Zoznam 
Prijaté texty
Streda, 23. novembra 2016 - ŠtrasburgFinálna verzia
Emisie určitých látok znečisťujúcich ovzdušie ***I
 Dokončenie rámca Bazilej III
 Uplatňovanie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky
 Strategické oznámenie EÚ s cieľom bojovať s propagandou tretích strán zameranou proti Únii
 Posunkový jazyk a profesionálni tlmočníci posunkového jazyka
 Obnovenie schválenia účinnej látky bentazón

Emisie určitých látok znečisťujúcich ovzdušie ***I
PDF 330kWORD 55k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 23. novembra 2016 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES (COM(2013)0920 – C7-0004/2014 – 2013/0443(COD))
P8_TA(2016)0438A8-0249/2015

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0920),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0004/2014),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 10. júla 2014(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 7. októbra 2014(2),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 30. júna 2016, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0249/2015),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(3);

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 23. novembra 2016 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/... o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ 2016/2284.)

(1) Ú. v. EÚ C 451, 16.12.2014, s. 134.
(2) Ú. v. EÚ C 415, 20.11.2014, s. 23.
(3) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 28. októbra 2015 (Prijaté texty, P8_TA(2015)0381).


Dokončenie rámca Bazilej III
PDF 282kWORD 49k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 23. novembra 2016 o dokončení rámca Bazilej III (2016/2959(RSP))
P8_TA(2016)0439B8-1226/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na závery samitov G20 po kríze,

–  so zreteľom na komuniké ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk krajín G20 z 27. februára 2016,

–  so zreteľom na komuniké ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk krajín G20 zo 14. – 15. apríla 2016,

–  so zreteľom na komuniké ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk krajín G20 z 23. – 24. júla 2016,

–  so zreteľom na komuniké vedúcich predstaviteľov krajín G20 zo 4. – 5. septembra 2016,

–  so zreteľom na správy Bazilejského výboru pre bankový dohľad (ďalej len „BCBS“) vedúcim predstaviteľom krajín G20 poskytujúce aktuálne informácie o vykonávaní dohodnutého programu reforiem, najmä na správu Bazilejského výboru pre bankový dohľad z novembra 2015 vedúcim predstaviteľom krajín G20 o dokončení reforiem po kríze: aktuálne údaje(1),

–  so zreteľom na konzultačné dokumenty BCBS o revíziách rámca Bazilej III pre ukazovateľ finančnej páky zo 6. apríla 2016, o znížení kolísania úverových rizikovo vážených aktív – obmedzenie vo využívaní prístupov založených na vnútornom modeli z 24. marca 2016 a o revíziách štandardizovaného prístupu k úverovému riziku z 10. decembra 2015,

–  so zreteľom na dokument na rokovanie a konzultačný dokument o regulačnej úprave účtovných opatrení z októbra 2016, ktoré vypracoval BCBS,

–  so zreteľom na normu BCBS z októbra 2016 s názvom Nakladanie s investíciami do celkovej schopnosti absorbovať straty – zmeny normy Bazilej III pre vymedzenie kapitálu(2),

–  so zreteľom na publikáciu „EU Shadow Banking Monitor“ Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB) z júla 2016,

–  so zreteľom na výsledky záťažových testov uskutočnených Európskym orgánom pre bankovníctvo (EBA), ktoré boli zverejnené 29. júla 2016,

–  so zreteľom na závery Rady z 12. júla 2016 o dokončení bazilejských reforiem po kríze(3),

–  so zreteľom na správu MMF o globálnej finančnej stabilite z roku 2016,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2016 o bankovej únii – výročnej správe za rok 2015(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 k hodnoteniu a výzvam v súvislosti s reguláciou finančných služieb EÚ: vplyv a cesta k efektívnejšiemu a účinnejšiemu rámcu EÚ pre finančnú reguláciu a úniu kapitálových trhov(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o úlohe EÚ v rámci medzinárodných finančných, menových a regulačných inštitúcií a orgánov(6),

–  so zreteľom na štúdiu pre Výbor pre hospodárske a menové veci s názvom Úloha Európskej únie na medzinárodných ekonomických fórach – dokument č. 5: BCBS,

–  so zreteľom na výmenu názorov s generálnym tajomníkom Bazilejského výboru pre bankový dohľad Billom Coenom, s predsedníčkou Rady pre dohľad jednotného mechanizmu dohľadu Danièle Nouyovou, s predsedom Európskeho orgánu pre bankovníctvo Andreom Enriom a podpredsedom Európskej komisie Valdisom Dombrovskisom o dokončení rámca Bazilej III/„Bazilej IV“,

–  so zreteľom na vyhlásenie Komisie o revízii štandardizovaného prístupu k úverovému riziku, ktorú uskutočnil Bazilejský výbor, a na následnú výmenu názorov s podpredsedom Katainenom konanú 6. júla 2016,

–  so zreteľom na otázku Komisii o dokončení dohody Bazilej III (O-000136/2016 – B8-1810/2016),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre hospodárske a menové veci,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

A.  keďže stabilný a dobre kapitalizovaný bankový systém je nevyhnutnou podmienkou na zachovanie finančnej stability, poskytovanie úverov reálnej ekonomike počas celého cyklu a na podporu hospodárskeho rastu;

B.  keďže vedúci predstavitelia krajín G20 odsúhlasili v nadväznosti na finančnú krízu rozsiahly program reforiem posilňujúci regulačné normy medzinárodných bánk vrátane sprísnenia prudenciálnych požiadaviek;

C.  keďže BCBS vypracúva medzinárodne dohodnuté minimálne normy týkajúce sa prudenciálnych požiadaviek pre veľké medzinárodne pôsobiace banky; keďže BCBS monitoruje a kontroluje uplatňovanie týchto celosvetových noriem a predkladá správy skupine G20; keďže jeho usmernenia sú dôležitým nástrojom na zabránenie regulačnej fragmentácii na celom svete;

D.  keďže Európska únia uplatnila medzinárodne dohodnuté normy v rámci nariadenia o kapitálových požiadavkách (CRR) a smernice o kapitálových požiadavkách (CRD IV), aj keď ich prispôsobila realite potrieb financovania EÚ, napríklad z hľadiska koeficientu na podporu MSP, a umožnila určitý stupeň flexibility; keďže v EÚ sa rozhodlo, že tieto normy sú uplatniteľné na všetky banky, a nielen na najväčšie medzinárodne pôsobiace banky, pričom niekoľko mimoeurópskych jurisdikcií niektoré z nich uplatňuje iba na najväčšie banky; keďže pokrok pri dosahovaní rovnakých podmienok na medzinárodnej úrovni je dôležitý; keďže sa očakáva, že Komisia predloží legislatívny návrh na revíziu CRR/CRD IV s cieľom realizovať ďalšie dohodnuté úpravy v bazilejskom rámci;

E.  keďže prudenciálne požiadavky týkajúce sa bánk sú vzájomne prepojené a dopĺňajú iné regulačné požiadavky, ako je celková schopnosť absorbovať straty (TLAC) a povinné využívanie centrálneho zúčtovania derivátových nástrojov; keďže regulačný rámec upravujúci bankový sektor v EÚ sa v uplynulých rokoch výrazne zdokonalil, najmä vytvorením bankovej únie;

F.  keďže stabilný rámec pre finančnú stabilitu a rast by mal byť komplexný a vyvážený, aby pokrýval dynamické postupy dohľadu a nesústreďoval sa len na statickú reguláciu týkajúcu sa hlavne kvantitatívnych hľadísk;

G.  keďže údaje naznačujú, že v minulosti existovala nadmerná variabilita rizikového váženia a modelovania strategických rizík s cieľom znížiť kapitálové požiadavky bánk a ťažkosti, s ktorými sa stretávali vnútroštátne orgány dohľadu pri posudzovaní interných modelov, ktoré prispeli k finančnej kríze;

H.  keďže uplatňovanie prudenciálnych požiadaviek týkajúcich sa rôznych modelov obchodovania v bankovníctve sa môže značne líšiť, pokiaľ ide o rozsah aj zložitosť, v dôsledku čoho sa univerzálny prístup stáva neúčinný a neúmerne zaťažujúci, najmä pre mnohé menšie banky, ktoré sa zameriavajú na domáce prostredie, sú menej komplexné a menej vzájomne prepojené, ako aj pre ich regulačné orgány a orgány dohľadu; vyžaduje sa preto primeraný stupeň proporcionality a flexibility;

I.  keďže v súčasnosti sa v rámci BCBS rokuje o ďalších zmenách prudenciálneho rámca pre banky, ktoré riešia kreditné a operačné riziko; keďže tieto reformy sa zameriavajú na zvýšenie citlivosti voči riziku a odolnosti štandardizovaného prístupu k úverovému riziku, na ďalšie obmedzenia týkajúce sa interne modelovaného prístupu, ako aj na dokončenie úpravy ukazovateľa finančnej páky a prípadnú minimálnu kapitálovú požiadavku na základe štandardizovaného prístupu;

J.  keďže väčšina finančných inštitúcií v USA používa štandardizovaný prístup na hodnotenie úverového rizika, zatiaľ čo veľa veľkých a stredných bánk v EÚ sa spolieha na interné modely;

K.  keďže vhodná revízia štandardizovaného prístupu a rešpektovanie zásady proporcionality sú kľúčovými faktormi fungovania noriem BCBS vo vzťahu k malým bankám, ktoré ich prevažne využívajú;

L.  keďže G20 uviedla, že súčasná revízia by nemala priniesť významné zvýšenie celkových kapitálových požiadaviek, pričom tento názor zopakovali členské štáty počas zasadnutia Rady ECOFIN v júli 2016;

M.  keďže európske banky sú teraz vystavované systematickým pravidelným záťažovým testom, ktoré vykonávajú regulačné orgány, a výsledky týchto testov sa zverejňujú;

N.  keďže zástupcovia mimoeurópskych jurisdikcií, napríklad Japonsko, vyjadrili obavy v súvislosti s rastúcim tlakom, pokiaľ ide o zvyšovanie kapitálu a riešenie vyšších nákladov spojených s dodržiavaním predpisov, a to v záujme splnenia nového súboru noriem;

O.  keďže rozhodnutia Bazilejského výboru pre bankový dohľad nemajú právnu silu a musia byť transponované riadnym legislatívnym postupom, aby mali účinnosť v EÚ; keďže nie všetky príslušné vnútroštátne orgány sú členmi BCBS, ale ECB a SSM majú zastúpenie ako riadni členovia a Komisia a EBA sú pozorovatelia;

1.  zdôrazňuje význam primeraných globálnych noriem a zásad obozretnej regulácie bánk a víta prácu BCBS vykonanú v tejto oblasti v období po kríze;

2.  opätovne potvrdzuje, že banky musia byť dobre kapitálovo vybavené, aby podporovali reálnu ekonomiku, znižovali systémové riziko a predišli akémukoľvek opakovaniu rozsiahlych záchranných opatrení, ktorých svedkom sme boli počas krízy; zdôrazňuje potrebu primeranej regulácie tieňového bankového sektora s cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž a finančnú stabilitu;

3.  zdôrazňuje, že na rozdiel od iných jurisdikcií banky zohrávajú kľúčovú úlohu pri financovaní európskej ekonomiky a je pravdepodobné, že zostanú hlavným zdrojom finančných prostriedkov pre domácnosti a podniky, najmä MSP; zdôrazňuje, že právne predpisy EÚ sa vždy usilovali zohľadniť túto skutočnosť (napr. využívaním koeficientu na podporu MSP) a mali by v tom pokračovať (napr. predĺžením a rozšírením koeficientu na podporu); uznáva však význam diverzifikácie zdrojov financovania európskej ekonomiky a v tejto súvislosti víta prebiehajúce práce v rámci únie kapitálových trhov;

4.  berie na vedomie prebiehajúcu prácu BCBS na dokončení rámca Bazilej III, ktorého cieľom je zvýšiť jednoduchosť, porovnateľnosť a konvergenciu rizikovo váženého kapitálového rámca s cieľom riešiť nadmernú variabilitu rizikovo vážených aktív a uplatňovať rovnaké pravidlá na rovnaké riziká; zdôrazňuje potrebu väčšej transparentnosti a zodpovednosti, aby sa zvýšila legitímnosť a zodpovednosť rokovaní BCBS; víta vystúpenie generálneho tajomníka BCBS vo výbore ECON a nabáda na ďalší dialóg;

5.  zdôrazňuje, že súčasná revízia by mala dodržiavať zásadu, ktorú uviedla skupina guvernérov a vedúcich orgánov dohľadu (GHOS), aby sa výrazne nezvyšovali celkové kapitálové požiadavky, pričom zároveň by sa posilnila celková finančná pozícia európskych bánk;

6.  zdôrazňuje, že druhá a rovnako dôležitá zásada, ktorá sa má dodržiavať pri revízii, spočíva v podpore rovnakých podmienok na celosvetovej úrovni zmierňovaním – a nie prehlbovaním – rozdielov medzi jurisdikciami a bankovými modelmi, a tým, že bankový model EÚ nebude neprimerane znevýhodňovaný;

7.  je znepokojený tým, že včasná analýza najnovších návrhov BCBS naznačuje, že reformný balík v súčasnom štádiu nemusí byť v súlade s dvomi uvedenými zásadami; vyzýva BCBS, aby zodpovedajúco zrevidoval svoje návrhy, a ECB a SSM, aby zabezpečili dodržiavanie týchto zásad pri dokončení a monitorovaní nových noriem;

8.  zdôrazňuje, že tento prístup by pomohol zaistiť konzistentné uplatňovanie novej normy Európskym parlamentom ako spoluzákonodarcom;

9.  pripomína, že je dôležité, aby sa zásada proporcionality posudzovala nielen v súvislosti s veľkosťou inštitúcií, ktoré sú regulované, ale tiež aby sa chápala ako spravodlivá rovnováha medzi nákladmi a prínosmi regulácie v prípade každej skupiny zainteresovaných strán;

10.  vyzýva na dialóg a výmenu najlepších postupov medzi regulačnými orgánmi, pokiaľ ide o uplatňovanie zásady proporcionality, ktoré sa majú stanoviť na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni;

11.  vyzýva BCBS, aby dôkladne a komplexne posúdil kvalitatívne a kvantitatívne vplyvy nových reforiem s prihliadnutím na ich vplyv na rôzne jurisdikcie a rozličné bankové modely, a to pred prijatím normy výborom; domnieva sa, že toto posúdenie by malo zohľadňovať aj predchádzajúce reformy navrhnuté výborom; vyzýva BCBS, aby vykonal potrebné úpravy v prípade, že počas tejto analýzy vzniknú nerovnováhy;

12.  pripomína význam rizikovo orientovaného prístupu k regulácii, keď sa rovnaké pravidlá uplatňujú na rovnaké riziká, pričom zdôrazňuje potrebu obmedziť rozsah regulačnej arbitráže a zmenšiť nadmernú premenlivosť rizikovo vážených aktív; vyzýva BCBS, aby zachoval citlivosť prudenciálnej regulácie voči riziku, a to aj zabezpečením toho, aby sa revíziou štandardizovaného prístupu a rozsahom uplatňovania IRB prístupu prekonali riziká regulačnej arbitráže a náležite sa zohľadnili osobitosti rôznych foriem financovania, ako je poskytovanie úverov na nehnuteľnosti, financovanie infraštruktúry a špecializované úvery, ako aj tým, že sa zabráni neprimeranému vplyvu na reálnu ekonomiku; v tejto súvislosti vyjadruje obavy z potenciálnych účinkov navrhovaného zavedenia minimálnych požiadaviek na výstupné parametre („output floors“) na reálnu ekonomiku;

