Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 2. marca 2017 - Brusel
Žiadosť o zbavenie poslaneckej imunity Marine Le Penovej
 Euro-stredomorská dohoda medzi EÚ a Libanonom (pristúpenie Chorvátska) ***
 Dohoda medzi EÚ a Lichtenštajnskom o dodatočných pravidlách v súvislosti s nástrojom pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz ***
 Mechanizmus výmeny informácií, pokiaľ ide o medzivládne dohody a nezáväzné nástroje v oblasti energetiky ***I
 Povinnosti v oblasti vízovej reciprocity
 Možnosti EÚ na zlepšenie prístupu k liekom
 Vykonávanie programu Kreatívna Európa
 Vykonávanie programu Európa pre občanov
 Spoločná obchodná politika v kontexte naliehavých požiadaviek na zachovanie voľne žijúcich druhov

Žiadosť o zbavenie poslaneckej imunity Marine Le Penovej
PDF 333kWORD 44k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 2. marca 2017 o žiadosti o zbavenie imunity Marine Le Penovej (2016/2295(IMM))
P8_TA(2017)0056A8-0047/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť o zbavenie imunity Marine Le Penovej, ktorú 5. októbra 2016 podal minister spravodlivosti Francúzskej republiky Jean-Jaques Urvoas v súvislosti s vyšetrovacím konaním začatým proti Marine Le Penovej pred prvostupňovým súdom v Nanterre pre šírenie islamistických obrázkov zobrazujúcich násilie na svojom Twitter profile,

–  po vypočutí Jeana-Françoisa Jalkhiho, zastupujúceho Marine Le Penovú, v súlade s článkom 9 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010, 6. septembra 2011 a 17. januára 2013(1),

–  so zreteľom na článok 26 Ústavy Francúzskej republiky,

–  so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0047/2017),

A.  keďže francúzske justičné orgány požiadali o zbavenie imunity Marine Le Penovej, poslankyne Európskeho parlamentu a predsedníčky strany Národný front (FN), v súvislosti s konaním pre šírenie obrázkov zobrazujúcich násilie na jej Twitter profile, a to popravu troch rukojemníkov teroristickej skupiny Dá’iš, s komentárom „Toto je Dá’iš“, ku ktorému došlo 16. decembra 2015 v reakcii na rozhovor na rozhlasovej stanici RMC, v ktorom bol vzostup FN prirovnaný k činnostiam teroristickej skupiny Dá’iš;

B.  keďže z ustálenej praxe Európskeho parlamentu vyplýva, že poslanec, ktorý je členom tohto zhromaždenia, môže byť zbavený imunity, ak neexistuje priama alebo jednoznačná súvislosť medzi vyjadrenými názormi a/alebo obrázkami, ktoré sú predmetom žaloby, a výkonom funkcií poslanca v Európskom parlamente zo strany stíhaného poslanca a ak tieto vyjadrené názory a/alebo obrázky nie sú vyjadrením názorov alebo nepredstavujú hlasovanie pri výkone uvedených funkcií podľa článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie a podľa článku 26 Ústavy Francúzskej republiky;

C.  keďže podľa článku 9 uvedeného protokolu požívajú poslanci Európskeho parlamentu na území ich vlastného štátu imunitu priznanú členom ich parlamentu;

D.  keďže šírenie obrázkov zobrazujúcich násilie, ktoré môžu viesť k poškodeniu ľudskej dôstojnosti, je trestný čin, na ktorý sa vzťahujú články 227-24, 227-29 a 227-31 trestného zákonníka Francúzskej republiky;

E.  keďže článok 6-1 francúzskeho zákona č. 2004-575 z 21. júna 2004 na ochranu dôvery v digitálnu ekonomiku (Pour la Confiance Numérique dans l’Économie), ktorými sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode („smernica o elektronickom obchode“), sa vzťahuje na činnosť poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti, a nie na činnosti jednotlivcov;

F.  keďže skutočnosť, že obrázky zverejnené Marine Le Penovou sú dostupné pre všetkých prostredníctvom vyhľadávacieho nástroja Google a potom, ako boli prvýkrát zverejnené na jej Twitter profile, boli mnohokrát opätovne rozširované na internete, nič nemení na tom, že ich násilná povaha môže viesť k poškodeniu ľudskej dôstojnosti;

G.  keďže rodina rukojemníka Jamesa Foleyho po zásahu zo strany justičných orgánov 17. decembra 2015 požiadala o odstránenie daných troch fotografií z internetu a keďže na základe uvedenej žiadosti Marine Le Penová odstránila len fotografiu Jamesa Foleyho;

H.  keďže časový priebeh súdneho konania proti Marine Le Penovej zodpovedá klasickému priebehu postupov týkajúcich sa tlače a iných komunikačných prostriedkov a keďže preto neexistujú dôvody na podozrenie, že by išlo o prípad fumus persecutionis, a teda situáciu, keď sa na základe indícií alebo dôkazov ukáže, že zámerom konania je poškodiť politickú činnosť poslanca;

I.  keďže článok 26 Ústavy Francúzskej republiky stanovuje, že poslanec parlamentu môže byť stíhaný za trestný čin alebo vzatý do väzby, alebo môže byť obmedzená jeho osobná sloboda iba na základe súhlasu parlamentu;

J.  keďže úlohou Európskeho parlamentu nie je vyjadriť sa k vine či nevine poslanca ani k tomu, či má alebo nemá byť trestne stíhaný za činy, z ktorých bol obvinený;

1.  rozhodol zbaviť Marine Le Penovú imunity;

2.  poveruje svojho predsedu, aby ihneď postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru príslušnému orgánu Francúzskej republiky a Marine Le Penovej.

(1) Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 1964, Wagner/Fohrmann a Krier, C-101/63, ECLI:EÚ:C:1964:28; rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Wybot/Faure a iní, C-149/85, ECLI:EÚ:C:1986:310; rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440; rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EÚ:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23.


Euro-stredomorská dohoda medzi EÚ a Libanonom (pristúpenie Chorvátska) ***
PDF 242kWORD 41k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 2. marca 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí, v mene Európskej únie a jej členských štátov, Protokolu k Euro-stredomorskej dohode o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Libanonskou republikou na strane druhej na účely zohľadnenia pristúpenia Chorvátskej republiky k Európskej únii (05748/2016 – C8-0171/2016 – 2015/0292(NLE))
P8_TA(2017)0057A8-0027/2017

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (05748/2016),

–  so zreteľom na Protokol k Euro-stredomorskej dohode o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Libanonskou republikou na strane druhej na účely zohľadnenia pristúpenia Chorvátskej republiky k Európskej únii (05750/2016),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 217 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0171/2016),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zahraničné veci (A8-0027/2017),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením protokolu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Libanonskej republiky.


Dohoda medzi EÚ a Lichtenštajnskom o dodatočných pravidlách v súvislosti s nástrojom pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz ***
PDF 245kWORD 41k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 2. marca 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie Dohody medzi Európskou úniou a Lichtenštajnským kniežatstvom o dodatočných pravidlách v súvislosti s nástrojom pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz ako súčasťou Fondu pre vnútornú bezpečnosť na obdobie rokov 2014 až 2020 (12852/2016 – C8-0515/2016 – 2016/0247(NLE))
P8_TA(2017)0058A8-0025/2017

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (12852/2016),

–  so zreteľom na návrh Dohody medzi Európskou úniou a Lichtenštajnským kniežatstvom o dodatočných pravidlách v súvislosti s nástrojom pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz ako súčasťou Fondu pre vnútornú bezpečnosť na obdobie rokov 2014 až 2020 (12881/2016),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 77 ods. 2 písm. a) a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0515/2016),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0025/2017),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Lichtenštajnského kniežatstva.


Mechanizmus výmeny informácií, pokiaľ ide o medzivládne dohody a nezáväzné nástroje v oblasti energetiky ***I
PDF 333kWORD 45k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 2. marca 2017 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o ustanovení mechanizmu výmeny informácií, pokiaľ ide o medzivládne dohody a nezáväzné nástroje v oblasti energetiky medzi členskými štátmi a tretími krajinami, a o zrušení rozhodnutia č. 994/2012/EÚ (COM(2016)0053 – C8-0034/2016 – 2016/0031(COD))
P8_TA(2017)0059A8-0305/2016

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0053),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 194 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0034/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality francúzskym Senátom, maltským Parlamentom, rakúskou Spolkovou radou a portugalským Republikovým zhromaždením, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 21. septembra 2016(1),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 16. decembra 2016, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0305/2016),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 2. marca 2017 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/... o ustanovení mechanizmu výmeny informácií, pokiaľ ide o medzivládne dohody a nezáväzné nástroje v oblasti energetiky medzi členskými štátmi a tretími krajinami, a o zrušení rozhodnutia č. 994/2012/EÚ

P8_TC1-COD(2016)0031


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2017/684.)

(1) Ú. v. EÚ C 487, 28.12.2016, s. 81.


Povinnosti v oblasti vízovej reciprocity
PDF 252kWORD 43k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. marca 2017 o povinnostiach Komisie v oblasti vízovej reciprocity podľa článku 1 ods. 4 nariadenia (ES) č. 539/2001 (2016/2986(RSP))
P8_TA(2017)0060B8-0173/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 539/2001(1), a najmä na jeho článok 1 ods. 4 (mechanizmus reciprocity),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 12. apríla 2016 s názvom Súčasný stav a možnosti vývoja v oblasti neuplatňovania reciprocity, pokiaľ ide o vízovú politiku, vo vzťahu k určitým tretím krajinám (COM(2016)0221),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 13. júla 2016 s názvom Súčasný stav a možnosti pokroku v situácii neuplatňovania reciprocity s niektorými tretími krajinami v oblasti vízovej politiky (nadväzujúce na oznámenie z 12. apríla) (COM(2016)0481),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 21. decembra 2016 s názvom Súčasný stav a možnosti pokroku v situácii neuplatňovania reciprocity s niektorými tretími krajinami v oblasti vízovej politiky (nadväzujúce na oznámenie z 12. apríla) (COM(2016)0816),

–  so zreteľom na článok 17 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a články 80, 265 a 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na diskusiu o povinnostiach v oblasti vízovej reciprocity, ktorá sa uskutočnila 14. decembra 2016 v Štrasburgu,

–  so zreteľom na otázku predloženú Komisii v oblasti vízovej reciprocity podľa článku 1 ods. 4 nariadenia (ES) č. 539/2001 (O-000142/2016 – B8-1820/2016),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže kritérium vízovej reciprocity ako jedno z kritérií, ktorými sa riadi vízová politika EÚ, vo všeobecnosti znamená, že na občanov EÚ by sa pri ceste do tretej krajiny mali vzťahovať rovnaké podmienky ako pre štátnych príslušníkov tejto tretej krajiny pri ich ceste do EÚ;

B.  keďže cieľom mechanizmu vízovej reciprocity je dosiahnuť vízovú reciprocitu; keďže vízová politika EÚ zakazuje členským štátom zavádzať vízovú povinnosť pre štátnych príslušníkov tretej krajiny, ak je táto krajina na zozname v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 539/2001 (zoznam krajín, ktorých štátni príslušníci sú v prípade krátkodobých pobytov v členských štátoch oslobodení od vízovej povinnosti);

C.  keďže mechanizmus reciprocity bol revidovaný v roku 2013 a Európsky parlament sa na tejto revízii podieľal v úlohe spoluzákonodarcu, pretože ho bolo potrebné ho upraviť tak, aby odzrkadľoval situáciu po vstupe Lisabonskej zmluvy do platnosti a judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, pokiaľ ide o sekundárne právne základy, a aby „zabezpečil reakciu Únie ako akt solidarity, ak tretia krajina uvedená v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 539/2001 uplatňuje vízovú povinnosť voči štátnym príslušníkom aspoň jedného členského štátu“ (prvé odôvodnenie nariadenia (EÚ) č. 1289/2013);

D.  keďže mechanizmus reciprocity stanovuje postup, ktorý začína od neuplatňovania vízovej reciprocity s presnými termínmi a krokmi, ktoré treba uskutočniť s cieľom ukončiť tento stav; keďže z jeho vnútornej logiky vyplýva sprísňovanie opatrení voči príslušnej tretej krajine a v konečnom dôsledku aj pozastavenie oslobodenia od vízovej povinnosti pre všetkých štátnych príslušníkov príslušnej tretej krajiny („druhá fáza uplatňovania mechanizmu reciprocity“);

E.  keďže „s cieľom zabezpečiť vhodné zapojenie Európskeho parlamentu a Rady do druhej fázy uplatňovania mechanizmu reciprocity vzhľadom na mimoriadne citlivú politickú povahu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti pre všetkých štátnych príslušníkov tretej krajiny uvedenej v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 539/2001 a jeho horizontálne dôsledky pre členské štáty, štáty pridružené k schengenskému priestoru a samotnú Úniu, najmä pre ich vonkajšie vzťahy a celkové fungovanie schengenského priestoru, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únii, pokiaľ ide o niektoré prvky mechanizmu reciprocity“ vrátane pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti pre všetkých štátnych príslušníkov príslušnej tretej krajiny;

F.  keďže „Európsky parlament alebo Rada sa môžu rozhodnúť odvolať delegovanie“ (článok 290 ods. 2 písm. a) ZFEÚ);

G.  keďže „delegovaný právny akt môže nadobudnúť účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada nevznesú žiadne námietky v lehote stanovenej legislatívnym aktom“ (článok 290 ods. 2 písm. b) ZFEÚ);

H.  keďže Komisia spochybnila voľbu delegovaných aktov v druhej fáze uplatňovania mechanizmu reciprocity a postúpila vec Súdnemu dvoru Európskej únie, ktorý však potvrdil správnosť voľby zákonodarcu (vec C-88/14);

I.  keďže týmto mechanizmom sa tak jednoznačne ukladajú povinnosti Európskeho parlamentu, Rade a Komisii a ich zodpovednosť v jednotlivých fázach mechanizmu reciprocity;

1.  domnieva sa, že Komisia je povinná prijať delegovaný akt, ktorým sa dočasne pozastaví oslobodenie od vízovej povinnosti pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré nezrušili vízovú povinnosť pre občanov niektorých členských štátov v lehote 24 mesiacov od dátumu uverejnenia príslušného oznámenia, pričom táto lehota uplynula 12. apríla 2016;

2.  vyzýva Komisiu, aby prijala požadovaný delegovaný akt na základe článku 265 ZFEÚ najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa prijatia tohto uznesenia;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Európskej rade, Rade a národným parlamentom.

(1) Ú. v. ES L 81, 21.3.2001, s. 1.


Možnosti EÚ na zlepšenie prístupu k liekom
PDF 418kWORD 63k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. marca 2017 o možnostiach EÚ na zlepšenie prístupu k liekom (2016/2057(INI))
P8_TA(2017)0061A8-0040/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoju pozíciu zo 6. februára 2013 k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o transparentnosti opatrení regulujúcich stanovovanie cien liekov na humánne použitie a ich zaraďovanie do pôsobnosti verejných systémov zdravotného poistenia(1),

–  so zreteľom na článok 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý stanovuje, že vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia by sa mala zabezpečiť vo vymedzení a vykonávaní všetkých politík a činností Únie,

–  so zreteľom na hodnotenie nariadenia Komisie (ES) č. 953/2003 o zabránení obchodnej diverzie určených základných liekov do Európskej únie, ktoré vykonala Komisia v rámci programu REFIT (SWD(2016)0125),

–  so zreteľom na povinnosti uvedené v článku 81 smernice 2001/83/ES, pokiaľ ide o udržiavanie primeraných a nepretržitých dodávok liekov,

–  so zreteľom na úvodné posúdenie vplyvu(2), ktoré vykonala Komisia v súvislosti s posilňovaním spolupráce EÚ v oblasti hodnotenia zdravotníckych technológií,

–  so zreteľom na stratégiu siete pre hodnotenie zdravotníckych technológií zameranú na spoluprácu EÚ v oblasti hodnotenia zdravotníckych technológií z 29. októbra 2014(3),

–  so zreteľom na záverečnú správu Komisie o preskúmaní vo farmaceutickom sektore (SEC(2009)0952),

–  so zreteľom na správu Komisie z roku 2013 s názvom Nerovnosti v oblasti zdravia v EÚ – záverečná správa konzorcia. Vedúci konzorcia: sir Michael Marmot(4), v ktorej sa uznáva, že systémy zdravotníctva hrajú dôležitú úlohu pri znižovaní rizika chudoby alebo môžu pomôcť obmedziť chudobu,

–  so zreteľom na závery Rady z 1. decembra 2014 o inovácii v prospech pacientov(5),

–  so zreteľom na závery z neformálneho zasadnutia Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti zo 18. apríla 2016 o zdraví,

–  so zreteľom na 6. správu Komisie o monitorovaní patentových sporov vo farmaceutickom sektore,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Bezpečné, inovatívne a dostupné lieky: obnovené vyhliadky pre farmaceutický sektor (COM(2008)0666),

–  so zreteľom na body 249 a 250 rozsudku Súdneho dvora zo 14. februára 1978 vo veci 27/76 o neprimeraných cenách,

–  so zreteľom na závery Rady zo 17. júna 2016 o posilnení rovnováhy vo farmaceutických systémoch v EÚ a jej členských štátoch,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1082/2013/EÚ z 22. októbra 2013 o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 2119/98/ES(6),

–  so zreteľom na správu skupiny odborníkov na vysokej úrovni zriadenej generálnym tajomníkom OSN o prístupe k liekom – Podpora inovácií a prístup k zdravotníckym technológiám – ktorá bola zverejnená v septembri 2016,

–  so zreteľom na závery Rady z 10. mája 2006 o spoločných hodnotách a zásadách v zdravotníckych systémoch EÚ a na závery Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti zo 6. apríla 2011 a z 10. decembra 2013 o procese úvah o moderných, pružne reagujúcich a udržateľných systémoch zdravotnej starostlivosti,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Efektívne, prístupné a pružné systémy zdravotnej starostlivosti (COM(2014)0215),

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Smerom k harmonizovanému posúdeniu EÚ zameranému na pridanú terapeutickú hodnotu liekov, uverejnenú tematickou sekciou „Hospodárska a vedecká politika“ v roku 2015(7),

–  so zreteľom na správu Svetovej zdravotníckej organizácie s názvom Výbor expertov WHO o výbere základných liekov, 17. – 21. októbra 1977 – WHO Technical Report Series, č. 615, na správu sekretariátu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zo 7. decembra 2001 s názvom Stratégia WHO v oblasti liekov: Revidovaný postup aktualizácie vzorového zoznamu WHO základných liekov (EB109/8), na správu WHO z marca 2015 s názvom Prístup k novým liekom v Európe a na správu WHO z 28. júna 2013 s názvom Prioritné lieky pre Európu a svet,

–  so zreteľom na nariadenie (ES) č. 141/2000 o liekoch na ojedinelé ochorenia,

–  so zreteľom na článok 35 Charty základných práv Európskej únie a článok 6 písm. a ZFEÚ o práve európskych občanov na ochranu zdravia,

–  so zreteľom na články 101 a 102 ZFEÚ, v ktorých sa stanovujú pravidlá hospodárskej súťaže,

