Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2016/0339(CNS)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0134/2017

Predkladané texty :

A8-0134/2017

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 27/04/2017 - 5.4

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0135

Prijaté texty
PDF 537kWORD 59k
Štvrtok, 27. apríla 2017 - Brusel Finálna verzia
Hybridné nesúlady s tretími krajinami *
P8_TA(2017)0135A8-0134/2017

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 o návrhu smernice Rady, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami (COM(2016)0687 – C8-0464/2016 – 2016/0339(CNS))

(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2016)0687),

–  so zreteľom na článok 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0464/2016),

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality holandskou Prvou komorou a holandskou Druhou komorou a švédskym Parlamentom, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na iné príspevky k návrhu legislatívneho aktu, ktoré predložili český Senát, nemecká Spolková rada, španielsky Parlament a portugalské Republikové zhromaždenie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2015 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2015 s odporúčaniami Komisii o začlenení transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2016 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku(3),

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie z 30. augusta 2016 o štátnej pomoci SA.38373 (2014/C) (ex 2014/NN) (ex 2014/CP), ktoré vykonalo Írsko voči spoločnosti Apple, a na otvorené vyšetrovania Komisie v súvislosti s údajnou štátnou pomocou Luxemburska spoločnostiam McDonald’s a Amazon,

–  so zreteľom na prebiehajúcu prácu Vyšetrovacieho výboru na preskúmanie prípadov porušenia práva Únie a nesprávneho úradného postupu pri jeho uplatňovaní v súvislosti s praním špinavých peňazí, vyhýbaním sa daňovým povinnostiam a daňovými únikmi,

–  so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0134/2017),

1.  schvaľuje zmenený návrh Komisie;

