Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2016/2148(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0385/2016

Predkladané texty :

A8-0385/2016

Rozpravy :

PV 15/02/2017 - 17
CRE 15/02/2017 - 17

Hlasovanie :

PV 16/02/2017 - 6.11
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0053

Prijaté texty
PDF 406kWORD 61k
Štvrtok, 16. februára 2017 - Štrasburg Finálna verzia
Investovanie do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov
P8_TA(2017)0053A8-0385/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. februára 2017 o investovaní do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov: hodnotenie správy na základe článku 16 ods. 3 NSU (2016/2148(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (ďalej len „NSU“)(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2328/2003, (ES) č. 861/2006, (ES) č. 1198/2006 a (ES) č. 791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1255/2011(7),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície(8),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Investovanie do rastu a zamestnanosti – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov (COM(2015)0639),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. mája 2016 o zrýchlení uplatňovania politiky súdržnosti(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2016 o synergiách v záujme inovácie: európske štrukturálne a investičné fondy, Horizont 2020 a iné európske inovačné fondy a programy EÚ(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2015 s názvom Snaha o zjednodušenie a zameranie na výkonnosť v politike súdržnosti na obdobie 2014 – 2020(11),

–  so zreteľom na závery Rady z 26. februára 2016 s názvom Investovanie do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 25. mája 2016 o oznámení Komisie s názvom Investovanie do zamestnanosti a rastu –maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov(12),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 9. júla 2015 s názvom Výsledok rokovaní o dohodách o partnerstve a operačných programoch(13),

–  so zreteľom na Šiestu správu o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti (COM(2014)0473),

–  so zreteľom na štúdiu, ktorú vypracovalo generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky (tematická sekcia B: štrukturálne politiky a politika súdržnosti) v júni 2016 s názvom Maximalizácia súčinnosti medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi a ďalšími nástrojmi EÚ na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020,

–  so zreteľom na štúdiu, ktorú vypracovalo generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky (tematická sekcia B: štrukturálne politiky a politika súdržnosti) v septembri 2016 s názvom Hodnotenie správy na základe článku 16 ods. 3 NSU,

–  so zreteľom na štúdiu, ktorú vypracovalo generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky (tematická sekcia B: štrukturálne politiky a politika súdržnosti) v septembri 2016 s názvom Finančné nástroje v programovom období 2014 – 2020: prvé skúsenosti členských štátov,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a na stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre rozpočet, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0385/2016),

A.  keďže politika súdržnosti predstavuje významnú časť rozpočtu EÚ, pričom predstavuje takmer jednu tretinu jeho všetkých výdavkov;

B.  keďže európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) s rozpočtom 454 miliárd EUR na roky 2014 – 2020 sú hlavným nástrojom investičnej politiky EÚ a v mnohých členských štátoch sú rozhodujúcim zdrojom verejných investícií, čo v celej EÚ vedie k väčšiemu počtu pracovných miest, zvýšeniu rastu a väčšiemu množstvu investícií, ako aj k znižovaniu rozdielov na regionálnej a miestnej úrovni s cieľom podporovať hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť;

C.  keďže dohody o partnerstve (ďalej len „DoP“) tvoria základ správy podľa článku 16 ods. 3, ktorú predložila Komisia;

D.  keďže rokovania o DoP a operačných programoch (OP) na obdobie 2014 – 2020 sú modernizovaným, vo veľkej miere upraveným a intenzívnym procesom s novým rámcom výkonnosti, ex-ante kondicionalitami a tematickým zameraním, spôsobili však aj vážne oneskorenia v súčasnom vykonávaní politiky súdržnosti, a to najmä pre nedostatočnú administratívnu kapacitu viacerých regiónov a členských štátov, čo sú záležitosti, ktoré sa ešte viac spomalili postupom určovania riadiacich orgánov;

E.  keďže je nesporné, že pre neskoré prijatie regulačného rámca na konci roka 2013 v dôsledku dlhých rokovaní a neskorej dohody o VFR nebolo možné prijať operačné programy včas; keďže v dôsledku toho malo vykonávanie OP pomalý začiatok, čo ovplyvnilo uvedenie politiky do praxe;

F.  keďže v prípade všetkých päť EŠIF boli zavedené spoločné ustanovenia, čím sa posilnili vzťahy medzi nimi;

G.  keďže politika súdržnosti sa v súčasnosti stretáva s mnohými politickými a hospodárskymi problémami plynúcimi z finančnej aj migračnej krízy, čo vedie k poklesu verejných investícií v mnohých členských štátoch a robí z EŠIF a spolufinancovania členskými štátmi hlavné nástroje verejných investícií v mnohých členských štátoch;

H.  keďže v programovom období 2014 – 2020 politika súdržnosti nadobudla cielenejší politický prístup prostredníctvom tematického zamerania a podporovaním priorít a cieľov Únie;

I.  keďže EŠIF sú v súčasnom období financovania dôraznejšie zamerané na výsledky a sú založené na investičnom prostredí, čo umožňuje väčšiu efektívnosť;

J.  keďže v rámci politiky súdržnosti sa musí dosahovať väčší súlad investícií s prioritami stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a s európskym semestrom;

K.  keďže pracovná skupina pre lepšie vykonávanie pomohla zmierniť problematické miesta a počet nevybavených úloh pri prideľovaní prostriedkov;

