aby sa zabezpečilo, že prepustení pracovníci zamestnaní vďaka dotácii úplne alebo čiastočne nenahrádzajú pozíciu, ktorú predtým zastával iný zamestnanec dotknutej spoločnosti; je spokojný s uistením fínskych orgánov, že je to tak;

14.  poznamenáva, že opatrenia na podporu príjmov predstavujú 16,64 % z celkového balíka personalizovaných opatrení, čo je výrazne pod maximálnou hodnotou 35 % uvedenou v nariadení o EGF, a že tieto opatrenia sú podmienené aktívnou účasťou cieľovej skupiny príjemcov na činnostiach súvisiacich s hľadaním zamestnania alebo odbornou prípravou;

15.  vyzýva Komisiu, aby zhodnotila a poskytla informácie o vplyve opatrení na podporu príjmu počas obdobia niekoľkých rokov, aby sa zabezpečilo, že budú podporovať vytváranie vysokokvalitných pracovných miest, a nie dotovanie krátkodobých, nízkonákladových zmlúv;

16.  konštatuje, že koordinovaný balík personalizovaných služieb bol vypracovaný po konzultácii so zástupcami cieľovej skupiny príjemcov, sociálnymi, celoštátnymi a regionálnymi partnermi;

17.  pripomína, že je dôležité zvyšovať zamestnateľnosť všetkých pracovníkov; očakáva, že ponúkaná odborná príprava bude prispôsobená potrebám, schopnostiam a znalostiam prepustených pracovníkov, ako aj samotnému podnikateľskému prostrediu;

18.  konštatuje, že v prípade spoločnosti Microsoft sa bude spolupracovať s programom pracovnej mobility v Európe na roky 2014 – 2020, ktorý je vnútroštátnym projektom siete EURES zameraným na rozvoj služieb; konštatuje, že medzinárodné podujatia zamerané na nábor pracovníkov budú usporiadané na regionálnej úrovni v spolupráci s EGF a službami siete EURES; víta tieto opatrenia a skutočnosť, že fínske orgány nabádajú prepustených pracovníkov, aby v plnej miere využívali svoje právo na voľný pohyb;

19.  konštatuje, že vnútroštátny balík opatrení s názvom „Modely medzi spoločnosťami, ktoré prijímajú zamestnancov, a spoločnosťami, ktoré ich prepúšťajú“ bol zavedený v rámci Európskeho sociálneho fondu; konštatuje, že tento balík opatrení bude vytvárať výsledky, ktoré môžu byť užitočné pre vykonávanie projektov v rámci tejto žiadosti o príspevok z EGF; víta úsilie fínskych orgánov hľadať synergie s ostatnými opatreniami financovanými z vnútroštátnych finančných prostriedkov alebo finančných prostriedkov Únie;

20.  pripomína, že podľa článku 7 nariadenia o EGF by sa v návrhu koordinovaného balíka personalizovaných služieb mali vopred zohľadniť budúce vyhliadky na trhu práce a požadované zručnosti a koordinovaný balík by mal byť kompatibilný s prechodom na hospodárstvo, ktoré je efektívne z hľadiska využívania zdrojov a udržateľné;

21.  konštatuje, že v predchádzajúcich prípadoch podpory z EGF sa veľmi osvedčil osobný kontakt s prepustenými pracovníkmi;

22.  berie na vedomie potvrdenie fínskych orgánov, že navrhované opatrenia nedostanú finančnú podporu z iných fondov alebo finančných nástrojov Únie, že sa zabráni dvojitému financovaniu a že takéto opatrenia sa dopĺňajú s opatreniami financovanými zo štrukturálnych fondov; pripomína svoju výzvu Komisii, aby uvádzala ročné komparatívne hodnotenie týchto údajov s cieľom zabezpečiť, aby sa plne dodržiavali platné nariadenia a nedochádzalo k zdvojovaniu služieb financovaných Úniou;

23.  víta uistenie Fínska, že finančný príspevok z  EGF nenahradí opatrenia, ktoré je príslušný podnik povinný prijať na základe vnútroštátneho práva alebo podľa kolektívnych dohôd;

24.  oceňuje zdokonalený postup, ktorý Komisia zaviedla na základe žiadosti Európskeho parlamentu o rýchlejšie uvoľňovanie grantov; berie na vedomie časovú tieseň, ktorá vyplýva z nového harmonogramu, a jej možný dosah na účinnosť posudzovania prípadov;

25.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

26.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie Úradnom vestníku Európskej únie;

27.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (v nadväznosti na žiadosť Fínska – EGF/2016/001 FI/Microsoft)

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2016/1857.)

(1)Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855.
(2)Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(3)Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.


Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: žiadosť EGF/2016/002 SE/Ericsson
PDF 350kWORD 47k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2016 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (žiadosť Švédska EGF/2016/002 SE/Ericsson) (COM(2016)0554 – C8-0355/2016 – 2016/2214(BUD))
P8_TA(2016)0367A8-0272/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0554 – C8-0355/2016),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014–2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006(1) (nariadenie o EGF),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2), a najmä na jeho článok 12,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3) (MID z 2. decembra 2013), a najmä na jej bod 13,

–  so zreteľom na postup trialógu uvedený v bode 13 MID z 2. decembra 2013,

–  so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0272/2016),

A.  keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu alebo globálnej finančnej a hospodárskej krízy, a pomôcť pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce;

B.  keďže finančná pomoc Únie pre prepustených pracovníkov by mala byť dynamická a dostupná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré bolo prijaté v rámci zmierovacieho zasadnutia 17. júla 2008, a s náležitým zreteľom na MID z 2. decembra 2013 v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF);

C.  keďže prijatie nariadenia o EGF odráža dohodu, ktorú dosiahli Európsky parlament a Rada a ktorá sa týka opätovného zavedenia kritéria krízovej mobilizácie, stanovenia finančného príspevku Únie na 60 % celkových odhadovaných nákladov na navrhované opatrenia, zvýšenia efektívnosti pri spracúvaní žiadostí o príspevok z EGF Komisiou, Európskym parlamentom a Radou prostredníctvom skrátenia času na posudzovanie a schvaľovanie, rozšírenia oprávnených opatrení a okruhu príjemcov zahrnutím samostatne zárobkovo činných osôb a mladých ľudí a financovania stimulov na zakladanie vlastných podnikov;

