Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2016/2061(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0197/2017

Predkladané texty :

A8-0197/2017

Rozpravy :

PV 12/06/2017 - 18
CRE 12/06/2017 - 18

Hlasovanie :

PV 14/06/2017 - 8.6
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0260

Prijaté texty
PDF 404kWORD 59k
Streda, 14. júna 2017 - Štrasburg Finálna verzia
Potreba stratégie EÚ na odstránenie rozdielov v dôchodkoch žien a mužov a na predchádzanie tomuto javu
P8_TA(2017)0260A8-0197/2017

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. júna 2017 o potrebe stratégie EÚ na odstránenie rozdielov v dôchodkoch žien a mužov a na predchádzanie tomuto javu (2016/2061(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na články 8, 151, 153 a 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej ustanovenia o sociálnych právach a o rovnosti medzi ženami a mužmi,

–  so zreteľom na články 22 a 25 Všeobecnej deklarácie ľudských práv,

–  so zreteľom na všeobecnú poznámku č. 16 Výboru OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva (CESCR): Rovnaké práva mužov a žien pri využívaní všetkých hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv (článok 3 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach)(1) a všeobecnú poznámku CESCR č. 19: Právo na sociálne zabezpečenie (článok 9 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach)(2),

—  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom EURÓPA 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“ (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na článok 4 ods. 2, článok 4 ods. 3 a články 12, 20 a 23 Európskej sociálnej charty,

–  so zreteľom na závery Európskeho výboru pre sociálne práva z 5. decembra 2014(3),

–  so zreteľom na smernicu Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením(4),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(5),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu(6),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania(7),

–  so zreteľom na plán Komisie z augusta 2015 s názvom Nový začiatok s cieľom riešiť problém vyváženia pracovného a súkromného života, ktorému čelia pracujúce rodiny,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 3. decembra 2015 s názvom Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 (SWD(2015)0278) a najmä na jeho cieľ č. 3.2,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2011 o situácii žien v preddôchodkovom veku(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2011 o situácii osamelých matiek(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. mája 2012 s odporúčaniami pre Komisiu o uplatňovaní zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2013 o vplyve hospodárskej krízy na rodovú rovnosť a práva žien(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2015 o pokroku dosiahnutom v oblasti rovnosti žien a mužov v Európskej únii v roku 2013(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2015 o stratégii EÚ pre rovnosť medzi ženami a mužmi na obdobie po roku 2015(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2015 o uplatňovaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o vytvorení podmienok na trhu práce priaznivých pre rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom(15),

—  so zreteľom na závery Rady z 18. júna 2015 o rovnosti príležitostí pre ženy a mužov, pokiaľ ide o príjmy: vyrovnávanie rodového rozdielu v starobných dôchodkoch,

—  so zreteľom na vyhlásenie predsedníckeho tria EÚ (Holandsko, Slovensko a Malta) zo 7. decembra 2015 o rodovej rovnosti,

–  so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020), ktorý prijala Rada 7. marca 2011,

–  so zreteľom na svoju štúdiu, ktorú ktoré dala vypracovať tematická sekcia pre práva občanov a ústavné veci s názvom Rozdiely v odmeňovaní žien a mužov: rozdiely medzi matkami a ženami bez detí (2016) a štúdiu Komisie s názvom Rozdiely v dôchodkoch žien a mužov v EÚ (2013),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0197/2017),

A.  keďže rozdiel vo výške dôchodkov mužov a žien, ktorý môžeme vymedziť ako rozdiel medzi priemernou výškou dôchodkov pred zdanením, ktorú dostávajú ženy v porovnaní s mužmi, v EÚ v roku 2015 predstavoval vo vekovej skupine 65 a viac rokov 38,3 % a za posledných päť rokov sa v polovici členských štátov zvýšil; keďže finančná kríza niekoľkých posledných rokov mala negatívny vplyv na príjmy mnohých žien; keďže v niektorých členských štátoch 11 až 36 % žien nemá vôbec žiadny prístup k dôchodku;

B.  keďže rovnosť medzi ženami a mužmi je jednou zo spoločných a základných zásad zakotvených v článkoch 2 a 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii, v článku 8 ZFEÚ a v článku 23 Charty základných práv Európskej únie; keďže rodová rovnosť by mala byť podobne zahrnutá do všetkých politík, iniciatív, programov a činností EÚ;

C.  keďže ženy sú, pokiaľ ide o výšku dôchodkov, vo väčšine členských štátov EÚ menej zabezpečené ako muži a sú zároveň nadmerne zastúpené v kategórii najchudobnejších dôchodcov a nedostatočne zastúpené v kategórii najbohatších dôchodcov;

D.  keďže tieto rozdiely sú neprijateľné a mali by sa znížiť a všetky príspevky do systému dôchodkového zabezpečenia by sa v EÚ mali vypočítavať a vyberať rodovo neutrálnym spôsobom, pretože jednou zo zásad, na ktorých je EÚ založená, je rodová rovnosť a jedným zo základných práv, ktoré sú zakotvené v Charte základných práv EÚ, je právo všetkých ľudí na dôstojný život;

E.  keďže v krajinách EÚ-28 závisí jedna osoba zo štyroch od svojho dôchodku ako hlavného zdroja príjmov a keďže výrazný nárast počtu osôb v dôchodkovom veku v dôsledku predlžovania strednej dĺžky života a všeobecného starnutia obyvateľstva povedie k tomu, že sa do roku 2060 počet ľudí v tejto kategórii zdvojnásobí;

