Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2017/2003(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0195/2017

Predkladané texty :

A8-0195/2017

Rozpravy :

PV 14/06/2017 - 20
CRE 14/06/2017 - 20

Hlasovanie :

PV 15/06/2017 - 7.6
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0271

Prijaté texty
PDF 393kWORD 61k
Štvrtok, 15. júna 2017 - Štrasburg Finálna verzia
Európska agenda pre kolaboratívne hospodárstvo
P8_TA(2017)0271A8-0195/2017

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. júna 2017 o Európskej agende pre kolaboratívne hospodárstvo (2017/2003(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o iniciatíve s názvom Smerom k aktu o jednotnom digitálnom trhu(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 2016 o stratégii jednotného trhu(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. novembra 2016 o nových príležitostiach pre malé podniky v odvetví dopravy vrátane modelov hospodárstva spoločného využívania zdrojov(3),

–  so zreteľom na schôdzu pracovnej skupiny Rady na vysokej úrovni pre konkurencieschopnosť a rast, ktorá sa konala 12. septembra 2016, a na diskusný dokument predsedníctva na túto tému(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júna 2016 s názvom Európska agenda pre kolaboratívne hospodárstvo (COM(2016)0356),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. mája 2016 s názvom Online platformy a jednotný digitálny trh – Príležitosti a výzvy pre Európu (COM(2016)0288),

–  so zreteľom na oznámenie Európskej komisie z 28. októbra 2015 s názvom Zlepšovanie jednotného trhu: viac príležitostí pre ľudí a podniky (COM(2015)0550),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. mája 2015 s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe (COM(2015)0192),

–  zo zreteľom na zasadnutie Rady pre konkurencieschopnosť z 29. septembra 2016 a na jeho výsledok,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (smernica o službách)(5),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode)(6),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 (smernica o nekalých obchodných praktikách)(7),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb, smernica 2002/58/ES týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií a nariadenie (ES) č. 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa(8),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 25. mája 2016 o usmerneniach k uplatňovaniu smernice 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách (SWD(2016)0163),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)(9),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 7. decembra 2016 s názvom Kolaboratívne hospodárstvo a online platformy: spoločný názor miest a regiónov(10),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 15. decembra 2016 na tému kolaboratívne hospodárstvo(11),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0195/2017),

A.  keďže kolaboratívne hospodárstvo zaznamenalo v posledných rokoch rýchly rast, pokiaľ ide o používateľov, transakcie a príjmy, a pretvorilo spôsob, akým sú poskytované výrobky a služby, a stalo sa výzvou pre hospodárske modely etablované v mnohých oblastiach;

B.  keďže kolaboratívne hospodárstvo je pre občanov EÚ sociálne prínosné;

C.  keďže malé a stredné podniky (MSP) sú hlavným motorom európskeho hospodárstva a podľa údajov za rok 2014 predstavujú 99,8 % všetkých podnikov mimo finančný sektor a zabezpečujú dve tretiny všetkých pracovných miest;

D.  keďže len 1,7 % podnikov v EÚ naplno využíva pokročilé digitálne technológie, zatiaľ čo 41 % ich nevyužíva vôbec; keďže digitalizácia všetkých odvetví má zásadný význam pre zachovanie a zlepšenie konkurencieschopnosti EÚ;

E.  keďže z nedávnej štúdie Komisie vyplýva, že 17 % európskych spotrebiteľov už využilo služby poskytované kolaboratívnym hospodárstvom a 52 % vie o ponúkaných službách(12);

F.  keďže neexistujú oficiálne štatistiky o objeme zamestnania v kolaboratívnom hospodárstve;

G.  keďže kolaboratívne hospodárstvo ponúka mladým ľuďom, migrantom, zamestnancom na kratší pracovný čas a seniorom prístup na pracovný trh;

H.  keďže modely kolaboratívneho hospodárstva môžu pomôcť pri posilnení účasti žien na trhu práce a hospodárstve, pretože ponúkajú príležitosti pružných foriem podnikania a zamestnávania;

I.  keďže nedávno zverejnené oznámenie Komisie s názvom Európska agenda pre kolaboratívne hospodárstvo síce predstavuje dobré východisko pre efektívnu podporu a reguláciu tohto odvetvia, ale v rámci ďalšej analýzy a odporúčaní v tejto oblasti je nutné začleniť pohľad rodovej rovnosti a zohľadniť ustanovenia relevantných antidiskriminačných právnych predpisov;

J.  keďže podpora sociálnej spravodlivosti a ochrany vymedzená v článku 3 Zmluvy o Európskej únii a článku 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je tiež cieľom vnútorného trhu EÚ;

Všeobecné faktory

1.  víta oznámenie o Európskej agende pre kolaboratívne hospodárstvo a zdôrazňuje, že by malo predstavovať prvý krok smerom k vyváženej, komplexnejšej a ambicióznejšej stratégii EÚ v oblasti kolaboratívneho hospodárstva;

2.  vyjadruje presvedčenie, že ak sa kolaboratívne hospodárstvo rozvíja zodpovedným spôsobom, vytvára významné príležitosti pre občanov a spotrebiteľov, ktorí ťažia z posilnenej konkurencie, služieb prispôsobených na mieru, väčšieho výberu a nižších cien; zdôrazňuje, že rast v tomto odvetví je podnecovaný spotrebiteľmi a umožňuje spotrebiteľom, aby zohrávali aktívnejšiu úlohu;

3.  zdôrazňuje, že je nutné umožniť podnikom rásť tým, že sa odstránia prekážky, duplicity a fragmentácia, ktoré brzdia cezhraničný rozvoj;

