Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 19 a článok 168, v ktorom sa zabezpečenie vysokej úrovne „ochrany ľudského zdravia“ uvádza medzi cieľmi všetkých politík EÚ,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej články 21, 23 a 35,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 536/2014 zo 16. apríla 2014 o klinickom skúšaní liekov na humánne použitie, ktorým sa zrušuje smernica 2001/20/ES,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/20/ES zo 4. apríla 2001 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa uplatňovania dobrej klinickej praxe počas klinických pokusov s humánnymi liekmi (smernica o klinických skúškach),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom EURÓPA 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie s názvom Zlepšovanie duševného zdravia obyvateľstva – k stratégii duševného zdravia pre Európsku úniu (COM(2005)0484),

–  so zreteľom na európsky Kompas pre činnosti v oblasti duševného zdravia a pohody,

–  so zreteľom na komplexný akčný plán Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v oblasti duševného zdravia na obdobie rokov 2013 – 2020,

–  so zreteľom na globálnu stratégiu Svetovej zdravotníckej organizácie pre zdravie žien, detí a mladistvých na obdobie 2016 – 2030,

–  so zreteľom na európsku deklaráciu pre duševné zdravie z roku 2005, ktorú podpísali Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), Komisia a Rada Európy,

–  so zreteľom na európsky akčný plán pre duševné zdravie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) na obdobie rokov 2013 – 2020,

–  so zreteľom na Európsky pakt za duševné zdravie a pohodu z roku 2008,

–  so zreteľom na spoločnú akciu Komisie v oblasti duševného zdravia a pohody (2013 – 2016),

–  so zreteľom na všeobecnú pripomienku č. 14 Výboru OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva týkajúcu sa práva na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň zdravia (U.N. Doc. E/C.12/2000/4) a na jeho všeobecnú pripomienku č. 20 týkajúcu sa opatrení proti diskriminácii v hospodárskom, sociálnom a kultúrnom živote (dokument OSN E/C.12/GC/2009),

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy CM/Rec(2010)5 členským štátom o opatreniach na boj proti diskriminácii na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a na stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0380/2016),

A.  keďže právo na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň fyzického a duševného zdravia je základným ľudským právom a zahŕňa povinnosť nediskriminácie; keďže každý by mal mať prístup k zdravotnej starostlivosti; keďže prístup k zdravotnej starostlivosti v oblasti duševného zdravia je otázkou kľúčového významu s cieľom zlepšiť kvalitu života európskych občanov, posilniť sociálne začleňovanie a zabezpečiť hospodársky a kultúrny rozvoj v Únii;

B.  keďže v globálnom kontexte, ktorý sa vyznačuje pretrvávajúcou hospodárskou krízou a prudkým nárastom nezamestnanosti, najmä mladých ľudí a žien, stále stúpa výskyt problémov v oblasti duševného zdravia, ako sú depresia, bipolárne poruchy, schizofrénia, úzkosť a demencia;

C.  keďže zdravie je stavom úplnej fyzickej, duševnej a sociálnej pohody a nie len absenciou ochorenia alebo postihnutia, keďže Svetová zdravotnícka organizácia označuje ako „duševné poruchy“ rad duševných porúch a porúch správania, ako napr. depresia, bipolárna emočná porucha, schizofrénia, úzkostné poruchy, demencia a autizmus; keďže Svetová zdravotnícka organizácia definuje duševné zdravie ako stav emocionálnej a psychologickej pohody, keď je jednotlivec schopný využívať svoje kognitívne a emocionálne schopnosti, fungovať v spoločnosti, spĺňať bežné nároky každodenného života, nadviazať uspokojivé a zrelé vzťahy s ostatnými, konštruktívne prispievať k sociálnym zmenám a prispôsobiť sa vonkajším podmienkam a vnútorným konfliktom;

D.  keďže duševné zdravie sa musí vnímať a riešiť holisticky zohľadnením sociálnych, hospodárskych a environmentálnych faktorov a vyžadovaním psychosociálneho celospoločenského prístupu na dosiahnutie najvyššej možnej úrovne duševnej pohody všetkých občanov;

E.  keďže holistická stratégia pre duševné zdravie a pohodu musí zahŕňať hľadisko životného cyklu so zohľadnením rôznych faktorov, ktoré majú vplyv na osoby rôzneho veku; keďže sa musia zohľadniť špecifické zraniteľné stránky dospievajúcich dievčat a starších žien;

F.  keďže fyzické a duševné zdravie sú prepojené a obidve sú veľmi dôležité pre celkovú pohodu; keďže sa uznáva, že zlé duševné zdravie môže viesť k chronickým fyzickým problémom a že u osôb s chronickými fyzickými problémami je väčšia pravdepodobnosť vzniku duševných problémov; keďže napriek známym súvislostiam medzi fyzickým a duševným zdravím má výskum fyzického zdravia často väčšiu prioritu ako duševné zdravie;

G.  keďže duševné zdravie žien a dievčat negatívne ovplyvňujú rôzne faktory vrátane rozšírených rodových stereotypov a diskriminácie, objektivizácie, rodovo motivovaného násilia a obťažovania, prostredia na pracovisku, rovnováhy pracovného a súkromného života, sociálno-ekonomických podmienok, absencie alebo zlej kvality vzdelávania v oblasti duševného zdravia a obmedzeného prístupu k starostlivosti o duševné zdravie;

H.  keďže takmer 9 z 10 ľudí s problémami duševného zdravia hovorí, že zažili stigmatizáciu a diskrimináciu, a viac ako 7 z 10 ľudí udáva, že stigmatizácia a diskriminácia znižujú kvalitu ich života;

I.  keďže sa musí venovať pozornosť geografickým faktorom duševného zdravia a pohody a rozdielom medzi mestským a vidieckym prostredím, a to aj pokiaľ ide o demografické faktory, prístup k starostlivosti a poskytovanie služieb;

J.  keďže hormonálne zmeny počas perimenopauzy a v období po menopauze môžu ovplyvniť emocionálne zdravie ženy a môžu viesť k problémom s duševným zdravím vrátane depresie a úzkosti; keďže precitlivenosť na symptómy môže zabraňovať včasnému odhaleniu a vhodnej liečbe;

K.  keďže určujúce faktory duševného zdravia a pohody sa líšia medzi pohlaviami a vekovými skupinami; keďže faktory ako rodové nerovnosti, rozdiely v príjmoch, väčšie vystavenie žien chudobe a pracovnému preťaženiu, sociálno-ekonomická diskriminácia, rodovo motivované násilie, ako aj podvýživa a hlad ešte viac vystavujú ženy poruchám duševného zdravia; keďže podľa Svetovej zdravotníckej organizácie neexistuje žiadny významný rozdiel medzi pohlaviami v prípade vážnych duševných porúch, ale ženy trpia vo väčšej miere depresiami, úzkosťou, stresom, somatizáciou a poruchami príjmu potravy, zatiaľ čo muži sú častejšie závislí na návykových látkach a trpia antisociálnymi poruchami osobnosti; keďže depresia je najčastejšou neuropsychickou poruchou a s väčšou pravdepodobnosťou postihuje ženy ako mužov; keďže je tiež najrozšírenejším ochorením žien vo veku od 15 do 44 rokov;

L.  keďže duševné ochorenia a duševná pohoda sa často prehliadajú, ignorujú alebo potláčajú z dôvodov stigmatizácie, predsudkov alebo nedostatočnej informovanosti či nedostatočných zdrojov; keďže to vedie k tomu, že mnohé osoby s problémami s duševným zdravím nevyhľadajú starostlivosť a že lekári nediagnostikujú pacientov alebo niekedy určia nesprávnu diagnózu; keďže diagnóza duševných ochorení je veľmi rodovo ovplyvnená, pričom u žien je väčšia pravdepodobnosť, že budú diagnostikované určitými ochoreniami, než u mužov;

M.  keďže najmä lesbické a bisexuálne ženy, ako aj transsexuálne a intersexuálne osoby čelia špecifickým problémom súvisiacim s duševným zdravím vyplývajúcim zo stresu z menšiny, ktorý je definovaný ako vysoká úroveň úzkosti a stresu spôsobená predsudkami, stigmatizáciou a skúsenosťami s diskrimináciou, ako aj medikalizáciou a patologizáciou; keďže osoby patriace k LGBTI môžu čeliť špecifickým ťažkostiam v oblasti duševného zdravia a pohody, ktoré sa musia zohľadniť v každej stratégii pre duševné zdravie;

N.  keďže formy somatizácie sa vyskytujú najčastejšie u žien a častejšie sa diagnostikujú u žien ako u mužov, a to vrátane fibromyalgie a chronickej únavy, ktorých hlavnými symptómami sú bolesti a vyčerpanie, hoci môžu mať aj ďalšie symptómy, ktoré sú bežné u ďalších ochorení;

O.  keďže transrodové identity nie sú patologické, stále sa však, žiaľ, považujú za poruchy duševného zdravia, a väčšina štátov požaduje tieto diagnózy na prístup k právnemu uznaniu rodu alebo transrodovej zdravotnej starostlivosti, aj keď z výskumu vyplýva, že diagnóza poruchy rodovej identity je pre transrodové osoby zdrojom značných ťažkostí;

P.  keďže depresívne poruchy predstavujú 41,9 % všetkých prípadov postihnutí vyplývajúcich z neuropsychických porúch žien v porovnaní s 29,3 % mužov;

Q.  keďže WHO odhaduje, že depresia postihuje 350 miliónov ľudí; keďže v roku 2020 bude toto ochorenie druhou najčastejšou príčinou pracovnej neschopnosti;

R.  keďže transrodové predpubertálne deti sú stále vystavované nepotrebným a škodlivým diagnostickým postupom, pričom každé dieťa by malo môcť bezpečne skúmať svoju rodovú identitu a prejav;

S.  keďže depresia je z rôznych dôvodov, ktoré sa týkajú predovšetkým odlišných úloh žien a mužov, nerovností medzi nimi a diskriminácie, približne dvakrát častejšia u žien ako u mužov a transrodové osoby vykazujú výrazne zvýšenú úroveň predstavovania si samovraždy a pokusov o ňu; keďže zo štúdií vyplýva, že nútené tradičné rodové úlohy negatívne ovplyvňujú duševné zdravie a pohodu žien;

T.  keďže v systémoch vzdelávania členských štátov alebo na pracovisku sa nevenuje dostatočná pozornosť duševnému zdraviu a pohode, pretože duševné zdravie je často veľmi stigmatizované alebo je tabu; keďže vzdelávanie o duševnom zdraví bojuje so stigmatizáciou tohto predmetu, a malo by sa zameriavať na rodovo špecifické zraniteľné aspekty, rodové stereotypy a diskrimináciu, ktorej čelia ženy a dievčatá;

U.  keďže muži a chlapci zažívajú rodovo podmienené ťažkosti s duševným zdravím; keďže v Európe muži spáchajú samovraždu s päťnásobne väčšou pravdepodobnosťou než ženy a samovražda je najčastejšou príčinou úmrtia mužov do veku 35 rokov; keďže muži sa s trojnásobne väčšou pravdepodobnosťou než ženy stanú závislými od alkoholu a s väčšou pravdepodobnosťou užívajú nelegálne drogy (a zomierajú na ne); keďže muži s menšou pravdepodobnosťou využijú psychologickú liečbu ako ženy; keďže muži a chlapci čelia rodovým stereotypom týkajúcim sa mužnosti, ktoré môžu podporovať potláčanie emócií alebo uchýlenie sa k hnevu, a tie majú vplyv na duševné zdravie mužov, ako aj na fenomén rodovo motivovaného násilia;

V.  keďže v EÚ je približne 58 000 prípadov samovrážd ročne, z ktorých štvrtinu páchajú ženy, a keďže samovraždy sú aj naďalej dôležitou príčinou úmrtí;

W.  keďže psychosociálny celospoločenský prístup k duševnému zdraviu si na dosiahnutie celkovo vyššej úrovne duševnej pohody vyžaduje politickú jednotnosť pre pohodu, koordináciu zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, zamestnanosti, hospodárskych a sociálnych politík;

X.  keďže výskyt porúch príjmu potravy, ako sú anorexia a bulímia, sa zvyšuje najmä u dospievajúcich a postadolescentných dievčat;

Y.  keďže sú dobre zdokumentované dlhodobé dôsledky porúch príjmu potravy, ako je anorexia a bulímia, na telesné a duševné zdravie, ako aj rodový rozmer príčin týchto porúch;

Z.  keďže ženy sú v práci viac vystavené psychickému a/alebo sexuálnemu obťažovaniu, čo spôsobuje psychické a fyzické problémy u žien, ktoré sú mu vystavené;

AA.  keďže modely sociálnej starostlivosti zamerané na duševné ochorenia prostredníctvom športu, umenia alebo spoločenských aktivít by mali byť zohľadnené v programoch verejného zdravia, pokiaľ ide o prevenciu, liečbu a rehabilitáciu;

AB.  keďže osobám so zdravotným postihnutím hrozí riziko zhoršených ťažkostí s duševným zdravím;

AC.  keďže sexuálna výchova a vzdelávanie o vzťahoch sú kľúčové pre prekonanie rodových stereotypov, obmedzenie rodovo motivovaného násilia a zlepšenie duševného zdravia a pohody dievčat a chlapcov, ako aj žien a mužov;

AD.  keďže duševné problémy a ochorenia predstavujú jednu z hlavných príčin pracovnej neschopnosti, čo nepriaznivo ovplyvňuje zdravotníctvo, vzdelávanie, hospodárstvo, trh práce a systémy sociálneho zabezpečenia v EÚ, prináša rozsiahle hospodárske náklady a má závažný negatívny vplyv na hospodárstvo EÚ a je tak ďalším podnetom, pokiaľ ide o potrebu celostného, komplexného a rodovo citlivého riešenia zdravotnej starostlivosti v oblasti duševného zdravia; keďže podľa štúdie Európskeho združenia pre depresiu (European Depression Association, EDA) každý desiaty pracovník v EÚ si vybral voľno z práce pre depresiu, čo spoločnosť stojí odhadom 92 miliárd EUR, najmä v dôsledku stratenej produktivity;

AE.  keďže okrem biologických charakteristík závisí duševné zdravie žien od faktorov, ako sú dosiahnuté vzdelanie, miera, v akej si osvojili sociálne a kultúrne hodnoty, normy a stereotypy, spôsob, akým zažívajú a vstrebávajú svoje skúsenosti, postoje, ktoré majú voči sebe a voči ostatným, úlohy, ktoré zohrávajú, a prekážky a tlaky, s ktorými sa musia vyrovnať;

AF.  keďže zohľadnením rozmanitosti žien a ich fyziologických odlišností od mužov a začlenením týchto faktorov do politík v oblasti zdravia zameraných tak na prevenciu, ako aj na samotnú liečbu žien s konkrétnymi opatreniami zameranými na zraniteľné a marginalizované skupiny by sa posilnila účinnosť týchto politík;

AG.  keďže ženy boli z rôznych dôvodov vylúčené z toxikologického, biomedicínskeho výskumu a klinického skúšania a keďže veľké rozdiely v zastúpení mužov a žien vo výskume obmedzujú naše poznatky o rozdieloch medzi zdravím žien a mužov; keďže biomedicínsky výskum preto obvykle odráža prevažne mužské hľadisko a mylne predpokladá, že ženy a muži sú identickí v oblastiach, v ktorých existujú fyziologické rozdiely; keďže výskum o špecifických potrebách intersexuálnych žien je nedostatočný;

AH.  keďže vylúčenie a nedostatočné zastúpenie žien ako jedincov alebo rod a pohlavie ako faktory biomedicínskeho výskumu a klinického skúšania ohrozujú životy a zdravie žien;

AI.  keďže nariadením (EÚ) č. 536/2014 o klinickom skúšaní liekov na humánne použitie sa zaviedli požiadavky na zohľadnenie rodu pri skúšaní, ale vykonávanie tohto nariadenia je potrebné vyhodnotiť; keďže v nariadení sa nešpecifikujú okolnosti týkajúce sa žien iné než súvisiace s tehotnými a dojčiacimi ženami;

AJ.  keďže Európska agentúra pre lieky (EMEA) nevypracovala špecifické stratégie na vykonávanie usmernení pre štúdium a posudzovanie rodových rozdielov pri klinickom hodnotení liečiv, hoci pripúšťa, že „niektoré faktory, ktoré ovplyvňujú účinok lieku v populácii, môžu byť dôležité pri posudzovaní možných rozdielov v reakcii u mužov a u žien“ a že „pri účinku lieku môžu významnú úlohu zohrávať aj vplyvy špecifické pre jednotlivé pohlavia“(1);

AK.  keďže vplyv liekov alebo liečebných prípravkov, ako sú antikoncepčné prostriedky, antidepresíva a sedatíva, na fyzické a duševné zdravie žien nie je dostatočne pochopený a vyžaduje si ďalší výskum zameraný na odstránenie škodlivých vedľajších účinkov a zlepšenie poskytovania starostlivosti;

AL.  keďže zdravie súvisí s pohlavím a má rodový rozmer, z čoho vyplýva, že ženy čelia počas života mnohým špecifickým zdravotným rizikám;

AM.  keďže chýbajú porovnateľné údaje o dostupnej, prístupnej a kvalitnej transrodovo špecifickej zdravotnej starostlivosti a výrobky používané v hormonálnej liečbe nie sú riadne testované a licencované;

AN.  keďže úmrtnosť matiek sa považuje za jeden z hlavných ukazovateľov efektívnosti, kvality a výkonnosti systému zdravotnej starostlivosti;

AO.  keďže nedostatočný prístup k sexuálnym a reprodukčným právam vrátane služieb bezpečného a legálneho umelého prerušenia tehotenstva ohrozuje život a zdravie žien a dievčat a všetkých osôb s reprodukčnou schopnosťou, zvyšuje úmrtnosť a chorobnosť matiek a vedie k odmietaniu poskytovania zdravotnej starostlivosti na záchranu života a k nárastu počtu tajných umelých prerušení tehotenstva;

AP.  keďže vo všetkých krajinách s dostupnými údajmi existujú značné rozdiely v zdraví medzi sociálno-ekonomickými skupinami a medzi ženami a mužmi v tom zmysle, že ľudia s nižšou úrovňou vzdelania, povolania a/alebo príjmu majú systematicky vyššiu chorobnosť a úmrtnosť; keďže tieto zdravotné nerovnosti sú v súčasnosti jednou z hlavných výziev politík v oblasti verejného zdravia; keďže nedostatočné sociálno-ekonomické podmienky, chudoba a sociálne vylúčenie majú významný negatívny vplyv na duševné zdravie a pohodu;

AQ.  keďže komplexná, vekovo primeraná, vedecky presná sexuálna výchova založená na dôkazoch a bez predsudkov, kvalitné služby rodinného plánovania a prístup k antikoncepcii pomáhajú zamedziť neplánovaným a neželaným tehotenstvám, znížiť potrebu prerušenia tehotenstva a prispievajú k prevencii HIV a sexuálne prenosných chorôb; keďže naučiť mladých ľudí, že musia prevziať zodpovednosť za svoje sexuálne a reprodukčné zdravie, má dlhodobé pozitívne účinky, ktoré trvajú celý ich život a majú pozitívny vplyv na spoločnosť;

AR.  keďže každý štvrtý pôrod v EÚ sa v súčasnosti vykonáva cisárskym rezom a štatisticky sa zvyšujú súvisiace zdravotné problémy matiek a detí;

AS.  keďže v súčasnosti v niektorých členských štátoch v dôsledku zatvárania pôrodníc a výrazného zníženia počtu súkromných pôrodných asistentiek a pôrodníkov už existujú nebezpečné rozdiely v zdravotnej starostlivosti;

AT.  keďže obmedzenia a rozpočtové škrty, ku ktorým národné vlády pristupujú v oblasti verejného zdravia a vzdelávania, takisto komplikujú prístup k zdraviu a službám starostlivosti o duševné zdravie, a to má neprimeraný vplyv na ženy, najmä osamelé matky a na rodiny s veľkým počtom detí;

AU.  keďže migrantky, utečenkyne a žiadateľky o azyl môžu navyše trpieť niekedy veľmi závažnými zdravotných ťažkosťami v dôsledku nedostatočnej liečby alebo čeliť špecifickým problémom týkajúcim sa reprodukčného zdravia, ako sú komplikácie počas tehotenstva alebo pôrodu, a tiež potenciálnej ďalšej psychologickej traume, ako je prednatálna a postnatálna depresia, a sú tiež vystavené riziku traumatického (sexuálneho) násilia a zneužívania a špecifickým ohrozeniam ich duševného zdravia a pohody; keďže pri poskytovaní starostlivosti o duševné zdravie týchto kategórií ľudí je viacero špecifických problémov, ktorých rozsah sa líši podľa rozsahu faktorov vrátane toho, odkiaľ ľudia prišli, a času, ktorý strávili v hostiteľskej krajine;

AV.  keďže ženy postihujú určité formy rakoviny, ktoré sa vyskytujú predovšetkým alebo výlučne u žien, ako je napríklad rakovina prsníka, maternice alebo krčka maternice;

AW.  keďže ženy trpiace rakovinou, ktoré podstúpili operáciu a invazívnu liečbu, ako je napríklad rádioterapia a chemoterapia, sú vo všeobecnosti náchylnejšie na depresiu;

AX.  keďže 10 členských štátov EÚ si stanovilo cieľ zabezpečiť 100 % skríning žien na rakovinu prsníka a osem štátov má takýto cieľ pre skríning rakoviny krčka maternice;

AY.  keďže choroby, ako je osteoporóza, muskuloskeletálne problémy a ochorenia centrálnej nervovej sústavy ako Alzheimerova choroba a/alebo demencia súvisia s hormonálnymi zmenami, ktorými ženy prechádzajú počas menopauzy alebo skôr z dôvodu hormonálnej liečby; keďže rodový rozmer výskumu v týchto oblastiach je na nízkej úrovni aj napriek tomu, že je známe, že tieto choroby postihujú častejšie ženy ako mužov;

AZ.  keďže endometrióza je nevyliečiteľná choroba, ktorá postihuje približne 1 z 10 žien a dievčat (t. j. zhruba 180 miliónov žien na celom svete a 15 miliónov v EÚ); keďže toto ochorenie často vedie k neplodnosti a spôsobuje silnú bolesť a problémy s duševným zdravím, čím ženy výrazne obmedzuje vo viacerých aspektoch pracovného, súkromného a spoločenského života;

BA.  keďže fyzické a psychické rodovo motivované násilie a násilie voči ženám a jeho vplyv na zdravie obetí je zásadnou prekážkou dosiahnutia rodovej rovnosti a bráni ženám v plnom užívaní slobôd zaručených základnými ľudskými právami;

BB.  keďže u žien a dievčat, ktoré sú obeťami mrzačenia pohlavných orgánov, sa prejavujú vážne krátkodobé aj dlhodobé účinky na fyzické, psychické, sexuálne aj reprodukčné zdravie;

BC.  keďže intersexuálne osoby vystavené mrzačeniu pohlavných orgánov zažívajú aj účinky na svoje fyzické, psychologické, sexuálne a reprodukčné zdravie;

BD.  keďže transrodové osoby sú stále vystavované nútenej sterilizácii v postupoch rodového uznania v 13 členských štátoch;

BE.  keďže systematický a primeraný zber údajov o násilí páchanom na ženách je veľmi dôležitý na zabezpečenie účinnej tvorby politiky v príslušnej oblasti na ústrednej a aj na regionálnej a miestnej úrovni a na monitorovanie vykonávania právnych predpisov;

BF.  keďže ženy, ktoré zažili rodovo motivované násilie, trpia následkami, často celoživotnými, na svoje fyzické a duševné zdravie; keďže podľa svetovej správy WHO o násilí a zdraví(2) môžu mať dôsledky rodovo motivovaného násilia páchaného na ženách rôzne podoby: fyzické následky (podliatiny, zlomeniny, syndrómy chronickej bolesti, zdravotné postihnutie, fibromyalgia, zažívacie ťažkosti atď.), psychologické a behaviorálne následky (nadmerné užívanie alkoholu, liekov a omamných látok, depresia a úzkosť, poruchy príjmy potravy a poruchy spánku, pocity hanby a viny, fóbie a záchvaty paniky, nízka sebadôvera, posttraumatická stresová porucha, psychosomatické poruchy, samovražedné a sebapoškodzujúce správanie, neistota v neskorších vzťahoch atď.), následky v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia: gynekologické poruchy, neplodnosť, komplikácie počas tehotenstva, potraty, sexuálna dysfunkcia, sexuálne prenosné choroby, nechcené tehotenstvo atď.) a smrteľné následky (vražda, samovražda, úmrtie v dôsledku sexuálne prenosnej choroby atď.);

Rodová rovnosť v oblasti duševného zdravia

1.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na Kompas pre činnosti v oblasti duševného zdravia a pohody nadviazali ambicióznou novou stratégiou pre duševné zdravie, v rámci ktorej sa podporí celostný psychosociálny celospoločenský prístup, ktorý bude zahŕňať silný rodový pilier a zabezpečí jednotnosť politiky v oblasti duševného zdravia;

2.  poznamenáva, že v EÚ zažilo 27 % dospelých obyvateľov vrátane mužov a žien najmenej jednu príhodu duševného ochorenia;

3.  vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia a pridelili dostatočné zdroje na zabezpečenie prístupu všetkých žien k službám zdravotnej starostlivosti a konkrétne k starostlivosti o duševné zdravie (vrátane azylových domov pre ženy) bez ohľadu na ich právne postavenie, zdravotné postihnutie, sexuálnu orientáciu, rodovú identitu, pohlavnú charakteristiku, rasový alebo etnický pôvod, vek alebo náboženstvo; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby riešili rozdiely v prístupe k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti v oblasti duševného zdravia;

4.  poznamenáva, že je potrebný ďalší výskum vplyvu rodovo motivovaného násilia vrátane verbálneho a psychického násilia, obťažovania a zastrašovania na duševné zdravie;

5.  vyzýva Komisiu, členské štáty a miestne orgány, aby zabezpečili, aby sa v stratégiách pre duševné zdravie riešili problémy duševného zdravia, s ktorými sa môžu stretávať osoby LGBTI; nabáda členské štáty, aby vykonali odporúčania obsiahnuté v dokumente Rady Európy CM/Rec(2010)5 a pri vypracúvaní politík, programov a protokolov v oblasti zdravia zohľadnili špecifické potreby lesbických, bisexuálnych a transrodových osôb;

6.  vyzýva členské štáty, aby podporovali zriadenie centier psychologickej podpory pre pacientov s rakovinovým ochorením s cieľom poskytovať im psychologickú podporu počas celého procesu liečby a rehabilitácie;

7.  upozorňuje na závažnú situáciu žien so zdravotným postihnutím, ktoré sú častejšie vystavené ťažkostiam priamo súvisiacim nielen s ich zdravotným postihnutím, ale aj s prehlbovaním sociálnej izolácie a nedobrovoľnej neaktivity; vyzýva členské štáty, aby systematicky zvyšovali dostupnosť preventívnej psychologickej starostlivosti o ženy so zdravotným postihnutím a zabezpečili psychologickú podporu pre ženy starajúce sa o svoje ťažko zdravotne postihnuté deti; zdôrazňuje, že je potrebná stratégia a výmena najlepších postupov v oblasti duševného zdravia a pohody žien a dievčat so zdravotným postihnutím;

8.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali informačné kampane a kampane o prevencii a iné iniciatívy na zvýšenie informovanosti verejnosti o problémoch s duševným zdravím a na prekonanie stigmatizácie; naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby investovali do formálneho, a neformálneho vzdelávania a informálneho učenia o duševnom zdraví a pohode pre všetky vekové kategórie s dôrazom na rodovo citlivé ťažkosti s duševným zdravím, ako sú depresia, úzkosť alebo užívanie omamných látok; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili školám vhodné rámce na identifikáciu a podporu osôb trpiacich problémami s duševným zdravím vrátane rodových aspektov a aby zaručili prístupnosť k službám v oblasti duševného zdravia; poznamenáva, že 70 % detí a mladých ľudí, ktorí majú problém s duševným zdravím, nedostalo vhodnú podporu v dostatočne skorom veku;

9.  vyzýva Komisiu, členské štáty a Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE), aby zvýšili zber pravidelných údajov o duševnom zdraví na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni, najmä o prevalencii depresie, pričom tieto údaje by mali byť členené minimálne podľa pohlavia, rodu, vekovej kategórie a sociálno-ekonomického postavenia a mali by zahŕňať ukazovatele sexuálneho a reprodukčného zdravia;

10.  domnieva sa, že na opatreniach prijatých na úrovni EÚ v oblasti duševného zdravia a pohody by sa mali podieľať vedúce osobnosti v politike, v oblasti zdravia, vzdelávania a sociálnej oblasti spoločne so sociálnymi partnermi a s organizáciami občianskej spoločnosti; považuje za nevyhnutné, aby duševné zdravie prestalo byť v určitých sociálnych prostrediach tabu;

11.  trvá na tom, že súvislosť medzi sociálno-ekonomickými podmienkami a duševným zdravím a pohodou je zásadná pre jednotnosť politiky v oblasti duševného zdravia, keďže chudoba a sociálne vylúčenie zvyšujú problémy s duševným zdravím; poznamenáva, že feminizácia chudoby a úsporné politiky, ktoré neúmerne ovplyvňujú ženy, viac ohrozujú duševnú pohodu žien;

12.  zdôrazňuje význam sociálnej liečby a starostlivosti o duševné zdravie, napríklad prostredníctvom športu, hudby, umenia a kultúrnych činností, ako dôležitý prvok poskytovania zdravotnej starostlivosti znižujúci hospodárske a ľudské náklady, ktoré môžu problémy s duševným zdravím spôsobiť jednotlivcom a spoločnosti ako celku; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby viac investovali do programov starostlivosti o duševné zdravie, ako je napríklad sociálna terapia;

13.  so znepokojením konštatuje, že Svetová zdravotnícka organizácia vie len o 13 členských štátoch EÚ, ktoré majú vnútroštátnu stratégiu pre prevenciu samovrážd; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali a uplatňovali národnú stratégiu pre prevenciu samovrážd a aby prijali prijatie opatrenia na zníženie rizikových faktorov súvisiacich so samovraždou, ako sú nadmerné užívanie alkoholu, liekov a omamných látok, sociálne vylúčenie, depresia a stres; požaduje takisto zriadenie systémov na poskytovanie podpory po pokusoch o samovraždu;

14.  uznáva vplyv médií, a najmä internetových a sociálnych médií, na duševné zdravie a pohodu najmä mladých žien a dievčat, a poznamenáva, že sa musí vykonať ďalší výskum tejto témy; konštatuje, že mediálne kultúry, ktoré kladú dôraz na vek žien a ich fyzický vzhľad, majú potenciálne nepriaznivé účinky na duševné zdravie a pohodu žien a dievčat, ktoré sa prejavujú napr. úzkosťou, depresiou alebo obsedantným správaním; zdôrazňuje, že sa musia vypracovať účinné nástroje vrátane právnych opatrení na riešenie online šikanovania, obťažovania a zaobchádzania s ľuďmi ako s vecami; zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať ambicióznu stratégiu pre elektronické duševné zdravie a pohodu a že je potrebné pracovať so zainteresovanými stranami na vypracovaní rozvíjajúcich sa elektronických terapií; uznáva, že je potrebné, aby boli do mediálnej stratégie v oblasti duševného zdravia zapojené všetky zúčastnené strany vrátane vydavateľov a reklamného priemyslu, ktorí musia prijať etické normy, aby nedochádzalo k zaobchádzaniu so ženami ako s vecami a k podporovaniu rodových stereotypov;

15.  poukazuje na skutočnosť, že niektoré ženy majú vďaka médiám, stereotypnej reklame a sociálnemu tlaku narušené vnímanie svojho obrazu a že u nich vzniknú poruchy príjmu potravy a behaviorálne poruchy, napríklad anorexia, bulímia, ortorexia, nárazové prejedanie sa alebo bigorexia; podporuje prístup zohľadňujúci rodový aspekt k poruchám príjmu potravy a jeho začlenenie do diskusie o zdraví, ako aj do informácií adresovaných širokej verejnosti; vyzýva členské štáty, aby zriadili kontaktné miesta pomoci a podpory v školách, ktoré budú poskytovať psychologickú podporu študentom, najmä dospievajúcim dievčatám, ktoré sú náchylnejšie na vznik porúch príjmu potravy;

16.  víta skutočnosť, že svetoví lídri po prvýkrát uznali podporovanie duševného zdravia a pohody a prevenciu a liečbu drogovo závislých osôb za priority v oblasti zdravia v rámci celosvetového rozvojového programu;

17.  vyjadruje vážne znepokojenie nad poskytovaním starostlivosti o duševné zdravie a súvisiacich zariadení pre utečenkyne a dievčatá v Európe vo všetkých členských štátoch, najmä pre tie v provizórnych podmienkach; zdôrazňuje, že zadržiavanie utečencov a žiadateľov o azyl bez efektívneho a účinného spracovania ich žiadostí o azyl je v rozpore s medzinárodným právom a má negatívny vplyv na ich duševné zdravie a pohodu; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili ochranu žiadateliek o azyl, ktoré sú zadržané, a zdôrazňuje, že týmto ženám treba poskytnúť okamžitú ochranu vrátane okamžitého ukončenia zaistenia, urýchlenia premiestnenia a presadzovania podpory a poradenstva; vyzýva členské štáty, aby oddelili politiky v oblasti zdravia od imigračnej kontroly tým, že umožnia prístup k základným službám zdravotnej starostlivosti a neuložia poskytovateľom zdravotnej starostlivosti povinnosť nahlasovať migrantov bez dokladov; navyše žiada, aby členské štáty vykonávali usmernenia viacerých agentúr o ochrane a podpore duševného zdravia a psychosociálnej pohody utečencov, žiadateľov o azyl a migrantov v Európe, ktoré vypracovali WHO/Europe, UNHCR a IOM;

18.  poukazuje na to, že ženy musia často absolvovať dvojitý pracovný deň, to znamená, pracovný deň na pracovisku v zamestnaní a pracovný deň doma, lebo muži sa nevenujú dostatočne domácim prácam a výchove dcér a synov, čo spôsobuje, že mnohé ženy trpia depresiou, úzkosťou a stresom okrem pocitov viny za zlyhanie pri riadnej starostlivosti o rodinu, čo je úloha tradične pridelená ženám;

