Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2016/2239(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0222/2017

Predkladané texty :

A8-0222/2017

Rozpravy :

PV 03/07/2017 - 22
CRE 03/07/2017 - 22

Hlasovanie :

PV 04/07/2017 - 6.14
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0288

Prijaté texty
PDF 391kWORD 58k
Utorok, 4. júla 2017 - Štrasburg Finálna verzia
Riešenie porušení ľudských práv v súvislosti s vojnovými zločinmi a zločinmi proti ľudskosti vrátane genocídy
P8_TA(2017)0288A8-0222/2017

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2017 o riešení prípadov porušovania ľudských práv v súvislosti s vojnovými zločinmi a zločinmi proti ľudskosti vrátane genocídy (2016/2239(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na dohovor OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídia z 9. decembra 1948,

–  so zreteľom na kapitolu VII Charty OSN (Akcie v prípade ohrozenia mieru, porušenia mieru a útočných činov),

–  so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z 10. decembra 1984,

–  so zreteľom na článok 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, článok 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva alebo viery a na usmernenia EÚ týkajúce sa presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti z 31. októbra 2000,

–  so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu (MTS) zo 17. júla 1998, ktorý nadobudol platnosť 1. júla 2002,

–  so zreteľom na zmeny Rímskeho štatútu z Kampaly prijaté na hodnotiacej konferencii v Kampale v Ugande v júni 2010,

–  so zreteľom na rámec OSN pre analýzu masových krutých zločinov, ktorý vypracoval Úrad osobitných poradcov OSN pre predchádzanie genocídam a zodpovednosť za ochranu,

–  so zreteľom na správu Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva z 15. marca 2015 o situácii v oblasti ľudských práv v Iraku vzhľadom na zneužívanie páchané takzvaným Islamským štátom v Iraku a Levante a pridruženými skupinami,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/71/L.48 z decembra 2016 o zriadení medzinárodného, nestranného a nezávislého mechanizmu na pomoc pri vyšetrovaní a stíhaní osôb zodpovedných za najvážnejšie zločiny podľa medzinárodného práva v Sýrskej arabskej republike od marca 2011 (IIIM),

–  so zreteľom na správu o osobitnom prešetrení udalostí v Aleppe nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre Sýrsku arabskú republiku zverejnenú 1. marca 2017,

–  so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady 2001/443/SZBP z 11. júna 2001 o Medzinárodnom trestnom súde(1),

–  so zreteľom na Rozhodnutie Rady 2002/494/SVV z 13. júna 2002, ktorým sa vytvára Európska sieť kontaktných miest, pokiaľ ide o osoby zodpovedné za genocídu, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny(2),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2003/335/SVV z 8. mája 2003 o vyšetrovaní a trestnom stíhaní genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov(3),

–  so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady 2003/444/SZBP zo 16. júna 2003 o Medzinárodnom trestnom súde(4),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva,

–  so zreteľom na dohodu o spolupráci a pomoci medzi MTS a Európskou úniou(5),

–  so zreteľom na pozíciu Rady 2011/168/SZBP z 21. marca 2011 o Medzinárodnom trestnom súde(6),

–  so zreteľom na spoločný pracovný dokument Komisie a vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o presadzovaní zásady komplementárnosti (SWD(2013)0026),

–  so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2014 o komplexnom prístupe EÚ,

–  so zreteľom na stratégiu Siete EÚ pre genocídu v oblasti boja proti beztrestnosti páchateľov trestného činu genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov v rámci Európskej únie a jej členských štátov prijatú 30. októbra 2014,

–  so zreteľom na závery Rady o podpore spravodlivosti v prechodnom období zo strany EÚ zo 16. novembra 2015,

–  so zreteľom na závery Rady z 23. mája 2016 o regionálnej stratégii EÚ pre Sýriu a Irak, ako aj pre hrozbu, ktorú predstavuje Dá’iš,

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) z 9. decembra 2016 pri príležitosti medzinárodného dňa pamiatky a úcty obetiam genocídy a jej predchádzania,

–  so zreteľom na akčný plán Európskej únie pre ľudské práva a demokraciu (2015 – 2019),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. novembra 2011 o podpore Medzinárodného trestného súdu zo strany EÚ: čelenie výzvam a prekonávanie ťažkostí(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júla 2014 o trestnom čine agresie(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 8. októbra 2015 o hromadnom vysídľovaní detí v Nigérii v dôsledku útokov skupiny Boko Haram(9) a zo 17. júla 2014 s názvom Nigéria – nedávne útoky sekty Boko Haram(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2015 s názvom Príprava na Svetový humanitárny samit: výzvy a príležitosti v oblasti humanitárnej pomoci(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 24. novembra 2016 o situácii v Sýrii(12), z 27. októbra 2016 o situácii v severnom Iraku/Mosule(13), zo 4. februára 2016 o systematickom masovom vyvražďovaní náboženských menšín zo strany tzv. ISIS/Dá’iš(14) a z 11. júna 2015 o Sýrii: situácia v Palmýre a prípad Mazena Darwisha(15),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0222/2017),

A.  keďže zločiny genocídy, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny, teda masové kruté zločiny sú najzávažnejšími zločinmi proti ľudstvu a dôvodom na znepokojenie celého medzinárodného spoločenstva; keďže ľudstvom otriasli takéto zločiny;

B.  keďže úlohou medzinárodného spoločenstva je predchádzať takýmto masovým krutostiam; keďže keď dochádza k takýmto zločinom, nesmú ostať nepotrestané a musí sa zabezpečiť účinné, spravodlivé a rýchle stíhanie ich páchateľov na vnútroštátnej či medzinárodnej úrovni v súlade so zásadou komplementárnosti;

