Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 2. februára 2017 - BruselFinálna verzia
Integrovaný prístup k politike v oblasti športu: dobrá správa, dostupnosť a čestnosť
 Cezhraničné aspekty osvojení
 Bilaterálna ochranná doložka a stabilizačný mechanizmus v súvislosti s banánmi, stanovené v dohode o obchode medzi EÚ a Kolumbiou a Peru ***I
 Udržateľné riadenie vonkajších rybárskych flotíl ***I
 Tretie krajiny, ktorých štátni príslušníci podliehajú vízovej povinnosti alebo sú od nej oslobodení: Gruzínsko ***I
 Kríza právneho štátu v Konžskej demokratickej republike a v Gabone
 Vykonávanie programu Erasmus+

Integrovaný prístup k politike v oblasti športu: dobrá správa, dostupnosť a čestnosť
PDF 392kWORD 59k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. februára 2017 o integrovanom prístupe k politike v oblasti športu: dobrá správa, dostupnosť a čestnosť (2016/2143(INI))
P8_TA(2017)0012A8-0381/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 165 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), v ktorom sa vymedzujú účely politiky EÚ v oblasti športu,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. januára 2011 s názvom Rozvíjanie európskeho rozmeru v športe (COM(2011)0012),

–  so zreteľom na správu skupiny expertov EÚ pre dobrú správu na tému Zásady dobrej správy v športe v EÚ z októbra 2013,

–   so zreteľom na správu skupiny na vysokej úrovni pre masový šport na tému Masový šport formuje Európu z júna 2016,

–   so zreteľom na správu skupiny na vysokej úrovni o športovej diplomacii z júna 2016,

–   so zreteľom na program Erasmus+, ktorého cieľom je bojovať proti cezhraničným hrozbám pre čestnosť športu, presadzovať a podporovať dobrú správu v športe, dvojité kariéry športovcov a dobrovoľnícke činnosti v športe, spolu so sociálnym začlenením a rovnakými príležitosťami,

–  so zreteľom na Bielu knihu Komisie o športe (COM(2007)0391),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. júna 2015 o nedávnych odhaleniach prípadov korupcie na vysokej úrovni vo FIFA(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2013 o organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praní špinavých peňazí: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré sa majú vykonať(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2013 o online hazardných hrách na vnútornom trhu(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2013 o ovplyvňovaní výsledkov zápasov a korupcii v športe(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. februára 2012 o európskom rozmere v športe(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. mája 2008 o Bielej knihe o športe(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 29. marca 2007 o budúcnosti profesionálneho futbalu v Európe(7),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o športových agentoch hráčov(8),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 21. novembra 2013 na tému Katar: situácia migrujúcich pracovníkov(9),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o úlohe medzikultúrneho dialógu, kultúrnej rozmanitosti a vzdelávania pri propagovaní základných hodnôt EÚ(10),

–  so zreteľom na závery Rady z 31. mája 2016 o posilnení čestnosti, transparentnosti a dobrej správy v súvislosti s významnými športovými podujatiami,

–  so zreteľom na závery Rady z 26. mája 2015 o maximalizácii úlohy masového športu pri rozvíjaní prierezových zručností najmä medzi mladými ľuďmi,

–  so zreteľom na uznesenie Rady z 21. mája 2014 o pracovnom pláne Európskej únie pre šport na roky 2014 – 2017,

–  so zreteľom na závery Rady z 26. novembra 2013 o príspevku športu k hospodárstvu EÚ, najmä pokiaľ ide o riešenie nezamestnanosti mladých ľudí a sociálne začleňovanie,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 25. novembra 2013 o podpore zdraviu prospešných pohybových aktivít vo všetkých sektoroch,

–  so zreteľom na závery Rady z 18. novembra 2010 o úlohe športu ako zdroji a hybnej sily aktívneho sociálneho začleňovania(11),

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy z 3. júla 2016 o prístupe k integrovanej ochrane, bezpečnosti a službe na futbalových zápasoch a iných športových podujatiach,

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy z 18. septembra 2014 o manipulácii športových súťaží,

–  so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora a Všeobecného súdu Európskej únie, ako aj rozhodnutia Komisie v oblasti športu, uzatvárania stávok a hazardných hier,

–  so zreteľom na globálny program 2030 zameraný na ciele trvalo udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na článok 6 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0381/2016),

A.  keďže nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy v roku 2009 Európska únia získala v oblasti športu osobitnú právomoc vytvárať a uplatňovať koordinovanú politiku EÚ v oblasti športu podporovanú z osobitného rozpočtového riadka a rozvíjať spoluprácu s medzinárodnými orgánmi v oblasti športu, s ohľadom na osobitný charakter športu a rešpektovanie autonómie riadiacich štruktúr v športe;

B.  keďže šport zohráva významnú úlohu v živote miliónov občanov EÚ; keďže amatérsky a profesionálny šport sa neobmedzuje len na oblasť atletických schopností, športových výkonov a súťaží, ale predstavuje aj významný sociálny, vzdelávací, hospodársky, kultúrny a zjednocovací prínos pre hospodárstvo a spoločnosť EÚ, ako aj pre strategické ciele a sociálne hodnoty EÚ;

C.  keďže šport predstavuje veľké a rýchlo sa rozvíjajúce odvetvie hospodárstva EÚ a významne prispieva k rastu, zamestnanosti a spoločnosti, a to aj na miestnej úrovni, pričom jeho pridaná hodnota a vplyv na zamestnanosť prekračujú priemernú mieru rastu; keďže zamestnanosť súvisiaca so športom sa odhaduje na 3,51 % celkovej zamestnanosti v EÚ a podiel hrubej pridanej hodnoty súvisiacej so športom na 294 miliárd EUR (2,98 % celkovej hrubej pridanej hodnoty EÚ);

D.  keďže šport nie je len rastúcou hospodárskou realitou, ale aj spoločenským javom, ktorý významne prispieva k strategickým cieľom a sociálnym hodnotám Európskej únie, ako sú tolerancia, solidarita, prosperita, mier, dodržiavanie ľudských práv a porozumenie medzi národmi a kultúrami;

E.  keďže športovanie prispieva k lepšej kvalite života, predchádza chorobám a zohráva zásadnú úlohu pri posilňovaní osobného rozvoja a zdravotného stavu;

F.  keďže pre profesionálnych športovcov je dodržiavanie základných pracovných práv nevyhnutné;

G.  keďže šport zároveň prispieva k integrácii ľudí a presahuje hranice rasy, náboženstva a etnickej príslušnosti;

H.  keďže čestnosť v športe má rozhodujúci význam pre to, aby sa podporovala jeho dôveryhodnosť a atraktívnosť;

I.  keďže šport sa vyznačuje osobitným charakterom, ktorý vychádza z dobrovoľníckych štruktúr a ktorý je predpokladom jeho vzdelávacích a spoločenských funkcií;

J.  keďže nedávne korupčné škandály v športe a v športových organizáciách na európskej a medzinárodnej úrovni poškodili dobré meno športu, čo podnietilo hlasy a otázky o naliehavej potrebe skutočnej a štrukturálnej reformy športových riadiacich orgánov a organizácií, pričom treba vziať do úvahy veľkú rozmanitosť športových štruktúr v rôznych európskych krajinách a skutočnosť, že športové organizácie sa zo svojej podstaty regulujú samy;

K.  keďže profesionálny aj masový šport zohrávajú kľúčovú úlohu v celosvetovej podpore mieru, dodržiavania ľudských práv a solidarity, prinášajú zdravotné a hospodárske výhody pre spoločnosť a majú zásadný význam pre posilňovanie základných hodnôt v oblasti vzdelávania a kultúry, ako aj pre podporu sociálneho začleňovania;

L.  keďže dobrá správa v športe by mala rešpektovať primeranú reguláciu športu prostredníctvom zásad účinného, transparentného, etického a demokratického riadenia, participatívnej správy, procesov a štruktúr za účasti zainteresovaných strán;

M.  keďže športové organizácie sú zodpovedné za zabezpečenie vysokých noriem v oblasti riadenia a bezúhonnosti a mali by ich ďalej zvyšovať a dodržiavať za každých okolností s cieľom obnoviť dôveru občanov a zvýšiť vieru verejnosti v pozitívnu hodnotu športu;

N.  keďže vyvážené politiky, ktorých cieľom je zvýšenie finančnej transparentnosti, stability a čestnosti v športe sú kľúčové na zlepšenie finančných noriem a noriem v oblasti správy;

O.  keďže európsky model organizovaného športu vychádza zo zásady teritoriality a štátnej príslušnosti s jednou federáciou pre každú disciplínu a mechanizmov solidarity medzi vrcholovým a masovým športom, ako aj zo systému postupu-zostupu, otvorených súťaží a prerozdeľovania finančných prostriedkov;

P.  keďže uznanie zásady jednej federácie pre každú športovú disciplínu je mimoriadne dôležité a vychádza zo spoločenského významu športu ako najlepšieho prostriedku na ochranu záujmov športu a prínosov, ktoré má pre spoločnosť;

Q.  keďže je legitímne a pre všetky zainteresované strany potrebné požadovať, aby sa športové súťaže odohrávali a aby sa v nich rozhodovalo v súlade s medzinárodne uznanými pravidlami hry;

R.  keďže športové tribunály zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní univerzálnosti pravidiel hry, práva na spravodlivé rozhodovanie pri sporoch v športovej oblasti a dobrej správy, lebo sú tým najvhodnejším prostriedkom na urovnávanie sporov v športe, keďže dodržiavajú základné procesné a zákonné práva EÚ;

S.  keďže v odvetví športu a v zainteresovaných organizáciach sa točí čoraz viac peňazí, čo vedie k požiadavkám na lepšiu správu a transparentnosť; keďže šport ako hospodárska činnosť čelí sérii škandálov ovplyvňovania výsledkov zápasov súvisiacich s rôznou inou trestnou činnosťou a nezákonnými aktivitami, ako sú pranie špinavých peňazí, korupcia a úplatkárstvo;

T.  keďže stále rozšírenejší doping zostáva hrozbou pre integritu a povesť športu, pretože porušuje jeho etické hodnoty a zásady, ako je fair play, a keďže doping vážne ohrozuje zdravie dotknutých športovcov, ktoré často závažne a nenávratne poškodzuje, a keďže boj s dopingom je otázkou verejného záujmu a verejného zdravia;

U.  keďže prejavy násilia, výtržníctva a diskriminácie namierené proti skupine osôb alebo členovi takejto skupiny v amatérskom alebo profesionálnom športe poškodzujú jeho dobré meno a odrádzajú divákov od návštevy športového podujatia;

V.  keďže podpora športu pre ľudí s mentálnym alebo telesným postihnutím by mala byť kľúčovou prioritou na európskej, vnútroštátnej a miestnej úrovni;

W.  keďže účasť a zviditeľnenie žien v športe a na športových súťažiach treba zlepšiť;

X.  keďže športovci, najmä mladiství, čelia rastúcim ekonomickým tlakom a zaobchádza sa s nimi ako s komoditami, a preto musia byť chránení pred všetkými formami násilia a diskriminácie, ku ktorým môže dochádzať počas ich účasti na športových aktivitách;

Y.  keďže v kolektívnych športoch v Európe existuje rastúci, znepokojivý trend vlastníctva treťou stranou, keď hráčov, ktorí sú často veľmi mladí, čiastočne alebo úplne vlastnia súkromní investori, a tak sa viac nemôžu rozhodovať o budúcom smerovaní svojej kariéry;

Z.  keďže zlé postupy súvisiace s agentmi a prestupmi hráčov viedli k prípadom prania špinavých peňazí, podvodom a zneužívaniu mladistvých;

AA.  keďže masový šport ponúka príležitosti na boj proti diskriminácii, posilnenie sociálneho začlenenia, súdržnosti a integrácie a významne prispieva k rozvoju prierezových zručností;

AB.  keďže čoraz viac klubov sa pri zostavovaní svojich tímov spolieha najmä na trh s prestupmi, pričom by mali venovať viac pozornosti trénovaniu na miestnej úrovni;

AC.  keďže šport sa považuje za základné právo pre všetkých a každý by mal mať rovnaké právo zapájať sa do pohybovej aktivity a športu;

AD.  keďže celkovo pohybová aktivita stagnuje napriek jednoznačným dôkazom toho, že zlepšuje zdravie ľudí, a to vrátane duševného zdravia, a pohodu, v dôsledku čoho majú členské štáty výrazné úspory, pokiaľ ide o verejné výdavky na zdravotníctvo, a napriek rastúcemu trendu v oblasti rekreačných športov, ako je napríklad behanie, ktoré sa uskutočňuje mimo organizovanej štruktúry;

AE.  keďže športové podujatia a aktivity, a najmä významné medzinárodné súťaže, prezentujú prínosy športu a majú pozitívny sociálny, ekonomický a environmentálny vplyv;

AF.  keďže národné tímy zohrávajú kľúčovú úlohu, nielen pokiaľ ide o posilňovanie národnej identity a inšpirovanie mladých športovcov k dosahovaniu najvyšších športových výkonov, ale aj pokiaľ ide o podporu solidarity s masovým športom;

AG.  keďže ďalšie vzdelávanie a odborná príprava športovcov sú kľúčové pre ich prípravu na kariéru po skončení športovej dráhy;

AH.  keďže investície do odbornej prípravy a vzdelávania mladých talentovaných športovcov a ich propagácia na miestnej úrovni sú dôležité pre dlhodobý rozvoj a spoločenskú úlohu športu;

AI.  keďže dobrovoľníci sú hlavnou oporou organizovaného športu a zabezpečujú rozvoj a dostupnosť športových činností, najmä na miestnej úrovni; keďže navyše predstavuje ďalšiu výbornú možnosť odbornej prípravy pre mladých ľudí v medzinárodnom meradle a v súvislosti s programami spolupráce a rozvoja v oblastiach mimo územia EÚ, kde je potrebné posilniť sociálny dialóg a podporovať vonkajšiu politiku EÚ;

AJ.  keďže šport predstavuje vo svojom najširšom zmysle slova systém hodnôt komunity a tieto hodnoty sú základom spoločného jazyka, ktorý presahuje kultúrne a jazykové bariéry; keďže šport môže napomáhať a mal by sa považovať za príležitosť na posilňovanie dialógu a solidarity s tretími krajinami, na celosvetové presadzovanie ochrany základných ľudských práv a slobôd a na podporovanie vonkajšej politiky EÚ;

AK.  keďže porušovanie práv duševného vlastníctva športových organizácií vrátane digitálneho pirátstva, najmä nelicencovaný živý prenos športových podujatí, vzbudzujú vážne obavy o dlhodobé financovanie športu na všetkých úrovniach;

AL.  keďže slobodu tlače treba zabezpečiť na všetkých športových podujatiach;

AM.  keďže šport môže prispievať k napĺňaniu cieľov stratégie Európa 2020;

Čestnosť a dobrá správa v športe

1.  opakuje, že boj proti korupcii v športe si vyžaduje nadnárodné úsilie a spoluprácu medzi všetkými zainteresovanými stranami vrátane verejných orgánov, orgánov presadzovania práva, športového odvetvia, športovcov a priaznivcov;

2.  vyzýva medzinárodné, európske a národné športové organizácie, aby sa zaviazali dodržiavať postupy dobrej správy a rozvíjať kultúru transparentnosti a udržateľné financovanie, a to zverejňovaním finančných záznamov a výkazov svojej činnosti vrátane povinnosti zverejňovania odmien špičkových manažérov a obmedzení trvania funkčného obdobia;

3.  zastáva názor, že rozvíjanie kultúry transparentnosti musí byť doplnené o lepšie rozdelenie právomocí v rámci športových riadiacich orgánov, lepšie rozdelenie medzi obchodnými a charitatívnymi činnosťami a lepší vnútorný samoregulačný postup s cieľom odhaľovať, vyšetrovať a postihovať športové trestné činy a nezákonné činnosti v rámci športových organizácií;

4.  pripomína, že dobrá správa, ktorá by mala byť prioritu v nasledujúcom pracovnom pláne EÚ pre šport, musí byť podmienkou autonómie športových organizácií v súlade so zásadami transparentnosti, zodpovednosti, rovnakých príležitostí, sociálneho začleňovania a demokracie vrátane náležitého zapojenia zainteresovaných strán;

5.  zdôrazňuje potrebu politiky nulovej tolerancie korupcie a iných druhov trestnej činnosti v športe;

6.  zdôrazňuje, že uplatňovanie zásad dobrej správy v športe spolu s monitorovaním, dohľadom a vhodnými právnymi prostriedkami je kľúčovým faktorom pomoci pri odstraňovaní korupcie a iných nekalých praktík;

7.  vyzýva Komisiu, členské štáty, športové organizácie a uchádzajúce sa subjekty, aby zabezpečili, aby sa pri uchádzaní o usporiadanie významných podujatí dodržiavali normy dobrej správy, ľudské a pracovné práva a demokratické zásady s cieľom zaručiť pozitívny sociálny, hospodársky a environmentálny vplyv na miestne spoločenstvá a zároveň rešpektovať rozmanitosť a tradície všetkých účastníkov, aby sa zabezpečil udržateľný odkaz a dôveryhodnosť športu;

8.  zastáva názor, že krajiny, ktoré sa uchádzajú o usporiadanie alebo usporadúvajú športové podujatia, musia uplatňovať sociálne, environmentálne a hospodársky zodpovedné plánovanie, organizovanie, vykonávanie, účasť a sledovanie týchto podujatí; vyzýva športové organizácie a krajiny, ktoré usporadúvajú takéto podujatia, aby sa vyhýbali neželaným zmenám v životnom prostredí miestnych obyvateľov vrátane vysídľovania miestneho obyvateľstva;

9.  vyzýva Komisiu, aby zostavila určitý súbor záväzkov a preskúmala možnosť vytvoriť kódexy správania v oblasti dobrej správy a čestnosti v športe; zastáva názor, že by športové organizácie mali stanoviť transparentné pravidlá, etické normy a kódex správania pre svoje dozorné orgány, výkonné výbory a členov, ako aj operačné politiky a postupy, ktoré by zaručili nezávislosť a dodržiavanie zavedených pravidiel; je presvedčený, že preskúmanie nových nástrojov spolupráce medzi vládami, športovými organizáciami a EÚ pomôže pri riešení niektorých zo súčasných výziev v odvetví športu;

10.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby financovanie športu z verejných prostriedkov bolo podmienené dodržiavaním stanovených a verejne dostupných minimálnych noriem v oblasti správy, monitorovania a podávania správ;

11.  je presvedčený o tom, že zlepšenie dobrej správy a čestnosti v športe si vyžaduje zmenu postoja všetkých zainteresovaných strán; podporuje iniciatívy prijaté športovými organizáciami a inými zúčastnenými stranami na zlepšenie noriem správy v športe a prehĺbenie dialógu a spolupráce s miestnymi a národnými orgánmi;

12.  vyzýva športové organizácie, aby do roku 2018 predložili a následne riadne uplatnili konkrétne návrhy na zlepšenie noriem dobrej správy pre športové organizácie, riadiace orgány v oblasti športu a ich členské združenia a aby zverejnili výsledky; zdôrazňuje, že primerané monitorovanie je v tejto súvislosti kľúčové;

13.  vyzýva členské štáty, aby stanovili špecifický trestný čin ovplyvňovania výsledkov zápasov a zabezpečili, aby ovplyvňovanie výsledkov zápasov a korupcia v športe boli predmetmi súdnych konaní a primeraných sankcií, pokiaľ sa tak ešte nestalo, pretože ovplyvňovanie výsledkov zápasov a manipulácia športových súťaží porušuje etiku a čestnosť športu a podlieha športovým sankciám ukladaným športovými orgánmi;

14.  poukazuje na to, že výzvy spojené s vyšetrovaním medzinárodných prípadov ovplyvňovania výsledkov zápasov si vyžadujú cezhraničnú výmenu informácií a spoluprácu medzi športovými orgánmi, štátnymi orgánmi a subjektmi pôsobiacimi v oblasti stávkovania v rámci vnútroštátnych platforiem s cieľom odhaľovať, vyšetrovať a stíhať ovplyvňovania výsledkov zápasov; vyzýva členské štáty, aby, ak tak ešte neurobili, zvážili vytvorenie špecializovaných prokuratúr zodpovedných za vyšetrovanie prípadov podvodov v športe; pripomína, že v štvrtej smernici o boji proti praniu špinavých peňazí sa zavádza požiadavka, aby poskytovatelia hazardných hier dôkladne kontrolovali transakcie zahŕňajúce vysoké sumy;

15.  naliehavo vyzýva Radu, aby našla riešenie, ktoré umožní EÚ a jej členským štátom podpísať a ratifikovať Dohovor Rady Európy o manipulácii športových súťaží, s cieľom ratifikovať ho a plne uplatňovať, a nalieha na Komisiu, aby podporovala a uľahčovala tento proces a zabezpečila, aby sa prijali účinné následné opatrenia;

16.  pripomína Komisii jej sľub vydať odporúčanie o výmene najlepších postupov pri predchádzaní a boji proti ovplyvňovaniu výsledkov zápasov v súvislosti so stávkami a naliehavo vyzýva Komisiu, aby toto odporúčanie okamžite zverejnila;

17.  vyzýva Komisiu, aby posilnila svoje medziinštitucionálne väzby s Radou Európy a aby následne vypracovala koordinované operačné programy, prostredníctvom ktorých sa zabezpečí čo najefektívnejšie využívanie zdrojov;

18.  podporuje a ďalej nabáda na prevenciu, vzdelávanie, osvetové a informačné programy, ktoré by športovcom, trénerom, funkcionárom a zainteresovaným stranám na všetkých úrovniach poskytovali poradenstvo o hrozbe manipulácie s výsledkami zápasov, dopingu a ďalších otázok týkajúcich sa čestnosti vrátane rizík, ktoré môžu prinášať, a o spôsoboch, ako môžu nahlasovať pochybné prístupy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navrhli konkrétne opatrenia, ako sú pilotné programy a projekty, ktoré by boli zahrnuté do budúceho pracovného plánu EÚ a kládli by si za cieľ zabezpečiť, aby sa mladým ľuďom dostalo občianskej výchovy v oblasti športu v čo najnižšom veku;

19.  vyzýva Európsku komisiu, aby naďalej podporovala antidopingové projekty prostredníctvom programu Erasmus+ a zároveň posudzovala jeho vplyv a zabezpečovala, aby užitočným spôsobom dopĺňal existujúce systémy financovania v rámci antidopingovej politiky;

20.  vyzýva Európsku komisiu, aby prostredníctvom programu Erasmus+ podporovala dobrú správu v projektoch riadenia v oblasti športu;

21.  vyzýva členské štáty, aby podporovali dopingové kontroly, vnútroštátne testovacie programy a právne predpisy umožňujúce koordináciu a výmenu informácií medzi štátnymi orgánmi, športovými organizáciami a antidopingovými agentúrami; vyzýva členské štáty, aby umožnili týmto agentúram zaviesť rozsiahle programy monitorovania v oblasti dopingu a spracúvať údaje a vymieňať si ich v súlade so súčasnými a budúcimi pravidlami EÚ v oblasti ochrany údajov;

22.  pripomína význam Svetovej antidopingovej agentúry (WADA) pre monitorovanie a koordináciu antidopingových politík a pravidiel po celom svete; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby úzko spolupracovali s agentúrou WADA a Radou Európy s cieľom účinnejšie predchádzať dopingu a bojovať proti nemu posilnením právnych a politických záväzkov Svetového antidopingového kódexu (WADAC); vyzýva EÚ, aby nabádala k výmene informácií a najlepších postupov v oblasti zdravia a politík prevencie v rámci boja proti dopingu na celom svete;

23.  vyzýva Komisiu a Radu, aby podporovali a uľahčovali rokovania o dohodách medzi krajinami, na základe ktorých by mohli riadne autorizované tímy na kontrolu dopingu z iných krajín vykonávať testovanie, pričom by v súlade s medzinárodným dohovorom proti dopingu v športe rešpektovali základné práva športovcov;

24.  zastáva názor, že doping je čoraz väčším problémom aj v odvetví rekreačného športu, kde sú potrebné vzdelávacie a informačné kampane a skúsení a profesionálni inštruktori a tréneri, ktorí by pomáhali podporovať zdravé správanie týkajúce sa dopingu;

25.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby úzko spolupracovali s agentúrou WADA a Radou Európy pri vymedzení politiky na ochranu oznamovateľov;

26.  nabáda športové organizácie a vnútroštátne verejné orgány, aby vytvárali koordinované antidopingové systémy na cezhraničné monitorovanie a aby prijali konkrétne opatrenia proti výrobe nelegálnych látok zvyšujúcich výkonnosť a obchodovaniu s týmito látkami v športovom svete;

27.  víta nový Dohovor Rady Európy o integrovanej bezpečnosti, ochrane a službách prístupu na futbalových zápasoch a iných športových podujatiach a nalieha na členské štáty, aby ho bezodkladne podpísali a ratifikovali; opätovne predkladá návrh na zavedenie vzájomného uznávania zákazov vstupu na štadióny v Európe a výmeny súvisiacich údajov;

28.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala spôsoby, ako si prostredníctvom existujúcich sietí vymieňať informácie o násilí v športe;

29.  konštatuje, že hrozba terorizmu si vyžaduje nové úsilie na zabezpečenie prevádzkovej ochrany a bezpečnosti počas športových podujatí;

30.  zdôrazňuje, že športové orgány by mali nezávislým spravodajským médiám zabezpečiť potrebný prístup a príležitosti na zhromažďovanie správ na všetkých športových podujatiach, aby si mohli plniť svoju úlohu dôležitých a kritických pozorovateľov športových podujatí a administratívy v oblasti športu;

31.  dôrazne odsudzuje akékoľvek formy diskriminácie v športe, na ihrisku aj mimo neho, a zdôrazňuje potrebu predchádzať takémuto správaniu na všetkých úrovniach, zlepšiť nahlasovanie a monitorovanie takýchto incidentov a podporovať základné hodnoty, ako sú rešpekt, priateľstvo, tolerancia a fair play; zastáva názor, že športové organizácie dodržiavajúce vysoké normy dobrej správy sú schopné lepšie propagovať spoločenskú úlohu športu a bojovať proti rasizmu, diskriminácii a násiliu;

32.  pripomína potrebu posilniť boj proti obchodovaniu s ľuďmi v športe, najmä obchodovaniu s deťmi;

33.  víta dobré samoregulačné postupy, ako je napríklad iniciatíva finančnej fair play, keďže podnecujú ekonomickejšiu racionálnosť a lepšie normy finančného hospodárenia v profesionálnom športe so zameraním na dlhodobú perspektívu namiesto tej krátkodobej, čím prispievajú k zdravému a udržateľnému rozvoju športu v Európe; zdôrazňuje, že iniciatíva finančnej fair play prispela k lepším normám finančného riadenia a mala by sa preto dôrazne uplatňovať;

34.  víta transparentné a udržateľné investície do športu a športových organizácií za predpokladu, že podliehajú prísnym kontrolám a požiadavkám na zverejňovanie a nepoškodzujú čestnosť súťaží a športovcov;

35.  považuje model vlastníctva, v ktorom si členovia klubov zachovávajú kontrolu nad klubom (podľa pravidla 50 + 1), za najlepší postup v EÚ a vyzýva členské štáty, športové riadiace orgány, národné federácie a ligy, aby začali konštruktívny dialóg a výmenu názorov, pokiaľ ide o tento model;

36.  zdôrazňuje, že športovci, a najmä maloletí, musia byť chránení pred nekalými praktikami, ako je vlastníctvo treťou stranou, ktoré vyvolávajú početné otázky v oblasti čestnosti a širšie etické obavy; podporuje rozhodnutia riadiacich orgánov zakázať vlastníctvo hráčov treťou stranou a vyzýva Komisiu, aby zvážila zákaz vlastníctva hráčov treťou stranou v rámci právnych predpisov EÚ a vyzýva členské štáty, aby prijali doplňujúce opatrenia na riešenie práv športovcov;

37.  domnieva sa, že opätovné posúdenie pravidiel na podporu miestnych hráčov sa vyžaduje s cieľom rozšíriť príležitosti pre mladých talentovaných hráčov, aby mohli hrať v prvých tímoch svojich klubov, čím by sa zlepšila konkurenčná rovnováha v celej Európe;

38.  vyzýva riadiace orgány a vnútroštátne orgány na všetkých úrovniach, aby prijali opatrenia, ktoré by zaručili kompenzáciu pre tréningové kluby s cieľom podnecovať nábor a tréning mladých hráčov v súlade s rozsudkom Súdneho dvora vo veci Bernard zo 16. marca 2010;

39.  potvrdzuje svoju podporu európskemu modelu organizovaných športov, v ktorom zohrávajú hlavnú úlohu federácie, pretože zabezpečuje rovnováhu medzi mnohými odlišnými záujmami všetkých zainteresovaných strán, akými sú športovci, hráči, kluby, ligy, združenia a dobrovoľníci, s vhodným a demokratickým zastúpením a mechanizmami na zabezpečenie transparentnosti v rozhodovacom procese a s otvorenou súťažou založenou na športových výkonoch; vyzýva k väčšej finančnej solidarite na všetkých úrovniach;

40.  víta každoročné športové fórum EÚ, ktoré podporuje dialóg so zainteresovanými stranami z medzinárodných a európskych športových federácií, olympijského hnutia, európskych a národných zastrešujúcich športových organizácií a iných organizácií spojených so športom; poukazuje na to, že treba ešte viac zlepšiť štruktúru dialógu so zainteresovanými stranami, funkcie fóra a opatrenia prijímané v nadväznosti na diskusiu;

41.  víta úsilie Komisie a všetkých zainteresovaných strán o podporu sociálneho dialógu v športe, ktorý je vynikajúcou príležitosťou zabezpečiť rovnováhu medzi základnými a pracovnými právami športovcov a hospodárskou povahou športu, a to zapojením všetkých zainteresovaných strán vrátane sociálnych partnerov do diskusie a uzatvárania dohôd; uznáva povinnosť športových organizácii zaviazať sa k rozvíjaniu kultúry transparentnosti; trvá na tom, aby EÚ aktívne podporovala minimálne pracovné normy pre profesionálnych športovcov v celej Európe;

42.  opätovne vyzýva na zriadenie registrov transparentnosti pre platby pre športových agentov, ktoré by sa opierali o účinný monitorovací systém, ako je klíringové centrum pre platby a primerané sankcie, ktoré by ukladali príslušné športové orgány, a to v spolupráci s príslušnými verejnými orgánmi a s cieľom bojovať proti nekalým praktikám agentov; opätovne žiada zavedenie licencií pre športových agentov a ich registrácie a stanovenie minimálnej úrovne kvalifikácie; vyzýva Komisiu, aby nadviazala na závery svojej štúdie o športových agentoch v Európskej únii, najmä pokiaľ ide o poznámku, že agenti zohrávajú kľúčovú úlohu vo finančných tokoch, ktoré často nie sú transparentné, a tým sú náchylní vykonávať nezákonnú činnosť;

43.  je presvedčený, že integrovaný prístup k rodovej rovnosti v športe môže pomôcť predchádzať stereotypom a vytvárať priaznivé spoločenské prostredie pre všetkých; víta iniciatívy, ktoré podporujú rodovú rovnosť a vyrovnané zastúpenie na rozhodovacích pozíciách v športe, umožňujú športovkyniam zosúladenie ich rodinného a profesionálneho športového života a usilujú sa o zmenšovanie rodového rozdielu v platoch a vo výške odmien, ako aj akýchkoľvek stereotypov a obťažovania v športe; vyzýva športové organizácie, aby venovali osobitnú pozornosť rodovému rozmeru podporovaním účasti žien v športe;

Sociálne začleňovanie, sociálna funkcia a dostupnosť športu

44.  je presvedčený, že investovanie do športu nám pomôže vybudovať zjednotené a inkluzívne spoločnosti, odstrániť prekážky a umožniť ľuďom rešpektovať sa navzájom prostredníctvom stavania mostov medzi kultúrami a etnickými a sociálnymi rozdielmi a podporovať pozitívne posolstvo spoločných hodnôt, ako sú vzájomný rešpekt, tolerancia, súcit, vedenie, rovnosť príležitostí a zásada právneho štátu;

45.  víta nadnárodné športové podujatia, ktoré sa doteraz konali v rôznych európskych krajinách, keďže prispievajú k podpore kľúčových spoločných hodnôt EÚ, ako sú pluralita, tolerancia, spravodlivosť, rovnosť a solidarita; pripomína, že športové aktivity a podujatia podporujú cestovný ruch v rámci európskych miest a území;

46.  vyzdvihuje hodnotu prierezových zručností získaných prostredníctvom športu ako súčasti neformálneho a informálneho vzdelávania a naďalej zdôrazňuje súvislosť medzi zamestnateľnosťou, vzdelávaním a odbornou prípravou v športe;

47.  zdôrazňuje úlohu športu pri začleňovaní a integrácii znevýhodnených skupín; víta iniciatívy poskytujúce utečencom, migrantom a žiadateľom o azyl možnosť súťažiť na športových súťažiach;

48.  zdôrazňuje význam vzdelávania prostredníctvom športu a potenciál športu pomáhať sociálne zraniteľným mladistvým nájsť opäť správnu cestu; uznáva význam masového športu v oblasti prevencie radikalizácie a boja proti nej a nabáda k iniciatívam v tejto oblasti a podporuje ich; víta dva pilotné projekty, ktoré prijal Európsky parlament: Šport ako nástroj integrácie a sociálneho začleňovania utečencov a Monitorovanie a koučovanie prostredníctvom športu zamerané na mladistvých, ktorým hrozí riziko radikalizácie;

49.  pripomína, že mladí európski športovci často čelia výzve, ako skombinovať svoju športovú kariéru so vzdelávaním a prácou; uznáva, že vyššie vzdelanie a odborná príprava sú kľúčové pre maximalizáciu budúceho začlenenia vrcholových športovcov do trhu práce; podporuje zavádzanie efektívnych systémov dvojitej kariéry s minimálnymi nárokmi na kvalitu a zodpovedajúce monitorovanie pokroku programov týkajúcich sa dvojaký kariéry v Európe, ako aj poskytovanie poradenských služieb v oblasti kariéry prostredníctvom dohôd s univerzitami či vysokými školami; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uľahčovali cezhraničnú mobilitu športovcov, zosúladili uznávanie kvalifikácií v oblasti športu a vzdelávania vrátane neformálneho a informálneho vzdelania získaného prostredníctvom športu a rozšírili výmenu osvedčených postupov;

50.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť udržateľnú finančnú podporu pre výmenné programy EÚ zamerané na dvojitú kariéru prostredníctvom kapitoly Šport v programe Erasmus+na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni; vyzýva členské štáty, aby v spolupráci so vzdelávacími inštitúciami podporovali cezhraničnú výmenu športovcov a poskytovali im prístup k športovým štipendiám;