F.  keďže v dôsledku demografických zmien bude v budúcnosti čoraz menej aktívnych zamestnancov musieť zabezpečiť čoraz viac dôchodcov, čo znamená, že súkromné a zamestnanecké systémy starobných dôchodkov budú naberať na význame;

G.  keďže cieľom dôchodkových politík je zabezpečiť ekonomickú nezávislosť, ktorá má zásadný význam pre rovnosť medzi ženami a mužmi, ako aj to, aby systémy sociálneho zabezpečenia v členských štátoch poskytovali všetkým občanom EÚ dôstojný a zodpovedajúci dôchodkový príjem a prijateľnú životnú úroveň a aby ich chránili pred rizikom chudoby v dôsledku rôznych faktorov alebo pred sociálnym vylúčením, aby sa tak zaručila ich aktívna účasť na spoločenskom, kultúrnom a politickom živote a dôstojný život v pokročilom veku a občania sa naďalej mohli podieľať na chode spoločnosti;

H.  keďže rastúca individuálna zodpovednosť za rozhodnutia súvisiace so sporením je spojená s rôznymi rizikami, čo zároveň znamená, že jednotlivci musia byť jasne informovaní o dostupných možnostiach a súvisiacich rizikách; keďže ženy aj muži, no najmä ženy treba podporovať pri zlepšovaní ich finančnej gramotnosti, aby mohli prijímať informované rozhodnutia v tejto čoraz komplexnejšej oblasti;

I.  keďže rozdiel vo výške dôchodkov zhoršuje situáciu žien, pokiaľ ide o ich zraniteľnosť, a ponecháva ich napospas sociálnemu vylúčeniu, trvalej chudobe a ekonomickej závislosti, a to najmä od ich manželov alebo iných rodinných príslušníkov; keďže rozdiel v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov je ešte zreteľnejší v prípade žien s viacnásobným znevýhodnením alebo príslušníčok rasových, etnických, náboženských a jazykových menšín, pretože sú často zamestnané na pracovných pozíciách, ktoré si vyžadujú menej zručností a menšiu zodpovednosť;

J.  keďže dôchodky spojené skôr s individuálnym právom ako s odvodeným právom by mohli pomôcť zaručiť hospodársku nezávislosť každého jednotlivca, odstrániť demotivačné faktory odrádzajúce od formálnej práce a minimalizovať rodové stereotypy;

K.  keďže ženy mávajú z dôvodu dlhšej strednej dĺžky života počas celého trvania dôchodku v priemere väčšiu potrebu príjmu ako muži; keďže k takémuto dodatočnému príjmu by mohli mať prístup na základe mechanizmov pozostalostných dôchodkov;

L.  keďže nedostatok porovnateľných, úplných, spoľahlivých a pravidelne aktualizovaných údajov, ktoré by umožňovali vyhodnotiť veľkosť rozdielov medzi dôchodkami a váhu jednotlivých faktorov, ktoré k nim prispievajú, vedie k neistote, pokiaľ ide o to, ktoré prostriedky na boj proti týmto rozdielom by boli najúčinnejšie;

M.  keďže v porovnaní s priemerom kategórie osôb starších ako 65 rokov je tento rozdiel najvyšší (vyšší ako 40 %) vo vekovej kategórii 65 – 74 rokov, a to predovšetkým z dôvodu prevodu práv, napríklad práv súvisiacich s ovdovením, ktoré existujú v niektorých členských štátoch;

N.  keďže znižovanie a zmrazovanie dôchodkov zvyšuje riziko chudoby v starobe, a to najmä u žien; keďže podiel starších žien ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením bol v roku 2014 na úrovni 20,2 % v porovnaní so 14,6 % v prípade mužov a do roku 2050 by mohol podiel ľudí vo veku nad 75 rokov ohrozených chudobou dosiahnuť 30 % vo väčšine členských štátov;

O.  keďže osoby staršie ako 65 rokov majú príjem vo výške približne 94 % priemerného príjmu obyvateľstva ako celku; keďže však približne 22 % žien nad 65 rokov žije pod hranicou rizika chudoby;

P.  keďže za priemerným rozdielom vo výške dôchodkov v EÚ v roku 2014 sa skrývajú veľké rozdiely medzi členskými štátmi; keďže pre porovnanie najmenší rozdiel vo výške dôchodkov mužov a žien je 3,7 % a najväčší rozdiel je 48,8 %, pričom v 14 členských štátoch je tento rozdiel vyšší než 30 %;

Q.  keďže percento obyvateľstva, ktoré poberá dôchodok, sa medzi jednotlivými členskými štátmi značne odlišuje a v roku 2013 siahalo od 15,1 % na Cypre po 31,8 % v Litve, pričom väčšinu poberateľov dôchodku v roku 2013 tvorili vo väčšine členských štátov EÚ ženy;

R.  keďže rozdiel vo výške dôchodkov spôsobený mnohými faktormi dokazuje nerovnováhu medzi situáciou žien a mužov, pokiaľ ide o ich profesijnú dráhu a rodinný život, ako aj o ich príležitosti prispievať do dôchodkového systému, ich pozíciu v rodinnej štruktúre a metódy výpočtu výšky dôchodkov, ako sú určené v rámci príslušného dôchodkového systému; keďže rozdiel vo výške dôchodkov je takisto odrazom segregácie trhu práce a vyššieho podielu žien pracujúcich na čiastočný pracovný úväzok za nižšiu hodinovú mzdu, pričom svoju kariéru prerušujú a majú menší počet odpracovaných rokov z dôvodu neplatenej práce, ktorú ženy vykonávajú ako matky a opatrovateľky vo svojich rodinách; keďže preto treba rozdiel v dôchodkoch žien a mužov považovať za kľúčový ukazovateľ rodovej nerovnosti na trhu práce, čo platí o to viac, že súčasná úroveň rozdielu v dôchodkoch žien a mužov je na veľmi podobnej úrovni ako celkový rozdiel v odmeňovaní žien a mužov (39,7 % v roku 2015);

