Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2015/2318(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0194/2017

Predkladané texty :

A8-0194/2017

Rozpravy :

PV 12/06/2017 - 17
CRE 12/06/2017 - 17

Hlasovanie :

PV 13/06/2017 - 5.2
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0246

Prijaté texty
PDF 395kWORD 54k
Utorok, 13. júna 2017 - Štrasburg
Nákladová účinnosť 7. výskumného programu
P8_TA(2017)0246A8-0194/2017

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júna 2017 o nákladovej účinnosti 7. výskumného programu (2015/2318(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na hlavu XIX Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva pre výskum, technologický rozvoj a demonštračné činnosti (2007 – 2013)(1),

–  so zreteľom na Protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

–  so zreteľom na Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020)(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie(3) (nariadenie o rozpočtových pravidlách),

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2014 spolu s odpoveďami inštitúcií(4),

–  so zreteľom na osobitnú správu Dvora audítorov č. 2/2013 s názvom Zabezpečila Komisia efektívnu implementáciu siedmeho rámcového programu pre výskum?,

–  so zreteľom na správu výboru pre vedu a techniku Dolnej snemovne Spojeného kráľovstva s názvom Odchod z EÚ: následky a príležitosti pre vedu a výskum, zo 16. novembra 2016(5),

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 28. apríla 2016 o udelení absolutória za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2014, oddiel III – Komisia(6),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0194/2017),

A.  keďže viacročný finančný rámec (VFR) na roky 2007 – 2013 sa skončil, ale vykonávanie siedmeho rámcového programu pre výskum a inovácie (RP7) ešte prebieha;

B.  keďže na projekty v oblasti výskumu a inovácie vykonávané počas VFR 2014 – 2020 sa vzťahuje nariadenie o programe Horizont 2020;

C.  keďže podľa informácií Európskeho parlamentu neexistuje komplexná analýza nákladovej účinnosti RP7;

D.  keďže komplexné hodnotenie RP7 sa malo – v ideálnom prípade – uskutočniť pred nadobudnutím účinnosti programu Horizont 2020;

E.  keďže údaje o chybovosti a hodnotenie ex post programu neposkytujú úplné informácie o nákladovej účinnosti;

Siedmy rámcový program (RP7)

1.  zdôrazňuje skutočnosť, že celkový schválený rozpočet pre RP7 predstavoval 55 miliárd EUR, čo sa rovná približne 3 % celkových výdavkov na výskum a technický rozvoj v Európe, resp. 25 % konkurenčného financovania; počas sedemročného obdobia trvania RP7 bolo predložených viac ako 139 000 výskumných návrhov, z ktorých sa vybralo 25 000 najkvalitnejších projektov, ktoré získali finančné prostriedky; hlavní príjemcovia spomedzi 29 000 organizácií, ktoré boli zapojené do RP7, boli okrem iného univerzity (44 % z finančných prostriedkov RP7), výskumné a technologické organizácie (27 %), veľké súkromné spoločnosti (11 %) a MSP (13 %), zatiaľ čo podiel verejného sektora (3 %) a organizácií občianskej spoločnosti (2 %) bol skôr okrajový;

2.  je si vedomý, že RP7 slúži príjemcom zo všetkých členských štátov EÚ, pridružených a kandidátskych krajín, ako sú Švajčiarsko, Izrael, Nórsko, Island, Lichtenštajnsko, Turecko, Chorvátsko, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Srbsko, Albánsko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina, Faerské ostrovy a Moldavsko, ako aj z partnerských krajín v rámci medzinárodnej spolupráce;

