Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2016/2147(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0209/2017

Predkladané texty :

A8-0209/2017

Rozpravy :

PV 12/06/2017 - 14
CRE 12/06/2017 - 14

Hlasovanie :

PV 13/06/2017 - 5.9
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0253

Prijaté texty
PDF 409kWORD 63k
Utorok, 13. júna 2017 - Štrasburg Finálna verzia
Posúdenie vykonávania programu Horizont 2020
P8_TA(2017)0253A8-0209/2017

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júna 2017 o hodnotení vykonávania programu Horizont 2020 so zreteľom na jeho predbežné hodnotenie a návrh deviateho rámcového programu (2016/2147(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020)(1),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (Euratom) č. 1314/2013 zo 16. decembra 2013 o výskumnom a vzdelávacom programe Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (2014 – 2018), ktorý prispieva k rámcovému programu v oblasti výskumu a inovácií Horizont 2020(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1290/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá účasti na programe Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a pravidlá jeho šírenia(3),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2013/743/EÚ z 3. decembra 2013, ktorým sa stanovuje osobitný program na vykonávanie programu Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020)(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1292/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 294/2008, ktorým sa zriaďuje Európsky inovačný a technologický inštitút(5),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1312/2013/EÚ z 11. decembra 2013 o strategickom inovačnom programe Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT): príspevok EIT k vytváraniu inovatívnejšej Európy(6),

–  so zreteľom na nariadenia Rady (EÚ) č. 557/2014, 558/2014, 559/2014, 560/2014 a 561/2014 zo 6. mája 2014(7) a nariadenia Rady (EÚ) č. 642/2014(8) a 721/2014(9) zo 16. júna 2014, ktorými sa stanovujú spoločné podniky financované v rámci programu Horizont 2020,

–  so zreteľom na rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 553/2014/EÚ, 554/2014/EÚ, 555/2014/EÚ a 556/2014/EÚ z 15. mája 2014(10), ktorými sa stanovuje článok 185 o verejno-verejných partnerstvách financovaných v rámci programu Horizont 2020,

–  so zreteľom na pravidlá pre skupinu na vysokej úrovni o maximalizovaní vplyvu programov pre výskum a inováciu EÚ z 3. februára 2017(11),

–  so zreteľom na správy Komisie o monitorovaní programu Horizont 2020 za roky 2014 a 2015,

–  so zreteľom na správu Komisie Rade a Európskemu parlamentu o Európskom výskumnom priestore: čas na jeho realizáciu a monitorovanie pokroku (COM(2017)0035),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Akčný plán v oblasti európskej obrany (COM(2016)0950),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Vykonávanie stratégie pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti výskumu a inovácií (COM(2016)0657),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Európska iniciatíva v oblasti cloud computingu – budovanie konkurencieschopnej dátovej a znalostnej ekonomiky v Európe (COM(2016)0178) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2016)0106),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov týkajúce sa reakcie na správu expertnej skupiny na vysokej úrovni o hodnotení ex post siedmeho rámcového programu (COM(2016)0005),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Výročná správa o aktivitách Európskej únie v oblasti výskumu a technického rozvoja v roku 2014 (COM(2015)0401),

–  so zreteľom na správy Komisie z rokov 2014 a 2015 o začlenení sociálnych a humanitných vied do programu Horizont 2020: účastníkoch, rozpočte a disciplínach,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Lepšia právna regulácia pre investície na úrovni EÚ založené na inováciách (SWD(2015)0298),

–  so zreteľom na správu Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Európsky výskumný priestor: správa o pokroku z roku 2014 (COM(2014)0575),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Výskum a inovácia ako zdroje obnoveného rastu (COM(2014)0339),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Druhá situačná správa o vzdelávaní a odbornej príprave v oblasti jadrovej energetiky v Európskej únii (SWD(2014)0299),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Hlavné iniciatívy programu FET: nový partnerský prístup k riešeniu veľkých vedeckých výziev a na podporu inovácie v Európe (SWD(2014)0283),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Druhé priebežné hodnotenie spoločných podnikov pre vykonávanie spoločných technologických iniciatív Čisté nebo, Palivové články a vodík a Iniciatíva pre inovačné lieky (COM(2014)0252),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru s názvom Úloha a vplyv spoločných technologických iniciatív (JTI) a verejno-súkromných partnerstiev (PPP) pri implementácii programu Horizont 2020 pre udržateľné priemyselné zmeny(12),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o európskej iniciatíve v oblasti cloud computingu(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2017 o finančných prostriedkoch EÚ pre rodovú rovnosť(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2016 o synergiách v záujme inovácie: európske štrukturálne a investičné fondy, Horizont 2020 a iné európske inovačné fondy a programy EÚ(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o politike súdržnosti a stratégiách výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu (RIS3)(16),

–  so zreteľom na článok 52 svojho rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0209/2017),

A.  keďže program Horizont 2020 je najväčší centrálne riadený program výskumu a inovácií v EÚ a najväčší verejne financovaný program výskumu a inovácií na svete;

B.  keďže pri rokovaní o programe Horizont 2020 a súčasnom viacročnom finančnom rámci (VFR) požiadal Európsky parlament o 100 miliárd EUR namiesto 77 miliárd EUR, ktoré boli schválené; keďže rozpočet sa javí ako veľmi obmedzený, ak má program Horizont 2020 plne preskúmať potenciál excelentnosti a primerane reagovať na spoločenské výzvy, ktorým v súčasnosti čelí európska a globálna spoločnosť;

C.  keďže správa skupiny na vysokej úrovni o maximalizácii vplyvu programov EÚ v oblasti výskumu a vývoja a predbežné hodnotenie naplánované na 3. štvrťrok 2017 položia základy pre štruktúru a obsah deviateho rámcového programu, o ktorom bude v prvej polovici roka 2018 uverejnený návrh;

