Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2016/2062(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0021/2017

Predkladané texty :

A8-0021/2017

Rozpravy :

PV 16/02/2017 - 2
CRE 16/02/2017 - 2

Hlasovanie :

PV 16/02/2017 - 6.12
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0054

Prijaté texty
PDF 310kWORD 63k
Štvrtok, 16. februára 2017 - Štrasburg Finálna verzia
Stratégia v oblasti letectva pre Európu
P8_TA(2017)0054A8-0021/2017

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. februára 2017 o stratégii v oblasti letectva pre Európu (2016/2062(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. decembra 2015 s názvom Stratégia v oblasti letectva pre Európu (COM(2015)0598),

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej článok 4 ods. 2 písm. b) a g), článok 16 a hlavy VI a X,

–  so zreteľom na Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 14. júla 2016 na tému Stratégia v oblasti letectva pre Európu(1),

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie 2012/21/EÚ z 20. decembra 2011 o uplatňovaní článku 106 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na štátnu pomoc vo forme náhrady za službu vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Usmernenia EÚ o štátnej pomoci pre letiská a letecké spoločnosti(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o pojme štátna pomoc uvedenom v článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie(4),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Komisie, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 651/2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy(5),

–  so zreteľom na návrh Komisie zo 7. decembra 2015 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre bezpečnosť letectva a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 (COM(2015)0613),

–  so zreteľom na závery zo stretnutia na vysokej úrovni s názvom Sociálna agenda pre dopravu, ktoré sa konalo 4. júna 2015 v Bruseli(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2016 o osobitnej situácii ostrovov(7),

–  so zreteľom na výsledky 39. zhromaždenia Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) konaného v roku 2016,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 551/2004 z 10. marca 2004 o organizácii a využívaní vzdušného priestoru v jednotnom európskom nebi,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. novembra 2015 o letectve(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 29. októbra 2015 o rádiovom frekvenčnom pásme potrebnom na podporu budúceho rozvoja satelitnej technológie umožňujúcej vytvorenie celosvetových systémov sledovania letov, ktoré by sa malo prideliť na Svetovej rádiokomunikačnej konferencii organizovanej od 2. do 27. novembra 2015 v Ženeve (WRC-15)(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2011 o medzinárodných dohodách o leteckej doprave podľa Lisabonskej zmluvy(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. apríla 2007 o vytvorení Spoločného európskeho vzdušného priestoru(11),

–  so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 12. marca 2014 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o implementácii jednotného európskeho neba (prepracované znenie)(12),

–  so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 12. marca 2014 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 216/2008 v oblasti letísk, manažmentu letovej prevádzky a leteckých navigačných služieb(13),

–  so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 5. februára 2014 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 261/2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov, a nariadenie (ES) č. 2027/97 o zodpovednosti leteckého dopravcu pri preprave cestujúcich a ich batožiny v leteckej doprave(14),

–  so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 12. decembra 2012 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách prideľovania prevádzkových intervalov na letiskách Európskej únie (prepracované znenie)(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 29. októbra 2015 o bezpečnom používaní diaľkovo riadených leteckých systémov (RPAS), všeobecne známych ako bezpilotné lietadlá (dróny), v oblasti civilného letectva(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. júla 2013 o vonkajšej politike EÚ v oblasti letectva – riešenie budúcich úloh(17),

–  so zreteľom na závery Európskeho samitu o letectve konaného 20. a 21. januára 2016 na letisku Schiphol (Holandsko)(18),

–  so zreteľom na Chicagský dohovor zo 7. decembra 1944,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a na stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0021/2017),

A.  keďže cieľom dopravnej politiky EÚ je v konečnom dôsledku slúžiť záujmom európskych občanov a podnikov zabezpečovaním čoraz lepšej prepojenosti, najvyššej miery bezpečnosti a ochrany a trhov bez prekážok;

B.  keďže prísne bezpečnostné normy by mali zostať hlavným cieľom pri presadzovaní konkurencieschopnosti v leteckej doprave;

C.  keďže jednotný trh leteckej dopravy EÚ je najúspešnejším príkladom regionálnej liberalizácie leteckej dopravy, ktorá výrazne prispela k bezprecedentnej úrovni leteckej prepojenosti tým, že rozšírila možnosti cestovania v Európe aj mimo nej a súčasne znížila ceny; keďže odvetvie letectva je podstatnou súčasťou európskej dopravnej siete, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie prepojenosti a územnej súdržnosti vnútri EÚ a celosvetovo; keďže na rozdiel od centrálne umiestnených a dobre začlenených regiónov najvzdialenejšie regióny nemajú pre svoju odľahlú a izolovanú polohu žiadnu inú možnosť ako letecká doprava; keďže podpora zameraná na zlepšenie leteckých spojení by sa nemala usilovať iba o rozšírenie siete spojení, ale aj o zabezpečenie primeranej kvality spojení z hľadiska frekvencie letov, rozsahu siete a účelnosti leteckých poriadkov;