4.  nabáda členské štáty, aby zabezpečili právnu zrozumiteľnosť a nepovažovali kolaboratívne hospodárstvo za hrozbu pre tradičné hospodárstvo; zdôrazňuje, že je dôležité regulovať kolaboratívne hospodárstvo spôsobom, ktorý uľahčuje a umožňuje, a nie obmedzuje;

5.  súhlasí s tým, že kolaboratívne hospodárstvo vytvára nové a zaujímavé podnikateľské príležitosti, pracovné miesta a rast a často zohráva dôležitú úlohu nielen pri zvyšovaní efektívnosti hospodárskeho systému, ale aj pri zaisťovaní jeho sociálnej a environmentálnej udržateľnosti, a umožňuje lepšie rozdelenie zdrojov a aktív, ktoré sú inak nedostatočne využívané, a tým prispieva k prechodu na obehové hospodárstvo;

6.  zároveň uznáva, že kolaboratívne hospodárstvo má významný vplyv na tradične zavedené modely podnikania v mnohých strategických odvetviach, ako sú doprava, ubytovanie, reštauračné služby, služby, maloobchod a finančné služby; chápe výzvy vyplývajúce z rozličných právnych noriem pre podobné hospodárske subjekty; domnieva sa, že kolaboratívne hospodárstvo posilňuje postavenie spotrebiteľov, ponúka nové pracovné príležitosti a má potenciál na uľahčenie dodržiavania daňových predpisov, ale zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, v plnej miere dodržiavať práva pracujúcich a zabezpečiť dodržiavanie daňových predpisov; uznáva, že kolaboratívne hospodárstvo má vplyv na mestské aj vidiecke prostredie;

7.  poukazuje na nedostatok jasnosti medzi podnikateľmi, spotrebiteľmi a orgánmi, pokiaľ ide o to, ako majú uplatňovať súčasné právne predpisy v niektorých oblastiach, a teda na potrebu riešiť problém sivých zón v oblasti regulácie, a je znepokojený rizikom roztrieštenosti jednotného trhu; je si vedomý toho, že ak sa tieto zmeny nebudú náležite usmerňovať, mohli by viesť k právnej neistote, pokiaľ ide o uplatniteľné predpisy, a obmedzeniam pri výkone individuálnych práv a ochrane spotrebiteľov; domnieva sa, že regulácia musí byť prispôsobená digitálnemu veku a je hlboko znepokojený negatívnym vplyvom právnej neistoty a zložitosti pravidiel na európske začínajúce podniky a neziskové organizácie, ktoré sa zapájajú do kolaboratívneho hospodárstva;

8.  domnieva sa, že rozvoj dynamického, jasného a prípadne harmonizovaného právneho prostredia a vytvorenie rovnakých podmienok pre všetkých je nevyhnutným predpokladom pre prosperujúce kolaboratívne hospodárstvo;

Kolaboratívne hospodárstvo v EÚ

9.  zdôrazňuje, že je nutné pozerať na kolaboratívne hospodárstvo nielen ako na súbor nových podnikateľských modelov poskytujúcich tovar a služby, ale aj ako na novú formu integrácie medzi hospodárstvom a spoločnosťou, kde ponúkané služby sú založené na širokej škále vzťahov zahŕňajúcich hospodárske vzťahy v rámci sociálnych vzťahov a vytvárajúcich nové formy spoločenstva a nové podnikateľské modely;

10.  berie na vedomie skutočnosť, že kolaboratívne hospodárstvo v Európe má niektoré osobitné črty a odráža európsku podnikateľskú štruktúru, ktorá pozostáva prevažne z MSP a mikropodnikov; zdôrazňuje, že je nutné zabezpečiť podnikateľské prostredie, v ktorom sa môžu kolaboratívne platformy rozširovať a byť vysoko konkurencieschopné na svetovom trhu;

11.  poznamenáva, že európski podnikatelia majú silný sklon k vytváraniu kolaboratívnych platforiem na sociálne účely, a uznáva rastúci záujem o kolaboratívne hospodárstvo založené na družstevných podnikateľských modeloch;

12.  zdôrazňuje, že je dôležité zabrániť všetkým formám diskriminácie, aby sa zabezpečil účinný a rovnocenný prístup ku kolaboratívnym službám;

13.  domnieva sa, že služby ponúkané v rámci kolaboratívneho hospodárstva, ktoré sú verejne inzerované a ponúkané za účelom zisku, patria do rozsahu pôsobnosti smernice Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu(13), a preto by mali byť v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi;

Regulačný rámec EÚ: partneri, spotrebitelia, kolaboratívne platformy

14.  uznáva, že hoci sa na niektoré časti kolaboratívneho hospodárstva vzťahuje toto nariadenie, a to aj na miestnej úrovni a úrovni členských štátov, iné časti môžu spadať do sivých zón regulácie, keďže nie je vždy jasné, ktoré predpisy EÚ sa uplatňujú, čo vzhľadom na národné, regionálne a miestne právne predpisy i judikatúru spôsobuje výrazné rozdiely medzi členskými štátmi a vedie k roztrieštenosti jednotného trhu;