S.  keďže skutočný rozsah rozdielu v dôchodkoch mužov a žien, ktorý je súhrnom nerovnováh a nerovností medzi mužmi a ženami – napríklad z hľadiska celoživotného prístupu k moci a finančným zdrojom – ktoré vznikajú po celý ich pracovný život a odrážajú sa v prvom a druhom dôchodkovom pilieri, môže byť skreslený existenciou nápravných mechanizmov;

T.  keďže rozdiel vo výške dôchodku v určitom momente odráža situáciu v spoločnosti a trh práce počas obdobia trvajúceho viacero desaťročí; keďže táto situácia niekedy prechádza výrazným vývojom, ktorý sa odráža na potrebách jednotlivých generácií žien v dôchodku;

U.  keďže rozdiel vo výške dôchodku vykazuje rôzne charakteristiky podľa osobného, sociálneho, manželského a/alebo rodinného postavenia príslušných dôchodkýň; keďže v tejto súvislosti jednotný prístup nemusí povinne viesť s lepším výsledkom;

V.  keďže zraniteľné sú najmä domácnosti s jedným rodičom, pretože predstavujú 10 % všetkých domácností s nezaopatrenými deťmi a 50 % z nich je ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením, čo je dvojnásobok vzhľadom na celkový počet obyvateľov; keďže existuje jasná súvislosť medzi rozdielom vo výške dôchodku a počtom detí vychovávaných počas života a keďže rozdiely vo výške dôchodkov sú v prípade vydatých žien a matiek oveľa väčšie ako v prípade bezdetných slobodných žien; keďže z tohto hľadiska môžu byť nerovnosti, ktorým sú vystavené matky, najmä slobodné matky, znásobené v čase ich odchodu do dôchodku;

W.  keďže tehotenstvo a rodičovská dovolenka často vedú matky, ktoré predstavujú 79,76 % osôb skracujúcich si pracovný úväzok z dôvodu starostlivosti o deti mladšie ako 8 rokov, k tomu, aby prijímali pracovné miesta s nízkou mzdou alebo na čiastočný úväzok, alebo aby svoju kariéru nutne prerušili z dôvodu starostlivosti o deti; keďže materská dovolenka, otcovská dovolenka a rodičovská dovolenka sú nevyhnutné a zásadne dôležité nástroje z hľadiska lepšej deľby úloh súvisiacich so starostlivosťou, zlepšenia rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a zníženia počtu kariérnych prestávok žien na minimum;

X.  keďže úrovne miezd, a tým aj dôchodkové nároky otcov, sú nedotknuté, alebo môžu byť dokonca pozitívne ovplyvnené počtom ich detí;

Y.  keďže miera nezamestnanosti žien sa podceňuje vzhľadom na skutočnosť, že mnohé ženy nie sú zaregistrované ako nezamestnané, najmä tie, ktoré žijú vo vidieckych alebo v odľahlých oblastiach, pričom mnohé z nich sa tiež výhradne venujú domácim prácam a starostlivosti o deti; keďže táto skutočnosť spôsobuje rozdiely v ich dôchodkoch;

Z.  keďže tzv. klasické spôsoby organizácie práce sťažujú pracujúcemu páru, v ktorom si obaja rodičia želajú vykonávať pracovnú činnosť na plný úväzok, harmonicky skĺbiť rodinný a pracovný život;

AA.  keďže dôchodkové kredity pre mužov a ženy ako forma prídavku za starostlivosť o deti alebo rodinných príslušníkov by mohli pomôcť zaručiť, aby kariérne prestávky z dôvodu starostlivosti nemali negatívny vplyv na dôchodky, a bolo by žiaduce, aby sa takéto systémy rozšírili alebo posilnili vo všetkých členských štátoch;

AB.  keďže dôchodkové kredity uplatňované na rôzne formy práce môžu pomôcť všetkým zamestnancom pri získaní dôchodkových príjmov;

AC.  keďže hoci bolo na nápravu tejto situácie vynaložené isté úsilie, je miera začlenenia žien do trhu práce stále nižšia ako ciele stratégie Európa 2020 a oveľa nižšia ako miera začlenenia mužov; keďže zvyšujúca sa účasť žien na trhu práce prispieva k snahe o zmenšenie rozdielov v dôchodkov žien a mužov v EÚ, pretože existuje priama súvislosť medzi účasťou na trhu práce a výškou dôchodku; keďže miera zamestnanosti však nezahŕňa žiadne informácie o trvaní alebo type zamestnania, a preto môže iba v obmedzenej miere vypovedať o výške platov a dôchodkov;

AD.  keďže dĺžka pracovnej kariéry má priamy vplyv na rozdiel vo výške dôchodkov; keďže ženy majú priemernú kariéru kratšiu o viac ako desať rokov v porovnaní s mužmi a keďže ženy, ktorých kariéra je kratšia ako 14 rokov, trpia v dôsledku rozdielu vo výške dôchodku, ktorý je dvakrát vyšší (64 %) ako u žien s dlhšou pracovnou kariérou (32 %);