Využívanie výsledkov, komunikácia a viditeľnosť

1.  poznamenáva, že Európa prechádza z hospodárskeho, sociálneho a politického hľadiska ťažkým obdobím, a preto je viac ako kedykoľvek predtým potrebná efektívna investičná politika, ktorá je orientovaná na hospodársky rast a zamestnanosť, blízka občanom a vhodnejšia z hľadiska osobitného územného zamerania, pričom by mala mať za cieľ zníženie nezamestnanosti aj sociálnych nerovností v Únii, čím sa vytvára európska pridaná hodnota; domnieva sa, že EÚ musí na opätovné získanie dôvery svojich občanov začať proces úprav s cieľom plniť požiadavky stanovené v článku 9 ZFEÚ;

2.  konštatuje, že politika súdržnosti na roky 2014 – 2020 bola dôkladne prepracovaná, čo si vyžiadalo zmenu mentality a pracovných metód na všetkých úrovniach riadenia vrátane horizontálnej koordinácie a zapojenia zainteresovaných strán, ako aj v čo najväčšej miere miestneho rozvoja vedeného komunitou; poukazuje na to, že nedávne výhľadové a príkladné reformy sa často prehliadajú, ale že na politiku súdržnosti sa často stále nazerá skôr ako na tradične výdavkovú politiku než na rozvojovú a investičnú politiku ponúkajúcu hmatateľné výsledky;

3.  domnieva sa, že kľúčová komunikácia o projektoch politiky súdržnosti by sa mala zamerať na európsku pridanú hodnotu, solidaritu a viditeľnosť úspešných príkladov, pričom treba zdôrazniť význam výmeny najlepších postupov, ako aj ponaučenia z projektov, ktoré nedosiahli svoje ciele; trvá na tom, že komunikácia na tému EŠIF by sa mala zmodernizovať a zintenzívniť; zdôrazňuje potrebu identifikovať a vykonávať nové nástroje na informovanie o výsledkoch politiky súdržnosti; domnieva sa, že treba investovať do regionálneho spravodajstva a získavania údajov ako súčasť prebiehajúceho úsilia o vytvorenie a aktualizovanie databáz s prihliadnutím na miestne a regionálne potreby, špecifikácie a priority, ako je to v prípade už existujúcej platformy S3, čo by zainteresovanej verejnosti umožnilo účinne kontrolovať európsku pridanú hodnotu projektov;

4.  zdôrazňuje skutočnosť, že na zlepšenie zviditeľnenia EŠIF a informovania o nich sa musí venovať väčšia pozornosť účasti zainteresovaných subjektov a príjemcov a zapojeniu občanov do navrhovania a vykonávania politiky súdržnosti zmysluplným spôsobom; okrem toho nalieha na Komisiu, členské štáty, regióny a mestá, aby viac informovali o dosiahnutých výsledkoch politiky súdržnosti aj o získaných skúsenostiach a aby predložili koordinovaný a cielený akčný plán;

Tematické zameranie

5.  víta tematické zameranie, ktoré sa ukázalo ako užitočný nástroj na vytvorenie cielenej politiky a väčšej účinnosti v prípade priorít EÚ a stratégie EÚ 2020, čo zlepšuje proces premeny znalostí na inovácie, pracovné miesta a rast; vyzýva preto členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby prijímali jasné rozhodnutia o investičných prioritách, vyberali projekty na základe prioritných stanovených pre EŠIF a tiež využívali zjednodušené a efektívne vykonávacie postupy;

6.  poznamenáva, že analýza tematického zamerania by mala poukázať na to, ako strategické voľby členských štátov a pridelenie zdrojov na jednotlivé tematické ciele plnia špecifické potreby území; vyjadruje poľutovanie, že toto hľadisko je v správe Komisie na základe článku 16 menej zrejmé;

7.  domnieva sa, že výsledky a prínosy politiky súdržnosti musia byť prezentované efektívnejšie, predovšetkým na obnovenie dôvery v európsky projekt;

8.  trvá na tom, že politika súdržnosti by mala byť naďalej tematicky zameraná, pričom by si mala zachovať stupeň flexibility, ktorý je postačujúci na zohľadnenie špecifických potrieb každého regiónu, najmä špecifických potrieb najmenej rozvinutých regiónov, ako je stanovené v nariadeniach; požaduje ďalšie investície z EŠIF v prechodných regiónoch, aby sa zachovalo to, čo už sa dosiahlo pomocou vynaložených zdrojov a snáh;

9.  zdôrazňuje predovšetkým to, že by sa mali zvážiť okolnosti mestských alebo vidieckych regiónov, tzv. zaostávajúcich regiónov, prechodných regiónov a regiónov s trvalým prírodným alebo geografickým znevýhodnením a mali by sa vypracovať primerané podporné politiky v záujme rozvoja týchto oblastí, ktoré by bez politiky súdržnosti asi nedokázali dostihnúť rozvinutejšie regióny; vyzýva Komisiu, aby spoločne s miestnymi orgánmi a mestskými regiónmi koncipovanými ako centrá rastu EÚ vykonávala a rozvíjala stratégie na vykonávanie mestskej agendy; v tejto súvislosti pripomína, že je dôležité umožniť členským štátom a regiónom dostatočnú flexibilitu na podporu nových politických výziev, ako sú výzvy súvisiace s migráciou (pričom sa nesmie zabudnúť na pôvodné a stále relevantné ciele politiky súdržnosti a špecifické potreby regiónov), ako aj digitálny rozmer politiky súdržnosti v širšom význame slova (vrátane problémov s prístupom k IKT a so širokopásmovým prístupom, ktoré úzko súvisia s dobudovaním jednotného digitálneho trhu); upozorňuje na stratégiu energetickej únie, stratégiu obehového hospodárstva a záväzky EÚ v rámci Parížskej dohody o zmene klímy, keďže EIŠF hrajú pri ich realizácii dôležitú úlohu;