15.  víta zámer Komisie riešiť súčasnú roztrieštenosť, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že jej oznámenie dostatočne neobjasnilo uplatniteľnosť existujúcich právnych predpisov EÚ na rôzne modely kolaboratívneho hospodárstva; zdôrazňuje, že je nutné, aby členské štáty posilnili presadzovanie existujúcich právnych predpisov, a vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na presadzovanie rámca, ktorý podporuje členské štáty v ich úsilí, najmä pokiaľ ide o smernicu o službách a spotrebiteľského acquis; vyzýva Komisiu, aby v plnej miere využívala všetky nástroje, ktoré sú v tejto súvislosti k dispozícii, vrátane postupov v prípade nesplnenia povinnosti, a to vždy, keď sa zistí nesprávne alebo nedostatočné vykonávanie právnych predpisov;

16.  zdôrazňuje, že požiadavky na prístup na trh pre kolaboratívne platformy a poskytovateľov služieb musia byť nevyhnutné, odôvodnené a primerané, ako sa ustanovuje v zmluvách a sekundárnych právnych predpisov, ako aj jednoduché a jasné; zdôrazňuje, že toto posúdenie by malo zobrať do úvahy, či služby poskytujú profesionáli alebo súkromné osoby, pričom na partnerských poskytovateľov by sa mali vzťahovať ľahšie právne požiadavky, zabezpečujúc dodržiavanie noriem kvality a vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov a prihliadajúc na rozdiely medzi jednotlivými odvetviami;

17.  uznáva, že je nutné, aby sa etablovaní a noví prevádzkovatelia a služby spojení s digitálnymi platformami a kolaboratívnym hospodárstvom rozvíjali v priaznivom podnikateľskom prostredí, v ktorom existuje zdravá hospodárska súťaž a transparentnosť, pokiaľ ide o legislatívne zmeny; súhlasí s tým, že pri posudzovaní požiadaviek prístupu na trh v rámci smernice o službách by členské štáty mali brať do úvahy špecifické črty podnikov kolaboratívneho hospodárstva;

18.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi s cieľom poskytnúť ďalšie usmernenia o stanovení účinných kritérií rozlišovania medzi partnermi a profesionálmi, čo je rozhodujúce pre spravodlivý rozvoj kolaboratívneho hospodárstva; zdôrazňuje, že tieto usmernenia by mali zabezpečovať zrozumiteľnosť a právnu istotu a zohľadniť okrem iného rozdielne právne predpisy v členských štátoch a ich hospodársku realitu, ako napríklad úroveň príjmov, charakteristiky odvetvia, situáciu mikropodnikov a malých podnikov a účel činnosti, ktorým je dosiahnutie zisku; zastáva názor, že dobrým riešením by bolo stanovenie súboru všeobecných zásad a kritérií na úrovni EÚ a súboru hraničných hodnôt na vnútroštátnej úrovni, a vyzýva Komisiu, aby v tomto smere vykonala štúdiu;

19.  upozorňuje na skutočnosť, že stanovenie hraničných hodnôt síce môže poskytnúť primerané deliace čiary medzi partnermi a podnikmi, zároveň však môže vytvoriť rozdiely medzi mikropodnikmi a malými podnikmi na jednej strane a partnermi na strane druhej; domnieva sa, že by bolo veľmi vítané stanovenie rovnakých podmienok pre porovnateľné kategórie poskytovateľov služieb; požaduje, aby sa odstránilo zbytočné regulačné zaťaženie a neodôvodnené požiadavky na prístup na trh pre všetky podniky, najmä pre mikropodniky a malé podniky, keďže aj toto bráni inovácii;

20.  víta iniciatívu Komisie zameranú na to, aby sa zabezpečilo primerané spotrebiteľské právo a zabránilo sa tomu, že kolaboratívne hospodárstvo obchádza právne predpisy; domnieva sa, že spotrebitelia by mali mať zabezpečenú vysokú a účinnú mieru ochrany, a to bez ohľadu na to, či služby poskytujú profesionáli alebo partneri, a poukazuje najmä na význam ochrany spotrebiteľov v rámci transakcií medzi súkromnými osobami, pričom uznáva, že určité formy ochrany sa dajú dosiahnuť prostredníctvom samoregulácie;

21.  požaduje prijatie krokov zameraných na zaručenie plnohodnotného využívania a neustáleho dodržiavania pravidiel ochrany spotrebiteľa zo strany príležitostných poskytovateľov služieb, a to na rovnakej alebo porovnateľnej úrovni ako v prípade profesionálnych poskytovateľov služieb;

22.  konštatuje, že by spotrebitelia mali mať prístup k informáciám o tom, či recenzie ďalších používateľov služieb nemôžu byť ovplyvňované poskytovateľom, napríklad prostredníctvom platenej reklamy;

23.  zdôrazňuje potrebu väčšej jasnosti, pokiaľ ide o záruky pre spotrebiteľov v prípade sporov, a vyzýva kolaboratívne platformy, aby zabezpečili zavedenie účinných systémov týkajúcich sa postupov podávania sťažností a riešenia sporov a uľahčili tak spôsob, akým spotrebitelia môžu uplatňovať svoje práva;

24.  zdôrazňuje, že podnikateľské modely kolaboratívneho hospodárstva sú vo veľkej miere založené na dobrej povesti, a zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je podstatná transparentnosť; domnieva sa, že v mnohých prípadoch podnikateľské modely kolaboratívneho hospodárstva posilňujú postavenie spotrebiteľov a spolu s technickou podporou im umožňujú zohrávať aktívnu úlohu; zdôrazňuje, že v rámci kolaboratívneho hospodárstva sú ešte stále potrebné predpisy na ochranu spotrebiteľov, a to najmä tam, kde sú dominantní hráči na trhu, asymetrická informovanosť, nedostatočný výber a nedostatočná hospodárska súťaž; zdôrazňuje význam zaistenia primeraných informácií pre spotrebiteľov o príslušnom právnom režime každej transakcie a následných právach a právnych povinnostiach;