AE.  keďže u žien je pravdepodobnejšie ako u mužov, že opakovane prerušia svoju kariéru, budú využívať neštandardné formy zamestnávania, prácu na čiastočný pracovný úväzok (32 % žien v porovnaní s 8,2 % mužov) alebo neplatenú prácu, najmä ak sa starajú o deti a príbuzných a sú takmer výlučne zodpovedné za poskytovanie starostlivosti a domáce práce kvôli pretrvávajúcim rodovým nerovnostiam, pričom toto všetko je na úkor ich dôchodkov;

AF.  keďže investovanie do škôl, predškolského vzdelávania, univerzít a starostlivosti o starších ľudí môže pomôcť dosiahnuť lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a v dlhodobom horizonte môže viesť nielen k vzniku pracovných miest, ale aj k tomu, že ženy získajú vysokokvalitné pracovné miesta a budú môcť ostať na trhu práce dlhšie, čo bude mať z dlhodobého hľadiska pozitívny vplyv na ich dôchodky;

AG.  keďže neformálna starostlivosť je základným pilierom našej spoločnosti a vo veľkej miere ju vykonávajú ženy, pričom táto nerovnosť sa odráža v rozdiele v dôchodkoch žien a mužov; keďže tento druh neviditeľnej práce nie je dostatočne uznávaný, najmä pokiaľ ide o posudzovanie dôchodkových nárokov;

AH.  keďže v EÚ naďalej pretrváva veľký rozdiel v odmeňovaní žien a mužov; keďže tento rozdiel, ktorý v roku 2014 predstavoval 16,3 %, spôsobujú také javy, ako sú diskriminácia a segregácia, ktoré vedú k nadmernému zastúpeniu žien v sektoroch, kde je úroveň odmeňovania nižšia ako v sektoroch, v ktorých prevládajú hlavne muži; keďže k rozdielom v odmeňovaní žien a mužov prispievajú aj iné faktory ako kariérne prestávky alebo nedobrovoľné prijatie práce na čiastočný úväzok v záujme zosúladenia pracovných a rodinných povinností, stereotypy, podhodnotenie ženskej práce a rozdiely v úrovni vzdelania a odbornej praxe;

AI.  keďže cieľ EÚ dosiahnuť primeranú sociálnu ochranu je zakotvený v článku 151 ZFEÚ; keďže EÚ by preto mala pomáhať členským štátom vydávaním odporúčaní na zlepšenie ochrany starších ľudí s nárokom na dôchodok z dôvodu ich veku alebo osobnej situácie;

AJ.  keďže posilnenie prepojenia medzi prispievaním do dôchodkového systému a odmeňovaním spolu so zvýšením podielu druhého a tretieho piliera v organizácii dôchodkových systémov vedie k tomu, že sa riziko, že sa v rozdiele dôchodkov odrazia rodovo špecifické faktory, presúva smerom k súkromným subjektom;

AK.  keďže sa neuskutočnili žiadne ex ante ani ex post posúdenia vplyvu reforiem dôchodkových systémov stanovených v bielej knihe Komisie o dôchodkoch z roku 2012 z rodového hľadiska;

AL.  keďže organizácia verejných systémov sociálneho zabezpečenia a dôchodkových systémov patrí do výlučnej právomoci členských štátov; keďže EÚ má v oblasti dôchodkového zabezpečenia predovšetkým podporné právomoci, najmä na základe článku 153 TFEÚ;

Všeobecné poznámky

1.  žiada Komisiu, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi vypracovala stratégiu na odstránenie rozdielov vo výške dôchodkov mužov a žien v Európskej únii a pomohla im zaviesť v tejto súvislosti usmernenia;

2.  schvaľuje a podporuje výzvu Rady na novú iniciatívu Komisie, v ktorej sa stanoví stratégia pre rovnosť medzi ženami a mužmi na roky 2016 – 2020, ktorá má mať formu oznámenia rovnako ako predchádzajúce stratégie, ako aj na zintenzívnenie strategického zapojenia EÚ v oblasti rodovej rovnosti a jej úzkeho prepojenia so stratégiou Európa 2020;

3.  je presvedčený, že stratégia sa nesmie uspokojiť s nápravou vplyvov rozdielu v dôchodkoch žien a mužov na úrovni členských štátov, najmä v prípade najzraniteľnejších skupín, ale zároveň musí tomuto rozdielu v budúcnosti zabrániť tým, že bude bojovať proti jeho základným príčinám, ako je nerovné postavenie žien a mužov na trhu práce, pokiaľ ide o odmeňovanie, kariérny postup a príležitosti pracovať na plný úväzok, ako aj segregácia trhu práce; v tejto súvislosti nabáda členské štáty na vzájomný medzivládny dialóg a výmenu najlepších postupov;

4.  zdôrazňuje, že na to, aby bola stratégia úspešná, je potrebný mnohostranný prístup v kombinácii s činnosťami v rámci rôznych politík, ktorých cieľom je zlepšenie rodovej rovnosti, pričom táto stratégia musí zahŕňať prístup k dôchodkom zohľadňujúci celý profesijný život jednotlivých osôb a musí riešiť nerovnosti medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o úroveň zamestnanosti, profesijnú dráhu a možnosti prispievania do dôchodkového systému, ako aj nerovnosti vyplývajúce zo spôsobu organizácie dôchodkových systémov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby nadviazali na závery Rady z 18. júna 2015 s názvom Rovnosť príležitostí pre ženy a mužov, pokiaľ ide o príjmy: vyrovnávanie rodového rozdielu v starobných dôchodkoch;

5.  upozorňuje na dôležitú úlohu sociálnych partnerov pri rokovaniach o otázkach týkajúcich sa minimálnej mzdy pri súčasnom prísnom dodržiavaní zásady subsidiarity; zdôrazňuje významnú úlohu odborových zväzov a kolektívnych dohôd pri zabezpečovaní toho, aby starší ľudia mali prístup k verejným dôchodkom v súlade so zásadami solidarity medzi generáciami a rodovej rovnosti; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa pri prijímaní politických rozhodnutí, ktorými sa menia významné právne aspekty podmienok oprávnenosti nároku na dôchodok, náležite zohľadňovali sociálni partneri; vyzýva EÚ a členské štáty, aby v spolupráci so sociálnymi partnermi a s organizáciami pre rodovú rovnosť stanovili a realizovali politiky na odstránenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov; odporúča členským štátom, aby popri tomto úsilí zvážili vykonávanie pravidelného mapovania situácie v oblasti miezd;

6.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli ohľaduplné a chudobe zabraňujúce opatrenia pre tých zamestnancov, ktorým zdravotný stav neumožňuje pracovať do zákonného veku odchodu do dôchodku; domnieva sa, že mechanizmy predčasného odchodu do dôchodku by sa mali zachovať pre pracovníkov vystavených namáhavým alebo nebezpečným pracovným podmienkam; domnieva sa, že zvyšovanie miery zamestnanosti prostredníctvom kvalitných pracovných miest by mohlo pomôcť výrazne obmedziť budúci nárast počtu ľudí, ktorí nemôžu pracovať do zákonného veku odchodu do dôchodku, čím by sa znížilo finančné bremeno spojené so starnutím;

7.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad vplyvom odporúčaní pre jednotlivé krajiny, motivovaných úspornými opatreniami, na dôchodkové systémy, ich udržateľnosť a prístup k príspevkovým dôchodkom v čoraz početnejších členských štátoch a nad negatívnymi dôsledkami týchto odporúčaní na úroveň príjmov a na sociálne prevody potrebné na odstránenie chudoby a sociálneho vylúčenia;

8.  zdôrazňuje, že v oblasti dôchodkov je nevyhnutné dôsledne uplatňovať aj zásadu subsidiarity;

Hodnotenie a zvyšovanie informovanosti v záujme účinnejšieho boja proti rozdielom v dôchodkoch

9.  žiada členské štáty a Komisiu, aby naďalej skúmali rozdiely v dôchodkoch žien a mužov a aby v spolupráci s Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť (EIGE) vypracovali formálne a spoľahlivé ukazovatele rozdielu v dôchodkoch mužov a žien a aby identifikovali jednotlivé faktory vedúce k vzniku tohto rozdielu s cieľom sledovať ho a stanoviť jasné ciele zamerané na jeho zníženie a aby o tom podávali správy Európskemu parlamentu; vyzýva členské štáty, aby Eurostatu poskytovali každoročné štatistiky o rozdieloch v odmeňovaní a v dôchodkoch žien a mužov, aby tak bolo možné posúdiť vývoj situácie v celej EÚ a prostriedky na riešenie tejto problematiky;

10.  vyzýva Komisiu, aby dôkladne preskúmala, aký vplyv majú odporúčania bielej knihy o dôchodkoch z roku 2012 na najzraniteľnejšie skupiny, najmä na ženy, s cieľom bojovať proti príčinám rozdielu v dôchodkoch žien a mužov, a aby takisto zaviedla formálny ukazovateľ rozdielu v dôchodkoch žien a mužov a aby vykonávala systematické monitorovanie; požaduje náležité hodnotenie a monitorovanie rodového vplyvu doteraz prijatých odporúčaní alebo opatrení; vyzýva Komisiu, aby podporovala rozvoj rodovo rozčlenených štatistík a výskum s cieľom posilniť monitorovanie a hodnotenie vplyvu dôchodkových reforiem na prosperitu a blahobyt žien;

11.  vyzýva členské štáty, aby podporovali boj proti tomuto rozdielu vo výške dôchodkov mužov a žien v rámci svojich sociálnych politík, a to zvyšovaním informovanosti príslušných rozhodovacích subjektov v tejto oblasti, vypracúvaním programov zameraných na zvýšenie informovanosti žien o dôsledkoch tohto rozdielu a poskytnutím nástrojov umožňujúcich ženám uplatňovať trvalé a udržateľné stratégie financovania ich dôchodku, ktoré sú prispôsobené ich osobitným potrebám, ako aj o prístupe žien k dôchodkom z druhého a tretieho piliera, najmä vo feminizovaných sektoroch, kde ich využívanie môže byť nízke; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozširovali a ďalej zvyšovali informovanosť verejnosti o rovnakom odmeňovaní a rozdieloch v dôchodkoch žien a mužov, ako aj o priamej a nepriamej diskriminácii žien v práci;

12.  opätovne pripomína potrebu jasných harmonizovaných vymedzení, aby sa na úrovni EÚ uľahčilo porovnávanie pojmov, ako sú rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, rozdiely vo výške dôchodkov mužov a žien;

13.  vyzýva členské štáty a inštitúcie Únie, aby podporovali štúdie o vplyve rodových rozdielov na dôchodky a finančnú nezávislosť žien so zreteľom na otázky, ako sú starnutie obyvateľstva, rozdiely medzi pohlaviami v oblasti hygienických podmienok a dĺžky života, zmena rodinných štruktúr a zvýšenie počtu domácností s jedným členom, ako aj rozdiely v osobnej situácii žien; takisto ich vyzýva, aby vypracovali možné stratégie na odstránenie rozdielov vo výške dôchodkov mužov a žien;

