Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2016/2098(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0161/2017

Predkladané texty :

A8-0161/2017

Rozpravy :

PV 27/04/2017 - 3
CRE 27/04/2017 - 3

Hlasovanie :

PV 27/04/2017 - 5.7
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0138

Prijaté texty
PDF 486kWORD 61k
Štvrtok, 27. apríla 2017 - Brusel Finálna verzia
Výročná správa o kontrole finančnej činnosti EIB za rok 2015
P8_TA(2017)0138A8-0161/2017

Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 o Výročnej správe o kontrole finančnej činnosti EIB za rok 2015 (2016/2098(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na správu o činnosti Európskej investičnej banky za rok 2015,

–  so zreteľom na finančnú správu Európskej investičnej banky za rok 2015 a na jej štatistickú správu za rok 2015,

–  so zreteľom na správu Európskej investičnej banky o udržateľnosti za rok 2015, správu o posúdení operácií EIB v EÚ na základe troch pilierov za rok 2015 a na jej správu o výsledkoch mimo EÚ za rok 2015,

–  so zreteľom na výročné správy výboru audítorov za rozpočtový rok 2015,

–  so zreteľom na výročnú správu skupiny Európskej investičnej banky o činnostiach v rámci boja proti podvodom za rok 2015,

–  so zreteľom na správu o vykonávaní politiky transparentnosti EIB v roku 2015 a správu o riadení podniku,

–  so zreteľom na správu orgánu EIB zodpovedného za dodržiavanie súladu s predpismi (Office of the Chief Compliance Officer) o činnosti za rok 2015,

–  so zreteľom na operačné plány skupiny EIB na roky 2014 – 2016, 2015 – 2017 a 2016 – 2018 a na operačný plán EIF na roky 2014 – 2016,

–  so zreteľom na články 3 a 9 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ),

–  so zreteľom na články 15, 126, 174, 175, 208, 209, 271, 308 a 309 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), na Protokol č. 5 k tejto zmluve o štatúte EIB a Protokol č. 28 k tejto zmluve o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti,

–  so zreteľom na Protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

–  so zreteľom na rokovací poriadok Európskej investičnej banky,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 11. marca 2014 o výročnej správe Európskej investičnej banky (EIB) za rok 2012(1), z 30. apríla 2015 o výročnej správe Európskej investičnej banky za rok 2013(2) a z 28. apríla 2016 o výročnej správe Európskej investičnej banky (EIB) za rok 2014(3),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1080/2011/EÚ z 25. októbra 2011 o mandáte EIB pre vonkajšie činnosti na roky 2007 – 2013(4) a na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 466/2014/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka EÚ za straty z finančných operácií na podporu investičných projektov mimo Únie(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 670/2012 z 11. júla 2012, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES, ktorým sa ustanovuje rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 – 2013), a nariadenie (ES) č. 680/2007, ktorým sa ustanovujú všeobecné pravidlá udeľovania finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti transeurópskych dopravných a energetických sietí(6) (pokiaľ ide o pilotnú fázu iniciatívy dlhopisov na projekty v rámci stratégie Európa 2020),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície(7),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. júla 2015 s názvom Posilnenie európskych investícií na podporu zamestnanosti a rastu: úloha národných podporných bánk (NPB) pri podpore Investičného plánu pre Európu (COM(2015)0361),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. júna 2016 s názvom Európa znovu investuje – Zhodnotenie Investičného plánu pre Európu a ďalšie kroky (COM(2016)0359),

–  zo zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 14. septembra 2016 o predĺžení trvania Európskeho fondu pre strategické investície (ďalej len „EFSI”) a na zavedenie technických vylepšení pre uvedený fond a pre Európske centrum investičného poradenstva (COM(2016)0597), (SWD(2016)0297) a (SWD(2016)0298),

–  so zreteľom na hodnotenie fungovania EFSI, ktoré oddelenie operácií EIB vypracovalo v septembri 2016,

–  so zreteľom na stanovisko č. 2/2016 Európskeho dvora audítorov o návrhu na predĺženie a rozšírenie EFSI,

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov 19/2016 s názvom Plnenie rozpočtu EÚ prostredníctvom finančných nástrojov – poučenie z programového obdobia 2007 – 2013,

–  so zreteľom na ad-hoc audit spoločnosti Ernst & Young z 8. novembra 2016 o uplatňovaní nariadenia (EÚ) 2015/1017 (nariadenie o EFSI),

–  so zreteľom na trojstrannú dohodu zo septembra 2016 medzi Európskou komisiou, Európskym dvorom audítorov a Európskou investičnou bankou,

–  so zreteľom na list európskej ombudsmanky predsedovi Európskej investičnej banky z 22. júla 2016,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanovisko Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0161/2017),

A.  keďže EIB je na základe zmlúv povinná prispievať k integrácii, hospodárskej a sociálnej súdržnosti a regionálnemu rozvoju EÚ prostredníctvom osobitných investičných nástrojov, ako sú úvery, kapitálové investície, záruky, finančné nástroje s rozdelením rizika a poradenské služby;

B.  keďže EIB ako najväčší verejný poskytovateľ úverov na svete pôsobí na medzinárodných kapitálových trhoch, ponúka konkurencieschopné produkty klientom a výhodné podmienky na podporu politík a projektov EÚ;

C.  keďže Európsky investičný fond (ďalej len „EIF“) a Európsky fond pre strategické investície (ďalej len „EFSI“) by mali zohrávať kľúčovú úlohu pri dopĺňaní intervencií EIB ako osobitné nástroje EÚ v oblasti rizikového kapitálu a záruk zameraných prednostne na podporu MSP a európskej integrácie a hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti;

D.  keďže Európsky parlament vypracoval tri rôzne správy o činnostiach EIB: správu o finančnej činnosti EIB (vypracovanú Výborom pre hospodárske a menové veci a Výborom pre rozpočet), správu o kontrole finančnej činnosti EIB (vypracovanú Výborom pre kontrolu rozpočtu) a správu o vykonávaní EFSI (vypracovanú Výborom pre hospodárske a menové veci a Výborom pre rozpočet);

