Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2016/2145(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0006/2017

Predkladané texty :

A8-0006/2017

Rozpravy :

PV 15/02/2017 - 16
CRE 15/02/2017 - 16

Hlasovanie :

PV 16/02/2017 - 6.10

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0052

Prijaté texty
PDF 321kWORD 65k
Štvrtok, 16. februára 2017 - Štrasburg Finálna verzia
Európska iniciatíva v oblasti cloud computingu
P8_TA(2017)0052A8-0006/2017

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. februára 2017 o európskej iniciatíve v oblasti cloud computingu (2016/2145(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. apríla 2016 s názvom Európska iniciatíva v oblasti cloud computingu – budovanie konkurencieschopnej dátovej a znalostnej ekonomiky v Európe (COM(2016)0178) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2016)0106),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. mája 2015 s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe (COM(2015)0192) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2015)0100),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2014 s názvom Na ceste k prosperujúcemu hospodárstvu založenému na údajoch (COM(2014)0442),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. októbra 2012 s názvom Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva (COM(2012)0582),

–  so zreteľom na oznámenie Európskej komisie z 27. septembra 2012 s názvom Uvoľnenie potenciálu cloud computingu v Európe (COM(2012)0529),

–  so zreteľom na oznámenie Európskej komisie z 15. februára 2012 s názvom Vysoko výkonná výpočtová technika: Miesto Európy v globálnych pretekoch (COM(2012)0045),

–  so zreteľom na závery Rady z 27. mája 2016 o prechode k systému otvorenej vedy,

–  so zreteľom na závery Rady z 29. mája 2015 o otvorenom a prepojenom výskume intenzívne využívajúcom údaje ako hnacej sile rýchlejšej a širšej inovácie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 o novej digitálnej agende pre Európu: 2015.eu(1),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2240 z 25. novembra 2015, ktorým sa zriaďuje program pre riešenia interoperability a spoločné rámce pre verejnú správu, podniky a občanov v Európe (program ISA²) ako prostriedok modernizácie verejného sektora(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/37/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa mení smernica 2003/98/ES o opakovanom použití informácií verejného sektora(3) (smernica o informáciách verejného sektora),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2016 o oznámení s názvom Na ceste k prosperujúcemu hospodárstvu(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o iniciatíve s názvom Smerom k aktu o jednotnom digitálnom trhu(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2014 o reindustrializácii Európy s cieľom podporiť konkurencieschopnosť a udržateľnosť(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. decembra 2013 o uvoľnení potenciálu cloud computingu v Európe(7),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 16. januára 2013 k oznámeniu Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Uvoľnenie potenciálu cloud computingu v Európe (TEN/494),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru s názvom Európska iniciatíva v oblasti cloud computingu – budovanie konkurencieschopnej dátovej a znalostnej ekonomiky v Európe (2016 TEN/592 EESC-2016),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov s názvom Európska iniciatíva v oblasti cloud computingu a priority normalizácie IKT pre jednotný digitálny trh 2016 (SEDEC-VI-012),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júna 2016 s názvom Nové zručnosti pre Európu – Spolupracovať v záujme posilnenia ľudského kapitálu, zamestnateľnosti a konkurencieschopnosti (COM(2016)0381),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)(8),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii(9),

–  so zreteľom na návrh Komisie zo 14. septembra 2016 na smernicu Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje Európsky kódex v oblasti elektronických komunikácií (COM(2016)0590),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. mája 2016 s názvom Online platformy a jednotný digitálny trh – Príležitosti a výzvy pre Európu (COM(2016)0288),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. decembra 2015 s názvom Kroky smerom k modernému, európskejšiemu rámcu autorských práv (COM(2015)0626),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. apríla 2016 s názvom Priority v oblasti normalizácie IKT pre jednotný digitálny trh (COM(2016)0176),

–  so zreteľom na správu Otvorené inovácie, otvorená veda, otvorenosť svetu – Vízia pre Európu, ktorú v máji 2016 vydalo Generálne riaditeľstvo Európskej Komisie pre výskum a inováciu (RTD),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre právne veci (A8-0006/2017),

A.  keďže EÚ má v súčasnosti nedostatočné kapacity cloud computingu, a údaje produkované vo výskume a priemysle v EÚ sa preto často spracúvajú inde, čo európskych výskumníkov a inovátorov núti premiestňovať sa mimo EÚ, kde je veľká dátová a výpočtová kapacita bezprostrednejšie k dispozícii;

B.  keďže chýbajúca jasná štruktúra stimulov na výmenu údajov, nedostatočná interoperabilita systémov vedeckých údajov a roztrieštenosť infraštruktúr vedeckých údajov medzi disciplínami a naprieč hranicami brzdia plný potenciál vedy založenej na údajoch;

C.  keďže EÚ zaostáva vo vývoji vysoko výkonnej výpočtovej techniky (HPC) z dôvodu nedostatočných investícií pri vytváraní úplného systému HPC, keď krajiny, ako sú SŠA, Čína, Japonsko a Rusko značne investujú do takýchto systémov a stanovujú si ich za strategickú prioritu s vnútroštátnymi programami na ich rozvoj;

D.  keďže v plnú mieru potenciálu cloud computingu v Európe možno uskutočniť len vtedy, ak údaje budú môcť voľne prúdiť v celej EÚ s jasnými pravidlami a ak medzinárodné toky údajov budú zohrávať čoraz dôležitejšiu úlohu v európskej a svetovej ekonomike;

E.  keďže schopnosť analyzovať a využívať veľké údaje mení spôsob vedenia vedeckého výskumu;

F.  keďže v oznámení Komisie s názvom Európska iniciatíva cloud computingu – budovanie konkurencieschopnej dátovej a znalostnej ekonomiky v Európe sa uznáva transformačný potenciál otvorenej vedy a cloud computingu ako súčasť európskeho digitálneho hospodárstva;

G.  keďže politiky prístupu k vytváraniu sietí, uchovávaniu údajov a výpočtom sa v jednotlivých členských štátoch líšia, vytvárajú silá a spomaľujú šírenie znalostí;

H.  keďže všeobecné nariadenie o ochrane údajov, smernica o sieťovej a informačnej bezpečnosti a stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe môžu byť východiskom pre konkurencieschopné a prosperujúce európske digitálne hospodárstvo otvorené pre všetkých účastníkov trhu, ktorí dodržiavajú pravidlá;

I.  keďže údaje sú surovinou digitálneho hospodárstva a keďže využívanie údajov má zásadný význam pre digitalizáciu európskej vedy a priemyslu a pre rozvoj nových technológií a vytváranie nových pracovných miest;

J.  keďže v nedávno prijatom všeobecnom nariadení o ochrane údajov sa poskytujú silné záruky ochrany osobných údajov a mal by sa zaručiť harmonizovaný prístup k jej vykonávaniu;

K.  keďže Komisia vo svojej stratégii jednotného digitálneho trhu z roku 2015 prisľúbila riešenie obmedzení voľného pohybu údajov a neopodstatnených obmedzení týkajúcich sa umiestňovania údajov na účely uchovávania alebo spracovania;