10.  domnieva sa, že by sa mala venovať väčšia pozornosť subregionálnym oblastiam, v ktorých sa kopia značné problémy a ktoré sa často nachádzajú v chudobe, segregovaným komunitám a znevýhodneným štvrtiam s nadmerným zastúpením marginalizovaných skupín, ako sú Rómovia;

11.  podporuje postupný presun pozornosti od veľkých projektov v oblasti infraštruktúry k stimulovaniu znalostnej ekonomiky, inovácií a sociálneho začlenenia, ako aj k budovaniu kapacít a posilňovaniu postavenia aktérov, a to aj z radov občianskej spoločnosti, v rámci politiky súdržnosti, pričom sa zohľadňujú osobitné charakteristiky menej rozvinutých regiónov, ktoré stále potrebujú podporu v oblasti rozvoja infraštruktúry a v prípade ktorých nie sú vždy uskutočniteľné riešenia založené na trhu, a to aj s prihliadnutím na to, že by mala existovať taká flexibilita, ktorá umožní každému členskému štátu investovať podľa svojich priorít stanovených v dohodách o partnerstve s cieľom podporovať svoj hospodársky, sociálny a územný rozvoj;

12.  zastáva názor, že EŠIF vrátane najmä programov Európskej územnej spolupráce by sa mali využívať na vytváranie a podporu kvalitných pracovných miest, ako aj systémov kvalitného celoživotného vzdelávania, odbornej prípravy a rekvalifikácie vrátane školskej infraštruktúry s cieľom umožniť pracovníkom za dobrých podmienok prispôsobiť sa meniacej sa realite sveta práce a stimulovať trvalo udržateľný rast, konkurencieschopnosť, rozvoj a spoločnú prosperitu zacielené na dosiahnutie sociálne spravodlivej, udržateľnej a inkluzívnej Európy, a to pri zameraní sa na najmenej rozvinuté oblasti a odvetvia majúce štrukturálne problémy a na podporu najviac zraniteľných a ohrozených skupín v spoločnosti, najmä mladých ľudí (v spojení s programami ako Erasmus+) a ľudí s minimálnymi zručnosťami a kvalifikáciami, ako aj na presadzovanie väčšej zamestnanosti prostredníctvom obehového hospodárstva a prevencie predčasného ukončenia školskej dochádzky; upozorňuje na to, že ESF je nástroj, ktorým sa podporuje vykonávanie politík verejného záujmu;

13.  vyjadruje obavy, že nezamestnanosť – najmä nezamestnanosť mladých ľudí a žien, ako aj nezamestnanosť vo vidieckych oblastiach – je napriek všetkému úsiliu stále veľmi vysoká v mnohých členských štátoch a politika súdržnosti musí poskytovať odpovede aj na túto otázku; odporúča Komisii, aby venovala väčšiu pozornosť vplyvu politiky súdržnosti na podporu zamestnanosti a zníženie nezamestnanosti; poznamenáva v tejto súvislosti, že iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI) je začlenená do 34 programov ESF v 20 oprávnených členských štátoch, čo nezamestnaným mladým ľuďom umožňuje využívať YEI na to, aby objavili svoje zručnosti a kvalifikácie; je však znepokojený oneskoreným začiatkom vykonávania YEI a spôsobom, akým sa záruka pre mladých ľudí vykonáva v niektorých regiónoch; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie s cieľom rýchlo a úspešne dosiahnuť podstatné a konkrétne účinky z investovaných finančných prostriedkov, najmä pokiaľ ide o finančné prostriedky sprístupnené formou zálohových platieb, a aby sa YEI vykonávala správne a mladým pracovníkom sa zabezpečili dôstojné pracovné podmienky; predovšetkým požaduje, aby sa zohľadňovali skutočné potreby podnikateľskej komunity pri využívaní EŠIF s cieľom splniť požiadavky na odbornú prípravu, a tak vytvárať skutočné pracovné príležitosti a dosiahnuť dlhodobú zamestnanosť; domnieva sa, že boj proti nezamestnanosti mladých ľudí, sociálna inklúzia a budúce demografické výzvy, ktorým Európa čelí v súčasnosti a bude v blízkej budúcnosti, by mali byť hlavnými oblasťami, na ktoré by sa mala zameriavať politika súdržnosti; vyzýva na pokračovanie YEI po roku 2016 s cieľom pokračovať v úsilí o boj proti nezamestnanosti mladých ľudí, pričom je potrebné podrobiť túto iniciatívu dôkladnej operačnej analýze zameranej na dosiahnutie úprav potrebných na jej zefektívnenie;

14.  vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že v prípade systému záruky pre mladých ľudí, ktorý v rokoch 2014 – 2020 dostane finančné prostriedky v celkovom objeme 12,7 miliardy EUR z ESF a osobitnej YEI a ktorý na základe týchto finančných prostriedkov predstavuje hnaciu silu úsilia o podporu zamestnanosti mladých ľudí, Komisia nevykonala analýzu nákladov a prínosov, čo je štandardný postup pri všetkých dôležitých iniciatívach Komisie; konštatuje, že v dôsledku toho neexistuje dostatok informácií o potenciálnych celkových nákladoch na vykonávanie záruky v celej EÚ a, ako zdôraznil Európsky dvor audítorov, existuje riziko, že celková výška financovania môže byť nedostatočná;