E.  keďže záruky proti podvodom vrátane daňových podvodov a prania špinavých peňazí, ako aj proti financovaniu teroristických rizík sú súčasťou zmluvných ustanovení EIB v zmluvách podpísaných medzi skupinou EIB a jej zmluvnými stranami; keďže EIB požaduje, aby zmluvné strany dodržiavali všetky platné právne predpisy; keďže EIB by mala na základe výsledkov vykonanej povinnej starostlivosti presadiť dodatočné zmluvné ustanovenia zamerané na osobitné otázky spojené s transparentnosťou a integritou;

F.  keďže EIB pôsobí ako vykonávacia zložka stratégie EÚ 2020 a hlavných iniciatív tým, že zabezpečuje použitie verejných investícií ako náhrady alebo nápravy chýbajúcich možností na finančnom trhu a spúšťaním nových impulzov pre rast a tvorbu pracovných miest v EÚ;

G.  keďže katalytický účinok získavania finančných prostriedkov EIB je kľúčovým prvkom pri definovaní pridanej hodnoty EÚ a zaistení toho, že Európa zostane svetovým lídrom so všetkými atribútmi hospodárstva svetového formátu z hľadiska konkurencieschopnosti, inovácie, infraštruktúry a atraktívnosti;

H.  keďže investície EIB tvoria balík ekostimulov, vďaka ktorému je EÚ oveľa lepšie vybavená na to, aby aj naďalej bola miestom príležitostí a mohla čeliť výzvam globalizovanej hospodárskej súťaže;

I.  keďže Investičný plán pre Európu je súčasťou širšej stratégie zameranej na zvrátenie negatívneho trendu pozorovaného vo verejných a súkromných investíciách, a to mobilizáciou nových a súkromných finančných prostriedkov, ktoré sa majú investovať do reálneho hospodárstva s cieľom posilniť dlhodobé strategické a udržateľné investície v celej Únii;

J.  keďže v súčasnosti narastá počet finančných nástrojov, ktoré navrhuje a presadzuje EIB, počnúc verejno-súkromnými partnerstvami až po sekuritizáciu; keďže hrozí, že tieto nástroje môžu spôsobiť socializáciu strát a privatizáciu ziskov;

K.  keďže financovanie operácií mimo EÚ, ktoré zabezpečuje EIB, podporuje v prvom rade ciele vonkajšej politiky EÚ, pričom zlepšuje jej viditeľnosť a šíri jej hodnoty a prispieva k udržaniu stability tretích krajín;

L.  keďže neustála pozornosť by sa mala venovať vývoju najlepších postupov súvisiacich s politikou výkonnosti a riadením EIB, ako aj dobrou správou a transparentnosťou;

M.  keďže EIB by si mala zachovať rating AAA ako základné aktívum svojho podnikateľského modelu a vysoko kvalitné a solídne portfólio aktív s kvalitnými investičnými projektmi pri vykonávaní EFSI;

N.  keďže EIB doteraz nevykonala všetky potrebné opatrenia v reakcii na odporúčania a výzvy Európskeho parlamentu uvedené v jeho uzneseniach o výročných správach EIB z minulých rokov;

Posilňovanie udržateľnosti investičnej politiky EIB

1.  konštatuje, že v roku 2015 boli podpísané operácie v hodnote 77,5 miliardy EUR (77 miliárd v roku 2014), z čoho 69,7 miliardy EUR smerovalo do členských štátov EÚ a 7,8 miliardy EUR mimo EÚ;

2.  víta výročné správy EIB za rok 2015 a jej úspechy prezentované v týchto správach, ako aj úsilie vynaložené na lepšie prezentovanie a podávanie správ o prínose (alebo doplnkovosti) a výsledkoch EIB;

3.  pripomína žiadosť Európskeho parlamentu o predloženie komplexnejšej a harmonizovanejšej výročnej správy s cieľom získať lepší kvalitatívny prehľad a hodnotenie celkovej činnosti a úverových priorít EIB; trvá na tom, aby EIB ďalej spresnila a poskytla informácie o konkrétnom a dosiahnutom hospodárskom, sociálnom a environmentálnom vplyve a pridanej hodnote jej operácií v členských štátoch EÚ a mimo nej;

4.  zdôrazňuje, že s cieľom zabezpečiť dôsledné vykonávanie politiky EÚ všetky činnosti financované EIB musia byť súčasťou všeobecnej stratégie EÚ a neustále byť v súlade s ňou, ako aj s oblasťami politických priorít vymedzenými v stratégii Európa 2020, v rámci programu pre rast a zamestnanosť a Paktu pre rast a zamestnanosť, a zároveň musia plniť kritériá hospodárskej, sociálnej a finančnej účinnosti a kritériá týkajúce sa environmentálneho vplyvu;

5.  zdôrazňuje, že je potrebné predložiť konkrétne a zhutnené výsledky o tom, ako externé investície EIB prispievajú k dosiahnutiu priorít EÚ a k rozvoju budovania kapacít v regiónoch;

6.  dôrazne nabáda EIB, aby naďalej vyvíjala úsilie o prekonanie investičných, trhových a sektorových rozdielov a investovala do projektov a operácií, ktoré majú skutočnú pridanú hodnotu pre dosiahnutie väčšej hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v EÚ, pevnejšieho investičného prostredia, vyššej zamestnanosti a návratu k udržateľnému rastu v celej EÚ;

7.  pripomína, že podpora oživenia hospodárstva, udržateľného rastu a väčšej súdržnosti je hlavným cieľom a EIB by mala lepšie predvídať štrukturálne výzvy, a to najmä tie, ktoré sa týkajú reindustrializácie Európy a digitálneho hospodárstva založeného na vedomostiach, s cieľom podnietiť nové hospodárske príležitosti, inováciu, rozvoj obehového hospodárstva a lepšie využívať obnoviteľné zdroje energie v súlade s cieľmi politík v oblasti životného prostredia, klímy a energetiky; zdôrazňuje, že proces reindustrializácie sa musí uskutočňovať s prihliadnutím jednak na nevyhnutnosť vytvárať kvalitné pracovné miesta, jednak na rôzne situácie, ktoré sú typické pre európske hospodárstvo, ale vždy s náležitým ohľadom na životné prostredie a zdravie pracovníkov a verejnosti;

8.  zastáva názor, že EIB by sa pri vymedzovaní investičných činností a svojich rozhodnutí o financovaní mala systematicky zameriavať na strednodobé a dlhodobé hospodárske, sociálne a environmentálne účinky, najmä pokiaľ ide o cezhraničné aspekty; považuje za potrebné, aby EIB investovala do rozsiahlych i malých udržateľných projektov, ktoré majú z dlhodobého hľadiska systémový význam a vytvárajú pridanú hodnotu na regionálnej úrovni a úrovni EÚ;

