Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 27. októbra 2016 - ŠtrasburgFinálna verzia
Absolutórium za rok 2014: všeobecný rozpočet EÚ – Európska rada a Rada
 Absolutórium za rok 2014: spoločný podnik ENIAC
 Absolutórium za rok 2014: spoločný podnik ARTEMIS
 Absolutórium za rok 2014: spoločný podnik pre ITER a rozvoj energie jadrovej syntézy
 Situácia v severnom Iraku/Mosule
 Situácia novinárov v Turecku
 Jadrová bezpečnosť a nešírenie jadrových zbraní
 Európska dobrovoľnícka služba
 Stratégia EÚ pre mládež za obdobie 2013 – 2015
 Ako možno v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky zlepšiť tvorbu pracovných miest vo vidieckych oblastiach?

Absolutórium za rok 2014: všeobecný rozpočet EÚ – Európska rada a Rada
PDF 331kWORD 46k
Rozhodnutie
Uznesenie
1. Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 27. októbra 2016 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2014, oddiel II – Európska rada a Rada (2015/2156(DEC))
P8_TA(2016)0418A8-0271/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2014(1),

–  so zreteľom na konsolidované ročné účtovné závierky Európskej únie za rozpočtový rok 2014 (COM(2015)0377 – C8-0201/2015)(2),

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2014 spolu s odpoveďami inštitúcií(3),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(4) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2014 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 28. apríla 2016(5), ktorým sa odkladá rozhodnutie o absolutóriu za rozpočtový rok 2014, ako aj na priložené uznesenie,

–  so zreteľom na článok 314 ods. 10 a články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(6), a najmä na jeho články 55, 99, 164, 165 a 166,

–  so zreteľom na článok 94 a prílohu V k rokovaciemu poriadku,

–  so zreteľom na druhú správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0271/2016),

1.  neudeľuje generálnemu tajomníkovi Rady absolutórium za plnenie rozpočtu Európskej rady a Rady za rozpočtový rok 2014;

2.  uvádza svoje poznámky v priloženom uznesení;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie a uznesenie, ktoré je jeho neoddeliteľnou súčasťou, Európskej rade, Rade, Komisii a Dvoru audítorov a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

2. Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. októbra 2016 s poznámkami, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2014, oddiel II – Európska rada a Rada (2015/2156(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2014, oddiel II – Európska rada a Rada,

–  so zreteľom na článok 94 a prílohu V k rokovaciemu poriadku,

–  so zreteľom na druhú správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0271/2016),

A.  keďže všetky inštitúcie Únie by mali byť transparentné a v plnej miere skladať účty občanom Únie za využívanie finančných prostriedkov, ktoré im ako inštitúciám Únie boli zverené;

B.  keďže Európska rada a Rada by mali byť ako inštitúcie Únie demokraticky zodpovedné voči občanom Únie, pretože sú príjemcami prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskej únie;

1.  pripomína úlohu Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o udeľovanie absolutória za plnenie rozpočtu, stanovenú v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) o rozpočtových pravidlách;

2.  upozorňuje, že podľa článku 335 ZFEÚ je „[…] Únia zastúpená aj každou z inštitúcií na základe ich administratívnej autonómie v záležitostiach týkajúcich sa ich fungovania“ a že so zreteľom na článok 55 nariadenia o rozpočtových pravidlách to znamená, že každá inštitúcia zodpovedá za plnenie svojho vlastného rozpočtu;

3.  zdôrazňuje úlohu Európskeho parlamentu a iných inštitúcií v rámci postupu udelenia absolutória, ktorý sa riadi ustanoveniami nariadenia o rozpočtových pravidlách, najmä jeho článkami 164 až 166;

4.  konštatuje, že v súlade s článkom 94 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu sa „ustanovenia, ktoré upravujú postup udelenia absolutória Komisii za plnenie rozpočtu, použijú aj na postup udelenia absolutória [...] osobám zodpovedným za plnenie rozpočtu ostatných orgánov a inštitúcií Európskej únie, ako sú Rada (pokiaľ ide o jej výkonné právomoci) […]“;

5.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada sa doteraz nevyjadrila v súvislosti s pripomienkami Európskeho parlamentu v jeho uznesení z 28. apríla 2016(7) o absolutóriu, pokiaľ ide o trend rastúcej miery nevyužitých prostriedkov a prenosov záväzkov, ktorý sa prejavil v predchádzajúcich rokoch;

Nevyriešené otázky

6.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európska rada a Rada neposkytujú Európskemu parlamentu svoje výročné správy o činnosti; považuje to za neprípustné a škodlivé pre dobré meno inštitúcií;

7.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že rozpočet Európskej rady a rozpočet Rady doteraz neboli oddelené, ako to odporučil Európsky parlament v posledných uzneseniach o absolutóriu;

8.  berie na vedomie informácie o politike v oblasti nehnuteľností uvedené na webovom sídle Rady; ďalej konštatuje, že neexistujú žiadne informácie o nákladoch vzniknutých v súvislosti s týmito budovami; požaduje, aby sa Európskemu parlamentu v nasledujúcej výročnej finančnej správe poskytli podrobné informácie;

9.  opakuje svoju výzvu, pokiaľ ide o správy o pokroku projektov v oblasti nehnuteľností a podrobný rozpis dosiaľ vzniknutých nákladov; požaduje informácie o nákladoch, ktoré sa týkajú oneskoreného dokončenia budovy Europa;

10.  opakuje svoju výzvu Rade, aby informovala o svojom postupe administratívnej modernizácie, najmä pokiaľ ide o predpokladaný vplyv na rozpočet Rady;

11.  vyzýva Radu, aby čo najskôr prijala kódex správania s cieľom zabezpečiť integritu inštitúcií; opakuje svoju výzvu Rade, aby bez ďalšieho meškania vykonávala pravidlá oznamovania nekalých praktík;

12.  vyzýva Radu, aby sa pripojila k registru transparentnosti a zabezpečila transparentnosť a zodpovednosť inštitúcií;

13.  pripomína svoju výzvu Rade, aby vypracovala podrobné protikorupčné usmernenia a nezávislé politiky v rámci svojich štruktúr, ako aj svoju výzvu, pokiaľ ide o zvýšenie transparentnosti legislatívnych postupov a rokovaní;

14.  vyjadruje poľutovanie nad problémami, ktoré sa doteraz opakovane vyskytujú v postupoch udelenia absolutória a ktoré vznikli v dôsledku nedostatku spolupráce zo strany Rady; poukazuje na to, že Európsky parlament odmietol udeliť absolutórium generálnemu tajomníkovi Rady za rozpočtové roky 2009, 2010, 2011, 2012 a 2013 z dôvodov uvedených vo svojich uzneseniach z 10. mája 2011(8), 25. októbra 2011(9), 10. mája 2012(10), 23. októbra 2012(11), 17. apríla 2013(12), 9. októbra 2013(13), 3. apríla 2014(14), 23. októbra 2014(15) a 27. októbra 2015(16) a odložil svoje rozhodnutie o udelení absolutória generálnemu tajomníkovi Rady za rozpočtový rok 2014 z dôvodov uvedených vo svojom vyššie uvedenom uznesení z 28. apríla 2016;

15.  trvá na tom, že účinná rozpočtová kontrola si vyžaduje spoluprácu Európskeho parlamentu a Rady, ako je uvedené v jeho vyššie uvedenom uznesení z 28. apríla 2016; potvrdzuje, že Európsky parlament nie je schopný prijať kvalifikované rozhodnutie o udelení absolutória;

16.  pripomína Rade názor Komisie vyjadrený v januári 2014, že všetky inštitúcie sú v plnej miere súčasťou postupu riešenia poznámok Európskeho parlamentu, ktoré vznesie v postupe udelenia absolutória, a že by všetky inštitúcie mali spolupracovať s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie postupu udelenia absolutória;

17.  konštatuje, že Komisia uviedla, že nebude dozerať na plnenie rozpočtu ostatných inštitúcií a že zodpovedanie otázok adresovaných inej inštitúcii by bolo narušením autonómie tejto inštitúcie pri plnení jej vlastného rozpočtového oddielu;

18.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada stále neposkytla odpovede na otázky Európskeho parlamentu; pripomína závery zo seminára Európskeho parlamentu, ktorý sa konal 27. septembra 2012, o práve Európskeho parlamentu udeliť absolutórium Rade; pripomína aj článok 15 ods. 3 tretí pododsek ZFEÚ, v ktorom sa uvádza, že každá inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra zabezpečí transparentnosť svojej práce;

19.  konštatuje, že len tri z dvadsiatich siedmich otázok, ktoré Rade predložili členovia Výboru pre kontrolu rozpočtu v súvislosti s rozpočtovým rokom 2014, boli jasne zodpovedané v dokumentoch poskytnutých Radou v rámci postupu udelenia absolutória;

20.  trvá na tom, že výdavky Rady musia byť kontrolované rovnakým spôsobom ako výdavky ostatných inštitúcií a že základné prvky tejto kontroly boli stanovené v jeho uzneseniach o absolutóriu za minulé roky;

21.  zdôrazňuje právomoc Európskeho parlamentu udeľovať absolutórium podľa článkov 316, 317 a 319 ZFEÚ v súlade so súčasným výkladom a praxou, konkrétne udeľovať absolutórium za každý okruh rozpočtu osobitne s cieľom zachovať transparentnosť a demokratickú zodpovednosť voči daňovníkom Únie;

22.  zastáva názor, že skutočnosť, že Rada nepredložila Európskemu parlamentu požadované dokumenty, narúša predovšetkým právo občanov Únie na informácie a transparentnosť a ako prejav určitého demokratického deficitu v inštitúciách Únie začína byť dôvodom na znepokojenie;

23.  zastáva názor, že to predstavuje vážne porušenie povinností, ako sú stanovené v zmluvách a je presvedčený, že príslušné zainteresované strany musia podniknúť nevyhnutné kroky s cieľom zaoberať sa touto otázkou bez ďalšieho odkladu; zdôrazňuje, že revízia zmlúv a finančného nariadenia je potrebná v záujme objasnenia cieľov a procesov v rámci postupu udelenia absolutória a vymedzenia sankcií za porušenie pravidiel, ako je uvedené v zmluvách;

24.  domnieva sa, že nedostatok spolupráce Európskej rady a Rady s orgánom udeľujúcim absolutórium predstavuje negatívny signál pre občanov Únie.

(1) Ú. v. EÚ L 51, 20.2.2014.
(2) Ú. v. EÚ C 377, 13.11.2015, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ C 373, 10.11.2015, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ C 377, 13.11.2015, s. 146.
(5) Ú. v. EÚ L 246, 14.9.2016, s. 20.
(6) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ L 246, 14.9.2016, s. 21.
(8) Ú. v. EÚ L 250, 27.9.2011, s. 25.
(9) Ú. v. EÚ L 313, 26.11.2011, s. 13.
(10) Ú. v. EÚ L 286, 17.10.2012, s. 23.
(11) Ú. v. EÚ L 350, 20.12.2012, s. 71.
(12) Ú. v. EÚ L 308, 16.11.2013, s. 22.
(13) Ú. v. EÚ L 328, 7.12.2013, s. 97.
(14) Ú. v. EÚ L 266, 5.9.2014, s. 26.
(15) Ú. v. EÚ L 334, 21.11.2014, s. 95.
(16) Ú. v. EÚ L 314, 1.12.2015, s. 49.


Absolutórium za rok 2014: spoločný podnik ENIAC
PDF 337kWORD 46k
Rozhodnutie
Rozhodnutie
Uznesenie
1. Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 27. októbra 2016 o absolutóriu za plnenie rozpočtu spoločného podniku ENIAC za rozpočtový rok 2014 (2015/2202(DEC))
P8_TA(2016)0419A8-0264/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na konečnú ročnú účtovnú závierku spoločného podniku ENIAC za rozpočtový rok 2014,

–  so zreteľom na správu Dvora audítorov o overení ročnej účtovnej závierky spoločného podniku ENIAC za rozpočtový rok 2014 spolu s odpoveďami spoločného podniku(1),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(2) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2014 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 12. februára 2016 o udelení absolutória spoločnému podniku za plnenie rozpočtu za rozpočtový rok 2014 (05587/2016 – C8-0058/2016),

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 28. apríla 2016(3), ktorým sa odkladá rozhodnutie o absolutóriu za rozpočtový rok 2014, a na odpovede výkonného riaditeľa spoločného podniku ECSEL (pôvodne spoločného podniku ENIAC a spoločného podniku ARTEMIS),

–  so zreteľom na článok 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(4), a najmä na jeho článok 209,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 72/2008 z 20. decembra 2007 o založení spoločného podniku ENIAC(5),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 561/2014 zo 6. mája 2014 o založení spoločného podniku ECSEL(6), a najmä na jeho článok 12,

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 2343/2002 z 19. novembra 2002 o rámcovom rozpočtovom nariadení pre subjekty uvedené v článku 185 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(7),

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 110/2014 z 30. septembra 2013 o vzorovom nariadení o rozpočtových pravidlách pre subjekty verejno-súkromného partnerstva uvedené v článku 209 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012(8),

–  so zreteľom na článok 94 a prílohu V rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na druhú správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0264/2016),

1.  udeľuje absolutórium výkonnému riaditeľovi spoločného podniku ECSEL (pôvodne spoločného podniku ENIAC a spoločného podniku ARTEMIS) za plnenie rozpočtu spoločného podniku ENIAC za rozpočtový rok 2014;

2.  uvádza svoje poznámky v priloženom uznesení;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie a uznesenie, ktoré je jeho neoddeliteľnou súčasťou, výkonnému riaditeľovi spoločného podniku ECSEL (pôvodne spoločného podniku ENIAC a spoločného podniku ARTEMIS), Rade, Komisii a Dvoru audítorov a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

2. Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 27. októbra 2016 o účtovnej závierke spoločného podniku ENIAC za rozpočtový rok 2014 (2015/2202(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na konečnú ročnú účtovnú závierku spoločného podniku ENIAC za rozpočtový rok 2014,

–  so zreteľom na správu Dvora audítorov o overení ročnej účtovnej závierky spoločného podniku ENIAC za rozpočtový rok 2014 spolu s odpoveďami spoločného podniku(9),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(10) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2014 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 12. februára 2016 o udelení absolutória spoločnému podniku za plnenie rozpočtu za rozpočtový rok 2014 (05587/2016 – C8-0058/2016),

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 28. apríla 2016(11), ktorým sa odkladá rozhodnutie o absolutóriu za rozpočtový rok 2014, a na odpovede výkonného riaditeľa spoločného podniku ECSEL (pôvodne spoločného podniku ENIAC a spoločného podniku ARTEMIS),

–  so zreteľom na článok 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(12), a najmä na jeho článok 209,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 72/2008 z 20. decembra 2007 o založení spoločného podniku ENIAC(13),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 561/2014 zo 6. mája 2014 o založení spoločného podniku ECSEL(14), a najmä na jeho článok 12,

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 2343/2002 z 19. novembra 2002 o rámcovom rozpočtovom nariadení pre subjekty uvedené v článku 185 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(15),

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 110/2014 z 30. septembra 2013 o vzorovom nariadení o rozpočtových pravidlách pre subjekty verejno-súkromného partnerstva uvedené v článku 209 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012(16),

–  so zreteľom na článok 94 a prílohu V rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na druhú správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0264/2016),

1.  schvaľuje účtovnú závierku spoločného podniku ENIAC za rozpočtový rok 2014;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie výkonnému riaditeľovi spoločného podniku ECSEL (pôvodne spoločného podniku ENIAC a spoločného podniku ARTEMIS), Rade, Komisii a Dvoru audítorov a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

3. Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. októbra 2016 s poznámkami, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o absolutóriu za plnenie rozpočtu spoločného podniku ENIAC za rozpočtový rok 2014 (2015/2202(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu spoločného podniku ENIAC za rozpočtový rok 2014,

–  so zreteľom na článok 94 a prílohu V rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na druhú správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0264/2016),

A.  keďže spoločný podnik ENIAC (ďalej len „spoločný podnik“) bol zriadený 20. decembra 2007 na obdobie 10 rokov s cieľom stanoviť a vykonávať plán výskumu pre rozvoj kľúčových kompetencií pre nanoelektroniku v rôznych oblastiach použitia;

B.  keďže spoločný podnik získal finančnú samostatnosť v júli 2010;

C.  keďže zakladajúcimi členmi spoločného podniku sú Únia zastúpená Komisiou, Belgicko, Nemecko, Estónsko, Írsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo a združenie subjektov pôsobiacich v oblasti nanoelektroniky v Európe (AENEAS);

D.  keďže maximálna výška príspevku Únie na spoločný podnik na obdobie 10 rokov je 450 000 000 EUR, ktoré sa uhradia z rozpočtu siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu;

E.  keďže AENEAS má poskytnúť príspevok na prevádzkové náklady spoločného podniku vo výške najviac 30 000 000 EUR a členské štáty majú poskytnúť nepeňažné príspevky na prevádzkové náklady a finančné príspevky vo výške aspoň 1,8-násobku príspevku Únie;

F.  keďže spoločný podnik a spoločný podnik ARTEMIS (ďalej len „ARTEMIS“) boli zlúčené a vznikla tak spoločná technologická iniciatíva Elektronické komponenty a systémy pre vedúce postavenie Európy (ďalej len „STI ECSEL“), ktorá začala vykonávať svoju činnosť v júni 2014 na obdobie 10 rokov;

Rozpočtové a finančné hospodárenie

1.  uznáva, že ročná účtovná závierka spoločného podniku za obdobie od 1. januára 2014 do 26. júna 2014 vyjadruje verne zo všetkých významných hľadísk jeho finančnú situáciu k 26. júnu 2014 a výsledky jeho operácií a tokov hotovosti za príslušný rozpočtový rok v súlade s ustanoveniami nariadenia o rozpočtových pravidlách a účtovnými pravidlami, ktoré schválil účtovník Komisie;

2.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že Dvor audítorov vo svojej správe o overení ročnej účtovnej závierky spoločného podniku za obdobie od 1. januára do 26. júna 2014 (ďalej len „správa Dvora audítorov“) vydal už štvrtý rok za sebou výrok s výhradou, pokiaľ ide o zákonnosť a riadnosť príslušných operácií, a to na základe toho, že administratívne dohody podpísané s vnútroštátnymi orgánmi financovania (ďalej len „VOF“) o audite výkazov nákladov na projekty neobsahujú praktické opatrenia pre audity ex-post;

3.  berie na vedomie informáciu uvedenú v správe Dvora audítorov, že spoločný podnik nehodnotil kvalitu audítorských správ prijatých od VOF, ktoré sa týkali nákladov súvisiacich s ukončenými projektmi; konštatuje tiež, že po hodnotení stratégií auditu troch NFA nebolo možné posúdiť, či audity ex-post fungujú účinne, keďže NFA používajú rôzne metodiky, čo spoločnému podniku neumožnilo vypočítať váženú chybovosť ani zostatkovú chybovosť; poznamenáva tiež, že STI ECSEL potvrdila, že zo záverov jej rozsiahleho hodnotenia vnútroštátnych systémov záruk vyplynulo, že môžu poskytovať primeranú ochranu finančných záujmov členov spoločného podniku;

4.  berie na vedomie, že STI ECSEL vyzvala vnútroštátne orgány financovania, aby predložili dôkaz o tom, že vykonávanie vnútroštátnych postupov poskytuje primeranú istotu zákonnosti a riadnosti operácií, a konštatuje, že do termínu 30. júna 2016 predložilo 76 % vyzvaných vnútroštátnych orgánov financovania, čo predstavuje 96,79 % celkových výdavkov ARTEMIS a spoločného podniku, požadované dokumenty a potvrdilo, že vykonávanie vnútroštátnych postupov poskytuje primeranú istotu zákonnosti a riadnosti operácií;

5.  berie na vedomie, že podľa správy Dvora audítorov konečný rozpočet spoločného podniku na rozpočtový rok 2014 zahŕňal viazané rozpočtové prostriedky vo výške 2 356 000 EUR a platobné rozpočtové prostriedky vo výške 76 500 250 EUR;

6.  berie na vedomie, na základe informácií spoločného podniku, že vnútroštátne systémy záruk boli preskúmané do apríla 2015 v prípade krajín prijímajúcich 54,2 % grantov spoločného podniku; víta zámer spoločného podniku pokračovať v tomto hodnotení a pokryť až 92,7 % celkových pridelených grantov spoločnému podniku; víta potvrdenie spoločného podniku, že vnútroštátne postupy poskytujú dostatočnú záruku, pokiaľ ide o zákonnosť a riadnosť príslušných transakcií.

(1) Ú. v. EÚ C 422, 17.12.2015, s. 25.
(2) Ú. v. EÚ C 422, 17.12.2015, s. 26.
(3) Ú. v. EÚ L 246, 14.9.2016, s. 432.
(4) Ú. v. ES L 298, 26.10.2012, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 30, 4.2.2008, s. 21.
(6) Ú. v. EÚ L 169, 7.6.2014, s. 152.
(7) Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 72.
(8) Ú. v. EÚ L 38, 7.2.2014, s. 2.
(9) Ú. v. EÚ C 422, 17.12.2015, s. 25.
(10) Ú. v. EÚ C 422, 17.12.2015, s. 26.
(11) Ú. v. EÚ L 246, 14.9.2016, s. 432.
(12) Ú. v. ES L 298, 26.10.2012, s. 1.
(13) Ú. v. EÚ L 30, 4.2.2008, s. 21.
(14) Ú. v. EÚ L 169, 7.6.2014, s. 152.
(15) Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 72.
(16) Ú. v. EÚ L 38, 7.2.2014, s. 2.


Absolutórium za rok 2014: spoločný podnik ARTEMIS
PDF 342kWORD 47k
Rozhodnutie
Rozhodnutie
Uznesenie
1. Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 27. októbra 2016 o absolutóriu za plnenie rozpočtu spoločného podniku ARTEMIS za rozpočtový rok 2014 (2015/2199(DEC))
P8_TA(2016)0420A8-0276/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na konečnú ročnú účtovnú závierku spoločného podniku ARTEMIS za rozpočtový rok 2014,

–  so zreteľom na správu Dvora audítorov o overení ročnej účtovnej závierky spoločného podniku ARTEMIS za obdobie od 1. januára do 26. júna 2014 spolu s odpoveďami spoločného podniku(1),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(2) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2014 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 12. februára 2016 o udelení absolutória spoločnému podniku za plnenie rozpočtu za rozpočtový rok 2014 (05587/2016 – C8-0055/2016),

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 28. apríla 2016(3), ktorým sa odkladá rozhodnutie o absolutóriu za rozpočtový rok 2014, a na odpovede výkonného riaditeľa spoločného podniku ECSEL (pôvodne spoločného podniku ARTEMIS a spoločného podniku ENIAC),

–  so zreteľom na článok 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(4), a najmä na jeho článok 209,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 74/2008 z 20. decembra 2007 o založení spoločného podniku ARTEMIS, ktorým sa vykonáva spoločná technologická iniciatíva pre vstavané počítačové systémy(5),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 561/2014 zo 6. mája 2014, ktorým sa zriaďuje spoločný podnik ECSEL(6), a najmä na jeho článok 1 ods. 2 a článok 12,

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 2343/2002 z 19. novembra 2002 o rámcovom rozpočtovom nariadení pre subjekty uvedené v článku 185 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(7),

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 110/2014 z 30. septembra 2013 o vzorovom nariadení o rozpočtových pravidlách pre subjekty verejno-súkromného partnerstva uvedené v článku 209 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012(8),

–  so zreteľom na článok 94 a prílohu V rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na druhú správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0276/2016),

1.  udeľuje výkonnému riaditeľovi spoločného podniku ECSEL (pôvodne spoločného podniku ARTEMIS a spoločného podniku ENIAC) absolutórium za plnenie rozpočtu spoločného podniku ARTEMIS za rozpočtový rok 2014;

2.  uvádza svoje poznámky v priloženom uznesení;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie a uznesenie, ktoré je jeho neoddeliteľnou súčasťou, výkonnému riaditeľovi spoločného podniku ECSEL (pôvodne spoločného podniku ARTEMIS a spoločného podniku ENIAC), Rade, Komisii a Dvoru audítorov a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

2. Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 27. októbra 2016 o účtovnej závierke spoločného podniku ARTEMIS za rozpočtový rok 2014 (2015/2199(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na konečnú ročnú účtovnú závierku spoločného podniku ARTEMIS za rozpočtový rok 2014,

–  so zreteľom na správu Dvora audítorov o overení ročnej účtovnej závierky spoločného podniku ARTEMIS za obdobie od 1. januára do 26. júna 2014 spolu s odpoveďami spoločného podniku(9),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(10) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2014 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 12. februára 2016 o udelení absolutória spoločnému podniku za plnenie rozpočtu za rozpočtový rok 2014 (05587/2016 – C8-0055/2016),

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 28. apríla 2016(11), ktorým sa odkladá rozhodnutie o absolutóriu za rozpočtový rok 2014, a na odpovede výkonného riaditeľa spoločného podniku ECSEL (pôvodne spoločného podniku ARTEMIS a spoločného podniku ENIAC),

–  so zreteľom na článok 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(12), a najmä na jeho článok 209,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 74/2008 z 20. decembra 2007 o založení spoločného podniku ARTEMIS, ktorým sa vykonáva spoločná technologická iniciatíva pre vstavané počítačové systémy(13),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 561/2014 zo 6. mája 2014, ktorým sa zriaďuje spoločný podnik ECSEL(14), a najmä na jeho článok 1 ods. 2 a článok 12,

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 2343/2002 z 19. novembra 2002 o rámcovom rozpočtovom nariadení pre subjekty uvedené v článku 185 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(15),

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 110/2014 z 30. septembra 2013 o vzorovom nariadení o rozpočtových pravidlách pre subjekty verejno-súkromného partnerstva uvedené v článku 209 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012(16),

–  so zreteľom na článok 94 a prílohu V rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na druhú správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0276/2016),

1.  schvaľuje účtovnú závierku spoločného podniku ARTEMIS za rozpočtový rok 2014;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie výkonnému riaditeľovi spoločného podniku ECSEL (pôvodne spoločného podniku ARTEMIS a spoločného podniku ENIAC), Rade, Komisii a Dvoru audítorov a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

3. Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. októbra 2016 s poznámkami, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o absolutóriu za plnenie rozpočtu spoločného podniku ARTEMIS za rozpočtový rok 2014 (2015/2199(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu spoločného podniku ARTEMIS za rozpočtový rok 2014,

–  so zreteľom na článok 94 a prílohu V rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na druhú správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0276/2016),

A.  keďže spoločný podnik ARTEMIS (ďalej len „spoločný podnik“) bol zriadený v decembri 2007 na obdobie 10 rokov s cieľom zaviesť a realizovať program výskumu v oblasti vývoja kľúčových technológií pre zabudované počítačové systémy v rôznych oblastiach použitia, aby sa posilnila konkurencieschopnosť a udržateľnosť Únie a umožnil vznik nových trhov a spoločenských aplikácií;

B.  keďže spoločný podnik začal samostatne fungovať v októbri 2009;

C.  keďže maximálna výška príspevku Únie pre spoločný podnik na obdobie 10 rokov je 420 000 000 EUR, ktoré sa uhradia z rozpočtu siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu;

D.  keďže finančné príspevky členských štátov spoločného podniku ARTEMIS by mali spolu predstavovať minimálne 1,8-násobok finančného príspevku Únie a nepeňažný príspevok organizácií v oblasti výskumu a vývoja, ktoré sa zúčastňujú na projektoch, má byť počas trvania spoločného podniku rovnaký alebo väčší ako príspevok verejných orgánov;

E.  keďže spoločný podnik a spoločný podnik ENIAC (ďalej len „ENIAC“) boli zlúčené a vznikla tak spoločná technologická iniciatíva Elektronické komponenty a systémy pre vedúce postavenie Európy (ďalej len „STI ECSEL“), ktorá začala vykonávať svoju činnosť v júni 2014 a bude trvať 10 rokov;

Rozpočtové a finančné hospodárenie

1.  berie na vedomie, že účtovná závierka spoločného podniku za obdobie od 1. januára 2014 do 26. júna 2014 vyjadruje verne zo všetkých významných hľadísk jeho finančnú situáciu k 26. júnu 2014 a výsledky jeho operácií a tokov hotovosti za príslušné rozpočtové obdobie ukončené k danému dňu v súlade s ustanoveniami nariadenia o rozpočtových pravidlách a účtovnými pravidlami, ktoré schválil účtovník Komisie;

2.  vyjadruje znepokojenie, že Dvor audítorov vo svojej správe o overení ročnej účtovnej závierky spoločného podniku za rozpočtový rok 2014 (ďalej len „správa Dvora audítorov“) vydal výrok s výhradou, pokiaľ ide o zákonnosť a riadnosť príslušných operácií, a to na základe toho, že administratívne dohody podpísané s vnútroštátnymi orgánmi financovania o audite výkazov nákladov na projekty neobsahujú praktické opatrenia pre audity ex-post;

3.  berie na vedomie informáciu uvedenú v správe Dvora audítorov, že spoločný podnik nehodnotil kvalitu audítorských správ prijatých od vnútroštátnych orgánov financovania, ktoré sa týkali nákladov súvisiacich s ukončenými projektmi; konštatuje tiež, že po vyhodnotení stratégií auditu troch vnútroštátnych orgánov financovania nebolo možné posúdiť, či audity ex-post fungovali účinne, keďže vnútroštátne orgány financovania používajú rôzne metodiky, čo spoločnému podniku neumožnilo vypočítať váženú chybovosť ani zostatkovú chybovosť;

4.  berie na vedomie, že STI ECSEL vykonala rozsiahle posúdenie účinnosti systémov záruk na vzorke 10 členských štátov ARTEMIS a ENIAC, ktoré majú najväčší podiel prevádzkového rozpočtu STI ECSEL a pokrývajú 89,5 % celkových pridelených grantov spoločného podniku, a poznamenáva, že na základe osvedčení o ukončení projektu do 13. júna 2016 posúdenie preukazuje, že miera pokrytia je trikrát vyššia ako prahová hodnota 20 %, pri prekročení ktorej sa vnútroštátne systémy sa považujú za dostatočné v rámci stratégie auditov ex-post;

5.  berie na vedomie, že STI ECSEL vyzvala vnútroštátne orgány financovania, aby predložili dôkaz o tom, že vykonávanie vnútroštátnych postupov poskytuje primeranú istotu o zákonnosti a riadnosti operácií, a konštatuje, že do termínu 30. júna 2016, 76 % vyzvaných vnútroštátnych orgánov financovania, čo predstavuje 96,79 % spoločných výdavkov spoločných podnikov ARTEMIS a ENIAC, predložilo požadované dokumenty a potvrdilo, že vykonávanie vnútroštátnych postupov poskytuje primeranú istotu o zákonnosti a riadnosti operácií;

6.  berie na vedomie, že konečný rozpočet spoločného podniku na rozpočtový rok 2014 zahŕňal podľa správy Dvora audítorov viazané rozpočtové prostriedky vo výške 2 554 510 EUR a platobné (operačné) rozpočtové prostriedky vo výške 30 330 178 EUR;

Vnútorná kontrola

7.  so znepokojením berie na vedomie, že spoločný podnik nepodnikol žiadne kroky v súvislosti s niektorými normami vnútornej kontroly týkajúcimi sa informácií a finančného výkazníctva: najmä pokiaľ ide o hodnotenie činností, posudzovanie systémov vnútornej kontroly a oddelenie vnútorného auditu (IAC); poznamenáva, že to bolo spôsobené nadchádzajúcim zlúčením; berie na vedomie, že medzičasom STI ECSEL dosiahla výrazný pokrok, pokiaľ ide o vykonávanie systému vnútornej kontroly a zriadenie IAC.

