Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2016/2304(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0201/2017

Predkladané texty :

A8-0201/2017

Rozpravy :

PV 12/06/2017 - 15
CRE 12/06/2017 - 15

Hlasovanie :

PV 13/06/2017 - 5.1
CRE 13/06/2017 - 5.1
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0245

Prijaté texty
PDF 476kWORD 51k
Utorok, 13. júna 2017 - Štrasburg Finálna verzia
Posilňovanie zapojenia partnerov a zviditeľňovanie výkonnosti európskych štrukturálnych a investičných fondov
P8_TA(2017)0245A8-0201/2017

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júna 2017 o posilňovaní zapojenia partnerov a zviditeľňovaní výkonnosti európskych štrukturálnych a investičných fondov (2016/2304(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 174, 175 a 177 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006(1) (ďalej len „nariadenie o spoločných ustanoveniach“),

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 240/2014 zo 7. januára 2014 o európskom kódexe správania pre partnerstvo v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o investovaní do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov: hodnotenie správy na základe článku 16 ods. 3 NSU(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o oneskorenom vykonávaní operačných programov EŠIF – vplyv na politiku súdržnosti a ďalší postup(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. mája 2016 o nových nástrojoch územného rozvoja v rámci politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020: integrované územné investície a miestny rozvoj vedený komunitou(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2015 o snahe o zjednodušenie a zameranie na výkonnosť v politike súdržnosti na obdobie 2014 – 2020(6),

–  so zreteľom na Závery Rady z 16. novembra 2016 k výsledkom a novým prvkom politiky súdržnosti a európskych štrukturálnych a investičných fondov(7),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Zabezpečenie viditeľnosti politiky súdržnosti: informačné a komunikačné pravidlá 2014 – 2020(8),

–  so zreteľom na bleskový prieskum Eurobarometra 423 zo septembra 2015, ktorý zadala Komisia, na tému Informovanosť a vnímanie občanov v oblasti regionálnej politiky EÚ(9),

–  so zreteľom na Van den Brandeho správu s názvom Viacúrovňové riadenie a partnerstvo, vypracovanú v októbri 2014 na žiadosť komisára pre regionálnu a mestskú politiku Johannesa Hahna(10),

–  so zreteľom na plán komunikácie Európskeho výboru regiónov na rok 2016 s názvom Prepojiť regióny a mestá v záujme silnejšej Európy(11),

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Implementation of the partnership principle and multi-level governance in the 2014-2020 ESI Funds (Uplatňovanie zásady partnerstva a viacúrovňového riadenia v rámci EŠIF na obdobie 2014 – 2020)(12) z júla 2016, ktorej vypracovanie zadala Komisia,

–  so zreteľom na prezentáciu sekretariátu skupiny Interreg Europe s názvom Designing a project communication strategy (Koncipovanie stratégie projektovej komunikácie)(13),

–  so zreteľom na správu vypracovanú v rámci hodnotenia ex post a predpokladaného prínosu vykonávania politiky súdržnosti v krajinách zoskupenia V4 pre krajiny EÚ-15, ktorú zadalo poľské ministerstvo hospodárskeho rozvoja, s názvom How do EU-15 Member States benefit from the Cohesion Policy in the V4 (Aký prínos má vykonávanie politiky súdržnosti v krajinách V4 pre členské štáty EÚ-15?)(14),

–  so zreteľom na príručku Európskej siete proti chudobe (EAPN) z roku 2014 s názvom Giving a voice to citizens: Building stakeholder engagement for effective decision-making – Guidelines for Decision-Makers at EU and national levels (Priestor pre názory občanov: prehĺbenie zapojenia zainteresovaných strán v prospech účinných rozhodovacích postupov – Usmernenia pre subjekty zodpovedné za prijímanie rozhodnutí na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni)(15),

–  so zreteľom na štúdiu, ktorú vypracovalo generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky (tematická sekcia B: štrukturálna politika a politika súdržnosti) z novembra 2014 s názvom Communicating Europe to its Citizens: State of Affairs and Prospects (Oboznamovanie občanov s Európou: súčasná situácia a vyhliadky),

