Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 1, 7, 8, 11, 14, 21, 47 a 52 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na usmernenia pre reguláciu počítačovo spracovaných súborov obsahujúcich osobné údaje, ktoré sú uvedené v rezolúcii Valného zhromaždenia OSN č. 45/95 zo 14. decembra 1990,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)(1), a smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe zo 6. mája 2015 (COM(2015)0192),

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov z 28. januára 1981 (ETS č. 108) a na jeho dodatkový protokol z 8. novembra 2001 (ETS č. 181)(3),

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy CM/Rec(2010)13 členským štátom o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov v súvislosti s profilovaním z 23. novembra 2010(4),

–  so zreteľom na stanovisko 7/2015 Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov z 19. novembra 2015 s názvom Riešenie problémov veľkých dát; Výzva na transparentnosť, kontrolu užívateľov, špecificky navrhnutú ochranu údajov a zodpovednosť(5),

–  so zreteľom na stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov č. 8/2016 z 23. septembra 2016 o jednotnom presadzovaní základných práv v ére veľkých dát (EDPS Opinion on coherent enforcement of fundamental rights in the age of big data)(6),

–  so zreteľom na vyhlásenie pracovnej skupiny pre ochranu údajov zriadenej podľa článku 29 o vplyve vývoja veľkých dát na ochranu jednotlivcov so zreteľom na spracovanie ich osobných údajov v EÚ zo 16. septembra 2014(7),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0044/2017),

A.  keďže veľkými dátami sa rozumie opakujúce sa hromadenie veľkých objemov údajov vrátane osobných údajov z rôznych zdrojov, ktoré podliehajú automatickému spracovávaniu počítačovými algoritmami a pokročilými technikami spracovania údajov, s využitím uložených aj strímovaných údajov, s cieľom vytvoriť určité korelácie, trendy a modely (analýza veľkých dát);

B.  keďže niektoré prípady používania veľkých dát zahŕňajú školenie zariadení s umelou inteligenciou, ako sú neurónové siete, a štatistické modely, a to s cieľom predvídať niektoré udalosti a spôsoby správania; keďže údaje používané na školenie majú často spornú kvalitu a nie sú neutrálne;

C.  keďže pokrok v komunikačných technológiách a všadeprítomné používanie elektronických a monitorovacích zariadení, sociálnych médií, internetových interakcií a sietí, a to vrátane zariadení, ktoré komunikujú informácie bez ľudského zásahu, viedli k rozvoju masívnych, stále rastúcich súborov údajov, ktoré prostredníctvom pokročilých techník spracovania a analýzy poskytujú nebývalý pohľad na správanie ľudí, súkromie a naše spoločnosti;

D.  keďže spravodajské služby tretích krajín a členských štátov sa čoraz viac spoliehajú na spracúvanie a analýzy týchto súborov údajov, na ktoré sa buď nevzťahuje žiadny právny rámec alebo v nedávnom období boli predmetom právnych predpisov, ktorých zlučiteľnosť s primárnym a sekundárnym právom Únie vyvoláva obavy a treba ju ešte overiť;

E.  keďže k zvýšeniu násilia voči ženám a k zraniteľnosti detí dochádza aj na internete; keďže Komisia a členské štáty by mali prijať všetky potrebné zákonné opatrenia na boj proti tomuto javu;

F.  keďže podniky, spoločnosti, vlády, orgány a agentúry, vlády a mimovládne organizácie (ako aj verejný a súkromný sektor vo všeobecnosti), politickí lídri, občianska spoločnosť, akademická obec, vedecká komunita a občania ako celok v čoraz väčšej miere využívajú takéto súbory údajov a analýzy veľkých dát na podporu konkurencieschopnosti, inovácie, trhovej prognózy, politických kampaní, cielenej reklamy, vedeckého výskumu a tvorby politiky v oblasti dopravy, zdaňovania, finančných služieb, inteligentných miest, presadzovania práva, transparentnosti, verejného zdravia a reakcie na katastrofy a na ovplyvňovanie volieb a politických výsledkov napríklad prostredníctvom cielenej komunikácie;

