Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2016/2228(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0032/2017

Predkladané texty :

A8-0032/2017

Rozpravy :

PV 15/03/2017 - 17
CRE 15/03/2017 - 17

Hlasovanie :

PV 16/03/2017 - 6.8
CRE 16/03/2017 - 6.8

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0093

Prijaté texty
PDF 332kWORD 66k
Štvrtok, 16. marca 2017 - Štrasburg Finálna verzia
Integrovaná politika EÚ pre Arktídu
P8_TA(2017)0093A8-0032/2017

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. marca 2017 o integrovanej politike Európskej únie pre Arktídu (2016/2228(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohovor Spojených národov o morskom práve (UNCLOS) uzatvorený 10. decembra 1982 a platný od 16. novembra 1994 a Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC),

–  so zreteľom na dohodu prijatú 12. decembra 2015 v Paríži na 21. konferencii zmluvných strán UNFCCC (Parížska dohoda), ako aj na hlasovanie Európskeho parlamentu o ratifikácii tejto dohody zo 4. októbra 2016(1),

–  so zreteľom na Minamatský dohovor, Dohovor o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov a Göteborský protokol, Štokholmský dohovor, Aarhuský dohovor a Dohovor o biologickej diverzite,

–  so zreteľom na samit OSN o trvalo udržateľnom rozvoji a na výsledný dokument, ktorý prijalo Valné zhromaždenie OSN 25. septembra 2015 pod názvom Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030(2),

–  so zreteľom na Dohovor UNESCO o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva zo 16. novembra 1972,

–  so zreteľom na dohovor MOP č. 169,

–  so zreteľom na Ilulissatskú deklaráciu oznámenú 28. mája 2008 piatimi štátmi ležiacimi na pobreží Severného ľadového oceánu na konferencii o Severnom ľadovom oceáne, ktorá sa konala v grónskom meste Ilulissat,

–  so zreteľom na Vyhlásenie cirkumpolárnych Inuitov o zásadách rozvoja zdrojov v Inuit Nunaat(3) (Circumpolar Inuit Declaration on Resource Development Principles in Inuit Nunaat),

–   so zreteľom na to, že Valné zhromaždenie OSN prijalo 13. septembra 2007 Deklaráciu OSN č. 61/295 o právach pôvodného obyvateľstva (UNDRIP),

–  so zreteľom na závery Rady o arktických otázkach, najmä na tie z 20. júna 2016, 12. mája 2014, 8. decembra 2009 a 8. decembra 2008,

–   so zreteľom na Globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie z júna 2016 – Spoločná vízia, spoločný postup: silnejšia Európa, ako aj „správu SZBP – naše priority v roku 2016“, ako ich prijala Rada 17. októbra 2016,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (VP) z 27. apríla 2016 s názvom Integrovaná politika Európskej únie pre Arktídu (JOIN(2016)0021), spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky z 26. júna 2012 s názvom Pokrok pri vytváraní politiky Európskej únie pre Arktídu (JOIN(2012)0019) a oznámenie Komisie z 20. novembra 2008 s názvom Európska únia a arktický región (COM(2008)0763),

–  so zreteľom na vnútroštátne stratégie arktických štátov, najmä Dánskeho kráľovstva (2011), Švédska (2011), Fínska (2013), ako aj ostatných členských štátov EÚ a EHP,

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/137/EÚ zo 14. marca 2014 o vzťahoch medzi Európskou úniou na jednej strane a Grónskom a Dánskym kráľovstvom na strane druhej,

–  so zreteľom na Vyhlásenie o založení Arktickej rady a na jej aktuálny program na roky 2015 – 2017 počas predsedníctva USA,

–   so zreteľom na vyhlásenie pri príležitosti 20. výročia euro-arktickej spolupráce v regióne Barentsovho mora, vydané 3. – 4. júna 2013 v meste Kirkenes v Nórsku,

–  so zreteľom na vyhlásenia Konferencie poslancov arktického regiónu (KPAR) a parlamentnej konferencie krajín Barentsovho mora (KBM), najmä na vyhlásenie prijaté na 12. konferencii KPAR v Ulan Ude, Rusko, 14. – 16. júna 2016,

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie z tretej schôdze ministrov obnovenej Severnej dimenzie, ktorá sa konala 18. februára 2013 v Bruseli,

–   so zreteľom na vyhlásenia prijaté na parlamentnom fóre Severnej dimenzie v máji 2015 v meste Reykjavík na Islande, v novembri 2013 v meste Archangeľsk v Rusku, vo februári 2011 v meste Tromso v Nórsku, a v septembri 2009 v Bruseli,

–  so zreteľom na medzinárodný kódex pre lode plaviace sa v polárnych vodách, ktorý prijala Medzinárodná námorná organizácia (IMO),

–   so zreteľom na Medzinárodný dohovor o zabránení znečisťovaniu z lodí (MARPOL),

–   so zreteľom na dohovor o ropných škvrnách, fond pre ropné škvrny a doplnkový fond,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. novembra 2013 o uplatňovaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (podľa výročnej správy Rady Európskemu parlamentu o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike)(4), z 12. septembra 2013 o námornom rozmere spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky(5), z 22. novembra 2012 o úlohe spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky v prípade krízy súvisiacej s klímou a prírodných katastrof (6)a z 12. septembra 2012 o výročnej správe Rady pre Európsky parlament o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike(7),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o oblasti Arktídy, najmä uznesenie z 12. marca 2014 o stratégii EÚ pre oblasť Arktídy(8), z 20. januára 2011 o udržateľnej politike EÚ na ďalekom severe(9) a z 9. októbra 2008 o správe Arktídy(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 2. februára 2016 o preskúmaní stratégie EÚ v oblasti biologickej diverzity(11) v polovici trvania a z 12. mája 2016 o následných opatreniach a preskúmaní programu 2030(12),

–  so zreteľom na príslušné odporúčania Delegácie pre vzťahy so Švajčiarskom a Nórskom, pri Spoločnom parlamentnom výbore EÚ – Island a pri Spoločnom parlamentnom výbore Európskeho hospodárskeho priestoru (SINEAA delegácie),

–   so zreteľom na Stratégiu pre Európu v oblasti kozmického priestoru (COM(2016)0705), ktorú Komisia zverejnila 26. októbra 2016,

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1775 zo 6. októbra 2015 o obchodovaní s výrobkami z tuleňov,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre rybárstvo (A8-0032/2017),

A.  keďže EÚ je globálnym aktérom; keďže EÚ sa v Arktíde dlhodobo angažuje, čo vyplýva z historických, geografických, hospodárskych a výskumných súvislostí; keďže tri jej členské štáty – Dánsko, Fínsko a Švédsko – sú arktické krajiny; keďže Arktídu obklopujú medzinárodné vody a občania a vlády na celom svete, a to aj v Európskej únii, zodpovedajú za podporu ochrany Arktídy;

