Zoznam 
Prijaté texty
Streda, 14. decembra 2016 - ŠtrasburgFinálna verzia
Insolvenčné konania a insolvenční správcovia ***I
 Dohoda o partnerstve a spolupráci medzi ES a Uzbekistanom a bilaterálny obchod v oblasti textilu ***
 Dohoda o partnerstve a spolupráci medzi ES a Uzbekistanom a bilaterálny obchod v oblasti textilu
 Dohoda o obchode medzi EÚ a Kolumbiou a Peru (pristúpenie Ekvádoru) ***
 Dohoda medzi EÚ a Nórskom o recipročnom prístupe k rybolovu v oblasti Skagerrak ***
 Dohoda medzi EÚ a Nórskom o recipročnom prístupe k rybolovu v oblasti Skagerrak
 Dohoda o operatívnej a strategickej spolupráci medzi Gruzínskom a Europolom *
 Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: žiadosť EGF/2016/004 ES/Comunidad Valenciana automotive
 Normalizácia účtovnej závierky železničných podnikov ***II
 Služby vnútroštátnej osobnej železničnej dopravy ***II
 Jednotný európsky železničný priestor ***II
 Prístup na trh s prístavnými službami a finančná transparentnosť prístavov ***I
 Návrh na vymenovanie člena Dvora audítorov – Juhan Parts
 Výskumný program Výskumného fondu pre uhlie a oceľ *
 Výročná správa o ľudských právach a demokracii vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti za rok 2015
 Vykonávanie spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (článok 36 ZEÚ)
 Nástroje SPP na obmedzenie cenových výkyvov na poľnohospodárskych trhoch

Insolvenčné konania a insolvenční správcovia ***I
PDF 325kWORD 42k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2016 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa nahrádzajú zoznamy insolvenčných konaní a insolvenčných správcov v prílohách A a B k nariadeniu (EÚ) 2015/848 o insolvenčnom konaní (COM(2016)0317 – C8-0196/2016 – 2016/0159(COD))
P8_TA(2016)0488A8-0324/2016

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0317),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 81 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0196/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 17. novembra 2016, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0324/2016),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 14. decembra 2016 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/..., ktorým sa nahrádzajú prílohy A a B k nariadeniu (EÚ) 2015/848 o insolvenčnom konaní

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2017/353.)


Dohoda o partnerstve a spolupráci medzi ES a Uzbekistanom a bilaterálny obchod v oblasti textilu ***
PDF 248kWORD 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Uzbeckou republikou na strane druhej, ktorým sa mení dohoda s cieľom rozšíriť ustanovenia dohody na bilaterálny obchod v oblasti textilu s ohľadom na uplynutie platnosti bilaterálnej dohody o textile (16384/1/2010 – C7-0097/2011 – 2010/0323(NLE))
P8_TA(2016)0489A8-0332/2016

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (16384/1/2010),

–  so zreteľom na návrh Protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Uzbeckou republikou na strane druhej, ktorým sa mení dohoda s cieľom rozšíriť ustanovenia dohody na bilaterálny obchod v oblasti textilu s ohľadom na uplynutie platnosti bilaterálnej dohody o textile (16388/2010),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 207 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0097/2011),

–  so zreteľom na svoje predbežné uznesenie z 15. decembra 2011(1) o návrhu rozhodnutia Rady,

–  so zreteľom na svoje nelegislatívne uznesenie zo 14. decembra 2016(2) o návrhu rozhodnutia Rady,

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A8-0332/2016),

1.  udeľuje súhlas s uzavretím protokolu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Uzbeckej republiky.

(1) Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 195.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0490.


Dohoda o partnerstve a spolupráci medzi ES a Uzbekistanom a bilaterálny obchod v oblasti textilu
PDF 334kWORD 49k
Nelegislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Uzbeckou republikou na strane druhej, ktorým sa mení dohoda s cieľom rozšíriť ustanovenia dohody na bilaterálny obchod v oblasti textilu s ohľadom na uplynutie platnosti bilaterálnej dohody o textile (16384/1/2010 – C7-0097/2011 – 2010/0323(NLE)2016/2226(INI))
P8_TA(2016)0490A8-0330/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (16384/1/2010),

–  so zreteľom na návrh Protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Uzbeckou republikou na strane druhej (16388/2010),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 207 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bod (v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0097/2011),

–  so zreteľom na svoje predbežné uznesenie z 15. decembra 2011(1) o návrhu smernice Rady,

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie zo 14. decembra 2016(2) o návrhu rozhodnutia Rady,

–  so zreteľom na najnovšie pripomienky Výboru expertov pre vykonávanie dohovorov a odporúčaní týkajúcich sa Uzbekistanu, pokiaľ ide o Dohovor o zrušení nútenej práce (dohovor č. 105) a Dohovor o najhorších formách detskej práce (dohovor č. 182), ktoré boli prijaté v roku 2015 a zverejnené v roku 2016(3),

–   so zreteľom na protokol (č. 1) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

–   so zreteľom na protokol (č. 2) k Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 druhý pododsek rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A8-0330/2016),

A.  keďže v decembri 2011 sa Európsky parlament rozhodol odložiť svoje rozhodnutie o súhlase s protokolom o textile medzi EÚ a Uzbekistanom a prijal predbežnú správu s cieľom riešiť obvinenia z využívania detskej a nútenej práce pri zbere bavlny v Uzbekistane;

B.  keďže v tejto predbežnej správe Európsky parlament uvádza, že zváži súhlas s protokolom Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „MOP“) iba v prípade, že uzbecké orgány umožnia pozorovateľom MOP vstup do krajiny, aby vykonali podrobný a ničím neobmedzovaný monitoring, a keď títo pozorovatelia potvrdia, že sa vykonali konkrétne reformy a dosiahli zásadné pozitívne výsledky smerujúce ku skutočnému odstráneniu nútenej práce a detskej práce na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

C.  keďže Európsky parlament zaviedol pravidelný dialóg s Komisiou, ESVČ, vládou Uzbekistanu, MOP a občianskou spoločnosťou s cieľom monitorovať vývoj počas zberu bavlny a vyvíjať tlak na všetky zúčastnené strany, aby sa ukončila detská a nútená práca v Uzbekistane;

D.  keďže v roku 2013 vláda Uzbekistanu povolila MOP monitorovanie zberu bavlny; keďže MOP od roku 2013 pri viacerých príležitostiach uskutočnila monitorovanie, pričom spočiatku sa zamerala na detskú prácu a neskôr ho rozšírila o nútenú prácu a podmienky náboru;

E.  keďže spolupráca medzi MOP a vládou Uzbekistanu sa postupne rozšírila a v roku 2014 Uzbekistan ako prvá krajina Strednej Ázie schválila národný program dôstojnej práce s MOP;

F.  keďže najnovšie monitorovanie MOP počas zberu bavlny v roku 2015 ukázalo, že „využívanie detí pri zbere bavlny sa stalo zriedkavejším, sporadickým a sociálne neprijateľným, i keď je potrebná stála obozretnosť“(4);

G.  keďže podľa MOP sa povedomie o nútenej práci v Uzbekistane síce ešte len začína utvárať, prieskumy MOP však ukazujú, že väčšina pracovníkov zbiera bavlnu dobrovoľne a má možnosť túto prácu odmietnuť;

H.  keďže záverečná správa MOP o zbere bavlny v Uzbekistane v roku 2016 bude k dispozícii na konci tohto roku;

I.  keďže odstraňovanie nútenej a detskej práce v Uzbekistane je cieľový, avšak doteraz neukončený proces, ktorý si vyžaduje úsilie a ďalšiu podporu EÚ a medzinárodného spoločenstva, vrátane účasti organizácii občianskej spoločnosti, ktoré pôsobia v oblasti ľudských a pracovných práv;

J.  keďže vláda Uzbekistanu prijala akčné plány na zmenu náboru pracovníkov pre zber bavlny a spolu s organizáciami zamestnávateľov a s odbormi podporila zvýšenie povedomia a vyvinula mechanizmy spätnej väzby na zabránenie nútenej a detskej práci;

K.  keďže mimovládne organizácie stále hlásia prípady porušovania ľudských práv v krajine, najmä v oblasti zberu bavlny, kde podľa nich v čase zberu bavlny dochádza k hromadnej nútenej mobilizácii študentov a zamestnancov verejnej správy a k porušovaniu slobody združovania a prejavu, najmä k vypočúvaniu občanov, ktorí informujú o zbere, pravidelnému prenasledovaniu a šikane obhajcov ľudských práv a aktivistov občianskej spoločnosti a k bráneniu medzinárodným skupinám činným v oblasti práv a médiám v pôsobení v tejto krajine;

L.  keďže náhla smrť prezidenta Isloma Karimova by nemala mať žiaden vplyv na pokračovanie prebiehajúceho procesu zlepšovania pracovných podmienok na bavlníkových plantážach v Uzbekistane;

1.  zdôrazňuje význam opatrení, ktoré prijala vláda Uzbekistanu s cieľom povoliť MOP monitorovanie zberu bavlny a zapojiť sa do širokej spolupráce s MOP prostredníctvom programu dôstojnej práce;

2.  víta významný pokrok dosiahnutý v Uzbekistane od roku 2013 vrátane prijatia právnych predpisov zakazujúcich využívanie detskej práce, čím sa dosiahlo takmer úplné odstránenie detskej práce; nabáda orgány, aby sa ďalej zapájali do celoštátnej kampane zvyšovania povedomia s cieľom úplne odstrániť detskú prácu;

3.  oceňuje skutočnosť, že sa vláda Uzbekistanu v spolupráci s MOP zameriava aj na odstraňovanie nútenej práce a že sa dosiahol pokrok; zdôrazňuje však, že ešte stále existujú dômyselné spôsoby nedobrovoľnej práce a že ide o zložitý proces, ktorý si vyžaduje okrem iného reformu politík zamestnanosti;

4.  domnieva sa, že za toto snaženie uzbeckej vlády by mal Európsky parlament vyjadriť súhlas s textilom protokolu o textile medzi EÚ a Uzbekistanom; zastáva názor, že takýto súhlas bude pozitívnym signálom podpory uzbeckej vláde, aby naďalej vyvíjala úsilie o úplné odstránenie detskej práce a všetkých ostatných foriem nútenej práce, a zároveň ešte viac posilnila spoluprácu s EÚ;

5.  víta skutočnosť, že federácia odborových zväzov Uzbekistanu vstúpila ako pridružený člen do Medzinárodnej konfederácie odborových zväzov v októbri 2015; zdôrazňuje úlohu, ktorú uzbecké odborové zväzy zohrávajú pri zabezpečení dôstojných pracovných podmienok a ochrane ľudských práv; vyzýva uzbeckú vládu, aby v tomto smere plne spolupracovala s odborovými zväzmi; nabáda uzbecké odborové zväzy, aby posilnili svoju úlohu v úsilí o úplné odstránenie nútenej práce;

6.  vyjadruje znepokojenie nad správami nezávislých pozorovateľov o štátom organizovanej mobilizácii občanov vrátane nútenej práce zamestnancov verejnej správy a študentov pred začiatkom zberu v roku 2016;

7.  vyzýva nadchádzajúceho uzbeckého prezidenta, aby zaviedol nový model ľudských práv tým, že okamžite ukončí pretrvávajúcu nútenú prácu a detskú prácu počas zberu bavlny;

8.  vyzýva Komisiu a ESVČ, aby pravidelne poskytovali Európskemu parlamentu podrobné informácie o situácii v Uzbekistane, a to najmä v oblasti odstraňovania detskej a nútenej práce; rozhodol sa naďalej sledovať vývoj v Uzbekistane a organizovať pravidelný dialóg s MOP, Komisiou, ESVČ a ostatnými zainteresovanými stranami zameraný na úplné odstránenie nútenej práce a detskej práce v Uzbekistane;

9.  uznáva, že na dosiahnutie tohto cieľa bude okrem kombinácie vedenia dialógu a spolupráce potrebný aj nepretržitý tlak na vládu Uzbekistanu zo strany Únie, MOP a Svetovej banky; vyhradzuje si právo vyzvať Komisiu a Radu, aby začali uplatňovať články 2 a 95 dohody o partnerstve a spolupráci s cieľom prijať všetky potrebné všeobecné a osobitné opatrenia, ak sa záväzok na odstránenie detskej a nútenej práce nedodrží;

10.  vyzýva Komisiu a delegácie EÚ v Taškente, aby prostredníctvom politického dialógu a pomocných programov prispievali k štrukturálnym reformám v Uzbekistane vrátane zvyšovania odmeny pre zberačov bavlny, mechanizácie a väčšej rozpočtovej transparentnosti príjmov zo zberu bavlny;

11.  zastáva názor, že program dôstojnej práce by sa mal predĺžiť aj po roku 2016 a mal by sa prehĺbiť s cieľom zaoberať sa modernizáciou uzbeckého hospodárstva a zlepšovaním politiky zamestnanosti v oblastiach, ako je ochrana zdravia pri práci, bezpečnosť pri práci a inšpekcia práce, pričom by mala byť zohľadnená rodová rovnosť; v tejto súvislosti víta nariadenie uzbeckej vlády č. 909 (zo 16. novembra 2015), ktorého cieľom je zlepšenie pracovných podmienok, zamestnanosti a sociálnej ochrany pracovníkov v poľnohospodárstve v rokoch 2016 až 2018;

12.  zdôrazňuje, že pomoc zameraná na právny štát a justíciu s cieľom podnietiť reformy a zefektívniť prácu uzbeckého parlamentu, ktorú v posledných rokoch poskytuje Európska Únia, musí priniesť konkrétne výsledky;

13.  je presvedčený, že pomoc EÚ pre Uzbekistan by mala byť zameraná aj na odstránenie monokultúry bavlny v krajine a znižovanie jej závislosti od vývozu diverzifikáciou hospodárstva, čo by mohlo postupne zmierniť katastrofálnu situáciu v oblasti životného prostredia, najmä so zreteľom na to, čo ešte ostalo z Aralského mora a jeho prítokov;

14.  vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila hlavnú iniciatívu EÚ o zodpovednom riadení dodávateľského reťazca v odevnom priemysle spoločne s návrhom na zvýšenie transparentnosti tohto dodávateľského reťazca; pripomína význam paktu udržateľnosti prijatého v roku 2013 a zdôrazňuje, že iniciatívy tohto druhu môžu slúžiť ako základ pre vypracovanie nových opatrení v partnerstve s tretími krajinami v záujme plnenia cieľov v oblasti zlepšovania pracovných, zdravotných a bezpečnostných podmienok v odevnom priemysle;

15.  vyzýva vládu Uzbekistanu, aby pracovala na ratifikácii a účinnom vykonávaní všetkých 27 ťažiskových medzinárodných dohovorov v rámci VSP +, aby mohli požiadať o colné preferencie VSP +;

16.  zdôrazňuje, že v rokoch 2009 a 2010 Rada zrušila sankcie EÚ „s cieľom povzbudiť uzbecké orgány, aby prijali ďalšie významné opatrenia na zlepšenie právneho štátu a situácie v oblasti ľudských práv v krajine“, pričom okrem iného uviedla, že „Rada bude situáciu ľudských práv v Uzbekistane pozorne a nepretržite sledovať“ a že „hĺbka a kvalita dialógu a spolupráce bude závisieť od uzbeckých reforiem“;

17.  vyzýva Komisiu a ESVČ, aby sledovali politickú transformáciu v Uzbekistane a pravidelne o tomto procese Európsky parlament informovali;

18.  vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP), ESVČ a členské štáty, aby využívali proces transformácie ako príležitosť požadovať konkrétne a merateľné zlepšenia v oblasti ľudských práv počas nasledujúcich mesiacov; zdôrazňuje, že medzi konkrétne zlepšenia by mali patriť podmienky, ktoré stanovili ministri zahraničných veci EÚ v roku 2010;

19.  upozorňuje, že textilné odvetvie, predovšetkým výroba bavlny, je hlavnou oblasťou obchodovania medzi EÚ a Uzbekistanom; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že EÚ by mala naplno využiť rozšírenie DPS na zabezpečenie toho, že uzbecké orgány sa po náhlom úmrtí prezidenta budú podieľať na procese transformácie, ktorý povedie k lepšej správe, posilneniu zásady právneho štátu, demokratickým reformám a značnému zlepšeniu situácie v oblasti ľudských práv;

20.  opakuje záväzok Únie ďalej rozvíjať a prehlbovať vzťahy s Uzbekistanom, čo si vyžaduje dodržiavanie ľudských práv a zásady právneho štátu; vyzýva vládu Uzbekistanu, aby vytvorila väčší priestor pre nezávislú občiansku spoločnosť a vo väčšej miere zohľadnila obavy uzbeckých a medzinárodných mimovládnych organizácií a aby plnila svoje záväzky vyplývajúce z Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Dohovoru proti mučeniu;

21.  naliehavo vyzýva uzbecké orgány, aby v plnej miere dodržiavali svoje medzinárodné záväzky týkajúce sa ochrany ľudských práv; víta oznámenie návrhu vyhlásenia amnestie pri príležitosti 24. výročia ústavy Uzbekistanu; naliehavo vyzýva uzbecké orgány, aby do tohto gesta zahrnuli aj prepustenie všetkých osôb uväznených na základe politicky motivovaných obvinení, zlepšenie zaobchádzania s osobami vo väzbe a ukončenie série tvrdých zákrokov, zatýkania a odsudzovania; nabáda uzbeckú vládu, aby vo väčšej miere spolupracovala s medzinárodnými inštitúciami prostredníctvom jedenástich osobitných postupov Rady pre ľudské práva(5);

22.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Uzbeckej republiky.

(1) Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 195.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0489.
(3) Správa Výboru expertov pre vykonávanie dohovorov a odporúčaní – uplatňovanie medzinárodných pracovných noriem 2016 – správa III (časť 1A).
(4) Správa Výboru expertov pre vykonávanie dohovorov a odporúčaní – uplatňovanie medzinárodných pracovných noriem 2016 – správa III (časť 1A), s. 218.
(5) Týchto 11 osobitných postupov je popísaných tu: http://spinternet.ohchr.org/_Layouts/SpecialProceduresInternet/ViewCountryVisits.aspx?Lang=en&country=UZB.Pre všeobecný prehľad osobitných postupov Rady pre ľudské práva pozri: http://www.ohchr.org/en/HRBodies/SP/Pages/Welcomepage.aspx.


Dohoda o obchode medzi EÚ a Kolumbiou a Peru (pristúpenie Ekvádoru) ***
PDF 243kWORD 41k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Únie Protokolu o pristúpení k Dohode o obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kolumbiou a Peru na strane druhej na účely zohľadnenia pristúpenia Ekvádoru (07620/2016 – C8-0463/2016 – 2016/0092(NLE))
P8_TA(2016)0491A8-0362/2016

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (07620/2016),

–  so zreteľom na návrh Protokolu o pristúpení k Dohode o obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kolumbiou a Peru na strane druhej na účely zohľadnenia pristúpenia Ekvádoru (07621/2016),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 91, článkom 100 ods. 2, článkom 207 ods. 4 prvým pododsekom a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0463/2016),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek a na článok 99 ods. 2, ako i článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A8-0362/2016),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením protokolu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Ekvádoru, Kolumbie a Peru.


Dohoda medzi EÚ a Nórskom o recipročnom prístupe k rybolovu v oblasti Skagerrak ***
PDF 246kWORD 43k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody medzi Európskou úniou a Nórskym kráľovstvom o recipročnom prístupe k rybolovu v oblasti Skagerrak pre plavidlá plaviace sa pod vlajkou Dánska, Nórska a Švédska (10711/2016 – C8-0332/2016 – 2016/0192(NLE))
P8_TA(2016)0492A8-0321/2016

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (10711/2016),

–  so zreteľom na návrh Dohody medzi Európskou úniou a Nórskym kráľovstvom o recipročnom prístupe k rybolovu v oblasti Skagerrak pre plavidlá plaviace sa pod vlajkou Dánska, Nórska a Švédska (11692/2014),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 43 ods. 2 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0332/2016),

–  so zreteľom na svoje nelegislatívne uznesenie zo 14. decembra 2016(1) o návrhu rozhodnutia Rady,

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre rybárstvo (A8-0321/2016),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Nórskeho kráľovstva.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0493.


Dohoda medzi EÚ a Nórskom o recipročnom prístupe k rybolovu v oblasti Skagerrak
PDF 253kWORD 45k
Nelegislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody medzi Európskou úniou a Nórskym kráľovstvom o recipročnom prístupe k rybolovu v oblasti Skagerrak pre plavidlá plaviace sa pod vlajkou Dánska, Nórska a Švédska (10711/2016 – C8-0332/2016 – 2016/0192(NLE)2016/2229(INI))
P8_TA(2016)0493A8-0320/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (10711/2016),

–  so zreteľom na návrh Dohody medzi Európskou úniou a Nórskym kráľovstvom o recipročnom prístupe k rybolovu v oblasti Skagerrak pre plavidlá plaviace sa pod vlajkou Dánska, Nórska a Švédska (11692/2014),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 43 ods. 2 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0332/2016),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie zo 14. decembra 2016(1) o návrhu rozhodnutia Rady,

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 druhý pododsek rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A8-0320/2016),

A.  keďže rybári z Dánska, Nórska a Švédska vždy tradične lovili spoločne v oblastiach Kattegat a Skagerrak;

B.  keďže dohoda potvrdzuje historické rybolovné práva rybárov z Dánska, Nórska a Švédska v oblastiach Kattegat a Skagerrak bez toho, aby boli dotknuté práva rybárov z iných štátov, pričom sa ňou zároveň zabezpečuje prijatie vhodných opatrení týkajúcich sa riadenia rybárstva a zachovania populácií v týchto vodách;

C.  keďže dohoda podporuje aj vykonávanie reformovaného systému riadenia rybárstva v EÚ, ktorý bol zavedený v súlade s cieľmi a základnými zásadami novej spoločnej rybárskej politiky (SRP), najmä zavedenie povinnosti vylodiť úlovky a povinných opatrení na zachovanie populácie rýb nad hranicou udržateľného rybárstva;

1.  vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu postúpila zápisnice a závery všetkých konzultácií uskutočnených v súlade s článkom 4 dohody;

2.  vyzýva Komisiu, aby počas posledného roka uplatňovania dohody a pred začatím rokovaní o obnovení jej platnosti predložila Európskemu parlamentu a Rade kompletnú správu o jej vykonávaní;

3.  vyzýva Komisiu a Radu, aby v medziach svojich právomocí bezodkladne a v plnej miere informovali Európsky parlament vo všetkých etapách postupov týkajúcich sa dohody a obnovenia jej platnosti podľa článku 13 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii a článku 218 ods. 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

4.  zdôrazňuje, že prístup akejkoľvek tretej krajiny na vnútorný trh musí byť založený na reciprocite a že v prípade Nórska musia byť všetky clá na potravinové výrobky vrátane produktov rybolovu pochádzajúce z EÚ v súlade s Dohodou o Európskom hospodárskom priestore;

5.  zdôrazňuje, že úlohou Komisie je zabezpečiť, aby clá na potravinové výrobky a produkty rybolovu pochádzajúce z EÚ neboli stanovované spôsobom, ktorý je v rozpore so zásadami voľného obchodu v oblasti potravinových výrobkov vrátane produktov rybolovu;

6.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov a Nórskeho kráľovstva.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0492.


Dohoda o operatívnej a strategickej spolupráci medzi Gruzínskom a Europolom *
PDF 249kWORD 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady, ktorým sa schvaľuje uzavretie dohody medzi Gruzínskom a Európskym policajným úradom (Europol) o operatívnej a strategickej spolupráci zo strany Europolu (10343/2016 – C8-0266/2016 – 2016/0810(CNS))
P8_TA(2016)0494A8-0343/2016

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Rady (10343/2016),

–  so zreteľom na článok 39 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii v znení zmenenom Amsterdamskou zmluvou a na článok 9 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0266/2016),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2009/371/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho policajného úradu (Europol)(1), a najmä na jeho článok 23 ods. 2,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2009/934/SVV z 30. novembra 2009, ktorým sa prijímajú vykonávacie predpisy upravujúce vzťahy Europolu s jeho partnermi vrátane výmeny osobných údajov a utajovaných skutočností(2), a najmä na jeho články 5 a 6,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2009/935/SVV z 30. novembra 2009, ktorým sa určuje zoznam tretích štátov a organizácií, s ktorými Europol uzavrie dohody(3),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0343/2016),

1.  schvaľuje návrh Rady;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  vyzýva Komisiu, aby po dátume uplatňovania nového nariadenia o Europole(4) posúdila ustanovenia obsiahnuté v dohode o spolupráci, vyzýva Komisiu, aby Európsky parlament a Radu informovala o výsledkoch uvedeného posúdenia a v prípade potreby predložila odporúčanie na poverenie začať opätovné medzinárodné rokovania o dohode;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a Europolu.

(1) Ú. v. EÚ L 121, 15.5.2009, s. 37.
(2) Ú. v. EÚ L 325, 11.12.2009, s. 6.
(3) Ú. v. EÚ L 325, 11.12.2009, s. 12.
(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV (Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53).


Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: žiadosť EGF/2016/004 ES/Comunidad Valenciana automotive
PDF 359kWORD 51k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii na základe žiadosti Španielska – EGF/2016/004 ES/Comunidad Valenciana automotive (COM(2016)0708 – C8-0454/2016 – 2016/2298(BUD))
P8_TA(2016)0495A8-0379/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0708 – C8-0454/2016),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006(1) (nariadenie o EGF),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2), a najmä na jeho článok 12,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3) (MID z 2. decembra 2013), a najmä na jej bod 13,

–  so zreteľom na postup trialógu uvedený v bode 13 MID z 2. decembra 2013,

–  so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0379/2016),

A.  keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu alebo globálnej finančnej a hospodárskej krízy, a pomôcť pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce;

B.  keďže finančná pomoc Únie pre prepustených pracovníkov by mala byť dynamická a dostupná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré bolo prijaté v rámci zmierovacieho zasadnutia 17. júla 2008, a s náležitým zreteľom na MID z 2. decembra 2013 v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF);

C.  keďže nariadenie o EGF bolo prijaté v súlade s dohodou medzi Európskym parlamentom a Radou, ktorá sa týka opätovného zavedenia kritéria krízovej mobilizácie, stanovenia finančného príspevku Únie na 60 % celkových odhadovaných nákladov na navrhované opatrenia, zvýšenia efektívnosti pri spracúvaní žiadostí o príspevok z EGF v Komisii, Európskom parlamente a Rade tým, že sa skráti čas na posudzovanie a schvaľovanie, rozšírenia oprávnených opatrení a okruhu príjemcov zahrnutím samostatne zárobkovo činných osôb a mladých ľudí a financovania stimulov na zakladanie vlastných podnikov;

D.  keďže Španielsko predložilo žiadosť EGF/2016/004 ES/Comunidad Valenciana automotive o finančný príspevok z EGF v dôsledku prepúšťania v hospodárskom odvetví zaradenom podľa klasifikácie NACE Revision 2 do divízie 29 (výroba motorových vozidiel, návesov a prívesov) v regióne na úrovni NUTS 2 Comunidad Valenciana (ES52) a keďže sa očakáva, že na opatreniach sa zúčastní 250 prepustených pracovníkov, ktorí majú nárok na príspevok z EGF;

E.  keďže žiadosť bola predložená na základe kritérií zásahu uvedených v článku 4 ods. 2 nariadenia o EGF odchylne od kritérií stanovených v článku 4 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia, ktoré vyžaduje prepustenie aspoň 500 pracovníkov v referenčnom období deviatich mesiacov v podnikoch, ktoré pôsobia v rovnakom hospodárskom odvetví vymedzenom ako divízia klasifikácie NACE Revision 2 a nachádzajú sa v jednom regióne alebo v dvoch susediacich regiónoch úrovne NUTS 2 v členskom štáte;

F.  keďže EÚ-27 čelila v roku 2015 v porovnaní s rokom 2006 poklesu výroby motorových vozidiel o 0,5 milióna kusov (z 18,7 milióna kusov v roku 2006 na 18,2 v roku 2015), pričom celosvetová produkcia sa zvýšila o 31,1 % (zo 69,2 milióna kusov v roku 2006 na 90,9 milióna kusov v roku 2015)(4), a to predovšetkým v Číne, ale aj v iných štátoch juhovýchodnej Ázie;

1.  súhlasí s Komisiou, že podmienky stanovené v článku 4 ods. 2 nariadenia o EGF sú splnené, a že Španielsko má preto podľa uvedeného nariadenia nárok na finančný príspevok vo výške 856 800 EUR, čo predstavuje 60 % celkových nákladov 1 428 000 EUR, na opätovné začlenenie 250 prepustených pracovníkov do trhu práce;

2.  domnieva sa, že poskytovanie podpory pre bývalých zamestnancov malých a stredných podnikov takisto odôvodňuje schválenie žiadosti týkajúcej sa menej ako 500 prepustených pracovníkov;

3.  berie na vedomie, že Španielsko predložilo žiadosť o finančný príspevok z EGF 21. júna 2016 a že Komisia dokončila jej posúdenie 8. novembra 2016 a v ten istý deň o tom informovala Európsky parlament;

4.  konštatuje, že v odvetví výroby motorových vozidiel, návesov a prívesov bolo predložených 23 žiadostí o príspevok z EGF, pričom 13 z nich súviselo s globalizáciou týkajúcou sa obchodu(5) a 10 s celosvetovou finančnou a hospodárskou krízou(6); konštatuje, že tri z týchto žiadostí o príspevok z EGF boli zo Španielska (EGF/2008/002 ES Delphi, EGF/2008/004 ES Kastília y León a Aragónsko a EGF/2010/002 ES Cataluña automoción);

5.  poznamenáva, že pokles podielu Únie na trhu automobilového priemyslu je súčasťou dlhodobého trendu, ako už Komisia uviedla vo svojich posúdeniach predchádzajúcich žiadostí o príspevok z EGF týkajúcich sa automobilového odvetvia, ktoré súviseli s globalizáciou v oblasti obchodu, pričom v období rokov 2000 až 2015 Únia stratila skoro polovicu svojho podielu na trhu;

6.  poukazuje na to, že v Španielsku viedla recesia vo výrobe áut k zníženiu počtu podnikov a pracovných miest, pričom v oblasti Comunidad Valenciana ukončilo v období rokov 2008 – 2014 svoju činnosť 62 z celkového počtu 187 automobilových podnikov, čo predstavuje pokles o 33,16 %;

7.  berie na vedomie, že spoločnosť Bosal S.A. začala svoju činnosť v roku 1986, keď bola oblasť Sagunto vyhlásená za „preferenčnú oblasť reindustrializácie“ po tom, ako došlo k prepúšťaniu v zariadení miestnej vysokej pece; konštatuje, že konkurz a zatvorenie spoločnosti Bosal S.A. viedli k zániku 250 pracovných miest v meste Sagunto, čo je v tomto meste relatívne veľký počet a má závažný vplyv na miestnu a regionálnu ekonomiku, najmä vzhľadom na špecifickú situáciu malého mesta vo vidieckej oblasti, ktorú vážne zasiahla nielen hospodárska kríza, ale aj dôsledky globalizácie v automobilovom priemysle; pripomína, že nezamestnanosť v Comunidad Valenciana je naďalej na úrovni 20,17 %(7), hoci je vidieť náznaky oživenia v oblasti zamestnanosti;

8.  vyjadruje poľutovanie nad nárastom počtu nezamestnaných osôb v Sagunte v rokoch 2007 (2 778) až 2015 (6 437) a nad tým, že miera nezamestnanosti dosahuje 25,8 %, čo ďalej zhoršuje už aj tak nestabilnú situáciu v tejto oblasti;

9.  zdôrazňuje, že z celkového počtu prepustených pracovníkov, na ktorých sa vzťahuje táto žiadosť, je 71 % vo veku nad 45 rokov, 78 % bolo zamestnaných v tom istom podniku nepretržite minimálne 15 rokov a 50 % nemá žiadnu kvalifikáciu; konštatuje navyše, že v tejto oblasti nebol v poslednom čase uvedený do prevádzky žiadny nový podnik; upozorňuje, že vzhľadom na všetky tieto okolnosti sú prepustení pracovníci veľmi zraniteľní v situácii, keď je nedostatok pracovných miest, čo znásobuje ich ťažkosti pri hľadaní nového zamestnania;

10.  konštatuje, že Španielsko plánuje 12 rôznych opatrení, z ktorých šesť sú personalizované služby, napríklad informačné podujatia, profesijné poradenstvo, sprostredkovanie zamestnania alebo podpora podnikania, a šesť sú príspevky a stimuly pre prepustených pracovníkov, na ktorých sa vzťahuje táto žiadosť, ako napríklad príspevky na dochádzanie a zmenu bydliska alebo príspevky na novoprijatých zamestnancov; upozorňuje, že tieto opatrenia predstavujú aktívne opatrenia na trhu práce;

11.  víta rozhodnutie Španielska ponúkať opatrenia odbornej prípravy zameranej na získavanie odborných povolení, ako napríklad tie, ktoré sú požadované v prípade osobnej dopravy, a na odvetvia a oblasti, v ktorých existujú alebo vzniknú príležitosti, ako sú potravinárske odvetvie, varenie, prevencia pracovných rizík, kontrola kvality a environmentálne normy, projekty vykurovania, ventilácie a klimatizácie a údržba priemyselných zariadení; podporuje ponuku vzdelávania v zručnostiach, ktoré prispievajú k lepšiemu pracovnému výkonu, ako sú informačné a komunikačné technológie, cudzie jazyky a riadenie podniku;

12.  víta ochotu zástupcov bývalých pracovníkov spoločnosti Bosal S. A. (t. j. podniku, ktorý prepustil väčšinu pracovníkov, ktorých sa táto žiadosť týka) podporiť žiadosť o financovanie z EGF a víta ich zapojenie do navrhovania opatrení, ktoré sa majú ponúknuť prepusteným pracovníkom; poznamenáva, že sociálni partneri, príslušné združenia zamestnávateľov a miestne orgány mesta Sagunto boli do tohto procesu takisto zapojené;

13.  poznamenáva, že opatrenia na podporu príjmov budú na úrovni nižšej ako 25 % z celkového balíka personalizovaných opatrení, čo je výrazne pod maximálnou hodnotou 35 % uvedenou v nariadení o EGF, a že tieto opatrenia sú podmienené aktívnou účasťou cieľovej skupiny príjemcov na činnostiach súvisiacich s hľadaním zamestnania alebo odbornou prípravou;

14.  pripomína, že podľa článku 7 nariadenia o EGF by sa v návrhu koordinovaného balíka personalizovaných služieb podporovaného z EGF mali vopred stanoviť budúce vyhliadky na trhu práce a požadované zručnosti a koordinovaný balík by mal byť kompatibilný s prechodom na hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje a je udržateľné;

15.  berie na vedomie potvrdenie Španielska, že na oprávnené opatrenia nedostáva pomoc z iných finančných nástrojov Únie; pripomína svoju výzvu Komisii, aby vo svojich výročných správach uvádzala komparatívne hodnotenie týchto údajov s cieľom zabezpečiť, aby sa plne dodržiavali platné nariadenia a aby nemohlo dochádzať k zdvojovaniu služieb financovaných Úniou;

16.  pripomína, že je dôležité zvyšovať zamestnateľnosť všetkých pracovníkov prispôsobenou odbornou prípravou a uznávaním zručností a schopností, ktoré nadobudli počas svojej pracovnej kariéry; očakáva, že odborná príprava ponúkaná ako súčasť koordinovaného balíka bude prispôsobená nielen potrebám prepustených pracovníkov, ale aj samotnému podnikateľskému prostrediu;

17.  je presvedčený, že širšie využívanie výnimky, pokiaľ ide o limity spôsobilosti, najmä v prospech zamestnancov malých a stredných podnikov, predĺženie referenčných období a možnosť začleniť pracovníkov, ktorí pre referenčnú spoločnosť poskytujú súvisiace služby, by sa mala starostlivo posúdiť podľa jednotlivých prípadov a pritom by sa malo vyvíjať maximálne úsilie o obmedzenie nesprávneho použitia rozpočtu EGF; súhlasí preto s rozhodnutím Komisie poskytnúť pomoc pre 250 pracovníkov z 29 podnikov v regióne Comunidad Valenciana;

18.  opätovne zdôrazňuje, že pomoc z EGF nesmie nahrádzať opatrenia, za ktoré podľa vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv zodpovedajú podniky, ani opatrenia na reštrukturalizáciu podnikov alebo odvetví;

19.  žiada Komisiu o zabezpečenie verejného prístupu k dokumentom súvisiacim s prípadmi EGF;

20.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

21.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

22.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii na základe žiadosti Španielska – EGF/2016/004 ES/Comunidad Valenciana automotive

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2017/341.)

