Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2016/2141(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0119/2017

Predkladané texty :

A8-0119/2017

Rozpravy :

PV 26/04/2017 - 22
CRE 26/04/2017 - 22

Hlasovanie :

PV 27/04/2017 - 5.66
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0197

Prijaté texty
PDF 393kWORD 57k
Štvrtok, 27. apríla 2017 - Brusel Finálna verzia
Súčasný stav koncentrácie poľnohospodárskej pôdy v EÚ: ako uľahčiť prístup poľnohospodárov k pôde
P8_TA(2017)0197A8-0119/2017

Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 o súčasnom stave koncentrácie poľnohospodárskej pôdy v EÚ: ako uľahčiť prístup poľnohospodárov k pôde? (2016/2141(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z. 21. januára 2015 s názvom Zaberanie pôdy – hrozba pre rodinné poľnohospodárske podniky,

–  so zreteľom na dobrovoľné usmernenia Výboru pre svetovú potravinovú bezpečnosť (CFS) pre zodpovednú správu držby pôdy, rybárstva a lesov z 12. mája 2012,

–  so zreteľom na petíciu pre Európsky parlament č. 187/2015 o zachovaní a správe európskej ornej pôdy ako nášho spoločného bohatstva: výzva organizácií občianskej spoločnosti na udržateľnú a spravodlivú politiku EÚ v oblasti využívania pôdy,

–  so zreteľom na štúdiu Výboru Európskeho parlamentu pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka o rozsahu hromadného zaberania poľnohospodárskej pôdy v EÚ(1),

–  so zreteľom na konania o nesplnení povinnosti proti členským štátom Bulharsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Slovensko a Maďarsko, ktoré Komisia plánuje alebo už začala,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0119/2017),

A.  keďže v roku 2013 v rámci EÚ 27 malo iba 3,1 % podnikov pod kontrolou 52,2 % európskej pôdy využívanej na poľnohospodárske účely; keďže naproti tomu malo 76,2 % podnikov k dispozícii iba 11,2 % poľnohospodárskej pôdy; keďže tento vývoj je v rozpore s európskym udržateľným, multifunkčným poľnohospodárskym modelom, v ktorom rodinné poľnohospodárske podniky sú dôležitým prvkom;

B.  keďže to vytvára nerovnosť využívania pôdy v EÚ – ktorá je s Giniho koeficientom 0.82 – na rovnakej úrovni s takými krajinami, ako sú napr. Brazília, Kolumbia, Indonézia a Filipíny(2);

C.  keďže tomuto nerovnému rozdeleniu poľnohospodárskej pôdy zodpovedá nerovné rozdelenie dotácií v rámci SPP, akými sú priame platby, ktoré predstavujú veľkú časť výdavkov SPP, pričom vychádzajú najmä z hektára;

D.  keďže skutočné rozdelenie pôdy a dotácií by mohlo byť ešte nerovnejšie, keďže dostupné štatistické údaje neumožňujú stanoviť, kto vlastní a kontroluje poľnohospodárske podniky;

E.  keďže prístup k pôde a možnosť vlastníctva sú základnými právami stanovenými vnútroštátnymi právnymi predpismi jednotlivých členských štátov;

F.  keďže prístup k pôde je nevyhnutným predpokladom pre uplatňovanie viacerých ľudských práv a má vplyv na Chartu základných práv Európskej únie;

G.  keďže pôda je na jednej strane majetkom, na druhej strane verejným statkom, ktorý podlieha povinnostiam v sociálnej oblasti;

H.  keďže neexistuje výlučná alebo spoločná právomoc EÚ v oblasti pôdy, pretože rôzne politiky EÚ využívajú rôzne politické, sociálne, kultúrne a environmentálne aspekty obhospodarovania pôdy, čím sa vytvára potreba holistickejšieho prístupu k správe pôdy na úrovni EÚ;

I.  keďže nemecký ústavný súd už vo svojom rozsudku z 12. januára 1967 (1 BvR 169/63, BVerfG 21, 73-87) rozhodol, že obchod s pôdou na vidieku nemusí byť taký voľný ako obchod s iným kapitálom, pretože pôda je neobnoviteľná a nevyhnutná, a spravodlivý právny a sociálny poriadok vyžaduje, aby sa verejný záujem v oblasti pôdy zohľadnil oveľa viac ako v prípade akéhokoľvek iného majetku(3);

J.  keďže pôda je čoraz zriedkavejším zdrojom, ktorý nie je obnoviteľný a je základom ľudského práva na zdravú a postačujúcu potravu a mnohých ekosystémových služieb, ktoré sú životne dôležité pre prežitie, a preto by sa nemala považovať za bežný tovar; keďže pôde navyše hrozí dvojaké nebezpečenstvo, jednak úbytkom ornej pôdy v dôsledku zástavby, urbanizácie, cestovného ruchu, projektov infraštruktúry, zmenou použitia, zalesňovania a rozširovania púští spôsobeného zmenou klímy a jednak koncentráciou pôdy v rukách poľnohospodárskych veľkopodnikov a nepoľnohospodárskych investorov; keďže zároveň je povinnosťou orgánov kontrolovať a obmedzovať straty poľnohospodárskej pôdy v dôsledku týchto činností;