–  so zreteľom na vyhlásenie z Dauhy o Dohode o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva a verejnom zdraví (WTO/MIN(01/DEC/2) a na vykonávanie článku 6 vyhlásenia z Dauhy z 1. septembra 2003 (WTO/L/540),

–  so zreteľom na nariadenie (ES) č. 816/2006 o udeľovaní nútených licencií na patenty týkajúce sa výroby farmaceutických výrobkov určených na vývoz do krajín s problémami v oblasti verejného zdravia,

–  so zreteľom na dohodu o spoločnom obstarávaní, ktorú schválila Komisia 10. apríla 2014(8),

–  so zreteľom na konferenciu v Nairobi o rozumnom užívaní liekov, ktorá sa konala v roku 1985,

–  so zreteľom na správu o zmene nariadenia (ES) č. 726/2004, ktorú schválili Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0035/2016) a pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 10. marca 2016(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. septembra 2015 o pracovnom programe Komisie na rok 2016(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2012 o dobrovoľnom a bezplatnom darcovstve tkanív a buniek(11),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre právne veci a Výboru pre petície (A8-0040/2017),

A.  keďže v Charte základných práv Európskej únie sa uznáva základné právo občanov na zdravotnú a lekársku starostlivosť(12);

B.  keďže systémy verejného zdravotníctva sú kľúčové na zaručenie univerzálneho prístupu k zdravotnej starostlivosti, základnému právu európskych občanov; keďže systémy zdravotníctva v EÚ čelia výzvam, akými je starnutie obyvateľstva, rastúca záťaž, ktorú predstavujú chronické choroby, vysoké náklady na vývoj nových technológií, vysoké a stúpajúce výdavky na liečivá a dôsledky hospodárskej krízy na výdavky na zdravotnú starostlivosť; keďže v roku 2014 výdavky vo farmaceutickom odvetví v EÚ predstavovali 17,1 % celkových výdavkov na zdravotníctvo a 1,41 % hrubého domáceho produktu (HDP); keďže tieto problémy podnecujú nutnosť európskej spolupráce a nových politických opatrení na úrovni EÚ i na úrovni členských štátov;

C.  keďže lieky sú skôr jedným z pilierov zdravotnej starostlivosti než iba predmetom obchodu a keďže nedostatočný prístup k základným liekom a vysoké ceny inovačných liekov predstavujú závažnú hrozbu pre udržateľnosť vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti;

D.  keďže pacienti by mali mať prístup k zdravotnej starostlivosti a možnostiam liečby podľa vlastného výberu a preferencie, a to aj pokiaľ ide o doplnkovú a alternatívnu liečbu a lieky;

E.  keďže zaistenie prístupu pacientov k základným liekom je jedným z hlavných cieľov EÚ, WHO, ako aj cieľa udržateľného rozvoja OSN č. 3; keďže všeobecný prístup k liekom závisí od ich včasnej dostupnosti a cenovej dostupnosti pre každého, bez akejkoľvek geografickej diskriminácie;

F.  keďže hospodárska súťaž je dôležitým faktorom v rámci celkovej rovnováhy farmaceutického trhu a môže znížiť náklady, znížiť výdavky na lieky a zlepšiť včasný prístup pacientov k cenovo dostupným liekom a zároveň zabezpečiť dodržiavanie vyšších noriem kvality v procese výskumu a vývoja;

G.  keďže vstup generických liekov na trh je dôležitým mechanizmom na zvýšenie hospodárskej súťaže, zníženie cien a zabezpečenie udržateľnosti systémov zdravotnej starostlivosti; keďže vstup generických liekov na trh by sa nemal odkladať a hospodárska súťaž by nemala byť narúšaná;

H.  keďže pre zdravý a konkurencieschopný trh s liekmi je dôsledná kontrola zákona o hospodárskej súťaži prínosná;

I.  keďže v mnohých prípadoch sa ceny nových liekov za posledné desaťročia zvýšili tak, že sú pre mnohých európskych občanov nedostupné a ohrozujú udržateľnosť vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti;

J.  keďže okrem vysokých cien a cenovej nedostupnosti patrí k ďalším prekážkam v prístupe k liekom nedostatok základných a iných liekov, slabé prepojenie klinických potrieb s výskumom, nedostatočný prístup k zdravotnej starostlivosti a zdravotníckym pracovníkom, neoprávnené administratívne postupy, oneskorenia medzi udelením povolenia na uvedenie na trh a následným rozhodnutím o stanovení cien liekov a o úhradách, nedostupnosť výrobkov, patentové pravidlá a rozpočtové obmedzenia;

K.  keďže s chorobami, ako je hepatitída C, možno úspešne bojovať vďaka včasnej diagnostike v kombinácii s novými a so zaužívanými liekmi, čo v celej EÚ zachráni milióny ľudí;

L.  keďže počet ľudí, ktorým bola diagnostikovaná rakovina, každý deň stúpa a kombinácia zvýšeného výskytu rakoviny medzi obyvateľstvom a nových technologicky vyspelých liekov na rakovinu vedie k situácii, keď celkové náklady na liečbu rakoviny stúpajú, čo vytvára nevídané nároky na rozpočty na zdravotnú starostlivosť a spôsobuje, že mnohí onkologickí pacienti si túto liečbu nemôžu dovoliť, čím sa zvyšuje riziko, že cenová dostupnosť alebo stanovovanie cien liekov bude rozhodujúcim faktorom v onkologickej liečbe pacienta;

M.  keďže nariadenie (ES) č. 1394/2007 o liekoch na inovatívnu liečbu bolo zavedené s cieľom podporiť inovácie v tejto oblasti v celej EÚ a zároveň zaistiť bezpečnosť, ale doteraz bolo schválených len osem nových druhov liečby;

N.  keďže EÚ musela zaviesť stimuly na podporu výskumu v oblastiach, akými sú zriedkavé choroby a detské choroby; keďže nariadenie o liekoch na ojedinelé ochorenia poskytuje dôležitý rámec na podporu výskumu v oblasti liekov na zriedkavé choroby, čím sa výrazne zlepšuje liečba zriedkavých chorôb, v prípade ktorých predtým neexistovala alternatíva, ale keďže však pretrvávajú obavy v súvislosti s jeho vykonávaním;

O.  keďže priepasť medzi rastúcou rezistenciou voči antimikrobiálnym látkam a vývojom nových antimikrobiálnych látok sa prehlbuje a keďže choroby odolné voči liekom by do roku 2050 mohli na celom svete zapríčiniť 10 miliónov úmrtí ročne; keďže podľa odhadov v EÚ každoročne zomrie najmenej 25 000 ľudí v dôsledku infekcií spôsobených rezistentnými baktériami – čo má za dôsledok ročné náklady vo výške 1,5 miliardy EUR – pričom za posledných 40 rokov bola vyvinutá len jedna nová trieda antibiotík;

P.  keďže v posledných desaťročiach sa podarilo dosiahnuť značný pokrok, pokiaľ ide o liečbu predtým neliečiteľných chorôb, čo napríklad znamená, že na HIV/AIDS sa už v súčasnosti v EÚ nezomiera; keďže je však stále mnoho chorôb, na ktoré ešte neexistuje optimálna liečba (vrátane rakoviny, ktorá v EÚ zabíja takmer 1,3 milióna ľudí ročne);

Q.  keďže prístup k cenovo dostupným a vhodným diagnostický testom a očkovacím látkam je rovnako dôležitý ako prístup k bezpečným, účinným a cenovo dostupným liekom;

R.  keďže lieky na inovatívnu liečbu majú potenciál zmeniť liečbu širokej škály stavov, najmä v takých oblastiach chorôb, kde konvenčné prístupy nestačia, a keďže doteraz bolo povolených len niekoľko liekov na inovatívnu liečbu;

S.  keďže určité základné lieky nie sú dostupné v mnohých členských štátoch, čo môže viesť k problémom týkajúcim sa starostlivosti o pacienta; keďže nedostatok liekov môže často nastať buď z dôvodu nelegitímnych podnikateľských stratégií, ako napríklad „zaplať za meškanie“ vo farmaceutickom sektore, alebo z dôvodu politických, výrobných alebo distribučných problémov či paralelného obchodu; keďže článok 81 smernice 2001/83/ES stanovuje opatrenia s cieľom zabrániť nedostatku liekov prostredníctvom tzv. záväzku vyplývajúceho zo služieb vo verejnom záujme, ktorý zaväzuje výrobcov a distribútorov, aby zabezpečili dodávky na vnútroštátne trhy; keďže, ako vyplýva zo štúdie, ktorú dala vypracovať Komisia, záväzok vyplývajúci zo služieb vo verejnom záujme sa v mnohých prípadoch neuplatňuje na výrobcov, ktorí zásobujú distribútorov;

T.  keďže na vytvorenie prostredia nakloneného inováciám, ktoré podporuje prístup pacientov k inovačnej a účinnej liečbe, je potrebný stabilný a predvídateľný regulačný rámec v oblasti duševného vlastníctva, ako aj náležité a včasné uplatňovanie tohto rámca;

U.  keďže cieľom duševného vlastníctva je prospievať spoločnosti a podporovať inovácie, a keďže existuje obava zo zneužitia alebo nesprávneho použitia duševného vlastníctva;

V.  keďže dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (dohoda TRIPS) od roku 1995 stanovuje flexibilitu v oblasti patentov, napríklad nútené licencie;

W.  keďže pilotný projekt Európskej agentúry pre lieky (EMA), ktorý sa začal v roku 2014 a ktorý je známy ako adaptívne spôsoby a uplatňuje sa predovšetkým na liečbu v oblasti vysokých neuspokojených liečebných potrieb, vyvolal intenzívnu diskusiu o pomere prínosu a rizika, pokiaľ ide o poskytnutie skoršieho prístupu na trh pre inovačné lieky na základe menšieho množstva klinických údajov;

X.  keďže ochrana duševného vlastníctva má zásadný význam v oblasti prístupu k liekom a keďže je potrebné identifikovať mechanizmy, ktoré môžu pomôcť bojovať proti javu falšovaných liekov;

Y.  keďže pred niekoľkými rokmi sa na základe európskeho dialógu na vysokej úrovni, ktorého sa zúčastnili hlavné subjekty s rozhodovacou právomocou a zainteresované strany v sektore zdravia („G10“ v rokoch 2001 – 2002, po ktorom nasledovalo farmaceutické fórum v rokoch 2005 – 2008), rozhodlo o vytvorení spoločnej strategickej vízie a podniknutí konkrétnych krokov s cieľom pomôcť konkurencieschopnosti farmaceutického odvetvia;

Z.  keďže len približne 3 % rozpočtov na zdravotníctvo idú na opatrenia na prevenciu a podporu verejného zdravia;

AA.  keďže stanovovanie cien a úhrada liekov sú v právomoci členských štátov a sú regulované na vnútroštátnej úrovni; keďže EÚ stanovuje právne predpisy v oblasti duševného vlastníctva, klinického skúšania, povolenia na uvedenie na trh, transparentnosti pri stanovovaní cien, dohľadu nad liekmi a hospodárskej súťaže; keďže rastúce výdavky vo farmaceutickom odvetví, ako aj pozorované asymetrie medzi farmaceutickými spoločnosťami a členskými štátmi, pokiaľ ide o vyjednávacie schopnosti a informácie o stanovovaní cien, podnecujú ďalšiu európsku spoluprácu a nové politické opatrenia na európskej aj vnútroštátnej úrovni; keďže ceny liekov sú obvykle dohodnuté prostredníctvom dvojstranných a dôverných rokovaní medzi farmaceutickým priemyslom a členskými štátmi;

AB.  keďže väčšina členských štátov má svoje vlastné agentúry hodnotiace úroveň zdravotníckych technológií podľa vlastných kritérií;

AC.  keďže podľa článku 168 ZFEÚ Európsky parlament a Rada môžu – s cieľom riešiť spoločné otázky bezpečnosti – prijať opatrenia, ktorými sa stanovujú vysoké normy kvality a bezpečnosti liekov, a keďže v súlade s článkom 114 ods. 3 ZFEÚ sa v legislatívnych návrhoch, ktoré sa týkajú zdravia, berie ako základ vysoká úroveň ochrany;

Farmaceutický trh

1.  pripája sa k obavám vyjadreným v záveroch Rady z roku 2016 o posilnení vyváženosti farmaceutických systémov v EÚ;

2.  víta závery Rady zo 17. júna 2016, v ktorých vyzvala Komisiu, aby uskutočnila na dôkazoch založenú analýzu celkového vplyvu duševného vlastníctva na inováciu, ako aj na dostupnosť, okrem iného nedostatočných dodávok a odložených alebo neuskutočnených uvedení na trh, a dostupnosť liekov;

3.  pripomína, že právo na zdravie je ľudské právo uznané vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv aj v Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a že toto právo sa týka všetkých členských štátov, keďže ratifikovali medzinárodné zmluvy o ľudských právach, v ktorých sa uznáva právo na zdravie; poukazuje na to, že aby toto právo bolo zaručené, musí sa, okrem iného, zabezpečiť prístup k liekom;

4.  uznáva hodnotu iniciatív občanov, ako sú Európska charta práv pacientov založená na Charte základných práv Európskej únie a Európsky deň práv pacientov, ktorý si na miestnej a národnej úrovni v členských štátoch EÚ každoročne pripomíname 18. apríla; vyzýva Komisiu, aby inštitucionalizovala Európsky deň práv pacientov na úrovni EÚ;

5.  poukazuje na závery neformálneho zasadnutia Rady ministrov zdravotníctva, ktoré sa konalo v Miláne 22. a 23. septembra 2014 počas talianskeho predsedníctva Rady a pri príležitosti ktorého sa mnohé členské štáty zhodli, že je potrebné vyvíjať spoločné úsilie na uľahčenie výmeny najlepších postupov a umožnenie rýchlejšieho prístupu pre pacientov;

6.  prízvukuje potrebu konzistentnosti všetkých politík EÚ (globálne verejné zdravie, rozvoj, výskum a obchod), a preto zdôrazňuje, že otázka prístupu k liekom v rozvojových krajinách sa musí vnímať v širšom kontexte;

7.  zdôrazňuje význam verejného, ako aj súkromného úsilia v oblasti výskumu a vývoja pri objavovaní nových liečebných postupov; zdôrazňuje, že priority v oblasti výskumu sa musia zamerať na zdravotné potreby pacientov a súčasne uznávať záujem farmaceutických spoločností, čo sa týka vytvárania finančnej návratnosti ich investícií, zdôrazňuje, že regulačný rámec musí uľahčiť najlepší možný výsledok pre pacientov a verejný záujem;

8.  zdôrazňuje, že vysoká úroveň verejných prostriedkov využívaných na výskum a vývoj sa nepremieta do cien z dôvodu nedostatočnej vysledovateľnosti verejných finančných prostriedkov a podmienok udeľovania licencií, ktoré bránia spravodlivej verejnej návratnosti verejných investícií;

9.  nabáda k väčšej transparentnosti nákladov na výskum a vývoj, vrátane pomeru výskumu financovaného z verejných prostriedkov a uvádzania liekov na trh;

10.  zdôrazňuje úlohu európskych výskumných projektov a MSP pri zlepšovaní prístupu k liekom na úrovni EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu programu Horizont 2020;

11.  pripomína, že farmaceutický priemysel EÚ je jedným z najkonkurencieschopnejších odvetví v Únii; zdôrazňuje, že zachovanie vysokej kvality inovácie je kľúčom k riešeniu potrieb pacientov a zlepšeniu konkurencieschopnosti; zdôrazňuje, že výdavky na zdravotnú starostlivosť by mali byť považované za verejné investície a že kvalita liekov môže zlepšiť verejné zdravie a umožniť pacientom, aby v zdraví žili dlhšie;

12.  zdôrazňuje, že v Európskej únii, ktorá trpí deindustrializáciou, farmaceutické odvetvie stále ostáva dôležitým priemyselným pilierom a hnacou silou vytvárania pracovných miest;

13.  domnieva sa, že názory európskych občanov vyjadrené v petíciách predložených Európskemu parlamentu majú zásadný význam a európsky zákonodarca by sa im mal venovať prednostne;

14.  zdôrazňuje, že organizácie pacientov by sa mali lepšie zapájať do vymedzovania súkromných a verejných výskumných stratégií v oblasti klinického skúšania, aby sa zabezpečilo, že napĺňajú skutočné neuspokojené potreby európskych pacientov;

15.  poznamenáva, že je v záujme pacientov, aby v prípadoch neuspokojených liečebných potrieb získali rýchly prístup k novým inovačným liekom; zdôrazňuje však, že urýchlenie vydávania povolení na uvedenie na trh by sa nemalo stať pravidlom, ale malo by sa využívať len v prípade vysokých nesplnených liečebných potrieb a nesmie byť motivované komerčným hľadiskom; pripomína, že spoľahlivé klinické skúšanie a dôkladné monitorovanie dohľadu nad liekmi sú nutné na posúdenie kvality, efektívnosti a bezpečnosti nových liekov;

16.  so znepokojením poznamenáva, že 5 % všetkých hospitalizácií v EÚ je výsledkom nežiaducich účinkov liekov a že tieto nežiaduce účinky sú piatou najčastejšou príčinou úmrtia v nemocniciach;

17.  upozorňuje na vyhlásenie o dohode TRIPS a verejnom zdraví prijaté 14. novembra 2001, v ktorom sa uvádza, že dohoda TRIPS by sa mala uplatňovať a vykladať spôsobom, ktorý je prospešný pre verejné zdravie – podnecujúc prístup k existujúcim liekom a vývoj nových liekov; v tejto súvislosti berie na vedomie rozhodnutie Rady pre dohodu TRIPS v rámci WTO zo 6. novembra 2015 o rozšírení výnimky z patentov na lieky pre najmenej rozvinuté krajiny do januára 2033;

18.  zdôrazňuje naliehavú potrebu rozvíjať miestne kapacity v oblasti farmaceutického výskumu v rozvojových krajinách s cieľom preklenúť pretrvávajúce rozdiely vo výskume a výrobe liekov prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev na vývoj produktov a zriaďovania otvorených stredísk pre výskum a výrobu;

Hospodárska súťaž

19.  vyjadruje poľutovanie nad súdnymi konaniami, ktorých cieľom je oddialiť vstup generických liekov na trh; konštatuje, že podľa záverečnej správy Komisie o preskúmaní vo farmaceutickom odvetví sa počet súdnych sporov medzi rokmi 2000 a 2007 zvýšil štvornásobne, takmer 60 % prípadov sa týkalo druhej generácie patentov a na ich vyriešenie bolo treba v priemere dva roky;

20.  zdôrazňuje, že lepšia právna regulácia podporí konkurencieschopnosť; uznáva tiež význam a účinnosť antitrustových nástrojov zameraných na protisúťažné správanie, ako je zneužitie alebo nesprávne použitie patentových systémov a systému povoľovania liekov, čo je v rozpore s článkami 101 a/alebo 102 ZFEÚ;

21.  zdôrazňuje, že biologicky podobné lieky umožnili intenzívnejšiu hospodársku súťaž, nižšie ceny a úspory pre systémy zdravotnej starostlivosti, a tým pomohli zlepšiť prístup pacientov k liekom; zdôrazňuje, že pridaná hodnota a hospodársky vplyv biologicky podobných liekov na udržateľnosť systémov zdravotnej starostlivosti by sa mali analyzovať, ich vstup na trh by sa nemal odkladať, a tam, kde je to potrebné, by sa mali preskúmať opatrenia na podporu ich uvedenia na trh;