G.  keďže trh v oblasti veľkých dát rastie v dôsledku toho, ako sa technológia a proces rozhodovania na základe dát stáva čoraz akceptovanejším ako proces prinášajúci riešenia; keďže zatiaľ neexistuje metodika posudzovania celkových vplyvov veľkých dát na základe dôkazov, existujú však dôkazy o tom, že analýza veľkých dát môže mať významný horizontálny vplyv vo verejnom i súkromnom sektore; keďže v stratégii Komisie pre digitálny jednotný trh v Európe sa uznáva potenciál dátových technológií, služieb a veľkých dát slúžiť ako katalyzátor hospodárskeho rastu, inovácie a digitalizácie v EÚ;

H.  keďže analýza veľkých dát vytvára pridanú hodnotu rôznymi spôsobmi s mnohými pozitívnymi príkladmi, ktoré prinášajú občanom výrazné príležitosti, napríklad v oblasti zdravotnej starostlivosti, boja proti zmene klímy, znižovania spotreby elektrickej energie, zlepšení bezpečnosti dopravy a umožnenia inteligentných miest, čím sa zlepšuje optimalizácia a efektívnosť podnikania a prispieva sa k zlepšovaniu pracovných podmienok a odhaľovaniu podvodov a boju proti nim; keďže veľké dáta môžu poskytnúť konkurenčnú výhodu na rozhodovacie procesy európskych spoločností, zatiaľ čo verejný sektor môže mať úžitok z väčšej účinnosti vďaka lepšiemu pohľadu na rôznu úroveň spoločensko-hospodárskeho vývoja;

I.  keďže veľké dáta majú zmienený potenciál pre občanov, akademickú obec, vedeckú komunitu a verejný a súkromný sektor, predstavujú však aj značné riziká, najmä v súvislosti s ochranou základných práv ako právo na súkromie, ochranu údajov a ich bezpečnosť, ale aj sloboda prejavu a nediskriminácia, ako ich zaručuje Charta základných práv EÚ a právo Únie; keďže pseudonymizácia a šifrovanie techník môžu znížiť riziká týkajúce sa analýzy veľkých dát, a preto zohrávajú významnú úlohu v oblasti ochrany súkromia dátového subjektu a zároveň podporujú inováciu a hospodársky rast; keďže tieto prvky sa majú považovať za súčasť prebiehajúcej revízie smernice o súkromí a elektronických komunikáciách;

J.  keďže všadeprítomné senzory, rozsiahla rutinná tvorba údajov a moderné činnosti spracúvania údajov nie sú vždy dostatočne transparentné, spôsobujú problémy schopnosti občanov a orgánov verejnej moci posudzovať procesy a účel zhromažďovania, kompilovania, analyzovania a používania osobných údajov; keďže možno pozorovať, že využívania veľkých dát vedie k stieraniu hraníc medzi osobnými a inými ako osobnými údajmi, čo môže viesť k vzniku nových osobných údajov;

K.  keďže odvetvie veľkých dát rastie o 40 % ročne, čo je sedemnásobne rýchlejšie než trh IT; keďže koncentrácia veľkých súborov údajov vytváraných novými technológiami ponúka kľúčové informácie veľkým podnikom, čo spúšťa bezprecedentný posun v mocenskej rovnováhe medzi občanmi, vládami a súkromnými subjektmi; keďže takáto koncentrácia moci v rukách podnikov môže upevniť monopoly a nekalé praktiky a môže mať škodlivý vplyv na práva spotrebiteľov a na spravodlivú hospodársku súťaž na trhu; keďže v kontexte fúzií veľkých dát by sa mali viac kontrolovať záujmy jednotlivca a ochrana základných práv;

L.  keďže veľké dáta majú obrovský nenaplnený potenciál ako motor produktivity a ako spôsob, ako ponúkať občanom lepšie výrobky a služby; zdôrazňuje však, že zovšeobecnené používanie inteligentných zariadení, sietí a webových aplikácií občanmi, podnikmi a organizáciami nemusí nevyhnutne naznačovať spokojnosť s ponúkanými produktmi, ale skôr v širšom zmysle, že tieto služby sa stali nevyhnutné pre život, komunikáciu a prácu, a to napriek nedostatku informácií o rizikách, ktoré môžu predstavovať pre náš blahobyt, bezpečnosť a práva;

