Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2016/2302(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0139/2017

Predkladané texty :

A8-0139/2017

Rozpravy :

PV 18/05/2017 - 8
CRE 18/05/2017 - 8

Hlasovanie :

PV 18/05/2017 - 11.5
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0222

Prijaté texty
PDF 474kWORD 54k
Štvrtok, 18. mája 2017 - Štrasburg Finálna verzia
Správna skladba zdrojov financovania pre európske regióny: vyvážený pomer finančných nástrojov a grantov v politike súdržnosti EÚ
P8_TA(2017)0222A8-0139/2017

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. mája 2017 o správnej kombinácii financovania pre európske regióny: vyváženie finančných nástrojov a grantov v politike súdržnosti EÚ (2016/2302(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej hlavu XVIII,

–  so zreteľom na článok 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006(1) (NSU), a na delegované a vykonávacie akty spojené s príslušnými článkami tohto nariadenia,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o Európskej územnej spolupráci – najlepšie postupy a inovatívne opatrenia(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. októbra 2015 o politike súdržnosti a preskúmaní stratégie Európa 2020(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o investovaní do zamestnanosti a rastu: podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Únii(8),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre regionálny rozvoj uvedené v správe Výboru pre kontrolu rozpočtu s názvom Výročná správa Európskej investičnej banky za rok 2014 (A8-0050/2016),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. decembra 2015 s názvom Investovanie do rastu a zamestnanosti – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov (COM(2015)0639),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. januára 2014 s názvom Usmernenia o štátnej pomoci na podporu rizikových finančných investícií(9),

–  so zreteľom na šiestu správu Komisie o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti z 23. júla 2014 s názvom Investovanie do rastu a zamestnanosti (COM(2014)0473),

–  so zreteľom na súhrnnú správu Komisie z augusta 2016 s názvom Ex post evaluation of Cohesion Policy programmes 2007-2013, focusing on the European Regional Development Fund (ERDF), the European Social Fund (ESF) and the Cohesion Fund (CF) (Hodnotenie ex post programov politiky súdržnosti na roky 2007 – 2013 zamerané na Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond (ESF) a Kohézny fond (KF)),

–  so zreteľom na správu Komisie z 30. októbra 2014 s názvom Finančné nástroje podporované zo všeobecného rozpočtu podľa článku 140 ods. 8 nariadenia o rozpočtových pravidlách k 31. decembru 2013 (COM(2014)0686),

–  so zreteľom na dokument Komisie z 26. novembra 2015 s názvom Guidance for Member States on Article 42(1)(d) CPR – Eligible management costs and fees (Usmernenia pre členské štáty k článku 42 ods. 1 písm. d) nariadenia o spoločných ustanoveniach – Oprávnené náklady na riadenie a poplatky za riadenie),

–  so zreteľom na dokument Komisie z 10. augusta 2015 s názvom Guidance for Member States on Article 37(7) (8) (9) CPR – Combination of support from a financial instrument with other forms of support, (Usmernenia pre členské štáty k článku 37 ods. 7, 8, 9 NSU – Kombinácia podpory z finančného nástroja s inými formami podpory),

–  so zreteľom na dokument Komisie z 27. marca 2015 s názvom Guidance for Member States on Article 37(2) CPR – Ex-ante assessment (Usmernenia pre členské štáty k článku 37 ods. 2 NSU – Hodnotenie ex ante),

–  so zreteľom na referenčnú príručku pre riadiace orgány z 2. júla 2014, ktorú vypracovala Komisia, s názvom Finančné nástroje v programoch EŠIF na obdobie 2014 – 2020,

–  so zreteľom na súhrnnú správu Komisie z novembra 2016 s názvom Financial instruments under the European Structural and Investment Funds. Summaries of the data on the progress made in financing and implementing the financial instruments for the programming period 2014-2020 in accordance with Article 46 of Regulation (EU) No 1303/2013 of the European Parliament and of the Council (Finančné nástroje v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov. Súhrny údajov o pokroku dosiahnutom pri financovaní a vykonávaní finančných nástrojov v programovom období 2014 – 2020 v súlade s článkom 46 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013),

–  so zreteľom na súhrnnú správu Komisie z decembra 2015 s názvom Summary of data on the progress made in financing and implementing financial engineering instruments for the programming period 2014-2020 in accordance with Article 46 of Regulation (EU) No 1303/2013 of the European Parliament and of the Council (Súhrn údajov o pokroku dosiahnutom pri financovaní a vykonávaní nástrojov finančného inžinierstva v programovom období 2014 – 2020 v súlade s článkom 46 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013),

–  so zreteľom na súhrnnú správu Komisie zo septembra 2014 s názvom Summary of data on the progress made in financing and implementing financial engineering instruments reported by the managing authorities in accordance with Article 67(2)(j) of Council Regulation (EC) No 1083/2006 (Súhrn údajov o pokroku dosiahnutom pri financovaní a vykonávaní nástrojov finančného inžinierstva predložených riadiacimi orgánmi v súlade s článkom 67 ods. 2 písm. j) nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 13. novembra 2015 s názvom Activities relating to financial instruments. Accompanying the document: Report from the Commission to the European Parliament and the Council on financial instruments supported by the general budget according to Article. 140 (8) of the Financial Regulation as at 31 December 2014 (Aktivity týkajúce sa finančných nástrojov – sprievodný dokument: Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o finančných nástrojoch podporovaných zo všeobecného rozpočtu podľa článku 140 ods. 8 nariadenia o rozpočtových pravidlách k 31. decembru 2014) (SWD(2015)0206),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 19/2016 s názvom Plnenie rozpočtu EÚ prostredníctvom finančných nástrojov – poučenie z programového obdobia 2007 – 2013,

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 5/2015 s názvom Sú finančné nástroje úspešným a sľubným nástrojom v oblasti rozvoja vidieka?,

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 16/2014 s názvom Účinnosť kombinovania grantov v rámci regionálnych investičných nástrojov s pôžičkami od finančných inštitúcií na podporu vonkajších politík EÚ,

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 2/2012 s názvom Finančné nástroje pre MSP spolufinancované Európskym fondom regionálneho rozvoja,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 14. októbra 2015 s názvom Finančné nástroje na podporu územného rozvoja,

–  so zreteľom na konečnú správu Európskej investičnej banky z marca 2013 s názvom Financial Instruments: A Stock-taking Exercise in Preparation for the 2014-2020 Programming Period (Finančné nástroje: zhodnotenie situácie ako príprava na programové obdobie 2014 – 2020),

–  so zreteľom na štúdiu z októbra 2016 s názvom Financial instruments in the 2014-2020 programming period: first experiences of Member States (Finančné nástroje v programovom období 2014 – 2020: prvé skúsenosti členských štátov), ktorú zadalo generálne riaditeľstvo Európskeho parlamentu pre vnútorné politiky, tematická sekcia B: štrukturálna politika a politika súdržnosti,

–  so zreteľom na štúdiu z marca 2016 s názvom Preskúmanie úlohy skupiny EIB v európskej politike súdržnosti, ktorú zadalo generálne riaditeľstvo Európskeho parlamentu pre vnútorné politiky, tematická sekcia B: štrukturálna politika a politika súdržnosti,

–  so zreteľom na briefing výskumnej služby Európskeho parlamentu z mája 2016 s názvom Challenges for EU cohesion policy: Issues in the forthcoming post-2020 reform (Výzvy pre politiky súdržnosti EÚ: Otázky nadchádzajúcej reformy po roku 2020),

–  so zreteľom na informačný list výskumnej služby Európskeho parlamentu zo septembra 2015 s názvom Cohesion Policy implementation in the EU28 (Vykonávanie politiky súdržnosti v 28 krajinách EÚ),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0139/2017),

A.  keďže v dôsledku preskúmania/revízie viacročného finančného rámca (ďalej len „VFR“) a blížiacej sa polovice programového obdobia 2014 – 2020 vznikajú diskusie o kombinácii grantov a finančných nástrojov, ktorá sa použije na investície z rozpočtu EÚ v období po roku 2020;

B.  keďže návrh Omnibus (COM(2016)0605) predstavuje jedinú príležitosť na vykonanie viacerých zlepšení systému, ktorým sa riadi súčasné programové obdobie, v polovici trvania;

C.  keďže pojem finančné nástroje zahŕňa rozličné nástroje a keďže posudzovanie a rozhodovanie o ich používaní si vyžadujú neustálu podrobnú analýzu na základe jednotlivých prípadov spojenú s posúdením konkrétnych potrieb miestnych a regionálnych hospodárstiev alebo osobitnej cieľovej skupiny;