22.  zdôrazňuje, že stanovovanie cien liekov v závislosti od ich hodnoty sa môže zneužívať ako ekonomická stratégia na maximalizáciu zisku a viesť k stanovovaniu cien, ktoré sú neúmerné ich štruktúre nákladov, čo je v rozpore s optimálnym rozdelením sociálneho blahobytu;

23.  uznáva, že použitie lieku mimo schválenej registrácie môže byť prínosom pre pacientov v prípade, že nie sú k dispozícii schválené alternatívy; so znepokojením konštatuje, že pacienti sú vystavení zvýšenému riziku z dôvodu nedostatku spoľahlivých dôkazov preukazujúcich bezpečnosť a efektívnosť použitia lieku mimo schválenej registrácie, chýbajúceho informovaného súhlasu a väčších ťažkostí pri monitorovaní nežiaducich účinkov; zdôrazňuje, že určité podskupiny obyvateľstva, ako sú deti a starší ľudia, sú obzvlášť vystavení týmto praktikám;

Stanovovanie cien a transparentnosť

24.  poukazuje na to, že pacienti sú najslabším článkom v prístupe k liekom a že problémy spojené s prístupom k liekom by na nich nemali negatívne vplývať;

25.  zdôrazňuje, že väčšina vnútroštátnych a regionálnych agentúr pre hodnotenie zdravotníckych technológií už využíva rôzne kritériá klinického, hospodárskeho a sociálneho prínosu na zhodnotenie nových liekov s cieľom podporiť svoje rozhodnutia, pokiaľ ide o stanovenie cien a úhrady;

26.  zdôrazňuje, že je dôležité posudzovať skutočnú a na dôkazoch založenú terapeutickú pridanú hodnotu nových liekov v porovnaní s najlepšou dostupnou alternatívou;

27.  so znepokojením konštatuje, že údaje, ktorú sú podkladom pre zhodnotenie pridanej hodnoty inovačných liekov, sú často obmedzené a nie sú dostatočne presvedčivé na to, aby podporili spoľahlivé rozhodovanie o stanovení cien;

28.  zdôrazňuje, že hodnotenie zdravotníckych technológií musí byť dôležitým a účinným nástrojom na zlepšenie prístupu k liekom, prispievať k udržateľnosti vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti, umožňovať vytváranie stimulov pre inovácie a zabezpečovať vysokú pridanú terapeutickú hodnotu pre pacientov; okrem toho poznamenáva, že zavedením spoločných hodnotení zdravotníckych technológií na úrovni EÚ by sa predišlo roztrieštenosti systémov hodnotenia, zdvojovaniu úsilia a zlému prideľovaniu zdrojov v rámci EÚ;

29.  poukazuje na to, že v snahe rozvíjať bezpečné a účinné politiky v oblasti zdravia zamerané na pacienta a čo najviac zvýšiť účinnosť zdravotníckych technológií by hodnotenie takýchto technológií malo byť multidisciplinárnym procesom, ktorý zahŕňa spoločenské, ekonomické a etické informácie o používaní danej technológie, prostredníctvom uplatňovania vysokých noriem a systematickým, nezávislým, objektívnym, reprodukovateľným a transparentným spôsobom;

30.  domnieva sa, že cena lieku by mala pokrývať náklady na vývoj a výrobu tohto lieku a mala by byť primeraná konkrétnej hospodárskej situácii krajiny, kde sa liek uvádza na trh, ako aj byť v súlade s pridanou liečebnou hodnotou, ktorú prináša pacientom, a zároveň zabezpečiť prístup pacientov, udržateľnú zdravotnú starostlivosť a odmeňovanie za inovácie;

31.  poukazuje na to, že aj keď má nový liek vysokú pridanú hodnotu, cena by nemala byť taká vysoká, aby v EÚ bránila udržateľnému prístupu k nemu;

32.  je presvedčený, že pri stanovení cien liekov a postupov ich uhrádzania treba zohľadňovať skutočnú pridanú terapeutickú hodnotu lieku, sociálny vplyv, náklady a prínosy, vplyv na rozpočet a efektívnosť pre systém verejného zdravotníctva;

33.  so znepokojením konštatuje, že pre slabšiu vyjednávaciu silu malých krajín a krajín s nižšími príjmami sú lieky v týchto členských štátoch porovnateľne menej cenovo dostupné, a to najmä v oblasti onkologickej liečby; v kontexte medzinárodného stanovovania referenčných cien vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou transparentnosťou cenníkových cien liekov v porovnaní so skutočnými cenami a nad informačnou asymetriou, ktorú to prináša do rokovaní medzi priemyslom a vnútroštátnymi systémami zdravotnej starostlivosti;

34.  poukazuje na to, že smernica 89/105/EHS (ďalej len „smernica o transparentnosti“) nebola 20 rokov revidovaná a že medzičasom došlo v úniovom zdravotnom systéme k významným zmenám;

35.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že treba zabezpečiť nezávislé procesy zberu a analýzy údajov a transparentnosť;

36.  poznamenáva, že projekt EURIPID potrebuje od členských štátov väčšiu transparentnosť, aby zahŕňal ceny, ktoré reálne platia;

37.  vyjadruje presvedčenie, že je potrebný strategický prelom v oblasti prevencie ochorení, pretože ju možno považovať za kľúčový faktor znižovania užívania liekov a zároveň za záruku vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia; vyzýva EÚ a členské štáty, aby posilnili právne predpisy zamerané na podporu udržateľnej výroby potravín a prijali všetky potrebné iniciatívy s cieľom podporiť zdravé a bezpečné návyky, napríklad zdravú výživu;

Právomoci EÚ a spolupráca

38.  pripomína, že v súlade s článkom 168 ZFEÚ pri stanovení a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie sa má zabezpečiť vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia;

39.  zdôrazňuje význam posilnenia transparentnosti a zintenzívnenia dobrovoľnej spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti stanovovania cien a úhrady liekov, s cieľom zabezpečiť udržateľnosť systémov zdravotnej starostlivosti a chrániť práva európskych občanov na prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti;

40.  pripomína, že transparentnosť vo všetkých úniových a vnútroštátnych inštitúciách a agentúrach je zásadná pre správne fungovanie demokracie, a že odborníci, ktorí sú zapojení do autorizačného postupu, by sa nemali nachádzať v situácii konfliktu záujmov;

41.  víta iniciatívy, ako je iniciatíva za inovačnú medicínu, ktoré spájajú súkromný a verejný sektor s cieľom podnietiť výskum a urýchliť prístup pacientov k inovatívnym spôsobom liečby a zároveň riešiť neuspokojené liečebné potreby; vyjadruje však poľutovanie nad nízkou úrovňou verejnej návratnosti verejných investícií vzhľadom na nedostatočné podmienky prístupu k verejnému financovaniu EÚ; ďalej konštatuje, že IIL 2, druhá a súčasná fáza IIL, je z veľkej časti financovaná z peňazí daňových poplatníkov EÚ, pričom zdôrazňuje potrebu posilnenia vedúcej úlohy EÚ pri uprednostňovaní potrieb verejného zdravia v rámci výskumu IIL 2 a zahrnutie širokej výmeny údajov, spoločných politík riadenia duševného vlastníctva v oblasti zdravia, transparentnosti a spravodlivej verejnej návratnosti investícií;

42.  zdôrazňuje postup EÚ pre spoločné obstarávanie liekov, ktorý sa v súlade s rozhodnutím č. 1082/2013/EÚ používa na nákup očkovacích látok; nabáda členské štáty, aby v plnej miere využívali tento nástroj, napríklad v prípade nedostatku dojčenských očkovacích látok;

43.  so znepokojením konštatuje, že EÚ zaostáva za USA, pokiaľ ide o štandardizované a transparentné mechanizmy predkladania správ o príčinách nedostatku liekov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navrhli a zaviedli takýto nástroj pre tvorbu politiky založenú na dôkazoch;

44.  pripomína význam digitálnej agendy pre zdravie a potrebu uprednostniť vývoj a realizáciu riešení súvisiacich s elektronickým a mobilným zdravotníctvom na zaistenie nových bezpečných, spoľahlivých, dostupných, moderných a udržateľných modelov zdravotnej starostlivosti pre pacientov, poskytovateľov starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov a platcov;

45.  pripomína, že najmenej rozvinuté krajiny sú najviac postihnuté chorobami súvisiacimi s chudobou, najmä HIV/AIDS, maláriou, tuberkulózou, ochoreniami pohlavných orgánov a infekčnými a kožnými chorobami;

46.  poukazuje na skutočnosť, že v rozvojových krajinách majú ženy a deti horší prístup k liekom ako dospelí muži, a to z dôvodu nedostatočnej dostupnosti, prístupu, finančnej dostupnosti a prijateľnosti, pokiaľ ide o liečbu, čo je výsledkom diskriminácie založenej na kultúrnych, náboženských a sociálnych faktoroch a nízkej kvalite zdravotníckych zariadení;

47.  konštatuje, že tuberkulóza sa stala popredným svetovým infekčným zabijakom a že najnebezpečnejšou formou choroby je choroba odolná voči viacerým liekom; zdôrazňuje význam riešenia vznikajúcej krízy antimikrobiálnej rezistencie (AMR), a to aj prostredníctvom financovania výskumu a vývoja nových nástrojov na očkovacie látky, diagnostiku a liečbu tuberkulózy, pričom treba zabezpečiť udržateľný a cenovo dostupný prístup k týmto novým nástrojom, s cieľom zabezpečiť, aby sa nikoho nezabudlo;

Duševné vlastníctvo a výskum a vývoj

48.  pripomína, že práva duševného vlastníctva umožňujú lehotu exkluzivity, ktorá sa musí dôkladne a účinne regulovať, monitorovať a vykonávať príslušnými orgánmi, aby sa zabránilo konfliktu so základným ľudským právom na ochranu zdravia a zároveň sa podporila kvalita inovácie a konkurencieschopnosť; zdôrazňuje, že Európsky patentový úrad (EPÚ) a členské štáty by mali patenty udeľovať len tým liekom, ktoré dôsledne spĺňajú požiadavky na udelenie patentu uvedené v Európskom patentovom dohovore, t. j. výrobkom, ktoré sú nové, zahŕňajú vynálezcovskú činnosť a sú priemyselne využiteľné;

49.  zdôrazňuje, že zatiaľ čo niektoré nové lieky sú príkladmi prelomových inovácií, iné nové lieky sa vzhľadom na ich nedostatočnú terapeutickú pridanú hodnotu nemôžu považovať za skutočné inovácie (tzv. imitujúce látky známe ako „me-too“); pripomína, že prírastkové inovácie môžu byť zároveň prospešné pre pacientov a že zmena účelu a zmena v zložení známych molekúl môžu priniesť terapeutickú pridanú hodnotu, čo by sa malo dôsledne zvážiť; varuje pred možným zneužitím pravidiel týkajúcich sa ochrany duševného vlastníctva umožňujúcich (predlžovanie platnosti) patentových práv a vyhýbanie sa hospodárskej súťaži;

50.  uznáva pozitívny vplyv nariadenia (ES) č. 141/2000 o liekoch na ojedinelé ochorenia, ktoré umožnilo uvedenie celého radu inovatívnych výrobkov na trh určených pre pacientov bez liečby; berie na vedomie obavy týkajúce sa možného nesprávneho uplatňovania kritérií na určenie liekov na zriedkavé choroby a možný vplyv tejto skutočnosti na rastúci počet povolení liekov na zriedkavé choroby; uznáva, že lieky na zriedkavé choroby sa môžu použiť aj mimo schválenej registrácie alebo na iné účely a môžu sa povoliť na dodatočné indikácie, čo umožňuje zvýšenie predaja; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila vyvážené stimuly bez toho, aby odradila od inovácií v tejto oblasti; zdôrazňuje, že ustanovenia v nariadení o liekoch na zriedkavé choroby by mali byť uplatniteľné iba vtedy, ak budú splnené príslušné kritériá;

51.  berie na vedomie skutočnosť, že Dohoda TRIPS v rámci WTO zabezpečuje flexibilitu patentových práv, napríklad nútené licencie, ktoré reálne znížili ceny; konštatuje, že tieto možnosti možno uplatniť ako účinný nástroj vo výnimočných prípadoch stanovených zákonom každého člena WTO na riešenie problémov v oblasti verejného zdravia, s cieľom umožniť poskytovanie základných liekov za dostupné ceny v rámci domácich programov verejného zdravia a na ochranu a podporu verejného zdravia;

Odporúčania

52.  požaduje opatrenia na úrovni členských štátov a na úrovni EÚ na zaručenie práva pacientov na univerzálny, cenovo dostupný, účinný, bezpečný a včasný prístup k základným a inovatívnym spôsobom liečby, zabezpečenie udržateľnosti systémov verejného zdravotníctva a zabezpečenie budúcich investícií do farmaceutickej inovácie; zdôrazňuje, že prístup pacientov k liekom je spoločnou zodpovednosťou všetkých aktérov systému zdravotnej starostlivosti;

53.  vyzýva Radu a Komisiu, aby posilnili rokovacie kapacity členských štátov na zabezpečenie cenovo dostupného prístupu k liekom v celej EÚ;

54.  berie na vedomie správu skupiny na vysokej úrovni, ktorá funguje pod generálnym tajomníkom OSN, o prístupe k liekom;

55.  konštatuje, že zmena účelu existujúcich liekov pre nové indikácie môže byť spojená so zvýšením cien; žiada Komisiu, aby zhromaždila a analyzovala údaje o raste cien v prípade zmeny účelu liekov a podala správu Európskemu parlamentu a Rade o vyvážení a proporcionalite stimulov, ktoré podporujú priemysel, aby investoval do zmeny účelu liekov;

56.  vyzýva členské štáty, aby rozvíjali úzku spoluprácu s cieľom bojovať proti takejto roztrieštenosti trhu, najmä rozvíjaním spoločných postupov a výsledkov hodnotenia zdravotníckych technológií, a aby pracovali na spoločných kritériách, ktorými by sa riadili rozhodnutia o cenách a úhradách na vnútroštátnej úrovni;

57.  vyzýva Komisiu, aby zrevidovala smernicu o transparentnosti so zameraním na zaručenie včasného vstupu generických a biologicky podobných liekov na trh, ukončenie väzby na patent podľa usmernení Komisie, urýchlenie rozhodnutí o stanovovaní cien a úhradách v súvislosti s generickými liekmi a zamedzenie viacnásobného prehodnocovania prvkov podporujúcich povolenie na uvedenie na trh; je presvedčený, že tento krok maximalizuje úspory pre štátne rozpočty na zdravotníctvo, zlepší cenovú dostupnosť, urýchli prístup pacientov k liekom a zabráni administratívnej záťaži pre spoločnosti vyrábajúce generické a biologicky podobné lieky;

58.  vyzýva Komisiu, aby navrhla novú smernicu o transparentnosti postupov stanovovania cien a systémov úhrad s ohľadom na výzvy spojené s trhom;

59.  požaduje, aby sa smernica 89/105/EHS nahradila novou smernicou o transparentnosti, a to s cieľom zabezpečiť účinné kontroly a plnú transparentnosť postupov používaných na stanovenie cien a úhrad liekov v členských štátoch;

60.  vyzýva členské štáty, aby smernicu 2011/24/EÚ o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti vykonávali spravodlivo a vyhýbali sa obmedzovaniu uplatňovania pravidiel vzťahujúcich sa na preplácanie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti vrátane preplácania liekov, ktoré by mohlo predstavovať svojvoľnú diskrimináciu alebo neodôvodnenú prekážku voľného pohybu;

61.  vyzýva Komisiu, aby účinne monitorovala a posudzovala vykonávanie smernice 2011/24/EÚ v členských štátoch a naplánovala a vykonala jej formálne hodnotenie, ktoré zahrnie sťažnosti, porušenia a všetky transpozičné opatrenia;

62.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali výskum a vývoj motivovaný neuspokojenými potrebami pacientov, ako napríklad výskum nových antimikrobiálnych látok, a koordinovali pritom verejné zdroje pre výskum v oblasti zdravotnej starostlivosti účinným a efektívnym spôsobom a podporovali sociálnu zodpovednosť vo farmaceutickom odvetví;

63.  vyzýva členské štáty, aby stavali na príklade existujúcich iniciatív v EÚ, ktorý je zameraný na podporu nezávislého výskumu v oblastiach záujmu vnútroštátnych zdravotníckych služieb, ktorými sa komerčný výskum dostatočne nezaoberá (napr. antimikrobiálna rezistencia), a tých pacientov, ktorí sú zvyčajne vylúčení z klinických štúdií, ako sú deti, tehotné ženy a starší ľudia;

64.  zdôrazňuje hrozbu rastúcej antimikrobiálnej rezistencie a skutočnosť, že naliehavosť hrozby antimikrobiálnej rezistencie nedávno uznala OSN; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoje opatrenia na boj proti antimikrobiálnej rezistencii, podporovala výskum a vývoj v tejto oblasti a aby predložila nový a komplexný akčný plán EÚ na základe prístupu „jedno zdravie“;

65.  uznáva, že stimuly predložené v nariadení (ES) č. 1901/2006 o liekoch na pediatrické použitie sa neukázali ako účinné pre stimulovanie inovácie liekov pre deti, konkrétne v oblasti onkológie a neonatológie; vyzýva Komisiu, aby preskúmala existujúce prekážky a navrhla opatrenia na podporu napredovania v tejto oblasti;

66.  vyzýva Komisiu, aby podporovala iniciatívy na vedenie výskumu v rámci verejného a súkromného sektora zameraného na zabezpečenie inovatívnych liekov na liečbu detských ochorení;

67.  vyzýva Komisiu, aby okamžite začala pracovať na správe požadovanej v článku 50 nariadenia o liekoch na pediatrické použitie a na zmene právnych predpisov s cieľom riešiť nedostatok inovácií v pediatrickej onkologickej liečbe prostredníctvom revízie kritérií, ktoré umožnia odchýlku od výskumného pediatrického plánu, a zabezpečením, aby sa tieto plány včas realizovali pri vývoji liekov, aby už deti nemuseli čakať na prístup k novej inovatívnej liečbe dlhšie, než je potrebné;

68.  vyzýva Komisiu, aby podporovala výskum liekov pre pacientky v rámci verejného a súkromného sektora s cieľom odstrániť rodovú nerovnosť pri výskume a vývoji a umožniť všetkým občanom, aby využívali spravodlivejší prístup k liekom;

69.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali strategické plány s cieľom zabezpečiť prístup k liekom na záchranu života; v tomto smere požaduje koordináciu plánu na eradikáciu hepatitídy C v EÚ pomocou nástrojov, ako je európske spoločné obstarávanie;

70.  požaduje stanovenie rámcových podmienok v oblasti výskumnej a medicínskej politiky spôsobom, ktorý podporuje inováciu, najmä v súvislosti s chorobami, ako je rakovina, ktoré sa ešte nedajú liečiť v uspokojivej miere;

71.  vyzýva Komisiu, aby prijala ďalšie opatrenia na podporu rozvoja liekov na inovatívnu liečbu a na podporu prístupu pacientov k týmto liekom;