51.  podporuje mobilitu koučov a ďalších poskytovateľov služieb (ako sú napríklad fyzioterapeuti a poradcovia v oblasti dvojitej kariéry) a výmenu osvedčených postupov so zameraním na uznávanie kvalifikácií a technických inovácií;

52.  vyzýva športové organizácie, aby spolu s členskými štátmi podporovali minimálne normy pre koučov, ktoré zahŕňajú kontroly záznamov vedených v registri trestov, odbornú prípravu v oblasti ochrany maloletých a zraniteľných dospelých, ako aj v oblasti predchádzania dopingu a ovplyvňovania výsledkov zápasov a boja proti nim;

53.  zdôrazňuje, že podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je nedostatočná pohybová aktivita štvrtým najčastejším rizikovým faktorom celosvetovej úmrtnosti, ktorá má značný priamy a nepriamy sociálny a hospodársky vplyv na členské štáty a ich náklady; je znepokojený skutočnosťou, že bez ohľadu na značné náklady vynaložené na podporu pohybovej aktivity a napriek jej výraznému vplyvu na všeobecný zdravotný stav úroveň pohybovej aktivity v niektorých členských štátoch klesá;

54.  vyzýva športové organizácie a členské štáty, aby spolupracovali na podpore zamestnanosti a mobility koučov, ktorí sa snažia pracovať v celej EÚ, prostredníctvom záväzku zabezpečovať kvalitu kontrol trénerských kompetencií a noriem v oblasti kvalifikácií a odbornej prípravy;

55.  povzbudzuje členské štáty a Komisiu k tomu, aby spravili z pohybovej aktivity politickú prioritu v nasledujúcom pracovnom pláne EÚ pre šport, a to najmä pre mladých ľudí a zraniteľné spoločenstvá zo sociálne znevýhodnených oblastí, kde je zapájanie sa do pohybových aktivít nízke;

56.  vyzýva medzinárodné a národné federácie a ďalších poskytovateľov vzdelávania, aby zabezpečili, aby sa otázky týkajúce sa čestnosti v športe zahrnuli do učebných osnov v rámci kvalifikácií v oblasti športového koučingu;

57.  zdôrazňuje, že podpora telesnej výchovy na školách je pre deti základným východiskom na získavanie životných zručností, postojov, hodnôt, poznatkov a pochopenia, ako aj celoživotného zapájania sa do pohybových aktivít; pripomína, že účasť na športových aktivitách na univerzitách, ako aj účasť starších ľudí zohráva kľúčovú úlohu pri zachovaní zdravého životného štýlu a podporovaní sociálnej interakcie;

58.  berie ohľad na skutočnosť, že obyvateľstvo EÚ starne a že je preto potrebné venovať osobitnú pozornosť priaznivému vplyvu, ktorý môže mať pohybová aktivita na zdravie a pohodu starších ľudí;

59.  zdôrazňuje skutočnosť, že šport a pohybová aktivita by sa mali lepšie propagovať v rôznych politických sektoroch; nabáda miestne orgány a obce v celej Európe, aby podporovali rovnaký prístup k pohybovým aktivitám; odporúča členským štátom a Komisii, aby prostredníctvom primeraných politík a programov v oblasti zdravia zameraných na každodenný život podnecovali občanov k pravidelnejším pohybovým aktivitám;

60.  nabáda členské štáty, aby vo vyššej miere podporovali šport v sociálne vylúčených skupinách a medzi ľuďmi žijúcimi v sociálne znevýhodnených oblastiach, kde je zapájanie sa do pohybových aktivít nízke, a aby posilnili spoluprácu s MVO a školami aktívnymi v tejto oblasti, najmä pri územnom plánovaní a výstavbe športových zariadení, aby sa zohľadnili osobitné potreby verejnosti a najmä zraniteľných skupín; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili úplný a rovnaký prístup k verejným športovým zariadeniam vo všetkých oblastiach a aby podporovali zakladanie nových športových klubov najmä vo vidieckych a znevýhodnených mestských oblastiach;

61.  zdôrazňuje, že ľudia so zdravotným postihnutím by mali mať rovnaký prístup ku všetkým športovým zariadeniam, ako aj k dopravným prostriedkom a ďalšiemu vybaveniu – vrátane kompetentných podporných zamestnancov – ktoré tento prístup vyžaduje, a vyzýva na väčšiu integráciu všetkých zložiek týkajúcich sa športu v súlade so zásadou, že športové zariadenia by mala byť prístupné všetkým; naliehavo vyzýva členské štáty, aby vykonávali inkluzívne športové programy pre osoby so zdravotným postihnutím na školách a univerzitách vrátane poskytovania vyškolených trénerov a prispôsobených programov pohybovej aktivity, a to už na nižšej úrovni na školách, aby sa žiaci a študenti so zdravotným postihnutím mohli zapájať do hodín telesnej výchovy a mimoškolských športových aktivít;

62.  uznáva zásadnú úlohu medzinárodných paraolympijských hier pri zvyšovaní informovanosti, boji proti diskriminácii a podporovaní prístupu k športu pre osoby so zdravotným postihnutím; vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o začlenenie osôb so zdravotným postihnutím do športových aktivít a zvýšili viditeľnosť a vysielanie paraolympijských hier a iných súťaží zahŕňajúcich športovcov so zdravotným postihnutím vo verejných médiách;

63.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili, aby deti športovali v bezpečnom prostredí;

64.  víta iniciatívy prijaté na podporu začleňovania, integrity a dostupnosti v športe prostredníctvom používania nových technológií a inovácií;

65.  víta úspech Európskeho týždňa športu, ktorého cieľom je podporovať športové a pohybové aktivity a zdravší životný štýl pre všetkých v celej Európe bez ohľadu na vek, pôvod alebo fyzickú kondíciu, a vyzýva všetky inštitúcie EÚ a členské štáty, aby naďalej podporovali túto iniciatívu a súčasne zabezpečili, aby bola prístupná čo najširšiemu publiku najmä na školách;

66.  domnieva sa, že tradičné športy sú súčasťou európskeho kultúrneho dedičstva;

67.  víta štúdiu Komisie o špecifickom charaktere športu; vyzýva Komisiu a športové organizácie, aby zvážili ďalšie kroky na rozvíjanie špecifického charakteru športu;

68.  zdôrazňuje, že financovanie je dôležitým nástrojom politiky EÚ používaným na zlepšovanie kľúčových oblastí činnosti EÚ v rámci športu; vyzýva Komisiu, aby pridelila viac rozpočtových prostriedkov na šport v rámci programu Erasmus+ so zameraním na masový šport a vzdelávanie a zvýšila jeho viditeľnosť a dostupnosť s cieľom zlepšiť začleňovanie športu do ostatných programov financovania, ako sú napríklad európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) alebo program v oblasti zdravia; vyzýva na lepšiu komunikáciu medzi Komisiou a členskými štátmi s cieľom efektívnejšie využiť tieto prostriedky a znížiť na minimum administratívnu záťaž pre masové športové organizácie;

69.  nabáda členské štáty a Komisiu, aby podporovali opatrenia a programy presadzujúce mobilitu, účasť, vzdelávanie, rozvoj zručností a odbornú prípravu dobrovoľníkov v športe, ako aj uznanie ich práce; odporúča výmenu osvedčených postupov v oblasti dobrovoľníckej činnosti prostredníctvom podania pomocnej ruky, pokiaľ ide o podporovanie nárastu pestovania športu a šírenie jeho kultúry, a to aj prostredníctvom položiek z programu Erasmus+;

70.  žiada Komisiu, aby vydala usmernenia o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci v športe a zohľadnila sociálne, kultúrne a vzdelávacie ciele s cieľom vytvoriť väčšiu právnu istotu; v tejto súvislosti sa domnieva, že žiadne športové organizácie, najmä masové športové organizácie, by nemali byť diskriminované, keď sa uchádzajú o financovanie z verejných prostriedkov na vnútroštátnej a miestnej úrovni;

71.  považuje za veľmi dôležité, aby sa prostredníctvom mechanizmov finančnej solidarity v rámci športu vytvorilo potrebné prepojenie medzi profesionálnym a amatérskym športom; v tejto súvislosti víta príspevky z národných lotérií pre masový šport a nabáda členské štáty, aby od prevádzkovateľov stávkových kancelárií s licenciou vyžadovali povinné a spravodlivé finančné odvody pre masový šport a projekty zamerané na zlepšenie masového prístupu k športu s cieľom zabezpečiť jeho udržateľnosť, transparentnosť a vysledovateľnosť, a to ako doplnok k finančnému príspevku získanému z predaja mediálnych a vysielacích práv;

72.  tvrdí, že predaj televíznych práv na centralizovanom, exkluzívnom a územnom základe so spravodlivým rozdelením príjmov má zásadný význam pre udržateľné financovanie športu na všetkých úrovniach a zabezpečenie rovnakých podmienok;

73.  zdôrazňuje, že porušovanie práv duševného vlastníctva v športe predstavuje hrozbu pre jeho dlhodobé financovanie;

74.  odporúča členským štátom, aby zaviedli a aktívne využívali svoje daňové systémy na podporu oslobodenia od DPH, daňové úľavy a iné formy finančných stimulov v oblasti masového športu; uznáva, že pravidlá štátnej pomoci by sa nemali na takúto podporu uplatňovať;

75.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyčlenili viac finančných prostriedkov na otváranie verejných športovísk a ihrísk s cieľom podporiť ľahký prístup k masovému športu;

76.  domnieva sa, že udržateľnosť a ochrana životného prostredia by mali byť neoddeliteľnou súčasťou športových podujatí a zainteresované strany z oblasti športu by mali prispievať ku globálnemu programu 2030 zameranému na ciele trvalo udržateľného rozvoja;

77.  nabáda národné olympijské výbory a športové federácie členských štátov, aby na medzinárodných športových podujatiach používali vlajku a symbol Európskej únie spolu s jednotlivými národnými vlajkami a symbolmi;

78.  zdôrazňuje, že šport je silným faktorom pri vytváraní a posilňovaní pocitu miestnej, národnej a dokonca európskej príslušnosti;

79.  zdôrazňuje význam zabezpečovania úplnej transparentnosti vlastníctva v profesionálnych športových kluboch;

o
o   o

80.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov a európskym, medzinárodným a národným športovým federáciám a ligám.

(1) Ú. v. EÚ C 407, 4.11.2016, s. 81.
(2) Ú. v. EÚ C 208, 10.6.2016, s. 89.
(3) Ú. v. EÚ C 93, 9.3.2016, s. 42.
(4) Ú. v. EÚ C 36, 29.1.2016, s. 137.
(5) Ú. v. EÚ C 239 E, 20.8.2013, s. 46.
(6) Ú. v. EÚ C 271 E, 12.11.2009, s. 51.
(7) Ú. v. EÚ C 27 E, 31.1.2008, s. 232.
(8) Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 99.
(9) Ú. v. EÚ C 436, 24.11.2016, s. 42.
(10) Prijaté texty, P8_TA(2016)0005.
(11) Ú. v. EÚ C 326, 3.12.2010, s. 5.


Cezhraničné aspekty osvojení
PDF 581kWORD 61k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. februára 2017 s odporúčaniami pre Komisiu o cezhraničných aspektoch osvojení (2015/2086(INL))
P8_TA(2017)0013A8-0370/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 67 ods. 4 a článok 81 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa z 20. novembra 1989, a najmä na jeho články 7, 21 a 35,

–  so zreteľom na Opčný protokol k Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii z 25. mája 2000,

–  so zreteľom na Viedenský dohovor o konzulárnych stykoch z 24. apríla 1963,

–  so zreteľom na Haagsky dohovor o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach z 29. mája 1993,

–  so zreteľom na tematický dokument komisára pre ľudské práva o osvojovaní a deťoch: hľadisko ľudských práv, uverejnený 28. apríla 2011,

–  so zreteľom na články 46 a 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanovisko Výboru pre petície (A8-0370/2016),

Spoločné minimálne normy pre osvojenie

A.  keďže v oblasti osvojenia je dôležité, aby sa akékoľvek rozhodnutie prijalo v súlade so zásadou najlepšieho záujmu dieťaťa, bez diskriminácie a pri dodržiavaní jeho základných práv;

B.  keďže účelom osvojenia nie je dať dospelým právo na dieťa, ale dať dieťaťu stabilné, milujúce a starostlivé prostredie, v ktorom bude harmonicky vyrastať a vyvíjať sa;

C.  keďže konanie o osvojení sa týka detí, ktoré v čase osvojenia ešte nedosiahli 18 rokov alebo vek plnoletosti v krajine ich pôvodu;

D.  keďže je potrebné vytvoriť primeranú rovnováhu medzi právom osvojeného dieťaťa poznať svoju skutočnú totožnosť a právom biologických rodičov na ochranu svojej totožnosti;

E.  keďže príslušné orgány by nemali považovať ekonomickú situáciu biologických rodičov za jediný základ a dôvod na pozbavenie výkonu rodičovských práv a poskytnutie dieťaťa na osvojenie;

F.  keďže konanie o osvojení by sa nemalo začať pred prijatím konečného rozhodnutia, ktorým sú biologickí rodičia pozbavení výkonu rodičovských práv, a pred tým, než biologickí rodičia dostanú príležitosť vyčerpať všetky právne prostriedky nápravy proti tomuto rozhodnutiu; keďže uznanie rozhodnutia o osvojení prijatého pri absencii týchto procesných záruk môže byť odmietnuté iným členským štátom;

G.  keďže väčšia efektívnosť a transparentnosť umožní zlepšenie vnútroštátnych konaní o osvojení a mohla by uľahčiť medzinárodné osvojenie, čo by mohlo zvýšiť počet osvojených detí; keďže v tejto súvislosti by dodržiavanie článku 21 Dohovoru OSN o právach dieťaťa, ktorý ratifikovali všetky členské štáty, malo byť prvoradým kritériom pre všetky postupy, opatrenia a stratégie týkajúce sa osvojenia v cezhraničných súvislostiach, pričom treba rešpektovať najlepší záujem dieťaťa;

H.  keďže treba zásadným spôsobom vyvinúť väčšie úsilie s cieľom zabrániť tomu, aby boli budúci rodičia, ktorí majú záujem o osvojenie, zneužívaní bezohľadnými sprostredkovateľskými organizáciami, a keďže spolupráca v boji proti trestnej činnosti a korupcii v EÚ sa preto musí posilniť aj v tejto oblasti;

I.  keďže umiestňovanie súrodencov do tej istej adoptívnej rodiny by sa malo v čo najväčšej možnej miere podporovať, aby boli uchránení pred ďalšou traumou vyplývajúcou z ich oddelenia;

Medzištátne osvojenia podľa Haagskeho dohovoru z roku 1993

J.  keďže na základe Haagskeho dohovoru z 29. mája 1993 o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach (ďalej len „Haagsky dohovor“), ktorý ratifikovali všetky členské štáty, vznikol systém administratívnej spolupráce v oblasti medzištátnych osvojení a ich administratívneho uznávania. t. j. osvojení, pri ktorých osvojitelia a dieťa alebo deti nemajú obvyklý pobyt v tej istej krajine;

K.  keďže v Haagskom dohovore sa stanovuje, že medzištátne osvojenia sa uznávajú automaticky vo všetkých signatárskych štátoch, pričom nie je potrebné, aby bol v platnosti nejaký osobitný postup uznávania;

L.  keďže podľa Haagskeho dohovoru možno uznanie zamietnuť len v prípade, že osvojenie je preukázateľne v rozpore s verejným poriadkom dotknutého štátu, pričom sa zohľadní najlepší záujem dieťaťa;

Justičná spolupráca v občianskych veciach v oblasti osvojenia

M.  keďže odborná justičná príprava v najširšom zmysle je kľúčom k vzájomnej dôvere vo všetkých oblastiach práva vrátane oblasti osvojenia; keďže je preto potrebné, aby sa existujúce programy EÚ pre justičnú odbornú prípravu a podporu pre Európsku justičnú sieť vo väčšej miere zamerali na špecializované súdy, napríklad rodinné súdy a súdy pre mladistvých;

N.  keďže občania by mali mať lepší prístup ku komplexným informáciám o právnych a procesných aspektoch vnútroštátneho osvojenia v členských štátoch; keďže portál elektronickej justície by sa mohol v tejto súvislosti rozšíriť;

O.  keďže spolupráca v rámci Európskej siete ombudsmanov pre deti sa začala v roku 1997 a európski ombudsmani pre záležitosti detí by sa mali nabádať k užšej spolupráci a koordinácii v rámci tohto fóra; keďže toto úsilie by mohlo zahŕňať ich zapojenie do existujúcich systémov odbornej justičnej prípravy financovaných z prostriedkov EÚ;

P.  keďže by sa mala vykonať hĺbková analýza, pretože je potrebné väčšie úsilie na predchádzanie cezhraničnému obchodovaniu s deťmi na účely osvojenia a na boj proti nemu a na zlepšenie riadneho a účinného uplatňovania existujúcich pravidiel a usmernení na boj proti obchodovaniu s deťmi; keďže spolupráca v boji proti trestnej činnosti a korupcii v EÚ sa preto musí posilniť aj v tejto oblasti, aby sa predišlo únosom detí, ich predaju alebo obchodovaniu s nimi;

Cezhraničné uznávanie vnútroštátnych rozhodnutí o osvojení

Q.  keďže zásada vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi má v práve Únie zásadný význam, pretože umožňuje vytvoriť a zachovať priestor bez vnútorných hraníc; keďže zásada vzájomného uznávania, ktorá je založená na vzájomnej dôvere, ukladá členským štátom povinnosť vykonať rozsudok alebo rozhodnutie pochádzajúce z iného členského štátu;

R.  keďže bez ohľadu na medzinárodné pravidlá v tejto oblasti sa názory v členských štátoch stále rozchádzajú, pokiaľ ide o zásady, ktorými by sa malo riadiť konanie o osvojení, rovnako ako sa rozchádzajú, pokiaľ ide o konania o osvojení a právne dôsledky procesu osvojenia;

S.  keďže EÚ má právomoc prijímať opatrenia zamerané na posilnenie justičnej spolupráce medzi členskými štátmi bez toho, aby to ovplyvnilo vnútroštátne rodinné právo, a to aj v oblasti osvojenia;

T.  keďže výnimky v oblasti verejného poriadku slúžia na ochranu identity členských štátov, ktorá sa premieta do rodinného hmotného práva členských štátov;

U.  keďže v súčasnosti neexistuje žiadne európske ustanovenie o uznávaní – automatickom alebo inom – vnútroštátnych súdnych rozhodnutí o osvojení, t. j. osvojení, ktoré prebiehajú v rámci jedného členského štátu;

V.  keďže neexistencia takýchto ustanovení spôsobuje európskym rodinám, ktoré sa po osvojení dieťaťa presťahujú do iného členského štátu, značné problémy vzhľadom na to, že osvojenie nemusí byť uznané, v dôsledku čoho môžu mať rodičia ťažkosti pri vykonávaní svojich rodičovských práv a povinností a môžu mať finančné ťažkosti vzhľadom na rôzne poplatky uplatňované v tejto oblasti;

W.  keďže absencia takýchto ustanovení teda ohrozuje práva detí na stabilnú a trvalú rodinu;

X.  keďže v súčasnosti môžu byť rodičia, ktorí sa sťahujú do iného členského štátu, nútení použiť osobitné vnútroštátne postupy uznávania alebo dokonca opakovane si osvojiť dieťa, čo spôsobuje veľkú právnu neistotu;

Y.  keďže súčasný stav môže spôsobovať závažné problémy a brániť rodinám, aby v plnej miere vykonávali svoje právo na voľný pohyb;

Z.  keďže môže byť potrebné preskúmať a posúdiť celkovú situáciu prostredníctvom konzultácií medzi príslušnými orgánmi členských štátov;

AA.  keďže v nariadení Brusel II sa nerieši otázka uznávania súdnych rozhodnutí o osvojení, lebo sa týka výlučne rodičovských povinností;

AB.  keďže je preto absolútne nevyhnutné prijať právne predpisy, na základe ktorých sa umožní v členskom štáte automatické uznanie vnútroštátneho rozhodnutia o osvojení, ktoré bolo vydané v inom členskom štáte, pod podmienkou, že sa v plnej miere dodržia vnútroštátne ustanovenia o verejnom poriadku a dodrží sa zásada subsidiarity a proporcionality;

AC.  keďže takéto právne predpisy by dopĺňali nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003(1) (nariadenie Brusel IIa) o otázkach súdnej právomoci a rodičovských práv a povinností a vyplnili by existujúce medzery v uznávaní osvojení podľa medzinárodného práva (Haagsky dohovor);

Spoločné minimálne normy pre osvojenie

1.  vyzýva orgány členských štátov, aby pri prijímaní všetkých rozhodnutí týkajúcich sa osvojenia mali na zreteli najlepší záujem dieťaťa a rešpektovali jeho základné práva a zároveň vždy zohľadňovali špecifické okolnosti jednotlivých prípadov;

2.  zdôrazňuje, že deti ponúknuté na osvojenie by sa nemali vnímať ako majetok štátu, ale ako jednotlivci s medzinárodne uznanými základnými právami;

3.  zdôrazňuje, že každý prípad osvojenia je iný a musí sa posudzovať individuálne;

4.  domnieva sa, že v prípade osvojenia s cezhraničnými aspektmi by sa kultúrne a jazykové tradície dieťaťa mali v čo najväčšej miere zohľadniť a rešpektovať;

5.  domnieva sa, že v rámci konania o osvojení by sa dieťaťu mala vždy poskytnúť možnosť, aby bolo vypočuté bez nátlaku a aby vyjadrilo svoj názor na konanie o osvojení, pričom by sa mal zohľadniť jeho vek a vyspelosť; domnieva sa preto, že je mimoriadne dôležité, aby sa vždy, keď je to možné a bez ohľadu na vek žiadal od dieťaťa súhlas s osvojením; v tejto súvislosti požaduje, aby sa mimoriadna pozornosť venovala malým deťom a dojčatám, ktoré nemôžu byť vypočuté;

6.  domnieva sa, že nijaké rozhodnutie o osvojení by sa nemalo prijať pred vypočutím biologických rodičov a v opodstatnených prípadoch pred vyčerpaním všetkých právnych prostriedkov nápravy týkajúcich sa ich rodičovských práv a povinností a pred prijatím konečného rozhodnutia, ktorým sú biologickí rodičia pozbavení výkonu rodičovských práv; vyzýva preto orgány členských štátov, aby prijali všetky potrebné opatrenia pre blaho dieťaťa, kým sa vyčerpajú opravné prostriedky, ako aj počas celého súdneho konania týkajúceho sa osvojenia, a zároveň zabezpečili dieťaťu ochranu a starostlivosť potrebnú pre jeho harmonický rozvoj;

7.  vyzýva Komisiu, aby zvážila porovnávaciu štúdiu s cieľom analyzovať sťažnosti týkajúce sa osvojení bez súhlasu s cezhraničnými aspektami;

8.  zdôrazňuje, že príslušné orgány by mali vždy ešte pred ponúknutím dieťaťa na osvojenie cudzími osobami najskôr zvážiť možnosť zveriť dieťa príbuzným, a to aj vtedy, keď žijú v inej krajine, ak dieťa má vzťah s týmito členmi rodiny, a po individuálnom posúdení potrieb dieťaťa; domnieva sa, že obvyklý pobyt členov rodiny, ktorí chcú prebrať zodpovednosť za dieťa, by sa nemal považovať za rozhodujúci faktor;

9.  žiada rovnocenný prístup k rodičom s odlišnou štátnou príslušnosťou počas konaní vo veciach rodičovských práv a povinností a osvojenia; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili rovnaké procesné práva príbuzným, ktorí sú účastníkmi konaní o osvojení a štátnymi príslušníkmi iného členského štátu, a to vrátane poskytovania právnej pomoci, včasných informácií o vypočutiach, práva na tlmočníka a poskytovania všetkých dokumentov týkajúcich sa prípadu v ich rodnom jazyku;

10.  zdôrazňuje, že v prípade, že dieťa, o ktorého osvojení sa uvažuje, je občanom iného členského štátu, konzulárne úrady tohto členského štátu a rodina dieťaťa, ktorá žije v tomto členskom štáte, by mali byť informovaní a malo by sa s nimi konzultovať pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia;

11.  okrem toho vyzýva členské štáty, aby venovali mimoriadnu pozornosť maloletým bez sprievodu, ktorí majú štatút utečenca alebo oň požiadali, a zabezpečili im ochranu, pomoc a starostlivosť, ktoré sú členské štáty povinné poskytnúť na základe svojich medzinárodných záväzkov, predovšetkým tým, že ich v prechodnom období zaradia do pestúnskych rodín;

12.  zdôrazňuje, že je dôležité poskytnúť sociálnym pracovníkom primerané pracovné podmienky na riadne vykonávanie posúdenia jednotlivých prípadov, a to bez akéhokoľvek finančného alebo právneho nátlaku a pri plnom zohľadnení najlepšieho záujmu dieťaťa v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom výhľade;

Medzištátne osvojenia podľa Haagskeho dohovoru z roku 1993

13.  berie na vedomie úspešnosť a dôležitosť uplatňovania Haagskeho dohovoru a nabáda všetky krajiny, aby ho podpísali, ratifikovali alebo aby k nemu pristúpili;

14.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že problémy často nastávajú v súvislosti s vydávaním osvedčení o osvojení dieťaťa; vyzýva preto orgány členských štátov, aby zabezpečili, že sa vždy budú dodržiavať postupy a záruky stanovené v Haagskom dohovore s cieľom zabezpečiť automatické uznávanie; vyzýva členské štáty, aby nevytvárali zbytočné byrokratické prekážky brániace uznávaniu osvojení v rámci rozsahu pôsobnosti Haagskeho dohovoru, ktoré môžu predlžovať konania a predražovať ich;

15.  poukazuje na to, že by sa mohlo vyvinúť väčšie úsilie s cieľom dodržiavať a dôsledne presadzovať ustanovenia Haagskeho dohovoru, keďže niektoré členské štáty požadujú v súvislosti s uznávaním osvojení dodatočné administratívne postupy alebo úhradu neprimerane vysokých poplatkov, napríklad za zápis alebo zmenu osobného stavu alebo za nadobudnutie štátnej príslušnosti, hoci je to v rozpore s ustanoveniami Haagskeho dohovoru;

16.  vyzýva členské štáty, aby dodržiavali postupy súvisiace s požiadavkami o poradenstve a súhlase uvedenými v článku 4 Haagskeho dohovoru;

Justičná spolupráca v občianskych veciach v oblasti osvojenia

17.  vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoju spoluprácu v oblasti osvojenia vrátane právnych a sociálnych aspektov a požaduje väčšiu spoluprácu medzi príslušnými orgánmi pre následné posudzovanie tam, kde je to potrebné; v tejto súvislosti takisto žiada EÚ, aby zachovala jednotný prístup k právam detí vo všetkých jej významných vnútorných a vonkajších politikách;

18.  vyzýva Komisiu, aby zriadila efektívnu európsku sieť sudcov a orgánov pôsobiacich v oblasti osvojenia detí s cieľom uľahčiť výmenu informácií a osvedčených postupov, ktorá je užitočná najmä vtedy, keď osvojenie zahŕňa zahraničný prvok; domnieva sa, že je mimoriadne dôležité, aby sa uľahčila koordinácia a výmena osvedčených postupov so súčasnou Európskou sieťou odbornej justičnej prípravy s cieľom dosiahnuť čo najväčšiu možnú mieru súladu so systémami, ktoré už boli financované z EÚ; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby poskytla finančné prostriedky na špecializovanú odbornú prípravu sudcov pôsobiacich v oblasti cezhraničných osvojení;

19.  je presvedčený, že školenia a príležitosti na stretnutia pre sudcov pôsobiacich v oblasti cezhraničného osvojovania môžu pomôcť pri presnej identifikácii očakávaných a potrebných právnych riešení v oblasti uznávania vnútroštátnych osvojení; vyzýva preto Komisiu, aby poskytla finančné prostriedky na takúto odbornú prípravu a príležitosti na stretnutia v štádiu prípravy návrhu nariadenia;

20.  vyzýva Komisiu, aby na Európskom portáli elektronickej justície uverejnila príslušné právne a procesné informácie týkajúce sa zákonov o osvojení dieťaťa a praxe vo všetkých členských štátoch;

21.  berie na vedomie činnosť Európskej siete ombudsmanov pre deti a domnieva sa, že túto spoluprácu je potrebné ďalej rozvíjať a upevňovať;

22.  poukazuje na potrebu úzkej spolupráce v záujme predchádzania cezhraničným únosom detí, ich predaju alebo obchodovaniu s nimi na účely osvojenia, a to aj prostredníctvom takých európskych orgánov, ako napríklad Europol; poznamenáva, že spoľahlivé vnútroštátne systémy registrácie narodení môžu zamedziť obchodovaniu s deťmi na účely osvojenia; v tejto súvislosti vyzýva na lepšiu koordináciu v citlivej oblasti osvojení detí z tretích krajín;

Cezhraničné uznávanie vnútroštátnych rozhodnutí o osvojení

23.  konštatuje, že je jednoznačne potrebné, aby európske právne predpisy umožňovali automatické cezhraničné uznávanie vnútroštátnych súdnych rozhodnutí o osvojení dieťaťa;

24.  žiada Komisiu, aby do 31. júla 2017 na základe článkov 67 a 81 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložila návrh aktu o cezhraničnom uznávaní rozhodnutí o osvojení, a to podľa odporúčaní uvedených v prílohe k tomuto uzneseniu a v súlade s existujúcim medzinárodným právom v tejto oblasti;

25.  potvrdzuje, že odporúčania uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu rešpektujú základné práva a zásady subsidiarity a proporcionality;

26.  domnieva sa, že požadovaný návrh nemá negatívne finančné dôsledky, keďže konečný cieľ, ktorým je automatické uznávanie rozhodnutí o osvojení, prinesie zníženie nákladov;

o
o   o

27.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a sprievodné podrobné odporúčania Komisii, Rade a parlamentom a vládam členských štátov.

PRÍLOHA K UZNESENIU

PODROBNÉ ODPORÚČANIA TÝKAJÚCE SA NARIADENIA RADY O CEZHRANIČNOM UZNÁVANÍ ROZHODNUTÍ O OSVOJENÍ

A.   ZÁSADY A CIELE POŽADOVANÉHO NÁVRHU

1.  Pri výkone svojho práva na voľný pohyb sa čoraz väčší počet občanov Únie každý rok rozhodne presťahovať do iného členského štátu Únie. Toto spôsobuje viacero ťažkostí, pokiaľ ide o uznávanie a právne riešenie osobnej a rodinnej právnej situácie mobilných jednotlivcov. Únia začala riešiť tieto problémové situácie, a to napríklad prijatím nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012(2) a zavedením posilnenej spolupráce o uznávaní určitých aspektov majetkových režimov manželov a majetkových pomerov registrovaných partnerstiev.

2.  Haagsky dohovor o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach z 29. mája 1993 (ďalej len „Haagsky dohovor“) je v platnosti vo všetkých členských štátoch. Týka sa postupu cezhraničných osvojení a nariaďuje sa ním automatické uznávanie takýchto osvojení. Haagsky dohovor sa však nevzťahuje na situáciu rodiny, ktorej dieťa bolo osvojené výlučne vnútroštátnym postupom a ktoré sa potom presťahuje do iného členského štátu. To môže viesť k závažným právnym problémom v prípade, že sa právny vzťah medzi rodičom/rodičmi a osvojeným dieťaťom neuzná automaticky. Môžu sa vyžadovať dodatočné administratívne alebo súdne postupy a v krajnom prípade môže dôjsť k úplnému zamietnutiu uznania.

3.  Na ochranu základných práv a slobôd takýchto občanov Únie je preto potrebné prijať nariadenie, ktorým sa stanoví automatické cezhraničné uznávanie rozhodnutí o osvojení. Náležitým právnym základom pre takýto návrh je článok 67 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý sa týka vzájomného uznávania rozsudkov a rozhodnutí, a článok 81 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý sa týka opatrení v oblasti rodinného práva. Nariadenie má schváliť Rada po konzultácii s Európskym parlamentom.

4.  Navrhovaným nariadením sa stanovuje automatické uznávanie rozhodnutí o osvojení vydaných v členskom štáte na základe iného postupu ako podľa rámca Haagskeho dohovoru. Keďže európske rodiny môžu mať tiež vzťahy s treťou krajinou alebo v tretej krajine mohli v minulosti žiť, nariadením sa tiež stanovuje, že po uznaní rozhodnutia o osvojení vydaného v tretej krajine jedným členským štátom na základe jeho príslušných vnútroštátnych procesných pravidiel sa toto osvojenie uzná vo všetkých ostatných členských štátoch.

5.  S cieľom predísť taktizovaniu pri výbere súdu alebo uplatneniu nenáležitých vnútroštátnych právnych predpisov však toto automatické uznávanie v prvom rade podlieha podmienke, že uznanie nesmie byť preukázateľne v rozpore s verejným poriadkom členského štátu, ktorý má osvojenie uznať, pričom sa zdôrazňuje, že takéto odmietnutie nesmie nikdy viesť k faktickej diskriminácii, ktorá sa zakazuje v článku 21 Charty základných práv Európskej únie, a v druhom rade, že členský štát, ktorý prijal rozhodnutie o osvojení, mal na to súdnu právomoc podľa článku 4 návrhu požadovaného v časti B (návrh). Túto právomoc môže mať iba členský štát, v ktorom má rodič alebo rodičia alebo dieťa obvyklý pobyt. V prípade, že sa rozhodnutie o osvojení prijalo v tretej krajine, právomoc na prvé uznanie tohto osvojenia v Únii môže mať aj členský štát, ktorého štátnu príslušnosť majú rodičia alebo dieťa. Tým sa má európskym rodinám žijúcim v zahraničí zaručiť prístup k spravodlivosti.

6.  Na rozhodovanie o akýchkoľvek pripomienkach vznesených proti uznaniu v konkrétnych prípadoch sa vyžadujú osobitné postupy. Uvedené ustanovenia sú podobné ustanoveniam iných právnych aktov Únie v oblasti justície v občianskych veciach.

7.  Malo by sa vytvoriť európske osvedčenie o osvojení s cieľom urýchliť riešenie akejkoľvek administratívnej otázky týkajúcej sa automatického uznávania. Vzor osvedčenia sa prijme ako delegovaný akt Komisie.

8.  Návrh sa týka len individuálneho vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Členské štáty nemajú na základe návrhu povinnosť uznať nijaký konkrétny právny vzťah medzi rodičmi osvojeného dieťaťa, keďže sa vnútroštátne právne predpisy vzťahujúce sa na páry značne líšia.

9.  V návrhu sa napokon uvádzajú obvyklé záverečné a prechodné ustanovenia, ktoré možno nájsť v nástrojoch justície v občianskych veciach. Automatické uznávanie osvojení sa vzťahuje len na rozhodnutia o osvojení, ktoré boli prijaté od dátumu uplatňovania nariadenia a od toho dátumu aj na všetky skôr prijaté rozhodnutia o osvojení, ak je dieťa stále maloleté.

10.  Návrh je v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality, keďže členské štáty nemôžu konať samostatne pri vytváraní právneho rámca pre cezhraničné uznávanie rozhodnutí o osvojení, a neprekračuje rámec toho, čo je absolútne nevyhnutné na zabezpečenie stability právneho postavenia osvojených detí. Nemá vplyv na rodinné právo členských štátov.

B.   TEXT POŽADOVANÉHO NÁVRHU

Nariadenie Rady o cezhraničnom uznávaní súdnych rozhodnutí o osvojení

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 67 ods. 4 a článok 81 ods. 3,

so zreteľom na žiadosť Európskeho parlamentu Európskej komisii,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

konajúc v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)  Únia si stanovila za cieľ udržiavať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb. Na postupné vytvorenie takéhoto priestoru je potrebné, aby Únia prijala opatrenia súvisiace s justičnou spoluprácou v občianskych veciach, ktoré majú cezhraničný dosah, a to aj v oblasti rodinného práva.

(2)  Podľa článkov 67 a 81 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) majú uvedené opatrenia zahŕňať opatrenia zamerané na zabezpečenie vzájomného uznávania rozhodnutí v súdnych a mimosúdnych veciach.

(3)  Na zabezpečenie voľného pohybu pre rodiny s osvojeným dieťaťom je potrebné a vhodné, aby sa normy upravujúce právomoc súdov a uznávanie súdnych rozhodnutí o osvojení upravili právnym nástrojom Únie, ktorý je záväzný a priamo uplatniteľný.

(4)  Týmto nariadením by sa mal stanoviť jednoznačný a komplexný právny rámec pre oblasť cezhraničného uznávania súdnych rozhodnutí o osvojení, rodinám by sa mala poskytnúť právna istota, predvídateľnosť a flexibilita a malo by sa zabrániť situácii, keď súdne rozhodnutie o osvojení prijaté zákonným spôsobom v jednom členskom štáte nie je uznané v inom.

(5)  Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na uznávanie súdnych rozhodnutí o osvojení, ktoré boli prijaté alebo uznané v členskom štáte. Nemalo by sa však vzťahovať na uznávanie medzištátnych osvojení, ktoré sa vykonávajú v súlade s Haagskym dohovorom z 29. mája 1993 o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach, keďže v uvedenom dohovore sa už stanovuje automatické uznávanie takýchto osvojení. Toto nariadenie by sa preto malo uplatňovať len v prípadoch uznávania vnútroštátnych osvojení, a medzinárodných osvojení, ktoré sa neuskutočňujú podľa uvedeného dohovoru.

(6)  Medzi osvojením a územím členského štátu, ktorý vydal alebo uznal súdne rozhodnutie o osvojení, musí existovať vzťah. Uznávanie by preto malo byť v súlade so spoločnými pravidlami určovania právomoci.

(7)  Pravidlá určovania právomoci by mali byť ľahko predvídateľné a mali by vychádzať zo zásady, že právomoc sa vo všeobecnosti určuje podľa obvyklého pobytu osvojiteľov alebo obvyklého pobytu jedného z osvojiteľov alebo dieťaťa. Právomoc by mala byť obmedzená na tento dôvod s výnimkou prípadov týkajúcich sa tretích krajín, keď môže byť podmienka vzťahu splnená na základe štátnej príslušnosti k členskému štátu.

(8)  Keďže osvojenie sa väčšinou týka maloletých osôb, nie je vhodné poskytnúť rodičom alebo dieťaťu flexibilitu, pokiaľ ide o výber orgánov, ktoré budú rozhodovať o osvojení.

(9)  Vzájomná dôvera vo výkon spravodlivosti v Únii umožňuje uplatňovať zásadu, že súdne rozhodnutia o osvojení vydané alebo uznané v jednom z členských štátoch by sa mali uznávať vo všetkých ostatných členských štátoch bez potreby osobitného konania. V dôsledku toho by sa so súdnym rozhodnutím o osvojení prijatým v jednom členskom štáte malo nakladať tak, ako keby bolo prijaté v cieľovom členskom štáte.

(10)  Automatické uznanie rozhodnutia o osvojení, ktoré bolo vydané v inom členskom štáte, v cieľovom členskom štáte by nemalo ohroziť dodržiavanie práv na obhajobu. Každá zainteresovaná strana by preto mala mať možnosť požiadať o zamietnutie uznania rozhodnutia o osvojení, ak sa domnieva, že na to existuje dôvod.

(11)  Uznávanie vnútroštátnych rozhodnutí o osvojení by malo byť automatické za predpokladu, že členský štát, v ktorom k osvojeniu došlo, bol k tomuto rozhodnutiu príslušný, alebo ak by toto uznanie nebolo zjavne v rozpore s verejným poriadkom uznávajúceho členského štátu v zmysle článku 21 Charty základných práv Európskej únie.

(12)  Toto nariadenie by nemalo mať vplyv na hmotné rodinné právo členských štátov vrátane práva v oblasti osvojenia. Uznanie rozhodnutia o osvojení na základe tohto nariadenia by navyše nemalo znamenať uznanie nejakého právneho vzťahu medzi osvojiteľmi ako dôsledku tohto uznania rozhodnutia o osvojení bez toho, aby tým však bolo podmienené prípadné rozhodnutie o uznaní rozhodnutia o osvojení.

(13)  Procesné otázky, na ktoré sa toto nariadenie nevzťahuje, by sa mali riešiť v súlade s vnútroštátnym právom.

(14)  Ak v dôsledku rozhodnutia o osvojení vzniká právny vzťah, ktorý nie je známy v práve cieľového členského štátu, tento právny vzťah vrátane akéhokoľvek práva alebo povinnosti, ktoré z neho vyplývajú, by sa mal v najväčšej možnej miere prispôsobiť právnemu vzťahu, ktorý je podľa práva tohto členského štátu spojený s rovnocennými účinkami a sleduje podobné ciele. Ako a kto vykoná prispôsobenie by mali určiť jednotlivé členské štáty.

(15)  Na uľahčenie automatického uznávania upraveného týmto nariadením by sa mal vypracovať vzor na postupovanie rozhodnutí o osvojení, tzv. európske osvedčenie o osvojení. Na tento účel by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zavedenie a zmenu tohto vzorového osvedčenia. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, včas a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(16)  Keďže cieľ tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(17)  V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ [Spojené kráľovstvo a Írsko oznámili svoje želanie podieľať sa na prijímaní a uplatňovaní tohto nariadenia]/[a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Spojené kráľovstvo a Írsko nezúčastňujú na prijatí tohto nariadenia a nie sú ním viazané ani nepodliehajú jeho uplatňovaniu].

(18)  V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko na prijatí tohto nariadenia nezúčastňuje, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

1.  Toto nariadenie sa uplatňuje na uznávanie rozhodnutí o osvojení.

2.  Toto nariadenie sa neuplatňuje alebo nemá vplyv na:

a)  právne predpisy členských štátov týkajúce sa nároku na osvojenie alebo iných záležitostí rodinného práva;

b)  medzištátne osvojenia podľa Haagskeho dohovoru z 29. mája 1993 o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach (ďalej len „Haagsky dohovor“).

3.  V nijakom ustanovení tohto nariadenia sa od členského štátu nepožaduje, aby:

a)  uznal existenciu akéhokoľvek právneho vzťahu medzi rodičmi osvojeného dieťaťa ako dôsledku uznania rozhodnutia o osvojení;

b)  vydal rozhodnutia o osvojení za okolností, za ktorých to príslušné vnútroštátne právo nedovoľuje.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia „rozhodnutie o osvojení“ znamená rozsudok alebo rozhodnutie, ktorým vzniká alebo sa uznáva trvalý, právny priamy príbuzenský vzťah medzi dieťaťom, ktoré ešte nedosiahlo plnoletosť, a novým rodičom alebo novými rodičmi, ktorí nie sú biologickými rodičmi tohto dieťaťa, bez ohľadu na spôsob, akým sa tento právny vzťah vo vnútroštátnom práve nazýva.

Článok 3

Automatické uznávanie rozhodnutí o osvojení

1.  Rozhodnutie o osvojení vydané v členskom štáte sa uznáva v ostatných členských štátoch bez toho, aby sa požadoval osobitný postup pod podmienkou, že členský štát vydávajúci rozhodnutie má právomoc v súlade s článkom 4.

2.  Každá zainteresovaná strana môže v súlade s postupom stanoveným v článku 7 podať návrh na rozhodnutie o tom, že neexistujú dôvody na zamietnutie uznania uvedené v článku 6.

3.  Ak výsledok konania na súde členského štátu závisí od posúdenia zamietnutia uznania ako predbežnej otázky, potom tento súd má právomoc v tejto otázke.

Článok 4

Právomoc na vydávanie rozhodnutí o osvojení

1.  Orgány členského štátu môžu vydať rozhodnutie o osvojení iba v prípade, že osvojiteľ alebo osvojitelia alebo osvojené dieťa majú obvyklý pobyt v tomto členskom štáte.

2.  Keď rozhodnutie o osvojení vydali s ohľadom na dieťa orgány tretej krajiny, orgány členského štátu môžu tiež vydať takéto rozhodnutie alebo sa môžu rozhodnúť, že uznajú rozhodnutie tretej krajiny v súlade s postupmi stanovenými vnútroštátnym právom, ak osvojiteľ alebo osvojitelia alebo osvojené dieťa nemajú obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, ale sú jeho občanmi.

Článok 5

Písomnosti požadované na uznanie

Strana, ktorá si chce v jednom členskom štáte uplatniť rozhodnutie o osvojení vydané v inom členskom štáte, predloží:

a)  kópiu rozhodnutia o osvojení, ktoré spĺňa podmienky potrebné na preukázanie jeho pravosti, a

b)  európske osvedčenie o osvojení vydané podľa článku 11.

Článok 6

Zamietnutie uznania

Uznanie rozhodnutia o osvojení vydaného v členskom štáte môže byť na žiadosť ktorejkoľvek zainteresovanej strany zamietnuté iba:

a)  ak je takéto uznanie v zjavnom rozpore s verejným poriadkom (ordre public) cieľového členského štátu;

b)  ak nemal pôvodný členský štát právomoc podľa článku 4.

Článok 7

Žiadosť o zamietnutie uznania

1.  Uznanie rozhodnutia o osvojení sa na žiadosť ktorejkoľvek zainteresovanej strany v zmysle vymedzenom vnútroštátnymi právnymi predpismi zamietne, keď sa zistí existencia jedného z dôvodov uvedených v článku 6.

2.  Žiadosť o zamietnutie uznania sa podáva súdu, ktorý dotknutý členský štát oznámil Komisii podľa článku 13 písm. a) ako súd, na ktorý sa má podať žiadosť.

3.  Konanie o zamietnutie uznania sa v rozsahu, v ktorom nie je upravené v tomto nariadení, upravuje právom cieľového členského štátu.

4.  Žiadateľ predloží súdu kópiu rozhodnutia a v prípade potreby jeho preklad alebo prepis.

5.  Súd môže upustiť od požiadavky na predloženie písomností uvedených v odseku 4, ak ich už má alebo ak považuje za neprimerané žiadať od žiadateľa, aby ich predložil. V tomto druhom prípade môže súd požiadať druhú stranu, aby predložila uvedené písomnosti.

6.  Od strany, ktorá žiada o zamietnutie uznania rozhodnutia o osvojení vydaného v inom členskom štáte, nemožno žiadať, aby mala v cieľovom členskom štáte poštovú adresu. Od tejto strany nemožno ani žiadať, aby mala v cieľovom členskom štáte splnomocneného zástupcu, pokiaľ ustanovenie takéhoto zástupcu nie je povinné, a to bez ohľadu na štátne občianstvo alebo pobyt strán.

7.  Súd o žiadosti o zamietnutie uznania rozhodne bezodkladne.

Článok 8

Odvolanie proti rozhodnutiu o žiadosti o zamietnutie uznania

1.  Proti rozhodnutiu o žiadosti o zamietnutie uznania sa môže odvolať každá zo strán.

2.  Odvolanie sa podáva na súd, ktorý dotknutý členský štát oznámil Komisii podľa článku 13 písm. b) ako súd, na ktorý sa má podať takéto odvolanie.

3.  Rozhodnutie vydané v konaní o odvolaní možno napadnúť opravným prostriedkom len v prípade, ak súdy, na ktoré sa má podať akýkoľvek ďalší opravný prostriedok, dotknutý členský štát oznámil Komisii podľa článku 13 písm. c).

Článok 9

Opravné prostriedky v členskom štáte pôvodu rozhodnutia o osvojení

Súd, na ktorý sa podala žiadosť o zamietnutie uznania, alebo súd, ktorý koná o opravnom prostriedku podľa článku 8 ods. 2 alebo 3, môže prerušiť konanie, ak sa proti rozhodnutiu o osvojení podal riadny opravný prostriedok v členskom štáte pôvodu rozhodnutia o osvojení alebo ak lehota na podanie takéhoto opravného prostriedku ešte neuplynula. V tomto druhom prípade môže súd určiť lehotu, v ktorej sa riadny opravný prostriedok musí podať.

Článok 10

Zákaz skúmania vo veci samej

Za žiadnych okolností sa rozhodnutie o osvojení alebo rozsudok vydaný v členskom štáte nesmie v cieľovom členskom štáte skúmať z hľadiska rozhodnutia vo veci samej.

Článok 11

Európske osvedčenie o osvojení

Orgány členského štátu, ktoré vydali rozhodnutie o osvojení, vydajú na žiadosť ktorejkoľvek zo zainteresovaných strán viacjazyčné európske osvedčenie o osvojení podľa vzoru stanoveného v článku 15.

Článok 12

Prispôsobenie rozhodnutia o osvojení

1.  Ak rozhodnutie alebo rozsudok obsahuje opatrenie alebo príkaz, ktoré nie sú známe v právnom poriadku cieľového členského štátu, toto opatrenie alebo tento príkaz sa v čo najväčšej miere prispôsobí opatreniu alebo príkazu, ktoré právny poriadok tohto členského štátu pozná a ktorý je spojený s rovnocennými účinkami a sleduje podobné ciele a záujmy. Takéto prispôsobenie nesmie viesť k účinkom, ktoré by presahovali rámec účinkov stanovených v práve členského štátu pôvodu.

2.  Ktorákoľvek zainteresovaná strana môže na súde napadnúť prispôsobenie opatrenia alebo príkazu.

Článok 13

Informácie poskytované členskými štátmi

1.  Do 1. júla 2018 členské štáty oznámia Komisii svoje vnútroštátne predpisy, ak existujú, týkajúce sa:

a)  súdov, na ktoré sa má podať žiadosť o zamietnutie uznania podľa článku 7 ods. 2;

b)  súdov, na ktoré sa má podať odvolanie proti rozhodnutiu vo veci žiadosti o zamietnutie uznania podľa článku 8 ods. 2, a

c)  súdov, na ktoré sa má podať akýkoľvek ďalší opravný prostriedok podľa článku 8 ods. 3.

2.  Komisia sprístupní verejnosti informácie uvedené v odseku 1, ako aj akékoľvek iné dôležité informácie o postupoch osvojenia a jeho uznávania v členských štátoch všetkými vhodnými prostriedkami, najmä na Európskom portáli elektronickej justície.

Článok 14

Legalizácia a podobná formálna náležitosť

Pre písomnosti vydané v členskom štáte podľa tohto nariadenia sa nevyžaduje legalizácia ani splnenie inej podobnej formálnej náležitosti.

Článok 15

Právomoc prijímať delegované akty

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 16 prijímať delegované akty týkajúce sa zavedenia a zmeny vzoru viacjazyčného európskeho osvedčenia o osvojení uvedeného v článku 11.

Článok 16

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 15 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 1. júla 2018.

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 15 môže Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 15 nadobudne účinnosť, len ak Rada voči nemu nevzniesla námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Rada informovala Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

5.  Európsky parlament je informovaný o prijatí delegovaných aktov Komisiou, o akýchkoľvek námietkach voči nim vznesených, ako aj o odvolaní delegovania právomocí Radou.

Článok 17

Prechodné ustanovenia

Toto nariadenie sa uplatňuje len na rozhodnutia o osvojení vydané 1. januára 2019 alebo po tomto dátume.

Rozhodnutia o osvojení vydané pred 1. januárom 2019 sa však tiež uznávajú od tohto dátumu v prípade, že predmetné dieťa nedosiahlo k tomuto dátumu plnoletosť.

Článok 18

Vzťah k existujúcim medzinárodným dohovorom

1.  Toto nariadenie sa neuplatňuje na rozhodnutia o osvojení vydané na základe Haagskeho dohovoru.

2.  Týmto nariadením nie je dotknuté uplatňovanie medzinárodných dohovorov, ktorých zmluvnou stranou je v čase nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia jeden alebo viacero členských štátov a v ktorých sa ustanovujú pravidlá súvisiace s uznávaním osvojení, bez toho, aby tým boli dotknuté povinnosti členských štátov v zmysle článku 351 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

3.  Toto nariadenie má však medzi členskými štátmi prednosť pred dohovormi uzavretými výlučne medzi dvomi alebo viacerými z nich, v rozsahu, v ktorom sa týkajú otázok upravených týmto nariadením.

Článok 19

Doložka o preskúmaní

1.  Komisia do 31. decembra 2024 a potom každých päť rokov predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o uplatňovaní tohto nariadenia. K tejto správe pripojí, ak to bude potrebné, návrhy na úpravu tohto nariadenia.

2.  Členské štáty na tento účel oznámia Komisii relevantné informácie týkajúce sa uplatňovania tohto nariadenia ich súdmi.

Článok 20

Nadobudnutie účinnosti a dátum uplatňovania

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2019 s výnimkou článkov 13, 15 a 16, ktoré sa uplatňujú od 1. júla 2018.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Bruseli...

Za Radu

predseda

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (Ú. v. EÚ L 338, 23.12.2003, s. 1).
(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 107).


Bilaterálna ochranná doložka a stabilizačný mechanizmus v súvislosti s banánmi, stanovené v dohode o obchode medzi EÚ a Kolumbiou a Peru ***I
PDF 448kWORD 45k
Uznesenie
Text
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 2. februára 2017 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 19/2013, ktorým sa vykonáva bilaterálna ochranná doložka a stabilizačný mechanizmus v súvislosti s banánmi, stanovené v Dohode o obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kolumbiou a Peru na strane druhej, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 20/2013, ktorým sa vykonáva bilaterálna ochranná doložka a stabilizačný mechanizmus v súvislosti s banánmi, stanovené v dohode, ktorou sa zakladá pridruženie medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Strednou Amerikou na strane druhej (COM(2015)0220 – C8-0131/2015 – 2015/0112(COD))
P8_TA(2017)0014A8-0277/2016

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0220),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0131/2015),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. decembra 2016, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0277/2016),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  schvaľuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 2. februára 2017 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/..., ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 19/2013, ktorým sa vykonáva bilaterálna ochranná doložka a stabilizačný mechanizmus v súvislosti s banánmi, stanovené v Dohode o obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kolumbiou a Peru na strane druhej a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 20/2013, ktorým sa vykonáva bilaterálna ochranná doložka a stabilizačný mechanizmus v súvislosti s banánmi stanovené v Dohode, ktorou sa zakladá pridruženie medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Strednou Amerikou na strane druhej

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2017/540.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE

Európskeho parlamentu, Rady a Komisie

Európsky parlament, Rada a Komisia sa zhodli na dôležitosti úzkej spolupráce pri monitorovaní vykonávania Dohody o obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kolumbiou a Peru na strane druhej(1) zmenenej Protokolom o pristúpení k Dohode o obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kolumbiou a Peru na strane druhej na účely zohľadnenia pristúpenia Ekvádoru(2), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 19/2013 z 15. januára 2013, ktorým sa vykonáva bilaterálna ochranná doložka a stabilizačný mechanizmus v súvislosti s banánmi, stanovené v Dohode o obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kolumbiou a Peru na strane druhej(3) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 20/2013 z 15. januára 2013, ktorým sa vykonáva bilaterálna ochranná doložka a stabilizačný mechanizmus v súvislosti s banánmi, stanovené v Dohode, ktorou sa zakladá pridruženie medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Strednou Amerikou na strane druhej(4). Na uvedený účel sa zhodli na tomto:

—  Na požiadanie gestorského výboru Európskeho parlamentu mu Komisia predloží správu o akýchkoľvek konkrétnych obavách týkajúcich sa plnenia záväzkov Kolumbie, Ekvádoru alebo Peru, pokiaľ ide o obchod a trvalo udržateľný rozvoj.

—  Ak Európsky parlament prijme odporúčanie na začatie vyšetrovania týkajúceho sa ochranných opatrení, Komisia starostlivo preskúma, či sú splnené podmienky podľa nariadenia (EÚ) č. 19/2013 alebo nariadenia (EÚ) č. 20/2013 na začatie vyšetrovania z úradnej moci. Ak Komisia dôjde k záveru, že podmienky nie sú splnené, predloží gestorskému výboru Európskeho parlamentu správu, v ktorej uvedie vysvetlenie všetkých faktorov relevantných pre začatie takéhoto vyšetrovania.

—  Komisia do 1. januára 2019 preskúma situáciu producentov banánov v Únii. Ak sa zistí vážne zhoršenie situácie na trhu alebo situácie producentov banánov v Únii, možno zvážiť predĺženie platnosti mechanizmu po dohode so stranami dohody.

Komisia bude naďalej pravidelne vykonávať analýzy situácie na trhu a situácie producentov banánov v Únii po skončení platnosti stabilizačného mechanizmu. Ak sa zistí vážne zhoršenie situácie na trhu alebo situácie producentov banánov v Únii, Komisia v spolupráci s členskými štátmi a zainteresovanými stranami preskúma situáciu vzhľadom na význam sektora s banánmi pre najvzdialenejšie regióny a rozhodne, či je potrebné zvážiť primerané opatrenia. Komisia by mohla takisto zvolať pravidelné monitorovacie zasadnutia s členskými štátmi a zainteresovanými stranami.

Komisia vyvinula štatistické nástroje umožňujúce monitorovanie a posúdenie trendov vo vývoze banánov a situácie na trhu s banánmi v Únii. Komisia bude venovať osobitnú pozornosť preskúmaniu formátu údajov o dohľade nad dovozom, aby bolo možné poskytovať pravidelne aktualizované informácie spôsobom prístupnejším pre používateľov.

(1)Ú. v. EÚ L 354, 21.12.2012, s. 3.
(2)Ú. v. EÚ L 356, 24.12.2016, s. 3.
(3)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 19/2013 z 15. januára 2013, ktorým sa vykonáva bilaterálna ochranná doložka a stabilizačný mechanizmus v súvislosti s banánmi, stanovené v Dohode o obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kolumbiou a Peru na strane druhej (Ú. v. EÚ L 17, 19.1.2013, s. 1).
(4)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 20/2013 z 15. januára 2013, ktorým sa vykonáva bilaterálna ochranná doložka a stabilizačný mechanizmus v súvislosti s banánmi, stanovené v Dohode, ktorou sa zakladá pridruženie medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Strednou Amerikou na strane druhej (Ú. v. EÚ L 17, 19.1.2013, s. 13).


Udržateľné riadenie vonkajších rybárskych flotíl ***I
PDF 349kWORD 110k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 2. februára 2017 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o udržateľnom riadení vonkajších rybárskych flotíl, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1006/2008 (COM(2015)0636 – C8-0393/2015 – 2015/0289(COD))
P8_TA(2017)0015A8-0377/2016

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0636),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0393/2015),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 25. mája 2016(1),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo a stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0377/2016),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 2. februára 2017 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/… o udržateľnom riadení vonkajších rybárskych flotíl, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1006/2008

P8_TC1-COD(2015)0289


EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(3),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(4),

keďže:

(1)  Nariadením Rady (ES) č. 1006/2008(5) (ďalej len „nariadenie o udeľovaní oprávnení“) sa vytvoril systém týkajúci sa oprávnení na rybolovné činnosti rybárskych plavidiel Únie mimo vôd Únie a prístupu plavidiel tretích krajín do vôd Únie.

(2)  Únia je zmluvnou stranou dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982(6) (UNCLOS) a ratifikovala Dohodu Organizácie Spojených národov zo 4. augusta 1995 o uplatňovaní ustanovení Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve o ochrane a využívaní transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti (dohoda OSN o populáciách rýb)(7). V uvedených medzinárodných ustanoveniach sa stanovuje zásada, že všetky štáty musia prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie udržateľného riadenia a ochrany morských zdrojov a v tomto smere vzájomne spolupracovať. [PN 1]

(3)  Únia prijala Dohodu Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo o podporovaní dodržiavania medzinárodných ochranných a riadiacich opatrení rybárskymi plavidlami na šírom mori z 24. novembra 1993 (dohoda s FAO o dodržiavaní opatrení)(8). V dohode s FAO o dodržiavaní opatrení sa stanovuje, že zmluvná strana neudelí oprávnenie na použitie plavidla na rybolov na šírom mori, ak nie sú splnené určité podmienky, a zároveň uplatní sankcie, ak nie sú splnené niektoré nahlasovacie povinnosti.

(3a)   Medzinárodný tribunál pre morské právo vydal 2. apríla 2015 poradné stanovisko ako odpoveď na žiadosť, ktorú predložila Subregionálna komisia pre rybolov v západnej Afrike. V uvedenom poradnom stanovisku sa potvrdilo, že Únia nesie zodpovednosť za činnosti plavidiel, ktoré sa plavia pod vlajkou členských štátov, a za náležitú starostlivosť, ktorú Únia musí vynaložiť v tomto smere. [PN 2]

(4)  Únia schválila Medzinárodný akčný plán organizácie FAO na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie (IPOA-IUU), ktorý bol prijatý v roku 2001. V pláne IPOA-IUU a dobrovoľných usmerneniach FAO o činnosti vlajkového štátu, ktoré boli schválené v roku 2014, sa stanovuje, že vlajkový štát má zodpovednosť zabezpečiť dlhodobé zachovanie a udržateľné využívanie živých morských zdrojov a morských ekosystémov. V pláne IPOA-IUU sa stanovuje, že vlajkový štát by mal plavidlám, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou, vydávať oprávnenia na rybolov vo vodách mimo jeho zvrchovanosti alebo právomoci. V dobrovoľných usmerneniach sa okrem toho odporúča, aby vlajkový štát a pobrežný štát udelili oprávnenie, ak sa rybolovné činnosti vykonávajú na základe dohody o prístupe k rybolovným zdrojom alebo aj nad rámec takejto dohody. Oba štáty by sa mali uistiť o tom, že takéto činnosti nenarušia udržateľnosť populácií vo vodách pobrežného štátu (body 40 a 41).

(4a)   V roku 2014 všetci členovia organizácie FAO vrátane Únie a jej partnerských rozvojových krajín jednohlasne schválili dobrovoľné usmernenia k zabezpečeniu udržateľného drobného rybolovu v súvislosti s potravinovou bezpečnosťou a odstránením chudoby vrátane bodu 5.7, v ktorom sa poukazuje na to, že pred uzatvorením dohôd o prístupe k rybolovným zdrojom s tretími krajinami a tretími stranami by sa mal náležite zvážiť drobný rybolov. [PN 3]

(4b)   V dobrovoľných usmerneniach FAO k zabezpečeniu udržateľného drobného rybolovu v súvislosti s potravinovou bezpečnosťou a odstránením chudoby sa vyzýva na prijatie opatrení zameraných na dlhodobú ochranu rybolovných zdrojov a ich udržateľné využívanie a na zabezpečenie ekologického základu pri výrobe potravín a zároveň sa v nich poukazuje na význam ekologických noriem upravujúcich rybolovné činnosti mimo vôd Únie, ktorých súčasťou je ekosystémový prístup k riadeniu rybolov a prístup založený na predbežnej opatrnosti, a to s cieľom zabezpečiť obnovu a zachovanie lovených populácií nad úrovňami, ktoré dokážu zaistiť maximálny výnos tam, kde je to možné, do roku 2015 a najneskôr do roku 2020 v prípade všetkých populácií. [PN 4]

(5)  Na medzinárodnej úrovni sa čoraz viac pozornosti sústredí na otázku povinností a z nich vyplývajúcej zodpovednosti a záväzkov vlajkového štátu, resp. vlajkovej medzinárodnej organizácie, za ochranu živých zdrojov na šírom mori podľa dohovoru UNCLOS a hospodárenie s nimi. V rámci povinnosti náležitej starostlivosti vyplývajúcej z dohovoru UNCLOS to platí aj pre vymedzenie právomoci pobrežného štátu a právomoci vlajkového štátu, resp. a prípadne právomoci vlajkovej a pobrežnej medzinárodnej organizácie, pri zabezpečovaní vhodnej ochrany morských biologických zdrojov v morských oblastiach, ktoré patria do vnútroštátnej právomoci. Medzinárodný tribunál pre morské právo (ITLOS) vo svojom poradnom stanovisku z 2. apríla 2015, ktoré prijal v reakcii na otázky Subregionálnej komisie pre rybolov v západnej Afrike, potvrdil, že Únia má medzinárodnú zodpovednosť voči tretím krajinám a medzinárodným organizáciám za činnosť svojich rybárskych plavidiel a že v rámci tejto zodpovednosti musí konať s náležitou starostlivosťou. Povinnosť náležitej starostlivosti je povinnosť štátu vynaložiť maximálne možné úsilie a urobiť všetko pre to, aby sa zabránilo nezákonnému rybolovu, čo zahŕňa povinnosť prijať potrebné administratívne a vynucovacie donucovacie opatrenia, ktorými sa zabezpečí, že rybárske plavidlá plaviace sa pod jeho vlajkou, jeho štátni príslušníci alebo rybárske plavidlá pôsobiace v jeho vodách sa nezapájajú do činností, ktorými sa porušujú platné ochranné a riadiace opatrenia. Z uvedených dôvodov a v širšom zmysle v záujme posilnenia „modrej“ ekonomiky je dôležité organizovať jednak činnosti rybárskych plavidiel Únie mimo vôd Únie a jednak systém ich riadenia tak, aby Únia mohla efektívne a účinne plniť svoje medzinárodné záväzky a aby sa zabránilo situáciám, keď by Únia mohla byť napomenutá za medzinárodne protiprávne činy. [PN 5]

(5a)   Únia sa na samite Organizácie Spojených národov o trvalo udržateľnom rozvoji 25. septembra 2015 zaviazala vykonávať rezolúciu, ktorá obsahuje záverečný dokument s názvom Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 vrátane cieľa udržateľného rozvoja č. 14 „zachovať a udržateľne využívať oceány, moria a morské zdroje v záujme trvalo udržateľného rozvoja“, ako aj cieľa udržateľného rozvoja č. 12 „zabezpečiť udržateľné modely spotreby a výroby” a ich čiastkových cieľov. [PN 6]

(6)  Do vonkajšej rybárskej politiky Únie a jej obchodnej politiky by sa mali premietnuť výsledky konferencie Organizácie Spojených národov z roku 2012 o udržateľnom rozvoji „Rio +20“(9), ako aj prijatie akčného plánu Únie na boj proti nezákonnému obchodu s voľne žijúcimi živočíchmi a rastlinami, medzinárodný vývoj v oblasti boja proti nezákonnému obchodu s voľne žijúcimi živočíchmi a rastlinami a nové ciele udržateľného rozvoja (17 cieľov týkajúcich sa transformácie nášho sveta vrátane cieľa č. 14 nazvaného Život pod vodou), ktoré v septembri 2015 prijala Organizácia Spojených národov. [PN 7]

(7)  Cieľom spoločnej rybárskej politiky (SRP) v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013(10) (ďalej len „základné nariadenie“) je zabezpečiť, aby rybolovné činnosti boli udržateľné z environmentálneho, hospodárskeho a sociálneho hľadiska, boli riadené spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi dosiahnutia hospodárskeho a sociálneho prínosu a prínosu v oblasti zamestnanosti, a cieľom obnovy a zachovania populácií rýb nad úrovňami, pri ktorých možno získať maximálny udržateľný výnos, a aby prispievali k dostupnosti dodávok potravín. Pri vykonávaní tejto politiky je potrebné prihliadať aj na ciele v oblasti rozvojovej spolupráce v súlade s článkom 208 ods. 1 druhým pododsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). [PN 8]

(7a)   V základnom nariadení sa tiež požaduje, aby sa dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva obmedzovali na nadbytok výlovu, ako sa uvádza v článku 62 ods. 2 a 3 dohovoru UNCLOS. [PN 9]

(8)  V základnom nariadení (EÚ) č. 1380/2013 sa zdôrazňuje potreba medzinárodnej podpory cieľov SRP, aby sa zabezpečilo, že rybolovné činnosti Únie mimo vôd Únie vychádzali z tých istých zásad a noriem, ktoré platia v rámci práva Únie, pričom sa podporujú rovnaké podmienky pre prevádzkovateľov z Únie a prevádzkovateľov z tretích krajín. Právne predpisy tretích krajín v sociálnej oblasti a v oblasti životného prostredia sa môžu líšiť od právnych predpisov Únie a v prípade rybárskych flotíl tak viesť k vzniku odlišných noriem. V dôsledku tejto situácie by sa mohlo stať, že sa budú povoľovať rybolovné činnosti, ktoré sú v rozpore s udržateľným riadením morských zdrojov. Preto je nevyhnutné zabezpečiť súlad s činnosťou Únie v oblasti životného prostredia, rybárstva, obchodu a rozvoja, najmä ak má vplyv na rybárstvo v rozvojových krajinách s nízkou administratívnou kapacitou a vysokým rizikom korupcie. [PN 10]

(9)  Nariadením (ES) č. 1006/2008 sa mal vytvoriť spoločný základ pre udeľovanie oprávnení na rybolovné činnosti, ktoré vykonávajú plavidlá Únie mimo vôd Únie, s cieľom podporiť boj proti NNN rybolovu a lepšie kontrolovať a monitorovať flotilu Únie všade na svete a stanoviť podmienky udeľovania oprávnení plavidlám tretej krajiny vykonávajúcim rybolov vo vodách Únie. [PN 11]

(10)  Nariadenie Rady (ES) č. 1005/2008(11) o NNN rybolove bolo prijaté paralelne s nariadením (ES) č. 1006/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 (ďalej len „nariadenie o kontrole“)(12) bolo prijaté o rok neskôr. Uvedené nariadenia predstavujú tri vykonávacie piliere ustanovení o kontrole a presadzovaní pravidiel SRP.