(1) Ú. v. EÚ C 422, 17.12.2015, s. 9.
(2) Ú. v. EÚ C 422, 17.12.2015, s. 10.
(3) Ú. v. EÚ L 246, 14.9.2016, s. 425.
(4) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 30, 4.2.2008, s. 52.
(6) Ú. v. EÚ L 169, 7.6.2014, s. 152.
(7) Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 72.
(8) Ú. v. EÚ L 38, 7.2.2014, s. 2.
(9) Ú. v. EÚ C 422, 17.12.2015, s. 9.
(10) Ú. v. EÚ C 422, 17.12.2015, s. 10.
(11) Ú. v. EÚ L 246, 14.9.2016, s. 425.
(12) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(13) Ú. v. EÚ L 30, 4.2.2008, s. 52.
(14) Ú. v. EÚ L 169, 7.6.2014, s. 152.
(15) Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 72.
(16) Ú. v. EÚ L 38, 7.2.2014, s. 2.


Absolutórium za rok 2014: spoločný podnik pre ITER a rozvoj energie jadrovej syntézy
PDF 346kWORD 47k
Rozhodnutie
Rozhodnutie
Uznesenie
1. Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 27. októbra 2016 o absolutóriu za plnenie rozpočtu Európskeho spoločného podniku pre ITER a rozvoj energie jadrovej syntézy za rozpočtový rok 2014 (2015/2196(DEC))
P8_TA(2016)0421A8-0275/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na konečnú ročnú účtovnú závierku Európskeho spoločného podniku pre ITER a rozvoj energie jadrovej syntézy za rozpočtový rok 2014,

–  so zreteľom na správu Dvora audítorov o overení ročnej účtovnej závierky Európskeho spoločného podniku pre ITER a rozvoj energie jadrovej syntézy za rozpočtový rok 2014 spolu s odpoveďami spoločného podniku(1),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(2) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2014 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 12. februára 2016 o udelení absolutória spoločnému podniku za plnenie rozpočtu za rozpočtový rok 2014 (05587/2016 – C8-0052/2016),

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 28. apríla 2016(3), ktorým sa odkladá rozhodnutie o absolutóriu za rozpočtový rok 2014, a na odpovede riaditeľa Európskeho spoločného podniku pre ITER a rozvoj energie jadrovej syntézy,

–  so zreteľom na článok 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(4), a najmä na jeho článok 208,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2007/198/Euratom z 27. marca 2007, ktorým sa zriaďuje Európsky spoločný podnik pre ITER a rozvoj energie jadrovej syntézy a ktorým sa mu udeľujú výhody(5), a najmä na jeho článok 5 ods. 3,

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 2343/2002 z 19. novembra 2002 o rámcovom rozpočtovom nariadení pre subjekty uvedené v článku 185 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(6),

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1271/2013 z 30. septembra 2013 o rámcovom rozpočtovom nariadení pre subjekty uvedené v článku 208 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012(7),

–  so zreteľom na článok 94 a prílohu V rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na druhú správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0275/2016),

1.  udeľuje riaditeľovi Európskeho spoločného podniku pre ITER a rozvoj energie jadrovej syntézy absolutórium za plnenie rozpočtu spoločného podniku za rozpočtový rok 2014;

2.  uvádza svoje poznámky v priloženom uznesení;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie a uznesenie, ktoré je jeho neoddeliteľnou súčasťou, riaditeľovi Európskeho spoločného podniku pre ITER a rozvoj energie jadrovej syntézy, Rade, Komisii a Dvoru audítorov a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

2. Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 27. októbra 2016 o účtovnej závierke Európskeho spoločného podniku pre ITER a rozvoj energie jadrovej syntézy za rozpočtový rok 2014 (2015/2196(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na konečnú ročnú účtovnú závierku Európskeho spoločného podniku pre ITER a rozvoj energie jadrovej syntézy za rozpočtový rok 2014,

–  so zreteľom na správu Dvora audítorov o overení ročnej účtovnej závierky Európskeho spoločného podniku pre ITER a rozvoj energie jadrovej syntézy za rozpočtový rok 2014 spolu s odpoveďami spoločného podniku(8),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(9) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2014 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 12. februára 2016 o udelení absolutória spoločnému podniku za plnenie rozpočtu za rozpočtový rok 2014 (05587/2016 – C8-0052/2016),

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 28. apríla 2016(10), ktorým sa odkladá rozhodnutie o absolutóriu za rozpočtový rok 2014, a na odpovede riaditeľa Európskeho spoločného podniku pre ITER a rozvoj energie jadrovej syntézy,

–  so zreteľom na článok 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(11), a najmä na jeho článok 208,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2007/198/Euratom z 27. marca 2007, ktorým sa zriaďuje Európsky spoločný podnik pre ITER a rozvoj energie jadrovej syntézy a ktorým sa mu udeľujú výhody(12), a najmä na jeho článok 5 ods. 3,

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 2343/2002 z 19. novembra 2002 o rámcovom rozpočtovom nariadení pre subjekty uvedené v článku 185 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(13),

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1271/2013 z 30. septembra 2013 o rámcovom rozpočtovom nariadení pre subjekty uvedené v článku 208 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012(14),

–  so zreteľom na článok 94 a prílohu V rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na druhú správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0275/2016),

1.  schvaľuje účtovnú závierku Európskeho spoločného podniku pre ITER a rozvoj energie jadrovej syntézy za rozpočtový rok 2014;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie riaditeľovi Európskeho spoločného podniku pre ITER a rozvoj energie jadrovej syntézy, Rade, Komisii a Dvoru audítorov a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

3. Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. októbra 2016 s poznámkami, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o absolutóriu za plnenie rozpočtu Európskeho spoločného podniku pre ITER a rozvoj energie jadrovej syntézy za rozpočtový rok 2014 (2015/2196(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskeho spoločného podniku pre ITER a rozvoj energie jadrovej syntézy za rozpočtový rok 2014,

–  so zreteľom na článok 94 a prílohu V rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na druhú správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0275/2016),

A.  keďže Európsky spoločný podnik pre ITER a rozvoj energie jadrovej syntézy (ďalej len „spoločný podnik“) bol zriadený v marci 2007 na obdobie 35 rokov;

B.  keďže členmi spoločného podniku sú Euratom zastúpený Komisiou, členské štáty Euratomu a tretie krajiny, ktoré s Euratomom uzavreli dohody o spolupráci v oblasti riadenej jadrovej syntézy;

C.  keďže spoločný podnik začal samostatne fungovať v marci 2008;

1.  konštatuje, že Dvor audítorov vo svojej správe o overení ročnej účtovnej závierky spoločného podniku za rozpočtový rok 2014 (ďalej len „správa Dvora audítorov“) uviedol, že ročná účtovná závierka spoločného podniku vyjadruje verne vo všetkých významných hľadiskách jeho finančnú situáciu k 31. decembru 2014 a výsledky jeho operácií a tokov hotovosti za príslušný rozpočtový rok v súlade s ustanoveniami jeho nariadenia o rozpočtových pravidlách;

2.  berie na vedomie, že konečný rozpočet na rok 2014, ktorý sa mohol čerpať, zahŕňal viazané rozpočtové prostriedky vo výške 1 168 800 000 EUR a platobné rozpočtové prostriedky vo výške 567 600 000 EUR; miera plnenia viazaných rozpočtových prostriedkov bola 100 % a platobných rozpočtových prostriedkov 88,5 %; konštatuje však, že miera plnenia platobných rozpočtových prostriedkov vzhľadom na pôvodný rozpočet na rok 2014 bola 73 %;

3.  konštatuje, že v dôsledku súčasných problémov pri realizácii projektu ITER nový generálny riaditeľ organizácie ITER predstavil Rade ITER akčný plán s konkrétnymi opatreniami na riešenie hlavných obmedzení, ktoré v súčasnosti vplývajú na vývoj projektu ITER; ďalej konštatuje, že čo sa týka spoločného podniku, jeho nový úradujúci riaditeľ vypracoval akčný plán pre spoločný podnik, ktorý vo veľkej miere podporuje akčný plán organizácie ITER; berie na vedomie, že úradujúci riaditeľ spoločného podniku predložil akčný plán správnej rade spoločného podniku v marci 2015, ktorá ho vtedy v plnej miere podporila, a že akčný plán spoločného podniku vo viacerých hľadiskách dopĺňa akčný plán organizácie ITER a určuje ďalšie zlepšenia vlastných operácií spoločného podniku; poznamenáva, že v čase konania auditu sa stále pracovalo na stanovení praktických opatrení na realizáciu oboch akčných plánov; okrem toho konštatuje, že organizácia ITER a spoločný podnik tieto akčné plány realizujú a pozorne dodržiavajú od marca 2015 a že sa očakáva, že prinesú zlepšenia; požaduje včasné predloženie správy o vykonávaní týchto akčných plánov;

4.  víta závery zo zasadnutia Rady ITER z 15. a zo 16. júna 2016, ktorá potvrdila, že projekt ITER ide v súčasnosti správnym smerom, a to spôsobom, ktorý umožní zdravý, realistický a podrobný návrh harmonogramu a súvisiacich nákladov na generovanie prvej plazmy, schválila aktualizovaný integrovaný harmonogram projektu ITER, ktorý určuje dátum generovania prvej plazmy v decembri 2025, uviedla, že úspešné ukončenie všetkých etáp projektu v stanovenom termíne alebo s predstihom pozitívne preukazuje kolektívnu schopnosť organizácie ITER a domácich agentúr naďalej plniť aktualizovaný integrovaný harmonogram, a zdôraznila, že dôkazy o zvýšenej účinnosti rozhodovania, lepšom chápaní rizík a prísnom dodržiavaní záväzkov poskytujú nový základ pre presvedčenie, že projekt ITER si zachová svoju súčasnú pozitívnu dynamiku;

5.  víta pozíciu Rady ITER, podľa ktorej by výrazné zameranie na kľúčové prvky generovania prvej plazmy malo účinne znížiť riziká projektu ITER a že aktualizovaný integrovaný harmonogram je najlepšou technicky uskutočniteľnou cestou ku generovaniu prvej plazmy, ktorou sa zavŕšia kľúčové fázy montáže a uvedenia do prevádzky tokamaku a podporných zariadení;

6.  konštatuje, že etapy, ktoré stanovila Rada ITER na svojom zasadnutí 18. a 19. novembra 2015, sú v pokročilom štádiu a že štyri zo šiestich medzníkov pre spoločný podnik Fusion for Energy (ďalej len „F4E“) na rok 2016 už boli splnené;

7.  konštatuje, že problematika prenájmu priestorov spoločného podniku je vyriešená, keďže španielska vláda ponúkla dohodu o dlhodobom prenájme súčasných priestorov a rozšírenie terajších kancelárskych priestorov o ďalšie podlažie; v tejto súvislosti konštatuje, že správna rada spoločného podniku na svojom zasadnutí 29. a 30. júna 2016 vzala na vedomie uzatvorenie dohody o dlhodobom prenájme kancelárií pre F4E medzi Španielskym kráľovstvom a vlastníkom budovy a schválila plány na modernizáciu kancelárskych priestorov pridelených spoločnému podniku;

8.  berie na vedomie čiastočné uplatňovanie služobného poriadku a nabáda spoločný podnik, aby pokračoval vo vykonávaní zostávajúcich predpisov; s uspokojením berie na vedomie skutočnosť, že od 1. januára 2016 nadobudli účinnosť nové nariadenie o rozpočtových pravidlách a nové vykonávacie predpisy spoločného podniku; oceňuje, že spoločný podnik vytvoril pracovnú definíciu toho, čo je uplatnením jadrovej syntézy a čo nie, vďaka čomu sa zjednodušuje určenie rozsahu pôsobnosti výlučného využívania práv duševného vlastníctva, ktoré vyplývajú zo zmlúv.

(1) Ú. v. EÚ C 422, 17.12.2015, s. 33.
(2) Ú. v. EÚ C 422, 17.12.2015, s. 34.
(3) Ú. v. EÚ L 246, 14.9.2016, s. 438.
(4)Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(5)Ú. v. EÚ L 90, 30.3.2007, s. 58.
(6)Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 72.
(7)Ú. v. EÚ L 328, 7.12.2013, s. 42.
(8) Ú. v. EÚ C 422, 17.12.2015, s. 33.
(9) Ú. v. EÚ C 422, 17.12.2015, s. 34.
(10) Ú. v. EÚ L 246, 14.9.2016, s. 438.
(11) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(12) Ú. v. EÚ L 90, 30.3.2007, s. 58.
(13) Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 72.
(14) Ú. v. EÚ L 328, 7.12.2013, s. 42.


Situácia v severnom Iraku/Mosule
PDF 188kWORD 52k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. októbra 2016 o situácii v severnom Iraku/Mosule (2016/2956(RSP))
P8_TA(2016)0422RC-B8-1159/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia z 27. februára 2014 o situácii v Iraku(1), z 18. septembra 2014 o situácii v Iraku a Sýrii a ofenzíve IŠ vrátane prenasledovania menšín(2) a z 12. februára 2015 o humanitárnej kríze v Iraku a Sýrii, najmä v súvislosti s IŠ(3), z 12. marca 2015 o nedávnych útokoch a únosoch zo strany ISIS/Dá’iš na Blízkom východe zameraných predovšetkým proti Asýrčanom(4) a zo 4. februára 2016 o systematickom masovom vyvražďovaní náboženských menšín zo strany tzv. ISIS/Dá’iš(5),

–  so zreteľom na závery Rady z 23. mája 2016 o regionálnej stratégii EÚ pre Sýriu a Irak, ako aj hrozbe ISIS/Dá’iš, zo 14. decembra 2015 o Iraku, zo 16. marca 2015 o regionálnej stratégii EÚ pre Sýriu a Irak, ako aj pre hrozbu ISIS/Dá’iš, z 20. októbra 2014 o kríze ISIS/Dá’iš v Sýrii a Iraku, z 30. augusta 2014 o Iraku a Sýrii, zo 14. apríla 2014 a z 12. októbra 2015 o Sýrii a z 15. augusta 2014 o Iraku,

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky (PK/VP) Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o Iraku a Sýrii,

–  so zreteľom na rezolúciu č. 2091 (2016) o zahraničných bojovníkoch v Sýrii a Iraku, ktorú 27. januára 2016 prijalo Parlamentné zhromaždenie Rady Európy,

–  so zreteľom na ministerské stretnutie pre stabilizáciu Mosulu združujúce 22 krajín, OSN, EÚ a Ligu arabských štátov, ktorému spolupredsedali Francúzsko a Irak a ktoré sa konalo 20. októbra 2016 v Paríži s cieľom vypracovať plán na ochranu civilistov a distribúciu pomoci a riešiť otázky týkajúce sa správy oblastí nedávno oslobodených spod vlády ISIS/Dá’iš,

–  so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu, prijatý v roku 1998, a jeho ustanovenia o jurisdikcii v súvislosti so zločinom genocídy, zločinmi proti ľudskosti, vojnovými zločinmi a zločinom agresie,

–  so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže iracká armáda s podporou globálnej koalície proti ISIS/Dá’iš a síl pešmergov kurdskej regionálnej vlády (KRG) a ľudových mobilizačných síl spustila operáciu na oslobodenie Mosulu, druhého najväčšieho irackého mesta, a viacerých miest a dedín v mosulskom koridore od ISIS/Dá’iš;

B.  keďže ISIS/Dá’iš nastolil v Mosule tvrdý režim; keďže obyvatelia, ktorým sa nedávno podarilo uniknúť, podávali svedectvá o tom, že ľudia hladujú a zúfalo čakajú na oslobodenie;

C.  keďže Ninivská planina, Tal Afar a Sindžár, ako aj celý širší región, boli pôvodnou domovinou kresťanov (Chaldejcov/sýrskych Aramejcov/Asýrčanov), jezídov, sunnitských a šiítských Arabov, Kurdov, Šabakov, Turkménov, Kakajov, Sabejcov/Mandeáncov a iných, kde aj napriek obdobiam vonkajšieho násilia a prenasledovania po stáročia žili v duchu všeobecného pluralizmu, stability a komunálnej spolupráce do začiatku tohto storočia a okupácie veľkej časti tohto regiónu zo strany organizácie ISIS/Dá’iš v roku 2014;

D.  keďže Mosul je mnohoetnické mesto, kde sunitsko-arabská väčšina žije po boku Chaldejcov/sýrskych Aramejcov/Asýrčanov), Kurdov, jezídov, Šabakov, Kakajov a Turkménov (sunnitských a šíitských Arabov); keďže oblasti v okolí mesta sú historicky etnicky a nábožensky rôznorodé, kde sa v okolí Ninivskej planiny sústreďujú kresťania, v okolí pohoria Sindžár jezídi a v oblasti Tal Afar moslimskí Turkméni; keďže v roku 2003 bolo v Iraku viac ako 1,5 milióna kresťanov, ale ich počet sa dnes znížil na menej ako 200 000 – 350 000, pričom mnohí z nich žijú v chudobe; keďže prítomnosť kresťanov a iných menšín v Iraku tradične mala obrovský sociálny význam, pretože výrazne prispievali k politickej stabilite, a keďže zánik týchto menšín v regióne bude mať ďalší destabilizačný účinok;

E.  keďže k Európskemu parlamentu, ktorý 4. februára 2016 uznal, že ISIS/Dá’iš pácha genocídu na kresťanoch, jezídoch a ďalších náboženských a etnických menšinách, sa pridali Rada Európy, ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov, Kongres Spojených štátov, parlament Spojeného kráľovstva, austrálsky parlament a iné národy a inštitúcie, ktoré uznali, že medzi krutosti, ktoré organizácia ISIS/Dá’iš pácha na náboženských a etnických menšinách v Iraku, patria vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocída;

F.  keďže podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) od roku 2014 prišlo o svoj domov v dôsledku vojny približne 3,3 milióna Iračanov a viac ako 1,5 milióna ľudí v Mosule žije pod bezprostrednou hrozbou násilného vysídlenia v priamom dôsledku operácie zameranej na opätovné získanie kontroly nad touto oblasťou;

G.  keďže UNHCR prevádzkuje päť táborov a je pripravený poskytnúť prístrešie 45 000 ľuďom utekajúcim z Mosulu a okolitých oblastí, pričom v nadchádzajúcich týždňoch plánuje ich celkový počet zvýšiť na 11 táborov s kapacitou pre 120 000 osôb, pokiaľ sa vyčlení územie v bezpečných oblastiach mimo frontových línií; keďže rozpočet UNHCR na riešenie situácie v Mosule je v súčasnosti krytý len na úrovni tesne nad 38 %; keďže je potrebné financovať nielen prvotné prípravy, ale aj riešenie masového vysídľovania, ktoré by mohlo trvať celé zimné obdobie;

H.  keďže potrebné bezpečnostné podmienky je nutné zabezpečiť pre všetkých, ktorí boli nútení opustiť svoju vlasť alebo boli násilne vysídlení, aby sa čo najskôr začalo uplatňovať ich právo na návrat do domovských krajín;

I.  keďže Rada pre spoluprácu EÚ – Irak v rámci Dohody o partnerstve a spolupráci medzi Irakom a EÚ sa po druhýkrát stretla v Bruseli 18. októbra 2016, aby prediskutovala súčasné výzvy v oblasti humanitárnych otázok a stabilizácie v Iraku; keďže EÚ doposiaľ poskytla na humanitárnu pomoc v Iraku 134 miliónov EUR, z toho 50 miliónov EUR na pomoc Mosulu;

J.  keďže je dôležité zabezpečiť bezpečné útočisko všetkým komunitám vrátane Chaldejcov/sýrskych Aramejcov/Asýrčanov a ďalším ohrozeným spoločenstvám na Ninivskej planine;

K.  keďže v článku 2 irackej ústavy sa zaručujú plné náboženské práva každého jednotlivca na slobodu náboženského vyznania alebo viery a náboženských úkonov;

L.  keďže v článku 125 irackej ústavy sa zaručujú správne, politické, kultúrne práva a právo na vzdelanie pre rôzne národnosti, ako sú Turkméni, Chaldejci, Asýrčania a všetky ostatné zložky spoločnosti; keďže iracký premiér Hajdar al-Abádí 15. apríla 2015 vyhlásil: „Ak sa nedecentralizujeme, krajina sa rozpadne. Podľa mňa neexistujú žiadne obmedzenia decentralizácie.“;

M.  keďže prostredníctvom maximálnej autonómie a bezpečnostne ochrany komunít na Ninivskej planine, v Tal Afare a Sindžáre v rámci federatívnej Irackej republiky by sa obnovili a zachovávali základné ľudské práva vrátane vlastníckych práv pôvodných obyvateľov tohto regiónu;

1.  dôrazne podporuje operáciu Iraku na oslobodenie Mosulu od organizácie ISIS/Dá’iš; považuje túto operáciu za rozhodujúcu súčasť prebiehajúceho celosvetového úsilia o trvalú porážku ISIS/Dá’iš; vyjadruje presvedčenie, že Irak v tomto boji proti spoločnému nepriateľovi zvíťazí a oslobodí Mosul a ďalšie časti krajiny od ISIS/Dá’iš;

2.  opätovne potvrdzuje svoju plnú podporu nezávislosti, územnej celistvosti a zvrchovanosti Iraku, ako aj jeho právu prijať potrebné kroky na ich zachovanie;

3.  je znepokojený nedávnym napätím medzi regionálnymi aktérmi; vyzýva na plné rešpektovanie územnej celistvosti a zvrchovanosti Iraku a žiada o neuskutočňovanie vojenských akcií v Iraku bez súhlasu irackej vlády; zdôrazňuje, že je dôležité posilniť dialóg medzi Irakom a ostatnými krajinami v regióne s cieľom vybudovať bezpečnejší Blízky východ;

4.  pripomína, že iracké orgány musia prijať konkrétne kroky na ochranu civilistov počas kampane vrátane uplatňovania účinného riadenia a kontroly nad milíciami a prijatia všetkých možných preventívnych opatrení, aby sa zabránilo civilným obetiam a porušovaniu ľudských práv počas útoku; zdôrazňuje, že ozbrojené sily v teréne musia počas operácií dodržiavať medzinárodné humanitárne právo a medzinárodné právo v oblasti ľudských práv;

5.  vyjadruje svoju podporu Irackej republike a jej obyvateľstvu uznaním politicky, spoločensky a ekonomicky životaschopnej a udržateľnej provincie na Ninivskej planine a v regiónoch Tal Afar a Sindžár v súlade s právoplatnými prejavmi sebaurčenia pôvodného obyvateľstva;

6.  zdôrazňuje, že právo na návrat vysídlených pôvodných obyvateľov z Ninivskej planiny, Tal Afaru a Sindžáru – z ktorých mnohí sú vysídlení v rámci Iraku – do domoviny ich predkov, by malo byť politickou prioritou irackej vlády podporovanej EÚ a členskými štátmi, ako aj medzinárodným spoločenstvom; zdôrazňuje, že s podporou vlády Irackej republiky a kurdskej regionálnej vlády by sa mali plne obnoviť základné ľudské práva vrátane vlastníckych práv týchto národov, ktoré by mali mať prednosť pred akýmikoľvek vlastníckymi nárokmi iných osôb;

7.  zdôrazňuje, že domorodé spoločenstvá z Ninivskej planiny, Tal Afaru a Sindžáru, teda kresťania (Chaldejci/sýrski Aramejci/Asýrčania), jezídi, Turkméni a iní, majú vo federálnej štruktúre Irackej republiky právo na bezpečnosť a regionálnu autonómiu;

8.  dôrazne odsudzuje pokračujúce násilie a masové popravy zo strany ISIS/Dá’iš v Iraku; vyjadruje hlboké znepokojenie nad neustálymi správami o tom, že ISIS/Dá’iš využíva deti, staršie osoby, ženy a zraniteľné osoby ako štíty proti prebiehajúcim vojenským operáciám na oslobodenie severného Iraku;

9.  berie na vedomie varovanie humanitárneho koordinátora OSN, že nie je k dispozícii dostatok finančných prostriedkov v prípade potenciálnych núdzových humanitárnych situácií v bezprecedentnom rozsahu vyplývajúcich z mosulskej ofenzívy; víta angažovanie sa EÚ v Iraku, najmä jej predchádzajúce úsilie o humanitárnu pomoc a odstraňovanie improvizovaných výbušných zariadení (IED), ktoré bude dôležité v záujme rýchleho návratu utečencov a vnútorne vysídlených osôb; napriek tomu naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o stabilizáciu v oslobodených oblastiach;

10.  naliehavo vyzýva irackú vládu a jej medzinárodných partnerov, aby vyriešenie otázok týkajúcich sa sporných medzinárodných hraníc Irackej republiky mierovou cestou považovali za prioritu;

11.  vyzýva všetky strany konfliktu, aby v počas bojov a po nich rešpektovali medzinárodné humanitárne právo a aby dodržiavali zásady primeranosti, rozlišovania a opatrnosti; nalieha na všetky strany konfliktu, aby otvorili humanitárne koridory s cieľom umožniť a pomôcť civilistom utiecť pred konfliktom, predísť tomu, aby uviazli v Mosule a aby ich militanti ISIS/Dá’iš použili ako ľudské štíty, poskytnúť im prístup do bezpečia a k humanitárnej pomoci a zaistiť pomoc a ochranu pre civilistov počas procesu bezpečnostných kontrol v súlade s vnútroštátnymi a medzinárodnými normami, a to najmä s cieľom zabezpečiť, aby rodiny neboli rozdelené a deti neboli vystavené riziku, a zriadiť monitorovací mechanizmus tretích strán v rámci OSN; vyzýva najmä na prijatie všetkých potrebných opatrení s cieľom zabezpečiť, aby deti a ich rodiny boli chránené pred bombardovaním a aby sa minimalizovali obete a chránila sa civilná infraštruktúra, najmä školy a nemocnice;

12.  naliehavo vyzýva všetkých aktérov zapojených do boja proti ISIS/Dá’iš v Iraku, aby nadviazali udržateľnú, dlhodobú a inkluzívnu politickú spoluprácu a dialóg s cieľom položiť základy pre vybudovanie Iraku bez radikálnych a extrémistických hnutí; vyzýva EÚ a jej členské štáty, globálnu koalíciu na boj proti ISIL, medzinárodné spoločenstvo a medzinárodných aktérov, aby spolupracovali s národnou vládou a regionálnymi vládami Irackej republiky na udržateľnom bezpečnostnom riešení na Ninivskej planine, v Tal Afare a Sindžáre;

13.  žiada Európsku úniu, OSN a celé medzinárodné spoločenstvo, aby v spolupráci s vládou a regionálnymi samosprávami Irackej republiky dohliadali na opätovné začlenenie všetkých vysídlených Iračanov a etnických a náboženských menšín;

14.  vyzýva ESVČ, členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby poskytli praktickú a diplomatickú podporu pre vytvorenie udržateľnej a inkluzívnej štruktúry v regióne po skončení konfliktu, najmä pokiaľ ide o možnosť, aby boli autonómne provincie vrátane oblasti Ninivskej planiny, Sindžáru a Tal Afaru politicky zastupované pôvodným obyvateľstvom tohto regiónu; opätovne zdôrazňuje dôležitosť účasti náboženských organizácií poskytujúcich pomoc pri koordinovanej humanitárnej činnosti, najmä pokiaľ ide o vysídlené etnické a náboženské menšiny;

15.  nabáda EÚ a jej členské štáty, ako aj medzinárodné spoločenstvo, aby poskytli technickú pomoc irackej vláde pri vykonávaní rozhodnutia vytvoriť provinciu na Ninivskej planine v súlade s rozhodnutím kabinetu z 21. januára 2014 a pri ďalšej decentralizácii prostredníctvom vytvorenia provincií v Tal Afare a Sindžáre, ako aj podpore nových provinčných správnych orgánov, aby naplnili svoj plný potenciál;

16.  vyzýva ESVČ, aby po oslobodení uplatnila svoj vplyv pri rokovaniach s KRG a irackou vládou s cieľom zabezpečiť, že etnickým menšinám v regióne, predovšetkým kresťanom (Chaldejcom/sýrskym Aramejcom/Asýrčanom), jezídom, Turkménom, Šabakom a Kakajom, budú priznané ich legitímne práva a budú začlenení do nového administratívneho zriadenia v snahe zabrániť vypuknutiu nových konfliktov;

17.  nabáda členské štáty EÚ, aby v spolupráci s irackou vládou do zoznamu zložiek oprávnených prijímať pomoc zaradili miestne bezpečnostné sily; domnieva sa, že miestne bezpečnostné sily by mali zahŕňať aj miestne sily, ktoré sa zaviazali chrániť mimoriadne ohrozené etnické a náboženské menšinové spoločenstvá na Ninivskej planine, v Tal Afare, Sindžáre a inde pred hrozbou džihádizmu/salafizmu;

18.  pripomína, že záchrana životov civilistov a dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva sú základným politickým predpokladom zmierenia a rozvoja a jediným spôsobom, ako poraziť nenávisť a rozdeľovanie, a že je veľmi dôležité nepodnecovať ďalšie napätie medzi komunitami a položiť základy stabilného a prosperujúceho Iraku;

19.  nalieha na vojenskú koalíciu pod vedením Iraku, aby prijala všetky potrebné opatrenia na zachovanie dôkazov o vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti spáchaných príslušníkmi ISIS/Dá’iš s cieľom zabezpečiť, aby bolo možné vyvodiť zodpovednosť;

20.  zdôrazňuje, že je veľmi dôležité včasne a účinne zabezpečiť bezpečnosť prostredníctvom skutočných bezpečnostných koridorov, kde je možné zachovať ochranu, a to vrátane odmínovania, znovunastolenia právneho štátu a obnovenia základných služieb, ako je zdravotníctvo, dodávky elektriny a vzdelávanie v oslobodených oblastiach; upozorňuje, že ak sa nepodarí zaručiť základné služby, bezpečnosť a dlhodobú stratégiu boja proti základným príčinám problémov, ako aj úsilie o sociálnu súdržnosť, bude to viesť k opätovnému rozšíreniu extrémistických síl; vyzýva preto na pevné prepojenie humanitárnej pomoci a rozvojovej spolupráce s cieľom zaručiť pokračovanie podpory od humanitárnej pomoci k stabilizácii, odolnosti a rozvoju Iraku;

21.  zdôrazňuje dôležitosť Mosulu pre celý Irak a vyzýva na zastúpenie menšín v nových správnych orgánoch Mosulu; zdôrazňuje legitímne právo etnických a náboženských menšín na politickú účasť a na obnovu ich majetkových práv; vyzýva na mierové spolužitie a riadne dodržiavanie práv rôznych etnických a náboženských menšín, ktoré boli historicky silne zastúpené a žili spoločne v mieri, a to najmä jezídi v pohorí Sindžár, Chaldejci/sýrski Aramejci/Asýrčania na Ninivskej planine a Turkméni v oblasti Tel Afar a v častiach kirkúckej gubernie; vyzýva tiež na prijatie opatrení na zaručenie bezpečného návratu vysídlených utečencov;

22.  naliehavo vyzýva irackú vládu, aby s podporou od EÚ a jej členských štátov poskytla prostriedky na odmínovanie oblastí, ktoré predtým okupovala organizácia ISIS/Dá’iš, a spolupracovala s miestnymi radami zastupujúcimi menšiny s cieľom zabezpečiť fungujúcu koordináciu a vyhnúť sa oneskoreniam, ktoré by zabránili návratu utečencov a osôb vysídlených v rámci krajiny;

23.  zdôrazňuje potrebu pokračovať v boji proti ďalšiemu šíreniu islamsko-džihádistických ideológií v regióne a za jeho hranicami vrátane salafistického džihádizmu, ktorý slúži na teologické a politické podnecovanie trestnej činnosti organizácie ISIS/Dá’iš, a to aj po oslobodení Mosulu; vyzýva členské štáty EÚ, aby prípady genocídy, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti spáchané v Iraku, Sýrii, Líbyi a v ďalších krajinách organizáciou ISIS/Dá’iš postupovali Medzinárodnému trestnému súdu;

24.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi Európskej únie pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, irackej vláde a parlamentu, regionálnej vláde Kurdistanu a generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2014)0171.
(2) Ú. v. EÚ C 234, 28.6.2016, s. 25.
(3) Ú. v. EÚ C 310, 25.8.2016, s. 35.
(4) Ú. v. EÚ C 316, 30.8.2016, s. 113.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2016)0051.