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(4) Databáza OICA: http://www.oica.net/category/production-statistics/.
(5) EGF/2013/004 ES/Comunidad Valenciana automotive, COM(2016)0708; EGF/2007/001 FR dodávatelia PSA, COM(2007)0415; EGF/2007/010 PT Lisboa Alentejo, COM(2008)0094; EGF/2008/002 ES Delphi, COM(2008)0547; EGF/2008/004 ES Kastília-León a Aragónsko, COM(2009)0150; EGF/2009/013 DE Karmann, COM(2010)0007; EGF/2012/005 SE Saab, COM(2012)0622; EGF/2012/008 IT De Tomaso, COM(2013)0469; EGF/2013/006 PL Fiat Auto Poland, COM(2014)0699; EGF/2013/012 BE Ford Genk, COM(2014)0532; EGF/2014/006 FR PSA, COM(2014)0560; EGF/2015/003 BE Ford Genk, COM(2015)0336 a EGF/2015/009 SE Volvo Trucks, COM(2016)0061.
(6) EGF/2009/007 SE Volvo, COM(2009)0602; EGF/2009/009 AT Steiermark, COM(2009)0602; EGF/2009/019 FR Renault, COM(2011)0420; EGF/2010/002 ES Cataluña automotive, COM(2010)0453; EGF/2010/004 PL Wielkopolskie, COM(2010)0616; EGF/2010/015 FR Peugeot, COM(2012)0461; EGF/2010/031 BE General Motors Belgium, COM(2011)0212; EGF/2011/003 DE Arnsberg a Düsseldorf – automobilový priemysel, COM(2011)0447; EGF/2011/005 PT Norte-Centro automotive, COM(2011)0664; a EGF/2015/002 DE Adam Opel, COM(2015)0342.
(7) EPA Q3 2016. http://www.ine.es/infografias/tasasepa/desktop/tasas.html?t=0&lang=es.


Normalizácia účtovnej závierky železničných podnikov ***II
PDF 247kWORD 41k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2016 k pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 1192/69 o spoločných pravidlách normalizácie účtovnej závierky železničných podnikov (11197/1/2016 – C8-0424/2016 – 2013/0013(COD))
P8_TA(2016)0496A8-0368/2016

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (11197/1/2016 – C8-0424/2016),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. júla 2013(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 8. októbra 2013(2),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(3) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0026),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 76 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0368/2016),

1.  schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

2.  konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

3.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

4.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 327, 12.11.2013, s. 122.
(2) Ú. v. EÚ C 356, 5.12.2013, s. 92.
(3) Prijaté texty, 26.2.2014, P7_TA(2014)0152.


Služby vnútroštátnej osobnej železničnej dopravy ***II
PDF 257kWORD 43k
Uznesenie
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2016 k pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1370/2007, pokiaľ ide o otvorenie trhu so službami vnútroštátnej železničnej osobnej dopravy (11198/1/2016 – C8-0425/2016 – 2013/0028(COD))
P8_TA(2016)0497A8-0373/2016

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (11198/1/2016 – C8-0425/2016),

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené v rámci Protokolu (č. 2) o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality litovským Parlamentom, luxemburskou Poslaneckou snemovňou, holandskou Prvou a Druhou komorou, rakúskou Spolkovou radou a švédskym Parlamentom, v ktorých sa uvádza, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. júla 2013(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 8. októbra 2013(2),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(3) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0028),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 76 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0373/2016),

1.  schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

2.  schvaľuje vyhlásenie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

4.  navrhuje, aby sa akt uvádzal ako „nariadenie van de Campa a Dijksmovej o otvorení trhu so službami vnútroštátnej železničnej osobnej dopravy“(4);

5.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

6.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

7.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Vyhlásenie Európskeho parlamentu o presune zamestnancov

V súlade s odôvodnením 14 a článkom 4 ods. 4a, 4b a 6 musia členské štáty plne dodržiavať smernicu 2001/23/ES týkajúcu sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov a sú oprávnené konať nad rámec uplatňovania tejto smernice tým, že v súlade s právom Únie prijmú dodatočné opatrenia na ochranu zamestnancov, ako napríklad vyžadovanie povinného presunu zamestnancov aj v prípadoch, keď by sa neuplatňovala smernica 2001/23/ES.

(1) Ú. v. EÚ C 327, 12.11.2013, s. 122.
(2) Ú. v. EÚ C 356, 5.12.2013, s. 92.
(3) Prijaté texty, 26.2.2014, P7_TA(2014)0148.
(4) Wim van de Camp viedol rokovania o akte za Európsky parlament a Sharon Dijksmová za Radu.


Jednotný európsky železničný priestor ***II
PDF 252kWORD 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2016 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2012/34/EÚ, pokiaľ ide o otvorenie trhu so službami vnútroštátnej železničnej osobnej dopravy a o správu železničnej infraštruktúry (11199/1/2016 – C8-0426/2016 – 2013/0029(COD))
P8_TA(2016)0498A8-0371/2016

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (11199/1/2016 – C8-0426/2016),

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené v rámci Protokolu (č. 2) o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality francúzskym Senátom, litovským Parlamentom, luxemburskou Poslaneckou snemovňou, holandskou Prvou komorou, holandskou Druhou komorou a švédskym Parlamentom, v ktorých sa uvádza, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. júla 2013(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 8. októbra 2013(2),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(3) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0029),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 76 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0371/2016),

1.  schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

2.  konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

3.  navrhuje, aby sa akt uvádzal ako „smernica Sassoliho a Dijksmovej o otvorení trhu so službami vnútroštátnej železničnej osobnej dopravy a o správe železničnej infraštruktúry“(4);

4.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

5.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

6.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 327, 12.11.2013, s. 122.
(2) Ú. v. EÚ C 356, 5.12.2013, s. 92.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2014)0147.
(4) David-Maria Sassoli viedol rokovania o akte za Európsky parlament a Sharon Dijksmová za Radu.


Prístup na trh s prístavnými službami a finančná transparentnosť prístavov ***I
PDF 335kWORD 47k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2016 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec pre prístup na trh s prístavnými službami a finančná transparentnosť prístavov (COM(2013)0296 – C7-0144/2013 – 2013/0157(COD))
P8_TA(2016)0499A8-0023/2016

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0296),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 100 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7‑0144/2013),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené v rámci Protokolu (č. 2) o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality španielskym Poslaneckým kongresom a španielskym Senátom, francúzskym Národným zhromaždením, talianskym Senátom, lotyšským Parlamentom, maltským Parlamentom, poľským Sejmom a švédskym Parlamentom, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. júla 2013(1),

–  zo zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 28. novembra 2013(2),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 5. októbra 2016, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0023/2016),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(3);

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  navrhuje, aby sa akt uvádzal ako „nariadenie Fleckensteina a Schultzovej van Haegenovej, ktorým sa stanovuje rámec pre prístup na trh s prístavnými službami a finančná transparentnosť prístavov“(4);

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 14. decembra 2016 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/..., ktorým sa stanovuje rámec pre poskytovanie prístavných služieb a spoločné pravidlá o finančnej transparentnosti prístavov

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2017/352.)

(1) Ú. v. EÚ C 327, 12.11.2013, s. 111.
(2) Ú. v. EÚ C 114, 15.4.2014, s. 57.
(3) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 8. marca 2016 (Prijaté texty, P8_TA(2016)0069).
(4) Knut Fleckenstein viedol rokovania o akte za Európsky parlament a Melanie Schultzová van Haegenová za Radu.


Návrh na vymenovanie člena Dvora audítorov – Juhan Parts
PDF 240kWORD 41k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2016 o návrhu na vymenovanie Juhana Partsa za člena Dvora audítorov (C8-0445/2016 – 2016/0817(NLE))
P8_TA(2016)0500A8-0375/2016

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 286 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0445/2016),

–  so zreteľom na článok 121 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0375/2016),

A.  keďže Výbor Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu posúdil kvalifikáciu navrhovaného kandidáta, najmä pokiaľ ide o podmienky uvedené v článku 286 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

B.  keďže Výbor pre kontrolu rozpočtu na svojej schôdzi 5. decembra 2016 vypočul kandidáta Rady na člena Dvora audítorov;

1.  súhlasí s návrhom Rady vymenovať Juhana Partsa za člena Dvora audítorov;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a pre informáciu Dvoru audítorov, ako aj ostatným inštitúciám Európskej únie a kontrolným orgánom členských štátov.


Výskumný program Výskumného fondu pre uhlie a oceľ *
PDF 446kWORD 47k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa mení rozhodnutie 2008/376/ES o prijatí výskumného programu Výskumného fondu pre uhlie a oceľ a o viacročných technických pokynoch pre tento program (COM(2016)0075 – C8-0099/2016 – 2016/0047(NLE))
P8_TA(2016)0501A8-0358/2016

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2016)0075),

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na druhý odsek článku 2 Protokolu (č. 37) o finančných následkoch uplynutia platnosti zmluvy o založení ESUO a o výskumnom fonde pre uhlie a oceľ, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0099/2016),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0358/2016),

1.  schvaľuje zmenený návrh Komisie;

2.  vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článkom 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu;

3.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 3
(3)  Je potrebné revidovať pravidlá týkajúce sa právomocí a zloženia poradných skupín a technických skupín, najmä pokiaľ ide o povahu odborníkov vymenovaných Komisiou s cieľom zabezpečiť vyššiu transparentnosť, ako aj súlad a súdržnosť s rámcom pre expertné skupiny Komisie a pokiaľ možno prispieť k vyrovnanému zastúpeniu príslušných odborných a záujmových oblastí, ako aj k optimálnemu vyváženému zastúpeniu mužov a žien.
(3)  Je potrebné revidovať pravidlá týkajúce sa právomocí a zloženia poradných skupín a technických skupín s cieľom informovať príslušné zainteresované strany o diskusiách v týchto skupinách, najmä pokiaľ ide o povahu a vplyv odborníkov vymenovaných Komisiou s cieľom zabezpečiť vyššiu transparentnosť, ako aj súlad a súdržnosť s rámcom pre expertné skupiny Komisie a pokiaľ možno prispieť k vyrovnanému zastúpeniu príslušných odborných a záujmových oblastí, ako aj k optimálnemu vyváženému zastúpeniu mužov a žien. Je však potrebné rešpektovať rozhodnutie Komisie z 30. mája 2016, ktorým sa stanovujú horizontálne pravidlá vytvárania a fungovania expertných skupín Komisie, ako aj uznesenie Európskeho parlamentu o kontrole registra a zloženia expertných skupín Komisie.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 4
(4)  Je vhodné zvážiť jednoduchšie pravidlá financovania s cieľom uľahčiť účasť malých a stredných podnikov (MSP) na programe VFUO a povoliť používanie „jednotkových nákladov“ na výpočet oprávnených nákladov na personál vlastníkov MSP a ostatných fyzických osôb, ktoré nepoberajú mzdu.
(4)  Je vhodné podporiť celkovú účasť malých a stredných podnikov (MSP) na programe VFUO, a to okrem iného zjednodušením pravidiel, a povoliť používanie „jednotkových nákladov“ na výpočet oprávnených nákladov na personál vlastníkov MSP a ostatných fyzických osôb, ktoré nepoberajú mzdu.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 5 a (nové)
(5a)   Uhoľný a oceliarsky sektor sú dôležité v procese európskej integrácie a zohrávajú kľúčovú úlohu v priemyselnom spektre Únie. Zároveň sú však pracovné podmienky v uvedených sektoroch náročné a často viedli k poškodzovaniu zdravia pracovníkov a občanov. Zariadenia a spoločnosti by preto mali dodržiavať všetky právne požiadavky týkajúce sa sociálnej zodpovednosti, predstaviť konečné riešenia a minimalizovať sociálne dôsledky prechodu alebo zatvorenia zariadení. Otázky sociálnej zodpovednosti je potrebné v čo najväčšej miere konzultovať so sociálnymi partnermi.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – bod -1 (nový)
Rozhodnutie 2008/376/ES
Článok 3 – bod 1 – písmeno g
(-1)  Článok 3 bod 1 písm. g) sa vypúšťa.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – bod -1 a (nový)
Rozhodnutie 2008/376/ES
Článok 6 – odsek 2 – písmeno g a (nové)
(-1a)   V článku 6 ods. 2 sa dopĺňa toto písmeno:
„ga) vplyv operácií ťažby na zamestnanosť pracovníkov a miestne spoločenstvo ťažobných činností;“
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – bod -1 b (nový)
Rozhodnutie 2008/376/ES
Článok 6 – odsek 2 – písmeno g b (nové)
(-1b)   V článku 6 ods. 2 sa dopĺňa toto písmeno:
„gb) vplyv operácií ťažby na zdravie a bezpečnosť pracovníkov a miestneho spoločenstva ťažobných činností;“
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – bod -1 c (nový)
Rozhodnutie 2008/376/ES
Článok 8 – úvodná časť
(-1c)  V článku 8 sa úvodná časť nahrádza takto:
„Výskum a technologický rozvoj (VTR) sa zameriava na zlepšovanie postupov výroby ocele s cieľom zlepšiť kvalitu výrobkov a zvýšiť produktivitu. Neoddeliteľnú súčasť hľadaných zlepšení tvorí znižovanie emisií, spotreby energie a vplyvu na životné prostredie, ako aj zlepšovanie využívania surovín a zachovávanie zdrojov. Výskumné projekty sa musia zameriavať na jednu alebo viaceré z týchto oblastí:
„Výskum a technologický rozvoj (VTR) sa zameriava na zlepšovanie postupov výroby ocele s cieľom zlepšiť kvalitu výrobkov a zvýšiť produktivitu. Neoddeliteľnú súčasť hľadaných zlepšení tvorí znižovanie emisií, spotreby energie a vplyvu na životné prostredie, ako aj zlepšovanie využívania surovín a zachovávanie zdrojov. Výskumné projekty sa musia zameriavať na prelomové technológie v jednej alebo viacerých týchto oblastiach:
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – bod 1
Rozhodnutie 2008/376/ES
Článok 21 – písmeno i a (nové)
(ia)   posúdenia dokončených projektov výroby uhlia a ocele v dotknutých oblastiach;
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – bod 2
Rozhodnutie 2008/376/ES
Článok 22 – odsek 1 – pododsek 1
Zloženie každej poradnej skupiny musí byť v súlade s tabuľkami uvedenými v prílohe. Členovia poradných skupín sú jednotlivci vymenovaní generálnym riaditeľom Generálneho riaditeľstva pre výskum a inováciu na zastupovanie záujmov spoločných pre zainteresované strany. Nesmú zastupovať jednotlivé zainteresované subjekty, ale musia vyjadrovať spoločné stanovisko rôznych zainteresovaných organizácií.
Zloženie každej poradnej skupiny musí byť v súlade s tabuľkami uvedenými v prílohe. Členovia poradných skupín sú jednotlivci vymenovaní generálnym riaditeľom Generálneho riaditeľstva Komisie pre výskum a inováciu na zastupovanie záujmov spoločných pre zainteresované strany. Konajú samostatne a nezastupujú jednotlivé zainteresované subjekty, ale musia vyjadrovať spoločné stanovisko rôznych zainteresovaných organizácií.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – bod 2
Rozhodnutie 2008/376/ES
Článok 22 – odsek 2 – pododsek 2
Musia sa aktívne zaoberať danou oblasťou a poznať priority priemyselných odvetví.
Musia sa aktívne zaoberať danou oblasťou a poznať priority priemyslu a odvetví.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – bod 3
Rozhodnutie 2008/376/ES
Článok 24 – odsek 1 – pododsek 2
Členov technických skupín vymenúva na základe ich osobnej spôsobilosti generálny riaditeľ Generálneho riaditeľstva pre výskum a inováciu.
Členov technických skupín vymenúva na základe ich osobnej spôsobilosti generálny riaditeľ Generálneho riaditeľstva Komisie pre výskum a inováciu.
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – bod 3
Rozhodnutie 2008/376/ES
Článok 24 – odsek 3a (nový)
3a.   Komisia sa naliehavo vyzýva, aby zabezpečila maximálnu možnú transparentnosť vrátane uverejnenia programu, podkladových dokumentov, záznamov o hlasovaní a podrobných zápisníc vrátane nesúhlasných stanovísk, v súlade s odporúčaním európskeho ombudsmana;
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – bod 9
Rozhodnutie 2008/376/ES
Článok 39
Pri vymenúvaní nezávislých a vysokokvalifikovaných odborníkov uvedených v článku 18, článku 28 ods. 2 a v článku 38 sa analogicky uplatňujú ustanovenia uvedené v článku 40 nariadenia (EÚ) č. 1290/2013 (*).
Pri vymenúvaní nezávislých a vysokokvalifikovaných odborníkov uvedených v článku 18, článku 28 ods. 2 a v článku 38 sa analogicky uplatňujú ustanovenia uvedené v článku 40 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1290/2013 (*), ako aj rozhodnutie Komisie z 30. mája 2016, ktorým sa stanovujú horizontálne pravidlá vytvárania a fungovania expertných skupín Komisie, ako aj uznesenie Európskeho parlamentu o kontrole registra a zloženia expertných skupín Komisie, ktoré platia pre expertné skupiny všeobecne.
______________
___________________
(*) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1290/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá účasti na programe Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a pravidlá jeho šírenia, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1906/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 81).“;
(*) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1290/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá účasti na programe Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a pravidlá jeho šírenia, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1906/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 81).“;

Výročná správa o ľudských právach a demokracii vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti za rok 2015
PDF 576kWORD 94k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2016 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti za rok 2015 (2016/2219(INI))
P8_TA(2016)0502A8-0355/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov, ktorá je v platnosti od 24. októbra 1945,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv (VDĽP) a ostatné zmluvy a nástroje Organizácie Spojených národov (OSN) týkajúce sa ľudských práv, najmä na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktoré boli prijaté 16. decembra 1966 v New Yorku,

–  so zreteľom na hlavné medzinárodné dohovory v oblasti ľudských práv vrátane Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorého je EÚ zmluvnou stranou,

–  so zreteľom na Dohovor OSN z 18. decembra 1979 o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW)(1),

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa a na uznesenie Európskeho parlamentu z 27. novembra 2014 o 25. výročí Dohovoru OSN o právach dieťaťa(2),

–  so zreteľom na Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín z 18. decembra 1990(3),

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o práve na rozvoj(4),

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o právach pôvodného obyvateľstva a výsledný dokument plenárneho zasadnutia na vysokej úrovni z 22. septembra 2014 známeho ako Svetová konferencia o domorodom obyvateľstve(5),

–  so zreteľom na Viedenskú deklaráciu a akčný plán prijaté 25. júna 1993(6),

–  so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu z roku 1995(7) a akčný program Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji (ICPD) z roku 1994(8) a na výsledky ich hodnotiacich konferencií,

–  so zreteľom na parížske zásady OSN pre národné inštitúcie pre ľudské práva(9),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 25 Charty základných práv Európskej únie o právach starších osôb,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach,

–  so zreteľom na články 2, 3, 8, 21 a 23 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ),

–  so zreteľom na článok 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na dokument, ktorý zverejnila podpredsedníčka Európskej komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) 28. júna 2016 s názvom Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa – Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie(10),

–  so zreteľom na strategický rámec EÚ pre ľudské práva a demokraciu a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ktorý prijala Rada pre zahraničné veci 25. júna 2012(11),

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 8. decembra 2009 o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva(12) a aktualizované usmernenia EÚ o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva(13),

–  so zreteľom na akčný plán pre ľudské práva a demokraciu na obdobie rokov 2015 – 2019, ktorý Rada prijala 20. júla 2015(14),

–  so zreteľom na usmernenia Európskej únie v oblasti ľudských práv,

–  so zreteľom na návrh usmernení EÚ o presadzovaní a ochrane slobody náboženského vyznania alebo viery(15),

–  so zreteľom na usmernenia týkajúce sa presadzovania a ochrany všetkých ľudských práv lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov, transrodových osôb a intersexuálov (LGBTI)(16), ktoré Rada prijala 24. júna 2013,

–  so zreteľom na usmernenia pre medziparlamentné delegácie Európskeho parlamentu o podpore ľudských práv a demokracie počas ich návštev mimo Európskej únie,

–  so zreteľom na výročnú správu EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2015, ktorú Rada prijala 20. júna 2016(17),

–  so zreteľom na akčný plán pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien: ako môžu vonkajšie vzťahy EÚ v období 2016 – 2020 zmeniť život dievčat a žien (GAPII), ktorý Rada prijala 26. októbra 2015(18),

–  so zreteľom na závery Rady zo 16. júna 2016 o rovnosti LGBTI osôb(19) a Zoznam opatrení Komisie na dosiahnutie pokroku z hľadiska rovnosti LGBTI osôb (2016 – 2019)(20),

–  so zreteľom na závery Rady z 26. mája 2015 o rodovej otázke v oblasti rozvoja(21),

–  so zreteľom na európsku migračnú agendu z 13. mája 2015 (COM(2015)0240) a na závery Rady o migrácii z 20. júla 2015(22), 14. septembra 2015(23) a 22. septembra 2015(24),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/260 zo 17. februára 2015, ktorým sa predlžuje mandát osobitného zástupcu Európskej únie pre ľudské práva(25),

–  so zreteľom na závery Rady z 5. decembra 2014 o presadzovaní a ochrane práv dieťaťa(26),

–  so zreteľom na závery Rady zo 14. mája 2012 s názvom Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien(27),

–  so zreteľom na revidované ukazovatele EÚ pre komplexný prístup k vykonávaniu rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 a 1820 o ženách, mieri a bezpečnosti zo strany EÚ, ktoré Rada prijala 20. septembra 2016(28),

–  so zreteľom na Istanbulský dohovor Rady Európy z 11. mája 2011 o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu(29),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2011/168/SZBP z 21. marca 2011 o Medzinárodnom trestnom súde a o zrušení spoločnej pozície 2003/444/SZBP(30),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a PK/VP o revízii európskej susedskej politiky (ESP) (JOIN(2015)0050),

–  so zreteľom na akčný plán z Valletty z 11. – 12. novembra 2015(31),

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN z 13. októbra 2015 o ženách, mieri a vykonávaní bezpečnosti(32),

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN z 19. júna 2008 o sexuálnom násilí ako vojnovom zločine(33),

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN z 31. októbra 2000 o ženách a mieri a bezpečnosti(34),

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 18. decembra 2014 o ochrane migrantov(35),

–  so zreteľom na svoje naliehavé uznesenia o prípadoch porušovania ľudských práv a zásad demokracie a právneho štátu,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 13. septembra 2016 o trustovom fonde EÚ pre Afriku: dôsledky pre rozvoj a humanitárnu pomoc(36),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2016 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi vo vonkajších vzťahoch EÚ(37),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2016 o útokoch na nemocnice a školy ako o porušovaní medzinárodného humanitárneho práva(38),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii(39),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2016 o systematickom masovom vyvražďovaní náboženských menšín zo strany tzv. ISIS/Dá’iš(40),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2015 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2014 a politike Európskej únie v tejto oblasti(41),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2015 o migrácii a utečencoch v Európe(42),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2015 o obnovení akčného plánu EÚ o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce(43),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2015 o treste smrti(44),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 o ľudských právach a technológiách: vplyv systémov neoprávneného vniknutia a sledovania na ľudské práva v tretích krajinách(45),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2015 o výročnej správe vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku pre Európsky parlament(46),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2015 o prioritách EÚ na rok 2015 pre Radu OSN pre ľudské práva(47),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. septembra 2014 o situácii v Iraku a Sýrii a o ofenzíve IŠ vrátane prenasledovania menšín(48),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. februára 2014 o využívaní ozbrojených bezpilotných lietadiel(49),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. októbra 2013 o diskriminácii na základe kást(50) a na správu osobitnej spravodajkyne OSN pre otázky menšín z 28. januára 2016 o menšinách a diskriminácii na základe kást(51),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2013 o slobode tlače a médií vo svete(52),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2012 o stratégii digitálnej slobody v zahraničnej politike EÚ(53),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. novembra 2011 o podpore Medzinárodného trestného súdu zo strany EÚ: čelenie výzvam a prekonávanie ťažkostí(54),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2011 o vonkajších politikách EÚ na podporu demokratizácie(55),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o politikách EÚ na podporu obhajcov ľudských práv(56),

–  so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv: vykonávanie rámca Organizácie Spojených národov „chrániť, rešpektovať a naprávať“, ktoré schválila Rada OSN pre ľudské práva vo svojej rezolúcii č. 17/4 zo 6. júla 2011(57),

–  so zreteľom na výročnú správu Európskej nadácie na podporu demokracie za rok 2015(58),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0355/2016),

A.  keďže článok 21 Zmluvy o EÚ zaväzuje EÚ k spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (SZBP) na základe zásad, ktoré sa uplatnili pri jej založení a ktoré presadzuje vo svete: demokracia, právny štát, univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd, zachovávanie ľudskej dôstojnosti, rovnosť a solidarita a dodržiavanie zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva;

B.  keďže podľa článku 207 ZFEÚ sa vyžaduje, aby obchodná politika EÚ vychádzala zo zásad a cieľov vonkajšej činnosti EÚ;

C.  keďže v článku 3 Zmluvy o EÚ sa uvádza, že „Únia vo vzťahoch so zvyškom sveta potvrdzuje a podporuje svoje hodnoty a záujmy a prispieva k ochrane svojich občanov. Prispieva k mieru, bezpečnosti, trvalo udržateľnému rozvoju Zeme, k solidarite a vzájomnému rešpektovaniu sa národov, k voľnému a spravodlivému obchodu, k odstráneniu chudoby a k ochrane ľudských práv, najmä práv dieťaťa, ako aj k prísnemu dodržiavaniu a rozvoju medzinárodného práva, najmä k dodržiavaniu zásad Charty Organizácie Spojených národov“;

D.  keďže rešpektovanie, podpora a ochrana nedeliteľnosti a univerzálnej platnosti ľudských práv patria medzi hlavné ciele zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ, ako je stanovené v doložke o ľudských právach vo všetkých dohodách EÚ s tretími krajinami;

E.  keďže dodržiavanie ľudských práv, mier, bezpečnosť a rozvoj sú úzko prepojené a navzájom sa posilňujú;

F.  keďže politika podpory ľudských práv a demokracie by sa mala začleniť do všetkých ostatných politík EÚ s vonkajším rozmerom, ako je politika v oblasti rozvoja, migrácie, bezpečnosti, boja proti terorizmu, susedská politika, politika rozširovania a obchodu, najmä prostredníctvom uplatňovania podmienenosti týkajúcej sa ľudských práv;

G.  keďže vnútorný a vonkajší súlad v oblasti ľudských práv má rozhodujúci význam pre dôveryhodnosť politiky EÚ v oblasti ľudských práv v zahraničí a keďže zvyšovanie súdržnosti medzi vnútornými a vonkajšími politikami EÚ, ako aj medzi jednotlivými vonkajšími politikami EÚ je takisto základnou podmienkou pre úspešnú a účinnú politiku EÚ v oblasti ľudských práv a demokratizácie; keďže vyššia miera jednotnosti by mala EÚ umožniť rýchlejšie a účinnejšie reagovať už v počiatočných fázach porušovania ľudských práv; keďže výzva v oblasti súdržnosti je obzvlášť markantná v súvislosti s aktuálnou migračnou politikou;

H.  keďže hodnoty slobody a dodržiavania ľudských práv a zásada organizovania pravidelných a riadnych volieb sú kľúčovými prvkami demokracie; keďže okrem konania slobodných a spravodlivých volieb patrí medzi charakteristické črty demokratických režimov transparentné a zodpovedné riadenie, dodržiavanie zásady právneho štátu, sloboda prejavu, dodržiavanie ľudských práv, existencia systému nezávislého súdnictva a dodržiavanie medzinárodného práva a medzinárodných dohôd o ľudských právach;

I.  keďže dodržiavanie ľudských práv je celosvetovo ohrozené a keďže niekoľko autoritatívnych režimov závažným spôsobom spochybňuje univerzálnosť ľudských práv; keďže na celom svete sa objavuje mnoho pokusov o zúženie priestoru občianskej spoločnosti, a to aj na viacstranných fórach; keďže nedodržiavanie ľudských práv má negatívne dôsledky pre jednotlivca, jeho príbuzných i pre spoločnosť;

J.  keďže EÚ zohrala kľúčovú úlohu pri prijímaní programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorého cieľom je zabezpečiť uplatňovanie ľudských práv pre všetkých;

K.  keďže Rada 20. júla 2015 prijala nový akčný plán pre ľudské práva a demokraciu na roky 2015 – 2019 s cieľom umožniť EÚ, aby tieto výzvy zvládla prostredníctvom cielenejšieho, systematickejšieho a koordinovaného využívania svojich nástrojov v oblasti ľudských práv; keďže tento akčný plán by sa mal vykonávať v súlade s akčným plánom pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020;

L.  keďže PK/VP uviedla, že ľudské práva budú jednou z jej hlavných priorít a že má v úmysle používať ich ako ukazovateľ, pokiaľ ide o všetky jej vzťahy s tretími krajinami; keďže tiež znova potvrdila záväzok EÚ podporovať ľudské práva vo všetkých oblastiach zahraničných vzťahov „bez výnimky“;

M.  keďže záväzok EÚ týkajúci sa účinného multilateralizmu, v rámci ktorého zohráva ústrednú úlohu OSN, je neodlučiteľnou súčasťou vonkajšej politiky Únie a vychádza z presvedčenia, že multilaterálny systém založený na univerzálnych pravidlách a hodnotách je najvhodnejším systémom na riešenie globálnych kríz, výziev a hrozieb; keďže spolupráca s tretími krajinami vo všetkých dvojstranných a viacstranných fórach je jedným z najúčinnejších nástrojov na riešenie otázok ľudských práv v tretích krajinách;

N.  keďže pravidelné zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC), vymenúvanie osobitných spravodajcov, mechanizmus všeobecného pravidelného preskúmania (UPR) a osobitné postupy riešenia situácií v jednotlivých krajinách alebo tematických otázok prispievajú k medzinárodnému úsiliu presadzovať a dodržiavať ľudské práva, demokraciu a zásady právneho štátu;

O.  keďže EÚ považuje úzku spoluprácu s občianskou spoločnosťou a obhajcami ľudských práv v tretích krajinách za jednu zo svojich hlavných priorít pri rozvoji ľudských práv a boji proti porušovaniu ľudských práv;

P.  keďže vo svojom uznesení z 22. októbra 2013 o miestnych orgánoch a občianskej spoločnosti: zapojenie Európy do podpory trvalo udržateľného rozvoja(59) Európsky parlament vyjadruje závažné obavy v súvislosti s potláčaním organizácií občianskej spoločnosti (OOS), zdôrazňuje, že je dôležité určiť systém monitorovania, ktorý by umožňoval hodnotenie pokroku v oblasti politických a regulačných ustanovení, a žiada podporu priaznivého prostredia pre OOS; keďže mnohé krajiny nedávno prijali prísne právne predpisy týkajúce sa mimovládnych organizácií, ktoré vyhlasujú zahraničné organizácie za nežiaduce, ak sa považujú za ohrozujúce ich ústavný poriadok, obranu alebo bezpečnosť, a keďže iba v roku 2015 bolo celosvetovo zabitých 185 environmentálnych aktivistov za ľudské práva, pričom 66 % z nich pochádzalo z krajín Latinskej Ameriky;

Q.  keďže zákazy cestovať s cieľom zabrániť obhajcom ľudských práv zúčastniť sa na medzinárodných podujatiach využíva stále viac krajín, najmä v Ázii, na Blízkom východe a v Afrike;

R.  keďže sa v článkoch 18 a 19 VDĽP uznáva, že každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania a na slobodu presvedčenia a prejavu, čo zahŕňa aj slobodu zastávať názory bez zasahovania a vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie a myšlienky akýmikoľvek prostriedkami a bez ohľadu na hranice; keďže prudko vzrástol počet prípadov perzekúcie ľudí, ktorí iba nenásilne uplatnili svoje právo na slobodu presvedčenia, vierovyznania a prejavu;

S.  keďže v článku 20 VDĽP sa uznáva, že každý má právo na slobodu pokojného zhromažďovania a združovania sa; keďže v rezolúcii Rady OSN pre ľudské práva 21/16 sa pripomína štátom povinnosť dodržiavať a v plnej miere chrániť práva všetkých jednotlivcov na pokojné zhromažďovanie a združovanie sa slobodne, online, ako aj offline, a keďže sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa musí podporovať prostredníctvom dialógu medzi kultúrami a náboženstvami;

T.  keďže sa v Ženevských dohovoroch a ich dodatkových protokoloch stanovili základné pravidlá medzinárodného humanitárneho práva a práva v oblasti ľudských práv, ktoré sú základom všetkých humanitárnych činností; keďže sa pri ochrane civilného obyvateľstva a vysídlených osôb v oblastiach postihnutých konfliktom musí zabezpečiť úplná neutralita a nestrannosť a keďže sa musí zabezpečiť nezávislosť pomoci;

U.  keďže nezákonné obsadzovanie územia je neustálym porušovaním medzinárodného práva, z ktorého vyplýva, že okupačná mocnosť je vo vzťahu k civilnému obyvateľstvu tohto územia viazaná medzinárodným humanitárnym právom;

V.  keďže je ťažké zachovať dôkazy o vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti, a to najmä v čase bezprecedentného prílevu utečencov, ktorí utekajú pred násilím; keďže zachovanie dôkazov je nevyhnutné na to, aby boli páchatelia postavení pred súd;

W.  keďže pokusy zatvoriť väzenie USA v Zálive Guantánamo zlyhali a iba 20 zadržiavaných bolo v roku 2015 premiestnených alebo prepustených;

X.  keďže celosvetovo stále viac ľudí uteká pred vojnou, ozbrojenými konfliktmi alebo inými ponižujúcimi podmienkami a keďže tieto toky utečencov a rôzne formy migrácie predstavujú pre politiky EÚ, ale aj z globálneho hľadiska veľkú výzvu, ktorá si vyžaduje okamžité, účinné a udržateľné riešenia, ktoré sú v súlade s našimi spoločnými európskymi hodnotami; keďže humanitárna pomoc Komisie, ktorá je vedúcim svetovým darcom, pomáha utečencom a vysídleným osobám vo viac ako 30 krajinách;

Y.  keďže boj proti prevádzaniu migrantov, obchodovaniu s nimi a ich pracovnému vykorisťovaniu si vyžaduje krátkodobé, strednodobé aj dlhodobé reakcie vrátane opatrení na narušenie zločineckých sietí a trestné stíhanie zločincov, zhromažďovania a analýzy údajov, opatrení na ochranu obetí a na návrat migrantov s neregulárnym pobytom, ako aj spoluprácu s tretími krajinami spolu s dlhodobejšími stratégiami na riešenie dopytu po obetiach obchodovania s ľuďmi a prevádzačstva a základných príčin migrácie, ktoré vháňajú ľudí do rúk zločinných prevádzačov;