Znižovanie nerovnosti, pokiaľ ide o rozsah príspevkov do dôchodkového systému

14.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dohliadali na riadne vykonávanie a systematické sledovanie pokroku právnych predpisov EÚ v oblasti boja proti priamej a nepriamej rodovej diskriminácii, aby v prípade ich neplnenia iniciovali konania o porušení povinnosti, a aby ich prípadne preskúmali s cieľom zabezpečiť, aby muži a ženy mohli v rovnakej miere prispievať do dôchodkového systému;

15.  jednoznačne odsudzuje rozdiely v odmeňovaní žien a mužov a ich „nevysvetliteľnú“ zložku vyplývajúcu z diskriminácie na pracovisku a opakuje svoju výzvu, aby sa zrevidovala smernica 2006/54/ES, ktorá bola jasne a dostatočne transponovaná len v dvoch členských štátoch, a to s cieľom zabezpečiť väčšiu rovnosť v zaobchádzaní medzi mužmi a ženami v oblasti zamestnanosti a odmeňovania, pričom treba uplatniť zásadu rovnakej odmeny žien a mužov za rovnakú prácu, čo už od založenia EHS zaručuje zmluva;

16.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili uplatňovanie zásady nediskriminácie a rovnosti na trhu práce a pri prístupe k zamestnaniu, a najmä prijali opatrenia v oblasti sociálnej ochrany s cieľom zabezpečiť, aby nároky žien na odmenu a sociálne dávky vrátane dôchodkov boli v súlade so zásadou rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primerané opatrenia na zamedzenie porušovaniu zásady rovnakej odmeny za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty pre mužov a ženy;

17.  vyzýva členské štáty, zamestnávateľov a odborové zväzy, aby vypracovali a zaviedli užitočné a špecifické nástroje na hodnotenie pracovných miest, ktoré pomôžu stanoviť prácu rovnakej hodnoty, a tak zabezpečiť rovnakú mzdu pre mužov aj ženy, a tým aj rovnaké dôchodky v budúcnosti; nabáda podniky, aby vykonávali každoročné audity rovnakej mzdy s cieľom uverejniť údaje s najvyššou možnou mierou transparentnosti a zmenšiť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov;

18.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby riešili horizontálnu a vertikálnu segregáciu na trhu práce odstránením rodových rozdielov a diskriminácie v zamestnaní a nabádaním dievčat a žien, najmä prostredníctvom vzdelávania a zvyšovania povedomia, aby si volili štúdium, povolanie a profesijnú dráhu v sektoroch s potenciálom do budúcnosti v oblasti inovácií a rastu, v ktorých v súčasnosti v dôsledku pretrvávajúcich stereotypov prevládajú muži;

19.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ponúkali ženám väčšie stimuly, aby pracovali dlhšie a s kratšími prestávkami, s cieľom zvýšiť mieru ich ekonomickej nezávislosti dnes aj v budúcnosti;

20.  pripomína, že v súvislosti presunom zodpovednosti zo štátnych dôchodkových systémov na systémy financovania z vlastných zdrojov je dôležité zabezpečiť, aby bol prístup k finančným službám patriacim do rozsahu smernice 2004/113/ES nediskriminačný a založený na rovnakých poistno-matematických kritériách pre ženy i mužov; konštatuje, že pravidlo jednotných výhod pomôže zmenšiť rozdiel v dôchodkoch žien a mužov; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zvýšili transparentnosť, prístup k informáciám a istote pre členov a príjemcov zamestnaneckých dôchodkových systémov so zreteľom na zásady EÚ týkajúce sa nediskriminácie a rodovej rovnosti;

21.  zdôrazňuje, že Súdny dvor Európskej únie sa jasne vyjadril, že zamestnanecké dôchodkové systémy treba považovať za odmeňovanie a zásada rovnosti zaobchádzania sa teda vzťahuje aj na ne;

22.  vyzýva členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť ženám, ktoré často nenadobudli dôchodkové práva, a preto im chýba ekonomická nezávislosť, najmä v prípade rozvodu;

Znižovanie rodových nerovností v súvislosti s profesijnou dráhou

23.  víta skutočnosť, že Komisia zareagovala na jeho výzvu, aby zlepšila zosúladenie pracovného a súkromného života, prostredníctvom nelegislatívnych návrhov a legislatívneho návrhu, ktorý zavádza viacero typov dovolenky s cieľom riešiť problémy 21. storočia; zdôrazňuje, že návrhy Komisie predstavujú dobrý základ na splnenie očakávaní európskych občanov; vyzýva všetky inštitúcie, aby zrealizovali tento balík čo najskôr;

24.  vyzýva členské štáty, aby dodržiavali a presadzovali právne predpisy týkajúce sa práv matiek, aby ženy neboli znevýhodňované, pokiaľ ide o dôchodky, pretože sa počas svojho pracovného života stali matkami;

25.  vyzýva členské štáty, aby zvážili, či zamestnancom dajú možnosť vyjednávať dobrovoľné podmienky flexibilnej práce vrátane inteligentnej organizácie práce (tzv. smart working), a to v súlade s vnútroštátnou praxou a nezávisle od veku detí alebo rodinnej situácie, čo by ženám a mužom umožnilo lepšie zosúladenie pracovného a súkromného života tak, aby neboli nútení uprednostniť jeden v porovnaní s druhým, keď na seba preberú povinnosti súvisiace so starostlivosťou;