2.  vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

3.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh smernice
Odôvodnenie 4
(4)  V smernici (EÚ) 2016/1164 sa stanovuje rámec riešenia hybridných nesúladných dohôd.
(4)  V smernici (EÚ) 2016/1164 sa stanovuje prvotný rámec riešenia hybridných nesúladných dohôd, ktorým sa hybridné nesúlady neriešia komplexne a systematicky a ktorého rozsah pôsobnosti sa obmedzuje na Úniu.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh smernice
Odôvodnenie 4 a (nové)
(4a)   Podkladom pre iniciatívu BEPS je tiež vyhlásenie, ktoré prijali lídri krajín G20 na svojom zasadnutí v Petrohrade v dňoch 5. – 6. septembra 2013, v ktorom vyjadrili záujem zabezpečiť, aby sa zisky zdaňovali tam, kde sa vykonávajú hospodárske činnosti, z ktorých tieto zisky vyplývajú, a tam, kde sa vytvára hodnota. V praxi by si to vyžadovalo, aby sa zaviedlo jednotné zdaňovanie so vzorcom pre rozdelenie príjmov z daní v štátoch. Uvedený cieľ sa nepodarilo dosiahnuť.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh smernice
Odôvodnenie 5
(5)  Je nevyhnutné stanoviť pravidlá, ktorými by sa komplexne neutralizovali hybridné nesúlady. Keďže smernica (EÚ) 2016/1164 sa vzťahuje iba na hybridné nesúladné dohody, ku ktorým dochádza pri interakcii medzi systémami zdaňovania príjmov právnických osôb členských štátov, Rada ECOFIN vydala 20. júna 2016 vyhlásenie, v ktorom požaduje, aby Komisia do októbra 2016 predložila návrh o hybridných nesúladných dohodách, na ktorých sa zúčastňujú tretie krajiny, aby sa zabezpečili pravidlá konzistentné s pravidlami odporúčanými v správe OECD v oblasti BEPS týkajúcou sa akcie 2, ktoré zároveň nebudú menej účinné ako tieto odporúčané pravidlá, a to s cieľom dosiahnuť dohodu do konca roka 2016.
(5)  Je mimoriadne dôležité stanoviť pravidlá, ktorými by sa komplexne neutralizovali hybridné nesúlady a nesúlady týkajúce sa pobočiek. Keďže smernica (EÚ) 2016/1164 sa vzťahuje iba na hybridné nesúladné dohody, ku ktorým dochádza pri interakcii medzi systémami zdaňovania príjmov právnických osôb členských štátov, Rada ECOFIN vydala 20. júna 2016 vyhlásenie, v ktorom požaduje, aby Komisia do októbra 2016 predložila návrh o hybridných nesúladných dohodách, na ktorých sa zúčastňujú tretie krajiny, aby sa zabezpečili pravidlá konzistentné s pravidlami odporúčanými v správe OECD v oblasti BEPS týkajúcou sa akcie 2, ktoré zároveň nebudú menej účinné ako tieto odporúčané pravidlá, a to s cieľom dosiahnuť dohodu do konca roka 2016.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh smernice
Odôvodnenie 5 a (nové)
(5a)   O účinkoch hybridných nesúladných dohôd by sa malo uvažovať aj z hľadiska rozvojových krajín a Únia a jej členské štáty by sa mali zamerať na podporu rozvojových krajín pri riešení takýchto účinkov.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh smernice
Odôvodnenie 6
(6)  Keďže[, okrem iného, v odôvodnení 13 smernice (EÚ) 2016/1164 sa uvádza, že] je mimoriadne dôležité, aby sa vykonala ďalšia práca v súvislosti s hybridnými nesúladmi, ako sú napríklad tie, ktoré zahŕňajú stále prevádzkarne, je nevyhnutné, aby sa nesúlady týkajúce sa hybridnej stálej prevádzkarne riešili aj v uvedenej smernici.
(6)  Keďže aj v odôvodnení 13 smernice (EÚ) 2016/1164 sa uvádza, že je mimoriadne dôležité, aby sa vykonala ďalšia práca v súvislosti s inými hybridnými nesúladmi, ako sú napríklad tie, ktoré zahŕňajú stále prevádzkarne, vrátane nezohľadnených stálych prevádzkarní, je nevyhnutné, aby sa nesúlady týkajúce sa hybridných stálych prevádzkarní riešili aj v smernici (EÚ) 2016/1164. Pri riešení takýchto nesúladov by sa malo prihliadať na odporúčané pravidlá obsiahnuté v návrhu verejného diskusného dokumentu OECD z 22. augusta 2016 o opatrení 2 akčného plánu BEPS k štruktúram nesúladu týkajúcim sa pobočiek.
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh smernice
Odôvodnenie 7
(7)  V snahe stanoviť komplexný rámec, ktorý by bol v súlade so správou OECD v oblasti BEPS o hybridných nesúladných dohodách, je bytostne dôležité, aby smernica (EÚ) 2016/1164 zahŕňala aj pravidlá o hybridných transferoch, importovaných nesúladoch a nesúladoch týkajúcich sa dvojitej rezidencie, aby sa predišlo situácii, keď by daňovníci využívali pretrvávajúce právne medzery.
(7)  S cieľom stanoviť rámec, ktorý by bol v súlade so správou OECD o BEPS týkajúcou sa hybridných nesúladných dohôd a bol by aspoň taký účinný, ako táto správa, má zásadný význam, aby smernica (EÚ) 2016/1164 zahŕňala aj pravidlá o hybridných prevodoch a importovaných nesúladoch a riešenie celej škály výsledných dvojitých odpočtov, aby sa daňovníkom zabránilo vo využívaní pretrvávajúcich právnych medzier. Uvedené pravidlá by sa mali v maximálnom možnom rozsahu štandardizovať a koordinovať medzi členskými štátmi. Členské štáty by mali zvážiť zavedenie sankcií proti daňovníkom využívajúcim hybridné nesúlady.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh smernice