13.  vyzýva Komisiu, aby starostlivo a komplexne posúdila kvalitatívny a kvantitatívny vplyv nedávnych a nových reforiem okrem iného na financovanie reálnej ekonomiky v Európe a na plánované európske legislatívne projekty, ako je únia kapitálových trhov; vyzýva Komisiu, aby využila zistenia vyplývajúce z výzvy na predloženie dôkazov a práce na prvom kontrolnom zhodnotení situácie v oblasti regulácie finančných služieb, ktoré má byť hotové do konca roka 2016; vyzýva Komisiu na zaistenie toho, aby nové návrhy predložené BCBS alebo ich vykonávanie neboli v rozpore s týmito iniciatívami; zdôrazňuje, že toto zhodnotenie by nemalo oslabiť výsledky v legislatívnej oblasti, ktoré sa doteraz dosiahli, a nemalo by sa chápať ako požiadavka na dereguláciu;

14.  požaduje, aby sa požiadavky týkajúce sa povinného centrálneho zúčtovania derivátových produktov v plnej miere zohľadňovali pri stanovovaní ukazovateľa finančnej páky s cieľom podporiť používanie centrálneho zúčtovania;

15.  pripomína, že pri posudzovaní vplyvu aj kalibrácii noriem sa musia primerane zohľadniť špecifiká európskych bankových modelov, trhy, na ktorých fungujú, rôzne veľkosti inštitúcií a rozličné rizikové profily, aby sa zachovala potrebná rozmanitosť európskeho bankového sektora a dodržiavala sa zásada proporcionality; vyzýva Komisiu, aby všetky tieto zásady vzala do úvahy pri určovaní rozsahu uplatňovania a pri zapracúvaní návrhov BCBS do právnych predpisov EÚ;

16.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu európskych a vnútroštátnych orgánov bankového dohľadu pri zabezpečení konvergencie dohľadu v EÚ, a to pri zohľadnení zásady proporcionality a vhodnosti pravidiel týkajúcich sa rôznych bankových modelov; zdôrazňuje význam spoľahlivých a porovnateľných informácií o situácii inštitúcií, nad ktorými sa vykonáva dohľad, s cieľom umožniť, aby sa táto činnosť vykonávala účinne a spoľahlivo; zdôrazňuje, že právo na používanie interných modelov by sa malo zachovať; vyzýva SSM a EBA, aby pokračovali vo svojej činnosti v oblasti dohľadu s cieľom zabezpečiť dôsledné uplatňovanie interných modelov a ich schopnosť primerane odzrkadľovať riziká spojené s obchodnými modelmi bánk, zlepšiť zbližovanie spôsobu, akým sa ich riešia nedostatky, a navrhnúť zmeny, ak je to potrebné;

17.  pripomína interakciu prudenciálnych požiadaviek týkajúcich sa bánk s ďalšími významnými bankovými normami, ako je zavedenie normy týkajúcej sa celkovej schopnosti absorbovať straty (TLAC) v EÚ a jej zosúladenie s minimálnou požiadavkou na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (MREL) podľa smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk (BRRD), a tiež s uplatňovaním účtovného štandardu IFRS 9 v blízkej budúcnosti a s rámcom bankovej únie; zdôrazňuje preto, že pri uvažovaní o reformách prudenciálnej regulácie by sa mali zohľadniť všetky tieto rôzne prvky, ako aj ich jednotlivé a kombinované účinky;

18.  pripomína, že niekoľko hlavných bánk v EÚ v uplynulých rokoch vyplatilo dividendy akcionárom, hoci naďalej boli výrazne podkapitalizované a dôsledne nevykonali ozdravenie svojich súvah;

19.  vyzýva Komisiu, aby uprednostnila prácu na regulačnom rámci pre malé banky („small banking box“) v súvislosti s menej rizikovými bankovými modelmi a rozšírila túto prácu o posúdenie uskutočniteľnosti budúceho regulačného rámca pozostávajúceho z menej zložitých, vhodnejších a primeranejších prudenciálnych pravidiel, ktoré by boli špecificky prispôsobené rôznym typom bankových modelov;

20.  zdôrazňuje dôležitosť úlohy Komisie, Európskej centrálnej banky a Európskeho orgánu pre bankovníctvo pri zapájaní sa do činnosti Bazilejského výboru pre bankový dohľad a pri poskytovaní transparentných a komplexných aktuálnych informácií o vývoji diskusií v rámci BCBS; žiada, aby sa tejto úlohe prisúdila väčšia viditeľnosť na zasadnutiach Rady ECOFIN a zvýšila sa miera vyvodzovania zodpovednosti voči Výboru Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci tým, že zástupcovia EÚ, ktorí sa zúčastnili na diskusiách, o tom budú pravidelne podávať správy;

21.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii.

(1) http://www.bis.org/bcbs/publ/d344.pdf
(2) https://www.bis.org/bcbs/publ/d387.htm
(3) http://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2016/07/12-conclusions-banking-reform/
(4) Prijaté texty, P8_TA(2016)0093.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2016)0006.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2016)0108.


Uplatňovanie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky
PDF 373kWORD 54k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 23. novembra 2016 o uplatňovaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (podľa výročnej správy Rady Európskemu parlamentu o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike) (2016/2067(INI))
P8_TA(2016)0440A8-0317/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na uplatňovanie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (podľa výročnej správy Rady Európskemu parlamentu o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike),

–  so zreteľom na článok 42 ods. 6 a článok 46 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) o nadviazaní trvalej štruktúrovanej spolupráce;

–  so zreteľom na výročnú správu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Európskemu parlamentu o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (13026/2016), najmä časti týkajúce sa spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP),

–  so zreteľom na články 2 a 3 a na Hlavu V Zmluvy o Európskej únii, a najmä na jej články 21 a 36, článok 42 ods. 2, článok 42 ods. 3 a článok 42 ods. 7,

–  so zreteľom na závery Rady o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike z 25. novembra 2013, 18. novembra 2014, 18. mája 2015, 27. júna 2016 a 17. októbra 2016,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 20. decembra 2013 a 26. júna 2015,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 21. mája 2015 o uplatňovaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky(1), z 21. mája 2015 o vplyve vývoja na európskych trhoch v oblasti obrany na bezpečnostné a obranné spôsobilosti v Európe(2), z 11. júna 2015 o strategickej vojenskej situácii v oblasti Čierneho mora po nezákonnej anexii Krymu Ruskom(3), z 13. apríla 2016 o EÚ v meniacom sa globálnom prostredí – prepojenejší, konfliktnejší a komplexnejší svet(4) a zo 7. júna 2016 o operáciách na podporu mieru – spolupráca EÚ s OSN a Africkou úniou(5),

–  so zreteľom na dokument s názvom Shared Vision, Common Action: A Stronger Europe – A Global Strategy for the European Union’s Foreign and Security Policy (Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa – Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie), ktorý PK/VP Federica Mogherini predstavila 28. júna 2016,

–  so zreteľom na plán vykonávania v oblasti bezpečnosti a obrany, ktorý predložila PK/VP Federica Mogheriniová 14. novembra 2016 a závery Rady zo 14. novembra 2016 o vykonávaní globálnej stratégie EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky a Komisie zo 6. apríla 2016 o boji proti hybridným hrozbám (JOIN(2016)0018) a na súvisiace závery Rady z 19. apríla 2016,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky a Komisie z 28. apríla 2015 o budovaní kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja (JOIN(2015)0017) a návrh Komisie z 5. júla 2016 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 230/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj na podporu stability a mieru (COM(2016)0447),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky a Komisie z 5. júla 2016 o prvkoch celoeurópskeho strategického rámca pre podporu reformy sektora bezpečnosti (JOIN(2016)0031),

–  so zreteľom na závery Rady o platforme na podporu misií z 18. apríla 2016,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. apríla 2015 s názvom Európsky program v oblasti bezpečnosti (COM(2015)0185),

–  so zreteľom na obnovenú stratégiu vnútornej bezpečnosti Európskej únie na roky 2015 – 2020 a na súvisiace závery Rady z 15. – 16. júna 2015,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. apríla 2016 s názvom Napĺňanie Európskeho programu v oblasti bezpečnosti s cieľom bojovať proti terorizmu a pripraviť pôdu pre účinnú a skutočnú bezpečnostnú úniu (COM(2016)0230),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky a Komisie z 11. decembra 2013 o komplexnom prístupe EÚ k vonkajším konfliktom a krízam (JOIN(2013)0030) a na súvisiace závery Rady z 12. mája 2014,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2012 o počítačovej bezpečnosti a obrane(6); so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky a Komisie zo 7. februára 2013 s názvom Stratégia Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť: otvorený, bezpečný a chránený kybernetický priestor (JOIN(2013)0001); so zreteľom na rámec Rady pre politiku EÚ v oblasti kybernetickej obrany z 18. novembra 2014,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. júla 2016 s názvom Posilnenie odolnosti kybernetického systému a podpora konkurencieschopného a inovačného odvetvia kybernetickej bezpečnosti v Európe (COM(2016)0410),

–  so zreteľom na technickú dohodu medzi spôsobilosťou NATO pre reakciu na počítačové incidenty (NICRC) a stálym tímom reakcie EÚ na núdzové počítačové situácie (CERT-EU) podpísanú 10. februára 2016, ktorá uľahčuje výmenu väčšieho množstva informácií o kybernetických incidentoch,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie EÚ – NATO podpísané 8. júla 2016 v kontexte samitu NATO vo Varšave v roku 2016 (Spoločné vyhlásenie predsedov Európskej rady a Európskej komisie a generálneho tajomníka Organizácie Severoatlantickej zmluvy),

–  so zreteľom na komuniké varšavského samitu, ktoré vydali hlavy štátov a predsedovia vlád krajín zúčastnených na rokovaní Severoatlantickej rady vo Varšave 8. – 9. júla 2016,

–  so zreteľom na výsledky Eurobarometra 85.1 z júna 2016,

–  so zreteľom na článok 132 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0317/2016),

Strategické súvislosti

1.  konštatuje, že európske bezpečnostné prostredie sa výrazne zhoršilo a stáva sa čoraz nestabilnejším, nebezpečnejším a menej predvídateľným; konštatuje, že hrozby sú konvenčné, ako aj hybridné, vytvárané štátnymi, ako aj neštátnymi aktérmi, prichádzajú z juhu a z východu a zasahujú členské štáty rozličným spôsobom;

2.  pripomína, že bezpečnosť členských štátov EÚ je vzájomne hlboko prepojená, a konštatuje, že na spoločné hrozby a riziká reagujú nekoordinovane a každý sám, čo komplikuje a často znemožňuje zaujať vo väčšej miere spoločný prístup; zdôrazňuje, že tento nedostatok koordinácie je jedným zo slabých miest činnosti Únie; konštatuje, že Európe chýba pružnosť na účinné riešenie hybridných hrozieb, ktoré majú často cezhraničný rozmer;

3.  domnieva sa, že Európa teraz musí reagovať na paletu čoraz zložitejších kríz: od západnej Afriky cez Sahel, Africký roh, Blízky východ a východnú Ukrajinu až po Kaukaz; domnieva sa, že EÚ by mala zintenzívniť dialóg a spoluprácu s tretími krajinami z tohto regiónu, ako aj s regionálnymi a subregionálnymi organizáciami; zdôrazňuje, že EÚ by mala byť pripravená zvládať štrukturálne zmeny v medzinárodnom bezpečnostnom prostredí a výzvy zahŕňajúce medzištátne konflikty, zlyhania štátov a kybernetické útoky, ako aj bezpečnostné dôsledky zmeny klímy;

4.  so znepokojením konštatuje, že terorizmus vykonávaný radikálnymi islamistickými organizáciami a jednotlivcami sa v bezprecedentnom rozsahu zameriava na Európu, čo dostáva európsky spôsob života pod tlak; zdôrazňuje, že v dôsledku toho sa bezpečnosť jednotlivca dostala na vrchol záujmu, čo oslabilo tradičné rozlišovanie medzi vonkajšou a vnútornou dimenziou bezpečnosti;

5.  vyzýva EÚ, aby sa adaptovala na tieto bezpečnostné výzvy, najmä tým, že bude efektívnejšie využívať existujúce nástroje SBOP v súlade s ostatnými vonkajšími a vnútornými nástrojmi; vyzýva na lepšiu spoluprácu a koordináciu medzi členskými štátmi, najmä v oblasti boja proti terorizmu;

6.  vyzýva na silnú preventívnu politiku založenú na komplexných programoch deradikalizácie; konštatuje, že je nevyhnutná aj väčšia aktivita v boji proti radikalizácii a teroristickej propagande v rámci EÚ a v rámci vonkajších vzťahov EÚ; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia proti šíreniu extrémistického obsahu online a podporovala aktívnejšiu justičnú spoluprácu medzi systémami trestného súdnictva za účasti Eurojustu v boji proti radikalizácii a terorizmu vo všetkých členských štátoch;

7.  konštatuje, že po prvýkrát od druhej svetovej vojny sa hranice v Európe zmenili pomocou sily; zdôrazňuje škodlivý vplyv vojenskej okupácie na bezpečnosť Európy ako celku; pripomína, že akákoľvek zmena hraníc Ukrajiny pomocou sily je v rozpore so zásadami Helsinského záverečného aktu a Charty OSN;

8.  zdôrazňuje, že podľa Eurobarometra 85.1 uverejneného v júni 2016 by približne dve tretiny občanov EÚ uvítali väčšiu angažovanosť EÚ v otázkach bezpečnostnej a obrannej politiky;

9.  zastáva názor, že jednotnejšia, a tým aj účinnejšia európska zahraničná a bezpečnostná politika môže rozhodujúcim spôsobom prispieť k zníženiu intenzity ozbrojených stretov v Iraku a Sýrii a k eliminovaniu samozvaného Islamského štátu;

Revidovaná a rozhodnejšia SBOP

10.  je pevne presvedčený, že v dôsledku toho treba dôkladne a výrazne revidovať SBOP s cieľom umožniť EÚ a jej členským štátom, aby rozhodujúcim spôsobom prispeli k bezpečnosti Únie, zvládaniu medzinárodných kríz a potvrdeniu strategickej autonómie EÚ; pripomína, že žiadna krajina nedokáže čeliť aktuálnym bezpečnostným problémom sama;

11.  je presvedčený, že úspešná revízia SBOP bude musieť od samého začiatku procesu v plnej miere zapojiť členské štáty EÚ, aby sa zabránilo riziku patových situácií v budúcnosti; zdôrazňuje praktické a finančné výhody ďalšej spolupráce pre rozvoj európskych obranných spôsobilostí a berie na vedomie prebiehajúce iniciatívy, ktoré by mali pokračovať prostredníctvom konkrétnych opatrení na zasadnutí Európskej rady v decembri 2016 týkajúcom sa obrany; takisto vyzýva členské štáty a EÚ na primerané investície do bezpečnosti a obrany;

12.  zdôrazňuje, že vytvorenie stálej štruktúrovanej spolupráce (článok 42 ods. 6 ZEÚ) umožní rozvinúť vlastnú obranu alebo stálu štruktúru pre vlastnú obranu, ktorá môže posilniť operácie krízového riadenia;

13.  zdôrazňuje, že Európa už nemá plnú kontrolu nad svojím bezpečnostným prostredím a výberom času a miesta akcie, a preto by EÚ mala byť prostredníctvom misií a operácií SBOP, ako aj iných príslušných nástrojov schopná zasahovať v celom spektre krízového riadenia vrátane predchádzania krízam a riešenia kríz, čím by zahrnula všetky fázy cyklu konfliktu a zároveň sa v plnej miere zúčastňovala na zachovaní bezpečnosti Európy a zabezpečovaní spoločnej bezpečnosti a obrany celej oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti; nabáda Európsku radu, aby začala spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku premieňať na spoločnú obranu uvedenú v článku 42 ods. 2 ZEÚ; domnieva sa, že na tento účel by jedným z významných cieľov SBOP malo byť posilnenie odolnosti EÚ;

