Zoznam 
Prijaté texty
Utorok, 14. februára 2017 - ŠtrasburgFinálna verzia
Dohoda o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva medzi EÚ a Cookovými ostrovmi ***
 Dohoda o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva medzi EÚ a Cookovými ostrovmi (uznesenie)
 Kontrola registra a zloženie expertných skupín Komisie
 Úloha oznamovateľov v rámci ochrany finančných záujmov EÚ
 Zoznam tretích štátov a organizácií, s ktorými Europol uzavrie dohody *
 Podrobenie novej psychoaktívnej látky metyl 2-[[1-(cyklohexylmetyl)-1H-indol-3-karbonyl]amino]-3,3-dimetylbutanoát (MDMB-CHMICA) kontrolným opatreniam *
 Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: žiadosť EGF/2016/005 NL/Drenthe Overijssel Retail
 Revízia Európskeho konsenzu o rozvoji
 Výročná správa o politike hospodárskej súťaže EÚ
 Podpora rodovej rovnosti v oblasti duševného zdravia a klinického výskumu
 Priority pre 61. zasadnutie Komisie OSN pre postavenie žien

Dohoda o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva medzi EÚ a Cookovými ostrovmi ***
PDF 247kWORD 41k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. februára 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva medzi Európskou úniou a vládou Cookových ostrovov a vykonávacieho protokolu k tejto dohode v mene Európskej únie (07592/2016 – C8-0431/2016 – 2016/0077(NLE))
P8_TA(2017)0019A8-0010/2017

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (07592/2016),

–  so zreteľom na návrh Dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva medzi Európskou úniou a vládou Cookových ostrovov a vykonávací protokol k tejto dohode (07594/2016),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 43 ods. 2 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) a v) a článkom 218 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0431/2016),

–  so zreteľom na svoje nelegislatívne uznesenie zo 14. februára 2017(1) o návrhu rozhodnutia Rady,

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre rybárstvo a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre rozpočet (A8-0010/2017),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Cookových ostrovov.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2017)0020.


Dohoda o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva medzi EÚ a Cookovými ostrovmi (uznesenie)
PDF 273kWORD 49k
Nelegislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. februára 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva medzi Európskou úniou a vládou Cookových ostrovov a vykonávacieho protokolu k tejto dohode v mene Európskej únie (07592/2016 – C8-0431/2016 – 2016/0077(NLE)2016/2230(INI))
P8_TA(2017)0020A8-0015/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (07592/2016),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 43 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) a v) a ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0431/2016),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie zo 14. februára 2017(1) o návrhu rozhodnutia,

–  so zreteľom na správu o hodnotení ex ante Dohody o partnerstve v odvetví rybárstva medzi Európskou úniou a Cookovými ostrovmi a príslušného protokolu z júna 2013,

–  so zreteľom na strategické usmernenia vypracované orgánmi Cookových ostrovov k rozvoju miestneho odvetvia rybolovu, najmä tých, ktoré sú uvedené v dokumente „Cook Islands Offshore Fisheries Policy”,

–  so zreteľom na rámec cieľov udržateľného rozvoja OSN (ďalej len „SDG“), najmä ciele trvalo udržateľného rozvoja č. 1, 2, 9, 10 a 14,

–  so zreteľom na závery a odporúčania 12. vedeckého zasadnutia výboru Komisie pre rybolov v západnom a strednom Tichom oceáne (ďalej len „WCPFC“) pre dlhodobú ochranu rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti a udržateľné hospodárenie s nimi v západnom a strednom Tichom oceáne,

–  so zreteľom na článok 99 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A8-0015/2017),

A.  keďže Európska komisia viedla rokovania s vládou Cookových ostrovov s cieľom uzavrieť medzi Európskou úniou a Cookovými ostrovmi novú dohodu o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva (ďalej len „dohoda o partnerstve v odvetví rybárstva medzi EÚ a Cookovými ostrovmi“) a jej vykonávací protokol, pričom dohoda by mala platnosť osem rokov a protokol štyri roky;

B.  keďže je to prvá dohoda o partnerstve v odvetví rybárstva medzi EÚ a Cookovými ostrovmi, ktorá zaručuje európsku prítomnosť vo vodách východného Tichomoria po neobnovení dohody s Kiribati (a dohodách, ktoré boli podpísané s Mikronéziou a Šalamúnovými ostrovmi, ale sa nevykonávajú);

C.  keďže všeobecným cieľom tejto dohody a protokolu je posilniť spoluprácu medzi Európskou úniou a Cookovými ostrovmi v oblasti rybárstva, ktorá je v záujme oboch zmluvných strán, a to vytvorením rámca partnerstva, ktorý bude podporovať rybársku politiku a udržateľné využívanie rybolovných zdrojov vo výhradnej hospodárskej zóne (ďalej len „VHZ“) Cookových ostrovov;

D.  keďže naša prítomnosť v regióne by mala slúžiť na podporu udržateľnej rybárskej politiky a zodpovedného využívania rybolovných zdrojov a zaručiť správne hospodárenie so zdrojmi tuniaka v Tichomorí;

E.  keďže dohoda o partnerstve v odvetví rybárstva medzi EÚ a Cookovými ostrovmi je založená na najlepších dostupných vedeckých odporúčaniach, dodržiavaní opatrení WCPFC v rámci obmedzení dostupného prebytku;

F.  keďže pretrvávajú problémy v súvislosti s inšpekciou a kontrolou a keďže nezákonný, neohlásený a neregulovaný rybolov (ďalej len „NNN rybolov“) predstavuje problém, ktorý je ťažko prekonať s ohľadom na nesúrodý charakter územia a zdrojov;

G.  keďže v oblasti západného a stredného Tichomoria existujú viaceré plavidlá členských štátov EÚ a keďže platnosť ostatných existujúcich dohôd v oblasti rybárstva v tomto regióne už vypršala;

H.  keďže bol prijatý záväzok neudeľovať iným neeurópskym flotilám priaznivejšie podmienky ako tie, ktoré sú stanovené v dohode, a keďže dohoda obsahuje doložku z Cotonou o ľudských právach, demokratických zásadách a právnom štáte;

I.  keďže dohoda o partnerstve v odvetví rybárstva medzi Európskou úniou a Cookovými ostrovmi je zameraná na podporu účinnejšieho a udržateľnejšieho rozvoja odvetvia rybárstva v tomto súostroví, ako aj súvisiaceho priemyslu a činností, a to v súlade s cieľmi vnútroštátnej rybárskej politiky Cookových ostrovov, najmä z hľadiska podpory vedeckého výskumu a maloobjemového rybolovu, zvýšenia vykládok v miestnych prístavoch, zvýšenia kapacity monitorovania, kontroly a dohľadu, pokiaľ ide o rybolovnú činnosť a boj proti nezákonnému, NNN rybolov, a v súlade so SDG;

J.  keďže príspevky na podporu rozvoja politiky rybárstva Cookových ostrovov sa pohybujú medzi 47,6 % až 50 % celkových prevedených súm, čo je z percentuálneho hľadiska vysoký príspevok;

K.  keďže populácie tuniaka okatého zaznamenali pokles od roku 2012 a keďže v dôsledku toho WCPFC zaviedla opatrenia, o ktorých sa bude znovu rokovať v roku 2017, a keďže úlovky vakovými sieťami poklesli v roku 2015 o 26 % v porovnaní s rokom 2014; keďže navyše sa vody Cookových ostrovov považujú za „útočisko žralokov“, hoci treba zdôrazniť, že to nie je cieľový druh európskej flotily loviacej v týchto vodách na základe novej dohody;

L.  keďže plavidlá s lovnými šnúrami EÚ mali tendenciu loviť v teplejších vodách na juh od Cookových ostrovov; zohľadňujúc požiadavky nariadenia o ochrane žralokov Cookových ostrovov; keďže hodnotenie ex ante neuvádza žiadny budúci záujem o rybolov plavidlami EÚ s lovnými šnúrami vo VHZ Cookových ostrovov.

M.  keďže Cookove ostrovy sú veľmi závislé od dovozu potravín;

1.  zastáva názor, že dohoda o partnerstve v odvetví rybárstva medzi Európskou úniou a Cookovými ostrovmi by mala účinne podporovať udržateľný rybolov vo vodách Cookových ostrovov prostredníctvom primeranej odvetvovej podpory a sledovať dva rovnako dôležité ciele: 1) zabezpečiť plavidlám EÚ možnosť rybolovu v rybolovnej zóne Cookových ostrovov, a to na základe najlepších dostupných vedeckých odporúčaní a pri dodržiavaní opatrení na zachovanie a riadenie rybolovných zdrojov, ktoré prijala Komisia pre rybolov v západnom a strednom Tichom oceáne (WCPFC), a v rámci obmedzení dostupného prebytku, ktorého výpočet by mali zohľadniť celkový rozvoj rybolovnej kapacity krajiny; a 2) presadzovať spoluprácu medzi EÚ a Cookovými ostrovmi, pričom sa zohľadní politika udržateľného rybolovu a zodpovedné využívanie rybolovných zdrojov v rybolovnej zóne Cookových ostrovov, a prispievať k udržateľnému rozvoju odvetvia rybárstva Cookových ostrovov prostredníctvom hospodárskej, finančnej, technickej a vedeckej spolupráce a pri rešpektovaní zvrchovaných rozhodnutí tejto krajiny týkajúcich sa daného rozvoja;

2.  berie na vedomie závery správy o hodnotení ex ante dohody o partnerstve medzi Európskou úniou a Cookovými ostrovmi a príslušného protokolu z júna 2013, podľa ktorých predchádzajúce dohody o partnerstve v odvetví rybárstva a ich protokoly v danom regióne (Kiribati, Šalamúnové ostrovy) neprispeli výrazne k rozvoju miestneho rybolovu, najmä pokiaľ ide o spoločné podnikateľské iniciatívy (na základe spoločných investícií) a k rozvoju miestnych kapacít na spracovanie úlovkov; zastáva názor, že dohoda o partnerstve v odvetví rybárstva medzi Európskou úniou a Cookovými ostrovmi by mala prispieť v čo najväčšej miere k rozvoju odvetvia miestneho rybolovu zabezpečením dodávku rýb pre domácu spotrebu, a tým zosúladiť ciele pre novú generáciu dohôd EÚ v oblasti rybárstva s rámcom cieľov udržateľného rozvoja;

3.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že ostatné krajiny v regióne neuzavreli dohody o partnerstve s EÚ a otvorili svoje rybolovné oblastí iný krajinám a regiónom sveta, ktoré niekedy používajú rybolovné praktiky, ktoré nezohľadňujú dostupné zdroje, namiesto toho, aby sa rozhodli pre dohodu s EÚ, ktorá podporuje udržateľné rybárstvo a poskytuje odvetvovú podporu;

4.  víta zahrnutie povinnosti pre Cookove ostrovy zverejniť existenciu akejkoľvek dohody, ktorou sa zahraničným flotilám povoľuje loviť v ich vodách, ale vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou presnosťou celkového rybolovného úsilia, ako sa požadovalo podľa niektorých iných dohôd, ktoré uzatvorila EÚ;

5.  zdôrazňuje, že dohoda o partnerstve v odvetví rybárstva medzi Európskou úniou a Cookovými ostrovmi a jej príslušný protokol musí pri svojom vykonávaní a prípadných revíziách a/alebo obnoveniach zohľadňovať stratégiu orgánov Cookových ostrovov týkajúcu sa rozvoja miestneho odvetvia rybárstva a byť v súlade s ňou, pričom treba konkrétne stanoviť:

   príspevok na zvýšenie kapacity v oblasti monitorovania, kontroly a dohľadu nad rybolovnými zdrojmi Cookových ostrovov a prebiehajúcimi rybolovnými činnosťami vo vodách tejto krajiny, s osobitným dôrazom na boj proti NNN rybolovu;
   opatrenia na zlepšenie dostupných vedeckých poznatkov o stave miestnych morských ekosystémov a o rybolovných zdrojoch vo vodách Cookových ostrovov;
   osobitnú podporu pre rozvoj miestneho maloobjemového rybolovu a komunít, ktoré od neho závisia, pričom sa zvýši jeho príspevok do miestneho hospodárstva, prispeje k zlepšeniu bezpečnosti na palube a k zvýšeniu príjmu rybárov a podporí rozvoj miestnej infraštruktúry na spracovanie rýb a ich uvádzanie na trh, či už na účely zásobovania vnútorného trhu alebo na vývoz;

6.  domnieva sa, že podpora odvetvového rozvoja je dôležitým aspektom prispievania k udržateľnosti v partnerskej krajine, pretože pomáha zvyšovaniu jej vlastnej operačnej nezávislosti, podporuje jej stratégiu rozvoja a zaručuje jej zvrchovanosť;

7.  nazdáva sa, že možnosti zamestnávania miestnych námorníkov na palube plavidiel EÚ v rámci partnerských dohôd spĺňajú medzinárodné normy; pripomína potrebu dodržiavania zásad MOP, zasadzuje sa za podpísanie dohovoru MOP č. 188, pričom je zároveň nutné rešpektovať všeobecné princípy slobody združovania a kolektívneho vyjednávania pracovníkov, ako aj zásadu nediskriminácie na pracovisku a v povolaní; poukazuje však na to, že vzhľadom na nedostatok kvalifikovaných námorníkov pre plavidlá na lov tuniakov, orgány Cookových ostrovov nepožadovali nalodenie v rámci flotily EÚ;

8.  domnieva sa, že dohoda o partnerstve v odvetví rybárstva medzi Európskou úniou a Cookovými ostrovmi a príslušný protokol by mali umožniť, aby sa posilnila dvojstranná spolupráca v rámci boja proti nezákonnému rybolovu a poskytla Cookovým ostrovom prostriedky na financovanie programov monitorovania, a nazdáva sa, že by sa mali posilniť opatrenia na boj proti NNN rybolovu vo výhradnej hospodárskej zóne Cookových ostrovov, a to aj prostredníctvom lepšieho monitorovania, kontroly a dohľadu využitím systému satelitného monitorovania plavidiel, lodných denníkov, inšpektorov a vykonávania rozhodnutí miestnych rybárskych organizácií;

9.  považuje za žiaduce, aby sa zlepšila kvantita a presnosť informácií o všetkých úlovkoch (cieľových druhov a vedľajších úlovkoch) a o stave zachovania rybolovných zdrojov vo všeobecnosti, aby sa so zapojením rybárskych združení dal lepšie odhadnúť vplyv dohody na morský ekosystém a na rybárske spoločenstvá; nalieha na Komisiu, aby podporovala plynulé a transparentné fungovanie orgánov poverených dohľadom nad uplatňovaním dohody a posilnila vedecké hodnotenia, ktoré vypracúva WCPFC;

10.  vyzýva preto Komisiu, aby zvážila uplatňovanie zásady predbežnej opatrnosti na pravidlá spoločnej rybárskej politiky a analyzovala používanie plávajúcich zariadení na zhlukovanie rýb v tejto oblasti a ich vplyv na ekológiu tuniaka a predložila návrhy na ich použitie na základe svojich zistení;

11.  vyzýva Komisiu, aby včas informovala Európsky parlament o nadchádzajúcich stretnutiach spoločného výboru a postúpila Európskemu parlamentu zápisnicu a závery zo schôdzí spoločného výboru stanoveného v článku 6 dohody, viacročný odvetvový program uvedený v článku 3 protokolu a výsledky príslušných ročných hodnotení, aby umožnila účasť zástupcov Európskeho parlamentu ako pozorovateľov na schôdzach spoločného výboru a aby podporovala účasť rybárskych spoločenstiev Cookových ostrovov;

12.  vyzýva Komisiu a Radu, aby v rámci svojich príslušných právomocí bezodkladne a v plnej miere informovali Európsky parlament vo všetkých etapách postupov týkajúcich sa protokolu a jeho prípadného obnovenia podľa článku 13 ods. 2 Zmluvy o EÚ a článku 218 ods. 10 ZFEÚ;

13.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Cookových ostrovov.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2017)0019.


Kontrola registra a zloženie expertných skupín Komisie
PDF 274kWORD 47k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. februára 2017 o kontrole registra a zložení expertných skupín Komisie (2015/2319(INI))
P8_TA(2017)0021A8-0002/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie z 30. mája 2016, ktorým sa stanovujú horizontálne pravidlá vytvárania a fungovania expertných skupín Komisie (C(2016)3301),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Komisii – Rámec pre expertné skupiny Komisie: horizontálne pravidlá a verejný register (C(2016)3300),

–  so zreteľom na Rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou(1),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2016 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2014, oddiel III – Komisia a výkonné agentúry(2),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre rozpočet (A8-0002/2017),

A.  keďže vyjadril svoje znepokojenie v súvislosti s fungovaním predchádzajúceho rámca pre expertné skupiny Komisie z novembra 2010(3), ktorý bol vytvorený s cieľom zaviesť významné funkčné inovácie s cieľom posilniť transparentnosť a koordináciu medziinštitucionálnej spolupráce;

B.  keďže najmä Výbor pre rozpočet vzhľadom na nedostatok transparentnosti a nevyvážené zloženie niektorých expertných skupín a vzhľadom na potrebu zabezpečiť, aby zloženie expertných skupín bolo vyvážené, pokiaľ ide o odborné znalosti a zastupované názory, prijal v rokoch 2011 a 2014 rozpočtové rezervy a sformuloval požiadavky na ich reformu, ktoré neboli ešte prijaté;

C.  keďže v nedávnej štúdii, ktorú zadal na vypracovanie, bol zistený všeobecný nedostatok transparentnosti a nevyváženosť v zložení niektorých expertných skupín(4);

D.  keďže vyvážené zloženie a transparentnosť sú zásadné predpoklady na to, aby odborné znalosti primerane odrážali potrebu regulačných opatrení a aby sa posilnila legitimita týchto odborných znalostí a regulačných opatrení v očiach európskych občanov;

E.  keďže európska ombudsmanka predložila v rámci svojho strategického vyšetrovania(5) odporúčanie týkajúce sa zloženia expertných skupín Komisie, najmä s dôrazom na potrebu väčšej transparentnosti expertných skupín;

F.  keďže pred prijatím rozhodnutia Komisia spolupracovala so zástupcami Európskeho parlamentu a s európskou ombudsmankou;

G.  keďže Komisia predložila Európskemu parlamentu pracovný dokument útvarov Komisie, v ktorom reaguje na odporúčania obsiahnuté v pracovnom dokumente spravodajcu Výboru pre kontrolu rozpočtu;

H.  keďže napriek tomu ani pracovný dokument útvarov Komisie, ani rozhodnutie Komisie neprináša, žiaľ, riešenia všetkých otázok, ktoré nastolil Európsky parlament;

1.  víta rozhodnutie Komisie z 30. mája 2016, ktorým sa stanovujú horizontálne pravidlá vytvárania a fungovania expertných skupín Komisie, ale vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že napriek tomu, že mnohé mimovládne organizácie vyjadrili záujem, Komisia neuskutočnila plnohodnotnú verejnú konzultáciu; zdôrazňuje, že je dôležité obnoviť formy zapojenia zástupcov občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov v dôležitých oblastiach, ako je napríklad transparentnosť a fungovanie európskych inštitúcií;

2.  poukazuje na to, že prijatím nových horizontálnych pravidiel sa zdanlivo odstránili mnohé obavy, ktoré predtým vyjadril Európsky parlament, najmä pokiaľ ide o potrebu verejných výziev na predkladanie žiadostí v súvislosti s výberom členov expertných skupín a o revíziu registra expertných skupín Komisie a vytvorenie synergie medzi týmto registrom, registrom transparentnosti Komisie a Európskym parlamentom, ako aj o pravidlá vzťahujúce sa na potrebu vyhnúť sa konfliktom záujmov, najmä pokiaľ ide o expertov, ktorí sú vymenovaní ako súkromné osoby;

3.  konštatuje, že transparentnosť a koordinácia medziinštitucionálnych činností zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu pri dosahovaní primeranej rovnováhy, pokiaľ ide o poznatky a názory zastúpené v zložení expertných skupín, a to s cieľom zlepšiť ich činnosť; víta preto skutočnosť, že výberové konanie je odteraz verejné; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že musia byť zjavné praktické skúsenosti a kvalifikácia expertov; zastáva názor, že počas celého výberového konania by sa mala zaručiť vysoká úroveň transparentnosti a malo by sa postupovať podľa jasnejších a stručnejších kritérií s osobitným dôrazom na praktické skúsenosti uchádzačov, ako aj ich akademické vzdelanie a na možný konflikt záujmov expertov;

4.  víta už existujúce prepojenie medzi registrom expertných skupín Komisie a registrom transparentnosti, čo zabezpečuje väčšiu transparentnosť;

5.  považuje za poľutovaniahodné, že snahy uskutočniť verejnú konzultáciu o zavedení nových pravidiel boli neúspešné; vyzýva Komisiu, aby konala transparentne a aby bola zodpovednou voči občanom EÚ;

6.  pripomína, že nedostatok transparentnosti má negatívny vplyv na dôveru, ktorú majú občania EÚ v inštitúcie EÚ; domnieva sa, že účinná reforma systému expertných skupín Komisie, založená na jednoznačných zásadách transparentnosti a vyváženého zloženia, zlepší dostupnosť a spoľahlivosť údajov, čo následne prispeje k zvýšeniu dôvery ľudí v EÚ;

7.  zdôrazňuje, že nové pravidlá by sa mali dôsledne a rovnakou mierou uplatňovať na všetky expertné skupiny bez ohľadu na ich názov (teda vrátane osobitných skupín, skupín na vysokej úrovni alebo iných „mimoriadnych“ skupín a formálnych alebo neformálnych skupín), ktoré nie sú zložené výlučne zo zástupcov členských štátov alebo sa neriadia rozhodnutím Komisie 98/500/ES z 20. mája 1998 o zriadení Výborov pre medziodvetvový dialóg na podporu dialógu medzi sociálnymi partnermi na európskej úrovni; pripomína, že nové pravidlá musia zabezpečiť vyvážené zastúpenie prostredníctvom účasti zástupcov všetkých zainteresovaných strán;

8.  domnieva sa, že Komisia by mala uskutočniť kroky smerujúce k vyváženejšiemu zloženiu expertných skupín; odsudzuje však skutočnosť, že sa zatiaľ výslovne nerozlišuje medzi zástupcami hospodárskych a nehospodárskych záujmov, čím by sa zaručila maximálna miera transparentnosti a vyváženosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia vo verejnej výzve na predkladanie žiadostí objasnila, ako vymedzuje vyvážené zloženie a aké záujmy by rada videla zastúpené v zriadených expertných skupinách; považuje za dôležité zapojiť Európsky parlament a Hospodársky a sociálny výbor s cieľom vyváženejšie vymedziť toto rozlíšenie;

9.  vyzýva Komisiu, aby pri vytváraní nových expertných skupín alebo zmene zloženia existujúcich expertných skupín vo verejnej výzve na predkladanie žiadostí jasne uviedla, ako vymedzuje vyvážené zloženie a o zastúpenie akých záujmov sa snaží a prečo, ako aj odôvodnila akýkoľvek prípadný odklon od vopred vymedzeného vyváženého zloženia pri zriadení daných expertných skupín;

10.  v tejto súvislosti a s ohľadom na odseky 34 až 45 uvedeného stanoviska ombudsmanky upozorňuje, že napriek tomu, že Komisia zatiaľ oficiálne nevymedzila pojem „vyváženosť“, tento pojem sa nemá chápať ako výsledok aritmetického výpočtu, ale skôr ako výsledok úsilia zabezpečiť, aby členovia expertnej skupiny spoločne disponovali technickými odbornými znalosťami a širokou škálou názorov potrebnými na splnenie mandátu predmetnej expertnej skupiny; domnieva sa, že pojem vyváženosť by sa preto mal chápať tak, že je úzko spojený s konkrétnym mandátom každej expertnej skupiny; domnieva sa, že kritériá posudzovania vyváženosti expertnej skupiny by mali zahŕňať úlohy skupiny, požadované technické odborné znalosti, zainteresované strany, na ktoré bude mať daná záležitosť s najväčšou pravdepodobnosťou vplyv, organizáciu skupín zainteresovaných strán a primeraný pomer hospodárskych a nehospodárskych záujmov;

11.  vyzýva Komisiu, aby bezodkladne preskúmala, či je potrebné vytvoriť nový mechanizmus podávania sťažností v prípadoch, keby zainteresované strany namietali proti vymedzeniu vyváženého zloženia, alebo či sú súčasné opatrenia primerané; žiada, aby bol Európsky parlament zapojený do tohto kontrolného mechanizmu;

12.  pripomína, že v minulosti Komisia nedokázala vždy nájsť dostatok odborníkov zastupujúcich MSP, spotrebiteľov, odbory alebo iné organizácie všeobecného verejného záujmu a že to často bolo spôsobené súvisiacimi nákladmi buď pri čerpaní pracovného voľna alebo, napríklad v prípade MSP, pri nahradení času stráveného v expertných skupinách (ďalej len „alternatívnymi nákladmi“);

13.  žiada preto Komisiu, aby preskúmala spôsoby uľahčenia a podpory účasti nedostatočne zastúpených organizácií alebo sociálnych skupín v expertných skupinách tým, že okrem iného efektívne a spravodlivo posúdi svoje ustanovenia o úhrade výdavkov vrátane možných spôsobov pokrytia výdavkov na takéto „alternatívne náklady“, pričom bude riadne dodržiavať zásadu proporcionality;

14.  žiada Komisiu, aby posúdila možnosť vypracovania systému príspevkov, ktorým by podporila nedostatočne zastúpené skupiny pri získavaní odborných znalostí potrebných v súvislosti s plne účinnou účasťou v expertnej skupine;

15.  vyzýva Komisiu, aby európskym mimovládnym organizáciám umožnila, aby ich v expertných skupinách zastupovali zástupcovia z ich národných členských organizácií, ak majú jasný mandát od európskych organizácií;

16.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že – dokonca aj vtedy, ak by napriek osobitným mechanizmom stále nebolo možné nájsť dostatok odborníkov zastupujúcich všetky relevantné záujmy, – daná expertná skupina prijme všetky vhodné opatrenia, napríklad prostredníctvom postupov váženia hlasov, aby sa zabezpečilo, že záverečné správy týchto expertných skupín budú v skutočnosti vyváženým spôsobom vyjadrovať všetky relevantné záujmy;

17.  pripomína, že Európsky parlament aj európska ombudsmanka Komisii odporučili, aby boli rokovania expertných skupín verejné a ich program, podkladové dokumenty a zápisnice zverejňované, pokiaľ kvalifikovaná väčšina ich členov nerozhodne, že konkrétna schôdza alebo časť schôdze musí byť dôverná, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia pokračuje v systéme, podľa ktorého sú schôdze aj naďalej dôverné, pokiaľ jednoduchá väčšina členov expertnej skupiny nerozhodne, že rokovania by mali byť verejné; považuje za nevyhnutné zaviesť čo najväčšiu transparentnosť a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby boli schôdze verejné a zápisnice zverejňované;

18.  zdôrazňuje, že je potrebné udeliť používateľom prístup k celému spektru dokumentov (programy schôdzí, referenčné dokumenty, rôzne správy), aby sa zabezpečilo účinné monitorovanie zo strany zainteresovaných strán; ďalej zastáva názor, že webové sídlo registra expertných skupín – či už samo osebe, alebo prostredníctvom hypertextových odkazov na iné relevantné webové sídla – by malo byť jedným z nástrojov alebo mechanizmov používaných na získavanie neustále aktualizovaných informácií týkajúcich sa vývoja politiky, čím sa zaručí vysoká úroveň transparentnosti;

19.  vyzýva Komisiu, aby – v rámci konzultácií so zainteresovanými stranami vrátane Európskeho parlamentu – bezodkladne vypracovala osobitné usmernenia, v ktorých vysvetlí, ako vykladá ustanovenie, že zápisnice zo schôdzí expertných skupín by mali byť zmysluplné a úplné, najmä keď tieto schôdze nie sú verejné, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti v súlade s odporúčaním európskej ombudsmanky zabezpečila maximálnu možnú transparentnosť, a to aj uverejňovanie programu schôdze, podkladových dokumentov, záznamov o hlasovaní a podrobných zápisníc vrátane nesúhlasných stanovísk;

20.  pripomína, že okrem expertov vymenovaných ako súkromné osoby môžu byť v konflikte záujmov aj členovia z univerzít, výskumných ústavov, advokátskych kancelárií a európskych alebo iných skupín odborníkov a konzultačných spoločností, a žiada Komisiu, aby objasnila, ako zabraňuje konfliktom záujmov v prípade týchto osobitných kategórií expertov;

21.  vyzýva Komisiu, aby zaručila – opierajúc sa o existujúce pozitívne príklady – systematické vykonávanie zlepšených horizontálnych pravidiel prostredníctvom centrálneho dohľadu nad uplatňovaním týchto horizontálnych pravidiel a nedelegovala ho na jednotlivé generálne riaditeľstvá;

22.  vyzýva Komisiu, aby vyčlenila dostatočné zdroje najmä na činnosti súvisiace s registrom, a to prostredníctvom vyvíjania inovatívnych a osobitne účinných metód, aby sa tak register mohol priebežne aktualizovať, neobsahoval žiadne vecné chyby a/alebo aby v ňom neboli vynechané údaje a aby umožnil export dát v strojovo čitateľnom formáte;

23.  konštatuje, že Komisia oznámila, že do konca roka 2016 budú musieť všetky generálne riaditeľstvá začať uplatňovať nový rámec pre expertné skupiny Komisie, a žiada Komisiu, aby Európskemu parlamentu predložila správu o vykonávaní a hodnotení najneskôr jeden rok po prijatí rozhodnutia, t. j. pred 1. júnom 2017; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že v rámci štruktúrovaného dialógu s Európskym parlamentom sa prvá ústna prezentácia správy bude môcť uskutočniť už počas nasledujúcich šiestich mesiacov;

24.  zdôrazňuje, že Komisia musí pri príprave a vypracúvaní delegovaných a vykonávacích aktov, ako aj pri príprave strategických usmernení zaručiť, aby sa všetky dokumenty vrátane návrhov aktov v rovnakom čase ako expertom členských štátov doručili aj Európskemu parlamentu a Rade, ako bolo dohodnuté v rámci Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva;

25.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47.
(2) Ú. v. EÚ L 246, 14.9.2016, s. 27.
(3) C(2010)7649 z 10. novembra 2010.
(4) Tematická sekcia D – rozpočtové veci, Zloženie expertných skupín Komisie a stav registra expertných skupín, 2015.
(5) OI/6/2014/NF.


Úloha oznamovateľov v rámci ochrany finančných záujmov EÚ
PDF 285kWORD 51k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. februára 2017 k úlohe oznamovateľov nekalých praktík pri ochrane finančných záujmov EÚ (2016/2055(INI))
P8_TA(2017)0022A8-0004/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 325,

–  so zreteľom na články 22a, 22b a 22c služobného poriadku úradníkov Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2013 o organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praní špinavých peňazí: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré sa majú vykonať(1),

–  so zreteľom na rozhodnutie európskej ombudsmanky o oznamovaní nekalých praktík, ktorým sa uzatvára jej vyšetrovanie z vlastnej iniciatívy OI/1/2014/PMC,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) pred ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením(2),

–  so zreteľom na článok 9 Občianskoprávneho dohovoru Rady Európy o korupcii,

–  so zreteľom na článok 22 písm. a Trestnoprávneho dohovoru Rady Európy o korupcii,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady Európy CM/Rec(2014)7 o ochrane informátorov,

–  so zreteľom na články 8, 13 a 33 Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii,

–  so zreteľom na zásadu č. 4 odporúčaní OECD o posilňovaní etického správania vo verejnej službe,

–  so zreteľom na vyšetrovanie úradu európskej ombudsmanky z 2. marca 2015 a na jej výzvu na prijatie nevyhnutných pravidiel týkajúcich sa oznamovania, ktorú adresovala inštitúciám EÚ,

–  so zreteľom na publikáciu OECD s názvom Záväzok účinnej ochrany oznamovateľov,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Guja v. Moldavsko, žiadosť č. 14277/04 z 12. februára 2008,

–  so zreteľom na článok 2 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanovisko Výboru pre ústavné veci (A8-0004/2017),

A.  keďže v súvislosti s postupom udeľovania absolutória Európsky parlament potrebuje čo najviac informácií o všetkých takýchto nezrovnalostiach; keďže v prípadoch týkajúcich sa nezrovnalostí vnútri inštitúcií by Európsky parlament mal byť oprávnený na plný prístup k informáciám, aby tak postup udeľovania absolutória mohol vykonať na základe úplného poznania skutočností;

B.  keďže Európsky dvor audítorov poskytuje pre posudzovanie Európskemu parlamentu vynikajúci základ, ale nemôže sám pokrývať všetky individuálne výdavky;

C.  keďže Komisia a ostatné inštitúcie EÚ takisto poskytujú Európskemu parlamentu informatívne správy o svojich výdavkoch, sú však tiež odkázané na oficiálne mechanizmy podávania správ;

D.  keďže mnohé fondy Únie podliehajú spoločnému hospodáreniu Komisie a členských štátov, čo sťažuje Komisii podávanie správ o nezrovnalostiach týkajúcich sa jednotlivých projektov;

E.  keďže Európsky parlament pravidelne dostáva informácie od jednotlivých občanov alebo mimovládnych organizácií o nezrovnalostiach týkajúcich sa jednotlivých projektov, ktoré sú financované úplne alebo čiastočne z rozpočtu Únie;

F.  keďže oznamovatelia zohrávajú dôležitú úlohu pri predchádzaní nezrovnalostiam, ich odhaľovaní a oznamovaní, pokiaľ ide o výdavky súvisiace s rozpočtom EÚ, ako aj pri odhaľovaní a zverejňovaní prípadov korupcie; keďže sa musí nastoliť a propagovať kultúra dôvery, ktorá by podporila európske verejné statky, znamenala, že úradníci a ostatní zamestnanci EÚ, ako aj široká verejnosť, sa budú cítiť chránení riadnym hospodárením a na základe ktorej by bolo zrejmé, že inštitúcie EÚ podporujú, chránia a povzbudzujú potenciálnych oznamovateľov;

G.  keďže je nanajvýš dôležité, aby sa bezodkladne vytvoril horizontálny právny rámec, ktorý bude prostredníctvom stanovenia práv a povinností chrániť oznamovateľov v celej EÚ, ako aj v inštitúciách EÚ (ochrana anonymity, poskytovanie právnej, psychologickej a v prípade potreby finančnej pomoci, prístup k rôznym informačným kanálom, systémy rýchlej reakcie atď.);

H.  keďže väčšina členských štátov EÚ ratifikovala Dohovor OSN proti korupcii, ktorý stanovuje povinnosť zabezpečiť oznamovateľom primeranú a účinnú ochranu;

I.  keďže oznamovanie je základným zdrojom informácií v boji proti organizovanej trestnej činnosti a vo vyšetrovaní korupcie vo verejnom sektore;

J.  keďže oznamovatelia zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu, pokiaľ ide o odhaľovanie a oznamovanie korupcie a podvodov, keďže priami účastníci týchto kriminálnych praktík sa aktívne snažia zakryť svoju činnosť pred všetkými oficiálnymi informačnými mechanizmami;

K.  keďže oznamovanie založené na zásadách transparentnosti a bezúhonnosti má zásadný význam; ochrana oznamovateľov by mala byť preto v celej EÚ zaručená zákonom a posilnená, ale len v prípade, ak je účelom ich činnosti ochrana verejného záujmu konaním v dobrej viere v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva;

L.  keďže orgány by nemali obmedzovať ani znižovať schopnosť oznamovateľov a novinárov dokumentovať a zverejňovať informácie o ilegálnych, nezákonných alebo škodlivých praktikách, pokiaľ tieto informácie zverejňujú v dobrej viere a verejný záujem je prioritou;

M.  keďže všetky inštitúcie EÚ sú od 1. januára 2014 povinné zaviesť vnútorné pravidlá na ochranu oznamovateľov, ktorí sú úradníkmi inštitúcií EÚ, v súlade s článkami 22a, 22b a 22c služobného poriadku, a pracovná skupina medziinštitucionálneho prípravného výboru pre otázky spojené so služobným poriadkom, ktorá sa zaoberá ochranou oznamovateľov, ešte neukončila svoju prácu; keďže súčasťou činnosti vykonávanej touto pracovnou skupinou by malo byť posúdenie situácie tých oznamovateľov, ktorí v inštitúciách znášali negatívne dôsledky, aby sa tak na základe predchádzajúcich skúseností stanovili najlepšie postupy; keďže uvedené vnútorné pravidlá musia zohľadňovať štruktúru riadenia a špecifický charakter jednotlivých kategórií podľa služobného poriadku;

N.  keďže ochrana oznamovateľov na úrovni členských štátov nebola vo všetkých členských štátoch implementovaná ani harmonizovaná, čo znamená, že aj keď ide o finančné záujmy Európskej únie, poskytovať Európskemu parlamentu informácie o nezrovnalostiach môže byť pre oznamovateľov z osobného aj profesijného hľadiska riskantné; keďže nezrovnalosti nie sú oznamované práve preto, že sa ľudia obávajú toho, čo sa im môže kvôli nedostatočnej ochrane stať, a pretože sa domnievajú, že oznámením nezrovnalosti sa nič nezmení, a v dôsledku toho dochádza k oslabeniu finančných záujmov EÚ;

O.  keďže treba zaručiť náležité potrestanie všetkých prípadov odvety proti oznamovateľom;

P.  keďže vo svojom uznesení z 23. októbra 2013 Európsky parlament vyzval Komisiu, aby do konca roku 2013 predložila legislatívny návrh, ktorým sa zavedie účinný a komplexný európsky program ochrany oznamovateľov vo verejnom a súkromnom sektore s cieľom chrániť osoby, ktoré odhalia neefektívne riadenie a nezrovnalosti a ohlásia prípady vnútroštátnej a cezhraničnej korupcie týkajúce sa finančných záujmov EÚ; keďže okrem toho vyzval členské štáty, aby zaviedli vhodnú a účinnú ochranu oznamovateľov;

Q.  keďže zákonodarca EÚ už stanovil ochranu oznamovateľov v odvetvových nástrojoch vrátane smernice 2013/30/EÚ o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori, nariadenia (EÚ) č. 596/2014 o zneužívaní trhu, smernice (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a nariadenia (EÚ) č. 376/2014 o ohlasovaní udalostí;

R.  keďže ochrana oznamovateľov v Únii sa stala ešte naliehavejšou, pretože smernica o obchodnom tajomstve obmedzuje práva oznamovateľov, a preto môže mať nechcený odrádzajúci účinok na tých, ktorí chcú nahlásiť nezrovnalosti v súvislosti s financovaním Únie v prospech jednotlivých spoločností;

S.  keďže medzinárodné organizácie ako Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Rada Európy už vykonali významnú prácu, pričom vypracovali odporúčania týkajúce sa ochrany oznamovateľov;

T.  keďže podľa OECD viac než tretina organizácií, ktoré disponujú mechanizmom oznamovania, nemá v písomnej podobe sformulovanú politiku ochrany oznamovateľov pred odvetnými opatreniami, alebo o nej nevie;