Z.  keďže na posilnenie dodržiavania ľudských práv je potrebná spravodlivosť a EÚ a jej členské štáty bezvýhradne podporujú Medzinárodný trestný súd (MTS) od jeho založenia a zároveň podporujú univerzálnu platnosť Rímskeho štatútu a obraňujú jeho integritu s cieľom posilniť nezávislosť tohto súdu;

AA.  keďže sa dosiahol významný pokrok smerom k zrušeniu trestu smrti a keďže mnohé krajiny pozastavili tento trest a ďalšie prijali legislatívne opatrenia s týmto cieľom; keďže v roku 2015 bol zaznamenaný dramatický nárast celkového počtu popráv, z ktorých 90 % sa uskutočnilo len v troch krajinách, konkrétne v Iráne, Pakistane a Saudskej Arábii; keďže Bielorusko zostáva jedinou krajinou v Európe, ktorá nezrušila trest smrti;

AB.  keďže rodová rovnosť tvorí jadro európskych hodnôt a je zakotvená v právnom a politickom rámci EÚ a je ústrednou aj v programe OSN do roku 2030; keďže násilie voči ženám a dievčatám a ich diskriminácia v posledných rokoch dramaticky zosilneli, a to najmä vo vojnových oblastiach a v autoritatívnych režimoch;

AC.  keďže podľa odhadov fondu UNICEF žije 250 miliónov detí na celom svete v krajinách postihnutých konfliktom a takmer 50 miliónov detí bolo nútene vysídlených v dôsledku násilia, vojny a vojnových hrôz, terorizmu a povstaní alebo migrovalo za hranice a mnohé aj naďalej trpia všetkými formami diskriminácie, násilím, vykorisťovaním, zneužívaním, nútenou prácou, chudobou a podvýživou;

AD.  keďže podľa fondu UNICEF je jedno z 200 detí vo svete detský utečenec, takmer jedna tretina detí žijúcich mimo rodnej krajiny sú utečenci a počet detských utečencov sa v období od 2005 do 2015 zdvojnásobil;

AE.  keďže v článku 25 VDĽP sa uznáva právo každého jednotlivca na „životnú úroveň primeranú zdraviu a blahobytu jeho i jeho rodiny“, v rámci čoho majú matky a deti nárok na osobitnú starostlivosť a pomoc vrátane zdravotnej starostlivosti; keďže prístup k vzdelávaniu, výžive a zdravotnej starostlivosti by mal byť zaručený pre všetky deti; keďže v rezolúcii Rady pre ľudské práva (UNHRC) č. 26/28 sa požaduje, aby sa ďalšie zasadnutie Sociálneho fóra UNHRC zameralo na prístup k liekom v súvislosti s právom každého jednotlivca na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň telesného a duševného zdravia; keďže v ústave Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa uvádza, že dosiahnutie najvyššej možnej úrovne zdravia je jedným zo základných práv každého človeka bez rozdielu rasy, náboženstva, politického presvedčenia a jeho ekonomických či sociálnych podmienok;

AF.  keďže podľa Dohovoru OSN o právach dieťaťa musia orgány rešpektovať práva dieťaťa, ktoré je odlúčené od jedného rodiča alebo oboch rodičov;

AG.  keďže násilie voči menšinám vrátane osôb LGBTI a ich protiprávne stíhanie je v mnohých častiach sveta stále rozšírené, rovnako ako diskriminácia v oblasti zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a v iných sektoroch;

AH.  keďže z celého sveta naďalej prichádzajú správy o porušovaní občianskych a politických, hospodárskych, pracovných, sociálnych a kultúrnych práv, ako aj správy o environmentálnych škodách spôsobených profesijným pochybením niektorých aktérov súkromného sektora; keďže existuje silná spojitosť medzi korupciou, daňovými únikmi, nezákonnými kapitálovými tokmi a porušovaním ľudských práv;

AI.  keďže hlavné zásady v oblasti podnikania a ľudských práv OSN sa vzťahujú na všetky štáty a všetky obchodné podniky, či už nadnárodné alebo iné, bez ohľadu na ich veľkosť, sektor, miesto podnikania, vlastníctvo a štruktúru, ale keďže zavedenie účinných kontrolných a sankčných mechanizmov zostáva v kontexte celosvetového uplatňovania hlavných zásad OSN aj naďalej výzvou; keďže osobitné črty malých a stredných podnikov (MSP) sa musia riadne zohľadňovať a začleniť do pružného prístupu v súvislosti so sociálnou zodpovednosťou podnikov prispôsobeného ich potenciálu;

AJ.  keďže v októbri 2015 Komisia zverejnila svoju novú obchodnú stratégiu Obchod pre všetkých, v ktorej uvádza svoj zámer využívať obchod ako prostriedok na posilnenie ľudských práv v tretích krajinách;

AK.  keďže v roku 2015 EÚ začala vypracúvať právne predpisy na boj proti obchodu s nerastmi, v súvislosti s ktorým sa zostrujú konflikty;

AL.  keďže národné a medzinárodné športové podujatia, ako sú napríklad olympijské hry alebo majstrovstvá sveta vo futbale, by sa nemali využívať na politické účely, ale mali by sa organizovať pri plnom dodržiavaní všetkých ľudských práv, tak ako sa to stanovuje v Olympijskej charte, a ich cieľom by mal byť harmonický rozvoj ľudstva, ako aj podpora nenásilnej spoločnosti, ktorej záleží na ochrane ľudských práv a ľudskej dôstojnosti, a to bez akejkoľvek diskriminácie napríklad na základe národnosti, rasy, náboženstva, politického presvedčenia, rodu, rodovej identity, sexuálnej orientácie alebo sexuálnych znakov;

AM.  keďže environmentálne zmeny ohrozujú prístup k vode, prírodným zdrojom a potravinám;

Kľúčový význam ľudských práv vo vonkajších politikách EÚ

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že podpora a ochrana ľudských práv a demokratických hodnôt je celosvetovo ohrozená a že univerzálnosť ľudských práv je závažným spôsobom v mnohých častiach sveta spochybňovaná, a to aj v rámci autoritatívnych režimov, ako aj teroristickými skupinami ako Dá’iš;

2.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad početnými a stále častejšími pokusmi zužovať priestor pre občiansku spoločnosť a obhajcov ľudských práv, rastúcim obmedzovaním slobody zhromažďovania a slobody prejavu a rastúcim počtom represívnych zákonov, ktoré ovplyvňujú občiansku spoločnosť a prijímajú sa na celom svete v krajinách ako Rusko, Turecko a Čína pod zámienkou boja proti terorizmu (zavádzaním protiteroristickej legislatívy a bezpečnostných opatrení a vyhlasovaním núdzových situácií), keďže sa často pozoruje negatívny vplyv na ľudské práva, ako aj časté zneužívanie týchto zákonov na represie; pripomína, že takéto právne predpisy by nemali slúžiť na zmenšenie priestoru, v ktorom organizácie občianskej spoločnosti môžu fungovať; vyzýva na jednoznačné odsúdenie takéhoto zneužívania a porušovania;

3.  dôrazne upozorňuje, že EÚ sa zaviazala k SZBP a všetkým ostatným politikám s vonkajšou dimenziou založeným na podpore demokracie, právneho štátu, univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd, zachovávaní ľudskej dôstojnosti, dodržiavaní zásad rovnosti a solidarity a zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodných ľudských práv a humanitárneho práva; zdôrazňuje, že tieto zásady sú tiež súčasťou vonkajšej činnosti mimo SZBP a zahŕňajú rozvojové a humanitárne politiky;

4.  vyzýva všetky inštitúcie EÚ a členské štáty, aby vykonávali svoje záväzky podporovať demokraciu a právny štát, chrániť a uplatňovať ľudské práva a základné slobody vrátane práva na rozvoj všetkými mierovými prostriedkami a aby považovali ľudské práva za stredobod vzťahov EÚ so všetkými tretími krajinami vrátane strategických partnerov, a to na všetkých úrovniach;

5.  opakuje svoju výzvu pre členské štáty, aby boli príkladom a jednotne vystupovali na podporu nedeliteľnosti, vzájomnej závislosti, prepojenosti a univerzálnosti ľudských práv, a najmä aby ratifikovali všetky medzinárodné nástroje v oblasti ľudských práv, ktoré ustanovila OSN;

6.  zdôrazňuje, že EÚ by mala zabezpečiť väčší súlad medzi svojimi vnútornými a vonkajšími politikami, pokiaľ ide o dodržiavanie ľudských práv a demokratických hodnôt (prostredníctvom stratégií v oblasti ľudských práv týkajúcich sa posilňovania a ochrany práv LGBTI osôb, ktoré sú na tento účel nevyhnutné), aby bola dôveryhodným aktérom navonok, a jej cieľom by malo byť sústavné konzistentné a jednotné vykonávanie politiky EÚ v oblasti ľudských práv;

7.  upriamuje pozornosť na svoj dlhodobý záväzok podporovať ľudské práva a presadzovať demokratické hodnoty, čo sa okrem iného prejavuje v každoročnom udeľovaní Sacharovovej ceny za slobodu myslenia, v práci Podvýboru pre ľudské práva, podporu demokracie a pozorovanie volieb a Európskej nadácie na podporu demokracie, v mesačných plenárnych rozpravách a uzneseniach o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu a v mnohých parlamentných delegáciách;

8.  je hlboko znepokojený tým, že v súčasnosti je mnoho obhajcov ľudských práv obeťami útokov; vyzýva EÚ, a najmä PK/VP, aby prijala politiku, ktorá by systematicky a jednoznačne odsudzovala vraždenie obhajcov ľudských práv a akýkoľvek pokus o akúkoľvek formu násilia voči nim, prenasledovanie, ohrozovanie, obťažovanie, zmiznutie, väznenie či svojvoľné zatýkanie, aby odsudzovala tých, ktoré takéto zverstvá praktizujú alebo tolerujú, a aby zintenzívnila verejnú diplomaciu a otvorene a jednoznačne podporovala obhajcov ľudských práv, a to aj v súvislosti s ich vystúpeniami na viacstranných fórach; vyzýva EÚ, aby vydala usmernenia o tejto politike, keďže to zvyšuje konzistentnosť súčasných priorít EÚ stanovených v rôznych existujúcich usmerneniach EÚ; vyzýva delegácie EÚ a diplomatické zastúpenia členských štátov, aby naďalej aktívne podporovali obhajcov ľudských práv, a to najmä prostredníctvom systematického monitorovania súdnych procesov, návštev väznených obhajcov ľudských práv a vydávaním vyhlásení o jednotlivých prípadoch podľa potreby; žiada vytvorenie systému na účinné monitorovanie priestoru pre občiansku spoločnosť s jasnými kritériami a ukazovateľmi; opäť zdôrazňuje význam európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) pri poskytovaní naliehavej priamej finančnej a materiálnej podpory obhajcom ľudských práv vystaveným riziku a núdzového fondu, ktorý umožňuje delegáciám EÚ poskytovať priame ad hoc granty obhajcom, ktorých život je v bezprostrednom ohrození;

9.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali vytvorenie národných inštitúcií pre ľudské práva, v súlade s parížskymi zásadami OSN, s dostatočným mandátom, zdrojmi a odbornými znalosťami s cieľom zaručiť ochranu a dodržiavanie ľudských práv;

10.  zdôrazňuje potrebu ďalších medziparlamentných vzťahov medzi Európskou úniou a jej partnerskými krajinami v rámci úprimného dialógu posilňovaného vzájomným porozumením a dôverou s cieľom účinne presadzovať ľudské práva;

Strategický rámec EÚ a nový akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu

11.  víta prijatie druhého akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu (2015 – 2019) a naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v plnej miere, konzistentne, transparentne a včas vykonávali činnosti v ňom zahrnuté a posilnili demokratickú podporu; zdôrazňuje, že na zabezpečenie súdržného vykonávania akčného plánu sú potrebné konsenzus a koordinácia medzi EÚ a členskými štátmi, a nabáda členské štáty, aby prevzali väčšiu zodpovednosť za vykonávanie akčného plánu; zdôrazňuje, že členské štáty by mali podávať správy o vykonávaní akčného plánu;

12.  zdôrazňuje, že v záujme splnenia ambicióznych cieľov stanovených v rámci druhého akčného plánu musí EÚ vyčleniť dostatok zdrojov a odborných kapacít, a to tak z hľadiska špecializovaných ľudských zdrojov v delegáciách, v Komisii a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), ako aj z hľadiska finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii na projekty;

13.  slobodnú občiansku spoločnosť považuje za jeden zo základov ochrany a podpory ľudských práv a demokratických hodnôt, a vyjadruje preto znepokojenie v súvislosti s tým, že sa zmenšuje verejný priestor pre občiansku spoločnosť a že ochrancovia ľudských práv a novinári čoraz viac čelia útokom na celom svete; víta začlenenie cieľa riešiť hrozby pre priestor občianskej spoločnosti do akčného plánu a naliehavo vyzýva EÚ, aby vykonala uvedené opatrenia; nabáda všetky strany zapojené do vonkajšej činnosti EÚ, aby identifikovali a riešili existujúce nedostatky pri ochrane ľudských práv a demokratických slobôd a zintenzívnili spoluprácu s občianskou spoločnosťou, parlamentmi, politickými stranami a miestnymi orgánmi a s regionálnymi a medzinárodnými organizáciami v teréne; upozorňuje na skutočnosť, že akčný plán neobsahuje osobitný cieľ na posilnenie demokratických noriem v partnerských krajinách; vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia EÚ na podporu demokracie;

Výročná správa EÚ

14.  víta úsilie vynaložené na zlepšenie tematickej časti výročnej správy o ľudských právach a demokracii, na jej zostručnenie a zosystematizovanie a na dosiahnutie väčšej miery jej dostupnosti verejnosti; opakuje svoje presvedčenie, že je potrebné skvalitniť výročnú správu objektívnejším prístupom, v rámci ktorého by sa v správe neupozorňovalo len na úspechy a najlepšie postupy, ale aj na veľmi konkrétne výzvy a obmedzenia existujúce v tretích krajinách, pričom by poskytovala aj odporúčania na nápravné opatrenia a informácie o opatreniach, ktoré ESVČ prijala na riešenie týchto problémov; opakuje svoj názor, že správy jednotlivých krajín, ktoré sú súčasťou výročnej správy, by mali byť čo najmenej opisné a mali by odrážať plnenie stratégií v oblasti ľudských práv a demokracie jednotlivých krajín a poskytovať prehľad o vplyve činnosti EÚ priamo na mieste;

15.  opakuje svoju výzvu, aby sa systematicky podávali komplexné správy o prijatých opatreniach, o dosiahnutých výsledkoch a politických záveroch, ktoré boli uskutočnené v reakcii na uznesenia Európskeho parlamentu o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu; trvá na tom, že je potrebné zabezpečiť rýchlu a primeranú reakciu na porušovanie ľudských práv, a to aj v jeho počiatočných fázach; v tejto súvislosti víta následné opatrenia ESVČ v rámci Podvýboru pre ľudské práva týkajúce sa uznesení o diskusiách o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu; opakuje svoju požiadavku na komplexnú písomnú reakciu Komisie a ESVČ na uznesenie Európskeho parlamentu o výročnej správe o ľudských právach a demokracii, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v systematickom a dôkladnom prijímaní následných krokov ku všetkým bodom, ktoré uviedol Európsky parlament, a v parlamentnej kontrole; opätovne pozýva PK/VP na účasť na diskusii s poslancami Európskeho parlamentu počas dvoch plenárnych zasadnutí ročne, a to prvý raz pri príležitosti predkladania výročnej správy EÚ a druhý raz v rámci odozvy na uznesenie Európskeho parlamentu;

Osobitný zástupca EÚ (OZEÚ) pre ľudské práva

16.  pripomína význam silnejšieho a flexibilnejšieho mandátu osobitného zástupcu EÚ (OZEÚ), pokiaľ ide o posilňovanie účinnosti, konzistentnosti a viditeľnosti pôsobenia EÚ pri presadzovaní ľudských práv a demokratických zásad na celom svete; opakuje svoju výzvu, aby bol tento mandát trvalý; okrem toho sa domnieva, že OZEÚ by mal mať právo vystupovať verejne a iniciatívnu právomoc, mala by o ňom byť verejnosť viac informovaná a mal by disponovať primeranými zdrojmi a odbornými vedomosťami;

17.  zdôrazňuje význam systematickej podpory občianskej spoločnosti a hĺbkovej konzultácie s ňou pri príprave návštev OZEÚ v partnerských krajinách; v tejto súvislosti víta intenzívnu spoluprácu OZEÚ s obhajcami ľudských práv a občianskou spoločnosťou vrátane miestnych zástupcov, mládeže a detí, ako aj príslušných medzinárodných organizácií, a to pred návštevou tretích krajín, počas nej a po nej, a zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v tejto činnosti a stále ju posilňovať, ako aj že sú potrebné jasné a transparentné mechanizmy pre následné činnosti; plne podporuje, že OZEÚ sa počas svojho funkčného obdobia ako na kľúčovú prioritu zameriava na podporu a ochranu otvoreného priestoru pre občiansku spoločnosť a obhajcov ľudských práv; žiada OZEÚ, aby pravidelne podával Európskemu parlamentu po svojich návštevách správy; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že činnosť a vplyv OZEÚ sú len čiastočne prístupné prostredníctvom preskúmania výročnej správy o ľudských právach, jeho účtov v sociálnych médiách a sprístupnených prejavov; vyjadruje tiež poľutovanie nad tým, že neexistujú oficiálne informácie o jeho činnostiach a plánoch, ani správy o pokroku či preskúmania;

18.  nabáda OZEÚ, aby naďalej systematicky presadzoval priority EÚ v oblasti ľudských práv a podporoval spoluprácu EÚ so všetkými príslušnými regionálnymi a medzinárodnými organizáciami a mechanizmami pre ľudské práva; vyzýva Radu, aby ako všeobecnú zásadu prijala prax systematického začleňovania spolupráce s OZEÚ do mandátu budúcich geografických OZEÚ;

Stratégie v oblasti ľudských práv a demokracie jednotlivých krajín a úloha delegácií EÚ

19.  víta začlenenie demokracie ako nevyhnutného prvku každého komplexného posúdenia situácie v oblasti ľudských práv a demokracie v partnerských krajinách do stratégie v oblasti ľudských práv jednotlivých krajín;

20.  opakuje, že je dôležité zohľadňovať stratégie v oblasti ľudských práv jednotlivých krajín na všetkých úrovniach tvorby politiky vo vzťahu k tretím krajinám, okrem iného aj pri príprave politických dialógov na vysokej úrovni, dialógov o ľudských právach, strategických dokumentov zameraných na jednotlivé krajiny a ročných akčných programov;

21.  pripomína, že stratégie v oblasti ľudských práv a demokracie by mali zodpovedať opatreniam EÚ, ktoré je potrebné vykonať v každej krajine v závislosti od osobitných situácií, a mali by obsahovať merateľné ukazovatele pokroku a možnosť prípadnej úpravy; zdôrazňuje, že je potrebné neprestajne tieto stratégie posudzovať; požaduje ďalšie zlepšovanie spolupráce, komunikácie a výmeny informácií medzi delegáciami EÚ, veľvyslanectvami členských štátov a inštitúciami EÚ pri vypracúvaní a vykonávaní týchto stratégií; opakuje svoju požiadavku, aby poslanci Európskeho parlamentu mali prístup k stratégiám v oblasti ľudských práv jednotlivých krajín a získavali informácie o tom, ako EÚ tieto stratégie vykonáva, a aby sa tieto stratégie predkladali vo formáte, ktorý poslancom umožní riadne vykonávať ich kontrolnú úlohu;

22.  zdôrazňuje potrebu zaviesť koherentnú a viditeľnú politiku EÚ v oblasti občianskej spoločnosti a zdôrazňuje potrebu jednoznačnejšie vyjadreného chápania využívania verejnej diplomacie; podporuje zverejnenie plánov a stratégií v oblasti ľudských práv jednotlivých krajín a vytvorenie účinnej spätnej väzby, sledovanie prípadov a zdieľanie informácií;

23.  víta zriadenie kontaktných miest pre ľudské práva a/alebo rodové otázky vo všetkých delegáciách EÚ a pripomína svoje odporúčanie PK/VP a ESVČ, aby vypracovali jasné operačné usmernenia, pokiaľ ide o úlohu kontaktných miest pre ľudské práva; trvá na tom, že činnosť kontaktných miest pre ľudské práva by mal podporovať aj diplomatický personál členských štátov; žiada, aby bola práca kontaktných miest pre ľudské práva nezávislá a bez politických zásahov a obťažovania zo strany vnútroštátnych orgánov tretích krajín, najmä pri ich kontakte s aktivistami v oblasti ľudských práv a občianskou spoločnosťou; trvá na význame odbornej prípravy všetkých zamestnancov delegácií EÚ v súvislosti s obsahom usmernení EÚ týkajúcich sa ľudských práv;

24.  víta navýšenie rozpočtu a zjednodušenie postupov európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) 2014 – 2020 a vyzýva, aby sa predpokladané prostriedky vyčlenené na preskúmanie EIDHR v polovici trvania zachovali do konca aktuálneho viacročného finančného rámca; pripomína potrebu koherentnosti a komplementárnosti rôznych nástrojov financovania EÚ a potrebu, aby bolo toto posilnenie uplatniteľné na všetky nástroje, ktoré slúžia ľudským právam;

25.  vyzýva, aby sa akčné plány EIDHR prijímali každý rok, a nie na dva roky, ako to bolo v prípade posledného dvojročného plánu (2016 – 2017), a aby sa tak zabezpečila čo najväčšia flexibilita reakcie na meniace sa situácie, ako aj optimálna súčinnosť s ostatnými nástrojmi EÚ na financovanie vonkajšej činnosti;

Dialógy a konzultácie o ľudských právach

26.  opakuje svoju podporu dialógom o ľudských právach a uznáva, že tieto dialógy môžu byť užitočným a efektívnym nástrojom dvojstrannej komunikácie a spolupráce, ak partnerom umožnia komunikovať o podstatných otázkach, vysielať zmysluplné politické signály a ak sú orientované na výsledky s konzistentnými nadväznými krokmi, ktoré by mali byť viac než len výmena informácií o najlepších postupoch a výzvach; vyzýva EÚ, aby systematicky zahŕňala diskusie o situácii v oblasti práv žien a detí do všetkých dialógov o ľudských právach;

27.  uznáva, že je dôležité zapojiť do dialógov osobitne zameraných na otázku ľudských práv aj krajiny, ktoré majú vážne problémy v tejto oblasti; zdôrazňuje však, že je potrebné, aby EÚ v prípade, že tieto dialógy o ľudských právach nevedú k pozitívnym výsledkom, vyvodila jasné politické závery; varuje pred tým, aby sa pri rokovaniach na vysokej úrovni diskusie o ľudských právach dostali do úzadia;

28.  trvá na tom, že diskusie o ľudských právach by v rámci politických diskusií na vysokej úrovni nikdy nemali byť podriadené iným záujmom; opakuje svoju výzvu, aby ESVČ vyvinula mechanizmus na preskúmanie dialógov o ľudských právach s cieľom zlepšiť ich; domnieva sa, že ak takéto dialógy neustále zlyhávajú, mali by sa použiť alternatívne nástroje na podporu pokroku v oblasti ľudských práv v príslušnej krajine;

29.  naliehavo vyzýva ESVČ, aby systematicky uskutočňovala prípravné dialógy s občianskou spoločnosťou s cieľom priamo prispievať k dialógom o ľudských právach; zdôrazňuje význam toho, aby PK/VP a ESVČ počas dialógov o ľudských právach systematicky upozorňovali na jednotlivé prípady obhajcov ľudských práv; vyzýva ESVČ, aby systematicky sledovala plnenie záväzkov prijatých počas dialógov o ľudských právach a systematizovala debrífingy s organizáciami občianskej spoločnosti;

Usmernenia EÚ o ľudských právach

30.  víta usmernenia EÚ o ľudských právach ako cenný nástroj zahraničnej politiky EÚ v oblasti ľudských práv, ktorý poskytuje delegáciám EÚ a diplomatickým zastúpeniam členských štátov praktické pokyny; opakuje svoju výzvu na bezodkladné prijatie nových usmernení EÚ na presadzovanie a ochranu práv dieťaťa;

31.  dôrazne upozorňuje na význam kontinuálneho posudzovania vykonávania usmernení prostredníctvom jasných kritérií; naliehavo žiada Komisiu, aby uskutočnila a zverejnila podrobné hodnotenie vykonávania usmernení zo strany delegácií EÚ a diplomatických zoskupení členských štátov vo všetkých tretích krajinách s cieľom odhaliť možné rozdiely a nedostatky vo vykonávaní a odstrániť ich; zastáva názor, že na zabezpečenie riadneho vykonávania usmernení je potrebné zaistiť systematickú a účinnú odbornú prípravu pre zamestnancov ESVČ a delegácií EÚ;

Boj proti všetkým formám diskriminácie

32.  čo najdôraznejšie odsudzuje všetky formy diskriminácie vrátane diskriminácie na základe rasy, farby pleti, pohlavia, sexuálnej orientácie, rodovej identity, jazyka, kultúry, náboženského vyznania alebo viery, sociálneho pôvodu, kasty, rodu, veku, zdravotného postihnutia alebo na základe akejkoľvek inej okolnosti; opakuje svoju výzvu na posilnenie politiky a diplomacie EÚ, ktoré by sa mali zameriavať na odstránenie všetkých druhov diskriminácie a na využitie každej príležitosti na vyjadrenie hlbokého znepokojenia nad týmito diskrimináciami; ďalej naliehavo žiada, aby EÚ pokračovala v podpore ratifikácie a úplného vykonávania všetkých príslušných dohovorov OSN, napríklad Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím; víta prácu ESVČ na antidiskriminačnej príručke;

Misie a operácie v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP)

33.  pripomína záväzok EÚ zahrnúť problematiku ľudských práv a rodové aspekty do misií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky v súlade s prelomovými rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 a č. 1820 o ženách, mieri a bezpečnosti, ako aj s nedávno prijatou rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2242, podľa ktorej sú ženy základným prvkom akéhokoľvek úsilia o zvládanie globálnych zmien; v tejto súvislosti opakuje svoju výzvu adresovanú EÚ a jej členským štátom, aby v procese budovania udržateľného zmierenia podporili systematickú účasť žien ako zásadnú súčasť mierového procesu; v tejto súvislosti vyzýva EÚ, aby na medzinárodnej úrovni podporila uznanie pridanej hodnoty účasti žien na predchádzaní konfliktom a ich riešení, ako aj na mierových operáciách, humanitárnej pomoci a rekonštrukcii po konflikte;

34.  zdôrazňuje, že spoločná bezpečnostná a obranná politika (SBOP) je nielen nástrojom na zaistenie európskej bezpečnosti, ale aj jedným z nástrojov zahraničnej politiky EÚ, a preto ju treba využiť na posilnenie podpory ľudských práv a demokracie v tretích krajinách;

35.  vyzýva na ďalšiu európsku vojenskú integráciu s cieľom zlepšiť pripravenosť a flexibilitu európskych ozbrojených síl, aby bolo možné reagovať na hrozby a prípady závažného porušovania ľudských práv, genocídy alebo etnických čistiek; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že treba upevniť koncepciu „zodpovednosti za ochranu“ v rámci medzinárodného práva a že EÚ ako spoločenstvo hodnôt by mala byť na čele iniciatív a užitočných opatrení na ochranu civilného obyvateľstva, a to aj vtedy, keď sú ohrozovaní vlastným štátom;

36.  zdôrazňuje, že prevádzačstvo migrantov je späté s obchodovaním s ľuďmi a predstavuje vážne porušenie ľudských práv; pripomína, že misie SBOP, napríklad operácia námorné sily pod vedením EÚ – operácia Sofia v Stredozemí (EUNAVFOR MED), sú účinným spôsobom, ktorým možno riešiť problém prevádzačstva migrantov; vyzýva EÚ, aby aj naďalej organizovala a zintenzívnila operácie tohto druhu;

37.  vyzýva Radu pre zahraničné veci a PK/VP, aby požiadali vedúcich misií EÚ a príslušných predstaviteľov EÚ (veliteľov civilných operácií EÚ, veliteľov vojenských operácií EÚ a osobitných zástupcov EÚ), aby podávali správy o prípadoch závažného porušovania medzinárodného humanitárneho práva a presadzovali kódex správania týkajúci sa činnosti Bezpečnostnej rady zameranej proti genocíde, zločinom proti ľudskosti alebo vojnovým zločinom, ktorý zaväzuje členské štáty OSN podporovať opatrenia Bezpečnostnej rady zamerané na zabránenie týmto zločinom alebo ich ukončenie; vyzýva na začlenenie politík na ochranu detí pri všetkých civilných a vojenských operáciách EÚ, pri ktorých dochádza ku kontaktu s deťmi;

38.  žiada, aby EÚ posilnila svoju spoluprácu s OSN pri vytváraní spoločnej bezpečnostnej strategickej vízie, a to na základe novej Globálnej stratégie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie na jednej strane a na základe revízie OSN zameranej na jej mierové operácie a štruktúry na budovanie mieru na druhej strane; trvá na spolupráci s OSN pri posilňovaní úlohy a kapacity regionálnych a subregionálnych organizácií pri udržiavaní mieru, predchádzaní konfliktom, civilnom a vojenskom krízovom riadení a pri riešení konfliktov a tiež na tom, aby sa ďalej rozvíjali postupy využívania SBOP na podporu operácií OSN, a to aj prostredníctvom nasadzovania bojových skupín EÚ, budovania kapacít a iniciatív zameraných na reformu sektora bezpečnosti, pričom sa ľudské práva a rodové hľadisko budú začleňovať do práce misií a operácií;

Mnohostranná angažovanosť zameraná na ľudské práva

39.  dôrazne opakuje, že ľudské práva zakotvené v dohovoroch OSN sú univerzálne, nedeliteľné, vzájomne súvisiace a vzájomne prepojené, ako bolo dohodnuté vo Viedenskej deklarácii a akčnom pláne z roku 1993, a že dodržiavanie týchto práv sa musí vynucovať; pripomína záväzok Únie presadzovať a rozvíjať medzinárodné právo podľa OSN; zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty ratifikovali všetky medzinárodné nástroje v oblasti ľudských práv, ktoré ustanovila OSN, vrátane tých, ktoré sú zakotvené v Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, a najmä v opčnom protokole, ktorým sa stanovujú mechanizmy vybavovania sťažností a vyšetrovacie mechanizmy v súlade s článkom 21 Zmluvy o EÚ;

40.  zdôrazňuje potrebu vedúceho postavenia EÚ pri presadzovaní reforiem OSN s cieľom posilniť dosah a účinnosť viacstranného systému založeného na pravidlách a zabezpečiť efektívnejšiu ochranu ľudských práv a pokrok v oblasti medzinárodného práva; okrem toho opakuje, že je dôležité, aby sa EÚ s cieľom zvýšiť svoju dôveryhodnosť aktívne a konzistentne angažovala v rámci mechanizmov OSN zameraných na ľudské práva, najmä Tretieho výboru, Valného zhromaždenia OSN a UNHRC; podporuje snahy ESVČ, delegácií EÚ v New Yorku a Ženeve a členských štátov EÚ o ďalšie posilnenie súdržnosti EÚ v otázkach ľudských práv na úrovni OSN; nabáda EÚ, aby posilnila využívanie medziregionálnych iniciatív a aby iniciovala a spolupredkladala rezolúcie a zblízka sledovala postup všeobecného pravidelného preskúmania OSN; odsudzuje skutočnosť, že kreslá v UNHRC sú často obsadené krajinami s preukázateľnou bilanciou závažného porušovania ľudských práv, a vyzýva členské štáty EÚ, aby zverejnili svoje hlasovanie týkajúce sa UNHRC; v tejto súvislosti vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v rámci svojich postupov hlasovania zvážili rovnakú dôležitosť práv a rozhodli o svojom hlasovaní o rezolúciách Rady pre ľudské práva (UNHRC) na základe podstaty, a nie podľa autorov týchto textov; zdôrazňuje dôležitosť a potrebu stáleho zastúpenia EÚ na multilaterálnych fórach, ako aj potrebu lepšej viditeľnosti činnosti EÚ;

41.  vyzýva EÚ, aby venovala osobitnú pozornosť sporným územiam východného susedstva, kde žije asi päť miliónov osôb bez reálnej ochrany ľudských práv a prístupu k spravodlivosti; vyzýva EÚ, aby tejto otázke prisúdila najvyššiu prioritu v rámci dvojstranného programu pre riešenia s dotknutými štátmi a aby využila celú škálu svojich nástrojov na podporu konkrétnych riešení na zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv na týchto územiach a podporu činnosti tamojších obhajcov ľudských práv;

Presadzovanie slobodného priestoru pre občiansku spoločnosť a podpora obhajcov ľudských práv

42.  dôrazne odsudzuje akékoľvek útoky, zastrašovanie, zatýkanie, zabíjanie, obťažovanie a represie zacielené na prokurátorov, sudcov, právnikov, akademických pracovníkov a novinárov alebo príslušníkov akýchkoľvek iných profesií, ktorých nezávislosť a profesionálna sloboda sú nevyhnutné na vybudovanie demokratickej spoločnosti;

43.  vyjadruje poľutovanie nad rastúcim počtom útokov voči obhajcom životného prostredia a ľudských práv na celom svete; dôrazne odsudzuje beztrestnosť ich vrážd a vyzýva ESVČ, aby presadzovala, aby boli zodpovedné osoby postavené pred súd;

44.  dôrazne odsudzuje skutočnosť, že nedávno mnoho krajín na celom svete prijalo prísne zákony o MVO oslabujúce občiansku spoločnosť a vedúce k svojvoľnému uplatňovaniu s trestami vrátane trestu odňatia slobody, zmrazenia aktív a zákazu vstupu pracovníkov MVO, najmä pokiaľ ide o MVO, ktoré prijímajú zahraničné verejné prostriedky;

45.  dôrazne odsudzuje vydanie zákazu cestovania orgánmi ako nástroj na zastrašenie a umlčanie nezávislých hlasov obhajcov ľudských práv a aktivistov, ako aj právnikov a novinárov, a zdôrazňuje, že tieto opatrenia sú často prijímané svojvoľne a bez právnych dôvodov;

46.  zdôrazňuje úlohu delegácií EÚ pri potvrdzovaní a podporovaní kľúčovej úlohy občianskej spoločnosti v demokracii a pri vytváraní priaznivého prostredia pre občiansku spoločnosť, čo si vyžaduje maximálnu transparentnosť a začlenenie v rámci ich spolupráce s organizáciami občianskej spoločnosti a obhajcami ľudských práv; vyjadruje preto poľutovanie nad tým, že desať rokov po prijatí usmernení EÚ o obhajcoch ľudských práv na webových sídlach niektorých delegácií EÚ stále chýbajú kontaktné údaje kontaktných miest pre ľudské práva/styčných úradníkov pre obhajcov ľudských práv;

47.  vyzýva PK/VP a ministrov zahraničných vecí EÚ, aby na program rokovania Rady pre zahraničné veci v pravidelných intervaloch zaradili diskusiu o úsilí EÚ o prepustenie obhajcov ľudských práv, novinárov, politických aktivistov a iných osôb a aby zorganizovali verejné výročné zasadnutie Rady pre zahraničné veci, ktorého program bude zahŕňať diskusiu o zužujúcom sa priestore pre občiansku spoločnosť a väznení obhajcov ľudských práv, a aby pri každej príležitosti riešili s príslušnými partnermi tieto prípady vrátane prípadov uvedených v uzneseniach Európskeho parlamentu týkajúcich sa rozpráv o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu;

