Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 24. novembra 2016 - ŠtrasburgFinálna verzia
Prípad Kuej Min-chaja, vydavateľa uväzneného v Číne
 Situácia príslušníkov kmeňa Guarani-Kaiowá v brazílskom štáte Mato Grosso do Sul
 Prípad Ildara Dadina, väzňa svedomia v Rusku
 Makrofinančná pomoc Jordánsku ***I
 Činnosti inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia a dohľad nad nimi ***I
 Situácia v Sýrii
 Vzťahy EÚ – Turecko
 Pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách a o boji proti nemu
 Činnosť európskej ombudsmanky za rok 2015
 Smerom k definitívnemu systému DPH a boj proti podvodom v oblasti DPH
 Akčný plán EÚ proti obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi
 Nové príležitosti pre malé dopravné podniky
 Situácia v Bielorusku

Prípad Kuej Min-chaja, vydavateľa uväzneného v Číne
PDF 265kWORD 46k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2016 o prípade Kuej Min-chaja, vydavateľa uväzneného v Číne (2016/2990(RSP))
P8_TA(2016)0444RC-B8-1256/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii v Číne, najmä uznesenie zo 4. februára 2016 o prípade nezvestných vydavateľov v Hongkongu(1), zo 16. decembra 2015 o vzťahoch medzi EÚ a Čínou(2) a z 13. marca 2014 o prioritách EÚ pre 25. zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva(3),

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) zo 7. januára 2016 o zmiznutí osôb spojených s vydavateľstvom Mighty Current v Hongkongu,

–  so zreteľom na 18. výročnú správu Európskej komisie a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť o osobitnej administratívnej oblasti Hongkong (OAO) z apríla 2016,

–  so zreteľom na rozhovory medzi EÚ a Čínou o ľudských právach, ktoré sa začali v roku 1995 a ktorých 34. kolo sa konalo v Pekingu 30. novembra a 1. decembra 2015,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokého komisára OSN pre ľudské práva zo 16. februára 2016,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Európskej komisie a ESVČ Európskemu parlamentu a Rade s názvom Prvky pre novú stratégiu EÚ pre Čínu z 22. júna 2016,

–  so zreteľom na ústavu osobitnej administratívnej oblasti Čínskej ľudovej republiky Hongkong, najmä na jej články o osobných slobodách a slobode tlače a na hongkonské nariadenie o právach,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach zo 16. decembra 1966,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na prijatie nového zákona o národnej bezpečnosti, ktorý prijal stály výbor Čínskeho národného ľudového kongresu 1. júla 2015, prijatie nového zákona o správe zahraničných MVO, ktorý prijal národný ľudový kongres 28. apríla 2016 a prijatie nového zákona o kybernetickej bezpečnosti zo 7. novembra 2016,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Kuej Min-chaj, vydavateľ a akcionár vydavateľstva a kníhkupectva, ktoré predáva literárne diela kritické voči Pekingu, zmizol v Pattayi v Thajsku 17. októbra 2015 bez stopy;

B.  keďže medzi októbrom a decembrom 2015 zmizli ďalší štyria obyvatelia Hongkongu (Lui Bo, Čang Č-pching, Lam Wing-Kee a Lee Bo), ktorí pracovali pre to isté kníhkupectvo;

C.  keďže Kuej Min-chaj je švédsky občan čínskeho pôvodu a preto občan EÚ;

D.  keďže 17. januára 2016 sa Kuej Min-chaj objavil v čínskom televíznom vysielaní a nepochybne uznal, že sa dobrovoľne vrátil do kontinentálnej Číny, aby mohol byť súdený za údajný trestný čin súvisiaci s automobilovou nehodou v roku 2003; keďže existujú vážne dôvody domnievať sa, že jeho vystúpenie v televízii bolo zinscenované a že dostal text, ktorý mal prečítať;

E.  keďže Kuej Min-chaj bol vyše roka v samoväzbe a keďže miesto jeho pobytu nie je známe; keďže Kuej Min-chaj je jediný kníhkupec zo skupiny, ktorý je stále vo väzení;

F.  keďže švédske orgány požiadali čínske orgány o plnú podporu pri ochrane práv svojich občanov, ako aj ďalších nezvestných osôb; keďže ani Kuej Min-chajova rodina, ani švédska vláda neboli informované o akýchkoľvek formálnych obvineniach ani oficiálnom mieste jeho väzby;

G.  keďže Lui Bo a Čang Č-pching sa mohli vrátiť do Hongkongu 4. marca a 8. marca 2016 po zadržiavaní v kontinentálnej Číne; keďže požiadali políciu, aby zastavila vyšetrovanie ich prípadov a ešte v deň ich príchodu sa vrátili do kontinentálnej Číny; keďže Lee Bo sa vrátil do Hongkongu 24. marca 2016 a popiera, že bol unesený; keďže Lam Wing-Kee sa 16. júna 2016 vrátil do Hongkongu;

H.  keďže v júni 2016 sa Lam Wing-Kee, jeden z vydavateľov, vrátil do Hongkongu, aby zastavil vyšetrovanie jeho zmiznutia, ale namiesto návratu do kontinentálnej Číny pre médiá uviedol, že bol unesený čínskymi bezpečnostnými službami, držaný v izolácii a donútený k priznaniu pred televíznymi kamerami k trestným činom, ktoré nespáchal;

I.  keďže Hongkong dodržiava a chráni slobodu slova, prejavu a publikovania; keďže zverejňovanie akéhokoľvek materiálu kritického voči čínskemu vedeniu je v Hongkongu v súlade so zákonom, hoci v kontinentálnej Číne je zakázané; keďže zásada „jedna krajina, dva systémy“ zaručuje nezávislosť Hongkongu od Pekingu, pokiaľ ide o slobody, ktoré sú zakotvené v článku 27 ústavy;

J.  keďže vo výročnej správe za rok 2015 o osobitnej administratívnej oblasti Hongkong ESVČ a Komisia zastávajú názor, že prípady piatich vydavateľov sú najzávažnejšou výzvou pre ústavu Hongkongu a zásadu „jedna krajina, dva systémy“ od vrátenia Hongkongu Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) v roku 1997; keďže len orgány presadzovania práva v Hongkongu majú právomoc presadzovať právo v Hongkongu;

K.  keďže Výbor OSN proti mučeniu vyjadril vážne znepokojenie nad viacerými správami z rôznych zdrojov o pokračujúcom nezákonnom zadržiavaní osôb v neznámych a neoficiálnych väzenských zariadeniach, takzvaných čiernych väzniciach; keďže zároveň vyjadril vážne znepokojenie v súvislosti so sústavnými správami, v ktorých sa uvádza, že mučenie a zlé zaobchádzanie je stále hlboko zakorenené v systéme trestného súdnictva, v ktorom sa ako základ pre odsúdenie v prílišnej miere používa priznanie;

L.  keďže Čína podpísala, ale zatiaľ neratifikovala Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach; keďže Čína ani nepodpísala, ani neratifikovala Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím;

M.  keďže na 17. samite EÚ – Čína 29. júna 2015 boli dvojstranné vzťahy rozšírené na novú úroveň a keďže vo svojom strategickom rámci pre ľudské práva a demokraciu sa EÚ zaväzuje, že ľudské práva budú základom jej vzťahov so všetkými tretími krajinami vrátane jej strategických partnerov; keďže 18. samit EÚ – Čína, ktorý sa konal 12. – 13. júla 2016, sa skončil vyhlásením, podľa ktorého sa do konca roku 2016 medzi EÚ a Čínou uskutoční ďalšie kolo rozhovorov o ľudských právach;

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad nedostatkom informácií o mieste pobytu Kuej Min-chaja; požaduje okamžité zverejnenie podrobných informácií o mieste jeho pobytu a jeho okamžité bezpečné prepustenie a aby mu bolo priznané právo na komunikáciu;

2.  so znepokojením berie na vedomie tvrdenia, že čínske orgány presadzovania práva pôsobia v Hongkongu; pripomína čínskym orgánom, že akákoľvek činnosť ich orgánov presadzovania práva v Hongkongu by bola v rozpore so zásadou „jedna krajina, dva systémy“;

3.  naliehavo žiada príslušné orgány Thajska, Číny a Hongkongu, aby objasnili okolnosti zmiznutí v súlade so zásadami právneho štátu;

4.  dôrazne odsudzuje všetky prípady porušovania ľudských práv, najmä bezdôvodné zatýkanie, vydávanie osôb, vynútené priznania, tajné zadržiavanie, samoväzbu a porušovanie slobody publikovania a prejavu; pripomína, že musí byť zaručená nezávislosť vydavateľov, novinárov a blogerov; požaduje okamžité ukončenie porušovania ľudských práv a politického zastrašovania;

5.  odsudzuje obmedzenia a kriminalizáciu slobody prejavu a vyjadruje poľutovanie nad sprísnením obmedzení slobody prejavu; vyzýva čínsku vládu, aby prestala potláčať slobodný tok informácií vrátane obmedzovania používania internetu;

6.  vyjadruje znepokojenie nad novým zákonom o kybernetickej bezpečnosti prijatým 7. novembra 2016, ktorý by posilnil a inštitucionalizoval praktiky cenzúry a monitorovania kybernetického priestoru, a nad prijatým zákonom o národnej bezpečnosti a návrhom zákona o boji proti terorizmu; poznamenáva, že čínski právnici a obhajcovia občianskych práv presadzujúci reformy sa obávajú, že tieto zákony budú aj naďalej obmedzovať slobodu vyjadrovania a zvýši sa autocenzúra;

7.  vyzýva Čínu, aby prepustila všetkých mierumilovných kritikov vlády, protikorupčných aktivistov, právnikov a novinárov a stiahla všetky obvinenia proti nim;

8.  vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s blížiacim sa nadobudnutím účinnosti nového zákona o zaobchádzaní so zahraničnými MVO 1. januára 2017, keďže by znamenal výrazné obmedzenie činností čínskej občianskej spoločnosti a výrazne by obmedzil slobodu združovania a prejavu v krajine, a to vrátane zákazu, aby „zámorské mimovládne organizácie“, ktoré nie sú zaregistrované na čínskom ministerstve verejnej bezpečnosti a na bezpečnostných útvaroch provincií, poskytovali finančné prostriedky akýmkoľvek čínskym jednotlivcom alebo organizáciám, ako aj zákazu, aby čínske skupiny vykonávali „činnosti“ v mene zámorských neregistrovaných MVO alebo s ich súhlasom vrátane tých, ktoré majú sídlo v Hongkongu a Macau; vyzýva čínske orgány, aby zabezpečili bezpečné a spravodlivé prostredie a umožnili transparentné postupy, ktoré mimovládnym organizáciám v Číne umožnia pracovať slobodne a účinne;

9.  zdôrazňuje odhodlanie Európskej únie posilňovať v Hongkongu demokraciu vrátane zásad právneho štátu, nezávislosti súdnictva, základných slobôd a práv, transparentnosti a slobody informácií a prejavu;

10.  vyzýva Čínu, aby ratifikovala Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a podpísala a ratifikovala Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím;

11.  zdôrazňuje, že Európska únia je odhodlaná posilniť zásadu právneho štátu, nezávislosť súdnictva, základné slobody a práva, najmä transparentnosť a slobodu slova a prejavu vo všetkých krajinách, s ktorými má dvojstranné vzťahy; domnieva sa, že treba vytvoriť zmysluplný a otvorený dialóg o ľudských právach, založený na vzájomnom rešpekte; domnieva sa, že pevné a trvalé vzťahy medzi EÚ a Čínou musia poskytnúť účinnú platformu pre vyspelý, zmysluplný a otvorený dialóg o ľudských právach, založený na vzájomnom rešpektovaní;

12.  trvá na tom, že obchodné a hospodárske vzťahy sú dôležité pre zlepšenie životných podmienok na oboch stranách; pripomína, že takéto vzťahy sa môžu rozvíjať iba v dobrej viere a vo vzájomnej dôvere; zdôrazňuje, že dodržiavanie ľudských práv a transparentnosť sú súčasťou moderných obchodných dohôd;

13.  naliehavo vyzýva príslušné inštitúcie EÚ, aby konali rýchlo a zaradili prípad Kuej Min-chaja do programu ďalších rozhovorov medzi EÚ a Čínou o ľudských právach;

14.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vláde a parlamentu Čínskej ľudovej republiky a vedúcemu správy a zhromaždeniu osobitnej administratívnej oblasti Hongkong.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0045.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2015)0458.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2014)0252.


Situácia príslušníkov kmeňa Guarani-Kaiowá v brazílskom štáte Mato Grosso do Sul
PDF 264kWORD 46k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2016 o situácii príslušníkov kmeňa Guaraní-Kaiowa v brazílskom štáte Mato Grosso do Sul (2016/2991(RSP))
P8_TA(2016)0445RC-B8-1260/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o potrebe chrániť práva pôvodného obyvateľstva Brazílie, najmä uznesenie z 15. februára 1996 o porušení ústavných práv pôvodného obyvateľstva Brazílie(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. októbra 1995 o situácii pôvodného obyvateľstva Brazílie(2),

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o právach pôvodného obyvateľstva prijatú Valným zhromaždením 13. septembra 2007,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z 10. decembra 1948,

–  so zreteľom na ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja zo septembra 2015,

–  so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a na globálny pakt OSN,

–  so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o domorodom a kmeňovom obyvateľstve (Dohovor č. 169) prijatý 27. júna 1989, ktorý podpísala Brazília,

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicy Mogheriniovej z 9. augusta 2016 pri príležitosti Medzinárodného dňa pôvodného obyvateľstva sveta,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o ochrancoch ľudských práv z roku 1998, usmernenia Európskej únie o ochrancoch ľudských práv a európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR),

–  so zreteľom na správu osobitnej spravodajkyne OSN pre práva pôvodného obyvateľstva Victorie Tauliovej Corpuzovej o svojej pracovnej ceste do Brazílie od 7. do 17. marca 2016 (A/HRC/33/42/Add.1),

–  so zreteľom na správu Misijnej rady pre pôvodné obyvateľstvo (Indigenous Missionary Council – CIMI) z roku 2016,

–  so zreteľom na vyhlásenia osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva vydané v rámci dialógu medzi EÚ a Brazíliou o ľudských právach,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže súčasná brazílska ústava z roku 1988, ktorá bola prerokovaná s pôvodným obyvateľstvom, uznáva práva týchto obyvateľov na zachovanie svojich kultúrnych tradícií a uznáva ich pôvodné právo na územia svojich predkov; keďže je povinnosťou štátu toto právo legislatívne regulovať a chrániť;

B.  keďže podľa správy osobitnej spravodajkyne OSN pre práva pôvodného obyvateľstva je znepokojujúce, že v priebehu posledných ôsmich rokov nebol zaznamenaný žiadny pokrok pri vykonávaní odporúčaní OSN a pri riešení dlhodobých otázok s kľúčovým významom pre pôvodné obyvateľstvo v Brazílii, akou je napríklad homologizácia jeho území, a takisto je znepokojujúce, že v oblasti ochrany práv pôvodných obyvateľov sa uskutočňujú kroky späť;

C.  keďže podľa oficiálnych údajov Osobitného sekretariátu pre zdravie pôvodného obyvateľstva (SESAI) a Oddelenia pre zdravie pôvodného obyvateľstva štátu Mato Grosso Do Sul (DSEI-MS) o vraždách pôvodných obyvateľov kmeňa Guaraní-Kaiowa v štáte Mato Grosso Do Sul bolo za posledných 14 rokov zavraždených najmenej 400 pôvodných obyvateľov a 14 domorodých vodcov, ako napríklad Simiao Vilharva a Clodiodi de Souza, keď sa pri pokojných protestoch snažili získať späť územia svojich predkov;

D.  keďže podľa národného prieskumu zdravia a výživy pôvodného obyvateľstva v Brazílii uskutočneného v rokoch 2008 – 2009 bola miera chronickej podvýživy domorodých detí 26 % v porovnaní s priemernou mierou 5,9 % u detí nepatriacich medzi pôvodných obyvateľov; keďže podľa najnovších výskumov, ktoré uskutočnila organizácia FIAN Brazília a Misijná rada pre pôvodné obyvateľstvo (CIMI), 42 % osôb patriacich do spoločenstiev Guaraní a Kaiowa trpí chronickou podvýživou;

E.  keďže nedostatočné poskytovanie vhodnej zdravotnej starostlivosti, vzdelania a sociálnych služieb a nevymedzenie pôdy pôvodného obyvateľstva malo vplyv na samovraždy mládeže a detskú úmrtnosť; keďže za posledných 15 rokov najmenej 750 osôb, väčšinou mladých ľudí, spáchalo samovraždu a viac ako 600 detí vo veku do 5 rokov zomrelo, a to väčšinou v dôsledku ľahko liečiteľných ochorení, ktorým sa dalo predísť;

F.  keďže 98,33 % pôdy pôvodného obyvateľstva v Brazílii sa nachádza v amazonskom regióne, kde pôvodné obyvateľstvo prispieva k zachovaniu biodiverzity, a tak zohráva významnú úlohu pri predchádzaní zmene klímy; keďže podľa štúdie s názvom „Toward a Global Baseline of Carbon Storage in Collective Lands: An Updated Analysis of Indigenous Peoples’ and Local Communities’ Contributions to Climate Change Mitigation“ (Smerom ku globálnym východiskám v oblasti ukladania oxidu uhličitého v spoločných pôdach: aktualizovaná analýza príspevku pôvodných obyvateľov a miestnych spoločenstiev k zmierňovaniu zmeny klímy), ktorú zrealizovali Iniciatíva pre práva a zdroje, výskumný ústav Woods Hole Research Center a Svetový inštitút pre zdroje a ktorá bola uverejnená 1. novembra 2016, rozširovanie pozemkových práv pôvodného obyvateľstva môže zohrávať dôležitú úlohu pri ochrane lesov, biodiverzity a ekosystémov;

G.  keďže federálne ministerstvo verejných záležitostí a Národná nadácia na podporu pôvodného obyvateľstva (FUNAI) v roku 2007 podpísali dohodu o podmienkach prispôsobenia správania (Terms of Adjustment of Conduct – TAC) s cieľom do roku 2009 identifikovať a vymedziť 36 území spoločenstva Guaraní-Kaiowa v štáte Mato Grosso Do Sul;

H.  keďže v súčasnosti prebieha viacero iniciatív zameraných na reformu, výklad a uplatňovanie brazílskej federálnej ústavy a keďže tieto prípadné zmeny by mohli ohroziť práva pôvodného obyvateľstva uznané ústavou;

1.  berie na vedomie dlhodobé partnerstvo medzi EÚ a Brazíliou, ktoré je založené na vzájomnej dôvere a na rešpektovaní demokratických zásad a hodnôt; vyjadruje brazílskej vláde uznanie za pokrok v otázkach, akými sú napríklad konštruktívna úloha nadácie FUNAI, séria rozhodnutí Najvyššieho federálneho súdu s cieľom zabrániť vysťahovaniu, viaceré snahy o uplatňovanie diferencovaných služieb v oblasti zdravotníctva a vzdelávania, významné úspechy týkajúce sa vymedzenia pôdy v amazonskom regióne, zorganizovanie prvej národnej konferencie o politike v oblasti pôvodného obyvateľstva a zriadenie národnej rady pre politiku v oblasti pôvodného obyvateľstva;

2.  dôrazne odsudzuje násilie páchané na pôvodných spoločenstvách Brazílie; vyjadruje poľutovanie nad chudobou a situáciou v oblasti ľudských práv obyvateľstva kmeňa Guaraní-Kaiowa v štáte Mato Grosso Do Sul;

3.  vyzýva brazílske orgány, aby prijali okamžité opatrenia na ochranu bezpečnosti pôvodného obyvateľstva a zabezpečili, aby sa uskutočnilo nezávislé vyšetrovanie vrážd a napadnutí príslušníkov pôvodného obyvateľstva pri ich snahách obhajovať svoje ľudské a územné práva, aby tak mohli byť páchatelia postavení pred súd;

4.  pripomína brazílskym orgánom ich povinnosti týkajúce sa zachovania a plného uplatňovania ustanovení brazílskej ústavy o ochrane práv jednotlivcov a o právach menšín a bezbranných etnických skupín, pokiaľ ide o obyvateľstvo kmeňa Guaraní-Kaiowa;

5.  pripomína brazílskym orgánom ich povinnosť dodržiavať medzinárodné normy v oblasti ľudských práv v súvislosti s pôvodným obyvateľstvom, ako to vyžaduje najmä brazílska federálna ústava a zákon č. 6.001/73 o „indiánskom štatúte“;

6.  uznáva úlohu brazílskeho Najvyššieho federálneho súdu pri ďalšej ochrane pôvodných a ústavných práv pôvodného obyvateľstva a vyzýva národnú radu, aby vytvorila mechanizmy a opatrenia, ktoré by lepšie chránili potreby zraniteľných skupín obyvateľstva;

7.  vyzýva brazílske orgány, aby plne vykonali odporúčania osobitnej spravodajkyne OSN pre práva pôvodného obyvateľstva v nadväznosti na jej pracovnú cestu do Brazílie v marci 2016;

8.  vyzýva brazílske orgány, aby stanovili pracovný plán s cieľom uprednostniť dokončenie vymedzovania všetkých území, na ktoré si robí nárok kmeň Guaraní-Kaiowa, a na tento účel vytvorili technické a operačné podmienky, keďže mnohé z vrážd boli spáchané v dôsledku represálií v súvislosti s opätovným obsadením území predkov;

9.  odporúča, aby brazílske orgány poskytli dostatočný rozpočet na činnosť nadácie FUNAI a posilnili ju prostredníctvom prostriedkov potrebných na poskytovanie základných služieb, od ktorých je pôvodné obyvateľstvo závislé;

10.  je znepokojený navrhnutou ústavnou zmenou č. 215/2000 (PEC 215), proti ktorej sa brazílske pôvodné obyvateľstvo dôrazne stavia, keďže v prípade schválenia táto zmena ohrozí pozemkové práva pôvodného obyvateľstva tým, že umožní, aby protiindiánske záujmy spojené s odvetvím agropriemyslu, drevárskeho priemyslu, baníctva a energetiky blokovali uznanie nových území patriacich pôvodnému obyvateľstvu; je pevne presvedčený, že spoločnosti by sa mali zodpovedať za akékoľvek environmentálne škody a porušovanie ľudských práv, ktorých sa dopustili, a že EÚ a členské štáty by to mali presadzovať ako hlavnú zásadu tým, že ju stanovia ako záväzné ustanovenie v rámci všetkých obchodných politík;

11.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva, prezidentovi a vláde Brazílie, predsedovi brazílskeho Národného kongresu, spolupredsedom Euro-latinskoamerického parlamentného zhromaždenia a Stálemu fóru OSN pre otázky domorodého obyvateľstva.

(1) Ú. v. ES C 65, 4.3.1996, s. 164.
(2) Ú. v. ES C 287, 30.10.1995, s. 202.


Prípad Ildara Dadina, väzňa svedomia v Rusku
PDF 260kWORD 46k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2016 o prípade Ildara Dadina, väzňa svedomia v Rusku (2016/2992(RSP))
P8_TA(2016)0446RC-B8-1261/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce správy, odporúčania a uznesenia o Rusku, najmä na svoje odporúčanie Rade z 23. októbra 2012 o zavedení spoločných vízových obmedzení pre ruských úradníkov zapojených do prípadu Sergeja Magnitského(1); vo svojich uzneseniach z 13. júna 2013 o právnom štáte v Rusku(2) a z 13. marca 2014 o Rusku: odsúdenie protestujúcich účastníkov udalostí na námestí Bolotnaja(3); svoje odporúčanie Rade z 2. apríla 2014 o zavedení spoločných vízových obmedzení pre ruských úradníkov zapojených do prípadu Sergeja Magnitského(4); a svoje uznesenia z 23. októbra 2014 o zatvorení mimovládnej organizácie Memorial (víťaza Sacharovovej ceny za rok 2009) v Rusku(5), z 12. marca 2015 o vražde ruského opozičného lídra Borisa Nemcova a o stave demokracie v Rusku(6), z 10. júna 2015 o stave vzťahov medzi EÚ a Ruskom(7) a z 10. septembra 2015 o Rusku, najmä o prípadoch Estona Kohvera, Olega Sencova a Alexandra Kolčenka(8),

–  so zreteľom na výsledky samitu EÚ a Ruska z 3. a zo 4. júna 2013 a konzultácií o ľudských právach z 19. mája 2013,

–  so zreteľom na ruskú ústavu, najmä na jej článok 29, ktorý sa týka ochrany slobody prejavu, a článok 31, v ktorom sa stanovuje právo na pokojné zhromažďovanie,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže ruský opozičný aktivista Ildar Dadin, ktorý bol začiatkom decembra 2015 odsúdený na tri roky odňatia slobody za organizovanie niekoľkých pokojných protestov a zhromaždení zameraných proti vojne, je prvou osobou v Rusku odsúdenou podľa prísneho zákona o verejnom zhromažďovaní, ktorý bol prijatý v roku 2014;

B.  keďže napriek tomu, že prokuratúra odporučila odňatie slobody na dva roky, Ildar Dadin bol odsúdený na tri roky; keďže v odvolacom konaní sa trest znížil na dva a pol roka;

C.  keďže pán Dadin bol počas svojho aktuálneho pobytu vo väzení v trestaneckej kolónii číslo 7 v Karélii údajne vystavený opakovaným prípadom mučenia, bitia, neľudského zaobchádzania a vyhrážania sa zabitím zo strany ruských orgánov;

D.  keďže Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) schválil žiadosť advokáta pána Dadina a nariadil Ruskej federácii, aby zabezpečila účinné vyšetrovanie, preložila pána Dadina do iného väzenia a umožnila mu komunikovať so svojím právnym zástupcom;

E.  keďže prípad Ildara Dadina nie je ojedinelý a dôveryhodné správy o ľudských právach poukazujú na systematické využívanie mučenia a zlého a neľudského zaobchádzania v ruskom trestnom systéme; keďže tí, ktorí vykonávajú mučenie a týranie osôb vo väzniciach alebo v trestných a väzenských zariadeniach alebo sú zaň zodpovední, často zostávajú nepotrestaní;

F.  keďže generálny tajomník Rady Európy Thorbjørn Jagland 3. novembra 2016 informoval ministra spravodlivosti Ruskej federácie Alexandra Konovalova o svojich obavách z údajného zlého zaobchádzania s pánom Dadinom;

G.  keďže počet politických väzňov v Rusku sa v posledných rokoch výrazne zvýšil a podľa strediska pre ľudské práva Memorial je ich v súčasnosti 102, medzi nimi Alexander Kostenko Fedorovič, Ivan Nepomnjaščich, Dmitrij Bučenkov, Vladimir Jonov, Maxim Panfilov a ďalší; keďže je známe, že Rusko v roku 2015 porušilo Európsky dohovor o ľudských právach v 109 prípadoch, t. j. viac ako ktorákoľvek iná krajina;

H.  keďže v roku 2015 sa zaznamenalo 197 prípadov úmrtí v policajnej väzbe vrátane 109 prípadov v dôsledku „náhleho zhoršenia zdravotného stavu“ a 62 samovrážd, čo naznačuje rozšírené zneužívanie, mučenie a zlé zaobchádzanie so zadržiavanými osobami vo väzenskom systéme Ruskej federácie;

I.  keďže moskovský súd 26. októbra 2016 uložil pokutu vo výške 300 000 rubľov analytickému centru Jurija Levadu (centrum Levada), jednej z troch hlavných organizácií, ktoré skúmajú verejnú mienku v Rusku, pretože sa nezaregistrovalo ako „zahraničný agent“;

J.  keďže prezident Putin nedávno podpísal príkaz, na základe ktorého Rusko odstupuje od Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu (MTS); keďže ruské ministerstvo zahraničných vecí opísalo vo svojom vyhlásení prácu MTS ako „neefektívnu a jednostrannú“ a vyjadrilo obavy z jeho vyšetrovania udalostí v Južnom Osetsku z augusta 2008; keďže prokurátori MTS uverejnili na webovej stránke súdu správu, podľa ktorej „súčasťou ruskej okupácie bolo prenasledovanie a zastrašovanie krymských Tatárov“;

K.  keďže Rada OSN pre ľudské práva v októbri 2016 rozhodla Rusko opätovne nezvoliť za člena, po tom, čo viac ako 80 organizácií za ľudské práva a organizácií medzinárodnej pomoci podpísalo list, v ktorom naliehavo vyzýva členov OSN, aby blokovali zvolenie Ruska do tohto orgánu;

1.  žiada okamžité a bezpodmienečné prepustenie Ildara Dadina a všetkých, ktorí sú zadržiavaní na základe nesprávnych alebo nepodložených obvinení alebo za uplatňovanie svojho práva na slobodu prejavu a zhromažďovania;

2.  je hlboko znepokojený tým, že trestný zákonník Ruskej federácie bol zmenený článkom, v ktorom sú stanovené nové obmedzenia týkajúce sa verejného zhromažďovania a podľa ktorého sa takéto zhromaždenia považujú za trestný čin;

3.  naliehavo vyzýva ruské orgány, aby dôkladne a transparentne vyšetrili tvrdenia Ildara Dadina týkajúce sa údajného mučenia a zlého zaobchádzania, a to za účasti nezávislých odborníkov z oblasti ľudských práv; žiada nezávislé vyšetrovanie obvinení z mučenia, zneužívania a ponižujúceho a neľudského zaobchádzania zo strany štátnych úradníkov v ruských zariadeniach zadržiavania, pracovných táboroch a väzniciach;

4.  vyzýva Ruskú federáciu, aby v tejto súvislosti vykonala dôkladnú revíziu svojho väzenského systému na účely uskutočnenia dôkladnej reformy systému a aby v plnej miere vykonávala normy dohodnuté v rámci príslušných medzinárodných dohovorov;

5.  vyjadruje solidaritu s tými, ktorí boli zatknutí v Rusku a na dočasne okupovaných územiach Ukrajiny vrátane krymských Tatárov na základe nepravdivých a nepodložených obvinení, a vyzýva na ich okamžité prepustenie;

6.  pripomína Rusku, že je dôležité, aby v plne miere dodržiavalo svoje medzinárodné právne záväzky ako člen Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ako aj základné ľudské práva a zásady právneho štátu zakotvené v rôznych medzinárodných zmluvách a dohodách, ktoré Rusko podpísalo a ktorých je zmluvnou stranou; zdôrazňuje, že Ruskú federáciu možno považovať za spoľahlivého partnera v oblasti medzinárodnej spolupráce, iba ak si bude plniť svoje povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva; v tejto súvislosti vyjadruje znepokojenie nad prezidentskou vyhláškou, na základe ktorej Rusko odstupuje od Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu;

7.  vyzýva vládu Ruska, aby prijala konkrétne a okamžité kroky na vykonanie všetkých rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva proti Rusku; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Ruská federácia v nových právnych predpisoch prijatých v decembri 2015 splnomocnila svoj ústavný súd zrušiť rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva;

8.  naliehavo vyzýva Radu, aby vypracovala jednotnú politiku voči Rusku, ktorá by zaviazala 28 členských štátov EÚ a jej inštitúcie k silnému spoločnému odkazu o úlohe ľudských práv vo vzťahu medzi EÚ a Ruskom a dodržiavaní medzinárodného práva; vyzýva PK/VP, aby spolu s ESVČ a Komisiou vypracovala rozsiahlu a konkrétnu stratégiu na podporu ruskej občianskej spoločnosti a organizácií, pričom by sa využil európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva;

9.  vyzýva Radu, aby prijala rad cielených sankcií na trestanie tých, ktorí sú zodpovední za zlé zaobchádzanie s Ildarom Dadinom a inými aktivistami za ľudské práva;

10.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie ESVČ, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a prezidentovi, vláde a parlamentu Ruskej federácie.