14.  víta plán SBOP, ktorý PK/VP predstavila s konkrétnym harmonogramom a krokmi; víta skutočnosť, že tento plán dopĺňa nadchádzajúci európsky obranný akčný plán; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť vojenskú zložku SBOP; rozhodne sa vyslovuje za to, aby členské štáty koordinovali investície do bezpečnosti a obrany, ako aj za zvýšenie finančnej podpory na výskum obrany na úrovni EÚ;

15.  rovnako zdôrazňuje, že SBOP by mala vychádzať zo zásady pevnej kolektívnej obrany a efektívneho financovania a že by sa mala vykonávať koordinovane s medzinárodnými inštitúciami v oblasti bezpečnosti a obrany a v plnej miere sa dopĺňať s NATO; domnieva sa, že EÚ by mala podnecovať členské štáty, aby splnili ciele NATO týkajúce sa kapacity, v rámci ktorých sa požaduje minimálna úroveň výdavkov na obranu vo výške 2 % HDP, ako sa potvrdilo na samitoch vo Walese a Varšave;

16.  pripomína, že ku konfliktom a krízam v Európe a jej okolí dochádza vo fyzickom aj kybernetickom priestore, a zdôrazňuje, že kybernetická bezpečnosť a kybernetická obrana musia byť preto zahrnuté medzi kľúčové prvky SBOP a plne premietnuté do všetkých vnútorných a vonkajších politík EÚ;

17.  víta skutočnosť, že PK/VP predstavila globálnu stratégiu zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie (EUGS), ako nevyhnutný a pozitívny vývoj inštitucionálneho rámca, v ktorom sa SZBP a SBOP budú realizovať a rozvíjať; vyjadruje poľutovanie nad slabým zapojením členských štátov do prípravy EUGS;

18.  zdôrazňuje, že na to, aby sa zabezpečilo rýchle a účinné vykonávanie politických ambícií, priorít a komplexného prístupu EUGS vo forme bielej knihy EÚ o bezpečnosti a obrane, ktorej predchádzal plán vykonávania v oblasti bezpečnosti a obrany, je potrebné silné odhodlanie, angažovanosť a podpora zo strany členských štátov a národných parlamentov v úzkej spolupráci so všetkými príslušnými orgánmi EÚ; poukazuje na úzke spojenie medzi plánom vykonávania v oblasti bezpečnosti a obrany a širším vykonávaním EUGS, nadchádzajúcim akčným plánom Komisie v oblasti európskej obrany a uplatňovaním spoločného vyhlásenia EÚ a NATO podpísaného vo Varšave; víta prebiehajúcu prácu PK/VP a členských štátov v rámci procesu vykonávania; zdôrazňuje, že na vykonávanie EUGS a na účinnú a rozhodnejšiu SBOP treba prideliť primerané zdroje;

19.  považuje za potrebné vypracovať sektorovú stratégiu v nadväznosti na EUGS – čo musí schváliť a predložiť Rada – ktorá by konkretizovala civilné a vojenské ambície, úlohy, požiadavky a priority spôsobilostí; pripomína svoje predchádzajúce výzvy na vypracovanie bielej knihy o európskej obrane a naliehavo vyzýva Radu, aby bezodkladne vypracovala tento dokument; vyjadruje obavu, že navrhovaný plán realizácie týkajúci sa bezpečnosti a obrany výrazne zaostáva za parlamentnými a verejnými očakávaniami; pripomína nedeliteľnosť bezpečnosti všetkých členských štátov Európskej únie;

20.  berie na vedomie Pakt o európskej bezpečnosti, ktorý navrhli ministri zahraničných vecí Nemecka a Francúzska, a podporuje okrem iného myšlienku spoločnej analýzy európskeho strategického prostredia, v rámci ktorej by sa vypracúvanie hodnotenia hrozieb stalo pravidelnou spoločnou činnosťou, čím by sa dosiahlo vzájomné rešpektovanie obáv jednotlivých strán a podpora spoločných spôsobilostí a spoločného postupu; takisto víta nedávne iniciatívy ostatných členských štátov týkajúce sa rozvoja SBOP; vyjadruje však poľutovanie nad nedostatkom vlastného posúdenia nečinnosti členských štátov pri vykonávaní predchádzajúcich európskych záväzkov v oblasti obrany;

21.  poznamenáva, že na tento účel je potrebná spolupráca s podobnými činnosťami NATO; poznamenáva, že vážny záväzok a intenzívnejšia a efektívnejšia výmena (spravodajských) informácií medzi členskými štátmi sú neodmysliteľné;

22.  konštatuje, že vnútorná a vonkajšia bezpečnosť sa čoraz viac integruje a medzi fyzickým a kybernetickým priestorom sa ťažšie rozlišuje, a preto sa stáva nevyhnutnou aj integrácia ich obsahov, pričom treba dať EÚ možnosť konať v rámci celého spektra nástrojov až po úroveň podľa článku 42 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii;

SBOP a integrovaný prístup ku krízam

23.  zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť stále veliteľstvo EÚ pre civilné a vojenské misie a operácie SBOP, odkiaľ by integrovaný operačný štáb podporoval celý plánovací cyklus od počiatočnej politickej koncepcie až po podrobné plány; zdôrazňuje, že by nešlo o kópiu štruktúr NATO, ale namiesto toho o potrebné inštitucionálne opatrenie na posilnenie spôsobilostí plánovania a zabezpečovania misií a operácií SBOP;

24.  zdôrazňuje prínos misií a operácií SBOP vrátane pomoci na hraniciach, budovania kapacít, vojenských výcvikových misií a námorných operácií k medzinárodnému mieru a stabilite;

25.  považuje za poľutovaniahodné, že v misiách a operáciách SBOP sa naďalej vyskytujú štrukturálne nedostatky, čo ohrozuje ich účinnosť; domnieva sa, že by malo ísť o skutočné nástroje, ktoré by sa mohli lepšie integrovať do EUGS;

26.  berie v tejto súvislosti na vedomie úroveň politických ambícií stanovených v rámci EUGS v záujme integrovaného prístupu ku konfliktom a krízam, pokiaľ ide o angažovanosť Únie vo všetkých fázach cyklu konfliktu prostredníctvom prevencie, riešenia a stabilizácie, ako aj záväzok vyhýbať sa predčasnému stiahnutiu sa; domnieva sa, že EÚ by mala koherentne podporovať členské štáty, ktoré sú účastníkmi koalície proti samozvanému Islamskému štátu, prostredníctvom zriadenia operácie SBOP zameranej na výcvik v Iraku;

27.  víta myšlienku „regionalizovaných“ misií SBOP prítomných v oblasti Sahelu, najmä preto, že zodpovedá vôli krajín subregiónu posilniť spoluprácu v oblasti bezpečnosti prostredníctvom platformy G5 Sahel; je presvedčený, že by to mohlo predstavovať príležitosť na posilnenie efektívnosti a relevantnosti misií SBOP (EUCAP Sahel Mali a EUCAP Sahel Niger) prítomných v tejto oblasti; je pevne presvedčený, že táto koncepcia „regionalizácie“ musí vychádzať zo skúseností v teréne, jasných cieľov a prostriedkov na ich dosiahnutie, a nemala by byť vymedzená len na základe politických faktorov;

28.  zdôrazňuje, že pri všetkých rozhodnutiach Rady o budúcich misiách a operáciách by sa na prvé miesto malo klásť angažovanie sa v konfliktoch, ktoré priamo ovplyvňujú bezpečnosť EÚ alebo bezpečnosť partnerov a regiónov, kde EÚ zohráva úlohu garanta bezpečnosti; domnieva sa, že rozhodnutie o angažovaní sa by malo vychádzať zo spoločnej analýzy a chápania strategického prostredia a zo spoločných strategických záujmov členských štátov, pričom by sa mali zohľadniť opatrenia ostatných spojencov a organizácií, ako sú OSN a NATO; domnieva sa, že misie SBOP na budovanie kapacít sa musia koordinovať s reformou bezpečnostného sektora a prácou Komisie v oblasti právneho štátu;

29.  berie na vedomie návrh Komisie na zmenu nariadenia (EÚ) č. 230/2014, ktorým sa ustanovuje nástroj na podporu stability a mieru, s cieľom rozšíriť pomoc Únie na vyzbrojenie vojenských subjektov v partnerských krajinách, pretože to považuje za nevyhnutný príspevok k ich odolnosti, ktorý zníži pravdepodobnosť, že sa opäť stanú terčom konfliktu a útočiskom pre nepriateľské aktivity namierené proti EÚ; zdôrazňuje, že by sa tak malo diať za mimoriadnych okolností, ako sa uvádza v článku 3a uvedeného návrhu na zmenu nariadenia (EÚ) č. 230/2014, s cieľom prispieť k udržateľnému rozvoju, dobrému riadeniu a právnemu štátu; v tejto súvislosti vyzýva ESVČ a Komisiu, aby urýchlili vykonávanie iniciatívy budovania kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja s cieľom zlepšiť účinnosť a udržateľnosť misií SBOP;

30.  zdôrazňuje, že je takisto potrebné identifikovať ďalšie finančné nástroje s cieľom posilniť budovanie kapacít partnerov v oblasti bezpečnosti a obrany; vyzýva ESVČ a Komisiu, aby zabezpečili úplný súlad a koordináciu s cieľom dosiahnuť najlepšie výsledky a zabrániť duplicite na mieste;

31.  konštatuje, že na tento účel by sa mali zrevidovať petersberské úlohy a bojové skupiny by sa mali čo najskôr stať použiteľným vojenským nástrojom prostredníctvom zvýšenej modularity a funkčnejšieho financovania; konštatuje, že nedostatok konštruktívneho postoja medzi členskými štátmi naďalej predstavuje politickú a operatívnu prekážku nasadenia bojových skupín; vyzýva Radu, aby iniciovala zriadenie počiatočného fondu (uvedeného v článku 41 ods. 3 ZEÚ) na naliehavé financovanie počiatočných fáz vojenských operácií;

32.  požaduje väčšiu flexibilitu rozpočtových pravidiel EÚ s cieľom podporiť jej schopnosť reagovať na krízy, ako aj vykonávanie súčasných ustanovení Lisabonskej zmluvy; požaduje reformu mechanizmu Athena s cieľom rozšíriť jeho pôsobnosť na všetky súvisiace náklady, a to najprv v rámci operácií rýchlej reakcie a nasadenia bojových skupín EÚ a následne v rámci všetkých vojenských operácií;

Spolupráca s NATO a ostatnými partnermi

33.  pripomína, že NATO a EÚ majú rovnaké strategické záujmy a musia riešiť rovnaké problémy na východe a na juhu; zdôrazňuje dôležitosť doložky o vzájomnej obrane, článok 42 ods. 7, pre členské štáty EÚ, či už sú alebo nie sú členmi NATO; konštatuje, že EÚ by mala byť schopná chrániť pomocou vlastných prostriedkov a v rovnakej miere členov EÚ, ktorí nie sú členmi NATO; berie na vedomie cieľ EUGS, ktorým je primeraná úroveň strategickej autonómie EÚ, a zdôrazňuje, že tieto dve organizácie musia zabezpečiť doplnkovosť svojich prostriedkov; domnieva sa, že „strategická autonómia“ EÚ by mala posilniť schopnosť Európy presadzovať bezpečnosť v rámci svojich hraníc aj mimo nich, ako aj partnerstvo s NATO a transatlantické vzťahy;

34.  domnieva sa, že základom úzkej a účinnej spolupráce EÚ a NATO je doplnkovosť a zlučiteľnosť ich misií, a teda aj inventárov ich nástrojov; zdôrazňuje, že vzťahy medzi týmito dvoma organizáciami by mali pokračovať na báze spolupráce, nie konkurencie; domnieva sa, že EÚ by mala podnecovať členské štáty, aby plnili ciele NATO týkajúce sa kapacity, v rámci ktorých sa požaduje minimálna úroveň výdavkov na obranu vo výške 2 % HDP;

35.  zdôrazňuje, že NATO je najlepšie vybavené na odradzovanie a obranu a je pripravené uplatňovať kolektívnu obranu (článok V Washingtonskej zmluvy) v prípade agresie voči jednému z jeho členov, zatiaľ čo SBOP sa v súčasnosti zameriava na udržanie mieru, predchádzanie konfliktom a posilňovanie medzinárodnej bezpečnosti (článok 42 ZEÚ), pričom má EÚ dodatočné prostriedky na to, aby mohla riešiť problémy vnútornej bezpečnosti členských štátov vrátane rozvratnej činnosti, na ktoré sa nevzťahuje článok V; opätovne pripomína, že cieľom „doložky o solidarite“ v článku 222 ZFEÚ je zabezpečiť ochranu demokratických inštitúcií a civilného obyvateľstva v prípade teroristického útoku;

36.  víta nedávne spoločné vyhlásenie, ktoré podpísala EÚ s NATO vo Varšave, a plne podporuje v ňom uvedené oblasti spolupráce; konštatuje, že vo vyhlásení sa skôr opisujú dobre zavedené neformálne postupy, ale spolupráca medzi EÚ a NATO sa neposúva na novú úroveň; zdôrazňuje, že je potrebné najmä prehĺbenie spolupráce a ďalšie doplnenie budovania kapacít, pokiaľ ide o hybridné a kybernetické hrozby a výskum; víta deklarovaný cieľ bratislavského plánu, aby sa spoločné vyhlásenie hneď začalo uplatňovať;

37.  plne podporuje ďalšie posilnenie spolupráce v oblasti bezpečnosti a obrany s ostatnými inštitucionálnymi partnermi vrátane OSN, Africkej únie a OBSE, ako aj strategickými bilaterálnymi partnermi, najmä USA, v oblastiach, ako sú hybridné hrozby, námorná bezpečnosť, rýchla reakcia, boj proti terorizmu a kybernetická bezpečnosť;

Európska obranná spolupráca

38.  domnieva sa, že rozvoj silnejšieho obranného priemyslu by posilnil strategickú autonómiu a technologickú nezávislosť EÚ; je presvedčený, že posilnenie postavenia EÚ ako garanta bezpečnosti v európskom susedstve si vyžaduje primerané, dostatočné kapacity a konkurencieschopný, efektívny a transparentný obranný priemysel, ktorý zabezpečí udržateľný dodávateľský reťazec; konštatuje, že európsky obranný sektor je charakterizovaný roztrieštenosťou a duplicitou, ktoré treba postupne odstrániť poskytovaním stimulov a odmien všetkým národným zložkám a s ohľadom na dlhodobejšiu perspektívu integrovaného trhu v oblasti obrany;

39.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty ešte nevykonali politický rámec pre systematickú a dlhodobú obrannú spoluprácu s dostatočnou angažovanosťou a že iniciatíva v oblasti združovania a spoločného využívania neviedla k hmatateľným výsledkom; vyzýva Radu, aby zaviedla pravidelné rozpravy o obrane každý polrok s cieľom poskytnúť strategické usmernenie a politický stimul pre SBOP a európsku obrannú spoluprácu;

