Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2015/2328(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0030/2017

Predkladané texty :

A8-0030/2017

Rozpravy :

PV 02/03/2017 - 2
CRE 02/03/2017 - 2

Hlasovanie :

PV 02/03/2017 - 6.7
CRE 02/03/2017 - 6.7
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0062

Prijaté texty
PDF 376kWORD 55k
Štvrtok, 2. marca 2017 - Brusel Finálna verzia
Vykonávanie programu Kreatívna Európa
P8_TA(2017)0062A8-0030/2017

Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. marca 2017 o vykonávaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (2014 až 2020) a zrušujú rozhodnutia č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES (2015/2328(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (2014 až 2020) a zrušujú rozhodnutia č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES(1) (ďalej len „nariadenie”),

–  so zreteľom na články 167 a 173 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (ďalej len „UNESCO”) o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z 20. októbra 2005,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Európskej komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu a Rade z 8. júna 2016 s názvom K stratégií EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy (JOIN(2016)0029),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. septembra 2012 s názvom Podpora kultúrnych a tvorivých sektorov v záujme rastu a zamestnanosti v EÚ (COM(2012)0537),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. júna 2010 s názvom Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch (COM(2010)0352),

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 27. apríla 2010 s názvom Uvoľnenie potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu (COM(2010)0183),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície(2),

–  so zreteľom na závery Rady z 27. mája 2015 o presahovaní oblasti kultúry a tvorivej oblasti s cieľom podnecovať inováciu, hospodársku udržateľnosť a sociálnu inklúziu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 s názvom Na ceste k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu Európy(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o úlohe medzikultúrneho dialógu, kultúrnej rozmanitosti a vzdelávania pri propagovaní základných hodnôt EÚ(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2015 o európskom filme v digitálnej ére(5),

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Európske hlavné mestá kultúry: stratégia úspechu a dlhodobé účinky, ktorú uskutočnilo tematické oddelenie B: štrukturálna a kohézna politika v roku 2013 na žiadosť Výboru pre kultúru a vzdelávanie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 k podpore európskych odvetví kultúry a tvorivej činnosti ako zdrojov hospodárskeho rastu a zamestnanosti(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o kultúrnych rozmeroch vonkajšej činnosti EÚ(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o uvoľnení potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu(8),

–  so zreteľom na pracovný plán EÚ pre kultúru na roky 2015 – 2018,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 13. apríla 2016 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o lepšej tvorbe práva, najmä na jej odseky 20 až 24 o ex post hodnotení platných právnych predpisov,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanovisko Výboru pre rozpočet (A8-0030/2017),

A.  keďže k cieľom programu Kreatívna Európa patrí ochrana a podpora európskej kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, pričom popri podpore kultúrneho dedičstva Európy na jednej strane je na druhej strane zámerom posilňovať konkurencieschopnosť európskych kultúrnych a kreatívnych sektorov;

B.  keďže kultúra je kľúčovým faktorom pri podporovaní európskej integrácie;

C.  keďže program Kreatívna Európa, najmä jeho podprogram Kultúra, je výrazne podfinancovaný a teda má ťažkosti s napĺňaním vysokých očakávaní;

D.  keďže podľa článkov 3 a 4 nariadenia patrí podpora európskej kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a kultúrneho dedičstva Európy – konkrétne podpora nadnárodnej cirkulácie kultúrnych a kreatívnych diel – k základným cieľom tohto programu;

E.  keďže podľa článku 12 nariadenia patrí podpora nadnárodnej cirkulácie a mobility – konkrétne cirkulácie európskej literatúry, aby sa zaručil čo najširší prístup k nej – k prioritám podprogramu Kultúra;

F.  keďže štruktúra jediného programu prináša výhody, ktoré vedú k dosiahnutiu kritického množstva, a potenciálne zviditeľňuje stále podceňované oblasti, ktoré čelia rovnakým výzvam v súvislosti s fragmentáciou, globalizáciou, nedostatkom údajov a ťažkým prístupom k úverom;