C.  keďže zodpovednosť, spravodlivosť, právny štát a boj proti beztrestnosti sú kľúčovými prvkami úsilia o mier, riešenie konfliktov, zmierenie a obnovu;

D.  keďže skutočné zmierenie môže byť založené len na pravde a spravodlivosti;

E.  keďže obete takýchto trestných činov majú právo na prostriedok nápravy a na náhradu, a keďže utečenci, ktorí sa stali obeťami masových krutostí, by mali mať podporu medzinárodného spoločenstva; keďže v tejto súvislosti je dôležité zaujať rodové hľadisko a zohľadniť osobitné potreby žien a dievčat v utečeneckých táboroch počas repatriácie a presídľovania, pri obnove a rekonštrukcii po skončení konfliktu;

F.  keďže Medzinárodný trestný súd (MTS) zohráva kľúčovú úlohu v boji proti beztrestnosti, pri obnove mieru a zabezpečení spravodlivosti pre obete;

G.  keďže MTS je na základe systému odškodnení obetí zločinov v právomoci súdu jedinečnou súdnou inštitúciou na medzinárodnej úrovni;

H.  keďže pre úplnú účinnosť MTS je nevyhnutné pristúpenie všetkých štátov k Rímskemu štatútu; keďže Rímsky štatút MTS ratifikovalo 124 krajín vrátane všetkých členských štátov EÚ;

I.  keďže zmeny Rímskeho štatútu z Kampaly o trestnom čine agresie, ktoré sa považujú za najzávažnejšiu a najnebezpečnejšiu formu nezákonného použitia sily, ratifikovalo 34 krajín, takže dosiahli 30 akceptácií potrebných na svoju aktiváciu a otvorenie možnosti, aby zhromaždenie štátov, ktoré sú zmluvnými stranami, po 1. januári 2017 prijalo na základe zmluvy aktiváciu jurisdikcie súdu v oblasti agresie;

J.  keďže Rusko sa v novembri 2016 rozhodlo stiahnuť svoj podpis z Rímskeho štatútu; keďže v októbri 2016 oznámili svoje odstúpenie od Rímskeho štatútu aj Južná Afrika, Gambia a Burundi; keďže Africká únia (AÚ) prijala 31. januára 2017 nezáväzné uznesenie vrátane stratégie odstúpenia od MTS a vyzvania členských štátov AÚ, aby zvážili vykonanie jej odporúčaní; keďže vo februári resp. v marci 2017 oznámili svoje rozhodnutie odstúpiť od Rímskeho štatútu Gambia a Južná Afrika;

K.  keďže spolupráca medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Rímskeho štatútu, a s regionálnymi organizáciami je krajne dôležitá, najmä v situáciách, keď je spochybnená príslušnosť MTS;

L.  keďže MTS v súčasnosti vykonáva desať vyšetrovaní v deviatich krajinách (Gruzínsko, Mali, Pobrežie Slonoviny, Líbya, Keňa, Sudán (Dárfúr ), Uganda, Konžská demokratická republika a (dve vyšetrovania) Stredoafrická republika);

M.  keďže v súlade so zásadou komplementárnosti zakotvenej v Rímskom štatúte koná MTS len v prípadoch, keď vnútroštátne súdy nemôžu alebo nemajú vôľu naozaj vyšetrovať a stíhať masové krutosti, aby sa zachovala hlavná zodpovednosť zúčastnených štátov za postavenie údajných páchateľov najvážnejších zločinov medzinárodného významu pred spravodlivosť;

N.  keďže v spoločnej pozícii Rady 2001/443/SZBP z 11. júna 2001 o MTS členské štáty vyhlásili, že trestné činy v jurisdikcii MTS sa týkajú všetkých členských štátov, ktoré sú odhodlané spolupracovať s cieľom predchádzať týmto trestným činom a skoncovať s beztrestnosťou ich páchateľov;

O.  keďže EÚ a jej členské štáty sú vytrvalými spojencami MTS od jeho vzniku a poskytujú mu nepretržitú politickú, diplomatickú, finančnú a logistickú podporu vrátane presadzovania všeobecnej platnosti a ochrany celistvosti systému Rímskeho štatútu;

P.  keďže EÚ a jej členské štáty sa pred Medzinárodným výborom Červeného kríža (MVČK) zaviazali, že budú dôrazne podporovať zriadenie účinného mechanizmu na posilnenie dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva; keďže Európsky parlament požiadal PK/VP o podanie správy o cieľoch a stratégii plánovaných na splnenie tohto prísľubu;

Q.  keďže mnohé masové krutosti boli spáchané na území krajín bývalej Juhoslávie vo vojnách v rokoch 1991 – 1995;

R.  keďže súdne konania v prípadoch masových krutostí spáchaných na území krajín bývalej Juhoslávie vo vojnách v rokoch 1991 – 1995 postupujú veľmi pomaly;

S.  keďže Sýria pristúpila k Dohovoru o genocíde v roku 1955 a k Dohovoru o mučení v roku 2004;

T.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 27. októbra 2016 pripomenul, že medzi zneužitia ľudských práv zo strany ISIS/Dá’iš patrí aj genocída;

U.  keďže v niekoľkých správach OSN vrátane správ nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre Sýrsku arabskú republiku, osobitného poradcu generálneho tajomníka OSN pre predchádzanie genocíde, osobitného poradcu generálneho tajomníka OSN pre zodpovednosť za ochranu, osobitného spravodajcu o otázkach menšín a Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva, ako aj v zdrojoch MVO sa uvádza, že činy páchané všetkými stranami môžu predstavovať masové kruté zločiny a že počas bojov o Aleppo v decembri 2016 boli spáchané vojnové zločiny všetkými stranami;