40.  zdôrazňuje potrebu ďalšieho prehĺbenia kybernetickej obrannej spolupráce a zabezpečenia úplnej kybernetickej odolnosti misií SBOP; vyzýva Radu, aby začlenila kybernetickú obranu ako neoddeliteľnú súčasť do svojich rozpráv o obrane; vníma silnú potrebu národných stratégií kybernetickej obrany; vyzýva členské štáty, aby plne využili opatrenia na budovanie kybernetickej kapacity v rámci zodpovednosti Európskej obrannej agentúry (EDA) a využívali centrum excelentnosti NATO pre spoluprácu v oblasti kybernetickej obrany (CCDCOE);

41.  konštatuje, že všetky členské štáty majú problém udržiavať veľmi širokú škálu plne funkčných obranných spôsobilostí, najmä z dôvodu finančných obmedzení; vyzýva preto na väčšiu koordináciu a jasnejšie voľby, ktoré spôsobilosti je potrebné zachovať, aby sa členské štáty mohli špecializovať na určité spôsobilosti;

42.  domnieva sa, že ak majú byť ozbrojené sily členských štátov väčšmi kompatibilné a integrované, kľúčová je interoperabilita; preto zdôrazňuje, že členské štáty musia preskúmať možnosť spoločného obstarávania obranných prostriedkov; konštatuje, že protekcionistická a uzatvorená povaha obranných trhov v EÚ to sťažuje;

43.  pripomína, že silná európska technologická a priemyselná základňa v oblasti obrany, ktorá zahrnuje nástroje pre MSP, je základnou oporou SBOP a predpokladom spoločného trhu, ktorý EÚ umožní vybudovať si strategickú autonómiu;

44.  s poľutovaním konštatuje, že členské štáty uplatňujú smernicu 2009/81/ES o obstarávaní v oblasti obrany a bezpečnosti a smernicu 2009/43/ES o transfere výrobkov obranného priemyslu v rámci Európskej únie vo veľmi rozdielnom rozsahu; vyzýva preto Komisiu, aby uplatnila usmerňujúcu poznámku k článku 346 a ujala sa svojej úlohy strážkyne zmlúv tým, že začne konanie o porušení povinnosti v prípade porušenia smerníc; vyzýva členské štáty, aby zlepšili nadnárodné úsilie v oblasti vojenského obstarávania na strane dopytu, a európske priemyselné odvetvia na strane dodávateľov, aby posilnili svoju pozíciu na globálnom trhu prostredníctvom lepšej koordinácie a priemyselnej konsolidácie;

45.  vyjadruje znepokojenie nad neustálym poklesom financovania výskumu v oblasti obrany v jednotlivých členských štátoch, čo ohrozuje priemyselnú a technologickú základňu, a tým aj strategickú autonómiu Európy; vyzýva členské štáty, aby svoje armády vyzbrojili vybavením vyrábaným skôr európskym obranným priemyslom než jeho konkurentmi;

46.  je presvedčený, že posilnenie úlohy EDA v rámci koordinácie programov, projektov a činností založených na spôsobilostiach by bolo prínosom pre efektívnu SBOP; domnieva sa, že agentúru EDA treba podporiť v úplnom plnení jej cieľov, a to osobitne aj jej nadchádzajúcich priorít a úloh v kontexte akčného plánu v oblasti európskej obrany (EDAP) a európskeho programu výskumu v oblasti obrany (EDRP); vyzýva preto členské štáty, aby preskúmali organizáciu, postupy a činnosti agentúry a otvorili viac možností pre ďalšiu spoluprácu a integráciu; vyzýva členské štáty, aby poskytli EDA usmernenia týkajúce sa koordinácie preskúmania plánu rozvoja spôsobilostí v súlade s EUGS a odvetvovou stratégiou;

47.  zdôrazňuje, že kybernetická bezpečnosť je zo svojej podstaty oblasť politiky, v ktorej je kľúčová spolupráca a integrácia, a to nielen medzi členskými štátmi EÚ, kľúčovými partnermi a NATO, ale aj medzi jednotlivými subjektmi v rámci spoločnosti, keďže nejde iba o vojenskú zodpovednosť; žiada o jasnejšie usmernenia o tom, ako sa majú používať obranné a ofenzívne spôsobilosti EÚ a v akom kontexte; pripomína, že Európsky parlament opakovane vyzýval na dôkladnú revíziu nariadenia EÚ o vývoze položiek s dvojakým použitím s cieľom zabrániť tomu, aby sa softvér a ostatné systémy, ktoré sa môžu použiť proti digitálnej infraštruktúre EÚ a na porušovanie ľudských práv, dostali do nesprávnych rúk; vyzýva EÚ, aby na medzinárodných fórach – vrátane fór pre správu internetu, nie však len na nich – obhajovala zásadu, že kľúčová infraštruktúra internetu by mala byť neutrálnou zónou, v ktorej majú vlády pri presadzovaní svojich národných záujmov zakázané zasahovať;

48.  podporuje iniciatívy Komisie v oblasti obrany, ako sú akčný plán v oblasti obrany a politika v oblasti obranného priemyslu, ktoré by sa mali začať po predložení Bielej knihy EÚ o bezpečnosti a obrane; podporuje ďalšie zapojenie Komisie v oblasti obrany prostredníctvom rozsiahleho a dobre cieleného výskumu, plánovania a realizácie; víta prípravnú akciu pre výskum súvisiaci so SBOP a požaduje vyčlenenie dostatočných finančných prostriedkov na zvyšok súčasného viacročného finančného rámca (VFR); podporuje vypracovanie programu EÚ pre výskum v oblasti obrany v rámci budúceho VFR (na roky 2021 – 2027);

49.  nazdáva sa, že budúci program EÚ pre výskum v oblasti obrany by mal financovať výskumné projekty prioritných oblastí, ktoré majú odsúhlasiť členské štáty, a že európsky obranný fond by mohol podporovať financovanie spôsobilostí, ktoré spoločne dohodli členské štáty a ktoré majú uznanú pridanú hodnotu pre EÚ;

50.  vyzýva na reformu európskeho práva, aby mohol európsky obranný priemysel využívať rovnakú štátnu pomoc, akú majú k dispozícii americké priemyselné odvetvia;

o
o   o

51.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedovi Európskej rady, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi NATO, predsedovi Parlamentného zhromaždenia NATO, generálnemu tajomníkovi OSN, úradujúcemu predsedovi Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a predsedovi Parlamentného zhromaždenia OBSE.

(1) Ú. v. EÚ C 353, 27.9.2016, s. 59.
(2) Ú. v. EÚ C 353, 27.9.2016, s. 74.
(3) Ú. v. EÚ C 407, 4.11.2016, s. 74.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2016)0120.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2016)0249.
(6) Ú. v. EÚ C 419, 16.12.2015, s. 145.


Strategické oznámenie EÚ s cieľom bojovať s propagandou tretích strán zameranou proti Únii
PDF 391kWORD 58k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 23. novembra 2016 o strategickej komunikácii EÚ s cieľom bojovať s propagandou tretích strán zameranou proti Únii (2016/2030(INI))
P8_TA(2016)0441A8-0290/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. apríla 2009 o svedomí Európy a totalitarizme(1),

–  so zreteľom na vyhlásenie zo samitu v Štrasburgu/Kehli zo 4. apríla 2009 prijaté pri príležitosti 60. výročia NATO,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2012 o stratégii digitálnej slobody v zahraničnej politike EÚ(2),

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 9. februára 2015 o boji proti terorizmu,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 19. a 20. marca 2015,

–  so zreteľom na závery Rady o regionálnej stratégii EÚ pre Sýriu a Irak, ako aj pre hrozbu, ktorú predstavuje ISIL/Dá’iš, zo 16. marca 2015, ktoré opätovne potvrdila Rada pre zahraničné veci 23. mája 2016,

–  so zreteľom na správu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) z 18. mája 2015 o Európskej únii v meniacom sa globálnom prostredí – v prepojenejšom, konfliktnejšom a komplexnejšom svete a na pokračujúce práce na novej globálnej bezpečnostnej stratégii EÚ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júna 2015 o stave vzťahov medzi EÚ a Ruskom(3),

–   so zreteľom na akčný plán EÚ pre oblasť strategickej komunikácie (Ref. Ares(2015)2608242 – 22.6.2015),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 o revízii európskej susedskej politiky(4),

–  so zreteľom na vyhlásenie zo samitu NATO vo Walese z 5. septembra 2014,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2015 o predchádzaní radikalizácii a získavaniu európskych občanov teroristickými organizáciami(5),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 28. apríla 2015 o Európskom programe v oblasti bezpečnosti (COM(2015)0185),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu a Rade zo 6. apríla 2016 s názvom Spoločný rámec pre boj proti hybridným hrozbám: reakcia Európskej únie (JOIN(2016)0018),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade z 20. apríla 2016 o napĺňaní Európskeho programu v oblasti bezpečnosti s cieľom bojovať proti terorizmu a pripraviť pôdu pre účinnú a skutočnú bezpečnostnú úniu (COM(2016)0230),

–  so zreteľom na štúdiu uskutočniteľnosti pripravenú Európskou nadáciou na podporu demokracie a venovanú iniciatívam médií vysielajúcich v ruskom jazyku v krajinách Východného partnerstva a v ďalších krajinách nazvanú „Bringing Plurality and Balance to the Russian Language Media Space“ (Vnesenie plurality a rovnováhy do priestoru médií vysielajúcich v ruskom jazyku),

–  so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN o presadzovaní a ochrane ľudských práv a základných slobôd pri boji proti terorizmu (A/HRC/31/65),

–  so zreteľom na všeobecnú pripomienku Výboru OSN pre ľudské práva č. 34 (CCPR/C/GC/34),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0290/2016),

A.  keďže EÚ sa zaviazala, že bude usmerňovať svoju činnosť na medzinárodnej scéne v súlade so zásadami demokracie, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv a základných slobôd, ako aj slobody médií, prístupu k informáciám, slobody prejavu a plurality médií, z ktorých posledná však môže byť do určitej miery obmedzená v súlade s medzinárodným právom vrátane Európskeho dohovoru o ľudských právach; keďže tretie subjekty, ktoré sa snažia Úniu zdiskreditovať, neuznávajú rovnaké hodnoty;

B.  keďže EÚ a jej členské štáty a občania sú pod rastúcim a systematickým tlakom, pokiaľ ide o boj proti informačným, dezinformačným a lživým kampaniam a propagande zo strany krajín a neštátnych subjektov, napríklad nadnárodných teroristických a zločineckých organizácií v jej susedstve, ktorých cieľom je oslabiť samotnú koncepciu objektívnych informácií či etickej žurnalistiky, pričom všetky informácie sa vykresľujú ako zavádzajúce alebo ako nástroj politickej moci, a ktorých terčom sú aj demokratické hodnoty a záujmy;

C.  keďže sloboda médií, prístup k informáciám a sloboda prejavu sú základnými piliermi demokratického systému, v rámci ktorého má transparentnosť vlastníctva médií a zdrojov ich financovania mimoriadny význam; keďže stratégie na zaistenie kvalitnej žurnalistiky, plurality médií a kontroly faktov môžu byť účinné len v prípade, ak sú poskytovatelia informácií dôveryhodní; keďže by sa súčasne malo kriticky posudzovať to, ako naložiť s mediálnymi zdrojmi, ktoré preukázateľne a opakovane uplatnili stratégiu zámerného klamania a dezinformovania, , najmä pokiaľ ide o „nové médiá“, sociálne siete a digitálnu oblasť;

D.  keďže informačná vojna je historický jav starý ako vojna sama; keďže cielená informačná vojna sa intenzívne využívala počas studenej vojny a odvtedy je neoddeliteľnou súčasťou modernej hybridnej vojny, ktorá predstavuje kombináciu vojenských a nevojenských opatrení skrytej aj otvorenej povahy využívaných na destabilizáciu politickej, hospodárskej a sociálnej situácie krajiny vystavenej útoku bez vyhlásenia vojny, pričom jej terčom sú nielen partneri EÚ, ale aj samotná EÚ, jej inštitúcie a všetky členské štáty a občania bez ohľadu na svoju štátnu príslušnosť a svoje náboženstvo;

E.  keďže anektovaním Krymu Ruskom a Ruskom vedenou hybridnou vojnou v Donbase Kremeľ eskaloval konfrontáciu s EÚ; keďže Kremeľ zintenzívnil svoju propagandu, pričom Rusko zohráva posilnenú úlohu v európskom mediálnom prostredí, ktorá sa zameriava na vytvorenie politickej podpory ruských krokov v európskej verejnej mienke a na oslabenie súdržnosti zahraničnej politiky EÚ;

F.  keďže vojnová propaganda a akékoľvek zastávanie sa národnostnej, rasovej alebo náboženskej nenávisti, ktoré podnecujú k diskriminácii, nepriateľstvu alebo násiliu, sú zákonom zakázané v súlade s článkom 20 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach;

G.  keďže finančná kríza a pokroky v oblasti nových foriem digitálnych médií predstavujú pre kvalitnú žurnalistiku závažné výzvy, čo vedie k poklesu kritického myslenia verejnosti, ktorej tak viac hrozí, že sa stane obeťou dezinformovania a manipulácie;

H.  keďže propaganda a zasahovanie ruských médií sú javy osobitne silné a často bez reakcie v krajinách východného susedstva; keďže národné médiá v týchto krajinách sú často slabé a nie sú schopné vyrovnať sa sile a moci ruských médií;

I.  keďže technológie informačnej a komunikačnej vojny sa používajú na legitimizovanie krokov, ktoré ohrozujú zvrchovanosť členských štátov EÚ, ich politickú nezávislosť, bezpečnosť ich občanov a ich územnú celistvosť;

J.  keďže EÚ neuznáva organizáciu ISIL/Dá’iš za štát alebo organizáciu podobnú štátu;

K.  keďže ISIL/Dá’iš, al-Káida a mnoho ďalších násilných džihádistických teroristických skupín systematicky využívajú komunikačné stratégie a priamu propagandu šírené tradičným spôsobom aj na internete v rámci odôvodnenia svojich akcií namierených proti EÚ a členským štátom a proti európskym hodnotám, a tiež s cieľom podporiť nábor mladých Európanov;

L.  keďže na základe vyhlásenia zo samitu NATO v Štrasburgu/Kehli, v ktorom sa zdôrazňuje rastúci význam toho, aby NATO vhodne, včas, presne a pohotovo informovala o vývoji svojich úloh, cieľov a misií, bolo v roku 2014 v Lotyšsku zriadené Centrum excelentnosti NATO pre strategickú komunikáciu (NATO StratCom COE), čo sa vo vyhlásení zo samitu NATO vo Walese uvítalo;

Strategická komunikácia EÚ s cieľom bojovať s propagandou tretích strán zameranou proti EÚ

1.  zdôrazňuje, že nepriateľská propaganda proti EÚ má mnoho rôznych foriem a využíva rôzne nástroje, pričom je často prispôsobená situácii členských štátov EÚ s cieľom skresliť skutočnosti, vyvolať pochybnosti, rozdeliť členské štáty, vytvárať strategický rozkol medzi Európskou úniou a jej severoamerickými partnermi a ochromiť rozhodovací proces, zdiskreditovať inštitúcie EÚ a transatlantické partnerstvá, ktoré zohrávajú uznávanú úlohu v európskej bezpečnostnej a hospodárskej štruktúre, v očiach a mysliach občanov EÚ a susedných krajín a narušiť a oslabiť európsku koncepciu založenú na demokratických hodnotách, ľudských právach a právnom štáte; pripomína, že jedným z najdôležitejších využívaných nástrojov je podnecovanie strachu a neistoty medzi občanmi EÚ, ako aj prezentovanie nepriateľských štátnych a neštátnych subjektov ako omnoho silnejších, než v skutočnosti sú;