(1) Ú. v. EÚ C 68 E, 7.3.2014, s. 13.
(2) Ú. v. EÚ C 65, 19.2.2016, s. 150.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2014)0253.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2014)0258.
(5) Ú. v. EÚ C 274, 27.7.2016, s. 21.
(6) Ú. v. EÚ C 316, 30.8.2016, s. 126.
(7) Ú. v. EÚ C 407, 4.11.2016, s. 35.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2015)0314.


Makrofinančná pomoc Jordánsku ***I
PDF 338kWORD 43k
Uznesenie
Text
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2016 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Jordánskemu hášimovskému kráľovstvu (COM(2016)0431 – C8-0242/2016 – 2016/0197(COD))
P8_TA(2016)0447A8-0296/2016

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0431),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 212 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0242/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady prijaté spoločne s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 778/2013/EÚ z 12. augusta 2013 o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Gruzínsku(1),

–  so zreteľom na list Výboru pre zahraničné veci a list Výboru pre rozpočet,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 4. novembra 2016, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0296/2016),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  schvaľuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. novembra 2016 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/... o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Jordánskemu hášimovskému kráľovstvu

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2016/2371.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie

Vzhľadom na fiškálne výzvy a mimoriadne okolnosti, ktorým Jordánsko čelí v dôsledku prijatia viac ako 1,3 milióna Sýrčanov, Komisia v roku 2017 v prípade potreby predloží po úspešnom ukončení druhej MFP a za predpokladu splnenia zvyčajných podmienok pre tento druh pomoci vrátane aktualizovaného posúdenia potrieb Jordánska, pokiaľ ide o vonkajšie financovanie, zo strany Komisie, nový návrh na rozšírenie a zvýšenie MFP Jordánsku. Táto kriticky dôležitá pomoc pre Jordánsko by krajine pomohla udržať makroekonomickú stabilitu a zároveň zachovať výsledky rozvoja a pokračovať vo svojom reformnom programe.

(1) Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013, s. 15.


Činnosti inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia a dohľad nad nimi ***I
PDF 331kWORD 54k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2016 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o činnostiach inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia a dohľade nad nimi (prepracované znenie) (COM(2014)0167 – C7-0112/2014 – 2014/0091(COD))
P8_TA(2016)0448A8-0011/2016

(Riadny legislatívny postup – prepracovanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0167),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a články 53 a 62 a článok 114 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0112/2014),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality holandskou Druhou komorou, ktoré tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 10. júla 2014(1),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov(2),

–  so zreteľom na list Výboru pre právne veci zo 4. septembra 2014 adresovaný Výboru pre hospodárske a menové veci v súlade s článkom 104 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 30. júna 2016, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  zreteľom na články 104 a 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0011/2016),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie návrh Komisie neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných aktov bez zmeny ich podstaty;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní, pričom berie do úvahy odporúčania konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. novembra 2016 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/... o činnostiach inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (IZDZ) a o dohľade nad nimi (prepracované znenie)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2016/2341.)

(1) Ú. v. EÚ C 451, 16.12.2014, s. 109.
(2) Ú. v. ES C 77, 28.3.2002, s. 1.


Situácia v Sýrii
PDF 189kWORD 50k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2016 o situácii v Sýrii (2016/2933(RSP))
P8_TA(2016)0449RC-B8-1249/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Sýrii vrátane uznesenia zo 6. októbra 2016(1),

–  so zreteľom na zásady Charty OSN,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Ženevské dohovory z roku 1949 a na dodatkové protokoly k nim,

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o Dá’iš a Fronte an-Nusra a o konflikte v Sýrskej arabskej republike, najmä na rezolúcie 2118 (2013), 2139 (2014), 2165 (2014), 2191 (2014), 2199 (2015), 2254 (2015), 2258 (2015) a 2268 (2016),

–  so zreteľom na závery Rady zo 17. októbra 2016 a závery Európskej rady z 18. a 19. februára 2016 a 20. a 21. októbra 2016,

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicy Mogheriniovej a komisára pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu Christosa Stylianidesa zo 16. septembra 2016 o Sýrii, z 20. septembra 2016 o leteckých útokoch na humanitárny konvoj OSN/sýrskeho Červeného polmesiaca, z 24. septembra 2016 o situácii v Aleppe, z 2. októbra 2016 o núdzovej humanitárnej iniciatíve zameranej na Aleppo a z 25. októbra 2016 o nevyhnutnosti toho, aby do Aleppa dorazila humanitárna pomoc,

–  so zreteľom na správy nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre Sýrsku arabskú republiku, ktoré vypracoval Výbor OSN pre ľudské práva, a na rezolúcie Rady OSN pre ľudské práva o Sýrskej arabskej republike z 27. septembra 2016 a z 21. októbra 2016,

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicy Mogheriniovej o Rusku a Medzinárodnom trestnom súde zo 17. novembra 2016,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže šesť rokov konfliktu, extrémneho násilia a brutality v Sýrii viedli k smrti viac než 400 000 ľudí, pričom viac ako 13 miliónov ľudí potrebuje humanitárnu pomoc; keďže sa odhaduje, že vnútri Sýrie bude v roku 2016 8,7 milióna vysídlených ľudí, a 4,8 milióna ľudí z krajiny utieklo;

B.  keďže boje a bombardovanie v Sýrii naďalej pokračujú s nezmenenou intenzitou a humanitárna situácia sa opäť zhoršila; keďže Aleppo zostáva epicentrom sýrskeho konfliktu, ale boje naďalej pokračujú aj v Hame, Idlibe, na severozápade Sýrie, na predmestiach Damasku a v Deir ez-Zore; keďže viac ako štyri milióny ľudí žijú v obliehaných mestách a ťažko dostupných oblastiach, v ktorých bola zničená nevyhnutná vodovodná a elektrická infraštruktúra; keďže napriek jednostranným humanitárnym prestávkam vyhláseným Asadovým režimom a Ruskom postihuje obyvateľstvo východného Aleppa a ďalších obliehaných miest, ako napríklad mesta Zabadani kontrolovaného rebelmi a obcí Kefraya a Foua v provincii Idlib, ktoré sú pod kontrolou vlády, závažný nedostatok základných potravín a zdravotníckych potrieb; keďže od júla 2016 sa do obliehaných časti východného Aleppa nedostala žiadna humanitárna pomoc;

C.  keďže Aleppo a celá Sýria sa nachádza v nepretržitej zdravotnej kríze; keďže podľa organizácie UNICEF viac ako dve tretiny Sýrčanov v regióne nemajú pravidelný prístup k vode a takmer 6 miliónov detí naliehavo potrebuje pomoc na záchranu života;

D.  keďže všetky strany konfliktu sa dopúšťajú závažného porušovania medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva, ale najvážnejšie Asadov režim podporovaný Ruskom a Iránom, vrátane používania zbraní bez výberu cieľa, zápalných, barelových a protibunkrových bômb v civilných oblastiach a látok vedených ako chemické zbrane podľa Dohovoru o zákaze vývoja, výroby, hromadenia a použitia chemických zbraní a o ich zničení; keďže sa nedodržiavajú zásady predbežnej opatrnosti a primeranosti; keďže sa cielene útočí na civilné oblasti, školy, nemocnice, humanitárnych pracovníkov a utečenecké tábory; keďže vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti by nemali zostať nepotrestané;

E.  keďže nezávislá medzinárodná vyšetrovacia komisia pre Sýrsku arabskú republiku s mandátom od OSN a ľudskoprávne skupiny zhromaždili dôkazy o tom, že sýrska vláda v neľudských podmienkach väzby zadržiavala minimálne 200 000 osôb; keďže vo väzbe sýrskej vlády v posledných rokoch pre mučenie a choroby zomreli tisíce Sýrčanov; keďže sú rozšírené únosy a hrozné zneužívanie väzňov; keďže sýrske orgány sa pokúsili utajiť informácie o svojich väzenských zariadeniach a odmietli renomovaným medzinárodným väzenským pozorovateľom prístup k nim; keďže Medzinárodnému výboru Červeného kríža (MVČK) od roku 2011 povolili navštíviť len niekoľko väzníc;

F.  keďže svet bol opakovane zdesený zverstvami organizácie Dá’iš a ďalších džihádistických skupín, brutálnymi popravami a neskrývaným sexuálnym násilím, únosmi, mučením, nútenou konverziou a otroctvom žien a dievčat; keďže na teroristické útoky sú verbované a používané deti; keďže Dá’iš naďalej kontroluje veľké časti Sýrie a Iraku; keďže Dá’iš pácha genocídu proti náboženským a etnickým menšinám, vykonáva extrémne činy mučenia a ničí kultúrne dedičstvo; keďže existujú vážne obavy o situáciu obyvateľov v oblastiach, ktoré sú v súčasnosti pod kontrolou Dá’iš, a o ich možnom využívaní ako ľudských štítov počas oslobodzovacej kampane;

G.  keďže organizácia Džabhat Fath aš-Šám, známa pôvodne ako an-Nusra Front, pridružená organizácia al-Káidy v Sýrii, je teroristická organizácia, ktorá odmieta dohodnutú politickú transformáciu a inkluzívnu demokratickú budúcnosť pre Sýriu;

H.  keďže Sýria podpísala, ale neratifikovala Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu (MTS); keďže generálny tajomník OSN Pan Ki-mun opakovane vyzval Bezpečnostnú radu OSN, aby postúpila situáciu v Sýrii MTS; keďže Rusko a Čína blokujú akýkoľvek pokrok v otázke zodpovednosti v Sýrii tým, že vetujú všetky rezolúcie Bezpečnostnej rady, ktoré by MTS udelili mandát na vyšetrovanie strašných zločinov spáchaných počas konfliktu v Sýrii; keďže 16. novembra 2016 sa Rusko rozhodlo odstúpiť od Rímskeho štatútu; keďže táto chýbajúca zodpovednosť vyvoláva ďalšie brutálne činy a znásobuje utrpenie obetí;

I.  keďže všetky strany zapojené do konfliktu treba upozorniť na ich záväzky v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2254 (2015), najmä na povinnosť zastaviť všetky útoky na civilné obyvateľstvo a civilnú infraštruktúru a povinnosť zabezpečiť prístup humanitárnej pomoci v celej krajine; keďže Európska únia musí využiť všetky svoje nástroje vrátane uloženia obmedzujúcich sankcií, aby zabezpečila, aby všetky zúčastnené strany plnili toto uznesenie;

J.  keďže EÚ je jedným z hlavných prispievateľov humanitárnej pomoci osobám utekajúcim pred bezprecedentným násilím a skazou v Sýrii; keďže v dôsledku nejednotnosti medzinárodného spoločenstva je oveľa ťažšie dosiahnuť ukončenie vojny v Sýrii na základe rokovaní;

1.  opätovne vyjadruje vážne znepokojenie nad pokračujúcimi bojmi, bombardovaním a zhoršenou humanitárnou situáciou v Sýrii; dôrazne odsudzuje všetky útoky na civilistov a civilnú infraštruktúru, pokračovanie všetkých obliehaní v Sýrii a skutočnosť, že humanitárna pomoc sa nemôže dostať k sýrskemu obyvateľstvu, ktoré ju potrebuje; vyzýva všetky strany, aby umožnili nerušený a nepretržitý prístup humanitárnym organizáciám a dodávku núdzového tovaru, najmä v obliehaných mestách a odľahlých oblastiach; zdôrazňuje, že úmyselné vyhladovanie obyvateľstva je podľa medzinárodného humanitárneho práva zakázané, a vyzýva všetky zúčastnené strany, aby umožnili okamžitý zdravotnícky odsun z východného Aleppa a zo všetkých ďalších obliehaných oblastí;

2.  čo najdôraznejšie odsudzuje brutálne činy a rozsiahle porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva páchané Asadovymi ozbrojenými silami s podporou Ruska a Iránu, ako aj porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva páchané neštátnymi ozbrojenými teroristickými skupinami, a to najmä Dá’iš, Džabhat Fath aš-Šám/Frontom an-Nusra a ďalšími džihádistickými skupinami;

3.  žiada okamžité ukončenie bombardovania a bezohľadných útokov na civilistov; zdôrazňuje, že všetky strany musia s maximálnou pozornosťou prijať všetky potrebné opatrenia na ochranu civilistov, bez ohľadu na ich etnickú identitu alebo náboženské presvedčenie; dôrazne odsudzuje skutočnosť, že ozbrojené opozičné skupiny plošne vystrelili veľký počet rakiet na civilné predmestia v západnej časti Aleppa; zdôrazňuje, že podľa správ došlo k zraneniu a zabitiu mnohých civilistov vrátane detí; žiada, aby všetky strany konfliktu prijali všetky opatrenia potrebné na ochranu civilného obyvateľstva v súlade s medzinárodným právom vrátane zastavenia útokov namierených proti civilným zariadeniam, ako sú zdravotnícke zariadenia, školy a vodárne, tým, že okamžite demilitarizujú takéto zariadenia s cieľom zabrániť vytvoreniu vojenských pozícií v husto osídlených oblastiach, a že umožnia evakuáciu ranených a všetkých civilistov, ktorí chcú odísť z obliehaných oblastí; zdôrazňuje, že v prvom rade je za ochranu sýrskeho obyvateľstva zodpovedný sýrsky režim;

4.  oceňuje úsilie humanitárnych pracovníkov o poskytovanie potrebnej pomoci, potravín, vody a liekov tým, ktorých postihol konflikt, a vyzýva všetky strany zapojené do konfliktu, aby humanitárnym organizáciám zaistili bezpečný, neobmedzený prístup k civilnému obyvateľstvu postihnutému vojnou;

5.  vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby poskytli plnú podporu úsiliu OSN a Organizácii pre zákaz chemických zbraní (OPCW) s cieľom pokračovať v skúmaní využívania chemických zbraní všetkými stranami v Sýrii a ich likvidácii; dôrazne trvá na tom, že osoby zodpovedné za použitie chemických zbraní musia niesť zodpovednosť; podporuje predĺženie mandátu spoločného vyšetrovacieho mechanizmu OPCW s cieľom určiť zodpovednosť za použitie chemických zbraní v Sýrii;

6.  vyjadruje znepokojenie nad nezákonným zadržiavaním, mučením, zlým zaobchádzaním, nedobrovoľnými zmiznutiami a zabíjaním väzňov vo väzniciach režimu a v tajných väzenských zariadeniach prevádzkovaných milíciami podporovanými zo zahraničia; vyzýva sýrske orgány spravujúce tieto väznice, aby skoncovali s popravami a neľudským zaobchádzaním;

7.  požaduje okamžité prepustenie svojvoľne zadržiavaných osôb a ukončenie používania mučenia a iného zlého zaobchádzania, ako aj praktík násilných zmiznutí, a to v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2139 z 22. februára 2014; vyzýva na okamžitý a neobmedzený prístup medzinárodných pozorovateľov zadržiavania – ako je MVČK – s cieľom monitorovať situáciu všetkých zadržiavaných v Sýrii a poskytovať informácie a podporu rodinám zadržiavaných osôb;

8.  pripomína, že dôrazne odsudzuje zverstvá, ktoré pácha Asadov režim, Dá’iš, Džabhat Fath aš-Šám/front an-Nusra a ďalšie teroristické organizácie, na ktoré možno nazerať ako na závažné vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti; podporuje výzvu krajín kvinteta (Spojené štáty Americké, Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Spojené kráľovstvo) a PK/VP, aby všetky ozbrojené skupiny bojujúce v Sýrii zastavili akúkoľvek spoluprácu s Džabhat Fath aš-Šám; zdôrazňuje význam účinného prerušenia financovania činností Dá’iš, zatýkania zahraničných bojovníkov a zastavenia prílevu zbraní džihádistickým skupinám; vyzýva sýrsku opozíciu, aby sa jasne dištancovala od takýchto extrémistických prvkov a ideológie; pripomína, že úsilie by sa malo zamerať na porazenie Dá’iš a iných teroristických skupín označených OSN; žiada prijatie opatrení na zabránenie tomu, aby sa materiálna a finančná pomoc dostala k jednotlivcom, skupinám, podnikom a subjektom prepojeným na skupiny, ktoré OSN označila za teroristické;

9.  opätovne žiada, aby osoby vinné zo spáchania vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti znášali dôsledky svojho konania a zodpovedali sa zaň; zdôrazňuje, že postavené pred súd by mali byť aj osoby, ktoré páchajú trestné činy voči náboženským, etnickým a iným skupinám a menšinám; je naďalej presvedčený, že účinné riešenie konfliktu ani trvalý mier v Sýrii nemožno dosiahnuť bez vyvodenia zodpovednosti za spáchané zločiny; zastáva názor, že otázka zodpovednosti za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti by nemala byť politizovaná: povinnosť dodržiavať medzinárodné humanitárne právo za každých okolností sa vzťahuje na všetky strany zapojené do konfliktu, a ktokoľvek, kto pácha tieto zločiny, si musí byť vedomý toho, že skôr či neskôr sa za ne bude zodpovedať pred súdom;

10.  naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby zabezpečili, aby všetky osoby zodpovedné za porušovanie medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a humanitárneho práva boli postavené pred spravodlivosť prostredníctvom vhodných nestranných medzinárodných mechanizmov trestnej justície alebo vnútroštátnych súdov a prostredníctvom uplatňovania zásady univerzálnej jurisdikcie; opakuje svoju podporu postúpeniu sýrskej otázky MTS, ale vzhľadom na neschopnosť Bezpečnostnej Rady rokovať o tejto otázke opakuje svoju výzvu, aby sa EÚ a jej členské štáty postavili na čelo úsilia v rámci Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov, a aby dovtedy, kým sa vec postúpi MTS, zvážili zriadenie súdu pre vojnové zločiny v Sýrii; s cieľom podporiť zmierenie zdôrazňuje význam sýrskej zodpovednosti za tento proces po skončení konfliktu;

11.  víta a zdôrazňuje mimoriadne dôležitú činnosť miestnych a medzinárodných organizácií občianskej spoločnosti, pokiaľ ide o zaznamenávanie dôkazov o vojnových zločinoch, zločinoch proti ľudskosti a inom násilí vrátane ničenia kultúrneho dedičstva; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby týmto subjektom poskytli ďalšiu a úplnú pomoc;

12.  odsudzuje rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina o odstúpení od MTS, pričom poznamenáva, že Ruská federácia doteraz neratifikovala Rímsky štatút, a že načasovanie rozhodnutia poškodzuje dôveryhodnosť krajiny a vedie k záverom o jej odhodlanosti k medzinárodnej spravodlivosti;

13.  víta závery Rady o Sýrii zo 17. októbra 2016 a závery Európskej rady o Sýrii z 20. a 21. októbra 2016; podporuje výzvu EÚ, aby sa okamžite ukončili všetky vojenské lety nad mestom Aleppo, bezodkladne zastavili násilnosti, čo sa má monitorovať pomocou účinného a transparentného mechanizmu, skončili obliehania, a aby všetky strany zaručili neobmedzovaný, udržateľný prístup humanitárnej pomoci v plnom rozsahu a v celej krajine;

14.  víta preskúmanie reštriktívnych opatrení EÚ voči Sýrii a osobám, ktoré majú spoločnú zodpovednosť za represie voči civilnému obyvateľstvu v krajine; zdôrazňuje, že EÚ by mala zvážiť všetky dostupné možnosti vrátane zriadenia bezletovej zóny na mestom Aleppo a vyvodiť dôsledky za najstrašnejšie prípady porušovania ľudských práv a zneužívania vykonané všetkými páchateľmi krutostí, ak bude naďalej pokračovať hrubé porušovanie humanitárneho práva a neúcta k nemu;

15.  vyzýva všetkých na dodržiavanie práva etnických a náboženských menšín v Sýrii vrátane kresťanov, aby tieto menšiny naďalej mohli dôstojne, rovnoprávne a bezpečne žiť vo svojej historickej a tradičnej domovine, a aby mohli slobodne a v plnej miere vyznávať svoje náboženstvo a vieru bez toho, aby boli vystavení akémukoľvek nátlaku, násiliu alebo diskriminácii; podporuje medzináboženský dialóg s cieľom presadzovať vzájomné porozumenie a bojovať proti fundamentalizmu;

16.  naliehavo vyzýva všetkých účastníkov medzinárodnej skupiny na podporu Sýrie (ISSG), aby obnovili rokovania s cieľom uľahčiť nastolenie stabilného prímeria, a aby zintenzívnili činnosť zameranú na dosiahnutie trvalého politického riešenia v Sýrii; zdôrazňuje, že osobitnú zodpovednosť nesú regionálni aktéri, najmä susedné krajiny;

17.  opätovne vyzýva PK/VP, aby obnovila úsilie o spoločnú stratégiu EÚ pre Sýriu; víta a plne podporuje nedávne diplomatické iniciatívy PK/VP Federicy Mogheriniovej, v súlade s mandátom Európskej rady, zamerané na primätie strán zapojených do konfliktu k návratu za rokovací stôl a na obnovu politického procesu v Ženeve; so záujmom berie na vedomie regionálne rozhovory, ktoré viedla s Iránom a Saudskou Arábiou, a jej činnosť považuje za pridanú hodnotu a pozitívny príspevok k úsiliu osobitného vyslanca OSN Staffana de Misturu; naliehavo vyzýva všetky strany zapojené do konfliktu, aby v očakávaní nového a stabilného prímeria, ktorého súčasťou by mali byť ustanovenia zabezpečujúce prechodné súdnictvo v Sýrii po ukončení konfliktu, čo najskôr obnovili a zintenzívnili politické rokovania; zdôrazňuje, že tieto mierové rozhovory by mali viesť k ukončeniu násilností a k politickej transformácii pod sýrskym vedením; zdôrazňuje úlohu, ktorú môže EÚ zohrávať pri obnove po skončení konfliktu a pri zmierení;

18.  opakuje svoju plnú podporu prebiehajúcej humanitárnej iniciatívy EÚ pre Aleppo, a naliehavo vyzýva všetky strany, aby uľahčili jej vykonávanie;

19.  víta priority partnerstva a pakty s Jordánskom na roky 2016 – 2018 a s Libanonom na roky 2016 – 2020; poznamenáva, že pakty sú rámcom, ktorým sa obojstranné záväzky prijaté na konferencii o podpore Sýrie a regiónu, ktorá sa konala 4. februára 2016 v Londýne, menia na činnosti; berie na vedomie rastúce finančné potreby a pretrvávajúce nedostatky vo financovaní, pokiaľ ide o humanitárnu pomoc pre krajiny v susedstve Sýrie; vyzýva členské štáty EÚ, aby splnili svoje sľuby a poskytli potrebnú podporu OSN, jej špecializovaným agentúram a ostatným humanitárnym aktérom pri poskytovaní humanitárnej pomoci miliónom Sýrčanov presídleným v rámci ich vlastnej krajiny a v hostiteľských krajinách a komunitách;

20.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov EÚ, Organizácii Spojených národov, členom medzinárodnej skupiny na podporu Sýrie a všetkým stranám zapojeným do konfliktu.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0382.


Vzťahy EÚ – Turecko
PDF 255kWORD 44k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2016 o vzťahoch medzi EÚ a Tureckom (2016/2993(RSP))
P8_TA(2016)0450RC-B8-1276/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä na uznesenie z 27. októbra 2016 o situácii novinárov v Turecku(1) a na uznesenie zo 14. apríla 2016 o správe o Turecku za rok 2015(2),

–  so zreteľom na výročnú správu o Turecku za rok 2016, ktorú Komisia zverejnila 9. novembra 2016 (SEC(2016)0366),

–  so zreteľom na rokovací rámec EÚ pre Turecko z 3. októbra 2005,

–  so zreteľom na závery Rady z 18. júla 2016 o Turecku,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 231/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA II)(3),

–  so zreteľom na právo na slobodu prejavu zakotvené v Európskom dohovore o ľudských právach (EDĽP) a Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach, ktorých je Turecko zmluvnou stranou,

–  so zreteľom na memorandá komisára Rady Európy pre ľudské práva,

–  so zreteľom na vyhlásenie komisára Rady Európy pre ľudské práva z 26. júla 2016 o opatreniach prijatých počas výnimočného stavu v Turecku,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Európska únia a Európsky parlament dôrazne odsúdili neúspešný vojenský prevrat v Turecku a uznali legitímnu zodpovednosť tureckých orgánov za trestné stíhanie osôb, ktoré sú zaň zodpovedné a ktoré sa na ňom podieľali;

B.  keďže Turecko je dôležitým partnerom a očakáva sa od neho, ako od kandidátskej krajiny, aby presadzovalo najvyššie normy demokracie vrátane dodržiavania ľudských práv, zásad právneho štátu, základných slobôd a všeobecného práva na spravodlivý proces; keďže Turecko je od roku 1950 členom Rady Európy, a je teda povinné dodržiavať EDĽP;

C.  keďže represívne opatrenia tureckej vlády počas výnimočného stavu sú neprimerané, v rozpore so základnými právami a slobodami chránenými tureckou ústavou, s demokratickými hodnotami, na ktorých sa zakladá Európska únia, a s Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach; keďže od prevratu orgány zadržali 10 poslancov Tureckého veľkého národného zhromaždenia, ktorí sú členmi opozičnej strany HDP, a približne 150 novinárov (čo je najvyšší počet na svete, pokiaľ ide o takéto zatknutia); keďže bolo zadržaných 2 386 sudcov a prokurátorov a 40 000 ďalších osôb, pričom viac než 31 000 z nich je naďalej vo väzení; keďže podľa správy Komisie o Turecku za rok 2016 je 129 000 zamestnancov verejnej správy buď naďalej suspendovaných (66 000), alebo boli prepustení (63 000), pričom proti väčšine z nich doteraz neboli vznesené žiadne obvinenia;

D.  keďže prezident Erdogan a členovia tureckej vlády vydali opakované vyhlásenia o opätovnom zavedení trestu smrti; keďže Rada vo svojich záveroch o Turecku z 18. júla 2016 pripomenula, že jednoznačné odmietnutie trestu smrti je kľúčovým prvkom acquis Únie;

E.  keďže panuje vážne znepokojenie v súvislosti so situáciou osôb zadržaných a uväznených po pokuse o prevrat a závažným obmedzovaním slobody prejavu a tlače a médií v Turecku;

F.  keďže v odseku 5 rokovacieho rámca sa uvádza, že v prípade vážneho a trvalého porušovania zásad slobody, demokracie, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd a právneho štátu, na ktorých je Únia založená, Komisia z vlastného podnetu alebo na žiadosť tretiny členských štátov odporučí pozastavenie rokovaní a navrhne podmienky ich prípadného obnovenia;

G.  keďže dočasné pozastavenie rokovaní by znamenalo zmrazenie súčasných rozhovorov, ako aj to, že v súvislosti s rokovacím rámcom EÚ pre Turecko by sa neotvorili žiadne nové kapitoly a nezačali žiadne nové iniciatívy;

1.  dôrazne odsudzuje neprimerané represívne opatrenia, ktoré boli v Turecku prijaté po neúspešnom vojenskom prevrate v júli 2016; aj naďalej chce udržať väzby medzi Tureckom a EÚ; vyzýva však Komisiu a členské štáty, aby iniciovali dočasné zmrazenie prebiehajúcich rokovaní s Tureckom o pristúpení;

2.  zaväzuje sa preskúmať svoju pozíciu po zrušení neprimeraných opatrení prijatých počas výnimočného stavu v Turecku ; pri preskúmaní tejto pozície bude vychádzať z toho, či bolo v krajine obnovené dodržiavanie zásad právneho štátu a ľudských práv; domnieva sa, že vhodný čas na začatie preskúmania nastane, až bude zrušený výnimočný stav;

3.  opakuje, že opätovné zavedenie trestu smrti tureckou vládou by viedlo k formálnemu zastaveniu procesu pristúpenia;

4.  konštatuje, že Turecko doteraz nesplnilo 7 zo 72 kritérií plánu liberalizácie vízového režimu, z ktorých niektoré majú mimoriadny význam;

5.  konštatuje, že posilnenie colnej únie je pre Turecko dôležité; zdôrazňuje, že zastavenie posilňovania colnej únie by malo pre krajinu vážne hospodárske dôsledky;

6.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad vyhláseniami spochybňujúcimi zmluvu z Lausanne, ktorou sa vymedzujú hranice moderného Turecka a ktorá takmer sto rokov prispieva k ochrane mieru a stability v regióne;

7.  vyzýva Komisiu, aby reagovala na najnovší vývoj v Turecku v hodnotení v polovici trvania nástroja predvstupovej pomoci, ktoré je naplánované na rok 2017; žiada Komisiu, aby preskúmala možnosť zvýšenia podpory tureckej občianskej spoločnosti z európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva;

8.  nabáda Európsku komisiu, Radu Európy a Benátsku komisiu, aby tureckým orgánom ponúkli ďalšiu justičnú pomoc;

9.  zdôrazňuje strategický význam vzťahov medzi EÚ a Tureckom pre obe strany; uznáva, že hoci je Turecko významným partnerom EÚ, politická vôľa pre spoluprácu musí byť na obdivoch stranách partnerstva; domnieva sa, že Turecko neprejavuje túto politickú vôľu, keďže opatrenia vlády vzďaľujú Turecko od jeho európskeho smerovania;

10.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Turecka.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0423.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0133.
(3) Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 11.


Pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách a o boji proti nemu
PDF 276kWORD 48k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2016 o pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách a boji proti nemu (2016/2966(RSP))
P8_TA(2016)0451B8-1235/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a na články 8, 19, 157 a 216 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na články 21, 23, 24 a 25 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu prijaté na štvrtej svetovej konferencii o ženách konanej 15. septembra 1995 a na následné záverečné dokumenty prijaté na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking +5 (2000), Peking +10 (2005), Peking +15 (2010) a Peking +20 (2015),

–  so zreteľom na ustanovenia z právnych nástrojov Organizácie Spojených národov v oblasti ľudských práv, najmä tých, ktoré sa týkajú práv žien, akými sú napríklad Charta OSN, Všeobecná deklarácia ľudských práv, medzinárodné pakty o občianskych a politických právach a o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Dohovor o potláčaní obchodu s ľuďmi a využívania prostitúcie iných osôb, Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) a jeho opčný protokol, Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951, zásada zákazu vrátenia alebo vyhostenia a Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

–  so zreteľom na článok 11 ods. 1 písm. d) Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, ktorý Valné zhromaždenie OSN prijalo rezolúciou 34/180 dňa 18. decembra 1979,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2015 o stratégii Európskej únie pre rovnosť medzi ženami a mužmi na obdobie po roku 2015(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2009 o odstránení násilia páchaného na ženách(2), uznesenie z 5. apríla 2011 o prioritách a náčrte nového politického rámca EÚ zameraného na boj proti násiliu páchanému na ženách(3) a na uznesenie zo 6. februára 2013 o 57. zasadnutí Komisie OSN pre postavenie žien: Odstránenie a prevencia všetkých foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2014 s odporúčaniami pre Komisiu o boji proti násiliu voči ženám(5),

–  so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020), ktorý Rada Európskej únie prijala v marci 2011,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o násilí voči ženám a dievčatám a o boji proti všetkým formám ich diskriminácie,

–  so zreteľom na posudzovanie európskej pridanej hodnoty(6),

–  so zreteľom program Práva, rovnosť a občianstvo na obdobie rokov 2014 – 2020,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 3. decembra 2015 s názvom Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 (SWD(2015)0278),

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedníckeho tria EÚ, Holandska, Slovenska a Malty, zo 7. decembra 2015 o rodovej rovnosti,

–  so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre základné práva s názvom Násilie páchané na ženách: celoeurópsky prieskum, ktorá bola zverejnená v marci 2014,

–  so zreteľom na smernicu 2012/29/EÚ, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov(7),

–  so zreteľom na smernicu 2011/99/EÚ o európskom ochrannom príkaze(8) a nariadenie (EÚ) č. 606/2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach(9),

–  so zreteľom na smernicu 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania(10) a smernicu 2011/92/EÚ o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV(11);

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor),

–  so zreteľom na plán Komisie na prípadné pristúpenie EÚ k Istanbulského dohovoru zverejnený v októbri 2015,

–  so zreteľom na návrhy Komisie na rozhodnutie Rady o podpísaní a uzavretí, v mene Európskej únie, Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a boji proti nemu (COM(2016)0111 and COM(2016)0109),

–  so zreteľom na otázky Rade a Komisii a týkajúce sa pristúpenia EÚ k Istanbulskému dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách a boji proti nemu (O-000121/2016 – B8-1805/2016 a O-000122/2016 – B8-1806/2016),

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

A.  keďže rodová rovnosť je základná hodnota EÚ, uznaná v zmluvách a charte základných práv, ktorú sa EÚ zaviazala začleniť do všetkých svojich činností, a keďže rodová rovnosť má ako strategický cieľ zásadný význam pre dosiahnutie celkových cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti rastu, zamestnanosti a sociálneho začlenenia;

B.  keďže právo na rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu je dôležité základné právo, ktoré je uznané v zmluvách Európskej únie a hlboko zakorenené v európskej spoločnosti, a keďže toto právo je nevyhnutné na ďalší rozvoj spoločnosti a malo by sa uplatňovať v právnych predpisoch, praxi, judikatúre a v každodennom živote;

C.  keďže v smernici 2012/29/EÚ, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov, je rodovo motivované násilie definované ako násilie, ktoré je namierené voči určitej osobe z dôvodu jej pohlavia, rodovej identity alebo rodového vyjadrenia alebo ktoré neprimerane postihuje osoby určitého pohlavia; keďže pre obete to môže mať za následok telesnú, sexuálnu, emocionálnu alebo psychickú ujmu alebo majetkovú škodu, a zároveň sú zasiahnutí aj ich rodinní príslušníci a príbuzní, ako aj spoločnosť ako celok; keďže rodovo motivované násilie predstavuje extrémnu formu diskriminácie a porušenia základných práv a slobôd, ktoré sú príčinou aj dôsledkom rodovej nerovnosti; a keďže násilie voči ženám a dievčatám zahŕňa násilie páchané blízkou osobou, sexuálne násilie (vrátane znásilnenia, sexuálneho útoku a obťažovania), obchodovanie s ľuďmi, otroctvo vrátane nových foriem násilia voči ženám a dievčatám na internete a rôzne formy škodlivých praktík, ako napríklad nútené manželstvá, mrzačenie ženských pohlavných orgánov a tzv. zločiny v mene cti;

D.  keďže násilie páchané na ženách a rodovo motivované násilie je v EÚ stále rozšírený jav; keďže v správe Agentúry pre základné práva z roku 2014 o násilí páchanom na ženách sa v súlade s ostatnými štúdiami odhaduje, že tretina všetkých žien v Európe sa stala obeťou fyzického alebo sexuálneho násilia aspoň raz v dospelosti, 20 % mladých žien vo veku 18 až 29 rokov malo skúsenosť so sexuálnym obťažovaním na internete, jedna z piatich (18 %) bola obeťou stalkingu, každá dvadsiata žena bola znásilnená a viac než jedna desatina žien bola vystavená sexuálnemu násiliu proti vôli alebo s použitím sily; keďže tento prieskum takisto vysvetľuje, že väčšina násilných činov nie je nahlásených žiadnemu úradu, čo dokazuje, že na získanie úplného prehľadu o rôznych formách násilia páchaného na ženách sú nevyhnutné prieskumy viktimizácie spolu s administratívnou štatistikou; a keďže sú potrebné ďalšie opatrenia na podporu žien, ktoré sa stali obeťami násilia, aby podávali správy o svojich skúsenostiach a žiadali o pomoc a aby sa zabezpečilo, aby poskytovatelia služieb mohli napĺňať potreby obetí a informovať ich o ich právach a existujúcich formách podpory;

E.  keďže podľa posudzovania európskej pridanej hodnoty sa ročné náklady EÚ na násilie páchané na ženách a rodovo motivované násilie odhadujú na 228 miliárd EUR za rok 2011 (t. j 1,8 % HDP EÚ), z čoho 45 miliárd EUR ročne pripadá na verejné a štátne služby a 24 miliárd EUR na ušlý hospodársky výkon;

F.  keďže Komisia vo svojom strategickom záväzku pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 zdôraznila, že násilie páchané na ženách a rodovo motivované násilie, ktoré poškodzuje zdravie a telesnú a duševnú pohodu žien, ich pracovný život, finančnú nezávislosť a hospodársku situáciu, je jedným z kľúčových problémov, ktoré treba riešiť v záujme dosiahnutia skutočnej rodovej rovnosti;

G.  keďže násilie páchané na ženách sa príliš často označuje za súkromnú záležitosť a príliš ľahko sa toleruje; keďže v skutočnosti ide o porušenie základných práv a o závažný trestný čin, ktorý treba náležite potrestať; keďže treba skoncovať s beztrestnosťou páchateľov, aby sa prelomil začarovaný kruh ticha a osamelosti žien a dievčat, ktoré sa stali obeťami násilia;

H.  keďže násilie voči ženám a a rodovo motivované násilie neodstráni žiadny individuálny zásah, ale kombinácia infraštruktúrnych, právnych, súdnych, presadzovacích, kultúrnych, vzdelávacích, sociálnych, zdravotníckych a ďalších opatrení v oblasti služieb môže významne zvýšiť informovanosť a obmedziť násilie a jeho následky;

I.  keďže v dôsledku faktorov, akými sú etnický pôvod, náboženstvo alebo presvedčenie, zdravotný stav, občiansky stav, bývanie, prisťahovalecký štatút, vek, zdravotné postihnutie, trieda, sexuálna orientácia, rodová identita a rodové vyjadrenie, môžu mať ženy špecifické potreby a môžu byť vystavené viacnásobnej diskriminácii, a to znamená, že by sa im mala poskytnúť osobitná ochrana;

J.  keďže prijatie usmernení EÚ o násilí páchanom voči ženám a dievčatám a o boji proti všetkým formám diskriminácie voči nim, ako aj osobitná kapitola o ochrane žien pred rodovo podmieneným násilím v strategickom rámci a akčnom pláne EÚ v oblasti ľudských práv sú prejavom jasnej politickej vôle EÚ pristupovať k právam žien ako k priorite a prijať dlhodobé opatrenia v tejto oblasti; keďže súdržnosť medzi vnútornými a vonkajšími rozmermi v politikách týkajúcich sa ľudských práv môže niekedy odhaliť rozdiely medzi rétorikou a správaním;

K.  keďže občania a osoby s pobytom v Únii nie sú rovnako chránené proti rodovo motivovanému násiliu z dôvodu neexistencie súdržného rámca a odlišných politík a právnych predpisov v členských štátoch, okrem iného pokiaľ ide o vymedzenie trestných činov a rozsahu pôsobnosti právnych predpisov, a preto sú menej chránené proti násiliu;

L.  keďže 4. marca 2016 Komisia navrhla pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru, prvému právne záväznému nástroju na predchádzanie a boj proti násiliu páchanému na ženách na medzinárodnej úrovni;

M.  keďže všetky členské štáty EÚ podpísali tento dohovor, ale len štrnásť z nich ho ratifikovalo;

N.  keďže ratifikáciou dohovoru sa nedosiahnu výsledky, pokým sa nezaručí riadne presadzovanie a nezabezpečia sa primerané finančné a ľudské zdroje na prevenciu násilia páchaného na ženách a rodovo motivovaného násilia a boj proti nim, ako aj na a ochranu obetí;

O.  keďže Istanbulský dohovor uplatňuje komplexný prístup, ktorý sa zameriava na otázku násilia páchaného na ženách a dievčatách a rodovo motivovaného násilia zo širokej škály hľadísk, ako je prevencia, boj proti diskriminácii, trestnoprávne opatrenia na boj proti beztrestnosti, ochrana a podpora obetí, ochrana detí, ochrana utečeniek a žiadateliek o azyl alebo lepší zber údajov; keďže tento prístup znamená prijatie integrovaných politík, ktoré kombinujú opatrenia v rôznych oblastiach pod vedením viacerých zainteresovaných strán (justičných, policajných a sociálnych orgánov, MVO, miestnych a regionálnych združení, vlád atď.) na všetkých úrovniach riadenia;

P.  keďže istanbulský Dohovor je zmiešanou dohodou, ktorá umožňuje pristúpenie EÚ súbežne s pristúpením členských štátov, pretože EÚ má kompetencie v oblastiach, medzi ktoré patria aj práva obetí a ochranné príkazy, azyl a migrácia, ako aj súdna spolupráca v trestných veciach;

1.  pripomína, že Komisia je viazaná článkom 2 ZEÚ a chartou základných práv, aby zaručovala, podporovala a prijímala opatrenia na podporu rodovej rovnosti;

2.  víta návrh Komisie na podpis a uzavretie pristúpenia EÚ k Istanbulskému dohovoru, ale vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že rokovania v Rade nepostupujú rovnakým tempom;

3.  zdôrazňuje, že pristúpenie EÚ zabezpečí ucelený európsky právny rámec na prevenciu a boj proti násiliu páchanému na ženách a rodovo motivovanému násiliu a na ochranu obetí násilia; zdôrazňuje, že to zabezpečí väčšiu súdržnosť a efektívnosť vnútorných a vonkajších politík EÚ, zabezpečí lepšie monitorovanie, výklad a vykonávanie právnych predpisov, programov a fondov EÚ súvisiacich s dohovorom, ako aj primeranejší a lepší zber porovnateľných údajov o násilí voči ženám a rodovo motivovanom násilí na úrovni EÚ a posilní sa zodpovednosť EÚ na medzinárodnej úrovni; ďalej zdôrazňuje, že pristúpenie EÚ vyvinie nový politický tlak na členské štáty, aby ratifikovali tento nástroj;

4.  vyzýva Radu a Komisiu, aby urýchlili rokovania o podpísaní a uzavretí Istanbulského dohovoru;

5.  podporuje pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru na širokom základe a bez výhrad;

6.  vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili, aby Európsky parlament bol plne zapojený do procesu monitorovania dohovoru po pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru, ako sa stanovuje v článku 218 ZFEÚ;

7.  pripomína, že pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru neoslobodzuje členské štáty od vnútroštátnej ratifikácie dohovoru; vyzýva preto všetky členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby urýchlene ratifikovali Istanbulský dohovor;

8.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili riadne presadzovanie dohovoru a pridelili primerané finančné a ľudské zdroje na prevenciu násilia páchaného na ženách a rodovo motivovaného násilia a na boj proti nim, ako aj na ochranu obetí;

9.  domnieva sa, že úsilie EÚ zamerané na odstránenie násilia páchaného na ženách a dievčatách musí byť súčasťou komplexného plánu na boj proti všetkým formám rodovej nerovnosti; požaduje stratégiu EÚ na boj proti násiliu páchanému na ženách a rodovo motivovanému násiliu;

10.  opakuje svoju výzvu adresovanú Komisii v uznesení z 25. februára 2014 s odporúčaniami na boj proti násiliu páchanému na ženách, aby predložila právny akt, ktorým sa zabezpečí súdržný systém zberu štatistických údajov, ako aj posilnený prístup členských štátov k prevencii a potláčaniu všetkých foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách a rodovo motivovaného násilia a umožní sa jednoduchý prístup k spravodlivosti;

11.  žiada Radu o aktiváciu premosťovacej doložky prijatím jednomyseľného rozhodnutia, v ktorom sa definuje násilie voči ženám a dievčatám (a ostatné formy rodovo motivovaného násilia) ako oblasť trestnej činnosti uvedenej v článku 83 ods. 1 ZFEÚ;

12.  uznáva významnú prácu organizácií občianskej spoločnosti pri zamedzovaní a potláčaní násilia voči ženám a dievčatám a pri ochrane a pomoci obetiam násilia;

13.  vyzýva členské štáty a zainteresované strany spolupracujúce s Komisiou, ženskými mimovládnymi organizáciami a ostatnými organizáciami občianskej spoločnosti, aby pomohli pri šírení informácií o dohovore, programoch EÚ a o financiách, ktoré sa v rámci nich poskytujú na boj proti násiliu páchanému na ženách a na ochranu obetí;

14.  vyzýva Komisiu a Radu, aby spolupracovali s Európskym parlamentom s cieľom určiť pokrok dosiahnutý v oblasti rodovej rovnosti, a žiada predsednícke trio, aby vynaložilo značné úsilie na dosiahnutie svojich záväzkov v tomto ohľade; požaduje, aby samit EÚ o rodovej rovnosti a právach žien a dievčat zadefinoval nové záväzky;

15.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam členských štátov a Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy.

(1) Ú. v. EÚ C 407, 4.11.2016, s. 2.
(2) Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 53.
(3) Ú. v. EÚ C 296 E, 2.10.2012, s. 26.
(4) Ú. v. EÚ C 24, 22.1.2016, s. 8.
(5) Prijaté texty, P7_TA(2014)0126.
(6) PE 504.467.
(7) Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57.
(8) Ú. v. EÚ L 338, 21.12.2011, s. 2.
(9) Ú. v. EÚ L 181, 29.6.2013, s. 4.
(10) Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1.
(11) Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011, s. 1.


Činnosť európskej ombudsmanky za rok 2015
PDF 280kWORD 47k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2016 o výročnej správe o činnosti európskej ombudsmanky za rok 2015 (2016/2150(INI))
P8_TA(2016)0452A8-0331/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na výročnú správu o činnosti európskej ombudsmanky za rok 2015,

–  so zreteľom na článok 15 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 228 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 11 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 41 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 42 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 43 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu 94/262/ESUO, ES, Euratom z 9. marca 1994 o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana(1),

–  so zreteľom na Európsky kódex dobrej správnej praxe prijatý Európskym parlamentom 6. septembra 2001(2),

–  so zreteľom na rámcovú dohodu o spolupráci uzatvorenú medzi Európskym parlamentom a európskym ombudsmanom 15. marca 2006, ktorá nadobudla účinnosť 1. apríla 2006,

–  so zreteľom na zásady transparentnosti a integrity pri lobovaní, ktoré uverejnila Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o činnosti Európskeho ombudsmana,

–  so zreteľom na článok 220 ods. 2 druhú a tretiu vetu rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre petície (A8-0331/2016),

A.  keďže výročná správa o činnosti európskej ombudsmanky za rok 2015 bola oficiálne predložená predsedovi Európskeho parlamentu 3. mája 2016 a ombudsmanka Emily O'Reillyová predložila správu Výboru pre petície 20. júna 2016 v Bruseli;

B.  keďže v článku 15 ZFEÚ sa uvádza, že inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie dodržiavajú v čo najväčšej možnej miere zásadu otvorenosti, s cieľom podporovať dobrú správu vecí verejných a zabezpečiť účasť občianskej spoločnosti;

C.  keďže v článku 24 ZFEÚ sa stanovuje zásada, že každý občan Únie sa môže obrátiť na ombudsmana ustanoveného v súlade s článkom 228 ZFEÚ;

D.  keďže podľa článku 228 ZFEÚ je európsky ombudsman oprávnený prijímať sťažnosti týkajúce sa prípadov nesprávneho úradného postupu inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Únie s výnimkou Súdneho dvora Európskej únie v rámci jeho súdnej funkcie;

E.  keďže v článku 258 ZFEÚ sa stanovuje úloha Komisie ako strážkyne zmlúv; keďže neschopnosť vykonávať túto zodpovednosť alebo jej nevykonávanie by sa mohlo považovať za nesprávny úradný postup;

F.  keďže v súlade s článkom 298 ZFEÚ „sú inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie podporované otvorenou, efektívnou a nezávislou európskou administratívou“ a keďže ten istý článok umožňuje, aby na tento účel boli v sekundárnom práve zakotvené formou nariadení konkrétne ustanovenia uplatniteľné na celú správu EÚ;

G.  keďže článok 41 charty základných práv stanovuje, že „každý má právo, aby inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote“;

H.  keďže podľa článku 43 Charty základných práv „každý občan Únie, ako aj každá fyzická osoba, ktorá má bydlisko, alebo každá právnická osoba, ktorá má sídlo v členskom štáte, má právo oznámiť ombudsmanovi Únie prípady nesprávneho úradného postupu inštitúcií a orgánov Spoločenstva, s výnimkou Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa v rámci výkonu ich súdnych právomocí“;

I.  keďže úrad európskeho ombudsmana zriadený Maastrichtskou zmluvou oslávil v roku 2015 dvadsiate výročie svojho vzniku, pričom od roku 2005 riešil 48 840 sťažností;

J.  keďže podľa prieskumu Flash Eurobarometer týkajúceho sa práv vyplývajúcich z občianstva EÚ, ktorý sa uskutočnil v októbri 2015, 83 % európskych občanov vie, že občan Únie má právo podať sťažnosť Európskej komisii, Európskemu parlamentu či európskemu ombudsmanovi;

K.  keďže nesprávny úradný postup sa podľa európskeho ombudsmana definuje ako zlá alebo nedostatočná správa, ku ktorej dochádza, keď inštitúcia alebo verejný orgán nepostupuje v súlade s právnym predpisom, pravidlom alebo pre ňu záväznou zásadou alebo nerešpektuje zásady dobrej správy vecí verejných alebo porušuje ľudské práva;

L.  keďže Európsky kódex dobrej správnej praxe sa zameriava na predchádzanie nesprávnym úradným postupom; keďže užitočnosť tohto nástroja obmedzuje jeho nezáväzná povaha;

M.  keďže vysoká transparentnosť je kľúčová pre získanie legitimity a dôvery v to, že rozhodnutia sú založené na celkovom verejnom záujme;

N.  keďže nejasnosť, pokiaľ ide o spisy, ktoré majú veľký vplyv na sociálno-ekonomický model EÚ a často aj podstatné dôsledky vo sfére verejného zdravia a životného prostredia, zvykne vytvárať nedôveru medzi občanmi a vo verejnej mienke vo všeobecnosti;

O.  keďže oznamovatelia protispoločenskej činnosti majú kľúčovú úlohu pri odhaľovaní prípadov nesprávneho úradného postupu a v určitých prípadoch dokonca politickej korupcie; keďže tieto prípady vážne podkopávajú kvalitu našej demokracie; keďže oznamovatelia následne čelia vážnym ťažkostiam a príliš často sú vystavení negatívnym osobným dôsledkom na viacerých úrovniach, a to nie len v profesijnej, ale aj v trestnoprávnej rovine; keďže pri nedostatku ďalších záruk by tieto známe predchádzajúce skúsenosti mohli jednotlivcov odrádzať od toho, aby v súlade s etickými zásadami v budúcnosti oznamovali nezákonné konanie;

P.  keďže v roku 2014 bolo dodržaných 90 % rozhodnutí a/alebo odporúčaní európskej ombudsmanky, čo je o 10 % viac ako v roku 2013;

Q.  keďže kľúčovými témami vyšetrovaní, ktoré ombudsmanka iniciovala v roku 2015, boli: transparentnosť v rámci inštitúcií EÚ, etické otázky, účasť občanov na rozhodovaní EÚ, pravidlá hospodárskej súťaže EÚ a základné práva;

R.  keďže Výbor pre petície je aktívnym členom Európskej siete ombudsmanov; keďže výbor v rámci tejto funkcie dostal od európskej ombudsmanky 42 sťažností, ktoré má ďalej vybaviť ako petície;

1.  schvaľuje výročnú správu za rok 2015 predloženú európskou ombudsmankou;

2.  vyjadruje Emily O’Reillyovej uznanie za vynikajúcu prácu a neúnavné úsilie o skvalitňovanie služieb, ktoré občanom ponúka európska administratíva; uznáva význam transparentnosti ako základného prvku získavania dôvery a dobrej správy vecí verejných, čo zdôrazňuje aj vysoký podiel sťažností týkajúcich sa práve transparentnosti (22,4 %), čím sa táto otázka dostáva na prvé miesto spomedzi všetkých riešených tém; uznáva úlohu strategických vyšetrovaní pri zabezpečovaní dobrej správy vecí verejných a podporuje tie vyšetrovania, ktoré v tejto oblasti doteraz zrealizoval úrad európskeho ombudsmana;

3.  víta nepretržité úsilie európskej ombudsmanky o zvýšenie transparentnosti rokovaní o TTIP prostredníctvom návrhov predložených Komisii; oceňuje, že Komisia v reakcii na tieto návrhy vydala množstvo dokumentov o TTIP, čím podporila transparentnosť ako jeden z troch pilierov svojej novej obchodnej stratégie; opätovne zdôrazňuje, že v medzinárodných dohodách, ako je TTIP, CETA a iné dohody, je potrebná širšia transparentnosť, čoho sa domáhajú mnohí znepokojení občania obracajúci sa na Výbor pre petície; požaduje rozhodnejšiu a rozsiahlejšiu snahu v tomto smere, aby sa zachovala dôvera európskych občanov;

4.  vyzýva európsku ombudsmanku, aby prešetrila, do akej miery je vytvorenie týchto zabezpečených čitární v súlade s právom na prístup k dokumentom a so zásadami dobrej správy vecí verejných;

5.  pripomína, že nariadenie (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie je založené na zásade čo najširšieho prístupu; zdôrazňuje preto, že s cieľom zabezpečiť, aby občania mohli v plnej miere vykonávať svoje demokratické práva, musí byť pravidlom transparentnosť a úplný prístup k dokumentom v držbe inštitúcií EÚ; zdôrazňuje, že, ako už rozhodol Súdny dvor Európskej únie, výnimky z tohto pravidla treba riadne vykladať s prihliadnutím na prevažujúci verejný záujem na zverejnení a požiadavky demokracie, užšej účasti občanov na rozhodovacom procese, legitimity riadenia, efektívnosti a zodpovednosti voči občanom;

6.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby posilnili postavenie európskeho ombudsmana tým, že mu dajú možnosť vydávať vyhlásenia o neplnení nariadenia (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie zo strany rôznych inštitúcií EÚ, za predpokladu, že tieto dokumenty nepatria do rozsahu pôsobnosti článku 4 a článku 9 ods. 1 nariadenia; podporuje myšlienku, že ombudsman by mal byť na základe preskúmania neplnenia oprávnený prijať rozhodnutie o uvoľnení príslušných dokumentov;

7.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že revízia nariadenia (ES) č. 1049/2001 uviazla na mŕtvom bode; domnieva sa, že v tomto smere by sa malo bezodkladne pokročiť, keďže nariadenie už nezodpovedá aktuálnemu právnemu stavu ani inštitucionálnej praxi;

8.  uznáva potrebu transparentnosti v rozhodovaní EÚ a podporuje európsku ombudsmanku, aby vyšetrovala neformálne rokovania medzi tromi hlavnými inštitúciami EÚ (tzv. trialógy) a začala verejnú konzultáciu na túto tému; podporuje uverejňovanie dokumentov týkajúcich sa trialógov s náležitým zreteľom na články 4 a 9 nariadenia (ES) č. 1049/2001;

9.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia poskytla Vyšetrovaciemu výboru Európskeho parlamentu vo veci merania emisií v automobilovom priemysle (EMIS) neúplnú dokumentáciu, ktorá bola zostavená tak, že v nej chýbali určité informácie, ktoré Komisia nepovažovala za podstatné; vyzýva Komisiu, aby vo svojej činnosti zabezpečila najvyššiu možnú presnosť a úplnú transparentnosť, pokiaľ ide o poskytovanú dokumentáciu, čo je v plnom súlade so zásadou úprimnej spolupráce, s cieľom zabezpečiť, aby výbor EMIS mohol v plnej miere a účinne vykonávať svoje vyšetrovacie právomoci;