D.  keďže odvetvie letectva je hybnou silou s multiplikačným účinkom na rast a tvorbu pracovných miest a je významným pilierom hospodárstva EÚ podporujúcim inovácie, obchod a kvalitu pracovných miest, čo občanom prináša významné priame a nepriame výhody; keďže rast leteckej dopravy a dostupnosť rôznych leteckých spojení podporujú hospodársky rast, čím sa potvrdzuje, že letecká doprava pôsobí ako katalyzátor hospodárskeho rozvoja; keďže regionálne a miestne letiská taktiež zohrávajú dôležitú úlohu pri rozvoji regiónov tým, že zvyšujú ich konkurencieschopnosť a uľahčujú prístup k cestovnému ruchu;

E.  keďže 4,7 milióna pracovných miest v EÚ je priamo (1,9 milióna) alebo nepriamo (2,8 milióna) vytvorených leteckou dopravou, letiskami a súvisiacim spracovateľským priemyslom; keďže európske odvetvie letectva podporuje ďalších 917 000 pracovných miest inde vo svetovom hospodárstve; keďže mobilná a nadnárodná povaha letectva sťažuje odhaľovanie porušovania sociálnych noriem a obchádzania pracovných noriem a znemožňuje riešenie problémov len na vnútroštátnej úrovni; keďže nedávne zistenia MOP naznačujú zhoršenie pracovných podmienok v odvetví letectva; keďže väčšia diverzifikácia zmlúv môže byť nástrojom, ktorý prinesie väčšiu pružnosť, ale môže byť aj zneužívaná na účelový výber najvhodnejších právnych predpisov s cieľom vyhýbať sa plateniu príspevkov na sociálne zabezpečenie;

F.  keďže nedostatočné vykonávanie právnych predpisov EÚ a politická neochota v Rade bránia odvetviu letectva v tom, aby naplno rozvinulo svoj potenciál, a poškodzujú tak jeho konkurencieschopnosť a spôsobujú vyššie náklady na úkor podnikov, cestujúcich a hospodárstva;

G.  keďže v odvetví založenom na technológiách, výskume a inováciách, ktoré si vyžadujú rozsiahle investície aj rozvinutú infraštruktúru, spočíva úspech stratégie v jej schopnosti prijať dlhodobú víziu s náležite naplánovanými investíciami a plne zohľadniť všetky druhy dopravy;

H.  keďže letecká doprava zohráva dôležitú úlohu pri plnení cieľov EÚ v oblasti klímy tým, že zavádza opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov;

I.  keďže hoci sa v rámci jednotného európskeho neba počíta s vytvorením funkčných blokov vzdušného priestoru (FAB), ich zavádzanie sa doposiaľ značne oneskorilo; keďže Komisia preto odhaduje, že pre nedostatočný pokrok v tomto smere dochádza k strate asi 5 miliárd EUR ročne;

J.  keďže bezpečnosť predstavuje pre odvetvie letectva jeden z problémov, ktorý bezprostredne najviac čelí;

1.  víta oznámenie Komisie o stratégii v oblasti letectva pre Európu a jej úsilie o nájdenie zdrojov na oživenie tohto odvetvia hľadaním nových trhových možností a odstraňovaním prekážok, ako aj jej návrhy na riešenie a predvídanie nových výziev na základe spoločnej európskej vízie vytvorením moderných regulačných rámcov; je presvedčený, že z dlhodobejšieho hľadiska by sa mal prijať globálnejší a ambicióznejší prístup, aby sa udržateľnému a konkurencieschopnému európskemu leteckému priemyslu poskytol potrebný impulz;

2.  domnieva sa, že bezpečnosť je základnou zásadou európskej stratégie v oblasti letectva a musí sa neustále zlepšovať; víta preto revíziu základného nariadenia (nariadenie (ES) č. 216/2008) vypracovanú Európskou agentúrou pre bezpečnosť letectva (EASA), ktorej cieľom je dosiahnutie čo najvyššej úrovne bezpečnosti letectva; vyzýva Komisiu a Radu, aby v tejto súvislosti poskytli EASA dostatočné zdroje a personál s cieľom zabezpečiť prísne bezpečnostné normy a posilniť jej úlohu na medzinárodnej scéne;

3.  naliehavo vyzýva Radu a členské štáty, aby konečne urýchlene dosiahli pokrok v súvislosti s ďalšími dôležitými spismi, ktoré sú momentálne zablokované, ako je prepracované znenie nariadenia o implementácii jednotného európskeho neba (SES2 +) a revízia nariadenia o prevádzkových intervaloch a nariadení o právach cestujúcich v leteckej doprave; vyzýva Komisiu, aby prehodnotila prebiehajúce iniciatívy, a navrhla schodné alternatívy na odstránenie nedostatkov v odvetví letectva, ktoré sú dôsledkom oneskoreného a neúplného vykonávania právnych predpisov EÚ, napr. iniciatívy jednotné európske nebo; zdôrazňuje, že ak sa má zabezpečiť právna zrozumiteľnosť a istota, zverejnenie usmernení, i keď užitočné, nie je náhradou za riadnu revíziu existujúcich nariadení;

4.  zdôrazňuje, že cieľom spisov týkajúcich sa letectva, ktoré sú zablokované v Rade, je poskytnúť EÚ lepšiu právnu istotu a posilnený rámec na ochranu práv cestujúcich v leteckej doprave a zabezpečiť účinnejšie a racionálnejšie využívanie vzdušného priestoru EÚ a lepšie ustanovenia na vykonávanie jednotného európskeho neba, čo sú základné prvky nutné na realizáciu stratégie v oblasti letectva; vyzýva Radu, aby vykonala kroky s cieľom pokročiť pri rokovaniach o týchto spisoch;