B.  keďže angažovanosť EÚ v severných oblastiach a v Arktíde začala už počiatkom 90. rokov 20. storočia zapojením EÚ do vytvárania Rady krajín Baltského mora (CBSS) a Euro-arktickej rady regiónu Barentsovho mora (BEAC), a plnohodnotným členstvom Komisie v týchto orgánoch;

C.  keďže politika pre oblasť Severnej dimenzie (SD), ktorá ovplyvňuje politiku EÚ v oblasti vnútorných záležitostí a vonkajších vzťahov, sa rozvinula do rovnocenného partnerstva medzi EÚ, Ruskom, Nórskom a Islandom; keďže okrem partnerov v rámci Severnej dimenzie sa na tejto politike zúčastňuje niekoľko ďalších viacstranných organizácií, ako napríklad Arktická rada (AR), Rada krajín Baltského mora (CBSS) a Euro-arktická rada regiónu Barentsovho mora (BEAC), pričom Kanada a Spojené štáty majú štatút pozorovateľa; keďže táto politika zahŕňa širokú geografickú oblasť a zohráva dôležitú úlohu prostredníctvom praktickej regionálnej spolupráce v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, verejného zdravia a sociálneho blahobytu, kultúry, ochrany životného prostredia, logistiky a dopravy;

D.  keďže EÚ postupne vybudovala a posilnila svoju politiku pre Arktídu; keďže vyvíjajúca sa spoločná angažovanosť a spoločné záujmy EÚ sa najlepšie zastupujú prostredníctvom dobre koordinovaných spoločných prostriedkov; keďže výzvy súvisiace s Arktídou si vyžadujú spoločnú regionálnu a medzinárodnú reakciu;

E.  keďže Arktída čelí jedinečným sociálnym, environmentálnym a hospodárskym výzvam;

F.  keďže európska Arktída je riedko osídlená a jej obyvateľstvo je rozptýlené po rozsiahlej oblasti charakterizovanej nedostatkom dopravných spojení, akými sú cestné a železničné spoje a letecké spoje medzi východom a západom; keďže európska Arktída trpí nedostatočnými investíciami;

G.  keďže na Arktídu sa vzťahuje široký medzinárodný právny rámec;

H.  keďže AR je primárne fórum pre spoluprácu v Arktíde; keďže za 20 rokov svojej existencie AR preukázala svoju schopnosť udržať spoluprácu v konštruktívnom a pozitívnom duchu, prispôsobiť sa novým výzvam a preberať nové povinnosti;

I.  keďže arktické štáty majú zvrchovanosť a jurisdikciu nad svojim územím a svojimi vodami; keďže práva obyvateľov Arktídy na udržateľné využívanie jej prírodných zdrojov musia byť zaručené;

J.  keďže záujem o Arktídu a jej zdroje narastá vzhľadom na meniace sa životné prostredie v tejto oblasti a nedostatok zdrojov; keďže narastá geopolitický význam regiónu; keďže účinky zmeny klímy, rastúca konkurencia, pokiaľ ide o prístup k Arktíde a prírodným zdrojom, a zintenzívnená hospodárska činnosť prinášajú so sebou riziká pre región vrátane výziev v súvislosti so životným prostredím a s ľudskou bezpečnosťou, ale aj nové príležitosti, napr. v oblasti vysoko rozvinutého, udržateľného biohospodárstva; keďže v dôsledku zmeny klímy sa otvoria nové námorné cesty a sprístupnenie nových rybolovných oblastí a prírodných zdrojov môže viesť k zvýšeniu ľudskej činnosti a environmentálnym výzvam v regióne;

K.  keďže Arktída je dlhodobo miestom konštruktívnej medzinárodnej spoluprácu a keďže je potrebné zachovať Arktídu ako pokojnú oblasť;

L.  keďže dobrá dostupnosť lepšieho prepojenia vidieckych oblastí na severe so zbytkom EÚ je nutným predpokladom udržateľného a konkurencieschopného hospodárskeho rozvoja v severných centrách, a to so zreteľom na čoraz väčšiu pozornosť investorov a zainteresovaných subjektov upriamenú na nevyužité zdroje, čo predstavuje základ obáv o životné prostredie;

M.  keďže do roku 2015 Ruská federácia zriadila prinajmenšom šesť nových základní severne od severného polárneho kruhu vrátane šiestich námorných prístavov a 13 letísk a zvyšuje prítomnosť svojich pozemných síl v Arktíde;

N.  keďže rozsiahle, zdravé a udržateľné ekosystémy v Arktíde, ktoré obývajú životaschopné spoločenstvá, sú strategicky dôležité pre politickú a hospodársku stabilitu Európy i sveta; keďže zdôrazňuje, že Arktída obsahuje viac než polovicu svetových mokradí a má zásadnú úlohu pri čistení vody; keďže sa domnieva, že sa Arktída podieľa na dosahovaní cieľov v oblasti dobrého stavu vody v EÚ, uvedených v rámcovej smernici o vode; keďže náklady vznikajúce v dôsledku nečinnosti, pokiaľ ide o zachovanie arktických socioekosystémov, narastajú geometrickým radom;

O.  keďže od roku 1981 sa objem ľadu v Severnom ľadovom oceáne výrazne znížil, oblasti permafrostu sa zmenšujú, čo spôsobuje riziko náhodného uvoľnenia obrovského množstva oxidu uhličitého(13) a metánu do atmosféry, snehová pokrývka a ľadovce sa topia a prispievajú ku globálnemu zvyšovaniu hladiny morí; keďže je možné pozorovať, že úbytok morského ľadu je rýchlejší, než sa pôvodne predpokladalo, pričom objem morského ľadu prítomného počas leta za 35 rokov klesol o 40 %; keďže rýchlosť zmeny klímy v polárnych oblastiach sa zdvojnásobila a stále sa zvyšuje a spôsobuje neznáme a nepredvídateľné zmeny existujúcich svetových ekosystémov;

P.  keďže tri členské štáty EÚ (Dánsko, Fínsko a Švédsko) a jedna zo zámorských krajín a území (Grónsko) sú členmi osemčlennej Arktickej rady a sedem ďalších členských štátov (Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Holandsko, Poľsko, Španielsko a Spojené kráľovstvo) má štatút pozorovateľov; keďže EÚ očakáva konečnú realizáciu jej formálneho postavenia pozorovateľa v Arktickej rade;

Q.  keďže ochrana životného prostredia a trvalo udržateľný rozvoj sú dva hlavné piliere Ottawskej deklarácie, ktorá položila základy pre vznik AR v roku 1996;