U.  keďže mimovládne organizácie ako Transparency International, Whistleblowing International Network atď. podobne vyvinuli medzinárodné zásady pre právnu úpravu v tejto oblasti, ktoré by mali slúžiť ako zdroj inšpirácie pre iniciatívy EÚ v tomto smere;

V.  keďže úrad európskej ombudsmanky má jasnú právomoc, pokiaľ ide o vyšetrovanie sťažností občanov EÚ týkajúcich sa nesprávnych úradných postupov inštitúcií EÚ, jej samotný úrad však v ochrane oznamovateľov v členských štátoch nezohráva žiadnu úlohu;

W.  keďže v najnovšej verzii služobného poriadku úradníkov a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov platnej od 1. januára 2014 sa zaviedlo niekoľko ustanovení týkajúcich sa oznamovateľov;

X.  keďže ochrana oznamovateľov je nevyhnutná na zabezpečenie verejného blaha a finančných záujmov Únie a na presadzovanie kultúry verejnej zodpovednosti a bezúhonnosti tak vo verejných, ako aj v súkromných inštitúciách;

Y.  keďže v mnohých jurisdikciách a najmä v súkromnom sektore sú zamestnanci v súvislosti s určitými informáciami viazaní služobným tajomstvom, čo znamená, že oznamovatelia by v prípade podania oznámenia mimo vlastnej organizácie mohli čeliť disciplinárnym opatreniam;

1.  vyjadruje poľutovanie v súvislosti so skutočnosťou, že Komisia zatiaľ nepredložila žiadne legislatívne návrhy s cieľom zaviesť minimálnu úroveň ochrany európskych oznamovateľov;

2.  naliehavo žiada Komisiu, aby okamžite predložila legislatívny návrh, ktorým sa zavedie účinný a komplexný európsky program ochrany oznamovateľov zahŕňajúci mechanizmy pre spoločnosti, verejné orgány a neziskové organizácie, a predovšetkým vyzýva Komisiu, aby do konca tohto roka predložila legislatívny návrh na ochranu oznamovateľov ako súčasť nevyhnutných opatrení v oblasti prevencie a boja proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie s cieľom umožniť účinnú a rovnocennú ochranu v členských štátoch a vo všetkých inštitúciách, orgánoch, úradoch a agentúrach Únie;

3.  zastáva názor, že úloha oznamovateľov je veľmi dôležitá, pretože pomáhajú členským štátom a inštitúciám a orgánom EÚ zabraňovať narušovaniu zásady integrity a zneužívaniu právomoci, ktoré ohrozujú alebo porušujú verejné zdravie a bezpečnosť, finančnú integritu, hospodárstvo, ľudské práva, životné prostredie a zásady právneho štátu na európskej aj vnútroštátnej úrovni, alebo zvyšujú nezamestnanosť, obmedzujú alebo narúšajú spravodlivú súťaž a oslabujú dôveru občanov v demokratické inštitúcie a postupy, a riešiť ich; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že oznamovatelia vo výraznej miere prispievajú k zvýšeniu demokratickej kvality a dôvery vo verejné inštitúcie tým, že ich robia transparentnejšími a priamo zodpovednými voči občanom;

4.  poznamenáva, že oznamovatelia aj dotknuté verejné orgány alebo inštitúcie by mali mať zabezpečenú právnu ochranu práv zaručených Chartou základných práv EÚ a vnútroštátnymi právnymi predpismi;

5.  pripomína, že členské štáty sú, ako prví príjemcovia prostriedkov z fondov EÚ, povinné kontrolovať zákonnosť použitia týchto prostriedkov;

6.  konštatuje, že len niekoľko členských štátov zaviedlo dostatočne pokročilé systémy ochrany oznamovateľov; vyzýva členské štáty, ktoré v rámci svojho vnútroštátneho práva ešte neprijali zásady týkajúce sa ochrany oznamovateľov, aby tak spravili čo najskôr;

7.  vyzýva členské štáty, aby presadzovali účinné protikorupčné pravidlá, a aby zároveň riadne zaviedli európske a medzinárodné normy a usmernenia o ochrane oznamovateľov do svojich vnútroštátnych právnych predpisov;

8.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že mnohé členské štáty ešte stále nezaviedli osobitné pravidlá na ochranu oznamovateľov, a to bez ohľadu na nevyhnutnú potrebu ich ochrany v oblasti predchádzania a boja proti korupcii a napriek skutočnosti, že ochrana oznamovateľov sa odporúča v článku 33 Dohovoru OSN proti korupcii;

9.  zdôrazňuje, že oznamovanie týkajúce sa finančných záujmov Únie je zverejnenie alebo oznámenie protiprávneho konania, okrem iného aj korupcie, podvodu, konfliktu záujmov, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a daňové úniky, prania špinavých peňazí, prenikania organizovaného zločinu a snáh o zatajenie niektorej z týchto skutočností;

10.  považuje za nevyhnutné posilniť etickú kultúru, ktorá pomôže zabezpečiť, aby oznamovatelia neboli vystavení odvetným krokom alebo vnútorným konfliktom;

11.  opakuje skutočnosť, že od oznamovateľa sa žiada, aby informoval o nezrovnalostiach týkajúcich sa finančných záujmov EÚ, ako aj skutočnosť, že oznamovatelia by mali vždy spolupracovať tým spôsobom, že sa podelia o informácie s príslušnými orgánmi EÚ;

12.  opakuje skutočnosť, že oznamovatelia majú často lepší prístup k citlivým informáciám ako osoby zvonka, a preto je pravdepodobnejšie, že im budú hroziť väčšie následky súvisiace s ich profesijnou kariérou alebo riziká spojené s ich osobnou bezpečnosťou, ktorá je chránená článkom 6 Charty základných práv EÚ;

13.  zdôrazňuje, že definícia oznamovania zahŕňa aj ochranu osôb, ktoré zverejnia informácie, pričom sa opodstatnene domnievajú, že tieto informácie sú pravdivé v čase ich poskytnutia, vrátane osôb, ktoré zverejnenia nepresné informácie v úprimnom, ale mylnom presvedčení,

14.  zdôrazňuje úlohu investigatívnej žurnalistiky a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že jej návrh zaručí investigatívnym novinárom rovnakú ochranu ako oznamovateľom;

15.  vyjadruje potrebu zriadiť nezávislý orgán EÚ pre zhromažďovanie informácií, poradenstvo a konzultácie, ktorý by mal kancelárie v členských štátoch, ktoré môžu dostávať oznámenia o nezrovnalostiach, s dostatočnými rozpočtovými zdrojmi, primeranými právomocami a odborníkmi s cieľom pomáhať oznamovateľom využívať tie správne cesty na zverejňovanie svojich informácií o možných nezrovnalostiach poškodzujúcich finančné záujmy Únie a zároveň chrániť ich dôvernosť a ponúkať potrebnú podporu a poradenstvo; v prvej etape by sa jej činnosť primárne zameriavala na spoľahlivé overovanie získaných informácií;

16.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby v spolupráci so všetkými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi zaviedli a prijali všetky nevyhnutné opatrenia na ochranu dôvernosti informačných zdrojov s cieľom zabrániť akýmkoľvek diskriminačným krokom či vyhrážkam;

17.  víta rozhodnutie európskej ombudsmanky z roku 2014 začať vyšetrovanie z vlastného podnetu vo veci ochrany oznamovateľov, určené inštitúciám EÚ, a víta mimoriadne pozitívne výsledky tohto vyšetrovania; vyzýva inštitúcie a ďalšie orgány EÚ, ktoré tak zatiaľ nespravili, aby bezodkladne začali uplatňovať usmernenia vypracované v nadväznosti na skončenie vyšetrovania;

18.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby zvyšovali informovanosť o vážnych obavách oznamovateľov, ktorí sa nemôžu brániť; vyzýva preto Komisiu, aby v tejto veci pripravila komplexný akčný plán;

19.  žiada, aby sa v rámci Európskeho parlamentu zriadilo osobitné oddelenie s hierarchickým vzťahom, ako aj s potrebným vybavením (napr. horúce linky, internetové stránky, kontaktné body) na prijímanie informácií týkajúcich sa finančných záujmov Únie od oznamovateľov, ktoré im bude takisto poskytovať poradenstvo a pomoc pri ochrane pred akýmikoľvek možnými odvetnými opatreniami, kým sa nezriadi nezávislá inštitúcia EÚ, ako sa uvádza v odseku 4;

20.  žiada o realizáciu internetovej stránky, kde by sa mohli podávať sťažnosti; zdôrazňuje, že táto webová stránka by mala byť prístupná verejnosti a mala by zabezpečovať anonymitu údajov;

21.  vyzýva Komisiu, aby poskytla jasný právny rámec, ktorý by zaručil, že osoby, ktoré poukážu na nezákonné či neetické činnosti, budú chránené pred odvetou alebo stíhaním;

22.  vyzýva Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy na plnú ochranu osôb, ktoré poukážu na nezákonné praktiky a nezrovnalosti a zabezpečila komplexný plán na odradenie od prevodu aktív do krajín mimo EÚ chrániacich anonymitu osôb, ktoré sa dopustili korupcie;

23.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby boli mechanizmy oznamovania prístupné, bezpečné a chránené a aby sa tvrdenia oznamovateľov profesionálne prešetrovali;

24.  vyzýva Komisiu a Európsku prokuratúru, pokiaľ je to v jej právomoci pri jej zriadení, aby zriadili účinné komunikačné kanály medzi zainteresovanými stranami a takisto stanovili postupy na prijímanie a ochranu oznamovateľov, ktorí poskytnú informácie o nezrovnalostiach týkajúcich sa finančných záujmov Únie, a aby zaviedli jednotný pracovný protokol pre oznamovateľov;

25.  vyzýva všetky inštitúcie a orgány EÚ, aby prijali nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie uznania, zohľadňovania a rešpektovania oznamovateľov vo všetkých prípadoch, ktoré sa ich týkajú, alebo sa ich týkali, a v ktorých to uznal Súdny dvor Európskej únie, pričom zdôrazňuje, že by sa to malo uplatňovať so spätnou platnosťou; okrem toho ich vyzýva, aby o príslušných rozsudkoch verejne a vierohodne informovali celú inštitúciu;

26.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli Európskemu parlamentu všetky informácie o poškodzovaní finančných záujmov Únie získané od oznamovateľov a aby do svojich výročných správ o činnosti začlenili kapitolu o upozorneniach, ktoré dostali, a o následných opatreniach; vyzýva na kroky na úrovni EP na overovanie presnosti informácií s cieľom prijať vhodné opatrenia;

27.  vyzýva Komisiu, aby uskutočňovala verejné konzultácie s cieľom získať názor zúčastnených strán na mechanizmy oznamovania a potenciálne nedostatky postupov na vnútroštátnej úrovni, pričom výsledky verejnej konzultácie budú pre Komisiu cenným prínosom pri príprave jej budúceho návrhu o oznamovaní;

28.  vyzýva nezávislý orgán EÚ a – kým nebude zriadený – Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), aby každoročne vypracoval a zverejnil správu o hodnotení ochrany oznamovateľov v Európskej únii;

29.  okrem toho vyzýva Dvor audítorov, aby vo svojich výročných správach venoval osobitnú kapitolu úlohe oznamovateľov pri ochrane finančných záujmov Únie;

30.  vyzýva agentúry EÚ, aby zabezpečili v písomnej podobe sformulovanú politiku ochrany oznamovateľov pred odvetnými opatreniami;

31.  víta skutočnosť, že Európsky parlament, Komisia, Rada Európskej únie, Súdny dvor Európskej únie, Európsky dvor audítorov, Európska služba pre vonkajšiu činnosť, Európsky hospodársky a sociálny výbor, Výbor regiónov, európsky ombudsman a európsky dozorný úradník pre ochranu údajov uplatnili vnútorné pravidlá na ochranu oznamovateľov v súlade s článkami 22a, 22b a 22c služobného poriadku; naliehavo žiada všetky inštitúcie, aby zabezpečili spoľahlivosť a komplexnosť príslušných prijatých vnútorných pravidiel ochrany oznamovateľov;

32.  nabáda členské štáty, aby vypracovali údaje, porovnávacie kritériá a ukazovatele týkajúce sa politík v oblasti oznamovania tak vo verejnom, ako aj v súkromnom sektore;

33.  pripomína, že vo vykonávacej smernici Komisie (EÚ) 2015/2392 sa stanovujú postupy nahlasovania, požiadavky na vedenie záznamov a opatrenia na ochranu oznamovateľov; zdôrazňuje, že je dôležité zaručiť, aby oznamovatelia mohli ohlasovať prípady porušení predpisov dôverným spôsobom a aby ich anonymita bola riadne a úplne chránená aj v digitálnom prostredí, ľutuje však, že toto je jeden z mála odvetvových právnych predpisov, ktorý obsahuje ustanovenia týkajúce sa oznamovateľov;

34.  nabáda Komisiu, aby preskúmala najlepšie postupy z programov ochrany oznamovateľov zavedených už v iných krajinách sveta; upozorňuje na skutočnosť, že niektoré existujúce systémy poskytujú oznamovateľom finančnú odmenu (ako percento nariadených sankcií); domnieva sa, že hoci sa k tomuto aspektu musí pristupovať obozretne, aby sa predišlo možným zneužitiam, takéto výhody by mohli poskytnúť významný príjem osobám, ktoré v dôsledku oznamovania stratili prácu;

35.  vyzýva členské štáty, aby upustili od kriminalizácie činnosti oznamovateľov pri zverejňovaní informácií o nezákonnej činnosti alebo nezrovnalostí poškodzujúcich finančné záujmy EÚ;

36.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 208, 10.6.2016, s. 89.
(2) Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016, s. 1.


Zoznam tretích štátov a organizácií, s ktorými Europol uzavrie dohody *
PDF 253kWORD 43k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. februára 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady, ktorým sa mení rozhodnutie 2009/935/SVV, pokiaľ ide o zoznam tretích štátov a organizácií, s ktorými Europol uzavrie dohody (15778/2016 – C8-0007/2017 – 2016/0823(CNS))
P8_TA(2017)0023A8-0035/2017

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Rady (15778/2016),

–  so zreteľom na článok 39 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii v znení zmenenom Amsterdamskou zmluvou a na článok 9 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0007/2017),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2009/371/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho policajného úradu (Europol)(1), a najmä na jeho článok 26 ods. 1 písm. a), v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0007/2017),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2009/934/SVV z 30. novembra 2009, ktorým sa prijímajú vykonávacie predpisy upravujúce vzťahy Europolu s jeho partnermi vrátane výmeny osobných údajov a utajovaných skutočností(2), a najmä na jeho články 5 a 6,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2009/935/SVV z 30. novembra 2009, ktorým sa určuje zoznam tretích štátov a organizácií, s ktorými Europol uzavrie dohody(3), zmenené rozhodnutím Rady 2014/269/EÚ,

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedu Európskej rady, predsedu Komisie a predsedu vlády Dánska z 15. decembra 2016, v ktorom sa zdôrazňujú operačné potreby, ale aj výnimočný a prechodný charakter pripravovanej dohody medzi Europolom a Dánskom,

–  so zreteľom na uvedené vyhlásenie, v ktorom sa zdôrazňuje, že pripravovaná dohoda je podmienená pokračujúcim členstvom Dánska v Únii a schengenskom priestore, povinnosťou Dánska do 1. mája 2017 v plnej miere implementovať do dánskeho práva smernicu (EÚ) 2016/680(4) o ochrane údajov v policajných veciach a súhlasom Dánska s uplatňovaním jurisdikcie Súdneho dvora Európskej únie a právomoci európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov,

–  so zreteľom na Protokol č. 22 k Zmluve o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na výsledky dánskeho referenda z 3. decembra 2015 v súvislosti s Protokolom č. 22 k Zmluve o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0035/2017),

1.  schvaľuje návrh Rady;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  vyzýva Radu, aby v rámci ustanovení budúcej dohody medzi Europolom a Dánskom stanovila dobu jej trvania na päť rokov od  jej vstupu do platnosti, aby sa zabezpečil jej prechodný charakter s cieľom plného členstva alebo uzatvorenia medzinárodnej dohody v súlade s článkom 218 ZFEÚ;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a Europolu.

(1) Ú. v. EÚ L 121, 15.5.2009, s. 37.
(2) Ú. v. EÚ L 325, 11.12.2009, s. 6.
(3) Ú. v. EÚ L 325, 11.12.2009, s. 12.
(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89).


Podrobenie novej psychoaktívnej látky metyl 2-[[1-(cyklohexylmetyl)-1H-indol-3-karbonyl]amino]-3,3-dimetylbutanoát (MDMB-CHMICA) kontrolným opatreniam *
PDF 248kWORD 41k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. februára 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady o podrobení metyl 2-[[1-(cyklohexylmetyl)-1H-indol-3-karbonyl]amino]-3,3-dimetylbutanoátu (MDMB-CHMICA) kontrolným opatreniam (12356/2016 – C8-0405/2016 – 2016/0262(NLE))
P8_TA(2017)0024A8-0024/2017

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Rady (12356/2016),

–  so zreteľom na článok 39 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii v znení zmenenom Amsterdamskou zmluvou a na článok 9 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0405/2016),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2005/387/SVV z 10. mája 2005 o výmene informácií, hodnotení rizika a kontrole nových psychoaktívnych látok(1), a najmä na jeho článok 8 ods. 3,

–  so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0024/2017),

1.  schvaľuje návrh Rady;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

(1)Ú. v. EÚ L 127, 20.5.2005, s. 32.


Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: žiadosť EGF/2016/005 NL/Drenthe Overijssel Retail
PDF 355kWORD 48k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. februára 2017 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii na základe žiadosti Holandska – EGF//2016/005 NL/Drenthe Overijssel Retail) (COM(2016)0742 – C8-0018/2017 – 2017/2014(BUD))
P8_TA(2017)0025A8-0036/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0742 – C8-0018/2017),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006(1) (nariadenie o EGF),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2), a najmä na jeho článok 12,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3) (MID z 2. decembra 2013), a najmä na jej bod 13,

–  so zreteľom na postup trialógu uvedený v bode 13 MID z 2. decembra 2013,

–  so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0036/2017),

A.  keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu alebo globálnej finančnej a hospodárskej krízy, a pomôcť pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce;

B.  keďže finančná pomoc Únie pre prepustených pracovníkov by mala byť dynamická a dostupná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré bolo prijaté v rámci zmierovacieho zasadnutia 17. júla 2008, a s náležitým zreteľom na MID z 2. decembra 2013 v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF);

C.  keďže prijatie nariadenia o EGF odráža dohodu, ktorú dosiahli Európsky parlament a Rada a ktorá sa týka opätovného zavedenia kritéria krízovej mobilizácie, stanovenia finančného príspevku Únie na 60 % celkových odhadovaných nákladov na navrhované opatrenia, zvýšenia efektívnosti pri spracúvaní žiadostí o príspevok z EGF Komisiou, Európskym parlamentom a Radou prostredníctvom skrátenia času na posudzovanie a schvaľovanie, rozšírenia oprávnených opatrení a okruhu príjemcov zahrnutím samostatne zárobkovo činných osôb a mladých ľudí a financovania stimulov na zakladanie vlastných podnikov;

D.  keďže Holandsko predložilo žiadosť EGF/2016/005 NL/Drenthe Overijssel Retail o finančný príspevok z EGF v dôsledku prepúšťania v hospodárskom sektore zaradenom podľa klasifikácie NACE Rev. 2 do divízie 47 (Maloobchod, okrem motorových vozidiel a motocyklov) hlavne v regiónoch na úrovni NUTS 2, Drenthe (NL13) a Overijssel (NL21), a keďže sa očakáva, že na opatreniach sa bude podieľať 800 z 1 096 prepustených pracovníkov, ktorí sú oprávnení na príspevok z EGF;

E.  keďže Holandsko predložilo žiadosť podľa intervenčných kritérií uvedených v článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia o EGF, podľa ktorého je potrebných aspoň 500 pracovníkov, ktorí boli prepustení v referenčnom období deviatich mesiacov v podniku, ktorý funguje v rovnakom hospodárskom odvetví vymedzenom ako divízia NACE Rev. 2 a nachádza sa v dvoch susediacich regiónoch úrovne NUTS 2 v členskom štáte;

F.  keďže došlo k významným zmenám nálady spotrebiteľov, ako sú napríklad pokles predaja v strednej cenovej kategórii a rastúca popularita internetového nakupovania; keďže rozvoj nových nákupných stredísk v mnohých holandských mestách mimo centier miest a klesajúca dôvera spotrebiteľov(4) v hospodárstvo takisto negatívne ovplyvnili pozíciu tradičného odvetvia maloobchodu;

G.  keďže Holandsko tvrdí, že jeho finančný sektor je, ako globálny aktér, viazaný medzinárodnými pravidlami vrátane pravidiel týkajúcich sa finančných rezerv, a že v dôsledku plnenie nových medzinárodných noriem majú banky menej zdrojov na financovanie hospodárstva než v minulosti;

H.  keďže v holandských regiónoch Drenthe a Overijsel bolo v odvetví maloobchodu od 1. augusta 2015 do 1. mája 2016 prepustených 1 096 pracovníkov;

I.  keďže napriek tomu, že maloobchodné a veľkoobchodné služby tvoria 11 % HDP Únie a 15 % celkovej zamestnanosti v Únii, odvetvie je stále poznačené krízou;

1.  súhlasí s Komisiou, že podmienky stanovené v článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia o EGF sú splnené a že Holandsko má preto nárok na finančný príspevok vo výške 1 818 750 EUR podľa tohto nariadenia, čo predstavuje 60 % celkových nákladov (3 031 250 EUR);

2.  berie na vedomie, že Holandsko predložilo žiadosť o finančný príspevok z EGF 12. júla 2016 a že Komisia dokončila jej posúdenie 29. novembra 2016 a že o tom informovala Európsky parlament dňa 23. januára 2017;

3.  konštatuje, že maloobchod, okrem sektora motorových vozidiel a motocyklov, je predmetom šiestich iných žiadostí o príspevok z EGF, pričom všetky boli odôvodnené celosvetovou finančnou a hospodárskou krízou(5);

4.  konštatuje, že slabá finančná pozícia väčších obchodných domov neumožnila investovať do iných obchodných modelov s cieľom dosiahnuť potrebné zmeny a opätovne dosiahnuť konkurencieschopnosť;

5.  poukazuje na to, že trh práce v Holandsku sa z krízy zotavuje pomaly a že v niektorých odvetviach sú tieto účinky stále citeľné, a že podobne ako v prípade maloobchodu niektoré sektory len nedávno začali pociťovať skutočné dôsledky finančnej a hospodárskej krízy;

6.  berie na vedomie mnoho prepustených pracovníkov v holandskom maloobchodnom sektore v posledných mesiacoch, pričom hlavným obchodným domom v sektore hrozí konkurz, čo viedlo k celkovému počtu 27 052(6) prepustených pracovníkov v období rokov 2011 až 2015; s poľutovaním konštatuje, že objem predaného tovaru v maloobchodnom sektore klesol z -2 % v roku 2011 na -4 % v roku 2013, pričom nákupy boli na úrovni o 2,7 % nižšej, než v roku 2008(7);

7.  zdôrazňuje, že odvetvie maloobchodu má značný podiel na zamestnanosti v (17 – 19%) v regiónoch Drenthe a Overeijssel na úrovni NUTS 2; poznamenáva, že od začiatku krízy bolo zavretých 5 200 maloobchodných prevádzok, pričom najväčšie obchodné domy boli postihnuté len nedávno; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v období od januára 2015 do marca 2016 to prispelo k zvýšeniu počtu príjemcov dávok v nezamestnanosti v odvetví maloobchodu v týchto regiónoch o 3 461(8);

8.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že najviac postihnutí sú mladší pracovníci, keďže 67,1 % cieľových príjemcov má menej ako 30 rokov;

9.  poukazuje na to, že dotknutí príjemcovia dlhé obdobie nepracovali, nevzdelávali sa, ani neabsolvovali školenia, ako aj na dlhé, viac ako ročné obdobie medzi dátumom, ku ktorému bol prepustený posledný pracovník (1. mája 2016) a dátumom, keď žiadajúci členský štát začne prijímať podporu z EGF;

10.  uznáva skutočnosť, že Holandsko uviedlo, že žiadosť, najmä koordinovaný balík personalizovaných služieb, bola vypracovaná po konzultácii so všetkými zainteresovanými stranami, sociálnymi partnermi, zástupcami odvetvia maloobchodu a príslušných regiónov;

11.  poznamenáva, že žiadosť neobsahuje žiadne príspevky ani stimuly podľa článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia o EGF; víta rozhodnutie obmedziť náklady na technickú pomoc na 4 % celkových nákladov, takže 96 % sa použije na balík personalizovaných služieb;

12.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala nové možnosti skrátenia oneskorenia v poskytovaní podpory z EGF obmedzením byrokracie v postupe podávania žiadostí;

13.  poznamenáva, že personalizované služby pre prepustených pracovníkov spolufinancované z EGF zahŕňajú posúdenie schopností, potenciálu a perspektív zamestnania účastníkov; pomoc pri hľadaní zamestnania a riadenie jednotlivých prípadov; flexibilný fond mobility pre uchádzačov o zamestnanie, ako aj pre zamestnávateľov, ktorí môžu ponúknuť dočasné zamestnanie; pomoc pri preradení na iné miesto; odbornú prípravu a rekvalifikáciu vrátane odbornej prípravy na podporu podnikania, poradenstva a grantov;

14.  pripomína, že podľa článku 7 nariadenia o EGF by sa v návrhu koordinovaného balíka personalizovaných služieb podporovaného z EGF mali vopred zohľadniť budúce vyhliadky na trhu práce a požadované zručnosti a koordinovaný balík by mal byť kompatibilný s prechodom na hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje a je udržateľné;

15.  berie na vedomie, že holandské orgány poskytli záruky o tom, že navrhnuté opatrenia nedostanú finančnú podporu z iných fondov alebo finančných nástrojov Únie, že sa zabráni akémukoľvek dvojitému financovaniu, že sa budú dopĺňať s opatreniami financovanými zo štrukturálnych fondov a že budú splnené požiadavky vnútroštátnych a európskych právnych predpisov týkajúce sa hromadného prepúšťania;

16.  pripomína, že je dôležité zvyšovať zamestnateľnosť všetkých pracovníkov prostredníctvom prispôsobenej odbornej prípravy a uznávaním zručností a schopností, ktoré nadobudli počas pracovnej kariéry; očakáva, že odborná príprava ponúkaná ako súčasť koordinovaného balíka bude prispôsobená nielen potrebám prepustených pracovníkov, ale aj samotnému podnikateľskému prostrediu;

17.  opätovne zdôrazňuje, že pomoc z EGF nesmie nahrádzať opatrenia, za ktoré podľa vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv zodpovedajú podniky, ani opatrenia na reštrukturalizáciu podnikov alebo odvetví;

18.  žiada Komisiu o zabezpečenie verejného prístupu k dokumentom súvisiacim s prípadmi EGF;

19.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

20.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

21.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii na základe žiadosti Holandska– EGF/2016/005 NL/Drenthe Overijssel Retail

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2017/559.)

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(4) https://www.cbs.nl/nl-nl/nieuws/2016/11/consumentenvertrouwen-daalt-opnieuw
(5) EGF/2010/010 CZ/Unilever, COM(2011)0061; EGF/2010/016 ES/Aragón retail, COM(2010)0615; EGF/2011/004 EL/ALDI Hellas, COM(2011)0580; EGF/2014/009 EL/Sprider stores, COM(2014)0620; EGF/2014/013 EL/Odyssefs Fokas, COM(2014)0702; EGF/2015/011 GR/Supermarket Larissa, COM(2016)0210.
(6)http://www.consultancy.nl/nieuws/11992/de-25-grootste-faillissementen-van-retailketens-en-winkels
(7)Zaostrené na spotrebu, Hospodárska agentúra ABN-AMRO Mathijs Deguelle a Nico Klene. Vývoj objemu v odvetví maloobchodu. 24. januára 2014. Prognózy pre odvetvie maloobchodu, Hospodárska agentúra ABN-AMRO Sonny Duijn, odsek 1. 22. januára 2016.
(8) Údaje UWV, apríl 2016.


Revízia Európskeho konsenzu o rozvoji
PDF 438kWORD 72k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. februára 2017 o revízii Európskeho konsenzu o rozvoji (2016/2094(INI))
P8_TA(2017)0026A8-0020/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji z decembra 2005(1),

–  so zreteľom na Pusanské partnerstvo pre účinnú rozvojovú spoluprácu(2) a spoločnú pozíciu EÚ ku druhej schôdzi Globálneho partnerstva pre účinnú rozvojovú spoluprácu (ďalej len „GPEDC“) na vysokej úrovni, ktorá sa konala v Nairobi (od 28. novembra do 1. decembra 2016)(3),

–  so zreteľom na výsledný dokument štvrtého fóra na vysokej úrovni o účinnosti pomoci z decembra 2011, ktorá spustila GPEDC,

–  so zreteľom na program 2030: „Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030“, ktorý bol prijatý na samite OSN o trvalo udržateľnom rozvoji 25. septembra 2015 v New Yorku(4),

–  so zreteľom na akčný program z Addis Abeby o financovaní rozvoja(5),

–  so zreteľom na deklaráciu z Dillí z 10. apríla 2010 o budovaní mieru a budovaní štátu, a na tzv. Novú dohodu o angažovanosti v nestabilných štátoch, ktorá začala 30. novembra 2011,

–  so zreteľom na Parížsku (COP21) dohodu v rámci Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy prijatú 12. decembra 2015(6),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie nazvané Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: Program zmien (COM(2011)0637),

–  so zreteľom na Svetový humanitárny samit, ktorý sa uskutočnil 23. – 24. mája 2016 v Istanbule, a záväzok konať(7),

–  so zreteľom na novú mestskú agendu prijatú na konferencii OSN o bývaní a udržateľnom rozvoji miest (Habitat III), ktorá sa konala 17. až 20. októbra 2016 v meste Quito (Ekvádor)(8),

–  so zreteľom na správu o pokroku OECD a UNDP za rok 2014 nazvanú Zefektívňovanie rozvojovej spolupráce(9),

–  so zreteľom na článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) týkajúci sa rozvojovej spolupráce, v ktorom sa uvádza, že „politika Únie v oblasti rozvojovej spolupráce a politiky členských štátov v tejto oblasti sa vzájomne dopĺňajú a posilňujú“, a ktorým sa definuje obmedzovanie a odstránenie chudoby ako hlavný cieľ rozvojovej politiky EÚ,

–  so zreteľom na závery Rady z októbra 2012 o koreňoch demokracie a trvalo udržateľného rozvoja: spolupráca Európy s občianskou spoločnosťou v oblasti vonkajších vzťahov,

–  so zreteľom na Kódex správania EÚ v oblasti komplementárnosti a rozdelenia práce v rozvojovej politike(10),

–  so zreteľom na závery Rady EÚ z 19. mája 2014 o prístupe k rozvojovej spolupráci založenom na právach a zahŕňajúcom všetky ľudské práva(11),

–  so zreteľom na Globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie zverejnenú v júni 2016(12),

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD), ktorý EÚ podpísala a ratifikovala v roku 2011, a na záverečné pripomienky OSN k plneniu UNCRPD,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie nazvané Obchod pre všetkých: Smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike (COM(2015)0497),

–  so zreteľom na akčný plán EÚ pre rodovú rovnosť na obdobie rokov 2016 – 2020 a na akčný plán pre ľudské práva a demokraciu na obdobie rokov 2015 – 2019,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä uznesenie zo 17. novembra 2005 o návrhu spoločného vyhlásenia Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o európskej rozvojovej politike „Európsky konsenzus“(13), z 5. júla 2011 o zvyšovaní vplyvu rozvojovej politiky EÚ(14), z 11. decembra 2013 o EÚ koordinácii darcov v oblasti rozvojovej pomoci(15), z 25. novembra 2014 o EÚ a celosvetovom rozvojovom rámci na obdobie po roku 2015(16), z 19. mája 2015 o financovaní rozvoja(17), z 8. júla 2015 o vyhýbaní sa daňovým povinnostiam a daňových únikoch ako problémoch správy vecí verejných, sociálnej ochrany a rozvoja rozvojových krajín(18), zo 14. apríla 2016 o súkromnom sektore a rozvoji(19), z 12. mája 2016 o následných opatreniach a preskúmaní programu 2030(20), zo 7. júna 2016 o správe EÚ za rok 2015 o súdržnosti politík v záujme rozvoja(21) a z 22. novembra 2016 o zvyšovaní účinnosti rozvojovej spolupráce(22),

–  so zreteľom na spoločný pracovný dokument útvarov s názvom Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien: premena životov dievčat a žien prostredníctvom vonkajších vzťahov EÚ v rokoch 2016 – 2020 (SWD(2015)0182) a na závery Rady z 26. októbra 2015, v rámci ktorých sa schválil príslušný akčný plán pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020,

–  so zreteľom na nový rámec Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien: Ako môžu vonkajšie vzťahy EÚ v období 2016 – 2020 zmeniť život dievčat a žien (Gender Equality and Women's Empowerment: Transforming the Lives of Girls and Women through EU External Relations (2016-2020)),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2016 o novej výhľadovo orientovanej a inovatívnej budúcej stratégii pre obchod a investície(23),

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa a jeho štyri základné zásady nediskriminácie (článok 2), najlepších záujmov dieťaťa (článok 3), zachovania života, rozvoja a ochrany (článok 6) a zapojenia (článok 12),

–  s zreteľom na nadchádzajúcu správu Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre rozvoj o riešení pohybu utečencov a migrantov: úloha vonkajšej činnosti EÚ (2015/2342(INI) a na svoje uznesenie z 22. novembra 2016 o zvýšení účinnosti rozvojovej spolupráce(24),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A8-0020/2017),

A.  keďže revízia Európskeho konsenzu o rozvoji je vhodná a potrebná vzhľadom na zmenený vonkajší rámec – vrátane prijatia programu 2030 a cieľov trvalo udržateľného rozvoja, parížskej dohody o zmene klímy COP21, sendaiského rámca pre znižovanie rizika katastrof, akčného programu z Addis Abeby o financovaní rozvoja a globálneho partnerstva pre účinnú rozvojovú spoluprácu – ako aj na nové alebo silnejúce celosvetové výzvy, ako sú zmena klímy, kontext migrácie, diverzifikovanejšie rozvojové krajiny s rôznymi a osobitnými rozvojovými potrebami, noví darcovia a noví globálni aktéri, zužujúci sa priestor pre organizácie občianskej spoločnosti a vnútorné zmeny v rámci EÚ vrátane tých, ktoré vyplývajú z Lisabonskej zmluvy, programu zmien a globálnej stratégie EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky;

B.  keďže v celosvetovom programe 2030 a navzájom súvisiacich cieľoch trvalo udržateľného rozvoja sa stanovuje dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja v rámci hraníc možností planéty s budovaním partnerstiev zameraných na ľudí, poskytovaním životne dôležitých zdrojov ako potraviny, voda a sanitácia, zdravotná starostlivosť, energie, vzdelávanie a pracovné príležitosti a presadzovaním mieru, spravodlivosti a prosperity pre všetkých; keďže sa musia podnikať kroky v súlade so zásadami zodpovednosti krajiny, inkluzívnych rozvojových partnerstiev, so zameraním na výsledky, transparentnosť a zodpovednosť; keďže prístup založený na právach je predpokladom pre trvalo udržateľný rozvoj v súlade s rezolúciou OSN č. 41/128, podľa ktorej je právo na rozvoj nescudziteľné ľudské právo;

C.  keďže v článku 208 ZFEÚ sa uvádza, že „politika Únie v oblasti rozvojovej spolupráce a politiky členských štátov v tejto oblasti sa vzájomne dopĺňajú a posilňujú“;

D.  keďže zmena klímy je jav, ktorý sa musí riešiť urgentne, pretože do značnej miery zasahuje chudobné a najzraniteľnejšie krajiny;

E.  keďže tri štvrtiny chudobných ľudí sveta žijú v krajinách so stredným príjmom; keďže krajiny so stredným príjmom netvoria homogénnu skupinu, ale majú veľmi rôznorodé potreby a čelia veľmi rôznorodým výzvam, a preto je nutné dostatočne diferencovať rozvojovú spoluprácu EÚ;

F.  keďže súdržnosť politík v záujme rozvoja, ktorá vychádza zo zmlúv, si vyžaduje, aby EÚ pri konaní v iných oblastiach politiky, ktoré môžu mať vplyv na rozvojové krajiny, zohľadňovala rozvojovú spoluprácu; keďže je preto nutné formulovať a vykonávať úzko prepojené oblasti politiky ako obchod, bezpečnosť, migrácia, humanitárna pomoc a rozvoj tak, aby sa navzájom posilňovali;

G.  keďže migrácia sa stala ešte naliehavejším problémom, pričom na celom svete žije viac než 65 miliónov z donútenia vysídlených ľudí; keďže veľká väčšina utečencov žije v rozvojových krajinách; keďže krehkosť štátu, nestabilita a vojny, porušovanie ľudských práv, veľká chudoba a nulová perspektíva patria medzi hlavné príčiny toho, že ľudia opúšťajú svoje domovy; keďže do EÚ v nedávnom období imigrovali alebo utiekli milióny ľudí;

H.  keďže niektoré nedávne návrhy Komisie možno vnímať ako zmenu orientácie rozvojovej politiky v rámci nového pohľadu na riadenie migrácie s cieľom splniť priority EÚ, ktoré sú často krátkodobé; keďže EÚ rozvojová pomoc aby nemala byť podmienená spoluprácou krajín, ktoré túto pomoc prijímajú, v migračných otázkach; keďže fondy ako Núdzový trustový fond Európskej únie pre Afriku a vonkajší investičný plán EÚ boli zriadené s cieľom reagovať na nedávnu migračnú krízu v EÚ; keďže primárnym cieľom politiky EÚ v oblasti rozvojovej spolupráce musí byť znižovanie chudoby a v dlhodobom horizonte jej odstránenie a musí vychádzať zo zásad účinnosti rozvoja;

I.  keďže zdravotníctvo a školstvo sú kľúčové prvky umožňujúce trvalo udržateľný rast; keďže investície do zaistenia univerzálneho prístupu do týchto oblastí sú preto na poprednom mieste programu 2030 a cieľov trvalo udržateľného rozvoja a mali by sa na ne vyčleniť primerané zdroje, aby mohli mať presahujúce účinky aj v iných odvetviach;

J.  keďže MSP a mikropodniky sú na celom svete základom hospodárstva, sú základnou súčasťou hospodárstva rozvojových krajín a spolu s dobre fungujúcim verejným sektorom sú kľúčovým faktorom prehlbovania hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho rastu; keďže MSP často čelia obmedzenému prístupu ku kapitálu, najmä v rozvojových krajinách;