Medzinárodný rozmer stratégie v oblasti letectva

5.  víta návrh Komisie na revíziu nariadenia (ES) č. 868/2004, ktoré rieši nekalé praktiky v súčasnosti, napríklad neprijateľnú štátnu pomoc, ktorá nie je vhodná ani účinná, čím upozorňuje na hlavné problémy súvisiace s možným narušením hospodárskej súťaže podľa pravidiel EÚ; zdôrazňuje však, že ani neprijateľným trendom smerom k protekcionizmu ani ich vlastnými opatreniami na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže nemožno zaručiť konkurencieschopnosť odvetvia letectva EÚ;

6.  domnieva sa, že európske odvetvie letectva, hoci čelí zvýšenému tlaku zo strany nových konkurentov, z ktorých mnohí využili leteckú dopravu ako strategický nástroj na medzinárodný rozvoj, dokáže obstáť v konkurenčnom globálnom prostredí, ak bude stavať na svojich prednostiach, ako sú prísne normy v oblasti bezpečnosti a ochrany, úloha EASA, geografická poloha, inovatívny priemysel, sociálne a environmentálne ciele, a bude ich rozvíjať; je pevne presvedčený, že čestná konkurencia z tretích krajín by sa mala vnímať ako príležitosť na ďalší rozvoj inovatívneho európskeho modelu letectva, ktorý má potenciál poskytnúť jedinečnú a konkurencieschopnú reakciu na špecifiká konkurentov;

7.  domnieva sa, že možnosť prilákať zahraničné investície je dôležitá z hľadiska konkurencieschopnosti leteckých spoločností EÚ a nemala by sa obmedzovať; víta preto zámer Komisie vydať usmernenia, ktoré prinesú jednoznačnosť, pokiaľ ide o pravidlá vlastníctva a kontroly, ako je uvedené v nariadení (ES) č. 1008/2008, s osobitným odkazom na kritériá „účinnej kontroly“, s cieľom zabezpečiť účinnosť týchto pravidiel;

8.  víta iniciatívu rokovať o dohodách o leteckej doprave na úrovni EÚ a o dvojstranných dohodách o bezpečnosti letectva s tretími krajinami zastupujúcimi nové a strategické trhy (Čína, Japonsko, ASEAN, Turecko, Katar, SAE, Arménsko, Mexiko, Bahrajn, Kuvajt, Omán a Saudská Arábia), a nabáda na rýchle a konštruktívne rokovania; pripomína, že nové dohody by mali byť riadne vykonávané a presadzované všetkými stranami, preto treba do nich začleniť ustanovenie o spravodlivej hospodárskej súťaži na základe medzinárodných noriem (ICAO, MOP); vyzýva Komisiu a Radu, aby rešpektujúc článok 218 ZFEÚ Európsky parlament plne zapojili do všetkých fáz rokovaní;

9.  vyzýva Komisiu, aby rokovania o dohodách o leteckej doprave s tretími krajinami podmienila prísnymi bezpečnostnými normami, primeranými pracovnými a sociálnymi normami a účasťou na trhovo orientovanom nástroji proti zmene klímy v súvislosti s emisiami z leteckej dopravy a na dohodách o leteckej doprave, a to s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky prístupu na trh, rovnaké podmienky vlastníctva a rovnaké podmienky na základe reciprocity;

10.  vyzýva Komisiu, aby urýchlene ukončila prebiehajúce rokovania a v budúcnosti začala nový dialóg o letectve s ďalšími strategickými partnermi v oblasti letectva; zdôrazňuje, že dohody o leteckých službách tiež prispievajú k podpore technického pokroku a k uplatňovaniu a posilňovaniu iných európskych politík, napríklad susedskej politiky;

Konsolidácia jednotného trhu EÚ v oblasti letectva

11.  pripomína, že aj vzdušný priestor je súčasťou jednotného trhu EÚ a každá roztrieštenosť v dôsledku jeho neefektívneho využívania a rozdielne vnútroštátne postupy (čo sa týka napríklad prevádzkových postupov, daní, poplatkov atď.) spôsobujú dlhšie časy letov, oneskorenia, väčšiu spotrebu paliva a vyššie emisie CO2, a to popri negatívnom vplyve na zvyšok trhu a brzdení konkurencieschopnosti EÚ;

12.  poznamenáva, že bez toho, aby bola dotknutá zvrchovanosť členských štátov nad ich vzdušným priestorom, sa v článku 3 nariadenia (ES) č. 551/2004 stanovuje vytvorenie jednotnej európskej hornej letovej informačnej oblasti (EUIR), a vyzýva Komisiu, aby toto ustanovenie vykonala, pretože to umožní vyriešiť regionálne problémy a zaistí kontinuitu leteckých služieb v najhustejších častiach vzdušného priestoru v prípade nepredvídaných okolností alebo narušenia leteckej dopravy; domnieva sa, že EUIR umožní postupné vytvorenie transeurópskej vzdušnej diaľnice, čo by bolo ďalším krokom k dosiahnutiu jednotného európskeho neba a nákladovo efektívneho riadenia vzdušného priestoru EÚ; víta dosiahnutý pokrok v oblasti manažmentu letovej prevádzky zameraná na zvýšenie efektívnosti a na zníženie nákladov a emisií, a to najmä vďaka práci manažéra siete, a vyzýva členské štáty, aby dokončili FAB bez akéhokoľvek ďalšieho odkladu s cieľom uľahčiť ďalší pokrok pri dosahovaní jednotného európskeho neba;