L.  keďže je potrebné, aby Komisia predložila jasné návrhy na odstránenie obmedzení voľného pohybu údajov, ak chce vytvoriť a zabezpečiť čo najlepší jednotný digitálny trh;

M.  keďže zavádzanie a rozvoj služieb cloud computingu sa musia vyrovnávať s problémami pre nedostatok potrebnej vysokorýchlostnej infraštruktúry sietí v Európe;

N.  keďže cieľ uľahčenia a podpory vykonávanie a dlhodobej udržateľnosti infraštruktúry výskumu a údajov vrátane vysokovýkonných počítačových centier na svetovej úrovni a iných sietí výskumnej infraštruktúry pomôže prostredníctvom zosilnenej spolupráce a výmeny výsledkov reagovať na dôležité výzvy v oblasti vedy, priemyslu a v spoločnosti;

O.  keďže objem údajov rastie nevídaným tempom, v dôsledku čoho bude do roku 2020 16 zettabajtov dát, ktoré zodpovedajú ročnej miere rastu vo výške 236 % tvorby údajov;

P.  keďže úspech hospodárstva založeného na údajoch závisí od širšieho ekosystému IKT vrátane internetu vecí na zabezpečovanie vstupov údajov, vysokorýchlostných širokopásmových sietí na ich prepravu a cloud computingu na ich spracovanie, ako aj od kvalifikovaných vedcov a zamestnancov;

Q.  keďže spolupráca európskych vedcov, využívanie a výmena údajov, a to vždy v súlade s orgánmi pre ochranu údajov, a využívanie nových technologických riešení, vrátane cloud computingu a digitalizácie európskej vedy, sú kľúčové pre rozvoj jednotného digitálneho trhu; keďže európsky cloud pre otvorenú vedu (EOSC) bude mať pozitívny vplyv na vedecký vývoj v Európe; a keďže EOSC sa musí rozvíjať a používať s náležitým zreteľom na základné práva zakotvené v Charte základných práv;

Všeobecne

1.  víta vytvorenie EOSC ako model pre využívanie cloudu vo verejných a súkromných odvetviach; víta zámer Komisie čo najskôr rozšíriť užívateľskú základňu na priemysel a vlády;

2.  víta oznámenie Komisie s názvom Európska iniciatíva cloud computingu – budovanie konkurencieschopnej dátovej a znalostnej ekonomiky v Európe a domnieva sa, že je to prvý krok v stanovení vhodného základu otvorených a konkurencieschopných európskych opatrení v oblasti cloud computingu a vysokovýkonnej výpočtovej techniky;

3.  víta európsku iniciatívu Komisie v oblasti cloud computingu ako súčasť vykonávania stratégie jednotného digitálneho trhu (DSM) a balíku digitalizácie európskeho priemyslu, čím sa podporuje rast európskeho digitálneho hospodárstva, prispieva ku konkurencieschopnosti európskych podnikov a služieb a posilňujú sa pozície na svetovom trhu; vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom jasne definovaných opatrení zabezpečila, aby táto iniciatíva bola účelová, perspektívne zameraná, odolná voči budúcim výzvam a aby nepredstavovala neprimerané alebo neopodstatnené prekážky;

4.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa EÚ stala centrom globálneho výskumu, získala kritické množstvo a vytvárala zoskupenia excelentnosti; zdôrazňuje, že na to, aby mohla EÚ získať vedúce postavenie vo svetovom výskume, potrebuje kapacity tak, pokiaľ ide o zdroje, ako aj atraktívne prostredie; okrem toho zdôrazňuje, že na to, aby sa EÚ stala najkonkurencieschopnejšou znalostnou ekonomikou na svete, má mimoriadny význam otvorenosť voči medzinárodným výskumným pracovníkom, a tým prilákanie medzinárodných investícií;

5.  zdôrazňuje, že by sa mala urýchliť práca v oblasti normalizácie v oblasti cloud computingu; zdôrazňuje, že lepšie normy a interoperabilita umožnia komunikáciu medzi rôznymi systémami na základe cloudu a zabránia závislosti od poskytovateľov cloudových produktov a služieb; vyzýva Komisiu, aby úzko spolupracovala s komerčnými poskytovateľmi cloudu pri tvorbe otvorených noriem v tejto oblasti;

6.  zdôrazňuje, že prínos tejto európskej iniciatívy je založený na zdieľaní otvorených údajov a na vytváraní dôveryhodného, otvoreného prostredia pre spoločenstvo na ukladanie, výmenu a opakované využívanie údajov a vedeckých výsledkov;

7.  zdôrazňuje, že vytváranie väčšieho povedomia o prínosoch cloud computingu je kľúčová, pretože dopyt po službách cloudu v Európe je stále príliš nízky; poukazuje na to, že cloud computing povedie k hospodárskemu rastu v dôsledku jeho nákladovej efektívnosti a škálovateľnosti; pripomína, že MSP sú v Európe najdôležitejšou hybnou silou rastu a zamestnanosti; zdôrazňuje, že výhody cloud computing môžu byť obzvlášť významné pre MSP, pretože im často chýbajú zdroje na to, aby investovali do rozsiahlych lokálnych informačných systémov;

8.  víta prístup vychádzajúci z otvorenej vedy a úlohu, ktorú zohráva pri budovaní európskej vedomostnej ekonomiky, ako aj pri ďalšom podporovaní kvality výskumu a vývoja v EÚ; zdôrazňuje, že priemysel, a najmä MSP, v súčasnosti optimálne nevyužívajú hodnotu zhromaždených výskumných údajov, pretože chýba voľný cezhraničný tok údajov a prístup k jednotnej platforme alebo portálu, a poznamenáva, že Komisia plánuje štandardne sprístupniť všetky vedecké údaje, ktoré boli vypracované v rámci programu Horizont 2020;

9.  zdôrazňuje, že EOSC by mala sprevádzať komplexná stratégia pre kybernetickú bezpečnosť, pretože podľa vedecká obec potrebuje spoľahlivú dátovú infraštruktúru, ktorú možno používať bez toho, aby bola výskumná práca vystavená riziku straty údajov, korupcii alebo narušeniu; vyzýva Komisiu, aby zohľadňovala otázky kybernetickej bezpečnosti od prvého štádia všetkých svojich iniciatív v oblasti informačných technológií;

10.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby išla príkladom a rozhodla o tom, aby boli všetky výskumné údaje, ktoré sú financované európskymi programami, ako je program Horizont 2020, Európsky fond pre strategické investície (EFSI), európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) a ďalšie, a ich výsledky štandardne otvorené, dostupné, prístupné, interoperabilné a použiteľné (FAIR);

11.  vyjadruje znepokojenie nad schodkom 4,7 mld. EUR vo financovaní európskej iniciatívy cloud computingu; vyzýva Komisiu, aby identifikovala vhodné mechanizmy financovania EOSC a Európskej dátovej infraštruktúry (EDI); ďalej vyzýva Komisiu, aby poskytla dostatočné zdroje na túto oblasť politiky v programe Horizont 2020 a vo svojom návrhu deviateho rámcového programu;

12.  odporúča Komisii, aby zaručila, aby EOSC bol na úžitok všetkým regiónom EÚ a aby preskúmala využívanie regionálnych rozvojových fondov na rozšírenie tejto iniciatívy;