15.  zdôrazňuje význam komunikácie, najmä digitálnej, pomocou ktorej sa informácie o možnej pomoci pri hľadaní odbornej prípravy, stáže alebo práce spolufinancovanej prostredníctvom fondov EÚ môžu dostať k čo najväčšiemu počtu mladých ľudí; vyzýva na zintenzívnenie komunikačných aktivít s cieľom podporiť portály ako DROP’PIN a EURES a zlepšiť príležitosti mladých ľudí na mobilitu na vnútornom trhu, ktorá sa považuje za najväčší zatiaľ nevyužitý potenciál v boji proti nezamestnanosti v EÚ;

16.  vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby členské štáty pri vykonávaní projektov podporovaných z EŠIF, a to aj s cieľom podporovať prechod od ústavnej starostlivosti o osoby so zdravotným postihnutím na komunitný život, dodržiavali Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím;

17.  pripomína, že dokončenie základnej siete TEN-T je prioritou európskej dopravnej politiky a EŠIF sú veľmi dôležitým nástrojom pri realizácii tohto projektu; zdôrazňuje potrebu využiť potenciál EŠIF na prepojenie potenciálu základnej a doplnkovej siete TEN-T s regionálnou a miestnou dopravnou infraštruktúrou; uznáva význam Kohézneho fondu pri zlepšovaní infraštruktúry a prepojenia v Európe a trvá na tom, aby sa tento fond zachoval aj v novom finančnom rámci po roku 2020;

18.  zdôrazňuje, že multimodalita dopravy by mala byť rozhodujúcim faktorom pri posudzovaní projektov infraštruktúry financovaných z EŠIF, nemala by však byť jediným kritériom na posúdenie navrhnutých projektov, najmä v prípade členských štátov s výraznou potrebou investovania do dopravnej infraštruktúry;

19.  zdôrazňuje, že treba zachovať tradičnú obchodnú činnosť vrátane tradície remesiel a súvisiacich zručností a zaviesť stratégie na podporu rozvoja tradičného podnikania v obchode na účely zachovania kultúrnej identity tradičných obchodných odvetví; poukazuje na význam podpory odbornej prípravy spojenej s prácou a mobility mladých remeselníkov a remeselníčok;

Ex ante kondicionality

20.  zdôrazňuje, že účinné monitorovanie ex ante kondicionalít je potrebné na zaznamenávanie úsilia a úspechov; domnieva sa, že ex ante kondicionality, najmä kondicionalita týkajúca sa stratégie výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu (RIS3), sa ukázali ako užitočné a navrhuje ich ďalšie zlepšovanie; pripomína, že väčšia pozornosť by sa mala venovať posilňovaniu mikropodnikov a malých a stredných podnikov;

21.  upozorňuje na skutočnosť, že značná časť ex ante kondicionalít ešte nie je splnená; požaduje preto analýzu súčasnej situácie a prijatie cielených opatrení na jej nápravu, pričom by sa nemalo narušiť optimálne využívanie fondov alebo znížiť účinnosť politiky súdržnosti;

Zostavovanie rozpočtu podľa výkonnosti

22.  zdôrazňuje, že regulačný rámec na obdobie 2014 – 2020 a DoP viedli v programoch súdržnosti k striktnému zameraniu na výsledky a že tento prístup môže slúžiť ako príklad aj pri iných častiach rozpočtových výdavkov EÚ; víta zavedenie spoločných ukazovateľov, ktoré by umožnili meranie a porovnávanie výsledkov; domnieva sa, že sa musí ďalej pracovať na ukazovateľoch s cieľom zlepšiť dôkazy o výdavkoch z EŠIF a optimalizovať výber projektov;

23.  poukazuje na to, že zavedenie tematického zamerania bolo významnou inováciou, prostredníctvom ktorej sa investície orientujú na konkrétne ciele a priority zodpovedajúce ukazovateľom výkonnosti a cieľovým hodnotám dohodnutým špeciálne ku každej téme;

24.  pripomína, že pre každý členský štát bola zavedená výkonnostná rezerva, ktorú tvorí 6 % zo zdrojov pridelených EŠIF; pripomína, že na základe vnútroštátnych správ v roku 2017 a preskúmania výkonnosti v roku 2019 sa táto rezerva rozdelí len medzi tie programy a priority, pri ktorých sa dosiahli čiastkové ciele; požaduje flexibilitu v súvislosti s novými záväzkami z výkonnostnej rezervy, keď programy dosiahnu svoje ciele a čiastkové ciele v blížiacich sa rokoch; žiada Komisiu, aby posúdila, či výkonnostná rezerva je naozaj prínosom alebo spôsobila zvýšenú byrokraciu;

Európsky semester

25.  berie na vedomie, že v priebehu procesu programovania členské štáty považovali viac ako dve tretiny odporúčaní pre jednotlivé krajiny (CSR), ktoré boli prijaté v roku 2014, za relevantné z hľadiska investícií v rámci politiky súdržnosti, a víta skutočnosť, že to zohľadnili vo svojich programových prioritách; uznáva, že v blízkej budúcnosti môžu CSR spustiť zmeny programov EŠIF, čím sa zabezpečení podpora pre štrukturálne reformy v členských štátoch; poukazuje na to, že CSR a národné programy reforiem (NPR) predstavujú jasné spojenie medzi EŠIF a procesmi európskeho semestra;

26.  zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť vyvážené prepojenie politiky súdržnosti a európskeho semestra, lebo v rámci stratégie Európa 2020 sa usilujú o rovnaké ciele bez toho, aby bolo dotknuté dosahovanie cieľov sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti v záujme zníženia rozdielov, ako je stanovené v zmluvách; zastáva názor, že by sa mali opätovne zvážiť dôvody zmrazenia EŠIF v prípade odchýlenia sa od cieľov európskeho semestra, keďže to môže obmedziť podporu rastu a pracovných miest;