G.  keďže štruktúra programu s dvoma podprogramami, prostredníctvom ktorej sa zachovávajú osobitosti a identita oboch, a doplnenie medzisektorovej oblasti sú prínosné pri zabezpečovaní lepšieho pochopenia spolupráce a rozvoja v oblasti kultúry a prepojenia s tretími krajinami;

H.  keďže medzisektorová oblasť len čiastočne rozvinula svoj strategický cieľ podporovať nadnárodnú a medzisektorovú spoluprácu v oblasti kultúry;

I.  keďže program Kreatívna Európa umožňuje spoluprácu a jednotnú akciu s krajinami, ktoré sa na programe nezúčastňujú, a s medzinárodnými organizáciami aktívnymi v kultúrnych a kreatívnych sektoroch, ako je UNESCO, Rada Európy, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, na základe spoločných príspevkov na realizáciu cieľov programu;

J.  keďže systém ukazovateľov výkonnosti stanovený v článku 18 nariadenia vrátane ukazovateľov pre všeobecné ciele programu, ukazovateľov súvisiacich s podprogramami MEDIA a Kultúra a osobitných ukazovateľov týkajúcich sa nástroja záručného mechanizmu ešte nebol stanovený ani uvedený do praxe;

K.  keďže sa ukázalo, že súčasný systém hodnotenia nie je vhodný vzhľadom na charakter a osobitosť programu a mal by sa preto zlepšiť;

L.  keďže špecifické akcie, ako je iniciatíva Európske hlavné mestá kultúry vrátane ich siete, ceny a značka „Európske dedičstvo“, odhalili potenciál pre trvalo udržateľný miestny hospodársky rozvoj a kultúrny cestovný ruch, a preto by sa mali aktívnejšie zlepšovať a podporovať;

M.  keďže v roku 2016 bola v rámci medzisektorovej oblasti vydaná osobitná výzva na začlenenie utečencov do európskej spoločnosti s cieľom propagovať a podporovať kreativitu a medzikultúrny dialóg;

N.  keďže oblasť podpory „Projekty spolupráce“ v podprograme Kultúra vyžaduje približne 70 % rozpočtu tohto podprogramu, je u aktérov pôsobiacich v oblasti kultúry veľmi obľúbená a zameriava sa na spoločné cezhraničné prístupy, pričom umožňuje otvorené formulovanie nepredvídateľných, vysokoinovatívnych a kreatívnych projektov, ktoré sú výslovne žiadané;

O.  keďže napriek tomu, že v nariadení sa ustanovuje uzatváranie dvojstranných dohôd s tretími krajinami s cieľom zapojiť ich do účasti na programe alebo jeho častiach, doteraz ukončilo tento postup len niekoľko krajín;

P.  keďže vďaka aktivite Európskeho parlamentu boli kultúra, kultúrny a kreatívny priemysel a audiovizuálny sektor zahrnuté, hoci nedostatočne, do viacročných programov Erasmus+, Horizont 2020 a COSME, štrukturálnych fondov a priorít Európskeho fondu pre strategické investície (ďalej len „EFSI”);

Q.  keďže existuje silná synergia medzi informálnym učením a kreatívnym a mediálnym sektorom, pretože mnohé umelecké, mediálne a kultúrne organizácie poskytujú príležitosti na informálne učenie;

R.  keďže podiel úspešných žiadateľov v rámci programu Kultúra predstavuje 15 % a v rámci programu MEDIA 44 %, pričom pri vylúčení automatických systémov je v druhom prípade dokonca nižší (32 %);

S.  keďže v rámci programu MEDIA bolo zaregistrovaných 13 000 žiadostí a podporu získalo vyše 5 500 projektov;

T.  keďže automatický systém bodovania v rámci programu MEDIA, ktorý je zameraný na zabezpečenie rovnakých podmienok medzi členskými štátmi, vedie k narúšaniu trhu, pričom výrazne znevýhodňuje krajiny s vysokou produkčnou kapacitou v audiovizuálnej oblasti;