Odôvodnenie 7 a (nové)
(7a)   Musia sa stanoviť pravidlá s cieľom zastaviť používanie rôznych daňových účtovných období v jednotlivých jurisdikciách, čo vedie k nesúladom v daňových výsledkoch. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby daňoví poplatníci deklarovali platby vo všetkých zúčastnených jurisdikciách v primeranej lehote. Vnútroštátne orgány by ďalej mali preskúmať všetky dôvody hybridných nesúladov a mali by odstrániť akékoľvek medzery a zabrániť agresívnemu daňovému plánovaniu, a nezameriavať sa iba na vyberanie daňových príjmov.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh smernice
Odôvodnenie 8
(8)  Keďže smernica (EÚ) 2016/1164 zahŕňa pravidlá o hybridných nesúladoch medzi členskými štátmi, je vhodné zahrnúť do uvedenej smernice aj pravidlá o hybridných nesúladoch s tretími krajinami. Následne by sa uvedené pravidlá mali uplatňovať aj na všetkých daňovníkov, ktorí v nejakom členskom štáte podliehajú dani z príjmu právnických osôb, vrátane stálych prevádzkarní subjektov, ktoré sa považujú za rezidentov v tretích krajinách. Treba zachytiť všetky hybridné nesúladné dohody, v rámci ktorých je aspoň jedna z dotknutých strán platcom dane z príjmu právnických osôb v niektorom členskom štáte.
(8)  Keďže smernica (EÚ) 2016/1164 zahŕňa pravidlá o hybridných nesúladoch medzi členskými štátmi, je vhodné zahrnúť do uvedenej smernice aj pravidlá o hybridných nesúladoch s tretími krajinami. Následne by sa uvedené pravidlá mali uplatňovať aj na všetkých daňovníkov, ktorí v nejakom členskom štáte podliehajú dani z príjmu právnických osôb, vrátane stálych prevádzkarní subjektov, ktoré sa považujú za rezidentov v tretích krajinách. Je potrebné zachytiť všetky hybridné nesúlady alebo s nimi súvisiace dohody, v rámci ktorých je aspoň jedna z dotknutých strán platcom dane z príjmu právnických osôb v niektorom členskom štáte.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh smernice
Odôvodnenie 9
(9)  Pravidlá o hybridných nesúladoch by mali riešiť situácie nesúladu, ktoré sú výsledkom konfliktných daňových predpisov dvoch (alebo viacerých) jurisdikcií. Uvedené pravidlá by však nemali mať vplyv na všeobecné prvky daňového systému danej jurisdikcie.
(9)  Je dôležité, aby sa pravidlá týkajúce sa hybridných nesúladov automaticky uplatňovali vždy, keď platba, ktorá bola odpočítaná na strane platiteľa, prichádza cez hranice, a to bez toho, aby sa musel preukázať motív vyhýbania sa daňovým povinnostiam, a riešili sa situácie nesúladu, ktoré vyplývajú z dvojitých odpočtov, konfliktov v právnom vymedzení finančných nástrojov, platieb a subjektov alebo konfliktov pri alokácii platieb. Keďže hybridné nesúlady by mohli viesť k dvojitému odpočtu alebo k odpočtu bez zahrnutia, je nevyhnutné stanoviť pravidlá, na základe ktorých by dotknutý členský štát buď zamietol odpočet platby, nákladov alebo strát, alebo by od daňovníka vyžadoval, aby príslušnú platbu zahrnul do svojho zdaniteľného príjmu.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh smernice
Odôvodnenie 9 a (nové)
(9a)   Nesúlady týkajúce sa stálych prevádzkarní vznikajú, keď rozdiely v pravidlách v jurisdikcii stálej prevádzkarne a pravidlách v jurisdikcii stáleho pobytu, ktorými sa riadi alokácia príjmov a výdavkov medzi rôznymi časťami toto istého subjektu, spôsobujú nesúlad v daňových výsledkoch, a to aj v prípadoch, keď nesúlad vzniká v dôsledku skutočnosti, že stála prevádzkareň sa neberie do úvahy v dôsledku uplatňovania právnych predpisov v jurisdikcii pobočky. Uvedené výsledky nesúladu by mohli viesť k nezdaneniu bez zahrnutia, dvojitému odpočtu alebo k odpočtu bez zahrnutia, a preto by sa mali odstrániť. V prípade nezohľadnených stálych prevádzkarní by členský štát, v ktorom je daňovník rezidentom, mal od daňovníka vyžadovať, aby medzi svoje zdaniteľné príjmy zahrnul príjem, ktorý by sa inak pripísal stálej prevádzkarni.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh smernice
Odôvodnenie 10
(10)   S cieľom zabezpečiť proporcionalitu je nevyhnutné riešiť len tie prípady, v ktorých existuje významné riziko vyhýbania sa daňovej povinnosti prostredníctvom využívania hybridných nesúladov. Preto treba zahrnúť do rozsahu pôsobnosti hybridné nesúladné dohody medzi daňovníkom a jeho prepojenými podnikmi a hybridné nesúlady vyplývajúce zo štruktúrovaných dohôd zahŕňajúcich daňovníka.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh smernice
Odôvodnenie 11
(11)   V snahe stanoviť dostatočne komplexné vymedzenie „prepojeného podniku“ na účely pravidiel o hybridných nesúladoch by vymedzenie uvedeného pojmu malo zahŕňať aj subjekt, ktorý je súčasťou tej istej konsolidovanej skupiny na účtovné účely, podnik, v ktorom daňovník má významný vplyv na riadenie a naopak, podnik, ktorý má významný vplyv na riadenie daňovníka.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh smernice
