Zoznam 
Prijaté texty
Utorok, 25. októbra 2016 - ŠtrasburgFinálna verzia
Automatizovaná výmena údajov o DNA s Dánskom *
 Automatizovaná výmena daktyloskopických údajov s Dánskom *
 Dohoda medzi EÚ a Čínou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch pre držiteľov diplomatických pasov ***
 Členské štáty, ktoré majú alebo ktorým hrozia závažné ťažkosti v súvislosti s ich finančnou stabilitou ***I
 Žiadosť o zbavenie imunity Jeana-Marieho Le Pena
 Žiadosť o ochranu výsad a imunít Jane Collinsovej
 Žiadosť o ochranu výsad a imunít Maria Borghezia
 Štatistika železničnej dopravy, pokiaľ ide o zber údajov o tovare, cestujúcich a nehodách ***II
 Štatistika prepravy tovaru po vnútrozemských vodných cestách (delegované a vykonávacie právomoci) ***II
 Právny rámec Únie pre porušenia colných predpisov a sankcie ***I
 Návrh opravného rozpočtu č. 3/2016: Bezpečnosť inštitúcií
 Stratégia EÚ voči Iránu po jadrovej dohode
 Boj proti korupcii a nadviazanie na uznesenie výboru CRIM
 Ľudské práva a migrácia v tretích krajinách
 Zodpovednosť spoločností za vážne porušovania ľudských práv v tretích krajinách
 Stratégia EÚ pre skvapalnený zemný plyn a skladovanie plynu
 Ako zjednotiť kontroly rybolovu v Európe
 Zlepšenie prepojenia a dostupnosti dopravnej infraštruktúry v strednej a východnej Európe
 Mechanizmus EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva

Automatizovaná výmena údajov o DNA s Dánskom *
PDF 247kWORD 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady o začatí automatizovanej výmeny údajov o DNA s Dánskom (11219/2016 – C8-0340/2016 – 2016/0813(CNS))
P8_TA(2016)0391A8-0289/2016

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Rady (11219/2016),

–  so zreteľom na článok 39 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii v znení zmenenom Amsterdamskou zmluvou a na článok 9 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0340/2016),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/615/SVV z 23. júna 2008 o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti(1), a najmä na jeho článok 33,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. októbra 2013 o posilnení cezhraničnej spolupráce v oblasti presadzovania práva v EÚ: vykonávanie prümského rozhodnutia a európsky model výmeny informácií(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 o európskom programe v oblasti bezpečnosti(3),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0289/2016),

1.  schvaľuje návrh Rady;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

(1)Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2008, s. 1.
(2)Ú. v. EÚ C 181, 19.5.2016, s. 67.
(3)Prijaté texty, P8_TA(2015)0269.


Automatizovaná výmena daktyloskopických údajov s Dánskom *
PDF 248kWORD 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady o začatí automatizovanej výmeny daktyloskopických údajov s Dánskom (11220/2016 – C8-0341/2016 – 2016/0814(CNS))
P8_TA(2016)0392A8-0288/2016

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Rady (11220/2016),

–  so zreteľom na článok 39 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii v znení zmenenom Amsterdamskou zmluvou a na článok 9 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0341/2016),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/615/SVV z 23. júna 2008 o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti(1), a najmä na jeho článok 33,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. októbra 2013 o posilnení cezhraničnej spolupráce v oblasti presadzovania práva v EÚ: vykonávanie prümského rozhodnutia a európsky model výmeny informácií (EIXM)(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 o európskom programe v oblasti bezpečnosti(3),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0288/2016),

1.  schvaľuje návrh Rady;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

(1)Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2008, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ C 181, 19.5.2016, s. 67.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2015)0269.


Dohoda medzi EÚ a Čínou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch pre držiteľov diplomatických pasov ***
PDF 242kWORD 41k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí, v mene Európskej únie, Dohody medzi Európskou úniou a Čínskou ľudovou republikou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch pre držiteľov diplomatických pasov (15470/2015 – C8-0110/2016 – 2015/0293(NLE))
P8_TA(2016)0393A8-0281/2016

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (15470/2015),

–  so zreteľom na návrh Dohody medzi Európskou úniou a Čínskou ľudovou republikou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch pre držiteľov diplomatických pasov (15469/2015),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú predložila Rada v súlade s článkom 77 ods. 2 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0110/2016),

–  so zreteľom na list Výboru pre zahraničné veci,

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0281/2016),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Čínskej ľudovej republiky.


Členské štáty, ktoré majú alebo ktorým hrozia závažné ťažkosti v súvislosti s ich finančnou stabilitou ***I
PDF 330kWORD 42k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o určité ustanovenia týkajúce sa finančného hospodárenia v prípade niektorých členských štátov, ktoré majú alebo ktorým hrozia závažné ťažkosti v súvislosti s ich finančnou stabilitou (COM(2016)0418 – C8-0238/2016 – 2016/0193(COD))
P8_TA(2016)0394A8-0292/2016

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0418),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 177 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0238/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 21. septembra 2016(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na list Výboru pre rozpočet,

–  so zreteľom na záväzok, ktorý poskytol zástupca Rady listom z 21. septembra 2016, o schválení pozície Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0292/2016),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 25. októbra 2016 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/..., ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o určité ustanovenia týkajúce sa finančného hospodárenia v prípade niektorých členských štátov, ktoré majú alebo ktorým hrozia závažné ťažkosti v súvislosti s ich finančnou stabilitou

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2016/2135.)

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.


Žiadosť o zbavenie imunity Jeana-Marieho Le Pena
PDF 252kWORD 43k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o žiadosti o zbavenie imunity Jeana-Marieho Le Pena (2016/2108(IMM))
P8_TA(2016)0395A8-0301/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na dve žiadosti o zbavenie imunity Jeana-Marieho Le Pena, ktoré Európskemu parlamentu 14. marca 2016 postúpila generálna prokurátorka a ktoré boli 8. júna 2016 oznámené v pléne, v súvislosti s dvoma konaniami vo veci podnecovania k rasovej nenávisti (2211/15/21 a 2226/15/9) prebiehajúcimi pred vyšetrovacími sudcami na prvostupňovom súde v Paríži, ktoré sa týkajú rovnakej skutkovej podstaty,

–  po vypočutí Jeana-Marieho Le Pena v súlade s článkom 9 ods. 5 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu z 20. septembra 1976 o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010, 6. septembra 2011 a 17. januára 2013(1),

–  so zreteľom na článok 26 ústavy Francúzskej republiky,

–  so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0301/2016),

Α.  keďže dvaja vyšetrovací sudcovia prvostupňového súdu v Paríži požiadali o zbavenie parlamentnej imunity Jeana-Marieho Le Pena v súvislosti s údajným spáchaním trestného činu;

Β.  keďže podľa článku 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie požívajú poslanci Európskeho parlamentu na území svojho vlastného štátu imunitu priznanú poslancom ich parlamentu;

C.  keďže podľa článku 26 ústavy Francúzskej republiky nemôže byť žiadny poslanec parlamentu trestne stíhaný, vyšetrovaný, zatknutý, uväznený ani odsúdený pre názory, ktoré vyjadril počas výkonu svojho mandátu, ani pre spôsob, akým hlasoval, a žiadny poslanec parlamentu nemôže byť bez súhlasu parlamentu zadržaný ani nijako pozbavený slobody alebo obmedzený na slobode pre spáchanie trestného činu alebo prečinu;

D.  keďže podľa článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie poslanci Európskeho parlamentu nepodliehajú žiadnej forme vyšetrovania, zadržania alebo súdneho stíhania vo vzťahu k vyjadreným názorom alebo hlasovaniu pri výkone svojich úloh;

E.  keďže týmto ustanovením sa má zabezpečiť, aby poslanci Európskeho parlamentu mali v zásade právo na slobodu prejavu, pričom toto právo však neznamená povolenie na ohováranie, nactiutŕhanie, podnecovanie k nenávisti, hanlivé výroky ani akékoľvek iné vyjadrenia, ktoré by boli v rozpore s článkom 21 Charty základných práv Európskej únie;

F.  keďže ustanovenia o parlamentnej imunite treba vykladať vzhľadom na hodnoty, ciele a zásady európskych zmlúv;

G.  keďže v prípade poslanca Európskeho parlamentu sa táto absolútna imunita týka nielen názorov vyjadrených poslancom na oficiálnych schôdzach Európskeho parlamentu, ale aj jeho názorov vyjadrených na iných miestach, napríklad v médiách, ak existuje „súvislosť medzi vyjadreným názorom a parlamentnou funkciou“;

H.  keďže Jean-Marie Le Pen čelí obvineniu, že vo videozázname, ktorý bol 6. júna 2014 zverejnený na internete, verejne vyzýval na rasovú nenávisť;

I.  keďže sporné vyjadrenia Jeana-Marieho Le Pena nijako nesúvisia s jeho parlamentnou funkciou, a teda Jean-Marie Le Pen nevystupoval ako poslanec Európskeho parlamentu pri výkone svojho mandátu;

J.  keďže neexistuje žiadny dôkaz na podozrenie z pokusu brániť Jeanovi-Mariemu Le Penovi v jeho práci poslanca (fumus persecutionis);

1.  rozhodol zbaviť Jeana-Marieho Le Pena imunity;

2.  poveruje svojho predsedu, aby ihneď postúpil toto rozhodnutie a správu svojho gestorského výboru príslušným orgánom Francúzskej republiky.

(1) Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 1964, Wagner/Fohrmann a Krier, C-101/63, ECLI:EÚ:C:1964:28; rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Wybot/Faure a iní, C-149/85, ECLI:EÚ:C:1986:310; rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440; rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EÚ:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23.


Žiadosť o ochranu výsad a imunít Jane Collinsovej
PDF 255kWORD 43k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o žiadosti o ochranu výsad a imunít Jane Collinsovej (2016/2087(IMM))
P8_TA(2016)0396A8-0297/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť Jane Collinsovej o ochranu svojich výsad a imunít, ktorú podala 3. mája 2016 v súvislosti s občianskoprávnym konaním voči nej na Queen’s Bench Division súdu High Court v Londýne (vec HQ14DO4882) a ktorá bola oznámená na plenárnej schôdzi 11. mája 2016,

–  po vypočutí Jamesa Carvera, ktorý zastupoval Jane Collinsovú, v súlade s článkom 9 ods. 5 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na články 7, 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010 a 6. septembra 2011 a 17. januára 2013(1),

–  so zreteľom na článok 5 ods. 2 a články 7 a 9 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0297/2016),

A.  keďže Jane Collinsová požiadala o ochranu svojich parlamentných výsad a imunít v súvislosti s občianskoprávnym konaním voči nej na Queen’s Bench Division súdu High Court v Londýne;

B.  keďže táto žiadosť sa týka po prvé ochrany práva poslancov Európskeho parlamentu podľa článku 7 protokolu na voľný pohyb pri cestovaní do a z Európskeho parlamentu, ktorý nepodlieha žiadnym správnym ani iným obmedzeniam;

C.  keďže táto časť žiadosti súvisí s tým, že načasovania súdneho konania voči Jane Collinsovej jej údajne bránilo cestovať na parlamentné schôdze;

D.  keďže článok 7 protokolu sa však nevzťahuje na obmedzenia vyplývajúce zo súdneho konania, lebo tie sú upravené osobitnými pravidlami uvedenými v článkoch 8 a 9 protokolu(2), a žiadosť o ochranu parlamentnej výsady podľa článku 7 protokolu je preto neprípustná;

E.  keďže táto žiadosť sa týka po druhé ochrany slobody poslancov Európskeho parlamentu podľa článku 8 protokolu, podľa ktorého poslanci Európskeho parlamentu nepodliehajú žiadnej forme vyšetrovania, zadržania alebo súdneho stíhania vo vzťahu k vyjadreným názorom alebo hlasovaniu pri výkone svojich úloh;

F.  keďže táto časť žiadosti súvisí s tým, že voči Jane Collinsovej sa v Spojenom kráľovstve vedie občianskoprávne konanie o náhradu škody vrátane náhrady spôsobenej nemajetkovej ujmy za údajnú urážku na cti a ohováranie, ako aj konanie o vydanie súdneho príkazu, ktorý jej má zabrániť v opakovaní tvrdení, ktoré sú predmetom sporu;

G.  keďže konanie o urážke na cti a ohováraní sa týka obvinení, ktoré Jane Collinsová vzniesla na straníckej konferencii;

H.  keďže parlamentná imunita, ktorú udeľuje článok 8 protokolu, sa vzťahuje na názory vyjadrené poslancami Európskeho parlamentu výlučne počas výkonu ich úloh;

I.  keďže vyjadrenia poslancov Európskeho parlamentu mimo priestorov Európskeho parlamentu sa považujú za vyjadrenia pri výkone poslaneckých úloh len vtedy, ak tieto vyjadrenia zodpovedajú subjektívnemu názoru, ktorý priamo a zjavne súvisí s výkonom týchto úloh(3);

J.  keďže však neexistuje žiadna priama a zjavná súvislosť medzi tvrdeniami, ktoré sú predmetom sporu, a úlohami Jane Collinsovej ako poslankyne Európskeho parlamentu, lebo sa netýkajú jej činnosti ako poslankyne Európskeho parlamentu ani politík Európskej únie a boli prednesené v kontexte národnej politickej diskusie;

K.  keďže na tvrdenia, ktoré sú predmetom sporu, sa preto článok 8 protokolu nevzťahuje;

1.  rozhodol neochrániť výsady a imunity Jane Collinsovej;

2.  poveruje svojho predsedu, aby ihneď postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru orgánom Spojeného kráľovstva vrátane Jeho Ctihodnosti sudcu Warbyho.

(1) Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 1964, Wagner/Fohrmann a Krier, C-101/63, ECLI:EÚ:C:1964:28; rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Wybot/Faure a iní, C-149/85, ECLI:EÚ:C:1986:310; rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440; rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. Septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EÚ:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23.
(2) Rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440, odseky 49 a 51.
(3) Rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI:EÚ:C:2011:543.


Žiadosť o ochranu výsad a imunít Maria Borghezia
PDF 267kWORD 44k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o žiadosti o ochranu výsad a imunít Maria Borghezia (2016/2028(IMM))
P8_TA(2016)0397A8-0312/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť Maria Borghezia o ochranu svojich výsad a imunít, ktorú podal 5. januára 2016 v súvislosti s trestným konaním na súde v Miláne (RGNR 41838/13, RG GIP č. 12607/14) a ktorá bola oznámená na plenárnej schôdzi 1. februára 2016,

–  po vypočutí Maria Borghezia v súlade s článkom 9 ods. 5 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu z 20. septembra 1976 o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010, zo 6. septembra 2011 a 17. januára 2013(1),

—  so zreteľom na článok 1 ods. 1 písm. A) talianskeho zákona č. 205/1993,

—  so zreteľom na článok 5 ods. 2 a články 7 a 9 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0312/2016),

A.  keďže poslanec Európskeho parlamentu Mario Borghezio požiadal o ochranu svojej parlamentnej imunity podľa článkov 8 a 9 Protokolu č. 7 v súvislosti s trestným konaním na súde v Miláne; keďže podľa oznámenia prokuratúry Mario Borghezio v rozhlasovom vysielaní údajne vyjadroval myšlienky založené na nadradenosti a rasovej alebo etnickej nenávisti, čo je podľa článku 1 písm. a) talianskeho zákona č. 205/1993 trestné;

B.  keďže články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie sa vzájomne vylučujú(2); keďže tento prípad sa týka iba údajne diskriminačných názorov, ktoré vyjadril poslanec Európskeho parlamentu; keďže preto samotná uplatniteľnosť článku 8 protokolu vyplýva zo znenia;

C.  keďže v súlade s článkom 8 Protokolu č. 7 poslanci Európskeho parlamentu nepodliehajú žiadnej forme vyšetrovania, zadržania alebo súdneho stíhania vo vzťahu k vyjadreným názorom alebo hlasovaniu pri výkone svojich úloh;

D.  keďže Súdny dvor rozhodol, že na to, aby sa na názor vzťahovala imunita, musí ho poslanec Európskeho parlamentu vysloviť pri výkone svojich úloh, čo teda predpokladá požiadavku spojitosti medzi vyjadreným názorom a poslaneckými úlohami; keďže táto spojitosť musí byť priama a jednoznačná(3);

E.  keďže v danom rozhlasovom vysielaní bol Mario Borghezio požiadaný, aby sa vyjadril k otázke vymenovania a právomoci novej členky talianskej vlády, konkrétne novej ministerky pre integráciu;

F.  keďže skutkové okolnosti veci – ako vyplýva z dokumentov poskytnutých Výboru pre právne veci a z vypočutia v tomto výbore – ukazujú, že vyhlásenia, ktoré Mario Borghezio počas rozhovoru predniesol, nemajú žiadnu priamu ani jednoznačnú spojitosť s jeho parlamentnou činnosťou;

G.  keďže tieto údajne prednesené vyhlásenia najmä presahujú tón, s ktorým sa bežne stretávame v rámci politickej diskusie, a sú navyše svojou povahou hlboko neparlamentné; keďže tieto vyhlásenia sú v rozpore s článkom 21 Charty základných práv Európskej únie, a preto ich nemožno považovať za výroky vyslovené pri výkone úloh poslanca Európskeho parlamentu;

H.  keďže sa preto nemožno domnievať, že Mario Borghezio konal pri výkone svojich úloh ako poslanec Európskeho parlamentu;

I.  keďže Súdny dvor rozhodol, že v prípade, ak bola podaná žaloba proti poslancovi Európskeho parlamentu na vnútroštátnom súde a tomuto súdu je známe, že bolo začaté konanie o ochrane výsad a imunít daného poslanca, ako je stanovené v rokovacom poriadku Európskeho parlamentu, uvedený súd musí prerušiť súdne konanie a požiadať Európsky parlament, aby čo najskôr poskytol svoje stanovisko(4); keďže súd v Miláne, na ktorom sa začalo súdne konanie proti Mariovi Borgheziovi, odmietol prerušiť konanie a rozhodol, aby pokračovalo napriek žiadosti Maria Borghezia podanej na základe príslušnej judikatúry Súdneho dvora;

1.  rozhodol neochrániť výsady a imunity Maria Borghezia;

2.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že súd v Miláne, napriek relevantnej judikatúre Súdneho dvora, odmietol prerušiť konanie začaté proti pánovi Borgheziovi;

3.  očakáva, že talianske orgány budú vždy dodržiavať zásadu stanovenú Súdnym dvorom, čo sa týka povinnosti príslušného súdu prerušiť súdne konanie, ak bola predložená žiadosť o ochranu výsad a imunít poslanca Európskeho parlamentu;

4.  poveruje svojho predsedu, aby bezodkladne postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru príslušnému orgánu Talianskej republiky a Mariovi Borgheziovi.

(1) Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 1964, Wagner/Fohrmann a Krier, C-101/63, ECLI:EÚ:C:1964:28; rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Wybot/Faure a iní, C-149/85, ECLI:EÚ:C:1986:310; rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440; rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EÚ:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23.
(2) Spojené veci C-200/07 a C-201/07 Marra, už citované, bod 45.
(3) Vec C-163/10 Patriciello, už citovaná, body 33 a 35.
(4) Spojené veci C-200/07 a C-201/07 Marra, už citované, bod 43.


Štatistika železničnej dopravy, pokiaľ ide o zber údajov o tovare, cestujúcich a nehodách ***II
PDF 259kWORD 41k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 91/2003 o štatistike železničnej dopravy, pokiaľ ide o zber údajov o tovare, osobách a nehodách (10000/1/2016 – C8-0365/2016 – 2013/0297(COD))
P8_TA(2016)0398A8-0300/2016

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

—  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (10000/1/2016–C8-0365/2016),

—  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(1) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0611),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 76 rokovacieho poriadku,

—  so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0300/2016),

1.  schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

2.  konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

3.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

4.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Prijaté texty, 11.3.2014, P7_TA(2014)0197.


Štatistika prepravy tovaru po vnútrozemských vodných cestách (delegované a vykonávacie právomoci) ***II
PDF 260kWORD 41k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1365/2006 o štatistike prepravy tovaru po vnútrozemských vodných cestách, pokiaľ ide o prenesenie delegovaných a vykonávacích právomocí na Komisiu s cieľom prijať určité opatrenia (09878/1/2016 – C8-0358/2016 – 2013/0226(COD))
P8_TA(2016)0399A8-0298/2016

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

—  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (09878/1/2016 – C8-0358/2016),

—  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(1) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0484),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 76 rokovacieho poriadku,

—  so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0298/2016),

1.  schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

2.  konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

3.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

4.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Prijaté texty, 11.3.2014, P7_TA(2014)0180.


Právny rámec Únie pre porušenia colných predpisov a sankcie ***I
PDF 637kWORD 67k
Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 25. októbra 2016 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o právnom rámci Únie pre porušenia colných predpisov a sankcie (COM(2013)0884 – C8-0033/2014 – 2013/0432(COD))(1)
P8_TA(2016)0400A8-0239/2016

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh smernice
Citácia 1
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 33,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 33 a 114,
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh smernice
Odôvodnenie 1 a (nové)
(1a)   Táto smernica by mala byť v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/20131.
___________________
1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh smernice
Odôvodnenie 2
(2)  V následnosti sa porušenia colných predpisov a sankcií riadia 28 rôznymi súbormi právnych noriem. V dôsledku toho sa porušenie colných predpisov Únie neposudzuje v rámci Únie rovnakým spôsobom a sankcie, ktoré sa môžu uložiť v každom prípade, sa svojou povahou a závažnosťou odlišujú v závislosti od členského štátu, ktorý sankciu ukladá.
(2)  Porušenia colných predpisov a sankcie sú upravené 28 rôznymi súbormi právnych noriem. V dôsledku toho sa porušenie colných predpisov Únie neposudzuje v rámci Únie rovnakým spôsobom a sankcie, ktoré sa môžu uložiť v každom prípade, sa svojou povahou a závažnosťou odlišujú v závislosti od členského štátu, ktorý sankciu ukladá, čo vedie k možným stratám príjmov pre členské štáty a narušeniam obchodu.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh smernice
Odôvodnenie 3
(3)  Tento rozdiel medzi právnymi systémami členských štátov neovplyvňuje iba optimálne riadenie colnej únie, ale zároveň bráni dosiahnutiu rovnakých podmienok pre hospodárske subjekty v colnej únii, pretože má vplyv na prístup k zjednodušeným colným postupom.
(3)  Tento rozdiel medzi právnymi systémami členských štátov neovplyvňuje iba optimálne riadenie colnej únie a transparentnosť nevyhnutnú na zabezpečenie riadneho fungovania vnútorného trhu, pokiaľ ide o spôsoby, ktorými rôzne colné orgány riešia porušenia predpisov, ale zároveň bráni dosiahnutiu rovnakých podmienok pre hospodárske subjekty v colnej únii, ktoré sa už teraz riadia rôznymi súbormi právnych noriem v celej Únii, pretože to má vplyv na prístup k zjednodušeným colným postupom.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh smernice
Odôvodnenie 6
(6)  Zoznam spôsobov správania, ktoré by sa mali považovať za porušovanie colných predpisov Únie a v dôsledku ktorých by sa mali stanoviť sankcie. Uvedené porušenia colných predpisov by mali v plnej miere vychádzať zo záväzkov vyplývajúcich z colných predpisov s priamymi odkazmi na kódex. V tejto smernici sa nestanovuje, či by v súvislosti s týmito porušeniami colných predpisov mali členské štáty uplatňovať sankcie správneho alebo trestného práva.
(6)  V tejto smernici by sa mal stanoviť zoznam spôsobov správania, ktoré by sa mali považovať za porušovanie colných predpisov Únie a v dôsledku ktorých by sa mali vyvodzovať sankcie. Uvedené porušenia colných predpisov by mali v plnej miere vychádzať zo záväzkov vyplývajúcich z colných predpisov s priamymi odkazmi na kódex. V tejto smernici sa stanovuje, že členské štáty by v súvislosti s týmito porušeniami colných predpisov mali uplatňovať netrestnoprávne sankcie. Zároveň by členské štáty mali mať možnosť ukladať v súlade s vnútroštátnym právom a právom Únie trestnoprávne sankcie namiesto netrestnoprávnych sankcií v prípadoch, ak si povaha a závažnosť daného porušenia vyžaduje , aby uložené sankcie boli odrádzajúce, účinné a primerané.
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh smernice
Odôvodnenie 7
(7)   Prvá kategória spôsobov správania by zahŕňala porušenia colných predpisov na základe prísnej zodpovednosti, ktoré nevyžadujú žiadny prvok zavinenia, s prihliadnutím na objektívnu povahu zahrnutých povinností a na skutočnosť, že osoby zodpovedné za ich plnenie, nemôžu ignorovať ich existenciu a záväzný charakter.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh smernice
Odôvodnenie 8
(8)   Druhá a tretia kategória spôsobov správania by mala zahŕňať porušenia colných predpisov, ku ktorým došlo z nedbanlivosti alebo úmyselne, prípadne, keď sa na vznik zodpovednosti musí stanoviť subjektívny prvok.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh smernice
Odôvodnenie 10
(10)  S cieľom zabezpečiť právnu istotu by sa malo stanoviť, že akékoľvek konania alebo opomenutia vyplývajúce z chyby na strane colných orgánov by sa nemali považovať za porušenie colných predpisov.
(10)  S cieľom zabezpečiť právnu istotu by sa malo stanoviť, že akékoľvek konania alebo opomenutia vyplývajúce z chyby na strane colných orgánov, ako sa uvádza v kódexe, by sa nemali považovať za porušenie colných predpisov.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh smernice
Odôvodnenie 12
(12)  S cieľom dosiahnuť aproximáciu vnútroštátnych sankčných systémov členských štátov by sa mala stanoviť škála sankcií, v ktorých by sa odrážali rôzne kategórie porušení colných predpisov a ich závažnosť. Na účel uloženia účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií by členské štáty mali takisto zabezpečiť, aby ich príslušné orgány pri určovaní typu a úrovne sankcií zohľadnili osobitné priťažujúce alebo poľahčujúce okolnosti.
(12)  S cieľom dosiahnuť aproximáciu vnútroštátnych sankčných systémov členských štátov by sa mala stanoviť škála sankcií, v ktorých by sa odrážala závažnosť porušenia colných predpisov. Na účel uloženia účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií by členské štáty mali takisto zabezpečiť, aby ich príslušné orgány pri určovaní typu a úrovne sankcií zohľadnili osobitné priťažujúce alebo poľahčujúce okolnosti.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh smernice
Odôvodnenie 12 a (nové)
(12a)   Colné orgány by mali stanoviť uloženú sankciu na základe hodnoty tovaru iba v prípadoch závažného porušenia, ktoré nesúvisí s nezaplateným clom, ale s hodnotou príslušného tovaru, napríklad v prípade porušenia práva duševného vlastníctva alebo zakázaných alebo obmedzených tovarov.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh smernice
Odôvodnenie 13
(13)  Premlčacia lehota v prípade konaní týkajúcich sa porušenia colných predpisov by sa mala stanoviť na 4 roky odo dňa, keď došlo k porušeniu colných predpisov alebo v prípade kontinuálnych či opakovaných porušení odvtedy, keď sa skončí správanie predstavujúce uvedené porušenie. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa premlčacia lehota prerušila v prípade aktu týkajúceho sa prešetrovaní alebo súdnych konaní v súvislosti s porušením colných predpisov. Členské štáty môžu stanoviť prípady, v ktorých sa táto lehota pozastaví. Po uplynutí lehoty 8 rokov by sa malo zabrániť začatiu alebo pokračovaniu týchto konaní, pričom premlčacia lehota na presadzovanie sankcie by mala byť 3 roky.
(13)  Premlčacia doba v prípade konaní týkajúcich sa porušenia colných predpisov by sa mala stanoviť na štyri roky odo dňa, keď došlo k porušeniu colných predpisov alebo v prípade kontinuálnych či opakovaných porušení odvtedy, keď sa skončí správanie predstavujúce uvedené porušenie. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa premlčacia doba prerušila v prípade úkonu súvisiaceho s vyšetrovaním alebo súdnym konaním týkajúcim sa toho istého porušenia colných predpisov, alebo v prípade konania osoby zodpovednej za porušenie. Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť prípady, v ktorých sa plynutie tejto doby pozastaví. Každé konanie by sa malo premlčať, bez ohľadu na akékoľvek prerušenie premlčacej doby, a to po uplynutí ôsmich rokov, pričom premlčacia doba na presadzovanie sankcie by mala byť tri roky.
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh smernice
Odôvodnenie 14
(14)  V prípade začatia trestného konania proti tej istej osobe v súvislosti s tými istými skutočnosťami by sa malo stanoviť pozastavenie správnych konaní týkajúcich sa porušení colných predpisov. Pokračovanie správneho konania po ukončení trestného konania by malo byť možné iba v prísnom súlade so zásadou ne bis in idem.
(14)  V prípade začatia trestného konania proti tej istej osobe v súvislosti s tými istými skutočnosťami by sa malo stanoviť pozastavenie správnych konaní týkajúcich sa porušení colných predpisov. Pokračovanie správneho konania po ukončení trestného konania by malo byť možné iba v prísnom súlade so zásadou ne bis in idem, čo znamená, že sa nesmie dvakrát trestať za ten istý delikt.
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh smernice
Odôvodnenie 15 a (nové)
(15a)   Všeobecným cieľom tejto smernice je zabezpečiť účinné presadzovanie colných predpisov Únie. Právny rámec stanovený touto smernicou však neumožňuje integrovaný prístup k presadzovaniu vrátane dohľadu, kontroly a vyšetrovania. Komisia by preto mala mať povinnosť predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o týchto aspektoch, a to aj o vykonávaní spoločného rámca pre riadenie rizika, s cieľom posúdiť, či je potrebná ďalšia legislatívna úprava.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh smernice
Odôvodnenie 18 a (nové)
(18a)   Cieľom tejto smernice je posilniť colnú spoluprácu aproximáciou vnútroštátnych zákonov týkajúcich sa colných sankcií. Vzhľadom na to, že v súčasnosti sa právne tradície členských štátov značne líšia, úplná harmonizácia v tejto oblasti je nemožná.
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1
1.  Touto smernicou sa stanovuje rámec týkajúci sa porušení colných predpisov Únie a stanovujú sa sankcie za tieto porušenia.
1.  Cieľom tejto smernice je prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu a ustanoviť rámec týkajúci sa porušení colných predpisov Únie a za tieto porušenia stanoviť ukladanie netrestnoprávnych sankcií aproximáciou ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 2 a (nový)
2a.   Táto smernica sa vzťahuje na povinnosti členských štátov voči obchodným partnerom Európskej únie, ako aj Svetovej obchodnej organizácii a Svetovej colnej organizácii, s cieľom vytvorenia homogénneho a výkonného vnútorného trhu, ktorý uľahčí obchod a zároveň zaistí bezpečnosť.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh smernice
Článok 2
Článok 2
Článok 2
Porušenia colných predpisov a sankcie
Všeobecné zásady
Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií v súvislosti s porušeniami colných predpisov stanovenými v článkoch 3 6.
1.   Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií v súvislosti s porušeniami colných predpisov stanovenými v článkoch 3 a 6 v prísnom súlade so zásadou ne bis in idem.
Členské štáty zabezpečia, aby konania alebo opomenutia uvedené v článkoch 3 a 6 predstavovali porušenie colných predpisov, ak sú spáchané z nedbanlivosti alebo úmyselne.
Členské štáty môžu stanoviť uloženie trestnoprávnych sankcií v súlade s vnútroštátnym právom a právom Únie, namiesto netrestnoprávnych sankcií, ak si to povaha a závažnosť daného porušenia vyžaduje v záujme toho, aby uložená sankcie bola odrádzajúca, účinná a primeraná.
2.   Na účely tejto smernice:
a)   colné orgány určia, či bolo porušenie spáchané z nedbanlivosti, t. j. či zodpovedná osoba nevykonala náležitú starostlivosť, pokiaľ ide o kontrolu svojej činnosti, alebo prijímanie zjavne nedostatočných opatrení s cieľom predísť vzniku okolností, vedúcich k porušeniu, ak sa takéto riziko dalo rozumne predvídať;
b)   colné orgány určia, či k porušeniu došlo úmyselne, teda že zodpovedná osoba vedela, že jej konanie alebo opomenutie predstavuje porušenie, alebo konala s cieľom úmyselného a vedomého porušenia colných predpisov;
c)   úradnícke chyby alebo omyly sa nepovažujú za porušenia colných predpisov, okrem prípadov, ak je zo všetkých okolností zrejmé, že boli výsledkom nedbanlivosti alebo úmyslu.
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh smernice
Článok 2 a (nový)
Článok 2a
Uľahčenie obchodu
V záujme dodržania povinností Únie v rámci dohody WTO o uľahčení obchodu členské štáty spolupracujú na zavedení systému spolupráce zahrňujúceho všetky členské štáty. Tento systém je zameraný na koordináciu kľúčových ukazovateľov výkonnosti colných sankcií (analýza počtu opravných prostriedkov, miera opakovaného nedodržiavania povinností atď.); šírenie osvedčených postupov medzi colnými správami (účinnosť kontrol a sankcií, zníženie administratívnych nákladov atď.); šírenie skúseností hospodárskych subjektov a vytváranie prepojení medzi nimi; monitorovanie, ako colné správy vykonávajú svoje činnosti a vykonávanie štatistickej činnosti, pokiaľ ide o porušenia predpisov podnikmi z tretích krajín. V rámci systému spolupráce sa všetky členské štáty bezodkladne informujú o vyšetrovaní porušení colných predpisov a o zistených porušeniach tak, aby sa uľahčoval obchod, predchádzalo vstupovaniu nezákonného tovaru na vnútorný trh a zlepšovala účinnosť kontrol.
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh smernice
Článok 3
Článok 3
Článok 3
Prísna zodpovednosť za porušenia colných predpisov
Porušenia colných predpisov
Členské štáty zabezpečia, aby nasledujúce konania alebo opomenutia predstavovali porušenia colných predpisov bez ohľadu na akýkoľvek prvok zavinenia:
Členské štáty zabezpečia, aby nasledujúce konania alebo opomenutia predstavovali porušenia colných predpisov:
a)  zlyhanie osoby, ktorá podáva colné vyhlásenie, vyhlásenie na dočasné uskladnenie, predbežné colné vyhlásenie o vstupe, predbežné colné vyhlásenie o výstupe, vyhlásenie o spätnom vývoze alebo oznámenie o spätnom vývoze s cieľom zabezpečiť presnosť a úplnosť informácií uvedených vo vyhlásení, oznámení alebo žiadosti v súlade s článkom 15 ods. 2 písm. a) kódexu;
a)  zlyhanie osoby, ktorá podáva colné vyhlásenie, vyhlásenie na dočasné uskladnenie, predbežné colné vyhlásenie o vstupe, predbežné colné vyhlásenie o výstupe, vyhlásenie o spätnom vývoze alebo oznámenie o spätnom vývoze s cieľom zabezpečiť presnosť a úplnosť informácií uvedených vo vyhlásení, oznámení alebo žiadosti v súlade s článkom 15 ods. 2 písm. a) kódexu;
b)  zlyhanie osoby, ktorá podáva colné vyhlásenie, vyhlásenie na dočasné uskladnenie, predbežné colné vyhlásenie o vstupe, predbežné colné vyhlásenie o výstupe, vyhlásenie o spätnom vývoze alebo oznámenie o spätnom vývoze s cieľom zabezpečiť pravosť, presnosť a platnosť akéhokoľvek sprievodného dokladu v súlade s článkom 15 ods. 2 písm. b) kódexu;
b)  zlyhanie osoby, ktorá podáva colné vyhlásenie, vyhlásenie na dočasné uskladnenie, predbežné colné vyhlásenie o vstupe, predbežné colné vyhlásenie o výstupe, vyhlásenie o spätnom vývoze alebo oznámenie o spätnom vývoze s cieľom zabezpečiť pravosť, presnosť a platnosť akéhokoľvek sprievodného dokladu v súlade s článkom 15 ods. 2 písm. b) kódexu;
c)  zlyhanie osoby, ktorá podáva predbežné colné vyhlásenie o vstupe v súlade s článkom 127 kódexu, oznámenie o príchode námorného plavidla alebo lietadla v súlade s článkom 133 kódexu, vyhlásenie na dočasné uskladnenie v súlade s článkom 145 kódexu, colné vyhlásenie v súlade s článkom 158 kódexu, oznámenie o činnosti v slobodných pásmach v súlade s článkom 244 ods. 2 kódexu, vyhlásenie pred výstupom v súlade s článkom 263 kódexu, vyhlásenie o spätnom vývoze v súlade s článkom 270 kódexu, predbežné colné vyhlásenie o výstupe v súlade s článkom 271 kódexu alebo oznámenie o spätnom vývoze v súlade s článkom 274 kódexu;
c)  zlyhanie osoby podať predbežné colné vyhlásenie o vstupe v súlade s článkom 127 kódexu, oznámenie o príchode námorného plavidla alebo lietadla v súlade s článkom 133 kódexu, vyhlásenie na dočasné uskladnenie v súlade s článkom 145 kódexu, colné vyhlásenie v súlade s článkom 158 kódexu, oznámenie o činnosti v slobodných pásmach v súlade s článkom 244 ods. 2 kódexu, vyhlásenie pred výstupom v súlade s článkom 263 kódexu, vyhlásenie o spätnom vývoze v súlade s článkom 270 kódexu, predbežné colné vyhlásenie o výstupe v súlade s článkom 271 kódexu alebo oznámenie o spätnom vývoze v súlade s článkom 274 kódexu;
d)  zlyhanie hospodárskeho subjektu pri uchovávaní dokladov a informácií týkajúcich sa splnenia colných formalít akýmkoľvek prístupným spôsobom počas troch rokov požadovaných v colných predpisoch v súlade s článkom 51 kódexu;
d)  zlyhanie hospodárskeho subjektu pri uchovávaní dokladov a informácií týkajúcich sa splnenia colných formalít akýmkoľvek prístupným spôsobom počas troch rokov požadovaných v colných predpisoch v súlade s článkom 51 kódexu;
e)  odňatie tovaru vstupujúceho na colné územie Únie spod colného dohľadu bez povolenia colných orgánov v rozpore s článkom 134 ods. 1 prvým a druhým pododsekom kódexu;
e)  odňatie tovaru vstupujúceho na colné územie Únie spod colného dohľadu bez povolenia colných orgánov v rozpore s článkom 134 ods. 1 prvým a druhým pododsekom kódexu;
f)  odňatie tovaru spod colného dohľadu v rozpore s článkom 134 ods. 1 štvrtým pododsekom, článkom 158 ods. 3 a článkom 242 kódexu;
f)  odňatie tovaru spod colného dohľadu v rozpore s článkom 134 ods. 1 štvrtým pododsekom, článkom 158 ods. 3 a článkom 242 kódexu;
g)  zlyhanie osoby, ktorá prepravuje tovar na colné územie Únie pri plnení povinností týkajúcich sa prepravy tovaru na príslušné miesto v súlade s článkom 135 ods. 1 kódexu alebo informovanie colných orgánov, ak povinnosti nemožno splniť v súlade s článkom 137 ods. 1 a 2 kódexu;
g)  zlyhanie osoby, ktorá prepravuje tovar na colné územie Únie pri plnení povinností týkajúcich sa prepravy tovaru na príslušné miesto v súlade s článkom 135 ods. 1 kódexu alebo bezodkladné informovanie colných orgánov, ak povinnosti nemožno splniť v súlade s článkom 137 ods. 1 a 2 kódexu, a informovanie o tom, kde sa tovar nachádza;
h)  zlyhanie osoby, ktorá prepravuje tovar do slobodného pásma, ak slobodné pásmo susedí s pozemnou hranicou medzi členským štátom a treťou krajinou, pri preprave uvedeného tovaru priamo do tohto slobodného pásma bez toho, aby prechádzal cez inú časť colného územia Únie v súlade s článkom 135 ods. 2 kódexu;
h)  zlyhanie osoby, ktorá prepravuje tovar do slobodného pásma, ak slobodné pásmo susedí s pozemnou hranicou medzi členským štátom a treťou krajinou, pri preprave uvedeného tovaru priamo do tohto slobodného pásma bez toho, aby prechádzal cez inú časť colného územia Únie v súlade s článkom 135 ods. 2 kódexu;
i)  zlyhanie deklaranta dočasného uskladnenia alebo colného režimu pri poskytnutí dokladov colným orgánom, ak si to vyžadujú právne predpisy Únie, alebo ak je to nutné na colné kontroly, v súlade s článkom 145 ods. 2 a článkom 163 ods. 2 kódexu;
i)  zlyhanie deklaranta dočasného uskladnenia alebo colného režimu pri poskytnutí dokladov colným orgánom, ak si to vyžadujú právne predpisy Únie, alebo ak je to nutné na colné kontroly, v súlade s článkom 145 ods. 2 a článkom 163 ods. 2 kódexu;
j)  zlyhanie hospodárskeho subjektu zodpovedného za dočasne uskladnený tovar, ktorý nie je tovarom Únie, pri jeho prepustení do colného režimu alebo spätné vyvezenie v lehote v súlade s článkom 149 kódexu;
j)  zlyhanie deklaranta dočasného uskladnenia alebo osoby, ktorá drží tovar na iných miestach, ktoré určia alebo schvália colné orgány, zodpovednej za dočasne uskladnený tovar, ktorý nie je tovarom Únie, pri jeho prepustení do colného režimu alebo spätné vyvezenie v lehote v súlade s článkom 149 kódexu;
k)  zlyhanie deklaranta colného režimu, pokiaľ ide o sprievodné doklady, ktoré sa požadujú na uplatňovanie príslušného režimu, ktoré sú v jeho držbe a k dispozícii colným orgánom v čase podania colného vyhlásenia alebo dodatočného colného vyhlásenia, v súlade s článkom 163 ods. 1 a článkom 167 ods. 1 druhým pododsekom kódexu;
k)  zlyhanie deklaranta colného režimu, pokiaľ ide o sprievodné doklady, ktoré sa požadujú na uplatňovanie príslušného režimu, ktoré sú v jeho držbe a k dispozícii colným orgánom v čase podania colného vyhlásenia alebo dodatočného colného vyhlásenia, v súlade s článkom 163 ods. 1 a článkom 167 ods. 1 druhým pododsekom kódexu;
l)  zlyhanie deklaranta colného režimu v prípade zjednodušeného colného vyhlásenia podľa článku 166 kódexu alebo zápisu do evidencie deklaranta podľa článku 182 kódexu pri podaní dodatočného colného vyhlásenia na príslušnom colnom úrade v stanovenej lehote v súlade s článkom 167 ods. 1 kódexu;
l)  zlyhanie deklaranta colného režimu v prípade zjednodušeného colného vyhlásenia podľa článku 166 kódexu alebo zápisu do evidencie deklaranta podľa článku 182 kódexu pri podaní dodatočného colného vyhlásenia na príslušnom colnom úrade v stanovenej lehote v súlade s článkom 167 ods. 1 kódexu;
m)  odstránenie alebo zničenie prostriedkov identifikácie pripevnených na tovar, balenie alebo dopravné prostriedky bez predchádzajúceho oprávnenia udeleného colnými orgánmi v súlade s článkom 192 ods. 2 kódexu;
m)  odstránenie alebo zničenie prostriedkov identifikácie pripevnených na tovar, balenie alebo dopravné prostriedky bez predchádzajúceho oprávnenia udeleného colnými orgánmi v súlade s článkom 192 ods. 2 kódexu;
n)  zlyhanie držiteľa colného režimu aktívny zušľachťovací styk pri ukončení colného režimu v lehote určenej v súlade s článkom 257 kódexu;
n)  zlyhanie držiteľa colného režimu aktívny zušľachťovací styk pri ukončení colného režimu v lehote určenej v súlade s článkom 257 kódexu;
o)  zlyhanie držiteľa colného režimu aktívny zušľachťovací styk pri vývoze chybného tovaru v lehote v súlade s článkom 262 kódexu;
o)  zlyhanie držiteľa colného režimu aktívny zušľachťovací styk pri vývoze chybného tovaru v lehote v súlade s článkom 262 kódexu;
p)  výstavbu budovy v slobodnom pásme bez súhlasu colných orgánov v súlade s článkom 244 ods. 1 kódexu;
p)  výstavbu budovy v slobodnom pásme bez predchádzajúceho súhlasu colných orgánov v súlade s článkom 244 ods. 1 kódexu;
q)  nezaplatenie dovozného alebo vývozného cla osobou zodpovednou za platenie v určenej lehote v súlade s článkom 108 kódexu.
q)  nezaplatenie dovozného alebo vývozného cla osobou zodpovednou za platenie v určenej lehote v súlade s článkom 108 kódexu;
qa)   zlyhanie hospodárskeho subjektu pri predložení na žiadosť colných orgánov požadovaných dokladov a informácií vo vhodnej forme a v primeranej lehote a pri poskytnutí pomoci potrebnej na vykonanie colných formalít alebo kontrol v súlade s článkom 15 ods. 1 kódexu;
qb)   zlyhanie držiteľa rozhodnutia týkajúceho sa uplatňovania colných predpisov pri plnení povinností vyplývajúcich z uvedeného rozhodnutia v súlade s článkom 23 ods. 1 kódexu;
qc)   neinformovanie colných orgánov bezodkladne o akejkoľvek skutočnosti, ktorá nastane po vydaní rozhodnutia týmito orgánmi a ktorá môže mať vplyv na jeho ďalšiu platnosť alebo obsah v súlade s článkom 23 ods. 2 kódexu, zo strany držiteľa rozhodnutia týkajúceho sa uplatňovania colných predpisov;
qd)   nepredloženie zo strany držiteľa colného režimu tranzit Únie tovaru v nezmenenom stave colnému úradu určenia v určenej lehote v súlade s článkom 233 ods. 1 písm. a) kódexu;
qe)   vykládka alebo prekládka tovaru z dopravných prostriedkov, ktorými sa prepravuje, bez udelenia súhlasu colných orgánov alebo na miestach, ktoré neurčili ani neschválili tieto orgány v súlade s článkom 140 kódexu;
qf)   uskladnenie tovaru v dočasných skladovacích priestoroch alebo colných skladoch bez povolenia udeleného v súlade s článkami 147 a 148 kódexu;
qg)   zlyhanie držiteľa povolenia alebo držiteľa colného režimu pri plnení povinností vyplývajúcich z uskladnenia tovaru, na ktorý sa vzťahuje colný režim colné uskladňovanie v súlade s článkom 242 ods. 1 písm. a) a b) kódexu.
qh)   poskytnutie nepravdivých informácií alebo falšovaných dokladov colným orgánom požadovaných týmito orgánmi v súlade s článkami 15 alebo 163 kódexu;
qi)   uvedenie nesprávnych alebo neúplných informácií alebo predloženie nepravých, nesprávnych alebo neplatných dokladov zo strany hospodárskeho subjektu na získanie povolenia od colných orgánov:
i)   s cieľom stať sa schváleným hospodárskym subjektom v súlade s článkom 38 kódexu;
ii)   s cieľom využívať zjednodušené colné vyhlásenie v súlade s článkom 166 kódexu;
iii)   s cieľom využívať iné colné zjednodušenia v súlade s článkami 177, 179, 182 alebo 185 kódexu; alebo
iv)   s cieľom prepustiť tovar v rámci osobitného colného režimu v súlade s článkom 211 kódexu;
qj)   vstup tovaru na colné územie Únie alebo jeho výstup z colného územia Únie bez jeho predloženia colným orgánom v súlade s článkami 139 a 245 alebo článkom 267 ods. 2 kódexu;
qk)   zušľachtenie tovaru v colnom uskladňovaní bez povolenia udeleného colnými orgánmi v súlade s článkom 241 kódexu;
ql)   nadobudnutie alebo prechovávanie tovaru súvisiaceho s niektorými porušeniami colných predpisov stanovenými v písm. qd) a qj) tohto článku.
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh smernice
Článok 4
Článok 4
vypúšťa sa
Porušenia colných predpisov, ku ktorým došlo z nedbanlivosti
Členské štáty zabezpečia, aby nasledujúce konania alebo opomenutia predstavovali porušenia colných predpisov, ku ktorým došlo z nedbanlivosti:
a)   zlyhanie hospodárskeho subjektu zodpovedného za dočasne uskladnený tovar, ktorý nie je tovarom Únie, pri jeho prepustení do colného režimu alebo spätné vyvezenie v lehote v súlade s článkom 149 kódexu;
b)   zlyhanie hospodárskeho subjektu pri poskytnutí colným orgánom pomoci potrebnej na vykonanie colných formalít alebo kontrol v súlade s článkom 15 ods. 1 kódexu;
c)   zlyhanie držiteľa rozhodnutia týkajúce sa uplatňovania colných predpisov pri plnení povinností vyplývajúcich z uvedeného rozhodnutia v súlade s článkom 23 ods. 1 kódexu;
d)   neinformovanie colných orgánov bezodkladne o akejkoľvek skutočnosti, ktorá nastane po vydaní rozhodnutia týmito orgánmi a ktorá môže mať vplyv na jeho ďalšiu platnosť alebo obsah v súlade s článkom 23 ods. 2 kódexu, zo strany držiteľa rozhodnutia týkajúceho sa uplatňovania colných predpisov;
e)   zlyhanie hospodárskeho subjektu pri predložení colným orgánom tovaru, ktorý vstupuje na colné územie Únie v súlade s článkom 139 kódexu;
f)   zlyhanie držiteľa colného režimu tranzit Únie pri predložení tovaru v nezmenenom stave colnému úradu určenia v určenej lehote v súlade s článkom 233 ods. 1 písm. a) kódexu;
g)   zlyhanie hospodárskeho subjektu pri predložení tovaru prepraveného do slobodného pásma colným orgánom v súlade s článkom 245 kódexu;
h)   zlyhanie hospodárskeho subjektu pri predložení tovaru, ktorý sa má prepraviť z colného územia Únie, colným orgánom pri výstupe v súlade s článkom 267 ods. 2 kódexu;
i)   vykládka alebo prekládka tovaru z dopravných prostriedkov, ktorými sa prepravuje, bez udelenia súhlasu colných orgánov alebo na miestach, ktoré neurčili ani neschválili tieto orgány v súlade s článkom 140 kódexu;
j)   uskladnenie tovaru v dočasných skladovacích priestoroch alebo colných skladoch bez povolenia udeleného v súlade s článkami 147 a 148;
k)   zlyhanie držiteľa povolenia alebo držiteľa colného režimu pri plnení povinností vyplývajúcich z uskladnenia tovaru, na ktorý sa vzťahuje colný režim colné uskladňovanie v súlade s článkom 242 ods. 1 písm. a) a b) kódexu.
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh smernice
Článok 5
Článok 5
vypúšťa sa
Porušenia colných predpisov, ku ktorým došlo úmyselne
Členské štáty zabezpečia, aby nasledujúce konania alebo opomenutia predstavovali porušenia colných predpisov, ku ktorým došlo úmyselne:
a)   poskytnutie nepravdivých informácií alebo falšovaných dokladov colným orgánom požadovaných týmito orgánmi v súlade s článkami 15 alebo 163 kódexu;
b)   použitie nepravdivých vyhlásení alebo iných protiprávnych prostriedkov zo strany hospodárskeho subjektu na získanie povolenia od colných orgánov:
i)   s cieľom stať sa schváleným hospodárskym subjektom v súlade s článkom 38 kódexu;
ii)   s cieľom využívať zjednodušené colné vyhlásenie v súlade s článkom 166 kódexu;
iii)   s cieľom využívať iné colné zjednodušenia v súlade s článkami 177, 179, 182 a 185 kódexu;
iv)   s cieľom prepustiť tovar v rámci osobitného colného režimu v súlade s článkom 211 kódexu;
c)   vstup tovaru na colné územie Únie alebo jeho výstup z colného územia Únie bez jeho predloženia colným orgánom v súlade s článkami 139 a 245 alebo článkom 267 ods. 2 kódexu;
d)   zlyhanie držiteľa rozhodnutia týkajúce sa uplatňovania colných predpisov pri plnení povinností vyplývajúcich z uvedeného rozhodnutia v súlade s článkom 23 ods. 1 kódexu;
e)   neinformovanie colných orgánov bezodkladne o akejkoľvek skutočnosti, ktorá nastane po vydaní rozhodnutia týmito orgánmi a ktorá môže mať vplyv na jeho ďalšiu platnosť alebo obsah v súlade s článkom 23 ods. 2 kódexu, zo strany držiteľa rozhodnutia týkajúceho sa uplatňovania colných predpisov;
f)   zušľachtenie tovaru v colnom uskladňovaní bez povolenia udeleného colnými orgánmi v súlade s článkom 241 kódexu;
g)   nadobudnutie alebo prechovávanie tovaru súvisiaceho s niektorými porušeniami colných predpisov stanovenými v článku 4 písm. f) a tomto článku písm. c).
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh smernice
Článok 6
Článok 6
Článok 6
Podnecovanie ku konaniu alebo opomenutiu, ich napomáhanie, navádzanie na ne a pokus o ne
Podnecovanie, napomáhanie, navádzanie a pokus
1.  Členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa podnecovanie ku konaniu alebo opomenutiu alebo ich napomáhanie a navádzanie na ne uvedené v článku 5 považovali za porušovanie colných predpisov.
1.  Členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa podnecovanie alebo napomáhanie a navádzanie na konanie, alebo opomenutie konania uvedené v článku 8b ods. 2 považovali za porušovanie colných predpisov.
2.  Členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa konania alebo opomenutia uvedené v článku 5 písm. b) alebo c) považovali za porušenie colných predpisov.
2.  Členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa pokus o konanie alebo opomenutie podľa článku 3 písm. qi) alebo qj) považovali za porušenie colných predpisov.
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh smernice
Článok 7
Článok 7
Článok 7
Pochybenia colných orgánov
Pochybenia colných orgánov
Konania alebo opomenutia uvedené v článkoch 3 6 nepredstavovali porušenie colných predpisov, ak sa stali v dôsledku pochybenia colných orgánov.
Konania alebo opomenutia uvedené v článkoch 3 a 6 sa nepovažujú za porušenie colných predpisov, ak sa stali v dôsledku pochybenia colných orgánov v súlade s článkom 119 kódexu, a colné orgány sú zodpovedné v prípadoch, keď v dôsledku chyby vznikla škoda.
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh smernice
Článok 8 – odsek 1 – úvodná časť
1.  Členský štát zabezpečí, aby sa právnické osoby zodpovedali za porušenia colných predpisov, ktorých sa dopustila v ich prospech akákoľvek osoba, ktorá konala buď samostatne alebo ako člen orgánu právnickej osoby a ktorá má v rámci tejto právnickej osoby vedúce postavenie na základe:
1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa právnické osoby zodpovedali za porušenia colných predpisov uvedené v článkoch 3 a 6, ktorých sa dopustila v ich prospech akákoľvek osoba, ktorá konala buď samostatne alebo ako člen orgánu právnickej osoby a ktorá má v rámci tejto právnickej osoby vedúce postavenie na základe:
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh smernice
Článok 8 – odsek 2
2.  Členské štáty takisto zabezpečia, aby právnické osoby boli zodpovedné za porušenie colných predpisov, ak bolo v dôsledku nedostatočného dohľadu alebo kontroly zo strany osoby uvedenej v odseku 1 umožnené porušenie colných predpisov v prospech takejto právnickej osoby, ktorého sa dopustila osoba v podriadenom postavení voči osobe uvedenej v odseku 1.
(Netýka sa slovenskej verzie.)
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh smernice
Článok 8 – odsek 3 a (nový)
3a.   Na účely tejto smernice „právnická osoba“ je akýkoľvek subjekt, ktorý má právnu subjektivitu podľa uplatniteľného práva, s výnimkou štátov alebo verejných orgánov vykonávajúcich štátnu moc a verejných medzinárodných organizácií.
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh smernice
Článok 8 a (nový)
Článok 8a
Faktory, ktoré treba zohľadniť pri posúdení, či je porušenie menej závažné
1.   Pri určovaní, či je porušenie podľa článku 3 menej závažné, členské štáty zabezpečia od začiatku konania, teda pri určovaní, či došlo k porušeniu colných predpisov, že ich príslušné orgány zohľadnia všetky relevantné okolnosti, vrátane týchto:
a)   k porušeniu došlo v dôsledku nedbanlivosti;
b)   dotknutý tovar nepodlieha zákazom alebo obmedzeniam uvedeným v článku 134 ods. 1 druhej vete kódexu a v článku 267 ods. 3 písm. e) kódexu;
c)   porušenie má malý vplyv alebo nemá žiadny vplyv na výšku cla, ktoré sa má zaplatiť;
d)   osoba zodpovedná za porušenie v konaní účinne spolupracuje s príslušným orgánom;
e)   osoba zodpovedná za porušenie sa dobrovoľne prizná k porušeniu za predpokladu, že porušenie ešte nie je predmetom vyšetrovania, o ktorom by osoba zodpovedná za porušenie mala vedomosť;
f)   osoba zodpovedná za porušenie vie preukázať, že vynakladá významné úsilie o zosúladenie s colnými predpismi Únie tým, že preukáže vysokú úroveň kontroly svojich operácií, napríklad prostredníctvom systému plnenia;
g)   osoba zodpovedná za porušenie je malý alebo stredný podnik, ktorá doposiaľ nemala skúsenosti s colnými záležitosťami.
2.   Príslušné orgány považujú porušenie za menej závažné iba v prípade, ak neexistuje priťažujúca okolnosť, pokiaľ ide o porušenie podľa článku 8b.
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh smernice
Článok 8 b (nový)
Článok 8b
Faktory, ktoré treba zohľadniť pri posúdení, či je porušenie závažné
1.   Pri určení, či je porušenie podľa článku 3 alebo 6 závažné, členské štáty zabezpečia od začiatku konania, teda počas rozhodovania o tom, či došlo k porušeniu colných predpisov, že príslušné orgány zohľadnia ktorúkoľvek z týchto okolností:
a)   porušenie bolo spáchané úmyselne;
b)   porušenie trvalo dlhšiu dobu s cieľom pokračovať v ňom;
c)   podobné alebo súvisiace porušenie pokračuje alebo sa opakuje, teda dochádza k nemu viac než raz;
d)   porušenie má výrazný vplyv na výšku dovozného alebo vývozného cla, ktoré sa má zaplatiť;
e)   dotknutý tovar je predmetom zákazov alebo obmedzení uvedených v článku 134 ods. 1 druhej vete kódexu a v článku 267 ods. 3 písm. e) kódexu;
f)   osoba zodpovedná za porušenie odmieta spolupracovať alebo spolupracovať v plnej miere s príslušným orgánom;
g)   osoba zodpovedná za porušenie už v minulosti porušila colné predpisy.
2.   Porušenia uvedené v článku 3 písm. f), g), p), qi) a qj) predstavujú svojou povahou závažné porušenie.
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh smernice
Článok 9
Článok 9
Článok 9
Sankcie za porušenia colných predpisov uvedené v článku 3
Netrestnoprávne sankcie za menej závažné porušenia colných predpisov
Členské štáty zabezpečia, aby sa za porušenia colných predpisov ukladali účinné, primerané a odrádzajúce sankcie uvedené v článku 3nasledujúcom rozsahu:
1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa za porušenia colných predpisov uvedené v článku 3, ktoré sa v súlade s článkom 8a považujú za menej závažné, ukladali okrem náhrady cla, ktoré malo byť zaplatené, aj účinné, primerané, odrádzajúce sankcie a netrestnoprávne sankcietomto rozsahu:
a)  Ak sa porušenie colných predpisov týka špecifického tovaru, uloží sa peňažná pokuta od 1 % do 5 % hodnoty tovaru;
a)  ak sa porušenie colných predpisov týka nezaplateného cla, uloží sa peňažná pokuta do výšky 70 % nezaplateného cla;
b)   Ak sa porušenie colných predpisov netýka špecifického tovaru, uloží sa peňažná pokuta od 150 EUR do 7 500 EUR.
b)  ak sa porušenie colných predpisov netýka uniknutého cla, uloží sa peňažná pokuta do 7 500 EUR.
2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa pri určovaní výšky sankcií, ktoré sa majú uložiť podľa ustanovení ods. 1 tohto článku, zohľadnili všetky relevantné okolnosti uvedené v článku 8a.
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh smernice
Článok 10
Článok 10
vypúšťa sa
Sankcie za porušenia colných predpisov uvedené v článku 4
Členské štáty zabezpečia, aby sa za porušenia colných predpisov ukladali účinné, primerané a odrádzajúce sankcie uvedené v článku 4 v nasledujúcom rozsahu:
a)   Ak sa porušenie colných predpisov týka špecifického tovaru, uloží sa peňažná pokuta až do 15 % hodnoty tovaru;
b)   Ak sa porušenie colných predpisov netýka špecifického tovaru, uloží sa peňažná pokuta až do 22 500 EUR.
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh smernice
Článok 11
Článok 11
Článok 11
Sankcie za porušenia colných predpisov uvedené v článkoch 5 a 6
Netrestnoprávne sankcie za vážne porušenia colných predpisov
Členské štáty zabezpečia, aby sa za porušenia colných predpisov ukladali účinné, primerané a odrádzajúce sankcie uvedené v článkoch 5 a 6nasledujúcich limitoch:
1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa za porušenia colných predpisov uvedené v článkoch 3 a 6, ktoré sa v súlade s článkom 8b považujú za závažné, ukladali okrem náhrady cla, ktoré malo byť zaplatené, aj účinné, primerané, odrádzajúce sankcie a netrestnoprávne sankcietomto rozsahu:
a)  Ak sa porušenie colných predpisov týka špecifického tovaru, uloží sa peňažná pokuta do 30 % hodnoty tovaru;
a)  ak sa porušenie colných predpisov týka nezaplateného cla, uloží sa peňažná pokuta v rozsahu od 70 % do 140 % nezaplateného cla;
aa)   ak sa porušenie colných predpisov netýka nezaplateného cla, ale hodnoty tovaru, uloží sa peňažná pokuta v rozsahu od 15 % do 30 % hodnoty tovaru;
b)   Ak sa porušenie colných predpisov netýka špecifického tovaru, uloží sa peňažná pokuta do 45 000 EUR.
b)  ak sa porušenie colných predpisov netýka nezaplateného cla ani hodnoty tovaru, uloží sa peňažná pokuta od 7 500 EUR do 45 000 EUR.
2.   Členské štáty zabezpečia, aby as pri určovaní výšky sankcií, ktoré sa majú uložiť podľa ustanovení ods. 1 tohto článku, zohľadnili všetky relevantné okolnosti uvedené v článku 8a a článku 8b ods. 1.
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh smernice
Článok 11 a (nový)
Článok 11a
Ďalšie netrestnoprávne sankcie za vážne porušenia
1.   Okrem sankcií uvedených v článku 11 a v súlade s kódexom môžu členské štáty v prípade závažného porušenia uložiť tieto nepeňažné sankcie:
a)   trvalá alebo dočasná konfiškácia tovaru;
b)   pozastavenie platnosti oprávnenia, ktoré bolo udelené.
2.   V súlade s kódexom členské štáty zabezpečia, že v prípade vážneho alebo opakovaného porušenia colných právnych predpisov bude rozhodnutie o udelení postavenia schváleného hospodárskeho subjektu zrušené.
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh smernice
Článok 11 b (nový)
Článok 11b
Preskúmanie
1.   Výšky uplatniteľných pokút podľa článkov 9 a 11 Komisia spolu s príslušnými orgánmi členských štátov preskúma päť rokov od ... [nadobudnutie účinnosti tejto smernice]. Účelom postupu preskúmania je zabezpečiť, aby boli výšky pokút ukladaných v rámci Colnej únie konvergentnejšie s cieľom harmonizácie jej fungovania.
2.   Komisia každoročne zverejní podrobnosti o sankciách uložených členskými štátmi za porušenia colných predpisov podľa článkov 3 a 6.
3.   Členské štáty zabezpečia dodržiavanie colných právnych predpisov v zmysle bodu 2 článku 5 nariadenia (EÚ) č. 952/2013, ako aj nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 978/20121.
_______________
1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 978/2012 z 25. októbra 2012, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 732/2008 (Ú. v. EÚ L 303, 31.10.2012, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh smernice
Článok 11 c (nový)
Článok 11c
Dohoda
Členské štáty zabezpečia možnosť uzavretia dohody ako postupu, ktorý umožňuje príslušným orgánom uzatvoriť s osobou zodpovednou za porušenie dohodu o vyriešení záležitosti porušenia colných predpisov ako alternatívu voči začatiu alebo pokračovaniu súdneho konania, ak táto osoba akceptuje okamžite vykonateľnú sankciu.
Ak sa však súdne konanie už začalo, môžu príslušné orgány vyriešiť spor dohodou len so súhlasom súdu.
Komisia poskytne usmernenia týkajúce sa uzavretia dohody, aby sa zabezpečilo, že osoba zodpovedná za porušenie bude mať možnosť uzavrieť dohodu v súlade so zásadou rovnakého a transparentného zaobchádzania a že každá takáto dohoda bude obsahovať zverejnenie výsledku takéhoto postupu.
Pozmeňujúci návrh 35
Návrh smernice
Článok 12
Článok 12
vypúšťa sa
Účinné uplatňovanie sankcií a výkon právomocí ukladať sankcie príslušnými orgánmi
Členské štáty zabezpečia, aby pri určovaní typu a úrovne sankcií za porušenia colných predpisov uvedené v článkoch 3 až 6 príslušné orgány zohľadnili všetky príslušné okolnosti v prípade potreby vrátane:
a)  závažnosti a trvania porušenia;
b)  skutočnosti, že osoba zodpovedná za porušenie, je schválený hospodársky subjekt;
c)  zaplatenia sumy dovozného alebo vývozného cla;
d)  skutočnosti, že zahrnutý tovar je predmetom zákazov alebo obmedzení uvedených v článku 134 ods. 1 druhej vete kódexu a v článku 267 ods. 3 písm. e) kódexu alebo predstavuje riziko pre verejnú bezpečnosť;
e)  úrovne spolupráce osoby zodpovednej za porušenie s príslušným orgánom;
f)  predchádzajúcich porušení, ktorých sa dopustila osoba zodpovedná za porušenie.
Pozmeňujúci návrh 36
Návrh smernice
Článok 12 a (nový)
Článok 12a
Súlad
Členské štáty zabezpečia, aby usmernenia a publikácie ako splniť colné predpisy Únie a byť s nimi naďalej v súlade boli sprístupnené zainteresovaným stranám, a to v ľahko prístupnej, zrozumiteľnej a aktuálnej forme.
Pozmeňujúci návrh 37
Návrh smernice
Článok 13
Článok 13
Premlčanie
Článok 13
Premlčanie
1.  Členské štáty zabezpečia, aby premlčacia lehota konania týkajúceho sa porušenia colných predpisov uvedená v článkoch 3 6 bola štyri roky a aby začala plynúť v deň, keď došlo k porušeniu colných predpisov.
1.  Členské štáty zabezpečia, aby premlčacia doba pre začatie konania týkajúceho sa porušenia colných predpisov uvedeného v článkoch 3 a 6 bola štyri roky a aby začala plynúť v deň, keď došlo k porušeniu colných predpisov.
2.  Členské štáty zabezpečia, aby v prípade pokračujúceho alebo opakovaného porušenia colných predpisov premlčacia lehota začala plynúť toho dňa, keď sa skončí konanie alebo opomenutie predstavujúce porušenie colných predpisov.
2.  Členské štáty zabezpečia, aby v prípade pokračujúceho alebo opakovaného porušenia colných predpisov premlčacia doba začala plynúť v deň, keď sa skončí konanie alebo opomenutie predstavujúce porušenie colných predpisov.
3.  Členské štáty zabezpečia, aby sa premlčacia lehota prerušila akýmkoľvek aktom príslušného orgánu oznámeným danej osobe v súvislosti s prešetrovaním alebo súdnymi konaniami týkajúcimi sa toho istého porušenia colných predpisov. Premlčacia doba začína plynúť po každom akte prerušenia.
3.  Členské štáty zabezpečia, aby sa premlčacia doba prerušila akýmkoľvek aktom príslušného orgánu oznámeným danej osobe v súvislosti s prešetrovaním alebo súdnymi konaniami týkajúcimi sa toho istého porušenia colných predpisov, alebo konaním osoby zodpovednej za porušenie. Premlčacia doba naďalej plynie odo dňa, keď skončí dôvod prerušenia.
4.  Členské štáty zabezpečia, aby sa začatiu alebo pokračovaniu akéhokoľvek konania týkajúceho sa porušenia colných predpisov uvedených v článkoch 3 6 zabránilo po uplynutí ôsmich rokov odo dňa uvedeného v odseku 1 alebo 2.
4.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 14 ods. 2 členské štáty zabezpečia, aby boli akéhokoľvek konania týkajúce sa porušenia colných predpisov uvedených v článkoch 3 alebo 6 premlčané bez ohľadu na akékoľvek prerušenie premlčacej doby podľa odseku 3 tohto článku po uplynutí ôsmich rokov odo dňa uvedeného v odseku 1 alebo 2 tohto článku.
5.  Členské štáty zabezpečia, aby premlčacia lehota na presadenie rozhodnutia o uložení sankcie bola tri roky. Toto obdobie sa začína dňom, keď sa rozhodnutie stáva konečným.
5.  Členské štáty zabezpečia, aby premlčacia doba na presadenie rozhodnutia o uložení sankcie bola tri roky. Toto obdobie sa začína dňom, keď sa rozhodnutie stáva konečným.
6.  Členské štáty stanovia prípady, v ktorých dochádza k pozastaveniu premlčacích lehôt stanovených v odsekoch 1, 4 a 5.
6.  Členské štáty stanovia prípady, v ktorých dochádza k pozastaveniu premlčacích dôb stanovených v odsekoch 1, 4 a 5.
Pozmeňujúci návrh 38
Návrh smernice
Článok 16 – odsek 1
Členské štáty spolupracujú a vymieňajú si akékoľvek informácie potrebné na konanie týkajúce sa konaní alebo opomenutí predstavujúcich porušenie colných predpisov uvedených v článkoch 3 6, najmä v prípade, keď viac ako jeden členský štát začal konanie proti tej istej osobe v súvislosti s tými istými skutočnosťami.
Členské štáty spolupracujú a vymieňajú si akékoľvek informácie potrebné na konanie týkajúce sa konaní alebo opomenutí predstavujúcich porušenie colných predpisov uvedených v článkoch 3 a 6, najmä v prípadoch, keď viac ako jeden členský štát začal konanie proti tej istej osobe v súvislosti s tými istými skutočnosťami. Cieľom spolupráce medzi členskými štátmi je zvyšovanie účinnosti colných kontrol tovaru a harmonizácia postupov v rámci Únie.
Pozmeňujúci návrh 39
Návrh smernice
Článok 16 – odsek 1 a (nový)
Komisia dohliada nad spoluprácou medzi členskými štátmi s cieľom vytvoriť kľúčové ukazovatele výkonnosti vzťahujúce sa na colné kontroly a sankcie, šírenie najlepších postupov a koordináciu odbornej prípravy colných úradníkov.
Pozmeňujúci návrh 40
Návrh smernice
Článok 17
Článok 17
Článok 17
Zabavenie
Zabavenie
Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali možnosť dočasne zabaviť akýkoľvek tovar, dopravný prostriedok a akýkoľvek iný nástroj použitý na porušenie colných predpisov uvedeného v článkoch 3 6.
Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali možnosť dočasne zaistiť akýkoľvek tovar, dopravný prostriedok alebo iný nástroj použitý na porušenie colných predpisov uvedených v článkoch 3 a 6. Ak po uložení sankcie členský štát trvale skonfiškuje takéto výrobky, môže sa rozhodnúť tovar zničiť, opätovne použiť alebo recyklovať, a to podľa potreby.
Pozmeňujúci návrh 41
Návrh smernice
Článok 18 – odsek 1 a (nový)
Komisia do 31. decembra 2017 predloží správu o ďalších prvkoch presadzovania colných predpisov Únie, ako napríklad dohľad, kontrola a vyšetrovanie, Európskemu parlamentu a Rade, ku ktorej v prípade potreby priloží legislatívny návrh na doplnenie tejto smernice.
Pozmeňujúci návrh 42
Návrh smernice
Článok 18 a (nový)
Článok 18a
Podávanie správ členskými štátmi
Členské štáty zasielajú Komisii štatistické údaje týkajúce sa porušení a sankcií, ktoré boli uložené v dôsledku týchto porušení, s cieľom umožniť Komisii posúdiť uplatňovanie tejto smernice. Takto poskytnuté informácie sa zasielajú každý rok po nadobudnutí účinnosti tejto smernice. Komisia môže tieto údaje použiť pri revízii tejto smernice s cieľom dosiahnuť lepšiu aproximáciu vnútroštátnych sankčných systémov.

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na opätovné posúdenie podľa článku 61 ods. 2 druhého pododseku (A8-0239/2016).


Návrh opravného rozpočtu č. 3/2016: Bezpečnosť inštitúcií
PDF 250kWORD 42k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 3/2016 na rozpočtový rok 2016: Bezpečnosť inštitúcií (12600/2016 – C8-0409/2016 – 2016/2121(BUD))
P8_TA(2016)0401A8-0295/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(1), a najmä na jeho článok 41,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2016 prijatý s konečnou platnosťou 25. novembra 2015(2),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(3),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(4),

–  so zreteľom na návrh opravného rozpočtu č. 3/2016, ktorý Komisia prijala 30. júna 2016 (COM(2016)0310),

–  so zreteľom na pozíciu k návrhu opravného rozpočtu č. 3/2016, ktorú Rada prijala 11. októbra 2016 a postúpila Európskemu parlamentu v ten istý deň (12600/2016 – C8-0409/2016),

–  so zreteľom na list predsedu Európskeho parlamentu predsedovi Komisie zo 7. júna 2016, najmä na jeho odsek 3,

–  so zreteľom na svoje vyhlásenie k uplatňovaniu bodu 27 Medziinštitucionálnej dohody, ktoré je súčasťou spoločných záverov dosiahnutých 14. novembra 2015 v rámci zmierovacieho procesu pre rozpočet na rok 2016,

–  so zreteľom na články 88 a 91 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0295/2016),

A.  keďže nedávne teroristické útoky viedli inštitúcie Únie k preskúmaniu ich bezpečnostných potrieb a k identifikácii potreby dodatočných zdrojov v roku 2016;

B.  keďže v návrhu opravného rozpočtu č. 3/2016 sa preto navrhuje posilniť rozpočet na bezpečnosť v európskych školách, Európskom parlamente, Európskej komisii, na Súdnom dvore, Európskom dvore audítorov, v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore, vo Výbore regiónov a v Európskej službe pre vonkajšiu činnosť o celkovú sumu vo výške 15,8 milióna EUR;

C.  keďže cieľom návrhu opravného rozpočtu č. 3/2016 je najmä vytvoriť 35 dodatočných stálych pracovných miest pre nábor ďalších zamestnancov bezpečnostnej služby v Európskom parlamente; keďže tieto miesta by sa mali zachovať v rozpočte na rok 2017 a mali by byť vyňaté z cieľa znížiť počet zamestnancov o 5 %, pretože zodpovedajú novej činnosti; keďže Európsky parlament plne dodržiava svoje vyhlásenie o znížení počtu zamestnancov o 5 %, ktoré je pripojené k spoločným záverom týkajúcim sa rozpočtu na rok 2016;

1.  berie na vedomie návrh opravného rozpočtu č. 3/2016, ako ho predložila Komisia;

2.  schvaľuje pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 3/2016;

3.  poveruje svojho predsedu, aby vyhlásil opravný rozpočet č. 3/2016 za prijatý s konečnou platnosťou a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Dvoru audítorov a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 48, 24.2.2016.
(3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(4) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.


Stratégia EÚ voči Iránu po jadrovej dohode
PDF 461kWORD 60k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o stratégii EÚ voči Iránu po jadrovej dohode (2015/2274(INI))
P8_TA(2016)0402A8-0286/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (VP/PK) Federicy Mogheriniovej a iránskeho ministra zahraničných vecí Mohammada Javada Zarifa zo 16. apríla 2016 v Teheráne,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2231 (2015) schválenú 20. júla 2015,

–  so zreteľom na závery Rady o dohode o iránskom jadrovom programe z 20. júla 2015,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iráne, najmä na uznesenie z 10. marca 2011 o postoji EÚ k Iránu(1), uznesenie zo 14. júna 2012 o situácii etnických menšín v Iráne(2), uznesenie zo 17. novembra 2011 o Iráne – nedávnych prípadoch porušovania ľudských práv(3) a uznesenie z 3. apríla 2014 o stratégii EÚ voči Iránu(4),

–  so zreteľom na strategický rámec a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu; so zreteľom na výročné správy EÚ o ľudských právach,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia k výročným správam EÚ o ľudských právach,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2015 o treste smrti(5),

–  so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN o situácii v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike z 10. marca 2016, na jeho nedávne vyhlásenia z 20. mája a 8. júna 2016, v ktorých vyjadril znepokojenie nad väznením obhajcov ľudských práv a nedávnou vlnou podnecovania nenávisti voči bahájskej komunite, a na správu generálneho tajomníka OSN z 3. marca 2016 o situácii v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 70/173 o situácii v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike (A/RES/70/173) prijatú 17. decembra 2015,

–  so zreteľom na vyhlásenie PK/VP Federicy Mogheriniovej o poprave mladistvého páchateľa v Iráne zo 14. októbra 2015 a o odsúdení iránskej obhajkyne ľudských práv Narges Mohammadiovej z 20. mája 2016,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0286/2016),

A.  keďže v nadväznosti na iránsku dohodu o využívaní jadrovej energie a vnútorný politický vývoj v Iráne nastáva príležitosť pre reformy v tejto krajine a pre zlepšenie jej vzťahov s Európskou úniou;

Vzťahy medzi EÚ a Iránom

Politický dialóg

1.  je presvedčený, že spoločný komplexný akčný plán, inak známy ako iránska dohoda o využívaní jadrovej energie, bol pozoruhodným úspechom pre mnohostrannú diplomaciu, a najmä pre európsku diplomaciu, čo musí umožniť nielen reálne zlepšenie vzťahov medzi EÚ a Iránom, ale aj pomôcť pri podpore stability v celom regióne; nazdáva sa, že všetky strany sú teraz zodpovedné za zabezpečenie jeho dôsledného a úplného vykonávania; víta vytvorenie spoločnej komisie zloženej zo zástupcov Iránu a skupiny E3/EU+3 (Čína, Francúzsko, Nemecko, Ruská federácia, Spojené kráľovstvo a USA, spolu s PK/VP); plne podporuje vysokú predstaviteľku Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v jej úlohe koordinátora spoločnej komisie zriadenej v rámci spoločného komplexného akčného plánu a domnieva sa, že striktné a plnohodnotné uplatňovanie spoločného komplexného akčného plánu je mimoriadne dôležité;

2.  víta návštevu PK/VP Mogheriniovej a siedmich európskych komisárov v Iráne, ktorá sa uskutočnila 16. apríla 2016, a to ako významný míľnik na ceste ku stanoveniu ambicióznej agendy bilaterálnych vzťahov EÚ a Iránu v oblastiach spoločného záujmu; konštatuje, že viaceré vyhlásenia Komisie a delegácií EÚ v Iráne – na poslednej z ktorých sa zúčastnili podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka a siedmi komisári – sa zamerali na obchodné a hospodárske väzby;

3.  pripomína, že rozhodnutie Rady zrušiť všetky sankcie voči Iránskej islamskej republike súvisiace s jadrovým programom ako výsledok plnenia záväzkov v rámci spoločného komplexného akčného plánu umožňuje opätovnú spoluprácu s Iránom a vytvorí príležitosti a výhody pre obe strany tým, že zabezpečí potenciál pre opätovné otvorenie iránskeho trhu európskym podnikom; pripomína, že veľkú časť iránskej populácie tvoria pomerne vysoko vzdelaní a mladí ľudia, že Irán má jednu z najrozmanitejších štruktúr HDP v regióne, potrebuje investície a je potenciálnym trhom pre vysokokvalitný európsky tovar;

4.  víta otvorenosť vo vzťahu k Iránu; poukazuje na to, že vývoj vzťahov EÚ a Iránu by mal napredovať ruka v ruke so zavádzaním jadrovej dohody/spoločného komplexného akčného plánu; pripomína, že v zmysle dohody môže jeho nevykonanie zo strany Iránu viesť k opätovnému zavedeniu sankcií; nabáda na obnovu vzťahov medzi EÚ a jej členskými štátmi na jednej strane a Iránom na strane druhej, pričom obe strany by mali úzko spolupracovať na bilaterálnych a multilaterálnych záležitostiach s cieľom zaistiť väčšiu stabilitu v regióne a účinné vykonávanie dohody o využívaní jadrovej energie; je presvedčený, že vzťahy medzi EÚ a Iránom by sa mali rozvíjať prostredníctvom viacvrstvového dialógu týkajúceho sa politických, diplomatických, hospodárskych, akademických, technických a medziľudských kontaktov, ktoré zahŕňajú aktérov občianskej spoločnosti, MVO a obhajcov ľudských práv; podporuje uvoľnenie vzťahov medzi EÚ a Iránom pre vzájomný prospech oboch strán, ktoré budú založené na realistickom zhodnotení spoločných záujmov a rozdielov s cieľom podporiť postupné rozšírenie spolupráce v atmosfére budovania dôvery, predovšetkým v prospech obyvateľov Iránu a EÚ; v tejto súvislosti podporuje záväzok EÚ na obnovu spolupráce s Iránom založenej na „dialógu štyroch C“: dialóg, ktorý je komplexný z hľadiska rozsahu; ústretový v oblastiach, ktoré sú v spoločnom záujme Iránu a EÚ; kritický, otvorený a priamy v oblastiach, kde Irán a EÚ nemajú rovnaký názor, ale hľadajú spoločnú reč; a ktorý má celkovo konštruktívny charakter aj postup;

5.  víta inštitucionálne zmeny vykonané v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, ktoré odrážajú výsledky spoločného komplexného akčného plánu, najmä zriadenie pracovnej skupiny pre Irán v rámci ESVČ s cieľom koordinovať rôzne oblasti činností týkajúcich sa problematiky Iránu; víta kroky, ktoré prijala ESVČ na zriadenie delegácie EÚ v Teheráne, ktoré sa požadovalo už v predchádzajúcich uzneseniach EP, keďže tak bude EÚ umožnené spolupracovať s iránskymi orgánmi, aby sa v krajine zvýšila informovanosť verejnosti o samotnej EÚ, čím sa vyhne nedorozumeniam a dosiahne stále intenzívnejšia spolupráca medzi EÚ a Iránom; v tomto smere zdôrazňuje, že obchod a investície sú v kompetencii EÚ, a že zriadenie delegácie EÚ v Teheráne by uľahčilo spoluprácu medzi EÚ a Iránom v oblastiach obchodu, vzdelávania, kultúry, ľudských práv a environmentálnej udržateľnosti a výrazne prispelo k naplneniu očakávaní oboch strán; zdôrazňuje, že vysielanie Euronews v perzskom jazyku by v budúcnosti malo byť aj dôležitým médiovým premostením medzi Európskou úniou a divákmi, ktorí rozprávajú perzsky;

6.  pripomína, že EÚ a Irán sa rozhodli riešiť záležitosti spoločného záujmu konštruktívne; požaduje, aby stratégia opätovného nadviazania spolupráce EÚ a Iránu vychádzala spočiatku z opatrení zameraných na budovanie dôvery v technických oblastiach, ktoré by vytvárali pozitívne precedensy v oblasti spolupráce EÚ a Iránu a ktoré by mohli vydláždiť cestu zmysluplnejšej dlhodobej spolupráci;

7.  trvá na tom, že je dôležité rozvíjať parlamentný rozmer vzťahov medzi EÚ a Iránom ako súčasť stratégie pre opätovné nastolenie vzájomnej dôvery; v tejto súvislosti opakovane zdôrazňuje svoju podporu návrhu, o ktorom diskutoval Európsky parlament s Madžlísom a ktorý sa týkal medziparlamentného dialógu o boji proti terorizmu potvrdzujúceho, že v Iráne, na Blízkom východe aj v samotnej EÚ čelíme spoločným výzvam v oblasti radikalizácie; víta obnovený politický dialóg medzi EÚ a Iránom, ktorý sa týkal aj ľudských práv; podporuje budúci rozvoj dialógu o ľudských právach, aby zahrnul zástupcov súdnictva, bezpečnostných síl a občianskej spoločnosti; uznáva, že aj keď existuje podozrenie a nedôvera na oboch stranách, história medzi mnohými členskými štátmi a Iránom je dlhá a Iránu záleží na dobrých vzťahoch s EÚ, vďaka čomu je možný vzťah založený na vzájomnej dôvere a rešpekte; uznáva zložitosť vnútornej politiky Iránu a opakovane zdôrazňuje, že EÚ nemá v úmysle zasahovať do vnútorných politických rozhodnutí v tejto ani v žiadnej inej krajine, ale snaží sa o dosiahnutie spolupráce založenej na vzájomnom rešpektovaní medzinárodných noriem a zásad; je presvedčený, že vzťahy sa môžu plne normalizovať len v prípade, že sa bude súčasne vykonávať spoločný komplexný akčný plán prostredníctvom pravidelného a trvalého dialógu a že bezprostrednou prioritou by malo byť rozšírenie rámca vzťahov medzi EÚ a Iránom v oblastiach, v ktorých sa na tom spoločne dohodli; je však presvedčený, že konečným cieľom musí byť vytvorenie partnerstva medzi Iránom a Európskou úniou;

8.  potvrdzuje silný, zásadný a dlhodobý nesúhlas s používaním trestu smrti vo všetkých prípadoch a za akýchkoľvek okolností, a opätovne zdôrazňuje aj to, že zrušenie trestu smrti je kľúčovým cieľom politiky EÚ v oblasti ľudských práv a zahraničnej politiky EÚ; má naďalej kritický postoj k častému využívaniu trestu smrti v Iráne; považuje za významný cieľ politického dialógu zníženie miery uplatňovania trestu smrti; požaduje okamžité moratórium na vykonávanie trestu smrti v Iráne; berie na vedomie, že vo väčšine prípadov ide o popravy za trestné činy súvisiace s drogami; chápe, akej výzve čelí Irán ako jedna z hlavných drogových tranzitných trás vo svete, pričom na jeho území dochádza celosvetovo k 86 % prípadov zabavenia ópia; napriek tomu je presvedčený, že diskusia o otázkach týkajúcich sa trestu smrti, ako je jeho používanie v prípade trestných činov súvisiacich s drogami a v prípade osôb mladších ako 18 rokov, čo je v oboch prípadoch v rozpore s dobrovoľne prijatými medzinárodnými záväzkami Iránu v rámci ľudských práv a humanitárneho práva, by mohla byť spoločným základom pre riešenie tejto otázky; vyzýva poslancov iránskeho parlamentu, aby ako prvý krok zmenili článok 91 trestného zákonníka z roku 2013, aby tak bol zakázaný trest smrti v prípade osôb mladších ako 18 rokov; berie na vedomie, že iránskemu parlamentu bol predložený zákon, ktorý by v prípade schválenia znížil trest pre nenásilné trestné činy súvisiace s drogami z trestu smrti na doživotné odňatie slobody; konštatuje, že ak bude zákon schválený, mohol by výrazne znížiť počet popráv v Iráne;

9.  zdôrazňuje skutočnosť, že zrušenie trestu smrti za trestné činy súvisiace s drogami by výrazne znížilo počet popráv (podľa iránskych odhadov až o 80 %); žiada o spoluprácu EÚ a Iránu v boji proti nelegálnemu obchodu s drogami pri súčasnom dodržiavaní noriem v oblasti ľudských práv, ktorá je jedným zo spôsobov riešenia problému popráv v krajine; vyzýva Komisiu, aby poskytla Iránu technickú pomoc a zabezpečila budovanie administratívnych kapacít zamerané na posilnenie právneho štátu v Iráne, a to aj prostredníctvom podpory reformy systému súdnictva v záujme zlepšenia zodpovednosti a alternatív k odňatiu slobody a trestu smrti; vyzýva Komisiu, aby zaistila, aby sa akákoľvek technická či iná pomoc ponúkaná Iránu nezneužívala na porušovanie ľudských práv;

Obchod a hospodárske záležitosti

10.  berie na vedomie stanovený cieľ Iránu dosiahnuť ročnú mieru rastu 8 %; je presvedčený, že na dosiahnutie tohto cieľa sú pre Irán najdôležitejšie európske investície; zdôrazňuje skutočnosť, že Európska únia nestojí v ceste povolenej hospodárskej činnosti s Iránom a nebude stáť v ceste spolupráci medzinárodných firiem a finančných inštitúcií s Iránom, ak budú postupovať v súlade s príslušnými právnymi predpismi; zdôrazňuje, že na to, aby Irán mohol realizovať svoj hospodársky potenciál, bude musieť vytvoriť transparentné hospodárske prostredie priaznivé pre medzinárodné investície a prijať protikorupčné opatrenia na všetkých úrovniach, najmä pokiaľ ide o súlad s odporúčaniami Finančnej akčnej skupiny (FATF), ktorá rieši otázky ako zastavenie finančných tokov do teroristických organizácií; žiada EÚ, aby plne podporila úsilie Iránu v tomto procese, najmä prostredníctvom podpory práce na príprave bilaterálnej investičnej dohody medzi EÚ a Iránom;

11.  zdôrazňuje, že obchod a obnovený prístup ku globálnemu systému obchodovania založenému na pravidlách môže potenciálne prelomiť izoláciu Iránu a že obchod by mohol byť dôležitým nástrojom na posilnenie politického dialógu a stimulovanie spolupráce medzi krajinami v regióne s cieľom zvýšiť regionálny rozvoj, zamestnanosť a stabilitu v širšom regióne;

12.  konštatuje, že Irán je druhé najväčšie hospodárstvo na Blízkom východe s odhadovaným nominálnym HDP vo výške 397 miliárd USD v roku 2015; okrem toho konštatuje, že obchod EÚ s Iránom je v súčasnosti na úrovni zhruba 8 miliárd USD a v ďalších dvoch rokoch sa očakáva jeho zvýšenie na štvornásobok; pripomína, že EÚ bývala hlavným obchodným partnerom Iránu, a verí, že by jej cieľom malo byť dostať sa opäť do tejto pozície; podporuje rozšírenie obchodných vzťahov EÚ a Iránu a žiada EÚ, aby rozvíjala obchodnú, finančnú a hospodársku spoluprácu s Iránom v záujme zlepšenia životných podmienok a zamestnanosti iránskeho ľudu a zintenzívnenia regionálneho rozvoja; domnieva sa, že rozširovanie obchodu s Iránom a investícií v Iráne môže v dlhodobom horizonte prispievať k presadzovaniu mieru a stability v širšom regióne, ak EÚ dokáže hľadať príležitosti pre regionálne investičné režimy, napríklad vo vzťahu k energetike a dopravnej konektivite;

13.  domnieva sa, že hoci boli podpísané mnohé zmluvy s európskymi podnikmi, Irán nie je schopný plniť svoje záväzky z dôvodu nedostatočnej likvidity, čo znamená, že proces otvárania Iránu sa nachádza v začarovanom kruhu;

14.  konštatuje, že Irán je najväčším hospodárstvom sveta mimo WTO; podporuje snahu Iránu o vstup do WTO; konštatuje, že súčasný mandát EÚ na rokovania o dohode o obchode a spolupráci s Iránom je zastaraný; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti posilnenia obchodných a investičných väzieb s cieľom uviesť Irán do väčšieho súladu s pravidlami WTO a ochraňovať európske investície; zdôrazňuje, že formálny rámec rokovaní by EÚ umožnil plne využiť jej pozíciu najväčšieho integrovaného trhu a hospodárskeho zoskupenia a vytvoriť fórum na výmenu názorov a dialóg; vyzýva EÚ, aby preskúmala možnosť obnovenia rozhovorov s Iránom o jeho vstupe do Svetovej obchodnej organizácie (WTO), keďže členstvo vo WTO by prinieslo ďalšiu liberalizáciu iránskeho hospodárstva, čo by posilnilo rast, začlenilo krajinu do globálneho systému založeného na pravidlách, poskytlo mechanizmus na podporu nevyhnutných hospodárskych reforiem v Iráne a zaviedlo zodpovednosť Iránu v súvislosti s medzinárodnými záväzkami; žiada Komisiu, aby využila tieto rokovania ako príležitosť presadzovať kľúčové reformy v oblasti pracovných práv na základe kľúčových dohovorov MOP; je znepokojený oneskorením pri menovaní predsedu pracovnej skupiny WTO pre pristúpenie Iránu; žiada Komisiu o úplné využitie jej vplyvu, aby bola táto prekážka bezodkladne odstránená a aby sa začal proces vstupu Iránu do WTO; domnieva sa, že na to, aby Finančná akčná skupina prístupový proces ukončila, mala by odstrániť Irán zo svojich verejných vyhlásení;

15.  považuje nedostatočnú slobodu prejavu na internete, systematické sledovanie a monitorovanie internetovej prevádzky a nedostatok digitálnych slobôd za prekážku obchodu s Iránom a tiež porušenie práv a slobôd ľudí; zdôrazňuje potenciál otvoreného a bezpečného internetu v Iráne pre digitálne hospodárstvo; opakuje svoju výzvu na zavedenie účinného európskeho režimu kontroly vývozu, aby sa zabránilo zneužívaniu položiek a technológií s dvojakým použitím na porušovanie ľudských práv a proti EÚ;

16.  zdôrazňuje tiež, že je dôležité, aby Irán rozvíjal hospodárske a obchodné vzťahy s regionálnymi aktérmi a náležite pritom zohľadňoval pravidlá WTO, s cieľom vytvoriť súdržné hospodárske a obchodné zoskupenie; poukazuje na to, že EÚ môže na rozvoj a budovanie tohto regionálneho dialógu poskytnúť svoje odborné znalosti a svoju podporu;

17.  je presvedčený, že zrušenie hospodárskych a finančných sankcií súvisiacich s využívaním jadrovej energie zo strany EÚ a medzinárodného spoločenstva, ako je stanovené v spoločnom komplexnom akčnom pláne, je dôležitým prvkom na preukázanie toho, že EÚ plní svoje záväzky voči Iránu, ako aj na poskytnutie dôkazu o ochote posilniť hospodársku spoluprácu s cieľom dosiahnuť vzájomný hospodársky prospech; konštatuje však, že hoci väčšina hospodárskych a finančných sankcií už bola zrušená, niektoré zostávajú v platnosti a nie sú ovplyvnené jadrovou dohodou; vyzýva EÚ, aby spolupracovala s podnikmi so sídlom v EÚ na zaistení úplnej transparentnosti ich činností v Iráne; žiada, aby sa dôraz kládol aj na kvalitu, aj na množstvo investícií, a požaduje iniciatívu podobnú tej, ktorá sa realizovala po zrušení sankcií v Mjanmarsku/Barme s cieľom posúdiť, či nové investície dodržiavajú hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; poznamenáva, že účinné vykonávanie usmernení v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov je dôležité, ak majú mať rozšírené obchodné vzťahy medzi EÚ a Iránom pozitívny vplyv na iránsku spoločnosť ako celok;

18.  znovu poukazuje na právnu neistotu, ktorá pre spoločnosti z EÚ, ktoré chcú investovať v Iráne, vyplýva z primárnych amerických sankcií a z toho, že sa transakcie uskutočňujú v dolároch, čo podkopáva očakávaný hospodársky prínos, ktorý by mohol mať spoločný komplexný akčný plán pre iránsky ľud; trvá na potrebe riešiť tento problém a ďalšie finančné záležitosti v súlade s odporúčaniami Finančnej akčnej skupiny s cieľom poskytnúť spoločnostiam z EÚ potrebnú zrozumiteľnosť a právnu istotu na to, aby mohli v Iráne pôsobiť; žiada zmenu v prístupe k obchodovaniu s Iránom; žiada o to, aby bolo euro menou používanou pri transakciách s Iránom s cieľom zabrániť americkým orgánom ukladať pokuty, ako to robili v minulosti v prípade niektorých európskych bánk; podporuje priamy dialóg s USA zameraný na zaistenie kontinuity obchodných výmen a európskych investícií v Iráne;

19.  súčasne zdôrazňuje, že väčšie úsilie o zaistenie prostredia vedúceho k medzinárodným investíciám je nevyhnutné pre to, aby Irán presadil svoj hospodársky potenciál; v tejto súvislosti vyzýva Irán, aby zaistil transparentnosť svojho finančného sektora a bojoval proti korupcii a praniu špinavých peňazí v súlade s odporúčaniami Finančnej akčnej skupiny; víta akčný plán iránskej vlády týkajúci sa odporúčaní Finančnej akčnej skupiny, ako aj odborných schôdzí predstaviteľov EÚ a Iránu, ktoré sa uskutočnili 12. júla a mali za cieľ uskutočniť v tomto smere potrebné reformy;

20.  víta pozitívne výsledky, ktoré sa už dosiahli v rámci spoločného komplexného akčného plánu, napríklad zvýšenie objemu obchodu medzi Iránom a EÚ počas prvých šiestich mesiacov roku 2016 o 43 % v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2015, skutočnosť, že 30 iránskych bánk sa opäť napojilo na systém SWIFT, ako aj pozitívny vplyv spoločného komplexného akčného plánu na posilňovanie trendu znižovania inflácie a úrokových mier v Iráne; víta skutočnosť, že v Iráne dnes aktívne pôsobí čoraz viac malých európskych bánk, čo uľahčuje poskytovanie úverov MSP; žiada, aby sa pri posilňovaní obchodných vzťahov venovala osobitná pozornosť úlohe MSP z Európy a Iránu;

21.  víta skutočnosť, že iránska vláda chce prilákať zahraničné investície, keďže priame zahraničné investície sú potrebné vo všetkých významných hospodárskych odvetviach; konštatuje, že v najbližších 10 rokoch budú pravdepodobne potrebné investície do infraštruktúry v objeme viac než 1 bilión USD, čo je príležitosťou pre európske podniky, a to aj v odvetviach energetiky, výroby automobilov a výroby lietadiel; víta skutočnosť, že od podpisu spoločného komplexného akčného plánu navštívilo Teherán 180 obchodných delegácií vrátane delegácií z 15 z členských štátov EÚ, čo je znamením čoraz väčšieho záujmu o hospodárske vzťahy s Iránom; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby preskúmali možnosť využívania záruk za vývozné úvery na posilnenie obchodu, financovania projektov a investovania v Iráne; podporuje úspešné uzatváranie dohôd medzi iránskou vládou a spoločnosťami Airbus a Boeing ako ďalšie opatrenie na podporu dôvery po prijatí spoločného komplexného akčného plánu;

Odvetvová spolupráca

22.  konštatuje, že Irán má druhé najväčšie zásoby plynu a štvrté najväčšie zásoby ropy na svete; je presvedčený, že spolupráca v oblasti energetiky môže zohrávať významnú úlohu v diverzifikácii zdrojov dodávok energie do EÚ a znižovaní energetickej závislosti členských štátov na jednom dodávateľovi energie, a tým prispieť k energetickej bezpečnosti EÚ; domnieva sa, že zrušenie hospodárskych sankcií môže otvoriť cestu k významným investíciám do odvetvia ropy a zemného plynu a do iných odvetví hospodárstva, ktoré by mohli mať z investícií a prístupu k novým technológiám prospech; vyzýva európske podniky, aby investovali do iránskej energetiky; požaduje najmä podporu EÚ v oblasti rozvoja technológie LNG v Iráne; domnieva sa, že investície do Iránu musia byť v úplnom súlade s dlhodobými záväzkami EÚ týkajúcimi sa dekarbonizácie;

23.  konštatuje, že v súčasnosti viac ako polovicu energetických potrieb iránskych domácností zabezpečuje zemný plyn; zdôrazňuje veľký potenciál rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov v Iráne, krajine, ktorá má v roku priemerne 300 dní slnečného svitu a odhadované výrobné kapacity zodpovedajúce 13-násobku celkovej iránskej spotreby energie; vyzýva Komisiu, aby podporovala rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov v Iráne ako príspevok k diverzifikácii skladby zdrojov energie tejto krajiny;

24.  vyzýva Irán, aby sa zapojil do iniciatívy pre transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI), a žiada, aby sa spoluprácou medzi EÚ a Iránom v oblasti energetiky dôsledne podporoval cieľ zlepšiť environmentálne, sociálne aj hospodárske prínosy pre obyvateľstvo EÚ aj Iránu;

25.  zdôrazňuje, že Irán čelí mnohým výzvam v oblasti životného prostredia vrátane nedostatku vody a degradácie pôdy a že EÚ by mala okrem toho, že bude naplno využívať potenciál obchodnej spolupráce, rokovať s Iránom s cieľom zvýšiť ochranu životného prostredia a podporiť environmentálne trvalo udržateľný rozvoj; žiada o spoluprácu v oblasti životného prostredia, konkrétne v oblasti riadenia ochrany vôd (vrátane podpory Iránu v oblasti záchrany Urmijského jazera), boja proti rozširovaniu púští, monitorovania zemetrasení, ako aj riešenia znečisťovania ovzdušia a odpadového hospodárstva; v tomto kontexte vyjadruje osobitné znepokojenie nad úrovňou znečistenia Kaspického mora a naliehavo žiada, aby EÚ a jej členské štáty aktívne podporovali úsilie iránskej vlády o zvrátenie tejto hrozivej skazy; víta skutočnosť, že iránske MVO pôsobiace v oblasti ochrany životného prostredia rozvíjajú partnerstvá s inými MVO v regióne; víta ich členstvo v IUCN a pripojenie sa k Ramsarskému dohovoru; vyzýva Komisiu, aby pomáhala iránskym MVO pri rozvoji projektov v oblasti participatívneho riadenia;

26.  domnieva sa, že regionálny dialóg a spolupráca v environmentálnych záležitostiach medzi Iránom a jeho susedmi sú nevyhnutné na riešenie výziev ako znečistenie ovzdušia, nedostatok vody a rozširovanie púšte; zdôrazňuje, že by EÚ mala takúto regionálnu spoluprácu uľahčovať ako významné opatrenie na budovanie dôvery, a mala by stavať na ochote regionálnych aktérov využívať európske odborné znalosti v tejto oblasti;

27.  berie na vedomie štúdie, podľa ktorých jadrová energia v Iráne z dôvodu nízkych zásob uránu a nákladov na jeho ťažbu možno nebude konkurencieschopná; žiada však Európsku komisiu, aby preskúmala potenciál civilnej jadrovej spolupráce s Iránom v súlade so záväzkom prijatým v rámci spoločného komplexného akčného plánu a aby povzbudila Irán k podpisu Dohovoru o jadrovej bezpečnosti; víta návrh niektorých iránskych činiteľov na vytvorenie regionálneho dialógu o bezpečnosti a ochrane civilných jadrových programov;

28.  zdôrazňuje potenciál spolupráce v oblasti bezpečnosti letectva, na základe ktorej sa zabezpečí technická pomoc a prístup k potrebným komponentom, ktoré sú potrebné na to, aby boli iránske spoločnosti vyškrtnuté z európskej čiernej listiny;

29.  berie na vedomie skutočnosť, že v Iráne sú 3 milióny afganských občanov, z toho 950 000 má v Iráne formálne právne postavenie utečenca, čím sa Irán stáva jednou z krajín s najvyšším počtom utečencov; víta dodatočné finančné prostriedky EÚ vo výške 6,5 milióna EUR na podporu Iránu v oblasti vzdelávania a zdravotnej starostlivosti o afganských obyvateľov v krajine; zdôrazňuje, že je potrebné prijať konkrétne opatrenia na ochranu ľudských práv afganských migrantov a afganských utečencov v Iráne, vrátane ich práva na spravodlivý proces a rovnosť pred zákonom; je presvedčený, že spolupráca medzi EÚ a Iránom pri riadení utečencov môže zvýšiť vzájomné porozumenie, zlepšiť dodržiavanie medzinárodného práva a ľudských práv žiadateľov o azyl a samotných utečencov, ako aj prispieť k riešeniu konfliktov s cieľom znížiť príčiny súčasného aj budúceho pohybu utečencov; je presvedčený, že spolupráca medzi EÚ a Iránom pri riadení utečencov by mala zlepšiť životné podmienky utečencov v Iráne a zabrániť obchodovaniu s ľuďmi; domnieva sa, že spolupráca medzi EÚ a Iránom by mala zahŕňať aj komplexný dialóg o migrácii, najmä o politických a legislatívnych prístupoch a prioritách týkajúcich sa regulárnej a neregulárnej migrácie, žiadateľov o azyl a utečencov, a to na vnútroštátnej aj regionálnej úrovni;

30.  uznáva, že mladí, vzdelaní a technologicky vyspelí obyvatelia Iránu (podľa odhadov je viac ako 60 % populácie mladšej ako 30 rokov) a jeho pulzujúca spoločnosť môžu poskytnúť konkrétne príležitosti na rozvoj medziľudských kontaktov s EÚ založených na zásadách reciprocity a vzájomného rešpektu; domnieva sa, že výmenné programy pre mládež patria medzi najúspešnejšie aktivity zbližujúce spoločnosti a kultúry; víta preto zvýšenie počtu študentov z Iránu, ktorí v rámci programu Erasmus Mundus prichádzajú na európske univerzity, ako spôsob boja proti nepochopeniam a stereotypom; žiada posilnenie spolupráce v oblasti vzdelávania, výskumu a inovácií prostredníctvom rozsiahlejšej výmeny študentov a výskumných pracovníkov, a to aj na základe spolupráce univerzít v oblastiach, ako sú okrem iného životné prostredie, obnoviteľné zdroje energie, spravodlivosť, ľudské práva a dobrá správa vecí verejných; vyzýva Komisiu, aby zvýšila rozpočet vyčlenený na študentov programu Erasmus Mundus z Iránu; víta pracovné semináre, ktoré sa nedávno uskutočnili na teheránskej univerzite s cieľom zvýšiť informovanosť o potenciálnych prínosoch, ktoré môžu pre iránske univerzity vyplývať z účasti na programe Horizont 2020; vyzýva iránsku vládu, aby vymenovala národného koordinátora programu Horizont 2020 poskytujúceho technickú pomoc a poradenstvo iránskym univerzitám pri podávaní žiadostí o projekty programu Horizont 2020; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť uľahčenia štúdia a ďalšieho vzdelávania iránskych akademických a výskumných pracovníkov na európskych univerzitách; požaduje vytvorenie programu EÚ spájajúceho výskumných pracovníkov a študentov z Iránu, krajín Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive a Európy s cieľom uskutočniť analýzu skúsenosti a poznatkov z regionálnej integrácie v Európe;

31.  vyjadruje veľké znepokojenie nad zatýkaním osôb s dvojitým občianstvom EÚ a Iránu pri ich vstupe na územie Iránu a zdôrazňuje, že toto zatýkanie bráni medziľudským kontaktom; vyzýva iránske orgány, aby umožnili iránskej diaspóre v Európe bezpečne cestovať do svojej rodnej krajiny;

Regionálna bezpečnosť

32.  zdôrazňuje výrazný vplyv rôznych národov a kultúr Iránu v priebehu tisícročí, a to aj v Európe; konštatuje, že Irán je vďaka svojej geostrategickej polohe, veľkosti populácie a hospodárstva, zásobám ropy a zemného plynu a svojmu vplyvu v regióne významným hráčom na Blízkom východe a v oblasti Perzského zálivu; zdôrazňuje, že iránskym strategickým záujmom najlepšie vyhovuje obnova regionálnej stability a snaha o ich presadzovanie nekonkuruje a nemala by konkurovať záujmom iných významných hráčov v tomto regióne;

33.  je presvedčený, že dohoda o využívaní jadrovej energie otvára možnosť spolupráce pri riešení bezpečnostnej krízy v regióne; je presvedčený, že Irán môže a mal by zohrávať stabilizačnú úlohu v regióne; je presvedčený, že normalizácia vzťahov s Iránom môže prospieť celému regiónu; domnieva sa, že uznanie postavenia Iránu ako významného hráča v regióne by malo viesť k tomu, že bude v tomto regióne zohrávať stabilizačnú úlohu; zdôrazňuje, že revízia európskej susedskej politiky (ESP), ktorá bola predložená 18. novembra 2015, obsahuje v kontexte širšej spolupráce plány na zapojenie tretích krajín susediacich s partnerskými krajinami v susedstve EÚ; nabáda preto na zavedenie tematických rámcov navrhujúcich spoluprácu medzi Úniou, partnerskými štátmi v južnom susedstve a kľúčovými regionálnymi hráčmi, ako je Irán, v regionálnych záležitostiach ako bezpečnosť, energetika a riadenie utečencov;

34.  vyzýva všetky štáty v regióne, najmä Saudskú Arábiu a Irán, aby sa zdržali nepriateľskej rétoriky, ktorá do konfliktov iba prilieva oheň, a činnosti a podpory nepriateľských ozbrojených skupín v regióne, vrátane vojenského krídla Hizballáhu a an-Nusry; vyjadruje znepokojenie nad rastúcou militarizáciou v širšom regióne a v kontexte úsilia o podporu plného rešpektovania zvrchovanosti všetkých krajín v samotnom regióne podporuje snahy o väčšiu kontrolu zbrojenia, zákaz šírenia zbraní, boj proti terorizmu, a zároveň uznáva legitimitu obáv súvisiacich s obranou; vyjadruje znepokojenie nad vývojom testov iránskych balistických rakiet, ktorý je v rozpore s duchom rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2231 (2015), hoci nepredstavuje porušenie spoločného komplexného akčného plánu;

35.  je presvedčený, že v rámci politického dialógu medzi EÚ a Iránom by sa mal vyzvať Irán a aj iní významní hráči v regióne, aby konštruktívne prispeli k riešeniu politickej krízy v Iraku, Jemene, Sýrii, Libanone a Afganistane, a to na základe dodržiavania medzinárodného práva a zvrchovanosti týchto krajín; žiada, aby sa model diplomacie EÚ zakladal skôr na politických prioritách ako na náboženských identitách a na zásade zabezpečenia rešpektu, spoľahlivosti a bezpečnosti národov vo všetkých krajinách Blízkeho východu vrátane obyvateľov Izraela a Palestíny, a to s cieľom podporovať stabilnejší a harmonický Blízky východ; domnieva sa, že spolupráca medzi EÚ a Iránom v oblasti boja proti terorizmu a násilnému extrémizmu v regióne je významnou súčasťou politického dialógu;

36.  je presvedčený, že nemôže existovať riešenie konfliktov na Blízkom východe, v severnej Afrike a v oblasti Perzského zálivu bez spoločnej dohody všetkých aktérov; víta preto angažovanosť Iránu, pokiaľ ide o sýrske mierové rozhovory, prostredníctvom jeho účasti v medzinárodnej skupine na podporu Sýrie; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že iránsky príspevok zatiaľ neviedol k citeľnému zlepšeniu situácie, a žiada, aby Irán prispel aspoň k zjednodušeniu poskytovania humanitárnej pomoci s cieľom zvýšiť ochranu civilného obyvateľstva pred útokmi a konštantne hľadať dlhodobé riešenie konfliktu; v tomto kontexte konštatuje, že Asadov režim v Sýrii je z hľadiska svojho prežitia čoraz viac závislý od Iránu, a preto vyzýva iránske orgány, aby využili svoj vplyv a doviedli sýrsky konflikt k mierovému ukončeniu;

37.  víta pripravenosť Iránu podporiť súčasné úsilie o stabilizáciu Iraku, naliehavo ho žiada, aby v záujme skoncovania so sektárskym násilím zohrával zmysluplnú úlohu, a žiada o väčšie úsilie o to, aby boli všetky militantné skupiny pôsobiace v krajine združené pod vedením irackej vlády, aby boli zohľadnené záujmy všetkých zainteresovaných; zdôrazňuje, že EÚ a Irán čelia spoločným nepriateľom v podobe ISIS/Dá’iš, al-Káidy, al-Nusry a s nimi spojených organizácií, ktoré Bezpečnostná rada OSN označila za teroristické a ktoré sa inšpirujú extrémistickým zvráteným výkladom islamu; oceňuje pomoc Iránu v boji proti ISIS/Dá’iš vrátane jeho včasnej podpory kurdskej regionálnej vlády v Arbíle, a je si vedomý jeho rozhodujúceho nasadenia v Iraku, ktoré zabránilo ISIS/Dá’iš v ďalšom postupe a viedlo k opätovnému získaniu oblastí, ktoré boli predmetom džihadistického terorizmu; je však znepokojený opakovane sa objavujúcimi správami o rozpúšťaní kádrov organizácie al-Káida; upozorňuje na dohodu medzi Iránom a Austráliou o výmene spravodajských informácií o boji proti ISIS/Dá’iš;

38.  je presvedčený, že regionálne súperenie je hlavným dôvodom konfliktov v niektorých krajinách v regióne; je veľmi znepokojený vzostupom sektárskeho násilia v regióne a zdôrazňuje potrebu trvalej a komplexnej diplomatickej angažovanosti EÚ v záujme riešenia základnej dynamiky konfliktu prostredníctvom dlhodobej podpory etnicko-sektárskeho zmierenia; so znepokojením berie na vedomie kontinuálne sa vyostrujúci konflikt medzi Iránom a Saudskou Arábiou o politický a náboženský vplyv a varuje pred jeho dôsledkami z hľadiska riešenia konfliktov a bezpečnosti nielen na Blízkom východe; domnieva sa, že politika zbližovania medzi Iránom a Saudskou Arábiou a ich konštruktívna spolupráca sú veľmi dôležité pre zmiernenie regionálneho napätia, sú cestou na ukončenie ozbrojeného konfliktu v Iraku, Sýrii a Jemene a z neho vyplývajúcich migračných tokov a sú dôležité aj pre vyriešenie základných príčin terorizmu a extrémizmu, ktoré sú hrozbou pre tento región, pre Európsku úniu aj pre iné oblasti; žiada o to, aby EÚ na základe aktívnej diplomacie zmiernila napätie medzi Teheránom a Rijádom, a to aj prostredníctvom budovania dôvery, dvojúrovňovej diplomacie a opatrení na zmiernenie napätia zameraných v prvej fáze normalizácie ich vzťahov na obnovu saudsko-iránskych diplomatických vzťahov; žiada EÚ, aby na uvedený účel spolupracovala s USA a Ruskom, a to najmä pokiaľ ide o podporu rozvoja novej regionálnej bezpečnostnej infraštruktúry, ktorá zohľadňuje obavy z ohrozenia a legitímne bezpečnostné obavy Iránu a Saudskej Arábie a poskytuje bezpečnostné záruky tak Iránu, ako aj krajinám Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive; zdôrazňuje, že spolupráca v oblasti námornej bezpečnosti v Perzskom zálive vrátane podpisu charty o voľnej plavbe by mohla byť prvým opatrením na budovanie dôvery v rámci rozvoja regionálnej dôvery a spolupráce;

39.  dôrazne odsudzuje opakované výzvy iránskeho režimu na zničenie Izraela a tiež jeho politiku popierania holokaustu;

Sociálno-ekonomické otázky, právny štát, demokracia a ľudské práva

40.  nazdáva sa, že iránske revolučné dedičstvo a jeho ústava ako islamskej republiky a tiež značné rozdiely medzi Iránom a EÚ, pokiaľ ide o politicko-inštitucionálny systém, nesmú prekážať otvorenosti a úprimnému a priamemu dialógu a nájdeniu spoločného riešenia otázok týkajúcich sa demokracie, právneho štátu a ľudských práv; vyzýva Iránsku islamskú republiku, aby rozšírila priestor pre politickú pluralitu; zdôrazňuje, že Madžlís je proreformný a proeurópsky, domnieva sa však, že výsledky volieb do parlamentu a zhromaždenia expertov vo februári 2016 odrážajú vôľu iránskeho ľudu, ponúkajú možnosť posilnenej spolupráce s Európskou úniou a jej členskými štátmi, ktorá by mala viesť k vybudovaniu konštruktívnych vzťahov, a tiež možnosť vnútorných hospodárskych, politických a sociálnych reforiem; vyzýva Irán, aby v plnej miere umožnil konanie slobodných a spravodlivých volieb, ktoré by boli v súlade s medzinárodnými normami;

41.  konštatuje, že Irán sa otvára z dôvodu, že potrebuje pomoc pri napĺňaní potrieb svojich občanov a udržaní mladých a vzdelaných ľudí v krajine, čo je dôležité pre jej stabilitu;

42.  so znepokojením konštatuje, že Irán má najvyšší počet trestov smrti a popráv na obyvateľa na svete; zdôrazňuje, že zrušenie trestu smrti za trestné činy súvisiace s drogami by výrazne znížilo počet popráv; v tejto súvislosti víta možnosť, že novozvolený Madžlís zvažuje právne predpisy, ktoré vylúčia niektoré trestné činy spojené s drogami zo zoznamu trestných činov, za ktoré sa ukladá trest smrti;

43.  konštatuje, že prijatie islamského trestného zákonníka v roku 2013 dáva sudcom väčšiu diskrečnú právomoc a že ratifikácia Dohovoru OSN o právach dieťaťa Iránom zakazuje popravy detí a umožňuje mladistvým páchateľom odsúdeným na trest smrti pred rokom 2013 požiadať o nové súdne konanie; žiada Irán, aby zabezpečil plné uplatňovanie tohto zákazu a informovanie všetkých príslušných páchateľoch o tomto práve; žiada Irán, aby vyhlásil moratórium na trest smrti;

44.  okrem toho nabáda Irán, aby plne spolupracoval so všetkými mechanizmami OSN v oblasti ľudských práv a pracoval na uplatňovaní odporúčaní navrhnutých v tomto kontexte, vrátane všeobecného pravidelného preskúmania, tým, že medzinárodným organizáciám na ochranu ľudských práv umožní vykonávať ich činnosť; tento vývoj povedie k zlepšeniu postavenia Iránu v očiach európskej verejnosti; zdôrazňuje skutočnosť, že iránska vláda prostredníctvom dialógu zintenzívnila svoje pôsobenie v oblasti osobitných postupov OSN; vyzýva iránsku vládu, aby riešila zásadné obavy zdôraznené v správach osobitného spravodajcu OSN a generálneho tajomníka OSN o situácii v oblasti ľudských práv v Iráne, ako aj konkrétne výzvy na prijatie určitých opatrení, ktoré sú vyjadrené v rezolúciách Valného zhromaždenia OSN;

45.  vyzýva ESVČ a Komisiu, aby podporovali vytvorenie prostredia umožňujúceho riadne a nezávislé fungovanie organizácií občianskej spoločnosti; zdôrazňuje význam dodržiavania usmernení EÚ v oblasti ľudských práv, a to aj v prípade obhajcov ľudských práv, v kontexte vzťahov medzi EÚ a Iránom;

46.  žiada Irán, aby dodržiaval, chránil a plnil svoje záväzky vyplývajúce z Ústavy Iránskej islamskej republiky, Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, Dohovoru o právach dieťaťa a Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach na základe dodržiavania práva na slobodu prejavu ako na internete, tak aj inde, na slobodu názoru, združovania a pokojného zhromažďovania, slobodu myslenia, svedomia, náboženského vyznania alebo viery a tým, že všetkým svojim občanom v zákonoch a praxi zaistí, aby mohli tak, ako je v týchto nástrojoch stanovené, využívať ľudské, sociálne a politické práva bez prenasledovania či diskriminácie na základe pohlavia, jazyka, náboženstva, politického či iného názoru, národnostného, etnického alebo sociálneho pôvodu, rodu, sexuálnej orientácie alebo iného štatútu; poukazuje na to, že sem patrí základné právo na rovnosť pred zákonom, ako aj právo na rovnaký prístup ku vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti a pracovným príležitostiam;

47.  víta reformy uskutočnené na základe nového Trestného poriadku, vyjadruje však vážne obavy z toho, že tento kódex v plnej miere nezaručuje medzinárodné ochranné prvky spravodlivého procesu; vyzýva Irán, aby uskutočnil revíziu Trestného poriadku z roku 2014 tak, aby obsahoval záruky spravodlivého procesu; vyzýva Irán, aby zrevidoval a zmenil právne predpisy s cieľom zaistiť, aby tvrdenia získané v dôsledku mučenia, zlého zaobchádzania alebo iných foriem donucovania boli ako dôkazy v trestnom konaní vylúčené, a aby sa všetky obvinenia z mučenia a iných foriem zlého zaobchádzania, o ktorých sa príslušné orgány dozvedia, automaticky prešetrovali;

48.  vyzýva na prepustenie všetkých politických väzňov; vyzýva Irán, aby oslobodil väznených občanov EÚ zadržiavaných alebo odsúdených na základe súdneho procesu, ktorý nespĺňal medzinárodné normy, vrátane týchto osôb: Nazak Afshar (58 rokov) zadržiavaná od marca 2016, Kamal Foroughi (76 rokov) zadržiavaný od mája 2011; Homa Hoodfar (65 rokov) zadržiavaná od júna 2016 a Nazanin Zaghari-Ratcliffe (37 rokov) zadržiavaná od apríla 2016;

49.  uznáva existenciu veľkého množstva náboženských a vieroučných skupín v Iráne; konštatuje, že ústava Iránskej islamskej republiky formálne chráni niektoré náboženské menšiny a ich základné náboženské slobody; je však znepokojený nárastom počtu uväznených osôb, ktoré patria k náboženským menšinám, alebo osôb uväznených v dôsledku svojho presvedčenia; vyzýva iránske orgány, aby zabezpečili, že práva náboženských a etnických menšín budú v zákonoch plne rešpektované a chránené a že sa rozšíri náboženská sloboda;

50.  berie na vedomie pokrok, ktorý dosiahli iránske ženy v oblastiach vzdelávania, vedy a výskumu, čoho príkladom je skutočnosť, že väčšina študentov iránskych univerzít sú ženy; nabáda EÚ a jej členské štáty, aby v bilaterálnych vzťahoch s iránskymi orgánmi naďalej nastoľovali otázky týkajúce sa rodovej rovnosti; vyzýva na úplnú rodovú rovnosť prostredníctvom opatrení na odstránenie existujúcej právnej a praktickej diskriminácie žien a na zabezpečenie rovnakej účasti žien na pracovnom trhu a na všetkých formách hospodárskeho, kultúrneho, sociálneho a politického života; víta pokusy o navrhnutie zákona na ochranu žien pred násilím a dúfa, že novozvolený parlament zváži prijatie právnych predpisov, ktoré v plnej miere kriminalizujú páchanie násilia na ženách vrátane domáceho násilia a znásilnenia v manželstve;

51.  víta, že prezident Rúhání v rámci svojej kampane sľúbil, že predloží chartu občianskych práv, a jeho vyhlásenia o presadzovaní práv etnických menšín; domnieva sa, že táto charta by mala vychádzať z medzinárodných záväzkov Iránu v oblasti ľudských práv a byť s nimi v úplnom súlade; zdôrazňuje, že dodržiavanie zásady právneho štátu a nezávislosti súdnictva je pri poskytovaní nevyhnutnej právnej istoty potrebnej pre priame zahraničné investície dôležité, no predovšetkým je v záujme samotných iránskych občanov; vyzýva súdnictvo, aby rešpektovalo zásady spravodlivého a riadneho procesu a zaručilo podozrivým prístup k právnikovi; žiada ESVČ a Komisiu, aby spolupracovali s iránskymi orgánmi v oblastiach, ako je reforma súdnictva a reforma väzenského systému, vrátane podmienok vo väzeniach, zodpovednosť vlády, dodržiavanie zásad právneho štátu, slobody prejavu, všeobecných ľudských práv a základných slobôd občanov a boj proti korupcii;

o
o   o

52.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil vláde a parlamentu Iránu, Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a ESVČ.

(1) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 163.
(2) Ú. v. EÚ C 332 E, 15.11.2013, s. 102.
(3) Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 157.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2014)0339.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2015)0348.


Boj proti korupcii a nadviazanie na uznesenie výboru CRIM
PDF 414kWORD 66k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o boji proti korupcii a nadviazaní na uznesenie výboru CRIM (2015/2110(INI))
P8_TA(2016)0403A8-0284/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii, článok 67 a články 82 až 89 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 5, 6, 8, 17, 32, 38 a 41, články 47 až 50 a článok 52,

–  so zreteľom na závery Rady SVV zo 16. júna 2015 o obnovenej stratégii vnútornej bezpečnosti Európskej únie na roky 2015 – 2020,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 25. a 26. júna 2015 v oblasti bezpečnosti,

–  so zreteľom na príslušné dohovory OSN, najmä Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu a Dohovor OSN proti korupcii (UNCAC),

–  so zreteľom na trestnoprávny dohovor a občianskoprávny dohovor Rady Európy o korupcii, ktoré boli otvorené na podpis 27. januára 1999 a 4. novembra 1999 v Štrasburgu, a na rezolúcie (98) č. 7 a (99) č. 5, ktoré prijal Výbor ministrov Rady Európy 5. mája 1998 a 1. mája 1999, ktorými sa zakladá Skupina štátov proti korupcii (GRECO),

–  so zreteľom na odporúčanie CM/Rec (2014) 7 o ochrane informátorov prijaté Výborom ministrov Rady Európy 30. apríla 2014,

–  so zreteľom na Dohovor OECD o boji proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách otvorený na podpis v Paríži 17. decembra 1997, na jeho odporúčania a na najnovšie monitorovacie správy pre jednotlivé krajiny,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV(1),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach(3),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/62/EÚ z 15. mája 2014 o trestnoprávnej ochrane eura a ostatných mien proti falšovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV(4),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES(5),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/847 z 20. mája 2015 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1781/2006(7),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 513/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 2007/125/SVV(8),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2219 z 25. novembra 2015 o Agentúre Európskej únie pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (CEPOL) a ktorým sa nahrádza a zrušuje rozhodnutie Rady 2005/681/SVV(9),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2007/845/SVV zo 6. decembra 2007 o spolupráci medzi úradmi pre vyhľadávanie majetku v členských štátoch pri vypátraní a identifikácii príjmov z trestnej činnosti alebo iného majetku súvisiaceho s trestnou činnosťou(10),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1142/2014 z 22. októbra 2014, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ, Euratom) č. 966/2012, pokiaľ ide o financovanie európskych politických strán(11),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV(12),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)(13),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní(14),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva (COM(2012)0363),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Rady o zriadení Európskej prokuratúry (COM(2013)0534),

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-105/14 (Taricco a i.)(15), v ktorom Súdny dvor uviedol, že pojem „podvod“, ako sa vymedzuje v článku 1 Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev, sa vzťahuje aj na príjmy pochádzajúce z DPH,

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) (COM(2013)0535),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 29. apríla 2015 o návrhu nariadenia Rady o zriadení Európskej prokuratúry(16),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV o boji proti terorizmu (COM(2015)0625),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV(17),

–  so zreteľom na správu Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 3. februára 2014 s názvom Správa EÚ o boji proti korupcii (COM(2014)0038),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 28. apríla 2015 s názvom Európsky program v oblasti bezpečnosti (COM(2015)0185),

–  so zreteľom na hodnotenie týkajúce sa hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti (SOCTA) z marca 2013 a posúdenie hrozieb internetovej organizovanej trestnej činnosti (IOCTA) z 30. septembra 2015, ktoré vypracoval Europol,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 o európskom programe v oblasti bezpečnosti(18),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2013 o organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praní špinavých peňazí: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré sa majú vykonať (záverečná správa)(19),

–  so zreteľom na štúdie vypracované výskumnou službou Európskeho parlamentu o nákladoch v prípade nekonania na úrovni EÚ v oblasti organizovanej trestnej činnosti a korupcie,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0284/2016),

A.  keďže organizovaná trestná činnosť je globálnou hrozbou a ako taká si vyžaduje spoločnú a koordinovanú reakciu zo strany EÚ a jej členských štátov;

B.  keďže zatiaľ stále celkom nerozumieme zložitému javu organizovaného zločinu a nebezpečenstvu, ktoré predstavuje infiltrácia zločineckých organizácií do sociálnej, hospodárskej, podnikateľskej, politickej a inštitucionálnej štruktúry členských štátov;

C.  keďže organizované zločinecké skupiny preukázali tendenciu a veľkú schopnosť diverzifikovať svoje činnosti, prispôsobiť sa rôznym geografickým oblastiam, hospodárskym a sociálnym podmienkam a využívať ich nedostatky, pričom pôsobia súčasne na rôznych trhoch a využívajú rôzne ustanovenia právnych poriadkov jednotlivých štátov s cieľom rozvíjať svoje činnosti a maximalizovať zisk;

D.  keďže zločinecké organizácie zmenili svoj spôsob práce a využívajú podporu odborníkov, bánk, úradníkov a politikov, ktorí síce nie sú členmi zločineckej organizácie, ale podporujú jej činnosť na rôznych úrovniach;

E.  keďže zločinecké organizácie preukázali vysokú mieru prispôsobivosti aj pri využívaní nových technológií vo svoj prospech;

F.  keďže nebezpečný charakter schopnosti zastrašovania, ktorú prináša samotné členstvo v organizácii, nie je prioritou v porovnaní s bojom proti trestným činom, ktoré sú cieľom zločineckých organizácií, a keďže sa tým vytvorilo regulačné a operačné vákuum na európskej úrovni, čo uľahčilo nadnárodnú činnosť organizovaných zločineckých skupín;

G.  keďže organizovaná trestná činnosť spôsobuje okrem zjavnejšieho nebezpečenstva pre verejný poriadok a verejnú bezpečnosť, ktoré predstavujú typické prejavy násilia zločineckých organizácií, aj rovnako závažné problémy prenikania do legálnej ekonomiky a s tým súvisiaceho korupčného správania voči verejným činiteľom, ktorého dôsledkom je infiltrácia inštitúcií a verejnej správy;

H.  keďže nelegálne príjmy z trestných činov spáchaných zločineckými organizáciami sa vo veľkej miere legalizujú v oficiálnom európskom hospodárstve; keďže takýto kapitál predstavuje po vstupe do legálnej ekonomiky závažnú hrozbu pre slobodu podnikania a hospodársku súťaž, lebo ich môže vážne narušiť;

I.  keďže zločinecké skupiny vstupujú do politického a administratívneho života, aby si zabezpečili prístup k finančným prostriedkom verejnej správy a ovplyvnili jej činnosť s tichým súhlasom politikov, úradníkov a podnikateľského sektora; keďže ovplyvňovanie politického a administratívneho aparátu sa prejavuje najmä v oblasti verejného obstarávania a zákaziek na verejné práce; verejného financovania, likvidácie šrotu a odpadu; priameho zadávania zákaziek na kúpu tovaru akéhokoľvek druhu a poskytovania služieb;

J.  keďže hlavným cieľom organizovanej trestnej činnosti je zisk; keďže orgány presadzovania práva preto musia mať potrebnú kapacitu na to, aby mohli objasniť financovanie organizovanej trestnej činnosti, ktoré je často úzko spojené s korupciou, podvodmi, falšovaním a pašeráctvom;

K.  keďže informátori zohrávajú ústrednú úlohu v boji proti korupcii, lebo môžu odhaliť prípady podvodu, ktoré by inak zostali utajené; keďže informátorstvo sa považuje za jeden z najúčinnejších spôsobov na zastavenie nekalej činnosti a jej predchádzanie, ako aj na jej odhalenie, ak už k nej došlo;

L.  keďže žiadne európske právne predpisy by sa nemali vykladať ako predpisy obmedzujúce činnosť informátorov;

M.  keďže organizovaná trestná činnosť, korupcia a pranie špinavých peňazí predstavujú vážnu hrozbu pre hospodárstvo EÚ, lebo značne znižujú daňové príjmy členských štátov a EÚ ako celku, a tiež hrozbu pre zodpovednosť spojenú s verejnými projektmi financovanými EÚ, keďže zločinecké skupiny pôsobia v rôznych sektoroch, z ktorých mnohé podliehajú vládnej kontrole;

N.  keďže v roku 2014 bolo oznámených 1 649 pochybení, hlásených ako podvod súvisiaci s rozpočtovými prostriedkami EÚ v celkovej výške 538,2 milióna EUR, a to na strane výdavkov, ako aj na strane príjmov, ale keďže nie sú k dispozícii žiadne oficiálne údaje o percentuálnom podiele podvodov, ktoré možno pripísať organizovanej trestnej činnosti;

Úvod

1.  zdôrazňuje podstatu svojho uznesenia z 23. októbra 2013 o organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praní špinavých peňazí a odporúčania v ňom uvedené; opätovne zdôrazňuje najmä svoju výzvu na prijatie európskeho akčného plánu na odstránenie organizovanej trestnej činnosti, korupcie a prania špinavých peňazí, ktorý musí mať primerané finančné zdroje a kvalifikovaných pracovníkov, aby mohol byť účinný;

2.  víta 18-mesačný program Rady EÚ pre holandské, slovenské a maltské predsedníctvo, v ktorom sa komplexný a integrovaný prístup k organizovanej trestnej činnosti uvádza ako jedna z priorít; poukazuje na to, že boj proti podvodom, korupcii a praniu špinavých peňazí musí byť pre inštitúcie EÚ politickou prioritou, a policajná a justičná spolupráca medzi členskými štátmi má preto zásadný význam;

3.  chce sa zamerať na konkrétne oblasti, v ktorých je v súčasných podmienkach nutné urýchlene konať;

Zabezpečenie správnej transpozície súčasných pravidiel, monitorovanie ich uplatňovania a hodnotenie ich účinnosti

4.  poukazuje na to, že v rámci boja proti organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praniu špinavých peňazí by mali členské štáty transponovať a uplatňovať existujúce nástroje EÚ a medzinárodné nástroje;

5.  vyzýva Komisiu, aby čo najskôr dokončila hodnotenie opatrení prijatých na transpozíciu týchto nástrojov, informovala Európsky parlament v plnom rozsahu o zisteniach a v prípade potreby začala konania vo veci porušenia predpisov; predovšetkým vyzýva Komisiu, aby predložila hodnotiacu správu o transpozícii rámcového rozhodnutia Rady 2008/841/SVV o boji proti organizovanému zločinu a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva;

6.  žiada členské štáty, aby správne transponovali smernicu Európskeho parlamentu a Rady o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach, ktorá je zásadným nástrojom na posilnenie policajnej a justičnej spolupráce v Európskej únii;

7.  nabáda členské štáty, aby urýchlene transponovali 4. smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí;

8.  odporúča, aby sa EÚ stala členom skupiny GRECO; žiada, aby sa EÚ zúčastňovala na Partnerstve pre otvorené vládnutie, plnila si svoje oznamovacie povinnosti vyplývajúce z Dohovoru OSN proti korupcii, ktorého je zmluvnou stranou, a podporovala technickú pomoc poskytovanú úradom OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC) v rámci uvedeného dohovoru OSN; naliehavo vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila Európskemu parlamentu správu o pokroku pri príprave na členstvo EÚ v skupine GRECO, v ktorej uvedie aj prehľad právnych problémov a ich možných riešení;

9.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia ešte neuverejnila svoju 2. správu o boji proti korupcii, ktorá mala byť vydaná začiatkom roka 2016; vyzýva Komisiu, aby ju predložila čo najskôr; pripomína, že správy o boji proti korupcii by sa nemali obmedzovať len na situáciu v členských štátoch, ale mali by obsahovať aj kapitolu o inštitúciách Európskej únie; vyzýva preto Komisiu, aby našla vhodný spôsob monitorovania korupcie v inštitúciách, orgánoch a agentúrach EÚ;

10.  vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť spojiť rôzne kontrolné mechanizmy na úrovni Únie vrátane mechanizmu na zaistenie spolupráce a overovania, správy EÚ o boji proti korupcii, a porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície do širšieho rámca na monitorovanie zásad právneho štátu, ktorý by sa mohol uplatňovať vo všetkých členských štátoch, ako aj v inštitúciách, orgánoch a agentúrach EÚ; v tejto súvislosti sa domnieva, že inštitúcie Európskej únie by mali byť príkladom a podporovať čo najvyššiu úroveň transparentnosti a mali by zabezpečiť existenciu odrádzajúcich a účinných sankcií pre osoby, ktoré tieto zásady porušia; vyzýva Komisiu, aby regulovala lobizmus a ukladala sankcie v prípade konfliktu záujmov;

11.  pripomína, že účinné predchádzanie organizovanej trestnej činnosti a boj proti nej si vyžaduje multidisciplinárny prístup; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu Európskej siete na predchádzanie trestnej činnosti a potrebu finančne podporovať túto sieť;

12.  odporúča, aby Komisia vypracovala štúdiu o vnútroštátnych právnych predpisoch, ktoré sú v oblasti boja proti organizovanej trestnej činnosti a korupcii najpokrokovejšie, s cieľom vytvoriť účinnú a modernú európsku legislatívu; vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu o vyšetrovacích postupoch, ktoré sa používajú v členských štátoch v boji proti organizovanej trestnej činnosti, s osobitným dôrazom na používanie nástrojov, ako je odpočúvanie telefónov a priestorov, pátracie postupy, dodatočné zatknutie, dodatočná konfiškácia, tajné operácie, kontrolované a sledované zásielky;

13.  vyzýva členské štáty, aby väčšmi investovali do podpory kultúry zákonnosti, a to najmä vzhľadom na to, že prvá a najúčinnejšia forma prevencie spočíva vo výchove nových generácií občanov EÚ predovšetkým prostredníctvom podpory osobitných akcií v školách;

Priority a operačné štruktúry boja proti organizovanej trestnej činnosti a korupcii

14.  zastáva názor, že v súčasnom politickom cykle EÚ týkajúcom sa boja proti organizovanej trestnej činnosti by sa mal klásť dôraz na boj proti trestným činom, ako je príslušnosť k zločineckej organizácii, a nie iba na boj proti zločinom, ktoré tieto organizácie chcú spáchať; predovšetkým považuje za potrebné, aby členstvo v zločineckej organizácii bolo trestným činom bez ohľadu na samotné spáchanie trestného činu; pripomína, že medzi priority tohto politického cyklu by mal patriť aj boj proti praniu špinavých peňazí, korupcii a obchodovaniu s ľuďmi v rámci skutočnej európskej stratégie boja proti korupcii;

15.  žiada, aby sa stanovili priority, ktoré budú v súlade s európskymi politikami predchádzania trestnej činnosti a s hospodárskymi a sociálnymi politikami a politikami zamestnanosti a vzdelávania, a aby bol Európsky parlament plne zapojený do tohto procesu;

16.  požaduje vytvorenie špecializovanej jednotky Europolu na boj proti organizovaným zločineckým skupinám, ktoré pôsobia súčasne v niekoľkých odvetviach; zastáva názor, že členské štáty by mali v súčasnom inštitucionálnom rámci zaviesť bezpečné a účinné mechanizmy, ktorými sa zabezpečí koordinácia vyšetrovania organizovanej trestnej činnosti a posilnenie vzájomnej dôvery medzi orgánmi presadzovania práva v členských štátoch;

Silnejší právny rámec

17.  vyzýva Komisiu, aby na základe hodnotenia transpozície a vykonávania súčasných pravidiel navrhla právne predpisy na preklenutie medzier, ktoré existujú v boji proti organizovanej trestnej činnosti a korupcii, a na zlepšenie cezhraničnej justičnej spolupráce; vyzýva ju najmä, aby:

   a) preskúmala platné právne predpisy s cieľom zaviesť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie a aby objasnila spoločné vymedzenia pojmov trestných činov vrátane pojmu členstva v zločineckej skupine alebo organizácii, ktorý by sa mohol vykladať ako štruktúrovaná skupina, ktorá existuje počas určitého obdobia a ktorú tvoria najmenej dve osoby, ktoré spolupracujú s cieľom nezákonne získať, priamo alebo nepriamo, akúkoľvek formu finančnej alebo materiálnej výhody, čím vážne ohrozuje sociálnu a hospodársku súdržnosť EÚ a jej členských štátov;
   b) predložila revidovaný legislatívny návrh zameraný na boj proti environmentálnej trestnej činnosti s cieľom posilniť trestnoprávnu reakciu na nezákonné spaľovanie odpadu a aby sa nezákonné zneškodňovanie „nových znečisťujúcich látok“ stalo trestným činom s trestnými sankciami, rovnako ako sa ustanovuje v smernici 2008/99/ES;

18.  žiada Komisiu, aby stanovila minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií; žiada najmä:

   a) horizontálne uplatňovanie všeobecných pojmov „zamestnanec verejnej správy“, trestný čin podvodu a trestný čin korupcie; v tejto súvislosti pripomína, že v rámci rokovaní o smernici o ochrane finančných záujmov sa uvádzajú aj definície týchto pojmov, ale len na účely tejto smernice; poznamenáva, že tieto rokovania sú v súčasnosti zablokované v Rade, a vyzýva na ich bezodkladné obnovenie;
   b) nový legislatívny návrh týkajúci sa osobitného typu zločineckej skupiny, ktorej členovia využívajú schopnosť zastrašovania, ktorú prináša členstvo v takejto skupine, a z nej vyplývajúce dôsledky, ktorými sú podriadenie sa a mlčanie, aby páchali trestné činy, riadili alebo nejakým spôsobom kontrolovali, či už priamo alebo nepriamo, ekonomické činnosti, koncesie, povolenia, verejné zákazky a verejné služby, alebo aby dosiahli nelegálne zisky alebo výhody pre seba alebo iné osoby;
   c) legislatívny návrh, ktorým by sa zaviedol osobitný európsky program na ochranu svedkov a osôb, ktoré spolupracujú v súdnom procese tým, že oznamujú zločinecké organizácie a organizácie opísané v písmene b);
   d) legislatívny návrh, v ktorom by sa vymedzili a stanovili spoločné pravidlá na ochranu oznamovateľov; žiada, aby sa takýto návrh prijal do konca roku 2017;
   e) ďalšie legislatívne iniciatívy na posilnenie práv podozrivých alebo obvinených osôb v trestnom konaní okrem iného vzhľadom na rozhodovanie o vyšetrovacej väzbe, aby bolo zabezpečené právo na spravodlivý proces, ako je uznané v Európskom dohovore o ľudských právach a v Charte základných práv EÚ;
   f) osobitné právne predpisy na boj proti vývozu rádioaktívneho materiálu a nebezpečného odpadu a proti nezákonnému obchodu s faunou a flórou, pretože podľa združení a MVO na ochranu životného prostredia zohrávajú obchod s voľne žijúcimi druhmi a drevom a obchodovanie s rádioaktívnym materiálom a nebezpečným odpadom a ich vývoz do tretích krajín zásadnú úlohu pri financovaní organizovanej trestnej činnosti;

Účinnejšia policajná a justičná spolupráca na úrovni EÚ

19.  konštatuje, že organizovaná trestná činnosť, korupcia a pranie špinavých peňazí sú javy, ktoré majú zvyčajne cezhraničný rozmer, ktorý si vyžadujú úzku spoluprácu medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, ako aj medzi vnútroštátnymi orgánmi a príslušnými agentúrami EÚ;

20.  domnieva sa, že pre prijatie účinných opatrení na boj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti má zásadný význam policajná a justičná spolupráca spočívajúca vo výmene informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi;

21.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla konkrétne opatrenia na zlepšenie európskej spolupráce v oblasti boja proti organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praniu špinavých peňazí, ako aj na zvýšenie informovanosti o negatívnych dôsledkoch týchto javov na ľudské životy, spoločnosť a hospodárstvo;

22.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že cezhraničnú policajnú a justičnú spoluprácu zaťažujú príliš zdĺhavé byrokratické postupy, ktoré narúšajú jej účinnosť a ohrozujú efektívnosť boja proti organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praniu špinavých peňazí na úrovni EÚ; vyzýva členské štáty, aby sa zasadili o posilnenie, zlepšenie účinnosti a zintenzívnenie cezhraničnej policajnej a justičnej spolupráce a výmeny informácií medzi nimi aj prostredníctvom Europolu a Eurojustu, zabezpečili riadnu odbornú prípravu a technickú podporu aj prostredníctvom agentúry CEPOL a Európskej justičnej vzdelávacej siete, podporovali vzájomnú prípustnosť dôkazov medzi členskými štátmi a zabezpečili častejšie využívanie spoločných vyšetrovacích tímov;

23.  vyzýva členské štáty, aby systematicky dopĺňali, využívali a vymieňali si všetky potrebné a relevantné informácie o osobách odsúdených za trestné činy spojené s organizovanou trestnou činnosťou v existujúcich európskych databázach a aby nabádali agentúry EÚ Europol a Eurojust k uľahčeniu tejto výmeny informácií; v tejto súvislosti vyzýva na zlepšenie fungovania infraštruktúry, aby sa zaručila bezpečná komunikácia a efektívne využívanie všetkých existujúcich nástrojov Europolu, pričom sa musia v plnom rozsahu dodržiavať právne predpisy o ochrane údajov;

24.  zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné vytvoriť účinnejší systém komunikácie a výmeny informácií medzi justičnými orgánmi v rámci EÚ, ktorý v prípade potreby nahradí tradičné nástroje vzájomnej právnej pomoci v trestných veciach; žiada Komisiu, aby posúdila potrebu legislatívnych opatrení v tejto oblasti a vytvorila riadny systém EÚ na výmenu informácií medzi justičnými orgánmi EÚ;

25.  vyzýva členské štáty, aby si systematicky vymieňali všetky potrebné a relevantné údaje z osobných záznamov o cestujúcich (PNR) týkajúce sa osôb spájaných s organizovanou trestnou činnosťou;

Zhabanie majetku zločineckých organizácií a jeho využitie na sociálne účely

26.  domnieva sa, že zavedenie jednotného postupu na zhabanie majetku zločineckých organizácií v celej EÚ by bolo opatrením s odrádzajúcim účinkom na zločincov; vyzýva členské štáty, aby urýchlene transponovali smernicu 2014/42/EÚ o konfiškácii majetku z trestnej činnosti; žiada Komisiu, aby čo najskôr predložila legislatívny návrh, ktorým sa zaistí vzájomné uznávanie príkazov na zaistenie a konfiškáciu majetku v súvislosti vnútroštátnymi opatreniami na ochranu majetku;

27.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili opatrenia EÚ týkajúce sa:

   a) vyhľadávania, zaistenia a konfiškácie príjmov z trestnej činnosti, okrem iného prostredníctvom kriminalizácie prevodu vlastníctva kapitálu alebo majetku s cieľom vyhnúť sa zaisteniu alebo konfiškácii a akceptovania vlastníctva alebo dostupnosti tohto kapitálu, alebo umožnením konfiškácie pred vynesením konečného obviňujúceho rozsudku;
   b) podpory správy zaisteného a skonfiškovaného majetku a jeho využitia na sociálne účely a na odškodnenie rodín obetí a podnikov postihnutých úžerou a vydieraním;
   c) rozvoja administratívnej, policajnej a justičnej spolupráce s cieľom vyhľadať, zhabať a skonfiškovať majetok pochádzajúci z trestnej činnosti v celej Únii a zlepšenia fungovania vnútroštátnych úradov pre vyhľadávanie majetku, ktorým by sa mali poskytnúť primerané zdroje;

28.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili spoluprácu a výmenu najlepších postupov v tejto oblasti v rámci existujúcich platforiem určených na stretnutia, ako je napríklad Poradný výbor na koordináciu prevencie sprenevery (COCOLAF) a iné;

Predchádzanie prenikaniu organizovanej trestnej činnosti a korupcie do legálneho hospodárstva

29.  poukazuje na to, že korupcia, najmä korupcia súvisiaca so zadávaním verejných zákaziek a s verejno-súkromnými partnerstvami, uľahčuje prenikanie organizovaného zločinu do legálneho hospodárstva;

30.  vyzýva na zavedenie komplexného systému elektronického verejného obstarávania v celej EÚ s cieľom znížiť riziko korupcie pri verejnom obstarávaní;

31.  vyzýva členské štáty a európske inštitúcie, aby zaviedli nástroje na monitorovanie verejného obstarávania, vypracovali čierny zoznam všetkých podnikov, pri ktorých sa preukázalo prepojenie s organizovanou trestnou činnosťou a/alebo účasť na korupčných praktikách, a zabránili im vstupovať do hospodárskych vzťahov s verejným orgánom a využívať finančné prostriedky EÚ; vyzýva členské štáty, aby na vnútroštátnej úrovni vytvorili špecializované štruktúry na odhaľovanie zločineckých skupín a vylúčenie hospodárskych subjektov, ktoré sa dopúšťajú korupčných praktík alebo prania špinavých peňazí, z verejných súťaží; zdôrazňuje, že zaradenie na čiernu listinu môže predstavovať účinný spôsob, ako odradiť spoločnosti od korupčného správania a podnietiť ich k tomu, aby zlepšili a posilnili svoje vnútorné postupy v oblasti integrity; vyzýva členské štáty, aby zaviedli systém na osvedčovanie toho, že spoločnosti nie sú prepojené s organizovaným zločinom, a žiada, aby sa umožnila automatická výmena príslušných informácií na úrovni EÚ;

32.  pripomína, že dvadsaťjeden členských štátov stále netransponovalo súbor smerníc o verejnom obstarávaní; domnieva sa, že pravidlá verejného obstarávania majú zásadný význam, aby sa podarilo vniesť transparentnosť a zodpovednosť do jednej z oblastí, v ktorých najviac hrozí výskyt korupcie;

33.  pripomína, že vo všetkých členských štátoch treba zabezpečiť transparentné účtovné pravidlá, ktoré možno preskúmať, a to nielen na úrovni ústrednej vlády, ale aj na regionálnej a miestnej úrovni;

34.  vyjadruje znepokojenie nad často sa vyskytujúcou praxou zločineckých spoločností zapojených do prania špinavých peňazí, ktoré predkladajú vo verejných súťažiach o veľké projekty ponuky pod úrovňou nákladov; vyzýva Komisiu, aby vykonávala posudzovanie návrhov dodávateľských spoločností, ktoré získali zákazky, aj subdodávok z ekonomického hľadiska;

35.  poukazuje na to, že pranie špinavých peňazí prostredníctvom komplexných podnikových štruktúr a ich zahrnutia do legálnej hospodárskej činnosti môže byť hrozbou pre verejný poriadok štátu; vyzýva členské štáty, aby zaviedli opatrenia, ktoré by nepredstavovali neprimeranú záťaž pre malé a stredné podniky, ale umožnili by zvýšenie transparentnosti finančných transakcií a zlepšenie vysledovateľnosti finančných transakcií až k fyzickým osobám s cieľom vystopovať financovanie trestnej činnosti a terorizmu (zásada sledovania toku peňazí); vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na sťaženie vytvárania zložitých a hutných štruktúr prepojených spoločností, ktoré sú obvykle netransparentné, a preto môžu byť zneužité na financovanie trestnej činnosti alebo teroristickej činností a iných závažných trestných činov;

36.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pred zadaním akejkoľvek zákazky žiadali od dodávateľov odhalenie celej firemnej štruktúry a skutočných vlastníkov, aby sa zabránilo podpore spoločností zapojených do agresívneho daňového plánovania, daňových podvodov, daňových únikov a korupcie;

37.  konštatuje, že nákup nehnuteľností v členských štátoch EÚ je jedným zo spôsobov prania príjmov z trestnej činnosti, pričom zločinci skrývajú svoje konečné skutočné vlastníctvo prostredníctvom fiktívnych zahraničných spoločností; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby sa na akúkoľvek zahraničnú spoločnosť, ktorá má v úmysle získať vlastnícky titul na ich území, vzťahovali rovnaké normy transparentnosti ako v prípade spoločností so sídlom v ich jurisdikcii;

38.  pripomína, že finančná kríza vystavila európske vlády ďalšiemu tlaku; vzhľadom na súčasné hospodárske problémy vyzýva na väčšie záruky integrity a transparentnosti verejných výdavkov;

39.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby podnikli kroky, ktorými sa zaručí transparentnosť rozhodnutí týkajúcich sa udeľovania licencií a stavebných povolení na regionálnej a miestnej úrovni;

40.  poznamenáva, že členské štáty a Komisia majú v súlade s článkom 325 ZFEÚ zákonnú povinnosť bojovať proti podvodom, a víta začlenenie ustanovení o boji proti podvodom do legislatívnych návrhov s finančným dosahom;

41.  vyjadruje znepokojenie nad nárastom počtu podvodov týkajúcich sa DPH, najmä tzv. „kolotočových podvodov“; vyzýva všetky členské štáty, aby sa zapájali do všetkých oblastí činnosti siete Eurofisc a uľahčili tak výmenu informácií s cieľom bojovať proti týmto druhom podvodov;

42.  vyzýva členské štáty, aby prijali osobitné právne predpisy a vhodné opatrenia na prevenciu a obmedzenie činnosti odborníkov, bánk, štátnych úradníkov a politikov, ktorí síce nie sú členmi zločineckých organizácií, ale podporujú ich na rôznych úrovniach; v tejto súvislosti:

   a) odporúča, aby členské štáty a európske inštitúcie presadzovali striedanie úradníkov s cieľom zabrániť korupcii a prenikaniu organizovaného zločinu;
   b) žiada, aby sa zaviedli povinné pravidlá stanovujúce, že osoby, ktoré boli odsúdené alebo sa zúčastnili organizovanej trestnej činnosti, prania špinavých peňazí, korupcie alebo iných závažných trestných činov, prečinov voči verejnej správe, trestného činu spolčovania alebo korupcie, by nemali byť oprávnené kandidovať na miesta vo verejnej správe vrátane inštitúcií, orgánov a agentúr EÚ, ani byť na týchto miestach zamestnané;
   c) žiada trestné sankcie pre vedúcich pracovníkov a banky zapojené do prípadov preukázaného prania veľkého množstva špinavých peňazí; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh, ktorým by sa zabezpečila úplná transparentnosť bankových tokov, a to nielen pokiaľ ide o fyzické osoby, ale aj právnické osoby a správcovské fondy (trusty);

43.  považuje za potrebné, aby na európskej úrovni existovali pravidlá, ktorými by sa zabezpečilo overenie všetkých finančných zdrojov politických strán a dohľad nad nimi s cieľom zaručiť ich zákonnosť;

44.  považuje za nevyhnutné posilniť právne predpisy zamerané na zabezpečenie väčšej transparentnosti a vysledovateľnosti finančných tokov, najmä pokiaľ ide o správu fondov EÚ, a to aj formou predbežného preskúmania a záverečného auditu s cieľom preveriť, či boli finančné prostriedky použité riadne; vyzýva členské štáty, aby predložili národné vyhlásenia o svojich kontrolných systémoch; vyzýva Komisiu, aby:

   a) upravila platby v prípade nezrovnalostí pri využívaní finančných prostriedkov EÚ členskými štátmi;
   b) dočasne zakázala prístup k finančným prostriedkom EÚ tým inštitúciám a spoločnostiam, pri ktorých sa preukázalo zneužitie prostriedkov EÚ;
   c) pozorne monitorovala využívanie finančných prostriedkov EÚ a pravidelne o ňom podávala správy Európskemu parlamentu;

45.  zastáva názor, že Komisia by do postupov verejného obstarávania na realizáciu projektov financovaných EÚ mala zaviesť najvyšší stupeň integrity; pripomína, že monitorovanie výsledkov projektov v spolupráci s organizáciami občianskej spoločnosti a vyvodzovanie zodpovednosti voči miestnym orgánom je nevyhnutné na to, aby sa dalo zistiť, či sa finančné prostriedky EÚ vynakladajú správne a či sa predchádza korupcii;

46.  pripomína, že transparentnosť je najúčinnejším nástrojom v boji proti zneužívaniu a podvodom; žiada Komisiu, aby v tejto súvislosti zlepšila právne predpisy a stanovila povinnosť uverejňovať údaje o všetkých príjemcoch finančných prostriedkov EÚ vrátane údajov o subdodávkach;

47.  vyzýva Komisiu, aby prijala legislatívne opatrenia na zjednodušenie byrokratických administratívnych postupov, čím prispeje k zvýšeniu transparentnosti a k boju proti korupcii;

48.  žiada Európsku komisiu, aby monitorovala a informovala Európsky parlament o percentuálnom podiele využívania priameho zadávania verejných zákaziek v členských štátoch, ako aj o právnych okolnostiach, za ktorých ich vnútroštátne orgány najviac využívajú;

49.  odporúča, aby sa členské štáty usilovali o zabezpečenie efektívnych mechanizmov transparentnosti a monitorovania využívania prostriedkov EÚ a zodpovednosti pri ich využívaní; keďže pozitívny vplyv finančných prostriedkov EÚ závisí od procesov na zabezpečenie transparentnosti a účinnej kontroly a zodpovednosti uplatňovaných na vnútroštátnej úrovni aj úrovni EÚ, je potrebné nájsť spôsob, ako monitorovať a vyhodnocovať procesy priebežne, a nie len ex-post; je presvedčený, že v tejto súvislosti by sa mala posilniť úloha Dvora audítorov;

50.  je presvedčený, že by sa mali stanoviť kvalitatívne a kvantitatívne ukazovatele, ktoré by mali byť porovnateľné, aby bolo možné zistiť vplyv finančných prostriedkov EÚ a posúdiť, či sa týmito prostriedkami dosiahli stanovené ciele, a že by sa mali systematicky zbierať a uverejňovať kvantifikované údaje;

Európska prokuratúra

51.  domnieva sa, že Európska prokuratúra by mala byť ústredným prvkom boja proti korupcii v Európskej únii; opakuje svoju výzvu, aby sa čo najskôr a za účasti čo najväčšieho počtu členských štátov vytvorila Európska prokuratúra, ktorá bude efektívna a nezávislá od národných vlád a inštitúcií EÚ a chránená pred politickým vplyvom a tlakom;

52.  opakuje, že je dôležité jasne vymedziť povinnosti a právomoci vnútroštátnych prokurátorov a budúcej Európskej prokuratúry, ako aj Eurojustu a úradu OLAF, aby sa zabránilo konfliktu kompetencií; vyzýva na pridelenie primeraných finančných a ľudských zdrojov budúcej Európskej prokuratúre v súlade s jej úlohami; domnieva sa, že Európska prokuratúra by mala mať právomoc stíhať všetky trestné činy poškodzujúce finančné záujmy EÚ vrátane podvodov v oblasti DPH; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby sa riadili rozsudkom Súdneho dvora vo veci Taricco (C-105/14) a čo najskôr odblokovali rokovania v Rade o smernici o ochrane finančných záujmov EÚ;

53.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že prebiehajúce rokovania v Rade narúšajú samotnú podstatu nezávislého a účinného fungovania Európskej prokuratúry;

54.  vyzýva Komisiu, aby posúdila potrebu revízie mandátu budúcej Európskej prokuratúry, aby po zriadení mala právomoci na boj proti organizovanej trestnej činnosti;

Osobitné oblasti činnosti

Falšovanie

55.  odsudzuje čoraz rozšírenejšie falšovanie tovaru, liekov a agropotravinárskych výrobkov v EÚ, do ktorého sú zapojené distribučné siete riadené nadnárodnou organizovanou trestnou činnosťou; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podnikli všetky potrebné kroky na predchádzanie a boj proti falšovaniu tovaru, liekov a agropotravinárskych výrobkov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby systematicky zbierali údaje o prípadoch podvodov a falšovania s cieľom získať informácie o ich rozsahu a výskyte a aby si vymieňali najlepšie postupy na identifikáciu týchto javov a boj proti nim;

56.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili využitie iných metód, ktoré sú zamerané na predchádzanie potravinovým podvodom a odrádzanie od nich, ako je označovanie vinníkov v európskom registri prevádzkovateľov usvedčených z potravinového podvodu a falšovania liekov;

57.  vyzýva na rozšírenie existujúcich systémov vysledovateľnosti a na systematické vykonávanie vysledovateľnosti na všetkých stupňoch stanovené v základnom nariadení (ES) č. 178/2002, ktoré sa týka potravín a krmív, zvierat určených na výrobu potravín a všetkých látok určených na tento účel alebo pri ktorých možno očakávať, že sa použijú pri výrobe potravín alebo krmív;

Nedovolené obchodovanie s drogami

58.  poukazuje na to, že obchodovanie s drogami je veľkou obchodnou príležitosťou zločineckých skupín, ktorú je potrebné potláčať prostredníctvom presadzovania práva a prevencie; vyzýva členské štáty a príslušné inštitúcie, aby bojovali proti prepojeniu medzi obchodovaním s drogami a inou trestnou činnosťou a proti vplyvu tohto spojenia na legálnu ekonomiku a obchod, ako sa uvádza v správe Europolu a EMCDDA o trhu s drogami v roku 2016;

59.  pripomína Komisii, že má vypracovať správu o pokroku dosiahnutom pri realizácii akčného plánu EÚ na boj proti drogám na roky 2013 – 2016; vyzýva Komisiu, aby na základe toho navrhla nový akčný plán na obdobie 2017 – 2020;

60.  konštatuje, že vyhodnotenie nových politík v oblasti mäkkých drog je prioritou, a domnieva sa, že stratégie dekriminalizácie/legalizácie by sa mali považovať za účinný prostriedok boja proti zločineckým organizáciám; žiada, aby EÚ zaviedla túto problematiku do svojich vnútorných aj vonkajších politík tým, že zapojí všetky relevantné európske a medzinárodné agentúry a inštitúcie zo všetkých dotknutých krajín do politickej diskusie;

Hazardné hry a ovplyvňovanie výsledkov zápasov

61.  pripomína, že zločinecké organizácie často využívajú legálne a nelegálne hazardné hry a ovplyvňovanie výsledkov zápasov na pranie špinavých peňazí; odsudzuje zločinecké záujmy, ktoré sú zamerané na tieto javy, a naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zachovali alebo zaviedli právne predpisy na ich potláčanie a prevenciu tým, že manipulovanie športových podujatí bude kvalifikované ako trestný čin; vyzýva členské štáty, aby transparentne a účinne spolupracovali so športovými organizáciami a aby posilnili komunikáciu a spoluprácu s Eurojustom a Europolom s cieľom bojovať proti týmto javom;

Daňové raje

62.  poukazuje na to, že EÚ každoročne prichádza o 1 bilión eur v dôsledku daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam; zdôrazňuje, že osobitnú pozornosť treba venovať daňovým rajom a krajinám, ktoré majú netransparentné a poškodzujúce sadzby dane, čo predstavuje veľký problém ovplyvňujúci každého jedného európskeho občana;

63.  víta medzinárodnú dohodu v rámci G20 spočívajúcu v uplatňovaní nového globálneho štandardu pre väčšiu daňovú transparentnosť, a to v súlade s vysokým štandardom, ktorý už EÚ uplatňuje; žiada jej urýchlené zavedenie a účinné monitorovanie daňových podvodov a únikov na medzinárodnej úrovni; víta skutočnosť, že Komisia podpísala vo februári 2016 dohody zahŕňajúce výmenu daňových informácií s krajinami ako Andorra a Monako a už v roku 2015 podpísala dohody so Švajčiarskom, s Lichtenštajnskom a so San Marínom;

64.  pripomína zodpovednosť EÚ bojovať proti daňovým predpisom, ktoré uľahčujú daňové úniky nadnárodných korporácií a jednotlivcov, a pomáhať tretím krajinám pri repatriácii nezákonných finančných prostriedkov a pri stíhaní páchateľov; zdôrazňuje, že EÚ musí ako prioritu na všetkých relevantných medzinárodných fórach podporovať boj proti daňovým rajom, bankovému tajomstvu a praniu špinavých peňazí, zrušenie nadmerného služobného tajomstva, zostavovanie verejných správ nadnárodnými spoločnosťami podľa jednotlivých krajín a verejné registre skutočných vlastníkov spoločností; pripomína, že daňové raje sú ideálnym miestom na získavanie a pranie príjmov z trestnej činnosti a preto trvá na potrebe koordinovaného prístupu na úrovni EÚ;

65.  vyzýva Komisiu, aby zvýšila povedomie o závažnom dosahu umožnenia korupcie, aby zvážila možnosť vypracovania komplexného plánu na odradenie od prevodov aktív do krajín mimo EÚ, ktoré slúžia ako anonymná ochrana skorumpovaných jednotlivcov, a aby prehodnotila svoje hospodárske a diplomatické vzťahy s týmito krajinami;

Trestné činy proti životnému prostrediu

66.  vyjadruje znepokojenie nad nárastom nezákonnej činnosti súvisiacej so životným prostredím, ktorá je spojená s organizovanou, mafiánskou trestnou činnosťou alebo je jej výsledkom, ako je napríklad nezákonné obchodovanie s odpadom a zneškodňovanie odpadu vrátane toxického odpadu a ničenie prírodného dedičstva; pripomína svoje odporúčanie, aby sa vypracoval spoločný akčný plán s cieľom zabrániť týmto formám trestnej činnosti a bojovať proti nim; poukazuje na to, že treba posilniť existujúce predpisy v oblasti ochrany prírody a životného prostredia, a to aj vykonávaním kontrol dodávateľských a subdodávateľských spoločností, ktoré získali zákazky vo veľkých infraštruktúrnych projektoch financovaných z rozpočtu EÚ;

67.  vyzýva Komisiu, aby monitorovala a hodnotila vykonávanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva s cieľom zabezpečiť, že členské štáty budú trestať účinnými, primeranými a odrádzajúcimi trestnými sankciami akékoľvek nezákonné správanie, ktoré má negatívny vplyv na ľudské zdravie alebo životné prostredie; vyzýva sieť EÚ na vykonávanie a presadzovanie právnych predpisov v oblasti životného prostredia (IMPEL), aby periodicky informovala Európsky parlament o opatreniach členských štátov pri vykonávaní smernice 2008/99/ES;

68.  pripomína, že pri organizovanej trestnej činnosti sa využívajú stavebné firmy špecializované na zemné práce na pranie špinavých peňazí a nelegálne ukladanie toxických látok, ktoré spôsobujú znečistenie životného prostredia; žiada Komisiu, aby zabránila takýmto praktikám tým, že bude v rámci boja proti trestnej činnosti vykonávať kontroly dodávateľských a subdodávateľských spoločností, ktoré získali zákazky vo veľkých infraštruktúrnych projektoch financovaných z rozpočtu EÚ;

Počítačová kriminalita

69.  pripomína, že počítačová kriminalita sa používa ako prostriedok na pranie špinavých peňazí a falšovanie; poukazuje na to, že počítačová kriminalita predstavuje dôležitý zdroj príjmov pre mnohé zločinecké organizácie a že treba posilniť právne predpisy Únie a spoluprácu medzi členskými štátmi a s agentúrami Únie v tejto oblasti; so znepokojením konštatuje, že zneužívaním internetu na nelegálne ciele, ako je podpora obchodovania s drogami a ľuďmi, sa zločineckým organizáciám podarilo zvýšiť objem ich nedovoleného obchodovania;

Organizovaná trestná činnosť a terorizmus

70.  pripomína, že rastúce zbližovanie a spojitosť medzi organizovanou trestnou činnosťou a terorizmom a väzby medzi zločineckými a teroristickými organizáciami predstavujú zvýšenú hrozbu pre Úniu; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že financovanie a podpora terorizmu prostredníctvom organizovanej trestnej činnosti budú postihnuteľné a že orgány členských štátov činné v trestnom konaní budú viac zohľadňovať vzájomné prepojenia organizovanej trestnej činnosti a teroristických činností a financovania terorizmu;

71.  zdôrazňuje, že nezákonné obchodovanie so strelnými zbraňami, ropou, drogami a voľne žijúcimi druhmi, ako aj pašovanie migrantov, cigariet a falšovaného tovaru, falzifikátov umeleckých diel a iných predmetov kultúrnej hodnoty v rámci sietí organizovanej trestnej činnosti sa pre teroristické skupiny stalo veľmi lukratívnym spôsobom, ako získať finančné prostriedky; berie na vedomie, že Komisia predložila akčný plán na boj proti nelegálnemu pašovaniu a používaniu strelných zbraní a výbušnín; zdôrazňuje, že ho treba bezodkladne zrealizovať; vyzýva členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia, ktoré nebudú vytvárať neprimeranú administratívnu záťaž pre hospodárske subjekty, ale ktorými sa zabezpečí, že teroristické skupiny a zločinecké siete nebudú môcť profitovať z obchodovania s tovarom;

72.  poukazuje na to, že účasť na trestnej činnosti môže súvisieť s teroristickými trestnými činmi; pripomína, že podľa Úradu OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC) obchodovanie s drogami, nezákonné obchodovanie so strelnými zbraňami, nadnárodný organizovaný zločin a pranie špinavých peňazí sa stali neoddeliteľnou súčasťou terorizmu; domnieva sa, že ak má byť boj proti terorizmu účinný, treba posilniť právne predpisy EÚ týkajúce sa boja proti organizovanej trestnej činnosti a prania špinavých peňazí, a to aj vzhľadom na existujúce väzby medzi teroristickými a organizovanými zločineckými skupinami, ktoré sú založené na obojstrannom prospechu;

Organizovaná trestná činnosť, obchodovanie s ľuďmi a pašovanie ľudí

73.  je znepokojený rastúcou profesionalizáciou prevádzačstva a s tým súvisiacim nárastom ziskov sietí prevádzačov a obchodníkov s ľuďmi v dôsledku pokračujúceho prúdenia utečencov do Európy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby za zasadili za zlepšenie medzinárodnej spolupráce v boji proti prevádzačstvu s cieľom zabrániť prevádzaniu ľudí a minimalizovať vplyv sietí prevádzačov;

74.  pripomína, že v súvislosti s obchodovaním s ľuďmi Európska únia vytvorila osobitný právny a politický rámec, ktorý má zabezpečiť optimalizáciu spolupráce a prioritizáciu tejto oblasti v orgánoch a agentúrach, ako sú Europol a Eurojust; víta závery prvej správy o pokroku dosiahnutom v boji proti obchodovaniu s ľuďmi; vyzýva Komisiu, aby na základe toho čo najskôr vypracovala stratégiu na obdobie po roku 2016;

75.  odsudzuje spôsob, akým sa organizovanej trestnej činnosti podarilo preniknúť do subjektov zodpovedných za riadenie finančných prostriedkov určených na prijímanie migrantov, a požaduje prijatie konkrétnych opatrení na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, ktoré riadia komplexné siete zločineckých skupín pôsobiace v krajinách pôvodu a tranzitu a v cieľových krajinách obetí;

76.  zdôrazňuje naliehavú potrebu riešiť závažné pracovné vykorisťovanie migrujúcich pracovníkov v Únii; uznáva, že medzi hlavné príčiny obchodovania s ľuďmi patrí absencia zákonných migračných kanálov a prekážky v prístupe k spravodlivosti; konštatuje tiež, že smernica o sankciách pre zamestnávateľov obsahuje dôležité ustanovenia týkajúce sa problematiky pracovného vykorisťovania štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa nelegálne zdržiavajú na území Únie, ale že takéto ustanovenia si vyžadujú existenciu spravodlivých, účinných a dostupných mechanizmov podávania sťažností na vnútroštátnej úrovni, pričom takéto vykonávanie zostáva na minimálnej úrovni;

Vonkajší rozmer

77.  vyzýva EÚ, aby ďalej podporovala konsolidáciu verejnej správy a prijatie primeraných protikorupčných legislatívnych rámcov vo všetkých krajinách, najmä v krajinách po skončení konfliktu a transformujúcich sa krajinách so slabými štátnymi inštitúciami; trvá na tom, že treba posilniť regionálne a špecializované policajné a justičné siete v rozvojových krajinách, a to vždy v rámci kritérií, ktoré zaručujú primerané normy ochrany údajov a súkromia, a podeliť sa o najlepšie postupy a know-how Europolu, Eurojustu a Európskej justičnej siete; zdôrazňuje, že treba zlepšovať reguláciu a presadzovanie práva a podporovať ochranu oznamovateľov korupcie s cieľom vyvodiť voči páchateľom zodpovednosť za ich trestné činy a že by sa mal vytvoriť riadny systém ochrany oznamovateľov v EÚ aj mimo nej; predovšetkým zdôrazňuje, že v prípade občanov krajín prijímajúcich pomoc EÚ, ktorí upozorňujú na nezrovnalosti v programoch pomoci financovaných EÚ, je potrebný mechanizmus priameho podávania správ;

78.  so znepokojením konštatuje, že najvýznamnejšie medzinárodné dohovory a iniciatívy zamerané na boj proti korupcii a nezákonným finančným tokom neprinášajú vo fáze vykonávania konkrétne výsledky; pripomína, že vytvorenie protikorupčnej stratégie v rámci zahraničnej politiky má zásadný význam z hľadiska účinného boja proti korupcii a finančným trestným činom; vyzýva EÚ, aby ako prioritu vo vonkajších politikách presadzovala správnu transpozíciu a vykonávanie Dohovoru Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu a všetkých ostatných relevantných medzinárodných nástrojov, ktorých cieľom je boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí;

79.  vyzýva Komisiu, aby neustálym monitorovaním zabezpečila, že pomoc EÚ nebude priamo ani nepriamo prispievať ku korupcii; zastáva názor, že pomoc by sa mala viac zosúladiť s absorpčnou kapacitou hostiteľskej krajiny a jej celkovými rozvojovými potrebami, aby sa zabránilo masívnemu plytvaniu prostriedkami pomoci a korupcii v súvislosti s nimi; vyzýva EÚ, aby priamo bojovala proti korupcii prostredníctvom programovania a dokumentov o stratégii krajiny a rozpočtovú podporu prepojila s jasnými cieľmi v oblasti boja proti korupcii; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu vytvoriť spoľahlivé mechanizmy na monitorovanie vykonávania programov; vyzýva Komisiu na vypracovanie pevnej, celostnej a komplexnej stratégie riadenia rizika korupcie v rozvojových krajinách s cieľom zabrániť tomu, aby rozvojová pomoc prispievala ku korupcii, a na úplné vykonávanie stratégie boja proti podvodom vydanej v roku 2013, najmä pri realizovaní pomoci EÚ vo všetkých jej podobách vrátane ERF a trustových fondov a pri delegovaní rozvojových projektov tretím stranám; so znepokojením poznamenáva, že prístup EÚ ku korupcii v krajinách AKT poskytuje málo strategických usmernení k posilňovaniu systémov krajín v oblasti prevencie a kontroly; nazdáva sa, že je potrebná lepšia koordinácia medzi Európskou službou pre vonkajšiu činnosť a Generálnym riaditeľstvom Komisie pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj, pokiaľ ide o ich prístup k účinnému obmedzeniu korupcie v rozvojových krajinách;

80.  pripomína dôležitosť súladu medzi vnútornými a vonkajšími politikami EÚ a poukazuje na potrebu začleniť boj proti organizovanej trestnej činnosti do stratégií rozvoja a bezpečnosti ako prostriedok na obnovu stability v rozvojových krajinách;

81.  zdôrazňuje, že riešením v boji proti trestnej činnosti, ktorá zapríčiňuje hlad a chudobu, je rešpektovanie práva ľudí a vlád rozhodovať o ich vlastných hospodárskych, potravinových a poľnohospodárskych systémoch; naliehavo vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby aktívne bojovalo proti finančným špekuláciám s potravinami, ako je nakupovanie za nízke ceny v rozsiahlych poľnohospodárskych oblastiach a zaberanie pôdy veľkými nadnárodnými poľnohospodárskymi spoločnosťami, zohľadňujúc ich nepriaznivý vplyv na malých výrobcov;

82.  vyzýva rozvojové krajiny, aby v rámci svojej protikorupčnej agendy posilnili transparentnosť a zodpovednosť v zmluvách o zdrojoch, vo finančnom výkazníctve a v auditoch spoločností a pri výbere a prideľovaní príjmov;

83.  vyzýva EÚ, aby zdokonalila svoju podporu zameranú na pomoc krajinám bohatým na zdroje pri vykonávaní zásad iniciatívy pre transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI) týkajúcich sa väčšej transparentnosti a zodpovednosti v ropnom, plynárenskom a ťažobnom priemysle; dôrazne podporuje vytvorenie účinného právneho rámca na podporu správneho uplatňovania EITI spoločnosťami zapojenými do dodávateľských reťazcov v ropnom, plynárenskom a ťažobnom priemysle;

84.  poveruje Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby podnikol kroky v nadväznosti na odporúčania uvedené v uzneseniach o boji proti korupcii; žiada Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby vzhľadom na uvedené odporúčania do dvoch rokov posúdil legislatívne opatrenia, ktoré prijala Komisia v tejto oblasti;

o
o   o

85.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013, s. 8.
(2) Ú. v. EÚ L 127, 29.4.2014, s. 39.
(3) Ú. v. EÚ L 130, 1.5.2014, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 151, 21.5.2014, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73.
(6) Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 28.
(7) Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 1.
(8) Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 93.
(9) Ú. v. EÚ L 319, 4.12.2015, s. 1.
(10) Ú. v. EÚ L 332, 18.12.2007, s. 103.
(11) Ú. v. EÚ L 317, 4.11.2014, s. 28.
(12) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89.
(13) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.
(14) Ú. v. EÚ L 65, 11.3.2016, s. 1.
(15) ECLI:EÚ:C:2015:555.
(16) Ú. v. EÚ C 346, 21.9.2016, s. 27.
(17) Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53
(18) Prijaté texty, P8_TA(2015)0269.
(19) Ú. v. EÚ C 208, 10.6.2016, s. 89.


Ľudské práva a migrácia v tretích krajinách
PDF 431kWORD 60k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o ľudských právach a migrácii v tretích krajinách (2015/2316(INI))
P8_TA(2016)0404A8-0245/2016

Európsky parlament,

—  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv (VDĽP) z roku 1948, a najmä na jej článok 13,

—  so zreteľom na Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951 a na dodatkový protokol k nemu,

—  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966 a na Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach z roku 1966 a dodatkové protokoly k nim,

—  so zreteľom na Dohovor o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti z roku 1954 a Dohovor o redukovaní počtu osôb bez štátnej príslušnosti z roku 1961,

—  so zreteľom na Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie z roku 1966,

—  so zreteľom na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979 a na dodatkový protokol k nemu,

—  so zreteľom na Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1984 a na dodatkový protokol k nemu,

—  so zreteľom na Dohovor o právach dieťaťa z roku 1989 a na dodatkové protokoly k nemu,

—  so zreteľom na Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín z roku 1990,

—  so zreteľom na Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím z roku 2006,

—  so zreteľom na Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím z roku 2006 a na dodatkový protokol k nemu,

—  so zreteľom na správu generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov z 3. augusta 2015 o podpore a ochrane ľudských práv vrátane spôsobov a prostriedkov na podporu ľudských práv migrantov,

—  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 69/167 z 18. decembra 2014 o ochrane migrantov,

—  so zreteľom na prácu rôznych medzinárodných mechanizmov pre ľudské práva vrátane rôznych správ osobitného spravodajcu OSN pre ľudské práva migrantov Françoisa Crépeaua a iných osobitných spravodajcov, všeobecné pravidelné preskúmanie a činnosť ostatných zmluvných orgánov,

—  so zreteľom na činnosť a správy Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) vrátane odporúčaných zásad a usmernení o ľudských právach na medzinárodných hraniciach a správy o situácii migrantov v pohybe,

—  so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv,

—  so zreteľom na zásady z Dháky, pokiaľ ide o najímanie migrujúcich pracovníkov a prostriedok nápravy pre nich,

—  so zreteľom na článok 21 Zmluvy o Európskej únii,

—  so zreteľom na relevantné správy Agentúry Európskej únie pre základné práva,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. novembra 2011 s názvom Globálny prístup k migrácii a mobilite (COM(2011)0743),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. mája 2015 s názvom Európska migračná agenda (COM(2015)0240),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2015 s názvom Riadenie utečeneckej krízy: Aktuálny stav vykonávania prioritných opatrení v rámci európskej migračnej agendy (COM(2015)0510),

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie z 20. októbra 2015 o zriadení Núdzového trustového fondu Európskej únie pre stabilitu a riešenie základných príčin neregulárnej migrácie a vysídľovania osôb v Afrike (C(2015)7293),

–  so zreteľom na závery zo zasadnutia Európskej rady z 25. a 26. júna 2015 a z 15. októbra 2015,

–  so zreteľom na závery Rady o akčnom pláne pre ľudské práva a demokraciu na obdobie rokov 2015 – 2019, prijaté 20. júla 2015,

–  so zreteľom na závery Rady z 9. novembra 2015 o opatreniach na zvládnutie utečeneckej a migračnej krízy,

–  so zreteľom na akčný plán a spoločné politické vyhlásenie, ktoré boli prijaté 11. – 12. novembra 2015 na samite vo Vallette,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o otázkach súvisiacich s migráciou, najmä na uznesenie zo 17. decembra 2014 o situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii(1), z 29. apríla 2015 o najnovších tragédiách v Stredozemnom mori a migračnej a azylovej politike EÚ(2) a z 12. apríla 2016 o situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii(3),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o posilnení postavenia dievčat v EÚ prostredníctvom vzdelávania(4),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2016 o situácii utečeniek a žiadateliek o azyl v EÚ(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2016 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi vo vonkajších vzťahoch EÚ(6),

–  so zreteľom na záverečnú deklaráciu druhého samitu predsedov Parlamentného zhromaždenia Únie pre Stredozemie na tému prisťahovalectva, azylu a ľudských práv v euro-stredozemskom regióne, prijatú 11. mája 2015(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2015 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2014 a politike Európskej únie v tejto oblasti(8),

–  so zreteľom na uznesenie Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ z 9. decembra 2015 o migrácii, ľudských právach a utečencoch z humanitárnych dôvodov(9),

–  so zreteľom na rôzne správy organizácií občianskej spoločnosti o situácii v oblasti ľudských práv migrantov,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0245/2016),

A.  keďže ľudské práva sú vlastné všetkým ľudským bytostiam bez rozdielu;

B.  keďže migrácia je celosvetový, mnohorozmerný, mnohotvárny a prierezový jav spôsobovaný širokým spektrom faktorov, ako sú hospodárske podmienky (vrátane zmien v rozdelení bohatstva a regionálnej a celosvetovej hospodárskej integrácie), sociálne a politické podmienky, situácia v oblasti podmienok týkajúcich sa práce, násilia a bezpečnosti, ako aj postupné zhoršovanie životného prostredia a zhubné dôsledky prírodných katastrof; keďže tento jav treba riešiť súdržne a vyvážene a ako celok s prihliadnutím na jeho ľudský rozmer a vrátane jeho kladného vplyvu na demografický vývoj a hospodársky rozvoj;

C.  keďže migračné trasy sú extrémne zložité a presuny sa uskutočňujú nielen medzi regiónmi, ale často aj v rámci rovnakého regiónu; keďže podľa OSN sú medzinárodné migračné toky napriek svetovej hospodárskej kríze na vzostupe; keďže v súčasnosti sa takmer 244 miliónov ľudí považuje za medzinárodných migrantov;

D.  keďže práva stanovené vo VDĽP a iných medzinárodných dohovoroch sú univerzálne a nedeliteľné;

E.  keďže migrácia je aj dôsledkom čoraz väčšej globalizácie a vzájomnej závislosti trhov;

F.  keďže na základe rozličných faktorov, ktoré ovplyvňujú migráciu, možno predpokladať ich dôsledky, a preto je potrebné vytvoriť vhodné politiky;

G.  keďže zmeny migračných tokov, najmä v krízových obdobiach, majú zásadný hospodársky, sociálny a politický vplyv tak na krajiny pôvodu, ako aj na cieľové krajiny migrantov;

H.  keďže musia existovať účinné mechanizmy dohľadu a kontroly príchodu a odchodu cudzích štátnych príslušníkov spolu s analýzami a predpokladmi vplyvu migrácie, z ktorých je potrebné vychádzať pri vypracovaní všetkých politík riadenia migrácie;

I.  keďže faktory ovplyvňujúce migráciu nadobudli rozmanitejší charakter, môžu byť viacrozmerné a môžu vychádzať z hospodárskych, environmentálnych, kultúrnych, politických, rodinných alebo osobných dôvodov; keďže čoraz viac migrantov je nútených migrovať a potrebuje osobitnú ochranu, pretože títo migranti utekajú okrem iného pred nestabilitou štátov, konfliktmi a politickým alebo náboženským prenasledovaním;

J.  keďže rozlišovanie medzi utečencami, žiadateľmi o azyl a migrantmi je čoraz náročnejšie, a to aj z dôvodu, že mnohé krajiny nemajú primerané právne a inštitucionálne nástroje a rámce;

K.  keďže orgány a prijímacie centrá tranzitných a cieľových krajín je nutné informovať a pripraviť tak, aby zaručili, že s migrantmi a žiadateľmi o azyl sa bude zaobchádzať diferencovane a pružne;

L.  keďže migračné pohyby sa rozšírili na celom svete aj v rámci regiónov a keďže migračné toky juh – juh, z ktorých 80 % prebieha medzi krajinami, ktoré majú spoločnú hranicu a medzi ktorými sú len veľmi malé rozdiely v príjmoch, v súčasnosti už mierne prevažujú nad tokmi juh – sever;

M.  keďže Európa bola vždy cieľovým regiónom migrácie, ako aj regiónom, z ktorého migrácia vychádzala; keďže okrem súčasnej migrácie osôb z vyšších spoločenských vrstiev Európania emigrujú do zahraničia aj v dôsledku hospodárskej tiesne, konfliktov či politického prenasledovania; keďže prebiehajúca hospodárska a finančná kríza donútila mnoho Európanov k emigrácii, a to aj do rozvíjajúcich sa ekonomík južných krajín;

N.  keďže medzi migrantmi a ešte častejšie medzi utečencami sa čoraz častejšie vyskytujú ženy a deti; keďže migranti a utečenci majú čoraz častejšie vysokoškolské vzdelanie a keďže veľkosť tohto tzv. úniku mozgov sa už v roku 2010 odhadovala na 59 miliónov osôb; keďže sa tento problém najviac týka Ázie, hoci najvyššiu daň zaň platí práve africký kontinent, pretože iba 4 % jeho populácie má vysokoškolské vzdelanie a 31 % z nich migruje(10);

O.  keďže podľa Úradu vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov nestabilita v niektorých regiónoch a konflikty spôsobili humanitárnu krízu, ktorá postihuje viac ako 65 miliónov utečencov a vysídlených osôb, najmä v rozvojových krajinách;

P.  keďže Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) odhaduje, že existuje prinajmenšom 10 miliónov osôb bez štátnej príslušnosti;

Q.  keďže v článku 13 VDĽP sa uvádza, že každý má právo voľne sa pohybovať a slobodne si zvoliť bydlisko vnútri ktoréhokoľvek štátu, ako aj právo opustiť ktorúkoľvek krajinu, aj svoju vlastnú, a vrátiť sa do svojej krajiny;

R.  keďže spolupráca a výmena informácií a osvedčených postupov medzi krajinami pôvodu, tranzitnými krajinami a cieľovými krajinami sú nevyhnutné na predchádzanie nelegálnej migrácii a obchodovaniu s ľuďmi a na boj proti týmto javom, pretože umožňujú odhaľovať ich spoločné záujmy a obavy;

S.  keďže celostný prístup k migrácii by mal reagovať na globálne výzvy týkajúce sa rozvoja, svetového mieru, ľudských práv a zmeny klímy s osobitným dôrazom na zlepšovanie humanitárnych podmienok v krajinách pôvodu, aby sa miestnemu obyvateľstvu umožnilo žiť v bezpečnejších oblastiach;

T.  keďže práva utečencov sú stanovené v Ženevskom dohovore a v protokoloch k nemu;

U.  keďže životné podmienky sa v mnohých utečeneckých táboroch na Blízkom východe a v Afrike zhoršujú, a to aj z hygienického hľadiska, a keďže v nich často nie je zaručená bezpečnosť utečencov, predovšetkým zraniteľných osôb, a najmä žien a maloletých;

V.  keďže podľa Svetovej banky predstavovali v roku 2013 remitencie od medzinárodných migrantov viac než 550 miliárd USD, z čoho 414 miliárd USD smerovalo do rozvojových krajín;

W.  keďže v afrických, karibských a tichomorských (AKT) krajinách nastal významný vzostup xenofóbie, diskriminácie a násilia voči migrantom, protimigrantských nálad, nenávistných prejavov a zločinov z nenávisti;

X.  keďže konkrétna, dobre organizovaná a primeraná reakcia na problematiku migrácie predstavuje pre jednotlivcov aj krajiny príležitosť; keďže takáto reakcia sa musí opierať o zásady boja proti chudobe, presadzovania trvalo udržateľného rozvoja, ako aj rešpektovania práv a dôstojnosti migrantov a utečencov; keďže musí vychádzať z úzkej spolupráce medzi krajinami pôvodu, tranzitnými krajinami a cieľovými krajinami;

Y.  keďže migrácia je významný dynamický prvok, ktorý môže byť protiváhou demografickej krízy a percentuálneho poklesu počtu obyvateľov v produktívnom veku v niektorých krajinách;

Z.  keďže je náročné odhadnúť počet neregulárnych migrantov, v dôsledku čoho nie je jednoduché zaviesť ukazovatele ich životných a pracovných podmienok, hoci práve oni najviac potrebujú ochranu, keďže bez právneho postavenia a uznania sú osobitne vystavení zneužívaniu, vykorisťovaniu a odopieraniu najzákladnejších ľudských práv;

AA.  keďže medzinárodnú migráciu možno používať ako nástroj na riešenie špecifických problémov s nedostatkom pracovných síl;

AB.  keďže migranti pomáhajú zlepšovať rozmanitosť a kultúrne bohatstvo prijímajúcich krajín; keďže na to je nutné ich plne začleniť do hostiteľských spoločností, aby tieto spoločnosti mohli využiť ich hospodársky, sociálny a kultúrny potenciál; keďže osoby prijímajúce politické rozhodnutia musia prioritne informovať verejnosť o hospodárskom, kultúrnom a sociálnom prínose migrantov pre spoločnosť, a tým zabrániť vzniku xenofóbnych a diskriminačných nálad;

AC.  keďže náležité politiky prijímania a začleňovania zaisťujú, aby migranti netrpeli čoraz väčšími či trvalými dôsledkami traumatizujúcich zážitkov, s ktorými vo svojich životoch často stretávajú;

AD.  keďže spoločensko-kultúrny rozvoj je možné dosiahnuť iba prostredníctvom začlenenia a keďže si to vyžaduje vážne odhodlanie jednak migrantov, ktorí musia byť ochotní prispôsobiť sa hostiteľskej spoločnosti bez toho, aby sa nutne vzdali svojej pôvodnej kultúrnej identity, jednak inštitúcií a komunít v hostiteľských krajinách, ktoré musia byť pripravené migrantov prijímať a plniť ich potreby;

Výzvy a riziká pri dodržiavaní práv migrantov

1.  vyjadruje solidaritu s osobami, ktoré sú nútené opustiť svoju krajinu okrem iného v dôsledku konfliktov, prenasledovania, porušovania ľudských práv a extrémnej chudoby; vyjadruje hlboké znepokojenie nad prípadmi závažného porušovania ľudských práv veľkého počtu migrantov v mnohých tranzitných alebo cieľových krajinách; zdôrazňuje, že je potrebné rešpektovať dôstojnosť a ľudské práva migrantov;

2.  zdôrazňuje, že Únia a jej členské štáty musia byť príkladom, pokiaľ ide o presadzovanie a ochranu ľudských práv migrantov, najmä v rámci svojich vlastných hraníc, aby si zachovali dôveryhodnosť pri rokovaniach o migrácii a ľudských právach v tretích krajinách;

3.  pripomína, že väčšina utečencov a migrantov vo svete je prijímaná v rozvojových krajinách; uznáva úsilie, ktoré vyvíjajú tretie krajiny pri prijímaní migrantov a utečencov; zdôrazňuje, že systémy podpory týchto krajín čelia veľkým problémom, ktoré môžu vyvolať vážne hrozby z hľadiska ochrany čoraz väčšieho počtu vysídleného obyvateľstva;

4.  pripomína, že „každý má právo opustiť ktorúkoľvek krajinu vrátane svojej vlastnej“ a „vrátiť sa do svojej krajiny“(11); zdôrazňuje, že toto právo nemožno v žiadnom prípade spochybniť na základe spoločenského postavenia a štátnej príslušnosti danej osoby a že každý má právo dôstojne prijímať migračné rozhodnutia; vyzýva všetky vlády, aby riešili chýbajúcu ochranu ľudských práv, ktorej migranti naďalej čelia; vyzýva národné vlády a parlamenty, aby zakázali trestné právne rámce, v ktorých sa migrácia charakterizuje ako trestný čin, a zaviedli krátkodobé, strednodobé a dlhodobé riešenia na zaručenie bezpečnosti migrantov; odsudzuje prípady obmedzovania alebo zákazu odchodu z územia niektorých štátov alebo návratu do týchto štátov a dôsledky stavu osôb bez štátnej príslušnosti v oblasti prístupu k právam;

5.  konštatuje, že rastúci počet utečencov na celom svete je zatienený ešte väčším počtom vysídlených osôb v rámci hraníc krajiny; zdôrazňuje, že tieto osoby by nemali byť diskriminované len preto, že sa pokúsili zaistiť si bezpečie bez prekročenia medzinárodných hraníc, a zdôrazňuje preto, že by sa mali dodržiavať práva vysídlených osôb vrátane prístupu k zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu;

6.  pripomína, že je dôležité identifikovať osoby bez štátnej príslušnosti, aby im bolo možné poskytnúť ochranu, ktorá im prináleží podľa medzinárodného práva; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva štáty, aby vytvorili postupy identifikácie osôb bez štátnej príslušnosti a vymieňali si osvedčené postupy vrátane postupov týkajúcich sa právnych predpisov a obvyklej praxe pri predchádzaní novým prípadom detí bez štátnej príslušnosti;

7.  upozorňuje na pretrvávajúcu potrebu toho, aby Únia posudzovala problematiku osôb bez štátnej príslušnosti v rámci svojej politiky vonkajších vzťahov, a to najmä preto, že postavenie osoby bez štátnej príslušnosti je významnou príčinou nútenej migrácie; pripomína záväzok prijatý v strategickom rámci a akčnom pláne Únie pre oblasť ľudských práv a demokraciu, ktorý bol uverejnený v roku 2012, a to „vytvoriť pre Komisiu a ESVČ spoločný rámec riešenia problematiky osôb bez štátnej príslušnosti a svojvoľného zadržiavania migrantov s tretími krajinami“;

8.  vyjadruje znepokojenie nad svojvoľným zadržiavaním migrantov a utečencov a zlým zaobchádzaním s nimi a pripomína, že zadržiavanie treba obmedziť na absolútne nevyhnutné prípady a že za každých okolností treba zaručiť vhodné ochranné opatrenia vrátane prístupu k primeraným súdnym konaniam;

9.  vyzýva štáty, aby uznali svoje záväzky podľa medzinárodného práva v oblasti azylu a migrácie a prijali vnútroštátne právne predpisy potrebné na účinné plnenie týchto záväzkov vrátane možnosti požiadať o medzinárodnú ochranu; žiada, aby sa v týchto právnych predpisoch zohľadňoval stupeň a povaha prenasledovania a diskriminácie, ktorým sú migranti vystavení;

10.  pripomína, že migranti majú právo, aby neboli vrátení do krajiny, kde im hrozí zlé zaobchádzanie a mučenie; pripomína, že hromadné vyhosťovanie a vracanie cudzincov je podľa medzinárodného práva zakázané; vyjadruje znepokojenie nad zaobchádzaním s migrantmi, ktorých vrátia do ich krajiny pôvodu alebo tretej krajiny bez toho, aby sa primerane posúdila ich situácia, a žiada, aby sa za každých okolností zohľadnili ťažkosti, s ktorými sa stretávajú po návrate do týchto krajín;

11.  navrhuje, aby sa vytvorili programy reintegrácie pre migrantov, ktorí sa vracajú do svojej krajiny pôvodu;

12.  zdôrazňuje, že je dôležité dodržiavať právo migrantov (bez ohľadu na ich štatút) na prístup k spravodlivosti a na účinný prostriedok nápravy bez strachu z udania imigračným policajným orgánom, zo zadržania a z vyhostenia; je znepokojený situáciou v mnohých krajinách, kde chýbajú mechanizmy kontroly a monitorovania postupov súvisiacich s porušovaním práv migrantov, ako aj záruky poskytovania kvalitného informovania a kvalitnej právnej pomoci pre migrantov a žiadateľov o azyl; odporúča zabezpečiť pre zamestnancov orgánov zodpovedných v oblasti azylu a pre personál prijímacích centier a ostatných zamestnancov a sociálnych pracovníkov, ktorí sú v kontakte s osobami uchádzajúcimi sa o medzinárodnú ochranu, primeranú odbornú prípravu s cieľom zohľadniť všeobecné a osobné okolnosti a rodové otázky, na ktoré sa vzťahujú žiadosti o medzinárodnú ochranu;

13.  vyzýva tiež Komisiu a ESVČ, aby posilnili výmenu osvedčených postupov s tretími krajinami, najmä pri poskytovaní odbornej prípravy umožňujúcej humanitárnym pracovníkom, aby účinnejšie identifikovali rôzne charakteristiky, zázemia a skúsenosti migrantov, najmä tých najzraniteľnejších, s cieľom lepšie chrániť týchto migrantov a pomáhať im v súlade s ich potrebami;

14.  zdôrazňuje, že koncepcia bezpečných krajín a bezpečných krajín pôvodu by nemala brániť v individuálnom posudzovaní žiadostí o azyl; žiada, aby migranti, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, boli vždy identifikovaní a aby sa ich žiadosti zohľadňovali, a trvá na tom, aby mohli využívať primerané záruky dodržania zásady nevyhostenia a aby mali prístup k mechanizmu podávania sťažností;

15.  upozorňuje na fyzické a psychické násilie a potrebu uznať osobitné formy násilia a prenasledovania, ktorým sú vystavené migrujúce ženy a deti, napríklad obchodovanie, nedobrovoľné zmiznutia, sexuálne zneužívanie, mrzačenie pohlavných orgánov, manželstvá maloletých alebo manželstvá vynútené násilím, domáce násilie, otroctvo, zločiny v mene cti a diskriminácia na základe pohlavia; pripomína nevídaný a stále narastajúci počet obetí sexuálneho násilia a znásilnenia, ktoré sa využíva na vedenie vojny;

16.  je znepokojený praxou náboru detí do ozbrojených skupín; trvá na tom, že je potrebné presadzovať politiky podporujúce ich odzbrojenie, rehabilitáciu a opätovné začlenenie;

17.  zdôrazňuje, že rozdelenie členov rodiny, a to aj v prípade zaistenia, vystavuje ženy a deti zvýšenému riziku;

18.  pripomína osobitnú zraniteľnosť žien a dievčat bez sprievodu, žien, ktoré sú hlavou rodiny, tehotných žien, ľudí so zdravotným postihnutím a starších ľudí; zdôrazňuje, že dievčatá, ktoré utekajú pred konfliktom a prenasledovaním, sú vystavené zvýšenému riziku manželstva vynúteného násilím a manželstva maloletých, ako aj predčasného materstva, znásilnenia, sexuálneho a telesného zneužívania a prostitúcie, a to aj ak sa dostali do takzvaných bezpečných miest; žiada preto, aby im bola počas pobytu v prijímacích táboroch poskytnutá odborná pomoc a ochrana, najmä v zdravotnej oblasti;

19.  odporúča, aby sa do migračných politík začlenila problematika pohlavia vrátane predchádzania obchodovaniu s ľuďmi a všetkým ostatným formám násilia a diskriminácie, ktorých terčom sa stávajú ženy, ako aj trestania takéhoto konania; požaduje právne aj faktické dosiahnutie rovnosti v záujme zabezpečenia samostatnosti a nezávislosti žien, keďže ide o kľúčový prvok prevencie tohto násilia;

20.  je znepokojený čoraz väčším počtom správ a svedectiev o náraste násilia páchaného na detských migrantoch vrátane mučenia a zadržiavania, ako aj ich miznutia; zdôrazňuje, že podľa stanoviska Výboru OSN pre práva dieťaťa sa zadržiavaním detí len na základe ich štatútu migranta alebo štatútu ich rodičov porušujú ich práva a nikdy nemôže byť v ich záujme;

21.  pripomína, že detskí migranti sú osobitne zraniteľní, najmä ak sú bez sprievodu, a že podľa predpisov medzinárodného práva majú nárok na osobitnú ochranu založenú na najlepších záujmoch dieťaťa; zdôrazňuje, že problematiku maloletých bez sprievodu treba začleniť do rozvojovej spolupráce, pričom je potrebné podporovať ich začlenenie v krajine, kde sa usadili, najmä poskytovaním prístupu k vzdelaniu a lekárskej starostlivosti a predchádzaním riziku násilia, zneužitia, vykorisťovania a zanedbávania;

22.  vyjadruje znepokojenie, pokiaľ ide o problémy s registráciou detí, ktoré sa narodili mimo územia svojej krajiny pôvodu, čo môže viesť k zvýšenému riziku prípadov osôb bez štátnej príslušnosti; žiada preto, aby sa zaznamenávali narodenia týchto detí, a to bez ohľadu na migračný štatút ich rodičov;

23.  naliehavo žiada Úniu, aby úzko spolupracovala s Detským fondom OSN (UNICEF), Úradom vysokého komisára OSN a so všetkými príslušnými medzinárodnými inštitúciami a organizáciami a spoločne urobili všetko pre to, aby sa zlepšili kapacity na ochranu migrujúcich detí a ich rodín počas celej ich cesty bez ohľadu na ich migračný štatút, a to financovaním programov ochrany, najmä v oblasti vzdelávacích inštitúcií a zdravotnej starostlivosti, poskytovaním priestorov určených pre deti a psychologickej pomoci, zabezpečovaním identifikácie rodinných väzieb a zoskupovania detí bez sprievodu alebo oddelených od rodiny a uplatňovaním zásad nediskriminácie, nekriminalizácie, nezaisťovania, nevyhostenia, neuplatňovania neprimeraných trestov, zlúčenia rodiny, fyzickej a právnej ochrany a práva na identitu;

24.  pripomína, že zločinecké siete ťažia z toho, že neexistujú legálne spôsoby migrácie, ako aj z regionálnej nestability a konfliktov a zo zraniteľnosti žien, dievčat a detí, ktoré sa pokúšajú utiecť a ktoré sa zločinecké siete snažia zneužiť na obchodovanie s ľuďmi a sexuálne vykorisťovanie;

25.  upozorňuje na konkrétne typy násilia a osobitné formy prenasledovania, ktorým sú vystavení migranti patriaci do komunity LGBTI; žiada o podporu pri zavádzaní osobitných sociálno-právnych mechanizmov na ochranu migrantov a žiadateľov o azyl patriacich do komunity LGBTI s cieľom zaručiť, aby sa zohľadnila ich zraniteľnosť, a dohliadnuť na dôsledné preskúmanie ich žiadosti o ochranu, a to aj v prípade odvolania;

26.  opakuje, že hospodárske, sociálne a kultúrne práva, a najmä právo na zdravotnú starostlivosť, vzdelanie a bývanie, sú ľudskými právami, ktoré by migranti, predovšetkým deti, mali mať možnosť využívať bez ohľadu na svoj migračný štatút;

27.  je znepokojený prípadmi porušenia pracovného práva vo vzťahu k migrantom a vykorisťovania migrantov; uznáva, že vzdelávanie, pracovné príležitosti a zlúčenie rodiny sú významné prvky integračného procesu; trvá na potrebe boja proti všetkým formám nútenej práce migrantov a odsudzuje najmä všetky formy vykorisťovania detí;

28.  vyjadruje znepokojenie nad diskriminačnými postupmi, ktoré sa až príliš často týkajú niektorých sociokultúrnych, jazykových a náboženských menšín a ktoré prispievajú k tomu, že migranti nemajú rovnaký prístup k právam;

29.  vyzýva hostiteľské krajiny, aby chránili právo migrantiek na prístup k starostlivosti v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia;

30.  upozorňuje na to, že je potrebné zabrániť vzniku oddelených štvrtí pre migrantov a podporovať začleňovanie a možnosť využívať všetky ponúkané spoločenské príležitosti;

31.  domnieva sa, že právo na vzdelanie a právo na prácu, podobne ako právo na rodinný život a zlúčenie rodiny, podporujú sebestačnosť a začlenenie migrantov; trvá na tom, že je dôležité zaistiť migrujúcim pracovníkom a ich rodinám sociálnu ochranu; poznamenáva, že účinné začlenenie migrantov sa musí zakladať na dôkladnom posúdení pracovného trhu a jeho budúceho potenciálu, lepšej ochrane ľudských práv a práv migrujúcich pracovníkov na prácu a na trvalom dialógu so subjektmi na pracovnom trhu;

32.  poukazuje na to, že ak sa migranti naučia jazyk hostiteľskej krajiny, môže to výrazne zlepšiť ich kvalitu života a ich hospodársku a kultúrnu nezávislosť a tiež im to môže uľahčiť prístup k informáciám o ich právach v hostiteľskej spoločnosti; domnieva sa, že vyučovanie jazykov by mali zabezpečovať orgány hostiteľskej krajiny; odporúča, aby boli migranti zapojení do všetkých rozhodovacích procesov v sociálnej a politickej oblasti;

33.  domnieva sa, že prístup k zamestnaniu, vzdelaniu a nezávislému postaveniu sú kľúčovými prvkami z hľadiska začlenenia migrantov a posilňovania ich postavenia; žiada, aby sa posilnilo úsilie vyvinuté v tejto súvislosti v prípade migrantiek, ktoré sú často nedostatočne zastúpené, s cieľom prekonať prekážky, ktoré vznikajú pri ich začleňovaní a posilňovaní ich postavenia;

34.  poukazuje na to, že hostiteľské krajiny musia pomáhať s posilňovaním postavenia migrantov, a najmä migrantiek tak, že im poskytnú prístup k potrebným znalostiam a sociálnym zručnostiam, najmä tým, ktoré sú spojené s odbornou prípravou a výučbou jazyka, a to s cieľom uplatňovať filozofiu sociokultúrneho začleňovania v praxi;

35.  domnieva sa, že všetci pracovníci by mali dostať zmluvu v jazyku, ktorému rozumejú, a že by mali byť chránení pred zámenou zmluvy; zdôrazňuje, že v dvojstranných dohodách medzi krajinami pôvodu a cieľovými krajinami by sa mala posilňovať ochrana ľudských práv;

36.  domnieva sa, že treba zaviesť jednotné a komplexné národné migračné politiky zohľadňujúce rodové hľadisko a vzťahujúce sa na všetky etapy migračného procesu, koordinované na vládnej úrovni a vytvárané v rámci rozsiahlych konzultácií s vnútroštátnymi inštitúciami pôsobiacimi v oblasti ľudských práv, so súkromným sektorom, s organizáciami zamestnávateľov a pracovníkov, občianskou spoločnosťou aj so samotnými migrantmi a s podporou zo strany medzinárodných organizácií;

37.  pripomína, že všetci majú právo na bezpečné a spravodlivé pracovné podmienky plne rešpektujúce práva pracovníkov v súlade s medzinárodnými normami a nástrojmi súvisiacimi s ľudskými právami a základnými dohovormi MOP;

38.  poukazuje na skutočnosť, že migranti (a najmä migrantky) majú v hostiteľských krajinách zvyčajne neistú prácu, čo ešte prehlbuje ich zraniteľnosť; pripomína, že pracovné vykorisťovanie je často dôsledkom obchodovania s ľuďmi alebo prevádzačstva, ale môže sa objaviť aj bez neho; v súvislosti s tým vyjadruje znepokojenie nad beztrestnosťou mnohých zamestnávateľov v hostiteľských krajinách, a to aj v prípade, že sú zodpovední za porušovanie medzinárodných noriem v oblasti pracovného práva pri zaobchádzaní s migrujúcimi pracovníkmi; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že právne predpisy niektorých krajín v oblasti pracovného práva umožňujú praktiky, ktorými sa porušujú medzinárodné normy; domnieva sa, že boj proti pracovnému vykorisťovaniu migrantov je nutné viesť jednak efektívnym stíhaním zamestnávateľov, ktorí sa takéhoto zneužívania dopúšťajú, jednak ochranou obetí tohto vykorisťovania;

39.  upozorňuje na to, že je potrebné uznávať kvalifikáciu, ktorú migranti získali vo svojich krajinách pôvodu, aby sa im tak uľahčilo dosahovanie nezávislosti a sociálneho začlenenia do rôznych oblastí života v spoločnosti, a to najmä na pracovnom trhu; zdôrazňuje, že je potrebné uznávať právo všetkých migrantov, a to aj neregulárnych migrantov, vytvárať organizácie na ochranu práv pracovníkov (a to aj odborové zväzy) a vstupovať do nich a že je potrebné tieto štruktúry uznávať;

40.  nabáda podniky, aby sa riadili hlavnými zásadami Organizácie Spojených národov, ktoré sa týkajú podnikov a ľudských práv, a predchádzali tak nepriaznivým dôsledkom svojej činnosti na ľudské práva, aby v prípade vzniku takejto situácie na ňu reagovali a snažili sa predchádzať všetkým nepriaznivým dôsledkom na ľudské práva, ktoré priamo súvisia s ich činnosťou, alebo aby ich zmierňovali;

41.  vyzýva Úniu, aby spolu s USA a ďalšími medzinárodnými partnermi pokračovala v sústredenom diplomatickom úsilí o aktívnu spoluprácu s tretími krajinami na riešení naliehavej potreby spoločnej stratégie týkajúcej sa súčasnej celosvetovej migračnej výzvy;

42.  naliehavo žiada vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby podnikla všetky potrebné praktické kroky na zabezpečenie efektívneho zapojenia dotknutých tretích krajín;

43.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby Únia v rámci svojej zahraničnej politiky urýchlila nastolenie mieru a stability v tých oblastiach, v ktorých vojna a konflikt spôsobujú obrovské migračné toky smerujúce do Únie;

44.  pripomína, že Európska únia a jej členské štáty majú povinnosť uskutočňovať pozitívne opatrenia na odstránenie základných príčin kríz, ktoré vedú k týmto masovým migračným javom;

45.  vyzýva na zlepšenie humanitárnych podmienok v krajinách pôvodu a tranzitných krajinách, aby sa miestnemu obyvateľstvu a utečencom umožnil život v bezpečnejších oblastiach;

46.  vyzýva všetky bojujúce strany, aby zastavili útoky na civilistov, poskytovali im ochranu a umožnili im bezpečným spôsobom opustiť oblasti zasiahnuté násilím alebo získať pomoc od humanitárnych organizácií;

47.  poukazuje na vplyv organizácie Islamský štát a jej vývoja na masový prílev legitímnych žiadateľov o azyl a neregulárnych migrantov; uznáva kľúčovú úlohu bezpečnostných a protiteroristických politík v boji proti základným príčinám migrácie;

48.  pripomína nedávne vyhlásenie Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov, že veľké množstvo migrantov je obeťou terorizmu a závažného porušovania ľudských práv, a že by sa preto s týmito utečencami malo náležite zaobchádzať;

49.  pripomína, že programy presídľovania pod záštitou Úradu vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov predstavujú užitočný nástroj na organizované riadenie príchodu osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu v mnohých krajinách na celom svete; poukazuje na skutočnosť, že v prípade, keď presídlenie nie je možné, treba nabádať všetky štáty, aby zaviedli a vykonávali programy prijímania osôb z humanitárnych dôvodov alebo aby aspoň vytvárali podmienky, ktoré utečencom umožnia zostať v blízkosti svojej krajiny pôvodu;

50.  berie na vedomie rastúcu potrebu a pretrvávajúci nedostatok finančných prostriedkov, pokiaľ ide o humanitárnu pomoc posielanú do krajín v blízkosti Sýrie, v dôsledku ktorých boli v rámci Svetového potravinového programu najmä zmenšené dávky potravín pre utečencov; žiada členské štáty Organizácie Spojených národov, Európsku úniu a jej členské štáty, aby splnili svoje finančné záväzky; zdôrazňuje, že je dôležité, aby zamerali svoju pomoc pre utečencov v týchto krajinách na krytie nákladov na živobytie, bezpečnosť utečencov, prístup utečencov k základným právam, najmä k zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu, a aby úzko spolupracovali s Úradom vysokého komisára OSN pre utečencov, so Svetovým potravinovým programom a s príslušnými inštitúciami;

51.  pripomína, že medzi migráciou a rozvojom existuje súvislosť a že kľúčovými faktormi na predchádzanie nútenej migrácii sú rozvojová spolupráca v oblasti vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, pracovného práva, zmierňovania chudoby, ľudských práv, zavádzania demokracie a obnovy po skončení konfliktu, ako aj boj proti nerovnostiam, dôsledkom zmeny klímy a korupcii; konštatuje, že zaberanie pôdy a zdrojov môže mať významný vplyv na humanitárne krízy, ako aj to, že sociálne, politické a humanitárne krízy môžu byť príčinou nútenej migrácie; domnieva sa, že migrácia sa na celom svete uznáva ako silný nástroj na podporu trvalo udržateľného a inkluzívneho rozvoja;

52.  vyzýva Úniu a medzinárodné spoločenstvo, aby určili konkrétne opatrenia, ktoré môžu vlády prijať na posilnenie potenciálu legálnej migrácie ako faktora, ktorý umožňuje rozvoj; zdôrazňuje, že je potrebné politické vedenie a dôrazné presadzovanie, najmä v cieľových krajinách, s cieľom bojovať proti xenofóbii a uľahčiť sociálnu integráciu migrantov;

53.  domnieva sa, že migrácia má základné príčiny (najmä hospodárske, politické, sociálne a environmentálne); domnieva sa, že rozvojová pomoc by sa mala účinne zameriavať na tieto príčiny zlepšením budovania kapacít, podporou riešenia konfliktov a presadzovaním dodržiavania ľudských práv; zdôrazňuje, že tieto príčiny sú spojené s rozšírením konfliktov a vojen, porušovaním ľudských práv a nedostatkom dobrej správy vecí verejných;

54.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby riadenie migrácie vychádzalo z regionálnej a miestnej spolupráce so zapojením občianskej spoločnosti;

Prístup založený na dodržiavaní ľudských práv

55.  naliehavo žiada všetkých aktérov, ktorí sa podieľajú na tvorbe politík a rozhodovaní v oblasti azylu a migrácie, aby neumožnili zlúčenie definícií migrantov a utečencov; pripomína, že je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť utečencom, ktorí utekajú pred konfliktmi alebo prenasledovaním, a preto sa na nich počas obdobia, kým sa nemôžu vrátiť do svojej krajiny pôvodu, vzťahuje právo na azyl; pripomína, že väčšina utečencov uteká do krajín a regiónov v susedstve svojich krajín pôvodu; domnieva sa preto, že by sa k nim malo v rámci vonkajšej politiky Únie pristupovať celostne;

56.  žiada štáty, aby ratifikovali všetky medzinárodné zmluvy a dohovory týkajúce sa ľudských práv a uplatňovali normy týkajúce sa práv migrantov, ktoré sa nachádzajú v rôznych právnych nástrojoch vrátane hlavných medzinárodných nástrojov týkajúcich sa ľudských práv, ako aj v ďalších nástrojoch, v ktorých sa rieši problematika migrácie, akými sú Dohovor OSN z roku 1951 o právnom postavení utečencov a protokoly k nemu a Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín; v tejto súvislosti sa domnieva, že skutočnosť, že tento medzinárodný dohovor neratifikovali členské štáty Únie, má nepriaznivý vplyv na politiky Únie v oblasti ľudských práv a jej deklarovaný záväzok dodržiavať nedeliteľnosť týchto práv;

57.  pripomína, že najlepším prostriedkom predchádzania obchodovaniu s ľuďmi je vytvorenie bezpečných a legálnych migračných ciest a že rozvojové stratégie by mali uznať migráciu a mobilitu ako hnacie sily rozvoja v hostiteľskej krajine aj v krajine pôvodu, a to prostredníctvom remitencií a investícií; vyzýva preto Úniu a najrozvinutejšie tretie krajiny na spoluprácu pri vytváraní legálnych migračných ciest, pričom sa budú inšpirovať osvedčenými postupmi na podporu zlúčenia rodiny a mobility uplatňovanými v niektorých štátoch, a to aj v prípade ekonomických dôvodov, a na všetkých úrovniach spôsobilostí vrátane najmenej kvalifikovaných migrantov v záujme boja proti nelegálnej práci;

58.  víta osobitné ustanovenia týkajúce sa migrantov, žiadateľov o azyl, vysídlených osôb a osôb bez štátnej príslušnosti v rámci európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) na roky 2014 – 2020; žiada Komisiu, aby ochranu a presadzovanie práv migrantov považovala pri preskúmaní nástroja pre ľudské práva v polovici trvania v období 2017 – 2018 aj naďalej za prioritu; vyzýva ESVČ a členské štáty, aby dodržali svoje záväzky prijaté v rámci akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ktorý bol prijatý v júli 2015, a aby do všetkých dohôd, procesov a programov s tretími krajinami súvisiacich s migráciou zaradili záruky ľudských práv a zdokonalili ich; domnieva sa, že každú dohodu alebo program by malo podľa možnosti takisto sprevádzať nezávislé posúdenie problematiky ľudských práv a mali by sa pravidelne posudzovať; odporúča vytvárať a organizovať informačné kampane a kampane na zvyšovanie povedomia zamerané na príležitosti, ktorými migrácia a migranti môžu prispieť do spoločnosti, a to v krajine pôvodu, ako aj v hostiteľskej krajine; v tejto súvislosti pripomína, že z európskeho nástroja pre ľudské práva a demokraciu by sa mali aj naďalej financovať projekty zamerané na zintenzívnenie boja proti rasizmu, diskriminácii, xenofóbii a iným formám intolerancie vrátane náboženskej intolerancie;

59.  žiada Úniu, aby na doplnenie usmernení o ľudských právach prijala osobitné usmernenia v oblasti práv migrantov a aby v rámci toho vykonala posúdenia vplyvu a zriadila mechanizmy monitorovania rozvojových a migračných politík s cieľom zaručiť účinnosť verejných politík vo vzťahu k migrantom; zdôrazňuje, že je dôležité presadzovať dodržiavanie ľudských práv vo všetkých politikách súvisiacich s migráciou v rámci vonkajších vzťahov Únie s osobitným dôrazom na zahraničné veci, rozvoj a humanitárnu pomoc; pripomína, že je potrebné dodržiavať ľudské práva vo všetkých vonkajších politikách EÚ, najmä v politikách týkajúcich sa obchodu, rozvoja, životného prostredia a migrácie, sledovať ciele uvedené v článku 21 Zmluvy o Európskej únii a vykonávať ustanovenia o ľudských právach vo všetkých dohodách, ktoré Únia uzavrela, vrátane obchodných dohôd; v tejto súvislosti požaduje, aby akúkoľvek spoluprácu s tretími krajinami v oblasti migrácie sprevádzalo posúdenie ich systémov pomoci migrantom a žiadateľom o azyl, podpory, ktorú poskytujú utečencom, a ich schopnosti a odhodlania bojovať proti prevádzačstvu a proti obchodovaniu s ľuďmi; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby spolupracovali s krajinami ako Kanada, ktoré uplatňujú efektívne politiky presídľovania; zdôrazňuje, že ani jedna z politík v tejto oblasti by sa nemala uplatňovať na úkor politík rozvojovej pomoci;

60.  nabáda na to, aby sloboda pohybu a právo na vzdelanie, zdravotnú starostlivosť a prácu boli v rámci nástrojov financovania v oblasti vonkajšej spolupráce Únie začlenené ako tematické priority, a vyzýva na podporu rozvojových krajín, aby mohli prijať dlhodobé politiky, ktoré budú rešpektovať tieto práva; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby venovali osobitnú pozornosť právam migrantov v rámci stratégií v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny;

61.  želá si, aby boli práva migrantov a utečencov zahrnuté ako osobitný bod do programu dialógov Únie s príslušnými tretími krajinami a aby sa poskytovanie finančných prostriedkov zo zdrojov EÚ na projekty zamerané na ochranu zraniteľných osôb, pre MVO, obhajcov ľudských práv, novinárov a právnikov aktívne obhajujúcich práva migrantov stalo prioritou;

62.  v tejto súvislosti vyzýva krajiny, aby zabezpečili prístup nezávislých pozorovateľov, MVO a vnútroštátnych a medzinárodných inštitúcií a organizácií, ako aj médií na všetky prijímacie a záchytné miesta pre migrantov; nabáda delegácie Únie a veľvyslanectvá členských štátov, ako aj delegácie Európskeho parlamentu na návštevách, aby situáciu migrantov na týchto miestach monitorovali a aby túto záležitosť riešili s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi s cieľom zaručiť dodržiavanie práv migrantov a transparentnosť vo vzťahu k verejnosti;

63.  poznamenáva, že obchodníci s ľuďmi poskytujú mnohým utečencom skreslený obraz; pripomína význam boja proti obchodovaniu s ľuďmi prostredníctvom prerušenia toku peňazí a rozbitia sietí, lebo to môže mať pozitívny vplyv na situáciu v oblasti ľudských práv utečencov v tretích krajinách, ktorí sa snažia utiecť pred vojnou a terorom;

64.  vyslovuje sa v prospech úzkej spolupráce v oblasti obhajoby práv migrantov s príslušnými medzinárodnými organizáciami a inými inštitúciami a organizáciami, ktoré sa aktívne zapájajú do riadenia migrácie najmä v najviac zasiahnutých krajinách, s cieľom pomôcť im prijímať migrantov, pričom budú rešpektovať ich dôstojnosť a práva;

65.  zdôrazňuje, že je potrebné posilniť spoluprácu s týmito organizáciami s cieľom predchádzať prevádzačstvu a obchodovaniu s ľuďmi a bojovať proti nim, a to posilnenou odbornou prípravou, krokmi v oblasti budovania kapacít a mechanizmami zameranými na výmenu informácií vrátane posúdenia vplyvu sietí styčných dôstojníkov pre prisťahovalectvo a spolupráce, ktorú vyvíjajú s tretími krajinami, v prospech spolupráce v trestných veciach, ako aj nabádania na ratifikáciu Palermských protokolov v tejto oblasti s cieľom podporovať spoluprácu v trestných veciach, identifikovať podozrivých a poskytovať pomoc pri súdnom vyšetrovaní v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi;

66.  žiada, aby sa Európsky parlament výraznejšie zapájal do uplatňovania prierezového prístupu k ľudským právam v migračných politikách a aby sa tieto otázky zahrnuli do výročnej správy Únie o ľudských právach a demokracii vo svete vrátane v jej časti o prístupe jednotlivých krajín; žiada prísnejší dohľad Európskeho parlamentu nad operačnými dohodami uzatvorenými s tretími krajinami, ako aj nad inými činnosťami príslušných agentúr Únie v oblasti vonkajšej spolupráce; požaduje, aby sa častejšie brali na vedomie správy expertov a údaje, ktoré o krajinách pôvodu utečencov zhromaždil Európsky podporný úrad pre azyl;

67.  uznáva úlohu a podiel občianskej spoločnosti v rámci politického dialógu; zdôrazňuje význam konzultácií s občianskou spoločnosťou v rámci všetkých vonkajších politík Únie s osobitným dôrazom na úplné zapojenie, transparentnosť a náležité šírenie informácií o všetkých politikách a procesoch súvisiacich s migráciou; pripomína potrebu posilniť účasť organizácií žien na riešení konfliktov na úrovni prijímania rozhodnutí a potrebu, aby sa utečenky, vysídlené ženy a migrantky primerane zapájali do prijímania rozhodnutí, ktoré sa ich týkajú; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby zvyšovali kapacitu vnútroštátnych inštitúcií tretích krajín pôsobiacich v oblasti ľudských práv, aby tak mohli zintenzívniť svoje úsilie o ochranu práv migrantov a bojovať proti neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu s migrantmi, ako aj proti nenávistným prejavom proti migrantom, ako sa uvádza v Belehradskej deklarácii, ktorú prijalo 32 vnútroštátnych ombudsmanov a inštitúcií pôsobiacich v oblasti ľudských práv;

68.  vyzýva hostiteľské krajiny, aby prikladali väčší význam združeniam migrantov, ktoré by sa mali priamo zapájať do programov rozvoja komunít;

69.  vyzýva členské štáty, aby splnili svoj záväzok vyčleniť 0,7 % svojho hrubého národného dôchodku (HND) na rozvojovú pomoc; žiada, aby táto pomoc nebola podmienená spoluprácou v oblasti migrácie, a žiada Úniu a jej členské štáty, aby nezaradili finančné prostriedky použité na prijatie utečencov do rozvojovej pomoci;

70.  zdôrazňuje, že programy rozvojovej pomoci by sa nemali využívať výlučne na účely migrácie a riadenia hraníc; vyzýva, aby sa pri rozvojových projektoch EÚ zameraných na migrantov a žiadateľov o azyl uplatňovala zásada „nikoho nenechať bez pomoci“ tým, že sa pozornosť sústredí na prístup k základným sociálnym službám, najmä k zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu, a že sa bude venovať osobitná pozornosť zraniteľným osobám a skupinám, ako sú ženy, deti, menšiny a pôvodní obyvatelia, LGBT osoby a osoby so zdravotným postihnutím;

71.  berie na vedomie pozitívne vplyvy migrácie na rozvoj krajín pôvodu migrantov, akými sú remitencie od migrantov, ktorí môžu byť významnými prispievateľmi na život rodín a rozvoj komunít; vyzýva preto štáty, aby znížili poplatky za remitencie;

72.  vyzýva Úniu a jej členské štáty, aby vo svojej migračnej politike s tretími krajinami zabezpečili súdržnú politiku v záujme skutočného a účinného rozvoja s dôrazom na dodržiavanie ľudských práv;

73.  vyzýva Úniu, aby zahrnula rozmer migrácie do rámca po skončení Dohody z Cotonou, ktorý bude určovať budúce vzťahy medzi Úniou a krajinami AKT; poznamenáva, že väčšia účasť tretích krajín pri navrhovaní nástrojov GPMM a rokovaní o týchto nástrojoch by posilnila povahu „partnerstva“ týchto nástrojov, zlepšila miestnu zodpovednosť za ne a ich účinnosť;

74.  žiada o odpustenie dlhu chudobných krajín s cieľom pomôcť im rozvíjať verejné politiky, ktoré zaručujú dodržiavanie ľudských práv; trvá na tom, že udržateľné riešenia dlhu vrátane noriem zodpovedného poskytovania a prijímania úverov sa musia zjednodušiť prostredníctvom viacstranného právneho rámca uplatniteľného na procesy reštrukturalizácie štátneho dlhu s cieľom zmierniť dlhovú záťaž a predísť neudržateľnému dlhu, aby boli vytvorené podmienky na ochranu ľudských práv v dlhodobom horizonte;

75.  víta začlenenie migrácie do cieľov udržateľného rozvoja, konkrétne do cieľa č. 10, ktorý stanovuje rámec pre globálnu rozvojovú politiku do roku 2030; pripomína, že štáty sa zaviazali k spolupráci na medzinárodnej úrovni s cieľom „zaistiť bezpečnú, systematickú a legálnu migráciu, v rámci ktorej sa plne rešpektujú ľudské práva a humánne zaobchádzanie s migrantmi bez ohľadu na štatút migrácie, utečencov a vysídlených osôb“; poznamenáva, že nútené vysídlenie nie je len humanitárny, ale aj rozvojový problém, a že subjekty v humanitárnej a rozvojovej oblasti by preto mali byť lepšie skoordinované; domnieva sa, že plnenie cieľov udržateľného rozvoja je príležitosťou na posilnenie prístupu založeného na právach v azylovej a migračnej politike a na začlenenie migrácie do rozvojových stratégií; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby prijalo merateľné ukazovatele cieľov udržateľného rozvoja týkajúce sa migrácie a zhromažďovalo a uverejňovalo rozčlenené údaje o prístupe migrantov k dôstojnej práci, zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu, najmä v rozvojových krajinách určenia, s cieľom zlepšiť riadenie migrácie;

76.  trvá na tom, že je potrebné, aby Únia a jej členské štáty podporovali najmenej rozvinuté krajiny v boji proti zmene klímy s cieľom zabrániť zhoršovaniu chudoby v týchto krajinách a zvyšovaniu počtu osôb vysídlených z environmentálnych dôvodov;

77.  žiada Úniu, aby sa aktívne zapojila do diskusie o pojme „klimatický utečenec“, ako aj do prípadného vypracovania jeho vymedzenia v rámci medzinárodného práva;

78.  zdôrazňuje, že je potrebná efektívnejšia koordinácia, ako aj posúdenie realizácie, vplyvu a kontinuity rôznych finančných nástrojov, ktoré sú v oblasti migrácie dostupné pre tretie krajiny na úrovni Európskej únie, ktoré sa v súčasnosti vzťahujú na oblasti ako migračná politika, medzinárodná rozvojová spolupráca, vonkajšia politika, susedská politika a humanitárna pomoc a ktoré v rokoch 2004 až 2014 priniesli viac než 1 miliardu EUR pre viac než 400 projektov;

79.  zdôrazňuje vplyv nástrojov spolupráce Únie v oblasti imigrácie, azylu a ochrany ľudských práv; berie na vedomie založenie Núdzového trustového fondu pre stabilitu a riešenie základných príčin neregulárnej migrácie a vysídľovania osôb v Afrike; žiada hodnotenie a monitorovanie tohto fondu, ako aj podobných dohôd, napríklad vyhlásenia EÚ a Turecka a chartúmskeho a rabatského procesu;

80.  zdôrazňuje, že dohody s tretími krajinami musia sústreďovať pomoc na riešenie sociálnych, hospodárskych a politických kríz, ktoré vyvolávajú migráciu;

81.  zdôrazňuje význam výraznejšej spolupráce Európskej únie s tretími krajinami v oblasti globálneho prístupu k migrácii a mobilite (GPMM) v záujme zlepšenia partnerskej povahy jeho nástrojov, ich efektivity a ich prispievania k riešeniu migračných výziev;

82.  považuje za potrebné zlepšiť koherentnosť globálneho prístupu k migrácii a mobilite, začleniť prísne mechanizmy monitorovania dodržiavania ľudských práv a dohľadu nad ním do všetkých vonkajších dohôd a prioritne riešiť tie projekty v krajinách pôvodu a tranzitných krajinách, ktoré zlepšia ľudské práva migrantov;

83.  nabáda Úniu, aby so svojimi najbližšími partnermi uzavrela dohody o partnerstve v oblasti mobility;

84.  žiada Komisiu a členské štáty, aby pripravovali politiky vrátenia migrantov len do krajín pôvodu, ktoré ich môžu prijať úplne bezpečne, pri plnom rešpektovaní ich základných a procesných práv, a v tejto súvislosti požaduje, aby sa pred núteným návratom uprednostňoval dobrovoľný návrat; zdôrazňuje, že je potrebné, aby dohody uzatvorené s tretími krajinami v rámci týchto politík obsahovali ochranné doložky, ktoré sú zárukou, že migranti, ktorí sú vrátení do svojej krajiny, nebudú čeliť porušovaniu svojich základných práv alebo rizikám spojeným s prenasledovaním; uznáva dôležitosť pravidelného posudzovania týchto dohôd s cieľom vylúčiť takéto dohody s krajinami, ktoré nedodržiavajú medzinárodné normy v oblasti ľudských práv;

85.  požaduje kroky zamerané na siete prevádzačov a na zastavenie obchodovania s ľuďmi; žiada, aby sa pre osoby, ktoré sa uchádzajú o medzinárodnú ochranu, zaviedli bezpečné a zákonné cesty vrátane humanitárnych koridorov; žiada, aby sa zaviedli trvalé a povinné programy presídľovania a aby sa humanitárne víza udeľovali tým, ktorí sú na úteku z konfliktných oblastí, a to vrátane možnosti vstúpiť na územie tretej krajiny a požiadať tam o azyl; žiada zavedenie väčšieho množstva zákonných spôsobov a vypracovanie všeobecných pravidiel vstupu a pobytu s cieľom umožniť migrantom pracovať a hľadať si prácu;

86.  trvá na tom, že je potrebné vytvoriť a lepšie realizovať rámce ochrany pre migrantov v núdzi a v pohybe, ako aj na hraniciach Únie;

87.  víta operácie proti prevádzačom a obchodníkom s ľuďmi a podporuje posilnenie riadenia vonkajších hraníc Únie; zdôrazňuje, že je potrebný komplexný a konkrétny plán v záujme rýchlych aj dlhodobých opatrení zahŕňajúci spoluprácu s tretími krajinami pri boji proti organizovaným zločineckým sieťam prevádzačov;

88.  zdôrazňuje, že prevádzanie migrantov je späté s obchodovaním s ľuďmi a predstavuje významné porušenie ľudských práv; pripomína, že rozšírenie misií ako EURONAVFOR MED je prostriedok, ako konkrétne bojovať proti prevádzačstvu migrantov; vyzýva Úniu, aby realizovala a zintenzívnila tento typ operácií;

89.  považuje za potrebné uvažovať o posilnení bezpečnosti a politiky hraníc, ako aj o tom, ako zlepšiť budúcu úlohu agentúr Frontex a EASO; vyzýva na solidaritu a prijímanie záväzkov formou dostatočných príspevkov do rozpočtu týchto agentúr a na ich činnosť;

90.  zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť fungovanie tzv. hotspotov a vstupných miest na vonkajších hraniciach Únie;

91.  vyzýva Úniu, aby začlenila ochranu údajov do dohôd o šírení a výmene informácií na hraniciach a o migračných trasách;

92.  vyzýva Európsku úniu a hostiteľské krajiny, aby vytvorili účinné nástroje na koordináciu a zosúladenie informačných tokov a na zber, porovnávanie a analýzu údajov;

o
o   o

93.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Organizácii Spojených národov, Rade Európy, Africkej únii, Organizácii amerických štátov a Lige arabských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 294, 12.8.2016, s. 18.
(2) Ú. v. EÚ C 346, 21.9.2016, s. 47.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2016)0102.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2015)0312.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2016)0073.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2016)0300.
(7) http://apum.parlement.ma/Future_Meetings/Docs/IISummit-of-Speakers_Lisbon-11MAY2015/DeclaracaoCimeira_EN.pdf
(8) Prijaté texty, P8_TA(2015)0470.
(9) Ú. v. EÚ C 179, 18.5.2016, s. 40.
(10) Správa OSN o medzinárodnej migrácii z roku 2015, k dispozícii na internetovej adrese http://www.un.org/en/development/desa/population/migration/publications/migrationreport/docs/MigrationReport2015_Highlights.pdf
(11) Článok 13 ods. 2 VDĽP.


Zodpovednosť spoločností za vážne porušovania ľudských práv v tretích krajinách
PDF 376kWORD 55k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o zodpovednosti podnikov za vážne porušovania ľudských práv v tretích krajinách (2015/2315(INI))
P8_TA(2016)0405A8-0243/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv (VDĽP) so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a ostatné zmluvy a nástroje OSN týkajúce sa ľudských práv, najmä na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktoré boli prijaté v New Yorku 16. decembra 1966,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach,

–  so zreteľom na článok 47 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na články 2, 3, 8, 21 a 23 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na články 81, 82, 83, 114, 208 a 352 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na strategický rámec pre ľudské práva a demokraciu EÚ, ktorý Rada pre zahraničné veci prijala 25. júna 2012(1), a na akčný plán pre ľudské práva a demokraciu na roky 2015 – 2019, ktorý Rada prijala 20. júla 2015(2),

–  so zreteľom na usmernenia Európskej únie o ľudských právach,

–  so zreteľom na svoje uznesenia o prípadoch porušovania ľudských práv a zásad demokracie a právneho štátu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2015 o Výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2014 a politike Európskej únie v tejto oblasti(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2015 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2013 a politike Európskej únie v tejto oblasti(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2013 o korupcii vo verejnom a súkromnom sektore: vplyv na ľudské práva v tretích krajinách(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. februára 2013 o podnikovej sociálnej zodpovednosti: zodpovedné a transparentné správanie podnikov a udržateľný rast(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. februára 2013 o podnikovej sociálnej zodpovednosti: podpora záujmov spoločnosti a cesta k udržateľnej a inkluzívnej obnove(7),

–  so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva 26/9 z 26. júna 2014, v ktorej Rada pre ľudské práva (UNHRC) vyzýva na vytvorenie otvorenej medzivládnej pracovnej skupiny, ktorej úlohou by bolo vypracovať medzinárodný právne záväzný nástroj týkajúci sa nadnárodných spoločností a iných podnikov v súvislosti s ľudskými právami,

–  so zreteľom na hlavné zásady v oblasti podnikania a ľudských práv OSN, revidované usmernenia Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o nadnárodných podnikoch, trojstranné vyhlásenie Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky, rámec Medzinárodnej integrovanej rady pre podávanie správ (IIRC), desať zásad globálneho paktu OSN a na normu ISO 26000 – „usmernenia pre oblasť sociálnej zodpovednosti“ a užívateľskú príručku pre európske MSP týkajúcu sa usmernení ISO 26000 pre oblasť sociálnej zodpovednosti Európskeho úradu remesiel, živností a malých a stredných podnikov pre normalizáciu;

–  so zreteľom na projekt Realizácia dlhodobej hodnoty pre spoločnosti a investorov, ktorý sa v súčasnosti vykonáva v rámci iniciatívy OSN Zásady zodpovedného investovania a globálneho paktu OSN (Global Compact),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady Európy členským štátom o ľudských právach a podnikaní prijaté 2. marca 2016,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o obnovenej stratégii EÚ na roky 2011 – 2014 (COM(2011)0681) a na zelenú knihu Komisie s názvom Podpora európskeho rámca pre sociálnu zodpovednosť podnikov (COM(2001)0366) a na vymedzenie sociálnej zodpovednosti podnikov, ktoré sa v nej uvádza, ako aj následné oznámenia z rokov 2006 a 2011,

–  so zreteľom na exteritoriálne záväzky, ktoré pre štáty vyplývajú z maastrichtských zásad,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0243/2016),

A.  keďže EÚ je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám; a keďže jej činnosť na medzinárodnej scéne (vrátane jej obchodnej politiky) sa riadi týmito zásadami;

B.  keďže hlavné zásady v oblasti podnikania a ľudských práv OSN sa vzťahujú na všetky štáty a všetky obchodné podniky, či už nadnárodné alebo iné, bez ohľadu na ich veľkosť, sektor, miesto podnikania, vlastníctvo a štruktúru, pričom účinné kontrolné a sankčné mechanizmy sú v celosvetovom uplatňovaní hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv aj naďalej výzvou; keďže vo svojom uznesení zo 6. februára 2013 Európsky parlament upozornil na osobitný charakter MSP, ktorý by mali politiky v oblasti SZP náležite zohľadňovať, a na potrebu flexibilného prístupu SZP prispôsobeného ich potenciálu;

C.  keďže v rámci iniciatívy OSN Global Compact(8), ktorá obsahuje desať zásad, sa od nadnárodných spoločností vyžaduje, aby tieto zásady prijali do svojej sféry vplyvu, podporovali ich a ustanovili ako súbor hlavných hodnôt v oblasti ľudských práv, pracovných noriem, životného prostredia a boja proti korupcii, ku ktorým sa zaviažu a ktoré dobrovoľne začlenia do svojich obchodných činností;

D.  keďže podniky sú jedným z hlavných subjektov hospodárskej globalizácie, finančných služieb a medzinárodného obchodu a musia dodržiavať všetky platné právne predpisy, medzinárodné zmluvy a ľudské práva; keďže obchod a ľudské práva sa môžu navzájom podporovať a keďže podnikateľská sféra, ktorá je povinná dodržiavať ľudské práva, tiež môže zohrávať dôležitú úlohu tým, že ponúkne pozitívne podnety v oblasti ľudských práv, demokracie, environmentálnych noriem a sociálnej zodpovednosti podnikov;

E.  keďže tieto obchodné podniky však môžu niekedy spôsobovať porušovanie ľudských práv alebo k nemu prispievať a môžu ovplyvňovať práva zraniteľných skupín, ako sú menšiny, domorodé obyvateľstvo, ženy a deti, či prispievať k environmentálnym problémom;

F.  keďže porušovania ľudských práv zo strany korporácií predstavujú celosvetový problém a keďže všetky spoločnosti vo svete majú povinnosť dodržiavať ľudské práva, pričom európske inštitúcie majú zároveň prvoradú povinnosť regulovať zodpovednosť korporácií, ktoré majú väzby s EÚ;

G.  keďže mnoho korporácií pôsobiacich na medzinárodnej úrovni, či už európskych alebo nie, ktoré pôsobia v tretích krajinách, má sústredené významné podnikateľské činnosti alebo sídlo v Európe, a/alebo je vo vlastníctve európskych korporácií, má majetok alebo tovar v Európe alebo riadi iné korporácie v Európe alebo prijíma investície alebo využíva finančné služby inštitúcií v Európe; keďže globalizácia a technologický rozvoj viedli korporácie k zadávaniu činností miestnym dodávateľom alebo k využívaniu tovaru a služieb ich dodávateľského alebo výrobného reťazca, ktoré vyrobili alebo poskytli iné korporácie vo veľkom počte rôznych krajín, a teda jurisdikcie s rôznymi právnymi systémami, rôznymi úrovňami ochrany a noriem v oblasti ľudských práv a rôznymi úrovňami presadzovania;

H.  keďže ochrana ľudských práv musí byť prioritou pre členské štáty, ako aj samotnú Úniu; keďže EÚ má vedúcu úlohu v rokovaniach o viacerých iniciatívach v záujme globálnej zodpovednosti a v ich vykonávaní, ktoré idú ruka v ruke s presadzovaním a dodržiavaním medzinárodných noriem; keďže porušenia ľudských práv si vyžadujú účinné opravné prostriedky; keďže na riešenie porušovania ľudských práv zo strany obchodných podnikov je potrebný spravodlivejší a efektívnejší systém opravných prostriedkov v rámci tak vnútroštátneho, ako aj medzinárodného práva;

I.  keďže ešte stále chýba globálny celostný prístup, pokiaľ ide o zodpovednosť podnikov za porušovania ľudských práv; keďže obete porušovania ľudských práv medzinárodnými spoločnosťami čelia mnohým prekážkam v prístupe k súdnej náprave vrátane procesných prekážok prípustnosti a zverejňovania dôkazov, často prohibitívnych nákladov na súdne spory, neexistencie jasných noriem týkajúcich sa zodpovednosti za účasť podnikov na porušovaní ľudských práv;

Spoločnosti a ľudské práva

1.  poznamenáva, že narastajúca globalizácia a internacionalizácia podnikateľskej činnosti a dodávateľských reťazcov ešte zvýši dôležitosť úlohy, ktorú korporácie zohrávajú pri zabezpečovaní dodržiavania ľudských práv a vytvorí situáciu, v ktorej sú medzinárodné štandardy, pravidlá a spolupráca nevyhnutné na zabránenie porušovaniu ľudských práv v tretích krajinách spoločnosťami a podnikmi; vyjadruje hlboké znepokojenie nad prípadmi porušovania ľudských práv v tretích krajinách, a to aj v dôsledku niektorých manažérskych rozhodnutí korporácií a podnikov EÚ, ako aj zo strany jednotlivcov, neštátnych subjektov a štátov; pripomína podnikom ich zodpovednosť za dodržiavanie ľudských práv v rámci ich globálnych operácií, a to bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú ich používatelia, a nezávisle od toho, či si hostiteľský štát plní svoje povinnosti v oblasti ľudských práv;

2.  poznamenáva, že rýchly pokrok v oblasti technológií si naliehavo vyžaduje pozornosť a vhodný právny rámec;

3.  opätovne potvrdzuje naliehavú potrebu konať trvalým, efektívnym a koherentným spôsobom na všetkých úrovniach vrátane vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej úrovne s cieľom účinne riešiť porušovania ľudských práv medzinárodnými korporáciami, keď sa vyskytnú, a tiež právne problémy vyplývajúce z extrateritoriálneho rozmeru podnikov a ich konania a súvisiacu neistotou, pokiaľ ide o to, kde leží zodpovednosť za porušovanie ľudských práv;

Medzinárodný rámec

4.  víta prijatie hlavných zásad v oblasti podnikania a ľudských práv a dôrazne podporuje ich vykonávanie na celosvetovej úrovni; zdôrazňuje, že tieto zásady boli v rámci OSN jednohlasne dohodnuté s plnou podporou členských štátov EÚ, Medzinárodnej organizácie práce (ILO) a Medzinárodnej obchodnej komory, a to vrátane podpory koncepcie tzv. inteligentnej zmesi regulačných a dobrovoľných činností; žiada o to, aby zástupcovia EÚ v rámci dialógov s tretími krajinami o ľudských právach sústavne zdôrazňovali hlavné zásady v oblasti podnikania a ľudských práv a ďalšie medzinárodné normy týkajúce sa zodpovednosti podnikov; okrem toho žiada o uplatňovanie hlavných zásad v oblasti podnikania a ľudských práv, a to aj vytvorením politík náležitej starostlivosti a záruk v oblasti riadenia rizika a poskytovaním účinných opravných prostriedkov v prípadoch, keď ich činnosti mali nepriaznivý vplyv na ľudské práva alebo k nemu prispeli;

5.  považuje globálny pakt OSN, normu ISO 26000 o sociálnej zodpovednosti, trojstranné vyhlásenie MOP o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky a usmernenia OECD pre mnohonárodné podniky za nástroje, ktoré dokážu zmobilizovať zodpovednosť v obchodnej činnosti podnikov;

Výzvy adresované korporáciám a ich povinnosť dodržiavať ľudské práva

6.  vyzýva podniky, a to tak európske, ako aj neeurópske, aby uskutočnili postupy náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv, začlenili svoje zistenia do svojich vnútorných politík a postupov, primerane pridelili zdroje a kompetencie a riadne ich uplatňovali; zdôrazňuje, že si to vyžaduje pridelenie dostatočných zdrojov; zdôrazňuje, že transparentnosť a informovanie o opatreniach prijatých na zabránenie porušovaniu ľudských práv v tretích krajinách sú kľúčové pre umožnenie riadneho demokratického dohľadu a prijímania rozhodnutí založených na faktoch spotrebiteľmi;

7.  uznáva zásadný význam sociálnej zodpovednosti podnikov (SZP) a víta čoraz častejšie využívanie nástrojov založených na SZP a spontánne zaviazanie sa korporácií; rozhodne však zdôrazňuje, že dodržiavanie ľudských práv je morálnou a zákonnou povinnosťou korporácií a ich manažmentu a malo by byť začlenené do dlhodobej hospodárskej perspektívy, a to bez ohľadu na miesto ich činnosti, ich veľkosť či priemyselné odvetvie; uznáva, že osobitné právne povinnosti korporácií by mali byť konkrétne prispôsobené ich veľkosti a kapacitám a že EÚ a členské štáty by sa mali usilovať o dosiahnutie čo najlepšej ochrany ľudských práv prostredníctvom najúčinnejších opatrení, a nie len preťažením podnikov administratívnymi a byrokratickými formálnymi pravidlami;

8.  vyjadruje presvedčenie, že musí existovať dostatočná pružnosť pri uplatňovaní usmernení v oblasti SZP, aby bolo možné splniť osobitné požiadavky každého členského štátu a regiónu, a najmä vo vzťahu k schopnostiam MSP; víta aktívnu spoluprácu Komisie za účasti Európskeho parlamentu a Rady s ostatnými medzinárodnými orgánmi s cieľom dosiahnuť zásadné zblíženie iniciatív SZP v dlhodobom horizonte a výmenu a podporu dobrých podnikových postupov v oblasti SZP, ako aj presadzovať usmernenia uvedené v norme ISO 26000 Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu s cieľom zabezpečiť jednotné celosvetové, koherentné a transparentné vymedzenie SZP; naliehavo žiada Komisiu, aby účinne prispela k usmerňovaniu a koordinácii politík členských štátov, a tým minimalizovala riziko vzniku dodatočných nákladov pre podniky pôsobiace vo viac než jenom členskom štáte kvôli odlišným ustanoveniam;

9.  opätovne zdôrazňuje, že je potrebné upriamiť pozornosť na osobitný charakter MSP, ktoré fungujú najmä na miestnej a regionálnej úrovni v rámci konkrétnych odvetví; nazdáva sa preto, že je nevyhnutné, aby politiky Únie v oblasti SZP vrátane národných akčných plánov pre SZP zohľadňovali konkrétne potreby MSP a boli v súlade so zásadou „myslieť najskôr v malom“ a uznávali neformálny a intuitívny prístup MSP k SZP; odmieta všetky iniciatívy, ktoré by mohli spôsobiť administratívne, byrokratické či finančné zaťaženie pre MSP; namiesto toho podporuje opatrenia umožňujúce malým a stredným podnikom realizovať spoločné opatrenia;

10.  pripomína, že ak sa zistí, že spoločnosti spôsobili škodu alebo k nej prispeli, musia prevziať morálnu, ale aj právnu zodpovednosť a zabezpečiť účinný prostriedok nápravy pre postihnutých jednotlivcov a komunity alebo sa na ňom podieľať; poznamenáva, že to zahŕňa reštitúciu, náhradu, obnovu a záruky neopakovania;

11.  víta zvyk začleňovať zodpovednosť za dodržiavanie ľudských práv do záväzných zmluvných požiadaviek medzi spoločnosťami a ich podnikovými a súkromnými zákazníkmi a dodávateľmi; konštatuje, že takéto požiadavky sa vo väčšine prípadov môžu vymáhať súdnou cestou;

Výzvy adresované členským štátom a ich povinnosť chrániť ľudské práva

12.  s potešením víta prácu, ktorá bola začatá v rámci prípravy záväznej zmluvy OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; vyjadruje poľutovanie nad obštrukčným správaním každého druhu vo vzťahu k tomuto procesu a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa konštruktívne zapojili do týchto rokovaní;

13.  pripomína rozdielne, avšak navzájom sa dopĺňajúce úlohy štátov a spoločností so zreteľom na ochranu ľudských práv; pripomína, že členské štáty konajúce v rámci svojich jurisdikcií majú povinnosť chrániť ľudské práva, a to aj pred porušovaním zo strany podnikov, aj keď pôsobia v tretích krajinách; dôrazne pripomína, že v prípade porušovania ľudských práv musia štáty poškodeným osobám udeliť prístup k účinnému prostriedku nápravy; v tejto súvislosti pripomína, že dodržiavanie ľudských práv tretími krajinami vrátane zaručenia účinného prostriedku nápravy pre osoby v ich jurisdikcii predstavuje účinný prvok vonkajších vzťahov EÚ s týmito krajinami;

14.  žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili súdržnosť politík v oblasti podnikania a ľudských práv na všetkých úrovniach: v rámci jednotlivých inštitúcií EÚ, medzi inštitúciami a medzi EÚ a jej členskými štátmi, a najmä vo vzťahu k obchodnej politike Únie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby výslovne zahrnuli uvedenú zásadu do všetkých zmlúv, ktoré podpíšu, v súlade s prijatými medzinárodnými záväzkami prijatými v oblasti ľudských práv; poznamenáva, že si to bude vyžadovať intenzívnu spoluprácu medzi rôznymi generálnymi riaditeľstvami Komisie a Európskou službou pre vonkajšiu činnosť;

15.  vyzýva Európsku úniu, členské štáty, tretie krajiny a všetky vnútroštátne a medzinárodné orgány, aby čo najskôr a v čo najväčšej miere prijali záväzné nástroje určené na účinnú ochranu ľudských práv v tejto oblasti a zabezpečili, aby sa všetky záväzky vyplývajúce z uvedených medzinárodných pravidiel v plnej miere presadzovali; vyjadruje nádej, že európske snahy v oblasti SZP môžu byť vzorom pre ostatné krajiny; je presvedčený, že národné rozvojové banky musia ísť príkladom, pokiaľ ide o overiteľné dodržiavanie ľudských práv;

16.  vyzýva všetky štáty vrátane EÚ a jej členských štátov, aby urýchlene a v čo najväčšej miere vykonávali hlavné zásady v oblasti podnikania a ľudských práv OSN vo všetkých oblastiach, ktoré patria do ich príslušných právomocí, a to aj prostredníctvom vypracovania akčných plánov; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že napriek oznámeniu Komisie o sociálnej zodpovednosti podnikov z roku 2011 nie všetky členské štáty prijali vyhlásenia alebo politiky týkajúce sa sociálnej zodpovednosti podnikov, v ktorých sa uvádzajú ľudské práva, či zverejnili svoje plány v oblasti podnikania a ľudských práv a naliehavo žiada EÚ, aby zverejnila svoj plán; vyzýva členské štáty, aby vypracovali alebo revidovali vnútroštátne akčné plány v súlade s usmerneniami, ktoré poskytla pracovná skupina OSN pre podnikanie a ľudské práva; žiada, aby sa tieto plány vypracovali na základe základných hodnotení, ktoré identifikujú medzery v právnych predpisoch, vytvárania mechanizmov na sledovanie vykonávania a účinnosti týchto plánov, politík a postupov a prostredníctvom zmysluplnej účasti zainteresovaných strán;

17.  vyzýva členské štáty, aby prijímali právne predpisy súdržným, celistvým, účinným a záväzným spôsobom s cieľom splniť svoju povinnosť v oblasti prevencie, vyšetrovania, trestania a odškodňovania v prípadoch porušovania ľudských práv zo strany korporácií pôsobiacich v ich jurisdikcii vrátane porušovania, ku ktorému dochádza v tretích krajinách;

18.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby stanovili jasné pravidlá, že spoločnosti, ktoré majú sídlo na ich území alebo spadajú do ich jurisdikcie, musia pri svojej činnosti dodržiavať ľudské práva v každej krajine a v každom kontexte svojho pôsobenia, a tiež v súvislosti so svojimi obchodnými vzťahmi vrátane vzťahov mimo EÚ; domnieva sa, že spoločnosti by mali podľa svojho rozsahu a kapacít, vrátane bánk a iných finančných alebo úverových inštitúcií pôsobiacich v tretích krajinách, zabezpečiť zavedenie systémov na posúdenie rizík a zmiernenie prípadných negatívnych vplyvov ich činnosti a hodnotových reťazcov na ľudské práva, prácu, ochranu životného prostredia a aspekty súvisiace s katastrofami; vyzýva členské štáty, aby periodicky posudzovali vhodnosť týchto právnych predpisov a odstraňovali všetky nedostatky;

19.  pripomína, že najnovší vývoj právnych predpisov na vnútroštátnej úrovni, napr. ustanovenie o transparentnosti v dodávateľských reťazcoch v britskom zákone o modernom otroctve a francúzsky návrh zákona o povinnej starostlivosti predstavujú významné kroky smerom k povinnej náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv, a že EÚ už podnikla kroky v tomto smere (nariadenie EÚ o dreve, smernica EÚ o zverejňovaní nefinančných informácií, návrh Komisie týkajúci sa nariadenia, ktorým sa vytvára systém Únie na samocertifikáciu náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci zodpovedných dovozcov cínu, tantalu a volfrámu a ich rád a zlata s pôvodom v oblastiach ovplyvnených konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach); vyzýva Komisiu a členské štáty, a tiež všetky štáty, aby zohľadnili tento model pri zavádzaní povinnej náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv;

20.  zdôrazňuje, že povinná náležitá starostlivosť v oblasti ľudských práv by sa mala pridŕžať krokov požadovaných v rámci hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a mala by sa riadiť určitými všeobecnými zásadami týkajúcimi sa aktívnej identifikácie rizík pre ľudské práva, vypracovania prísnych a preukázateľných akčných plánov na zabránenie týmto rizikám alebo ich zmiernenie, primeranej reakcie na známe zneužívanie a transparentnosti; zdôrazňuje, že politiky by sa mali zaoberať veľkosťou spoločností a s tým súvisiacou schopnosťou týchto spoločností vyrovnať sa s touto otázkou, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať mikropodnikom a MSP; zdôrazňuje, že na všetkých úrovniach by mali byť zabezpečené konzultácie s príslušnými aktérmi a zverejňované všetky príslušné informácie týkajúce sa projektov alebo investícií pre dotknuté zainteresované strany;

21.  vyzýva všetky štáty, a najmä EÚ a členské štáty, aby prednostne prijali okamžité opatrenia na zavedenie povinnej náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv pre podniky, ktoré vlastní alebo kontroluje štát a/alebo ktoré prijímajú výraznú podporu a služby štátnych agentúr alebo európskych inštitúcií, a tiež pre podniky, ktoré poskytujú tovar a služby v rámci verejných zákaziek;

22.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby sa obrátili na podniky, ktoré využívajú suroviny alebo komodity v rámci existujúceho legislatívneho postupu, ktoré môžu pochádzať z oblastí zasiahnutých konfliktom, aby zverejnili svoje zaisťovanie zdrojov a používanie takýchto materiálov prostredníctvom označovania výrobkov a aby poskytli úplné informácie o obsahu a pôvode výrobkov tým, že vyzvú ich dodávateľov, či už európskeho alebo iného pôvodu, aby tieto údaje zverejnili; žiada o podporu povinnej náležitej starostlivosti dovozcov nerastných surovín a kovov (cínu, tantalu, volfrámu a zlata) z oblasti zasiahnutých konfliktom na základe usmernení OECD vyplývajúcich z hĺbkovej analýzy a týkajúcich sa zodpovedných dodávateľských reťazcov nerastov a nerastov z oblastí ovplyvnených konfliktom a s vysokým rizikom; žiada, aby do tohto procesu bolo zaradené posúdenie náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci;

23.  s uspokojením berie na vedomie, že v dôsledku revízie existujúcej smernice o účtovníctve 2014/95/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti, sa od veľkých spoločností a skupín bude od roku 2017 vyžadovať, aby zverejňovali informácie o politikách, rizikách a výsledkoch súvisiacich s dodržiavaním ľudských práv a s otázkami, ktoré sú s tým spojené; naliehavo žiada členské štáty, aby v plnej miere vykonali revidovanú smernicu o účtovníctve v schválenom časovom rámci vrátane vytvorenia príslušných a účinných mechanizmov zabezpečujúcich, aby spoločnosti dodržiavali požiadavky na podávanie správ; vyzýva Komisiu, aby vypracovala jasné usmernenia pre podniky týkajúce sa nových požiadaviek na zverejňovanie nefinančných informácií; odporúča, aby v nich boli zahrnuté a rozvedené minimálne základné prvky, ktoré majú byť zverejňované v záujme správneho a úplného pochopenia hlavných rizík pre dodržiavanie ľudských práv a vplyvov na ne v rámci činnosti spoločnosti a jej globálneho hodnotového reťazca;

Prístup k účinným prostriedkom nápravy

24.  vyzýva Komisiu, aby po konzultácii so všetkými zainteresovanými stranami vrátane občianskej spoločnosti a korporácií dôkladne preskúmala existujúce prekážky justície v konaniach na súdoch členských štátov týkajúcich sa údajného porušovania ľudských práv, ktorého sa v zahraničí dopustili podnikmi, ktoré sídlia v EÚ; trvá na tom, že toto hodnotenie by malo byť zamerané na identifikáciu a podporu prijatia účinných opatrení na odstránenie alebo zmiernenie týchto prekážok;

25.  vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s medzinárodnými partnermi prostredníctvom súdnych, správnych, legislatívnych alebo iných vhodných prostriedkov prijali všetky primerané opatrenia na zabezpečenie toho, aby mali v prípade takéhoto porušovania ľudských práv dotknuté osoby prístup k účinným prostriedkom nápravy, keď podnik so sídlom v príslušných štátoch vlastní, riadi alebo kontroluje spoločnosti, ktoré sú zodpovedné za porušovanie ľudských práv v iných krajinách; vyzýva uvedené štáty, aby prijali primerané opatrenia na odstránenie právnych, praktických a iných súvisiacich prekážok, ktoré by mohli viesť k zamietnutiu prístupu k náprave, a určili vhodné procesné prostriedky umožňujúce dotknutým osobám v tretích krajinách prístup k spravodlivosti na občianskych a trestných súdoch; v tejto súvislosti vyzýva štáty, aby odkryli závoj právnej subjektivity, ktorá by mohla zakrývať skutočných vlastníkov niektorých korporácií;

26.  vyzýva EÚ a všetky štáty, najmä členské štáty EÚ, aby odstránili finančné a procedurálne prekážky v občianskoprávnych sporoch; víta odporúčanie Rady 2013/396/EÚ prijaté 11. júna 2013(9) a nabáda všetky členské štáty, aby ho plnili; domnieva sa, že nástroj obsiahnutý v tomto odporúčaní by mohol znížiť náklady obetí porušovania ľudských práv na súdny proces; vyzýva na to, aby sa tento druh nápravy vzťahoval na všetky obete porušovania ľudských práv, a to aj v tretích krajinách, a žiada o to, aby boli prijaté spoločné normy, ktoré umožnia zastupujúcim združeniam podávať žaloby v mene údajných obetí;

Výzvy adresované Komisii

27.  uvedomuje si, že „zodpovednosť podnikov“ nie je samostatný problém, ale že sa týka širokej škály rôznych právnych a politických oblastí;

28.  víta nezáväzné iniciatívy súkromného sektora na zodpovedné riadenie dodávateľského reťazca, ktoré zaviedli útvary Komisie, ale zdôrazňuje, že nezáväzné iniciatívy súkromného sektora samy osebe nestačia; žiada o urýchlené prijatie záväzných a vymáhateľných pravidiel, príslušných sankcií a nezávislých monitorovacích mechanizmov;

29.  víta nový všeobecný systém preferencií (VSP+), ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2014(10), ako kľúčový nástroj obchodnej politiky EÚ na podporu ľudských a pracovných práv, ochrany životného prostredia a dobrej správy vecí verejných v zraniteľných rozvojových krajinách; víta predovšetkým prísny a systematicky monitorovací mechanizmus VSP+ a žiada zamerať sa na účinné vykonávanie dohovorov uvedených v dohovore na vnútroštátnej úrovni;

30.  zdôrazňuje skutočnosť, že EÚ a jej členské štáty musia chrániť ľudské práva; konštatuje, že obchodné dohody vo všeobecnosti môžu prispieť k posilneniu globálneho obchodného systému založeného na pravidlách a že obchod a hodnoty musia ísť ruka v ruke, ako nedávno uviedla Komisia vo svojej novej obchodnej stratégii nazvanej Obchod pre všetkých; pripomína potrebu posúdiť možné vplyvy obchodných a investičných dohôd na ľudské práva a na tomto základe začleniť všetky potrebné doložky a záruky týkajúce sa ľudských práv, ktoré sú schopné zmierniť a riešiť zistené riziká vplyvov na ľudské práva; požaduje, aby Komisia podnikla všetky potrebné a možné kroky, aby konala holisticky a koherentne, a dôrazne vyzýva na systematické začleňovanie pravidiel o zodpovednosti podnikov za porušovanie ľudských práv, ktoré sa majú vykonávať na vnútroštátnej úrovni, a odkazov na medzinárodne uznané zásady a usmernenia do obchodných a investičných dohôd;

31.  vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila legislatívny návrh týkajúci sa kontroly vývozu položiek s dvojakým použitím, keďže technológie vyrábané európskymi spoločnosťami stále spôsobujú porušovanie ľudských práv na celom svete;

32.  naliehavo žiada, aby sa vybudoval súdržný súbor právnych predpisov vrátane pravidiel upravujúcich prístup k spravodlivosti, jurisdikciu, uznávanie a výkon súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach, rozhodné právo a súdnu pomoc v cezhraničných situáciách zahŕňajúcich tretie krajiny;

33.  nabáda na zváženie rozšírenia pravidiel o právomoci podľa nariadenia Brusel I(11) na obžalované osoby z tretích krajín v žalobách proti spoločnostiam, ktoré majú jasné spojenie s jedným členským štátom – pretože sú v ňom usadené alebo v ňom majú podstatnú obchodnú činnosť alebo ich hlavné miesto podnikania je v EÚ – alebo proti spoločnostiam, pre ktoré je EÚ významným odbytiskom;

34.  požaduje lepší prístup k dôkazom prostredníctvom vylepšených postupov týkajúcich sa zverejňovania dôkazov;

35.  pripomína, že keď korporácie porušujú ľudské práva, takéto konania môžu zahŕňať osobnú trestnú zodpovednosť, a vyzýva, aby boli osoby zodpovedné za takéto zločiny stíhané na príslušnej úrovni; vyzýva členské štáty, aby riešili právne, procesné a praktické prekážky, ktoré bránia orgánom činným v trestnom konaní vo vyšetrovaní a stíhaní spoločností a/alebo ich zástupcov zapojených do trestných činov súvisiacich s porušovaním ľudských práv;

36.  vyzýva Radu a Komisiu, aby konali v súlade s článkom 83 ZFEÚ s cieľom stanoviť minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií v oblastiach obzvlášť závažnej trestnej činnosti s cezhraničným rozmerom v súvislosti s porušovaním ľudských práv v tretích krajinách korporáciami, a to vzhľadom na charakter a dosah týchto trestných činov a osobitnú potrebu bojovať proti nim na spoločnom základe;

37.  zdôrazňuje, že úplné dodržiavanie ľudských práv vo výrobnom reťazci je základným právom, a nie možnosťou výberu pre spotrebiteľov; odporúča vytvorenie označenia certifikovaný výrobok „bez zneužívania“ na úrovni EÚ s dobrovoľnou účasťou na podporu zvýšenej informovanosti medzi výrobcami a spotrebiteľmi, ktorú by monitoroval nezávislý orgán riadený prísnymi pravidlami, vybavený kontrolnými právomocami a zameraný na overovanie a potvrdzovanie toho, že nedošlo k žiadnemu zneužitiu v žiadnej fáze výrobného reťazca príslušného tovaru; domnieva sa, že EÚ a členské štáty by mali toto označenie „bez zneužívania“ presadzovať; odporúča, aby boli výrobkom, ktoré dosiahli toto označenie „bez zneužívania“, priznané zvýhodnenia;

38.  dôrazne vyzýva Komisiu, aby iniciovala kampaň na úrovni EÚ, ktorou predstaví a spropaguje označenie „bez zneužívania“ a ktorou bude európskych spotrebiteľov nabádať, aby sa rozhodovali pre výrobky a spoločnosti, ktorým bolo toto označenie udelené, a všetky podniky a spoločnosti žiadať, aby prijali najlepšie postupy týkajúce sa dodržiavania ľudských práv a súvisiacich otázok;

39.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pravidelne podávali správy o opatreniach prijatých na zabezpečenie účinnej ochrany ľudských práv v rámci podnikateľskej činnosti, dosiahnutých výsledkoch, ešte neodstránených nedostatkoch v ochrane a odporúčaniach na riešenie týchto nedostatkov v budúcnosti;

o
o   o

40.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva a ESVČ.

(1) http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-11855-2012-INIT/sk/pdf
(2) http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-10897-2015-INIT/sk/pdf
(3) Prijaté texty, P8_TA(2015)0470.
(4) Ú. v. EÚ C 316, 30.8.2016, s. 141.
(5) Ú. v. EÚ C 181, 19.5.2016, s. 2.
(6) Ú. v. EÚ C 24, 22.1.2016, s. 28.
(7) Ú. v. EÚ C 24, 22.1.2016, s. 33.
(8) https://www.unglobalcompact.org/what-is-gc/mission/principles
(9) Ú. v. EÚ L 201, 26.7.2013, s. 60.
(10) http://ec.europa.eu/trade/policy/countries-and-regions/development/generalised-scheme-of-preferences/
(11) http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=URISERV%3Al33054


Stratégia EÚ pre skvapalnený zemný plyn a skladovanie plynu
PDF 386kWORD 58k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o stratégii EÚ pre skvapalnený zemný plyn a skladovanie plynu (2016/2059(INI))
P8_TA(2016)0406A8-0278/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. februára 2016 o stratégii EÚ týkajúcej sa vykurovania a chladenia (COM(2016)0049),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. februára 2015 s názvom Rámcová stratégia odolnej energetickej Únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy (COM(2015)0080) a jeho prílohy,

–  so zreteľom na energetickú stratégiu 2030 navrhnutú v oznámení Komisie z 22. januára 2014 s názvom Rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie rokov 2020 až 2030 (COM(2014)0015),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. júla 2014 s názvom Energetická efektívnosť a jej prínos k energetickej bezpečnosti v rámci politík v oblasti klímy a energie do roku 2030 (COM(2014)0520),

—  so zreteľom na piatu hodnotiacu správu Medzivládneho panelu o zmene klímy – správa pracovnej skupiny I s názvom Zmena klímy 2013: Prírodovedecký základ,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá(1),

–  so zreteľom na parížsku dohodu z decembra 2015 dosiahnutú na 21. konferencii strán (COP 21) Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. decembra 2011 týkajúce sa plánu postupu v energetike do roku 2050 (COM(2011)0885),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. marca 2011 s názvom Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (COM(2011)0112),

–  so zreteľom na tretí energetický balík,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. februára 2016 s názvom Stratégia EÚ týkajúca sa vykurovania a chladenia (COM(2016)0051),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES,

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 16/2015 s názvom Zlepšenie bezpečnosti dodávok energie prostredníctvom rozvoja vnútorného trhu s energiou: je potrebné väčšie úsilie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2015 s názvom Na ceste k Európskej energetickej únii(2),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0278/2016),

A.  keďže sa očakáva, že plyn môže v nadchádzajúcich desaťročiach zohrávať dôležitú úlohu v energetickom systéme EÚ v priemyselnej výrobe, ako zdroj tepla v budovách a ako podpora obnoviteľnej energie, zatiaľ čo EÚ dosahuje svoje ciele týkajúce sa emisií skleníkových plynov, energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov a prechádza na nízkouhlíkové hospodárstvo, v ktorom sa úloha plynu bude postupne znižovať v prospech čistých energií;

B.  keďže zemný plyn je fosílnym palivom, z ktorého sa môže počas jeho životného cyklu (výroba, doprava, spotreba) pri nesprávnom zaobchádzaní uvoľňovať veľké množstvo metánu; keďže metán má podstatne vyšší potenciál globálneho otepľovania počas 20-ročného časového rozpätia ako CO2, a teda má značný vplyv na zmenu klímy;

C.  keďže Európska únia sa zaviazala znížiť do roku 2050 emisie skleníkových plynov o 80 – 95 % pod úrovne z roku 1990;

D.  keďže európska závislosť od dovozu plynu má v nadchádzajúcich rokoch rásť a v niektorých členských štátoch už dosiahla 100 % v prípadoch, keď neexistujú alternatívni dodávatelia alebo zásobovacie trasy alebo existujú iba v obmedzenom množstve;

E.  keďže skvapalnený zemný plyn (LNG) predstavuje pre Európu príležitosť z hľadiska zvýšenej konkurencieschopnosti vyvíjaním tlaku na znižovanie cien zemného plynu aj z hľadiska zvýšenej bezpečnosti dodávok; keďže zemný plyn predstavuje aj pružnú zálohu výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov;

F.  keďže využívanie zemného plynu v doprave (CNG a LNG), ako sa uvádza v smernici 2014/94/EÚ o využívaní infraštruktúry alternatívnych palív by prinieslo veľké výhody pre životné prostredie;

G.  keďže EÚ by sa mala aktívne podieľať na vývoji svojich domácich konvenčných zdrojov plynu, ako sú zdroje objavené na Cypre;

H.  keďže EÚ ako druhý najväčší dovozca LNG na svete by mala zohrávať aktívnejšiu úlohu v rámci medzinárodnej energetickej diplomacie;

I.  keďže je dôležité podporovať integrovaný návrh na využívanie domácich zdrojov energie, ako sú zásoby zemného plynu vo výhradnej hospodárskej zóne Cypru, a podporovať vytvorenie terminálu na skvapalňovanie LNG na Cypre s cieľom využívať aj zásoby v susediacich oblastiach;

J.  keďže EÚ ešte stále nie je schopná plne využívať výhody integrovaného vnútorného trhu s energiou z dôvodu nedostatočných prepojení a koherentnosti a neúplného vykonávania tretieho energetického balíka;

K.  keďže rámcová stratégia odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy vymedzuje päť synergických a úzko prepojených rozmerov, menovite: energetická bezpečnosť, plne integrovaný európsky trh s energiou, energetickú účinnosť, dekarbonizácia hospodárstva a výskum, inovácie a konkurencieschopnosť; pričom by stratégia mala podporovať aj dostupné ceny energie pre všetkých;

Úvod

1.  víta oznámenie Komisie s názvom Stratégia EÚ v oblasti skvapalneného zemného plynu a uskladňovania plynu; domnieva sa, že vnútorný trh s energiou, ktorý plne integruje LNG a skladovanie plynu, bude zohrávať významnú úlohu pri dosahovaní konečného cieľa odolnej energetickej únie;

2.  pripomína, že stratégia EÚ pre LNG a skladovanie plynu predstavuje jeden z prvkov energetickej únie, ktorého cieľom je zrealizovať ambíciu EÚ prejsť na udržateľný, bezpečný a konkurencieschopný systém energetiky, a má za cieľ aj skončenie závislosti od vonkajších dodávateľov plynu; zdôrazňuje, že jedným z cieľov energetickej únie je, aby sa EÚ stala svetovým lídrom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov;

3.  keďže v súlade s Parížskou dohodou COP 21 sa politika EÚ v oblasti plynu musí upraviť, aby bola v súlade s dohodnutým cieľom obmedziť zvýšenie globálnej teploty na 1,5 °C nad predindustriálnou úrovňou; keďže sa očakáva, že plyn bude naďalej zohrávať úlohu v energetickom systéme EÚ až do roku 2050, keď sa v súlade s Parížskou dohodou a plánom postupu v energetike EÚ budú musieť emisie skleníkových plynov znížiť o 80 – 95 % pod úrovne z roku 1990, a to najmä v priemyselnej výrobe a ako zdroj tepla v budovách; keďže úloha plynu sa bude znižovať a jeho využívanie sa musí sa v dlhodobom horizonte postupne ukončiť, pretože EÚ bude plniť svoje ambiciózne ciele týkajúce sa emisií skleníkových plynov, energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov a bude prechádzať na nízkouhlíkové hospodárstvo;

4.  zastáva názor, že energetická bezpečnosť sa najefektívnejšie môže dosiahnuť lepšou koordináciou národných energetických politík, vytvorením skutočnej energetickej únie s jednotným energetickým trhom a spoločnou energetickou politikou, a tiež spoluprácou členských štátov v tejto oblasti, v súlade so zásadami solidarity a dôvery; v tejto súvislosti sa domnieva, že ďalšia integrácia energetickej politiky by mala byť na prospech členských štátov, v súlade s cieľmi a medzinárodnými záväzkami EÚ, ako aj deklarovanými cieľmi, a nemala by byť v rozpore so záujmami členských štátov ani ich občanov; podporuje snahy o vytvorenie spoločnej pozície EÚ v rámci multilaterálnych energetických inštitúcií a rámcov;

5.  domnieva sa, že všetci občania EÚ musia mať prístup k bezpečným a cenovo dostupným dodávkam energie; zdôrazňuje v tejto súvislosti súčasný vývoj na svetových trhov s LNG, keď nadmerná ponuka spôsobila zníženie cien a predstavuje príležitosť na zníženie nákladov na energiu pre spotrebiteľov EÚ prostredníctvom relatívne lacnejších dodávok plynu; zdôrazňuje, že bezpečná, cenovo dostupná a udržateľná energia je hlavnou hnacou silou európskeho hospodárstva a má zásadný význam pre konkurencieschopnosť priemyslu; žiada EÚ a jej členské štáty, aby ako súčasť stratégie EÚ v oblasti energetiky uprednostňovali znižovanie energetickej chudoby a zlepšovaním dodávok energie prostredníctvom výmeny najlepších postupov na úrovni EÚ;

6.  zdôrazňuje, že stratégia EÚ pre LNG musí byť v súlade s rámcovou stratégiou pre odolnú energetickú úniu s cieľom prispieť k zvýšeniu bezpečnosti dodávok energie, dekarbonizácii, dlhodobej udržateľnosti hospodárstva a k zabezpečeniu dostupných a konkurencieschopných cien energie;

7.  súhlasí s hodnotením Komisie, že členské štáty v Pobaltí, strednej a juhovýchodnej Európe a Írsko – napriek obrovskému úsiliu niektorých členských štátov rozvíjať infraštruktúru – sú naďalej vo veľkej miere závislé od jediného dodávateľa a sú vystavené ponukovým šokom a výpadkom dodávok;

8.  uznáva, že dostupnosť LNG vrátane podpory infraštruktúry plynovodov by v týchto členských štátoch mohla výrazne zlepšiť súčasnú situáciu v oblasti bezpečnosti dodávok, a to nielen z fyzického, ale aj z hospodárskeho hľadiska, čím by sa prispelo ku konkurencieschopnejším cenám energie;

9.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a stimulovali efektívnejšie a lepšie využívanie existujúcej infraštruktúry vrátane skladovania plynu;

10.  upozorňuje na potenciál výroby plynu z elektriny na uskladnenie elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov a jej použitie ako uhlíkovo neutrálneho plynu v doprave, na výrobu tepla a elektrickej energie;

11.  zdôrazňuje, že treba zvýšiť diverzifikáciu a flexibilitu plynárenskej sústavy EÚ, a tým prispieť k dosiahnutiu hlavného cieľa energetickej únie, ktorým sú bezpečné, odolné a konkurencieschopné dodávky plynu; vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégiu zameranú na zníženie závislosti EÚ od plynu z dlhodobého hľadiska, čo odráža jej záväzok roku 2050 emisie skleníkových plynov o 80 – 95 % pod úrovne z roku 1990, a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vnímanie energetickej efektívnosti ako najdôležitejšej zásady a postupné zrušenie dotácií na fosílne palivá by významne znížilo závislosť EÚ od dovážaných fosílnych palív;

12.  pripomína, že Európsky parlament opakovane vyzval, aby sa určili záväzné ciele na rok 2030 v oblasti klímy a energetiky, a to zníženie domácich emisií skleníkových plynov aspoň o 40 %, aspoň 30 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov a 40 % energetická efektívnosť, ktoré sa majú uskutočňovať prostredníctvom jednotlivých národných cieľov;

13.  zdôrazňuje, že skôr než sa podporia nové splyňovacie terminály, treba podporiť najúčinnejšie možné využívanie existujúcich terminálov LNG z cezhraničného hľadiska, aby sa predišlo odkázanosti na určitého dodávateľa technológie alebo uviaznutiu aktív v infraštruktúre pre fosílne palivá a zabezpečilo, aby spotrebitelia museli znášať náklady na nové projekty; domnieva sa, že Komisia musí pozorne zrevidovať svoju analýzu dopytu po plyne a posúdenie rizík a potrieb;

Vybudovanie chýbajúcej infraštruktúry

Infraštruktúra LNG

14.  pripomína, že EÚ ako celok má dostatočné množstvo terminálov na spätné splyňovanie LNG a uznáva, že vzhľadom slabý vnútorný dopyt po plyne v ostatných rokoch a relatívne vysoké celosvetové ceny LNG mali viaceré terminály na spätné splyňovanie LNG v EÚ nízku mieru používania; podčiarkuje, že všetky členské štáty, najmä tie, ktoré sú závislé na jedinom dodávateľovi, by mali mať buď priamy, alebo nepriamy prístup k LNG prostredníctvom ostatných členských štátov;

15.  zdôrazňuje, že vo väčšine prípadov by sa mali uprednostňovať trhové riešenia a využívanie existujúcej infraštruktúry LNG na regionálnej úrovni; poznamenáva však, že riešenia sa môžu líšiť v závislosti od národných a trhových špecifík, ako je úroveň prepojenia, dostupnosť skladovacích riešení a štruktúra trhu;

16.  zdôrazňuje, že s cieľom vyhnúť sa uviaznutiu aktív by sa mala vykonať dôkladná analýza alternatívnych dodávok LNG a možností z regionálneho, ako aj z environmentálne udržateľného hľadiska so zreteľom na ciele Únie v oblasti klímy a energetiky a zásadu geografickej rovnováhy, a to pred rozhodnutím o novej infraštruktúre, aby sa zvýšila energetická bezpečnosť a zabezpečilo čo najefektívnejšie využívanie existujúcej infraštruktúry;

17.  zdôrazňuje význam regionálnej spolupráce pri budovaní nových terminálov LNG a prepojení a podčiarkuje, že členské štáty s prístupom k moru by mali úzko spolupracovať s vnútrozemskými krajinami s cieľom zabrániť nadmerným investíciám do zbytočných a nehospodárnych projektov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že možnosti dodávky LNG by sa zlepšili optimálnejším využívaním koridorov medzi západom a východom a severom a juhom; domnieva sa, že by sa mohli spoločne rozvíjať znalosti a informácie týkajúce sa aspektov, ako sú zariadenia na uskladňovanie energie a procesy výberového konania na LNG a spojovacie zariadenia; vyjadruje pevné presvedčenie, že stratégia EÚ musí zabezpečiť dostupnosť LNG na regionálnej úrovni v rámci celej Európy;

18.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli stratégie na podporu zariadení, ktoré sa v budúcnosti môžu použiť na riadenie prepravy a skladovania zemného plynu z obnoviteľných zdrojov;

19.  zdôrazňuje, že tej stratégii by sa malo zahŕňať aj používanie LNG ako alternatívy k rozvoju plynárenskej distribučnej a prenosovej infraštruktúry v oblastiach, v ktorých to v súčasnosti nie je nákladovo efektívne; poznamenáva, že malé zariadenia na LNG môžu predstavovať optimálnu infraštruktúru na zvýšenie používania zemného plynu v oblastiach, kde investície do plynárenskej infraštruktúry nie sú ziskové, príkladom čoho môže byť väčšie využívanie plynu na výrobu tepla, ktorým sa obmedzujú tzv. emisie z nízkych zdrojov;

20.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere vykonávali kľúčové projekty spoločného záujmu a aby udeľovali vysokú prioritu najmä hospodársky a environmentálne najúčinnejším projektom určeným tromi regionálnymi skupinami na vysokej úrovni; zdôrazňuje, že budovanie terminálov LNG, ktoré sú potrebné a kompatibilné s dopytom po plyne, nie je dostatočné, a aby sa dosiahli výhody aj mimo prijímajúcich krajín, je nevyhnutné podporovať plynovodnú infraštruktúru s primeranými tarifami;

21.  víta skutočnosť, že dôležité projekty týkajúce sa LNG (napríklad severojužný koridor) sú definované ako projekty spoločného záujmu; vyzýva Komisiu, aby pri plánovaní ďalších rekonštrukcií siete plynovodov a siete TEN-E v plnej miere zahrnula krajiny Balkánu, aby zabezpečila kľúčovú úlohu energetického sektoru EÚ v regióne;

22.  podporuje návrh Komisie v rámci prebiehajúcej revízie nariadenia o bezpečnosti dodávok na preskúmanie existujúcich výnimiek spätného toku, pokiaľ ide o prepojovacie potrubia, a podporuje posilnenie úlohy Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER); poukazuje na nedostatok personálu a zdrojov agentúry ACER; zdôrazňuje, že agentúre ACER treba poskytnúť potrebné zdroje, najmä dostatok vlastných zamestnancov, s cieľom umožniť jej, aby mohla plniť úlohy, ktoré jej boli pridelené na základe právnych predpisov;

Skladovacia infraštruktúra

23.  pripomína, že geológia je dôležitým rozhodujúcim faktorom pri rozvoji nových zásobníkov plynu a berie na vedomie súčasné nadmerné kapacity európskych zásobníkov plynu; zdôrazňuje, že regionálna spolupráca a primeraná úroveň plynových prepojení a odstránenie vnútorných prekážok by mohli významne zvýšiť mieru využitia existujúcich zásobníkov plynu; zdôrazňuje, že treba zabezpečiť uplatňovanie najvyšších environmentálnych noriem v rámci plánovania, výstavby a využívania infraštruktúry skladovania LNG;

24.  pripomína, že cezhraničná dostupnosť plynových zásobníkov je jedným z kľúčových nástrojov na vykonávanie zásady energetickej solidarity v časoch nedostatku plynu a mimoriadnej krízy;

25.  zdôrazňuje, že rozsiahlejšie využívanie skladovacej kapacity Ukrajiny bude možné len vtedy, ak sa zabezpečí vhodný a stabilný obchodný a právny rámec a integrita infraštruktúry zásobovania na Ukrajine a za predpokladu zavedenia správnej úrovne plynových prepojení, aby mohla energia voľne prúdiť cez hranice bez fyzických prekážok; okrem toho zdôrazňuje, že keďže priemyselné odvetvie Ukrajiny závislé od plynu sa spamätá v krátkodobom horizonte, bude potrebné doviezť ďalšie dodávky plynu; domnieva sa, že EÚ by mala podporiť Ukrajinu pri prechode zo závislosti od ruského zemného plynu na LNG;

Prepojenie LNG a skladovania s trhmi

26.  zdôrazňuje význam práce regionálnych skupín na vysokej úrovni, napríklad skupiny na vysokej úrovni pre plynárenskú konektivitu v strednej a juhovýchodnej Európe (CESEC), plánu prepojenia baltského trhu s energiou (BEMIP), ako aj skupiny pre juhozápadnú Európu; domnieva sa, že tento druh dobrovoľníckej regionálnej koordinácie je vysoko účinný, a víta podpornú úlohu Komisie v rámci týchto opatrení; zdôrazňuje potrebu pragmatického a včasného vykonania schválených akčných plánov a naliehavo vyzýva na dôkladné sledovanie vykonávania;

27.  zdôrazňuje, že je dôležité nájsť nákladovo efektívne a environmentálne udržateľné možnosti dodávok energie s cieľom zvýšiť dlhodobú bezpečnosť dodávok pre Pyrenejský polostrov, južnú a juhovýchodnú Európu, Pobaltie a Írsko, ktoré nie sú dobre prepojené s vnútorným trhom s energiou či integrované do tohto trhu a na základe zásady solidarity si zaslúžia podporu EÚ; zdôrazňuje tiež potrebu podporovať najzraniteľnejšie krajiny, ktoré naďalej zostávajú energetickými ostrovmi, ako sú Cyprus a Malta, s cieľom diverzifikovať ich zdroje a trasy dodávok; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že LNG a skladovanie plynu musia prispieť k ukončeniu akéhokoľvek druhu energetickej izolácie, ktorá by sa týkala členských štátov a regiónov EÚ;

28.  požaduje produkciu plynu v stredozemskom, čiernomorskom a kaspickom regióne, ako aj prepojenie vnútrozemských krajín v strednej Európe s týmito novými kapacitami s cieľom diverzifikovať dodávky zdrojov energie v týchto regiónoch; pripomína, že sa tým umožní hospodárska súťaž v oblasti plynu z viacerých zdrojov a nahradí sa dovoz objemov zemného plynu podľa zmlúv založených na indexácii podľa ropy, čím sa zvýši vyjednávacia pozícia členských štátov; zdôrazňuje, že nijaký jediný zdroj energie nesplní energetické potreby EÚ a rozmanitosť domácich aj zahraničných trhov je zásadná; preto sa domnieva, že by sa mal aktívne sledovať vývoj konvenčných domácich zdrojov plynu objavených na Cypre;

29.  podporuje zámer Komisie poskytnúť ďalšie informácie a pomoc realizátorom projektov, pokiaľ ide o rôzne možnosti financovania projektov, ako je Európsky fond pre strategické investície (EFSI), Nástroj na prepájanie Európy (NPE), európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF), a pokiaľ ide o rôzne technické riešenia;

30.  konštatuje, že hľadanie nákladovo efektívnych a environmentálne udržateľných riešení by malo byť kľúčovou zásadou pri dosahovaní optimálnej situácie na úrovni EÚ i regiónov a vyzýva Komisiu, členské štáty a vnútroštátne regulačné orgány, aby vyčlenili obmedzené, dostupné zdroje na rozvoj kritickej infraštruktúry s cieľom pritiahnuť súkromné investície do infraštruktúry LNG a prepojení;

31.  vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že dovoz plynu z Ruska bol v roku 2015 o 7 % vyšší ako v roku 2014 a nad tým, že 41 % dovozu plynu z krajín mimo EÚ pochádzalo v roku 2015 z Ruska; zdôrazňuje kľúčovú úlohu LNG a zásobníkov plynu, popri zvyšovaní efektívnosti a využívaní energie z obnoviteľných zdrojov, z hľadiska znižovania závislosti od ruského plynu;

32.  vyjadruje znepokojenie nad navrhovaným zdvojnásobením kapacity plynovodu Nord Stream a kontraproduktívnymi účinkami, ktoré by to malo v oblasti energetickej bezpečnosti a diverzifikácie zdrojov dodávok a na zásadu solidarity medzi členskými štátmi; zdôrazňuje geopolitické vplyv projektu a základné zásady plne integrovanej, bezpečnej, konkurencieschopnej a udržateľnej energetickej únie, pričom zdôrazňuje, že ako taký by nemal využívať finančnú podporu EÚ ani výnimky z práva EÚ; zdôrazňuje, že zdvojnásobenie kapacity plynovodu Nord Stream by poskytlo jednej spoločnosti dominantné postavenie na európskom trhu s plynom, čomu by sa malo predísť;

33.  domnieva sa, že ak sa v rozpore s európskymi záujmami vybuduje Nord Stream 2, nevyhnutne by si vyžadoval riadne posúdenie prístupnosti terminálov LNG a podrobného opisu aktuálnej situáciu, pokiaľ ide o severojužný koridor;

Dokončenie vnútorného trhu s plynom: obchodné, právne a regulačné aspekty

Zvýšenie príťažlivosti trhu EÚ pre LNG

34.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby plne realizovali tretí energetický balík a predpisy plynárenskej siete;

35.  zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú dobre prepojené uzly skvapalneného plynu na trhoch s plynom, ktoré zabezpečia jednotný integrovaný trh tam, kde plyn môže voľne prúdiť cez hranice v súlade s cenovými signálmi trhu;

36.  zdôrazňuje, že značné rezervy plynu v severoafrických krajinách a nedávne nálezy vo východnom Stredozemí poskytujú tomuto regiónu možnosť stať sa rušným centrom na prepravu plynu do Európy; je presvedčený, že nová kapacita LNG, ktorá sa rozvíja v Stredozemí, by mohla tvoriť základ infraštruktúrnych uzlov;

37.  zdôrazňuje, že dokončenie vnútorného trhu s plynom a odstránenie regulačných prekážok by výrazne posilnilo likviditu trhov s plynom; naliehavo vyzýva zainteresované strany, aby čo najskôr dokončili sieťový predpis o pravidlách týkajúcich sa harmonizovaných štruktúr prepravných taríf za plyn;

38.  pripomína pretrvávajúcu potrebu aktívnej spolupráce medzi vládami, vnútroštátnymi regulačnými orgánmi a hlavnými zainteresovanými stranami pri cezhraničných investíciách, pričom treba mať okrem vnútroštátnych záujmov vždy na zreteli európske hľadisko;

Skladovanie plynu na vnútornom trhu

39.  zdôrazňuje potrebu rozvoja harmonizovaných štruktúr taríf v celej EÚ a zvýšenej transparentnosti vymedzovania taríf s cieľom dosiahnuť vyššiu mieru využitia existujúcich zásobníkov plynu; domnieva sa, že sieťový predpis o pravidlách týkajúcich sa harmonizovaných štruktúr prepravných taríf za plyn by mal vziať do úvahy potrebu harmonizácie;

40.  podporuje návrh Komisie zaviesť biometán a iné obnoviteľné plyny, ktoré spĺňajú príslušné normy kvality EÚ v oblasti prepravy plynu, distribúcie a skladovania; v tejto súvislosti odporúča, zohľadnenie technických parametrov, kvality plynu, nákladovej efektívnosti, úspor z rozsahu a možných miestnych či regionálnych sieťových riešení;

41.  vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali tretí energetický balík, najmä pokiaľ ide o ustanovenia o zabezpečení prístupu biometánu do siete a skladovacích zariadení; v tejto súvislosti zdôrazňuje smernicu 2009/73/ES, podľa ktorej by členské štáty mali zabezpečiť, aby pri dodržaní nevyhnutných požiadaviek na kvalitu mali bioplyn a plyn z biomasy alebo iné druhy plynu zaručený nediskriminačný prístup do plynárenskej siete za predpokladu, že takýto prístup je trvalo zlučiteľný s príslušnými technickými predpismi a bezpečnostnými normami;

42.  nabáda prevádzkovateľov LNG a zásobníkov v spolupráci s národnými regulačnými orgánmi, aby rozvíjali nové pružné produkty a služby, ktoré sú v súlade so súčasnými právnymi predpismi EÚ, s cieľom zatraktívniť spätné splyňovanie a skladovanie LNG a maximalizovať využitie existujúcich LNG a skladovacích zariadení;

Optimalizácia úlohy skladovania pri zaručení bezpečnosti dodávok plynu

43.  zdôrazňuje význam okamžitých, veľmi pružných služieb, ktoré ponúka uskladnenie zemného plynu v určitých členských štátoch, a poukazuje na odlišnú úlohu, ktorú môže zohrávať skladovanie počas prerušenia dodávok v porovnaní s LNG, v prípade ktorého nemusí logistika v dodávateľskom reťazci priniesť rovnakú reakciu;

44.  zdôrazňuje, že je dôležité odstrániť regulačné prekážky rozvoja regionálnej koncepcie skladovania; domnieva sa, že niektoré zásobníky by mohli ponúkať individuálne medzinárodné služby, t. j. skladovacie služby spojené s cezhraničnou prepravou; navrhuje, aby regionálne skupiny na vysokej úrovni rozsiahlejšie spolupracovali s cieľom nájsť inovatívne riešenia ako účinne používať na regionálnej a európskej úrovni strategicky hodnotné aktíva;

Európska únia ako hráč na medzinárodných trhoch s LNG

45.  berie na vedomie rastúci celosvetový trend zvyšovania kapacity skvapalňovania a jej potenciálny vplyv na európsky trh s plynom;

46.  domnieva sa, že prostredníctvom významného postavenia svojho trhu môže EÚ prispieť k rozvoju plynárenských obchodných pravidiel s cieľom zlepšiť flexibilitu a zbližovanie globálnych trhov s plynom;

47.  podporuje Komisiu, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a členské štáty v ich aktívnej diplomatickej angažovanosti v oblasti energetiky aj v záujme podpory trhu s plynom, ktorý bude regulovaný, transparentný a dobre fungujúci;

48.  zdôrazňuje význam zníženia alebo skončenia závislosti EÚ na zemnom plyne a rope z autoritárskych režimov, ktoré porušujú ľudské práva, v záujme zachovania súladu s pôvodnými hodnotami EÚ a účinnosti vonkajšej činnosti EÚ;

49.  požaduje väčšiu inštitucionálnu konvergenciu a súčinnosť, a najmä lepšiu integráciu priorít v oblasti vonkajšej energetickej bezpečnosti do politík, ktoré presadzuje vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčka Komisie (VP/PK), a lepšiu koordináciu medzi VP/PK a zodpovednými komisármi; vyzýva PK/VP a členské štáty, aby posilnili existujúce a vytvorili nové formy spolupráce v oblasti energetiky so súčasnými a potenciálnymi dodávateľmi, ako aj tranzitnými krajinami a ďalšími kľúčovými aktérmi; vyzýva v tejto súvislosti VP/PK, aby Európsky parlament pravidelne informovala o vykonávaní akčného plánu diplomacie EÚ v oblasti energetiky;

50.  zdôrazňuje, že treba odstrániť všetky prekážky celosvetového voľného obchodu s LNG, ktorého výroba musí byť udržateľná; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva tvorcov politiky USA, aby zvýšili investičnú istotu zavedením jasných kritérií a lehôt v rámci postupu udeľovania povolení na vývoz plynu do krajín mimo zóny voľného obchodu;

51.  zdôrazňuje, že na globálnych fórach o voľnom obchode treba zvýšiť informovanosť o environmentálnom, klimatickom a sociálnom vplyve dovážaného LNG; zdôrazňuje najmä, že treba zabezpečiť, aby sa minimalizovali prchavé emisie metánu;

52.  zdôrazňuje, že využívanie LNG môže zároveň viesť k zníženiu emisií skleníkových plynov z námornej a cestnej dopravy za predpokladu, že sa využijú všetky účinné opatrenia na zníženie strát nespáleného metánu počas životného cyklu paliva vrátane fáz výroby, distribúcie a spaľovania; žiada preto prijatie vhodných opatrení na minimalizáciu strát metánu v celkovom reťazci LNG prostredníctvom používania najlepších dostupných technológií a zabezpečenie primeraného financovania výskumu a vývoja na tento účel;

53.  zdôrazňuje, že obchod zohráva v oblasti energetickej bezpečnosti kľúčovú úlohu a že silné partnerstvá v oblasti energetiky, podporené zaradením kapitol o energii do obchodných dohôd EÚ, sú nevyhnutnými nástrojmi; považuje za mimoriadne dôležité, že obchodnou politikou EÚ by sa mala posilňovať energetická diverzifikácia EÚ a členských štátov a znižovať ich závislosť od dovážanej energie od príliš malého počtu dodávateľov; zdôrazňuje, že EÚ by mala preskúmať nové partnerstvá, vyhodnotiť už existujúce a viesť konkrétne rozhovory o energetike s ďalšími partnermi z oblastí, ako sú napr. Stredná Ázia, severná Afrika a americký kontinent; poznamenáva, že EÚ by mala zohrávať aktívnejšiu úlohu v medzinárodnej diplomacii v oblasti energetiky; žiada väčšiu súdržnosť obchodnej a energetickej politiky EÚ; zdôrazňuje potrebu zvýšiť transparentnosť pri medzinárodných rokovaniach o LNG; je presvedčený, že súčasné a budúce rokovania s partnermi ako sú USA a Austrália by mali obsahovať významný energetický prvok; zdôrazňuje, že EÚ by mala úzko spolupracovať s medzinárodnými partnermi s cieľom vytvoriť konkurencieschopný a transparentný globálny trh s LNG;

54.  pripomína, že aby sa vyriešili súčasné výzvy a naplnili ciele EÚ v oblasti energetiky a zmeny klímy v kontexte globálnych obmedzení v týchto oblastiach politiky, EÚ a jej členské štáty musia na základe existujúcich právnych rámcov a viacstranných dohovorov takisto postupovať spoločne na medzinárodnej scéne tak, že budú klásť dôraz na otázky energetickej bezpečnosti a udržateľnosti na medzinárodných obchodných fórach a vrátane rokovaní s partnerskými krajinami, ktoré sú závislé od dovozu plynu; zdôrazňuje, že súčasne by EÚ mala podporovať a presadzovať energetickú efektívnosť;

55.  domnieva sa, že obchodná politika EÚ, ktorou sa vytvárajú významné príležitosti pre súkromné a verejné podniky v členských štátoch v oblasti čistých, bezpečných a energeticky účinných technológií, je obzvlášť dôležitá, predovšetkým vzhľadom na narastajúci celosvetový dopyt po energii; žiada, aby sa výrazne znížili tarify pre čisté technológie v rámci iniciatívy environmentálny tovar, ako aj v rámci dohôd EÚ o voľnom obchode, v ktorých sa musia riešiť necolné prekážky obchodu v oblasti energetických zdrojov;

56.  zdôrazňuje význam, ktorý má v kontexte energetickej bezpečnosti v EÚ kapitola Transatlantického obchodného a investičného partnerstva (TTIP) s názvom „Energia a suroviny“; víta úsilie Komisie zamerané na odstránenie obmedzení na vývoz plynu z USA do EÚ;

57.  domnieva sa, že 12,2 miliardy metrov kubických ročne, ktoré pribudli na trhu v roku 2016 prostredníctvom terminálu s LNG Sabine Pass na východnom pobreží USA spolu s prípadnými ďalšími 74 miliardami metrov kubických z ďalších amerických projektov do roku 2020 predstavuje pre Európu významnú príležitosť zvýšiť obchod s energiou s USA; domnieva sa, že uzavretie rokovaní o kapitole „Energia a suroviny“ v rámci TTIP významne zvýši možnosti dodávok plynu do EÚ;

58.  domnieva sa, že európske spoločnosti by nemali mať zakázané pôsobiť na energetických trhoch tretích krajín za rovnakých podmienok ako domáce spoločnosti; zdôrazňuje, že spoločnosti z tretích krajín, ktoré pôsobia na európskych energetických trhoch, musia dodržiavať právo Únie; zdôrazňuje, že takéto subjekty musia mať transparentnú štruktúru, ktorá umožní identifikáciu ich akcionárov.

59.  zdôrazňuje, že treba zabezpečiť najvyššiu ochranu životného prostredia pri plánovaní, výstavbe a používanie LNG, ako aj pri využívaní vlastných rezerv a zdrojov, a rešpektovať medzinárodné pracovnoprávne normy v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci; podčiarkuje potrebu zvýšiť informovanosť o environmentálnych, klimatických a sociálnych vplyvoch dovážaného LNG; zdôrazňuje potrebu zapojenia miestnych spoločenstiev a realistických hodnotení spotreby a v prípade výstavby plánovania nových infraštruktúr; zdôrazňuje potenciál prechodu na LNG z hľadiska ukončenie závislosti na námornej preprave uhlia; vyzýva EÚ, aby na tento účel poskytla finančnú podporu pre európske projekty;

60.  poukazuje na to, že vzhľadom na vyhliadky rozšírenia dodávok LNG v nadchádzajúcich rokoch by sa táto stratégia mohla doplniť o posúdenie potreby tankerov prevážajúcich LNG a opatrení umožňujúcich lodiarskemu priemyslu EÚ, aby využil túto príležitosť, čím sa prispeje k dosiahnutiu cieľa do roku 2020 zvýšiť podiel priemyslu na HDP na 20 %; požaduje bezpečnostné normy, aby sa preprava LNG mohla monitorovať, a v prípade potreby by sa na ňu v kontexte opatrení na predchádzanie terorizmu mali začať vzťahovať prísnejšie podmienky;

Udržateľnosť a používanie LNG ako alternatívneho paliva v doprave a pri dodávkach tepla a elektrickej energie

61.  uznáva potenciál LNG ako alternatívneho paliva v cestnej i v námornej doprave; podčiarkuje, že širšie využívanie LNG v nákladnej doprave by mohlo prispieť k zníženiu emisií CO2, SOx a NOx, najmä prostredníctvom použitia väčšieho množstva motorov na LNG v námornej doprave;

62.  zdôrazňuje skutočnosť, že predpokladom na riadne využívanie LNG ako alternatívneho paliva v odvetví dopravy je sieť plniacej infraštruktúry; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili úplné vykonávanie smernice 2014/94/EÚ o alternatívnych palivách vrátane vybudovania čerpacích staníc pre LNG vo všetkých koridoroch TEN-T a v námorných a vo vnútrozemských prístavoch, čím sa nahradia konvenčné palivá, ktoré viac znečisťujú životné prostredie; v tejto súvislosti však zdôrazňuje, že aby sa zabezpečil súlad s cieľmi udržateľnosti, LNG by nemal nahrádzať obnoviteľné zdroje energie;

63.  požaduje rozvoj námorných trás, najmä na súostroví Azory, ktoré by vzhľadom na svoju geografickú polohu mohlo slúžiť ako kľúčová čerpacia stanica na transatlantických trasách LNG; nalieha na Komisiu, aby na tento účel sprístupnila prostriedky na podporu európskych projektov;

64.  žiada Komisiu, aby spoločne s členskými štátmi a ich regiónmi vytvorila spoločný projekt tzv. modrého koridoru LNG pre ostrovy pre sektor námornej dopravy zahŕňajúci prístavy komplexnej siete TEN-T, s cieľom určiť nevyhnutnú infraštruktúry pre LNG a prepojiť túto sieť so základnou sieťou TEN-T;

65.  navyše vyzýva členské štáty, aby zabezpečili vykonávanie smernice 2014/94/EÚ, pokiaľ ide o vybudovanie čerpacích staníc CNG s cieľom zabezpečiť, že motorové vozidlá s pohonom na toto palivo môžu premávať v rámci mestských/prímestských aglomerácií a iných husto osídlených oblastí a aspoň v rámci existujúcej základnej siete TEN-T s cieľom zabezpečiť, že tieto vozidlá budú môcť premávať v celej Únii;

66.  zdôrazňuje potrebu zaviesť spoločné technické špecifikácie pre čerpacie stanice LNG pre námorné lode, plavidlá vnútrozemskej plavby a motorové vozidlá, ako je stanovené v smernici 2014/94/EÚ; požaduje zavedenie prísnych harmonizovaných bezpečnostných pravidiel a odbornej prípravy pre skladovanie, tankovanie a použitie LNG na palube v celej Únii, pričom sa zároveň umožní simultánne tankovanie a manipulácia s nákladom; konštatuje, že táto práca by sa mala vykonávať v úzkej spolupráci s Medzinárodnou námornou organizáciou (IMO) a EMSA;

67.  zdôrazňuje, že treba zabezpečiť náležité financovanie výskumu a vývoja zdokonalených technológií pre plavidlá vnútrozemskej plavby, námorné lode a motorové vozidlá s cieľom rýchleho prechodu na nízkouhlíkové flotily, ako aj rozvoja bezpilotných systémov na zriaďovanie plniacich staníc LNG; zároveň vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvárali stimuly na rozvoj plavidiel a vozidiel s pohonom na LPG, alebo prestavbu tých, ktoré jazdia na konvenčné palivá tak, aby mohli používať LNG;

68.  vyzýva Komisiu a členské štáty na vytvorenie stimulov na prepravu LNG po železnici, pretože sa tým na jednej strane zníži objem cestnej dopravy a na druhej strane to prispeje k ekologickej a bezpečnej preprave paliva, ktoré má nízky obsah znečisťujúcich látok;

69.  vyzýva Komisiu, aby po konzultáciách so zainteresovanými stranami posúdila, či by spolu s nariadením (ES) č. 443/2009, ktorým sa stanovujú emisné normy CO2 pre nové osobné automobily, nemohla vytvoriť ekvivalent CO2 pokiaľ ide o emisie uhľovodíkov, v neposlednom rade s cieľom informovať spotrebiteľov;

70.  konštatuje, že využívanie malých technológií LNG v určitých oblastiach, ako je diaľková doprava alebo priemyselné vysokovýkonné aplikácie, môže nielen prispieť k cieľom politiky v oblasti zmeny klímy, ale tiež priniesť značné obchodné výhody;

71.  konštatuje, že LNG, a najmä CNG, je tiež vhodným riešením pre verejnú dopravu, ktoré je už k dispozícii, a môže pomôcť znížiť znečistenie ovzdušia a hlukom, čím sa zlepšia podmienky na život, najmä v mestských aglomeráciách;

72.  konštatuje, že hoci LNG a CNG môžu predstavovať vhodné prechodné riešenie na zníženie vplyvov dopravy na životné prostredie, ich dlhodobý prínos bude zrejmý len vtedy, ak sa podporí hladký prechod na používanie skvapalneného bioplynu (LGB) a ďalších foriem energie z obnoviteľných zdrojov, a zároveň zabezpečí interoperabilita LNG a LBG systémov; zdôrazňuje, že stratégia EÚ v oblasti LNG musí mať svoje miesto v rámci širších európskych cieľov a priorít v oblasti klímy a energetiky a musí zodpovedať dohode z konferencie COP21, kladúc dôraz na znižovanie dopytu, zlepšenie energetickej efektívnosti a postupné vyraďovanie fosílnych palív;

73.  zdôrazňuje, že predpokladom pre významnejšie využívanie LNG ako alternatívneho paliva v sektore dopravy je efektívna sieť infraštruktúry na čerpanie paliva; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili stimuly pre rozvoj takejto infraštruktúry s cieľom preklenúť existujúce medzery v poskytovaní a skompletizovať dodávateľské siete;

74.  zdôrazňuje význam infraštruktúry LNG v námorných a vnútrozemských prístavoch pokiaľ ide o podporu multimodálnosti, keďže túto infraštruktúru môžu využívať námorné lode, plavidlá vnútrozemskej plavby a nákladné vozidlá pri ďalšej pozemnej preprave paliva; nalieha na vnútroštátnych a regionálnych prevádzkovateľov, aby úzko spolupracovali v záujme posilnenia multifunkčnosti a využiteľnosti tejto infraštruktúry;

75.  domnieva sa, že podpora využívania zemného plynu ako alternatívneho paliva v doprave je dôležitou globálnou výzvou a žiada, aby sa prostredníctvom Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) a Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) prijal záväzok v oblasti dosiahnutia zníženia emisií;

o
o   o

76.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, členským štátom, sekretariátu Energetického spoločenstva a zmluvným stranám Energetického spoločenstva.

(1) Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2015)0444.


Ako zjednotiť kontroly rybolovu v Európe
PDF 366kWORD 57k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 ako harmonizovať kontroly rybolovu v Európe (2015/2093(INI))
P8_TA(2016)0407A8-0234/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii, v ktorom sa predpokladá potreba záväzku týkajúceho sa „trvalo udržateľného rozvoja v Európe“ vrátane ustanovenia o „vysokej úrovni ochrany životného prostredia a zlepšení jeho kvality“, a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 11, 43 a 191,

–  so zreteľom na článok 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva (ďalej len „nariadenie o kontrole”),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 o spoločnej rybárskej politike, a najmä na jeho články 15 a 36,

–  so zreteľom na nariadenie (ES) č. 768/2005 o zriadení Agentúry pre kontrolu rybného hospodárstva Spoločenstva,

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1010/2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1005/2008, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/812, pokiaľ ide o povinnosť vylodiť úlovky, a najmä na jeho články 7 a 9,

–  so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 404/2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky rybného hospodárstva,

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 5. februára 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva(1),

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 6. júla 2016 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 768/2005 o zriadení Agentúry pre kontrolu rybného hospodárstva Spoločenstva(2),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2016 o vysledovateľnosti produktov rybolovu a akvakultúry v oblasti stravovacích služieb a maloobchodu(3),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A8-0234/2016),

A.  keďže rozsahom pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1224/2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva, je Európska únia;

B.  keďže inšpekčné formuláre v rámci rôznych modelov podávania inšpekčných správ podľa vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 404/2011 nie navzájom zosúladené, pričom sa v nich používajú rôzne názvy pre tie isté témy, čo spôsobuje prevádzkové ťažkosti pri prenose informácií medzi jednotlivými orgánmi;

C.  keďže posledné protokoly na výmenu údajov, ktoré sú nevyhnutné pre realizáciu elektronických lodných denníkov, boli ukončené v júli 2010, a keďže elektronické lodné denníky sú povinné od januára 2010;

D.  keďže existuje skutočná alebo rybármi pociťovaná nespravodlivosť, pokiaľ ide o pravidelnosť, frekvenciu, trvanie, závažnosť, dôslednosť, účinnosť a metódy kontrol rybolovu v Európe, a potreba rovnakého a nediskriminačného zaobchádzania;

E.  keďže úsilie o kontrolu rybolovu sa musí nevyhnutne opierať o plnú a aktívnu účasť odvetvia rybolovu;

F.  keďže bodový systém postihuje rybárske plavidlá, a nie majiteľov lodí, rybárov alebo iné osoby v rámci celého výrobného reťazca;

G.  keďže odvetvie rybolovu je významnou zainteresovanou stranou v oblasti trvalo udržateľného riadenia morí a oceánov;

H.  keďže aj po zohľadnení možných regionálnych rozdielov existujú medzi členskými štátmi značné rozdiely v uplatňovaní európskych právnych predpisov, najmä tých, ktoré vychádzajú z „nariadenia o kontrole“, keďže každý členský štát má svoj vlastný charakteristický právny systém, ako aj rozličné administratívne a justičné štruktúry, ktoré sa nevyhnutne premietajú do systémov administratívnych a/alebo trestnoprávnych sankcií za nedodržiavanie pravidiel SRP, pričom tieto systémy vedú k vzniku nezrovnalostí a nespravodlivosti medzi jednotlivými členskými štátmi;

I.  keďže boli odhalené riziká, ktoré sú spôsobené tým, že vnútroštátne inšpekčné orgány nemajú vždy prístup k príslušným údajom, aby mohli účinne kontrolovať zahraničné plavidlá, a keďže rôzne prístupy ku kontrolám a sankciám spôsobujú členským štátom problémy pri riešení zistených porušení v spolupráci s vlajkovými štátmi;

J.  keďže treba prísnejšie kontrolovať produkty, ktoré vstupujú do EÚ a ktoré pochádzajú z nezákonného, nenahláseného a neregulovaného rybolovu, pričom treba zaručiť rovnakú úroveň kontroly takéhoto rybolovu vo všetkých členských štátoch;

K.  keďže za vykonávanie nariadenia (ES) č. 1224/2009 a za zodpovedajúce sankcie sú zodpovedné členské štáty;

L.  keďže niektoré členské štáty nemajú jednotky špecializovaných inšpektorov rybolovu;

M.  keďže Európska agentúra pre kontrolu rybárstva (ďalej len „EFCA”), ktorá bola vytvorená s cieľom podporovať najvyššie spoločné štandardy kontroly v rámci spoločnej rybárskej politiky, zohráva účinnú úlohu pri jednotnom vykonávaní systému kontroly, a to napriek obmedzeným zdrojom, ktorými disponuje;

N.  keďže Európsky námorný a rybársky fond (ďalej len „ENRF”) môže prispieť k zlepšeniu a modernizácii kontroly rybolovu najmä prostredníctvom rozpočtových riadkov 11 06 62 02 (kontrola a uplatňovanie spoločnej rybárskej politiky (ďalej len „SRP”) a integrovanej námornej politiky (INP) a 11 06 64 (EFCA);

O.  keďže zákaz odhadzovania úlovkov bol zavedený a v praxi je k prevádzkovateľom rybolovu neprimerane prísny, pretože napriek tomu, že využívajú prostriedky a nástroje povolené právnymi predpismi EÚ a využívajú všetky možné prostriedky na zabránenie náhodným úlovkom, môžu byť potrestaní len za to, že tieto úlovky prekračujú maximálne množstvo povolené právnymi predpismi EÚ a vnútroštátnymi právnymi predpismi;

P.  keďže techniky rybolovu aj rybolovné vybavenie sa menia a vyvíjajú, systémy a techniky používané na monitorovanie sa musia taktiež aktualizovať, aby boli účinné; pripomína, že na tento účel by sa mohol použiť ENRF;

Q.  keďže povinnosť vylodiť úlovky je kľúčovou otázkou súvisiacou s kontrolou, zákonodarca a orgány zodpovedné za kontrolu musia tejto otázke venovať osobitnú pozornosť;

R.  keďže nízkonákladové technológie diaľkového sledovania, akým je napríklad automatický identifikačný systém (AIS), umožňujú dobrovoľné kontroly, posilňujú bezpečnosť rybárov a zjednodušujú ich monitorovanie;

S.  keďže nezákonný, neohlásený a neregulovaný rybolov a obchodovanie s výsledným úlovkom predstavujú trestnú činnosť na celom svete;

T.  keďže aukčné trhy rýb zohrávajú významnú úlohu v rámci odvetvia morských produktov a ústrednú úlohu pri kontrole vyložených rýb;

U.  keďže členské štáty majú rôzne právne systémy, a keďže zhromaždené dôkazy musia byť prípustné a použiteľné v týchto rôznych systémoch, ktoré sú špecifické pre každý stíhajúci členský štát;

V.  keďže najlepším spojencom pri vykonávaní nariadenia o kontrole sú dobre odborne pripravení a odhodlaní rybári, ktorí chápu výhody týchto kontrol a aktívne sa na nich podieľajú;

I – Prekážky harmonizácie

1.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť účinnú kontrolu rybolovných činností s cieľom zaručiť udržateľné využívanie živých morských zdrojov a zachovať rovnaké podmienky medzi flotilami EÚ; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili účinné vykonávanie nariadenia o kontrole;

2.  zdôrazňuje, že ambiciózny celosvetový boj EÚ proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu (NNN rybolov) by malo sprevádzať účinné uplatňovanie nariadenia o kontrole v našich vlastných vodách;

3.  zdôrazňuje, že kontroly rybolovu sa vykonávajú v rôznych oblastiach a medzi jednotlivými kontrolnými miestami existujú rozdiely, čo spôsobuje diskriminačnú povahu týchto kontrol, keďže niektoré členské štáty vykonávajú kontroly od vybavenia až po konzumáciu a iné kontrolujú len určité články reťazca, pričom niektoré časti, napríklad prepravu úlovkov alebo stravovanie, nekontrolujú;

4.  uznáva významné zlepšenie režimu kontroly, ktoré prinieslo súčasné nariadenie o kontrole v kombinácii s nariadením o NNN rybolove, a to pokiaľ ide o konsolidáciu rôznych samostatných nariadení z minulosti, zavedenie možnosti využívať nové technológie, predbežné kroky k harmonizácii sankcií, objasnenie úlohy Komisie a členských štátov, zlepšenie vysledovateľnosti a ostatné pokroky;

5.  pripomína, že prijatie predpisov rybármi ovplyvňuje to, či považujú dôsledky ich vykonávania za spravodlivé, či sú uložené predpisy vnímané ako zmysluplné a či existuje súlad medzi predpismi a tradičnými spôsobmi a technikami rybolovu;

6.  považuje za potrebné objasniť, klasifikovať a stanoviť normy týkajúce sa rybolovu v rôznych morských oblastiach;

7.  konštatuje rozdielnosť v organizácii kontrol, keďže niektoré štáty ich rozdeľujú medzi rôzne administratívne orgány a v iných kontrolu vykonáva jediný orgán, a tiež rozdielnosť nástrojov, opatrení a ľudských, logistických a finančných zdrojov vynakladaných na vykonávanie týchto kontrol; poznamenáva tiež, že tieto podmienky sťažujú zabezpečenie transparentnosti v oblasti riadenia a prístupu k informáciám;

8.  poukazuje na to, že účinnosť kontrol sa líši aj vzhľadom na obrovskú rozmanitosť rybolovných oblastí v rámci EÚ, počnúc úzkymi obmedzenými zónami, ktorých rybolovné zdroje v podstate zdieľajú susedné členské štáty, až po veľmi vzdialené a odľahlé oblasti; trvá na tom, že osobitosti najvzdialenejších regiónov a ich rozsiahle a predovšetkým oceánske výhradné hospodárske zóny sú v kombinácii s druhom využívaných rybolovných zdrojov (najmä hlbokomorské druhy a pelagické ryby migrujúce na veľké vzdialenosti) a nedostatkom alternatívnych zdrojov jednoznačným dôvodom na zavedenie prísnejších kontrolných opatrení v týchto regiónoch, ktoré sú vo veľkej miere závislé od rybolovu a sú veľmi citlivé na extrémne škody spôsobené flotilami, o ktorých je známe, že porušujú pravidlá SRP;

9.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby úplne a riadne vykonali nariadenie o kontrole s cieľom získať jasný obraz o tom, ktoré jeho časti treba v rámci nadchádzajúcej revízie zlepšiť, a tým zabezpečiť funkčné a ľahko uplatniteľné nariadenie o kontrole aj do budúcnosti;

10.  konštatuje rozdiel v prístupe medzi kontrolami založenými na posudzovaní rizika a náhodnými kontrolami rybolovnej činnosti a obchodovania s úlovkami;

11.  konštatuje, že súčasná zložitosť technických opatrení a veľký počet ustanovení, dokonca protichodných, vrátane viacnásobných odchýlok, výnimiek a ustanovení roztrúsených v celej škále rôznych právnych textov majú za následok, že je zložité nielen porozumieť týmto opatreniam, ale ich aj kontrolovať a presadzovať;

12.  pripomína, že väčšina náhodných kontrol sa uskutočňuje pri vyloďovaní, pričom inšpekcie na mori vykazujú zjavne vyššiu mieru porušení ako inšpekcie uskutočnené na súši, pretože sa zakladajú na posudzovaní rizika;

13.  pripomína, že povinnosť vylodiť úlovky predstavuje zásadnú zmenu v oblasti rybolovu, a preto sa v súhrnnom nariadení ((EÚ) 2015/812) ustanovuje dvojročné adaptačné obdobie, po uplynutí ktorého sa už porušenie povinnosti vylodiť úlovky bude považovať za závažné porušenie; vyzýva, aby sa toto obdobie v prípade potreby predĺžilo;

14.  konštatuje, že členské štáty, a niekedy aj regióny, v dôsledku veľkého počtu nepovinných ustanovení v nariadení Rady (ES) č. 1224/2009 transponujú pravidlá do vnútroštátnych a regionálnych právnych predpisov rôznym spôsobom; poukazuje na ťažkosti s presadzovaním niektorých ustanovení nariadenia v praxi, ktoré sú spôsobené buď nedostatočnou prispôsobivosťou pravidiel realite, napríklad z dôvodu definovaných charakteristických vlastností odvetvia rybolovu (flotily, rybárskeho výstroja, rybolovných oblastí, cieľových druhov), ktoré sa výrazne líšia v závislosti od mora členského štátu alebo rybolovu, alebo z dôvodu rozporov, ktoré môžu viesť k viacerým odlišným výkladom zo strany inšpektorov;

15.  konštatuje, že úroveň porušení sa líši medzi jednotlivými štátmi a že za rovnaké porušenie sa môže udeliť správna alebo trestná sankcia; tvrdí, že systém udeľovania licencií na rybolov na základe bodov, v rámci ktorého sa za nedodržanie podmienok odpočítavajú body, je relevantný európsky nástroj schopný zabezpečiť rámec pre sankcie za závažné porušenia predpisov, bez potrebnej jednotnosti však zhoršuje aj tak nespravodlivý stav spôsobený nerovnosťami medzi prevádzkovateľmi v členských štátoch; požaduje, aby sa takéto rozdiely v sankciách nevyskytovali;

16.  konštatuje, že nedostatok dôvery a transparentnosti medzi členskými štátmi je jednou z kľúčových otázok súvisiacich s nedostatočnou výmenou údajov týkajúcich sa nariadenia; nabáda k prekonaniu tejto situácie s cieľom zabezpečiť a potvrdiť rovnaké podmienky pre všetkých rybárov;

17.  pripomína, že EFCA dohliada na uplatňovanie spoločných kontrolných a inšpekčných noriem a noriem dohľadu a uľahčuje operačnú spoluprácu medzi členskými štátmi prostredníctvom plánov spoločného nasadenia; znovu opakuje, že je dôležité posilniť mandát agentúry EFCA s cieľom vytvoriť spoločné kontrolné operácie v rybolove, ktoré umožnia účinné koordinované činnosti viacerých miestnych, regionálnych a vnútroštátnych orgánov, ako aj agentúr EÚ, ktoré na úrovni EÚ vykonávajú úlohy pobrežnej stráže; vyzýva agentúru EFCA, aby na túto úlohu vyčlenila viac prostriedkov;

18.  domnieva sa, že zavedenie tzv. základnej študijnej osnovy pre odbornú prípravu inšpektorov rybolovu agentúrou EFCA je nevyhnutným bodom štandardizácie odbornej prípravy a kontrolných postupov, pričom všetky členské štáty vyzýva k ich používaniu; konštatuje, že okrem dobrovoľných prípadov členské štáty nemajú rovnaký rámec odbornej prípravy, čo znamená, že obsah diplomov, prijímanie do zamestnania a úlohy sú rozdielne;

19.  konštatuje, že rybári sú vzdelávaní a informovaní rozdielne v závislosti od konkrétneho členského štátu a že nebol vytvorený žiadny nástroj na zjednodušenie a sprístupnenie cieľov a podstaty nariadenia o kontrole; zastáva názor, že táto situácia vedie k nedostatočnej informovanosti, ktorá je veľkou prekážkou požadovaného jednotného uplatňovania uvedených právnych predpisov; dôrazne nabáda k čo najskoršiemu zavedeniu týchto nástrojov;

20.  konštatuje, že vďaka rozsiahlej informačnej kampani Komisie sa spotrebitelia v priebehu rokov začali viac zaujímať o pôvod a identifikáciu toho, čo kupujú, no napriek tomu tí istí spotrebitelia nie sú schopní získať primerané informácie o produktoch rybolovu, ktoré sú podávané v reštauráciách, pretože v súvislosti s týmto posledným článkom obchodného reťazca nie sú stanovené žiadne povinné požiadavky;

21.  zdôrazňuje, že pre zlepšenie námorného dozoru je nevyhnutné využívanie nových technológií v oblasti monitorovania, prenosu informácií v reálnom čase a komunikácie; žiada, aby nástroje používané členskými štátmi boli technicky kompatibilné a odrádza od čiastočného zdieľania kontrolných databáz, čo vedie k rozdielom a strate efektívnosti;

22.  poukazuje na to, že sa nevykonalo žiadne skutočné posúdenie neuplatniteľnosti niektorých pravidiel, ktorú spôsobuje rôzna technická úroveň plavidiel, logistiky v teréne a organizácie odvetvia v jednotlivých prístavoch;

23.  zdôrazňuje úlohu ENRF, najmä kvôli jeho rozpočtu vyčlenenému na kontrolu cieľov SRP, ktorý dosahuje výšku 580 miliónov EUR na obdobie 2014 – 2020;

24.  zdôrazňuje, že treba zabezpečiť, aby bol jednotný trh homogénny a aby všetky členské štáty spĺňali požiadavky týkajúce sa kontroly rovnakým spôsobom, aby sa dosahovala rovnaká úroveň kvality pri interných aj externých kontrolách v členských štátoch a aby nedochádzalo k rozdielom v závislosti od hraníc, ktorými produkty vstupujú do EÚ;

II – Návrhy na riešenie

25.  podporuje zjednodušenie a zlepšenie právnych predpisov Únie, ako aj zníženie administratívneho zaťaženia s cieľom dosiahnuť „lepšiu tvorba práva“, najmä prostredníctvom obmedzenej a cielenej revízie nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009, ktorá sa má uskutočniť do konca roka 2017, pričom účinné pravidlá schopné odhaľovať a postihovať porušenia SPR a predchádzať im sa zachovajú a pozornosť sa zameria predovšetkým na lepšie uplatňovanie noriem medzi jednotlivými členskými štátmi, najmä skúmaním väčšej miery harmonizácie, za predpokladu, že toto zjednodušenie sa bude zakladať na pevnom existujúcom kontrolnom rámci a nepovedie k oslabeniu najvyšších noriem ochrany týkajúcich sa práce, životného prostredia, odborových zväzov a spoločnosti;

26.  domnieva sa, že pre regionalizáciu plánovanú v novej SRP je potrebný spoľahlivý a harmonizovaný systém kontroly; rozhodne nesúhlasí s oslabením nariadenia o kontrole a domnieva sa, že členské štáty môžu využívať flexibilitu stanovenú v súčasnom rámci;

27.  žiada, aby európske inštitúcie spolupracovali na tejto revízii s odvetvím rybolovu, najmä pokiaľ ide o tradičný maloobjemový pobrežný rybolov, pričom všetky nové právne predpisy by sa mali usilovať o jeho ochranu a podporu;

28.  zdôrazňuje, že pri tvorbe alebo revízii právnych nástrojov treba diskutovať s rôznymi vnútroštátnymi a regionálnymi orgánmi, ako aj s orgánmi najvzdialenejších regiónov;

29.  konštatuje, že užšia spolupráca medzi členskými štátmi by mohla byť cestou k ďalšej harmonizácii kontrol; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam skupiny expertov pre dodržiavanie povinností v rámci systému Únie na kontrolu rybárstva;

30.  pripomína Komisii, že pred zavedením povinných pravidiel treba vytvoriť právne a operačné prostredie, čím sa zabráni vzniku paradoxných situácií;

31.  domnieva sa, že Komisia musí zabezpečovať jednotnú a presnú transpozíciu a overovať stav vykonávania existujúcich právnych predpisov, napríklad zavedením minimálneho percentuálneho podielu zásielok, ktoré sa majú kontrolovať v rámci každého členského štátu; domnieva sa, že kontrolné postupy musia byť transparentné, spravodlivé a štandardizované, pričom majú umožniť rovnaké postavenie členských štátov, pokiaľ ide o kontrolu ich rybárov, a pravidlá týkajúce sa kontroly by mali byť jednoduchšie, ľahšie pochopiteľné a konzistentnejšie;

32.  obhajuje posilňovanie kontrol na zabránenie dovozu rýb pochádzajúcich z nezákonného, neohláseného a neregulovaného rybolovu, okrem iného vytvorením národných spravodajských tímov personálne zabezpečených špecializovanými inšpektormi rybolovu, ktorí majú najlepšie predpoklady na odhalenie rizík a stanovenie minimálneho percenta zásielok, ktoré sa musia skontrolovať;

33.  domnieva sa, že je potrebné zbierať, spravovať a využívať kvalitné údaje o povinnosti vylodiť úlovky s cieľom kontrolovať a posúdiť účinné vykonávanie tejto povinnosti a zosúladiť zber údajov s požiadavkami vyplývajúcimi z revidovanej SRP;

34.  žiada členské štáty a ich príslušné orgány kontroly morského rybolovu, aby zriaďovali tímy špecializovaných inšpektorov rybolovu; vyzýva na intenzívnejšiu spoluprácu medzi členskými štátmi prostredníctvom výmeny inšpektorov, kontrolných metód a údajov, výmeny analýz rizík a zdieľania informácií o kvótach pre vlajkové plavidlá, pričom takúto spoluprácu podporuje;

35.  pripomína, že členské štáty sú zodpovedné za vykonávanie nariadenia o kontrole; vyzýva členské štáty, aby dodržiavali svoje záväzky, aby v záujme výmeny osvedčených postupov a údajov navzájom úzko spolupracovali a aby umožnili interoperabilitu systémov kontroly;

36.  domnieva sa, že jednotné a predvídateľné uplatňovanie rôznych typov prípadných inšpekcií prostredníctvom úplnej definície, harmonizácie a objasnenia týchto inšpekcií, by pomohlo zabezpečiť potrebné rovnaké podmienky pre odvetvie rybolovu v celej EÚ;

37.  poukazuje na to, že v niektorých regiónoch sa morské oblasti riadia spoločne s krajinami mimo EÚ a vyzýva na zintenzívnenie spolupráce medzi členskými štátmi a nečlenskými krajinami;

38.  domnieva sa, že členské štáty, Európska agentúra pre kontrolu rybárstva a Komisia by mali užšie spolupracovať a koordinovať svoju činnosť;

39.  vyzýva EFCA a inštitúcie odbornej prípravy v členských štátoch, aby realizovali jednotný európsky program odbornej prípravy inšpektorov rybolovu na základe spoločných učebných osnov a štandardizovaných pravidiel, pričom časť tohto programu by mohla byť financovaná z ENRF;

40.  žiada o preloženie hlavných učebných osnov EFCA a o ich voľné rozšírenie, napríklad vykonávaním školení pre vnútroštátne orgány s podporou ENRF; navrhuje, aby sa tento manuál doplnil o príklady osvedčených postupov inšpektorov;

41.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa iniciatívy týkajúce sa odbornej prípravy v oblasti kontroly, ktoré zabezpečujú tretie strany, vyhodnocovali a osvedčovali;

42.  navrhuje zlepšenie odbornej prípravy rybárov a skvalitnenie informácií, ktoré sú pre nich určené, pričom obe tieto otázky by mohli prejsť do pôsobnosti ich profesijných organizácií a pobrežných akčných skupín, aby lepšie pochopili zmysel a všeobecný význam pravidiel, čím sa zvýši kultúra ich dodržiavania a pochopenia; na tento účel odporúča účinné konzultácie s poradnými radami; navrhuje, aby sa vytvorili on-line databázy dokumentov a informácií relevantných pre rybolov (vrátane systému pokutových bodov) v rozsahu povolenom platnými ustanoveniami o ochrane údajov, aby boli predpisy sprístupnené a aby si ich mohol každý prečítať a porozumieť im; žiada Komisiu, aby vyhodnotila existujúce kurzy odbornej prípravy budúcich rybárov v Európe a aby o svojich záveroch informovala prostredníctvom oznámenia;