K.  keďže viac než polovicu svetového obyvateľstva dnes tvoria obyvatelia miest a keďže podľa predpovedí dosiahne tento podiel do roku 2050 hodnotu 2/3, a zhruba 90 % rastu miest sa odohráva v Afrike a Ázii; keďže tento trend posilňuje potrebu trvalo udržateľného rozvoja; keďže tento trend zvyšuje potrebu trvalo udržateľného rozvoja; keďže bezpečnosť miest sa v mnohých rozvojových krajinách stáva čoraz väčšou výzvou;

L.  keďže oceány majú životne dôležitú úlohu v oblasti biodiverzity, potravinovej bezpečnosti, energetiky, pracovných miest a rastu, ale morské zdroje ohrozuje zmena klímy aj nadmerné využívania a neudržateľné riadenie;

M.  keďže odlesňovanie a degradácia lesov vyčerpáva ekosystémy a významne prispieva k zmene klímy;

N.  keďže rozvojová politika EÚ je dôležitým doplnkom rozvojovej politiky členských štátov, ktorý by sa mal sústrediť na oblasti komparatívnej výhody a na spôsoby, ako môže celosvetová úloha EÚ ako organizácie podporovať ciele jej rozvojovej politiky;

O.  keďže rozvojová politika je kľúčový aspekt vonkajšej politiky EÚ; keďže Únia je najväčším darcom rozvojovej pomoci na svete a spolu so svojimi členskými štátmi poskytuje v celosvetovom meradle viac než polovicu oficiálnej rozvojovej pomoci;

P.  keďže nerovnosti v oblasti bohatstva a príjmov sú celosvetovo na vzostupe; keďže hrozí riziko, že tento trend oslabí sociálnu súdržnosť a zvýši diskrimináciu, politickú nestabilitu a nepokoje; keďže mobilizácia domácich zdrojov je preto pre realizáciu programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 kľúčová a predstavuje životaschopnú stratégiu prekonania závislosti od zahraničnej pomoci v dlhodobej perspektíve;

1.  zdôrazňuje význam Európskeho konsenzu o rozvoji pri poskytovaní spoločnej a jednotnej pozície na úrovni EÚ a na úrovni členských štátov, pokiaľ ide o ciele, hodnoty a zásady a hlavné aspekty rozvojovej politiky, a to aj pri jej realizácii; domnieva sa, že acquis konsenzu, a najmä jeho holistický prístup a jasný hlavný cieľ bojovať proti chudobe a odstrániť ju v dlhodobom horizonte, musia byť pri jeho revízii zachované; ďalej sa domnieva, že cieľom musí byť aj boj proti nerovnostiam, ako sa uznáva aj v cieľoch udržateľného rozvoja; pripomína, že rozvojové politiky na úrovni EÚ a na úrovni členských štátov by sa mali navzájom posilňovať a dopĺňať;

2.  varuje pred rozšírením kritérií pre oficiálnu rozvojovú pomoc (ďalej len „ODA“) zameraným na to, aby do nej patrili aj iné výdavky než tie, ktoré sú priamo spojené s uvedenými cieľmi; zdôrazňuje, že akákoľvek reforma ODA sa musí zameriavať na zvýšenie rozvojového vplyvu;

3.  uznáva význam jasnej európskej vonkajšej stratégie, ktorá si vyžaduje politickú súdržnosť, najmä v oblasti mieru a bezpečnosti, migrácie, obchodu, životného prostredia a zmeny klímy, humanitárnej pomoci a rozvojovej spolupráce; zdôrazňuje však, že rozvojové ciele sú ciele samy osebe; pripomína povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy a zakotvenú v článku 208 „zohľadniť ciele rozvojovej spolupráce pri uskutočňovaní politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny“; dôrazne upozorňuje, že Parlament môže prijať len presvedčivú koncepciu rozvojovej politiky zakotvenú v povinnostiach vyplývajúcich zo ZFEÚ a zameranú najmä na boj proti chudobe; pripomína zásady vonkajšej činnosti EÚ uvedené v článku 21 ods. 1 Zmluvy of fungovaní Európskej Únie, ktorými sú konkrétne demokracia, právny štát, univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd, zachovávanie ľudskej dôstojnosti, rovnosť a solidarita a dodržiavanie zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva;

4.  v súlade s Lisabonskou zmluvou opisuje rozvojovú spoluprácu takto: boj za DÔSTOJNOSŤ prostredníctvom odstránenia CHUDOBY;

Rozvojové ciele EÚ, hodnoty a zásady

5.  žiada, aby sa ciele trvalo udržateľného rozvoja, program 2030 a hospodársky, sociálny a environmentálny rozmer trvalo udržateľného rozvoja dotýkali všetkých vnútorných, ako aj vonkajších politík EÚ, a stali sa jadrom konsenzu, pričom je nutné uznať významné väzby medzi jeho cieľmi; žiada, aby boj proti chudobe a z dlhodobého hľadiska za jej odstránenie ostal ústredným a primárnym cieľom rozvojovej politiky EÚ s osobitným dôrazom na skupiny najviac odsunuté na okraj spoločnosti a s cieľom nezabudnúť na nikoho; zdôrazňuje dôležitosť vymedzenia pojmu chudoby v súlade s vymedzením konsenzu a programu zmien a v rámci Lisabonskej zmluvy;

6.  zdôrazňuje, že program 2030 má univerzálnu a transformačnú povahu; zdôrazňuje preto, že rozvinuté a rozvojové krajiny majú spoločnú zodpovednosť za dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja a že stratégiu EÚ v oblasti cieľov trvalo udržateľného rozvoja musí tvoriť súdržný súbor vnútorných a vonkajších politík a záväzkov s balíkom nástrojov pre rozvojovú politiku;

7.  trvá na tom, že rozvojová politika musí konzistentnejšie odrážať to, že Únia sa zameriava na krehké štáty, nezamestnanosť mládeže, ako aj na ženy a dievčatá čeliace násiliu na základe rodovej príslušnosti, škodlivým praktikám, ženy a dievčatá v konfliktoch, a pripomína záväzok EÚ vyčleniť aspoň 20 % oficiálnej rozvojovej pomoci na sociálne začleňovanie a ľudský rozvoj;

8.  zdôrazňuje, že vzdelanie je kľúčom k vytvoreniu samostatne udržateľných spoločností; vyzýva, aby EÚ prepojila kvalitné vzdelanie, technickú a odbornú prípravu so spoluprácou s priemyslom, ako zásadnú podmienku umožňujúcu zamestnávanie mládeže a prístup ku kvalifikovaným pracovným miestam; je presvedčený, že pre vývoj aj ochranu detí je kľúčové najmä riešenie prístupu k vzdelávaniu v núdzových a krízových situáciách;

9.  zdôrazňuje, že systémové faktory ako rodová nerovnosť, politické prekážky a nerovnováha právomocí majú vplyv na zdravie a že je zásadne dôležité zaistenie spravodlivého prístupu ku kvalitným službám zdravotnej starostlivosti poskytovaným zručným, kvalifikovaným a kompetentným zdravotníckym personálom; zdôrazňuje, že nový konsenzus by mal preto presadzovať investície do zdravotníkov v prvej línii a posilnenie ich postavenia, keďže zohrávajú zásadnú úlohu pri zaisťovaní pokrytia zdravotníckych služieb v odľahlých a chudobných oblastiach s nedostatočnými službami a v oblastiach konfliktu; zdôrazňuje, že podpora výskumu a vývoja nových zdravotníckych technológií na riešenie nových zdravotných hrozieb ako epidémie a antimikrobiálna rezistencia je nevyhnutná na splnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

10.  žiada o nepretržitý pevný záväzok EÚ týkajúci sa svetového riadenia založeného na pravidlách, najmä globálneho partnerstva pre trvalo udržateľný rozvoj, a jeho podporu;

11.  zdôrazňuje, že boj proti nerovnostiam v rámci krajín a medzi nimi, boj proti diskriminácii (najmä na základe rodu), nespravodlivosti a konfliktom, presadzovanie mieru, participatívnej demokracie, dobrej správy vecí verejných a ľudských práv, inkluzívnych spoločností a udržateľného rastu a riešenie problémov súvisiacich s prispôsobovaním sa zmene klímy a zmierňovanie týchto zmien musia byť ciele spoločné pre všetky oblasti rozvojovej politiky EÚ; vyzýva na realizáciu celého programu 2030 koordinovane a v súlade s Parížskou dohodou o zmene klímy, a to aj pokiaľ ide o naliehavú potrebu preklenúť medzeru medzi tým, čo je potrebné na obmedzenie globálneho otepľovania, a zintenzívniť práce na prispôsobovaní a zvýšiť ich financovanie; pripomína záväzok EÚ vyčleniť 20 % svojho rozpočtu na obdobie rokov 2014 – 2020 (teda zhruba 180 miliárd EUR) na boj proti zmene klímy, a to aj v jej vonkajších a rozvojových politikách;

12.  zdôrazňuje, že rozvojová spolupráca môže vzniknúť na základe začleňovania, dôvery a inovácií založených na tom, že všetci partneri rešpektujú využívanie národných stratégií a rámcov výsledkov jednotlivých krajín;

13.  uznáva osobitnú úlohu dimenzie dobrej správy, pokiaľ ide o trvalo udržateľný rozvoj; vyzýva EÚ na posilnenie rovnováhy medzi hospodárskou, sociálnou a environmentálnou oblasťou podporou komplexných národných stratégií trvalo udržateľného rozvoja a podporou vhodných mechanizmov a postupov dobrej správy vecí verejných, s ústrednou pozornosťou venovanou zapojeniu občianskej spoločnosti; zdôrazňuje význam reforiem v oblasti administratívnej a fiškálnej decentralizácie ako prostriedku na presadzovanie dobrej správy vecí verejných na miestnej úrovni v súlade so zásadou subsidiarity;

14.  požaduje, aby rozvojová spolupráca EÚ nabádala partnerské krajiny ku „glokalizácii“ cieľov trvalo udržateľného rozvoja, a to na základe konzultácií s občianskou spoločnosťou na celoštátnej a miestnej úrovni a s cieľom previesť tieto ciele na kontextovo relevantné ciele na celoštátnej a nižšej úrovni, zakorenené v národných rozvojových stratégiách, programoch a rozpočtoch; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby nabádali svoje partnerské krajiny k tomu, aby do monitorovania cieľov trvalo udržateľného rozvoja začlenili hlasy komunít odsunutých na okraj spoločnosti a aby presadzovali konkrétne mechanizmy, ktoré to umožnia, v súlade s programom „nezabudnúť na nikoho“;

15.  žiada, aby prioritou rozvojovej politiky EÚ bola aj naďalej podpora najmenej rozvinutých krajín a krajín s nízkymi príjmami, ako aj malých ostrovných rozvojových štátov, a aby zároveň riešila rozmanité a konkrétne potreby krajín so strednými príjmami, v ktorých žije väčšina chudobných na svete, v súlade s akčným programom z Addis Abeby a pri úplnom dodržiavaní zásady diferenciácie; požaduje presadzovanie územného prístupu k rozvoju s cieľom posilniť postavenie miestnej a regionálnej verejnej správy a lepšie riešiť nerovnosti v rámci krajín;

16.  zdôrazňuje význam zásady demokratickej zodpovednosti, ktorá dáva rozvojovým krajinám hlavnú zodpovednosť za ich vlastný rozvoj, ale zároveň umožňuje národným parlamentom a politickým stranám, regionálnym a miestnym orgánom, občianskej spoločnosti a ďalším zainteresovaným stranám spoločne s národnými vládami v plnej miere plniť ich úlohu a aktívne sa podieľať na rozhodovaní; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam zvyšovania adresnej zodpovednosti smerom nahor aj nadol, a to s cieľom lepšie reagovať na miestne potreby a podporovať demokratickú zodpovednosť občanov;

17.  vyzýva EÚ, aby naďalej podporovala budovanie kapacít na miestnej a regionálnej úrovni a decentralizačné procesy a aby túto podporu prehĺbila, a to s cieľom posilniť postavenie miestnej a regionálnej verejnej správy a zvýšenia jej transparentnosti a zodpovednosti, aby mohli lepšie napĺňať potreby a požiadavky občanov;

18.  požaduje, v súlade so zásadou partnerstva, spoločnú zodpovednosť za všetky spoločné kroky, pričom presadzuje najvyššiu možnú mieru transparentnosti; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby presadzovali posilnenú úlohu národných parlamentov, miestnej a regionálnej verejnej správy a občianskej spoločnosti v oblasti politického a rozpočtového dohľadu a demokratickej kontroly; požaduje, aby sa proti korupcii a beztrestnosti bojovalo spoločnými silami, všetkými prostriedkami a na všetkých úrovniach politík;

19.  žiada, aby bol politický dialóg medzi EÚ a partnerskými krajinami/regiónmi ústredným prvkom každej rozvojovej spolupráce EÚ a aby sa takéto dialógy zameriavali na spoločné hodnoty a na to, ako je možné ich podporiť; vyzýva k ďalšej účasti Európskeho parlamentu a občianskej spoločnosti na politických dialógoch;

20.  zdôrazňuje význam pluralitnej a inkluzívnej demokracie a vyzýva EÚ, aby presadzovala rovnaké podmienky pre politické strany a dynamickú občiansku spoločnosť vo všetkých svojich činnostiach, a to aj prostredníctvom budovania kapacít a prostredníctvom dialógu s partnerskými krajinami, aby sa vytvoril dostatočný priestor pre občiansku spoločnosť, participatívny dohľad a mechanizmy zodpovednosti na úrovni územných celkov, na celoštátnej a regionálnej úrovni a aby sa zaistilo zapojenie organizácií občianskej spoločnosti do navrhovania a vykonávania rozvojových politík, dohľad nad nimi, ich prieskum a zodpovednosť za ne; žiada EÚ, aby uznala, že konzultácie s občianskou spoločnosťou sú kľúčovým faktorom úspechu vo všetkých programových odvetviach v záujme dosiahnutia inkluzívnej správy vecí verejných;

21.  uznáva úlohu občianskej spoločnosti pri zvyšovaní informovanosti verejnosti a pri riešení cieľov trvalo udržateľného rozvoja na vnútroštátnej a celosvetovej úrovni prostredníctvom globálneho občianskeho vzdelávania a zvyšovania informovanosti;

22.  žiada, aby boli rodová rovnosť a posilnenie postavenia a práva žien a dievčat samostatnými aj prierezovými cieľmi rozvojovej politiky EÚ, v súlade s akčným plánom EÚ pre rodovú rovnosť a programom 2030, ako sa uvádza v záveroch Rady z 26. mája 2015 o rodovej otázke v oblasti rozvoja; požaduje zavedenie osobitne politicky riadených opatrení na riešenie problémov v tejto oblasti; vyzýva na ďalšie úsilie EÚ presadzovať významné postavenie žien a mladých ľudí ako aktérov rozvoja a zmeny; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že rodová rovnosť zahŕňa dievčatá a chlapcov, ženy a mužov v akomkoľvek veku a že v rámci programov by sa malo podporovať rovnocenné uplatňovanie a presadzovanie práv a služieb, najmä pokiaľ ide o prístup k vzdelávaniu a reprodukčnej a zdravotnej starostlivosti, a to bez diskriminácie na základe rodovej identity alebo sexuálnej orientácie;

23.  pripomína potrebu presadzovať a chrániť všetky ľudské práva a zaistiť ich dodržiavanie; zdôrazňuje, že dodržiavanie práv žien a dievčat, a to aj v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, a odstránenie všetkých foriem sexuálneho a rodovo motivovaného násilia a diskriminácie vrátane pre deti škodlivých praktík, predčasných sobášov a sobášov z donútenia, mrzačenia ženských pohlavných orgánov sú zásadne dôležité pre uplatňovanie ľudských práv; zdôrazňuje potrebu zaistiť prístup všetkých ľudí k dostupným, úplným, kvalitným informáciám a vzdelaniu v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a služieb plánovaného rodičovstva; požaduje ďalšie kroky zamerané na urýchlenie úsilia o dosiahnutie rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien prehĺbením partnerstiev s mnohými zainteresovanými subjektmi, posilnením schopnosti rodovo citlivej tvorby rozpočtu a plánovania a zaistením zapojenia ženských organizácií;

24.  požaduje konkrétne rozvojové stratégie EÚ, ktoré by boli viac zamerané na zraniteľné a marginalizované skupiny, ako sú ženy a deti, osoby LGBTI, staršie osoby, osoby so zdravotným postihnutím, jazykové a etnické menšiny, malovýrobcovia a pôvodné obyvateľstvo, aby im v súlade so zásadou „nezabudnúť na nikoho“ boli poskytnuté rovnaké príležitosti a práva ako všetkým ostatným;

25.  pripomína záväzok EÚ investovať do vývoja detí a mládeže zlepšením informovania o rozvojovej spolupráci a domácich zdrojoch zameraných na deti a posilnením schopnosti mladých ľudí podieľať sa na uplatňovaní zodpovednosti;

26.  požaduje podporu krehkých a konfliktmi postihnutých krajín v oblasti prístupu k zdrojom a partnerstvám potrebným na dosiahnutie rozvojových priorít, ako aj podporu ich vzájomného partnerského vzdelávania a lepšiu angažovanosť v oblasti rozvoja, budovania mieru, bezpečnosti a humanitárnych partnerov a humanitárneho úsilia;

27.  zdôrazňuje pretrvávajúci význam cieľov stanovených v kapitole o ľudskom rozvoji v rámci aktuálneho Európskeho konsenzu; zdôrazňuje, že je potrebné prepojiť tieto ciele s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja a umiestniť posilňovanie horizontálneho zdravotného systému (namiesto podpory vertikálnych programov pre špecifické choroby) do jadra programov rozvoja zdravia, čím sa posilnení aj odolnosť v prípade krízy v oblasti zdravia, ako bola epidémia eboly v západnej Afrike v období 2013 – 2014, a zaistiť základné právo na všeobecnú zdravotnú starostlivosť uvedené v článku 25 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a v ústave Svetovej zdravotnej organizácie; pripomína, že v článku 168 ZFEÚ sa uvádza, že pri stanovení a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia; v tomto smere požaduje jednotnejšiu politiku v oblasti inovácie a vývoja liekov, ktorá zaistí prístup k liekom pre všetkých;

28.  odporúča, vzhľadom na demografický rast, predovšetkým v Afrike a v najmenej rozvinutých krajinách, berúc do úvahy skutočnosť, že 19 z 21 krajín s najvyššou pôrodnosťou sa nachádza v Afrike, že Nigéria je krajinou s najrýchlejšie rastúcim počtom obyvateľov na svete a že do roku 2050 sa očakáva, že bude viac než polovica celosvetového rastu populácie v Afrike, čo je problém pre trvalo udržateľný rozvoj, aby rozvojová pomoc EU kládla väčší dôraz na programy, ktorými sa rieši táto otázka;

29.  víta skutočnosť, že potravinová a výživová bezpečnosť sa stala prioritnou oblasťou pre nový celosvetový rozvojový rámec, a víta začlenenie samostatného cieľa skoncovať s hladom, dosiahnuť potravinovú bezpečnosť a lepšiu výživu a presadzovať udržateľné poľnohospodárstvo; uznáva, že v prípade hladu a chudoby nejde o nehody, ale o výsledok sociálnej a hospodárskej nespravodlivosti a nerovnosti na všetkých úrovniach; opakuje, že by sa v konsenze malo zdôrazniť, že EÚ naďalej podporuje integrované medziodvetvové prístupy posilňujúce kapacity na diverzifikovanú miestnu výrobu potravín a zahŕňajúce výživové aj výživovo citlivé zásahy, s výslovným zameraním na rodovú nerovnosť;

30.  trvá na tom, že sú potrebné mechanizmy zodpovednosti v oblasti monitorovania a plnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja a cieľov v oblasti oficiálnej rozvojovej pomoci na úrovni 0,7 % HND; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby predložili časovú os postupného dosahovania týchto cieľov, s každoročným podávaním správ Európskemu parlamentu;

31.  zdôrazňuje, že na účinné budovanie odolnosti sú potrebné medziodvetvové, integrované prístupy, čo znamená úsilie o lepšie začlenenie humanitárnych opatrení, opatrení v oblasti znižovania rizika katastrof, sociálnej ochrany, prispôsobovania sa zmene klímy, riadenia prírodných zdrojov, zmierňovania konfliktov a iných rozvojových opatrení; vyzýva EÚ a členské štáty, aby presadzovali inkluzívnu správu vecí verejných riešiacu marginalizáciu a nerovnosť ako hnacie sily zraniteľnosti; uznáva, že sa musí zlepšiť postavenie zraniteľných populácií tak, aby zvládali riziko a malí prístup k rozhodovacím procesom, ktoré majú vplyv na ich budúcnosť;

32.  zdôrazňuje, ako kultúra prispieva k ľudskému, sociálnemu a hospodárskemu trvalo udržateľnému rozvoju, a trvá na zohľadňovaní kultúrneho rozmeru ako základného aspektu politiky EÚ v oblasti solidarity, spolupráce a rozvojovej pomoci; vyzýva na propagáciu kultúrnej diverzity, podporu kultúrnych politík a zohľadňovanie miestnych kontextov v rozsahu, v akom to prispieva k cieľu presadzovať inkluzívny trvalo udržateľný rozvoj;

33.  poukazuje na to, že počet obyvateľov miest sa má do roku 2050 zvýšiť o 2,5 miliardy, pričom takmer 90 % tohto zvýšenia sa koncentruje v Ázii a Afrike; uznáva problémy vyplývajúce z explozívneho rastu obrovských miest a výzvy, ktoré tento jav predstavuje pre spoločenskú a environmentálnu udržateľnosť; vyzýva na vyvážený regionálny rozvoj a pripomína, že oživená hospodárska činnosť vo vidieckych oblastiach a menších mestečkách a mestách znižuje tlak na migráciu do mestských megacentier a tým zmenšuje problémy s nekontrolovanou urbanizáciou a migráciou;

Diferenciácia

34.  zdôrazňuje, že aby bola stratégia EÚ pre rozvoj účinná, musí EÚ podporovať spravodlivé prerozdelenie bohatstva rozvojovými krajinami prostredníctvom národných rozpočtov, a to v rámci krajín a aj medzi nimi; poukazuje na to, že európska rozvojová pomoc by mala predovšetkým rozlišovať medzi situáciami a rozvojovými potrebami jednotlivých krajín, a nemala by sa odvíjať len od mikroekonomických ukazovateľov alebo od politických úvah;

35.  zdôrazňuje, že rozvojová spolupráca EÚ by sa mala realizovať tak, aby riešila najdôležitejšie potreby a aby sa snažila o čo najväčší vplyv z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska; zdôrazňuje, že sú potrebné rozvojové stratégie prispôsobené na mieru, s miestnou zodpovednosťou a na miestnej úrovni pripravované, zohľadňujúce osobitné výzvy, ktorým čelia jednotlivé krajiny alebo skupiny krajín ako malé ostrovné rozvojové štáty, krehké štáty a vnútrozemské rozvojové krajiny;

36.  vyzýva na vypracovanie osobitnej stratégie pre spoluprácu s krajinami so strednými príjmami s cieľom konsolidovať ich pokrok a boj proti nerovnosti, vylúčeniu, diskriminácii a chudobe, najmä prostredníctvom presadzovania spravodlivých a progresívnych daňových systémov a zároveň zdôrazňuje, že krajiny so strednými príjmami netvoria homogénnu skupinu, a preto má každá z nich osobitné potreby, ktoré by sa mali dosiahnuť prostredníctvom osobitne prispôsobených politík; zdôrazňuje, že je potrebné postupne a zodpovedne zrušiť finančnú pomoc krajinám so strednými príjmami a zamerať sa na iné formy spolupráce, ako na technickú pomoc, výmenu priemyselného know-how a vedomostí, verejno-verejné partnerstvá, ktoré môžu podporovať globálne verejné statky ako veda, technológie a inovácia, výmenu najlepších postupov a podporu regionálnej spolupráce, spolupráce medzi južnými krajinami a trojstrannej spolupráce; zdôrazňuje význam alternatívnych zdrojov financovania, ako sú napríklad mobilizácia domácich príjmov, úvery bez zvýhodnenia, resp. s nižším zvýhodnením, spolupráca v technických a daňových otázkach a otázkach súvisiacich s obchodom alebo výskumom a verejno-súkromné partnerstvá;

Účinnosť a financovanie rozvoja

Účinnosť rozvoja

37.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zaujali vedúcu pozíciu medzi aktérmi v oblasti rozvoja a opätovne sa zaviazali k úplnému uskutočňovaniu zásad účinnej rozvojovej spolupráce, a uprednostnili mechanizmy, nástroje a prostriedky, ktoré konečným príjemcom umožnia získať viac prostriedkov, konkrétne zodpovednosti krajiny za priority v oblasti rozvoja, zosúladenia s národnými rozvojovými stratégiami a systémami partnerských krajín, zamerania sa na výsledky, transparentnosti, vzájomnej zodpovednosti a demokratického zapojenia všetkých zainteresovaných strán; zdôrazňuje význam posilnenia úsilia EÚ o dosiahnutie čo najvyššej účinnosti rozvojovej spolupráce, a to s cieľom prispieť k dosiahnutiu ambicióznych cieľov uvedených v programe 2030 a čo najlepšie využiť verejné a súkromné zdroje na rozvoj; žiada, aby boli v novom Európskom konsenze o rozvoji jasne stanovené zásady účinnosti z hľadiska rozvoja;

38.  opätovne zdôrazňuje význam toho, aby európska verejnosť lepšie chápala významné diskusie o rozvoji a pokusy o odstránenie svetovej chudoby a presadzovanie trvalo udržateľného rozvoja a aktívne sa do nich zapájala; zdôrazňuje preto, že neformálne vzdelávanie a zvyšovanie informovanosti o rozvoji, a to aj prostredníctvom predĺženia a rozšírenia programu vzdelávania a zvyšovania informovanosti, musia byť naďalej integrálne súčasti rozvojových politík EÚ a členských štátov;

39.  domnieva sa, že zjednodušenie financovania a byrokratických postupov môže pomôcť pri zlepšovaní účinnosti; požaduje reformu EÚ zameranú na urýchlenie vykonávania (čomu sa venuje aj odsek 122 spoločného oznámenia o Európskom konsenze o rozvoji z roku 2005) a riešenie potreby zrevidovať postupy výberu väčším dôrazom na žiadateľa: totožnosť, odborné znalosti, skúsenosti, výkonnosť a spoľahlivosť v danej oblasti (nie len formálne požiadavky prijateľnosti);

40.  opätovne zdôrazňuje význam budovania schopností pre zlepšenie schopnosti občanov, organizácií, vlád a spoločností plnohodnotne zohrávať svoju úlohu pri príprave, realizácii, monitorovaní a vyhodnocovaní stratégií trvalo udržateľného rozvoja;

41.  víta pokrok, ktorý sa dosiahol, žiada však EÚ a jej členské štáty, aby zintenzívnili a rozšírili spoločné programovanie a činnosti v oblasti spoločnej realizácie, s cieľom spájať zdroje, zlepšiť deľbu práce v rámci krajiny, znížiť transakčné náklady, predísť prekrývaniu a fragmentácii pomoci, zlepšiť viditeľnosť Európskej únie v teréne a podporiť zodpovednosť krajín za stratégie rozvoja a súlad s prioritami partnerských krajín; zdôrazňuje, že je zásadne dôležité, aby sa medzi európskymi aktérmi uskutočňoval proces spoločného programovania a aby sa ostatným darcom sprístupnil, len ak to miestna situácia odôvodňuje, ale bez zmazania európskej povahy tohto procesu; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby ďalej koordinovali svoje činnosti s inými darcami a organizáciami, ako sú noví darcovia, organizácie občianskej spoločnosti, súkromní filantropi, finančné inštitúcie a spoločnosti zo súkromného sektora; berie so znepokojením na vedomie, že do polovice roka 2015 zverejnilo svoje pusanské realizačné plány len päť členských štátov EÚ; naliehavo žiada členské štáty, aby svoje realizačné plány zverejnili a každoročne podávali správu o svojom úsilí v oblasti účinnosti rozvoja;

42.  pripomína svoju požiadavku(25), aby sa kodifikovali a posilnili mechanizmy a postupy na zabezpečenie lepšej komplementárnosti a účinnej koordinácie rozvojovej pomoci medzi členskými štátmi a inštitúciami EÚ, pričom by sa stanovili jasné a vymáhateľné pravidlá na zaručenie demokratickej vnútroštátnej zodpovednosti, harmonizácie, zosúladenia so stratégiami a systémami krajiny, predvídateľnosti financovania, transparentnosti a vzájomnej zodpovednosti;

43.  zdôrazňuje, že účinnosť rozvoja by mala byť jedným z hlavných hnacích prvkov novej rozvojovej politiky EÚ; pripomína, že to nezávisí len darcov pomoci, ale aj od existencie účinných a reagujúcich inštitúcií, kvalitných politík, právneho štátu, inkluzívnej demokratickej správy vecí verejných a ochrany pred korupciou v rozvojových krajinách a nelegálnymi finančnými tokmi na medzinárodnej úrovni;

44.  uznáva úlohu miestnej a regionálnej verejnej správy v prípade rozvoja a najmä decentralizovanej spolupráce medzi európskou verejnou správou a miestnou a regionálnou verejnou správou partnerskej krajiny ako účinného prostriedku obojstranného posilňovania schopností a realizácie cieľov trvalo udržateľného rozvoja na miestnej úrovni;

Financovanie rozvoja

45.  pripomína, že ODA by mala ostať základom rozvojovej politiky EÚ; pripomína záväzok EÚ dosiahnuť do roku 2030 ODA na úrovni 0,7 % HND; zdôrazňuje význam toho, aby ostatné krajiny, rozvinuté aj rozvíjajúce sa, tiež zvýšili svoju ODA; zdôrazňuje dôležitú úlohu oficiálnej rozvojovej pomoci ako katalyzátora zmeny a stimulátora mobilizácie iných zdrojov; pripomína záväzok EÚ zmobilizovať zdroje na opatrenia v oblasti zmeny klímy v rozvojových krajinách, podieľať sa na záväzku rozvinutých krajín zmobilizovať 100 miliárd USD ročne a zachovať zdvojnásobenie financovania opatrení v oblasti biodiverzity určeného rozvojovým krajinám;

46.  žiada o objektívne a transparentné kritériá prideľovania zdrojov rozvojovej pomoci na úrovni členských štátov, ako aj na úrovni EÚ; žiada, aby boli tieto kritériá založené na potrebách, na posúdení vplyvu a na politickej, sociálnej a hospodárskej výkonnosti, s cieľom čo najúčinnejšie využívať zdroje; zdôrazňuje však, že takéto rozdelenie by nikdy nemalo byť podmienené výkonnosťou v oblastiach, ktoré priamo nesúvisia s rozvojovými cieľmi; zdôrazňuje, že by sa mali podporovať a odmeňovať dobré výsledky smerujúce k vzájomne dohodnutým cieľom; zdôrazňuje význam údajov rozčlenených na územnej úrovni pre lepšie posúdenie vplyvu oficiálnej rozvojovej pomoci;

47.  uznáva, že všeobecná rozpočtová podpora napomáha zodpovednosti na vnútroštátnej úrovni, zosúladeniu národných rozvojových stratégií partnerských krajín, zameraniu na výsledok, transparentnosť a spoločnú zodpovednosť, ale zdôrazňuje, že by sa mala zvážiť len vtedy a tam, kde existujú vhodné podmienky a účinné systémy kontroly; pripomína, že rozpočtová podpora je najvhodnejší nástroj na podporu zavedenia skutočného politického dialógu umožňujúceho výraznejšie posilnenie postavenia a zodpovednosti;

48.  domnieva sa, že riešenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja si bude vyžadovať financovanie rozvoja a opatrenia týkajúce sa rozvoja, ktoré presahujú rámec ODA a verejných politík; zdôrazňuje, že sú potrebné vnútroštátne aj medzinárodné, verejné aj súkromné financie a politiky spájajúce verejné a súkromné opatrenia na podporu rozvoja a podnecujúce prostredie, ktoré podporuje rast a jeho spravodlivé rozdelenie prostredníctvom národných rozpočtov;

49.  pripomína, že rozvojové krajiny čelia významným obmedzeniam pri zvyšovaní daňových výnosov a osobitne sa ich dotýka vyhýbanie sa daňovej povinnosti zo strany podnikov a nezákonné finančné toky; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v tejto oblasti posilnili súdržnosť politík v záujme rozvoja, preverovali účinky vlastných daňových režimov a zákonov presahujúce do rozvojových krajín a presadzovali lepšie zastúpenie rozvojových krajín na medzinárodných fórach vytvorených s cieľom zreformovať celosvetové daňové politiky;

50.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali krajiny s nízkymi a strednými príjmami pri vytváraní spravodlivých, progresívnych, transparentných a účinných daňových systémov, ako aj iných spôsobov mobilizácie domácich zdrojov, aby sa zvýšila predvídateľnosť a stabilita takéhoto financovania a znížila závislosť od pomoci; požaduje takúto podporu v oblastiach, ako je finančná správa a riadenie verejných financií, spravodlivé systémy prerozdeľovania, boj proti korupcii a boj proti fingovaným cenám transferov, daňovým únikom a iným formám nezákonných finančných tokov; zdôrazňuje význam fiškálnej decentralizácie a potrebu budovania kapacít na podporu verejnej správy na nižšej než celoštátnej úrovni pri utváraní systémov miestnych daní a pri výbere daní;

51.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zaviedli povinné podávanie správ podľa jednotlivých krajín o nadnárodných podnikoch, a to spolu s povinným zverejňovaním komplexných a porovnateľných údajov o aktivitách podnikov, s cieľom zaistiť transparentnosť a zodpovednosť; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zvažovali účinky svojej daňových politík, opatrení a právnych predpisov, ktoré presahujú do rozvojových krajín, a aby uskutočnili reformy potrebné na zaistenie toho, aby európske podniky, ktoré vytvárajú zisky v rozvojových krajinách, platili náležité dane v týchto krajinách;

52.  zdôrazňuje, že je potrebné kombinované financovania a sú potrebné verejno-súkromných partnerstvá s cieľom zvýšiť financovanie nad rámec ODA a účinne dodržiavať zásady účinnosti rozvoja, ale zdôrazňuje, že je tiež potrebné, aby boli tieto prostriedky založené na transparentných kritériách, aby sa jasne preukázal ich dodatočný a pozitívny vplyv na rozvoj, aby sa nenarušil všeobecný prístup ku kvalitným základným verejným službám a aby sa všetky platby realizovali transparentne; zdôrazňuje, že financované projekty musia záväzne rešpektovať národné rozvojové ciele a medzinárodne dohodnuté ľudské práva a sociálne a environmentálne normy, potreby a práva miestnych obyvateľov a zásady účinnosti rozvoja; v tejto súvislosti uznáva, že tradičné využívanie pôdy, napríklad drobnými poľnohospodármi a pastierskymi komunitami, nie je spravidla zdokumentované, ale musí byť rešpektované a chránené; pripomína, že podniky zapojené do rozvojových partnerstiev by mali dodržiavať zásady sociálnej zodpovednosti podnikov a usmerňujúce zásady OSN a usmernenia OECD vo všetkých svojich operáciách a podporovať etické podnikanie; konštatuje, že rozvojové politiky a programy majú pri splnení zásad účinnosti rozvoja dvojaký prínos; vyzýva všetkých rozvojových aktérov, aby ich konanie bolo celkom v súlade s týmito zásadami;

53.  vyzýva EÚ, aby presadzovala investície vytvárajúce dôstojné pracovné miesta v súlade s Medzinárodnou organizáciou práce a programom 2030; zdôrazňuje v tomto smere hodnotu sociálneho dialógu a potrebu transparentnosti a zodpovednosti súkromného sektora v prípade verejno-súkromných partnerstiev a pri využívaní finančných prostriedkov určených na rozvoj na kombinované zdroje financovania;

54.  zdôrazňuje, že rozvojové fondy použité na navrhovaný vonkajší investičný plánu (EIP), ako aj existujúce trustové fondy, musia byť v súlade s rozvojovými cieľmi zlučiteľnými s ODA a s novými cieľmi trvalo udržateľného rozvoja; žiada o vytvorenie mechanizmov, ktoré Parlamentu umožnia plniť svoju kontrolnú úlohu, ak sa rozvojové fondy EÚ budú využívať mimo bežných rozpočtových postupov EÚ, predovšetkým tým, že mu bude priznaný štatút pozorovateľa pre plán pre vonkajšie investície, trustový fond a iné strategické rady, ktoré rozhodujú o prioritách a rozsahu programov a projektov;

55.  uznáva úlohu miestnych mikropodnikov, malých a stredných podnikov, družstiev, inkluzívnych podnikateľských modelov a výskumných ústavov ako hybnej sily rastu, zamestnanosti a miestnej inovácie, ktoré prispejú k splneniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja; žiada o podporu priaznivého prostredia pre investície, industrializáciu, obchodné aktivity, vedu, technológie a inovácie s cieľom podnietiť a urýchliť domáci hospodársky a ľudský rozvoj, ako aj programy odbornej prípravy a pravidelné dialógy medzi verejným a súkromným sektorom; uznáva úlohu EIB v rámci EIP EÚ a zdôrazňuje, že jej iniciatívy by sa mali osobitne zameriavať na mladých ľudí a ženy mali by – v súlade so zásadami účinnosti rozvoja – prispievať k investíciám do sociálne významných odvetví ako vodárenstvo, zdravotníctvo a školstvo alebo ktoré zintenzívňujú podporu podnikania a súkromného sektora; žiada EIB, aby venovala viac prostriedkov na mikrofinancovanie s dôrazom na rodové hľadisko; vyzýva tiež EIB, aby spolupracovala s Africkou rozvojovou bankou (AfDB) na financovaní dlhodobých investícií v prospech trvalo udržateľného rozvoja a ostatné rozvojové banky, aby navrhli nástroj pre mikroúvery s cieľom dotovať udržateľné pôžičky pre rodinné poľnohospodárske podniky;

56.  považuje za nevyhnutné, aby nový konsenzus odkazoval na pevné odhodlanie EÚ zaviesť do praxe právne záväzný medzinárodný rámec zodpovednosti podnikov za ich nesprávne postupy v krajinách, kde pôsobia, keďže majú vplyv na všetky oblasti spoločnosti – od využívania detskej práce po absenciu životného minima, od únikov ropy po masové odlesňovanie a od zastrašovania obhajcov ľudských práv po zaberanie pôdy;

57.  vyzýva Európsku úniu a jej členské štáty, aby presadzovali záväzné opatrenia na zaistenie toho, aby nadnárodné korporácie platili dane v krajinách, v ktorých sa získava alebo vytvára hodnota, a aby presadzovali povinné podávanie správ súkromným sektorom podľa jednotlivých krajín a tým zlepšili schopnosť krajín mobilizovať domáce zdroje; požaduje analýzu presahov skúmajúcu možné postupy presúvania ziskov;

58.  požaduje prístup k udržateľnosti dlhu založený na ľudských potrebách a vychádzajúci zo záväzného súboru noriem vymedzujúceho zodpovedné poskytovanie a využívanie úverov, dlhové audity a spravodlivé mechanizmy reštrukturalizácie dlhov, ktoré by mali posudzovať legitimitu a udržateľnosť dlhovej záťaže krajiny;