–  so zreteľom na brífing generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky (tematická sekcia B: štrukturálne politiky a politiky súdržnosti) z apríla 2016 s názvom Research for REGI Committee: Mid-term review of the MFF and Cohesion Policy (Výskum pre výbor REGI: preskúmanie viacročného finančného rámca a politiky súdržnosti v polovici obdobia),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 19. septembra 2016 s názvom Ex post hodnotenie EFRR a Kohézneho fondu za roky 2007 – 2013 (SWD(2016)0318),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0201/2017),

A.  keďže politika súdržnosti významne prispieva k posilneniu rastu a zamestnanosti a zmenšovaniu rozdielov medzi regiónmi EÚ;

B.  keďže financovanie prostredníctvom politiky súdržnosti EÚ má pozitívny vplyv na hospodárstvo aj na život občanov, ako vyplýva z viacerých správ a nezávislých hodnotení, no výsledky neboli vždy dobre spropagované a informovanosť o jej pozitívnych účinkoch je naďalej slabá; keďže pridaná hodnota politiky súdržnosti presahuje preukázaný pozitívny hospodársky, sociálny a územný vplyv, keďže zahŕňa aj záväzok členských štátov a regiónov k posilňovaniu európskej integrácie;

C.  keďže informovanosť koncových používateľov a občianskej spoločnosti o miestnych programoch, ktoré financuje EÚ, má kľúčový význam, bez ohľadu na mieru financovania v danom regióne;

D.  keďže zásada partnerstva a model viacúrovňového riadenia, ktoré sú založené na lepšej koordinácii medzi orgánmi verejnej správy, hospodárskymi a sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou, môžu účinne prispieť k lepšiemu sprostredkovaniu cieľov a výsledkov politiky EÚ;

E.  keďže nepretržitý dialóg a účasť občianskej spoločnosti majú zásadný význam pre zabezpečenie zodpovednosti za verejné politiky a ich legitímnosť, čím sa vytvára zmysel pre spoločnú zodpovednosť a transparentnosť v rozhodovacom procese;

F.  keďže zviditeľnenie EŠIF môže prispieť k zlepšeniu, pokiaľ ide o vnímanie účinnosti politiky súdržnosti, a k opätovnému získaniu dôvery a záujmu občanov o európsky projekt;

G.  keďže je zásadne dôležité, aby sa uplatňovala ucelená komunikačná politika nielen v následnej fáze, pokiaľ ide o konkrétne výsledky EŠIF, ale aj v počiatočnej fáze, s cieľom informovať tvorcov projektov o možnostiach financovania, a tak sa posilňovala účasť verejnosti na vykonávacom procese;

H.  keďže by sa malo využívať viac metodík poskytovania informácií a diverzifikácie komunikačných kanálov a tieto metodiky by sa mali zlepšiť;

Všeobecné úvahy

1.  zdôrazňuje, že politika súdržnosti je jedným z hlavných verejných nástrojov rastu, ktorý prostredníctvom svojich piatich európskych štrukturálnych a investičných fondov zabezpečuje investície vo všetkých regiónoch EÚ a pomáha znižovať rozdiely, podporovať konkurencieschopnosť a inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast a zlepšovať kvalitu života európskych občanov;