K.  keďže zdroje pôdy sú zdrojom konfliktov nielen v prípade použitia, ale aj v dôsledku rivality medzi poľnohospodárskymi a nepoľnohospodárskymi investormi a medzi rôznymi generáciami poľnohospodárov, keďže mladí ľudia, ktorí sa chcú usadiť, majú väčšie ťažkosti z dôvodu nákladov pri získavaní prístupu k pôde, najmä vtedy, ak nepochádzajú z rodín poľnohospodárov;

L.  keďže členské štáty sú zodpovedné za skutočnosť, že politika trhu s pôdou a trh s poľnohospodárskou pôdou sú upravené rôznymi spôsobmi v jednotlivých členských štátoch, a keďže to môže mať vážny vplyv na konkurencieschopnosť poľnohospodárskych podnikov na vnútornom trhu;

M.  keďže pôda je nákladný výrobný faktor, pokiaľ ide o financovanie; keďže je prepojená na vnútroštátne pravidlá o dedičstve, ktoré so sebou prinášajú potrebu opätovného financovania pri každej generačnej výmene; keďže ceny pozemkov ovplyvňujú koncentráciu pôdy; a keďže sa môže stať, že poľnohospodári, ktorí nemajú žiadnych rodinných príslušníkov, na konci svojho produktívneho veku budú predávať svoje poľnohospodárske podniky uchádzačovi s najvyššou ponukou s cieľom posilniť svoje nízke dôchodky;

N.  keďže v osobitnej správe č. 25/2016 Dvor audítorov Európskej únie zdôrazňuje skutočnosť, že systémy používané na zmapovanie poľnohospodárskej pôdy s cieľom vypočítať oprávnenosť na pomoc na základe rozlohy pôdy je potrebné zlepšiť;

O.  keďže existujúce štatistické nástroje na úrovni EÚ, ako je napríklad Farm Accountancy Data Network (FADN), štrukturálne zisťovanie poľnohospodárskych podnikov, ktoré vykonáva Eurostat, a integrovaný administratívny a kontrolný systém (IACS) zhromažďujú údaje o rôznych aspektoch držby pôdy; keďže na európskej úrovni doteraz stále chýbajú komplexné, aktualizované, transparentné a vysoko kvalitné údaje týkajúce sa držby pôdy, vlastníckych štruktúr, lízingových štruktúr a pohybov cien a objemov vlastníctva na trhoch s pôdou, ako aj príslušné sociálne a environmentálne ukazovatele, pričom v niektorých členských štátoch sa zbierajú a zverejňujú len neúplne;

P.  keďže dostatočná transparentnosť trhu má kľúčový význam, a to aj s ohľadom na racionálne rozdelenie pôdy, a mala by sa rozšíriť aj na činnosti inštitúcií pôsobiacich na trhu s pôdou;

Q.  keďže rozpredávanie pôdy nepoľnohospodárskym investorom a holdingovým spoločnostiam je naliehavým problémom v celej Únii a keďže po vypršaní moratórií na predaj pôdy osobám zo zahraničia čelia najmä nové členské štáty osobitne silnému tlaku na úpravu svojich právnych predpisov, pretože ich relatívne nízke ceny pozemkov urýchľujú rozpredávanie poľnohospodárskych plôch veľkým investorom;

R.  keďže veľké rozptýlenie vlastníctva poľnohospodárskej pôdy je jednou zo základných zásad sociálneho trhového hospodárstva a dôležitým predpokladom sociálnej súdržnosti, tvorby pracovných miest vo vidieckych oblastiach, vysokej poľnohospodárskej pridanej hodnoty a sociálneho mieru;

S.  keďže poľnohospodárska pôda využívaná na poľnohospodárske účely drobnými poľnohospodárskymi podnikmi má mimoriadny význam pre vodohospodárstvo, klímu, uhlíkový rozpočet a produkciu zdravých potravín, ako aj pre biodiverzitu, úrodnosť pôdy a zachovanie krajiny; keďže okolo 20% európskej poľnohospodárskej pôdy už teraz trpí zmenami klímy, eróziou pôdy spôsobenou vodou a vetrom a nesprávnym obrábaním; keďže v dôsledku globálneho otepľovania sú niektoré regióny EÚ, najmä v južnej Európe, vystavené suchu a ďalším extrémnym poveternostným vplyvom už teraz, čo povedie k zhoršovaniu stavu pôdy a obmedzí prístup ku kvalitnej pôde a/alebo k pôde, ktorá je vhodná na poľnohospodárske využívanie;

T.  keďže vysoko kvalitná poľnohospodárska pôda je rozdelená veľmi nerovnomerne a keďže takáto pôda má rozhodujúci vplyv na kvalitu a bezpečnosť potravín a na blaho ľudí;

U.  keďže stále rastie dopyt po potravinách a krmivách, nefosílnych palivách, obnoviteľných surovinách na výrobu pohonných hmôt a pre chemický a textilný priemysel a po bioekonomike, a teda rastie aj cena pôdy;