V.  keďže MTS uviedol, že existujú reálne dôvody domnievať sa, že skupina Boko Haram spáchala v Nigérii zločiny proti ľudskosti podľa článku 7 štatútu vrátane vrážd a prenasledovania;

W.  keďže stovky popráv v Burundi od apríla 2015 viedli k záveru správy nezávislého vyšetrovania OSN, že mnohí ľudia v Burundi by mali byť prenasledovaní za údajné zločiny proti ľudskosti;

X.  keďže organizácie občianskej spoločnosti, medzinárodní právnici a MVO varovali, že udalosti, ktoré sa stali v Burundi na konci roku 2016, by mohli predstavovať genocídu;

Y.  keďže medzinárodné pravidlá o vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti sú záväzné aj pre neštátne subjekty alebo osoby konajúce v mene alebo v rámci neštátnych organizácií; keďže túto skutočnosť treba v súčasnosti opätovne potvrdiť ešte vo väčšej miere, keď vo vojnových scenároch pôsobí čoraz viac neštátnych subjektov, ktoré podporujú a páchajú tieto vážne zločiny;

Z.  keďže za určitých podmienok môžu byť za porušenia povinností vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv a dohovorov v jurisdikcii Medzinárodného súdneho dvora brané na zodpovednosť aj štáty, týka sa to aj Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1984 a Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídy z roku 1948;

AA.  keďže Medzinárodný súdny dvor môže určiť zodpovednosť štátu;

AB.  keďže všetky strany konfliktu s úmyslom zastrašenia a poníženia nepriateľa využívajú znásilnenie a sexuálne násilie ako vojnovú taktiku; navyše počas konfliktu sa dramaticky zvyšuje aj násilie založené na rodovej príslušnosti a sexuálne zneužívanie;

AC.  keďže násilie páchané na ženách počas konfliktu a aj po skončení konfliktu sa môže považovať za súčasť pokračovania diskriminácie, ktorú ženy zažívajú v dobe bez konfliktu; keďže konflikt zhoršuje už existujúce vzorce diskriminácie z dôvodu pohlavia, ako aj historicky nerovnaké mocenské vzťahy medzi rodmi a vystavuje ženy a dievčatá zvýšenému riziku sexuálneho, fyzického a psychického násilia;

1.  pripomína záväzok EÚ konať na medzinárodnej scéne v mene zásad, ktoré inšpirovali jej vznik, ako sú demokracia, právny štát a dodržiavanie ľudských práv, a v mene zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva; v tejto súvislosti opätovne potvrdzuje, že riešenie prípadov najvážnejšieho porušovania ľudských práv, ktoré dosahujú hranicu závažnosti zločinov proti ľudskosti a genocídy, a vážne porušenia medzinárodného humanitárneho práva, ktoré dosahujú úroveň vojnových zločinov, a vzatie zodpovedných osôb na zodpovednosť by mali mať pre EÚ zásadne dôležitý význam;

2.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby využili všetku politickú váhu na zabránenie akémukoľvek aktu, ktorý sa môže považovať za krutý zločin, aby reagovali účinným a koordinovaným spôsobom v prípadoch, keď k takýmto trestným činom dôjde, a aby zmobilizovali všetky potrebné prostriedky na postavenie všetkých zodpovedných osôb pred súd, ako aj na pomoc obetiam a podporu procesov stabilizácie a zmierenia;

O potrebe zamerať sa na predchádzanie masovým krutým zločinom

3.  naliehavo žiada zmluvné strany Dohovoru OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídia z roku 1948, štyroch ženevských dohovorov z roku 1949, Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1984 a iných relevantných medzinárodných dohôd vrátane členských štátov EÚ, aby vykonali potrebné kroky s cieľom zabrániť masovým krutým zločinom páchaným na ich území a pod ich súdnou právomocou či vykonávanými ich občanmi, v súlade s ich záväzkami; vyzýva všetky štáty, ktoré ešte uvedené dohovory neratifikovali, aby tak urobili;

4.  zdôrazňuje naliehavú potrebu zvýšenia úsilia medzinárodného spoločenstva o monitorovanie a reakciu na akýkoľvek konflikt alebo potenciálny konflikt, ktorý by mohol viesť k aktu, ktorý by sa mohol považovať za masový krutý zločin;

5.  vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby zriadilo nástroje, ktoré budú vedieť minimalizovať medzeru medzi varovaním a reakciou s cieľom zabrániť vzniku, opätovnému vzniku a vyhroteniu násilného konfliktu, ako je napríklad systém včasného varovania EÚ;

6.  požaduje, aby EÚ zintenzívnila úsilie o vytvorenie jednotného a efektívneho prístupu k identifikácii a včasnému reagovaniu na krízy alebo konfliktné situácie, ktoré by mohli viesť k páchaniu masových krutých zločinov; zdôrazňuje najmä význam a potrebu efektívnej výmeny informácií a koordináciu preventívnych činností medzi inštitúciami EÚ vrátane delegácií EÚ, misií a operácií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) a členských štátov, ako aj ich diplomatických zastúpení; v tejto súvislosti víta novú iniciatívu bielej knihy Komisie, ktorá povedie k efektívnejšej vonkajšej činnosti EÚ; zdôrazňuje význam civilných misií a operácií SBOP uskutočňovaných po konfliktoch s cieľom podporiť zmierenie v tretích krajinách, najmä v tých, v ktorých dochádzalo k zločinom proti ľudskosti;