3.  upozorňuje na hodnotenie ex post RP7, ktoré vypracovala skupina odborníkov na vysokej úrovni(7), ktorá RP7 považuje za úspešný; skupina na vysokej úrovni zdôraznila najmä to, že RP7:

   podporuje vedeckú excelentnosť na individuálnej a inštitucionálnej úrovni,
   podporuje prelomový výskum prostredníctvom nového programu s názvom RP7 – NÁPADY (FP7 – IDEAS) (Európska rada pre výskum),
   strategicky zapája priemysel a MSP,
   posilňuje nový spôsob spolupráce a otvorený rámec pre inovácie,
   podporuje kultúru spolupráce a buduje komplexné siete schopné riešiť tematické výzvy, čím posilňuje Európsky výskumný priestor,
   prostredníctvom výskumu, technológií a inovácií – RP7 – SPOLUPRÁCA (FP7 – COOPERATION) rieši určité spoločenské výzvy,
   podporuje harmonizáciu národných výskumných a inovačných systémov a politík,
   stimuluje mobilitu výskumných pracovníkov v celej Európe – RP7 – ĽUDIA (FP7 – PEOPLE), vytvára potrebné podmienky pre otvorený trh práce pre výskumných pracovníkov,
   podporuje investície do európskych výskumných infraštruktúr,
   dosahuje kritickú mieru, pokiaľ ide o výskum v celej Európe a vo svete;

4.  berie na vedomie, že verejné konzultácie so zainteresovanými stranami v rámci hodnotenia RP7, ktoré sa uskutočnili od februára do mája 2015, poukázali na tieto nedostatky:

   vysoká administratívna záťaž a zložité právne a rozpočtové pravidlá,
   vysoký stupeň nadmerného záujmu,
   nedostatočný dôraz na spoločenský vplyv,
   príliš úzky rozsah tém a výziev,
   nedostatočný dôraz na účasť priemyslu,
   vysoký prah pre nováčikov; nízka priemerná miera úspešnosti návrhov a žiadateľov na úrovni 19 %, resp. 22 %,
   slabá komunikácia;

5.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že RP7 sa podľa Komisie plne nevykoná a nevyhodnotí pred rokom 2020, čo môže spôsobiť oneskorenie budúcich následných programov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby hodnotiacu správu zverejnila čo najskôr, a to najneskôr predtým, ako predloží výskumný program nasledujúci po programe Horizont 2020;

Závery Európskeho dvora audítorov (Dvor audítorov)

6.  so znepokojením zdôrazňuje, že Dvor audítorov považuje systémy dohľadu a kontroly nad politikami v oblasti výskumu a inými vnútornými politikami za „čiastočne účinné“;

7.  žiada Komisiu, aby podrobne informovala jeho príslušný výbor o 10 operáciách, ktoré predstavovali 77 % chýb v roku 2015, a o prijatých nápravných opatreniach;

8.  so znepokojením konštatuje, že chybovosť v oblasti výskumu, vývoja a inovácií v rámci absolutória za posledné rozpočtové roky bola vždy vyššia ako 5 %;

9.  konštatuje, že v roku 2015 z celkového počtu 150 operácií, ktoré Dvor audítorov kontroloval, 72 (48 %) obsahovalo chybu; na základe 38 vyčíslených chýb Dvor audítorov odhaduje, že chybovosť sa pohybuje na úrovni 4,4 %; okrem toho Komisia, vnútroštátne orgány alebo nezávislí audítori mali v 16 prípadoch vyčísliteľných chýb dostatočné informácie na to, aby chybám predišli alebo ich odhalili a opravili pred schválením výdavkov; ak by sa všetky tieto informácie použili na opravu chýb, odhadovaná chybovosť v tejto kapitole by bola o 0,6 % nižšia;

10.  ľutuje, že v 10 z 38 operácií, ktoré boli ovplyvnené vyčísliteľnou chybou, Dvor audítorov zaznamenal chyby prevyšujúce 20 % skúmaných položiek; týchto 10 prípadov (deväť zo siedmeho rámcového programu pre výskum a jedna z programu pre konkurencieschopnosť a inovácie na obdobie 2007 – 2013) tvorí 77 % z celkovej odhadovanej chybovosti v oblasti „Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť“ v roku 2015;