72.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala celkový vplyv duševného vlastníctva na inovácie liekov a na prístup pacientov k liekom, a to prostredníctvom dôkladnej a objektívnej štúdie, ako to požadovala Rada v záveroch zo 17. júna 2016, a aby predovšetkým v tejto štúdii analyzovala vplyv dodatkových ochranných osvedčení, exkluzivity údajov a trhovej exkluzivity na kvalitu inovácie a hospodárskej súťaže;

73.  vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila vykonávanie regulačného rámca pre lieky na zriedkavé choroby (najmä pokiaľ ide o pojem neuspokojené liečebné potreby, ako tento pojem vykladať a aké kritériá sa musia splniť, aby bolo možné identifikovať nesplnené liečebné potreby), aby poskytla usmernenia o prioritných neuspokojených liečebných potrebách, zhodnotila existujúce systémy stimulov na rozvoj účinných, bezpečných a cenovo dostupných liekov na zriedkavé choroby v porovnaní s najlepšími dostupnými alternatívami, aby podporila európsky register zriedkavých chorôb a referenčných centier a aby sa zabezpečila správne vykonávanie týchto právnych predpisov;

74.  víta právne predpisy v oblasti dohľadu nad liekmi z roku 2010 a z roku 2012; vyzýva Komisiu, EMA a členské štáty, aby naďalej monitorovali vykonávanie právnych predpisov v oblasti dohľadu nad liekmi, aby o tomto vykonávaní uverejňovali správy a aby zabezpečili hodnotenia účinnosti a nežiaducich účinkov liekov uskutočňované po udelení povolenia;

75.  vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s Európskou agentúrou pre lieky a so zainteresovanými stranami na zavedení metodických pokynov pre povinné hlásenie nežiaducich účinkov a výsledkov použitia lieku mimo schválenej registrácie, a zabezpečila registre pacientov s cieľom posilniť dôkazovú základňu a znížiť riziká pre pacientov;

76.  vyzýva Komisiu, aby podporovala otvorené údaje pri výskume liekov financovanom z verejných prostriedkov, a aby podporovala podmienky, ako napríklad dostupné ceny a nevýhradnosť alebo spoluvlastníctvo práv duševného vlastníctva, pokiaľ ide o projekty financované z verejných grantov EÚ, ako je program Horizont 2020 a iniciatíva za inovačnú medicínu;

77.  vyzýva Komisiu, aby podporovala etické správanie a transparentnosť vo farmaceutickom odvetví, najmä pokiaľ ide o klinické skúšanie a skutočné náklady na výskum a vývoj, v postupoch povoľovania a posudzovania inovácií;

78.  berie na vedomie využívanie adaptívnych spôsobov na podporu rýchlejšieho prístupu pacientov k liekom; zdôrazňuje vyššiu mieru neistoty, pokiaľ ide o bezpečnosť a účinnosť nových liekov pri ich vstupe na trh; zdôrazňuje obavy týkajúce sa adaptívnych spôsobov, ktoré vyjadril zdravotnícky personál, organizácie občianskej spoločnosti a regulačné orgány; zdôrazňuje kľúčový význam riadneho vykonávania systému dohľadu po uvedení výrobkov na trh; je presvedčený, že adaptívne spôsoby by sa mali obmedzovať na osobitné prípady, keď ide o vysokú neuspokojenú liečebnú potrebu, a vyzýva Komisiu a EMA, aby zaviedli usmernenia na zaistenie bezpečnosti pacientov;

79.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dôkladné posúdenie kvality, bezpečnosti a účinnosti v ktoromkoľvek zrýchlenom postupe povoľovania a aby zabezpečila, aby tieto povolenia boli umožnené prostredníctvom podmieneného schválenia, a to len vo výnimočných prípadoch, keď sa jednoznačne zistila neuspokojená liečebná potreba, a aby zabezpečila, aby sa zaviedol transparentný a zodpovedný proces po vydaní povolenia na monitorovanie bezpečnosti, kvality a účinnosti, ako aj sankcie za nesúlad;

80.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili rámec na presadzovanie, zabezpečenie a posilnenie konkurencieschopnosti a používanie generických a biosimilárnych liekov, a aby zároveň zaistila ich rýchlejšie uvedenie na trh a monitorovanie nekalých praktík v súlade s článkami 101 a 102 ZFEÚ a aby v tejto súvislosti každé dva roky predkladala správu; zároveň vyzýva Komisiu, aby monitorovala dohody o vysporiadaní týkajúcom sa patentov medzi originátorskými a generickými odvetviami, ktoré môžu byť zneužité na obmedzovanie vstupu generických liekov na trh;

81.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala v monitorovaní a vyšetrovaní potenciálnych prípadov zneužívania trhu a v prípade potreby ich zintenzívnila vrátane stratégie „zaplať za meškanie“, nadmerných cien, ako aj ďalších foriem obmedzenia na trhu, ktoré osobitne súvisia s farmaceutickými spoločnosťami pôsobiacimi v rámci EÚ, v súlade s článkami 101 a 102 ZFEÚ;

82.  vyzýva Komisiu, aby do nariadenia (ES) č. 469/2009 zaviedla výnimku z dodatkového ochranného osvedčenia pre výrobcov, na základe ktorej by sa povoľovala výroba generických a biologicky podobných liekov v Európe s cieľom vyvážať ich do krajín, v ktorých sa dodatkové ochranné osvedčenia neuplatňujú alebo v ktorých už vypršala ich platnosť, a to bez ohrozenia exkluzivity udelenej na základe systému dodatkových ochranných osvedčení na chránených trhoch; je presvedčený, že takéto ustanovenia by mohli mať priaznivý vplyv na prístup k vysokokvalitným liekom v rozvojových a najmenej rozvinutých krajinách a na zintenzívnenie výroby a výskumu a vývoja v EÚ, vytváranie nových miest a podnecovanie hospodárskeho rastu;

83.  vyzýva Komisiu, aby dodržiavala a posilnila právne predpisy EÚ v oblasti hospodárskej súťaže a svoje kompetencie na farmaceutickom trhu s cieľom bojovať proti zneužívaniu a podporovať spravodlivé ceny pre pacientov;

84.  vyzýva Komisiu, aby posilnila dialóg o neuspokojených liečebných potrebách medzi všetkými príslušnými zainteresovanými stranami, pacientmi, zdravotníckymi pracovníkmi, regulačnými orgánmi, orgánmi na hodnotenie zdravotníckych technológií, platcami a vývojármi počas celej životnosti liekov;

85.  vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila legislatívny návrh týkajúci sa európskeho systému na posudzovanie zdravotníckych technológií, harmonizovala transparentné kritériá posudzovania zdravotníckych technológií na účely posúdenia pridanej terapeutickej hodnoty liekov v porovnaní s najlepšími dostupnými alternatívami berúc do úvahy, okrem iného, úroveň inovácií a hodnotu pre pacientov, aby zaviedla povinné posúdenia relatívnej účinnosti na úrovni EÚ ako prvý krok pre nové lieky a zaviedla európsky systém klasifikácie na mapovanie ich úrovne terapeutickej pridanej hodnoty prostredníctvom nezávislého a transparentného postupu, aby sa predišlo konfliktom záujmov; domnieva sa, že takéto právne predpisy zabezpečia, aby sa výstup hodnotenia zdravotníckych technológií spoločne vypracovaný na úrovni EÚ, používal na vnútroštátnej úrovni; okrem toho vyzýva Komisiu, aby posilnila včasné dialógy a zvážila koordinačný mechanizmus založený na nezávislom orgáne, čo by mohlo podporiť spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi uskutočňujúcimi hodnotenie zdravotníckych technológií a zároveň zabezpečiť, že odborné kapacity v oblasti hodnotenia zdravotníckych technológií zostanú v rukách vnútroštátnych (a regionálnych) orgánov hodnotenia zdravotníckych technológií;

86.  vyzýva Radu na posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o postupy stanovovania cien, aby si mohli vymieňať informácie predovšetkým o dohodách o rokovaní a osvedčených postupoch a predchádzať zbytočným administratívnym požiadavkám a prieťahom; vyzýva Komisiu a Radu, aby preskúmali klinické, hospodárske a sociálne kritériá, ktoré už uplatňujú niektoré národné agentúry posudzovanie zdravotníckych technológií, a aby pritom rešpektovali právomoci členských štátov;

87.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa dohodli na spoločnom vymedzení „pridanej terapeutickej hodnoty liekov“, a to za účasti odborníkov z členských štátov; v tejto súvislosti poukazuje na vymedzenie pojmu „pridaná terapeutická hodnota“, ktorý sa používa pre lieky na pediatrické použitie;

88.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby stanovili a/alebo vypracovali rámce, štruktúry a metodiky s cieľom zmysluplne začleniť evidenciu pacientov vo všetkých fázach cyklu výskumu a vývoja liekov, a to od začiatku dialógu až po regulačné schválenie, posudzovanie zdravotníckych technológií, posúdenie relatívnej účinnosti a prijímanie rozhodnutí o stanovovaní cien liekov a ich úhrade za účasti pacientov a ich zastupujúcich organizácií;

89.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali väčšie verejné investície do výskumu na základe neuspokojených liečebných potrieb, zabezpečili návratnosť verejných investícií a aby zaviedli podmienené financovanie na základe nevýhradných licencií a cenovo dostupných liekov;

90.  vyzýva Radu, aby podporovala racionálne používanie liekov v celej EÚ a zároveň podporovala kampane a vzdelávacie programy zamerané na zvýšenie povedomia občanov o racionálnom používaní liekov, s cieľom zabrániť nadmernej spotrebe najmä antibiotík a podporovať využívanie predpisovania liekov zdravotníckymi odborníkmi na základe aktívnych zásad, ako aj podávanie generických liekov;

91.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili dostupnosť lekární vrátane ich hustoty v mestských a vidieckych oblastiach, počtu odborných zamestnancov, primeraných otváracích hodín, kvalitatívneho poradenstva a poradenskej služby;

92.  vyzýva Komisiu a Radu, aby vyvinuli opatrenia, ktoré pacientom zabezpečia cenovo dostupný prístup k liekom a prinesú prospech spoločnosti, pričom by sa malo zabrániť akémukoľvek neprijateľnému vplyvu na rozpočet zdravotníctva, aby zaviedli rôzne opatrenia, ako napríklad mapovanie perspektív, včasný dialóg, inovačné modely stanovovania cien, dobrovoľné spoločné obstarávania a dobrovoľná spolupráca pri rokovaniach o cenách, ako je to v prípade iniciatívy medzi krajinami Beneluxu a Rakúskom, a aby preskúmali početné nástroje založené na mechanizmoch oddelenia nákladov a cien pre zanedbávané oblasti výskumu, ako je antimikrobiálna rezistencia a choroby súvisiace s chudobou;

93.  vyzýva Komisiu, aby so všetkými zainteresovanými stranami definovala, ako by sa kritérium ekonomicky najvýhodnejšej ponuky (MEAT) opísané v smernici o verejnom obstarávaní, ktoré sa nevzťahuje iba na kritérium najnižšej ceny, mohlo čo najlepšie vzťahovať na výberové ponuky na lieky do nemocníc na vnútroštátnej úrovni s cieľom umožniť udržateľnú a zodpovednú dodávku liekov; nabáda členské štáty, aby do svojich vnútroštátnych právnych predpisov najlepším spôsobom transponovali kritérium ekonomicky najvýhodnejšej ponuky pre lieky;

94.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začali strategický dialóg na vysokej úrovni so všetkými príslušnými zúčastnenými stranami, spolu so zástupcami Komisie, Európskeho parlamentu, členských štátov, organizácií pacientov, platobných agentúr, zdravotníckeho personálu a so zástupcami akademickej a vedeckej obce, ako aj z odvetvia, o súčasnom a budúcom vývoji farmaceutického systému v EÚ, s cieľom zaviesť krátkodobé, strednodobé a dlhodobé holistické stratégie na zabezpečenie prístupu k liekom, ako aj na udržateľnosť systémov zdravotnej starostlivosti a konkurencieschopnosti farmaceutického priemyslu, čo bude viesť k dostupným cenám a rýchlejšiemu prístupu pacientov k liekom;

95.  vyzýva Komisiu a Radu, aby vymedzili jasné pravidlá týkajúce sa nezlučiteľnosti, konfliktu záujmov a transparentnosti v inštitúciách EÚ a pre odborníkov zapojených do otázok súvisiacich s liekmi; vyzýva odborníkov zapojených do procesu povoľovania, aby uverejnili svoj životopis a podpísali vyhlásenia o neexistencii konfliktu záujmov;

96.  vyzýva Komisiu a vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže, aby monitorovali nekalé praktiky s cieľom chrániť spotrebiteľov pred umelo vysokými cenami liekov;

97.  vyzýva Komisiu a Súdny dvor Európskej únie, aby v súlade s článkom 102 ZFEÚ objasnili, čo predstavuje zneužitie dominantného postavenia v dôsledku účtovania vysokých cien;

98.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využívali pružné ustanovenia v dohode TRIPS Svetovej obchodnej organizácie a koordinovali a objasnili ich používanie, ak to bude potrebné;

99.  vyzýva Komisiu, aby aspoň každých päť rokov predložila správu Rade a Európskemu parlamentu o prístupe k liekom v EÚ, a aby podávala pravidelnejšie správy v prípadoch mimoriadnych problémov, pokiaľ ide o prístup k liekom;

100.  vyzýva Komisiu, aby odporučila opatrenia na zlepšenie miery schvaľovania nových liečebných postupov a ich poskytovania pacientom;

101.  vyzýva Komisiu a Radu, aby vypracovali lepšie vymedzenie pojmu nedostatok liekov a analyzovali príčiny a aby v tejto súvislosti posúdili dôsledky kvót súbežného obchodovania a dodávky, aby zostavili a spolu s členskými štátmi, agentúrou EMA a zainteresovanými stranami aktualizovali zoznam základných liekov s nedostatočnou dodávkou, a to s použitím zoznamu WHO ako referencie, aby monitorovali súlad s článkom 81 smernice 2001/83/ES o nedostatočných dodávkach, preskúmali mechanizmy na riešenie stiahnutia účinných liekov z trhu z čisto komerčných dôvodov a aby prijali opatrenia na odstránenie týchto nedostatkov;

102.  vyzýva Komisiu a Radu, aby zriadili mechanizmus, v rámci ktorého možno každoročne nahlasovať nedostatok liekov v celej EÚ;

103.  vyzýva Komisiu a Radu, aby preskúmali štatutárny základ Európskej agentúry pre lieky a zvážili zvýšenie jej právomoci na koordinovanie celoeurópskej aktivity zameranej na odstránenie nedostatku liekov vo všetkých členských štátoch EÚ;

104.  zdôrazňuje, že budovanie silných systémov dohľadu a dodávky na všetkých úrovniach – od miestnej cez okresnú, krajskú a celoštátnu úroveň –, ktoré sú podporované kvalitnými laboratórnymi službami a silnými logistickými systémami, môže zreálniť prístup k liekom, zatiaľ čo prevod zdravotných technológií (prostredníctvom licenčných dohôd, poskytovania informácií, know-how a zručností, až po technické materiály a vybavenie) do rozvojových krajín môže prijímajúcim krajinám pomôcť vyrábať výrobok na miestnej úrovni a môže viesť k lepšiemu prístupu k výrobku a zlepšenému zdraviu;

105.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali jednotný plán elektronického a mobilného zdravotníctva, najmä vrátane rozvoja a valorizácie pilotných projektov na vnútroštátnej úrovni, modernizácie modelov úhrad stimulujúcich prechod na systémy zdravotnej starostlivosti orientované na výsledky v oblasti zdravia, definície stimulov na podnietenie komunity zdravotnej starostlivosti, ktoré sa budú zapájať do tejto digitálnej revolúcie, a zlepšenia vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, pacientov a všetky relevantné zainteresované strany, ktoré umožní posilnenie ich postavenia;

106.  nabáda členské štáty, aby zhodnotili postupy a politiky v oblasti zdravotnej starostlivosti s cieľom zlepšiť výsledky u pacientov a finančnú udržateľnosť systému, najmä prostredníctvom podpory digitálnych riešení na zlepšenie poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientom a zistenie plytvania zdrojmi;

107.  naliehavo vyzýva EÚ, aby zintenzívnila úsilie o zlepšenie schopností rozvojových krajín a pomohla im vypracovať funkčné systémy zdravotníctva, ktoré budú zamerané na zlepšenie prístupu k starostlivosti, najmä pre zraniteľné komunity;

108.  zdôrazňuje, že prebiehajúci proces revízie nariadenia EÚ o viazaných cenách (ES) č. 953/2003 v rámci programu REFIT by mal mať za cieľ dôraznejšiu podporu nižších cien v rozvojových krajinách, a vyzýva EÚ na otvorenie širšej a transparentnej diskusie o cenovej regulácii a stratégiách na zabezpečenie prístupu ku kvalitným a cenovo dostupným liekom; pripomína, že viazané ceny nemusia nevyhnutne viesť k cenovej dostupnosti a skúsenosti naopak ukazujú, že silná konkurencia v oblasti generických liekov a prenos technológií má za následok nižšie ceny;

109.  naliehavo vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoju podporu globálnym programom a iniciatívam na podporu prístupu k liekom v rozvojových krajinách, pretože tieto programy prispievajú k presadzovaniu cieľov zdravia a výrazne zlepšujú prístup k liekom a vakcínam;

o
o   o

110.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 24, 22.1.2016, s. 119.
(2) http://ec.europa.eu/smart-regulation/roadmaps/docs/2016_sante_144_health_technology_assessments_sk.pdf
(3) http://ec.europa.eu/health/technology_assessment/docs/2014_strategy_eucooperation_hta_en.pdf
(4) http://ec.europa.eu/health/social_determinants/docs/healthinequalitiesineu_2013_en.pdf
(5) http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/lsa/145978.pdf
(6) Ú. v. EÚ L 293, 5.11.2013, s. 1.
(7) http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2015/542219/IPOL_STU(2015)542219_EN.pdf
(8) http://ec.europa.eu/health/preparedness_response/docs/jpa_agreement_medicalcountermeasures_en.pdf
(9) Prijaté texty, P8_TA(2016)0088.
(10) Prijaté texty, P8_TA(2015)0323.
(11) Ú. v. EÚ C 353 E, 3.12.2013, s. 31.
(12) Právo na zdravotnú starostlivosť je ekonomické, sociálne a kultúrne právo na všeobecný minimálny štandard zdravotnej starostlivosti, na ktorý majú nárok všetci jednotlivci.


