Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2016/2099(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0121/2017

Predkladané texty :

A8-0121/2017

Rozpravy :

PV 27/04/2017 - 3
CRE 27/04/2017 - 3

Hlasovanie :

PV 27/04/2017 - 5.67

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0198

Prijaté texty
PDF 395kWORD 57k
Štvrtok, 27. apríla 2017 - Brusel Finálna verzia
Výročná správa o finančných aktivitách Európskej investičnej banky
P8_TA(2017)0198A8-0121/2017

Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 o výročnej správe o finančných aktivitách Európskej investičnej banky (2016/2099(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na správu o činnosti Európskej investičnej banky za rok 2015,

–  so zreteľom na finančnú správu Európskej investičnej banky za rok 2015 a na jej štatistickú správu za rok 2015,

–  so zreteľom na hodnotenie fungovania Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), ktoré v septembri 2016 vypracovala Európska investičná banka,

–  so zreteľom na operačný plán banky na roky 2016 – 2018 uverejnený na webovom sídle EIB,

–  so zreteľom na správu Európskej investičnej banky o udržateľnosti za rok 2015,

–  so zreteľom na články 15, 126, 175, 177, 208, 209, 271, 308 a 309 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a na Protokol č. 5 o štatúte EIB,

–  so zreteľom na mandát na vonkajšie úvery na roky 2014 – 2020, ktorý Komisia udelila operáciám Európskej investičnej banky mimo Európskej únie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. januára 2016 o vonkajšej stratégii pre účinné zdaňovanie (COM(2016)0024),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície(1),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) 2015/1017, pokiaľ ide o predĺženie trvania Európskeho fondu pre strategické investície, ako aj zavedenie technických vylepšení pre uvedený fond a pre Európske centrum investičného poradenstva (COM(2016)0597),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2016 o výročnej správe Európskej investičnej banky (EIB) za rok 2014(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. júna 2016 s názvom Zhodnotenie investičného plánu pre Európu a ďalšie kroky (COM(2016)0359),

–  so zreteľom na Politiku EIB voči slabo regulovaným, netransparentným a nespolupracujúcim jurisdikciám z 15. decembra 2010 a dodatok k Politike voči nespolupracujúcim jurisdikciám z 8. apríla 2014,

–  so zreteľom na svoj súhlas s ratifikáciou parížskej dohody zo strany Európskej únie zo 4. októbra 2016(3),

–  so zreteľom na prejav predsedu Junckera o stave Únie prednesený 14. septembra 2016 na plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu v Štrasburgu,

–  so zreteľom na listy, ktoré poslal európsky ombudsman EIB 22. februára 2016 a 22. júla 2016,

–  so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej Únii (Zmluva o EÚ),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre rozpočet a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0121/2017),

A.  keďže EIB sa považuje za finančnú zložku EÚ a je kľúčovou inštitúciou na udržanie verejných a súkromných investícií v EÚ, pričom zohráva dôležitú úlohu mimo EÚ tým, že poskytuje vonkajšie úvery; keďže EIB pokračuje v posilňovaní európskej integrácie a od začiatku finančnej krízy v roku 2008 sa jej úloha ukázala ako ešte zásadnejšia;

B.  keďže by sa mali vytvoriť zásady komplexnej a riadnej parlamentnej zodpovednosti EIB;

C.  keďže EIB si udržala solídnu ziskovosť v roku 2015 s čistým ročným prebytkom vo výške 2,8 miliardy EUR;

D.  keďže EIB si musí zachovať silnú úverovú bonitu a musí zostať vo svojich operáciách selektívna, prihliadajúc nielen na vysoké objemy a výnosnosť svojich investícií, ale aj na sociálne a hospodárske vplyvy v rôznych odvetviach a regiónoch a príspevok svojich investícií k širšiemu sociálnemu blahu;

E.  keďže EIB by mala naďalej zintenzívňovať svoje úsilie o účinné rozšírenie svojich úverových činností, a to najmä v regiónoch s nízkou úrovňou investičnej kapacity, a zároveň znižovať administratívnu záťaž pre žiadateľov;

F.  keďže EIB ako inštitúcia zodpovedná za vykonávanie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) by sa v rámci svojich hlavných priorít mala aj naďalej usilovať o kvalitné portfólio aktív a dosahovanie solídnych finančných výsledkov s dlhodobým hospodárskym prínosom, ktoré vytvárajú kvalitné pracovné miesta;

G.  keďže EIB by mala prostredníctvom všetkých svojich dostupných nástrojov pomáhať riešiť regionálne nerovnosti poskytovaním poradenstva pri vývoji nových súkromných projektov a financovaním spoľahlivých a obozretných investičných projektov – bez toho, aby to ovplyvňovalo alebo nahrádzalo už existujúce programy, ktoré majú ten istý účel – a projektov, ktoré majú silný environmentálny a sociálny rozmer a rozmer v oblasti správy a riadenia spoločnosti; keďže EIB by najmä mala vypracovať ďalšie spôsoby udržania hospodárskeho rozvoja krajín, ktoré museli použiť stabilizačný program;

H.  keďže investície EIB do spoľahlivých projektov môžu napomáhať riešenie problému nezamestnanosti mladých ľudí tým, že ich vybavia potrebným súborom zručností, a pomôžu sprístupniť finančné prostriedky spojené so zamestnávaním mladých ľudí;

I.  keďže osobitnú pozornosť treba venovať kritériám v environmentálnej a sociálnej oblasti a v oblasti správy a riadenia spoločnosti, ako aj zmene klímy, a to predovšetkým pri posudzovaní a monitorovaní všetkých projektov; keďže podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti je životne dôležitá pre plný rozvoj a trvalý úspech Únie;

J.  keďže s viac než biliónom eur investícií do odvetvia dopravy vďaka podpore EIB od jej založenia v roku 1958 je doprava odvetvím, v ktorom je EIB najaktívnejšia;

K.  keďže znižovanie emisií v odvetví dopravy je dôležitou výzvou, a na dosiahnutie dlhodobých cieľov EÚ v oblasti klímy je potrebné výrazné zníženie emisií NOx, CO2 a iných podstatných emisií z dopravy; keďže preťaženie a znečistenie ovzdušia sú najvážnejšími problémami pri rozvoji všetkých foriem mobility a ochrane ľudského zdravia;