Odôvodnenie 12
(12)   Nesúlady, ktoré sa týkajú osobitne hybridnej povahy subjektov, by sa mali riešiť len vtedy, keď jeden z prepojených podnikov má minimálne účinnú kontrolu nad ostatnými prepojenými podnikmi. V uvedených prípadoch by sa následne malo vyžadovať, aby prepojený podnik bol v držbe daňovníka alebo inej prepojeného podniku, resp. aby bol ich držiteľom prostredníctvom účasti formou hlasovacích práv, vlastníctva kapitálu alebo nároku na získanie 50 percent alebo viac zisku.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh smernice
Odôvodnenie 15
(15)  Keďže nesúlady týkajúce sa hybridných subjektov zahŕňajúce tretie krajiny môžu viesť k dvojitému odpočtu alebo k odpočtu bez zahrnutia, je nevyhnutné stanoviť pravidlá, na základe ktorých by dotknutý členský štát podľa prípadu buď zamietol odpočet platby, nákladov alebo strát, alebo by od daňovníka vyžadoval, aby dotknutú platbu zahrnul do svojho základu dane.
(15)  Keďže nesúlady týkajúce sa hybridných subjektov zahŕňajúce tretie krajiny v mnohých prípadoch vedú k dvojitému odpočtu alebo k odpočtu bez zahrnutia, je nevyhnutné stanoviť pravidlá, na základe ktorých by dotknutý členský štát podľa prípadu buď zamietol odpočet platby, nákladov alebo strát, alebo by od daňovníka vyžadoval, aby dotknutú platbu zahrnul do svojho základu dane.
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh smernice
Odôvodnenie 17
(17)  Hybridné transfery môžu spôsobiť rozdielne daňové zaobchádzanie, ak sa v dôsledku transferu finančného nástroja v rámci štruktúrovanej dohody s podkladovou návratnosťou z uvedeného nástoja zaobchádza ako s návratnosťou odvodenou súčasne viac než jednou zo strán dohody. Podkladová návratnosť je príjmom súvisiacim s prevedeným nástrojom a odvodeným z neho. Tento rozdiel v daňovom zaobchádzaní môže viesť k odpočtu bez zahrnutia alebo k zápočtu dane v dvoch rôznych jurisdikciách pre tú istú daň vyberanú pri zdroji. Takéto nesúlady by sa preto mali odstrániť. V prípade odpočtu bez zahrnutia by sa mali uplatňovať rovnaké pravidlá ako pri neutralizácii hybridného finančného nástroja alebo nesúladu týkajúceho sa hybridných subjektov, ktorý vedie k odpočtu bez zahrnutia. V prípade dvojitého zápočtu dane by mal dotknutý členský štát obmedziť výhodu daňovej úľavy proporcionálne k čistému zdaniteľnému príjmu, pokiaľ ide o podkladovú návratnosť.
(17)  Hybridné transfery môžu spôsobiť rozdielne daňové zaobchádzanie, ak sa v dôsledku transferu finančného nástroja s podkladovou návratnosťou z uvedeného nástroja zaobchádza ako s návratnosťou odvodenou súčasne viac než jednou zo strán dohody. Podkladová návratnosť je príjmom súvisiacim s prevedeným nástrojom a odvodeným z neho. Tento rozdiel v daňovom zaobchádzaní môže viesť k odpočtu bez zahrnutia alebo k zápočtu dane v dvoch rôznych jurisdikciách pre tú istú daň vyberanú pri zdroji. Takéto nesúlady by sa preto mali odstrániť. V prípade odpočtu bez zahrnutia by sa mali uplatňovať rovnaké pravidlá ako pri neutralizácii hybridného finančného nástroja alebo nesúladu týkajúceho sa hybridných subjektov, ktorý vedie k odpočtu bez zahrnutia. V prípade dvojitého zápočtu dane by mal dotknutý členský štát obmedziť výhodu daňovej úľavy proporcionálne k čistému zdaniteľnému príjmu, pokiaľ ide o podkladovú návratnosť.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh smernice
Odôvodnenie 19
(19)  Importované nesúlady presúvajú účinok hybridného nesúladu medzi stranami v tretích krajinách do jurisdikcie členského štátu prostredníctvom využitia nehybridného nástroja, čím narúšajú účinnosť pravidiel na neutralizáciu hybridných nesúladov. Odpočítateľnú platbu v členskom štáte možno použiť na financovanie výdavku v rámci štruktúrovanej dohody, ktorá zahŕňa hybridný nesúlad medzi tretími krajinami. V snahe bojovať s takýmito importovanými nesúladmi treba zahrnúť pravidlá, ktoré zakazujú odpočítať platbu, ak je zodpovedajúci príjem z tejto platby priamo alebo nepriamo zahrnutý oproti odpočtu, ktorý vyplýva z hybridnej nesúladnej dohody, čo vedie k dvojitému odpočtu alebo k odpočtu bez zahrnutia medzi tretími krajinami.
(19)  Importované nesúlady presúvajú účinok hybridného nesúladu medzi stranami v tretích krajinách do jurisdikcie členského štátu prostredníctvom využitia nehybridného nástroja, čím narúšajú účinnosť pravidiel na neutralizáciu hybridných nesúladov. Odpočítateľnú platbu v členskom štáte možno použiť na financovanie výdavku v rámci štruktúrovanej dohody, ktorá zahŕňa hybridný nesúlad medzi tretími krajinami. V snahe bojovať s takýmito importovanými nesúladmi treba zahrnúť pravidlá, ktoré zakazujú odpočítať platbu, ak je zodpovedajúci príjem z tejto platby priamo alebo nepriamo zahrnutý oproti odpočtu, ktorý vyplýva z hybridného nesúladu alebo zo s ním súvisiacej dohody, čo vedie k dvojitému odpočtu alebo k odpočtu bez zahrnutia medzi tretími krajinami.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh smernice
