Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2015/2283(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0114/2017

Predkladané texty :

A8-0114/2017

Rozpravy :

PV 16/05/2017 - 15
CRE 16/05/2017 - 15

Hlasovanie :

PV 17/05/2017 - 10.2
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0210

Prijaté texty
PDF 335kWORD 49k
Streda, 17. mája 2017 - Štrasburg Finálna verzia
Výročná správa za rok 2014 o subsidiarite a proporcionalite
P8_TA(2017)0210A8-0114/2017

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. mája 2017 o výročnej správe za rok 2014 o subsidiarite a proporcionalite (2015/2283(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 16. decembra 2003 o lepšej tvorbe právnych predpisov a na jej najnovšie znenie, ako aj na Medziinštitucionálnu dohodu z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe právnych predpisov,

–   so zreteľom na Protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

–  so zreteľom na Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–  so zreteľom na praktické opatrenia dohodnuté 22. júla 2011 medzi príslušnými útvarmi Európskeho parlamentu a Rady v súvislosti s vykonávaním článku 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) v prípade dohôd v prvom čítaní,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 k výročným správam za roky 2012 – 2013 o subsidiarite a proporcionalite(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2014 o vhodnosti právnych predpisov EÚ a subsidiarite a proporcionalite – 19. správa o lepšej tvorbe právnych predpisov za rok 2011(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2012 o 18. správe o lepšej tvorbe právnych predpisov – uplatňovanie zásad subsidiarity a proporcionality (2010)(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2011 o lepšej tvorbe právnych predpisov, subsidiarite a proporcionalite a inteligentnej regulácii(4),

–  so zreteľom na medziinštitucionálnu dohodu podpísanú 5. februára 2014 medzi Európskym parlamentom a Výborom regiónov,

–  so zreteľom na výročnú správu Komisie o subsidiarite a proporcionalite za rok 2014 (COM(2015)0315),

–  so zreteľom na výročnú správu Výboru regiónov o subsidiarite za rok 2014,

–  so zreteľom na polročné správy konferencie COSAC o vývoji postupov a praxe v Európskej únii, pokiaľ ide o parlamentnú kontrolu, z 19. júna 2014, 14. novembra 2014, 6. mája 2015 a 4. novembra 2015,

–  so zreteľom na články 52 a 132 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a na stanovisko Výboru pre ústavné veci (A8-0114/2017),

A.  keďže v roku 2014 bolo Komisii doručených 21 odôvodnených stanovísk v súvislosti s 15 návrhmi Komisie; keďže celkovo bolo prijatých 506 podaní vrátane podaní v rámci politického dialógu;

B.  keďže v roku 2014 tri vnútroštátne parlamentné komory (dánsky Folketing, holandská Tweede Kamer a Snemovňa lordov Spojeného kráľovstva) predložili správy s podrobnými návrhmi týkajúcimi sa možností posilnenia úlohy národných parlamentov v rozhodovacom procese;

C.  keďže v dohode o spolupráci uzavretej medzi Európskym parlamentom a Výborom regiónov a podpísanej 5. februára 2014 sa obe inštitúcie zaviazali k posilňovaniu legitimity Európskej únie;

D.  keďže 19. mája 2015 prijala Komisia balík opatrení na lepšiu reguláciu, ktoré obsahujú nové integrované usmernenia na lepšiu právnu reguláciu vrátane aktualizovaných usmernení na hodnotenie subsidiarity a proporcionality v kontexte posúdenia vplyvu nových iniciatív;

E.  keďže v roku 2014 vykonalo oddelenie Európskeho parlamentu pre hodnotenie vplyvu 31 prvotných vyhodnotení, dve podrobné vyhodnotenia a tri alternatívne alebo doplňujúce posúdenia vplyvu týkajúce sa posúdení vplyvu, ktoré vypracovala Komisia, a jedno posúdenie vplyvu týkajúce sa pozmeňujúcich návrhov;

F.  keďže delegované právomoci v legislatívnych aktoch Únie sa zverujú, keď je potrebná flexibilita a efektívnosť, a nemožno ich zabezpečiť riadnym legislatívnym postupom; keďže prijímanie pravidiel, ktoré sú zásadné z hľadiska daného predmetu, je vyhradené zákonodarcom;