M.  keďže treba rozlišovať medzi množstvom a kvalitou údajov s cieľom uľahčiť účinné využívanie veľkých dát (algoritmy a iné analytické nástroje); keďže nekvalitné údaje a/alebo postupy pri rozhodovacích procesoch a analytických nástrojoch môžu viesť k neobjektívnym algoritmom, rušivými koreláciám, chybám, podceneniu právnych, sociálnych a etických dôsledkov, riziku, že sa údaje budú používať na diskriminačné alebo podvodné účely a marginalizáciu úlohy ľudí v týchto procesoch, čo vedie k nesprávnym rozhodovacím postupom, ktoré majú škodlivý vplyv na život a príležitosti občanov, najmä marginalizovaných skupín, ako aj k negatívnemu vplyvu na spoločnosti a podniky;

N.  keďže algoritmická zodpovednosť a transparentnosť by mala znamenať vykonávanie technických a prevádzkových opatrení, ktoré zabezpečujú transparentnosť, nediskrimináciu automatizovaného rozhodovania a výpočet pravdepodobnosti individuálneho správania; keďže transparentnosť by mala jednotlivcom poskytovať zmysluplné informácie o uplatnenej logike, význame a predpokladaných dôsledkoch; keďže toto by malo obsahovať informácie o údajoch použitých na prípravu analýzy veľkých dát a umožní fyzickým osobám lepšie pochopiť a monitorovať rozhodnutia, ktoré ich ovplyvňujú;

O.  keďže analýza údajov a algoritmy majú čoraz väčší vplyv na informácie sprístupňované občanom; keďže tieto techniky môžu v prípade zneužitia ohroziť základné práva na informácie a slobodu a pluralitu médií; keďže systém verejného vysielania v členských štátoch priamo súvisí s demokratickými, sociálnymi a kultúrnymi potrebami každej spoločnosti a s potrebou zachovať pluralitu médií, ako sa uvádza v Protokole o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch Amsterdamskej zmluvy (11997D/PRO/09);

P.  keďže šírenie spracúvania a analýz údajov, veľký počet subjektov zapojených do zberu, ukladania, spracovávania, uchovávania a výmeny údajov a kombinácia rozsiahlych dátových súborov obsahujúcich osobné a neosobné údaje z rôznych zdrojov pri súčasnom poskytovaní významných príležitostí vytvorili veľkú neistotu pre občanov a verejný a súkromný sektor v zmysle osobitných požiadaviek na dodržiavanie platných právnych predpisov EÚ o ochrane údajov;

Q.  keďže existuje veľké množstvo neštruktúrovaných pôvodných systémov obsahujúcich obrovské množstvo údajov, ktoré podniky zhromažďujú počas mnohých rokov, s nejasnými systémami správy údajov, ktoré by sa mali systematicky uviesť do súladu;

R.  keďže by sa mala na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ podporovať užšia spolupráca a súdržnosť medzi rôznymi regulačnými orgánmi a orgánmi dozoru nad hospodárskou súťažou, ochrany spotrebiteľa a ochrany údajov, aby sa zabezpečil konzistentný prístup a chápanie dôsledkov veľkých dát na základné práva; keďže vytvorenie a ďalší rozvoj strediska pre výmenu informácií o digitálnej oblasti(8) ako dobrovoľnej siete orgánov presadzovania práva môže prispieť k zlepšeniu ich práce a ich príslušných činností na presadzovanie práva a môže pomôcť prehlbovať súčinnosť a ochranu práv a záujmov jednotlivcov;

Všeobecné úvahy

1.  zdôrazňuje, že vyhliadky a príležitosti v oblasti veľkých dát môžu plne využiť občania, verejný a súkromný sektor, akademická a vedecká obec, keď sa zabezpečí dôvera verejnosti v tieto technológie prostredníctvom dôrazného presadzovania základných práv a súladu s platnými právnymi predpismi EÚ o ochrane údajov a právnej istote pre všetky zainteresované strany; zdôrazňuje, že spracovanie osobných údajov sa môže uskutočniť len na základe niektorého právneho základu ustanoveného v článku 6 nariadenia (EÚ) 2016/679; domnieva sa, že transparentnosť a správne informovanie dotknutej verejnosti sú kľúčom k vybudovaniu dôvery verejnosti a ochrany práv jednotlivcov;

2.  zdôrazňuje, že súlad s existujúcimi právnymi predpismi v oblasti ochrany údajov, ako aj presvedčivé vedecké a etické normy, sú kľúčovými prvkami budovania dôvery v spoľahlivosť riešení veľkých dát; ďalej zdôrazňuje, že informácie odhalené prostredníctvom analýzy veľkých dát neponúkajú nestranný obraz o akejkoľvek téme a sú len natoľko spoľahlivé, ako príslušné podkladové údaje; zdôrazňuje, že prognostické analýzy založené na veľkých dátach môžu ponúkať iba štatistickú pravdepodobnosť, a preto nemôžu vždy presne predpovedať individuálne správanie; zdôrazňuje preto, že silné vedecké a etické normy sú veľmi dôležité pre zvládnutie zberu údajov a posúdenie výsledkov takejto analýzy;

3.  poukazuje na to, že citlivé informácie o osobách možno odvodiť aj z iných než citlivých údajov, čo zahmlieva rozdiel medzi citlivými a inými než citlivými údajmi;

4.  zdôrazňuje, že nedostatočné vedomosti jednotlivcov o povahe veľkých dát a ich pochopenie umožňuje, aby sa osobné informácie používali neželaným spôsobom; konštatuje, že EÚ prioritne potrebuje vzdelávanie a informovanie o základných právach; naliehavo žiada inštitúcie EÚ a členské štáty, aby investovali do digitálnej gramotnosti a zvyšovania informovanosti občanov vrátane detí o digitálnych právach, súkromí a ochrane údajov; zdôrazňuje, že takéto vzdelávanie by sa malo zameriavať na pochopenie fungovania zásad/logiky algoritmov a procesov automatizovaného rozhodovania a na ich zmysluplnú interpretáciu; okrem toho konštatuje, že je potrebné vzdelávať s cieľom zlepšovať chápanie toho, kde a ako sa toky dát zhromažďujú (t. j. zbieranie údajov z webových stránok (web scraping), kombinácia strímingu dát s dátami zo sociálnych sietí a pripojených zariadení a zhrnutie týchto informácií do nového dátového toku);

Veľké dáta na komerčné účely a vo verejnom sektore

Ochrana súkromia a údajov

5.  poukazuje na to, že právne predpisy Únie o ochrane súkromia a osobných údajoch, práve na rovnosť a nediskrimináciu, ako aj práve jednotlivcov získavať informácie o logike automatizovaného rozhodovania a profilovania a práve na využitie súdnych opravných prostriedkov, sa vzťahujú na spracovanie údajov, keď spracúvaniu predchádza pseudonymizácia alebo, v každom prípade, keď použitie iných ako osobných údajov môže mať vplyv na súkromný život jednotlivcov alebo iných práv a slobôd, čo vedie k stigmatizácii celých skupín obyvateľstva;

6.  zdôrazňuje, že jednotný digitálny trh musí byť vybudovaný na spoľahlivých, dôveryhodných a vysokorýchlostných sieťach a službách chrániacich základné práva dátových subjektov na ochranu údajov a súkromia a súčasne podporujúcich inováciu a analýzy veľkých dát v záujme vytvorenia správnych podmienok a rovnosti podmienok podnecujúcich európske digitálne hospodárstvo;

7.  ďalej zdôrazňuje možnosť opätovnej identifikácie jednotlivcov tým, že sa prepoja rôzne typy anonymizovaných údajov; zdôrazňuje, že právne predpisy Únie na ochranu súkromia a osobných údajov sa vzťahujú na spracovanie takýchto údajov iba vtedy, keď je jednotlivec skutočne identifikovateľný;

8.  zdôrazňuje, že uvedené zásady by mali slúžiť ako rámec na rozhodovacie postupy verejného a súkromného sektora a iných subjektov, ktoré využívajú údaje; zdôrazňuje potrebu oveľa väčšej algoritmickej zodpovednosti a transparentnosti v súvislosti so spracovávaním a analýzami údajov v súkromnom a verejnom sektore a inými aktérmi použitím dátovej analýzy, ako nevyhnutného nástroja na zabezpečenie toho, že jednotlivci sú náležite informovaní o spracovaní svojich osobných údajov;

9.  poukazuje na zásadnú úlohu, ktorú by mali zohrávať Komisia, Európsky výbor pre ochranu údajov, vnútroštátne orgány pre ochranu údajov a iné nezávislé orgány dohľadu v budúcnosti s cieľom podporovať transparentnosť a riadny proces, zásada právnej istoty vo všeobecnosti a, konkrétnejšie, konkrétne normy na ochranu základných práv a záruk súvisiacich s používaním spracúvania údajov a analýz v súkromnom a verejnom sektore; vyzýva na užšiu spoluprácu medzi regulačnými orgánmi správania v digitálnom prostredí, s cieľom posilniť súčinnosť medzi regulačnými rámcami pre spotrebiteľov a orgánmi pre hospodársku súťaž a ochranu údajov; požaduje pre tieto orgány primerané financovanie a primerané personálne obsadenie; zároveň uznáva potrebu vytvorenia digitálneho informačného strediska;

10.  zdôrazňuje, že samotným účelom veľkých dát by malo byť dosiahnutie porovnateľných korelácií s čo najmenším možným množstvom osobných údajov; v tomto smere zdôrazňuje, že vedecká obec, podnikateľská obec a verejnosť by sa mali zamerať na výskum a inováciu v oblasti anonymizácie;

11.  uznáva, že uplatňovanie anonymizácie, pseudonymizácie alebo šifrovania na osobné údaje môže znížiť riziká pre príslušné dotknuté osoby, keď sa osobné údaje používajú v aplikáciách veľkých dát; ďalej zdôrazňuje výhody pseudonymizácie, stanovenej vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov ako primerané ochranné opatrenie; pripomína, že anonymizácia je nezvratný proces, po ktorom už osobné údaje samotné nemožno použiť na identifikáciu alebo vyčlenenie fyzickej osoby; zastáva názor, že zmluvné záväzky by mali zabezpečiť, že sa anonymizované údaje nebudú môcť znovu identifikovať pomocou dodatočnej korelácie kombináciou rôznych zdrojov údajov; vyzýva súkromný a verejný sektor a ďalšie zainteresované subjekty v analýze veľkých dát na pravidelné preskúmavanie takýchto rizík vo svetle nových technológií a na zdokumentovanie vhodnosti prijatých opatrení; vyzýva Komisiu, Európsky výbor pre ochranu údajov a iné nezávislé dozorné orgány, aby pripravili usmernenia o tom, ako náležite anonymizovať údaje s cieľom predísť v budúcnosti porušovaniu týchto opatrení, a aby monitorovali postupy;

12.  naliehavo vyzýva súkromný a verejný sektor a ostatných prevádzkovateľov údajov, aby využívali nástroje poskytované všeobecným nariadením o ochrane údajov, ako sú kódexy správania a certifikačné systémy, s cieľom dosiahnuť väčšiu istotu, pokiaľ ide o ich osobitné povinnosti podľa práva Únie, a s cieľom zabezpečiť, aby ich postupy a činnosti boli v súlade príslušnými právnymi normami a zárukami EÚ;

13.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaistili, aby dátovo orientované technológie neobmedzovali prístup k pluralitnému mediálnemu prostrediu ani v tomto smere nediskriminovali, ale aby podporovali slobodu a pluralitu médií; zdôrazňuje, že spolupráca medzi vládami, vzdelávacími inštitúciami a mediálnymi organizáciami bude mať zásadnú úlohu pri zaisťovaní podpory gramotnosti v oblasti digitálnych médií, a to s cieľom posilniť postavenie občanov a ochrániť ich právo na informácie a slobodu prejavu;

14.  domnieva sa, že zverejnenie osobných údajov orgánmi verejnej moci vo verejnom záujme, napríklad z dôvodu predchádzania korupcii, konfliktov záujmov, daňových podvodov a prania špinavých peňazí, môže byť v demokratickej spoločnosti prípustné, ak sa údaje poskytujú za podmienok stanovených zákonom, ak platia primerané záruky, a ak je takéto zverejnenie potrebné a primerané z hľadiska dosiahnutia sledovaného cieľa;

Bezpečnosť

15.  uznáva pridanú hodnotu technologického rozvoja, ktorý prispeje k zvýšeniu bezpečnosti; berie na vedomie, že niektoré z najnaliehavejších rizík spojených s činnosťami spracúvania údajov, ako napr. techniky veľkých dát (najmä v kontexte internetu vecí), ktoré sú predmetom záujmu jednotlivcov, zahŕňajú porušenia bezpečnosti, neoprávnený prístup k údajom a nezákonné sledovanie; domnieva sa, že boj proti týmto hrozbám bez zneužívania základných práv si vyžaduje skutočnú a intenzívnu spoluprácu medzi súkromným a verejným sektorom, orgánmi presadzovania práva a nezávislými dozornými orgánmi; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že osobitnú pozornosť treba venovať bezpečnosti systémov elektronickej verejnej správy, ako aj ďalším právnym nástrojom, ako napr. softvérovej zodpovednosti;

16.  domnieva sa, že by sa takisto malo podporovať a v prípade potreby aj vyžadovať používanie šifrovania medzi koncovými zariadeniami, v súlade so zásadou špecificky navrhnutej ochrany údajov; odporúča, aby akýkoľvek budúci legislatívny rámec na tento účel výslovne zakazoval poskytovateľom šifrovania, komunikačných služieb a všetkým ostatným organizáciám (na všetkých úrovniach dodávateľského reťazca), aby umožňovali alebo uľahčovali „zadné vrátka“;

17.  zdôrazňuje, že zvýšené generovanie údajov a toky údajov zahŕňajú ďalšie slabé miesta a nové problémy s bezpečnosťou informácií; vyzýva v tejto súvislosti na využívanie ochrany súkromia už v štádiu návrhu a štandardného nastavenia ochrany súkromia, techník anonymizáce a záväzných posúdení vplyvu na ochranu súkromia; zdôrazňuje, že takéto opatrenia by sa mali uplatňovať v prípade všetkých zúčastnených strán zapojených do veľkých dát v súkromnom a verejnom sektore a iných subjektov, ktoré sa zaoberajú citlivými údajmi, ako sú právni zástupcovia, novinári a osoby pracujúce v sektore zdravotníctva tak, aby sa zabezpečilo, aby veľké dáta nezvyšovali expozíciu voči rizikám súvisiacim s informačnou bezpečnosťou;

18.  pripomína, že v súlade s článkom 15 smernice 2000/31/ES členské štáty neuložia poskytovateľom služieb prenosu, ukladania a hostingu žiadnu všeobecnú povinnosť monitorovať informácie, ktoré prenášajú alebo ktoré uložili, ani všeobecnú povinnosť aktívne zisťovať skutočnosti alebo okolnosti, ktoré by naznačovali, že ide o nezákonnú činnosť; predovšetkým pripomína, že Súdny dvor Európskej únie vo veciach C-360/10 a C-70/10 zamietol opatrenia „aktívneho monitorovania“ takmer všetkých používateľov dotknutých služieb (poskytovateľov prístupu k internetu v jednom prípade a sociálnej sieti v druhom prípade), a spresnil, že akýkoľvek súdny príkaz, ktorým by sa poskytovateľovi hostingových služieb ukladala povinnosť všeobecného monitorovania, sa zakazuje;

Nediskriminácia

19.  zdôrazňuje, že z dôvodu súborov údajov a algoritmických systémov používaných pri posudzovaní a predpovediach v rôznych fázach spracovania údajov veľké dáta môžu viesť nielen k porušovaniu základných práv jednotlivcov, ale aj k rozdielnemu zaobchádzaniu a nepriamej diskriminácii voči skupinám ľudí s podobnými vlastnosťami, najmä s ohľadom na spravodlivosť a rovnosť príležitostí pri prístupe k vzdelaniu a zamestnaniu, ako aj pri prijímaní alebo hodnotení jednotlivcov alebo pri určovaní nových spotrebiteľských návykov používateľov sociálnych médií;

20.  vyzýva Komisiu, členské štáty a orgány pre ochranu údajov, aby určili a prijali všetky možné opatrenia na minimalizáciu algoritmickej diskriminácie a predsudkov a rozvíjali silný a spoločný etický rámec transparentného spracovávania osobných údajov a automatizovaného rozhodovania, ktorý by mohol slúžiť ako vzor využívania dát a priebežného presadzovania práva Únie;

21.  vyzýva Komisiu, členské štáty a orgány pre ochranu osobných údajov, aby osobitne posúdili potrebu nielen algoritmickej transparentnosti, ale aj transparentnosti v oblasti možných neobjektívnych posunov o školiacich dátach používaných na odvodzovanie na základe veľkých dát;

22.  odporúča, aby podniky vykonávali pravidelné hodnotenie reprezentatívnosti súborov údajov, posudzovali, či súbory údajov sú ovplyvnené skreslenými prvkami a aby vypracovali stratégie s cieľom prekonať tieto skreslenia; zdôrazňuje potrebu preskúmať presnosť a presvedčivosť prognóz analýzy dát na základe spravodlivých a etických hľadísk;

Veľké dáta na vedecké účely

23.  zdôrazňuje, že analýza veľkých dát môže byť prospešná pre vedecký výskum a vývoj; domnieva sa, že rozvoj a používanie analýzy veľkých dát na vedecké účely by sa malo uskutočňovať s náležitým zreteľom na základné hodnoty uvedené v Charte základných práv a v súlade s aktuálnymi právnymi predpismi EÚ v oblasti ochrany údajov;

24.  pripomína, že podľa všeobecného nariadenia o ochrane údajov môže ďalšie spracovanie osobných údajov na štatistické účely viesť len k súhrnným údajom, ktoré nemožno opätovne priradiť k jednotlivým osobám;

Veľké dáta na účely presadzovania práva

Ochrana súkromia a údajov

25.  pripomína všetkým aktérom v oblasti presadzovania práva, ktorí používajú spracovanie údajov a analýz, že smernica (EÚ) 2016/680: upravuje spracovanie osobných údajov členskými štátmi na účely presadzovania práva; vyžaduje, aby zhromažďovanie a spracúvanie osobných údajov na účely presadzovania práva bolo vždy primerané, relevantné a nie nadmerné vo vzťahu k špecifickým, výslovným a oprávneným účelom, na ktoré sa spracúvajú; konštatuje, že účel a potrebnosť zberu týchto údajov musia byť jednoznačne preukázané; konštatuje, že každé rozhodnutie založené výlučne na automatizovanom spracúvaní, vrátane profilovania, ktoré má pre dotknutú osobu nepriaznivé právne účinky alebo významné dôsledky, je zakázané, pokiaľ nie je prípustné podľa práva Únie alebo práva členského štátu, ktoré sa vzťahuje na prevádzkovateľa a ktorými sú ustanovené primerané záruky ochrany práv a slobôd dotknutej osoby, aspoň právo na ľudský zásah zo strany prevádzkovateľa. vyzýva Komisiu, Európsky výbor pre ochranu údajov a iné nezávislé dozorné orgány, aby vydali usmernenia, odporúčania a najlepšie postupy s cieľom podrobnejšie vymedziť kritériá a podmienky platné pre rozhodnutia založené na profilovaní a využívaní veľkých dát na účely presadzovania práva;

26.  zdôrazňuje význam dodržiavania smernice (EÚ) 2016/680, pokiaľ ide o prvotné vykonanie posúdení vplyvu a auditov, v ktorých sa zohľadnia etické otázky, s cieľom posúdiť inkluzívnosť, presnosť a kvalitu údajov a zabezpečiť, aby jednotlivci, ktorých sa rozhodnutiach týkajú, a/alebo subjekty zapojené do rozhodovacích procesov mohli porozumieť a spochybniť zber alebo analýzu, modely a korelácie a zabrániť akýmkoľvek škodlivým účinkom na určité skupiny jednotlivcov;

27.  pripomína, že dôveru občanov voči digitálnym službám môžu vážne ohroziť vládne aktivity masového sledovania a neodôvodnený prístup ku komerčným a iným osobným údajom zo strany orgánov presadzovania práva;

28.  pripomína, že právnu úpravu umožňujúcu orgánom verejnej moci získať prístup k obsahu elektronickej komunikácie na všeobecnom základe treba považovať za ohrozenie podstaty základného práva na rešpektovanie súkromného života, ako je zaručené článkom 7 Charty základných práv Európskej únie;

29.  zdôrazňuje potrebu usmernení a systémov, ktoré budú začlenené do verejných súťaží na modely, nástroje a programy spracovania údajov na základe veľkých dát na účely presadzovania práva, aby sa zabezpečilo, aby podkladový kód mohol byť a bol kontrolovaný zo strany orgánu činného v trestnom konaní pred konečným nákupom a aby sa dal overiť z hľadiska jeho vhodnosti, správnosti a bezpečnosti, majúc na pamäti, že transparentnosť a zodpovednosť sú obmedzené licencovaným softvérom; pripomína, že niektoré modely prognostickej tvorby politiky sú voči súkromiu priaznivejšie než iné – napr. tie, kde sa pravdepodobnostné prognózy týkajú miest alebo udalostí a nie jednotlivých osôb;

Bezpečnosť

30.  zdôrazňuje, že je absolútne nevyhnutné chrániť databázy orgánov presadzovania práva pred narušeniami bezpečnosti a nezákonným prístupom, keďže táto skutočnosť je pre jednotlivcov znepokojujúca; domnieva sa preto, že riešenie týchto rizík si vyžaduje koordinovanú a efektívnu spoluprácu medzi orgánmi presadzovania práva, súkromným sektorom, vládami a nezávislými orgánmi dohľadu nad ochranou údajov; trvá na tom, že je potrebné zaručiť primeranú bezpečnosť osobných údajov, a to v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 a smernicou (EÚ) 2016/680, ako aj minimalizovať výskyt problematických miest prostredníctvom zabezpečenej a decentralizovanej databázovej architektúry;

Nediskriminácia

31.  upozorňuje, že vzhľadom na stupeň rušivosti rozhodnutí a opatrení prijatých orgánmi presadzovania práva – a to aj prostredníctvom spracovania údajov a analýzu údajov – na životy a práva občanov, je potrebná maximálna opatrnosť s cieľom zabrániť nezákonnej diskriminácii a útokom proti niektorým osobám alebo skupinám osôb vymedzených podľa rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného názoru, majetku, narodenia, postihnutia, veku, pohlavia, rodovej identity alebo sexuálnej orientácie, statusu pobytu, zdravia alebo príslušnosti k národnostnej menšine, ktorá je často predmetom etnického profilovania alebo intenzívnejšieho presadzovania práva policajnej práce, ako aj jednotlivcov, ktorí sú vymedzení podľa osobitných vlastností; požaduje náležitú odbornú prípravu osôb zhromažďujúcich údaje v prvej línii a používateľov tzv. spravodajských informácií odvodených z analýzy dát;

32.  vyzýva orgány presadzovania práva členských štátov, ktoré využijú dátovú analýzu, aby pri analýze údajov dodržiavali najvyššie etické štandardy a aby zabezpečili ľudský zásah a zodpovednosť vo všetkých fázach rozhodovania, nielen na posúdenie reprezentatívnosti, presnosti a kvality údajov, ale aj na posúdenie vhodnosti každého rozhodnutia, ktoré sa prijme na základe týchto informácií;

o
o   o

33.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89. (3) http://www.coe.int/en/web/conventions/full-list/-/conventions/treaty/108 (4) https://search.coe.int/cm/Pages/result_details.aspx?ObjectID=09000016805cdd00 (5) https://secure.edps.europa.eu/EDPSWEB/webdav/site/mySite/shared/Documents/Consultation/Opinions/2015/15-11-19_Big_Data_EN.pdf (6) https://secure.edps.europa.eu/EDPSWEB/webdav/site/mySite/shared/Documents/Consultation/Opinions/2016/16-09-23_BigData_opinion_EN.pdf (7) http://ec.europa.eu/justice/data-protection/article-29/documentation/opinion-recommendation/files/2014/wp221_en.pdf (8) Stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov č. 8/2016 z 23. septembra 2016, s. 15.