25.  vyzýva Komisiu, aby bezodkladne ďalej objasnila režimy zodpovednosti kolaboratívnych platforiem, a to s cieľom posilniť ich zodpovedné správanie, transparentnosť, právnu istotu a zvýšiť tak dôveru užívateľov; konštatuje najmä nedostatok istoty, predovšetkým pokiaľ ide o to, či platforma poskytuje základné služby alebo iba ponúka službu informačnej spoločnosti podľa smernice o elektronickom obchode; vyzýva preto Komisiu, aby poskytla ďalšie usmernenie týkajúce sa týchto aspektov a aby zvážila, či sú potrebné ďalšie opatrenia na to, aby bol regulačný rámec účinnejší; zároveň nabáda kolaboratívne platformy, aby v tomto smere prijali dobrovoľné opatrenia;

26.  vyzýva Komisiu, aby ďalej preskúmala právne predpisy EÚ s cieľom znížiť neistotu a zabezpečiť väčšiu právnu istotu, pokiaľ ide o pravidlá uplatniteľné na kolaboratívne podnikateľské modely, a aby tiež posúdila, či sú nové alebo zmenené pravidlá primerané, najmä v súvislosti s aktívnymi sprostredkovateľmi a požiadavkami na informácie a transparentnosť, ktoré sa na nich vzťahujú, a v súvislosti s neplnením povinností a zodpovednosťou;

27.  zastáva názor, že každý nový regulačný rámec by mal zvýšiť samoregulačné schopnosti platforiem a podporiť mechanizmy partnerského preskúmania, keďže sa ukázala účinnosť obidvoch, a zohľadniť spokojnosť spotrebiteľov s kolaboratívnymi službami; je presvedčený, že samotné kolaboratívne platformy môžu zohrávať aktívnu úlohu pri vytváraní tohto nového regulačného prostredia, a to opravovaním asymetrických informácií, najmä prostredníctvom mechanizmov digitálnej povesti zameraných na zvýšenie dôvery používateľov; zároveň konštatuje, že táto samoregulačná schopnosť platforiem nenahrádza potrebu existujúcich pravidiel, napríklad smerníc o službách a o elektronickom obchode, spotrebiteľského práva EÚ a ďalších možných pravidiel;

28.  domnieva sa preto, že mechanizmy budovania digitálnej dôvery sú dôležitou súčasťou kolaboratívneho hospodárstva; víta všetky snahy a iniciatívy zavedené kolaboratívnymi platformami na zabránenie narušeniam, ako aj opatrenia zamerané na zvyšovanie dôvery v mechanizmy hodnotenia a recenzií a ich transparentnosti, na vytvorenie spoľahlivých kritérií dobrej povesti, na zavedenie záruk alebo poistení, na overovanie totožnosti partnerov a výrobcov-spotrebiteľov a na rozvoj bezpečných a transparentných platobných systémov; považuje tieto nové technologické výdobytky, ako sú mechanizmy obojsmerného hodnotenia, nezávislé kontroly recenzií a dobrovoľné prijatie systémov certifikácie, za dobrý príklad toho, ako predchádzať zneužívaniu, manipuláciám, podvodom a falošným spätným väzbám; nabáda kolaboratívne platformy k tomu, aby sa poučili z osvedčených postupov a aby zvyšovali informovanosť o právnych povinnostiach svojich používateľov;

29.  poukazuje na kľúčový význam objasnenia metód, podľa ktorých fungujú automatizované rozhodovacie systémy založené na algoritmoch, s cieľom zaručiť spravodlivosť a transparentnosť algoritmov; žiada Komisiu, aby preskúmala túto otázku aj z pohľadu úniového práva hospodárskej súťaže; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi, súkromným sektorom a príslušnými regulačnými orgánmi s cieľom stanoviť účinné kritériá na vypracovanie zásad zodpovednosti algoritmov pre kolaboratívne platformy založené na údajoch;

30.  zdôrazňuje potrebu posúdiť využívanie údajov v prípadoch, keď môže mať rôzne vplyvy na rôzne segmenty spoločnosti, s cieľom predchádzať diskriminácii a overiť potenciálne škody pre súkromie spôsobené veľkými dátami; pripomína, že EÚ už všeobecným nariadením o ochrane údajov vyvinula komplexný rámec ochrany údajov, a preto nabáda kolaboratívne platformy, aby nezanedbávali otázku ochrany údajov a poskytovali poskytovateľom a používateľom služieb transparentné informácie o zhromažďovaných osobných údajoch a spôsobe, akým sa tieto údaje spracúvajú;

31.  uznáva, že mnohé predpisy z acquis EÚ sa už uplatniteľné na kolaboratívne hospodárstvo; vyzýva Komisiu, aby posúdila potrebu ďalej rozvíjať právny rámec EÚ, aby sa v súlade so zásadami lepšej regulácie a skúsenosťami členských štátov zabránilo ďalšej fragmentácii jednotného trhu; domnieva sa, že tento rámec by v prípade potreby mal byť harmonizovaný a flexibilný, technologicky neutrálny a nadčasový a okrem všetkých sektorovo špecifických nariadení, ktoré by mohli byť potrebné, by ho mala tvoriť kombinácia všeobecných zásad a osobitných pravidiel;

32.  zdôrazňuje význam jednotnej právnej úpravy, aby sa zabezpečilo riadne fungovanie jednotného trhu pre všetkých, a vyzýva Komisiu, aby pred zavedením nových právnych predpisov, ktoré by mohli jednotný trh roztrieštiť, zabezpečila súčasné pravidlá a právne predpisy v oblasti práv pracovníkov a spotrebiteľov;