26.  berie na vedomie návrh Komisie týkajúci sa opatrovateľskej dovolenky uvedený v smernici o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a opatrovateľov a pripomína svoju výzvu na primerané odmeňovanie a sociálnu ochranu; nabáda členské štáty, aby na základe výmeny osvedčených postupov tak v prospech žien, ako aj mužov zaviedli tzv. kredity (započítateľné obdobia) za starostlivosť o inú osobu s cieľom kompenzovať prerušenia pracovnej kariéry v dôsledku neformálnej starostlivosti o člena rodiny a obdobia formálnej dovolenky na účely starostlivosti, ako je materská, otcovská a rodičovská dovolenka, a aby tieto kredity spravodlivo valorizovali pri výpočte dôchodkových práv; zdôrazňuje, že tieto kredity by sa mali udeľovať za krátke, pevne stanovené obdobie, aby sa nezavádzali ďalšie stereotypy a nerovnosti;

27.  vyzýva členské štáty, aby navrhli stratégie na uznanie významu neformálnej starostlivosti poskytovanej rodinným príslušníkom a iným závislým osobám a spravodlivej deľby tejto starostlivosti a práce medzi ženami a mužmi, pretože nedostatočná deľba práce je potenciálnou príčinou prerušenia profesijnej dráhy a neistej práce pre ženy, čo ohrozuje ich dôchodkové nároky; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam stimulov pre mužov, aby čerpali svoju rodičovskú a otcovskú dovolenku;

28.  vyzýva členské štáty, aby umožnili prechod zamestnancov po materskej alebo rodičovskej dovolenke späť na porovnateľné pracovné podmienky;

29.  pripomína, že správna rovnováha medzi rodinným a pracovným životom mužov a žien sa dá dosiahnuť iba vtedy, keď sú na miestnej úrovni k dispozícii vysokokvalitné, cenovo dostupné a prístupné zariadenia starostlivosti o deti, staršie osoby a iné závislé osoby a keď sa bude podporovať rovnomerné rozdelenie zodpovednosti, nákladov a starostlivosti; vyzýva členské štáty, aby zvýšili investície do služieb pre deti, pričom zdôrazňuje potrebu toho, aby boli vo vidieckych oblastiach k dispozícii zariadenia starostlivosti o deti, a nalieha na Komisiu, aby aj prostredníctvom poskytovania dostupných finančných prostriedkov EÚ podporovala členské štáty pri vytváraní takýchto zariadení vo forme, ktorá bude prístupná pre všetkých; vyzýva členské štáty, aby nielen urýchlene splnili nielen barcelonské ciele, a to najneskôr do roku 2020, ale aby takisto vymedzili podobné ciele pre služby dlhodobej starostlivosti a zároveň ponúkli rodinám, ktoré uprednostňujú odlišný model výchovy detí, možnosť slobodne si vybrať; blahoželá tým členským štátom, ktoré už splnili oba ciele;

Vplyv dôchodkových systémov na rozdiel v dôchodkoch

30.  vyzýva členské štáty, aby na základe spoľahlivých a porovnateľných údajov vyhodnotili vplyvy svojich dôchodkových systémov na rozdiel v dôchodkoch a faktory, ktoré ho spôsobujú, s cieľom bojovať proti diskriminácii a vytvoriť transparentnosť v dôchodkových systémoch členských štátov;

31.  zdôrazňuje, že udržateľnosť dôchodkových systémov musí zohľadňovať výzvy súvisiace s demografickými zmenami, starnutím obyvateľstva, mierou pôrodnosti a pomerom medzi zárobkovo činnými osobami a osobami v dôchodkovom veku; pripomína, že situácia osôb v dôchodkovom veku do veľkej miery závisí od počtu rokov, počas ktorých pracovali a platili príspevky;

32.  vyzýva členské štáty, aby vzhľadom na rastúcu strednú dĺžku života v EÚ urýchlene uskutočnili potrebné štrukturálne zmeny dôchodkových systémov s cieľom zaistiť udržateľné sociálne zabezpečenie;

33.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dôkladne preskúmala potenciálny vplyv, ktorý by mal prechod zo zákonných štátnych dôchodkov smerom ku flexibilnejším mechanizmom v zamestnaneckých a súkromných systémoch dôchodkových príspevkov na rozdiel v dôchodkoch, či už ide o výpočet dĺžky prispievania do dôchodkového systému alebo postupný odchod z trhu práce;

34.  varuje pred rizikami, ktoré vznikajú pre rodovú rovnosť v dôsledku zmien dôchodkových dávok sociálneho zabezpečenia na osobné dôchodky, keďže osobné dôchodky sú založené na individuálnych príspevkoch a neposkytujú kompenzáciu za čas strávený starostlivosťou o deti a iných nezaopatrených členov rodiny, alebo obdobia nezamestnanosti, práceneschopnosti z dôvodu choroby alebo zdravotného postihnutia; poukazuje na skutočnosť, že reformy dôchodkových systémov, ktoré prepájajú dávky sociálneho zabezpečenia s rastom a stavom na trhu práce a finančných trhoch, sa zameriavajú len na makroekonomické aspekty a prehliadajú sociálny účel dôchodkov;

