Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2016/2798(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0298/2017

Predkladané texty :

B8-0298/2017

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 17/05/2017 - 10.9
CRE 17/05/2017 - 10.9
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0217

Prijaté texty
PDF 280kWORD 49k
Streda, 17. mája 2017 - Štrasburg Finálna verzia
Európsky kvalifikačný rámec pre celoživotné vzdelávanie
P8_TA(2017)0217B8-0298/2017

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. mája 2017 o európskom kvalifikačnom rámci pre celoživotné vzdelávanie (2016/2798(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh odporúčania Rady týkajúceho sa európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie, ktorým sa zrušuje odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (COM(2016)0383),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júna 2016 s názvom Nový program v oblasti zručností pre Európu (COM(2016)0381),

–  so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie(1),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady z 15. decembra 2004 č. 2241/2004/ES o jednotnom rámci Spoločenstva pre transparentnosť kvalifikácií a schopností (Europass)(2), ktorým sa zaviedol rámec slúžiaci ľuďom na prezentáciu svojich zručností a kvalifikácií,

–  so zreteľom na nové priority európskej spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy do roku 2020 stanovené v spoločnej správe Rady a Komisie z roku 2015 o vykonávaní strategického rámca európskej spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy do roku 2020 (ET 2020)(3),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa(4),

–   so zreteľom na prehľad o uznávaní predchádzajúceho neformálneho vzdelávania a informálneho učenia vo vysokoškolskom vzdelávaní siete Eurydice,

–  so zreteľom na viacjazyčnú Európsku klasifikáciu zručností, kompetencií, kvalifikácií a povolaní (ESCO), ktorá spolu s Európskym kvalifikačným rámcom (EKR) bude používať spoločný formát elektronického zverejňovania informácií o kvalifikáciách (súčasť prílohy VI k tomuto návrhu),

–  so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009 o vytvorení európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy (EQAVET)(5),

–  so zreteľom na nezávislý Európsky register zabezpečenia kvality vysokoškolského vzdelávania(6) vytvorený ako register agentúr zabezpečovania kvality, ktoré z veľkej časti spĺňajú európske normy a usmernenia pre zabezpečenie kvality v rámci Európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania,

–  so zreteľom na Európsky systém prenosu a zhromažďovania kreditov (ECTS)(7) vytvorený v rámci Európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania a Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET) zriadeného odporúčaním Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009(8),

–  so zreteľom na bolonský proces vo vysokoškolskom vzdelávaní, jerevanské ministerské komuniké z roku 2015 a správu s názvom Európsky priestor vysokoškolského vzdelávania v roku 2015: správa o vykonávaní bolonského procesu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje Erasmus+: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport(9),

–  so zreteľom na dohovor Rady Európy o uznávaní kvalifikácií týkajúcich sa vysokoškolského vzdelávania v európskom regióne (tzv. lisabonský dohovor o uznávaní) a na odporúčanie o používaní kvalifikačných rámcov na uznávanie zahraničných kvalifikácií, v ktorom sa výslovne odkazuje na EKR ako na nástroj určený na uznávanie akademických titulov,

–   so zreteľom na stratégiu s názvom „Rozšírenie účasti v záujme kapitálu a rastu: stratégia rozvoja sociálneho rozmeru a celoživotného vzdelávania v oblasti európskeho vysokoškolského vzdelávania do roku 2020“, ktorá zahŕňa všetky krajiny, ktoré sa zúčastňujú EKR,

–   so zreteľom na správu UNESCO o uznávaní, potvrdzovaní a akreditácii neformálneho vzdelávania a informálneho učenia v členských štátoch UNESCO z roku 2015,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií(10) zmenenú smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/55/EÚ z 20. novembra 2013(11),

–  so zreteľom na otázku Komisii týkajúcu sa európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (O-000038/2017 – B8-0218/2017),

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže riadne pochopenie a ocenenie zručností presahuje rámec oblastí, ktoré vyžaduje pracovný trh; keďže EKR je prínosom pre zručnosti, ktoré sú dostupné, a pre zručnosti, po ktorých je na trhu práce dopyt, pričom ich môže určiť a zosúladiť, a tým poskytnúť sociálne a hospodárske výhody; konštatuje, že je nevyhnutné pomôcť jednotlivcom k tomu, aby po celý svoj život získavali a dopĺňali svoje kompetencie a zručnosti;

B.  keďže lepšia porovnateľnosť kvalifikácií zlepšuje možnosti zamestnania a profesijného rastu všetkých migrujúcich pracovníkov,

C.  keďže by sa mal kláť dôraz na zručnosti v oblasti IKT a zaviesť štrukturálne opatrenia, aby sa ľuďom pomohlo získať a potvrdiť tieto zručnosti;

D.  keďže so zreteľom na nové výzvy spojené so spoločnosťou a s technologickými a demografickými zmenami, môže ďalší EKR prostredníctvom procesu svojho rozvoja podporiť celoživotné vzdelávanie z hľadiska podpory rovnakých príležitostí a spravodlivosti vo vzdelávaní a zlepšiť priepustnosť medzi systémami vzdelávania a odbornej prípravy; keďže vzdelávanie a odborná príprava by mali pomôcť ľuďom prispôsobiť sa akýmkoľvek okolnostiam, ktorým môžu čeliť, a to zvyšovaním ich kvalifikácie a vzdelávaním holistickým spôsobom, aby sa stali kritickými, sebavedomými a nezávislými a aby získali zručnosti potrebné pre 21. storočie;

E.  keďže sústavný rozvoj vedomostí, zručností a kompetencií – tiež známe ako celoživotné vzdelávanie – môže prispieť k zlepšeniu jednotlivých možností ľudí, pokiaľ ide o prácu a život, môže im pomôcť v dosahovaní osobného rozvoja a využitiu ich plného potenciálu, a tým vytvoriť prínos pre spoločnosť, ako aj zlepšiť vyhliadky ľudí na zamestnanie a zabezpečenie ich kariéry;

F.  keďže jedným z cieľov EKR je uľahčiť porovnávanie systémov vzdelávania, a tým poskytnúť podnet na zmenu a reformy na vnútroštátnej a odvetvovej úrovni v záujme dosiahnutia cieľov stratégie Európa 2020 a rámca ET 2020;

G.  keďže z dôvodu nedostatočných ambícií členských štátov a napriek doterajšej miere zapojenia naďalej pretrváva nedostatok transparentnosti a nízka miera uznávania zahraničných kvalifikácií; keďže je potrebné upraviť EKR tak, aby boli kvalifikácie ešte transparentnejšie a bolo ich možné porovnať;

H.  keďže EKR by mal používateľom poskytnúť rámec na zastrešenie a uľahčiť spoluprácu medzi orgánmi členských štátov, sociálnymi partnermi, poskytovateľmi vzdelávania a odbornej prípravy, odborovými zväzmi, občianskou spoločnosťou a inými zúčastnenými stranami na medzinárodnej úrovni;

I.  keďže len Holandsko a Švédsko zaviedli v rámci svojich vnútroštátnych kvalifikačných rámcov (VKR) osobitné postupy na začlenenie neformálnych kvalifikácií; keďže žiaden členský štát nemá v rámci svojich VKR osobitné postupy týkajúce sa informálneho učenia;

J.  keďže členské štáty by mali čo najskôr, ale najneskôr do roku 2018, v súlade s EKR zaviesť opatrenia na uznávanie neformálneho a informálneho učenia previazané s vnútroštátnymi kvalifikačnými rámcami vrátane zručností nadobudnutých prostredníctvom dobrovoľníckej činnosti;

K.  keďže členské štáty, ktoré sa osobitne zaviazali k jerevanskému komuniké z roku 2015, preskúmajú vnútroštátne právne predpisy, či sú v úplnom súlade s lisabonským dohovorom o uznávaní, a preskúmajú VKR, či vzdelávacie postupy v týchto rámcoch primerane uznávajú predchádzajúce vzdelávanie;

L.  pripomína, že je povinnosťou a výlučnou kompetenciou členských štátov dbať na kvalitu obsahu výučby a organizáciu vzdelávacích systémov; keďže EKR nemá vplyv na túto zodpovednosť;

M.  keďže v súčasnosti existujú rozdiely pri uznávaní osvedčení medzi regiónmi, a to najmä cezhraničnými regiónmi, ktoré vedú k rozdielom v zamestnateľnosti;

N.  keďže verejné aj neverejné knižnice prispievajú významnou mierou k celoživotnému vzdelávaniu a zlepšovaniu čitateľskej a digitálnej gramotnosti;

O.  keďže v súčasnosti je do EKR zapojených 39 krajín: členské štáty EÚ, krajiny EHP, kandidátske krajiny, potenciálne kandidátske krajiny (Bosna a Hercegovina a Kosovo) a Švajčiarsko;

1.  uznáva iniciatívu Komisie týkajúcu sa revízie EKR a ďalšej podpory modernizácie európskych systémov vzdelávania a odbornej prípravy, pričom sa budú stále rešpektovať vnútroštátne právomoci týkajúce sa systémov vzdelávania a zaručí sa ochrana charakteristických znakov systémov vzdelávania členských štátov;

2.  poukazuje na to, že podpora kritického a kreatívneho myslenia má zásadný význam pre rozvoj nových zručností, ktoré budú potrebné v budúcnosti;

3.  odporúča, aby sa zachovala bohatá škála nielen technických, ale aj manuálnych zručností, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu a umožňujú rozvoj a rast odvetví remeselnej výroby, ktoré je potrebné zachovať na zaručenie individuálnej identity každého členského štátu;

4.  pripomína, že jednou z úloh EKR je zvyšovanie porovnateľnosti kvalifikácií v členských štátoch a zároveň rešpektovanie národných vzdelávacích špecifík;

5.  poukazuje na to, že Únia by mala každému, bez ohľadu na vek alebo postavenie, umožniť, aby boli jasným a prístupným spôsobom uznané jeho zručnosti a skúsenosti, najmä v cezhraničných oblastiach, a tým boli aj zviditeľnené a ocenené bez ohľadu na to, kde alebo akým spôsobom boli nadobudnuté, vrátane tých, ktoré boli nadobudnuté prostredníctvom dobrovoľníckej činnosti; zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty zvýšili úsilie o rýchlejšie a efektívnejšie uznávanie kvalifikácií a referencovanie príslušnej úrovne EKR;

6.  pripomína, že je potrebné zdôrazniť vykonávanie EKR s cieľom zvýšiť kvalitu a potenciál tohto nástroja;

7.  odporúča väčšiu pružnosť, pokiaľ ide aktualizáciu referencovania vnútroštátnych kvalifikačných rámcov s EKR;

8.  pripomína, že jednou z hlavných úloh EKR musí byť uľahčenie a podpora prenosu kvalifikácií a potvrdenia formálnej a informálnej odbornej prípravy a vzdelávania medzi rôznymi systémami vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom umožniť nadnárodnú pracovnú a vzdelávaciu mobilitu, riešiť nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami na európskom trhu práce a lepšie uspokojiť osobné potreby občanov a širokej verejnosti;

9.  vyzýva Komisiu, aby zvážila, či si všetky tri horizontálne oblasti (znalosti, zručnosti a spôsobilosti) vyžadujú ďalšie preskúmanie, aby sa stali zrozumiteľnejšie a jasnejšie; žiada, aby bol európsky rámec kľúčových kompetencií z roku 2006 použitý ako cenný zdroj a hlavný referenčný dokument s cieľom dosiahnuť väčšiu súdržnosť terminológie medzi rôznymi rámcami EÚ a v konečnom dôsledku priniesť skutočný prístup k výsledkom vzdelávania;

10.  poukazuje na to, že je dôležité analyzovať a rozvíjať nástroje na predpovedanie budúcich potrieb zručností; nabáda preto členské štáty a všetky príslušné zainteresované strany, ako sú zamestnávatelia, aby si v tejto súvislosti vymieňali osvedčené postupy;

11.  poukazuje na význam systémov odbornej prípravy a učňovskej praxe pri formovaní zručností; zdôrazňuje preto, že je v členských štátoch potrebné podporovať systémy duálneho vzdelávania, ktoré kombinujú učňovskú prax v podnikoch so vzdelávaním na odborných školách; pripomína, že zamestnávatelia a podnikatelia zohrávajú kľúčovú úlohu pri odbornej príprave na pracovisku a pri zabezpečovaní učňovskej praxe, a zastáva názor, že ich úloha by sa mala ďalej podporovať a rozvíjať;

12.  odporúča, aby v záujme splnenia cieľov stratégie Európa 2020 bol EKR dostatočne prepojený s potrebami spoločnosti a trhu práce s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva a pomáhať jednotlivcom rozvíjať ich potenciál;

13.  zdôrazňuje, že je potrebné v plnej miere využívať možnosti, ktoré poskytuje EKR, s cieľom stimulovať a uľahčiť mobilitu študentov a pracovníkov v rámci EÚ, a tým podporiť celoživotné vzdelávanie a rozvoj mobilnej a flexibilnej pracovnej sily v Európe v časoch hospodárskych problémov a globalizácie trhu;

14.  zdôrazňuje, že veľký počet členských štátov sa stále nachádza v prvých fázach vykonávania svojich VKR, ktoré sú založené na ôsmich úrovniach EKR; vyzýva Komisiu, aby nabádala členské štáty k tomu, aby zabezpečili ďalšie vykonávanie tohto procesu;

15.  zdôrazňuje význam iniciatívy ESCO, v rámci ktorej sa v 25 jazykoch určujú a kategorizujú zručnosti, spôsobilosti, kvalifikácie a povolania dôležité pre pracovný trh EÚ a vzdelávanie a odbornú prípravu;

16.  požaduje dôraznú podporu a presadzovanie spoločných európskych zásad týkajúcich sa poskytovania a okamžitého potvrdzovania a uznávania neformálnych a informálnych vzdelávacích postupov, pretože je to osobitne dôležité z hľadiska začlenenia „atypických“ študentov; v tejto súvislosti poukazuje na narastajúci počet odbornej prípravy v priemyselných odvetviach, čo by malo by sa malo začleniť do procesu potvrdzovania, pričom zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať starším ľuďom, ľuďom s postihnutím, dlhodobo nezamestnaným osobám, starším pracovníkom a iným skupinám; nabáda Komisiu, aby posúdila, či je možné využívať kredity ECVET na potvrdzovanie a uznávanie informálneho učenia a neformálneho vzdelávania; je presvedčený, že sa pritom nebudú znehodnocovať výsledky formálnej metódy;

17.  zdôrazňuje, že je potrebná lepšia koordinácia medzi EKR a ďalšími nástrojmi uznávania a transparentnosti, ako je ECVET, ECTS a Europass, s podporou systémov zabezpečovania kvality s cieľom vytvoriť súčinnosť a zvýšiť účinnosť nástrojov transparentnosti;

18.  odporúča Komisii, aby vytvorila nástroj vlastného hodnotenia pre zamestnávateľov s cieľom zabezpečiť účinnejšie využívanie EKR; nabáda zamestnávateľov, aby kriticky posúdili úroveň zručností a kvalifikácií potrebných pre pracovné miesto;

19.  zdôrazňuje potenciálne riziká spojené s vymedzením výsledkov vzdelávania v EKR vzhľadom na vplyv na učebné osnovy; poukazuje na význam rôznorodosti vzdelávacích systémov v EÚ a zúčastnených krajinách;

20.  vyzýva ostatné členské štáty, aby urýchlene prepojili svoje VKR s EKR; naliehavo požaduje rýchlejšie tempo s cieľom odstrániť všetky zostávajúce prekážky uznávania;

21.  odporúča, aby Komisia opätovne zhodnotila náklady na zlepšenie EKR, keďže v súčasnosti sa nepredpokladajú žiadne dodatočné náklady; je znepokojený tým, že sa podceňuje rozsah práce pri revízii EKR;

22.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby vykonávali stratégie týkajúce sa sociálneho rozmeru v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom zlepšiť podporu rovnakých príležitostí, zlepšiť spravodlivosť vo vzdelávaní, bojovať proti nerovnosti a zabezpečiť lepšiu priepustnosť medzi systémami vzdelávania a odbornej pomoci; naliehavo žiada Komisiu, aby členské štáty v tomto procese podporila;

23.  vyzýva Komisiu, aby zvážila svoju podporu financovania odborného vzdelávania a prípravy a vysokoškolského vzdelávania založeného na výkonnosti, ako aj poplatkov za vzdelávanie v rámci programu modernizácie s cieľom zabezpečiť sociálnu úlohu systémov vzdelávania a odbornej prípravy a prístup ku kvalifikáciám;

24.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby objasnila príslušné budúce úlohy ECVET a ECTS s cieľom zabezpečiť zvýšenú transparentnosť revízie vzhľadom na zainteresované strany;

25.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť záväzku začleniť informálne učenie a neformálne vzdelávanie do VKR, ktoré je v súčasnosti z väčšiny VKR vylúčené, a následne do EKR, a to najmä informálne učenie, ktoré je v súčasnosti vylúčené úplne;

26.  zdôrazňuje, že je potrebné lepšie porozumieť kvalifikáciám získaným mimo EÚ v záujme ich potvrdenia a uznania a s cieľom podporiť integráciu migrantov a utečencov do európskej spoločnosti, na trhu práce EÚ a v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy v EÚ; v tejto súvislosti víta odporúčanie, ktoré je základom vzťahov medzi vnútroštátnymi a regionálnymi kvalifikačnými rámcami tretích krajín, vnútroštátnymi kvalifikačnými rámcami členských štátov a EKR, a najmä možnosť štruktúrovaných dialógov so susednými krajinami EÚ, ktoré majú s EÚ dohodu o pridružení, čo zrejme viesť k posilneniu ich vnútroštátnych kvalifikačných rámcov s EKR a EÚ a k podpore (napr. formou rozvojovej pomoci) tretím krajinám pri vytváraní ich vnútroštátnych kvalifikačných rámcov;

27.  podporuje záujem tretích krajín o referencovanie svojich kvalifikačných systémov s EKR a zároveň efektívnu zmenu ustanovení EKR tak, aby v prípade ich záujmu bolo umožnené jednoduchšie formálne porovnávanie kvalifikácie získanej v tretích krajinách s kvalifikáciami získanými v EÚ;

28.  trvá na tom, že do tvorby, vykonávania, presadzovania a monitorovania EKR tak na úrovni Únie, ako aj na vnútroštátnych úrovniach by sa mali zapojiť príslušné zainteresované strany, ako sú verejné služby zamestnanosti, sociálni partneri, poskytovatelia vzdelávania a odbornej prípravy a občianska spoločnosť, ktorí by mali navzájom spolupracovať s cieľom zabezpečiť mu širšiu podporu;

29.  vyjadruje presvedčenie, že taký nástroj, ako je EKR, si vyžaduje neustálu aktualizáciu a úpravy a že by v záujme podpory a zlepšenia mal byť pravidelne monitorovaný, najmä z hľadiska užívateľskej ústretovosti, priepustnosti a transparentnosti; zdôrazňuje, že EKR bude úspešný len v prípade, ak sa členské štáty skutočne zaviažu k vykonávaniu a uplatňovaniu tohto nástroja;

30.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 111, 6.5.2008, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 6.
(3) Ú. v. EÚ C 417, 15.12.2015, s. 25.
(4) Ú. v. EÚ C 398, 22.12.2012, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ C 155, 8.7.2009, s. 1.
(6) https://www.eqar.eu
(7) http://ec.europa.eu/education/library/publications/2015/ects-users-guide_en.pdf
(8) Ú. v. EÚ C 155, 8.7.2009, s. 11.
(9) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 50.
(10) Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22.
(11) Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 132.

Právne oznámenie