(11)  Uvedené tri nariadenia sa však nevykonávali dôsledne. Nezrovnalosti vznikali najmä medzi nariadením o udeľovaní oprávnení a nariadením o kontrole, ktoré bolo prijaté až po nariadení o udeľovaní oprávnení. Pri vykonávaní nariadenia o udeľovaní oprávnení sa okrem toho ukázalo niekoľko nedostatkov, pretože sa ním neupravovali niektoré aspekty kontroly, napríklad prenájom plavidiel, zmenu vlajky a vydávanie oprávnení na rybolov príslušným orgánom tretej krajiny rybárskym plavidlám Únie nad rámec dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva (ďalej len „priame oprávnenia“). Ako problematické sa ukázali aj niektoré nahlasovacie povinnosti, ako aj rozdelenie administratívnych úloh medzi členské štáty a Komisiu.

(12)  Základný princíp tohto nariadenia spočíva v tom, že každé plavidlo Únie vykonávajúce rybolov mimo vôd Únie by malo mať oprávnenie od svojho vlajkového členského štátu a byť ním príslušne monitorované bez ohľadu na to, kde a v akom rámci pôsobí. Vydanie oprávnenia by malo závisieť od splnenia základného súboru spoločných kritérií oprávnenosti. Na základe informácií, ktoré členské štáty zhromažďujú a poskytujú Komisii, by Komisia mala mať možnosť kedykoľvek zasiahnuť do monitorovania rybolovných činností všetkých rybárskych plavidiel Únie v ľubovoľnej oblasti mimo vôd Únie. Je to potrebné na to, aby Komisia mohla plniť svoje povinnosti strážkyne zmlúv. [PN 12]

(12a)   V uplynulých rokoch došlo k významnému zlepšeniu v oblasti vonkajšej rybárskej politiky Únie, pokiaľ ide o podmienky dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva a dôslednosť pri presadzovaní ich ustanovení. Hlavným cieľom vonkajšej rybárskej politiky Únie by malo byť zachovanie rybolovných možností flotily Únie v rámci dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva a podobné podmienky by sa mali vzťahovať na činnosti Únie mimo rozsahu pôsobnosti dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva. [PN 13]

(12b)   Komisia by mala plniť úlohu mediátora v prípade, že nastane možnosť odobratia, pozastavenia alebo zmeny oprávnenia na rybolov, ak sa preukáže vážne ohrozenie využívania rybolovných zdrojov. [PN 14]

(13)  Podporné plavidlá môžu mať značný vplyv na spôsob, akým rybárske plavidlá vykonávajú svoje rybolovné činnosti, ako aj na množstvo rýb, ktoré môžu uloviť. Preto je potrebné zohľadňovať ich v procesoch vydávania oprávnení a podávania správ uvedených v tomto nariadení.

(14)  Zmena vlajky sa stáva problémom vtedy, keď je jej cieľom obídenie pravidiel SRP alebo existujúcich ochranných a riadiacich opatrení. Únia by preto mala mať možnosť vymedziť a zisťovať takéto konanie a zabraňovať mu. Po celý čas životnosti plavidla vo vlastníctve prevádzkovateľa z Únie by mala malo byť zabezpečené, aby bolo vysledovateľné a aby sa dalo zistiť, či v minulosti dodržiavalo pravidlá. Tomuto účelu, bez ohľadu na vlajku alebo vlajky, pod ktorými sa plaví. Na tento účel by mala slúžiť aj požiadavka na jedinečné číslo plavidla, ktoré udeľuje Medzinárodná námorná organizácia (IMO). [PN 15]

(15)  Plavidlá Únie môžu pôsobiť vo vodách tretích krajín buď na základe ustanovení dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva uzavretých medzi Úniou a tretími krajinami, alebo v prípade, že neexistuje platná dohoda o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva, na základe priameho oprávnenia na rybolov, ktoré udeľujú tretie krajiny. V oboch prípadoch by sa uvedené činnosti mali vykonávať transparentne a udržateľne. Vlajkový členský štát by práve z tohto dôvodu mal mať právo povoliť na základe stanoveného súboru kritérií a pod podmienkou monitorovania plavidlám plaviacim sa pod jeho vlajkou, aby mohli požiadať o priame oprávnenia od tretích pobrežných štátov a získať ich. Rybolovná činnosť by sa mala povoliť hneď, ako sa vlajkový členský štát presvedčí o tom, že nebude mať za následok narušenie udržateľnosti. Pokiaľ Komisia nemá ďalšie riadne odôvodnené námietky, prevádzkovateľovi, ktorý získal oprávnenie od vlajkového členského štátu aj od pobrežného štátu, by sa malo povoliť, aby začal vykonávať rybolovnú činnosť. [PN 16]

(16)  Osobitnou otázkou týkajúcou sa dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva je prerozdelenie nevyužitých rybolovných možností, k čomu dochádza, keď členské štáty nevyužijú všetky rybolovné možnosti, ktoré im boli pridelené relevantnými nariadeniami Rady. Keďže náklady na prístup stanovené v dohodách o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva sú z veľkej časti financované z rozpočtu Únie, prechodný systém prerozdelenia je dôležitý z hľadiska ochrany finančných záujmov Únie a zabezpečuje sa ním, aby sa nepremrhala žiadna rybolovná možnosť, za ktorú sa zaplatilo. Je preto nevyhnutné objasniť a zlepšiť systém prerozdeľovania, ktorý by mal byť mechanizmom poslednej voľby. Mal by sa uplatňovať prechodne a nemal by mať vplyv na počiatočné rozdelenie rybolovných možností medzi členské štáty. K prerozdeleniu, čo znamená, že nepoškodí relatívnu stabilitu. Vzhľadom na to, že ide o mechanizmus poslednej voľby, by k prerozdeleniu malo dochádzať len vtedy, keď sa relevantné členské štáty vzdajú svojich práv na výmenu rybolovných možností medzi sebou. [PN 17]

(16a)   Pojem tzv. spiacich dohôd sa používa v prípade, že krajiny prijali dohodu o partnerstve v odvetví rybárstva, avšak zo štrukturálnych dôvodov alebo vzhľadom na okolnosti nemajú platný protokol. Únia uzavrela niekoľko spiacich dohôd s tretími krajinami. Plavidlá Únie preto nemôžu loviť vo vodách, na ktoré sa vzťahujú spiace dohody. Komisia by mala vynaložiť úsilie o oživenie týchto dohôd alebo o ukončenie príslušnej dohody o partnerstve. [PN 18]

(17)  Rybolovné činnosti vykonávané v rámci regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva a neregulovaný rybolov na šírom mori by mal povoľovať aj vlajkový členský štát a mali by byť v súlade s konkrétnymi pravidlami regionálnej organizácie pre riadenie rybárstva alebo právnymi predpismi Únie, ktorými sa riadia rybolovné činnosti na šírom mori. [PN 19]

(18)  Dohody o prenájme plavidiel môžu narušiť účinnosť ochranných a riadiacich opatrení, ako aj negatívne ovplyvniť udržateľné využívanie živých morských zdrojov. Preto je potrebné stanoviť právny rámec, ktorý Únii pomôže lepšie monitorovať činnosť prenajatých rybárskych plavidiel, ktoré sa plavia pod vlajkou Únie a ktoré si prenajímajú prevádzkovatelia z tretích krajín, na základe pravidiel prijatých relevantnou regionálnou organizáciou pre riadenie rybárstva. [PN 20]

(19)  Postupy by mali byť transparentné, uskutočniteľné a predvídateľné pre prevádzkovateľov z Únie aj z tretích krajín, ako aj pre ich príslušné orgány. [PN 21]

(19a)   Únia by sa mala snažiť dosiahnuť rovnaké medzinárodné podmienky tak, aby rybárska flotila Únie mohla súťažiť s inými rybolovnými národmi, a primerane prispôsobiť pravidlá prístupu na trh vždy, keď sa prijmú prísne pravidlá vzťahujúce sa na flotilu Únie. [PN 22]

(20)  Malo by sa zabezpečiť, aby prebiehala elektronická výmena údajov medzi členskými štátmi a Komisiou v zmysle nariadenia o kontrole. Členské štáty by mali zhromažďovať a spravovať všetky požadované údaje o svojich flotilách a ich rybolovných činnostiach a sprístupňovať ich Komisii. V záujme koordinácie uvedených činností zberu údajov by okrem toho mali spolupracovať navzájom, s Komisiou a v relevantných prípadoch aj s tretími krajinami.

(21)  V záujme zlepšenia transparentnosti a dostupnosti informácií o oprávneniach Únie na rybolov by Komisia mala zriadiť elektronický register oprávnení na rybolov, ktorý by pozostával z verejnej aj zabezpečenej časti. Informácie v registri oprávnení Únie na rybolov obsahujú osobné údaje. Spracovávanie osobných údajov na základe tohto nariadenia by malo byť v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001(13), smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES(14) a platným vnútroštátnym právom.

(22)  V záujme riadneho riešenia otázky prístupu rybárskych plavidiel plaviacich sa pod vlajkou tretej krajiny do vôd Únie by príslušné pravidlá mali zodpovedať pravidlám, ktoré pre rybárske plavidlá Únie platia podľa nariadenia o kontrole. Predovšetkým by článok 33 uvdeného nariadenia o nahlasovaní úlovkov údajov súvisiacich s úlovkami mal platiť aj pre plavidlá tretích krajín vykonávajúce rybolov vo vodách Únie.

(23)  Rybárske plavidlá z tretích krajín bez oprávnenia podľa tohto nariadenia by pri prechode vodami Únie mali mať povinnosť zabezpečiť, aby ich rybársky výstroj bol zabezpečený tak, aby sa nedal ľahko použiť na rybolovné činnosti.

(24)  Členské štáty by mali byť zodpovedné za kontrolu rybolovných činností plavidiel tretích krajín vo vodách Únie a v prípade porušenia pravidiel aj za ich zapísanie do národného registra stanoveného v článku 93 nariadenia o kontrole.

(25)  V záujme zjednodušenia postupov udeľovania oprávnení by členské štáty a Komisia mali používať spoločný systém výmeny a uchovávania údajov, vďaka ktorému budú s minimálnym administratívnym zaťažením k dispozícií potrebné informácie a aktualizácie. V tomto ohľade je potrebné plne využiť aj údaje uvedené v registri flotily Únie.

(26)  S cieľom zohľadniť technologický pokrok a následné možné nové požiadavky medzinárodného práva by mala byť na Komisiu delegovaná právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ v súvislosti s prijímaním zmien príloh k tomuto nariadeniu, v ktorých sa stanovuje zoznam údajov, ktoré musí prevádzkovateľ poskytnúť, aby získal oprávnenie na rybolov. Je obzvlášť dôležité, aby Komisia počas prípravných prác vykonávala príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(15). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(27)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci v súvislosti so zaznamenávaním, formátom a prenosom údajov týkajúcich sa oprávnení na rybolov poskytovaných členskými štátmi Komisii a do registra oprávnení Únie na rybolov a aby sa stanovila metodika prerozdeľovania nevyužitých rybolovných možností. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(16).

(28)  Komisia by mala prijať okamžite uplatniteľné vykonávacie akty, pokiaľ je naliehavo potrebné v riadne odôvodnených prípadoch týkajúcich sa prerozdeľovania rybolovných možností.

(29)  Nariadenie (ES) č. 1006/2008 by sa vzhľadom na počet a význam uskutočňovaných zmien malo zrušiť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

V tomto nariadení sa stanovujú pravidlá vydávania a spravovania oprávnení na rybolov pre:

a)  rybárske plavidlá Únie pôsobiace vykonávajúce rybolovné činnosti vo vodách, ktoré patria pod zvrchovanosť alebo právomoc tretej krajiny, vo vodách v rámci pod záštitou regionálnej organizácie pre riadenie rybárstva, ktorej je Únia zmluvnou stranou, vo vodách Únie alebo mimo jej vôd Únie, alebo na šírom mori, a

b)  rybárske plavidlá tretích krajín pôsobiace vykonávajúce rybolovné činnosti vo vodách Únie. [PN 23]

Článok 2

Vzťah k medzinárodnému právu a právu Únie

Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia:

a)  dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva a podobných dohôd v sektore rybárstva uzavretých medzi Úniou a tretími krajinami;

b)  prijaté regionálnymi organizáciami pre riadenie rybárstva alebo podobnými rybárskymi organizáciami, v ktorých je Únia zmluvnou stranou alebo nezmluvnou spolupracujúcou stranou;

c)  právnych predpisov Únie, ktorými sa vykonávajú alebo transponujú ustanovenia uvedené v písmenách a) a b).

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú vymedzenia pojmov uvedené v článku 4 základného nariadenia. Okrem toho sa uplatňujú aj tieto vymedzenia pojmov:

a)  „podporné plavidlo“ je plavidlo, ktoré nie je vybavené funkčným rybárskym výstrojom, ktorý určeným na lov alebo vnadenie rýb a ktoré uľahčuje rybolovné činnosti, pomáha pri nich alebo umožňuje ich prípravu; [PN 24]

b)  „oprávnenie na rybolov“ je oprávnenie na rybolov vydané rybárskemu plavidlu Únie alebo rybárskemu plavidlu tretej krajiny popri jeho licencii na rybolov, ktoré ho oprávňuje vykonávať špecifické rybolovné činnosti počas špecifikovaného obdobia, v určitej oblasti alebo v určitej rybolovnej oblasti za špecifických podmienok; [PN 25]

c)  „register oprávnení na rybolov“ je systém spravovania oprávnení na rybolov a súvisiaca databáza;

d)  „priame oprávnenie“ je oprávnenie na rybolov vydané príslušným orgánom tretej krajiny pre rybárske plavidlo Únie nad rámec dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva;

e)  „vody tretích krajín“ sú vody, ktoré patria pod zvrchovanosť alebo právomoc tretej krajiny;

f)  „program pozorovateľov“ je systém v rámci regionálnej organizácie pre riadenie rybárstva, ktorá dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva, tretej krajiny alebo členského štátu, ktorý za určitých podmienok zabezpečí pozorovateľov na palube rybárskych plavidiel s cieľom zhromaždiť údaje a/alebo overiť, či plavidlo dodržiava pravidlá prijaté uvedenou organizáciou, dohodou o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva alebo krajinou.; [PN 26]

fa)   „zmluvná strana“ je zmluvná strana medzinárodného dohovoru alebo dohody, ktorou sa zriaďuje regionálna organizácia pre riadenie rybárstva, ako aj štáty, rybolovné subjekty alebo iné subjekty, ktoré s takouto organizáciou spolupracujú a ktorým bol vo vzťahu k takejto organizácii udelený štatút spolupracujúcej nezmluvnej strany; [PN 27]

fb)   „prenájom“ je dohoda, na základe ktorej rybárske plavidlo plaviace sa pod vlajkou niektorého členského štátu počas vymedzeného obdobia zmluvne využíva prevádzkovateľ v inom členskom štáte alebo v tretej krajine bez toho, aby došlo k zmene vlajky. [PN 77]

HLAVA II

RYBOLOVNÉ ČINNOSTI RYBÁRSKYCH PLAVIDIEL ÚNIE MIMO VÔD ÚNIE

Kapitola I

Spoločné ustanovenia

Článok 4

Všeobecná zásada

Bez toho, aby bola dotknutá požiadavka získať oprávnenie od príslušnej organizácie alebo tretej krajiny, rybárske plavidlo Únie môže vykonávať rybolovné činnosti mimo vôd Únie len vtedy, ak mu jeho vlajkový členský štát vydal oprávnenie na rybolov.

Článok 5

Kritériá oprávnenosti

1.  Vlajkový členský štát môže vydať oprávnenie na rybolov pre rybolovné činnosti mimo vôd Únie len vtedy, ak:

a)  dostal o rybárskom plavidle a pridruženom podpornom plavidle (resp. pridružených podporných plavidlách) vrátane podporných plavidiel, ktoré nie sú plavidlami Únie, úplné a presné informácie podľa príloh 1 a 2 prílohy; [PN 28]

b)  rybárske plavidlo má platnú licenciu na rybolov podľa článku 6 nariadenia (ES) č. 1224/2009;

c)  rybárske plavidlo a každé pridružené podporné plavidlo majú číslo IMO, ak to vyžadujú právne predpisy Únie; [PN 29]

d)  počas 12 mesiacov pred podaním žiadosti o oprávnenie na rybolov nebola prevádzkovateľovi kapitánovi rybárskeho plavidla ani predmetnému rybárskemu plavidlu uložená sankcia za závažné porušenie predpisov podľa vnútroštátneho práva členského štátu v zmysle článku 42 nariadenia Rady (ES) č. 1005/2008 a článku 90 nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009; [PN 78]

e)  rybárske plavidlo nie je uvedené v zozname plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, ktorý prijala regionálna organizácia pre riadenie rybárstva alebo Únia v zmysle nariadenia (ES) č. 1005/2008;

f)  v náležitých prípadoch má vlajkový členský štát k dispozícii rybolovné možnosti na základe príslušnej rybárskej dohody alebo na základe relevantných ustanovení regionálnej organizácie pre riadenie rybárstva a

g)  v náležitých prípadoch rybárske plavidlo spĺňa požiadavky uvedené v článku 6.

2.  Komisia je na účely zmien prílohy splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 43.

Článok 6

Činnosti zmeny vlajky

1.  Tento článok sa vzťahuje na plavidlá, ktoré do piatich v priebehu dvoch rokov od dátumu pred dátumom podania žiadosti o oprávnenie na rybolov:

a)  boli vyradené z registra rybárskej flotily Únie a zaregistrované pod vlajkou tretej krajiny a

b)  boli následne do 24 mesiacov od vyradenia znovu zaradené do registra rybárskej flotily Únie.

2.  Vlajkový členský štát môže vydať oprávnenie na rybolov len vtedy, ak sa presvedčí o tom overil, že plavidlo uvedené v odseku 1 v čase, keď pôsobilo pod vlajkou tretej krajiny:

a)  nebolo zapojené do NNN rybolovných činností a že

b)  nepôsobilo vo vodách nespolupracujúcej tretej krajiny v zmysle článkov 31 a 33 nariadenia (ES) č. 1005/2008 ani tretej krajiny, ktorá bola označená ako krajina umožňujúca neudržateľný rybolov podľa článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1026/2012(17).

3.  Prevádzkovateľ poskytne na tento účel všetky nasledujúce informácie o relevantnom období, ktoré si vlajkový členský štát vyžiada, a predloží minimálne tieto podklady počas ktorého plavidlo pôsobilo pod vlajkou tretej krajiny, vyžadované vlajkovým členským štátom:

a)  hlásenie o úlovku a rybolovnom úsilí počas relevantného obdobia;

b)  kópiu oprávnenia na rybolov vydaného vlajkovým štátom na relevantné obdobie;

c)  kópiu každého oprávnenia na rybolov, ktorým sa povoľujú rybolovné činnosti vo vodách tretej krajiny počas relevantného obdobia;

d)  oficiálne vyhlásenie tretej krajiny, kde došlo k zmene vlajky plavidla, s uvedením sankcií uložených plavidlu alebo prevádzkovateľovi počas relevantného obdobia.;

da)   úplné záznamy o vlajke počas obdobia, keď bolo plavidlo vyradené z registra flotily Únie.

4.  Vlajkový členský štát neudelí oprávnenie na rybolov plavidlu, ktoré zmenilo vlajku:

a)  v tretej krajine, ktorá je označená alebo uvedená ako krajina nespolupracujúca pri boji proti NNN rybolovu v zmysle článkov 31 a 33 nariadenia (ES) č. 1005/2008, alebo

b)  v tretej krajine, ktorá je označená ako krajina umožňujúca neudržateľný rybolov v zmysle článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1026/2012.

5.  Článok 4 sa neuplatňuje, ak sa vlajkový členský štát presvedčil o tom, že v momente označenia krajiny ako krajiny nespolupracujúcej v boji proti NNN rybolovu alebo umožňujúcu umožňujúcej neudržateľný rybolov, prevádzkovateľ:

a)  ukončil rybolovné činnosti a

b)  bezodkladne začal príslušné administratívne postupy na účely vyradenia plavidla z registra rybárskej flotily tretej krajiny. [PN 31]

Článok 7

Monitorovanie oprávnení na rybolov

1.  Prevádzkovateľ pri podaní žiadosti o oprávnenie na rybolov poskytne vlajkovému členskému štátu úplné a presné údaje.

2.  Prevádzkovateľ okamžite informuje vlajkový členský štát o každej zmene súvisiacich údajov.

3.  Vlajkový členský štát monitoruje aspoň raz ročne prostredníctvom monitorovania zisťuje, či sú počas platnosti oprávnenia na rybolov naďalej splnené podmienky, na základe ktorých bolo dané oprávnenie vydané.

4.  V prípade, že podmienka, na základe ktorej bolo vydané oprávnenie na rybolov, už nie je splnená, vlajkový členský štát oprávnenie pozmení uskutoční primerané opatrenia vrátane zmeny alebo odoberie odobratia oprávnenia a bezodkladne príslušne informuje prevádzkovateľa a Komisiu a v náležitých prípadoch sekretariát regionálnej organizácie pre riadenie rybárstva alebo dotknutú tretiu krajinu.

5.  Vlajkový členský štát na žiadosť základe riadne odôvodnenej žiadosti Komisie zamietne, pozastaví alebo odoberie oprávnenie v týchto prípadoch, keď je to nutné z prioritných politických dôvodov týkajúcich sa udržateľného využívania:

a)   z nevyhnutných a naliehavých dôvodov týkajúcich sa vážnej hrozby pre udržateľné využívanie morských biologických zdrojov, hospodárenia hospodárenie s nimi a ich ochrany alebo eliminácie ochranu;

b)   závažných porušení týkajúcich sa článku 42 nariadenia (ES) č. 1005/2008 alebo článku 90 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1224/2009 v rámci nezákonného, nenahláseného alebo neregulovaného (NNN) rybolovu, alebo v prípadoch prípade veľkého rizika v záujme ich prevencie;

c)   keď sa Únia rozhodne pozastaviť alebo prerušiť vzťahy s danou treťou krajinou.

Riadne odôvodnená žiadosť uvedená v prvom pododseku sa doloží relevantnými a náležitými informáciami. Komisia bezodkladne informuje prevádzkovateľa a vlajkový členský štát o podaní takejto riadne odôvodnenej žiadosti. Po podaní takejto žiadosti Komisie nasleduje lehota 15 dní na uskutočnenie konzultácií medzi Komisiou a vlajkovým členským štátom.

6.  Ak po uplynutí lehoty 15 dní uvedenej v odseku 5 Komisia potvrdí svoju žiadosť a vlajkový členský štát nezamietne, nezmení, nepozastaví alebo neodoberie oprávnenie v súlade s odsekmi 4 a 5, Komisia sa môže po uplynutí ďalších piatich dní rozhodnúť oprávnenie odobrať a o svojom rozhodnutí príslušne informovať informuje vlajkový členský štát a prevádzkovateľa. [PN 32]

Kapitola II

Rybolovné činnosti rybárskych plavidiel Únie vo vodách tretích krajín

Oddiel 1

Rybolovné činnosti v rámci dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva

Článok 8

Členstvo v regionálnej organizácii pre riadenie rybárstva

Rybárske plavidlo Únie môže loviť populácie spravované regionálnou organizáciou pre riadenie rybárstva vo vodách tretej krajiny len vtedy, ak je uvedená krajina zmluvnou stranou alebo nezmluvnou spolupracujúcou stranou danej organizácie. Ak sa dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva uzatvorili pred … [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia], tento odsek sa uplatňuje od … [štyri roky od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. [PN 33]

Únia môže prideliť časť finančných prostriedkov na odvetvovú pomoc tretím krajinám, s ktorými má uzatvorené dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva, aby pomohla týmto tretím krajinám vstúpiť do regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva. [PN 34]

Článok 9

Rozsah pôsobnosti

Tento oddiel sa vzťahuje na rybolovné činnosti vykonávané rybárskymi plavidlami Únie vo vodách tretích krajín v rámci dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva.

Únia zabezpečuje súlad dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva s týmto nariadením. [PN 35]

Článok 10

Oprávnenia na rybolov

Rybárske plavidlo Únie nesmie vykonávať rybolovné činnosti vo vodách tretej krajiny v rámci dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva, ak nemá oprávnenie na rybolov vydané:

a)  jeho vlajkovým členským štátom treťou krajinou, ktorá má zvrchovanosť alebo právomoc nad vodami, kde prebiehajú rybolovné činnosti, a [PN 36]

b)  treťou krajinou, ktorá má zvrchovanosť alebo právomoc nad vodami, kde tieto činnosti prebiehajú jeho vlajkovým členským štátom. [PN 37]

Článok 11

Podmienky na vydanie oprávnenia na rybolov vlajkovým členským štátom

Vlajkový členský štát môže vydať oprávnenie na rybolov pre rybolovné činnosti vykonávané vo vodách tretej krajiny v rámci dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva len vtedy, ak:

a)  sú splnené kritériá oprávnenosti stanovené v článku 5;

b)  sú dodržané podmienky stanovené v príslušnej dohode o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva;

c)  prevádzkovateľ zaplatil všetky poplatky;

ca)   prevádzkovateľ zaplatil všetky príslušné finančné sankcie vymáhané príslušným orgánom, ktoré uložil príslušný orgán tretej krajiny za posledných 12 mesiacov, po ukončení príslušných právnych konaní, a [PN 38]

cb)   rybárske plavidlo má oprávnenie od dotknutej tretej krajiny. [PN 39]

Článok 12

Spravovanie oprávnení na rybolov

1.  Po vydaní oprávnenia na rybolov overení splnenia podmienok, ktoré sú uvedené v článku 11 písm. a), b) a c), zašle vlajkový členský štát Komisii zodpovedajúcu žiadosť o s cieľom získať oprávnenie od tretej krajiny.

2.  Žiadosť uvedená v odseku 1 musí obsahovať informácie podľa príloh 1 a 2 uvedené v prílohe spolu so všetkými ďalšími údajmi požadovanými v rámci dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva.

3.  Vlajkový členský štát odošle žiadosť Komisii najmenej 10 15 kalendárnych dní pred uplynutím lehoty na zaslanie žiadostí stanovenej v dohode o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva. Komisia môže požiadať vlajkový členský štát poslať vlajkovému členskému štátu riadne odôvodnenú žiadosť o všetky doplňujúce informácie, ktoré považuje za potrebné.

4.  Keď Do 10 kalendárnych dní od doručenia žiadosti alebo v prípade, že sa žiadalo o dodatočné informácie podľa odseku 3, do 15 kalendárnych dní od doručenia žiadosti Komisia presvedčí o tom, že vykoná predbežné preskúmanie s cieľom určiť, či sú splnené podmienky uvedené v článku 11, zašle danú. Komisia následne pošle žiadosť tretej krajine alebo oznámi členskému štátu, že žiadosť bola zamietnutá.

5.  Ak tretia krajina informuje Komisiu, že sa rozhodla vydať, zamietnuť, pozastaviť alebo odobrať oprávnenie na rybolov pre rybárske plavidlo Únie na základe dohody, Komisia o tom príslušne bezodkladne informuje vlajkový členský štát, podľa možnosti elektronicky. Vlajkový členský štát bezodkladne postúpi túto informáciu vlastníkovi plavidla. [PN 40]

Článok 13

Dočasné prerozdelenie nevyužitých rybolovných možností v rámci dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva

1.  Komisia môže počas konkrétneho roka alebo iného relevantného po uplynutí prvej polovice obdobia vykonávania protokolu k dohode o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva zistiť nevyužité rybolovné možnosti a príslušne informovať členské štáty, ktorým bol zodpovedajúci podiel rybolovných možností pridelený.

2.  Členské štáty uvedené v odseku 1 môžu do 10 20 dní od doručenia tejto informácie od Komisie:

a)  informovať Komisiu, že svoje rybolovné možnosti využijú neskôr v priebehu roka alebo relevantného druhej polovici obdobia vykonávania tak, že predložia plán rybolovu s podrobnými informáciami o počte vyžiadaných oprávnení na rybolov, odhadovaných úlovkoch, rybolovnej oblasti alebo a období rybolovu, alebo

b)  informovať Komisiu o výmene rybolovných možností podľa článku 16 ods. 8 základného nariadenia.

3.  Ak niektoré členské štáty Komisiu neinformovali o niektorom z úkonov uvedených v odseku 2 a v dôsledku toho ostanú nevyužité rybolovné možnosti, Komisia môže počas 10 dní nasledujúcich po období uvedenom v odseku 2 ostatným členským štátom, ktorým bol pridelený podiel na rybolovných možnostiach, adresovať výzvu na vyjadrenie záujmu o dostupné nevyužité rybolovné možnosti.

4.  Uvedené členské štáty môžu do 10 dní od doručenia uvedenej výzvy na vyjadrenie záujmu oznámiť Komisii svoj záujem o nevyužité rybolovné možnosti. Svoju žiadosť podporia predložením plánu rybolovu s podrobnými informáciami o počte vyžiadaných oprávnení na rybolov, odhadovaných úlovkoch, rybolovnej oblasti a období rybolovu.

5.  Komisia môže predmetné dotknuté členské štáty požiadať o doplňujúce informácie o počte vyžiadaných oprávnení na rybolov, odhadovaných úlovkov, oblasti a období rybolovu, ak to považuje za potrebné na posúdenie žiadosti.

6.  Ak členské štáty, ktoré majú podiel na pridelených rybolovných možnostiach, nevyjadria po uplynutí 10-dňovej lehoty záujem o nevyužité rybolovné možnosti, Komisia môže výzvu na vyjadrenie záujmu adresovať všetkým členským štátom. Členský štát môže oznámiť svoj záujem o nevyužité rybolovné možnosti za podmienok uvedených v odseku 4.

7.  Komisia na základe informácií poskytnutých členskými štátmi podľa odsekov odseku 4 alebo 5 prechodne a v úzkej spolupráci s nimi prerozdelí, ale len na prechodné obdobie, nevyužité rybolovné možnosti pomocou metodiky stanovenej v článku 14.

7a.   Prerozdelenie uvedené v odseku 7 sa uplatňuje len počas druhej polovice obdobia vykonávania uvedeného v odseku 1 a uskutočňuje sa iba jedenkrát počas tohto obdobia.

7b.   Komisia informuje členské štáty o:

a)   členských štátoch, ktorým sa vykonalo prerozdelenie,

b)   množstvách pridelených členským štátom pri prerozdelení, a

c)   kritériách uplatnených pri prerozdelení. [PN 41]

Článok 13a

Zjednodušenie postupu každoročného obnovenia platných oprávnení na rybolov v období, pri ktorom sa uplatňuje protokol k dohode o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva

V priebehu obdobia platnej dohody Únie o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva by sa mali povoliť rýchlejšie, jednoduchšie a pružnejšie postupy obnovy licencií pre plavidlá, ktorých status (charakteristika, vlajka, vlastníctvo alebo dodržiavanie pravidiel) sa z roka na rok nezmenil. [PN 42]

Článok 14

Metodika dočasného prerozdelenia

1.  Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov určiť metodiku dočasného prerozdelenia nevyužitých rybolovných možností. Tieto Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 45 ods. 2.

2.  V Komisia prijme z riadne odôvodnených vážnych a naliehavých prípadoch súvisiacich s časovým obmedzením dôvodov týkajúcich sa časového obmedzenia na vyčerpanie nevyužitých rybolovných možností prijme Komisia okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 45 ods. 3. Tieto Uvedené akty ostávajú v platnosti maximálne šesť mesiacov.

3.  Komisia pri určovaní metodiky prerozdelenia uplatňuje tieto transparentné a objektívne kritériá a zohľadňuje environmentálne, sociálne a hospodárske faktory:

a)  rybolovné možnosti dostupné na prerozdelenie;

b)  počet žiadajúcich členských štátov;

c)  podiel pridelený jednotlivým žiadajúcim členským štátom pri pôvodnom pridelení rybolovných možností;

d)  doterajšie úlovky a doterajšiu mieru úsilia jednotlivých žiadajúcich členských štátov;

e)  počet, typ a charakteristiku používaných plavidiel a používaného výstroja;

f)  súlad plánu rybolovu predloženého žiadajúcimi členskými štátmi s prvkami uvedenými v písm. písmenách a) až e).

Komisia zverejní svoje odôvodnenie prerozdelenia. [PN 43]

Článok 15

Pridelenie ročnej kvóty rozdelenej na niekoľko po sebe nasledujúcich obmedzení výlovu

1.  Ak V prípade prideľovania rybolovných možností v situácii, keď sa v protokole k dohode o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva stanovujú mesačné alebo štvrťročné obmedzenia výlovu alebo iné členenie ročnej kvóty, môže Komisia prijať vykonávací akt, ktorým stanoví metodiku prideľovania zodpovedajúcich rybolovných možností zodpovedajúce rybolovné možnosti medzi členské štáty na mesačné, štvrťročné alebo iné obdobie. Tieto vykonávacie akty členskými štátmi musia byť v súlade s ročnými rybolovnými možnosťami pridelenými členským štátom podľa príslušného právneho aktu Únie. Uvedená zásada sa neuplatňuje iba vtedy, keď sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným dotknuté členské štáty dohodli na spoločných plánoch rybolovu, v článku 45 ods. 2 v ktorých sa zohľadňujú mesačné alebo štvrťročné obmedzenia výlovu alebo iné členenie ročnej kvóty. [PN 44]

2.  Prideľovanie rybolovných možností uvedené v odseku 1 musí byť v súlade s ročnými rybolovnými možnosťami pridelenými členským štátom podľa relevantného nariadenia Rady. [PN 45]

Oddiel 2

Rybolovné činnosti v rámci priamych oprávnení

Článok 16

Rozsah pôsobnosti

Táto časť sa vzťahuje na rybolovné činnosti vykonávané rybárskymi plavidlami Únie vo vodách tretej krajiny nad rámec dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva.

Článok 17

Oprávnenia na rybolov

Rybárske plavidlo Únie nesmie vykonávať rybolovné činnosti vo vodách tretej krajiny nad rámec dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva, ak nemá oprávnenie na rybolov vydané:

a)  jeho vlajkovým členským štátom treťou krajinou, ktorá má zvrchovanosť alebo právomoc nad vodami, v ktorých prebiehajú tieto činnosti, a [PN 46]

b)  treťou krajinou, ktorá má zvrchovanosť alebo právomoc nad vodami, kde tieto činnosti prebiehajú jeho vlajkovým členským štátom. [PN 47]

Vlajkový členský štát môže vydať oprávnenie na rybolov pre rybolovné činnosti prebiehajúce vo vodách tretej krajiny, ak protokol k danej dohode o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva, ktorá sa vzťahuje na uvedené vody, nebol v príslušnej tretej krajine platný najmenej počas troch predchádzajúcich rokov.

Ak sa protokol obnoví, oprávnenie na rybolov sa automaticky odoberie počnúc dňom nadobudnutia účinnosti uvedeného protokolu. [PN 48]

Článok 18

Podmienky na vydanie oprávnenia na rybolov vlajkovým členským štátom

Vlajkový členský štát môže vydať oprávnenie na rybolov pre rybolovné činnosti vykonávané vo vodách tretej krajiny nad rámec dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva len vtedy, ak:

a)  s príslušnou treťou krajinou neexistuje platná dohoda o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva alebo v platnej dohode o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva sa výslovne stanovuje možnosť priamych oprávnení;

b)  sú splnené kritériá oprávnenosti stanovené v článku 5;

ba)   existuje nadbytok povoleného výlovu podľa požiadaviek uvedených v článku 62 ods. 2 dohovoru UNCLOS;

c)  prevádzkovateľ predložil každý z nasledujúcich podkladov:

i)  kópiu platných právnych predpisov v oblasti rybárstva, ktoré prevádzkovateľovi poskytol pobrežný štát;

ii)  písomné potvrdenie vystavené treťou krajinou platné oprávnenie na základe rokovaní medzi prevádzkovateľom a danou krajinou o podmienkach plánovaného priameho oprávnenia, ktorým prevádzkovateľ získa prístup rybolov, ktoré udelila tretia krajina na vykonávanie navrhovaných rybolovných činností a ktoré obsahuje podmienky prístupu k jej rybolovným zdrojom, vrátane trvania, podmienok a rybolovných možností vyjadrených ako úsilie alebo obmedzenia výlovu;

iii)  dôkaz o udržateľnosti plánovaných rybolovných činností na základe:

–  vedeckého hodnotenia, ktoré poskytla tretia krajina a/alebo regionálna organizácia pre riadenie rybárstva a/alebo regionálny orgán pre oblasť rybárstva s vedeckou právomocou, ktorú uznáva Komisia, a

–  preskúmania tohto hodnotenia vlajkovým členským štátom na základe posúdenia jeho národným vedeckým ústavom v prípade hodnotenia treťou krajinou alebo, ak je to vhodné, na základe posúdenia vedeckým ústavom členského štátu s právomocou v príslušnej oblasti rybárstva;

–  kópiu právnych predpisov tretej krajiny v oblasti rybárstva;

iv)  čísla oficiálneho verejného bankového účtu určeného na úhradu všetkých poplatkov a

d)  v prípade lovu druhov spravovaných regionálnou organizáciou pre riadenie rybárstva je treťou krajinou zmluvná strana alebo nezmluvná spolupracujúca nezmluvná strana tejto organizácie. [PN 49]

Článok 19

Spravovanie priamych oprávnení

1.  Po vydaní oprávnenia na rybolov zašle Vlajkový členský štát po tom, ako konštatoval splnenie požiadavky stanovenej v článku 18, pošle Komisii relevantné informácie podľa príloh 1 a 2 prílohy a v článku 18.

2.  Ak Komisia do 15 kalendárnych dní od zaslania vykoná predbežné preskúmanie informácií uvedených v odseku 1 nepožiada. Do 15 dní môže požiadať o ďalšie informácie alebo zdôvodnenie, vlajkový členský štát informuje prevádzkovateľa, že môže začať predmetné rybolovné činnosti, pokiaľ mu priame oprávnenie udelí aj tretia krajina týkajúce sa informácií uvedených v odseku 1.

3.  V prípade, že Komisia po žiadosti o ďalšie informácie alebo zdôvodnenie uvedené v odseku 2 zistí, že nie sú splnené podmienky uvedené v článku 18, môže namietať proti udeleniu oprávnenia na rybolov v lehote dvoch mesiacov jedného mesiaca od prvého doručenia všetkých požadovaných informácií alebo zdôvodnenia.

3a.   Ak sa má oprávnenie na rybolov obnoviť najneskôr do dvoch rokov od vydania prvého oprávnenia na základe rovnakých podmienok, ako sú podmienky dohodnuté v prvom oprávnení, členský štát môže bez ohľadu na odseky 1 až 3 tohto článku priamo vydať oprávnenie po tom, ako skonštatuje splnenie podmienok stanovených v článku 18, a bezodkladne o tom informuje Komisiu. Komisia má 15 dní na predloženie námietok v súlade s postupom stanoveným v článku 7.

4.  Ak tretia krajina informuje Komisiu, že sa rozhodla vydať, zamietnuť, pozastaviť alebo odobrať priame oprávnenie pre rybárske plavidlo Únie, Komisia o tom príslušne bezodkladne informuje vlajkový členský štát, ktorý informuje vlastníka plavidla.

5.  Ak tretia krajina informuje vlajkový členský štát, že sa rozhodla vydať, zamietnuť, pozastaviť alebo odobrať priame oprávnenie pre rybárske plavidlo Únie, vlajkový členský štát o tom príslušne bezodkladne informuje Komisiu a vlastníka plavidla.

6.  Prevádzkovateľ poskytne vlajkovému členskému štátu kópiu konečných podmienok dohodnutých medzi ním a treťou krajinou vrátane kópie priameho oprávnenia. [PN 50]

Kapitola III

Rybolovné činnosti rybárskych plavidiel Únie v rámci regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva

Článok 20

Rozsah pôsobnosti

Táto kapitola sa vzťahuje na rybolovné činnosti rybárskych plavidiel Únie, ktoré lovia populácie spravované regionálnou organizáciou pre riadenie rybárstva vo vodách Únie, na šírom mori a vo vodách tretích krajín.

Článok 20a

Uplatňovanie medzinárodných záväzkov Únie v regionálnych organizáciách pre riadenie rybárstva

V záujme uplatňovania medzinárodných záväzkov Únie v regionálnych organizáciách pre riadenie rybárstva a v súlade s cieľmi uvedenými v článku 28 základného nariadenia Únia podporuje pravidelné posudzovanie výsledkov vypracúvané nezávislými subjektmi a aktívne sa zapája do zriaďovania a posilňovania výkonných výborov vo všetkých regionálnych organizáciách pre riadenie rybárstva, ktorých je zmluvnou stranou. Zabezpečuje predovšetkým to, aby uvedené výkonné výbory všeobecne dohliadali na vykonávanie vonkajšej rybárskej politiky a opatrení, o ktorých sa rozhodlo v rámci regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva. [PN 51]

Článok 21

Oprávnenia na rybolov

Rybárske plavidlo Únie nesmie vykonávať rybolovné činnosti v populáciách v správe regionálnej organizácie pre riadenie rybárstva, ak:

-a)   Únia nie je zmluvnou stranou regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva; [PN 52]

a)  nemá oprávnenie na rybolov vydané jeho vlajkovým členským štátom;

b)  nie je vedené v príslušnom registri alebo uvedené v zozname oprávnených plavidiel regionálnej organizácie pre riadenie rybárstva a [PN 53]

c)  nemá pri vykonávaní rybolovných činností vo vodách tretej krajiny oprávnenie na rybolov vydané príslušnou treťou krajinou v súlade s kapitolou II.

Článok 22

Podmienky na vydanie oprávnenia na rybolov vlajkovým členským štátom

Vlajkový členský štát môže vydať oprávnenie na rybolov len vtedy, ak:

a)  sú splnené kritériá oprávnenosti uvedené v článku 5;

b)  sú splnené pravidlá stanovené regionálnou organizáciou pre riadenie rybárstva alebo sú transponované právne predpisy Únie a

c)  sú pri vykonávaní rybolovných činnostiach vo vodách tretej krajiny splnené kritériá oprávnenosti stanovené v článkoch 11 alebo 18.

Článok 23

Registrácia zo strany regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva

1.  Vlajkový členský štát pošle Komisii zoznam (resp. zoznamy) rybárskych plavidiel, ako sú vymedzené v základnom nariadení, ktoré sú aktívne a sú v prípade potreby vybavené záznamom o úlovkoch a ktorým povolil rybolovné činnosti v rámci regionálnej organizácie pre riadenie rybárstva.

2.  Zoznam (resp. zoznamy) podľa odseku 1 sa vypracuje (resp. vypracujú) v súlade s požiadavkami regionálnej organizácie pre riadenie rybárstva a pripoja sa k nemu údaje podľa príloh 1 a 2 prílohy.

3.  Komisia môže požiadať vlajkový členský štát o všetky doplňujúce informácie, ktoré považuje za potrebné, do 10 dní od doručenia zoznamu uvedeného v odseku 1. Ku každej takejto žiadosti poskytne odôvodnenie.

4.  Keď sa Komisia presvedčí o tom, že sú splnené podmienky uvedené v článku 22, v lehote 15 dní od doručenia zoznamu uvedeného v odseku 1 zašle zoznam (resp. zoznamy) oprávnených plavidiel regionálnej organizácii pre riadenie rybárstva.

5.  Ak register alebo zoznam regionálnej organizácie pre riadenie rybárstva nie je verejný, Komisia informuje vlajkový členský štát o plavidlách vedených v registri alebo uvedených v zozname rozošle zoznam oprávnených plavidiel členským štátom zapojeným do príslušného rybolovu. [PN 54]

Kapitola IV

Rybolovné činnosti rybárskych plavidiel Únie na šírom mori

Článok 24

Rozsah pôsobnosti

Táto kapitola sa vzťahuje na rybolovné činnosti vykonávané na šírom mori rybárskymi plavidlami Únie s celkovou dĺžkou nad 24 metrov. [PN 55]

Článok 25

Oprávnenia na rybolov

Rybárske plavidlo Únie nesmie vykonávať rybolovné činnosti na šírom mori, ak:

a)  nemá oprávnenie na rybolov vydané jeho vlajkovým členským štátom tohto plavidla na základe vedeckého hodnotenia, v ktorom sa posudzuje udržateľnosť navrhovaných rybolovných činností a ktoré overil národný vedecký ústav alebo v náležitých prípadoch vedecký ústav členského štátu s právomocou v príslušnom rybolove, a [PN 56]

b)  Komisia nebola o oprávnení na rybolov informovaná podľa článku 27.

Článok 26

Podmienky na vydanie oprávnenia na rybolov vlajkovým členským štátom

Vlajkový členský štát môže vydať oprávnenie na rybolov pre rybolovné činnosti na šírom mori len vtedy, keď ak:

a)   sú splnené kritériá oprávnenosti uvedené v článku 5;

b)   sú plánované rybolovné činnosti:

–   založené na ekosystémovom prístupe k riadeniu rybárstva vymedzenom v článku 4 bode 9 základného nariadenia a

–   sú v súlade s vedeckým hodnotením zohľadňujúcim ochranu živých morských zdrojov a morských ekosystémov, ktoré poskytol národný vedecký ústav vlajkového členského štátu. [PN 57]

Článok 27

Oznámenie Komisii

Vlajkový členský štát informuje Komisiu o oprávnení na rybolov aspoň 15 kalendárnych dní 8,5 kalendárneho dňa pred začatím plánovaných rybolovných činností na šírom mori, pričom poskytne údaje podľa príloh 1 a 2 uvedené v prílohe. [PN 58]

Kapitola V

Prenájom rybárskych plavidiel Únie

Článok 28

Zásady

1.  Rybárske plavidlo Únie nesmie vykonávať rybolovné činnosti v rámci dohôd o prenájme v prípade, že existuje platná dohoda o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva, pokiaľ sa v danej dohode neuvádza inak.

2.  Plavidlo Únie nesmie vykonávať rybolovné činnosti v rámci viac ako jednej dohody o prenájme naraz, ani sa zapájať do druhotného prenájmu.

2a.   Plavidlá Únie vykonávajú činnosti na základe dohôd o prenájme vo vodách patriacich do pôsobnosti regionálnej organizácie pre riadenie rybárstva len vtedy, ak je štát, ktorý si prenajal plavidlo, zmluvnou stranou tejto organizácie.

3.  Prenajaté plavidlo Únie nesmie využívať rybolovné možnosti svojho vlajkového členského štátu počas obdobia prenájmu. Úlovky prenajatého plavidla sa započítavajú do rybolovných možností prenajímajúceho štátu.

3a.   Nijaké ustanovenie tohto nariadenia nezmenšuje zodpovednosť vlajkového členského štátu v súvislosti s jeho povinnosťami vyplývajúcimi z medzinárodného práva, nariadenia (ES) č. 1224/2009, nariadenia (ES) č. 1005/2008 alebo iných predpisov spoločnej rybárskej politiky vrátane oznamovacej povinnosti. [PN 59]

Článok 29

Spravovanie oprávnení na rybolov v rámci dohody o prenájme

Pri vydávaní oprávnenia na rybolov pre plavidlo podľa článkov 11, 18, 22 alebo 26 a v prípadoch, keď sa príslušné rybolovné činnosti vykonávajú v rámci dohody o prenájme, vlajkový členský štát overí, či:

a)  príslušný orgán prenajímajúceho štátu oficiálne potvrdil, že dohoda je v súlade s jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi, a

b)  dohoda podrobnosti dohody o prenájme je uvedená vrátane doby, rybolovných možností a rybolovnej oblasti sú uvedené v oprávnení na rybolov. [PN 60]

Kapitola VI

Kontrolné a nahlasovacie povinnosti

Článok 30

Údaje z programu pozorovateľov

Ak sa na palube rybárskeho plavidla Únie zhromažďujú údaje v rámci programu pozorovateľov v súlade s právnymi predpismi Únie alebo regionálnej organizácie pre riadenie rybárstva, prevádzkovateľ plavidla zasiela uvedené údaje svojmu vlajkovému členskému štátu. [PN 61]

Článok 31

Informovanie tretích krajín

1.  Pri vykonávaní rybolovných činností v zmysle tejto hlavy a v prípade, že sa tak stanovuje v dohode o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva s treťou krajinou, je prevádzkovateľ rybárskeho plavidla Únie povinný zasielať tretej krajine príslušné hlásenia o úlovku a vyhlásenia o vylodení, pričom kópiu týchto informácií posiela aj svojmu vlajkovému členskému štátu aj tretej krajine.

2.  Vlajkový členský štát posúdi súlad údajov zasielaných tretej krajiny krajine podľa odseku 1 s údajmi, ktoré dostal v súlade s nariadením (ES) č. 1224/2009. V prípade nesúladu údajov členský štát vyšetrí, či tento nesúlad neznamená NNN rybolov v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 1005/2008, a prijme primerané opatrenia podľa článkov 43 až 47 uvedeného nariadenia.

3.  Prípady, keď sa tretej krajine nezašlú hlásenia o úlovku a vyhlásenia o vylodení podľa odseku 1, sa z hľadiska uplatňovania sankcií a iných opatrení stanovených v spoločnej rybárskej politike považujú za závažné porušenie pravidiel. Závažnosť porušenia určí príslušný orgán členského štátu s prihliadnutím na kritériá ako povaha škody, jej hodnota, hospodárska situácia páchateľa a rozsah porušenia alebo jeho opakovanie. [PN 62]

Článok 31a

Požiadavky na členstvo v regionálnych organizáciách pre riadenie rybárstva

Rybárske plavidlo tretej krajiny môže vykonávať rybolovné činnosti týkajúce populácií spravovaných regionálnou organizáciou pre riadenie rybárstva vo vodách Únie len vtedy, ak je táto tretia krajina zmluvnou stranou danej regionálnej organizácie pre riadenie rybárstva. [PN 63]

HLAVA III

RYBOLOVNÉ ČINNOSTI RYBÁRSKYCH PLAVIDIEL TRETÍCH KRAJÍN VO VODÁCH ÚNIE

Článok 32

Všeobecné zásady

1.  Rybárske plavidlo tretej krajiny sa môže do rybolovných činností vo vodách Únie zapájať len vtedy, ak má oprávnenie na rybolov vydané Komisiou. Takéto oprávnenie sa mu vydá len vtedy, ak splní kritériá oprávnenosti uvedené v článku 5. [PN 64]

2.  Rybárske plavidlo tretej krajiny s oprávnením na rybolov vo vodách Únie musí dodržiavať pravidlá, ktorými sa riadia rybolovné činnosti plavidiel Únie v rybolovnej oblasti, v ktorej pôsobí, a. Ak by sa ustanovenia v príslušných dohodách o rybárstve odlišovali, tieto ustanovenia uvedené v príslušnej rybárskej sa výslovne uvedú v konkrétnej dohode alebo formou pravidiel dohodnutých s treťou krajinou, ktorá vykonáva dohodu. [PN 65]

3.  Ak sa rybárske plavidlo tretej krajiny plaví vo vodách Únie bez oprávnenia vydaného podľa tohto nariadenia, jeho rybársky výstroj musí byť priviazaný a uložený tak, aby sa nedal ľahko použiť na rybolovné činnosti.

Článok 33

Podmienky na vydanie oprávnenia na rybolov

Komisia môže rybárskemu plavidlu tretej krajiny vydať oprávnenie na rybolovné činnosti len vtedy, ak:

-a)   existuje nadbytok výlovu, ktorý je možné povoliť a ktorý by pokryl navrhované rybolovné možnosti, ako sa požaduje v článku 62 ods. 2 a 3 dohovoru UNCLOS;

a)  informácie podľa príloh 1 a 2 prílohy o danom rybárskom plavidle a pridruženom podpornom plavidle (resp. pridružených podporných plavidlách) sú úplné a presné; plavidlo a každé pridružené podporné plavidlo (resp. plavidlá) majú číslo IMO v prípade, že ho vyžadujú právne predpisy Únie;

b)  počas 12 mesiacov pred podaním žiadosti o oprávnenie na rybolov nebola prevádzkovateľovi kapitánovi rybárskeho plavidla ani danému rybárskemu plavidlu uložená sankcia za závažné porušenie predpisov podľa vnútroštátneho práva členského štátu v zmysle článku 42 nariadenia Rady (ES) č. 1005/2008 a článku 90 nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009;

c)  rybárske plavidlo nie je uvedené v žiadnom zozname plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, ktorý prijala tretia krajina, regionálna organizácia pre riadenie rybárstva alebo Únia podľa nariadenia (ES) č. 1005/2008, a/alebo tretia krajina nie je označená ani uvedená ako nespolupracujúca tretia krajina v zmysle nariadenia (ES) č. 1005/2008, ani ako krajina umožňujúca neudržateľný rybolov v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1026/2012;

d)  rybárske plavidlo je oprávnené podľa rybárskej dohody s príslušnou treťou krajinou, prípadne je uvedené v zozname plavidiel podľa tejto dohody. [PN 66]

Článok 34

Postup vydávania oprávnení na rybolov

1.  Tretia krajina zašle Komisii žiadosti svojich rybárskych plavidiel skôr, ako uplynie lehota uvedená v príslušnej dohode, resp. lehota stanovená Komisiou.

2.  Komisia môže požiadať tretiu krajinu o všetky doplňujúce informácie, ktoré považuje za potrebné.

3.  Keď sa Komisia presvedčí o tom, že sú splnené podmienky uvedené v článku 33, vydá oprávnenie na rybolov a informuje o tom tretiu krajinu a príslušné členské štáty.

Článok 35

Monitorovanie oprávnení na rybolov

1.  V prípade, že podmienka uvedená v článku 33 už nie je splnená, Komisia pozmení alebo odoberie oprávnenie a informuje o tom tretiu krajinu a príslušné členské štáty.

2.  Komisia môže zamietnuť, pozastaviť alebo odobrať oprávnenie:

a)   v prípadoch, keď dôjde k zásadnej zmene okolností, alebo v prípadoch, keď si takéto opatrenie vyžadujú prioritné politické dôvody týkajúce sa ktoré sa okrem iného týkajú medzinárodných noriem v oblasti ľudských práv alebo boja proti nezákonnému, nenahlásenému alebo neregulovanému rybolovu,;

b)   z vážnych a naliehavých dôvodov týkajúcich sa vážnej hrozby pre udržateľné využívanie morských biologických zdrojov, hospodárenie s nimi a ich ochranu;

c)   ak je potrebné konať, aby sa zabránilo závažnému porušeniu predpisov podľa článku 42 nariadenia (ES) č. 1005/2008 alebo článku 90 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1224/2009 v súvislosti s nezákonným, nenahláseným alebo neregulovaným rybolovom, alebo v prípadoch,

d)   keď sa Únia z tohto alebo akéhokoľvek iného dôvodu prioritnej politiky rozhodne pozastaviť alebo prerušiť vzťahy s danou treťou krajinou.

Komisia bezodkladne informuje tretiu krajinu, ak zamietne, pozastaví alebo odoberie oprávnenie v súlade s prvým pododsekom. [PN 67]

Článok 36

Zákaz rybolovných činností

1.  Ak sa rybolovné možnosti udelené tretej krajine považujú za vyčerpané, Komisia na to okamžite upozorní tretiu krajinu a príslušné kontrolné orgány členských štátov. Tretia krajina predloží Komisii technické opatrenia zabraňujúce prípadnému negatívnemu vplyvu na vyčerpané rybolovné možnosti s cieľom zabezpečiť kontinuitu rybolovných činností v rámci nevyčerpaných rybolovných možností, ktoré by mohli mať vplyv aj na vyčerpané možnosti. Odo dňa oznámenia uvedeného v odseku 1 sa oprávnenia na rybolov vydané plavidlám plaviacim sa pod vlajkou danej tretej krajiny považujú za pozastavené pre príslušné rybolovné činnosti a tieto plavidlá už nemajú oprávnenie zapájať sa do uvedených rybolovných činností.

2.  Oprávnenia na rybolov sa považujú za odobraté, ak sa pozastavenie rybolovných činností v súlade s odsekom 2 týka všetkých činností, na ktoré boli udelené.

3.  Tretia krajina musí zabezpečiť, aby príslušné rybárske plavidlá boli okamžite informované o uplatnení tohto článku a aby zastavili všetky príslušné rybolovné činnosti.

Článok 37

Prekročenie kvót vo vodách Únie

1.  Ak Komisia zistí, že tretia krajina prekročila kvóty, ktoré jej boli pridelené pre populáciu alebo skupinu populácií, Komisia vykoná odpočet z kvót, ktoré boli danej krajine pridelené pre danú populáciu alebo skupinu populácií na nasledujúce roky. Zníženie musí byť v súlade s článkom 105 nariadenia (ES) č. 1224/2009. [PN 68]

2.  Ak sa odpočet podľa odseku 1 nedá uskutočniť z kvóty prekročenej pre populáciu alebo skupinu populácií, pretože daná krajina nemá k dispozícii dostatočnú kvótu pre danú populáciu alebo skupinu populácií, Komisia môže po konzultácii s danou treťou krajinou vykonať odpočet z kvót pre iné populácie alebo skupiny populácií v rovnakej geografickej oblasti, alebo v zodpovedajúcej komerčnej hodnote, ktoré má daná tretia krajina k dispozícii v nasledujúcich rokoch.

Článok 38

Kontrola a presadzovanie

1.  Plavidlo tretej krajiny s oprávnením na rybolov vo vodách Únie musí dodržiavať pravidlá kontroly, ktorými sa riadia rybolovné činnosti plavidiel Únie v rybolovnej oblasti, v ktorej pôsobí.

2.  Plavidlo tretej krajiny s oprávnením na rybolov vo vodách Únie poskytne Komisii alebo ňou poverenému orgánu a v relevantných prípadoch aj pobrežnému členskému štátu údaje, ktoré musia plavidlá Únie zasielať vlajkovému členskému štátu podľa nariadenia (ES) č. 1224/2009.

3.  Komisia alebo ňou určený orgán zašle údaje uvedené v odseku 2 pobrežnému členskému štátu.

4.  Plavidlo tretej krajiny s oprávnením na rybolov vo vodách Únie na požiadanie poskytne Komisii alebo ňou určenému orgánu správy pozorovateľov vypracované podľa príslušných programov pozorovateľov.

5.  Pobrežný členský štát zaznamenáva do národného registra stanoveného v článku 93 nariadenia (ES) č. 1224/2009 všetky porušenia pravidiel, ktorých sa dopustili rybárske plavidlá tretej krajiny, vrátane súvisiacich sankcií.

6.  Komisia zašle tretej krajine informácie uvedené v odseku 5, aby sa zabezpečilo, že tretia krajina prijme primerané opatrenia.

Odsek 1 sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté konzultácie medzi Úniou a tretími krajinami. Komisia je v tejto súvislosti splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 44 s cieľom zaviesť do práva Únie výsledok konzultácií s tretími krajinami týkajúcich sa dohôd o prístupe.

HLAVA IV

Údaje a informácie

Článok 39

Register oprávnení Únie na rybolov

1.  Komisia zriadi zriaďuje a vedie elektronický register oprávnení Únie na rybolov, v ktorom sa uvedú všetky oprávnenia na rybolov udelené v súlade s hlavami II a III a ktorý pozostáva z verejnej aj zabezpečenej časti. Uvedený register:

a)  slúži na zaznamenávanie všetkých informácií podľa príloh 1 a 2 uvedených v prílohe a na zobrazovanie statusu jednotlivých oprávnení v reálnom čase;

b)  slúži na výmenu údajov a informácií medzi Komisiou a členským štátom a

c)  sa používa len na účely udržateľného riadenia rybárskych flotíl.

2.  Zoznam oprávnení na rybolov v registri je verejne dostupný a obsahuje všetky tieto informácie:

a)  názov a vlajku plavidla a jeho číslo CFR a číslo IMO, ak to vyžadujú právne predpisy Únie;

aa)   názov, mesto a krajinu, v ktorej má sídlo či bydlisko vlastník spoločnosti a konečný používateľ;

b)  druh oprávnenia; vrátane rybolovných možností a

c)  povolený čas a povolená oblasť rybolovnej činnosti (začiatočný a konečný dátum; rybolovná oblasť).

3.  Členský štát používa register na predkladanie oprávnení na rybolov Komisii a na aktualizáciu svojich údajov v zmysle požiadaviek článkov 12, 19, 23 a 27. [PN 69]

Článok 40

Technické požiadavky

Výmena informácií uvedených v hlavách II, III a IV prebieha v elektronickej podobe. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES(18), Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými stanoví technické prevádzkové požiadavky týkajúce sa zaznamenávania, formátu a prenosu informácií uvedených v daných hlavách. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 45 ods. 2.

Komisia poskytuje príslušným členským štátom technickú pomoc s cieľom zaistiť funkčnosť registra oprávnení Únie na rybolov a umožniť členským štátom splnenie požiadaviek na technický prenos. Na tento účel pomáha vnútroštátnym orgánom postupovať informácie, ktoré sa vyžadujú od prevádzkovateľov ku každému druhu oprávnenia, a do … [šiestich mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] vytvorí IT aplikáciu, aby umožnila členským štátom automaticky a v reálnom čase prenášať údaje týkajúce sa žiadostí o oprávnenia a charakteristiky plavidiel do registra oprávnení Únie na rybolov. [PN 70]

Pokiaľ ide o technickú a finančnú podporu na prenos informácií, členské štáty môžu využiť finančnú pomoc z Európskeho námorného a rybárskeho fondu v súlade s článkom 76 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014(19). [PN 71]

Článok 41

Prístup k údajom

Bez toho, aby bol dotknutý článok 110 nariadenia (ES) č. 1224/2009, členské štáty alebo Komisia poskytnú relevantným príslušným administratívnym útvarom podieľajúcim sa na riadení rybárskych flotíl prístup k zabezpečenej časti registra oprávnení Únie na rybolov, ktorý sa uvádza v článku 39.

Článok 42

Spravovanie údajov, ochrana osobných údajov a dôvernosť

S údajmi získanými v rámci tohto nariadenia sa musí nakladať v súlade s článkami 109, 110, 111, a 113 nariadenia (ES) č. 1224/2009, nariadenia (ES) č. 45/2001 a smernice 95/46/ES a jej vnútroštátnymi vykonávacími predpismi.

Článok 43

Vzťahy s tretími krajinami a regionálnymi organizáciami pre riadenie rybárstva

1.  Keď členský štát dostane informácie od tretej krajiny alebo regionálnej organizácie pre riadenie rybárstva, ktoré sú relevantné z hľadiska účinného uplatňovania tohto nariadenia, oznámi ich ostatným dotknutým členským štátom a Komisii alebo ňou určenému orgánu, pokiaľ má na to oprávnenie vyplývajúce z dvojstranných dohôd s danou treťou krajinou alebo z pravidiel dotknutej regionálnej organizácie pre riadenie rybárstva.

2.  Komisia alebo ňou určený orgán môže v rámci rybárskych dohôd uzavretých medzi Úniou a tretími krajinami, v rámci regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva alebo podobných rybárskych organizáciami, v ktorých je Únia zmluvnou stranou alebo nezmluvnou spolupracujúcou nezmluvnou stranou, oznámiť relevantné informácie týkajúce sa nedodržania pravidiel tohto nariadenia alebo závažných porušení predpisov v zmysle článku 42 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 1005/2008 a v článku 90 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1224/2009, ostatným stranám týchto dohôd alebo organizáciám s výhradou súhlasu členského štátu, ktorý dané informácie poskytol, a v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001. [PN 72]

HLAVA V

Postupy, delegácia a vykonávacie opatrenia

Článok 44

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 5 ods. 2 sa Komisii udeľuje Komisii na obdobie piatich rokov od … [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predĺži o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 73]

3.  Európsky parlament alebo Rada môžu delegovanie právomoci uvedené v článku 5 ods. 2 kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

3a.  Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

4.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 5 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament ani Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 45

Postup výboru

1.  Komisii pomáha Výbor pre rybolov a akvakultúru zriadený podľa článku 47 základného nariadenia. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 v spojení s jeho článkom 5.

HLAVA VI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 46

Zrušenie

1.  Nariadenie (ES) č. 1006/2008 sa zrušuje.

2.  Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie.

Článok 47

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

Príloha 1

Zoznam údajov, ktoré je potrebné poskytnúť pri vydaní oprávnenia na rybolov

* povinné polia (položky 22 až 25 a 28 až 48 sa nemusia sa vypĺňať, pokiaľ tieto údaje možno automaticky získať z registra flotily Únie podľa čísla CFR alebo čísla IMO)

I

ŽIADATEĽ

1

Názov hospodárskeho subjektu*

2

E-mail*

3

Adresa

4

Fax

5

Daňové identifikačné číslo (SIRET, NIF…)*

6

Telefón

7

Názov zástupcu (v súlade s ustanoveniami protokolu)*

8

E-mail*

9

Adresa

10

Fax

11

Telefón

12

Názov združenia alebo zástupcu hospodárskeho subjektu*

13

E-mail*

14

Adresa

15

Fax

16

Telefón

17

Meno kapitána (resp. mená kapitánov)*

18

E-mail*

19

Štátna príslušnosť*

20

Fax

21

Telefón

II

IDENTIFIKÁCIA PLAVIDLA, TECHNICKÉ CHARAKTERISTIKY A VYBAVENIE

22

Názov plavidla*

23

Vlajkový štát*

24

Dátum nadobudnutia aktuálnej vlajky*

25

Vonkajšie označenie*

26

Číslo IMO (UVI)*

27

Číslo CFR*

28

Medzinárodný rádiový volací znak (IRCS)*

29

Volacia frekvencia*

30

Satelitné telefónne číslo

31

MMSI*

32

Rok a miesto výroby*

33

(Prípadná) predchádzajúca vlajka a dátum jej nadobudnutia*

34

Materiál trupu lode: oceľ/drevo/polyester/ iné

35

Transpondér VMS*

36

Model*

37

Výrobné číslo*

38

Verzia softvéru*

39

Satelitný operátor*

40

Výrobca VMS (názov)

41

Celková dĺžka plavidla*

42

Šírka plavidla*

43

Ponor*

44

Tonáž (v GT)*

45

Výkon hlavného motora (kW)*

46

Typ motora

47

Značka

48

Výrobné číslo motora*

III

KATEGÓRIA RYBOLOVU, PRE KTORÚ SA ŽIADA O OPRÁVNENIE

49

Kód FAO pre typ plavidla*

50

Kód FAO pre typ prevodu*

53

Kód FAO pre rybolovné oblasti*

54

Rybolovné divízie – FAO alebo pobrežný štát*

55

Prístav (prístavy) vylodenia

56

Prístav (prístavy) prekládky

57

Kód FAO pre cieľový druh alebo kategória rybolovu (SFPA)*

58

Požadované obdobie oprávnenia (začiatočný a koncový dátum)

59

Registračné číslo RFMO* (ak je známe)

60

Dátum zaradenia do registra RFMO* (ak je známy)

61

Maximálna celková veľkosť posádky*:

62

Z [PARTNERSKÁ KRAJINA]:

63

Z AKT:

64

Spôsob konzervácie/transformácie rýb na palube*: Čerstvé ryby/chladenie/mrazenie/rybia múčka/olej/filetovanie

65

Zoznam podporných plavidiel: názov/číslo IMO/číslo CFR

IV

PRENÁJOM

66

Plavidlo prevádzkované v rámci dohody o prenájme*: Áno/nie

67

Typ dohody o prenájme

68

Obdobie prenájmu (začiatočný a koncový dátum)*

69

Rybolovné možnosti (v tonách) pridelené plavidlu v rámci prenájmu*

70

Tretia krajina prideľujúca rybolovné možnosti plavidlu v prenájme*

Prílohy (zoznam dokumentov): [PN 74]

Príloha 2

Zoznam údajov, ktoré je potrebné poskytnúť pre podporné plavidlo, ktoré pomáha plavidlu uvedenému v prílohe 1

*povinné polia (položky 22 až 25 a 28 až 33 sa nemusia vypĺňať pre podporné plavidlo pod vlajkou Únie, pokiaľ tieto údaje možno automaticky získať z registra flotily Únie podľa čísla CFR)

I

PREVÁDZKOVATEĽ PODPORNÉHO PLAVIDLA

1

Názov hospodárskeho subjektu*

2

E-mail*

3

Adresa

4

Fax

5

Daňové identifikačné číslo (SIRET, NIF…)*

6

Telefón

7

Názov zástupcu (v súlade s ustanoveniami protokolu)*

8

E-mail*

9

Adresa

10

Fax

11

Telefón

12

Názov združenia alebo zástupcu hospodárskeho subjektu*

13

E-mail*

14

Adresa

15

Fax

16

Telefón

17

Meno kapitána (resp. mená kapitánov)*

18

E-mail*

19

Štátna príslušnosť*

20

Fax

21

Telefón

II

IDENTIFIKÁCIA PODPORNÉHO PLAVIDLA, TECHNICKÉ CHARAKTERISTIKY A VYBAVENIE

22

Názov plavidla*

23

Vlajkový štát*

24

Dátum nadobudnutia aktuálnej vlajky*

25

Vonkajšie označenie*

26

Číslo IMO (UVI)*

27

Číslo CFR (pre plavidlá Únie, ak je známe)*

28

Medzinárodný rádiový volací znak (IRCS)*

29

Volacia frekvencia*

30

Satelitné telefónne číslo

31

MMSI*

32

Rok a miesto výroby

33

(Prípadná) predchádzajúca vlajka a dátum jej nadobudnutia*

34

Materiál trupu lode: oceľ/drevo/polyester/ iné

35

Transpondér VMS

36

Vzor

37

Výrobné číslo

38

Verzia softvéru

39

Satelitný operátor

40

Výrobca VMS (názov)

41

Celková dĺžka plavidla

42

Šírka plavidla

43

Ponor

44

Tonáž (v GT)

45

Výkon hlavného motora (kW)

47

Typ motora

48

Značka

49

Výrobné číslo motora

III

INFORMÁCIE O PODPOROVANÝCH RYBOLOVNÝCH ČINNOSTIACH

50

Kód FAO pre rybolovné oblasti

51

Rybolovné divízie – FAO

52

Kód FAO pre cieľový druh

53

Registračné číslo RFMO*

54

Dátum zaradenia do registra RFMO*

Prílohy (zoznam dokumentov): [PN 75]

Príloha

Zoznam údajov, ktoré je potrebné poskytnúť na vydanie oprávnenia na rybolov

* povinné údaje (položky 22 až 25 a 28 až 48 sa nemusia vypĺňať, pokiaľ tieto údaje možno automaticky získať z registra flotily Únie podľa čísla CFR alebo čísla IMO)

I

ŽIADATEĽ

1

Identifikátor plavidla (číslo IMO, číslo CFR atď.)

2

Názov plavidla

3

Názov hospodárskeho subjektu*

4

E-mail*

5

Adresa

6

Fax

7

Daňové identifikačné číslo (SIRET, NIF…)*

8

Telefón

9

Meno vlastníka

10

E-mail*

11

Adresa

12

Fax

13

Telefón

14

Názov združenia alebo meno zástupcu hospodárskeho subjektu*

15

E-mail*

16

Adresa

17

Fax

18

Telefón

19

Meno kapitána (kapitánov)*

20

E-mail*

21

Štátna príslušnosť*

22

Fax

23

Telefón

II

KATEGÓRIA RYBOLOVU, PRE KTORÚ SA ŽIADA O OPRÁVNENIE NA RYBOLOV

 

Druh oprávnenia (rybárska dohoda, priame oprávnenie, regionálna organizácia pre riadenie rybárstva, rybolov na šírom mori, prenájom, podporné plavidlo)

24

Kód FAO pre typ plavidla*

25

Kód FAO pre typ výstroja*

26

Kód FAO pre rybolovné oblasti*

27

Kód FAO pre cieľový druh alebo kategória rybolovu (dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva, SFPA)*

28

Požadované obdobie oprávnenia (dátum začiatku a konca platnosti)

29

Registračné číslo RFMO* (ak je známe)

30

Zoznam podporných plavidiel: názov/číslo IMO/číslo CFR

III

PRENÁJOM

31

Plavidlo pôsobiace v rámci dohody o prenájme*: áno/nie

32

Typ dohody o prenájme

33

Obdobie prenájmu (dátum začiatku a konca)*

34

Rybolovné možnosti (v tonách) pridelené plavidlu v rámci prenájmu*

35

Tretia krajina prideľujúca rybolovné možnosti plavidlu v prenájme*.

[PN 76]

(1) Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 116.
(2)Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 116.
(3)Ú. v. EÚ C , , p. .
(4) Pozícia Európskeho parlamentu z 2. februára 2017 a rozhodnutie Rady z ... .
(5)Nariadenie Rady (ES) č. 1006/2008 z 29. septembra 2008 o oprávneniach na rybolovné činnosti rybárskych plavidiel Spoločenstva mimo vôd Spoločenstva a o prístupe plavidiel tretích krajín do vôd Spoločenstva, o zmene a doplnení nariadení (EHS) č. 2847/93 a (ES) č. 1627/94 a o zrušení nariadenia (ES) č. 3317/94 (Ú. v. EÚ L 286, 29.10.2008, s. 33).
(6)Rozhodnutie Rady 98/392/ES z 23. marca 1998 o uzatvorení Dohovoru Organizácie Spojených národov z 10. decembra 1982 o morskom práve a Dohody z 28. júla 1994 o vykonávaní jeho časti XI Európskym spoločenstvom (Ú. v. ES L 179, 23.6.1998, s. 1).
(7)Rozhodnutie Rady 98/414/ES z 8. júna 1998 o ratifikácii Dohody o vykonávaní ustanovení Dohovoru Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 týkajúceho sa zachovania a riadenia násad rýb žijúcich na oboch stranách mora a násad veľmi sťahovavých rýb Európskym spoločenstvom (Ú. v. ES L 189, 3.7.1998, s. 14).
(8)Rozhodnutie Rady 96/428/ES z 25. júna 1996 o prijatí Dohody o podporovaní dodržiavania medzinárodných ochranných a riadiacich opatrení rybárskymi plavidlami na šírom mori zo strany Spoločenstva (Ú. v. ES L 177, 16.7.1996, s. 24).
(9)Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN A/Res/66/288 z 27. júla 2012 o výsledkoch konferencie Rio +20 s názvom „Budúcnosť, ktorú chceme“.
(10)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22).
(11)Nariadenie Rady (ES) č. 1005/2008 z 29. septembra 2008, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1936/2001 a (ES) č. 601/2004 a ktorým sa zrušujú nariadenia (ES) č. 1093/94 a (ES) č. 1447/1999 (Ú. v. EÚ L 286, 29.10.2008, s. 1).
(12)Nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 847/96, (ES) č. 2371/2002, (ES) č. 811/2004, (ES) č. 768/2005, (ES) č. 2115/2005, (ES) č. 2166/2005, (ES) č. 388/2006, (ES) č. 509/2007, (ES) č. 676/2007, (ES) č. 1098/2007, (ES) č. 1300/2008, (ES) č. 1342/2008 a ktorým sa zrušujú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1627/94 a (ES) č. 1966/2006 (Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1).
(13)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).
(14)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).
(15) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
(16)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(17) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1026/2012 z 25. októbra 2012 o určitých opatreniach na účely ochrany populácie rýb v súvislosti s krajinami, ktoré umožňujú neudržateľný rybolov (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 34).
(18)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (Inspire) (Ú. v. EÚ L 108, 25.4.2007, s. 1).
(19) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2328/2003, (ES) č. 861/2006, (ES) č. 1198/2006 a (ES) č. 791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1255/2011 (Ú. v. EÚ L 149, 20.5.2014, s. 1).


Tretie krajiny, ktorých štátni príslušníci podliehajú vízovej povinnosti alebo sú od nej oslobodení: Gruzínsko ***I
PDF 329kWORD 42k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 2. februára 2017 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Gruzínsko) (COM(2016)0142 – C8-0113/2016 – 2016/0075(COD))
P8_TA(2017)0016A8-0260/2016

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0142),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 77 ods. 2 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0113/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. decembra 2016, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a na stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A8-0260/2016),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 2. februára 2017 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/..., ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Gruzínsko)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2017/372.)


Kríza právneho štátu v Konžskej demokratickej republike a v Gabone
PDF 341kWORD 48k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. februára 2017 o kríze právneho štátu v Konžskej demokratickej republike a v Gabone (2017/2510(RSP))
P8_TA(2017)0017RC-B8-0120/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Konžskej demokratickej republike (KDR),

–  so zreteľom na vyhlásenia Delegácie EÚ v KDR o situácii v oblasti ľudských práv v krajine,

–  so zreteľom na politické dohody dosiahnuté v KDR 18. októbra 2016 a 31. decembra 2016,

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Federicy Mogheriniovej z 18. decembra 2016 o neschopnosti dosiahnuť dohodu v KDR,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorkyne PK/VP z 23. novembra 2016 o aktuálnom politickom úsilí v KDR,

–  so zreteľom na závery Rady z 23. mája 2016 a 17. októbra 2016 o KDR,

–  so zreteľom na miestne vyhlásenia EÚ z 2. augusta 2016 a z 24. augusta 2016 o volebnom procese v KDR po začatí národného dialógu v KDR,

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o KDR, najmä rezolúciu 2293 (2016) o obnove sankčného režimu voči KDR a mandátu skupiny expertov a rezolúciu 2277 (2016), ktorou sa obnovil mandát stabilizačnej misie v KDR (MONUSCO),

–  so zreteľom na tlačové vyhlásenia Bezpečnostnej rady OSN z 15. júla 2016 a z 21. septembra 2016 o situácii v KDR,

–  so zreteľom na výročnú správu vysokého komisára OSN pre ľudské práva o situácii v oblasti ľudských práv v KDR uverejnenú 27. júla 2015,

–  so zreteľom na správy generálneho tajomníka OSN z 9. marca 2016 o stabilizačnej misii OSN v KDR a o vykonávaní rámcovej dohody o mieri, bezpečnosti a spolupráci pre KDR a príslušný región,

–  so zreteľom na spoločnú tlačovú správu Africkej únie, Organizácie Spojených národov, Európskej únie a Medzinárodnej organizácie frankofónie zo 16. februára 2016 a z 5. júna 2016 o potrebe inkluzívneho politického dialógu v KDR a na ich záväzok podporovať úsilie subjektov v KDR o konsolidáciu demokracie v krajine,

–  so zreteľom na rámcovú dohodu o mieri, bezpečnosti a spolupráci pre KDR a príslušný región podpísanú v Addis Abebe vo februári 2013,

–  so zreteľom na záverečnú správu volebnej pozorovateľskej misie Európskej únie,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie, ktoré 24. septembra 2016 po oznámení oficiálnych výsledkov prezidentských volieb gabonským ústavným súdom vydali PK/VP a komisár pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj Neven Mimica,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorkyne PK/VP o Gabone z 11. septembra 2016,

–  so zreteľom na tlačovú správu vydanú Africkou úniou 1. septembra 2016, v ktorej odsudzuje násilie páchané počas konfliktu po voľbách v Gabone a požaduje mierové vyriešenie tohto konfliktu,

–  so zreteľom na výročnú správu EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2014, ktorú prijala Rada Európskej únie 22. júna 2015,

–  so zreteľom na národný indikatívny program v rámci 11. Európskeho rozvojového fondu na roky 2014 – 2020, ktorého prioritami sú posilňovanie demokracie, správy vecí verejných a právneho štátu,

–  so zreteľom na uznesenia prijaté Spoločným parlamentným zhromaždením AKT – EÚ z 18. mája 2011 o výzvach pre budúcnosť demokracie a rešpektovaní ústavného poriadku v krajinách AKT a EÚ a z 27. novembra 2013 o rešpektovaní zásad právneho štátu a úlohe nestranného a nezávislého súdnictva,

–  so zreteľom na memorandum o porozumení, ktoré podpísali Gabonská republika a Európska únia, týkajúce sa volebnej pozorovateľskej misie EÚ (VPM EÚ),

–  so zreteľom na ústavu KDR a gabonskú ústavu,

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov z júna 1981,

–  so zreteľom na Africkú chartu o demokracii, voľbách a správe vecí verejných,

–  so zreteľom na vyhlásenie Africkej únie o zásadách demokratických volieb v Afrike (z roku 2002),

–  so zreteľom na medzinárodnú chartu OSN o ľudských právach,

–  so zreteľom na Dohodu z Cotonou,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže právny štát, zodpovednosť, dodržiavanie ľudských práv a slobodné a spravodlivé voľby sú základnými prvkami každej fungujúcej demokracie; keďže tieto prvky boli v niektorých krajinách subsaharskej Afriky, najmä v KDR a Gabone, ohrozené, čo ich uvrhlo do pretrvávajúceho obdobia politickej nestability a násilia;

B.  keďže najnovším prípadom je vyhlásenie Aliho Bonga, odstupujúceho prezidenta Gabonu, ktorý bol pri moci od smrti svojho otca Omara Bonga v roku 2009, za víťaza prezidentských volieb v roku 2016; keďže medzinárodní pozorovatelia, najmä VPM EÚ, zistili zjavné nezrovnalosti pri zostavovaní výsledkov;

C.  keďže Jean Ping, jeho hlavný protivník, okamžite napadol a odsúdil tento výsledok; keďže na ústavný súd bolo pre podozrenie z nezrovnalostí a s požiadavkou opätovného sčítania hlasov podané odvolanie, no ústavný súd nakoniec výsledok potvrdil; keďže však preskúmanie odvolania nerozptýlilo všetky pochybnosti týkajúce sa výsledku prezidentských volieb;

D.  keďže prezident KDR Joseph Kabila, ktorý je pri moci od roku 2001, odložil termín volieb a zotrval pri moci aj po skončení ústavného mandátu; keďže tieto kroky viedli k bezprecedentnému politickému napätiu, nepokojom a násiliu v celej krajine;

E.  keďže po skončení mandátu prezidenta Kabilu násilie eskalovalo, čo viedlo k smrti najmenej 40 osôb pri stretoch medzi demonštrantmi a bezpečnostnými silami; keďže podľa OSN 107 osôb bolo zranených alebo sa s nim zle zaobchádzalo a najmenej 460 osôb bolo zatknutých;

F.  keďže 18. októbra 2016 bola podpísaná dohoda medzi prezidentom Kabilom a časťou opozície o odložení prezidentských volieb na apríl 2018; keďže po mesiacoch rokovaní zmluvné strany dohody z 18. októbra 2016 dospeli 31. decembra 2016 k celkovej a inkluzívnej politickej dohode; keďže touto dohodou sa stanovuje prvé pokojné odovzdanie moci v krajine od roku 1960, vytvorenie dočasnej vlády národnej jednoty, uskutočnenie volieb do konca roka 2017 a odstúpenie prezidenta Kabilu;

G.  keďže v oboch krajinách vypukli pouličné demonštrácie, ktoré boli násilne potlačené a pri ktorých zahynulo niekoľko ľudí; keďže orgány ostro zasiahli proti členom opozície a občianskej spoločnosti, ktorí vyjadrovali nesúhlas s vládnou mocou; keďže ľudskoprávne skupiny nepretržite informujú o zhoršujúcej sa situácii v oblasti ľudských práv a slobody prejavu a zhromažďovania, ako aj o používaní neprimeranej sily proti pokojným demonštrantom, svojvoľných zatýkaniach a väzneniach a politicky motivovaných súdnych procesov;

H.  keďže došlo k výraznému zhoršeniu v oblasti slobody médií, ktorú obmedzujú neustále hrozby a útoky na novinárov; keďže úrady zatvorili médiá a rozhlasové stanice, pričom prístup na internet a sociálne siete sa obmedzil;

I.  keďže jednou z charakteristík demokracie je rešpektovanie ústavy, ktorá je základom štátu, inštitúcií a zásady právneho štátu; keďže pokojné, slobodné a spravodlivé voľby v týchto krajinách by výrazne prispeli k riešeniu výzvy demokratického napredovania a striedania moci, ktorej čelí región strednej Afriky;

J.  keďže medzi priority národného indikatívneho programu v rámci 11. Európskeho rozvojového fondu na roky 2014 – 2020 patria riešenia na posilnenie demokracie, správy vecí verejných a právneho štátu, keďže zásadným spoločným záujmom EÚ aj afrických partnerov je stály rozvoj demokracie a vytvorenie správne fungujúceho konštitucionalizmu;

1.  vyjadruje poľutovanie nad stratami na životoch počas demonštrácií v posledných mesiacoch v obidvoch krajinách a vyjadruje úprimnú sústrasť rodinám obetí a obyvateľom KDR a Gabonu;

2.  je hlboko znepokojený čoraz nestabilnejšou situáciou v oboch krajinách; nalieha na orgány, a najmä na prezidentov, aby dodržali svoje medzinárodné záväzky, zaručili ľudské práva a základné slobody a vládli takým spôsobom, aby sa čo najdôraznejšie rešpektovala zásada právneho štátu;

3.  dôrazne odsudzuje všetko násilie spáchané v Gabone a KDR, porušenia ľudských práv, svojvoľné zatýkanie a nezákonné zadržiavanie, politické zastrašovanie občianskej spoločnosti a členov opozície, ako aj porušovanie slobody tlače a slobody prejavu v kontexte prezidentských volieb; požaduje zrušenie všetkých obmedzení médií a prepustenie všetkých politických väzňov;

Gabon

4.  považuje oficiálne výsledky prezidentských volieb za netransparentné a vysoko pochybné, čo má za následok spochybnenie legitimity prezidenta Bonga; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že odvolacie konanie, ktoré viedlo k vyhláseniu Aliho Bonga za víťaza volieb, sa vykonalo netransparentne, a že ústavný súd riadne nezohľadnil nezrovnalosti zistené v niektorých provinciách, najmä v provincii Haut-Ogooué, ktorá je mocenskou základňou Aliho Bonga; vyjadruje poľutovanie nad tým, že ústavný súd odmietol prepočítať hlasy a porovnať hlasovacie lístky pred tým, ako boli zničené;

5.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad politickou krízou v Gabone a pokračujúcim násilím medzi demonštrantmi a bezpečnostnými silami v nadväznosti na vyhlásenie prezidentských volieb v roku 2016;

6.  dôrazne odsudzuje zastrašovanie a hrozby voči členom VPM Európskej únie, ako aj útoky spochybňujúce jej neutralitu a transparentnosť; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že napriek memorandu o porozumení podpísanému s vládou Gabonu, bol VPM EÚ poskytnutý len obmedzený prístup k centralizovanému sčítaniu hlasov v miestnych volebných komisiách a do sídla štátnej volebnej komisie a že sa tým volebnej pozorovateľskej misii EÚ zabránilo v kontrole legitímnosti prezidentského volebného procesu;

7.  berie na vedomie plánované začatie národného dialógu na základe návrhu Aliho Bonga; vyjadruje výhrady k vierohodnosti a relevantnosti takéhoto procesu; poukazuje na to, že vedúci predstaviteľ opozície Jean Ping sa na ňom odmieta zúčastniť a začal a uzavrel vlastný národný dialóg;

8.  naliehavo žiada vládu Gabonu, aby uskutočnila dôkladnú a rýchlu reformu volebného rámca, v ktorej zohľadní odporúčania VPM EÚ a ktorá bude zameraná na jeho zlepšenie a dosiahnutie jeho plnej transparentnosti a dôveryhodnosti; zdôrazňuje, že gabonské orgány musia zaručiť plnú a lojálnu spoluprácu so všetkými príslušnými vnútroštátnymi a medzinárodnými zainteresovanými stranami s cieľom zabezpečiť, aby budúce parlamentné voľby boli úplne transparentné a spravodlivé, a aby sa uskutočnili v slobodnom, demokratickom, inkluzívnom a pokojnom prostredí;

9.  požaduje nezávislé a objektívne vyšetrenie násilia súvisiaceho s voľbami a obvinení z vážneho porušovania ľudských práv a základných slobôd, a zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby všetky zodpovedné osoby boli potrestané; okrem toho vyzýva EÚ, aby v spolupráci s OSN a Africkou úniou pokračovala v dôslednom monitorovaní celkovej situácie v Gabone a podávala správy o všetkých prípadoch porušovania ľudských práv a základných slobôd; berie na vedomie žiadosti o predbežné vyšetrovanie povolebného násilia na Medzinárodnom trestnom súde (MTS);

10.  nalieha na Radu, aby začala proces konzultácií podľa článku 96 Dohody z Cotonou, akonáhle sa nedospeje k pokroku v zintenzívnenom politickom dialógu; vyzýva Radu, aby v prípade, že sa nedosiahne dohoda v rámci procesu konzultácií, zvážila uvalenie cielených sankcií na osoby zodpovedné za násilnosti po voľbách a porušovanie ľudských práv, ako aj za oslabovanie demokratického procesu v krajine;

Konžská demokratická republika

11.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že vláda KDR nedokázala usporiadať prezidentské voľby v termíne danom ústavou; opakuje svoju požiadavku na podniknutie všetkých potrebných krokov s cieľom vytvoriť priaznivé prostredie pre konanie slobodných, spravodlivých a vierohodných volieb najneskôr v decembri 2017 v úplnom súlade s ústavou KDR a Africkou chartou demokracie, volieb a dobrej správy vecí verejných;

12.  naliehavo vyzýva všetkých politických aktérov, aby sa zapojili do mierového a konštruktívneho dialógu, aby sa predišlo akémukoľvek prehĺbeniu súčasnej politickej krízy a aby sa zdržali ďalšieho násilia a provokácie;

13.  víta úsilie Národnej konferencie biskupov (CENCO) o dosiahnutie širšieho konsenzu o presune politickej moci; berie na vedomie dohodu dosiahnutú koncom decembra 2016, v ktorej sa zamieta tretie funkčné obdobie prezidenta Kabilu a vyzýva na konanie volieb pred koncom roka 2017; pripomína všetkým zúčastneným stranám ich záväzok vyplývajúci z tejto dohody a vyzýva ich preto, aby ho uplatňovali vo všetkých jej zložkách a stanovili čo najskôr konkrétny harmonogram nadchádzajúcich volieb; pripomína im rozsah dôsledkov, ak sa im nepodarí dosiahnuť úspešný výsledok;

14.  naliehavo vyzýva vládu KDR, aby okamžite začala riešiť otvorené otázky súvisiace so stanovením etáp volebného kalendára, s rozpočtom a aktualizáciou voličských zoznamov s cieľom umožniť uskutočnenie slobodných, spravodlivých a transparentných volieb; pripomína, že nezávislá štátna volebná komisia by mala byť nestranná a inkluzívna inštitúcia s dostatočnými zdrojmi na umožnenie komplexného a transparentného procesu;

15.  žiada Európsku úniu a jej členské štáty, aby podporili vykonávanie dohody a uskutočnenie volebného procesu; a vyzýva všetkých medzinárodných aktérov, aby KDR poskytli rozsiahlu politickú, finančnú, technickú a logistickú podporu, ktorú potrebuje na to, aby sa voľby mohli konať do decembra 2017; požaduje transparentnosť v súvislosti s finančnou podporou od Európskej únie a jej členských štátov pre voľby v KDR;

16.  naliehavo požaduje úplné, podrobné a transparentné vyšetrenie prípadov údajného porušovania ľudských práv, ku ktorým došlo počas protestov, s cieľom identifikovať zodpovedné osoby a vyvodiť voči nim zodpovednosť;

17.  víta skutočnosť, že EÚ prijala cielené sankcie vrátane zákazov cestovania a zmrazenia aktív, ktoré sa týkajú osôb zodpovedných za násilné represie a narúšanie demokratického procesu v KDR; vyzýva Radu, aby v prípade ďalšieho násilia zvážila rozšírenie týchto reštriktívnych opatrení, ako je to uvedené v Dohode z Cotonou;

o
o   o

18.  vyzýva Radu OSN pre ľudské práva, aby vyšetrila závažné porušovanie ľudských práv, ktoré sa nedávno vyskytlo v oboch krajinách;

19.  vyzýva orgány KDR a gabonské orgány, aby pri najbližšej príležitosti ratifikovali Africkú chartu demokracie, volieb a dobrej správy vecí verejných;

20.  vyzýva delegáciu EÚ, aby využila všetky vhodné nástroje na podporu obhajcov ľudských práv a prodemokratických hnutí a aby viedla posilnený politický dialóg s orgánmi týchto krajín, ako je zakotvené v článku 8 Dohody z Cotonou;

21.  okrem toho žiada, aby EÚ a krajiny AKT, v spolupráci s OSN a Africkou úniou, pokračovali v dôslednom monitorovaní celkovej situácie v oboch krajinách;

22.  zdôrazňuje, že situácia v Gabone a KDR predstavuje vážnu hrozbu pre stabilitu regiónu strednej Afriky ako celku; opakovane vyjadruje svoju podporu Africkej únii v jej významnej úlohe pri predchádzaní politickej kríze v regióne, ako aj akejkoľvek ďalšej destabilizácii v oblasti Veľkých jazier;

23.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Africkej únii, prezidentom, premiérom a parlamentom KDR a Gabonu, generálnemu tajomníkovi OSN, Rade OSN pre ľudské práva a Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT-EÚ.


Vykonávanie programu Erasmus+
PDF 463kWORD 73k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. februára 2017 o vykonávaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES (2015/2327(INI))
P8_TA(2017)0018A8-0389/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 165 a 166 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej článok 14,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES(1),

–  so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2006/962/ES z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie(2),

–  so zreteľom na uznesenie Rady z 27. novembra 2009 o obnovenom rámci pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018)(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2010 o podpore prístupu mládeže na trh práce a posilnení postavenia účastníkov odbornej prípravy, odborných stáží a učňovského vzdelávania(4),

–  so zreteľom na závery Rady z 19. novembra 2010 o vzdelávaní pre trvalo udržateľný rozvoj,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. januára 2011 s názvom Rozvíjanie európskeho rozmeru v športe (COM(2011)0012),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 s názvom Mládež v pohybe – rámec na skvalitnenie európskych systémov vzdelávania a odbornej prípravy(5)

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. septembra 2011 s názvom Podpora rastu a zamestnanosti – program modernizácie európskych systémov vysokoškolského vzdelávania (COM(2011)0567),

–  so zreteľom na uznesenie Rady z 28. novembra 2011 o obnovenom európskom programe vzdelávania dospelých(6),

–  so zreteľom na závery Rady z 28. a 29. novembra 2011 o referenčnej hodnote pre vzdelávaciu mobilitu(7),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa(8),

–  so zreteľom na spoločnú správu Rady a Komisie z roku 2012 o vykonávaní strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) – Vzdelávanie a odborná príprava v inteligentnej, udržateľnej a inkluzívnej Európe(9);

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2013 o prehodnotení vzdelávania(10),

–  so zreteľom na závery Rady z 20. mája 2014 o účinnom vzdelávaní učiteľov,

–  so zreteľom na závery Rady z 20. mája 2014 o zabezpečení kvality na podporu vzdelávania a odbornej prípravy,

–  so zreteľom na deklaráciu o podpore občianstva a spoločných hodnôt slobody, tolerancie a nediskriminácie prostredníctvom vzdelávania (Parížska deklarácia), ktorú 17. marca 2015 prijali ministri školstva krajín Európskej únie na neformálnom zasadnutí v Paríži,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 o podpore podnikania mladých ľudí prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy(11),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. septembra 2015 s názvom Návrh spoločnej správy Rady a Komisie za rok 2015 o vykonávaní obnoveného rámca pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018) (COM(2015)0429),

–  so zreteľom na spoločnú správu Rady a Komisie na rok 2015 o vykonávaní strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) – Nové priority pre európsku spoluprácu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy(12),

–  so zreteľom na závery Rady o úlohe vzdelávania v ranom detstve a primárneho vzdelávania pri podpore tvorivosti, inovačnosti a digitálnej kompetencie(13),

–  so zreteľom na závery Rady o znižovaní miery predčasného ukončenia školskej dochádzky a podpore úspechu v škole(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o získavaní vedomostí o EÚ v škole(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o programe Erasmus+ a ďalších nástrojoch na posilnenie mobility v oblasti odborného vzdelávania a prípravy – zásady celoživotného vzdelávania(16),

–  so zreteľom na závery Rady z 30. mája 2016 o rozvoji mediálnej gramotnosti a kritického myslenia prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy,

–  so zreteľom na závery Rady z 30. mája 2016 o úlohe sektora mládeže v rámci integrovaného a medziodvetvového prístupu k prevencii násilnej radikalizácie mladých ľudí a k boju proti takejto radikalizácii,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júna 2016 s názvom Nový program v oblasti zručností pre Európu (COM(2016)0381),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. júna 2016 o opatreniach v nadväznosti na strategický rámec pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020)(17),

–  so zreteľom na článok 52 svojho rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) prílohy 3 k rozhodnutiu Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0389/2016),

A.  keďže Erasmus+ je jedným z najúspešnejších programov Únie a hlavným nástrojom na podporu činností v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu a jeho cieľom je zlepšiť kariérny potenciál mladých ľudí a poskytnúť účastníkom sociálne väzby; pričom v rokoch 2014 – 2020 poskytol príležitosť študovať, absolvovať odbornú prípravu a zapojiť sa do dobrovoľníckej činnosti v inej krajine viac než 4 miliónom Európanov;

B.  keďže Komisia preukázala pružnosť a podnikla inovačné kroky na riešenie nových výziev, ako je návrh pre utečencov, ako aj na podporu občianskych hodnôt v rámci stimulov, ktoré Erasmus+ ponúka, v záujme vytvorenia aktívnejšieho a participatívnejšieho medzikultúrneho dialógu;

C.  keďže obrovský vzdelávací, spoločenský, politický a hospodársky význam tohto programu sa odráža v 40 % zvýšení rozpočtu na programové obdobie a v miere záväzkov stanoveného rozpočtu, ktorá v dôsledku vysokého počtu žiadostí dosiahla takmer 100 %;

D.  keďže zatiaľ nie sú k dispozícii všetky relevantné údaje pre úplnú kvantitatívnu a kvalitatívnu analýzu vykonávania a keďže je teda predčasné vypracovať kvalitatívne hodnotenie vplyvu programu;

E.  keďže z výsledkov štúdie vplyvu programu Erasmus z roku 2014(18) vyplýva, že osoby, ktoré študovali alebo absolvovali odbornú prípravu v zahraničí, majú v porovnaní s osobami bez podobnej skúsenosti dvakrát vyššiu pravdepodobnosť, že si nájdu zamestnanie, 85 % študentov programu Erasmus študuje alebo sa odborne pripravuje v zahraničí, aby zvýšili svoju zamestnateľnosť v zahraničí, a miera nezamestnanosti osôb, ktoré študovali alebo absolvovali odbornú prípravu v zahraničí, je päť rokov po ukončení štúdia o 23 % nižšia; keďže v štúdii o vplyve programu Erasmus sa tiež uvádza, že 64 % zamestnávateľov považuje medzinárodnú skúsenosť za dôležitú pre prijatie do zamestnania (v porovnaní s 37 % v roku 2006) a absolventom s medzinárodnými skúsenosťami sa zveruje väčšia profesijná zodpovednosť; keďže tretine stážistov programu Erasmus ponúkne zamestnanie podnik, v ktorom stáž absolvovali, takmer desatina stážistov programu Erasmus, ktorí absolvovali pracovnú stáž, si založila vlastný podnik a tri štvrtiny to plánujú urobiť alebo si to dokážu predstaviť;

Hlavné závery

1.  poukazuje na to, že Erasmus+ je kľúčový program EÚ v oblasti mobility, vzdelávania a odbornej prípravy, ktorému bol vzhľadom na pozitívne výsledky a vysoký záujem pridelený o 40 % vyšší rozpočet v porovnaní s obdobím 2007 – 2013;

2.  konštatuje, že veľká väčšina národných agentúr očakáva dosiahnutie cieľov programu Erasmus+ v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže;

3.  domnieva sa, že program Erasmus+ zohráva dôležitú úlohu pri posilňovaní európskej identity a integrácie, solidarity, inkluzívneho a udržateľného rastu, kvalitných pracovných miest, konkurencieschopnosti, sociálnej súdržnosti a pracovnej mobility mládeže tým, že pozitívne prispieva k zlepšeniu európskych systémov vzdelávania a odbornej prípravy, celoživotnému vzdelávaniu, aktívnemu európskemu občianstvu a lepším vyhliadkam na získanie zamestnania, tým, že poskytuje Európanom príležitosť na získanie prierezových a prenosných súborov osobných a profesijných zručností a schopností prostredníctvom štúdia, odbornej prípravy, pracovných skúseností v zahraničí a dobrovoľníckej práce, ako aj tým, že jednotlivcom ponúka šancu na nezávislejší život, jednoduchšiu adaptáciu a dosiahnutie osobného rozvoja;

4.  zdôrazňuje, že hoci program ako celok je viditeľnejší než predošlý program, jednotlivým sektorovým programom stále chýba viditeľnosť; v tejto súvislosti pripomína, že počas vykonávania programu treba zohľadniť osobitné znaky a charakteristiky jednotlivých sektorov;

5.  zdôrazňuje, že by sa mali opäť zaviesť sektorové formáty, ako sú semináre Grundtvig či národné iniciatívy pre mládež otvorené neformálnym skupinám, a mala by sa zlepšiť dostupnosť nadnárodných iniciatív pre mládež; navrhuje, aby sa vplyv programu maximalizoval pomocou nových oprávnených činností, napríklad zavedením veľkých výmen mládeže na základe štruktúry rozsiahlej Európskej dobrovoľníckej služby v rámci kľúčovej akcie 1;

6.  zdôrazňuje, že rastúci záujem európskych občanov o Erasmus+ sa najviac dotýka kapitoly programu týkajúcej sa mládeže; konštatuje, že v súčasnosti je 36 % všetkých žiadostí v rámci programu Erasmus+ z oblasti mládeže, pričom v období rokov 2014 až 2016 došlo k nárastu podaných žiadostí o 60 %;

7.  uznáva význam štruktúrovaného dialógu EÚ o mládeži, čo je participatívny proces, ktorý mladým ľuďom a mládežníckym organizáciám poskytuje príležitosť zapojiť sa do tvorby politiky EÚ v oblasti mládeže a ovplyvňovať ju, a víta podporu, ktorú program poskytuje tomuto procesu podporovaním národných pracovných skupín a projektov štruktúrovaného dialógu v rámci kľúčovej akcie 3; poznamenáva, že Európska dobrovoľnícka služba je formátom intenzívneho učenia a skúseností pre mladých ľudí a vyžaduje si kvalitný rámec; zdôrazňuje, že prístup k programu Erasmus+ by mal zostať vyhradený v prvom rade pre subjekty občianskej spoločnosti;

8.  uznáva, že podľa správ zainteresovaných strán na všetkých úrovniach bolo obdobie prvého dva a pol roka vykonávania programu ťažké a náročné, ale medzičasom došlo k zlepšeniam, hoci zjednodušenia zavedené nediferencovaným prístupom k žiadostiam mali v mnohých prípadoch nepriaznivý účinok; domnieva sa, že menej byrokratických prekážok by viedlo k širšiemu záberu a väčšej prístupnosti programu; žiada preto, aby sa vynaložilo ďalšie úsilie na odstránenie byrokracie v celom projektovom cykle a aby sa náklady stanovili primerane vzhľadom na rozpočet alebo druh projektu; zároveň vyzýva Komisiu, aby v záujme čo najširšieho prístupu k programu posilnila dialóg so sociálnymi partnermi, miestnymi orgánmi a občianskou spoločnosťou; vyjadruje poľutovanie nad tým, že vzhľadom na vysokú úroveň administratívnej záťaže môže byť financovanie v rámci programu Erasmus+ nedostupné pre menšie organizácie; je presvedčený o tom, že byrokracia a požiadavky na podávanie správ by sa mali zjednodušiť;

9.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia neposkytuje žiadne údaje o kvalite úspešných projektov; zdôrazňuje, že analýza kvality každého projektu a transparentné zverejňovanie výsledkov sú zrejmým krokom, ktorý by Komisia mala podniknúť a ktorý by mohol prispieť k vyššej miere úspešnosti žiadostí;

10.  zdôrazňuje, že zatiaľ sa nepodarilo dosiahnuť cieľ, ktorým je jednoduchšie, užívateľsky prístupnejšie a pružnejšie vykonávanie; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad pretrvávajúcim nedostatkom zrozumiteľnosti, nejednotnou úrovňou detailnosti programovej príručky, ako aj príliš komplikovanými formulármi žiadostí, ktoré značne znevýhodňujú menších, neskúsených a neprofesionálnych žiadateľov; zdôrazňuje, že program treba neustále zlepšovať, aby bol pre účastníkov prístupnejší, pričom treba zohľadniť význam rozlišovania medzi rôznymi sektormi a skupinami príjemcov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že dlhé platobné lehoty v rámci programu Erasmus+ ovplyvňujú možnosti menších organizácií na podanie žiadosti o financovanie;

11.  žiada Komisiu, aby podstatne zjednodušila postup podávania žiadostí a aby prepracovala programovú príručku, lepšie ju prispôsobila užívateľom a zohľadnila v nej špecifiká jednotlivých sektorov tým, že všetky relevantné informácie o jednotlivých oblastiach programu uvedie v jednej kapitole, a aby uverejnila žiadosti vo všetkých jazykoch v rovnakom čase ako programovú príručku a v dostatočnom predstihu pred uplynutím lehoty na podanie žiadosti, a tiež aby jasne uviedla, aká dokumentácia je potrebná v jednotlivých štádiách projektu; požaduje vyjasnenie a zjednodušenie finančnej časti elektronického formulára; zdôrazňuje, že na hodnotenie žiadostí je potrebné koordinované a jednotné posudzovanie za podpory nezávislých odborníkov;

12.  zdôrazňuje význam jasných výsledkov vzdelávania a konkrétnych popisov pracovnej činnosti pre pracovné skúsenosti Erasmus+ v zahraničí pre študentov odborného vzdelávania a prípravy, stážistov, učňov a dobrovoľníkov; zdôrazňuje, že príprava kandidátov pred pobytom v zahraničí je neoddeliteľnou súčasťou činnosti a musí zahŕňať stretnutia na tému profesionálneho smerovania, jazykové kurzy, ako aj kurzy prípravy v oblasti sociálnej a kultúrnej integrácie vrátane medzikultúrnej komunikácie, ktoré by podporovali zapojenie ľudí do spoločnosti a zlepšili ich pracovné a životné podmienky; vzhľadom na dôležitosť viacjazyčnosti pre zlepšovanie zamestnateľnosti mladých ľudí sa domnieva, že v rámci programu Erasmus+ by sa malo vyvinúť väčšie úsilie na propagáciu a podporu viacjazyčnosti; víta skutočnosť, že sa posilnia jazykové znalosti účastníkov projektov Erasmus+ vrátane znalostí susedských jazykov, ktoré môžu zvýšiť mobilitu a zamestnateľnosť na cezhraničnom pracovnom trhu; domnieva sa, že jazykové kurzy pre nových účastníkov mobility by sa mohli zabezpečovať v spolupráci so vzdelávacími inštitúciami a hostiteľskými spoločnosťami a prispôsobiť ich oblasti štúdia alebo stáže;

13.  pripomína, že i napriek výraznému celkovému zvýšeniu rozpočtu programu bolo vo VFR v prvej polovici programového obdobia naplánované len obmedzené zvýšenie, čo, žiaľ, viedlo k zamietnutiu mnohých vysoko kvalitných projektov, a teda k nižšej miere úspešnosti a veľkej nespokojnosti žiadateľov;

14.  víta zvýšenie prostriedkov dostupných na program Erasmus+ na rok 2017 o takmer 300 miliónov EUR v porovnaní s rokom 2016; ďalej zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa tieto prostriedky čiastočne využili na zlepšenie slabín programu, a najmä na zvýšenie počtu úspešných kvalitných projektov;

15.  uznáva, že investície z rozpočtu EÚ v rámci programu Erasmus+ významne prispievajú k zlepšovaniu zručností, zamestnateľnosti a nižšiemu riziku dlhodobej nezamestnanosti mladých Európanov, ako aj k aktívnemu občianstvu a sociálnemu začleneniu mladých ľudí;

16.  domnieva sa, že 12,7 % zvýšenie celkového rozpočtu v roku 2017 v porovnaní s rokom 2016 a ďalšie ročné zvýšenia počas zostávajúcich rokov programu prinesú vyššiu mieru úspešnosti a väčšiu spokojnosť žiadateľov; očakáva uskutočnenie zámeru Komisie prideliť na zostávajúce programové obdobie ďalších 200 miliónov EUR, hoci na pokrytie požiadaviek nedostatočne financovaných sektorov je potrebný ešte väčší rozpočtový príspevok, ktorý značne prevyšuje dostupné finančné prostriedky; poznamenáva, že podľa správ 48 % národných agentúr sú akcie programu nedostatočne financované;

17.  nabáda Komisiu, aby analyzovala kľúčové akcie programu a sektory, ktoré nemajú dostatok financovania, ako sú strategické partnerstvá v rámci kľúčovej akcie 2, vzdelávanie dospelých, mládež, školské vzdelávanie, odborné vzdelávanie a príprava (OVP) a vysokoškolské vzdelávanie, a tie, pre ktoré by zvýšenie rozpočtu mohlo byť najväčším prínosom; zdôrazňuje, že je potrebné zachovať nepretržité monitorovanie programu s cieľom určiť takéto oblasti a sektory, aby sa mohli čo najskôr prijať nápravné opatrenia; zdôrazňuje, že treba zabezpečiť dostatočné financovanie pre mobilitu, pričom by sa mala venovať osobitná pozornosť zvýšeniu mobility nedostatočne zastúpených skupín; zdôrazňuje, že vzhľadom na špecifické potreby jednotlivých sektorov sú pre jednotlivé sektory potrebné osobitné rozpočtové riadky; poukazuje na to, že prostriedky sa môžu použiť výlučne v rámci programových ustanovení;

18.  zdôrazňuje, že jedným zo spôsobov podpory šírenia a využívania výsledkov sú virtuálne prostriedky, ale veľmi dôležitú úlohu z hľadiska úspešnosti projektu a programu ako celku zohráva osobný kontakt a aktivity založené na osobnom kontakte; v tejto súvislosti sa domnieva, že informačné kampane v členských štátoch by mali zahŕňať semináre a činnosti s osobnou účasťou možných účastníkov;

19.  zdôrazňuje tiež, že silným prvkom pre všetkých účastníkov programu Erasmus+ je rozvoj ich jazykových zručností; preto víta online jazykové nástroje, ktoré Komisia ponúka, ale poukazuje na to, že sa musí zriadiť sprievodný (vnútroštátny, regionálny, miestny) rámec na zabezpečenie úspechu mobility, najmä pre školákov a študentov OVP, ako aj pre zamestnancov na podporu ich začlenenia do rôznych prostredí;

20.  poukazuje na to, že v súčasnosti v rámci svojej odbornej prípravy využíva systémy mobility len 1 % mladých ľudí v praktickej odbornej príprave (vrátane učňov); poukazuje na to, že je nevyhnutné vytvoriť v rámci EÚ podmienky pre rozvoj mobility učňov, aby učni získali rovnaké možnosti ako vysokoškolskí študenti, čím sa dosiahnu ciele boja proti nezamestnanosti, najmä nezamestnanosti mladých ľudí;

21.  zdôrazňuje význam informálneho a neformálneho vzdelávania, pracovníkov s mládežou a účasti na športe a dobrovoľníctve v programe Erasmus+ ako spôsobov stimulácie občianskych, sociálnych a medzikultúrnych schopností, podpory sociálneho začlenenia a aktívneho občianstva mladých ľudí a podpory rozvoja ich ľudského a spoločenského kapitálu;

22.  zdôrazňuje, že v minulosti boli programy Erasmus a Leonardo zamerané hlavne na mladých ľudí s vyššou úrovňou zručností a lepšími možnosťami prístupu na trh práce, pričom sa dostatočne nezameriavali na najzraniteľnejšie skupiny; poukazuje na cieľ EÚ, ktorým je znižovanie miery predčasného ukončovania školskej dochádzky a chudoby; zdôrazňuje, že pri uplatňovaní programu Erasmus+ sa musia členské štáty dôrazne zamerať na osoby s predčasne ukončenou školskou dochádzkou, keďže predstavujú skupinu s vysokým rizikom chudoby; zdôrazňuje, že programy pre osoby s predčasne ukončenou školskou dochádzkou nemôžu byť štandardnou súčasťou OVP alebo výmenných programov, ale mali by sa zamerať na osobitné potreby týchto osôb, ľahký prístup a jednoduché financovanie, ako aj na vytvorenie prostredia priaznivého pre neformálne vzdelávanie a informálne učenie;

23.  berie na vedomie nové spoločenské výzvy a náplne práce, ktoré sa neustále vyvíjajú; pripomína, že program Erasmus+ pripravuje mladých ľudí aj na zamestnanie a domnieva sa, že osobitný dôraz by sa mal klásť na prechod od schopností získaných na pracovisku k mäkkým zručnostiam a podporovať pritom získavanie prierezových a prenosných súborov zručností a schopností, ako je podnikavosť, gramotnosť v oblasti IKT, kreatívne myslenie, riešenie problémov a inovatívne orientované myslenie, sebadôvera, prispôsobivosť, vytváranie kolektívu, projektové riadenie, hodnotenie rizika a jeho podstupovanie, ako aj spoločenské a občianske schopnosti, ktoré sú veľmi dôležité pre trh práce; domnieva sa, že by to malo zahŕňať aj dobré pracovné podmienky, rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a integráciu osôb, ktoré sa nachádzajú v zraniteľnej situácii, do trhu práce a spoločnosti;

24.  konštatuje, že nástroj záruk za študentské pôžičky bol spustený iba vo februári 2015 po podpísaní dohody o delegovaní s Európskym investičným fondom (EIF) v decembri 2014 a že k dnešnému dňu existujú len štyri banky vo Francúzsku, v Španielsku a Írsku, ktoré využívajú tento inovatívny nástroj; vyslovuje poľutovanie nad tým, že tento finančný nástroj zďaleka nedosiahol očakávané výsledky, keďže zatiaľ sa na ňom zúčastňuje len 130 študentov druhého stupňa vysokoškolského vzdelávania; požaduje kritické posúdenie nástroja záruk za pôžičky, v rámci ktorého sa preskúma jeho účel a dostupnosť v Európe, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby po konzultácii s Európskym parlamentom navrhla stratégiu na prerozdelenie tej časti rozpočtového riadku, ktorá sa do roku 2020 pravdepodobne nevyužije; zdôrazňuje, že by sa mala monitorovať celková miera zadlžených študentov, aby sa zaručilo, že komplexné finančné nástroje využívané v programe pomôžu väčšiemu počtu jednotlivcov;

25.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že organizácie zastupujúce amatérskych športovcov, a najmä športovcov so zdravotným postihnutím, na miestnej úrovni sú veľmi málo zastúpené ako účastníci projektov pri realizácii projektov masového športu; víta zavedenie malých partnerstiev spolupráce s nižšími administratívnymi požiadavkami ako dôležitý krok k tomu, aby sa na programe mohli zúčastniť i menšie organizácie masového športu a mohol sa ďalej zvyšovať ich význam; zdôrazňuje, že medzisektorová akcia, v tomto prípade akcia spájajúca šport a vzdelávanie, môže prispieť k odstráneniu tohto nedostatku; poznamenáva, že táto prax by sa mala rozšíriť na ďalšie sektory financovania projektu Erasmus+, najmä na dobrovoľnícke organizácie;

26.  víta osobitné zapojenie programu Erasmus+ do spolupráce a činností v masovom športe; nabáda Komisiu, aby zlepšila dostupnosť programu pre amatérske subjekty, ako sú športové kluby, a ich účasť na ňom; vyzýva Komisiu, aby posúdila, či sa existujúce financovanie dostupné pre šport v rámci programu Erasmus+ využíva efektívne a v prospech masového športu, a ak nie, aby určila oblasti možného zlepšenia so zameraním na masový šport a vzdelávanie s cieľom zlepšiť viditeľnosť, propagovať fyzickú aktivitu a sprístupniť šport všetkým občanom EÚ; vyzýva Komisiu, aby zlepšila medzisektorový prístup k masovému športu vo všetkých relevantných činnostiach programu Erasmus+ a koordinovala činnosti v tejto oblasti na zabezpečenie ich efektívnosti a želaného vplyvu;

27.  zdôrazňuje pridanú hodnotu opatrení OVP v rámci programu Erasmus+ podporovaním začlenenia alebo opätovného začlenenia znevýhodnených skupín do príležitostí na vzdelávanie/odbornú prípravu s cieľom zlepšiť ich prechod na trh práce;

28.  vyzýva Komisiu a členské štáty, ako aj agentúry EÚ, ako je Cedefop, aby zlepšili kvalitu, dostupnosť a rovnosť prístupu k programom mobility v oblasti OVP, aby priniesli pridanú hodnotu všetkým účastníkom, pokiaľ ide o kvalifikáciu, uznávanie a obsah, a aby zabezpečili zavedenie noriem kvality do programov učňovskej prípravy;

29.  uznáva, že vzhľadom na vysokú mieru nezamestnanosti mladých ľudí v niektorých členských štátoch je hlavným cieľom programu Erasmus+ príprava mladých ľudí na zamestnanie; zároveň kladie osobitný dôraz na nutnosť zachovať postavenie mimoškolských aktivít, odbornej prípravy a štúdia v rámci programu Erasmus+;

30.  pripomína Komisii, že ľudia so zdravotným postihnutím, ako sú sluchovo postihnuté osoby, majú osobitné potreby, a preto potrebujú primerané financie a príslušnú podporu, ako napríklad tlmočníkov posunkovej reči a lepší prístup k informáciám a primeraný grant, aby mohli získať prístup k programu Erasmus+; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v zavádzaní ďalších opatrení na poskytnutie bezbariérového a nediskriminačného prístupu ku všetkým štipendijným programom v rámci Erasmus+ pre osoby so zdravotným postihnutím; považuje za užitočné vymenovať v prípade potreby tzv. koučov v rámci národných agentúr, ktorí by poskytovali poradenstvo o čo najlepšom využití financií;

31.  zdôrazňuje požiadavku na podporu – či už finančnú alebo prostredníctvom daňových stimulov – MSP, ktoré ponúkajú odbornú prípravu v rámci programu Erasmus+;

Odporúčania

32.  domnieva sa, že Erasmus+ je jedným z kľúčových pilierov, vďaka ktorému si európska populácia osvojí koncepciu celoživotného vzdelávania; žiada preto Komisiu, aby plne využila potenciál dimenzie celoživotného vzdelávania programu posilnením a podporou medzisektorovej spolupráce v rámci programu Erasmus+, ktorý je oveľa vyšší než v prípade predchádzajúcich programov, a aby v strednodobom hodnotení programu, ktoré má byť predložené na konci roka 2017, zhodnotila medzisektorovú spoluprácu; uznáva, že v medzisektorových projektoch a činnostiach sa ukazuje potenciál na zlepšenie výkonnosti programu; žiada začlenenie vzdelávacej mobility do programov vysokoškolského vzdelávania alebo odborného vzdelávania, aby sa zlepšila kvalita vysokoškolského vzdelávania a systému OVP, aby sa jednotlivcom poskytla pomoc pri prehlbovaní ich profesijných zručností, kompetencií a pri kariérnom raste, a tiež aby sa zvýšila informovanosť o schopnostiach získaných počas mobility vo všetkých cieľových odvetviach a podporili znalostí o učení, odbornej príprave a práci s mládežou; žiada, aby sa vytvorili lepšie podmienky na to, aby študenti OVP mohli absolvovať stáž alebo časť svojho štúdia v susedných krajinách, napríklad financovaním cestovných nákladov študentov, ktorí zostali bývať vo svojej krajine;

33.  poukazuje na program Erasmus+, ako na dôležitý nástroj na zlepšenie kvality odborného vzdelávania a prípravy v EÚ; zdôrazňuje skutočnosť, že inkluzívne kvalitné odborné vzdelávanie a príprava a mobilita v oblasti OVP zohrávajú dôležitú hospodársku a sociálnu úlohu v Európe, na rýchlo sa meniacom trhu práce, ako prostriedok poskytujúci mladým ľuďom a dospelým odborné a životné zručnosti potrebné na prechod od vzdelávania a odbornej prípravy k práci; zdôrazňuje, že OVP a mobilita v oblasti OVP by mali podporovať rovnosť príležitostí, nediskrimináciu a sociálne začleňovanie pre všetkých občanov vrátane žien, ktoré sú v OVP nedostatočne zastúpené, a osôb nachádzajúcich sa v zraniteľnej situácii vrátane Rómov, nezamestnaných mladých ľudí, osôb so zdravotným postihnutím, obyvateľov najvzdialenejších regiónov a migrantov; navrhuje tiež, aby sa dôraz kládol na nízkokvalifikovaných príjemcov s cieľom zvýšiť ich účasť a zvýšiť tak dosah týchto programov;

34.  poukazuje na pretrvávajúcu sociálnu selektívnosť pri prihlasovaní sa do programu mobility v niektorých členských štátoch; vyjadruje poľutovanie nad tým, že rastúca nerovnosť v rámci členských štátov a medzi nimi sťažuje prístup k programu, lebo vytvára prekážky pre žiadateľov, najmä pre študentov s nižším príjmom; poukazuje na vysoký podiel študentov v programoch mobility, ktorých podporujú tretie strany (rodina, rodičia, partneri, spriaznení miestni aktéri); poznamenáva, že mnohí pracujúci študenti rušia svoju účasť na mobilite z dôvodu možnej straty príjmu; poznamenáva, že odstránenie prekážok mobility, napr. finančných prekážok, a uznanie výsledkov medzinárodnej práce/štúdia, sú dôležitými nástrojmi na splnenie cieľov kľúčovej akcie 1; nabáda Komisiu a členské štáty, aby ešte zvýšili finančnú pomoc pre tých, ktorí sa nemôžu zúčastniť z dôvodu finančných obmedzení, a hľadali ďalšie možnosti na uľahčenie ich mobility, aby bol program Erasmus+ skutočne prístupný pre všetkých; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili rodovú rovnosť a rovnaký prístup k tomuto programu;

35.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila celoeurópsku mobilitu aj v časoch krízy a aby zachovala možnosti, ktoré umožňujú krajinám zapojeným do európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania prístup k programu Erasmus+;

36.  naďalej vyjadruje znepokojenie nad tým, že program Erasmus+ vnímajú mladí ľudia a širšia verejnosť predovšetkým ako program vysokoškolského vzdelávania; odporúča preto klásť väčší dôraz na to, aby sa na európskej, národnej a regionálnej úrovni zviditeľňovali rôzne oblasti, do ktorých sa ľudia môžu prihlásiť, vrátane školského vzdelávania, vysokoškolského vzdelávania, medzinárodného vysokoškolského vzdelávania, OVP, vzdelávania dospelých, mládeže a športu a dobrovoľníctva, a aby sa tiež zdôrazňovala možnosť uskutočňovať prierezové projekty, a to najmä prostredníctvom informačnej kampane a práce v oblasti vzťahov s verejnosťou, pokiaľ ide o obsah všetkých programov;

37.  domnieva sa, že dlhoročné značky (Comenius, Erasmus, Erasmus Mundus, Leonardo da Vinci, Grundtvig a Mládež v akcii) a ich logá sú dôležitými nástrojmi pri propagovaní rozmanitosti programu; konštatuje tiež, že názov „Erasmus+“ sa stáva najznámejším, najmä medzi novými účastníkmi; zdôrazňuje, že program by si mal chrániť svoj nový názov Erasmus+ a ďalej využívať rôzne metódy na zvyšovanie informovanosti; navrhuje, aby Komisia viac zdôraznila vzťah programu Erasmus+ k značkám a jeho rôznym podprogramom; žiada, aby sa názov „Erasmus+“ pridal k názvom jednotlivých programov (takže sa budú označovať ako „Erasmus+ Comenius“, „Erasmus+ Mundus“, „Erasmus+ Leonardo da Vinci“, „Erasmus+ Grundtvig“ a „Erasmus+ Mládež v akcii“); vyzýva všetky zainteresované strany, aby ich naďalej používali, najmä v publikáciách a brožúrach, s cieľom zachovať a posilniť identitu sektorových programov, zabezpečiť lepšie rozoznávanie a zamedziť akýmkoľvek nejasnostiam medzi príjemcami; vyzýva Komisiu, aby programovú príručku Erasmus+ zostavila za pomoci dlhoročných značiek a aby tieto označenia v programovej príručke aj dôsledne používala;

38.  nabáda Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie o zavedenie otvoreného, konzultačného a transparentného spôsobu práce a aby ďalej zlepšovala svoju spoluprácu so sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou (v prípade potreby vrátane združení rodičov, študentov, učiteľov, nepedagogických pracovníkov a mládežníckych organizácií) na všetkých úrovniach vykonávania; zdôrazňuje, že program Erasmus+ by sa mal stať vzorom transparentnosti Európskej únie, za čo by si mal získať uznanie občanov, a mal by postupne smerovať k tomu, aby bolo 100 % jeho rozhodnutí a procesov úplne transparentných, najmä pokiaľ ide o finančné aspekty; pripomína, že plne transparentné rozhodnutia by priniesli lepšiu zrozumiteľnosť pre projekty a jednotlivcov, ktorých žiadosti neboli úspešné;

39.  zdôrazňuje dôležitú úlohu programového výboru stanovenú v nariadení (EÚ) č. 1288/2013, ktorým sa zriaďuje program Erasmus+, ako kľúčového aktéra pri vykonávaní programu a zvyšovaní európskej pridanej hodnoty prostredníctvom lepšej komplementárnosti a synergie programu Erasmus+ s politikami na vnútroštátnej úrovni; požaduje silnejšiu úlohu programového výboru a jeho úlohu v politických rozhodnutiach; vyzýva Komisiu, aby naďalej poskytovala podrobné informácie o pridelení centralizovaných prostriedkov programovému výboru;

40.  zdôrazňuje, že IT nástroje by sa nemali chápať len ako vektor pre riadiace procesy, procesy spracovania žiadostí a administratívne procesy, ale že tieto nástroje môžu poskytnúť aj cenné možnosti udržiavania kontaktu s príjemcami a môžu uľahčiť kontakty medzi nimi, čo môže podporiť mnohé ďalšie procesy, ako sú spätná väzba príjemcov a vzájomné mentorstvo, a zlepšiť viditeľnosť programu;

41.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila pravidelné výmeny informácií a dobrú spoluprácu medzi národnými orgánmi, vykonávacími orgánmi a organizáciami občianskej spoločnosti na európskej úrovni a národnými agentúrami v oblasti decentralizovaných aj centralizovaných akcií programu; vyzýva národné agentúry, aby na svojich domovských stránkach poskytovali všetky potrebné informácie podľa možnosti v rovnakom formáte a s rovnakým obsahom;

42.  vyzýva Komisiu a osobitne Generálne riaditeľstvo pre vzdelávanie a kultúru (GR EAC) a Výkonnú agentúru pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (EACEA), aby umožnili ďalšiu podporu decentralizovaných opatrení, ako je kľúčová akcia 2, tým, že navrhnú vhodné financovanie primerané veľkosti akcií;

43.  podporuje ďalší rozvoj spolupráce medzi národnými agentúrami a agentúrou EACEA na podporu centralizovaných akcií v rámci programu Erasmus+, poskytovanie potrebnej podpory, zvyšovanie informovanosti o programe, poskytovanie ďalších informácií o programe možným žiadateľom a výmenu spätnej väzby o zlepšovaní procesu vykonávania; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s národnými agentúrami vypracovala európske vykonávacie usmernenia pre národné agentúry; žiada uľahčenie kontaktov medzi Komisiou, národnými agentúrami, príjemcami programu, zástupcami občianskej spoločnosti a agentúrou EACEA vytvorením komunikačnej platformy na výmenu informácií a osvedčených postupov, kde budú môcť všetky zainteresované strany dostávať kvalitné informácie, ako aj zverejňovať svoje skúsenosti a návrhy na ďalšie zlepšenie programu; zdôrazňuje, že je potrebné zapojiť zainteresované strany a príjemcov do zasadnutí programového výboru; zdôrazňuje, že v súlade s nariadením(EÚ) č. 1288/2013 by to malo umožniť zriadenie stálych podvýborov s účasťou zástupcov zainteresovaných strán a príjemcov, sektorových národných agentúr, poslancov Európskeho parlamentu a zástupcov členských štátov;

44.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala a zodpovedajúcim spôsobom upravila formy platieb pre národné agentúry, lehoty na podávanie žiadostí a lehoty na schválenie; poukazuje na to, že národným agentúram by sa mala umožniť väčšia pružnosť, pokiaľ ide o granty na podporu mobility a administratívne náklady, v prospech dlhších zahraničných pobytov; nabáda Komisiu, aby národným agentúram dala väčšiu pružnosť na presúvanie prostriedkov v rámci kľúčových akcií s cieľom prekonať možné nedostatky financovania na základe potrieb príjemcov; navrhuje poveriť týmto procesom národné agentúry s ohľadom na ich znalosť možných nedostatkov financovania v príslušných krajinách; konštatuje, že zvýšená pružnosť so sebou prináša potrebu vykonávať zodpovedajúce monitorovanie a postupovať transparentne;

45.  vyjadruje znepokojenie nad klesajúcim počtom projektov z kategórie tzv. pool projects v rámci programu Leonardo a požaduje, aby národné agentúry v tejto súvislosti dostali väčšiu rozhodovaciu právomoc, pokiaľ ide o výšku príspevkov na administratívne náklady, aby mohli lepšie zohľadniť vnútroštátne špecifiká, ako je duálny systém;

46.  je znepokojený ťažkosťami národných agentúr pri výklade a uplatňovaní pravidiel programu a pripomína, že 82 % rozpočtu programu Erasmus+ sa spravuje v rámci decentralizovaných akcií; vyzýva Komisiu, aby zjednodušila vymedzenia pojmov a zlepšila usmernenia pre decentralizované akcie a aby zabezpečila dôsledné uplatňovanie pravidiel programu a nariadení vo všetkých národných agentúrach, pričom sa musia dodržiavať spoločné normy kvality, postupy hodnotenia projektov a administratívne postupy, čím sa zaručí jednotné a súdržné vykonávanie programu Erasmus+, najlepšie výsledky z hľadiska rozpočtu EÚ a odstránenie miery chybovosti;

47.  je presvedčený o tom, že výkonnosť národných agentúr by sa mala pravidelne hodnotiť a zlepšovať, aby sa zaručil úspech akcií financovaných Európskou úniou; uznáva, že v tejto súvislosti by mala mať kľúčový význam miera účasti a tiež skúsenosti účastníkov a partnerov;

48.  navrhuje, aby bola organizačná štruktúra príslušných útvarov Komisie zosúladená so štruktúrou programu;

49.  vyzýva na ďalšie zlepšovanie príslušných IT nástrojov a zameranie sa na zefektívnenie, ľahšiu použiteľnosť a zlepšenie prepojení medzi rôznymi existujúcimi nástrojmi namiesto vyvíjania nových; v tejto súvislosti pripomína, že nové IT nástroje patria medzi najobľúbenejšie prostriedky mladých občanov pri interakcii s webom; zdôrazňuje, že IT technológie môžu zohrať dôležitú úlohu pri zlepšení viditeľnosti programu;

50.  vyzýva Komisiu, aby ďalej rozvíjala platformy eTwinning, School Education Gateway, Open Education Europe, EPALE, Európsky portál pre mládež a VALOR IT s cieľom zvýšiť ich príťažlivosť a používateľskú prístupnosť; žiada Komisiu, aby zahrnula hodnotenie týchto platforiem do strednodobého hodnotenia programu Erasmus+, ktoré bude predložené na konci roka 2017;

51.  vyzýva Komisiu, aby optimalizovala výkonnosť a používateľskú ústretovosť používania IT nástrojov, ako je Mobility Tool, alebo iných podobných podporných IT platforiem ako je Elektronická platforma pre vzdelávanie dospelých v Európe (EPALE), aby sa zabezpečilo, že príjemcovia programu čo najlepšie využijú svoje skúsenosti, a aby sa podporila aj cezhraničná spolupráca a výmena najlepších postupov;

52.  vyzýva Komisiu na posilnenie rozmeru školského vzdelávania v rámci programu, aby sa umožnila väčšia mobilita žiakov, zjednodušenie financovania a administratívnych postupov pre školy a poskytovateľov neformálneho vzdelávania, čím sa využije všeobecný zámer programu Erasmus+ podporovať medzisektorovú spoluprácu a bude sledovať cieľ povzbudzovať poskytovateľov neformálneho vzdelávania pri ich zapájaní sa do partnerstiev so školami; nabáda Komisiu, aby posilnila prácu s mládežou a postupy vývoja neformálneho vzdelávania v rámci programu podporovaním mládežníckych organizácií a iných subjektov zaoberajúcich sa prácou s mládežou, ako aj ďalším podporovaním európskeho partnerstva pre mládež EÚ a Rady Európy;

53.  víta zavedenie dvoch druhov strategických partnerstiev ako prvý a dôležitý pozitívny krok smerom k zvýšeniu šancí malých organizácií zapojiť sa do programu, pretože pre malé organizácie je často ťažké splniť podmienky, takže sú fakticky diskriminované, čo znižuje dobré meno a presvedčivosť programu; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila zlepšenia, ktorými sa zvýši príťažlivosť programu, čím sa zabezpečí zapojenie väčšieho počtu malých organizácií do činností programu, pričom konečným cieľom je zvýšiť podiel malých organizácií na programe, ale zároveň treba brať do úvahy kvalitatívne požiadavky; víta skutočnosť, že sa vytvorili európske vykonávacie usmernenia a podrobnejšia stránka s najčastejšie kladenými otázkami, ktoré umožňujú zefektívniť podávanie odpovedí o kritériách výberu a predstaviť vybrané projekty s cieľom objasniť výber a lepšie podporovať malé organizácie; zdôrazňuje, že je potrebné zapojiť do činností programu rôzne zúčastnené organizácie a zachovať medzi nimi rovnováhu;

54.  odporúča znížiť sumy finančnej podpory v oblasti školskej spolupráce v prospech počtu podporovaných projektov, aby sa mohli priamo podporovať výmeny študentov a tým umožniť osobné stretnutia ľudí rôznych kultúr a jazykov; zdôrazňuje význam osobných skúseností s ľuďmi z iného kultúrneho prostredia, osobitne so zreteľom na podporu európskej identity a základnej myšlienky európskej integrácie, a odporúča usilovať sa o umožnenie účasti čo najväčšieho počtu ľudí, čo by malo určite platiť pre všetky ciele programu; v tejto súvislosti víta už vykonané zlepšenia, očakáva však zvýšenie pružnosti pravidiel v rámci strategických partnerstiev národných agentúr a Komisie;

55.  zohľadňujúc dôležitosť viacjazyčnosti pre zvyšovanie zamestnateľnosti mladých ľudí(19) sa domnieva, že v rámci programu Erasmus+ by sa malo vyvinúť väčšie úsilie na propagáciu a podporu viacjazyčnosti;

56.  poznamenáva, že so zreteľom na nové spoločenské výzvy Európy je potrebné posilniť európsky prístup k riešeniu spoločných európskych otázok podporovaním veľkých inovačných projektov v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže, ktoré vykonávajú siete európskej občianskej spoločnosti; poukazuje na to, že by sa to mohlo najlepšie dosiahnuť pridelením časti celkových finančných prostriedkov programu Erasmus+ z kľúčovej akcie 2 „Spolupráca v oblasti inovácií a výmena osvedčených postupov“ na centralizované činnosti;

57.  poznamenáva, že 75 % národných agentúr uvádza vysokú mieru administratívnej záťaže, čo znižuje investičnú schopnosť rozpočtu EÚ, pričom hrozí, že to bude mať priamy vplyv na príjemcov; vyzýva GR EAC a EACEA, aby zlepšili vykonávanie, a to najmä proces podávania žiadostí;

58.  víta zavedenie systému jednotkových nákladov do programu s cieľom minimalizovať administratívnu záťaž; víta aj úpravy, ktoré Komisia vykonala v roku 2016 a plánuje na rok 2017; konštatuje, že v dôsledku regulačných požiadaviek nemôžu niektoré členské štáty tento systém uplatňovať alebo považujú úroveň nákladov za nedostatočnú v porovnaní so skutočnými nákladmi; domnieva sa, že ďalšie zvýšenie jednotkových nákladov je nevyhnutné na poskytnutie dostatočnej finančnej podpory účastníkom projektu, a zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby účastníci a organizácie zo vzdialených oblastí a hraničných regiónov neboli systémom jednotkových nákladov znevýhodnení; žiada o náležité odmeňovanie vysokej úrovne osobného zapojenia najmä mnohých dobrovoľníkov, učiteľov, ako aj iných žiadateľov; žiada o (opätovné) začlenenie iniciácie projektov, ako je nadviazanie styku s možnými partnermi spolupráce alebo prípravné stretnutie, do financovania alebo napríklad o dostatočný celkový príspevok na krytie týchto nákladov; zdôrazňuje, že transparentnosť v tejto oblasti je podstatným prvkom požiadaviek a cieľov týkajúcich sa transparentnosti programu Erasmus+ ako celku;

59.  víta zjednodušenie zavedené používaním jednorazového a paušálneho financovania; nabáda Komisiu, aby hľadala možnosti ďalšieho zlepšenia komplikovaného administratívneho postupu pre žiadateľov v rámci rôznych sektorov programu; vyjadruje znepokojenie nad tým, že národné agentúry hlásia vyššie zaťaženie súvisiace s auditmi;

60.  poznamenáva, že je potrebné zvýšiť operačnú podporu pre európske siete v rámci kľúčovej akcie 3 „Podpora reformy politík“ s cieľom maximalizovať propagáciu a šírenie príležitostí, ktoré ponúka program Erasmus+;