9.  zdôrazňuje, že primeranosť financovaných projektov by sa mala vo svojej podstate posudzovať nielen z hľadiska hospodárskeho významu, ale rovnaký dôraz by sa mal klásť aj na environmentálnu a sociálnu udržateľnosť, ako aj na politický, cezhraničný a regionálny význam týchto projektov; pripomína, že prednostné zameranie úverových činností EIB na projekty, ktoré prinášajú jasné a udržateľné výsledky a vplývajú na hospodársky rast a zamestnanosť, musia ostať hlavnou usmerňujúcou zásadou;

10.  uznáva, že EIB je kľúčovým aktérom potrebným na oživenie hospodárstva EÚ, zvýšenie zamestnanosti a zlepšenie štatistických údajov o raste v členských štátoch a maximalizovanie účinnosti a hodnoty dostupných finančných zdrojov použitím revolvingových nástrojov, a to prostredníctvom násobiaceho účinku záručných fondov a pákového efektu;

11.  domnieva sa, že je potrebné zaistiť odolnú, udržateľnú a stabilnú stratégiu financovania EÚ s cieľom urýchliť hospodárske oživenie, zvýšiť zamestnanosť a pomôcť určitým hospodárskym odvetviam a menej rozvinutým regiónom dobehnúť ostatné odvetvia a oblasti; pripomína, že je potrebné zamerať sa na produktívne investície, ktoré prinášajú skutočnú zmenu najmä z dlhodobého hľadiska, a oživiť primárny sektor, výskum, infraštruktúru a zamestnanosť; domnieva sa, že projekty by sa mali vyberať na základe ich výsledkov, potenciálu vytvoriť pridanú hodnotu pre EÚ ako celok a skutočnej doplnkovosti, prípadne by sa mali uprednostňovať projekty s vyšším rizikovým profilom;

12.  v tejto súvislosti opakuje, že by sa malo zverejňovať viac informácií o presnej povahe jednotlivých projektov, ktoré sú priamo alebo nepriamo financované prostredníctvom úverových činností EIB, a najmä o ich pridanej hodnote a očakávanom hospodárskom vplyve na jednotlivé členské štáty Únie;

13.  opätovne zdôrazňuje znepokojenie Európskeho parlamentu v súvislosti s vymedzením vyváženej stratégie, ktorá zahŕňa dynamické, spravodlivé a transparentné geografické rozloženie projektov a investícií medzi členskými štátmi s osobitným zameraním na menej rozvinuté krajiny a regióny; konštatuje, že 73 % celkového objemu úverov, ktoré EIB poskytla za rok 2015 (51 mld. EUR), je sústredených v šiestich členských štátoch, čo ukazuje, že nie všetky členské štáty alebo regióny vedia rovnako ťažiť z investičných príležitostí;

14.  podporuje iniciatívy EIB zamerané na poskytovanie spoločnej technickej pomoci na mieste riadiacim orgánom a finančným sprostredkovateľom vrátane cieleného vzdelávania fi-compass;

15.  vyzýva EIB, aby vystupňovala svoju komunikačnú politiku o dostupných finančných zdrojoch a nástrojoch zameranú na potenciálne zainteresované strany a súkromných investorov, ako aj na občanov, pokiaľ ide o dosiahnuté výsledky;

16.  vyzýva EIB a Komisiu, aby zintenzívnili šírenie informácií o svojich možnostiach financovania a zároveň poskytovali viac podpory a poradenstva a aby zvýšili množstvo finančných prostriedkov na projekty miestnych a regionálnych orgánov a MSP a zjednodušili prístup k financovaniu z prostriedkov EIB a kombinovanie grantov s úvermi a finančnými nástrojmi; vyzýva Komisiu, aby podporila vypracovanie programov odbornej prípravy pre potenciálnych príjemcov tým, že riadiacim orgánom zabezpečí významnejšiu úlohu pri poskytovaní informácií, usmernení a poradenstva pre konečných príjemcov;

17.  domnieva sa, že je dôležité, aby si EIB udržala rating AAA a zachovala si tak prístup k medzinárodným kapitálovým trhom za čo najlepších úverových podmienok a prenášala tieto výhody do svojej investičnej stratégie a úverových podmienok; vyzýva EIB, aby vyvinula kultúru rizika s cieľom zvýšiť svoju účinnosť a komplementárnosť a synergie medzi svojim intervenciami a rôznymi politikami EÚ;

18.  je hlboko znepokojený všeobecne vyššími nákladmi a poplatkami za fondy riadené EIB/EIF, ktoré slúžia na vykonávanie finančných nástrojov v rámci spoločného riadenia, na ktoré poukázal Európsky dvor audítorov vo svojich zisteniach uvedených v osobitnej správe 19/2016 s názvom Vykonávanie rozpočtu EÚ prostredníctvom finančných nástrojov – ponaučenie z programovacieho obdobia na roky 2007 – 2013, a vyzýva Európsky dvor audítorov, aby vykonal podobný audit za súčasné obdobie;

Monitorovanie vplyvu EIB vo vykonávaní kľúčových oblastí verejnej politiky

19.  berie na vedomie správu o výsledkoch a vplyve operácií EIB v rámci EÚ v roku 2015 založenú na trojpilierovej metodike hodnotenia s cieľom posúdiť očakávané výsledky, monitorovať aktuálne výsledky a merať vplyv štyroch kľúčových cieľov verejnej politiky, konkrétne inovácie a zručnosti (22,7 % objemu schválených úverov EIB v roku 2015, vo výške 15,8 miliardy EUR), financie pre malé a stredné podniky a podniky so strednou kapitalizáciou (28,5 % podpísaných úverov, resp. 19,8 miliardy EUR), infraštruktúra (24,5 %, t. j. 17,1 miliardy EUR) a životné prostredie (24,3 %, t. j. 16,9 miliardy EUR); konštatuje, že na ilustráciu očakávaných výsledkov správa obsahuje výber výstupov a výsledkov nových podpísaných operácií, ale neobsahuje nijakú informáciu o sledovaných aktuálnych výsledkoch ani o dosiahnutom vplyve;

20.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že neboli poskytnuté žiadne údaje vo výročnej správe o činnosti EIB v rámci EÚ v roku 2015 o očakávaných a dosiahnutých výsledkoch z operácií banky, pokiaľ ide o dva prierezové ciele politiky, konkrétne opatrenia v oblasti klímy a súdržnosti; vyjadruje znepokojenie nad tým, že v roku 2015 EIB nedosiahla predpokladanú výšku 30 % investícií na súdržnosť (v rámci EÚ dosiahla 25,2 %) a že predpokladané vykonávanie za rok 2016 (27 %) je tiež nižšie ako cieľ 30 %; dôrazne vyzýva EIB, aby obnovila hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť ako hlavný cieľ verejnej politiky a začala podávať explicitné správy o jeho vykonávaní;

21.  vyjadruje poľutovanie aj nad tým, že aktualizácia metodiky troch pilierov s cieľom zabezpečiť jej súlad s požiadavkami nariadenia o EFSI neviedla k harmonizácii podávania správ EIB o operáciách v rámci EÚ s podávaním správ o operáciách mimo EÚ, ani k zahrnutiu analytických a komplexných informácií o dosiahnutých konkrétnych výsledkoch v rámci EÚ; žiada, aby sa na úrovni projektu zverejňovalo viac informácií zabezpečením prístupu verejnosti k projektovým hodnoteniam a tabuľkám hodnotenia, pokiaľ ide o hodnotenie troch pilierov (3PA) a rámec merania výsledkov (REM);

22.  zdôrazňuje, že ambiciózna investičná stratégia musí byť spojená s nástrojmi na jasné monitorovanie a vykazovanie, ktoré zaručujú riadenie výkonnosti;

23.  vyzýva EIB, aby neustále kládla dôraz na kontrolu svojej výkonnosti prostredníctvom hodnotenia výkonnosti a preukázaného dosahu; nabáda EIB, aby naďalej definovala svoje monitorovacie ukazovatele, konkrétne ukazovatele doplnkovosti, s cieľom posúdiť vplyv čo najskôr vo fáze tvorby projektu a poskytnúť správnej rade dostatočné informácie o očakávanom vplyve, najmä pokiaľ ide o príspevok k politikám EÚ;

24.  berie na vedomie zložitosť monitorovania rastúceho portfólia a rôznych prebiehajúcich projektov a následne celkového riadenia ukazovateľov; nabáda EIB, aby vyvinula väčšie úsilie na zabezpečenie riadneho monitorovania;

25.  nabáda EIB, aby bola voči členským štátom aktívnejšia s cieľom zabezpečiť budovanie kapacít a poskytovať poradenské služby priamo príjemcom na prípravu veľkých investičných projektov prostredníctvom lepšej spolupráce s príslušnými národnými alebo decentralizovanými orgánmi alebo národnými podpornými bankami;

Schémy financovania pre MSP

26.  pripomína, že EIB má celosvetovú zodpovednosť za zabezpečenie atraktívnosti EÚ vo svetovom meradle prostredníctvom podpory priaznivého investičného prostredia pre podnikateľov a podniky;

27.  uznáva, že MSP a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou majú hlavnú úlohu pri zvyšovaní zamestnanosti a raste hospodárstva v EÚ a v jednotlivých členských štátoch; podporuje úsilie, ktoré EIB vyvíja na zintenzívnenie svojej podpory pre všetky druhy MSP (počiatočný kapitál, začínajúce podniky, mikropodniky až stredne veľké podniky, podnikateľské klastre) so zameraním na nové podnikateľské modely s vysokým potenciálom na vznik pracovných príležitostí pre mladých ľudí; v tejto súvislosti vyzýva EIB, aby vyvinula potrebné úsilie na zabezpečenie plného vykonávania programu Iniciatívy pre MSP;

28.  berie na vedomie, že podpora EIB pre MSP predstavovala približne 36,6 % z jej financovania v roku 2015 a dosiahol sa celkový pákový efekt na úrovni 39,7 miliardy EUR na financovanie MSP a podporu 5 miliónov pracovných miest;

29.  víta úsilie EIF o to, aby iniciatíva na podporu MSP v súčasnosti pôsobila v šiestich krajinách (Španielsko, Taliansko, Bulharsko, Fínsko, Rumunsko a Malta), ktorým táto iniciatíva podľa očakávaní prinesie 8,5 miliardy EUR v podobe nových úverov poskytnutých MSP za výhodných podmienok; vyzýva členské štáty, aby vykonávali iniciatívu na podporu MSP v širšom meradle, vzhľadom na jej schopnosť znižovať riziko pre finančných sprostredkovateľov; oceňuje preto návrh Komisie na predĺženie iniciatívy na podporu MSP do roku 2020; zdôrazňuje však, že iniciatíva na podporu MSP by mala zohrávať väčšiu úlohu, pretože financovanie MSP má zásadný význam pre podporu rastu a zamestnanosti v EÚ, najmä v období po hospodárskej a finančnej kríze; vyzýva EIB, aby sledovala a posilňovala používanie nástroja sekuritizácie; okrem toho žiada o zlepšenie komunikačnej politiky EIB a administratívnych podmienok iniciatívy na podporu MSP; vyzýva EIF, aby zverejnil podrobnú správu o úspechoch a neúspechoch programu;

30.  víta zavedenie nových nástrojov na základe dohody medzi EIB a Komisiou, ako sú nástroj na súkromné financovanie energetickej efektívnosti (PF4EE), iniciatíva na podporu MSP a finančné nástroje EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI), ktoré by mali prispieť k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020; berie na vedomie činnosti EIF, najmä finančné nástroje COSME (Program pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP) a InnovFin, ktoré v roku 2015 využili EFSI zdvojnásobením výšky úverov, za ktoré ručí;

31.  vyzýva EIB, aby zvýšila rizikový profil svojich intervencií, a to najmä pri podpore MSP, ktoré podstupujú riziká alebo sa vyvíjajú v hospodársky znevýhodnených regiónoch alebo v nestabilných regiónoch; domnieva sa tiež, že sektor MSP a prístup k financovaniu je opakujúci sa a dlhodobý cieľ, ktorý treba ďalej posilniť;

Inovácie

32.  podporuje všetky stimuly pre inovácie podporované trhom, sociálny rozvoj a ochranu životného prostredia pri zachovaní udržateľného rastu a rozvážne využívanie zdrojov; podporuje stimuly, ktoré pomáhajú naplniť ambíciu EÚ stať sa obehovým, znalostným a digitálnym hospodárstvom a udržať si konkurencieschopnosť;

33.  berie na vedomie, že EIB už financuje investície do výskumu a vývoja bezpečnostných spoločností v EÚ, ktoré sa zaoberajú civilnými technológiami a technológiami dvojakého použitia; zastáva názor, že pokiaľ ide o technológie s dvojakým použitím, EIB by mala podporovať predovšetkým tie investície, ktoré sú motivované ich komercializáciou v civilných použitiach – príklady projektov EIB tohto druhu už zahŕňali investície do výskumu a vývoja v oblasti leteckých a kozmických technológií, radarových systémov, kybernetickej bezpečnosti a bezpečnosti cloudu, mikroelektroniky a očkovacích látok;

34.  poznamenáva, že úvery na inovatívne projekty dosiahli v roku 2015 rekordnú výšku 18,7 miliardy EUR, a víta, že EIB kladie väčší dôraz na investície do inovácií;

35.  konštatuje, že pokračujúcou podporou civilných technológií a technológií dvojakého použitia by EIB mohla zvýšiť svoju pomoc sektoru bezpečnosti EÚ v rámci svojho existujúceho právneho rámca; toto zahŕňa operácie profitujúce z EFSI;

Infraštruktúra

36.  vyzýva EIB, aby naďalej podporovala program v oblasti infraštruktúry založený na efektívnych projektoch spoločného záujmu v odvetviach dopravy a energetiky s vlastnými zdrojmi a zavedením dlhových finančných nástrojov v rámci Nástroja na prepájanie Európy, pričom by mala zvážiť ich zlučiteľnosť s cieľmi politiky v oblasti klímy a regionálnym rozvojom; vyzýva EIB, aby vytvorila nové finančné nástroje na výstavbu infraštruktúry a stavieb podľa podmienok makroregionálnych stratégií;

37.  víta úroveň financovania cieľov v oblasti hospodárskej a sociálnej súdržnosti (17 634 mld. EUR) a obnovy vidieka a miest (5 467 mld. EUR) a odporúča jej zachovanie; považuje toto financovanie za nevyhnutný doplnok politiky súdržnosti a európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF); zdôrazňuje, že je dôležité udržiavať pravidelný dialóg s riadiacimi orgánmi s cieľom vytvoriť synergický účinok a komplementárnosť medzi oboma nástrojmi;

38.  vyzýva EIB, Komisiu a vnútroštátne, regionálne a miestne orgány v spolupráci s národnými podpornými bankami a inštitúciami, aby posilnili spoluprácu s cieľom vytvoriť väčšiu súčinnosť medzi EŠIF a finančnými nástrojmi EIB a úvermi, ako aj znížiť administratívnu záťaž, zjednodušiť postupy a zvýšiť správnu kapacitu, zlepšiť regionálny rozvoj, súdržnosť a vnímanie EŠIF a financovanie z prostriedkov EIB; domnieva sa, že je málo dostupných informácií týkajúcich sa činností kombinovaného financovania EIB v rámci projektov a programov politiky súdržnosti; požaduje, aby si EIB splnila svoju úlohu verejnoprávnej inštitúcie a ambicióznejšie sa postavila k otázke zodpovednosti, transparentnosti a viditeľnosti, aby nevznikali nejasnosti; vyzýva EIB, aby vypracovala komunikačnú politiku o svojej činnosti, vrátane jej poradenskej činnosti, aby všetky formy vlády a všetci príjemcovia mohli mať prístup k jej programom;

39.  zdôrazňuje, že intenzívnejšie využívanie finančných nástrojov v politike súdržnosti si vyžaduje väčšie zapojenie Európskeho parlamentu do kontroly činností EIB s cieľom umožniť aj lepšie posúdiť vplyvy a dôsledky úlohy EIB;

40.  žiada členské štáty, aby v plnej miere využívali prostriedky pridelené z EŠIF a doplnkovosť, a dopĺňali tak úvery a finančné nástroje EIB; okrem toho žiada o väčšie a lepšie kombinovanie grantov s financovaním EIB s cieľom lepšie využívať pákový efekt EŠIF; žiada, aby EIB viedla tento proces, pretože má odborné znalosti a zodpovednosť voči akcionárom, čo pomôže zabezpečiť návratnosť jej investícií;

41.  vyzýva EIB, aby zvýšila svoje financovanie hospodárskej a sociálnej súdržnosti, ako aj cieľov rozvoja miest a zároveň naďalej podporovala tradičné a inovatívne odvetvia v EÚ; požaduje okrem toho, aby sa v spolupráci s členskými štátmi vyvinuli osobitné finančné nástroje na podporu vykonávania makroregionálnych akčných plánov a stratégií;

Investície v oblasti životného prostredia a klímy

42.  vyzýva EIB, aby zamerala svoje opatrenia v oblasti klímy na udržateľnosť medziodvetvových projektov v kontexte cieľov konferencie COP21 a podporila rozširovanie energie z obnoviteľných zdrojov a efektívnosť využívania zdrojov; konštatuje, že financovanie obnoviteľných zdrojov energie bolo na úrovni 3,4 miliardy EUR;

43.  vyzýva EIB, aby prehodnotila pozornosť, ktorú venuje práve projektom plynárenskej infraštruktúry, najmä v situácii, keď dopyt po plyne v Európe klesá, zatiaľ čo sa objavujú plány na rozsiahlu výstavbu nových plynovodov a terminálov LNG; vyjadruje obavu, že investície EIB do plynárenskej infraštruktúry by mohli viesť k investíciám do uviaznutých aktív;

44.  domnieva sa, že treba naďalej rozvíjať trh s trvalo udržateľnými ekologickými projektmi, a predovšetkým uprednostňovať vytvorenie obehového hospodárstva, a to najmä prostredníctvom trhu zelených dlhopisov;

Príspevok EIB k riešeniu globálnych problémov

45.  berie na vedomie posilnenie mandátu na poskytovanie vonkajších úverov z 10 na 27 miliárd EUR s možnou dodatočnou sumou 3 miliardy EUR; pripomína, že je potrebné neustále udržiavať súdržnosť tohto mandátu s cieľmi vonkajšej politiky EÚ, a to najmä s ohľadom na dodržiavanie občianskych práv v krajinách, ktoré prijímajú finančné prostriedky; opakuje žiadosť Európskemu parlamentu, aby Európsky dvor audítorov vypracoval osobitnú správu o zosúladení intervencií EIB súvisiacich s poskytovaním vonkajších úverov s politikami EÚ a o ich výkonnosti;

46.  víta schopnosť EIB rýchlo sa prispôsobiť medzinárodným výzvam; vyzýva EIB, aby naďalej podporovala vonkajšie politiky EÚ a reakcie na núdzové situácie súvisiace s globálnou výzvou migrácie zahrnutím rozvojového aspektu a podporovaním ekonomickej odolnosti;

Monitorovanie pridanej hodnoty a doplnkovosti EFSI

47.  konštatuje, že cieľom EFSI je sústrediť prostredníctvom EIB spolu 315 miliárd EUR v dodatočných investíciách a nových projektoch do reálnej ekonomiky do roku 2018; konštatuje, že bolo schválených 97 projektov v oblasti infraštruktúry a inovácie a 192 dohôd o financovaní MSP, čo predstavuje celkové predpokladané investície vo výške 115,7 miliardy EUR;

48.  uznáva, že vykonávanie EFSI rýchlo zmenilo profil a obchodný model EIB z hľadiska postupov a monitorovania podpisov a zmlúv;

49.  konštatuje, že na to, aby sa v plnej miere využili dodatočné kapacity na podstupovanie rizík, skupina EIB vyvíja rozličné nové produkty, ktoré umožnia vyššie podstupovanie rizika (napr. podriadený dlh, kapitálové riziko, rozdelenie rizika s bankami), a posudzuje svoju politiku v oblasti kreditného rizika a spôsobilostí s cieľom umožniť väčšiu flexibilitu; berie na vedomie, že EIB zvyšuje svoju podporu inovatívnych spoločností alebo infraštruktúrnych projektov, a to aj s podporou EFSI; konštatuje, že EIB môže podporiť väčší počet týchto rizikových projektov bez toho, aby sa odchýlila od zásad správneho riadenia;

50.  pripomína, že cieľom EFSI je identifikovať jedinečné, skutočne inovatívne a rizikovejšie profily projektov s novými partnermi zo súkromného sektora v porovnaní s inými existujúcimi nástrojmi financovania EIB, ktorými sa zároveň dosiahne vysoká cezhraničná európska pridaná hodnota v rámci realizácie vybraných projektov a skutočný prínos k existujúcim spoločným politickým cieľom EÚ;

51.  uznáva, že EFSI je trhový nástroj; pripomína však, že všetky členské štáty musia vyvinúť dostatočnú kapacitu na jeho využívanie;

52.  poznamenáva, že v rámci vykonávania projektov financovaných z EFSI by sa malo v prospech súdržnosti a cieľov trvalej udržateľnosti zvážiť čo najširšie geografické rozloženie; žiada EIB, aby napravila súčasnú geografickú nevyváženosť v rámci Únie a odvetvovú koncentráciu portfólia EFSI, najmä v rámci okna pre infraštruktúru a inovácie (IIW) a malé a stredné podniky (SMEW), posilnením svojich poradenských činností v súvislosti s rozvojovými projektmi v členských štátoch a technickej pomoci prostredníctvom Európskeho centra investičného poradenstva (EIAH), zvážením rozšírenia počtu odvetví, ktoré možno financovať z EFSI, alebo lepším prispôsobením druhu a veľkosti projektov potrebám trhu v členských štátoch;

53.  vyzýva EIB, aby vo výberovom postupe starostlivo zvážila skutočnú doplnkovosť a novú dynamiku v celom rozsahu násobiaceho účinku, ktorá sa môže líšiť v závislosti od jednotlivých projektov, a to najmä v oblastiach, v ktorých sa EIB alebo EIF ešte neangažovali, v prípadoch zlyhania trhu alebo suboptimálnych investičných situácií;

54.  poznamenáva, že pákový efekt sa medzi projektmi líši najmä z dôvodu ich veľkosti, zložitosti a vzájomného vzťahu medzi dôležitými sektorovými výzvami a očakávaniami konečných príjemcov v kontexte nedostatku verejných financií; zastáva názor, že predpoklad priemerného pákového efektu x15 možno merať až na konci investičného cyklu, pričom sa musia zohľadniť osobitosti jednotlivých sektorov; domnieva sa tiež, že účinnosť intervencií sa neposudzuje so zreteľom na potenciál finančných nástrojov, ale aj na merateľné výsledky;

55.  vyzýva EIB, aby venovala osobitnú pozornosť zásade doplnkovosti a poskytovala relevantné kvalitatívne informácie týkajúce sa riadenia o plnení stanovených cieľov EFSI, ktoré preukážu ich skutočnú doplnkovosť a vplyv v porovnaní s referenčnými hodnotami, ale aj so zreteľom na predĺženie EFSI na obdobie po roku 2017;

56.  domnieva sa, že z hľadiska mobilizácie súkromného kapitálu je dôležité, aby EIB zbavila investorov niektorých rizík, ktoré potenciálne projekty predstavujú; okrem toho vyzýva EIB, aby zvýšila atraktívnosť, ako aj viditeľnosť EFSI v investičných usmerneniach a projektoch, ktoré sa majú financovať, ďalším rozvojom účinnejšej politiky zvyšovania informovanosti medzi potenciálnymi súkromnými investormi;

57.  poznamenáva, že EFSI je (prostredníctvom SMEW) dôležitým nástrojom na poskytovanie dodatočného financovania pre MSP, t. j. až 75 miliárd EUR z celkových investícií, ktoré EFSI zmobilizuje v priebehu troch rokov, spolu s úverovými kapacitami EIB a EIF;

58.  vyzýva Komisiu, aby v rámci EFSI vytvorila stálu európsku záručnú platformu s cieľom uľahčiť prístup MSP k finančným prostriedkom a zlepšila vývoj záruk a úverových produktov založených na európskych zárukách;

59.  vyzýva EIB, aby využila príležitosť, ktorú predstavuje EFSI, na zvýšenie objemu finančných prostriedkov pre menšie, mimosieťové decentralizované projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov energie so zapojením občanov a komunít, ktoré sa stretávajú s problémami pri získavaní finančných prostriedkov z iných zdrojov;