Súdržnosť politík v záujme rozvoja

59.  vyzýva na diskusiu o súdržnosti politík v záujme rozvoja (ďalej len „PCD“) na úrovni celej EÚ s cieľom objasniť väzbu medzi súdržnosťou politík v záujme rozvoja a súdržnosťou politík v záujme trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje kľúčový význam uplatňovania zásad PCD vo všetkých politikách EÚ; zdôrazňuje, že PCD by mala byť významným prvkom stratégie EÚ v oblasti dosahovania cieľov trvalo udržateľného rozvoja; opakuje, že je potrebné, aby inštitúcie EÚ a členské štáty vyvinuli ďalšie úsilie, pokiaľ ide o zohľadnenie cieľov rozvojovej spolupráce vo všetkých vnútorných a vonkajších politikách, ktoré pravdepodobne môžu ovplyvniť rozvojové krajiny, aby našli účinné mechanizmy a využívali existujúce najlepšie postupy na úrovni členských štátov na vykonávanie a hodnotenie súdržnosti politík v záujme rozvoja, zaistili vykonávanie súdržnosti politík v záujme rozvoja rodovo citlivým prístupom a aby do tohto postupu zapojili všetky zainteresované strany vrátane organizácií občianskej spoločnosti a miestne a regionálne orgány;

60.  navrhuje, aby mal predseda Európskej komisie k dispozícii arbitrážny nástroj na zaistenie súdržnosti politík v záujme rozvoja a aby sa v prípade rozporov medzi rôznymi politikami Únie predseda Komisie plnohodnotne zhostil svojej politickej zodpovednosti za celkové smerovanie a rozhodol medzi nimi podľa záväzkov EÚ v oblasti súdržnosti politík v záujme rozvoja; domnieva sa, že po identifikácii problému by sa mohla zvážiť reforma procesov rozhodovania v rámci služieb Komisie a v rámci spolupráce medzi jednotlivými odbormi;

61.  požaduje posilnený dialóg medzi EÚ a rozvojovými krajinami o presadzovaní a vykonávaní súdržnosti politík v záujme rozvoja zo strany EÚ; domnieva sa, že spätná väzba od partnerov EÚ týkajúca sa pokroku v oblasti súdržnosti politík v záujme rozvoja môže zohrávať kľúčovú úlohu pri získavaní presného posúdenia jej vplyvu;

62.  opakuje svoju výzvu na vytvorenie procesov riadenia na podporu súdržnosti politík v záujme rozvoja na celosvetovej úrovni a aby EÚ zaujala vedúce postavenie pri presadzovaní koncepcie súdržnosti politík v záujme rozvoja na medzinárodnej scéne;

Obchod a rozvoj

63.  zdôrazňuje význam spravodlivého a riadne regulovaného obchodu pri presadzovaní regionálnej integrácie, prispievaní k udržateľnému rastu a boji proti chudobe; zdôrazňuje, že obchodná politika EÚ musí byť súčasťou programu trvalo udržateľného rozvoja a odrážať ciele rozvojovej politiky EÚ;

64.  zdôrazňuje, že jednostranné obchodné preferencie v prospech rozvojových krajín, ktoré nepatria medzi najmenej rozvinuté krajiny, ešte stále existujú, a to na podporu rozvoja; domnieva sa tiež, že nový konsenzus by mal obsahovať odkaz na záväzok EÚ presadzovať spravodlivé a etické obchodné systémy pre malovýrobcov v rozvojových krajinách;

65.  víta skutočnosť, že bolo ocenené významné prispenie spravodlivého obchodu k vykonávaniu programu OSN 2030; vyzýva EÚ, aby zaviedla do praxe a rozvinula svoje odhodlanie podporovať zavádzanie systémov spravodlivého obchodu v krajinách EÚ a partnerských krajinách, a to s cieľom presadzovať udržateľné spotrebné a výrobné vzorce prostredníctvom jej obchodných politík;

66.  zdôrazňuje potrebu ďalšej podpory zo strany EÚ pre rozvojové krajiny na budovanie obchodných kapacít, rozvoja infraštruktúry a domáceho súkromného sektora s cieľom umožniť im dosiahnuť diverzifikovanú produkciu s pridanou hodnotou a zvýšiť objem ich obchodu;

67.  opakuje, že zdravé životné prostredie vrátane stabilnej klímy je pre odstránenie chudoby nevyhnutné; podporuje úsilie EÚ zvýšiť transparentnosť a zodpovednosť pri hospodárení s prírodnými zdrojmi, pri ich ťažbe a obchodovaní s nimi, propagovať udržateľnú spotrebu a výrobu a zabrániť nezákonnému obchodu v odvetviach, ako sú nerastné suroviny, drevo a voľne žijúce druhy; je pevne presvedčený, že je potrebné vyvinúť väčšie úsilie na celosvetovej úrovni s cieľom vypracovať regulačné rámce pre dodávateľské reťazce a väčšiu zodpovednosť súkromného sektora v záujme zabezpečenia udržateľného riadenia prírodných zdrojov a obchodu s nimi a umožnenia krajinám bohatým na zdroje a ich obyvateľstvu chrániacemu práva miestnych a pôvodných komunít mať z takéhoto obchodu a z udržateľného riadenia biodiverzity a ekosystémov väčší úžitok; víta pokrok dosiahnutý od zavedenia paktu udržateľnosti pre Bangladéš a vyzýva Európsku komisiu, aby rozšírila takéto rámce aj na iné odvetvia; v tomto smere naliehavo žiada Komisiu, aby rozšírila iniciatívy v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov a náležitej starostlivosti, dopĺňajúce existujúce nariadenie o dreve, aj na navrhované nariadenie EÚ o konfliktných mineráloch a iné odvetvia;

68.  považuje za poľutovaniahodné, že stále neexistuje regulačný rámec týkajúci sa spôsobu dodržiavania ľudských práv a povinností zo strany podnikov s ohľadom na sociálne a environmentálne normy, čo niektorým štátom a podnikom umožňuje, aby ich beztrestne obchádzali; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa aktívne zapojili do práce Rady OSN pre ľudské práva a Programu OSN pre životné prostredie v súvislosti s medzinárodnou zmluvou s cieľom zabezpečiť, aby sa nadnárodné spoločnosti brali na zodpovednosť za porušovanie ľudských práv a nedodržiavanie environmentálnych noriem;

69.  opätovne potvrdzuje dôležitosť koordinovaných a urýchlených krokov zameraných na riešenie podvýživy s cieľom splniť program 2030 a dosiahnuť cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 2 týkajúci sa odstránenia hladu;

70.  pripomína kľúčovú úlohu lesov pri zmierňovaní dôsledkov zmeny klímy, ochrane biodiverzity a znižovaní chudoby a vyzýva EÚ, aby prispela k zastaveniu a zvráteniu trendu odlesňovania a znehodnocovania lesov a aby v rozvojových krajinách presadzovala udržateľné obhospodarovanie lesov;

Bezpečnosť a rozvoj

71.  zdôrazňuje priame prepojenie medzi bezpečnosťou a rozvojom, zdôrazňuje však aj to, že je potrebné striktne sa držať nedávnej reformy ODA týkajúcej sa používania rozvojových nástrojov na účely bezpečnostnej politiky tým, že sa bude sledovať jasný cieľ odstraňovania chudoby a presadzovanie trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že cieľ mierových a inkluzívnych spoločností s prístupom k spravodlivosti pre všetkých by sa mal premietnuť do vonkajšej činnosti EÚ podporujúcej všetkých miestnych aktérov, ktorí môžu tieto ciele dosiahnuť, pokiaľ ide o zvyšovanie odolnosti, podporu bezpečnosti ľudí, posilňovanie právneho štátu, obnovu dôvery a riešenie zložitých výziev neistoty, nestability a prechodu k demokracii;

72.  domnieva sa, že synergie medzi spoločnou bezpečnostnou a obrannou politikou (ďalej len „SBOP“) a rozvojovými nástrojmi je potrebné podporovať s cieľom nájsť správnu rovnováhu medzi predchádzaním konfliktom, ich riešením a obnovou po skončení konfliktu a rozvojom; zdôrazňuje, že programy a opatrenia vonkajšej politiky prijaté na tento účel musia byť komplexné a prispôsobené situácii v krajine a, ak sú financované z prostriedkov určených na rozvojovú politiku, musia prispievať k dosahovaniu hlavných rozvojových cieľov podľa definície ODA; zdôrazňuje, že hlavnými úlohami rozvojovej spolupráce ostávajú aj naďalej podpora krajín v ich úsilí o vytvorenie stabilných a mierových štátov, ktoré rešpektujú dobrú správu, právny štát a ľudské práva a úsilie vytvoriť udržateľné fungujúce trhové hospodárstva s cieľom zabezpečiť ľuďom prosperitu a plnenie všetkých základných ľudských potrieb; v tomto kontexte zdôrazňuje potrebu zväčšiť veľmi obmedzený objem prostriedkov na financovanie SBOP, aby sa umožnilo jej rozšírenejšie používanie, okrem iného v prospech rozvoja v súlade s PCD;

Migrácia a rozvoj

73.  zdôrazňuje ústrednú úlohu rozvojovej spolupráce pri riešení základných príčin nútenej migrácie a vysídľovania, ako sú nestabilita štátu, konflikty, neistota a marginalizácia, chudoba, nerovnosť a diskriminácia, porušovanie ľudských práv, nedostatočný prístup k základným službám ako zdravotná starostlivosť a vzdelávanie, a zmena klímy; tieto ciele považuje za základné predpoklady vybudovania stabilných a odolných štátov, ktoré budú menej ohrozené situáciami, ktoré by mohli nakoniec viesť k nútenej migrácii: podpora ľudských práv a ľudskej dôstojnosti, budovanie demokracie, dobrá správa vecí verejných a právny štát, sociálne začlenenie a sociálna súdržnosť, ekonomické príležitosti s dôstojným zamestnaním a prostredníctvom podnikania zameraného na ľudí, ako aj politický priestor pre občiansku spoločnosť; požaduje, aby bola rozvojová spolupráca zameraná na tieto ciele a posilňovala tak odolnosť, a vyzýva na poskytovanie rozvojovej pomoci spojenej s migráciouí v núdzových situáciách s cieľom stabilizovať situáciu, zaistiť fungovanie štátov a umožniť dôstojný život vysídleným osobám;

74.  pripomína, že migranti majú – ako sa zdôrazňuje aj v programe 2030 – pozitívny vplyv na rozvoj vrátane remitencie, pričom cestovné náklady na ňu by sa mali ešte znížiť; zdôrazňuje, že spoločná a zmysluplná reakcia na problémy spojené s migráciou a na migračnú krízu si vyžaduje koordinovanejší, systematickejší a štruktúrovanejší prístup zodpovedajúci záujmom krajín pôvodu a cieľových krajín; zdôrazňuje, že účinný spôsob, ako pomôcť veľkým počtom utečencov a žiadateľov o azyl, je zlepšiť podmienky a ponúknuť humanitárnu aj rozvojovú pomoc; zároveň vyjadruje nesúhlas s akýmikoľvek pokusmi o spájanie pomoci s kontrolou hraníc, riadením migračných tokov alebo dohodami o readmisii;

75.  zdôrazňuje, že krajiny pôvodu a tranzitu migrantov si vyžadujú individuálne prispôsobené riešenia pre rozvoj, ktoré zodpovedajú ich príslušnej politickej a sociálno-ekonomickej situácii; zdôrazňuje, že takáto spolupráca musí podporovať ľudské práva a dôstojnosť pre všetkých, dobrú správu, mier a budovanie demokracie a že by sa mala zakladať na spoločných záujmoch a hodnotách, a na rešpektovaní medzinárodného práva;

76.  zdôrazňuje potrebu prísnej parlamentnej kontroly a monitorovania dohôd súvisiacich s riadením migrácie a využívania rozvojových fondov v súvislosti s migráciou; zdôrazňuje význam úzkej spolupráce a stanovenia osvedčených postupov výmeny informácií medzi inštitúciami, najmä v oblasti migrácie a bezpečnosti; pripomína svoje obavy z čoraz častejšieho používania trustových fondov, napríklad obmedzenú transparentnosť a absenciu konzultácií a regionálnej zodpovednosti;

77.  poukazuje na to, že vzhľadom na nedávne európske politické opatrenia na boj proti prvotným príčinám migrácie musí európska rozvojová politika spadať do definície Výboru pre rozvojovú pomoc OECD a musí vychádzať z rozvojových potrieb a ľudských práv; ďalej zdôrazňuje, že rozvojová pomoc nesmie byť podmienená spoluprácou v oblasti migrácie, ako je riadenie hraníc alebo dohody o readmisii;

Humanitárna pomoc

78.  zdôrazňuje potrebu užšieho prepojenia humanitárnej pomoci a rozvojovej spolupráce s cieľom riešiť medzery vo financovaní, zabrániť prekrývaniu a vytváraniu paralelných systémov a vytvoriť podmienky pre udržateľný rozvoj so zabudovanou odolnosťou a nástroje na lepšie predchádzanie krízam a pripravenosť na ne; vyzýva EÚ, aby splnila svoj záväzok venovať do roku 2020 prinajmenšom 25 % svojej humanitárnej pomoci miestnym a celoštátnym aktérom čo najpriamejším spôsobom, ako sa dohodlo v tzv. veľkej dohode (Grand Bargain);

79.  pripomína základné zásady humanitárnej pomoci: ľudskosť, neutralita, nezávislosť a nestrannosť; víta neústupčivosť Komisie, s akou odmieta zlúčenie Európskeho konsenzu o rozvoji a Európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci;

80.  zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť medzinárodnú pomoc, koordináciu a objem zdrojov určených na núdzovú reakciu, obnovu a rekonštrukciu a situáciách po katastrofe;

81.  víta odhodlanie podporovať presadzovanie IKT technológií v rozvojových krajinách a aj vytvárať prostredie pre digitálne hospodárstvo zlepšovaním bezplatnej, otvorenej a bezpečnej konektivity; pripomína, že satelity môžu poskytovať nákladovo účinné riešenia pri spájaní zariadení a ľudí v odľahlých oblastiach, a nabáda EÚ a jej členské štáty, aby to pri svojej práci v tejto oblasti brali na vedomie;

Celosvetové verejné statky a problémy

82.  je pevne presvedčený, že celosvetová prítomnosť EÚ a jej členských štátov im zaisťuje dobré postavenie na to, aby na medzinárodnej scéne aj naďalej zohrávali vedúcu úlohu pri riešení celosvetových verejných statkov a problémov, ktoré sú pod čoraz väčším tlakom a neprimerane ovplyvňujú chudobných; žiada, aby sa do konsenzu začlenili globálne statky a environmentálne výzvy, medzi nimi aj ľudský rozvoj, životné prostredie vrátane zmeny klímy a prístupu k vode, neistota a nestabilita štátu, migrácia, dostupné energetické služby, potravinová bezpečnosť a odstránenie podvýživy a hladu;

83.  pripomína, že drobné a rodinné poľnohospodárstvo, ktoré je celosvetovo najrozšírenejším modelom poľnohospodárstva, má kľúčovú úlohu pri plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja: v podstatnej miere prispieva k potravinovej bezpečnosti, k boju proti erózii pôdy a strate biodiverzity a k zmierňovaniu dôsledkov zmeny klímy, pričom poskytuje pracovné miesta; zdôrazňuje, že EÚ by mala na jednej strane podporovať zriaďovanie organizácií poľnohospodárov vrátane družstiev a na druhej strane udržateľné poľnohospodárstvo s dôrazom na poľnohospodársko-ekologické praktiky, lepšiu produktivitu rodinných poľnohospodárskych podnikov, práva roľníkov práva na využívanie pôdy a neformálne systémy produkcie semien ako spôsob, ako poľnohospodárom zaistiť potravinovú bezpečnosť, dodávky na miestne a regionálne trhy, spravodlivé príjmy a dôstojný život;

84.  pripomína, že súkromný sektor nie je homogénny súbor aktérov; zdôrazňuje preto, že pri styku so súkromným sektorom by rozvojovú politiku EÚ a členských štátov mali tvoriť diferencované stratégie zapájania rôznych typov aktérov zo súkromného sektora vrátane aktérov zo súkromného sektora pod vedením výrobcov, mikropodniky, malé a stredné podniky, družstvá, sociálne podniky a aktéri z oblasti sociálnej ekonomiky;

85.  opätovne potvrdzuje, že zaistenie prístupu k cenovo dostupnej, spoľahlivej, udržateľnej a modernej energetike pre všetkých do roku 2030 (cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 7) je kľúčové pre uspokojenie základných ľudských potrieb vrátane prístupu k čistej vode, sanitácii, zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu a je zásadne dôležité pre podporu vytvárania miestnych podnikov a všetkých druhov hospodárskej činnosti, a je to aj kľúčová hnacia sila pokroku v oblasti rozvoja;

86.  zdôrazňuje, že zvýšenie produktivity drobných poľnohospodárov a dosiahnutie udržateľných a voči klíme odolných poľnohospodárskych a potravinárskych systémov má kľúčovú úlohu pri plnení cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 2, ako aj z hľadiska koncepcie udržateľnej spotreby a výroby vymedzenej v cieli trvalo udržateľného rozvoja č. 12, ktorý presahuje zásady obehového hospodárstva a venuje sa otázkam životného prostredia a sociálnym vplyvom a vplyvom na ľudské práva; zdôrazňuje preto, že by sa EÚ mala zamerať na udržateľnú výrobu potravín a odolné poľnohospodárske postupy, ktoré zvyšujú produktivitu a produkciu; uznáva osobitné potreby žien – poľnohospodárok v súvislosti s potravinovou bezpečnosťou;

87.  zdôrazňuje, že je dôležité naďalej pracovať na zlepšovaní prístupu k vode, sanitácii a hygiene, čo sú prierezové záležitosti ovplyvňujúce plnenie iných cieľov v agende po roku 2015, a to aj v oblasti zdravia, vzdelania a rodovej rovnosti;

88.  vyzýva EÚ, aby presadzovala celosvetové iniciatívy zamerané na riešenie výziev spojených s rýchlo postupujúcou urbanizáciou a na vytvorenie bezpečnejších, inkluzívnejších, odolnejších a udržateľných miest; v tomto kontexte víta nedávne prijatie novej mestskej agendy na Konferencii OSN o bývaní a udržateľnom rozvoji miest (Habitat III), ktorej cieľom je preveriť lepšie spôsoby plánovania, prípravy, financovania, rozvoja, spravovania a riadenia miest, s cieľom bojovať proti chudobe a hladu, zlepšovať zdravie a chrániť životné prostredie;

89.  požaduje väčšie úsilie EÚ o ochranu oceánov a morských zdrojov; víta v tomto kontexte nedávne iniciatívy Komisie zamerané na zlepšenie medzinárodnej správy oceánov v záujme presadzovania lepšieho riadenia a zmierňovania vplyvu zmeny klímy na moria a ekosystémy;

90.  zdôrazňuje význam riešenia väzieb so zvýšenou produktivitou udržateľného poľnohospodárstva a rybného hospodárstva, ktorá vedie k zníženiu strát a miery mrhania potravinami, transparentnému riadení prírodných zdrojov a prispôsobeniu sa zmene klímy;

Rozvojová politika EÚ

91.  opätovne zdôrazňuje komparatívne výhody, ktoré ponúka rozvojová činnosť EÚ a ktoré zahŕňajú jej prítomnosť v celosvetovom meradle, flexibilitu, ktorú ponúka škála jej nástrojov a metód uskutočňovania, jej úlohu v oblasti súdržnosti politík a koordinácie a záväzok v tomto smere, jej prístup založený na právach a demokracii, jej rozsah z hľadiska poskytovania kritického množstva grantov a jej trvalú podporu občianskej spoločnosti;

92.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa komparatívne výhody EÚ premenili na cielené akcie v určitom počte oblastí politiky, okrem iného vrátane demokracie, dobrej správy vecí verejných a ľudských práv, celosvetových verejných statkov a problémov, obchodnej a regionálnej integrácie a riešenia základných príčin neistoty a nútenej migrácie; zdôrazňuje, že takáto koncentrácia sa bude musieť prispôsobiť potrebám a prioritám jednotlivých rozvojových krajín a regiónov v súlade so zásadami zodpovednosti a partnerstva;

93.  pripomína čoraz väčšiu úlohu športu v oblasti rozvoja a mieru, ktorú zohráva prostredníctvom presadzovania tolerancie a kultúry vzájomného rešpektu, a aj to, ako šport prispieva k posilňovaniu postavenia žien a mladých ľudí, jednotlivcov aj komunít, ako aj k zdraviu, vzdelaniu a sociálnemu začleneniu;

94.  zdôrazňuje, že pre monitorovanie a prieskum spôsobu, akým EÚ a jej členské štáty uplatňujú program 2030 a konsenzus, je dôležitý kolektívny, komplexný, transparentný a včasný systém zaistenia zodpovednosti, podčiarkuje, že na zaručenie zodpovednosti a parlamentného dohľadu je aj naďalej potrebné ročné podávanie správ o pokroku v plnení všetkých záväzkov v oblasti rozvojovej politiky vrátane záväzkov týkajúcich sa účinnosti, súdržnosti politík v záujme rozvoja a oficiálnej rozvojovej pomoci; vyjadruje poľutovanie nad nedávnymi a očakávanými medzerami v podávaní správ; víta plán Komisie na vykonanie hodnotenia uplatňovania konsenzu v polovici trvania;

o
o   o

95.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť.

(1) Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1.
(2) http://www.oecd.org/dac/effectiveness/49650173.pdf
(3) http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-14684-2016-INIT/sk/pdf
(4) http://www.un.org/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/RES/70/1&Lang=E
(5) http://www.un.org/esa/ffd/wp-content/uploads/2015/08/AAAA_Outcome.pdf
(6) https://unfccc.int/resource/docs/2015/cop21/eng/l09r01.pdf
(7) https://www.worldhumanitariansummit.org/
(8) https://habitat3.org/the-new-urban-agenda/
(9) http://effectivecooperation.org/wp-content/uploads/2016/05/4314021e.pdf
(10) Závery Rady, 15.5.2007.
(11) Závery Rady, 19.5.2014.
(12) Dokument Rady 10715/16.
(13) Ú. v. EÚ C 280 E, 18.11.2006, s. 484.
(14) Ú. v. EÚ C 33 E, 5.2.2013, s. 77.
(15) Ú. v. EÚ C 468, 15.12.2016, s. 73.
(16) Prijaté texty, P8_TA(2014)0059.
(17) Prijaté texty, P8_TA(2015)0196.
(18) Prijaté texty, P8_TA(2015)0265.
(19) Prijaté texty, P8_TA(2016)0137.
(20) Prijaté texty, P8_TA(2016)0224.
(21) Prijaté texty, P8_TA(2016)0246.
(22) Prijaté texty, P8_TA(2016)0437.
(23) Prijaté texty, P8_TA(2016)0299.
(24) Prijaté texty, P8_TA(2016)0437.
(25) Uznesenie z 11. decembra 2013.


Výročná správa o politike hospodárskej súťaže EÚ
PDF 485kWORD 76k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. februára 2017 k výročnej správe o politike hospodárskej súťaže EÚ (2016/2100(INI))
P8_TA(2017)0027A8-0001/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na správu Komisie z 15. júna 2016 o politike hospodárskej súťaže za rok 2015 (COM(2016)0393) a na pracovný dokument útvarov Komisie zverejnený ako sprievodný dokument toho istého dňa (SWD(2016)0198),

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), najmä na jej články39, 42 a 101 až 109,

–  so zreteľom na Protokol č. 26 o službách všeobecného záujmu,

–  so zreteľom na Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–  so zreteľom na všeobecný rámec pre posudzovanie udržateľnosti potravinových a poľnohospodárskych systémov (ďalej len „SAFA“), ktorý vypracovala Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo Organizácie Spojených národov (ďalej len „FAO“),

–  so zreteľom na príslušné pravidlá, usmernenia, uznesenia, oznámenia a dokumenty Komisie v oblasti hospodárskej súťaže,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2016 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. júna 2016 o správe o pokroku Chorvátska za rok 2008(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2016 o sociálnom dampingu v Európskej únii(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o výročnej správe za rok 2014 o politike hospodárskej súťaže EÚ(4) a na svoje uznesenie z 10. marca 2015 o výročnej správe za rok 2013 o politike hospodárskej súťaže EÚ(5),

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie zo 6. mája 2015 o začatí vyšetrovania elektronického obchodu podľa článku 17 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 (C(2015)3026),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. mája 2015 s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe (COM(2015)0192),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. februára 2015 s názvom Rámcová stratégia odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy (COM(2015)0080),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/751 z 29. apríla 2015 o výmenných poplatkoch za platobné transakcie viazané na kartu(6),

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy(7) (všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách (ďalej len „GBER“)),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi(8),

–  so zreteľom na bielu knihu z 9. júla 2014 s názvom Smerom k účinnejšej kontrole koncentrácií v EÚ (COM(2014)0449),

–  so zreteľom na odpovede Komisie na otázky na písomné zodpovedanie od poslancov Európskeho parlamentu E-000344/2016, E-002666/2016E-002112/2016,

–  so zreteľom na uznesenie z 11. novembra 2015 o letectve(9), najmä na jeho odseky 6, 7 a 11 súvisiace s revíziou nariadenia (ES) č. 868/2004 v záujme spravodlivej hospodárskej súťaže vo vonkajších leteckých vzťahoch EÚ a posilnenia konkurenčnej pozície leteckého priemyslu v EÚ, účinnejšieho bránenia nekalej súťaži, zaistenia reciprocity a odstránenia nekalých praktík vrátane dotácií a štátnej pomoci poskytovanej všetkým leteckým spoločnostiam z niektorých tretích krajín, ktoré narúšajú trh, keďže finančná transparentnosť v ustanovení o spravodlivej hospodárskej súťaži je základným predpokladom na zaručenie rovnakých podmienok,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007(10) (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov),

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (EÚ) č. 1218/2010 zo 14. decembra 2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na niektoré kategórie dohôd o špecializácii(11),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0001/2017),

A.  keďže silná a účinná politika hospodárskej súťaže EÚ bola vždy základným kameňom vnútorného trhu, pretože podnecuje hospodársku efektívnosť a vytvára priaznivé prostredie pre rast, inovácie a technologický pokrok, a zároveň znižuje ceny;

B.  keďže európska politika hospodárskej súťaže je dôležitým nástrojom na boj proti fragmentácii vnútorného trhu, a teda vytváranie a zachovávanie rovnakých podmienok pre podniky v celej EÚ;

C.  keďže Európska únia pod vedením Komisie by mala podporovať kultúru hospodárskej súťaže v EÚ a na celom svete;

D.  keďže politika hospodárskej súťaže je svojou podstatou prostriedkom ochrany európskej demokracie a to tým, že zabraňuje nadmernej koncentrácii ekonomickej a finančnej moci v rukách niekoľko málo subjektov, ktorá by oslabila schopnosť politických orgánov Európy konať nezávisle od veľkých priemyselných a bankových skupín;

E.  keďže riadne uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže (vrátane anitrustových pravidiel) v súlade so sociálnym trhovým hospodárstvom by mali zabrániť nadmernej koncentrácii hospodárskej a finančnej moci v rukách niekoľko málo súkromných spoločností a podnecuje aktérov aj tým, že poskytuje stimuly na to, aby boli dynamickí, inovatívni a na trhoch sa odlíšili od konkurentov;

F.  keďže politika spravodlivej hospodárskej súťaže udržiava trhy efektívne a otvorené, čo vedie k nižším cenám, vzniku nových aktérov, lepšej kvalite výrobkov a služieb, väčšiemu výberu pre spotrebiteľov, a tiež podporuje výskum a inovácie, hospodársky rast a odolnejšie spoločnosti;

G.  keďže politika hospodárskej súťaže môže a mala by významnou mierou prispievať ku kľúčovým politickým prioritám, akými sú podpora inovácií, kvalitné pracovné miesta, boj proti zmenám klímy, udržateľný rast a udržateľný rozvoj, investície, efektívne využívanie zdrojov, ochrana spotrebiteľov a ľudského zdravia, a zároveň posilnenie jednotného trhu, najmä pokiaľ ide o jednotný digitálny trh a energetickú úniu;

H.  keďže úspešná politika hospodárskej súťaže sa nesmie zamerať výhradne na znižovanie spotrebiteľských cien, ale že by súčasne mala mať neustále na zreteli inovačnú kapacitu a investičnú aktivitu európskeho priemyslu a osobitné podmienky hospodárskej súťaže malých a stredných podnikov;

I.  keďže politika hospodárskej súťaže EÚ je definovaná aj takými hodnotami, ako je sociálna spravodlivosť, politická nezávislosť, transparentnosť a riadny proces;

J.  keďže politika hospodárskej súťaže EÚ je úzko prepojená s inými hlavnými politikami EÚ, vrátane daňovej politiky a politík v oblastiach priemyslu a digitálnych technológií, koordinácia ktorých má za cieľ zabezpečenie dodržiavania základných zásad zakotvených v zmluvách, najmä transparentnosti a lojálnosti;

K.  keďže daňové úniky, daňové podvody a daňové raje stoja daňovníkov EÚ miliardy eur (podľa niektorých odhadov ide o sumu až 1 bilión eur) stratených príjmov ročne a narušujú hospodársku súťaž na jednotnom trhu medzi spoločnosťami, ktoré platia svoj spravodlivý podiel daní, a spoločnosťami, ktoré dane neplatia;

L.  keďže celosvetová spolupráca na presadzovaní hospodárskej súťaže pomáha zabrániť nesúladu v nápravných opatreniach a vo výsledkoch opatrení na presadzovanie práva a pomáha podnikom znižovať svoje náklady na zabezpečenie súladu s právnymi predpismi;

M.  keďže judikatúra Súdneho dvora Európskej únie a z rozhodovacia prax Komisie ponúkajú rozdielny výklad pojmu „hospodárska činnosť“ v závislosti od toho, či ide o pravidlá vnútorného trhu alebo o pravidlá hospodárskej súťaže; keďže tieto mätúce praktiky ešte viac komplikujú už beztak problematický pojem „hospodárska činnosť“;

N.  keďže jasné, súdržné a uskutočniteľné regulačné prostredie usilujúce sa o prispôsobenie politiky hospodárskej súťaže špecifikám poľnohospodárstva môže prispieť k posilneniu postavenia poľnohospodárov v rámci potravinového dodávateľského reťazca tým, že bude riešiť nerovnomerné rozloženie síl medzi jednotlivými subjektmi, zvyšovať efektívnosť trhu a zabezpečovať právnu istotu a rovnaké podmienky na jednotnom trhu;

O.  keďže tvar, intenzitu a načasovanie hospodárskych rizík sa dá ťažko predvídať a je nevyhnutné, aby trhovo orientovaná spoločná poľnohospodárska politika (ďalej len „SPP“) v prípade vážnej nerovnováhy na trhu poskytovala poľnohospodárom podporu a umožnila dodatočné časovo obmedzené výnimky z pravidiel hospodárskej súťaže; keďže počas krízy v mliekarenskom odvetví sa Komisia rozhodla ako krajné opatrenie aktivovať článok 222 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov s cieľom oslobodiť kolektívne plánovanie výroby mlieka uznanými zoskupeniami poľnohospodárov z uplatňovania práva hospodárskej súťaže;

P.  keďže politika hospodárskej súťaže sama osebe nepostačuje na riešenie nekalých obchodných praktík v potravinovom dodávateľskom reťazci;

Q.  keďže z článku 102 ZFEÚ jasne vyplýva, že priame alebo nepriame vynucovanie neprimeraných obchodných praktík v iných sektoroch potravinového reťazca predstavuje porušenie tejto zmluvy;

R.  keďže v záujme zlepšenia postavenia poľnohospodárov v potravinovom dodávateľskom reťazci bola zriadená osobitná skupina pre poľnohospodárske trhy, ktorá má preskúmať možnosti, pokiaľ ide o posilnenie ich postavenia, vrátane zákonných možností týkajúcich sa nadviazania zmluvných vzťahov a organizovania kolektívnych akcií poľnohospodárov; keďže v rámci prípadných budúcich diskusií a opatrení, ktoré sa majú prijať, sa musia vziať do úvahy závery tejto osobitnej skupiny;

1.  víta výročnú správu Komisie o politike hospodárskej súťaže, ktorá preukazuje, že vhodná politika hospodárskej súťaže EÚ môže pomôcť obnoviť dostatočnú úroveň investícií a inovácie vytvorením spravodlivého konkurenčného prostredia; víta zameranie správy na prínos politiky hospodárskej súťaže pri odstraňovaní prekážok a rušivých opatrení v oblasti štátnej pomoci v prospech vnútorného trhu; takisto opakuje, že budúcnosť Európy by mala byť založená na inovácii, sociálnom trhovom hospodárstve a efektívnom využívaní zdrojov, čo vytvára vysokú životnú úroveň pre všetkých občanov EÚ;

Integrácia jednotného trhu

2.  víta cieľ Komisie vytvárať nové príležitosti pre občanov a podniky a pripomína, že voľný pohyb tovaru, kapitálu, služieb a osôb predstavuje štyri slobody jednotného trhu, a že ich uplatňovanie je kľúčom k priblíženiu EÚ k jej občanom; zdôrazňuje, že bez účinnej politiky hospodárskej súťaže EÚ nemôže vnútorný trh dosiahnuť svoj plný potenciál; víta skutočnosť, že Komisia využíva rôzne nástroje, ktoré má k dispozícii, vrátane kontroly fúzií, boja proti zneužívaniu dominantného postavenia a praktikám narúšajúcim hospodársku súťaž, boja proti kartelom, kontroly štátnej pomoci, koordinácie s národnými a prípadne regionálnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže, ako aj sektorových prieskumov;

3.  zastáva názor, že účinná politika hospodárskej súťaže musí umožňovať konkrétne trhové podmienky vzťahujúce sa na malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“), mikropodniky a začínajúce podniky, a musia chrániť práva pracovníkov a zaručiť spravodlivé zdaňovanie;

4.  vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby považovali za prioritu posilnenie jednotného trhu po brexite zabezpečením úplného dodržiavania právnych predpisov EÚ v oblasti hospodárskej súťaže a ďalším prehĺbením spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti daňových záležitostí; konštatuje tiež, že brexit by mohol negatívne ovplyvniť politiku hospodárskej súťaže EÚ; zdôrazňuje najmä riziko zdvojenia konaní, ktoré by zvýšilo administratívne náklady a spôsobilo omeškania vo vyšetrovacích postupoch;

5.  pripomína, že spravodlivá hospodárska súťaž v oblasti daní je nevyhnutná pre integritu vnútorného trhu EÚ, a preto by všetci účastníci trhu by mali platiť spravodlivý podiel daní, pričom dane sa musia platiť tam, kde vznikajú zisky; zdôrazňuje, že od odhalenia tzv. LuxLeaks EÚ s cieľom posilniť spravodlivú hospodársku súťaž na jednotnom trhu uznala, že potrebuje jednoduché a transparentné daňové politiky a reguláciu, a tiež uznala, že je potrebné, aby ukončili nekalú daňovú súťaž (vrátane poskytnutých nezákonných daňových výhod) zo strany členských štátov, čo predstavuje morálny hazard a vytvára dodatočné daňové zaťaženie čestných daňových poplatníkov a bráni rozvoju malých a stredných podnikov, a to aj vtedy, ak noví účastníci trhu a MSP pôsobiace iba v jednej krajine sú znevýhodnení v porovnaní s nadnárodnými spoločnosťami, ktoré môžu presúvať zisky alebo vykonávať iné formy agresívneho daňového plánovania prostredníctvom rôznych rozhodnutí a nástrojov, ku ktorým majú prístup len ony; zdôrazňuje, že je potrebné dôkladne vyšetriť všetky prípady, v ktorých je podozrenie, že cieľom je nezákonná daňová optimalizácia zo strany nadnárodných spoločností; súčasne víta hĺbkové vyšetrovania Komisie týkajúce sa praktík narúšajúcich hospodársku súťaž, ako sú selektívne daňové výhody, ktoré môžu zahŕňať systémy rozhodnutí o nadmernom zisku, a víta aj nedávne výsledky vyšetrovaní, ktoré preukazujú, že selektívne daňové výhody predstavujú nelegálnu štátnu pomoc v zmysle práva EÚ v oblasti hospodárskej súťaže; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, že Komisia mala široký prístup k informáciám s cieľom začať viac vyšetrovaní podozrivých prípadov; vyzýva Komisiu, aby vypracovala jasné usmernenia o štátnej pomoci daňovej povahy, ktoré by sa týkali prípadov nekalej hospodárskej súťaže, a tiež, aby v plnej miere využila svoje právomoci v rámci právnych predpisov v oblasti hospodárskej súťaže s cieľom pomôcť členským štátom účinne bojovať proti škodlivým daňovým praktikám; trvá na tom, že je potrebné, aby sa väčšie úsilie vynakladalo aj na boj proti agresívnym daňovým praktikám; zdôrazňuje, že informácie o daňových rozhodnutiach a dohodách o transferovom oceňovaní, ktoré sa vymieňajú medzi daňovými orgánmi členských štátov, majú mimoriadny význam; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že členské štáty odopierajú GR pre hospodársku súťaž členských štátov prístup k týmto informáciám; odporúča zvýšenú výmenu informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi a vyzýva členské štáty, aby zverejňovali informácie o svojich daňových rozhodnutiach, a navrhuje predložiť tieto informácie vo forme regionálneho členenia podľa potreby; domnieva sa, že rozhodnutia Komisie, ktorými sa stanovila jasná metodika výpočtu hodnoty a nenáležitej konkurenčnej výhody, ktoré požívajú spoločnosti, ktorých sa týkali nesprávne rozhodnutia, poskytujú vhodný právny základ pre ďalšiu konvergenciu;

6.  zdôrazňuje, že korupcia vo verejnom obstarávaní významne negatívne ovplyvňuje európsku konkurencieschopnosť tým, že narúša trh; pripomína, že verejné obstarávanie je jednou z vládnych činností, ktoré sú najviac náchylné na korupciu; zdôrazňuje, že v niektorých členských štátoch verejné obstarávanie financované zo zdrojov EÚ so sebou prináša väčšie riziko korupcie ako obstarávanie financované z vnútroštátnych zdrojov; pripomína, že na obmedzenie hospodárskej súťaže na trhu sa vo veľkej miere používajú personalizované verejné súťaže; vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí zabraňovať zneužívaniu finančných prostriedkov EÚ a podporovať zodpovednosti v oblasti verejného obstarávania; naliehavo vyzýva na vytvorenie Európskej prokuratúry s potrebnými právomocami s cieľom lepšie vyšetrovať údajné trestné činy súvisiace s fondmi EÚ;

7.  zdôrazňuje, že konania o štátnej pomoci samy o sebe nemôžu v členských štátoch zastaviť nekalú daňovú súťaž; odporúča preto zavedenie spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb (plný CCCTB), čo pomôže odstrániť deformácie hospodárskej súťaže a poskytnúť záruku, že žiaden zisk neopustí EÚ bez zdanenia, zverejnenie príslušných informácií o záväzných daňových rozhodnutiach, preskúmanie smernice o DPH s cieľom predísť podvodom a povinnosť veľkých medzinárodných spoločností, aby zverejňovali svoje obraty a zisky podľa jednotlivých krajín, a vyzýva členské štáty, aby zaviedli väčšiu transparentnosť vo svojich daňových postupoch a vzájomných požiadavkách na podávanie správ; pripomína nevyhnutnosť zavedenia balíka opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, pravidiel upravujúcich výmenu informácií medzi krajinami EÚ, ako ja mechanizmu rýchlej reakcie na boj proti podvodom v oblasti DPH, s cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž;

8.  nazdáva sa, že spravodlivú hospodársku súťaž môže prekaziť daňové plánovanie; víta odporúčanie Komisie upraviť vymedzenie pojmu „stála prevádzkareň“ tak, aby spoločnosti nemohli umelo zabrániť tomu, aby mali zdaniteľnú prítomnosť v členských štátoch, v ktorých majú hospodársku činnosť; zdôrazňuje, že toto vymedzenie pojmu by sa malo tiež vzťahovať na osobitnú situáciu digitálneho odvetvia, v ktorom spoločnosti, ktoré sa zapájajú do úplne dematerializovaných digitálnych činností, možno považovať za spoločnosti so stálou prevádzkarňou v členskom štáte, ak majú v hospodárstve danej krajiny významnú digitálnu prítomnosť;

9.  zdôrazňuje, že v záujme boja proti fragmentácii jednotného trhu je potrebné presadzovať pravidlá jednotného trhu aj na úrovni členských štátov a riešiť ich porušenia;

10.  požaduje zlepšenia jednotného kontaktného miesta založené na súčasných skúsenostiach zo zjednodušeného režimu jedného kontaktného miesta pre digitálne výrobky; konštatuje, že dokonca aj zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta môže malým podnikom a mikropodnikom pomôcť čeliť výraznému zvýšeniu administratívnej záťaže;

11.  zdôrazňuje potrebu ďalej posilniť jednotný trh odstránením zostávajúcich bariér a prekážok;

12.  pripomína Komisii, že aby jednotný trh EÚ mohol fungovať bez problémov, je nevyhnutné umožniť vnútroštátnym a regionálnym orgánom zasahovať v situáciách, ktoré vyplývajú zo znevýhodnení spôsobených geografickou polohou, ktoré obmedzujú schopnosť trhu rozvíjať sa v hospodárskom aj sociálnom rozmere;

13.  trvá na tom, že je potrebné bojovať proti fiškálnemu a sociálnemu dumpingu, zneužívaniu daňového plánovania a daňovým únikom, aby sa zabezpečila spravodlivá hospodárska súťaž na jednotnom trhu;

14.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby dokončila realizáciu jednotného európskeho železničného priestoru, zabezpečila úplnú transparentnosť v tokoch peňazí medzi manažérmi infraštruktúry a železničnými podnikmi a overila, či každý členský štát má silný a nezávislý vnútroštátny regulačný orgán;

15.  naliehavo vyzýva Radu, aby čo najskôr prijala potrebné opatrenia s cieľom prijať návrh Komisie o zosúladení spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb (CCCTB);

16.  zastáva názor, že keby tie štáty, ktoré ešte neprijali jednotnú menu, prijali euro, posilnilo by to voľnú hospodársku súťaž v rámci vnútorného trhu;

Jednotný digitálny trh

17.  víta stratégiu Komisie pre jednotný digitálny trh a zdôrazňuje kľúčovú úlohu politiky hospodárskej súťaže pri dokončení digitálneho vnútorného trhu; podporuje tiež úsilie Komisie zabezpečiť, aby sa politika hospodárskej súťaže EÚ plne uplatňovala na jednotný digitálny trh, keďže hospodárska súťaž nielenže prináša spotrebiteľom väčší výber, ale tiež poskytuje rovnaké podmienky a vyjadruje poľutovanie nad tým, že súčasný nedostatok európskeho digitálneho rámca zvýraznil zlyhanie v oblasti zosúladenia záujmov malých a veľkých poskytovateľov služieb; zdôrazňuje, že tradičné trhové modely politiky hospodárskej súťaže často nie sú dostatočne relevantné pre digitálny vnútorný trh; žiada, aby sa venovala väčšia pozornosť novým obchodným modelom, ktoré využívajú digitálne podniky; opakuje, že zjednotený digitálny trh by mohol vytvoriť státisíce nových pracovných miest a hospodárstvu EÚ ročne priniesť 415 miliárd EUR;

18.  zdôrazňuje, že aby stratégia v oblasti jednotného digitálneho trhu zostala vierohodná, by Komisia mala pozorne uzavrieť všetky ostatné otvorené vyšetrovania kartelov bez toho, aby bola ohrozená kvalita; žiada, aby sa konania urýchlil, aby sa výsledky dosiahli v čo najkratšom čase; víta preto dodatočné oznámenie o výhradách zaslané Komisiou, týkajúce sa služby porovnávania cien a oznámenie o výhradách v prípade systému Android; vyzýva Komisiu, aby s rozhodnosťou pokračovala v preskúmaní všetkých problémov, ktoré svojim vyšetrovaním zistí, a to aj vo všetkých ostatných oblastiach skresleného vyhľadávania (hotely, miestne vyhľadávanie, lety), aby sa zabezpečila rovnosť podmienok pre všetky subjekty na digitálnom trhu; žiada o vyšetrenie dominantných platforiem na rezerváciu hotelov;

19.  víta odvetvové vyšetrovanie Komisie v oblasti elektronického obchodu, ktorého predbežné výsledky identifikovali určité obchodné praktiky v tomto sektore, ktoré by mohli obmedzovať hospodársku súťaž v online prostredí; víta aj záväzok Komisie smerom k európskemu jednotnému digitálnemu trhu a jej návrh týkajúci sa geografického blokovania a iných foriem diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti a miesta pobytu zákazníkov; vyzýva Komisiu, aby prijala ambiciózne kroky na odstránenie nezákonných prekážok hospodárskej súťaže v on-line prostredí s cieľom zaistiť bezbariérové nakupovanie on-line pre spotrebiteľov EÚ, ktorí nakupujú od predajcov so sídlom v inom členskom štáte; domnieva sa teda, že sú potrebné cielené kroky na zlepšenie prístupu k tovarom a službám, najmä odstránením praktík neopodstatneného geografického blokovania a nespravodlivej cenovej diskriminácie na základe zemepisnej polohy, ktorých dôsledkom je často vytváranie monopolov a uchyľovanie sa k nezákonnému obsahu zo strany spotrebiteľov; vyzýva aj na označovanie stránok na úrovni EÚ, aby sa zaručila existencia a kvalita poskytovaných služieb alebo výrobkov s cieľom zabezpečiť ešte vyššiu úroveň spravodlivej hospodárskej súťaže a zároveň posilniť ochranu spotrebiteľa;

20.  domnieva sa, že posilnenie účasti MSP by malo zohrávať kľúčovú úlohu v úsilí o podporu združeného jednotného digitálneho trhu a zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa vyhodnotil potenciálny vplyv každej iniciatívy, a najmä tých, ktoré sa zameriavajú na podporu elektronického obchodu a objasnenie statusu stálej prevádzky pre digitálny sektor, na schopnosť MSP využívať výhody jednotného digitálneho trhu;

21.  pripomína, že sieťová neutralita je mimoriadne dôležitá na zabezpečenie nediskriminácie medzi internetovými službami a hospodárskej súťaže v plnej miere („neutralita siete“ je zásada, podľa ktorej sa so všetkými internetovými prenosmi zaobchádza rovnako bez diskriminácie, obmedzenia alebo rušenia, nezávisle od odosielateľa, príjemcu, typu, obsahu, zariadenia, služby alebo aplikácie);

22.  zdôrazňuje rastúci význam nových podnikov schopných fungovať v digitálnom prostredí, predovšetkým pokiaľ ide o internetové a mobilné aplikácie, popri existujúcich prevádzkovateľoch, čo otvorilo nové kanály, pomocou ktorých spotrebitelia môžu nájsť, porovnať a vybrať si tovary a služby v rámci jednotného trhu, v dôsledku čoho sa posilňuje postavenie spotrebiteľov, ktorí sa usilujú prijímať informované rozhodnutia na základe ich osobných potrieb a cieľov;

23.  zdôrazňuje, že hospodárstvo spoločného využívania zdrojov ponúka spotrebiteľom v EÚ množstvo inovatívnych výrobkov a služieb; zdôrazňuje, že platformy hospodárstva spoločného využívania zdrojov priniesli myšlienku výzvy pre existujúcich etablovaných dominantných aktérov s cieľom vytvoriť konkurenčnejšie prostredie pre spotrebiteľov aj podniky; pripomína, že okrem zdaňovania, administratívneho rámca a bezpečnostných aspektov by Komisia mala preskúmať aj aspekty týkajúce sa hospodárskej súťaže a odstrániť prekážky vstupu na trh pre podniky s cieľom vytvoriť rovnaké podmienky pre všetkých; zdôrazňuje, že tento druh hospodárstva sa zaviedol už pred niekoľkými rokmi, a že z dôvodov právnej konzistentnosti by sa všetky nezrovnalosti mali riešiť na úrovni EÚ v súlade so zásadou subsidiarity; zdôrazňuje, že v súvislosti s jednotným digitálnym trhom treba zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov a osobných údajov; vyzýva Komisiu, aby vytvorila súbor nástrojov, ktorý je nevyhnutný, aby rozmanité formy a varianty hospodárstva spoločného využívania zdrojov mohli získať podporu na úrovni EÚ a aj v jednotlivých členských štátoch, využívali sa a získali dôveryhodnosť a dôveru, a uvedomuje si, že tento zhovievavý a podporný regulačný rámec nepovedie k narušeniu hospodárskej súťaže; vyzýva Komisiu, aby sa opäť zaoberala týmito obavami, aby sa výhody týchto obchodných modelov pre spoločnosť v daných právnych rámcoch stali realitou;

24.  vyzýva Komisiu, aby uskutočnila rozsiahle preskúmanie účinnosti existujúcich nástrojov práva hospodárskej súťaže v digitálnom veku, a v prípade potreby ich ďalej rozvíjala;

25.  zdôrazňuje, že najmä v dynamickom sektore, akým je digitálne hospodárstvo, je absolútne nevyhnutné, aby sa konania vo veci hospodárskej súťaže uzatvárali rýchlo, aby zneužitie dominantného postavenia na trhu nemohlo viesť ku konsolidácii trhu;

26.  vyzýva Komisiu, aby zohľadňovala rastúcu konvergenciu na digitálnych trhoch porovnávaním porovnateľných služieb, ako napríklad služieb na zasielanie rýchlych správ s ekvivalentnými službami, ktoré poskytuje všeobecný telekomunikačný sektor;

27.  víta, že Komisia vyšetruje niektoré praktiky narúšania hospodárskej súťaže, ktoré používajú viaceré spoločnosti, konkrétne najväčšie spoločnosti v oblasti internetu a telekomunikácií a iné mediálne spoločnosti, filmové štúdiá a televízni distribútori; vyzýva Komisiu, aby urýchlila všetky konania proti správaniu potláčajúcemu hospodársku súťaž, ktoré porušuje antitrustové pravidlá EÚ;

28.  víta rozhodnutie Komisie o vymáhaní štátnej pomoci v prípade spoločnosti Apple, ktoré predstavuje míľnik pri riešení otázky nelegálnej štátnej pomoci formou daňových výhod; poukazuje však na to, že EÚ musí mať prísnejšie právne predpisy upravujúce daňové rozhodnutia, ktoré zároveň zabezpečia účinný systém a postup vymáhania dlhu v prospech vlastných zdrojov rozpočtu EÚ; vyzýva Komisiu, aby napravila akékoľvek porušenie, s cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž na jednotnom trhu;

29.  vyzýva Komisiu, aby navrhla regulačnú stratégiu zohľadňujúcu konvergenciu technológií, a najmä zvýšenie počtu platforiem; pripomína, že sektorové predpisy ex ante preto musia vytvárať rovnováhu ochrany plurality, slobody prejavu, ochrany osobných údajov, ochrany samostatnosti spotrebiteľa a slobodnej voľby, a tiež rovnakej propagácie konkurenčných ponúk v Európe a konvergentných ponúk najlepších európskych podnikov v medzinárodnej hospodárskej súťaži; žiada o vyrovnanie nerovností v rovnováhe síl a odstránenie stavov závislosti medzi hospodárskymi subjektami s cieľom dosiahnuť spravodlivé rozdelenie hodnoty;

30.  víta väčšiu pozornosť venovanú sieťovým efektom a zhromažďovaniu údajov, ako aj analýze pri určovaní trhovej sily na digitálnych trhoch; zastáva názor, že údaje zohrávajú významnú úlohu v digitálnom hospodárstve, preto by sa mali brať do úvahy pri hodnotení pravidiel hospodárskej súťaže;

31.  domnieva sa, že hospodárska súťaž v odvetví internetového vyhľadávania a v telekomunikačnom odvetví má rozhodujúci význam nielen pri podnecovaní inovácií a investícií do sietí a do digitálneho hospodárstva, ale aj pri nabádaní k prijateľným cenám a vo výbere služieb pre spotrebiteľov; preto vyzýva Komisiu, aby v týchto odvetviach zachovala konkurenciu, a to aj pokiaľ ide o internetové služby a prideľovanie frekvenčných rozsahov; v tejto súvislosti víta zámer Komisie pri uplatňovaní usmernení týkajúcich sa štátnej pomoci v oblasti širokopásmových sietí pozitívne zohľadňovať strategické ciele telekomunikačného balíka; víta rozhodnutie Komisie zastaviť fúziu poskytovateľov mobilných telefónnych služieb O2 a Three v Spojenom kráľovstve, ktoré bolo v prospech európskych spotrebiteľov; opätovne zdôrazňuje dôležitosť uplatňovania európskeho kódexu elektronickej komunikácie a posilňovanie prepojenosti v celej EÚ;

32.  domnieva sa, že zrušenie poplatkov za roaming v EÚ nepostačuje a že hovory v rámci EÚ musia byť regulované na takej istej úrovni ako miestne hovory; vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh, ktorý sa bude týkať regulácie hovorov v rámci EÚ;

33.  domnieva sa, že kroky vedúce k odstráneniu spotrebiteľských poplatkov za roaming v EÚ z dlhodobého hľadiska nie sú dostatočné, ak sa má jednotný trh ďalej prehlbovať, že treba vytvoriť stimuly na to, aby boli hovory v rámci EÚ na rovnakej úrovni ako miestne hovory, a to uľahčovaním investícií do plne európskych alebo spoločných sietí; vyzýva Komisiu, aby vykonala podrobné konzultácie s prevádzkovateľmi sietí a príslušnými zainteresovanými stranami o tom, ako znížiť poplatky za hovory v rámci EÚ na úroveň miestnych hovorov čo najefektívnejším spôsobom, ktorým sa zároveň podporujú investície a zabezpečia celosvetová konkurencieschopnosť a inovácie;

34.  vyzýva Komisiu, aby využila svoje politické a finančné nástroje a podporovala výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi, aby sa posilnili investície do rôznych tradičných odvetví a MSP, ktoré zaostávajú za digitálnou priemyselnou revolúciou;

35.  zdôrazňuje, že Európska únia by mala podporovať všetky podniky (ako sú napríklad podniky s dominantným podielom na trhu, a tiež začínajúce podniky) v tom, aby inovovali;

36.  vyzýva Komisiu, aby preukázala rovnakú zásadovosť v priebehu prebiehajúceho vyšetrovania proti spoločnosti McDonald’s a v jeho výsledkoch;

Štátna pomoc

37.  víta reformu pravidiel štátnej pomoci, a navrhuje, aby sa Európskemu parlamentu posielala osobitná výročná správa; pripomína členským štátom, že cieľom bolo lepšie sa zamerať na opatrenia vedúce k dlhodobému trvalo udržateľnému hospodárskemu rastu, tvorbu kvalitných pracovných miest, ako aj sociálnu súdržnosť, pričom by sa súčasne zabezpečili rovnaké podmienky a slobodné fungovanie sociálneho trhového hospodárstva; zdôrazňuje, že členské štáty majú zvýšenú zodpovednosť pri poskytovaní pomoci bez predchádzajúceho oznámenia Komisii; zdôrazňuje, že Komisia by mala poskytnúť dostatočný právny základ v právnych predpisoch týkajúcich sa hospodárskej súťaže s cieľom podporiť cestovný ruch ako dôležitý hospodársky faktor v EÚ, a že financovanie verejnoprávnych organizácie cestovného ruchu by teda malo spadať pod výnimku podľa všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách; vyzýva Komisiu, aby preskúmala akékoľvek transakcie na poslednú chvíľu, ktoré uskutočňuje členský štát, bez ohľadu na politický tlak, ktorý sa následne uplatňuje; pripomína tiež Komisii, že je potrebné zabrániť tomu, aby niektoré vlády konali so zlým úmyslom tak, ako konajú pri mrhaní finančnými prostriedkami EÚ;

38.  zdôrazňuje, že štátne alebo regionálne stimuly patria medzi politické nástroje na zabezpečenie služieb nevyhnutných na podporu hospodárskych a sociálnych podmienok v izolovaných, odľahlých či okrajových regiónoch a na ostrovoch v Únii, ale treba tiež zohľadniť doterajšie skúsenosti a tieto zásahy by nemali byť v rozpore so zásadami jednotného trhu; zdôrazňuje, že prepojenosť okrajových ostrovných regiónov je tiež mimoriadne dôležitá a víta začlenenie sociálnej pomoci pre dopravu obyvateľov vzdialených regiónov do všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách, v ktorom sa uznáva problém prepojenosti; žiada Komisiu, aby počas prebiehajúcej revízie nariadenia o skupinových výnimkách v plnej miere zohľadnila osobitosti najvzdialenejších európskych regiónov, ako je stanovené v článku 349 ZFEÚ, vzhľadom na to, že prepojenosť je životne dôležitá pre miestne MSP v najvzdialenejších regiónoch, a je tiež najmenej pravdepodobné, že ovplyvní hospodársku súťaž na vnútornom trhu;

39.  víta oznámenie Komisie o pojme štátna pomoc v rámci iniciatívy modernizácie štátnej pomoci; uznáva prínosy zjednodušených pravidiel, ktoré dávajú istotu verejným orgánom aj spoločnostiam; zároveň vyzýva Komisiu, aby dôkladnejšie kontrolovala zakázanú štátnu pomoc, ktorá má veľký negatívny vplyv na jednotný trh;

40.  vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na významné zmeny judikatúry a praxe v oblasti presadzovania vytvorila dokument s usmerneniami týkajúcimi sa pojmu štátna pomoc, a to čo najskôr, aby sa zabezpečila právna istota a predvídateľnosť;

41.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla plán postupu pre nižšiu, ale lepšie cielenú štátnu pomoc, ktorého cieľom bude umožnenie zníženia štátnej pomoci prostredníctvom zníženia daní, čo podporí nové podniky a spravodlivú hospodársku súťaž namiesto toho, aby sa podporovali staré štruktúry a etablované subjekty;

42.  zdôrazňuje, že pri využívaní štátnej pomoci s cieľom podporiť služby všeobecného záujmu je rozhodujúci prospech spotrebiteľov a občanov, nie prospech jednotlivých podnikov či verejných subjektov;

43.  vyzýva Komisiu, aby dôsledne monitorovala opätovné zoštátňovanie verejných služieb v členských štátoch EÚ a zabránila neoprávnenej štátnej pomoci poskytovanej vo forme kompenzácie za služby vo verejnom záujme;

44.  Vyzýva Komisiu, aby v rámci medzinárodných organizácií zameraných na hospodársku súťaž, ako napríklad Medzinárodná sieť pre hospodársku súťaž, presadzovala harmonizovanú definíciu štátnej pomoci;

45.  zdôrazňuje, že aby sa dosiahlo riadne fungovanie energetickej únie a aby sa predišlo nesúladu s pravidlami štátnej pomoci a zároveň zneužitiu fondov EÚ, musia sa všetky prípady štátnej pomoci a nezrovnalosti vo verejných obstarávaniach spojených s investíciami v oblasti životného prostredia a energetiky, ako napríklad kontroverzný projekt na zväčšenie jadrovej elektrárne Paks v Maďarsku, prísne monitorovať a podrobne preskúmať;

46.  zdôrazňuje, že tak, ako už Komisia po šiesty raz uviedla vo svojej výročnej správe o hospodárskej súťaži, dočasná štátna pomoc poskytovaná vo finančnom sektore bola považovaná za potrebnú na stabilizáciu svetového finančného systému, ale musí sa rýchlo obmedziť alebo čo najskôr úplne odstrániť a prešetriť; vyzýva Komisiu a Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA), aby zabezpečili jednotné uplatňovanie všetkých právnych predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľa, ako napríklad smernice MiFID a smernice o distribúcii poistenia, v rámci jednotného trhu, a žiada Komisiu a ESMA o zabezpečenie toho, aby nedochádzalo k regulačnej arbitráži pri uplatňovaní týchto právnych predpisov; žiada Komisiu, aby zvážila možnosť podmieňovania štátnej pomoci bankám poskytovaním úverov malým a stredným podnikom;

47.  pripomína svoju pozíciu, pokiaľ ide o súčasné vyšetrovanie Komisie týkajúce sa odložených daňových aktív a odložených daňových pohľadávok/dobropisov (DTC) v prospech bankového sektoru vo viacerých členských štátoch; zastáva názor, že odložené daňové pohľadávky a odložené záväzky by mali byť so spätnou účinnosťou povolené v zmysle ustanovení o štátnej pomoci, ak sa viažu s konkrétnymi podmienkami týkajúcimi sa finančných cieľov pre reálnu ekonomiku;

48.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nepodnikla žiadne kroky proti prípadom zneužitia, ku ktorým došlo v rámci reštrukturalizácie súkromných bánk, vrátane prípadov, ktoré mali vplyv na malých vkladateľov a malých vlastníkov finančných nástrojov, ako napr. prioritných akcií, ktoré boli v mnohých prípadoch uvedené na trh bez toho, aby pritom boli plne dodržané právne predpisy EÚ; vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala rozsiahlymi dôsledkami zavádzajúceho predaja finančných produktov, ktorých sa netýkala reštrukturalizácia bánk a ktorých sa dotkla hospodárska kríza;

49.  pripomína svoju požiadavku, aby Komisia preskúmala, či bankové odvetvie od začiatku krízy získalo implicitné dotácie a štátnu podporu prostredníctvom nekonvenčnej podpory likvidity;

50.  konštatuje, že Európsky dvor audítorov zistil chyby v oblasti štátnej pomoci pri približne pätine z kontrolovaných projektov, ktoré boli spolufinancované z programov súdržnosti a označené za dôležité v oblasti štátnej pomoci počas obdobia rokov 2010 – 2014(12); konštatuje, že tretina týchto chýb bola ohodnotená ako také, ktoré majú finančný dosah, a že sa považujú za faktory, ktoré prispeli k chybovosti v oblasti politiky súdržnosti; domnieva sa preto, že existuje priestor na pokrok pri riešení problému nesúladu s pravidlami štátnej pomoci v rámci politiky súdržnosti; domnieva sa, že je mimoriadne potrebné zlepšiť poznatky o pravidlách štátnej pomoci v prijímajúcich krajinách, aby bolo možné vyhnúť sa chybám v dobrej viere, ako aj zlepšiť zaznamenávanie nezrovnalostí s cieľom získať lepší prehľad o tejto otázke;

51.  domnieva sa, že je potrebné lepšie pochopenie klasifikácie nezákonnej štátnej pomoci na miestnej a vnútroštátnej úrovni; víta nedávne rozhodnutia Komisie, v ktorých sa objasnilo, ktoré opatrenia verejnej podpory členských štátov sa môžu vykonať bez toho, aby Komisia posudzovala štátnu pomoc; považuje tieto rozhodnutia za užitočné pramene usmernení pre miestne a mestské projekty, ktorými sa znižuje administratívne zaťaženie a súčasne zvyšuje právna istota;

52.  vyzýva Komisiu, aby preverila výklad príslušných ustanovení o hospodárskej súťaži v súvislosti so smernicou o systéme ochrany vkladov (DGSD) tak, aby sa včasné stabilizačné nástroje ustanovené zákonodarným orgánom EÚ mohli skutočne začať používať;

53.  zdôrazňuje význam vyšetrovania Komisie týkajúceho sa štátnej pomoci daňovej povahy, ktoré poskytujú potrebnú podporu pre európsku a medzinárodnú daňovú agendu, a to najmä v boji proti agresívnemu daňovému plánovaniu;

54.  vyzýva Komisiu, aby vyčlenila viac zdrojov na vyšetrovanie daňových rozhodnutí, ktoré vytvárajú znepokojenie, pokiaľ ide o štátnu pomoc, a aby pristupovala k takýmto vyšetrovaniam systematicky; berie na vedomie skutočnosť, že Komisia považuje neprehľadné daňové rozhodnutia udelené zo strany niektorých členských štátov niektorým nadnárodným spoločnostiam za protiprávnu štátnu pomoc z dôvodu, že nenarúšajú hospodársku súťaž na vnútornom trhu; víta aj zvýšenú informovanosť o vzájomnom prepojení medzi daňovými politikami a administratívnymi postupmi v oblasti zdaňovania na jednej strane a politikou hospodárskej súťaže na druhej strane; vyzýva Komisiu, aby uverejnila zhrnutie hlavných daňových rozhodnutí dohodnutých v predchádzajúcom roku na základe informácií obsiahnutých v bezpečnom centrálnom registri, zahŕňajúce prinajmenšom opis otázok riešených v daňovom rozhodnutí a opis kritérií použitých na určenie záväzného stanoviska k stanoveniu metódy ocenenia, pričom by sa určili aj členské štáty, ktoré najpravdepodobnejšie budú ovplyvnené;

Protimonopolné konanie týkajúce sa kartelov a kontroly koncentrácií

55.  víta úsilie Komisie vypracovať usmernenia k svojim postupom a priebežne hodnotiť právny rámec EÚ;

56.  zdôrazňuje význam rozbíjania kartelov v záujme európskych občanov a európskych podnikov, najmä MSP; nabáda Komisiu, aby v záujme zrýchlenia konaní zjednodušila administratívne postupy v tejto oblasti;

57.  domnieva sa, že navrhované zlúčenie najväčších svetových spoločnosti v oblasti agrochémie a osív by viedlo k riziku rastu cien osív a menšieho výberu odrôd prispôsobených agroekologickým podmienkam; zdôrazňuje, že ak by sa toto zlúčenie uskutočnilo, 61 % svetového trhu s osivami a 65 % svetového trhu s pesticídmi by kontrolovali iba tri spoločnosti;

58.  vyzýva Komisiu, aby posilnila svoju činnosť na celosvetovej úrovni s cieľom zabezpečiť, aby pravidlá hospodárskej súťaže v tretích krajinách neboli v rozpore s ustanoveniami EÚ na úkor európskych podnikov;

59.  žiada Komisiu, aby zásadne a účinne presadzovala protimonopolné opatrenia vo všetkých prípadoch, v ktorých má dostatočné dôkazy o porušovaní predpisov; poukazuje na to, že politika hospodárskej súťaže umožňuje konkurentom, aby spolupracovali v oblasti inovácií bez toho, aby sa táto spolupráca zneužívala na protikonkurenčné účely; berie na vedomie päť rozhodnutí z minulého roka týkajúcich sa pokút v celkovej výške približne 365 miliónov EUR, ako sa to uvádza v pracovnom dokumente útvarov Komisie pripojenom k správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2015;

60.  domnieva sa, že platné ustanovenia pre pokuty za porušenie pravidiel by bolo možné doplniť o prísnejšie postihy zodpovedných subjektov; vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť doplňujúcich pokút pre kartely spojených s osobnými sankciami zameranými na osoby s rozhodovacími právomocami v spoločnostiach, ako aj individuálne sankcie pre tých zamestnancov, ktorí sú skutočne zodpovední za to, že ich spoločnosti porušili právo hospodárskej súťaže – Komisia by preto mala byť schopná v prípade potreby ukladať opatrenia, ako je napríklad zákaz činnosti pre riaditeľa alebo osobné peňažné sankcie;

61.  je presvedčený, že zvyšovanie pokút ako jediný antitrustový nástroj by mohlo byť príliš nešikovné; zdôrazňuje, že politika vysokých pokút by sa nemala používať ako alternatívny mechanizmus financovania rozpočtu; podporuje prístup „cukru a biča“ so sankciami, ktoré účinne odrádzajú (najmä tých, čo priestupky páchajú opakovane), a súčasne podporujú dodržiavanie predpisov;

62.  konštatuje, že počet oznámených koncentrácií sa v roku 2015 podstatne zvýšil; preto žiada, aby sa príslušným útvarom (prostredníctvom vnútorných presunov zamestnancov) poskytli nevyhnutné zdroje, ktoré im umožnia, aby sa týmto stavom naďalej účinne zaoberali;

63.  víta, že Komisia nedávno začala konzultácie o určitých procesných a právnych aspektoch kontroly zlúčení podnikov v EÚ; v súvislosti s plánovanou reformou nariadenia o fúziách vyzýva Komisiu, aby starostlivo preskúmala, či sa súčasných postupoch posudzovania dostatočne zohľadňujú okolnosti týkajúce sa digitálnych trhov a internacionalizácie trhov; domnieva sa, že najmä v digitálnom hospodárstve treba kritériá posudzovania zlučovania spoločností prispôsobiť;

64.  vyjadruje rovnaké obavy v súvislosti so súčasnými rokovaniami týkajúcimi sa fúzie medzi spoločnosťami Bayer AG a Monsanto Company Inc.; upriamuje pozornosť na skutočnosť, že plánované zlúčenie by v prípade, ak bude povolené, vytvorilo možný európsky a globálny oligopol; zdôrazňuje, že toto zlúčenie by mohlo viesť k monopolnému postaveniu na trhoch s osivami a pesticídmi, ktoré sú dôležité pre poľnohospodársky sektor; žiada preto Komisiu, aby predložila ex ante posúdenie vplyvu tejto fúzie, a žiada tiež jasný prehľad, pokiaľ ide o časový plán Komisie;

65.  zastáva názor, že režim kontroly zlučovania podnikov v EÚ by mal ako kritérium zohľadňovať cenu, pretože z fúzií na digitálnych trhoch vyplýva, že prahové hodnoty obratu nie sú dostatočné;

66.  vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh, ktorým sa stanoví rámec pre európsku koordináciu vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže v oblasti kontroly fúzií;

67.  opätovne vyzýva Komisiu, aby dôsledne preverila, či členské štáty transponovali smernicu 2014/104/EÚ o škodách pri porušovaní antitrustových pravidiel; poukazuje na to, že uvedená smernica sa musí riadne transponovať do 27. decembra 2016; vyjadruje poľutovanie nad tým, že pokrok v transpozícii je zatiaľ pomalý a mnohé členské štáty ešte nepredložili návrhy právnych predpisov; vyzýva Komisiu ako strážkyňu zmlúv, aby pripomenula členským štátom ich povinnosti;

Odvetvové aspekty

68.  víta Rámcovú stratégiu odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy zverejnenú Komisiou a súhlasí s jej piatimi navzájom prepojenými politickými rozmermi; zdôrazňuje, že prijímanie rozhodnutí o energetickom mixe je vecou členských štátov;

69.  víta rôzne protimonopolné vyšetrovania, osobitne tie, ktoré sa týkajú Gazpromu a Bulgargazu, ktorých cieľom je zabezpečiť trhovú integráciu v energetickej únii; vyslovuje však poľutovanie nad praxou časti členských štátov kupovať plyn cez zahraničné spoločnosti, pretože ide o typický príklad obchádzania daňových povinností a činnosť, ktorá je v rozpore s riadnym fungovaním energetickej únie; takisto zdôrazňuje dôležitosť predchádzania tvorbe trhových štruktúr, ktoré by mohli narušiť účinnú hospodársku súťaž v odvetví energetiky;

70.  berie na vedomie úsilie Komisie podporovať trhovú integráciu obnoviteľných zdrojov energie, aby sa zabránilo narúšaniu hospodárskej súťaže; zdôrazňuje však právne záväzné záväzky prijaté členskými štátmi na konferencii o zmene klímy COP21, ktoré nemožno splniť bez konkrétnych (štátnych) opatrení na podporu a financovanie výroby a využívania energie z obnoviteľných zdrojov;

71.  zdôrazňuje, že európska politika hospodárskej súťaže má veľký potenciál pri podpore vyšších noriem v environmentálnej a sociálnej oblasti; s poľutovaním konštatuje, že maďarská vláda stanovením vysokých daní a zabraňovaním zavádzaniu energeticky efektívnych a obnoviteľných energetických technológií narúšajú hospodársku súťaž v odvetví energie z obnoviteľných zdrojov; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov v Európe na dosiahnutie environmentálnych cieľov stanovených v desaťročnej stratégii rastu EÚ s názvom Európa 2020; žiada Komisiu, aby naďalej podporovala začleňovanie environmentálnych, sociálnych a pracovných požiadaviek do postupov verejného obstarávania;

72.  vyzýva Komisiu na prepracovanie nariadenia Komisie (EÚ) č. 267/2010, ktorým sa vylučujú určité dohody v sektore poisťovníctva, vzhľadom na to, že výmena informácií požadovaných na účely výpočtu rizika a spoločné krytie rizika zvyšujú právnu istotu a konkurencieschopnosť sektora, čím sa uľahčuje vstup na trh pre nové podniky, a teda zvyšuje možnosť voľby pre spotrebiteľov a zlepšujú hospodárske podmienky;

73.  poukazuje na potrebu z pojmového a politického hľadiska rozlišovať medzi pravidlami hospodárskej súťaže a sociálnou politikou príslušného členského štátu; uznáva, že je každá vláda je povinná zasahovať s cieľom zabraňovať energetickej chudobe svojich občanov;

74.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby znížili dane z energetických výrobkov a prijali účinné opatrenia na boj proti energetickej chudobe;

75.  poukazuje na to, že energetická sieť je sieťová infraštruktúra, ktorá si vyžaduje osobitné zaobchádzanie, aby sa umožnila a podporila vlastná spotreba;

76.  konštatuje, že existujúce štátne monopoly, ako sú monopoly na hazardné hry, môže viesť k nekalým praktikám a praktikám narúšajúcim hospodársku súťaž; upozorňuje na riziko, že poskytnutím licencií bez ponukových konaní týkajúcich sa koncesií alebo prostredníctvom netransparentných a spochybniteľných ponukových konaní majú vlády členských štátov možnosť zvýhodniť určité podniky pred inými, a tým môžu vytvoriť prostredie s mimoriadne narušenou hospodárskou súťažou; vyzýva Komisiu, aby dôsledne monitorovala existujúce štátne monopoly a zákonnosť koncesných ponukových konaní s cieľom zabrániť akémukoľvek neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže;

77.  vyzýva Komisiu, aby navrhla zmeny nariadenia (ES) č. 261/2004 s cieľom zabezpečiť rovnakú ochranu pre cestujúcich leteckou dopravou na letoch z tretích krajín bez ohľadu na to, či dopravca pochádza z EÚ alebo z krajiny mimo EÚ;

78.  pripomína, že v článku 42 ZFEÚ sa kladie osobitný dôraz na sektor poľnohospodárstva, pokiaľ ide o právo hospodárskej súťaže, čo sa potvrdilo počas poslednej reformy SPP, a to umožnením viacerých odchýlok a výnimiek z ustanovení článku 101 ZFEÚ; domnieva sa, že súčasná kríza v odvetví poľnohospodárstva zhoršuje už aj tak slabú pozíciu poľnohospodárov v rámci potravinového dodávateľského reťazca;

79.  domnieva sa, že kolektívne činnosti vykonávané organizáciami výrobcov a ich združeniami, ako je plánovanie výroby a rokovanie o predaji a prípadne aj o zmluvných podmienkach, sú nevyhnutné pre dosiahnutie cieľov SPP vymedzených v článku 39 ZFEÚ, a preto by sa na ne mala vzťahovať domnienka súladu s článkom 101 ZFEÚ; konštatuje, že súčasné výnimky nie sú využívané v plnom rozsahu, a že nejednoznačnosť týchto výnimiek, ťažkosti pri vykonávaní a nejednotné uplatňovanie zo strany vnútroštátnych orgánov pre hospodársku súťaž neposkytujú poľnohospodárom a ich organizáciám dostatočnú právnu istotu, čo im bráni v samoorganizácii a narúša dobré fungovanie vnútorného trhu; vyzýva preto Komisiu, aby zlepšila dostupné nástroje tým, že zabezpečí, aby politika hospodárskej súťaže lepšie zohľadňovala špecifiká poľnohospodárskeho sektora, a tiež tým, že náležite spresní rozsah pôsobnosti všeobecnej výnimky pre poľnohospodárstvo, osobitné pravidlá pre sektory mlieka a mliečnych výrobkov, olivového oleja, hovädzieho a teľacieho mäsa a plodín pestovaných na ornej pôde, ako aj individuálne výnimky podľa článku 101 ods. 3 ZFEÚ;

80.  vyzýva Komisiu, aby bojovala proti nekalým obchodným praktikám v potravinovom reťazci, ktoré bránia poľnohospodárov a spotrebiteľov, a prijímala záväzné regulačné opatrenia na úrovni EÚ proti týmto praktikám; vyzýva Komisiu a vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže, aby reagovali na znepokojenie, ktoré vyvolal kumulatívny vplyv jednak rýchlej koncentrácie distribúcie na vnútroštátnej úrovni a jednak rozvoja aliancií veľkých distribútorov na medzinárodnej aj európskej úrovni, po vzostupnej línii potravinového dodávateľského reťazca, ako aj u maloobchodných predajcov a spotrebiteľov; poznamenáva, že tento štrukturálny vývoj by mohol viesť k cenovej volatilite a ku znižujúcim sa príjmom poľnohospodárov a vzbudzuje obavy z možných strategických spojenectiev, obmedzenia hospodárskej súťaže a menšieho priestoru pre investície do inovácií v potravinovom dodávateľskom reťazci;

81.  zdôrazňuje, že politika hospodárskej súťaže chráni záujmy spotrebiteľov, ale neberie do úvahy záujmy poľnohospodárskych výrobcov; zdôrazňuje, že politika hospodárskej súťaže musí postaviť ochranu záujmov poľnohospodárskych výrobcov na tú istú úroveň ako ochranu záujmov spotrebiteľov tým, že zabezpečí spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže a prístupu na vnútorný trh v záujme podpory investícií, zamestnanosti, inovácií, životaschopnosti poľnohospodárskych podnikov a vyváženého rozvoja vidieckych oblastí v EÚ;

82.  trvá na tom, že pojem „spravodlivá cena“ by nemala byť vnímaná ako najnižšia možná cena pre spotrebiteľa, ale že táto cena musí byť primeraná a musí umožniť spravodlivé odmeňovanie všetkých účastníkov v potravinovom dodávateľskom reťazci;