V.  keďže malé a stredné poľnohospodárske podniky, rozdelené vlastníctvo alebo dobre regulovaná držba a prístup k spoločnej pôde sú najlepším predpokladom pre zabezpečenie zodpovedného prístupu k pôde a jej udržateľnému obhospodarovaniu a pre podporu identifikácie a pocitu spolupatričnosti; keďže tieto formy držby pôdy nabádajú ľudí k tomu, aby zostávali vo vidieckych oblastiach a umožňujú im tam pracovať, čo má pozitívny vplyv na sociálno-ekonomickú infraštruktúru týchto oblastí, potravinovú bezpečnosť, potravinovú sebestačnosť a zachovanie vidieckeho spôsobu života; keďže nerovné rozdelenie pôdy a prírodných surovín a nerovný prístup k nim zvyšujú riziko rozdelenia spoločnosti, sociálnej nerovnováhy, znižovanie kvality práce a života a prehlbovania chudoby; keďže značné sústredenie moci v odvetviach spojených s trhom s potravinami v EÚ by mohlo negatívne ovplyvniť práva spotrebiteľa a znížiť príjmy poľnohospodárov; keďže poľnohospodárom, ktorí nevlastnia pôdu, by mal byť zabezpečený dostatočne stabilný a dlhodobý prenájom pôdy, aby bola zaručená návratnosť ich investícií;

W.  keďže cieľom európskej poľnohospodárskej politiky je zachovanie európskeho modelu poľnohospodárstva založeného na multifunkčnom poľnohospodárstve, ktoré charakterizujú predovšetkým malé a stredné rodinné a družstevné podniky vlastniace pôdu; keďže široké rozdelenie aktív, zaručená držba pôdy a prístup k obecným pozemkom, na ktorých sa hospodári trvalo udržateľným spôsobom, zaisťujú spravodlivý prístup k zdrojom a rozmanitú poľnohospodársku štruktúru viazanú na bydlisko, tradície, právnu istotu a zodpovednosť za prospech spoločnosti; keďže takýto model zachováva tradičné produkty a potravinovú sebestačnosť a podporuje inovácie, pričom chráni životné prostredie a budúce generácie;

X.  keďže okrem výroby potravín rodinné poľnohospodárske podniky spĺňajú veľmi dôležité sociálne a environmentálne funkcie, ktoré priemyselné poľnohospodárstvo nemôže vždy plniť; keďže malé a stredné poľnohospodárstvo, ktorému sa venujú rodiny samostatne alebo s podporou spotrebiteľov, je veľmi sľubným modelom pre budúcnosť, a to aj z hospodárskeho hľadiska, keďže takéto podniky sa často vyznačujú veľkou vnútornou diverzifikáciou, čím získavajú odolnosť a prispievajú k vysokej úrovni pridanej hodnoty vo vidieckych oblastiach;

Y.  keďže koncentrácia poľnohospodárskej pôdy má nepriaznivý vplyv na rozvoj vidieckych komunít a sociálno-ekonomickú životaschopnosť vidieckych oblastí a výsledkom je strata pracovných miest v poľnohospodárstve, čím sa znižuje životnú úroveň poľnohospodárskeho spoločenstva a dostupnosť dodávok potravín a vytvára sa nerovnováha v oblasti územného rozvoja a v sociálnej oblasti;

Z.  keďže budúcnosť poľnohospodárskeho sektora závisí od mladej generácie a od jej ochoty investovať a inovovať, čo má rozhodujúci význam pre budúcnosť vidieckych oblastí, pretože to predstavuje jediný spôsob, ako zastaviť trend starnutia poľnohospodárskeho obyvateľstva a zabezpečiť nástupníctvo v poľnohospodárskych podnikoch, bez ktorého medzigeneračné prepojenie takisto stráca platnosť; keďže na druhej strane je obzvlášť ťažké pre mladých poľnohospodárov a nových podnikateľov získať prístup k pôde a úverom, čo vedie k tomu, že toto odvetvie je menej atraktívne;

AA.  keďže prístup k pôde je prvoradou podmienkou pre zriadenie poľnohospodárskeho podniku, čo prispeje k vytváraniu pracovných miest a podporovaniu sociálneho a hospodárskeho rozvoja;

AB.  keďže ceny za nákup a nájom poľnohospodárskej pôdy v mnohých regiónoch stúpli na úroveň, ktorá vyvoláva finančné špekulácie a ktorá mnohým poľnohospodárskym podnikom znemožňuje z ekonomického hľadiska udržať si prenajaté pozemky alebo nadobudnúť ďalšie pozemky potrebné na zachovanie životaschopnosti podnikov a už vôbec nie založiť nové farmy, pretože na trhu nie je v ponuke takmer žiadna pôda;

AC.  keďže rozdiely v cenách poľnohospodárskej pôdy medzi členskými štátmi ešte viac zvýrazňujú proces koncentrácie a keďže trend v cenách pôdy nesleduje hospodárske trendy v iných odvetviach;

AD.  keďže v mnohých členských štátoch predajné ceny a v niektorých prípadoch nájomné za poľnohospodársku pôdu už nie sú založené na príjmoch, ktoré možno odvodiť z výroby potravín;

AE.  keďže nájomné často už nie je založené na príjmoch, ktoré môžu poľnohospodárske podniky dosiahnuť, čo znamená, že kapitálové požiadavky sú príliš vysoké a nabádanie na vstup do poľnohospodárstva je spojené s príliš veľkým rizikom;