7.  domnieva sa, že EÚ by mala do svojho komplexného prístupu k vonkajším konfliktom a krízam začleniť potrebné nástroje na zisťovanie akéhokoľvek masového krutého zločinu v jeho počiatočnej fáze a jeho predchádzanie; v tejto súvislosti upozorňuje na rámec OSN pre analýzu masových krutých zločinov, ktorý vypracoval Úrad osobitných poradcov OSN pre predchádzanie genocídam a zodpovednosť za ochranu; domnieva sa, že EÚ a jej členské štáty by mali vždy prijať pevný postoj v prípadoch, keď tieto zločiny bezprostredne hrozia, a mali by použiť všetky mierové nástroje, ktoré majú k dispozícii, ako napríklad dvojstranné vzťahy, viacstranné fóra a verejnú diplomaciu;

8.  naliehavo žiada PK/VP, aby: pokračovala v spolupráci so zamestnancami delegácií EÚ a veľvyslanectiev členských štátov, ako aj s občianskymi a vojenskými misiami a ich odbornú prípravu v oblastiach medzinárodných ľudských práv, humanitárneho a trestného práva vrátane schopnosti odhaliť možné situácie vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti, genocídy a závažného porušovania medzinárodného humanitárneho práva (MHP), a to aj prostredníctvom pravidelných výmen informácií s miestnou občianskou spoločnosťou; zabezpečila, aby osobitní zástupcovia EÚ presadzovali zodpovednosť za ochranu vždy, keď to je potrebné, a rozšírila mandát osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva na začlenenie otázok zodpovednosti za ochranu; ďalej podporovala koordinačné stredisko EÚ pre zodpovednosť za ochranu v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) v kontexte existujúcich štruktúr a zdrojov, ktorého úlohou bude najmä zvýšiť informovanosť o aspektoch zodpovednosti za ochranu a zabezpečiť včasné informačné toky medzi všetkými dotknutými subjektmi o znepokojujúcich situáciách, a pritom tiež podporovať zriadenie vnútroštátnych koordinačných stredísk pre zodpovednosť za ochranu v členských štátoch; a ďalej sprofesionalizovala a posilňovala preventívnu diplomaciu a mediáciu;

9.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby krajiny a regióny ohrozené konfliktom mali kvalifikované a dôveryhodné bezpečnostné sily; vyzýva na ďalšie úsilie zo strany EÚ a členských štátov o vývoj programov na budovanie kapacít pre bezpečnostný sektor, ako aj platforiem na podporu kultúry dodržiavania ľudských práv a ústavy, integrity a služby vo verejnom záujme u miestnych bezpečnostných a vojenských síl;

10.  zdôrazňuje, že riešenie základných príčin násilia a konfliktov, prispievanie k vytváraniu mierových a demokratických podmienok, zaistenie dodržiavania ľudských práv vrátane ochrany žien, mladých ľudí a maloletých osôb, menšín a LGBTI komunity má spolu s podporou dialógu medzi kultúrami a náboženstvami rozhodujúci význam pre zabránenie genocíde a zločinov proti ľudskosti;

11.  požaduje, aby sa na medzinárodnej, regionálnej a národnej úrovni vypracovali vzdelávacie a kultúrne programy na podporu chápania príčin a následkov masových krutých zločinov pre ľudstvo a zvyšovania povedomia o potrebe a význame pestovania mieru a podpory ľudských práv a tolerancie medzi náboženstvami a vyšetrovania a stíhania všetkých takýchto trestných činov; v tejto súvislosti víta usporiadanie prvého dňa EÚ proti beztrestnosti genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov;

O podpore vyšetrovaní a trestnom stíhaní prípadov genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov

12.  opakuje svoju plnú podporu MTS, Rímskemu štatútu, úradu prokurátora, právomociam prokurátora z úradnej moci a víta pokrok dosiahnutý v otváraní nových vyšetrovaní ako nevyhnutným prostriedkom v boji proti beztrestnosti v prípade masových krutých zločinov;

13.  víta stretnutie zástupcov EÚ a MTS za okrúhlym stolom, ktoré sa uskutočnilo 6. júla 2016 v Bruseli ako príprava na druhé kolo rokovaní medzi EÚ a ICC, s cieľom umožniť príslušným zamestnancom MTS a európskych inštitúcií určiť spoločné oblasti záujmu, vymeniť si informácie o relevantných činnostiach a zabezpečiť lepšiu spoluprácu medzi EÚ a MTS;

14.  znovu zdôrazňuje, že zachovanie nezávislosti MTS je veľmi dôležité nielen na zabezpečenie jeho plnej efektívnosti, ale aj na podporu univerzálnosti Rímskeho štatútu;

15.  varuje, že výkon spravodlivosti nemôže byť založený na vyvažovaní spravodlivosti akýmikoľvek politickými faktormi, lebo takéto vyváženie by nepodporilo úsilie o zmierenie, ale by ho narušilo;

16.  opätovne potvrdzuje najvyšší význam všeobecného dodržiavania Rímskeho štatútu MTS; vyzýva štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby Rímsky štatút a Dohodu o výsadách a imunitách Medzinárodného trestného súdu, ako aj zmeny Rímskeho štatútu prijaté v Kampale ratifikovali s cieľom podporiť zodpovednosť a zmierenie, ktoré sú kľúčovým prvkom predchádzania krutým zločinom v budúcnosti; opätovne tiež potvrdzuje kľúčový význam integrity Rímskeho štatútu;