Roky 2007 – 2013: spoľahlivé investovanie prostredníctvom grantov a finančných nástrojov

1.  uznáva, že hoci finančné nástroje boli navrhnuté ešte pred finančnou a hospodárskou krízou a v hospodárskom kontexte krízy neboli práve najvhodnejšie, predkladanie správ Komisiou poskytuje presvedčivý dôkaz o tom, že investovanie z európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „EŠIF“) prostredníctvom grantov a finančných nástrojov má zásadný vplyv a viditeľné výsledky v regiónoch EÚ, pričom tieto investície dosiahli výšku 347,6 miliardy EUR bez započítania financovania zo strany členských štátov a dodatočných zdrojov využívajúcich pákový efekt;

2.  víta súčasné operácie Európskej investičnej banky (EIB) v oblasti politiky súdržnosti uvedené vo výročných správach a odvetvových správach, ktoré poukazujú na dosah na MSP a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou, infraštruktúru, výskum a inovácie, životné prostredie, energetiku a poľnohospodárstvo; konštatuje, že EIB poskytla na podporu politiky súdržnosti v rokoch 2007 – 2013 úvery v odhadovanej výške 147 miliárd EUR, čo predstavuje zhruba 38 % všetkých úverov v EÚ;

Roky 2014 – 2020: nová éra investovania prostredníctvom EŠIF

3.  víta skutočnosť, že očakávané investície EÚ prostredníctvom EŠIF majú v rokoch 2014 – 2020 dosiahnuť 454 miliárd EUR, pričom spolu s vnútroštátnym spolufinancovaním investovania formou grantov a finančných nástrojov sa očakáva zvýšenie tejto sumy na 637 miliárd EUR;

4.  uznáva, že sa zvýšil objem, ako aj kvalita finančných nástrojov (vo forme mikroúveru, pôžičiek, záruk, vlastného imania a rizikového kapitálu) pri zdieľanom hospodárení v rámci politiky súdržnosti; vyzdvihuje dve hlavné príčiny tohto trendu: obdobie 2007 – 2013 bolo zdrojom hodnotných skúseností a poučení, pokiaľ ide o vykonávanie EŠIF prostredníctvom grantov a finančných nástrojov, zatiaľ čo do VFR na obdobie 2014 – 2020 sa premietla situácia po kríze, keď je z dôvodu fiškálnych obmedzení potrebných viac finančných nástrojov;

5.  konštatuje, že podľa odhadov by sa mali pridelené zdroje finančných nástrojov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Kohézneho fondu (KF) a Európskeho sociálneho fondu (ESF) takmer zdvojnásobiť medzi obdobím 2007 – 2013, keď predstavovali 11,7 miliardy EUR, a obdobím 2014 – 2020, keď by mali dosiahnuť výšku 20,9 miliardy EUR; konštatuje, že tieto finančné nástroje by teda v období 2014 – 2020 predstavovali 6 % celkových prostriedkov pridelených na politiku súdržnosti vo výške 351,8 miliardy EUR, kým v období 2007 – 2013 tvorili 3,4 % z pridelených 347 miliárd EUR;

6.  berie na vedomie, že príspevky z Kohézneho fondu predstavujú približne 75 miliárd EUR, t. j. 11,8 % všetkých pridelených zdrojov finančných nástrojov na obdobie 2014 – 2020; víta zvýšenie vyčlenených rozpočtových prostriedkov zo 70 miliárd EUR v období 2007 – 2013 na 75 miliárd EUR v období 2014 – 2020; zdôrazňuje, že prostriedky vyčlenené na KF by sa nemali znížiť, pretože približne 34 % obyvateľov EÚ žije v regiónoch, ktoré čerpajú pomoc z KF;

7.  berie na vedomie celkový objem príspevkov na operačné programy vo výške 5 571,63 milióna EUR, ktoré 21 členských štátov vyčlenilo v súčasnom VFR na finančné nástroje k 31. decembru 2015, pričom 5 005,25 milióna EUR pochádza z EFRR a KF;

8.  víta skutočnosť, že zásadné zmeny právnych predpisov v oblasti programovania, vykonávania a riadenia finančných nástrojov, napríklad priame prepojenia na všetkých 11 tematických cieľov, primerané povinné hodnotenie ex ante, ktoré umožňuje určiť zlyhania trhu, tvorba na mieru šitých a zjednodušených štandardných finančných nástrojov a mechanizmov podávania správ, môžu mať rozhodujúci pozitívny vplyv na príťažlivosť a rýchlosť vykonávania politiky súdržnosti, a to tým, že odstránia právne neistoty, ktoré vznikli v období 2007 – 2013; požaduje však, aby sa vynaložilo úsilie s cieľom zabezpečiť, že dané zmeny nebudú mať vplyv na príťažlivosť a rýchlosť vykonávania finančných nástrojov;

Granty a finančné nástroje – stanovenie kombinácie podľa intervenčnej logiky

9.  zdôrazňuje, že hoci granty a finančné nástroje EŠIF, ktoré nie sú samoúčelné, podporujú v rámci zdieľaného hospodárenia rovnaké ciele v oblasti politiky súdržnosti, majú inú intervenčnú logiku a uplatnenie pri riešení potrieb územného rozvoja, potrieb odvetví alebo potrieb trhu;

10.  uznáva, že granty majú v závislosti od typu projektu v porovnaní s finančnými nástrojmi rôzne silné stránky: používajú sa na podporu projektov, ktoré nutne nevytvárajú príjmy; poskytujú finančné prostriedky na projekty, ktoré nedokážu prilákať finančné prostriedky zo súkromných alebo verejných zdrojov; zameriavajú sa na konkrétnych príjemcov, otázky a regionálne priority a ich používanie je menej zložité vzhľadom na skúsenosti a kapacitu; uznáva, že v niektorých prípadoch sa s grantmi spájajú aj obmedzenia: ťažkosti pri dosahovaní kvality a udržateľnosti projektu, riziko nahradenia verejných prostriedkov z dlhodobého hľadiska a účinok vytláčania potenciálnych súkromných investícií aj v prípade projektov, ktoré môžu mať revolvingový charakter a schopnosť vytvárať príjmy na financovanie na základe pôžičiek;

11.  uznáva, že finančné nástroje ponúkajú výhody, ako je pákový a revolvingový efekt, pritiahnutie súkromného kapitálu a krytie osobitných investičných medzier prostredníctvom kvalitných projektov prijateľných pre banky, čím sa maximalizuje efektívnosť a účinnosť vykonávania regionálnej politiky; uznáva, že finančné nástroje majú aj určité nevýhody, pre ktoré by mohli byť v rozpore s príťažlivejšími vnútroštátnymi alebo regionálnymi nástrojmi, ako napríklad: pomalšie vykonávanie v niektorých regiónoch, väčšia zložitosť, nižší pákový efekt finančných nástrojov podporovaných z EŠIF, než sa očakávalo, a v niektorých prípadoch vyššie náklady na vykonávanie a poplatky za správu; poznamenáva, že granty sú v určitých oblastiach politiky, napríklad pri niektorých typoch verejnej infraštruktúry, sociálnych službách, politike v oblasti výskumu a inovácií alebo vo všeobecnosti pri projektoch, v ktorých sa nevytvára zisk, uprednostňovanými investíciami;

12.  zdôrazňuje, že intervenčná logika nie je deliacou čiarou, ale styčným bodom na vytvorenie rovnakých podmienok pre granty a finančné nástroje, aby politika súdržnosti mohla prostredníctvom širokého spektra opatrení zabezpečovať lepšie pokrytie príjemcov a investičných medzier; poukazuje na to, že intervenčná logika predstavuje v rámci programovania EŠIF prístup zdola nahor a že všetky členské štáty a regióny by mali naďalej zohľadňovať najvhodnejšiu možnosť, keď slobodne stanovujú podiel finančných nástrojov alebo grantov ako vykonávacích nástrojov s cieľom prispievať k vybraným prioritám vo svojich príslušných operačných programoch, pričom treba brať do úvahy zapojenie miestnych a regionálnych orgánov, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu; pripomína, že riadiace orgány musia dobrovoľne rozhodnúť o tom, ktorý typ finančného nástroja je na vykonávanie najvhodnejší;

Problémy v rámci výkonnosti finančných nástrojov

13.  uznáva význam využívania finančných nástrojov pri operáciách politiky súdržnosti; víta skutočnosť, že podávanie správ o vykonávaní finančných nástrojov v roku 2015 napriek neskorému začiatku súčasného programového obdobia ukázalo pokrok; konštatuje však, že pokrok vo vykonávaní finančných nástrojov EŠIF sa značne odlišuje nielen medzi jednotlivými členskými štátmi, ale aj v rámci nich; pripomína, že pozitívnu skúsenosť s využívaním finančných nástrojov a ich vplyv v programovom období 2007 – 2013 sprevádzalo niekoľko problémov súvisiacich s výkonnosťou: neskorý začiatok operácií, nepresné hodnotenie trhu, rozdiely medzi regiónmi vo využívaní finančných nástrojov, celková nízka miera vyplatených prostriedkov, nízka úroveň pákového efektu, problematický revolving, vysoké náklady na správu a poplatky a neprimerane vysoké finančné príspevky; pripomína, že po tom, čo Komisia predĺžila konkrétne lehoty na vykonávanie finančných nástrojov, sa do roku 2015 viacero zistených nedostatkov zmiernilo prostredníctvom cielených opatrení;

14.  poznamenáva, že oneskorené vykonávanie EŠIF môže ovplyvniť miery vyplácania, revolving a finančnú páku, pričom finančná páka by mala byť založená na definícii a metodikách používaných medzinárodnými organizáciami, ako je OECD, malo by sa jasne rozlišovať medzi verejnými a súkromnými príspevkami a treba tiež stanoviť presnú mieru možného pákového efektu v rámci každého finančného nástroja s rozčlenením podľa krajiny a regiónu; pripomína, že oneskorenia v období 2007 – 2013 nezvratne prispeli k nedostatočnej výkonnosti finančných nástrojov EFRR a ESF; zdôrazňuje, že oneskorenia pri vykonávaní, ktoré možno pripísať neskorému začiatku programového obdobia, môžu narušiť výkonnosť finančných nástrojov EŠIF, čo by mohlo viesť k nepresným záverom hodnotenia na konci obdobia; preto vyzýva, aby členské štáty prijali všetky potrebné kroky na zmiernenie negatívnych účinkov oneskoreného vykonávania, najmä pokiaľ ide o riziko obmedzeného využívania a dosahu finančných nástrojov;

15.  vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že je veľmi pravdepodobné, že opäť dôjde k nahromadeniu nezaplatených faktúr v druhej polovici súčasného VFR, čo by mohlo mať vážny dosah na iné opatrenia financované Európskou úniou;

16.  konštatuje, že v celej EÚ existujú výrazné rozdiely, pokiaľ ide o prenikanie finančných nástrojov vrátane EŠIF a Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), počiatočné výsledky týchto fondov a očakávaný pákový efekt dodatočných zdrojov, ako aj ďalšie finančné nástroje financované EÚ v najvýkonnejších hospodárstvach Únie, ktoré oslabujú ciele politiky súdržnosti; zdôrazňuje, že celkový úspech týchto nástrojov závisí od jednoduchosti ich využívania a schopnosti členských štátov spravovať prostredníctvom nich investície, pričom na tento účel sú potrebné presné a diferencované ukazovatele, ktoré by umožnili posúdiť ich skutočný vplyv na politiku súdržnosti;

Riešenia zjednodušenia, synergií a technickej pomoci

17.  víta opatrenia Komisie zamerané na optimalizáciu právnych predpisov a obmedzenie byrokracie; zdôrazňuje, že hoci došlo k zlepšeniu, zložitosť naďalej pretrváva a problémy, ako je dlhé obdobie prípravy a administratívna záťaž pre príjemcov, odrádzajú od využívania finančných nástrojov; vyzýva Komisiu, aby úzko spolupracovala s EIB, Európskym investičným fondom (EIF) a riadiacimi orgánmi s cieľom oveľa jednoduchšie kombinovať mikroúvery, pôžičky, záruky, vlastné imanie a rizikový kapitál z EŠIF pri zabezpečení rovnakej úrovne transparentnosti, demokratickej kontroly, podávania správ a kontroly;