10.  podporuje snahu európskej ombudsmanky o transparentnejšie fungovanie Európskej centrálnej banky v súlade s prísnymi normami v oblasti riadenia, predovšetkým ako člena trojky a kvadrigy, ktorý dohliada na programy fiškálnej konsolidácie v členských štátoch EÚ; víta rozhodnutie ECB zverejniť zoznamy zasadnutí členov jej Výkonnej rady; podporuje nové hlavné zásady pre prejavy a vytvorenie tzv. tichého obdobia v súvislosti s trhovo citlivými informáciami pred zasadnutiami Rady guvernérov;

11.  berie na vedomie pozíciu ECB ako menového orgánu a zároveň poradného člena trojky a kvadrigy a vyzýva európsku ombudsmanku, aby ochránila záujmy dobrej správy jedného z najdôležitejších európskych finančných orgánov;

12.  vyzýva k väčšej transparentnosti na zasadnutiach Euroskupiny, ktorá by šla nad rámec opatrení, ktoré už prijal jej predseda po intervencii európskej ombudsmanky;

13.  schvaľuje skutočnosť, že ombudsmanka vyšetruje zloženie a transparentnosť činnosti expertných skupín Komisie; berie na vedomie úsilie Komisie o otvorenie týchto skupín verejnosti a zdôrazňuje, že na dosiahnutie úplnej transparentnosti sú potrebné ďalšie kroky; opätovne vyzýva Radu vrátane jej prípravných orgánov, aby sa čo najskôr zapojila sa do registra lobistov a aby sa zvýšila transparentnosť svojej činnosti;

14.  podporuje úsilie ombudsmanky o zvýšenie transparentnosti lobizmu; vyjadruje poľutovanie nad neochotou Komisie zverejniť podrobné informácie o schôdzach s lobistami tabakového priemyslu; naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila úplnú transparentnosť svojho konania a získala tak vyššiu dôveru verejnosti vo svoju činnosť;

15.  vyzýva Komisiu, aby verejnosti prostredníctvom jednej centralizovanej databázy online bezplatne, úplne zrozumiteľne a ľahko prístupným spôsobom zverejnila všetky informácie o vplyve lobistov;

16.  vyzýva Komisiu, aby v roku 2017 predložila návrh povinného a právne záväzného registra lobistov zameraný na odstránenie všetkých právnych medzier a dosiahnutie vytvorenia povinného registra pre všetkých lobistov;

17.  podporuje úsilie o zavedenie usmernení týkajúcich sa transparentnosti lobizmu, ktoré by sa týkali nielen inštitúcií EÚ, ale aj vnútroštátnych orgánov;

18.  poukazuje na obavy občanov týkajúce sa spôsobu, akým Komisia vedie konania o porušení povinnosti pred Súdnym dvorom , a nedostatočnej transparentnosti príslušných krokov tohto postupu; zdôrazňuje, že právo na dobrú správu vecí verejných, ako je zakotvené v článku 41 Charty základných práv Európskej únie, zahŕňa povinnosť dostatočne zdôvodniť prípady, v ktorých sa Komisia rozhodne nezačať konanie o porušení predpisov pred Súdnym dvorom; víta strategické vyšetrovanie európskej ombudsmanky týkajúce sa systémových problémov, ktoré sa vyskytujú v rámci projektu EU Pilot;

19.  víta otvorenie vyšetrovania ombudsmanky (vec OI/5/2016/AB) v súvislosti s konaním Komisie ako strážkyne zmlúv pri vybavovaní sťažností vo veci porušenia postupov v rámci projektu EU Pilot; pripomína predchádzajúce žiadosti Výboru pre petície o zabezpečenie prístupu k dokumentom týkajúcim sa projektu EU Pilot a konaní o porušení predpisov, keďže petície často vedú k začatiu takýchto konaní;

20.  víta skutočnosť, že európska ombudsmanka pokračuje vo vyšetrovaní prípadov tzv. efektu otáčavých dverí v Komisii; oceňuje skutočnosť, že v dôsledku týchto vyšetrovaní poskytla Komisia väčšie množstvo informácií o menách svojich riadiacich pracovníkov, ktorí odišli pracovať do súkromného sektora; nabáda k častejšiemu uverejňovaniu mien a iných údajov týchto osôb; vyjadruje nádej, že ďalšie európske inštitúcie a agentúry budú túto prax nasledovať; víta ochotu Komisie zverejňovať informácie týkajúce sa zamestnania bývalých komisárov po odchode z funkcie; vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že bývalý predseda Komisie Barroso bol vymenovaný za poradcu a predsedu bez výkonných právomocí v spoločnosti Goldman Sachs International; vyzýva ombudsmanku, aby začala strategické vyšetrovanie toho, ako Komisia rieši Barrosov prípad tzv. efektu otáčavých dverí, a aby vypracovala odporúčania týkajúce sa reformy kódexu správania v súlade so zásadami dobrej správy vecí verejných a s požiadavkami zmluvy uvedenými v článku 245 ZFEÚ;

21.  pripomína, že pri konflikte záujmov nejde iba o prípady tzv. efektu otáčavých dverí; zdôrazňuje, že účinné riešenie všetkých zdrojov konfliktov záujmov je kľúčové pre dosiahnutie dobrej správy vecí verejných a zabezpečenie dôveryhodnosti politického a technického rozhodovania; domnieva sa, že osobitnú pozornosť treba na úrovni EÚ venovať menovaniu kandidátov na pozície v inštitúciách, agentúrach a orgánoch Únie, pričom sú potrebné prísne normy a konkrétne opatrenia, ktoré nenechávajú priestor pre pochybnosti o akomkoľvek konflikte záujmov;

22.  víta skutočnosť, že v roku 2015 všetky inštitúcie EÚ zaviedli interné pravidlá ochrany oznamovateľov podľa článku 22 písm. a) až c) služobného poriadku, čím podporili regulované oznamovanie protispoločenskej činnosti; konštatuje, že ochrana oznamovateľov pred odvetnými krokmi by mohla byť účinnejšia; na tento účel naliehavo žiada prijatie spoločných pravidiel na podporu oznamovania protispoločenskej činnosti a zavedenie minimálnych záruk a ochrany pre oznamovateľov;

23.  požaduje smernicu týkajúcu sa oznamovania protispoločenskej činnosti, v ktorej sa stanovia vhodné kanály a postupy na odsúdenie všetkých foriem protiprávneho konania, ako aj minimálne primerané záruky a právna ochrana pre oznamovateľov protispoločenskej činnosti vo verejnom i súkromnom sektore;

24.  víta zavedenie mechanizmu podávania sťažností na prípadné porušovanie základných práv agentúre Frontex, a to na základe prebiehajúceho vyšetrovania postupov používaných agentúrou Frontex a členskými štátmi pri spoločných nútených návratoch neregulárnych migrantov, vedeného ombudsmankou; víta začlenenie takéhoto mechanizmu do nového nariadenia o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži;

25.  vyzdvihuje európsku ombudsmanku za vyšetrovanie skutočnosti, či členské štáty dodržiavajú Chartu základných práv Európskej únie pri vykonávaní opatrení financovaných z prostriedkov EÚ, napríklad projektov zameraných na umiestňovanie osôb so zdravotným postihnutím do ústavnej starostlivosti namiesto ich začleňovania do spoločnosti; naliehavo žiada európsku ombudsmanku, aby pokračovala v takýchto vyšetrovaniach s cieľom zabezpečiť transparentnosť a pridanú hodnotu projektov;

26.  víta spoluprácu medzi ombudsmankou a Európskym parlamentom v rámci EÚ pre Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, najmä pokiaľ ide o výzvy na plné vykonávanie dohovoru na úrovni EÚ a na vyčlenenie dostatočných zdrojov na tento účel; opätovne potvrdzuje svoju plnú podporu vykonávaniu dohovoru a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby schválili úplné vykonávanie dohovoru na úrovni EÚ;

27.  podporuje úsilie ombudsmanky pri riešení prípadov diskriminácie, práv menšinových skupín a práv starších osôb počas seminára Európskej siete ombudsmanov na tému Ombudsmani proti diskriminácii;

28.  podporuje úsilie ombudsmanky o zabezpečenie nestrannosti v rozhodovacom procese Komisie týkajúcom sa otázok hospodárskej súťaže;

29.  uznáva, že právo občanov vyjadriť sa k tvorbe politiky EÚ je teraz dôležitejšie ako kedykoľvek predtým; víta usmernenia, ktoré ombudsmanka navrhla na zlepšenie fungovania európskej iniciatívy občanov, najmä pokiaľ ide o prípady, keď Komisia zamietne európsku iniciatívu občanov na základe dôkladného odôvodnenia; uznáva však, že existujú významné nedostatky, ktorými sa treba zaoberať a ktoré treba vyriešiť, ak sa má zvýšiť účinnosť európskej iniciatívy občanov; predpokladá, že väčšie zapojenie občanov do určovania politík EÚ zvýši dôveryhodnosť európskych inštitúcií;

30.  oceňuje nepretržitý dialóg a úzke vzťahy ombudsmanky so širokou škálou inštitúcií EÚ vrátane Európskeho parlamentu a iných orgánov s cieľom zabezpečiť administratívnu spoluprácu a súdržnosť; oceňuje tiež úsilie ombudsmanky zabezpečiť neustálu a otvorenú komunikáciu s Výborom pre petície;

31.  uznáva, že aj agentúry EÚ musia dodržiavať rovnako prísne normy transparentnosti, zodpovednosti a etiky ako všetky ostatné inštitúcie; oceňuje význam práce európskej ombudsmanky vo viacerých agentúrach v celej EÚ; podporuje návrh pre Európsku chemickú agentúru (ECHA), podľa ktorého registrujúci musia preukázať, že vynaložili maximálne úsilie s cieľom zabrániť testovaniu na zvieratách, a poskytnúť informácie o tom, ako sa vyhnúť testovaniu na zvieratách;

32.  podporuje odporúčania ombudsmanky, aby Európsky úrad pre bezpečnosť potravín prehodnotil svoje pravidlá a postupy týkajúce sa konfliktu záujmov s cieľom zabezpečiť riadne konzultácie s verejnosťou a verejnú účasť;

33.  pripomína, že v úsilí o dosiahnutie cieľa, ktorým je dobrá správa v prospech občanov EÚ, má tiež ombudsmanka možnosť, a teda aj povinnosť vykonávať kontrolu práce Európskeho parlamentu;

34.  vyzýva na skutočnú modernizáciu kódexu dobrého administratívneho správania prijatím záväzného nariadenia počas tohto legislatívneho obdobia;

35.  vyzýva európsku ombudsmanku, aby do budúcich výročných správ doplnila kategorizáciu sťažností, na ktoré sa nevzťahuje mandát úradu ombudsmana, pretože by to poslancom Európskeho parlamentu umožnilo získať prehľad o problémoch, s ktorými sa stretávajú občania EÚ;

36.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a správu Výboru pre petície Rade, Komisii, európskej ombudsmanke, vládam a parlamentom členských štátov a ombudsmanom alebo rovnocenným príslušným orgánom členských štátov.

(1) Ú. v. ES L 113, 4.5.1994, s. 15.
(2) Ú. v. ES C 72 E, 21.3.2002, s. 331.


Smerom k definitívnemu systému DPH a boj proti podvodom v oblasti DPH
PDF 281kWORD 58k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2016 k téme Smerom k definitívnemu systému DPH a boj proti podvodom s DPH (2016/2033(INI))
P8_TA(2016)0453A8-0307/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na akčný plán Komisie v oblasti DPH zo 7. apríla 2016 (COM(2016)0148),

–   so zreteľom na osobitnú správu Dvora audítorov č. 24/2015 z 3. marca 2016 s názvom Boj proti podvodom v oblasti DPH vnútri Spoločenstva: ďalšie opatrenia sú potrebné,

–  so zreteľom na smernicu Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty,

–   so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 13. októbra 2011 o budúcnosti DPH(1),

–   so zreteľom na návrh smernice o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva (COM(2012)0363),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Rady o zriadení Európskej prokuratúry (COM(2013)0534),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2014 o návrhu nariadenia Rady o zriadení Európskej prokuratúry(2),

–  so zreteľom na návrh nariadenia o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) (COM(2013)0535),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 29. apríla 2015 o návrhu nariadenia Rady o zriadení Európskej prokuratúry(3),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre kontrolu rozpočtu a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, (A8-0307/2016),

A.  keďže po vytvorení jednotného trhu 1. januára 1993 boli zrušené kontroly na hraniciach v rámci obchodu vnútri Spoločenstva a keďže od roku 1993 má súčasný systém dane z pridanej hodnoty v Európskej únii v súlade s článkami 402 až 404 platnej smernice o dani z pridanej hodnoty len dočasný a prechodný charakter;

B.  keďže Rada má v súlade s článkom 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) jednomyseľne prijať príslušné smernice na doplnenie spoločného systému dane z pridanej hodnoty, a najmä na postupné obmedzenie alebo zrušenie výnimiek z tohto systému;

C.  keďže Komisia je povinná predložiť Európskemu parlamentu a Rade každé štyri roky správu o fungovaní súčasného systému dane z pridanej hodnoty, a najmä o fungovaní prechodného režimu;

D.  keďže daň z pridanej hodnoty, ktorej výber bol v roku 2014 na úrovni takmer jeden bilión EUR, je hlavným a rastúcim zdrojom príjmov pre členské štáty a prúdi do vlastných zdrojov EÚ a celkové príjmy EÚ z dane z pridanej hodnoty sú na úrovni 17 667 miliónov EUR a tvorili v roku 2014 12,27 % celkových príjmov EÚ(4);

E.  keďže súčasný systém DPH, najmä pokiaľ ho uplatňujú veľké korporácie na cezhraničné transakcie, nie je dostatočne odolný voči podvodom, stratégiám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, nevybratiu DPH v dôsledku platobnej neschopnosti alebo interpretácii; keďže odhady výpadkov príjmov z DPH dosahujú približne 170 miliárd EUR ročne a pomôcť zaplniť túto medzeru môžu digitálne technológie;

F.  keďže podľa štúdie Európskej komisie(5) je samotný podvod MTIC (Missing Trader Intra-Community Fraud, bežne nazývaný podvod typu kolotoč) zodpovedný za stratu príjmov z DPH vo výške približne 45 miliárd EUR až 53 miliárd EUR ročne;

G.  keďže členské štáty sa líšia, pokiaľ ide o účinnosť, s ktorou sú schopné riešiť podvody v oblasti DPH a vyhýbaniu sa DPH vzhľadom na to, že výpadok príjmov z DPH sa odhaduje v rozmedzí od menej ako 5 % až po viac ako 40 % v závislosti od príslušnej krajiny;

H.  keďže podľa odhadov Europolu členské štáty strácajú 40 – 60 miliárd EUR svojho ročného príjmu z DPH v dôsledku pôsobenia skupín organizovaného zločinu, pričom 2 % týchto skupín sú zodpovedné za 80 % podvodov MTIC;

I.  keďže meranie strát príjmov vyplývajúcich z cezhraničných podvodov v oblasti DPH je veľmi náročná úloha vzhľadom na to, že iba dva členské štáty, Spojené kráľovstvo a Belgicko, zhromažďujú a šíria štatistiky o tejto otázke;

J.  keďže vo viacerých členských štátoch sa pod koordináciou agentúr Eurojust a Europol nedávno uskutočnili tri úspešné a po sebe nasledujúce operácie Vertigo, ktoré odhalili podvod typu kolotoč v celkovej výške 320 mil. EUR;

K.  keďže vysoké administratívne náklady, ktoré vznikajú v dôsledku súčasného systému DPH, najmä v súvislosti s cezhraničnými transakciami, by sa mohli podstatne znížiť najmä pre malé a stredné podniky, ako aj prostredníctvom opatrení na zjednodušenie podávania správ s použitím digitálnych nástrojov a spoločných databáz;

L.  keďže existuje veľký priestor na zlepšenie, pokiaľ ide o obmedzenie administratívnych a daňových prekážok, ktoré ovplyvňujú najmä projekty cezhraničnej spolupráce;

M.  keďže DPH je spotrebnou daňou, ktorá sa zakladá na systéme čiastkových platieb, umožňuje osobám zodpovedným za zaplatenie sebakontrolu, a keďže ju platí až konečný spotrebiteľ tak, aby bola zabezpečená neutralita pre podniky; keďže je na členských štátoch, aby organizovali praktický spôsob účtovania DPH, s cieľom zabezpečiť, aby ju platil konečný spotrebiteľ;

N.  keďže 23 rokov po zavedení smernice o DPH sú tzv. výnimočné ustanovenia o odkladných lehotách zastarané, najmä pokiaľ ide o moderné digitálne hospodárstvo;

O.  keďže Komisia v ostatných dvoch desaťročiach otvorila viac ako 40 konaní o porušení povinnosti proti viac než dvom tretinám členských štátov, pretože porušovali ustanovenia tejto smernice;

P.  keďže na požiadavku definitívnej úpravy dane z pridanej hodnoty podľa zásady krajiny pôvodu nie je možné dosiahnuť väčšinovú zhodu, pretože v tomto prípade by bola potrebná lepšia harmonizácia daňových sadzieb, aby sa zabránilo rozsiahlemu narušeniu hospodárskej súťaže;

Q.  keďže boj proti podvodom je jedným z hlavných problémov daňovej povahy, ktorým čelia členské štáty;

R.  keďže podvody s DPH predstavujú veľmi škodlivú prax, ktorá odčerpáva významnú časť rozpočtových príjmov členských štátov, čo narúša ich snahy o konsolidáciu verejných financií;

S.  keďže cezhraničné podvody s DPH spôsobujú členským štátom a európskym daňovníkom náklady vo výške takmer 50 miliárd EUR ročne;

T.  keďže typológia podvodov s DPH je rôznorodá, vyvíja sa a týka sa mnohých hospodárskych odvetví, a teda vyžaduje si okamžité prispôsobenie príslušných právnych predpisov s cieľom priblížiť sa k udržateľnému a jednoduchému daňovému systému DPH, ktorý umožní predchádzať podvodom a možným stratám daňových príjmov;

U.  keďže žiadny pilotný projekt prenesenia daňovej povinnosti nesmie spôsobiť omeškanie pri zavádzaní konečného systému DPH, ako je stanovený v akčnom pláne Komisie, ani viesť k takémuto omeškaniu;

V.  keďže najobľúbenejším spôsobom podvodov s DPH sú tzv. kolotočové podvody; keďže pri tomto druhu podvodov, ktoré sa objavujú veľmi často v obchode s elektronickými súčiastkami, mobilnými telefónmi a textilom, sa tovar posúva medzi viacerými spoločnosťami v rôznych členských štátoch a využíva sa pritom to, že na ponuku tovaru v rámci EÚ sa nevyberá daň;

W.  keďže je naliehavo potrebné vyvinúť úsilie o posilnenú a nepretržitú spoluprácu medzi členskými štátmi, aby sa vytvorili komplexné a integrované stratégie boja proti podvodom, najmä vzhľadom na súčasné rozpočtové obmedzenia EÚ a nárast elektronického obchodu a obchodu cez internet, ktorý oslabil územnú kontrolu nad výberom DPH;

X.  keďže ochrana finančných záujmov EÚ je kľúčovým prvkom politickej agendy Únie a členských štátov v snahe o upevnenie a posilnenie dôvery občanov a zabezpečenie náležitého využívania ich peňazí;

Y.  keďže podvody v oblasti DPH majú za následok stratu príjmov členských štátov, čo zároveň pre EÚ vytvára skreslené fiškálne prostredie, ktoré je obzvlášť škodlivé pre malé a stredné podniky a v rámci neho zločinecké organizácie využívajú existujúce legislatívne medzery medzi členskými štátmi a ich príslušnými orgánmi dohľadu;

Z.  keďže Európsky dvor audítorov dospel vo svojej osobitnej správe č. 24/2015 k záveru, že podvody v oblasti DPH sú v prevažnej miere klasifikované ako trestná činnosť, ktorú treba zastaviť;

AA.  keďže vo veci „Taricco a iní“ (C-105/14) Súdny dvor EÚ uviedol, že koncepcia „podvodu“, ako sa vymedzuje v článku 1 Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev, sa vzťahuje aj na príjmy odvodené od DPH;

1.  víta zámer Komisie navrhnúť do roku 2017 definitívny systém dane z pridanej hodnoty, ktorý by bol jednoduchý, spravodlivý, spoľahlivý, účinný a menej náchylný na podvody;

2.  zdôrazňuje, že jednoduchý systém DPH, ktorý si vyžaduje menej výnimiek, je nevyhnutný na riadne fungovanie jednotného digitálneho trhu;

3.  zastáva názor, že odborné poradenstvo, na ktorom sú založené návrhy Komisie týkajúce sa akčného programu, obsahuje niekoľko cenných odporúčaní; zdôrazňuje, že zoznam návrhov Komisie zameraných na dosiahnutie stabilného, jednoduchého a voči podvodom odolného systému DPH, nie je vyčerpávajúci;

4.  víta nedávne oznámenie Komisie zo 7. apríla 2016 a úmysel prijať doplňujúce opatrenia proti podvodom a ďalej podporiť modernizáciu existujúceho systému dane z pridanej hodnoty;

5.  zastáva názor, že zlepšenie súčasného systému je rovnako dôležité a vyzýva na zásadné reformy s cieľom odstrániť alebo aspoň podstatne obmedziť problémy, ktoré sa ho týkajú, najmä problém výberu DPH v Európe;

6.  domnieva sa, že Komisia by mala rovnako a bez toho, aby bol dotknutý výsledok, preverovať všetky možnosti a mala by ich vniesť do legislatívneho procesu;

7.  konštatuje, že je potrebné spoločné úsilie členských štátov, aby sa dosiahla dohoda o konečnom systéme DPH;

8.  uznáva, že jednomyseľnosť bude nevyhnutnou podmienkou dohody o lepšom fungovaní systému DPH, a preto požaduje jasnú predstavu týkajúcu sa jednoduchosti a počtu výnimiek v kombinácii s pragmatickým prístupom, ktorý by rešpektoval záujmy rýchlo sa rozvíjajúceho digitálneho hospodárstva;

9.  konštatuje, že je nevyhnutné, aby členské štáty prijali koordinované daňové politiky a aby zvýšili rýchlosť a frekvenciu výmeny informácií týkajúcich sa obchodu vo vnútri Spoločenstva s cieľom účinnejšie bojovať proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a definitívne vyriešiť existujúce výpadky príjmov z DPH;

10.  nabáda Komisiu a vládne agentúry, aby preskúmali a otestovali nové technológie, ako napr. technológiu distributed ledger a dohľad v reálnom čase, ako súčasť programu RegTech s cieľom podstatne znížiť existujúci a výrazný výpadok príjmov z DPH v Únii;

11.  zdôrazňuje, že je povinnosťou daňových orgánov v jednotlivých členských štátoch, aby zaistili úhradu DPH jednoduchým a pre MSP prívetivým spôsobom, čo možno dosiahnuť prostredníctvom užšej spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi;

12.  zastáva názor, že spolupráca a výmena informácií medzi daňovými správami členských štátov boli v minulosti nedostatočné a ani činnosť Eurofiscu doposiaľ nepriniesla uspokojivé výsledky; zastáva názor, že informácie vymieňané prostredníctvom Eurofiscu by mali byť lepšie zacielené na podvody; so záujmom očakáva nadchádzajúci návrh Komisie na zlepšenie fungovania Eurofiscu;

13.  konštatuje, že systém výmeny informácií o DPH (VIES) sa ukázal byť užitočným nástrojom v boji proti daňovým podvodom tým, že daňové orgány odsúhlasujú údaje o obchodníkoch za jednotlivé krajiny, ale že pri jej vykonávaní pretrvávajú nedostatky, najmä pokiaľ ide o včasnosť poskytnutých informácií, rýchlosť odpovedí na otázky a rýchlosť reakcie na oznámené chyby; odporúča preto, aby členské štáty venovali náležitú pozornosť riešeniu týchto nedostatkov;

14.  poznamenáva, že údaje, ktoré vnútroštátne orgány poskytli agentúre Eurofisc nie sú filtrované tak, aby sa oznamovali iba podozrivé prípady, čím sa narúša optimálne fungovanie skupiny; podporuje iniciatívu niektorých členských štátov, ktoré sú na zavedenie národných nástrojov analýzy rizika, ktoré by umožňovali filtrovania údajov bez toho, aby hrozilo vylúčenie podozrivých prípadov v ktoromkoľvek členskom štáte a umožnili Eurofiscu rýchlo reagovať na cezhraničné podvody v oblasti DPH;

15.  zdôrazňuje, že je povinnosťou daňových orgánov v jednotlivých členských štátoch, aby zaistili riadnu a jednoduchú úhradu DPH;

16.  pripomína, že členské štáty do veľkej miery závisia od informácií získaných od iných členských štátov ohľadom obchodu v rámci EÚ tak, aby mohli vybrať DPH na svojom území; vyzýva zodpovedné orgány, aby si automaticky vymieňali informácie, najmä o DPH a spotrebnej dani, a aby na cezhraničné dodávky tovaru a služieb koncovým užívateľom používali spoľahlivé a užívateľsky jednoduché prostriedky IT, ako sú elektronické formuláre; v tejto súvislosti sa domnieva, že užitočným nástrojom by mohlo byť používanie lokalizačných čísel DPH (VLN), keď si zákazníci nemôžu odpočítať daň na vstupe, pokiaľ je DPH uvedená na faktúre bez platného VLN;

17.  domnieva sa, že nedostatok porovnateľných údajov a primeraných relevantných ukazovateľov na meranie výkonu členských štátov má vplyv na účinnosť systému EÚ v boji proti podvodom v oblasti DPH vnútri Spoločenstva, a vyzýva preto daňové orgány, aby v spolupráci s Komisiou zaviedli spoločný systém na odhad rozsahu podvodov vnútri EÚ a potom stanovili ciele na ich obmedzenie, pretože by to umožnilo vyhodnotiť výsledky členských štátov pri riešení tohto problému;

18.  vyzýva členské štáty, aby taktiež uľahčili výmenu informácií s justičnými orgánmi a orgánmi presadzovania práva, ako je Europol a OLAF, ako odporúča Dvor audítorov;

19.  konštatuje, že colný režim 42, ktorý stanovuje oslobodenie od DPH za tovar dovezený do jedného členského štátu, ak následne bude odoslaný do iného členského štátu, sa ukázal byť zraniteľný voči podvodnému zneužitiu; konštatuje, že účinné krížové kontroly údajov, ktorými disponujú daňové orgány, s údajmi colných orgánov sú nevyhnutné na odhaľovanie a odstraňovanie takéhoto druhu podvodov; vyzýva preto členské štáty a Komisiu, aby konali s cieľom uľahčiť tok informácií medzi daňovými a colnými orgánmi pri dovoze v rámci colného režimu 42, ako odporúča Európsky dvor audítorov;

20.  podporuje cieľ akčného plánu na vytvorenie jednotného priestoru EÚ v oblasti DPH na posilnenie hlbšieho a spravodlivejšieho jednotného trhu a s cieľom podporiť daňovú spravodlivosť, udržateľnú spotrebu, zamestnanosť, rast, investície a konkurencieschopnosť, pričom súčasnom obmedzení možnosti podvodov s DPH;

21.  v tejto súvislosti vyzýva na to, aby sa služby úplne začlenili do nového systému čo najskôr, a vyzýva najmä na to, aby finančné služby podliehali DPH;

22.  súhlasí s názorom Komisie, že definitívny systém dane z pridanej hodnoty má byť založený na zásade zdaňovania v krajine určenia tovaru a služieb, pretože nie je možné uplatňovanie zásady krajiny pôvodu;

23.  podporuje uplatňovanie zásady krajiny určenia ako všeobecné pravidlo v prípade predaja na diaľku fyzickým osobám, ako aj zavedenie harmonizovaných opatrení pre malé podniky;

24.  žiada, aby sa pri zavádzaní definitívneho systému DPH do súčasných daňových modelov začlenili nové technológie, aby bol systém pripravený na 21. storočie;

25.  konštatuje, že súčasné rôzne sadzby DPH spôsobujú veľkú neistotu pre podniky zapojené do cezhraničného obchodu, najmä v sektore služieb, a pre MSP; konštatuje, že neistota je spôsobená aj otázkou, kto je zodpovedný za výber DPH, dokazovaním dodávky v rámci Spoločenstva, rizikom účasti na podvode s neexistujúcim obchodníkom, problémami peňažných tokov a rôznymi sadzbami DPH pre rôzne kategórie výrobkov v tej istej krajine; vyzýva preto Komisiu, aby do polovice roka 2017 preskúmala vplyv daňového podvodu s neexistujúcim obchodníkom; vyzýva členské štáty, aby sa dohodli na posilnení konvergencie sadzieb DPH;