83.  vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu a Rade poskytla prehľad toho, ako poľnohospodári v jednotlivých členských štátoch využívajú existujúce výnimky z uplatňovania článku 225 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov, a aby náležite objasnila rozsah týchto odchýlok, ako aj individuálne výnimky z pravidiel hospodárskej súťaže podľa článku 101 ods. 3 ZFEÚ; vyzýva Komisiu, aby objasnila najmä to, či dohody o udržateľnosti, ktoré boli uzavreté v rámci potravinového dodávateľského reťazca s cieľom uspokojiť spoločenský dopyt a ktorých opatrenia presahujú rámec zákonných požiadaviek, môžu byť oslobodené od uplatňovania práva hospodárskej súťaže, ak tieto dohody prispievajú k zlepšovaniu produkcie a podporujú inováciu a zároveň prinášajú prospech spotrebiteľom;

84.  vyzýva Komisiu, aby zaujala extenzívny prístup pri určovaní „dominantného postavenia“ a zneužitia tohto postavenia zo strany jedného alebo viacerých poľnohospodárskych podnikov spojených horizontálnou dohodou, pričom zohľadní stupeň koncentrácie a obmedzenia plynúce z vyjednávacej sily vstupného, spracovateľského a maloobchodného odvetvia;

85.  domnieva sa, že na jednotnom poľnohospodárskom trhu treba ďalej rozvíjať pojem „relevantného trhu“, ktorý by sa mal analyzovať v prvom rade na úrovni EÚ, než sa prihliadne na nižšie úrovne, aby sa reštriktívnym rozčleňovaním oblastí činnosti poľnohospodárskych podnikov neohrozil cieľ koncentrácie poľnohospodárskej ponuky;

86.  domnieva sa, že poľnohospodárom vo všetkých výrobných odvetviach by sa malo zaručiť právo na kolektívne vyjednávanie vrátane práva na odsúhlasenie minimálnych cien;

87.  domnieva sa, že poľnohospodári by mali plne spolupracovať s organizáciami výrobcov vrátane družstiev, ich združení a medziodvetvových subjektov a využívať ich potenciál; vyzýva Komisiu, aby podporila právomoci a účinnosti takýchto kolektívnych svojpomocných nástrojov tým, že objasní a zjednoduší pravidlá, ktoré sa na ne vzťahujú, s cieľom posilniť ich rokovaciu pozíciu a ich konkurencieschopnosť a súčasne zachovať zásady stanovené v článku 39 ZFEÚ;

88.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že ustanovenia článku 222 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov sa v čase závažnej trhovej nerovnováhy dokážu rýchlo aktivovať, a aby ďalej vyhodnocovala účinnosť tohto opatrenia v prípadoch, keď je použité na trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami, a mohla tak navrhnúť ďalšie dočasné úpravy práva hospodárskej súťaže a príslušných konaní, ktoré by platili v čase závažnej nerovnováhy na trhu;

89.  víta v tejto súvislosti nedávne uverejnenie usmernení o uplatňovaní týchto osobitných pravidiel; domnieva sa však, že ich právny rozsah je príliš obmedzený a kritériá, ktoré sa majú dodržiavať, sú príliš prísne a v jednotlivých odvetviach príliš odlišné na to, aby mohli poľnohospodárom, ktorí by chceli tieto výnimky využívať, poskytnúť potrebnú právnu zrozumiteľnosť a istotu;

90.  domnieva sa, že kategorizácia relevantného trhu nie je pre súčasnú situáciu v sektore olivového oleja vhodná, a preto navrhuje, aby bol spotrebiteľský trh s olivovým olejom považovaný za jednotný trh, čím by sa mohlo zlepšiť vykonávanie pravidiel článku 169 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov;

91.  domnieva sa, že vzhľadom na rozdiely vo výrobe olivového oleja, ktoré sú spôsobené hlavne poveternostnými podmienkami, a v záujme zaručenia cieľov stanovených členmi organizácií výrobcov alebo združení organizácií výrobcov by sa mali zohľadniť prípady, keď sú organizácie výrobcov nútené nakupovať olivový olej od nečlenov, a malo by sa zároveň zabezpečiť, aby boli tieto len pridruženou činnosťou k uvádzaniu produktov vyrobených vlastnými členmi na trh;

92.  navrhuje rozšíriť rozsah pôsobnosti pravidiel článku 170 týkajúcich sa hovädzieho a teľacieho mäsa na odvetvie výkrmu dobytka, aby sa zabezpečilo lepšie vykonávanie;

93.  v súvislosti so zrušením kvót v odvetví cukru víta ponechanie zmluvného rámca(13) medzi pestovateľmi cukrovej repy, ich organizáciami a cukrovarníckymi podnikmi, ktorý im umožňuje rokovať o podmienkach zdieľania hodnôt v závislosti od vývoja na trhu s cukrom alebo inými surovinami; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že táto možnosť bude ponúknutá všetkým subjektom v tomto odvetví, aby sa tak mohli splniť ciele nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov, čím sa dosiahne spravodlivé vyváženie práv a povinností medzi cukrovarníckymi podnikmi a pestovateľmi cukrovej repy;

94.  vyzýva Komisiu, aby posúdila vplyv maloobchodníkov na firmy, ktoré vyrábajú svoje výrobky pod vlastnou značkou;

95.  pripomína, že Európsky parlament podporuje(14) prijatie rámcových právnych predpisov na úrovni EÚ, ktoré by riešili nekalé obchodné praktiky v potravinovom dodávateľskom reťazci; zdôrazňuje, že tieto právne predpisy musia zabezpečiť, aby európski poľnohospodári a spotrebitelia mali možnosť využívať spravodlivé podmienky pri predaji a nákupe;

96.  domnieva sa, že na posilnenie sektoru mlieka a mliečnych výrobkov je nevyhnutné úplné a uspokojivé vykonanie balíka predpisov týkajúcich sa mlieka(15) a vyzýva Európsku komisiu, aby navrhla predĺženie platnosti balíka predpisov týkajúcich sa mlieka na obdobie po polovici roka 2020 a preskúmala možnosť rozšírenia jeho pravidiel na iné poľnohospodárske odvetvia;

97.  berie na vedomie závery štúdie s názvom Ekonomický vplyv moderného maloobchodu na výber a inovácie v potravinárskom odvetví EÚ Generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž vrátane existencie negatívneho vzťahu, ktorý by mohol existovať medzi inováciami a prienikom výrobkov súkromných značiek na trh s potravinami; vyzýva Komisiu, aby predložila Európskemu parlamentu prehľad o rozsahu prebiehajúcich rokovaní, aby bolo možné určiť, či tento negatívny vzťah obmedzuje inovácie a rôznorodosť produktov, ktoré sú k dispozícii spotrebiteľom, a to, aký dlhodobý vplyv by to malo na dodávateľský reťazec a situáciu poľnohospodárov;

98.  opätovne zdôrazňuje potrebu postupne vypracovať rámec EÚ pre hospodársku súťaž, aby sa zahrnulo monitorovanie potravinového dodávateľského reťazca v Európe, ukazovatele rámca pre posudzovanie udržateľnosti potravinového a poľnohospodárskeho systému (SAFA) a Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) vrátane ukazovateľov uvedených v oddieloch Spravodlivé stanovovanie cien a transparentné zmluvy (S.2.1.1) a Práva dodávateľov (S.2.2.1);

99.  zdôrazňuje, že nadmerné zdaňovanie niektorého odvetvia by ľahko mohlo zničiť hospodársku súťaž a bolo by v rozpore so záujmami spotrebiteľov;

100.  vyzýva na ďalší rozvoj nástroja na monitorovanie cien potravín v Európe s cieľom zlepšiť odhaľovanie kríz v agropotravinárskom sektore, a to prostredníctvom lepších a viac rozčlenených údajov; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zapojenia organizácií poľnohospodárov do vymedzovania a zhromažďovanie údajov;

101.  vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na citlivú finančnú situáciu poľnohospodárskych výrobcov v Európe a ich zásadnú úlohu v našej spoločnosti v plnom rozsahu zohľadnila vplyv možných deformácií trhu vyplývajúcich z obchodných dohôd s tretími krajinami týkajúcich sa na nich; domnieva sa, že Komisia by mala venovať osobitnú pozornosť dohodám s tými krajinami, ktoré majú podstatne menej poľnohospodárskych a zdravotných predpisov ako v EÚ;

102.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala povahu a podstatu narúšania hospodárskej súťaže na maloobchodnom trhu a zahrnula do preskúmania možný vplyv teritoriálnych obmedzení ponuky pre maloobchodníkov vzhľadom na to, že narušenia vedú k fragmentácii trhu a vytvárajú potenciál pre veľké supermarkety, aby mohli prevládnuť na trhu a skresliť hospodársku súťaž v rámci dodávateľských reťazcov; zdôrazňuje, že je dôležité, aby všetky zainteresované strany zverejňovali príslušné informácie; naliehavo žiada Komisiu, aby začala vyšetrovanie otázky udržiavania maloobchodných cien;

103.  domnieva sa, že Komisia by mala ďalej posilňovať prepojenia medzi politikou hospodárskej súťaže a dopravnou politikou; konštatuje, že v osobitnej správe Európskeho dvora audítorov č. 21/2014 sa uvádza, že okrem osobitných prípadov regionálnych letísk alebo letísk v odľahlých oblastiach by sa prepojenosť v Európe mala zakladať na ekonomickej udržateľnosti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že investície do letísk vždy nepriniesli predpokladané výsledky; vyzýva preto Komisiu, aby určila úspešné a neúspešné projekty rozvoja letísk; vyzýva Komisiu, aby preskúmala nariadenie (ES) č. 868/2004 s cieľom posilniť konkurenčnú pozíciu leteckého priemyslu v EÚ, účinnejšie zabraňovať nekalej súťaži, zabezpečiť reciprocitu a odstrániť nekalé praktiky vrátane dotácií a štátnej pomoci poskytovanej všetkým leteckým spoločnostiam z určitých tretích krajín; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či niektoré postupy na základe existujúcich dvojstranných dohôd o leteckých službách uzavretých medzi členskými štátmi a krajinami, ktoré nepatria do EÚ, poškodzujú spravodlivú hospodársku súťaž medzi dopravcami a letiskami, a či sú v záujme európskych spotrebiteľov; takisto vyzýva Komisiu, aby účinne riešila praktiky narúšajúce hospodársku súťaž, ktoré môžu ohroziť schopnosť európskych spotrebiteľov používať rôzne online kanály vrátane metavyhľadávacie služby na porovnania a online cestovné kancelárie;

104.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preukázali väčšiu politickú vôľu na ďalšie prehlbovanie a posilňovanie jednotného trhu v oblasti dopravy a vytvárali rovnaké podmienky s cieľom zabezpečiť otvorenú a spravodlivú hospodársku súťaž medzi verejnými a súkromnými subjektmi v odvetví dopravy a v sektore pôšt a cestovného ruchu, pri rešpektovaní ostatných politík, cieľov a zásad EÚ vrátane sociálneho rozmeru, ktorý je dôležitý pre hladké fungovanie vnútorného trhu v doprave;

105.  zdôrazňuje význam prepojenia a dopravnej infraštruktúry pre zabezpečenie prežitia, hospodárskeho rozvoja a poskytovania verejných a súkromných služieb v regiónoch a vo vzdialených oblastiach;

106.  verí preto, že sa dokončí globálna sieť TEN-T;

107.  zdôrazňuje, že potreba zaručenia účinnejšej ochrany práv pracovníkov pred zneužívaním by nemala byť zámienkou na obmedzenie voľnej hospodárskej súťaže medzi subjektmi z rôznych členských štátov; vyzýva Komisiu, aby pri navrhovaní právnych predpisov, ktoré budú mať významný vplyv na fungovanie jednotného trhu s dopravou, rešpektovala zásady proporcionality a subsidiarity;

108.  berie na vedomie výzvy, s ktorými sa stretávajú prevádzkovatelia poštových služieb v dôsledku vytvorenia jednotného digitálneho trhu; zdôrazňuje, že úspech tohto ambiciózneho projektu, najmä v oblasti elektronického obchodu, závisí vo veľkej miere od formy trhu s balíkovými zásielkovými službami; zdôrazňuje, že treba zaručiť spravodlivú cezhraničnú hospodársku súťaž a rovnaké podmienky pre súkromné subjekty a verejných prevádzkovateľov poskytujúcich komerčné služby;

109.  zdôrazňuje, že politika hospodárskej súťaže by mala dodržiavať sociálne práva všetkých prevádzkovateľov v príslušných odvetviach;

110.  zdôrazňuje skutočnosť, že členské štáty často nevykonávajú dostatočne právne predpisy EÚ v oblasti dopravy a nedodržiavajú zásady zakotvené v zmluvách, najmä ak ústredná vláda pristupuje k doprave ako k monopolu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby riadne vykonávali a presadzovali súčasné právne predpisy EÚ, ktoré sú kľúčom k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu, s cieľom zabezpečiť dodatočný prínos pre podniky, priemysel, spotrebiteľov, sociálne podmienky pracovníkov a životné prostredie;

111.  zdôrazňuje, že je dôležité odstrániť fyzické, technické a regulačné prekážky medzi členskými štátmi, aby sa zabránilo roztrieštenosti jednotného trhu a uľahčila cezhraničná mobilita a územná spolupráca, čím sa stimuluje hospodárska súťaž;

112.  upriamuje pozornosť Komisie na nepriame prekážky hospodárskej súťaže, ktoré vyplývajú z rozdielov v pravidlách pre zdaňovanie, bezpečnosť, čas vedenia vozidla a odpočinku, typové označovanie a právach cestujúcich;

113.  víta pokrok v oblasti digitálnych technológií v doprave a cestovnom ruchu, ktoré podporujú hospodársku súťaž, tvorbu pracovných miest, uľahčujú prístup MSP na väčšie trhy a prinášajú hmatateľné výhody pre spotrebiteľov; poukazuje na to, že digitalizácia a vítaný rozvoj kolaboratívnej ekonomiky prinesú významné zmeny v prevádzkových prostrediach odvetví a že v záujme využitia výhod procesu digitalizácie je potrebné zaviesť vhodný a jasný právny rámec;

114.  zdôrazňuje, že subjekty, ktoré pôsobia na základe nových hospodárskych modelov pozitívne ovplyvňujú trh dopravy a cestovného ruchu v EÚ, najmä tým, že zvyšujú dostupnosť služieb a zlepšujú ich kvalitu;

115.  víta zámer Komisie rokovať o vonkajších dohodách v oblasti leteckej dopravy s viacerými kľúčovými krajinami a regiónmi vo svete; domnieva sa, že týmto sa nielen zlepší prístup na trh, ale vzniknú aj nové obchodné príležitosti pre celosvetovo najlepšie európske odvetvie letectva, vytvoria sa kvalitné pracovné miesta, zachovajú sa prísne normy bezpečnosti, zohľadnia sa práva pracovníkov v tomto odvetví a prinesie to výhody pre spotrebiteľov; zdôrazňuje, že Európsky parlament musí zohrávať dôležitú úlohu v rámci týchto rokovaní;

116.  vyzýva Komisiu, aby do rokovaní o týchto vonkajších dohodách o leteckej doprave zahrnula ustanovenie o spravodlivej hospodárskej súťaži s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky;

117.  domnieva sa, že so zreteľom na prístavné služby treba pre verejné prístavy v Európe vytvoriť čoraz otvorenejší, konkurencieschopnejší a transparentnejší regulačný rámec a zároveň vytvárať ďalšie pracovné príležitosti;

118.  je presvedčený, že intenzívnejšia hospodárska súťaž vyplývajúca z postupného otvárania sa trhu EÚ s cestnou nákladnou dopravou môže priniesť spotrebiteľom výhody, no dôrazne odsudzuje skutočnosť, že určité opatrenia uplatňované niektorými členskými štátmi narúšajú integritu jednotného trhu v tejto oblasti; podporuje postoj Komisie v boji proti takýmto opatreniam;

119.  verí, že toto otvorenie trhu nákladnej cestnej dopravy nebude ďalšou príčinou sociálneho dampingu a okrem toho vyjadruje poľutovanie nad javom „schránkových spoločností“;

120.  vyjadruje ďalej poľutovanie nad tým, že v politikách EÚ sa nevenuje náležitá pozornosť ľahkým úžitkovým vozidlám, a to napriek skutočnosti, že sa čoraz častejšie používajú na obchádzanie správneho uplatňovania právnych predpisov o zamestnanosti, bezpečnosti a ochrane životného prostredia;

121.  vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala oligopolné tendencie cenového dumpingu najmä v odvetví leteckej dopravy a v odvetví diaľkovej/linkovej autobusovej dopravy, a trvá na správnom uplatňovaní práva EÚ a spravodlivých konkurenčných podmienkach medzi jednotlivými druhmi dopravy;

122.  požaduje urýchlené uzavretie rokovaní o štvrtom železničnom balíku a vyjadruje presvedčenie, že by to malo ešte viac otvoriť osobnú železničnú dopravu hospodárskej súťaži a zlepšiť efektívnosť sektora železničnej dopravy pri súčasnom zabezpečení kvality a zachovaní záväzkov služieb vo verejnom záujme;

123.  víta prijatie technického piliera štvrtého železničného balíka a je presvedčený, že sa tým posilní bezpečnosť železníc a zároveň odstránia technické prekážky hospodárskej súťaže prostredníctvom interoperability;

124.  zdôrazňuje význam cestovného ruchu ako dôležitej hnacej sily hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest a vyzýva Komisiu, aby zaujala aktívny prístup k podpore konkurencieschopnosti odvetvia európskeho cestovného ruchu a k vytváraniu priaznivého prostredia pre rast a rozvoj;

125.  zdôrazňuje, že poštové služby, a najmä cezhraničné doručovanie balíkov majú zásadný význam pre rozvoj elektronického obchodu v rámci EÚ; víta protimonopolné vyšetrovanie Komisie v odvetví elektronického obchodu a nabáda ju, aby naďalej monitorovala vývoj trhu v oblasti doručovania balíkov a poštových služieb;

126.  zdôrazňuje, že treba financovať udržateľné, dostupné, bezpečné dopravné projekty, ktoré by mohli pomôcť zlepšiť fungovanie celého európskeho dopravného systému;

127.  žiada, aby sa finančné prostriedky EÚ, ako napríklad Nástroj na prepájanie Európy (NPE), Kohézny fond, Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) a program Horizont 2020, používali na rozvoj európskej dopravnej infraštruktúry a zvyšovanie kvantity a kvality služieb;

128.  vyzýva členské štáty, aby venovali dostatočnú pozornosť ukončovaniu cezhraničných projektov v oblasti infraštruktúry, a koordinovali svoje najdôležitejšie dopravné plány so susednými členskými štátmi;

129.  považuje za dôležité, aby sa v plnej miere využívali inovatívne finančné nástroje, ako je napríklad Európsky fond pre strategické investície, ktoré sú vhodné na financovanie projektov odvetvia dopravy s cieľom podporiť rast a konkurencieschopnosť; zdôrazňuje však, že zdroje vyčlenené na záručný fond EFSI nemôžu byť na úkor NPE a programu Horizont 2020, ktoré sú dôležitými nástrojmi na rozvoj spoločného trhu v odvetví dopravy;

130.  zdôrazňuje, že úplné otvorenie trhu železničnej dopravy by mohlo priniesť množstvo výhod pre prevádzkovateľov aj cestujúcich zo všetkých členských štátov; konštatuje však, že v tomto procese treba zohľadňovať rozdielne stupne rozvoja železničnej infraštruktúry v členských štátoch; zdôrazňuje potrebu zachovať v budúcom viacročnom finančnom rámci súčasnú úroveň investícií na vyrovnávanie rozdielov v železničnej infraštruktúre;

131.  zdôrazňuje, že potreba zaručenia účinnejšej ochrany práv pracovníkov pred zneužívaním by nemala byť zámienkou na obmedzenie voľnej hospodárskej súťaže medzi subjektmi z rôznych členských štátov; vyzýva Komisiu, aby pri navrhovaní právnych predpisov, ktoré budú mať významný vplyv na fungovanie jednotného trhu s dopravou, rešpektovala zásady proporcionality a subsidiarity;

132.  vyzýva Komisiu, aby poskytla analytické metódy na vymedzenie nových relevantných trhov, na ktorých sa rozvíja digitalizácia hospodárstva, a najmä fenomén konvergencie technológií a komerčné používanie osobných údajov vo veľkom rozsahu;

133.  vyzýva členské štáty, aby s cieľom zabezpečiť skutočnú hospodársku súťaž medzi európskymi podnikmi v oblasti cestnej dopravy prestali udeľovať akékoľvek koncesie na cesty v okolí mestských oblastí, čo má za následok platbu mýta;

134.  žiada Komisiu, aby preskúmala údajné prípady podvodov v oblasti DPH v odvetví bravčového mäsa; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia ešte nezačala vyšetrovanie v tejto veci, a to napriek sťažnostiam, ktoré dostala od združení poľnohospodárov;

135.  zastáva názor, že pri bežných a vkladových účtoch by nemali vznikať poplatky pre používateľov, pokiaľ nie sú viazané na osobitné služby;

136.  opakuje svoje znepokojenie (vyjadrené v uznesení z 11. júna 2013 o sociálnom bývaní v Európskej únii(16)) nad prísnym vymedzením sociálneho bývania, ktoré stanovila Komisia v oblasti politiky hospodárskej súťaže; vyzýva Komisiu, aby objasnila toto vymedzenie na základe výmeny najlepších postupov a skúseností medzi členskými štátmi, berúc do úvahy skutočnosť, že sociálne bývanie je v rôznych členských štátoch, regiónoch a miestnych spoločenstvách koncipované a riadené rôznymi spôsobmi;

137.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nedokázala rýchlo a rozhodne reagovať na pokusy niektorých členských štátov obmedziť slobodnú hospodársku súťaž v odvetví dopravy; žiada, aby sa táto prax zrušila a aby sa prijali všetkých dostupné opatrenia na zabezpečenie rovnakého prístupu na jednotný trh za rovnakých podmienok pre subjekty pôsobiace v tomto odvetví zo všetkých členských štátov;

138.  domnieva sa, že je dôležité zaručiť hospodársku súťaž na vnútornom európskom trhu v oblasti finančných služieb vrátane poistenia, čo znamená, že sa bude chrániť možnosť cezhraničného nadobúdania;

139.  opätovne vyzýva Komisiu, aby zverejnila zistenia súčasných vyšetrovaní postupov hospodárskej súťaže v odvetviach dodávok potravín, energetiky, dopravy a médií;

140.  odmieta požiadavku, aby používatelia mali sídlo v členskom štáte, v ktorom má na účely poskytovania služieb sídlo finančná inštitúcia alebo poisťovňa, pretože to nezodpovedá cieľom vnútorného trhu v oblasti retailových finančných služieb;

141.  žiada okamžité vyšetrenie znepokojenia v súvislosti s hospodárskou súťažou v rámci motoristického športového odvetvia formuly 1;

142.  vyzýva Komisiu, aby pri tvorbe a uplatňovaní politiky hospodárskej súťaže zohľadňovala skutočnosť, že mikropodniky a malé a stredné podniky predstavujú prevažnú väčšinu podnikov v EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu používateľsky priaznivých pravidiel hospodárskej súťaže pre menšie podniky, ktoré chcú v rámci jednotného trhu pôsobiť online a cezhranične;

143.  rovnako pripomína Komisii, že finančné inštitúcie naďalej rušia platnosť platobných kariet, ak sa ich držiteľ presťahuje do iného členského štátu, a žiada, aby boli prijaté opatrenia v tejto oblasti, okrem iného tým, že sa upovedomia vnútroštátne orgány;

144.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť prístup k liekom tak, že sa bude bojovať proti zneužívaniu farmaceutického priemyslu; konštatuje, že v zdravotníckych systémoch členských štátov je potrebné podporovať používanie generických liekov, ak sú k dispozícii;

145.  zdôrazňuje, že prístup k hotovosti prostredníctvom bankomatov predstavuje základnú verejnú službu, ktorá sa musí poskytnúť bez akýchkoľvek diskriminačných alebo nekalých praktík a bez praktík narúšajúcich hospodársku súťaž, a že sa teda nesmie spájať s nadmernými nákladmi;

146.  zdôrazňuje potrebu bojovať proti nekalým kolektívnym bojkotom, ktoré možno vymedziť ako situácie, v ktorých sa skupina konkurentov dohodne na vylúčení skutočného alebo potenciálneho konkurenta, pretože z ich podstaty vyplýva obmedzenie hospodárskej súťaže;

147.  vyjadruje znepokojenie nad škandálmi súvisiacimi s tzv. otáčavými dverami, ktoré ovplyvňujú orgány EÚ, a najmä nad prípadom bývalej komisárky pre hospodársku súťaž Neelie Kroesovej, ktorá bude nielen lobovať za spoločnosť Uber, ale tiež sa jej týkajú odhalenia kauzy Bahamas Leaks;

Zvýšenie efektívnosti národných orgánov členských štátov na ochranu hospodárskej súťaže v EÚ

148.  víta decentralizované presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže EÚ v Európe, ale domnieva sa, že účinnosť ochrany občanov a podnikov pred praktikami, ktoré sú v rozpore s hospodárskou súťažou, by nemala závisieť len od členského štátu, v ktorom sídlia; zastáva názor, že nariadenie o konaniach v prípadoch kartelov (nariadenie (ES) č. 1/2003) výrazne prispelo k vytvoreniu rovnakých podmienok pre podniky na celom vnútornom trhu; zdôrazňuje však, že ešte stále existujú rozdiely medzi vnútroštátnymi systémami a vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže, najmä pokiaľ ide o nezávislosť, stanovovania výšky pokút a programy zhovievavosti; zastáva názor, že ak sa má presadzovať kartelové právo EÚ a zaručovať právna istota spotrebiteľov a podnikov, sú nevyhnutne potrebné účinné a jednotné procesné ustanovenia; vyzýva orgány pre hospodársku súťaž v členských štátoch, aby v plnej miere využívali možnosti, ktoré ponúka európska spolupráca v rámci Európskej siete pre hospodársku súťaž (ESHS);

149.  preto považuje za zásadné, aby národné orgány na ochranu hospodárskej súťaže v EÚ mali prostriedky a nástroje, ktoré potrebujú na účinné presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže v EÚ, vrátane nástrojov na zisťovanie, riešenie a postihovanie porušení a programov zhovievavého posudzovania, ktoré budú rozhodujúce, ak majú spoločnosti vyjsť s pravdou von, pokiaľ ide o monopoly v Európe;

150.  opakuje, že nezávislosť národných orgánov na ochranu hospodárskej súťaže má prvoradý význam a že sem patrí aj zabezpečenie toho, aby mali zdroje, ktoré potrebujú na plnenie svojich úloh;

151.  v tejto súvislosti víta konzultačný postup spustený Komisiou, ktorý pravdepodobne povedie k legislatívnym návrhom týkajúcim sa posilnenia nástrojov presadzovania a sankčných nástrojov, ktoré majú k dispozícii národné orgány pre hospodársku súťaž, tzv. ESHS+; opätovne zdôrazňuje, že presadzovanie zo strany viacerých orgánov v tom istom alebo v súvisiacich prípadoch vytvára riziko prekrývania a potenciálne nekonzistentných opatrení, čo znižuje právnu istotu a vytvára zbytočné náklady pre podniky; preto žiada Komisiu, aby predložila návrh proaktívnych opatrení EÚ, ktorými sa zabezpečí, že národné orgány na ochranu hospodárskej súťaže budú účinnejšími presadzovateľmi a budú konať jednotne a zosúladene, aby sa mohol využiť celý potenciál decentralizovaného systému presadzovania hospodárskej súťaže v EÚ; žiada úplné zapojenie Európskeho parlamentu v rámci spolurozhodovacieho postupu;

152.  zdôrazňuje, že medzinárodná spolupráca medzi orgánmi pre hospodársku súťaž je v globalizovanom svete nevyhnutne potrebná; podporuje preto aktívnu účasť Komisie a vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže v medzinárodnej sieti pre hospodársku súťaž; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti uzatvorenia dohôd o hospodárskej súťaži, ktorý sa uľahčí výmena informácií medzi vyšetrujúcimi orgánmi, s viacerými tretími krajinami; zdôrazňuje, že v tomto ohľade môžu slúžiť ako model budúcich dohôd tohto druhu dohody o hospodárskej súťaži nedávno uzatvorené so Švajčiarskom a s Kanadou; domnieva sa tiež, že medzinárodné obchodné a investičné dohody by mali obsahovať rozsiahlu časť venovanú hospodárskej súťaži;

153.  vyzýva Komisiu, aby bez toho, aby bola ohrozená nezávislosť vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže, posúdila rôzne úrovne vnútroštátnych sankcií za porušenia v členských štátoch a posúdila možnosť a vhodnosť zmiernenia týchto rozdielov;

154.  považuje za zásadne dôležité, aby Komisia naďalej presadzovala lepšiu spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže v EÚ;

155.  zdôrazňuje, že nezávislosť GR pre hospodársku súťaž je nanajvýš dôležitá na to, aby sa úspešne dosiahli jeho ciele; opakovane žiada o prísne členenie oddelení, ktoré vypracúvajú usmernenia a tých, ktoré sú zodpovedné za uplatňovanie týchto usmernení; žiada Komisiu, aby vyčlenila dostatočné finančné prostriedky a ľudské zdroje pre GR pre hospodársku súťaž; žiada, aby Komisia pri vyšetrovaní podnikov v oblasti špičkových technológií zabezpečila dostatok technicky kvalifikovaných inžinierov; naliehavo žiada Komisiu, aby etické pravidlá pre tím hlavného ekonóma GR pre hospodársku súťaž zosúladila s postupmi pre ostatných úradníkov Komisie;

Demokratické posilnenie politiky hospodárskej súťaže

156.  víta úsilie komisárky Vestagerovej, súčasnej komisárky zodpovednej za otázky hospodárskej súťaže, viesť pravidelný štruktúrovaný dialóg s Európskym parlamentom, a najmä s Výborom pre hospodárske a menové záležitosti a s pracovnou skupinou pre politiku hospodárskej súťaže; žiada Komisiu, aby predložila komplexnejšiu spätnú väzbu týkajúcu sa konkrétnych žiadostí predkladaných v rámci výročnej správy Európskeho parlamentu o hospodárskej súťaži; domnieva sa, že osobitný štruktúrovaný dialóg by mohol prispieť k dôkladnejšiemu procesu prijímania následných opatrení vyplývajúcich z príslušných výročných správ o hospodárskej súťaži;

157.  víta iniciatívy Komisie týkajúce sa verejných konzultácií pri uplatňovaní kontroly fúzií a vyzýva ju, aby výsledky prediskutovala s Európskym parlamentom;

158.  vyzýva na rozšírenie dialógu medzi európskymi inštitúciami a vnútroštátnymi orgánmi pre hospodársku súťaž, najmä s cieľom zahrnúť výmeny názorov s parlamentnými výbormi Európskeho parlamentu;

159.  opakuje svoju výzvu Komisii, aby začlenila usmernenia k metóde stanovovania pokút do záväzných právnych predpisov;

Medzinárodný rozmer politiky hospodárskej súťaže

160.  víta skutočnosť, že Komisia sa zaviazala k otvorenej a konštruktívnej výmene názorov o otázkach hospodárskej súťaže na celom svete; víta pokrok, ktorý sa dosiahol, pokiaľ ide o ustanovenia o hospodárskej súťaži v niektorých dohodách o voľnom obchode (DVO), ale zároveň nalieha na Komisiu, aby pokračovala v práci na začlenení ustanovení o hospodárskej súťaži a štátnej pomoci do rokovaní o všetkých dohodách o voľnom obchode;

161.  zdôrazňuje, že spravodlivá hospodárska súťaž v oblasti obchodu, služieb a investícií ma pozitívny vplyv na spoločensko-hospodársky rozvoj EÚ a jej obchodných partnerov; vyzýva Komisiu a Radu, aby urýchlene ukončili prácu na modernizácii nástrojov na obranu obchodu, ktoré sú potrebné na zaručovanie spravodlivej hospodárskej súťaže na trhu EÚ, a domnieva sa, že obchodné dohody by sa mali systematicky zaoberať problémami nekalých praktík zo strany tretích krajín;

162.  vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s obchodnými partnermi s cieľom zabezpečiť, aby ich trhy boli otvorenejšie pre spoločnosti z EÚ, najmä pokiaľ ide o oblasť energetiky, dopravy, telekomunikácií, verejného obstarávania a služieb vrátane služieb poskytovaných v rámci vykonávania regulovaných profesií;

163.  vyzýva Komisiu, aby zahrnula ambiciózne ustanovenia týkajúce sa hospodárskej súťaže do všetkých obchodných dohôd a aby efektívne monitorovala riadne vykonávanie týchto ustanovení stranami, pokiaľ ide o všetky pravidlá, vrátane ustanovení o štátnej pomoci a pokiaľ ide o všetkých hospodárskych aktérov vrátane štátnych podnikov;

164.  zdôrazňuje význam podpory rozvíjajúcich sa krajín pri ich snažení o podporu a praktické vykonávanie zásad hospodárskej súťaže;

165.  vyzýva Komisiu, aby podporila snahu o vytvorenie komplexnej, užívateľsky prístupnej databázy, ktorá by obsahovala ustanovenia o hospodárskej súťaži v dohodách o voľnom obchode, ktorú by mohol prevádzkovať sekretariát WTO;

166.  víta pokrok dosiahnutý na ministerskej konferencii WTO v Nairobi o znižovaní vývozných dotácií, ktorého cieľom je zaručiť nerušenú hospodársku súťaž na medzinárodných trhoch s poľnohospodárskymi výrobkami; v tejto súvislosti zdôrazňuje citlivosť poľnohospodárskeho odvetvia a potrebu prijať jasné a účinné opatrenia aj v rámci dohôd WTO, ktoré umožnia európskym výrobcom zachovať si konkurencieschopnosť na medzinárodných trhoch;

167.  opakovane konštatuje, že rovnaký prístup k prírodným zdrojom vrátane energetických zdrojov má zásadný vplyv na rovnocennú a spravodlivú hospodársku súťaž na celosvetovom trhu a vyzýva Komisiu, aby do obchodných dohôd zahrnula ustanovenia, ktorými sa zlepší prístup k takýmto zdrojom vrátane ustanovení o postupoch narúšajúcich hospodársku súťaž zo strany podnikov vo vlastníctve štátu a o nediskriminácii a tranzite;

168.  zdôrazňuje, že politika hospodárskej súťaže je dôležitou súčasťou vnútorného trhu, ako je ustanovené v zmluve; zdôrazňuje, že konkurencieschopný a plne fungujúci jednotný trh je potrebný na podporu udržateľného rastu, zamestnanosti a inovácie v EÚ a že snaha o zachovanie spravodlivej hospodárskej súťaže v celej EÚ je v záujme spotrebiteľov, začínajúcich podnikov a MSP; je presvedčený, že presadzovanie európskych právnych predpisov by nemalo byť oslabené využívaním projektu EU Pilot namiesto formálneho konania o porušení povinnosti a že sa treba snažiť o zachovanie hospodárskej súťaže;

169.  nabáda Komisiu, aby nesústredila svoje úsilie o spravodlivú hospodársku súťaž len na najsledovanejšie konania proti známym veľkým spoločnostiam; pripomína Komisii, že presadzovanie spravodlivej hospodárskej súťaže je dôležité aj pre MSP;

170.  vyzýva na posilnenie slobody výberu pre spotrebiteľov; domnieva sa, že právo na prenosnosť údajov zakotvené vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov predstavuje správny prístup k posilneniu práv spotrebiteľov aj hospodárskej súťaže; zdôrazňuje, že je potrebné preskúmať, ako je možné zabezpečiť interoperabilitu medzi digitálnymi sieťami na základe otvorených noriem a rozhraní;

171.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala a napravila situáciu maloobchodníkov, ktorí na základe práva hospodárskej súťaže môžu spolupracovať prostredníctvom kamenných obchodov, ale sú obvinení z nekalej hospodárskej súťaže, ak poskytujú spoločné ponuky v rámci elektronického obchodu;

172.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sa pravidlá EÚ v oblasti verejného obstarávania sa vykonajú včas, najmä čo sa týka zavedenia elektronického obstarávania a nových ustanovení na podporu rozdeľovania zákaziek na časti, čo je zásadne dôležité pre podporu inovácií a hospodárskej súťaže a pre podporu MSP na trhoch s verejným obstarávaním;

173.  vyzýva Komisiu, aby zabránila tvorbe monopolov alebo uzatvorených hodnotových reťazcov prostredníctvom štandardizácie; domnieva sa, že by mal byť zavedený odvolací postup na preskúmanie noriem, ak môžu priniesť riziko vplyvu na konkurencieschopnosť;

174.  vyjadruje znepokojenie nad úrovňou koncentrácie v niektorých odvetviach, ako je chemický priemysel, vzhľadom na nedávne fúzie; žiada Komisiu, aby vysvetlila, akým spôsobom umožňuje vstup na trh, najmä začínajúcim podnikom; žiada Komisiu, aby preskúmala, či by sa trhová sila podniku vyplývajúca z informácií a údajov a spracovania týchto informácií a údajov, ako aj počet používateľov mali brať do úvahy ako skúšobné kritériá pri kontrole fúzií; vyzýva na zváženie, či by zlúčenie údajov a informácií, a to najmä o zákazníkoch, mohlo viesť k narušeniu hospodárskej súťaže;

175.  považuje hospodársku súťaž v telekomunikačnom odvetví za kľúčový prvok presadzovania inovácií a investícií do sietí, ako aj možnosti výberu služieb pre spotrebiteľov; považuje rýchle rozšírenie širokopásmového pripojenia za kľúčové pre dokončenie digitálneho jednotného trhu; v tejto súvislosti víta skutočnosť, že Komisia zváži strategické ciele týkajúce sa pripojenia, ako sú stanovené v telekomunikačnom balíku, pri uplatňovaní usmernení o štátnej pomoci v oblasti širokopásmového pripojenia;

176.  poukazuje na poslednú správu Európskeho dvora audítorov o nesúlade s pravidlami štátnej pomoci v rámci politiky súdržnosti, v ktorej zaznamenáva výraznú úroveň nesúladu a požaduje vykonanie viacerých odporúčaní; vyjadruje znepokojenie nad týmito zisteniami, pretože je to na úkor dobre fungujúceho vnútorného trhu, a preto žiada Komisiu, aby vzala odporúčania Dvora audítorov do úvahy a zvýšila úsilie na zabránenie ďalším nedostatkom;

177.  podporuje opatrenia Komisie v oblasti presadzovania práva v súvislosti s kartelovými dohodami, ako sú nedávne opatrenia v odvetví maloobchodu s potravinami a odvetví optických diskových mechaník, v záujme zaručenia spravodlivých cien pre spotrebiteľov;

178.  žiada Komisiu, aby preskúmala, či existujú nezrovnalosti v predaji výrobkov na jednotnom trhu, čo by mohlo mať negatívny vplyv na miestnych výrobcov, najmä malé a stredné podniky;

179.  pripomína, že Európsky parlament vo svojom uznesení o výročnej správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2014 vyzval Komisiu, aby dôsledne monitorovala aliancie medzi veľkými distribútormi v Európe, a víta ochotu Komisie diskutovať o vplyve týchto aliancií na výrobcov a spotrebiteľov v rámci Európskej siete pre hospodársku súťaž;

o
o   o

180.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vnútroštátnym a prípadne regionálnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0310.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0292.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2016)0346.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2016)0004.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2015)0051.
(6) Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014, s. 1.
(8) Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2015)0394.
(10) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671.
(11) Ú. v. EÚ L 335, 18.12.2010, s. 43.
(12) Osobitná správa Európskeho dvora audítorov č. 24/2016: „Potreba ďalšieho úsilia na zvyšovanie informovanosti o súlade s pravidlami štátnej pomoci a na presadzovanie súladu s týmito pravidlami v rámci politiky súdržnosti“ – http://www.eca.europa.eu/Lists/ECADocuments/SR16_24/SR_STATE_AIDS_SK.pdf
(13) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1166 zo 17. mája 2016, ktorým sa mení príloha X k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o podmienky nákupu cukrovej repy v sektore cukru od 1. októbra 2017 (Ú. v. EÚ L 193, 19.7.2016, s. 17).
(14) Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júna 2016 o nekalých obchodných praktikách v potravinovom dodávateľskom reťazci (P8_TA(2016)0250).
(15) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 261/2012 zo 14. marca 2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o zmluvné vzťahy v sektore mlieka a mliečnych výrobkov (Ú. v. EÚ L 94, 30.3.2012, s. 38).
(16) Ú. v. EÚ C 65, 19.2.2016, s. 40.