61.  žiada Komisiu o prijatie krokov potrebných na uznanie dobrovoľníctva za zdroj vlastných príspevkov do rozpočtu projektu, lebo to uľahčuje účasť menších organizácií predovšetkým z oblasti športu, majúc na pamäti, že program Erasmus+ umožňuje uznanie času vynaloženého na dobrovoľnícku prácu ako spolufinancovanie v podobe nepeňažných príspevkov a že nový návrh finančných usmernení Komisie obsahuje takúto možnosť; zdôrazňuje, že príspevok dobrovoľníctva musí byť vzhľadom na svoj osobitný význam pre program uznaný a musí sa zaručiť jeho viditeľnosť, pričom ho však treba sledovať, aby sa zabezpečilo, že dobrovoľníctvo nebude nahrádzať, ale len dopĺňať investície z verejných zdrojov;

62.  uznáva hospodársku a sociálnu hodnotu dobrovoľníckej činnosti a vyzýva Komisiu, aby v rámci akcií programu viac podporovala organizácie založené na dobrovoľníckej činnosti;

63.  víta návrh Komisie na zriadenie Zboru európskej solidarity; nabáda Komisiu, aby do vývoja tejto novej iniciatívy zapojila dobrovoľnícke organizácie, čím by sa zabezpečila jej pridaná a komplementárna hodnota pri posilňovaní dobrovoľníctva v Európskej únii; nabáda Komisiu a členské štáty, aby poskytli rozpočtový príspevok pre túto novú iniciatívu bez toho, aby to malo za následok nedostatočné financovanie ostatných súčasných a prioritných programov, a žiada, aby sa preskúmali možnosti jej integrácie do Európskej dobrovoľníckej služby s cieľom posilniť dobrovoľníctvo v EÚ bez zdvojenia iniciatív a programov;

64.  zdôrazňuje, že dobrovoľníctvo je vyjadrením solidarity, slobody a zodpovednosti a prispieva k posilňovaniu aktívneho občianstva a osobného ľudského rozvoja; domnieva sa, že dobrovoľníctvo je aj dôležitým nástrojom sociálneho začleňovania a súdržnosti, ako aj odbornej prípravy, vzdelávania a medzikultúrneho dialógu, a zároveň významne prispieva k šíreniu európskych hodnôt; domnieva sa, že by sa mala uznať úloha Európskej dobrovoľníckej služby (EDS) pri podpore rozvoja zručností a schopností, ktoré môžu uľahčiť vstup účastníkov EDS na trh práce; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili dôstojné pracovné podmienky dobrovoľníkov a monitorovali, či sa zmluvy, na základe ktorých dobrovoľníci pracujú, v plnej miere dodržiavajú; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby účastníci Európskej dobrovoľníckej služby neboli nikdy považovaní za náhradu pracovnej sily a aby sa nevyužívali ako takáto náhrada;

65.  žiada, aby bolo obdobie rozhodovania čo najkratšie, hodnotenie žiadostí sa vykonávalo jednotne a koordinovane a aby sa pri zamietnutí žiadosti poskytlo transparentné a zrozumiteľné odôvodnenie, čím sa predíde dramatickej strate motivácie používateľov programov EÚ;

66.  dôrazne nabáda k väčšej transparentnosti pri vyhodnocovaní žiadostí a ku kvalitnej spätnej väzbe pre všetkých žiadateľov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila účinný mechanizmus spätnej väzby, aby príjemcovia programu mohli Komisiu informovať o akýchkoľvek nezrovnalostiach, ktoré zistia v súvislosti s vykonávaním programu Erasmus+; ďalej vyzýva Komisiu, aby zlepšila a zvýšila tok informácií medzi európskymi inštitúciami zodpovednými za vykonávanie programu a vnútroštátnymi orgánmi; nabáda národné agentúry a agentúru EACEA, aby v záujme zlepšenia vykonávania programu poskytovali príležitosti na odbornú prípravu pre hodnotiteľov a aby organizovali pravidelné stretnutia s príjemcami a návštevy projektov;

67.  poukazuje na význam posilnenia miestneho rozmeru Európskej dobrovoľníckej služby; navrhuje poskytnúť dobrovoľníkom v rámci Európskej dobrovoľníckej služby silnejšiu podporu nielen pred odchodom, ale aj pri ich návrate do miestnych komunít vo forme odbornej prípravy integrovanej a orientovanej na obdobie po absolvovaní dobrovoľníckej služby s cieľom pomôcť im podeliť sa o svoje európske skúsenosti propagáciou dobrovoľníctva na miestnej úrovni;

68.  podporuje zvýšenie účinnosti a efektívnosti prostredníctvom rozsiahlejších projektov; poznamenáva však, že musí existovať rovnováha medzi malými a veľkými skupinami žiadateľov;

69.  žiada Komisiu, aby v maximálnej možnej miere harmonizovala uvedené sadzby predbežného financovania počas celého programu s cieľom poskytnúť všetkým príjemcom rovnaké výhody a uľahčiť vykonávanie projektu, najmä v prípade malých organizácií; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že veľké inštitúcie nebudú uprednostňované pred menšími a menej zavedenými organizáciami ako vhodnejší žiadateľ o účasť na programe;

70.  poukazuje na regionálne rozdiely na úrovni EÚ aj medzi oblasťami v rámci členských štátov v účasti na akciách financovaných z programu Erasmus+; je znepokojený tým, že miera úspešnosti týchto akcií je relatívne nízka a líši sa v rámci jednotlivých krajín EÚ; vyzýva na uskutočnenie cielenej a včasnej akcie, ktorou by sa rozšírila účasť a zlepšila miera úspešnosti bez ohľadu na pôvod žiadateľov, pričom by sa časť finančných prostriedkov vyčlenila na konkrétne opatrenia na podporu a zvyšovanie povedomia o tejto iniciatíve, a to najmä v tých regiónoch, kde prístup k financovaniu zostáva aj naďalej na pomerne nízkej úrovni;

71.  konštatuje, že vykonávanie programu Erasmus+ v regiónoch EÚ odhaľuje rôznorodosť požiadaviek na financovanie a priorít v oblasti intervencií, čo si vyžaduje, aby niektoré členské štáty zmenili zameranie intervencií programu s cieľom zabezpečiť nákladovú efektívnosť vynaložených prostriedkov;

72.  poukazuje na neodôvodnené nezrovnalosti, ktoré existujú medzi krajinami v súvislosti s metódami prideľovania grantov; nabáda Komisiu, aby preskúmala vplyv týchto rozdielov v rámci úsilia o minimalizáciu sociálno-ekonomickej nerovnosti v Európskej únii; podporuje ďalšie zvýšenie podielu grantov, ako aj ich úpravu podľa nákladov na život v krajine mobility s cieľom podporiť účasť sociálno-ekonomicky znevýhodnených študentov, študentov a zamestnancov s osobitnými potrebami a študentov a zamestnancov zo vzdialených regiónov;

73.  poznamenáva, že väčší pozitívny účinok grantov Erasmus+ na podporu mobility a vyšší dopyt po nich vo východnej a južnej Európe je v kontraste s obmedzeným celkovým rozpočtom programu, čo vedie k vyššej miere zamietnutých žiadostí; navrhuje, aby Komisia zvýšila úsilie o podporu mobility zo západnej Európy do východnej Európy;

74.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že rastúca nerovnosť v rámci niektorých členských štátov i medzi nimi a vysoká miera nezamestnanosti mladých ľudí v EÚ sťažujú prístup k programu, keďže vytvárajú prekážky mobility uchádzačov z regiónov s nižšími príjmami, ktoré boli vážnejšie postihnuté hospodárskou krízou a škrtmi; konštatuje, že program Erasmus+ a OVP musia byť aktívne aj vo vzdialených a okrajových regiónoch EÚ; domnieva sa, že zaistenie prístupu a rovnakých príležitostí pre obyvateľov týchto regiónov predstavuje veľmi pozitívny krok a nástroj na zníženie nezamestnanosti mladých ľudí a podporu oživenia hospodárstva;

75.  zdôrazňuje, že granty na podporu mobility jednotlivcov v rámci programu Erasmus+ by mali byť oslobodené od daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie;

76.  vyzýva Komisiu, aby uznala osobitný charakter projektov a mobility osôb s osobitnými potrebami a osôb zo znevýhodneného prostredia; nabáda na výraznejšiu propagáciu možností účasti na programe pre osoby s osobitnými potrebami a osoby zo znevýhodneného prostredia vrátane utečencov a žiada, aby sa uľahčil ich prístup k nemu;

77.  zdôrazňuje, že hoci sa dosiahol pokrok v uznávaní študijných pobytov, kreditov, kompetencií a zručností získaných neformálnym a informálnym vzdelávaním v zahraničí, tieto oblasti zostávajú problematické; zdôrazňuje, že uznávanie medzinárodnej kvalifikácie je veľmi dôležité pre mobilitu a je základom ďalšej spolupráce v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania; vyzdvihuje význam plného využívania všetkých nástrojov EÚ na validáciu znalostí, zručností a kompetencií potrebných na uznanie kvalifikácie;

78.  zdôrazňuje, že počet študijných období dokončených v zahraničí v rámci programu Erasmus od roku 2008 neustále rastie, a to aj napriek hospodárskej, finančnej a sociálnej kríze; upriamuje pozornosť na to, že zároveň sa exponenciálne zvýšil počet pracovných stáží v zahraničí; usudzuje, že mladí ľudia zjavne považujú pracovné stáže za výbornú príležitosť na zlepšenie svojej zamestnateľnosti; odporúča, aby Komisia a národné agentúry, organizátori a inštitúcie vzali tento vývoj na vedomie;

79.  zdôrazňuje, že vďaka európskemu kvalifikačnému rámcu(20) sa dosiahlo jednoznačné zlepšenie systémov uznávania a potvrdzovania diplomov, kvalifikácií, kreditov, osvedčení o kvalifikácii, ako aj akreditácie skutočných schopností vo vzdelávaní a OVP, poznamenáva však, že problémy stále pretrvávajú; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby schopnosti a kvalifikácie získané prostredníctvom zahraničnej mobility v akomkoľvek prostredí – vo formálnom vzdelávacom prostredí, na podnikovej stáži alebo v dobrovoľníckych a mládežníckych činnostiach – boli riadne zdokumentované, potvrdené, uznané a aby ich bolo možné porovnať v rámci systému domovskej krajiny; vyzýva Komisiu, aby v záujme podpory voľného pohybu reformovala európsky kvalifikačný rámec a pokročila pri jeho posilňovaní zo súčasného odporúčania na pevnejší nástroj; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby systematicky využívali a ďalej rozvíjali existujúce európske nástroje, akými sú Europass, Youthpass a ECVET; podnecuje vývoj spoločných kvalifikácií OVP, ktoré môžu zabezpečiť medzinárodné uznávanie kvalifikácií; vyzýva členské štáty, aby úplne a včas vykonávali odporúčania Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia;

80.  zdôrazňuje, že neformálne vzdelávanie a výučba dospelých podporuje základné a mäkké zručnosti, ako sú spoločenské a občianske schopnosti, ktoré sú dôležité pre trh práce, ako aj pre dobré podmienky na pracovisku a rovnováhu medzi pracovným a rodinným životom; pripomína, že neformálne vzdelávanie a výučba dospelých zohrávajú kľúčovú úlohu pri oslovovaní znevýhodnených skupín spoločnosti, pričom pomáhajú zlepšovať ich zručnosti, ktoré im budú nápomocné pri vstupe na trh práce, pri hľadaní udržateľného a kvalitného zamestnania, alebo pri zlepšovaní ich pracovného postavenia, pričom tiež prispievajú k demokratickejšej Európe;

81.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali programy OVP, poukazuje na to, že systémy odbornej prípravy a stáží predstavujú formatívne príležitosti, ktoré nenahrádzajú profesijné pozície na plný úväzok, že musia zaručiť dôstojné pracovné podmienky a primeranú odmenu pre učňov a kompetencie pripisované príjemcom by sa v žiadnom prípade nemali nahradiť kompetenciami náležitými pre zamestnanca;

82.  poukazuje na náročnejšiu prácu národných agentúr, ktorú si vyžaduje vykonávanie v rámci súčasného programu; vyzýva Komisiu, aby národným agentúram poskytla dostatočné zdroje a potrebnú pomoc, čím umožní efektívnejšie vykonávanie programu a umožní národným agentúram venovať sa novým výzvam vyplývajúcim zo zvýšenia rozpočtu;

83.  vyzýva Komisiu, aby monitorovala kritériá kvality, ktoré národné agentúry používajú na hodnotenie projektov, a výmenu najlepších postupov v tejto oblasti; podporuje programy odbornej prípravy hodnotiteľov, aby pokračovali vo svojom rozvoji, najmä v medzisektorových projektoch, a mohli poskytovať kvalitnú spätnú väzbu všetkým žiadateľom s cieľom povzbudiť ich v plnení cieľov v budúcich projektoch a zlepšiť výkonnosť budúcich žiadateľov;

84.  domnieva sa, že hodnotenie kvality by malo byť rovnako dôležité ako hodnotenie kvantity; žiada o vypracovanie hodnotenia kvality v kontexte programu Erasmus+;

85.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby potvrdili a uznali formálne a neformálne učenie a učňovskú prípravu; nabáda členské štáty, aby poskytovali mladým učňom lepšie informácie o možnostiach, ktoré sú im k dispozícii, a aby viac podporovali vzdelávacie strediská, ktoré sa chcú zapojiť do programu Erasmus+, v prípadoch cezhraničnej mobility do susedných krajín by však mali zaviesť aj podporné opatrenia na pomoc učňom s ubytovaním a dopravou;

86.  podporuje väčšiu mobilitu vo vzdelávaní, v programoch učňovskej prípravy a počas stáží v rámci programov záruky pre mladých ľudí a iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, s cieľom pokúsiť sa o zníženie vysokej úrovne nezamestnanosti mladých ľudí a geografických nerovnováh v rámci Európskej únie;

87.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby identifikovala súčasnú nerovnakú účasť inštitúcií OVP na programoch mobility EÚ v krajinách a regiónoch s cieľom zmierniť tieto rozdiely prostredníctvom lepšej spolupráce a výmeny informácií medzi národnými agentúrami pre Erasmus+, podporovania tímovej práce medzi inštitúciami OVP spájaním skúsených inštitúcií OVP s ostatnými inštitúciami, ponuky politických podporných opatrení a konkrétnych návrhov pre inštitúcie OVP a zlepšenia existujúcich podporných systémov inštitúcií OVP;

88.  povzbudzuje členské štáty, aby v záujme podporenia mobility učiteľov, prednášajúcich a neakademických pracovníkov uznali ich účasť na programoch mobility ako dôležitú časť ich kariérneho rozvoja, a ak je to možné, zaviedli systém odmien spojený s účasťou na programoch mobility, napríklad formou finančných výhod alebo zníženia pracovného zaťaženia;

89.  vyzýva národné agentúry, aby zabezpečili úplnú transparentnosť pri hodnotení projektov zverejňovaním zoznamu vybraných projektov spoločne s ich priebežným pokrokom a určenou finančnou podporou;

90.  nabáda k tomu, aby sa v kľúčovej akcii 1 pokračovalo v najlepšie fungujúcich postupoch z programu Comenius, ako je podpora výmen školských tried a možnosť zamestnancov škôl individuálne požiadať o granty na podporu mobility v rámci kľúčovej akcie 1;

91.  poznamenáva, že napriek vysokej kvalite projektov v rámci kľúčovej akcie 2 boli mnohé z nich zamietnuté z dôvodu obmedzeného financovania; nabáda Komisiu, aby tieto projekty bodovo ohodnotila s cieľom pomôcť im prilákať investície z iných zdrojov; nabáda členské štáty, aby uznali takto ohodnotené projekty tým, že ich uprednostnia pri prístupe k verejných prostriedkom na ich vykonávanie, ak sú takéto prostriedky dostupné;

92.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala v úsilí o vyriešenie problému financovania pre európske organizácie sídliace v Bruseli s cieľom zvýšiť ich príspevok k rozvoju európskych politík v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu;

93.  poukazuje na problémy národných agentúr pri vykonávaní medzinárodnej mobility kreditov (ICM); požaduje väčšiu pružnosť vnútroštátnych organizácií pri prideľovaní zdrojov z niektorých krajín a regiónov iným na účely dosiahnutia priorít spolupráce inštitúcií vysokoškolského vzdelávania;

94.  poukazuje na klesajúci počet účastníkov individuálnej mobility mimo programu Erasmus+, ktorý je dôsledkom toho, že európske inštitúcie vysokoškolského vzdelávania zvýhodňujú systém inštitucionalizovanej mobility; nabáda Komisiu a vnútroštátne orgány, aby obnovili príležitosti pre individuálnych uchádzačov o účasť na mobilite;

95.  nabáda Komisiu, aby podporila systém OVP propagáciou podprogramov Leonardo da Vinci medzi novými organizáciami a menšími inštitúciami a aby im tiež poskytla pomoc pri podávaní žiadosti o primerané financovanie poskytnutím ďalšieho usmernenia, online odbornej prípravy a personalizovanej podpory pri príprave kvalitných žiadostí o financovanie prostredníctvom kontaktov s národnými agentúrami pre program Erasmus+;

96.  podporuje propagáciu európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania na celom svete, ako aj skvalitnenia individuálnych znalostí na celom svete posilnením všetkých relevantných zainteresovaných strán (členské štáty, inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, združenia vysokoškolského vzdelávania) s cieľom zvýšiť atraktívnosť spoločného magisterského štúdia Erasmus Mundus pre inštitúcie vysokoškolského vzdelávania a možných žiadateľov;

97.  navrhuje väčšiu účasť národných agentúr na rozvoji politík v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu posilnením väzieb medzi Komisiou, členskými štátmi a národnými agentúrami;

Nasledujúce programové obdobie

98.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili úsilie o zjednodušenie postupov a zníženie vysokej administratívnej záťaže pre študentov, inštitúcie a pre hostiteľské spoločnosti zapojené do projektov Erasmus+, najmä pre tie, ktoré túto možnosť nevyužívajú dostatočne, a to s cieľom uľahčiť rovnaký prístup, proces registrácie, potvrdzovania a uznávania; trvá na tom, že v záujme podpory väčšej účasti sa informácie o tomto programe musia poskytovať vo všetkých úradných jazykoch EÚ; vyzýva Komisiu a národné agentúry, aby štandardizovali kritériá prístupu s cieľom zabezpečiť prístup čo najväčšiemu počtu žiadateľov;

99.  naznačuje, že prioritou by malo byť upustenie od ďalšej harmonizácie a výrazných zmien štruktúry programu a namiesto toho zabezpečenie a konsolidácia dosiahnutých výsledkov a v prípade potreby postupné zlepšovanie;

100.  odporúča zvýšenie významu a viditeľnosti neformálneho vzdelávania pre zamestnávanie mládeže a aj pre vzdelávanie dospelých v programe Erasmus+, lebo neformálne vzdelávanie je dôležité najmä v oblastiach európskeho občianstva, ako aj podpory demokracie a budovania hodnôt; tento program je však pre svoj názov často spájaný len s formálnym vzdelávaním

101.  vyzýva Komisiu, aby zapojila všetky relevantné zainteresované strany do práce na ďalšom programovom období financovania a do zavádzania možných zlepšení s cieľom zabezpečiť ďalší úspech a pridanú hodnotu programu;

102.  odporúča, aby sa v programe Erasmus+ ďalej rozvíjala medzisektorová mobilita jednotlivcov v rámci kľúčovej akcie 1, aby sa študenti, učitelia, pedagogickí pracovníci, odborní školitelia, učni, pracovníci a mladí ľudia mohli plne zúčastňovať na medzisektorovej mobilite;

103.  žiada, aby sa vypracovala jasná definícia medzisektorových projektov s cieľom vyhnúť sa nejasnostiam vyplývajúcim z nesprávneho označenia projektov;

104.  žiada nielen zabezpečenie súčasnej úrovne rozpočtu pre nasledujúcu generáciu programu v novom VFR, ale domnieva sa, že ďalšie zvýšenie rozpočtu, ktoré zabezpečí úroveň ročného financovania pre ďalšiu generáciu programov najmenej na rovnakej úrovni ako počas posledného roku vykonávania súčasného rámca, je absolútne nevyhnutým predpokladom pre ďalší úspech programu; navrhuje, aby Komisia preskúmala možnosť zvýšiť predbežné financovanie;

105.  víta štruktúru programu a vyzýva Komisiu, aby v návrhu ďalšej generácie programov zachovala samostatné kapitoly a samostatné rozpočty pre vzdelávanie a odbornú prípravu, pre mládež a pre šport, a to s ohľadom na ich špecifické vlastnosti, a aby prispôsobila formuláre žiadostí, systémy podávania správ a požiadavky týkajúce sa vyvinutých produktov jednotlivým sektorom;

106.  nabáda národné agentúry, aby zabezpečili, že rozpočty pre kľúčové opatrenia a sektory budú po každom kole žiadostí ľahko prístupné, čo umožní žiadateľom strategické plánovanie budúcich krokov, a taktiež ich nabáda, aby zverejňovali výsledky výberu projektov a rozpočtové riadky, aby sa mohlo uskutočniť adekvátne externé monitorovanie programu;

107.  vyzýva Komisiu, aby pravidelne prehodnocovala výšku finančnej podpory, napríklad jednorazových náhrad cestovného a diét, s cieľom zabezpečiť, aby odrážali reálne životné náklady a aby sa predchádzalo zadlženosti zapríčinenej obdobím stáže, a pomôcť tak zabrániť diskriminácii a tomu, aby sa ľudia s obmedzenými finančnými prostriedkami a/alebo osobitnými potrebami vzdávali účasti;

108.  naznačuje, že na znevýhodnené skupiny sa program osobitne zameriava v sektore mládeže; navrhuje rozšírenie stratégie začlenenia a rozmanitosti na všetky sektory programu s cieľom podporiť sociálne začlenenie a účasť ľudí s osobitnými potrebami alebo s menším počtom príležitostí na programe Erasmus+;

109.  vyzýva Komisiu, aby predložila, a členské štáty, aby prijali rámec kvality učňovskej prípravy a návrh na zvýšenie mobility pre učňov s cieľom zabezpečiť súbor práv učňov, stážistov a študentov odborného vzdelávania a prípravy, aby sa zabezpečilo, že budú primerane chránení a že tieto programy mobility nebudú nikdy náhradou štandardných pracovných zmlúv; požaduje kvalitné a platené stáže a odbornú prax, a žiada, aby členské štáty nahlasovali prípady, keď sú podmienky týkajúce sa úloh alebo práv príjemcov grantu Erasmus+ porušené;

110.  vyzýva Komisiu, aby sa s členskými štátmi snažila o posilnenie spolupráce medzi vzdelávacími inštitúciami a kľúčovými zainteresovanými stranami (miestne/regionálne orgány, sociálni partneri, súkromný sektor, zástupcovia mládeže, zariadenia OVP, výskumné organizácie a organizácie občianskej spoločnosti) s cieľom zlepšiť schopnosť systémov vzdelávania a OVP reagovať na skutočné potreby trhu práce a zabezpečiť, aby sa táto spolupráca premietla do programu Erasmus+; domnieva sa, že aktívne zapojenie príjemcov a všetkých zainteresovaných strán do navrhovania, organizácie, vykonávania a vyhodnocovania programu zabezpečí jeho životaschopnosť, úspešnosť a pridanú hodnotu;

111.  presadzuje, aby sa mobilným študentom umožnilo skombinovať štúdium v zahraničí so stážou súvisiacou so štúdiom v rámci programu, čím sa im uľahčí pobyt v zahraničí, zníži sa sociálna selektívnosť, zvýši sa počet mobilných študentov, zlepšia sa zručnosti študentov a zlepšia sa prepojenia medzi vysokoškolským vzdelávaním a pracovným prostredím; vyzýva Komisiu, aby pri prideľovaní grantov v rámci programu Erasmus+ venovala osobitnú pozornosť dlhodobej mobilite učňov;

112.  berie na vedomie rozdiely medzi členskými štátmi týkajúce sa kritérií prijímania do programu Erasmus+; trvá na tom, aby Komisia zabezpečila, že pravidlá programu sa budú uplatňovať jednotne vo všetkých národných agentúrach, že sa budú dodržiavať jednotné normy kvality a procedurálne postupy, čím sa zabezpečí vnútorná a vonkajšia súdržnosť programu Erasmus+ a jeho status skutočného európskeho programu; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby pre národné agentúry vypracovala európske usmernenie o vykonávaní programu Erasmus+; nabáda národné agentúry, ktoré musia byť neoddeliteľnou súčasťou procesu monitorovania, aby sa zamerali aj na vytvorenie alebo uľahčenie fóra pre konštruktívny dialóg medzi orgánmi zodpovednými za politiku v oblasti vzdelávania a práce v každom členskom štáte; dôrazne podporuje lepšiu koordináciu medzi agentúrami, aby spájali projekty s podobným obsahom;

113.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili možnosti odbornej prípravy v zahraničí pre OVP a aby z OVP spravili najlepšiu možnosť ako si nájsť prácu a začať sľubnú profesijnú dráhu, a tiež aby zabezpečili prístup pre všetkých občanov všetkých vekových kategórií a poskytovali primerané financovanie, keďže finančné prostriedky určené na OVP nie sú primerané(21) počtu potenciálnych žiadateľov o účasť v programoch mobility, ktoré sa ponúkajú; dôrazne podporuje efektívne propagovanie a presadzovanie mobility v oblasti OVP medzi ženami a domnieva sa, že členské štáty by v tejto súvislosti mali stanoviť ambiciózne ciele a pokrok by sa mal dôsledne monitorovať;

114.  zdôrazňuje, že dochádza k novému vymedzeniu pracovných miest a zručností, a to najmä v dôsledku prebiehajúceho prechodu k digitalizovanejšiemu hospodárstvu s novými potrebami podnikov a sektormi orientovanými na budúcnosť; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že program Erasmus+ bude zohľadňovať túto skutočnosť;

115.  žiada väčšiu podporu programov mobility pre pokročilé úrovne vyššieho vzdelávania s cieľom zabezpečiť mobilitu medzi európskymi výskumnými strediskami a ďalej rozvíjať cieľ, ktorým je premeniť európske univerzity na medzinárodné;

116.  zdôrazňuje, že treba posilniť obraz programu Erasmus+ ako prostriedku na zlepšenie individuálnych zručností osôb, ktorý im poskytne ďalší rozmer a ktorý by mal zabezpečiť správny prístup k tomuto nástroju v zmysle zabezpečenia jeho potrebného účinku a odstránenia rizika, že sa z neho stane len životná skúsenosť;

117.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala a sprístupnila aktualizované štatistiky a uskutočnila následné štúdie o vykonávaní programu Erasmus+, najmä pokiaľ ide o mieru využívania mladými ľuďmi podľa regiónov a rodu, vplyv na zamestnateľnosť, ako aj druh a mieru zamestnanosti a vplyv na platy a spôsoby prípadného zlepšenia; vyzýva Komisiu, aby analyzovala, prečo sa niektoré krajiny vo väčšej miere uchádzajú o mobilitu v oblasti OVP, kde sú rodové rozdiely najväčšie, a dôvody týchto rozdielov, alebo kde je viac uchádzačov so zdravotným postihnutím, a aby pripravila plán, ako zvýšiť účasť iných krajín; preto vyzýva národné agentúry v členských štátoch, aby úzko spolupracovali pri výmene informácií a štatistík; trvá na tom, aby budúce preskúmanie v polovici trvania programu Erasmus+ obsahovalo a zohľadnilo výsledky uvedených štúdií a uvedené štatistiky;

118.  pripomína, že najmä v čase významnej krízy týkajúcej sa základných hodnôt EÚ môže byť program Erasmus+ hlavnou príležitosťou na podporu integrácie, porozumenia a solidarity medzi mladými ľuďmi; požaduje preto, aby sa integrácia mladých ľudí podporovala prostredníctvom spoznávania rôznych kultúr a tradícií a ich vzájomného a nutného rešpektovania;

119.  navrhuje, aby Komisia zachovala vzdelávanie a odbornú prípravu v oblasti podnikania ako jeden z cieľov budúceho programu Erasmus+ v nasledujúcom finančnom období (po roku 2020), vrátane mobility, a aby súčasťou tohto programu boli tieto prvky:

   i) dôkladné posúdenie vplyvu existujúcich opatrení na podporu podnikania prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy a prípadne ich prispôsobenie, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať vplyvu na nedostatočne zastúpené a znevýhodnené skupiny,
   ii) presadzovanie lepšie vymedzených učebných osnov a nástrojov v oblasti formálneho a neformálneho vzdelávania, ktoré sa budú zameriavať na všetkých študentov a budú pozostávať z teoretických aj praktických modulov, ako sú študentské podnikateľské projekty;
   iii) podpora partnerstiev medzi vzdelávacími inštitúciami, podnikmi, neziskovými organizáciami a poskytovateľmi neformálneho vzdelávania s cieľom navrhnúť vhodné kurzy a poskytnúť študentom požadované praktické skúsenosti a príklady;
   iv) rozvoj zručností súvisiacich s podnikateľskými procesmi, finančnou gramotnosťou, gramotnosťou a zručnosťami v oblasti IKT, kreatívnym myslením, riešením problémov a inovatívne orientovaným myslením, sebadôverou, adaptabilitou, budovaním kolektívu, projektovým riadením, hodnotením rizika a prijímaním rizika, ako aj s osobitnými obchodnými zručnosťami a znalosťami;
   v) poukazovanie na neformálne vzdelávanie a informálne učenie ako privilegované prostredie na získanie podnikateľských schopností;

120.  nabáda členské štáty, aby sa intenzívnejšie zapojili do programu Erasmus pre mladých podnikateľov a aby ho intenzívnejšie propagovali medzi mladými ľuďmi, ktorí majú záujem začať podnikateľský projekt, aby mohli ťažiť zo zahraničnej skúsenosti a aby mohli nadobudnúť nové zručnosti, ktoré im pomôžu úspešne realizovať ich podnikateľské projekty;

121.  dôrazne nabáda k partnerskému učeniu po štúdiu, odbornej príprave a pracovných skúsenostiach v zahraničí s cieľom zvýšiť vplyv programu Erasmus+ na miestne komunity; zdôrazňuje, že výmena osvedčených postupov má zásadný význam pre zlepšenie kvality projektov v rámci programu Erasmus+; víta platformu Erasmus+ na šírenie výsledkov projektu a požaduje rozhodnejší prístup k výmene osvedčených postupov a k medzinárodným výmenám názorov medzi národnými agentúrami, partnermi a príjemcami programu; vyzýva Komisiu, aby podporovala žiadateľov o účasť v programe pri hľadaní medzinárodných partnerov, a to vytvorením používateľsky ústretových platforiem, ktoré spájajú verejné informácie o jednotlivých príjemcoch a ich projektoch;

122.  vyzýva Komisiu, aby zlepšila programovú príručku a zabezpečila jej ľahšiu použiteľnosť a zrozumiteľnosť a aby pripravila aj osobitné informačné brožúry o každej z kľúčových akcií; vyzýva Komisiu, aby zjednodušila proces podávania žiadostí z hľadiska administratívnej záťaže;

123.  podporuje rozvoj inštitúcií vzdelávania dospelých prostredníctvom nepretržitého profesijného rozvoja a možností mobility učiteľov, vedúcich pracovníkov škôl, školiteľov a ostatných pedagogických pracovníkov; podporuje rozvoj zručností a schopností, najmä v oblasti účinného využívania IKT vo vzdelávaní dospelých, na zlepšenie výsledkov vzdelávania; zdôrazňuje dôležitosť výmeny najlepších postupov;

124.  víta rozvoj pilotných projektov, akým je Európsky rámec pre mobilitu učňov: rozvíjanie európskeho občianstva a zručností prostredníctvom integrácie mladých ľudí na trhu práce, ktorý je zameraný na vykonávanie nákladovo efektívnych cezhraničných učňovských programov mobility medzi inštitúciami poskytujúcimi OVP, podnikmi a/alebo inými príslušnými organizáciami, ako aj na formálne uznávanie a potvrdzovanie výsledkov vzdelávania a vzájomné uznávanie diplomov, a pilotný projekt Mobilita mládeže v rámci odbornej prípravy – lepšia mobilita mladých ľudí, ktorý je zameraný na zlepšenie mobility mladých ľudí v rámci odbornej prípravy; vyzýva Komisiu na účinnú realizáciu týchto dvoch pilotných projektov a na ich dlhodobé začlenenie do programu Erasmus+;

125.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili rozsiahlejšiu a dlhodobejšiu štrukturálnu podporu vo forme prevádzkových grantov európskym organizáciám občianskej spoločnosti v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu, keďže sú to organizácie, ktoré poskytujú občanom a obyvateľom Európy študijné príležitosti a priestor na účasť na tvorbe a vykonávaní európskych politík;

126.  vyzýva Komisiu, aby rozhodla o vhodnom riešení situácie mimovládnych organizácií na európskej úrovni sídliacich v Bruseli, ktoré žiadajú o finančné prostriedky belgické národné agentúry;

o
o   o

127.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a parlamentom a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 50.
(2) Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 10.
(3) Ú. v. EÚ C 311, 19.12.2009, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ C 351 E, 2.12.2011, s. 29.
(5) Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 77.
(6) Ú. v. EÚ C 372, 20.12.2011, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ C 372, 20.12.2011, s. 31.
(8) Ú. v. EÚ C 398, 22.12.2012, s. 1.
(9) Ú. v. EÚ C 70, 8.3.2012, s. 9.
(10) Ú. v. EÚ C 208, 10.6.2016, s. 32.
(11) Prijaté texty, P8_TA(2015)0292.
(12) Ú. v. EÚ C 417, 15.12.2015, s. 25.
(13) Ú. v. EÚ C 172, 27.5.2015, s. 17.
(14) Ú. v. EÚ C 417, 15.12.2015, s. 36.
(15) Prijaté texty, P8_TA(2016)0106.
(16) Prijaté texty, P8_TA(2016)0107.
(17) Prijaté texty, P8_TA(2016)0291.
(18) http://ec.europa.eu/dgs/education_culture/repository/education/library/study/2014/erasmus-impact_en.pdf
(19) Správa JRC v oblasti vedy a politiky o jazykoch a zamestnateľnosti, 2015.
(20) Ú. v. EÚ C 111, 6.5.2008, s. 1.
(21) Podľa Komisie bola miera úspešnosti oprávnených žiadateľov o mobilitu v oblasti OVP v rámci programu Erasmus+ v roku 2016 v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov 42 %. Situácia sa postupne zhoršuje – miera úspešnosti v roku 2014 bola 54 % a v roku 2015 bola 48 %. Hoci objem dostupných finančných prostriedkov sa v priebehu rokov mierne zvýšil, dopyt rastie oveľa rýchlejšie a obmedzené zdroje programu Erasmus+ neumožňujú, aby financovanie držalo krok s dopytom.

Právne oznámenie