G.  keďže subsidiarita a proporcionalita sú rozhodujúce v kontexte spätného hodnotenia, v ktorom sa posudzuje, či opatrenia EÚ skutočne prinášajú očakávané výsledky, pokiaľ ide o účinnosť, efektívnosť, vzájomný súlad, relevantnosť a pridanú hodnotu EÚ;

1.  víta pokračujúce zohľadňovanie zásad subsidiarity a proporcionality, ktoré sú v súlade so zmluvami hlavnými zásadami Európskej únie, keď sa rozhoduje konať, a mali by sa považovať za neoddeliteľnú súčasť procesu tvorby politík EÚ; pripomína, že v súvislosti s akoukoľvek novou legislatívnou iniciatívou zmluva ukladá Komisii povinnosť preskúmať, či je EÚ oprávnená podniknúť opatrenia a či je toto opatrenie odôvodnené z dôvodov subsidiarity a proporcionality, a že ku každej iniciatíve je pripojená dôvodová správa, v ktorej sa okrem iného objasňuje, ako iniciatíva dodržiava tieto zásady;

2.  upozorňuje na to, že kontrola subsidiarity národnými parlamentmi členských štátov patrí medzi dôležité nástroje znižovania tzv. demokratického deficitu, ako aj spolupráce medzi európskymi a vnútroštátnymi inštitúciami; poznamenáva, že národné parlamenty hrajú zásadnú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby sa rozhodnutia prijímali na úrovni, ktorá je čo najefektívnejšia a čo najbližšie k občanom; zdôrazňuje, že prijatie právnych aktov si vyžaduje súhlas veľkej väčšiny v Rade vrátane národných ministrov všetkých členských štátov, ktorí sa politicky zodpovedajú svojim národným parlamentom, a že je to ďalší spôsob, akým sa dá riadne dodržiavať zásada subsidiarity;

3.  konštatuje výrazné zníženie počtu odôvodnených stanovísk, ktoré národné parlamenty zaslali v roku 2014; zdôrazňuje však, že toto zníženie môže vyplývať z klesajúceho počtu legislatívnych návrhov predložených Komisiou; upozorňuje na skutočnosť, že v roku 2014 sa pri žiadnom návrhu Komisie neuplatnil postup „žltej karty“ alebo “oranžovej karty“ podľa Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality; pripomína, že postup „žltej karty“ sa v minulosti začal dvakrát (v rokoch 2012 a 2013), čo dokazuje, že systém funguje;

4.  poznamenáva, že v roku 2014 iba 15 komôr vydalo odôvodnené stanovisko a že v porovnaní s rokom 2013 ide asi o 50 % zníženie miery účasti všetkých 41 komôr;

5.  víta skutočnosť, že v roku 2014 všetky inštitúcie EÚ zohrali aktívnu úlohu pri zabezpečovaní kontroly uplatňovania zásad subsidiarity a proporcionality v súlade s článkom 5 Zmluvy o Európskej únii; víta skutočnosť, že politický dialóg medzi Komisiou a vnútroštátnymi parlamentmi bol posilnený, a to aj prostredníctvom rôznych návštev komisárov v národných parlamentoch;

6.  konštatuje však, že väčšinu stanovísk predložených národnými parlamentmi predkladá len niekoľko národných komôr; nabáda ostatné komory, aby sa viac zapájali do európskej diskusie;

7.  poznamenáva, že niektoré národné parlamenty poukázali na to, že v niektorých legislatívnych návrhoch Komisie je odôvodnenie subsidiarity a proporcionality nedostatočné alebo dokonca chýba; vyzýva Komisiu, aby zlepšila svoje vysvetľujúce vyhlásenia tým, že vždy poskytne podrobnú, komplexnú a skutkovo podloženú analýzu svojich návrhov z hľadiska subsidiarity a proporcionality, čo by národným parlamentom pomohlo účinnejšie preskúmať uvedené návrhy;

8.  poznamenáva, že výbor pre posudzovanie vplyvov (IAB) uviedol, že približne 32 % posúdení vplyvu, ktoré v roku 2014 preskúmal, obsahovalo neuspokojivú analýzu zásady subsidiarity alebo zásady proporcionality alebo oboch zásad; konštatuje, že táto miera je podobná ako miera v predchádzajúcich rokoch, a preto sa domnieva, že môžu byť potrebné zlepšenia;