2.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby uznali, že strategická komunikácia a informačná vojna nie sú len vonkajšou, ale aj vnútornou otázkou EÚ, a je znepokojený tým, koľko šíriteľov má propaganda nepriateľská voči EÚ v samotnej Únii; je znepokojený obmedzenou informovanosťou niektorých členských štátov EÚ o tom, že sú publikom a arénou pre propagandu a dezinformácie; v tejto súvislosti vyzýva subjekty EÚ, aby riešili aktuálne nejasnosti a nezhody týkajúce sa toho, čo sa má považovať za propagandu a dezinformovanie, aby v spolupráci so zástupcami médií a odborníkmi z členských štátov EÚ vytvorili spoločný súbor vymedzení a aby zhromažďovali údaje a fakty o využívaní propagandy;

3.  konštatuje, že dezinformácie a propaganda sú súčasťou hybridnej vojny; preto zdôrazňuje, že je potrebné zvyšovať povedomie a prejavovať asertivitu prostredníctvom inštitucionálnej/politickej komunikácie, výskumu expertných skupín (think tank)/akademického výskumu, kampaní v sociálnych médiách, iniciatív občianskej spoločnosti, mediálnej gramotnosti a iných vhodných opatrení;

4.  zdôrazňuje, že stratégia propagandy a dezinformácií proti EÚ zo strany tretích krajín môže mať rozličné formy a môže zahŕňať najmä tradičné médiá, sociálne siete, vzdelávacie programy a politické strany, a to v rámci Európskej únie, ako aj mimo nej;

5.  berie na vedomie viacvrstvový charakter súčasnej strategickej komunikácie EÚ na rôznych úrovniach vrátane inštitúcií EÚ, členských štátov, rôznych orgánov NATO a OSN a mimovládnych a občianskych organizácií a požaduje čo najlepšiu koordináciu a výmenu informácií medzi týmito subjektmi; požaduje lepšiu spoluprácu a výmenu informácií medzi rôznymi aktérmi, ktorí vyjadrili znepokojenie nad týmito propagandistickými operáciami a chcú vypracovať stratégie boja proti dezinformáciám; domnieva sa, že v kontexte EÚ by táto koordinácia mala byť úlohou inštitúcií Únie;

6.  uznáva, že EÚ musí svoju snahu v oblasti strategickej komunikácie považovať za prioritu, čo by malo zahŕňať príslušné zdroje; opakuje, že EÚ je úspešný model integrácie, ktorý aj v kríze naďalej priťahuje krajiny, ktoré chcú tento model zopakovať a začleniť sa doň; zdôrazňuje preto, že EÚ potrebuje vysielať pozitívne správy o svojich úspechoch, hodnotách a zásadách, a to rozhodne a odvážne, a že jej rétorika musí byť ofenzívna, nie defenzívna;

Pochopenie a odhalenie ruskej dezinformačnej a propagandistickej vojny

7.  s poľutovaním konštatuje, že Rusko využíva kontakty a stretnutia s náprotivkami z EÚ skôr na účely propagandy a na verejné oslabovanie spoločnej pozície EÚ než na vytvorenie skutočného dialógu;

8.  uznáva, že ruská vláda využíva širokú škálu nástrojov a prostriedkov, ako sú expertné skupiny (think tanks) a osobitné nadácie (napr. Russkij mir), osobitné orgány (Rossotrudničestvo), viacjazyčné televízne stanice (napr. RT), domnelé tlačové agentúry a multimediálne služby (napr. Sputnik), cezhraničné sociálne a náboženské skupiny, keďže režim sa chce predstaviť ako jediný obhajca tradičných kresťanských hodnôt, sociálne médiá a internetových trolov s cieľom spochybniť demokratické hodnoty, rozdeľovať Európu, získavať domácu podporu a vytvárať dojem zlyhávajúcich štátov vo východnom susedstve EÚ; zdôrazňuje, že Rusko investuje významné finančné zdroje do svojich dezinformačných a propagandistických nástrojov, ktoré využíva buď priamo štát, alebo spoločnosti a organizácie ovládané Kremľom; zdôrazňuje, že na jednej strane Kremeľ financuje politické strany a ďalšie organizácie v rámci EÚ s úmyslom poškodiť politickú súdržnosť a že na druhej strane sa jeho propaganda priamo zameriava na konkrétnych novinárov, politikov a jednotlivcov v EÚ;

9.  pripomína, že bezpečnostné a spravodajské služby dospeli k záveru, že Rusko má schopnosť a zámer uskutočňovať operácie zamerané na destabilizáciu iných krajín; upozorňuje, že to má často formu podpory politických extrémistov a rozsiahlych dezinformačných a masmediálnych kampaní; ďalej konštatuje, že takéto mediálne spoločnosti v EÚ existujú a vyvíjajú svoju činnosť;

10.  poukazuje na to, že informačná stratégia Kremľa dopĺňa jeho politiku zintenzívňovania bilaterálnych vzťahov, hospodárskej spolupráce a spoločných projektov s jednotlivými členskými štátmi EÚ s cieľom oslabiť súdržnosť EÚ a ohroziť jej politiky;

11.  tvrdí, že ruská strategická komunikácia je súčasťou rozsiahlejšej podvratnej kampane na oslabenie spolupráce EÚ a zvrchovanosti, politickej nezávislosti a územnej celistvosti Únie a jej členských štátov; naliehavo vyzýva vlády členských štátov, aby pozorne sledovali ruské informačné operácie na európskej pôde a zvýšili mieru spoločného využívania kapacít a úsilie kontrarozviedky zamerané na boj proti takýmto operáciám;

12.  dôrazne kritizuje ruské snahy o narušenie integračného procesu EÚ a v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rusko v EÚ podporuje sily namierené proti EÚ, najmä extrémne pravicové strany, populistické sily a hnutia, ktoré popierajú základné hodnoty liberálnych demokracií;

13.  je vážne znepokojený rýchlym rozširovaním činností v Európe, ktoré sú inšpirované Kremľom, vrátane dezinformácií a propagandy usilujúcich sa o udržanie alebo zvýšenie vplyvu Ruska s cieľom oslabiť a rozdeliť EÚ; zdôrazňuje, že veľká časť propagandy Kremľa je zameraná na opisovanie niektorých európskych krajín, ako keby patrili do „tradičnej sféry vplyvu Ruska“; poznamenáva, že jednou z jeho hlavných stratégií je šíriť a vnucovať alternatívnu rétoriku, ktorá je často založená na zmanipulovanom výklade historických udalostí a zameraná na odôvodnene jej vonkajších krokov a geopolitických záujmov; poznamenáva, že falšovanie histórie je jednou z jeho hlavných stratégií; v tomto smere berie na vedomie potrebu zlepšiť informovanosť o zločinoch komunistických režimov prostredníctvom verejných kampaní a vzdelávacích systémov a podporovať výskumnú a dokumentačnú činnosť, najmä v krajinách, ktoré sú bývalými členmi sovietskeho bloku, čo by mala byť protiváha kremeľskej rétoriky;

14.  zdôrazňuje, že Rusko využíva chýbajúci medzinárodný právny rámec v oblastiach, ako je kybernetická bezpečnosť, a absenciu zodpovednosti v oblasti regulácie médií a akékoľvek nejasnosti v týchto záležitostiach obracia vo svoj prospech; zdôrazňuje, že agresívne ruské aktivity v kybernetickej oblasti uľahčujú informačnú vojnu; vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby v bezpečnostnej stratégii EÚ venovali pozornosť úlohe internetových výmenných bodov ako kľúčovej infraštruktúry; zdôrazňuje, že je zásadne potrebné zaistiť odolnosť informačných systémov na úrovni EÚ a členských štátov, a to najmä voči popieraniu a narúšaniu, ktoré môžu zohrávať ústrednú úlohu v hybridnom konflikte a v boji proti propagande, a v tomto smere úzko spolupracovať s NATO, najmä s Centrom excelentnosti NATO pre spoluprácu v oblasti kybernetickej obrany;

15.  vyzýva členské štáty, aby vytvorili koordinované mechanizmy strategickej komunikácie na podporu prideľovania a na boj proti dezinformáciám a propagande, a to s cieľom odhaliť hybridné hrozby;

Pochopenie informačnej vojny a metód dezinformácie a radikalizácie, ktoré využíva ISIL/Dá’iš, a boj proti nim

16.  uvedomuje si súbor stratégií, ktoré využíva organizácia ISIL/Dá’iš v regionálnom a celosvetovom meradle na presadzovanie svojej politickej, náboženskej, sociálnej, nenávistnej a násilnej rétoriky; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vypracovali protiargumentáciu k organizácii ISIL/Dá’iš, a to so zapojením vzdelávacieho systému, ako aj posilnením postavenia a zviditeľnením umiernených moslimských vzdelancov, ktorí sú dostatočne dôveryhodní na to, aby mohli narušiť legitimitu propagandy organizácie ISIL/Dá’iš; víta úsilie, ktoré vyvíja celosvetová koalícia s cieľom bojovať proti organizácii ISIL/Dá’iš, a v tejto súvislosti podporuje regionálnu stratégiu EÚ pre Sýriu a Irak; naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby vypracovali a šírili protiargumentáciu k džihádistickej propagande, pričom by sa mal osobitne zdôrazňovať pedagogický rozmer, poukazujúc na teologické zblúdenie, ktorým je podpora radikálneho islamu;

17.  zdôrazňuje, že islamistické teroristické organizácie, najmä ISIL/Dá’iš a al-Káida, uskutočňujú aktívne informačné kampane zamerané na oslabenie európskych hodnôt a záujmov a zvýšenie miery nenávisti voči nim; je znepokojený tým, že ISIL/Dá’iš intenzívne využíva nástroje sociálnych médií, a najmä Twitter a Facebook, na presadzovanie svojich cieľov v oblasti propagandy a náboru, predovšetkým medzi mladými ľuďmi; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam toho, aby sa stratégia boja proti propagande organizácie ISIL/Dá’iš začlenila do širšej, komplexnej regionálnej stratégie kombinujúcej diplomatické nástroje, socioekonomické nástroje, rozvojové nástroje a nástroje na predchádzanie konfliktom; víta vytvorenie osobitnej skupiny pre strategickú komunikáciu so zameraním ja juh, ktorá by mohla účinne prispievať k rozkladu extrémistickej propagandy a vplyvu organizácie ISIL/Dá’iš a k boju proti nim;

18.  zdôrazňuje, že EÚ a európski občania sú pre ISIL/Dá’iš hlavným cieľom, a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby užšie spolupracovali pri ochrane spoločnosti, najmä mladých ľudí, pred náborom, a tak posilňovali ich odolnosť voči radikalizácii; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť zameranie na zlepšenie nástrojov a metód EÚ, predovšetkým v kybernetickej oblasti; nabáda každý členský štát, aby v úzkej spolupráci centrom excelentnosti siete na zvyšovanie povedomia o radikalizácii, ktoré bolo vytvorené v októbri 2015, preskúmal a účinne riešil základné sociálno-demografické dôvody, ktoré sú základnou príčinou náchylnosti k radikalizácii, ako aj inštitucionálne viacrozmerné štruktúry (ktoré spájajú akademický výskum, správu väzníc, políciu, justíciu, sociálne služby a vzdelávacie systémy) na boj proti radikalizácii; zdôrazňuje, že Rada vyzvala na presadzovanie opatrení v oblasti trestnej justície v záujme boja proti radikalizácii, ktorá vedie k terorizmu a násilnému extrémizmu;

19.  vyzýva členské štáty, aby spolupracovali na obmedzovaní prístupu organizácie ISIL/Dá’iš k finančným prostriedkom a aby podporovali túto zásadu vo vonkajšej činnosti EÚ, a zdôrazňuje potrebu odhaliť skutočný charakter organizácie ISIL/Dá’iš a zavrhnúť jeho ideologické legitimizovanie;

20.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podnikli konzistentné kroky v celej EÚ zamerané proti nenávistným prejavom, ktoré systematicky presadzujú netolerantní, radikálni kazatelia prostredníctvom kázní, kníh, televíznych programov, internetu a akýmikoľvek inými komunikačnými prostriedkami, čo vytvára živnú pôdu pre teroristické organizácie ako ISIL/Dá’iš a al-Káida;

21.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ a členské štáty spolupracovali s poskytovateľmi služieb sociálnych médií s cieľom bojovať proti propagande organizácie ISIL/Dá’iš šírenej cez kanály sociálnych médií;

22.  zdôrazňuje, že islamské teroristické organizácie, najmä ISIL/Dá’iš a al-Káida, sú zapojené do aktívnych dezinformačných kampaní, ktorých cieľom je podkopávať európske hodnoty a záujmy; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležitá osobitná stratégia boja proti islamskej propagande a dezinformáciám zameraným proti EÚ;

23.  zdôrazňuje, že nestranná, spoľahlivá a objektívna komunikácia a tok informácií na základe skutočností týkajúcich sa vývoja v krajinách EÚ by zabránili šíreniu propagandy podporovanej tretími stranami;

Stratégia EÚ na boj s propagandou

24.  víta akčný plán strategickej komunikácie; víta spoločné oznámenie s názvom Spoločný rámec pre boj proti hybridným hrozbám a vyzýva na podporu a okamžité vykonávanie jeho odporúčaní; zdôrazňuje, že navrhované kroky si vyžadujú spoluprácu a koordináciou všetkých relevantných aktérov na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni; zastáva názor, že len komplexný prístup môže viesť k úspechu úsilia EÚ; vyzýva členské štáty, ktoré majú rotujúce predsedníctvo EÚ, aby strategickú komunikáciu vždy zahŕňali do svojho programu s cieľom zabezpečiť kontinuitu práce na tejto téme; v tejto súvislosti víta iniciatívy a dosiahnuté výsledky lotyšského predsedníctva; vyzýva VP/PK, aby v záujme lepšej koordinácie činností EÚ zabezpečila častú komunikáciu na politickej úrovni s členskými štátmi; zdôrazňuje, že spolupráca medzi EÚ a NATO v oblasti strategickej komunikácie by sa mala výrazne posilniť; víta zámer slovenského predsedníctva zorganizovať pri príležitosti Európskeho dňa spomienok na obete totalitných režimov konferenciu o totalitarizme;

25.  požaduje, aby príslušné inštitúcie a orgány EÚ dôsledne sledovali zdroje financovania protieurópskej propagandy;

26.  zdôrazňuje, že v rámci nástrojov EÚ pre demokraciu sú potrebné ďalšie finančné prostriedky na podporu slobody médií v krajinách európskej susedskej politiky (ESP); v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zabezpečila plné využívanie existujúcich nástrojov, ako je európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR), ESP, monitorovanie slobody médií v rámci Východného partnerstva (Eastern Partnership Media Freedom Watch) a Európska nadácia na podporu demokracie, a to s cieľom chrániť slobodu a pluralitu médií;

27.  berie na vedomie obrovské zdroje, ktoré Rusko vynakladá na propagačné aktivity, a možný vplyv nepriateľskej propagandy na rozhodovacie procesy v EÚ a na podkopávanie dôvery verejnosti, otvorenosti a demokracie; oceňuje značnú prácu, ktorú vykonala osobitná skupina EÚ pre strategickú komunikáciu; vyzýva preto, aby sa posilnila osobitná skupina EÚ pre strategickú komunikáciu tým, že sa stane plnohodnotnou jednotkou v rámci ESVČ, ktorá bude zodpovedná za východné a južné susedstvo a bude mať k dispozícii primerané personálne a rozpočtové zdroje, prípadne prostredníctvom dodatočného osobitného rozpočtového riadku; vyzýva na lepšiu spoluprácu medzi spravodajskými službami členských štátov v záujme posúdenia vplyvu, ktorý spôsobujú tretie krajiny v snahe oslabiť demokratické základy a hodnoty EÚ; vyzýva na užšiu spoluprácu medzi Európskym parlamentom a ESVČ v oblasti strategickej komunikácie, a to aj prostredníctvom využívania analytických kapacít Európskeho parlamentu a jeho informačných kancelárií v členských štátoch;