U.  keďže typ grantov udeľovaných na projekty spolupráce v rámci kultúrneho podprogramu Kreatívna Európa nezodpovedá potrebám sietí, ktoré sa opierajú o operačnú štruktúru a činnosti, ako tomu bolo v predchádzajúcom programe Kultúra na roky 2007 – 2013;

V.  keďže zainteresované strany stále kritizujú administratívne riadenie (postupy podávania žiadostí, hodnotenia a podávania správ) ako zaťažujúce; zdôrazňuje preto potrebu zjednodušovať postup podávania žiadosti s cieľom uľahčiť prístup k programu a podporiť účasť medzi potenciálnymi príjemcami;

W.  keďže informačné kancelárie programu Kreatívna Európa sú kľúčovým sprostredkovateľom medzi Komisiou, Výkonnou agentúrou pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (ďalej len „EACEA”) a žiadateľmi a keďže by mali byť lepšie informované o prebiehajúcom rozhodovacom procese a úzko zapojené do poskytovania informácií o projektoch a do propagovania ich výsledkov;

X.  keďže aktéri vyjadrujú poľutovanie nad vysokým administratívnym zaťažením pri postupe podávania žiadostí, ktorého súčasťou sú rozsiahle usmernenia a veľký počet dokumentov s niekedy protichodnými informáciami;

Y.  keďže registrácia spoločností v rámci autentifikačnej služby Európskej komisie (ECAS) sa označuje za problematickú; keďže elektronický formulár je však veľmi vítaný;

1.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zvýšili rozpočet programu Kreatívna Európa s cieľom zladiť ho s očakávaniami európskych občanov a s ambíciami každého podprogramu, čím akceptujú skutočnosť, že hodnoty kultúrnej produkcie nemožno vyjadriť len v ekonomických údajoch, a umožnia dosiahnuť väčšiu efektívnosť a lepšie výsledky;

2.  víta viacero racionalizačných opatrení v oblasti riadenia programu, ktoré sa uplatňujú od roku 2014;

3.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že nedostatok finančných kapacít je naďalej jednou z hlavných prekážok pre potenciálnych žiadateľov, a to spolu s administratívnymi a regulačnými prekážkami; nabáda Komisiu, agentúru EACEA a národné informačné kancelárie programu Kreatívna Európa, aby sa snažili vyriešiť problém nedostatočného zastúpenia mikrosubjektov v oblasti kultúry medzi financovanými organizáciami a v určitých sektoroch podprogramu Kultúra;

4.  žiada Komisiu, aby zvýšila súlad programu so všetkými príslušnými politikami EÚ a inými zdrojmi financovania;

5.  žiada Komisiu, aby zabezpečila dobrú koordináciu medzi generálnymi riaditeľstvami zodpovednými za program Kreatívna Európa, ako aj agentúrou EACEA a informačnými kanceláriami programu Kreatívna Európa, ktoré majú na starosti rôzne fázy vykonávania programu Kreatívna Európa, pričom pripomína, že úloha informačných kancelárií programu Kreatívna Európa a agentúry EACEA je rozhodujúca, pretože zahŕňa priame prepojenie nielen s príjemcami, ale aj s celým kultúrnym a kreatívnym sektorom;

6.  žiada Komisiu, aby čo najužšie spolupracovala s organizáciou UNESCO, Radou Európy a OECD s cieľom vytvoriť pevnejší základ spoločného prispievania k plneniu cieľov programu a hodnoteniu vplyvu, najmä z hľadiska medzinárodného rozmeru a rešpektovania osobitných ľudských a ekonomických hodnôt kultúry a tvorby;

7.  vyzýva Komisiu, aby zachovala súčasnú štruktúru programu Kreatívna Európa a zároveň preskúmala a lepšie definovala osobitosti dvoch rôznych podprogramov, posilnila potenciál medzisektorovej oblasti a overila, či sa záručný fond využíva účinne;

8.  žiada Komisiu, aby v rámci oboch podprogramov a usmernení pre hodnotiteľov lepšie vyvážila umeleckú a kreatívnu zložku a riadiace a inovačné aspekty, najmä pokiaľ ide o kultúrny a kreatívny priemysel;