18.  konštatuje, že v osobitných ustanoveniach sa obmedzuje pružnosť operácií s finančnými nástrojmi; zdôrazňuje, že pravidlá štátnej pomoci sa zdajú byť obzvlášť zaťažujúce, najmä keď sa kombinujú granty s finančnými nástrojmi; žiada Komisiu, aby zabezpečila primeraný rámec štátnej pomoci a preskúmala ďalšie možnosti, ako zjednodušiť dodržiavanie pravidiel štátnej pomoci na všetkých troch úrovniach, a to na úrovni riadiacich orgánov, fondu fondov a finančných sprostredkovateľov; požaduje rovnaké podmienky, pokiaľ ide o pravidlá štátnej pomoci týkajúce sa všetkých finančných nástrojov s cieľom predísť preferenčnému zaobchádzaniu s niektorými zdrojmi financovania v porovnaní s inými, najmä v oblasti podpory MSP;

19.  zdôrazňuje, že je dôležité vykonávať audity výkonnosti finančných nástrojov vrátane auditu operácií skupiny EIB v oblasti politiky súdržnosti; poznamenáva, že činnosti auditu zahŕňajú prístup k celému cyklu EŠIF; vyzýva Komisiu a vnútroštátne orgány, aby identifikovali príležitosti na zjednodušenie a synergie prostredníctvom procesu auditu; žiada preto Komisiu, aby sa zamerala na porovnávaciu analýzu grantov a finančných nástrojov, ako aj ďalšie budovanie kapacít, metodiku auditov a usmernenia pre procesy auditu, ktoré by nemali zvyšovať finančné a administratívne zaťaženie príjemcov;

20.  poukazuje na to, že kombinácia grantov a finančných nástrojov ponúka neprebádaný potenciál; zdôrazňuje, že popri poskytovaní usmernení orgánom je potrebné ďalšie zjednodušenie a väčšia harmonizácia pravidiel týkajúcich sa kombinovania jednotlivých EŠIF, ako aj pravidiel, ktoré sa týkajú kombinovania EŠIF s nástrojmi ako Horizont 2020 a EFSI; požaduje lepšiu tvorbu právnych predpisov v podobe jasných, konzistentných a cielených pravidiel, pokiaľ ide o zníženie regulačnej záťaže uľahčením uvedeného kombinovania prostriedkov pridelených z viacerých programov do toho istého finančného nástroja, umožnenie kombinovania mikrofinančných nástrojov pri operáciách v rámci ESF a ďalšie zjednodušenie verejného obstarávania pri výbere finančných sprostredkovateľov a pre verejno-súkromné partnerstvá; požaduje väčšiu súdržnosť medzi rôznymi stratégiami; zdôrazňuje, že kombináciou grantov a finančných nástrojov v rámci EŠIF s ostatnými zdrojmi financovania sa štruktúra financovania môže stať lákavejšou pre príjemcov a investorov z verejného a zo súkromného sektora, a to z dôvodu lepšieho rozdelenia rizika, čo môže prispieť k tomu, že nástroje budú poskytovať dlhodobý rastový potenciál;

21.  poukazuje na to, že využívanie finančných nástrojov možno zvýšiť prostredníctvom investičných partnerstiev a že verejno-súkromné partnerstvá zlepšujú synergie medzi zdrojmi financovania a udržiavajú potrebnú rovnováhu medzi súkromnými a verejnými záujmami; zdôrazňuje, že využívanie finančných nástrojov by sa malo podnecovať aj v rámci iniciatív miestneho rozvoja vedeného komunitou a integrovanej územnej investície;

22.  víta postupy technickej pomoci, ktoré v súčasnosti poskytuje Komisia a skupina EIB prostredníctvom platformy fi-compass; vyjadruje poľutovanie nad tým, že podporné služby pre orgány, a najmä pre príjemcov finančných nástrojov vrátane EFŠI priamo na mieste sú obmedzené, zatiaľ čo mnohé miestne a regionálne orgány sa vyrovnávajú s technickými problémami a nemajú postačujúce kapacity a know-how na to, aby finančné nástroje účinne využívali; požaduje technickú pomoc, ktorá by sa mala poskytovať v prvom rade miestnym alebo regionálnym aktérom, ako aj všetkým zainteresovaným partnerom, ale nemala by sa využívať na financovanie činnosti vnútroštátnych orgánov; okrem toho vyzýva Komisiu a EIB, aby vytvorili spoločný plán technickej pomoci, ktorý bude zahŕňať finančné a nefinančné poradenské činnosti, najmä pre veľké projekty, ako aj budovanie kapacít, odbornú prípravu, podporu a výmenu znalostí a skúseností; ďalej požaduje kombináciu odborných znalostí (vrátane právneho poradenstva) o nariadeniach v oblasti politiky súdržnosti, finančných produktoch, štátnej pomoci a verejnom obstarávaní so zameraním na vnútroštátne orgány, správcov fondov a príjemcov, pričom zdôrazňuje, že je dôležité zabrániť zdvojeniu štruktúr;