13.  je pevne presvedčený, že odvetvie letectva by malo v plnej miere ťažiť z európskych satelitných technológií, ako sú EGNOS a Galileo, ktoré umožňujú účinnejšie postupy navigácie a priblíženia, pričom súčasne dovoľujú úplné zavedenie projektu výskumu manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba (SESAR); trvá preto na potrebe zavádzať uvedené technológie v širokej miere; poukazuje na to, že na zabezpečenie náležitého zavádzania projektu SESAR a na dosiahnutie globálnej interoperability by sa mal na jeho vykonávanie vyčleniť konkrétny a ambiciózny rozpočet – iný ako rozpočet pre Nástroj na prepájanie Európy (NPE);

14.  berie na vedomie objem leteckej dopravy, ktorý je v súčasnosti značný, a predpokladá sa, že sa v niekoľkých nasledujúcich rokoch zvýši, ako aj kapacitné obmedzenia európskych letísk, pokiaľ ide o prijímanie približne 2 miliónov letov do roku 2035; zdôrazňuje, že toto si bude vyžadovať koordinované a efektívne využívanie kapacity letísk a vzdušného priestoru s cieľom zmierniť preťaženie;

15.  zdôrazňuje zásadný význam odvetvia letectva pre rast, vytváranie pracovných miest a rozvoj cestovného ruchu; zdôrazňuje, že malé a regionálne letiská zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore prepojenosti, územnej súdržnosti, sociálneho začlenenia a hospodárskeho rastu, najmä v prípade najvzdialenejších regiónov a ostrovov; považuje v tejto súvislosti za nutné strategické plánovanie európskeho letiskového systému, ktorý dokáže identifikovať súčasné kapacity, predpokladaný dopyt, súčasné nedostatky a budúce potreby v oblasti infraštruktúry na európskej úrovni a ktorý môže zachovať prístup občanov EÚ k leteckým službám;

16.  uvedomuje si značné nedostatky v prepojenosti v EÚ, pre ktoré je charakteristický nižší počet leteckých spojení v určitých častiach EÚ, ako aj význam regionálnej prepojenosti (vrátane geografických oblastí vylúčených z TEN-T); nabáda Komisiu, aby sa problematikou leteckých spojení naďalej zaoberala a riešila ju;

17.  domnieva sa, že mnohé výrazné obmedzenia rastu vo vzduchu aj na zemi (napr. nedostatok kapacít, nedostatočné a nadmerné využívanie infraštruktúr, rôzni poskytovatelia leteckých navigačných služieb alebo obmedzené investície) a tiež nedostatočné letecké prepojenia medzi rôznymi regiónmi EÚ možno riešiť tak, že sa prepojenosť na všetkých úrovniach (vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej) stane jedným z hlavných ukazovateľov pri hodnotení a plánovaní opatrení v tomto odvetví;

18.  domnieva sa, že prepojenosť by sa nemala obmedzovať iba na množstvo, frekvenciu a kvalitu služieb leteckej dopravy, ale mala by sa posudzovať v kontexte integrovanej modernej dopravnej siete a mala by zahŕňať ďalšie kritériá, ako sú čas, územná kontinuita, väčšie prepojenie sietí, prístupnosť, dostupnosť dopravných alternatív, cenová dostupnosť a environmentálne náklady, aby tak odrážala skutočnú pridanú hodnotu danej trasy; vyzýva preto Komisiu, aby preskúmala možnosť vytvorenia ukazovateľa EÚ založeného na iných existujúcich indexoch a prieskumnej práci, ktorú už vykonali organizácia Eurocontrol a stredisko pre sledovanie letísk;

19.  domnieva sa, že pri takomto ukazovateli prepojenosti vrátane pozitívnej analýzy nákladov a prínosov by sa mali zvážiť letecké spojenia zo širšieho hľadiska, pričom by sa neoslabil cieľ územnej súdržnosti EÚ, ktorý posilnia pripravované výkladové usmernenia o pravidlách upravujúcich povinnosti vyplývajúce zo služby vo verejnom záujme; zdôrazňuje, že tento index môže slúžiť záujmom celkového strategického plánovania a zabrániť tak plytvaniu peniazmi daňových poplatníkov tým, že bude z hospodárskeho hľadiska rozlišovať medzi životaschopnými príležitosťami a neziskovými projektami s cieľom okrem iného uprednostňovať ziskovú špecializáciu letísk vrátane klastrov alebo sietí letísk, predísť budúcemu vzniku „letísk duchov“ a zabezpečiť efektívne využívanie kapacity letiska a vzdušného priestoru, ako aj tým, že určí intermodálne, nákladovo efektívne a udržateľné riešenia;