48.  vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby postavilo politických vedúcich predstaviteľov pred spravodlivosť, ak zneužijú policajné a vojenské sily štruktúrovaným spôsobom s cieľom umlčať protesty proti svojmu vedúcemu postaveniu (alebo jeho predĺženiu);

Migranti, utečenci, žiadatelia o azyl a vnútorne vysídlené osoby

49.  vyjadruje solidaritu s utečencami a migrantmi, ktorí sú vo veľkom počte vystavení vážnemu porušovaniu ľudských práv ako obete konfliktov, zlyhaní vlád a sietí obchodovania s ľuďmi; odsudzuje dramatický počet úmrtí v Stredozemnom mori; je extrémne znepokojený nárastom porušovania ľudských práv utečencov, migrantov a žiadateľov o azyl na ich ceste do Európy; zdôrazňuje skutočnosť, že ženy utečenky a detskí utečenci, žiadatelia o azyl a migranti bez dokladov sú na migrantských trasách a v rámci samotnej EÚ obzvlášť zraniteľnými skupinami osôb; naliehavo žiada opatrenia na zlepšenie súladu migračných politík a zdôrazňuje, že nato, aby sa našli udržateľné, dlhodobé a koherentné riešenia založené na dodržiavaní medzinárodných noriem a zásad v oblasti ľudských práv a zároveň sa riešili podstatné príčiny utečeneckej krízy, je potrebný holistický prístup; zdôrazňuje potrebu solidarity s cieľom chrániť migrantov a utečencov v súlade s politikami EÚ založenými na ľudských právach; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že je dôležité rozlišovať medzi utečencami a migrantmi;

50.  zdôrazňuje, že konflikty, vojny, zlyhania vlády a nedostatočné rešpektovanie ľudských práv a demokracie sú hlavnými príčinami migrácie a vysídľovania; zdôrazňuje, že hostiteľské krajiny by mali zaručiť úplný prístup k bezplatným a kvalitným službám v oblasti vzdelávania a zdravotnej starostlivosti vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, ako aj prístup na trh práce a k bývaniu, ktoré zodpovedá potrebám utečencov; zdôrazňuje, že vôľa migrantov a utečencov integrovať sa je spolu s primeranými politikami v oblasti sociálneho zabezpečenia kľúčom k integrácii; vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoje úsilie na podporu Libanonu a Jordánska, ktoré sú útočiskom bezprecedentného počtu utečencov, ktorí často čelia početným prípadom ohrozenia;

51.  zdôrazňuje, že je potrebné posilniť spoluprácu s krajinami pôvodu a tranzitu v záujme zjednodušenia štruktúrovaného riadenia migračných tokov aj opatrení na riešenie základných príčin vysťahovalectva; zdôrazňuje, že je nevyhnutné bojovať proti skupinám zapojeným do prevádzačstva migrantov; poukazuje na to, že EÚ musí nabádať príslušné krajiny, aby podpísali Palermský protokol proti prevádzačstvu migrantov; pripomína záväzky dohodnuté na samite vo Vallette;

52.  zdôrazňuje naliehavú potrebu vypracovať a zaviesť komplexný, súdržný a dobre koordinovaný spoločný európsky azylový systém, prostredníctvom ktorého sa zodpovednosť rozdelí medzi členské štáty;

53.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby zaviedli úplnú transparentnosť prostriedkov, ktoré boli pridelené tretím krajinám na účely spolupráce v oblasti migrácie, a informovali o bezpečnostných opatreniach prijatých na zaistenie toho, aby takáto spolupráca priamo ani nepriamo nepodporovala zapojenie systémov bezpečnosti, polície a justície do porušovania ľudských práv;

54.  berie na vedomie nedávny návrh Komisie, pokiaľ ide o zoznam Únie týkajúci sa bezpečných krajín pôvodu, ktorým sa mení smernica o konaní o azyle;

55.  domnieva sa, že na zvýšenie efektívnosti readmisií a na zabezpečenie koherentnosti návratov na európskej úrovni bude nevyhnutné prijať nové dohody EÚ o readmisii, ktoré by mali mať prednosť pred dvojstrannými dohodami medzi členskými štátmi a tretími krajinami;

56.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že pri vykonávaní smernice o návrate sa budú dodržiavať postupy, normy a základné ľudské práva, ktoré EÚ umožňujú zaistiť ľudské a dôstojné zaobchádzanie s navrátilcami v súlade so zásadou zákazu vyhostenia alebo vrátenia; naliehavo žiada EÚ a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť azylovým prípadom týkajúcim sa možného politického prenasledovania s cieľom zabrániť všetkým návratom, ktoré by mohli mať prípadne za následok porušenie ľudských práv v krajine pôvodu alebo v tretej krajine;

57.  opakuje svoju výzvu adresovanú EÚ, aby zabezpečila, aby všetky dohody o migračnej spolupráci a readmisii so štátmi, ktoré nie sú členmi EÚ, boli v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv, utečeneckým právom a medzinárodným námorným právom, ako aj so zásadami a s hodnotami EÚ; vyzýva členské štáty, aby v súlade s platným medzinárodným právom dodržiavali zásadu nevyhostenia; požaduje, aby sa monitorovacie mechanizmy začlenili tak, bolo možné hodnotiť vplyv spolupráce s nečlenskými štátmi EÚ na migráciu z hľadiska ľudských práv a hodnotiť vplyv opatrení v oblasti kontroly hraníc; trvá na tom, že ľudské práva je nutné začleniť do všetkých činností vykonávaných agentúrou Frontex a monitorovať ich; žiada EÚ, aby sa aktívne zapájala do diskusie o pojme „klimatický utečenec“ vrátane jeho možného právneho vymedzenia v medzinárodnom práve;

58.  ďalej žiada ustanovenie, v ktorom by sa uvádzalo, že tieto dohody možno pozastaviť dovtedy, kým strany skutočne neposkytnú dostatočné záruky, pokiaľ ide o individuálne preskúmanie žiadostí o azyl a celkovo o dodržiavanie ľudských práv migrantov, žiadateľov o azyl a utečencov;

59.  v tejto súvislosti pripomína, že je potrebné rešpektovať zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia v európskych a medzinárodných vodách, ako to potvrdil Európsky súd pre ľudské práva a ako sa to stanovuje v platných právnych predpisoch EÚ; pripomína záväzok vytvoriť vhodné spôsoby legálnej a bezpečnej migrácie pri lepšej ochrane vonkajších hraníc EÚ; vyzýva EÚ a rozvinutejšie tretie krajiny, aby uzavreli dohody o partnerstve s ďalšími štátmi, a tým uľahčili zlučovanie rodín a mobilitu osôb so zručnosťami na všetkých úrovniach vrátane osôb s najnižšou kvalifikáciou;

60.  vyzýva členské štáty, aby dodržiavali a plne vykonávali prijatý spoločný azylový balík EÚ a spoločné právne predpisy v oblasti migrácie, najmä na ochranu zraniteľných žiadateľov o azyl, ako sú deti, ženy, staršie osoby a osoby LGBTI, pred násilím a diskrimináciou v priebehu azylového konania, a aby sa členským štátom poskytlo vhodné školenie na vykonávanie vhodných a citlivých konaní; vyzýva členské štáty, aby sa zapojili do programov presídľovania, umožnili zlučovanie rodín a vydávali humanitárne víza; zdôrazňuje dôležitosť prekonávania administratívnych a politických prekážok, ktoré bránia urýchlenému vykonávaniu záväzkov týkajúcich sa premiestňovania; domnieva sa, že bezpečný návrat osôb, ktoré na základe individuálneho posúdenia žiadosti nie sú oprávnené na ochranu v Únii, sa musí realizovať;

61.  vyjadruje veľké znepokojenie v súvislosti s rastúcim počtom detských utečencov a so situáciou detí bez sprievodu, nezvestných detí alebo detí odlúčených od rodičov; naliehavo vyzýva členské štáty, aby pre ne bolo absolútnou prioritou zaistiť urýchlené zlúčenie detí bez sprievodu s ich rodinnými príslušníkmi; zdôrazňuje, že je dôležité, aby bol deťom poskytnutý prístup k zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu v rámci programov EÚ s cieľom riešiť hlavné príčiny migrácie; vyzýva štáty, aby ukončili zadržiavanie detí, ako aj aby vo všetkých postupoch zohľadnili záujem dieťaťa a aby zabezpečili ochranu detí podľa medzinárodného práva; zdôrazňuje dôležitosť pridelenia primeraných zdrojov na ochranu detí utečencov a migrantov pred násilím, vykorisťovaním a zneužívaním; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa deti bez sprievodu nestávali nezvestnými, a aby vypracovala stratégiu s cieľom v budúcnosti zamedziť na území EÚ prípadom nezvestných detských migrantov bez sprievodu a získať informáciu o mieste pobytu nezvestných detí;

62.  uznáva, že LGBTI žiadatelia o azyl sú často vystavení riziku ďalšieho nebezpečenstva počas cesty a po príchode do krajiny, v ktorej žiadajú o azyl, čo môže mať formu obťažovania, vylúčenia, sexuálneho násilia alebo iného násilia; pripomína, že viaceré tretie krajiny považované za „bezpečné“ diskriminujú LGBTI osoby, či dokonca kriminalizujú homosexualitu; zdôrazňuje, že zraniteľné skupiny si vyžadujú ďalšie bezpečnostné opatrenia, a vyzýva štáty, aby zaistili ochranu LGBTI utečencov, ako sa požaduje podľa medzinárodného humanitárneho práva;

63.  zdôrazňuje, že je dôležité investovať do preventívnych opatrení, a to prostredníctvom vývoja stratégií integrácie a sociálneho začlenenia; podčiarkuje potrebu zaviesť osobitné programy zamerané na deradikalizáciu a reintegráciu navrátilcov;

64.  upozorňuje na problematickú situáciu utečencov v štátoch susediacich so Sýriou a považuje za dôležité, aby EÚ urobila všetko, čo je v jej silách, a pomohla zabezpečiť, aby boli utečencom v týchto krajinách zaručené dôstojné životné podmienky, najmä prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu a pracovným príležitostiam;

65.  upozorňuje na dramatickú situáciu vnútorne vysídlených osôb, najmä na ich obrovský počet v Iraku a Sýrii, ako aj rastúci počet týchto osôb na Ukrajine, ktorých bolo v roku 2015 spolu 1,4 milióna; zdôrazňuje, že programy zamerané na utečencov v tomto regióne musia zohľadniť aj potenciálny osud vnútorne vysídlených osôb; vyzýva Komisiu, členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby prijali opatrenia s cieľom zlepšiť ich situáciu na mieste a aby zaistili pre vysídlené osoby prístup k bývaniu, strave, zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu;

66.  pripomína, že podľa strediska na monitorovanie vnútorného vysídlenia (IDMC) bolo iba v roku 2015 v dôsledku ekologických katastrof vysídlených 19,3 milióna osôb; pripomína, že toto vysídľovanie sa týka najmä regiónov na juhu; upozorňuje, že k 85 % prípadov tohto vysídlenia dochádza v rozvojových krajinách, najmä v rámci jednej krajiny alebo častí krajín;

Obchodovanie s ľuďmi

67.  vyzýva EÚ, aby zabezpečila, aby bol boj proti obchodovaniu s ľuďmi prioritou jej vonkajších politík, a riešila tento jav na strane ponuky aj dopytu, aby venovala osobitnú pozornosť ochrane obetí a posilnila komunikáciu a spoluprácu s príslušnými subjektmi v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi; opätovne zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky členské štáty vykonávali smernicu 2011/36/EÚ a stratégiu EÚ zameranú na odstránenie obchodovania s ľuďmi;

68.  pripomína, že zločinecké siete zneužívajú rastúci migračný tlak, nedostatok bezpečných spôsobov migrácie a zraniteľnosť migrantov a utečencov, najmä žien, dievčat a detí, na účely prevádzačstva, obchodovania s ľuďmi, otroctva a sexuálneho vykorisťovania;

69.  naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby venovali pozornosť identifikácii utečencov a migrantov ako obetí obchodovania s ľuďmi alebo ako obetí porušovania práv a zneužívania v rámci prevádzačstva; v tejto súvislosti vyzýva na odbornú prípravu príslušníkov pohraničnej stráže v záujme zaistenia presnej identifikácie, ktorá má zásadný význam pre uplatňovanie práv, na ktoré majú obete zákonný nárok;

70.  víta skutočnosť, že sa zvyšuje objem prostriedkov určených na operácie Triton a Poseidon; berie na vedomie, že sa začala operácia Sophia v rámci EUNAVFOR MED proti prevádzačom a obchodníkom s ľuďmi v Stredozemí, a podporuje posilnenie riadenia vonkajších hraníc Únie;

71.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby ratifikovali a vykonávali Medzinárodný dohovor o právach všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín;

Prepojenie rozvoja, demokracie a ľudských práv

72.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad nárastom extrémnej chudoby a nerovnosti v určitých častiach sveta, ktoré ohrozujú plné uplatňovanie akýchkoľvek ľudských práv; zastáva názor, že existuje vnútorné prepojenie medzi dodržiavaním ľudských práv a práva na rozvoj; zdôrazňuje, že základnými predpokladmi na odstránenie chudoby a nerovností sú dodržiavanie ľudských práv vrátane sociálnych a ekonomických práv, rodová rovnosť, dobrá správa vecí verejných, dodržiavanie zásad demokracie a právneho štátu a mier a bezpečnosť;

73.  víta program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030; zdôrazňuje, že cieľom rozvojovej spolupráce EÚ s tretími krajinami by malo byť vytvorenie medzinárodného prostredia prispievajúceho k uplatňovaniu sociálnych a hospodárskych práv, a vyzýva, aby sa vykonávala Deklarácia OSN o práve na rozvoj z roku 1986; pripomína kľúčový význam zásady súdržnosti politík v záujme rozvoja, ako je zakotvená v článku 208 ZFEÚ, pri zabezpečení rešpektovania ľudských práv; vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že súdržnosť politík v záujme rozvoja sa prostredníctvom potrebných usmernení, posúdení vplyvu a mechanizmov monitorovania a podávania správ stane reálnou súčasťou politík EÚ a politík jej členských štátov; vyjadruje presvedčenie, že realizácia súdržnosti politík v záujme rozvoja, ako je zakotvené v článku 208 ZFEÚ, a jasne vymedzené rámce výsledkov vo všetkých nástrojoch EÚ a mechanizmoch v oblasti ľudských práv majú zásadný význam pri plnení programu 2030, zabezpečení začlenenia marginalizovaných a zraniteľných skupín a uplatňovaní prístupu založeného na ľudských právach; trvá na posilnení súdržnosti a koordinácie vo všetkých vonkajších politikách a nástrojoch EÚ pri realizácii prístupu založeného na právach; vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia v rámci svojich právomocí a v súlade s prijatými rozvojovými záväzkami a politikami EÚ v tejto oblasti; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila hodnotenie využívania nástrojov na uplatňovanie prístupu založeného na právach v rámci delegácií a poskytla Európskemu parlamentu prehľad tohto hodnotenia;

74.  pripomína zavedenie prístupu založeného na právach v rozvojovej politike EÚ s cieľom začleniť zásady ľudských práv do operačných činností EÚ v oblasti rozvoja, ktorého súčasťou by boli aj dojednania upravujúce zosúladenie činností v oblasti ľudských práv a rozvojovej spolupráce, a to na úrovni ústredia aj v teréne; požaduje lepšie šírenie nástrojov na uplatňovanie prístupu založeného na právach medzi našimi partnermi vrátane miestnych orgánov, občianskej spoločnosti aj súkromného sektora a žiada, aby jeho vykonávanie Komisia pozorne monitorovala;

75.  domnieva sa, že ľudské práva pre všetkých musia byť prierezovým prvkom pri dosahovaní všetkých cieľov programu 2030; žiada, aby sa na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni zriadil inkluzívny rámec ukazovateľov cieľov udržateľného rozvoja založený na právach a prihliadajúci na ľudské práva s cieľom zabezpečiť vysokú transparentnosť a zodpovednosť v tejto oblasti, aby zdroje vyčlenené na rozvoj skutočne pomohli ľuďom, ktorí to potrebujú;

76.  opätovne potvrdzuje naliehavú potrebu riadne riešiť celosvetový problém, ktorým sú choroby súvisiace s chudobou a zanedbávané ochorenia; požaduje ambicióznu dlhodobú politickú stratégiu a akčný plán pre celosvetové zdravie, inovácie a prístup k liekom, ktoré by okrem iného zahŕňali investície do výskumu a vývoja s cieľom zaistiť právo na primeranú životnú úroveň z hľadiska zdravia a blahobytu každého človeka bez diskriminácie na základe rasy, náboženstva, politického presvedčenia, hospodárskych či sociálnych podmienok, rodovej identity alebo sexuálnej orientácie;

77.  vyjadruje znepokojenie nad všetkými pokusmi použiť financovanie vyčlenené na opatrenia na boj s chudobou a posilnenie rozvoja, ktoré tiež zaisťujú dosiahnutie praktických vplyvov politík, ktorých konečným cieľom je dodržiavanie ľudských práv, na účely, ktoré nesúvisia s rozvojom; pripomína, že cieľom rozvojovej pomoci by malo byť odstraňovanie chudoby a nemala by byť len nástrojom zameraným na kontrolu migrácie, a pripomína dôležitosť cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 16 v oblasti mieru, spravodlivosti a silných inštitúcií na realizáciu zlepšení v oblasti ľudských práv a účinnej demokratickej správy, je presvedčený, že na zaistenie transparentnosti pomoci EÚ a zodpovednosti prijímajúcich krajín by sa mala do všetkých rozvojových programov začleniť protikorupčná doložka a že medzi kľúčové ciele všetkých vonkajších politík EÚ by mali patriť posilňovanie právneho štátu, riadna správa vecí verejných, inštitucionálne kapacity s rozpočtovou podporou, demokratická účasť a zastupiteľské rozhodovanie, stabilita, sociálna spravodlivosť a inkluzívny a udržateľný rast, umožňujúce spravodlivé prerozdelenie vytvoreného bohatstva; varuje pred populizmom, extrémizmom a zneužívaním ústavy, ktoré legitimizujú porušovanie ľudských práv;

78.  konštatuje, že pretrvávajúce, v dôsledku rastúcich humanitárnych potrieb nedostatočné financovanie humanitárnej pomoci a nedostatky vo Svetovom potravinovom programe spôsobujú znižovanie dodávok potravín; žiada členské štáty Organizácie Spojených národov, Európsku úniu a jej členské štáty, aby splnili svoje finančné záväzky; v tejto súvislosti poznamenáva, že väčšina členských štátov EÚ nedosiahla záväzok podielu rozvojovej pomoci 0,7 % z HDP, víta však záväzky EÚ v súvislosti s humanitárnou pomocou a civilnou ochranou, pričom EÚ a jej členské štáty sú najväčšími darcami;

79.  víta nový európsky plán pre vonkajšie investície (EEIP) a trustový fond pre Afriku zamerané na riešenie prvotných príčin chudoby, nerovností a neregulárnej migrácie zabezpečením udržateľného rastu a na podporu dodržiavania ľudských práv a súkromných investícií v Afrike a susedných krajinách EÚ; požaduje, aby sa Európsky fond regionálneho rozvoja dočasne použil v susedných krajinách EÚ s cieľom prispieť k ich stabilizácii;

80.  víta začlenenie kapitoly o rozvoji do výročnej správy EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2015 a požaduje, aby to pri vypracúvaní výročných správ v budúcnosti bola štandardná prax;

Obchod, podnikanie a ľudské práva

81.  žiada urýchlené, účinné a komplexné vykonávanie hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; naliehavo vyzýva všetky členské štáty OSN vrátane členských štátov EÚ, aby rozvíjali a vykonávali národné akčné plány; domnieva sa, že obchod a ľudské práva sa môžu navzájom zosúladiť a že podnikateľská komunita musí zohrávať dôležitú úlohu pri podporovaní ľudských práv a demokracie;

82.  opätovne potvrdzuje naliehavú potrebu konať trvalým, efektívnym a koherentným spôsobom na všetkých úrovniach vrátane vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej s cieľom účinne riešiť prípady porušovania ľudských práv medzinárodnými spoločnosťami, keď nastanú, a zabezpečiť, aby bolo možné vyvodiť za ne zodpovednosť, a to aj tým, že sa budú riešiť právne problémy, ktoré vyplývajú z extrateritoriálneho rozmeru spoločností a ich konania;

83.  vyzýva OSN, ako aj EÚ a jej členské štáty, aby sa spolu s nadnárodnými a európskymi spoločnosťami zaoberali otázkami zaberania pôdy a zaobchádzaním s obhajcami práv na pôdu, ktorí sú často obeťami represálií vrátane hrozieb, obťažovania, svojvoľného zatýkania, útokov a vraždy;

84.  s potešením víta prácu, ktorá bola začatá v rámci prípravy záväznej zmluvy OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; vyjadruje poľutovanie nad obštrukčným správaním každého druhu vo vzťahu k tomuto procesu a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa konštruktívne zapojili do týchto rokovaní;

85.  pripomína rozdielne, avšak navzájom sa dopĺňajúce úlohy štátov a spoločností so zreteľom na ochranu ľudských práv; dôrazne opakuje, že v prípade porušovania ľudských práv musia štáty poškodeným osobám umožniť prístup k účinnému prostriedku nápravy; v tejto súvislosti pripomína, že dodržiavanie ľudských práv tretími krajinami vrátane zaručenia účinného prostriedku nápravy pre všetky obete takéhoto porušovania ľudských práv predstavuje základný prvok vonkajších vzťahov EÚ s týmito krajinami; víta skutočnosť, že EÚ má vedúcu úlohu v rokovaniach o viacerých iniciatívach v záujme globálnej zodpovednosti a v ich vykonávaní, ktoré idú ruka v ruke s presadzovaním a dodržiavaním medzinárodných noriem; víta závery Rady o podnikaní a ľudských právach prijaté 20. júna 2016, ako aj skutočnosť, že obsahujú výzvu, aby národné akčné plány o podnikaní a ľudských právach zahŕňali prístup k prostriedkom nápravy;

86.  opätovne zdôrazňuje, že je potrebné upriamiť pozornosť na osobitný charakter malých a stredných podnikov, ktoré fungujú najmä na miestnej a regionálnej úrovni v rámci konkrétnych odvetví; nazdáva sa preto, že je nevyhnutné, aby politiky Únie v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov vrátane národných akčných plánov pre sociálnu zodpovednosť podnikov náležite zohľadňovali konkrétne požiadavky malých a stredných podnikov, boli v súlade so zásadou „najskôr myslieť na malých“ a uznávali neformálny a intuitívny prístup malých a stredných podnikov k sociálnej zodpovednosti podnikov; opäť odmieta všetky iniciatívy, ktoré by mohli malým a stredným podnikom spôsobiť administratívne alebo finančné ťažkosti, a podporuje opatrenia umožňujúce malým a stredným podnikom realizovať spoločné opatrenia;

87.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili súdržnosť politiky v oblasti podnikania a ľudských práv na všetkých úrovniach, najmä pokiaľ ide o obchodnú politiku Únie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pravidelne podávali správy o krokoch prijatých na zabezpečenie účinnej ochrany ľudských práv v rámci podnikateľskej činnosti;

88.  opakuje svoju dôraznú výzvu na systematické začleňovanie doložiek o ľudských právach do všetkých medzinárodných dohôd medzi EÚ a tretími krajinami vrátane obchodných a investičných dohôd, ktoré boli uzavreté a majú sa uzavrieť; navyše vníma potrebu monitorovacích mechanizmov ex ante, ktoré by sa mali zaviesť ešte pred uzatvorením rámcovej dohody a ktoré by mali byť podmienkou uzatvorenia dohody ako jej základná súčasť, a monitorovacích mechanizmov ex post, prostredníctvom ktorých možno prijímať konkrétne opatrenia v reakcii na porušovanie týchto doložiek, napr. primerané sankcie, ako sa uvádza v doložkách o ľudských právach tejto dohody, vrátane možného pozastavenia účinnosti dohody;

89.  vyzýva na vytvorenie mechanizmov zameraných na zabezpečenie dodržiavania ľudských práv zo strany štátov, ako aj podnikov a na vytvorenie mechanizmov podávania sťažností pre osoby, ktorých práva sa obchodnými a investičnými dohodami porušujú;

90.  berie na vedomie legislatívny návrh Komisie z 28. septembra 2016, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 428/2009 o kontrole vývozov položiek a technológií s dvojakým použitím (COM(2016)0616) a ktorého cieľom je posilniť túto kontrolu s ohľadom na to, že niektoré položky a technológie možno zneužiť na páchanie závažných porušení ľudských práv;

91.  víta dohodu o aktualizácii kontrol vývozu EÚ v súvislosti s tovarom, ktorý možno použiť na mučenie alebo vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie, a vyzýva na účinné a úplné vykonávanie tohto kľúčového právneho predpisu; nabáda EÚ a jej členské štáty, aby podnecovali tretie krajiny, aby zvážili prijatie podobných právnych predpisov, a aby začali iniciatívy na podporu medzinárodného rámca týkajúceho sa nástrojov mučenia a trestu smrti; víta iniciatívu týkajúcu sa nariadenia, ktorým sa zriaďuje systém náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci na zodpovedné získavanie nerastov z oblastí postihnutých konfliktom; víta návrh Komisie na aktualizáciu právnych predpisov EÚ v oblasti kontroly vývozu tovaru s dvojakým použitím; zdôrazňuje, že ľudské práva ako kritérium vývozných povolení sú pre Európsky parlament prioritou, a vyzýva členské štáty, aby sa konečne dohodli na smerovaní k modernejšej a pružnejšej vývoznej politike, ktorá bude vo väčšej miere založená na ľudských právach; vyzýva členské štáty, aby uplatňovali prísnejšie kontroly vývozu zbraní vo väčšej miere založené na ľudských právach, najmä pokiaľ ide o krajiny s preukázateľnými záznamami o násilných represiách a porušovaní ľudských práv;

92.  víta skutočnosť, že Komisia prijala novú obchodnú stratégiu Obchod pre všetkých, ktorá sa zameriava na začlenenie ľudských práv do obchodnej politiky a využívanie pozície EÚ ako obchodného bloku na mobilizáciu ľudských práv v tretích krajinách; zdôrazňuje, že si to bude vyžadovať plnú konzistentnosť a komplementárnosť iniciatív v oblasti obchodu a zahraničnej politiky vrátane úzkej spolupráce medzi rôznymi generálnymi riaditeľstvami, ESVČ a orgánmi členských štátov; berie na vedomie plány Komisie na posilnenie európskej hospodárskej diplomacie a zdôrazňuje, že obchodná politika by mala prispievať aj k udržateľnému rastu v tretích krajinách; vyzýva Komisiu, aby zapojila všetky zainteresované strany do diskusie o regulačnom rámci a povinnostiach podnikov v krajinách, v ktorých pravdepodobne dôjde k zvýšeniu súkromných a verejných investícií; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby projekty podporované EIB boli v súlade s politikami EÚ, a odporúča zlepšiť kontroly ex post, ktorými sa hodnotí hospodársky, sociálny a environmentálny vplyv projektov podporovaných EIB;

93.  víta nové nariadenie o všeobecnom systéme preferencií (VSP), ktoré nadobudlo účinnosť 1. januára 2014, ako kľúčový nástroj obchodnej politiky EÚ na podporu ľudských a pracovných práv, ochrany životného prostredia a dobrej správy v zraniteľných rozvojových krajinách; víta najmä, že obchodné výhody VSP+ sú vo svojej podstate a právne podmienené ďalším vykonávaním medzinárodných dohovorov o ľudských právach; víta zverejnenie prvej dvojročnej správy Komisie o aktuálnom stave vykonávania systému VSP+, ako aj dialóg o správe s Európskym parlamentom pred jej zverejnením; poznamenáva, že vo viacerých krajinách so štatútom VSP+ boli ohlásené opakované prípady porušovania základných pracovných noriem; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti začlenenia Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu do zoznamu dohovorov, ktoré sú potrebné na dosiahnutie štatútu VSP+, a vyzýva záujemcov o VSP+, ktorí nie sú zmluvnými stranami štatútu, aby ho ratifikovali;

94.  víta skutočnosť, že 14 krajinám boli poskytnuté osobitne výhodné obchodné preferencie v rámci VSP+, ktorý platí od 1. januára 2014, a víta aj naliehavo požadované dodržiavanie 27 medzinárodných dohovorov (vrátane dohovorov týkajúcich sa základných ľudských práv a pracovných práv);

95.  opakuje svoju dôraznú výzvu na vykonávanie komplexných a včasných posúdení vplyvu na ľudské práva, v rámci ktorých sa podstatným spôsobom zohľadnia stanoviská občianskej spoločnosti, pokiaľ ide o všetky obchodné a investičné dohody;

96.  víta prijatie nových usmernení týkajúcich sa analýzy vplyvu z hľadiska ľudských práv v posúdeniach vplyvu k politickým iniciatívam týkajúcich sa obchodu(60), vyjadruje však hlboké znepokojenie v súvislosti s kvalitou začleňovania otázky ľudských práv do posúdenia vplyvu na udržateľnosť týkajúceho sa dohody o ochrane investícií medzi EÚ a Mjanmarskom a v súvislosti s tým, že Komisia nevykonala v súvislosti s dohodou o voľnom obchode medzi EÚ a Vietnamom posúdenie vplyvu z hľadiska ľudských práv; opakuje svoju podporu vykonania komplexného posúdenia ako súčasti hodnotenia ex post týchto dohôd;

Šport a ľudské práva

97.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti s výberom hostiteľských krajín na usporiadanie veľkých športových podujatí (majstrovstvá sveta vo futbale v Rusku v roku 2018 a v Katare v roku 2022 a olympijských hier v Pekingu v roku 2022), ktoré majú veľmi zlú bilanciu z hľadiska dodržiavania ľudských práv, a v súvislosti s prípadmi porušovania ľudských práv, ku ktorým došlo na veľkých športových podujatiach, vrátane prípadov násilného vysťahovania bez prediskutovania veci s dotknutými obyvateľmi alebo ich odškodnenia, využívania zraniteľných skupín, ako sú deti a migrujúci pracovníci, ktoré sa môže v podstate rovnať otroctvu, a umlčania organizácií občianskej spoločnosti, ktoré poukazujú na takéto porušovanie ľudských práv; vyzýva Medzinárodný olympijský výbor a Medzinárodnú futbalovú federáciu (FIFA), aby zosúladili svoje postupy s ideálmi športu tým, že zavedú ochranné mechanizmy na zamedzenie všetkým prípadom porušovania ľudských práv spojeným s veľkými športovými podujatiami, na ich monitorovanie a nápravu; požaduje vytvorenie politického rámca EÚ pre šport a ľudské práva; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby diskutovali s národnými športovými federáciami, podnikmi a organizáciami občianskej spoločnosti o spôsoboch ich účasti na týchto podujatiach;

Osoby so zdravotným postihnutím

98.  víta nové ciele č. 12 a 16, najmä podbod 16f, v záveroch Rady o akčnom pláne EÚ pre ľudské práva a demokraciu na obdobie 2015 – 2019 a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa v rámci dialógov o ľudských právach s tretími krajinami systematicky upozorňovalo na vykonávanie Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím (CRPD); poznamenáva, že treba zohľadňovať osobitnú povahu potrieb osôb so zdravotným postihnutím v kontexte úsilia o zamedzenie diskriminácii; naliehavo vyzýva na dôkladné preskúmanie účinnosti projektov súvisiacich so zdravotným postihnutím a na riadne zapojenie organizácií zdravotne postihnutých osôb do plánovania a vykonávania týchto projektov;

99.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby osoby so zdravotným postihnutím mali skutočnú slobodu pohybu vo verejných priestoroch, a teda aby zaistili rovnosť príležitostí na účasť na verejnom živote;

100.  dôrazne nalieha na začleňovanie ľudských práv osôb so zdravotným postihnutím do všetkých vonkajších politík a činností EÚ, najmä v oblasti migrácie a utečencov, čím sa zabezpečí primerané naplnenie ich osobitných potrieb vzhľadom na skutočnosť, že sú obeťami viacnásobnej diskriminácie; pripomína, že ženy a deti so zdravotným postihnutím čelia viacnásobnej diskriminácii a sú často viac ohrozené násilím, zneužívaním, zlým zaobchádzaním alebo vykorisťovaním; dôrazne pripomína odporúčanie začleniť rodové hľadisko do všetkých stratégií EÚ pre osoby so zdravotným postihnutím vrátane vonkajších politík a činnosti;

101.  nabáda PK/VP, aby pokračovala v podpore procesu ratifikácie a vykonávania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím krajinami, ktoré ho zatiaľ neratifikovali alebo nevykonávajú; konštatuje, že EÚ by mala ísť príkladom prostredníctvom účinného vykonávania Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) na vnútroštátnej úrovni; vyzýva EÚ, aby sa ujala vedúcej úlohy pri realizácii inkluzívneho programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorým by sa zabezpečilo, aby sa na nikoho nezabudlo, v súlade s odporúčaniami Výboru pre práva osôb so zdravotným postihnutím (CRPD) v záverečných pripomienkach k jeho preskúmaniu vykonávania dohovoru v EÚ;

Práva žien a detí

102.  víta prijatie akčného plánu pre rodovú rovnosť (2016 – 2020), v ktorom sa uvádza komplexný zoznam opatrení na zlepšenie postavenia žien z hľadiska rovnakých práv a posilnenia ich postavenia; zdôrazňuje, že tento akčný plán by sa mal vykonávať spolu s akčným plánom pre ľudské práva a demokraciu s cieľom zabezpečiť, aby boli ako také uznané práva žien; víta tiež prijatie strategického záväzku pre rodovú rovnosť (2016 – 2019), v ktorom sa presadzuje rodová rovnosť a práva žien na celom svete; opäť potvrdzuje, že práva žien nesmú byť obeťou osobitných zákazov vyplývajúcich z akéhokoľvek náboženstva alebo viery; žiada, aby EÚ zintenzívnila svoju podporu plnenia povinností a záväzkov v oblasti práv žien vyplývajúcich z Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), Pekinskej akčnej platformy, káhirského vyhlásenia o populácii a rozvoji, príslušných preskúmaní výsledkov a z cieľov udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa neoslabovalo „acquis“ Pekinskej akčnej platformy a Káhirského akčného programu, pokiaľ ide o prístup k vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti ako základné ľudské právo a o ochranu sexuálnych a reprodukčných práv, a aby sa zabezpečilo poskytovanie všetkej potrebnej bezpečnej zdravotnej a psychologickej starostlivosti a služieb ženám, ktoré sa stali obeťami znásilnenia vo vojne, vrátane bezpečného umelého prerušenia tehotenstva, ako je stanovené v medzinárodnom humanitárnom práve; poukazuje na to, že plánovanie rodiny, zdravie matiek a ľahký prístup k antikoncepcii a bezpečnému umelému prerušeniu tehotenstva a k celej škále sexuálnych a reprodukčných zdravotných služieb sú dôležitými aspektmi pre záchranu životov žien, ako aj znižovanie úmrtností novorodencov a matiek; zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby tieto politiky tvorili jadro rozvojovej spolupráce s tretími krajinami; zdôrazňuje, že dodržiavanie všetkých práv žien, zabezpečenie rešpektovania ich ľudskej dôstojnosti a odstránenie násilia a diskriminácie voči nim sú nevyhnutné na dodržiavanie ich ľudských práv; zdôrazňuje právo každého jednotlivca slobodne rozhodovať o záležitostiach týkajúcich sa jeho sexuality, sexuálneho a reprodukčného zdravia; v tejto súvislosti uznáva neodňateľné práva žien na samostatné rozhodovanie, a to aj pokiaľ ide o prístup k plánovanému rodičovstvu;