Odôvodnenie 21
(21)  Cieľom tejto smernice je zvýšiť odolnosť vnútorného trhu ako celku voči hybridným nesúladným dohodám. To nemôžu uspokojivo dosiahnuť členské štáty konajúce individuálne, keďže vnútroštátne systémy zdaňovania príjmov právnických osôb sú rôznorodé a individuálne opatrenia členských štátov by len rozšírili existujúcu roztrieštenosť vnútorného trhu v oblasti priameho zdaňovania. Nedostatočná efektivita a narušenia vznikajúce vzájomným pôsobením jednotlivých vnútroštátnych opatrení by tak mohli pretrvávať. To by následne viedlo k nedostatočnej koordinácii. Uvedený cieľ možno namiesto toho lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, a to vzhľadom na cezhraničnú povahu hybridných nesúladných dohôd a potrebu prijať riešenia, ktoré fungujú pre vnútorný trh ako celok. Únia môže preto prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie daného cieľa. Stanovením požadovanej úrovne ochrany pre vnútorný trh sa táto smernica zameriava len na dosiahnutie základnej úrovne koordinácie v rámci Únie, ktorá je potrebná na splnenie jej cieľov.
(21)  Cieľom tejto smernice je zvýšiť odolnosť vnútorného trhu ako celku voči hybridným nesúladom. To nemôžu uspokojivo dosiahnuť členské štáty konajúce individuálne, keďže vnútroštátne systémy zdaňovania príjmov právnických osôb sú rôznorodé a individuálne opatrenia členských štátov by len rozšírili existujúcu roztrieštenosť vnútorného trhu v oblasti priameho zdaňovania. Nedostatočná efektivita a narušenia vznikajúce vzájomným pôsobením jednotlivých vnútroštátnych opatrení by tak mohli pretrvávať. To by následne viedlo k nedostatočnej koordinácii. Uvedený cieľ možno namiesto toho lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, a to vzhľadom na cezhraničnú povahu hybridných nesúladov a potrebu prijať riešenia, ktoré fungujú pre vnútorný trh ako celok. Únia môže preto prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii vrátane prechodu od prístupu založeného na samostatnosti subjektov k jednotnému prístupu, pokiaľ ide o zdanenie nadnárodných podnikov. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie daného cieľa. Stanovením požadovanej úrovne ochrany pre vnútorný trh sa táto smernica zameriava len na dosiahnutie základnej úrovne koordinácie v rámci Únie, ktorá je potrebná na splnenie jej cieľov.
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh smernice
Odôvodnenie 21 a (nové)
(21a)   S cieľom zabezpečiť jasné a účinné vykonávanie právnych predpisov by sa mal zdôrazniť súlad s odporúčaniami OECD uvedenými v publikácii s názvom Neutralising the Effects of Hybrid Mismatch Arrangements, Action 2 - 2015 Final Report (Neutralizácia účinkov hybridných nesúladných dohôd, opatrenie 2 – Záverečná správa za rok 2015).
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh smernice
Odôvodnenie 23
(23)  Komisia by mala vyhodnotiť vykonávanie tejto smernice štyri roky po nadobudnutí jej účinnosti a Rade o ňom podať správu. Členské štáty by Komisii mali poskytovať všetky informácie potrebné na toto vyhodnotenie,
(23)  Komisia by mala vykonávanie tejto smernice po nadobudnutí jej účinnosti vyhodnocovať každé tri roky a podávať o ňom správu Európskemu parlamentu a Rade. Členské štáty by Komisii mali poskytovať všetky informácie potrebné na toto vyhodnotenie,
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh smernice
Odôvodnenie 23 a (nové)
(23a)   Členské štáty by mali byť povinné vymieňať si všetky relevantné dôverné informácie a najlepšie postupy s cieľom bojovať proti daňovým nesúladom a zabezpečiť jednotné vykonávanie smernice (EÚ) 2016/1164.
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod -1 (nový)
Smernica (EÚ) 2016/1164
Článok 1 – odsek 1 a (nový)
(-1)   V článku 1 sa dopĺňa tento odsek:
„Článok -9a sa uplatňuje aj na všetky subjekty, ktoré členský štát považuje na daňové účely za transparentné.“
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno a
Smernica (EÚ) 2016/1164
Článok 2 – bod 4 – pododsek 3
(a)   v odseku 4 sa tretí pododsek nahrádza takto:
vypúšťa sa
„Na účely článku 9 je prepojený podnik aj subjekt, ktorý je súčasťou tej istej konsolidovanej skupiny na účely finančného účtovníctva, podnik, v ktorom má daňovník významný vplyv na riadenie, alebo podnik, ktorý má významný vplyv na riadenie daňovníka. Keď nesúlad zahŕňa hybridný subjekt, vymedzenie prepojeného podniku sa upraví tak, aby sa požiadavka 25 % nahradila požiadavkou 50 %“;
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno a a (nové)
Smernica (EÚ) 2016/1164
Článok 2 – bod 4 – pododsek 3
(aa)   v bode 4 sa vypúšťa tretí pododsek;
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b