23.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila väčšie zviditeľnenie investícií z EŠIF a jasnejšie zdôraznila, že sa pri tom využívajú prostriedky EÚ; ďalej požaduje primerané a komplexné informovanie a oboznamovanie, pokiaľ ide o príležitosti na financovanie z prostriedkov EÚ, ktoré by podnecovalo verejný a súkromný sektor k využívaniu týchto príležitostí a zameriavalo sa na potenciálnych príjemcov, najmä mladých ľudí;

Smerom k správnej kombinácii financovania v období po roku 2020 a budúcnosť politiky súdržnosti

24.  uznáva, že problémy, ako je migrácia a bezpečnosť alebo prebiehajúce a budúce politické udalosti v EÚ, by nemali mať negatívny vplyv na investície prostredníctvom politiky súdržnosti alebo jej ciele a očakávané výsledky, a to najmä po uplynutí súčasného programového obdobia;

25.  uznáva, že granty aj finančné nástroje plnia v rámci politiky súdržnosti osobitné úlohy, pričom sa však prostredníctvom 11 tematických cieľov sústreďujú na spoločný zámer, a to dosiahnutie piatich hlavných cieľov stratégie Európa 2020 na ceste k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu; kladie dôraz na to, že je potrebné zabezpečiť, aby finančné nástroje nenahradili granty ako hlavný nástroj politiky súdržnosti, pričom tiež zdôrazňuje nutnosť zachovať obnoviteľný charakter finančných prostriedkov, ktoré by mali byť k dispozícii na opätovné investovanie na základe odvetví a opatrení, ktoré môžu podporiť;

26.  poukazuje na skutočnosť, že finančné nástroje dosahujú lepšie výsledky v rozvinutých regiónoch a vo veľkých mestách, v ktorých sú lepšie rozvinuté finančné trhy, pričom najvzdialenejšie regióny a regióny s vysokými harmonizovanými mierami nezamestnanosti a nízkou hustotou obyvateľstva majú ťažkosti, pokiaľ ide o prilákanie investícií, zatiaľ čo grantmi sa riešia regionálne štrukturálne problémy a regionálne vyvážené financovanie; poznamenáva, že úspech finančných nástrojov závisí od mnohých faktorov a že nemožno na základe jedného kritéria vyvodiť všeobecné závery; konštatuje, že čo sa týka využívania finančných nástrojov v rámci politiky súdržnosti po roku 2020, záväzné ciele nemožno považovať za schodné riešenie; poznamenáva, že zvýšenie podielu finančných nástrojov by nemalo mať vplyv na nenávratné finančné príspevky, pretože by to narušilo rovnováhu; zdôrazňuje, že v určitých verejných politikách musia dominovať granty, pričom finančné nástroje ich môžu dopĺňať, a to v úplnom súlade s príslušným posúdením ex ante a analýzou trhu; požaduje intenzívnejšiu propagáciu finančných nástrojov v rámci programov Interreg, aby sa zabezpečila ich väčšia konzistentnosť s cieľmi Európskej územnej spolupráce;

27.  pripomína, že súčasné skúsenosti s využívaním EŠIF naznačujú, že kombináciou financovania prostredníctvom grantov a finančných nástrojov sa riešia konkrétne problémy jednotlivých krajín, ako aj nedostatky pri zabezpečovaní sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti; zdôrazňuje, že kombinácia financovania nemôže viesť k vzniku univerzálneho riešenia, a to pre viaceré faktory: zemepisný región, oblasť politiky, typ a veľkosť príjemcu, administratívnu kapacitu, podmienky na trhu, existenciu konkurenčných nástrojov, podnikateľské prostredie a zámery fiškálnej a hospodárskej politiky;

o
o   o

28.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289.
(3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 470.
(4) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 281.
(5) Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2016)0321.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2015)0384.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2015)0308.
(9) Ú. v. EÚ C 19, 22.1.2014, s. 4.

Právne oznámenie