9.  v súvislosti s uvedeným poukazuje na zásadný význam posudzovania vplyvu ako nástroja podpory pri rozhodovaní v legislatívnom procese a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že treba náležite zvážiť otázky týkajúce sa subsidiarity a proporcionality; víta v tomto smere balík opatrení na lepšiu právnu reguláciu, ktorý Komisia prijala 19. mája 2015 s cieľom zabezpečiť, aby právne predpisy EÚ lepšie slúžili záujmom občanov, čo je okrem iného reakciou na obavy, ktoré IAB vyjadril v súvislosti so subsidiaritou a s proporcionalitou; víta, že Komisia doň zahrnula dôkladnejšie vysvetlenie spôsobu, ako legislatívne návrhy spĺňajú právne povinnosti týkajúce sa subsidiarity a proporcionality, a to aj v jej analýzach vplyvu; zdôrazňuje však, že balík opatrení na lepšiu právnu reguláciu sa musí použiť na vytvorenie spoľahlivých európskych právnych predpisov týkajúcich sa záležitostí, v prípade ktorých skutočný pokrok a pridanú hodnotu možno najlepšie dosiahnuť na európskej úrovni;

10.  pripomína význam výročných správ o subsidiarite a proporcionalite, ktoré pripravila Komisia; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby predložila podrobnejšie výročné správy o subsidiarite a proporcionalite vrátane dôkladnejšej analýzy zásady proporcionality;

11.  víta správy vypracované viacerými národnými parlamentmi, najmä dánskym Folketingom, holandskou Tweede Kamer a Snemovňou lordov Spojeného kráľovstva, pretože sú cenným prínosom k diskusii o úlohe národných parlamentov v rozhodovacom procese EÚ, a berie na vedomie návrhy obsiahnuté v týchto správach; konštatuje, že obsahujú pripomienky týkajúce sa spôsobu, ako rozšíriť rozsah pôsobnosti mechanizmu kontroly uplatňovania zásady subsidiarity, čo naznačuje, že odôvodnené stanoviská by sa mali týkať aj súladu návrhov so zásadou proporcionality; je však presvedčený, že uskutočniteľnosť týchto návrhov si vyžaduje starostlivé posúdenie a revíziu príslušných zmlúv a protokolov, pretože nie sú zohľadnené v existujúcich zmluvách; nabáda ďalšie národné parlamenty, aby sa podelili o svoje názory na úlohu, ktorú by národné parlamenty mali hrať v rozhodovacom procese EÚ; víta účasť národných parlamentov na európskej diskusii, a nabáda ich, aby ešte užšie spolupracovali navzájom, ako aj s Európskym parlamentom;

12.  navrhuje, aby sa v prípade akéhokoľvek preskúmania zmlúv a protokolov vzťahujúcich sa k týmto zmluvám zvážilo, či by sa odôvodnené stanoviská mali obmedziť iba na skúmanie dôvodov subsidiarity, resp. či by mali zahŕňať aj posúdenie proporcionality, na vhodný počet reakcií národných parlamentov požadovaný na začatie postupu udelenia „žltej karty“ alebo „oranžovej karty“ a na určenie toho, aké by mali byť účinky, ak by sa dosiahli prahové hodnoty pre tieto postupy v súlade s článkom 7 ods. 2 Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality;

13.  poznamenáva, že niekoľko národných parlamentov vyjadrilo v rámci Konferencie parlamentných výborov pre záležitosti Únie (COSAC) záujem navrhnúť zavedenie mechanizmu „zelenej karty“ ako nástroja v kontexte zlepšovania politického dialógu; domnieva sa, že by sa malo zvážiť zavedenie tohto mechanizmu „zelenej karty“, ktorý by umožnil národným parlamentom navrhnúť preskúmanie legislatívnej iniciatívy Komisiou; v tejto súvislosti navrhuje, že by sa mohlo zvážiť, aký počet národných parlamentov by bol potrebný na začatie takéhoto postupu a aké by malo dôsledky; zdôrazňuje, že prípadné zavedenie takéhoto mechanizmu by nemalo oslabiť inštitúcie EÚ a riadny legislatívny postup;