Smernica (EÚ) 2016/1164
Článok 2 – bod 9 – pododsek 1 – úvodná časť
'(9) „hybridný nesúlad“ je situácia medzi daňovníkom a prepojeným podnikom alebo štruktúrovaná dohoda medzi stranami v rôznych daňových jurisdikciách, keď možno ktorýkoľvek z nasledujúcich výsledkov pripísať rozdielom v právnej kvalifikácii finančného nástroja alebo subjektu, alebo v zaobchádzaní s obchodnou prítomnosťou ako so stálou prevádzkarňou:
'(9) „hybridný nesúlad“ je situácia medzi daňovníkom a iným subjektom, keď možno ktorýkoľvek z nasledujúcich výsledkov pripísať rozdielom v právnej kvalifikácii finančného nástroja alebo platby uskutočnenej v rámci neho alebo je výsledkom rozdielov pri uznávaní platieb uskutočnených hybridnému subjektu alebo stálej prevádzkarni alebo platieb, výdavkov alebo strát spôsobených hybridným subjektom alebo stálou prevádzkarňou, alebo výsledkom rozdielov pri uznávaní predpokladanej platby uskutočnenej medzi dvoma časťami rovnakého daňovníka alebo pri uznávaní obchodnej prítomnosti ako stálej prevádzkarne:
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b
Smernica (EÚ) 2016/1164
Článok 2 – bod 9 – pododsek 1 – písmeno b
(b)  k odpočtu tej istej platby, tých istých nákladov alebo strát od základu dane dochádza v jurisdikcii, v ktorej platba zdroj, v ktorej sa náklady vynaložili alebo v ktorej došlo ku stratám, ako aj v druhej jurisdikcii („dvojitý odpočet“);
(b)  k odpočtu platby od základu dane dochádza v ktorejkoľvek jurisdikcii, v ktorej sa platba považuje za uskutočnenú (jurisdikcia platiteľa), bez zodpovedajúceho zahrnutia na daňové účely tej istej platby v ktorejkoľvek inej jurisdikcii, v ktorej sa platba považuje za prijatú (jurisdikcia príjemcu) („odpočet bez zahrnutia“);
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b
Smernica (EÚ) 2016/1164
Článok 2 – bod 9 – pododsek 1 – písmeno c
(c)  k odpočtu platby od základu dane dochádza v jurisdikcii, v ktorej má platba zdroj, bez zodpovedajúceho zahrnutia na daňové účely tej istej platby v druhej jurisdikcii („odpočet bez zahrnutia“);
(c)  v prípade rozdielov v uznávaní obchodnej prítomnosti ako stálej prevádzkarne nezdanenie príjmu, ktorý má zdroj v niektorej jurisdikcii, bez zodpovedajúceho zahrnutia na daňové účely toho istého príjmu v druhej jurisdikcii („nezdanenie bez zahrnutia“)
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b
Smernica (EÚ) 2016/1164
Článok 2 – bod 9 – pododsek 1 – písmeno c a (nové)
(ca)   platba hybridnému subjektu alebo stálej prevádzkarni, ktorá môže byť dôvodom na odpočet bez zahrnutia, ak možno nesúlad prisúdiť rozdielom pri uznávaní platieb uskutočnených stálej prevádzkarni alebo hybridnému subjektu;
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b
Smernica (EÚ) 2016/1164
Článok 2 – bod 9 – pododsek 1 – písmeno c b (nové)
(cb)   platba vedie k odpočtu bez zahrnutia v dôsledku platby uskutočnenej nezohľadnenej stálej prevádzkarni.
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b
Smernica (EÚ) 2016/1164
Článok 2 – bod 9 – pododsek 2
v prípade rozdielov v zaobchádzaní s obchodnou prítomnosťou ako so stálou prevádzkarňou nezdanenie príjmu, ktorý má zdrojniektorej jurisdikcii, bez zodpovedajúceho zahrnutia na daňové účely toho istého príjmudruhej jurisdikcii („nezdanenie bez zahrnutia“).
K hybridnému nesúladu, ktorý je výsledkom rozdielov pri uznávaní platieb, výdavkov alebo strát spôsobených hybridným subjektom alebo stálou prevádzkarňou alebo výsledkom rozdielov pri uznávaní predpokladanej platby uskutočnenej medzi dvoma časťami rovnakého daňovníka dochádza iba v takom rozsahu, že výsledný odpočetzdrojovej jurisdikcii sa zahrnie do položky, ktorá nie je obsiahnutá v oboch jurisdikciách, v ktorých došlo k nesúladu. Avšak v prípade, že platba, ktorá bola dôvodom tohto hybridného nesúladu, je aj dôvodom hybridného nesúladu, ktorý možno pripísať rozdielom v právnej kvalifikácii finančného nástroja alebo platby uskutočnenej v rámci neho alebo je výsledkom rozdielov pri uznávaní platieb uskutočnených hybridnému subjektu alebo stálej prevádzkarni, k hybridnému nesúladu dochádza iba v tej miere, že platba vedie k odpočtu bez zahrnutia.
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b
Smernica (EÚ) 2016/1164
Článok 2 – bod 9 – pododsek 3 – úvodná časť
Hybridný nesúlad zahŕňa aj prevod finančného nástroja v rámci štruktúrovanej dohody zahŕňajúcej daňovníka, ak sa podkladová návratnosť prevedeného finančného nástroja považuje na daňové účely za odvodenú súčasne viac ako jednou zo strán dohody, ktoré sú rezidentmi na daňové účely v rôznych jurisdikciách, pričom dôjde k niektorému z týchto výsledkov:
Hybridný nesúlad zahŕňa aj prevod finančného nástroja zahŕňajúceho daňovníka, ak sa podkladová návratnosť prevedeného finančného nástroja považuje na daňové účely za odvodenú súčasne viac ako jednou zo strán dohody, ktoré sú rezidentmi na daňové účely v rôznych jurisdikciách, pričom dôjde k niektorému z týchto výsledkov:
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b a (nové)
Smernica (EÚ) 2016/1164
Článok 2 – bod 9 a (nový)
(ba)   dopĺňa sa tento bod:
„(9a) „hybridný subjekt“ je akýkoľvek subjekt alebo usporiadanie, ktoré sa na daňové účely považuje za právnickú osobu podľa právnych predpisov jednej jurisdikcie a ktorého príjmy alebo výdavky sa považujú za príjmy alebo výdavky jedného alebo viacerých iných právnických osôb podľa práva inej jurisdikcie;“
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b b (nové)
Smernica (EÚ) 2016/1164
Článok 2 – bod 9 b (nový)
(bb)   dopĺňa sa tento bod:
„(9b) „nezohľadnená stála prevádzkareň“ je akékoľvek usporiadanie, ktoré sa považuje za stálu prevádzkareň podľa právnych predpisov jurisdikcie ústredia a ktoré sa nepovažuje za stálu prevádzkareň podľa právnych predpisov jurisdikcie, v ktorej sa stála prevádzkareň nachádza;“
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno c
Smernica (EÚ) 2016/1164
Článok 2 – bod 11
(11)   „štruktúrovaná dohoda“ je dohoda zahŕňajúca hybridný nesúlad, ak sa nesúlad zohľadní v podmienkach a cene dohody, alebo dohoda navrhnutá s cieľom dosiahnuť výsledok plynúci z hybridného nesúladu s výnimkou prípadu, keď od daňovníka alebo prepojeného subjektu nebolo možné opodstatnene očakávať, že o hybridnom nesúlade vedeli, a keď nevyužili hodnotu daňovej výhody vyplývajúcej z daného hybridného nesúladu.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno c a (nové)
Smernica (EÚ) 2016/1164
Článok 2 – bod 11 a (nový)
(ca)   dopĺňa sa tento bod:
„(11a) „jurisdikcia platiteľa“ je jurisdikcia, v ktorej má sídlo hybridný subjekt alebo stála prevádzkareň alebo v ktorej sa platba považuje za vykonanú.“
Pozmeňujúci návrh 35
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 3
Smernica (EÚ) 2016/1164
Článok 9 – odsek 1
1.  V rozsahu, v akom hybridný nesúlad medzi členskými štátmi vedie k dvojitému odpočtu tej istej platby, tých istých nákladov alebo strát, odpočet sa umožní len v členskom štáte, v ktorom má platba zdroj, náklady sa vynaložili alebo došlo ku stratám.
1.  V rozsahu, v akom hybridný nesúlad vedie k dvojitému odpočtu tej istej platby, tých istých nákladov alebo strát, odpočet sa zamietne v členskom štáte, ktorý je jurisdikciou investora.
V rozsahu, v akom hybridný nesúlad zahŕňajúci tretiu krajinu vedie k dvojitému odpočtu tej istej platby, tých istých nákladov alebo strát, dotknutý členský štát zamietne odpočet takejto platby, takýchto nákladov alebo strát, ak tak už neurobila daná tretia krajina.
V prípade, že sa odpočet nezamietne v jurisdikcii investora, odpočet sa zamietne v jurisdikcii platiteľa. Ak je zapojená tretia krajina, dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania toho, že tretia krajina zamietla odpočet, znáša daňovník.
Pozmeňujúci návrh 36
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 3
Smernica (EÚ) 2016/1164
Článok 9 – odsek 2
2.  V rozsahu, v akom hybridný nesúlad medzi členskými štátmi vedie k odpočtu bez zahrnutia, členský štát platiteľa odpočet takejto platby zamietne.
2.  V rozsahu, v akom hybridný nesúlad vedie k odpočtu bez zahrnutia, odpočet sa zamietne v členskom štáte, ktorý je jurisdikciou platiteľa takejto platby. Ak sa odpočet nezamietne v jurisdikcii platiteľa, príslušný členský štát požaduje od daňovníka, aby zahrnul sumu platby, ktorá by inak spôsobila nesúlad, do príjmu v jurisdikcii príjemcu platby.
V rozsahu, v akom hybridný nesúlad zahŕňajúci tretiu krajinu vedie k odpočtu bez zahrnutia:
(i)   ak má platba zdroj v členskom štáte, tento členský štát zamietne odpočet, alebo
(ii)   ak má platba zdroj v tretej krajine, dotknutý členský štát vyžaduje od daňovníka, aby takúto platbu zahrnul do základu dane s výnimkou prípadu, keď daná tretia krajina už zamietla odpočet alebo vyžiadala, aby sa platba zahrnula.
Pozmeňujúci návrh 37
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 3
Smernica (EÚ) 2016/1164
Článok 9 – odsek 3
3.  V rozsahu, v akom hybridný nesúlad medzi členskými štátmi zahŕňajúci stálu prevádzkareň vedie k nezdaneniu bez zahrnutia, členský štát, v ktorom je daňovník rezidentom na daňové účely, vyžaduje, aby daňovník zahrnul do základu dane príjem pripísaný stálej prevádzkarni.
3.  Pokiaľ hybridný nesúlad zahŕňa príjem nezohľadnenej stálej prevádzkarne, ktorý nie je predmetom dane v jurisdikcii členského štátu, v ktorom je daňovník rezidentom na daňové účely, uvedený členský štát vyžaduje, aby daňovník zahrnul príjem, ktorý by inak bol pripísaný nezohľadnenej stálej prevádzkarni, medzi svoje zdaniteľné príjmy.
V rozsahu, v akom hybridný nesúlad zahŕňajúci stálu prevádzkareň nachádzajúcu sa v tretej krajine vedie k nezdaneniu bez zahrnutia, dotknutý členský štát vyžaduje, aby daňovník zahrnul do základu dane príjem pripísaný stálej prevádzkarni v tretej krajine.