Vykonávanie programu Kreatívna Európa
PDF 376kWORD 55k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. marca 2017 o vykonávaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (2014 až 2020) a zrušujú rozhodnutia č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES (2015/2328(INI))
P8_TA(2017)0062A8-0030/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (2014 až 2020) a zrušujú rozhodnutia č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES(1) (ďalej len „nariadenie”),

–  so zreteľom na články 167 a 173 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (ďalej len „UNESCO”) o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z 20. októbra 2005,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Európskej komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu a Rade z 8. júna 2016 s názvom K stratégií EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy (JOIN(2016)0029),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. septembra 2012 s názvom Podpora kultúrnych a tvorivých sektorov v záujme rastu a zamestnanosti v EÚ (COM(2012)0537),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. júna 2010 s názvom Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch (COM(2010)0352),

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 27. apríla 2010 s názvom Uvoľnenie potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu (COM(2010)0183),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície(2),

–  so zreteľom na závery Rady z 27. mája 2015 o presahovaní oblasti kultúry a tvorivej oblasti s cieľom podnecovať inováciu, hospodársku udržateľnosť a sociálnu inklúziu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 s názvom Na ceste k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu Európy(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o úlohe medzikultúrneho dialógu, kultúrnej rozmanitosti a vzdelávania pri propagovaní základných hodnôt EÚ(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2015 o európskom filme v digitálnej ére(5),

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Európske hlavné mestá kultúry: stratégia úspechu a dlhodobé účinky, ktorú uskutočnilo tematické oddelenie B: štrukturálna a kohézna politika v roku 2013 na žiadosť Výboru pre kultúru a vzdelávanie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 k podpore európskych odvetví kultúry a tvorivej činnosti ako zdrojov hospodárskeho rastu a zamestnanosti(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o kultúrnych rozmeroch vonkajšej činnosti EÚ(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o uvoľnení potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu(8),

–  so zreteľom na pracovný plán EÚ pre kultúru na roky 2015 – 2018,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 13. apríla 2016 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o lepšej tvorbe práva, najmä na jej odseky 20 až 24 o ex post hodnotení platných právnych predpisov,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanovisko Výboru pre rozpočet (A8-0030/2017),

A.  keďže k cieľom programu Kreatívna Európa patrí ochrana a podpora európskej kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, pričom popri podpore kultúrneho dedičstva Európy na jednej strane je na druhej strane zámerom posilňovať konkurencieschopnosť európskych kultúrnych a kreatívnych sektorov;

B.  keďže kultúra je kľúčovým faktorom pri podporovaní európskej integrácie;

C.  keďže program Kreatívna Európa, najmä jeho podprogram Kultúra, je výrazne podfinancovaný a teda má ťažkosti s napĺňaním vysokých očakávaní;

D.  keďže podľa článkov 3 a 4 nariadenia patrí podpora európskej kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a kultúrneho dedičstva Európy – konkrétne podpora nadnárodnej cirkulácie kultúrnych a kreatívnych diel – k základným cieľom tohto programu;

E.  keďže podľa článku 12 nariadenia patrí podpora nadnárodnej cirkulácie a mobility – konkrétne cirkulácie európskej literatúry, aby sa zaručil čo najširší prístup k nej – k prioritám podprogramu Kultúra;

F.  keďže štruktúra jediného programu prináša výhody, ktoré vedú k dosiahnutiu kritického množstva, a potenciálne zviditeľňuje stále podceňované oblasti, ktoré čelia rovnakým výzvam v súvislosti s fragmentáciou, globalizáciou, nedostatkom údajov a ťažkým prístupom k úverom;

G.  keďže štruktúra programu s dvoma podprogramami, prostredníctvom ktorej sa zachovávajú osobitosti a identita oboch, a doplnenie medzisektorovej oblasti sú prínosné pri zabezpečovaní lepšieho pochopenia spolupráce a rozvoja v oblasti kultúry a prepojenia s tretími krajinami;

H.  keďže medzisektorová oblasť len čiastočne rozvinula svoj strategický cieľ podporovať nadnárodnú a medzisektorovú spoluprácu v oblasti kultúry;

I.  keďže program Kreatívna Európa umožňuje spoluprácu a jednotnú akciu s krajinami, ktoré sa na programe nezúčastňujú, a s medzinárodnými organizáciami aktívnymi v kultúrnych a kreatívnych sektoroch, ako je UNESCO, Rada Európy, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, na základe spoločných príspevkov na realizáciu cieľov programu;

J.  keďže systém ukazovateľov výkonnosti stanovený v článku 18 nariadenia vrátane ukazovateľov pre všeobecné ciele programu, ukazovateľov súvisiacich s podprogramami MEDIA a Kultúra a osobitných ukazovateľov týkajúcich sa nástroja záručného mechanizmu ešte nebol stanovený ani uvedený do praxe;

K.  keďže sa ukázalo, že súčasný systém hodnotenia nie je vhodný vzhľadom na charakter a osobitosť programu a mal by sa preto zlepšiť;

L.  keďže špecifické akcie, ako je iniciatíva Európske hlavné mestá kultúry vrátane ich siete, ceny a značka „Európske dedičstvo“, odhalili potenciál pre trvalo udržateľný miestny hospodársky rozvoj a kultúrny cestovný ruch, a preto by sa mali aktívnejšie zlepšovať a podporovať;

M.  keďže v roku 2016 bola v rámci medzisektorovej oblasti vydaná osobitná výzva na začlenenie utečencov do európskej spoločnosti s cieľom propagovať a podporovať kreativitu a medzikultúrny dialóg;

N.  keďže oblasť podpory „Projekty spolupráce“ v podprograme Kultúra vyžaduje približne 70 % rozpočtu tohto podprogramu, je u aktérov pôsobiacich v oblasti kultúry veľmi obľúbená a zameriava sa na spoločné cezhraničné prístupy, pričom umožňuje otvorené formulovanie nepredvídateľných, vysokoinovatívnych a kreatívnych projektov, ktoré sú výslovne žiadané;

O.  keďže napriek tomu, že v nariadení sa ustanovuje uzatváranie dvojstranných dohôd s tretími krajinami s cieľom zapojiť ich do účasti na programe alebo jeho častiach, doteraz ukončilo tento postup len niekoľko krajín;

P.  keďže vďaka aktivite Európskeho parlamentu boli kultúra, kultúrny a kreatívny priemysel a audiovizuálny sektor zahrnuté, hoci nedostatočne, do viacročných programov Erasmus+, Horizont 2020 a COSME, štrukturálnych fondov a priorít Európskeho fondu pre strategické investície (ďalej len „EFSI”);

Q.  keďže existuje silná synergia medzi informálnym učením a kreatívnym a mediálnym sektorom, pretože mnohé umelecké, mediálne a kultúrne organizácie poskytujú príležitosti na informálne učenie;

R.  keďže podiel úspešných žiadateľov v rámci programu Kultúra predstavuje 15 % a v rámci programu MEDIA 44 %, pričom pri vylúčení automatických systémov je v druhom prípade dokonca nižší (32 %);

S.  keďže v rámci programu MEDIA bolo zaregistrovaných 13 000 žiadostí a podporu získalo vyše 5 500 projektov;

T.  keďže automatický systém bodovania v rámci programu MEDIA, ktorý je zameraný na zabezpečenie rovnakých podmienok medzi členskými štátmi, vedie k narúšaniu trhu, pričom výrazne znevýhodňuje krajiny s vysokou produkčnou kapacitou v audiovizuálnej oblasti;

U.  keďže typ grantov udeľovaných na projekty spolupráce v rámci kultúrneho podprogramu Kreatívna Európa nezodpovedá potrebám sietí, ktoré sa opierajú o operačnú štruktúru a činnosti, ako tomu bolo v predchádzajúcom programe Kultúra na roky 2007 – 2013;

V.  keďže zainteresované strany stále kritizujú administratívne riadenie (postupy podávania žiadostí, hodnotenia a podávania správ) ako zaťažujúce; zdôrazňuje preto potrebu zjednodušovať postup podávania žiadosti s cieľom uľahčiť prístup k programu a podporiť účasť medzi potenciálnymi príjemcami;

W.  keďže informačné kancelárie programu Kreatívna Európa sú kľúčovým sprostredkovateľom medzi Komisiou, Výkonnou agentúrou pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (ďalej len „EACEA”) a žiadateľmi a keďže by mali byť lepšie informované o prebiehajúcom rozhodovacom procese a úzko zapojené do poskytovania informácií o projektoch a do propagovania ich výsledkov;

X.  keďže aktéri vyjadrujú poľutovanie nad vysokým administratívnym zaťažením pri postupe podávania žiadostí, ktorého súčasťou sú rozsiahle usmernenia a veľký počet dokumentov s niekedy protichodnými informáciami;

Y.  keďže registrácia spoločností v rámci autentifikačnej služby Európskej komisie (ECAS) sa označuje za problematickú; keďže elektronický formulár je však veľmi vítaný;

1.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zvýšili rozpočet programu Kreatívna Európa s cieľom zladiť ho s očakávaniami európskych občanov a s ambíciami každého podprogramu, čím akceptujú skutočnosť, že hodnoty kultúrnej produkcie nemožno vyjadriť len v ekonomických údajoch, a umožnia dosiahnuť väčšiu efektívnosť a lepšie výsledky;

2.  víta viacero racionalizačných opatrení v oblasti riadenia programu, ktoré sa uplatňujú od roku 2014;

3.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že nedostatok finančných kapacít je naďalej jednou z hlavných prekážok pre potenciálnych žiadateľov, a to spolu s administratívnymi a regulačnými prekážkami; nabáda Komisiu, agentúru EACEA a národné informačné kancelárie programu Kreatívna Európa, aby sa snažili vyriešiť problém nedostatočného zastúpenia mikrosubjektov v oblasti kultúry medzi financovanými organizáciami a v určitých sektoroch podprogramu Kultúra;

4.  žiada Komisiu, aby zvýšila súlad programu so všetkými príslušnými politikami EÚ a inými zdrojmi financovania;

5.  žiada Komisiu, aby zabezpečila dobrú koordináciu medzi generálnymi riaditeľstvami zodpovednými za program Kreatívna Európa, ako aj agentúrou EACEA a informačnými kanceláriami programu Kreatívna Európa, ktoré majú na starosti rôzne fázy vykonávania programu Kreatívna Európa, pričom pripomína, že úloha informačných kancelárií programu Kreatívna Európa a agentúry EACEA je rozhodujúca, pretože zahŕňa priame prepojenie nielen s príjemcami, ale aj s celým kultúrnym a kreatívnym sektorom;

6.  žiada Komisiu, aby čo najužšie spolupracovala s organizáciou UNESCO, Radou Európy a OECD s cieľom vytvoriť pevnejší základ spoločného prispievania k plneniu cieľov programu a hodnoteniu vplyvu, najmä z hľadiska medzinárodného rozmeru a rešpektovania osobitných ľudských a ekonomických hodnôt kultúry a tvorby;

7.  vyzýva Komisiu, aby zachovala súčasnú štruktúru programu Kreatívna Európa a zároveň preskúmala a lepšie definovala osobitosti dvoch rôznych podprogramov, posilnila potenciál medzisektorovej oblasti a overila, či sa záručný fond využíva účinne;

8.  žiada Komisiu, aby v rámci oboch podprogramov a usmernení pre hodnotiteľov lepšie vyvážila umeleckú a kreatívnu zložku a riadiace a inovačné aspekty, najmä pokiaľ ide o kultúrny a kreatívny priemysel;

9.  žiada Komisiu, aby využívala systém ukazovateľov výkonnosti stanovený v článku 18 právneho základu programu Kreatívna Európa, a tak trvala na umeleckej a kreatívnej zložke programu, ktorá sa príliš často obetuje v prospech čisto ekonomických faktorov, ako sú napríklad riadiace kapacity alebo kvantitatívne rozširovanie publika;

10.  nalieha na Komisiu, aby stanovila viac ako šesť existujúcich oblastí odbornosti pre hodnotiteľov s cieľom účinnejšie riešiť špecifické oblasti;

11.  naliehavo vyzýva Komisiu a agentúru EACEA, aby zlepšili proces hodnotenia tým, že v prvej fáze zvýšia počet hodnotiteľov, a aby pre výber kandidátov z užšieho zoznamu v druhom kole zaviedli kolektívne rozhodovanie de visu; zdôrazňuje, že je nutné zabezpečiť vysokú mieru transparentnosti a dôvody zamietnutia projektov treba dôkladne a jasne vysvetliť, aby prijímanie programu nebolo pre nezrozumiteľnosť ohrozené;

12.  žiada Komisiu, aby zabezpečila možnosti odbornej prípravy a budovania kapacít pre subjekty z oblasti kultúry, ktorí chcú zlepšovať svoje zručnosti v súvislosti s postupmi podávania žiadostí, celkovým riadením a vykonávaním projektu;

13.  žiada Komisiu a agentúru EACEA, aby viac podporovali subjekty z oblasti kultúry pri hľadaní partnerov na projekty spolupráce, a to prostredníctvom opatrení, ktoré okrem iného zahŕňajú aj osobitne zamerané sekcie na hľadanie partnerov v rámci najdôležitejších európskych kultúrnych podujatí, zlepšovanie existujúcich nástrojov a databáz vyhľadávania a organizovanie príležitostí na vytváranie sietí na vopred oznámené témy;

14.  žiada Komisiu a agentúru EACEA, aby prijali opatrenia s cieľom zvýšiť transparentnosť konania na spochybnenie pri zamietnutých žiadostiach, a tak znížiť celkovú frustráciu kandidátov a zvýšiť dôveryhodnosť programu z dlhodobého hľadiska;

15.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby ešte viac zjednodušila postupy podávania žiadostí a správ tým, že obmedzí a zjednoduší usmernenia a iné dokumenty, zabezpečí pružnejšie časové výkazy a vypracuje vzor dohody o spolupráci;

16.  žiada Komisiu, aby využila všetky dostupné nástroje na ešte lepšie presadzovanie a šírenie výsledkov realizovaných projektov, ako aj informácií o európskej pridanej hodnote všetkých opatrení uskutočnených v rámci tohto programu;

17.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby nemenila priority a pravidlá ani nedopĺňala nové bez poskytnutia potrebného času informačným kanceláriám programu Kreatívna Európa a zainteresovaným stranám na prípravu na ďalšie výzvy;

18.  naliehavo žiada Komisiu, aby ešte viac zjednodušila finančné aspekty, a to aj rozšírením nástroja jednorazových platieb a podporovaním väčšieho využívania paušálnych úhrad, využívala kritériá, ktoré nebránia malým projektom v prístupe k financovaniu, a zabezpečila, že konečné vyplatenie grantov sa zrealizuje v čo najkratšom čase, čo by mali byť kritériá excelentnosti pre prácu agentúry EACEA v prípade oboch podprogramov – Kultúra i MEDIA;

19.  konštatuje, že existujú značné vnútroštátne rozdiely v úrovniach miezd pracovníkov zapojených do projektov spolupráce, čo následne vedie k podstatným rozdielom z hľadiska schopnosti spolufinancovania medzi partnermi z rozličných členských štátov; vyzýva preto Komisiu, aby zvážila možnú alternatívu, čo sa týka hodnotenia práce zamestnancov v rámci projektov spolupráce, ktorá by bola založená na iných ukazovateľoch než len na platovej triede;

20.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby spolu s Eurostatom pokračovala v stanovovaní osobitných kritérií zodpovedajúcich špecifickému charakteru jednotlivých sektorov (tvorba, kultúrna a umelecká hodnota, inovácie, rast, sociálne začlenenie, budovanie komunít, internacionalizácia, zlepšovanie podnikania, schopnosť prenikania a presahovania do iných oblastí atď.) a aby posúdila možné zapojenie Spoločného výskumného centra do tohto procesu; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam budovania kvalitných zdrojov vedomostí o sektoroch, ako aj štatistického výskumu a prístupu k porovnateľným zdrojom údajov v tejto oblasti, čo umožňuje účinné monitorovanie a analýzu kultúrneho, hospodárskeho a sociálneho vplyvu politík v kultúrnom a kreatívnom sektore;

Program MEDIA

21.  víta skutočnosť, že Komisia a agentúra EACEA v súčasnosti pracujú na zmene automatického systému bodovania s cieľom umožniť skutočne rovnaké podmienky, a to pri vyváženom zohľadnení všetkých kritérií uvedených v programe Kreatívna Európa (nadnárodný charakter, rozvoj nadnárodnej spolupráce, úspory z rozsahu, kritické množstvo, pákový efekt), ako aj produkčných kapacít a existujúcich vnútroštátnych systémov podpory pre audiovizuálny priemysel;

22.  uznáva, že program MEDIA sa ukázal byť hlboko zakorenený v diverzifikovanom audiovizuálnom sektore a účinne podporuje kultúrnu rozmanitosť a priemyselnú politiku;

23.  podnecuje k väčšiemu rozvoju titulkovania a dabovania s cieľom uľahčiť cirkuláciu audiovizuálnych produktov v rámci EÚ aj mimo nej;

24.  odporúča, aby sa európske audiovizuálne dedičstvo zabezpečilo a sprístupnilo na účely štúdia, zapojenia divákov a podpory hospodárstva prostredníctvom digitalizácie filmov a audiovizuálnych archívov;

25.  zdôrazňuje, že v medzinárodnom a čoraz konkurenčnejšom filmovom prostredí musí európsky audiovizuálny sektor naďalej presadzovať opatrenia na ochranu svojej rozmanitosti a nezávislosti; kladie dôraz na to, že európska audiovizuálna produkcia potrebuje najmä vo fáze vývoja projektov priamu podporu, ktorá by sa mala realizovať rozširovaním odbornej prípravy tak, aby zahŕňala viac akcií a posilnila sa konkurencieschopnosť sektora;

26.  odporúča zintenzívniť opatrenia určené susedným krajinám v rámci tohto programu s cieľom podporiť propagáciu európskych diel na ich území a spoločných kreatívnych projektov;

27.  uznáva, že európske online platformy stále nie sú na medzinárodnej úrovni konkurencieschopné, a to napriek podpore online distribúcie, a že európsky obsah je na existujúcich platformách ťažké nájsť a získať k nemu prístup;

28.  víta skutočnosť, že oblasť rozširovania publika je rozdelená na iniciatívy zamerané na filmovú gramotnosť, pričom dôraz sa kladie na filmové vzdelávanie na školách, a iniciatívy určené na rozširovanie publika;

29.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia predložila projekt na zapojenie európskeho publika založený na údajoch, ktorý sa zameria na preskúmanie a posilnenie kapacity audiovizuálneho a filmového sektora Európy v oblasti zberu, analýzy a predvídania údajov o správaní publika s cieľom zvýšiť dopyt po zahraničných európskych filmoch;

30.  zdôrazňuje, že podpora nezávislých televíznych producentov fikčných seriálov, ktorí sa snažia súťažiť na svetovej úrovni, pokračuje najmä s cieľom reagovať na súčasný veľký medzinárodný dopyt po kvalitných seriáloch skutočne európskou ponukou, aj keď najlepšie výsledky sa doteraz dosahujú v oblasti dokumentov a detských programov;

31.  žiada Komisiu, aby zachovala svoju podporu sieťam kín, ako je Europa Cinemas, ktoré propagujú európsky film po celom svete, a to finančnou a prevádzkovou pomocou kinám, ktoré uvádzajú značný počet európskych filmov, a zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu, ktorú kiná zohrávajú pri zvyšovaní informovanosti divákov a zachovávaní sociálneho prvku filmového zážitku;

32.  žiada Komisiu, aby zmenila systém bonusov za súbežné uvádzanie diel v kinách a na platformách VOD;

33.  odporúča, aby sa hodnotiteľom poskytol súbor nástrojov, ktorý by zohľadňoval osobitosť podporného programu každej krajiny, s cieľom zaručiť rovnaké podmienky v rámci programu MEDIA;