Synergie a finančné nástroje

27.  konštatuje, že regulačný rámec pre EŠIF na roky 2014 – 2020 podporuje finančné nástroje; zdôrazňuje však, že využívanie grantov je stále nevyhnutné; všíma si zrejmú orientáciu na postupný presun od grantov k úverom a zárukám; zdôrazňuje, že tento trend bol posilnený Investičným plánom pre Európu a novo zriadeným Európskym fondom pre strategické investície (EFSI); konštatuje tiež, že využívanie prístupu založeného na financovaní z viacerých fondov sa zdá stále problematické; zdôrazňuje, že s ohľadom na zložitosť týchto nástrojov je veľmi dôležité zabezpečiť primeranú podporu pre miestne a regionálne inštitúcie v súvislosti s odbornou prípravou úradníkov zodpovedných za ich riadenie; poukazuje na to, že finančné nástroje by mohli ponúkať riešenia z hľadiska efektívnejšieho využívania rozpočtu EÚ, čo by popri grantoch prispievalo k tomu, aby investície stimulovali hospodársky rast a vytvárali udržateľné pracovné miesta;

28.  poukazuje na to, že Európskym fondom pre strategické investície (EFSI) sa sleduje samostatná agenda, čo predstavuje vzorný príklad rýchlej realizácie a výsledkov vo forme existujúcich operácií, a to napriek značným nedostatkom, ako je nedostatočná doplnkovosť; v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby poskytla presné údaje o vplyve EFSI na rast a zamestnanosť a po príslušnom posúdení predložila usmernenia, ktoré umožnia úspešnejšie využívanie EFSI v novom programovom období od roku 2021; požaduje popri stanovisku Európskeho dvora audítorov č. 2/2016(14) analýzu príspevkov EFSI k cieľom EŠIF a hodnotenie toho, čo EFSI dosiahol vzhľadom na vlastné priority;

29.  konštatuje však nedostatočné dôkazy o výsledkoch, ktoré dosiahli finančné nástroje, a slabú súvislosť medzi týmito finančnými nástrojmi a prierezovými cieľmi a prioritami EÚ;

30.  poznamenáva, že v správe Komisie na základe článku 16 sa poskytuje málo informácií o koordinácii a synergiách medzi jednotlivými programami a s nástrojmi iných oblastí politiky, a predovšetkým to, že nie vždy sa v nej predložili spoľahlivé údaje o očakávaných výsledkoch programov ESF a YEI; zdôrazňuje, že spoločná regulácia piatich EŠIF zvýšila synergie medzi fondmi, a to aj v druhom pilieri spoločnej poľnohospodárskej politiky; je presvedčený, že synergie s ostatnými politikami a nástrojmi vrátane EFSI a s inými finančnými nástrojmi by sa mali zlepšiť v záujme maximalizovania účinku investícií; zdôrazňuje, že pravidlá štátnej pomoci sa uplatňujú v prípade EŠIF, ale nie EFSI alebo Horizont 2020 a že to spôsobuje problémy, pokiaľ ide o zvyšovanie miery súčinnosti medzi fondami, programami a nástrojmi; poznamenáva skutočnosť, že s cieľom zabezpečiť potrebnú komplementárnosť a súčinnosť medzi EFSI, finančnými nástrojmi a EŠIF bude potrebné ďalej preskúmať otázku pravidiel štátnej pomoci v záujme ich vyjasnenia, zjednodušenia a prispôsobenia; vyzýva Komisiu, aby predložila komplexné usmernenie pre riadiace orgány o kombinovaní EFSI s nástrojmi zdieľaného a priameho hospodárenia vrátane EŠIF, Nástroja na prepájanie Európy a programu Horizont 2020;

31.  odporúča ďalšie vyrovnané využívanie finančných nástrojov, ak majú pridanú hodnotu a neovplyvňujú tradičnú podporu z prostriedkov politiky súdržnosti; zdôrazňuje však, že by sa to malo uskutočniť až po dôkladnom posúdení príspevku finančných nástrojov k dosahovaniu cieľov politiky súdržnosti; zdôrazňuje, že v prípade všetkých regiónov sa musí zachovávať diverzifikovaná škála zdrojov financovania, pričom dotácie zostávajú v mnohých odvetviach najhodnejším nástrojom na dosahovanie cieľov v oblasti rastu a zamestnanosti; vyzýva Komisiu na predloženie stimulov, ktorými sa zabezpečí, aby riadiace orgány boli plne informované o možnostiach využívania finančných nástrojov a o ich rozsahu, a na vykonanie analýzy nákladov na riadenie grantov a návratnej pomoci, ktoré sa realizujú v programoch zdieľaného a centrálneho hospodárenia; zdôrazňuje, že jasné, dôsledné a cielené pravidlá týkajúce sa finančných nástrojov, ktoré pomáhajú zjednodušiť proces prípravy a vykonávania pre správcov a príjemcov fondov, sú kľúčové pri zlepšení ich efektívneho vykonávania; upozorňuje na nadchádzajúcu iniciatívnu správu Výboru pre regionálny rozvoj s názvom Správna skladba zdrojov financovania pre európske regióny: vyváženie finančných nástrojov a grantov v politike súdržnosti EÚ (2016/2302(INI));