AF.  keďže dopyt po potravinách a krmivách je doplnený o zvyšujúci sa dopyt po surovinách pre „biohospodárstvo“, ako sú biopalivá a suroviny pre chemický a textilný priemysel, ktorý vyvoláva záujem nových prevádzkovateľov o kúpu poľnohospodárskej pôdy;

AG.  keďže vzhľadom na to, že niektoré členské štáty ešte len majú zaviesť efektívne politiky v oblasti pôdy, politiky EÚ a dotácie môžu v niektorých prípadoch podporovať jav koncentrácie, ako napr. priame platby na plochu sú veľmi výhodné pre veľké poľnohospodárske podniky a poľnohospodárov, ktorí sú už dobre etablovaní, a využívanie týchto prostriedkov vedie k zvýšeniu cien pôdy, čo vedie k tomu, že trh s pôdou sa dostáva mimo dosahu mladých ľudí, nových subjektov hľadajúcich pôdu na zriadenie poľnohospodárskych podnikov a malých a stredných podnikov, ktoré sú často finančne menej zabezpečené; keďže to znamená, že nie je neobvyklé, že európske poľnohospodárske fondy, ktoré sú určené aj pre stredné a malé podniky, končia v nesprávnych vreckách;

AH.  keďže koncentrácia pôdy v rukách malého počtu výrobcov deformuje procesy výroby a trhu a môže mať kontraproduktívny vplyv na poľnohospodárstvo v členských štátoch a/alebo v EÚ ako celku;

AI.  keďže aj reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) v roku 2013 pomohla obmedziť tieto účinky zavedením zvýšených platieb na prvé hektáre s postupným znižovaním podpory; keďže okrem toho tieto priame platby zohrávajú zásadnú úlohu pri umožňovaní európskym poľnohospodárskym podnikom spĺňať konkurencieschopné a udržateľné vysoké výrobné normy;

AJ.  keďže nákup poľnohospodárskej pôdy sa považoval za bezpečnú investíciu v mnohých členských štátoch, najmä od finančnej a hospodárskej krízy v roku 2007; keďže poľnohospodársku pôdu zakúpilo alarmujúce množstvo nepoľnohospodárskych investorov a finančných špekulantov, ako sú dôchodkové fondy, poisťovne a podniky; a keďže vlastníctvo pôdy zostane bezpečnou investíciou aj v prípade budúcej inflácie;

AK.  keďže mnohé členské štáty prijali regulačné opatrenia na ochranu svojej ornej pôdy pred jej kúpou investormi; keďže boli zaznamenané prípady podvodov vo forme nákupov pôdy s použitím tzv. vreckových zmlúv, v ktorých dátum uzatvorenia zmluvy je sfalšovaný; keďže v rovnakom čase investori získali veľké plochy pôdy;

AL.  keďže vytváranie špekulatívnych bublín na trhoch s poľnohospodárskou pôdou má vážne dôsledky na poľnohospodárstvo a keďže špekulácia na termínovaných komoditných burzách ešte viac zvyšuje ceny poľnohospodárskej pôdy;

AM.  keďže existuje mnoho rôznych faktorov podieľajúcich sa na zaberaní pôdy vrátane rozširujúcej sa globalizácie, demografického rastu, zvyšujúceho sa dopytu po potravinách a prírodných surovinách a kontraproduktívnych účinkov poľnohospodárskej politiky;

AN.  keďže jedným z dôsledkov koncentrácie vlastníctva poľnohospodárskej pôdy je prevod zisku a platieb daní z vidieckych oblastí do sídla veľkých podnikov;

AO.  keďže existujúce pravidlá na obmedzenie priamych platieb nad 150 000 EUR sú neúčinné v prípade právnických osôb vlastniacich viaceré poľnohospodárske dcérske spoločnosti, z ktorých každá dostane menej ako 150 000 EUR vo forme priamych platieb;

AP.  keďže akciové spoločnosti smerujú do poľnohospodárstva znepokojujúcou rýchlosťou; keďže tieto spoločnosti často pôsobia cezhranične a často majú obchodné modely, ktoré sa riadia oveľa viac záujmom o špekulácie s pozemkami ako poľnohospodárskou výrobou;

AQ.  keďže uvedené problémy sa nevzťahujú len na poľnohospodársku pôdu, ale s podobným stupňom naliehavosti aj na lesy a rybárstvo;

1.  poukazuje na to, že pravidlá týkajúce sa pôdy, jej obhospodarovania a mestského rozvoja patria do právomocí členských štátov; vyzýva preto členské štáty, aby vo svojich verejných politikách lepšie zohľadňovali ochranu a obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy a jej prevody;

2.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla pozorovateľskú službu na účely zhromažďovania informácií a údajov o úrovni koncentrácie poľnohospodárskej pôdy a jej držby v Únii, a konštatuje, že by to malo byť vykonané: zaznamenávaním nákupných cien a nájmov a trhového správania vlastníkov a nájomcov; sledovaním strát poľnohospodárskych plôch v dôsledku zmien v ich využívaní a vývoja úrodnosti a erózie pôdy; a pravidelným podávaním správ;