103.  opätovne odsudzuje všetky formy zneužívania žien a detí, rodovo podmienené násilie vrátane škodlivých praktík manželstva maloletých a manželstva z donútenia, mrzačenia ženských pohlavných orgánov, zneužívania a otroctva, domáceho násilia, ako aj používanie sexuálneho násilia ako vojnovej zbrane a domáce násilie; zdôrazňuje, že násilie na ženách môže mať aj psychickú formu, a zdôrazňuje, že treba začleniť rodové aspekty, ktorými sa okrem iného podporuje aktívna účasť žien na humanitárnej pomoci, a zahrnúť stratégie ochrany proti sexuálnemu a rodovo motivovanému násiliu, ako aj základné opatrenia zdravotnej starostlivosti, ktorých súčasťou sú i služby v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia; zdôrazňuje, že Komisia a členské štáty musia nielen bojovať proti všetkým formám násilia páchaného na ženách, ale takisto musia pre dievčatá a chlapcov už od ich útleho veku prioritne propagovať prístup k vzdelaniu a boj proti rodovým stereotypom; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby urýchlene ratifikovali Istanbulský dohovor s cieľom zabezpečiť súlad medzi vnútornou a vonkajšou činnosťou EÚ v oblasti násilia páchaného na ženách a dievčatách a rodovo podmieneného násilia; víta návrh, ktorý predložila Komisia 4. marca 2016, aby EÚ pristúpila k Istanbulskému dohovoru, ktorý je prvým právne záväzným medzinárodným nástrojom zameraným na predchádzanie a boj proti násiliu páchanému na ženách; je presvedčený, že to prispeje k vyššej účinnosti a súdržnosti vnútorných a vonkajších politík Únie a zároveň sa posilní zodpovednosť a úloha EÚ v boji proti násiliu páchanému na ženách a násiliu založenému na rodovej príslušnosti na medzinárodnej úrovni; naliehavo žiada Komisiu a Radu, aby urobili všetko, čo je v ich silách, aby EÚ mohla podpísať a uzavrieť dohovor, a aby tiež povzbudili 14 členských štátov, ktoré ešte nepodpísali a neratifikovali Istanbulský dohovor, aby ho podpísali a ratifikovali a zabezpečili riadne vykonávanie dohovoru; poukazuje na potrebu zabezpečiť, aby zdravotnícki pracovníci, policajné sily, prokurátori, sudcovia, diplomati a mierové jednotky, tak v rámci EÚ, ako aj v tretích krajinách, boli riadne vyškolení so zámerom pomáhať obetiam násilia, predovšetkým ženám a deťom, a podporovať ich v konfliktných situáciách a pri operáciách v teréne;

104.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad porušovaním ľudských práv žien a detí v utečeneckých táboroch a záchytných centrách vrátane hlásených prípadov sexuálneho násilia a nerovnakého zaobchádzania so ženami a deťmi; naliehavo žiada ESVČ, aby sa zasadila o prísnejšie pravidlá a osvedčené postupy v tretích krajinách; zdôrazňuje, že je potrebný prístup k zdravotnej a psychologickej starostlivosti pre ženy a deti zneužívané v konfliktoch v súlade s medzinárodným právom, ako aj to, že treba zachovať kontinuitu vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a dodávok potravín pre deti v utečeneckých táboroch v oblastiach zasiahnutých konfliktom a v oblastiach, ktoré sú postihnuté extrémnou chudobou;

105.  poznamenáva, že opatrenia zamerané na boj proti násiliu založenému na rodovej príslušnosti musia riešiť aj online násilie vrátane obťažovania, šikanovania a zastrašovania a zahŕňať úsilie o vytváranie online prostredia, ktoré je bezpečné pre ženy a dievčatá;

106.  víta prijatie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2242, na základe ktorej sa ženy stávajú ústredným prvkom v rámci celého úsilia o riešenie globálnych výziev, a podporuje jej vykonávanie, pričom zároveň vyzýva na ďalšie úsilie s cieľom začleniť problematiku žien, mieru a bezpečnosti do všetkých rozličných aspektov udržiavania mieru; zdôrazňuje význam rovnocennej, plnej a aktívnej účasti žien na predchádzaní konfliktom a ich riešení a v procese mierových rokovaní a budovania mieru; odporúča, aby sa zaviedol systém kvót s cieľom stanoviť spôsob podpory účasti žien na všetkých politických úrovniach;

107.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že Rómovia, a najmä rómske ženy, naďalej trpia v dôsledku rozšírenej diskriminácie a protirómskeho zmýšľania, čo prispieva k cyklu znevýhodnenia, vylúčenia, segregácie a marginalizácie; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v plnej miere rešpektovali ľudské práva Rómov tým, že im zabezpečia právo na vzdelávanie, zdravotnícke služby, zamestnanie, bývanie a sociálnu ochranu;

108.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad chýbajúcou rovnosťou pohlaví v politickej sfére a nedostatočným zastúpením žien v rámci politického, sociálneho a hospodárskeho rozhodovania, čo oslabuje ľudské práva a demokraciu; domnieva sa, že vlády by sa v rámci procesov budovania a udržiavania demokracie mali usilovať o rodovú rovnosť a mali by bojovať proti všetkým druhom diskriminácie založenej na rodovej príslušnosti v spoločnosti; zdôrazňuje, že správa volebnej pozorovateľskej misie obsahuje presné usmernenia pre politický dialóg EÚ s tretími krajinami s cieľom zvýšiť účasť žien na volebnom procese a na demokratickom živote krajiny;

109.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že niektoré krajiny stále obmedzujú účasť žien na voľbách;

110.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že ženy na celom svete naďalej čelia obrovským výzvam pri hľadaní a udržaní dôstojných pracovných miest, ako sa uvádza v správe Medzinárodnej organizácie práce (MOP) s názvom Ženy na pracovisku 2016;

111.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že tzv. sklený strop pre ženy v podnikaní, rodové rozdiely v odmeňovaní a spoločenské odrádzanie žien od podnikania sú ešte stále celosvetovým javom; vyzýva na iniciatívy zamerané na ďalšie posilnenie postavenia žien, najmä v oblasti samostatnej zárobkovej činnosti a MSP;

112.  pripomína, že prístup k vzdelávaniu, odbornému vzdelávaniu a mikroúverom je základným nástrojom na posilnenie postavenia žien a zamedzenie porušovaniu ich ľudských práv;

113.  povzbudzuje ženy, aby sa aktívne zapájali do odborov a ďalších organizácií, pretože to výrazne pomôže pri zavádzaní rodových aspektov do pracovných podmienok;

114.  naliehavo vyzýva členské štáty, Komisiu a ESVČ, aby sa sústredili na hospodársku a politickú emancipáciu žien v rozvojových krajinách a aby pritom podporovali ich angažovanosť v obchode a pri vykonávaní miestnych a regionálnych rozvojových projektov;

115.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri zostavovaní rozpočtu zohľadňovali rodovú stránku pri každom súvisiacom poskytovaní finančných prostriedkov EÚ;

116.  žiada, aby sa investovalo do žien a mladých ľudí, keďže je to efektívny spôsob boja proti chudobe, najmä chudobe žien;

117.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že rýchlo rastúca hrozba antimikrobiálnej rezistencie sa pravdepodobne stane najčastejšou celosvetovou príčinou smrti, pričom postihuje najmä zraniteľné a bezbranné osoby v rozvojových krajinách; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne vypracovala skutočne účinnú stratégiu verejného zdravia;

Práva detí

118.  opätovne potvrdzuje naliehavú potrebu všeobecnej ratifikácie a účinného vykonávania Dohovoru OSN o právach dieťaťa a jeho opčných protokolov, žiada, aby EÚ systematicky konzultovala s príslušnými miestnymi a medzinárodnými organizáciami pôsobiacimi v oblasti práv detí a vo svojich politických dialógoch a dialógoch o ľudských právach s tretími krajinami upozorňovala na povinnosť štátov, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru, vykonávať ho; víta ratifikáciu dohovoru Južným Sudánom a Somálskom; opakovane zdôrazňuje svoju výzvu adresovanú Komisii a PK/VP, aby preskúmali spôsoby a prostriedky, ako by EÚ mohla pristúpiť k Dohovoru OSN o právach dieťaťa;

119.  požaduje, aby EÚ prostredníctvom svojich externých delegácií aj naďalej propagovala súbor nástrojov EÚ – UNICEF v oblasti práv dieťaťa zameraných na začlenenie týchto práv do rozvojovej spolupráce a pracovníkom delegácií EÚ poskytovala v tejto oblasti primerané školenie; zdôrazňuje vážny problém neregistrovaných detí narodených ďaleko od domovskej krajiny ich rodičov, čo je závažný problém najmä v súvislosti s utečencami, a vyzýva EÚ, aby na tento problém upozorňovala v rámci politických dialógov s tretími krajinami, ak je to vhodné; vyzýva Komisiu, aby vypracovala príslušné politiky a na medzinárodných fórach propagovala ochranu detí väznených rodičov s cieľom prekonať ich diskrimináciu a stigmatizáciu; zdôrazňuje, že milióny detí trpia naďalej podvýživou, pričom veľa z nich trpí nezvratnými, dlhodobými dôsledkami, a dokonca zomiera; vyzýva Komisiu a medzinárodné spoločenstvo, aby zaviedli inovatívne spôsoby, ako účinne riešiť problém podvýživy, najmä medzi deťmi, pri maximálnom využívaní celého potravinového reťazca, a tým aj prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev s účasťou občanov (PPPPS), ako aj všetkých ostatných dostupných zdrojov, predovšetkým sociálnych médií;

120.  vyjadruje presvedčenie, že je potrebná medzinárodná pomoc v úsilí hľadať a oslobodiť ženy a deti, ktoré sú stále v zajatí Dá’iš a ďalších teroristických alebo polovojenských organizácií, a pri podpore osobitných programov zameraných na liečbu bývalých zajatcov v rámci Európskej únie aj celosvetovo; vyjadruje znepokojenie nad náborom detí a ich účasťou na teroristickej a vojenskej činnosti; zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť politiky na usmernenie hľadania a oslobodenia, rehabilitácie a opätovného začlenenia týchto detí; trvá na tom, že je potrebné presadzovať politiky podporujúce odzbrojenie, rehabilitáciu a opätovné začlenenie detských vojakov; opakuje svoju požiadavku, aby Komisia navrhla komplexnú stratégiu a akčný plán v oblasti práv detí na nasledujúcich päť rokov s cieľom prioritne sa zaoberať problematikou práv detí v rámci vonkajších i vnútorných politík EÚ a podporovať ich, najmä prispievaním k zabezpečovaniu prístupu detí k vode, hygienickým zariadeniam, zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu, a to aj v oblastiach konfliktov a v utečeneckých táboroch;

Práva starších osôb

121.  víta cieľ 16 g v akčnom pláne pre ľudské práva a demokraciu na roky 2015 – 2019, ktorý je zameraný na zvýšenie informovanosti o ľudských právach a osobitných potrebách starších ľudí; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s negatívnym vplyvom diskriminácie z dôvodu veku; zdôrazňuje osobitné výzvy, ktorým čelia starší ľudia pri uplatňovaní svojich ľudských práv, napríklad v súvislosti s prístupom k sociálnej ochrane a zdravotnej starostlivosti; vyzýva členské štáty, aby využili súčasnú revíziu madridského medzinárodného akčného plánu v oblasti starnutia na zmapovanie vykonávania existujúcich nástrojov a na identifikáciu prípadných nedostatkov; žiada EÚ a jej členské štáty, aby sa aktívne podieľali na činnosti otvorenej pracovnej skupiny OSN pre starnutie obyvateľstva a aby zintenzívnili svoje úsilie o ochranu a podporu práv starších ľudí, a to aj tým, že zvážia vypracovanie nového právneho nástroja;

Práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych (LGBTI) osôb

122.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad nárastom násilia a diskriminácie voči LGBTI osobám; dôrazne odsudzuje nedávny nárast počtu diskriminačných právnych predpisov a násilných činov zameraných proti jednotlivcom na základe ich sexuálnej orientácie, rodovej identity a pohlavných znakov a skutočnosť, že homosexualita je naďalej trestným činom (vrátane obviňovania osôb LGBTI zo „zvrhlosti“) v 73 krajinách, z ktorých 13(61) krajín umožňuje trest smrti a 20 krajín stále považuje transrodovú identitu za trestný čin; vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s takzvanými propagandistickými zákonmi, ktorých účelom je obmedziť slobodu prejavu a zhromažďovania LGBTI osôb a tých, ktorí podporujú ich práva; vyzýva všetky štáty s takýmito zákonmi, aby tieto ustanovenia zrušili; dôrazne odsudzuje narastajúce obmedzenia slobody zhromažďovania a združovania LGBTI skupín a obhajcov práv týchto osôb na podujatiach a protestoch, ako sú Pride Parade, ako aj veľmi náročné podmienky organizovania týchto akcií, ktoré sú v niektorých prípadoch sprevádzané násilnými reakciami orgánov proti protestujúcim; zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu týchto základných slobôd pre fungovanie demokratickej spoločnosti a zodpovednosť štátov pri zabezpečovaní dodržiavania týchto práv a ochrany tých, ktorí ich využívajú; žiada ESVČ, aby svoje opatrenia posilnila a prioritne ich zamerala na krajiny, v ktorých je rozšírené násilie, zabíjanie, zneužívanie a diskriminácia osôb LGBTI tým, že odsúdi tieto praktiky v súlade s usmerneniami EÚ o treste smrti a s usmerneniami EÚ o mučení a inom krutom, neľudskom alebo ponižujúcom zaobchádzaní alebo trestaní, a naďalej spolupracovala s vysokým komisárom OSN pre ľudské práva v tejto oblasti; zdôrazňuje, že je dôležité podporovať prácu obhajcov práv LGBTI osôb prostredníctvom zvýšenej podpory a zdrojov na účinné programovanie, realizáciou kampaní na zvýšenie informovanosti verejnosti o diskriminácií LGBTI osôb a násilí voči nim financovaných aj prostredníctvom európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR), ako aj zabezpečením poskytovania naliehavej pomoci tým, ktorí ju potrebujú; vyzýva delegácie EÚ a príslušné inštitúcie, aby aktívne podporovali tieto práva a základné slobody;

123.  víta usmernenia Rady pre zahraničné veci prijaté 24. júna 2013 a zamerané na presadzovanie a ochranu uplatňovania všetkých ľudských práv LGBTI osôb; vyzýva ESVČ a Komisiu, aby presadzovali strategickejšie a systematickejšie vykonávanie usmernení vrátane zvyšovania informovanosti a poskytovania odbornej prípravy pracovníkom EÚ v tretích krajinách s cieľom účinne nastoliť otázku práv LGBTI osôb v politických dialógoch a dialógoch o ľudských právach s tretími krajinami a na mnohostranných fórach; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa usmernenia EÚ na presadzovanie a ochranu všetkých ľudských práv stali všeobecne dostupnými pre LGBTI osoby; žiada konkrétne kroky na zvýšenie súdržnosti vnútornej a vonkajšej politiky EÚ v oblasti práv LGBTI osôb;

124.  nabáda inštitúcie EÚ a členské štáty, aby ďalej prispievali k úvahám o uznávaní manželstiev alebo civilných zväzkov medzi partnermi rovnakého pohlavia ako otázke politických, sociálnych, ľudských a občianskych práv; víta skutočnosť, že čoraz vyšší počet krajín rešpektuje právo založiť si rodinu prostredníctvom manželstva, registrovaného partnerstva a adopcie bez diskriminácie na základe sexuálnej orientácie, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali návrhy na vzájomné uznávanie týchto zväzkov a rodín partnerov rovnakého pohlavia naprieč EÚ, aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o zamestnanie, voľný pohyb, zdaňovanie a sociálne zabezpečenie, a zaistila sa ochrana príjmov rodín a detí;

Práva pôvodného obyvateľstva a osôb patriacich k menšinám

125.  vyjadruje vážne znepokojenie v súvislosti s tým, že pôvodnému obyvateľstvu stále hrozí osobitné nebezpečenstvo diskriminácie a že títo obyvatelia sú mimoriadne citliví na politické, hospodárske, environmentálne a s prácou súvisiace zmeny a narušenia; konštatuje, že väčšina pôvodných obyvateľov žije pod hranicou chudoby a má len obmedzený alebo vôbec žiadny prístup k politickému zastúpeniu a rozhodovaniu, čo je v rozpore s ich právom na slobodný, predchádzajúci a informovaný súhlas, ako sa stanovuje v Deklarácii Organizácie Spojených národov o právach pôvodného obyvateľstva a uznáva v Európskom konsenze o rozvoji z roku 2005; vyjadruje mimoriadne znepokojenie v súvislosti s hláseniami o rozsiahlych a rastúcich porušeniach ľudských práv pôvodného obyvateľstva, ako je prenasledovanie, svojvoľné zatýkanie a zabíjanie obhajcov ľudských práv, nútené vysídľovanie, zaberanie pôdy a porušenia práv zo strany podnikov;

126.  s hlbokým znepokojením poznamenáva, že porušovaním ľudských práv v súvislosti s ťažbou surovín je obzvlášť zasiahnuté pôvodné obyvateľstvo; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby podporovali prísne právne rámce a iniciatívy zamerané na zaistenie transparentnosti a dobrej správy vecí verejných v oblasti ťažby a v ostatných odvetviach zdrojov, a teda rešpektovanie slobodného, predchádzajúceho a informovaného súhlasu miestneho obyvateľstva a Deklarácie OSN o právach pôvodného obyvateľstva; vyzýva delegácie EÚ na ďalšie posilňovanie dialógu s pôvodným obyvateľstvom v teréne s cieľom zistiť porušovanie ľudských práv a zabrániť mu;

127.  zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že komunity menšín majú osobitné potreby, mala by sa medzi osobami patriacimi k menšine a osobami patriacimi k väčšine vo všetkých oblastiach hospodárskeho, sociálneho, politického a kultúrneho života presadzovať plnohodnotná a skutočná rovnosť; naliehavo vyzýva Komisiu, aby počas celého procesu rozširovania dôsledne sledovala vykonávanie ustanovení na ochranu práv osôb patriacich k menšinám;

Práva osôb diskriminovaných na základe príslušnosti ku kaste

128.  odsudzuje pretrvávajúce porušovanie ľudských práv osôb, ktoré sú obeťami kastovej hierarchie a diskriminácie na základe príslušnosti ku kaste, vrátane odmietania rovnosti a prístupu k právnemu systému a zamestnaniu, pretrvávajúcej segregácie a prekážok uplatňovania základných ľudských práv a rozvoja spôsobených príslušnosťou ku kaste; vyjadruje hlboké znepokojenie alarmujúcim počtom násilných útokov na Dalitov a mierou inštitucionalizovanej beztrestnej diskriminácie; opakuje svoju výzvu na rozvoj politiky EÚ v oblasti diskriminácie na základe príslušnosti ku kaste a vyzýva EÚ, aby využila každú príležitosť na vyjadrenie hlbokého znepokojenia nad touto diskrimináciou;

Medzinárodný trestný súd (MTS)/spravodlivosť v prechodnom období

129.  pripomína univerzálnosť MTS a opätovne zdôrazňuje svoju plnú podporu jeho činnosti; zdôrazňuje dôležitosť jeho úlohy, ktorú zohráva pri ukončení beztrestnosti páchateľov najzávažnejších trestných činov, ktoré znepokojujú medzinárodné spoločenstvo, a pri zabezpečení spravodlivosti pre obete vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a genocídy; je naďalej ostražitý, pokiaľ ide o všetky pokusy oslabiť legitimitu alebo nezávislosť MTS;

130.  pripomína svoje uznesenie zo 4. februára 2016 vyzývajúce Bezpečnostnú radu OSN, aby podporila postúpenie veci Bezpečnostnou radou MTS s cieľom vyšetriť porušenia práv spáchané v Iraku a Sýrii takzvaným ISIS/Dá’iš proti kresťanom (Chaldejcom/Sýrčanom/Asýrčanom), jezídom a náboženským a etnickým menšinám;

131.  víta vyhlásenie Ukrajiny, ktorým uznala právomoc Medzinárodného trestného súdu vo veciach trestných činov spáchaných v tejto krajine od 20. februára 2014, pretože toto vyhlásenie pripravuje pôdu na to, aby prokurátor MTS mohol zvážiť, či súd môže vyšetrovať zneužívania spáchané počas ozbrojeného konfliktu, napriek tomu, že Ukrajina zatiaľ nie je členskou krajinou MTS;

132.  víta závery Rady o podpore EÚ prechodnej spravodlivosti a víta rámec politiky EÚ týkajúci sa podpory prechodnej spravodlivosti, pričom EÚ je prvou regionálnou organizáciou, ktorá prijala takúto politiku; vyzýva EÚ, jej členské štáty a jej osobitných zástupcov, aby aktívne podporovali MTS, výkon jeho rozhodnutí a boj proti beztrestnosti zločinov podľa Rímskeho štatútu, a vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že niekoľko zatýkacích rozkazov sa zatiaľ nevykonalo; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby s týmto súdom spolupracovali a aby naďalej poskytovali silnú diplomatickú a politickú podporu úsiliu o posilnenie a rozšírenie vzťahu medzi MTS a OSN, najmä v kontexte Bezpečnostnej rady OSN, a aby prijali opatrenia na zabránenie prípadom, keď nedochádza k spolupráci s MTS, a na účinnú reakciu na tieto prípady; opakuje svoju výzvu, aby EÚ prijala spoločnú pozíciu k pozmeňujúcemu návrhu týkajúcemu sa trestného činu agresie a k zmenám z Kampaly, a vyzýva členské štáty, aby zosúladili svoje vnútroštátne právne predpisy s vymedzeniami stanovenými v zmenách z Kampaly a zintenzívnili spoluprácu s Medzinárodným trestným súdom; vyjadruje poľutovanie nad vzdorom niektorých krajín voči MTS, ktorý prejavujú tým, že sťahujú svoje uznanie príslušnosti tohto súdu alebo hrozia, že tak urobia;

133.  opakuje svoju výzvu na vytvorenie postu osobitného zástupcu EÚ pre medzinárodnú justíciu a medzinárodné humanitárne právo, aby sa týmto témam venovala taká dôležitosť a viditeľnosť, aké si zaslúžia, účinne sa presadzovala agenda EÚ a záväzok EÚ v boji proti beztrestnosti a voči Medzinárodnému trestnému súdu sa dostal do centra pozornosti všetkých zahraničných politík EÚ;

134.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby poskytli MTS dostatočné zdroje a posilnili svoju podporu medzinárodného systému trestného súdnictva vrátane justície v prechodnom období;

Medzinárodné humanitárne právo (MHP)

135.  odsudzuje nedostatočné dodržiavanie MHP a vyjadruje vážne obavy nad znepokojivo narastajúcou mierou vedľajších škôd v ozbrojených konfliktoch na celom svete a smrteľných útokov na nemocnice, školy, humanitárne konvoje a iné civilné ciele; vyjadruje vážne obavy v súvislosti s rastúcim vplyvom konania neštátnych subjektov v konfliktoch na celom svete a naliehavo žiada EÚ, aby využívala všetky nástroje, ktoré má k dispozícii, na posilnenie dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva štátnymi a neštátnymi aktérmi; víta prísľub EÚ a členských štátov Medzinárodnému výboru Červeného kríža (MVČK) výrazne podporiť vytvorenie účinného mechanizmu na posilnenie dodržiavania MHP a vyzýva VP/PK, aby Európskemu parlamentu predložila správu o cieľoch a stratégii vytvorených na dosiahnutie tohto záväzku; naliehavo vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby zvolalo medzinárodnú konferenciu s cieľom pripraviť nový medzinárodný mechanizmus na sledovanie a zber údajov, ako aj na zverejňovanie správ o porušovaní MHP vrátane útokov na nemocnice, zdravotníckych pracovníkov a ambulancie; domnieva sa, že tento mechanizmus by mohol vychádzať z existujúceho mechanizmu OSN pre deti zasiahnuté ozbrojeným konfliktom; žiada PK/VP, aby každoročne predkladala verejný zoznam údajných páchateľov útokov na školy a nemocnice, a to na účely vymedzenia vhodných opatrení EÚ na zastavenie týchto útokov;

136.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Dohovor o kazetovej munícii ešte musí ratifikovať sedem členských štátov; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporili celosvetový zákaz používania bieleho fosforu, a to najmä uzavretím nového protokolu k dohovoru o určitých konvenčných zbraniach, ktorým sa zakazuje používanie týchto zbraní;

137.  vyzýva členské štáty, aby ratifikovali základné nástroje v oblasti MHP a iné príslušné právne nástroje, ktoré majú vplyv na MHP; uznáva význam usmernení EÚ o podpore dodržiavania MHP a opakuje svoju výzvu pre PK/VP a ESVČ, aby zrevidovali ich uplatňovanie vzhľadom na tragické udalosti na Blízkom východe, najmä v súvislosti s rozšírenou a systematickou beztrestnosťou v prípade hrubého porušovania právnych predpisov v oblasti MHP a ľudských práv; vyzýva EÚ, aby podporovala iniciatívy zamerané na šírenie znalostí o medzinárodnom humanitárnom práve a osvedčených postupov pri jeho uplatňovaní, a vyzýva EÚ, aby využila všetky bilaterálne nástroje, ktoré má k dispozícii, na účinné presadzovanie dodržiavania MHP jej partnermi, a to aj prostredníctvom politického dialógu; opätovne vyzýva členské štáty, aby sa pripojili k medzinárodnému úsiliu o predchádzanie útokom proti školám a o zabránenie, aby ozbrojené subjekty využívali školy na vojenské účely, a to schválením vyhlásenia o bezpečných školách, ktorého cieľom je pomôcť ukončiť rozšírené vojenské útoky na školy počas ozbrojeného konfliktu;

138.  naliehavo vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby zvolalo medzinárodnú konferenciu a to s cieľom posilniť účinnosť medzinárodných humanitárnych pravidiel;

139.  opätovne vyzýva PK/VP, aby odštartovala iniciatívu zameranú na uloženie zbrojného embarga EÚ voči krajinám, ktoré sú obvinené z vážneho porušovania MHP, najmä čo sa týka úmyselných útokov na civilnú infraštruktúru; zdôrazňuje, že pokračujúce udeľovanie licencií na predaj zbraní do týchto krajín predstavuje porušenie spoločnej pozície Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008; vyzýva členské štáty, aby zvážili prijatie väzňov z Guantánama v EÚ; zdôrazňuje nutnosť čo najskôr zatvoriť väzenie v Zálive Guantánamo;

Sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania alebo viery

140.  v súlade s článkom 10 ZFEÚ odsudzuje všetky akty násilia a prenasledovania, netolerantnosti a diskrimináciu na základe ideológie, náboženstva alebo viery; vyjadruje hlboké znepokojenie nad neustálymi správami o násilí a prenasledovaní, neznášanlivosti a diskriminácii voči náboženským a vieroučným menšinám na celom svete; zdôrazňuje, že práva na slobodu myslenia, svedomia, náboženstva alebo viery sú základnými ľudskými právami prepojenými s inými ľudskými právami a základnými slobodami a zahŕňajú právo veriť či neveriť, právo prejavovať alebo neprejavovať akékoľvek náboženstvo alebo vieru a právo zvoliť si vieru, zmeniť ju a upustiť od nej alebo sa k nej vrátiť podľa vlastného uváženia, ako sa uvádza v článku 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a v článku 9 Európskeho dohovoru o ľudských právach; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa konštruktívne zapojili do politických diskusií s cieľom zrušiť zákony o rúhaní; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zaistili rešpektovanie a ochranu menšín na celom svete vrátane Blízkeho východu, kde jezídov, kresťanov, moslimské menšiny a ateistov prenasleduje Dá’iš a iné teroristické skupiny; odsudzuje zneužívanie náboženstva alebo viery na teroristické účely;

141.  podporuje záväzok EÚ presadzovať právo na slobodu náboženského vyznania alebo viery na medzinárodných a regionálnych fórach vrátane OSN, OBSE, Rady Európy a iných regionálnych mechanizmov, a nabáda EÚ, aby na pôde OSN pokračovala v predkladaní svojej každoročnej rezolúcie o slobode náboženského vyznania alebo viery a aby naďalej podporovala mandát osobitného spravodajcu OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery; nabáda PK/VP a ESVČ, aby nadviazali trvalý dialóg s mimovládnymi organizáciami, náboženskými skupinami alebo skupinami hlásiacimi sa k určitej viere a náboženskými vodcami;

142.  plne podporuje prax EÚ, ktorá spočíva v prevzatí vedúcej úlohy v oblasti tematických rezolúcií v rámci Rady OSN pre ľudské práva a Valného zhromaždenia OSN o slobode náboženského vyznania a viery, a nabáda EÚ, aby podporila mandát osobitného spravodajcu OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery, a napokon naliehavo vyzýva krajiny, ktoré v súčasnosti nesúhlasia so žiadosťami osobitného spravodajcu OSN pre slobodu náboženského vyznania o návštevu, aby so žiadosťami súhlasili;

143.  vyzýva EÚ, aby posilnila svoje existujúce nástroje a prijala všetky ďalšie v rámci svojho mandátu na zabezpečenie toho, aby bola ochrana náboženských menšín účinná na celom svete;

144.  žiada konkrétne kroky na zaistenie účinného vykonávania usmernení EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery vrátane: systematickej a konzistentnej odbornej prípravy zamestnancov EÚ v ústrediach a v delegáciách, podávania správ o krajine a miestnych podmienkach a zapojenia sa do úzkej spolupráce s miestnym aktérmi, a osobitne s vedúcimi predstaviteľmi náboženských alebo vieroučných skupín;

145.  je hlboko znepokojený tým, že v niektorých častiach sveta je postavenie náboženských alebo vieroučných komunít ohrozené do tej miery, že celé náboženské komunity miznú alebo sú na úteku;

146.  zdôrazňuje, že kresťania sú v súčasnosti najviac prenasledovanou a zastrašovanou náboženskou skupinou v krajinách na celom svete vrátane Európy, kde sú kresťanskí utečenci pravidelne vystavovaní nábožensky motivovaným prenasledovaním, a zdôrazňuje že niektorým najstarším kresťanským komunitám hrozí zánik, predovšetkým v severnej Afrike a na Blízkom východe;

147.  nabáda medzinárodné spoločenstvo a EÚ, aby menšinám poskytli ochranu a v regiónoch konfliktu zriadili bezpečné zóny; požaduje uznanie, samosprávu a ochranu etnických a náboženských menšín žijúcich v oblastiach, v ktorých boli historicky významne prítomné a v ktorých mierovo spolunažívali – napríklad v pohorí Sindžár (jezídovia) a na Ninivskej planine (chaldejské, sýrske a asýrske obyvateľstvo); požaduje osobitnú pomoc zameranú na zachovanie (masových) hrobov v oblastiach súčasných alebo nedávnych konfliktov, v záujme exhumácie a súdnej analýzy ľudských pozostatkov, ktoré sa v nich nachádzajú, aby sa umožnilo dôstojné pochovanie pozostatkov obetí alebo ich odovzdanie rodine; žiada vytvorenie špecializovaného fondu, ktorý môže pomôcť financovať iniciatívy na zachovanie dôkazov s cieľom umožniť vyšetrovanie a postaviť páchateľov zločinov proti ľudskosti pred súd; žiada EÚ a jej členské štáty o vykonanie krokov s cieľom naliehavo zriadiť skupinu odborníkov, ktorých úlohou by bolo zhromaždenie všetkých dôkazov o akýchkoľvek prebiehajúcich medzinárodných trestných činoch – vrátane genocídy proti náboženským menšinám, všade, kde sa stali, vrátane zachovania masových hrobov v oblastiach súčasných alebo nedávnych konfliktov s cieľom pripraviť medzinárodné stíhanie zodpovedných osôb;

Sloboda prejavu online a offline pomocou audiovizuálnych a iných mediálnych zdrojov

148.  zdôrazňuje, že ľudské práva a základné slobody sú univerzálne a treba ich chrániť globálne v každom aspekte ich uplatňovania;

149.  zdôrazňuje význam slobody prejavu, nezávislosti a pluralizmu médií ako základných prvkov na ceste k demokracii a potrebu posilnenia postavenia občanov a občianskej spoločnosti s cieľom zabezpečiť transparentnosť a zodpovednosť vo verejnom sektore;

150.  vyjadruje znepokojenie nad nárastom zatýkania a zastrašovania novinárov v mnohých krajinách a zdôrazňuje, že tieto praktiky vážne narušujú slobodu tlače; naliehavo vyzýva EÚ a medzinárodné spoločenstvo na ochranu nezávislých novinárov a blogerov, zmenšovanie digitálnej priepasti a uľahčovanie neobmedzeného prístupu k informáciám a komunikácii, ako aj necenzurovaného prístupu na internet (digitálna sloboda);

151.  vyjadruje vážne znepokojenie nad rozširovaním a šírením sledovania, dozoru, cenzúry a filtračných technológií, ktoré predstavujú rastúcu hrozbu pre aktivistov za ľudské práva a demokraciu v autokratických krajinách;

152.  dôrazne odsudzuje nárast počtu obhajcov ľudských práv, ktorí čelia digitálnym hrozbám vrátane vyzradených údajov prostredníctvom konfiškácie zariadenia, diaľkového dohľadu a únikov údajov; odsudzuje prax online dohľadu a hackerstva, ktorej cieľom je zhromaždenie informácií, ktoré sa môžu použiť v právnych prípadoch alebo v ohováračských kampaniach, ako aj v súdnych procesoch pre urážku na cti;

153.  dôrazne odsudzuje kontrolu internetu, médií a akademickej obce orgánmi a nárast zastrašovania, obťažovania a svojvoľného zatýkania obhajcov ľudských práv, právnikov a novinárov;

154.  odsudzuje obmedzenia digitálnej komunikácie vrátane zastavenia činnosti webových sídel a zablokovania osobných účtov autoritárskymi režimami s cieľom obmedziť slobodu vyjadrovania a aj ako prostriedok na umlčanie opozície a potláčanie občianskej spoločnosti; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby verejne odsúdili režimy, ktoré obmedzujú digitálnu komunikáciu svojich kritikov a opozície;

155.  zdôrazňuje význam podpory neobmedzeného prístupu k internetu pri všetkých formách kontaktu s tretími krajinami, a to aj pri prístupových rokovaniach, obchodných rokovaniach, dialógoch o ľudských právach a pri diplomatických stykoch, a čo najväčšieho sprístupňovania informácií o ľudských právach a demokracii pre ľudí na celom svete;

156.  vyjadruje znepokojenie nad nárastom nenávistných prejavov, a to najmä na platformách sociálnych médií; vyzýva Komisiu, aby zapojila zástupcov organizácií občianskej spoločnosti, a tak zabezpečila, že ich názory budú zohľadnené pri rokovaniach o kódexoch správania; dôrazne odsudzuje šírenie nenávistných posolstiev;

157.  vyzýva na väčšiu podporu v oblastiach presadzovania slobody médií, ochrany nezávislých novinárov, blogerov a oznamovateľov, zmenšovania digitálnej priepasti a uľahčovania neobmedzeného prístupu k informáciám a komunikácii, ako aj zachovania necenzurovaného prístupu na internet (digitálnej slobody);