Zjednodušenie

32.  konštatuje, že jedným z hlavných cieľov programového obdobia 2014 – 2020 je ďalšie zjednodušenie prostriedkov z EŠIF pre príjemcov, a uznáva, že zjednodušenie predstavuje jeden z kľúčových faktorov pri zlepšovaní prístupu k financovaniu;

33.  víta skutočnosť, že súčasný modernizovaný regulačný rámec pre EŠIF ponúka nové možnosti zjednodušenia, najmä pokiaľ ide o spoločné pravidlá oprávnenosti, zjednodušené vykazovanie nákladov a elektronickú správu; vyjadruje však poľutovanie, že oznámenie Komisie o článku 16 ods. 3 NSU neobsahuje žiadne konkrétne informácie o využívaní možností zjednodušených nákladov; zdôrazňuje, že na zmiernenie administratívnej záťaže sa treba naďalej usilovať o to, aby sa v plnej miere využil potenciál možností zjednodušených nákladov; poznamenáva, že stále sú potrebné významné opatrenia na zjednodušenie v prospech príjemcov aj riadiacich orgánov, ktoré sa budú zameriavať na verejné obstarávanie, riadenie projektov a audity počas operácií a po nich;

34.  vyzýva Komisiu, aby poskytla priebežné hodnotenie administratívneho zaťaženia, ktoré by zahŕňalo najmä také prvky, ako je čas, náklady a administratívne formality pri financovaní z EÚ vo forme grantov aj finančných nástrojov, a vychádzalo z údajov z rokov 2007 – 2013 a zo začiatku nového obdobia od roku 2014;

35.  odporúča, aby sa v budúcom programovom období od roku 2021 na všetkých úrovniach správy vyvinulo úsilie o dosiahnutie systému jednotného auditu tým, že sa odstránia zdvojené kontroly na rôznymi úrovniach správy; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vyjasnila rozsah a právne postavenie existujúcich usmernení k jednotlivým EŠIF a v úzkej spolupráci s riadiacimi orgánmi a so všetkými relevantnými stupňami orgánov auditu vypracovala spoločný výklad audítorských otázok; opakuje, že v oblasti zjednodušenia sú potrebné ďalšie kroky, predovšetkým v programoch zameraných na mládež, a to zavedením okrem iného väčšej proporcionality kontrol; víta predbežné výsledky práce skupiny na vysokej úrovni pre zjednodušenie, ktorú zriadila Komisia;

36.  odporúča zriadenie štandardných postupov na vypracúvanie operačných programov a v súvislosti s riadením, najmä pokiaľ ide o početné programy územnej spolupráce;

Administratívna kapacita

37.  konštatuje, že členské štáty majú vo svojich politických rámcoch odlišnú administratívnu kultúru a rôzne úrovne výsledkov, a práve ex-ante kondicionality by to mali pomôcť vyriešiť; zdôrazňuje potrebu posilniť administratívnu kapacitu ako prioritu v kontexte politiky súdržnosti a vykonávania európskeho semestra, najmä v členských štátoch s malou mierou využívania fondov; konštatuje, že členským štátom, regiónom a oblastiam treba zabezpečiť technickú, odbornú a praktickú pomoc pri podávaní žiadostí o financovanie; oceňuje vplyv nástroja Jaspers a pripomína, že zlé investičné plánovanie má za následok výrazné oneskorenia pri realizácii projektov a neefektívne využívanie finančných prostriedkov;

38.  poukazuje na to, že pomalý štart niektorých programov, nedostatočná riadiaca kapacita pri komplexných projektoch, meškania zaznamenané pri dokončovaní projektov, administratívne zaťaženie v členských štátoch, prílišná regulácia a chyby v postupoch verejného obstarávania sú hlavnými prekážkami vykonávania politiky súdržnosti; domnieva sa, že treba odhaliť a zjednodušiť zbytočne zložité procesy a postupy v spoločnom riadení, ktoré vytvárajú dodatočnú záťaž pre orgány a príjemcov; poukazuje na to, že administratívna kapacita sa musí stále zvyšovať, sledovať a posilňovať; domnieva sa preto, že v tejto súvislosti treba preskúmať riešenia funkčnej a flexibilnej elektronickej verejnej správy, ako aj zlepšiť výmenu informácií medzi členskými štátmi a koordináciu medzi nimi; okrem toho zdôrazňuje potrebu väčšieho zamerania sa na odbornú prípravu administratívy;

39.  poukazuje na to, že čo sa týka administratívnej kapacity, potrebami a problémami rôznych regiónov sa možno účinnejšie zaoberať pomocou prispôsobených regulačných rámcov, podmienok a riešenia zameraných na zjednodušenie (ako mechanizmus vzájomnej výmeny skúseností Taiex Regio Peer 2 Peer medzi rôznymi regiónmi);

Európska územná spolupráca

40.  vyzdvihuje – najmä z hľadiska zníženia rozdielov medzi pohraničnými regiónmi – európsku pridanú hodnotu Európskej územnej spolupráce (EÚS), ktorá by sa mala odraziť v navýšení prostriedkov pre tento cieľ politiky súdržnosti a zaviesť čo najskôr; zároveň vyzýva členské štáty, aby poskytli potrebné spolufinancovanie; zdôrazňuje potrebu zachovať tento nástroj ako jeden z hlavných prvkov politiky súdržnosti po roku 2020;

41.  zdôrazňuje význam makroregionálnych stratégií ako nástrojov, ktoré sa preukázali užitočné z hľadiska rozvoja územnej spolupráce a hospodárskeho rozvoja dotknutých oblastí; zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu miestnych a regionálnych orgánov pre úspech opatrení zahrnutých v týchto stratégiách;