35.  vyzýva členské štáty, aby zo svojich dôchodkových systémov a zavedených reforiem odstránili tie prvky, ktoré prispievajú k rozdielom v dôchodkoch (najmä k rodovým rozdielom, ako v prípade jestvujúceho rozdielu v dôchodkoch žien a mužov), a aby pritom zohľadnili rodový vplyv akýchkoľvek budúcich dôchodkových reforiem a zároveň vykonávali opatrenia na odstránenie tohto druhu diskriminácie; zdôrazňuje, že akékoľvek politické zmeny súvisiace s dôchodkami by sa mali posudzovať so zreteľom na ich vplyv na rodové rozdiely prostredníctvom osobitných analýz, v ktorých sa porovnáva vplyv navrhovaných zmien na ženy a mužov, čo by malo byť kľúčovým prvkom procesov plánovania, navrhovania, vykonávania a hodnotenia verejných politík;

36.  vyzýva Komisiu, aby nabádala k výmene osvedčených postupov s cieľom súčasne stanoviť najúčinnejšie nápravné mechanizmy a tie, ktoré sú schopné bojovať proti faktorom vyvolávajúcim rozdiel v dôchodkoch,

37.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci dôchodkových systémov zaviedli jednotné životné sadzby pre obe pohlavia a kredity za starostlivosť, ako aj odvodené dávky, aby tak ženy mohli dostávať rovnaké ročné dôchodkové dávky (anuity) za rovnaké príspevky, hoci pravdepodobne budú žiť dlhšie než muži, a aby zabezpečili, že dĺžka života žien sa nebude používať ako zámienka na diskrimináciu, najmä pri výpočte dôchodkov;

38.  žiada o preskúmanie všetkých stimulov dostupných v rámci daňových a dôchodkových systémov a ich vplyvu na rozdiely vo výške dôchodku mužov a žien so zameraním na domácnosti, v ktorých je jediným rodičom matka; požaduje tiež zrušenie kontraproduktívnych stimulov a individualizáciu nárokov;

39.  zdôrazňuje však dôležitú úlohu, ktorú môžu zohrávať pozostalostné dôchodky pri ochrane a zabezpečení mnohých starších žien pred rizikom chudoby a sociálneho vylúčenia, ktorému čelia v porovnaní so staršími mužmi; vyzýva členské štáty, aby tam, kde je to potrebné, zreformovali svoje systémy pozostalostných a vdovských dôchodkov, s cieľom prestať so znevýhodňovaním slobodných žien; vyzýva členské štáty, aby s podporou Komisie skúmali účinky rôznych systémov poskytujúcich pozostalostné dôchodky vzhľadom na vysokú mieru rozvodovosti, výskyt chudoby u nezosobášených párov a sociálne vylúčenie starších žien, a aby zvážili zavedenie právnych nástrojov na zabezpečenie spoločných dôchodkových práv v prípade rozvodu;

40.  zdôrazňuje skutočnosť, že všetci ľudia majú právo na všeobecne prístupný verejný dôchodok, a pripomína, že v článku 25 Charty základných práv Európskej únie sa zakotvujú práva starších ľudí na dôstojný a nezávislý život a v článku 34 charty sa uznáva právo na dávky sociálneho zabezpečenia a sociálne služby, ktorými sa zabezpečuje ochrana v prípade materstva, choroby, pracovného úrazu, závislosti od dlhodobej starostlivosti, vysokého veku alebo straty zamestnania; poukazuje na význam verejných systémov sociálneho zabezpečenia financovaných prostredníctvom príspevkov ako na dôležitý prvok primeraného dôchodkového zabezpečenia;

41.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili tak pre mužov, ako aj ženy, šancu na dosiahnutie úplných období platenia príspevkov a takisto každému zabezpečili právo na dôchodok v záujme preklenutia rozdielov v dôchodkoch prostredníctvom boja proti rodovej diskriminácii v zamestnaní, prispôsobenia študijného a kariérneho plánovania, lepšieho zladenia pracovného a súkromného života a zvýšenia investícií do starostlivosti o deti a starostlivosti o starších ľudí; domnieva sa, že dôležité je aj vypracovanie spoľahlivých predpisov týkajúcich sa bezpečnosti a zdravia na pracovisku, ktorých súčasťou sú pracovné riziká podmienené rodovými rozdielmi, ako aj psychosociálne riziká, investovanie do verejných služieb zamestnanosti, ktoré dokážu usmerňovať ženy všetkých vekových kategórií pri hľadaní zamestnania, a zavedenie flexibilných pravidiel prechodu z práce do dôchodku;

42.  poukazuje na to, že vo svojej všeobecnej poznámke č. 16 (2005) o rovnakých právach mužov a žien pri využívaní všetkých hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv Výbor OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva stanovuje požiadavky článku 3 vo vzťahu k článku 9 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach vrátane požiadavky vyrovnania povinného veku odchodu do dôchodku pre mužov a ženy a zabezpečenia, aby ženy mali rovnaké výhody v rámci verejných a súkromných dôchodkových systémov;

o
o   o

43.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) 11. augusta 2005, E/C.12/2005/4.
(2) 4. februára 2008, E/C.12/GC/19.
(3) XX-3/def/GRC/4/1/EN.
(4) Ú. v. ES L 6, 10.1.1979, s. 24.
(5) Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16.
(6) Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004, s. 37.
(7) Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23.
(8) Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 9.
(9) Ú. v. EÚ C 131 E, 8.5.2013, s. 60.
(10) Ú. v. EÚ C 264 E, 13.9.2013, s. 75.
(11) Ú. v. EÚ C 36, 29.1.2016, s. 6.
(12) Ú. v. EÚ C 316, 30.8.2016, s. 2.
(13) Ú. v. EÚ C 407, 4.11.2016, s. 2.
(14) Prijaté texty, P8_TA(2015)0351.
(15) Prijaté texty, P8_TA(2016)0338.

Právne oznámenie