Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2017/2594(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0381/2017

Predkladané texty :

B8-0381/2017

Rozpravy :

PV 31/05/2017 - 14
CRE 31/05/2017 - 14

Hlasovanie :

PV 01/06/2017 - 7.11
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0242

Prijaté texty
PDF 288kWORD 51k
Štvrtok, 1. júna 2017 - Brusel Finálna verzia
Odolnosť ako strategická priorita vonkajšej činnosti EÚ
P8_TA(2017)0242B8-0381/2017

Uznesenie Európskeho parlamentu z 1. júna 2017 o odolnosti ako strategickej priorite vonkajšej činnosti EÚ (2017/2594(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 21 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a články 208, 210 a 214 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na globálnu stratégiu EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku (EGS) z júna 2016,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. októbra 2012 s názvom Prístup EÚ k zvyšovaniu odolnosti: poučenie z kríz v oblasti potravinovej bezpečnosti (COM(2012)0586) a na pracovný dokument útvarov Komisie z 19. júna 2013 s názvom Akčný plán na zvyšovanie odolnosti v krajinách ohrozených krízou na roky 2013 – 2020 (SWD(2013)0227),

–  so zreteľom na závery Rady z 28. mája 2013 o prístupe EÚ k zvyšovaniu odolnosti,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN A/RES/70/1 z 25. septembra 2015 s názvom Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030,

–  so zreteľom na rozhodnutie Konferencie zmluvných strán 1/CP.21, ktoré sa týka nadobudnutia platnosti Parížskej dohody o zmene klímy,

–  so zreteľom na Sendaiský rámec na znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030 prijatý na tretej Svetovej konferencii OSN o znižovaní rizika katastrof, ktorá sa konala 14. – 18. marca 2015 v Sendai, Japonsko,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 16. júna 2016 s názvom Akčný plán týkajúci sa Sendaiského rámca na znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030: prístup zohľadňujúci riziko katastrof vo všetkých politikách EÚ (SWD(2016)0205),

–  so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN z 23. augusta 2016 o výsledkoch svetového humanitárneho samitu (A/71/353),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. apríla 2016 s názvom Dôstojný život: od závislosti od pomoci k sebestačnosti – Nútené vysídľovanie a rozvoj (COM(2016)0234),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä uznesenie z 11. decembra 2013 o prístupe EÚ k zvyšovaniu odolnosti a znižovaniu rizika katastrof v rozvojových krajinách: poučenie z kríz v oblasti potravinovej bezpečnosti(1), zo 16. decembra 2015 o príprave na Svetový humanitárny samit: výzvy a príležitosti v oblasti humanitárnej pomoci(2) a zo 14. februára 2017 o revízii Európskeho konsenzu o rozvoji(3),

–  so zreteľom na otázku Komisii o odolnosti ako strategickej priorite vonkajšej činnosti EÚ (O-000033/2017 – B8-0313/2017),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre rozvoj,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) 1,6 miliardy ľudí žije v 56 krajinách, ktoré boli identifikované ako nestabilné(4); keďže nestabilné situácie sú do značnej miery spôsobené ľudskou činnosťou; keďže nestabilné situácie zvyšujú zraniteľnosť obyvateľstva v dôsledku rôznych faktorov vrátane konfliktu a neistoty, chýbajúceho prístupu k zdravotnej starostlivosti, núteného vysídľovania, extrémnej chudoby, nerovnosti, potravinovej neistoty, hospodárskych otrasov, slabej správy vecí verejných, slabých inštitúcií, korupcie a beztrestnosti a prírodných katastrof, ktoré sa zhoršujú pod vplyvom zmeny klímy; keďže posilnenie odolnosti je obzvlášť dôležité v nestabilných situáciách, ktoré OECD definuje na základe ukazovateľov z piatich odlišných ale navzájom prepojených oblastí; hospodárstvo, životné prostredie, politika, bezpečnosť a spoločnosť;

B.  keďže EÚ a ďalšie medzinárodné organizácie už niekoľko rokov používajú koncept odolnosti vo svojich politikách a zdá sa, že tento trend je na vzostupe; keďže v záveroch Rady z roku 2013 sa odolnosť charakterizuje ako „schopnosť jednotlivca, domácnosti, spoločenstva, krajiny alebo regiónu pripraviť sa na tlaky a otrasy, vydržať ich, prispôsobiť sa im a urýchlene sa z nich zotaviť, a to bez spochybnenia dlhodobých vyhliadok rozvoja“;

