Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2016/2247(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0019/2017

Predkladané texty :

A8-0019/2017

Rozpravy :

PV 14/02/2017 - 19
CRE 14/02/2017 - 19

Hlasovanie :

PV 15/02/2017 - 7.14

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0041

Prijaté texty
PDF 404kWORD 64k
Streda, 15. februára 2017 - Štrasburg Finálna verzia
Banková únia – výročná správa za rok 2016
P8_TA(2017)0041A8-0019/2017

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. februára 2017 o bankovej únii – výročná správa za rok 2016 (2016/2247(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na akčný plán Komisie na vybudovanie únie kapitálových trhov z 30. septembra 2015 (COM(2015)0468),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 k hodnoteniu a výzvam v súvislosti s reguláciou finančných služieb EÚ: vplyv a cesta k efektívnejšiemu a účinnejšiemu rámcu EÚ pre finančnú reguláciu a úniu kapitálových trhov(1),

–  so zreteľom na vyhlásenie zo samitu eurozóny z 29. júna 2012, v ktorom účastníci uviedli svoj zámer „prelomiť začarovaný kruh medzi bankami a štátmi“(2),

–  so zreteľom na prvú publikáciu Európskeho výboru pre systémové riziká (ďalej len „ESRB“) z júla 2016 s názvom Monitor tieňového bankovníctva v EÚ (EU Shadow Banking Monitor),

–  so zreteľom na správu Medzinárodného menového fondu (ďalej len „MMF“) o globálnej finančnej stabilite z roku 2016,

–  so zreteľom na výsledky záťažových testov uskutočnených Európskym orgánom pre bankovníctvo (ďalej len „EBA“), ktoré boli zverejnené 29. júla 2016,

–  so zreteľom na výsledky monitorovania balíka CRD IV – CRR/Bazilej III, ktoré sú založené na údajoch z decembra 2015, a boli zverejnené EBA v septembri 2016,

–  so zreteľom na závery Rady ECOFIN zo 17. júna 2016 o pláne na dobudovanie bankovej únie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. novembra 2015 s názvom Na ceste k dobudovaniu bankovej únie (COM(2015)0587),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami(3) (nariadenie o SSM),

–  so zreteľom na nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 zo 16. apríla 2014 o rámci pre spoluprácu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu medzi Európskou centrálnou bankou, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a určenými vnútroštátnymi orgánmi(4) (nariadenie o rámci SSM),

–  so zreteľom na vyhlásenie jednotného mechanizmu dohľadu o svojich prioritách v oblasti dohľadu na rok 2016,

–  so zreteľom na výročnú správu ECB o činnostiach dohľadu za rok 2015 vydanú v marci 2016(5),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 29/2016 o jednotnom mechanizme dohľadu(6),

–  so zreteľom na správu EBA z júla 2016 o dynamike a faktoroch ovplyvňujúcich nesplácané expozície v bankovom sektore EÚ,

–  so zreteľom na správu Európskeho výboru pre systémové riziká o regulačnej úprave expozícií dlhového nástroja z marca 2015,

–  so zreteľom na skutočnosť, že Rada guvernérov ECB 4. októbra 2016 schválila zásady zvyšovania transparentnosti v pripravovaných nariadeniach ECB o európskej štatistike, a berúc do úvahy transparentnosť postupov Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,

–  so zreteľom na konzultácie, ktoré ECB uskutočnila v súvislosti so svojim návrhom usmernení pre banky zo septembra 2016 o nesplácaných úveroch,

–  so zreteľom na pokyny ECB týkajúce sa možností a právomocí dostupných v práve Únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2016/445 zo 14. marca 2016 o využívaní možností a právomocí dostupných v práve Únie(7),

–  so zreteľom na prebiehajúce diskusie v rámci Bazilejského výboru, a najmä na konzultačný dokument z marca 2016 s názvom Zníženie kolísania úverových rizikovo vážených aktív – obmedzenie vo využívaní prístupov založených na vnútornom modeli,

–  so zreteľom na správu EBA z 3. augusta 2016 o požiadavkách na ukazovateľ finančnej páky podľa článku 511 nariadenia o kapitálových požiadavkách (CRR) (EBA-Op-2016 – 13),

–  so zreteľom na závery Rady ECOFIN z 12. júla 2016 o dokončení pokrízových bazilejských reforiem,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o úlohe EÚ v rámci medzinárodných finančných, menových a regulačných inštitúcií a orgánov(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. novembra 2016 o dokončení rámca Bazilej III(9),

–  so zreteľom na prebiehajúcu prácu Komisie na preskúmaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a na zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012(10) (nariadenie o kapitálových požiadavkách, CRR), najmä pokiaľ ide o hodnotenie piliera 2 a úpravu vnútroštátnych možností a právomocí,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012(11) (smernica o ozdravení a riešení krízových situácií bánk),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (nariadenie o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií(12)),

–  so zreteľom na výročnú správu Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB) za rok 2015 z júla 2016,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou od 1. augusta 2013 („oznámenie o bankovníctve“)(13),

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1450 z 23. mája 2016, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, v ktorých sa špecifikujú kritériá týkajúce sa metodiky stanovovania minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky(14),

–  so zreteľom na správu Komisie z 28. júla 2016 o hodnotení pravidiel odmeňovania podľa smernice 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 (COM(2016)0510),

–  so zreteľom na špecifikácie celkovej schopnosti absorbovať straty Rady pre finančnú stabilitu (ďalej len „FSB“),z novembra 2015,

–  so zreteľom na pracovný dokument Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) č. 558 z apríla 2016 s názvom Prečo je bankový kapitál pre menovú politiku dôležitý,

–  so zreteľom na predbežnú správu EBA z 19. júla 2016 o vykonávaní a tvorbe rámca minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky,

–  so zreteľom na doplňujúcu analytickú správu Komisie z októbra 2016 o účinkoch návrhu na vytvorenie európskeho systému ochrany vkladov (ďalej len „EDIS“),

–  so zreteľom na konečnú správu EBA zo 14. decembra 2016 o vykonávaní a tvorbe rámca minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky,

–  so zreteľom na dohodu o prevode a mutualizácii príspevkov do jednotného fondu na riešenie krízových situácií, a najmä na jeho článok 16,

–  so zreteľom na memorandum z 22. decembra 2015 o porozumení medzi Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií a Európskou centrálnou bankou, ktoré sa týka spolupráce a výmeny informácií,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov(15) (ďalej len „DGSD“),

–  so zreteľom na návrh Komisie z 24. novembra 2015 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 806/2014 s cieľom zriadiť európsky systém ochrany vkladov (COM(2015)0586),

–  so zreteľom na rôzne usmernenia vydané orgánom EBA podľa smernice o systémoch ochrany vkladov, najmä na záverečné správy o usmerneniach týkajúcich sa dohôd o spolupráci medzi systémami ochrany vkladov z februára 2016 a o usmerneniach pre záťažové testy systémov ochrany vkladov z mája 2016,

–  so zreteľom na vyhlásenie Euroskupiny a ministrov Rady ECOFIN z 18. decembra 2013 o zabezpečovacom mechanizme SRM,

–  so zreteľom na vyhlásenie Rady z 8. decembra 2015 o bankovej únii a prechodnom mechanizme financovania pre jednotný fond na riešenie krízových situácií,

–  so zreteľom na Protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

–  so zreteľom na Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0019/2017),

A.  keďže zriadenie bankovej únie je neoddeliteľnou súčasťou menovej únie a základným stavebným kameňom skutočnej hospodárskej a menovej únie (HMÚ); keďže je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie, pretože bankovú úniu nebude možné dokončiť, pokiaľ jej bude chýbať fiškálny zabezpečovací mechanizmus a tretí pilier, ktorý by mal predstavovať európsky prístup k poisteniu a zaisteniu vkladov, a o ktorom sa v súčasnosti diskutuje na úrovni výborov; keďže dokončená banková únia bude významným príspevkom k prelomeniu prepojenia na riziko štátneho dlhu;

B.  keďže Európska centrálna banka (ďalej len „ECB“) by mohla byť v konkrétnych prípadoch v konflikte záujmov z dôvodu jej dvojakej zodpovednosti, jednak ako orgánu menovej politiky a jednak orgánu bankového dohľadu;

C.  keďže pomer kapitálu a likvidity bánk EÚ sa v posledných rokoch v podstate neustále zlepšoval; keďže však pretrvávajú riziká ohrozujúce finančnú stabilitu; keďže súčasná situácia si vyžaduje opatrnosť pri zavádzaní rozsiahlych regulačných zmien, najmä v súvislosti s prostredím v oblasti financovania pre reálnu ekonomiku;

D.  keďže riadne očistenie bankových súvah po kríze sa oneskorilo a to naďalej brzdí hospodársky rast;

E.  keďže nie je úlohou európskych inštitúcií zabezpečovať ziskovosť bankového sektora;

F.  keďže cieľom nového režimu riešenia krízových situácií, ktorý nadobudol účinnosť v januári 2016, je nastoliť zmenu paradigmy zo záchrany pomocou vonkajších zdrojov na záchranu pomocou vnútorných zdrojov; keďže účastníci trhu sa ešte neprispôsobili novému systému;

G.  keďže účasť v bankovej únii je otvorená pre členské štáty, ktoré zatiaľ neprijali euro;

H.  keďže bankovú úniu vytvárajú všetky členské štáty, ktoré prijali euro; keďže euro je menou Európskej únie; keďže všetky členské štáty okrem tých, pre ktoré platí výnimka, sa zaviazali prijať euro, a teda sa pripojiť k bankovej únii;

I.  keďže transparentnosť a zodpovednosť Komisie voči Európskemu parlamentu sú kľúčovými zásadami; keďže to znamená riadne nadviazanie na odporúčania Európskeho parlamentu zo strany Komisie a riadne posudzovanie a monitorovanie tohto nadviazania zo strany Európskeho parlamentu;

J.  keďže naša práca v oblasti únie kapitálových trhov by nemala znížiť tlak na našu prácu na dokončení bankovej únie, čo je predpokladom pre finančnú stabilitu v priestore Európskej únie, ktorý ja na banky odkázaný;

K.  keďže nedávne údaje ukazujú, že odhadovaná hodnota všetkých nesplácaných úverov v eurozóne je 1 132 miliárd EUR(16);

Dohľad

1.  vyjadruje znepokojenie nad vysokou mierou nesplácaných úverov (ďalej len „NPL“), keďže podľa údajov ECB do apríla 2016 mali banky v eurozóne v takýchto úveroch 1 014 miliárd EUR; domnieva sa, že je nevyhnutné znížiť túto úroveň; víta úsilie, ktoré sa už vynaložilo na zníženie úrovne nesplácaných úverov v niektorých členských štátoch; konštatuje však, že táto otázka sa doteraz riešila prevažne na vnútroštátnej úrovni; domnieva sa, že tento problém sa musí riešiť čo najskôr, ale uznáva, že bude trvať určitý čas, kým sa nájde konečné riešenie; domnieva sa, že akékoľvek navrhované riešenie by malo zohľadňovať zdroj NPL, vplyv na schopnosť bánk poskytovať úvery reálnej ekonomike a potrebu vytvorenia primárneho a sekundárneho trhu s NPL, pokiaľ možno vo forme bezpečnej a transparentnej sekuritizácie, tak na úrovni Únie, ako aj na vnútroštátnej úrovni; odporúča, aby Komisia pomáhala členským štátom, okrem iného, pri zriaďovaní špecializovaných spoločností na správu aktív (tzv. „zlých bánk“) a posilnenom dohľade; v tejto súvislosti pripomína význam schopnosti odpredať NPL s cieľom uvoľniť kapitál, čo je obzvlášť dôležité pre bankové úvery pre MSP; víta konzultácie ECB o návrhu usmernení pre banky, pokiaľ ide o NPL ako prvý krok, domnieva sa však, že treba urobiť výraznejší pokrok; víta návrh Komisie týkajúci sa reštrukturalizácie a platobnej neschopnosti vrátane včasnej reštrukturalizácie a druhej šance, v rámci únie kapitálových trhov; vyzýva členské štáty, aby príslušné právne predpisy do ich prijatia a v záujme ich doplnenia zlepšili, predovšetkým s ohľadom na dĺžku postupov vymáhania, fungovanie súdnych systémov a, všeobecnejšie, s ohľadom na ich právny rámec týkajúci sa reštrukturalizácie dlhu, a zaviedli potrebné udržateľné štrukturálne reformy zamerané na oživenie hospodárstva s cieľom riešiť problém NPL; konštatuje, že podľa Banky pre medzinárodné zúčtovanie niektoré banky v eurozóne počas obdobia krízy oslabovali svoje kapitálové základne vyplatením podstatnej časti dividend, niekedy presahujúc úroveň nerozdelených ziskov; domnieva sa, že kapitálová pozícia bánk sa môže posilniť prostredníctvom zníženia vyplácania dividend a zvýšením úrovne vlastného imania;

2.  vyzýva všetky členské štáty, ktoré ešte neprijali euro, aby prijali všetky potrebné kroky na jeho prijatie alebo aby sa pripojili k bankovej únii, s cieľom postupne ju zosúladiť s celým vnútorným trhom;

3.  je znepokojený pretrvávajúcou nestabilitou v bankovom sektore v Európe, ako sa to okrem iného zdôrazňuje v správe o globálnej finančnej stabilite MMF z roku 2016, v ktorej sa uvádza, že Európa bude mať aj počas cyklického oživenia ešte stále vysoký podiel slabých a ohrozených bánk; berie na vedomie nízku ziskovosť niekoľkých inštitúcií v eurozóne; poukazuje na to, že vysvetlenie tejto situácie okrem iného treba hľadať v množstve nesplácaných úverov, úrokových sadzbách a možných problémoch na strane dopytu; podporuje výzvu MMF na zásadné zmeny v obchodných modeloch bánk a štruktúre systému v záujme zabezpečenia zdravého európskeho bankového systému;

4.  domnieva sa, že existujú riziká spojené s verejným dlhom; konštatuje tiež, že v niektorých členských štátoch finančné inštitúcie v nadmernej miere investovali do dlhopisov vydaných ich vlastnou vládou, čo viedlo k nadmernému uprednostňovaniu domácich aktív, pričom jedným z hlavných cieľov bankovej únie je prelomiť prepojenie medzi bankami a rizikom štátneho dlhu; konštatuje, že vhodné prudenciálne zaobchádzanie so štátnym dlhom môže vytvárať stimuly pre banky, aby lepšie riadili svoje expozície dlhového nástroja; konštatuje však, že štátne dlhopisy zohrávajú kľúčovú úlohu ako zdroj vysoko kvalitného, likvidného kolaterálu a pri uskutočňovaní menovej politiky, a že zmena prudenciálneho zaobchádzania s nimi, najmä ak sa nepredpokladá prístup postupného zavádzania, by mohla mať významný vplyv na finančný a verejný sektor, a že si to vyžaduje starostlivé preskúmanie výhod a nevýhod revízie súčasného rámca pred akýmkoľvek návrhom; berie na vedomie rôzne politické možnosti uvedené v správe pracovnej skupiny na vysokej úrovni pre prudenciálne zaobchádzanie s expozíciami dlhového nástroja, o ktorých sa rokovalo na neformálnom zasadnutí Rady ECOFIN 22. apríla 2016; domnieva sa, že regulačný rámec EÚ by mal byť v súlade s medzinárodnou normou; s veľkým záujmom preto očakáva výsledky práce FSB v oblasti štátneho dlhu v záujme usmerňovania budúcich rozhodnutí; domnieva sa, že európsky rámec by mal umožniť trhovú disciplínu pri vytváraní udržateľných politík a poskytovaní vysoko kvalitných a likvidných aktív pre finančný sektor a bezpečných pasív pre vlády; zdôrazňuje, že súbežne s úvahami o štátnom dlhu by sa malo uvažovať o konvergencii v rámci širšieho spektra hospodárskych otázok, o pravidlách štátnej pomoci a rizikách, ako sú pochybenia vrátane finančnej trestnej činnosti;

5.  považuje za nevyhnutné pre vkladateľov, investorov a orgány dohľadu, aby riešili nadmernú variabilitu váh rizika uplatňovaných na rizikovo vážené aktíva rovnakej triedy naprieč inštitúciami; pripomína, že súčasné pravidlá, ktorými sa upravuje používanie interných modelov, poskytujú významnú úroveň flexibility pre banky a pridávajú vrstvu modelovania rizika z hľadiska dohľadu; v tejto súvislosti víta prácu, ktorú vykonal EBA s cieľom harmonizovať hlavné predpoklady a parametre, ktorých rôznorodosť bola označená ako jeden z hlavných prvkov variability, ako aj prácu bankového dohľadu ECB v rámci projektu ECB zameraného na cielené preskúmanie interných modelov (TRIM), s cieľom posúdiť a potvrdiť adekvátnosť a primeranosť interných modelov; nabáda k ďalšiemu pokroku v týchto oblastiach; očakáva výsledky práce na medzinárodnej úrovni s cieľom zefektívniť používanie interných modelov v prípade operačného rizika a poskytovania úverov podnikom, iným finančným inštitúciám, špecializovaným finančným a kapitálovým bankám, s cieľom obnoviť dôveryhodnosť interných modelov a zabezpečiť, aby sa zamerali na oblasti, v ktorých môžu priniesť pridanú hodnotu; víta aj zavedenie ukazovateľa finančnej páky (leverage ratio), ktorý funguje ako silný zabezpečovací mechanizmus, najmä pre globálne systémovo významné inštitúcie (G-SII); zdôrazňuje potrebu štandardného prístupu citlivejšieho na riziko s cieľom zabezpečiť dodržiavanie zásady „rovnaké riziko, rovnaké pravidlá“; vyzýva orgány finančného dohľadu, aby umožnili nové interné modely len vtedy, ak nevedú k neodôvodnene a výrazne nižším váham rizika; pripomína závery svojho uznesenia z 23. novembra 2016 o dokončení rámca Bazilej III; pripomína predovšetkým, že plánované regulačné zmeny by nemali viesť k celkovému navýšeniu kapitálových požiadaviek ani oslabiť schopnosť bánk financovať reálnu ekonomiku, najmä MSP; zdôrazňuje, že v rámci medzinárodného úsilia by sa mala rešpektovať zásada proporcionality; pripomína, že je dôležité, aby nedochádzalo k neprimeranej penalizácii bankového modelu EÚ a aby sa zabraňovalo diskriminácii medzi EÚ a medzinárodnými bankami; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že pri príprave nových medzinárodných noriem v tejto oblasti budú zohľadnené európske špecifiká, a aby náležite zohľadnila zásadu proporcionality a existenciu rôznych bankových modelov pri posudzovaní vplyvu budúcich právnych predpisov na vykonávanie medzinárodne dohodnutých noriem;

6.  zdôrazňuje, že spoľahlivý prístup k financovaniu a riadne rozdelenie kapitálu v rámci európskeho modelu financovania, ktorý je založený na bankách, vo veľkej miere závisia od spoľahlivých súvahách a riadnej kapitalizácie, ktorej obnova po finančnej kríze nebola a nie je v celej Únii zaručená rovnako, čo brzdí hospodársky rast;

7.  zdôrazňuje, že európsky bankový sektor zohráva kľúčovú úlohu pri financovaní európskeho hospodárstva, čo je podporené silným systémom dohľadu; víta preto zámer Komisie zachovať v rámci nadchádzajúcej revízie CRD/CRR koeficient na podporu MSP a rozšíriť ho aj mimo jeho súčasného prahu;

8.  poukazuje na to, že usmernenia na medzinárodných fórach by sa mali uplatňovať v čo najväčšom rozsahu s cieľom zabrániť riziku regulačnej roztrieštenosti so zreteľom na reguláciu a kontrolu veľkých bánk pôsobiacich na medzinárodnej úrovni bez toho, aby to v prípade potreby bránilo kritickému prístupu alebo vylučovalo cielené odchýlky od medzinárodných noriem v prípadoch, keď vlastnosti európskeho systému nie sú dostatočne zohľadnené; pripomína závery svojho uznesenia z 12. apríla 2016 o úlohe EÚ v rámci medzinárodných finančných, menových a regulačných inštitúcií a orgánov; zdôrazňuje najmä dôležitosť úlohy Komisie, ECB a EBA, pokiaľ ide o účasť na práci Bazilejského výboru pre bankový dohľad (ďalej len „BCBS“) a poskytovanie transparentných a komplexných aktuálnych informácií o stave rokovaní v rámci tohto výboru Európskemu parlamentu a Rade; domnieva sa, že EÚ by sa mala usilovať o primerané zastúpenie v BCBS, najmä pokiaľ ide o eurozónu; požaduje zviditeľnenie tejto úlohy počas zasadnutia Rady ECOFIN, ako aj väčšiu zodpovednosť voči Výboru Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci; zdôrazňuje, že BCBS a ďalšie fóra by mali pomôcť podporiť rovnaké podmienky na celosvetovej úrovni, a to zmierňovaním, nie zväčšovaním rozdielov medzi jurisdikciami;

9.  poukazuje na riziká, vrátane systémových rizík, rýchlo rastúceho sektora tieňového bankovníctva, ako sa uvádza v publikácii Monitor tieňového bankovníctva v EÚ z roku 2016; trvá na tom, že všetky opatrenia v oblasti regulácie bankového sektora musia byť sprevádzané vhodnou reguláciou tieňového bankového sektora; vyzýva preto na koordinované kroky v záujme zabezpečenia spravodlivej hospodárskej súťaže a finančnej stability;

10.  zdôrazňuje potrebu komplexného pohľadu na kumulatívny vplyv rôznych zmien v regulačnom prostredí, či už sa týkajú dohľadu, absorpcie strát, riešenia krízových situácií alebo účtovných noriem;

11.  zdôrazňuje, že vnútroštátne možnosti a právomoci môžu brániť vytvoreniu rovnakých podmienok medzi členskými štátmi a porovnateľnosti finančného výkazníctva, ktoré banky poskytujú verejnosti; s potešením víta príležitosť, ktorú ponúka novo navrhovaná zmena CRR, spočívajúca v zastavení alebo obmedzení využívanie niektorých z nich na úrovni Únie, s cieľom riešiť existujúce prekážky a segmentáciu trhu práce, a s cieľom zachovať iba tie, ktoré sú nevyhnutné z dôvodu rôznorodosti bankových modelov; naliehavo žiada, aby sa táto príležitosť v plnej miere využila; víta usmernenia a nariadenia ECB, ktorými sa harmonizujú určité vnútroštátne možnosti a právomoci v rámci bankovej únie; pripomína však, že pri vykonávaní práce na obmedzení možností a právomocí sa musí ECB držať v medziach svojho mandátu; zdôrazňuje, že úsilie o prehĺbenie jednotného súboru pravidiel je rozhodujúce, a zdôrazňuje potrebu zjednodušenia súčasných prekrývajúcich sa a prepletených existujúcich, zmenených a nových právnych predpisov; vyzýva ECB, aby v plnej miere zverejnila príručku dohľadu, v ktorej sa ustanovujú spoločné procesy, postupy a metódy na uskutočnenie procesu preskúmania orgánmi dohľadu v celej eurozóne;

12.  zdôrazňuje existenciu fenoménu prirodzeného učenia pre všetkých členov dozornej rady od vytvorenia jednotného mechanizmu dohľadu, ktorý sa zaoberá rôznymi podnikateľskými modelmi a subjektmi rôznej veľkosti a že tento fenomén treba podporovať a urýchľovať;

13.  berie na vedomie objasnenie v súvislosti s cieľmi 2. piliera a jeho miesto v poradí kapitálových požiadaviek navrhnutých v zmenách smernice o kapitálových požiadavkách (ďalej len „CRD“); konštatuje, že používaním kapitálových usmernení by sa mala dosiahnuť rovnováha medzi zachovaním finančnej stability a potrebou ponechania priestoru pre rozhodnutia orgánov dohľadu a analýzu jednotlivých prípadov; nabáda ECB, aby objasnila kritériá, ktoré sú základom usmernení pre 2. pilier; pripomína, že tieto usmernenia neobmedzujú maximálnu rozdeliteľnú sumu, a preto by sa nemali zverejniť; domnieva sa, že používanie kapitálových usmernení by nemalo viesť k preukázateľnému zníženiu požiadaviek druhého piliera; domnieva sa, že je potrebná väčšia konvergencia postupov v oblasti dohľadu, pokiaľ ide o zloženie vlastných zdrojov na pokrytie požiadaviek druhého piliera a usmernení; víta preto, že táto otázka sa rieši v návrhu na zmenu CRD;

14.  zdôrazňuje riziko vyplývajúce z držby aktív úrovne 3 vrátane derivátov, a najmä z ťažkostí pri ich oceňovaní; poznamenáva, že tieto riziká by sa mali obmedziť a že si to vyžaduje postupné znižovanie držby týchto aktív; vyzýva jednotný mechanizmus dohľadu, aby túto problematiku zaradil medzi svoje priority v oblasti dohľadu a organizoval spoločne s EBA kvantitatívny záťažový test v tejto oblasti;

15.  pripomína potrebu zabezpečenia väčšej transparentnosti celého súboru kontrolných postupov, najmä v rámci postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu; žiada ECB, aby zverejnila výkonnostné ukazovatele a metriku s cieľom preukázať účinnosť dohľadu a posilnila svoju vonkajšiu zodpovednosť; opakuje požiadavku na väčšiu transparentnosť, pokiaľ ide o rozhodnutia a odôvodnenia v druhom pilieri; vyzýva ECB, aby zverejňovala spoločné normy v oblasti dohľadu;

16.  poukazuje na riziká finančných inštitúcií, ktoré sú „príliš veľké na to, aby zlyhali“, „príliš prepojené, aby zlyhali“ a „príliš zložité, aby sa riešili“; konštatuje, že sa dosiahla dohoda ohľadom súboru politických opatrení na medzinárodnej úrovni zameraných na riešenie týchto rizík (najmä celková schopnosť absorbovať straty, centrálne zúčtovanie derivátových nástrojov a požiadavka zvýšenia kapitálu a ukazovateľa finančnej páky pre globálne systémové banky); je odhodlaný urýchlene pracovať na príslušných legislatívnych návrhoch s cieľom ich vykonávania v Únii, čím sa ešte viac zníži riziko vyplývajúce z problému „too-big-to-fail“; pripomína slová Marka Carneyho, predsedu FSB, v tom zmysle, že dohoda na návrhoch na spoločné medzinárodné normy pre celkovú schopnosť absorbovať straty pre globálne systémové banky predstavuje prelom v riešení problému s bankami, ktoré sú príliš veľké, aby zlyhali „too-big-to-fail“; ďalej konštatuje, že účinný mechanizmus záchrany pomocou vnútorných zdrojov a uplatňovanie primeranej úrovne minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky sú dôležitou súčasťou regulačných opatrení na riešenie tejto otázky a krízových situácií globálne systémových bánk bez použitia verejných dotácií a bez narušenia širšieho finančného systému;

17.  zdôrazňuje obmedzenia súčasnej metodiky záťažových testov; víta preto úsilie EBA a ECB pokračovať v zlepšovaní rámca stresového testovania; domnieva sa však, že by sa malo urobiť viac pre zohľadnenie možných a skutočných krízových situácií, a to okrem iného lepším začlenením dynamickejších prvkov, ako napríklad efektu rozšírenia, do metodiky; domnieva sa, že nedostatočná transparentnosť charakterizujúca vlastné stresové testy ECB naznačuje neistotu pri postupoch dohľadu; vyzýva ECB, aby zverejňovala výsledky svojich záťažových testov v záujme posilnenia dôvery v trh;

18.  domnieva sa, že keď vnútroštátny príslušný orgán odmieta zohľadniť osobitné okolnosti v rámci záťažových testov, malo by sa to oznámiť EBA a jednotnému mechanizmu dohľadu, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky;

19.  víta pokrok, ktorý sa dosiahol pri príprave umožnenia určitej delegácie v oblasti rozhodnutí o spôsobilosti a bezúhonnosti; poukazuje však na to, že je potrebná zmena právnych predpisov, aby sa umožnilo ľahšie a rozsiahlejšie delegovanie rozhodovania v niektorých bežných veciach z dozornej rady na príslušných úradníkov; privítal by takéto zmeny, ktoré by prispeli k efektívnejšiemu a účinnejšiemu bankovému dohľadu ECB; vyzýva ECB, aby špecifikovala úlohy a právny rámec pre delegovanie rozhodovania;

20.  berie na vedomie správu Európskeho dvora audítorov (ďalej len „EDA“) týkajúcu sa fungovania jednotného mechanizmu dohľadu; berie na vedomie zistenia týkajúce sa nedostatočnej úrovne personálneho obsadenia; vyzýva príslušné vnútroštátne orgány a členské štáty, aby v plnej miere poskytli ECB potrebné ľudské zdroje a hospodárske údaje, ktoré jej umožnia vykonávať svoje úlohy, najmä pokiaľ ide o kontroly na mieste; vyzýva ECB, aby zmenila nariadenie o rámci jednotného mechanizmu dohľadu s cieľom formalizovať záväzky zúčastnených vnútroštátnych orgánov a zaviesť metodiku založenú na riziku v záujme určenia cieľového počtu zamestnancov a zručností pre spoločné dohliadacie tímy (ďalej len „SDT“); domnieva sa, že výraznejšie zapojenie zamestnancov ECB a obmedzenie spoliehania sa na zamestnancov z príslušných vnútroštátnych orgánov by zlepšilo nezávislosť dohľadu, spolu s využitím úradníkov z príslušného orgánu jedného členského štátu pri vykonávaní dohľadu nad inštitúciou z iného členského štátu, čo tiež prispieva k účinnému riešeniu rizika nekonania v oblasti dohľadu; víta spoluprácu s Európskym parlamentom na pracovných podmienkach zamestnancov; vyzýva ECB, aby podporovala dobré pracovné prostredie, ktoré podporuje vnútornú profesionálnu súdržnosť; pripomína potenciálny konflikt záujmov medzi dozornými úlohami a zodpovednosťou za menovú politiku, ako aj potrebu jasného oddelenia oboch funkcií; vyzýva ECB, aby uskutočnila analýzu rizika vzťahujúcu sa na prípadné konflikty záujmov, a aby naplánovala oddelené hierarchické vzťahy v prípade osobitných zdrojov dohľadu; domnieva sa, že zatiaľ čo oddelenie menovej politiky a dohľadu je ústrednou zásadou, nemalo by brániť úsporám nákladov, ktoré umožňuje spoločné využívanie služieb za predpokladu, že takéto služby nie sú kritické z hľadiska tvorby politiky a sú zabezpečené riadne záruky; vyzýva ECB, aby pri vypracúvaní „kvázi legislatívnych opatrení“ uskutočnila verejné konzultácie s cieľom zvýšiť svoju zodpovednosť;

21.  zdôrazňuje, že vytvorenie jednotného mechanizmu dohľadu je sprevádzané zvýšením vplyvu Európskej únie na medzinárodnej scéne v porovnaní s predchádzajúcou situáciou;

22.  zdôrazňuje, že oddelenie úloh dohľadu od funkcií menovej politiky by malo jednotnému mechanizmu dohľadu umožniť zaujať nezávislý postoj vo všetkých relevantných záležitostiach vrátane potenciálnych účinkov cieľov ECB v oblasti úrokovej sadzby na finančnú pozíciu bánk pod dohľadom;

23.  súhlasí s názorom EDA, že od zriadenia jednotného mechanizmu dohľadu došlo k vzniku „medzery v audite“; vyjadruje znepokojenie nad tým, že vzhľadom na obmedzenia, ktoré ECB uložila na prístup EDA k dokumentom, ostali dôležité oblasti bez auditu; nalieha na ECB, aby plne spolupracovala s EDA a umožnila mu vykonávať jeho mandát a tým zvýšiť zodpovednosť;

24.  pripomína potrebu nájsť, tak v rámci regulácie, ako aj pri výkone dohľadu, rovnováhu medzi potrebou proporcionality a potrebou jednotného prístupu; v tejto súvislosti berie na vedomie navrhované zmeny, pokiaľ ide o predkladanie správ a požiadavky na odmeňovanie v návrhu Komisie na zmenu smernice 2013/36/EÚ; vyzýva Komisiu, aby uprednostnila prácu na regulačnom rámci pre malé banky („small banking box“) a rozšírila túto prácu o posúdenie uskutočniteľnosti budúceho regulačného rámca pozostávajúceho z menej zložitých, vhodnejších a primeranejších prudenciálnych pravidiel, ktoré by boli špecifické pre rôzne typy bankových modelov; poukazuje na to, že všetky banky by mali podliehať primeranej úrovni dohľadu; pripomína, že primeraný dohľad je kľúčom k monitorovaniu všetkých rizík bez ohľadu na veľkosť banky; rešpektuje rozdelenie úloh a právomocí medzi Jednotnú radu pre riešenie krízových situácií (SRB), Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) a iné orgány v rámci európskeho systému finančného dohľadu, a zároveň zdôrazňuje význam účinnej spolupráce; považuje za potrebné prekonať veľký počet prekrývajúcich sa požiadaviek na podávanie správ a vnútroštátnych výkladov európskych právnych predpisov v oblasti jednotného trhu; podporuje doterajšie úsilie o zjednodušenie, ako napríklad koncepcia európskeho rámca pre podávanie správ (ERF), a nabáda k ďalšiemu úsiliu týmto smerom, aby sa zabránilo dvojitému podávaniu správ a zbytočným ďalším nákladom na reguláciu; vyzýva Komisiu, aby sa včas zaoberala touto otázkou v súlade so závermi z výzvy na predloženie dôkazov, napríklad prostredníctvom návrhu spoločného jednotného a konsolidovaného postupu pre podávanie správ v oblasti dohľadu; vyzýva zároveň na včasné oznamovanie ad hoc a trvalých požiadaviek na podávanie správ s cieľom zabezpečiť vysokú kvalitu údajov a bezpečnosť plánovania;

25.  zdôrazňuje, že bezpečnosť a spoľahlivosť banky nie je možné zachytiť len posúdením jej súvahy v určitom časovom okamihu, keďže tieto sú zabezpečené prostredníctvom dynamickej interakcie medzi bankou a trhmi a ovplyvňujú ich rôzne prvky v celom hospodárstve; zdôrazňuje preto, že stabilný rámec pre finančnú stabilitu a rast by mal byť komplexný a vyvážený, aby pokrýval dynamické postupy dohľadu a nesústreďoval sa len na statickú reguláciu týkajúcu sa hlavne kvantitatívnych hľadísk;

26.  upriamuje preto pozornosť na rozdelenie zodpovednosti medzi ECB a Európsky orgán pre bankovníctvo; zdôrazňuje, že ECB by sa nemala stať de facto štandardizačným orgánom pre banky mimo SSM;

27.  konštatuje, že 18. mája 2016 Rada ECB prijala nariadenie o zbere podrobných údajov o úveroch a o úverovom riziku (AnaCredit); vyzýva ECB, aby pri uplatňovaní databázy AnaCredit ponechala národným centrálnym bankám čo najviac manévrovacieho priestoru;

28.  vyzýva ECB, aby nezačínala pracovať na ďalších fázach AnaCredit až do skončenia verejnej konzultácie, a to s riadnym zapojením Európskeho parlamentu a najmä s prihliadnutím na zásadu proporcionality;

29.  opätovne zdôrazňuje význam silných a dobre fungujúcich IT systémov zodpovedajúcich potrebám funkcií dohľadu jednotného mechanizmu dohľadu a obavám týkajúcim sa bezpečnosti; vyjadruje poľutovanie nad nedávnymi správami o pretrvávajúcich nedostatkoch v systéme IT;

30.  víta zriadenie národnej rady pre systémové riziká, ale zdôrazňuje, že zriadenie bankovej únie podporuje potrebu posilnenia makroprudenciálnej politiky na európskej úrovni s cieľom primerane riešiť potenciálne cezhraničné účinky presahovania systémového rizika; vyzýva Komisiu, aby v rámci svojho celkového preskúmania makroprudenciálneho rámca v roku 2017 navrhla koherentný a účinný makroprudenciálny dohľad; vyzýva Komisiu, aby v záujme posilnenia inštitucionálnej a analytickej kapacity Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB) na posúdenie rizík a slabých stránok bankového sektora i mimo neho, bola mimoriadne ambiciózna a primerane tomu zasiahla; domnieva sa, že úverové nástroje (ako napríklad LTV a DSTI) by mali byť zakotvené v európskych právnych predpisoch s cieľom zabezpečiť harmonizáciu pri používaní týchto doplnkových druhov makroprudenciálnych nástrojov; zdôrazňuje potrebu obmedziť inštitucionálnu zložitosť a zdĺhavý proces interakcie medzi ESRB, ECB/SSM a vnútroštátnymi orgánmi, ako aj medzi príslušnými a špecializovanými vnútroštátnymi orgánmi v oblasti makroprudenciálneho dohľadu; víta v tejto súvislosti pokrok, ktorý sa na odporúčanie ESRB týkajúce sa dobrovoľnej reciprocity dosiahol v oblasti cezhraničnej koordinácie; opakuje svoju požiadavku na objasnenie prepojenia medzi makroprudenciálnym rámcom a existujúcimi mikroprudenciálnymi nástrojmi, s cieľom zaistiť účinnú interakciu makroprudenciálnych a mikroprudenciálnych nástrojov politiky; vyjadruje obavy, pokiaľ ide o slabé miesta v sektore nehnuteľností, na ktoré upozornil ESRB; konštatuje, že EBA ešte stále nevypracoval regulačné technické normy (RTN) týkajúce sa podmienky kapitálových požiadaviek pre hypotekárne expozície podľa článku 124 ods. 4) písm. b) a článku 164 ods. 6; konštatuje, že doteraz iba malý počet členov jednotného mechanizmu dohľadu uplatňuje alebo plánuje uplatňovať všeobecné vankúše na krytie systémového rizika a proticyklické kapitálové vankúše; konštatuje, že ECB doteraz neuplatnila v plnej miere svoje právomoci v oblasti makroekonomického dohľadu prostredníctvom podpory vnútroštátnych orgánov pri prijímaní makroprudenciálnych nástrojov dohľadu;

31.  zdôrazňuje, že výsledok referenda o členstve Spojeného kráľovstva v EÚ si vyžaduje posúdenie celého európskeho systému finančného dohľadu (ESFS), vrátane spôsobov hlasovania v rámci ESA, najmä mechanizmu dvojitej väčšiny ustanoveného v článku 44 ods. 1 nariadenia o EBA; zdôrazňuje, že možné rokovania po referende by nemali mať za následok nerovnaké podmienky medzi finančnými inštitúciami EÚ a mimo nej, a nemali by slúžiť na posilnenie deregulácie vo finančnom sektore;

32.  víta vynikajúcu prácu spoločných dohliadacích tímov (SDT), ktoré sú dobrým príkladom európskej spolupráce a rozširovania poznatkov; poukazuje na to, že navrhované budúce využívanie rotačného systému v organizácii SDT by malo zaručiť objektívny dohľad pri súčasnom prehodnotení zdĺhavého procesu rozširovania poznatkov v tejto veľmi zložitej odbornej oblasti;

33.  víta skutočnosť, že banková únia vo veľkej miere odstránila problém domovského a hosťovského dohľadu zriadením jediného orgánu dohľadu a výrazne zlepšila výmenu relevantných informácií medzi orgánmi dohľadu, čo umožňuje komplexnejší dohľad nad cezhraničnými bankovými skupinami; zdôrazňuje, že v dôsledku súčasnej nedokončenej bankovej únie sa musia v rámci preskúmania CRR zameraného na likviditu a kapitálové výnimky náležite zohľadniť obavy o ochranu spotrebiteľa v hostiteľských krajinách;

34.  víta iniciatívu ECB zameranú na povinnosť kontrolovaných bánk hlásiť v rámci pohotovostnej služby v reálnom čase závažné kybernetické útoky, ako aj kontroly na mieste vykonávané jednotným mechanizmom dohľadu s cieľom dohliadať na kybernetickú bezpečnosť; vyzýva na vytvorenie právneho rámca, ktorý uľahčuje výmenu citlivých informácií v súvislosti s predchádzaním kybernetickým útokom medzi bankami;

35.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu kybernetickej bezpečnosti pre bankové služby a potrebu stimulovať finančné inštitúcie, aby boli veľmi ambiciózne, pokiaľ ide o ochranu údajov spotrebiteľov a zaručenie kybernetickej bezpečnosti;

36.  konštatuje, že jednotný mechanizmus dohľadu bol poverený úlohou európskeho bankového dohľadu s cieľom zabezpečiť súlad s pravidlami obozretnosti EÚ a zabezpečiť finančnú stabilitu, zatiaľ čo ostatné úlohy v oblasti dohľadu so zreteľnými európskymi účinkami zostali v rukách vnútroštátnych orgánov dohľadu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že jednotný mechanizmus dohľadu by mal mať monitorovacie právomoci nad činnosťou vnútroštátnych orgánov bankového dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí; zdôrazňuje, že EBA by mal získať ďalšie právomoci v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí vrátane právomoci vykonávať posudzovanie príslušných orgánov členských štátov na mieste, požadovať poskytnutie akýchkoľvek informácií, ktoré sú dôležité pre posúdenie súladu, vydávať odporúčania v oblasti nápravných krokov, zverejňovať tieto odporúčania a prijímať opatrenia potrebné na zaistenie skutočného zavedenia týchto odporúčaní do praxe;

37.  opakuje svoju výzvu adresovanú EBA, aby presadzoval a zlepšoval rámec ochrany spotrebiteľa pri bankových službách v súlade so svojím mandátom, doplňujúc tak jednotný mechanizmus dohľadu v oblasti prudenciálneho dohľadu;

Riešenie krízových situácií

38.  pripomína potrebu dodržiavania pravidiel štátnej pomoci pri riešení problémov súvisiacich s bankovými krízami v budúcnosti, a že výnimka mimoriadnej verejnej podpory musí mať preventívnu a dočasnú povahu a nemôže sa použiť na kompenzovanie strát, ktoré inštitúcii vznikli alebo pravdepodobne vzniknú v blízkej budúcnosti; požaduje vymedzenie účinných postupov medzi SRB a Komisiou pre rozhodovanie v prípade riešenia krízovej situácie, najmä pokiaľ ide o časový rámec; zastáva názor, že by sa mala objasniť pružnosť zakotvená v súčasnom rámci, a pripomína, že by sa mala lepšie využívať s cieľom riešiť špecifické situácie bez toho, aby to bránilo skutočnému riešeniu krízových situácií bánk, ktoré sú v insolventné, najmä v prípade preventívnych a alternatívnych opatrení zahŕňajúcich použitie finančných prostriedkov zo systému ochrany vkladov ustanovených v článku 11 ods. 3 a 6 smernice o systémoch ochrany vkladov (DGSD); vyzýva preto Komisiu, aby prehodnotila svoj výklad príslušných pravidiel štátnej pomoci v snahe zaručiť, že preventívne a alternatívne opatrenia stanovené európskym zákonodarcom v DGSD sa môžu skutočne uplatňovať; pripomína, že špecifické situácie sa riešia odlišne, a to bez jasného zdôvodnenia; pripomína Komisii, že správa o posúdení pretrvávajúcej potreby umožnenia preventívnej rekapitalizácie a podmienok, na ktoré sú tieto opatrenia naviazané, mala byť vypracovaná do 31. decembra 2015; vyzýva Komisiu, aby takúto správu čo najskôr predložila;

39.  vyzýva Komisiu, aby na základe skúseností a v rámci preskúmania nariadenia (EÚ) č. 806/2014 posúdila, či SRB a vnútroštátne orgány na riešenie krízových situácií majú dostatočné právomoci a nástroje na včasnú intervenciu s cieľom predchádzať nepriaznivému odlevu bankového kapitálu a strate schopnosti absorbovať straty počas krízy;

40.  podčiarkuje význam objasnenia praktických otázok, ktoré sa priamo týkajú riešenia krízových situácií, ako napríklad závislosť od poskytovateľov služieb, ktorí poskytujú kritické služby, ako sú externe zadávané služby IT;

41.  berie na vedomie návrhy Komisie zaviesť do prvého piliera pre globálne systémové banky minimálnu celkovú schopnosť absorbovať straty (TLAC), a to v súlade s medzinárodnými normami; berie na vedomie rozdiely medzi TLAC a minimálnymi požiadavkami na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (MREL); zdôrazňuje však, že obe normy majú rovnaký cieľ, a to zabezpečiť, aby mali banky dostatočný regulačný kapitál a schopnosť absorbovať straty na to, aby bola záchrana pomocou vnútorných zdrojov účinným nástrojom na riešenie krízových situácií bez toho, aby to spôsobilo finančnú nestabilitu a bez potreby čerpania verejných prostriedkov, čím by sa predišlo socializácii súkromných rizík; dospel preto k záveru, že celostný prístup k absorpcii strát možno dosiahnuť kombináciou oboch noriem, nadväzujúc na TLAC, ako sa premietla do súčasného návrhu Komisie ako minimálna norma, na ktorej sa musia dohodnúť spoluzakonodárcovia; zdôrazňuje, že by sa mala venovať náležitá pozornosť zachovaniu oboch kritérií veľkosti a rizikovo vážených aktív, a poukazuje na prepojenie medzi kritériom rizikovo vážených aktív, z ktorého vychádza norma TLAC, a prebiehajúcou prácou v EÚ a v BCBS na interných modeloch a na dokončení rámca Bazilej III; zdôrazňuje, že náležitá pozornosť by sa pri kalibrácii a/alebo postupnom zavádzaní požiadaviek MREL mala venovať potrebe vytvorenia trhu pre záväzky oprávnené podľa MREL; zdôrazňuje, že je dôležité zachovať mieru voľnej úvahy pre orgán pre riešenie krízových situácií pri stanovovaní MREL a zabezpečiť, aby banky mali dostatok podriadeného dlhu a odpísateľného dlhu; zdôrazňuje, že trh by mal byť primeraným spôsobom informovaný, aby sa predišlo nesprávnemu výkladu požiadaviek MREL zo stany investorov;

42.  upozorňuje, že je dôležité v právnych predpisoch objasniť poradie kapitálových rezerv a vlastného kapitálu Tier 1, ktorý môže byť oprávnený na základe minimálnej požiadavky na vlastné zdroje; zdôrazňuje potrebu prijať právne predpisy s cieľom objasniť zodpovednosť a právomoci orgánov pre riešenie krízových situácií a príslušných orgánov, pokiaľ ide o opatrenia na včasnú intervenciu, ktoré sa majú prijať v prípade porušenia požiadaviek MREL; berie na vedomie návrh Komisie na zavedenie usmernení MREL; opakuje, že kalibrácia MREL by mala byť vo všetkých prípadoch úzko prepojená so stratégiou riešenia krízovej situácie banky a ňou aj odôvodnená;

43.  upozorňuje na dôležitosť objasnenia v právnych predpisoch, že vlastný kapitál Tier 1 oprávnený podľa MREL je na vrchole kapitálovej rezervy, aby sa zabránilo dvojitému započítaniu kapitálu;

44.  zdôrazňuje, že pre dôslednejšie a účinnejšie vykonávanie smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk je nevyhnutné harmonizovať v členských štátoch hierarchiu pohľadávok v prípade platobnej neschopnosti bánk a poskytnúť istotu cezhraničným investorom; víta preto návrh Komisie pokračovať v harmonizácii hierarchie nárokov; konštatuje, že lepšia harmonizácia riadneho režimu platobnej neschopnosti a jeho hierarchie nárokov bude mať tiež zásadný význam, tak v prípade bánk, s cieľom vyhnúť sa nezrovnalostiam s režimom riešenia krízových situácií bánk, ako aj v prípade spoločností, s cieľom poskytnúť dodatočnú zrozumiteľnosť a istotu cezhraničným investorom a prispieť k riešeniu problému nesplácaných úverov; víta skutočnosť, že smernica o ozdravení a riešení krízových situácií bánk priniesla významnú zmenu v konkurznej hierarchii, s uprednostnením poistených vkladov, aby boli nadradené všetkým kapitálovým nástrojom, kapacite na absorpciu strát, iným dlhom v prvom rade a nepoisteným vkladom; vyzýva SRB, aby predložila výsledky posúdenia riešiteľnosti krízových situácií globálne systémovo významných bánk vrátane navrhovaných opatrení s cieľom prekonať prekážky brániace riešeniu krízových situácií;

45.  berie na vedomie škálu dostupných právnych možností na zabezpečenie podriadenia dlhu, ktorý možno započítať do celkovej schopnosti absorbovať straty; poukazuje na to, že Rada pre finančnú stabilitu neuprednostňuje žiadnu z nich; zastáva názor, že prijatý prístup by mal v prvom rade zabezpečiť rovnováhu medzi flexibilitou, efektivitou, právnou istotou a schopnosťou trhu absorbovať novú triedu dlhov;

46.  požaduje zameranie pozornosti na možný negatívny vplyv na reálnu ekonomiku spôsobený revíziou bazilejských pravidiel, zavedením požiadaviek MREL, zavedením TLAC a IFRS 9; požaduje akékoľvek riešenie, ktoré by zmiernilo dôsledky;

47.  pripomína, že novozavedený režim riešenia krízových situácií vyústil do situácie, keď niektoré nástroje ponúkané investorom, najmä retailovým investorom, predstavujú vyššie riziko straty, než v rámci predchádzajúceho režimu; ďalej pripomína, že nástroje záchrany pomocou vnútorných zdrojov by sa v prvom rade mali predávať len vhodným investorom, ktorí dokážu absorbovať potenciálne straty bez toho, aby ohrozili vlastnú dobrú finančnú kondíciu; preto naliehavo žiada Komisiu, aby podporila vykonávanie príslušných platných právnych predpisov, a vyzýva ESA, aby výrazne prispeli k odhaľovaniu zavádzajúcich praktík pri predaji;

48.  upozorňuje, že sa prejavilo ako náročné plniť požiadavku zakotvenú v smernici o ozdravení a riešení krízových situácií bánk, ktorá sa týka zmluvného uznávania právomocí záchrany pomocou vnútorných zdrojov, vo vzťahu k záväzkom upravených inými právnymi predpismi než predpisy EÚ; považuje tento problém za naliehavý; berie na vedomie právo príslušných orgánov upustiť od tejto požiadavky, ktoré je obsahom navrhovanej zmeny smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk; domnieva sa, že tento prístup umožní pružnosť a individuálne posúdenie príslušných záväzkov; vyzýva Komisiu a orgány pre riešenie krízových situácií, aby zabezpečili, že podmienky na poskytnutie výnimiek a následné samotné rozhodnutia o výnimkách neohrozia riešiteľnosť krízových situácií bánk;

49.  poukazuje na to, že rýchla a efektívna výmena informácií medzi orgánmi dohľadu a orgánmi riešenia krízových situácií je mimoriadne dôležitá, aby sa zabezpečilo bezproblémové krízové riadenie; víta uzavretie memoranda o porozumení (MoP) medzi ECB a jednotným mechanizmom riešenia krízových situácií, pokiaľ ide o spoluprácu a výmenu informácií; vyzýva ECB, aby v MoP špecifikovala postupy komunikácie medzi SDT a tímami pre vnútorné riešenie krízových situácií; odporúča, aby účasť ECB ako stáleho pozorovateľa na plenárnych a výkonných zasadnutiach SRB bola v plnej miere recipročná, a to prostredníctvom účasti zástupcu SRB na zasadnutiach Rady ECB pre dohľad, takisto ako stáleho pozorovateľa;

50.  berie na vedomie dvojitú úlohu členov rady SRB, ktorí sú členmi výkonného orgánu s rozhodovacími právomocami a zároveň aj členmi vrcholného vedenia so zodpovednosťou voči predsedovi rady, a nazdáva sa, že táto štruktúra by mala byť vyhodnotená do konca súčasného funkčného obdobia;

51.  pripomína, že podstata medzivládnej dohody o jednotnom fonde na riešenie krízových situácií spočíva v tom, že má byť nakoniec začlenená do právneho rámca Únie; vyzýva Komisiu, aby uvažovala o spôsoboch, ako to uskutočniť; zdôrazňuje, že nadchádzajúce začlenenie fiškálnej dohody do práva EÚ by mohlo byť užitočným vzorom;

52.  požaduje, aby sa príspevky ex ante do jednotného fondu na riešenie krízových situácií vypočítavali prísne transparentným spôsobom, usilujúc o harmonizovanie informácií o výsledkoch výpočtov a zlepšenie pochopenia metodiky výpočtu; vyzýva Komisiu, aby s maximálnou starostlivosťou preskúmala výpočty príspevkov do jednotného fondu na riešenie krízových situácií stanovených v odôvodnení 27 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63, a najmä vhodnosť rizikových faktorov s cieľom zabezpečiť, že sa riadne zohľadní rizikový profil menej komplexných inštitúcií;

53.  berie na vedomie vyhlásenie ministrov financií z 8. decembra 2015 k systému pravidiel preklenovacieho financovania pre jednotný fond na riešenie krízových situácií; v tejto súvislosti konštatuje, že 15 z 19 štátov eurozóny už so SRB podpísalo harmonizovanú dohodu o mechanizme pôžičiek; pripomína, že tieto individuálne úverové linky budú k dispozícii len ako posledná možnosť; domnieva sa, že toto riešenie nie je dostatočné na prekonanie začarovaného kruhu medzi bankami a štátnym dlhom a na ukončenie zachraňovania pomocou vonkajších zdrojov z peňazí daňovníkov; požaduje rýchly pokrok v práci Rady a Komisie na spoločnom fiškálnom zabezpečovacom mechanizme pre jednotný fond na riešenie krízových situácií, za financovanie ktorého by mal v konečnom dôsledku niesť zodpovednosť bankový sektor a ktorý by mal byť zo strednodobého hľadiska fiškálne neutrálny, ako sa dohodlo v dohode o jednotnom fonde na riešenie krízových situácií a ako to potvrdila Európska rada v júni 2016;

Ochrana vkladov

54.  opakuje svoju požiadavku na vytvorenie tretieho piliera v záujme dokončenia bankovej únie; pripomína, že ochrana vkladov je spoločným záujmom všetkých občanov EÚ; v súčasnosti rokuje o návrhu o EDIS na úrovni výborov;

55.  zdôrazňuje, že zavedenie systému EDIS a diskusie o tomto projekte by nemali viesť k oslabeniu úsilia zameraného na zlepšenie vykonávania DGSD; víta prácu, ktorú nedávno odviedol orgán EBA na podporu zbližovania v tejto oblasti; víta skutočnosť, že všetky členské štáty transponovali smernicu o ozdravení a riešení krízových situácií bánk (BRRD); pripomína všetkým členským štátom ich povinnosť uplatňovať a správne implementovať BRRD a DGSD;

56.  pripomína, že úlohou Komisie je zaručiť rovnaké podmienky v celej EÚ, a že by sa mala vyhnúť akejkoľvek fragmentácii na vnútornom trhu;

o
o   o

57.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, ECB, SRB, národným parlamentom a príslušným orgánom vymedzeným v článku 4 ods. 1 bode 40 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0006.
(2) http://www.consilium.europa.eu/en/european-council/pdf/20120629-euro-area-summit-statement-en_pdf
(3) Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63.
(4) Ú. v. EÚ L 141, 14.5.2014, s. 1.
(5) https://www.bankingsupervision.europa.eu/ecb/pub/pdf/ssmar2015.en.pdf
(6) ‘Single Supervisory Mechanism - Good start but further improvements needed’, http://www.eca.europa.eu/Lists/ECADocuments/SR16_29/SR_SSM_EN.pdf
(7) Ú. v. EÚ L 78, 24.3.2016, s. 60.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2016)0108.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2016)0439.
(10) Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1.
(11) Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190.
(12) Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1.
(13) Ú. v. EÚ C 216, 30.7.2013, s. 1.
(14) Ú. v. EÚ L 237, 3.9.2016, s. 1.
(15) Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 149.
(16) Nezávislý prieskum ročného rastu za rok 2017, 5. správa, 23. novembra 2016.

Právne oznámenie