13.  zdôrazňuje, že v súčasnosti sa iba 12 % finančných prostriedkov vyčlenených v rámci EFSI vynakladá na opatrenia v digitálnej oblasti; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila cielené kroky, ktoré by mohli skutočne zlepšiť zapojenie všetkých fondov EÚ, a najmä EFSI, do projektov DSM vrátane iniciatív na výmenu údajov, digitálnej prístupnosti, infraštruktúry a digitálnej prepojiteľnosti v celej EÚ a aby nasmerovala viac zdrojov na podnietenie európskeho výskumu, vývoja a inovácií vrátane, okrem iného, v oblasti technológií na zvýšenie ochrany súkromia a bezpečnosti otvoreného zdrojového kódu; vyjadruje presvedčenie, že táto iniciatíva by sa mala rozvíjať v súčinnosti s inými programami v rámci Horizontu 2020 vrátane programov týkajúcich sa súkromných služieb cloud computingu a služieb elektronickej verejnej správy;

14.  domnieva sa, že súkromný sektor by mal byť zapojený do užívateľskej základne EOSC od začiatku, napríklad ponúknutím softvér ako služby (SaaS); poukazuje na to, že európske podniky zrejme prispejú k preklenutiu medzery vo financovaní vo výške 4,7 miliardy EUR na európsku iniciatívu cloud computingu; konštatuje, že je nepravdepodobné, že podniky budú investovať do programu, ak nebudú môcť aj využívať jeho výhody;

15.  zdôrazňuje, že moderná infraštruktúra superpočítačov má rozhodujúci význam pre konkurencieschopnosť EÚ; vyzýva Komisiu, aby do roku 2022 zrealizovala dostupnosť prevádzkyschopných exaflopových počítačov v EÚ;

16.  vyzýva Komisiu, aby stimulovala účasť európskych MSP a priemyselných odvetví na výrobe hardvéru a softvéru EDI, podpore hospodárstva EÚ a podpore udržateľného rastu a tvorby pracovných miest;

17.  vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi a ostatnými prispievateľmi na financovanie výskumu pri tvorbe a plnení plánu na riadenie a financovanie, tak, aby sa zabezpečilo, že budú na iniciatívu pridelené primerané zdroje a aby sa uľahčila koordinácia úsilia jednotlivých štátov, pri súčasnom zamedzení zbytočnej duplicity a výdavkov;

18.  súhlasí s tým, že interoperabilita a prenosnosť údajov sú kľúčovými faktormi pri riešení veľkých spoločenských výziev, ktoré si vyžadujú účinné, spoločné využívanie údajov a multidisciplinárny a cezhraničný prístup viacerých aktérov. konštatuje, že akčný plán uvedený v oznámení Komisie o európskej iniciatíve v oblasti cloud computingu (COM(2016)0178) je nástrojom nevyhnutným na zníženie roztrieštenosti a zabezpečenie využívania údajov výskumného pracovníka za podmienok FAIR;

19.  žiada Komisiu, aby predložila akčný plán založený na zásadách plnej transparentnosti a otvorenosti, s jasnými pracovnými balíkmi a harmonogramami a vymedzila výsledky, ktoré sa majú dosiahnuť, zdroje financovania a zainteresované strany zapojené do celého procesu;

20.  podporuje EOSC ako súčasť európskej iniciatívy v oblasti cloud computingu, ktorá vytvorí virtuálne prostredie, v ktorom vedci a odborníci zo všetkých regiónov môžu uchovávať, spoločne využívať, riadiť, analyzovať a opätovne využívať údaje svojho výskumu vrátane verejne financovaných výskumných údajov, a to naprieč jednotlivými odbormi a cez hranice, čím sa napomôže odstránenie fragmentácie jednotného trhu; nalieha na Komisiu, aby uplatňovala komplexný prístup k otvorenej vede, ktorý bude inkluzívny, pokiaľ ide o komunitu otvorenej vedy a nezávislých vedcov, aby zabezpečila väčšiu jednoznačnosť vymedzení používaných v oznámení, a najmä aby jasne rozlíšila medzi európskou iniciatívou v oblasti cloud computingu a EOSC a zodpovedajúcim spôsobom aktualizovala právne predpisy s cieľom uľahčiť opätovné použitie výsledkov výskumu;

21.  je presvedčený, že európska iniciatíva cloud computingu zabezpečuje investície do vedy a výskumu s cieľom vytvárať stimuly a nástroje na zdieľanie a využívanie údajov v najširšej možnej miere podporeným silnou infraštruktúrou v oblasti cloud computingu a údajov v EÚ;

22.  zdôrazňuje, že MSP sú srdcom hospodárstva EÚ a že je treba prijať viac opatrení na podporu konkurencieschopnosti MSP a začínajúcich podnikov s cieľom vytvoriť čo najlepšie prostredie s vysokou kvalitou údajov, analýzou údajov, bezpečnými službami a očakávanou efektívnosťou nákladov na preberanie nového, sľubného technologického vývoja;

23.  vyzýva Komisiu, aby stanovila ekonomicky životaschopný základ pre európsky cloud computing a podnikla jasné kroky na povzbudzovanie MSP k navrhovaniu konkurencieschopných riešení spracovania a uchovávania v zariadeniach nachádzajúcich sa v členských štátoch;

24.  pripomína pozitívne výsledky dosiahnuté pomocou existujúcich celoeurópskych štruktúr a otvorených údajov, ktoré sú k dispozícii v národných zariadeniach na uchovávanie údajov; uznáva, že na jednotnom trhu existuje stále mnoho prekážok, ktoré bránia plnému zavedeniu tejto iniciatívy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali potenciál už dostupných údajov a zabezpečili ucelenú stratégiu v oblasti otvorených údajov a opätovnej využiteľnosti týchto údajov vo všetkých členských štátoch; poznamenáva, že Komisia a členské štáty musia zvážiť, či sú potrebné ďalšie investície do cezhraničnej fyzickej infraštruktúry s osobitným zameraním na kombinovanie HPC, vysokorýchlostných širokopásmových sietí a zariadení na hromadné uchovávanie údajov, s cieľom dosiahnuť prosperujúce európske dátové hospodárstvo; vyzýva Komisiu, aby v tejto oblasti preskúmala globálne priemyselné a iné medzinárodné partnerstvá;

25.  konštatuje, že zavádzanie služieb cloud computingu medzi európskymi MSP treba viac podporiť; berie na vedomie, že je potrebné ďalej koordinovať európskych poskytovateľov cloud computingu podporou riešení účasti v digitálnom svete, zvyšovaním dôvery na strane používateľov a zvyšovaním povedomia o výhodách prijatia cloud computingu;

26.  zdôrazňuje, že prístup k širokopásmovému pripojeniu na internet pre podniky a občanov je neodmysliteľným prvkom konkurencieschopnej dátovej a znalostnej ekonomiky v EÚ. v tejto súvislosti sa domnieva, že rozvoj cloudu by mal ísť ruka v ruke s iniciatívami, ktoré rozširujú prístup k širokopásmovému internetu pre podniky a občanov, najmä vo vidieckych oblastiach;