R.  keďže v regióne Arktídy žijú približne štyri milióny ľudí, z čoho asi 10 % tvorí pôvodné obyvateľstvo; keďže zraniteľné arktické prostredie ako aj základné práva pôvodného obyvateľstva sa musia rešpektovať a vyžadujú si silnejšie záruky; keďže práva pôvodného obyvateľstva a miestnych populácií na schvaľovanie ťažby prírodných zdrojov a na účasť na rozhodovaní o nej musia byť zaručené; keďže zvyšovanie výskytu znečisťujúcich látok a ťažkých kovov v Arktíde má negatívny vplyv na potravinový reťazec z dôvodu ich prítomnosti vo faune aj flóre, najmä v rybách, a predstavuje významný zdravotný problém pre miestne obyvateľstvo a konzumentov výrobkov z rýb;

S.  keďže ekosystémy Arktídy vrátane flóry a fauny sú obzvlášť citlivé na zásahy s relatívne dlhými obdobiami zotavovania; keďže negatívne environmentálne vplyvy sa často kumulujú, sú nezvratné a často majú vonkajšie geografické a ekologické vplyvy (napr. poškodzovanie oceánskych ekosystémov);

T.  keďže v posledných desaťročiach sa teplota v Arktíde zvyšuje zhruba dvojnásobne vyšším tempom, než je svetový priemer;

U.  keďže zvýšené množstvo skleníkových plynov a znečistenie ovzdušia v atmosfére prispievajú k zmene klímy v Arktíde; keďže znečistenie, ktoré je možné pozorovať v arktickej klíme, spôsobujú najmä znečisťovatelia v Ázii, Severnej Ameriky a Európe, takže opatrenia na znižovanie emisií v EÚ zohrávajú významnú úlohu pri riešení klimatických zmien v Arktíde;

V.  keďže používanie ťažkého vykurovacieho oleja (TVO) v arktickej námornej doprave prináša viacero rizík: v prípade úniku vzniká z veľmi hustého oleja emulzia, tá klesá pod hladinu a v prípade zachytenia v ľade môže prekonať veľké vzdialenosti; úniky TVO predstavujú obrovské riziko pre potravinovú bezpečnosť arktických komunít pôvodného obyvateľstva, ktorých živobytie závisí od rybolovu a lovu; pri horení TVO vznikajú oxidy síry, ťažké kovy, ako aj veľké množstvo čierneho uhlíka, ktorý v prípade uloženia na arktický ľad podnecuje absorpciu tepla do masy ľadu a urýchľuje tak jej topenie a účinky zmeny klímy; keďže IMO vo vodách v okolí Antarktídy zakazuje prevoz a používanie ťažkých vykurovacích olejov;

W.  keďže Únia musí byť hnacím motorom diskusií a rokovaní medzinárodných inštitúcií, aby všetci aktéri splnili svoje povinnosti v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok a aby bolo možné čeliť čoraz väčším výzvam v oblasti udržateľného riadenia zdrojov;

X.  keďže by sa vo všetkých činnostiach súvisiacich s pripravenosťou a reakciou mali zohľadňovať a minimalizovať riziká vyplývajúce z používania jadrovej energie v ľadoborcoch a pobrežných zariadeniach;

Y.  keďže vyhadzovanie akéhokoľvek odpadu do arktického permafrostu nie je za žiadnych okolností udržateľným riešením odpadového hospodárstva, ako to dokazujú nedávne zistenia z grónskej lokality Camp Century;

Z.  keďže politika EÚ v arktickej oblasti by mala dôslednejšie zohľadňoval ciele udržateľného rozvoja, ktoré sa EÚ zaviazala dosiahnuť do roku 2030;

AA.  keďže vedecké informované rozhodovanie vrátane poznatkov miestneho a pôvodného obyvateľstva je kľúčom k zachovaniu krehkého ekosystému Arktídy, zníženiu rizík a umožneniu miestnym spoločenstvám prispôsobiť sa a k podpore trvalo udržateľného rozvoja; keďže EÚ je celosvetovo najväčším poskytovateľom finančných prostriedkov na výskum Arktídy a podporuje slobodnú výmenu svojich výsledkov;

AB.  keďže vyvážená kombinácia priemyselných arktických odborných znalostí a špecializácie na jednej strane a odhodlania plniť environmentálne priaznivé a udržateľné rozvojové ciele na strane druhej má potenciál prispievať k ekologickej inovácii, priemyselnej symbióze a účinnému odpadovému hospodárstvu v tejto oblasti, čo umožňuje zachovanie panenského arktického prostredia a potenciálu v oblasti nových obchodných príležitostí a zvyšovanie počtu pracovných miest, a tým pozitívne prispievajú aj k zamestnanosti mladých ľudí a k riešeniu výzvy starnutia obyvateľstva;

AC.  keďže technické schopnosti v oblasti existujúcej satelitnej komunikácie v EÚ, a to podľa vzoru služieb a infraštruktúry programov Copernicus a Galileo, by mohli spĺňať potreby používateľov v arktickej oblasti;

AD.  keďže zapojenie miestnych komunít je kľúčové pre úspech riadenia prírodných zdrojov a pre budovanie odolnosti v prípade krehkých ekosystémov;

AE.  keďže uznáva význam zvažovania tradičných a miestnych poznatkov pri rozhodovaní v Arktíde;

AF.  keďže podľa Deklarácie OSN o právach pôvodného obyvateľstva (UNDRIP) treba chrániť kultúry Sámov, Nenetov, Chantov, Evenkov, Čukčov, Aleutov, Jupikov a Inuitov; keďže pôvodné obyvateľstvo Arktídy má právo využívať prírodné zdroje vo svojich domovských oblastiach, a preto by malo byť súčasťou všetkých budúcich plánov týkajúcich sa komerčného rybolovu;

AG.  keďže akýkoľvek rybolov v arktickej oblasti sa musí uskutočňovať v súlade s platnými medzinárodnými dohodami pre túto oblasť vrátane Špicberskej zmluvy z roku 1920 a konkrétne aj súlade so všetkými právami štátov, ktoré sú zmluvnými stranami tejto zmluvy, ako aj v súlade s akýmikoľvek historickými rybolovnými právami;

1.  víta spoločné oznámenie ako pozitívny krok smerom k integrovanej politike EÚ v oblasti arktických záležitostí, v ktorom sú identifikované konkrétne oblasti činnosti a ktoré prispieva k vytvoreniu koherentnejšieho rámca pre opatrenia na úrovni EÚ s dôrazom na európsku Arktídu; zdôrazňuje potrebu väčšej súdržnosti medzi vnútornými a vonkajšími politikami EÚ, pokiaľ ide o arktické záležitosti; vyzýva Komisiu, aby určila konkrétne vykonávacie a následné opatrenia pre svoje oznámenie; opakuje svoju požiadavku komplexnej stratégie a skonkretizovaného akčného plánu pre angažovanosť EÚ v Arktíde, ktorej východiskom by mala byť ochrana zraniteľného ekosystému Arktídy;

2.  víta tri prioritné oblasti uvedené v spoločnom oznámení, ktorými sú konkrétne zmena klímy, trvalo udržateľný rozvoj a medzinárodná spolupráca;