D.  keďže Švédsko predložilo žiadosť EGF/2016/002 SE/Ericsson o finančný príspevok z EGF v dôsledku prepúšťania v hospodárskom sektore zaradenom podľa klasifikácie NACE Revision 2 do divízie 26 (Výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov) najmä v regiónoch na úrovni NUTS 2 Stockholm (SE11), Östra Mellansverige (SE12), Sydsverige (SE22) a Västsverige (SE23); a keďže sa očakáva, že 918 z 1 556 prepustených pracovníkov, ktorí majú nárok na príspevok z EGF, sa zúčastní na týchto opatreniach;

E.  keďže žiadosť bola predložená na základe kritérií zásahu uvedených v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia o EGF, v ktorom sa vyžaduje, aby počas referenčného obdobia štyroch mesiacov dosiahol počet prepustených pracovníkov najmenej 500 osôb v jednom podniku v jednom členskom štáte vrátane pracovníkov, ktorí boli prepustení u jeho dodávateľov a u nadväzujúcich výrobcov, a/alebo samostatne zárobkovo činných osôb, ktorých činnosť sa skončila;

F.  keďže Ericsson, čeliaci stagnácii rastu a súčasne tvrdšej konkurencii ázijských výrobcov, už dve desaťročia znižoval objem výroby telekomunikačného hardvéru;

1.  súhlasí s Komisiou, že podmienky stanovené v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia o EGF sú splnené, a že Švédsko má preto podľa uvedeného nariadenia nárok na finančný príspevok vo výške 3 957 918 EUR, čo predstavuje 60 % celkových nákladov vo výške 6 596 531 EUR a pomôže 918 cieľovým príjemcom v návrate na trh práce;

2.  berie na vedomie, že Švédsko predložilo žiadosť o finančný príspevok z EGF 31. marca 2016 a že v nadväznosti na doplňujúce informácie, ktoré poskytlo Švédsko, Komisia 5. septembra 2016 dokončila posúdenie žiadosti a v ten istý deň o tom informovala Európsky parlament, čím dodržala lehotu 12 týždňov od doručenia úplnej žiadosti;

3.  konštatuje, že odvetviam IT a telekomunikačným odvetviam dominujú ázijskí výrobcovia, ktorí sa stali externými dodávateľmi; poukazuje na to, že Ericsson postupne znižoval počet zamestnancov vo Švédsku (z 21 178 v roku 2005 na 17 858 v roku 2014), ale medzičasom výrazne rástol na celom svete (z 56 055 v roku 2005 na 118 055 v roku 2014);

4.  zdôrazňuje, že postihnuté regióny sa vyznačujú pomerne veľkou skupinou starších pracovníkov s podobnými pracovnými skúsenosťami, ktorí boli prepustení v rovnakom čase, a že väčšina z nich, najmä pracovníci v meste Kista, čo je mesto s najvyšším počtom prepustených pracovníkov, nemá zručnosti, po ktorých je dopyt na miestnom trhu práce;

5.  víta rozhodnutie Švédska sústrediť možnú podporu z EGF na lokality Kista, Katrineholm a Kumla, ktoré čelia najväčším problémom, a súčasne ponúkať individualizovanú pomoc prepusteným pracovníkom na iných lokalitách;

6.  pripomína rôznorodosť pracovníkov, ktorými sú robotníci aj administratívni zamestnanci, postihnutých prepúšťaním; a vyjadruje znepokojenie nad tým, že niektorí pracovníci čelia na trhu práce pomerne nízkemu dopytu v tradičných výrobných odvetviach; berie na vedomie príležitosti pre týchto pracovníkov vo verejných alebo súkromných odvetviach služieb, ktoré si budú vyžadovať rozsiahle rekvalifikačné úsilie;

7.  uznáva posúdenie úradu Arbetsförmedlingen (švédskej verejnej služby pre zamestnanosť), že robotníci majú potenciálne možnosti vo verejných alebo súkromných odvetviach služieb, ak sa im ponúknu rozsiahle rekvalifikácie;

8.  uznáva, že väčšina dotknutých administratívnych zamestnancov sú inžinieri, z ktorých niektorí sa špecializujú na segmenty, ktoré sú vo firme Ericsson jedinečné, ale víta dôveru švédskej verejnej služby pre zamestnanosť, že personalizovaný súbor programov odbornej prípravy a poradenstva umožní väčšine týchto prepustených pracovníkov nájsť si nové pracovné miesta vysokej kvality;

9.  berie na vedomie, že personalizované služby pre prepustených pracovníkov, ktoré sú spolufinancované z EGF, zahŕňajú: poradenstvo a profesijné poradenstvo, chránené pracoviská, podporované zamestnávanie a rehabilitačné opatrenia, vzdelávanie a odbornú prípravu, ako aj príspevok na hľadanie zamestnania; víta osobitný dôraz, ktorý sa pri poskytovaní motivačného poradenstva a plánovania kariéry bude klásť na účastníkov vo veku 50 a viac rokov;

10.  poznamenáva, že opatrenia na podporu príjmov budú predstavovať 33,92 % z celkového balíka personalizovaných opatrení, čo je blízko maximálnej hodnoty 35 % uvedenej v nariadení o EGF, a že tieto opatrenia sú podmienené aktívnou účasťou cieľovej skupiny príjemcov na činnostiach súvisiacich s hľadaním zamestnania alebo odbornou prípravou; považuje tento pomerne vysoký percentuálny podiel za opodstatnený vzhľadom na významný podiel dotknutých starších pracovníkov a na poskytovanie individuálnej podpory pre účastníkov s poruchami učenia;

11.  konštatuje, že koordinovaný balík individualizovaných služieb bol vypracovaný po konzultáciách s cieľovou skupinou príjemcov a ich zástupcami, ako aj s miestnymi verejnými aktérmi, berúc do úvahy, že 22 % pracovníkov tvoria ženy a 78 % muži;

12.  pripomína, že podľa článku 7 nariadenia o EGF by sa v návrhu koordinovaného balíka personalizovaných služieb podporovaného z EGF mali vopred zohľadniť budúce vyhliadky na trhu práce a požadované zručnosti a koordinovaný balík by mal byť kompatibilný s prechodom na hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje a je udržateľné;

13.  pripomína, že je dôležité zvyšovať zamestnateľnosť všetkých pracovníkov prostredníctvom prispôsobenej odbornej prípravy a uznávaním zručností a schopností, ktoré nadobudli počas pracovnej kariéry; očakáva, že odborná príprava ponúkaná ako súčasť koordinovaného balíka bude prispôsobená nielen potrebám prepustených pracovníkov, ale aj samotnému podnikateľskému prostrediu;