9.  žiada Komisiu, aby využívala systém ukazovateľov výkonnosti stanovený v článku 18 právneho základu programu Kreatívna Európa, a tak trvala na umeleckej a kreatívnej zložke programu, ktorá sa príliš často obetuje v prospech čisto ekonomických faktorov, ako sú napríklad riadiace kapacity alebo kvantitatívne rozširovanie publika;

10.  nalieha na Komisiu, aby stanovila viac ako šesť existujúcich oblastí odbornosti pre hodnotiteľov s cieľom účinnejšie riešiť špecifické oblasti;

11.  naliehavo vyzýva Komisiu a agentúru EACEA, aby zlepšili proces hodnotenia tým, že v prvej fáze zvýšia počet hodnotiteľov, a aby pre výber kandidátov z užšieho zoznamu v druhom kole zaviedli kolektívne rozhodovanie de visu; zdôrazňuje, že je nutné zabezpečiť vysokú mieru transparentnosti a dôvody zamietnutia projektov treba dôkladne a jasne vysvetliť, aby prijímanie programu nebolo pre nezrozumiteľnosť ohrozené;

12.  žiada Komisiu, aby zabezpečila možnosti odbornej prípravy a budovania kapacít pre subjekty z oblasti kultúry, ktorí chcú zlepšovať svoje zručnosti v súvislosti s postupmi podávania žiadostí, celkovým riadením a vykonávaním projektu;

13.  žiada Komisiu a agentúru EACEA, aby viac podporovali subjekty z oblasti kultúry pri hľadaní partnerov na projekty spolupráce, a to prostredníctvom opatrení, ktoré okrem iného zahŕňajú aj osobitne zamerané sekcie na hľadanie partnerov v rámci najdôležitejších európskych kultúrnych podujatí, zlepšovanie existujúcich nástrojov a databáz vyhľadávania a organizovanie príležitostí na vytváranie sietí na vopred oznámené témy;

14.  žiada Komisiu a agentúru EACEA, aby prijali opatrenia s cieľom zvýšiť transparentnosť konania na spochybnenie pri zamietnutých žiadostiach, a tak znížiť celkovú frustráciu kandidátov a zvýšiť dôveryhodnosť programu z dlhodobého hľadiska;

15.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby ešte viac zjednodušila postupy podávania žiadostí a správ tým, že obmedzí a zjednoduší usmernenia a iné dokumenty, zabezpečí pružnejšie časové výkazy a vypracuje vzor dohody o spolupráci;

16.  žiada Komisiu, aby využila všetky dostupné nástroje na ešte lepšie presadzovanie a šírenie výsledkov realizovaných projektov, ako aj informácií o európskej pridanej hodnote všetkých opatrení uskutočnených v rámci tohto programu;

17.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby nemenila priority a pravidlá ani nedopĺňala nové bez poskytnutia potrebného času informačným kanceláriám programu Kreatívna Európa a zainteresovaným stranám na prípravu na ďalšie výzvy;

18.  naliehavo žiada Komisiu, aby ešte viac zjednodušila finančné aspekty, a to aj rozšírením nástroja jednorazových platieb a podporovaním väčšieho využívania paušálnych úhrad, využívala kritériá, ktoré nebránia malým projektom v prístupe k financovaniu, a zabezpečila, že konečné vyplatenie grantov sa zrealizuje v čo najkratšom čase, čo by mali byť kritériá excelentnosti pre prácu agentúry EACEA v prípade oboch podprogramov – Kultúra i MEDIA;

19.  konštatuje, že existujú značné vnútroštátne rozdiely v úrovniach miezd pracovníkov zapojených do projektov spolupráce, čo následne vedie k podstatným rozdielom z hľadiska schopnosti spolufinancovania medzi partnermi z rozličných členských štátov; vyzýva preto Komisiu, aby zvážila možnú alternatívu, čo sa týka hodnotenia práce zamestnancov v rámci projektov spolupráce, ktorá by bola založená na iných ukazovateľoch než len na platovej triede;