D.  keďže hospodárska a finančná kríza bola rozhodujúcim faktorom pri navrhovaní programu Horizont 2020; keďže nové súčasné výzvy, nové politické a hospodárske paradigmy a pokračujúce globálne trendy budú pravdepodobne ovplyvňovať budúci rámcový program (RP);

E.  keďže rámcový program musí byť založený na európskych hodnotách, vedeckej nezávislosti, otvorenosti, rozmanitosti, vysokých európskych etických normách, sociálnej súdržnosti a rovnakom prístupe občanov k riešeniam a odpovediam, ktoré poskytuje;

F.  keďže investície do výskumu a vývoja sú nevyhnutné pre európsky hospodársky a sociálny rozvoj a globálnu konkurencieschopnosť; keďže dôležitosť vynikajúcej vedy na podporu inovácií a dlhodobých konkurenčných výhod sa musí odzrkadliť vo financovaní 9. rámcového programu;

Štruktúra, filozofia a vykonávanie programu Horizont 2020

1.  domnieva sa, že viac ako tri roky po začatí programu Horizont 2020 nastal čas, aby Európsky parlament vypracoval svoju pozíciu k svojmu predbežnému hodnoteniu a vízii budúceho deviateho rámcového programu;

2.  pripomína, že cieľom programu Horizont 2020 je prispieť k budovaniu spoločnosti a hospodárstva založeného na znalostiach a inováciách a posilniť vedecko-technickú základňu a nakoniec aj konkurencieschopnosť Európy prostredníctvom posilnenia dodatočného verejného a súkromného financovania v oblasti výskumu a vývoja a pomáhať dosiahnuť cieľ vo výške 3 % HDP pre výskum a vývoj do roku 2020; vyjadruje poľutovanie nad tým, že EÚ investovala v roku 2015 iba 2,03 % HDP, pričom jednotlivé údaje pre rôzne krajiny sa pohybovali v rozmedzí od 0,46 % do 3,26 %(17), pričom významní globálni konkurenti prekonávajú EÚ, pokiaľ ide o výdavky na výskum a vývoj;

3.  pripomína, že Európsky výskumný priestor (EVP) je v priamej súťaži s najlepšími výskumnými regiónmi sveta a že posilnenie EVP je preto kolektívnou povinnosťou Európy; nabáda príslušné členské štáty, aby prispeli v dostatočnej výške k dosiahnutiu cieľa EÚ 3 % HDP pre výskum a vývoj; poznamenáva, že celkové zvýšenie na úrovni 3 % by pre výskum a inovácie v Európe prinieslo navyše viac ako 100 miliárd EUR ročne;

4.  zdôrazňuje, že z hodnotenia siedmeho rámcového programu a monitorovania programu Horizont 2020 vyplýva, že rámcový program EÚ pre výskum a inovácie je úspechom a má pre EÚ jasnú pridanú hodnotu(18); uznáva, že existujú možnosti na zlepšenie rámcového programu a budúcich programov;

5.  domnieva sa, že dôvodmi jeho úspechu sú multidisciplinárne a kolaboratívne nastavenie a požiadavky na excelentnosť a vplyv;

6.  chápe, že zámerom rámcového programu je stimulovať zvýšenie výdavkov priemyslu na výskum a vývoj(19); poznamenáva, že účasť priemyslu vrátane MSP je výrazne vyššia ako v prípade siedmeho rámcového programu; pripomína však, že v priemere priemysel dostatočne nezvýšil svoj podiel na výdavkoch v oblasti výskumu a vývoja, ako bolo dohodnuté v záveroch zo zasadnutia Rady v Barcelone(20); žiada Komisiu, aby posúdila európsku pridanú hodnotu a relevantnosť pre verejnosť, pokiaľ ide o financovanie nástrojov zameraných na podniky, ako sú spoločné technologické iniciatívy(21), a súdržnosť, otvorenosť a transparentnosť všetkých spoločných iniciatív(22);

7.  poznamenáva, že rozpočtom, riadením a vykonávaním programu sa zaoberá viac ako 20 rôznych orgánov EÚ; kladie otázku, či to má za následok nadmerné úsilie v oblasti koordinácie, administratívnu zložitosť a duplicitu; vyzýva Komisiu, aby pracovala na zjednodušení tohto systému;

8.  poznamenáva, že piliere 2 a 3 sú zamerané najmä na vyššie úrovne pripravenosti technológie (TRL), čo by mohlo obmedziť budúcu absorpciu rušivých inovácií, ktoré sa stále nachádzajú v poradovníku výskumných projektov s nižšou úrovňou pripravenosti technológie; vyzýva, aby úrovne technologickej pripravenosti boli starostlivo vyvážené tak, aby podporovali celý hodnotový reťazec; domnieva sa, že úrovne pripravenosti technológie môžu vylučovať netechnologické formy inovácií vytvorené základným alebo aplikovaným výskumom, najmä z oblasti spoločenských a humanitných vied;

9.  vyzýva Komisiu, aby ponúkla vyváženú kombináciu malých, stredných a veľkých projektov; konštatuje, že priemerný rozpočet na projekty sa v rámci programu Horizont 2020 zvýšil a že väčšie projekty sú náročnejšie, pokiaľ ide o prípravu návrhu a projektové riadenie, čo zvýhodňuje účastníkov, ktorí majú s rámcovými programami väčšou skúsenosť, vytvára prekážky pre novo príchodzích a sústreďuje financovanie do rúk obmedzeného počtu inštitúcií;

Rozpočet

10.  zdôrazňuje, že súčasná veľmi nízka miera úspešnosti vo výške menej ako 14 % (23)predstavuje v porovnaní so siedmym rámcovým programom negatívny trend; zdôrazňuje, že nadmerný počet žiadostí neumožňuje, aby bolo financovanie dostupné pre väčší počet veľmi kvalitných projektov, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že škrty uskutočnené Európskym fondom pre strategické investície (EFSI) tento problém prehĺbili; vyzýva Komisiu, aby už nevykonávala ďalšie škrty v rozpočte programu Horizont 2020;