Podpora rodovej rovnosti v oblasti duševného zdravia a klinického výskumu
PDF 407kWORD 64k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. februára 2017 o podpore rodovej rovnosti v oblasti duševného zdravia a klinického výskumu (2016/2096(INI))
P8_TA(2017)0028A8-0380/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 19 a článok 168, v ktorom sa zabezpečenie vysokej úrovne „ochrany ľudského zdravia“ uvádza medzi cieľmi všetkých politík EÚ,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej články 21, 23 a 35,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 536/2014 zo 16. apríla 2014 o klinickom skúšaní liekov na humánne použitie, ktorým sa zrušuje smernica 2001/20/ES,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/20/ES zo 4. apríla 2001 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa uplatňovania dobrej klinickej praxe počas klinických pokusov s humánnymi liekmi (smernica o klinických skúškach),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom EURÓPA 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie s názvom Zlepšovanie duševného zdravia obyvateľstva – k stratégii duševného zdravia pre Európsku úniu (COM(2005)0484),

–  so zreteľom na európsky Kompas pre činnosti v oblasti duševného zdravia a pohody,

–  so zreteľom na komplexný akčný plán Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v oblasti duševného zdravia na obdobie rokov 2013 – 2020,

–  so zreteľom na globálnu stratégiu Svetovej zdravotníckej organizácie pre zdravie žien, detí a mladistvých na obdobie 2016 – 2030,

–  so zreteľom na európsku deklaráciu pre duševné zdravie z roku 2005, ktorú podpísali Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), Komisia a Rada Európy,

–  so zreteľom na európsky akčný plán pre duševné zdravie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) na obdobie rokov 2013 – 2020,

–  so zreteľom na Európsky pakt za duševné zdravie a pohodu z roku 2008,

–  so zreteľom na spoločnú akciu Komisie v oblasti duševného zdravia a pohody (2013 – 2016),

–  so zreteľom na všeobecnú pripomienku č. 14 Výboru OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva týkajúcu sa práva na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň zdravia (U.N. Doc. E/C.12/2000/4) a na jeho všeobecnú pripomienku č. 20 týkajúcu sa opatrení proti diskriminácii v hospodárskom, sociálnom a kultúrnom živote (dokument OSN E/C.12/GC/2009),

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy CM/Rec(2010)5 členským štátom o opatreniach na boj proti diskriminácii na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a na stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0380/2016),

A.  keďže právo na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň fyzického a duševného zdravia je základným ľudským právom a zahŕňa povinnosť nediskriminácie; keďže každý by mal mať prístup k zdravotnej starostlivosti; keďže prístup k zdravotnej starostlivosti v oblasti duševného zdravia je otázkou kľúčového významu s cieľom zlepšiť kvalitu života európskych občanov, posilniť sociálne začleňovanie a zabezpečiť hospodársky a kultúrny rozvoj v Únii;

B.  keďže v globálnom kontexte, ktorý sa vyznačuje pretrvávajúcou hospodárskou krízou a prudkým nárastom nezamestnanosti, najmä mladých ľudí a žien, stále stúpa výskyt problémov v oblasti duševného zdravia, ako sú depresia, bipolárne poruchy, schizofrénia, úzkosť a demencia;

C.  keďže zdravie je stavom úplnej fyzickej, duševnej a sociálnej pohody a nie len absenciou ochorenia alebo postihnutia, keďže Svetová zdravotnícka organizácia označuje ako „duševné poruchy“ rad duševných porúch a porúch správania, ako napr. depresia, bipolárna emočná porucha, schizofrénia, úzkostné poruchy, demencia a autizmus; keďže Svetová zdravotnícka organizácia definuje duševné zdravie ako stav emocionálnej a psychologickej pohody, keď je jednotlivec schopný využívať svoje kognitívne a emocionálne schopnosti, fungovať v spoločnosti, spĺňať bežné nároky každodenného života, nadviazať uspokojivé a zrelé vzťahy s ostatnými, konštruktívne prispievať k sociálnym zmenám a prispôsobiť sa vonkajším podmienkam a vnútorným konfliktom;

D.  keďže duševné zdravie sa musí vnímať a riešiť holisticky zohľadnením sociálnych, hospodárskych a environmentálnych faktorov a vyžadovaním psychosociálneho celospoločenského prístupu na dosiahnutie najvyššej možnej úrovne duševnej pohody všetkých občanov;

E.  keďže holistická stratégia pre duševné zdravie a pohodu musí zahŕňať hľadisko životného cyklu so zohľadnením rôznych faktorov, ktoré majú vplyv na osoby rôzneho veku; keďže sa musia zohľadniť špecifické zraniteľné stránky dospievajúcich dievčat a starších žien;

F.  keďže fyzické a duševné zdravie sú prepojené a obidve sú veľmi dôležité pre celkovú pohodu; keďže sa uznáva, že zlé duševné zdravie môže viesť k chronickým fyzickým problémom a že u osôb s chronickými fyzickými problémami je väčšia pravdepodobnosť vzniku duševných problémov; keďže napriek známym súvislostiam medzi fyzickým a duševným zdravím má výskum fyzického zdravia často väčšiu prioritu ako duševné zdravie;

G.  keďže duševné zdravie žien a dievčat negatívne ovplyvňujú rôzne faktory vrátane rozšírených rodových stereotypov a diskriminácie, objektivizácie, rodovo motivovaného násilia a obťažovania, prostredia na pracovisku, rovnováhy pracovného a súkromného života, sociálno-ekonomických podmienok, absencie alebo zlej kvality vzdelávania v oblasti duševného zdravia a obmedzeného prístupu k starostlivosti o duševné zdravie;

H.  keďže takmer 9 z 10 ľudí s problémami duševného zdravia hovorí, že zažili stigmatizáciu a diskrimináciu, a viac ako 7 z 10 ľudí udáva, že stigmatizácia a diskriminácia znižujú kvalitu ich života;

I.  keďže sa musí venovať pozornosť geografickým faktorom duševného zdravia a pohody a rozdielom medzi mestským a vidieckym prostredím, a to aj pokiaľ ide o demografické faktory, prístup k starostlivosti a poskytovanie služieb;

J.  keďže hormonálne zmeny počas perimenopauzy a v období po menopauze môžu ovplyvniť emocionálne zdravie ženy a môžu viesť k problémom s duševným zdravím vrátane depresie a úzkosti; keďže precitlivenosť na symptómy môže zabraňovať včasnému odhaleniu a vhodnej liečbe;

K.  keďže určujúce faktory duševného zdravia a pohody sa líšia medzi pohlaviami a vekovými skupinami; keďže faktory ako rodové nerovnosti, rozdiely v príjmoch, väčšie vystavenie žien chudobe a pracovnému preťaženiu, sociálno-ekonomická diskriminácia, rodovo motivované násilie, ako aj podvýživa a hlad ešte viac vystavujú ženy poruchám duševného zdravia; keďže podľa Svetovej zdravotníckej organizácie neexistuje žiadny významný rozdiel medzi pohlaviami v prípade vážnych duševných porúch, ale ženy trpia vo väčšej miere depresiami, úzkosťou, stresom, somatizáciou a poruchami príjmu potravy, zatiaľ čo muži sú častejšie závislí na návykových látkach a trpia antisociálnymi poruchami osobnosti; keďže depresia je najčastejšou neuropsychickou poruchou a s väčšou pravdepodobnosťou postihuje ženy ako mužov; keďže je tiež najrozšírenejším ochorením žien vo veku od 15 do 44 rokov;

L.  keďže duševné ochorenia a duševná pohoda sa často prehliadajú, ignorujú alebo potláčajú z dôvodov stigmatizácie, predsudkov alebo nedostatočnej informovanosti či nedostatočných zdrojov; keďže to vedie k tomu, že mnohé osoby s problémami s duševným zdravím nevyhľadajú starostlivosť a že lekári nediagnostikujú pacientov alebo niekedy určia nesprávnu diagnózu; keďže diagnóza duševných ochorení je veľmi rodovo ovplyvnená, pričom u žien je väčšia pravdepodobnosť, že budú diagnostikované určitými ochoreniami, než u mužov;

M.  keďže najmä lesbické a bisexuálne ženy, ako aj transsexuálne a intersexuálne osoby čelia špecifickým problémom súvisiacim s duševným zdravím vyplývajúcim zo stresu z menšiny, ktorý je definovaný ako vysoká úroveň úzkosti a stresu spôsobená predsudkami, stigmatizáciou a skúsenosťami s diskrimináciou, ako aj medikalizáciou a patologizáciou; keďže osoby patriace k LGBTI môžu čeliť špecifickým ťažkostiam v oblasti duševného zdravia a pohody, ktoré sa musia zohľadniť v každej stratégii pre duševné zdravie;

N.  keďže formy somatizácie sa vyskytujú najčastejšie u žien a častejšie sa diagnostikujú u žien ako u mužov, a to vrátane fibromyalgie a chronickej únavy, ktorých hlavnými symptómami sú bolesti a vyčerpanie, hoci môžu mať aj ďalšie symptómy, ktoré sú bežné u ďalších ochorení;

O.  keďže transrodové identity nie sú patologické, stále sa však, žiaľ, považujú za poruchy duševného zdravia, a väčšina štátov požaduje tieto diagnózy na prístup k právnemu uznaniu rodu alebo transrodovej zdravotnej starostlivosti, aj keď z výskumu vyplýva, že diagnóza poruchy rodovej identity je pre transrodové osoby zdrojom značných ťažkostí;

P.  keďže depresívne poruchy predstavujú 41,9 % všetkých prípadov postihnutí vyplývajúcich z neuropsychických porúch žien v porovnaní s 29,3 % mužov;

Q.  keďže WHO odhaduje, že depresia postihuje 350 miliónov ľudí; keďže v roku 2020 bude toto ochorenie druhou najčastejšou príčinou pracovnej neschopnosti;

R.  keďže transrodové predpubertálne deti sú stále vystavované nepotrebným a škodlivým diagnostickým postupom, pričom každé dieťa by malo môcť bezpečne skúmať svoju rodovú identitu a prejav;

S.  keďže depresia je z rôznych dôvodov, ktoré sa týkajú predovšetkým odlišných úloh žien a mužov, nerovností medzi nimi a diskriminácie, približne dvakrát častejšia u žien ako u mužov a transrodové osoby vykazujú výrazne zvýšenú úroveň predstavovania si samovraždy a pokusov o ňu; keďže zo štúdií vyplýva, že nútené tradičné rodové úlohy negatívne ovplyvňujú duševné zdravie a pohodu žien;

T.  keďže v systémoch vzdelávania členských štátov alebo na pracovisku sa nevenuje dostatočná pozornosť duševnému zdraviu a pohode, pretože duševné zdravie je často veľmi stigmatizované alebo je tabu; keďže vzdelávanie o duševnom zdraví bojuje so stigmatizáciou tohto predmetu, a malo by sa zameriavať na rodovo špecifické zraniteľné aspekty, rodové stereotypy a diskrimináciu, ktorej čelia ženy a dievčatá;

U.  keďže muži a chlapci zažívajú rodovo podmienené ťažkosti s duševným zdravím; keďže v Európe muži spáchajú samovraždu s päťnásobne väčšou pravdepodobnosťou než ženy a samovražda je najčastejšou príčinou úmrtia mužov do veku 35 rokov; keďže muži sa s trojnásobne väčšou pravdepodobnosťou než ženy stanú závislými od alkoholu a s väčšou pravdepodobnosťou užívajú nelegálne drogy (a zomierajú na ne); keďže muži s menšou pravdepodobnosťou využijú psychologickú liečbu ako ženy; keďže muži a chlapci čelia rodovým stereotypom týkajúcim sa mužnosti, ktoré môžu podporovať potláčanie emócií alebo uchýlenie sa k hnevu, a tie majú vplyv na duševné zdravie mužov, ako aj na fenomén rodovo motivovaného násilia;

V.  keďže v EÚ je približne 58 000 prípadov samovrážd ročne, z ktorých štvrtinu páchajú ženy, a keďže samovraždy sú aj naďalej dôležitou príčinou úmrtí;

W.  keďže psychosociálny celospoločenský prístup k duševnému zdraviu si na dosiahnutie celkovo vyššej úrovne duševnej pohody vyžaduje politickú jednotnosť pre pohodu, koordináciu zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, zamestnanosti, hospodárskych a sociálnych politík;

X.  keďže výskyt porúch príjmu potravy, ako sú anorexia a bulímia, sa zvyšuje najmä u dospievajúcich a postadolescentných dievčat;

Y.  keďže sú dobre zdokumentované dlhodobé dôsledky porúch príjmu potravy, ako je anorexia a bulímia, na telesné a duševné zdravie, ako aj rodový rozmer príčin týchto porúch;

Z.  keďže ženy sú v práci viac vystavené psychickému a/alebo sexuálnemu obťažovaniu, čo spôsobuje psychické a fyzické problémy u žien, ktoré sú mu vystavené;

AA.  keďže modely sociálnej starostlivosti zamerané na duševné ochorenia prostredníctvom športu, umenia alebo spoločenských aktivít by mali byť zohľadnené v programoch verejného zdravia, pokiaľ ide o prevenciu, liečbu a rehabilitáciu;

AB.  keďže osobám so zdravotným postihnutím hrozí riziko zhoršených ťažkostí s duševným zdravím;

AC.  keďže sexuálna výchova a vzdelávanie o vzťahoch sú kľúčové pre prekonanie rodových stereotypov, obmedzenie rodovo motivovaného násilia a zlepšenie duševného zdravia a pohody dievčat a chlapcov, ako aj žien a mužov;

AD.  keďže duševné problémy a ochorenia predstavujú jednu z hlavných príčin pracovnej neschopnosti, čo nepriaznivo ovplyvňuje zdravotníctvo, vzdelávanie, hospodárstvo, trh práce a systémy sociálneho zabezpečenia v EÚ, prináša rozsiahle hospodárske náklady a má závažný negatívny vplyv na hospodárstvo EÚ a je tak ďalším podnetom, pokiaľ ide o potrebu celostného, komplexného a rodovo citlivého riešenia zdravotnej starostlivosti v oblasti duševného zdravia; keďže podľa štúdie Európskeho združenia pre depresiu (European Depression Association, EDA) každý desiaty pracovník v EÚ si vybral voľno z práce pre depresiu, čo spoločnosť stojí odhadom 92 miliárd EUR, najmä v dôsledku stratenej produktivity;

AE.  keďže okrem biologických charakteristík závisí duševné zdravie žien od faktorov, ako sú dosiahnuté vzdelanie, miera, v akej si osvojili sociálne a kultúrne hodnoty, normy a stereotypy, spôsob, akým zažívajú a vstrebávajú svoje skúsenosti, postoje, ktoré majú voči sebe a voči ostatným, úlohy, ktoré zohrávajú, a prekážky a tlaky, s ktorými sa musia vyrovnať;

AF.  keďže zohľadnením rozmanitosti žien a ich fyziologických odlišností od mužov a začlenením týchto faktorov do politík v oblasti zdravia zameraných tak na prevenciu, ako aj na samotnú liečbu žien s konkrétnymi opatreniami zameranými na zraniteľné a marginalizované skupiny by sa posilnila účinnosť týchto politík;

AG.  keďže ženy boli z rôznych dôvodov vylúčené z toxikologického, biomedicínskeho výskumu a klinického skúšania a keďže veľké rozdiely v zastúpení mužov a žien vo výskume obmedzujú naše poznatky o rozdieloch medzi zdravím žien a mužov; keďže biomedicínsky výskum preto obvykle odráža prevažne mužské hľadisko a mylne predpokladá, že ženy a muži sú identickí v oblastiach, v ktorých existujú fyziologické rozdiely; keďže výskum o špecifických potrebách intersexuálnych žien je nedostatočný;

AH.  keďže vylúčenie a nedostatočné zastúpenie žien ako jedincov alebo rod a pohlavie ako faktory biomedicínskeho výskumu a klinického skúšania ohrozujú životy a zdravie žien;

AI.  keďže nariadením (EÚ) č. 536/2014 o klinickom skúšaní liekov na humánne použitie sa zaviedli požiadavky na zohľadnenie rodu pri skúšaní, ale vykonávanie tohto nariadenia je potrebné vyhodnotiť; keďže v nariadení sa nešpecifikujú okolnosti týkajúce sa žien iné než súvisiace s tehotnými a dojčiacimi ženami;

AJ.  keďže Európska agentúra pre lieky (EMEA) nevypracovala špecifické stratégie na vykonávanie usmernení pre štúdium a posudzovanie rodových rozdielov pri klinickom hodnotení liečiv, hoci pripúšťa, že „niektoré faktory, ktoré ovplyvňujú účinok lieku v populácii, môžu byť dôležité pri posudzovaní možných rozdielov v reakcii u mužov a u žien“ a že „pri účinku lieku môžu významnú úlohu zohrávať aj vplyvy špecifické pre jednotlivé pohlavia“(1);

AK.  keďže vplyv liekov alebo liečebných prípravkov, ako sú antikoncepčné prostriedky, antidepresíva a sedatíva, na fyzické a duševné zdravie žien nie je dostatočne pochopený a vyžaduje si ďalší výskum zameraný na odstránenie škodlivých vedľajších účinkov a zlepšenie poskytovania starostlivosti;

AL.  keďže zdravie súvisí s pohlavím a má rodový rozmer, z čoho vyplýva, že ženy čelia počas života mnohým špecifickým zdravotným rizikám;

AM.  keďže chýbajú porovnateľné údaje o dostupnej, prístupnej a kvalitnej transrodovo špecifickej zdravotnej starostlivosti a výrobky používané v hormonálnej liečbe nie sú riadne testované a licencované;

AN.  keďže úmrtnosť matiek sa považuje za jeden z hlavných ukazovateľov efektívnosti, kvality a výkonnosti systému zdravotnej starostlivosti;

AO.  keďže nedostatočný prístup k sexuálnym a reprodukčným právam vrátane služieb bezpečného a legálneho umelého prerušenia tehotenstva ohrozuje život a zdravie žien a dievčat a všetkých osôb s reprodukčnou schopnosťou, zvyšuje úmrtnosť a chorobnosť matiek a vedie k odmietaniu poskytovania zdravotnej starostlivosti na záchranu života a k nárastu počtu tajných umelých prerušení tehotenstva;

AP.  keďže vo všetkých krajinách s dostupnými údajmi existujú značné rozdiely v zdraví medzi sociálno-ekonomickými skupinami a medzi ženami a mužmi v tom zmysle, že ľudia s nižšou úrovňou vzdelania, povolania a/alebo príjmu majú systematicky vyššiu chorobnosť a úmrtnosť; keďže tieto zdravotné nerovnosti sú v súčasnosti jednou z hlavných výziev politík v oblasti verejného zdravia; keďže nedostatočné sociálno-ekonomické podmienky, chudoba a sociálne vylúčenie majú významný negatívny vplyv na duševné zdravie a pohodu;

AQ.  keďže komplexná, vekovo primeraná, vedecky presná sexuálna výchova založená na dôkazoch a bez predsudkov, kvalitné služby rodinného plánovania a prístup k antikoncepcii pomáhajú zamedziť neplánovaným a neželaným tehotenstvám, znížiť potrebu prerušenia tehotenstva a prispievajú k prevencii HIV a sexuálne prenosných chorôb; keďže naučiť mladých ľudí, že musia prevziať zodpovednosť za svoje sexuálne a reprodukčné zdravie, má dlhodobé pozitívne účinky, ktoré trvajú celý ich život a majú pozitívny vplyv na spoločnosť;

AR.  keďže každý štvrtý pôrod v EÚ sa v súčasnosti vykonáva cisárskym rezom a štatisticky sa zvyšujú súvisiace zdravotné problémy matiek a detí;

AS.  keďže v súčasnosti v niektorých členských štátoch v dôsledku zatvárania pôrodníc a výrazného zníženia počtu súkromných pôrodných asistentiek a pôrodníkov už existujú nebezpečné rozdiely v zdravotnej starostlivosti;

AT.  keďže obmedzenia a rozpočtové škrty, ku ktorým národné vlády pristupujú v oblasti verejného zdravia a vzdelávania, takisto komplikujú prístup k zdraviu a službám starostlivosti o duševné zdravie, a to má neprimeraný vplyv na ženy, najmä osamelé matky a na rodiny s veľkým počtom detí;

AU.  keďže migrantky, utečenkyne a žiadateľky o azyl môžu navyše trpieť niekedy veľmi závažnými zdravotných ťažkosťami v dôsledku nedostatočnej liečby alebo čeliť špecifickým problémom týkajúcim sa reprodukčného zdravia, ako sú komplikácie počas tehotenstva alebo pôrodu, a tiež potenciálnej ďalšej psychologickej traume, ako je prednatálna a postnatálna depresia, a sú tiež vystavené riziku traumatického (sexuálneho) násilia a zneužívania a špecifickým ohrozeniam ich duševného zdravia a pohody; keďže pri poskytovaní starostlivosti o duševné zdravie týchto kategórií ľudí je viacero špecifických problémov, ktorých rozsah sa líši podľa rozsahu faktorov vrátane toho, odkiaľ ľudia prišli, a času, ktorý strávili v hostiteľskej krajine;

AV.  keďže ženy postihujú určité formy rakoviny, ktoré sa vyskytujú predovšetkým alebo výlučne u žien, ako je napríklad rakovina prsníka, maternice alebo krčka maternice;

AW.  keďže ženy trpiace rakovinou, ktoré podstúpili operáciu a invazívnu liečbu, ako je napríklad rádioterapia a chemoterapia, sú vo všeobecnosti náchylnejšie na depresiu;

AX.  keďže 10 členských štátov EÚ si stanovilo cieľ zabezpečiť 100 % skríning žien na rakovinu prsníka a osem štátov má takýto cieľ pre skríning rakoviny krčka maternice;

AY.  keďže choroby, ako je osteoporóza, muskuloskeletálne problémy a ochorenia centrálnej nervovej sústavy ako Alzheimerova choroba a/alebo demencia súvisia s hormonálnymi zmenami, ktorými ženy prechádzajú počas menopauzy alebo skôr z dôvodu hormonálnej liečby; keďže rodový rozmer výskumu v týchto oblastiach je na nízkej úrovni aj napriek tomu, že je známe, že tieto choroby postihujú častejšie ženy ako mužov;

AZ.  keďže endometrióza je nevyliečiteľná choroba, ktorá postihuje približne 1 z 10 žien a dievčat (t. j. zhruba 180 miliónov žien na celom svete a 15 miliónov v EÚ); keďže toto ochorenie často vedie k neplodnosti a spôsobuje silnú bolesť a problémy s duševným zdravím, čím ženy výrazne obmedzuje vo viacerých aspektoch pracovného, súkromného a spoločenského života;

BA.  keďže fyzické a psychické rodovo motivované násilie a násilie voči ženám a jeho vplyv na zdravie obetí je zásadnou prekážkou dosiahnutia rodovej rovnosti a bráni ženám v plnom užívaní slobôd zaručených základnými ľudskými právami;

BB.  keďže u žien a dievčat, ktoré sú obeťami mrzačenia pohlavných orgánov, sa prejavujú vážne krátkodobé aj dlhodobé účinky na fyzické, psychické, sexuálne aj reprodukčné zdravie;

BC.  keďže intersexuálne osoby vystavené mrzačeniu pohlavných orgánov zažívajú aj účinky na svoje fyzické, psychologické, sexuálne a reprodukčné zdravie;

BD.  keďže transrodové osoby sú stále vystavované nútenej sterilizácii v postupoch rodového uznania v 13 členských štátoch;

BE.  keďže systematický a primeraný zber údajov o násilí páchanom na ženách je veľmi dôležitý na zabezpečenie účinnej tvorby politiky v príslušnej oblasti na ústrednej a aj na regionálnej a miestnej úrovni a na monitorovanie vykonávania právnych predpisov;

BF.  keďže ženy, ktoré zažili rodovo motivované násilie, trpia následkami, často celoživotnými, na svoje fyzické a duševné zdravie; keďže podľa svetovej správy WHO o násilí a zdraví(2) môžu mať dôsledky rodovo motivovaného násilia páchaného na ženách rôzne podoby: fyzické následky (podliatiny, zlomeniny, syndrómy chronickej bolesti, zdravotné postihnutie, fibromyalgia, zažívacie ťažkosti atď.), psychologické a behaviorálne následky (nadmerné užívanie alkoholu, liekov a omamných látok, depresia a úzkosť, poruchy príjmy potravy a poruchy spánku, pocity hanby a viny, fóbie a záchvaty paniky, nízka sebadôvera, posttraumatická stresová porucha, psychosomatické poruchy, samovražedné a sebapoškodzujúce správanie, neistota v neskorších vzťahoch atď.), následky v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia: gynekologické poruchy, neplodnosť, komplikácie počas tehotenstva, potraty, sexuálna dysfunkcia, sexuálne prenosné choroby, nechcené tehotenstvo atď.) a smrteľné následky (vražda, samovražda, úmrtie v dôsledku sexuálne prenosnej choroby atď.);

Rodová rovnosť v oblasti duševného zdravia

1.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na Kompas pre činnosti v oblasti duševného zdravia a pohody nadviazali ambicióznou novou stratégiou pre duševné zdravie, v rámci ktorej sa podporí celostný psychosociálny celospoločenský prístup, ktorý bude zahŕňať silný rodový pilier a zabezpečí jednotnosť politiky v oblasti duševného zdravia;

2.  poznamenáva, že v EÚ zažilo 27 % dospelých obyvateľov vrátane mužov a žien najmenej jednu príhodu duševného ochorenia;

3.  vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia a pridelili dostatočné zdroje na zabezpečenie prístupu všetkých žien k službám zdravotnej starostlivosti a konkrétne k starostlivosti o duševné zdravie (vrátane azylových domov pre ženy) bez ohľadu na ich právne postavenie, zdravotné postihnutie, sexuálnu orientáciu, rodovú identitu, pohlavnú charakteristiku, rasový alebo etnický pôvod, vek alebo náboženstvo; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby riešili rozdiely v prístupe k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti v oblasti duševného zdravia;

4.  poznamenáva, že je potrebný ďalší výskum vplyvu rodovo motivovaného násilia vrátane verbálneho a psychického násilia, obťažovania a zastrašovania na duševné zdravie;

5.  vyzýva Komisiu, členské štáty a miestne orgány, aby zabezpečili, aby sa v stratégiách pre duševné zdravie riešili problémy duševného zdravia, s ktorými sa môžu stretávať osoby LGBTI; nabáda členské štáty, aby vykonali odporúčania obsiahnuté v dokumente Rady Európy CM/Rec(2010)5 a pri vypracúvaní politík, programov a protokolov v oblasti zdravia zohľadnili špecifické potreby lesbických, bisexuálnych a transrodových osôb;

6.  vyzýva členské štáty, aby podporovali zriadenie centier psychologickej podpory pre pacientov s rakovinovým ochorením s cieľom poskytovať im psychologickú podporu počas celého procesu liečby a rehabilitácie;

7.  upozorňuje na závažnú situáciu žien so zdravotným postihnutím, ktoré sú častejšie vystavené ťažkostiam priamo súvisiacim nielen s ich zdravotným postihnutím, ale aj s prehlbovaním sociálnej izolácie a nedobrovoľnej neaktivity; vyzýva členské štáty, aby systematicky zvyšovali dostupnosť preventívnej psychologickej starostlivosti o ženy so zdravotným postihnutím a zabezpečili psychologickú podporu pre ženy starajúce sa o svoje ťažko zdravotne postihnuté deti; zdôrazňuje, že je potrebná stratégia a výmena najlepších postupov v oblasti duševného zdravia a pohody žien a dievčat so zdravotným postihnutím;

8.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali informačné kampane a kampane o prevencii a iné iniciatívy na zvýšenie informovanosti verejnosti o problémoch s duševným zdravím a na prekonanie stigmatizácie; naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby investovali do formálneho, a neformálneho vzdelávania a informálneho učenia o duševnom zdraví a pohode pre všetky vekové kategórie s dôrazom na rodovo citlivé ťažkosti s duševným zdravím, ako sú depresia, úzkosť alebo užívanie omamných látok; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili školám vhodné rámce na identifikáciu a podporu osôb trpiacich problémami s duševným zdravím vrátane rodových aspektov a aby zaručili prístupnosť k službám v oblasti duševného zdravia; poznamenáva, že 70 % detí a mladých ľudí, ktorí majú problém s duševným zdravím, nedostalo vhodnú podporu v dostatočne skorom veku;

9.  vyzýva Komisiu, členské štáty a Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE), aby zvýšili zber pravidelných údajov o duševnom zdraví na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni, najmä o prevalencii depresie, pričom tieto údaje by mali byť členené minimálne podľa pohlavia, rodu, vekovej kategórie a sociálno-ekonomického postavenia a mali by zahŕňať ukazovatele sexuálneho a reprodukčného zdravia;

10.  domnieva sa, že na opatreniach prijatých na úrovni EÚ v oblasti duševného zdravia a pohody by sa mali podieľať vedúce osobnosti v politike, v oblasti zdravia, vzdelávania a sociálnej oblasti spoločne so sociálnymi partnermi a s organizáciami občianskej spoločnosti; považuje za nevyhnutné, aby duševné zdravie prestalo byť v určitých sociálnych prostrediach tabu;

11.  trvá na tom, že súvislosť medzi sociálno-ekonomickými podmienkami a duševným zdravím a pohodou je zásadná pre jednotnosť politiky v oblasti duševného zdravia, keďže chudoba a sociálne vylúčenie zvyšujú problémy s duševným zdravím; poznamenáva, že feminizácia chudoby a úsporné politiky, ktoré neúmerne ovplyvňujú ženy, viac ohrozujú duševnú pohodu žien;

12.  zdôrazňuje význam sociálnej liečby a starostlivosti o duševné zdravie, napríklad prostredníctvom športu, hudby, umenia a kultúrnych činností, ako dôležitý prvok poskytovania zdravotnej starostlivosti znižujúci hospodárske a ľudské náklady, ktoré môžu problémy s duševným zdravím spôsobiť jednotlivcom a spoločnosti ako celku; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby viac investovali do programov starostlivosti o duševné zdravie, ako je napríklad sociálna terapia;

13.  so znepokojením konštatuje, že Svetová zdravotnícka organizácia vie len o 13 členských štátoch EÚ, ktoré majú vnútroštátnu stratégiu pre prevenciu samovrážd; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali a uplatňovali národnú stratégiu pre prevenciu samovrážd a aby prijali prijatie opatrenia na zníženie rizikových faktorov súvisiacich so samovraždou, ako sú nadmerné užívanie alkoholu, liekov a omamných látok, sociálne vylúčenie, depresia a stres; požaduje takisto zriadenie systémov na poskytovanie podpory po pokusoch o samovraždu;

14.  uznáva vplyv médií, a najmä internetových a sociálnych médií, na duševné zdravie a pohodu najmä mladých žien a dievčat, a poznamenáva, že sa musí vykonať ďalší výskum tejto témy; konštatuje, že mediálne kultúry, ktoré kladú dôraz na vek žien a ich fyzický vzhľad, majú potenciálne nepriaznivé účinky na duševné zdravie a pohodu žien a dievčat, ktoré sa prejavujú napr. úzkosťou, depresiou alebo obsedantným správaním; zdôrazňuje, že sa musia vypracovať účinné nástroje vrátane právnych opatrení na riešenie online šikanovania, obťažovania a zaobchádzania s ľuďmi ako s vecami; zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať ambicióznu stratégiu pre elektronické duševné zdravie a pohodu a že je potrebné pracovať so zainteresovanými stranami na vypracovaní rozvíjajúcich sa elektronických terapií; uznáva, že je potrebné, aby boli do mediálnej stratégie v oblasti duševného zdravia zapojené všetky zúčastnené strany vrátane vydavateľov a reklamného priemyslu, ktorí musia prijať etické normy, aby nedochádzalo k zaobchádzaniu so ženami ako s vecami a k podporovaniu rodových stereotypov;

15.  poukazuje na skutočnosť, že niektoré ženy majú vďaka médiám, stereotypnej reklame a sociálnemu tlaku narušené vnímanie svojho obrazu a že u nich vzniknú poruchy príjmu potravy a behaviorálne poruchy, napríklad anorexia, bulímia, ortorexia, nárazové prejedanie sa alebo bigorexia; podporuje prístup zohľadňujúci rodový aspekt k poruchám príjmu potravy a jeho začlenenie do diskusie o zdraví, ako aj do informácií adresovaných širokej verejnosti; vyzýva členské štáty, aby zriadili kontaktné miesta pomoci a podpory v školách, ktoré budú poskytovať psychologickú podporu študentom, najmä dospievajúcim dievčatám, ktoré sú náchylnejšie na vznik porúch príjmu potravy;

16.  víta skutočnosť, že svetoví lídri po prvýkrát uznali podporovanie duševného zdravia a pohody a prevenciu a liečbu drogovo závislých osôb za priority v oblasti zdravia v rámci celosvetového rozvojového programu;

17.  vyjadruje vážne znepokojenie nad poskytovaním starostlivosti o duševné zdravie a súvisiacich zariadení pre utečenkyne a dievčatá v Európe vo všetkých členských štátoch, najmä pre tie v provizórnych podmienkach; zdôrazňuje, že zadržiavanie utečencov a žiadateľov o azyl bez efektívneho a účinného spracovania ich žiadostí o azyl je v rozpore s medzinárodným právom a má negatívny vplyv na ich duševné zdravie a pohodu; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili ochranu žiadateliek o azyl, ktoré sú zadržané, a zdôrazňuje, že týmto ženám treba poskytnúť okamžitú ochranu vrátane okamžitého ukončenia zaistenia, urýchlenia premiestnenia a presadzovania podpory a poradenstva; vyzýva členské štáty, aby oddelili politiky v oblasti zdravia od imigračnej kontroly tým, že umožnia prístup k základným službám zdravotnej starostlivosti a neuložia poskytovateľom zdravotnej starostlivosti povinnosť nahlasovať migrantov bez dokladov; navyše žiada, aby členské štáty vykonávali usmernenia viacerých agentúr o ochrane a podpore duševného zdravia a psychosociálnej pohody utečencov, žiadateľov o azyl a migrantov v Európe, ktoré vypracovali WHO/Europe, UNHCR a IOM;

18.  poukazuje na to, že ženy musia často absolvovať dvojitý pracovný deň, to znamená, pracovný deň na pracovisku v zamestnaní a pracovný deň doma, lebo muži sa nevenujú dostatočne domácim prácam a výchove dcér a synov, čo spôsobuje, že mnohé ženy trpia depresiou, úzkosťou a stresom okrem pocitov viny za zlyhanie pri riadnej starostlivosti o rodinu, čo je úloha tradične pridelená ženám;

19.  odsudzuje rozšírený sexistický stereotyp, podľa ktorého moderná žena musí vynikať v štúdiu a v práci, ale musí splniť tradičné očakávania, že bude dobrou ženou, bude sa dobre starať o domov a bude dokonalou matkou, pričom sa bude starať o svoj výzor, čo je vzorec správania, ktorý mnohým ženám spôsobuje pocity stresu a úzkosti;

20.  vyzýva Komisiu, členské štáty a miestne orgány, aby vypracovali špecificky prispôsobené politiky na poskytovanie starostlivosti o duševné zdravie skupinám zraniteľných žien v marginalizovaných komunitách a ženám, ktoré sa stretávajú s prierezovou diskrimináciou, ako sú utečenkyne a migrantky, ženy čeliace chudobe a sociálnemu vylúčeniu, intersexuálne a transrodové osoby, ženy z etnických menšín, ženy so zdravotným postihnutím, staršie ženy a ženy vo vidieckych oblastiach;

21.  zdôrazňuje dôležitosť prístupu životného cyklu k duševnému zdraviu, keď sa potreby každej vekovej kategórie riešia jednotným a komplexným spôsobom s dôrazom na dospievajúce dievčatá a staršie ženy, ktoré v priemere udávajú nižšiu mieru životnej spokojnosti ako muži rovnakých vekových kategórií;

22.  odporúča, aby sa v prípade tehotenstva zdravotná starostlivosť v oblasti duševného zdravia začala čo najskôr v prvom trimestri tehotenstva, aby bolo možné diagnostikovať špecifické stavy, ktoré je vhodné sledovať, rozpoznať sociálne problémy, pri ktorých riešení by ženy mohli potrebovať pomoc sociálnych služieb alebo služieb v oblasti duševného zdravia, a takisto poskytnúť ženám informácie o otázkach súvisiacich s tehotenstvom; požaduje rozsiahlejšie poskytovanie komplexnej a miestnej pôrodnej starostlivosti vrátane súkromných pôrodných asistentiek a pôrodníkov vo všetkých členských štátoch EÚ a zdôrazňuje osobitný význam tejto otázky pre vidiecke oblasti; zdôrazňuje, že psychologická zdravotná starostlivosť je rovnako dôležitá ako starostlivosť o fyzické zdravie, a poznamenáva, že 10 % až 15 % žien v EÚ, ktoré práve porodili, trpí popôrodnou depresiou; zdôrazňuje význam dostupnosti psychologickej a lekárskej starostlivosti pre ženy po spontánnom aj umelom prerušení tehotenstva a potrebu citlivého a personalizovaného prístupu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali, rozvíjali a vykonávali včasné odhaľovanie a liečbu popôrodnej psychózy a popôrodnej depresie;