Situácia novinárov v Turecku
PDF 171kWORD 45k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. októbra 2016 o situácii novinárov v Turecku (2016/2935(RSP))
P8_TA(2016)0423RC-B8-1162/2016

Európsky parlament

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Turecku, najmä na uznesenie z 15. januára 2015 o slobode prejavu v Turecku: nedávne zatknutie novinárov a vedúcich pracovníkov médií a systematický nátlak namierený voči médiám(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. apríla 2016 o správe o Turecku za rok 2015(2),

–  so zreteľom na správu Komisie o Turecku za rok 2015 z 10. novembra 2015 (SWD(2015)0216),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Federicy Mogheriniovej a komisára pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení Johannesa Hahna zo 16. júla 2016 o situácii v Turecku,

–  so zreteľom na závery Rady z 18. júla 2016 o Turecku,

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie Federicy Mogheriniovej a komisára Johannesa Hahna z 21. júla 2016 o vyhlásení výnimočného stavu v Turecku,

–  so zreteľom na politický dialóg na vysokej úrovni medzi EÚ a Tureckom, ktorý sa uskutočnil 9. septembra 2016,

–  so zreteľom na skutočnosť, že ústredným prvkom hodnôt EÚ je dodržiavanie zásad právneho štátu vrátane slobody prejavu,

–  so zreteľom na právo na slobodu prejavu zakotvené v Európskom dohovore o ľudských právach (EDĽP) a Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach, ktorých je Turecko zmluvnou stranou,

–  so zreteľom na odporúčania obsiahnuté v stanovisku k článkom 216, 299, 301 a 314 tureckého trestného zákonníka, ktoré prijala Benátska komisia na svojom 106. plenárnom zasadnutí (Benátky, 11. – 12. marca 2016),

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 15. júla 2016 došlo v Turecku k pokusu o prevrat, počas ktorého viac ako 250 osôb zahynulo a viac ako 2 100 bolo zranených;

B.  keďže ochrana demokracie s pevným odhodlaním dodržiavať ľudské práva a zásady právneho štátu je dôležitá, ako je z tohto hľadiska dôležitá spolupráca medzi EÚ, Radou Európy a Turecka; keďže Turecko je kľúčovým partnerom Európskej únie;

C.  keďže podľa Európskej federácie novinárov a Tureckého združenie novinárov po pokuse o prevrat 15. júla 2016 turecká polícia zatkla najmenej 99 novinárov a spisovateľov, pričom väčšina z nich nebola doteraz obvinená, čím počet pracovníkov médií zadržiavaných na základe obvinení, o ktorých panuje presvedčenie, že súvisia s výkonom ich práva na slobodu prejavu, do 20. októbra 2016 dosiahol najmenej 130; keďže 64 novinárov zatknutých po 15. júli 2016 bolo prepustených; keďže zadržaným novinárom bolo odopreté právo na právneho zástupcu a sú zadržiavaní v neľudských podmienkach, pričom sa im vyhrážajú a sú vystavení zlému zaobchádzaniu; keďže existujú tvrdenia, že Bilir Kaya a Inan Kizilkaya, šéfredaktori zatvoreného denníka Özgür Gündem, boli vo väzení mučení;

D.  keďže už pred neúspešným prevratom existovali značné obmedzenia médií a nátlak na novinárov; keďže podľa Výboru na ochranu novinárov turecké orgány po pokuse o prevrat zavreli kancelárie viac ako 100 vysielateľov, novín, časopisov, vydavateľov a distribučných spoločností, pričom 2 300 novinárov a pracovníkov médií prišlo o prácu; keďže najmenej 330 novinárom bola zrušená tlačová akreditácia;

E.  keďže k zadržaným novinárom patrí napríklad známa spisovateľka Asli Erdoganová, ktorá bola takisto členom poradného výboru a prispievala do kurdského denníka Özgür Gündem, ktorý je v súčasnosti zatvorený, akademik a novinár Mehmet Altan a jeho brat Ahmet Altan, spisovateľ a bývalý redaktor týždenníka Taraf;

F.  keďže podľa organizácie Human Rights Watch sa mnohé právne opatrenia uskutočnili bez dôkazu o účasti obvinených na neúspešnom pokuse o prevrat; keďže právo na spravodlivý súd musí byť zaručené a keďže spôsob, akým súdny systém pristupuje k prípadom súvisiacim s médiami, poukazuje na nedostatok nestrannosti a nezávislosti;

1.  dôrazne odsudzuje pokus o štátny prevrat v Turecku z 15. júla 2016; podporuje legitímne inštitúcie v Turecku; vyjadruje poľutovanie nad vysokým počtom obetí; vyjadruje solidaritu obetiam a ich rodinám;

2.  uznáva právo a povinnosť tureckej vlády reagovať na pokus o prevrat, zdôrazňuje však, že turecká vláda nemôže využívať neúspešné vojenské prevzatie moci ako zámienku na ďalšie potláčanie legitímnej a nenásilnej opozície a ani na to, aby prostredníctvom neprimeraných a nezákonných krokov a opatrení bránila novinárom a médiám pokojne uplatňovať slobodu prejavu;

3.  vyzýva turecké orgány, aby prepustili novinárov a pracovníkov médií zadržiavaných bez presvedčivých dôkazov o trestnej činnosti vrátane známych novinárov, ako sú napríklad Nazli Ilicaková, Sahin Alpay, Asli Erdoganová, Murat Aksoy, Ahmet Altan a Mehmet Altan; zdôrazňuje, že novinári by nemali byť zadržiavaní na základe obsahu ich žurnalistiky alebo údajného prepojenia, a to aj v prípadoch obvinení voči nim, a zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby vyšetrovacia väzba zostala výnimkou;

4.  pripomína, že slobodná a pluralitná tlač je spolu s riadnymi súdnymi procesmi, prezumpciou neviny a nezávislosťou súdnictva základnou zložkou každej demokratickej spoločnosti; pripomína tureckým orgánom, že pri styku s médiami a novinármi treba postupovať čo najobozretnejšie, pretože sloboda prejavu a sloboda médií zostávajú kľúčovou podmienkou pre fungovanie demokratickej a otvorenej spoločnosti;

5.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že opatrenia v rámci výnimočného stavu sa používajú aj na zastrašovanie členov rodín novinárov, ktorí utiekli do zahraničia alebo sa skrývajú, a to vrátane odobratia pasov alebo ich dočasného zadržiavania namiesto osôb, ktoré sú obvinené;

6.  je vážne znepokojený nad zatvorením vyše 150 médií; žiada, aby boli znovu otvorené, aby sa obnovila ich nezávislosť a aby sa ich prepustení zamestnanci náležitým spôsobom vrátili na svoje miesta; vyzýva turecké orgány, aby skoncovali s praktikami zneužívania ustanovení trestného zákona o vymenovaní správcov v súkromných médiách a aby zastavili zasahovanie výkonnej moci do záležitostí nezávislých spravodajských organizácií, a to aj pokiaľ ide o redakčné rozhodnutia, prepúšťanie novinárov a redaktorov a nátlak a zastrašovanie kritických spravodajských spoločností a novinárov; odsudzuje pokusy tureckých orgánov o zastrašovanie a vyhostenie zahraničných korešpondentov;

7.  vyzýva tureckú vládu, aby zúžila rozsah opatrení v rámci výnimočného stavu, aby sa nemohli používať na obmedzovanie slobody prejavu; žiada, aby sa vyšetrovania týkajúce sa údajnej účasti na pokuse o prevrat vykonávali v súlade s riadnym súdnym procesom, nestranne, na základe presvedčivých dôkazov, a nie iba na základe napojenia, čo môže viesť ku kolektívnemu trestu;

8.  zdôrazňuje, že Turecko čelí skutočnej hrozbe terorizmu; pripomína však, že široko vymedzené turecké protiteroristické právne predpisy by sa nemali používať na trestanie novinárov za uplatňovanie práva na slobodu prejavu; naliehavo žiada o realizáciu odporúčaní Benátskej komisie z marca 2016 a o reformu protiteroristických právnych predpisov;

9.  vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a členské štáty, aby aj naďalej monitorovali praktické dôsledky výnimočného stavu a aby zabezpečili monitorovanie všetkých súdnych konaní s novinármi;

10.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a prezidentovi, vláde a parlamentu Turecka.

(1) Ú. v. EÚ C 300, 18.8.2016, s. 45.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0133.


Jadrová bezpečnosť a nešírenie jadrových zbraní
PDF 285kWORD 51k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. októbra 2016 o jadrovej bezpečnosti a nešírení jadrových zbraní (2016/2936(RSP))
P8_TA(2016)0424RC-B8-1122/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2013 o odporúčaniach hodnotiacej konferencie Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (ZNJZ) v súvislosti s vytvorením zóny bez zbraní hromadného ničenia na Blízkom východe(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2010 o Zmluve o nešírení jadrových zbraní(2),

–  so zreteľom na semináre EÚ o nešírení jadrových zbraní a odzbrojení a na pravidelné stretnutia Združenia EÚ pre nešírenie zbraní,

–  so zreteľom na stratégiu EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia prijatú Európskou radou 12. decembra 2003,

–  so zreteľom na to, že na hodnotiacej konferencii NPT v roku 2015 sa nepodarilo dohodnúť na konečnom dokumente,

–  so zreteľom na závery Rady k deviatej hodnotiacej konferencii strán Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (8079/15),

–  so zreteľom na dokumenty prijaté na jar 2016 na samite o jadrovej bezpečnosti vo Washingtone,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2310 (2016) o 20. výročí Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT),

–  so zreteľom na vyhlásenie z Tbilisi z roku 2016, ktoré konsenzom prijalo Parlamentného zhromaždenia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 66/61 z 13. decembra 2011 o vytvorení zóny bez jadrových zbraní v regióne Blízkeho východu,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2012/422/SZBP z 23. júla 2012 na podporu procesu vedúceho k vytvoreniu zóny bez jadrových zbraní a všetkých ostatných zbraní hromadného ničenia na Blízkom východe(3),

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 70/33 zo 7. decembra 2015 o dosiahnutí pokroku v oblasti mnohostranného jadrového odzbrojenia a na správu otvorenej pracovnej skupiny pre Valné zhromaždenie OSN prijatú 19. augusta 2016 (A/71/371),

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže celosvetová bezpečnostná situácia a hlavne bezpečnostná situácia EÚ sa výrazne zhoršila a stáva sa čoraz nestabilnejšou, nebezpečnejšou a menej predvídateľnou; keďže existujú konvenčné, nekonvenčné a hybridné hrozby, ktoré vytvárajú tak štátni, ako aj neštátni regionálni a globálni aktéri;

B.  keďže medzinárodný mier, bezpečnosť a stabilita sú vážne ohrozené rôznymi udalosťami vrátane zhoršujúcich sa vzťahov medzi štátmi, ktoré disponujú jadrovými zbraňami, ako sú Ruská federácia a Spojené štáty americké a India a Pakistan, a ďalším rozvojom jadrových kapacít v Severnej Kórei;

C.  keďže šírenie biologických a chemických foriem zbraní hromadného ničenia (ZHN) sa minimalizuje a postupne zastavuje prostredníctvom účinného medzinárodného uplatňovania zákazu a záväzkov obsiahnutých v Dohovore o biologických a toxínových zbraniach (BTWC) z roku 1972 a v Dohovore o chemických zbraniach (CWC); keďže však šírenie jadrových ZHN a ich nosičov predstavuje jednu z najzávažnejších hrozieb pre celosvetové spoločenstvo;

D.  keďže podľa stavu z januára 2016 deväť štátov – Spojené štáty americké, Rusko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Čína, India, Pakistan, Izraelom a Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR) – vlastní celkovo približne 15 395 jadrových hlavíc, v porovnaní s počtom 15 850 v roku 2015;

E.  keďže medzi priority patrí zabrániť teroristom a ďalším štátom, aby získali alebo použili jadrové zbrane, obmedziť a odstrániť všetok jadrový arzenál a pokročiť v snahe o svet bez jadrových zbraní;

F.  keďže už existuje viacero zmlúv o zóne bez jadrových zbraní týkajúcich sa určitých regiónov sveta, konkrétne Latinskej Ameriky, Karibiku, južného Tichomoria, juhovýchodnej Ázie, Afriky a Strednej Ázie;

G.  keďže počas hodnotiacej konferencie NPT v roku 2010 do popredia opäť vystúpil humanitárny dosah jadrových zbraní, na ktorý poukázali vlády Nórska, Mexika a Rakúska prostredníctvom viacerých konferencií na túto tému a príslušných správ a ktorý bol zdôraznený aj prostredníctvom medzinárodného humanitárneho záväzku na podnet Rakúska, ktorý bol predložený na hodnotiacej konferencii NPT v roku 2015 a ktorý schválilo 127 členských štátov OSN;

H.  keďže treba naďalej posilňovať základné ciele nešírenia jadrových zbraní a odzbrojenia troch pilierov ZNJZ, ktorými sú nešírenie jadrových zbraní, odzbrojenie a spolupráca v oblasti mierového využívania jadrovej energie; keďže štáty, ktoré vlastnia jadrové zbrane a sú signatármi ZNJZ, modernizujú a vylepšujú svoj jadrový arzenál a odkladajú opatrenia na obmedzenie alebo odstránenie svojho jadrového arzenálu a upustenie od presadzovania vojenskej doktríny jadrového zastrašovania;

I.  keďže na samitoch o jadrovej bezpečnosti, ktoré sa uskutočnili v rámci doplnkového procesu mimo ZNJZ a prispeli k posilneniu tejto zmluvy zvýšením dôveryhodnosti jej zložky týkajúcej sa nešírenia jadrových zbraní, sa formálne dosiahol pokrok, pokiaľ ide o zabezpečovanie civilného štiepneho materiálu, ale keďže nedávne odmietnutie spolupráce zo strany Ruska a zhoršovanie jeho vzťahov so Spojenými štátmi americkými ohrozujú ďalšie úsilie o zabezpečovanie a obmedzovanie štiepnych materiálov;

J.  keďže Dohovor o fyzickej ochrane jadrových materiálov je právne záväzným medzinárodným nástrojom v oblasti fyzickej ochrany jadrových materiálov, ktorý stanovuje opatrenia v oblasti prevencie, vyšetrovania a trestov, pokiaľ ide o trestné činy, ktoré súvisia s jadrovým materiálom;

K.  keďže Rusko a Spojené štáty americké pokračujú vo vykonávaní novej zmluvy START, ktorej platnosť v prípade nepredĺženia oboma stranami uplynie v roku 2021; keďže prezident Spojených štátov Barack Obama vo svojom prejave v Berlíne v roku 2013 predniesol dôležitý návrh na obmedzenie počtu jadrových hlavíc, ktorý zopakoval v roku 2016 vo Washingtone; keďže Ruská federácia na túto predbežnú ponuku na začatie rokovaní o dohode nadväzujúcej na novú zmluvu START nereagovala a zatiaľ neboli dohodnuté žiadne opatrenia nadväzujúce na uvedenú zmluvu, ktorými by sa zabezpečilo zníženie počtu nestrategických a strategických jadrových zbraní vedúce k ich odstráneniu;

L.  keďže skúšky jadrových zbraní a/alebo akékoľvek iné jadrové explózie sú hrozbou pre medzinárodný mier a bezpečnosť a ohrozujú celosvetový režim jadrového odzbrojenia a nešírenia jadrových zbraní; keďže Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) je najúčinnejším spôsobom, ako zakázať skúšky jadrových zbraní; keďže rok 2016 je rokom 20. výročia otvorenia CTBT na podpis, k čomu došlo 24. septembra 1996;

M.  keďže napriek všetkej snahe zvolať konferenciu o vytvorení zóny bez jadrových zbraní a všetkých ostatných zbraní hromadného ničenia na Blízkom východe do decembra 2012, a to v súlade s konsenzuálnymi dohodami zmluvných štátov ZNJZ na hodnotiacej konferencii v roku 2010, sa táto konferencia neuskutočnila;

N.  keďže strategická koncepcia NATO z roku 2010 a revízia stratégie na odstrašenie a obranu z roku 2012 zaväzujú NATO k vytvoreniu podmienok pre svet bez jadrových zbraní; keďže na základe dohôd NATO o spoločnom využívaní jadrových zbraní a dvojstranných dohôd je v piatich štátoch NATO, ktoré nevlastnia jadrové zbrane (Belgicko, Nemecko, Taliansko, Holandsko a Turecko), naďalej rozmiestnených približne 150 až 200 amerických jadrových neriadených bômb krátkeho doletu, a keďže tieto zbrane sú v uvedených krajinách umiestnené v súlade so súčasnými politikami NATO;

O.  keďže bezpečnosť jadrových zbraní USA rozmiestnených v Turecku sa stala predmetom zvýšeného záujmu v dôsledku ozbrojeného konfliktu v Sýrii, ktorý sa odohráva neďaleko leteckej základne Incirlik, a v dôsledku udalostí na tejto leteckej základni a v jej okolí počas neúspešného pokusu o štátny prevrat 15. júla 2016 a po ňom;

P.  keďže 5. decembra 2015 sme si pripomenuli 20. výročie podpísania memoranda z Budapešti; keďže Ukrajina rešpektovala všetky jeho ustanovenia a zaujala aktívny postoj k otázkam jadrového odzbrojenia a nešírenia na rozdiel od Ruskej federácie, ktorá porušila svoje záväzky tým, že obsadila časť územia Ukrajiny (Krym) a začala ozbrojený útok na východe Ukrajiny; keďže tým vznikol nebezpečný precedens, pretože štát, ktorý zaručoval bezpečnosť Ukrajiny v reakcii na jej rozhodnutie pridať sa ako štát nevlastniaci jadrové zbrane k ZNJZ, narušil jej zvrchovanosť a územnú celistvosť a vážne poškodil nielen hodnovernosť nástroja ako celku, ale aj negatívne bezpečnostné záruky poskytnuté štátom vlastniacim jadrové zbrane, ako aj ZNJZ samotné a myšlienku presadzovania celosvetového jadrového odzbrojenia a nešírenia jadrových zbraní na základe medzinárodného práva a mnohostranných zmlúv; vyjadruje hlboké znepokojenie nad hrozivými vyhláseniami vysokopostavených ruských predstaviteľov, že Rusko má právo rozmiestniť a použiť jadrové zbrane na Kryme, čo by malo globálne dôsledky; je znepokojený novou ruskou vojenskou doktrínou z decembra 2014, ktorá umožňuje použiť jadrové zbrane proti štátu, ktorý nedisponuje takýmito zbraňami;

Q.  keďže Rusko v Kaliningrade rozmiestnilo rakety krátkeho doletu Iskander, ktoré môžu niesť jadrové hlavice, uskutočňuje cvičenia a prelety zahŕňajúce jadrové systémy, a keďže vyhlásenia ruských vedúcich predstaviteľov o význame jadrového odstrašovania a rozhodnutie Ruska pozastaviť platnosť dohody o ukladaní plutónia a nakladaní s ním uzatvorenej so Spojenými štátmi americkými v roku 2000 zvýšili obavy z nárastu významu jadrových zbraní pre Rusko;

R.  keďže EÚ zohráva dôležitú úlohu ako účastník spoločného komplexného akčného plánu dohodnutého s Iránom, pričom je zároveň riadnym členom spoločnej komisie dohliadajúcej na vykonávanie dohody;

S.  keďže KĽDR 9. septembra 2016 uskutočnila svoju piatu jadrovú skúšku iba niekoľko mesiacov po skúške zo 6. januára 2016; keďže táto skúška, ktorú KĽDR označila za „úspešnú skúšku vodíkovej bomby“, je jasným porušením jej medzinárodných záväzkov podľa rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a vyhlásenia o denuklearizácii medzi oboma Kóreami z roku 1992, v ktorej sa uvádza, že žiadna z krajín nebude vyvíjať ani vlastniť jadrové zbrane; keďže šírenie akýchkoľvek ZHN, ale najmä jadrových zbraní a prostriedkov umožňujúcich ich použitie, je hrozbou pre medzinárodný mier a bezpečnosť; keďže KĽDR oznámila v roku 2003 svoje odstúpenie od ZNJZ, od roku 2006 uskutočňuje jadrové skúšky a v roku 2009 oficiálne vyhlásila, že vyvinula jadrovú zbraň na účely odstrašenia, čo znamená, že KĽDR predstavuje zvýšenú hrozbu pre susedné krajiny v severovýchodnej Ázii a pre regionálny a medzinárodný mier a bezpečnosť;

T.  keďže v Európskej bezpečnostnej stratégii z roku 2003 sa uvádza, že šírenie zbraní hromadného ničenia je potenciálne najväčšou hrozbou pre našu bezpečnosť, vrátane zvýšenia možnosti pretekov v zbrojení v oblasti ZHN, a že EÚ je odhodlaná dosiahnuť univerzálne dodržiavanie režimov multilaterálnych zmlúv a posilňovať zmluvy a ich ustanovenia o overovaní; keďže globálna stratégia EÚ na rok 2016 neobsahuje žiadnu zmienku o ZHN, nešírení a kontrole zbraní;

U.  keďže EÚ sa, žiaľ, v rámci príprav na hodnotiacu konferenciu NPT v roku 2015 nedokázala dohodnúť na spoločnom stanovisku k jadrovému odzbrojeniu, pričom prvýkrát uznala, že boli vyjadrené „rôzne názory“ na dôsledky jadrových zbraní; keďže na tejto konferencii sa pre nezhody v súvislosti s pokračovaním v regionálnom úsilí o vytvorenie zóny bez ZHN na Blízkom východe nepodarilo prijať konečný dokument;

V.  keďže EÚ sa zaviazala, že využije všetky primerané dostupné nástroje na predchádzanie, zabránenie, zastavenie a v rámci možností na odstránenie programov šírenia, ktoré vyvolávajú obavy na globálnej úrovni, ako je to jasne uvedené v stratégii EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia prijatej Európskou radou 12. decembra 2003, a keďže zabezpečila užšiu spoluprácu európskych odborných skupín zaoberajúcich sa otázkou nešírenia v rámci Združenia EÚ pre nešírenie zbraní;

W.  keďže je dôležité podporovať a posilňovať transparentné zapojenie občianskej spoločnosti do tohto medzinárodného procesu;

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad zhoršením bezpečnostnej situácie v okolí Európskej únie a za hranicami jej susedstva, keďže v dôsledku tohto zhoršenia by sa jadrové zbrane mohli opäť začať používať na aktívne odstrašovanie a mohlo by dôjsť k ich šíreniu medzi štátmi aj neštátnymi subjektmi, ako aj nad nedostatočným vykonávaním účinných krokov na odzbrojenie a nešírenie jadrových zbraní;

2.  vyzýva všetky štáty vlastniace jadrové zbrane, aby prijali konkrétne dočasné opatrenia na obmedzenie rizika výbuchov jadrových zbraní vrátane zníženia operačného stavu jadrových zbraní a presunu jadrových zbraní z miest nasadenia do skladov, obmedzenia úlohy jadrových zbraní vo vojenských doktrínach a urýchleného zredukovania všetkých druhov jadrových zbraní;

3.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad možným porušovaním Zmluvy o jadrových silách stredného;

4.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad zvýšenou jadrovou hrozbou vyplývajúcou z postoja Ruska, ktorý má celosvetový vplyv na otázky bezpečnosti, stability a predvídateľnosti a zo zhoršujúceho sa vzťahu s NATO vrátane možných porušení Zmluvy o jadrových silách stredného doletu, z vyhlásení naznačujúcich zvýšenú pripravenosť použiť jadrové zbrane a z vyhlásení, podľa ktorých sa zvažuje prípadné rozmiestnenie jadrových zbraní v ďalších oblastiach Európy; upozorňuje na ruské vojenské cvičenia, pri ktorých dochádza k simuláciám použitia jadrových zbraní proti Poľsku, a vyjadruje hlboké znepokojenie nad rozmiestnením raketových systémov Iskander schopných niesť jadrové hlavice v Kaliningradskej oblasti, ktorá susedí s členskými štátmi EÚ Poľskom a Litvou; pripomína, že Medzinárodný súdny dvor vo svojom poradnom stanovisku z roku 1996 rozhodol, že podľa platného medzinárodného práva nebol schopný dospieť k definitívnemu záveru, pokiaľ ide o zákonnosť či nezákonnosť použitia jadrových zbraní štátom v extrémnej situácii sebaobrany;

5.  podporuje samit o jadrovej bezpečnosti v roku 2016, pričom uznáva, že nepovolené obchodovanie s jadrovým materiálom a jeho používanie je bezprostrednou a vážnou hrozbou pre globálnu bezpečnosť, a očakáva zaistenie úplného sledovania a fyzického zabezpečenia všetkých materiálov vhodných na výrobu zbraní;

6.  víta ukončenie práce otvorenej pracovnej skupiny OSN, ktorá bola na základe rezolúcie Valného zhromaždenia OSN 70/33 poverená zabezpečením pokroku pri mnohostranných rokovaniach o jadrovom odzbrojení; víta odporúčanie Valnému zhromaždeniu OSN obsiahnuté v záverečnej správe otvorenej pracovnej skupiny (dokument A/71/371) a prijaté so všeobecnou podporou 19. augusta 2016, o zvolaní konferencie v roku 2017, ktorá bude otvorená všetkým štátom a zameraná na rokovanie o právne záväznom nástroji na zákaz jadrových zbraní, ktorý by viedol k ich úplnému odstráneniu; uznáva, že tento krok posilní ciele a záväzky v oblasti nešírenia jadrových zbraní a odzbrojenia, ktoré sú obsiahnuté v Zmluve o nešírení jadrových zbraní, a pomôže vytvoriť podmienky pre globálnu bezpečnosť a svet bez jadrových zbraní;

7.  vyzýva členské štáty EÚ, aby podporili zvolanie takejto konferencie v roku 2017 a konštruktívne sa do nej zapojili, a žiada podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Federicu Mogheriniovú a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby k priebehu rokovaní na tejto konferencii v roku 2017 konštruktívne prispeli;

8.  pripomína 20. výročie otvorenia CTBT na podpis 24. septembra 1996 a zdôrazňuje, že univerzálna, medzinárodná a účinne overiteľná zmluva o zákaze skúšok je najúčinnejším spôsobom zákazu jadrových skúšok a akýchkoľvek iných jadrových explózií;

9.  naliehavo vyzýva zvyšné štáty uvedené v prílohe II CTBT, ktorých ratifikácia je potrebná pre jej nadobudnutie platnosti, aby zmluvu urýchlene podpísali a/alebo ratifikovali s cieľom bezodkladne zabezpečiť plný právny účinok tohto kľúčového medzinárodného nástroja; v tejto súvislosti víta prijatie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2310 (2016);

10.  oceňuje významný pokrok, ktorý dosiahla prípravná komisia Organizácie Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBTO) pri dokončovaní a prevádzke svojho účinného medzinárodného systému monitorovania, ktorý aj bez nadobudnutia platnosti zmluvy prispieva k regionálnej stabilite ako významné opatrenie na budovanie dôvery, posilňuje režim nešírenia a odzbrojenia a prináša štátom ďalšie vedecké a civilné výhody; vyjadruje presvedčenie, že pokiaľ ide o ďalšiu prevádzku systému monitorovania, prípravná komisia CTBTO sa bude naďalej spoliehať na finančné príspevky štátov;