11.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že väčšina vyčísliteľných chýb, ktoré Dvor audítorov zistil (33 z 38), sa týkala preplatenia neoprávnených nákladov na zamestnancov a nepriamych nákladov deklarovaných príjemcami, pričom takmer všetky chyby, ktoré Dvor audítorov zistil vo výkazoch výdavkov, boli zapríčinené nesprávnou interpretáciou zložitých pravidiel oprávnenosti príjemcov alebo nesprávnym výpočtom ich oprávnených nákladov, čo vedie k zrejmému záveru, že tieto pravidlá je potrebné zjednodušiť;

12.  berie na vedomie, že Komisia vypočítala v roku 2014 zvyškovú chybovosť (na konci programu a po opravách) na úrovni 3 % (2,88 % v roku 2015);

13.  pripomína svoju pozíciu zo správ o udelení absolutória Komisii za roky 2012 a 2014: je presvedčený, že Komisia by sa mala naďalej usilovať o primeranú rovnováhu medzi atraktívnosťou programu pre účastníkov a legitímnou nevyhnutnosťou zodpovednosti a finančnej kontroly; pripomína v tejto súvislosti vyhlásenie generálneho riaditeľa z roku 2012, že je nereálne uplatňovať postup, ktorého cieľom je za každú cenu udržať zvyškovú chybovosť pod úrovňou 2 %;

14.  ľutuje, že hlavnými zdrojmi chýb boli nesprávne vypočítané náklady na zamestnancov a neoprávnené priame a nepriame náklady;

15.  poukazuje na zistenia uvedené v osobitnej správe Dvora audítorov č. 2/2013, v ktorej Dvor audítorov dospel k záveru, že procesy Komisie sú nastavené tak, aby zabezpečovali, že finančné prostriedky sa investujú do vysoko kvalitného výskumu, a je znepokojený týmito zisteniami; zameranie na účinnosť však bolo slabšie;

   existujúce nástroje informačných technológií (IT) neumožnili účinné vykonávanie projektov a v ôsmich útvaroch Komisie pracuje viac ako 2 500 zamestnancov na vykonávaní RP7, spomedzi ktorých 1 500 (60 %) je priamo pridelených na riadenie vykonávania špecifického programu „Spolupráca“,
   čas medzi podaním žiadosti a udelením grantu by sa mal ešte viac skrátiť a
   model finančnej kontroly RP7 v dostatočnej miere nezohľadňuje riziko chyby;

16.  berie na vedomie odpovede Komisie na závery Dvora audítorov, v ktorých sa poukazuje na to, že napriek tomu sa podpísalo 4 324 grantov pre takmer 20 000 účastníkov, čas medzi podaním žiadosti a udelením grantu sa už znížil a kontrolná štruktúra bola navrhnutá tak, aby sa čo najviac opierala o kontrolu ex post;

Nákladová účinnosť RP7

17.  zdôrazňuje, že pri hodnotení nákladovej účinnosti by sa malo zvážiť uplatnenie kritérií hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti (riadne finančné hospodárenie)(8) pri dosahovaní politických cieľov;

18.  berie na vedomie, že vykonávanie rámcových výskumných programov bolo rozdelené medzi rôzne generálne riaditeľstvá, výkonné agentúry, spoločné podniky, tzv. orgány podľa článku 185, Európsku investičnú banku (EIB) a Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT);

19.  poukazuje na to, že generálne riaditeľstvo pre výskum a inovácie (GR RTD) schválilo v roku 2015 platby vo výške 3,8 miliardy EUR, pričom priamu zodpovednosť za vykonanie 67,4 % z nich nieslo GR, za 12,6 % spoločné podniky, za 10,7 % EIB a Európsky investičný fond (EIF) a za 2,4 % výkonné agentúry;