Hospodárska súťaž a dodržiavanie daňových predpisov

33.  víta skutočnosť, že vzostup kolaboratívneho hospodárstva priniesol väčšiu hospodársku súťaž a existujúce subjekty donútil, aby sa zamerali na skutočné požiadavky spotrebiteľov; nabáda Komisiu, aby podporila rovnaké podmienky pre hospodársku súťaž v porovnateľných službách medzi kolaboratívnymi platformami navzájom, ako aj s tradičnými podnikmi; zdôrazňuje význam identifikácie a odstraňovania prekážok a rozširovania kolaboratívnych podnikov, najmä začínajúcich podnikov; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu voľného toku údajov, prenosnosť údajov a interoperabilitu, ktoré uľahčujú prechod medzi platformami a zabraňujú viazanosti, ktoré sú kľúčovými faktormi otvorenej a spravodlivej hospodárskej súťaže a posilnenia postavenia používateľov kolaboratívnych platforiem, pričom sa musia zohľadňovať oprávnené záujmy všetkých účastníkov trhu a chrániť informácie a osobné údaje používateľov;

34.  víta zlepšenie vysledovateľnosti hospodárskych transakcií, ktoré umožnili online platformy s cieľom zabezpečiť plnenie daňových povinností a ich presadzovanie, ale vyjadruje znepokojenie nad ťažkosťami, ktoré vznikli v niektorých odvetviach; zdôrazňuje, že kolaboratívne hospodárstvo by sa nikdy nemalo využívať na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam; ďalej zdôrazňuje naliehavú potrebu spolupráce medzi príslušnými orgánmi a kolaboratívnymi platformami, pokiaľ ide o dodržiavanie daňových predpisov a výber daní; uznáva, že tieto otázky sa riešili v určitých členských štátoch, a berie na vedomie úspešnú verejno-súkromnú spoluprácu v tejto oblasti; vyzýva Komisiu, aby uľahčila výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi, so zapojením príslušných orgánov a zainteresovaných strán, s cieľom vypracovať účinné a inovatívne riešenia, ktoré by zlepšili dodržiavanie a presadzovanie daňových predpisov, a tiež odstrániť riziko cezhraničných daňových podvodov; vyzýva kolaboratívne platformy, aby v tomto ohľade zohrávali aktívnu úlohu; vyzýva členské štáty, aby vo vzájomnej spolupráci objasnili informácie, ktoré musia rôzne hospodárske subjekty zapojené do kolaboratívneho hospodárstva oznámiť daňovým orgánom v rámci svojich daňových informačných povinností, ako je stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch;

35.  súhlasí s tým, že funkčne podobné daňové povinnosti by sa mali uplatňovať na podniky, ktoré poskytujú porovnateľné služby, či už v tradičnom hospodárstve alebo v rámci kolaboratívneho hospodárstva, a domnieva sa, že dane by sa mali platiť tam, kde sa vytvárajú zisky a kde ide o viac než len o príspevky na náklady, pričom sa musí dodržiavať zásada subsidiarity, ako aj vnútroštátne a miestne daňové právne predpisy;

Vplyv na trh práce a práva pracovníkov

36.  zdôrazňuje, že digitálna revolúcia má významný vplyv na trh práce a že novo vznikajúce trendy v kolaboratívnom hospodárstve sú súčasťou aktuálnej tendencie v rámci digitalizácie spoločnosti;

37.  zároveň poznamenáva, že kolaboratívne hospodárstvo otvára nové možnosti a nové, flexibilné prístupy k zamestnaniu pre všetkých používateľov, najmä v prípade samostatne zárobkovo činných osôb, osôb, ktoré sú nezamestnané, osôb v súčasnosti vzdialených od trhu práce alebo osôb, ktoré by sa inak nemohli zapojiť do trhu práce, a že kolaboratívne hospodárstvo by tak mohlo zaisťovať vstup na trh práce, a to najmä pre mladých ľudí a marginalizované skupiny; poukazuje však na to, že za istých okolností môže tento vývoj viesť aj k situáciám neistoty; zdôrazňuje potrebu flexibility trhu práce na jednej strane a hospodárskeho a sociálneho zabezpečenia pracovníkov na strane druhej, v súlade so zvykmi a tradíciami členských štátov;

38.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala, do akej miery sa existujúce predpisy EÚ vzťahujú aj na digitálny pracovný trh, a aby zaistila ich primerané vykonávanie a presadzovanie; žiada členské štáty, aby v spolupráci so sociálnymi partnermi a inými príslušnými zainteresovanými stranami proaktívnym spôsobom a na základe logiky predvídania zhodnotili potrebu modernizácie existujúcich právnych predpisov vrátane systémov sociálneho zabezpečenia, aby dokázali držať krok s technologickým vývojom a zároveň zabezpečovali ochranu pracovníkov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby koordinovali systémy sociálneho zabezpečenia s ohľadom na zabezpečenie exportovateľnosti dávok sociálneho zabezpečenia a úhrnu období poistenia v súlade s právnymi predpismi EÚ a členských štátov; nabáda sociálnych partnerov, aby v prípade potreby aktualizovali kolektívne dohody, aby sa existujúce štandardy ochrany mohli zachovať aj vo svete digitálnej práce;