26.  vyzýva Komisiu, aby posúdila vplyv neharmonizovaných daňových sadzieb na úrovni Únie, najmä pre cezhraničné činnosti, ako aj posúdila možnosti na odstránenie týchto prekážok;

27.  podporuje možnosť, ktorú navrhla Komisia, pravidelne preskúmavať zoznam tovarov a služieb oprávnených na zníženú sadzbu, ktorý schvaľuje Rada; žiada, aby tento zoznam zohľadňoval politické priority, ako sú napríklad sociálne, rodové zdravotné, environmentálne, výživové a kultúrne aspekty;

28.  zastáva názor, že úplné zrušenie minimálnych daňových sadzieb ako alternatívy, tak, ako to odporúča Komisia, by mohlo spôsobiť značné narušenie hospodárskej súťaže a problémy na jednotnom trhu; domnieva sa, že by sa mala zohľadniť potrebnosť väčšej harmonizácie, ktorá je nevyhnutná na riadne fungovanie jednotného trhu;

29.  žiada, aby sa preskúmalo, či by sa mohol vypracovať jednotný európsky zoznam tovarov a služieb si zníženou sadzou s cieľom nájsť alternatívu k súčasnému systému znížených sadzieb DPH, ktorá by mohla významne zvýšiť efektívnosť systému DPH, čím by vznikol štruktúrovanejší systém ako v súčasnosti;

30.  zastáva názor, že na boj proti podvodom v oblasti DPH je dôležité mať menej výnimiek a že najlepším a najúčinnejším spôsobom boja proti podvodom je jednoduchý systém DPH s čo najnižšou sadzbou;

31.  zastáva názor, že súčasný zložitý systém by mohol byť značne zjednodušený, ak by sa obmedzil tovar a služby oprávnené na znížené daňové sadzby a ak by niektorý tovar a služby oprávnené na uplatnenie znížených daňových sadzieb spoločne určovali členské štáty na úrovni EÚ, pričom členské štáty by mohli rozhodnúť o daňových sadzbách, pokiaľ by boli dodržané minimálne sadzby dane stanovené v smernici o DPH a za predpokladu, že by to nespôsobilo riziko nespravodlivej hospodárskej súťaže;

32.  žiada, aby výrobky podľa zásady krajiny určenia podliehali rovnakému zdaneniu bez ohľadu na to, v akej forme alebo na akej platforme boli kúpené a či boli doručené digitálne alebo fyzicky;

33.  konštatuje, že veľkým problémom pre MSP dnes je, že členské štáty uplatňujú odlišné výklady týkajúce sa toho, čo sa môže označiť ako produkt alebo služba; vyzýva preto Komisiu, aby bola zrozumiteľnejšia a viac odlišovala vymedzenia pojmov;

34.  vyzýva členské štáty, aby zrovnoprávnili verejné a súkromné hospodárske subjekty v oblastiach, v ktorých si konkurujú, pokiaľ ide o daň z pridanej hodnoty;

35.  poukazuje na to, že systém delených platieb DPH bol vybraný ako referencia na nepriame zdanenie v projekte OECD BEPS (opatrenie 1), pretože zabezpečuje, účinnosť výberu daní a svojou povahou umožňuje sebakontrolu hospodárskych subjektov;

36.  konštatuje, že v článkoch 199 a 199a smernice o DPH sa stanovuje dočasné a cielené uplatňovanie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti pre cezhraničné transakcie a pre určité tuzemské vysoko rizikové odvetvia v členských štátoch;

37.  vyzýva Komisiu, aby dôkladne preskúmala dôsledky mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti a preverila, či tento postup zjednoduší situácia MSP a obmedzí podvody s DPH;

38.  vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila účinky mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti, nielen pre jednotlivé odvetvia, ktoré sú mimoriadne náchylné na podvod, pokiaľ ide o prínosy, náklady na dodržiavanie predpisov, podvody, účinnosť a problémy s vykonávaním a dlhodobé výhody a nevýhody prostredníctvom pilotných projektov, ako to požadovali niektoré členské štáty a ako to medzičasom Komisia výslovne potvrdila, aj keď to zatiaľ nebolo zahrnuté do akčného plánu Komisie; zdôrazňuje, že žiadny takýto pilotný projekt však nesmie v žiadnom prípade spôsobiť akékoľvek omeškanie pri navrhovaní a vykonávaní trvalého režimu DPH, ako je stanovený v akčnom pláne Komisie, ani viesť k takémuto omeškaniu;

39.  zastáva názor, že národné daňové správy musia prevziať väčšiu zodpovednosť za zabezpečenie dodržiavania daňových predpisov a obmedzovanie príležitostí k ich obchádzaniu pri všeobecnom vykonávaní zásady krajiny určenia; súhlasí s Komisiou, že ešte stále existuje značný priestor na zefektívnenie boja proti podvodom v oblasti DPH prostredníctvom bežných administratívnych opatrení členských štátov a zlepšenia kapacít a zručností zamestnancov v oblasti výberu daní a kontroly; zdôrazňuje, že treba posilniť daňové kontroly a sankcie u najväčších neplatičov; vyzýva Komisiu, aby poskytla primeranú finančnú a technickú podporu v tomto smere;

40.  zastáva názor, že Komisia by mala pozorne sledovať vykonávanie národných daňových orgánov a zlepšiť koordináciu medzi nimi;

41.  víta zámer Komisie rozšíriť malý režim jedného kontaktného miesta na komplexné jednotné kontaktné miesto; poukazuje na prvoradý význam toho, aby toto miesto bolo užívateľsky ústretové a rovnako účinné vo všetkých 28 členských štátoch; konštatuje, že vytvorením jednotného kontaktného miesta by sa zmiernila administratívna záťaž, ktorá bráni spoločnostiam pôsobiť cezhranične a znižuje náklady pre MSP (COM(2016)0148);

42.  konštatuje, že jednotné kontaktné miesto je nevyhnutné na to, aby sa presadila zásada cieľovej krajiny v podobe, ktorá bude menej náchylná na podvody; žiada, aby sa zlepšenia jednotného kontaktného miesta zakladali na súčasných skúsenostiach malého režimu jedného kontaktného miesta pre digitálne výrobky; poznamenáva, že aj pri malom režime jedného kontaktného miesta môžu mikropodniky a malé podniky čeliť značnej administratívnej záťaži v rámci novej zásady miesta určenia; víta preto návrh v rámci akčného plánu Komisie pre DPH na zavedenie spoločného celoeurópskeho zjednodušujúceho opatrenia (prahová hodnota DPH); žiada jasné vymedzenie príslušnosti členského štátu za daňovú kontrolu pri cezhraničných transakciách; víta zámer Komisie odstrániť podporu zásielok s nízkou hodnotou ako súčasť jej akčného plánu v oblasti DPH;

43.  uznáva, že odlišné režimy DPH v rámci Európskej únie možno vnímať ako necolnú prekážku jednotného trhu a zdôrazňuje, že malý režim jedného kontaktného miesta pre DPH (VAT MOSS) je dobrý spôsob, ako prispieť k odstráneniu tejto prekážky, a najmä podporiť MSP v ich cezhraničnej činnosti; uznáva, že ešte stále pretrvávajú niektoré menšie problematické aspekty týkajúce sa schémy DPH – MOSS, vyzýva Komisiu, aby spoločnostiam v rámci EÚ ďalej uľahčovala povinnosť platenia DPH;

44.  berie na vedomie, že Súdny dvor Európskej únie rozhodol vo veci C-97/09 (Ingrid Schmelz/Finanzamt Waldviertel); berie na vedomie 28 rôznych prahov oslobodenia od DPH; berie na vedomie následné finančné ťažkosti, ktorým by čelili MSP a mikropodniky, ktoré by boli oslobodené od dane podľa ich vnútroštátnych systémov; vyzýva Komisiu, aby vykonala ďalšie štúdie na stanovenie hranice pre oslobodenie od platenia DPH pre mikropodniky;

45.  žiada, aby sa preštudovali všetky návrhy na minimalizáciu administratívneho bremena dane z obratu pre MMSP; nabáda Komisiu, aby v tejto súvislosti zvážila aj medzinárodné najlepšie postupy, napríklad programy zlatých kariet v Singapure a Austrálii, pri ktorých možno konštatovať, že riziko podvodu zo strany dodávateľov je veľmi nízke;

46.  víta oznámenie Komisie predložiť v roku 2017 balík pre MSP v oblasti dane z pridanej hodnoty; odporúča však, aby vykonávanie nového rámca bolo postupné, pretože prinesie dodatočné administratívne náklady (ako napríklad na IT infraštruktúru alebo postupy súvisiace s DPH);

47.  berie na vedomie komplexný registračný systém, ktorý ukladá MSP vysokú záťaž, a preto odrádza od cezhraničného obchodu; vyzýva Komisiu, aby do svojho balíka pre MSP začlenila návrh jednotného vykazovania DPH a harmonizované požiadavky na podávanie správ a termíny;

48.  zdôrazňuje potrebu harmonizovaného daňového prostredia pre predaj na diaľku medzi podnikateľmi a medzi podnikateľom a spotrebiteľov; konštatuje, že prah DPH sa v rôznych členských štátoch nezavádza rovnako úspešne v dôsledku zlyhania koordinácie;

49.  zdôrazňuje, že nový zjednodušený systém DPH musí byť navrhnutý tak, aby MSP mohli jednoducho dodržiavať pravidlá týkajúce sa cezhraničného obchodu a mohli nájsť oporu v každom členskom štáte nielen v otázke, ako sa im prispôsobiť, ale aj v otázke riadenia postupov DPH;

50.  žiada, aby sa urýchlene zriadil komplexný a verejne prístupný webový portál, na ktorom by hospodárske subjekty a konečný spotrebiteľ mohli ľahko, podrobne a prehľadne získavať informácie o platných sadzbách dane z pridanej hodnoty podľa jednotlivých výrobkov a služieb v členských štátoch; zdôrazňuje, že jazyk a vzhľad tohto portálu by mali byť ľahko zrozumiteľné a použiteľné; opakuje svoje presvedčenie, že pomoc podnikom jasne pochopiť pravidlá v oblasti DPH, ktoré sa uplatňujú v členských štátoch, sa ešte viac posilní opatreniami proti podvodom s DPH; konštatuje tiež, že znižovaniu rizika určitých typov podvodov a iných nezrovnalostí by pomohol certifikovaný daňový softvér, ktorý môže poskytnúť istotu čestným podnikateľom, ktorí vykonávajú domáce a cezhraničné transakcie; ďalej vyzýva Komisiu, aby v záujme zníženia nákladov na dodržiavanie právnych predpisov a právne spory poskytla usmernenia pre vnútroštátne daňové orgány týkajúce sa klasifikácie transakcií, pokiaľ ide o uplatňované sadzby DPH; vyzýva členské štáty, aby vytvorili verejné informačné systémy, ako napríklad webový portál pre DPH, aby sa sprístupnili spoľahlivé informácie;

51.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila zoznam aktualizovaných informácií o pravidlách DPH v každom členskom štáte; súčasne zdôrazňuje, že je povinnosťou členských štátov oznamovať svoje pravidlá a sadzby Komisii;

52.  poznamenáva, že v prípade elektronického obchodovania spôsobuje nedostatočná harmonizácia prahu DPH vysoké transakčné náklady pre MSP pôsobiace v oblasti elektronického obchodu, ak náhodou alebo neúmyselne prekročia tento prah;

53.  vyzýva členské štáty, aby bezodkladne poskytli Komisii informácie o svojich sadzbách DPH, osobitných požiadavkách a výnimkách; vyzýva Komisiu, aby zhromažďovala tieto informácie a poskytovala ich spoločnostiam a spotrebiteľom;

54.  zastáva názor, že pre reformné plány o dani z pridanej hodnoty, ktoré Komisia oznámila v akčnom programe, je potrebné rozsiahle, kvalitatívne spoľahlivé hodnotenie vplyvu za účasti vedeckých odborníkov, daňových správ členských štátov EÚ, MSP a hospodárskych subjektov z EÚ;

55.  zdôrazňuje, že daňová právna úprava je vo výlučnej právomoci členských štátov; zdôrazňuje, že v súlade s článkom 329 ods. 1 ZFEÚ sa posilnenej spolupráce môže zúčastniť skupina aspoň deviatich členských štátov; vyzýva Komisiu, aby podporila návrhy na posilnenú spoluprácu, ktoré sú zamerané na boj proti podvodom a zníženie administratívnej záťaže v oblasti DPH;

56.  zastáva názor, že treba uprednostniť riešenie v rámci OECD pred samostatnými opatreniami, ktoré treba zosúladiť s odporúčaniami OECD a akčným plánom BEPS;

57.  víta oznámenie Komisie s názvom Akčný plán EÚ pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020: urýchlenie digitálnej transformácie verejnej správy (COM(2016)0179);

58.  konštatuje, že nový akčný plán zahŕňa ďalšie kroky smerom k účinnejšiemu definitívneho režimu odolnému proti podvodom, ktorý bude priateľskejší k podnikom vo veku digitálneho hospodárstva a elektronického obchodu;

59.  podporuje návrh Komisie, podľa ktorého by DPH za cezhraničný predaj (tovaru alebo služieb) vyberali daňové orgány krajiny pôvodu, podľa sadzby platnej v krajine spotreby, a toto DPH by sa prevádzalo do krajiny, kde sa tovar alebo služby skutočne spotrebúvajú;

60.  zdôrazňuje význam predloženia legislatívneho návrhu na rozšírenie jednotného elektronického postupu (na registráciu a platby DPH pre cezhraničné podniky) na predaj fyzického tovaru spotrebiteľom online s cieľom znížiť administratívnu záťaž, ktorá je jednou z hlavných prekážok, ktorej čelia podnikateľské subjekty pôsobiace cezhranične;

61.  vyzýva Komisiu, aby riešila otázku administratívnej záťaže pre podniky vyplývajúcej z neuceleného režimu DPH tým, že predloží legislatívny návrh na rozšírenie rozsahu pôsobnosti súčasného minimálneho režimu jedného kontaktného miesta zahŕňajúceho hmotný tovar predávaný online, čo by znamenalo, že podniky by mohli podať jediné priznanie a vykonať jedinú platbu DPH vo vlastnom členskom štáte;

62.  vyzýva členské štáty, aby zjednodušili svoje vnútroštátne daňové systémy a urobili ich súdržnejšie a spoľahlivejšie, aby sa tak uľahčil súlad, predchádzalo daňovým podvodom a únikom a aby sa postihovali a zvýšila efektívnosť vyberania DPH;

63.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že cieľ zjednodušenia systému zodpovednosti za DPH ako vlastného zdroja nebol úplne dosiahnutý; pripomína potrebu ďalšieho zjednodušenia systému riadenia týkajúceho sa vlastných zdrojov s cieľom znížiť možnosť pochybenia a podvodov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že nový akčný plán nevenuje pozornosť preskúmaniu vplyvu na vlastný zdroj založený na DPH;

64.  poukazuje na to, že výpadky z príjmov DPH členských štátov a odhadované straty na výbere DPH v rámci Únie dosiahli v roku 2015 odhadovanú úroveň 170 miliárd EUR a zdôrazňuje, že v 13 z 26 členských štátoch kontrolovaných v roku 2014 priemerná odhadovaná strata na DPH presiahla 15,2 %; vyzýva Komisiu, aby plne využila svoje výkonné právomoci na kontrolu i pomoc členským štátom; poukazuje na to, že účinné opatrenia na zníženie výpadkov z príjmov DPH si vyžadujú koordinovaný a multidisciplinárny prístup, pretože tieto výpadky sú spôsobené nielen podvodmi, ale aj kombináciou faktorov, medzi nimi ide o vyhlásenie konkurzu a platobnej neschopnosti, štatistické chyby, oneskorené platby, daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam; opakuje svoju výzvu Komisii, aby s cieľom lepšie vyšetrovať podvody a odrádzať od nich urýchlene podporila právne predpisy o minimálnej ochrane informátorov v EÚ a zaviedla finančnú pomoc pre cezhraničnú investigatívnu žurnalistiku, ktorej účinnosť sa jasne preukázala v škandáloch LuxLeaks, Dieselgate a Panama papers;

65.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že podvody v oblasti DPH, a najmä takzvané kolotočové podvody alebo podvody s neexistujúcimi obchodníkmi narúšajú hospodársku súťaž a pripravujú národné rozpočty o značné zdroje a zároveň poškodzujú rozpočet Únie; vyjadruje znepokojenie nad tým, že Komisia nemá spoľahlivé údaje o tzv. kolotočových podvodoch s DPH; vyzýva preto Komisiu, aby začala koordinovať snahy členských štátov vytvoriť spoločný systém zberu štatistických údajov o kolotočových podvodoch s DPH; poukazuje na to, že tento systém by mohol vychádzať z postupov, ktoré už používajú niektoré členské štáty;

66.  vyzýva Komisiu, aby iniciovala vytvorenie spoločného systému, ktorým sa umožní spresnenie odhadu veľkosti podvodu s DPH v rámci EÚ zostavením štatistiky podvodov s DPH v rámci EÚ, čo by jednotlivým členským štátom umožnilo vyhodnotiť ich výkonnosť v tejto súvislosti na základe presných a spoľahlivých ukazovateľov zníženia DPH vo vnútri EÚ a nárastu miery odhaľovania podvodov a súvisiaceho vymáhania daní; zastáva názor, že nové auditové postupy, ako je napríklad jednotný audit alebo spoločné audity, by sa mali ďalej rozšíriť, aby zahŕňali cezhraničné operácie;

67.  poukazuje na význam plnenia nových stratégií a účinnejšieho využívania existujúcich štruktúr Únie na posilnenie boja proti podvodom v oblasti DPH; zdôrazňuje skutočnosť, že väčšia transparentnosť, ktorá umožní riadnu kontrolu a prijatie štruktúrovanejšieho a „rizikovo orientovaného“ prístupu má kľúčový význam pre odhaľovanie a prevenciu podvodov a korupcie;

68.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že administratívna spolupráca medzi členskými štátmi v boji proti podvodom v oblasti DPH stále nie je efektívna, pokiaľ ide o riešenie daňových únikov a podvodných mechanizmov v rámci EÚ, či riadenie cezhraničných transakcií alebo obchodovania; zdôrazňuje potrebu zjednodušeného, účinného a dostupného systému DPH, ktorý všetkým členským štátom umožní znížiť zaťaženie DPH a bojovať proti podvodom s DPH; žiada preto Komisiu, aby vykonala viac monitorovacích návštev členských štátov vybraných na základe rizík pri posudzovaní dohôd o administratívnej spolupráci; žiada ďalej Komisiu, aby sa v rámci svojho hodnotenia administratívnych opatrení sústredila na odstránenie právnych prekážok, ktoré bránia výmene informácií medzi administratívnymi, justičnými orgánmi a orgánmi presadzovania práva na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ; okrem toho vyzýva Komisiu, aby členským štátom odporučila zaviesť spoločnú analýza rizík vrátane analýzy sociálnych sietí s cieľom zabezpečiť, aby informácie vymieňané prostredníctvom siete Eurofisc boli cielené na podvody; vyzýva členské štáty, aby zaviedli účinné, primerané a odrádzajúce sankcie a zlepšili systém, ktorý sa v súčasnosti používa na výmenu informácií;

69.  zdôrazňuje, že je potrebné posilniť Eurofisc s cieľom urýchliť výmenu informácií; poukazuje na to, že stále pretrvávajú problémy, pokiaľ ide o presnosť, úplnosť a včasnosť informácií; považuje za nevyhnutné združiť opatrenia a koordinovať stratégie daňových, justičných a policajných orgánov členských štátov a európskych orgánov ako Europol, Eurojust a OLAF, ktoré sa zaoberajú bojom proti podvodom, organizovanej trestnej činnosti a praniu špinavých peňazí; nabáda všetky zainteresované strany, aby ďalej zvážili jednoduché a zrozumiteľné modely výmeny informácií v reálnom čase s cieľom umožniť rýchle reakcie alebo zmierňujúce opatrenia na boj proti existujúcim alebo novo vznikajúcim podvodným mechanizmom;

70.  považuje za veľmi dôležité, aby sa všetky členské štáty zapojili do siete Eurofisc v jednotlivých oblastiach činnosti, aby sa tým umožnilo prijatie účinných opatrení na boj proti podvodom v oblasti DPH;

71.  žiada Komisiu, aby predložila návrhy, ktoré umožnia účinné krížové kontroly údajov colných a daňových orgánov, a aby zamerala svoje monitorovanie členských štátov na opatrenia naznačujúce zlepšenie včasnosti ich odpovedí na žiadosti o informácie a spoľahlivosť systému výmeny informácií o DPH (VIES);

72.  vyzýva Komisiu, aby podporila tie členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby zaviedli dvojstupňové identifikačné číslo DPH (a číslo pridelené obchodníkom, ktorí sa chcú zúčastňovať na obchode vnútri Spoločenstva, ktoré sa odlišuje od vnútroštátneho DIČ) a vykonávali kontroly ustanovených podľa článku 22 nariadenia (EÚ) č. 904/2010 pri súčasnom poskytovaní bezplatného poradenstva podnikateľom;

73.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby elektronické systémy colného konania členských štátov umožňovali a vykonávali automatické overovanie identifikačných čísel DPH;

74.  naliehavo žiada Komisiu, aby navrhla zmenu smernice o DPH s cieľom dosiahnuť hlbšiu harmonizáciu požiadaviek členských štátov na podávanie správ o DPH, pokiaľ ide o dodávky tovaru a poskytovanie služieb v rámci EÚ;

75.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že návrh Komisie týkajúci sa spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti v prípadoch cezhraničného obchodu Rada neprijala; poukazuje na to, že sa tým oslabuje odstrašujúci účinok na obchodovanie s podvodnými obchodníkmi; domnieva sa,, že uplatňovanie smernice o DPH, čo sa týka obdobia na podávanie súhrnných výkazov, nie je jednotné vo všetkých členských štátoch, čím sa zvyšuje administratívne zaťaženie obchodníkov pôsobiacich vo viac ako jednom členskom štáte; preto naliehavo vyzýva Radu, aby schválila návrh Komisie o spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti;

76.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby aktívnejšie vystupovali na medzinárodnej úrovni a posilnili spoluprácu s tretími krajinami a presadzovali efektívny výber DPH, čím sa zavedú normy a stratégie spolupráce založené predovšetkým na zásadách transparentnosti, dobrej správy a výmeny informácií; nabáda členské štáty k vzájomnej výmene informácií prijatých od tretích krajín s cieľom uľahčiť presadzovanie výberu DPH, najmä v elektronickom obchode;

77.  naliehavo vyzýva Radu, aby zahrnula DPH do rozsahu pôsobnosti smernice o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva (smernica o ochrane finančných záujmov EÚ), aby sa čo najskôr dosiahla dohoda v tejto veci;

78.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala v preskúmavaní príjmov zločineckých organizácií získaných podvodmi v oblasti DPH, a aby predložila komplexnú, spoločnú, multidisciplinárnu stratégiu na boj proti obchodným modelom zločineckých organizácií založených na podvodoch v oblasti DPH, a to aj prostredníctvom spoločných vyšetrovacích tímov, ak je to potrebné;

79.  považuje za absolútne rozhodujúce zabezpečiť, aby bola zriadená jednotná, silná a nezávislá Európska prokuratúra, ktorá by bola schopná vyšetrovať, stíhať a postaviť pred súd páchateľov trestných činov, ktorými boli poškodené finančné záujmy Únie, vrátane podvodov v oblasti DPH, ako sa vymedzuje vo vyššie uvedenej smernici o ochrane finančných záujmov EÚ, a nazdáva sa, že akékoľvek menej dôsledné riešenie by pre rozpočet Únie znamenalo náklady; zdôrazňuje navyše potrebu zaručiť, aby rozdelenie právomocí medzi EPPO a vyšetrovacie orgány členských štátov neviedlo k trestným činom s výrazným dosahom na rozpočet Únie, ktoré nebudú spadať do právomoci EPPO;

80.  vyzýva členské štáty, aby zverejnili odhady strát v dôsledku podvodov s DPH v rámci EÚ, riešili slabé miesta systému Eurofisc a aby lepšie koordinovali svoje politiky pre prenášanie daňovej povinnosti týkajúcej sa DPH v súvislosti s tovarom a službami;

81.  považuje za kľúčové, aby členské štáty využívali viacúrovňové kontroly – koordinované kontroly dvoma alebo viacerými štátmi zamerané na daňové povinnosti jedného alebo viacerých súvisiacich daňovníkov – ako užitočný nástroj na boj proti podvodom v oblasti DPH;

82.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom.

(1) Ú. v. EÚ C 94 E, 3.4.2013, s. 5.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2014)0234.
(3) Ú. v. EÚ C 346, 21.9.2016, s. 27.
(4) Finančná správa Európskej komisie za rok 2014.
(5) http://ec.europa.eu/taxation_customs/sites/taxation/files/resources/documents/common/publications/studies/ey_study_destination_principle.pdf


Akčný plán EÚ proti obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi
PDF 387kWORD 57k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2016 o akčnom pláne EÚ proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi (2016/2076(INI))
P8_TA(2016)0454A8-0303/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán EÚ na boj proti obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi zvierat a divorastúcimi druhmi rastlín (COM(2016)0087),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2014 o trestnej činnosti páchanej na voľne žijúcich organizmoch(1),

–  so zreteľom na Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (ďalej len „CITES“), ktorý sa v EÚ vykonáva nariadením Rady (ES) č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi a v nariadení Komisie (ES) č. 865/2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá týkajúce sa vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 338/97,

–  so zreteľom na Rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/451 zo 6. marca 2015 o pristúpení Európskej únie k Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES)(2),

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov proti korupcii,

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu z roku 2000,

–  so zreteľom na Dohovor o biologickej diverzite (CBD) a Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor),

–  so zreteľom na globálnu správu Úradu Organizácie Spojených národov pre drogy a kriminalitu (UNODC) o trestnej činnosti v oblasti voľne žijúcich druhov z roku 2016,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia č. 69/314 z 30. júla 2015 o boji proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia č. 2/14 o nelegálnom obchodovaní s voľne žijúcimi druhmi a výrobkami pochádzajúcimi z voľne žijúcich druhov,

–  so zreteľom na ciele Organizácie spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja na obdobie 2015 – 2030,

–  so zreteľom na Medzinárodné združenie pre boj proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi (ďalej len „ICCWC“), ktoré združuje CITES, Interpol, UNODC, Svetovú banku a Svetovú colnú organizáciu,

–  so zreteľom na deklaráciu o nezákonnom obchodovaní s voľne žijúcimi druhmi podpísanú na konferencii, ktorá sa uskutočnila v Londýne v roku 2014,

–  so zreteľom na deklaráciu z Buckinghamského paláca z roku 2016 o prevencii nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi druhmi v odvetví dopravy,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva(3), a na správu Komisie o jeho plnení z roku 2016,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1005/2008 z 29. septembra 2008, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie (ďalej len „NNN rybolov“)(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 605/2013 z 12. júna 2013, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1185/2003 o odstraňovaní plutiev žralokov na palube plavidiel(5) a nariadenie Komisie (ES) č. 206/2009 z 5. marca 2009(6), ktorým sa povoľuje dovoz 20 kg produktov rybolovu na osobnú spotrebu,

–  so zreteľom na význam Európskej agentúry pre kontrolu rybárstva zriadenej nariadením Rady (ES) č. 768/2005 v boji proti nezákonnému lovu a predaju vodných druhov,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva(7),

–  so zreteľom na smernicu Rady 1999/22/ES z 29. marca 1999 o chove voľne žijúcich živočíchov v zoologických záhradách(8),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva(9),

–  so zreteľom na smernicu Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín(10),

–  so zreteľom na štúdiu o trestných činoch týkajúcich sa voľne žijúcich druhov uverejnenú tematickou sekciou pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín z marca 2016,

–  so zreteľom na sieť Natura 2000, ktorá zahŕňa významné miesta na párenie a miesta na oddych pre vzácne a ohrozené druhy, ako aj niektoré vzácne typy biotopov, ktoré sú chránené ako také,

–  so zreteľom na správu z roku 2014 o výskumnom projekte o opatreniach EÚ v oblasti boja proti environmentálnej trestnej činnosti (EFFACE),

–  so zreteľom na závery Rady z 12. februára 2016, o boji proti financovaniu terorizmu,

–  so zreteľom na správu generálneho tajomníka Komisie OSN pre prevenciu kriminality a trestnú justíciu zo 4. marca 2003 s názvom „Nezákonné obchodovanie s chránenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín a nezákonný prístup ku genetickým zdrojom“,

–  so zreteľom na závery Rady z 20. júna 2016 o akčnom pláne EÚ proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi,

–  so zreteľom na hodnotenie rýchlej reakcie z roku 2016 s názvom „Nárast environmentálnych trestných činov“, ktoré vypracoval Program OSN pre životné prostredie (UNEP) a Interpol,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre rybárstvo a Výboru pre právne veci (A8-0303/2016),