19.  odsudzuje rozšírený sexistický stereotyp, podľa ktorého moderná žena musí vynikať v štúdiu a v práci, ale musí splniť tradičné očakávania, že bude dobrou ženou, bude sa dobre starať o domov a bude dokonalou matkou, pričom sa bude starať o svoj výzor, čo je vzorec správania, ktorý mnohým ženám spôsobuje pocity stresu a úzkosti;

20.  vyzýva Komisiu, členské štáty a miestne orgány, aby vypracovali špecificky prispôsobené politiky na poskytovanie starostlivosti o duševné zdravie skupinám zraniteľných žien v marginalizovaných komunitách a ženám, ktoré sa stretávajú s prierezovou diskrimináciou, ako sú utečenkyne a migrantky, ženy čeliace chudobe a sociálnemu vylúčeniu, intersexuálne a transrodové osoby, ženy z etnických menšín, ženy so zdravotným postihnutím, staršie ženy a ženy vo vidieckych oblastiach;

21.  zdôrazňuje dôležitosť prístupu životného cyklu k duševnému zdraviu, keď sa potreby každej vekovej kategórie riešia jednotným a komplexným spôsobom s dôrazom na dospievajúce dievčatá a staršie ženy, ktoré v priemere udávajú nižšiu mieru životnej spokojnosti ako muži rovnakých vekových kategórií;

22.  odporúča, aby sa v prípade tehotenstva zdravotná starostlivosť v oblasti duševného zdravia začala čo najskôr v prvom trimestri tehotenstva, aby bolo možné diagnostikovať špecifické stavy, ktoré je vhodné sledovať, rozpoznať sociálne problémy, pri ktorých riešení by ženy mohli potrebovať pomoc sociálnych služieb alebo služieb v oblasti duševného zdravia, a takisto poskytnúť ženám informácie o otázkach súvisiacich s tehotenstvom; požaduje rozsiahlejšie poskytovanie komplexnej a miestnej pôrodnej starostlivosti vrátane súkromných pôrodných asistentiek a pôrodníkov vo všetkých členských štátoch EÚ a zdôrazňuje osobitný význam tejto otázky pre vidiecke oblasti; zdôrazňuje, že psychologická zdravotná starostlivosť je rovnako dôležitá ako starostlivosť o fyzické zdravie, a poznamenáva, že 10 % až 15 % žien v EÚ, ktoré práve porodili, trpí popôrodnou depresiou; zdôrazňuje význam dostupnosti psychologickej a lekárskej starostlivosti pre ženy po spontánnom aj umelom prerušení tehotenstva a potrebu citlivého a personalizovaného prístupu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali, rozvíjali a vykonávali včasné odhaľovanie a liečbu popôrodnej psychózy a popôrodnej depresie;

23.  zdôrazňuje, že sociálna politika a politika zamestnanosti, najmä politika v oblasti rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, musí využívať celostný prístup zohľadňujúci duševné zdravie a pohodu žien a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali s odborovými organizáciami, zamestnávateľmi, zdravotníckymi pracovníkmi a občianskou spoločnosťou s cieľom vyvinúť celostný prístup k rodovo citlivej duševnej pohode v práci; konštatuje, že je dôležité poskytovať školenia v oblasti duševného zdravia osobám pracujúcim v riadiacich pozíciách v súkromnom a verejnom sektore;

24.  uznáva dôležitú úlohu formálnych a neformálnych opatrovateľov v oblasti starostlivosti o duševné zdravie, ktorými sú prevažne ženy; požaduje, aby sa osobitná pozornosť venovala úlohe formálnych a neformálnych opatrovateľov v oblasti starostlivosti o duševné zdravie, a najmä úlohe opatrovateliek, a takisto požaduje opatrenia na ochranu duševného zdravia a pohody samotných opatrovateľov;

25.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zahrnuli problémy s duševným zdravím a pohodou, s ktorými sa stretávajú muži a chlapci z dôvodu rodových stereotypov a ktoré vedú k vyššej pravdepodobnosti užívania omamných látok a samovrážd ako u žien; zdôrazňuje, že v politikách pre duševné zdravie mužov sa musia zohľadniť aj hľadiská veku a priemernej dĺžky života, sociálno-ekonomické podmienky, sociálne vylúčenie a zemepisné faktory;

Rodová rovnosť v klinickom skúšaní

26.  zdôrazňuje, že je potrebné klinické skúšanie farmaceutických výrobkov na mužoch aj ženách, pričom toto skúšanie by malo byť inkluzívne, nediskriminačné a malo by sa vykonávať pri zachovaní podmienok rovnosti, začlenenia a bez marginalizácie a malo by primerane odrážať populáciu, ktorá bude výrobky používať; navrhuje, aby sa pri klinickom skúšaní zohľadňovali aj osobitné zraniteľné skupiny obyvateľstva, ako sú pediatrickí a geriatrickí pacienti a osoby z etnických menšín; zastáva názor, že údaje rozdelené podľa pohlavia by sa mali zbierať aj po umiestnení výrobkov na trh, aby sa dali zaznamenať rôzne vedľajšie účinky, rovnako ako výskum a údaje o vykonávaní príslušných právnych predpisov EÚ členskými štátmi;

27.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad skutočnosťou, že nedostatočné zlepšenie zastúpenia žien v klinickom skúšaní a biomedicínskom výskume ohrozuje zdravie a život žien a zdôrazňuje, že metodiky a návrh klinického skúšania musia umožniť rozčlenenie analýz podľa veku a rodu; poukazuje preto na naliehavú potrebu začleniť rodové rozdiely do klinických postupov v oblasti duševného zdravia;

28.  zdôrazňuje význam zverejňovania výsledkov klinického skúšania, aby bola metodika transparentná a dostupná;

29.  pripomína, že výskyt infekčných chorôb (napr. HIV a malárie) a nepriaznivý výsledok tehotenstva (napr. narodenie mŕtveho plodu) je najvyšší v krajinách s nízkymi a strednými príjmami; žiada, aby sa do klinického skúšania začlenili tehotné ženy, čo umožní znížiť chorobnosť a úmrtnosť matiek a dojčiat;

30.  žiada, aby sa na označeniach farmaceutických výrobkov jasne uvádzalo, či sa uskutočnili skúšky na ženách a či sa môžu očakávať odlišné vedľajšie účinky u mužov a u žien; vyzýva členské štáty, aby podporili výskum dlhodobých účinkov výrobkov používaných v hormonálnej liečbe;

31.  žiada Komisiu, aby stimulovala projekty na úrovni EÚ zamerané na to, ako sa so ženami zaobchádza v klinickom výskume; domnieva sa, že do takýchto projektov by mali byť zapojené zdravotnícke orgány na všetkých úrovniach a farmaceutický priemysel, a to vypracovaním špecifických stratégií na vykonávanie usmernení o skúmaním a posudzovaní rodových rozdielov v klinickom skúšaní;

32.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby investovali do informačných kampaní na povzbudenie účasti žien na klinickom skúšaní;

33.  naliehavo žiada Európsku agentúru pre lieky (EMA), aby vypracovala samostatné usmernenia na posudzovanie žien ako špecifickej populačnej skupiny v klinickom skúšaní;

34.  vyzýva členské štáty, aby pri uplatňovaní nariadenia (EÚ) č. 536/2014 o klinickom skúšaní liekov na humánne použitie uplatňovali metodický prístup pre klinické skúšanie, ktorý zaručí adekvátne zastúpenie mužov a žien, pričom treba v venovať zvýšenú pozornosť transparentnosti rodového zloženia účastníkov skúšok, a aby pri posudzovaní správnosti vykonávania tohto nariadenia osobitne sledovali úroveň zastúpenia žien a mužov;

35.  naliehavo vyzýva členské štáty, Európsku agentúru pre lieky (EMA) a relevantné zainteresované strany, aby zabezpečili začlenenie faktorov pohlavia a rodu v najskorších fázach výskumu a vývoja liečiv ešte pred fázou klinického skúšania; zdôrazňuje, že je potrebná lepšia výmena najlepších postupov v tejto oblasti medzi výskumnými inštitúciami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v celej Európe;

36.  zdôrazňuje, že je potrebné bezodkladné konanie na nápravu rodových rozdielov v klinickom skúšaní v oblastiach zdravia, kde sú tieto rozdiely osobitne škodlivé, ako napríklad v prípade liekov na Alzheimerovu chorobu, rakovinu, liečbu mŕtvice a kardiovaskulárnych chorôb a antidepresív;

37.  zdôrazňuje, že výskumní pracovníci a všetky relevantné zainteresované strany musia konať koordinovane na odstránenie škodlivých vedľajších účinkov liekov, ktoré osobitne postihujú ženy, ako sú napríklad antidepresíva, antikoncepcia a iné lieky, s cieľom zlepšiť zdravie žien a kvalitu zdravotnej starostlivosti;

38.  so znepokojením konštatuje, že výskum v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti v rozvojových krajinách sa vyznačuje rodovou diskrimináciou a rodovými rozdielmi, čo má vplyv na rozvoj primeraných a cielených liečebných postupov; poukazuje predovšetkým na to, že pacienti v rozvojových krajinách nie sú primerane zastúpení vo farmakologickom výskume; konštatuje, že osobitné časti obyvateľstva vrátane detí a tehotných žien boli zanedbávané pri vývoji liekov na tuberkulózu; zdôrazňuje, že je potrebné zhromažďovať a uchovávať vzorky pre farmakogenetické štúdie v budúcich klinických skúšaniach liekov na rodovom základe; pripomína, že rozdielna biologická a fyziologická konštitúcia žien si vyžaduje náležité informácie o účinnosti liekov na ich telá;

39.  so znepokojením konštatuje, že zvýšený offshoring skúšania liekov do Afriky a iných málo rozvinutých regiónov môže viesť k závažnému porušovaniu etických noriem a porušovaniu základných zásad EÚ, ako je právo na ochranu zdravia a zdravotnú starostlivosť; upozorňuje, že zraniteľné osoby, najmä ženy, bez prístupu k cenovo dostupnej zdravotnej starostlivosti alebo zdravotnému poisteniu, ako aj prístupu k cenovo dostupným liekom nemajú inú možnosť, než sa zúčastniť na klinickom skúšaní, ak chcú dostať lekársku starostlivosť, pričom si pravdepodobne neuvedomujú s tým spojené riziká;

40.  poznamenáva, že je dokázané, že ženy užívajú väčšie množstvá psychotropných liekov ako muži, ale je veľmi málo štúdií o rodových rozdieloch, pokiaľ ide o účinok týchto liekov, ktoré sa predpisujú ženám a mužom bez rozdielu a v rovnakých dávkach; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že ženy vo väčšej miere trpia negatívnymi účinkami psychotropných liekov, lebo sú vylúčené z klinického skúšania, takže sa nezohľadňuje ženská fyziológia; poukazuje aj na skutočnosť, že ženy sa častejšie ako muži usilujú vyriešiť svoje duševné problémy pomocou psychoterapie;

Všeobecné poznámky

41.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby:

42.  vyzýva členské štáty, aby prijali politiky na zlepšenie priemernej úrovne zdravia populácie odstránením zdravotných nerovností, ktoré postihujú znevýhodnené sociálno-ekonomické skupiny; v tejto súvislosti požaduje aktívne zapojenie mnohých politických sektorov, nielen sektorov verejného zdravia a systémov zdravotnej starostlivosti, ale aj vzdelávania, sociálneho zabezpečenia, rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a plánovania miest, pričom zapájať by sa mali vždy s jasnou perspektívou rodovej rovnosti;

43.  vyzýva vlády rozvojových krajín, aby začlenili rodové hľadisko do politiky duševného zdravia a vypracovali politiky a programy, ktoré budú zamerané na osobitné potreby žien v oblasti liečby duševného zdravia, ako aj na spoločenské príčiny psychických problémov; so znepokojením konštatuje, že v najmenej rozvinutých krajinách je vylúčenie žien z biomedicínskeho výskumu často spôsobené nedostatkom informačných a osvetových kampaní, plnením materských a opatrovateľských úloh a nedostatkom slobody rozhodovania v ich domácnostiach; vyjadruje pevné presvedčenie, že kľúčom k ďalšiemu zníženiu rodových rozdielov v oblasti duševného zdravia by bola lepšia rovnováha medzi rodovými úlohami a povinnosťami, istota príjmu, rovnaký prístup k vzdelávaniu, začlenenie do trhu práce, účinnejšie opatrenia na podporu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, najmä pre slobodné matky, rozvoj záchranných sociálnych sietí a zníženie miery chudoby;

44.  domnieva sa, že medzi sexuálne a reprodukčné práva patrí prístup k legálnemu a bezpečnému umelému prerušeniu tehotenstva, k spoľahlivej, bezpečnej a cenovo dostupnej antikoncepcii a ku komplexnému vzdelávaniu o sexualite a vzťahoch;

45.  považuje za poľutovaniahodné, že sexuálne a reprodukčné práva sú vo viacerých členských štátoch EÚ značne obmedzené a/alebo sa uplatňujú len za určitých podmienok;

46.  zastáva názor, že rastúci počet zdravotných pracovníkov, ktorí odmietajú vykonávať zákrok na umelé prerušenie tehotenstva v členských štátoch, prestavuje ďalšiu hrozbu pre zdravie a práva žien; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili existenciu aspoň minimálneho počtu zdravotných pracovníkov na vykonávanie umelých prerušení tehotenstva v nemocniciach;

47.  vyzýva členské štáty, aby predchádzali a zakázali násilnú sterilizáciu žien, t. j. jav, ktorý postihuje predovšetkým ženy so zdravotným postihnutím, transrodové a intersexuálne osoby a Rómky, a trestne ju stíhali;

48.  zdôrazňuje, že plošné kontrolné vyšetrenia (skríning) v rannom štádiu rakoviny spolu s informačnými programami patria medzi najúčinnejšie opatrenia na prevenciu rakoviny a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby všetky ženy a dievčatá mali prístup k takémuto skríningu;

49.  zdôrazňuje, že posilnenie postavenia žien a podpora rodovej rovnosti sú rozhodujúce pre zrýchlenie trvalo udržateľného rozvoja, a tým pre ukončenie všetkých foriem diskriminácie žien a dievčat, a to aj v oblasti duševného zdravia a klinického výskumu, pričom nejde len o základné ľudské právo, ale toto posilnenie a táto podpora majú multiplikačný účinok vo všetkých ostatných rozvojových oblastiach (cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 5);

50.  domnieva sa, že členské štáty majú povinnosť zaručiť poskytovanie miestnej pôrodníckej starostlivosti ako verejnej služby a zabezpečiť, aby pôrodné asistentky boli dostupné aj vo vidieckych a horských regiónoch;

51.  vyzýva zdravotnícke orgány členských štátov, aby uznali endometriózu za ochorenie spôsobujúce neschopnosť, pretože by to postihnutým ženám umožnilo získať nárok na bezplatné ošetrenie, a to aj v prípade nákladných spôsobov liečby a/alebo chirurgického zákroku, a tiež nárok na uznanie špeciálnej pracovnej neschopnosti počas najkritickejších období, čím by sa zabránilo ich stigmatizácii na pracovisku;

52.  vyzýva členské štáty, Komisiu a príslušné agentúry, aby zabezpečili plný prístup všetkých utečencov, žiadateľov o azyl a migrantov, najmä zraniteľných žien a dievčat, ku kvalitnej starostlivosti o fyzické a duševné zdravie v rámci všeobecných ľudských práv a aby z dlhodobého hľadiska zodpovedajúco pripravili vnútroštátne systémy zdravotnej starostlivosti pre prichádzajúcich utečencov a žiadateľov o azyl; zdôrazňuje, že je potrebná rodovo citlivá odborná príprava o duševnom zdraví imigračných, azylových pracovníkov a pracovníkov presadzovania práva, ktorí pracujú s utečencami, žiadateľmi o azyl a prisťahovalcami, najmä tých, ktorí pracujú so zraniteľnými ženami a dievčatami; domnieva sa, že tieto potrebné opatrenia zdravotnej starostlivosti by mali zahŕňať opatrenia, ako sú bezpečné ubytovanie a sanitárne zariadenia pre ženy a dievčatá, právne poradenstvo a prístup k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam vrátane antikoncepcie, podpory pre osoby, ktoré zažili sexuálne násilie, a bezpečného a legálneho umelého prerušenia tehotenstva;

53.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby okamžite ukončili súčasné úsporné politiky a škrty verejných výdavkov, ktoré obplyvňujú služby, ktoré sú zásadné na dosiahnutie vysokej úrovne ochrany zdravotnej starostlivosti pre všetky ženy a mužov, dievčatá a chlapcov v EÚ bez ohľadu na ich pôvod alebo právne postavenie;

54.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili bezplatný prístup k zdravotníckym službám pre nezamestnané ženy, ženy vo vidieckych oblastiach a dôchodkyne s nízkym príjmom, ktoré samé nevedia zaplatiť za lekárske vyšetrenia a liečbu;

55.  odporúča, aby sa ženám po pôrode dieťaťa so zdravotným postihnutím alebo so život ohrozujúcou chorobou poskytla špeciálna podpora vrátane bezplatného prístupu k dlhodobej pediatrickej domácej starostlivosti, paliatívnej pediatrickej starostlivosti a špecializovanej a ľahko dostupnej psychologickej podpore;

56.  zdôrazňuje, že dosiahnutie práva na zdravie pre všetkých prevláda nad ochranou práv duševného vlastníctva a závisí od investícií do európskeho výskumu v oblasti zdravia vrátane zdravotníckej technológie a liekov pre choroby spojené s chudobou a zanedbávané ochorenia;

57.  vyjadruje poľutovanie nad znižovaním rozpočtov na verejné zdravie členskými štátmi a vyjadruje sklamanie z toho, že vo všetkých členských štátoch sú ročné rozpočty pre programy zamerané na prevenciu násilia páchaného na ženách oveľa nižšie ako je jeho skutočná cena, či už ekonomického, sociálneho alebo morálneho charakteru; podporuje členské štáty pri zvyšovaní výdavkov na podporu programov prevencie násilia páchaného na ženách a efektívnej pomoci a ochrany obetí.

58.  vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia v zdravotnej oblasti týkajúce sa včasného odhaľovania a podpory pre obete rodovo motivovaného násilia a používali zdravotné protokoly v prípadoch útoku, ktoré by mali byť postúpené príslušným súdom s cieľom urýchliť právne konanie; vyzýva tiež členské štáty, aby zaručili právo prístupu k informáciám a integrovanej sociálnej pomoci, ktorá by sa mala poskytovať prostredníctvom trvalých služieb naliehavej starostlivosti so špecializáciou v multidisciplinárnych odborných službách;

59.  víta úsilie Komisie, aby EÚ ratifikovala Istanbulský dohovor, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že mnohé členské štáty tak ešte neurobili; naliehavo vyzýva Radu, aby zabezpečila čo najskoršie pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru;

60.  zdôrazňuje, že prostitúcia je tiež otázkou zdravia, keďže má škodlivé účinky na zdravie osôb, ktoré vykonávajú prostitúciu a ktoré s väčšou pravdepodobnosťou trpia sexuálnymi, fyzickými a duševnými zdravotnými traumami, závislosťou od drog a alkoholu a stratou sebaúcty, ako aj vyššou úmrtnosťou ako široká verejnosť; dodáva a zdôrazňuje, že mnohé osoby, ktoré si kupujú sex, žiadajú o nechránený komerčný sex, čo zvyšuje riziko škodlivých účinkov na zdravie osôb, ktoré vykonávajú prostitúciu, ako aj kupujúcich;

61.  vyzýva členské štáty, aby zamedzili, zakázali a trestne stíhali mrzačenie ženských pohlavných orgánov a mrzačenie pohlavných orgánov intersexuálnych osôb a aby poskytli podporu pre duševné zdravie spolu s fyzickou starostlivosťou obetiam a osobám, ktorých by sa to mohlo týkať;

62.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť najzraniteľnejším alebo najviac znevýhodneným skupinám a naštartovali intervenčné programy pre ne;

63.  domnieva sa, že nedostatok porovnateľných, komplexných, spoľahlivých a pravidelne aktualizovaných rodovo rozčlenených údajov je zdrojom diskriminácie žien v oblasti zdravia;

64.  pripomína, že zdravotnícka starostlivosť a politika sú v kompetencii členských štátov a úloha Európskej komisie je komplementárna k vnútroštátnym politikám;

o
o   o

65.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) EMEA/CHMP/3916/2005 - ICH http://www.ema.europa.eu/docs/en_GB/document_library/Scientific_guideline/2010/01/WC500059887.pdf (2) Krug, Dahlberg, Mercy, Zwi a Lozano, 2002.