39.  zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité chrániť práva pracovníkov v kolaboratívnych službách – predovšetkým právo pracovníkov organizovať sa, právo na kolektívne vyjednávanie a kolektívne akcie, a to v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou; konštatuje, že všetci pracovníci v kolaboratívnom hospodárstve pracujú buď ako zamestnanci alebo samostatne zárobkovo činné osoby, podľa príslušných podkladových skutočností, a musia byť zaradení zodpovedajúcim spôsobom; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby v rámci svojich príslušných oblastí právomoci zabezpečili spravodlivé pracovné podmienky a primeranú právnu a sociálnu ochranu pre všetkých pracovníkov v kolaboratívnom hospodárstve, a to bez ohľadu na ich štatút;

40.  vyzýva Komisiu, aby zverejnila usmernenia týkajúce sa toho, ako sa právo EÚ vzťahuje na rôzne druhy obchodných modelov založených na platformách, s cieľom podľa potreby odstrániť regulačné nedostatky v oblasti zamestnávania a sociálneho zabezpečenia; domnieva sa, že potenciál vysokej transparentnosti, ktorý má hospodárstvo založené na platformách, umožňuje dobrú vysledovateľnosť v súlade s cieľom presadzovania existujúcich právnych predpisov; vyzýva členské štáty, aby vykonávali dostatočné pracovné inšpekcie, pokiaľ ide o online platformy, a aby v prípade porušenia predpisov, najmä pokiaľ ide o podmienky práce a zamestnania, ako aj osobitné požiadavky týkajúce kvalifikácií, ukladali sankcie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť nedeklarovanej práci a falošnej samostatnej zárobkovej činnosti v tomto sektore a aby začlenili hospodárstvo založené na platformách do programu európskej platformy na riešenie problému nedeklarovanej práce; vyzýva členské štáty, aby na inšpekcie vyčlenili dostatočné prostriedky;

41.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť dodržiavanie základných práv a zaistiť primerané sociálne zabezpečenie rastúceho počtu samostatne zárobkovo činných pracovníkov, ktorí sú kľúčovými aktérmi v rámci kolaboratívneho hospodárstva, vrátane práva na kolektívne vyjednávanie a kolektívne akcie, a to aj so zreteľom na ich odmeňovanie;

42.  nabáda členské štáty, aby uznali, že kolaboratívne hospodárstvo prinesie aj narušenia, a aby preto pripravili absorpčné opatrenia pre niektoré odvetvia a podporili odbornú prípravu a hľadanie náhradného zamestnania (tzv. outplacementu);

43.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby pracovníci kolaboratívnych platforiem boli schopní využívať prenosnosť hodnotení a recenzií, ktoré tvoria ich digitálnu trhovú hodnotu, a že je dôležité uľahčovať prenos a akumuláciu hodnotení a recenzií v rámci rôznych platforiem a zároveň dodržiavať pravidlá o ochrane údajov a súkromia všetkých zúčastnených strán; upozorňuje na možnosť nekalých a svojvoľných praktík týkajúcich sa hodnotení online, ktoré môžu ovplyvniť pracovné podmienky a práva pracovníkov kolaboratívnych platforiem a ich schopnosť získať zamestnanie; domnieva sa, že mechanizmy hodnotenia a recenzií by sa mali rozvíjať transparentným spôsobom a pracovníci by mali byť informovaní o všeobecných kritériách použitých na vytvorenie takýchto mechanizmov a malo by sa s nimi o tejto otázke konzultovať na primeranej úrovni a v súlade s právnymi predpismi a praxou členských štátov;

44.  zdôrazňuje význam aktuálnych zručností v meniacom sa svete zamestnanosti a význam zaistenia toho, aby všetci pracovníci mali primerané zručnosti, ako si ich vyžaduje digitálna spoločnosť a hospodárstvo; nabáda Komisiu, členské štáty a podniky kolaboratívneho hospodárstva, aby sprístupnili celoživotné vzdelávanie a rozvoj digitálnych zručností; domnieva sa, že sú potrebné verejné a súkromné investície a nové možnosti financovania celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy, najmä pre mikropodniky a malé podniky;

45.  zdôrazňuje význam telepráce a tzv. inteligentnej práce (smartworking) v prostredí kolaboratívneho hospodárstva a v tejto súvislosti odporúča, aby sa tieto formy práce postavili na rovnakú úroveň ako tradičné formy práce;

46.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala, do akej miery sa smernica o agentúrach dočasného zamestnávania (2008/104/EC(14)) vzťahuje na konkrétne online platformy; domnieva sa, že mnohé sprostredkovacie online platformy sú štrukturálne podobné agentúram dočasného zamestnávania (trojstranný zmluvný vzťah medzi: pracovníkom dočasnej agentúry/pracovníkom platformy; agentúrou dočasného zamestnávania/online platformou; používateľským podnikom/klientom);

47.  vyzýva vnútroštátne verejné služby zamestnanosti a sieť EURES, aby lepšie komunikovali o príležitostiach, ktoré ponúka kolaboratívne hospodárstvo;

48.  vyzýva Komisiu, členské štáty a sociálnych partnerov, aby pracovníkom poskytli primerané informácie o pracovných podmienkach a právach pracovníkov a o ich pracovných vzťahoch s platformami i s používateľmi; nazdáva sa, že platformy by mali zohrávať proaktívnu úlohu a v záujme plnenia právnych požiadaviek poskytovať používateľom a pracovníkom informácie o uplatniteľnom regulačnom rámci;