158.  požaduje aktívny rozvoj a šírenie technológií, ktoré pomáhajú chrániť ľudské práva a umožňujú ľuďom uplatňovať svoje digitálne práva a slobody, ako aj ich bezpečnosť a súkromie;

159.  žiada EÚ, aby schválila bezplatný softvér s otvoreným zdrojovým kódom a aby nabádala k tomuto kroku ďalšie subjekty, keďže takýto softvér poskytuje väčšiu bezpečnosť a lepšie dodržiavanie ľudských práv;

160.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby nastolili otázky slobody prejavu online, digitálnych slobôd a dôležitosti slobodného a otvoreného internetu na všetkých medzinárodných fórach vrátane Fóra pre správu internetu OSN, G8, G20, OBSE a Rady Európy;

Boj proti terorizmu

161.  opätovne jednoznačne odsudzuje terorizmus a plne podporuje kroky zamerané na zničenie teroristických organizácií, najmä Dá’iš, ktorý predstavuje jasnú hrozbu pre regionálnu a medzinárodnú bezpečnosť, zároveň však pripomína, že tieto opatrenia by mali vždy v plnej miere rešpektovať medzinárodné právo v oblasti ľudských práv; podporuje vykonávanie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2178 (2014) o boji proti hrozbám, ktoré predstavujú zahraniční teroristickí bojovníci, a madridských hlavných zásad o zastavení prílevu zahraničných teroristických bojovníkov;

162.  pripomína, že v novom akčnom pláne EÚ pre ľudské práva a demokraciu sa zdôrazňuje potreba zabezpečiť, aby sa dodržiavanie slobody presvedčenia a prejavu stalo súčasťou tvorby politík a programov súvisiacich s terorizmom vrátane využívania technológií sledovania; zdôrazňuje, že členské štáty by mali v plnej miere využívať existujúce nástroje na riešenie radikalizácie európskych občanov a mali by vypracovať účinné programy na boj proti terorizmu a extrémistickej propagande, ako aj metódam náboru, najmä náboru prostredníctvom internetu, a na prevenciu radikalizácie; zdôrazňuje, že je naliehavo nutná koordinovaná činnosť EÚ, a nalieha na členské štáty, aby spolupracovali v citlivých oblastiach, najmä v oblasti výmeny informácií a spravodajských informácií;

163.  žiada, aby EÚ naďalej spolupracovala s OSN v boji proti financovaniu terorizmu, a to aj využívaním existujúcich mechanizmov na označenie teroristov a teroristických organizácií, a posilňovala celosvetové mechanizmy na zmrazovanie aktív za súčasného dodržiavania medzinárodných noriem týkajúcich sa riadneho procesu a zásad právneho štátu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby účinne a urýchlene rokovali o tejto téme s tými štátmi, ktoré financujú alebo podporujú teroristické organizácie alebo to umožňujú svojim občanom;

Trest smrti

164.  pripomína postoj EÚ, ktorým je nulová tolerancia trestu smrti, a opätovne pripomína svoj dlhodobý nesúhlas s trestom smrti, mučením a krutým, neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním a trestaním vo všetkých prípadoch a za každých okolností;

165.  víta zrušenie trestu smrti na Fidži, v Suriname, Mongolsku a v americkom štáte Nebraska;

166.  vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s obnovením popráv v niektorých krajinách v posledných rokoch; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v ďalších krajinách politickí predstavitelia zvažujú opätovné zavedenie trestu smrti; vyjadruje vážne znepokojenie nad hláseným nárastom počtu trestov smrti vynesených v roku 2015 na celom svete, a najmä v Číne, Egypte, Iráne, Nigérii, Pakistane a Saudskej Arábii; pripomína orgánom týchto krajín, že sú zmluvnými stranami Dohovoru o právach dieťaťa, v ktorom sa vyslovene zakazuje uplatňovanie trestu smrti za zločiny spáchané osobou mladšou ako 18 rokov;

167.  vyjadruje mimoriadne znepokojenie v súvislosti so zvyšujúcim sa počtom rozsudkov smrti vynesených v hromadných súdnych procesoch, bez záruky minimálnych noriem spravodlivého súdneho procesu požadovaných medzinárodným právom;

168.  dôrazne odsudzuje nárast vynášania rozsudku trestu smrti za trestné činy súvisiace s drogami a vyzýva na zrušenie využívania trestu smrti a mimosúdnych popráv za takéto trestné činy;

169.  vyzýva štáty, ktoré trest smrti zrušili alebo naň uplatňujú dlhodobé moratórium, aby svoje záväzky dodržiavali a trest smrti znovu nezavádzali; vyzýva EÚ, aby naďalej využívala spoluprácu a diplomaciu na všetkých možných fórach na celom svete, aby sa zasadzovala proti trestu smrti a snažila sa zabezpečiť plné rešpektovanie práva na spravodlivý proces pre každú osobu, ktorej hrozí poprava; zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ naďalej monitorovala podmienky, za akých sa popravy uskutočňujú v krajinách, ktoré ešte stále uplatňujú trest smrti, aby sa zabezpečilo, že zoznam osôb odsúdených na trest smrti sa zverejní a že ich telesné pozostatky sú vrátené ich rodinám;

170.  trvá na tom, že je dôležité, aby si EÚ udržala vysoko exponovanú politiku zameranú na celosvetové zrušenie trestu smrti v súlade s usmerneniami EÚ o treste smrti, ktoré boli zrevidované v roku 2013, a aby naďalej vystupovala proti trestu smrti; vyzýva EÚ, aby sa naďalej usilovala o celosvetové zrušenie trestu smrti, preskúmala nové možnosti kampane na tento účel a aby podporovala opatrenia v rámci európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva súvislosti, ktorých cieľom je predchádzať trestom smrti alebo popravám; žiada, aby delegácie EÚ na tento účel naďalej organizovali informačné kampane;

Boj proti mučeniu a zlému zaobchádzaniu

171.  vyjadruje vážne znepokojenie nad pokračujúcim používaním mučenia a zlého zaobchádzania s osobami vo väzbe, okrem iného na vynútenie priznaní, ktoré sa potom používajú v trestných konaniach, čím sa zjavne nedodržiavajú medzinárodné normy spravodlivosti;

172.  odsudzuje rozšírené používanie mučenia a zlého zaobchádzania proti členom spoločnosti, ktorí vyjadrujú nesúhlas, zamerané na ich umlčanie a proti zraniteľným skupinám, ako sú etnické, jazykové a náboženské menšiny, LGBTI osoby, ženy, deti, žiadatelia o azyl a migranti;

173.  čo najdôraznejšie odsudzuje mučenie a zlé zaobchádzanie, ktorého sa dopúšťa Dá’iš a iné teroristické alebo polovojenské organizácie; vyjadruje solidaritu s rodinami a komunitami všetkých obetí postihnutých takýmto násilím; odsudzuje diskriminačné praktiky Dá’iš a ďalších teroristických alebo polovojenských organizácií zamerané na menšiny; vyzýva EÚ, jej členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby zintenzívnili svoje úsilie s cieľom účinne riešiť naliehavú potrebu zabrániť ďalšiemu utrpeniu;

174.  domnieva sa, že podmienky zadržiavania a stav väzníc v mnohých krajinách vyvolávajú vážne znepokojenie; domnieva sa, že je zásadné bojovať proti všetkým formám mučenia a zlého zaobchádzania so zadržanými vrátane psychického mučenia a zintenzívniť úsilie o zabezpečenie dodržiavania príslušného medzinárodného práva, najmä pokiaľ ide o prístup k zdravotnej starostlivosti a liekom; dôrazne odsudzuje porušovanie tohto práva a domnieva sa, že odmietnutie liečiť zadržaných v prípade chorôb, akou je žltačka alebo HIV, je porovnateľné s neposkytnutím pomoci osobám v nebezpečenstve;

175.  naliehavo vyzýva ESVČ, aby vzhľadom na pokračujúce správy o rozšírených praktikách mimosúdnych popráv, mučenia a zlého zaobchádzania na celom svete zintenzívnila na všetkých úrovniach dialógu a všetkých fórach úsilie EÚ v boji proti mimosúdnym popravám, mučeniu a inému zlému zaobchádzaniu v súlade s usmerneniami politiky EÚ vo vzťahu k tretím krajinám týkajúcimi sa mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania;

176.  naliehavo vyzýva ESVČ, aby v rámci politických dialógov a dialógov v oblasti ľudských práv s dotknutými krajinami, ako aj vo všetkých verejných vyhláseniach naďalej systematickým spôsobom upriamovala pozornosť na mučenie a zlé zaobchádzanie, a vyzýva delegácie EÚ a veľvyslanectvá členských štátov na mieste, aby monitorovali prípady mučenia a zlého zaobchádzania, podnikli konkrétne kroky na podporu ich úplného odstránenia, sledovali príslušné trestné súdne konania a využívali všetky nástroje, ktoré majú k dispozícii, na pomoc dotknutým jednotlivcom;

Dróny

177.  vyjadruje svoje hlboké znepokojenie nad použitím ozbrojených drónov mimo medzinárodného právneho rámca; naliehavo žiada členské štáty, aby zaujali jasné politické a právne pozície k ozbrojeným drónom, a opakovane zdôrazňuje svoju výzvu na vypracovanie spoločnej pozície EÚ k používaniu ozbrojených drónov, ktorá by podporovala dodržiavanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva a ktorá by mala riešiť otázky ako právny rámec, proporcionalita, zodpovednosť, ochrana civilistov a transparentnosť; opäť naliehavo žiada, aby EÚ zakázala vývoj, výrobu a používanie plne autonómnych zbraní, ktoré umožňujú vykonávanie útokov bez ľudského zásahu; vyzýva EÚ, aby sa vyslovila proti mimosúdnemu a cielenému zabíjaniu a zakázala ho a aby sa zaviazala zabezpečiť vhodné opatrenia v súlade s domácimi a medzinárodnými právnymi záväzkami v prípade, keď existuje dôvodné podozrenie, že jednotlivec alebo subjekt v rámci jej jurisdikcie môže byť zapojený do nezákonného cieleného zabíjania v zahraničí; vyzýva PK/VP, členské štáty a Radu, aby zahrnuli ozbrojené dróny a plne autonómne zbrane do príslušných európskych a medzinárodných mechanizmov v oblasti odzbrojenia a kontroly zbrojenia, a naliehavo žiada členské štáty, aby sa zapojili do týchto kontrolných mechanizmov a posilňovali ich; vyzýva EÚ, aby zaručila väčšiu transparentnosť a zodpovednosť zo strany jej členských štátov a tretích krajín pri používaní ozbrojených drónov so zreteľom na právny základ pre ich použitie a ich operačnú zodpovednosť, umožnila súdne preskúmanie útokov drónov a zabezpečila, aby mali obete protiprávnych útokov drónov prístup k účinným opravným prostriedkom;

178.  zdôrazňuje zákaz EÚ, pokiaľ ide o vývoj, výrobu a používanie plne autonómnych zbraní, ktoré umožňujú vykonávanie útokov bez ľudského zásahu; vyzýva EÚ, aby sa vyslovila proti praktikám nezákonného cieleného zabíjania a zakázala ich;

179.  vyzýva Komisiu, aby Európsky parlament riadne informovala o použití finančných prostriedkov EÚ na všetky výskumné a vývojové projekty týkajúce sa konštruovania drónov na civilné, ako aj vojenské účely; žiada o posúdenie vplyvu na ľudské práva v súvislosti s ďalšími projektmi vývoja drónov;

180.  zdôrazňuje, že vplyv technológií na zlepšenia v oblasti ľudských práv by sa mal začleniť do politík a programov EÚ s cieľom podporiť ochranu ľudských práv, presadzovanie demokracie, zásad právneho štátu a dobrej správy, ako aj mierového riešenia konfliktov;

Podpora demokracie a volieb a volebné pozorovateľské misie

181.  opätovne pripomína, že otvorený priestor pre občiansku spoločnosť, slobodu prejavu, zhromažďovania a združovania a riadne dodržiavanie zásad právneho štátu sú kľúčovými prvkami spravodlivých a demokratických volieb; vyzýva EÚ, aby zabezpečila, aby miestne MVO mali priestor na legitímne pozorovanie a monitorovanie priebehu volieb; zdôrazňuje, že korupcia ohrozuje rovnaké uplatňovanie ľudských práv a oslabuje demokratické procesy; domnieva sa, že EÚ by mala v zmysle Dohovoru OSN proti korupcii (UNCAC) zdôrazňovať význam integrity, zodpovednosti a riadnej správy vecí verejných vo všetkých dialógoch s tretími krajinami; opätovne pripomína, že je nutné, aby EÚ splnila záväzok, ktorý dala svojim partnerom, najmä vo svojom susedstve, že podporí hospodárske, sociálne a politické reformy, bude chrániť ľudské práva a pomôže nastoliť právny štát, pričom ide o najlepšie prostriedky na posilnenie medzinárodného poriadku a zaistenie stability v susedstve; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že preskúmanie ESP poskytlo príležitosť opätovne potvrdiť, že obrana univerzálnych hodnôt a podpora ľudských práv sú kľúčovými cieľmi Únie; pripomína, že skúsenosti a poznatky získané EÚ, politikmi, akademickou obcou, médiami, MVO a občianskou spoločnosťou z prechodov k demokracii v rámci politiky rozširovania a v oblasti susedskej politiky by mohli tiež pozitívne prispieť k identifikácii najlepších postupov, ktoré by sa mohli použiť na podporu a konsolidáciu iných procesov demokratizácie na celom svete; v tejto súvislosti víta prácu Európskej nadácie na podporu demokracie a programy EÚ na podporu organizácií občianskej spoločnosti, najmä EIDHR;

182.  odporúča, aby EÚ vypracovala komplexnejší prístup k procesom demokratizácie, keďže pozorovanie volieb je len jedným aspektom dlhodobejšieho a širšieho cyklu; opätovne zdôrazňuje, že proces politického prechodu a demokratizácie môže byť úspešný iba vtedy, keď ho sprevádza dodržiavanie ľudských práv a rovnaký prístup žien, osôb so zdravotným postihnutím a iných marginalizovaných skupín k demokratickému procesu, presadzovanie spravodlivosti, transparentnosti, zodpovednosti, zmierenia, zásad právneho štátu, hospodársky a sociálny rozvoj, opatrenia na boj proti extrémnej chudobe a vytváranie demokratických inštitúcií; zdôrazňuje, že boj proti korupcii v krajinách, ktoré prechádzajú demokratizačnými procesmi, by mal byť prioritou EÚ, pretože tento jav zabraňuje chrániť a presadzovať dobrú správu vecí verejných, je živnou pôdou pre organizovanú trestnú činnosť a je spojený s volebnými podvodmi;

183.  víta spoločné oznámenie o revízii európskej susedskej politiky a pripomína, že vzťahy EÚ s jej susednými krajinami by mali byť založené na hodnotách Únie, ktoré zahŕňajú dodržiavanie ľudských práv a demokracie, ako sa uvádza v ZEÚ; zdôrazňuje, že prispievanie k stabilizácii susedstva a podporovanie demokracie, právneho štátu, dobrej správy vecí verejných a ľudských práv sú previazané;

184.  zdôrazňuje, že EÚ by mala naďalej podporovať demokratické a účinné inštitúcie pôsobiace v oblasti ľudských práv a občiansku spoločnosť v susedných krajinách; v tejto súvislosti berie s uspokojením na vedomie konzistentné pôsobenie Európskej nadácie na podporu demokracie vo východnom a južnom susedstve EÚ pri presadzovaní demokracie a dodržiavania základných práv a slobôd;

185.  pripomína, že politika rozširovania EÚ je jedným z najsilnejších nástrojov na posilnenie dodržiavania demokratických zásad a ľudských práv; vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala posilnenie demokratickej politickej kultúry, dodržiavanie zásad právneho štátu, nezávislosť médií, ako aj súdnictva, a boj proti korupcii v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách;

186.  vyzýva Komisiu a ESVČ, aby naďalej v plnej miere podporovali prebiehajúce demokratické procesy v tretích krajinách, ako aj politický dialóg medzi vládnymi a opozičnými stranami a občianskou spoločnosťou; trvá na tom, že je dôležité prijať dôsledné opatrenia v nadväznosti na odporúčania volebných pozorovateľských misií ako súčasť angažovanosti EÚ zameranej na podporu demokracie, ako aj súčasť stratégií jednotlivých krajín v oblasti ľudských práv; požaduje užšiu koordináciu a spoluprácu medzi Európskym parlamentom a Komisiou/ESVČ s cieľom zabezpečiť sledovanie vykonávania týchto odporúčaní, ako aj využívanie cielenej finančnej a technickej pomoci, ktorú by EÚ mohla poskytnúť; vyzýva Komisiu, aby predložila celkové hodnotenie monitorovania volebných procesov;

187.  vyzýva Radu a ESVČ, aby do geografickej časti výročnej správy EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete začlenili osobitný oddiel – v príslušných krajinách – venovaný otázke plnenia odporúčaní prijatých v rámci volebných pozorovateľských misií; opätovne pripomína záväzok ESVČ, Komisie a členských štátov v rámci akčného plánu dôslednejšie a konzistentnejšie spolupracovať s orgánmi riadiacimi voľby, parlamentnými inštitúciami a organizáciami občianskej spoločnosti v tretích krajinách s cieľom prispieť k posilneniu ich postavenia, a teda k posilneniu demokratických procesov;

188.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby jej práca vo voľbách – pozorovanie a pomoc – bola spojená s podobnou podporou ostatných dôležitých aktérov v rámci demokratického systému, napríklad politických strán, parlamentov, miestnych orgánov, nezávislých médií a občianskej spoločnosti;

189.  vyzýva EÚ, aby pokračovala v práci na vymedzení najlepších postupov v tejto oblasti, a to aj v kontexte opatrení na predchádzanie konfliktom, mediácie a uľahčenia dialógu, s cieľom rozvíjať ucelený, flexibilný a dôveryhodný prístup EÚ;

190.  oceňuje úspešnú činnosť ESVČ a delegácií EÚ pri dokončení druhej generácie analýz demokracie a pokrok v oblasti akčných plánov pre ľudské práva a demokraciu a vyzýva PK/VP, aby zabezpečila, že sa akčné plány premietnu do konkrétnej podpory demokracie v tejto oblasti;

191.  vyzýva ESVČ, aby stavala na skúsenostiach analýz demokracie s cieľom pripraviť pôdu pre zefektívnenie tejto analýzy vo svojej zahraničnej činnosti, a konštatuje, že pridanie demokracie do stratégií v oblasti ľudských práv a demokracie jednotlivých krajín je síce vítané, ale nepostačuje na skutočne komplexné chápanie demokracie v partnerskej krajine;

o
o   o

192.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, PK/VP a osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva.

(1)http://www.un.org/womenwatch/daw/cedaw/cedaw.htm
(2)Ú. v. EÚ C 289, 9.8.2016, s. 57.
(3)http://www.ohchr.org/EN/ProfessionalInterest/Pages/CMW.aspx
(4)A/RES/41/128.
(5)http://www.un.org/en/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/RES/69/2
(6)http://www.ohchr.org/EN/ProfessionalInterest/Pages/Vienna.aspx
(7)http://www.un.org/womenwatch/daw/beijing/pdf/BDPfA%20E.pdf
(8)http://www.unfpa.org/sites/default/files/pub-pdf/programme_of_action_Web%20ENGLISH.pdf
(9)http://www.ohchr.org/Documents/Publications/PTS-4Rev1-NHRI_en.pdf
(10)https://europa.eu/globalstrategy/en/global-strategy-foreign-and-security-policy-european-union
(11)http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-11855-2012-INIT/sk/pdf
(12)https://www.consilium.europa.eu/uedocs/cmsUpload/111817.pdf
(13)http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=celex%3A52009XG1215(01)
(14)http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-10897-2015-INIT/sk/pdf
(15)Ú. v. EÚ C 65, 19.2.2016, s. 174.
(16)http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/sk/foraff/137584.pdf
(17)http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-10255-2016-INIT/sk/pdf
(18)http://www.consilium.europa.eu/en/meetings/fac/2015/10/st13201-en15_pdf/
(19)http://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2016/06/16-epsco-conclusions-lgbti-equality/
(20)http://ec.europa.eu/justice/discrimination/files/lgbti_actionlist_en.pdf
(21)http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-9242-2015-INIT/sk/pdf
(22)http://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2015/07/20-fac-migration-conclusions/
(23)http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-12002-2015-REV-1/sk/pdf
(24)http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-12098-2015-INIT/sk/pdf
(25)Ú. v. EÚ L 43, 18.2.2015, s. 29.
(26)http://register.consilium.europa.eu/doc/srv?l=SK&f=ST%2015559%202014%20INIT
(27)http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/EN/foraff/130243.pdf
(28)http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-12525-2016-INIT/sk/pdf
(29)https://rm.coe.int/CoERMPublicCommonSearchServices/DisplayDCTMContent?documentId=090000168008482e
(30)Ú. v. EÚ L 76, 22.3.2011, s. 56.
(31)http://www.consilium.europa.eu/en/meetings/international-summit/2015/11/action_plan_en_pdf/
(32)http://www.securitycouncilreport.org/atf/cf/%7B65BFCF9B-6D27-4E9C-8CD3-CF6E4FF96FF9%7D/s_res_2242.pdf
(33)http://www.securitycouncilreport.org/atf/cf/%7B65BFCF9B-6D27-4E9C-8CD3-CF6E4FF96FF9%7D/CAC%20S%20RES%201820.pdf
(34)http://www.un.org/en/ga/search/view_doc.asp?symbol=S/RES/1325(2000)
(35)http://www.un.org/en/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/RES/69/167
(36)Prijaté texty, P8_TA(2016)0337.
(37)Prijaté texty, P8_TA(2016)0300.
(38)Prijaté texty, P8_TA(2016)0201.
(39)Prijaté texty, P8_TA(2016)0102.
(40) Prijaté texty, P8_TA(2016)0051.
(41)Prijaté texty, P8_TA(2015)0470.
(42)Prijaté texty, P8_TA(2015)0317.
(43)Prijaté texty, P8_TA(2015)0350.
(44)Prijaté texty, P8_TA(2015)0348.
(45)Prijaté texty, P8_TA(2015)0288.
(46)Ú. v. EÚ C 316, 30.8.2016, s. 130.
(47)Ú. v. EÚ C 316, 30.8.2016, s. 178.
(48)Ú. v. EÚ C 234, 28.6.2016, s. 25.
(49)Prijaté texty, P7_TA(2014)0172.
(50)Ú. v. EÚ C 181, 19.5.2016, s. 69.
(51)http://www.ohchr.org/EN/HRBodies/HRC/RegularSessions/Session31/Documents/A_HRC_31_56_en.doc
(52)Ú. v. EÚ C 65, 19.2.2016, s. 105.
(53)Ú. v. EÚ C 434, 23.12.2015, s. 24.
(54)Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 115.
(55)Ú. v. EÚ C 33 E, 5.2.2013, s. 165.
(56)Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 69.
(57)A/HRC/RES/17/4.
(58)https://www.democracyendowment.eu/annual-report/
(59)Ú. v. EÚ C 208, 10.6.2016, s. 25.
(60)http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2015/july/tradoc_153591.pdf
(61) Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Nigéria, Somálsko, Mauritánia, Sudán, Sierra Leone, Jemen, Afganistan, Pakistan, Katar, Irán a Maldivy.


Vykonávanie spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (článok 36 ZEÚ)
PDF 414kWORD 59k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2016 o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (2016/2036(INI))
P8_TA(2016)0503A8-0360/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na výročnú správu Rady pre Európsky parlament o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike,

–  so zreteľom na články 21 a 36 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“),

–  so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčky Komisie (VP/PK) o politickej zodpovednosti,

–  so zreteľom na spoločný pracovný dokument z 21. septembra 2015 s názvom Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien: ako môžu vonkajšie vzťahy EÚ v období 2016 – 2020 zmeniť život dievčat a žien (SWD(2015)0182),

–  so zreteľom na prejav predsedu Junckera o stave Únie prednesený 14. septembra 2016,

–  so zreteľom na Globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, ktorú predložila VP/PK Federica Mogherini 28. júna 2016, a na jej návrhy z neformálneho zasadnutia ministrov zahraničných vecí, ktoré sa konalo v Bratislave 2. septembra 2016,

–  so zreteľom na závery zo samitu v Bratislave zo 16. septembra 2016,

–  so zreteľom na výsledok neformálneho stretnutia ministrov obrany EÚ uskutočneného v Bratislave 27. septembra 2016,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2016 o operáciách na podporu mieru – spolupráca EÚ s OSN a Africkou úniou(1),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie ministrov zahraničných vecí Weimarského trojuholníka Franka-Waltera Steinmeiera (Nemecko), Jeana-Marca Ayraulta (Francúzsko) a Witolda Waszczykowskiho (Poľsko) o budúcnosti Európy, vydané vo Weimare 28. augusta 2016,

–  so zreteľom na francúzsko-nemeckú iniciatívu o obrane zo septembra 2016 s názvom „Obnova SZBP“,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0360/2016),

A.  keďže Európska únia čelí bezprecedentným vnútorným aj vonkajším výzvam, medzi ktoré patria medzištátne konflikty, zlyhania štátov, terorizmus, hybridné hrozby, kybernetická a energetická neistota, organizovaný zločin a zmena klímy; keďže EÚ bude schopná na nové výzvy účinne reagovať len vtedy, ak jej štruktúry a členské štáty budú spolupracovať a spoločne a skutočne koordinovane vyvíjať úsilie v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (ďalej len „SZBP“) a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (ďalej len „SBOP“);

B.  keďže EÚ v súčasnosti obklopuje nestabilita, pretože rozsiahle časti Blízkeho východu a severnej Afriky (MENA) sa zmietajú v etnicko-náboženských konfliktoch a vo vojnách v zastúpení, a v celom regióne sa šíria teroristické skupiny, ako sú tzv. Islamský štát (IS)/Dá’iš a Džabhat Fath aš-Šám; keďže al-Káida využíva bezpečnostné vákuum v regióne MENA na svoje posilnenie a jej odhodlanosť, pokiaľ ide o celosvetový džihád, sa nemení;

C.  keďže tieto konflikty majú priame a vážne dôsledky pre bezpečnosť a blahobyt občanov EÚ, pretože sa postupne rozširujú do EÚ, či už v podobe terorizmu, masívneho prílivu utečencov, alebo dezinformačných kampaní, ktorých cieľom je rozdelenie našej spoločnosti;

D.  keďže Európa prežíva hrozbu terorizmu na svojom vlastnom území; keďže nedávne teroristické útoky v európskych mestách spáchané radikálnymi džihádistami napojenými na IS/Dá’iš sú súčasťou ucelenej stratégie tejto skupiny a dopĺňajú pozemnú vojnu v Sýrii, Iraku a Líbyi a hospodársku vojnu zameranú na odvetvie cestovného ruchu v severnej Afrike, ako aj propagandu na internete a kybernetické útoky; keďže tisíce občanov EÚ, ktorí sa pripojili k takýmto teroristickým skupinám, predstavujú čoraz väčšiu hrozbu pre našu bezpečnosť doma aj inde vo svete;

E.  keďže agresívne Rusko naďalej narúša zvrchovanosť a nezávislosť svojich susedských štátov a otvorene napáda európsky a celosvetový mier a bezpečnostný poriadok; keďže dnešné Rusko je čoraz autokratickejšie a voči svojim susedom agresívnejšie než kedykoľvek od rozpustenia Sovietskeho zväzu v roku 1991; keďže oficiálna ruská propaganda vykresľuje Západ ako nepriateľa aktívne sa snaží oslabiť jednotu v Európskej únii a súdržnosť transatlantickej aliancie, či už formou dezinformačných kampaní, alebo poskytovania finančnej podpory euroskeptickým a fašistickým skupinám v Únii a v kandidátskych krajinách;

Pokračovanie úspechu EÚ: konať v záujme premeny

1.  pripomína, že Európska únia je jedným z najväčších úspechov európskej histórie a že transformačná sila EÚ priniesla mier, stabilitu a prosperitu pre jej občanov a pre krajiny, ktoré s ňou susedia a z ktorých mnohé sa stali členskými štátmi EÚ; zdôrazňuje, že EÚ je naďalej najväčšou hospodárskou mocnosťou, najštedrejším darcom humanitárnej a rozvojovej pomoci a priekopníkom v globálnej mnohostrannej diplomacii v otázkach ako zmena klímy, medzinárodná spravodlivosť, nešírenie zbraní hromadného ničenia a ľudské práva; vyzýva, aby sa zvýšilo zviditeľnenie akcie EÚ v týchto oblastiach;

2.  domnieva sa, že súčasná vnútorná a vonkajšia kríza je pre EÚ príležitosťou, ak sa použije na zlepšenie fungovania a spolupráce Únie; domnieva sa, že dnešné výzvy si vyžadujú reformu, ktorá zlepší fungovanie EÚ a posilní jej demokratický charakter a na základe ktorej bude EÚ schopná splniť to, čo občania očakávajú; pripomína, že európski občania vnímajú účinnú spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku ako prioritnú oblasť činnosti EÚ a že je to jedna z oblastí, kde môže európska spolupráca priniesť najvyššiu pridanú hodnotu; preto zdôrazňuje, že členské štáty musia zmeniť spôsob myslenia, pretože doterajšie zmýšľanie o zahraničnej politike a bezpečnosti z vnútroštátneho hľadiska je obmedzené a už prekonané; je presvedčený, že žiadny členský štát sa nedokáže sám vyrovnať ani s jedným z problémov, ktorým dnes čelíme; je pevne presvedčený, že zraniteľnosť EÚ je priamym dôsledkom neúplnej integrácie a nedostatočnej koordinácie; zdôrazňuje skutočnosť, že v dôsledku globalizácie a multipolarity sú integračné procesy, ako je proces EÚ, nevyhnutné; naliehavo vyzýva členské štáty, aby konečne prejavili dostatočnú mieru jednoty, politickej vôle a vzájomnej dôvery s cieľom umožniť koordinované využitie nástrojov, ktoré sú k dispozícii, na presadzovanie našich záujmov a hodnôt; opakuje, že Európska únia môže byť silným globálnym hráčom a mať rovnocenné postavenie vo vzťahu k ďalším veľmociam iba v prípade, že všetky členské štáty budú vystupovať jednotne a postupovať spoločne v rámci silnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ;

3.  víta plán a záväzky zo samitu v Bratislave a očakáva konkrétne záväzky členských štátov v oblasti jeho realizácie;

4.  pripomína, že je potrebné, aby boli vonkajšie politiky EÚ koherentné navzájom, ako aj s inými politikami s vonkajším rozmerom a aby sa sledovali ciele vymedzené v článku 21 Zmluvy o Európskej únii; konštatuje, že keďže budovanie odolnosti by malo byť jedným z hlavných cieľov SZBP, vyžaduje si komplexný prístup, v rámci ktorého rôzne sektory spochybňujú tradičné prístupy k zahraničnej a bezpečnostnej politike s využitím širokej škály diplomatických, bezpečnostných, obranných, hospodárskych, obchodných, rozvojových a humanitárnych nástrojov, ako aj zvýšením nezávislosti v oblasti energetickej bezpečnosti; zastáva názor, že SZBP by mala byť asertívnejšia, účinnejšia a založená na hodnotách; zdôrazňuje, že súdržnosť politík v záujme rozvoja je jedinečným nástrojom na dosiahnutie operatívneho komplexného prístupu EÚ v súlade s cieľmi programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030;

5.  víta skutočnosť, že Komisia prijala novú obchodnú stratégiu Obchod pre všetkých, v ktorej sa zameriava na posilnenie ľudských práv v obchodnej politike a využívanie pozície EÚ ako obchodného bloku na mobilizáciu ľudských práv v tretích krajinách; zdôrazňuje, že toto si bude vyžadovať úplné zblíženie a dopĺňanie sa iniciatív v oblasti obchodu a zahraničnej politiky vrátane úzkej spolupráce medzi rôznymi generálnymi riaditeľstvami, Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) a orgánmi členských štátov; zdôrazňuje význam skupiny komisárov pre vonkajšiu činnosť, ktorej predsedá VP/PK, pri stimulovaní k uplatňovaniu komplexného prístupu; vyzýva, aby VP/PK pravidelne podávala Európskemu parlamentu správy o činnosti tejto skupiny; vyzýva delegácie EÚ, aby zaviedli do praxe spoločné programy vo všetkých oblastiach politiky vonkajšej činnosti s cieľom predchádzať duplicite, šetriť peniaze, zvyšovať účinnosť a odhaľovať možné medzery;

6.  uznáva, že zmena klímy by mohla mať vážny vplyv na regionálnu a globálnu stabilitu, keďže globálne otepľovanie ovplyvňuje spory o územia, potraviny, vodu a ostatné zdroje, oslabuje hospodárstva, ohrozuje regionálnu bezpečnosť a je zdrojom migračných tokov; ďalej nabáda EÚ a členské štáty, aby zvážili, ako by sa mohli do národného a vojenského plánovania EÚ zahrnúť stratégie na prispôsobenie sa zmene klímy a čo by sa malo považovať za vhodné spôsobilosti, priority a reakcie;

7.  vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby posilnili svoju schopnosť čeliť dezinformačnej a propagandistickej kampani zameranej na ľudí žijúcich v EÚ a jej susedstve; vyzýva inštitúcie a členské štáty EÚ, aby uznali, že prebiehajúca informačná vojna nie je len vonkajším, ale aj vnútorným problémom EÚ; vyjadruje poľutovanie nad neschopnosťou EÚ oznamovať a náležite prezentovať európskej verejnosti kroky, zásluhy a úspechy spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky; naliehavo žiada Radu, Komisiu a členské štáty, aby túto medzeru vyplnili zvýšením spoľahlivosti a viditeľnosti vonkajšej činnosti EÚ;

8.  berie na vedomie, že informačná a kybernetická vojna je zámerným pokusom na štátnej a neštátnej úrovni destabilizovať a diskreditovať politické, hospodárske a sociálne štruktúry; v tejto súvislosti zdôrazňuje naliehavú potrebu začleniť kybernetickú bezpečnosť a kybernetickú obranu do vnútorných a vonkajších politík EÚ a do jej vzťahov s tretími krajinami; vyzýva členské štáty, aby zaviedli automatizovaný systém výmeny informácií o kybernetických a hybridných hrozbách a útokoch; vyzýva EÚ, aby na medzinárodných fórach obhajovala koncepciu toho, že otvorená globálna kľúčová infraštruktúra internetu je neutrálnou zónou; je tiež presvedčený, že EÚ by mala spolupracovať so svojimi partnermi a zintenzívniť svoju pomoc pri budovaní kapacít v oblasti kybernetickej bezpečnosti a boji proti počítačovej kriminalite a kybernetickému terorizmu;

9.  pripomína odhodlanie EÚ vytvárať spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ktorá sa riadi zásadami demokracie, právneho štátu, všeobecnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd, a dodržiavania Charty OSN a medzinárodného práva; pripomína akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu, v ktorom sa zdôrazňuje význam EÚ vrátane jej politík v oblasti ľudských práv a rodových otázok počas misií a operácií krízového riadenia; pripomína význam tzv. doložky o ľudských právach, ktorá je súčasťou všetkých rámcových dohôd podpísaných s tretími krajinami od začiatku 90. rokov;

10.  pripomína, že politika rozširovania je jednou z najúspešnejších politík EÚ a prispieva k zabezpečovaniu stability, demokracie a prosperity na európskom kontinente; opakuje preto svoju dôraznú podporu procesu rozširovania pod podmienkou splnenia kodanských kritérií vrátane integračnej kapacity; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť spoluprácu medzi EÚ a kandidátskymi a potenciálnymi kandidátskymi krajinami v otázkach, ako je migrácia, bezpečnosť, boj proti terorizmu a organizovanému zločinu a boj proti obchodovaniu s ľuďmi; vyzýva kandidátske krajiny, aby vynaložili maximálne úsilie o dosiahnutie súladu so SZBP/SBOP EÚ;