60.  berie tiež na vedomie nárast objemu osobitných činností EIB vyplývajúcich z prvého roka vykonávania EFSI, ktoré odzrkadľuje vývoj v oblasti obozretnej rizikovej kultúry a úverovej politiky EIB;

61.  trvá na tom, že investičný výbor by mal na účely zodpovednosti pravidelne posudzovať vývoj cielených investícií prostredníctvom hodnotiacej tabuľky ukazovateľov s cieľom identifikovať dobre cielené projekty z hľadiska ich prínosu k rastu a zamestnanosti a získať objektívny prehľad o ich doplnkovosti, pridanej hodnote a súdržnosti s politikami Únie alebo s inými klasickými operáciami EIB; vyzýva EIB, aby zverejnila informácie o tom, aké hodnotenie získali projekty, ktorým bola poskytnutá záruka z EFSI, na základe porovnania s hodnotiacou tabuľkou ukazovateľov EFSI;

62.  berie na vedomie, že EIB je do budúcnosti naďalej otvorená diskusiám s útvarmi Európskeho parlamentu o ďalších opatreniach, ktoré by mali mať štruktúrovanejší, menej rozdrobený prístup k dialógu medzi Európskym parlamentom a EIB; EIB a Európsky parlament sa v súčasnosti usilujú o rýchle uzavretie formálnej dohody o EFSI, ktorá stanovuje podmienky výmeny všetkých informácií v jej rámci – vrátane výročnej správy o EFSI Rade a Európskemu parlamentu;

Prehĺbenie transparentnosti, zodpovednosti, integrity a vnútornej kontroly EIB ako nevyhnutného predpokladu lepšej správy a riadenia spoločností

63.  domnieva sa, že posilnená hospodárska úloha EIB, jej zvýšená investičná kapacita a používanie rozpočtu EÚ ako záruky za operácie EIB musia byť spojené s väčšou transparentnosťou a hlbšou zodpovednosťou, aby sa zabezpečila skutočná verejná kontrola jej činností, výberu projektov a priorít financovania;

64.  vyzýva EIB, aby pravidelne aktualizovala mapovanie rizík spojených s jej činnosťami a prispôsobila svoju rizikovú kultúru svojmu aktuálnemu obchodnému modelu a zvýšeniu objemu svojho portfólia v súvislosti s implementáciou nových nástrojov s EFSI, rôznych mechanizmov, investičných platforiem a nástrojov na rozdelenie rizika; vyzýva EIB, aby v tejto súvislosti zahrnula do mapovania rizík aj nefinančné hľadiská, ako je sociálna a/alebo environmentálna pridaná hodnota; v tomto kontexte víta zavedenie rámca obozretného podstupovania rizika EIB s cieľom posilniť monitorovanie rizík a dohľad nad pôvodom, osvojením si a riadením rizík; pripomína, že je potrebné vytvoriť jednotný a rovnorodý rámec kontroly;

65.  víta vysokú kvalitu úverového portfólia EIB, pričom miera znehodnotených úverov predstavuje 0,3 % celkového úverového portfólia EIB, čo svedčí o neustále obozretnom riadení rizík EIB a zachovaní jej silného úverového ratingu na medzinárodných finančných trhoch;

66.  víta skutočnosť, že politika transparentnosti EIB vychádza z predpokladu zverejňovania informácií a že každý má prístup k jej dokumentom a informáciám; pripomína svoje odporúčanie, aby EIB na svojom webovom sídle zverejnila dokumenty, ktoré nemajú dôverný charakter, ako sú korporatívne operačné plány na predchádzajúce roky, medziinštitucionálne dohody a memorandá, a vyzýva EIB, aby tým nekončila, ale aby aj naďalej neustále hľadala spôsoby, ako ju zlepšiť a zvyšovať jej úroveň;

67.  víta správu o vykonávaní politiky transparentnosti skupiny EIB v roku 2015 a nadchádzajúce preskúmanie politiky oznamovania nekalých praktík EIB;

68.  pripomína, že transparentnosť vo vykonávaní politík EÚ vedie nielen k posilneniu celkovej podnikovej zodpovednosti a dôveryhodnosti EIB a jasnej perspektíve z hľadiska typov finančných sprostredkovateľov a konečných príjemcov, ale prispieva aj k posilneniu účinnosti a udržateľnosti financovaných projektov spolu s prístupom nulovej tolerancie voči podvodom a korupcii vo svojom úverovom portfóliu; žiada EIB, aby sa prispôsobila novému systému včasného varovania a vylúčenia, ktorý plánuje Európska komisia;

69.  so znepokojením konštatuje, že hoci EIB poskytuje trikrát viac finančných prostriedkov ako Svetová banka, zaradila na čiernu listinu len tri subjekty, kým Svetová banka vylúčila 820 subjektov; žiada EIB, aby sa v záujme nápravy tejto situácie pripojila k sieti iných verejných bánk, ktoré zostavujú čierne listiny, t. j. sieti, ktorá zahŕňa Svetovú banku a Európsku banku pre obnovu a rozvoj (EBOR);

70.  opakuje svoju výzvu, aby sa zlepšila transparentnosť intervencií EIB vo vzťahu k finančným sprostredkovateľom a prijímateľom s cieľom vyhýbať sa subjektom s predchádzajúcou negatívnou bilanciou, subjektom na čiernej listine, ako aj subjektom s potenciálnym prepojením na nespolupracujúce jurisdikcie, činnosť v daňových rajoch alebo organizovanú trestnú činnosť; domnieva sa, že uplatňovanie kritérií výberu finančných sprostredkovateľov a disponovanie aktuálnymi informáciami o skutočnom vlastníctve podniku vrátane koncernov, nadácií a daňových rajov sú najlepšími postupmi, ktoré treba trvalo dodržiavať; vyzýva EIB, aby ďalej posilňovala svoje zmluvné podmienky začlenením ustanovenia alebo odkazu na dobrú správu vecí verejných s cieľom zmierniť riziká spojené s integritou a dobrým menom;

71.  navrhuje, aby EIB nasledovala príklad Medzinárodnej finančnej korporácie (IFC) zo skupiny Svetovej banky a začala zverejňovať informácie o čiastkových projektoch s vysokým rizikom, ktoré financuje prostredníctvom komerčných bánk (hlavní sprostredkovatelia/finančné inštitúcie, ktoré EIB používa na financovanie MSP);