43.  naznačuje, že treba preskúmať myšlienku elektronického registra EFCA (jednotného miesta EFCA), pričom na účel vykonávania inšpekcií a centralizácie inšpekčných správ by boli k dispozícii vzory inšpekcií vo forme pripravenej na tlač alebo v elektronickej forme; konštatuje, že tento elektronický register EFCA by sa mohol používať aj na prijímanie a centralizáciu osvedčení o úlovkoch vydaných členskými štátmi a tretími krajinami;

44.  navrhuje, aby sa verejné komunikačné systémy používané kontrolnými agentúrami zlepšili a zdôrazňuje význam pravidelného rozširovania vykonanej práce a získaných výsledkov a poskytovania informácií na trvalom základe o pravidlách uplatňovaných na rybolovné zdroje, ako sú minimálne veľkosti a časové a priestorové uzávery;

45.  zdôrazňuje, že treba posilniť úlohu EFCA, najmä rozpočet agentúry, jej právomoci a ľudské zdroje; navrhuje, aby sa zrevidovali podmienky zásahu agentúry uvedené v článkoch 94 a 95 nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009, a to predovšetkým tak, že bude mať právo zasahovať v súvislosti so zdrojmi rybolovu, ktoré sú nadmerne využívané a ktoré nedosiahli maximálny udržateľný výnos;

46.  zdôrazňuje význam podpory a posilnenia kontrol, najmä v členských štátoch, ktoré doposiaľ preukázali nedostatočné vykonávanie nariadenia o kontrole, a to s cieľom bojovať proti nezákonnému rybolovu, zabezpečiť súlad s pravidlami SRP a posilniť kvalitu získaných údajov;

47.  pripomína, aké dôležité je mať k dispozícii kapacitu na výmenu dát v reálnom čase, najmä počas kontrolných činností, ktoré vykonáva agentúra v spolupráci s členskými štátmi a ktoré agentúra koordinuje prostredníctvom plánov spoločného nasadenia;

48.  zdôrazňuje, že je dôležité zvyšovať prítomnosť EFCA v blízkosti členských štátov vrátane najvzdialenejších regiónov;

49.  navrhuje, aby sa aspoň dvaja zástupcovia Európskeho parlamentu stali členmi správnej rady agentúry, ktorej členmi je už šesť zástupcov Komisie a jeden zástupca z každého členského štátu, aby toto zastúpenie malo rovnaké zloženie (rovnaký počet žien a mužov) a aby zástupcov vymenoval Výbor pre rybárstvo Európskeho parlamentu spomedzi svojich členov;

50.  odporúča rozšíriť kontroly, napríklad rozšírením monitorovania, aby pokrývali celý výrobný reťazec a preniesť zodpovednosť za kontroly na mori na jeden správny orgán, aby sa predchádzalo prekrývaniu kontrol, čo spôsobuje mrhanie ľudskými, logistickými a finančnými zdrojmi a zmätok a zbytočný tlak na subjekty pôsobiace v odvetví rybolovu; vyzýva aj na formálnu spoluprácu medzi inštitúciami členských štátov, aby bolo možné účinne kontrolovať celý výrobný reťazec rybích produktov;

51.  žiada Komisiu, aby preskúmala, či je vhodné spájať pokutové body s licenciami na rybolov; zdôrazňuje, že v rámci tohto systému sa v prípade predaja plavidla prenášajú s licenciou aj body, čo v niektorých prípadoch môže znížiť hodnotu plavidiel a zabrániť ich opätovnému predaju, napríklad mladým rybárom, ktorí chcú začať podnikať;

52.  odporúča prijatie konkrétnych opatrení s cieľom dosiahnuť informovanejšiu a zodpovednú spotrebu v reštauráciách, bez zrušenia povinnej požiadavky, aby reštaurácie poskytovali minimálne informácie o výrobkoch, čím sa umožní vykonávanie nepriamej kontroly spotrebiteľmi;

53.  navrhuje inšpekcie autonómnych oblastí alebo regionálne inšpekcie pre vnútrozemské vody, vnútroštátne inšpekcie pre morský rybolov do 12 námorných míľ od pobrežia a inšpekcie EÚ pre všetky ostatné vody;

54.  domnieva sa, že kontroly založené na posudzovaní rizika by mali vychádzať zo zoznamu transparentných, osobitných a merateľných minimálnych kritérií vymedzených na európskej úrovni;

55.  vyzýva na štandardizáciu sankcií, ktoré budú primerané a nediskriminačné a ktoré budú mať odrádzajúci účinok; pred trestnými sankciami uprednostňuje hospodárske sankcie vrátane dočasného pozastavenia činnosti, domnieva sa však, že s cieľom predchádzať porušovaniu predpisov treba uprednostňovať stimuly pre rybárov, ktorí dodržiavajú pravidlá SRP, ako sa ustanovuje v článku 17 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013;

56.  pripomína, že zodpovednosť za sankcie majú členské štáty a že Európska únia nie je oprávnená nariadiť ich štandardizáciu v zmysle nariadenia (ES) č. 1224/2009; poukazuje však na význam bodového systému, ktorý predstavuje rámec pre sankcie, a vyzýva členské štáty, aby sa ujali iniciatívy vo veci rozsiahlej štandardizácie sankcií, najmä trestnoprávnych, s cieľom odstrániť existujúce rozdiely;

57.  domnieva sa, že systém vedľajších úlovkov v skutočnosti vedie k objektívnej a absolútnej zodpovednosti prevádzkovateľov v odvetví rybolovu, ktorí sú braní na zodpovednosť aj keď konali v plnom súlade s právnymi predpismi, s najväčšou možnou starostlivosťou a s cieľom vyhnúť sa náhodným úlovkom;

58.  zastáva názor, že všeobecné zásady práva Európskej únie sú nezlučiteľné so systémom, v ktorom je jednotlivec objektívne zodpovedný za niečo, čo neurobil úmyselne, ani z nedbanlivosti;

59.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby zvážili vypracovanie harmonizovaných minimálnych sankcií, ktoré sa budú uplatňovať na závažné porušenia a/alebo opakované protiprávne správanie;

60.  obhajuje ukladanie prísnejších sankcií za nezákonný, nenahlásený a neregulovaný rybolov;

61.  žiada, aby sa vytvorili mechanizmy na vyzdvihovanie pozitívnych príkladov s cieľom zlepšiť dodržiavanie predpisov;

62.  domnieva sa, že výklad niektorých ustanovení, vedúci k sankciám za prekročenie limitu pre náhodné úlovky, a to bez akéhokoľvek zohľadnenia faktu, že išlo o zákonné konanie bez prítomnosti nedbanlivosti alebo úmyslu, je zjavne v rozpore so základnými zásadami Európskej únie, ktoré sú ako primárne právo zakotvené v článku 6 ZEÚ;

63.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala ľahko uplatniteľné a pochopiteľné usmernenia s cieľom zabrániť nerovnakému zaobchádzaniu medzi členskými štátmi, najmä v prípade, ak rybári dobrovoľne nahlásia náhodné úlovky, čím dokážu, že konali v dobrej viere a že úlovky boli úplne náhodné;

64.  domnieva sa, že spravodlivejšie, vyváženejšie a účinnejšie kontroly možno dosiahnuť podporením subjektov pri investovaní do moderných technológií a vybavenia, ktoré bude kompatibilné v rámci jednotlivých štátov a ktoré bude ľahko aktualizovateľné;

65.  podporuje vytvorenie mechanizmov financovania zameraných na zvýšenie využívania nízkonákladových technológií s cieľom umožniť dobrovoľné kontroly a zlepšiť monitorovanie a bezpečnosť rybárov, najmä v rámci maloobjemového tradičného rybolovu;

66.  zdôrazňuje dôležitosť elektronických technológií (elektronické podávanie správ a elektronické monitorovacie systémy), ktoré predstavujú potenciálne nákladovo efektívne prostriedky na rozšírenie dohľadu nad činnosťami na mori;

67.  vyjadruje nesúhlas s akýmkoľvek povinným kamerovým systémom na palube;

68.  upriamuje pozornosť Komisie na to, že používanie nových technológií pozorovania Zeme, ako satelitov Sentinel, by bola pre kontrolu rybolovu prínosom;

69.  odporúča, aby sa rovnaké kontroly uplatňovali na dovážané produkty rybolovu, na rybolov z brehu a na rekreačný rybolov, ako aj na flotilu EÚ loviacu vo vodách mimo EÚ a na flotily krajín mimo EÚ, ktoré lovia vo vodách EÚ, s cieľom zabezpečiť rovnakú úroveň prístupu pre celý európsky trh; navrhuje, aby sa zaviedla povinná výmena údajov o nezákonnom, nenahlásenom a neregulovanom rybolove;

70.  trvá na tom, aby dostupné rozpočtové prostriedky, najmä v rámci ENRF, boli realistické, konzistentné a dostatočné na realizovanie cieľov kontrol;

71.  odporúča zabezpečiť zachovanie, najmä prostredníctvom financovania z ENRF, aukčných trhov rýb, ktoré sú pre územia nevyhnutné, keďže prispievajú k transparentnosti a vysledovateľnosti a uľahčujú kontrolu rybolovu;

72.  podporuje, aby sa do revidovaného nariadenia o kontrole začlenili dôsledky rekreačného rybolovu;

73.  žiada, aby sa vytvoril systém monitorovania, prenosu informácií a analýzy údajov, ktorý by bol kompatibilný v celej Únii; okrem toho žiada, aby to bola Európska komisia, kto v súlade s platnými ustanoveniami o ochrane údajov stanoví rámec výmeny údajov a informácií; zdôrazňuje, že transparentný rámec pre výmenu údajov a informácií je kľúčom k potvrdeniu toho, či existujú rovnaké podmienky;

74.  zdôrazňuje, že zavádzanie povinnosti vylodiť úlovky musí sprevádzať primeraná flexibilita týkajúca sa jej kontroly, keďže táto povinnosť zavádza do odvetvia rybolovu zásadné zmeny, ktoré treba zohľadniť, najmä pokiaľ ide viacdruhový rybolov; opakuje, že je dôležité postupne uplatňovať sankcie a bodový systém na prípady vážneho porušenia, ktoré sa týkajú nesplnenia povinnosti vylodiť úlovky v súlade s nariadením (EÚ) 2015/812 o vykonávaní povinnosti vylodiť úlovky;

75.  zdôrazňuje, že zainteresované subjekty a verejnosť musia mať k dispozícii informácie o tom, či členské štáty sankcionujú rôzne druhy porušení predpisov, akým spôsobom tak robia, a či sa sankcie uplatňujú konzistentne a bez ohľadu na vlajku plavidla, pričom treba v plnej miere rešpektovať súkromie zúčastnených strán;

o
o   o

76.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2014)0083.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0307.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2016)0222.


Zlepšenie prepojenia a dostupnosti dopravnej infraštruktúry v strednej a východnej Európe
PDF 398kWORD 55k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o zlepšení prepojenia a dostupnosti dopravnej infraštruktúry v strednej a východnej Európe (2015/2347(INI))
P8_TA(2016)0408A8-0282/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o vykonávaní bielej knihy o doprave z roku 2011: hodnotenie a ďalší postup na ceste k udržateľnej mobilite(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. decembra 2015 o udržateľnej mestskej mobilite(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 10. mája 2012 o budúcnosti regionálnych letísk a leteckých služieb v EÚ(3),

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 170,

–  so zreteľom na nariadenie (EÚ) č. 1315/2013(4),

–  so zreteľom na nariadenie (EÚ) č. 1316/2013(5),

–  so zreteľom na správu s názvom Bezpečnosť cestnej premávky v Európskej únii, ktorú uverejnila Komisia v marci 2015(6),

–  so zreteľom na závery stretnutia ministrov podunajských štátov, ktoré sa konalo 3. decembra 2014 a venovalo sa problematike účinnej obnovy a údržby vodnej infraštruktúry na Dunaji a jeho splavných prítokoch(7),

–  so zreteľom na vyhlásenie z Łańcut o posilnení spolupráce v oblasti dopravy v karpatskom regióne a ďalšom rozvoji projektu Via Carpatia z 3. marca 2016(8),

–   so zreteľom na berlínsky proces, konferenciu západobalkánskych štátov v roku 2014, viedenský samit v roku 2015 a parížsku konferenciu v roku 2016,

–  so zreteľom na akčný plán stratégie Európskej únie pre podunajskú oblasť (SEC(2010)1489),

–  so zreteľom na akčný plán stratégie Európskej únie pre pobaltskú oblasť (SWD(2015)0177),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanovisko Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0282/2016),

A.  keďže prepojenie a dostupnosť dopravnej infraštruktúry má významný vplyv na hospodársky rast, hospodársku konkurencieschopnosť, zamestnanosť a územnú súdržnosť EÚ a jej regiónov; keďže stredná a východná Európa predstavujú zásadnú časť európskeho jednotného trhu, ktorá má potenciál pritiahnuť investície a prispieť k hospodárskemu rastu v celej EÚ, a keďže všetky druhy dopravy by bez výnimky mali prispievať k zvyšovaniu konkurencieschopnosti, intermodality a ekologickej transformácii, a tak lepšie slúžiť rozvoju jednotného trhu;

B.  keďže zlepšovanie prepojenia a dostupnosti dopravnej infraštruktúry v strednej a východnej Európe je prostriedkom na dosiahnutie cieľov politiky súdržnosti, najmä želaného ekonomického rozvoja pohraničných oblastí;

C.  keďže v porovnaní s ostatnými európskymi regiónmi je dopravná infraštruktúra vo väčšine regiónov strednej a východnej časti EÚ stále nedostatočne rozvinutá a keďže slabo rozvinutá dopravná infraštruktúra v strednej a východnej Európe existuje povedľa najhustejších a najrozvinutejších sietí sveta v centre Európy; keďže občania očakávajú, že členské štáty budú s podporou EÚ spolupracovať na jej zlepšení;

D.  keďže európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) sú hlavným zdrojom investícií do verejnej dopravy v strednej a východnej Európe a keďže Nástroj na prepájanie Európy je dôležitý nástroj financovania ďalšieho rozvoja dopravnej infraštruktúry v regióne v rámci koridorov základnej siete TEN-T; keďže nedostatočná administratívna kapacita verejnej správy na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni môže viesť k nízkej miere čerpania finančných prostriedkov EÚ, čo je príčinou toho, prečo členské štáty v strednej a východnej Európe aj v iných častiach EÚ nie vždy využívajú financovanie EÚ v maximálnej miere, pod čo sa podpisujú rôzne dôvody vrátane nedostatočnej prípravy a efektívnosti; keďže by sa malo podnietiť budovanie kapacít a technická pomoc, aby sa tak napomohlo vzniku viacerých dobrých projektov a podporila sa verejná správa pri hospodárení s finančnými prostriedkami EÚ;

E.  keďže zintenzívnenie prác na dôležitých projektoch ako Via Carpatia a Rail Baltica a rozvoj koridorov základnej siete Orient/východné Stredozemie a Pobaltie – Jadran, jadransko-iónskeho koridoru a koridoru TRACECA by boli dôležitým stimulom na zlepšenie prepojenia a dostupnosti dopravnej infraštruktúry v tejto časti EÚ; keďže podporovanie lepších komunikácií medzi susediacimi tretími krajinami a stredoeurópskymi a východoeurópskymi členskými štátmi EÚ, a to aj v oblasti železničnej dopravy a infraštruktúry, pomôže zlepšiť železničné prepojenia medzi Európskou úniou, susednými krajinami a regiónmi a Áziou;

F.  keďže dobre rozvinuté cezhraničné dopravné prepojenia majú zásadný význam pre regionálnu konkurencieschopnosť, pre napomáhanie rozrastaniu MSP v pohraničných oblastiach a – najmä z hľadiska verejnej dopravy – pre podporu sociálneho začleňovania obyvateľstva v ekonomicky slabšej situácii; keďže v mnohých stredoeurópskych a východoeurópskych členských štátoch stále chýbajú dobré dopravné spojenia, najmä železničné spojenia, ktoré prechádzajú cez štátne hranice; keďže neefektívne prepojenia rôznych druhov dopravy a chýbajúce prepojenia medzi základnou a všeobecnou dopravnou sieťou znamenajú, že jednotlivé druhy dopravy nie sú interoperabilné, pričom vďaka interoperabilite by sa nielen znížili ceny osobnej a nákladnej dopravy a zlepšila flexibilnosť dopravných služieb, ale pomohli by sa aj riešiť ekologické a sociálne problémy;

G.  keďže koordinované zlepšenia dopravnej infraštruktúry môžu mať pozitívny dosah na životné prostredie a energetickú účinnosť dopravy;

Horizontálne otázky

1.  zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť prepojenie a dostupnosť infraštruktúry pre dopravu smerujúcu do alebo zo strednej a východnej časti EÚ, ako aj pre dopravu v rámci tejto časti EÚ, so zreteľom na potreby hospodárstva a zásady udržateľného rozvoja; pripomína ciele siete TEN-T, ktorými je premostenie chýbajúcich prepojení, odstránenie úzkych miest a zabezpečenie plynulých spojení v rámci diaľkovej a regionálnej prepravy osôb a nákladu, najmä v cezhraničných regiónoch; domnieva sa, že využívanie finančných prostriedkov EÚ musí odzrkadľovať skutočné investičné potreby v záujme dokončenia základnej siete TEN-T v regióne do roku 2030; konštatuje, že okrem vytvárania novej infraštruktúry musí EÚ investovať do modernizácie a dokončenia súčasnej dopravnej infraštruktúry;

2.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty koordinovane plánovali projekty (aj medzi sebou), pričom by mali čo najviac zohľadniť vnútroštátne generely dopravy a koordináciu s kandidátskymi krajinami, a aby zároveň vykonávali realistické posúdenia dopravných potrieb v súlade s bielou knihou EÚ o doprave a vrátane analýzy nákladov a prínosov a konzultácie so zainteresovanými stranami; konštatuje, že podmienenosť ex-ante vypracovania generelov dopravy pomohla členským štátom pri uprednostnení ich investícií do dopravy; domnieva sa, že zodpovedné útvary Komisie musia posúdiť a zabezpečiť nadviazanie na tieto generely s cieľom zaistiť, aby boli aj v súlade s cieľmi a prioritami EÚ;

3.  dôrazne odporúča, aby sa v záujme zlepšenia cezhraničnej prepravy medzi regiónmi a odstránenia prekážok lepšie využívali existujúce politiky a nástroje regionálnej spolupráce, napríklad Európska územná spolupráca (ETC) a iniciatíva Interreg, a najmä Európske zoskupenia územnej spolupráce (EZÚS);

4.  domnieva sa, že makroregionálne stratégie EÚ, napríklad stratégie, ktoré už sú zavedené pre Pobaltie, Podunajsko a jadransko-iónsky región, a prípadná budúca stratégia pre karpatský a čiernomorský región, poskytujú inovatívny riadiaci rámec na riešenie tých výziev dopravnej politiky, ktoré členské štáty nedokážu zvládnuť jednotlivo, s cieľom zabezpečiť lepšie dopravné podmienky;

5.  víta dokončenie pôvodných pracovných plánov pre koridory základnej siete TEN-T v roku 2015 a prijatie nových plánov na rozšírenie siete TEN-T na krajiny západného Balkánu; zdôrazňuje, že realizácia základnej siete by tiež mala byť stimulom na rozvoj súhrnnej siete, najmä v prípade spojení, ktoré majú cezhraničný význam a vplyv na konsolidáciu koridorov; zdôrazňuje význam mestských uzlov a ich úlohu pri posilňovaní tokov osobnej i nákladnej dopravy;

6.  zdôrazňuje, že rozdiely v rozvinutosti a kvalite infraštruktúry medzi regiónom strednej a východnej Európy a zvyškom Európy možno zmenšiť prostredníctvom jasnej, konkrétnej a integrovanej celoúnijnej stratégie;

7.  dôrazne upozorňuje Komisiu na jej záväzok z bielej knihy z roku 2011 venovanej doprave do roku 2020, v rámci ktorého prijala realizačný plán 40 konkrétnych opatrení zameraných na rozvoj konkurencieschopného európskeho systému dopravy efektívne využívajúceho zdroje; pripomína, že jedným z jej dlhodobých cieľov je previesť 30 % objemu cestnej dopravy do vzdialeností nad 300 km na železničnú alebo na vodnú dopravu do roku 2030 a viac ako 50 % do roku 2050, čím by sa výrazne odľahčila aj doprava v strednej a východnej Európe;

8.  považuje rozvoj dopravných uzlov za kľúčový prvok z hľadiska prepájania diaľkovej, regionálnej a mestskej dopravy, a tým aj z hľadiska podporovania efektívnosti, intermodality a rozvoja regionálneho obchodu, aj so zreteľom na obrovské možnosti, ktoré digitalizácia dokáže ponúknuť v súvislosti so zvyšovaním výkonnosti celého logistického reťazca, vrátane sprístupňovania údajov všetkým zainteresovaným stranám (zdieľanie údajov) v záujme rozvoja nových služieb a postupov;

9.  zdôrazňuje, že pri výstavbe a modernizácii cestnej infraštruktúry v strednej a východnej Európe by sa v náležitých prípadoch mali zohľadniť potreby cyklistov; zdôrazňuje, že v krajinách strednej a východnej Európy je dôležité rozvinúť cyklistickú infraštruktúru, ktorou sa zvýši bezpečnosť, zníži počet obetí cestných nehôd a zlepší kvalita života a zdravia obyvateľov EÚ; poukazuje na to, že európska sieť cyklistických trás EuroVelo, najmä trasa č. 13 (cyklotrasa železnej opony), východoeurópska trasa a trasa Atlantik – Čierne more, ponúka v kombinácii so železničnými spojeniami zaujímavý potenciál pre cestovný ruch v stredoeurópskych a východoeurópskych makroregiónoch, a preto by sa mala podporovať;

10.  poukazuje na to, že posilňovanie súdržnosti hospodárskeho rozvoja členských štátov v západnej, strednej a východnej časti EÚ si vyžaduje rozsiahle investície; zdôrazňuje potrebu lepšej koordinácie medzi európskymi a vnútroštátnymi orgánmi, najmä pokiaľ ide o realizáciu základnej časti siete TEN-T; zdôrazňuje však, že v rámci požadovanej koordinácii na európskej úrovni sa musia zohľadniť osobitné výzvy, ktorým čelia jednotlivé členské štáty, a rozdiely v ich ekonomikách, systémoch sociálneho zabezpečenia a kvalite infraštruktúry, ako aj demografický vývoj; zdôrazňuje, že lepšie fungujúce odvetvie železničnej dopravy má potenciál vytvárať pracovné miesta; žiada, aby sa odstránili všetky svojvoľné prekážky brániace voľnému pohybu tovaru a služieb, a trvá na tom, aby krajiny nezavádzali takéto prekážky;

11.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby pri realizácii projektov v oblasti dopravnej infraštruktúry v strednej a východnej časti EÚ zabezpečili súčinnosť a vzájomnú doplnkovosť financovania z prostriedkov NPE, EŠIF, nástroja predvstupovej pomoci a nástrojov EIB a EBOR s cieľom výrazne zlepšiť ich používanie a diverzifikáciu; zdôrazňuje, že je potrebná výmena a šírenie skúseností a poznatkov v súvislosti s prípravou a využívaním projektov financovaných prostredníctvom rôznych nástrojov (tzv. kombinovanie finančných prostriedkov); pripomína, že je dôležité včasne využiť prostriedky Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), aby tak mohli napredovať ekonomicky rentabilné trhové projekty; naliehavo vyzýva Komisiu, EIB a Európske centrum investičného poradenstva, aby zintenzívnili spoluprácu s predkladateľmi projektov v strednej a východnej Európe s cieľom zabezpečiť, že EFSI sa využije na kvalitné projekty infraštruktúry pre inovatívne a udržateľné druhy dopravy; zdôrazňuje význam EFSI pre rozvoj projektov dopravnej infraštruktúry všetkých druhov; konštatuje, že zatiaľ sa väčšina infraštruktúrnych projektov, ktoré majú byť financované z EFSI, nachádza v západnej Európe; vyzýva preto Komisiu, aby v spolupráci s EFSI povzbudzovala investorov, aby podporovali projektové platformy zamerané na projekty dopravnej infraštruktúry v strednej a východnej Európe; zdôrazňuje význam finančných prostriedkov určených na politiku súdržnosti z hľadiska rozvoja dopravnej infraštruktúry v krajinách strednej a východnej Európy, ktorej kvalita často výrazne zaostáva za kvalitou dopravných sietí v západnej Európe, a vzhľadom na túto skutočnosť požaduje, aby sa v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci zaručili potrebné zdroje a miera financovania;

12.  pripomína, že z Kohézneho fondu do Nástroja na prepájanie Európy bolo presunutých 11 305 500 000 EUR, aby sa použili v odvetví dopravy v členských štátoch využívajúcich podporu z Kohézneho fondu; zdôrazňuje, že využívanie týchto ihneď dostupných finančných prostriedkov by malo mať prioritu pred investičnou účasťou tretích strán, najmä v súvislosti so súčasnou mierou čerpania, v prípadoch, keď táto investícia vychádza skôr z politických rozhodnutí ako z obchodných záujmov;

13.  vyzýva členské štáty strednej a východnej Európy, aby zabezpečili vysokú úroveň transparentnosti a prísnu kontrolu využívania finančných prostriedkov EÚ a pri najbližšej príležitosti zverejnili podrobnosti o ich pridelení;

14.  upriamuje pozornosť na možnosti, ktoré ponúkajú zmiešané verejno-súkromné partnerstvá tým, že prepájajú zdroje financovania investícií do infraštruktúry pochádzajúce z grantov EÚ (až 85 % všetkých oprávnených nákladov), z verejných finančných prostriedkov v podobe povinnej finančnej spoluúčasti zo strany príjemcu a z finančných prostriedkov súkromných podnikov; zároveň zdôrazňuje, že finančné prostriedky a rozpočtové zdroje EÚ sú faktorom, ktorý zvyšuje spoľahlivosť investícií, pretože znižujú riziko pre súkromný sektor; poukazuje na to, že súkromný sektor zároveň ťaží zo stabilných, dlhodobých zmlúv, ktoré nezávisia od hospodárskych, politických a rozpočtových výkyvov v krajinách; povzbudzuje preto členské štáty, aby v náležitých prípadoch využívali verejno-súkromné partnerstvá, ktoré môžu byť výhodným spôsobom investovania do infraštruktúry, najmä pokiaľ ide na jednej strane o realizáciu zložitých projektov infraštruktúry, ktoré si vyžadujú rozsiahle výdavky a neprinášajú veľké zisky, a na druhej strane o snahy zabezpečiť účinné poskytovanie kvalitnej verejnej služby; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby členským štátom v regióne strednej a východnej Európy poskytla technickú pomoc vzhľadom na skutočnosť, že niektoré z týchto krajín nemajú veľa skúseností s prácou s finančnými nástrojmi a zapájaním súkromného sektora do rozsiahlych projektov; taktiež žiada Komisiu, aby v spolupráci s vnútroštátnou, regionálnou a miestnou správou pravidelne predkladala súhrnný prehľad dopravných projektov, ktoré sú spolufinancované z rôznych fondov EÚ, spolu s príslušnými sumami;

15.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zefektívnili a zjednodušili postupy verejného obstarávania, vydali usmernenia pre verejno-súkromné partnerstvá, zabezpečili primeraný rámec štátnej pomoci a zjednodušili postupy udeľovania povolení s cieľom uľahčiť realizáciu projektov v oblasti dopravy, a to najmä cezhraničných projektov;

16.  zdôrazňuje, že európske štrukturálne a investičné fondy sa môžu využívať pri budovaní chýbajúcich prepojení v pohraničných oblastiach v strednej a východnej Európe a pri konsolidácii existujúcej infraštruktúry, aby sa tak zabezpečil úplný prístup na jednotný trh a ďalej podporoval hospodársky rast; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že doprava je kľúčom k regionálnemu rozvoju, primeraná a riadne financovaná miestna infraštruktúra je základnou a nevyhnutnou požiadavkou pri dosahovaní hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti;

17.  pripomína, že európske štrukturálne a investičné fondy by sa mohli takisto použiť na zvýšenie administratívnej kapacity sprostredkovateľských orgánov a prijímateľov, pretože inak by mohla byť ohrozená podpora EÚ v oblasti investícií do dopravy v tomto regióne; konštatuje, že najmä mechanizmus pomoci JASPERS sa zatiaľ osvedčil ako nápomocný pri plnení tejto úlohy a mohlo by sa preto tiež zvážiť, aby sa namiesto jednoduchého pokračovania v súčasnej podobe zasadil do trvalejšieho, inštitucionálneho rámca; poznamenáva, že technická pomoc poskytovaná prostredníctvom Európskeho centra investičného poradenstva by mala pomôcť verejným a súkromným predkladateľom projektov zabezpečiť stabilný prísun prepracovaných a dobre štruktúrovaných projektov s cieľom dlhodobo využívať finančné nástroje; pripomína, že európski koordinátori pre koridory základnej siete majú síce politický mandát, ale nemajú dostatočné administratívne kapacity; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali kroky na zefektívnenie verejného hospodárenia s týmito zdrojmi s cieľom odstrániť nepotrebnú byrokraciu;

18.  vyzýva Komisiu a EIB, aby lepšie spolupracovali a koordinovali svoje úsilie o zabezpečenie rozsiahlej konzultácie so všetkými zainteresovanými stranami na tému financovania dopravnej infraštruktúry, výmeny osvedčených postupov, propagácie finančných nástrojov a včasného mapovania potenciálnych projektov a aby o tom poskytovali pravidelné informácie Európskemu parlamentu; zdôrazňuje, že by sa mali urýchlene vykonať všetky kroky týkajúce sa projektov zameraných na zlepšovanie prepojenia a dostupnosti dopravných infraštruktúr;

19.  vyzýva regióny a členské štáty, aby prijali opatrenia, ktoré umožnia prechod na ekologickejšie dopravné riešenia, alebo v nich pokračovali; podporuje využívanie EŠIF na projekty zamerané na vytváranie dopytu po verejných a trvalejšie udržateľných dopravných alternatívach, napríklad zjednodušením cezhraničných cestovných lístkov a investovaním do systémov elektrických nabíjacích staníc;

20.  zdôrazňuje, že v rámci európskej siete TEN-T treba venovať rovnakú pozornosť koridorom východ –západ a sever – juh, čo môže prispieť k hospodárskemu rozvoju zúčastnených krajín vytváraním nových príležitostí pre tvorbu pracovných miest v MSP, pre začínajúce podniky, obchodnú výmenu, vedu, výskum a technológie, ako aj k zvyšovaniu bezpečnosti cestnej premávky a znižovaniu prepravných nákladov; zdôrazňuje význam multimodality a dopravných inovácií pre rozvoj obchodu a cestovného ruchu a tiež pre ochranu životného prostredia a podporuje začleňovanie vnútrozemských vodných ciest do multimodálneho logistického reťazca, keďže prepojením všetkých druhov dopravy by sa zabezpečil hospodársky rozvoj oblasti a obmedzili úzke miesta v dopravnom systéme;

21.  víta rozšírenie siete TEN-T na krajiny západného Balkánu; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila začlenenie západobalkánskych prístupových krajín do siete TEN-T a zaistila spoluprácu v oblasti dopravných prepojení s Ukrajinou, Moldavskom a inými susednými krajinami vrátane krajín, ktorú sú súčasťou koridoru TRACECA; zdôrazňuje, že je dôležité prijať finančné kritériá, aby tak kandidátske krajiny mohli v širšej miere využívať finančné nástroje EÚ, najmä na cezhraničné projekty; zdôrazňuje, že investície, najmä prostredníctvom nástroja predvstupovej pomoci a investičného rámca pre západný Balkán, a opatrenia na optimalizáciu dopravy by sa mali koordinovať na regionálnej úrovni s cieľom prispieť k rozšíreniu základnej siete v regióne;

22.  je presvedčený, že zlepšenie dopravnej infraštruktúry a prepojenia v strednej a východnej časti EÚ je dôležitým nástrojom pri upevňovaní stability, hospodárskeho rozvoja, regionálnej spolupráce a bezpečnosti východnej hranice Únie a západného Balkánu a pri posilňovaní pozitívnej harmonizácie dopravných podmienok na vnútornom trhu; v tomto smere zdôrazňuje význam koridoru Orient/východné Stredozemie;

23.  zdôrazňuje absolútnu potrebu zachovania schengenského systému pre účinný, nákladovo efektívny dopravný systém v EÚ opierajúci sa o voľný pohyb tovaru, služieb a osôb cez otvorené vnútorné hranice; pripomína, že Komisia už v júni 2011 naliehavo žiadala všetky členské štáty, aby prijali rozhodnutie o rozšírení schengenského priestoru o Bulharsko a Rumunsko;

24.  zdôrazňuje, že v záujme podpory rozvoja odvetvia cestovného ruchu v EÚ je potrebné zlepšiť prepojenie a dostupnosť dopravnej infraštruktúry; zdôrazňuje, že rozšírená a efektívna európska dopravná sieť je dôležitým prínosom pre odvetvie cestovného ruchu a pomáha zvýšiť turistickú atraktívnosť regiónov; zastáva názor, že krajiny strednej a východnej Európy majú obrovský potenciál na rozvoj svojich odvetví cestovného ruchu, ktorý by sa dal lepšie využiť ďalším rozvíjaním dopravnej infraštruktúry;

25.  poukazuje na environmentálne a ekonomické výhody synergií vyplývajúcich z prepájania rôznych druhov dopravy v záujme lepšieho využívania daností každého z nich;

26.  zdôrazňuje, že rozvoj kombinovanej dopravy v strednej a východnej Európe si vyžaduje zlepšenie vlastností koridorov nákladnej železničnej dopravy a podporu výstavby verejne dostupných intermodálnych terminálov;

27.  vníma nesmierny potenciál, ktorý sa skrýva v medzinárodných infraštruktúrnych projektoch, ako je Nová hodvábna cesta, ktoré by mohli strednej a východnej Európe pomôcť väčšmi zužitkovať potenciál globálnej ekonomiky; zastáva názor, že vďaka svojej výhodnej zemepisnej polohe sa stredná a východná Európa môže stať dôležitým logistickým centrom a komunikačným uzlom medzi Európou a Áziou;

28.  zdôrazňuje, že zlepšovanie dostupnosti dopravy v strednej a východnej Európe a súvisiace investície by mali byť podnetom na rozvoj miestnych firiem a podnikov; poukazuje na to, že postupy obstarávania a realizácia projektov by mali byť ústretové k MSP; vyzýva Komisiu, aby sa pozornejšie venovala problému nadväzovania nečestnej spolupráce medzi hlavnými dodávateľmi a subdodávateľmi zapojenými do projektov, medzi ktorých obete patria často pracovníci s najnižšou kvalifikáciou;

29.  zastáva názor, že pri plánovaní infraštruktúrnych riešení v strednej a východnej Európe treba zohľadniť potreby obyvateľov riedko osídlených a ťažko dostupných regiónov, napríklad horských oblastí; zastáva názor, že nedostatočná dostupnosť dopravy môže viesť k sociálnemu vyčleňovaniu, a vyzýva Komisiu, aby zohľadnila potreby používateľov miestnych dopravných trás; zdôrazňuje, že ziskovosť dopravných spojení nemôže byť jediným kritériom posudzovania ich užitočnosti;

Cestná doprava

30.  pripomína, že rozvoj cezhraničných cestných komunikácií má zásadný význam pre uľahčenie spolupráce medzi obyvateľstvom a podnikmi v pohraničných regiónoch; vyzýva členské štáty, aby pokračovali v modernizácii ciest a budovaní chýbajúcich spojení, aby budovali bezpečné a dostupné parkoviská a aby posilňovali regionálnu a miestnu prepojenosť siete TEN-T, pretože napojenie sa na TEN-T je dôležitým základom pre hospodársky rast regionálnych centier;

31.  zdôrazňuje, že je v EÚ treba zabezpečiť spravodlivé systémy vyberania cestných poplatkov; poukazuje na to, že vzhľadom na osobitosti členských štátov by im pri zavádzaní takýchto systémov mala byť ponechaná určitá flexibilita, pričom však treba zabezpečiť technickú interoperabilitu na primeranej úrovni; zastáva názor, že tieto systémy by sa mali navrhovať v spolupráci s podnikateľskou obcou a komerčnými používateľmi ciest, od ktorých by sa nemala vyžadovať platba dodatočných či neprimeraných poplatkov, ktoré by obmedzili ziskovosť ich podnikateľských aktivít;

32.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby riešili naliehavú potrebu zlepšiť infraštruktúru cestnej siete pozdĺž východnej hranice EÚ, t. j. od Estónska cez Lotyšsko, Litvu, Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko až po Grécko; domnieva sa, že tieto snahy by sa mali opierať o dlhodobé plánovanie, ktoré sa už zrealizovalo v rámci projektu Via Carpatia, v súvislosti s ktorým zástupcovia dotknutých krajín podpísali 3. marca 2016 vo Varšave vyhlásenie o ďalšej spolupráci na rozvoji koridoru a obnove trasy; domnieva sa, že vďaka výstavbe Via Carpatia budú mať odľahlé regióny EÚ príležitosť zrýchliť svoj rozvoj a dokážu rýchlejšie dostihnúť rozvinutejšie oblasti EÚ; poukazuje na to, že výstavbou trasy sa tiež podnietia investície a rast podnikania a zlepší sa bezpečnosť EÚ ako celku, najmä v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine; je presvedčený, že by sa mala preskúmať možnosť otvorenia koridoru Rýn – Dunaj smerom na sever EÚ prostredníctvom cesty Via Carpatia a že na projekt Via Carpatia by sa mali vyčleniť primerané rozpočtové prostriedky; žiada preto, aby sa tento projekt začlenil do základnej siete TEN-T, aby tak mohol získať náležité finančné prostriedky EÚ; povzbudzuje tiež členské štáty, aby zabezpečili financovanie tohto projektu pomocou všetkých možných finančných nástrojov, napr. Nástroja na prepájanie Európy a Európskeho fondu pre strategické investície;

33.  pripomína, že kvalita cestnej infraštruktúry má priamy vplyv na bezpečnosť na cestách; domnieva sa preto, že pri výstavbe cestnej infraštruktúry by sa mala posúdiť aj bezpečnosť cestnej premávky; je znepokojený skutočnosťou, že v mnohých stredoeurópskych a východoeurópskych členských štátoch je počet úmrtí a vážnych zranení v cestnej premávke stále pomerne vysoký; zdôrazňuje, že treba ďalej podporovať opatrenia na zlepšenie bezpečnosti cestnej premávky na úrovni členských štátov a EÚ; domnieva sa, že by sa mali poskytnúť náležité finančné prostriedky na projekty obnovy infraštruktúry v stredoeurópskych a východoeurópskych členských štátoch;

34.  zdôrazňuje, že v rámci rozvoja infraštruktúry sú kľúčovými prioritami bezpečnosť a udržateľnosť odvetvia dopravy; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby ďalej podporovali digitalizáciu a automatizáciu vo všetkých druhoch dopravy; žiada, aby súčasťou infraštruktúrnych investičných projektov boli dopravné riešenia, ktorými sa zníži riziko úmrtia alebo vážneho zranenia pri dopravných nehodách na cestách, a aby sa v nich zohľadnili potreby ľudí žijúcich v blízkosti ciest s hustou premávkou;

Železničná doprava

35.  zdôrazňuje prvoradý význam výstavby, modernizácie a zachovania železničných spojení pre súvislý, udržateľný rast železničnej dopravy a súdržnosť v strednej a východnej časti EÚ; zdôrazňuje, že železnice zohrávajú dôležitú úlohu pri znižovaní následkov zmeny klímy, znečistenia ovzdušia a nehodovosti na cestách, a očakáva, že toto úsilie bude mať pozitívny dosah na priemyselný rozvoj, logistiku nákladnej dopravy, kvalitu verejných služieb a spoľahlivú mobilitu cestujúcich; vyzýva členské štáty, aby odstránili cezhraničné a vnútroštátne úzke miesta a rozšírili operačné kapacity v záujme dosiahnutia cieľov v oblasti prechodu na iné druhy dopravy, stanovených na roky 2030 a 2050, ktoré sa uvádzajú v bielej knihe o doprave z roku 2011;

36.  zdôrazňuje, že niektoré regióny strednej a východnej Európy disponujú značnou železničnou sieťou, ktorá si však urýchlene vyžaduje modernizáciu infraštruktúry, aby sa tak včas predišlo jej úpadku v budúcnosti, čo by mohlo mať za následok jej znefunkčnenie; kritizuje nedostatočné investície do cezhraničných železničných spojení a nízku úroveň služieb osobnej železničnej dopravy v mnohých pohraničných oblastiach; vyzýva členské štáty, aby (opätovne) zaviedli chýbajúce spojenia a odstránili úzke miesta; navrhuje, aby sa železničná sieť preskúmala pomocou metodiky použitej pri plánovaní súhrnnej a základnej siete TEN-T, a tak sa odhalili prípadné ďalšie chýbajúce spojenia (najmä cezhraničné) medzi členskými štátmi EÚ aj chýbajúce spojenia so susednými nečlenskými štátmi; povzbudzuje členské štáty, aby rozvíjali úzku a konštruktívnu spoluprácu v záujme preklenutia takýchto nedostatkov a zlepšovania územnej integrácie a súdržnosti; žiada Komisiu, aby všetko takéto úsilie účinne finančne podporila;

37.  pripomína, že podporuje zavedenie Európskeho systému riadenia železničnej dopravy (ERTMS) vo všetkých koridoroch základnej siete TEN-T; je presvedčený, že úplná a rýchla realizácia ERTMS musí byť pre EÚ absolútnou prioritou, pretože len tak sa podarí vytvoriť plne interoperabilný, fungujúci, efektívny a atraktívny európsky železničný priestor, ktorý dokáže konkurovať ostatným druhom dopravy;

38.  vyzýva členské štáty, aby prijímali jasné, dlhodobé stratégie na rozvoj železničnej dopravy a odstránili prekážky, ktoré stoja v ceste železničným projektom realizovaným s použitím finančných prostriedkov EÚ;

39.  zdôrazňuje potrebu zintenzívniť investície do zvyšovania kvality železníc v záujme zlepšenia ich dostupnosti a atraktívnosti, či už ide o osobnú alebo o nákladnú dopravu, a zvýšenia ich podielu v rámci modálneho rozdelenia dopravy, v súlade s cieľom č. 3 týkajúcim sa prechodu na iné druhy dopravy, sformulovaným v bielej knihe EÚ o doprave;

40.  všíma si nedostatok cestných a železničných spojení s prístavmi; poukazuje na to, že väčšina letísk vo východnej Európe sa nachádza v blízkosti železničnej infraštruktúry a že integrácia je stále technicky možná; vyzýva Komisiu, aby plne podporovala ďalšiu integráciu multimodálnych dopravných spojení (cesta – železnica – letisko) v strednej a východnej Európe;

41.  vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala investície do železničných koľajových vozidiel v stredoeurópskych a východoeurópskych krajinách, pretože to umožní obnoviť potenciál železníc v rámci systémov verejnej dopravy v týchto krajinách;

42.  zdôrazňuje, že udržateľný rozvoj európskej infraštruktúry pre železničnú dopravu sa nesmie skončiť iba výstavbou siete, ale musí zahŕňať aj údržbové opatrenia, aby sa tak dosiahla nákladová efektívnosť z dlhodobého hľadiska; domnieva sa, že vzhľadom na význam údržbových činností by sa na tieto opatrenia mala vyčleniť značná časť finančných prostriedkov;

43.  zdôrazňuje spoločné výhody, ktoré prináša spojenie Rail Baltica ako jeden z prioritných projektov koridoru Severné more – Pobaltie, a jeho veľký strategický význam pre všetky zapojené členské štáty, ako aj pre celý región od Fínska (s prípadným rozšírením na Botnický záliv) cez Estónsko, Lotyšsko, Litvu, Poľsko až do Nemecka, Holandska a južnej Európy; víta pokrok dosiahnutý pri výstavbe a príprave projektu Rail Baltica a zdôrazňuje, že dobrá spolupráca medzi zainteresovanými a zapojenými krajinami je rozhodujúca pre to, aby projekt napredoval bez ďalších zdržaní a núdzových riešení a predišlo sa riziku, že vyčlenené finančné zdroje sa na tento projekt nepridelia; zdôrazňuje, že ak sa nedodržia pravidlá Európskej komisie, prepadnú prostriedky EÚ určené na spolufinancovanie v objeme 85 %, pričom podmienky financovania už nikdy v budúcnosti nebudú také výhodné ako teraz; naliehavo žiada zapojené krajiny, aby uznali a posilnili úlohu spoločného železničného podniku Rail Baltica ako optimálneho orgánu na riadenie nadnárodných projektov takéhoto rozsahu, aby predložili spoločné žiadosti o finančné prostriedky EÚ, prikročili k spoločnému aj vnútroštátnemu verejnému obstarávaniu, koordinovali práce na projekte a v neposlednom rade ukázali, že dokážu spolupracovať;

44.  vzhľadom na stagnujúci podiel železničného odvetvia na európskych trhoch nákladnej a osobnej dopravy zdôrazňuje význam iniciatívy Shift2Rail, najmä v oblasti nákladnej dopravy, pre zvýšenie konkurencieschopnosti a efektívnosti; zastáva názor, že investície by mali smerovať aj do zlepšenia kvality železníc v rámci nákladnej dopravy; víta skutočnosť, že členské štáty v regióne prijali spoločné medzinárodné iniciatívy zamerané na rozvoj a modernizáciu železničnej infraštruktúry, napríklad vytvorenie nového koridoru železničnej nákladnej dopravy č. 11 (tzv. jantárový koridor), ktorý bude spájať obchodné a priemyselné centrá v Poľsku, na Slovensku, v Maďarsku a v Slovinsku prostredníctvom spoločného postupu prideľovania prepravnej kapacity pre medzinárodné nákladné vlaky; poukazuje na to, že takéto projekty podporujú železnicu ako prostriedok medzinárodnej nákladnej dopravy, posilňujú konkurencieschopnosť železničnej dopravy a zabezpečujú lepšie využitie existujúcej medzinárodnej nákladnej prepravnej kapacity;

45.  konštatuje, že odvetvie železničnej dopravy má k dispozícii veľa zdrojov financovania z rôznych programov EÚ; je presvedčený, že využitie a účinné čerpanie týchto zdrojov financovania má rozhodujúci význam, pretože finančné obmedzenia výrazne ohraničujú množstvo verejných prostriedkov, ktoré vlády jednotlivých štátov môžu investovať do železníc;

46.  upriamuje pozornosť na príplatky bežne využívané v cezhraničnej železničnej osobnej doprave v strednej a východnej Európe, ktoré železničné spoločnosti často ukladajú v rámci medzinárodného cestovného a v dôsledku ktorých klesá príťažlivosť využívania cezhraničných železničných spojení;

47.  zdôrazňuje, že v záujme zvýšenia konkurencieschopnosti odvetvia železničnej dopravy a podpory hospodárskeho rastu strednej a východnej Európy je potrebné zabezpečiť, aby krajiny tohto regiónu boli prepojené s vysokorýchlostnou železničnou sieťou v západnej Európe; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali cezhraničné projekty vysokorýchlostných železničných spojení vo všetkých koridoroch siete TEN-T;

48.  zdôrazňuje, že je potrebné podporovať spoločné projekty a investície s krajinami, ktoré nepatria do EÚ, a tak otvárať možnosti pre doplňujúce využívanie potenciálu železničných dopravných koridorov zmodernizovaných s použitím finančných prostriedkov EÚ, napríklad v rámci spojení medzi EÚ a ázijskými krajinami;

Vnútrozemské vodné cesty

49.  zdôrazňuje význam vnútrozemskej vodnej dopravy ako hospodárneho a udržateľného prostriedku multimodálnej dopravy a logistiky v celej EÚ; považuje preto za potrebné zmodernizovať infraštruktúru pre osobnú či nákladnú vnútrozemskú vodnú dopravu a zlepšiť interoperabilitu s ďalšími druhmi dopravy;

50.  berie na vedomie, že stredná a východná Európa má značný potenciál rozvoja, pokiaľ ide o vnútrozemské vodné cesty a riečne a morské prístavy; domnieva sa, tento potenciál možno využívať len pri náležitom rešpektovaní acquis Únie v oblasti ochrany životného prostredia, biodiverzity a vody a že kladenie väčšieho dôrazu na využívanie prístavov a železníc by mohlo prispieť k podpore cieľa posilnenia multimodálnej dopravy v tomto regióne;

51.  víta vytvorenie programu NAIADES a jeho pokračovanie pod názvom NAIADES II až do roku 2020 a zdôrazňuje význam európskej stratégie a akčného plánu pre vnútrozemské vodné cesty;

52.  je presvedčený, že pre hospodársky potenciál vnútrozemských prístavov má využívanie multimodality kľúčový význam; zdôrazňuje, že z hľadiska prilákania používateľov zohráva dôležitú úlohu primeraný prístup na poslednom úseku a železničné spojenia s prepájacou železničnou infraštruktúrou v termináloch vnútrozemskej vodnej dopravy, ako aj dopravné uzly v spádovej oblasti prístavu;

53.  vyzdvihuje úlohu rieky Dunaj ako kľúčovej vnútrozemskej vodnej cesty v podunajskom makroregióne; konštatuje, že by sa mal ďalej využívať potenciál regiónu v oblasti vnútrozemskej vodnej dopravy, a preto pripomína aj skutočnosť, že členské štáty musia zachovať prevádzkyschopnosť vnútrozemských vodných ciest, za ktoré nesú zodpovednosť; vyzýva štáty, ktorými preteká rieka Dunaj, aby zabezpečili jej neprerušovanú splavnosť a vykonávali rámcový plán pre obnovu a údržbu plavebnej dráhy, schválený v roku 2014, pričom by však mali zohľadniť environmentálne stránky a s mimoriadnou pozornosťou chrániť prírodné biotopy, životné prostredie, biodiverzitu a vodu, a tak ochrániť a podporovať MSP zamerané na udržateľné poľnohospodárstvo, rybárstvo a cestovný ruch; zdôrazňuje, že prepojením Odry, Labe a Dunaja by sa mohla posilniť dopravná a komunikačná kapacita celého regiónu pozdĺž osi sever – juh, čo by viedlo k tvorbe pracovných miest a rozvoju MSP;

54.  povzbudzuje členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o modernizáciu a dosiahnutie IV. triedy splavnosti ďalších vnútrozemských vodných infraštruktúr, najmä úsekov riek základnej siete TEN-T; zdôrazňuje, že treba výrazne zmodernizovať rieku Labe a dosiahnuť tak jej plnú splavnosť, čo je rozhodujúce pre koridor Orient/východné Stredozemie; zdôrazňuje potrebu zmodernizovať rieku Odra, aby dosiahla IV. triedu splavnosti; zdôrazňuje aj význam medzinárodných vodných ciest E40 a E70 z hľadiska zlepšenia integrácie stredoeurópskych a východoeurópskych krajín do celoeurópskej siete vnútrozemských vodných ciest; zdôrazňuje, že vytvorením dobrých multimodálnych spojení medzi týmito vodnými cestami a koridorom základnej siete TEN-T Pobaltie – Jadran by sa výrazne oživil investičný potenciál východných regiónov EÚ;

Námorné prístavy a letiská

55.  zdôrazňuje potenciál ďalšieho zatraktívnenia prepravy do prístavov v Baltskom, Čiernom a Jadranskom mori v rámci koncepcie tzv. morských diaľnic; zdôrazňuje význam rozširovania kapacít v odvetví energetiky vrátane udržateľných palív pre lodnú dopravu a zabezpečenia efektívnych železničných spojení so zázemím prístavov;

56.  poukazuje na to, že udržateľnému rozvoju prístavov v Baltskom, Jadranskom a Čiernom mori nesmie brániť iná podmorská infraštruktúra; je znepokojený snahami o realizáciu projektov typu North Stream, ktoré môžu ohroziť a zastaviť investície v regióne, najmä v Pobaltí; trvá na tom, že každé podmorské potrubné vedenie musí byť v súlade s požiadavkami na hĺbku ponoru vo vstupoch do prístavov;

57.  domnieva sa, že námorné prístavy a letiská najlepšie poslúžia hospodárskemu rozvoju strednej a východnej časti EÚ, ak budú uzlami v rámci integrovaného multimodálneho dopravného systému prepojeného na výkonnú železničnú infraštruktúru;

58.  zdôrazňuje, že severojadranské prístavy musia posilniť vzájomnú spoluprácu prostredníctvom regionálnej koordinácie v záujme spoločnej podpory dopravných tokov námorného obchodu na severe Jadranu a plne integrovať talianske prístavy s prístavmi v Slovinsku (Koper) a Chorvátsku (Rijeka); v tomto smere vyzýva Komisiu, aby začlenila prístav v Rijeke do koridoru Pobaltie – Jadran s cieľom umožniť úplné dopravné prepojenie severojadranských prístavov so strednou Európou a s Baltským morom;

59.  pripomína, že v nedávno vypracovanej stratégii v oblasti letectva pre Európu Komisia upozornila na problematiku nedostatočnej prepojenosti; konštatuje však, že navrhované riešenia majú obmedzený potenciál, a nabáda Komisiu, aby monitorovala letecké prepojenie v rámci EÚ, najmä v regióne strednej a východnej Európy, a vypracovala ďalšie návrhy zamerané na odstránenie nedostatkov v prístupe k službám leteckej dopravy; je presvedčený, že sa musia ďalej rozvíjať letecké spojenia s touto časťou EÚ, keďže prepojenosť v EÚ 13 je 7,5-krát nižšia ako prepojenosť v EÚ 15(9); je znepokojený skutočnosťou, že napriek nepretržitej modernizácii letiskovej infraštruktúry v regióne sa prevažná väčšina nových leteckých ciest orientuje len na západ; vyzýva Komisiu, aby zanalyzovala, či príslušné právne predpisy plnia svoj účel, a v prípade potreby navrhla nové iniciatívy, ktorými sa zaručí dostatočné prepojenie okrajových oblastí a stredu Európy;

60.  zdôrazňuje, že región strednej a východnej Európy má v porovnaní so západnou časťou EÚ menej leteckých spojení, pričom tieto spojenia sa vyznačujú nižšou kvalitou; poukazuje na to, že túto nedostatočnú prepojenosť odhalila nezávislá analýza vykonaná na žiadosť Komisie;

61.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala letecké prepojenie v rámci členských štátov a medzi nimi a vytýčila opatrenia na zlepšenie leteckých dopravných služieb z hľadiska kvality služieb pre spotrebiteľov;

62.  všíma si obrovský potenciál malých a stredne veľkých letísk z hľadiska dopravnej dostupnosti v strednej a východnej Európe, najmä pre obchodných cestujúcich a turistov; pripomína, že v posledných rokoch sa v strednej a východnej Európe postavilo a zmodernizovalo veľa regionálnych letísk, no ich potenciál sa dostatočne nevyužíva, pretože chýbajú vhodné spojenia medzi týmito letiskami a hlavnými dopravnými tepnami; zdôrazňuje, že treba vybudovať nové cestné a železničné spojenia, ktoré umožnia účinnejšie využívať tieto letiská;

63.  uznáva rôznorodé úlohy regionálnych a miestnych letísk pri rozvoji regiónov v strednej a východnej časti EÚ a pri napomáhaní hospodárskemu rastu, obchodu, konkurencieschopnosti, inkluzívnej mobilite a cestovnému ruchu a bezbariérovému prístupu osôb so zdravotným postihnutím a osôb so zníženou pohyblivosťou; vyzdvihuje prínos regionálnych letísk k zvyšovaniu príťažlivosti príslušných regiónov; zastáva názor, že v súvislosti s akýmikoľvek novými zariadeniami sa musí náležite posúdiť dopyt po doprave a jej potenciál, pričom použitie finančných prostriedkov EÚ sa musí prísne obmedziť na ekonomicky rentabilné a udržateľné projekty; zdôrazňuje, že v tomto duchu by sa mala poskytnúť finančná podpora na rozvoj existujúcich kapacít; zastáva názor, že význam regionálnych letísk porastie, ak budú disponovať modernou infraštruktúrou a sieťou dopravných spojení (najmä železničných), ktoré budú vhodne zladené s potrebami regiónu a krajiny a umožnia rýchly prístup na letisko z rôznych častí okolitých miest; zdôrazňuje význam rozvoja existujúcich a nových regionálnych a miestnych letísk, ktoré prispievajú k hospodárskemu rastu, a to aj v odvetví cestovného ruchu, v slabo rozvinutých a izolovaných regiónoch prostredníctvom zlepšovania dostupnosti a prepojenia, vďaka čomu budú tieto regióny atraktívnejšie z hľadiska investícií a konkurencieschopnosti, čím sa zrýchli sociálno-ekonomický rozvoj; navrhuje, aby Komisia zvážila rozvoj siete letísk na regionálnej úrovni s cieľom zabezpečiť lepšie prepojenie aj medzi členskými štátmi a v rámci nich;

o
o   o

64.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Výboru regiónov.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0310.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2015)0423.
(3) Ú. v. EÚ C 261 E, 10.9.2013, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129.
(6) http://ec.europa.eu/transport/road_safety/pdf/vademecum_2015.pdf
(7) http://ec.europa.eu/transport/modes/inland/news/2014-12-04-danube-ministrial-meeting/conclusions.pdf
(8) http://mib.gov.pl/files/0/1796967/deklaracjalancucka.pdf
(9)Pracovný dokument útvarov Komisie priložený k oznámeniu Komisie s názvom Stratégia v oblasti letectva pre Európu (SWD(2015)0261).