11.  zdôrazňuje záväzok EÚ týkajúci sa medzinárodného poriadku založeného na pravidlách a účinného multilateralizmu pod vedením OSN; uznáva strategické partnerstvo medzi EÚ a OSN pri udržiavaní mieru a krízovom riadení od roku 2003; nabáda EÚ a jej členské štáty, aby podporovali úsilie OSN o udržiavanie mieru a spolupracovali s OSN na posilňovaní kapacít regionálnych organizácií na zabezpečenie mieru, najmä Africkej únie, a zohľadňovali mierový nástroj pre Afriku; vyzýva členské štáty EÚ, aby výrazne zvýšili svoje vojenské a policajné príspevky do mierových misií OSN; víta záväzok globálnej stratégie EÚ podporovať NATO ako základný kameň kolektívnej bezpečnosti Európy a posilňovať OSN ako základ medzinárodného poriadku;

12.  upozorňuje na to, ako nedávne krízy poukázali na obmedzené možnosti OSN; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa zo všetkých síl usilovali o reformu Bezpečnostnej rady, najmä so zreteľom na zrušenie práva veta v prípade masových ukrutností;

13.  zdôrazňuje, že účinné vykonávanie globálnej stratégie EÚ, ktorú predložila VP/PK v júni 2016, nie je možné, ak členské štáty nepreukážu pevné odhodlanie, zodpovednosť, politickú vôľu a vodcovstvo; zdôrazňuje, že na vykonávanie tejto stratégie musia členské štáty prideliť primerané ľudské a finančné zdroje, a to najmä pokiaľ ide o kľúčové oblasti predchádzania konfliktom, bezpečnosti a obrany; zdôrazňuje praktické a finančné prínosy ďalšej integrácie európskych obranných spôsobilostí;

14.  víta zámer vypracovať plán vykonávania pre bezpečnosť a obranu; zdôrazňuje, že tento plán vykonávania by mal byť doplnený o proces bielej knihy, ktorý by stanovil úroveň ambícií, úlohy, požiadavky a priority v oblasti spôsobilosti, pokiaľ ide o európsku obranu; vyzýva VP/PK, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi a Komisiou prednostne začala pracovať na takejto bielej knihe s cieľom dosiahnuť prvé výsledky v roku 2017;

15.  oceňuje návrh na každoročné zhodnotenie aktuálneho stavu vykonávania stratégie; je presvedčený, že tieto úvahy by sa mali stať súčasťou každoročnej rozpravy v Európskom parlamente, a to na základe správy o plnení, ktorú vypracuje VP/PK;

16.  zastáva názor, že globálna stratégia by sa mala pravidelne preskúmavať a mala by sa zabezpečiť analýza jej vykonávania, a to synchrónne s volebným cyklom a začiatkom funkčného obdobia každej novej Komisie, aby sa overilo, či jej ciele a priority stále zodpovedajú aktuálnym výzvam a hrozbám;

17.  zdôrazňuje, že vonkajšia činnosť EÚ sa musí zakladať na troch pilieroch, ktoré možno definovať ako „tri D“: diplomacia, rozvoj a obrana (Diplomacy, Development and Defence);

Prevzatie zodpovednosti za našu bezpečnosť: predchádzať, brániť, odrádzať, reagovať

18.  zdôrazňuje, že EÚ musí posilniť svoje spôsobilosti v oblasti bezpečnosti a obrany, pretože svoj potenciál svetovej veľmoci môže naplno využiť iba vtedy, ak svoju jedinečnú mäkkú moc spojí s tvrdou mocou v rámci komplexného prístupu EÚ; pripomína, že kľúčovými prvkami na to, aby EÚ dokázala riadne reagovať na krízu, zvyšovať odolnosť partnerov a chrániť Európu, sú silnejšie a spoločné civilné a vojenské kapacity; konštatuje, že keďže v oblasti medzinárodných vzťahov opäť dominuje mocenská politika, schopnosti v oblasti obrany a odstrašovania sú na účely uplatňovania vplyvu EÚ pri diplomatických rokovaniach kľúčové; v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že je nevyhnutné posilniť a prehĺbiť spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku, pretože jediným realistickým spôsobom, ako zlepšiť naše vojenské spôsobilosti v období rozpočtových obmedzení je to, že sa zintenzívni obranná spolupráca a zvýši sa súčinnosť na základe potrieb všetkých členských štátov a so zameraním na investície; domnieva sa, že výraznejšia európska spolupráca v oblasti bezpečnosti a obrany by viedla k vyššej účinnosti, jednotnosti a efektivite a že EÚ a jej členské štáty by prostredníctvom takejto prehĺbenej spolupráce len získali potrebné technologické a priemyselné spôsobilosti;

19.  je presvedčený o tom, že vzhľadom na už aj tak nedostatočne financovaný rozpočet EÚ, ďalšie úsilie týkajúce sa operácie, administratívne náklady, prípravné akcie a pilotné projekty v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky sú takisto potrebné dodatočné finančné prostriedky zo strany členských štátov, ako aj snahy o posilnenie synergií; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na riešenie rozpočtových potrieb v oblasti čoraz väčších bezpečnostných výziev využili súčasné preskúmanie/revíziu viacročného finančného rámca (ďalej len „VFR“); vyzýva členské štáty, aby zvýšili výdavky na obranu a tak splnili ciele NATO týkajúce sa kapacít, podľa ktorých sa vyžadujú výdavky na obranu na úrovni minimálne dvoch percent HDP; zdôrazňuje, že lepšia koordinácia a obmedzenie prekrývajúcich sa činností EÚ a členských štátov by umožnili úspory a presun prostriedkov;

20.  v tejto súvislosti zastáva názor, že je veľmi dôležité konečne uplatniť nástroje stanovené v Lisabonskej zmluve, konkrétne stálu štruktúrovanú spoluprácu (PESCO); domnieva sa, že pri uplatňovaní PESCO je zásadne dôležitý pružný, inkluzívny prístup podnecujúci otvorenú a proaktívnu účasť všetkých členských štátov; víta spoločný dokument ministrov obrany Francúzska a Nemecka o „obnovení SBOP“ a taliansky návrh „silnejšej európskej obrany“ a plne podporuje ich cieľ pokiaľ ide o kladné rozhodnutie o vytvorení stálej štruktúrovanej spolupráce na zasadnutí Rady pre zahraničné veci a obranu v novembri 2016; vyzýva VP/PK, aby sa ujala vedenia v súvislosti s touto iniciatívou, ako aj inými nedávnymi návrhmi na posilnenie SBOP, s cieľom pripraviť pôdu pre ďalšie ambiciózne rozhodnutia o SBOP, prijaté na zasadnutí Rady pre zahraničné veci a obranu v novembri 2016 a na zasadnutí Európskej rady v decembri 2016, vrátane:

   vytvorenia trvalého civilno-vojenského veliteľstva na politickej strategickej úrovni, s rovnako dôležitým útvarom pre plánovanie a vedenie vojenských operácií (MPCC) a útvarom pre plánovanie a vedenie civilných operácií (CPCC), čo by skvalitnilo strategické a operačné plánovanie počas celého plánovacieho cyklu, posilnilo civilno-vojenskú spoluprácu a zlepšilo schopnosť EÚ pohotovo reagovať na krízy;
   posilnenia nástrojov EÚ v oblasti rýchlej reakcie najmä tým, že sa zvýši použiteľnosť bojových skupín a uvedie sa do praxe článok 44, ako aj posilnením a väčším využívaním zboru Eurocorps pri misiách a operáciách SBOP;
   rozšírenia spoločného financovania operácií SBOP, a to aj prostredníctvom naliehavého a dôkladného preskúmania mechanizmu Athena, ktoré by zahŕňalo vyhlásenie o bojových skupinách a ktoré je potrebné na to, aby sa zabezpečilo, že misie EÚ sa budú môcť financovať z kolektívnych prostriedkov, a nie jednotlivými zúčastnenými členskými štátmi, čím sa odstráni potenciálna prekážka brániaca členským štátom v nasadení vojenských síl;
   vytvorenia zoskupenia v Rade v oblasti obrany;

21.  podporuje revíziu prístupu EÚ k civilným misiám SBOP, počnúc povahou zásahov až po ich ciele a zapojené osoby, aby sa zabezpečila ich náležitá príprava, realizácia a podpora; víta pokrok, ktorý sa dosiahol v prípade misií a operácií SBOP napriek ich nedostatkom; požaduje väčšiu flexibilitu rozpočtových pravidiel EÚ s cieľom podporiť jej schopnosť reagovať na krízy, ako aj vykonávanie súčasných ustanovení Lisabonskej zmluvy; podporuje vytvorenie počiatočného fondu na začatie operácií na urýchlené financovanie počiatočných etáp vojenských operácií; je presvedčený, že nový, účinnejší rozhodovací postup prijímania rozhodnutí o vojenských misiách EÚ by zlepšil aktivitu EÚ a posilnil ju v reakciách na hrozby a krízy, pričom uznáva, že rozhodnutie o poskytnutí alebo neposkytnutí vojsk na takéto misie musí byť prijaté na úrovni členských štátov;

22.  trvá na tom, že akékoľvek rozhodnutie posunúť sa smerom k európskej obrannej únii vrátane rozvoja rozsiahlejšej stálej štruktúrovanej spolupráce a vytvorenia spoločných obranných nástrojov musí byť prijaté členskými štátmi EÚ jednohlasne;

23.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia, ESVČ, EDA a členské štáty ešte v plnej miere nesplnili komplexné úlohy vyplývajúce zo zasadnutí Rady pre zahraničné veci z novembra 2013 a Európskej rady z rokov 2013 a 2015; vyzýva VP/PK a komisárku pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP, aby skôr, než navrhnú nové úlohy, predložili Európskemu parlamentu posúdenie plnenia predchádzajúcich rozhodnutí; vyzýva na urýchlenie prebiehajúcej práce na európskom obrannom akčnom pláne a úsilia, ktoré Komisia vyvíja s cieľom maximalizovať obrannú spoluprácu, a to aj prostredníctvom stimulov v politických oblastiach, ako je politika vnútorného trhu, verejného obstarávania, výskumu, dopravy, kozmického priestoru, kybernetiky, energetiky a priemyslu; berie na vedomie návrh francúzskeho prezidenta na zriadenie európskeho fondu pre bezpečnosť a obranu a podporuje rozvoj nových a inovatívnych finančných a investičných projektov, a to aj prostredníctvom Európskej investičnej banky a verejno-súkromných partnerstiev;

24.  berie na vedomie, že vzhľadom na to, že členské štáty majú ťažkosti so zachovaním širokého spektra plne operačných obranných spôsobilostí, je potrebné zaistiť väčšiu koordináciu a lepšie objasniť možnosti rozhodovania o tom, ktoré spôsobilosti treba zachovať, aby sa členské štáty mohli špecializovať na určité spôsobilosti; zdôrazňuje praktické a finančné prínosy ďalšej integrácie európskych obranných spôsobilostí a berie na vedomie rôzne, takto zamerané prebiehajúce iniciatívy, ktoré by sa mali stať súčasťou širšieho rámca s cieľom vytvoriť inteligentný plán; podporuje návrhy na tzv. európsky semester obrany a vyzýva VP/PK, aby predložila konkrétne návrhy na tento účel; domnieva sa, že interoperabilita má kľúčový význam, ak majú byť ozbrojené sily členských štátov väčšmi kompatibilné a integrované; nabáda členské štáty, aby hľadali ďalšie spôsoby spoločného nákupu, zachovávania a udržiavania síl a materiálov;

25.  oceňuje úlohu Európskej obrannej agentúry pri podpore a koordinácii rozvoja spôsobilostí a vyzýva na jej posilnenie, konkrétne zvýšením jej rozpočtu; zdôrazňuje, že personálne a prevádzkové náklady agentúry by sa mali financovať z rozpočtu Únie; vyzýva VP/PK a členské štáty, aby preskúmali organizáciu, postupy a minulé aktivity EDA;

26.  pripomína, že Európa si musí zachovať konkurencieschopnú a inovatívnu priemyselnú a technologickú základňu, ktorá dokáže rozvíjať a produkovať požadované spôsobilosti; pripomína, že na dosiahnutie úspor z rozsahu a zlepšenie účinnosti sú absolútne potrebné integrovaný obranný trh a konsolidácia európskeho obranného priemyslu;

27.  víta návrh predsedu Junckera vytvoriť európsky obranný fond na oživenie výskumu a inovácií; víta prebiehajúce práce na prípravách zameraných na výskum v oblasti obrany, na ktoré by mal v budúcom viacročnom finančnom rámci nadviazať rozsiahly európsky program výskumu v oblasti obrany financovaný z prostriedkov EÚ vrátane ďalších finančných zdrojov, ktoré poskytnú členské štáty;

28.  požaduje, aby EÚ zohrávala aktívnejšiu úlohu v oblasti odzbrojovania, nešírenia a kontroly zbraní; vyzýva Radu, aby umožnila PK/VP aktívnejšie vystupovať pri riešení konfliktov a budovaní mieru;

29.  pripomína, že v rámci globálnej stratégie EÚ sa požadujú investície do predchádzania konfliktom, v skutočnosti však Komisia aj Rada navrhujú v rozpočte jediného nástroja EÚ pre oblasť predchádzania konfliktom (nástroj na podporu stability a mieru) na rok 2017 rozsiahle škrty; zdôrazňuje, že je potrebné zintenzívniť úsilie v oblasti predchádzania konfliktom, mediácie a zmierovania, a to z dôvodu početných bezpečnostných výziev v európskom susedstve aj inde;

30.  uznáva rastúcu vzájomnú závislosť medzi vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou a zastáva názor, že súčasné výzvy v oblasti bezpečnosti si vyžadujú dôslednú kritickú analýzu našich bezpečnostných politík tak, aby vznikla súdržná a jednotná politika zahŕňajúca vnútorný, ako aj vonkajší rozmer, vrátane aspektov, ako sú boj proti terorizmu, kybernetická bezpečnosť, energetická bezpečnosť, hybridné hrozby, strategická komunikácia a kritické infraštruktúry; naliehavo vyzýva bezpečnostné služby členských štátov, aby posilnili koordináciu a spoluprácu a zintenzívnili výmenu spravodajstva a informácií, a vyzýva všetky členské štáty, aby si v rámci boja proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti plnili svoju zákonnú povinnosť zdieľať spravodajské informácie s agentúrami Europol a Eurojust; naliehavo vyzýva EÚ, aby v boji proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti ešte viac upevnila spoluprácu s tretími krajinami v súlade s medzinárodným humanitárnym právom a medzinárodným právom v oblasti ľudských práv; oceňuje zriadenie Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž;

31.  víta spoločné vyhlásenie o spolupráci medzi NATO a EÚ, ktoré bolo prijaté počas samitu vo Varšave; plne podporuje prehĺbenie spolupráce medzi NATO a EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti, migrácie, strategickej komunikácie a reakcie na hybridné hrozby; vyzýva VP/PK, aby predložila konkrétne návrhy na opatrenia v nadväznosti na spoločné vyhlásenie z Varšavy do konca roku 2016; je presvedčený, že NATO má zásadný význam pre kolektívnu bezpečnosť Európy a trvá na potrebe zachovať vlastné spôsobilosti EÚ v oblasti reakcie; pripomína, že silnejšie NATO a silnejšia EÚ sa navzájom posilňujú a dopĺňajú; víta záväzok globálnej stratégie EÚ vo vzťahu k NATO ako základný kameň kolektívnej bezpečnosti Európy; zdôrazňuje, že EÚ by mala čo najlepšie využívať dostupné zdroje v oblasti bezpečnosti a obrany a predchádzať možnému zdvojeniu; okrem toho sa domnieva, že EÚ a jej členské štáty musia užšie spolupracovať s NATO na zabezpečení toho, aby sa iniciatíva v oblasti inteligentnej obrany tejto aliancie a iniciatíva EÚ v oblasti združovania a spoločného využívania dopĺňali a vzájomne posilňovali;

32.  zdôrazňuje, že bezpečnosť členských štátov EÚ je nedeliteľná a že podľa článku 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ musia mať všetky členské štáty rovnakú úroveň bezpečnosti, a preto by mali bezpečnosť EÚ zaisťovať a zúčastňovať sa na nej rovnakým dielom na pomernom základe, a plniť stanovené záväzky; ďalej poznamenáva, že v tomto článku sa tiež uvádza, že tým nie je dotknutá osobitná povaha bezpečnostnej a obrannej politiky niektorých členských štátov;

33.  berie na vedomie potrebu hľadať kreatívne riešenia spolupráce medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom v oblasti SZBP/SBOP;

34.  nazdáva sa, že je veľmi dôležité posilniť európsku bezpečnostnú štruktúru, ktorá je založená na Helsinskom záverečnom akte z roku 1975 a jeho štyroch „košoch“ a ktorú vážne narúšajú protiprávne vojenské zásahy Ruska na Kryme a východnej Ukrajine;

35.  zastáva názor, že nastal čas vytvoriť novú, realistickejšiu stratégiu pre vzťahy EÚ s Ruskom založenú na presvedčivých odstrašujúcich opatreniach, ako aj na dialógu v oblastiach spoločného záujmu, ako sú boj proti terorizmu, nešírenie zbraní a obchod; zároveň zdôrazňuje, že je dôležité investovať viac do spolupráce s ruskou občianskou spoločnosťou a do jej podpory s cieľom posilniť dlhodobý základ vzťahov medzi EÚ a Ruskom; zdôrazňuje, že v reakcii na ďalšiu ruskú agresiu na Ukrajine boli potrebné sankcie, ktoré sa ukázali ako účinný prostriedok na jej zamedzenie; pripomína, že zrušenie súvisiacich sankcií je podmienené úplným vykonávaním dohôd z Minska; plne podporuje zavedenie reštriktívnych opatrení EÚ voči jednotlivcom a podnikom v Rusku ako reakciu na nezákonné pripojenie Krymu a svojvoľnú destabilizáciu Ukrajiny a trvá na tom, že EÚ by mala ponechať otvorenú možnosť ďalších postupných sankcií, najmä proti technologicky vyspelým produktom v sektoroch ropy a zemného plynu, IT a zbrojenia, ak bude Rusko naďalej porušovať medzinárodné právo; domnieva sa, že je v spoločnom záujme EÚ a Ruska dosiahnuť lepší vzťah, a to za predpokladu, že sa uplatňuje medzinárodné právo;

36.  vyzýva členské štáty EÚ a medzinárodné spoločenstvo, aby sa jednohlasne vyslovili za vyslanie jasného odkazu ruskej vláde, že jej činy budú mať svoju cenu a následky; ďalej požaduje zmiernenie súčasnej krízy a trvá na tom, aby EÚ a jej členské štáty spolupracovali s medzinárodnými partnermi na vystavení ruskej vlády diplomatickému, politickému a hospodárskemu tlaku s cieľom ukončiť túto agresiu; víta rozhodnutia zo samitu NATO vo Varšave prijaté v tejto súvislosti; vyjadruje svoj záväzok voči jednote, suverenite a územnej celistvosti Ukrajiny; zdôrazňuje neplatnosť volieb, ktoré sa konali na okupovaných územiach Krymu;

37.  domnieva sa, že je dôležité nájsť spôsoby, ako zmierniť súčasné napätie a začať s Ruskom konštruktívny dialóg s cieľom určiť opatrenia, ktoré sú zamerané na zníženie rizika nebezpečných nedorozumení a mylných odhadov; zdôrazňuje, že je dôležité zvýšiť vzájomnú transparentnosť vojenských činností, aby sa zabránilo leteckým a námorným incidentom s Ruskom, a že je potrebné vypracovať spoločné normy pre postup v prípade havárií a incidentov; považuje nespolupracujúce vojenské lety bez aktívnych transpondérov za vážnu hrozbu pre civilné letectvo a považuje za nevyhnutné navrhnúť opatrenia na čo najskoršie odhaľovanie takýchto letov a nájsť medzinárodnú cestu smerom k odstráneniu takýchto bezpečnostných rizík; okrem toho sa domnieva, že spolupráca s Ruskom v súvislosti s nedávnym iránskym jadrovým programom poskytuje nádej na zlepšenie vzťahov v iných oblastiach vrátane vzťahov s NATO s cieľom zmierniť napätie, napríklad v Pobaltí, Sýrii a na Ukrajine;

38.  naliehavo vyzýva EÚ, aby zintenzívnila spoluprácu s krajinami východného partnerstva s cieľom posilniť ich demokratické inštitúcie, odolnosť a nezávislosť vrátane zavedenia ambicióznych plnohodnotných misií SBOP poverených posilnením bezpečnosti a stability; vyzýva EÚ, aby zohrávala aktívnejšiu a účinnejšiu úlohu, pokiaľ ide o riešenie konfliktov a budovanie mieru; vyzýva členské štáty, aby zvýšili pomoc pre Ukrajinu vrátane primeraných obranných systémov s cieľom zabrániť vyostreniu vojenského konfliktu na východe Ukrajiny, aby zmenili pracovnú skupinu EÚ East StratCom na stálu štruktúru EÚ a aby vyčlenili primerané ľudské a finančné zdroje na jej lepšie fungovanie; ďalej podporuje ambície týchto krajín vo vzťahu k EÚ a program reforiem v oblastiach, ako sú právny štát, hospodárstvo, verejná správa, boj proti korupcii a ochrana menšín;

39.  pripomína záväzok EÚ voči svojim partnerom v susedstve a podporovať sociálne a politické reformy, konsolidovať právny štát, chrániť ľudské práva a podporovať rozvoj hospodárstva ako najlepšie prostriedky na posilnenie medzinárodného poriadku a zabezpečenie stability svojho susedstva; uznáva, že v politike EÚ sa nesmie zaujať paušálny prístup, a teda musí byť pružnejšia a pohotovejšie reagovať na meniacu sa situáciu vo východnom a južnom susedstve; konštatuje, že revidovaný nástroj európskeho susedstva neplní svoje ciele, najmä pokiaľ ide o zásadu „viac za viac“; nabáda, aby sa zvážil prístup „menej za menej“ v prípade tých krajín, ktoré v oblasti správy vecí verejných, demokracie a ľudských práv zaradili spätný chod;

40.  zdôrazňuje, že prehĺbenie vzťahov s USA a Kanadou má pre EÚ strategický význam a že zároveň je dôležité, aby EÚ posilnila svoje vzťahy so Strednou a Južnou Amerikou nielen v záujme posilnenia partnerstva medzi oboma regiónmi, ale aj spoločného riešenia významných globálnych výziev; uznáva, že EÚ je zďaleka najvýznamnejším hospodárskym partnerom USA a naopak, pričom obaja sú kľúčovými medzinárodnými spojencami tak na bilaterálnej úrovni, ako aj prostredníctvom NATO a v oblastiach ako iránsky jadrový program, Sýria a Ukrajina; nabáda EÚ a jej členské štáty, aby zabezpečili pokračovanie tohto vzťahu založeného na spoločných hodnotách aj po prezidentských voľbách v USA v novembri 2016;

Budovanie odolnosti a investovanie do skutočného komplexného prístupu: rozvoj, podpora a posilnenie

41.  zdôrazňuje, že Európa sa musí v súčasnosti zamerať na zabezpečenie mieru a stability na našom kontinente, v našom susedstve a v Afrike; uznáva, že trvalo udržateľný rozvoj nemôže existovať bez bezpečnosti a že trvalo udržateľný rozvoj je podmienkou bezpečnosti, stability, sociálnej spravodlivosti a demokracie; zastáva názor, že je nevyhnutné riešiť základné príčiny nestability a nútenej a nelegálnej migrácie, a to najmä chudobu, nedostatok hospodárskych príležitostí, ozbrojené konflikty, zlú správu vecí verejných, zmenu klímy, porušovanie ľudských práv, nerovnosť a obchodné politiky, ktoré neriešia tieto problémy; domnieva sa, že bezpečnosť, hospodársky a sociálny rozvoj a obchod sú súčasťou tej istej komplexnej stratégie a musia byť v súlade so zásadou súdržnosti politík v záujme rozvoja, zakotvenou v článku 208 Lisabonskej zmluvy; žiada európske a medzinárodné opatrenia (OSN/G20) proti nezákonným prevodom finančných prostriedkov z Afriky;

42.  zdôrazňuje, že EÚ musí venovať osobitnú pozornosť zlepšovaniu životných podmienok vo svojom susedstve a využiť pritom všetky dostupné politické nástroje vrátane obchodu, rozvojovej pomoci, politiky v oblasti životného prostredia a diplomacie, rovnako ako spôsobilosti v oblasti krízového riadenia; v tejto súvislosti víta nové partnerstvá EÚ v oblasti migrácie a plán vonkajších investícií a žiada o zapojenie do vykonávania týchto nástrojov; zdôrazňuje, že je nevyhnutné zaujať nový postoj k Afrike, ktorý by bol založený na hodnotách a zásadách EÚ a ktorý by poskytol lepšie príležitosti na obchod, investovanie, prístup k energiám a hospodársky rast a podporil africké krajiny v budovaní demokratických, transparentných a účinných inštitúcií, ako aj opatrenia na zmiernenie vplyvu zmeny klímy; je presvedčený, že EÚ by mala preskúmať svoje rozvojové a obchodné politiky s cieľom zaistiť, že budú v súlade s našimi hodnotami a že prispejú k týmto cieľom; vyzýva EÚ, a najmä členské štáty, aby bojovali proti nezákonným finančným prevodom a výrazne zvýšili svoje finančné záväzky voči tomuto regiónu, a to aj prostredníctvom trustového fondu pre Afriku, plánu pre vonkajšie investície a Európskeho rozvojového fondu; zdôrazňuje dôležitú úlohu EÚ pri dosahovaní cieľov programu do roku 2030; domnieva sa, že súkromný sektor by mohol zohrávať dôležitú úlohu v oblasti rozvoja, ak bude konať v súlade s právne záväzným rámcom, v ktorom sa vymedzuje zodpovednosť podnikateľského sektora, pokiaľ ide o dodržiavanie ľudských, sociálnych a environmentálnych práv;

43.  uznáva, že poskytovanie pomoci zo strany EÚ obetiam katastrof, utečencom a ostatným ľuďom v núdzi prinieslo rôznorodé výsledky;

44.  zdôrazňuje takisto potrebu zintenzívniť boj proti hlavným príčinám terorizmu a radikalizácie, ktoré postihujú predovšetkým západnú Afriku, Sahel, Africký roh a Blízky východ a v nebývalej miere sa zameriavajú na Európu; naliehavo žiada EÚ, aby spoločne s USA a ďalšími medzinárodnými spojencami vyvíjala koordinované diplomatické úsilie s cieľom presvedčiť partnerov v regióne, napríklad Turecko, Saudskú Arábiu a Irán, že je potrebná spoločná a legálna stratégia proti tomuto celosvetovému problému; ďalej podporuje snahy o spoluprácu a koordináciu s ostatnými krajinami v tomto boji a vyzýva štátne a neštátne subjekty v tomto regióne, aby nevytvárali podnety na ďalšie sektárske a etnické napätie; vyjadruje silné znepokojenie nad vážnym porušovaním medzinárodného humanitárneho práva a práva v oblasti ľudských práv v Jemene vrátane bombardovania pohrebu v Sanaa 8. októbra 2016; požaduje urýchlené nezávislé medzinárodné vyšetrovanie tejto udalosti aj iných prípadov porušenia medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pozastavili akúkoľvek spoluprácu v Jemene, až kým sa toto porušovanie nevyšetrí a v prípade zodpovedných osôb nebude vyvodená zodpovednosť; požaduje okamžité zrušenie blokády v Jemene a vyzýva všetky strany konfliktu, aby obnovili dialóg a usilovali sa o udržateľné prímerie; trvá na tom, že tento konflikt nemožno riešiť vojenskou cestou;

45.  naliehavo žiada, aby boli vytvorené tematické rámce s cieľom ponúknuť spoluprácu medzi Úniou, partnerskými krajinami južného susedstva a kľúčovými regionálnymi aktérmi, najmä v Afrike, v regionálnych otázkach, ako je bezpečnosť, rozvoj, energetika a riadenie migračných tokov; domnieva sa, že naše susedstvo by bolo odolnejšie, keby mohlo byť organizované v rámci regionálnej spolupráce, ktorá umožňuje nájsť spoločné reakcie na problémy migrácie, terorizmu, rozvoja atď.; vyzýva preto Úniu, aby v spolupráci so svojimi maghrebskými susedmi obnovila a ďalej rozvíjala Zväz arabského Maghrebu;

46.  pripomína, že región Sahel a ďalšie súvisiace geografické oblasti predstavujú prioritné regióny na zaistenie bezpečnosti Európskej únie, zdôrazňuje krehkosť bezpečnostnej situácie v tomto regióne a možné následky súčasných nepokojov; vyzýva Úniu, aby pracovala na posilnení spolupráce s krajinami severnej Afriky a regiónu Sahel v boji proti narastajúcej teroristickej činnosti v sahelsko-saharskom regióne; zdôrazňuje, že drsné životné podmienky v niektorých miestach by mohli viesť časť populácie k tomu, aby si ako alternatívu zvolila islamský terorizmus; podporuje rozvoj ucelenej, rozsiahlej stratégie pre región Sahel zameranej na zlepšenie správy vecí verejných a zodpovednosti a legitimity štátnych a regionálnych inštitúcií, zvýšenie bezpečnosti, boj proti radikalizácii, obchodovaniu s ľuďmi, so zbraňami a s drogami, ako aj na posilnenie hospodárskych a rozvojových politík; je presvedčený, že posilnenie kapacít regionálnych a subregionálnych organizácií, najmä v Afrike, je veľmi dôležité vzhľadom na predchádzanie konfliktom, riešenie konfliktov a spoluprácu v oblasti bezpečnosti; zdôrazňuje, že EÚ musí na túto bezpečnostnú situáciu poskytnúť skutočnú odpoveď, a to nielen na hospodárskej, ale aj politickej a vojenskej úrovni;

47.  zdôrazňuje význam nájdenia dlhodobo udržateľného riešenia konfliktu v Sýrii v súlade s procesom prechodu stanoveným v Ženevskom vyhlásení a v rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN (ďalej len „BR OSN“) č. 2254 (2015); podporuje snahu OSN uľahčiť rokovania o inkluzívnom politickom riešení medzi všetkými stranami sýrskeho konfliktu; žiada PK/VP, aby urýchlene pripravila európsku stratégiu pre Sýriu; je presvedčený, že bilaterálne rokovania medzi Ruskom a USA nebudú dostatočné, aby priniesli dlhodobo udržateľnú reakciu na sýrsku krízu; vyzýva EÚ, aby upustila od pozície spočívajúcej v diplomatickej marginalizácii a využila svoj vplyv na hlavných aktérov, ako sú Irán, Saudská Arábia, Turecko, Katar a Rusko, s cieľom zabezpečiť, že zaujmú konštruktívny postoj a nebudú prispievať k ďalšiemu zhoršovaniu situácie; naďalej nalieha na všetkých členov BR OSN, aby v súvislosti s touto krízou plnili svoje povinnosti; pripomína opakované využívanie práva veta v BR OSN Ruskom a inými krajinami a domnieva sa, že jeho uplatňovanie je v rozpore s medzinárodným úsilím o mier a riešenie konfliktu v Sýrii a v regióne; zdôrazňuje, že sankcie by sa mali zvažovať voči všetkým jednotlivcom a subjektom, ktoré sú v Sýrii zapojené do zločinov proti ľudskosti; vyjadruje vážne znepokojenie nad hromadným a rozšíreným porušovaním medzinárodného humanitárneho práva a práva v oblasti ľudských práv všetkými stranami sýrskeho konfliktu a zdôrazňuje význam zabezpečenia zodpovednosti za takéto zneužívanie; opätovne pripomína svoju podporu susedným krajinám Sýrie, ktoré čelia obrovským výzvam spojeným s poskytovaním útočiska miliónom utečencov; pripomína svoju plnú podporu nezávislosti, územnej celistvosti a zvrchovanosti Iraku a Sýrie, kde budú plne dodržiavané práva všetkých etnických a náboženských skupín;

48.  uznáva úlohu Turecka ako dôležitého partnera pri riešení sýrskeho konfliktu, v boji proti IS/Dá’iš v Sýrii a Iraku a migračnej kríze; dôrazne odsudzuje pokus o vojenský prevrat proti demokraticky zvolenej vláde Turecka; nabáda tureckú vládu, aby chránila ústavný poriadok, pričom zdôrazňuje význam dodržiavania ľudských práv, zásad právneho štátu, slobody prejavu a nezávislosti súdnictva a médií po štátnom prevrate, v súlade s jej záväzkami ako člena Rady Európy; zdôrazňuje, že Turecko by malo úzko spolupracovať s Radou Európy s cieľom zaistiť dodržiavanie zásad právneho štátu pri všetkých postupoch; je znepokojený represívnou povahou a mierou čistiek, ktoré sa začali po pokuse o prevrat, čím sú vážne ohrozované základné slobody a ľudské práva v Turecku; vyjadruje mimoriadne znepokojenie v súvislosti s narastajúcim počtom prípadov nadmerného používania sily políciou a zlého zaobchádzania so zadržanými osobami, pretrvávajúcou beztrestnosťou za porušovanie ľudských práv a narúšaním nezávislosti súdnictva;

49.  zdôrazňuje, že v prípade konfliktu na Blízkom východe je potrebné dosiahnuť riešenie medzi oboma štátmi na základe parametrov stanovených v záveroch Rady z júla 2014, ktoré zaručí bezpečný Izraelský štát a životaschopný palestínsky štát na základe hraníc z roku 1967 a vyrieši všetky otázky týkajúce sa trvalého štatútu v záujme ukončenia konfliktu; vyzýva EÚ, aby prevzala zodpovednosť a stala sa skutočným aktérom a sprostredkovateľom v diplomatickom procese; vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby urýchlene podnikli kroky na ochranu životaschopnosti riešenia pre oba štáty a vytvorili pozitívnu dynamiku smerom k skutočným mierovým rokovaniam; vyzýva izraelské orgány, aby ihneď pozastavili svoju politiku osídľovania a zásadne zmenili jej smerovanie; zdôrazňuje, že dodržiavanie medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a humanitárneho práva všetkými stranami je naďalej a za každých okolností základným predpokladom dosiahnutia spravodlivého a trvalého mieru; zdôrazňuje význam zabezpečenia súdržnosti politiky EÚ, pokiaľ ide o situácie, pri ktorých dochádza k okupácii alebo anexii územia;

50.  domnieva sa, že boj proti obchodníkom s ľuďmi je možný iba vtedy, keď existuje spolupráca s krajinami na druhej strane Stredozemného mora a s celou Afrikou, ktorej základom je dodržiavanie ľudských práv, a v tejto súvislosti sa domnieva, že Európska únia a jej členské štáty musia spolupracovať s medzinárodnými partnermi na riešení faktorov spôsobujúcich nátlak, ktoré vedú k migrácii;

51.  dôrazne podporuje posilnenie zodpovednosti za ochranu (R2P) ako dôležitú zásadu dobrej správy v Európskej únii a prácu jej členských štátov v širokom spektre konfliktov, ako aj v oblasti ľudských práv a rozvoja;

Sila európskej diplomacie: vedomosti, angažovanosť a vplyv

52.  zdôrazňuje obrovský potenciál EÚ ako diplomatickej superveľmoci, ktorý je založený na širokej škále nástrojov, ktoré máme k dispozícii, a našej normatívnej sile v oblasti demokracie, slobody a ľudských práv; v tejto súvislosti zdôrazňuje ústrednú koordinačnú úlohu VP/PK, ESVČ a delegácií EÚ v tretích krajinách;