2.  so znepokojením konštatuje, že celkové povedomie a vnímanie verejnosti, pokiaľ ide o účinnosť regionálnej politiky EÚ, v priebehu rokov upadá; poukazuje na prieskum Eurobarometer 423 zo septembra 2015, v ktorom len viac ako tretina (34 %) Európanov uviedla, že počula o projektoch spolufinancovaných z prostriedkov EÚ a zameraných na zlepšenie kvality života v oblasti, kde žijú; konštatuje, že väčšina respondentov uviedla ako dôležité oblasti vzdelávanie, zdravie, sociálnu infraštruktúru a politiku životného prostredia; domnieva sa, že nielen kvantita, ale predovšetkým kvalita projektov financovaných v rámci EŠIF a ich pridaná hodnota z hľadiska hmatateľných výsledkov sú predpokladmi pozitívnej osvety; zdôrazňuje preto, že pri posudzovaní, výbere, vykonávaní a finalizácii projektov sa treba sústrediť na dosahovanie očakávaných výsledkov, aby sa tak predišlo neefektívnemu vynakladaniu finančných prostriedkov, čo by mohlo politike súdržnosti robiť zlú reklamu; upriamuje pozornosť na skutočnosť, že pri výbere komunikačných opatrení treba osobitne prihliadať na ich obsah a záber, a opätovne pripomína, že najlepšou reklamou je preukázať zmysluplnosť a užitočnosť realizovaných projektov;

3.  konštatuje, že zabezpečovanie viditeľnosti investícií v rámci politiky súdržnosti by malo byť naďalej spoločnou zodpovednosťou Komisie a členských štátov, pričom cieľom by malo byť sformulovanie účinných európskych komunikačných stratégií zameraných na zabezpečenie viditeľnosti investícií v rámci politiky súdržnosti; v tejto súvislosti si všíma úlohu riadiacich orgánov, najmä príslušných miestnych a regionálnych orgánov, z hľadiska inštitucionálnej komunikácie aj príjemcov, pretože po komunikačnej stránke predstavujú najúčinnejšie prepojenie na občanov tým, že poskytujú informácie na mieste a približujú im európsky projekt; navyše pripomína, že tieto orgány majú najlepší prehľad o miestnej a regionálnej situácii a potrebách a že výraznejšie zviditeľnenie si vyžaduje väčšie úsilie o lepšiu informovanosť a transparentnosť medzi radovými občanmi;

4.  zdôrazňuje, že na zabezpečenie viditeľnosti politiky je potrebný duálny proces komunikácie a interakcie s partnermi; navyše poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom na zložité problémy a s cieľom zaistiť legitímnosť a poskytnúť účinné dlhodobé riešenia musia verejné orgány v súlade so zásadou partnerstva zapojiť príslušné zainteresované strany do všetkých fáz rokovania a vykonávania partnerskej dohody a operačných programov; navyše zdôrazňuje potrebu posilnenia inštitucionálnej kapacity verejných orgánov a partnerov a pripomína úlohu, ktorú v tomto smere môže zohrávať Európsky sociálny fond (ESF);

5.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že z hľadiska zjednodušovania administratívnych postupov bol v členských štátoch zaznamenaný nerovnomerný pokrok, pokiaľ ide o širšiu mobilizáciu a zapojenie partnerov na regionálnej a miestnej úrovni vrátane hospodárskych a sociálnych partnerov a orgánov zastupujúcich občiansku spoločnosť; v tomto smere pripomína význam sociálneho dialógu;

Problémy, ktoré treba riešiť

6.  poukazuje na nárast euroskepticizmu a populistickej protieurópskej propagandy, v rámci ktorých sa skresľujú informácie o politikách Únie, a vyzýva Komisiu a Radu, aby analyzovali ich základné príčiny a riešili ich; zdôrazňuje preto naliehavú potrebu vypracovať účinnejšie komunikačné stratégie, ktoré budú používať jazyk blízky občanom a budú sa snažiť preklenúť priepasť medzi EÚ a jej občanmi vrátane nezamestnaných občanov a občanov, ktorým hrozí sociálne vylúčenie, prostredníctvom širokého spektra mediálnych platforiem na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, ktoré dokážu poskytnúť občanom presné a ucelené informácie o pridanej hodnote európskeho projektu z hľadiska ich kvality života a prosperity;

7.  vyzýva Komisiu a Radu, aby v súčasnom rámci aj v rámci reformy politiky súdržnosti po roku 2020 zanalyzovali dosah opatrení zameraných na posilnenie prepojenia s európskym semestrom a zavádzanie štrukturálnych reforiem prostredníctvom programov financovaných z EŠIF na vnímanie politík EÚ;