L.  keďže v roku 2015 EIB investovala 14 miliárd EUR do dopravných projektov, z ktorých bude mať úžitok 338 miliónov cestujúcich ročne a ktorými sa ušetrí 65 miliónov cestovných hodín ročne;

Investície v EÚ

1.  zdôrazňuje, že súčasná kríza podstatne oslabila rast európskeho hospodárstva a že jedným z hlavných faktorov je pokles investícií v EÚ; zdôrazňuje, že pokles verejných a súkromných investícií dosiahol alarmujúcu úroveň v krajinách, ktoré kríza postihla najviac, čo dokazujú zistenia Eurostatu, podľa ktorých tvorba hrubého fixného kapitálu (ďalej len THFK) v rokoch 2007 a 2015 klesla o 65 % v Grécku a o 35 % v Portugalsku; vyjadruje znepokojenie nad makroekonomickými nerovnováhami a mierou nezamestnanosti, ktorá zostáva v niektorých členských štátoch vysoká;

2.  zdôrazňuje skutočnosť, že posilnenie konkurencieschopnosti EÚ, vyšší hospodársky rast a zamestnanosť závisia, okrem iného, od zvýšenia investícií, a to najmä do výskumu, inovácie, digitalizácie, energetickej efektívnosti a udržateľnosti, do obehového hospodárstva a od zvýšenia podpory pre začínajúce podniky a existujúce MSP;

3.  poukazuje na to, že je naliehavo nutné, aby sa EIB zúčastňovala na zmenšovaní investičnej medzery na základe zdravých ekonomických kritérií; vyzýva EIB, aby sústredila svoje úsilie na účinnejšie a energeticky efektívnejšie investície, ako aj na prilákanie a umožnenie súkromných investícií; žiada EIB, aby sa vyhýbala rozsiahlym infraštruktúrnym projektom, ktoré môžu mať závažný vplyv na životné prostredie a ktoré nepreukazujú skutočnú pridanú hodnotu pre hospodárstvo a miestne obyvateľstvo; vyzýva EIB, aby posilnila svoju technickú pomoc s cieľom riešiť problém malej schopnosti vytvárať projekty a pomôcť členským štátom určiť financovateľné projekty;

4.  berie na vedomie stabilitu pri poskytovaní úverov EIB podpísaných v roku 2015 (77,5 miliardy EUR, po tom, čo v roku 2014 dosiahol 77 miliárd EUR); poukazuje na to, že hoci je tento údaj v súlade s cieľom oznámeným v operačnom pláne EIB na obdobie rokov 2015 – 2017, aktuálny kontext by mal podnecovať banku k prijatiu ambicióznejších cieľov a k zvýšeniu objemu úverov, ktoré EIB podpísala; pripomína, že EIB by mala zohrávať zásadnú úlohu pri vykonávaní stratégie Európa 2020, a to prostredníctvom programu Horizont 2020;

5.  domnieva sa, že EIB, ktorá je ako „banka EÚ“ súčasťou zmlúv a príslušného priloženého protokolu, ktorými sa riadi, musí napĺňať tento osobitný štatút, ktorý zahŕňa určité práva a povinnosti; konštatuje, že banka zohráva kľúčovú úlohu pri vykonávaní čoraz väčšieho počtu finančných nástrojov využívajúcich rozpočtové prostriedky EÚ;

6.  berie na vedomie pozitívne správy, že EIB dokázala splniť prijatý záväzok voči svojim akcionárom, že jej celkové investície dosiahnu najmenej 180 miliárd eur;

7.  poukazuje na to, že ďalšie zvýšenie kapitálu EIB s cieľom chrániť finančnú kapacitu banky v budúcnosti si zasluhuje dôkladné zváženie, a zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť účinné a zodpovedné riadenie zdrojov;

8.  domnieva sa, že zvýšenie úverovej činnosti EIB by sa mohlo dosiahnuť prostredníctvom lepších synergií s verejnými finančnými prostriedkami, čím by sa posilnili verejné a súkromné investície; zdôrazňuje, že takéto zvýšenie by mala sprevádzať zodpovedajúca diverzifikácia súboru produktov EIB vrátane väčšieho a obozretného využívania verejno-súkromných partnerstiev – pri zachovaní rovnováhy medzi verejným a súkromným prínosom – a iných inovačných nástrojov s cieľom lepšie reagovať na potreby reálnej ekonomiky a trhu; zdôrazňuje, že pri prijímaní takýchto opatrení by sa zároveň malo uznať, že nové výrobky si často vyžadujú dodatočné nástroje správy, aby sa zabezpečila ich vhodnosť, a že by sa osobitná pozornosť mala venovať strategickému prideľovaniu finančných prostriedkov a podpore politických cieľov EÚ;

9.  konštatuje, že EIB v roku 2015 poskytla 1,35 miliardy EUR na investície do projektov v Grécku; konštatuje, že EIB poskytla viac ako 12 miliárd EUR na investície v Grécku od začiatku krízy v roku 2008;

10.  víta skutočnosť, že EIB reagovala na krízu výrazným rozšírením svojich činností, a to aj v najviac postihnutých krajinách; vyzýva EIB, aby naďalej podporovala krajiny EÚ zapojené do programov makroekonomických úprav, s cieľom prispieť k rýchlemu naštartovaniu ich hospodárskej obnovy a podporovať ich prechod na udržateľné hospodárstvo, pričom je nutné zabezpečiť, aby stále dodržiavali kritériá EIB pre spoľahlivé investície; zdôrazňuje, že táto podpora by sa mala poskytovať v podobe finančnej podpory a budovania kapacít, s cieľom pomáhať, aby boli projekty pripravené na investície; zdôrazňuje význam regionálneho rozvoja a požaduje prehĺbenie dialógu a spolupráce s regionálnymi a miestnymi orgánmi;

11.  pripomína početné výzvy adresované EIB, aby stimulovala a uľahčila šírenie osvedčených postupov v členských štátoch, najmä prostredníctvom príslušných národných podporných bánk a inštitúcií, ktoré predstavujú hlavný nástroj koordinovanej reakcie EÚ voči nízkej miere investícií;

12.  očakáva, že EIB bude naďalej spolupracovať s Komisiou a členskými štátmi s cieľom riešiť systémové nedostatky, ktoré niektorým regiónom alebo krajinám bránia v plnom využití finančných činností EIB;

13.  konštatuje, že EIB používa široký rad finančných nástrojov, ako sú pôžičky, záruky, projektové dlhopisy a verejno-súkromné partnerstvá, na podporu verejných a súkromných investícií v doprave; zdôrazňuje, že je dôležité koordinovať rôzne druhy financovania EÚ s cieľom zabezpečiť, aby sa splnili ciele politiky EÚ v oblasti dopravy v celej EÚ, s prihliadnutím na skutočnosť, že nie všetky projekty sú vhodné na financovanie z nástrojov typu verejno-súkromných partnerstiev;

14.  zdôrazňuje, že EIB by mala uprednostniť inovačné projekty, ktoré prinášajú jasnú pridanú európsku hodnotu; zdôrazňuje, že je dôležité financovať projekty maximalizujúce vplyv z hľadiska vytvárania pracovných miest; vyzýva EIB, aby urýchlila hodnotenie projektov a osobitnú pozornosť pritom venovala počtu a kvalite vytvorených priamych a nepriamych pracovných miest; vyzýva EIB, aby konala v súlade s trhovými podmienkami, aby sa vytvorili rovnaké podmienky pre iných investorov;

15.  podporuje Komisiu v jej úsilí o revíziu súčasného nariadenia o rozpočtových pravidlách; podporuje najmä ustanovenia nariadenia týkajúce sa využívania inovatívnych finančných nástrojov, ako sú projektové dlhopisy, za predpokladu, že neznamenajú socializáciu strát a privatizáciu ziskov;

16.  vyzýva EIB, aby predložila komplexné posúdenie potenciálneho vplyvu, ktorý môže mať rozhodnutie Spojeného kráľovstva vystúpiť z EÚ na jej finančné postavenie a činnosti; zdôrazňuje, že je nutné, aby EIB pri prijímaní dlhodobých záväzkov zohľadňovala rozhodnutie Spojeného kráľovstva vystúpiť z EÚ; vyzýva EIB, aby udržiavala dialóg s vládou Spojeného kráľovstva s cieľom zabezpečiť veľmi potrebnú istotu pre projekty v Spojenom kráľovstve, ktoré v súčasnosti dostávajú finančné prostriedky z EIB alebo ktoré žiadajú o takéto financovanie; vyzýva EIB, aby skúmala a načrtla rôzne možné vzťahy, ktoré by EIB mohla mať so Spojeným kráľovstvom po jeho rozhodnutí vystúpiť z EÚ;

17.  vyzýva skupinu EIB, aby v plnej miere podporovala stanovisko Komisie, pokiaľ ide o štruktúry agresívneho vyhýbania sa daňovým povinnostiam, a zdôrazňuje, že okrem vlastných bezpečnostných opatrení EIB je využívanie verejných finančných prostriedkov, ktoré spravuje EIB v rámci svojho mandátu, takisto predmetom kontroly zo strany Európskeho dvora audítorov; v tejto súvislosti vyzýva EIB, aby ukončila spoluprácu so sprostredkovateľmi, krajinami a jurisdikciami, ktoré sú na úniovom zozname nespolupracujúcich jurisdikcií; konštatuje, že všetky projekty financované EIB, vrátane projektov, ktoré sú financované finančnými sprostredkovateľmi, sú uverejňované na webovom sídle EIB; navrhuje, aby EIB posilnila svoje kapacity v oblasti výskumu a sektorovej analýzy;

18.  zdôrazňuje, že boj proti všetkým formám škodlivých daňových praktík by mal byť aj naďalej dôležitou prioritou EIB; vyzýva EIB, aby urýchlene uplatňovala príslušné právne predpisy a normy EÚ v oblasti vyhýbania sa daňovým povinnostiam, daňových rajov a iných súvisiacich otázok, a aby vyžadovala od svojich klientov, aby tieto pravidlá dodržiavali; vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom informácií, ktoré EIB zverejňuje o skutočnom vlastníctve, najmä keď financovanie závisí od fondov súkromného kapitálu; naliehavo vyzýva EIB, aby prijala proaktívne opatrenia a vykonávala opatrenia zvýšenej hĺbkovej analýzy v prípade projektov EIB, u ktorých sa zistilo, že majú spojenie s jurisdikciami, ktoré vyvolávajú znepokojenie, pokiaľ ide o dane;

19.  zdôrazňuje, že vydanie úniového zoznamu nespolupracujúcich daňových jurisdikcií sa očakáva do konca roku 2017; v tejto súvislosti vyzýva EIB, aby čo najskôr po vydaní úniového zoznamu nespolupracujúcich daňových jurisdikcií preskúmala a posilnila svoju politiku voči netransparentným a nespolupracujúcim jurisdikciám;

20.  vyzýva EIB, aby na všetkých úrovniach ďalej zlepšovala postupy zamerané na transparentnosť; nabáda EIB, aby zabezpečila, aby priame financovanie i financovanie prostredníctvom sprostredkovateľov obsahovalo údaje podľa jednotlivých krajín; naliehavo vyzýva EIB, aby sa riadila odporúčaniami európskeho ombudsmana, a požaduje, aby sa posilnila nezávislosť mechanizmu EIB na podávanie sťažností;

21.  vyzýva EIB, aby pokračovala v zlepšovaní svojej komunikácie s finančnými sprostredkovateľmi, aby mohli lepšie informovať príjemcov o možnostiach financovania zo strany EIB, ktoré sú k dispozícii; v tejto súvislosti víta nedávno vytvorený mechanizmus, v rámci ktorého musia úverové inštitúcie, ktoré používajú finančné prostriedky EIB na financovanie projektu, zaslať príjemcovi list výslovne uvádzajúci použitie finančných prostriedkov EIB;

22.  domnieva sa, že transparentnosť a prístup občanov k informáciám o plánoch a štruktúrach financovania sú nevyhnutné na zabezpečenie ohlasu u občanov a prijatie projektov;

Podpora MSP

23.  rozhodne podporuje dôraz, ktorý EIB kladie na financovanie malých a stredných podnikov (MSP), ktoré tvorili 37 % nových úverov poskytnutých v roku 2015 (28,4 mld. EUR); víta najmä skutočnosť, že operácie EIB pomohli vytvoriť a udržať 4,1 milióna pracovných miest v európskych MSP a spoločnostiach so strednou trhovou kapitalizáciou (+13 % v porovnaní s rokom 2014); pripomína, že MSP sú hlavnou oporou európskeho hospodárstva a pripadá na ne 85 % všetkých nových pracovných miest, a že ich podpora musí zostať jedným zo základných cieľov banky; zdôrazňuje, že EIB je jednou z inštitúcií, ktoré pomáhajú zmenšovať medzery vo financovaní, ktorým čelia MSP;

24.  víta úlohu EIB v rozvoji súkromného sektora na miestnej úrovni; poukazuje na to, že podpora mikrofinancovaniu zo strany EIB bola mimoriadne úspešná, pričom 184 miliónov EUR venovaných mikropodnikom prostredníctvom mikroúverov podporilo 230 500 pracovných miest, hoci úvery MSP a spoločnostiam so strednou trhovou kapitalizáciou vo výške takmer 3 miliardy EUR sa prejavili ako omnoho menej účinné, keďže podporili iba 531 880 pracovných miest; poukazuje na to, že pomer finančnej páky investícií vo forme finančných nástrojov mikrofinancovania bol výrazne vyšší než vo forme fondov súkromného kapitálu; zdôrazňuje, že mikroúvery majú silné rodové hľadisko, pričom vytvárajú dvojnásobne viac pracovných miest pre ženy než pre mužov; žiada EIB, aby venovala viac zdrojov na mikrofinancie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby tento úspech uznali tým, že zvýšia rozpočtový prídel na mikroúvery v rámci mandátu na poskytovanie úverov tretím krajinám; vyjadruje poľutovanie nad tým že EIB nepodporuje žiadne inštitúcie mikrofinancovania mimo regiónu AKT, a požaduje, aby sa podobná podpora vo forme mikrofinancií poskytla všetkým ostatným rozvojovým krajinám, v ktorých pôsobí EIB;

25.  víta skutočnosť, že v posledných rokoch sa EIB kládla väčší dôraz na podporu MSP; je znepokojený tým, že financovanie EIB môže byť skreslené v prospech väčších podnikov, pretože sa zameriava na počet podporených pracovných miest (čo zahŕňa už existujúce pracovné miesta, ktorým nehrozí prepúšťanie); žiada, aby sa EIB zamerala a nahlasovala nielen podporované pracovné miesta, ale aj pracovné miesta vytvorené vďaka jej finančným aktivitám, a aby sa zamerala na splnenie noriem MOP;

26.  vyzýva EIB, aby zabezpečila, že sa od spoločností, ktoré sa zúčastňujú na projektoch spolufinancovaných EIB, musí vyžadovať dodržiavanie zásady rovnakých príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania; vyzýva ďalej EIB, aby pri rozhodovaní o tom, ktoré projekty bude financovať, zohľadňovala opatrenia, ktoré prijali kandidátske spoločnosti, pokiaľ ide o sociálnu zodpovednosť podnikov;

27.  pripomína, že je nutné podporovať projekty miestnych MSP, ktoré usilujú o udržateľné a dlhodobé investície a zabezpečujú zamestnanosť v oblasti inovácií, výskumu a vývoja a energetickej efektívnosti;

28.  domnieva sa, že vzhľadom na strategickú úlohu mikropodnikov, malých a stredných podnikov by EIB mala vypracovať aj stratégiu na zvýšenie ich financovania v krajinách s nepriaznivým hospodárskym a bankovým prostredím; domnieva sa, že osobitná pozornosť by sa mala venovať aj konkurencieschopným a aktívnym veľmi malým podnikom, ktoré potrebujú financovanie, mikropodnikom a mikropodnikateľom, ktorí predstavujú 30 % pracovných miest v súkromnom sektore v EÚ a sú náchylnejší na hospodárske otrasy ako väčšie podniky; domnieva sa, že táto stratégia by mala zahŕňať posilňovanie administratívnych a poradenských kapacít s cieľom poskytnúť MSP informácie a technickú podporu pri rozvoji a pri žiadostiach o financovanie; domnieva sa, že v oblasti prístupu k financovaniu by EIB mohla dôraznejšie preklenovať možné medzery vo financovaní pre mikropodniky, a to prostredníctvom finančných nástrojov a produktov, ako sú nástroje mikrofinancovania a záruky;

29.  víta finančnú aktivitu EIB v oblasti infraštruktúry a dopravy, pretože tieto projekty významne zvyšujú potenciál obchodu a môžu mať pákový efekt pri internacionalizácii MSP, najmä v regiónoch so zemepisným znevýhodnením;

30.  zastáva názor, že EIB by mala venovať osobitnú pozornosť tomu, aby zabezpečila, že sieť finančných sprostredkovateľov, ktorú vyvinula, je dôveryhodnou a schopnou účinne financovať dynamické a konkurencieschopné MSP a je v súlade s politikami EÚ; vyzýva EIB, aby viac spolupracovala s regionálnymi verejnými inštitúciami s cieľom optimalizovať možnosti financovania pre malé a stredné podniky; zdôrazňuje, že je nutné prispôsobiť investičné programy malým projektom, aby sa zabezpečilo zapojenie MSP;

31.  zdôrazňuje, že prístup k financovaniu je jedným z najzávažnejších problémov MSP; zdôrazňuje potrebu stratégie EIB, ktorá by umožnila ďalšie zlepšenie prístupu MSP k financovaniu, a to aj prostredníctvom programov a iniciatív na uľahčenie obchodu, ako je európsky nástroj mikrofinancovania Progress a nové nástroje na financovanie obchodnej činnosti MSP v Európe a Latinskej Amerike/Karibiku; navrhuje vytvorenie požiadaviek proaktívnejšej politiky v oblasti MSP a mikropodnikov pre sprostredkovateľské banky, ktoré rozdeľujú finančné prostriedky EIB; navrhuje ďalšie zlepšenia, pokiaľ ide o transparentnosť v súvislosti s hodnotením miestneho hospodárskeho a sociálneho vplyvu sprostredkovaných úverov EIB; zdôrazňuje, že príspevok EIB k programom pre MSP v tretích krajinách s preferenčnými obchodnými režimami s EÚ by sa mal zamerať na ich integráciu do celosvetových dodávateľských reťazcov, pričom osobitne vo východnom a južnom susedstve by takéto programy mali byť zamerané na začlenenie MSP do európskych hodnotových reťazcov;

32.  naliehavo žiada, aby boli finančné prostriedky EIB nasmerované nielen do MSP, ale aj do rozumného rozvoja infraštruktúry, keďže ich nedostatok v mnohých partnerských krajinách môže byť vážnou prekážkou rastu obchodu a schopnosti ich obyvateľov nakupovať a predávať tovar a služby kdekoľvek v EÚ;

EFSI

33.  víta začatie fungovania EFSI, keď právne predpisy, ktoré ho upravujú, nadobudli účinnosť v júli 2015; zdôrazňuje, že úspech programu závisí od jeho rýchleho a plného vykonávania;

34.  zdôrazňuje najmä skutočnosť, že v čase prípravy tohto uznesenie – pričom údaje sa stále zvyšujú – celkové schválené investície v rámci EFSI predstavujú 168,8 miliardy EUR, čo zodpovedá 54 % pôvodnej cieľovej hodnoty (315 miliardy EUR); upriamuje pozornosť na skutočnosť, že doteraz bolo v 28 členských štátoch schválených 450 transakcií; vyzýva EIB, aby sa viac snažila o zabezpečenie doplnkovosti pri výbere projektov v rámci EFSI a aby sa usilovala zlepšiť geografické pokrytie projektov a ich príspevku k udržateľnému a inteligentnému rastu;

Inovácie a konkurencieschopnosť

35.  víta výrazné zvýšenie poskytovania úverov EIB na inovatívne projekty, ktoré predstavovali 18,7 miliardy EUR v roku 2015, v porovnaní s menej ako 10 miliardami EUR v roku 2008 a zastáva názor, že by sa malo ďalej zvyšovať; naliehavo vyzýva EIB, aby pokračovala v tomto úsilí a zamerala sa na vývoj technológií pre budúcnosť, ako sú energeticky účinná doprava, robotika, bioekonomika, digitálne hospodárstvo a nové liečebné postupy pre lepší život; domnieva sa, že sústredenie sa na InnovFin a FinTech pritiahne projekty s pridanou hodnotou v členských štátoch; je presvedčený, že EIB by mohla posilniť svoju podporu inovácií prostredníctvom cielených investícií do vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj pre začínajúce a rastúce podniky, a to najmä v menej rozvinutých regiónoch;

36.  vyzýva EIB, aby pri svojom financovaní dopravných projektov brala do úvahy a hľadala synergie s cestovným ruchom, s cieľom podporiť rozvoj a konkurencieschopnosť odvetvia cestovného ruchu v EÚ;

37.  domnieva sa, že inovatívne a efektívne hospodárstvo potrebuje moderný a vysokokvalitný dopravný systém a infraštruktúru, ktoré by mali byť medzi prioritami, s osobitným zameraním na východný región EÚ, ako aj na inovatívne multimodálne infraštruktúrne riešenia, ako sú krátke multimodálne tunely, mosty alebo trajekty v riedko osídlených oblastiach;

38.  vyzýva EIB, aby zvýšila svoje úsilie pri rozvoji technickej pomoci prostredníctvom poradenských centier, s cieľom podporovať najlepšie postupy riadenia;

Boj proti nezamestnanosti mladých ľudí

39.  zdôrazňuje, že EIB by mala rozvíjať svoj program Kvalifikácia a zamestnanosť ‒ investície do mladých ľudí a naďalej investovať do ľudského kapitálu s cieľom poskytnúť mladým ľuďom potrebné zručnosti na to, aby získali prístup k financiám spojený so zamestnávaním mladých ľudí v MSP a v spoločnostiach so strednou trhovou kapitalizáciou;

40.  zastáva názor, že EIB by mala navrhnúť spôsoby uvoľnenia podmienok pre firmy, ktoré využívajú financovanie v regiónoch, kde miera nezamestnanosti mladých ľudí prekračuje 25 %, a to s cieľom posilniť podnikanie mladých a podporiť zakladanie spoločností, pričom sa nesmie spochybniť životaschopnosť projektov;

41.  pripomína, že investície EIB do spoľahlivých investičných projektov môžu pomôcť pri podpore sociálneho začleňovania, predovšetkým v členských štátoch s vysokou mierou nezamestnanosti a nízkou úrovňou produktivity; vyzýva EIB, aby ďalej rozvíjala svoj program strategického plánovania s cieľom riešiť problém vysokej miery nezamestnanosti; víta skutočnosť, že podpora EIB projektov v oblasti sociálneho bývania sa v posledných rokoch neustále zvyšovala, a vyzýva EIB, aby ďalej zvyšovala svoje investície do projektov sociálneho bývania;

42.  prízvukuje, že je potrebné aby sa iniciatíva EIB zameraná na podporu odolnosti zamerala na vysoko kvalitné projekty, a zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú má EIB zohrávať v rámci navrhovaného plánu pre vonkajšie investície EÚ, pokiaľ ide o budovanie odolných ekonomík, ktoré riešia základné príčiny chudoby; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa iniciatívy EIB zamerali najmä na mladých ľudí a ženy, aby prispievali k investíciám do spoločensky dôležitých odvetví, ako je voda, zdravie a vzdelávanie, a aby zvýšili podporu pre podnikanie a súkromný sektor;

Klíma

43.  poznamenáva, že EIB v roku 2015 vydala po verejnej konzultácii formálnu stratégiu boja proti zmene klímy zameranú na pomoc pri vykonávaní parížskej dohody na úrovni členských štátov i na medzinárodnej úrovni; pripomína potrebu vykonávať stratégiu EIB v oblasti zmeny klímy z roku 2015 a žiada konkrétne správy o uplatňovaní opatrení obsiahnutých v stratégii;

44.  vyzýva EIB, aby sa intenzívnejšie zapojila do boja proti zmene klímy, ktorý súvisel s 27 % projektov schválených v roku 2015, ktoré predstavovali celkové investície vo výške 20,6 miliárd EUR – čo je vôbec najväčšia ročná suma, akú EIB investovala do boja proti zmeny klímy – pričom na oblasť klímy a životného prostredia bolo zameraných takmer 50 % projektov, ktoré schválila EIB v roku 2015; opätovne zdôrazňuje, že je dôležité prejsť od fosílnych palív k obnoviteľným zdrojom energie a zlepšiť energetickú efektívnosť v súlade so záväzkom, ktorý Európska únia prijala v marci 2015 a ktorý sa týka zníženia jej emisií skleníkových plynov aspoň o 40 % do roku 2030; zdôrazňuje, že pri prekonávaní vysokej závislosti Európy od vonkajších zdrojov energie a pri zaisťovaní bezpečnosti dodávok je dôležité finančne podporovať domáce zdroje energie;

45.  podnecuje EIB, aby pokračovala v podpore udržateľnej, bezpečnej, klimaticky priaznivej a inovatívnej dopravy, a aby naďalej propagovala prístup pre cestujúcich so zníženou pohyblivosťou; zdôrazňuje, že prioritou Únie je zabezpečiť dostatočné financovanie na projekty s európskou pridanou hodnotou vrátane cezhraničných dopravných prepojení, a najmä opustených alebo vyradených cezhraničných regionálnych železničných spojení; zdôrazňuje, že európska investičná politika musí venovať väčšiu pozornosť horizontálnym otázkam, a to najmä pokiaľ ide o budúce dopravné prostriedky a služby, čo si bude vyžadovať súbežný a koherentný rozvoj alternatívnych energetických a telekomunikačných sietí;

46.  zdôrazňuje význam cieľov stanovených počas COP 21 v súvislosti s dopravou v záujme boja proti zmene klímy; zdôrazňuje, že by mali byť k dispozícii finančné prostriedky na zabezpečenie modálneho prechodu z cestnej na železničnú, vodnú a vnútrozemskú vodnú dopravu; trvá tiež na tom, že by sa mala venovať pozornosť investovaniu do čistých energií a moderných služieb v odvetví dopravy; navrhuje preto, aby sa zvýšili kapacity finančných nástrojov, ktoré sa špecializujú na tento účel, ako napríklad nástroj európskej ekologickej dopravy (ECTF);

47.  zdôrazňuje, že investície by sa mali zakladať na minimalizácii externých nákladov, vrátane tých, ktoré boli spôsobené zmenou klímy, čím by sa znížili problémy pre verejné rozpočty v budúcnosti;

48.  vyzýva Komisiu a EIB, aby podporovali investície do udržateľnej mestskej mobility, v ideálnom prípade založené na plánoch udržateľnej mestskej mobility (SUMP) s riadnymi kritériami na zmiernenie preťaženia, zmeny klímy, znečistenia ovzdušia, hluku a počtu dopravných nehôd;

49.  konštatuje, že v záujme zníženia zaťaženia daňovníkov a verejných financií vo všeobecnosti v oblasti výstavby a údržby infraštruktúry by projekty dopravnej infraštruktúry typu PPP mali byť vo všeobecnosti založené na zásade „používateľ platí“;

50.  odporúča, aby EIB svoje operácie poskytovania úverov zamerala na menšie projekty v oblasti poskytovania decentralizovanej mimosieťovej energie z obnoviteľných zdrojov, do ktorých sa zapoja občania a spoločenstvá, a aby bola do všetkých politík a operácií EIB zahrnutá zásada prvoradosti energetickej efektívnosti;

Mandát na poskytovanie úverov tretím krajinám

51.  pripomína, že vonkajšia politika EIB, a najmä regionálne technické operačné usmernenia, by mali byť v súlade s cieľmi vonkajšej činnosti EÚ podľa článku 21 Zmluvy o EÚ a podľa Charty základných práv Európskej únie;

52.  trvá na súdržnosti a zjednodušení všetkých finančných nástrojov v oblasti vonkajšej činnosti EÚ vrátane iniciatívy EIB „odolnosť“, budúceho európskeho investičného plánu a revízii vonkajšieho mandátu EIB; očakáva najmä aktualizované znenie regionálnych technických operačných usmernení alebo akýkoľvek iný rovnocenný dokument, ktorý sa použije na to, aby sa ciele EÚ a vonkajšia činnosť EIB prepojili dôkladnejšie než doteraz;

53.  očakáva, že v rámci revízie mandátu banky na vonkajšiu činnosť sa obe zložky rozpočtového orgánu dohodnú na vyčlenení ambicióznej výšky prostriedkov pre región východného susedstva, pričom sa zohľadní, že strop pre východné susedstvo bude dosiahnutý už v polovici roku 2017 a EIB potom zrejme nebude môcť poskytovať v tomto regióne úvery po celú dobu trvania svojho mandátu na vonkajšie úvery;

54.  zdôrazňuje, že aktivity EIB by mali prispievať k plneniu programu 2030, a na tento účel vyzýva EIB, aby posilnila svoju kapacitu, pokiaľ ide o posudzovanie projektov podľa ich vplyvu na ciele programu 2030 vrátane sociálnych, rodových, environmentálnych a klimatických otázok; víta súčasnú prácu EIB na vytváraní stratégie v oblasti rodovej rovnosti a skutočnosť, že v decembri 2015 prijala EIB stratégiu týkajúcu sa mandátu na poskytovanie úverov pre oblasť klímy tretím krajinám a že sa zaviazala, že do roku 2020 zvýši podiel projektov súvisiacich s klímou na 35 % svojich investícií v rozvojových krajinách; zdôrazňuje význam dôkladných konzultácií na úrovni projektov, a to aj prostredníctvom uplatňovania zásady slobodného, predchádzajúceho a informovaného súhlasu, pokiaľ ide o dosah na domorodé komunity v rámci investícií súvisiacich s pôdou a prírodnými zdrojmi;

55.  víta operácie EIB v oblasti rozvoja v súlade s Dohodou z Cotonou a mandát EIB na poskytovanie úverov tretím krajinám na roky 2014 – 2020, ktorý EÚ poskytuje záruku pokrývajúcu vonkajšie operácie EIB až do výšky 30 miliárd EUR; zdôrazňuje dodržiavanie povinností vyplývajúcich zo zmlúv EÚ (vrátane článku 21 Zmluvy o EÚ a článku 208 ZFEÚ), strategického rámca a akčného plánu EÚ pre ľudské práva, Charty základných práv Európskej únie a zásad účinnosti rozvoja (vrátane doplnkovosti, zodpovednosti prijímajúc ej krajiny, zosúladenia s rozvojovými stratégiami prijímajúc ej krajiny a transparentnosti pri výbere projektov); poukazuje tiež na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 16 z roku 2014, v ktorej žiada Komisiu, aby zabezpečila zdokumentované posúdenie pridanej hodnoty, ktorú vytvorili granty EÚ, z hľadiska dosahovania cieľov EÚ v oblasti rozvoja;

56.  naliehavo žiada EIB, aby zlepšila posudzovanie vplyvu ex-post a ex-ante svojich projektov mimo EÚ s cieľom zabezpečiť, aby boli úspešne realizované, prinášali skutočnú pridanú hodnotu a aby boli plne v súlade s cieľom udržateľného a inkluzívneho rastu pre miestne spoločenstvá;

57.  víta zvýšenie transparentnosti a adresnej zodpovednosti v dôsledku rámca merania výsledkov, ktorý vypracovala EIB; žiada, aby náhodnú vzorku takmer 400 projektov, ktoré boli posúdené rámcom merania výsledkov, po ich ukončení opätovne posúdili nezávislí experti; žiada, aby boli výsledky hodnotenia ex-post oznámené Európskemu parlamentu;

58.  pripomína, že na to, aby sa zabezpečila vysoká úroveň transparentnosti, by EIB mala zabezpečiť, aby v prípade ostatných finančných sprostredkovateľov, ktoré EIB využíva (najmä komerčné banky vrátane inštitúcií poskytujúcich mikrofinancie a družstiev), sprostredkované pôžičky podliehali rovnakým požiadavkám na transparentnosť ako ostatné druhy úverov;

59.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že správa EIB o jej činnostiach mimo EÚ sa vôbec nezmieňuje o výške a počte nesplácaných úverov EIB; žiada, aby EIB poskytla Európskemu parlamentu výročný prehľad omeškaných platieb a strát, ku ktorým došlo v rámci jej financovania trvalo udržateľného rozvoja; žiada, aby boli tieto informácie rozčlenené podľa druhu financovania a regiónu;

60.  žiada politickú diskusiu za účasti Európskeho parlamentu o plánovanej spolupráci EIB s Ázijskou bankou pre investície do infraštruktúry (AIIB); so znepokojením konštatuje, že riadiace štruktúry AIIB zatiaľ nepredpokladajú primerané zapojenie akcionárov do rozhodnutí o financovaní projektov a že verejne dostupná projektová dokumentácia neobsahuje žiadne podrobnosti o realizácii environmentálnych a sociálnych opatrení, ktoré AIIB vyžaduje od svojich veriteľov; žiada EIB, aby vytvorila synergie a prípadne združila zdroje s inými regionálnymi rozvojovými bankami s cieľom zabezpečiť, aby si ich činnosti vzájomne nekonkurovali; považuje za dôležité, aby EIB presadzovala vysokú úroveň transparentnosti a výkonnostné normy v sociálnej a environmentálnej oblasti v rámci spolupráce s ďalšími rozvojovými bankami, ako podmienku akejkoľvek kapitálovej účasti; žiada EIB, aby zabezpečila, že sa od spoločností, ktoré sa zúčastňujú na projektoch spolufinancovaných EIB, bude vyžadovať dodržiavanie zásady rovnakej odmeny a transparentnosti miezd, ako aj zásady rodovej rovnosti, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania; ďalej poukazuje na skutočnosť, že EIB by pri rozhodovaní o projektoch určených na financovanie mala zohľadňovať opatrenia, ktoré prijali kandidátske podniky, pokiaľ ide o sociálnu zodpovednosť podnikov;

61.  víta, že Európska rada schválila iniciatívu EIB rýchlo mobilizovať dodatočné financovanie na podporu udržateľného rastu a sociálnej súdržnosti v južnom susedstve a krajinách západného Balkánu; pripomína, že nástroj technickej pomoci EIB je nevyhnutným doplnkom schváleného financovania, a to najmä vo veľmi chudobných krajinách; vyzýva EIB, aby pri investovaní do tretích krajín zohľadnila miestne podmienky; vyzýva EIB, aby posilnila transparentnosť vlastníkov využívajúcich financovanie a konečných príjemcov finančných prostriedkov, najmä keď predmetné financovanie závisí od fondov súkromného kapitálu; domnieva sa, že výber finančných sprostredkovateľov by mal byť prísnejší;

62.  vyzýva EIB, aby pri investovaní do tretích krajín zohľadnila miestne podmienky; pripomína, že investovanie v tretích krajinách nemôže byť založené výlučne na maximalizácii zisku, ale malo by sa zamerať aj na vytváranie dlhodobého, udržateľného hospodárskeho rastu stimulovaného súkromným sektorom a na znižovanie chudoby prostredníctvom vytvárania pracovných miest a zlepšeného prístupu k výrobným zdrojom; domnieva sa, že výber finančných sprostredkovateľov by mal byť v tomto ohľade prísnejší;

63.  konštatuje, že iniciatíva EIB na posilnenie odolnosti v južnom susedstve a krajinách západného Balkánu by sa mala považovať za doplnenie novej iniciatívy Komisie vytvoriť vonkajší investičný plán;

64.  zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť viditeľnosť účasti banky na financovaní projektov rôznych zainteresovaných strán, najmä mimo Európskej únie, pretože to má zásadný význam pre to, aby si miestni občania uvedomili svoje právo odvolať sa a podať sťažnosť prostredníctvom mechanizmu vybavovania sťažností a európskeho ombudsmana;

65.  vyzýva EIB, aby bližšie upriamila svoju pozornosť na rozvojové krajiny, najmä na tie, ktoré sú postihnuté konfliktmi a extrémnou chudobou, a naliehavo žiada EIB, aby aj naďalej aktívne podporovala udržateľný rast v rozvojových krajinách; vyzýva EIB, aby v súčinnosti s Africkou rozvojovou bankou financovala dlhodobé investície zamerané na hospodársky rozvoj; víta skutočnosť, že granty EÚ sa čoraz viac kombinujú s úvermi poskytovanými EIB, čo umožňuje, aby projekty v rozvojových krajinách dosahovali lepšie výsledky;

66.  berie na vedomie výsledky preskúmania v polovici trvania externého mandátu Európskej investičnej banky (EIB) zo strany Komisie; zdôrazňuje, že EIB pôsobí na základe mandátu v oblasti rozvoja a musí sa riadiť zásadou politiky súdržnosti v oblasti rozvoja; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že projekty financované EIB budú v súlade s politikami EÚ a budú rešpektovať európske záujmy, a zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby EIB pracovala v súlade s cieľmi OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja v rámci jej postavenia ako finančnej páky EÚ;

67.  berie na vedomie pozitívnu skutočnosť, že v niektorých regiónoch predstavuje objem vyčlenených strednodobých prostriedkov vysoké percento z regionálneho stropu; považuje to za znak toho, že presnejšie zameranie sa na priority Únie v záujme zlepšenia reakcie vo vzťahu k cieľom vonkajšej politiky, napríklad ako reakcia na migračnú krízu, je možné a žiaduce;

68.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala rámec na podávanie výročných správ zo strany EIB o jej operáciách mimo EÚ, pokiaľ ide o súlad so všeobecnými zásadami, ktorými sa riadi vonkajšia činnosť Únie; podporuje záver preskúmania v polovici obdobia, že regionálne technické operačné usmernenia EIB by sa – v úzkej spolupráci s ESVČ – mali aktualizovať, aby lepšie odrážali súlad EIB s prioritami Únie; vyzýva Komisiu, aby využila túto aktualizáciu na vypracovanie základu pre podávanie správ zo strany EIB o dodržiavaní článku 21 Zmluvy o EÚ; zastáva názor, že voliteľná doplnková suma pre EIB by sa mala uvoľniť iba vtedy, ak sa dosiahne pokrok v podávaní takýchto správ;

69.  vyzýva EIB, aby venovala väčšiu pozornosť tomu, ako jej operácie vplývajú na ľudské a pracovné práva a aby ďalej rozvinula svoju politiku sociálnych noriem na politiku ľudských práv v oblasti bankovníctva; na tento účel navrhuje, aby do svojich hodnotení projektov zahrnula ukazovatele týkajúce sa ľudských práv;

Utečenecká kríza a migrácia v rámci EÚ

70.  žiada EIB, aby pokračovala vo svojej činnosti s cieľom riešiť otázku tokov migrantov a utečencov, a to financovaním núdzových projektov v cieľových a tranzitných krajinách a, ak je to možné, prijímaním dlhodobých záväzkov, pokiaľ ide o projekty, ktoré sa zameriavajú na vytváranie pracovných miest a podporu rastu v krajinách pôvodu;

71.  žiada EIB, aby pokračovala v poskytovaní pôžičiek na projekty sociálneho bývania s cieľom zvládnuť veľký počet utečencov v členských štátoch EÚ, najmä v Grécku a Taliansku;

72.  trvá na tom, že je nutné, aby EIB zabezpečila vyššiu úroveň transparentnosti a zodpovednosti; zdôrazňuje skutočnosť, že EIB každý rok predkladá Európskemu parlament tri rôzne správy o svojej činnosti a že predseda EIB a jej zamestnanci sa pravidelne zúčastňujú na vypočutiach na žiadosť Európskeho parlamentu a jeho rôznych výborov; domnieva sa však, že ešte existuje priestor na zlepšenie, pokiaľ ide o zvýšený parlamentný dohľad nad činnosťou EIB; víta skutočnosť, že sa medzi EIB a Európskym parlamentom podpísala medziinštitucionálna dohoda o výmene informácií, vrátane možnosti, aby poslanci kládli predsedovi EIB písomné otázky;

73.  víta záväzok EIB riešiť jav nútenej migrácie a prijímať opatrenia v krajinách, ktoré sú obzvlášť zasiahnuté utečeneckou krízou vrátane posilnenia humanitárnej činnosti a podpory hospodárskeho rastu, výstavby infraštruktúry a vytvárania pracovných miest; v tejto súvislosti víta iniciatívu EIB v oblasti krízovej reakcie a odolnosti, ktorej cieľom je zvýšiť objem pomoci pre krajiny v južnom susedstve Európy a na Balkáne o 6 miliárd EUR; žiada, aby táto iniciatíva viedla k skutočnej pridanej hodnote, pokiaľ ide o bežné aktivity EIB v tomto regióne;

74.  vyzýva EIB, aby urýchlene realizovala balík „migrácia pre krajiny AKT“, a trvá na tom, že financované projekty musia byť prioritne zamerané na predchádzanie nútenej migrácii v subsaharskom regióne;

75.  víta návrh Komisie zriadiť európsky vonkajší investičný plán zameraný na riešenie prvotných príčin migrácie tak, že prispieva k dosahovaniu cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja; v tejto súvislosti so záujmom očakáva, že EIB bude zohrávať významnú úlohu, najmä poskytovaním dodatočného financovania príjemcom v súkromnom sektore;

76.  vyzýva EIB, aby uplatňovala prísne kritériá týkajúce sa konfliktu záujmov, podvodov a korupcie, s cieľom chrániť verejný záujem;

77.  vyzýva EIB, aby zlepšila účasť národných vlád a miestnych a regionálnych orgánov; nabáda EIB, aby uľahčovala výmenu najlepších postupov a posilňovala zapojenie národných kancelárií EIB;

o
o   o

78.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, EIB a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0200.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2016)0363.

Právne oznámenie