53.  domnieva sa, že treba venovať osobitnú pozornosť predchádzaniu konfliktom, riešeniu základných príčin nestability a zaisteniu bezpečnosti ľudí; uznáva, že včasné preventívne opatrenia proti dlhodobým rizikám násilných konfliktov sú účinnejšie, menej náročné na čas a lacnejšie ako operácie na udržiavanie mieru; vyzýva EÚ, aby preukázala politické vedúce postavenie v preventívnej diplomacii a pri mediácii konfliktov; víta v tejto súvislosti úlohu systému EÚ pre včasné varovanie v prípade konfliktov, tímu ESVČ na podporu sprostredkovávania mieru a Európskeho mierového inštitútu; vyzýva na ďalší rozvoj kapacít EÚ na predchádzanie konfliktom a ich mediáciu; zdôrazňuje, že účasť žien na rokovaniach o riešení konfliktov je nevyhnutná na podporu práv a účasti žien a je prvým krokom k ich úplnému začleneniu do budúcich procesov prechodu; vyzýva PK/VP a Komisiu, aby zvýšili finančné a administratívne zdroje vyčlenené na činnosti spojené mediáciou, dialógom, zmierovaním a reakciou na krízy; vyzýva členské štáty, aby prísne dodržiavali normy stanovené v spoločnej pozícii EÚ týkajúcej sa vývozu zbraní a zastavili obchodovanie so zbraňami s tretími krajinami, ktoré nespĺňajú uvedené kritériá; trvá na tom, aby EÚ zintenzívnila politický dialóg a spoluprácu v oblasti odzbrojovania, nešírenia zbraní a kontroly zbraní;

54.  dôrazne vyzýva na ďalšie rokovania o znovuzjednotení Cypru v záujme ich rýchleho a úspešného uzavretia;

55.  domnieva sa, že Európska únia a jej členské štáty musia vytvoriť účinnú zahraničnú, bezpečnostnú a obrannú politiku, ktorá bude rešpektovať vnútroštátne záujmy a súčasne sa bude snažiť o spoluprácu s medzinárodnými partnermi, OSN, MVO, obhajcami ľudských práv a inými subjektmi v otázkach spoločného záujmu a v záujme presadzovania mieru, prosperity a stability na celom svete; zdôrazňuje potrebu úzkej spolupráce s ostatnými svetovými a regionálnymi veľmocami v súvislosti s globálnymi hrozbami a výzvami; zdôrazňuje najmä kľúčový význam transatlantických vzťahov, ktoré sú založené na spoločných záujmoch a hodnotách; poukazuje na skutočnosť, že prioritou EÚ by mala byť revitalizácia takýchto strategických partnerstiev so snahou o ich transformáciu na účinný nástroj zahraničnej politiky;

56.  zastáva názor, že EÚ by mala posilniť a zintenzívniť svoje diplomatické úsilie v Ázii vrátane ASEAN-u s cieľom prispieť k väčšej stabilite a bezpečnosti v konfliktných oblastiach, kde opäť narastá napätie, a to v úzkej spolupráci s partnermi v regióne, a zároveň presadzovať medzinárodné právo aj v Juhočínskom mori a Indickom oceáne, a s cieľom riešiť otázky týkajúce sa ochrany ľudských práv a zásad právneho štátu; berie na vedomie, že EÚ musí naďalej podporovať rozvíjanie mierových vzťahov medzi Čínou a jej susedmi v Juhočínskom mori vrátane Vietnamu, Taiwanu a Filipín, a to prostredníctvom konštruktívnych dvojstranných a inkluzívnych viacstranných mechanizmov; domnieva sa, že posilnenie a obnovenie štruktúr medzinárodného poriadku nemožno dosiahnuť bez účasti Ázie, a najmä Číny; zdôrazňuje, že vzhľadom na globálne ambície Číny musí vzťah medzi EÚ a Čínou prekročiť hospodárske väzby a byť komplexnejší a zamerať sa na úlohu Číny v OSN, jej vplyv v regionálnych konfliktoch v jej susedstve a na jej prínos k riešeniu globálnych výziev;

57.  vyzýva EÚ, aby sa nestiahla úplne z oblastí, ktoré majú v súčasnosti menej strategický význam, ale ktoré by sa v budúcnosti mohli znovu stať dôležitými – či už z hospodárskeho, ľudského, alebo vojenského hľadiska – ako sú stredná Ázia, subsaharská Afrika alebo Arktída, a ktoré priťahujú záujem iných svetových mocností;

58.  pripomína význam normatívnej sily Európy a vyzýva na ďalšie posilnenie kultúrnej a vedeckej diplomacie EÚ s cieľom predstaviť a propagovať európske prednosti a hodnoty za našimi hranicami; poukazuje tiež na silu hospodárskej diplomacie, okrem iného sankcií, ako nástroja na presadzovanie politík EÚ;

59.  zdôrazňuje význam parlamentnej diplomacie pri posilňovaní politickej spolupráce s partnermi EÚ;

60.  zdôrazňuje potrebu posilnenia úlohy národných parlamentov pri vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, a to aj prostredníctvom intenzívnejšej spolupráce medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi v otázkach zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ;

61.  zdôrazňuje úlohu, ktorú zohrávajú neštátne subjekty a organizácie občianskej spoločnosti ako aktéri diplomacie a kľúčoví partneri EÚ, a zdôrazňuje význam pomoci EÚ týmto partnerom a spolupráce s nimi;

62.  zdôrazňuje potrebu urýchliť konsolidáciu plnohodnotnej európskej diplomatickej služby, a najmä posilniť jej odborné znalosti v konkrétnych oblastiach a strategické plánovanie politík a prognóz, ako aj oblasť spravodajských služieb; domnieva sa, že je tiež dôležité poveriť zastúpenia ESVČ v krízových oblastiach konzulárnymi úlohami, aby tak pomáhali občanom EÚ; trvá na tom, že je potrebné nájsť správnu rovnováhu medzi diplomatmi vyslanými z členských štátov a úradníkmi EÚ v ESVČ, a to aj vo vedúcich pozíciách;

63.  zdôrazňuje, že finančné prostriedky, ktoré sú k dispozícii na vonkajšiu činnosť EÚ, nie sú primerané vzhľadom na problémy, ktorým čelíme; vyzýva preto, aby sa pri nadchádzajúcom preskúmaní VFR v polovici trvania výrazne zvýšili zdroje dostupné v okruhu IV;

64.  vyzýva na väčšiu zodpovednosť a transparentnosť, najmä pokiaľ ide o rokovanie o medzinárodných dohodách;

65.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad obmedzeným rozpočtom na SZBP vo výške približne 320 miliónov EUR (0,2 % rozpočtu EÚ) a žiada lepšie riadenie finančných tokov na plnenie tohto rozpočtu; zdôrazňuje, že rozpočtové prostriedky pridelené na rok 2016 sú na rovnakej úrovni ako v roku 2015 a že po schválení dodatočných 5 miliónov EUR na bezpečnostné opatrenia pre misiu EUCAP Sahel Mali a 10 miliónov EUR pre EUBAM Líbya predstavovala dostupná rezerva ku koncu marca 2016 170 miliónov EUR; vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom dostupných prostriedkov vzhľadom na záväzky, ktoré sa musia splniť v priebehu roka 2016, pričom len na pokračovanie misií, ktoré sa končia v roku 2016, sa predpokladá dodatočný rozpočet vo výške 169 miliónov EUR;

66.  zdôrazňuje dôležitú úlohu kultúry vo vonkajšej politike EÚ pri presadzovaní dialógu a v otázke vzájomného porozumenia a učenia; zdôrazňuje, že cielené kultúrne a vzdelávacie politiky môžu podporiť kľúčové ciele zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ a prispieť k posilneniu demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv; pripomína úlohu medzikultúrneho a medzináboženského dialógu v boji proti extrémizmu, radikalizácii a marginalizácii; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby zohľadňovali kultúrnu diplomaciu a medzikultúrny dialóg vo všetkých nástrojoch vonkajších vzťahov EÚ, ako aj v rozvojovej agende EÚ; vyzýva ESVČ a delegácie EÚ na celom svete, aby v každom zastúpení EÚ v tretích partnerských krajinách vymenovali kultúrneho atašé; ďalej zdôrazňuje kľúčovú úlohu vzdelávania v posilňovaní občianstva a medzikultúrnych zručností, ako aj v zabezpečovaní lepších ekonomických vyhliadok a zlepšovaní zdravia; podporuje súčasné úsilie Komisie o posilnenie úlohy spolupráce v oblasti vedy a výskumu ako nástroja jemnej sily v európskych vonkajších vzťahoch; zdôrazňuje, nakoľko môže vedecká výmena prispieť k budovaniu koalícií a riešeniu konfliktov, najmä vo vzťahoch so susednými krajinami EÚ;

o
o   o

67.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0249.


Nástroje SPP na obmedzenie cenových výkyvov na poľnohospodárskych trhoch
PDF 426kWORD 47k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2016 o nástrojoch SPP na obmedzenie cenových výkyvov na poľnohospodárskych trhoch (2016/2034(INI))
P8_TA(2016)0504A8-0339/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013, (EÚ) č. 1306/2013, (EÚ) č. 1307/2013 a (EÚ) č. 1308/2013, v ktorých sa vymedzuje spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie,

–  so zreteľom na štúdiu z marca 2016 vypracovanú pre Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka s názvom Súčasný stav nástrojov na riadenie rizík využívaných členskými štátmi počas rokov 2014 – 2020: vnútroštátne a európske rámce,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanovisko Výboru pre rozpočet (A8-0339/2016),

A.  keďže nestabilita a cenové výkyvy vždy charakterizovali poľnohospodárske trhy a v uplynulých niekoľkých rokoch sa v dôsledku rýchlo po sebe nasledujúcich otrasov v oblasti dopytu, ponuky a cien stali štrukturálnym prvkom poľnohospodárstva na európskej a svetovej úrovni;

B.  keďže poľnohospodárstvo musí zvládnuť hlavné výzvy rastu svetovej populácie, pričom veľká časť obyvateľstva planéty je podvyživená a nestálosť poľnohospodárskych trhov, zmeny vo výrobe a nerovnováha medzi ponukou a dopytom sa budú aj naďalej zvyšovať;

C.  keďže zmena klímy a poľnohospodárski škodcovia nepriaznivo ovplyvňujú úroveň poľnohospodárskej produkcie a prejavy zmeny klímy, ako sú suchá a záplavy, prispievajú k cenovým výkyvom;

D.  keďže makroekonomické podmienky môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri cenových výkyvoch vrátane štrukturálnych faktorov, ako sú napríklad výmenné kurzy, ceny energií a hnojív, úrokové sadzby a špekulácie na poľnohospodárskych trhoch;

E.  keďže mimo EÚ veľké globálne subjekty na poľnohospodárskych trhoch zavádzajú politiky zamerané na zmiernenie výkyvov a keďže v rámci skupiny G20 sa v oblasti poľnohospodárstva pristúpilo k riešeniu problému v kontexte udržateľného rozvoja, a to prijatím opatrení na boj proti negatívnym vplyvom nadmerných výkyvov cien poľnohospodárskych surovín na potravinovú bezpečnosť;

F.  keďže každý región na svete má vlastné výrobné modely, ako aj zavedené rôzne opatrenia so zreteľom na životné prostredie a dobré životné podmienky zvierat, čo môže mať vážne dôsledky na pomer výrobných nákladov a ceny, a keďže európski poľnohospodári by mali byť schopní konkurovať na svetovom trhu;

G.  keďže politické rozhodnutia, akými je napr. uloženie obchodného embarga, môžu viesť k zvýšeniu výkyvov cien poľnohospodárskych výrobkov;

H.  keďže Európska únia v súčasnosti nemá skutočnú záchrannú sieť proti výkyvom trhov, čo vo veľkej miere odrádza poľnohospodárov od pokračovania v práci na území EÚ;

I.  keďže v posledných desaťročiach otvorenie trhu a rozhodnutia vedúce k hospodárskej globalizácii, najmä na základe dohôd WTO alebo dvojstranných obchodných dohôd, umožnili hladšie fungovanie trhu, ale zohrali aj úlohu pri prehlbovaní fenoménu výkyvov cien v poľnohospodárstve;

J.  keďže poľnohospodári zaznamenali nárast výrobných nákladov a zvýšenie dlhu poľnohospodárskych podnikov a keďže v rokoch 2005 až 2010 v EÚ zaniklo 2,4 milióna poľnohospodárskych podnikov, čo viedlo k strate značného počtu pracovných miest vo vidieckych oblastiach;

K.  keďže poľnohospodárske trhy, ako východiskový bod ponuky a dopytu, sú vo svojej podstate nestabilné, a keďže prítomnosť finančných subjektov má tendenciu posilniť túto nestabilitu a obmedzená pružnosť celosvetového dopytu po potravinách a dodávky poľnohospodárskych výrobkov prispievajú k zvýšeniu vplyvu skutočnej alebo vnímanej nerovnováhy na účastníkov trhu, pričom niekedy majú šokujúci vplyv na ceny poľnohospodárskych výrobkov;

L.  keďže financializácia celosvetového hospodárstva a sprievodná špekulácia by mohli mať vplyv na poľnohospodárske trhy a môžu prispieť k zvýšeniu ich nerovnováhy a k výkyvom cien poľnohospodárskych surovín používaných jednoducho ako finančné aktíva; strašné nepokoje vyvolané hladom v roku 2008 preukázali, že táto nadmerná financializácia môže byť ničivá a eticky odsúdeniahodná, ak to ohrozuje potravinovú bezpečnosť najchudobnejších, najmenej dobre živených ľudí na tejto planéte;

M.  keďže Európska únia má povinnosť prispievať k potravinovej bezpečnosti v Európe a ku konkurencieschopnosti európskych poľnohospodárov a záhradníkov na svetovom trhu;

N.  keďže poľnohospodárske a agropotravinárske odvetvie je dôležité pre hospodárstvo EÚ a má potenciál prispievať k udržateľnému rastu;

O.  keďže cenové výkyvy vyvolávajú veľkú neistotu medzi výrobcami a spotrebiteľmi, pričom výrobcovia vidia svoj príjem a schopnosť investovať, a tým aj dlhodobú životaschopnosť svojich činností v ohrození, keď sú ceny nízke, zatiaľ čo schopnosť spotrebiteľov zabezpečovať si potraviny a mať prístup k základným tovarom môže byť ohrozená v dôsledku vysokých cien potravín, čo môže viesť ku krízovým situáciám;

P.  keďže cenové výkyvy poškodzujú poľnohospodárstvo a agropotravinárske odvetvia, čo má nepriaznivý vplyv na investície, rast a zamestnanosť a čo môže takisto vážne ovplyvniť zásobovanie spotrebiteľov, potravinovú bezpečnosť a hladké fungovanie SPP;

Q.  keďže cenové výkyvy ovplyvňujú schopnosť poľnohospodárov investovať a vytvárať pracovné miesta, čo odrádza od modernizácie, inovácií, generačnej výmeny a príchodu mladých poľnohospodárov;

R.  keďže udržateľné poľnohospodárstvo ako zdroj vysokokvalitných potravín možno zabezpečiť len v prípade, že poľnohospodári dostávajú primerané nákupné ceny, ktoré pokrývajú všetky náklady na udržateľnú výrobu;

S.  keďže v kontexte digitálnej revolúcie môže väčšia transparentnosť na európskych trhoch a včasný prístup k informáciám prispieť, okrem iných nástrojov, k obmedzeniu nestálosti trhov a cien, a to zlepšeným a objektívnejším prístupom hospodárskych subjektov k rozvoju poľnohospodárskych trhov, k pomoci v oblasti poskytovania lepšej ochrany poľnohospodárskych príjmov a k boju proti špekuláciám;

T.  keďže SPP po reforme v roku 2013 zahŕňa nástroje na riadenie rizík v rámci politiky rozvoja vidieka a keďže iba 2 % rozpočtu druhého piliera a 0,4 % rozpočtu SPP sa v súčasnosti vynakladajú na tieto nástroje;

Súčasná situácia a ciele

1.  domnieva sa, že poľnohospodári budú čoraz častejšie vystavení cenovým výkyvom vyplývajúcim z rôznych príčin, ako je nestabilita a nedokonalosť poľnohospodárskych trhov, globalizácia a sofistikovanosť poľnohospodárskych trhov, väčšia variabilita dodávok v dôsledku klimatickej nestability, zdravotné riziká a neistá rovnováha dodávok potravín;

2.  považuje za potrebné, aby sa prijala dôraznejšia a súdržnejšia politika s cielenými nástrojmi na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni s cieľom zabezpečiť multifunkčnú a trvalo udržateľnú poľnohospodársku výrobu v celej Únii, ako aj spravodlivé a výhodné ceny, a to znížením negatívnych účinkov na tie hospodárske subjekty, ktoré sú najviac vystavené cenovým výkyvom;

3.  konštatuje, že rôzne poľnohospodárske sektory majú rôznu mieru vystavenia cenovým výkyvom a že kalibrácia nástrojov verejnej politiky alebo zmierňujúcich stratégií zainteresovaných subjektov sa musí prispôsobiť každému sektoru a reálnym, súčasným a budúcim rizikám, ktorým čelia poľnohospodári;

4.  konštatuje, že zatiaľ čo Európska únia obmedzuje svoju strategickú podporu pre poľnohospodárstvo, jej konkurenti na svetovom trhu, najmä Spojené štáty, Brazília a Čína, poskytujú značný a čoraz väčší objem verejných finančných prostriedkov na rozvoj nových modelov politiky v oblasti rizík a poskytujú nástroje na ochranu svojich poľnohospodárov pred vplyvmi cenových výkyvov;

5.  poukazuje na to, že Európska únia je jediným aktérom v poľnohospodárstve, ktorý založil svoju poľnohospodársku politiku na podpore oddelenej od výroby, pričom zároveň v priebehu rokov znižuje svoju strategickú podporu pre poľnohospodárstvo;

6.  konštatuje, že Spojené štáty v rámci poľnohospodárskeho zákona (Farm Bill) z roku 2014 vypracovali osobitné politiky v oblasti poistenia v rôznych poľnohospodárskych sektoroch;

7.  poukazuje na to, že SPP prechádza za posledné desaťročia neustálym vývojom, pričom jej hlavné ciele, ktorými sú zabezpečenie dôstojnej životnej úrovne poľnohospodárov a zabezpečenie trvalých a bezpečných dodávok potravín spotrebiteľom za dostupné ceny, sú naďalej platné;

8.  v tejto súvislosti zdôrazňuje skutočnosť, že spoločná európska politika má zásadný význam pre odvetvie, ktoré je zodpovedné za zabezpečenie dodávok potravín a za potravinovú bezpečnosť a ktoré zohráva kľúčovú úlohu vo využívaní prírodných zdrojov a v oblasti trvalo udržateľného hospodárskeho a environmentálneho rozvoja vidieckych oblastí;

9.  zdôrazňuje, že je dôležité využívať súčinnosť medzi SPP a ostatnými politikami EÚ;

10.  poznamenáva, že nedávne reformy SPP takmer úplne oddelili priamu pomoc od produkcie, pokračovali v procese konvergencie priamych platieb a vo väčšej miere zohľadňovali spoločenské, a najmä environmentálne obavy;

11.  so znepokojením berie na vedomie zníženie prostriedkov SPP v priebehu rokov, najmä tých prostriedkov, ktoré boli určené na opatrenia v oblasti spoločnej organizácie trhu (SOT), čím sa otvorila perspektíva renacionalizácie SPP a narúšajú sa spravodlivé a rovnaké podmienky v rámci jednotného trhu EÚ;

12.  zdôrazňuje, že priemerný ročný príjem poľnohospodárov EÚ počas uplynulých 10 rokov stagnoval alebo dokonca klesal, hoci výrobné náklady trvale rástli, čo má za následok výrazné zníženie počtu poľnohospodárskych podnikov, čo prináša hrozbu straty mnohých pracovných miest vo vidieckych oblastiach;

13.  domnieva sa, že Komisia by mala využiť celý finančný manévrovací priestor, ktorý má k dispozícii v rámci jednotnej spoločnej organizácie trhu;

14.  vyjadruje poľutovanie nad veľmi pomalým tempom zavádzania nástrojov jednotnej spoločnej organizácie trhov na zníženie negatívnych dôsledkov cenových výkyvov a na nápravu narušenia trhu;

15.  poukazuje na to, že väčšina nástrojov na riadenie rizík, podielových fondov, nástrojov stabilizácie príjmov a poistenia poskytnutých v rámci programov rozvoja vidieka sa uplatňuje nerovnomerne a s obmedzenými rozpočtovými prostriedkami;

16.  odporúča preto, aby sa posilnili súčasné opatrenia v rámci druhého piliera s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho poľnohospodárstva a zapojiť organizácie výrobcov do procesu implementácie;

17.  vyzýva Komisiu, aby vykonala hĺbkovú analýzu príčin nedostatočného využívania nástrojov dostupných v rámci druhého piliera SPP a neoptimálneho vykonávania jednotnej SOT na účel revízie príslušných ustanovení;

18.  zdôrazňuje význam udržania súčasnej oddelenej priamej pomoci v rámci SPP spoločne s režimom jednotnej platby na plochu, čo predstavuje náhradu za služby vo verejnom záujme a je dôležitým prvkom pri zabezpečovaní príjmov a poskytovaní určitej miery finančnej stability pre poľnohospodárov ;

19.  zdôrazňuje však, že súčasnej SPP chýbajú nástroje reakcie a účinné nástroje, ani adekvátne nerieši väčšiu nestálosť zaznamenanú na poľnohospodárskych trhoch a ani neumožňuje poľnohospodárom reagovať na signály trhu alebo vyvíjať riešenia na zvládnutie zmeny cien;

20.  vyzýva Komisiu, aby prijala urgentné opatrenia na podporu poľnohospodárstva najvzdialenejších regiónov, horských a znevýhodnených regiónov, kde náklady spojené s výrobou, zberom a uvádzaním výrobkov na trh mimo oblasti, kde boli vyprodukované, sú oveľa vyššie ako v iných oblastiach, a aby poskytovala konkrétne ukazovatele na aktiváciu opatrení záchrannej siete pre poľnohospodárske trhy v týchto regiónoch;

21.  domnieva sa, že potravinovú sebestačnosť a bezpečnosť EÚ, ako aj na rozvoj konkurencieschopného a udržateľného poľnohospodárstva na celom území Únie, ktorý spĺňa potreby občanov, musí zostať strategickým cieľom budúcej SPP, pričom naliehavo musí byť zaručená primeraná životnú úroveň poľnohospodárov;

22.  domnieva sa, že životaschopná výroba potravín nemôže existovať bez európskych poľnohospodárov, ktorí sú neustále vystavení cenovým výkyvom a vo veľkej miere závisia od stabilných trhov a cien, ako aj primeraného financovania z verejných zdrojov a opatrení na zachovanie konkurencieschopnosti poľnohospodárskych podnikov a rodinných poľnohospodárskych podnikov;

23.  v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitú úlohu mladých poľnohospodárov a nováčikov na zaručenie budúcnosti európskeho poľnohospodárstva;

Návrhy

Organizácia odvetví a systém uzatvárania zmlúv

24.  domnieva sa, že prvovýrobcovia sú najslabším článkom v potravinovom dodávateľskom reťazci, najmä vzhľadom na čoraz koncentrovanejšie a veľké maloobchodné reťazce na európskej a vnútroštátnej úrovni, a že prvovýrobcovia musia mať možnosť spojiť sa do organizácií, ako sú družstvá, organizácie výrobcov alebo ich združenia a medziodvetvové organizácie;

25.  vyzýva Komisiu, aby uľahčila zavedenie zmluvných systémov tým, že sa v súlade s článkom 42 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) politika EÚ v oblasti hospodárskej súťaže prispôsobí osobitným potrebám poľnohospodárskeho sektora s jednotnými pravidlami a vykonávaním vo všetkých členských štátoch; domnieva sa, že ciele SPP musia mať aj naďalej prednosť pred pravidlami hospodárskej súťaže a akékoľvek iniciatívy na lepšie prispôsobenie právnych predpisov v oblasti hospodárskej súťaže špecifikám odvetvia poľnohospodárstva byy mali vychádzať z jednotného nariadenia o spoločnej organizácii trhu;

26.  zdôrazňuje, že vyjednávaciu pozíciu výrobcov v potravinovom reťazci treba posilniť prostredníctvom štandardných, transparentných, vyvážených a kolektívne vyjednaných zmlúv, aby poľnohospodári mohli bojovať proti nekalým obchodným praktikám, aby sa zvýšila ich konkurencieschopnosť, zlepšila stabilita ich príjmov, vytvárala sa pridaná hodnota a investovalo sa do inovácií;

27.  žiada Komisiu, aby vytvorila legislatívny rámec EÚ, ktorým sa v potravinovom dodávateľskom reťazci zakážu nekalé obchodné praktiky, ktoré by mohli spôsobiť cenové výkyvy na poľnohospodárskych trhoch;

28.  zdôrazňuje, že tieto zmluvy by mali mať primerané trvanie a mali by stanoviť ceny, lehoty splatnosti a ostatné podmienky pre dodávky poľnohospodárskych produktov;

29.  domnieva sa, že poľnohospodári v rámci rôznych poľnohospodárskych sektorov by mali mať možnosť rokovať o podmienkach zmluvy spoločne prostredníctvom organizácií výrobcov, ktorých veľkosť zodpovedá veľkosti priemyselných alebo distribučných skupín, s ktorými rokujú;

30.  konštatuje, že možnosti, ktoré ponúkajú dlhodobé integrované zmluvy týkajúce sa dodávateľského reťazca, forwardy a zmluvy s pevnou maržou, ako aj príležitosť na fixné ceny, ktoré odrážajú výrobné náklady počas stanoveného obdobia, by mohli výrobcom poskytnúť nástroj na zvládnutie vplyvu nestálosti na ich marže;

31.  domnieva sa, že by mala existovať možnosť využívať v zmluvných vzťahoch nové nástroje a že treba dať k dispozícii aj nástroje na sprostredkovávanie zmlúv;

32.  konštatuje, že medziodvetvové organizácie podporujú dôveru a dialóg medzi rôznymi zainteresovanými stranami (výrobcovia, spracovatelia a distribútori) a uľahčujú vytváranie pridanej hodnoty prostredníctvom spoločných iniciatív, ktoré pomáhajú poľnohospodárom lepšie pochopiť fungovanie trhov a výroby, podporujú osvedčené postupy a transparentnosť trhu, predpovedajú výrobný potenciál, pomáhajú zlepšiť riadenie dodávok a vypracúvajú štandardné formy zmlúv, ktoré sú zlučiteľné s pravidlami a nariadeniami EÚ;

33.  vyzýva Komisiu, aby podporovala medziodvetvové organizácie na úrovni EÚ s cieľom spoločne brániť záujmy výrobcov v odvetviach, ktoré sú najviac orientované na cezhraničné trhy, napríklad sektor ovocia a zeleniny;

34.  uznáva úsilie európskych družstiev o zjednocovanie a pomoc výrobcom zlepšiť ich pozíciu v rámci hodnotového reťazca a považuje za nevyhnutné nabádať ich, aby zohrávali významnejšiu úlohu v poľnohospodárskych sektoroch, čím zmiernia účinky nadmernej kolísavosti trhu;

Nástroje na riadenie rizík

35.  odporúča, aby nástroje na riadenie klimatických, zdravotných a hospodárskych rizík, najmä rôzne druhy poistenia rizika pre poľnohospodársku výrobu, nástroje na stabilizáciu príjmov, mechanizmy individuálnej rezervy a podielové fondy, sa ďalej rozvíjali v trhovo orientovanej SPP s cieľom obmedziť účinky cenových výkyvov a presadzovať riadenie poľnohospodárskeho podniku zamerané na budúcnosť;

36.  vyzýva Komisiu, aby podporovala výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi a vytvárala nové nástroje, ktoré by mali byť nielen spravodlivé, efektívne a reaktívne, ale aj cenovo dostupné a prístupné pre poľnohospodárov, a to s cieľom predchádzať rizikám spojeným s cenovými výkyvmi a riadiť ich, a tým vytvoriť základ pre diskusiu o budúcej reformy SPP;

37.  zdôrazňuje, že takéto nástroje spolu so systémom priamych platieb musia mať dostatočné zdroje na zvýšenie odolnosti poľnohospodárstva a zároveň musia znížiť potrebu krízového riadenia ex post;

38.  domnieva sa, že sektorové podielové fondy vytvorené na podnet poľnohospodárov môžu do určitej miery stabilizovať príjmy poľnohospodárov v závislosti od zmien marže zisku dosiahnuté pri predaji výrobkov;

39.  ďalej sa domnieva, že tieto podielové fondy by nemali nahrádzať podporu poskytovanú Úniou a mali by byť kombinované s vnútroštátnou podporou;

40.  rovnako vyzýva Komisiu, aby prijala iniciatívy na poskytnutie stimulov na vytvorenie takýchto fondov, pričom treba zaručiť, aby akýkoľvek budúci systém riadenia rizík bol v súlade a v prípade potreby dopĺňal systémy poistenia prijaté členskými štátmi na vnútroštátnej úrovni;

41.  zastáva názor, že cenové výkyvy môžu byť riadené aj na vnútroštátnej úrovni, a vyzýva členské štáty, aby zohľadnili kolísavosť trhu vo svojich daňových predpisoch a umožnili poľnohospodárom vytvárať mechanizmy individuálnej rezervy, ktoré by mohli byť oslobodené od dane;

42.  domnieva sa, že poľnohospodári sú ekonomicky najzraniteľnejšie subjekty na trhoch, najmä tí, ktorí investovali do rozvoja svojich hospodárstiev;

43.  ďalej sa domnieva, že nástroje SPP, ako je účinná pomoc s peňažným tokom alebo systém preventívnych úspor, by sa mali zaviesť s cieľom zabrániť strate dynamiky investícií;

44.  zdôrazňuje skutočnosť, že poľnohospodárske podniky si môžu dovoliť inovovať len vtedy, ak sú kapitálové náklady nízke a je dostupný určitý objem likvidity; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že stabilný príjem je jedným zo základných predpokladov, ktoré poľnohospodárom umožnia získať prístup k úverom;

45.  konštatuje, že úloha a opatrenia bankového sektora majú závažný dosah na výrobcov a že narastajúca úroveň dlhu poľnohospodárskych podnikov v čase nestability predstavuje dodatočnú záťaž pre toto odvetvie;

46.  zdôrazňuje, že je dôležité lepšie informovať poľnohospodárov o kľúčovej úlohe Európskej investičnej banky pri podpore a rozvoji vidieckeho hospodárstva a o tom, ako využívať inovatívne finančné nástroje;

47.  domnieva sa, že pre poľnohospodárov a organizácie poľnohospodárov musia byť dostupné lepšie informácie o modernizácii, udržateľnosti a konkurencieschopnosti podnikov a že zároveň treba poskytovať kurzy odbornej prípravy o riadení rizík, trhových údajoch, maržách a nestabilite;

48.  vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi a poľnohospodárskymi skupinami prijala plán na zvýšenie informovanosti o nástrojoch na riadenie rizík dostupných v rámci druhého piliera a jednotnej spoločnej organizácii trhov;

49.  vyzýva členské štáty a miestne orgány, aby posilnili uvedené aspekty vo svojich programoch poľnohospodárskeho vzdelávania a odbornej prípravy;

50.  domnieva sa, že jedným zo spôsobov na stabilizáciu trhov a zníženie cenových výkyvov je zabezpečiť lepšiu rovnováhu medzi ponukou a dopytom;

Strediská na sledovanie poľnohospodárskych trhov a cien

51.  domnieva sa, že poľnohospodárske trhy musia byť transparentné, čo sa môže v zásade dosiahnuť zverejnením (ktoré bude včasnejše, ľahko prístupné a užitočné pre všetky zainteresované strany v rámci dodávateľského reťazca od výroby po distribúciu) existujúcich informácií o cenách a nákladoch, a tým sa obmedzia cenové špekulácie a cenové výkyvy;

52.  konštatuje však, že cenová transparentnosť sama osebe nepomôže zlepšiť odolnosť poľnohospodárov voči cenovým výkyvom alebo vyriešiť štrukturálne nedostatky v organizácii trhov, ako je napríklad nerovnováha medzi ponukou a dopytom;

53.  podporuje vytvorenie európskej mapy s aktuálnymi informácií o dostupnosti poľnohospodárskych výrobkov;

54.  víta rozšírenie dodatočných nástrojov na monitorovanie trhu na ďalšie odvetvia;

55.  zdôrazňuje, akou dôležitou výhodou pri rokovaniach o zmluvách so všetkými ostatnými zainteresovanými stranami pre poľnohospodárov je, ak majú znalosti o tvorbe cien a pohyboch, ako aj o trendoch v oblasti ponuky;

56.  odporúča zriadenie európskych stredísk na sledovanie poľnohospodárskych cien, ktoré by pokrývali celú reťaz od výrobnej ceny po konečnú predajnú cenu s cieľom poskytnúť dynamickú analýzu poľnohospodárskych trhov podľa segmentov;

57.  odporúča zapojenie hospodárskych subjektov do spracúvania aktuálnych a relevantných údajov o pohybe a do vypracúvania krátkodobých a strednodobých prognóz dostupných v mesačných alebo dvojmesačných intervaloch zodpovedajúcich osobitným potrebám príslušných odvetví;

58.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby poskytla potrebné prostriedky na monitorovacie strediská, ktoré im umožnia skôr predkladať odporúčania, než aby len sledovali narušenia;

Nástroje na predchádzanie krízam a ich riadenie

59.  zastáva názor, že tradičné nástroje SPP na riadenie kríz (verejná intervencia a súkromné skladovanie) nie sú dostatočne účinné v globalizovanom hospodárstve;

60.  vyzýva preto Komisiu, aby vytvorila kombinovateľné a/alebo doplnkové nástroje verejného a súkromného sektora spolu s prispôsobeným záväzným mechanizmom včasného varovania s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie trhov a zabrániť krízam na trhu;

61.  domnieva sa, že Komisia by mala využiť všetky nástroje, ktoré už má k dispozícii v rámci jednotnej spoločnej organizácie trhov, na boj proti krízam;

62.  vyjadruje poľutovanie nad nízkym používaním rezervy na krízové situácie, ktoré je spôsobené najmä rozpočtovými pravidlami, najmä zásadou ročnej platnosti, a diskrečnou právomocou, ktorou disponuje Komisia, pokiaľ ide o uvoľnenie prostriedkov z rezervy;

63.  požaduje preto, aby sa vytvorila rezerva na krízové situácie mimo rozpočtu SPP a aby slúžila ako zdroj financovania nástrojov na riadenie kríz;

64.  považuje proticyklické opatrenia za nástroje na predchádzanie krízam a na ich riadenie spolu s nástrojmi na riadenie rizík, prostredníctvom ktorých môže EÚ zasahovať na poľnohospodárskych trhoch v prípade krízy v dôsledku „zásahu vyššej moci“ tak, aby sa zabránilo výraznému zníženiu cien;

65.  vyzýva Komisiu, aby zadala štúdiu o tom, ako vypracovať mechanizmy na predchádzanie a potlačenie kríz spôsobených cenovými výkyvmi použitím proticyklickej pomoci, a zabezpečila väčšiu flexibilitu ročných rozpočtov v medziach viacročného finančného rámca, a to s cieľom zohľadniť proticyklickú pomoc;

o
o   o

66.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

Právne oznámenie