49.  upozorňuje na nedostatočné údaje týkajúce sa zmeny pracovného sveta, ktoré prináša kolaboratívne hospodárstvo; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby aj v spolupráci so sociálnymi partnermi v tejto súvislosti zbierali spoľahlivejšie a komplexnejšie údaje, a nabáda členské štáty, aby vymenovali existujúci vnútroštátny príslušný subjekt na monitorovanie a vyhodnocovanie nových trendov v oblasti kolaboratívneho trhu práce; podčiarkuje, že je dôležité aby si členské štáty v tomto smere vymieňali informácie a osvedčené postupy; zdôrazňuje, že je dôležité monitorovať trh práce a pracovné podmienky v kolaboratívnom hospodárstve, s cieľom potláčať nezákonné praktiky;

Miestny rozmer kolaboratívneho hospodárstva

50.  konštatuje, že čoraz viac miestnych orgánov a vlád už aktívne pôsobí v oblasti regulácie a rozvoja kolaboratívneho hospodárstva a sústreďuje sa na kolaboratívne postupy ako na predmet svojich politík a ako na organizačnú zásadu nových foriem kolaboratívneho riadenia a participatívej demokracie;

51.  poznamenáva, že vnútroštátne, regionálne a miestne orgány majú stále značný manévrovací priestor na to, aby mohli prijímať opatrenia pre osobitné kontexty s cieľom venovať sa jasne stanoveným cieľom verejného záujmu pomocou primeraných opatrení a plne v súlade s právnymi predpismi EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby podporovala členské štáty pri tvorbe ich politík a pri prijímaní pravidiel, ktoré budú v súlade s právom EÚ;

52.  konštatuje, že prvými iniciátormi boli mestá, v ktorých mestské podmienky, ako sú hustota obyvateľstva a fyzická blízkosť, podporujú prijímanie kolaboratívnych postupov, pričom po inteligentných mestách sa dôraz rozširuje na mestá spoločne využívajúce zdroje, a uľahčuje sa prechod na infraštruktúry priaznivejšie pre občanov; je tiež presvedčený, že kolaboratívne hospodárstvo môže priniesť významné príležitosti vnútorným perifériám, vidieckym oblastiam a znevýhodneným oblastiam, môže priniesť nové a inkluzívne formy rozvoja, môže mať pozitívny sociálno-ekonomický vplyv a pomôcť marginalizovaným spoločenstvám vďaka nepriamym prínosom pre odvetvie cestovného ruchu;

Podpora kolaboratívneho hospodárstva

53.  poukazuje na význam primeraných schopností, zručností a odbornej prípravy, aby sa čo možno najväčšiemu počtu jednotlivcov umožnilo zohrávať v rámci kolaboratívneho hospodárstva aktívnu úlohu a plne využiť svoj potenciál;

54.  zdôrazňuje, že IKT vytvárajú možnosti pre rýchly a efektívny vývoj inovatívnych nápadov v rámci kolaboratívneho hospodárstva, pričom prepájajú a posilňujú postavenie ich účastníkov, či ide o používateľov alebo poskytovateľov služieb, uľahčujú ich prístup k trhu i ich účasť na ňom a zlepšujú prístupnosť vzdialených a vidieckych oblastí;

55.  vyzýva Komisiu, aby proaktívne podporovala spoluprácu verejného a súkromného sektora, najmä so zreteľom na zavádzanie elektronických identifikátorov (e-ID), s cieľom zvýšiť dôveru spotrebiteľov a poskytovateľov služieb voči internetovým transakciám, rozvíjajúc pritom rámec EÚ pre vzájomné uznávanie elektronických identifikátorov, a aby riešila iné existujúce prekážky brániace rastu kolaboratívneho hospodárstva, napríklad prekážky brániace v poskytovaní cezhraničného poistenia;

56.  poukazuje na to, ako zavedenie sietí 5G zásadne zmení logiku našich ekonomík, pričom služby budú rozmanitejšie a dostupnejšie; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť konkurencieschopný trh pre inovatívne podniky, ktorých úspech bude v konečnom dôsledku rozhodujúci pre silu našich ekonomík;

57.  konštatuje, že kolaboratívne hospodárstvo je čoraz dôležitejšie v energetickom sektore, v ktorom spotrebiteľom, výrobcom, jednotlivcom a spoločenstvám umožňuje účinne spolupracovať v niekoľkých decentralizovaných fázach cyklu výroby energie z obnoviteľných zdrojov vrátane vlastnej výroby a spotreby, skladovania a distribúcie v súlade s cieľmi EÚ v oblasti zmeny klímy a energetiky;

58.  poukazuje na to, že kolaboratívne hospodárstvo prosperuje najmä v tých komunitách, v ktorých existujú silné modely spoločného využívania poznatkov a vzdelávania, čím sa vytvára a upevňuje kultúra otvorenej inovácie; zdôrazňuje význam súdržných politík a zavádzania širokopásmového a ultraširokopásmového pripojenia ako predpokladu rozvoja plného potenciálu kolaboratívneho hospodárstva a využitia výhod, ktoré ponúka kolaboratívny model; pripomína preto, že je nutné umožniť primeraný prístup na sieť pre všetkých občanov v EÚ, a to najmä v menej osídlených, vzdialených alebo vidieckych oblastiach, kde zatiaľ nie je k dispozícii dostatočná prepojiteľnosť;

59.  zdôrazňuje, že kolaboratívne hospodárstvo potrebuje podporu pre svoj rozvoj a šírenie a musí zostať otvorené pre výskum, inovácie a nové technológie, aby prilákalo investície; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby boli právne predpisy a politiky EÚ nadčasové, s osobitným zreteľom na otvorenie experimentálnych priestorov bez obmedzenia prístupu a podporu digitálnej prepojiteľnosti a gramotnosti, podporu európskych podnikateľov, začínajúcich podnikov a stimuláciu priemyslu 4.0, inovačných centier, podnikateľských klastrov a inkubátorov, a aby zároveň rozvíjali synergie spolužitia s tradičnými podnikateľskými modelmi;