Mechanizmus EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva
PDF 424kWORD 71k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 s odporúčaniami pre Komisiu o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva (2015/2254(INL))
P8_TA(2016)0409A8-0283/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na preambulu k Zmluve o Európskej únii (Zmluva o EÚ), najmä na jej druhé, štvrté, piate a siedme odôvodnenie,

–  so zreteľom najmä na článok 2, článok 3 ods. 1, článok 3 ods. 3 druhý pododsek a články 6, 7 a 11 Zmluvy o EÚ,

–  so zreteľom na články ZFEÚ týkajúce sa dodržiavania, podpory a ochrany demokracie, právneho štátu a základných práv v Únii vrátane článkov 70, 258, 259, 260, 263 a 265,

–  so zreteľom na článok 4 ods. 3 a článok 5 Zmluvy o EÚ, článok 295 ZFEÚ a Protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii a Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, ktoré sú pripojené k Zmluve o EÚ a ZFEÚ,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“),

–  so zreteľom na Európsku sociálnu chartu Rady Európy, najmä na jej článok E,

–  so zreteľom na kodanské kritériá a súbor pravidiel Únie, ktoré musí splniť kandidátska krajina, ak chce pristúpiť k Únii, tzv. acquis, najmä na kapitoly 23 a 24,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP), na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, dohovory, odporúčania, uznesenia a správy Parlamentného zhromaždenia, Výboru ministrov, komisára pre ľudské práva a Benátskej komisie Rady Európy,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady Európy č. R (2000)21 z 25. októbra 2000 a na základné zásady Organizácie Spojených národov k úlohe právnych zástupcov z roku 1990, ktorými sa štáty vyzývajú, aby zaručili slobodný a nezávislý výkon právnického povolania,

–  so zreteľom na Memorandum o porozumení medzi Radou Európy a Európskou úniou z 23. mája 2007,

–  so zreteľom na Rámcový dohovor Rady Európy na ochranu národnostných menšín,

–  so zreteľom na Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov Rady Európy,

–  so zreteľom na kontrolný zoznam zásad právneho štátu, ktorý Benátska komisia prijala 18. marca 2016 na svojom 106. plenárnom zasadnutí,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–  so zreteľom na zmluvy OSN o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na judikatúru zmluvných orgánov OSN,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien,

–  so zreteľom na dokument OSN o prístupe k pomoci v oblasti právneho štátu z apríla 2008,

–  so zreteľom na ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, najmä na cieľ 16,

–  so zreteľom na 25. polročnú správu Konferencie parlamentných výborov pre záležitosti Únie (COSAC) s názvom Vývoj postupov a praxe v Európskej únii, pokiaľ ide o parlamentnú kontrolu z 18. mája 2016,

–  so zreteľom na publikácie Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) vrátane Európskeho informačného systému pre základné práva (EFRIS) navrhovaného v dokumente agentúry FRA s názvom Základné práva v budúcnosti v rámci spravodlivosti a vnútorných vecí Európskej únie z 31. decembra 2013,

–  so zreteľom na stanovisko agentúry FRA z 8. apríla 2016 k príprave integrovaného nástroja objektívnych ukazovateľov základných práv, ktoré dokážu merať mieru dodržiavania spoločných hodnôt uvedených v článku 2 Zmluvy o EÚ na základe existujúcich zdrojov informácií,

–  so zreteľom na list ministrov zahraničných vecí Nemecka, Dánska, Fínska a Holandska predsedovi Komisie zo 6. marca 2013,

–  so zreteľom na poznámku talianskeho predsedníctva z 15. novembra 2014 o zabezpečení dodržiavania právneho štátu v Európskej únii,

–  so zreteľom na závery Rady a členských štátov zasadajúcich v Rade zo 16. decembra 2014 o zabezpečení dodržiavania zásad právneho štátu,

–  so zreteľom na prvý a druhý dialóg Rady o zásadách právneho štátu uskutočnený počas luxemburského a holandského predsedníctva 17. novembra 2015 a 24. mája 2016,

–  so zreteľom na usmernenia Rady o metodických opatreniach, ktoré sa majú prijať s cieľom overiť súlad so základnými právami v prípravných orgánoch Rady z 19. decembra 2014,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. októbra 2010 s názvom Stratégia účinného uplatňovania Charty základných práv Európskou úniou,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 6. mája 2011 s názvom Operačné usmernenie o zohľadňovaní základných práv v posúdeniach vplyvu, ktoré vypracúva Komisia,

–  so zreteľom na súčasný mechanizmus Komisie na monitorovanie a na nástroje pravidelného posudzovania vrátane mechanizmu na zaistenie spolupráce a overovania, porovnávacieho prehľadu v oblasti justície, správ o boji proti korupcii a monitorovania médií,

–  so zreteľom na výročné kolokvium Komisie o základných právach,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2014 s názvom Nový rámec EÚ na posilnenie právneho štátu (COM(2014)0158),

–  so zreteľom na medziinštitucionálnu dohodu z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva,

–  so zreteľom na kódex Rady Európy s osvedčenými postupmi pre účasť občianskej spoločnosti na rozhodovacích procesoch z 1. októbra 2009,

–  so zreteľom na porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície pre rok 2016 a správu Komisie z 15. júla 2016 s názvom Monitorovanie uplatňovania právnych predpisov Európskej únie – výročná správa za rok 2015,

–  so zreteľom na posúdenie Oddelenia Európskeho parlamentu pre posudzovanie európskej pridanej hodnoty z apríla 2016 s názvom Mechanizmus EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva,

–  so zreteľom na články 46 a 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre ústavné veci (A8-0283/2016),

A.  keďže Únia je založená na hodnotách rešpektovania ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, zásady právneho štátu a dodržiavania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám, ktoré sú zakotvené v jej základných zásadách a cieľoch v prvých článkoch Zmluvy o EÚ a v kritériách členstva v Únii;

B.  keďže inštitúcie a orgány Únie a členské štáty by mali tieto zásady presadzovať a ísť príkladom tým, že budú náležite plniť svoje povinnosti a zamerajú sa na dosiahnutie spoločnej kultúry dodržiavania zásady právneho štátu ako univerzálnej hodnoty vo všetkých 28 členských štátoch a v rámci inštitúcií Únie, aby ich mohli všetky príslušné strany uplatňovať rovnakým spôsobom, pričom úplné dodržiavanie a presadzovanie týchto zásad je základným predpokladom oprávnenosti európskeho projektu ako celku a základnou podmienkou budovania dôvery občanov v Úniu;

C.  keďže podľa stanoviska 2/13 Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) z 18. decembra 2014(1) a jeho príslušnej judikatúry sú základné práva uznané chartou v jadre právnej štruktúry Únie a dodržiavanie týchto práv je podmienkou zákonnosti aktov Únie, takže opatrenia nezlučiteľné s týmito právami nie sú v Únii prijateľné;

D.  keďže v súlade s článkom 2, článkom 3 ods. 1 a článkom 7 Zmluvy o EÚ má Únia možnosť konať s cieľom chrániť svoje „ústavné jadro“ a spoločné hodnoty, na ktorých je založená;

E.  keďže zásada právneho štátu je základným kameňom európskej liberálnej demokracie a jednou z hlavných zásad Únie vyplývajúcich zo spoločných ústavných tradícií všetkých členských štátov;

F.  keďže všetky členské štáty, inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie, ako aj kandidátske krajiny musia dodržiavať, ochraňovať a presadzovať tieto zásady a hodnoty a majú povinnosť lojálnej spolupráce;

G.  keďže okrem iného v súlade s Protokolom č. 24 o azyle pre štátnych príslušníkov členských štátov Európskej únie, pripojeným k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, odôvodnením 10 rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV(2) a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ako napríklad M.S.S./Belgicko a Grécko, rozsudok z 21. januára 2011) a Súdneho dvora (ako napríklad N.S. a M.E., rozsudok z 21. decembra 2011(3) a Aranyosi a Căldăraru, rozsudok z 5. apríla 2016(4)) sú členské štáty vrátane vnútroštátnych súdov povinné zdržať sa vykonávania práva Únie voči ostatným členským štátom v prípade, že existuje jasné riziko závažného porušenia alebo závažné a pretrvávajúce porušovanie zásady právneho štátu a základných práv v týchto ostatných členských štátoch;

H.  keďže dodržiavanie zásady právneho štátu v Únii je predpokladom pre ochranu základných práv, ako aj dodržiavania všetkých práv a povinností vyplývajúcich zo zmlúv a medzinárodného práva, podmienkou pre vzájomné uznávanie a dôveru, ako aj kľúčový prvok oblastí politiky, ako sú vnútorný trh, rast a zamestnanosť, boj proti diskriminácii, sociálne začleňovanie, policajná a justičná spolupráca, schengenský priestor a azylová a migračná politika, a keďže narušenie zásady právneho štátu, demokratickej správy vecí verejných a základných práv predstavuje vážnu hrozbu pre stabilitu Únie, menovú úniu a spoločný priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a prosperity Únie;

I.  keďže spôsob uplatňovania zásady právneho štátu v členských štátoch zohráva kľúčovú úlohu pri zaisťovaní vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi a ich právnymi systémami, a preto je mimoriadne dôležité vytvoriť priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc;

J.  keďže Únia je založená na spoločnom súbore základných hodnôt a zásad a keďže vymedzenie týchto základných hodnôt a zásad, ktoré umožňujú rozvoj demokracie a ochranu základných práv, je živý a nepretržitý proces, a keďže sa tieto hodnoty a zásady môžu časom vyvíjať, musia sa chrániť a mali by byť základom politických rozhodnutí, nezávislých od rôznych politických väčšín a mali by odolávať dočasným zmenám, a preto nezávislé a nestranné súdnictvo zodpovedné za ich výklad zohráva kľúčovú úlohu;

K.  keďže občania a osoby s pobytom v Únii nie sú si vždy dostatočne vedomí všetkých svojich práv Európanov; keďže by mali byť v pozícii, v ktorej môžu spoločne formovať základné hodnoty a zásady Únie, a predovšetkým prevziať zodpovednosť za ne;

L.  keďže podľa článku 4 ods. 2 Zmluvy o EÚ má Únia dodržiavať rovnosť členských štátov pred zmluvami a keďže rešpektovanie kultúrnej rozmanitosti a národných tradícií v rámci členských štátov a medzi nimi by nemalo brániť jednotnej a vysokej úrovni ochrany demokracie, právneho štátu a základných práv v Únii; keďže zásada rovnosti a nediskriminácie je všeobecnou zásadou a predstavuje spoločný prvok všetkých politík a činností Únie;

M.  keďže ochrana právneho štátu a účinných nezávislých justičných systémov zohráva kľúčovú úlohu pri vytváraní pozitívneho politického prostredia schopného získať dôveru verejnosti v inštitúcie, a teda aj pre prostredie priaznivé pre investície a pre poskytovanie lepšej predvídateľnosti v oblasti regulácie a zabezpečenie udržateľného rastu;

N.  keďže zvýšenie účinnosti justičných systémov v členských štátoch je kľúčovým aspektom právneho štátu a je zásadné pre zabezpečenie rovnakého zaobchádzania, sankcionovanie zneužívania zo strany vlád a predchádzanie svojvoľnosti a Komisia ho považuje za kľúčovú zložku štrukturálnych reforiem v európskom semestri, ročnom cykle pre koordináciu hospodárskych politík na úrovni Únie; keďže nezávislé právnické povolanie je jedným zo základných kameňov slobodnej a demokratickej spoločnosti;

O.  keďže v usmernení generálneho tajomníka OSN s názvom „Prístup OSN k pomoci v oblasti právneho štátu“ sa odporúča, aby zásada právneho štátu zahŕňala verejnosť a občiansku spoločnosť, ktorá prispieva k posilňovaniu právneho štátu a vyvodzovaniu zodpovednosti voči verejným činiteľom a inštitúciám;

P.  keďže výskumná služba Európskeho parlamentu vo svojej štúdii s názvom „Náklady v oblasti organizovanej trestnej činnosti a korupcie v prípade nekonania na úrovni EÚ“ odhaduje, že začlenenie súčasných mechanizmov monitorovania Únie, ako sú mechanizmus na zaistenie spolupráce a overovania, porovnávací prehľad v oblasti justície a protikorupčné správy, do širšieho rámca pre monitorovanie zásady právneho štátu by malo za následok úspory nákladov vo výške 70 miliárd EUR ročne;

Q.  keďže demokratické a právne riadenie Únie nedisponuje takým pevným legislatívnym základom ako jej správa hospodárskych záležitostí, pretože Únia pri vyžadovaní rešpektovania svojich základných hodnôt neprejavuje rovnakú nekompromisnosť a rozhodnosť ako vtedy, keď zabezpečuje riadne vykonávanie svojich hospodárskych a fiškálnych pravidiel;

R.  keďže nesplnenie požadovaných štandardov, hodnôt a demokratických zásad kandidátskou krajinou vedie k odloženiu pristúpenia k Únii až do splnenia týchto štandardov, kým nesplnenie tých istých štandardov členským štátom alebo inštitúciou Únie má v praxi len malé následky;

S.  keďže povinnosti uložené kandidátskym krajinám na základe kodanských kritérií sa v členských štátoch po ich pristúpení k Únii naďalej uplatňujú v zmysle článku 2 Zmluvy o EÚ, ako aj zásady lojálnej spolupráce stanovenej v článku 4 Zmluvy o EÚ, a keďže by sa preto mali nielen novšie, ale aj staršie členské štáty pravidelne hodnotiť s cieľom overiť, či ich právne predpisy a prax naďalej zodpovedajú tým kritériám a spoločným hodnotám, na ktorých je Únia založená;

T.  keďže približne 8 % občanov Únie patrí k niektorej národnostnej menšine a približne 10 % občanov hovorí regionálnym alebo menšinovým jazykom; keďže na zaručenie ich práv menšiny neexistuje žiadny právny rámec Únie; keďže vytvorenie účinného mechanizmu na monitorovanie ich práv v Únii je nanajvýš dôležité; keďže je rozdiel medzi ochranou menšín a politikami boja proti diskriminácii; keďže rovnaké zaobchádzanie je základným právom všetkých občanov, a nie ich výsadou;

U.  keďže súdržnosť a jednotnosť vnútornej a vonkajšej demokracie, právneho štátu a politiky v oblasti základných práv je kľúčom k dôveryhodnosti Únie;

V.  keďže existuje málo nástrojov, ktorými sa zabezpečí, aby boli rozhodnutia inštitúcií Únie v oblasti legislatívnej a exekutívnej politiky v súlade so základnými zásadami a hodnotami Únie;

W.  keďže Súdny dvor nedávno vydal rôzne rozsudky, ktorými sa zrušila platnosť určitých právnych predpisov Únie, rozhodnutí Komisie alebo legislatívnych postupov, pretože boli v rozpore s chartou alebo odporovali zásadám zmluvy týkajúcim sa transparentnosti a prístupu k dokumentom, ale inštitúcie Únie v niekoľkých prípadoch nevyhoveli v plnej miere zneniu a duchu rozsudkov;

X.  keďže pristúpenie Únie k EDĽP je zmluvnou povinnosťou vyplývajúcou z článku 6 ods. 2 Zmluvy o EÚ;

Y.  keďže presadzovanie a ochrana pluralitnej demokracie, dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, právny štát, politická a právna spolupráca, sociálna súdržnosť a kultúrna výmena sú jadrom spolupráce medzi Radou Európy a Úniou;

Z.  keďže potrebu účinnejších a záväzných mechanizmov zabezpečujúcich plné uplatňovanie zásad a hodnôt zmluvy uznala Rada aj Komisia a keďže sa táto potreba realizovala tým, že Rada vytvorila dialóg o právnom štáte a Komisia rámec EÚ na posilnenie právneho štátu;

AA.  keďže Únia disponuje veľkým množstvom nástrojov a postupov na zabezpečenie plného a riadneho uplatňovania zásad a hodnôt zmluvy, ale od inštitúcií Únie neprichádza rýchla a účinná odpoveď; keďže existujúce nástroje by sa mali presadzovať, hodnotiť a dopĺňať v rámci mechanizmu právneho štátu, aby boli primerané a účinné, a nemali by byť vnímané ako politicky motivované alebo svojvoľné a nespravodlivo zamerané proti určitým krajinám;

AB.  keďže počet rozsudkov Súdneho dvora, v ktorých sa cituje charta vzrástol zo 43 v roku 2011 na 210 v roku 2014;

AC.  keďže súdržnosť medzi inštitúciami a členskými štátmi pri dodržiavaní demokracie, právneho štátu a základných práv poskytne zrejmý prínos, akým sú menej nákladné súdne konania, lepšia jasnosť pre občanov Únie a ich práva a väčšia istota pre členské štáty z hľadiska ich uplatňovania;

AD.  keďže niektoré vlády členských štátov odmietajú uznať, že dodržiavanie zásad a hodnôt Únie je povinnosťou vyplývajúcou zo zmluvy alebo že Únia má právomoc zabezpečiť ich dodržiavanie;

AE.  keďže v situáciách, keď členský štát už viac nezaručuje rešpektovanie demokracie, právneho štátu a základných práv, alebo v prípade porušovania zásad právneho štátu majú Únia a jej členské štáty povinnosť chrániť integritu zmlúv a ich uplatňovanie a chrániť práva všetkých v rámci svojej jurisdikcie;

AF.  keďže občianska spoločnosť zohráva dôležitú úlohu pri budovaní a posilňovaní demokracie, monitorovaní a obmedzovaní moci štátu a podporovaní dobrej správy vecí verejných, transparentnosti, účinnosti, otvorenosti, schopnosti reagovať a zodpovednosti;

AG.  keďže sa nemožno odvolávať na zásadu subsidiarity so zámerom odmietnuť akýkoľvek zásah Únie, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby členský štát dodržiaval zásady a hodnoty vyplývajúce zo zmluvy;

AH.  keďže opatrenie Únie, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby členské štáty a inštitúcie dodržiavali hodnoty, na ktorých je založená a od ktorých sa odvodzujú práva Európanov, je základnou podmienkou na to, aby tieto štáty a inštitúcie boli súčasťou európskeho projektu;

AI.  keďže prebiehajúci európsky integračný proces a nedávne udalosti v niektorých členských štátoch ukázali, že sa riadne nepredchádza nedodržiavaniu zásad právneho štátu a základných hodnôt a že je potrebné prepracovať a zjednotiť súčasné mechanizmy a vytvoriť účinný mechanizmus, ktorým sa odstránia zostávajúce medzery a zabezpečí sa dodržiavanie, ochrana a podpora zásad a hodnôt vyplývajúcich zo zmluvy v celej Únii;

AJ.  keďže by mal byť uzatvorený nový pakt EÚ o demokracii, právnom štáte a základných právach a keďže tento pakt by mal byť založený na dôkazoch, mal by byť objektívny a nepodliehať vonkajšiemu vplyvu, a to najmä politickému, a mal by byť nediskriminačný a hodnotenie by malo prebiehať na rovnakom základe, mal by dodržiavať zásadu subsidiarity, nevyhnutnosti a proporcionality, mal by platiť pre členské štáty, ako aj pre inštitúcie Únie, a mal by byť založený na odstupňovanom prístupe vrátane preventívnej aj nápravnej časti;

AK.  keďže účelom paktu EÚ o demokracii, právnom štáte a základných právach by mal byť jednotný ucelený rámec, ktorý stavia na súčasných nástrojoch a mechanizmoch, ktoré sa doň včlenia, a ktorým sa odstránia všetky zostávajúce medzery;

AL.  keďže uzatvorením paktu EÚ o demokracii, právnom štáte a základných právach by nemalo byť dotknuté priame uplatňovanie článku 7 ods. 1 a 2 Zmluvy o EÚ;

1.  odporúča, aby sa do prípadnej zmeny zmluvy vytvoril komplexný mechanizmus Únie pre demokraciu, právny štát a základné práva, ktorý by zahŕňal všetky zainteresované strany, a preto žiada Komisiu, aby do septembra 2017 predložila na základe článku 295 ZFEÚ návrh na uzatvorenie paktu Únie o demokracii, právnom štáte a základných právach v podobe medziinštitucionálnej dohody, v ktorej sa stanovia opatrenia uľahčujúce spoluprácu inštitúcií Únie a  členských štátov v rámci článku 7 Zmluvy o EÚ a ktorou sa zjednotia, zladia a doplnia súčasné mechanizmy, a to na základe podrobných odporúčaní uvedených v prílohe vrátane možnosti spoločného paktu EÚ o demokracii, právnom štáte a základných právach pre všetky inštitúcie a orgány Únie, ktoré si to želajú;

2.  vyzýva Komisiu, aby nadviazala zmysluplný dialóg s občianskou spoločnosťou a zabezpečila, aby sa jej príspevky a úloha zohľadnili v návrhu medziinštitucionálnej dohody;

3.  predovšetkým odporúča, aby súčasťou paktu EÚ o demokracii, právnom štáte a základných právach boli preventívne a nápravné prvky a aby platil rovnako pre všetky členské štáty, ako aj tri hlavné inštitúcie Únie, pričom bude dodržiavať zásady subsidiarity, nevyhnutnosti a proporcionality;

4.  domnieva sa, že hoci hlavným účelom paktu EÚ o demokracii, právnom štáte a základných právach by malo byť predchádzať porušovaniu hodnôt Únie a napravovať ho, mal by zahŕňať aj prípadné sankcie, ktoré môžu pôsobiť ako účinný odrádzajúci prostriedok;

5.  domnieva sa, že závery a stanoviská agentúry FRA, ako aj judikatúra Súdneho dvora predstavujú dobrý základ pre výklad článku 2 Zmluvy o EÚ a rozsah práv zakotvených v charte;

6.  pripomína, že Komisia ako strážkyňa zmlúv je povinná monitorovať a posudzovať správne vykonávanie práva Únie a dodržiavanie zásad a cieľov zakotvených v zmluvách členskými štátmi a všetkými inštitúciami a orgánmi Únie; odporúča preto, aby sa táto úloha Komisie zohľadnila pri posudzovaní dodržiavania demokracie, právneho štátu a základných práv v rámci politického cyklu v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv;

7.  vyzýva Komisiu, aby od roku 2018 zoskupovala svoje príslušné ročné tematické správy, ako aj výsledky existujúcich mechanizmov monitorovania a nástrojov pravidelného posudzovania, ktoré by sa všetky predkladali v ten istý deň a boli by príspevkom do politického cyklu v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv;

8.  považuje za dôležité presadzovať trvalý dialóg a usilovať sa o dosiahnutie výraznejšieho konsenzu medzi Úniou a jej členskými štátmi v záujme podpory a ochrany demokracie, právneho štátu a základných práv s cieľom chrániť spoločné hodnoty zakotvené v zmluvách a v charte, a to úplne transparentným a objektívnym spôsobom; vyjadruje presvedčenie, že v oblasti základných práv a hodnôt zakotvených v zmluvách a v charte nemôže existovať žiaden kompromis;

9.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú by Európsky parlament a národné parlamenty mali zohrávať pri meraní pokroku v oblasti spoločných hodnôt Únie zakotvených v článku 2 Zmluvy o EÚ a pri monitorovaní ich dodržiavania; berie na vedomie kľúčovú úlohu Európskeho parlamentu pri udržiavaní nevyhnutnej trvalej diskusie v rámci spoločného konsenzu Únie o demokracii, právnom štáte a základných právach so zreteľom na zmeny, ku ktorým dochádza v našej spoločnosti; domnieva sa, že uplatňovanie týchto hodnôt a zásad sa musí zakladať aj na účinnom monitorovaní dodržiavania základných práv zaručených v charte;

10.  odporúča, aby do každej medziparlamentnej diskusie o demokracii, právnom štáte a základných právach bola zapojená občianska spoločnosť, a domnieva sa, že občianska účasť a sila občianskej spoločnosti by sa mali brať do úvahy ako ukazovateľ demokracie;

11.  vyzýva Komisiu, aby do júna 2017 predstavila nový návrh dohody o pristúpení Únie k EDĽP s cieľom splniť povinnosť zakotvenú v článku 6 Zmluvy o EÚ, vziať do úvahy stanovisko Súdneho dvora 2/13; okrem toho vyzýva Radu Európy, aby umožnila tretím stranám podpísať Európsku sociálnu chartu, aby Komisia mohla začať rokovania o pristúpení Únie;

12.  vyzýva európskeho ombudsmana, aby zohľadňujúc názory spoločnosti v rámci svojej výročnej správy v samostatnej kapitole zdôraznil a zlúčil prípady, odporúčania a rozhodnutia týkajúce sa základných práv občanov, ako aj zásad demokracie a právneho štátu; vyzýva Komisiu, aby analyzovala tieto osobitné odporúčania;

13.  vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia s cieľom zabezpečiť v súlade s článkom 47 charty všeobecný prístup k právnej pomoci jednotlivcom a organizáciám, ktorí vedú súdne spory súvisiace s porušovaním demokracie, právneho štátu a základných práv národnými vládami alebo inštitúciami Únie, a v prípade potreby doplniť národné systémy a smernicu Európskeho parlamentu a Rady o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní a pre vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači;

14.  víta reformu Súdneho dvora, prostredníctvom ktorej sa počet sudcov na Súdnom dvore postupne zvyšuje s cieľom zvládnuť pracovné zaťaženie a skrátiť trvanie konaní;

15.  odporúča, aby podľa navrhovanej medziinštitucionálnej dohody skupina odborníkov v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv vypracovala aj posúdenie týkajúce sa prístupu k spravodlivosti na úrovni Únie, a to vrátane takých ukazovateľov, ako je nezávislosť a nestrannosť súdov a sudcov, nezávislé právnické povolanie, pravidlá právneho postavenia, trvanie a náklady súdnych sporov, primeranosť a účinnosť systému právnej pomoci, ako aj existencia finančných prostriedkov, ktoré sú naň potrebné, vykonávanie súdnych rozsudkov, rozsah súdneho preskúmania a súdnej nápravy, ktoré majú občania k dispozícii, a možnosti cezhraničného kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu; v tejto súvislosti sa domnieva, že pozornosť by sa mala zamerať na článok 298 ods. 1 ZFEÚ a práva občanov Únie na otvorenú, efektívnu a nezávislú európsku administratívu;

16.  vyzýva Komisiu, aby spolu s občianskou spoločnosťou pripravila a vykonala kampaň na zvýšenie informovanosti, umožnila občanom a osobám s pobytom v Únii plne si osvojiť vlastné práva vyplývajúce zo zmlúv a z charty (napr. sloboda prejavu, sloboda zhromažďovania a právo voliť) a poskytla informácie o právach občanov na justičnú nápravu a prostriedky súdneho sporu v prípadoch súvisiacich s porušovaním demokracie, právneho štátu a základných práv národnými vládami alebo inštitúciami Únie;

17.  požaduje vytvorenie organizácie poskytujúcej granty zamerané na prispievanie k demokracii, ktorá bude podporovať miestnych aktérov presadzujúcich demokraciu, právny štát a základné práva v Únii;

18.  zdôrazňuje, že ak Únia vo svojich medzinárodných dohodách stanovuje požiadavky na ochranu a podporu ľudských práv, potom musí takisto zabezpečiť, aby inštitúcie a všetky členské štáty dodržiavali zásady právneho štátu a rešpektovali základné práva;

19.  ďalej odporúča, aby pakt EÚ o demokracii, právnom štáte a základných právach zahŕňal pravidelné monitorovanie zlučiteľnosti medzinárodných dohôd ratifikovaných členskými štátmi a Úniou s primárnym a sekundárnym právom Únie;

20.  okrem toho sa domnieva, že ak by sa v budúcnosti zvažovala revízia zmluvy, malo by dôjsť k týmto zmenám:

   článok 2 Zmluvy o EÚ a charta by sa mali stať právnym základom pre legislatívne opatrenia, ktoré sa prijmú v rámci riadneho legislatívneho postupu;
   umožniť vnútroštátnym súdom, aby podľa článku 2 Zmluvy o EÚ a charty mohli pred Súdnym dvorom podať žalobu na zákonnosť opatrení členských štátov;
   zrevidovať článok 7 Zmluvy o EÚ tak, aby boli stanovené relevantné a uplatniteľné sankcie proti členským štátom, pričom sa určia práva členského štátu, ktorý pochybil (okrem práva hlasovať v Rade), ktoré sa môžu pozastaviť, napr. finančné sankcie alebo pozastavenie financovania z fondov Únie;
   umožniť, aby tretina poslancov Európskeho parlamentu mohla postúpiť právny predpis Únie Súdnemu dvoru po tom, čo bol prijatý, a pred jeho vykonávaním;
   umožniť fyzickým a právnickým osobám, ktoré sú priamo a individuálne poškodené opatrením, podať žalobu na Súdnom dvore za údajné porušenie charty inštitúciami Únie alebo členským štátom, a to zmenou článkov 258 a 259 ZFEÚ;
   zrušenie článku 51 charty a premena charty na Listinu práv Únie;
   zrevidovanie požiadavky jednomyseľnosti v oblastiach súvisiacich s dodržiavaním, ochranou a presadzovaním základných práv, ako je rovnosť a nediskriminácia;

21.  potvrdzuje, že tieto odporúčania sú v súlade so základnými právami a zásadou subsidiarity;

22.  domnieva sa, že akékoľvek finančné dôsledky požadovaných návrhov na rozpočet Únie by mali byť zahrnuté do existujúcich rozpočtových prostriedkov; zdôrazňuje, že v prípade Únie a jej členských štátov, ako aj v prípade občanov by prijatie a vykonanie týchto návrhov viedlo k značným úsporám v oblasti nákladov a času, posilnilo by vzájomnú dôveru, pokiaľ ide o rozhodnutia a opatrenia členských štátov a Únie, ako aj ich uznávanie a bolo by teda prínosné z hospodárskeho aj sociálneho hľadiska;

23.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a podrobné odporúčania Komisii, Rade a parlamentom a vládam členských štátov, ako aj Výboru regiónov na rozoslanie parlamentom a radám na nižšej ako národnej úrovni.

PRÍLOHA

Podrobné odporúčania k návrhu medziinštitucionálnej dohody o opatreniach týkajúcich sa postupov na monitorovanie a následnú kontrolu situácie v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv v členských štátoch a inštitúciách EÚ

NÁVRH MEDZIINŠTITUCIONÁLNEJ DOHODY

PAKT EURÓPSKEJ ÚNIE O DEMOKRACII, PRÁVNOM ŠTÁTE A ZÁKLADNÝCH PRÁVACH

Európsky parlament, Rada Európskej únie a Európska komisia:

so zreteľom na preambulu k Zmluve o Európskej únii (Zmluva o EÚ), najmä na jej druhé, štvrté, piate a siedme odôvodnenie,

so zreteľom najmä na článok 2, článok 3 ods. 1, článok 3 ods. 3 druhý pododsek a články 6, 7 a 11 Zmluvy o EÚ,

so zreteľom na články Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) týkajúce sa dodržiavania, podpory a ochrany demokracie, právneho štátu a základných práv v Únii vrátane jej článkov 70, 258, 259, 260, 263 a 265,

so zreteľom na článok 4 ods. 3 a článok 5 Zmluvy o EÚ, článok 295 ZFEÚ a Protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii a Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, ktoré sú pripojené k Zmluve o EÚ a ZFEÚ,

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“),

so zreteľom na Európsku sociálnu chartu Rady Európy, najmä na jej článok E o nediskriminácii,

so zreteľom na kodanské kritériá a súbor pravidiel Únie, ktoré musí splniť kandidátska krajina, ak chce pristúpiť k Únii, tzv. acquis, najmä na kapitoly 23 a 24,

so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP), na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, dohovory, odporúčania, uznesenia a správy Parlamentného zhromaždenia, Výboru ministrov, komisára pre ľudské práva a Benátskej komisie Rady Európy,

so zreteľom na kontrolný zoznam zásad právneho štátu, ktorý Benátska komisia prijala 18. marca 2016 na svojom 106. plenárnom zasadnutí,

so zreteľom na Memorandum o porozumení medzi Radou Európy a Európskou úniou z 23. mája 2007,

so zreteľom na Rámcový dohovor Rady Európy na ochranu národnostných menšín,

so zreteľom na Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov Rady Európy,

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

so zreteľom na zmluvy OSN o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na judikatúru zmluvných orgánov OSN,

so zreteľom na publikácie Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) vrátane Európskeho informačného systému pre základné práva (EFRIS) navrhovaného v dokumente agentúry FRA z 31. decembra 2013 s názvom Základné práva v budúcnosti v rámci spravodlivosti a vnútorných vecí Európskej únie,

so zreteľom na dokument OSN o prístupe k pomoci v oblasti právneho štátu z apríla 2008,

so zreteľom na ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, najmä na cieľ 16,

so zreteľom na 25. polročnú správu Konferencie parlamentných výborov pre záležitosti Únie (COSAC) z 18. mája 2016 s názvom Vývoj postupov a praxe v Európskej únii, pokiaľ ide o parlamentnú kontrolu,

so zreteľom na list ministrov zahraničných vecí Nemecka, Dánska, Fínska a Holandska predsedovi Komisie zo 6. marca 2013,

so zreteľom na stanovisko agentúry FRA z 8. apríla 2016 k príprave integrovaného nástroja objektívnych ukazovateľov základných práv, ktoré dokážu merať mieru dodržiavania spoločných hodnôt uvedených v článku 2 Zmluvy o EÚ na základe existujúcich zdrojov informácií,

so zreteľom na poznámku talianskeho predsedníctva z 15. novembra 2014 s názvom Zabezpečenie dodržiavania právneho štátu v Európskej únii,

so zreteľom na závery Rady a členských štátov zasadajúcich v Rade zo 16. decembra 2014 o zabezpečení dodržiavania zásad právneho štátu,

so zreteľom na usmernenia Rady o metodických opatreniach, ktoré sa majú prijať s cieľom overiť súlad so základnými právami v prípravných orgánoch Rady z 19. decembra 2014,

so zreteľom na prvý a druhý dialóg Rady o zásadách právneho štátu uskutočnený počas luxemburského a holandského predsedníctva 17. novembra 2015 a 24. mája 2016,

so zreteľom na súčasný mechanizmus Komisie na monitorovanie a na nástroje pravidelného posudzovania vrátane mechanizmu na zaistenie spolupráce a overovania, porovnávacieho prehľadu v oblasti justície, správ o boji proti korupcii a monitorovania médií,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. októbra 2010 s názvom Stratégia účinného uplatňovania Charty základných práv Európskou úniou,

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 6. mája 2011 s názvom Operačné usmernenie o zohľadňovaní základných práv v posúdeniach vplyvu, ktoré vypracúva Komisia,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. marca 2014 s názvom Nový rámec EÚ na posilnenie právneho štátu,

so zreteľom na výročné kolokvium Komisie o základných právach,

so zreteľom na medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016,

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 27. februára 2014 o situácii základných práv v Európskej únii (2012)(5),

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 8. septembra 2015 o situácii základných práv v EÚ (2013 – 2014)(6),

(1)  Keďže existuje potreba mechanizmu na podporu demokracie, právneho štátu a základných práv, ktorý je objektívny, nestranný, založený na dôkazoch, ktorý platí rovnako a spravodlivo pre všetky členské štáty aj pre inštitúcie Únie a ktorý obsahuje preventívny aj nápravný rozmer.

(2)  Keďže prvoradým cieľom tohto mechanizmu by malo byť zabrániť porušovaniu a nedodržiavaniu demokracie, právneho štátu a základných práv a súčasne poskytovať nástroje potrebné na fungovanie preventívnej aj nápravnej časti článku 7 Zmluvy o EÚ, ako aj iných nástrojov uvedených v zmluvách v praxi.

(3)  Keďže by sa malo zamedziť zbytočnému vytváraniu nových štruktúr alebo duplicite a keďže sa má uprednostňovať zjednocovanie a začleňovanie existujúcich nástrojov.

(4)  Keďže vypracovanie vymedzení pojmov, noriem a kritérií týkajúcich sa demokracie, právneho štátu a základných práv nie je jednorazové rozhodnutie, ale skôr nepretržitý a interaktívny proces založený na širokej verejnej diskusii a konzultáciách, pravidelnom preskúmavaní a vzájomnej výmene najlepších postupov.

(5)  Keďže účinný môže byť len taký mechanizmus, ktorý má širokú podporu občanov Únie a ktorý im umožňuje prevziať zodpovednosť za proces.

(6)  Keďže členské štáty v prvom rade zodpovedajú za dodržiavanie spoločných noriem, ale keď ich porušia, Únia má povinnosť zasiahnuť na ochranu svojho ústavného jadra a zabezpečiť, aby hodnoty stanovené v článku 2 Zmluvy o EÚ a v charte boli zaručené pre všetkých občanov Únie a osoby s pobytom v nej na celom jej území.

(7)  Keďže je dôležité, aby všetky úrovne verejnej správy úzko spolupracovali na základe svojich právomocí a pôsobností s cieľom zavčasu odhaliť možné systémové hrozby pre právny štát a zlepšiť ochranu právneho štátu.

(8)  Keďže existuje niekoľko nástrojov na riešenie rizika vážneho porušenia hodnôt Únie, ale je potrebné vypracovať jasné a objektívne kritériá pre tieto nástroje, aby boli dostatočne silné a odrádzajúce na to, aby zabránili porušovaniu právneho štátu a základných práv; keďže Únia nemá žiadny právne záväzný mechanizmus, na základe ktorého by bolo možné pravidelne monitorovať, ako členské štáty a inštitúcie Únie rešpektujú hodnoty Únie a základné práva.

(9)  Keďže v súlade s článkom 295 ZFEÚ táto medziinštitucionálna dohoda stanovuje iba opatrenia na uľahčenie spolupráce medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou a v súlade s článkom 13 ods. 2 Zmluvy o EÚ majú tieto inštitúcie konať v rámci limitov právomocí, ktoré im udelili zmluvy, a v súlade s postupmi, podmienkami a cieľmi v nich ustanovenými; keďže touto medziinštitucionálnou dohodou nie sú dotknuté výsadné práva Súdneho dvora v oblasti autentického výkladu práva Únie,

SA DOHODLI TAKTO:

Článok 1

Základné hodnoty a zásady Únie, najmä demokracia, právny štát a základné práva, sa budú dodržiavať v celej Únii prostredníctvom paktu Únie o demokracii, právnom štáte a základných právach, ktorý stanovuje vymedzenie, rozpracovanie, monitorovanie a presadzovanie týchto hodnôt a zásad a ktorý sa uplatňuje na členské štáty, ako aj na inštitúcie Únie.

Článok 2

Pakt EÚ o demokracii, právnom štáte a základných právach pozostáva z:

–  výročnej správy o demokracii, právnom štáte a základných právach (ďalej len „európska správa o demokracii, právnom štáte a základných právach“) s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny zahŕňajúcej správy agentúry FRA, Rady Európy a iných relevantných orgánov v tejto oblasti,

–  každoročnej medziparlamentnej rozpravy na základe európskej správy o demokracii, právnom štáte a základných právach,

–  opatrení na nápravu možných rizík a porušení v zmysle zmlúv vrátane aktivácie preventívnej alebo nápravnej časti článku 7 Zmluvy o EÚ,

–  politického cyklu v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv v inštitúciách Únie.

Článok 3

Pakt EÚ o demokracii, právnom štáte a základných právach sa rozšíri tak, aby sa do jedného nástroja Únie začlenil rámec Komisie pre právny štát a dialóg Rady o právnom štáte.

Článok 4

Európsku správu o demokracii, právnom štáte a základných právach o stave demokracie, právneho štátu a základných práv v členských štátoch vypracúva Komisia, pričom konzultuje so skupinou nezávislých odborníkov (skupina odborníkov v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv), ktorá je uvedená v článku 8. Komisia predloží európsku správu o demokracii, právnom štáte a základných právach Európskemu parlamentu, Rade a národným parlamentom. Európska správa o demokracii, právnom štáte a základných právach sa sprístupní verejnosti.

Európska správa o demokracii, právnom štáte a základných právach obsahuje všeobecnú časť a odporúčania pre jednotlivé krajiny.

Ak Komisia neprijme včas európsku správu o demokracii, právnom štáte a základných právach vrátane odporúčaní pre jednotlivé krajiny, príslušný výbor Európskeho parlamentu môže Komisiu formálne vyzvať k tomu, aby svoje oneskorenie vysvetlila a aby tieto dokumenty bezodkladne prijala, aby sa predišlo ďalšiemu oneskoreniu.

Článok 5

Európska správa o demokracii, právnom štáte a základných právach zahŕňa a dopĺňa existujúce nástroje, a to aj porovnávací prehľad v oblasti justície, monitorovanie plurality médií, správu o boji proti korupcii a postupy partnerského hodnotenia založené na článku 70 ZFEÚ, a nahradí mechanizmus na zaistenie spolupráce a overovania pre Bulharsko a Rumunsko.

Článok 6

Európska správa o demokracii, právnom štáte a základných právach sa vypracuje pomocou rozmanitých zdrojov a existujúcich nástrojov posudzovania činností členských štátov, podávania správ o nich a monitorovania týchto činností vrátane:

–  príspevkov príslušných orgánov členských štátov v oblasti rešpektovania demokracie, právneho štátu a základných práv,

–  agentúry FRA, najmä pomocou nástroja EFRIS,

–  iných špecializovaných agentúr Únie, najmä prostredníctvom európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (EDPS), Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE), Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) a Eurostatu,

–  odborníkov, akademických pracovníkov, organizácií občianskej spoločnosti, profesijných a odvetvových združení, napríklad sudcov, právnikov a novinárov,

–  existujúcich ukazovateľov a kritérií, ktoré vytvorili medzinárodné organizácie a mimovládne organizácie,

–  Rady Európy, predovšetkým Benátskej komisie, Skupiny štátov proti korupcii (GRECO), Kongresu miestnych a regionálnych orgánov Rady Európy a Európskej komisie pre efektívnosť súdnictva (CEPEJ),

–  medzinárodných organizácií, ako je Organizácia Spojených národov, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD),

–  judikatúry Súdneho dvora a Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) a iných medzinárodných súdov, tribunálov a zmluvných orgánov,

–  všetkých uznesení a iných relevantných príspevkov Európskeho parlamentu vrátane jeho výročnej správy o situácii v oblasti ľudských práv v Únii,

–  príspevkov inštitúcií Únie.

Všetky príspevky zdrojmi uvedenými v tomto článku, ako aj návrh európskej správy o demokracii, právnom štáte a základných právach pripravený skupinou odborníkov v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv vrátane odporúčaní pre jednotlivé krajiny sa sprístupnia verejnosti na webovom sídle Komisie.

Článok 7

Európska správa o demokracii, právnom štáte a základných právach sa predloží v harmonizovanom formáte, doplní sa o odporúčania pre jednotlivé krajiny a vypracuje sa s osobitným dôrazom na tieto ukazovatele:

–  oddelenie mocí,

–  nestranná povaha štátu,

–  zvratnosť politických rozhodnutí po voľbách,

–  existencia inštitucionálnych kontrol a protiváh, ktorými sa zaistí, že sa nespochybní nestrannosť štátu,

–  stálosť štátu a inštitúcií na základe nemennosti ústavy,

–  sloboda a pluralita médií,

–  sloboda prejavu a sloboda zhromažďovania,

–  presadzovanie občianskeho priestoru a účinných mechanizmov pre občiansky dialóg,

–  právo na aktívnu a pasívnu demokratickú účasť vo voľbách a participatívna demokracia,

–  morálna integrita a neprítomnosť korupcie,

–  transparentnosť a zodpovednosť,

–  zákonnosť,

–  právna istota,

–  predchádzanie zneužitia právomocí,

–  rovnosť pred zákonom a nediskriminácia,

–  prístup k spravodlivosti: nezávislosť a nestrannosť, spravodlivý proces, ústavné súdnictvo tam, kde je to uplatniteľné, a nezávislé právnické povolanie,

–  špecifické výzvy v oblasti právneho štátu: korupcia, konflikt záujmov, zber osobných údajov a sledovanie,

–  hlavy I až VI charty,

–  EDĽP a súvisiace protokoly.

Článok 8

Posudzovanie stavu demokracie, právneho štátu a základných práv v členských štátoch, ako aj prípravu návrhu odporúčaní pre jednotlivé krajiny vykoná skupina nezávislých odborníkov (ďalej len „skupina odborníkov v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv“) na základe kvantitatívneho a kvalitatívneho preskúmania dostupných údajov a informácií.

8.1.  Skupina odborníkov v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv sa skladá z týchto členov:

–  jeden nezávislý expert vymenovaný národným parlamentom každého členského štátu, ktorý je kvalifikovaným sudcom ústavného alebo najvyššieho súdu a ktorý nie je v súčasnosti v aktívnej službe;

–  10 ďalších odborníkov, ktorých vymenuje Európsky parlament dvojtretinovou väčšinou a ktorí sa vyberajú zo zoznamu odborníkov nominovaných:

i)  federáciou All European Academies (ALLEA),

ii)  Európskou sieťou národných inštitúcií pre ľudské práva (ENNHRI),

iii)  Radou Európy vrátane Benátskej komisie, skupiny GRECO a komisára pre ľudské práva Rady Európy,

iv)  CEPEJ a Radou advokátskych komôr a združení právnikov Európy (CCBE),

v)  OSN, OBSE a OECD.

8.2.  Skupina odborníkov v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv si spomedzi svojich členov zvolí predsedu.

8.3.  Komisia na uľahčenie prípravy návrhu európskej správy o demokracii, právnom štáte a základných právach a návrhu odporúčaní pre jednotlivé krajiny poskytne skupine odborníkov v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv sekretariát, čím jej umožní efektívne fungovať, najmä zhromažďovaním údajov a informačných zdrojov, ktoré sa majú preskúmať a posúdiť, a poskytovaním administratívnej podpory v procese prípravy návrhov.

Článok 9

Skupina odborníkov v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv posúdi každý členský štát z hľadiska ukazovateľov uvedených v článku 7 a určí možné riziká a porušenia. Uvedené posúdenie sa uskutoční pod podmienkou anonymity a nezávislosti každého člena skupiny odborníkov, aby sa zabezpečila nezávislosť skupiny odborníkov v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv a objektivita európskej správy o demokracii, právnom štáte a základných právach. Členovia skupiny odborníkov v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv sa však môžu navzájom radiť s cieľom prediskutovať metódy a schválené normy.

Skupina odborníkov v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv každý rok preskúma metódy posudzovania a v prípade potreby ich ďalej rozpracuje, vylepší, doplní a zmení na základe spoločnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou a po porade s národnými parlamentmi, odborníkmi a občianskou spoločnosťou.

Článok 10

Prijatím európskej správy o demokracii, právnom štáte a základných právach Komisiou sa začne medziparlamentná diskusia a diskusia v Rade, ktoré sa zamerajú na výsledky európskej správy o demokracii, právnom štáte a základných právach a odporúčania pre jednotlivé krajiny prostredníctvom týchto krokov:

–  Európsky parlament na základe európskej správy o demokracii, právnom štáte a základných právach zorganizuje medziparlamentnú diskusiu a prijme uznesenie. Uvedená diskusia by sa mala organizovať takým spôsobom, aby sa stanovili kritériá a ciele, ktoré sa majú dosiahnuť, a aby sa zabezpečili prostriedky na hodnotenie medziročných zmien v rámci existujúceho konsenzu Únie v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv. Príslušné postupy by sa mali urýchliť s cieľom vytvoriť taký mechanizmus, ktorý umožní nielen okamžité a účinné monitorovanie medziročných zmien, ale zabezpečí aj dodržiavanie záväzkov všetkými príslušnými stranami.

–  Každoročná medziparlamentná rozprava je súčasťou viacročného štruktúrovaného dialógu medzi Európskym parlamentom, Radou, Komisiou a národnými parlamentmi a zahŕňa aj občiansku spoločnosť, agentúru FRA a Radu Európy.

–  Rada usporiada výročnú rozpravu vychádzajúcu z jej dialógu o právnom štáte, a to na základe európskej správy o demokracii, právnom štáte a základných právach, a prijme závery Rady, v ktorých vyzve národné parlamenty, aby poskytli svoje reakcie na európsku správu o demokracii, právnom štáte a základných právach, návrhy alebo reformy.

–  Na základe európskej správy o demokracii, právnom štáte a základných právach sa Komisia môže rozhodnúť, že podá žalobu za „systematické porušovanie právnych predpisov“ podľa článku 2 Zmluvy o EÚ a článku 258 ZFEÚ, v ktorej spojí niekoľko prípadov porušenia.

–  Komisia sa môže na základe európskej správy o demokracii, právnom štáte a základných právach, po konzultácii s Európskym parlamentom a Radou, rozhodnúť, že predloží návrh na hodnotenie vykonávania politík Únie členskými štátmi v rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti podľa článku 70 ZFEÚ.

10.1.  Ak na základe európskej správy o demokracii, právnom štáte a základných právach je členský štát v súlade so všetkými ukazovateľmi uvedenými v článku 7, neprijme sa žiadne ďalšie opatrenie.

10.2.  Ak na základe európskej správy o demokracii, právnom štáte a základných právach členský štát nie je v súlade s jedným alebo viacerými ukazovateľmi uvedenými v článku 7, Komisia bezodkladne začne dialóg s daným členským štátom, pričom zohľadní odporúčania pre jednotlivé krajiny.

10.2.1.  Ak odporúčanie pre jednotlivé krajiny týkajúce sa členského štátu obsahuje tvrdenie skupiny odborníkov, že existuje jednoznačné riziko závažného porušenia hodnôt uvedených v článku 2 Zmluvy o EÚ a že sú dostatočné dôvody na uplatnenie článku 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ, Európsky parlament, Rada a Komisia záležitosť bezodkladne prediskutujú a prijmú odôvodnené rozhodnutie, ktoré sa zverejní.

10.3.  Ak na základe európskej správy o demokracii, právnom štáte a základných právach odporúčanie pre jednotlivé krajiny týkajúce sa členského štátu obsahuje tvrdenie skupiny odborníkov, že existuje závažné a pretrvávajúce porušovanie – ktoré sa zvyšuje alebo zostáva nezmenené najmenej počas dvoch rokov – hodnôt uvedených v článku 2 Zmluvy o EÚ a že sú dostatočné dôvody na uplatnenie článku 7 ods. 2 Zmluvy o EÚ, Európsky parlament, Rada a Komisia záležitosť bezodkladne prediskutujú a každá inštitúcia prijme odôvodnené rozhodnutie, ktoré sa zverejní.

Článok 11

Komisia v súlade s odsekom 25 medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva zaradí do posudzovania vplyvov pri všetkých legislatívnych návrhoch aj základné práva.

Skupina odborníkov v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv uvedená v článku 8 posúdi dodržiavanie demokracie, právneho štátu a základných práv Európskym parlamentom, Radou a Komisiou.

Článok 12

Ustanoví sa pracovná skupina pre medziinštitucionálne posúdenie vplyvu (ďalej len „pracovná skupina“) s cieľom zlepšiť medziinštitucionálnu spoluprácu pri posudzovaní vplyvu a vytvoriť kultúru dodržiavania základných práv a právneho štátu. Pracovná skupina sa od začiatku radí s národnými odborníkmi, aby mohla lepšie predvídať problémy pri vykonávaní v členských štátoch, ako aj pomáhať pri prekonávaní odlišných výkladov a chápania v rôznych inštitúciách Únie, pokiaľ ide o vplyv základných práv a zásad právneho štátu na právne akty Únie. Na zabezpečenie dodržiavania a podpory demokracie, právneho štátu a základných práv vychádza pracovná skupina z usmernení Rady o metodických opatreniach, ktoré sa majú prijať s cieľom overiť súlad so základnými právami v prípravných orgánoch Rady, zo stratégie Komisie v oblasti účinného uplatňovania Charty základných práv Európskou úniou, z operačného usmernenia Komisie o zohľadňovaní základných práv v posúdeniach vplyvu, ktoré vypracúva Komisia, z nástroja č. 24 zo súboru nástrojov na lepšiu tvorbu práva a z článku 38 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu.

Článok 13

Nasledujúce výročné správy Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o presadzovaní a dodržiavaní zásad právneho štátu a základných práv inštitúciami Únie sa predložia spolu s každoročným politickým cyklom pre demokraciu, právny štát a základné práva európskej správy o demokracii, právnom štáte a základných právach:

–  výročná správa o uplatňovaní charty,

–  výročná správa o uplatňovaní práva Únie,

–  výročná správa o uplatňovaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001(7).

Článok 14

Táto dohoda nadobúda účinnosť…

V...

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu Európskej únie

predseda

Za Európsku komisiu

predseda

(1) ECLI:EÚ:C:2014:2454.
(2) Rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (Ú. v. ES L 190, 18.7.2002, s. 1).
(3) ECLI:EÚ:C:2011:865.
(4) ECLI:EÚ:C:2016:198.
(5) Prijaté texty, P7_TA(2014)0173.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2015)0286.
(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43).

Právne oznámenie