14.  berie na vedomie žiadosť viacerých národných parlamentov rozšíriť osemtýždňové obdobie, v ktorom môžu vydávať odôvodnené stanovisko podľa článku 6 Protokolu č. 2; v tejto súvislosti sa domnieva, že by sa mohla zvážiť otázka primeraného obdobia, ktoré by národné parlamenty mali mať na vydanie odôvodneného stanoviska, ak o to požiadajú pre časové obmedzenia na základe odôvodnených objektívnych dôvodov, ako sú prírodné katastrofy a obdobia prázdnin, na ktorom sa dohodnú národné parlamenty a Komisia; domnieva sa, že toto by sa mohlo dosiahnuť politickým záväzkom dohodnutým v prvom rade medzi inštitúciami a národnými parlamentmi bez toho, aby to viedlo k omeškaniu pri prijímaní príslušných právnych predpisov; zdôrazňuje, že takéto obdobie by malo byť výsledkom spravodlivej rovnováhy medzi právom národných parlamentov vzniesť námietky z dôvodov subsidiarity a efektívnosťou, s akou by Únia mala reagovať na požiadavky občanov; v tejto súvislosti poznamenáva, že národné parlamenty majú možnosť zasiahnuť a posúdiť otázku súladu so zásadou subsidiarity predtým, ako Komisia predloží svoju legislatívnu iniciatívu, počas predkladania zelených a bielych kníh alebo ročného pracovného programu Komisie; domnieva sa, že od prijatia Lisabonskej zmluvy sa zapojenie národných parlamentov do záležitostí EÚ výrazne zvýšilo, a to aj ich pravidelným prepojením s inými národnými parlamentmi;

15.  domnieva sa, že ak sa členské štáty dohodnú na predĺžení obdobia umožňujúceho národným parlamentom vydať odôvodnené stanovisko podľa článku 6 Protokolu č. 2, malo by sa to zahrnúť do nadchádzajúcej revízie zmluvy; zdôrazňuje, že takéto predĺženie obdobia by sa následne mohlo stanoviť aj v sekundárnych právnych predpisoch;

16.  pripomína, že národné parlamenty môžu kedykoľvek vyjadrili obavy týkajúce sa subsidiarity v rámci konzultačného postupu alebo politického dialógu prostredníctvom stanoviska adresovaného Komisii;

17.  vyzýva národné parlamenty a Európsky parlament, aby navzájom účinnejšie spolupracovali, a to aj vytvorením neformálnych kontaktov medzi poslancami Európskeho parlamentu a poslancami národných parlamentov v konkrétnych politických oblastiach;

18.  domnieva sa, že je dôležité podporovať národné a regionálne parlamenty prostredníctvom nástrojov umožňujúcich výmenu informácií, ako napríklad vytvorenie IT platformy, ku ktorej môžu mať prístup občania EÚ; zdôrazňuje, že najmä vzhľadom na to, že počet odôvodnených stanovísk, ktoré predložili národné parlamenty v roku 2014, zostal nezmenený v pomere k počtu návrhov Komisie, mal by sa vytvoriť mechanizmus na zlepšenie zapojenia národných parlamentov do legislatívneho procesu EÚ, hoci právomoci každej inštitúcie a zásada subsidiarity sa musia v plnom rozsahu rešpektovať;

19.  vyzýva, aby sa na posilnenie úlohy národných parlamentov v legislatívnom procese EÚ využívala medziparlamentná spolupráca; zdôrazňuje význam lepšieho využívania medziparlamentných nástrojov dostupných národným parlamentom, ako napríklad COSAC, medziparlamentné zasadnutia konané v Európskom parlamente a Medziparlamentná konferencia pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku;

20.  domnieva sa, že je dôležité zvýšiť informovanosť národných parlamentov o ich osobitnej úlohe v európskom rozhodovacom procese a podporovať ďalšie využívanie platformy na medziparlamentnú výmenu v rámci EÚ (IPEX), ktorá uľahčuje výmenu informácií; pripomína, že verejné konzultácie pravidelne organizované Komisiou by mohli byť zdrojom informácií, ale zostávajú z veľkej časti nevyužité poslancami národných parlamentov;

21.  odporúča, aby sa ďalej využívala sieť zástupcov národných parlamentov na zvýšenie informovanosti o zásadách subsidiarity a proporcionality a na zlepšenie fungovania platformy IPEX;