14.  víta skutočnosť, že švédske orgány poskytli záruku, že osobitné úsilie sa vyvinie na prelomenie tradičných rodových prekážok vrátane nabádania mužských príjemcov, aby si našli pracovné miesta v sektore zdravotnej starostlivosti, ako aj prínos týchto opatrení k 16 švédskym cieľom v oblasti kvality životného prostredia;

15.  žiada Komisiu, aby v budúcich návrhoch podrobne uvádzala sektory, v ktorých pracovníci pravdepodobne nájdu zamestnanie, a to, či ponúkaná odborná príprava zodpovedá budúcim hospodárskym vyhliadkam a potrebám pracovného trhu v regiónoch zasiahnutých prepúšťaním;

16.  poznamenáva, že švédske orgány potvrdili, že navrhované opatrenia nebudú predmetom finančnej podpory z iných fondov alebo finančných nástrojov Únie, že sa zabráni akémukoľvek dvojitému financovaniu a že tieto opatrenia dopĺňajú opatrenia financované zo štrukturálnych fondov; pripomína svoju výzvu Komisii, aby vo svojich výročných správach uvádzala komparatívne hodnotenie týchto údajov s cieľom zabezpečiť, aby sa plne dodržiavali platné nariadenia a aby nemohlo dochádzať k zdvojovaniu služieb financovaných Úniou;

17.  poznamenáva, že odvetvia Výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov sa doteraz týkalo ďalších 14 žiadostí o príspevok z EGF, pričom 11 z nich súviselo s globalizáciou týkajúcou sa obchodu a tri s celosvetovou finančnou a hospodárskou krízou;

18.  opätovne zdôrazňuje, že pomoc z EGF nesmie nahrádzať opatrenia, za ktoré podľa vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv zodpovedajú podniky, ani opatrenia na reštrukturalizáciu podnikov alebo odvetví;

19.  oceňuje zdokonalený postup, ktorý Komisia zaviedla na základe žiadosti Európskeho parlamentu o rýchlejšie uvoľňovanie grantov; berie na vedomie časovú tieseň, ktorá vyplýva z nového harmonogramu, a jej možný dosah na účinnosť posudzovania prípadov;

20.  žiada Komisiu o zabezpečenie verejného prístupu k dokumentom súvisiacim s prípadmi EGF;

21.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

22.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

23.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (v nadväznosti na žiadosť Švédska – EGF/2016/002 SE/Ericsson)

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2016/1858.)

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.


Právna pomoc pre podozrivé alebo obvinené osoby pozbavené osobnej slobody a právna pomoc v konaní o európskom zatykači ***I
PDF 326kWORD 46k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2016 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o predbežnej právnej pomoci pre podozrivé alebo obvinené osoby pozbavené osobnej slobody a o právnej pomoci v konaní o európskom zatykači (COM(2013)0824 – C7-0429/2013 – 2013/0409(COD))
P8_TA(2016)0368A8-0165/2015

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0824),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 82 ods. 2 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0429/2013),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 25. marca 2014(1),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 30. júna 2016, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0165/2015),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 4. októbra 2016 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/... o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní a pre vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2016/1919.)

(1) Ú. v. EÚ C 226, 16.7.2014, s. 63.


Obchodovanie s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné zaobchádzanie alebo trestanie ***I
PDF 329kWORD 45k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2016 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1236/2005 o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie (COM(2014)0001 – C7-0014/2014 – 2014/0005(COD))
P8_TA(2016)0369A8-0267/2015

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0001),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7‑0014/2014),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 30. júna 2016, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A8-0267/2015),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(1);

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 4. októbra 2016 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/..., ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1236/2005 o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2016/2134.)

(1) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 27. októbra 2015 (Prijaté texty, P8_TA(2015)0368).


Dohoda o strategickej spolupráci medzi Europolom a Čínou *
PDF 248kWORD 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady, ktorým sa schvaľuje uzavretie dohody o strategickej spolupráci medzi Ministerstvom verejnej bezpečnosti Čínskej ľudovej republiky a Europolom zo strany Europolu (08364/2016 – C8-0217/2016 – 2016/0808(CNS))
P8_TA(2016)0370A8-0265/2016

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Rady (08364/2016),

–  so zreteľom na článok 39 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii v znení zmenenom Amsterdamskou zmluvou a na článok 9 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0217/2016),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2009/371/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho policajného úradu (Europol)(1), a najmä na jeho článok 23 ods. 2,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2009/934/SVV z 30. novembra 2009, ktorým sa prijímajú vykonávacie predpisy upravujúce vzťahy Europolu s jeho partnermi vrátane výmeny osobných údajov a utajovaných skutočností(2), a najmä na jeho články 5 a 6,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2009/935/SVV z 30. novembra 2009, ktorým sa určuje zoznam tretích štátov a organizácií, s ktorými Europol uzavrie dohody(3),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0265/2016),

1.  schvaľuje návrh Rady;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  vyzýva Komisiu, aby po dátume uplatňovania nového nariadenia o Europole(4) posúdila ustanovenia obsiahnuté v dohode o spolupráci; vyzýva Komisiu, aby informovala Európsky parlament a Radu o výsledkoch tohto posúdenia a v prípade potreby predložila odporúčanie na poverenie začať opätovné medzinárodné rokovania o dohode;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a Europolu.

(1) Ú. v. EÚ L 121, 15.5.2009, s. 37.
(2) Ú. v. EÚ L 325, 11.12.2009, s. 6.
(3) Ú. v. EÚ L 325, 11.12.2009, s. 12.
(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV (Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53).