17.  s veľkým poľutovaním berie na vedomie nedávne oznámenia krajín o odstúpení od Rímskeho štatútu, čo predstavuje výzvu najmä pokiaľ ide o prístup obetí k spravodlivosti a čo by malo byť ostro odsúdené; víta skutočnosť, že Gambia a Južná Afrika svoje oznámenia o odstúpení od zmluvy stiahli; naliehavo žiada zvyšnú dotknutú krajinu, aby prehodnotila svoje rozhodnutie; ďalej vyzýva EÚ, aby vyvinula maximálne úsilie s cieľom zaistiť, aby nedochádzalo k odstúpeniam, a to aj prostredníctvom spolupráce s Africkou úniou; víta skutočnosť, že zhromaždenie štátov, ktoré sú zmluvnými stranami MTS, súhlasilo so zvážením navrhnutých zmien Rímskeho štatútu s cieľom vyriešiť obavy, ktoré Africká únia vyjadrila počas svojho mimoriadneho samitu;

18.  vyzýva štyri signatárske štáty, ktoré informovali generálneho tajomníka OSN, že už nemajú v úmysle stať sa zmluvnými stranami Rímskeho štatútu, aby zvážili svoje rozhodnutia; okrem toho poznamenáva, že traja stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN nie sú zmluvnými stranami Rímskeho štatútu;

19.  okrem toho vyzýva všetky zmluvné štáty MTS, aby zintenzívnili svoje úsilie o podporu všeobecného pristúpenia k MTS a k Dohode o výsadách a imunitách Medzinárodného trestného súdu; domnieva sa, že Komisia a ESVČ by mali spolu s členskými štátmi naďalej nabádať tretie krajiny, aby ratifikovali a vykonávali Rímsky štatút a Dohodu o výsadách a imunitách Medzinárodného trestného súdu, a mali by vykonať posúdenie dosiahnutých výsledkov EÚ v tomto smere;

20.  zdôrazňuje význam zabezpečenia dostatočných finančných príspevkov, aby mohol súd pracovať efektívne, a to buď z príspevkov zmluvných štátov alebo finančných mechanizmov EÚ, ako sú európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) alebo Európsky rozvojový fond (ERF), s osobitnou pozornosťou venovanou financovaniu aktérov občianskej spoločnosti pracujúcich na podpore medzinárodných systémov trestného súdnictva a v oblastiach súvisiacich s MTS;

21.  víta neoceniteľnú pomoc organizácií občianskej spoločnosti poskytnutej súdu; vyjadruje znepokojenie vyplývajúce zo správ o hrozbách a zastrašovaní namierených voči niektorým organizáciám občianskej spoločnosti spolupracujúcim so Súdom; žiada, aby sa vykonali všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie bezpečného prostredia, aby mohli organizácie občianskej spoločnosti fungovať a spolupracovať so súdom, a aby sa riešili hrozby a zastrašovanie namierené na ne v tejto súvislosti;

22.  berie na vedomie pokrok, ktorý sa dosiahol pri realizácii akčného plánu z 12. júla 2011 v nadväznosti na rozhodnutie Rady v súvislosti s MTS z 21. marca 2011; vyzýva na vyhodnotenie vykonávania akčného plánu s cieľom identifikovať možné oblasti, v ktorých by sa účinnosť akcií EÚ mohla zlepšiť, a to aj keď ide o podporu integrity a nezávislosti MTS;

23.  naliehavo vyzýva všetky štáty, ktoré ratifikovali Rímsky štatút, aby plne spolupracovali s MTS v jeho úsilí o vyšetrenie a postavenie osôb zodpovedných za vážne medzinárodné zločiny pred súd, rešpektovali autoritu MTS a plne vykonávali jeho rozhodnutia;

24.  dôrazne nabáda EÚ a jej členské štáty, aby využili všetky politické a diplomatické možnosti, ktoré majú k dispozícii, a podporili účinnú spoluprácu s MTS, a to najmä v súvislosti s programami na ochranu svedkov a vykonávaním vydaných zatýkacích rozkazov a s osobitným zreteľom na 13 podozrivých, ktorí sú na úteku; vyzýva Komisiu, ESVČ a Radu, aby odsúhlasili prijatie konkrétnych opatrení zameraných na reagovanie na odmietnutie spolupráce s MTS, ktoré by dopĺňali politické vyhlásenia;

25.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby využili voči tretím krajinám všetky prostriedky vrátane zváženia sankcií – najmä v prípade krajín v situáciách, ktoré sú predmetom vyšetrovania MTS, a krajín, v ktorých MTS vykonáva predbežné preskúmanie – s cieľom posilniť ich politickú vôľu spolupracovať a podporiť ich schopnosť začať vnútroštátne konania o masových krutých zločinoch; vyzýva tiež EÚ a jej členské štáty, aby ponúkli plnú podporu týmto krajinám na pomoc pri ich dodržiavaní požiadaviek MTS; vyzýva členské štáty, aby plne dodržiavali spoločnú pozíciu Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008;

26.  domnieva sa, že obete masových krutých zločinov by mali mať prístup k efektívnej a vynútiteľnej náprave a reparácii; zdôrazňuje špeciálnu úlohu obetí a svedkov v konaniach na MTS a potrebu osobitných opatrení zameraných na zaistenie ich bezpečnosti a efektívnej účasti v súlade s Rímskym štatútom; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby na práva obetí myslela pri všetkých opatreniach v boji proti beztrestnosti a aby dobrovoľne prispievali do trustového fondu MTS pre obete;

27.  vyzýva ESVČ, aby zabezpečila začlenenie zodpovednosti za masových krutých zločinov a podpory MTS do priorít zahraničnej politiky EÚ, a to aj prostredníctvom procesu rozširovania, systematickým zohľadňovaním boja proti beztrestnosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitú úlohu poslancov pri podpore MTS a v boji proti beztrestnosti, a to aj prostredníctvom medziparlamentnej spolupráce;

28.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby koordinácia a spolupráca s MTS bola začlenená do mandátu príslušných regionálnych osobitných zástupcov EÚ (OZEÚ); vyzýva PK/VP, aby vymenovala osobitného zástupcu EÚ pre medzinárodné humanitné právo a medzinárodnú spravodlivosť, ktorého úlohou by bolo podporovať, zohľadňovať a zastupovať záväzok EÚ voči boju proti beztrestnosti a podporovať MTS vo všetkých zahraničných politikách EÚ;

29.  zdôrazňuje veľmi dôležitú úlohu Európskeho parlamentu pri monitorovaní činnosti EÚ v tejto oblasti; víta začlenenie odseku o boji proti beztrestnosti a MTS do výročnej správy Európskeho parlamentu o ľudských právach a demokracii vo svete a ďalej navrhuje, aby Európsky parlament zohrával aktívnejšiu úlohu podporovaním a začlenením boja proti beztrestnosti a MTS do všetkých politík a inštitúcií EÚ, najmä do práce svojich výborov E zodpovedných za vonkajšie politiky Únie a delegácií pre vzťahy s tretími krajinami;

30.  zdôrazňuje, že zásada komplementárnosti MTS zahŕňa primárnu zodpovednosť zúčastnených štátov vyšetriť a stíhať masové kruté zločiny; vyjadruje znepokojenie nad tým, že všetky členské štáty EÚ ešte nemajú právne predpisy vymedzujúce tieto zločiny v rámci vnútroštátneho práva, na základe ktorých by ich súdy mohli uplatňovať svoje právomoci; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v plnej miere využívali súbor nástrojov na presadzovanie zásady komplementárnosti;

31.  povzbudzuje členské štáty, aby zmenili článok 83 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a pridali masové kruté zločiny na zoznam trestných činov, v ktorých má EÚ právomoc;

32.  dôrazne nabáda EÚ, aby pripravila a poskytla zdroje na vypracovanie akčného plánu na boj proti beztrestnosti v rámci Európy za zločiny, na ktoré sa vzťahuje medzinárodné právo, s jasnými kritériami pre inštitúcie EÚ a členské štáty s cieľom posilniť vnútroštátne vyšetrovania a stíhania za genocídu, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny;

33.  pripomína, že štáty vrátane členských štátov EÚ môžu individuálne začať konanie proti iným štátom na Medzinárodnom súdnom dvore za porušenie povinností vyplývajúcich z medzinárodných dohôd a dohovorov vrátane Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1984 a Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídy z roku 1948 na štátnej úrovni;

34.  pripomína svoje silné odsúdenie masových krutých zločinov, ktoré v Sýrii spáchal Assadov režim a ktoré sa môžu považovať za vážne vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti, a odsudzuje atmosféru beztrestnosti páchateľov takýchto zločinov v Sýrii;

35.   odsudzuje rozšírené nedodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva a znepokojivú mieru strát na životoch občanov a útokov na občiansku infraštruktúru v ozbrojených konfliktoch na celom svete; naliehavo vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby zvolalo medzinárodnú konferenciu na prípravu nového medzinárodného mechanizmu na sledovanie a zhromažďovanie údajov a na verejné podávanie správ o porušovaniach v priebehu ozbrojených konfliktov; opakuje svoju požiadavku pre PK/VP, aby každoročne predkladala verejný zoznam údajných páchateľov útokov na školy a nemocnice s cieľom definovať vhodné konanie EÚ na zastavenie týchto útokov;

36.  vyzýva členské štáty, aby ratifikovali hlavné nástroje medzinárodného humanitárneho práva (MHP) a ďalšie dôležité právne nástroje; uznáva dôležitosť usmernení EÚ o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva a opakuje svoju žiadosť pre PK/VP a ESVČ, aby posilnili vykonávanie, najmä pokiaľ ide o vojnové zločiny na Blízkom východe; vyzýva EÚ, aby podporila iniciatívy zamerané na šírenie informácií o MHP a osvedčených postupoch jeho uplatňovania, a vyzýva EÚ, aby efektívne využívala všetky dvojstranné nástroje, ktoré má k dispozícii, s cieľom podporiť dodržiavanie MHP zo strany svojich partnerov, a to aj prostredníctvom politického dialógu;

37.  zdôrazňuje, že členské štáty by mali odmietnuť poskytovať zbrane, vybavenie alebo finančnú či politickú podporu vládam alebo neštátnym subjektom, ktoré porušujú medzinárodné humanitárne právo vrátane páchania znásilnení alebo iného sexuálneho násilia na ženách a deťoch;

38.  okrem toho žiada EÚ a jej členské štáty, aby podporili reformné procesy a snahy o budovanie národných kapacít zamerané na posilnenie nezávislého súdnictva, sektora presadzovania práva, programu reparácií a systému väzenských zariadení v tretích krajinách, ktoré sú priamo ovplyvnené údajným páchaním takýchto trestných činov, ako sa k tomu zaviazali v akčnom pláne EÚ pre ľudské práva a demokraciu (2015 – 2019); v tejto súvislosti víta rámec EÚ na podporu spravodlivosti v prechodnom období z roku 2015 a so záujmom očakáva jeho účinné vykonávanie;

O boji proti beztrestnosti neštátnych aktérov

39.  konštatuje, že medzinárodné trestné právo a najmä mandát a jurisdikcia medzinárodných trestných tribunálov jasne vymedzujú zodpovednosť jednotlivcov, ktorí sú členmi neštátnych skupín zapojených do medzinárodných zločinov; zdôrazňuje, že táto zodpovednosť sa netýka len takýchto jednotlivcov, ale aj nepriamych spolupáchateľov medzinárodných zločinov; povzbudzuje všetky členské štáty, aby postavili pred súd štátne subjekty, neštátne subjekty a osoby zodpovedné za vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu;

40.  zdôrazňuje, že na páchanie násilných zločinov skupinou ISIS/Dá’iš alebo inými neštátnymi subjektmi na dievčatách a ženách všeobecne poukazujú relevantné medzinárodné orgány, poznamenáva, že medzinárodná právna komunita sa usiluje začleniť tieto zločiny do medzinárodného trestného rámca;

41.  opakuje v tejto súvislosti, že dôrazne odsudzuje ohavné zločiny a porušovanie ľudských práv, ktoré páchajú neštátne subjekty, ako sú Boko Haram v Nigérii a ISIS/Dá’iš v Sýrii a Iraku; je šokovaný širokou škálou zločinov vrátane zabíjania, mučenia, znásilňovania, zotročovania a sexuálneho otroctva, najímania detských vojakov, nútenej náboženskej konverzie a systematického vyvražďovania náboženských menšín vrátane kresťanov, jezídov a iných; pripomína, že sexuálne násilie môže podľa MTS predstavovať vojnový zločin a zločin proti ľudskosti; domnieva sa, že stíhanie páchateľov by malo byť prioritou medzinárodného spoločenstva;

42.  nabáda EÚ a jej členské štáty, aby bojovali proti beztrestnosti a aby aktívne podporili medzinárodné úsilie o postavenie neštátnych skupín, ako sú Boko Haram, ISIS/Dá’iš a akýchkoľvek iných subjektov, ktoré páchajú zločiny proti ľudskosti, pred súd; vyzýva na vypracovanie jasného prístupu k stíhaniu bojovníkov ISIS/Dá’iš a ich pomocníkov, a to aj využívaním odborných znalostí siete EÚ pre vyšetrovanie a stíhanie genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov;

43.  zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty by mali podporovať stíhanie členov neštátnych skupín, ako je ISIS/Dá’iš, a to snahou o dosiahnutie konsenzu v Bezpečnostnej rade OSN na udelenie jurisdikcie v tejto veci MTS, pretože Sýria a Irak nie sú zmluvnými stranami Rímskeho štatútu; zdôrazňuje, že EÚ by mala na medzinárodnej úrovni a všetkými prostriedkami preskúmať a podporiť všetky možnosti stíhania trestných činov spáchaných akoukoľvek stranou sýrskeho konfliktu vrátane ISIS/Dá’iš, napríklad zriadením Medzinárodného trestného tribunálu pre Irak a Sýriu;

44.  odsudzuje veto Ruska a Číny ako stálych členov Bezpečnostnej rady OSN proti povereniu žalobca MTS podľa kapitoly VII Charty OSN a proti prijatiu opatrení na potrestanie Sýrie za použitie chemických zbraní; vyzýva EU, aby podporila rýchle prijatie opatrení na reformu fungovania Bezpečnostnej rady OSN, najmä pokiaľ ide o využívanie práva veta, a najmä francúzsku iniciatívu, v ktorej sa navrhuje, aby sa toto právo nevyužívalo v prípadoch jasnej genocídy, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti;

45.  podporuje prípadnú výzvu na uplatňovanie zásad vymedzených v kapitole VII Charty OSN so zreteľom na dodržiavanie zásady zodpovednosti za ochranu vždy pod záštitou medzinárodného spoločenstva a s povolením Bezpečnostnej rady OSN;

46.  víta zriadenie vyšetrovacej komisie pre Sýriu Radou pre ľudské práva a medzinárodného, nestranného a nezávislého mechanizmu (IIIM) Valným zhromaždením OSN, ktoré majú napomáhať pri vyšetrovaní závažných zločinov spáchaných v Sýrii; zdôrazňuje, že je potrebné zriadiť podobný nezávislý mechanizmus v Iraku, a vyzýva všetky členské štáty EÚ, všetky strany konfliktu v Sýrii, občiansku spoločnosť a systém OSN ako celok, aby v plnej miere spolupracovali s IIIM a poskytli mu všetky informácie a dokumentáciu s cieľom prispieť k naplneniu jeho mandátu; vyjadruje poďakovanie členským štátom EÚ, ktoré finančne prispeli k IIIM a vyzýva štáty, ktoré ešte neprispeli, aby tak urobili;

47.  vyzýva EÚ, aby dostatočne financovala organizácie, ktoré pracujú na vyšetrovaní z otvorených zdrojov a digitálnom zhromažďovaní dôkazov týkajúcich sa vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, s cieľom zabezpečiť zodpovednosť a postavenie páchateľov pred súd;

48.  víta úsilie EÚ o podporu práce Komisie pre medzinárodnú spravodlivosť a zodpovednosť a ďalšie mimovládne organizácie, ktoré kruté masové zločiny dokumentujú; vyzýva EÚ, aby poskytla priamu podporu irackej a sýrskej občianskej spoločnosti pri zhromažďovaní, zachovaní a ochrane dôkazov trestných činov spáchaných v Iraku a Sýrii ktoroukoľvek stranou týchto konfliktov vrátane ISIS/Dá’iš; požaduje, aby bol zber a zachovanie digitálnych a iných dôkazov týchto vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a genocídy spáchaných všetkými stranami konfliktu základným krokom v boji proti beztrestnosti a prvoradou prioritou; vyjadruje podporu britskej, belgickej a irackej iniciatíve na úrovni OSN (koalícia za postavenie Dá’iš pred súd) zameranej na zhromaždenie dôkazov o zločinoch spáchaných ISIS/Dá’iš v Sýrii a Iraku s cieľom uľahčiť ich medzinárodné stíhanie a vyzýva členské štáty EÚ, aby sa zapojili do koalície alebo ju podporili; ďalej podporuje iniciatívu kultúrneho dedičstva a súvisiace činnosti zisťovania skutočností v Sýrii a Iraku týkajúce sa zničenia archeologického a kultúrneho dedičstva;

49.  nabáda EÚ a jej členské štáty, aby využili všetky opatrenia potrebné na efektívne prerušenie toku zdrojov pre ISIS/Dá’iš, ktoré siahajú od zbraní cez vozidlá a peňažné príjmy až po mnohé ďalšie typy aktív;

50.  naliehavo vyzýva EÚ, aby uvalila sankcie na krajiny a orgány, ktoré priamo alebo nepriamo uľahčujú tok zdrojov pre ISIS/Dá’iš a tak prispievajú k rozvoju ich teroristickej kriminálnej činnosti;

51.  zdôrazňuje, že členské štáty EÚ by mali viesť vyšetrovanie a stíhanie voči svojim štátnym príslušníkom alebo ľuďom v ich jurisdikcii, ktorí sa dopustili krutých zločinov v Iraku a Sýrii alebo sa ich pokúsili spáchať alebo sa na nich podieľali ako spoluvinníci, alebo aby ich prípady postúpili Medzinárodnému trestnému súdu v súlade s Rímskym štatútom; pripomína však, že stíhanie členov ISIS/Dá’iš v členských štátoch môže byť len doplnkovým opatrením k medzinárodnej spravodlivosti;

52.  vyzdvihuje význam Dohody o spolupráci a pomoci medzi EÚ a MTS; vyzýva členské štáty, aby uplatňovali zásadu univerzálnej jurisdikcie pri riešení beztrestnosti, a vyzdvihuje jej význam pre efektívnosť a dobré fungovanie medzinárodného systému trestného súdnictva; vyzýva tiež členské štáty, aby vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti trestali vo vnútroštátnej jurisdikcii, aj keď boli tieto trestné činy spáchané v tretích krajinách alebo štátnymi príslušníkmi tretích krajín;

53.  naliehavo vyzýva všetky krajiny medzinárodného spoločenstva vrátane členských štátov EÚ, aby aktívne pracovali na zabránení radikalizácii a na boji proti nej a na zlepšení svojich právnych a jurisdikčných systémov s cieľom zabrániť svojim štátnym príslušníkom a občanom pridať sa k ISIS/Dá’iš;

Rodová dimenzia pri riešení porušovania ľudských práv v súvislosti s vojnovými zločinmi

54.  zdôrazňuje, že je mimoriadne potrebné odstrániť sexuálne násilie a rodovo motivované násilie zameraním sa na ich rozšírené a systematické využívanie ako vojnovej zbrane proti ženám a dievčatám; naliehavo vyzýva všetky krajiny, aby vypracovali národné akčné programy v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 spoločne so stratégiami na boj proti násiliu na ženách, a vyzýva na všeobecný záväzok vykonávať túto rezolúciu; vyzýva na prijatie globálneho záväzku na zaistenie bezpečnosti žien a dievčat od začiatku každej núdzovej situácie alebo krízy a v situáciách po ukončení konfliktu všetkými prostriedkami, ktoré sú k dispozícii, napr. zabezpečením prístupu k celej škále zdravotných služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia vrátane zákonného a bezpečného prerušenia tehotenstva pre obete znásilnenia vo vojne; zdôrazňuje navyše, že ženy často ďalej trpia fyzickými, psychologickými a sociálno-ekonomickými dôsledkami násilia aj po ukončení konfliktu;

55.  domnieva sa, že ženy by mali zohrávať dôležitejšiu úlohu v predchádzaní konfliktom, presadzovaní ľudských práv a demokratických reforiem, a zdôrazňuje význam systematickej účasti žien ako základného prvku na akomkoľvek mierovom procese a obnove po konflikte; nabáda EÚ a jej členské štáty, aby podporovali začlenenie žien do mierových procesov a procesov národného zmierenia;

56.  vyzýva Komisiu, členské štáty a príslušné medzinárodné orgány prijali vhodné opatrenia, ako napríklad presadenie vojenských disciplinárnych opatrení, potvrdenie zásady zodpovednosti velenia a odborná príprava vojakov a mierových a humanitárnych pracovníkov o zákaze akéhokoľvek druhu sexuálneho násilia;

o
o   o

57.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi Valného zhromaždenia OSN a vládam členských krajín OSN.

(1) Ú. v. ES L 155, 12.6.2001, s. 19.
(2) Ú. v. ES L 167, 26.6.2002, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 118, 14.5.2003, s. 12.
(4) Ú. v. EÚ L 150, 18.6.2003, s. 67.
(5) Ú. v. EÚ L 115, 28.4.2006, s. 49.
(6) Ú. v. EÚ L 76, 22.3.2011, s. 56.
(7) Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 115.
(8) Ú. v. EÚ C 224, 21.6.2016, s. 31.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2015)0344.
(10) Ú. v. EÚ C 224, 21.6.2016, s. 10.
(11) Prijaté texty, P8_TA(2015)0459.
(12) Prijaté texty, P8_TA(2016)0449.
(13) Prijaté texty, P8_TA(2016)0422.
(14) Prijaté texty, P8_TA(2016)0051.
(15) Ú. v. EÚ C 407, 4.11.2016, s. 61.

Právne oznámenie