A.  keďže nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi je organizovaná medzinárodná trestná činnosť, ktorej hodnota sa odhaduje na 20 miliárd EUR ročne a ktorá v uplynulých rokoch ešte vzrástla a stala sa jednou z najlukratívnejších foriem nezákonného obchodovania vo svete; keďže nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi financuje ďalšie formy závažnej a organizovanej trestnej činnosti a je s nimi úzko späté;

B.  keďže strata globálnej biodiverzity je vážna, pričom zodpovedá šiestej vlne masového vymierania druhov,

C.  keďže globálna biodiverzita a ekosystémové služby sú ohrozené v dôsledku zmeny využívania pôdy a neudržateľného využívania prírodných zdrojov, znečistenia a zmeny klímy; keďže predovšetkým kvôli rýchlej urbanizácii, strate biotopov a nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi čelia mnohé ohrozené druhy väčším problémom než v minulosti;

D.  keďže nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi má výrazne negatívne vplyvy na biodiverzitu, existujúce ekosystémy, prírodné dedičstvo krajiny pôvodu, prírodné zdroje a zachovanie druhov;

E.  keďže nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi je vážnou a narastajúcou hrozbou pre celosvetovú bezpečnosť, politickú stabilitu, hospodársky rozvoj, miestne zdroje obživy a uplatňovanie zásady právneho štátu, a preto si vyžaduje strategický koordinovaný prístup EÚ za účasti všetkých príslušných aktérov;

F.  keďže zastavenie nezákonného obchodovania s ohrozenými druhmi rastlín a živočíchov a s výrobkami pochádzajúcimi z nich je nevyhnutné, aby sa mohli dosiahnuť ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja;

G.  keďže CITES je hlavnou medzinárodnou dohodou, ktorá pokrýva 35 000 živočíšnych a rastlinných druhov a je v platnosti od roku 1975, pričom ju podpísalo 181 zmluvných strán (vrátane všetkých členských štátov EÚ a od júla 2015 aj samotnej EÚ);

H.  keďže obchodné a rozvojové politiky by mali okrem iného slúžiť ako prostriedok na zlepšenie dodržiavania ľudských práv, dobrých životných podmienok zvierat a ochrany životného prostredia;

I.  keďže v rámci projektu výmeny informácií o obchode s voľne žijúcimi druhmi v rámci EÚ (EU-TWIX) sa od roku 2005 sleduje nezákonný obchod s voľne žijúcimi druhmi prostredníctvom databázy zaistených artiklov a prostredníctvom komunikačných kanálov medzi úradníkmi v európskych krajinách;

J.  keďže nedostatok povedomia a politickej angažovanosti sú hlavnými prekážkami účinného boja proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi;

K.  keďže európsky program v oblasti bezpečnosti na obdobie rokov 2015 až 2020 identifikuje trestnú činnosť páchanú v oblasti voľne žijúcich druhov ako formu organizovanej trestnej činnosti, ktorá sa musí riešiť na úrovni EÚ tým, že sa zváži zavedenie ďalších trestných sankcií v celej EÚ prostredníctvom revízie existujúcich právnych predpisov v oblasti environmentálnej trestnej činnosti;

L.  keďže operácia COBRA III, ktorá prebehla v máji 2015, bola vôbec najväčšou koordinovanou medzinárodnou operáciou presadzovania práva zameranou na nezákonný obchod s ohrozenými druhmi a jej výsledkom bolo 139 zatknutí a viac ako 247 prípadov zaistenia materiálu vrátane slonoviny, liečivých rastlín, rohov nosorožca, šupinavcov, palisandrového dreva, korytnačiek a mnohých ďalších exemplárov rastlín a živočíchov;

M.  keďže dopyt po nelegálne získaných výrobkoch z voľne žijúcich druhov v cieľových trhoch podporuje korupciu naprieč celým dodávateľským reťazcom nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi druhmi;

N.  keďže EÚ je významným cieľovým trhom a tranzitnou trasou pre nezákonný obchod s voľne žijúcimi druhmi, ale aj zdrojom obchodovania s určitými európskymi ohrozenými druhmi fauny a flóry;

O.  keďže v rezolúcii Komisie OSN pre prevenciu kriminality a trestnú justíciu z apríla 2013, ktorú schválila Hospodárska a sociálna rada OSN 25. júla 2013, sa členské štáty vyzývajú, aby nezákonné obchodovanie s chránenými voľne žijúcimi druhmi živočíchov a rastlín zo strany organizovaných zločineckých skupín klasifikovali ako závažnú trestnú činnosť, čím by sa jej prisudzovala rovnaká váha ako obchodovaniu s ľuďmi a drogami;

Všeobecné poznámky

1.  víta akčný plán Komisie proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi, v ktorom sa zdôrazňuje potreba koordinovaných opatrení na riešenie príčin obchodovania s voľne žijúcimi druhmi, účinné vykonávanie a presadzovanie existujúcich pravidiel a posilnenie globálnej spolupráce medzi krajinami pôvodu a tranzitnými a cieľovými krajinami;

2.  vyzýva Komisiu, členské štáty, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a agentúry EÚ Europol a Eurojust, aby uznali, že trestná činnosť v oblasti voľne žijúcich druhov je vážnou a rastúcou hrozbou a aby sa ňou zaoberali s najväčšou politickou naliehavosťou; zdôrazňuje potrebu komplexných a koordinovaných prístupov v jednotlivých oblastiach politík vrátane obchodu, rozvoja, zahraničných vecí, dopravy a cestovného ruchu a spravodlivosti a vnútorných vecí;

3.  zdôrazňuje, že identifikácia a pridelenie príslušných finančných a ľudských zdrojov má zásadný význam pre vykonávanie akčného plánu; zdôrazňuje, že je potrebné v rozpočte EÚ a v národných rozpočtoch vyčleniť potrebné finančné zdroje, ktorými by sa zabezpečilo účinné vykonávanie tohto plánu;

4.  uznáva dôležitosť akčného plánu, ale zdôrazňuje jeho nedostatky, pokiaľ ide o začlenenie morských druhov;

5.  trvá na plnom a včasnom vykonávaní všetkých prvkov akčného plánu, aby odrážal naliehavú potrebu zabrániť nezákonným a neudržateľným praktikám a predišiel ďalšiemu poklesu počtu druhov; vyzýva Komisiu, aby každoročne písomne informovala Európsky parlament a Radu o aktuálnej situácii a stanovila detailný mechanizmus neustáleho monitorovania a hodnotenia s cieľom merania pokroku vrátane opatrení prijatých členskými štátmi;

6.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby lepšie zvýšili ochranu biotopov cieľových druhov, a zdôrazňuje, že by sa mala zabezpečiť zvýšená ochrana v oblastiach označených ako zraniteľné morské ekosystémy, ekologicky alebo biologicky významné morské oblasti a lokality siete Natura 2000;

7.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila osobitný úrad koordinátora pre nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi, ktorý bude zodpovedať modelu používanému v prípade boja proti obchodovaniu s ľuďmi, s cieľom zabezpečiť spoločné úsilie rôznych útvarov Komisie a členských štátov;

8.  pripomína Komisii, že aj mnohým vodným druhom hrozí vyhynutie, čo ovplyvní udržateľnosť mnohých ekosystémov;

9.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej rozvíjali vedecké štúdie o technologických úpravách rybárskeho výstroja s cieľom zabrániť vedľajšiemu úlovku, vzhľadom na skutočnosť, že mnoho druhov vrátane korytnačiek je okrem nezákonného obchodovania so zvieratami ohrozených aj vedľajším úlovkom;

Zamedzenie obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi a riešenie jeho základných príčin

10.  požaduje cielenú a koordinovanú sériu osvetových kampaní zo strany EÚ, tretích krajín, zainteresovaných strán a občianskej spoločnosti s cieľom znížiť dopyt súvisiaci s nezákonným obchodom s produktmi z voľne žijúcich druhov prostredníctvom skutočnej a trvalej zmeny správania na úrovni jednotlivcov a spoločenstva; uznáva úlohu, ktorú môžu zohrávať organizácie občianskej spoločnosti pri podpore akčného plánu;

11.  vyzýva EÚ, aby podporovala iniciatívy zamerané na rozvoj alternatívnych udržateľných zdrojov obživy pre vidiecke komunity v blízkosti voľne žijúcich druhov, čo povedie k zvýšeniu prínosov ochranných opatrení na miestnej úrovni, minimalizovaniu konfliktov medzi ľuďmi a voľne žijúcimi druhmi a presadzovaniu voľne žijúcich druhov ako cenného príjmu pre komunity; vyjadruje presvedčenie, že ak sa tieto iniciatívy budú prijímať na základe konzultácií s príslušnými spoločenstvami, budú viesť k väčšej podpore zachovania a prispejú k obnove, zachovaniu a trvalo udržateľnému riadeniu populácií týchto druhov a ich biotopov;

12.  zdôrazňuje, že ochrana voľne žijúcich druhov musí byť kľúčovým prvkom globálnych stratégií EÚ na zníženie chudoby, a žiada, aby sa do rôznych dohôd o spolupráci rokovaných s tretími krajinami začlenili opatrenia, ktoré miestnym spoločenstvám umožnia čerpať priame prínosy z ich účasti na ochrane voľne žijúcich druhov;

13.  pripomína Komisii, že nezákonné obchodovanie s vodnými druhmi postihuje aj hospodársky rozvoj pobrežných spoločenstiev a environmentálnu vhodnosť našich vôd;

14.  požaduje, aby EÚ urýchlene riešila korupciu a nedostatky medzinárodných opatrení v oblasti riadenia naprieč reťazcom obchodovania s voľne žijúcimi druhmi; požaduje, aby EÚ a jej členské štáty spolupracovali s partnerskými krajinami prostredníctvom dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii (ďalej len „UNCAC“) a na iných fórach v záujme riešenia tohto problému na trhoch pôvodu, tranzitných a cieľových trhoch; vyzýva všetky členské štáty, aby v plnej miere dodržiavali a účinne uplatňovali ustanovenia dohovoru UNCAC; víta medzinárodné záväzky v oblasti boja proti korupcii podľa článku 10 rezolúcie Valného zhromaždenia OSN č. 69/314 z júla 2015;

15.  uznáva potrebu poskytovať pomoc, usmernenia a odbornú prípravu orgánom v krajinách pôvodu, tranzitných a cieľových krajinách, pokiaľ ide o vyšetrovanie, presadzovanie práva a súdne postupy na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni; zdôrazňuje, že je potrebné efektívne koordinovať toto úsilie medzi všetkými subjektmi podieľajúcimi sa na tejto činnosti; žiada EÚ, aby podporila výmenu osvedčených postupov a v prípade potreby umožnila poskytovanie špecializovaného vybavenia a odborných znalostí;

16.  berie na vedomie závery Rady o akčnom pláne EÚ proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi z 20. júna 2016, pričom uznáva, že trestná činnosť v oblasti voľne žijúcich druhov je vážnou a rastúcou hrozbou pre biodiverzitu a životné prostredie, ako aj pre globálnu bezpečnosť, uplatňovanie zásad právneho štátu, ľudské práva a trvalo udržateľný rozvoj; vyjadruje hlboké poľutovanie nad nedostatkom jasných záväzkov zo strany členských štátov; zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu členských štátov pri úplnom a dôslednom vykonávaní akčného plánu na vnútroštátnej úrovni a pri plnení cieľov stanovených v tejto stratégii;

17.  vyzýva vlády dodávateľských krajín, aby: i) zlepšili fungovanie právneho štátu a vytvorili účinné a odstrašujúce prostriedky zlepšením trestného vyšetrovania, stíhania a ukladania trestov; ii) prijali prísnejšie zákony, v ktorých by sa nedovolené obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi považovalo za „závažný trestný čin“, ktorý si zasluhuje rovnakú pozornosť, ako iné formy nadnárodnej organizovanej trestnej činnosti; iii) vyčlenili viac zdrojov na boj proti trestnej činnosti páchanej na voľne žijúcich druhoch, najmä na zlepšenie presadzovania práva, kontrolovanie obchodu, monitorovanie a odhaľovanie a zaisťovanie na hraniciach; iv) sa zaviazali presadzovať politiku nulovej tolerancie voči korupcii;

Zlepšenie vykonávania a presadzovania

18.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli vnútroštátne akčné plány v oblasti obchodovania s voľne žijúcimi druhmi, v ktorých podrobne uvedú politiky presadzovania a sankcie, a aby v záujme súdržnosti a harmonizácie prístupov medzi členskými štátmi zverejňovali a vymieňali si informácie o zaisťovaní a zatýkaní v súvislosti s trestnou činnosťou v oblasti voľne žijúcich druhov; podporuje zriadenie mechanizmu, prostredníctvom ktorého sa budú Komisii poskytovať pravidelné údaje a aktualizované informácie o zaisťovaní a zatýkaní v členských štátoch;

19.  trvá na úplnom vykonávaní a presadzovaní nariadení EÚ v oblasti nezákonného obchodu s voľne žijúcimi druhmi;

20.  navrhuje, aby sankcie za nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi živočíchmi, najmä v oblastiach s citlivými morskými ekosystémami alebo oblastiach sústavy Natura 2000, boli dostatočne prísne, s cieľom odradiť potenciálnych páchateľov;

21.  nalieha na členské štáty, aby zabezpečili, že orgány presadzovania práva, prokuratúra a vnútroštátne súdnictvo budú mať potrebné finančné a ľudské zdroje a odborné znalosti na boj proti trestnej činnosti v oblasti voľne žijúcich druhov; dôrazne nabáda Komisiu a členské štáty k tomu, aby zvýšili svoje úsilie v oblasti odbornej prípravy a zvyšovania povedomia všetkých príslušných subjektov a inštitúcií;

22.  víta úsilie Siete Európskej únie na vykonávanie a presadzovanie právnych predpisov v oblasti životného prostredia (IMPEL), Európskej siete prokurátorov pre životné prostredie (ENPE), Európskeho fóra sudcov pre životné prostredie (EUFJE) a policajnej siete so zameraním na boj proti environmentálnej trestnej činnosti (EnviCrimeNet);

23.  berie na vedomie začlenenie nezákonného obchodu s voľne žijúcimi druhmi do európskeho programu v oblasti bezpečnosti na obdobie rokov 2015 až 2020, v ktorom sa uznáva, že nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi ohrozuje biodiverzitu v oblastiach pôvodu, udržateľný rozvoj a regionálnu stabilitu;

24.  navrhuje, aby členské štáty investovali výnosy z pokút uvalených na nezákonné obchodovanie do oblasti ochrany a zachovania voľne žijúcich živočíchov a rastlín;

25.  vyzýva na radikálnu zmenu, pokiaľ ide o zhromažďovanie spravodajských informácií, tvorbu právnych predpisov, ich presadzovanie a boj proti korupcii, v súvislosti s obchodovaním s voľne žijúcimi druhmi v členských štátoch a ostatných cieľových a tranzitných krajinách; vyzýva preto Komisiu, aby veľmi pozorne sledovala tieto aspekty správy a monitorovala presadzovanie medzinárodných noriem vo vzťahu k nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi;

26.  zdôrazňuje, že v záujme predchádzania „migrácii“ zločineckých sietí pôsobiacich v oblasti voľne žijúcich druhov je obzvlášť dôležité zosúladiť politiky a právne rámce v tejto oblasti;

27.  zdôrazňuje potrebu lepšej spolupráce medzi agentúrami a pre fungovanie a včasné zdieľanie údajov medzi agentúrami na vykonávanie a presadzovanie na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ; vyzýva na vytvorenie strategických sietí pre presadzovanie na úrovni EÚ a členských štátov s cieľom uľahčiť a zlepšiť túto spoluprácu; vyzýva členské štáty, aby zriadili útvary pre trestnú činnosť v oblasti voľne žijúcich druhov s cieľom uľahčiť vykonávanie v rámci rôznych agentúr;

28.  vyzýva členské štáty, aby nepretržite poskytovali Europolu relevantné spravodajské informácie a údaje; nalieha na Europol, aby sa trestnou činnosťou páchanou v oblasti voľne žijúcich druhov zaoberal v budúcom hodnotení hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti (SOCTA); požaduje v rámci Europolu zriadenie špecializovaného útvaru pre trestnú činnosť páchanú v oblasti voľne žijúcich druhov s nadnárodnými právomocami, kompetenciami a dostatočnými finančnými a ľudskými zdrojmi, čo umožní centralizovaný zber informácií a analýz a koordinované presadzovanie stratégií a vyšetrovaní;

29.  vyzýva Komisiu, aby podporila systém EU-TWIX ako osvedčený a dobre fungujúci nástroj pre členské štáty zameraný na zdieľanie dát a informácií a na zaistenie dlhodobého finančného záväzku; domnieva sa, že organizácie občianskej spoločnosti môžu zohrávať významnú úlohu pri monitorovaní presadzovania a podávaní správ o trestnej činnosti páchanej na voľne žijúcich druhoch; žiada ďalšiu spoluprácu EÚ a členských štátov na podporu tohto úsilia zo strany MVO;

30.  poukazuje na prepojenie medzi trestnou činnosťou páchanou v oblasti voľne žijúcich druhov a inými formami organizovanej trestnej činnosti vrátane prania špinavých peňazí a financovania milícií a teroristických skupín a považuje medzinárodnú spolupráci v oblasti boja proti nelegálnym finančným tokom za prioritu; žiada EÚ a členské štáty, aby použili všetky náležité nástroje vrátane spolupráce s finančným sektorom a aby monitorovali a skúmali účinky novo vznikajúcich finančných produktov a postupov, ktoré sú súčasťou tejto činnosti;

31.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali ustanovenia smernice 2008/99/ES o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva a aby stanovili zodpovedajúce úrovne sankcií za trestné činy páchané na voľne žijúcich druhoch; je znepokojený tým, že niektoré členské štáty doposiaľ plne neimplementovali smernicu, a vyzýva Komisiu, aby posúdila implementáciu v každom členskom štáte, najmä pokiaľ ide o pokuty, a aby poskytla usmernenie; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila preskúmanie smernice 2008/99/ES, najmä pokiaľ ide o jej účinnosť v boji proti trestnej činnosti páchanej na voľne žijúcich druhoch, a to v časovom rámci stanovenom v európskom programe v oblasti bezpečnosti, a aby v prípade potreby predložila návrh na jej revíziu; vyzýva Komisiu, aby prijala kroky na vytvorenie a vykonávanie spoločných minimálnych pravidiel vymedzujúcich trestné činy a sankcie v oblasti nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi druhmi v súlade s článkom 83 ods. 1 ZFEÚ vo vzťahu k osobitne závažnej trestnej činnosti s cezhraničným rozmerom;

32.  nazdáva sa, že by sa mal viac zdôrazniť colný rozmer akčného plánu s ohľadom na spoluprácu s partnerskými krajinami i na lepšie a účinnejšie vykonávanie v rámci Únie; preto s potešením očakáva preskúmanie vykonávania a presadzovania súčasného právneho rámca na rok 2016, ktoré pripravuje Komisia, a žiada, aby sa v tomto preskúmaní uviedlo aj posúdenie colných postupov;

33.  nalieha na členské štáty, aby účinne vykonávali a dodržiavali Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu (ďalej len „UNTOC“) ako základ pre uplatňovanie opatrení na medzinárodnej úrovni a vzájomnej právnej pomoci a ako kľúčový krok smerom k spoločnému koordinovanému prístupu k boju proti trestnej činnosti páchanej v oblasti voľne žijúcich druhov; v tejto súvislosti hlboko ľutuje skutočnosť, že jedenásť členských štátov ešte UNTOC neuplatňuje; vyzýva predmetné členské štáty, aby čo najskôr vykonali dohovor;

34.  domnieva sa, že boj proti trestnej činnosti v oblasti voľne žijúcich druhov si vyžaduje dôsledné, účinné a odradzujúce tresty; nalieha na členské štáty, aby v súlade s článkom 2 písm. b) UNTOC vymedzili obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi ako závažnú formu trestnej činnosti;

35.  uznáva potrebu poskytovania usmernení v oblasti stíhania a vynášania rozsudkov pre súdy a prokurátorov členských štátov a potrebu odbornej prípravy pre colných úradníkov a úradníkov zodpovedných za presadzovanie na miestach vstupu do EÚ; domnieva sa partnerstvo v rámci programu „Globálni sudcovia – Global Judges Programme“ a iniciatívy „Zelené colnice – Green Customs Initiative“ môže slúžiť ako vzor hodný nasledovania;

36.  vyzýva Komisiu, príslušné agentúry EÚ a členské štáty, aby uznali rozsah obchodovania s voľne žijúcimi druhmi na internete a budovali kapacity v rámci útvarov na boj proti environmentálnej trestnej činnosti, koordináciu s útvarmi na boj proti počítačovej kriminalite a interakciu s organizáciami občianskej spoločnosti s cieľom zabezpečiť kanály slúžiace na aktiváciu pomoci cezhraničných jednotiek špecializovaných na počítačovú kriminalitu;

37.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa zapojili do spolupráce s prevádzkovateľmi platforiem sociálnych sietí, vyhľadávačmi a platformami elektronického obchodu v problematike boja proti nezákonnému internetovému obchodu s druhmi; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili kontrolné opatrenia a vypracovali politiky s cieľom riešiť potenciálne nezákonnú činnosti na internete; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia o tom, ako riešiť problém online trestnej činnosti v oblasti voľne žijúcich druhov na úrovni EÚ;

38.  vyzýva EÚ a agentúry členských štátov na presadzovanie práva, aby identifikovali a monitorovali vzorce iných foriem závažnej a organizovanej trestnej činnosti, ako je obchodovanie s ľuďmi, ktorých cieľom je napomáhať činnostiam v oblasti prevencie a vyšetrovania nezrovnalostí v dodávateľskom reťazci v prípade boja proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi, napríklad podozrivé zásielky a finančné transakcie;

39.  víta osobitne skutočnosť, že EÚ sa zúčastnila na 17. konferencii zmluvných strán CITES prvýkrát ako zmluvná strana tohto dohovoru, a víta skutočnosť, že EÚ a členské štáty preukazujú rozhodné odhodlanie a poskytujú CITES významnú finančnú podporu;

40.  víta proces odborného preskúmania UNEP zameraný na stanovenie všeobecne uznávaného vymedzenia pojmu environmentálnej trestnej činnosti; v tejto súvislosti poznamenáva, že právne hranice medzi rôznymi typmi environmentálnych trestných činov sú niekedy nejasné, čo môže znížiť možnosti účinného stíhania a uloženia trestu;

Posilnenie globálneho partnerstva

41.  vyzýva Komisiu a členské štáty na zintenzívnenie dialógu a spolupráce s krajinami pôvodu a tranzitnými a cieľovými krajinami v reťazci obchodovania s voľne žijúcimi druhmi a poskytovali im technickú a hospodársku pomoc a diplomatickú podporu; domnieva sa, že EÚ musí konať na medzinárodnej úrovni, ak chce podporovať tretie krajiny v boji proti obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi a prispievať k ďalšiemu rozvoju potrebných právnych rámcov prostredníctvom dvojstranných a viacstranných dohôd;

42.  poukazuje na to, že rozšírená korupcia, inštitucionálna slabosť, erózia štátu, zlé riadenie a slabé sankcie za trestné činy v oblasti ochrany voľne žijúcich druhov sú hlavnými výzvami, ktorými je potrebné sa zaoberať v záujme účinného boja proti nadnárodnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi; nalieha EÚ, aby podporovala rozvojové krajiny v ich úsilí o potláčanie stimulov, ktoré podnecujú pytliactvo, zlepšením hospodárskych príležitostí a podporou dobrej správy vecí verejných a právneho štátu;

43.  vyzýva inštitúcie EÚ, členské štáty a všetky dotknuté štáty, aby systematickejšie skúmali prepojenie medzi obchodovaním s voľne žijúcimi druhmi a regionálnymi konfliktami alebo terorizmom;

44.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili trustový fond alebo obdobný nástroj podľa článku 187 revidovaného rozpočtového nariadenia o všeobecnom rozpočte Európskej únie s cieľom zabezpečiť ochranu chránených území a bojovať proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi a pytliactvu, ako súčasť akčného plánu boja proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi;

45.  vyzýva EÚ, aby posilnila finančnú a technickú pomoc poskytovanú prostredníctvom nástroja rozvojovej spolupráce (DCI) a Európskeho rozvojového fondu (ERF), zameranú na pomoc rozvojovým krajinám pri vykonávaní vnútroštátnych predpisov v oblasti ochrany voľne žijúcich druhov v súlade s odporúčaniami uvedenými v dohovore CITES, a to najmä v tých krajinách, ktoré nemajú dostatok zdrojov na presadzovanie právnych predpisov a stíhanie pašerákov;

46.  vyzýva Komisiu, aby v rámci nástroja partnerstva zvážila financovanie iniciatív, ktoré sa v súlade s prioritou 1 akčného plánu zameriavajú na zníženie dopytu po nelegálnych produktoch z voľne žijúcich druhov na dôležitých trhoch; zdôrazňuje, že zapojenie občianskej spoločnosti do monitorovania štruktúr v rámci kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji v obchodných dohodách EÚ môže viesť v tejto súvislosti k významným prínosom;

47.  zdôrazňuje, že v kontexte strategického partnerstva EÚ – Čína je dôležité riešiť citlivú otázku narastajúceho dopytu po produktoch z voľne žijúcich druhov, ako je slonovina, tigrie kosti a rohy nosorožcov, čo predstavuje reálnu hrozbu pre ochranu dotknutých druhov a pre biodiverzitu vo všeobecnosti;

48.  vyzýva Komisiu, aby do všetkých obchodných dohôd EÚ a rokovaní zahrnula záväzné a vymožiteľné kapitoly o trvalo udržateľnom rozvoji, s osobitným odkazom na zastavenie nezákonného obchodu s voľne žijúcimi druhmi vo všetkých hospodárskych odvetviach, a žiada Komisiu, aby do svojich správ o vykonávaní zahrnula analýzy týchto ustanovení; Naliehavo žiada Komisiu, aby v systéme GSP+ zdôraznila vykonávanie dohovoru CITES a opatrení boja proti trestnej činnosti v oblasti voľne žijúcich druhov;

49.  konštatuje, že korupcia je jedným z hlavných predpokladov a jednou z hlavných príčin nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi druhmi a produktmi z nich; víta záväzok zakotvený v stratégii Komisie s názvom Obchod pre všetkých (Trade for All), ktorý spočíva v začlenení ambicióznych protikorupčných opatrení zameraných na odstraňovanie priameho a nepriameho dosahu korupcie a obchodovania s voľne žijúcimi druhmi do všetkých budúcich obchodných dohôd; žiada preto, aby Komisia venovala maximálnu pozornosť týmto aspektom správy a monitorovaniu presadzovania medzinárodných noriem týkajúcich sa nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi druhmi;

50.  vyzýva EÚ, aby v rozsahu pôsobnosti rámca WTO preskúmala, ako sa režimy globálneho obchodu a životného prostredia môžu navzájom lepšie podporovať, najmä v súvislosti s prebiehajúcim úsilím o posilnenie súdržnosti medzi WTO a mnohostrannými environmentálnymi dohodami, ako aj v súvislosti s dohodou o uľahčení obchodu, ktorá otvára nové možnosti pre spoluprácu medzi colnými orgánmi, úradníkmi v oblasti voľne žijúcich druhov a obchodu, a to najmä v rozvojových krajinách; domnieva sa, že treba preskúmať ďalšie možnosti spolupráce medzi WTO a dohovorom CITES, najmä z hľadiska poskytovania technickej pomoci a budovania kapacít v otázkach obchodu a životného prostredia pre úradníkov z rozvojových krajín;

51.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu medzinárodnej spolupráce všetkých organizácií v reťazci presadzovania práva; žiada EÚ a členské štáty, aby naďalej podporovali Medzinárodné združenie pre boj proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi (ICCWC); víta každé posilnenie tejto podpory vrátane poskytovania finančných zdrojov a odborných znalostí s cieľom uľahčiť budovanie kapacít zo strany vlád a podporiť výmenu informácií a spravodajských informácií, ako aj podporovať presadzovanie práv a ich dodržiavanie; vyzýva Komisiu, aby využila ukazovatele ICCWC na posúdenie efektívnosti financovania EÚ určeného tretím krajinám na podporu opatrení boja proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi a aby uľahčila jednotné a dôveryhodné posúdenie financovania rozvoja;

52.  víta medzinárodne operácie presadzovania práva, ako sú operácie COBRA III, ktoré vedú k významnému počtu zhabaní nelegálne získaných výrobkoch z voľne žijúcich druhov a zatknutí obchodníkov a umožňujú zvýšené vnímanie nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi druhmi verejnosťou ako závažnej organizovanej trestnej činnosti;

53.  vyzýva členské štáty, aby posilnili rozpočet CITES tak, aby organizácia mohla rozšíriť svoju kontrolnú činnosť a označovanie druhov; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že šesť členských štátov má stále nevyrovnané platby voči CITES za roky 1992 až 2015;

54.  víta zároveň skutočnosť, že akčný plán predstavuje dôležitý príspevok k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja stanovených v rámci programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, na ktorom sa dohodli predstavitelia štátov na samite OSN, ktorý sa konal v septembri 2015;