28.  zdôrazňuje, že je zásadne dôležité, aby EÚ prostredníctvom svojej vonkajšej činnosti naďalej aktívne presadzovala rešpektovanie základných práv a slobôd; domnieva sa, že podpora slobody prejavu, slobody zhromažďovania, práva na prístup k informáciám a nezávislosti médií v susedných krajinách by mala byť základom opatrení EÚ zameraných na boj s propagandou;

29.  zdôrazňuje, že treba posilňovať pluralitu a objektivitu, nestrannosť a nezávislosť médií v EÚ a jej susedstve, a to aj v neštátnych subjektoch, okrem iného podporovaním novinárov a vypracúvaním programov budovania kapacít pre mediálnych aktérov, podporovaním partnerstiev a sietí v oblasti výmen informácií, napríklad platforiem na šírenie obsahu, výskumu v oblasti médií, príležitostí na mobilitu a odbornú prípravu pre novinárov a stáží v médiách so sídlom v EÚ, s cieľom uľahčiť výmeny najlepších postupov;

30.  zdôrazňuje dôležitú úlohu kvalitného vzdelávania a odbornej prípravy novinárov v EÚ aj mimo nej s cieľom vypracúvať kvalitné novinárske analýzy a zaisťovať vysoké redakčné normy; zastáva názor, že presadzovanie hodnôt EÚ, ako je sloboda tlače a vyjadrovania a pluralita médií, zahŕňa podporovanie stíhaných a uväznených novinárov a obhajcov ľudských práv v tretích krajinách;

31.  podporuje intenzívnejšiu spoluprácu medzi inštitúciami EÚ, Európskou nadáciou na podporu demokracie, Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), Radou Európy a členskými štátmi s cieľom vyhnúť sa duplicite a zabezpečovať synergiu s podobnými iniciatívami;

32.  vyjadruje znepokojenie nad závažnými problémami týkajúcimi sa nezávislosti a slobody médií v niektorých členských štátoch, o ktorých informovali medzinárodné organizácie, ako napríklad Reportéri bez hraníc; vyzýva EÚ a členské štáty, aby prijali primerané opatrenia na zlepšenie súčasnej situácie v mediálnom sektore s cieľom zabezpečiť dôveryhodnosť vonkajšej činnosti EÚ na podporu slobody, nestrannosti a nezávislosti médií;

33.  vyzýva osobitnú skupinu pre strategickú komunikáciu, ktorá bola za základe návrhu takto posilnená, aby v línii účtu @EUvsDisInfo na Twitteri zaviedla internetovú stránku určenú širokej verejnosti, ktorá bude obsahovať rôzne nástroje určené na odhaľovanie dezinformácií, ktorá vysvetlí ich fungovanie a ktorá môže spájať mnohé iniciatívy občianskej spoločnosti zamerané na túto otázku;

34.  potvrdzuje, že v rámci účinnej komunikačnej stratégie sa musia do diskusií o opatreniach EÚ zapojiť miestne spoločenstvá, musí sa poskytovať podpora pre medziľudské kontakty a musia sa náležite zohľadňovať kultúrne a sociálne výmeny ako kľúčové platformy boja proti predsudkom miestneho obyvateľstva; v tejto súvislosti pripomína, že delegácie EÚ musia udržiavať priamy kontakt s miestnymi zainteresovanými stranami a zástupcami občianskej spoločnosti;

35.  zdôrazňuje, že podnecovanie k nenávisti, násiliu alebo vojne sa nemôže „skrývať“ za slobodu prejavu; nabáda v tejto súvislosti na prijatie právnych iniciatív s cieľom zaistiť väčšiu zodpovednosť pri riešení dezinformácií;

36.  zdôrazňuje, že je dôležité jednotne a účinne informovať o politikách EÚ, a to interne, ako aj externe, a zabezpečovať komunikáciu prispôsobenú konkrétnym regiónom vrátane prístupu k informáciám v miestnych jazykoch; víta v tejto súvislosti vytvorenie webového sídla ESVČ v ruštine ako prvý krok správnym smerom a nabáda na preklad webového sídla ESVČ aj do ďalších jazykov, ako je arabčina a turečtina;

37.  zdôrazňuje zodpovednosť členských štátov za to, aby aktívne, preventívne a v spolupráci bojovali proti nepriateľským informačným operáciám na svojom území alebo namiereným proti ich záujmom; naliehavo vyzýva vlády členských štátov, aby vytvorili vlastné schopnosti v oblasti strategickej komunikácie;

38.  vyzýva každý členský štát, aby svojim občanom sprístupnil dva týždenné bulletiny osobitnej skupiny EÚ pre strategickú komunikáciu The Disinformation Digest (Prehľad dezinformácií) a The Disinformation Review (Správa o dezinformáciách), a to s cieľom informovať širokú verejnosť o metódach propagandy využívaných tretími stranami;

39.  trvá na tom, že je rozdiel medzi propagandou a kritikou;

40.  zdôrazňuje, že každá kritika EÚ alebo jej politík, najmä v rámci politických vyjadrení, síce nevyhnutne neznamená propagandu alebo dezinformácie, prípady manipulácie alebo podpory spojené s tretími krajinami, ktorej cieľom je živiť alebo prehlbovať túto kritiku, však poskytujú dôvod na spochybňovanie spoľahlivosti týchto správ;

41.  zdôrazňuje, že síce treba bojovať proti propagande a dezinformáciám tretích krajín zameraným proti EÚ, nemal by sa tým však spochybniť význam zachovania konštruktívnych vzťahov s tretími krajinami a ich zapájania ako strategických partnerov pri riešení spoločných výziev;

42.  víta prijatie akčného plánu pre strategickú komunikáciu a vytvorenie tímu East StratCom v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) s cieľom informovať o politikách EÚ a čeliť propagande a dezinformáciám zameraným proti EÚ; požaduje ďalšie posilnenie strategickej komunikácie; je presvedčený, že je potrebné naďalej zlepšovať efektívnosť a transparentnosť práce tímu East StratCom; vyzýva ESVČ, aby vypracovala kritériá na meranie efektívnosti jeho práce; zdôrazňuje, že je dôležité zaistiť dostatočné financovanie a primerané personálne zabezpečenie tímu East StratCom;

43.  konštatuje, že bulletin Disinformation Review, ktorý zverejňuje osobitná skupina East StratCom, musí spĺňať normy stanovené vo vyhlásení o zásadách správania novinárov Medzinárodnej federácie novinárov (MFN); zdôrazňuje, že tento bulletin musí byť vypracovaný vhodným spôsobom bez použitia urážlivých vyjadrení alebo hodnotiacich úsudkov; vyzýva osobitnú skupinu East StratCom, aby prehodnotila kritériá používané pri vypracúvaní tohto bulletinu;

44.  je presvedčený, že efektívnou stratégiou boja s propagandou zameranou proti EÚ by mohlo byť prijatie opatrení, ktorými sa zabezpečí, že cieľové publikum dostane primerané a zaujímavé informácie o činnostiach EÚ, európskych hodnotách a ďalších záležitostiach verejného záujmu, a zdôrazňuje, že na tento účel by sa mohli použiť moderné technológie a sociálne siete;

45.  vyzýva Komisiu, aby predložila určité legislatívne iniciatívy s cieľom dosiahnuť vyššiu účinnosť a zodpovednosť pri riešení problému dezinformácií a propagandy a aby využila preskúmanie nástroja európskeho susedstva v polovici trvania s cieľom podporovať posilnenie odolnosti médií ako strategickú prioritu; vyzýva Komisiu, aby dôkladne preskúmala efektívnosť existujúcich finančných nástrojov EÚ a predložila návrh komplexného a flexibilného riešenia, ktoré môže poskytnúť priamu podporu nezávislým médiám, expertným skupinám (think tanks) a MVO, najmä v jazyku cieľovej skupiny, a umožniť vyčlenenie dodatočných zdrojov pre organizácie, ktoré majú takúto kapacitu, napr. Európsku nadáciu na podporu demokracie, a zároveň oklieštiť finančné toky zamerané na financovanie jednotlivcov a subjektov zapojených do aktivít strategickej komunikácie a nabádania na násilie a nenávisť; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila dôsledný audit efektívnosti niektorých rozsiahlych mediálnych projektov, ktoré financuje EÚ, napríklad projektu Euronews;

46.  zdôrazňuje význam zlepšovania informovanosti, vzdelávania, gramotnosti týkajúcej sa internetových médií a informačnej gramotnosti v EÚ a v jej susedstve v záujme takého posilnenia postavenia občanov, aby dokázali kriticky analyzovať obsah médií na účely identifikácie propagandy; v tomto zmysle zdôrazňuje význam posilňovania vedomostí na všetkých úrovniach vzdelávacieho systému; poukazuje na potrebu nabádať ľudí na aktívne občianstvo a rozvíjať ich informovanosť ako konzumentov médií; zdôrazňuje ústrednú úlohu internetových nástrojov, najmä sociálnych médií, v ktorých je šírenie nepravdivých informácií a začatie dezinformačných kampaní jednoduchšie a často bez prekážok; pripomína, že bojovať proti propagande propagandou je kontraproduktívne, a chápe preto, že EÚ ako celok a členské štáty jednotlivo môžu proti propagande tretích strán bojovať len vyvracaním dezinformačných kampaní a využívaním pozitívnych správ a informácií a mali by vytvoriť skutočne účinnú stratégiu, ktorá by bola diferencovaná a prispôsobená povahe subjektov, ktoré propagandu šíria; uznáva, že finančná kríza a pokrok v oblasti nových foriem digitálnych médií vytvorili vážne výzvy pre kvalitnú žurnalistiku;

47.  vyjadruje obavy z používania sociálnych médií a online platforiem na vyjadrovanie trestných nenávistných prejavov a podnecovanie násilia a nabáda členské štáty, aby prispôsobili a aktualizovali právne predpisy v záujme zohľadnenia prebiehajúceho vývoja alebo aby plne vykonávali a presadzovali existujúce právne predpisy o nenávistnom prejave, a to na internete aj mimo neho; tvrdí, že je potrebná väčšia spolupráca s online platformami a poprednými internetovými a mediálnymi spoločnosťami;

48.  vyzýva členské štáty, aby poskytli a zabezpečili nevyhnutný rámec pre kvalitnú žurnalistiku a rozmanitosť informácií prostredníctvom boja proti koncentrácii médií, ktorá má negatívny vplyv na pluralitu médií;

49.  konštatuje, že mediálne vzdelávanie poskytuje znalosti a zručnosti a občanom umožňuje uplatňovať svoje právo na slobodu prejavu, kriticky analyzovať mediálny obsah a reagovať na dezinformácie; zdôrazňuje preto, že opatreniami mediálnej gramotnosti na všetkých úrovniach je potrebné zvyšovať informovanosť o rizikách dezinformácie, a to aj prostredníctvom európskej informačnej kampane zameranej na mediálnu, novinársku a redakčnú etiku, ako aj podporou lepšej spolupráce so sociálnymi platformami a presadzovaním spoločných iniciatív na riešenie problému nenávistných prejavov, podnecovania násilia a diskriminácie na internete;

50.  konštatuje, že žiadna stratégia mäkkej moci nemôže uspieť bez kultúrnej diplomacie a podpory medzikultúrneho dialógu medzi krajinami a v rámci nich, a to v EÚ aj mimo nej; nabáda preto na organizovanie dlhodobých verejných akcií a iniciatív, ako aj akcií a iniciatív v oblasti kultúrnej diplomacie, ako sú napríklad štipendiá a výmenné programy pre študentov a mladých odborníkov, vrátane iniciatív na podporu medzikultúrneho dialógu, posilňovanie kultúrnych väzieb s EÚ a podporu spoločného kultúrneho prepojenia a dedičstva a poskytovanie náležitej odbornej prípravy pre zamestnancov delegácií EÚ a ESVČ s cieľom vybaviť ich primeranými medzikultúrnymi zručnosťami;

51.  domnieva sa, že verejné médiá by mali byť príkladom a ukazovať, ako poskytovať nestranné a objektívne informácie v súlade s najlepšími postupmi a žurnalistickou etikou;

52.  zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať novým technológiám – vrátane digitálneho vysielania, mobilnej komunikácie, internetových médií a sociálnych sietí vrátane tých s regionálnym charakterom –, ktoré uľahčujú šírenie informácií a zvyšovanie povedomia o európskych hodnotách zakotvených v zmluvách; pripomína, že takáto komunikácia musí mať vysoký štandard, obsahovať konkrétne najlepšie postupy a vyzdvihovať vplyv EÚ v tretích krajinách vrátane humanitárnej pomoci EÚ, ako aj príležitosti a výhody, ktoré bližšie združovanie a spolupráca s EÚ prinesú občanom v tretích krajinách, najmä mladým ľuďom, ako je napríklad bezvízový styk alebo budovanie kapacít, mobilita a prípadne výmenné programy;

53.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby nový portál ESP, ktorý sa v súčasnosti vytvára v rámci susedského programu OPEN, nezhromažďoval len obsah určený spoločenstvám odborníkov, ale obsahoval aj časť prispôsobenú širšiemu publiku; zastáva názor, že tento portál by mal obsahovať časť venovanú Východnému partnerstvu, v ktorej sa budú nachádzať všetky informácie o iniciatívach, ktoré sú v súčasnosti roztrúsené medzi viacerými webovými sídlami;

54.  poukazuje na potenciál populárnej kultúry a zábavného vzdelávania ako prostriedkov na vyjadrenie spoločných ľudských hodnôt a informovanie o politikách EÚ;

55.  zdôrazňuje svoju podporu iniciatívam, ako sú Pobaltské centrum excelentnosti médií v Rige, Centrum excelentnosti NATO pre strategickú komunikáciu (NATO StratCom COE) alebo centrum excelentnosti siete na zvyšovanie povedomia o radikalizácii; zdôrazňuje, že je potrebné využívať ich zistenia a analýzy a posilňovať analytické kapacity EÚ na všetkých úrovniach; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby iniciovali podobné projekty, aby sa zapájali do odbornej prípravy novinárov, aby podporovali centrá nezávislých médií a mediálnu rozmanitosť, nabádali na budovanie sietí a spoluprácu medzi médiami a expertnými skupinami (think tanks) a aby si vymieňali najlepšie postupy a informácie v týchto oblastiach;

56.  odsudzuje pravidelné zásahy namierené proti nezávislým médiám, žurnalistom a aktivistom občianskej spoločnosti v Rusku a na okupovaných územiach vrátane Krymu od jeho nelegálnej anexie; zdôrazňuje, že od roku 1999 boli v Rusku zabité alebo uväznené alebo bez stopy zmizli desiatky novinárov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili ochranu novinárov v Rusku a v susedstve EÚ a aby podporovali ruskú občiansku spoločnosť a investovali do medziľudských kontaktov; žiada okamžité prepustenie žurnalistov; konštatuje, že EÚ posilňuje vzťahy so svojimi východnými partnermi a inými susedmi a pritom ponecháva otvorené komunikačné spojenia s Ruskom; uznáva, že najväčšou prekážkou pre ruské dezinformačné kampane by bola existencia nezávislých a slobodných médií v samotnom Rusku; domnieva sa, že dosiahnutie tohto stavu by malo byť cieľom EÚ; požaduje, aby sa osobitná pozornosť a dostatočné zdroje venovali pluralite médií, miestnym médiám, investigatívnej žurnalistike a cudzojazyčným médiám, najmä v ruštine, arabčine, perzštine, turečtine a urdčine, ako aj v iných jazykoch, ktorými hovoria populácie náchylné voči propagande;

57.  podporuje komunikačné kampane, ktoré vedú príslušní aktéri v Sýrii, Iraku a v celom regióne (vrátane krajín pôvodu zahraničných bojovníkov) a ktoré sú zamerané na diskreditáciu ideológie organizácie ISIS/Dá’iš a odsúdenie toho, ako porušuje ľudské práva, ako aj na boj proti násilnému extrémizmu a nenávistným prejavom v spojení s ďalšími skupinami v tomto regióne; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vo svojom dialógu s krajinami Blízkeho východu a severnej Afriky zdôrazňovali to, že zásadnými predpokladmi ochrany týchto spoločností pred šírením netolerantných a násilných ideológií, ktoré inšpirujú teroristické organizácie ako ISIS/Dá’iš a al-Káida, sú dobrá správa vecí verejných, zodpovednosť, transparentnosť, zásady právneho štátu a rešpektovanie ľudských práv; so zreteľom na rastúcu teroristickú hrozbu zo strany organizácie ISIS/Dá’iš a ďalších medzinárodných teroristických organizácií zdôrazňuje potrebu posilniť spoluprácu v bezpečnostnej oblasti s krajinami, ktoré majú s bojom proti terorizmu rozsiahle skúsenosti;

58.  vyzýva VP/PK a Radu, aby potvrdili plnú podporu EÚ vo voči prebiehajúcemu procesu vykonávania a aby finančne prispeli k realizácii odporúčaní, ktoré obsahuje štúdia uskutočniteľnosti venovaná iniciatívam médií vysielajúcich v ruskom jazyku vo Východnom partnerstve a ďalších krajinách, ktorú uskutočnila Európska nadácia na podporu demokracie v roku 2015;

o
o   o

59.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, členským štátom, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ESVČ a NATO.