20.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby spolu s Eurostatom pokračovala v stanovovaní osobitných kritérií zodpovedajúcich špecifickému charakteru jednotlivých sektorov (tvorba, kultúrna a umelecká hodnota, inovácie, rast, sociálne začlenenie, budovanie komunít, internacionalizácia, zlepšovanie podnikania, schopnosť prenikania a presahovania do iných oblastí atď.) a aby posúdila možné zapojenie Spoločného výskumného centra do tohto procesu; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam budovania kvalitných zdrojov vedomostí o sektoroch, ako aj štatistického výskumu a prístupu k porovnateľným zdrojom údajov v tejto oblasti, čo umožňuje účinné monitorovanie a analýzu kultúrneho, hospodárskeho a sociálneho vplyvu politík v kultúrnom a kreatívnom sektore;

Program MEDIA

21.  víta skutočnosť, že Komisia a agentúra EACEA v súčasnosti pracujú na zmene automatického systému bodovania s cieľom umožniť skutočne rovnaké podmienky, a to pri vyváženom zohľadnení všetkých kritérií uvedených v programe Kreatívna Európa (nadnárodný charakter, rozvoj nadnárodnej spolupráce, úspory z rozsahu, kritické množstvo, pákový efekt), ako aj produkčných kapacít a existujúcich vnútroštátnych systémov podpory pre audiovizuálny priemysel;

22.  uznáva, že program MEDIA sa ukázal byť hlboko zakorenený v diverzifikovanom audiovizuálnom sektore a účinne podporuje kultúrnu rozmanitosť a priemyselnú politiku;

23.  podnecuje k väčšiemu rozvoju titulkovania a dabovania s cieľom uľahčiť cirkuláciu audiovizuálnych produktov v rámci EÚ aj mimo nej;

24.  odporúča, aby sa európske audiovizuálne dedičstvo zabezpečilo a sprístupnilo na účely štúdia, zapojenia divákov a podpory hospodárstva prostredníctvom digitalizácie filmov a audiovizuálnych archívov;

25.  zdôrazňuje, že v medzinárodnom a čoraz konkurenčnejšom filmovom prostredí musí európsky audiovizuálny sektor naďalej presadzovať opatrenia na ochranu svojej rozmanitosti a nezávislosti; kladie dôraz na to, že európska audiovizuálna produkcia potrebuje najmä vo fáze vývoja projektov priamu podporu, ktorá by sa mala realizovať rozširovaním odbornej prípravy tak, aby zahŕňala viac akcií a posilnila sa konkurencieschopnosť sektora;

26.  odporúča zintenzívniť opatrenia určené susedným krajinám v rámci tohto programu s cieľom podporiť propagáciu európskych diel na ich území a spoločných kreatívnych projektov;

27.  uznáva, že európske online platformy stále nie sú na medzinárodnej úrovni konkurencieschopné, a to napriek podpore online distribúcie, a že európsky obsah je na existujúcich platformách ťažké nájsť a získať k nemu prístup;

28.  víta skutočnosť, že oblasť rozširovania publika je rozdelená na iniciatívy zamerané na filmovú gramotnosť, pričom dôraz sa kladie na filmové vzdelávanie na školách, a iniciatívy určené na rozširovanie publika;

29.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia predložila projekt na zapojenie európskeho publika založený na údajoch, ktorý sa zameria na preskúmanie a posilnenie kapacity audiovizuálneho a filmového sektora Európy v oblasti zberu, analýzy a predvídania údajov o správaní publika s cieľom zvýšiť dopyt po zahraničných európskych filmoch;

30.  zdôrazňuje, že podpora nezávislých televíznych producentov fikčných seriálov, ktorí sa snažia súťažiť na svetovej úrovni, pokračuje najmä s cieľom reagovať na súčasný veľký medzinárodný dopyt po kvalitných seriáloch skutočne európskou ponukou, aj keď najlepšie výsledky sa doteraz dosahujú v oblasti dokumentov a detských programov;

31.  žiada Komisiu, aby zachovala svoju podporu sieťam kín, ako je Europa Cinemas, ktoré propagujú európsky film po celom svete, a to finančnou a prevádzkovou pomocou kinám, ktoré uvádzajú značný počet európskych filmov, a zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu, ktorú kiná zohrávajú pri zvyšovaní informovanosti divákov a zachovávaní sociálneho prvku filmového zážitku;

32.  žiada Komisiu, aby zmenila systém bonusov za súbežné uvádzanie diel v kinách a na platformách VOD;

33.  odporúča, aby sa hodnotiteľom poskytol súbor nástrojov, ktorý by zohľadňoval osobitosť podporného programu každej krajiny, s cieľom zaručiť rovnaké podmienky v rámci programu MEDIA;

34.  žiada Komisiu, aby zvýšila strop financovania európskych videohier s cieľom zohľadniť ich vysoké a rastúce výrobné náklady; okrem toho zdôrazňuje potrebu preskúmať kritérium oprávnenosti týkajúce sa výlučne rozprávačského charakteru videohry s cieľom rozšíriť rozsah tak, aby zahŕňal projekty, ktoré majú nadnárodný distribučný potenciál (športové hry, hry sandbox atď.), a začleniť „hrateľnosť“ medzi kritériá hodnotenia projektov, aby sa odzrkadlil kľúčový význam tohto aspektu pre úspech produktu;

Podprogram Kultúra

35.  žiada Komisiu, aby zabezpečila rovnováhu medzi ekonomickým rozmerom a vnútornou hodnotou umenia a kultúry a aby sa viac sústredila na umelcov a tvorcov;

36.  odporúča, aby európske projekty spolupráce zohľadňovali inovácie, mobilitu a rozšírené koprodukcie;

37.  žiada Komisiu, aby zaviedla možné opatrenia na obmedzenie nepomeru medzi počtom príjemcov a počtom žiadateľov, ktoré budú okrem iného zahŕňať zvýšenie rozpočtu pre podprogram Kultúra, primeranejšie zastúpenie všetkých kultúrnych a kreatívnych sektorov a väčšiu podporu menším projektom;

38.  vyzdvihuje význam prekladu pre podporu dedičstva jazykovej rozmanitosti a odporúča, aby súčasťou projektov literárnych prekladov bola propagácia kníh a čítania, ako aj podpora účasti na knižných veľtrhoch, pričom by sa malo zvážiť usporadúvanie každoročného európskeho knižného veľtrhu s cieľom zvýšiť cirkuláciu kníh, podporovať európsku literárnu výmenu a zabezpečiť prezentáciu literatúry jednotlivých krajín i prístup ku gramotnosti pre všetkých vrátane osôb so zdravotným postihnutím;

39.  víta vytvorenie centier (projektov európskych platforiem) s cieľom podporovať nových umelcov a tvorcov a umožniť im vzájomnú výmenu a spoluprácu;

40.  trvá na tom, že stabilné a vysoko reprezentatívne európske kultúrne siete sú nevyhnutné pre viditeľnosť kultúrnych a umeleckých činností v Európe a s tretími krajinami, pretože často ako prvé začínajú spoluprácu v nových oblastiach, sektoroch alebo krajinách; domnieva sa, že ich úloha ako koordinátorov činností a propagátorov kultúry a kreativity pre celé umelecké oblasti by sa mala podporovať prostredníctvom prevádzkových grantov; je presvedčený, že v tejto súvislosti by sa mali vopred zaviesť jasné a transparentné výberové kritériá;

41.  vyzýva Komisiu a agentúru EACEA, aby v rámci podprogramu Kultúra vytvorili príležitosti na vonkajšiu prezentáciu a organizáciu štruktúrovaných stretnutí so subjektmi v tomto sektore;

42.  odporúča opätovné zavedenie Európskej divadelnej ceny a vyčlenenie primeraných finančných prostriedkov;