3.  zdôrazňuje význam Dohovoru OSN o morskom práve (UNCLOS) ako právneho rámca pre všetky oceánske činnosti, a to aj v Arktíde, pre určovanie arktického kontinentálneho šelfu a pre riešenie vnútroarktických otázok suverenity, pokiaľ ide o teritoriálne moria; konštatuje, že v Arktíde existuje iba niekoľko nevyriešených otázok týkajúcich sa jurisdikcie; považuje dodržiavanie medzinárodného práva v Arktíde za zásadne dôležité; poukazuje na to, že vody v okolí severného pólu sú zväčša medzinárodné vody; podporuje silnú úlohu EÚ pri podpore účinných viacstranných dohôd a globálneho poriadku založeného na pravidlách prostredníctvom posilneného a uceleného vykonávania príslušných medzinárodných, regionálnych a dvojstranných dohôd a právnych rámcov; zdôrazňuje, že EÚ by mala zohrávať pozitívnu úlohu pri presadzovaní a podpore dohôd, ktoré posilňujú riadenie biodiverzity a životného prostredia v oblastiach Severného ľadového oceánu mimo právomoci jednotlivých štátov; konštatuje, že toto sa netýka navigácie a tradičných spôsobov života; naliehavo žiada EÚ, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi podporila zachovanie a ochranu životného prostredia v tomto regióne; zdôrazňuje významnú úlohu AR pri zachovávaní konštruktívnej spolupráce, pokoja, mieru a stability v Arktíde;

4.  víta ratifikáciu Parížskej dohody Európskou úniou a to, že 4. novembra 2016 nadobudla účinnosť; požaduje jej rýchle a účinné vykonávanie zo strany všetkých zmluvných strán; nabáda členské štáty, aby Parížsku dohodu ratifikovali a začali tak plniť ambiciózne ciele v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, ako aj v oblasti opatrení týkajúcich sa obchodovania s emisiami a spoločného úsilia sektorov, majúc na pamäti cieľ obmedziť nárast teploty na 1,5 °C do roku 2100;

5.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prevzali väčšiu úlohu pri účinnom vykonávaní medzinárodných dohovorov, ako sú Parížska dohoda, Minamatský dohovor, Dohovor o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov, Göteborský protokol, Štokholmský dohovor, medzinárodný kódex pre lode plaviace sa v polárnych vodách (polárny kódex) a Dohovor o biologickej diverzite (DBD); žiada Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť prebiehajúcemu medzinárodnému procesu prostredníctvom Výboru pre posudzovanie perzistentných organických látok s cieľom pokračovať v postupnom ukončení používania perzistentných organických znečisťujúcich látok a aktívneho uhlia; vyzýva partnerské krajiny EÚ, aby tak urobili tiež;

6.  podporuje vytvorenie siete arktických chránených oblastí a ochranu medzinárodných námorných oblastí v okolí severného pólu za hranicami hospodárskych zón pobrežných štátov;

7.  žiada, aby sa komerčné rybárstvo v arktickej oblasti rozvíjalo tak, aby sa plne zohľadnil citlivý a osobitný charakter tejto oblasti; trvá na tom, že pred začatím akéhokoľvek nového komerčného rybolovu v arktickom regióne sa musí uskutočniť spoľahlivé a preventívne vedecké posúdenia populácií s cieľom určiť mieru rybolovu, ktorou sa zachovajú cielené populácie rýb nad úrovňami, ktoré dokážu priniesť maximálny udržateľný výnos a nepovedú k devastácii iných druhov alebo k vážnemu poškodeniu morského životného prostredia; zdôrazňuje, že každý rybolov v oceáne musí regulovať regionálna organizácia pre riadenie rybného hospodárstva, ktorá rešpektuje vedecké poradenstvo a má rozsiahle riadiace a dozorné programy na zabezpečenie súladu s opatreniami v oblasti riadenia; pripomína, že rybolov v rámci výhradných hospodárskych zón musí spĺňať rovnaké normy; požaduje zavedenie moratória na priemyselný rybolov, vrátane rybolovu s použitím vlečných sietí, vo vodách Arktídy, kde sa dosiaľ rybolov neuskutočňoval;

8.  víta pokračujúce rokovania o medzinárodnej dohode medzi arktickými pobrežnými štátmi a medzinárodnými subjektmi s cieľom zabrániť neregulovanému rybolovu v medzinárodných vodách v Arktíde a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podpísali toto vyhlásenie a zasadzovali sa jeho záväznosť pre zmluvné strany;

9.  vyzýva Komisiu, aby podporovala a povzbudzovala arktické krajiny k ďalšej práci na zvýšení rozsahu dostupných informácií a analýz týkajúcich sa všetkých populácií v regióne;

10.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie v rámci legislatívneho rámca EÚ prostredníctvom dohody o ambicióznych cieľoch v oblasti znižovania emisií pri rokovaniach o smernici o národných emisných stropoch, znížením úrovne miestneho znečistenia prostredníctvom balíka opatrení pre čisté ovzdušie v záujme nižšieho znečisťovania na veľké vzdialenosti, najmä prostredníctvom sadzí, a rokovaním o ambicióznych cieľoch znižovania emisií skleníkových plynov a opatreniach týkajúcich sa obchodovania s emisiami a spoločného úsilia sektorov, majúc na pamäti cieľ obmedziť nárast teploty na 1,5 °C do roku 2100;

11.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že dohoda OSN týkajúca sa oceánu zameraná na ochranu biodiverzity v oblastiach mimo právomoci jednotlivých štátov, o ktorej sa v súčasnosti rokuje, bude dôrazná a účinná a že bude môcť zabezpečiť stabilný postup na identifikáciu, označenie, správu a presadzovanie chránených morských oblastí vrátane morských rezervácií;

12.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby potvrdili svoju úlohu pri efektívnom vykonávaní DBD a súvisiacich medzinárodných dohôd; považuje za dôležité vykonávanie akčného plánu pre identifikáciu a určovanie priorít v oblasti škodlivých cudzorodých druhov ohrozujúcich ekosystémy a trás ich šírenia, dohodnutého podľa článku 10 Nagojského protokolu, takým spôsobom, aby sa najškodlivejšie invazívne druhy kontrolovali alebo vykynožili, a aby sa prijali opatrenia zamerané na trasy ich šírenia s cieľom eliminovať prenos a inváziu škodlivých cudzorodých druhov, a to aj do arktických oblastí;

13.  vyzýva členské štáty, aby zakázali dotácie na fosílne palivá, ktoré znižujú náklady na výrobu energie z fosílnych palív, s cieľom odrádzať od ťažby a využívania fosílnych palív;

14.  vyzýva EÚ, aby v oblasti ochrany životného prostredia a bezpečnosti ropného prieskumu a produkcie ropy na medzinárodnej úrovni podporovala striktné regulačné normy založené na predbežnej opatrnosti; požaduje zákaz ropných vrtov v ľadových arktických vodách EÚ a EHP, ako aj podporu porovnateľných noriem predbežnej opatrnosti v Arktickej rade a v prípade arktických pobrežných štátov zo strany EÚ;