Pozmeňujúci návrh 38
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 3
Smernica (EÚ) 2016/1164
Článok 9 – odsek 3 a (nový)
3a.   Členské štáty zamietnu odpočet akejkoľvek platby zo strany daňovníka v rozsahu, v akom takáto platba priamo alebo nepriamo financuje odpočítateľné výdavky, ktoré spôsobujú hybridný nesúlad prostredníctvom transakcie alebo série transakcií.
Pozmeňujúci návrh 39
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 3
Smernica (EÚ) 2016/1164
Článok 9 – odsek 4
4.  V rozsahu, v akom sa platba daňovníka prepojenému podniku v tretej krajine priamo alebo nepriamo započíta proti platbe, nákladom alebo strate, ktoré sú z dôvodu hybridného nesúladu odpočítateľné v dvoch rôznych jurisdikciách mimo Únie, členský štát daňovníka zamietne odpočet platby daňovníka prepojenému podniku v tretej krajine od základu dane s výnimkou prípadu, ak jedna zo dotknutých tretích krajín už zamietla odpočet platby, nákladov alebo strát, ktoré by boli odpočítateľné v dvoch rôznych jurisdikciách.
4.  V rozsahu, v akom sa platba daňovníka subjektu v tretej krajine priamo alebo nepriamo započíta proti platbe, nákladom alebo strate, ktoré sú z dôvodu hybridného nesúladu odpočítateľné v dvoch rôznych jurisdikciách mimo Únie, členský štát daňovníka zamietne odpočet platby daňovníka v tretej krajine od základu dane s výnimkou prípadu, ak jedna zo dotknutých tretích krajín už zamietla odpočet platby, nákladov alebo strát, ktoré by boli odpočítateľné v dvoch rôznych jurisdikciách.
Pozmeňujúci návrh 40
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 3
Smernica (EÚ) 2016/1164
Článok 9 – odsek 5
5.  V rozsahu, v akom sa zodpovedajúce zahrnutie odpočítateľnej platby daňovníka prepojenému podniku v tretej krajine priamo alebo nepriamo započíta proti platbe, ktorú z dôvodu hybridného nesúladu nezahrnie do svojho základu dane jej príjemca, členský štát daňovníka zamietne odpočet platby daňovníka prepojenému podniku v tretej krajine od základu dane s výnimkou prípadu, ak jedna z dotknutých tretích krajín už odpočet tejto nezahrnutej platby zamietla.
5.  V rozsahu, v akom sa zodpovedajúce zahrnutie odpočítateľnej platby daňovníka v tretej krajine priamo alebo nepriamo započíta proti platbe, ktorú z dôvodu hybridného nesúladu nezahrnie do svojho základu dane jej príjemca, členský štát daňovníka zamietne odpočet platby daňovníka v tretej krajine od základu dane s výnimkou prípadu, ak jedna z dotknutých tretích krajín už odpočet tejto nezahrnutej platby zamietla.
Pozmeňujúci návrh 41
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 3 a (nový)
Smernica (EÚ) 2016/1164
Článok -9 a (nový)
(3a)   Vkladá sa tento článok:
„Článok -9a
Reverzné hybridné nesúlady
Ak jeden alebo viacero prepojených nerezidentných subjektov vlastniacich podiel na zisku v hybridnom subjekte, ktorý je zriadený alebo má sídlo v členskom štáte, má sídlo v jurisdikcii alebo jurisdikciách, ktoré považujú hybridný subjekt za zdaniteľnú osobu, tento hybridný subjekt sa považuje za rezidenta uvedeného členského štátu a jeho príjem sa zdaňuje v tom rozsahu, v akom sa tento príjem inak nezdanil podľa právnych predpisov uvedeného členského štátu alebo ktorejkoľvek inej jurisdikcie.“
Pozmeňujúci návrh 42
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Smernica (EÚ) 2016/1164
Článok 9a – odsek 1
Pokiaľ sú platba, náklady alebo straty daňovníka, ktorý je na daňové účely rezidentom členského štátu aj tretej krajiny, v súlade s právnymi predpismi tohto členského štátu a tejto tretej krajiny, odpočítateľné od základu dane v oboch jurisdikciách a tieto platby, náklady alebo straty sa môžu započítať v členskom štáte daňovníka proti zdaniteľnému príjmu, ktorý nie je zahrnutý v danej tretej krajine, členský štát daňovníka zamietne odpočet tejto platby, týchto nákladov alebo strát s výnimkou prípadu, keď tak už urobila daná tretia krajina..
Pokiaľ sú platba, náklady alebo straty daňovníka, ktorý je na daňové účely rezidentom členského štátu aj tretej krajiny, v súlade s právnymi predpismi tohto členského štátu a tejto tretej krajiny, odpočítateľné od základu dane v oboch jurisdikciách a tieto platby, náklady alebo straty sa môžu započítať v členskom štáte daňovníka proti zdaniteľnému príjmu, ktorý nie je zahrnutý v danej tretej krajine, členský štát daňovníka zamietne odpočet tejto platby, týchto nákladov alebo strát s výnimkou prípadu, keď tak už urobila daná tretia krajina. Takéto zamietnutie odpočtu sa uplatňuje aj v situáciách, keď daňovník pre daňové účely nemá štátnu príslušnosť. Dôkazné bremeno toho, že táto tretia krajina odmietla odpočet platby, výdavku alebo straty, znáša daňovník.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0408.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2015)0457.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2016)0310.

Právne oznámenie