72.  víta pravidelné stretnutia so zástupcami občianskej spoločnosti a verejné konzultácie o rozvoji politík EIB;

73.  požaduje zabezpečenie čoraz vyššej úrovne transparentnosti v politike zverejňovania informácií EIB, pokiaľ ide o jej riadiace orgány, najmä prostredníctvom zverejňovania zápisníc zo schôdzí správnej rady EIB a EIF alebo investičného výboru EFSI a v súvislosti s projektmi verejného záujmu, ktoré využívajú záruku z rozpočtu EÚ a majú vplyv na územia EÚ a občanov; domnieva sa, že zverejňovanie hodnotiacej tabuľky ukazovateľov je osvedčeným postupom v prípade každej operácie a posudzovania vplyvu projektov alebo podprojektov na životné prostredie a sociálnu oblasť;

74.  opakuje svoju požiadavku, aby sa informácie o systéme verejných zákaziek a subdodávok zverejňovali a boli ľahko dostupné a aby sa v každom prípade zaručil prístup Európskeho parlamentu k informáciám a finančnej dokumentácii;

75.  víta proaktívny prístup európskej ombudsmanky pri vykonávaní verejnej kontroly nad EIB; vyjadruje hlboké znepokojenie nad zistenými nedostatkami v existujúcich mechanizmoch EIB, ktoré majú zabrániť možnému konfliktu záujmov v rámci jej riadiacich orgánov; v tejto súvislosti vyzýva EIB, aby lepšie predchádzala konfliktom záujmov vo svojich riadiacich orgánoch a potenciálnemu fenoménu otáčavých dverí s cieľom zohľadniť odporúčania ombudsmanky a aby čo najskôr revidovala svoj kódex;

76.  domnieva sa, že podpredsedovia EIB by už nemali byť zodpovední za projekty vo svojich domovských krajinách vzhľadom na to, že v tejto súvislosti existuje jasný potenciál vzniku konfliktu záujmov a že iba malý počet členských štátov má vlastného podpredsedu;

77.  víta preskúmanie pravidiel kancelárie mechanizmu EIB na vybavovanie sťažností, ako aj obnovenie memoranda o porozumení medzi Európskym ombudsmanom a EIB; požaduje vysvetlenie od EIB, pokiaľ ide o odklad začatia verejnej konzultácie o revízii politík a postupov jej mechanizmu vybavovania sťažností; poznamenáva, že takáto revízia ponúka príležitosť na ďalšie zväčšenie nezávislosti a účinnosti mechanizmu vybavovania sťažností s cieľom zaviesť tiež mechanizmus zabezpečujúci systematický tok informácií priamo medzi kanceláriou vybavovania sťažností a riaditeľmi; zdôrazňuje, že vedenie EIB by malo každoročne predkladať ombudsmanovi a Európskemu parlamentu správu o tom, ako boli odporúčania týkajúce sa jej mechanizmov vybavovania sťažností zohľadnené v politikách a postupoch banky; okrem toho zdôrazňuje, že vedúci kancelárie vybavovania sťažností by mal predložiť Európskemu parlamentu raz ročne správu o jej činnosti a posúdenie toho, ako banka plní odporúčania kancelárie vybavovania sťažností;

78.  žiada EIB, aby urobila maximum vo svojom boji proti daňovým únikom, daňovým podvodom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, nelegálnym činnostiam a praniu špinavých peňazí prostredníctvom politiky boja proti netransparentným a nespolupracujúcim jurisdikciám a rámca boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (AML-CFT);

79.  vyzýva EIB, aby takisto pokračovala v pravidelnej spolupráci s ostatnými medzinárodnými finančnými inštitúciami prostredníctvom výmeny informácií o výsledkoch vykonanej povinnej starostlivosti, pokiaľ ide o korporátne alebo daňové otázky, alebo hodnotenia typu „poznaj svojho klienta“ a každoročne podávala Európskemu parlamentu a verejnosti správu o tom, ako vykonáva svoju politiku v oblasti nespolupracujúcich jurisdikcií;

80.  domnieva sa, že vonkajší prudenciálny dohľad EIB si zasluhuje obozretné zváženie, ako uviedol Európsky parlament vo svojich predchádzajúcich uzneseniach;

81.  berie na vedomie uzavretie aktualizovanej trojstrannej dohody medzi EIB, Komisiou a Európskym dvorom audítorov v septembri 2016 a vyzýva Európsky dvor audítorov, aby vykonal audit výkonnosti operácií EIB v rôznych odvetviach, kde sú spojené s využívaním rozpočtových prostriedkov EÚ, pokiaľ ide o ich účinnosť a efektívnosť;

82.  vyzýva Komisiu, aby počnúc rokom 2018 každoročne do konca júna predložila správu o vykonávaní súčasného VFR a o súčasnom stave všetkých finančných nástrojov spravovaných a vykonávaných skupinou EIB, ktoré sú napojené na zdroje z rozpočtu EÚ, vrátane dosiahnutých výsledkov, a to s cieľom použiť ju v postupe udeľovania absolutória;

83.  vyzýva Európsky úrad na boj proti podvodom (OLAF), aby do svojej výročnej správy zahŕňal informácie o prípadoch súvisiacich s EIB;

Následné kroky v súvislosti s odporúčaniami Európskeho parlamentu

84.  vyzýva EIB, aby predložila správu o aktuálnej situácii a stave predchádzajúcich odporúčaní Európskemu parlamentu z jeho výročných uznesení, predovšetkým pokiaľ ide o dosah jej úverových činností;

85.  vyzýva EIB, aby preskúmala svoju politiku predchádzania a odrádzania od zakázaného konania v činnostiach EIB, v ktorej by sa mala zakotviť nevyhnutnosť zastaviť financovanie a/alebo schvaľovanie ďalších úverových prostriedkov zo strany EIB na projekty, ktoré sú predmetom vyšetrovania vnútroštátnych orgánov alebo úradu OLAF pre korupciu alebo podvod;

o
o   o

86.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej investičnej banke a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2014)0201.
(2) Ú. v. EÚ C 346, 21.9.2016, s. 77.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2016)0200.
(4) Ú. v. EÚ L 280, 27.10.2011, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 135, 8.5.2014, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ L 204, 31.7.2012, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1.

Právne oznámenie