8.  uznáva, že právny rámec poskytuje obmedzené možnosti, pokiaľ ide o zabezpečenie primeranej viditeľnosti politiky súdržnosti; zdôrazňuje, že v dôsledku toho rôzne zainteresované strany nie vždy považovali informovanie o jej konkrétnych výsledkoch za dôležité; domnieva sa, že odporúčané komunikačné činnosti o hmatateľných výsledkoch by sa mali nepretržite aktualizovať; v tejto súvislosti si všíma skutočnosť, že súčasťou technickej pomoci z EŠIF nie sú finančné prostriedky účelovo viazané na komunikáciu, a to ani na úrovni Únie ani na úrovni členských štátov; zdôrazňuje však povinnosť riadiacich orgánov a príjemcov pravidelne monitorovať súlad s informačnými a komunikačnými činnosťami, ako sa stanovuje v článku 115 a v prílohe XII nariadenia o spoločných ustanoveniach;

9.  opätovne zdôrazňuje, že je nevyhnutné nájsť správnu rovnováhu medzi potrebou zjednodušenia pravidiel, ktoré upravujú vykonávanie politiky súdržnosti, a potrebou zachovať riadne a transparentné finančné hospodárenie a bojovať proti podvodom, a zároveň o tom náležite informovať verejnosť; v tejto súvislosti pripomína, že treba jasne rozlišovať medzi nezrovnalosťami a podvodom, aby sa tak nepodlamovala dôvera verejnosti v riadiace orgány a miestne samosprávy; navyše trvá na tom, že treba zjednodušiť a znížiť administratívnu záťaž príjemcov bez toho, aby to malo vplyv na nevyhnutné kontroly a audit;

10.  zdôrazňuje, že na zabezpečenie účinného dosahovania a oznamovania výsledkov na miestnej aj regionálnej úrovni je nevyhnutné zvýšiť zodpovednosť za vykonávanie politiky priamo na mieste; oceňuje, že zásada partnerstva poskytuje z hľadiska vykonávania európskych verejných politík pridanú hodnotu, čo sa potvrdilo aj v nedávnej štúdii Komisie; poukazuje však na to, že mobilizácia partnerov je v niektorých prípadoch stále zložitá, pretože zásada partnerstva sa uplatňuje formálne, no neumožňuje skutočnú účasť na procese riadenia; pripomína, že je potrebné vynaložiť väčšie úsilie a investovať viac zdrojov do využívania partnerstva a výmeny skúseností prostredníctvom platforiem pre dialóg partnerov, a to aj s cieľom znásobiť vďaka nim príležitosti financovania EÚ a jeho úspechy;

11.  okrem toho pripomína, že investície v rámci politiky súdržnosti majú dlhodobý strategický charakter, takže výsledky niekedy nevidno okamžite, čo má nepriaznivý vplyv na viditeľnosť nástrojov politiky súdržnosti, najmä v porovnaní s inými nástrojmi Únie, ako je Európsky fond pre strategické investície (EFSI); naliehavo preto vyzýva, aby činnosti v oblasti komunikácie prípadne pokračovali ešte ďalšie štyri roky po ukončení projektu; zdôrazňuje, že realizácia niektorých investícií (najmä do ľudských zdrojov) je menej viditeľná a ťažšie merateľná ako v rámci hmotných investícií, a žiada podrobnejšie a diferencovanejšie hodnotenie dlhodobého vplyvu politiky súdržnosti na životy občanov; zastáva preto názor, že osobitná pozornosť by sa mala venovať hodnoteniu ex post a komunikačným činnostiam týkajúcim sa prínosu EŠIF k stratégii Únie pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, ktorá je dlhodobou európskou stratégiou rozvoja;

12.  konštatuje, že dôležitú úlohu pri informovaní občanov o rozličných politikách EÚ a otázkach EÚ vo všeobecnosti zohrávajú médiá; vyjadruje však poľutovanie nad pomerne obmedzeným priestorom, ktorý médiá poskytujú informovaniu o investíciách v rámci politiky súdržnosti EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné rozvíjať informačné kampane a komunikačné stratégie, ktoré sú zamerané na médiá, sú prispôsobené súčasným informačným výzvam a poskytujú informácie dostupným a atraktívnym spôsobom; zdôrazňuje, že je potrebné zužitkovať rastúci vplyv sociálnych médií, výhody, ktoré prináša digitálny pokrok, a kombináciu rôznych druhov dostupných komunikačných kanálov s cieľom lepšie ich využiť pri propagácii poskytnutých príležitostí a dosiahnutých úspechov v rámci EŠIF;

Zlepšenie komunikácie a zapojenie partnerov v druhej polovici obdobia 2014 – 2020

13.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili koordináciu a dostupnosť existujúcich komunikačných prostriedkov a nástrojov na úrovni EÚ s cieľom riešiť témy, ktoré majú vplyv na program EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité poskytnúť pokyny k technikám a metódam efektívnej komunikácie o tom, ako politika súdržnosti prináša hmatateľné výsledky pre každodenný život občanov EÚ; vyzýva riadiace orgány a príjemcov, aby aktívne a systematicky oboznamovali s výsledkami, prínosom a dlhodobým vplyvom politiky pri zohľadnení rozličných fáz rozvoja projektov;

14.  zdôrazňuje, že samotné zobrazenie symbolu Európskej komisie na popisných paneloch už nepostačuje s ohľadom na množstvo a kvalitu informácií, ktoré prinášajú tradičné a moderné médiá; vyzýva Komisiu, aby vytvorila účinnejšie identifikačné nástroje;

15.  víta súčasné konkrétne komunikačné aktivity, ako je kampaň s názvom Európa v mojom regióne, webová aplikácia Komisie Rozpočet EÚ zameraný na výsledky, spolupráca so sieťou CIRCOM Regional(16), program Európa pre občanov, a možnosti, ktoré prináša novozriadený európsky zbor solidarity; navyše zdôrazňuje úlohu informačných centier Europe Direct z hľadiska decentralizovanej komunikácie s cieľom zvýšiť povedomie o vplyve politiky súdržnosti v praxi, a to na miestnej aj regionálnej úrovni; okrem toho zdôrazňuje, že treba vyvinúť úsilie na oslovenie študentov a novinárov, ktorí predstavujú potenciálne komunikačné vektory, a zabezpečiť rovnováhu informačných kampaní zo zemepisného hľadiska;

16.  zdôrazňuje, že je potrebné prispôsobiť ustanovenia týkajúce sa komunikácie v nariadení o spoločných ustanoveniach; vyzýva Komisiu, aby zvážila pridanú hodnotu, ktorú by prinieslo vyčlenenie finančných prostriedkov konkrétne na komunikáciu v rámci technickej pomoci a tiež prípadné zvýšenie počtu záväzných požiadaviek na propagáciu projektov v rámci politiky súdržnosti a na informovanie o nich; žiada Komisiu, aby v roku 2017 poskytla jasné pokyny k tomu, ako by sa v súčasnom období financovania mohla využiť technická pomoc na účely komunikácie, s cieľom zabezpečiť právnu istotu pre miestne a regionálne orgány a ostatných príjemcov; navyše opätovne pripomína, že bežné komunikačné a reklamné normy, ktoré sú síce dobre sformulované v prípade štrukturálnych a technologických investícií, nie sú také účinné pre nehmotné investície do ľudského kapitálu;

17.  zdôrazňuje, že v rámci hierarchie priorít politiky súdržnosti EÚ treba prisúdiť význačnejšie miesto komunikácii, najmä v kontexte práce riadiacich zamestnancov, ktorí nie sú priamo zodpovední za komunikáciu, a začleniť komunikáciu medzi bežné postupy EŠIF; žiada o posilnenie profesionality v oblasti komunikácie, najmä konaním na miestnej úrovni a predchádzaním využívaniu žargónu EÚ;

18.  víta hodnotenie programov politiky súdržnosti ex post v období 2007 – 2013, ktoré vykonala Komisia a ktoré poskytuje skvelé zdroje pre oboznamovanie s dosiahnutými výsledkami a účinkami; berie na vedomie iniciatívu krajín V4 o externých vplyvoch politiky súdržnosti v členských štátoch EÚ15(17) a vyzýva Komisiu, aby vypracovala rozsiahlejšiu objektívnu štúdiu na úrovni všetkých 28 členských štátov EÚ; okrem toho naliehavo vyzýva Komisiu, aby odlíšila svoje komunikačné stratégie zamerané na členské štáty, ktoré sú čistými prispievateľmi, a členské štáty, ktoré sú čistými príjemcami, a vyzdvihla špecifický prínos politiky súdržnosti pre oživenie reálnej ekonomiky, podporu podnikania a inovácií, vytváranie príležitostí pre rast a tvorbu pracovných miest vo všetkých regiónoch EÚ a zlepšenie komunitnej a hospodárskej infraštruktúry, a to pomocou priamych investícií, ako aj priameho a nepriameho vývozu (vonkajšie vplyvy);

19.  vyzýva Komisiu a riadiace orgány, aby určili spôsoby, ako možno uľahčiť a štandardizovať prístup k informáciám, aby podporovali výmenu znalostí a osvedčených postupov z oblasti komunikačných stratégií s cieľom lepšie zužitkovať existujúce skúsenosti a dosiahnuť väčšiu transparentnosť a zviditeľnenie možností financovania;

20.  víta skutočnosť, že nástroj e-súdržnosť, ktorého cieľom je zjednodušiť a urýchliť vykonávanie EŠIF, bol zavedený v súčasnom programovom období; zdôrazňuje, že tento nástroj dokáže účinne prispievať k dostupnosti informácií, monitorovaniu priebehu programu a tvorbe užitočných prepojení medzi zainteresovanými stranami;

21.  domnieva sa, že je potrebná posilnená komunikácia prostredníctvom nových mediálnych kanálov, čo si bude vyžadovať komunikačnú stratégiu pre platformy digitálnych a sociálnych médií, ktorá bude zacielená na informovanie občanov a poskytne im príležitosť vyjadriť svoje potreby, zameria sa na oslovovanie koncových používateľov pomocou rozličných súborov nástrojov, napríklad interaktívnych internetových prostriedkov, a vývoj dostupnejšieho mobilného obsahu a aplikácií, ako aj prípadné zabezpečenie dostupnosti informácií v rôznych jazykoch upravených pre rozličné vekové skupiny; vyzýva riadiace orgány, aby príslušným GR poskytli aktuálne informácie o finančných údajoch, dosiahnutých výsledkoch a investíciách, s cieľom zobraziť na platforme otvorených údajov EŠIF prehľadné údaje a tabuľky, ktoré môžu slúžiť žurnalistom; žiada o rozbehnutie regionálnych iniciatív oceňovania najlepších projektov po vzore ocenenia RegioStars;

22.  ďalej navrhuje, aby sa zlepšilo monitorovanie a hodnotenie súčasných komunikačných činností a aby sa zriadili regionálne pracovné skupiny pre komunikáciu, ktorých členmi budú aktéri na viacerých úrovniach;

23.  vyzdvihuje úlohu, ktorú má európsky kódex správania pre partnerstvo a zásada partnerstva pri posilňovaní kolektívneho záväzku k politike súdržnosti a zapojenia do nej; vyzýva na posilnenie väzby medzi verejnými orgánmi, potenciálnymi príjemcami, súkromným sektorom, občianskou spoločnosťou a občanmi prostredníctvom otvoreného dialógu a v prípade potreby na úpravu zloženia partnerstiev v priebehu vykonávania s cieľom zabezpečiť správnu kombináciu partnerov zastupujúcich záujmy komunity v každej fáze procesu;