(1) Ú. v. EÚ C 137 E, 27.5.2010, s. 25.
(2) Ú. v. EÚ C 434, 23.12.2015, s. 24.
(3) Ú. v. EÚ C 407, 4.11.2016, s. 35.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2015)0272.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2015)0410.


Posunkový jazyk a profesionálni tlmočníci posunkového jazyka
PDF 378kWORD 51k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 23. novembra 2016 o posunkovej reči a profesionálnych tlmočníkoch posunkovej reči (2016/2952(RSP))
P8_TA(2016)0442B8-1230/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2, 5, 9, 10, 19, 168 a 216 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a na články 2 a 21 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 17. júna 1988 o posunkovej reči pre nepočujúcich(1) a z 18. novembra 1998 o posunkovej reči(2),

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím (CRPD) a na jeho nadobudnutie platnosti 21. januára 2011 v súlade s rozhodnutím Rady 2010/48/ES z 26. novembra 2009 o uzatvorení Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím Európskym spoločenstvom(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2016 o vykonávaní Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím s osobitným zreteľom na záverečné pripomienky Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím(4),

–  so zreteľom na všeobecnú pripomienku č. 4 (2016) Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím o práve na inkluzívne vzdelávanie(5),

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (ďalej len „smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní“)(6),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o programe Erasmus+ a ďalších nástrojoch na posilnenie mobility v oblasti odborného vzdelávania a prípravy – prístup celoživotného vzdelávania(8),

–  so zreteľom na politický dokument Európskeho fóra mládeže o rovnosti a nediskriminácii(9),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady z 2. decembra 2015 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, pokiaľ ide o požiadavky na prístupnosť výrobkov a služieb (COM(2015)0615),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady z 3. decembra 2012 o dostupnosti webových stránok orgánov verejného sektora (COM(2012)0721),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ z 20. októbra 2010 o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní(10),

–  so zreteľom na výsledky vzdelávania a usmernenia pre hodnotenie Európskeho fóra tlmočníkov posunkovej reči (efsli) pre spravodlivé príležitosti odbornej prípravy pre tlmočníkov posunkovej reči a kvalitné služby pre nepočujúcich občanov v celej Únii(11),

–  so zreteľom na usmernenia efsli/EUD (Európska únia nepočujúcich) pre tlmočníkov posunkovej reči pre schôdze na medzinárodnej/európskej úrovni(12),

–  so zreteľom na usmernenia Medzinárodného združenia konferenčných tlmočníkov (IACI) pre tlmočníkov hovorenej reči pracujúcich v zmiešaných tímoch(13),

–  so zreteľom na správu fóra efsli o právach na tlmočnícke služby posunkovej reči pri práci alebo štúdiu v zahraničí(14),

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže ako plnoprávni občania majú všetky osoby so zdravotným postihnutím, najmä ženy a deti vrátane nepočujúcich a nedoslýchavých osôb vrátane tých, ktorí používajú posunkovú reč, a tých, ktorí ju nepoužívajú, rovnaké práva a nárok na neodňateľnú dôstojnosť, rovnaké zaobchádzanie, nezávislé bývanie, samostatnosť a plnohodnotné zapojenie sa do spoločnosti;

B.  keďže ZFEÚ vyžaduje od Únie, aby bojovala proti diskriminácii na základe zdravotného postihnutia pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností (článok 10), a splnomocňuje ju prijímať právne predpisy na boj proti tejto diskriminácii (článok 19);

C.  keďže v článkoch 21 a 26 Charty základných práv Európskej únie sa výslovne zakazuje diskriminácia na základe zdravotného postihnutia a stanovuje sa rovnaká účasť osôb so zdravotným postihnutím v spoločnosti;

D.  keďže v EÚ je približne jeden milión nepočujúcich používateľov posunkovej reči(15) a 51 miliónov nedoslýchavých občanov(16), z ktorých mnohí takisto používajú posunkovú reč;

E.  keďže národné a regionálne posunkové reči sú plnohodnotnými prirodzenými jazykmi s vlastnou gramatikou a syntaxom, ktoré sú rovnaké ako u hovorených jazykov(17);

F.  keďže politika EÚ v oblasti viacjazyčnosti podporuje učenie sa cudzích jazykov a keďže jedným z jej cieľov je, aby každý Európan hovoril dvoma jazykmi okrem svojho materinského jazyka; keďže vzdelávanie a podpora národných a regionálnych posunkových rečí by mohli podporiť tento cieľ;

G.  keďže prístupnosť je predpokladom pre osoby so zdravotným postihnutím, aby mohli žiť nezávisle a v plnej miere a rovnocenne sa zapájať do spoločnosti(18);

H.  keďže prístupnosť sa neobmedzuje len na fyzickú prístupnosť prostredia, ale týka sa aj prístupnosti informácií a komunikácie, a to aj vo forme poskytovania obsahu v posunkovej reči(19);

I.  keďže profesionálni tlmočníci posunkovej reči sa rovnajú tlmočníkom hovoreného jazyka z hľadiska ich zaradenia a úloh;

J.  keďže situácia tlmočníkov posunkovej reči v jednotlivých členských štátoch je rôznorodá, od neformálnej rodinnej pomoci po profesionálnych vysokoškolsky vzdelaných a kvalifikovaných tlmočníkov;

K.  keďže chýbajú kvalifikovaní a profesionálni tlmočníci posunkovej reči vo všetkých členských štátoch a keďže pomer používateľov posunkovej reči k tlmočníkom posunkovej reči sa pohybuje od 8:1 do 2 500:1, s priemernom 160:1(20);

L.  keďže bola predložená petícia(21), ktorá požaduje, aby Európsky parlament umožnil, aby sa petície mohli predkladať v národných a regionálnych posunkových rečiach EÚ;

M.  keďže Bruselské vyhlásenie o posunkovej reči v Európskej únii(22) podporuje nediskriminačný prístup k využívaniu prirodzenej posunkovej reči, ako sa požaduje podľa Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý ratifikovala EÚ a všetky členské štáty EÚ okrem jedného;

N.  keďže rozsah a kvalita titulkovania verejnej a súkromnej televízie sa v členských štátoch značne líši, od menej ako 10 % po takmer 100 %, pričom existujú veľmi odlišné normy kvality(23); keďže chýbajú údaje z väčšiny členských štátov, pokiaľ ide o rozsah tlmočenia v posunkovej reči v televízii;

O.  keďže z vývoja nových jazykových technológií by mohli ťažiť používatelia posunkovej reči;

P.  keďže podľa Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím je odmietnutie primeraného prispôsobenia potrebám diskrimináciou a keďže podľa smernice o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní je nutné zabezpečiť primerané prispôsobenie potrebám s cieľom zaručiť dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania;

Q.  keďže v súčasnosti neexistuje priamy komunikačný prístup nepočujúcich, hluchoslepých alebo nedoslýchavých občanov k poslancom Európskeho parlamentu a úradníkom inštitúcií Európskej únie a naopak, k nepočujúcim alebo nedoslýchavým ľuďom v inštitúciách EÚ;

Kvalifikovaní a profesionálni tlmočníci posunkovej reči

1.  zdôrazňuje potrebu kvalifikovaných a profesionálnych tlmočníkov posunkovej reči, ktorú možno naplniť len na základe tohto prístupu:

   a) oficiálnym uznaním národnej a regionálnej posunkovej reči v členských štátoch a v inštitúciách EÚ,
   b) formálnou odbornou prípravou (na univerzitnej alebo podobnej úrovni, ktorá bude zodpovedať 3 rokom denného štúdia, podobne ako sa vyžaduje pri vzdelávaní tlmočníkov hovoreného jazyka)(24),
   c) registráciou (prostredníctvom oficiálneho systému akreditácie a kontroly kvality, napr. kontinuálnym profesijným rozvojom),
   d) formálnym uznávaním profesie;

2.  je si vedomý, že poskytovanie vysokokvalitných služieb tlmočenia v posunkovej reči:

   a) závisí od objektívneho hodnotenia kvality za účasti všetkých zainteresovaných strán,
   b) je založené na odborných kvalifikáciách,
   c) potrebuje zástupcov komunity nepočujúcich ľudí – expertov,
   d) závisí od dostatočných zdrojov na odbornú prípravu a zamestnávanie tlmočníkov posunkovej reči;

3.  je si vedomý, že tlmočenie posunkovej reči je profesionálnou službou, ktorá si vyžaduje primeranú odmenu;

Rozdiel medzi dostupnosťou a primeraným prispôsobením potrebám(25)

4.  oceňuje, že dostupnosť je na prospech určitých skupín a vychádza zo súboru noriem, ktoré sa implementujú postupne;

5.  uvedomuje si, že nezabezpečenie dostupnosti nemožno obhajovať neprimeranosťou alebo nadmerným zaťažením;

6.  uznáva, že primerané prispôsobenie potrebám sa týka jednotlivca a dopĺňa požiadavku dostupnosti;

7.  konštatuje tiež, že jednotlivec môže požadovať opatrenia primeraného prispôsobenia potrebám aj v prípade, keď bola splnená povinnosť zabezpečiť dostupnosť;

8.  je si vedomý, že poskytovanie tlmočenia v posunkovej reči môže byť opatrením zabezpečenia dostupnosti alebo opatrením primeraného prispôsobenia potrebám, a to v závislosti od situácie;

Dostupnosť

9.  zdôrazňuje, že nepočujúci, hluchoslepí a nedoslýchaví občania musia mať rovnaký prístup k informáciám a komunikácii ako ostatní, a to formou tlmočenia posunkovej reči, titulkovania, prevádzania zvukového záznamu na text a/alebo alternatívnych spôsobov komunikácie vrátane tlmočníkov hovoreného jazyka;

10.  zdôrazňuje, že treba sprístupniť verejné a štátne služby vrátane ich obsahu na internete prostredníctvom sprostredkujúcich osôb, a to podľa okolností napríklad prostredníctvom tlmočníkov posunkovej reči na mieste, ale aj alternatívnych internetových služieb a služieb na diaľku;

11.  opakuje svoj záväzok čo najviac sprístupniť politický proces, a to aj poskytovaním profesionálnych tlmočníkov posunkovej reči; poznamenáva, že to zahŕňa podľa okolností voľby, verejné konzultácie a iné podujatia;

12.  zdôrazňuje rastúcu úlohu jazykových technológií pri zabezpečovaní rovnakého prístupu každého k digitálnemu priestoru;

13.  uznáva význam minimálnych noriem na zabezpečenie dostupnosti, najmä so zreteľom na nové a vznikajúce technológie, ako je tlmočenie do posunkovej reči prostredníctvom internetu a titulkovanie;

14.  konštatuje, že aj keď je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v právomoci členských štátov, malo by sa prihliadať na potreby nepočujúcich, hluchoslepých a nedoslýchavých pacientov, napríklad prostredníctvom zabezpečenia profesionálnych tlmočníkov posunkovej reči a osvety a odbornej prípravy zamestnancov s osobitným dôrazom na ženy a deti;

15.  uznáva, že rovnaký prístup k spravodlivosti pre nepočujúcich, hluchoslepých a nedoslýchavých občanov možno zabezpečiť iba prostredníctvom riadne kvalifikovaných a profesionálnych tlmočníkov posunkovej reči;

16.  je si vedomý dôležitosti správneho a presného tlmočenia a prekladu, najmä v prostredí súdov a v inom právnom kontexte; zdôrazňuje preto význam špecializovaných a vysokokvalifikovaných profesionálnych tlmočníkov posunkovej reči, najmä v tomto prostredí;

17.  zdôrazňuje potrebu zvýšiť podporu a posilniť osobitné ustanovenia, napr. tlmočenie v posunkovej reči a textové informácie o katastrofách v reálnom čase prístupné osobám so zdravotným postihnutím v situáciách ozbrojených konfliktov, núdzových humanitárnych situáciách a pri živelných katastrofách(26);

Zamestnanie, vzdelávanie a odborná príprava

18.  poznamenáva, že treba prijať opatrenia primeraného prispôsobenia potrebám, medzi ktoré patrí poskytovanie profesionálnych tlmočníkov posunkovej reči, s cieľom zabezpečiť rovnaký prístup k zamestnaniu, vzdelávaniu a odbornej príprave;

19.  zdôrazňuje, že treba zabezpečiť vyvážené a komplexné informácie o posunkovej reči a o tom, čo znamená byť nepočujúcim, aby rodičia mohli prijímať rozhodnutia v najlepšom záujme svojich detí;

20.  zdôrazňuje, že programy skorej intervencie majú zásadný význam pre rozvoj schopností potrebných pre život vrátane jazykových schopností; okrem toho konštatuje, že tieto programy by v ideálnom prípade mali zahŕňať aj nepočujúcich ako vzory;

21.  zdôrazňuje, že nepočujúci, hluchoslepí a nedoslýchaví študenti a ich rodičia musia mať príležitosť naučiť sa národnú alebo regionálnu posunkovú reč ich prostredia prostredníctvom predškolských služieb a v školách(27);

22.  zdôrazňuje, že posunková reč by mala byť začlenená do učebných osnov v cieľom zvýšiť informovanosť o posunkovej reči a jej využívanie;

23.  zdôrazňuje, že treba prijať opatrenia na uznávanie a podporu jazykovej identity komunity nepočujúcich(28);

24.  vyzýva členské štáty, aby podporovali štúdium posunkovej reči rovnakým spôsobom ako cudzie jazyky;

25.  zdôrazňuje, že kvalifikovaní tlmočníci posunkovej reči a učitelia ovládajúci posunkovú reč a schopní pracovať efektívne v dvojjazyčnom inkluzívnom vzdelávacom prostredí sú nevyhnutným predpokladom akademického úspechu nepočujúcich detí a mladých dospelých, čo vedie v dlhodobom horizonte k získavaniu vysokoškolského vzdelania a znižovaniu miery nezamestnanosti;

26.  zdôrazňuje všeobecný nedostatok dvojjazyčných učebníc (s posunkovou rečou) a učebných materiálov v prístupných formátoch a jazykoch;

27.  naliehavo žiada, aby bola rešpektovaná zásada slobody pohybu nepočujúcich, hluchoslepých a nedoslýchavých občanov v EÚ, najmä v kontexte programu Erasmus + a súvisiacich programov mobility, tým, že sa zabezpečí, aby účastníci neboli neúmerne zaťažení nutnosťou starať sa o tlmočenie;

28.  víta pilotný projekt európskeho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím; vyslovuje ľútosť nad tým, že z projektu bolo vylúčené tlmočenie v posunkovej reči, keďže to má značne negatívny vplyv na slobodu pohybu nepočujúcich, hluchoslepých a nedoslýchavých pracujúcich a študentov v EÚ;

Inštitúcie Európskej únie

29.  je si vedomý, že inštitúcie EÚ musia vytvárať príklady osvedčených postupov pre zamestnancov, volených verejných činiteľov a stážistov a voči občanom EÚ, pokiaľ ide o zabezpečenie primeraného prispôsobenia potrebám a zabezpečenie dostupnosti, čo zahŕňa aj poskytovanie tlmočenia v posunkovej reči;

30.  víta skutočnosť, že inštitúcie EÚ v jednotlivých prípadoch zabezpečujú dostupnosť verejných podujatí a schôdzí výborov; domnieva sa, že titulkovanie a prevádzanie zvukového záznamu na text by sa mali považovať za alternatívu, ale aj potrebné opatrenie rovnocenného charakteru pre nedoslýchavých ľudí, ktorí nepoužívajú posunkovú reč, a že to isté platí aj pre zamestnancov inštitúcií EÚ, pokiaľ ide o zabezpečenie primeraného prispôsobenia potrebám v súlade s článkom 5 smernice 2000/78/ES, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní;

31.  je si vedomý, že inštitúcie EÚ majú zavedený systém na poskytovanie tlmočenia v posunkovej reči prostredníctvom svojich oddelení pre zabezpečenie prístupu; naliehavo vyzýva inštitúcie, aby využívali existujúce systémy, a to aj pri zabezpečovaní primeraného prispôsobenia potrebám zamestnancov a/alebo volených verejných činiteľov, a účinne minimalizovali administratívne zaťaženie jednotlivcov a inštitúcií;

32.  naliehavo vyzýva inštitúcie, aby oficiálne priznali tlmočníkom posunkovej reči rovnaké postavenie ako tlmočníkom hovoreného jazyka, pokiaľ ide o tlmočnícke služby poskytované pre inštitúcie a/alebo ich zamestnancov a volených verejných činiteľov vrátane prístupu k technickej podpore, prípravným materiálom a dokumentom;

33.  vyzýva Eurostat, aby zabezpečil poskytovanie štatistických údajov o nepočujúcich, hluchoslepých a nedoslýchavých používateľoch posunkovej reči inštitúciám EÚ, aby mohli lepšie definovať, vykonávať a analyzovať politiky v oblasti zdravotného postihnutia a jazykov;

34.  naliehavo vyzýva oddelenie návštev Európskeho parlamentu, aby prihliadalo na potreby nepočujúcich, hluchoslepých a nedoslýchavých návštevníkov tým, že priamo zabezpečí služby tlmočenia do národnej alebo regionálnej posunkovej reči a prevádzania zvukového záznamu na text;

35.  žiada inštitúcie, aby v plnej miere vykonávali pilotný projekt EÚ INSIGN, ktorý je reakciou na rozhodnutie Európskeho parlamentu z 12. decembra 2012 o zavedení aplikácií a služieb v oblasti posunkovej reči v reálnom čase a ktorý je zameraný na zlepšenie komunikácie medzi nepočujúcimi a nedoslýchavými ľuďmi a inštitúciami EÚ(29);

o
o   o

36.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES C 187, 18.7.1988, s. 236.
(2) Ú. v. ES C 379, 7.12.1998, s. 66.
(3) Ú. v. EÚ L 23, 27.1.2010, s. 35.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2016)0318.
(5) http://www.ohchr.org/Documents/HRBodies/CRPD/GC/RighttoEducation/CRPD-C-GC-4.doc
(6) Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16.
(7) Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2016)0107.
(9) http://www.youthforum.org/assets/2016/04/0099-16_Policy_Paper_Equality_Non-discrimination_FINAL2.pdf
(10) Ú. v. EÚ L 280, 26.10.2010, s. 1.
(11) http://efsli.org/publications
(12) http://efsli.org/efsliblu/wp-content/uploads/2012/09/SL-Interpreter-Guidelines.pdf
(13) http://aiic.net/page/6701/guidelines-for-spoken-language-interpreters-working-in-mixed-teams/lang/1
(14) http://efsli.org/efsliblu/wp-content/uploads/2012/09/R1101-The-right-to-sign-language-interpreting-services-when-working-or-studying-abroad.pdf
(15) http://europa.eu/rapid/press-release_IP-13-511_sk.htm
(16) European Federation of Hard of Hearing People (EFHOH): http://www.efhoh.org/about_us
(17) Brentari, D., ed. (2010) Sign Languages (Posunkové reči). Cambridge University Press.Pfau, R., Steinbach M. & Bencie W., eds. (2012) Sign Language(Posunková reč): An International Handbook (Medzinárodná príručka). De Gruyter.
(18) Všeobecná pripomienka č. 2, Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím, CRPD/C/GC/2.
(19) Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD), článok 9.
(20) Wit, M. de (2016, pripravovaná správa). Sign Language Interpreting in Europe (Tlmočenie posunkovej reči v Európe), vydanie z roku 2016.
(21) Petícia č. 1056-16.
(22) Brussels Declaration (Bruselské vyhlásenie) (2010), Európska únia nepočujúcich (EUD): http://www.eud.eu/files/8514/5803/7674/brussels_declaration_FINAL.pdf
(23) EFHOH (Európska federácia osôb so sluchovým postihnutím) (2015). State of subtitling access in EU (Situácia v oblasti prístupu k titulkovaniu v EÚ. K dispozícii na: http://media.wix.com/ugd/c2e099_0921564404524507bed2ff3648781a3c.pdf
(24) efsli (2013), Výsledky vzdelávania absolventov trojročného programu v oblasti tlmočenia (Learning Outcomes for Graduates of a Three Year Interpreting Training Programme)
(25) CRPD/C/GC/4, ods. 28.
(26) Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD), článok 11.
(27) http://www.univie.ac.at/designbilingual/downloads/De-Sign_Bilingual_Findings.pdf
(28) Všeobecná pripomienka č. 4, Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím, CRPD/C/GC/4, dostupná na stránke: http://www.ohchr.org/Documents/HRBodies/CRPD/GC/RighttoEducation/CRPD-C-GC-4.doc
(29) http://www.eud.eu/projects/past-projects/insign-project/


Obnovenie schválenia účinnej látky bentazón
PDF 264kWORD 47k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 23. novembra 2016 o návrhu vykonávacieho nariadenia Komisie, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh obnovuje schválenie účinnej látky bentazón a ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011 (D047341/00 – 2016/2978(RSP))
P8_TA(2016)0443B8-1228/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh vykonávacieho nariadenia Komisie, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh obnovuje schválenie účinnej látky bentazón a ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011 (D047341/00),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS(1), a najmä na jeho článok 20 ods. 1,

–  so zreteľom na článok 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(2),

–  so zreteľom na závery Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín o partnerskom preskúmaní posúdenia rizika účinnej látky bentazón(3),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

–  so zreteľom na článok 106 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

A.  keďže aktívna látka bentazón pôsobí ako postemergentný selektívny herbicíd proti širokolistým burinám v súvislosti s radom plodín a bežne sa používa v poľnohospodárstve;

B.  keďže aktívna látka bentazón má v dôsledku svojich základných vlastností veľký potenciál prenikať do podzemných vôd;

C.  keďže údaje Agentúry Spojeného kráľovstva pre životné prostredie ukazujú, že aktívna látka bentazón je najčastejšie detegovaným schváleným pesticídom v spodných vodách v Spojenom kráľovstve a vyskytuje sa aj v povrchových vodách; keďže situácia je podobná v celej Európe;

D.  keďže vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2016/549 z 8. apríla 2016, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, sa predĺžilo obdobie na schválenie účinnej látky bentazón do 30. júna 2017, pretože posudzovanie tejto látky bolo odložené;

E.  keďže v návrhu vykonávacieho nariadenia Komisie, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh obnovuje schválenie účinnej látky bentazón a mení príloha vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 540/2011 (ďalej len „návrh vykonávacieho nariadenia“), sa stanovuje – na základe vedeckého posúdenia vykonaného Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA) – schválenie bentazónu do 31. januára 2032, t. j. v najneskoršom možnom termíne;

F.  keďže v súlade s nariadením (ES) č. 1107/2009 a vzhľadom na súčasné vedecké a technické poznatky boli do návrhu vykonávacieho nariadenia zapracované niektoré podmienky a obmedzenia, najmä požiadavka predložiť ďalšie potvrdzujúce informácie;

G.  keďže prerokovanie pripomienok prijatých v súvislosti s hodnotiacou správou týkajúcou sa obnovenia schválenia viedlo k záveru, že je potrebné požiadať žiadateľov o ďalšie informácie;

H.  keďže prerokovanie pripomienok prijatých v súvislosti s hodnotiacou správou týkajúcou sa obnovenia schválenia viedlo k záveru, že úrad EFSA by mal vykonať konzultáciu s odborníkmi v oblastiach toxikológie cicavcov, rezíduí, pôsobenia v životnom prostredí a správania a ekotoxikológie a mal by prijať záver o tom, či možno očakávať, že aktívna látka bentazón spĺňa podmienky stanovené v článku 4 nariadenia (ES) č. 1107/2009;

I.  keďže žiadatelia majú povinnosť predložiť potvrdzujúce informácie, pokiaľ ide o skúšky úrovne 2/3 uvedené v koncepčnom rámci OECD, ktoré sa týkajú potenciálneho pôsobenia sprostredkovaného endokrinným systémom, pokiaľ ide o vývojové účinky pozorované v štúdii vývojovej toxicity u potkanov (zvýšené postimplantačné straty, nižší počet živých plodov a oneskorený vývoj plodu pri neprítomnosti zjavnej materskej toxicity, čo naznačuje, že by vhodnou klasifikáciou mohla byť reprodukčná toxicita kategórie 2);

J.  keďže posudzovanie rizika pre spotrebiteľa sa neukončilo, pretože navrhovaná definícia rezíduí pre posúdenie rizika u rastlín a pre presadzovanie v prípade hospodárskych zvierat bola považovaná za predbežnú z dôvodu zisteného nedostatku údajov;

K.  keďže sa neukončilo posudzovanie expozície podzemných vôd, pokiaľ ide o bentazón a jeho metabolit N-metyl-bentazón; keďže chýbajú informácie o potenciáli expozície podzemných vôd, ak ročná miera aplikácie presahuje 960 g aktívnej látky na hektár (boli predložené žiadosti o reprezentatívnu aplikáciu až do 1440 g aktívnej látky na hektár);

L.  keďže rozhodnutím Komisie schváliť aktívnu látku a súčasne požiadať o údaje potvrdzujúce jej bezpečnosť (postup známy ako postup na základe potvrdzujúcich údajov) by sa povolilo uvedenie aktívnej látky na trh pred tým, než Komisia dostane údaje nevyhnutné na podporu tohto rozhodnutia;

M.  keďže európska ombudsmanka vo svojom rozhodnutí vo veci 12/2013/MDC z 18. februára 2016 o postupoch Komisie týkajúcich sa povoľovania a uvádzania na trh prípravkov na ochranu rastlín (pesticídov) vyzvala Komisiu, aby používala postup na základe potvrdzujúcich údajov reštriktívne a výlučne v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi a aby do dvoch rokov od rozhodnutia ombudsmana podala správu o tom, že počet rozhodnutí na základe potvrdzujúcich údajov sa podstatne znížil v porovnaní so súčasným prístupom;

N.  keďže návrh vykonávacieho nariadenia Komisie nerešpektuje návrhy európskej ombudsmanky, ktorých cieľom je zlepšenie systému, ktorým Komisia schvaľuje pesticídy;

O.  keďže podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009 by sa schvaľovanie aktívnych látok malo obnovovať s platnosťou najviac pätnásť rokov; keďže obdobie platnosti schválenia by malo byť úmerné možným rizikám spojeným s použitím týchto látok; keďže zásada predbežnej opatrnosti, ktorú treba uplatňovať v súlade s nariadením (ES) č. 1107/2009, si vyžaduje, aby Komisia neschvaľovala aktívne látky v prípadoch, keď by mohlo byť ohrozené verejné zdravie alebo životné prostredie;

P.  keďže v partnerskom preskúmaní EFSA sa navrhuje, aby bola aktívna látka bentazón klasifikovaná ako reprotoxická látka kategórie 2 v súlade s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 1272/2008;

Q.  keďže ide o problém patriaci do kritickej oblasti záujmu, keď je k dispozícii dostatok informácií na to, aby sa vykonalo hodnotenie typického používania v súlade s jednotnými zásadami uvedenými v článku 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009 a podľa nariadenia Komisie (EÚ) č. 546/2011, ale keď toto posúdenie neumožňuje dospieť k záveru, že aspoň v prípade jedného typického použitia možno očakávať, že prípravok na ochranu rastlín obsahujúci aktívnu látku nebude mať škodlivé účinky na ľudské zdravie alebo zdravie zvierat alebo na podzemné vody alebo neprijateľný účinok na životné prostredie;

R.  keďže podľa záverov EFSA boli určené kritické oblasti záujmu, najmä skutočnosť, že špecifikácia technického materiálu, ktorú navrhli obidvaja žiadatelia, nezodpovedala materiálu použitému pri testovaní s cieľom získať toxikologické referenčné hodnoty, a že sa nepreukázalo, že technický materiál použitý v štúdiách ekotoxicity vhodne reprezentuje technické špecifikácie oboch žiadateľov;

1.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho nariadenia Komisie prekračuje rámec vykonávacích právomocí, ktoré sú stanovené v nariadení (ES) č. 1107/2009;

2.  domnieva sa, že posudzovanie na základe reprezentatívneho používania aktívnej látky bentazón je nedostatočné, aby sa mohlo dospieť k záveru, že aspoň v jednom z typických spôsobov používania možno očakávať, že prípravok na ochranu rastlín obsahujúci účinnú látku bentazón nebude mať škodlivé účinky na zdravie ľudí alebo zvierat alebo na podzemné vody alebo neprijateľný účinok na životné prostredie;

3.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby financovali výskum a inovácie v oblasti alternatívnych, udržateľných a nákladovo efektívnych riešení týkajúcich sa prípravkov na ochranu proti škodcom s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a zvierat a životného prostredia;

4.  domnieva sa, že použitím postupu na základe potvrdzujúcich údajov pri schvaľovaní účinnej látky bentazón Komisia porušila ustanovenia nariadenia (ES) č. 1107/2009 a zásadu predbežnej opatrnosti, ako je uvedená v článku 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

5.  vyzýva Komisiu, aby uprednostňovala žiadanie o relevantné chýbajúce informácie a ich posudzovanie pred prijatím rozhodnutia o schválení;

6.  žiada Komisiu, aby stiahla svoj návrh vykonávacieho nariadenia a aby predložila výboru nový návrh;

7.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.
(3) Vestník EFSA (EFSA Journal) (2015) 13(4):4077.

Právne oznámenie