15.  zdôrazňuje, že pre EÚ je dôležité podporovať rýchlu ratifikáciu Minamatského dohovoru v záujme prevencie a znižovania emisií ortuti;

16.  víta zámer Komisie nasmerovať prostriedky z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) do opatrení v oblasti klímy v Arktíde, a to so zreteľom na miestne podmienky a osobitnú povahu arktických oblastí;

17.  zdôrazňuje, že čoraz intenzívnejšie využívanie prírodných zdrojov v Arktíde by sa malo uskutočňovať spôsobom, ktorý rešpektuje miestne obyvateľstvo, prospieva mu, a ku krehkému arktickému prostrediu pristupuje s plnou environmentálnou zodpovednosťou; domnieva sa, že tento strategický výber je nevyhnutný pre zaistenie legitimity a miestnej podpory angažovanosti EÚ v Arktíde;

18.  vyzýva Komisiu a členské štáty, ktoré sú členmi alebo pozorovateľmi AR, aby podporovali jej pokračujúcu prácu, pokiaľ ide o posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) v Arktíde s cieľom chrániť jej zraniteľný ekosystém v súlade s ustanoveniami Dohovoru z Espoo; zdôrazňuje zásadnú dôležitosť posúdení EIA pre zaistenie udržateľného rozvoja hospodárskych činností a ochrany zvlášť zraniteľných ekosystémov a komunít v Arktíde; upriamuje pozornosť na tieto orientačné kritériá, ktoré predstavila Polárna rada Inuitov, na vyhodnocovanie projektov uskutočňujúcich sa v Arktíde:

   Je potrebné preskúmať všetky možné environmentálne, sociálno-ekonomické a kultúrne vplyvy tak počas, ako aj po skončení projektu, vrátane kumulatívnych účinkov súčasných a budúcich projektov.
   Zásada predbežnej opatrnosti a zásada znečisťovateľ platí sa musia dodržiavať vo všetkých fázach plánovania projektov, posudzovania, vykonávania a rekultivácie.
   Rekultivácia a obnova biotopov a zasiahnutých pozemkov musia byť dôsledne plánované a v plnej miere financované vopred.
   Návrhy projektov zamerané na odstraňovanie úniku ropy musia nesporne preukazovať schopnosti priemyselného odvetvia odčerpať vytečenú ropu z mrznúcich, polámaných alebo opätovne mrznúcich ľadových krýh.
   Je nevyhnutné zaviesť medzinárodnú zodpovednosť ako aj režim kompenzácií na kontamináciu pôdy, vody a morských oblastí v dôsledku prieskumu a ťažby ropy v pobrežných vodách;

19.  zdôrazňuje význam toho, aby sa našli mechanizmy na začlenenie sociálnej zodpovednosti do činností podnikov, ktoré podnikajú v regióne Arktídy, najmä prostredníctvom spolupráce so zástupcami podnikateľského sektora, napríklad s Arktickou hospodárskou radou; odporúča, aby sa preskúmal potenciál dobrovoľných mechanizmov podnecujúcich vysoké priemyselné štandardy v oblasti sociálnej a environmentálnej výkonnosti, ako je zdôrazňovanie najlepších výkonov v indexe arktickej podnikovej zodpovednosti, napríklad na základe investičného protokolu pre podnikanie v Arktíde a iniciatívy OSN Global Compact;

20.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili akékoľvek úsilie IMO o dosiahnutie celosvetovej dohody na znížení emisií z lodnej dopravy;

21.  uznáva význam pokračujúceho a dostatočného financovania severných riedko osídlených oblastí s cieľom bojovať proti trvalým znevýhodneniam ako riedke osídlenie, tvrdé klimatické podmienky a dlhé vzdialenosti;

22.  nabáda na úzku spoluprácu medzi inštitúciami EÚ a príslušnými členskými štátmi EÚ v otázkach súvisiacich s Arktídou; vyzýva tie členské štáty, ktoré sú členmi Arktickej rady, aby ostatné členské štáty a vysokú predstaviteľku informovali o všetkých veciach spoločného záujmu v Arktickej rade v súlade s článkom 34 ods. 2 Zmluvy o EÚ;

23.  zdôrazňuje, že EÚ musí spolupracovať so všetkými arktickými partnermi v rámci dialógu o politikách a požaduje intenzívnejšiu spoluprácu medzi EÚ, Arktickou radou v rámci Severnej dimenzie, Euro-arktickou radou regiónu Barentsovho mora a ďalšími orgánmi zapojenými do spolupráce v najsevernejších oblastiach; zdôrazňuje významnú úlohu pozorovateľov v Arktickej rade, ktorí majú množstvo skúseností s vedeckou a politickou spoluprácou v Arktíde a dlhodobo sa v tomto smere angažujú; víta v tejto súvislosti pokračujúci dialóg medzi pozorovateľskými štátmi a predsedníctvom AR;

24.  dôrazne podporuje poskytnutie štatútu pozorovateľa Európskej únii v Arktickej rade; je presvedčený, že plnohodnotné vykonávanie štatútu EÚ ako formálneho pozorovateľa by malo pozitívny vplyv na politickú a inštitucionálnu úlohu Arktickej rady pri riešení otázok Arktídy, a posilnilo by ju;

25.  víta rozšírenú koordináciu medzi Komisiou a ESVČ o arktických otázkach; navrhuje, aby sa v rámci ESVČ vytvorilo oddelenie pre severné politiky a aby sa posilnila spolupráca medzi útvarmi ESVČ a Komisiou, ktorá zabezpečí ucelený, koordinovaný a integrovaný politický prístup naprieč príslušnými kľúčovými oblasťami politiky;

26.  poznamenáva, že EÚ má kapacitu prispieť k riešeniu potenciálnych bezpečnostných výziev; vyzýva EÚ, aby v spolupráci so svojimi členskými štátmi a s arktickými krajinami prispievala k budovaniu civilných bezpečnostných mechanizmov, ako aj zlepšovaniu kapacít v prípade prírodných a človekom spôsobených kríz a katastrof, pátracích a záchranných kapacít a infraštruktúry;

27.  upozorňuje na skutočnosť, že energetická bezpečnosť úzko súvisí so zmenou klímy; domnieva sa, že sa musí zvýšiť energetická bezpečnosť znížením závislosti EÚ od fosílnych palív; zdôrazňuje, že premena Arktídy predstavuje jeden z hlavných účinkov zmeny klímy na bezpečnosť EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné zaoberať sa týmto násobiteľom rizika prostredníctvom posilnenej stratégie EÚ pre Arktídu a rozšírenej politiky obnoviteľných zdrojov energie vyrobených v EÚ, ako aj prostredníctvom energetickej účinnosti, ktorá významne znižuje závislosť Únie od vonkajších zdrojov, a tým zlepšuje jej postavenie z hľadiska bezpečnosti;

28.  požaduje vytvorenie plánov reakcie na poškodenie prírody ropou v súlade s vymedzenými osvedčenými postupmi vo všetkých arktických štátoch, a to vrátane účinného posúdenia ohrozených zraniteľných druhov a uskutočniteľných stratégií prevencie a reakcie na zaistenie ich ochrany;

29.  zdôrazňuje prebiehajúcu konštruktívnu a pragmatickú cezhraničnú spoluprácu v rámci Severnej dimenzie a jej partnerstiev a v rámci spolupráce v oblasti Barentsovho mora;

30.  zdôrazňuje dôležitosť pokračujúceho angažovania sa a dialógu s Ruskom v rámci arktickej regionálnej spolupráce, najmä cezhraničnej spolupráce medzi EÚ a Ruskom, a to napriek zvyšovaniu prítomnosti ruských vojenských síl v regióne, budovaniu a opätovnému otváraniu ruských vojenských základní a vytvoreniu ruského vojenského arktického okresu; zdôrazňuje význam z hľadiska EÚ ďalšieho presadzovania strategických záujmov EÚ voči Rusku prostredníctvom selektívnej angažovanosti a úsilia o dosiahnutie pokroku v otázkach spoločného záujmu, pri ktorých existuje dôvod na globálne riešenia spoločných výziev a hrozieb; naliehavo žiada, aby sa táto otázka zahrnula do stratégie EÚ pre Arktídu; zdôrazňuje, že Arktída je neoddeliteľnou súčasťou environmentálnych, hospodárskych a politických sfér medzinárodných vzťahov;

31.  domnieva sa, že politika Severnej dimenzie je úspešným vzorom stability, spoločnej zodpovednosti a angažovanosti v arktickej spolupráci; zdôrazňuje význam sektorových partnerstiev Severnej dimenzie, najmä v oblasti životného prostredia, infraštruktúry a logistiky;

32.  konštatuje, že sa vytvorili arktické migračné trasy do EÚ; zdôrazňuje, že migračné trasy a zvýšená doprava by mali byť zohľadnené pri vypracovávaní stratégie EÚ pre Arktídu;

33.  opakuje svoju výzvu, aby EÚ a jej členské štáty aktívne dodržiavali zásady slobody plavby a pokojného prechodu;

34.  víta plány na vytvorenie európskeho arktického fóra zainteresovaných strán; zdôrazňuje potrebu posilnia synergií medzi existujúcimi nástrojmi financovania, aby sa zabránilo možnej duplicite a aby sa maximalizovali interakcie medzi vnútornými a vonkajšími programami EÚ; konštatuje, že Fínsko sa ponúklo ako hostiteľ prvého fóra, ktoré sa má zvolať v roku 2017;

35.  zdôrazňuje význam začlenenia tradičných a miestnych poznatkov do rozhodovania v Arktíde;

36.  opätovne potvrdzuje podporu Deklarácii OSN o právach pôvodného obyvateľstva; pripomína najmä jej článok 19, v ktorom sa potvrdzuje, že štáty uskutočňujú konzultácie a v dobrej viere spolupracujú s dotknutým pôvodným obyvateľstvom prostredníctvom svojich vlastných reprezentatívnych inštitúcií s cieľom získať ich slobodný, vopred udelený a informovaný súhlas pred prijatím legislatívnych a administratívnych opatrení, ktoré sa ich môžu dotknúť, a ich zavedením do praxe; požaduje lepšie a včasnejšie zapojenie pôvodných obyvateľov do tvorby politiky pre Arktídu, ktorá bude zameraná na občanov, a do práce Arktickej rady; zdôrazňuje, že ich začlenenie do rozhodovania uľahčí udržateľné riadenie prírodných zdrojov v Arktíde; zdôrazňuje nevyhnutnosť ochrany a podpory ich práv, kultúr a jazykov; zdôrazňuje, že je potrebné rozvíjať obnoviteľné zdroje energie v Arktíde udržateľným spôsobom, ktorý rešpektuje aj krehké prostredie, a s plnohodnotným zapojením pôvodného obyvateľstva;

37.  venuje osobitnú pozornosť cieľu trvalo udržateľného rozvoja č. 4.5, ktorý zahŕňa zabezpečenie rovnakého prístupu ku všetkým stupňom vzdelávania a odbornej prípravy pre pôvodné obyvateľstvo, a to aj v ich vlastných jazykoch;

38.  zdôrazňuje, že prístupný, prepojený, bezpečný a udržateľný cestovný ruch vo vidieckych a riedko osídlených oblastiach európskej Arktídy môže prispieť k zvýšeniu obchodných činností, čo zase prispieva k počtu pracovných miest v malých a stredne veľkých podnikoch a celkovo pozitívnemu vývoju v tomto regióne; zdôrazňuje preto, že cestovný ruch v tejto oblasti by sa mal podporovať kvôli jeho sociálnym a environmentálnym vplyvom na infraštruktúru a výskum, vzdelávanie a odbornú prípravu;

39.  vyzdvihuje úlohu pôvodného obyvateľstva a miestnych spoločenstiev pri udržiavaní životaschopného a udržateľného arktického regiónu; vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na poskytovanie prístupu ku všetkým relevantným informáciám o požiadavkách jednotného trhu EÚ, najlepších postupoch a nástrojoch financovania týmto spoločenstvám; zdôrazňuje význam plynulej dopravy, komunikačných a elektrických sietí, ako aj úlohu kozmických geolokačných a telekomunikačných technológií, pri vytváraní hospodárskej činnosti v tejto oblasti; pripomína Komisii jej povinnosti podľa nariadenia (EÚ) 2015/1775 v oblasti podávania správ a informovania verejnosti a príslušných orgánov o ustanoveniach nariadenia; zdôrazňuje, že je potrebné začleniť do rozhodovacích procesov domorodé a miestne praktické poznatky a zaistiť dôslednejšie zapojenie domorodých a miestnych komunít do rozhodovacích procesov a ich akceptáciu; zdôrazňuje význam nevyhnutnej podpory a financovania; v tejto súvislosti navrhuje, aby sa zapojenie zastúpenia pôvodného obyvateľstva Arktídy v Bruseli zviditeľnilo; domnieva sa, že by EÚ mala podporovať používanie inovatívnych technológií v Arktíde a rozvoj arktických obnoviteľných zdrojov;

40.  zdôrazňuje, že zachovanie udržateľne sa rozvíjajúcich arktických spoločenstiev, ktoré dokážu využívať najnovšie informačné technológie, a ich vysokej kvality života má najväčšiu prioritu, a že EÚ môže v tejto oblasti zohrávať zásadnú úlohu; opätovne zdôrazňuje právo obyvateľstva Arktídy určiť si spôsob svojho živobytia a uznáva jeho túžbu po udržateľnom rozvoji tohto regiónu; žiada ESVČ a Komisiu, aby zintenzívnili dialóg s obyvateľmi Arktídy a preskúmali možnosti poskytnutia finančných prostriedkov pre ich združenia a zabezpečili, že ich hlasy budú zohľadnené v diskusiách EÚ o Arktíde; víta prácu osobitného spravodajcu OSN pre situáciu ľudských práv a základných slobôd pôvodného obyvateľstva a prácu Expertného mechanizmu OSN pre práva pôvodného obyvateľstva;

41.  zdôrazňuje, že hlavným základom pre tvorbu politík, pokiaľ ide o ochranu životného prostredia a boj proti zmene klímy v Arktíde, by mala byť veda;

42.  zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú zohrávajú európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) pri rozvoji európskej časti Arktídy a vytváraní udržateľného rastu a kvalitných pracovných miest zameraných na odvetvia orientované na budúcnosť; zdôrazňuje zároveň potrebu zodpovedného a ohľaduplného rozvoja arktických prírodných zdrojov; upriamuje pozornosť na trvalé znevýhodnenia, ktoré musia byť kompenzované (článok 174 ZFEÚ); zdôrazňuje dlhodobý význam stratégie v rôznych oblastiach, ako sú digitálna agenda, zmena klímy, modrý rast atď.;

43.  zdôrazňuje dôležitosť dobrej dostupnosti Arktídy z hľadiska siete TEN-T, jej plánovaného rozšírenia základných sieťových koridorov Severné more – Pobaltie – Škandinávia – Stredozemné more, ako aj prístupových ciest druhej úrovne, ako kľúčovej dopravnej štruktúry umožňujúcej udržateľnú mobilitu ľudí a tovarov; pripomína potenciál financovania z EÚ, napríklad prostredníctvom Nástroja na prepájanie Európy (NPE) a Európskeho fondu, pre infraštruktúrne projekty v európskej časti Arktídy; berie v tejto súvislosti na vedomie prominentnú úlohu Európskej investičnej banky (EIB); navrhuje, aby Komisia preskúmala potenciál širšej medzinárodnej finančnej spolupráce na rozvoji novej infraštruktúry a prepojenia vrátane IKT systémov;

44.  víta záväzok Komisie prinajmenšom zachovať úroveň financovania arktického výskumu v rámci programu Horizont 2020, a najmä jej zámer podporovať zavádzanie inovatívnych technológií; vyzýva Komisiu, aby vo viacročnom finančnom rámci (VFR) na obdobie po roku 2020 zvýšila objem prostriedkov určených na financovanie arktického výskumu; vyzýva Komisiu, aby aj naďalej a vo väčšej miere využívala program Horizont 2020 a ďalšie programy financovania na účely štúdia Arktídy;

45.  konštatuje, že arktické morské ekosystémy sú kľúčové pre zachovanie svetovej biodiverzity; konštatuje, že znižovanie objemu arktického morského ľadu a iné environmentálne zmeny v Arktíde si v kombinácii s obmedzenými vedeckými poznatkami o morských zdrojoch v tejto oblasti vyžadujú prístup založený na predbežnej opatrnosti a zavedenie vhodných medzinárodných opatrení na zaistenie dlhodobej ochrany a udržateľného používania zdrojov v arktickom otvorenom mori;

46.  nabáda, vzhľadom na to, že lepšie znalosti Arktída sú kľúčové z hľadiska primeraného riešenia všetkých výziev, na presadzovanie a uľahčovanie medzinárodnej vedeckej a výskumnej spolupráce všetkých zainteresovaných strán pôsobiacich v oblasti výskumu Arktídy a pri vytváraní výskumnej infraštruktúry; podporuje spoluprácu medzi poprednými arktickými výskumnými inštitúciami na vypracovaní integrovaného európskeho polárneho výskumného programu v rámci iniciatívy EU-PolarNet, ktorá zahŕňa tradičné a miestne poznatky; konštatuje, že Komisia bola pozvaná na medzinárodnú vedeckú konferenciu o Arktíde, ktorá sa má uskutočniť v Európe v roku 2018; zdôrazňuje význam úspešnej spolupráce s Kanadou a USA prostredníctvom Transatlantického združenia pre výskum oceánov;

47.  opakuje svoju výzvu Komisii, aby v Arktíde vytvorila arktické informačné stredisko EÚ s dostatočnými finančnými prostriedkami na zabezpečenie efektívneho prístupu k informáciám a poznatkom o Arktíde a na podporu cestovného ruchu; poukazuje na to, že takéto arktické informačné stredisko EÚ by mohlo byť spojené s už existujúcimi Arktickými centrami alebo s niektorou inou arktickou inštitúciou, keďže takéto riešenie by výrazne znížilo náklady;

48.  požaduje systematickejší a dlhodobý zber údajov získaných z arktických výskumných projektov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že dosiahnuté výsledky jednotlivých projektov často zaniknú pri prechode z jedného programového obdobia do druhého; vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na kontinuitu pri plánovaní rámca pre arktický výskum po roku 2020;

49.  víta skutočnosť, že Komisia podporuje vytvorenie chránených morských oblastí v Arktíde; pripomína Komisii a členským štátom najmenej 10 % cieľov v oblasti ochrany pobrežných a morských oblastí v rámci cieľov udržateľného rozvoja; konštatuje však, že akýkoľvek nový návrh týkajúci sa týchto záležitostí by mal byť v súlade s výsledkom diskusie arktických štátov v Arktickej rade; zdôrazňuje, že morské chránené oblasti sú kriticky dôležité pre zachovanie arktických ekosystémov; pripomína nevyhnutnosť plnohodnotného zapojenia miestnych komunít do plánovania, realizácie a správy týchto chránených oblastí;

50.  poukazuje na dôležitosť vesmírnych technológií a výskumných činností súvisiacich s vesmírom, ktoré sú základom pre bezpečné lodné operácie, ako aj pre environmentálne monitorovanie a pre sledovanie zmeny klímy v Arktíde; nabáda Komisiu, a to aj so zreteľom na zmeny v Arktíde uznané v jej oznámení o Stratégii pre Európu v oblasti kozmického priestoru (COM(2016)0705), aby v spolupráci s Arktickou radou preskúmala možnosti intenzívnejšieho využívania svojich súčasných a budúcich satelitných programov v tejto oblasti a aby v rámci iniciatívy GOVSATCOM zohľadňovala potreby používateľov; vyzýva všetky zainteresované strany, aby v tomto smere naplno využili potenciál navigačného systému Galileo a programy pozorovania Zeme Copernicus;

51.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali a podporovali vytvorenie chránenej morskej oblasti na šírom mori Severného ľadového oceánu na základe mandátu komisie OSPAR (Dohovor o ochrane morského prostredia severovýchodného Atlantiku), v ktorej by bolo zakázané akékoľvek využívanie medzinárodných vôd okolo Severného pólu v pôsobnosti dohovoru OSPAR na ťažbu vrátane rybolovu;

52.  vyzýva Komisiu, aby podporovala iniciatívy na zákaz používania vlečných sietí na lov pri dne v ekologicky alebo biologicky významných morských oblastiach a na šírom mori Severného ľadového oceánu;

53.  žiada, aby sa v prípade akéhokoľvek komerčného rybárstva v oblasti vychádzalo z cieľov pre ochranu stanovených v novej spoločnej rybárskej politike, ako aj kvantitatívneho cieľa obnovy a udržiavania populácií nad úrovňami, ktoré dokážu priniesť maximálny udržateľný výnos;

54.  vyzýva EÚ, aby prevzala vedúcu úlohu pri predchádzaní neregulovanému rybolovu v Arktíde; zastáva názor, že EÚ má plné právo tak urobiť, keďže členské štáty sú zapojené do všetkých úrovní riadenia v arktickom regióne;

55.  zdôrazňuje, že rybárske flotily EÚ nesmú ohrozovať biodiverzitu v regióne; víta určenie ekologicky a biologicky významných oblastí v Arktíde v rámci Dohovoru o biologickej diverzite ako významný proces pri zabezpečovaní účinnej ochrany arktickej biodiverzity a zdôrazňuje, že v pobrežných, námorných a pozemných oblastiach Arktídy je dôležité uplatňovať riadenie na základe ekosystémového prístupu, ako to zdôraznila odborná skupina Arktickej rady pre riadenie na základe ekosystémového prístupu; vyzýva štáty, aby splnili svoje záväzky vyplývajúce z Dohovoru o biologickej diverzite a Dohovoru OSN o morskom práve vytvorením siete chránených morských oblastí a morských rezervácií v Severnom ľadovom oceáne;

56.  dôrazne sa zasadzuje o to, aby akýkoľvek ďalší rozvoj komerčného rybárstva v arktickej oblasti bol v súlade s medzinárodnými dohodami pre túto oblasť vrátane Špicberskej zmluvy z roku 1920, s právami všetkých štátov, ktoré sú zmluvnými stranami takýchto dohôd, a s platnými historickými rybolovnými právami;

57.  vyzýva Komisiu, aby preštudovala posilnenie arktickej telekomunikačnej infraštruktúry vrátane satelitov a predložila v tomto smere návrhy, a to s cieľom pomôcť vedeckému výskumu a monitorovaniu klímy, ako aj vytvoriť miestny rozvoj, navigáciu a bezpečnosť na mori;

58.  opakuje svoju výzvu Komisii a členským štátom z roku 2014, aby prostredníctvom Medzinárodného dohovoru o zabránení znečisťovaniu z lodí (MARPOL) a/alebo prostredníctvom štátnej prístavnej kontroly prijali všetky potrebné opatrenia na aktívne urýchlenie zákazu používania ťažkého vykurovacieho oleja (TVO) ako paliva v plavidlách, ktoré sa plavia v arktických moriach, podobným spôsobom, ako to už platí vo vodách v okolí Antarktídy; vyzýva Komisiu, aby začlenila environmentálne a klimatické riziká vyplývajúce z používania TVO do svojej štúdie o rizikách, ktoré by so sebou prinieslo zintenzívnenie plavby na trase cez Severné more; keďže neexistujú primerané medzinárodné opatrenia, vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy pravidiel pre plavidlá kotviace v prístavoch EÚ po ceste cez arktické vody alebo pred takouto cestou, a to s cieľom zakázať používanie a prepravu TVO;

59.  očakáva nadobudnutie účinnosti polárneho kódexu IMO v rokoch 2017 a 2018, ktorý zvýši bezpečnosť plavby cez Arktídu; zdôrazňuje význam vytvorenia jednotného systému pre únik, evakuáciu a záchranu (EER, Escape, evacuation and rescue) personálu mimo pevniny, ktorý by sa dal jednotne uplatňovať na všetky arktické platformy a plavidlá;

60.  pripomína, že podľa dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) prijali Island a Nórsko záväzky týkajúce sa zachovania kvality životného prostredia a udržateľného využívania prírodných zdrojov v súlade s príslušnými právnymi predpismi EÚ;

61.  zdôrazňuje rastúci záujem Číny o arktickú oblasť, najmä pokiaľ ide o prístup k lodným trasám a dostupnosť energetických zdrojov; berie na vedomie uzavretie dohody o voľnom obchode medzi Islandom a Čínou a vyzýva Komisiu, aby úzko monitorovala vplyvy, ktoré môže mať na udržateľný hospodársky rozvoj nielen na islandskej strane Arktídy, ale aj na hospodárstvo a vnútorný trh EÚ;

62.  pripomína, že podľa dohody medzi EÚ a Grónskom o partnerstve v sektore rybolovu z roku 2007 poskytuje Európska únia Grónsku finančnú podporu na zabezpečenie zodpovedného rybolovu a udržateľného využívania rybolovných zdrojov v grónskej výhradnej hospodárskej zóne;

63.  požaduje urýchlenú ratifikáciu členskými štátmi protokolu z roku 2010 k Medzinárodnému dohovoru o zodpovednosti a náhrade škody pri preprave nebezpečných a škodlivých látok na mori (dohovor HNS), a ich pristúpenie k tomuto protokolu;

64.  domnieva sa, že zapojenie parlamentov a úzka medziparlamentná spolupráca v arktických záležitostiach, najmä s národnými parlamentmi členských štátov EÚ, zohrávajú zásadnú úlohu pri vykonávaní politík Arktídy;

65.  vyzýva vysokú predstaviteľku a Komisiu, aby pozorne monitorovali klímu, ochranu životného prostredia, námorný, sociálno-ekonomický a bezpečnostný vývoj v Arktíde a pravidelne podávali správy Európskemu parlamentu a Rade, okrem iného aj o vykonávaní politiky EÚ pre Arktídu;

66.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov a vládam a parlamentom štátov arktickej oblasti.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0363.
(2) Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN A/RES/70/1.
(3) http://www.inuitcircumpolar.com/uploads/3/0/5/4/30542564/declaration_on_resource_development_a3_final.pdf
(4) Ú. v. EÚ C 436, 24.11.2016, s. 17.
(5) Ú. v. EÚ C 93, 9.3.2016, s. 131.
(6) Ú. v. EÚ C 419, 16.12.2015, s. 153.
(7) Ú. v. EÚ C 353 E, 3.12.2013, s. 77.
(8) Prijaté texty, P7_TA(2014)0236.
(9) Ú. v. EÚ C 136 E, 11.5.2012, s. 71.
(10) Ú. v. EÚ C 9 E, 15.1.2010, s. 41.
(11) Prijaté texty, P8_TA(2016)0034.
(12) Prijaté texty, P8_TA(2016)0224.
(13) Podľa odhadov je v Arktíde uväznených pol miliardy ton CO2.

Právne oznámenie