20.  domnieva sa, že výhody, ktoré prináša komplementárnosť všetkých druhov dopravy bez výnimky, by sa mali naplno využiť s cieľom zlepšiť mobilitu a dosiahnuť odolnú dopravnú sieť, čo je v záujme užívateľov osobnej aj nákladnej dopravy; poukazuje na to, že intermodalita tým, že umožňuje modálny prechod, je jediným spôsobom, ako zabezpečiť dynamický a trvalo udržateľný rozvoj konkurencieschopného odvetvia leteckej dopravy EÚ; zdôrazňuje, že rozširovaním a zohľadňovaním letiskových spádových oblastí a zabránením ich prekrývaniu umožňuje intermodalita efektívnejšie využívanie infraštruktúry, čím by sa tiež uvoľnili prevádzkové intervaly a prispelo by sa k vytvoreniu prostredia priaznivého pre obchod, cestovný ruch a operácie nákladnej dopravy; oceňuje úspechy, ktoré sa dosiahli v tejto oblasti integráciou železničnej a leteckej infraštruktúry, a podporuje ďalší pokrok v tejto oblasti;

21.  pripomína, že koridory TEN-T tvoria základnú kostru rozvoja multimodálnych riešení, v rámci ktorých sú letiská hlavnými uzlami; vyjadruje poľutovanie nad tým, že iniciatívy v oblasti multimodálnej dopravy v Európe sú roztrieštené a ich množstvo je obmedzené; zdôrazňuje potrebu rýchlych, účinných a užívateľsky priaznivých prepojení sietí verejnej dopravy a letiskovej infraštruktúry; vyzýva Komisiu aj členské štáty, aby priradili vyššiu prioritu cieľu multimodálnej dopravy v rámci koridorov TEN-T a súčasne odstraňovali nedostatky; vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila návrh na multimodálny a interoperabilný prístup k doprave, do ktorého sa plne zahrnie letecká doprava, a vyzýva členské štáty, aby lepšie využívali finančné nástroje, ktoré majú k dispozícii, na podporu intermodálnych prepojení;

22.  domnieva sa, že na zvýšenie atraktívnosti intermodálnej dopravy v celej Európe by sa bezbariérové riešenia, aktuálne informácie a integrované služby (napr. integrovaný predaj cestovných lístkov) mali ponúkať všetkým cestujúcim (vrátane osôb so zníženou pohyblivosťou); poukazuje na to, že projekty financované z prostriedkov EÚ preukázali technickú uskutočniteľnosť vytvorenia multimodálnych informačných systémov a systémov predaja cestovných lístkov; vyzýva preto Komisiu, aby podporila skutočné zavedenie týchto systémov pre cestujúcich v celej EÚ;

23.  je presvedčený, že prevádzkovatelia dopravy a poskytovatelia služieb sa zapoja do hľadania intermodálnych a multimodálnych riešení, ak sa regulačným rámcom EÚ zabezpečí jasnosť a právna istota, pokiaľ ide o práva cestujúcich, zodpovednosť, meškania a zrušenia, bezpečnostné previerky, ako aj normy týkajúce sa otvorených údajov a spoločného využívania údajov; vyzýva Komisiu, aby konala v tomto zmysle;

24.  konštatuje, že verejné aj súkromné financovanie v odvetví letectva má zásadný význam pre zaručenie územnej súdržnosti, podporu inovácií a zachovanie alebo opätovné získanie vedúceho postavenia Európy v tomto odvetví; pripomína, že všetko financovanie sa musí riadiť usmerneniami EÚ pre štátnu pomoc a právnymi predpismi pre hospodársku súťaž; zastáva názor, že pri poskytovaní podpory z verejných zdrojov sa musí zaručiť, aby predmetná investícia bola nákladovo efektívna a vhodná na daný účel;

25.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v súlade s usmerneniami o štátnej pomoci pre letiská a letecké spoločnosti vypracovanými Komisiou a v súlade s oznámením Komisie o rozsahu štátnej pomoci podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ zachovali dlhodobú stratégiu, ktorá sa zaoberá tak prebytkom stratových letísk v regiónoch, kde sú dostupné iné druhy dopravy, ako aj príspevkom sekundárnych letísk k rozvoju, konkurencieschopnosti a integrácii regiónov EÚ;

26.  poukazuje na význam priaznivého regulačného rámca pre letiská na pritiahnutie a zmobilizovanie súkromných investícií; domnieva sa, že hodnotenie Komisie týkajúce sa smernice o letiskových poplatkoch by spolu s účinnými konzultáciami s leteckými spoločnosťami a letiskami malo pomôcť objasniť, či súčasné ustanovenia sú účinným nástrojom na podporu hospodárskej súťaže pred rizikom zneužívania dominantného postavenia na trhu, na podporu záujmov európskych spotrebiteľov a na presadzovanie hospodárskej súťaže, alebo či ich treba reformovať; uznáva prínos neleteckých príjmov ku komerčnej životaschopnosti letísk;

27.  poznamenáva, že Komisia vo svojej stratégii v oblasti letectva uverejnenej v decembri 2015 oznámila, že sa uskutoční hodnotenie smernice Rady 96/67/ES o službách pozemnej obsluhy na letiskách EÚ; podporuje začlenenie pozemnej obsluhy do rozsahu EASA s cieľom pokryť celý reťazec bezpečnosti letectva;

Stratégia v oblasti letectva: vyhliadky do budúcnosti

28.  je presvedčený, že celý hodnotový reťazec letectva má potenciál stať sa strategickým sektorom pre investície, čo treba hlbšie preskúmať vytýčením dlhodobých cieľov a poskytnutím stimulov inteligentným iniciatívam, ktoré spĺňajú tieto ciele, akými sú ekologickejšie letiská alebo lietadlá, zníženie hluku, spojenie medzi letiskovými zariadeniami a verejnou dopravou; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zaoberali ďalšími opatreniami na podporu takýchto iniciatív, a to aj účinným využívaním Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), a pokračovali v podpore a financovaní programov, ako je Čisté nebo a SESAR; zdôrazňuje, že letecký priemysel je významným prispievateľom ku konkurencieschopnosti odvetvia letectva EÚ, lebo výrazne podporuje presadzovanie čistejších technológií a zavedenie projektu SESAR;

29.  berie na vedomie emisie CO2, ktoré produkuje odvetvie letectva; zdôrazňuje celý rad opatrení, ktoré už prijali a plánujú sa prijať s cieľom dosiahnuť zníženie emisií CO2 a skleníkových plynov, a to tak technicky rozvíjaním alternatívnych palív a výkonnejších lietadiel, ako aj politicky dodržiavaním medzinárodných dohôd; víta dohodu dosiahnutú na 39. zasadnutí zhromaždenia Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) 6. októbra 2016, na ktorom sa prijalo globálne trhové opatrenie (GMBM) na zníženie emisií z medzinárodnej leteckej dopravy, a záväzok 65 krajín zapojiť sa do dobrovoľnej fázy do roku 2027, čo znamená, že do roku 2035 sa bude približne 80 % emisií nad úrovňami emisií z roku 2020 kompenzovať týmto systémom; zdôrazňuje, že je dôležité zachovať po 31. decembri 2016 výnimku udelenú na základe systému obchodovania s emisnými kvótami (ETS) na emisie z letov smerujúcich na letiská a z letísk v najvzdialenejších regiónoch, ako sú vymedzené v článku 349 ZFEÚ; víta úmysel Komisie zrevidovať opatrenia EÚ na zníženie emisií CO2 z letectva na základe tejto dohody;

30.  zastáva názor, že aj vzhľadom na balík predpisov Komisie týkajúcich sa obehového hospodárstva by sa mali podporovať ďalšie iniciatívy zamerané na zvýšenie environmentálnej kapacity a zníženie emisií a hluku z prevádzkových činností z letísk, na letiskách a v rámci letísk, napríklad používaním obnoviteľných palív (napr. biopalív), vytvorením efektívnych systémov certifikovanej recyklácie šetrnej voči životnému prostrediu, demontážou a opätovným použitím lietadiel, podporou tzv. ekologických letísk a ekologických trás na letiská a dosahovaním čo najefektívnejšieho riadenia logistiky;

31.  žiada, aby sa zhromažďovali a rozširovali najlepšie postupy na znižovanie emisií v odvetví berúc pritom do úvahy, že prísne environmentálne normy sa musia počas celého obdobia zachovávať a posilňovať s cieľom zabezpečiť, aby sa letectvo rozvíjalo udržateľným spôsobom;

32.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dôsledne monitorovali nové postupy, ktoré sú platné od júna 2016, na zníženie hluku a ultrajemných častíc výfukových plynov z lietadiel, ktoré vzlietajú z letísk v blízkosti miest a osídlených centier, aby sa zlepšila kvalita života a najmä kvalita ovzdušia;

33.  berie na vedomie značné náklady na bezpečnostné opatrenia; zdôrazňuje, že bezpečnostné problémy vrátane kybernetickej bezpečnosti, ktorým čelí odvetvie letectva, budú v budúcnosti väčšie, čo si vyžiada okamžitý prechod na prístup viac založený na zohľadnení rizík a spravodajských informácií, ktorým sa zlepší bezpečnosť letiskových zariadení a umožní prispôsobiť sa meniacim sa hrozbám bez toho, aby bolo potrebné neustále reagovať novými opatreniami alebo riziko iba presúvať bez jeho zníženia;

34.  víta návrh Komisie na vytvorenie certifikačného systému EÚ pre detekčné zariadenia na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva; trvá na potrebe dôsledného vykonávania existujúcich pravidiel upravujúce prijímanie zamestnancov a odbornú prípravu; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť prehĺbenia koncepcie jednorazovej bezpečnostnej kontroly a rozvoja unijného systému predbežnej kontroly, ktorý by vopred zaregistrovaným cestujúcim z EÚ umožnil prejsť bezpečnostnou previerkou efektívnejšie; naliehavo vyzýva členské štáty, aby sa zaviazali, že si budú systematicky vymieňať spravodajské informácie a najlepšie postupy týkajúce sa letiskových bezpečnostných systémov;

35.  berie na vedomie správu skupiny na vysokej úrovni pre oblasti konfliktov a vyzýva Komisiu a členské štáty na zabezpečenie toho, aby sa vykonávali odporúčania uvedené v tejto správe vrátane vzájomnej výmeny informácií s cieľom zaistiť vypracovanie posúdenia rizika na úrovni EÚ a schopnosť rýchlo si vymieňať informácie; zdôrazňuje tiež, že bezpečnostné obavy, ktoré sa objavujú v súvislosti s nespolupracujúcimi vojenskými letmi bez aktívnych transpondérov, treba naďalej riešiť;