11.  zdôrazňuje rozpočtové tlaky, ktorým čelí rámcový program Únie pre výskum a inováciu; vyjadruje poľutovanie nad negatívnym vplyvom, ktorý mala platobná kríza v rozpočte EÚ na vykonávanie programu počas prvých rokov súčasného VFR; okrem toho berie na vedomie umelo spôsobené oneskorenie v roku 2014 v prípade výziev na predkladanie ponúk v hodnote 1 miliardy EUR a výrazné zníženie úrovne predbežného financovania v prípade nových programov; v tejto súvislosti vyzdvihuje, že v súlade s článkom 15 nariadenia o VFR sa v rokoch 2014 – 2015 vykonalo prednostné vyčlenenie zdrojov pre program Horizont 2020; zdôrazňuje, že tieto prednostne vyčlenené prostriedky boli v plnej miere vyčerpané programom, čím sa preukázala jeho výborná výkonnosť a ešte väčšia absorpčná kapacita; zdôrazňuje, že týmto prednostným vyčlenením prostriedkov sa nezmenilo celkové finančné krytie programov, čo povedie k nižšiemu objemu rozpočtových prostriedkov v druhej polovici VFR; vyzýva obe zložky rozpočtového orgánu a Komisiu, aby zabezpečili primeranú úroveň platobných rozpočtových prostriedkov v nasledujúcich rokoch a vyvinuli maximálne úsilie s cieľom predísť vzniku novej platobnej krízy v posledných rokoch súčasného VFR;

12.  zdôrazňuje, že program Horizont 2020 musí byť primárne založený na grantoch a zameraný najmä na financovanie základného a kooperatívneho výskumu; trvá na tom, že výskum môže byť pre investorov vysoko rizikovou investíciou a že prax financovania výskumu prostredníctvom grantov je nutnosťou; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že mnohé verejné subjekty sú aj tak právne vylúčené z prijímania úverov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v niektorých prípadoch existuje tendencia prejsť od využívania grantov k využívaniu úverov; uznáva, že finančné nástroje by mali byť dostupné pre vysokú úroveň pripravenosti technológie, mali by mať blízko k činnostiam trhu ako súčasť finančných nástrojov InnovFin a mali by byť mimo rámcového programu (napr. schémy EIB, EIF);

13.  zdôrazňuje, že niektoré členské štáty nedodržiavajú svoje národné investičné záväzky v oblasti výskumu a vývoja; zdôrazňuje, že je potrebné splniť cieľ vo výške 3% HDP, a dúfa, že bude možné tento cieľ čo najskôr zvýšiť na úroveň najväčších celosvetových konkurentov EÚ; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby vykonávali národné stratégie s cieľom dosiahnuť tieto zámery, a požaduje, aby niektoré časti štrukturálnych fondov boli určené na činnosť a programy v oblasti výskumu a vývoja, najmä na investície do budovania kapacít, výskumnú infraštruktúru a mzdy a aj na podporné činnosti súvisiace s prípravou návrhov a projektového riadenia rámcového programu;

Hodnotenie

14.  potvrdzuje, že „excelentnosť“ by mala zostať hlavným hodnotiacim kritériom vo všetkých troch pilieroch rámcového programu, hoci berie na vedomie súčasné kritériá „vplyvu“ a „kvality a účinnosti vykonávania“, ktoré môžu pomôcť preukázať pridanú hodnotu projektu pre EÚ; preto vyzýva Komisiu, aby preskúmala spôsoby zohľadňovaní kritérií „vplyvu“ a „kvality a účinnosti vykonávania“, ktorými sú: nedostatočná účasť nedostatočne zastúpených regiónov EÚ, začlenenie nedostatočne zastúpených oblastí vedy, ako sú sociálne a humanitné vedy, a využívanie výskumnej infraštruktúry financovanej z európskych štrukturálnych a investičných fondov, ktoré sa javia ako dôležité pre úspešné vykonávanie ERA a pre zabezpečenie súčinnosti medzi rámcovými programami a európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi;

15.  vyzýva na lepšie a transparentnejšie hodnotenie a zabezpečenie kvality zo strany hodnotiteľov; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť spätnú väzbu voči účastníkom v priebehu hodnotiaceho procesu, a naliehavo vyzýva, aby sa zohľadnili sťažnosti neúspešných žiadateľov týkajúce sa toho, že súhrnné hodnotiace správy nie dosť podrobne a jasne informujú o tom, čo je potrebné vykonať inak, aby sa dosiahol úspech; preto vyzýva Komisiu, aby spolu s výzvou na predkladanie návrhov zverejnila podrobné kritériá hodnotenia projektov s cieľom zabezpečiť účastníkom podrobnejšie a informatívnejšie súhrnné hodnotiace správy a aby výzvy na predkladanie návrhov organizovala tak, aby sa zabránilo podávaniu nadmerného počtu žiadostí, čo negatívne ovplyvňuje motiváciu výskumníkov a reputáciu programu;

16.  vyzýva Komisiu, aby stanovila širšiu definíciu „vplyvu“, ktorá zohľadní hospodárske aj sociálne účinky; zdôrazňuje, že posúdenie vplyvu základných výskumných projektov by malo zostať flexibilné; vyzýva Komisiu, aby zachovala rovnováhu medzi žiadosťami o prístup zdola nahor a zhora nadol a aby analyzovala, ktorý postup hodnotenia (vo fáze jeden alebo dva) je vhodnejší z hľadiska predchádzania nadmernému dopytu a vykonávania kvalitného výskumu;

17.  vyzýva Komisiu, aby posúdila, do akej miery by presnejšie tematické zameranie malo význam v kontexte udržateľnosti;