24.  víta inovatívny model viacúrovňovej a mnohostrannej spolupráce, ktorý bol navrhnutý v rámci mestskej agendy EÚ, a odporúča, aby sa v prípade potreby využil aj pri vykonávaní politiky súdržnosti;

25.  zdôrazňuje, že treba posilniť komunikačný rozmer cezhraničnej a medziregionálnej spolupráce, a to aj na úrovni prebiehajúcich makroregionálnych stratégií, ktoré by mali byť pre občanov EÚ viditeľnejšie, šírením osvedčených postupov a úspešných príkladov investovania a investičných príležitostí;

Podpora informovania o politike súdržnosti po roku 2020

26.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby oživili atraktivitu financovania z prostriedkov politiky súdržnosti EÚ ďalším zjednodušením a obmedzovaním tzv. gold-platingu, a aby so zreteľom na nedávny návrh skupiny na vysokej úrovni zloženej z nezávislých odborníkov na monitorovanie zjednodušenia pre príjemcov prostriedkov z EŠIF zvážili zníženie zložitosti a prípadne aj počtu právnych predpisov a usmernení;

27.  vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na príspevok politiky súdržnosti EÚ k pozitívnemu stotožneniu sa s projektom európskej integrácie zvážila možnosť zaviesť vo formulároch projektových žiadostí povinnú kolónku pre komunikáciu, ako súčasť zvýšeného využívania technickej pomoci prostredníctvom finančných prostriedkov účelovo viazaných na komunikáciu na programovej úrovni, pri zohľadnení toho, aby sa neznásobovali obmedzenia a aby sa zabezpečila potrebná flexibilita; navyše vyzýva riadiace orgány a miestne a regionálne orgány, aby zlepšovali kvalitu svojej komunikácie o konečných výsledkoch projektov;

28.  upozorňuje na naliehavú potrebu prehĺbiť dialóg medzi Úniou a občanmi, prehodnotiť komunikačné kanály a stratégie a vzhľadom na príležitosti, ktoré poskytujú sociálne siete a nové digitálne technológie, prispôsobiť hlavné myšlienky miestnym a regionálnym súvislostiam; navyše zdôrazňuje prípadnú úlohu zainteresovaných subjektov z radov občianskej spoločnosti ako komunikačných vektorov; pripomína však, že vzdelávací obsah je rovnako dôležitý ako mediálne stratégie a propagácia na rozličných platformách;

29.  v súvislosti s komunikáciou a viditeľnosťou zdôrazňuje potrebu ďalej zjednodušovať politiku po roku 2020, a to aj pokiaľ ide o spoločné systémy riadenia a auditu, s cieľom nájsť správne vyváženie medzi politikou orientovanou na výsledky a primeraným množstvom kontrol a zjednodušenými postupmi

30.  žiada, aby sa v rámci programového obdobia po roku 2020 ďalej posilňovala zásada partnerstva; je presvedčený, že aktívne zapájanie zainteresovaných strán vrátane organizácií, ktoré zastupujú občiansku spoločnosť, do procesu rokovania a vykonávania partnerskej dohody a operačných programov by mohlo prispieť k posilneniu zodpovednosti za vykonávanie politiky a jej transparentnosti a zároveň by mohlo priniesť lepšie vykonávanie politiky z hľadiska rozpočtu EÚ; vyzýva preto členské štáty, aby zvážili zavedenie existujúcich modelov participatívnej správy, pričom spoja všetkých relevantných partnerov v rámci spoločnosti a zabezpečia účasť zainteresovaných strán na participatívnom zostavovaní rozpočtu s cieľom určiť v prípade potreby zdroje vyčlenené na vnútroštátne, regionálne a miestne spolufinancovanie, a tak posilňovať vzájomnú dôveru a zapájanie občanov do rozhodnutí o verejných výdavkoch; navrhuje tiež, aby sa vykonalo participatívne vyhodnotenie výsledkov za účasti príjemcov a rôznych zainteresovaných strán s cieľom zhromaždiť relevantné údaje, čo by mohlo prispieť k zlepšeniu aktívnej účasti a zviditeľneniu budúcich akcií;