23.  zdôrazňuje, že sociálna politika a politika zamestnanosti, najmä politika v oblasti rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, musí využívať celostný prístup zohľadňujúci duševné zdravie a pohodu žien a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali s odborovými organizáciami, zamestnávateľmi, zdravotníckymi pracovníkmi a občianskou spoločnosťou s cieľom vyvinúť celostný prístup k rodovo citlivej duševnej pohode v práci; konštatuje, že je dôležité poskytovať školenia v oblasti duševného zdravia osobám pracujúcim v riadiacich pozíciách v súkromnom a verejnom sektore;

24.  uznáva dôležitú úlohu formálnych a neformálnych opatrovateľov v oblasti starostlivosti o duševné zdravie, ktorými sú prevažne ženy; požaduje, aby sa osobitná pozornosť venovala úlohe formálnych a neformálnych opatrovateľov v oblasti starostlivosti o duševné zdravie, a najmä úlohe opatrovateliek, a takisto požaduje opatrenia na ochranu duševného zdravia a pohody samotných opatrovateľov;

25.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zahrnuli problémy s duševným zdravím a pohodou, s ktorými sa stretávajú muži a chlapci z dôvodu rodových stereotypov a ktoré vedú k vyššej pravdepodobnosti užívania omamných látok a samovrážd ako u žien; zdôrazňuje, že v politikách pre duševné zdravie mužov sa musia zohľadniť aj hľadiská veku a priemernej dĺžky života, sociálno-ekonomické podmienky, sociálne vylúčenie a zemepisné faktory;

Rodová rovnosť v klinickom skúšaní

26.  zdôrazňuje, že je potrebné klinické skúšanie farmaceutických výrobkov na mužoch aj ženách, pričom toto skúšanie by malo byť inkluzívne, nediskriminačné a malo by sa vykonávať pri zachovaní podmienok rovnosti, začlenenia a bez marginalizácie a malo by primerane odrážať populáciu, ktorá bude výrobky používať; navrhuje, aby sa pri klinickom skúšaní zohľadňovali aj osobitné zraniteľné skupiny obyvateľstva, ako sú pediatrickí a geriatrickí pacienti a osoby z etnických menšín; zastáva názor, že údaje rozdelené podľa pohlavia by sa mali zbierať aj po umiestnení výrobkov na trh, aby sa dali zaznamenať rôzne vedľajšie účinky, rovnako ako výskum a údaje o vykonávaní príslušných právnych predpisov EÚ členskými štátmi;

27.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad skutočnosťou, že nedostatočné zlepšenie zastúpenia žien v klinickom skúšaní a biomedicínskom výskume ohrozuje zdravie a život žien a zdôrazňuje, že metodiky a návrh klinického skúšania musia umožniť rozčlenenie analýz podľa veku a rodu; poukazuje preto na naliehavú potrebu začleniť rodové rozdiely do klinických postupov v oblasti duševného zdravia;

28.  zdôrazňuje význam zverejňovania výsledkov klinického skúšania, aby bola metodika transparentná a dostupná;

29.  pripomína, že výskyt infekčných chorôb (napr. HIV a malárie) a nepriaznivý výsledok tehotenstva (napr. narodenie mŕtveho plodu) je najvyšší v krajinách s nízkymi a strednými príjmami; žiada, aby sa do klinického skúšania začlenili tehotné ženy, čo umožní znížiť chorobnosť a úmrtnosť matiek a dojčiat;

30.  žiada, aby sa na označeniach farmaceutických výrobkov jasne uvádzalo, či sa uskutočnili skúšky na ženách a či sa môžu očakávať odlišné vedľajšie účinky u mužov a u žien; vyzýva členské štáty, aby podporili výskum dlhodobých účinkov výrobkov používaných v hormonálnej liečbe;

31.  žiada Komisiu, aby stimulovala projekty na úrovni EÚ zamerané na to, ako sa so ženami zaobchádza v klinickom výskume; domnieva sa, že do takýchto projektov by mali byť zapojené zdravotnícke orgány na všetkých úrovniach a farmaceutický priemysel, a to vypracovaním špecifických stratégií na vykonávanie usmernení o skúmaním a posudzovaní rodových rozdielov v klinickom skúšaní;

32.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby investovali do informačných kampaní na povzbudenie účasti žien na klinickom skúšaní;

33.  naliehavo žiada Európsku agentúru pre lieky (EMA), aby vypracovala samostatné usmernenia na posudzovanie žien ako špecifickej populačnej skupiny v klinickom skúšaní;

34.  vyzýva členské štáty, aby pri uplatňovaní nariadenia (EÚ) č. 536/2014 o klinickom skúšaní liekov na humánne použitie uplatňovali metodický prístup pre klinické skúšanie, ktorý zaručí adekvátne zastúpenie mužov a žien, pričom treba v venovať zvýšenú pozornosť transparentnosti rodového zloženia účastníkov skúšok, a aby pri posudzovaní správnosti vykonávania tohto nariadenia osobitne sledovali úroveň zastúpenia žien a mužov;

35.  naliehavo vyzýva členské štáty, Európsku agentúru pre lieky (EMA) a relevantné zainteresované strany, aby zabezpečili začlenenie faktorov pohlavia a rodu v najskorších fázach výskumu a vývoja liečiv ešte pred fázou klinického skúšania; zdôrazňuje, že je potrebná lepšia výmena najlepších postupov v tejto oblasti medzi výskumnými inštitúciami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v celej Európe;

36.  zdôrazňuje, že je potrebné bezodkladné konanie na nápravu rodových rozdielov v klinickom skúšaní v oblastiach zdravia, kde sú tieto rozdiely osobitne škodlivé, ako napríklad v prípade liekov na Alzheimerovu chorobu, rakovinu, liečbu mŕtvice a kardiovaskulárnych chorôb a antidepresív;

37.  zdôrazňuje, že výskumní pracovníci a všetky relevantné zainteresované strany musia konať koordinovane na odstránenie škodlivých vedľajších účinkov liekov, ktoré osobitne postihujú ženy, ako sú napríklad antidepresíva, antikoncepcia a iné lieky, s cieľom zlepšiť zdravie žien a kvalitu zdravotnej starostlivosti;

38.  so znepokojením konštatuje, že výskum v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti v rozvojových krajinách sa vyznačuje rodovou diskrimináciou a rodovými rozdielmi, čo má vplyv na rozvoj primeraných a cielených liečebných postupov; poukazuje predovšetkým na to, že pacienti v rozvojových krajinách nie sú primerane zastúpení vo farmakologickom výskume; konštatuje, že osobitné časti obyvateľstva vrátane detí a tehotných žien boli zanedbávané pri vývoji liekov na tuberkulózu; zdôrazňuje, že je potrebné zhromažďovať a uchovávať vzorky pre farmakogenetické štúdie v budúcich klinických skúšaniach liekov na rodovom základe; pripomína, že rozdielna biologická a fyziologická konštitúcia žien si vyžaduje náležité informácie o účinnosti liekov na ich telá;

39.  so znepokojením konštatuje, že zvýšený offshoring skúšania liekov do Afriky a iných málo rozvinutých regiónov môže viesť k závažnému porušovaniu etických noriem a porušovaniu základných zásad EÚ, ako je právo na ochranu zdravia a zdravotnú starostlivosť; upozorňuje, že zraniteľné osoby, najmä ženy, bez prístupu k cenovo dostupnej zdravotnej starostlivosti alebo zdravotnému poisteniu, ako aj prístupu k cenovo dostupným liekom nemajú inú možnosť, než sa zúčastniť na klinickom skúšaní, ak chcú dostať lekársku starostlivosť, pričom si pravdepodobne neuvedomujú s tým spojené riziká;

40.  poznamenáva, že je dokázané, že ženy užívajú väčšie množstvá psychotropných liekov ako muži, ale je veľmi málo štúdií o rodových rozdieloch, pokiaľ ide o účinok týchto liekov, ktoré sa predpisujú ženám a mužom bez rozdielu a v rovnakých dávkach; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že ženy vo väčšej miere trpia negatívnymi účinkami psychotropných liekov, lebo sú vylúčené z klinického skúšania, takže sa nezohľadňuje ženská fyziológia; poukazuje aj na skutočnosť, že ženy sa častejšie ako muži usilujú vyriešiť svoje duševné problémy pomocou psychoterapie;

Všeobecné poznámky

41.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby:

   a) podporovali zdravotnú starostlivosť zabezpečením bezproblémového prístupu k službám a poskytovaním primeraných informácií prispôsobených osobitným potrebám mužov a žien a presadzovali výmenu najlepších postupov v oblasti duševného zdravia a klinického výskumu;
   b) vytvorili prehľad osobitných zdravotných potrieb mužov a žien a zabezpečili začlenenie rodového hľadiska do svojich politík, programov a výskumu v oblasti zdravotníctva od ich vývoja a návrhu k posudzovaniu vplyvu a rozpočtovaniu;
   c) zabezpečili zameranie stratégií prevencie na ženy, ktorým hrozí prierezová diskriminácia, ako sú napríklad Rómky, ženy so zdravotným postihnutím, lesbické a bisexuálne ženy, migrantky, utečenkyne a ženy žijúce v chudobe, ako aj transrodové a intersexuálne osoby;
   d) uznali rodovo motivované násilie a násilie páchané na ženách ako problém verejného zdravia, ako sa uvádza v rezolúcii Svetovej zdravotníckej organizácie WHA49.25 z 25. mája 1996, ktorý má priamy vplyv na duševné zdravie a pohodu žien;
   e) zabezpečili urýchlenie celoeurópskeho prieskumu o rozšírení násilia na základe pohlavia, ktorý bude použitý v rámci Európskeho štatistického systému, ako bolo stanovené v pracovnom programe Eurostatu na rok 2016, a pravidelne zbierali roztriedené údaje, najmä o výskyte depresií, a aby tieto údaje bola rozdelené aspoň podľa pohlavia, vekových skupín a sociálno-ekonomického postavenia;
   f) podporovali organizácie občianskej spoločnosti a organizácie žien, ktoré presadzujú práva žien, a aby sa usilovali o zastúpenie žien pri riešení otázok európskej a vnútroštátnej politiky v oblasti zdravia a aby európske a vnútroštátne politiky v oblasti zdravia zodpovedali ich potrebám;
   g) stimulovali programy, ktoré sa zaoberajú osobitnými potrebami žien v súvislosti s chorobami, ako je osteoporóza, muskuloskeletálne problémy a ochorenia centrálnej nervovej sústavy ako Alzheimerova choroba a/alebo demencia vrátane programov na informovanie žien o spôsoboch prevencie a programov ponúkajúcich odbornú prípravu zdravotníckeho personálu;
   h) venovali osobitnú pozornosť špeciálnym potrebám žien s diagnostikovaným syndrómom chronickej únavy alebo fibromyalgiou tým, že sa im poskytnú dostatočne kvalitné služby zdravotnej starostlivosti;
   i) zvýšili financovanie na podporu výskumu príčin a možných spôsobov liečby endometriózy a tiež na vypracovanie klinických usmernení a vytvorenie referenčných centier; podporovali informačné a osvetové kampane o endometrióze a jej prevencie a poskytli prostriedky na odbornú prípravu špecializovaných zdravotníckych pracovníkov a na výskumné iniciatívy;

42.  vyzýva členské štáty, aby prijali politiky na zlepšenie priemernej úrovne zdravia populácie odstránením zdravotných nerovností, ktoré postihujú znevýhodnené sociálno-ekonomické skupiny; v tejto súvislosti požaduje aktívne zapojenie mnohých politických sektorov, nielen sektorov verejného zdravia a systémov zdravotnej starostlivosti, ale aj vzdelávania, sociálneho zabezpečenia, rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a plánovania miest, pričom zapájať by sa mali vždy s jasnou perspektívou rodovej rovnosti;

43.  vyzýva vlády rozvojových krajín, aby začlenili rodové hľadisko do politiky duševného zdravia a vypracovali politiky a programy, ktoré budú zamerané na osobitné potreby žien v oblasti liečby duševného zdravia, ako aj na spoločenské príčiny psychických problémov; so znepokojením konštatuje, že v najmenej rozvinutých krajinách je vylúčenie žien z biomedicínskeho výskumu často spôsobené nedostatkom informačných a osvetových kampaní, plnením materských a opatrovateľských úloh a nedostatkom slobody rozhodovania v ich domácnostiach; vyjadruje pevné presvedčenie, že kľúčom k ďalšiemu zníženiu rodových rozdielov v oblasti duševného zdravia by bola lepšia rovnováha medzi rodovými úlohami a povinnosťami, istota príjmu, rovnaký prístup k vzdelávaniu, začlenenie do trhu práce, účinnejšie opatrenia na podporu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, najmä pre slobodné matky, rozvoj záchranných sociálnych sietí a zníženie miery chudoby;

44.  domnieva sa, že medzi sexuálne a reprodukčné práva patrí prístup k legálnemu a bezpečnému umelému prerušeniu tehotenstva, k spoľahlivej, bezpečnej a cenovo dostupnej antikoncepcii a ku komplexnému vzdelávaniu o sexualite a vzťahoch;

45.  považuje za poľutovaniahodné, že sexuálne a reprodukčné práva sú vo viacerých členských štátoch EÚ značne obmedzené a/alebo sa uplatňujú len za určitých podmienok;

46.  zastáva názor, že rastúci počet zdravotných pracovníkov, ktorí odmietajú vykonávať zákrok na umelé prerušenie tehotenstva v členských štátoch, prestavuje ďalšiu hrozbu pre zdravie a práva žien; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili existenciu aspoň minimálneho počtu zdravotných pracovníkov na vykonávanie umelých prerušení tehotenstva v nemocniciach;

47.  vyzýva členské štáty, aby predchádzali a zakázali násilnú sterilizáciu žien, t. j. jav, ktorý postihuje predovšetkým ženy so zdravotným postihnutím, transrodové a intersexuálne osoby a Rómky, a trestne ju stíhali;

48.  zdôrazňuje, že plošné kontrolné vyšetrenia (skríning) v rannom štádiu rakoviny spolu s informačnými programami patria medzi najúčinnejšie opatrenia na prevenciu rakoviny a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby všetky ženy a dievčatá mali prístup k takémuto skríningu;

49.  zdôrazňuje, že posilnenie postavenia žien a podpora rodovej rovnosti sú rozhodujúce pre zrýchlenie trvalo udržateľného rozvoja, a tým pre ukončenie všetkých foriem diskriminácie žien a dievčat, a to aj v oblasti duševného zdravia a klinického výskumu, pričom nejde len o základné ľudské právo, ale toto posilnenie a táto podpora majú multiplikačný účinok vo všetkých ostatných rozvojových oblastiach (cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 5);

50.  domnieva sa, že členské štáty majú povinnosť zaručiť poskytovanie miestnej pôrodníckej starostlivosti ako verejnej služby a zabezpečiť, aby pôrodné asistentky boli dostupné aj vo vidieckych a horských regiónoch;

51.  vyzýva zdravotnícke orgány členských štátov, aby uznali endometriózu za ochorenie spôsobujúce neschopnosť, pretože by to postihnutým ženám umožnilo získať nárok na bezplatné ošetrenie, a to aj v prípade nákladných spôsobov liečby a/alebo chirurgického zákroku, a tiež nárok na uznanie špeciálnej pracovnej neschopnosti počas najkritickejších období, čím by sa zabránilo ich stigmatizácii na pracovisku;

52.  vyzýva členské štáty, Komisiu a príslušné agentúry, aby zabezpečili plný prístup všetkých utečencov, žiadateľov o azyl a migrantov, najmä zraniteľných žien a dievčat, ku kvalitnej starostlivosti o fyzické a duševné zdravie v rámci všeobecných ľudských práv a aby z dlhodobého hľadiska zodpovedajúco pripravili vnútroštátne systémy zdravotnej starostlivosti pre prichádzajúcich utečencov a žiadateľov o azyl; zdôrazňuje, že je potrebná rodovo citlivá odborná príprava o duševnom zdraví imigračných, azylových pracovníkov a pracovníkov presadzovania práva, ktorí pracujú s utečencami, žiadateľmi o azyl a prisťahovalcami, najmä tých, ktorí pracujú so zraniteľnými ženami a dievčatami; domnieva sa, že tieto potrebné opatrenia zdravotnej starostlivosti by mali zahŕňať opatrenia, ako sú bezpečné ubytovanie a sanitárne zariadenia pre ženy a dievčatá, právne poradenstvo a prístup k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam vrátane antikoncepcie, podpory pre osoby, ktoré zažili sexuálne násilie, a bezpečného a legálneho umelého prerušenia tehotenstva;

53.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby okamžite ukončili súčasné úsporné politiky a škrty verejných výdavkov, ktoré obplyvňujú služby, ktoré sú zásadné na dosiahnutie vysokej úrovne ochrany zdravotnej starostlivosti pre všetky ženy a mužov, dievčatá a chlapcov v EÚ bez ohľadu na ich pôvod alebo právne postavenie;

54.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili bezplatný prístup k zdravotníckym službám pre nezamestnané ženy, ženy vo vidieckych oblastiach a dôchodkyne s nízkym príjmom, ktoré samé nevedia zaplatiť za lekárske vyšetrenia a liečbu;

55.  odporúča, aby sa ženám po pôrode dieťaťa so zdravotným postihnutím alebo so život ohrozujúcou chorobou poskytla špeciálna podpora vrátane bezplatného prístupu k dlhodobej pediatrickej domácej starostlivosti, paliatívnej pediatrickej starostlivosti a špecializovanej a ľahko dostupnej psychologickej podpore;

56.  zdôrazňuje, že dosiahnutie práva na zdravie pre všetkých prevláda nad ochranou práv duševného vlastníctva a závisí od investícií do európskeho výskumu v oblasti zdravia vrátane zdravotníckej technológie a liekov pre choroby spojené s chudobou a zanedbávané ochorenia;

57.  vyjadruje poľutovanie nad znižovaním rozpočtov na verejné zdravie členskými štátmi a vyjadruje sklamanie z toho, že vo všetkých členských štátoch sú ročné rozpočty pre programy zamerané na prevenciu násilia páchaného na ženách oveľa nižšie ako je jeho skutočná cena, či už ekonomického, sociálneho alebo morálneho charakteru; podporuje členské štáty pri zvyšovaní výdavkov na podporu programov prevencie násilia páchaného na ženách a efektívnej pomoci a ochrany obetí.

58.  vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia v zdravotnej oblasti týkajúce sa včasného odhaľovania a podpory pre obete rodovo motivovaného násilia a používali zdravotné protokoly v prípadoch útoku, ktoré by mali byť postúpené príslušným súdom s cieľom urýchliť právne konanie; vyzýva tiež členské štáty, aby zaručili právo prístupu k informáciám a integrovanej sociálnej pomoci, ktorá by sa mala poskytovať prostredníctvom trvalých služieb naliehavej starostlivosti so špecializáciou v multidisciplinárnych odborných službách;

59.  víta úsilie Komisie, aby EÚ ratifikovala Istanbulský dohovor, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že mnohé členské štáty tak ešte neurobili; naliehavo vyzýva Radu, aby zabezpečila čo najskoršie pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru;

60.  zdôrazňuje, že prostitúcia je tiež otázkou zdravia, keďže má škodlivé účinky na zdravie osôb, ktoré vykonávajú prostitúciu a ktoré s väčšou pravdepodobnosťou trpia sexuálnymi, fyzickými a duševnými zdravotnými traumami, závislosťou od drog a alkoholu a stratou sebaúcty, ako aj vyššou úmrtnosťou ako široká verejnosť; dodáva a zdôrazňuje, že mnohé osoby, ktoré si kupujú sex, žiadajú o nechránený komerčný sex, čo zvyšuje riziko škodlivých účinkov na zdravie osôb, ktoré vykonávajú prostitúciu, ako aj kupujúcich;

61.  vyzýva členské štáty, aby zamedzili, zakázali a trestne stíhali mrzačenie ženských pohlavných orgánov a mrzačenie pohlavných orgánov intersexuálnych osôb a aby poskytli podporu pre duševné zdravie spolu s fyzickou starostlivosťou obetiam a osobám, ktorých by sa to mohlo týkať;

62.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť najzraniteľnejším alebo najviac znevýhodneným skupinám a naštartovali intervenčné programy pre ne;

63.  domnieva sa, že nedostatok porovnateľných, komplexných, spoľahlivých a pravidelne aktualizovaných rodovo rozčlenených údajov je zdrojom diskriminácie žien v oblasti zdravia;

64.  pripomína, že zdravotnícka starostlivosť a politika sú v kompetencii členských štátov a úloha Európskej komisie je komplementárna k vnútroštátnym politikám;

o
o   o

65.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) EMEA/CHMP/3916/2005 - ICH http://www.ema.europa.eu/docs/en_GB/document_library/Scientific_guideline/2010/01/WC500059887.pdf
(2) Krug, Dahlberg, Mercy, Zwi a Lozano, 2002.


Priority pre 61. zasadnutie Komisie OSN pre postavenie žien
PDF 354kWORD 49k
Odporúčanie Európskeho parlamentu Rade zo 14. februára 2017 o prioritách EÚ pre 61. zasadnutie Komisie OSN pre postavenie žien (2017/2001(INI))
P8_TA(2017)0029A8-0018/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh odporúčania Rade, ktoré predložila Constance Le Grip v mene skupiny PPE a Maria Arena v mene skupiny S&D, o prioritách EÚ pre 61. zasadnutie Komisie OSN pre postavenie žien (B8-1365/2016),

–  so zreteľom na závery Rady z 26. mája 2015 o rodovej otázke v oblasti rozvoja a o novom globálnom partnerstve pre odstránenie chudoby a trvalo udržateľnom rozvoji po roku 2015 a zo 16. decembra 2014 o transformačnom programe na obdobie po roku 2015,

–  so zreteľom na 61. zasadnutie Komisie OSN pre postavenie žien (CSW) a jeho prioritnú tému s názvom Posilnenie ekonomického postavenia žien v meniacom sa svete práce,

–  so zreteľom na 4. svetovú konferenciu o ženách, ktorá sa konala v septembri 1995 v Pekingu, na deklaráciu a akčnú platformu prijatú v Pekingu a na následné záverečné dokumenty prijaté 9. júna 2000, 11. marca 2005, 2. marca 2010 a 9. marca 2015 na osobitných zasadnutiach OSN Peking +5, Peking +10, Peking +15 a Peking +20, ktoré sa týkajú ďalších opatrení a iniciatív na vykonávanie Pekinskej deklarácie a akčnej platformy,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979 (ďalej len „CEDAW”),

–  so zreteľom na článok 113 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0018/2017),

A.  keďže rovnosť medzi ženami a mužmi je základnou zásadou EÚ zakotvenou v Zmluve o Európskej únii a predstavuje jeden z jej cieľov a úloh a keďže EÚ sa touto zásadou riadi aj vo svojej vonkajšej činnosti, pretože oba rozmery by mali byť koordinované;

B.  keďže ľudské práva žien a rodová rovnosť nie sú len základnými ľudskými právami, ale aj predpokladmi ďalšieho rozvoja a zníženia chudoby a nevyhnutným základom mierového, prosperujúceho a udržateľného sveta;

C.  keďže obťažovanie žien a násilie na ženách zahŕňajú širokú škálu porušovania ľudských práv; keďže všetky tieto prípady zneužívania môžu zanechať hlboké stopy v psychike vo forme fyzickej alebo sexuálnej ujmy alebo utrpenia vrátane hrozby vykonania takýchto činov a nátlaku, poškodzujú celkové zdravie žien a dievčat vrátane ich reprodukčného a sexuálneho zdravia a v niektorých prípadoch sa končia smrťou;

D.  keďže 23. januára 2017 americký prezident Donald Trump znovu zaviedol tzv. pravidlo „global gag“, ktoré bráni tomu, aby medzinárodné organizácie dostávali od USA akúkoľvek celosvetovú pomoc v oblasti zdravia, ak poskytujú služby alebo poradenstvo v oblasti prerušenia tehotenstva, takéto služby odporúčajú alebo za ne lobujú – aj keď pri tom využívajú vlastné a nie americké finančné prostriedky a aj vtedy, ak je prerušenie tehotenstva v ich krajine legálne; keďže to bude mať vplyv na programy zamerané na HIV/AIDS, zdravie matiek a detí, boj proti vírusu Zika a ďalšie oblasti zdravia a chorôb; keďže toto pravidlo bude krokom späť v dlhoročnom pokroku dosiahnutom v oblasti zdravia a dobrých životných podmienok komunít na celom svete, najmä pokiaľ ide o práva žien a dievčat, a mohlo by obmedziť prístupu ku zdravotnej starostlivosti pre milióny ľudí na celom svete;

E.  keďže piatym cieľom trvalo udržateľného rozvoja je dosiahnuť rodovú rovnosť a posilniť postavenie všetkých žien a dievčat na celom svete; keďže cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 5 je samostatným cieľom, čo znamená, že sa musí začleniť do celého programu 2030 a do realizácie všetkých cieľov trvalo udržateľného rozvoja; keďže posilniť postavenie žien znamená poskytnúť im nástroje potrebné na to, aby sa stali ekonomicky nezávislé, boli rovnako zastúpené v celej spoločnosti, zohrávali rovnakú úlohu vo všetkých sférach života a získali väčšie právomoci vo verejnom živote a kontrolu nad všetkými rozhodnutiami, ktoré ovplyvňujú ich život;

F.  keďže ženy sú dôležitými hospodárskymi činiteľmi na celom svete a hospodárska účasť žien môže stimulovať hospodárstvo, vytvárať pracovné miesta a budovať inkluzívnu prosperitu; keďže krajiny, ktoré oceňujú ženy a posilňujú ich postavenie, aby sa v plnej miere zúčastňovali na trhu práce a podieľali na rozhodovaní, sú stabilnejšie, prosperujúcejšie a bezpečnejšie; keďže rodové rozpočtovanie predstavuje inteligentnú ekonomiku a zabezpečuje, aby verejné výdavky slúžili na podporu rovnosti medzi ženami a mužmi;

G.  keďže tvorivosť a podnikateľský potenciál žien sú nedostatočne využívanými zdrojmi hospodárskeho rastu a zamestnanosti, ktoré by sa mali ďalej rozvíjať;

H.  keďže napriek presvedčivým dôkazom, že posilnenie postavenia žien je kľúčom k znižovaniu chudoby, podpore rozvoja a riešeniu najnaliehavejších problémov vo svete, vlády EÚ 20 rokov po pekinskej konferencii uznali, že žiadna krajina nedosiahla v plnej miere rovnosť medzi ženami a mužmi ani posilnenie postavenia žien a dievčat, že pokrok bol pomalý a nerovnomerný, že najväčšie nedostatky a formy diskriminácie pretrvávajú a že sa objavili nové výzvy pri vykonávaní 12 kritických oblastí záujmu akčnej platformy;

I.  keďže EÚ zohráva dôležitú úlohu pri posilňovaní postavenia žien a dievčat v rámci EÚ, ako aj na celosvetovej úrovni prostredníctvom politických a finančných prostriedkov; keďže EÚ musí hrať kľúčovú úlohu strážkyne dohodnutého prístupu OSN a EÚ k ľudským právam žien;

J.  keďže ženy naďalej produkujú približne 80 % potravín v najchudobnejších krajinách a v súčasnosti sú hlavnými strážkyňami biodiverzity a osiva;

K.  keďže pôda nie je len prostriedkom na produkciu, ale aj miestom spájaným s kultúrou a identitou; keďže prístup k pôde je preto základnou súčasťou života a neodňateľným právom vidieckych a domorodých žien;

1.  predkladá Rade toto odporúčanie:

Všeobecné podmienky pre posilnenie postavenia žien a dievčat

Posilňovanie ekonomického postavenia žien a prekonanie prekážok na trhu práce

Zabezpečenie rovnakého podielu žien na všetkých úrovniach rozhodovania

Riešenie potrieb najmarginalizovanejších žien

Premietanie týchto záväzkov do výdavkov a zvyšovanie ich viditeľnosti

   a) potvrdiť svoj záväzok voči Pekinskej akčnej platforme, ako aj voči celej škále opatrení na podporu ľudských práv žien a dosiahnutia rodovej rovnosti, ktoré sú v nej uvedené; potvrdiť svoj záväzok v súvislosti s dvojitým prístupom k ľudským právam žien prostredníctvom uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých oblastiach politiky a vykonávania osobitných opatrení v záujme ľudských práv žien a rodovej rovnosti;
   b) podporovať politiky, ktorých cieľom je investovanie do rovnakého prístupu žien a dievčat ku kvalitnému vzdelaniu a odbornej príprave vrátane formálneho, informálneho a neformálneho vzdelávania a odstránenie rodovej nerovnosti v týchto oblastiach, ako aj vo všetkých sektoroch, najmä tých, v ktorých tradične prevládajú muži;
   c) bojovať proti všetkým formám násilia na ženách a dievčatách vo verejnej a súkromnej sfére, pretože znamenajú závažné porušenie ich fyzickej a psychickej integrity, ktoré im bráni plne rozvíjať ich potenciál; pokročiť k úplnej ratifikácii Istanbulského dohovoru všetkými stranami;
   d) brať do úvahy, že OSN, EÚ a jej členské štáty tiež musia zintenzívniť svoje vnútropolitické úsilie zamerané na odstránenie násilia páchaného na ženách a násilia založeného na rodovej príslušnosti, aby sa stali vplyvnejšími aktérmi na svetovej úrovni; pripomenúť preto svoju výzvu, aby Komisia predložila návrh stratégie EÚ na boj proti násiliu páchanému na ženách vrátane smernice stanovujúcej minimálne normy; v tejto súvislosti tiež vyzvať všetky strany, aby podpísali a ratifikovali Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu;
   e) navrhovať politiky na presadzovanie a podporu dôstojnej práce a plnej zamestnanosti pre všetky ženy;
   f) zabezpečiť univerzálny prístup k starostlivosti v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a k reprodukčným právam, ako bolo dohodnuté v akčnom programe Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji, v Pekinskej akčnej platforme a v záverečných dokumentoch z konferencií zameraných na ich preskúmanie; poskytovať dievčatám, chlapcom, mladým ženám a mladým mužom sexuálnu výchovu primeranú ich veku s cieľom obmedziť počet predčasných neželaných tehotenstiev alebo šírenie pohlavne prenosných chorôb;
   g) dôrazne odsudzuje pravidlo „global gag“, ktoré bráni tomu, aby medzinárodné organizácie dostávali prostriedky na programy plánovania rodičovstva z USA, ak poskytujú služby alebo poradenstvo v oblasti prerušenia tehotenstva, takéto služby odporúčajú alebo za ne lobujú; považuje toto pravidlo za priamy útok na práva žien a dievčat a krok späť v pokroku, ktorý sa dosiahol; naliehavo výzva EÚ a jej členské štáty, aby dosahu tohto pravidla čelili výrazným zvýšením financovania do oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv a zriadením medzinárodného fondu na financovanie prístupu ku kontrole pôrodnosti a k bezpečnému a legálnemu umelému prerušeniu tehotenstva, s použitím vnútroštátnych prostriedkov aj prostriedkov EÚ na rozvojovú pomoc, s cieľom nahradiť nedostatok finančných prostriedkov, ktorý vznikol v dôsledku krokov Trumpovej vlády smerujúcich k zastaveniu financovania všetkých zámorských organizácií poskytujúcich pomoc v oblasti služieb sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv;
   h) odstrániť rodové rozdiely v odmeňovaní, celoživotných príjmoch a dôchodkoch;
   i) ukončiť všetky formy diskriminácie žien v právnych predpisoch a politikách na všetkých úrovniach;
   j) bojovať proti všetkým formám rodových stereotypov, ktoré zachovávajú nerovnosť, násilie a diskrimináciu vo všetkých sférach spoločnosti;
   k) podporovať organizácie žien na všetkých úrovniach v ich práci; zapojiť ich ako partnerov do tvorby politiky a zabezpečiť dostatočné financovanie;
   l) aplikovať rodové rozpočtovanie – ako nástroj uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti – na všetky verejné výdavky;
   m) vyzvať všetky strany, aby ratifikovali a vykonávali dohovor CEDAW s osobitným dôrazom na články 1, 4, 10, 11, 13, 14 a 15;
   n) naliehať na všetky strany, aby schválili politiky a právne predpisy zabezpečujúce rovnaký prístup k práci, rovnakú odmenu za rovnakú prácu a prácu rovnakej hodnoty;
   o) pokračovať v práci na politikách na podporu a presadzovanie podnikania žien v rámci dôstojnej práce a odstránenia všetkých prekážok a spoločenských predsudkov, ktoré bránia v založení a vedení podniku, vrátane zlepšenia prístupu k finančným službám, úverom, rizikovému kapitálu a trhom za rovnakých podmienok a podporovania prístupu k informáciám, odbornej príprave a sieťam na podnikateľské účely, a zároveň túto prácu zintenzívniť; v tejto súvislosti uznať a podporovať úlohu sociálnych podnikov, družstiev a alternatívnych obchodných modelov pri posilňovaní postavenia žien;
   p) uznať, že makroekonomické politiky, najmä pokiaľ ide o rozpočtovú disciplínu a verejné služby, majú neprimeraný dosah na ženy a že tvorcovia politík musia tieto rodové vplyvy brať do úvahy;
   q) presadzovať nové investície do infraštruktúry sociálnej starostlivosti, vzdelávania a zdravotnej starostlivosti a do verejného poskytovania prístupných, cenovo dostupných a kvalitných služieb starostlivosti počas celého životného cyklu vrátane starostlivosti o deti a závislé a staršie osoby; zabezpečiť silnú ochranu a pracovné práva tehotných žien počas tehotenstva a po ňom;
   r) podporovať politiky, ktoré uprednostňujú rovnaké rozdelenie domácich a opatrovateľských povinností medzi ženami a mužmi;
   s) podporiť vypracovanie dohovoru Medzinárodnej organizácie práce (MOP), ktorý by poskytoval medzinárodnú normu na riešenie násilia založeného na rodovej príslušnosti na pracovisku;
   t) vykonávať politiky zamerané na riešenie fenoménu politického násilia voči ženám vrátane fyzického násilia, zastrašovania a obťažovania na internete;
   u) prijať účinné opatrenia na odstránenie detskej práce, pretože milióny dievčat sú zneužívané; zaviesť v rámci súčasných právnych predpisov EÚ nové mechanizmy, aby sa zabránilo dovozu tovaru, pri ktorého výrobe sa využíva detská práca;
   v) prostredníctvom kampaní na zvyšovanie informovanosti a podporných programov nabádať ženy a dievčatá, aby si zvolili kariéry v akademickej a výskumnej sfére vo všetkých vedeckých oblastiach s osobitným zameraním na technológie a digitálne hospodárstvo;
   w) zabezpečiť súdržnosť medzi vnútornými a vonkajšími politikami EÚ a cieľmi trvalo udržateľného rozvoja;
   x) chrániť občianske a politické práva a podporovať zabezpečenie rodovej vyváženosti v rozhodovacích procesoch na všetkých úrovniach, a to vrátane politického rozhodovania, hospodárskej politiky a programov, pracovísk, podnikania alebo akademickej sféry;
   y) zapájať sociálnych partnerov, občiansku spoločnosť a organizácie žien do hospodárskeho rozhodovania;
   z) posilňovať vedúce postavenie a účasť žien v rozhodovacom procese v situáciách konfliktov a po ich skončení a zabezpečiť prístup žien k pracovným miestam, trhom a politickej účasti a vedúcemu postaveniu v krajinách, ktoré prešli konfliktom, pričom všetky tieto prvky sú nevyhnutné pre stabilitu;
   aa) uľahčovať vlastníctvo pôdy a prístup k úverom pre ženy žijúce na vidieku a presadzovať, podnecovať a podporovať podnikateľské iniciatívy žien vo vidieckych oblastiach s cieľom umožniť im stať sa ekonomicky nezávislými a plne sa zúčastňovať na trvalo udržateľnom rozvoji a rozvoji vidieka a ťažiť z neho; chrániť a podporovať krátke potravinové dodávateľské reťazce prostredníctvom aktívnych politík na vnútornej i vonkajšej úrovni v EÚ;
   ab) stanoviť vnútorné a medzinárodné pravidlá, ktoré zabezpečia limity, pokiaľ ide o rozsiahle zaberanie pôdy v rozpore so záujmami drobných vlastníkov, najmä žien;
   ac) požadovať, aby sa vidiecke organizácie žien zapájali do tvorby politiky na miestnej, regionálnej, národnej a globálnej úrovni, a podporovať siete žien pri výmene skúseností a osvedčených postupov, najmä pokiaľ by príslušné rozhodnutia mohli ovplyvniť život žien;
   ad) vyzvať všetky krajiny, aby ratifikovali a vykonávali Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím vrátane jeho článku 6 s názvom Ženy so zdravotným postihnutím;
   ae) zdôrazňovať právo migrujúcich pracovníčok, najmä migrantiek a utečeniek pracujúcich v domácnosti, na dôstojné pracovné podmienky a rovnakú sociálnu ochranu; požadovať ratifikáciu a vykonávanie dohovoru MOP č. 189;
   af) naliehavo žiadať všetky strany, aby vykonávali politiky, ktoré ženám a dievčatám z radov utečencov zaručia práva a humánne zaobchádzanie;
   ag) zabezpečiť, aby sa rodovo motivované prenasledovanie považovalo za dôvod na žiadosť o azyl podľa dohovoru OSN z roku 1951 o právnom postavení utečencov;
   ah) zdôrazňovať, že je nutné chrániť a presadzovať práva LGBTI žien;
   ai) vyzvať komisiu CSW a výbor CEDAW, aby v súvislosti so svojou analýzou inštitucionalizovali medziodvetvový prístup a presadzovali koncepciu boja proti viacnásobnej diskriminácii prostredníctvom prierezovej analýzy vo všetkých orgánoch OSN;
   aj) uskutočňovať politiky na riešenie situácie žien, ktoré sa vyrovnávajú s chudobou a sociálnym vylúčením;
   ak) uznať úlohu žien ako formálnych a neformálnych opatrovateliek a zaviesť politiky vedúce k zlepšeniu podmienok, za akých poskytujú starostlivosť;
   al) mobilizovať zdroje potrebné na presadenie hospodárskych práv žien a zníženie rodovej nerovnosti, a to aj využívaním existujúcich nástrojov na úrovni EÚ a členských štátov, ako sú napríklad posúdenia vplyvu na rodovú rovnosť; uplatňovať rodové rozpočtovanie na verejné výdavky, aby sa zabezpečila rovnosť medzi ženami a mužmi a odstránili sa všetky rodové rozdiely;
   am) zabezpečiť plné zapojenie Európskeho parlamentu a jeho Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť do procesu rozhodovania o pozícii EÚ na 61. zasadnutí Komisie OSN pre postavenie žien;
   an) vyjadriť rozhodnú podporu činnosti orgánu OSN Ženy, ktorý je ústredným aktérom v rámci systému OSN na odstraňovanie násilia páchaného na ženách a dievčatách na celom svete a združovanie všetkých príslušných zainteresovaných strán s cieľom vyvolať politickú zmenu a koordinovať opatrenia; vyzvať všetky členské štáty OSN, ako aj EÚ, aby navýšili finančné prostriedky pre OSN Ženy;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto odporúčanie Rade a pre informáciu aj Komisii.

Právne oznámenie