20.  konštatuje, že podľa výročnej správy o činnosti GR RTD za rok 2015 Európska únia prispela na program RP7 sumou 44,56 miliardy EUR, z čoho 58 % smerovalo do Nemecka, 16 % do Spojeného kráľovstva, 11 % do Francúzska, 8 % do Talianska a 7 % do Španielska;

21.  poukazuje na to, že GR RTD zriadilo kontrolný rámec s cieľom zmierniť vlastné riziká na rôznych stupňoch priamych a nepriamych procesov riadenia grantov; GR RTD okrem toho zaviedlo stratégiu dohľadu nad finančnými nástrojmi, ktoré vykonávajú EIB a EIF;

22.  berie na vedomie, že v súvislosti s RP7 na roky 2007 – 2013 GR RTD do konca roku 2015 dokončilo a uzavrelo 3 035 zo 4 950 dohôd o grantoch a 1 915 projektov, pričom zostáva uhradiť ešte 1,6 miliardy EUR; v roku 2015 GR RTD uskutočnilo celkovo 826 konečných platieb; nabáda GR, aby rozvíjalo tieto štatistiky v nasledujúcich rozpočtových rokoch;

23.  upozorňuje najmä na skutočnosť, že ukazovatele ako čas medzi podaním žiadosti a udelením grantu, podaním žiadosti a získaním informácií a podaním žiadosti a uskutočnením platby zaznamenali pozitívny trend a považovali sa za uspokojivé (93 – 100 % súlad);

24.  berie na vedomie, že GR RTD vykonalo 1 550 auditov, ktoré sa vzťahovali na 1 404 príjemcov a 58,7 % rozpočtu počas programového obdobia RP7;

25.  poznamenáva, že podľa GR RTD sa na dohľad a koordináciu aktivít týkajúcich sa výkonných agentúr použilo 9,4 ekvivalentu plného pracovného času, čo predstavuje 1,26 milióna EUR, resp. 1,35 % celkových administratívnych nákladov; okrem toho v roku 2015 Výkonná agentúra pre výskum (REA) a Výkonná agentúra Európskej rady pre výskum (ERCEA) čerpali na operačné aktivity rozpočtové prostriedky vo výške 1,94 miliardy EUR a Výkonná agentúra pre malé a stredné podniky (EASME) a Výkonná agentúra pre inovácie a siete (INEA) vynaložili platobné rozpočtové prostriedky vo výške 480,5 milióna EUR;

26.  konštatuje, že GR RTD vznikli náklady vo výške 1,67 milióna EUR, resp. 0,35 % zo 479,9 milióna EUR vyplatených spoločným podnikom za dohľad nad ich činnosťami; ďalej konštatuje, že GR RTD vznikli náklady vo výške 0,7 milióna EUR alebo 0,78 % platieb vyplatených orgánom podľa článku 185 za dohľad nad ich činnosťami;

27.  zdôrazňuje, že spoločné podniky a orgány podľa článku 185 sú zodpovedné za svoje vlastné audity, s výsledkami ktorých majú oboznámiť GR RTD;

28.  so znepokojením berie na vedomie, že GR RTD odhadlo celkovú zistenú chybovosť na 4,35 %; GR sa zároveň domnieva, že zvyšková chybovosť (na konci programu a po opravách) sa rovná 2,88 %;

29.  konštatuje, že na konci roku 2016 suma, ktorá sa mala vrátiť, predstavovala 68 miliónov EUR, z ktorých sa skutočne vyzbieralo 49,7 milióna EUR;

30.  poznamenáva však, že pravidlá RP7 neboli dostatočne kompatibilné so všeobecnými podnikateľskými postupmi, že systém kontroly potreboval lepšiu rovnováhu medzi rizikom a kontrolou, že príjemcovia potrebovali lepšie usmernenia v záujme zvládnutia zložitosti programu a že bolo potrebné uplatňovať efektívnejšie metódy preplácania;