60.  zdôrazňuje zložitú povahu odvetvia dopravy v kolaboratívnom hospodárstve aj mimo neho; konštatuje, že toto odvetvie podlieha prísnej regulácii; berie na vedomie potenciál modelov kolaboratívneho hospodárstva významne zlepšiť efektívnosť a trvalo udržateľný rozvoj dopravného systému (okrem iného prostredníctvom plynulého predaja multimodálnych cestovných lístkov a jednosmerného cestovania pre používateľov dopravy, ktorí majú aplikácie kolaboratívneho hospodárstva), jeho bezpečnosť a spoľahlivosť a vo väčšej miere sprístupniť odľahlé oblasti a znížiť nežiaduce vplyvy preťaženia dopravy;

61.  vyzýva príslušné orgány, aby podporovali prospešné spolunažívanie kolaboratívnych dopravných služieb a konvenčného dopravného systému; vyzýva Komisiu, aby začlenila kolaboratívne hospodárstvo do svojej práce v oblasti nových technológií v doprave (prepojené vozidlá, autonómne vozidlá, integrovaný digitálny predaj cestovných lístkov a inteligentné dopravné systémy), a to z dôvodu ich silnej interakcie a prirodzených synergií;

62.  zdôrazňuje, že platformy a ich používatelia potrebujú právnu istotu, aby sa mohol zabezpečiť rozvoj kolaboratívneho hospodárstva v odvetví dopravy v EÚ; konštatuje, že v odvetví mobility je dôležité jasne rozlišovať medzi i) car-poolingom a delením sa o náklady v kontexte existujúcej cesty, ktorú vodič plánoval na vlastné účely, na jednej strane a ii) regulovanými službami v oblasti osobnej dopravy na strane druhej;

63.  pripomína, že podľa odhadov Komisie poskytovanie ubytovania medzi jednotlivcami je najväčším odvetvím kolaboratívneho hospodárstva z hľadiska objemu vytvoreného obchodu, zatiaľ čo spoločné využívanie vozidiel medzi jednotlivcami je najväčším odvetvím z hľadiska príjmov platforiem;

64.  zdôrazňuje, že v odvetví cestovného ruchu predstavuje spoločné využívanie bytov a domov vynikajúce využívanie zdrojov a nedostatočne využívaného priestoru, najmä v oblastiach, ktoré tradične nemajú prospech z cestovného ruchu;

65.  v tejto súvislosti odsudzuje predpisy, ktoré zaviedli niektoré verejné orgány a ktorých cieľom je obmedziť poskytovanie turistického ubytovania prostredníctvom kolaboratívneho hospodárstva;

66.  upriamuje pozornosť na ťažkosti, ktorým čelia európske kolaboratívne platformy pri získavaní prístupu k rizikovému kapitálu a pri svojich stratégiách expandovania a ktoré vyostruje malý rozsah a roztrieštenosť vnútorného trhu a kritický nedostatok cezhraničných investícií; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby plne využili existujúce nástroje financovania na investície do kolaboratívnych podnikov a aby podporovali iniciatívy zamerané na uľahčenie prístupu k financovaniu, najmä pre začínajúce podniky, malé a stredné podniky;

67.  zdôrazňuje, že kolaboratívne systémy financovania, ako napríklad skupinové financovanie, sú dôležitým doplnkom k tradičným kanálom financovania v rámci účinného ekosystému financovania;

68.  konštatuje, že služby poskytované MSP v odvetví kolaboratívneho hospodárstva nie sú vždy dostatočne prispôsobené potrebám osôb so zdravotným postihnutím a starších osôb; požaduje, aby nástroje a programy zamerané na podporu týchto subjektov zohľadňovali potreby osôb so zdravotným postihnutím;

69.  vyzýva Komisiu, aby európskym podnikateľom, ktorí pôsobia v odvetví kolaboratívneho hospodárstva, uľahčila a prístup k vhodným spôsobom financovania a podporovala ho, a to aj v rámci výskumného a inovačného programu EÚ Horizont 2020;

70.  berie na vedomie rýchly vývoj a rýchle šírenie inovatívnych technológií a digitálnych nástrojov, napríklad blockchain a technológií distribuovaných záznamov o transakciách, a to aj vo finančníctve; zdôrazňuje, že používanie týchto decentralizovaných technológií môže v kolaboratívnom hospodárstve umožniť reálne transakcie a väzby medzi rovnocennými partnermi (peer-to-peer), čo povedie k vytvoreniu nezávislých trhov alebo sietí a v budúcnosti k nahradeniu úlohy sprostredkovateľov, ktorú dnes zohrávajú kolaboratívne platformy;

o
o   o

71.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0009.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0237.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2016)0455.
(4) http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-11834-2016-INIT/en/pdf
(5) Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36.
(6) Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22.
(8) Ú. v. EÚ L 337, 18.12.2009, s. 11.
(9) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.
(10) ECON-VI/016.
(11) Ú. v. EÚ C 75, 10.3.2017, s. 33.
(12) Bleskový prieskum Eurobarometer 438 (marec 2016) na tému využívanie kolaboratívnych platforiem.
(13) Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004, s. 37.
(14) Ú. v. EÚ L 327, 5.12.2008, s. 9.

Právne oznámenie