42.  odporúča intenzívnejšie využívanie upraveného a rozšíreného právneho nástroja európskeho zoskupenia územnej spolupráce (EZÚS) ako právneho základu územnej spolupráce;

43.  navrhuje vytvoriť trvalé prepojenie medzi stratégiou RIS3 a medziregionálnou spoluprácou na úrovni celej EÚ, pokiaľ možno ako neoddeliteľnú súčasť programu INTERREG;

44.  zdôrazňuje, že koncepcia orientácie na výsledky si vyžaduje, aby programy INTERREG zabezpečovali kvalitnú spoluprácu na úrovni projektov a úpravu hodnotiacich metód a kritérií na zohľadnenie špecifickej povahy jednotlivých programov; vyzýva Komisiu, členské štáty a riadiace orgány, aby pracovali spoločne a vymieňali si informácie a osvedčené postupy s cieľom zabezpečiť čo najefektívnejšie vykonávanie a zameranie orientácie na výsledky, pričom sa zohľadňujú špecifiká EÚS;

45.  zdôrazňuje potenciál využívania finančných nástrojov v programoch INTERREG, ktoré tým, že dopĺňajú granty, pomáhajú podporovať MSP a rozvíjajú výskum a inovácie zvyšovaním investícií, tvorbou nových pracovných miest, umožnením dosiahnutia lepších výsledkov a zvyšovaním efektívnosti projektov;

46.  vyjadruje poľutovanie nad malou informovanosťou verejnosti a nedostatočnou viditeľnosťou programov EUS a žiada efektívnejšiu komunikáciu o výsledkoch dokončených projektov; vyzýva Komisiu, členské štáty a riadiace orgány, aby zriadili mechanizmy a široké inštitucionalizované platformy na spoluprácu s cieľom zabezpečiť lepšiu viditeľnosť a zvýšenie informovanosti; vyzýva Komisiu, aby zmapovala doterajšie úspechy programov a projektov EÚS;

Zásada partnerstva a viacúrovňové riadenie

47.  víta kódex správania dohodnutý počas rokovaní o aktuálnom období financovania, ktorý uvádza minimálne normy pre dobre fungujúce partnerstvo; konštatuje, že kódex síce zlepšil uplatňovanie zásady partnerstva vo väčšine členských štátov, vyjadruje však poľutovanie, že v mnohých členských štátoch sú rokovania o DoP a OP a ich vykonávanie z veľkej časti centralizované; zdôrazňuje potrebu aktívne zapájať regionálne a miestne orgány a iné zainteresované strany vo všetkých fázach, a žiada preto, aby bolo v budúcnosti zabezpečené ich skutočné zapojenie do procesu rokovaní a vykonávania, pokiaľ ide o štruktúry špecifické pre krajiny; domnieva sa, že prílišná centralizácia a nedostatočná dôvera taktiež zohrávajú úlohu pri meškajúcom vykonávaní EŠIF, keď niektoré členské štáty a riadiace orgány sú menej ochotné zveriť väčšiu zodpovednosť za riadenie fondov EÚ do rúk miestnych a regionálnych orgánov;

48.  zdôrazňuje, že Komisia musí objasniť, ako členské štáty a regióny plnia zásady uvedené v článku 5 NSU, pričom by mala klásť dôraz na spôsob, akým možno podporiť vlády, aby plne uplatňovali zásadu partnerstva; zdôrazňuje, že predpokladom na väčšie uznanie politiky súdržnosti EÚ je spoločná zodpovednosť;

49.  podporuje nový prístup Komisie spočívajúci v zriadení špeciálnych pracovných skupín, t. j. projektových tímov, ktoré majú zabezpečiť lepšie riadenie EŠIF v členských štátoch, a žiada, aby sa tento prístup ďalej rozvíjal;

50.  zdôrazňuje, že budúca politika súdržnosti musí zahŕňať podporné opatrenia na pomoc utečencom pri úspešnom začlenení sa do trhu práce EÚ, čím sa podporí hospodársky rast a pomôže sa zabezpečiť všeobecná bezpečnosť v EÚ;

Budúca politika súdržnosti

51.  zdôrazňuje, že EŠIF prispievajú k HDP, pracovným miestam a rastu v členských štátoch, čo je veľmi dôležité a čo by sa malo vziať do úvahy v 7. správe o súdržnosti chystanej na rok 2017; okrem toho poukazuje na to, že významné investície v menej rozvinutých regiónoch taktiež prispievajú k HDP v rozvinutejších členských štátoch; zastáva názor, že v 7. správe o súdržnosti by mali byť zohľadnené aj možné účinky tzv. brexitu na štrukturálnu politiku, ak vláda Spojeného kráľovstva formálne uplatní článok 50 ZEÚ;

52.  domnieva sa, že HDP by nemuselo byť jediným legitímnym ukazovateľom na zabezpečenie spravodlivého prideľovania finančných prostriedkov a pri rozhodovaní o ich budúcom pridelení by sa mali zohľadňovať špecifické územné potreby a význam dohodnutých programových priorít pre rozvoj programových oblastí; považuje za dôležité, aby sa v budúcnosti zvážilo popri HDP aj zavedenie nových dynamických ukazovateľov; poznamenáva, že mnohé regióny v Európe čelia vysokej miere nezamestnanosti a poklesu počtu obyvateľov; vyzýva Komisiu, aby sa zamyslela nad vytvorením a zavedením tzv. demografického ukazovateľa;