22.  zastáva názor, že v súlade s článkom 7 ods. 1 Protokolu č. 2 musia všetky inštitúcie EÚ počas rozhodovacieho procesu Únie primerane zohľadňovať odôvodnené stanoviská vydané národnými parlamentmi, a v tejto súvislosti nabáda inštitúcie EÚ, aby prijali vhodné opatrenia;

23.  pripomína, že podľa zásady proporcionality zakotvenej v článku 5 Zmluvy o EÚ „neprekračuje obsah a forma činnosti Únie rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov zmlúv“; zdôrazňuje, že Súdny dvor uviedol, že zásada proporcionality „ vyžaduje, aby prostriedky stanovené v ustanovení práva Únie boli primerané na dosiahnutie legitímnych cieľov sledovaných dotknutou právnou úpravou a nešli nad rámec toho, čo je potrebné na ich dosiahnutie“;

24.  vyzýva Komisiu, aby systematicky vykonávala dôkladné posúdenia proporcionality v prípade každého legislatívneho návrhu, ktoré by mali zahŕňať primeranú analýzu rôznych legislatívnych možností, ktoré má k dispozícii, a zásadné vysvetlenie environmentálnych, sociálnych a hospodárskych vplyvov, ktoré sa očakávajú podľa zvolenej alternatívy, a jej potenciálnych účinkov na konkurencieschopnosť a na MSP; domnieva sa, že tieto dôkladné posúdenia proporcionality by mali pomôcť Komisii vylúčiť alternatívy s neprimeraným vplyvom alebo tie, ktoré zbytočne zaťažujú jednotlivcov, podniky, najmä MSP, občiansku spoločnosť, zamestnancov a iné dotknuté subjekty, a mali by umožniť lepšie skúmanie návrhov, čo sa týka proporcionality; domnieva sa, že by sa mohlo zvážiť rozšírenie rozsahu odôvodnených stanovísk tak, aby zahŕňali dodržiavanie zásady proporcionality;

25.  vyzýva Komisiu, aby s pomocou národných parlamentov posúdila možnosť stanoviť nezáväzné usmernenia s cieľom uľahčiť národným parlamentom ich úlohu posudzovania súladu legislatívnych návrhov so zásadami subsidiarity a proporcionality;

26.  víta vyhlásenie sa predsedov talianskej poslaneckej snemovne, francúzskeho národného zhromaždenia, nemeckého spolkového snemu a luxemburskej poslaneckej snemovne, v ktorom sa zdôrazňuje, že „je potreba viac a nie menej Európy, aby sa dalo reagovať na výzvy, pred ktorými stojíme, a to vo vnútri i navonok“;

27.  opakuje, že už sa mohli zaviesť viaceré iniciatívy s cieľom zlepšiť spoluprácu medzi európskymi inštitúciami a národnými parlamentmi a zvýšiť jej účinnosť, pričom predovšetkým:

   navrhuje, aby sa odôvodnené stanoviská národných parlamentov zasielané podľa článku 6 Protokolu č. 2 k Zmluve o EÚ a ZFEÚ bezodkladne postupovali spoluzákonodarcom;
   navrhuje, aby Komisia vypracovala usmernenia týkajúce sa odôvodnených stanovísk k otázkam subsidiarity, a to za účasti národných parlamentov a bez toho, aby sa oslabili ich právomoci;
   nabáda národné parlamenty, aby sa podelili o svoje poznámky k posúdeniam, ktoré vypracovala Komisia;

28.  domnieva sa, že Komisia, Rada a Európsky parlament by sa mali náležite zaoberať hodnoteniami dodržiavania zásad subsidiarity a proporcionality, ktoré vypracoval Výbor regiónov, ktorý vydáva stanoviská k legislatívnym návrhom;

29.  zdôrazňuje, že právne predpisy by mali byť zrozumiteľné a jasné, čo zainteresovaným stranám umožní ľahko pochopiť ich práva a povinnosti, obsahovať vhodné požiadavky na podávanie správ, monitorovanie a hodnotenie, zabraňovať neprimeraným nákladom a byť v praxi vykonateľné;

30.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0103.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2014)0061.
(3) Ú. v. EÚ C 353 E, 3.12.2013, s. 117.
(4) Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 87.

Právne oznámenie