Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2016/2313(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0026/2017

Predkladané texty :

A8-0026/2017

Rozpravy :

PV 14/02/2017 - 17
CRE 14/02/2017 - 17

Hlasovanie :

PV 15/02/2017 - 7.10
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0037

Prijaté texty
PDF 298kWORD 57k
Streda, 15. februára 2017 - Štrasburg Finálna verzia
Správa o Bosne a Hercegovine za rok 2016
P8_TA(2017)0037A8-0026/2017

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. februára 2017 o správe Komisie o Bosne a Hercegovine za rok 2016 (2016/2313(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na druhej strane,

–  so zreteľom na Protokol o úprave dohody o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na druhej strane s cieľom zohľadniť pristúpenie Chorvátskej republiky k Európskej únii, ktorý bol parafovaný 18. júla 2016 a podpísaný 15. decembra 2016,

–  so zreteľom na žiadosť Bosny a Hercegoviny o členstvo v Európskej únii z 15. februára 2016;

–  so zreteľom na závery zo zasadnutia Európskej rady z 19. a 20. júna 2003 o západnom Balkáne a na prílohu k nim s názvom Solúnska agenda pre západný Balkán: smerom k európskej integrácii,

–  so zreteľom na závery Rady z 20. septembra 2016 o žiadosti Bosny a Hercegoviny o členstvo v EÚ,

–  so zreteľom na závery predsedníctva EÚ z 13. decembra 2016,

–  so zreteľom na prvú schôdzu Parlamentného výboru pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Bosna a Hercegovina, ktorá sa konala 5. – 6. novembra 2015 v Sarajeve, a na prvé zasadnutia Rady pre stabilizáciu a pridruženie medzi Bosnou a Hercegovinou a EÚ, ktoré sa konalo 11. decembra 2015, a výboru pre stabilizáciu a pridruženie medzi Bosnou a Hercegovinou a EÚ, ktoré sa konalo 17. decembra 2015,

–  so zreteľom na záverečné vyhlásenie predsedu parížskeho samitu o západnom Balkáne zo 4. júla 2016 a na odporúčania organizácií občianskej spoločnosti na parížsky samit v roku 2016,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky (PK/VP) a komisára pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení z 1. augusta 2016 o dohode orgánov Bosny a Hercegoviny týkajúcej sa kľúčových opatrení na ceste krajiny do EÚ,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky a komisára pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení zo 17. septembra 2016 v nadväznosti na rozhodnutie Ústavného súdu Bosny a Hercegoviny o Dni Republiky srbskej,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. novembra 2016 s názvom Oznámenie o politike rozširovania EÚ za rok 2016 (COM(2016)0715) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Správa o Bosne a Hercegovine za rok 2016 (SWD(2016)0365),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov s názvom Predvstupová pomoc EÚ na posilnenie administratívnej kapacity na západnom Balkáne: metaaudit(1),

–  so zreteľom na päťdesiatu správu vysokého predstaviteľa pre vykonávanie mierovej dohody týkajúcej sa Bosny a Hercegoviny adresovanú Bezpečnostnej rade OSN(2),

–  so zreteľom na vyhlásenie vedúceho delegácie Európskej únie pri OSN J.E. Joãa Valeho de Almeidu z novembra 2016 v mene Európskej únie a jej členských štátov počas diskusie Bezpečnostnej rady o situácii v Bosne a Hercegovine,

–  so zreteľom na program reforiem pre Bosnu a Hercegovinu na roky 2015 – 2018 prijatý v júli 2015 a koordinačný mechanizmus prijatý Radou ministrov Bosny a Hercegoviny a vládami Federácie Bosny a Hercegoviny a Republiky srbskej dňa 23. augusta 2016,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o tejto krajine,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0026/2017),

A.  keďže EÚ je naďalej oddaná perspektíve EÚ Bosny a Hercegoviny a jej územnej celistvosti, zvrchovanosti a jednote; keďže sa dosiahol pokrok na ceste integrácie do EÚ; keďže Rada požiadala Komisiu, aby pripravila svoje stanovisko týkajúce sa žiadosti Bosny a Hercegoviny o členstvo;

B.  keďže komisár pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení odovzdal dotazník orgánom Bosny a Hercegoviny 9. decembra 2016 v Sarajeve;

C.  keďže pozastavenie autonómnych obchodných opatrení sa zruší vtedy, keď sa podpíše a začne predbežne uplatňovať protokol o úprave dohody o stabilizácii a pridružení;

D.  keďže programom reforiem pre Bosnu a Hercegovinu na roky 2013 až 2018 uznali orgány na všetkých úrovniach naliehavú potrebu začať proces obnovy a modernizácie hospodárstva s cieľom vytvoriť nové pracovné miesta a posilniť udržateľný, účinný, sociálne spravodlivý a trvalý hospodársky rast; keďže Bosna a Hercegovina preukázala odhodlanie a pripravenosť začať ďalšie sociálno-ekonomické reformy, ktoré sú nevyhnutné na zníženie miery nezamestnanosti mladých ľudí, ktorá je stále príliš vysoká;

E.  keďže nezávislé, funkčné a stabilné súdnictvo je dôležité pri zaručovaní zásady právneho štátu a pokroku na ceste k pristúpeniu k EÚ;

F.  keďže pretrvávajú výzvy v súvislosti s udržateľnosťou procesu zmierenia; keďže pokrok v rámci procesu pristúpenia k EÚ umožní ďalšie zmierenie;

G.  keďže Bosna a Hercegovina ešte stále nevykonala rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) v prípadoch Sejdić-Finci, Zornić a Pilav;

H.  keďže korupcia, a to aj na najvyššej úrovni, je naďalej rozšírená;

I.  keďže ešte stále je 74 000 osôb vnútorne vysídlených, značný počet utečencov z Bosny a Hercegoviny sa nachádza v susedných krajinách, v celej Európe a na celom svete a 6 808 osôb je nezvestných;

J.  keďže vzdelanie má kľúčový význam pri vytváraní a podpore tolerantnej a inkluzívnej spoločnosti, ako aj pri posilňovaní kultúrneho, náboženského a etnického povedomia v krajine;

K.  keďže Bosna a Hercegovina je zmluvnou stranou Dohovoru o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho štátne hranice (Espoo, 1991);

L.  keďže (potenciálne) kandidátske krajiny sa posudzujú na základe ich vlastných zásluh a keďže časový plán pristúpenia sa určí podľa rýchlosti a kvality potrebných reforiem;

1.  víta posúdenie žiadosti Bosny a Hercegoviny o členstvo v EÚ Radou a odovzdanie dotazníka a očakáva stanovisko Komisie vo veci merity žiadosti o členstvo; vyzýva príslušné orgány Bosny a Hercegoviny na všetkých úrovniach, aby sa aktívne zapojili do tohto procesu a aby spolupracovali a koordinovali svoju činnosť v rámci účasti na procese formulovania stanoviska Komisie poskytnutím jednotného a uceleného súboru odpovedí na otázky Komisie; poukazuje na to, že to poslúži aj ako dôkaz o fungovaní štátu; opakuje, že proces pristúpenia k EÚ je inkluzívnym procesom, do ktorého sú zapojené všetky zainteresované strany;

2.  oceňuje a víta úlohu tripartitného predsedníctva, keďže zohráva dôležitú úlohu pri vytváraní stimulov pre všetkých ostatných inštitucionálnych aktérov na všetkých úrovniach, aby sa zapojili do úsilia zameraného na napĺňanie ich príslušných úloh v celkovom procese približovania sa krajiny k EÚ;

3.  víta pokrok v plnení programu reforiem na roky 2015 – 2018, ako aj odhodlanie krajiny pokračovať v inštitucionálnych a sociálno-ekonomických reformách; pripomína, že spúšťačom obnoveného prístupu EÚ k Bosne a Hercegovine bola ťažká sociálno-ekonomická situácia a rastúca nespokojnosť obyvateľstva; konštatuje, že situácia sa relatívne zlepšila, zdôrazňuje však, že harmonizované a účinné vykonávanie programu reforiem v súlade s akčným plánom je potrebné v záujme dosiahnutia skutočnej zmeny v celej krajine a citeľného zlepšenia života všetkých občanov Bosny a Hercegoviny;

4.  žiada, aby sa zachovalo súčasné tempo reforiem s cieľom pretvoriť Bosnu a Hercegovinu na plne účinný, inkluzívny a funkčný štát založený na zásade právneho štátu, ktorý zaručuje rovnosť a demokratické zastúpenie všetkých štátotvorných národov a občanov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že spoločné reformné úsilie je ešte stále často brzdené etnickými a politickými rozpormi spôsobenými hlboko zakorenenými dezintegračnými tendenciami, ktoré bránia normálnemu demokratickému vývoju, a stále intenzívnejšou politizáciou verejnej správy; takisto zdôrazňuje, že Bosna a Hercegovina sa nestane úspešnou kandidátskou krajinou pre členstvo v EÚ, kým nebudú naplnené zodpovedajúce inštitucionálne predpoklady; naliehavo žiada všetkých politických lídrov, aby svoju činnosť zamerali na zavedenie potrebných zmien vrátane reformy volebného zákona, pričom by zohľadnili aj zásady vyjadrené v ich predchádzajúcom uznesení vrátane zásad federalizmu, decentralizácie a legitímneho zastúpenia s cieľom zaručiť, aby všetci občania mohli kandidovať, mali právo byť zvolení a byť činní na všetkých politických úrovniach na rovnakom základe; považuje za potrebné zachovať konsenzus, pokiaľ ide o integráciu EÚ, a koordinovane napredovať v otázke právneho štátu vrátane boja proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti, reformy súdnictva a verejnej správy; zároveň zdôrazňuje potrebu nepretržitého a účinného zamerania sa na sociálne a hospodárske reformy, ktoré by mali zostať prioritné;

5.  víta dohodu o zriadení koordinačného mechanizmu pre záležitosti EÚ s cieľom zlepšiť funkčnosť a účinnosť prístupového procesu vo vzťahu k finančnej pomoci EÚ a umožniť lepšiu interakciu s EÚ; požaduje jej urýchlené vykonávanie; vyzýva však na účinnú spoluprácu a komunikáciu medzi všetkými úrovňami vlády a s EÚ s cieľom uľahčiť zosúladenie a zavedenie acquis a poskytnúť uspokojivé odpovede na otázky Komisie v rámci procesu formulovania stanoviska; považuje za neprijateľné, že sa vláda Republiky srbskej snaží vytvoriť paralelné komunikačné kanály prijatím ustanovení o priamom podávaní správ Komisii; vyzýva na ďalšie posilnenie úlohy a kapacít riaditeľstva pre európsku integráciu, aby mohlo plne vykonávať svoju koordinačnú funkciu v rámci plnenia DSP a celkovo v prístupovom procese;

6.  vyjadruje uspokojenie nad podpísaním protokolu o úprave dohody o stabilizácii a pridružení, ktorý sa predbežne uplatňuje od 1. februára 2017 a ktorým sa automaticky obnovujú autonómne obchodné opatrenia pozastavené od 1. januára 2016; s potešením očakáva rýchlu a plynulú ratifikáciu protokolu;

7.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že rokovací poriadok Parlamentného výboru pre stabilizáciu a pridruženie ešte stále nebol prijatý z dôvodu pokusov o to, aby doň bolo začlenené blokovanie na etnickom základe, a že Bosna a Hercegovina je preto aj naďalej jedinou krajinou zapojenou do procesu rozširovania, kde takýto orgán nemohol byť riadne zriadený; naliehavo vyzýva predsedajúce orgány parlamentu Bosny a Hercegoviny, aby bezodkladne našli riešenie, ktorým by splnili požiadavky inštitucionálneho a právneho rámca EÚ a poskytli zmysluplný parlamentný dohľad nad procesom pristúpenia; pripomína, že dohoda o stabilizácii a pridružení si vyžaduje prijatie rokovacieho poriadku a jeho neprijatie je v priamom rozpore s plnením tejto dohody;

8.  víta určité zlepšenia právnych predpisov týkajúcich sa volieb v súlade s odporúčaniami OBSE/ODIHR; berie na vedomie, že miestne voľby, ktoré sa konali 2. októbra 2016, sa vo všeobecnosti uskutočnili náležitým spôsobom; vyjadruje poľutovanie nad tým, že po šiestich rokoch občania Mostaru stále nemôžu vykonávať svoje demokratické práva voliť svojich miestnych zástupcov z dôvodu pokračujúcich nezhôd medzi politickými predstaviteľmi; naliehavo požaduje rýchle vykonanie rozhodnutia ústavného súdu týkajúce sa Mostaru zmenou právnych predpisov týkajúcich sa volieb a štatútu mesta; dôrazne odsudzuje neprijateľné násilie voči volebným úradníkom v Stolacu a vyzýva príslušné orgány, aby túto situáciu vyriešili dodržaním zásady právneho štátu, kde patrí vyšetrenie všetkých násilných činov a volebných nezrovnalostí, ako aj prenasledovanie páchateľov; berie na vedomie anulovanie volieb v Stolacu ústrednou volebnou komisiou Bosny a Hercegoviny a žiada o usporiadanie nových volieb podľa demokratických zásad, v mieri a tolerantnom duchu;

9.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že deklarovaný politický záväzok bojovať proti korupcii sa nepremietol do konkrétnych výsledkov; zdôrazňuje, že prípady vysoko postavených osôb nie sú vyšetrené a že právny a inštitucionálny rámec pre boj proti systémovej korupcii, napríklad v súvislosti s financovaním politických strán, verejným obstarávaním, konfliktom záujmov a majetkovým priznaním, je slabý a neprimeraný; uznáva pokrok v prijímaní protikorupčných akčných plánov a zriaďovaní orgánov na predchádzanie korupcii na rôznych úrovniach riadenia a žiada o dôsledné a rýchle vykonanie týchto rozhodnutí; so znepokojením konštatuje, že fragmentácia a nedostatočná spolupráca medzi agentúrami bránia účinnosti protikorupčných opatrení; požaduje väčšiu odbornú špecializáciu polície a súdnictva prostredníctvom vhodných koordinačných kanálov; zdôrazňuje potrebu vypracovať bilanciu účinnej kontroly financovania politických strán a volebných kampaní, vytvoriť transparentné postupy zamestnávania v širšom verejnom sektore, ako aj odstrániť korupciu v cykle verejného obstarávania;

10.  zdôrazňuje, že výsledky sčítania ľudu v roku 2013 sú dôležitým základom pre poskytnutie primeranej reakcie na dotazník Komisie a sú nevyhnutné pre účinné sociálno-ekonomické plánovanie; víta konečné posúdenie Medzinárodnou monitorovacou operáciou, v ktorom sa dospelo k záveru, že sčítanie ľudu v Bosne a Hercegovine sa vcelku uskutočnilo v súlade s medzinárodnými normami; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Republika srbská odmietla uznať výsledky sčítania ľudu za legitímne a že orgány Republiky srbskej uverejnili svoje vlastné výsledky, ktoré boli odlišné od tých, ktoré potvrdila Agentúra Bosny a Hercegoviny pre štatistiku; naliehavo žiada orgány Republiky srbskej, aby svoj prístup prehodnotili; vyzýva štatistické úrady Bosny a Hercegoviny, aby v tejto kľúčovej oblasti výrazne pokročili a aby svoje štatistiky a metódy zosúladili s normami Eurostatu;

11.  pripomína, že profesionálna a účinná verejná správa založená na zásluhách je počas integračného procesu hlavnou oporou každej krajiny, ktorá sa chce stať členským štátom EÚ; je znepokojený pretrvávajúcou fragmentáciou a politizáciou verejnej správy, ktoré brzdia inštitucionálne a legislatívne reformy a sú zodpovedné za ťažkopádnosť a nákladnosť poskytovania verejných služieb občanom; naliehavo žiada o harmonizovanejší prístup k rozvoju politík a ku koordinácii všetkých úrovní správy, o depolitizáciu verejnej správy a verejného sektora, lepšie strednodobé plánovanie a jasnú stratégiu týkajúcu sa riadenia verejných financií;

12.  opätovne zdôrazňuje svoje obavy v súvislosti s pretrvávajúcou fragmentáciou na štyri rôzne právne systémy; zdôrazňuje potrebu rýchlo riešiť všetky pretrvávajúce nedostatky v súdnictve, posilniť účinnosť a nezávislosť súdnictva, a to aj jeho depolitizáciou, a bojovať proti korupcii v súdnictve, ako aj zaviesť primerané postupy na vykonávanie súdnych rozhodnutí; naliehavo žiada o urýchlené prijatie akčného plánu na vykonávanie reformy sektora súdnictva v období 2014 – 2018; žiada o to, aby boli v plnej miere zavedené právne predpisy týkajúce sa ochrany detí a účinného prístupu detí k spravodlivosti; víta prijatie zákona o bezplatnej právnej pomoci na celoštátnej úrovni a zavedenie usmernení o predchádzaní konfliktom záujmov, vypracúvaní plánov v oblasti bezúhonnosti a disciplinárnych opatreniach Vysokou radou pre sudcov a prokuratúru;

13.  žiada o posilnenie celkovej účinnosti súdnictva, zvýšenie transparentnosti a objektivity v procese výberu nových sudcov a prokurátorov, ako aj o posilnenie mechanizmov zodpovednosti a integrity v súdnictve; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť mechanizmy na predchádzanie konfliktom záujmov a vytvoriť mechanizmy transparentnosti finančných správ a majetkových priznaní v súdnictve; berie na vedomie dôležitú úlohu štruktúrovaného dialógu o spravodlivosti pri riešení nedostatkov v oblasti súdnictva v Bosne a Hercegovine; žiada o legislatívne riešenia, ktoré by umožnili zistiť účinnosť riešenia prípadov na celom území Bosny a Hercegoviny;

14.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že mnoho rozhodnutí ústavného súdu sa nevykonáva, a to vrátane rozhodnutia o dodržiavaní základných demokratických práv občanov Mostaru umožňujúcich voliť v miestnych voľbách; žiada o urýchlené vykonanie všetkých týchto rozhodnutí; zdôrazňuje najmä rozhodnutie ústavného súdu o Dni Republiky srbskej, ktoré bolo napadnuté v referende z 25. septembra 2016; pokladá to za vážne porušenie Daytonskej mierovej dohody a útok na súdnictvo a zásadu právneho štátu; zdôrazňuje, že je potrebný dialóg, a nie jednostranné iniciatívy; zdôrazňuje, že nacionalistická a populistická rétorika a opatrenia sú vážnymi prekážkami rozvoja a že dodržiavanie zásady právneho štátu a ústavného rámca krajiny má rozhodujúci význam pre ďalší pokrok na ceste do EÚ a pre zachovanie mieru a stability v Bosne a Hercegovine;

15.  dôrazne odsudzuje zákon o poriadku v Republike srbskej, ktorý je stále v platnosti a ohrozuje základné demokratické práva ako slobodu zhromažďovania, slobodu združovania a slobodu médií, ako aj ustanovenie o treste smrti v Republike srbskej; naliehavo žiada o úplné vykonávanie zákona o slobodnom prístupe k informáciám; naliehavo vyzýva orgány, aby urýchlene vykonali Dodatkový protokol k Dohovoru Rady Európy o počítačovej kriminalite, týkajúceho sa kriminalizácie skutkov rasistického a xenofóbneho pôvodu páchaných prostredníctvom počítačových systémov;

16.  naliehavo žiada predstaviteľov všetkých strán, aby sa neuchyľovali k rozdeľujúcej, nacionalistickej a separatistickej rétorike, ktorá polarizuje spoločnosť, ani k činnostiam, ktoré sú výzvou pre súdržnosť, zvrchovanosť a celistvosť krajiny; naliehavo žiada, aby sa namiesto toho začali vážne venovať reformám, ktoré zlepšia sociálno-ekonomickú situáciu všetkých občanov Bosny a Hercegoviny, vytvoria demokratický, inkluzívny a fungujúci štát a priblížia krajinu k EÚ;

17.  zdôrazňuje význam nedávneho rozhodnutia ústavného súdu o zásade ustanovujúceho postavenia a rovnosti jeho troch štátotvorných národov pri voľbe svojich vlastných legitímnych politických zástupcov na základe legitímneho a pomerného zastúpenia v Snemovni reprezentantov Parlamentu Federácie Bosny a Hercegoviny;

18.  berie na vedomie uspokojivú spoluprácu v oblasti vojnových zločinov s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) a vyzýva na posilnenú regionálnu spoluprácu, pokiaľ ide o riešenie prípadov vojnových zločinov; vyjadruje znepokojenie nad tým, že pri posudzovaní prípadov vojnových zločinov sa uplatňujú rôzne právne normy; víta skutočnosť, že sa riešia nevybavené prípady domáceho násilia a dosiahol sa ďalší pokrok v úspešnom stíhaní vojnových zločinov spojených so sexuálnym násilím; víta dohodu o financovaní činností prokuratúr a súdov v Bosne a Hercegovine v súvislosti s riešením prípadov vojnových zločinov, ktorú uzavrela delegácia Európskej únie a ministerstvo financií Bosny a Hercegoviny;

19.  dôrazne odsudzuje rozhodnutie Národného zhromaždenia Republiky srbskej v októbri 2016 vyjadriť uznanie bývalým predstaviteľom Republiky srbskej obvineným z vojnových zločinov; naliehavo žiada o rešpektovanie obetí vojnových zločinov a podporu zmierenia; pripomína všetkým politickým vodcom a inštitúciám v Bosne a Hercegovine, že sú zodpovedné za to, aby v záujme pravdy a zmierenia objektívne zhodnotili vojnové udalosti a aby zabránili zneužívaniu justície na politické účely;

20.  oceňuje pokrok dosiahnutý v súvislosti s trestným stíhaním vojnových zločinov zahŕňajúcich sexuálne násilie a naliehavo žiada príslušné orgány, aby zlepšili prístup k spravodlivosti pre obete sexuálneho násilia súvisiaceho s konfliktom, a to aj sprístupnením bezplatnej právnej pomoci, posilnením psychosociálnych a zdravotných služieb, ako aj lepšou kompenzáciou a následnými opatreniami; požaduje záruky toho, že budú nároky na náhradu škody pre tieto obete konzistentným spôsobom uznané;

21.  berie na vedomie určitý pokrok v súvislosti s utečencami a vnútorne vysídlenými osobami, ktoré boli vysídlené v dôsledku bosnianskej vojny, pokiaľ ide o reštitúciu majetku a užívateľské práva, ako aj rekonštrukciu domov; vyzýva príslušné orgány, aby uľahčili ich udržateľný návrat, prístup k zdravotnej starostlivosti, zamestnaniu, sociálnej ochrane a vzdelávaniu a venovali väčšiu pozornosť náhrade škody v prípade majetku, ktorý nemôže byť vrátený;

22.  vyjadruje znepokojenie nad stále vysokým počtom osôb, ktoré sú nezvestné v dôsledku vojny; žiada príslušné orgány, aby ráznejšie riešili problematiku ich neznámeho osudu, a to aj posilnením spolupráce daných dvoch subjektov; zdôrazňuje, že vyriešenie tejto otázky je pre zmierenie a stabilitu v regióne mimoriadne dôležité;

23.  vyjadruje znepokojenie nad stavom systému zdravotníctva v Bosne a Hercegovine, ktorý je jedným z najskorumpovanejších systémov v krajine; vyzýva orgány, aby dohliadli na to, že sa v prístupe k zdravotnej starostlivosti zabráni diskriminácii;

24.  berie na vedomie určitý pokrok v oblasti boja proti organizovanej trestnej činnosti; je však znepokojený skutočnosťou, že sa v boji proti organizovanému zločinu z dôvodu početných akčných plánov zo strany rôznych orgánov presadzovania práva na rôznych úrovniach neuplatňuje konzistentný prístup; zdôrazňuje potrebu naďalej posilňovať rámec medziagentúrnej spolupráce; víta spoločné vyšetrovania, žiada však o koordinovanejšie operácie a lepšiu výmenu informácií; požaduje posilnenie kapacít orgánov presadzovania práva, a to aj pokiaľ ide o boj proti terorizmu; vyzýva príslušné orgány, aby prijali opatrenia na boj proti financovaniu terorizmu a praniu špinavých peňazí a posilnili kapacity na vykonávanie finančných vyšetrovaní; víta podpísanie dohody o operatívnej a strategickej spolupráci s Europolom zameranej na boj proti cezhraničnej trestnej činnosti okrem iného výmenou informácií a spoločným plánovaním operatívnych činností; podporuje tiež uzatvorenie dohody o spolupráci s Eurojustom;

25.  zdôrazňuje potrebu zlepšenia boja proti obchodovaniu s ľuďmi; vyzýva entitu federácie, aby urýchlene uskutočnila zmeny trestného zákonníka, ktorými by sa zakázali všetky formy obchodovania s ľuďmi, ktorého obeťami sú z 80 % ženy a dievčatá;

26.  vyzýva na posilnenie mechanizmov na zhromažďovanie, výmenu a analýzu údajov o migrácii, keďže štatistiky ukazujú rastúci trend, pokiaľ ide o ľudí prichádzajúcich do Bosny a Hercegoviny z krajín s vysokým migračným rizikom; vyzýva príslušné orgány, aby k všetkým utečencom a migrantom žiadajúcim o azyl alebo prechádzajúcim ich územím pristupovali v súlade s medzinárodným právom a právom EÚ, a zároveň aby ďalej rozvíjali regulačný rámec týkajúci sa migrácie a azylu, posilnili medziinštitucionálnu spoluprácu a vybudovali potrebné kapacity; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v práci na otázkach súvisiacich s migráciou so všetkými krajinami západného Balkánu s cieľom uistiť sa, že sa dodržiavajú európske a medzinárodné normy a štandardy;

27.  poukazuje na to, že polarizácia krajiny v kombinácii so zhoršením sociálno-ekonomickej situácie, najmä v prípade mladých ľudí, zvyšuje nebezpečenstvo šírenia radikalizmu; naliehavo žiada o zvýšenie úsilia zameraného na boj proti radikalizácii a ďalšie opatrenia na identifikáciu, bránenie a narúšanie prílevu zahraničných bojovníkov, ako aj kanálov nevysledovateľných peňazí určených na prehĺbenie radikalizácie, a to aj prostredníctvom úzkej spolupráce s príslušnými službami členských štátov a krajín v regióne, ako aj presadzovaním príslušných právnych predpisov; vyzýva na lepšiu koordináciu medzi bezpečnostnými a spravodajskými službami a políciou; nabáda na rozhodnosť a uvalenie sankcií na prípady nenávistných prejavov a šírenia extrémistických ideológií prostredníctvom sociálnych médií; vyzýva na urýchlené zavedenie programov deradikalizácie a predchádzania radikalizácii mládeže v spolupráci s občianskou spoločnosťou, a to prostredníctvom komplexného vzdelávania v oblasti ľudských práv s cieľom pomôcť vyvracať argumentáciu o radikalizácii a budovať u detí a mladých ľudí sociálnu súdržnosť; v tomto ohľade nabáda na väčšiu účasť mladých ľudí na demokratickom politickom procese; naliehavo žiada príslušné orgány, aby bojovali proti náboženskému extrémizmu; so znepokojením berie na vedomie existenciu radikalizovaných komunít v celej krajine a v tejto súvislosti zdôrazňuje významnú úlohu vedúcich náboženských predstaviteľov, učiteľov a celého vzdelávacieho systému; ďalej zdôrazňuje potrebu poskytnutia nástrojov na reintegráciu a opätovné začlenenie do spoločnosti a zlepšenia a posilnenia nástrojov deradikalizácie;

28.  berie na vedomie aktívne zapojenie spoločného parlamentného výboru pre bezpečnosť a obranu pri zabezpečovaní demokratickej kontroly nad ozbrojenými silami Bosny a Hercegoviny; so znepokojením berie na vedomie veľké zásoby neregistrovaných zbraní a munície, ktoré má v nelegálnej držbe obyvateľstvo, a naliehavo žiada o úplné odstránenie týchto zbraní; zároveň vyjadruje znepokojenie nad veľkými zásobami munície a zbraní, za ktoré zodpovedajú ozbrojené sily a ktoré nie sú primerane skladované; zdôrazňuje význam boja proti nedovolenému obchodovaniu so zbraňami a žiada o to, aby sa na tento účel posilnila spolupráca medzi EÚ a Bosnou a Hercegovinou; naliehavo žiada komplexný prístup k riešeniu zostávajúcich výziev v oblasti odmínovania krajiny do roku 2019;

29.  považuje za nevyhnutné posilniť účasť verejnosti na rozhodovaní a účinnejšie zapojiť občanov – vrátane mladých ľudí – do prístupového procesu k EÚ; opakuje svoje výzvy na zavedenie transparentných a inkluzívnych mechanizmov verejnej konzultácie s organizáciami občianskej spoločnosti (OOS), a to na všetkých úrovniach správy, a zároveň zaviesť transparentné a nediskriminačné postupy vyčleňovania verejných finančných prostriedkov OOS; konštatuje, že občianska spoločnosť je rozdrobená a inštitucionálne i finančne slabá, čo vplýva na jej udržateľnosť a nezávislosť; žiada o ďalšiu podporu EÚ, lepšie mechanizmy spolupráce medzi vládou a organizáciami občianskej spoločnosti vrátane vypracovania strategického rámca pre spoluprácu, ako aj konkrétnejšie zapojenie organizácií občianskej spoločnosti do procesu pristúpenia k EÚ; odsudzuje očierňujúce kampane a násilné útoky na zástupcov organizácií občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv;

30.  zdôrazňuje potrebu výrazného zlepšenia strategického, právneho, inštitucionálneho a politického rámca v oblasti zachovávania ľudských práv; vyzýva na prijatie celoštátnej stratégie v oblasti ľudských práv a nediskriminácie a na ďalšie opatrenia na zaistenie účinného vykonávania medzinárodných nástrojov v oblasti ľudských práv, ktoré Bosna a Hercegovina podpísala a ratifikovala; vyzýva na rýchle prijatie zákona o reforme inštitútu ombudsmana Bosny a Hercegoviny; vyzýva, aby sa pri jeho prijímaní dodržiavali odporúčania medzinárodného koordinačného výboru a Benátskej komisie; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s tým, že úrad ombudsmana nefunguje riadnym spôsobom, a to najmä z dôvodu chýbajúcich primeraných ľudských zdrojov a vážnych finančných obmedzení; žiada orgány Bosny a Hercegoviny na federálnej úrovni a v Republike srbskej, aby uľahčili prácu ombudsmanovi pre ľudské práva;

31.  je znepokojený pretrvávajúcou diskrimináciou osôb so zdravotným postihnutím v oblasti zamestnania, vzdelávania a prístupu k zdravotnej starostlivosti; žiada prijatie jednotného národného akčného plánu v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím; žiada o vypracovanie komplexnej a integrovanej stratégie týkajúcej sa sociálneho začlenenia a zastúpenia rómskej komunity; vyzýva na lepšie zameranie sociálnej pomoci, aby sa dostala k najzraniteľnejším obyvateľom; víta skutočnosť, že niektoré vlády a parlamenty začali diskusie o právach LGBTI osôb a vypracovali osobitné opatrenia na ich ochranu; žiada, aby bola zaručená bezpečnosť a právo zhromažďovať sa skupín LGBTI; víta zmeny antidiskriminačného zákona Bosny a Hercegoviny, ktorými sa medzi uvedené dôvody diskriminácie začína radiť aj vek, zdravotné postihnutie, sexuálna orientácia a rodová identita; požaduje jeho riadne presadzovanie; víta zavedenie zákazu trestných činov z nenávisti v zmenách k trestnému zákonníku Federácie Bosny a Hercegoviny; podporuje začlenenie kurzov o trestných činoch z nenávisti do učebných plánov a programov odbornej prípravy príslušníkov polície, prokurátorov a sudcov a žiada o zlepšenie spolupráce medzi policajnými a súdnymi zložkami pri stíhaní trestných činov z nenávisti; opäť naliehavo žiada zrušenie ustanovenia o treste smrti v ústave entity Republika srbská;

32.  žiada, aby sa vyvinulo úsilie o ďalšie posilnenie systémov ochrany detí v záujme predchádzania násiliu, zneužívaniu, zanedbávaniu a vykorisťovaniu detí a riešenia týchto problémov; odporúča zvýšiť prideľovanie zdrojov na prevenciu a ďalšie posilnenie koordinácie medzi spoločnosťou a vládou pri ochrane detí; vyzýva na vykonávanie akčného plánu Bosny a Hercegoviny týkajúceho sa detí na roky 2015 – 2018;

33.  konštatuje, že právny rámec na ochranu menšín je už vo veľkej miere zavedený a že je v súlade s Rámcovým dohovorom Rady Európy na ochranu národnostných menšín; víta obnovenie činnosti rady národnostných menšín Federácie Bosny a Hercegoviny; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s tým, že vzhľadom na pretrvávajúcu nedostatočnú koordináciu medzi štátom a entitami sa existujúce zákony nevykonávajú a strategická platforma národnostných menšín na štátnej úrovni ešte nebola prijatá; vyjadruje poľutovanie nad tým, že národnostné menšiny majú aj naďalej nízke zastúpenie a nízku účasť v politických a verejných diskusiách a v médiách;

34.  žiada o väčšie úsilie o presadzovanie rodovej rovnosti a zvýšenie účasti žien na politickom a verejnom živote a zamestnaní, zlepšenie ich sociálno-ekonomickej situácie a posilnenie práva žien vo všeobecnosti; konštatuje, že právne ustanovenia, ktorými sa ustanovuje rovnosť medzi mužmi a ženami, boli vo veľkej miere zavedené, ale že ich vykonávanie je naďalej neúčinné; so znepokojením konštatuje, že stále existuje diskriminácia v súvislosti s materstvom v zamestnaní a že entity a kantóny nemajú žiadne harmonizované právne predpisy o materskej a rodičovskej dovolenke; okrem toho zdôrazňuje, že jestvujúce aktívne opatrenia na trhu práce zamerané na podporu zamestnávania dlhodobo nezamestnaných a zraniteľných skupín, ako sú osoby so zdravotným postihnutím, sa nevykonávajú účinne; zdôrazňuje význam zvýšenia podielu ukončeného základného a stredoškolského vzdelania u dievčat, a to najmä z rómskej komunity;

35.  zdôrazňuje význam účinného zavádzania právnych predpisov týkajúcich sa predchádzania rodovo motivovanému násiliu a ochrany pred takýmto násilím v súlade s medzinárodnými dohovormi týkajúcimi sa predchádzania domácemu násiliu a ochrany pred ním, ktoré Bosna a Hercegovina podpísala a ratifikovala; víta záväzok príslušných orgánov vykonať Istanbulský dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji nemu; žiada o zosúladenie právnych predpisov a verejných politík s týmto dohovorom; žiada o to, aby boli ženy, ktoré prežili násilie, informované o dostupných formách podpory a pomoci a aby boli zriadené krízové centrá pre obete znásilnenia alebo iných foriem sexuálneho násilia; vyjadruje znepokojenie nad tým, že sa systematicky nezaznamenáva násilie založené na rodovej príslušnosti;

36.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Bosna a Hercegovina naďalej porušuje Európsky dohovor o ľudských právach, keďže neuplatňuje rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ECHR) v prípadoch Sejdić-Finci, Zornić a Pilav; dôrazne a naliehavo žiada, aby sa v tejto veci dosiahol pokrok s cieľom zlepšiť perspektívu krajiny v súvislosti s EÚ; zdôrazňuje, že vykonávanie týchto rozhodnutí by prispelo k vybudovaniu demokratickej a dobre fungujúcej spoločnosti, v ktorej sú zaručené rovnaké práva pre všetkých; opakuje, že neuplatňovanie týchto rozhodnutí umožňuje otvorenú diskrimináciu občanov Bosny a Hercegoviny a je nezlučiteľné s hodnotami EÚ;

37.  je znepokojený prípadmi politického nátlaku a zastrašovania páchaného na novinároch vrátane fyzických a verbálnych útokov aj zo strany vysokopostavených úradníkov či bývalých úradníkov, ako aj nedostatkom transparentnosti v súvislosti s vlastníctvom médií; vyjadruje tiež znepokojenie nad využívaním občianskych žalôb pre urážku na cti podaných voči kritickým médiám a novinárom; zdôrazňuje, že je potrebné vyšetriť útoky na novinárov a zabezpečiť náležité opatrenia na justičnej úrovni; vyzýva orgány, aby jednoznačne odsúdili všetky útoky namierené voči novinárom a médiám a zabezpečili úplné prešetrenie takýchto prípadov a postavenie zodpovedných pred súd; vyzýva na prijatie ďalších opatrení potrebných na zabezpečenie úplného dodržiavania slobody prejavu, tlače a prístupu k informáciám na internete i mimo neho; vyzýva orgány Bosny a Hercegoviny, aby prijali naliehavé opatrenia s cieľom predísť kolapsu verejnoprávnych médií; vyzýva príslušné orgány, aby zabezpečili nezávislosť a finančnú stabilitu troch verejnoprávnych vysielateľov, ako aj politickú, operačnú a finančnú nezávislosť a transparentnosť regulačného orgánu pre oblasť komunikácií; vyzýva príslušné orgány, aby zaručili pluralitu médií a vysielanie vo všetkých úradných jazykoch Bosny a Hercegoviny; žiada o dokončenie prechodu na digitálne technológie a zavedenie stratégie v oblasti širokopásmového pripojenia;

38.  je naďalej znepokojený pretrvávajúcou fragmentáciou, segregáciou, neefektívnosťou a zložitosťou systému vzdelávania; žiada o prijatie celoštátnych spoločných základných študijných osnov, ktoré prispejú k súdržnosti v krajine; žiada o lepšiu koordináciu medzi rôznymi úrovňami riadenia vzdelávania s cieľom podporovať inkluzívny a nediskriminačný systém vzdelávania a posilňovať spoluprácu presahujúcu kultúrne, náboženské a etnické hranice; žiada orgány, aby podporovali zásady tolerancie, dialógu a medzikultúrneho porozumenia medzi rôznymi etnickými skupinami; naliehavo žiada prijatie konkrétnych opatrení na zlepšenie efektívnosti vzdelávacieho systému a na odstránenie praktík segregácie pri súčasnom zabezpečení práva na rovnaké príležitosti na vzdelanie vo všetkých úradných jazykoch Bosny a Hercegoviny; je naďalej znepokojený vysokým podielom predčasného odchodu žiakov zo systému vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj stále vysokými mierami predčasného ukončenia štúdia zo strany rómskych žiakov; vyjadruje poľutovanie nad pomalým pokrokom v zaoberaní sa problematikou „dve školy pod jednou strechou“, monoetnických škôl, ako aj inými formami segregácie a diskriminácie na školách, a ich riešení;

39.  víta opatrenia na modernizáciu právnych predpisov v oblasti práce, zlepšenie podnikateľského prostredia a riešenie nedostatkov vo finančnom sektore v rámci reformného programu; pozitívne hodnotí aj zvýšenie registrovanej zamestnanosti a kroky na posilnenie koordinácie hospodárskej politiky; víta trojročný program rozšíreného fondu dohodnutý s MMF, ktorý má podľa očakávaní priniesť ďalšie zlepšenie podnikateľského prostredia, zníženie veľkosti verejnej správy a zabezpečenie ochrany finančného sektora; naďalej vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že neexistuje zjednotený ucelený hospodársky priestor, čo narúša podnikateľské prostredie, priame zahraničné investície a MSP; vyzýva na riešenie týchto problémov harmonizovanými a koordinovanými celoštátnymi priemyselnými politikami a politikami týkajúcimi sa MSP; naliehavo žiada, aby príslušné orgány načrtli koordinované opatrenia s cieľom posilniť právny štát, zjednodušiť postupy presadzovania zmlúv a bojovať proti korupcii v hospodárstve;

40.  víta mierne zníženie nezamestnanosti; je však znepokojený tým, že nezamestnanosť je naďalej do veľkej miery štrukturálnej povahy a že nezamestnanosť mladých ľudí je naďalej vysoká, čo má za následok odcestovanie veľkého množstva vysokokvalifikovaných osôb; nabáda Bosnu a Hercegovinu, aby sa aktívne zúčastňovala na rôznych programoch určených pre mladých ľudí v regióne, ako sú programy v rámci pozitívneho programu pre mládež na západnom Balkáne alebo programy úradu pre regionálnu spoluprácu mládeže (RYCO); vyzýva príslušné orgány, aby naďalej posilňovali existujúce právne predpisy a zaviedli aktívne politiky trhu práce zamerané najmä na mladých ľudí, ženy, zraniteľné skupiny, vrátane Rómov, a dlhodobo nezamestnaných, ktoré zároveň posilňujú kapacity služieb zamestnanosti;

41.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že pracovné právo oboch entít bolo prijaté prostredníctvom naliehavého postupu a bez primeraného dialógu so sociálnymi partnermi; konštatuje, že práva pracovníkov a odborov sú ešte stále obmedzené, a zdôrazňuje význam ďalšieho zlepšovania a zosúladenia týchto právnych predpisov v celej krajine; pripomína, že Bosna a Hercegovina podpísala niekoľko dohovorov MOP, ktorými sa, okrem iného, uznávajú zásady sociálneho dialógu a význam spolupráce so sociálnymi partnermi; zdôrazňuje význam ďalšieho posilňovania a harmonizácie právnych predpisov týkajúcich sa zdravia a bezpečnosti v krajine; zdôrazňuje aj potrebu reformy a harmonizácie rozdrobených systémov sociálneho zabezpečenia, posilnenia sociálnej súdržnosti a zabezpečenia sociálnej ochrany najzraniteľnejších osôb;

42.  konštatuje, že sa dosiahol určitý pokrok v ďalšom zosúlaďovaní politík a právnych predpisov v oblasti ochrany životného prostredia; požaduje výrazné úsilie vynaložené v súvislosti s náležitým a systematickým vykonávaním a presadzovaním existujúcich právnych predpisov; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa prijala celoštátna stratégia pre aproximáciu aquis v oblasti životného prostredia a posilnil právny rámec a administratívne a kontrolné kapacity; poukazuje na to, že právne predpisy upravujúce prístup k informáciám o životnom prostredí a účasti verejnosti v rozhodovacom procese musia byť uvedené do súladu s acquis; naliehavo vyzýva na zosúladenie právnych predpisov s acquis EÚ v oblasti ochrany prírody; zdôrazňuje, že plánovanie a výstavba vodných elektrární a projektov musí byť v súlade s medzinárodnými právnymi predpismi a právnymi predpismi EÚ v oblasti životného prostredia; naliehavo žiada o to, aby sa projekty v oblasti hydroenergetiky nerealizovali v chránenom prírodnom prostredí a aby neškodili prírode; zdôrazňuje potrebu účasti verejnosti na príslušných projektoch a konzultácie s občianskou spoločnosťou v rámci týchto projektov; vyjadruje znepokojenie nad nedostatočným pokrokom pri riešení problému nadmerného a cezhraničného znečisťovania životného prostredia, ktoré spôsobuje prevádzka rafinérie v Bosanskom Brode;

43.  zdôrazňuje, že dohodnuté prioritné projekty EÚ na prepojenie prenosu elektriny a prepravy plynu so susednými krajinami sú v omeškaní v dôsledku chýbajúcej politickej dohody o celoštátnej stratégii v oblasti energetiky; v tejto súvislosti naliehavo žiada o prijatie celoštátnej stratégie v oblasti energetiky, a zároveň o prijatie právneho rámca pre plyn v súlade s tretím energetickým balíkom, aby mohli byť sankcie Európskeho energetického spoločenstva zrušené; naliehavo žiada, aby bol prijatý zákon o zemnom plyne s cieľom zvýšiť bezpečnosť dodávok; naliehavo vyzýva orgány, aby zabezpečili súlad s normami EÚ a medzinárodnými normami a cieľmi politiky v oblasti energetiky a zmeny klímy;

44.  berie na vedomie nedostatky krajiny v oblasti infraštruktúry a podporuje ďalšie investície do projektov, ktoré zlepšujú dopravné spojenia tak v rámci Bosny a Hercegoviny, ako aj so susednými krajinami; podporuje plnú účasť Bosny a Hercegoviny na vykonávaní programu EÚ v oblasti prepojenosti; víta prijatie celoštátnej rámcovej dopravnej stratégie na obdobie 2015 – 2030 v júli 2016; zdôrazňuje, že by to Bosne a Hercegovine umožnilo získať prístup k financovaniu v rámci nástroja predvstupovej pomoci (IPA) II; vyzýva orgány, aby zosúladili právny rámec týkajúci sa dopravy s príslušnými právnymi predpismi EÚ s cieľom vytvoriť funkčné dopravné reťazce, odstrániť nedostatky v koridore Vc, ako aj dodržiavať pravidlá verejných súťaží a zásady transparentnosti pri výbere dodávateľov, aby sa zabránilo zneužívaniu a korupcii;

45.  víta pretrvávajúcu konštruktívnu a proaktívnu úlohu Bosny a Hercegoviny pri presadzovaní bilaterálnej a regionálnej spolupráce; žiada o ďalšie úsilie o vyriešenie otvorených dvojstranných otázok vrátane otázok vytýčenia hraníc so Srbskom a Chorvátskom a prípadov cezhraničného znečisťovania; vyjadruje Bosne a Hercegovine uznanie za ďalšie zvýšenie miery súladu s príslušnými vyhláseniami a rozhodnutiami EÚ v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) zo 62 % na 77 %; vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím orgánov Bosny a Hercegoviny nepodporiť reštriktívne opatrenia EÚ voči Rusku po jeho nezákonnej anexii Krymu; pripomína Bosne a Hercegovine, že je potrebná jednotná zahraničná politika a že zosúladenie zahraničnej politiky je pre členstvo v EÚ nevyhnutné; považuje za dôležitú koordináciu zahraničnej politiky Bosny a Hercegoviny so zahraničnou politikou EÚ a skutočnosť, že EÚ sa bude aj naďalej aktívne podieľať na zachovaní bezpečnosti a ochrany v Bosne a Hercegovine; víta pokračujúcu prítomnosť operácie Althea, ktorá si zachovala schopnosť podporovať v prípadoch, keď si to situácia vyžaduje, odstrašujúci potenciál orgánov Bosny a Hercegoviny, pričom sa zameriava na budovanie kapacít a odbornú prípravu; víta aj predĺženie mandátu EUFOR Bezpečnostnou radou OSN v novembri 2016 o ďalší rok;

46.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke, Rade, Komisii, predsedníctvu Bosny a Hercegoviny, Rade ministrov Bosny a Hercegoviny, parlamentnému zhromaždeniu Bosny a Hercegoviny, vládam a parlamentom jednotiek Federácie Bosny a Hercegoviny a Republiky srbskej a dištriktu Brčko a vládam 10 kantónov.

(1) EDA 2016 č. 21.
(2) S/2016/911.

Právne oznámenie