11.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že napriek nádeji na opačný vývoj sa jadrové zbrane vracajú do strategického plánovania štátov, ktoré sú nimi vyzbrojené; žiada o prehĺbenie dialógu so všetkými štátmi, ktoré vlastnia jadrové zbrane, s cieľom sledovať spoločný program zameraný na postupné znižovanie zásob jadrových hlavíc; podporuje najmä kroky Spojených štátov amerických a Ruska vedúce k zníženiu stavov ich jadrových zbraní, ako sa dohodlo v novej zmluve START;

12.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že od nadobudnutia platnosti novej zmluvy START v roku 2011 nedošlo k žiadnym ďalším rokovaniam o naliehavo potrebnom znížení počtu rozmiestnených a nerozmiestnených jadrových hlavíc vrátane – ako bolo predtým dohodnuté medzi Spojenými štátmi a Ruskom – opatrení na zníženie a odstránenie jadrových zbraní krátkeho doletu a taktických jadrových zbraní, ktoré sú považované za substrategické alebo nestrategické jadrové zbrane;

13.  uznáva, že vzájomné a súbežné stiahnutie jadrových hlavíc krátkeho doletu a taktických a určených substrategických jadrových hlavíc z európskeho územia by mohlo pozitívne prispieť k zabezpečeniu podmienok na vytvorenie ďalších zón bez jadrových zbraní, čo by napomohlo splnenie záväzkov v oblasti nešírenia jadrových zbraní a odzbrojenia uvedených v ZNJZ a zároveň vytvorilo precedens pre ďalšie jadrové ozbrojenie;

14.  oceňuje vytvorenie zón bez jadrových zbraní ako pozitívny krok k dosiahnutiu sveta bez jadrových zbraní; v tejto súvislosti zastáva názor, že zóna bez jadrových zbraní na Blízkom východe založená na ustanoveniach, ku ktorým štáty dospejú slobodne, by mohla mať zásadný význam pre dosiahnutie trvalého a komplexného mieru v tejto oblasti; v tejto súvislosti vyjadruje hlboké sklamanie, že v roku 2012 sa neuskutočnila konferencia o vytvorení zóny bez ZHN na Blízkom východe plánovaná v rámci ZNJZ;

15.  podporuje dodatočné úsilie s cieľom posilniť mandát Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) vrátane všeobecného zavedenia dodatkových protokolov k dohodám MAAE o bezpečnostných zárukách a ďalších krokov zameraných na rozvoj opatrení na budovanie dôvery; usiluje sa zabezpečiť vyčlenenie dostatočných prostriedkov pre túto organizáciu, aby mohla plniť svoj dôležitý mandát, ktorým je zaisťovanie bezpečnosti jadrových činností; žiada, aby sa v rámci prípravného výboru pre nadchádzajúcu ZNJZ v roku 2017 a na konferencii na vysokej úrovni zameranej na jadrové odzbrojenie v roku 2018 dosiahol pokrok;

16.  víta dohodu skupiny P5+1 a Iránu o ambíciách tejto krajiny v jadrovej oblasti a nabáda k pokračovaniu spolupráce medzi týmito stranami, ktorá by viedla k úplnému vykonávaniu spoločného komplexného akčného plánu; domnieva sa, že spoločný komplexný akčný plán, známy aj ako dohoda o iránskom jadrovom programe, bol pozoruhodným úspechom pre mnohostrannú diplomaciu, a najmä pre európsku diplomaciu, čo by malo umožniť nielen podstatné zlepšenie vzťahov medzi EÚ a Iránom, ale aj pomôcť pri podpore stability v celom regióne; nazdáva sa, že všetky strany sú teraz zodpovedné za zabezpečenie jeho dôsledného a úplného vykonávania; víta vytvorenie spoločnej komisie zloženej zo zástupcov Iránu a skupiny E3/EÚ+3 (Čína, Francúzsko, Nemecko, Ruská federácia, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty americké), spolu s PK/VP; plne podporuje PK/VP v jej úlohe koordinátorky spoločnej komisie zriadenej v rámci spoločného komplexného akčného plánu a domnieva sa, že dôsledné a úplné vykonávanie uvedeného plánu je naďalej mimoriadne dôležité;

17.  odsudzuje nedávne jadrové skúšky KĽDR a skutočnosť, že táto krajina odmietla viaceré rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN vrátane tej najnovšej z 2. marca 2016 (2070); naliehavo žiada KĽDR, aby sa zdržala ďalších provokatívnych akcií a vzdala sa svojho programu jadrových a balistických rakiet, a to úplným, preukázateľným a nezvratným spôsobom, aby zastavila všetky súvisiace činnosti a bezodkladne splnila všetky svoje medzinárodné záväzky vrátane rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a Rady guvernérov MAAE, ako aj iných medzinárodných noriem v oblasti odzbrojenia a nešírenia jadrových zbraní, a aby sa vrátila k rokovaciemu stolu; vyzýva KĽDR, aby bezodkladne podpísala a ratifikovala zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok; potvrdzuje svoju vôľu diplomaticky a politicky riešiť jadrový problém KĽDR a podporuje obnovenie šesťstranných rokovaní; naliehavo žiada Čínu, aby vyvinula väčší tlak na KĽDR;

18.  víta začlenenie doložiek o nešírení ZHN do dohôd EÚ s tretími krajinami a do akčných plánov; poukazuje na to, že takéto opatrenia musia uplatňovať bez výnimky všetky partnerské krajiny EÚ;

19.  víta predstavenie globálnej stratégie EÚ a naliehavo vyzýva ESVČ, aby v nadväznosti na to aktualizovala a rozšírila stratégiu EÚ proti šíreniu ZHN z roku 2003 a nové smery činnosti z roku 2009, pričom zohľadní uvedené otázky a problémy, s cieľom urobiť z EÚ hnaciu silu pri posilňovaní a presadzovaní mnohostranných dohôd o jadrovom odzbrojení a nešírení;

20.  víta pravidelný kontakt s týmito témami prostredníctvom združenia EÚ pre nešírenie jadrových zbraní a iných organizácií občianskej spoločnosti a think tankov a vyzýva združenie EÚ pre nešírenie jadrových zbraní, ktoré vedie hlavný poradca a osobitný vyslanec pre nešírenie zbraní a odzbrojenie, aby rozšírilo svoju agendu tak, aby zahŕňala odzbrojenie;

21.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie členským štátom, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, generálnemu tajomníkovi OSN, vysokému predstaviteľovi OSN pre otázky odzbrojenia, Organizácii Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok, generálnemu riaditeľovi MAAE a parlamentom piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN.

(1) Ú. v. EÚ C 440, 30.12.2015, s. 97.
(2) Ú. v. EÚ C 349 E, 22.12.2010, s. 77.
(3) Ú. v. EÚ L 196, 24.7.2012, s. 67.


Európska dobrovoľnícka služba
PDF 268kWORD 49k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. októbra 2016 o Európskej dobrovoľníckej službe a podpore dobrovoľníctva v Európe (2016/2872(RSP))
P8_TA(2016)0425RC-B8-1126/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady z 27. novembra 2009 o Európskom roku dobrovoľníckych činností podporujúcich aktívne občianstvo (2011)(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. septembra 2011 s názvom Politiky EÚ a dobrovoľníctvo: uznávanie a podpora cezhraničných dobrovoľných aktivít v EÚ (COM(2011)0568),

–  so zreteľom na politický program pre dobrovoľníctvo v Európe, ktorý vypracovala Aliancia pre Európsky rok dobrovoľníctva 2011,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. decembra 2013 o dobrovoľníctve a dobrovoľníckej činnosti v Európe(3),

–  so zreteľom na vymedzenie dobrovoľníckej práce, ktoré navrhuje Medzinárodná organizácia práce (MOP) vo svojej príručke o meraní dobrovoľníckej práce (2011),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júna 2012 o uznávaní a podpore cezhraničných dobrovoľníckych činností v EÚ(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. apríla 2008 o prínose dobrovoľníckej práce pre hospodársku a sociálnu súdržnosť(5),

–  so zreteľom na Európsku chartu práv a zodpovedností dobrovoľníkov(6),

–  so zreteľom na otázku Komisii o dobrovoľníctve a Európskej dobrovoľníckej službe (O-000107/2016 – B8-1803/2016),

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  pripomínajúc, že v roku 2016 oslavuje Európska dobrovoľnícka služba (EDS) 20. výročie a že počas týchto 20 rokov bolo podporených 100 000 dobrovoľníkov;

B.  zdôrazňujúc, že Európsky parlament výrazne podporil Európsky rok dobrovoľníctva 2011, ktorý predstavoval významnú politickú príležitosť na zdôraznenie pridanej hodnoty dobrovoľníctva v Európe a že teraz, po piatich rokoch, by mal Európsky parlament nadviazať na dosah, ktorý mal Európsky rok dobrovoľníctva 2011 z hľadiska pridanej hodnoty na rozvoj politiky a na to, ako sa dobrovoľníctvo stalo súčasťou kľúčových európskych programov, ako je Erasmus + a jeho Európska dobrovoľnícka služba;

C.  pripomínajúc, že Európsky rok dobrovoľníctva 2011 poskytol podnety a rámec na vytvorenie a/alebo revidovanie mnohých vnútroštátnych a právnych rámcov pre dobrovoľníctvo v celej Európe; zdôrazňujúc, že Európe jednako stále chýba koordinovaná politika pre oblasť dobrovoľníctva s jednotným kontaktným miestom v inštitúciách EÚ;

D.  pripomínajúc, že dobrovoľníctvo sa vykonáva nezištne z vlastnej vôle a na základe slobodnej voľby a motivácie; zdôrazňujúc, že dobrovoľníctvo možno definovať ako prejav solidarity a spôsob riešenia ľudských, sociálnych a environmentálnych potrieb a problémov;

E.  keďže dobrovoľnícka práca je kľúčovým faktorom aktívneho občianstva a demokracie, ako aj osobného rozvoja, do ktorého sa premietajú európske hodnoty, ako solidarita a nediskriminácia, a ktorý tiež prispieva k rozvoju participatívnej demokracie a podpore ľudských práv v rámci EÚ aj mimo nej;

F.  zdôrazňujúc, že dobrovoľníctvo má hodnotu a význam ako jeden z najviditeľnejších prejavov solidarity, ktorý podporuje a uľahčuje sociálne začleňovanie, vytvára sociálny kapitál a má transformačný vplyv na spoločnosť, a že prispieva k rozvoju životaschopnej občianskej spoločnosti, ktorá dokáže ponúkať kreatívne a inovatívne riešenia spoločných problémov, ako aj k hospodárskemu rastu, a že ako také si zaslúži byť hodnotené konkrétnym a cieleným spôsobom, a to z hľadiska hospodárskeho, ako aj sociálneho kapitálu;

G.  pripomínajúc, že podporné prostredie je kľúčom k zabezpečeniu zapojenia väčšieho počtu európskych občanov do dobrovoľníckych činností, čím sa zaručí spravodlivé financovanie infraštruktúry dobrovoľníctva, a to vrátane organizácií, ktoré pracujú s dobrovoľníkmi, z ktorého by mali prospech samotní dobrovoľníci a ktoré by podporovalo ich činnosť;

H.  zdôrazňujúc, že dobrovoľníctvo si vyžaduje kombináciu podporných mechanizmov a/alebo vhodných organizačných štruktúr stanovujúcich práva a povinnosti dobrovoľníkov a dobrovoľníctva;

I.  zdôrazňujúc, že každý má nárok na rovnaký prístup k dobrovoľníckym príležitostiam a na ochranu proti všetkým druhom diskriminácie a mal by mať právo zosúladiť svoju dobrovoľnícku činnosť so súkromným a pracovným životom s cieľom dosiahnuť určitú mieru flexibility počas dobrovoľníckej činnosti;

J.  zdôrazňujúc, že uznanie sociálnej a hospodárskej hodnoty dobrovoľníctva je dôležité aj pokiaľ ide o podporu primeraných stimulov pre všetky zainteresované strany, ktoré vedú k zvýšeniu kvantity, kvality a vplyvu dobrovoľníctva;

K.  pripomínajúc súťaž o titul európskeho hlavného mesta dobrovoľníctva, v ktorej sa oceňujú mestá Európy za zásluhy v oblasti uznávania a podpory činnosti dobrovoľníkov v príslušnej geografickej oblasti;

L.  zdôrazňujúc, že v rámci nového programu Erasmus+ stále existujú príležitosti financovať a podporovať dobrovoľnícke projekty, najmä prostredníctvom programu Európskej dobrovoľníckej služby, a že GR ECHO zaviedlo program Dobrovoľníci pomoci EÚ s cieľom poskytovať praktickú podporu projektom humanitárnej pomoci; uznávajúc, že v novom VFR EÚ na roky 2014 – 2020 sa vyčlenili určité finančné prostriedky EÚ na dobrovoľníctvo, a to predovšetkým v programe Európa pre občanov, ktorý v súčasnosti riadi GR HOME, pre ktoré je dobrovoľníctvo aj naďalej prioritou; konštatujúc, že prístup dobrovoľníckych organizácií k iným hlavným fondom EÚ, ako napríklad európskym štrukturálnym a investičným fondom, jednako zostáva naďalej veľmi obmedzený;

M.  pripomínajúc, že reakcia EÚ na súčasnú utečeneckú krízu je vhodným príkladom a viditeľným symbolom, pokiaľ ide o význam dobrovoľníkov a spôsob, akým stelesňujú európske hodnoty, prispievajú k odolnosti a sú k dispozícii, aby ponúkali flexibilné a pragmatické riešenia spoločných problémov;

1.  uznáva, že dobrovoľníctvo je vyjadrením solidarity, slobody a zodpovednosti a prispieva k posilňovaniu aktívneho občianstva a osobného ľudského rozvoja a že je dôležitým nástrojom sociálneho začlenenia a súdržnosti, ako aj odbornej prípravy, vzdelávania a medzikultúrneho dialógu, a zároveň významne prispieva k šíreniu európskych hodnôt; zdôrazňuje, že jeho výhody ako strategického nástroja na posilňovanie vzájomného porozumenia a medzikultúrnych vzťahov sú zrejmé aj v dobrovoľníckej práci vykonávanej spoločne s tretími krajinami;

2.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa stanovil európsky rámec pre dobrovoľníctvo, ktorý vymedzí práva a povinnosti a umožní mobilitu a uznávanie zručností; nabáda členské štáty, ktoré ešte musia vymedziť právne prostredie pre dobrovoľníkov, aby sa riadili odporúčaniami politického programu pre dobrovoľníctvo v Európe a Európskej charty práv a zodpovedností dobrovoľníkov;

3.  nabáda členské štáty, aby uplatňovali konkrétne overovacie postupy v rámci odporúčania Rady z roku 2012 s cieľom zabezpečiť lepšie pochopenie a porovnateľnosť zručností a skúseností; žiada, aby akékoľvek budúce iniciatívy týkajúce sa európskeho pasu zručností a Europassu kládli väčší dôraz na dobrovoľníctvo ako formu informálneho a neformálneho vzdelávania; pripomína, že dobrovoľníctvo pomáha ľuďom nadobúdať zručnosti a schopnosti, ktoré môžu uľahčiť ich prístup na trh práce; zdôrazňuje, že dobrovoľníci by nikdy nemali byť vnímaní ani používaní ako náhradná pracovná sila;

4.  konštatuje, že v Európe vykonáva dobrovoľnícku činnosť takmer 100 miliónov občanov všetkých vekových kategórií, ktorých činnosť prispieva k približne 5 % HDP v Európe; vyzýva Komisiu, aby zvážila hospodársku hodnotu tovaru a služieb poskytovaných dobrovoľníkmi prostredníctvom tvorby politiky, ktorá bude viac zameraná na dobrovoľníctvo;

5.  domnieva sa, že je potrebné podporiť a vykonať návrh, aby sa čas využitý na dobrovoľnícku činnosť mohol spolufinancovať z grantov EÚ, ako nedávno uviedla Komisia v návrhu nového nariadenia o rozpočtových pravidlách;

6.  vyzýva Eurostat, aby podporil členské štáty pri plnení tejto úlohy s cieľom zabezpečiť zber porovnateľných údajov v Európe, ako aj vypracovať na úrovni EÚ spoločné ukazovatele a metodiky na meranie sociálneho vplyvu dobrovoľníctva; naliehavo žiada členské štáty, aby prijali systém merania hospodárskej hodnoty dobrovoľníctva, ktorý vypracovala Medzinárodná organizácia práce;

7.  nabáda členské štáty, ktoré ešte nemajú vytvorené primerane financované vnútroštátne systémy dobrovoľníckych služieb, aby ich vytvorili, a aby zlepšili prístup ku kvalitným informáciám o možnostiach dobrovoľníctva na celoštátnej a miestnej úrovni, najmä prostredníctvom existujúcich informačných sietí a partnerských informácií a aby vytvorili vnútroštátne občianske centrá služieb, ktoré by súčasne podporili medzinárodné dobrovoľnícke príležitosti pre ľudí každého veku;

8.  vyzýva Komisiu, aby uľahčila vypracovanie koordinovanejšej európskej politiky dobrovoľníctva s cieľom zriadiť jednotné kontaktné miestom v Komisii, ktoré by prepájalo jednotlivé iniciatívy a programy a zlepšovalo prístup k dobrovoľníckym programom;

9.  žiada Komisiu, aby vypracovala štúdiu o vnútroštátnych systémoch dobrovoľníckej služby, ako aj občianskej služby a tzv. zborov solidarity a o existujúcom prostredí pre potenciálnych dobrovoľníkov medzi členskými štátmi s cieľom uľahčiť vzájomné porozumenie a šírenie osvedčených postupov a aby zároveň preskúmala možnosť vytvorenia Európskej občianskej služby, ktorá by dopĺňala existujúce možnosti v oblasti dobrovoľníctva – to všetko s cieľom posilniť európske občianstvo;

10.  berie na vedomie myšlienku Komisie vytvoriť novú dobrovoľnícku iniciatívu európskej mládeže, známu ako Zbor solidarity EÚ; vyzýva Komisiu, aby posúdila pridanú hodnotu tejto iniciatívy s cieľom podporiť prácu, ktorú už vykonala občianska spoločnosť, a aby zabezpečila, že do jej vytvárania budú začlenené dobrovoľnícke organizácie; ďalej zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby jej vykonávanie neodčerpávalo prostriedky z rozpočtov pridelených na iné programy;

11.  podporuje Komisiu a členské štáty pri oslavách 20. výročia vzniku EDS; trvá na tom, že program EDS je pre zapojených jednotlivcov a organizácie, ako aj spoločnosť ako takú prospešný a že Európska dobrovoľnícka služba by mala posilniť rozmer občianskej angažovanosti v rámci programu Erasmus +; zdôrazňuje význam toho, že Európska dobrovoľnícka služba sa bude propagovať medzi všetkými mladými ľuďmi, najmä medzi tými, ktorí sa zatiaľ o dobrovoľnícku činnosť ani mobilitu nezaujímajú, a tak sa vytvorí motivácia a iniciujú zmeny v postojoch bez vylúčenia starších generácií, pretože práve tie môžu byť významným prínosom, napríklad ako mentori;

12.  nabáda členské štáty, aby vo svojich vzdelávacích a akademických systémoch propagovali Európsku dobrovoľnícku službu ako nástroj na šírenie výchovy k solidarite a občianskej angažovanosti v radoch mladšej generácie;

13.  pripomína, že Európska dobrovoľnícka služba je založená na kvalitných ponukách dobrovoľníctva a riadi sa Chartou dobrovoľníctva a zásadami Charty kvality mobility v oblasti vzdelávania a že EDS by sa mala zakladať na štruktúre, ktorá by dobrovoľnícke organizácie nabádala k tomu, aby sa stali hostiteľskými organizáciami, tým, že im poskytne primerané finančné prostriedky a odbornú prípravu, a aby súčasne posilňovala úlohu koordinačných organizácií, ktoré podporujú veľký počet hostiteľských organizácií, napríklad formou administratívy a odbornej prípravy;

14.  pripomína, že EDS by mala umožniť rýchly a jednoduchý prístup k programu, a žiada preto zjednodušenie súčasného systému podávania žiadostí;

15.  zdôrazňuje, že je potrebné skvalitniť vyhodnocovanie skúseností nadobudnutých vykonávaním dobrovoľníckej činnosti a posilniť miestny rozmer dobrovoľníctva poskytovaním podpory nielen pred odchodom, ale aj po návrate, a to formou tzv. post-orientačných a post-integračných školení;

16.  vyzýva celoštátne, regionálne a miestne orgány, aby zabezpečili dostatočné financovanie, zjednodušili administratívne postupy a vytvárali fiškálne stimuly pre dobrovoľnícke organizácie a siete, najmä pre malé organizácie s obmedzenými zdrojmi;

17.  trvá na tom, že počas celého procesu by malo byť zabezpečené kvalitné mentorstvo prostredníctvom zodpovedného riadenia dobrovoľníkov a prostredníctvom toho, že dobrovoľníci budú upozornení na ich vlastnú zodpovednosť voči organizácii a spoločenstvu;

18.  žiada Komisiu, aby zlepšila a pretvorila komunikačnú stratégiu, pokiaľ ide o EDS, tým, že vyzdvihne sociálnu, ľudskú a občiansku hodnotu dobrovoľníctva,

19.  zdôrazňuje význam aktívneho starnutia v súvislosti s dobrovoľníctvom a podčiarkuje úlohu mladých aj starších občanov v občianskej angažovanosti v Európe, a to nadviazaním na impulzy Európskeho roka dobrovoľníckej práce (2011) a Európskeho roka aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami (2012);

20.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 17, 22.1.2010, s. 43.
(2) Ú. v. EÚ C 398, 22.12.2012, s. 1.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2013)0549.
(4) Ú. v. EÚ C 332 E, 15.11.2013, s. 14.
(5) Ú. v. EÚ C 259 E, 29.10.2009, s. 9.
(6) http://ec.europa.eu/citizenship/pdf/volunteering_charter_en.pdf


Stratégia EÚ pre mládež za obdobie 2013 – 2015
PDF 421kWORD 66k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. októbra 2016 o vyhodnotení stratégie EÚ pre mládež za obdobie 2013 – 2015 (2015/2351(INI))
P8_TA(2016)0426A8-0250/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 165 a 166 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej články 14, 15, 21, 24 a 32,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES(1),

–  so zreteľom na uznesenie Rady o pracovnom pláne Európskej únie pre mládež na roky 2016 – 2018(2) a uznesenie Rady z 20. mája 2014 o pracovnom pláne Európskej únie pre mládež na roky 2014 – 2015(3),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 22. apríla 2013 o zavedení záruky pre mladých ľudí(4),

–  so zreteľom na závery Rady zo 7. – 8. februára 2013 týkajúce sa vytvorenia iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí(5),

–  so zreteľom na uznesenie Rady z 27. novembra 2009 o obnovenom rámci pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018)(6),

–  so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave („ET 2020“)(7),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o programe Erasmus+ a ďalších nástrojoch na posilnenie mobility v oblasti odborného vzdelávania a prípravy – prístup celoživotného vzdelávania(8),

–  so zreteľom na Parížsku deklaráciu o podpore občianstva a spoločných hodnôt slobody, tolerancie a nediskriminácie prostredníctvom vzdelávania, ktorú 17. marca 2015 prijali ministri školstva krajín EÚ na neformálnom zasadnutí v Paríži,

–  so zreteľom na spoločnú správu Rady a Komisie za rok 2015 o vykonávaní obnoveného rámca pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018), ktorú prijala Rada 23. novembra 2015,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. septembra 2015 s názvom Návrh spoločnej správy Rady a Komisie za rok 2015 o vykonávaní obnoveného rámca pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018) (COM(2015)0429) a na sprievodné pracovné dokumenty útvarov Komisie k oznámeniu Komisie s názvami Výsledky otvorenej metódy koordinácie v oblasti mládeže s osobitným zameraním na druhý cyklus (2013 – 2015) (SWD(2015)0168) a Situácia mladých ľudí v EÚ (SWD(2015)0169),

–   so zreteľom na odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. augusta 2015 s názvom Návrh spoločnej správy Rady a Komisie na rok 2015 o vykonávaní strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET2020) – Nové priority pre európsku spoluprácu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy (COM(2015)0408),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom EURÓPA 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 11. septembra 2013 k vykonávaniu stratégie EÚ pre mládež na obdobie 2010 – 2012(9) a z 18. mája 2010 o stratégii EÚ pre mládež – investovanie a posilnenie postavenia mládeže(10),

–   so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o získavaní vedomostí o EÚ v škole(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 o podpore podnikania mladých ľudí prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2015 o opatreniach nadväzujúcich na vykonávanie bolonského procesu(13),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o úlohe medzikultúrneho dialógu, kultúrnej rozmanitosti a vzdelávania pri propagovaní základných hodnôt EÚ(14),

–   so zreteľom na tieňovú správu o politike v oblasti mládeže uverejnenú Európskym fórom mládeže,

–   so zreteľom na odporúčanie Rady z 10. marca 2014 o rámci kvality pre stáže,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanoviská Výboru pre kontrolu rozpočtu a Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0250/2016),

A.  keďže mladí ľudia by sa mali aktívne zapájať do plánovania, vytvárania, vykonávania, monitorovania a hodnotenia všetkých politík v oblasti mládeže;

B.  keďže mladým ľuďom treba pomáhať a posilňovať ich postavenie pri riešení mimoriadne závažných problémov, pred ktorými v súčasnosti stoja, a pri prekonávaní prekážok, ktorým budú čeliť v budúcnosti, prostredníctvom zodpovedajúcejších, účinnejších a lepšie koordinovaných politík v oblasti mládeže a cieleného využívania hospodárskych politík, politík zamestnanosti a sociálnych politík na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ;

C.  keďže je potrebné posilniť začleňovanie politiky v oblasti mládeže, medziodvetvovú spoluprácu, sociálne opatrenia v rámci EÚ a súčinnosť medzi európskou stratégiou pre mládež a inými európskymi stratégiami, ako sú napríklad tie, ktoré sa zameriavajú na vzdelávanie, odbornú prípravu, zdravie a zamestnanosť, s cieľom zaručiť, že pri súčasnej i budúcej tvorbe politík sa budú účinne riešiť situácie a potreby mladých ľudí, ktorí sa musia vyrovnať so závažnými ekonomickými a sociálnymi problémami a problémami v oblasti zamestnanosti, a keďže v tejto súvislosti má zapojenie mládežníckych organizácií do tvorby politík rozhodujúci význam;

D.  keďže v oblasti mládeže sa uplatňuje otvorená metóda koordinácie, ktorá čerpá inšpiráciu z európskej spolupráce v oblasti zamestnanosti;

E.  keďže jedným z cieľov stanovených v rámci programu Erasmus+ ako celku je prispieť k dosiahnutiu obnoveného rámca pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018); keďže v tejto súvislosti treba zabezpečiť prístup mládežníckych organizácií k projektovým grantom v rámci obnoveného programu Erasmus+, ako aj odstraňovanie prekážok pre oprávnenosť malých projektov;

F.  keďže stratégia EÚ pre mládež (2010 – 2018) zahŕňa osem hlavných oblastí činností, v ktorých by sa mali podniknúť kroky – vzdelávanie a odborná príprava, zamestnanosť a podnikanie, zdravie a pohoda, účasť, dobrovoľnícke činnosti, sociálne začlenenie, mládež a svet, ako aj tvorivosť a kultúra;

G.  keďže v rámci tretieho a zároveň posledného trojročného cyklu stratégie EÚ pre mládež (2010 – 2018) bude prioritou sociálne začlenenie všetkých mladých ľudí, najmä tých zo znevýhodnených pomerov, výraznejšia účasť na demokratickom a občianskom živote a jednoduchší prechod na trh práce;

H.  keďže v stratégii EÚ pre mládež (2010 – 2018) sa kladie dôraz na potrebu nepretržitého štruktúrovaného dialógu medzi tými, ktorí prijímajú rozhodnutia, a mladými ľuďmi a mládežníckymi organizáciami; poukazuje však na to, že 57 % mládežníckych organizácií v EÚ sa domnieva, že pri formulovaní politík v oblasti mládeže sa odborné znalosti mladých ľudí neberú do úvahy;

I.  keďže politika v oblasti mládeže by mala byť založená na právach a podporovať rozvoj všetkých mladých ľudí, pričom musí zabezpečiť rešpektovanie práv a využívanie potenciálu mladých ľudí a zabrániť stigmatizácii osobitných skupín;

J.  keďže je dôležité zdôrazniť, že mladí ľudia sa politicky angažujú v mnohých ohľadoch, ale ich účasť na voľbách klesá;

K.  keďže je dôležité zabezpečiť, aby všetci mladí ľudia mali prístup ku kvalitnému formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a odbornej príprave, pretože dnešná európska mládež v mnohých členských štátoch sa stretáva s vysokou mierou nezamestnanosti, nestabilnými pracovnými miestami a zvýšeným rizikom chudoby a sociálneho vylúčenia, a najmä nízkokvalifikovaní mladí ľudia, mladí ľudia, ktorí nie sú zamestnaní ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), a mládež s osobitnými potrebami, zo znevýhodnených sociálno-ekonomických pomerov, ako sú etnické menšiny, utečenci, migranti a žiadatelia o azyl, v prípade ktorých je pravdepodobnejšie, že budú nezamestnaní a marginalizovaní;

L.  keďže treba pokračovať v úsilí o to, aby sa zvýšila účasť mladých žien na trhu práce, najmä žien po materskej dovolenke a osamelých matiek, ako aj účasť mladých migrantov, mladých ľudí s predčasne ukončenou školskou dochádzkou, s nízkou kvalifikáciou alebo so zdravotným postihnutím a všetkých mladých ľudí, ktorým hrozí diskriminácia;

M.  keďže vzdelávanie a odborná príprava môžu prispieť k boju proti sociálnemu odcudzeniu, marginalizácii a radikalizácii mladých ľudí a k riešeniu nezamestnanosti mládeže i zvyšovaniu jej informovanosti o dôležitosti základných hodnôt, na ktorých stojí EÚ; keďže medzikultúrne a medzináboženské prístupy majú zásadný význam pre budovanie vzájomného rešpektu a začleňovanie mladých ľudí do vzdelávania a spoločenského života i pre boj proti predsudkom a neznášanlivosti;

N.  keďže šport vzhľadom na svoju špecifickú povahu a prínos k sociálnemu začleneniu znevýhodnených mladých ľudí, najmä utečencov a migrantov, prispieva k prekonaniu xenofóbie a rasizmu;

O.  keďže mladí ľudia predstavujú budúcnosť a treba ich vnímať ako zdroj s obrovským potenciálom pre budúcnosť európskych spoločností;

P.  keďže je mimoriadne dôležité začleniť do politík v oblasti mládeže rodové hľadisko zohľadňujúce špecifické okolnosti a výzvy, ktorým čelia mladé ženy a dievčatá, a to vo všetkých fázach procesu tvorby politiky; keďže do politiky v oblasti mládeže musia byť začlenené osobitné rodovo citlivé opatrenia, a to v súvislosti s otázkami, ako sú boj proti násiliu páchanému na ženách a dievčatách, vzdelávanie týkajúce sa sexuality a vzťahov a vzdelávanie v oblasti rodovej rovnosti;

Q.  keďže pri navrhovaní a vykonávaní politík v oblasti mládeže treba tiež venovať osobitnú pozornosť potrebám mladých ľudí trpiacich viacnásobnou diskrimináciou vrátane mladých ľudí so zdravotným postihnutím alebo s duševnými poruchami a mladých ľudí identifikujúcich sa ako LGBTI;

R.  keďže sociálne začlenenie a sociálna mobilita musia byť hlavnými prioritami stratégie EÚ pre mládež, a preto ju treba konkrétne zamerať na mladých ľudí v zraniteľných skupinách, ako sú mladí ľudia žijúci v chudobe a sociálnom vylúčení, mladí ľudia z izolovaných vidieckych oblastí alebo z marginalizovaných spoločenstiev, ako sú etnické menšiny či utečenci a žiadatelia o azyl;

Všeobecné odporúčania

1.  víta správu EÚ o mládeži z 15. septembra 2015 založenú na oznámení Komisie o vykonávaní obnoveného rámca pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018), ktorá obsahuje hlavné výsledky posledného trojročného cyklu stratégie EÚ pre mládež a navrhuje priority pre ďalší cyklus (COM(2015)0429); odporúča, aby orgány EÚ a vnútroštátne, regionálne a miestne orgány zabezpečili, že rôzne programy na úrovni EÚ, ktoré sa zaoberajú politikami v oblasti mládeže, budú vhodne oznamované, vykonávané a koordinované s cieľom reagovať na nové potreby, pokiaľ ide o budúce spoločenské a vzdelávacie výzvy;

2.  vníma otvorenú metódu koordinácie ako primeraný, no stále nepostačujúci prostriedok na vypracúvanie politík oblasti mládeže, ktorý musia doplniť ďalšie opatrenia; pripomína svoju výzvu na užšiu spoluprácu a výmenu najlepších postupov v otázkach týkajúcich sa mládeže na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ; naliehavo vyzýva členské štáty, aby sa dohodli na jasných ukazovateľoch a referenčných hodnotách s cieľom umožniť monitorovanie dosiahnutého pokroku;

3.  zdôrazňuje, že začlenenie mladých ľudí so zdravotným postihnutím do zamestnania je nevyhnutné na to, aby mohli viesť nezávislý život a byť plne integrovaní do spoločnosti ako aktívni účastníci a skutoční prispievatelia;

4.  zdôrazňuje význam štruktúrovaného dialógu ako prostriedku na zapojenie mladých ľudí, a to tých, ktorí sú členmi mládežníckych organizácií, aj tých, ktorí nimi nie sú; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zvýšiť a zlepšiť dosah, viditeľnosť a kvalitu procesu, pričom osobitnú pozornosť treba venovať zapojeniu zraniteľných a marginalizovaných skupín, s cieľom účinnejšie rozvíjať, vykonávať a hodnotiť politiky v oblasti mládeže na všetkých úrovniach a posilniť aktívne občianstvo u mladých ľudí; vyzýva na posilnenie štruktúrovaného dialógu ako kvalitného participatívneho nástroja pre mladých ľudí v rámci ďalšej spolupráce v oblasti mládeže;

5.  berie na vedomie vplyv druhého cyklu stratégie EÚ pre mládež (2013 – 2015), pokiaľ ide o zdôraznenie významu prispôsobivého prístupu k politike v oblasti mládeže spolu s medzisektorovým a viacúrovňovým zapojením; v tejto súvislosti oceňuje štruktúrovaný dialóg s mládežníckymi organizáciami; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili prístup ku kvalitnému vzdelávaniu a odbornej príprave a k zamestnaniu pre mladých ľudí; pripomína osem oblastí činnosti, ktoré presadzuje stratégia EÚ pre mládež;

6.  zdôrazňuje význam stratégie EÚ pre mládež vzhľadom na znepokojivo vysokú mieru nezamestnanosti mladých ľudí, vysoký a veľmi rozdielny percentuálny podiel NEET a výzvy spojené s chudobou mladých ľudí a ich sociálnym vylúčením v EÚ; zdôrazňuje, že ďalší cyklus (2016 – 2018) by mal prispieť k dvom cieľom stratégie EÚ pre mládež prostredníctvom identifikovania a riešenia príčin nezamestnanosti mládeže, ako je napríklad predčasné ukončenie školskej dochádzky, prostredníctvom podpory podnikania mladých ľudí, investícií do vzdelávania, stáží, učňovskej prípravy a odborného vzdelávania v oblasti zručností odrážajúcich príležitosti na trhu práce, potreby a vývoj, ako aj uľahčením prechodu na trh práce pomocou opatrení zabezpečujúcich lepšiu koordináciu programov vzdelávania, politiky zamestnanosti a požiadaviek trhu práce; poukazuje na to, že treba podporovať aktérov na trhu práce v ich snahe o uplatňovanie systému záruky pre mladých ľudí, aby sa zabezpečilo, že mladí ľudia si najneskôr štyri mesiace po ukončení školskej dochádzky buď nájdu zamestnanie, alebo budú pokračovať vo vzdelávaní, prípadne sa začnú venovať odbornej (rekvalifikačnej) príprave;

7.  zdôrazňuje, že účinná realizácia stratégie EÚ pre mládež by mala byť úzko spojená s dosiahnutím hlavných cieľov stratégie Európa 2020, a to najmä zabezpečiť 75 % zamestnanosť populácie vo veku od 20 do 64 rokov a vymanenie čo najväčšieho počtu mladých ľudí z chudoby a sociálneho vylúčenia; berie na vedomie, že hoci od roku 2013 došlo v niektorých členských štátoch k poklesu, naďalej panuje skutočné znepokojenie nad tým, že nezamestnanosť mladých ľudí zostáva takmer dvakrát vyššia ako celková miera nezamestnanosti, keďže nezamestnaných je stále približne 8 miliónov mladých Európanov; zdôrazňuje preto, že je dôležité zaoberať sa geografickým nesúladom medzi ponukou pracovných miest a dopytom, a to v rámci členských štátov i medzi nimi, prostredníctvom zmien na Európskom portáli pre pracovnú mobilitu (EURES) s cieľom zlepšiť príležitosti na zamestnávanie mladých ľudí a dosiahnuť väčšiu sociálnu súdržnosť;

8.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby ďalší cyklus stratégie EÚ pre mládež zaradil do svojich cieľov mladých utečencov a žiadateľov o azyl a aby im zabezpečoval rovnaké a nediskriminačné zaobchádzanie, prístup k vzdelávaniu, odbornej príprave a zamestnaniu i sociálne začlenenie, a tým im pomáhal vytvoriť si identitu v hostiteľských krajinách a plne využívať svoj talent a potenciál, ako aj vyhnúť sa marginalizácii a rozčarovaniu;

9.  vyjadruje znepokojenie nad únikom mozgov a s tým súvisiacimi rizikami pre niektoré členské štáty, najmä tie, ktoré čelia ťažkostiam a prebiehajú v nich programy úprav a v ktorých rozsiahla nezamestnanosť núti čoraz viac absolventov vysokých škôl k odchodu do zahraničia, čím príslušné krajiny prichádzajú o najcennejšie a najproduktívnejšie ľudské zdroje;

10.  zdôrazňuje potenciál nových technológií pri nadväzovaní vzťahov s mladými ľuďmi a vyzýva EÚ a členské štáty, aby využívali tieto technológie na posilnenie dialógu s mladými ľuďmi a ich schopnosti zúčastňovať sa na fungovaní spoločnosti;

11.  zdôrazňuje význam zapojenia mladých ľudí a mládežníckych organizácií do vytvárania priorít a vypracúvania nového rámca EÚ pre spoluprácu v oblasti mládeže po roku 2018;

12.  odporúča členským štátom a EÚ, aby vykonali hodnotenie vplyvu politík, ktoré sú zamerané na mladých ľudí

13.  považuje výmenu najlepších postupov, tvorbu politík založenú na dôkazoch, skupiny expertov, činnosti partnerského učenia a hodnotenia za dôležité nástroje medziodvetvovej spolupráce zameranej na výsledky, ktorej cieľom je podpora mladých ľudí; zdôrazňuje význam šírenia výsledkov týchto činností s cieľom maximalizovať ich vplyv;

14.  zdôrazňuje dôležitosť medziodvetvovej spolupráce na všetkých úrovniach, najmä medzi rôznymi stratégiami EÚ, ktoré sa týkajú mladých ľudí (súčasné a budúce stratégie EÚ v oblasti mládeže, vzdelávania a odbornej prípravy, zdravia, zamestnanosti atď.);

15.  zdôrazňuje význam a potrebu posilnenia a ďalšieho rozvoja stratégií a iniciatív zameraných na predchádzanie násiliu a šikanovaniu na školách;

16.  zdôrazňuje význam kvalitnej spolupráce zameranej na potreby jednotlivých detí alebo mladých ľudí, a to aj medzi rodinami, náboženskými komunitami a školami, miestnymi spoločenstvami, mládežníckymi organizáciami, pracovníkmi s mládežou a formálnym, neformálnym alebo informálnym vzdelávaním, čo sa týka vedenia mladých ľudí k úplnému začleneniu do spoločnosti a pomoci pri tomto začleňovaní prostredníctvom zaistenia bezpečného prostredia na rast a učenie;

17.  navrhuje zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do politiky v oblasti mládeže, predovšetkým v tých členských štátoch, v ktorých majú v tejto oblasti právomoci;

18.  zdôrazňuje význam podpory zdravého životného štýlu s cieľom predchádzať chorobám a domnieva sa, že je nevyhnutné poskytovať mladým ľuďom správne informácie a pomoc v súvislosti s vážnymi psychickými zdravotnými problémami, ako je konzumácia tabaku a alkoholu a užívanie drog a drogová závislosť;

19.  pripomína význam začlenenia medzigeneračného rozmeru do politík v oblasti mládeže a potrebu nadviazať lepší dialóg medzi rôznymi generáciami;

20.  zdôrazňuje, že je dôležité riešiť chudobu mládeže zo sociálno-hospodársky znevýhodneného prostredia, mladých ľudí s nezamestnanými rodičmi a tých, ktorí sa nedokázali vymaniť zo sociálno-hospodárskeho cyklu ich rodiny;

21.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili účinnú odbornú prípravu v štátnom jazyku v súlade so zásadami viacjazyčnosti a nediskriminácie a na základe vnútroštátnych právnych predpisov a európskych zásad a aby zvýšili podporu pre vzdelávacie inštitúcie, ktoré vyučujú v materinskom jazyku národnostných alebo jazykových menšín;

22.  pripomína hlavný cieľ stratégie Európa 2020, a síce že podiel osôb, ktoré predčasne ukončia vzdelávanie a odbornú prípravu, by mal byť nižší ako 10 %; zdôrazňuje, že je potrebné bojovať proti predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky, ktoré je faktorom prispievajúcim k nezamestnanosti, prostredníctvom dialógu medzi sektorom vzdelávania, verejnými službami zamestnanosti a sociálnymi partnermi, identifikovaním nedostatkov školského systému a spoločnosti, podporovaním študentov pri hľadaní vlastných metód učenia, zavádzaním relevantných a pútavých učebných plánov, zavedením spoľahlivého a dobre vyvinutého personalizovaného systému usmernení s kvalitnými službami v oblasti poradenstva a pomoci pri výbere povolania pre všetkých študentov, najmä pri prvých náznakoch predčasného ukončenia štúdia, primeraným informovaním študentov o budúcich príležitostiach na trhu práce a možnostiach kariéry vrátane pracovných miest v oblasti techniky a remesiel, poskytovaním vzdelávania v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky a duálneho vzdelávania, zaistením kvalitnej učňovskej prípravy, stáží a odborných stáží, ako aj tým, že sa študentom poskytne druhá šanca vo forme odborného vzdelávania;

23.  vyzýva členské štáty, aby predložili správy podložené faktami a dôkazmi o sociálnej situácii a životných podmienkach mladých ľudí a aby vypracovali národné akčné plány a dôsledne ich vykonávali;

24.  zdôrazňuje, že základom dosiahnutia cieľov stratégie EÚ pre mládež by mala byť podpora väčšieho počtu a rovnakých príležitostí pre všetkých mladých ľudí, presadzovanie sociálneho začlenenia, rodovej rovnosti a solidarity a boj proti všetkým formám diskriminácie mladých ľudí, najmä na základe rodu, rasového alebo etnického pôvodu či zdravotného postihnutia;

25.  poznamenáva, že politiky a národné stratégie v oblasti mládeže treba vypracovať s mladými ľuďmi a pre nich;

26.  osobitne víta užitočnosť rámca pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018), ktorý zlepšuje spoluprácu medzi členskými štátmi a Európskou úniou a pre mladých ľudí otvára a rozvíja príležitosti a výhody vyplývajúce z projektu európskej integrácie, a žiada preto Komisiu, aby rámec zachovala a rozvíjala aj po roku 2018;

27.  vyzýva členské štáty, aby vytvorili vzdelávacie štruktúry potrebné na začlenenie mladých utečencov, čo im umožní naučiť sa jazyk krajiny, v ktorej získali azyl, ukončiť počiatočnú odbornú prípravu alebo zvýšiť nadobudnuté zručnosti na európsku úroveň s cieľom uľahčiť ich začlenenie do trhu práce a európskej spoločnosti;

28.  požaduje cielené opatrenia zamerané na osoby s predčasne ukončenou školskou dochádzkou, ktoré potrebujú poradenstvo, vyučenie a odbornú prípravu, a účinný systém v rámci vzdelávania v ranom detstve, pomocou ktorého sa zistia tí, ktorým hrozí, že sa z nich stanú osoby s predčasne ukončenou školskou dochádzkou alebo NEET, a to s cieľom pomáhať im už v ranom veku a vymaniť ich z tohto znevýhodnenia;

29.  nabáda členské štáty, aby zapracovali zásadu solidarity medzi generáciami do svojich dôchodkových politík a zohľadnili súčasný a budúci vplyv týchto politík na mladých ľudí;

30.  víta svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o získavaní vedomostí o EÚ v škole a v súlade s tým vyzýva členské štáty, aby cestou formálneho, neformálneho a informálneho vzdelávania podporovali rozširovanie poznatkov o EÚ, pričom sa budú zameriavať najmä na spoluprácu poskytovateľov formálneho a neformálneho/informálneho vzdelávania, čo možno dosiahnuť v rámci kontinuálnej stratégie EÚ pre mládež;

31.  vyzýva členské štáty, aby výraznejšie zapájali nezávislé organizácie do procesu vykonávania, najmä na miestnej úrovni, a zlepšili koordináciu medzi existujúcimi postupmi v stratégii na obdobie po roku 2018 (napr. zapojením do výborov starostlivosti o mládež výborov v celej EÚ atď.), aby sa stratégia EÚ pre mládež mohla aj naďalej využívať;

32.  zdôrazňuje potrebu poskytnúť mladým ľuďom solídne znalosti a vedomosti o EÚ, a to aj prostredníctvom vzdelávania o základných hodnotách EÚ, riadení a rozhodovacích procesoch v EÚ, čím by im umožnili zapojiť sa do kľúčových úvah o EÚ a stať sa zodpovednými a aktívnymi občanmi Európy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie o podporu rozmeru EÚ vo vzdelávaní s cieľom pripraviť študentov na život a prácu v čoraz komplexnejšej a integrovanejšej Únii, ktorú môžu a majú formovať;

Zamestnanosť a vzdelávanie

33.  vyzýva členské štáty, aby čo najlepšie využili dostupné politiky EÚ a vnútroštátne politiky a finančné rámce s cieľom podporiť primerané investovanie do mladých ľudí a vytváranie kvalitných a istých pracovných miest; trvá na tom, aby sa na všetkých úrovniach realizovali programy mobility, ktoré vedú k zlepšovaniu zručností a kompetencií mladých ľudí, vďaka čomu získavajú sebadôveru a podnecuje sa ich zvedavosť a záujem o iné spôsoby učenia i zapojenie sa do spoločnosti; dôrazne odporúča uznávanie a hodnotenie týchto zručností posilnených prostredníctvom mobility; vyzýva EÚ a členské štáty na zabezpečenie toho, aby mladí ľudia mali lepší prístup k informáciám o všetkých programoch a iniciatívach, z ktorých môžu mať prospech;

34.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali program Erasmus+, najmä jeho časť venovanú učňovskej príprave, a tak podporovali a ďalej posilňovali cezhraničnú odbornú prípravu a kariéru, ako aj pracovnú mobilitu mladých ľudí a poskytovali im zručnosti a kompetencie pre život vrátane jazykových zručností a zároveň rozšírili aj ich príležitosti a možnosti zúčastniť sa na trhu práce aj na živote spoločnosti, a to bez ohľadu na ich akademické kvalifikácie, zručnosti alebo úroveň vzdelania; vyjadruje znepokojenie nad tým, že mobilita učňov doteraz nedosiahla požadovanú úroveň, a vyzýva Komisiu, členské štáty, podniky a školy, aby našli spôsoby, ako prekonať zostávajúce prekážky mobility učňov; zdôrazňuje význam podpory mladých ľudí – s ohľadom na faktor veku a ich často nestabilnú finančnú situáciu – v ich plánoch týkajúcich sa mobility, a to aj prostredníctvom odstránenia určitých nepriamych obmedzení mobility, ako sú ťažkosti s ubytovaním a s dopravou;

35.  vyzýva na zlepšenie príležitostí pre študentov absolvujúcich odborné vzdelávanie a prípravu zúčastňovať sa na odborných stážach v susedných krajinách, a to s cieľom podporiť lepšie porozumenie pre pracovné a vzdelávacie postupy iných členských štátov, napríklad financovaním cestovných nákladov študentov, ktorí pritom zostanú bývať vo svojej domovskej krajine; pripomína, že mobilita v odbornej príprave predstavuje zásadnú výhodu pri vstupe na trh práce, ale aj pokiaľ ide o porozumenie európskemu projektu a angažovanie sa v ňom prostredníctvom vlastných skúseností; zdôrazňuje význam zavedenia európskeho rámca na podporu mobility v rámci učňovskej prípravy a odborného vzdelávania; okrem toho vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využili sieť EURES na podporu pracovnej mobility mládeže v rámci EÚ vrátane mobility v oblasti učňovskej prípravy;

36.  poukazuje na dôležitosť výučby a nadobúdania všeobecných základných zručností, ako sú IKT, matematika, kritické myslenie, cudzie jazyky, mobilita atď., ktoré umožnia mladým ľuďom ľahko sa prispôsobiť meniacemu sa sociálnemu a hospodárskemu prostrediu;

37.  vyzýva Komisiu a členské štáty na posilnenie odbornej prípravy v oblasti IKT s cieľom poskytnúť všetkým mladým ľuďom príslušné elektronické zručnosti užitočné pre trh práce, napríklad pomocou prerozdeľovania finančných prostriedkov v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí;

38.  opakuje, že informačné a komunikačné technológie (IKT) zohrávajú dôležitú úlohu v súvislosti s osobným a profesionálnym rozvojom mladých ľudí, a uznáva ich potenciál posilňovať postavenie mladých ľudí tým, že ich spájajú v reakcii na sociálne problémy, ako aj tým, že im umožňujú spojiť sa i napriek geografickým, spoločenským, náboženským, rodovým a hospodárskym prekážkam; vyzýva preto členské štáty, aby prijali opatrenia na zabezpečenie toho, že všetci mladí ľudia budú mať aktuálne zručnosti a kompetencie v oblasti IKT;

39.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pokračovali v programoch zameraných na mládež a vzdelávanie, ktoré posilňujú postavenie mladých žien a dievčat a uľahčujú im vstup do odvetví, v ktorých tradične dominujú muži a v ktorých sú nedostatočne zastúpené, ako je podnikanie, IKT a veda, technológia, inžinierstvo a matematika (STEM);

40.  pripomína obrovský potenciál synergií medzi odvetviami STEM a IKT a oblasťami umenia a dizajnu a tvorivým priemyslom, čím sa STEM mení na STEAM (veda, technológia, inžinierstvo, umenie, matematika), a vyzdvihuje potenciál týchto synergií pritiahnuť do oblastí STEM viac mladých ľudí, najmä žien a dievčat;

41.  vyzýva členské štáty, aby podnecovali ženy k odbornej príprave a kariére v sektoroch, kde sú nedostatočne zastúpené, ako je napríklad STEM a informačné technológie;

42.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby mladí ľudia mali možnosť získať aspoň základné digitálne zručnosti a nadobudnúť znalosti a vedomosti o médiách s cieľom pracovať, študovať a aktívne sa zapájať do života modernej spoločnosti;

43.  poznamenáva, že aj keď mladí ľudia zvládnu skutočnú výzvu spočívajúcu v nájdení si zamestnania, v mnohých členských štátoch to nevyhnutne neznamená, že si zabezpečia prostriedky na život nad hranicou chudoby;

44.  vyzýva na pokračovanie iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí; požaduje, aby sa navrhli následné úpravy predpisov a zdrojov s cieľom prekonať existujúce prekážky pri jej vykonávaní do konca súčasného finančného rámca;

45.  vyzýva na lepšiu koordináciu na všetkých úrovniach medzi učebnými plánmi vo vzdelávaní a odbornej príprave a potrebami meniacich sa trhov práce; požaduje, aby sa vytvorili kampane na poskytovanie informácií, zvyšovanie povedomia a posilňovanie programov mobility vo všetkých všeobecných a odborných vzdelávacích zariadeniach v EÚ v záujme splnenia politických cieľov hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti EÚ a vzhľadom na pretrvávajúce nerovnosti medzi mestskými, prímestskými a vidieckymi oblasťami; zdôrazňuje však, že je dôležité zachovať hodnotu znalostí a snažiť sa zabezpečiť plne všestranné vzdelávanie a pevné akademické zázemie; nabáda na posilnenie dialógu a spolupráce medzi podnikmi a univerzitami s cieľom vytvárať vzdelávacie programy, vďaka ktorým mladí ľudia získajú potrebný súbor zručností, vedomostí a kompetencií; vyzýva v tejto súvislosti na užšiu spoluprácu medzi vzdelávacími inštitúciami, podnikmi, najmä MSP, a službami zamestnanosti; navrhuje, aby si v tomto smere členské štáty navzájom vymieňali najlepšie postupy;

46.  zdôrazňuje skutočnosť, že holistický a inkluzívny vzdelávací prístup je nevyhnutný na to, aby sa všetci študenti cítili vítaní a začlenení a aby mali pocit, že môžu rozhodovať o vlastnom vzdelaní; poukazuje na to, že problém v podobe študentov, ktorí opúšťajú školu bez kvalifikácie, je jednou z najväčších výziev pre naše spoločnosti, pretože vedie k sociálnemu vylúčeniu, a že boj proti nemu je jedným z našich hlavných cieľov; upozorňuje, že okrem prispôsobenia vzdelávacích systémov treba zaviesť osobitné opatrenia pre tých, ktorí majú najväčšie ťažkosti; pripomína, že stáže a učňovská príprava by mali viesť k zamestnaniu a že pracovné podmienky a zadané úlohy by mali učňom umožniť, aby si osvojili praktické skúsenosti a príslušné zručnosti potrebné pre vstup na trh práce; je presvedčený, že zapojenie regionálnych a miestnych verejných a súkromných zainteresovaných strán do navrhovania a vykonávania príslušného súboru politík má zásadný význam v boji proti nezamestnanosti mladých ľudí;

47.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli opatrenia na uľahčenie prechodu mladých ľudí zo školy do práce, a to aj zabezpečením kvalitných stáží a učňovskej prípravy, poskytnutím jasne vymedzených práv mladým ľuďom, ktoré zahŕňajú prístup k sociálnej ochrane, písomné a záväzné zmluvy a spravodlivú odmenu, s cieľom zabezpečiť, aby mladí ľudia neboli diskriminovaní pri vstupe na trh práce, a primeraným informovaním študentov o budúcich príležitostiach na trhu práce;

48.  zdôrazňuje, že miery nezamestnanosti sa zreteľne znižujú, keď úroveň dosiahnutého vzdelania stúpa, a že je preto nevyhnutné podporovať príležitosti vyššieho vzdelávania pre mladých ľudí v EÚ a investovať do týchto príležitostí;

49.  poukazuje však na to, že vzdelávanie by nemalo poskytovať len zručnosti a kompetencie dôležité pre potreby trhu práce, ale tiež prispievať k osobnému rozvoju a rastu mladých ľudí s cieľom vytvoriť z nich aktívnych a zodpovedných občanov; zdôrazňuje preto potrebu občianskeho vzdelávania v celom vzdelávacom systéme, a to vo formálnom aj neformálnom;

50.  vyzýva členské štáty, aby poskytovali možnosti dvojitej kariéry mladým ľudom s talentom v oblasti športu, aby mohli tento športový talent rozvíjať a zároveň sa naďalej vzdelávať;

51.  zdôrazňuje, že je potrebné zahrnúť prvky výučby v oblasti podnikania do všetkých úrovní a všetkých foriem vzdelávania a odbornej prípravy, pretože včasné vštepovanie podnikateľského ducha mladým ľuďom predstavuje účinný spôsob boja proti nezamestnanosti mladých; v tejto súvislosti naliehavo žiada o aktívny dialóg a spoluprácu medzi akademickou obcou a podnikmi s cieľom vytvárať vzdelávacie programy, vďaka ktorým mladí ľudia získajú požadované zručnosti a kompetencie; ďalej zdôrazňuje potrebu presadzovať a upevňovať politiky na podporu podnikania mladých ľudí, najmä v kultúrnom a kreatívnom sektore a v oblasti športu, s cieľom vytvárať isté a kvalitné pracovné miesta a posilňovať sociálny rozvoj a súdržnosť komunít; zdôrazňuje tiež potenciál dobrovoľníckej práce pre získavanie zručností, posilňovanie osobného rozvoja a poskytovanie možností pre mladých ľudí nájsť si zamestnanie;

52.  poukazuje na to, že podnikanie si vyžaduje rozvoj prierezových zručností, ako sú tvorivosť, kritické myslenie, tímová práca a iniciatívnosť, ktoré prispievajú k osobnému aj profesijnému rozvoju mladých ľudí a uľahčujú im vstup na trh práce; domnieva sa, že je preto potrebné uľahčovať a podporovať zapojenie podnikateľov do vzdelávacieho procesu;

53.  zdôrazňuje, že je dôležité viac investovať do začínajúcich podnikov a mladých ľudí, ktorí začínajú podnikať, a uľahčiť im prístup k počiatočnému kapitálu a skúseným poradenským centrám pre podnikateľov;

54.  pripomína, že zamestnanosť a podnikanie predstavujú jednu z ôsmich priorít určených v stratégii EÚ pre mládež (2010 – 2018); zdôrazňuje, že práca s mládežou a neformálne vzdelávanie, najmä v rámci združení mladých podnikateľov a mládežníckych organizácií, ktoré poskytujú mladým ľuďom možnosť rozvíjať inovatívne projekty, získať skúsenosti s podnikaním a nadobudnúť prostriedky a dôveru potrebné na začatie podnikania, zohrávajú kľúčovú úlohu pri rozvoji kreatívneho a inovačného potenciálu mladých ľudí vrátane ich podnikateľského ducha a podnikateľských a občianskych zručností; zdôrazňuje potrebu vytvoriť prostredie, ktoré je priaznivé pre podnikanie a inovatívne začínajúce podniky, v záujme zamestnanosti mladých ľudí v Európe; zdôrazňuje, že treba odstrániť všetky prekážky, ktoré mladým ľuďom bránia v rozvíjaní ich nápadov, potenciálu a názorov;

55.  odporúča, aby sa stratégia EÚ pre mládež viac zameriavala na podnikanie ako kľúč k oživeniu hospodárskeho rastu; konštatuje, že v roku 2014 si len jeden z piatich mladých Európanov chcel založiť vlastný podnik a táto myšlienka sa naďalej považuje za ťažko realizovateľnú; zastáva názor, že prioritou by malo byť rozvíjanie podnikateľskej kultúry už v ranom veku, pružnosť pracovných predpisov umožňujúca spojiť prácu a štúdium, duálne vzdelávanie a prístup k financovaniu;

56.  pripomína, že kreatívne odvetvia patria medzi najpodnikavejšie a rýchlo rastúce sektory a že kreatívne vzdelávanie rozvíja prenosné zručnosti, ako sú kreatívne myslenie, schopnosť riešiť problémy, tímová práca a vynaliezavosť; uznáva skutočnosť, že umelecké odvetvia a mediálne sektory sú mimoriadne príťažlivé pre mladých ľudí;

57.  zdôrazňuje dôležitosť sociálneho podnikania ako hnacej sily inovácie, sociálneho rozvoja a zamestnanosti, a preto vyzýva EÚ a členské štáty, aby ho viac podporovali a posilňovali jeho úlohu;

58.  nabáda členské štáty, aby prijali opatrenia na stimuláciu podnikania tým, že vytvoria priaznivejšie prostredie pre podnikateľov a začínajúce podniky, ktoré umožní zakladanie začínajúcich podnikov, napríklad systémy a opatrenia na jednoduché poskytovanie úverov bankami, zjednodušenú právnu reguláciu a systémy daňových úľav a opatrenia umožňujúce mladým ľuďom rozvíjať vlastné podnikateľské nápady; obhajuje vyučovacie metódy, ktoré podporujú podnikateľské a kreatívne myslenie a prijímanie absolventov ako mladých podnikateľov;

59.  zdôrazňuje, že na riešenie problému nezamestnanosti mládeže potrebujú členské štáty pracovníkov, ktorí sú primerane vyškolení v oblasti profesijného poradenstva a majú znalosti o možnostiach akademického a odborného vzdelávania, ako aj vedomosti o súčasnej situácii na trhu práce, pravdepodobnom vývoji v členských štátoch a nových odvetviach ich hospodárstva;

60.  nabáda členské štáty, aby podporovali mladých ľudí v začiatkoch ich samostatného života a pri zakladaní vlastných rodín, a to prostredníctvom príspevkov na bývanie, preferenčných režimov a zníženia dane z príjmu fyzických osôb, a aby poskytovali študentom preferenčné pôžičky;

61.  zdôrazňuje význam vzájomného uznávania a potvrdzovania zručností, kompetencií a znalostí nadobudnutých prostredníctvom informálneho učenia, neformálneho vzdelávania a celoživotného vzdelávania, pretože ich potvrdzovanie je zásadné pre zviditeľnenie a zhodnotenie rozmanitého a bohatého vzdelávania jednotlivcov, najmä tých, ktorí majú menej príležitostí; poukazuje na to, že potvrdzovanie zručností prispieva k zlepšeniu prístupu k formálnemu vzdelávaniu a novým pracovným príležitostiam, pričom posilňuje sebaúctu a motiváciu učiť sa, rozvíjanie hodnôt, schopností a zručností mladých ľudí, ako aj učenie o občianstve a demokratickej účasti na všetkých úrovniach; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o vytvorenie komplexných mechanizmov potvrdzovania do roku 2018, ako sa požaduje v odporúčaní Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia, v úzkej spolupráci so všetkými príslušnými kľúčovými zainteresovanými stranami vrátane mládežníckych organizácií;

62.  zdôrazňuje dôležitosť informálneho učenia a formálneho a neformálneho vzdelávania, a to aj v rámci činností združení, pre rozvoj hodnôt, schopností a zručností mladých ľudí, ako aj pre vzdelávanie v oblasti občianstva a demokratickej účasti; upozorňuje na škálu možností a modelov odbornej prípravy, ktoré sú k dispozícii v členských štátoch, a najmä na duálne vzdelávanie, ktoré môže uľahčiť prechod zo vzdelávania alebo odbornej prípravy do zamestnania; podporuje zavádzanie celoživotného vzdelávania; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili jednotné, platné celoeurópske uznávanie zručností a kompetencií nadobudnutých prostredníctvom informálneho učenia a formálneho a neformálneho vzdelávania a stáží s cieľom preklenúť priepasť medzi nedostatkom zručností a nesúladom medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami, ktorý možno pozorovať na európskom trhu práce, a aby poskytovali podporu pre takéto činnosti v rámci príslušných programov EÚ; žiada tiež, aby sa v oblasti odborného vzdelávania a prípravy (OVP) kládol väčší dôraz na jazyky, najmä jazyky susedných krajín, s cieľom posilniť postavenie a zamestnateľnosť dotknutých študentov na cezhraničnom trhu práce;

63.  konštatuje, že vzhľadom na súčasnú vlnu digitalizácie a nové trendy na trhu práce sa čoraz viac mladých ľudí stretáva s novými formami zamestnávania, ktoré sa vyznačujú vyvážením flexibility a istoty; zdôrazňuje význam primeraného vzdelávania pre mladých ľudí, ktoré je zamerané na zdôraznenie úlohy mechanizmov sociálnej ochrany v kariérnom raste;

64.  domnieva sa, že včasné zásahy a aktívne politiky v oblasti trhu práce predstavujú posun od riešenia príznakov viacgeneračného nedostatku smerom k rozpoznávaniu a riadeniu rizík už v skoršej fáze života s cieľom zabrániť nezamestnanosti a uľahčiť reintegráciu; osobitne upozorňuje na situáciu osôb, ktoré sú najviac vytláčané na okraj spoločnosti a najviac ohrozené nezamestnanosťou;

65.  vyzdvihuje význam otvorených a nízkoprahových programov pre prácu s mládežou z menej podnetného prostredia;

66.  zdôrazňuje, že pre celoživotné vzdelávanie a zlepšovanie príležitostí na vzdelávanie a zamestnávanie mladých ľudí je dôležité zabezpečiť vzájomné cezhraničné uznávanie a zlučiteľnosť kvalifikácií a akademických titulov s cieľom posilniť systém zabezpečenia kvality; požaduje, aby sa vzájomné cezhraničné uznávanie kvalifikácií a titulov neustále rozširovalo, vyhodnocovalo a prispôsobovalo meniacim sa požiadavkám v oblasti odbornej prípravy, a poznamenáva, že by sa to malo zabezpečiť na európskej úrovni vo všetkých krajinách, ktoré sa stali súčasťou európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania a ktoré sú uvedené v európskom kvalifikačnom rámci;

67.  v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitú úlohu neformálneho vzdelávania a informálneho učenia, ako aj zapájania do športových a dobrovoľníckych činností, pri podnecovaní rozvoja občianskych, sociálnych a medzikultúrnych kompetencií a zručností; zdôrazňuje, že niektoré krajiny dosiahli značný pokrok pri vypracúvaní príslušného právneho rámca, zatiaľ čo iné majú ťažkosti pri vytváraní komplexných stratégií potvrdzovania; zdôrazňuje preto potrebu rozvíjať komplexné stratégie, aby sa umožnilo potvrdzovanie;

68.  zdôrazňuje význam riešenia nedostatku zručností a nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami podporou a uľahčením mobility študentov a učiteľov prostredníctvom lepšieho využitia všetkých nástrojov a programov EÚ; poukazuje na to, že mobilita vo vzdelávaní predstavuje zásadnú výhodu pri vstupe na trh práce; zdôrazňuje potrebu zavedenia opatrení zameraných na zabezpečenie koordinácie, doplnkovosti a súdržnosti medzi štrukturálnymi fondmi pre mobilitu vrátane Európskeho sociálneho fondu (ESF) a ďalších programov, ako je Erasmus +; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitú úlohu programov mobility, ako je Erasmus +, pri podpore rozvoja horizontálnych zručností a kompetencií a medzikultúrnych výmenách medzi mladými ľuďmi; víta zmeny vykonané na webovej stránke Panoráma zručností EÚ;

69.  zdôrazňuje potrebu posilniť úlohu programu Erasmus pre mladých podnikateľov, aby sa dosiahla dlhodobá kvalitná zamestnanosť; zastáva názor, že na plné využitie potenciálu mladých ľudí je potrebné zabezpečiť pracovnú mobilitu; konštatuje, že v súčasnosti je v EÚ zamestnaných 217,7 milióna osôb, z ktorých 7,5 milióna (3,1 %) pracuje v inom členskom štáte; konštatuje tiež, že podľa prieskumov EÚ je v prípade mladých ľudí väčšia pravdepodobnosť, že budú mobilní a že sa domov vrátia s novými zručnosťami a kvalifikáciou;

70.  vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom podpory programu Erasmus pre učňov rozvíjala a podporovala mobilitu študentov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy;

71.  vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využili súčasnú reformu siete EURES na podporu pracovnej mobility mládeže v rámci EÚ vrátane mobility v oblasti učňovskej prípravy a stáží; vyzýva členské štáty, aby pravidelne aktualizovali voľné pracovné miesta a životopisy; vyzýva Komisiu, aby zlepšila zosúlaďovanie ponúkaných a požadovaných pracovných miest v rámci siete EURES s cieľom zabezpečiť, že mladí ľudia dostanú primerané a kvalitné pracovné ponuky v súlade s ich životopisom;

72.  nabáda členské štáty, aby v koordinácii s miestnymi a regionálnymi hospodárskymi subjektmi po výmene najlepších postupov a v súlade so špecifickou povahou každého vzdelávacieho systému zaviedli kvalitné systémy duálneho vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom prekonať existujúci a budúci nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami;

73.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zaviedli inovatívne a pružné granty na podporu talentu a umeleckých a športových schopností v oblasti kultúry, vzdelávania a odbornej prípravy; podporuje tie členské štáty, ktoré sa snažia zaviesť štipendijné programy pre študentov s preukázateľnými vzdelávacími, športovými a umeleckými schopnosťami;

74.  poznamenáva, že predčasné ukončenie školskej dochádzky a študenti, ktorí opúšťajú školu bez kvalifikácie, patria k najväčším výzvam našich spoločností, pretože vedú k neistej existencii a sociálnemu vylúčeniu, a že ich riešenie musí byť jedným z našich hlavných cieľov; poukazuje na to, že mobilita, prispôsobenie vzdelávacích systémov a vykonávanie individualizovaných opatrení môže byť zdrojom riešení pre najviac znevýhodnené osoby, s cieľom znížiť mieru predčasného ukončenia vzdelávania a odbornej prípravy;

75.  zdôrazňuje potrebu vytvoriť taký typ študentskej zmluvy, ktorá umožní študentom univerzít a odbornej prípravy zladiť štúdium s prácou, pokiaľ možno v podnikoch pôsobiacich v oblasti ich odbornej prípravy, so zárukou, že dokončia začaté štúdium;

76.  upozorňuje na potrebu pokračovať v úsilí o znižovanie miery predčasného ukončovania školskej dochádzky a podporovať vzdelávanie znevýhodnených mladých ľudí;

77.  poznamenáva, že hoci sa nezamestnanosť mladých ľudí vo väčšine členských štátov znížila po tom, čo v roku 2013 dosiahla vrchol, naďalej predstavuje vážny problém v EÚ, pričom približne 8 miliónov mladých Európanov si nedokáže nájsť prácu a podiel tých, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní alebo nedobrovoľne pracujú na čiastočný úväzok či ako stážisti, zostáva vysoký;

Finančné zdroje

78.  zdôrazňuje význam strategických investícií aj z európskych štrukturálnych a investičných fondov, najmä Európskeho sociálneho fondu, pre regionálny rozvoj, konkurencieschopnosť a vytváranie kvalitných stáží, učňovskej prípravy a udržateľných pracovných miest; berie na vedomie, že osobitná pozornosť by sa mala venovať mladým ľuďom, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (tzv. NEET);

79.  poznamenáva, že programové obdobie 2014 – 2020 sa začalo s niekoľkomesačným oneskorením a prvé hodnotenie politík Únie v tomto období, najmä politík v oblasti mládeže, nemôže byť úplne reprezentatívne, pokiaľ ide o ich skutočný dosah;

80.  poukazuje na to, že podľa odhadov Dvora audítorov miera chybovosti pri transakciách v rámci programu celoživotného vzdelávania (PCŽV) a programu Mládež v akcii (YiA) bola v predchádzajúcom programovom období vyše 4 %; očakáva od Komisie, že pri vykonávaní programu Erasmus + tieto chyby odstráni;

81.  berie na vedomie skutočnosť, že v roku 2013 miera plnenia rozpočtu v prípade programov na obdobie 2007 – 2013, najmä PCŽV, programu Kultúra, programu MEDIA a programu YiA, bola 100 %; domnieva sa však, že samotná miera plnenia nie je významným ukazovateľom účinnosti programov, ktorým by bolo možné posudzovať ich úspech;

82.  je znepokojený tým, že na konci roka 2013 nesúlad medzi schválenými viazanými a platobnými rozpočtovými prostriedkami spôsobil nedostatok platieb (napríklad v prípade programu Erasmus + vo výške 202 miliónov EUR), čo malo nepriaznivý vplyv na nasledujúci rok; žiada Komisiu, aby zabezpečila, že sa táto situácia nezopakuje v súvislosti s novými programami;

83.  pripomína, že zdráhavosť mladých ľudí zakladať podniky prispieva aj k pomalému tempu hospodárskeho rastu v Európe, a preto považuje za nevyhnutné poskytovať mladým ľuďom pri zakladaní vlastných podnikov podporu;

84.  víta skutočnosť, že z Európskeho sociálneho fondu (ESF) a iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI) sa v novom programovom období vyčlenilo vyše 12,4 miliardy EUR na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí;

85.  konštatuje s uspokojením, že v roku 2014 sa na činnostiach financovaných z YEI zúčastnilo 110 300 nezamestnaných mladých ľudí; víta skutočnosť, že hlavy štátov a predsedovia vlád EÚ sa rozhodli vyčleniť 6,4 miliardy EUR prostredníctvom fondov Únie (3,2 miliardy EUR z ESF a 3,2 miliardy EUR z nového rozpočtového riadka) na záruku pre mladých ľudí (YG); zdôrazňuje však, že v niektorých členských štátoch stále pretrvávajú ťažkosti pri vykonávaní záruky pre mladých ľudí a iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí;

86.  vyzýva EÚ a členské štáty na zintenzívnenie úsilia s cieľom zaistiť, aby sa učňovská príprava a stáže nevyužívali ako formy neistej práce a nenahrádzali skutočné pracovné miesta a aby bola zaručená potrebná pracovnoprávna ochrana vrátane odmeny a iných finančných nárokov;

87.  vyzýva na prijatie cielených a zjednodušených opatrení s cieľom zlepšiť schopnosť členských štátov využiť dostupné financovanie prostredníctvom európskych štrukturálnych fondov, Európskeho sociálneho fondu, Európskeho fondu regionálneho rozvoja, európskeho Kohézneho fondu, Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, iniciatívy Mládež v pohybe, programu „Tvoje prvé pracovné miesto EURES“, programu Horizont 2020 a programov a činností v oblasti občianstva;

88.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zjednodušili administratívne postupy na udelenie finančných zdrojov mládežníckym organizáciám, pretože tie často nemajú kapacitu na zvládanie zložitých postupov podávania žiadostí, keď žiadajú o podporu z rôznych programov EÚ;

89.  nabáda členské štáty, aby v plnej miere využívali program Erasmus+ prostredníctvom lepšieho zamerania na osoby na všetkých stupňoch vzdelávania s cieľom zlepšiť vyhliadky mladých ľudí, pokiaľ ide o zamestnanosť, a podporiť cezhraničnú kariérnu a pracovnú mobilitu za spravodlivých podmienok; podporuje medzikultúrne učenie, európske občianstvo a vzdelávanie mladých ľudí v oblasti demokracie a hodnôt a vyzýva preto Komisiu, aby pri vykonávaní hodnotenia v polovici trvania našla a odstránila prekážky vo financovaní, ktoré sťažujú dosiahnutie týchto cieľov, aby program Erasmus+ mohol byť v tejto oblasti účinnejší;

90.  víta skutočnosť, že program Erasmus prekročil hranicu troch miliónov študentov; konštatuje, že tento hlavný program Únie dosahuje od svojho vzniku nepretržite úspech, a je presvedčený, že je dôležité, aby naďalej získaval podporu;

91.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že počty vyslaných a prijatých študentov v rámci programu Erasmus sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líšia; odporúča, aby sa viedli dôraznejšie informačné kampane a zjednodušili pravidlá;

92.  pripomína členským štátom, že by sa mali zaviazať k rozšíreniu vnútroštátneho financovania dopĺňajúceho rozpočtové prostriedky z ESF a YEI s cieľom zabezpečiť potrebné zvýšenie zamestnanosti mladých ľudí; okrem toho považuje za nevyhnutné, aby využívané nástroje a udeľované granty umožňovali dôstojný život; požaduje preto, aby sa úroveň grantov posudzovala na základe skutočných životných nákladov v každom členskom štáte;

93.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby prijali nevyhnutné opatrenia na zavedenie záruky pre mladých ľudí; požaduje nepretržitú politickú angažovanosť, pokiaľ ide o záruku pre mladých ľudí ako dlhodobú, štrukturálnu reformu, ktorou sa zaručí udržateľné začlenenie do trhu práce prostredníctvom kvalitných ponúk;

94.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby v plnej miere uplatňovali záruku pre mladých ľudí na základe intenzívnej spolupráce medzi vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, vzdelávacími systémami a službami zamestnanosti; poukazuje na to, že táto záruka by mala byť plne začlenená do národných plánov zamestnanosti, ako aj do plánovania politiky v oblasti mládeže a vzdelávania a všetci mladí ľudia by o nej mali byť v širokom rozsahu informovaní; pripomína, že zapojenie mládežníckych organizácií do propagácie, ako aj do hodnotenia a vykonávania záruky pre mladých ľudí má pre jej úspech rozhodujúci význam;

95.  pripomína, že mladé ženy a muži z rôzneho sociálno-ekonomického prostredia sa stretávajú v rozličnom veku s rozdielnymi podmienkami na trhu práce; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začlenili takéto rodovo špecifické a sociálno-ekonomické hľadisko do návrhu a vykonávania politík v oblasti mládeže a trhu práce, akou je napríklad záruka pre mladých ľudí;

96.  domnieva sa, že najmä vysoká miera neistoty zamestnania medzi mladými ľuďmi spolu so starnúcou európskou populáciou predstavujú veľkú výzvu pre udržateľnosť, dostatočnosť a primeranosť dôchodkových systémov a vážne poškodzujú medzigeneračnú solidaritu; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia na to, aby sa zabránilo prinajmenšom zneužívaniu grantov poskytovaných v rámci záruky pre mladých ľudí, a aby uprednostňovali, aspoň pokiaľ ide o zmluvy uzatvorené v rámci záruky pre mladých ľudí, zmluvy, ktoré umožňujú mladým ľuďom platiť príspevky do vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia;

97.  nalieha na členské štáty, aby v plnej miere implementovali a monitorovali účinnosť záruky pre mladých ľudí tým, že budú plne využívať finančné prostriedky, ktoré im EÚ poskytla na vykonanie opatrení na podporu zamestnanosti mladých ľudí prostredníctvom integrácie mladých ľudí vrátane osôb so zdravotným postihnutím do trhu práce pomocou zamestnania, učňovskej prípravy alebo stáže do štyroch mesiacov od ukončenia školskej dochádzky alebo straty zamestnania, napríklad vytváraním systémov celoživotného, individuálne zameraného profesijného poradenstva, registračných úradov, informačných stredísk a metód zberu údajov a podporovaním registrácie nezamestnaných s cieľom získať obraz o skutočnej situácii, pokiaľ ide o nezamestnanosť mladých ľudí, ako aj zlepšiť služby poskytované úradmi práce pre mladých uchádzačov o zamestnanie;

98.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby sa bezodkladne zaoberali hlavnými faktormi úspechu pri vykonávaní európskej záruky pre mladých ľudí, ako je kvalita a udržateľnosť pracovných ponúk, ďalšie vzdelávanie a odborná príprava, sociálne začlenenie, synergie s ostatnými oblasťami politiky (týkajúcimi sa vzdelávacích systémov, trhu práce, sociálnych služieb a mládeže) a spolupráca medzi všetkými príslušnými zainteresovanými stranami, s cieľom integrovať mladých ľudí do trhu práce, znížiť mieru nezamestnanosti mladých ľudí a dosiahnuť dlhodobo pozitívny vplyv z hľadiska prevencie sociálneho vylúčenia mladých ľudí a ich vylúčenia z trhu práce v období prechodu zo školy na trh práce;

99.  žiada, aby sa rozšírilo zameranie európskej záruky pre mladých ľudí, pokiaľ ide o vzdelávanie a odbornú prípravu mladých nezamestnaných, ktorí sú nekvalifikovaní alebo majú nízku kvalifikáciu, tak aby sa vzťahovala aj na mladých absolventov a osoby, ktoré absolvovali odborné vzdelávanie, ako aj aby sa zvýšila veková hranica záruky pre mladých ľudí z 25 na 29 rokov s cieľom zohľadniť skutočnosť, že mnohí absolventi a ľudia, ktorí vstupujú na trh práce, sú vo veku 25 až 29 rokov;

100.  vyzýva členské štáty a regióny, aby si vymieňali osvedčené postupy a učili sa jeden od druhého; poukazuje na to, že je dôležité uskutočniť hodnotenie týkajúce sa vykonávania iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí v rokoch 2014 a 2015 zo strany členských štátov; zdôrazňuje význam strednodobého posúdenia účinnosti záruky pre mladých ľudí so zameraním na jej úspechy, pokiaľ ide o to umožniť mladým ľuďom získať zručnosti a zamestnanie, a význam pokračovania tejto iniciatívy; ďalej poukazuje na to, že zapojenie mládežníckych organizácií do hodnotenia a vykonávania záruky pre mladých ľudí je pre jej úspech kľúčové;

101.  s potešením očakáva, že Komisia neskôr v priebehu tohto roka predloží rozsiahlu správu o realizácii záruky pre mladých ľudí;

102.  poznamenáva, že správa Dvora audítorov s názvom Záruka EÚ pre mladých ľudí – vykonávanie v členských štátoch, ktorá sa má dokončiť začiatkom roka 2017, poskytne jasnejšie hodnotenie výsledkov programu; domnieva sa, že v správe by mala byť okrem iného zahrnutá analýza efektivity a dlhodobých výsledkov;

103.  pripomína Komisii dôležitosť zabezpečenia vysokej úrovne informovanosti mladých ľudí o dostupných programoch a možnostiach účasti, ako aj zaistenia toho, že informácie poskytované o týchto programoch majú vysokú kvalitu, a to s využitím kvantifikovateľných ukazovateľov (ako napríklad reakcia a zapojenie cieľovej skupiny);

104.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uskutočňovali expanzívne hospodárske politiky s väčšou flexibilitou v oblasti verejných investícií do vzdelávania, odbornej prípravy a kvalitnej učňovskej prípravy;

105.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby investovali viac a neznižovali svoje financovanie z vnútroštátnych rozpočtov pre politiky v oblasti mládeže, umenia, kultúry, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb; ďalej vyzýva členské štáty, aby nasmerovali investície do inkluzívneho vzdelávania, ktoré je reakciou na spoločenské výzvy v záujme zabezpečenia rovnakého prístupu a príležitostí pre všetkých vrátane mladých ľudí z rôznych sociálno-ekonomických prostredí, ako aj pre zraniteľné a znevýhodnené skupiny;

106.  odporúča, aby sa do VFR zaradila podpora mladých podnikateľov, aby členské štáty vytvorili národné stratégie na dosiahnutie synergie medzi programom Erasmus+, ESF, iniciatívou na podporu zamestnanosti mladých ľudí a programom Erasmus pre mladých podnikateľov a tiež aby Komisia poskytla členským štátom jasné usmernenia pre posudzovanie vplyvu;

107.  žiada Komisiu, aby zaviedla komplexný systém monitorovania programov pre mládež, ktorý by spájal ukazovatele plánovaných výsledkov, konkrétne výsledky a dlhodobé výstupy;

108.  zdôrazňuje, že sa treba zamerať na výkonnosť a výsledky, a vyjadruje potešenie nad tým, že nový regulačný rámec európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) na programové obdobie 2014 – 2020 zahŕňa ustanovenia o vykazovaní výsledkov z členských štátov;

109.  pripomína, že 68 % rozpočtu ESF sa vynakladá na projekty, v rámci ktorých by mladí ľudia mohli byť jednou z cieľových skupín;

110.  zdôrazňuje nutnosť podporovať príspevky na bývanie na pokrytie potrieb, ktoré vznikajú, keď študenti nemôžu absolvovať odborné vzdelávanie alebo vysokoškolské vzdelávanie vo vlastnom meste alebo v mieste bydliska či v okolitých mestách vo vzdialenosti menej ako 50 km;

Účasť na rozhodovaní

111.  vyzýva na vytvorenie silnejších partnerstiev medzi mládežníckymi organizáciami a verejnými orgánmi s cieľom posilniť príležitosti na účasť mladých ľudí a ich organizácií na tvorbe politík; považuje úlohu mládežníckych, umeleckých a športových organizácií pri rozvíjaní participačných zručností mladých ľudí a zvyšovaní kvality procesu prijímania rozhodnutí za mimoriadne dôležitú, s osobitným ohľadom na to, že mladí ľudia prispievajú k životu spoločnosti a takisto prinášajú riešenia na súčasné výzvy, s ktorými sa vyrovnáva európska spoločnosť; zdôrazňuje jedinečnú úlohu mládežníckych organizácií pri rozvíjaní zmyslu pre občianstvo v súvislosti s uplatňovaním demokratických hodnôt a procesov;

112.  zdôrazňuje význam mládežníckych organizácií ako poskytovateľov vzdelávania v oblasti občianstva a demokratických hodnôt, zručností a kompetencií a uznáva ich prínos k zlepšeniu účasti mládeže na demokratických procesoch;

113.  zdôrazňuje kľúčový význam informálneho učenia, neformálneho vzdelávania, umenia, športu, dobrovoľníckych činností a spoločenských aktivít pre podporu účasti mladých ľudí a sociálnej súdržnosti ako nástrojov, ktoré môžu mať obrovský vplyv na miestne spoločenstvá a môžu pomôcť pri riešení mnohých spoločenských problémov;

114.  vyzýva členské štáty, aby dôsledne rešpektovali zásady inkluzívnosti pri práci s mládežou s osobitým dôrazom na mladých ľudí so zdravotným postihnutím;

115.  zdôrazňuje potrebu intenzívne rozvíjať povedomie o občianstve, mediálnej a digitálnej gramotnosti, kritickom myslení a medzikultúrnom porozumení, a to s využitím širokého spektra nástrojov, ktoré sú blízke mladým ľuďom (napr. sociálne siete); zdôrazňuje významnú úlohu takýchto programov a vzdelávania pri predchádzaní radikalizácii mladých ľudí;

116.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zohľadňovali nové formy ekonomickej účasti mladých ľudí, napríklad trend, keď mladí ľudia v rastúcej miere využívajú nástroje hospodárstva spoločného využívania zdrojov;

117.  zdôrazňuje, že by sa mali podporovať dobrovoľnícke politické, sociálne, kultúrne a športové činnosti mladých ľudí na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni a mali by sa viac uznávať pre ich hodnotu ako dôležitá forma neformálneho vzdelávania, ktorá prispieva k rozvoju kľúčových kompetencií pre život a k presadzovaniu hodnôt, ako je spolupráca, solidarity, rovnosť a spravodlivosť; kladie však dôraz na to, že ochotu mladých ľudí zúčastňovať sa na dobrovoľníckych činnostiach nakoniec nemožno považovať za možnú lacnú náhradu za služby, ktoré by mali zaisťovať členské štáty; žiada, aby boli dobrovoľnícke činnosti uznané a plne ocenené alebo potvrdené;

118.  vyzýva členské štáty, aby podporovali demokratickú účasť mladých študentov a pomáhali mladým ľuďom, ktorí sú v procese vzdelávania, pri ich účasti na tomto vzdelávaní a pri prispievaní k nemu prostredníctvom ich členstva v študentských organizáciách;

119.  zdôrazňuje, že lepšie pochopenie hodnôt EÚ, fungovania EÚ a európskej rozmanitosti je nevyhnutné na podporu účasti na demokracii a aktívneho občianstva mladých ľudí;

120.  vyzýva Komisiu, aby čo najviac využívala nové digitálne nástroje a v plnej miere i príležitosti, ktoré ponúkajú sociálne médiá v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, poskytovala cielenú kvalitnú odbornú mediálnu prípravu, ktorá podporuje rozvoj mediálnej gramotnosti a kritického myslenia, a presadzovala a podnecovala účasť mladých ľudí na rozhodovaní, ako aj na občianskom, kultúrnom a spoločenskom živote spoločnosti s cieľom zvýšiť zamestnateľnosť a podporiť podnikanie, inovácie a kultúru; uznáva tiež potenciál digitálnych nástrojov, ktoré treba využívať ako účinný prostriedok na boj proti zastrašovaniu, nenávistným prejavom a radikalizácii;

o
o   o

121.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 50.
(2) Ú. v. EÚ C 417, 15.12.2015, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ C 183, 14.6.2014, s. 5.
(4) Ú. v. EÚ C 120, 26.4.2013, s. 1.
(5) EUCO 37/13.
(6) Ú. v. EÚ C 311, 19.12.2009, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ C 119, 28.5.2009, s. 2.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2016)0107.
(9) Ú. v. EÚ C 93, 9.3.2016, s. 61.
(10) Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 21.
(11) Prijaté texty, P8_TA(2016)0106.
(12) Prijaté texty, P8_TA(2015)0292.
(13) Ú. v. EÚ C 346, 21.9.2016, s. 2.
(14) Prijaté texty, P8_TA(2016)0005.