27.  konštatuje, že digitálne vzdelávacie činnosti pre všetky generácie, vrátane počítačových zručností, sú kľúčové pre rozvoj cloud computingu s cieľom identifikovať najnaliehavejšie nedostatky v oblasti technológií a účinnosti a konať v tejto veci s cieľom dosiahnuť digitálne ciele; víta návrhy v rámci nedávno prijatého programu Komisie pre nové zručnosti pre Európu a zdôrazňuje potrebu náležitých finančných zdrojov;

28.  domnieva sa, že vznikajú začínajúce podniky s netradičnými riešeniami, v dôsledku čoho sa cloud computing stáva rýchlejší, spoľahlivejší, pružnejší a bezpečnejší;

29.  zdôrazňuje, že HPC, ktorá je dôležitá pre rozvoj cloud computingu, by sa mala považovať za neoddeliteľnú súčasť Európskej dátovej infraštruktúry v rámci celého ekosystému a že by sa mali vo veľkej miere propagovať jej prínosy;

30.  konštatuje, že by sa malo podporiť zapojenie akademických a výskumných inštitúcií a iných zúčastnených strán s cieľom zachovať a podporiť integrované infraštruktúry vedeckých údajov a HPC;

31.  berie na vedomie, že na základe súčasných a budúcich ponúkaných služieb od súkromného sektora a krajín mimo EÚ, EOSC musí poskytovať stimuly a nové služby na prekonanie zažitých zvykov spoliehania sa na existujúce výskumné postupy;

32.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby sa pozornosť zamerala na budúcnosť európskeho rastu s cieľom vybudovať konkurencieschopné odvetvie cloudu v EÚ; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby sa dopyt na trhu po cloudových riešeniach naďalej zvyšoval a aby sa prijímanie cloudu podporovalo vo vertikálnych odvetviach, ako sú finančníctvo, zdaňovanie a sociálne zabezpečenie, výroba, bankovníctvo, zdravotníctvo, médiá a zábava a poľnohospodárstvo;

33.  domnieva sa, že vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov sa poskytuje rámec na ochranu osobných údajov, konštatuje však, že rozdrobenosť jeho vykonávania v členských štátoch by výskumným pracovníkom ešte viac skomplikovala výkon práce a zdieľanie zistení, čo by zase oslabilo úsilie na vytvorenie spolupráce medzi výskumníkmi využívajúcimi cloud computing; vyzýva preto na riadne vykonávanie a presadzovanie uvedeného nariadenia;

34.  zdôrazňuje, že riešenia v rámci európskej iniciatívy v oblasti cloud computingu by sa mali vyvíjať s náležitým ohľadom na základné práva zakotvené v Charte základných práv Európskej únie, najmä na právo na ochranu údajov, súkromie, slobodu a bezpečnosť;

35.  konštatuje, že dátové hospodárstvo je ešte stále vo veľmi ranom štádiu, obchodné modely sú stále vo vývoji a že tie, ktoré existujú, už boli narušené a vyvíjajú sa. Vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby všetky právne predpisy v tejto oblasti boli v súlade s technologicky neutrálnou „inovačnou zásadou“ a nespôsobili vážnu prekážku pre inovácie, digitalizáciu priemyslu a vývoj nových technológií, akými sú napríklad internet vecí a umelá inteligencia (AI) v EÚ;

36.  vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi a všetkými zainteresovanými stranami na účasti pri vymedzovaní potrebných vykonávacích opatrení v záujme maximalizácie potenciálu, ktorý ponúka Európska iniciatíva v oblasti cloud computingu; domnieva sa, že otvorené inovácie a otvorená veda zahŕňajú oveľa viac aktérov do inovačného procesu, od výskumníkov, podnikateľov, používateľom, vlád až po občiansku spoločnosť;

Cloud pre otvorenú vedu

37.  konštatuje nedostatočné zastúpenie hlavných zainteresovaných strán pri diskusiách a rozsiahlych pilotných projektoch; domnieva sa, že aktívne zapojenie verejných a súkromných zainteresovaných strán a občianskej spoločnosti na miestnej, regionálnej, národnej a európskej úrovni musí byť nevyhnutným predpokladom pre účinnú výmenu informácií a zároveň musí brániť administratívnej záťaži; zdôrazňuje, že európska iniciatíva v oblasti cloud computingu by mala uspokojovať potreby vedeckej komunity a byť pre ňu prínosom, ako aj pre priemysel – vrátane MSP a začínajúcich podnikov – verejné orgány a spotrebiteľov.

38.  zdôrazňuje, že rozvoj EOSC musí prebiehať s náležitým zreteľom na základné práva zakotvené v Charte základných práv, s osobitným dôrazom na právo na ochranu údajov, právo na súkromie a právo na slobodu a bezpečnosť, a že musí cielene a štandardne dodržiavať zásady ochrany súkromia, ako aj zásady proporcionality, nevyhnutnosti, minimalizácie údajov a obmedzenia účelu; uznáva, že uplatňovanie dodatočných záruk, ako sú pseudonymizácia, anonymizácia či kryptografia, vrátane šifrovania, môže znížiť riziká a posilniť ochranu dotknutých osôb, keď sa osobné údaje používajú v rámci aplikácií veľkých dát alebo cloud computingu; pripomína, že anonymizácia je nezvratný proces a vyzýva Komisiu, aby pripravila usmernenia o tom, ako sa dáta anonymizujú; opakuje potrebu osobitnej ochrany citlivých údajov v súlade s existujúcimi právnymi predpismi; zdôrazňuje, že vyššie uvedené zásady spolu s prísnymi normami kvality, spoľahlivosti a dôvernosti sú potrebné na to, aby spotrebitelia európskej iniciatíve v oblasti cloud computingu dôverovali;

39.  zdôrazňuje, že cloud pre otvorenú vedu by mal viesť k dôveryhodnému cloudu pre všetkých: vedcov, podnikateľov i verejné služby;

40.  poznamenáva, že treba posilniť otvorenú, dôveryhodnú spoločnú platformu na riadenie, analýzu, výmenu, opätovné používanie a uchovávanie výskumných údajov, na ktorej bude možné rozvíjať a poskytovať inovačné služby za určitých podmienok;

41.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali primerané rámce riadenia a financovania, pričom dostatočne zohľadnia existujúce iniciatívy, ich udržateľnosť a ich schopnosť presadzovať rovnaké podmienky v rámci celej Európy; zdôrazňuje, že členské štáty by mali zvážiť zlúčenie svojich národných programov financovania s programami financovania EÚ;

42.  vyzýva Komisiu, aby zanalyzovala celý rad finančných zdrojov na vytvorenie EOSC a posilnila existujúce nástroje na zaručenie rýchlejšieho vývoja, najmä so zameraním na najlepšie postupy;

43.  žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby všetok vedecký výskum a údaje vypracované v rámci programu Horizont 2020 boli štandardne otvorené a žiada členské štáty, aby primerane prispôsobili svoje vnútroštátne výskumné programy;