31.  je znepokojený tým, že vo výročnej správe o činnosti GR RTD bolo uvedené, že ku koncu roka 2015 stále nebolo dokončených 1 915 projektov RP7 v hodnote 1,63 miliardy EUR, čo by mohlo spôsobiť oneskorenie vykonávania programu Horizont 2020;

32.  konštatuje, že dosiahnutie synergií medzi odvetvím výskumu a inovácií na jednej strane a štrukturálnymi fondmi na druhej strane je v záujme Európskej únie;

33.  konštatuje, že Komisia by mala zabezpečiť, aby financovanie RP7 a výskumu na vnútroštátnej úrovni bolo v súlade s pravidlami EÚ v oblasti štátnej pomoci s cieľom zabrániť nezrovnalostiam a duplicite financovania; zdôrazňuje, že by sa mali vziať do úvahy vnútroštátne špecifiká;

34.  zdôrazňuje význam finančných nástrojov v oblasti výskumu a inovácií; zdôrazňuje, že s ohľadom na konkurencieschopnosť výskumu môže využívanie finančných nástrojov na projekty s vyššími úrovňami technologickej pripravenosti poskytnúť dostatočnú návratnosť verejných investícií; v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že „finančný nástroj s rozdelením rizika (RSFF 2007 – 2013) ponúka úvery a hybridné alebo mezanínové financovanie na zlepšenie prístupu k rizikovému financovaniu pre projekty z oblasti výskumu a inovácie; konštatuje, že príspevok Únie na RSFF 2007 – 2015 vo výške 961 miliónov EUR podporil činnosti, ktoré predstavujú viac ako 10,22 miliardy EUR z očakávanej sumy 11,31 miliardy EUR; konštatuje, že nástroj na rozdelenie rizika (RSI) pre MSP poskytol finančné prostriedky vo výške viac ako 2,3 miliardy EUR, ku ktorým Únia prispela sumou 270 miliónov EUR(9); zastáva názor, že tieto číselné údaje podčiarkujú vysoký záujem spoločností a ďalších príjemcov o oblasť rizikového financovania;

35.  poukazuje na potrebu lepšie zamerať finančné nástroje RP7 tak, aby sa zabezpečila podpora nováčikov s obmedzeným prístupom k financovaniu v oblasti výskumu a inovácií;

36.  konštatuje, že niektoré opatrenia odporúčané externým audítorom a/alebo Útvarom pre vnútorný audit Komisie, konkrétne dve opatrenia týkajúce sa kontrolných systémov pre dohľad nad externými subjektmi a tri opatrenia pre účastnícky záručný fond, neboli zahrnuté;

37.  navrhuje lepšie oznamovanie výsledkov v členských štátoch a informačné kampane týkajúce sa programu;

Vyhliadky do budúcnosti v rámci programu Horizont 2020

38.  zdôrazňuje skutočnosť, že v súvislosti s programom Horizont 2020 bolo do konca roku 2015 uverejnených 198 výziev s termínom na predloženie do tohto dátumu; v reakcii na tieto výzvy bolo prijatých celkom 78 268 návrhov, z ktorých 10 658 sa zaradilo do hlavného alebo rezervného zoznamu; to znamená, že úspešnosť bola približne 14 %, pričom sa zohľadnili iba návrhy spĺňajúce kritériá; za to isté obdobie sa s príjemcami podpísalo 8 832 dohôd o grante, z čoho 528 podpísalo GR RTD;

39.  uznáva, že boli dosiahnuté úspory nákladov vo výške 551 miliónov EUR v RP7 v porovnaní s RP6 a že Komisia sa usilovala o ďalšie zjednodušenie vykonávania programu Horizont 2020 v porovnaní s RP7; zdôrazňuje, že je dôležité, aby zjednodušenie bolo prospešné pre všetky oblasti politiky vrátane štrukturálnych fondov s cieľom zachovať rovnaké zaobchádzanie s príjemcami európskej finančnej pomoci;