36.  zdôrazňuje, že nevyhnutným predpokladom konkurencieschopnosti európskeho leteckého priemyslu sú inovácie; konštatuje, že v porovnaní s inými druhmi dopravy je už letectvo vedúcim odvetvím pri využívaní výhod digitalizácie, informačných a komunikačných technológií a otvorených údajov, a nabáda toto odvetvie, aby naďalej stálo na čele tohto procesu a zároveň zabezpečovalo spravodlivú hospodársku súťaž, interoperabilitu systémov, neutralitu a transparentnosť prístupu k jasným a stručným informáciám pre všetkých užívateľov, ako sú spotrebitelia, ktorí si rezervujú celú cestu, alebo prepravné spoločnosti zapojené do činností nákladnej dopravy; víta návrh na projekt veľkých dát v oblasti letectva, ktorý vypracovala Komisia, a žiada vysvetlenie týkajúce sa jeho uskutočnenia;

37.  pripomína kontrolnú akciu Komisie a vnútroštátnych orgánov presadzovania práva v roku 2013, ktorá sa zamerala na webové sídla ponúkajúce cestovné služby v celej EÚ; poznamenáva, že pri tejto kontrolnej akcii sa odhalili závažné problémy v prípade viac ako dvoch tretín skontrolovaných webových sídiel; vyzýva Komisiu, aby podrobnejšie informovala o dosiahnutom pokroku pri zabezpečovaní súladu webových sídiel ponúkajúcich cestovné služby s právnymi predpismi EÚ a o svojich budúcich plánoch na presadzovanie práva v tejto oblasti, pokiaľ ide o predaj leteniek online aj offline; pripomína, že zákazníci musia mať vždy možnosť predkladať sťažností obchodníkovi a domáhať sa náhrady; domnieva sa, že táto možnosť by mala byť dostupná spôsobom, ktorý spotrebiteľov neodradí od uplatňovania ich práv, a že spotrebitelia by na ňu mali byť jasne upozornení; vyzýva Komisiu, aby úzko spolupracovala s vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva s cieľom zabezpečiť, aby obchodníci spĺňali tieto požiadavky;

38.  víta inovácie a hospodársky rozvoj, ktoré možno podporiť ďalším rozvojom civilného využitia diaľkovo riadených leteckých systémov (RPAS); poznamenáva, že trh s RPAS rýchlo rastie a takéto lietadlá sú čoraz viac používané na súkromné účely v obchodných činnostiach a verejnými orgánmi pri výkone ich úloh; zdôrazňuje naliehavú potrebu urýchlene prijať jasný, primeraný, harmonizovaný a rizikovo orientovaný regulačný rámec pre RPAS s cieľom stimulovať investície a inovácie v tomto odvetví a naplno využiť jeho obrovský potenciál pri súčasnom zachovaní čo najprísnejších bezpečnostných noriem;

39.  pripomína, že regulácia odvetvia letectva by mala zohľadňovať osobitné potreby všeobecného letectva spôsobom, ktorý poskytuje individuálne riešenia v oblasti leteckej dopravy aj možnosti v oblasti športového letectva;

Sociálna agenda stratégie v oblasti letectva

40.  uznáva potrebu objasniť kritérium „domovskej základne“ a vymedzenie pojmu „hlavné miesto podnikania“, aby sa zabezpečilo, že ich možno uplatňovať konzistentne a účinne zabrániť praxi využívania „výhodných vlajok“ a účelového výberu najvýhodnejších právnych predpisov („rule-shopping“); pripomína, že jednou z hlavných úloh agentúry je vydávať osvedčenia leteckého prevádzkovateľa a povolenia pre prevádzkovateľov a tretie krajiny s cieľom zaručiť bezpečnosť a prispievať k zlepšeniu pracovných podmienok;

41.  vyzýva EFSA a členské štáty, aby pokračovali v kontrole nových obchodných modelov a modelov zamestnávania s cieľom zaručiť bezpečnosť letectva, a žiada Komisiu, aby v prípade potreby prijala regulačné opatrenia; poznamenáva, že osobitnú pozornosť treba venovať okrem iného pracovným zmluvám na nula hodín, tzv. systémov pay-to-fly, nepravej samostatnej zárobkovej činnosti a situácii posádok z tretích krajín na palubách lietadiel zaregistrovaných v EÚ; zdôrazňuje význam nariadenia o hlásení udalostí v letectve a postupov „kultúry spravodlivosti“ z hľadiska posilňovania a zlepšovania bezpečnostných noriem, ako aj zdravotných a pracovných podmienok;

42.  pripomína, že odborná príprava vysokej kvality prispieva k bezpečnosti letectva; zdôrazňuje kľúčový príspevok EASA k vytvoreniu spoločnej odbornej prípravy a bezpečnostných noriem pre pilotov, členov posádky a riadiacich letovej prevádzky, a to aj prostredníctvom virtuálnej akadémie, a vyzýva členské štáty, aby investovali do celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy vo všetkých častiach hodnotového reťazca letectva, pretože úspech európskej letectva veľmi závisí od kvalifikovaných pracovníkov a inovácií; uznáva potrebu riešiť otázku prípadných nedostatkov zručností, ktoré by sa mohli objaviť; zdôrazňuje význam partnerstiev medzi vzdelávacími inštitúciami, výskumnými strediskami a sociálnymi partnermi s cieľom aktualizovať programy odbornej prípravy a zabezpečiť, aby odrážali potreby trhu práce;

43.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozšírili modely duálnej odbornej prípravy v oblasti leteckého inžinierstva a šírili ich prostredníctvom medzinárodnej spolupráce;

44.  nabáda Komisiu, aby predložila konkrétne iniciatívy na ochranu práv pracovníkov; vyzýva členské štáty, aby všetkým pracovníkom v odvetví letectva zaručili dôstojné pracovné podmienky vrátane bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a to bez ohľadu na veľkosť a typ spoločnosti, ktorá ich zamestnáva, miesto zamestnania alebo príslušnú zmluvu;

45.  poznamenáva, že všetky letecké spoločnosti pôsobiace v EÚ musia plne dodržiavať sociálne a zamestnanecké požiadavky EÚ a členských štátov; poukazuje na to, že medzi členskými štátmi existujú výrazné rozdiely, čo sa týka pracovných podmienok a sociálnej ochrany, a že podniky zneužívajú slobodu usadiť sa na znižovanie nákladov; vyzýva členské štáty, aby zastavili túto škodlivú hospodársku súťaž; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby predložili návrhy na to, ako zabrániť zneužívaniu nepriameho zamestnávania na obchádzanie právnych predpisov EÚ a vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti zdaňovania a sociálneho zabezpečenia v odvetví letectva; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby predchádzali porušovaniu sociálnych noriem a obchádzaniu pracovných noriem zaručením ochrany tých, ktorí poskytujú informácie, uľahčením otvoreného poskytovania informácií a rozšírením spolupráce medzi inšpektorátmi práce v členských štátoch; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili uplatňovanie a riadne presadzovanie pracovného práva, právnych predpisov v sociálnej oblasti a kolektívnych zmlúv v prípade leteckých spoločností pôsobiacich v danom členskom štáte;

46.  zdôrazňuje, že právo na zakladanie odborových organizácií a právo na členstvo v nich, ako aj právo na kolektívnu akciu sú základnými právami a treba ich dodržiavať, ako je uvedené v článku 12 Charty základných práv Európskej únie; odmieta akékoľvek pokusy o obmedzenie práva na štrajk v odvetví letectva; zdôrazňuje dôležitosť existencie silných, nezávislých sociálnych partnerov v odvetví letectva, pravidelného inštitucionalizovaného sociálneho dialógu na všetkých úrovniach a účasti a zastúpenia zamestnancov so zreteľom na záležitosti spoločnosti; trvá na riadnom procese konzultácie a posilnení sociálneho dialógu pred akoukoľvek iniciatívou EÚ týkajúcou sa odvetvia letectva; víta pokusy sociálnych partnerov rokovať o dohode o pracovných podmienkach a sociálnych právach zamestnancov v európskom odvetví letectva; nabáda ich na rokovanie o kolektívnych zmluvách vo všetkých oblastiach odvetvia v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi, keďže takéto zmluvy sú účinným nástrojom v boji proti súťaži o najnižšie sociálne, pracovné a zamestnanecké normy a pri zabezpečovaní dôstojného odmeňovania všetkých pracovníkov;

47.  domnieva sa, že žiadny zamestnanec by nemal mať pochybnosti o uplatniteľných pracovnoprávnych predpisoch alebo o tom, či má nárok na sociálne zabezpečenie; v tejto súvislosti upozorňuje na osobitnú situáciu vysoko mobilných pracovníkov v odvetví letectva a vyzýva na lepšiu koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia v EÚ; trvá na tom, aby sa potreba ďalšieho objasnenia platných právnych predpisov a súdnej príslušnosti v súvislosti s pracovnými zmluvami mobilných pracovníkov v odvetví letectva posudzovala v úzkej spolupráci so zástupcami týchto pracovníkov;

o
o   o

48.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) EHSV, AC TEN/581.
(2) Ú. v. EÚ L 7, 11.1.2012, s. 3.
(3) Ú. v. EÚ C 99, 4.4.2014, s. 3.
(4) Ú. v. EÚ C 262, 19.7.2016, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ C 382, 15.10.2016, s. 1.
(6) https://ec.europa.eu/transport/media/events/event/high-level-conference-2015-social-agenda-transport_en
(7) Prijaté texty, P8_TA(2016)0049.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2015)0394.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2015)0392.
(10) Ú. v. EÚ C 380 E, 11.12.2012, s. 5.
(11) Ú. v. EÚ C 74 E, 20.3.2008, s. 658.
(12) Prijaté texty, P7_TA(2014)0220.
(13) Prijaté texty, P7_TA(2014)0221.
(14) Prijaté texty, P7_TA(2014)0092.
(15) Ú. v. EÚ C 434, 23.12.2015, s. 217.
(16) Prijaté texty, P8_TA(2015)0390.
(17) Ú. v. EÚ C 75, 26.2.2016, s. 2.
(18) https://english.eu2016.nl/documents/reports/2016/01/20/report-aviation-summit-2016

Právne oznámenie