43.  zdôrazňuje úspech a význam programu Európske hlavné mestá kultúry, ktorý je založený na dynamike miest a regiónov zapojených do tohto procesu a ktorý zo značky a z ešte stále veľmi skromného finančného príspevku EÚ činí skutočný prínos pre ďalšie financovanie a činnosti na obdobie ďaleko presahujúce daný rok;

44.  víta skutočnosť, že program Európske hlavné mestá kultúry sa od roku 2020 rozšíri na kandidátske krajiny a krajiny EZVO, a odporúča lepšie šírenie tejto skúsenosti v rámci EÚ aj mimo nej;

45.  odporúča, aby sa značka „Európske dedičstvo“ viac zviditeľňovala, a zdôrazňuje význam príslušných (hmotných aj nehmotných) miest, pokiaľ ide o európsku identitu, podporu spoločného pocitu európskej spolupatričnosti, budovanie EÚ a oboznamovanie sa s rozličným dedičstvom pre lepšiu budúcnosť;

46.  odporúča, aby sa podnikli kroky na koordináciu a primeranú podporu iniciatív v rámci Európskeho roka kultúrneho dedičstva 2018 a programu Kreatívna Európa, počnúc prípravným rokom 2017, avšak na základe vyčleneného rozpočtového riadku, a nie prostredníctvom zdrojov vyčlenených na podprogram Kultúra, ako navrhuje Komisia;

47.  žiada Komisiu, aby zvážila spôsoby, ako zjednodušiť prístup utečencov so skúsenosťami v oblasti umenia k programu Kreatívna Európa;

Medzisektorová oblasť

48.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby rozvinula a plne využívala potenciál tejto oblasti s cieľom dosiahnuť jej ciele stanovené v nariadení, najmä pokiaľ ide o podporu nadnárodnej a medzisektorovej spolupráce;

49.  odporúča, aby sa v rámci tejto oblasti zaviedli tri nové podporné opatrenia: a) Kreatívna Európa Mundus pre nadnárodnú spoluprácu, b) sociálne začlenenie a c) inovatívne prierezové a medzisektorové projekty;

50.  žiada Komisiu, aby sa v rámci záručného mechanizmu snažila dosiahnuť geografickú a sektorovú rovnováhu, zabezpečila rovnaký prístup pre malé organizácie a miestne iniciatívy a projekty zo všetkých členských štátov, zhodnotila jeho vplyv najmä na malé kultúrne podniky, kultúrnych sprostredkovateľov a tvorcov sietí a preskúmala možnosti, pokiaľ ide o rozvoj synergií s EFSI a ostatnými programami, predovšetkým COSME, v záujme zabezpečenia toho, aby sa záručný mechanizmus využíval čo najefektívnejšie s cieľom pomáhať kultúrnemu a kreatívnemu sektoru;

51.  so záujmom očakáva prvé výsledky nástroja finančnej záruky, ktorý sa začal využívať v roku 2016; očakáva, že uľahčovaním prístupu MSP a mikropodnikov k úverom tento nový trhový nástroj prispeje k rozšíreniu kultúrnych a tvorivých projektov v odvetviach, ktoré predstavujú 4,4 % HDP EÚ a 3,8 % pracovnej sily, aby naplno využili svoj potenciál ako sľubný zdroj rastu a pracovných miest a ako hybná sila konkurencieschopnosti, kultúrnej rozmanitosti a cezhraničnej spolupráce; vyjadruje však hlboké poľutovanie nad tým, že tento nástroj bude fungovať len v tých krajinách, kde už podobný nástroj existuje;

52.  víta opatrenia, ktoré prijala Komisia a agentúra EACEA na zabezpečenie odbornej prípravy a vyrovnanie zručností vo všetkých informačných kanceláriách programu Kreatívna Európa, a odporúča, aby sa v tomto úsilí pokračovalo;

53.  vyzýva Komisiu a agentúru EACEA, aby zlepšili komunikáciu a výmenu informácií s informačnými kanceláriami programu Kreatívna Európa o prebiehajúcich rozhodovacích procesoch, a to aj o finančných nástrojoch a nových medzisektorových iniciatívach; odporúča Komisii, aby s cieľom zlepšiť vykonávanie programu zohľadňovala odborné znalosti informačných kancelárií programu Kreatívna Európa vo fázach pred výberovým konaním i po ňom a aby na internete sprístupnila nástroje a dokumentáciu vypracovanú uvedenými kanceláriami ako vzory osvedčených postupov; zdôrazňuje, že je potrebná lepšia spolupráca medzi informačnými kanceláriami programu Kreatívna Európa, aby sa stali účinnejšími poradenskými nástrojmi pre žiadateľov zo svojich krajín; poukazuje na to, že dôverná vzájomná výmena hodnotiacich správ, hoci aj negatívnych, môže pomôcť zlepšiť ich kapacitu, a vyzýva Komisiu, aby zvýšila transparentnosť postupov hodnotenia a výberu;

Odporúčania pre budúce generácie programu

54.  odporúča, aby sa program Kreatívna Európa v rokoch 2021 – 2028 naďalej realizoval, skúmal a zlepšoval, a to ako program, ktorý zahŕňa všetky kultúrne a kreatívne sektory, kladie dôraz na kvalitné projekty, zachováva rovnaké hodnoty a priority a pozostáva z dvoch podprogramov a medzisektorovej oblasti zahŕňajúcej odbornú prípravu, rozširovanie publika, prístup na trhy, sociálne začleňovanie, spoluprácu, medzisektorové a prierezové projekty a partnerské učenie, ako aj komunikáciu, štúdie, podporu prispôsobenú kultúrnym a kreatívnym sektorom, záručný mechanizmus a podporu informačných kancelárií programu Kreatívna Európa;

55.  vzhľadom na značný prílev migrantov a utečencov do EÚ v posledných rokoch víta rastúci medzikultúrny rozmer programu, od ktorého očakáva, že od roku 2017 prinesie viac projektov, ktoré podnietia kultúrnu rozmanitosť a medzikultúrny dialóg a podporia viacjazyčnosť; zdôrazňuje, že tento aspekt by sa mal podporovať ako riadna zložka programu, pretože kultúrna integrácia bude pravdepodobne v najbližších rokoch v mnohých krajinách EÚ naďalej výzvou;

56.  odporúča, aby právny základ budúceho programu výslovne zahŕňal podporu kultúrnej a umeleckej kvality a skutočnú hodnotu kultúry v rámci cieľov programu a podprogramov, ako aj v rámci kritérií výberu a hodnotenia;

57.  vyzýva Komisiu, aby pri revízii podprogramu MEDIA preskúmala, či by bolo možné zvýšiť efektívnosť poskytovanej podpory priradením menších projektov k sekciám programu ako produkcia, festivaly, kiná a distribúcia;

58.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaujala aktívny prístup k prijímaniu nových krajín do programu, a to s osobitným postavením pre krajiny z európskeho južného a východného susedstva;

59.  konštatuje, že európske filmové koprodukcie sú nevyhnutné na zabezpečenie dostatočnej konkurencieschopnosti našich produktov a riešenie trhových výziev, pričom odporúča, aby sa vypracúvali pomocou primeraných metód a zdrojov, a to aj v rámci spolupráce s hlavnými európskym inštitúciami v tomto sektore, ako je Eurimages;

60.  vyzýva Komisiu, aby posúdila, či by nebolo vzhľadom na rozmanitosť kreatívnych odvetví vhodné vytvoriť európske observatórium kultúry a tvorivosti podobné Európskemu audiovizuálnemu observatóriu, ktorého štandardy by boli porovnateľné so štandardmi Európskeho audiovizuálneho observatória, a ak áno, žiada Komisiu, aby vypracovala kvalitatívne kritériá zodpovedajúce špecifickej povahe sektorov;

o
o   o

61.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Výkonnej agentúre pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 221.
(2) Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2015)0293.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2016)0005.
(5) Ú. v. EÚ C 346, 21.9.2016, s. 10.
(6) Ú. v. EÚ C 93, 9.3.2016, s. 95.
(7) Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 135.
(8) Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 142.

Právne oznámenie