44.  predpokladá, že EOSC podporí digitálnu vedu zaradením IT ako služby verejného výskumu v EÚ; požaduje vedecký federálny model cloud computingu, ktorý bude spájať verejné výskumné organizácie, zainteresované strany, MSP, začínajúce podniky a elektronickú infraštruktúru s komerčnými dodávateľmi s cieľom vytvárať spoločnú platformu, ktorá bude ponúkať širokú škálu služieb pre výskumné komunity v EÚ;

45.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s ostatnými zainteresovanými stranami vytvorili plány, ktoré čo najskôr stanovia jasné harmonogramy na vykonávanie akcií predpokladaných v EOSC;

46.  vyzýva Komisiu, aby starostlivo posúdila potreby európskych verejných výskumných pracovníkov s cieľom identifikovať možné nedostatky v poskytovaní infraštruktúry cloudu v EÚ; je presvedčený, že ak sa zistia nedostatky, Komisia by mala vyzvať poskytovateľov európskej infraštruktúry cloudu, aby sa podelili o svoje rozvojové plány s cieľom posúdiť, či sú súkromné investície sú dostatočné na riešenie takýchto nedostatkov, alebo či je potrebné ďalšie verejné financovanie na ich prekonanie;

47.  žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby všetok vedecký výskum a údaje vypracované v rámci programu Horizont 2020 boli v prospech európskych podnikov a verejnosti; podporuje zmenu stimulačných štruktúr akademických ustanovizní, priemyslu a verejných služieb s cieľom vymieňať si údaje, a zlepšovať správu údajov, odbornú prípravu, technické zručnosti a gramotnosť;

48.  víta skutočnosť, že iniciatíva cloud computingu sa zameriava na budovanie širokopásmových sietí, veľkých úložných zariadení, výkonných výpočtových zariadení a európskeho ekosystému veľkých údajov;

49.  zdôrazňuje, že rozvoj siete 5G, ako aj pravidlá európskej elektronickej komunikácie, by mali EOSC urobiť príťažlivejším prostredníctvom ponuky kvalitného internetu a novej vysokokvalitnej infraštruktúry;

50.  schvaľuje zámer Komisie, aby EÚ bola schopná zvládať spracovanie veľkých objemov údajov, pričom infraštruktúru by prevádzkovali služby, ktoré využívajú údaje zo snímačov alebo aplikácií v reálnom čase, ktoré spájajú údaje z rôznych zdrojov; konštatuje, že cieľom Európskej iniciatívy v oblasti cloud computingu je zabezpečiť lepšiu a harmonizovanejšiu prácu na rozvoji infraštruktúry;

51.  podporuje ďalší rozvoj siete GÉANT, aby sa stala najpokrokovejšou medzinárodnou sieťou a zachovala vedúce postavenie EÚ vo výskume;

52.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby koordinovali so zainteresovanými stranami s cieľom znížiť rozdrobenosť digitálnych infraštruktúr stanovením plánu opatrení a pevnej riadiacej štruktúry s investormi, dodávateľmi a používateľmi a zdôrazňuje potrebu podpory zásad otvorenej vedy pre správu a zdieľanie údajov v súlade s inovačnými stimulmi, súkromím a právami duševného vlastníctva v digitálnom veku;

53.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa európska iniciatíva v oblasti cloud computingu opierala o stavebné bloky Nástroja na prepájanie Európy, najmä elektronické preukazy totožnosti a elektronické podpisy, s cieľom posilniť dôveru používateľov v bezpečné, interoperabilné a plynulé elektronické komunikácie v celej EÚ;

54.  vyzýva Komisiu, aby nasmerovala viac zdrojov na podporu európskeho výskumu, rozvoja, inovácií a odbornej prípravy v oblasti cloud computingu, zdôrazňujúc potrebu infraštruktúry a postupov zaručujúcich otvorené údaje a súkromie užívateľov;

55.  trvá na tom, že normy by mali umožňovať ľahkú a kompletnú prenositeľnosť a vysoký stupeň interoperability medzi službami cloud computingu;

56.  je pevne presvedčený, že iniciatíva cloud pre otvorenú vedu by mala vychádzať z otvorených noriem s cieľom zabezpečiť interoperabilitu a plynulú komunikáciu a predísť zablokovaniu;

57.  zdôrazňuje, že využívanie otvorených noriem a bezplatného softvéru s otvoreným zdrojovým kódom je dôležité najmä na zabezpečenie potrebnej transparentnosti, pokiaľ ide o spôsob, akým sú osobné a iné citlivé typy údajov v skutočnosti chránené;

58.  konštatuje, že európske hospodárstvo sa čoraz viac spolieha na výkon superpočítačov pri vývoj inovatívnych riešení, znižovaní nákladov a skracovaní času potrebného na uvedenie produktov a služieb na trh; podporuje úsilie Komisie vytvoriť na základe európskych hardvérových technológií systém exaflopových počítačov;

59.  je presvedčený, že Európa potrebuje získať úplný ekosystém HPC, aby získala špičkové superpočítače, zabezpečila svoje dodávky systémov HPC a zaviedla systém HPC pre priemysel a MSP na simuláciu, vizualizáciu a tvorbu prototypov. domnieva sa, že je nanajvýš dôležité, aby sa EÚ do roku 2022 stala jednou z najvplyvnejších veľmocí v oblasti superpočítačov;

60.  domnieva sa, že európska technologická platforma a verejno-súkromné partnerstvá v oblasti HPC sú rozhodujúce pre definovanie výskumných priorít EÚ pri rozvoji európskych technológií vo všetkých segmentoch dodávateľského reťazca riešení HPC;

61.  víta návrh Komisie začať v súlade so zásadou quantum manifesto vlajkovú iniciatívu v oblasti kvantovej technológie v objeme 1 miliardy EUR;

62.  pripomína Komisii, že priemysel cloudových služieb už investoval miliardy eur do vybudovania vysokomodernej infraštruktúry v Európe; poukazuje na to, že vedci a výskumníci v EÚ dnes môžu využívať infraštruktúru cloudu, ktorá im ponúka možnosť rýchlo experimentovať a inovovať prostredníctvom prístupu k širokému spektru služieb, pričom platia len za to, čo používajú, čím sa rýchlo skracuje čas potrebný na vedecké bádanie; poznamenáva, že kritická podpora výskumu a vývoja v EÚ by sa nemala používať na duplikáciu existujúcich zdrojov, ale naopak na podporu prenikania do nových vedeckých oblastí, ktoré môžu podporovať rast a konkurencieschopnosť;

63.  zdôrazňuje, že vedecká obec potrebuje zabezpečenú a bezpečnú vysokokapacitnú infraštruktúru s otvoreným zdrojom, aby sa dosiahol pokrok v oblasti výskumu a zabránilo sa potenciálnemu narušeniu bezpečnosti, kybernetickým útokom alebo zneužitiu osobných údajov, a to najmä pri zbere, ukladaní a spracúvaní veľkého množstva údajov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a stimulovali vývoj potrebných technológií, vrátane kryptografických technológií, berúc do úvahy bezpečnosť už v štádiu návrhu; podporuje snahy Komisie posilniť spoluprácu medzi verejnými orgánmi, európskym priemyslom vrátane MSP a začínajúcich podnikov, výskumnými pracovníkmi a akademickou obcou v oblasti veľkých dát a kybernetickej bezpečnosti už v počiatočných fázach procesu výskumu a inovácie s cieľom umožniť vytvorenie inovatívnych a dôveryhodných európskych riešení a trhových príležitostí a zároveň zabezpečiť primeranú úroveň bezpečnosti;

64.  domnieva sa, že vývoj jednoznačných noriem pre interoperabilitu cloudu, prenosnosť údajov a dohody o úrovni poskytovaných služieb zabezpečí istotu a transparentnosť tak pre poskytovateľov cloudových služieb, ako aj pre koncových používateľov;

65.  zdôrazňuje, že spoľahlivosť, bezpečnosť a ochrana osobných údajov sú potrebné na zaručenie dôvery spotrebiteľov ako základu zdravej konkurencieschopnosti;

66.  konštatuje, že priemysel by mal zohrávať kľúčovú úlohu pri rozvoji všeobecne uznávaných noriem vhodných pre digitálny vek a že tieto normy by zabezpečili dôveru poskytovateľov cloud computingu s cieľom udržať inovácie a používateľom naďalej prijímať cloudové služby na úrovni EÚ;

67.  vyzýva Komisiu, aby prevzala vedúce postavenie pri podpore medziodvetvovej, viacjazyčnej a cezhraničnej interoperability a noriem cloudu a podpore súkromie ochraňujúcich, spoľahlivých, bezpečných a energeticky efektívnych cloudových služieb ako neoddeliteľnej súčasti spoločnej stratégie zameranej na maximalizáciu príležitostí, aby sa vypracovali normy, ktoré majú schopnosť stať sa celosvetovými normami;

68.  berie na vedomie, že je potrebný akčný plán pre interoperabilitu údajov, aby sa využilo veľké množstvo údajov, ktoré produkujú európski vedci a aby sa zlepšila opätovná využiteľnosť týchto údajov v oblasti vedy a priemyslu; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s kľúčovými vedeckými zainteresovanými stranami na tom, aby sa vypracovali účinné systémy na to, aby údaje vrátane metaúdajov spoločných špecifikácií a dátových objektových identifikátorov boli prístupné, dostupné, interoperabilné a opätovne použiteľné (FAIR);

69.  konštatuje, že EÚ neinvestuje do ekosystému HPC v rovnakej miere ako ostatné regióny sveta a že to nie je v súlade s jej hospodárskym a znalostným potenciálom;

70.  vyzýva Komisiu, aby podporovala interoperabilitu a predišla zablokovaniu predajcov podporou toho, aby poskytovatelia viacnásobnej infraštruktúry cloudu v Európe poskytovali možnosť výberu konkurenčných, interoperabilných, prenosných služieb v oblasti infraštruktúry;

71.  žiada, aby sa zaviedli opatrenia na zachovanie vysokokvalitného normalizačného systému, ktorý môže prilákať tie najlepšie technologické príspevky; žiada Komisiu, aby prijala politiky, ktoré odstránia nadbytočné prekážky v inovačných odvetviach, aby sa podnietili investície do výskumu a vývoja a normalizácie na úrovni EÚ;

72.  naliehavo žiada Komisiu, aby vynaložila maximálne úsilie, aby sa zabránilo vzniku závislosti od konkrétneho dodávateľa na digitálnom trhu od začiatku, najmä v nových oblastiach, ako je napríklad Európska iniciatíva v oblasti cloud computingu;

73.  uznáva význam interoperability a noriem pri zvyšovaní konkurencieschopnosti v odvetví IKT a žiada Komisiu, aby identifikovala medzery v normách EOSC, vrátane MSP, začínajúcich podnikov a kľúčových európskych odvetví; podporuje rozvoj trhovo orientovaných, dobrovoľných, technologicky neutrálnych, transparentných a celosvetovo zlučiteľných noriem dôležitých pre trh;

74.  domnieva sa, že program ISA2 poskytuje príležitosť na rozvoj noriem interoperability pre riadenie veľkých dát v rámci orgánov verejnej správy a pri ich styku s podnikmi a občanmi;

75.  uznáva, že normy by mali vychádzať z preukázanej potreby priemyslu a iných zainteresovaných strán; zdôrazňuje, že je dôležité vypracovať a dohodnúť spoločné normy na zabezpečenie efektívneho využívania a výmeny údajov nad rámec jednotlivých odborov, inštitúcií a štátnych hraníc; vyzýva Komisiu, aby podľa potreby identifikovala osvedčené systémy certifikácie v členských štátoch, s cieľom stanoviť so zapojením príslušných zainteresovaných strán súbor celoeurópskych noriem vychádzajúcich z dopytu, pričom tento súbor noriem by uľahčoval výmenu údajov a vychádzal z otvorených a celosvetových noriem vždy, keď to je odôvodnené; zdôrazňuje, že opatrenia týkajúce sa európskej iniciatívy v oblasti cloud computingu musia zabezpečiť, aby boli potreby jednotného trhu zohľadnené a aby tento trh bol aj naďalej všeobecne prístupný a schopný reagovať na technologický vývoj;

76.  podporuje zámer Komisie odstrániť prekážky, najmä technické a právne, brániace voľnému pohybu údajov a dátových služieb, ako odstrániť aj neprimerané požiadavky na lokalizáciu údajov, a podporiť interoperabilitu údajov prepojením európskej iniciatívy v oblasti cloud computingu s iniciatívou o voľnom toku údajov; domnieva sa, že na dosiahnutie digitálnej spoločnosti sa voľný tok údajov musí považovať za „piatu slobodu“ v rámci jednotného trhu; konštatuje, že nevyhnutným predpokladom uvoľnenia plného potenciálu cloud computingu sú jasný právny rámec, dostatočné zručnosti a zdroje súvisiace s riadením veľkých dát, ako aj uznanie príslušných odborných kvalifikácií; naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa spojila so zainteresovanými stranami, najmä s priemyselným odvetvím, ako aj pri zisťovaní možností odbornej prípravy v oblasti veľkých údajov a kódovania, a to aj v rámci nového programu v oblasti zručností, a aby vytvorila stimuly pre zainteresované strany, najmä MSP a začínajúce podniky, k využívaniu, sprístupňovaniu a výmene údajov v rámci jednotného trhu;

77.  víta návrh Komisie začať v súlade so zásadou quantum manifesto vlajkovú iniciatívu v oblasti kvantovej technológie v objeme 1 miliardy EUR; zdôrazňuje však, že s cieľom urýchliť ich vývoj a priniesť komerčné výrobky verejnosti a súkromným používateľom, sú kľúčové transparentné a otvorené konzultácie so zainteresovanými stranami;

Zdieľanie otvorených údajov, zdieľanie výskumných údajov

78.  víta skutočnosť, že rozvoj EOSC poskytne vedcom a vedeckým odborníkom miesto na uchovávanie, zdieľanie, používanie a opätovné používanie údajov a položí základy pre inovácie založené na údajoch v EÚ; zdôrazňuje, že výhody spoločného využívania údajov sú všeobecne uznávané;

79.  poznamenáva, že údaje sa stali nevyhnutné pre rozhodovanie na miestnej, národnej i celosvetovej úrovni; konštatuje, že výmena údajov má aj významné prínosy pre miestne a regionálne orgány a že otvorenie verejných údajov posilňuje demokraciu a poskytuje nové podnikateľské príležitosti;