EÚ ako cieľový trh a miesto pôvodu a tranzitu

55.  konštatuje, že dohovor CITES, nariadenie EÚ o dreve a regulačný rámec EÚ NNN rybolov sú dôležité nástroje na reguláciu medzinárodného obchodu s voľne žijúcimi druhmi; je však znepokojený nedostatkom riadneho vykonávania a presadzovania a vyzýva členské štáty, aby v snahe zabezpečiť účinné vykonávanie posilnili svoje spoločné a koordinované úsilie; je ďalej znepokojený medzerami v súčasnom regulačnom rámci, pokiaľ ide o druhy a aktérov; žiada preto EÚ, aby zrevidovala existujúci legislatívny rámec s cieľom doplniť ho o zákaz sprístupnenia a uvedenia na trh, prepravy, nadobúdania a držania voľne žijúcich druhov, ktoré boli nelegálne získané v tretích krajinách, alebo bolo s nimi takto obchodované; domnieva sa, že takéto právne predpisy by mohli zosúladiť existujúci rámec EÚ a že nadnárodný dosah takýchto právnych predpisov by mohol zohrávať kľúčovú úlohu pri celosvetovom znižovaní obchodovania s voľne žijúcimi druhmi; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ak má byť zabezpečená právna istota všetkých aktérov zúčastnených v zákonnom obchode, musia tieto právne predpisy poskytovať úplnú transparentnosť, pokiaľ ide o akýkoľvek zákaz obchodu s príslušnými druhmi na základe ich nezákonného štatútu v tretej krajine;

56.  zdôrazňuje, že lov trofejí prispel k rozsiahlemu poklesu počtov ohrozených druhov uvedených v prílohách k CITES I a II, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli prístup predbežnej opatrnosti pre dovoz loveckých trofejí druhov z druhov chránených podľa právnych predpisov EÚ v oblasti obchodu s voľne žijúcimi druhmi a aby podporovali ďalšie posilnenie právnych predpisov EÚ, ktoré upravujú dovoz loveckých trofejí do členských štátov EÚ a vyžadovali povolenie na dovoz trofejí všetkých druhov uvedených v prílohe B k nariadeniu (ES) č. 338/97;

57.  víta deklaráciu z Buckinghamského paláca z roku 2016, v ktorej sa signatári z radov spoločností pôsobiacich v leteckej a námornej doprave, prístavných operátorov, colných orgánov, medzivládnych organizácií a charitatívnych organizácií zameraných na ochranu druhov zaviazali k zvýšeniu štandardov v celom odvetví dopravy so zameraním na zdieľanie informácií, odbornú prípravu zamestnancov, technologické zlepšenia a zdieľanie zdrojov naprieč spoločnosťami a organizáciami po celom svete; vyzýva všetky strany, aby plne realizovali záväzky vyplývajúce z deklarácie; nabáda členské štáty, aby podporovali dobrovoľné záväzky podobné záväzkom z deklarácie z Buckinghamského paláca v iných oblastiach, najmä vo finančnom odvetví a v odvetví elektronického obchodu;

58.  vyzýva na úplný a okamžitý zákaz obchodu, vývozu alebo opätovného vývozu slonoviny vrátane slonoviny „pred dohovorom“ a rohov nosorožca na európskej úrovni, a to v rámci EÚ a do destinácií mimo EÚ; vyzýva na vytvorenie mechanizmu na zhodnotenie potreby podobných obmedzení pre iné ohrozené druhy;

59.  poznamenáva, že nariadenie EÚ o zabraňovaní nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému (NNN) rybolovu, odrádzaní od neho a jeho odstránení dosiahlo určitý účinok, ale trvá na tom, že jeho vykonávanie by malo byť dôraznejšie, s cieľom zabezpečiť, aby na európsky trh neboli umiestňované žiadne nezákonne ulovené ryby; navrhuje, aby členské štáty EÚ dôslednejšie a účinnejšie kontrolovali dokumentácie o úlovku (osvedčenia o úlovkoch) a zásielky (najmä z krajín, ktoré sa považujú za vysokorizikové), aby sa zabezpečilo, že ryby boli ulovené legálne;

60.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa do boja proti obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi zapojil súkromný sektor prostredníctvom samoregulácie a sociálnej zodpovednosti podnikov; považuje vysledovateľnosť v rámci dodávateľského reťazca za zásadnú pre legálny a udržateľný obchod, či už na komerčnom alebo nekomerčnom základe; zdôrazňuje, že je potrebná spolupráca na medzinárodnej úrovni, ako aj medzi verejným a súkromným sektorom, a vyzýva EÚ, aby posilnila existujúce kontrolné nástroje vrátane využitia mechanizmov vysledovateľnosti; domnieva sa, že odvetvie dopravy by malo zohrávať kľúčovú úlohu, napríklad prostredníctvom detekčného systému včasného varovania; berie na vedomie dôležitú úlohu, ktorú môžu v tejto súvislosti zohrávať partnerstvá verejného a súkromného sektora;

61.  okrem toho žiada členské štáty, aby popri hraničných kontrolách požadovaných podľa nariadenia (ES) č. 338/97 zaviedli vnútroštátne monitorovanie dodržiavania predpisov prostredníctvom pravidelných kontrol obchodníkov a držiteľov povolení, ako sú obchody so zvieratami, šľachtitelia, výskumné centrá a škôlky pre zvieratá vrátane monitorovania obchodu v oblasti módy, umenia, liekov a verejného stravovania, v ktorých sa môžu využívať nelegálne získané časti rastlín a zvierat;

62.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili okamžitú konfiškáciu akýchkoľvek zaistených exemplárov a starostlivosť o zaistené alebo skonfiškované živé exempláre a ich opätovné umiestnenie v domovoch v záchranných centrách pre zvieratá daného druhu; vyzýva Komisiu, aby poskytla usmernenia s cieľom zabezpečiť, aby záchranné centrá pre voľne žijúce druhy v členských štátoch mali zabezpečený dobrý štandard; ďalej žiada EÚ a jej členské štáty, aby sa zabezpečili dostatočnú finančnú podporu pre záchranné centrá pre zvieratá;

63.  vyzýva členské štáty, aby prijali národné plány pre nakladanie so skonfiškovanými živými druhmi v súlade s prílohou 3 k uzneseniu konferencie CITES10.7 (RevCoP15); zdôrazňuje, že členské štáty by mali oznamovať všetky zadržané živé exempláre systému EU-TWIX a že výročné súhrnné správy by mali byť zverejňované a členské štáty by mali zabezpečiť, aby odborná príprava kontrolných pracovníkov zahŕňala zohľadňovanie dobrých životných podmienok a bezpečnosti pri nakladaní so živými zvieratami; vyzýva EÚ a členské štáty, aby sa zaviazali k poskytnutiu primeranej finančnej podpory pre záchranné centrá pre voľne žijúce druhy;

64.  vyzýva členské štáty, aby zvážili zavedenie systémov „pozitívne vymedzeného zoznamu“ druhov, keďže exotické druhy sa posudzujú objektívne a podľa vedeckých kritérií pre ich bezpečnosť a vhodnosť na obchodovanie a držanie ako domácich zvierat;

o
o   o

65.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2014)0031.
(2) Ú. v. EÚ L 75, 19.3.2015, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2010, s. 23.
(4) Ú. v. EÚ L 286, 29.10.2008, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 181, 29.6.2013, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ L 77, 24.3.2009, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 28.
(8) Ú. v. EÚ L 94, 9.4.1999, s. 24.
(9) Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7.
(10) Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7.


Nové príležitosti pre malé dopravné podniky
PDF 370kWORD 53k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2016 o nových príležitostiach pre malé podniky v odvetví dopravy vrátane modelov hospodárstva spoločného využívania zdrojov (2015/2349(INI))
P8_TA(2016)0455A8-0304/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii a najmä na jej článok 5 ods. 3,

–  so zreteľom na Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–  so zreteľom na bielu knihu Komisie s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje (COM(2011)0144),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o vykonávaní bielej knihy o doprave z roku 2011: hodnotenie a ďalší postup na ceste k udržateľnej mobilite(1),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie 2003/361/ES o vymedzení mikropodnikov a malých a stredných podnikov,

–  so zreteľom na výročnú správu o európskych MSP 2014/2015,

–  so zreteľom na oznámenia Komisie s názvom „Najskôr myslieť v malom“ – Iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu (COM(2008)0394) a Preskúmanie iniciatívy „Small Business Act“ pre Európu (COM(2011)0078),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o európskej agende pre kolaboratívne hospodárstvo (COM(2016)0356),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o európskej stratégii pre nízkoemisnú mobilitu (COM(2016)0501),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2013 o zlepšení prístupu MSP k financovaniu(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2015 o možnostiach ekologického rastu pre MSP(3),

–  so zreteľom na nástroj MSP, nástroje INNOSUP, COSME, portál pre podniky Vaša Európa, pilotný projekt urýchlenia procesu inovácie a možnosti vytvorenia siete v rámci programu Horizont 2020,

–  so zreteľom na smernicu o elektronickom obchode (2000/31/ES) a na smernicu o službách (2006/123/ES),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o Stratégii pre jednotný digitálny trh v Európe (COM(2015)0192),

–  so zreteľom na oznámenie Európskej komisie o zlepšovaní jednotného trhu: viac príležitostí pre ľudí a podniky (COM(2015)0550),

–  so zreteľom na Nástroj na prepájanie Európy (NPE) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013(4),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a na stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0304/2016),

A.  keďže malé a stredné podniky (MSP) sú hlavným motorom európskeho hospodárstva a na základe údajov za rok 2014 predstavujú 99,8 % všetkých podnikov mimo finančného sektora a vytvárajú dve z troch pracovných miest;

B.  keďže MSP, ktoré v posledných rokoch vytvárali pracovné miesta, sú hlavne z tretieho sektora;

C.  keďže malé dopravné podniky zohrávajú kľúčovú úlohu pri správnom fungovaní mobility v Európe, ale často narážajú na ťažkosti pri vstupe na trh alebo pri udržaní sa na ňom, a to najmä pre prítomnosť monopolov na trhu;

D.  keďže malé podniky poskytujú pridanú hodnotu najmä vo vzdialených a v husto osídlených regiónoch vďaka výbornej znalosti miestneho trhu, blízkosti k zákazníkovi a/alebo prispôsobivosti a schopnosti inovovať; keďže okrem iného sú schopné poskytovať na mieru prispôsobené služby a predstavujú nástroje na boj proti sociálnemu vylúčeniu, na vytváranie pracovných miest, generovanie hospodárskej činnosti, zlepšovanie riadenia mobility a prispievanie k rozvoju cestového ruchu (keďže služby mobility priamo nadväzujú na dopyt návštevníkov po nových výrobkoch a skúsenostiach);

E.  keďže v súvislosti s osobami a tovarom sa dopyt po dopravných službách aj podmienky ich poskytovania výrazne líšia a keďže zníženie mobility neprichádza do úvahy;

F.  keďže organizácia dopravy vo veľkých mestách a na cestách vedúcich do nich spôsobuje preťaženie dopravnej siete a dopravné zápchy, čo je významná záťaž pre hospodárstvo; keďže MSP v odvetví dopravy sú významným doplnkom verejnej dopravnej siete v mestských uzloch, najmä počas dňa, keď je verejná doprava veľmi sporadická, ako aj v okrajových oblastiach bez náležite rozvinutej služby prímestskej dopravy;

G.  keďže nedávna štúdia uskutočnená Komisiou ukázala, že 17 % európskych spotrebiteľov už využilo služby poskytované hospodárstvom spoločného využívania zdrojov a 52 % z nich o ponúkaných službách vie; keďže očakávania spotrebiteľov hľadajú ľahko prístupné a pružné spôsoby využívania dopravných služieb (pri zachovaní cien v súlade so skutočnými nákladmi na poskytovanie), ako aj ľahký prístup k rezerváciám a bezpečným platbám za poskytnuté služby;

H.  keďže hospodárstvo spoločného využívania zdrojov v odvetví dopravy môže aktívne podporovať rozvoj udržateľných foriem mobility; keďže samoregulácia nie je vždy riešením a vyžaduje sa vhodný regulačný rámec;

I.  keďže nevyhnutnosť trvalo udržateľného rozvoja a revolúcia v oblasti informačných a komunikačných technológií vytvárajú bezprecedentné príležitosti a výzvy pre podniky všetkých veľkostí pri reagovaní na čoraz väčší dopyt po udržateľnej mobilite v rámci limitov obmedzenej infraštruktúry;

J.  keďže exponenciálny rast rozšírenia inteligentných mobilných prístrojov a komplexné pokrytie vysokorýchlostnou širokopásmovou sieťou priniesli poskytovateľom dopravných služieb aj zákazníkom nové digitálne nástroje znižujúce transakčné náklady a aj význam fyzického umiestnenia poskytovateľov služieb, čo im umožňuje využívať na poskytovanie služieb nielen na regionálnej, ale aj celosvetovej úrovni rozsiahle pripojenie cez digitálne siete, a to tiež z odľahlých oblastí;

K.  keďže odvetvie dopravy prešlo v posledných rokoch v dôsledku technologického pokroku, nových obchodných modelov a digitalizácie výraznými zmenami, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili tradičné podnikateľské modely, ako aj pracovné podmienky a zamestnanosť v tomto odvetví; keďže na jednej strane sa odvetvie dopravy otvorilo a na druhej strane sa pracovné podmienky v mnohých prípadoch zhoršili v dôsledku hospodárskej krízy a v niektorých prípadoch pre nedostatočné vykonávanie platných právnych predpisov;

L.  keďže odvetvie dopravy zahŕňa nielen poskytovateľov bezprostredných dopravných služieb, ale aj MSP ponúkajúce služby ako údržba dopravných prostriedkov, predaj náhradných dielov, odborná príprava zamestnancov a prenájom vozidiel a vybavenia; keďže existuje obrovský potenciál na tvorbu pracovných miest spojený s týmito činnosťami vrátane pracovných miest pre vysoko kvalifikovaných pracovníkov; keďže politiky v odvetví dopravy by mali zohľadňovať záujmy celého hodnotového reťazca;

M.  keďže len 1,7 % podnikov v EÚ naplno využíva moderné digitálne technológie, pričom 41 % ich nepoužíva vôbec; keďže digitalizácia všetkých odvetví má zásadný význam pre zachovanie a zlepšenie konkurencieschopnosti EÚ;

N.  keďže pružnosť a jednoduchý vstup, ktoré sú charakteristické pre hospodárstvo spoločného využívania zdrojov, môžu viesť k vytvoreniu pracovných príležitostí pre skupiny, ktoré sú tradične vylúčené z trhu práce, najmä pre ženy, mladých ľudí a migrantov;

O.  keďže služby poskytované v odvetví dopravy môžu predstavovať vhodný spôsob na to, ako sa stať samostatne zárobkovo činnou osobou, a môžu podporovať kultúru podnikania;

P.  keďže online platformy pre dopravné služby môžu ponúknuť možnosť rýchleho zosúladenia požiadaviek zákazníkov na jednej strane a ponuky pracovnej sily registrovanými spoločnosťami alebo pracovníkmi na druhej strane;

Q.  keďže podľa OECD sú kvalitné pracovné miesta základným faktorom v boji proti vysokej miere nerovnosti a pri podpore sociálnej súdržnosti;

I. Výzvy pre malé dopravné podniky

1.  domnieva sa, že dopravné podniky čelia významným výzvam pri uspokojení rastúceho dopytu po mobilite, pričom infraštruktúra je obmedzená a environmentálne požiadavky sa zvyšujú; poukazuje na to, že všetky dopravné podniky sú pod tlakom, aby mohli poskytovať bezpečné, udržateľné a veľmi konkurencieschopné riešenia šetrné voči životnému prostrediu v rámci dohody COP21 a obmedzujúce dopravné preťaženie, pričom pre malé podniky je zložitejšie a nákladnejšie čeliť týmto ťažkostiam;

2.  zdôrazňuje, že príliš častá zmena emisných noriem vozidiel by mohla viesť k osobitným problémom pre malé dopravné podniky, a to kvôli dĺžke trvania amortizácie flotíl vozidiel;

3.  zdôrazňuje zložitú povahu odvetvia dopravy, pre ktoré je charakteristické viacúrovňové riadenie (na miestnej, celoštátnej, európskej a svetovej úrovni) stále veľmi roztrieštené podľa druhu dopravy; poznamenáva, že toto odvetvie podlieha silnej regulácii, najmä pokiaľ ide o prístup k povolaniu, príslušné činnosti, ako aj rozvoj, používanie a komercializáciu dopravných služieb (výhradné práva, stropné hodnoty počtu licencií) a tiež subvencovanie; zdôrazňuje, že bezpečnosť a ochrana majú pre odvetvie dopravy zásadný význam, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že popri iných faktorov sa často používajú ako zámienka na vytváranie umelých prekážok;

4.  žiada členské štáty, aby skoncovali s fenoménom nadmernej regulácie, ktorý je často spojený s ochranným reflexom korporácií a vedie k rozdrobenosti, vyššej zložitosti a rigidite jednotného trhu pri súčasnom prehlbovaní rozdielov; je presvedčený, že je vhodné, aby členské štáty nepristupovali k zákonnosti internetových platforiem rôznorodými spôsobmi, a tým sa predišlo neodôvodneným reštriktívnym jednostranným opatreniam; vyzýva členské štáty, aby dodržiavali a v plnej miere vykonávali smernicu o elektronickom obchode (smernica 2000/31/ES) a smernicu o službách (smernica 2006/123/ES); tvrdí, že voľný pohyb poskytovateľov služieb a sloboda usádzania podľa článkov 56 respektíve 49 ZFEÚ sú zásadne dôležité na dosiahnutie európskeho rozmeru služieb a teda aj vnútorného trhu;

5.  zdôrazňuje, že kvôli súčasnej právnej neistote, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu poskytovatelia služieb v odvetví dopravy, nie je možné vytvoriť spravodlivú hospodársku súťaž, a vyjadruje poľutovanie nad ťažkosťami, ktoré majú mnohé malé podniky pri prístupe na domáci a medzinárodný trh a pri vyvíjaní a ponúkaní nových služieb; zdôrazňuje, že uvedené skutočnosti brzdia prístup MSP k tomuto odvetviu;

6.  domnieva sa, že nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1072/2009 je potrebné zlepšiť, aby sa prekonalo vážne narušenie vnútroštátnych dopravných trhov v niekoľkých členských štátoch po jeho zavedení;

7.  víta nové príležitosti, ktoré prinášajú malé dopravné podniky a nové obchodné modely spoločného využívania zdrojov, a súčasne vyjadruje poľutovanie nad postupmi narúšajúcimi hospodársku súťaž, ktoré sú spôsobované nerovnosťou pri uplatňovaní pravidiel EÚ v jednotlivých členských štátoch, najmä pokiaľ ide o mzdy a systémy sociálneho zabezpečenia, čo môže viesť k závažnej deformácii, ako je sociálny damping, a tiež k bezpečnostným význam;

8.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili presadzovanie práva; domnieva sa, že akákoľvek zmena právnych predpisov o sociálnych a pracovných podmienkach musí rešpektovať všetky základné slobody EÚ, nesmie obmedzovať spravodlivú hospodársku súťaž založenú na objektívnych konkurenčných výhodách, ani vytvárať ďalšie administratívne prekážky alebo dodatočné náklady pre malé dopravné podniky;

9.  poznamenáva, že malé dopravné podniky musia investovať nielen preto, aby si zabezpečili súlad s právom, ale aj kvôli tomu, aby zostali konkurencieschopné (napríklad zameraním sa na nové technológie); vyjadruje poľutovanie nad tým, že na jednej strane a v rozpore s tým, čo sa deje s veľkými spoločnosťami, prístup týchto podnikov k úverom a financovaniu na peňažných trhoch zostávajú obmedzené napriek opatreniam kvantitatívneho uvoľňovania, zatiaľ čo na druhej strane sa verejná finančná podpora, najmä na európskej úrovni, využíva málokedy, pretože administratívne postupy sú príliš zložité a príliš dlhé; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť šírenie vedomostí a pomoc žiadateľom spomedzi malých podnikov v rámci Európskeho investičného fondu;

10.  poznamenáva, že v kontexte rastúcej urbanizácie musí byť preprava organizovaná čoraz integrovanejším, digitalizovanejším a multimodálnejším spôsobom a že mestské uzly zohrávajú čoraz kľúčovejšiu úlohu pri organizovaní udržateľnejšej mobility; zdôrazňuje rastúci vplyv aplikácií na multimodálne plánovanie ciest a význam, ktorý má zaradenie malých podnikov do zoznamu dostupných aplikácií a portfólií dopravných služieb; zdôrazňuje skutočnosť, že univerzálny prístup na internet by podporil spoločné využívanie dopravy a lepšie plánovanie ciest;

11.  konštatuje, že v reakcii na hospodárske ťažkosti a nedostatok zdrojov na zachovanie kapilárnej dopravnej siete ukončujú v mnohých regiónoch svoju činnosť mnohé vedľajšie spoje, a to najmä v najodľahlejších a najmenej osídlených oblastiach; domnieva sa, že príchod obchodných modelov založených na spoločnom využívaní zdrojov nemôže nijak odôvodniť zrušenie verejných dopravných služieb v týchto regiónoch;

12.  zdôrazňuje, aký význam majú pre mestskú mobilitu požičovne ľahkých vozidiel, napríklad bicyklov a skútrov; konštatuje, že veľkú väčšinu týchto podnikov tvoria MSP; požaduje, aby sa potenciál týchto subjektov častejšie zohľadňoval pri zvyšovaní úrovne mestskej mobility a rozvoji energeticky účinnej mestskej dopravy s efektívnym využívaním zdrojov;

13.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zvážili spájanie malých dopravných podnikov, ktoré by uľahčilo rozvoj partnerstva medzi týmito podnikmi a pomohlo zákazníkom s lokalizovaním požadovaných služieb malých dopravných spoločností podľa ich potrieb;

14.  vyzýva Komisiu, aby pri určovaní usmernení pre túto oblasť zohľadňovala to, aké ťažkosti majú nové modely hospodárstva založené na spolupráci pri prenikaní do vidieckeho a iného než mestského prostredia;

15.  konštatuje, že rozvoj modelov hospodárstva založených na spolupráci môže optimalizovať využívanie vozidiel a infraštruktúry, čím sa umožní uspokojenie dopytu po mobilite udržateľnejším spôsobom; berie na vedomie, že čoraz intenzívnejšie využívanie údajov od užívateľov by v konečnom dôsledku mohlo viesť k vytváraniu pridanej hodnoty v dopravnom reťazci; zdôrazňuje však, že koncentrácia údajov v rukách len niekoľkých platforiem sprostredkovania by mohla ohroziť spravodlivé rozdelenie príjmov aj vyváženú účasť na investíciách do infraštruktúry, a to všetko má priamy vplyv na MSP;

16.  víta skutočnosť, že platformy sprostredkovania zaviedli prvok spochybnenia ich samých, existujúcich subjektov a korporačných štruktúr a oslabenia existujúcich monopolov a zabránenia vzniku nových; zdôrazňuje, že tento krok povzbudzuje trh, ktorý sa oveľa viac zameriava na dopyt spotrebiteľov, a vedie členské štáty k tomu, aby preskúmali štruktúru trhu; poznamenáva však, že pokiaľ sa nevytvorí primeraný a jasný právny rámec, platformy sprostredkovania charakterizované javom, podľa ktorého „víťaz berie všetko“, vytvoria dominantné postavenia na trhu narušujúce rozmanitosť hospodárskej štruktúry;

17.  upozorňuje na príležitosti a výzvy (napríklad aj v týchto nových odvetviach by sa mohli objaviť malé podniky) vyplývajúce z rozvoja prepojených a autonómnych vozidiel (áut, plavidiel, bezpilotných vzdušných prostriedkov a tzv. platooning); nalieha preto na Komisiu, aby prišla s plánom pre prepojené a autonómne vozidlá, a zanalyzovala, aké potenciálne dôsledky by rozsiahle využívanie tejto technológie mohlo mať na európske odvetvie dopravy, najmä na MSP;

II. Odporúčania: ako zmeniť výzvy na príležitosti

18.  vyzýva na pokračovanie v úsilí o dokončenie jednotného európskeho dopravného priestoru; domnieva sa, že všetky právne predpisy, ktoré kladú nové požiadavky na malé podniky, najmä v daňovej, sociálnej a environmentálnej oblasti, by mali byť primerané, jednoduché a jasné, nemali by brzdiť ich rozvoj a v prípade potreby by mali odrážať regionálne a vnútroštátne charakteristiky rôznych členských štátov; domnieva sa, že takéto právne predpisy musia byť sprevádzané potrebnými (regulačnými a/alebo finančnými) stimulmi;

19.  domnieva sa, že podpora integrovaného a koordinovaného európskeho systému mobility je najlepší spôsob, ako vhodne integrovať všetky podniky ponúkajúce všetky spôsoby dopravy do spoločného dynamického procesu, v ktorom je digitalizácia a presadzovanie inovácií pochádzajúcich zo samotného odvetvia dopravy najúčinnejšou metódou na zabezpečenie toho, aby zákazníci mali jeden koherentný systém a profesionáli boli v najlepšej pozícii poskytovať pridanú hodnotu;

20.  konštatuje, že služby, ktoré poskytujú MSP v odvetví dopravy, nie vždy dostatočne zodpovedajú potrebám osôb so zdravotným postihnutím a starších ľudí; požaduje, aby všetky nástroje a programy zamerané na podporu týchto subjektov zohľadňovali potrebu prispôsobiť dopravné služby čo najviac potrebám ľudí so zníženou mobilitou;

21.  poznamenáva, že vzhľadom na nedostatok investícií do infraštruktúry by sa na nich mali podieľať všetky subjekty, ktoré majú prospech z využívania tejto infraštruktúry, pričom sa v plnej miere zohľadňujú existujúce dopravné dane, poplatky a negatívne vplyvy na životné prostredie a zdravie; zdôrazňuje, že v prípade cestnej dopravy je dôležité internalizovať negatívne externality a vyčleniť príjmy za využívanie dopravnej infraštruktúry, a to aj na cezhraničnej úrovni; uznáva však, že by to mohlo spôsobovať osobitné problémy malým podnikom vrátane tých v najvzdialenejších regiónoch, ktoré treba brať prioritne do úvahy;

22.  pripomína, že EFSI bol zriadený na to, aby prispieval na veľmi inovatívne trhové projekty, a považuje ho preto za zásadne dôležitý nástroj, ktorý MSP v odvetví dopravy pomáha vyvíjať nové riešenia mobility; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili jeho zavádzanie a zvýšili pomoc pre MSP a začínajúce podniky pri príprave takýchto projektov;

23.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali primerané opatrenia na boj proti praktikám narúšajúcim hospodársku súťaž, ktoré používajú veľké integrované skupiny, s cieľom bojovať proti diskriminácii a obmedzeniam v oblasti prístupu na trh bez ohľadu na veľkosť alebo druh podniku, najmä čo sa týka nových obchodných modelov; naliehavo žiada o dialóg a zlepšenie vzťahov, predovšetkým v rámci nových a potenciálnych trhov, medzi dopravcom a objednávateľom, ako aj o nájdenie riešenia problému falošných samostatne zárobkovo činných osôb;

24.  žiada, aby sa MSP zapojili do plánov integrovaného európskeho systému vydávania cestovných lístkov; konštatuje, že účinnosť tohto systému bude závisieť od toho, či bude zahŕňať čo najviac podnikov a subjektov poskytujúcich dopravné služby; poznamenáva, že výmena informácií a skúseností medzi veľkými subjektmi a MSP môže viesť k veľmi prospešným synergiám v oblasti vytvárania efektívnej dopravnej siete v Európe;

25.  požaduje v záujme väčšej transparentnosti revíziu a harmonizáciu pravidiel prístupu k regulovaným povolaniam a činnostiam v Európe a kontrol, ktoré s tým súvisia, aby sa novým subjektom a službám spojeným s digitálnymi platformami a hospodárstvom spoločného využívania zdrojov umožnil rozvoj v prostredí naklonenom podnikaniu vrátane väčšej transparentnosti, pokiaľ ide o legislatívne zmeny, a koexistencia so súčasnými subjektmi v prostredí zdravej hospodárskej súťaže; berie na vedomie pozitívne vplyvy subjektov hospodárstva spoločného využívania zdrojov, čo sa týka vytvárania nových pracovných miest pre mladých ľudí, ktorí vstupujú na trh práce, a samostatne zárobkovo činné osoby;

26.  vyzýva Komisiu, aby bez ďalšieho odkladu zverejnila plán uvoľňovania údajov o doprave financovanej z verejných zdrojov a zavedenia harmonizovaných noriem pre dopravné údaje a programovacie rozhrania, a to v záujme naštartovania inovácií náročných na údaje a poskytovania nových dopravných služieb;

27.  domnieva sa, že vzhľadom na rozvoj hospodárstva spoločného využívania zdrojov riešením nie je ani odvetvová regulácia, ani regulácia zameraná len na platformy a že v budúcnosti bude potrebné, aby sa systém mobility chápal ako celok; požaduje, aby sa vytvoril zmodernizovaný multimodálny regulačný rámec podporujúci inovácie a konkurencieschopnosť, ako aj ochranu spotrebiteľov a ich údajov a zabezpečujúci práva pracovníkov a zaručujúci rovnosť podmienok pre rôzne subjekty; v tejto súvislosti upozorňuje na význam interoperability v odvetví dopravy, keďže malým podnikom umožňuje jednotné riešenia;

28.  vyzýva členské štáty, aby posúdili potrebu aktualizovať svoje vnútroštátne pracovné právo a prispôsobiť ho digitálnemu veku, zohľadňujúc pritom rysy modelov hospodárstva spoločného využívania zdrojov a pracovné právo každej jednotlivej krajiny;

29.  domnieva sa, že takýto cieľ si vyžaduje konvergenciu modelov založenú na jasnom, konzistentnom a neprekrývajúcom sa vymedzení sprostredkovateľov a poskytovateľov služieb; žiada, aby sa rozlišovalo medzi takými platformami sprostredkovania, ktoré používateľom neprinášajú zisky, a platformami sprostredkovania, ktoré spájajú poskytovateľa služieb (na účely zisku) a klienta, a to bez ohľadu na vzťah podriadenosti medzi poskytovateľom služby a platformou; navrhuje, že vnútroštátnym orgánom by sa malo umožniť požiadať platformy sprostredkovania o informácie, ktoré považujú za potrebné, aby sa všetkým stranám uľahčilo splnenie ich povinností v oblasti daní a sociálneho zabezpečenia a aby sa zaručilo, že poskytovatelia služieb používajúci platformy sú spôsobilí a riadne kvalifikovaní (na zabezpečenie ochrany spotrebiteľa); zdôrazňuje, že už existujúce systémy spätnej väzby a ratingové systémy taktiež pomáhajú sprostredkovateľom pri vybudovaní dôvery zákazníkov a že generované údaje by sa mali spracúvať v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES;

30.  domnieva sa, že potenciál vysokej transparentnosti hospodárstva spoločného využívania zdrojov umožňuje dobrú vysledovateľnosť činností v oblasti dopravných služieb v súlade s cieľom presadzovať existujúce právne predpisy; vyzýva Komisiu, aby zverejnila usmernenia o tom, ako sa právne predpisy EÚ uplatňujú na rôzne typy modelov hospodárstva spoločného využívania zdrojov s cieľom odstrániť prípadné regulačné medzery v oblasti zamestnanosti a sociálneho zabezpečenia spôsobom, ktorý rešpektuje vnútroštátne právomoci;

31.  zdôrazňuje, že dopravné podniky zahŕňajú aj subjekty, ktoré neposkytujú dopravné služby priamo, napríklad poskytovateľov odbornej prípravy, požičovne vozidiel, dielne a servisy; konštatuje, že veľkú väčšinu týchto podnikov tvoria MSP; požaduje, aby sa pri príprave právnych opatrení a investičných programov zameraných na podporu rozvoja MSP zohľadňovali aj potreby týchto subjektov;

32.  nabáda Komisiu, aby podporovala MSP v odvetví dopravy pri vytváraní v tejto oblasti klastrov, do ktorých sa môžu zapojiť zákazníci a iné zainteresované subjekty;

33.  konštatuje, že väčšina poskytovateľov v hospodárstve spoločného využívania zdrojov pochádza spoza hraníc EÚ; domnieva sa, že EÚ musí vytvoriť inovatívnejšie začínajúce podniky v odvetví dopravy, a nabáda na zvýšenie podpory pre takéto spoločnosti, najmä v súvislosti s odbornou prípravou mladých podnikateľov v tejto oblasti;

34.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že reakcia členských štátov na rozvoj modelov hospodárstva spoločného využívania zdrojov bola doteraz veľmi roztrieštená a v niektorých prípadoch úplne v rozpore s potenciálom a prínosmi rozvoja tohto odvetvia, ako aj v rozpore s očakávaniami spotrebiteľov, a domnieva sa, že sú žiadúce koordinované a komplexné opatrenia na európskej úrovni pokrývajúce otázky súvisiace s modelom udržateľného hospodárstva spoločného využívania zdrojov; berie na vedomie rozumný prístup Komisie k tomuto „novému hospodárstvu“, ako sa uvádza v jej nedávnom oznámení zdôrazňujúcom význam kolaboratívneho hospodárstva pre budúci rast (COM(2016)0356);

35.  berie na vedomie ohromný potenciál nových technológií pre vznik nových foriem poskytovania služieb v oblasti prepravy tovaru; zdôrazňuje najmä ohromné možnosti bezpilotných vzdušných prostriedkov, ktoré sú už veľmi účinným nástrojom na prácu v zložitých podmienkach; zdôrazňuje, že EÚ by mala podporovať potenciál MSP zapojených do projektovania, výroby a využívania bezpilotných vzdušných prostriedkov;

36.  domnieva sa, že obchodné modely spoločného využívania zdrojov sú významnou možnosťou trvalo udržateľného rozvoja spojov v odľahlých, horských a vidieckych regiónoch a ponúkajú aj nepriame prínosy pre odvetvie cestovného ruchu;

37.  domnieva sa, že legislatívne požiadavky by mali byť primerané povahe podnikania a veľkosti podniku; vyjadruje však znepokojenie nad tým, či naďalej pretrvávajú dôvody na vyňatie ľahkých úžitkových vozidiel z uplatňovania mnohých európskych pravidiel vzhľadom na rastúce používanie ľahkých úžitkových vozidiel na medzinárodnú prepravu tovaru, a žiada Komisiu, aby predložila analytickú správu o následnom vplyve na hospodárstvo, životné prostredie a bezpečnosť;

38.  požaduje, aby sa vytvorili štruktúry spolupráce medzi malými dopravnými podnikmi, inštitúciami vedeckého výskumu a miestnymi a regionálnymi orgánmi s cieľom zlepšiť organizáciu udržateľnej mestskej a prímestskej mobility, aby bolo možné účinne reagovať na vznik nových služieb a výrobkov vrátane tých, ktoré ponúkajú MSP (napríklad prvá a posledná etapa dopravných služieb typu „od dverí k dverám“), a súčasne lepšie zosúladiť existujúce siete verejnej dopravy s potrebami a očakávaniami cestujúcich; požaduje začlenenie informácií o službách mobility poskytovaných malými podnikmi do dopravných informácií a plánovacích služieb;

39.  požaduje vytvorenie inovačných akčných skupín, ktoré umožnia naplno využiť koncept tzv. spoločne využívaných miest („shareable cities“) a pomôžu miestnym, regionálnym a celoštátnym inštitúciám účinne reagovať na vznik nových služieb a výrobkov;

40.  zdôrazňuje význam cielenej odbornej prípravy (napríklad v súvislosti s veľkými dátami, integrovanými službami atď.) s cieľom pomôcť dopravným spoločnostiam vytvárať pridanú hodnotu z digitálnej oblasti; požaduje preto prispôsobenie spôsobu odbornej prípravy profesionálov podľa zručností a kvalifikácií požadovaných novými obchodnými modelmi, a to najmä s cieľom vyriešiť nedostatok pracovníkov, predovšetkým vodičov;

41.  zdôrazňuje, že MSP v odvetví dopravy sa často nerozširujú kvôli zvýšenému riziku, ktoré zahŕňa cezhraničné podnikanie kvôli rozdielom medzi právnymi systémami rôznych (členských) štátov; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s celoštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi v členských štátoch vytvorili platformy spolupráce a komunikácie zamerané na poskytovanie poradenstva a odbornej prípravy MSP, pokiaľ ide o rôzne systémy financovania, granty a internacionalizáciu; žiada Komisiu, aby ďalej využívala existujúce programy podpory MSP a zviditeľňovala ich medzi dopravnými subjektmi, a to v kontexte synergií medzi rôznymi fondmi EÚ;

42.  nabáda miestne orgány, aby sa aktívne zaviazali dodržiavať zásady dekarbonizácie mestskej dopravy stanovené v Bielej knihe o doprave, a naliehavo žiada subjekty na trhu, aby pôsobili v novom konkurenčnom a operačnom rámci a využívali tak konkurenčné výhody vyplývajúce z ponúkania služieb s nulovými emisiami a z postupnej digitalizácie svojich riadiacich, operačných a marketingových štruktúr;

43.  vyzýva Komisiu, členské štáty a miestne orgány, aby podporovali inovácie v oblasti hospodárstva spoločného využívania zdrojov, ktorých vznik sa uľahčí vznikom obchodných modelov spoločného využívania zdrojov, ako je spoločné využívanie áut (car-sharing), spoločné využívanie bicyklov (bicycle sharing), spoločná nákladná doprava, spoločné taxíky, spoločná jazda jedným autom (car-pooling) a autobusy na objednávku, ako aj prepájanie týchto spôsobov dopravy s verejnou dopravou;

44.  vyzýva Komisiu, aby rozšírenou spoluprácou medzi svojimi generálnymi riaditeľstvami dôsledne monitorovala rozvoj digitálneho hospodárstva a vplyv legislatívnych iniciatív v oblasti tzv. digitálnej agendy na odvetvie dopravy;

45.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci so sociálnymi partnermi pravidelne posudzovali vplyv digitalizácie na počet a druhy pracovných miest v odvetví dopravy a zabezpečili, aby politiky v oblasti zamestnanosti a sociálne politiky držali krok s digitalizáciou trhu práce v oblasti dopravy;

46.  odporúča, aby podniky v rámci hospodárstva spoločného využívania zdrojov, ako aj ľudia pracujúci v odvetví dopravy našli modely na spoluprácu pri sledovaní spoločných záujmov, napríklad v oblasti poisťovníctva;

47.  víta flexibilné modely pracovného času dohodnuté sociálnymi partnermi v odvetví dopravy, ktoré umožňujú lepšie zosúladiť pracovný a súkromný život; zdôrazňuje však, že je dôležité monitorovať dodržiavanie povinných pravidiel v oblasti pracovného času a času jazdy a odpočinku, čo by sa malo zjednodušiť v dôsledku digitalizácie v odvetví dopravy;

o
o   o

48.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0310.
(2) Ú. v. EÚ C 24, 22.1.2016, s. 2.
(3) Ú. v. EÚ C 353, 27.9.2016, s. 27.
(4) Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129.


Situácia v Bielorusku
PDF 186kWORD 49k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2016 o situácii v Bielorusku (2016/2934(RSP))
P8_TA(2016)0456RC-B8-1232/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia a odporúčania týkajúce sa Bieloruska,

–  so zreteľom na parlamentné voľby, ktoré sa konali 11. septembra 2016, a prezidentské voľby, ktoré sa konali 11. októbra 2015,

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedu svojej Delegácie pre vzťahy s Bieloruskom z 13. septembra 2016 o nedávnych parlamentných voľbách v Bielorusku,

–  so zreteľom na vyhlásenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť z 12. septembra 2016 o parlamentných voľbách v Bielorusku,

–  so zreteľom na predbežné vyhlásenie OBSE/ODIHR, Parlamentného zhromaždenia OBSE a Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PACE) z 12. septembra 2016 o parlamentných voľbách v Bielorusku,

–  so zreteľom na závery Rady týkajúce sa Bieloruska, najmä závery zo 16. februára 2016 rušiace reštriktívne opatrenia voči 170 jednotlivcom a trom bieloruským spoločnostiam,

–  so zreteľom na záverečnú správu OBSE z 28. januára 2016 o prezidentských voľbách v Bielorusku, ktoré sa konali 11. októbra 2015,

–  so zreteľom na početné vyhlásenia bieloruských orgánov, že niektoré odporúčania OBSE/ODIHR po prezidentských voľbách v roku 2015 sa vykonajú pred parlamentnými voľbami v roku 2016,

–  so zreteľom na prepustenie šiestich politických väzňov bieloruskými orgánmi 22. augusta 2015 a na následné vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicy Mogheriniovej a komisára pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení Johannesa Hahna o prepustení politických väzňov v Bielorusku 22. augusta 2015,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže vo svojej záverečnej správe o prezidentských voľbách v Bielorusku v roku 2015 OBSE/ODIHR spolu s Benátskou komisiou Rady Európy pripravili súbor odporúčaní, ktoré malo Bielorusko vykonať pred parlamentnými voľbami v roku 2016;

B.  keďže bieloruské orgány v záujme vybudovania lepších vzťahov so Západom prijali neochotné kroky, ktoré umožňujú demokratickým opozičným stranám ľahšiu registráciu než v predchádzajúcich voľbách a poskytujú zahraničným pozorovateľom lepší prístup k sčítavaniu hlasov;

C.  keďže 6. júna 2016 bieloruský prezident vyhlásil voľby do snemovne reprezentantov; keďže tieto voľby sa konali 11. septembra 2016; keďže na voľby bolo akreditovaných viac ako 827 medzinárodných a 32 100 občianskych pozorovateľov; keďže podľa záverov OBSE/ODIHR bola väčšina občianskych pozorovateľov členmi štátom financovaných verejných združení, ktoré sa tiež aktívne podieľali na kampani na podporu provládnych kandidátov; keďže volebná pozorovateľská misia OBSE/ODIHR bola vyslaná na pozorovanie volieb na pozvanie bieloruského ministerstva zahraničných vecí;

D.  keďže podľa hodnotenia OBSE/ODIHR boli parlamentné voľby v roku 2016 zorganizované efektívne, ale pretrvávajú viaceré dlhodobé systémové nedostatky vrátane obmedzení právneho rámca pre politické práva a základné slobody; keďže sčítavanie a spracúvanie hlasov sa vyznačovalo množstvom procesných nezrovnalostí a nedostatkom transparentnosti;

E.  keďže po dlhom čase bude v bieloruskom parlamente zastúpená demokratická opozícia; keďže podľa správy osobitného spravodajcu OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Bielorusku, zostáva právny a správny systém, z ktorého vyplýva obmedzovanie ľudských práv, nezmenený; keďže dvaja nezávislí poslanci parlamentu majú podľa očakávaní pôsobiť ako skutočná opozícia;

F.  keďže od roku 1994 sa v Bielorusku neuskutočnili žiadne slobodné a spravodlivé voľby podľa volebných právnych predpisov v súlade s medzinárodne uznávanými normami OBSE/ODIHR;

G.  keďže EÚ vo februári 2016 zrušila väčšinu svojich reštriktívnych opatrení voči bieloruským predstaviteľom a právnickým osobám ako gesto dobrej vôle s cieľom podnietiť Bielorusko, aby zlepšilo situáciu v oblasti ľudských práv, demokracie a právneho štátu; keďže Rada vo svojich záveroch z 15. februára 2016 týkajúcich sa Bieloruska zdôraznila potrebu posilniť spoluprácu medzi EÚ a Bieloruskom v mnohých oblastiach hospodárstva, obchodu a pomoci, čo poskytlo Bielorusku možnosť požiadať o financovanie zo strany EIB a EBOR; keďže pred voľbami v roku 2016 bolo zaznamenaných niekoľko pokusov o vyriešenie niektorých dlhodobých problémov, no zároveň pretrváva mnoho nevyriešených otázok, pokiaľ ide o právny a procedurálny volebný rámec;

H.  keďže dve bieloruské volebné pozorovateľské skupiny – Obhajcovia ľudských práv za slobodné voľby (HRD) a Právo vybrať si – 2016 – odsúdili posledné voľby s tým, že nesplnili viacero kľúčových medzinárodných noriem a neboli spoľahlivým odrazom vôle bieloruských občanov;

I.  keďže bieloruské pozorovateľské skupiny zozbierali konkrétne dôkazy o rozsiahlych celoštátnych pokusoch o umelé zvýšenie celkovej účasti na voľbách počas päťdňového obdobia predčasného hlasovania (6. až 10. septembra 2016) a vo volebný deň (11. septembra 2016) a keďže jediný nezávislý inštitút prieskumu verejnej mienky v Bielorusku (NISEPI) prerušil svoju činnosť v dôsledku tlaku vlády, takže bolo veľmi ťažké zistiť, aké sú skutočné volebné preferencie Bielorusov;

J.  keďže časť bieloruských opozičných síl 18. novembra 2015 prvýkrát predstavila spoločnú dohodu o spolupráci s cieľom jednotne kandidovať v parlamentných voľbách v roku 2016;

K.  keďže 18. a 19. júna 2015 sa uskutočnila prvá návšteva Delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy s Bieloruskom v Minsku od roku 2002; keďže Európsky parlament v súčasnosti neudržiava oficiálne vzťahy s bieloruským parlamentom;

L.  keďže Bielorusko zohralo konštruktívnu úlohu pri umožnení dohody o prímerí na Ukrajine;

M.  keďže ruská agresia proti Ukrajine a protiprávna anexia Krymu prehĺbili obavy bieloruskej spoločnosti z destabilizácie vnútornej situácie v dôsledku zmeny režimu; keďže sa však bieloruskí občania nevzdali svojich nádejí na uskutočnenie zásadných reforiem a mierovej transformácie vo svojej krajine;

N.  keďže bieloruské hospodárstvo prežíva viac ako dvadsaťročné obdobie stagnácie, pričom hlavné odvetvia stále zostávajú vo vlastníctve štátu a sú riadené a kontrolované v rámci správneho systému; keďže hospodárska závislosť Bieloruska od ruskej hospodárskej pomoci sa neustále zvyšuje a keďže hospodárska výkonnosť Bieloruska patrí k najnižším spomedzi krajín Euroázijskej hospodárskej únie – napríklad jeho HDP klesol v rokoch 2015 – 2016 o viac ako 30 miliárd USD;

O.  keďže Bielorusko je jedinou krajinou v Európe, ktorá stále vykonáva trest smrti; keďže 4. októbra 2016 bieloruský najvyšší súd potvrdil rozsudok smrti vynesený nad Sjarhejom Vostrykauom, čo bol štvrtý rozsudok smrti potvrdený týmto súdom v roku 2016;

P.  keďže organizácie pre ľudské práva upozornili na nové metódy prenasledovania opozície; keďže bieloruské orgány neupustili od represívnych praktík proti svojim politickým oponentom: pokojní demonštranti stále podliehajú administratívnym postihom, obmedzené sú aj iné občianske a politické práva a v krajine sú noví politickí väzni; keďže bieloruské orgány neprijali žiadne opatrenia zamerané na systémové a kvalitatívne zmeny v oblasti ľudských práv, najmä na legislatívnej úrovni;

Q.  keďže predpokladom zlepšenia vzťahov medzi EÚ a Bieloruskom je výrazné zlepšenie v oblasti slobody prejavu a slobody médií, dodržiavania politických práv bežných občanov, ako aj opozičných aktivistov a dodržiavania zásad právneho štátu a základných práv; keďže Európska únia je stále pevne odhodlaná ďalej obhajovať ľudské práva v Bielorusku vrátane slobody prejavu a médií;

R.  keďže 25. októbra 2016 Bielorusko prijalo svoj prvý národný akčný plán pre ľudské práva, ktorý bol schválený uznesením Rady ministrov; keďže podľa bieloruských orgánov tento plán určuje hlavné smery činnosti zameranej na vykonávanie záväzkov Bieloruska v oblasti ľudských práv;

S.  keďže jedným z cieľov účasti Bieloruska vo Východnom partnerstve a v jeho parlamentnom orgáne Euronest je zintenzívnenie spolupráce medzi touto krajinou a EÚ; keďže bieloruský parlament nemá v Parlamentnom zhromaždení Euronest žiadny oficiálny status;

T.  keďže Bielorusko v súčasnosti buduje svoju prvú jadrovú elektráreň v Ostrovci na hraniciach s EÚ; keďže každá krajina, ktorá vyvíja jadrovú energiu, musí prísne dodržiavať medzinárodné požiadavky a normy v oblasti jadrovej bezpečnosti a ochrany životného prostredia; keďže vláda Bieloruska, ktorá nesie výlučnú zodpovednosť za bezpečnosť a ochranu jadrových zariadení na svojom území, musí plniť svoje záväzky voči svojim vlastným občanom, ale aj voči susedným krajinám; keďže rozvoj, prevádzka a vyraďovanie z prevádzky akéhokoľvek jadrového zariadenia sa musí riadiť zásadou otvorenosti a transparentnosti;

U.  keďže Bielorusko je členom Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (CSTO) a zúčastňuje sa na spoločných vojenských manévroch (Zapad) s Ruskom, ktoré zahŕňajú scenáre s útokmi na jeho západných susedov vrátane simulácie použitia jadrových zbraní proti Poľsku; keďže Bielorusko sa má budúci rok zúčastniť na manévroch Zapad-2017 s možnými ďalšími útočnými scenármi;

1.  je naďalej hlboko znepokojený nedostatkami, na ktoré poukázali nezávislí medzinárodní pozorovatelia počas prezidentských volieb v roku 2015 a parlamentných volieb v roku 2016; uznáva snahy o dosiahnutie pokroku, ktorý je však stále nedostatočný; poznamenáva, že v novozvolenom parlamente bude jeden predstaviteľ opozičnej strany a jeden predstaviteľ mimovládneho sektora; považuje ich však skôr za politicky menovaných ako za odraz volebných výsledkov; konštatuje, že pri prerokúvaní budúcich legislatívnych návrhov predložených týmito dvoma poslancami sa preukážu politické zámery orgánov, ktoré stoja za ich vymenovaním;

2.  vyzýva bieloruské orgány, aby bezodkladne obnovili prácu na komplexnej volebnej reforme ako súčasti širšieho procesu demokratizácie, a to v spolupráci s medzinárodnými partnermi; zdôrazňuje potrebu zaviesť odporúčania OBSE/ODIHR v dostatočnom predstihu pred komunálnymi voľbami v marci 2018, ako aj potrebu ich pozorovania domácimi a medzinárodnými pozorovateľmi; podčiarkuje, že je to nevyhnutné na dosiahnutie žiadaného pokroku vo vzťahoch medzi EÚ a Bieloruskom;

3.  opätovne vyzýva bieloruské orgány, aby za každých okolností zabezpečili dodržiavanie demokratických zásad, ľudských práv a základných slobôd v súlade so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a medzinárodnými a regionálnymi nástrojmi v oblasti ľudských práv, ktoré Bielorusko ratifikovalo;

4.  vyzýva vládu Bieloruska, aby rehabilitovala prepustených politických väzňov a v plnej miere obnovila ich občianske a politické práva;

5.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že od roku 2000 nebola v Bielorusku zaregistrovaná žiadna nová politická strana; požaduje, aby boli všetky obmedzenia v tejto súvislosti zrušené; zdôrazňuje, že všetkým politickým stranám treba umožniť neobmedzenú politickú činnosť, najmä počas volebnej kampane;

6.  očakáva, že orgány prestanú prenasledovať nezávislé médiá z politických dôvodov; požaduje ukončenie administratívneho prenasledovania a svojvoľného uplatňovania článku 22 ods. 9 časti 2 správneho poriadku voči novinárom v slobodnom povolaní, ktorí spolupracujú so zahraničnými médiami bez akreditácie, čím obmedzujú právo na slobodu prejavu a šírenie informácií;

7.  vyzýva bieloruskú vládu, aby bezodkladne zrušila článok 193.1 trestného zákona, ktorý postihuje organizovanie činností neregistrovaných verejných združení a organizácií a účasť na nich, a aby umožnila plné, slobodné a neobmedzované zákonné fungovanie verejných združení a organizácií; upriamuje pozornosť Komisie najmä na skutočnosť, že v súčasnosti je v dôsledku uplatňovania článku 193.1 a iných reštriktívnych opatrení zaregistrovaných vyše 150 bieloruských MVO v Litve, Poľsku, Českej republike a inde;

8.  nalieha na bieloruské orgány, aby prehodnotili politiku, podľa ktorej medzinárodná finančná podpora mimovládnemu sektoru v Bielorusku podlieha vysokému zdaneniu;

9.  dôrazne odsudzuje politiku bieloruskej vlády, ktorá využíva osobitné jednotky na zasahovanie do vnútorných záležitostí organizácií občianskej spoločnosti vrátane tých, ktoré zastupujú národnostné menšiny, ako napríklad nezávislá MVO Zväz Poliakov v Bielorusku;

10.  nalieha na Bielorusko, ako na jedinú krajinu v Európe, ktorá stále vykonáva trest smrti a ktorá ho nedávno obnovila, aby sa zapojilo do globálneho moratória na vykonávanie trestu smrti, ktoré je prvým krokom k jeho trvalému zrušeniu; pripomína, že trest smrti je neľudské a ponižujúce zaobchádzanie, nemá žiadny preukázaný odrádzajúci účinok a v dôsledku jeho výkonu sú justičné omyly nezvratné; vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Komisiu, aby v rámci pokračujúceho dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Bieloruskom dôrazne uprednostňovali uvedené otázky; víta v tejto súvislosti, že Rada ministrov Bieloruska prijala akčný plán na realizáciu odporúčaní pracovnej skupiny všeobecného pravidelného preskúmavania Rady OSN pre ľudské práva, a očakáva, že tento plán bude v plnom rozsahu splnený;

11.  vyzýva EÚ, aby si udržala dynamiku v záujme ďalšej normalizácie vzťahov s Bieloruskom: opakuje svoj postoj, že existujúce rozdiely možno najlepšie riešiť prostredníctvom posilnených komunikačných kanálov, a že ďalšie zapojenie EÚ, a najmä Európskeho parlamentu, do dialógu s Bieloruskom a predovšetkým jeho občanmi a občianskou spoločnosťou, ako aj s parlamentom a rôznymi politickými stranami, môže priniesť hmatateľné výsledky a prispieť k nezávislosti, zvrchovanosti a prosperite tejto krajiny;

12.  vyzýva ESVČ a Komisiu, aby naďalej vykonávali a rozšírili svoju podporu organizácií občianskej spoločnosti pôsobiacich v Bielorusku i v zahraničí; zdôrazňuje v tejto súvislosti potrebu podporovať všetky nezávislé zdroje informácií pre bieloruskú spoločnosť vrátane mediálneho vysielania v bieloruštine a zo zahraničia;

13.  konštatuje, že v januári 2014 sa začali rokovania o zjednodušení vízového režimu zamerané na zlepšenie medziľudských kontaktov a podporu rozvoja občianskej spoločnosti; zdôrazňuje, že Komisia a ESVČ by mali prijať potrebné opatrenia s cieľom urýchliť pokrok v tejto oblasti;

14.  podporuje EÚ v jej politike „kritickej spolupráce“ s bieloruskými orgánmi a vyjadruje ochotu prispieť k nej prostredníctvom svojej Delegácie pre vzťahy s Bieloruskom; vyzýva Komisiu, aby dôkladne monitorovala legislatívne iniciatívy a kontrolovala ich vykonávanie; pripomína, že EÚ musí zabezpečiť, aby sa jej zdroje nevyužívali na potláčanie organizácií občianskej spoločnosti, obhajcov ľudských práv, novinárov v slobodnom povolaní a opozičných lídrov;

15.  je znepokojený bezpečnostnými problémami, ktoré vznikli pri výstavbe bieloruskej jadrovej elektrárne v meste Ostrovec nachádzajúcom sa menej ako 50 km od hlavného mesta Litvy Vilniusu a blízko poľských hraníc; zdôrazňuje potrebu komplexného medzinárodného dohľadu nad realizáciou tohto projektu, aby sa zabezpečil jeho súlad s medzinárodnými požiadavkami a normami v oblasti jadrovej a environmentálnej bezpečnosti vrátane Dohovoru OSN z Espoo a Aarhuského dohovoru OSN; vyzýva Komisiu, aby otázku bezpečnosti a transparentnosti tejto jadrovej elektrárne vo výstavbe zaradila do dialógu s Bieloruskom a Ruskom, keďže ju financuje Rusko a je založená na technológiách Rosatom, a aby Európskemu parlamentu a najmä členským štátom susediacim s Bieloruskom podávala pravidelné správy; vyzýva Radu a Komisiu, aby využili svoj vplyv vrátane podmienenia makrofinančnej pomoci EÚ s cieľom zabezpečiť, aby Bielorusko dodržiavalo medzinárodné bezpečnostné normy v súvislosti s jadrovou elektrárňou Ostrovec, a to najmä pokiaľ ide o uskutočnenie jej záťažových skúšok v súlade s dohodou s Komisiou z 23. júna 2011;

16.  očakáva pristúpenie Bieloruska k Parlamentnému zhromaždeniu Euronest v súlade s ustanovujúcim aktom, hneď ako budú splnené politické podmienky, a pripisuje tomuto pristúpeniu veľký význam, pretože by išlo o prirodzené rozšírenie účasti Bieloruska v rámci mnohostrannej spolupráce Východného partnerstva;

17.  opakuje svoj záväzok pracovať v prospech bieloruského ľudu, podporovať jeho demokratické ambície a iniciatívy a prispievať k stabilnej, demokratickej a úspešnej budúcnosti krajiny;

18.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, Rade, Komisii, členským štátom, OBSE/ODIHR, Rade Európy a bieloruským orgánom.

Právne oznámenie