Ako možno v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky zlepšiť tvorbu pracovných miest vo vidieckych oblastiach?
PDF 406kWORD 63k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. októbra 2016 o otázke, ako môže SPP zlepšiť tvorbu pracovných miest vo vidieckych oblastiach (2015/2226(INI))
P8_TA(2016)0427A8-0285/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Zamestnanosť vo vidieckych oblastiach: odstránenie rozdielov v oblasti zamestnanosti (COM(2006)0857),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0285/2016),

A.  keďže vidiecke oblasti predstavujú viac než 77 % územia EÚ a keďže mnohé pracovné miesta v týchto oblastiach, z ktorých je veľa nepremiestniteľných, závisia od poľnohospodárstva a agropotravinárskeho odvetvia;

B.  keďže poľnohospodárske a agropotravinárske odvetvie spolu predstavujú 6 % HDP EÚ, 15 miliónov podnikov a 46 miliónov pracovných miest;

C.  keďže v posledných desaťročiach sa počet poľnohospodárov vo vidieckych oblastiach v mnohých európskych krajinách dramaticky znížil, pričom podobným spôsobom sa znížil aj príjem poľnohospodárov a iných pracovníkov v poľnohospodárstve, pričom zamestnanosť v poľnohospodárstve sa v týchto oblastiach stále znižuje; keďže v období rokov 2005 až 2014 došlo v EÚ-28 k úbytku pracovnej sily v poľnohospodárstve takmer o štvrtinu (-23,6 %)(1);

D.  keďže aj napriek tomu, že poľnohospodárstvo zostáva hlavnou formou využívania pôdy v Európe, v súčasnosti zamestnáva len malú časť obyvateľov v produktívnom veku žijúcich vo vidieckych oblastiach; keďže diverzifikované využívanie pôdy vo vidieckych oblastiach, ktoré kombinuje produktívnu hospodársku funkciu s funkciami zabezpečujúcimi potreby bývania, rekreačné využitie a ochranu prírody, predstavuje veľkú výzvu v súvislosti s rozvojom a zamestnanosťou v rôznych vidieckych regiónoch Únie; keďže v niektorých regiónoch už niekoľko rokov dochádza k demografickému obratu migračných tokov a k zvyšovaniu počtu ľudí, ktorí chcú žiť na vidieku, čo vo väčšine prípadov sprevádza fenomén rozširovania prímestských oblastí, v omnoho menej prosperujúcich regiónoch, ktoré sú izolované a v ktorých je podpora rozvoja a zamestnanosti oveľa ťažšia, sa však prejavuje aj tendencia k úpadku;

E.  keďže mnohé vidiecke oblasti čelia viacerým výzvam, ako sú nízke príjmy, úbytok obyvateľstva, nedostatok pracovných miest a vysoká miera nezamestnanosti, pomalý rozvoj terciárneho sektora, nedostatočná kapacita na spracovanie potravinových výrobkov, nízka úroveň kvalifikácie a obmedzený kapitál;

F.  keďže viac než deväť z desiatich Európanov považuje poľnohospodárstvo a vidiecke oblasti za dôležité pre svoju budúcnosť;

G.  keďže poľnohospodárske činnosti vykazujú relatívne nízky príjem na pracovnú jednotku, čo je znepokojujúce;

H.  keďže zo všetkých častí Európy zasiahla hospodárska kríza jednoznačne najviac vidiecke oblasti;

I.  keďže vzhľadom na súčasnú hospodársku krízu Európska únia – najmä prostredníctvom EFSI – stanovila zamestnanosť za jednu zo svojich hlavných priorít, a keďže v tejto súvislosti treba zvýšiť účinnosť SPP a opätovne potvrdiť jej legitímnosť ako jedného z hlavných opatrení EÚ zameraného na zachovanie a tvorbu pracovných miest a konkurencieschopnosti vo vidieckych oblastiach, najmä v odvetví poľnohospodárstva; keďže v tejto súvislosti treba zhodnotiť, do akej miery má SPP vplyv na tvorbu a udržanie pracovných miest vo vidieckych oblastiach;

J.  keďže je mimoriadne dôležité zachovať oba piliere SPP, vzhľadom na to, že prvý pilier zabraňuje odlivu malých a rodinných poľnohospodárskych podnikov z odvetvia a zachováva pracovné miesta v odvetví poľnohospodárstva, pričom finančné prostriedky z druhého piliera zabezpečujú tvorbu pracovných miest v ďalších oblastiach, akými sú cestovný ruch, spracovanie potravín a iné súvisiace odvetvia;

K.  keďže európske poľnohospodárstvo čelí viacerým výzvam týkajúcim sa výroby potravín a potravinovej bezpečnosti, biodiverzity, udržateľnosti, energetiky a zmeny klímy, je nevyhnutné posilniť vzťah medzi spoločnosťou a poľnohospodárstvom, vypracovať inovatívne riešenia týchto výziev s cieľom zabezpečiť odolnosť a konkurencieschopnosť odvetvia a prehodnotiť ciele skutočne verejnej politiky, ktorá je v záujme nás všetkých, čo je jedným z najdôležitejších aspektov európskej integrácie;

L.  keďže opätovnej teritorializácii poľnohospodárstva, ktorá je nevyhnutná pre upevnenie produkcie a zamestnanosti na príslušnom území, sa príliš dlho nevenovala dostatočná pozornosť, a keďže je našou povinnosťou zachovať poľnohospodárstvo ako kľúčovú činnosť, na ktorej sa podieľajú muži aj ženy v oblastiach, v ktorých žijú, s cieľom zabezpečiť, aby vidiecke oblasti boli dynamické a ponúkali dostatok pracovných miest; keďže táto opätovná teritorializácia zabezpečí aj stabilnú rovnováhu medzi mestským a vidieckym rozvojom;

M.  keďže narastá úloha mestského a prímestského poľnohospodárstva a záujem o takéto poľnohospodárstvo, pričom sa mení spotrebiteľský model, ktorý v sebe spája rôzne faktory, medzi ktoré patria minimálna environmentálna stopa, miestne výrobky vysokej kvality a ocenenie hodnoty práce malých a regionálnych výrobcov;

N.  keďže štrukturálne prvky poslednej reformy SPP umožnili presmerovanie a spravodlivejšie prerozdeľovanie pomoci medzi členské štáty a rôzne poľnohospodárske odvetvia a potvrdili hospodársku a sociálne stabilizačnú úlohu SPP pre poľnohospodárske podniky a vidiecke regióny;

O.  keďže štúdie ukázali, že hoci priame platby v rámci prvého piliera priamo nevytvárajú pracovné miesta, zohrávajú kľúčovú úlohu pri ich zachovávaní a pri udržaní poľnohospodárov na pôde; keďže v prípade zrušenia tejto politickej podpory by 30 % európskych poľnohospodárov muselo ukončiť svoju činnosť a odísť z odvetvia poľnohospodárstva; keďže vďaka týmto platbám drobní poľnohospodári a vidiecke oblasti prežívajú;

P.  keďže podpora vo forme priamych platieb pre poľnohospodárov v okrajových oblastiach, ktorí hospodária na znevýhodnenej alebo menej úrodnej pôde, je kľúčová nielen pre zaistenie toho, aby títo poľnohospodári na pôde zotrvali a mali dôstojné živobytie, ale aj pre zaistenie ochrany tejto pôdy a jej úlohy, ktorá spočíva v priťahovaní cestovného ruchu do uvedených oblastí;

Q.  keďže hlavným cieľom prvého piliera reformovanej SPP je zabezpečenie dodávok potravín, čo prispieva k zachovaniu existujúcich pracovných miest v poľnohospodárstve, a keďže existuje požiadavka zabezpečiť spravodlivejšie rozdeľovanie platieb v rámci prvého piliera s cieľom maximalizovať pozitívne účinky tejto podpory;

R.  keďže skúsenosti z praxe ukazujú, že možno využívať iné druhy poľnohospodárskeho rozvoja, ktoré ponúkajú lepšie výsledky z hľadiska kvality potravín a agronomickej, environmentálnej a sociálno-ekonomickej výkonnosti, že je dôležité podporovať a propagovať rozmanitosť poľnohospodárskych systémov a že malé a stredné poľnohospodárske podniky, ktoré sú vo všeobecnosti viac diverzifikované, inovatívnejšie a vysoko flexibilné, sú často lepšie zorganizované v podobe zoskupení výrobcov a družstiev, pričom sú prínosom pre miestne komunity, čím podporujú vidiecke hospodárstvo, ktoré je kľúčom k rozvoju európskeho poľnohospodárstva;

S.  keďže súčasná kríza ukazuje, že v rámci trhovo orientovanej SPP je dôležité zachovať spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov a stanoviť vhodné nové regulačné nástroje na zabezpečenie cenovej stability a udržanie pracovných miest a poľnohospodárskych príjmov;

T.  keďže európski poľnohospodári pôsobia na čoraz globálnejšom trhu, a sú preto viac než ostatné odvetvia vystavení nestálosti cien;

U.  keďže platobný systém, ktorý v súčasnosti funguje v potravinovom dodávateľskom reťazci, nezaručuje udržateľné prerozdelenie pridanej hodnoty a často vedie k tomu, že príjmy prvovýrobcov nie sú dostatočné ani na pokrytie ich nákladov;

V.  keďže v porovnaní s mestskými oblasťami sa tie vidiecke zvyčajne vyznačujú štatisticky vyššími mierami nezamestnanosti a výrazne nižšími príjmami obyvateľstva, ako aj menej príťažlivou infraštruktúrou a horším prístupom k službám, keďže náklady na ich poskytovanie sú v dôsledku nižšej hustoty obyvateľstva a dostupnosti značné;

W.  keďže tvorba pracovných miest vo vidieckych oblastiach sa musí uskutočňovať v rámci trvalo udržateľnej politiky prispôsobenej konkrétnym územiam, ktorej súčasťou je zachovávanie a rozvoj poľnohospodárskych činností, ktoré s poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom nepriamo súvisia, ako aj vidiecke činnosti, ktoré umožňujú vytváranie sociálnych väzieb a solidaritu medzi rôznymi zainteresovanými stranami a zlepšovanie kvality životného prostredia;

X.  keďže budúcnosť vidieckych oblastí nezávisí výlučne od vývoja poľnohospodárskeho odvetvia, ale je spojená aj s diverzifikáciou a zachovaním ďalších hospodárskych činností, ako sú lesné hospodárstvo, remeselná výroba, s rozvojom malých a stredných podnikov a integrovaných výrobných kapacít, vidieckym cestovným ruchom, rekreačnými, vzdelávacími a športovými možnosťami (napr. jazdectvo) a udržateľným využívaním poľnohospodárskych a lesných zdrojov (vrátane odpadu) na výrobu obnoviteľnej energie alebo organických materiálov a výrobkov založených na ekologických procesoch; keďže sú potrebné decentralizované a integrované miestne politiky spojené so sociálno-ekonomickými aspektmi a s identitou a kultúrou vidieka, a tiež skutočný územný systém, ktorého cieľom je usilovať o súčinnosť a spoločné využívanie zdrojov vidieka, a to prostredníctvom kolektívnych a medziodvetvových prístupov vrátane využívania ďalších prostriedkov EÚ, aby sa podporil rozvoja vidieka a zamestnanosť na vidieku a aby sa zároveň zabezpečila vidiecka infraštruktúra;

Y.  keďže za týmto účelom je absolútne nevyhnutné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že mnoho pracovných miest závisí od územia a konkrétnej poľnohospodárskej činnosti (vrátane lesného hospodárstva), že ich nemožno premiestniť a súvisia nielen s potravinárskymi, ale aj nepotravinárskymi službami, akými sú ochrana a riadenie krajiny a vodných zdrojov;

Z.  keďže podpora by sa mala poskytovať najmä malým rodinným poľnohospodárskym podnikom, t. j. jednotlivým poľnohospodárom, ktorí buď sami, alebo spoločne s inými osobami, prevádzkujú svoje poľnohospodárske podniky zodpovedne, nezávisle a efektívne a ktorí dokážu čeliť prípadným problémom tým, že prispôsobia produkciu a/alebo jej metódy a diverzifikujú svoje činnosti tak, aby sa vyrovnali s neustálymi štrukturálnymi zmenami v odvetví poľnohospodárstva;

AA.  keďže potenciál žien, ktoré pracujú a/alebo podnikajú v poľnohospodárstve a na vidieku, by sa mal analyzovať, zaznamenať a presadzovať vo všetkých politikách EÚ, pričom tieto ženy by nemali byť znevýhodňované žiadnou z týchto politík, pretože to vytvorí základ, aby sa ženy mohli stať hnacou silou rozvoja a inovácií, čo by pomohlo celému odvetviu dostať sa z krízy; keďže ženy by sa mali zapájať do odvetvových plánov rozvoja na miestnej a regionálnej úrovni, v rámci ktorých by sa zužitkovali ich potreby, skúsenosti a vízie, a preto by mali byť vybavené zručnosťami, ktoré sú potrebné na to, aby sa aktívne zapájali do ich vypracúvania;

AB.  keďže v roku 2010 bolo iba 7,5 % poľnohospodárov mladších ako 35 rokov a keďže dnes vykonáva poľnohospodársku činnosť viac ako 4,5 milióna poľnohospodárov starších ako 65 rokov a články 50 a 51 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 v rámci SPP obsahujú ustanovenia na podporu novej generačnej výmeny v poľnohospodárstve;

AC.  keďže v mnohých členských štátoch majú ženy vo vidieckych oblastiach obmedzený prístup na trh práce v poľnohospodárstve a v iných odvetviach a rozdiel v ich platoch v porovnaní s platmi mužov je oveľa väčší než v iných oblastiach, a to napriek ich mimoriadne dôležitej úlohe pre rozvoj a sociálnu štruktúru vidieckych oblastí, najmä pokiaľ ide o poľnohospodárske podniky, ktoré diverzifikujú svoje činnosti (agroturistika, kvalitné výrobky, rekreačné, vzdelávacie a športové činnosti a iné služby); keďže podnikanie žien predstavuje významný sociálny, ekonomický a environmentálny pilier udržateľného rozvoja vidieckych oblastí; keďže nerovnaký prístup k pôde je faktorom, ktorý obmedzuje možnosti žien rozvíjať podnikanie v odvetví poľnohospodárstva; keďže v priemere 29 % európskych poľnohospodárskych podnikov prevádzkujú ženy;

AD.  keďže počet priemyselne pestovaných odrôd plodín je malý; keďže miestne plemená a odrody zohrávajú úlohu pri zachovávaní biodiverzity a zaisťovaní živobytia obyvateľov v regiónoch a miestnej produkcie;

AE.  keďže je nevyhnutné zatraktívniť vidiecke prostredie pre nové generácie, a to podporovaním vzdelávania zameraného na inováciu a modernizáciu povolania i technológií;

AF.  keďže všeobecný rámec iniciatívy posudzovanie udržateľnosti potravinových a poľnohospodárskych systémov (SAFA) bol vypracovaný Organizáciou OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO);

AG.  keďže Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) sa môže použiť na činnosti v oblasti odbornej prípravy a získavania zručností v rôznych odvetviach činnosti vo vidieckych oblastiach;

V rámci súčasnej SPP

1.  vyzýva členské štáty, aby v záujme riešenia vyľudňovania vidieka poskytli mladým poľnohospodárom dlhodobé vyhliadky, aby zaviedli komplexnú stratégiu generačnej výmeny a využili na to v plnej miere všetky možnosti, ktoré poskytuje nová SPP na podporu mladých poľnohospodárov a začínajúcich poľnohospodárov, a to aj mimo rámec rodiny, najmä opatrenia prvého a druhého piliera na pomoc mladým poľnohospodárom, a aby tiež podporili nových poľnohospodárov vo veku nad 40 rokov pri usádzaní a podnikaní; zároveň konštatuje, že tieto opatrenia musia byť doplnené o príslušné vnútroštátne politické ustanovenia (využívanie pôdy, daňová politika a sociálne zabezpečenie atď.) a byť s nimi v súlade, a to vrátane podpory podľa článkov 50 a 51 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013;

2.  poznamenáva, že prevažná väčšina priamych platieb v rámci SPP smeruje do najbohatších poľnohospodárskych podnikov, pričom v roku 2014 získalo len 13 % príjemcov až 74 % priamych platieb v rámci SPP; domnieva sa, že táto situácia nepomáha tvorbe pracovných miest v poľnohospodárstve, keďže malé poľnohospodárske podniky sú náročnejšie na prácu a 53 % pracovníkov v poľnohospodárstve pracuje v malých podnikoch; požaduje lepšie prerozdeľovanie platieb v rámci SPP v prospech malých poľnohospodárov;

3.  nabáda členské štáty, aby zvýšili svoju podporu pre malé a stredné poľnohospodárske podniky, najmä častejším využívaním redistributívnej platby; ďalej ich vyzýva, aby sa zaviedli mechanizmy na odmeňovanie podnikov s efektívnou organizačnou štruktúrou a tých podnikov, ktoré využívajú právne nástroje zoskupovania podnikov;

4.  domnieva sa, že v rámci SPP treba vo väčšej miere zohľadniť geograficky znevýhodnené územia (napríklad horské oblasti, zámorské územia, najvzdialenejšie regióny a citlivé prírodné oblasti), keďže zachovanie poľnohospodárstva v týchto oblastiach predstavuje nevyhnutný prvok hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja so zameraním na zamestnanosť; dodáva však, že SPP musí zohľadňovať aj novú dynamiku, ktorú predstavuje rozvoj prímestských oblastí, a pomôcť týmto oblastiam čeliť obmedzeniam, ktoré sú spojené s ich špecifickou povahou;

5.  poukazuje na to, že členské štáty vo veľkej miere využívali možnosť poskytovať viazanú pomoc – ktorá tým, že umožňuje rozvoj produkcie a jej zachovanie na mieste, zaisťuje pracovné príležitosti v znevýhodnených oblastiach – a vyzýva členské štáty, aby zvýšili podiel takejto pomoci pre aktívnych poľnohospodárov, aby ju spravili flexibilnejšou a aby ju viac využívali na zvýšenie výroby rastlinných bielkovín v EÚ, keďže zásobovanie Únie touto komoditou v súčasnosti závisí od dovozu z tretích krajín; okrem toho navrhuje, aby sa úroveň dobrovoľne viazaných platieb mohla meniť v závislosti od miery zamestnanosti spojenej s príslušnou plodinou, čím by sa poskytla ďalšia podpora produkcii, ktorá si vyžaduje najviac pracovnej sily;

6.  poukazuje na to, že v súčasnom programovom období a v súlade s programom rozvoja vidieka existuje ustanovenie o cielenej pomoci pre pestovanie miestnych odrôd a chov miestnych plemien, ktoré má podporiť zamestnanosť v regióne a zachovanie biodiverzity; vyzýva členské štáty, aby zaviedli mechanizmy, prostredníctvom ktorých by mohli cielenú pomoc získať skupiny a organizácie výrobcov a poľnohospodárov, ktorí pestujú miestne odrody a chovajú miestne plemená;

7.  poukazuje na to, že priame podpory musia mať environmentálny rozmer, ktorý musí byť neoddeliteľnou súčasťou udržateľnosti a životaschopnosti poľnohospodárskych podnikov a ktorý prispeje k zachovaniu a vytváraniu nových pracovných miest, okrem iného v oblasti zachovávania biodiverzity, agroturistiky a územného plánovania, napríklad využitím vidieckych a historických sídiel; naliehavo vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že právne predpisy v oblasti ochrany životného prostredia budú jednoduchšie, ľahko vykonateľné, zrozumiteľné a bezproblémové; poukazuje na to, že environmentálny rozmer nesmie viesť k znižovaniu alebo rušeniu poľnohospodárskej výroby, čo je mimoriadne citlivou otázkou v horských a okrajových oblastiach;

8.  domnieva sa, že vzhľadom na rýchle vymieranie včiel medonosných vo viacerých krajinách EÚ a vzhľadom na to, že ako opeľovače sú kľúčové pre potravinovú bezpečnosť a ekonomiku mnohých rastlinných odvetví, by Únia mala poskytnúť väčšiu podporu tomuto odvetviu, a to prijatím skutočnej európskej stratégie na obnovu populácie včiel; dodáva, že toto opatrenie by si nevyžadovalo veľké investície a bolo by zdrojom mnohých pracovných miest, a to vďaka diverzifikácii činností v existujúcich poľnohospodárskych podnikoch alebo vďaka vytváraniu nových špecializovaných poľnohospodárskych podnikov, v prípade ktorých odborníci odhadujú, že by boli životaschopné s 200 úľmi, a ktorých hlavnou úlohou by bol odchov vybraných kráľovien a rojov a následne aj produkcia medu, ktorého je v EÚ vážny nedostatok; poukazuje na to, že takýto prístup, ktorý sa opiera o rôzne európske stratégie, a to inováciu, sociálne začleňovanie a tvorbu pracovných miest, je v úplnom súlade so snahou presmerovať spoločnú poľnohospodársku politiku a rozvoj poľnohospodárstva k väčšej udržateľnosti;

9.  poznamenáva, že na udržanie pracovných miest v poľnohospodárskych podnikoch treba v odvetví začať využívať nové nástroje na riadenie rizík a viac využívať nástroje ako organizácie výrobcov v rámci spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a druhého piliera, s cieľom lepšie reagovať na nestabilitu a požiadavky globálneho trhu; zastáva názor, že trhové opatrenia, mimoriadne krízové opatrenia a opatrenia na zníženie rizík stanovené v rámci spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a druhého piliera sa musia vykonávať oveľa rýchlejšie, aktívnejšie a s podporou z rozpočtu EÚ, pričom ich treba podľa potreby prispôsobiť konkrétnej situácií najvzdialenejších regiónov, horských oblastí a iných regiónov, ktoré čelia problémom s konkurencieschopnosťou, s cieľom obmedziť negatívny vplyv klesajúcich cien na príjmy poľnohospodárov; poukazuje na to, že vykonávaním mimoriadnych krízových opatrení sa nedosiahli všetky jeho ciele, pričom tieto opatrenia by mali viac zohľadňovať existujúcu infraštruktúru a kapacity členských štátov; naliehavo žiada Komisiu, aby vzhľadom na nedávne krízy vytvorila rýchlejšie a účinnejšie intervenčné systémy, ktoré budú schopné zabrániť väčšine negatívnych dôsledkov;

10.  žiada Komisiu, aby úplne využila potenciál výnimočných opatrení ustanovených v článkoch 219 až 222 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013;

11.  zastáva názor, že aby intervenčné ceny mohli plniť svoju úlohu záchrannej siete, musia sa pravidelne prispôsobovať vývoju nadobúdacích nákladov, čo umožní priamo pôsobiť na príjmy producentov a stálosť ich činností, ako aj na zamestnanosť; vyzýva EÚ, aby vo všetkých hlavných výrobných odvetviach zaviedla nástroje prevencie podľa vzoru strediska pre monitorovanie trhu s mliekom, s cieľom monitorovať trhy, čo by pomohlo riadiť výrobu a v období krízy náležite reagovať vďaka pružným nástrojom na riadenie trhu, ktoré by sa aktivovali v prípade potreby;

12.  uznáva, že krátke dodávateľské reťazce, ktoré spájajú poľnohospodárov a miestnych výrobcov, môžu stimulovať tvorbu pracovných miest na vidieku a zdôrazňuje, že systémy kvality, zemepisné označenia a ekologické poľnohospodárstvo predstavujú príležitosť na rozvoj agropotravinárskeho odvetvia a na prípadné vytvorenie pracovných miest na vidieku, a ako také by sa mali nielen chrániť, ale aj rozvíjať v záujme vytvorenia nových pracovných miest a zachovania regionálnej kultúry a identity; zdôrazňuje, že treba zlepšiť prístup týchto výrobkov na väčšie trhy a zaviesť kvalitu, propagáciu a ochranné opatrenia s cieľom zlepšiť ich uvádzanie na trh a zaradiť ich medzi ostatné produkty turistického ruchu v danej geografickej oblasti; s ohľadom na prerokúvané legislatívne návrhy pripomína, že tieto pozitívne hospodárske účinky sa zakladajú na dôvere spotrebiteľov, ktorú by nemali oslabiť zmeny, ktoré možno vnímať ako znižovanie kvality; zdôrazňuje tiež, že postupy na dosiahnutie týchto noriem kvality môžu byť zložité a mali by sa zjednodušiť;

13.  odporúča, aby členské štáty vo väčšej miere využívali oblasti priority 6 druhého piliera, ktoré sa týkajú zachovávania a tvorby pracovných miest, opatrení v oblasti prenosu znalostí, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania (vrátane učňovskej prípravy, odbornej prípravy na pracovisku a rekvalifikácie pracovníkov v poľnohospodárstve), ktoré umožňujú pridelenie pracovníkov na vykonávanie iných vidieckych činností, a tiež opatrení v oblasti poradenstva a pomoci s riadením, ktoré majú zlepšiť hospodársku a environmentálnu výkonnosť poľnohospodárskych podnikov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili podporu odbornej príprave poľnohospodárov, poľnohospodárskych a vidieckych pracovníkov, vďaka ktorej sa stanú všestrannejšími, naučia sa diverzifikovať svoje činnosti a iniciatívy a posilnia svoje inovačné schopnosti;

14.  konštatuje, že súčasné programy rozvoja vidieka sa v porovnaní s projektmi predchádzajúceho programového obdobia (2007 – 2013) omnoho menej zameriavajú na sociálne projekty, ktoré chránia zamestnanosť, a že to možno vysvetliť voľbou opatrení prijímaných členskými štátmi v rámci ich programov rozvoja vidieka a tiež nižšími sumami finančných prostriedkov vyčlenenými na opatrenia súvisiace priamo so zamestnanosťou; vyzýva preto na väčšiu pružnosť pri vykonávaní politiky rozvoja vidieka;

15.  domnieva sa, že je potrebné zjednodušiť vykonávanie politiky rozvoja vidieka, prijímať koherentnejšie prístupy typu opatrení financovaných z viacerých fondov a zabrániť vykonávaniu príliš úzkostlivých administratívnych a finančných kontrol zo strany orgánov členských štátov a Komisie;

16.  vyzýva členské štáty, aby lepšie propagovali potenciál druhého piliera SPP pre diverzifikáciu činností vo vidieckych oblastiach (napr. agroturistika, výroba energie z obnoviteľných zdrojov);

17.  poukazuje na to, že riziká spojené s inováciou nie sú dostatočne zohľadnené vo vnútroštátnych politikách ani v politikách EÚ, čo je prekážkou pre inovácie a vytváranie pracovných miest, a to najmä v prípade mnohých zainteresovaných strán, ktoré nedisponujú dostatočnými finančnými prostriedkami na dokončenie inovatívnych projektov;

18.  zdôrazňuje, že rozvoj vidieka a vytváranie pracovných miest idú ruka v ruke, a preto vyzýva členské štáty a regióny, aby maximalizovali potenciál miestnych a regionálnych orgánov, ktoré najlepšie poznajú výzvy a príležitosti vo svojich oblastiach, aby dosahovali ciele druhého piliera a rešpektovali priority SPP, a to vrátane presadzovania sociálneho začleňovania, znižovania chudoby a hospodárskeho rozvoja; pripomína, že programy rozvoja vidieka a operačné programy možno zamerať na vytváranie pracovných miest, ich zachovanie a na zlepšovanie služieb na vidieku, a vyzýva Komisiu, aby bola pri plnení tohto cieľa nápomocná; zdôrazňuje, že modely hospodárstva spoločného využívania zdrojov vo vidieckych oblastiach treba prispôsobiť tak, aby prispievali k zvyšovaniu zamestnanosti, zefektívňovaniu poľnohospodárskych činností a znižovaniu nákladov;

19.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali podniky a družstvá v sociálnom hospodárstve vrátane sociálneho poľnohospodárstva(2), s cieľom podporiť sociálne začleňovanie a tvorbu pracovných miest vo vidieckych oblastiach; berie na vedomie opatrenia vykonávané v rámci iniciatívy pre sociálne podnikanie a vyzýva Komisiu, aby zväčšila prínos sociálneho hospodárstva pre rozvoj vidieka, napríklad prostredníctvom akčného plánu pre sociálne hospodárstvo;

20.  zdôrazňuje, že opatreniam na podporu demografického rozvoja a charakteru vidieckych oblastí, ktorý je priaznivý pre rodiny, by sa mal prikladať väčší význam s cieľom podporiť rodiny a uľahčiť spájanie rodinného života so zamestnaním, a to aj v súvislosti s otázkami týkajúcimi sa trhu práce a hospodárskeho rozvoja vo vidieckych oblastiach;

21.  zdôrazňuje potrebu podporovať aktívne opatrenia a politiky zdôrazňujúce pozitívnu úlohu migrácie pri podpore hospodárskeho rastu a posilňovaní sociálnej súdržnosti vo vidieckych oblastiach;

22.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali politiky rozvoja vidieckych oblastí prostredníctvom podpory cestovného ruchu, ktorý, ak je vhodne štruktúrovaný a podporovaný, sa môže stať hybnou silou kultúrneho, sociálneho a hospodárskeho rastu v oblastiach, v ktorých sa nachádzajú významné prírodné, krajinné, kultúrne a agropotravinárske zdroje; zdôrazňuje, že turistický rozvoj vidieckych oblastí a diverzifikácia poľnohospodárstva (vrátane vzdelávacích, kultúrnych a rekreačných aktivít) tiež predstavujú stimul pre nové generácie, aby opäť prevzali vidiek do svojich rúk v duchu iniciatív a podnikania zameraných na inovácie a propagovanie tradičných výrobkov;

23.  zdôrazňuje, že vzájomná súčinnosť medzi rôznymi politikami bude s podporou z fondu EPFRV a ďalších európskych fondov zásadná pre riešenie problému zamestnanosti vo vidieckych oblastiach pre zabezpečeniu toho, aby poľnohospodárstvo bolo opäť uznané za kľúčový faktor územného rozvoja; poznamenáva, že finančné prostriedky z druhého piliera by sa mohli využívať ako dynamický finančný nástroj na zvýšenie vzájomnej súčinnosti s alternatívnymi zdrojmi financovania a programami, ktoré sa tak sprístupnia vidieckym oblastiam, čím sa zvýši prepojenosť, konkurencieschopnosť, hospodárska diverzifikácia a podpora podnikania, a to s prihliadnutím na zachovanie vidieckej kultúry a identity;

24.  zdôrazňuje, že malé podniky prevádzkované vlastníkmi sa dostávajú pod čoraz väčší tlak spôsobený skupovaním poľnohospodárskej pôdy investormi; zdôrazňuje, že zachovanie obrábanej plochy a prístup k pôde sú nevyhnutné pre zakladanie a rozširovanie poľnohospodárskych podnikov a sú kľúčové pre zachovanie pracovných miest vo vidieckych oblastiach; poukazuje na to, že správa Komisie o potrebách mladých poľnohospodárov z novembra 2015 ukázala, že najväčším problémom mladých poľnohospodárov a začínajúcich poľnohospodárov je dostupnosť pôdy na kúpu alebo prenájom; vyzýva preto členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy a vypracovali nástroje na uľahčenie prístupu k pôde vo vidieckych oblastiach s vysokou nezamestnanosťou, napríklad participatívnym využívaním a správou poľnohospodárskej pôdy v súlade s vnútroštátnou praxou alebo vytvorením systémov pre správu a poskytovanie informácií o nevyužívanej pôde alebo pôde, ktorá by mohla byť využívaná na poľnohospodárstvo, pričom prednostné právo na využívanie služieb týchto systémov by mali mladí poľnohospodári a ženy;

25.  považuje za dôležité, aby programy rozvoja vidieka viac podporovali zlepšenie vzťahov medzi vidieckymi a mestskými oblasťami s cieľom podnecovať spoluprácu a ponúkať príležitosti pre podniky pôsobiace vo vidieckych oblastiach, ktoré sú kľúčové pre rozvoj týchto oblastí a tvorbu pracovných miest; domnieva sa, že vo vzťahoch medzi mestom a vidiekom zohrávajú dôležitú úlohu dediny, keďže obyvateľom okolitých vidieckych oblastí poskytujú prístup k základným službám a členské štáty by preto mali podporovať služby na dedinách ako súčasť svojich územných politík;