40.  s uspokojením berie na vedomie, že GR RTD presúva riadenie zmlúv prostredníctvom outsourcingu na výkonné agentúry a iné orgány, čím sa snaží o ďalšie zníženie režijných nákladov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že výkonné agentúry budú v rámci programu Horizont 2020 riadiť 55 % rozpočtu;

41.  zdôrazňuje, že veľký počet politických aktérov vrátane generálnych riaditeľstiev Komisie, výkonných agentúr, spoločných podnikov a orgánov podľa článku 185 si vyžaduje značnú mieru koordinácie, ktorej účinnosť má mimoriadny význam;

42.  berie na vedomie rozdielne názory EIT a Komisie na jednej strane a Dvora audítorov na druhej strane, pokiaľ ide o zákonnosť platieb; zastáva názor, že riešenie tejto nezhody nesmie poškodiť príjemcov, ktorí konali v dobrej viere;

43.  v súvislosti s programom Horizont 2020 víta tieto skutočnosti:

   štruktúra programu je menej zložitá a zabezpečuje interoperabilitu medzi rôznymi časťami,
   v súčasnosti platí jednotný súbor pravidiel,
   v súčasnosti existuje jedna sadzba financovania na projekt,
   pre nepriame náklady platí paušálna sadzba (25 %),
   kontroluje sa iba finančná životaschopnosť koordinátorov projektu,
   zaviedol sa lepšie merateľný prístup zameraný na výkonnosť,
   na oblasť výskumu a inovácie sa uplatňuje jedna stratégia auditu,
   vytvoril sa jednotný portál účastníkov na účel riadenia grantov a odborníkov,
   granty, zmluvy s odborníkmi a archivovanie sú riadené elektronicky;

44.  víta vytvorenie spoločného centra podpory, ktoré bude pomáhať pri koordinácii a realizácii programu účinným a harmonizovaným spôsobom v siedmich generálnych riaditeľstvách Komisie, štyroch výkonných agentúrach a šiestich spoločných podnikoch; konštatuje, že spoločné centrum podpory poskytuje od 1. januára 2014 spoločné služby v oblasti právnej podpory, auditov ex post, IT systémov a operácií, obchodných postupov a informácií a údajov o programe pre všetky generálne riaditeľstvá, výkonné agentúry a spoločné podniky zamerané na výskum, ktoré vykonávajú programu Horizont 2020;

45.  navrhuje, aby sa posilnila úloha národných kontaktných miest s cieľom poskytnúť kvalitnú technickú podporu na mieste; domnieva sa, že prostredníctvom ročného hodnotenia výsledkov, odbornej prípravy a podpory dobre fungujúcich národných kontaktných miest sa úspešnosť programu Horizont 2020 zvýši;

46.  víta skutočnosť, že podiel pridelených finančných prostriedkov z programu Horizont 2020 pre malé a stredné podniky sa zvýšil z 19,4 % v roku 2014 na 23,4 % v roku 2015, a odporúča, aby sa tento trend aktívne podporoval;

47.  považuje za neprijateľné, že GR RTD nesplnilo požiadavku Európskemu parlamentu, aby generálne riaditeľstvá Komisie uverejňovali všetky svoje odporúčania pre jednotlivé krajiny vo svojich výročných správach o činnosti;

48.  vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na zabezpečenie rovnakej odmeny za rovnakú prácu pre výskumných pracovníkov vykonávajúcich tú istú prácu v rámci toho istého projektu a aby vytvorila zoznam všetkých podnikov podľa štátnej príslušnosti, ktoré sú kótované na burze cenných papierov a/alebo vykazujú zisk v ročnej účtovnej závierke a ktoré prijímajú finančné prostriedky z programu Horizont 2020;

49.  uznáva, že v nových prvkoch zavedených v programe Horizont 2020 sú zohľadnené aj pripomienky Dvora audítorov;