3.  domnieva sa, že členské štáty by si mali medzi sebou a aj s Komisiou pravidelne vymieňať informácie o svojich vnútroštátnych právnych predpisoch o pôde, o zmenách vo využívaní pôdy, a najmä o prípadoch jej špekulatívneho nákupu;

4.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila pracovnú skupinu na vysokej úrovni, ktorá by preskúmala problém koncentrácie poľnohospodárskej pôdy, aby vypracovala štúdiu o vplyve politických opatrení, ktoré EÚ a jednotlivé členské štáty uplatňujú vo veci koncentrácie pôdy a poľnohospodárskej výroby, a aby tiež analyzovala, ako táto koncentrácia ohrozuje dodávky potravín, zamestnanosť, životné prostredie, kvalitu pôdy a rozvoj vidieka;

5.  vyzýva členské štáty, aby v záujme zachovania poľnohospodárskeho modelu založeného na rodinných poľnohospodárskych podnikoch na celom území EÚ zamerali svoju politiku v oblasti využívania pôdy tak, aby využívala dostupné nástroje, ako sú systémy zdaňovania, systémy pomoci a finančné prostriedky SPP;

6.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pravidelne zbierali údaje porovnateľnej kvality o výške nájomného a cenách pôdy vrátane pôdy získanej nákupom podielov a o prevodoch veľkých pozemkov, strate držby pôdy, porušovaní práv na držbu pôdy a špekulatívnom raste cien vo všetkých členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby zverejnila pokyny týkajúce sa harmonizácie účtovných postupov a podporovala výmenu osvedčených postupov vo vnútroštátnych právnych predpisoch s cieľom určiť opatrenia na ochranu poľnohospodárskej pôdy a poľnohospodárskej činnosti;

7.  považuje za potrebné, aby členské štáty vypracovali harmonizovaný súpis poľnohospodárskej pôdy, v ktorom by pri úplnom dodržiavaní práv zainteresovaných strán na ochranu údajov aktuálne a presne zaevidovali všetky údaje o vlastníckych právach a využívaní poľnohospodárskej pôdy, a aby tieto informácie predkladali v podobe anonymizovaných a verejne prístupných štatistík;

8.  vyzýva Komisiu, aby na tomto základe v pravidelných intervaloch predkladala Rade a Európskeho parlamentu správy o využívaní pôdy, štruktúre, cenách a o politike členských štátov a ich právnych predpisoch upravujúcich vlastníctvo a prenájom poľnohospodárskej pôdy a aby Výboru pre svetovú potravinovú bezpečnosť (CFS) podávala správy o uplatňovaní dobrovoľných pokynov tohto výboru pre zodpovednú správu pôdy, rybárstva a lesov v súvislosti s vnútroštátnou potravinovou bezpečnosťou;

9.  poznamenáva, že programy na sceľovanie pozemkov na základe rôznych postupov v rámci integrovaného systému obhospodarovania pôdy, ktorý zohľadňuje miestne a regionálne podmienky, sú nenahraditeľným nástrojom na zlepšovanie poľnohospodárskej štruktúry a urovnávanie konfliktov súvisiacich s využívaním pôdy; v tejto súvislosti odporúča, aby sa v situáciách, keď k sceľovaniu pozemkov dochádza pomocou prenájmu pôdy, bola cena prenájmu viazaná na produktívnu kapacitu a ziskovosť, čo je pre poľnohospodárstvo najvhodnejšie, a vyzýva členské štáty, aby si vymieňali skúsenosti s obhospodarovaním poľnohospodárskej pôdy;

10.  domnieva sa, že dobre premyslená a koordinovaná politika v oblasti trhu s pôdou realizovaná pomocou nástroja pre regionálne a miestne plánovanie využívania pôdy by mala pomôcť obmedziť využívanie pôdy na iné ako poľnohospodárske účely;

11.  uznáva, že zatiaľ čo pozemková politika spadá predovšetkým do právomoci členských štátov, môže na ňu mať vplyv spoločná poľnohospodárska politika alebo príslušné oblasti politiky so závažným vplyvom na konkurencieschopnosť poľnohospodárskych podnikov na vnútornom trhu; domnieva sa, že pozemková politika musí prispievať k zabezpečeniu širokého, riadneho a spravodlivého rozdeľovania držby pôdy a prístupu k pôde a takisto k postaveniu poľnohospodárskych nájomcov v zodpovedajúcom rámci, pretože to má priamy vplyv na život na vidieku, pracovné podmienky a kvalitu života; pripomína dôležitú spoločenskú funkciu držby a obhospodarovania pôdy z generácie na generáciu vzhľadom na to, že zánik podnikov a pracovných miest povedie k úpadku európskeho drobného poľnohospodárstva i vidieckych oblastí, a tým k nežiaducim štrukturálnym zmenám pre celú spoločnosť;

12.  vyzýva členské štáty, aby na dosiahnutie cieľov SPP udeľovali pri nákupe a prenájme poľnohospodárskej pôdy súčasne so zaistením rovnakého rodového prístupu prioritu malým a stredným miestnym producentom, novým subjektom a mladým poľnohospodárom, a to vrátane predkupných práv tam, kde sú zavedené,, keďže vlastníctvo čo najväčšej plochy pôdy, na ktorej hospodária, je v záujme udržateľného a spoľahlivého rozvoja ich poľnohospodárskych podnikov, a to najmä v čase rastúceho záujmu nepoľnohospodárov o kúpu poľnohospodárskych pozemkov, veľmi často na čisto špekulatívne účely; nabáda členské štáty, aby podporovali drobné rodinné poľnohospodárske podniky a udržateľné výrobné postupy;

13.  pripomína, že vysoké investičné náklady bránia malým a stredným rodinným a družstevným poľnohospodárskym podnikom v získavaní a prenájme poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov;

14.  uznáva dôležitú funkciu, ktorú v živote na vidieku plnia drobné rodinné poľnohospodárske podniky, pretože okrem toho, že produkujú dostatok zdravých a kvalitných potravín a zaisťujú rozsiahle rozšírenie vlastníctva pôdy v týchto oblastiach, zohrávajú aktívnu úlohu v hospodárskych štruktúrach vidieckych oblastí zachovávaním kultúrneho dedičstva a vidieckeho života, podporou spoločenského života a udržateľným využívaním prírodných zdrojov; poukazuje na problémy spojené s odovzdávaním poľnohospodárskych podnikov z generácie na generáciu s osobitným odkazom na odovzdávanie poľnohospodárskych podnikov mimo rodiny a vyzýva členské štáty, aby zbierali údaje o týchto javoch a vytvorili právny rámec na riešenie týchto problémov;

15.  pripomína, že v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky existujú stimuly pre mladých poľnohospodárov, ktorých účelom je uľahčiť im prístup k poľnohospodárskej činnosti; požaduje ďalej komplexný prístup, ktorý prispeje k tomu, aby kvalifikovaní mladí poľnohospodári, ženy a ďalšie osoby, ktoré sa chcú venovať poľnohospodárstvu, mohli preberať alebo zakladať podniky; konštatuje však, že nové subjekty stále čelia prekážkam súvisiacim so štrukturálnymi bariérami, ako sú vysoké ceny pôdy alebo vysoké zdanenie nástupníctva v poľnohospodárskom podniku mimo rodiny;

16.  zdôrazňuje význam európskej štrukturálnej politiky z hľadiska podpory vidieckych oblastí, napríklad s cieľom zabezpečiť osobitnú podporu jednotlivým malým a stredným poľnohospodárskym podnikom a družstvám, mladým ľuďom a najmä ženám, pokiaľ ide o ich prístup k poľnohospodárskej pôde;

17.  zdôrazňuje, že je ťažké získať prístup k úveru na nákup alebo držbu pôdy, najmä pre nové subjekty a mladých poľnohospodárov; vyzýva Komisiu, aby v rámci SPP a súvisiacich oblastí politiky poskytla vhodné nástroje, ktoré by im uľahčili začiatok ich poľnohospodárskej produkcie tým, že im zabezpečia spravodlivý prístup k trvalo udržateľnému úveru;

18.  domnieva sa, že do rozhodovania o využití pôdy by sa mali zapojiť miestne spoločenstvá;

19.  vyzýva členské štáty, aby poskytovali stimuly pre mestský poľnohospodársky rozvoj a iné formy participatívneho hospodárenia a systémy rozdeľovania pôdy, berúc do úvahy na jednej strane obmedzený prístup k poľnohospodárskej pôde vo vidieckych oblastiach a na druhej strane rastúci záujem o mestské a prímestské poľnohospodárstvo;

20.  nabáda členské štáty, aby vyvinuli viac úsilia v oblasti prenosu znalostí prostredníctvom výskumných a inovačných projektov s cieľom zlepšiť kvalitu pôdy na základe agroenvironmentálnych postupov, a to uznávajúc skutočnosť, že pôda je základom výroby potravín, trvalých ekosystémov a prosperujúcich vidieckych oblastí;

21.  vyzýva členské štáty, aby koncipovali politiku v oblasti trhu s pôdou tak, aby umožňovala prístup k vlastníctvu alebo držbe na základe finančných podmienok primeraných pre poľnohospodársku činnosť a aby monitorovala ceny za kúpu a nájom poľnohospodárskej pôdy; ďalej žiada, aby transakcie s poľnohospodárskou pôdou podliehali postupu predbežnej kontroly, ktorý preverí súlad s vnútroštátnymi právnymi predpismi týkajúcimi sa pôdy a ktorý by sa uplatňoval aj na fúzie, rozdeľovanie podnikov a zakladanie nadácií; zastáva názor, že by bolo vhodné zaviesť prísnejšie kontroly nájomných zmlúv a oznamovaciu povinnosť s možnosťami sankcionovania, pretože nájom je často prvým krokom ku kúpe; naliehavo žiada členské štáty, aby zabezpečili, aby politika týkajúca sa prenajatej pôdy zahŕňala požiadavku, že nájomca musí obhospodarovať pôdu; zastáva názor, že by politika v oblasti trhu s pôdou mala brániť vytváraniu dominantného postavenia na trhoch s pôdou;

22.  nabáda všetky členské štáty, aby v súlade s ustanoveniami Zmluvy o EÚ používali k regulácii trhu s pôdou také nástroje, ktoré sa v niektorých členských štátoch už úspešne využívajú, ako napríklad povinné štátne schvaľovanie nákupov a prenajímania pôdy, predkupné práva, povinnosť vlastníka obhospodarovať pôdu, obmedzenie nákupného práva právnických osôb, stanovenie maximálneho počtu hektárov, ktoré možno kúpiť, uprednostňovanie poľnohospodárov, pozemkové rezervy, stanovenie cenových indexov s odkazom na príjmy poľnohospodárskych podnikov atď.;

23.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby vnútroštátne súdne systémy chránili práva všetkých zúčastnených strán, pokiaľ ide o nezrovnalosti u nájomných zmlúv, a že vnútroštátne orgány by mali prijať opatrenia s cieľom odstrániť v existujúcich vnútroštátnych právnych predpisoch všetky medzery, ktoré zneužívanie zmlúv umožňujú;

24.  pripomína prospešné opatrenia, ktoré prijali niektoré členské štáty v oblasti regulácie svojich trhov s pôdou s cieľom zabrániť špekulatívnym transakciám; pripomína členským štátom, že daňové právne predpisy im poskytujú účinnú páku na reguláciu trhu s pôdou;

25.  vyzýva členské štáty, aby podporovali alebo vytvorili vhodné inštitúcie so štátnou účasťou a verejným dohľadom nad obhospodarovaním pôdy;

26.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podporovali všetky inovatívne opatrenia na prideľovanie pôdy, ktoré majú pozitívny vplyv na usadzovanie mladých poľnohospodárov, a to najmä prostredníctvom investičných fondov založených na zásade solidarity, ktoré sporiteľom umožňujú, aby svoje financie investovali spoločensky prospešným spôsobom na pomoc mladým ľuďom, ktorí nemajú dostatok prostriedkov na získanie pôdy a na začatie kariéry v poľnohospodárstve;

27.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v záujme rozvoja jasných zásad EÚ na riadenie štruktúry poľnohospodárskej činnosti uplatňovali dobrovoľné usmernenia pre zodpovednú správu pôdy, rybárstva a lesov, ktoré všetky členské štáty ratifikovali; vyzýva najmä členské štáty, aby pri prijímaní opatrení týkajúcich sa využívania štátnych zdrojov a pri ich kontrole zvážili širšie sociálne, ekonomické a environmentálne ciele a aby bránili nežiaducim vplyvom, ktoré má špekulácia s pôdou a koncentrácia pôdy na miestne spoločenstvá; vyzýva členské štáty, aby Komisii podávali správy o využívaní a uplatňovaní týchto usmernení v ich politike v oblasti správy pôdy;

28.  v tejto súvislosti navrhuje, aby Komisia v súlade s dobrovoľnými usmerneniami pre zodpovednú správu pôdy, rybárstva a lesov a vzhľadom na horizontálne rámce EÚ v oblasti poľnohospodárstva, životného prostredia, vnútorného trhu a územnej súdržnosti prijala odporúčania pre správu pôdy v rámci EÚ;

29.  domnieva sa, že priame platby by poskytovali lepšie zhodnotenie prostriedkov, pokiaľ by boli splatné na základe environmentálnych a sociálno-ekonomických verejných statkov, ktoré poľnohospodársky podnik dodáva, a nie iba na základe rozlohy jeho pôdy;

30.  poukazuje na možnosti členských štátov krátiť časť sumy priamych platieb, ktorá prekračuje hornú hranicu 150 000 EUR najmenej o 5 %, ako sa stanovuje v článku 11 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 o priamych platbách (nariadenie o priamych platbách);

31.  domnieva sa, že v rámci reformovanej SPP je potrebné zaviesť stropy a upraviť režim priamych platieb tak, aby prvé hektáre mali väčšiu váhu, a že by sa mali prijať opatrenia s cieľom uľahčiť investovanie do malých poľnohospodárskych podnikov, ako aj poskytovanie priamej podpory týmto podnikom; vyzýva Komisiu, aby zaviedla účinnejší systém prerozdeľovania pomoci a zabránila tak koncentrácii poľnohospodárskej pôdy;

32.  nabáda členské štáty, aby viac využívali rozsah pôsobnosti, ktorú už majú k dispozícii pre stanovenie stropov a prerozdeľovanie prostriedkov SPP, ako je napríklad možnosť 30 % priamych platieb splatných za prvý hektár ako spôsob, ako posilniť drobné a rodinné poľnohospodárstvo, pod podmienkou, že zároveň uplatnia požiadavky podľa článkov 41 a 42 nariadenia o priamych platbách; navrhuje, aby sa výhodnejšie podmienky pre prvé hektáre vypočítavali pre materskú spoločnosť, nie pre podnik; žiada preto Komisiu, aby v súlade s pravidlami ochrany údajov zverejňovala okrem údajov o majiteľoch poľnohospodárskych podnikov, ktoré dostávajú dotácie SPP, aj informácie o príjemcoch, ako sú majitelia pozemkov/materské spoločnosti;

33.  zdôrazňuje význam jednoznačného celoeurópskeho vymedzenia pojmu „aktívny poľnohospodár“, ktoré je jasne späté s pojmom práce v poľnohospodárskom podniku a ktoré presne rozlišuje medzi spôsobilou a nespôsobilou pôdou (napr. letiská, otvorené priemyselné areály, golfové ihriská); žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby priamu podporu dostávali výhradne aktívni poľnohospodári;

34.  vyzýva Komisiu, aby monitorovala všetky príslušné oblasti politiky, ako je poľnohospodárstvo, energetika, životné prostredie, regionálny rozvoj, mobilita, financie a investovanie s cieľom zistiť, či prispievajú ku koncentrácii poľnohospodárskej pôdy v EÚ alebo či pôsobia proti nej, a aby za účasti poľnohospodárov a ich organizácií, ako aj ostatných relevantných subjektov občianskej spoločnosti začala postup konzultácie s cieľom posúdiť súčasnú situáciu, pokiaľ ide o správu poľnohospodárskej pôdy v súlade s dobrovoľnými usmerneniami pre zodpovednú správu pôdy, rybárstva a lesov a s referenčným rámcom Výboru pre svetovú potravinovú bezpečnosť;

35.  odporúča členským štátom, aby cielene preskúmali vykonávanie súčasnej SPP na vnútroštátnej úrovni s cieľom zistiť akékoľvek nežiaduce účinky koncentrácie pôdy;

36.  podporuje konštatovanie Komisie, že pôda nie je nevyčerpateľný zdroj a že už teraz je v dôsledku zmeny klímy, erózie pôdy a nadmerného využívania alebo zmeny v jej využívaní pod silným tlakom, a preto podporuje ekologicko-sociálne opatrenia na ochranu pôdy, pričom zdôrazňuje, že pôda je záležitosťou, ktorá patrí do výlučnej právomoci členských štátov;

37.  požaduje, aby bola poľnohospodárskej pôde priznaná osobitná ochrana s cieľom umožniť členským štátom, aby v koordinácii s miestnymi orgánmi a organizáciami poľnohospodárov regulovali predaj, využívanie a prenájom poľnohospodárskej pôdy a zabezpečili tak potravinovú bezpečnosť v súlade so zmluvami EÚ a s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie týkajúcou sa držby pôdy a prístupu k nej a tiež s ohľadom na štyri základné európske slobody a verejný záujem;

38.  nabáda Komisiu, aby v záujme medziinštitucionálnej transparentnosti poskytla Európskemu parlamentu lepší prístup k dokumentom o nesplnení povinností podľa zmlúv a k prípravnému konaniu v súvislosti s reguláciou trhu s pôdou členskými štátmi;

39.  vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi a zainteresovanými stranami zverejnila jasný a komplexný súbor kritérií vrátane transakcií s poľnohospodárskou pôdou na kapitálových trhoch, ktorý by zabezpečil rovnaké podmienky a z ktorého by bolo členským štátom zrejmé, aké opatrenia regulácie trhu s pôdou sú s prihliadnutím na verejný záujem a na štyri slobody Európskej únie povolené s cieľom umožniť poľnohospodárom ľahšie nadobúdanie pôdy na poľnohospodársku a lesnícku činnosť; vyzýva Komisiu, aby zvážila moratórium na prebiehajúce posudzovanie, či sú právne predpisy členských štátov o obchode s poľnohospodárskou pôdou v súlade s právom EÚ, kým nebude zverejnený vyššie uvedený súbor kritérií;

40.  vyzýva Komisiu, aby medzi členskými štátmi šírila informovanosť o boji proti daňovým únikom, korupcii a nezákonným praktikám (ako sú tzv. vreckové zmluvy) v súvislosti s transakciami s pôdou a aby ich v tomto smere podporovala; upozorňuje na zneužívanie, ktoré súdne orgány vyšetrujú v súvislosti s procesom nadobúdania pôdy v niektorých členských štátoch;

41.  víta návrh na zjednodušenie SPP, najmä víta opatrenia, ktoré majú znížiť náklady a administratívnu záťaž rodinných poľnohospodárskych podnikov, ako aj mikropodnikov a malých a stredných podnikov vo vidieckych oblastiach;

42.  vyzýva Komisiu, aby v návrhu SPP po roku 2020 zachovala opatrenia zamerané proti koncentrácii poľnohospodárskej pôdy v rukách rovnakých vlastníkov a aby vypracovala ďalšie opatrenia na podporu mikropodnikov, malých a stredných podnikov;

43.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Štúdia Výboru Európskeho parlamentu pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka s názvom Extent of Farmland Grabbing in the EU (Rozsah zaberania poľnohospodárskej pôdy), s. 24 (PE 540.369).
(2) Tamtiež.
(3) Politika trhu s poľnohospodárskymi pozemkami: Všeobecná situácia a možnosti konania, správa pracovnej skupiny Bund-Länder (medzi spolkom a krajinami) o politike trhu s pôdou v súlade s rozhodnutím vedúcich úradov ministerstiev poľnohospodárstva krajín zo 16. januára 2014 (Landwirtschaftliche Bodenmarktpolitik: Allgemeine Situation und Handlungsoptionen Bericht der Bund-Länder-Arbeitsgruppe 'Bodenmarktpolitik’ gemäß Beschluss der Amtschefinnen und Amtschefs der Agrarressorts der Länder vom 16. Januar 2014) (marec 2015), s. 37.

Právne oznámenie