26.  vyzýva na vytvorenie záväzných pravidiel týkajúcich sa spravodlivého odmeňovania v potravinovom dodávateľskom reťazci medzi výrobcami potravín, veľkoobchodníkmi a spracovateľmi, aby sa zabezpečilo, že poľnohospodári budú dostávať primeraný podiel z pridanej hodnoty, ktorá im umožní vykonávať udržateľné poľnohospodárstvo;

27.  zdôrazňuje, že odvetvie lesného hospodárstva, ktoré sa v súčasnosti v Európe nedostatočne využíva, predstavuje obrovský zdroj pracovných miest, ktorých rôzne formy treba viac podporovať v celom drevospracujúcom priemysle; dodáva, že EÚ v súčasnosti trpí vážnymi nedostatkami v zásobovaní drevom, čo si vyžaduje investície do infraštruktúry potrebnej pre rozvoj tohto odvetvia;

28.  zdôrazňuje, že prístup k pôde je základným predpokladom založenia a rozšírenia poľnohospodárskeho podniku; poukazuje na to, že hlavným problémom mladých poľnohospodárov, ktorí si chcú založiť poľnohospodársky podnik, je prístup k pôde;

Budúcnosť SPP po roku 2020

29.  zdôrazňuje, že SPP potrebuje zjednodušenie postupov, pričom treba zachovať jej dostatočné financovanie, ktoré bude aspoň na súčasnej úrovni a bude odrážať významnú európsku pridanú hodnotu tejto politiky, aby mohla účinne a dlhodobo plniť svoju úlohu spočívajúcu v podpore zamestnanosti v rámci diverzifikovaného európskeho poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a v podpore udržateľného rozvoja a príťažlivosti vidieckych oblastí; zdôrazňuje, že treba postupne posilňovať politiku rozvoja vidieka, ktorá umožní priamo a účinnejšie znížiť sociálne vylúčenie medzi obyvateľmi vidieka, a podporiť zamestnanosť a rozvoj vidieckych oblastí bez toho, aby to negatívne ovplyvnilo podporu z prvého piliera, ktorú treba tiež zreorganizovať, aby okrem iného zabezpečila lepšie fungovanie a väčšiu stabilitu trhov, čo je kľúčové pre zabezpečenie poľnohospodárskych príjmov, európskeho modelu poľnohospodárstva, potravinovej bezpečnosti a pre to, aby vidiecke oblasti zostali v porovnaní s mestami príťažlivé (s dôrazom na kvalitu života);

30.  zdôrazňuje, že v rámci SPP by sa mal veľký význam pripisovať nástrojom zameraným na modernizáciu a investície, ktoré udržateľným spôsobom a v súlade s environmentálnymi pravidlami zabezpečia konkurencieschopnosť hospodárskych odvetví vo vidieckych oblastiach (vrátane agropotravinárskeho, energetického a spracovateľského priemyslu, služieb a sociálneho sektora), čím sa zabezpečí, že pracovné miesta bude možné zachovať; upozorňuje na to, že tieto nástroje umožnia aj prekonanie rozdielov medzi členskými štátmi a medzi regiónmi, pokiaľ ide o rozvoj poľnohospodárstva a vidieka;

31.  zdôrazňuje význam odvetvia cestovného ruchu ako zdroja príjmov poľnohospodárov (napr. dovolenka na farme); naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vytvorili programy na podporu investícií a podnikania; považuje za dôležité podporovať dotknutých poľnohospodárov prostredníctvom kampaní zameraných na cestovný ruch;

32.  berie na vedomie opatrenia, ktoré boli doteraz prijaté na zjednodušenie SPP, vyzýva však Komisiu, aby naďalej vypracúvala a vykonávala opatrenia na zavedenie proporcionality a flexibility, pokiaľ ide o znižovanie administratívnej záťaže spojenej s SPP a zvyšovanie produktivity poľnohospodárskych podnikov;

33.  zdôrazňuje, že existujú obmedzenia v tom, čo možno dosiahnuť v rámci SPP, keďže jej hlavným cieľom je zabezpečenie dodávky potravín, a že účinné riešenie mnohých výziev, ktoré ovplyvňujú tvorbu a zachovávanie pracovných miest vo vidieckych oblastiach, si vyžaduje širší prístup naprieč politikami, a to na regionálnej úrovni, ako aj na úrovni členských štátov;

34.  vyzýva Komisiu, aby podporila konkurencieschopný a udržateľný európsky model poľnohospodárstva založený na rodinnom, diverzifikovanom a multifunkčnom modeli poľnohospodárstva, ktorý by sa v prvom rade usiloval o spravodlivo odmeňované pracovné miesta a ich udržanie v oblasti, ktorý by kládol osobitný dôraz na územia, ktoré čelia osobitným obmedzeniam uvedeným v článku 349 ZFEÚ, a zaisťoval v rámci produkcie potravín a nepotravinových výrobkov potravinovú bezpečnosť, ako aj bezpečnosť potravín s cieľom chrániť zdravie;

35.  vyzýva členské štáty, aby vytvorili nástroje na monitorovanie a reguláciu pôdy, ktoré by im pomohli lepšie spoznať trhy s pôdou a ukončiť rozšírený fenomén koncentrácie a zaberania pôdy a výrobných zariadení;

36.  zdôrazňuje, že treba povzbudzovať rozvoj, marketing a predaj kvalitných poľnohospodárskych produktov; požaduje iniciatívy na otváranie nových trhov, ako aj zavádzanie operačných produktových programov a marketingových kampaní s cieľom zabezpečiť diverzifikáciu a konkurencieschopnosť produktov európskeho potravinového reťazca;

37.  zastáva názor, že SPP musí zohľadňovať všetky formy európskeho poľnohospodárstva a všetky vidiecke oblasti vrátane najviac znevýhodnených a najzraniteľnejších oblastí (ako sú horské oblasti a najvzdialenejšie regióny), aby sa zabezpečilo čo najlepšie využitie všetkých zdrojov; vyjadruje presvedčenie, že súčasťou tohto prístupu je aj obnova poľnohospodárskej pôdy, ktorá bola opustená;

38.  poukazuje na to, že diverzifikácia poľnohospodárstva a regionálne špecializované trhy zvyšujú a zabezpečujú zamestnanosť vo vidieckych oblastiach; žiada iniciatívy na podporu diverzifikácie poľnohospodárskych podnikov (napr. priamy marketing poľnohospodárskych výrobkov) a vidieckeho hospodárstva vo všeobecnosti (napr. uľahčovanie prechodu od práce v poľnohospodárstve k iným činnostiam);

39.  domnieva sa, že finančné prostriedky v rámci budúcej SPP by mali viac napomáhať spomaľovaniu úbytku malých a stredných poľnohospodárskych podnikov a podnikov združených v organizáciách výrobcov, ktoré sú zvyčajne rozmanitejšie, úspornejšie a samostatnejšie, dajú sa ľahšie premiestniť, sú účinnejšie z hľadiska vytvárania pridanej hodnoty a pracovných miest na daných územiach a sú významným hospodárskym a sociálnym pilierom v regiónoch, a mali by aj naďalej poskytovať špecifickú podporu územiam postihnutým osobitnými obmedzeniami uvedenými v článku 349 ZFEÚ;

40.  poukazuje na to, že priame platby by sa v rámci SPP mali prideľovať len osobám, ktorých hlavnou činnosťou je poľnohospodárstvo;

41.  zdôrazňuje, že v najvzdialenejších regiónoch je hľadanie riešení týkajúcich sa zamestnanosti v prípade hospodárskeho poklesu sťažené nedostatkom vzájomnej prepojenosti, vzhľadom na význam poľnohospodárstva v týchto regiónoch sa však domnieva, že v rámci financovania budúcej SPP by sa mala uplatňovať pozitívna diskriminácia týchto území, ktoré čelia osobitným obmedzeniam uznaným v ZFEÚ, keďže by to vyvolalo multiplikačný účinok vo vzťahu k podpore ďalších súvisiacich činností, ako je agropriemysel, cestovný ruch, ochrany prírody, výroba energie a obehové hospodárstvo, ktorý by dopĺňal stratégiu založenú na financovaní z viacerých fondov; zdôrazňuje, že táto stratégia by mala zohľadňovať faktory pozitívneho rozlišovania pre najvzdialenejšie regióny, ktoré by mohli slúžiť ako laboratórium pre originálne inovatívne riešenia v poľnohospodárstve, ktoré by sa mohli následne uplatňovať v menej extrémnych a komplexnejších podmienkach a ktoré by sa týkali štruktúry poľnohospodárskych podnikov, pôdnych a klimatických podmienok či charakteristickej biodiverzity;

42.  domnieva sa, že združenia poľnohospodárov treba propagovať a finančne podporovať, pretože znižujú výrobné náklady poľnohospodárskych podnikov, najmä nákladov na mechanizáciu, a navyše podporujú solidaritu medzi poľnohospodármi a zdieľanie inovácií, poznatkov a najlepších postupov, a to vytvorením dynamiky priaznivej pre rozvoj a zamestnanosť;

43.  vyzýva Komisiu, aby stimulovala diverzifikáciu a konkurencieschopnosť malých poľnohospodárskych podnikov, a to aj pokiaľ ide o sociálne poľnohospodárstvo a poľnohospodárstvo orientované na služby;

44.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby SPP vo väčšej miere podporovala pozitívne účinky, ktoré so sebou poľnohospodárstvo prináša z hľadiska zamestnanosti a životného prostredia, a účinnejšie podporovala ekologické a biodynamické poľnohospodárstvo a všetky ďalšie udržateľné výrobné postupy vrátane integrovaného poľnohospodárstva a agrolesníctva v kontexte agroekológie, čo si však vyžiada zjednodušenie súčasných pravidiel a prijatie jednoduchých, zrozumiteľných a ľahko vykonateľných právnych predpisov; domnieva sa, že tieto významné pozitívne účinky na zamestnanosť a životné prostredie sa týkajú celej spoločnosti a sú prvkom, ktorý by sa mal stať súčasťou poľnohospodárskych príjmov;

45.  pripomína pozitívny príklad tzv. bioregiónov, teda oblastí, v ktorých sa prostredníctvom súboru koordinovaných opatrení podporujú miestne poľnohospodárske výrobky rastlinnej a živočíšnej výroby vyprodukované ekologicky a všetky hospodárske subjekty, ktoré od nich závisia (agropotravinárske, gastronomické podniky a podniky pôsobiace v cestovnom ruchu), keďže sa ukázalo, že tento nástroj môže byť prínosom pre miestny príjem a prispievať k ochrane pôdy zachovávaním krajiny a tradičných výrobkov;

46.  zdôrazňuje potenciál udržateľných poľnohospodárskych a potravinárskych systémov, najmä ekologického poľnohospodárstva, ako aj udržateľného pôdneho a vodného hospodárstva, udržateľného riadenia biodiverzity a poľnohospodárskej infraštruktúry pre zachovanie a vytváranie dôstojných pracovných miest v poľnohospodárskych a prosperujúcich vidieckych hospodárstvach;

47.  domnieva sa, že zabezpečenie potravinovej bezpečnosti v Európskej únii musí zostať prvoradou činnosťou budúcej SPP, trhy mimo EÚ však nemožno zanedbať; v tejto súvislosti sa nazdáva, že obchodné dohody môžu pre európske poľnohospodárstvo predstavovať skutočnú hrozbu, ale aj možné príležitosti, a domnieva sa, že dohody o voľnom obchode by nemali viesť k nekalej súťaži vo vzťahu k malým a stredným poľnohospodárskym podnikom a nemali by narúšať miestne hospodárstva a zamestnanosť;

48.  zastáva názor, že v záujme zlepšenia súčasnej nedostatočnej organizácie v odvetví ovocia a zeleniny by sa mala zo strany EÚ obnoviť podpora projektov pre novozaložené združenia pestovateľov ovocia a zeleniny;

49.  zdôrazňuje, že vzhľadom na značnú neistotu v súvislosti s budúcnosťou poľnohospodárskych cien, ktoré sú nízke a nestále, musí EÚ plniť ciele SPP stanovené v zmluve, viac pôsobiť v prospech nápravy nepredvídateľných účinkov trhov tam, kde zlyhávajú, a zabezpečovať odolnosť a konkurencieschopnosť odvetvia poľnohospodárstva, a to vytváraním účinných záchranných sietí a systémov prevencie a riadenia kríz, ktoré povedú k nastoleniu rovnováhy medzi ponukou a dopytom, ako aj vytvorením nástrojov na riadenie rizík, ktoré sa budú zakladať na nových, inovatívnych systémov a zapoja samotných poľnohospodárov do financovania; domnieva sa, že je potrebné navýšiť podiel finančných prostriedkov na opatrenia na stabilizáciu poľnohospodárskych trhov, pričom SPP musí predovšetkým posilniť poistné systémy chrániace poľnohospodárov pred rôznymi klimatickými, zdravotnými a hospodárskymi rizikami; domnieva sa, že vzhľadom na riziká súvisiace s globálnym otepľovaním musí EÚ urobiť všetko pre posilnenie pozitívnej úlohy poľnohospodárstva pri zachytávaní uhlíka, prostredníctvom agronómie a lepšieho hospodárenia s pôdou, a že treba poľnohospodárom poskytnúť technickú a finančnú podporu, aby mohli postupne zmeniť svoje postupy a pristúpiť k inováciám;

50.  zdôrazňuje tiež, že priame platby by mali zostať nástrojom SPP aj po roku 2020 v záujme podpory a stabilizácie príjmov poľnohospodárskych podnikov, kompenzácie nákladov na dodržiavanie prísnych noriem Únie (najmä pokiaľ ide o výrobné metódy a environmentálne požiadavky) a zachovania poľnohospodárskej výroby v najviac znevýhodnených regiónoch; zdôrazňuje, že priame platby by tak mali zabezpečiť hospodársku stabilitu poľnohospodárstva, ako aj potravinovú a environmentálnu bezpečnosť; v tejto súvislosti poznamenáva, že vyrovnanie miery priamych platieb má zásadný význam z hľadiska zabezpečenia rovnakých podmienok hospodárskej súťaže na jednotnom trhu Únie a udržateľného využívania poľnohospodárskych zdrojov na úrovni EÚ;

51.  domnieva sa, že keďže v jednotlivých členských štátoch existujú výrazné rozdiely v úrovni spolupráce medzi poľnohospodármi a keďže nedostatočná spolupráca má negatívny vplyv na schopnosť poľnohospodárov čeliť krízovým situáciám a trhovým tlakom, SPP by mala rozvoj spolupráce medzi poľnohospodármi komplexne podporovať, a to predovšetkým vo výrobných a spracovateľských odvetviach;

52.  žiada členské štáty, aby v rámci druhého piliera SPP uprednostnili európske partnerstvo v oblasti inovácií (EIP); vyzýva Komisiu, aby uprednostňovala program Horizont 2020 a zabezpečila poľnohospodárom lepší prístup k možnostiam financovania z EIB, podporu inovatívnym a udržateľným poľnohospodárskym a lesníckym modelom na výrobu potravín, nepotravinárskeho tovaru a poskytovanie služieb (obnoviteľné zdroje energie, biohospodárstvo, vidiecky cestovný ruch, nové perspektívy pre poľnohospodárov, pokiaľ ide o zabezpečovanie surovín v priemyselnej ére po odklone od ropy) a rozvoj zdrojov každého vidieckeho územia;

53.  vyjadruje pevné presvedčenie, že dokonca aj v budúcnosti bude treba podporovať kontinuálnu odbornú prípravu poľnohospodárov a pracovníkov v poľnohospodárstve a zabezpečiť šírenie vedeckých poznatkov a inovácií, aby sa zaistila schopnosť prispôsobiť sa meniacemu prostrediu a aby sa zjednodušila účasť na hospodárskych činnostiach;

54.  domnieva sa, že prístupy zdola nahor k miestnemu rozvoju, napríklad iniciatíva LEADER/CLLD, potvrdili svoju efektivitu, pokiaľ ide o množstvo vytvorených pracovných miest a nízkych verejných výdavkov na vytvorené pracovné miesto, a že by sa teda mali ďalej posilňovať, propagovať a uplatňovať vo všetkých členských štátoch prostredníctvom prístupov využívajúcich financovanie z viacerých fondov a posilnením úlohy miestnych a regionálnych orgánov; zdôrazňuje najmä úlohu lídrov miestnych akčných skupín pri poskytovaní technickej a prevádzkovej podpory iniciatívam zameraným na rozbehnutie projektov podporujúcich zamestnanosť; žiada pre tieto miestne akčné skupiny čo najširšiu autonómiu, aby mohli maximalizovať svoju efektívnosť; dodáva, že by sa mali zaviesť mechanizmy, ktoré zaručia zmysluplné zapojenie sociálnych partnerov, a vyzýva Komisiu, aby predložila modely osvedčených postupov, pokiaľ ide o nadnárodné projekty LEADER II;

55.  berie na vedomie, že ťažký prístup k informáciám o príslušných vnútroštátnych programoch a programoch EÚ a o možnostiach financovania je prekážkou rozvoja vidieckeho hospodárstva;

56.  žiada, aby sa investície poskytované v rámci politiky rozvoja vidieka, ako podpora zamestnanosti vo vidieckych oblastiach, boli prednostne vyčleňované na zamestnanosť, zmeny v oblasti nezamestnanosti, efektívnosť prijímajúcich podnikov a vytváranie stimulov na prijímanie zamestnancov, a odporúča, aby programy rozvoja vidieka zahŕňali posilnenie mikrofinancovania, ktoré je mimoriadne užitočné pre rozbehnutie činností poľnohospodárskych aj nepoľnohospodárskych podnikov;

57.  zdôrazňuje, že význam druhého piliera pre vytváranie pracovných miest sa môže posilniť tým, že sa umožní väčšia flexibilita v závislosti od špecifických potrieb regiónu;

58.  domnieva sa, že do budúcnosti treba naďalej rozvíjať kvalitné a na územie naviazané potravinové systémy dodávajúce nespracované alebo spracované potraviny a podporovať občiansku zodpovednosť a zapojiť zainteresované strany – buď spoločne, a to producentov, spracovateľov, distribútorov a spotrebiteľov, alebo ako spoločenstvá producentov a spotrebiteľov, alebo zhromaždením všetkých hospodárskych subjektov z agropotravinárskeho a gastronomického odvetvia a z odvetvia cestovného ruchu – do kvalitatívnych postupov a zmluvných úkonov usilujúcich o zabezpečenie dodávok potravín a ich bezpečnosti, ale tiež o spravodlivé odmeňovanie, aby poľnohospodári mohli dôstojne vyžiť zo svojho povolania a udržať zamestnancov vo svojich podnikoch; konštatuje, že tieto potravinové systémy by mohli mať najmä, ale nie výlučne, podobu krátkych dodávateľských reťazcov a/alebo miestnych trhov; domnieva sa, že v budúcnosti bude treba vyčleniť viac zdrojov EÚ na rozvoj a prevádzku určitých osobitných systémov kvality potravín, ako aj na ďalší rozvoj svetovo uznávanej európskej gastronómie; domnieva sa, že za týmto účelom je nevyhnutné lepšie prispôsobiť právne predpisy v oblasti verejného obstarávania, aby miestne orgány mohli propagovať miestnu produkciu;

59.  upozorňuje na potrebu ďalšej podpory poľnohospodárstva a vytvárania pracovných miest v poľnohospodárstve v znevýhodnených oblastiach a v oblastiach na vonkajších hraniciach EÚ;

60.  domnieva sa, že treba podporovať mnohostranné partnerstvá združujúce poľnohospodárov a iné zainteresované strany z vidieckych oblastí, pretože umožňujú rozvoj rôznych činností vytvárajúcich priame alebo nepriame pracovné miesta, ako napríklad štruktúrovanie miestnych potravinových a nepotravinových reťazcov a zavádzanie rôznych služieb (vidiecky cestovný ruch, údržba súkromných a verejných priestorov atď.);

61.  domnieva sa, že Komisia a členské štáty by mali motivovať poľnohospodárov prostredníctvom SPP a iných politík, aby diverzifikovali zdroje svojich príjmov, vďaka čomu sa budú môcť chrániť pred prepadmi na trhu; domnieva sa, že takáto diverzifikácia by mohla zahŕňať ekologický cestovný ruch, rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, ako je veterná a solárna energia, čo prinesie pridanú hodnotu poľnohospodárskej produkcii vďaka spracovaniu, a farmárske predajne;

62.  vyzýva Komisiu, aby viac podporovala miestne družstvá s cieľom pomôcť im získať kontrolu nad svojimi cenami a produktmi;

63.  konštatuje, že cestovný ruch ponúka významné príležitosti na vytváranie príjmov a priamych a nepriamych pracovných miest v poľnohospodárstve a vidieckych oblastiach, čo umožní zhodnotenie historického, kultúrneho, gastronomického, krajinného a prírodného dedičstva každého regiónu; konštatuje tiež, že príťažlivosť regiónov pre turistov sa nezakladá len na ich histórii, ale čoraz viac aj na kvalite potravín, krajiny a životného prostredia v týchto regiónoch; domnieva sa, že z týchto dôvodov by politika rozvoja vidieka mala odvetvie cestovného ruchu ešte viac podporovať;

64.  zdôrazňuje, že výzvy súvisiace so zmenou klímy a životným prostredím si vyžadujú značné verejné a súkromné investície na tvorbu pracovných miest a podporu vzniku nových povolaní s cieľom zabezpečiť starostlivosť o vidiecke zdroje a ich ochranu, obnovu kvality znečistených ekosystémov, účinnejší boj proti záplavám a požiarom, lepšiu ochranu vôd, pôdy, ovzdušia a biodiverzity; to samozrejme predpokladá spoluprácu medzi poľnohospodárstvom a ďalšími zainteresovanými stranami vidieka, predovšetkým to však ponúka nové príležitosti na diverzifikáciu príjmov v poľnohospodárstve;

65.  vyzýva Komisiu, aby posúdila sociálny vplyv súčasnej krízy poľnohospodárstva, najmä z hľadiska straty pracovných miest, najmä vo vidieckych oblastiach; vyzýva členské štáty, aby zvážili, ako možno zlepšiť konkurencieschopnosť poľnohospodárstva tak, aby mohlo toto odvetvie vytvárať pracovné miesta a pridanú hodnotu, ktorá sa spravodlivo rozdelí medzi poľnohospodárstvo a agropotravinársky priemysel, a aby sa zabezpečila spravodlivá hospodárska súťaž a minimalizácia škôd spôsobených sociálnym dampingom a neistými a neštandardnými pracovnými podmienkami, ktoré neúmerne postihujú niektoré skupiny; konštatuje, že mnoho členov rodinných poľnohospodárskych podnikov nemá sociálne postavenie ani právne uznanie a nevzťahuje sa na nich systém sociálneho zabezpečenia; zdôrazňuje, že poľnohospodárske podniky musia dodržiavať vnútroštátne právne predpisy v oblasti zamestnanosti a sociálnych záležitostí; domnieva sa, že zavedením ďalších podmienok pre platby prvého piliera SPP by sa výrazne zvýšila administratívna záťaž pre poľnohospodárov a obmedzil by sa ich potenciál vytvárania pracovných miest; žiada, aby sociálni partneri hrali popri riadiacich orgánoch významnejšiu úlohu, a vyzýva členské štáty, aby uznali a zaručili sociálne práva poľnohospodárov a zároveň zabezpečili, že všetci pracovníci v poľnohospodárstve, či pracujú na čiastočný alebo plný pracovný úväzok, budú zahrnutí do systémov sociálnej ochrany; vyzýva členské štáty, aby do vnútroštátnych právnych predpisov transponovali smernicu 2014/36/EÚ o sezónnych pracovníkoch; požaduje, aby sa vnútroštátnym orgánom v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pridelili zdroje na šírenie informácií o bezpečnosti v poľnohospodárskych podnikoch;

66.  vyzýva Komisiu, aby začlenila ukazovatele, ktoré navrhla FAO, do svojho hodnotenia udržateľnosti potravinových a poľnohospodárskych systémov (SAFA), najmä tie, ktoré sú zamerané na zamestnanosť a sociálne blaho;

67.  pripomína, že priemerný európsky poľnohospodár má iba 12 hektárov pôdy a 70 % poľnohospodárskych podnikov má plochu menej ako päť hektárov; konštatuje, že vzhľadom na ich veľkosť a štruktúru si poľnohospodárske podniky nemôžu vždy dovoliť zamestnávať pracovníkov na plný úväzok alebo vysoko kvalifikovaných pracovníkov; nabáda preto Komisiu a členské štáty, aby zaviedli opatrenia na podporu vytvárania skupín zamestnávateľov;

68.  domnieva sa, že je nevyhnutné zabezpečiť verejné a súkromné služby, ktoré by zaistili príťažlivosť vidieckych oblastí a umožnili zachovanie a rozvoj zamestnanosti v týchto oblastiach; domnieva sa, že ľudia vo vidieckych oblastiach majú právo na rovnaký prístup ku kvalitným verejným službám, akými sú vzdelávanie a sociálna a zdravotná starostlivosť; považuje za nevyhnutné, aby všetci – miestna samospráva, regionálna samospráva (ak existuje) a súkromný sektor na miestnej úrovni – spoločnými silami podporovali investície a zabezpečili, že vidiecke a odľahlé oblasti budú mať základnú infraštruktúru, akou sú verejné a súkromné dopravné spojenia, bezpečné dodávky energie a spoľahlivé a rýchle širokopásmové technológie, ako aj finančné a úverové programy pre podnikateľov na vidieku, mikropodniky a MSP, bez ktorých by vidiecke podniky a domácnosti boli trvalo znevýhodnené a pokračovala by migrácia do mestských oblastí;

69.  domnieva sa, so zreteľom na nedávne epidémie zvierat, ako aj nedávne škandály týkajúce sa bezpečnosti potravín, ako bola nákaza E. coli v roku 2011 a škandál s konským mäsom z roku 2013, ako aj na súčasný škandál s falšovaním medu, že je potrebné podstatne zvýšiť finančné prostriedky na potravinovú a krmivovú bezpečnosť, podľa tretieho okruhu viacročného finančného rámca, keďže súčasné zdroje vo výške 1,93 miliardy EUR vyčlenené na sedem rokov nie sú ani zďaleka dostatočné;

70.  zdôrazňuje, že poľnohospodári musia vo veľkej miere čeliť administratívnym nákladom spojeným so SPP a že tieto náklady sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líšia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby znižovali administratívne zaťaženie tým, že obmedzia byrokraciu a zjednodušia SPP, a aby zabezpečili aj nákladovo efektívne vykonávanie tejto politiky;

71.  zdôrazňuje, že prístup k základným službám, ako je vzdelávanie, zdravotná starostlivosť a bývanie, ako aj kontinuita týchto služieb sú predpokladom pre prostredie priaznivé pre vytváranie pracovných miest a uspokojovanie základných potrieb obyvateľov žijúcich vo vidieckych oblastiach;

72.  považuje za nevyhnutné požadovať od verejných orgánov, aby zriadili poradenské služby a služby na pomoc pri riadení poľnohospodárskych podnikov vo vidieckych oblastiach, a to s cieľom modernizovať európske poľnohospodárstvo;

73.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a uľahčovali rovnosť žien na trhu práce a zlučiteľnosť pracovného a súkromného života vo vidieckych oblastiach, najmä pokiaľ ide o oblasť miezd, sociálnych a dôchodkových práv, ponuku nových kvalifikácií, vyhliadok a príležitostí pre ženy pracujúce v poľnohospodárstve a mimo neho, a to v súlade so zásadou rovnosti a nediskriminácie obsiahnutou v politikách a programoch EÚ; takisto ich vyzýva, aby lepšie využívali možnosti ponúkané špecializovanými on-line informačnými platformami, pomoc začínajúcim a aktívnym poľnohospodárkam, ako aj ostatným ženám vo vidieckych oblastiach, najmä v rámci fondu EPFRV a iných fondov EÚ podporujúcich rozvoj projektov, a aby pomáhali zachovávať základnú infraštruktúru a služby, ktoré sú dôležité pre každodenný život na vidieku, čo pomôže obmedziť odchod žien z vidieckych oblastí; upozorňuje aj na to, že najmä vo vidieckych oblastiach sú potrebné udržateľné stratégie na zachovanie, propagáciu a podporu sietí a organizácií žien a ich významu v rámci rozhodovania v poľnohospodárstve a vo vidieckych oblastiach; vyzýva aj na zjednodušenie prístupu k vzdelávaniu, financiám a informáciám, ktorý ženám uľahčí podnikateľské iniciatívy (napr. prostredníctvom elektronického obchodu), vlastníctvo a rozvoj vidieckych podnikov;

74.  naliehavo žiada členské štáty, aby posilnili úlohu sociálnych partnerov a organizácií sociálnej starostlivosti, ktorí spolupracujú s orgánmi pri monitorovaní dodržiavania pracovnoprávnych predpisov, v boji proti neprihlásenej práci a pri monitorovaní dodržiavania noriem sociálnej starostlivosti a bezpečnostných noriem, ktoré podporujú sociálnu a ekonomickú integráciu migrujúcich pracovníkov vrátane sezónnych pracovníkov, migrantov a utečencov z radov žien; žiada, aby sa zaviedli opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa ženy mohli zúčastňovať na všetkých úrovniach procesu;

75.  poukazuje na to, že rozloha poľnohospodárskej pôdy sa v EÚ z roka na rok znižuje; zdôrazňuje, že je nevyhnutné zachovať ornú pôdu s cieľom zaručiť pracovné miesta vo vidieckych oblastiach; vyzýva členské štáty, aby podporovali lepší prístup k pôde v oblastiach s vysokou úrovňou vidieckej nezamestnanosti, a v tejto súvislosti na prijatie opatrení s cieľom zabezpečiť, aby mladé poľnohospodárky mali prístup k úverom a boli schopné podieľať sa na hospodárení s pôdou;

76.  upozorňuje na skutočnosť, že 45 % pracovných síl v poľnohospodárstve sú ženy; vyzýva Komisiu, aby zrevidovala vymedzenie rodinného poľnohospodárskeho podniku s cieľom uľahčiť prístup žien k odbornej príprave a odbornému poradenstvu, ako aj ku kapitálu a výhodám;

77.  vyzýva príslušné vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, aby podporili účasť žien v miestnych akčných skupinách a rozvoj miestnych partnerstiev v rámci programu LEADER a zabezpečili rodovo vyváženú účasť v ich správnych radách;

o
o   o

78.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)Eurostat, 2016.
(2) Pozri http://www.eesc.europa.eu/?i=portal.en.nat-opinions.25458

Právne oznámenie