18.  vyzýva Komisiu, aby zjednodušila prístupnosť portálu účastníkov, rozšírila sieť národných kontaktných miest a poskytla jej viac zdrojov s cieľom zabezpečiť efektívne služby pre mikropodniky a malé podniky, najmä počas predkladania a hodnotenia projektov;

19.  domnieva sa, že Európska rada pre výskum by sa mala viac angažovať v kolaboratívnych projektoch v celej Európe a mala by najmä pribrať regióny a inštitúcie s nízkou kapacitou s cieľom šíriť politiku a znalosti EÚ v oblasti výskumu a inovácií v celej EÚ;

Prierezové otázky

20.  poznamenáva, že zainteresované strany všeobecne vítajú štruktúru programu Horizont 2020 a osobitne prístup k problémom spoločnosti; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v posilňovaní prístupu z hľadiska problémov spoločnosti a zdôraznila význam spoločného výskumu s účasťou univerzít, výskumných organizácií, priemyslu (najmä MSP) a iných subjektov; žiada Komisiu, aby počas realizácie rámcového programu a v úzkej spolupráci s Európskym parlamentom zvážila posúdenie dostatočnosti a jednotlivých rozpočtov na pokrytie spoločenských výziev na základe súčasnej ekonomickej, spoločenskej a politickej situácie;

21.  uznáva úsilie Komisie o racionalizáciu administratívy a skrátenie času medzi zverejnením výzvy na predkladanie návrhov a pridelením grantu; vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí o zníženie byrokracie a zjednodušenie administratívy; víta návrh Komisie na zavedenie jednorazových platieb s cieľom zjednodušiť administratívu a audity;

22.  vyzýva Komisiu, aby posúdila, či zjednodušený model financovania zavedený pre program Horizont 2020 viedol k zvýšenej účasti priemyslu, ako sa plánovalo; v tejto súvislosti vyzýva na posúdenie efektívnosti modelu financovania;

23.  vyzýva Komisiu, aby posúdila, do akej miery by sa používaním vnútroštátnych alebo špecifických účtovných systémov namiesto systému určeného v pravidlách, ktorými sa upravuje účasť na programe, mohol dosiahnuť značne zjednodušený účtovný postup, a tým znížená miera chybovosti v súvislosti s auditom európskych projektov financovania; v tejto súvislosti požaduje užšiu spoluprácu s Európskym dvorom audítorov a zavedenie jednotného všeobecného auditu;

24.  poznamenáva, že v záujme väčšej efektívnosti investícií je kľúčová súčinnosť medzi fondmi; zdôrazňuje, že RIS3 je dôležitým nástrojom na katalýzu súčinnosti, ktorým sa stanovujú národné a regionálne rámce pre investície do výskumu, vývoja a inovácií, a preto ich treba podporiť a posilniť; vyjadruje poľutovanie nad existenciou zásadných prekážok pre plné fungovanie súčinnosti(24); usiluje preto o zladenie pravidiel a postupov pre projekty výskumu, vývoja a inovácií v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov a rámcových programov a konštatuje, že efektívne využívanie systému založeného na známke excelentnosti bude možné len vtedy, keď budú splnené vyššie uvedené podmienky; vyzýva Komisiu, aby vyčlenila časť EŠIF na synergie RIS3 s programom Horizont 2020; vyzýva Komisiu, aby vykonala revíziu pravidiel štátnej pomoci a umožnila odôvodniteľnosť projektov v oblasti výskumu a vývoja financovaných zo štrukturálnych fondov v rámci pravidiel rámcového programu a zároveň zaručila ich transparentnosť; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili riadne uplatňovanie zásady doplnkovosti, ktorá v praxi znamená, že príspevky európskych fondov by nemali nahrádzať národné alebo rovnocenné výdavky členského štátu v regiónoch, v ktorých sa táto zásada uplatňuje;

25.  konštatuje, že úspešné zavedenie Európskeho výskumného priestoru (ERA) vyžaduje plné využitie potenciálu výskumu, vývoja a inovácií všetkých členských štátov; uznáva, že existuje problém rozdielnej účasti v programe Horizont 2020, ktorý treba riešiť na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov, a to aj prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby upravili existujúce nástroje alebo aby prijali nové opatrenia s cieľom preklenúť tento rozdiel, napríklad pomocou vývoja nástrojov na vytváranie výskumných sietí; víta politiku šírenia excelentnosti a rozširovania účasti; vyzýva Komisiu, aby posúdila, či tri nástroje rozširovania dosiahli svoje konkrétne ciele: poskytnúť primeraný rozpočet a vyvážený súbor nástrojov reagujúcich na nerovnosti, ktoré v EÚ existujú na poli výskumu a inovácií; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli jasné pravidlá, ktoré umožnia plné vykonávanie systému založeného na známke excelentnosti, a aby zvážili financovania pri využití synergií; vyzýva Komisiu, aby vytvorila mechanizmus umožňujúci začleniť do rámcového programu projekty výskumnej infraštruktúry financované pomocou európskych štrukturálnych a investičných fondov; vyzýva na revíziu ukazovateľov používaných pri definícii „nedostatočne zastúpených“ krajín a regiónov a na pravidelné overovanie zoznamu týchto krajín a regiónov v priebehu realizácie rámcového programu;

26.  poznamenáva, že podľa výročných správ Komisie o vykonávaní programu Horizont 2020 v rokoch 2014 a 2015 dostali krajiny EÚ-15 spoločne 88,6 % prostriedkov, ale krajiny EÚ-13 len 4,5 %, čo predstavuje menej ako financovanie pre pridružené krajiny (vo výške 6,4 %);

27.  víta úsilie o zabezpečenie lepších prepojení medzi Európskym výskumným priestorom a európskym priestorom vysokoškolského vzdelávania s cieľom uľahčiť odbornú prípravu novej generácie výskumných pracovníkov; uznáva význam zahrnutia STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika) a zručností v oblasti výskumu a podnikania do vzdelávania od počiatku s cieľom podnietiť mladých ľudí v rozvoji týchto zručností, keďže výskum a vývoj treba vnímať skôr zo štrukturálneho než z cyklického alebo časového hľadiska; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby posilnili stabilitu a atraktívnosť zamestnávania mladých výskumných pracovníkov;

28.  zdôrazňuje význam užšej spolupráce medzi priemyslom a univerzitnými a vedeckými subjektmi na uľahčenie vytvorenia špecializovaných štruktúr v rámci univerzít a výskumných centier s cieľom nadviazať užšie prepojenie s výrobným odvetvím;

29.  zdôrazňuje, že globálna spolupráca je dôležitý prostriedok na posilnenie európskeho výskumu; potvrdzuje, že medzinárodná účasť klesla v siedmom rámcovom programe z 5 % na 2,8 % v programe Horizont 2020; pripomína, že rámcový program by mal prispieť k zabezpečeniu toho, aby Európa zostala kľúčovým globálnym hráčom, a zároveň zdôrazňuje význam vedeckej diplomacie; vyzýva Komisiu, aby preskúmala podmienky medzinárodnej spolupráce v rámcovom programe a aby zaviedla konkrétne a okamžité opatrenia a dlhodobú strategickú víziu a štruktúru na podporu tohto cieľa; víta v tejto súvislosti iniciatívy, ako sú BONUS a PRIMA;

30.  zdôrazňuje, že treba posilniť medzinárodnú spoluprácu v rámci deviateho rámcového programu a šíriť vedeckú diplomaciu;

31.  pripomína, že integrácia spoločenských a humanitných vied znamená výskum v oblasti týchto vied v interdisciplinárnych projektoch a nie ex post doplnok k inak technologickým projektom a že najnaliehavejšie problémy, ktorým čelí EÚ, si vyžadujú metodický výskum, ktorý je koncepčne väčšmi zameraný na spoločenské a humanitné vedy; konštatuje, že spoločenské a humanitné vedy sú v súčasnom rámcovom programe nedostatočne zastúpené; vyzýva Komisiu, aby zlepšila možnosti výskumných pracovníkov v oblasti spoločenských a humanitných vied zapojiť sa do interdisciplinárnych projektov rámcového programu a poskytnúť dostatočné finančné prostriedky na témy spoločenských a humanitných vied;

32.  poukazuje na rovnováhu výskumu a inovácií v rámci programu Horizont 2020 a požaduje, aby sa uplatňoval rovnaký prístup v prípade nového rámcového programu; víta vytvorenie Európskej rady pre inováciu (EIC)(25), ale trvá na tom, že by to nemalo znovu viesť k oddeleniu výskumu od inovácií alebo k ďalšej fragmentácii financovania; zdôrazňuje skutočnosť, že program Horizont 2020 nezameriava účinne na „údolie smrti“, ktoré predstavuje hlavnú prekážku pre konverziu prototypov na sériovú výrobu;

33.  vyzýva Komisiu, aby objasnila nástroje a fungovanie EIC, a zdôrazňuje, že je potrebné zhodnotiť pilotné výsledky EIC; vyzýva Komisiu, aby ponúkla vyváženú kombináciu malých, stredných a veľkých projektov; zdôrazňuje, že EIC by za žiadnych okolností nemala nahradiť pilier 2 a že tento pilier by sa nemal stať individuálnym podporným nástrojom, ale mal by sa skôr naďalej zameriavať na kolaboratívny výskum; zdôrazňuje, že je potrebné zachovať a posilniť nástroj pre MSP a urýchlenie procesu inovácií; vyzýva Komisiu, aby navrhla mechanizmy na lepšie začlenenie MSP do väčších interdisciplinárnych projektov v rámci keďže s cieľom využiť ich plný potenciál; vyzýva Komisiu, aby udržiavala znalostné a inovačné spoločenstvá v súčasnej štruktúre EIT a zdôrazňovala pritom dôležitosť transparentnosti a rozsiahle zapojenie zainteresovaných strán a aby analyzovala, ako môžu EIT a ZIS spolupracovať s EIC; žiada Komisiu, aby v spolupráci s EIC navrhla rámec pre investície do rizikového kapitálu s cieľom podporiť investície do rizikového kapitálu v Európe;

34.  víta iniciatívy, ktoré spájajú verejný a súkromný sektor s cieľom stimulovať výskum a inovácie; zdôrazňuje potrebu posilniť vedúce postavenie EÚ pri stanovovaní priorít verejných výskumných potrieb a dostatočnú transparentnosť, vysledovateľnosť a primeranú úroveň návratnosti investícií v rámci programu Horizont 2020 z hľadiska cenovej dostupnosti, dostupnosti a vhodnosti konečných produktov, a to najmä v niektorých citlivých oblastiach, ako sú zdravie, ochrana verejného záujmu a spravodlivý sociálny vplyv; vyzýva Komisiu, aby ďalej preskúmala mechanizmy, najmä s ohľadom na dlhodobé využívanie všetkých projektov financovaných z grantov poskytnutých rámcovým programom, z hľadiska prepojenia spravodlivej verejnej návratnosti a stimulov pre účasť priemyslu;

35.  víta skutočnosť, že otvorený prístup je teraz v rámci programu Horizont 2020 všeobecnou zásadou; upozorňuje na to, že z dostatočného počtu publikácií súvisiacich s projektmi Horizontu 2020 až do decembra 2016(26) vyplýva, že sú nutné nové politiky posilňovania voľnej výmeny dát a znalostí, aby bolo prístupné maximálne množstvo výskumných výsledkov a vedeckých údajov; vyzýva Komisiu, aby preskúmala kritériá flexibility, ktoré by mohli byť prekážkou pre tento cieľ, a rozšírila znalosti a rozvoj;

36.  víta pilotné financovanie otvorených výskumných údajov ako prvý krok smerom ku cloudu pre otvorenú vedu; uznáva význam a potenciál elektronických infraštruktúr a superpočítačov, potrebu účasti zainteresovaných strán z verejného a súkromného sektora a občianskej spoločnosti a význam občianskej vedy pri zabezpečovaní toho, aby spoločnosť zohrávala pri vymedzovaní a riešení problémov a pri spoločnom presadzovaní riešení aktívnejšiu úlohu; vyzýva Komisiu a verejné a súkromné výskumné spoločenstvo, aby preskúmali nové modely, ktoré integrujú súkromné zdroje cloudu a vytvárania sietí a verejné elektronické infraštruktúry, a začali občianske programy v oblasti vedy a inovácií;

37.  víta koncepciu inovačných centier, ktorú Komisia nedávno zaviedla, ktoré ďalej posilnia európske inovačné prostredie tým, že spoločnosti, a najmä MSP získajú podporu pri zlepšovaní obchodných modelov a výrobných procesov;

38.  nabáda národné kontaktné miesta, aby sa viac zapájali do podpory projektov, ktorým bola udelená známka excelentnosti, a pomáhali pri hľadaní ďalších zdrojov verejného alebo súkromného financovania pre tieto projekty, či už vnútroštátneho alebo medzinárodného, posilnením spolupráce v tejto oblasti v rámci siete národných kontaktných miest;

Odporúčania 9. rámcového programu

39.  domnieva sa, že EÚ má potenciál stať sa svetovým vedúcim globálnym centrom pre výskum a vedu; ďalej sa domnieva, že deviaty rámcový program sa musí stať hlavnou prioritou pre Európu v záujme posilnenia rastu, pracovných miest a inovácií;

40.  víta úspech programu Horizont 2020 a pákový efekt s faktorom na úrovni 1 : 11; vyzýva Komisiu, aby navrhla zvýšený celkový rozpočet vo výške 120 miliárd EUR pre 9. RP; domnieva sa, že nad rámec zvýšenia rozpočtu je potrebný rámec zahŕňajúci inovácie, a preto vyzýva Komisiu, aby objasnila koncepciu inovácií a jej rôznych typov;

41.  konštatuje, že EÚ čelí viacerým významným a dynamickým výzvam, a vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s Európskym parlamentom poskytla v pilieri 3 a vyvážený a flexibilný súbor nástrojov reagujúcich na dynamickú povahu vznikajúcich problémov; zdôrazňuje potrebu zaistiť dostatočne pružný rozpočet pre špecifické výzvy v pilieri 3, ako aj pravidelnú revíziu primeranosti týchto výziev;

42.  vyzýva Komisiu, aby zachovala rovnováhu medzi základným výskumom a inováciami v rámci deviateho rámcového programu; poznamenáva, že je potrebné posilniť spoločný výskum; zdôrazňuje význam lepšieho zapojenia MSP do projektov spolupráce a inovácií;

43.  nabáda Komisiu, aby posilnila súčinnosť medzi 9. rámcovým programom a inými vyčlenenými európskymi fondmi na výskum a inovácie a aby vytvorila harmonizované nástroje a zosúladené pravidlá pre tieto fondy na európskej aj vnútroštátnej úrovni a v úzkej spolupráci s členskými štátmi; vyzýva Komisiu, aby v budúcich rámcových programoch naďalej prihliadala na normalizáciu, ktorá v súvislosti s inováciami zohráva dôležitú úlohu;

44.  konštatuje, že deviaty rámcový program by mal riešiť možný problém nadmerného dopytu a nízkej miery úspešnosti, ktorý sa vyskytuje v programe Horizont 2020; navrhuje zvážiť opätovné zavedenie dvojfázového postupu hodnotenia, a to s jednotnou prvou fázou a špecifikovanou druhou fázou určenou pre vybraných žiadateľov; žiada Komisiu, aby zabezpečila dostatočne komplexné súhrnné hodnotiace správy s upozorneniami na spôsob zlepšenia návrhu;

45.  zdôrazňuje, že európska pridaná hodnota musí byť naďalej nespornou základnou zložkou rámcového výskumného programu;

46.  vyzýva Komisiu, aby v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci oddelila výskum v oblasti obrany od civilného výskumu s dvoma rôznymi programami a dvoma odlišnými rozpočtami, ktoré nebudú mať vplyv na rozpočtové ambície civilného výskumu deviateho rámcového programu; vyzýva preto Komisiu, aby predložila Európskemu parlamentu návrh možných spôsobov financovania budúceho programu výskumu v oblasti obrany v súlade so zmluvami s osobitným rozpočtom, novými zdrojmi a osobitnými pravidlami; zdôrazňuje význam parlamentného dohľadu v tejto oblasti;

47.  domnieva sa, že program v oblasti technológií budúcnosti a vznikajúcich technológii (FET) má veľký potenciál pre budúcnosť a predstavuje správny nástroj na šírenie inovačných myšlienok a poznatkov na vnútroštátnej a regionálnej úrovni;

48.  zdôrazňuje, že v kontexte Parížskej dohody a cieľov EÚ v oblasti klímy je potrebné uprednostniť financovanie výskumu v oblasti zmeny klímy a infraštruktúry na zber údajov o klimatických zmenách - najmä preto, že Spojené štáty zvažujú významné rozpočtové škrty pre výskumné inštitúcie USA v oblasti životného prostredia;

49.  zdôrazňuje, že 9. RP pre výskum a inovácie by mal posilniť spoločenský pokrok a konkurencieschopnosť EÚ, vytváranie rastu a pracovných miest, prinášanie nových znalostí a inovácií s cieľom riešiť rozhodujúce výzvy, ktorým čelí Európa, ako aj ďalší pokrok smerom k rozvoju udržateľného Európskeho výskumného priestoru; v tejto súvislosti víta súčasnú pilierovú štruktúru rámcového programu a vyzýva Komisiu, aby zachovala túto štruktúru v záujme kontinuity a predvídateľnosti; preto žiada Komisiu, aby pokračovala v práci na súdržnosti, zjednodušení, transparentnosti a prehľadnosti programu, na zlepšení procesu hodnotenia, znížení fragmentácie a duplikácie a na zabránení zbytočnej administratívnej záťaži;

50.  uznáva, že administratívne úlohy a výskum sa vo veľkej miere navzájom rušia; zdôrazňuje preto, že je dôležité udržiavať povinnosť predkladať správy na minime s cieľom zabrániť tomu, aby byrokratická záťaž zabraňovala inováciám a zabezpečila efektívne využívanie finančných prostriedkov v rámci keďže a súčasne zabezpečila autonómiu výskumu; nabáda Komisiu, aby na tento účel zintenzívnila svoje úsilie o zjednodušenie;

51.  konštatuje, že Komisia sa čoraz častejšie odvoláva na podporu založenú na výkone; vyzýva Komisiu, aby presnejšie vymedzila pojem výkon;

52.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili súčinnosť medzi rámcovým programom a ostatnými fondmi s cieľom riešiť problém nedostatkov v oblasti výskumu, ktorým čelia konvergenčné regióny v niektorých členských štátoch pri uplatňovaní zásady doplnkovosti; vyjadruje poľutovanie, že finančné alokácie zo štrukturálnych a investičných fondov môžu viesť k zníženiu národných výdavkov v oblasti výskumu a vývoja v tých regiónoch, v ktorých sa uplatňujú, trvá však na tom, že musia dopĺňať vnútroštátne verejné výdavky; zároveň vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že investície do výskumu a vývoja sa budú považovať skôr za investíciu do budúcnosti ako za náklady;

53.  konštatuje, že účinné investície do výskumu a inovácií v rámci štrukturálnych fondov sú možné len v prípade riadne vybudovaných základov v členských štátoch; požaduje preto užšie prepojenie medzi odporúčaniami pre jednotlivé krajiny súvisiacimi so štrukturálnymi reformami a investíciami do výskumu a inovácií;

54.  zdôrazňuje potrebu nových centier a regiónov väčšej excelentnosti a význam pokračovania v rozvoji Európskeho výskumného a inovačného priestoru; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť viac synergií medzi RP, EFSI a EŠIF na dosiahnutie tohto cieľa; žiada politiky, ktoré odstránia prekážky, ako sú nízke mzdy, ktorým čelia východné a južné krajiny, aby sa zabránilo úniku mozgov; vyzýva na excelentnosť projektov, ktoré majú mať prioritu pred excelentnosťou vedúcich „elitných“ inštitúcií;

55.  domnieva sa, že treba vytvoriť výraznejšie stimuly na využívanie prostriedkov z EŠIF na investície do výskumu a inovácií, ak to vyplýva z odporúčaní pre jednotlivé krajiny alebo ak sú zistené nedostatky; konštatuje, že v období rokov 2014 – 2020 sa z EŠIF poskytnú prostriedky na investície do výskumu a inovácií vo výške 65 miliárd EUR; navrhuje preto, aby sa výkonnostná rezerva EŠIF v členských štátoch použila na investovanie podstatnej časti príjmov zo štrukturálnych fondov do výskumu a inovácií;

56.  víta princíp a potenciál známky excelentnosti ako značky kvality pre synergie medzi EŠIF a programom Horizont 2020, ale konštatuje, že známka sa v praxi neuplatňuje v dostatočnej miere v dôsledku nedostatočného financovania v členských štátoch; domnieva sa, že projekty, ktoré boli predložené na financovanie v rámci Horizontu 2020 a úspešne prešli prísnymi kritériami výberu a udeľovania, ale nemohli sa financovať v dôsledku obmedzení rozpočtu, by sa mali financovať zo zdrojov EŠIF, ak sú na tento účel dostupné zdroje; zdôrazňuje, že by sa mal vymedziť aj podobný mechanizmus pre projekty výskumnej spolupráce;

57.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila novú, zvýšenú úroveň podpory pre mladých výskumných pracovníkov v 9. RP, ako napríklad celoeurópske nástroje na vytváranie sietí, a posilnila systém financovania pre začínajúcich výskumných pracovníkov, ktorí majú menej ako dva roky praxe po dokončení PhD.;

58.  poznamenáva, že akcie Marie Sklodowska-Curie sú zdrojom financovania, ktorý je u výskumných pracovníkov dobre známy a ktorý podporuje mobilitu výskumných pracovníkov a rozvoj mladých výskumných pracovníkov; domnieva sa, že v záujme kontinuity by v rámci deviateho rámcového programu bolo vhodné naďalej financovať akcie Marie Sklodowska-Curie;

59.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej podporovali súkromné investície do výskumu, vývoja a inovácií, ktoré musia byť dodatkové a nesmú nahrádzať verejné investície; pripomína, že dve tretiny cieľa 3 % HDP na výskum a vývoj by mali pochádzať zo súkromného sektora(27); oceňuje úsilie, ktoré doteraz vyvíjal priemysel, a vzhľadom na všeobecne obmedzené zdroje verejných výdavkov na výskum a vývoj vyzýva súkromný sektor, aby sa viac zapájal do výdavkov na výskum a vývoj, ako aj do programov otvoreného prístupu a otvorenej vedy; vyzýva Komisiu, aby určila stupeň účasti veľkého priemyslu (či už prostredníctvom pôžičiek, grantov alebo na vlastné náklady) v závislosti od úrovne európskej pridanej hodnoty projektu a jeho potenciálu byť hnacou silou pre MSP, a zohľadnila osobitosti a potreby každého odvetvia; vyzýva Komisiu, aby monitorovala nepeňažné príspevky s cieľom zabezpečiť, aby investície boli skutočnými a novými investíciami;