53.   pripomína, že značný objem verejných investícií sa realizuje na miestnej a regionálnej úrovni; zdôrazňuje, že európsky systém národných a regionálnych účtov (ESA) nesmie obmedziť schopnosť miestnych a regionálnych orgánov realizovať potrebné investície, lebo by to bránilo členským štátom zvýšiť spolufinancovanie pre projekty oprávnené na financovanie zo štrukturálnych fondov, v dôsledku čoho by nemohli využívať tento dôležitý zdroj financovania na pomoc nájsť cestu von z hospodárskej krízy a naštartovať rast a zamestnanosť; dôrazne nabáda Komisiu na opätovné posúdenie striktného ročného prístupu ESA, aby sa verejné výdavky financované z EŠIF považovali za kapitálové investície a nie len za dlh či prevádzkové výdavky;

54.  pripomína, že EÚS by sa mohla zlepšiť, hoci slúži širšej zásade územnej súdržnosti zavedenej Lisabonskou zmluvou; nabáda preto všetky zainteresované subjekty, ktoré sa zúčastňujú na rokovaniach o budúcej politike, aby posilnili tento rozmer územnej súdržnosti; vyzýva Komisiu, aby v 7. správe o súdržnosti prisúdila potrebný význam EÚS;

55.  domnieva sa, že tematické zameranie sa musí vzhľadom na svoju preukázanú životaschopnosť zachovať aj v budúcnosti; očakáva, že Komisia vypracuje prehľad výsledkov, ktoré sa dosiahli tematickým zameraním v politike súdržnosti;

56.  je presvedčený, že budúca politika súdržnosti zameraná na výsledky sa musí zakladať na údajoch a ukazovateľoch vhodných na meranie úsilia, dosiahnutých výsledkov a účinkov, ako aj na skúsenostiach na regionálnej a miestnej úrovni v tejto oblasti (zostavovanie rozpočtu podľa výkonnosti, ex ante kondicionality a tematické zameranie), pretože práve tie poskytujú miestnym a regionálnym orgánom – vrátane tých, ktoré sa doteraz nepokúsili o uplatnenie tohto prístupu – jasné a praktické usmernenia týkajúce sa uplatňovania týchto zásad;

57.  zdôrazňuje, že do budúcnosti bude potrebné zrýchliť využívanie dostupných finančných prostriedkov a vyváženejší vývoj výdavkov počas cyklu programovania, a to aj s cieľom zabrániť častému uchýleniu sa k „projektom so spätnou platnosťou“, ktorých cieľom je často zabrániť automatickému zrušeniu viazanosti na konci programového obdobia; domnieva sa, že po prijatí všeobecného nariadenia, ako aj nariadení špecifických pre fondy bude možné rýchlejšie začať realizáciu operačných programov v nasledujúcom období financovania od roku 2021, keďže členské štáty budú mať na základe úsilia vynaloženom v súvislosti s politikou súdržnosti na roky 2014 – 2020 už skúsenosti s politikou zameranou na výsledky; v tejto súvislosti pripomína, že členské štáty by sa mali vyhýbať meškaniam pri vymenúvaní riadiacich orgánov pre operačné programy;

58.  trvá na tom, že legislatívny postup na prijatie ďalšieho VFR by mal byť ukončený do konca roku 2018, aby regulačný rámec pre budúcu politiku súdržnosti mohol byť prijatý rýchlo nato a mohol nadobudnúť účinnosť bez ďalšieho zdržania 1. januára 2021;

59.  zastáva názor, že politika súdržnosti by sa mala naďalej vzťahovať na všetky členské štáty a všetky regióny Európy a že zjednodušenie prístupu k finančným prostriedkom EÚ je nutnou podmienkou budúceho úspechu politiky;

60.  je presvedčený, že inovatívne myslenie a inteligentná špecializácia spolu s udržateľným rozvojom musia zostať dôležitým faktorom politiky súdržnosti; zdôrazňuje, že inteligentná špecializácia by mala byť hlavným mechanizmom budúcej politiky súdržnosti;

61.  zdôrazňuje značné riziko nahromadenia žiadostí o platby v rámci okruhu 1b v druhej polovici súčasného VFR a požaduje, aby sa až do konca súčasného výhľadu každoročne poskytovali dostatočné platobné rozpočtové prostriedky s cieľom predísť hromadeniu nových neuhradených platieb; zdôrazňuje preto, že je potrebné, aby tri inštitúcie EÚ vypracovali a odsúhlasili nový spoločný platobný plán na roky 2016 – 2020, ktorý by mal zabezpečiť jednoznačnú stratégiu plnenia všetkých platobných potrieb až do konca súčasného VFR;

62.  odporúča Komisii, aby analyzovala reálny vplyv investícií z EŠIF v predchádzajúcom programovom období a rozsah, v akom boli dosiahnuté európske ciele pomocou investovaných finančných prostriedkov, a aby vyvodila závery, pokiaľ ide o pozitívne a negatívne skúsenosti, a to ako východiskový bod na pridanie hodnoty investičnému procesu;

o
o   o

63.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Výboru regiónov, vládam a národným a regionálnym parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289.
(3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 470.
(4) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 487.
(5) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259.
(6) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 303.
(7) Ú. v. EÚ L 149, 20.5.2014, s. 1.
(8) Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2016)0217.
(10) Prijaté texty, P8_TA(2016)0311.
(11) Prijaté texty, P8_TA(2015)0419.
(12) Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 94.
(13) Ú. v. EÚ C 313, 22.9.2015, s. 31.
(14) Stanovisko Európskeho dvora audítorov č. 2/2016 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) 2015/1017, a k priloženému hodnoteniu Komisie podľa článku 18 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2015/1017.

Právne oznámenie