C.  keďže v Globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie (EGS) sa uvádza, že „odolnosť štátov a spoločností na východ a na juh od Únie“ je jednou z piatich priorít vonkajšej činnosti EÚ a odolnosť je definovaná ako „schopnosť štátov a spoločností vykonať reformy, a teda nepodľahnúť vnútorným a vonkajším krízam a zotaviť sa z nich“; keďže v EGS sa uvádza, že „odolná spoločnosť založená na demokracii, dôvere v inštitúcie a udržateľnom rozvoji je základom odolného štátu“;

D.  keďže v EGS sa ďalej uvádza, že EÚ „prijme spoločný prístup vo svojich politikách v oblasti humanitárnej pomoci, rozvoja, migrácie, obchodu, investícií, infraštruktúry, vzdelávania, zdravotníctva a výskumu“ a bude okrem iného presadzovať cielené politiky na podporu inkluzívneho a zodpovedného riadenia, podporovať ľudské práva, realizovať miestne, na právach založené prístupy k reforme súdnictva a sektorov bezpečnosti a obrany, ďalej bude podporovať nestabilné štáty, bojovať proti chudobe a nerovnosti, presadzovať udržateľný rozvoj, prehlbovať vzťahy s občianskou spoločnosťou, podporovať reformy sektora energetiky a životného prostredia, ako aj udržateľné spôsoby produkcie potravín a využívania vody;

E.  keďže v oblasti vonkajšej činnosti EÚ je potrebný mnohostranný prístup k odolnosti a keďže toto je možné podporiť tak, že sa v súlade so zásadou súdržnosti politík v záujme rozvoja a podľa vhodnosti zvýši rozvojová a humanitárna pomoc spolu s politikami týkajúcimi sa životného prostredia, a to s jasným dôrazom na zníženie zraniteľnosti a rizík katastrof, čo je kľúčovým prostriedkom na znižovanie humanitárnych potrieb; keďže zahraničná politika EÚ takisto zohráva ústrednú úlohu pri podpore odolnosti, najmä prostredníctvom podpory udržateľného rozvoja, ľudských práv a politického dialógu, a to pri súčasnom posilnení systémov včasného varovania a vyvíjaní snahy predchádzať sociálnym a hospodárskym otrasom, ako sú vyhladovanie, zvyšovanie nerovností, porušovanie ľudských práv a násilné konflikty, ako aj snahy riešiť konflikty, ak k nim dôjde;

F.  keďže EÚ by mala podporovať integrovaný prístup k svojej vonkajšej činnosti a zároveň posilniť svoj príspevok k udržateľnému rozvoju a rešpektovať mandát a ciele každej politiky, ako je stanovené v zmluvách; keďže toto je obzvlášť dôležité v krízových situáciách a v súvislosti s humanitárnou činnosťou EÚ, ktorú nemožno považovať za nástroj krízového riadenia, ktorá sa musí v plnej miere riadiť zásadami humanitárnej pomoci, ako sa uvádza v Európskom konsenze o humanitárnej pomoci, a ktorá musí byť zameraná na jednotnú, účinnú a kvalitnú humanitárnu reakciu; keďže EÚ by mala naďalej presadzovať dodržiavanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva zo strany všetkých aktérov zapojených do konfliktu;

G.  keďže humanitárna činnosť by sa mala riadiť súborom medzinárodne uznávaných noriem a zásad, ako sú uvedené v Kódexe správania pre medzinárodné hnutie Červeného kríža a Červeného polmesiaca a mimovládne organizácie pri odstraňovaní následkov katastrof a vo veľkej miere začlenené v Humanitárnej charte;

H.  keďže posilnenie odolnosti sa musí chápať ako dlhodobé úsilie, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou podpory udržateľného rozvoja, ktorého udržateľnosť je podmienená jeho odolnosťou voči otrasom, stresom a zmene; keďže presadzovanie odolnosti v rámci zahraničnej politiky a programov rozvojovej spolupráce EÚ musí byť prispôsobené konkrétnej situácii a jeho cieľom musí byť prispievanie k posilneniu vnútroštátnych stratégií vlád partnerských krajín na zvyšovanie odolnosti, vlád, ktoré nesú zodpovednosť voči svojim občanom;

I.  keďže na dosiahnutie odolnosti, a teda aj splnenie cieľov udržateľného rozvoja je nevyhnutné pochopenie rizika, posilnenie riadenia rizík a investovanie do systémov včasného varovania a včasnej reakcie, prevencie a znižovania rizika katastrof v súlade s prioritami Sendaiského rámca;

J.  keďže EÚ by v rámci svojho prístupu k odolnosti mala naďalej klásť prioritný dôraz na ľudí, a to aj, ak je to možné, prostredníctvom spolupráce s orgánmi, budovaním kapacít na národnej, regionálnej a miestnej úrovni a prostredníctvom uznania a podpory ústrednej úlohy organizácií občianskej spoločnosti a miestnych spoločenstiev;

K.  keďže prírodné alebo človekom spôsobené katastrofy ovplyvňujú ženy, dievčatá, chlapcov a mužov odlišným spôsobom, pričom rodovo podmienené rozdiely zhoršujú vplyv záťaže a otrasov a bránia udržateľnému rozvoju;

L.  keďže počas kríz a v konfliktoch trpia najviac ženy a dievčatá; keďže ženy a dievčatá sú v priebehu a v dôsledku katastrof neúmerne vystavené riziku, vo väčšej miere prichádzajú o živobytie, bezpečnosť, a dokonca život; keďže ženy a dievčatá sú vystavené zvýšenému riziku v dôsledku vysídľovania a rozpadu bežných štruktúr ochrany a podpory; keďže v krízových situáciách pravdepodobnosť znásilnenia, sexuálneho vykorisťovania a rizikového správania vo veľkej miere zvyšuje pravdepodobnosť neželaných tehotenstiev, pohlavne prenosných infekcií a komplikácií týkajúcich sa reprodukčného zdravia;

M.  keďže posilnenie postavenia žien je v záujme posilnenia odolnosti kľúčové; keďže na to, aby boli programy účinné, komplexné a udržateľné, musia budovať a posilňovať odolnosť, zahŕňať ženy a zameriavať sa na špecifické schopnosti a mechanizmy zvládania;

N.  keďže rodina predstavuje významnú inštitúciu v súvislosti s vykonávaním základných funkcií výroby, spotreby, reprodukcie a akumulácie, ktoré sú spojené s posilnením sociálneho a hospodárskeho postavenia jednotlivcov a spoločností; keďže rodiny a jej členovia budujú systémy na podporu starostlivosti a ich odolné správanie sa môže prejaviť v zachovaní normálneho vývoja optimizmu, nápaditosti a odhodlania napriek ťažkostiam; keďže tieto silné stránky a zdroje umožňujú jednotlivcom úspešne reagovať na krízové situácie a problémy;

O.  keďže pokiaľ ide o prístup k odolnosti vo vonkajšej činnosti Únie, osobitná pozornosť by sa mala venovať najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva vrátane tých najchudobnejších, menšín, nútene vysídleného obyvateľstva, žien, detí, migrantov, ľudí žijúci s HIV, LGBTI osôb a osôb so zdravotným postihnutím a starších osôb;

1.  víta skutočnosť, že v EGS je uznaný význam podpory odolnosti, a to tak, že sa stáva strategickou prioritou vonkajšej činnosti EÚ; víta pozitívny prínos, ktorý môže mať zvýšená pozornosť venovaná podpore odolnosti v oblasti politiky, diplomacie a bezpečnosti v partnerských krajinách, ale zdôrazňuje, že odolnosť nemožno obmedziť na tieto rozmery;

2.  opätovne potvrdzuje, že je potrebné, aby členské štáty EÚ dodržiavali svoje záväzky v oblasti oficiálnej rozvojovej pomoci a posilnili odolnosť prostredníctvom svojej stratégie a postupov plánovania, pokiaľ ide o rozvojovú a humanitárnu pomoc; zdôrazňuje v tejto súvislosti význam analytického rámca pre systémy odolnosti OECD, ktorý pomôže premietnuť stratégie do účinnejších medziodvetvových a viacrozmerných programových plánov;

3.  domnieva sa, že súčasný prístup EÚ k zvyšovaniu odolnosti vrátane záväzkov s cieľom riešiť základné príčiny kríz a zraniteľnosti, ako sa uvádza v oznámení z roku 2012 a v záveroch Rady z roku 2013, je v zásade naďalej platný a malo by sa v ňom pokračovať, zároveň je potrebné zahrnúť skúsenosti získané pri vykonávaní tejto politiky do nového spoločného oznámenia; kladie otázku, ako sa v oznámení zohľadnia prvky z hodnotení, keďže rozsiahle hodnotenie je naplánované až na rok 2018; zastáva názor, že akčný plán pre odolnosť na roky 2013 – 2020 by sa mal plne implementovať;

4.  zdôrazňuje viacrozmerný – ľudský, hospodársky, environmentálny, politický, bezpečnostný a spoločenský – charakter odolnosti a víta skutočnosť, že tento koncept je čoraz viac dôležitý, pokiaľ ide o európsku zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ako aj európsku politiku v oblasti rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci; zdôrazňuje potrebu rešpektovať jedinečný mandát a ciele každej politiky a zároveň podporiť väčší súlad medzi politikami v záujme udržateľného rozvoja; pripomína význam zabezpečenia zásady súdržnosti politík v záujme rozvoja vo všetkých vonkajších činnostiach EÚ zabezpečením toho, že politiky EÚ nebudú oslabovať úsilie rozvojových krajín o dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

5.  zdôrazňuje najmä osobitné postavenie humanitárnej pomoci, ktorá musí vychádzať výlučne z potrieb a pri vykonávaní ktorej sa musia v čo najväčšej miere dodržiavať základné humanitárne zásady ľudskosti, neutrality, nestrannosti a nezávislosti a rešpektovať ľudské práva obsiahnuté v Ženevských dohovoroch a ich dodatkových protokoloch; zdôrazňuje, že dodržiavanie humanitárnych zásad je nevyhnutné na účely získania prístupu k obyvateľom v núdzi a ochrany humanitárnych pracovníkov;

6.  víta skutočnosť, že poskytovanie humanitárnej pomoci EÚ a jej členských štátov by nemalo podliehať obmedzeniam, ktoré stanovia iní partnerskí darcovia, pokiaľ ide o potrebnú lekársku starostlivosť vrátane prístupu k bezpečnému umelému prerušeniu tehotenstva pre ženy a dievčatá, ktoré sa počas ozbrojených konfliktov stanú obeťami znásilnenia, ale namiesto toho by malo byť v súlade s medzinárodným humanitárnym právom;

7.  zdôrazňuje, že budovanie odolnosti v partnerských krajinách je dlhodobý proces, a preto sa musí stať súčasťou finančných záväzkov a rozvojových programov, ktoré zahŕňajú aj najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva; nabáda, aby sa táto skutočnosť uznala v novom spoločnom oznámení a aby sa v rámci neho odolnosť presadzovala ako dôležitý prvok stratégie udržateľného rozvoja partnerských krajín, a to najmä v nestabilných štátoch; poznamenáva, že tieto stratégie musia byť prispôsobené konkrétnej situácii a v súlade s medzinárodne dohodnutými zásadami účinnosti rozvoja: zodpovednosť za rozvojové priority zo strany partnerských krajín prijímajúcich podporu (vrátane zosúladenia s národnými rozvojovými stratégiami), dôraz na výsledky, inkluzívne partnerstvá, transparentnosť a zodpovednosť; v tejto súvislosti zdôrazňuje významnú úlohu Európskeho parlamentu, národných parlamentov, ako aj občianskej spoločnosti pri monitorovaní a kontrole;

8.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby začlenila odolnosť a jej mnohorozmerný charakter ako základný prvok do svojho politického dialógu s rozvojovými krajinami;

9.  zdôrazňuje celkový význam spoločného programovania opatrení EÚ týkajúcich sa odolnosti v rámci jej humanitárnej a rozvojovej pomoci pre to, aby sa zabezpečila maximálna komplementárnosť a menšia fragmentácia pomoci a aby sa zaistilo, že krátkodobé opatrenia položia základy pre strednodobé a dlhodobé zásahy;

10.  zdôrazňuje význam poskytovania technickej pomoci pre najmenej rozvinuté krajiny a nestabilné štáty, najmä v súvislosti s udržateľným hospodárením s pôdou, ochranou ekosystémov a zásobovaním vodou, keďže tieto oblasti sú nevyhnutné na dosiahnutie prínosov pre životné prostredie aj pre ľudí, ktorí od neho závisia;

11.  pripomína, že chudobní ľudia sú s najväčšou pravdepodobnosťou tí, ktorí naďalej pociťujú značné dôsledky katastrof, pokiaľ ide o príjmy a blahobyt; trvá na tom, že hlavným a celkovým zámerom rozvojovej spolupráce EÚ je odstraňovanie chudoby v kontexte udržateľného rozvoja, a to s cieľom zabezpečiť dôstojnosť a dôstojný život pre všetkých;

12.  zdôrazňuje význam znižovania rizika katastrof pri budovaní odolnosti; vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že jej podpora odolnosti v novom spoločnom oznámení bude v súlade so záväzkami a cieľmi Sendaiského rámca pre znižovanie rizika katastrof, ktoré sa vykonávajú prostredníctvom Sendaiského akčného plánu Európskej komisie na podporu informovaného prístupu k riziku katastrof pre všetky politiky EÚ, a aby zabezpečila vyčlenenie dostatočných zdrojov na túto prioritu; zdôrazňuje, že riadenie rizík je nevyhnutné na dosiahnutie udržateľného rozvoja, a vyzýva na rozvoj inkluzívnych miestnych a národných stratégií znižovania rizika katastrof a na vypracovanie celospoločenského prístupu v oblasti riadenia rizika katastrof zohľadňujúceho všetky riziká s cieľom znížiť zraniteľnosť a zvýšiť odolnosť; vyzýva na posilnenie prepojení medzi znižovaním rizika katastrof, adaptáciou na zmenu klímy a mestskými politikami a iniciatívami;

13.  žiada, aby odolnosť jednotlivcov a komunity a zameranie na zraniteľné skupiny – vrátane najchudobnejších v spoločnosti, menšín, rodín, žien, detí, migrantov, ľudí žijúci s HIV, LGBTI osôb, osôb so zdravotným postihnutím a starších osôb – boli naďalej ústredným prvkom podpory odolnosti v rámci vonkajšej činnosti EÚ; zdôrazňuje ústrednú úlohu občianskej spoločnosti a miestnych spoločenstiev pri budovaní odolnosti; podčiarkuje takisto význam zberu a šírenia roztriedených údajov s cieľom porozumieť situácii zraniteľných skupín a riešiť túto situáciu;

14.  poukazuje na to, že v rámci efektívneho budovania odolnosti treba uznať význam rodín a podporovať ich schopnosť absorbovať otrasy;

15.  požaduje plánovanie zohľadňujúce rodovú otázku, ktoré posilňuje účasť žien a rieši obavy žien pri budovaní ich odolnosti voči katastrofám a zmene klímy a ktoré zabezpečuje práva žien vrátane vlastníckych práv a istoty držby pôdy, ako aj vôd, lesov, bývania a iných aktív;

16.  požaduje ďalšie úsilie o zvýšenie prístupu žien a dievčat k vzdelávaniu v oblasti zdravotnej starostlivosti a sexuálneho zdravia a k plánovanému rodičovstvu, prenatálnej starostlivosti a sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam, najmä s cieľom riešiť do značnej miery nesplnený miléniový rozvojový cieľ č. 5 týkajúci sa zdravia matiek vrátane zníženia dojčenskej a detskej úmrtnosti a predchádzania vysokorizikovým pôrodom;

17.  zdôrazňuje význam prístupu k zdravotnej starostlivosti a službám, ako aj k vode, sanitárnym zariadeniam a hygiene v núdzových situáciách, ako aj dlhodobého komunitného plánovania v oblasti zdravotníctva;

18.  berie na vedomie osobitnú výzvu, ktorú nútené a dlhotrvajúce vysídľovanie predstavuje pre mnohé nestabilné a konfliktom postihnuté krajiny a ich susedov; zdôrazňuje, že ochrana vysídlených osôb musí byť bezpodmienečne zaručená a že budovanie odolnosti a sebestačnosti postihnutého obyvateľstva a jeho hostiteľských komunít je mimoriadne dôležité, ako sa uvádza v oznámení Komisie o dôstojnom živote; pripomína význam sebestačnosti pri posilňovaní dôstojnosti a odolnosti;

19.  zdôrazňuje potrebu rozšíriť dohovor o utečencoch a Kampalský dohovor na účel ochrany vysídlených osôb a pomoci týmto osobám na celom svete, ako aj obyvateľstvu postihnutému inými formami násilia, ako je obchodovanie s ľuďmi a rodovo motivované násilie, keďže tieto osoby sa môžu odôvodnene obávať prenasledovania alebo im môže hroziť riziko vážnej ujmy;

20.  uznáva odolnosť krajiny ako dôležitý rozmer odolnosti a zdôrazňuje, že odolnosť a stabilita krajiny priamo súvisia s dodržiavaním ľudských práv, so silou demokracie, s právnym štátom a dobrou správou vecí verejných, dôverou v inštitúcie a so zodpovednosťou voči vlastným občanom, ale predovšetkým so zapojením občanov, jednotlivo a v združeniach, do hľadania možných riešení – teda s cieľmi, ktoré je všetky potrebné presadzovať a brániť pri vykonávaní EGS; zdôrazňuje význam posilnenia základných verejných služieb, ako je vzdelávanie, zdravotníctvo, voda a sanitácia, pre posilnenie odolnosti;

21.  zdôrazňuje, že koncept odolnosti vo vonkajšej činnosti EÚ by si mal zachovať celosvetový geografický rozsah; konštatuje, že posilnenie odolnosti by malo byť cieľom podpory ľudských práv a udržateľného rozvoja v partnerských krajinách a nemalo by sa obmedzovať na geografické oblasti, ktoré čelia bezpečnostným krízam s okamžitým dosahom na EÚ; zdôrazňuje, že pri podpore odolnosti by sa v každom prípade mali uprednostniť najmenej rozvinuté krajiny, nestabilné krajiny a krajiny s opakujúcimi sa a sezónnymi krízami, ktorým by sa mala venovať osobitná pozornosť, a súčasne by sa mali riešiť základné príčiny kríz, najmä prostredníctvom podpory činností v oblasti prevencie a pripravenosti;

22.  zdôrazňuje význam systémov včasného varovania a schopností včasnej reakcie ako mechanizmu na podporu odolnosti a vyzýva EÚ, aby zvýšila úsilie v tejto oblasti, konkrétne podporou užšej spolupráce medzi rôznymi aktérmi v teréne, najmä v delegáciách EÚ, a rozvojom spoločných analýz nestabilných situácií a výmen v rámci regiónov, ktoré sú postihované prírodnými katastrofami a čelia podobným hrozbám, čo by umožnilo ich lepšie chápanie a koordinovanejšie reakcie v rámci politík Únie a medzi inštitúciami EÚ a členskými štátmi;

23.  žiada, aby sa na podporu odolnosti vyčlenili dostatočné zdroje, keďže je jednou zo strategických priorít EÚ; privítal by, aby sa pred obdobím nasledujúceho viacročného finančného rámca uskutočnila strategická reflexia o tom, ako môže EÚ efektívnejšie využiť existujúce nástroje vonkajšieho financovania a inovačné mechanizmy a zároveň ich naďalej zosúlaďovať s medzinárodne dohodnutými zásadami účinnosti rozvoja na účel systematického začleňovania odolnosti do stratégií a programov rozvoja a pomoci; zdôrazňuje, že opatrenia sa môžu financovať z rôznych nástrojov vzájomne sa dopĺňajúcim spôsobom, ďalej zdôrazňuje, že hlavným cieľom využitia zdrojov z nástrojov rozvojovej spolupráce by malo naďalej byť znižovanie chudoby;

24.  zdôrazňuje, že je potrebné posilniť a rozvíjať vzdelávanie o katastrofách a krízach a zlepšiť šírenie, zhromažďovanie a prenos informácií a poznatkov, ktoré pomôžu vybudovať odolnosť spoločenstva a podporiť zmeny v správaní a kultúre, pokiaľ ide o pripravenosť na katastrofy;

25.  nabáda na zintenzívnenie spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom v oblasti odolnosti; v tejto súvislosti pripomína význam oznámenia Komisie s názvom Silnejšia úloha súkromného sektora vzhľadom na dosiahnutie inkluzívneho a udržateľného rastu v rozvojových krajinách, vyzýva Komisiu, aby ďalej uľahčovala zapojenie súkromného sektora vytvorením stimulov a vhodného prostredia pre súkromné subjekty, aby sa tak podieľali na zvyšovaní odolnosti a znižovaní rizík v partnerských krajinách;

26.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

(1) Ú. v. EÚ C 468, 15.12.2016, s. 120.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2015)0459.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2017)0026.
(4) OECD (2016), Nestabilné krajiny 2016: čo sa skrýva za násilím (States of Fragility 2016: Understanding violence), vydavateľstvo OECD, Paríž.

Právne oznámenie