60.  vyzýva Komisiu, aby zlepšila transparentnosť a prehľadnosť pravidiel verejno-súkromnej spolupráce v rámci projektov deviateho rámcového programu na základe výsledkov a odporúčaní vyplývajúcich z hodnotenia; žiada Komisiu, aby overila a posúdila existujúce nástroje pre verejno-súkromné partnerstvá;

61.  zdôrazňuje skutočnosť, že bez ohľadu na nástroj pre MSP by sa mala naďalej podporovať účasť priemyslu, keďže priemysel disponuje v mnohých oblastiach nevyhnutnými odbornými znalosťami a predstavuje významný finančný príspevok;

62.  vyjadruje poľutovanie nad zmiešaným súborom výsledkov dosiahnutých zameraním programu Horizont 2020 na rodovú rovnosť, keďže jediným cieľom, ktorý sa podarilo dosiahnuť, je podiel žien v poradných skupinách, zatiaľ čo podiel žien v hodnotiacich komisiách projektov a medzi koordinátormi projektov a rodový rozmer obsahu výskumu a inovácií zostávajú pod cieľovými úrovňami; zdôrazňuje potrebu zlepšiť účasť a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v 9. RP a dosiahnuť cieľové úrovne stanovené v nariadení Horizont 2020 a vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu zameranú na preskúmanie prekážok alebo ťažkostí, ktoré môžu ovplyvniť nedostatočné zastúpenie žien v programe; nabáda členské štáty, aby v súlade s cieľmi Európskeho výskumného priestoru vytvorili rodovo vyvážené právne a politické prostredie a poskytli podnety na zmenu; víta usmernenia Komisie o rodovej rovnosti v programe Horizont 2020(28); pripomína, že podľa tejto príručky je rodová rovnováha jedným z faktorov hodnotenia priorít návrhov nad hranicou s rovnakými výsledkami;

63.  poznamenáva, že v budúcom rámcovom programe sa bude musieť vziať do úvahy vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ a jeho dôsledky; poznamenáva, že výskum a vývoj majú prínos z jasných a stabilných dlhodobých rámcov a že Spojené kráľovstvo má vedúce postavenie v oblasti vedy; vyjadruje želanie, aby siete a spolupráca medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ mohli pokračovať v oblasti výskumu a aby sa za určitých podmienok rýchlo našlo stabilné a uspokojivé riešenie, aby sa zabezpečilo, že EÚ nepríde o vedecké výsledky vytvorené v rámci programu Horizont 2020 a 9. RP;

o
o   o

64.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 948.
(3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 81.
(4) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 965.
(5) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 174.
(6) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 892.
(7) Ú. v. EÚ L 169, 7.6.2014, s. 54 – 178.
(8) Ú. v. EÚ L 177, 17.6.2014, s. 9.
(9) Ú. v. EÚ L 192, 1.7.2014, s. 1.
(10) Ú. v. EÚ L 169, 7.6.2014, s. 1 – 53.
(11) http://ec.europa.eu/research/evaluations/pdf/hlg_issue_papers.pdf
(12) Ú. v. EÚ C 34, 2.2.2017, s. 24.
(13) Prijaté texty, P8_TA(2017)0052.
(14) Prijaté texty, P8_TA(2017)0075.
(15) Prijaté texty, P8_TA(2016)0311.
(16) Prijaté texty, P8_TA(2016)0320.
(17) Štúdia výskumnej služby Európskeho parlamentu s názvom Horizont 2020, rámcový program EÚ pre výskum a inováciu. Posúdenie vykonávania na úrovni EÚ.
(18) Viac ako 130 000 doručených návrhov, 9 000 podpísaných grantov, 50 000 účastníkov a 15,9 miliardy EUR z finančných prostriedkov EÚ.
(19) Dve tretiny 3 % HDP pre výskum a vývoj by mali pochádzať z priemyslu. Pozri Súkromné výdavky na výskum a vývoj podľa Eurostatu: http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsc00031&plugin=1
(20) http://ec.europa.eu/invest-in-research/pdf/download_en/barcelona_european_council.pdf
(21) Sedem spoločných technologických iniciatív tvorí viac ako 7 miliárd EUR financií programu Horizont 2020, teda približne 10 % celkového rozpočtu na program Horizont 2020 a viac ako 13 % momentálne dostupných finančných prostriedkov na výzvy v rámci programu Horizont 2020 (približne 8 miliárd EUR ročne počas siedmich rokov).
(22) Pozri závery Rady z 29. mája 2015.
(23) Štúdia výskumnej služby Európskeho parlamentu s názvom Horizont 2017, rámcový program EÚ pre výskum a inováciu. Posúdenie vykonávania na úrovni EÚ.
(24) Veľká výskumná infraštruktúra zapadá do rámca a cieľov EFRR, ale finančné prostriedky fondu EFRR vyčlenené na vnútroštátnej úrovni nie je možné použiť na jej spolufinancovanie; náklady na výstavbu spojené s novou výskumnou infraštruktúrou sú oprávnené v rámci EFRR, nie však prevádzkové a personálne náklady.
(25) Oznámenie Komisie s názvom Budúci lídri Európy: iniciatíva pre začínajúce a rozširujúce sa podniky (COM(2016)0733).
(26) Správa OpenAIRE: V programe Horizont 2020 bolo z celkového počtu 10 684 projektov ukončených 2 017 projektov (19 %) a 8 667 projektov stále prebieha. V správe OpenAIRE sa uvádza 6 133 publikácií, ktoré súvisia s 1 375 projektmi programu Horizont 2020.
(27) Pozri závery Rady z 29. mája 2015.
(28) Pozri usmernenia Komisie o rodovej rovnosti v programe Horizont 2020.http://eige.europa.eu/sites/default/files/h2020-hi-guide-gender_en.pdf

Právne oznámenie