34.  žiada Komisiu, aby zvýšila strop financovania európskych videohier s cieľom zohľadniť ich vysoké a rastúce výrobné náklady; okrem toho zdôrazňuje potrebu preskúmať kritérium oprávnenosti týkajúce sa výlučne rozprávačského charakteru videohry s cieľom rozšíriť rozsah tak, aby zahŕňal projekty, ktoré majú nadnárodný distribučný potenciál (športové hry, hry sandbox atď.), a začleniť „hrateľnosť“ medzi kritériá hodnotenia projektov, aby sa odzrkadlil kľúčový význam tohto aspektu pre úspech produktu;

Podprogram Kultúra

35.  žiada Komisiu, aby zabezpečila rovnováhu medzi ekonomickým rozmerom a vnútornou hodnotou umenia a kultúry a aby sa viac sústredila na umelcov a tvorcov;

36.  odporúča, aby európske projekty spolupráce zohľadňovali inovácie, mobilitu a rozšírené koprodukcie;

37.  žiada Komisiu, aby zaviedla možné opatrenia na obmedzenie nepomeru medzi počtom príjemcov a počtom žiadateľov, ktoré budú okrem iného zahŕňať zvýšenie rozpočtu pre podprogram Kultúra, primeranejšie zastúpenie všetkých kultúrnych a kreatívnych sektorov a väčšiu podporu menším projektom;

38.  vyzdvihuje význam prekladu pre podporu dedičstva jazykovej rozmanitosti a odporúča, aby súčasťou projektov literárnych prekladov bola propagácia kníh a čítania, ako aj podpora účasti na knižných veľtrhoch, pričom by sa malo zvážiť usporadúvanie každoročného európskeho knižného veľtrhu s cieľom zvýšiť cirkuláciu kníh, podporovať európsku literárnu výmenu a zabezpečiť prezentáciu literatúry jednotlivých krajín i prístup ku gramotnosti pre všetkých vrátane osôb so zdravotným postihnutím;

39.  víta vytvorenie centier (projektov európskych platforiem) s cieľom podporovať nových umelcov a tvorcov a umožniť im vzájomnú výmenu a spoluprácu;

40.  trvá na tom, že stabilné a vysoko reprezentatívne európske kultúrne siete sú nevyhnutné pre viditeľnosť kultúrnych a umeleckých činností v Európe a s tretími krajinami, pretože často ako prvé začínajú spoluprácu v nových oblastiach, sektoroch alebo krajinách; domnieva sa, že ich úloha ako koordinátorov činností a propagátorov kultúry a kreativity pre celé umelecké oblasti by sa mala podporovať prostredníctvom prevádzkových grantov; je presvedčený, že v tejto súvislosti by sa mali vopred zaviesť jasné a transparentné výberové kritériá;

41.  vyzýva Komisiu a agentúru EACEA, aby v rámci podprogramu Kultúra vytvorili príležitosti na vonkajšiu prezentáciu a organizáciu štruktúrovaných stretnutí so subjektmi v tomto sektore;

42.  odporúča opätovné zavedenie Európskej divadelnej ceny a vyčlenenie primeraných finančných prostriedkov;

43.  zdôrazňuje úspech a význam programu Európske hlavné mestá kultúry, ktorý je založený na dynamike miest a regiónov zapojených do tohto procesu a ktorý zo značky a z ešte stále veľmi skromného finančného príspevku EÚ činí skutočný prínos pre ďalšie financovanie a činnosti na obdobie ďaleko presahujúce daný rok;

44.  víta skutočnosť, že program Európske hlavné mestá kultúry sa od roku 2020 rozšíri na kandidátske krajiny a krajiny EZVO, a odporúča lepšie šírenie tejto skúsenosti v rámci EÚ aj mimo nej;

45.  odporúča, aby sa značka „Európske dedičstvo“ viac zviditeľňovala, a zdôrazňuje význam príslušných (hmotných aj nehmotných) miest, pokiaľ ide o európsku identitu, podporu spoločného pocitu európskej spolupatričnosti, budovanie EÚ a oboznamovanie sa s rozličným dedičstvom pre lepšiu budúcnosť;

46.  odporúča, aby sa podnikli kroky na koordináciu a primeranú podporu iniciatív v rámci Európskeho roka kultúrneho dedičstva 2018 a programu Kreatívna Európa, počnúc prípravným rokom 2017, avšak na základe vyčleneného rozpočtového riadku, a nie prostredníctvom zdrojov vyčlenených na podprogram Kultúra, ako navrhuje Komisia;

47.  žiada Komisiu, aby zvážila spôsoby, ako zjednodušiť prístup utečencov so skúsenosťami v oblasti umenia k programu Kreatívna Európa;

Medzisektorová oblasť

48.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby rozvinula a plne využívala potenciál tejto oblasti s cieľom dosiahnuť jej ciele stanovené v nariadení, najmä pokiaľ ide o podporu nadnárodnej a medzisektorovej spolupráce;

49.  odporúča, aby sa v rámci tejto oblasti zaviedli tri nové podporné opatrenia: a) Kreatívna Európa Mundus pre nadnárodnú spoluprácu, b) sociálne začlenenie a c) inovatívne prierezové a medzisektorové projekty;

50.  žiada Komisiu, aby sa v rámci záručného mechanizmu snažila dosiahnuť geografickú a sektorovú rovnováhu, zabezpečila rovnaký prístup pre malé organizácie a miestne iniciatívy a projekty zo všetkých členských štátov, zhodnotila jeho vplyv najmä na malé kultúrne podniky, kultúrnych sprostredkovateľov a tvorcov sietí a preskúmala možnosti, pokiaľ ide o rozvoj synergií s EFSI a ostatnými programami, predovšetkým COSME, v záujme zabezpečenia toho, aby sa záručný mechanizmus využíval čo najefektívnejšie s cieľom pomáhať kultúrnemu a kreatívnemu sektoru;

51.  so záujmom očakáva prvé výsledky nástroja finančnej záruky, ktorý sa začal využívať v roku 2016; očakáva, že uľahčovaním prístupu MSP a mikropodnikov k úverom tento nový trhový nástroj prispeje k rozšíreniu kultúrnych a tvorivých projektov v odvetviach, ktoré predstavujú 4,4 % HDP EÚ a 3,8 % pracovnej sily, aby naplno využili svoj potenciál ako sľubný zdroj rastu a pracovných miest a ako hybná sila konkurencieschopnosti, kultúrnej rozmanitosti a cezhraničnej spolupráce; vyjadruje však hlboké poľutovanie nad tým, že tento nástroj bude fungovať len v tých krajinách, kde už podobný nástroj existuje;

52.  víta opatrenia, ktoré prijala Komisia a agentúra EACEA na zabezpečenie odbornej prípravy a vyrovnanie zručností vo všetkých informačných kanceláriách programu Kreatívna Európa, a odporúča, aby sa v tomto úsilí pokračovalo;

53.  vyzýva Komisiu a agentúru EACEA, aby zlepšili komunikáciu a výmenu informácií s informačnými kanceláriami programu Kreatívna Európa o prebiehajúcich rozhodovacích procesoch, a to aj o finančných nástrojoch a nových medzisektorových iniciatívach; odporúča Komisii, aby s cieľom zlepšiť vykonávanie programu zohľadňovala odborné znalosti informačných kancelárií programu Kreatívna Európa vo fázach pred výberovým konaním i po ňom a aby na internete sprístupnila nástroje a dokumentáciu vypracovanú uvedenými kanceláriami ako vzory osvedčených postupov; zdôrazňuje, že je potrebná lepšia spolupráca medzi informačnými kanceláriami programu Kreatívna Európa, aby sa stali účinnejšími poradenskými nástrojmi pre žiadateľov zo svojich krajín; poukazuje na to, že dôverná vzájomná výmena hodnotiacich správ, hoci aj negatívnych, môže pomôcť zlepšiť ich kapacitu, a vyzýva Komisiu, aby zvýšila transparentnosť postupov hodnotenia a výberu;

Odporúčania pre budúce generácie programu

54.  odporúča, aby sa program Kreatívna Európa v rokoch 2021 – 2028 naďalej realizoval, skúmal a zlepšoval, a to ako program, ktorý zahŕňa všetky kultúrne a kreatívne sektory, kladie dôraz na kvalitné projekty, zachováva rovnaké hodnoty a priority a pozostáva z dvoch podprogramov a medzisektorovej oblasti zahŕňajúcej odbornú prípravu, rozširovanie publika, prístup na trhy, sociálne začleňovanie, spoluprácu, medzisektorové a prierezové projekty a partnerské učenie, ako aj komunikáciu, štúdie, podporu prispôsobenú kultúrnym a kreatívnym sektorom, záručný mechanizmus a podporu informačných kancelárií programu Kreatívna Európa;

55.  vzhľadom na značný prílev migrantov a utečencov do EÚ v posledných rokoch víta rastúci medzikultúrny rozmer programu, od ktorého očakáva, že od roku 2017 prinesie viac projektov, ktoré podnietia kultúrnu rozmanitosť a medzikultúrny dialóg a podporia viacjazyčnosť; zdôrazňuje, že tento aspekt by sa mal podporovať ako riadna zložka programu, pretože kultúrna integrácia bude pravdepodobne v najbližších rokoch v mnohých krajinách EÚ naďalej výzvou;

56.  odporúča, aby právny základ budúceho programu výslovne zahŕňal podporu kultúrnej a umeleckej kvality a skutočnú hodnotu kultúry v rámci cieľov programu a podprogramov, ako aj v rámci kritérií výberu a hodnotenia;

57.  vyzýva Komisiu, aby pri revízii podprogramu MEDIA preskúmala, či by bolo možné zvýšiť efektívnosť poskytovanej podpory priradením menších projektov k sekciám programu ako produkcia, festivaly, kiná a distribúcia;

58.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaujala aktívny prístup k prijímaniu nových krajín do programu, a to s osobitným postavením pre krajiny z európskeho južného a východného susedstva;

59.  konštatuje, že európske filmové koprodukcie sú nevyhnutné na zabezpečenie dostatočnej konkurencieschopnosti našich produktov a riešenie trhových výziev, pričom odporúča, aby sa vypracúvali pomocou primeraných metód a zdrojov, a to aj v rámci spolupráce s hlavnými európskym inštitúciami v tomto sektore, ako je Eurimages;

60.  vyzýva Komisiu, aby posúdila, či by nebolo vzhľadom na rozmanitosť kreatívnych odvetví vhodné vytvoriť európske observatórium kultúry a tvorivosti podobné Európskemu audiovizuálnemu observatóriu, ktorého štandardy by boli porovnateľné so štandardmi Európskeho audiovizuálneho observatória, a ak áno, žiada Komisiu, aby vypracovala kvalitatívne kritériá zodpovedajúce špecifickej povahe sektorov;

o
o   o

61.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Výkonnej agentúre pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 221.
(2) Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2015)0293.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2016)0005.
(5) Ú. v. EÚ C 346, 21.9.2016, s. 10.
(6) Ú. v. EÚ C 93, 9.3.2016, s. 95.
(7) Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 135.
(8) Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 142.


Vykonávanie programu Európa pre občanov
PDF 433kWORD 52k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. marca 2017 o vykonávaní nariadenia Rady (EÚ) č. 390/2014 zo 14. apríla 2014, ktorým sa ustanovuje program „Európa pre občanov“ na obdobie rokov 2014 – 2020 (2015/2329(INI))
P8_TA(2017)0063A8-0017/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 10 a 11 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ), v ktorých sa ustanovuje, že „každý občan má právo zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie“, že „inštitúcie dávajú primeraným spôsobom občanom a reprezentatívnym združeniam možnosť verejne vyjadrovať a vymieňať si názory na všetky oblasti činnosti Únie“ a že „udržiavajú otvorený, transparentný a pravidelný dialóg s reprezentatívnymi združeniami a občianskou spoločnosťou“,

–  so zreteľom na Protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

–   so zreteľom na Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 390/2014 zo 14. apríla 2014, ktorým sa ustanovuje program „Európa pre občanov“ na obdobie rokov 2014 – 2020(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o úlohe medzikultúrneho dialógu, kultúrnej rozmanitosti a vzdelávania pri propagovaní základných hodnôt EÚ(2),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Radu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o vykonávaní, výsledkoch a celkovom posúdení programu „Európa pre občanov“ na obdobie rokov 2007 – 2013 (COM(2015)0652),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a na stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre ústavné veci (A8-0017/2017),

A.  keďže program Európa pre občanov (EfC) je jedinečný a veľmi symbolický program, pretože ide o projekt načúvania diskusii občianskej spoločnosti a kritickému mysleniu o európskom projekte, jeho histórii a histórii hnutí a myšlienok, ktoré ho podporujú, a prispieva k lepšiemu poznaniu rozhodovacieho procesu v Európe a zlepšuje podmienky občianskej a demokratickej účasti na úrovni Únie;

B.  keďže cieľom programu Európa pre občanov je posilniť pocit európskeho občianstva a spolupatričnosti, zvýšiť solidaritu, vzájomnú toleranciu a rešpekt, podporiť lepšie pochopenie fungovania EÚ, jej pôvod a rozvoj, jej hodnoty, inštitúcie a právomoci a podporovať aktívny dialóg medzi občanmi EÚ; keďže činnosti v rámci programu možno chápať ako súčasť neformálneho a celoživotného vzdelávania v oblasti výchovy k občianstvu;

C.  keďže cieľom kampane programu Európa pre občanov v hodnote jedno euro na občana je vyslať silný symbolický odkaz o načúvaní hlasom občanov v Európe;

D.  keďže súčasný rast „euroskepticizmu“, ktorý odrážajú protieurópske sily spochybňujúce samotnú existenciu európskeho projektu a ktorý nedávno vyvrcholil v hlasovaní v prospech vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie – zdôrazňuje význam takýchto programov a posilňuje potrebu podporiť rozvoj spoločného pocitu európskej identity, zamyslieť sa nad príčinami straty dôveryhodnosti Európskej únie, podnietiť občiansku účasť a začať hĺbkovú diskusiu o európskych hodnotách, do ktorej by sa mala zapojiť celá občianska spoločnosť a samotné inštitúcie – a kampaň školení o fungovaní inštitúcií EÚ pri súčasnom zdôrazňovaní príležitostí, ktoré prináša členstvo v EÚ;

E.  keďže pred vstupom novej krajiny do Európskej únie je potrebná dôkladná a komplexná príprava v súvislosti s otázkami historickej pamäti, vyrovnania sa s minulosťou a zabezpečenia aktívnej účasti občanov na občianskom živote v danej krajine;

F.  keďže v súlade s článkom 11 Zmluvy o EÚ sú inštitúcie EÚ povinné poskytovať občanom a reprezentatívnym združeniam možnosť verejne si vymieňať názory na všetky oblasti činnosti Únie; keďže toto ustanovenie zahŕňa aj povinnosť inštitúcií EÚ viesť otvorený, transparentný a pravidelný dialóg s občianskou spoločnosťou, ako aj povinnosť Komisie viesť rozsiahle konzultácie so všetkými dotknutými stranami;

G.  keďže v článku 20 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa ustanovuje základný status občianstva Únie a podrobnosti o právach s ním spojených a keďže lepšie porozumenie EÚ a jej hodnôt je dôležitým predpokladom pre posilnenie postavenia občanov, aby mohli v plnej miere využívať tieto práva;

H.  keďže aktívne občianstvo, vzdelávanie k občianstvu a medzikultúrny dialóg sú kľúčové k vybudovaniu otvorených, inkluzívnych a odolných spoločností;

I.  keďže súčasný program je založený na článku 352 ZFEÚ, ktorý Európskemu parlamentu poskytuje len právo vyjadriť stanovisko v rámci postupu súhlasu, proti čomu sa Parlament prudko ohradil v čase, keď Komisia predložila návrh, pretože je výrazne v rozpore s demokratickou povahou tohto programu;

J.  keďže v hodnotení ex-post uskutočnenom Komisiou sa potvrdila relevantnosť cieľov programu a skutočnosť, že keďže program sa odlišuje od ostatných programov z hľadiska rozsahu pôsobnosti, cieľov, činností a cieľových skupín, umožnil iniciatívy, ktoré sa nemohli financovať inde;

K.  keďže v nadväznosti na rozpočtové škrty, ktoré vyplynuli z rokovaní o viacročnom finančnom rámci (VFR) na roky 2014 – 2020, sa finančné krytie na program Európa pre občanov znížilo približne o 29,5 milióna EUR, a keďže obmedzené finančné krytie vo výške 185,47 milióna EUR na program predstavuje len 0,0171 % VFR;

L.  keďže sa konštatovalo, že členské štáty majú tendenciu odmietať spolufinancovanie týchto projektov a miestne orgány majú ťažkosti s európskymi projektmi s vysokou mierou spolufinancovania;

M.  keďže v dôsledku zníženia objemu finančného krytia počet projektov, ktoré mohli byť financované v roku 2014, klesol takmer o 25 % v porovnaní s predchádzajúcim programom;

N.  keďže neformálne vzdelávanie a informálne učenie, ako aj dobrovoľníctvo, šport, umenie a kultúra, poskytujú mnoho príležitostí pre vzdelávanie k občianstvu a k aktívnemu občianstvu;

O.  keďže ďalšie synergie s inými programami a lepšia komunikácia s inými generálnymi riaditeľstvami sú potrebné na zníženie prekrývania a na posilnenie vplyvu programu;

P.  keďže sa osvedčilo existujúce medzinárodné partnerstvo miest a obcí (partnerstvá miest – siete miest), ktoré prehlbuje vzájomné poznanie života občanov, nadväzovanie priateľstiev a spolupráce;

Hlavné závery

1.  zdôrazňuje, že celkové finančné prostriedky (185,47 milióna EUR) dostupné pre jediný program, ktorý sa výlučne zameriava na európske občianstvo, t. j. programu Európa pre občanov, sú zanedbateľné v porovnaní s inými programami v oblasti vzdelávania a kultúry, ako je program Kreatívna Európa (1,46 miliardy EUR) a program Erasmus+ (14,7 miliardy EUR), čoho dôsledkom je, že očakávania žiadateľov nebudú splnené;

2.  víta skutočnosť, že na základe prvých dvoch rokov nového cyklu financovania možno konštatovať, že program Európa pre občanov, ktorého cieľom je preklenúť priepasť medzi inštitúciami EÚ a európskymi občanmi, zjavne funguje dobre, stúpa počet žiadateľov, kvalita projektov je vysoká a ich vykonávanie prebieha správne;

3.  uznáva, že hlavnú prekážku úspešnej realizácie programu predstavujú nedostatočné finančné prostriedky, a vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že tieto prostriedky sa znížili o 13,7 % v rámci VFR na roky 2014 – 2020, čím sa dramaticky znížil počet financovateľných projektov, a čo znamená, že vysoký dopyt nemožno uspokojiť, čo spôsobuje frustráciu uchádzačov s hodnotnými projektmi;

4.  poznamenáva, že v dôsledku rozpočtových obmedzení je celkový počet financovaných projektov príliš malý na dosiahnutie ambicióznych cieľov programu a iba približne 6 % projektov v oblastiach činnosti Európska pamäť a Občianska spoločnosť bolo možné financovať v roku 2015, čo je veľmi málo v porovnaní s výsledkami programu Tvorivá Európa za ten istý rok (19,64 % v časti Kultúra a 45,6 % v časti MEDIA); naznačuje, že finančné prostriedky pre tieto dve oblasti činnosti programu Európa pre občanov by sa mali podstatne zvýšiť v súlade s ambíciami programu;

5.  uznáva úspech projektov partnerstiev miest v celej EÚ a vyzýva členské štáty, aby túto myšlienku šírili medzi obcami a aby uľahčovali spoluprácu;

6.  víta informačný bulletin týkajúci sa programu Európa pre občanov a databázu financovaných projektov, ktoré vytvorila Komisia;

7.  zdôrazňuje skutočnosť, že národné kontaktné miesta pre program Európa pre občanov zohrávajú dôležitú úlohu pri zvyšovaní informovanosti a poskytovaní podpory a poradenstva pre potenciálnych žiadateľov (najmä nových žiadateľov v cieľových krajinách), ako aj pre európske a národné združenia miestnej a regionálnej samosprávy a organizácie občianskej spoločnosti;

8.  víta multidisciplinárny prístup programu, jeho jasný a jednoduchý formulár žiadosti a požiadavky na podávanie správ, ako aj jeho zameranie na konkrétne činnosti;

9.  víta skutočnosť, že priority vymedzené pre obe oblasti činnosti programu, t. j. Európska pamäť a Demokratická angažovanosť a občianska účasť, ktoré sa predtým upravovali ročne, sa odteraz stanú viacročné a budú platiť počas zostávajúceho obdobia trvania programu (2016 – 2020);

10.  uznáva skutočnosť, že vplyv programu zostáva pomerne vysoký, ako to naznačuje skutočnosť, že v roku 2015 sa podľa odhadov 1 100 000 účastníkov zapojilo do 408 vybraných projektov; domnieva sa tiež, že vysoký počet žiadostí – 2 087 v roku 2014 a 2 791 v roku 2015 – a kvalita projektov poukazujú na vysokú úroveň záujmu o program a na potrebu venovať programu viac ľudských a finančných zdrojov, aby sa zvýšil počet podporovaných projektov;

Odporúčania

Právne hľadiská vykonávania

11.  odporúča, aby sa program „Európa pre občanov“ nasledujúcej generácie prijal s právnym základom, ktorý umožní, aby bol Európsky parlament ako spoluzákonodarca zapojený do prijatia programu v rámci riadneho legislatívneho postupu, teda aby mal rovnaké postavenie ako Rada; nabáda Komisiu, aby zvážila možné riešenia na splnenie tohto cieľa;

Finančné hľadisko vykonávania

12.  domnieva sa, že vysoko kvalitné projekty, ako je Európska pamäť a projekty v oblasti občianskej spoločnosti (úspešnosť na úrovni 6 % v porovnaní s 19,64 % v časti Kultúra a 45,6 % v časti MEDIA v rámci programu Kreatívna Európa) boli odmietnuté v dôsledku nedostatočného financovania programu Európa pre občanov; so zreteľom na rozhodujúcu úlohu tohto programu ako predpokladu zapojenia občanov do demokratického života Únie sa domnieva, že by bolo potrebné podstatné zvýšenie súčasného rozpočtu na to, aby sa dosiahla vyššia cieľová miera; vyzýva preto Komisiu, Radu a členské štáty, aby zvážili celkové finančné krytie vo výške približne 500 miliónov EUR na program Európa pre občanov v rámci budúceho VFR, čo predstavuje len 1 euro na občana;

13.  uznáva spoločný cieľ európskej iniciatívy občanov a programu Európa pre občanov, ktorým je umožniť občanom priame zapojenie do prípravy politík EÚ, a potenciálnu súčinnosť týchto projektov; vyzýva však Komisiu, aby zabezpečila, aby európska iniciatíva občanov nebola financovaná z obmedzeného rozpočtu programu EfC, ako je tomu v súčasnosti, a nalieha na členské štáty, aby sa viac zapájali do finančnej podpory týchto projektov;

14.  poznamenáva, že systém jednorazových súm alebo paušálnej sadzby by mal zohľadňovať cenové rozdiely v EÚ, a to v závislosti od životných nákladov v členských štátoch; odporúča prehodnotenie tohto systému a zníženie objemu vopred poskytovaného financovania, aby sa zabezpečila udržateľnosť financovaných projektov a aby sa poskytla podpora pre spoluprácu medzi miestnymi samosprávami alebo organizáciami na väčšiu vzdialenosť, a najmä aby sa uľahčilo zapojenie menších organizácií s obmedzenou finančnou kapacitou a účastníkov so špeciálnymi potrebami;

15.  žiada, aby Komisia a Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (EACEA) pravidelne posudzovali vplyv viacerých rozpočtových opatrení na žiadateľov a potenciálnych oprávnených žiadateľov; predovšetkým požaduje posúdenie toho, či zníženie miery predbežného financovania (z 50 % na 40 % pre projekty a z 80 % na 50 % pre granty na prevádzku a národné kontaktné miesta), ku ktorému došlo v roku 2015 v dôsledku akútneho nedostatku platobných rozpočtových prostriedkov, ako aj potreba spolufinancovania a uplatňovanie rovnakých parametrov nezávisle od skutočných nákladov na živobytie a geografickej odľahlosti nemohli – a či aj naďalej nemôžu – znevýhodňovať niektoré typy organizácií a konkrétne členské štáty; okrem toho požaduje, aby vytvorili ďalšie stratégie s cieľom priblížiť európske inštitúcie európskym občanom a občanov lepšie informovať o rôznych politikách EÚ;

16.  konštatuje, že do systému jednej celkovej sumy alebo paušálu by sa mal začleniť ďalší parameter, aby bolo možné lepšie vyhovieť aj osobám s osobitnými potrebami, keďže na to, aby sa mohli zapojiť osoby so zdravotným postihnutím, je potrebných omnoho viac pracovníkov a často aj ďalšie opatrenia, ktoré zase generujú vyššie náklady;

17.  zdôrazňuje, že granty na prevádzku zaručujú príjemcom (t. j. skupinám expertov) nezávislosť a ponúkajú možnosť dlhodobého plánovania s cieľom realizovať činnosti zamerané na budúcnosť a rozvíjať odborné znalosti; odporúča, aby sa využívali osobitné kritériá, ukazovatele a výročné správy na monitorovanie pokroku pri dosahovaní ich cieľov a na zabezpečenie toho, aby tieto programy financovania neviedli k závislosti príjemcov od Komisie;

18.  žiada Komisiu a agentúru EACEA, aby zverejnili výdavky na tretiu oblasť činnosti – horizontálnu akciu Zhodnocovanie: analýza, šírenie a využívanie výsledkov projektu;

19.  vyzýva Komisiu a Výkonnú agentúru pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru, aby do priebežnej hodnotiacej správy, ktorá má byť vypracovaná do 31. decembra 2017, zahrnuli dôkladné vyhodnotenie realizácie programu z finančného a rozpočtového hľadiska a aby z tohto hodnotenia vyvodili závery s cieľom nanovo vymedziť budúce ciele a upraviť rozpočtové požiadavky programu pre nadchádzajúci viacročný finančný rámec;

Hľadiská koordinácie a komunikácie

20.  vyzýva Komisiu, aby zhromažďovala všetky užitočné informácie týkajúce sa programu Európa pre občanov (programový sprievodca, priority, výzvy na predkladanie návrhov, prebiehajúce a minulé projekty, výsledky a poučenia, informačný bulletin) spolu so všetkými programami, akciami, grantmi a štrukturálnymi fondmi, ktoré spadajú pod záštitu európskeho občianstva (napr. európska iniciatíva občanov a európska dobrovoľnícka služba), na jedinečnom a užívateľsky ústretovom komunikačnom portáli (jednotné kontaktné miesto online platformy) prístupnom aj pre osoby so zdravotným postihnutím; odporúča, aby sa táto platforma používala ako verejný register kontaktných údajov príjemcov a ako nástroj na prístup k opisom projektov a pri hľadaní partnerov v iných krajinách;

21.  zdôrazňuje, že na zamietnuté žiadosti by sa malo uspokojivo odpovedať, pričom by sa mali uviesť dôvody zamietnutia, a to najmä vtedy, keď subjekt, ktorý žiadosť predložil, požiada o vysvetlenie; navrhuje zvážiť, či by sa spomedzi podobných zamietnutých žiadostí dali prípadne identifikovať prioritné otázky;

22.  poukazuje na to, že určité ciele programu Európa pre občanov sú podobné cieľom európskej iniciatívy občanov alebo ich dopĺňajú, predovšetkým pokiaľ ide o zámer zapojiť občanov do práce EÚ; je preto presvedčený o tom, že sa treba usilovať o spoločný prístup k tvorbe politík EÚ v oblasti účasti občanov a participatívnej demokracie, ktorý by sa opieral o jednotnú komunikačnú stratégiu, s cieľom zahrnúť všetky programy Komisie týkajúce sa európskeho občianstva do jednej kategórie na základe prípadného propagovania a posilnenia priamych skúseností a zapojenia na najnižšej úrovni;

23.  zdôrazňuje, že treba vytvoriť otvorený zoznam potenciálnych partnerov v každom členskom štáte, aby sa uľahčili partnerstvá medzi tými, ktorí by sa chceli zúčastniť na programe Európa pre občanov;

24.  odporúča aj vytvorenie internetovej platformy pre hlavné organizácie pôsobiace v oblasti občianstva a využívajúce tento program, a to v záujme zhromažďovania osvedčených postupov, posilňovania kapacít a zvyšovania viditeľnosti po dokončení projektu;

25.  vyzýva Komisiu, aby zvýšila ohlas tohto programu a informovanosť verejnosti o programe a jeho cieľoch zavedením podnetnej komunikačnej stratégie pre európske občianstvo využívaním sociálnych sietí, rozhlasových a televíznych reklám a reklamných pútačov, posilnením miestnej angažovanosti s aktívnym zapojením národných kontaktných miest a neustálym aktualizovaním obsahu a oslovovaním nového publika v zúčastnených krajinách, najmä v tých krajinách, kde je úroveň účasti nižšia, predovšetkým mladých ľudí, osôb so zdravotným postihnutím a zraniteľných ľudí;

26.  zastáva názor, že program by mal slúžiť aj na propagáciu spôsobov priamej účasti, ktoré už v Európskej únii existujú, ako je európska iniciatíva občanov, občianske fóra a verejné konzultácie, a to s cieľom zvýšiť informovanosť verejnosti o možnostiach priamej účasti, ktoré ponúka inštitucionálny rámec EÚ;

27.  naliehavo žiada zúčastnené krajiny, ktoré tak ešte neurobili, aby určili národné kontaktné miesto; odporúča posilniť koordináciu a súčinnosť medzi týmito krajinami, členskými štátmi a Komisiou;

28.  uznáva, že najväčšou výzvou je dosiahnuť súčasné ambiciózne ciele pomocou obmedzených finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii; zdôrazňuje význam členských štátov, regiónov a miestnych samospráv pri zvyšovaní efektívnosti a popularity tohto programu aj tým, že v maximálnej miere zvýšia potenciál NKM prostredníctvom výmeny skúseností so subjektmi zodpovednými za podobné projekty, ako sú napríklad Erasmus+ a Kreatívna Európa; nabáda EACEA, aby sa všade, kde je to možné, usilovala o súčinnosť medzi programami EÚ, ako je Kreatívna Európa, Erasmus+ a Európsky sociálny fond, aby sa tak maximalizoval vplyv;

29.  vyzýva Komisiu, aby ešte zvýšila svoje úsilie v oblasti administratívneho zjednodušenia, keďže formálne požiadavky sú niekedy ťažko splniteľné najmä pre malé organizácie, ktoré by nemali byť z byrokratických dôvodov diskriminované;

30.  odporúča, aby sa finančné prostriedky vyčlenené na komunikáciu nepoužívali na pokrytie inštitucionálnej komunikácie o prioritách Únie, ako je v súčasnosti stanovené v článku 12 toho programu, ale mali by sa využívať na propagáciu samotného programu v zúčastnených krajinách, najmä v tých, kde je úroveň účasti nižšia;

Zameranie a ciele programu

31.  odporúča, aby sa v programe ďalšej generácie formalizoval viacročný prístup pri vymedzení priorít a posilnila sa súčinnosť medzi oblasťami činnosti a súčasťami programu; zdôrazňuje, že akékoľvek zmeny štruktúry programu by sa mali uskutočňovať tak, aby sa zabránilo možnosti pomýlenia jeho koncových používateľov a teda zníženia jeho vplyvu;

32.  víta dôrazné zameranie na občanov a spoločenské hľadiská EÚ, čo inštitúciám EÚ umožní priamo spolupracovať s občianskou spoločnosťou v teréne; zdôrazňuje, že v prioritách programu sa význam projektov sústredil na aktuálne výzvy pre Európu súvisiace s otázkami ako rozmanitosť, migrácia, utečenci, predchádzanie radikalizácii, posilňovanie sociálneho začleňovania, medzikultúrny dialóg, riešenie finančných problémov a určovanie spoločného európskeho kultúrneho odkazu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili väzby medzi prioritami programu a politikami súvisiacimi s európskym občianstvom aj s každodenným životom európskych občanov;

33.  tvrdí, že by program mal zasiahnuť širšie spektrum účastníkov, zaistiť účasť ľudí s osobitnými potrebami a podporovať účasť ľudí na okraji spoločnosti a bez volebného práva vrátane migrantov, utečencov a žiadateľov o azyl;

34.  domnieva sa, že tam, kde je to relevantné, by program mal rozvíjať existujúce úspešné miestne iniciatívy ako družobné partnerstvá miest a obcí (town twinning);

35.  zdôrazňuje, že treba rozvíjať – v oblasti činnosti Európska pamäť – európsku identitu, ktorá by sa mala orientovať na budúcnosť a nie iba na minulosť, mala by byť pluralitná, medzikultúrna a otvorená migračným tokom a vplyvom zo zvyšku sveta, a to v záujme dosiahnutia spoločnej integrácie založenej na európskych hodnotách a európskom duchovnom dedičstve; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby sa história nepoužívala ako nástroj na rozdelenie, ale ako príležitosť zaoberať sa súčasnými výzvami prostredníctvom citlivého výkladu a inteligentných, cielených vzdelávacích programov. zdôrazňuje význam posilňovania medzigeneračných projektov, ktoré umožňujú výmenu skúseností medzi staršími a mladšími generáciami;

36.  zdôrazňuje, že je potrebné podporovať projekty, ktoré predstavujú nové formáty diskusie s občanmi, v atraktívnom formáte a príťažlivým štýlom s viacrozmerným prístupom;

37.  navrhuje, aby Komisia každoročne zverejňovala súhrnnú správu obsahujúcu hlavné návrhy na zlepšenie európskeho projektu vyslovované účastníkmi projektov financovaných v rámci programu Európa pre občanov;

38.  zdôrazňuje potrebu obohatiť program návrhmi týkajúcimi sa účasti občanov na demokratickom procese a rozhodovacom procese EÚ, a to spôsobom, ktorý prispeje k posilneniu postavenia občanov pri využívaní ich práv, napríklad zavedením elektronickej demokracie; vyzýva Úniu a členské štáty, aby na dosiahnutie tohto cieľa pripravili kroky a politiky na posilnenie prenosných, kritických zručností a zručností založených na kreatívnom myslení a digitálnej a mediálnej gramotnosti, inklúzie a zvedavosti občanov, najmä detí a mládeže, aby títo mohli prijímať informované rozhodnutia a pozitívne prispievať do demokratických procesov;

39.  poukazuje na to, že účasť krajín, ktoré sa usilujú o členstvo v EÚ, na tomto programe, vedie k lepšiemu vzájomnému porozumeniu a k užšej spolupráci; odporúča posilnenie medzinárodného rozmeru tohto programu, a to najmä tým, že sa krajiny EFTA, EHP, prístupové a kandidátske krajiny vyzvú, aby spolupracovali s členskými štátmi EÚ pri podávaní žiadostí o projekty, a vyzýva na väčšiu spoluprácu medzi mimovládnymi organizáciami z EÚ, krajín Východného partnerstva a Partnerstva s južným Stredozemím a potenciálnych kandidátskych krajín s cieľom priblížiť EÚ občanom; navrhuje, aby sa podporovala spolupráca na európskych hodnotách medzi organizáciami v EÚ a v susedných krajinách;

40.  zdôrazňuje potrebu rozvíjať partnerstvá miest a obcí so zameraním na možnosť väčšieho využitia tohto systému, jeho propagácie a výsledkov, a to vrátane adekvátnej alokácie finančných prostriedkov;

o
o   o

41.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 115, 17.4.2014, s. 3.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0005.


Spoločná obchodná politika v kontexte naliehavých požiadaviek na zachovanie voľne žijúcich druhov
PDF 358kWORD 50k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. marca 2017 o spoločnej obchodnej politike EÚ v kontexte naliehavých požiadaviek na zachovanie voľne žijúcich druhov (2016/2054(INI))
P8_TA(2017)0064A8-0012/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 191 a 207,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej článok 21 ods. 2,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie nazvané Obchod pre všetkých: smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike (COM(2015)0497),

–  so zreteľom na textový návrh EÚ kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji v Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP), najmä na jeho články 10 až 16,

–  so zreteľom na výsledný dokument samitu OSN o udržateľnom rozvoji z roku 2015 s názvom „Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030“, a najmä na jeho odseky 9 a 33 a cieľ 15,

–  so zreteľom na Všeobecnú dohodu o clách a obchode (ďalej len „GATTˮ), najmä na jej článok XX písm. a) a g),

–  so zreteľom na Akčný plán EÚ na boj proti obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi zvierat a divorastúcimi druhmi rastlín (COM(2016)0087) (ďalej len „akčný plán“) na rok 2016,

–  so zreteľom na závery Rady z 20. júna 2016 o Akčnom pláne EÚ na boj proti obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi zvierat a divorastúcimi druhmi rastlín,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 338/97 z 9. decembra 1996 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi(1) a na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva(2),

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 69/314 o boji proti nedovolenému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi a rezolúciu zhromaždenia OSN pre otázky životného prostredia 1/3 o nezákonnom obchodovaní s voľne žijúcimi druhmi,

–  so zreteľom na závery 17. konferencie zmluvných strán CITES v Johannesburgu,

–  so zreteľom na závery konferencie o nezákonnom obchode s voľne žijúcimi druhmi, ktorá sa konala vo februári 2014 v Londýne, a prieskum pokroku, ktorý sa uskutočnil v marci 2015 v Kasane,

–  so zreteľom na výsledok Svetového kongresu ochrany prírody Medzinárodnej únie na ochranu prírody (IUCN) na Havaji v roku 2016,

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu,

–  so zreteľom na globálny program pre voľne žijúce druhy Globálneho fondu pre životné prostredie (GEF) Svetovej banky,

–  so zreteľom na globálnu správu Úradu Organizácie Spojených národov pre drogy a kriminalitu (UNODC) o trestnej činnosti v oblasti voľne žijúcich druhov z roku 2016,

–  so zreteľom na vyhlásenie Rady pre colnú spoluprácu Svetovej colnej organizácie (WCO) z júna 2014 o nezákonnom obchode s voľne žijúcimi druhmi,

–  so zreteľom na vyhlásenie, ktoré pracovná skupina United for Wildlife Transport Taskforce predniesla v Buckinghamskom paláci v Londýne (ďalej len „Buckinghamské vyhlásenie“),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0012/2017),

A.  keďže svet čelí nevídanému nárastu počtu prípadov nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi druhmi a s tým súvisiacim biologickým krízam spôsobeným neustálym nezákonným a neudržateľným lovom zvierat a zberom rastlín a obchodovaním s nimi na celom svete;

B.  keďže nekontrolované a nadmerné používanie voľne žijúcich druhov zvierat a rastlín predstavuje po ničení biotopov druhú najvážnejšiu hrozbu pre ich prežitie vo voľnej prírode;

C.  keďže podľa odhadov je nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi zvieratami a rastlinami štvrtou najvýnosnejšou trestnou činnosťou s odhadovaným obratom až 20 miliárd EUR;

D.  keďže posledný vývoj naznačuje narastajúce zapojenie rozsiahlych zločineckých a organizovaných sietí, ktoré využívajú čoraz dômyselnejšie metódy;

E.  keďže obchod s voľne žijúcimi druhmi prispieva ku konfliktom a teroristické siete sú podozrivé z toho, že ich finančné zdroje pochádzajú okrem iného z nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi druhmi, ktoré prináša značné zisky;

F.  keďže s tým spojené problémy korupcie a slabých riadiacich štruktúr ešte viac narúšajú zraniteľné miesta v rámci obchodu s voľne žijúcimi druhmi;

G.  keďže Európska únia je v súčasnosti cieľovým trhom s týmito druhmi, tranzitným uzlom pre iné regióny, ako aj oblasťou, z ktorej pochádzajú určité druhy na nezákonné obchodovanie;

H.  keďže zabezpečenie účasti vidieckych komunít zo zdrojových krajín na ochrane voľne žijúcich druhov a prínosu z tejto ochrany týmto komunitám je nevyhnutné v záujme riešenia základných príčin nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi druhmi;

I.  keďže počítačová kriminalita spojená s voľne žijúcimi druhmi predstavuje vážnu hrozbu pre voľne žijúce druhy vrátane slonov, nosorožcov, šupinavcov, obojživelníkov, plazov, vtákov a žiráf;

J.  keďže obchodná politika je spolu s rozvojovou spoluprácou silným stimulom hospodárskeho rastu v rozvojových krajinách;

K.  keďže nárast nezákonného obchodovania s mnohými druhmi flóry a fauny má za následok stratu biodiverzity a ničenie ekosystému, čo vedie k čoraz vyššiemu počtu druhov, ktoré sa stávajú zraniteľnými alebo im dokonca hrozí vyhynutie;

L.  keďže udržateľný obchod s voľne žijúcimi druhmi môže byť zásadne dôležitý pre určité marginalizované komunity, ktoré sa v snahe zachovať miestne zdroje a prispievať k znižovaniu chudoby spoliehajú na právne rámce;

Trendy, zásady a všeobecné úvahy

1.  s vážnym znepokojením si všíma, že v poslednej dobe narastá počet prípadov obchodovania s voľne žijúcimi druhmi a trestných činov v tejto oblasti a že ak nebude tento trend zastavený a zvrátený, hrozí riziko, že to bude mať vážne a trvalé dôsledky pre zachovanie biologickej rozmanitosti a ochranu životného prostredia;

2.  konštatuje, že EÚ má ako signatár mnohých celosvetových dohovorov zameraných na ochranu životného prostredia právnu povinnosť zabezpečiť, aby jej politiky a medzinárodné dohody prispievali k plneniu tohto cieľa;

3.  domnieva sa, že rýchlejší hospodársky rozvoj prameniaci z integrácie do svetových trhov a použitie prírodných zdrojov na účely udržateľného hospodárskeho rozvoja sa vzájomne nevylučujú, ale mali by sa považovať za vzájomne sa posilňujúce;

4.  rozhodne tak podporuje postoj k otázkam súvisiacim s voľne žijúcimi druhmi, ktorý sa neobmedzuje iba na presadzovanie cieľov EÚ a ich obchodných partnerov v oblasti ochrany životného prostredia, ale umožňuje aj vytvorenie udržateľných a právnych rámcov obchodu, ktoré zvýšia pozitívny prínos obchodnej politiky k udržateľnému rozvoju;

5.  so znepokojením zdôrazňuje, že EÚ je spolu s USA stále významným cieľovým trhom a tranzitnou trasou pre nelegálne produkty z voľne žijúcich druhov;

6.  víta akčný plán EÚ na boj proti obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi, ktorý bude zohrávať rozhodujúcu úlohu v boji proti znepokojujúcemu nárastu vysoko lukratívneho nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi druhmi, ktoré destabilizuje hospodárstva a spoločenstvá, ktorých živobytie závisí od voľne žijúcich druhov, a ohrozuje mier a bezpečnosť v nestabilných regiónoch, v ktorých sa nachádzajú obchodní partneri EÚ, keďže sa v jeho dôsledku posilňujú nezákonné trasy;

7.  domnieva sa, že nezákonné obchodovanie môže byť naozaj úspešne obmedzené a odstránené iba pomocou integrovaného prístupu k trestnej činnosti poškodzujúcej voľne žijúce druhy a že EÚ musí stáť na čele tohto úsilia a riešiť nielen otázky na strane ponuky vrátane rozvojových otázok priamo v tretích krajinách, ale aj dopyt po nezákonných výrobkoch na domácich trhoch vrátane internetových platforiem;

Medzinárodné inštitúcie a vlády

8.  pripomína, že podľa práva WTO môžu krajiny zavádzať výnimky k všeobecným pravidlám dohody GATT v článku XX písm. g) s cieľom regulovať vyčerpateľné prírodné zdroje a v článku XX písm. a) na ochranu verejnej morálky; zdôrazňuje, že Odvolací orgán WTO vyčerpateľné prírodné zdroje všeobecne vysvetlil tak, že zahŕňajú žijúce druhy, ktoré môžu byť ohrozené vyhynutím, a že judikatúra WTO osobitne zdôraznila zaradenie druhov do príloh Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES) ako dôkaz ich vyčerpateľnosti; zdôrazňuje, že odvolací orgán WTO verejnú morálku všeobecne vysvetlil tak, že zahŕňa otázky týkajúce sa predchádzania krutosti voči zvieratám;

9.  víta úsilie EÚ v rámci WTO o zníženie škodlivých dotácií v odvetví rybárstva, ktoré môžu ohroziť jeho trvalo udržateľné riadenie a ohrozuje zachovanie druhov, ako sú korytnačky, žraloky, morské vtáky a morské cicavce;

10.  opäť pripomína svoj pevný záväzok, že bude plniť ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja a zabezpečí konečný úspech cieľa č. 15, ktorý obsahuje prísľub, že bude zastavené pytliactvo a obchodovanie s chránenými druhmi zvierat a rastlín a že bude bojovať tak s ponukou nelegálne získaných produktov, ako aj s dopytom po týchto produktoch;

11.  víta prebiehajúcu činnosť Medzinárodného združenia pre boj proti trestnej činnosti poškodzujúcej voľne žijúce druhy, čo je iniciatíva, ktorá zapája CITES, Interpol, Úrad OSN pre drogy a kriminalitu, Svetovú banku a Svetovú colnú organizáciu;

Clá a elektronický obchod

12.  víta aj projekt Svetovej colnej organizácie INAMA, ktorého cieľom je posilniť schopnosť colných orgánov zlepšiť budovanie kapacít na účely boja proti trestnej činnosti poškodzujúcej voľne žijúce druhy; vyzýva na väčšiu účasť colných orgánov na operáciách zameraných na boj proti nezákonnému obchodu s voľne žijúcimi druhmi a na väčšie množstvo osvetových činností s cieľom zlepšiť odbornú prípravu a fungovanie colných orgánov;

13.  domnieva sa, že internetová trestná činnosť spojená s voľne žijúcimi druhmi predstavuje vážnu hrozbu pre ohrozené druhy zvierat vrátane slonov, nosorožcov, obojživelníkov, plazov a vtákov, a že vlády, podniky a mimovládne organizácie by mali spolupracovať v boji proti nej;

14.  nazdáva sa, že by sa mal viac posilniť colný rozmer akčného plánu Európskej únie so zreteľom na spoluprácu s partnerskými krajinami i na lepšie a účinnejšie vykonávanie v rámci Únie; preto s potešením očakáva preskúmanie vykonávania a presadzovania súčasného právneho rámca EÚ na rok 2016, ktoré pripravuje Komisia, a žiada, aby sa v tomto preskúmaní uviedlo aj posúdenie colných postupov;

15.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala, do akej miery colní úradníci zodpovední za kontroly jednotne uplatňujú právne predpisy EÚ týkajúce sa obchodovania s voľne žijúcimi druhmi v jednotlivých členských štátoch;

16.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali na výmene informácií a budovaní kapacít vrátane osobitnej odbornej prípravy pre colných úradníkov;

Úloha súkromného sektora a mimovládnych organizácií

17.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť účasť súkromného sektora vrátane elektronických trhov a sociálnych médií na boji proti obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi;

18.  víta fungujúce riešenia, ktoré v prípade, že sa stanú súčasťou existujúcich systémov dodávateľského reťazca a riadenia obchodu, umožnia súkromnému sektoru zohrávať úlohu skutočného partnera vlád a medzinárodných orgánov v zabezpečovaní zodpovedného riadenia dodávateľských reťazcov; zdôrazňuje však, že spoločná obchodná politika by mala podporovať záväzné normy sociálnej zodpovednosti podnikov a pritom usmerňovať a podporovať súkromný sektor v oblasti sociálne zodpovedných postupov; domnieva sa, že normy sociálnej zodpovednosti podnikov majú mimoriadny význam v dopravných sieťach;

19.  víta vznikajúcu spoluprácu medzi odborníkmi na obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi a logistickými spoločnosťami založenú na nulovej tolerancii; domnieva sa, že Komisia by mala uvažovať o tom, ako najlepšie zabezpečiť, aby príslušné právne rámce mohli lepšie riešiť riziká súvisiace s elektronickým obchodom a komerčnou reklamou na internete a mimo neho;

20.  víta úlohu, ktorú zohrávajú mimovládne organizácie a občianska spoločnosť, a to nielen v boji proti nelegálnemu obchodovaniu s voľne rastúcimi rastlinami a voľne žijúcimi živočíchmi, v zvyšovaní informovanosti a znižovaní dopytu v EÚ a na území tretích krajín, z ktorých tieto rastliny a živočíchy pochádzajú, ale aj v rámci domácich poradných skupín podľa dohôd EÚ o voľnom obchode na monitorovanie vykonávania ustanovení o obchode a udržateľnom rozvoji;

21.  víta vyhlásenie pracovnej skupiny United for Wildlife Transport Taskforce z Buckinghamského paláca z marca 2016, ktorého cieľom je zapojiť aktérov zo súkromného sektora do riešenia nedostatkov v oblasti prepravy a colných postupov, ktoré obchodníci s voľne žijúcimi druhmi využívajú, ako aj zlepšiť výmenu informácií v rámci celých globálnych dodávateľských reťazcov a obchodných trás;

22.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali s mimovládnymi organizáciami na znižovaní obchodovania, zmene správania spotrebiteľov a znižovaní dopytu po nezákonných produktoch z voľne žijúcich druhov prostredníctvom kampaní zameraných na zvyšovanie informovanosti o otázkach týkajúcich sa boja proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi, a to najmä v krajinách, kde je dopyt vyšší;

Právny rámec EÚ a obchodné dohody

23.  domnieva sa, že v existujúcom vnútroštátnom právnom rámci je pre členské štáty EÚ v tomto štádiu kľúčovou výzvou a prioritou vykonávanie platných pravidiel; uznáva však, že by sa mali preskúmať doplňujúce ustanovenia zohľadňujúce tieto pravidlá platné v iných štátoch s cieľom zakázať sprístupňovanie a uvádzanie voľne žijúcich zvierat, ktoré boli nezákonne odchytené alebo predané v tretích krajinách, na trh, ich prepravu a nadobúdanie, a to podľa vlastného právneho rámca danej krajiny; domnieva sa, že súčasný právny rámec by sa mal preskúmať s cieľom lepšie riešiť riziká súvisiace s elektronickým obchodom;

24.  podporuje prístup, ktorý do budúcich obchodných dohôd EÚ začleňuje ustanovenia zamerané na boj proti obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi;

25.  víta návrh kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji v rámci Transatlantického obchodného a investičného partnerstva, ktorý Komisia vypracovala ako súčasť svojho záväzku zabezpečiť udržateľný rozvoj; konštatuje, že USA sa vo svojich obchodných dohodách pokúšajú dohodnúť normy týkajúce sa obchodovania s voľne žijúcimi druhmi, a to aj obmedzením dotácií v rybárstve; zdôrazňuje, že vo všetkých budúcich dohodách EÚ o voľnom obchode by sa mali dohodnúť prísne ustanovenia o ochrane voľne žijúcich druhov vrátane ustanovení a záväzkov zameraných na riadne vykonávanie dohodnutých mnohostranných dohôd o životnom prostredí (MEA) v rámci kapitol o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji;

26.  víta ambicióznejší prístup EÚ k ochrane voľne žijúcich druhov v kapitole o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Vietnamom, ktorá zahŕňa nielen záväzky týkajúce sa riadneho vykonávania a presadzovania mnohostranných dohôd v oblasti životného prostredia, ako sú napríklad CITES, Dohovor o biologickej diverzite (CBD) a Medzinárodný dohovor o regulácii lovu veľrýb (ICRW), ale aj ustanovenia súvisiace s budovaním obchodných kapacít, výmenou informácií a zvyšovaním informovanosti, a naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby zabezpečili riadne vykonávanie týchto záväzkov a ustanovení; domnieva sa, že tieto záväzky by mali byť vykonateľné, aby sa zabezpečilo účinné a trvalé dodržiavanie predpisov, pričom by sa mala zvážiť aj primeraná úloha pre mimovládne organizácie a organizácie občianskej spoločnosti;

27.  podporuje prístup, ktorý je popísaný v stratégii Obchod pre všetkých a ktorý spočíva v začlenení protikorupčných ustanovení do budúcich obchodných dohôd, vzhľadom na úlohu, ktorú korupcia zohráva pri napomáhaní nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi druhmi, ako aj záväzok EÚ vykonávať obchodné politiky, ktoré podporujú trvalo udržateľný rozvoj, ktorý prispeje k dosiahnutiu globálnych cieľov dohodnutých v rámci programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030;

Odporúčania

28.  podporuje prístup k obchodnej politike EÚ, ktorý nespočíva iba v uprednostnení otázky boja proti nezákonnému obchodu s voľne žijúcimi druhmi, ale v rámci ktorého budú do všetkých budúcich dohôd začlenené ustanovenia zamerané na obmedzovanie nezákonného obchodovania a na jeho konečné odstránenie, spolu s rozhodnými a účinnými doplňujúcimi opatreniami s osobitným zreteľom na odbornú prípravu, prevenciu a uplatňovanie sankcií v oblasti obhospodarovania lesov, zdravia a ciel;

29.  zdôrazňuje, že v obchodnej politike EÚ by EÚ alebo jej obchodným partnerom nemalo nič brániť v prijímaní rozhodnutí, ktoré sú nevyhnutné na ochranu voľne žijúcich druhov a prírodných zdrojov, ak budú tieto opatrenia aj naďalej zamerané na dosiahnutie legitímnych cieľov verejnej politiky a nebudú predstavovať svojvoľnú alebo bezdôvodnú diskrimináciu;

30.  domnieva sa, že neexistuje žiadne univerzálne riešenie na zachovanie voľne žijúcich druhov na celom svete a na boj proti nezákonnému obchodovaniu; v tejto súvislosti pripomína potrebu zabezpečiť úplnú flexibilitu a vymieňať si informácie, údaje a najlepšie postupy s cieľom uľahčiť dialóg v záujme rozšírenej spolupráce a so zreteľom na cezhraničnú povahu tohto druhu porušenia právnych predpisov;

31.  odporúča, aby členské štáty zvážili politické riešenia, ktoré by umožnili odstrániť všetky zostávajúce právne medzery, ktoré by mohli uľahčiť „pranie“ nelegálne získaných voľne žijúcich druhov a produktov z týchto druhov; okrem toho odporúča, aby sa v tejto súvislosti uskutočnilo vyčerpávajúce monitorovanie a aby sa efektívne využívali existujúce zdroje a agentúry s cieľom dosiahnuť tento cieľ;

32.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby na európskej úrovni zvážili možnosť zákazu obchodovania so slonovinou, jej vývozu alebo spätného vývozu, v rámci a mimo EÚ, vrátane exemplárov získaných pred nadobudnutím platnosti dohovoru, a to spôsobom, ktorý je v súlade s právom WTO;

33.  požaduje, aby sa vyčlenili dostatočné prostriedky na politiky a opatrenia, ktoré boli vytvorené tak, aby plnili ciele EÚ v oblasti boja proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi, a medzi ktoré patria aj zdroje na budovanie kapacít v tretích krajinách, najmä na colné režimy, orgány, transparentnosť a dobrú správu vecí verejných;

34.  žiada, aby Komisia a členské štáty naďalej spolupracovali so všetkými dotknutými subjektmi s cieľom zabezpečiť integrovaný prístup, ktorý sa zameria nielen na zdroje nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi druhmi a výrobkami z nich, ale aj na úkony na obmedzenie dopytu a zvýšenie informovanosti na trhoch s dopytom;

35.  žiada členské štáty a Komisiu, aby urobili viac s cieľom zabezpečiť, aby sa činnosť nezákonných zločineckých sietí a organizácií pôsobiacich v oblasti nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi druhmi narúšala, aby sa rozkladali a viedlo proti nim stíhanie, a aby členské štáty zabezpečili, že tresty a rozsudky v oblasti trestnej činnosti páchanej na voľne žijúcich druhoch budú primerané a odrádzajúce a podľa potreby v súlade so záväzkami, ako sú vymedzené v Dohovore OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu;

36.  vyzýva EÚ, aby v rozsahu pôsobnosti rámca WTO preskúmala, ako sa režimy globálneho obchodu a životného prostredia môžu navzájom lepšie podporovať, najmä v súvislosti s neustálou činnosťou zameranou na posilnenie súdržnosti medzi WTO a mnohostrannými environmentálnymi dohodami, ako aj v súvislosti s dohodou o uľahčení obchodu;

37.  domnieva sa, že treba preskúmať ďalšie možnosti spolupráce medzi WTO a dohovorom CITES, najmä z hľadiska poskytovania technickej pomoci a budovania kapacít v otázkach obchodu a životného prostredia pre úradníkov z rozvojových krajín; žiada Komisiu, aby sa aj naďalej zaoberala touto problematikou v rámci diskusií po konferencii v Nairobi, ako aj ďalšími prvkami, ktoré budú predmetom nasledujúcej ministerskej konferencie v Buenos Aires v roku 2017;

o
o   o

38.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, členským štátom, CITES-u, Úradu OSN pre drogy a kriminalitu, WCO, WTO a Interpolu.

(1) Ú. v. ES L 61, 3.3.1997, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 28.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia