Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2016/3008(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0149/2017

Predkladané texty :

B8-0149/2017

Rozpravy :

PV 15/02/2017 - 17
CRE 15/02/2017 - 17

Hlasovanie :

PV 16/02/2017 - 6.13
CRE 16/02/2017 - 6.13

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0055

Prijaté texty
PDF 272kWORD 49k
Štvrtok, 16. februára 2017 - Štrasburg Finálna verzia
Oneskorené vykonávanie operačných programov EŠIF – vplyv na politiku súdržnosti a ďalší postup
P8_TA(2017)0055B8-0149/2017

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. februára 2017 o oneskorenom vykonávaní operačných programov EŠIF – vplyv na politiku súdržnosti a ďalší postup (2016/3008(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. mája 2016 o zrýchlení uplatňovania politiky súdržnosti(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. novembra 2014 o oneskorenom začiatku vykonávania politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o pripravenosti členských štátov EÚ na účinný a včasný začiatok nového programového obdobia politiky súdržnosti(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2016 o revízii VFR na roky 2014 – 2020(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o investovaní do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov: hodnotenie správy na základe článku 16 ods. 3 NSU(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2015 o snahe o zjednodušenie a zameranie na výkonnosť v politike súdržnosti na obdobie 2014 – 2020(6),

–  so zreteľom na otázku Komisii o oneskorenom vykonávaní európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „EŠIF”) operačných programov – vplyv na politiku súdržnosti a ďalší postup (O-000005/2017 – B8-0202/2017),

–  so zreteľom na Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže neskoré uzatvorenie rokovaní o VFR na roky 2014 – 2020 a neskoré prijatie nariadení o EŠIF malo za následok prieťahy v procese prijímania a vykonávania dohôd o partnerstve a operačných programov a určenia riadiacich a certifikačných orgánov a orgánov auditu, procese stanovenia a plnenia ex ante kondicionalít a vykonávania projektov na miestnej a regionálnej úrovni; keďže chýbajú konkrétne informácie a analýzy o príčinách týchto oneskorení, ktoré majú v prvej časti programového obdobia vplyv na potenciál EŠIF, pokiaľ ide o zvýšenie konkurencieschopnosti a posilnenie sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti;

B.  keďže v súčasnosti bolo prijatých 564 operačných programov EŠIF a Komisia dostala oznámenia o určení orgánov pre 374 operačných programov; keďže priebežné platby nemožno realizovať bez toho, aby boli určené riadiace orgány; keďže podľa údajov k 30. novembru 2016 boli vykonané priebežné platby vo výške 14,750 miliárd EUR, čo naznačuje nižšie platobné potreby, než sa pôvodne predpokladalo;

C.  keďže v rovnakom štádiu uplynulého programového obdobia bolo napriek podobným oneskoreniam a technickým prekážkam súvisiacim s požiadavkou na systémy riadenia a kontroly už v júli 2009 zaznamenané čerpanie priebežných platieb a na základe platobných rozpočtových prostriedkov naplánovaných v rámci rozpočtu na rok 2010 sa očakávalo, že vykonávanie programov politiky súdržnosti dosiahne svoj plný potenciál už v danom roku;

D.  keďže súčasná úroveň priebežných platieb predstavuje vzhľadom na pokročilé štádium programového obdobia relatívne nízky podiel na celkových prostriedkoch pridelených na tieto programy; keďže Európsky parlament má na základe prognóz členských štátov z jesene 2016 obavy, že čerpanie bude pokračovať rovnakým tempom;

E.  keďže oneskorené vykonávanie a následné nižšie platobné potreby viedli už v roku 2016 k zníženiu prostriedkov na platby v rámci okruhu 1b o 7,2 miliardy EUR prostredníctvom návrhu opravného rozpočtu č. 4/2016; keďže v rovnakom štádiu programového obdobia 2007 – 2013 nebol podobný návrh opravného rozpočtu potrebný; keďže v roku 2017 možno konštatovať takmer 24 % zníženie platobných rozpočtových prostriedkov v porovnaní s rokom 2016;

F.  keďže sa dôrazne odporúča užšia spolupráca medzi členskými štátmi a európskymi inštitúciami s cieľom zabezpečiť, aby sa v rámci rozpočtu EÚ na rok 2018 stabilizovali platobné rozpočtové prostriedky na politiku súdržnosti a aby bol platobný plán na roky 2014 – 2020 dodržaný alebo v prípade potreby prispôsobený skutočnej situácii;

G.  keďže administratívna kapacita na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni je kľúčovým predpokladom úspešného vykonávania politiky súdržnosti;

1.  opätovne zdôrazňuje prínos investícií v rámci EŠIF, pokiaľ ide o znižovanie hospodárskych, sociálnych a územných rozdielov v rámci európskych regiónoch a medzi nimi, ako aj o vytváranie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a tvorbu pracovných miest; vyjadruje preto obavy, že ďalšie oneskorenia vo vykonávaní operačných programov politiky súdržnosti budú mať negatívny vplyv na dosahovanie týchto cieľov a prispejú k prehlbovaniu rozdielov v rozvoji regiónov;

2.  uznáva, že zavedenie niekoľkých nových požiadaviek, ako sú tematická koncentrácia, ex ante kondicionality a finančné hospodárenie, síce zabezpečilo vyššiu výkonnosť programov, so zreteľom na neskoré prijatie právneho rámca však prispelo k oneskoreniam vo vykonávaní programov; poukazuje na skutočnosť, že hrozí, že súčasné tempo vykonávania povedie v nasledujúcich rokoch k značnej výške prostriedkov, ktorých viazanosť bola zrušená, a zdôrazňuje potrebu prijať všetky možné opatrenia na zamedzenie tejto možnosti; žiada Komisiu, aby informovala o tom, aké opatrenia v tejto súvislosti plánuje;

3.  zastáva názor, že pre tieto oneskorenia vo vykonávaní programov sa v prípade finančných nástrojov v rámci operačných programov EŠIF môže zvýšiť už existujúce riziko nízkej miery vyplácania, nadmerných kapitálových dotácií, neschopnosti prilákať dostatočnú úroveň súkromného kapitálu, nízkej úrovne pákového efektu a problematického revolvingu; konštatuje, že sú potrebné ďalšie objasnenia a opatrenia na dosiahnutie rovnakej úrovne kapacity pracovať s finančnými nástrojmi ako nástrojmi s pákovým efektom v členských štátoch, vyzýva členské štáty, aby tieto nástroje zavedené Komisiou a EIB využívali vyváženým spôsobom; pripomína tiež možnosť kombinovať financovanie z EŠIF a Európskeho fondu pre strategické investície (ďalej len „EFSI”) s cieľom riešiť pokles investícií, najmä v odvetviach, ktoré sú najvhodnejšie na podporu rastu a zamestnanosti;

4.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere využívali flexibilitu dostupnú v rámci Paktu stability a rastu vzhľadom na to, že v mnohých členských štátoch spôsobila hospodárska kríza problémy s likviditou a viedla k tomu, že vlády majú k dispozícii menej finančných prostriedkov na verejné investície a že financovanie politiky súdržnosti sa stáva hlavným zdrojom verejných investícií;

5.  vyzýva preto Komisiu, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi a na základe objektívnej analýzy faktorov, ktoré prispievajú k súčasným oneskoreniam, predložila „plán na urýchlenie súdržnosti“ v prvom štvrťroku 2017 s cieľom uľahčiť rýchlejšie vykonávanie operačných programov EŠIF; v tejto súvislosti však zdôrazňuje potrebu zabezpečiť nízke miery chybovosti, boj proti podvodom a posilnenie administratívnych kapacít na vnútroštátnej, regionálnej, ako aj miestnej úrovni ako predpoklad na dosiahnutie včasných a úspešných výsledkov; domnieva sa, že opatrenia šité na mieru by mali vychádzať z analýzy súhrnnej správy o výročných správach o vykonávaní programu v rokoch 2014 – 2015, ktorú poskytla Komisia na konci roku 2016, a vyzýva členské štáty, aby nepretržite monitorovali pokrok dosiahnutý pri realizácii projektov; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu a pridanú hodnotu úsilia zameraného na tematické ciele prioritných sektorov; okrem toho vyzýva Komisiu, aby naďalej poskytovala podporu prostredníctvom pracovnej skupiny pre lepšie vykonávanie a aby poskytla Európskemu parlamentu akčný plán svojich činností;

6.  vyjadruje obavy v súvislosti s oneskoreniami pri určovaní riadiacich a certifikačných orgánov a orgánov auditu, čo vedie k oneskoreniam pri predkladaní žiadostí o platbu; vyzýva preto členské štáty, aby dokončili proces určovania, a Komisiu, aby zaviedla potrebnú technickú pomoc a poradenské služby riadiacim a certifikačným orgánom a orgánom auditu s cieľom uľahčiť a urýchliť realizáciu operačných programov na mieste, a to aj pre prípravu zoznamov projektov, zjednodušenie a zrýchlenie systému finančného riadenia a kontroly, uzatváranie zmlúv a monitorovacie postupy;

7.  uznáva, že rýchlejšie a účinnejšie vykonávanie operačných programov EŠIF je priamo spojené s väčším zjednodušením; v tejto súvislosti berie na vedomie priority stanovené v rámci tzv. súhrnného návrhu (Omnibus); poznamenáva však, že treba vyvinúť ďalšie úsilie, najmä pokiaľ ide o riešenie otázok nákladov projektového riadenia, rôznorodosti a častých zmien predpisov, komplexných postupov schvaľovania veľkých projektov, verejného obstarávania, nevyriešených vlastníckych vzťahov, zdĺhavých postupov získavania povolení a rozhodnutí, otázky retroaktívneho uplatňovania pravidiel auditu a kontroly, neskorých platieb príjemcom, ťažkostí pri kombinovaní finančných prostriedkov EŠIF s inými zdrojmi financovania, pravidiel štátnej pomoci a pomalého riešenia sporov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila primeranú koordináciu, výrazne zjednodušila pravidlá štátnej pomoci a zaistila ich zlučiteľnosť s politikou súdržnosti; pripomína, že je takisto potrebné vynaložiť úsilie na zlepšenie oznamovania výsledkov týkajúcich sa investícií z EŠIF;

8.  vyzýva Komisiu, aby posúdila a vypracovala riešenia vrátane ďalších foriem flexibility, ako napríklad flexibilita medzi prioritami a medzi operačnými programami na požiadanie príslušných riadiacich orgánov, v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020 a aby zároveň zabezpečila požadovanú stabilitu, predvídateľnosť a navrhovaný spätný tok prostriedkov, ktorých viazanosť bola zrušená v dôsledku celkového alebo čiastočného nevykonávania, vrátane z okruhu 1b, do rozpočtu EÚ, a to aj so zreteľom na budúce programové obdobie;

9.  vyzýva na zvýšenie úsilia s cieľom zabezpečiť a uľahčiť súčinnosť medzi možnosťami financovania zo zdrojov EÚ, ako sú napríklad EŠIF, Horizont 2020 a EFSI, prostredníctvom spoločného financovania, úzkej spolupráce medzi príslušnými orgánmi, podpory opatrení v oblasti inteligentnej špecializácie, ako aj prostredníctvom užšej koordinácie s vnútroštátnymi orgánmi, ktoré zaisťujú preferenčné úvery na projekty, v súlade s cieľmi operačných programov;

10.  vyzýva na zlepšenie komunikácie medzi štruktúrami Komisie (medzi príslušnými generálnymi riaditeľstvami), medzi Komisiou a členskými štátmi, ako aj vnútroštátnymi a regionálnymi orgánmi, keďže ide o kľúčový predpoklad na zvýšenie miery čerpania prostriedkov a zlepšenie kvality opatrení v rámci politiky súdržnosti;

11.  pripomína pridanú hodnotu prijatia prístupu zameraného na výkon a víta úsilie Komisie zabezpečiť dosiahnutie výsledkov tejto politiky v praxi; berie na vedomie závery súhrnnej správy o výročných správach o vykonávaní programu na roky 2014 – 2015 a očakáva nadchádzajúcu strategickú správu Komisie plánovanú na koniec roku 2017, ktorá poskytne viac informácií o vykonávaní priorít na základe finančných údajov, spoločných a programovo špecifických ukazovateľov a kvantifikovaných cieľových hodnôt a pokroku pri dosahovaní čiastkových cieľov, ako aj o situácii v súvislosti s dokončením akčných plánov súvisiacich s nevyrovnanými ex ante kondicionalitami(7);

12.  poukazuje na existujúci platobný plán na obdobie 2014 – 2020; pričom berie do úvahy pravidlá zrušenia viazanosti prostriedkov, vyzýva Komisiu, aby stanovila zodpovedajúci platobný plán do roku 2023 a navrhla v prípade potreby zvýšiť stropy prostriedkov na platby v rámci okruhu 1b až do konca súčasného programového obdobia; nabáda Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere sprevádzkovali e-súdržnosť a zabezpečili jej ľahké používanie s cieľom upraviť platobný plán v závislosti od konkrétneho vývoja a aby takisto pripravili plán na urýchlenie súdržnosti; preto žiada členské štáty, aby zaznamenávali údaje o rozpracovaných projektoch, plánoch obstarávania s plánovanými a skutočnými dátumami predkladania ponúk, uzatvárania zmlúv a vykonávania, ako aj všetky finančné a účtovné údaje týkajúce sa faktúr, spolufinancovania, oprávnenosti výdavkov atď.;

13.  očakáva, že Komisia bude pokračovať v diskusii o týchto otázkach v rámci fóra o súdržnosti a že v 7. správe o súdržnosti navrhne riešenia s cieľom zabezpečiť plné vykonávanie politiky súdržnosti a vyhovieť investičným potrebám EÚ; takisto žiada, aby sa prijali potrebné kroky na včasný začiatok programového obdobia po roku 2020;

14.  žiada Komisiu, aby si vzala ponaučenie z informácií uvedených vo výročných správach so zreteľom na diskusiu o politike súdržnosti po roku 2020;

15.  nalieha v tejto súvislosti na Komisiu, aby najneskôr do začiatku roku 2018 predložila legislatívny balík týkajúci sa budúceho programového obdobia a aby uľahčila bezproblémové a včasné rokovanie o VFR po roku 2020 vrátane regulačného a procedurálneho vankúša s cieľom vyhnúť sa systémovým otrasom, pokiaľ ide o investície v rámci politiky súdržnosti a jej vykonávanie; domnieva sa, že treba primerane zohľadniť výsledky referenda v Spojenom kráľovstve a nadchádzajúce opatrenia v súvislosti s vystúpením Veľkej Británie z EÚ;

16.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, Výboru regiónov, členským štátom a ich národným a regionálnym parlamentom.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0217.
(2) Ú. v. EÚ C 289, 9.8.2016, s. 50.
(3) Ú. v. EÚ C 482, 23.12.2016, s. 56.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2016)0412.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2017)0053.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2015)0419.
(7) Potrebná aktualizácia po uverejnení súhrnnej správy o výročných správach o vykonávaní programov na roky 2014 – 2015.

Právne oznámenie