31.  ďalej trvá na prehĺbení spolupráce medzi mestami a vidiekom v záujme vytvárania územných partnerstiev medzi mestami a vidieckymi oblasťami využívaním celkového potenciálu, ktorý poskytujú synergie medzi fondmi EÚ, a nadviazaním na odborné poznatky mestských oblastí a ich väčšiu kapacitu pri riadení fondov;

32.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa vo svojich príslušných akčných plánoch komunikácie zamerali na posilnenie spolupráce medzi rôznymi generálnymi riaditeľstvami, ministerstvami a sprostredkovateľmi informácií na rôznych úrovniach a na zostavenie prehľadu o cieľových skupinách s cieľom vytvoriť a tlmočiť správy špecificky prispôsobené pre konkrétne cieľové skupiny, a tak priamejšie osloviť občanov na danom mieste a lepšie ich informovať;

33.  v tejto súvislosti poukazuje na význam kultúrneho posunu v tom zmysle, že za komunikáciu sú zodpovedné všetky zúčastnené strany, pričom hlavnými sprostredkovateľmi informácií sa stávajú samotní príjemcovia;

34.  ďalej žiada Komisiu a členské štáty, aby posilnili úlohu a postavenie už existujúcich komunikačných a informačných sietí a využívali interaktívnu platformu elektronickej komunikácie EÚ o vykonávaní politiky súdržnosti s cieľom zozbierať všetky relevantné údaje o projektoch EŠIF, čo konečným používateľom umožní poskytnúť spätnú väzbu k procesu vykonávania a dosiahnutým výsledkom nad rámec strohého opisu projektu a vynaložených nákladov; zastáva názor, že takáto platforma by tiež uľahčila hodnotenie účinnosti komunikácie o politike súdržnosti;

o
o   o

35.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Výboru regiónov a národným a regionálnym parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.
(2) Ú. v. EÚ L 74, 14.3.2014, s. 1.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2017)0053.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2017)0055.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2016)0211.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2015)0419.
(7) http://www.consilium.europa.eu/press-releases-pdf/2016/11/47244650399_en.pdf
(8) http://ec.europa.eu/regional_policy/sk/information/publications/brochures/2014/ensuring-the-visibility-of-cohesion-policy-information-and-communication-rules-2014-2020
(9) http://ec.europa.eu/COMMFrontOffice/publicopinion/index.cfm/ResultDoc/download/DocumentKy/67400
(10) http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/informing/dialog/2014/5_vandenbrande_report.pdf
(11) http://cor.europa.eu/en/about/Documents/CoR-communication-plan-2016.pdf
(12) http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/policy/how/studies_integration/impl_partner_report_en.pdf
(13) http://www.interregeurope.eu/fileadmin/user_upload/events/Rotterdam/pdf/Designing_communication_strategy.pdf
(14) https://www.strukturalni-fondy.cz/getmedia/fdc8a04e-590d-47ac-9213-760d4ac76f75/V4_EU15_manazerske-shrnuti.pdf?ext=.pdf.
(15) http://www.eapn.eu/images/stories/docs/EAPN-position-papers-and-reports/2014-eapn-handbook-Give-a-voice-to-citizens-Guidelines-for-Stakeholder-Engagement.pdf.
(16) Profesijné združenie regionálnych verejnoprávnych televízií v Európe.
(17) Správa vypracovaná v rámci hodnotenia ex post a predpokladaného prínosu vykonávania politiky súdržnosti v krajinách zoskupenia V4 pre krajiny EÚ-15, ktorú zadalo poľské ministerstvo hospodárskeho rozvoja, s názvom How do EU-15 Member States benefit from the Cohesion Policy in the V4 (Aký prínos má vykonávanie politiky súdržnosti v krajinách V4 pre členské štáty EÚ-15?).

Právne oznámenie