80.  podporuje úsilie Komisie spolu s výskumnými pracovníkmi európskeho priemyslu a akademickou obcou venované vývoju verejno-súkromných partnerstiev v oblasti veľkých údajov (big data) v súčinnosti s verejno-súkromnými partnerstvami v oblasti HPC, ktoré podporujú budovanie komunít v oblasti údajov a HPC a pripravujú pôdu na ceste k prosperujúcemu hospodárstvu založenému na údajoch v EÚ; podporuje verejno-súkromné partnerstvo v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktoré podporí spoluprácu medzi verejnými a súkromnými subjektmi v raných štádiách procesu výskumu a inovácií s cieľom získať prístup k inovatívnym a dôveryhodným európskym riešeniam;

81.  zdôrazňuje, že Komisia by mala úzko a čo najskôr spolupracovať s priemyselnými partnermi, najmä MSP a začínajúcimi podnikmi, s cieľom zaručiť, aby sa zohľadnili požiadavky podnikov a priemyslu a aby sa primerane začlenili v neskoršej fáze iniciatívy;

82.  nabáda verejnú správu, aby zvážila bezpečné, spoľahlivé a chránené služby cloud computingu tým, že poskytne jasný právny rámec a bude ďalej pracovať na vývoji systémov certifikácie špecifických pre cloud; konštatuje, že podniky a spotrebitelia potrebujú mať istotu pri prijímaní nových technológií;

83.  domnieva sa, že verejná správa by mala mať štandardne otvorený prístup k verejným údajom vlád; naliehavo žiada, aby sa dosiahol pokrok, pokiaľ ide o stanovenie rozsahu a tempa uvoľňovania informácií ako otvorených údajov, identifikovanie kľúčových súborov údajov, ktoré sa majú sprístupniť, a podporu opätovného využívania otvorených údajov v otvorenej forme;

84.  konštatuje, že mohutný rozvoj digitálnych technológií je kľúčovou hnacou silou tvorby masívnych tokov prvotných údajov v prostredí cloudu a že tento obrovský zber prvotných údajov v systémoch veľkých údajov zvyšuje výpočtovú zložitosť a spotrebu zdrojov v systémoch hĺbkovej analýzy údajov využívajúcich cloud; ďalej poznamenáva, že koncepcia zdieľania údajov založená na vzoroch umožňuje miestne spracovanie údajov v blízkosti zdrojov údajov a premieňa toky prvotných údajov na obchodovateľné znalostné modely. poukazuje na to, že tieto znalostné modely majú dvojakú vhodnosť na použitie na miestne znalostné modely na okamžité opatrenia, ako aj na participatívnu výmenu údajov v prostredí cloudu;

85.  schvaľuje závery zasadnutia Rady z mája 2016 o prechode k otvorenej vede, najmä záver, že hlavnou zásadou optimálneho využitia výskumných údajov by malo byť „tak otvorené, ako je len možné, tak uzavreté, ako je potrebné“;

Hĺbková analýza textu a údajov

86.  zdôrazňuje, že plná dostupnosť verejných údajov v rámci EOSC nebude postačovať na odstránenie všetkých prekážok výskumu založeného na údajoch;

87.  poznamenáva, že iniciatívu musí dopĺňať moderný rámec pre autorské práva, ktorý by mal umožniť odstránenie roztrieštenosti a nedostatočnej interoperability z európskeho procesu výskumných údajov;

88.  domnieva sa, že iniciatíva by mala zachovávať rovnováhu medzi právami výskumných pracovníkov, držiteľov práv a iných aktérov vo vedeckej oblasti pri plnom rešpektovaní práv autorov a vydavateľov, a zároveň podporovať inovačný výskum v Európe;

89.  je presvedčený, že výskumné údaje je možné zdieľať v EOSC bez toho, aby boli dotknuté autorské práva vo vlastníctve výskumníkov alebo výskumných inštitúcií tým, že sa podľa potreby vytvoria modely udeľovania licencií; domnieva sa, že osvedčené postupy v tejto súvislosti sa pripravujú v rámci programu Horizont 2020 (Open Research Data Pilot);

90.  domnieva sa, že smernica 96/9/ES o databázach, ktorá si vyžaduje prepracovanie, obmedzuje používanie údajov bez dôkazov o vytváraní pridanej ekonomickej alebo vedeckej hodnoty;

Ochrana údajov, základné práva a bezpečnosť údajov

91.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na podporu ďalej harmonizácie právnych predpisov členských štátov s cieľom vyhnúť sa zmätku okolo súdnej príslušnosti a roztrieštenosti a zabezpečiť transparentnosť na jednotnom digitálnom trhu;

92.  domnieva sa, že EÚ má vedúce postavenie v ochrane súkromia a podporuje vysokú úroveň ochrany údajov na celom svete;

93.  zdôrazňuje, že je potrebný koordinovaný prístup medzi orgánmi na ochranu údajov, tvorcami politík a priemyslom, s cieľom pomôcť organizáciám pri tomto prechode, poskytnutím súborov nástrojov dodržiavania a jednotného výkladu a uplatňovania povinností, a zvyšovaním informovanosti o kľúčových otázkach pre občanov a podniky;

94.  zdôrazňuje, že EÚ je svetovým dovozcom a vývozcom digitálnych služieb, a že si to vyžaduje, aby mala silný a konkurencieschopný cloud computing a dátové hospodárstvo. vyzýva Komisiu, aby prevzala vedúcu úlohu pri snahe o vytvorenie jednotných, celosvetovo uznávaných noriem ochrany osobných údajov;

95.  domnieva sa, že celosvetové toky údajov majú zásadný význam pre medzinárodný obchod a hospodársky rast a že iniciatíva Komisie týkajúca sa voľného toku údajov, by mala umožňovať spoločnostiam pôsobiacim v Európe, najmä pokiaľ ide o rastúce odvetvie cloud computingu, postaviť sa na čelo globálnych pretekov v inovácii; zdôrazňuje, že táto iniciatíva by sa mala zameriavať aj na zrušenie všetkých svojvoľných obmedzení týkajúcich sa toho, kde by spoločnosti mali umiestňovať infraštruktúru alebo uchovávať údaje, pretože takéto obmedzenia by brzdili rozvoj európskeho hospodárstva;

96.  domnieva sa, že súčasné právne predpisy EÚ o ochrane údajov, najmä nedávno prijaté všeobecné nariadenie o ochrane údajov a smernica o ochrane údajov v oblasti presadzovania práva (smernica (EÚ) 2016/680)(10) poskytujú silné záruky ochrany osobných údajov vrátane tých, ktoré sú zhromažďované, zbierané a pseudonymizované na účely vedeckého výskumu, a citlivých údajov týkajúcich sa zdravia, ako aj osobitné podmienky súvisiace s ich uverejňovaním a zverejňovaním, právo dotknutej osoby namietať voči ďalšiemu spracúvaniu údajov a pravidlá prístupu pre orgány presadzovania práva v kontexte vyšetrovania trestného činu; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila tieto záruky pri vývoji EOSC a vykonávaní pravidiel upravujúcich prístup k údajom tam uloženým; uznáva, že harmonizovaný prístup k uplatňovaniu všeobecného nariadenia o ochrane údajov vrátane usmernení, súborov nástrojov na dodržiavanie predpisov a kampaní na zvyšovanie informovanosti občanov, výskumných pracovníkov a podnikov je nevyhnutný najmä na rozvoj EOSC a uľahčenie spolupráce v oblasti výskumu, a to aj prostredníctvom vysokovýkonnej výpočtovej techniky;

97.  vyjadruje presvedčenie, že voľný dátový tok je prínosný pre digitálne hospodárstvo a rozvoj vedy a výskumu; zdôrazňuje, že iniciatíva Komisie týkajúca sa voľného toku údajov by mala umožniť rozširujúcemu sa odvetviu európskeho cloud computingu stáť na čele globálnych pretekov v inovácii, a to aj na účely vedy a inovácie; pripomína, že akékoľvek postúpenie osobných údajov infraštruktúram cloudu a iným príjemcom sídliacim mimo EÚ by malo dodržiavať pravidlá stanovené pre prenosy plánované v rámci všeobecného nariadenia o ochrane údajov a že iniciatíva Komisie týkajúca sa voľného toku údajov by mala byť v súlade s týmito ustanoveniami; zdôrazňuje, že iniciatíva by sa mala zamerať aj na zníženie obmedzení, pokiaľ ide o to, kde by spoločnosti mali umiestniť infraštruktúru alebo uchovávať údaje, keďže tieto obmedzenia by bránili rozvoju európskeho hospodárstva a zabraňovali vedcom v tom, aby naplno využívali výhody vedy založenej na údajoch, pričom by sa však mali zachovať obmedzenia, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi o ochrane údajov, aby sa predišlo možnému budúcemu zneužívaniu v súvislosti s EOSC;

98.  je pevne presvedčený, že EÚ by mala byť lídrom, pokiaľ ide o bezpečnosť a ochranu osobných údajov vrátane citlivých údajov a mala by presadzovať vysokú úroveň ochrany údajov a bezpečnosti údajov na celom svete; domnieva sa, že rámec EÚ na ochranu údajov, ako aj inkluzívna stratégia kybernetickej bezpečnosti, ktorá zabezpečí infraštruktúry spoľahlivých údajov, ktoré sú chránené pred stratou údajov, ich narušením alebo útokmi na ne, by mohli vytvoriť konkurenčnú výhodu pre európske spoločnosti, pokiaľ ide o ochranu údajov; naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby si EOSC zachoval vedeckú nezávislosť a objektivitu výskumu a zároveň ochráni činnosť vedeckej obce v rámci EÚ;

99.  vyzýva Komisiu, aby zaistila, že otázky týkajúce sa základných práv, súkromia, ochrany údajov, práv duševného vlastníctva a citlivých údajov sa budú riešiť v prísnom súlade s všeobecným nariadením o ochrane údajov a smernicou o ochrane údajov (95/46/ES); zdôrazňuje, že bezpečnostné hrozby, ktorým je vystavená infraštruktúra cloudu, majú medzinárodnejší rozmer, sú rozptýlenejšie a komplexnejšie, bránia intenzívnejšiemu využívaniu tejto infraštruktúry, čo si vyžaduje európsku spoluprácu; naliehavo žiada Komisiu a vnútroštátne orgány členských štátov, aby spolupracovali pri vytváraní bezpečnej a dôveryhodnej digitálnej infraštruktúry a vytvorili vysokú úroveň kybernetickej bezpečnosti v súlade so smernicou o sieťovej a informačnej bezpečnosti a aby pritom konzultovali s Agentúrou Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA);

100.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby táto iniciatíva bola vhodná na tento účel, aktívna navonok, nadčasová a technologicky neutrálna, a zdôrazňuje skutočnosť, že Komisia a členské štáty sa musia poučiť z trhu, ako aj zo samotného odvetvia cloud computingu s cieľom čo najlepšie čeliť súčasným i budúcim požiadavkám odvetvia a stimulovať inovácie v oblasti technológií založených na cloud computingu;

101.  poukazuje na potenciál veľkých údajov z hľadiska urýchľovania technologickej inovácie a budovania znalostnej ekonomiky; konštatuje, že odstraňovanie prekážok výmenu znalostí posilní konkurencieschopnosť podnikov a zároveň zvýhodní miestne a regionálne orgány; zdôrazňuje, že je dôležité uľahčovať prenosnosť údajov;

102.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali s normotvornými iniciatívami priemyslu, aby sa zabezpečilo, aby jednotný trh bol aj naďalej prístupný tretím krajinám a reagoval na technologický vývoj, a súčasne aby sa zabránilo prekážkam, ktoré bránia inovácii a konkurencieschopnosti v Európe; poznamenáva, že stanovovanie noriem v oblasti ochrany údajov a súkromia je úzko spojené s otázkou súdnej právomoci a že kľúčovú úlohu musia zohrávať vnútroštátne orgány;

103.  zdôrazňuje, že pozornosť sa musí venovať existujúcim iniciatívam s cieľom vyhnúť sa duplicite, ktorá by mohla brániť otvorenosti, konkurencieschopnosti a rastu, a že celoeurópske normy pre zdieľanie údajov vychádzajúce z trhu musia byť v súlade s medzinárodnými normami;

104.  zdôrazňuje, že je nutné nájsť rovnováhu medzi zákonnými záujmami ochrany osobných údajov a potrebou zabezpečiť nevyužitý „voľný tok údajov“; vyzýva, aby sa v rámci otvoreného trhu veľkých údajov dodržiavali existujúce pravidlá ochrany údajov;

105.  podporuje návrh, aby sa otvorené výskumné údaje stanovili za štandardnú možnosť pre nové projekty programu Horizont 2020, pretože verejne financované výskumné údaje sú verejným majetkom, vyprodukovaným vo verejnom záujme a mali by byť zverejnené s čo najmenšími obmedzeniami, včas a zodpovedne;

106.  konštatuje, že európska iniciatíva v oblasti cloud computingu sa zameriava na potenciálne citlivé odvetvia sektorov výskumu a vývoja a vládne elektronické portály; opakovane zdôrazňuje, že kybernetickú bezpečnosť v oblasti služieb cloud computingu je najlepšie riešiť v rámci smernice o sieťovej a informačnej bezpečnosti;

107.  konštatuje, že je dôležité uľahčovať interoperabilitu rôznych zariadení v sieťach, čo poskytne záruku bezpečnosti a podporí dodávateľské reťazce komponentov, z ktorých sú všetky dôležité pre komercializáciu technológií;

o
o   o

108.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 81 E, 15.3.2011, s. 45.
(2) Ú. v. EÚ L 318, 4.12.2015, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 175, 27.6.2013, s. 1.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2016)0089.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2016)0009.
(6) Ú. v. EÚ C 482, 23.12.2016, s. 89.
(7) Ú. v. EÚ C 468, 15.12.2016, s. 19.
(8) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.
(9) Ú. v. EÚ L 194, 19.7.2016, s. 1.
(10) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89.

Právne oznámenie