Budúcnosť vzťahov medzi AKT a EÚ po roku 2020
PDF 382kWORD 56k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2016 o budúcnosti vzťahov medzi štátmi AKT a EÚ po roku 2020 (2016/2053(INI))
P8_TA(2016)0371A8-0263/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 (ďalej len „Dohoda z Cotonou“), a na jej revízie z roku 2005 a 2010(1),

–  so zreteľom na Georgetownskú dohodu z roku 1975 o zriadení skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT), a na jej revíziu z roku 1992(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. októbra 2003 s názvom K úplnému začleneniu spolupráce s krajinami AKT do rozpočtu EÚ (COM(2003)0590),

–  so zreteľom na spoločný konzultačný dokument Európskej komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zo 6. októbra 2015 s názvom Smerom k novému partnerstvu medzi Európskou úniou a africkými, karibskými a tichomorskými krajinami po roku 2020 (JOIN(2015)0033),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o vzťahoch medzi AKT a EÚ, najmä na uznesenie z 11. februára 2015 o práci Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ(3), uznesenie z 13. júna 2013(4) o druhej zmene a doplnení Dohody z Cotonou z 23. júna 2000, uznesenie z 5. februára 2009 o vplyve na rozvoj dohôd o hospodárskom partnerstve(5) a z 1. apríla 2004 o zahrnutí Európskeho rozvojového fondu do rozpočtu(6),

–  so zreteľom na predchádzajúce uznesenia Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ, a najmä na uznesenie z 9. decembra 2015 s názvom Štyridsať rokov partnerstva: hodnotenie vplyvu na obchod a rozvoj v krajinách AKT a perspektívy vytvárania trvalých vzťahov medzi krajinami AKT a Európskou úniou(7),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce správy o súdržnosti politík v záujme rozvoja,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie spolupredsedov Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ z 9. decembra 2015 o budúcnosti vzťahov AKT – EÚ(8),

–  so zreteľom na globálnu stratégiu EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, predložená Európskej rade na jej zasadnutí 28. a 29. júna 2016,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Európskej komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 21. marca 2012 s názvom Smerom k obnovenému rozvojovému partnerstvu medzi EÚ a Tichomorím (JOIN(2012)0006),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Európskej komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 26. júna 2012 s názvom Spoločná stratégia pre partnerstvo EÚ a Karibskej oblasti (JOIN(2012)0018),

–  so zreteľom na spoločnú stratégiu EÚ a Afriky, ktorú prijali hlavy štátov a predsedovia vlád afrických a európskych štátov na lisabonskom samite 9. decembra 2007(9),

–  so zreteľom na jeho uznesenie zo 6. októbra 2015 o úlohe miestnych orgánov v rozvojových krajinách v rámci rozvojovej spolupráce(10),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie AKT a EÚ z 20. júna 2014 o programe na obdobie po roku 2015(11),

–  so zreteľom na vyhlásenie zo Sipopo, ktoré prijali hlavy štátov a predsedovia vlád krajín AKT na 7. samite 13. a 14. decembra 2012, s názvom Budúcnosť skupiny krajín AKT v meniacom sa svete: výzvy a príležitosti(12),

–  so zreteľom na tretiu medzinárodnú konferenciu o financovaní rozvoja z 13. – 16. júla 2015 a na Akčný program z Addis Abeby, ktorý schválilo Valné zhromaždenie OSN 27. júla 2015(13),

–  so zreteľom na samit OSN o trvalo udržateľnom rozvoji a na výsledný dokument prijatý Valným zhromaždením OSN 25. septembra 2015 s názvom: Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030(14),

–  so zreteľom na 41. zasadnutie spoločnej rady krajín AKT a EÚ, ktoré sa konalo v Dakare (Senegal) v dňoch 28. a 29. apríla 2016,

–  so zreteľom na 8. samit hláv štátov a vlád AKT v Port Moresby (Papua Nová Guinea), ktorý sa konal 31. mája a 1. júna 2016 a na ktorom sa prijalo Waiganské komuniké o budúcich perspektívach skupiny AKT a deklarácia z Port Moresby, ktorou sa akceptuje konečná správa skupiny popredných osobností o zamyslení nad budúcnosťou skupiny AKT,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre rozpočet (A8-0263/2016),

A.  keďže sila a acquis Dohody z Cotonou vychádzajú z niekoľkých jedinečných čŕt: ide o právne záväzný dokument, má 79 + 28 členských štátov, čo je mimoriadny počet, je komplexná z hľadiska svojich troch pilierov, t. j. rozvojovej spolupráce, politickej spolupráce a hospodárskej a obchodnej spolupráce, má spoločný inštitucionálny rámec a má vysoký rozpočet v podobe Európskeho rozvojového fondu (ERF);

B.  keďže celkový cieľ Dohody z Cotonou v podobe „zníženia a konečného odstránenia chudoby v súlade s cieľom trvale udržateľného rozvoja a postupného začleňovania krajín AKT do svetového hospodárstva“ je pevne ukotvený v jej článku 1; keďže toto partnerstvo je založené na súbore základných hodnôt a zásad vrátane rešpektovania ľudských práv a základných slobôd, demokracie založenej na zásadách právneho štátu, a transparentnej a zodpovednej správy vecí verejných;

C.  keďže vyše 80 % najmenej rozvinutých krajín sveta sú z regiónov AKT, čo dáva partnerstvu AKT – EÚ osobitný význam;

D.  keďže politická a hospodárska podoba skupiny AKT a Európskej únie sa od podpisu Dohody z Cotonou zmenila;

E.  keďže budúcnosť vzťahov AKT a EÚ by mala vychádzať z novej úvahy o potenciáli spolupráce EÚ a AKT a prekážkach, ktoré jej stoja v ceste;

F.  keďže početná sila členských štátov AKT a EÚ sa v dostatočnej miere nepremietla do jednotného pôsobenia na globálnych fórach;

G.  keďže partnerstvo medzi AKT a EÚ zohráva významnú úlohu pri dosahovaní pokroku v oblasti plnenia miléniových rozvojových cieľov;

H.  keďže na druhej strane výsledky z hľadiska cieľov odstránenia chudoby a začlenenia krajín AKT do svetového hospodárstva boli zatiaľ nedostatočné, pretože polovica členských štátov AKT ešte stále patrí medzi najmenej rozvinuté krajiny sveta a členské štáty AKT dohromady predstavujú menej než 5 % svetového obchodu a zhruba 2 % svetového HDP;

I.  keďže obchodné vzťahy sú druhým pilierom Dohody z Cotonou, a keďže dohody o hospodárskom partnerstve sú spôsob, ako tieto vzťahy prehĺbiť;

J.  keďže dohody o hospodárskom partnerstve sú v článku 36 Dohody z Cotonou vymedzené ako rozvojové nástroje „zamerané na podporu hladkej a postupnej integrácie štátov AKT do svetovej ekonomiky hlavne úplným využitím potenciálu regionálnej integrácie a obchodu medzi južnými krajinami (juh – juh)“; keďže začlenenie dohôd o hospodárskom partnerstve do Dohody z Cotonou podporuje súdržnosť politík v záujme rozvoja;

K.  keďže v Dohode z Cotonou sa zohľadňuje čoraz väčší význam regionálnej integrácie v krajinách AKT a v spolupráci medzi AKT a EÚ, ako aj jej úloha pri podpore mieru a bezpečnosti, presadzovaní rastu a riešení cezhraničných výziev;

L.  keďže Dohoda z Cotonou sa zameriava na nové globálne výzvy, ako sú zmena klímy, migrácia a terorizmus, ale priniesla málo konkrétnych výsledkov v týchto oblastiach;

M.  keďže schôdze spoločných inštitúcií AKT-EÚ, a najmä spoločnej rady ministrov, priniesli málo konkrétnych výsledkov a konali sa s nízkou účasťou a za účasti úradníkov nízkej úrovne;

N.  keďže EÚ financuje zhruba 50 % nákladov sekretariátu AKT; keďže niekoľko členských štátov AKT neplatí v plnej miere svoje členské príspevky;

O.  keďže politický dialóg o základných prvkoch, ako sa uvádza v článkoch 8 a 96 Dohody z Cotonou, je konkrétnym a právnym prostriedkom na presadzovanie spoločných hodnôt partnerstva krajín AKT – EÚ a podporu demokracie a ľudských práv, ktoré majú kľúčový význam pre trvalo udržateľný rozvoj;

P.  keďže je jednoznačne potrebné zaistiť, aby v novej dohode zostala zachovaná podmienka ľudských práv a posilnil sa politický dialóg;

Q.  keďže účasť národných parlamentov, miestnych orgánov, občianskej spoločnosti a súkromného sektora na politickom dialógu je aj napriek uznaniu ich významu skôr nižšia; keďže úloha skupiny AKT ako takej sa obmedzuje na prípady, v ktorých sa uplatňuje článok 96; keďže politický dialóg, a najmä článok 96 sa väčšinou použili v neskoršom štádiu politických kríz a nie preventívnym spôsobom;

R.  keďže napriek jednoznačnému uznaniu úlohy národných parlamentov, miestnych orgánov, občianskej spoločnosti a súkromného sektora v Dohode z Cotonou po jej revízii z roku 2010 je ich zapojenie do rokovaní o politikách a aktivitách AKT a EÚ malé;

S.  keďže organizácie občianskej spoločnosti čelia čoraz reštriktívnejším legislatívnym a iným prekážkam, ktoré obmedzujú ich činnosti a priestor;

T.  keďže v regiónoch AKT sa nachádzajú zámorské krajiny a územia (ZKÚ) pridružené k Európskej únii, ktorých osobitné vzťahy s EÚ sú argumentom pre odklon od tradičného prístupu k rozvojovej pomoci, aby bolo možné lepšie zohľadňovať to, že patria do európskej rodiny; keďže ZKÚ síce majú osobitný štatút, naďalej však využívajú 11. Európsky rozvojový fond, rovnako ako krajiny AKT;

U.  keďže Európsky rozvojový fond (ERF) je financovaný priamymi príspevkami členských štátov EÚ a nepodlieha normálnym rozpočtovým pravidlám EÚ; keďže Európsky parlament nemá žiadnu právomoc v oblasti rozpočtu ERF okrem udeľovania absolutória za už uskutočnené výdavky, a nemá ani formálne kontrolné právomoci nad plánovaním ERF;

V.  keďže v rámci 11. ERF sa na africký mierový nástroj vyčlenilo zhruba 900 miliónov EUR a zhruba 1,4 miliardy EUR z rezervy ERF sa použije na trustový fond EÚ pre Afriku;

W.  keďže domáce zdroje krajín AKT by spolu s remitenciami od komunít v diaspóre mohli zohrávať kľúčovú úlohu pri financovaní rozvoja;

X.  keďže začlenenie ERF do rozpočtu by umožnilo demokratickú kontrolu, zlepšilo viditeľnosť a zvýšilo transparentnosť využívania rozvojových prostriedkov EÚ; keďže na druhej strane platí, že viacročná povaha plánovania ERF umožňuje predvídateľnosť zdrojov a začlenenie ERF do rozpočtu by mohlo viesť ku zníženiu objemu rozvojových prostriedkov smerujúcich do krajín AKT v prospech iných priorít vonkajšej politiky a mohlo by byť vnímané ako oslabenie privilegovaného partnerstva EÚ a AKT; keďže začlenenie ERF do rozpočtu by taktiež mohlo ohroziť financovanie afrického mierového nástroja a iných významných iniciatív ako trustový fond pre Afriku, ak sa nevytvorí samostatný nástroj na financovanie bezpečnostných výdavkov spojených s rozvojovou spoluprácou;

1.  potvrdzuje, že spolupráca AKT – EÚ je cenným a jedinečným úspechom, ktorý počas posledných 40 rokov posilňuje väzby medzi národmi a krajinami AKT a členskými štátmi EÚ a ich parlamentmi; zdôrazňuje, že vo svetle toho, že krajiny AKT preukázali svoje odhodlanie konať spoločne ako skupina, musí sa s cieľom zlepšiť účinnosť spolupráce a prispôsobiť ju novým výzvam prijať nová štruktúra, ktorá si zachová tie časti EÚ acquis AKT – EÚ, ktoré sú univerzálnej povahy, ako sú záväzok dodržiavať ľudské práva, rodová rovnosť, ľudský rozvoj, dobrá správa vecí verejných a demokracia, cieľ právneho štátu a výmena najlepších postupov v spoločnom rámci, pričom hlavná práca sa musí vykonať podľa zásady subsidiarity, t. j. musí prebiehať podľa regionálnych dohôd, ktoré sú šité na mieru špecifickým regionálnym potrebám a spoločným záujmom EÚ a príslušného regiónu;

2.  zdôrazňuje, že spoločný rámec aj regionálne dohody by mali byť právne záväzné; zdôrazňuje, že s cieľom posilniť ich účinnosť, znížiť duplicitu a zabrániť prekrývaniu politických rámcov by regionálne dohody s africkými, karibskými a tichomorskými krajinami mali byť navrhnuté spôsobom, ktorý zohľadňuje existujúce regionálne a subregionálne organizácie, napr. Africkú úniu, regionálne hospodárske spoločenstvá, regionálne stratégie alebo regionálne dohody, ako sú dohody o hospodárskom partnerstve (DHP), a mali by umožňovať pripojenie ďalších krajín, ako sú krajiny severnej Afriky, alebo vytváranie zoskupení v súlade s osobitnými záujmami a potrebami (napr. rozvojový štatút, ako v prípade najmenej rozvinutých krajín, alebo zemepisné špecifiká, ako napríklad v prípade malých ostrovných rozvojových štátov);

Ciele, zásady a podmienky spolupráce

3.  požaduje, aby sa program 2030 a ciele udržateľného rozvoja (SDG) stali jadrom novej dohody a aby sa vytvorili silné mechanizmy monitorovania s cieľom zabezpečiť, aby vykonávanie dohody prispievalo k cieľom udržateľného rozvoja (SDG) a podporovalo ich;

4.  požaduje mechanizmus partnerského monitorovania, zodpovednosti a preskúmania AKT – EÚ na pravidelnú kontrolu vykonávania SDG v členských štátoch so zástupcami AKT a EÚ nielen z centrálnych vládnych inštitúcií, ale aj z parlamentov, regionálnych a miestnych orgánov, občianskej spoločnosti a vedeckých komunít, pričom by sa mali vypracúvať ročné závery a odporúčania pre národné, regionálne a globálne revízne procesy a následné kroky;

5.  okrem toho zdôrazňuje, že by sa pri príprave, prijímaní a realizácii odvetvových verejných politík podľa novej dohody mali v plnej miere zohľadňovať znalostné politiky;

6.  žiada, aby boj proti chudobe a nerovnostiam a podpora udržateľného rozvoja boli hlavnými cieľmi spolupráce AKT – EÚ; trvá však na tom, že nová dohoda musí byť predovšetkým politickým projektom založeným na zásade vlastníctva a musí jednoznačne upustiť od prístupu darca – príjemca; domnieva sa, že spolupráca by sa mala uskutočňovať v oblastiach spoločného záujmu, kde možno očakávať spoločné prínosy, a to nielen čo sa týka ekonomických aspektov, ale tiež pokiaľ ide o mier a bezpečnosť, ľudské práva a právny štát, dobrú správu vecí verejných a demokraciu, migráciu, životné prostredie, zmenu klímy a v ďalších oblastiach súvisiacich s prosperitou obyvateľov krajín AKT aj EÚ;

7.  opakuje svoj názor, že súdržnosť politík v záujme rozvoja (PCD) je kľúčovým prvkom pre dosiahnutie nového, trvalo udržateľného rozvojového programu; domnieva sa, že komplexná povaha Dohody z Cotonou podporuje súdržnosť politík v záujme rozvoja, a preto ich treba v novej dohode zachovať; pripomína, že v rámci novej dohody je potrebné zachovať osobitné ustanovenia o súdržnosti politík v záujme rozvoja a posilniť dialóg o súvisiacich záležitostiach; pripomína svoj návrh zaviesť stálych spoluspravodajcov pre súdržnosť politík v záujme rozvoja v rámci spoločného parlamentného zhromaždenia;

8.  domnieva sa, že rešpektovanie zásad účinnosti pomoci dohodnutých na medzinárodnej úrovni je kľúčové na splnenie programu 2030, a že by sa na to malo odkazovať v budúcej dohode;

9.  požaduje, aby podstatné prvky Dohody z Cotonou v oblasti dodržiavania ľudských práv, demokratických zásad a zásad právneho štátu aj naďalej tvorili hodnotový základ novej dohody; požaduje, aby sa ako základný prvok doplnila dobrá správa vecí verejných, v súlade s novým SDG 16, ktorý sa týka mieru, spravodlivosti a efektívnych inštitúcií; opätovne pripomína význam plnohodnotného vykonávania článku 9 Dohody z Cotonou;

10.  zdôrazňuje, že politický dialóg je základným prvkom Dohody z Cotonou, a že články 8 a 96 sú konkrétnym a právnym prostriedkom na presadzovanie základných prvkov vzťahov AKT – EÚ, hoci sa v minulosti nie vždy účinne využívali; požaduje, aby politický dialóg ostal ústredným a právnym pilierom zastrešujúceho rámca a na regionálnej úrovni novej dohody; žiada, aby sa politický dialóg využíval účinnejšie, systematickejšie a proaktívnym spôsobom s cieľom predchádzať politickým krízam;

11.  pripomína, že v článku 97 Dohody z Cotonou sa uvádza konzultačný postup a primerané opatrenia na riešenie závažných prípadov korupcie, a považuje za poľutovaniahodné, že sa tento článok doteraz využil iba raz; žiada, aby sa tento postup v novej dohode o partnerstve medzi EÚ a krajinami AKT posilnil a stal sa tak plne funkčným;

12.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že politický dialóg je cenným základom pre zlepšenie situácie obyvateľov v partnerských krajinách; vyjadruje poľutovanie nad doterajším nedostatočným využívaním tohto nástroja a jeho slabou účinnosťou; požaduje preto zlepšenie monitorovania situácie v oblasti ľudských práv a ďalších podstatných a základných prvkov dohody, zdôrazňuje, že monitorovanie musí byť inkluzívne a participatívne, a požaduje pravidelné dvojročné alebo viacročné hodnotenia a spoločné správy o dodržiavaní týchto prvkov všetkými členskými štátmi AKT – EÚ, pričom by sa mali menovať konkrétne prípady, poukazovať na chyby a vyzdvihovať pozitívne príklady; žiada, aby sa výsledky týchto správ predkladali na hlavných zasadnutiach AKT – EÚ a aby sa používali ako základ politického dialógu, a aby sa do nich nahliadalo pri národnej, regionálnej a globálnej kontrole plnenia SDG;

13.  vyzýva na výraznejšiu účasť národných parlamentov a regionálnych a miestnych orgánov, a to tak v krajinách AKT, ako aj v krajinách EÚ, vo všetkých štádiách politík a činností AKT – EÚ, od budúceho plánovania a programovania po vykonávanie, hodnotenie a monitorovanie, a to najmä z hľadiska zásady subsidiarity;

14.  naliehavo žiada všetky strany novej dohody, aby sa zaviazali posilniť autonómiu a kapacity miestnej a regionálnej verejnej správy a umožnili im tak dobre a efektívne plniť svoje úlohy a zohrávať významnú úlohu pri rozvoji krajín AKT;

15.  vyzýva na širšiu účasť na politickom dialógu, na plánovaní, vykonávaní a budovaní kapacít občianskej spoločnosti a na ich podporu, a to najmä v prípade miestnych skupín, ktorých sa politiky priamo dotýkajú; v tejto súvislosti zdôrazňuje nebezpečenstvo zmenšujúceho sa priestoru pre občiansku spoločnosť v niektorých krajinách a potrebu zahrnúť skupiny, ako sú menšiny, mladí ľudia a ženy, ktoré nie sú schopné organizovať svoje záujmy alebo ich vlády napriek legitímnemu demokratickému záujmu neuznávajú;

16.  domnieva sa, že súkromný sektor môže zohrať kľúčovú úlohu v procese rozvoja a môže prispieť k financovaniu rozvoja za predpokladu, že investície sa uskutočňujú so zreteľom na ľudí, na tradičné vlastníctvo alebo využívanie, a na ochranu životného prostredia, v súlade s hlavnými zásadami OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; požaduje preto, aby sa súkromné investície podporovali pod záštitou Európskej investičnej banky (EIB) za predpokladu, že sú v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv a pravidlami sociálnej ochrany a ochrany životného prostredia; zdôrazňuje, že prioritami nového partnerstva by mali byť malovýrobcovia a poľnohospodári a zabezpečenie prostredia umožňujúceho činnosť mikropodnikov a malých a stredných podnikov; žiada tiež, aby sa vnútroštátne a miestne súkromné sektory počas tvorby politík a v etapách plánovania a vykonávania počúvali;

Budúce inštitúcie AKT – EÚ

17.  žiada, aby sa na zasadnutiach spoločnej rady AKT – EÚ uskutočňovali diskusie o aktuálnych a naliehavých témach vrátane citlivých otázok s cieľom prijať k nim spoločné závery; vyzýva príslušné ministerstvá členských štátov AKT a EÚ, aby zlepšili svoju účasť na úrovni ministrov, aby zasadnutia mali potrebnú politickú legitímnosť a aby princíp partnerstva získal potrebnú viditeľnosť;

18.  požaduje, aby nová dohoda o spolupráci obsahovala silný parlamentný rozmer prostredníctvom Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ (SPZ), ktorý umožní otvorený demokratický a komplexný parlamentný dialóg, a to aj pokiaľ ide o zložité a citlivé otázky, umožní rozvíjať spoločné (regionálne) politické projekty, poskytne ich demokratický základ prostredníctvom účasti viacerých zainteresovaných subjektov, umožní kontrolovať prácu výkonných zložiek a rozvojovú spoluprácu, presadzovať demokraciu a ľudské práva, a tým významne prispeje k novému rovnocennému partnerstvu spolupráce; zdôrazňuje význam včasného zapojenia SPZ do všetkých relevantných diskusií o partnerstve AKT-EÚ po roku -2020;

19.  je pevne presvedčený, že SPZ by mali zabezpečiť primerané demokratické a vyvážené zastúpenie a účasť všetkých politických síl na diskusiách; preto žiada, aby národné delegácie v SPZ zahŕňali parlamentných zástupcov ich vnútroštátneho politického spektra a zaručili prítomnosť opozície;

20.  žiada, aby SPZ bolo zosúladené s novou regionálnou štruktúrou, a zameralo tak svoju prácu na regionálnych fórach na riešenie otázok regionálneho významu, pevne do nej zapájalo národné a regionálne parlamenty, a aby zároveň usporadúvalo pravidelné, ale menej časté spoločné zasadnutia AKT – EÚ; vyzýva, aby sa aktuálne tematické stretnutia s občianskou spoločnosťou, miestnymi orgánmi a súkromným sektorom začlenili do zasadnutí SPZ s cieľom naďalej rozvíjať a rozširovať diskusie na témy súvisiace s programom rokovania SPZ;

21.  vyzýva predsedníctvo SPZ, aby vytvorilo strategickejšie smerovanie pracovného programu zhromaždenia; vyzýva, aby sa v ďalších správach výborov SPZ jednoznačne odkazovalo na 17 cieľov udržateľného rozvoja a umožnilo sa tak neustále monitorovanie každého z týchto cieľov; požaduje zosúladenie spoločných uznesení v rámci zastrešujúceho fóra AKT – EÚ o naliehavých medzinárodných témach, termínov týkajúcich sa tém dôležitých z hľadiska SDG a porušovania ľudských práv a zosúladenie uznesení na regionálnych alebo iných príslušných zasadnutiach o aktuálnych témach a otázkach, ktoré sú naliehavé a mimoriadne dôležité pre región alebo konkrétnu skupinu; v tomto smere pripomína PK/VP politický význam prítomnosti Rady na ministerskej úrovni na schôdzach SPZ; žiada, aby sa na schôdze spoločnej rady pozývali spolupredsedovia SPZ AKT-EÚ s cieľom zaistiť účinný a recipročný tok informácií a zlepšiť inštitucionálnu spoluprácu;

22.  žiada, aby sa vynaložilo ďalšie úsilie o zlepšenie kontroly SPZ, pokiaľ ide o programy rozvoja (a to so zreteľom na zásady účinnosti rozvoja) a následné kroky na základe takejto kontroly; vyzýva Komisiu a vlády, aby podporovali účasť národných parlamentov, miestnych a regionálnych orgánov, aktérov občianskej spoločnosti, súkromného sektora a diaspóry vo všetkých fázach kontroly programov rozvoja a aby včas a transparentne poskytli všetky dostupné informácie národným parlamentom s cieľom podporiť ich vo vykonávaní demokratickej kontroly;

23.  domnieva sa, že partnerstvo EÚ – AKT by sa malo pokúsiť spolupracovať s inými partnermi (ako je Africká únia alebo OSN) na celosvetovej úrovni a podľa možnosti s inými medzinárodnými veľmocami a usilovať sa o zlepšenie koordinácie a spolupráce bez toho, aby sa zdvojnásobila práca alebo úlohy, s cieľom riešiť problémy súvisiace s vojnami, vnútornými konfliktmi, nedostatkom bezpečnosti, nestabilitou a transformáciou;

Budúce financovanie

24.  je presvedčený, že súčasné uplynutie platnosti Dohody z Cotonou a ukončenie viacročného finančného rámca (VFR) Únie je príležitosťou prijať konečné rozhodnutie o začlenení Európskeho rozvojového fondu (ERF) do rozpočtu, s cieľom posilniť účinnosť a účelnosť, transparentnosť, demokratickú kontrolu, zodpovednosť, viditeľnosť a jednotnosť financovania EÚ v oblasti rozvoja; zdôrazňuje však, že toto začlenenie do rozpočtu by malo byť podmienené i) garantovaným a na mieru prispôsobeným oddelením rozvojových fondov na udržanie úrovne financovania pre rozvojové krajiny a ii) trvalým a oddeleným riešením financovania bezpečnostných výdavkov spojených a zosúladených s rozvojovou spoluprácou Európskou úniou; zdôrazňuje, že aj v prípade začlenenia do rozpočtu by ERF mal zahŕňať hodnotiace kritériá, ktoré sú v súlade s rozvojovou spoluprácou EÚ; naliehavo žiada obe strany, aby zmodernizovali nástroje financovania a podľa možností posilnili všeobecnú a odvetvovú rozpočtovú podporu;

25.  upozorňuje, že rozpočet Únie už poskytuje nástroje zamerané na konkrétnych partnerov a že začlenenie ERF do rozpočtu môže byť navrhnuté tak, aby zohľadňovalo a presadzovalo prednostný vzťah AKT – EÚ so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja; vyzýva Komisiu, aby predložila plán, ktorý sa bude zaoberať uvedenými otázkami pred predložením potrebných návrhov budúceho VFR;

26.  pripomína, že budúce vzťahy medzi AKT a EÚ musia byť politickej povahy, napr. spolupráca na spoločných projektoch na rôznych medzinárodných fórach, a nemali by byť založené len na vzťahu darca- príjemca; zdôrazňuje preto, že zásady rozvojovej pomoci EÚ sa musia uplatňovať na rovnakom základe vo všetkých rozvojových krajinách, a že vyspelé krajiny AKT sa preto musia postupne vylúčiť z rozvojovej pomoci EÚ za rovnakých podmienok ako krajiny mimo AKT; domnieva sa, že väčšia miera samofinancovania krajín AKT by bola v súlade s ambíciou krajín AKT stať sa samostatnými aktérmi a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité zahrnúť do novej dohody posilnené nástroje na budovanie kapacít krajín AKT na financovanie kľúčových hospodárskych odvetví; žiada obe strany, aby znásobili svoje úsilie o posilnenie schopnosti krajín AKT mobilizovať a využívať domáce zdroje, a to najmä posilnením fiškálnych systémov, dobrým riadením prírodných zdrojov, industrializáciou a spracúvaním surovín pre miestne, regionálne a medzinárodné trhy;

27.  zdôrazňuje, že 11. ERF je hlavným zdrojom financovania mierového nástroja pre Afriku (APF) napriek tomu, že to malo byť provizórne riešenie, keď bol APF roku 2003 vytvorený; požaduje vytvorenie samostatného nástroja na financovanie bezpečnostných výdavkov spojených s rozvojovou spoluprácou;

28.  berie na vedomie oznámenie Komisie zo 7. júna 2016 o vytvorení nového rámca partnerstva s tretími krajinami v rámci európskej migračnej agendy; konštatuje, že príspevok z rozpočtu EÚ a z ERF k balíku 8 miliárd EUR pozostáva výlučne z pomoci, ktorá už bola naplánovaná; žiada, aby sa neohrozovala rozvojová pomoc príjemcom a aby sa iniciatívy súvisiace s migráciou financovali z nových rozpočtových prostriedkov;

29.  vyzýva na vytvorenie samostatného nástroja pre všetky ZKÚ zodpovedajúceho ich osobitnému štatútu a tomu, že patria do európskej rodiny; vyzýva na zavedenie posilnenej spolupráce medzi krajinami AKT a ZKÚ, aby sa ZKÚ podieľali na inkluzívnom a udržateľnom rozvoji svojho príslušného regiónu a aby bolo možné ZKÚ lepšie začleniť do ich regionálneho prostredia;

Obchodný rozmer: Dohody o hospodárskom partnerstve (DHP)

30.  pripomína, že DHP predstavujú základ regionálnej spolupráce a že musia byť nástrojom pre rozvoj a regionálnu integráciu; zdôrazňuje preto význam právne záväzných ustanovení o udržateľnosti (o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách) vo všetkých DHP, a zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť účinný systém monitorovania, ktorý zahŕňa mnohých aktérov občianskej spoločnosti, s cieľom identifikovať akékoľvek potenciálne negatívne vplyvy spôsobené liberalizáciou obchodu a predísť im;

31.  žiada, aby bola dohoda nastupujúca po skončení platnosti Dohody z Cotonou politickou zastrešujúcou dohodou, v rámci ktorej sa stanovia záväzné minimálne požiadavky pre dohody o hospodárskom partnerstve s cieľom zabezpečiť kontinuitu prepojení DHP v rámci existujúcej Dohody z Cotonou s ustanoveniami o udržateľnosti týkajúcimi sa dobrej správy, dodržiavania ľudských práv, a to aj u najzraniteľnejších osôb, a dodržiavania sociálnych a environmentálnych noriem; zároveň by sa tým poskytol primeraný rámec pre udržateľný rozvoj a súdržnosť politík; požaduje spoločnú parlamentnú kontrolu a proces monitorovania vplyvu DHP, ako aj štruktúrované monitorovacie mechanizmy občianskej spoločnosti;

o
o   o

32.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, Rade AKT, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a predsedníctvu Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ.

(1) http://www.europarl.europa.eu/intcoop/acp/03_01/pdf/mn3012634_en.pdf
(2) http://www.epg.acp.int/fileadmin/user_upload/Georgetown_1992.pdf
(3) Ú. v. EÚ C 310, 25.8.2016, s. 19.
(4) Ú. v. EÚ C 65, 19.2.2016, s. 257.
(5) Ú. v. EÚ C 67 E, 18.3.2010, s. 120.
(6) Ú. v. EÚ C 103 E, 29.4.2004, s. 833.
(7) http://www.europarl.europa.eu/intcoop/acp/2015_acp2/pdf/101905en.pdf
(8) http://www.europarl.europa.eu/intcoop/acp/2015_acp2/pdf/1081264en.pdf
(9) http://www.africa-eu-partnership.org/sites/default/files/documents/eas2007_joint_strategy_en.pdf
(10) Prijaté texty, P8_TA(2015)0336.
(11) http://www.acp.int/content/acp-eu-stand-together-post-2015-development-agenda
(12) http://www.epg.acp.int/fileadmin/user_upload/Sipopo_Declaration.pdf
(13) Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN A/RES/69/313.
(14) Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN A/RES/70/1.

Právne oznámenie