50.  pripomína, že sa pripravuje deviaty rámcový program pre výskum; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby sa pri vymedzovaní tohto programu použili najlepšie postupy z programu Horizont 2020; navrhuje zvýšiť finančné prostriedky pre inovácie, čo je hospodársky efektívne pre podnikateľský sektor, a zaistiť väčšiu flexibilitu medzi rozpočtami jednotlivých podprogramov tak, aby sa predišlo nedostatku finančných prostriedkov na tie, ktoré sú kvalifikované ako „vynikajúce“;

Dosah vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie na RP7

51.  berie na vedomie výsledok hlasovania občanov Spojeného kráľovstva z 23. júna 2016, v ktorom vyjadrili politickú vôľu vystúpiť z Európskej únie;

52.  víta prácu Dolnej snemovne Spojeného kráľovstva, pokiaľ ide o hodnotenie následkov tohto hlasovania pre oblasť vedy a výskumu(10) a o snahy udržať negatívny vplyv na európsku konkurencieschopnosť na minimálnej úrovni;

53.  poukazuje na to, že organizácie so sídlom v Spojenom kráľovstve získali prostredníctvom výziev grantového financovania v roku 2014 sumu 1,27 miliardy EUR, resp. 15 % z celkového financovania, a v roku 2015 sumu 1,18 miliardy EUR, resp. 15,9 % z celkového financovania – najvyšší podiel finančných prostriedkov EÚ, ktorý v tom roku získal akýkoľvek členský štát(11);

Závery

54.  dospel k záveru, celkovo bolo riadenie RP7 zo strany Komisie z hľadiska nákladov účinné; konštatuje, že program tiež zlepšil svoju efektívnosť napriek oneskoreniam a opakovaným chybovostiam pri jeho vykonávaní;

55.  víta skutočnosť, že obavy Dvora audítorov boli zohľadnené;

56.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že novinky zavedené v rámci programu Horizont 2020, ako sú paušálne sadzby pre nepriame náklady, jednotná stratégia auditu, jednotný portál účastníkov atď., sa podobným spôsobom uplatnia aj v iných oblastiach politiky, napr. v prípade štrukturálnych fondov; zdôrazňuje, že ku všetkým príjemcom grantov by sa malo pristupovať spravodlivo a rovnako;

57.  vyzýva členské štáty, aby vyvinuli osobitné úsilie v záujme splnenia cieľa investovať 3 % HDP do výskumu; domnieva sa, že by to podporilo excelentnosť a inováciu; vyzýva preto Komisiu, aby preskúmala možnosť navrhnúť vedecký dohovor na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni vychádzajúci z dynamiky už vytvoreného Dohovoru primátorov a starostov;

58.  je znepokojený tým, že agentúry REA a ERCEA vo svojich hodnotiacich správach poukazujú na to, že pokiaľ ide o cyklickú spätnú väzbu a komunikáciu medzi Komisiou a výkonnými agentúrami, ešte stále existuje priestor na zlepšenie;

o
o   o

59.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie vládam a parlamentom členských štátov, Európskemu dvoru audítorov a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104.
(3) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ C 373, 10.11.2015, s. 1.
(5) http://www.parliament.uk/business/committees/committees-a-z/commons-select/science-and-technology-committee/inquiries/parliament-2015/leaving-the-eu-inquiry-16-17/publications/
(6) Ú. v. EÚ L 246, 14.9.2016, s. 25.
(7) Záväzok a súdržnosť, hodnotenie ex post 7. rámcového programu EÚ, november 2015 https://ec.europa.eu/research/evaluations/pdf/fp7_final_evaluation_expert_group_report.pdf
(8) Hlava II siedma kapitola nariadenia o rozpočtových pravidlách.
(9) COM(2016)0675, s. 18 a 19.
(10) Pozri správu Dolnej snemovne Spojeného kráľovstva, Výboru pre vedu a technológie zo 16. novembra 2016.
(11) Monitorovacia správa o programe Horizont za rok 2015, s. 21 a nasl.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia