Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2017/2576(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0436/2017

Predkladané texty :

B8-0436/2017

Rozpravy :

PV 03/07/2017 - 20
CRE 03/07/2017 - 20

Hlasovanie :

PV 05/07/2017 - 8.8
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0301

Prijaté texty
PDF 360kWORD 51k
Streda, 5. júla 2017 - Štrasburg Finálna verzia
Šírenie epidémie HIV, tuberkulózy a hepatitídy typu C v Európe
P8_TA(2017)0301B8-0436/2017

Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2017 o reakcii EÚ na HIV/AIDS, tuberkulózu a hepatitídu typu C (2017/2576(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1082/2013/EÚ z 22. októbra 2013 o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 2119/98/ES(1),

–  so zreteľom na akčný plán Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) týkajúci sa reakcie sektora zdravotníctva na HIV v európskom regióne WHO, ktorý sa zameriava na globálnu stratégiu sektora zdravotníctva pre HIV na roky 2016 – 2021,

–  so zreteľom na výročnú epidemiologickú správu Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) o sexuálne prenosných infekciách vrátane HIV a vírusov prenášaných krvou za rok 2014,

–  so zreteľom na systematické posudzovanie výskytu hepatitídy typu B a C v EÚ/EHP uskutočnené ECDC v roku 2016,

–  so zreteľom na svoje písomné vyhlásenie o hepatitíde typu C z 29. marca 2007(2),

–  so zreteľom na usmerňovací dokument ECDC týkajúci sa kontroly tuberkulózy v zraniteľných a ťažko dostupných skupinách obyvateľstva z roku 2016,

–  so zreteľom na akčný plán boja proti tuberkulóze pre európsky región WHO na obdobie 2016 – 2020(3),

–  so zreteľom na výsledok neformálneho stretnutia ministrov zdravotníctva EÚ, ktoré sa konalo v Bratislave 3. – 4. októbra 2016, na ktorom sa členské štáty dohodli, že podporia rozvoj integrovaného politického rámca EÚ pre HIV, tuberkulózu a vírusovú hepatitídu,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. novembra 2016 s názvom Ďalšie kroky pre udržateľnú európsku budúcnosť – Európske opatrenia zamerané na udržateľnosť, ktoré zahŕňa hospodársky, sociálny a environmentálny rozmer udržateľného rozvoja, ako aj jeho správu v rámci EÚ aj na celom svete, a v ktorom Komisia uvádza, že „k tomu prispeje monitorovaním, podávaním správ a skúmaním pokroku v dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja v kontexte Európskej únie“ (COM(2016)0739),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie z Rigy o tuberkulóze a jej multirezistencii uskutočnené na prvej ministerskej konferencii Východného partnerstva o tejto téme, ktorá sa konala v Rige 30. – 31. marca 2015,

–  so zreteľom na prvú globálnu stratégiu WHO pre sektor zdravotníctva na roky 2016 – 2021 týkajúcu sa vírusovej hepatitídy, ktorú prijalo Svetové zdravotnícke zhromaždenie v máji 2016 a ktorá zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu univerzálneho prístupu k zdravotnej starostlivosti a ktorej cieľom – v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja, je znížiť do roku 2030 počet nových prípadov vírusovej hepatitídy o 90 % a úmrtnosť o 65 %, pričom konečným cieľom je odstránenie vírusovej hepatitídy ako hrozby pre verejné zdravie,

–  so zreteľom na akčný plán WHO týkajúci sa reakcie sektora zdravotníctva na vírusovú hepatitídu v európskom regióne WHO, ktorého celkovým cieľom je odstrániť do roku 2030 vírusovú hepatitídu ako hrozbu pre verejné zdravie v európskom regióne tým, že sa obmedzí chorobnosť a úmrtnosť v dôsledku vírusovej hepatitídy a jej komplikácií, a zabezpečiť rovnocenný prístup pre všetkých k odporúčaným službám v oblasti prevencie, testovania, starostlivosti a liečby;

–  so zreteľom na európsky akčný plán WHO na boj proti HIV/AIDS na obdobie 2012 – 2015,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. marca 2017 o možnostiach EÚ na zlepšenie prístupu k liekom(4), v ktorej sa Komisiu a členské štáty vyzývajú k prijatiu strategických plánov na zabezpečenie prístupu k liekom na záchranu života a ku koordinácii plánu na odstránenie hepatitídy typu C v Európskej únii prostredníctvom nástrojov, ako je európske spoločné obstarávanie,

–  so zreteľom na rámec cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja (SDG), najmä cieľ č. 3, ktorý zahŕňa cieľ skoncovať do roku 2030 s epidémiou HIV a tuberkulózy a bojovať proti hepatitíde,

–  so zreteľom na Berlínsku deklaráciu o tuberkulóze – Všetci proti tuberkulóze (EUR/07/5061622/5, ministerské fórum WHO, 74415) z 22. októbra 2007,

–  so zreteľom na otázku Komisii o reakcii EÚ na HIV/AIDS, tuberkulózu a hepatitídu typu C (O-000045/2017 – B8‑0321/2017),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže podľa ECDC jeden zo siedmich ľudí s HIV nepozná svoj sérologický stav, pričom odhadovaný priemerný čas od nakazenia HIV po stanovenie diagnózy je štyri roky; keďže u nediagnostikovaných osôb je v porovnaní s diagnostikovanými 3,5 násobne vyššia pravdepodobnosť, že vírusom HIV nakazia iných ľudí;

B.  keďže Dublinské vyhlásenie o partnerstve v boji proti HIV/AIDS v Európe a Strednej Ázii výrazne prispelo k zriadeniu harmonizovaného rámca monitorovania v EÚ a susedných krajinách, ktorý umožňuje monitorovanie pokroku v boji proti HIV;

C.  keďže existujú presvedčivé dôkazy o tom, že preexpozičná profylaxia je účinná pri prevencii tejto infekcie a že používanie antiretrovírusovej liečby takmer odstraňuje riziko prenosu, pokiaľ je vírusová záťaž znížená na nezistiteľnú úroveň(5);

D.  keďže napriek tomu, že počet nových prípadov HIV medzi mladými ľuďmi, ktorí užívajú drogy intravenózne, naďalej klesal vo väčšine krajín Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru (EÚ/EHP), v roku 2015 bola štvrtina všetkých nových diagnóz a nahlásených prípadov HIV v štyroch krajinách dôsledkom intravenózneho užívania drog;

E.  keďže nové prípady HIV v dôsledku prenosu z rodičov na deti a prostredníctvom krvných transfúzií boli v EÚ/EHP prakticky eliminované;

F.  keďže tuberkulóza (TBC) a multirezistentná tuberkulóza (MDR TBC) sú choroby prenášané vzduchom a v globalizovanom svete, v ktorom sa mobilita obyvateľstva zvyšuje, predstavujú ohrozenie zdravia, ktoré má cezhraničný charakter;

G.  keďže epidemiológia TBC sa v rámci EÚ/EHP líši a závisí okrem iného od dosiahnutého pokroku príslušného členského štátu na ceste k odstráneniu TBC;

H.  keďže z celkového počtu 10 miliónov úmrtí, ktoré by do roku 2050 mohli byť každoročne spojené s rezistenciou voči liekom, bude približne štvrtina spôsobená rezistentnými kmeňmi tuberkulózy, čo bude svetové hospodárstvo stáť najmenej 16,7 miliardy USD a Európu najmenej 1,1 miliardy USD;

I.  keďže pozornosť by sa mala upriamiť na problém koinfekcie, najmä pokiaľ ide o tuberkulózu a vírusovú hepatitídu typu B a C; keďže u ľudí s HIV sú tuberkulóza a vírusová hepatitída mimoriadne rozšírené, postupujú rýchlejšie a spôsobujú vysokú mieru chorobnosti a úmrtnosti;

J.  keďže v boji s týmito epidémiami je mimoriadne potrebná cezhraničná a interdisciplinárna spolupráca;

K.  keďže vírusová hepatitída je v celosvetovom meradle jednou z hlavných hrozieb pre verejné zdravie, pričom približne 240 miliónov ľudí trpí chronickou hepatitídou typu B(6) a asi 150 miliónov chronickou hepatitídou typu C; keďže v európskom regióne WHO žije odhadom 13,3 milióna ľudí s chronickou hepatitídou typu B a asi 15 miliónov ľudí s hepatitídou typu C; keďže okrem toho hepatitída typu B spôsobuje každoročne v členských štátoch v európskom regióne WHO približne 36 000 úmrtí a hepatitída typu C asi 86 000 úmrtí;

L.  keďže WHO identifikovala injekčné užívanie drog ako hlavný faktor spôsobujúci epidémiu hepatitídy typu C v európskom regióne, pričom injekční užívatelia drog tvoria väčšinu nových prípadov nákazy;

M.  keďže v dôsledku všeobecne sa zvyšujúcej úrovne národného dôchodku a zmene kritérií oprávnenosti na financovanie od externých darcov dochádza k prudkému poklesu, pokiaľ ide o prístup k medzinárodnej finančnej podpore pre programy v oblasti zdravia v európskom regióne; keďže to má vplyv najmä na krajiny východnej Európy a strednej Ázie, kde je miera výskytu HIV, tuberkulózy a hepatitídy typu C najvyššia, čo vážne ohrozuje účinnú reakciu na tieto choroby; keďže mnoho krajín v európskom regióne WHO je stále vo veľkej miere závislých od vonkajšieho financovania ich programov v oblasti zdravia určených najmä na pomoc zraniteľným skupinám a najviac postihnutému obyvateľstvu;

N.  keďže bude ťažké, aby Komisia monitorovala pokrok dosiahnutý v plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja, pokiaľ ide o vírusovú hepatitídu, pretože údaje o dohľade nad touto chorobou v členských štátoch často chýbajú alebo sú nedostatočné;

O.  keďže na úrovni EÚ naďalej pretrvávajú nezrovnalosti, pokiaľ ide o postoj k boju proti vírusovej hepatitíde, pričom niektoré členské štáty vôbec nemajú k dispozícii národný plán, zatiaľ čo iné členské štáty prevzali významné finančné záväzky, zaviedli stratégie a vypracovali národné plány na komplexnú reakciu voči problému vírusovej hepatitídy;

P.  keďže na celom svete žije asi 130 až 150 miliónov ľudí s chronickou infekciou hepatitídy typu C; keďže približne 700 000 ľudí každoročne zomiera na ochorenia pečene spojené s hepatitídou typu C;

Q.  keďže v roku 2014 bolo v členských štátoch 28 EÚ/EHP nahlásených 35 321 prípadov hepatitídy typu C, čo predstavuje zhruba 8,8 prípadu na 100 000 obyvateľov(7);

R.  keďže medzi rokmi 2006 a 2014 sa celkové množstvo diagnostikovaných a nahlásených prípadov vo všetkých členských štátoch EÚ/EHP zvýšilo o 28,7 %, pričom k tomuto nárastu dochádza najmä od roku 2010(8);

S.  keďže výkladu údajov týkajúcich sa hepatitídy typu C v jednotlivých krajinách bránia rozdiely v systémoch dohľadu, testovacích postupoch a ťažkosti pri vymedzovaní prípadov ako akútnych alebo chronických(9);

Komplexný a integrovaný rámec politiky EÚ

1.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili komplexný rámec politiky EÚ zameraný na boj proti HIV/AIDS, tuberkulóze a vírusovej hepatitíde, pričom treba vziať do úvahy rozdielne okolnosti a špecifické problémy, ktorým čelia členské štáty a ich susedné krajiny, pre ktoré predstavuje HIV a multirezistentná tuberkulóza najväčšiu záťaž;

2.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili takú úroveň výdavkov a mobilizáciu zdrojov, ktorá je nevyhnutná na dosiahnutie cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 3;

3.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili prácu s komunitami a zraniteľnými skupinami ľudí prostredníctvom viacrezortnej spolupráce tým, že zabezpečia zapojenie MVO a poskytovanie služieb dotknutému obyvateľstvu;

4.  vyzýva Komisiu a Radu, aby zohrávali výraznú politickú úlohu v dialógu so susednými krajinami vo východnej Európe a Strednej Ázii a zabezpečili zavedenie plánov udržateľného prechodu na financovanie z domácich zdrojov, aby programy pre HIV, vírusovú hepatitídu a TBC boli po zastavení podpory medzinárodných darcov účinné, sústavné a aby došlo k ich rozšíreniu; vyzýva Komisiu a Radu, aby aj naďalej úzko spolupracovali s týmito krajinami a tak zabezpečili, že prijmú zodpovednosť za boj proti HIV, vírusovej hepatitíde a tuberkulóze;

5.  vyzýva Komisiu, aby s členskými štátmi a budúcimi predsedníctvami Rady viedla diskusiu o možnosti zmeniť Dublinské vyhlásenie tak, aby v ňom HIV, vírusová hepatitída a TBC mali rovnocennú pozíciu;

HIV/AIDS

6.  zdôrazňuje, že HIV je naďalej prenosným ochorením s najväčšou spoločenskou stigmou, čo môže výrazne ovplyvniť kvalitu života dotknutých osôb; zdôrazňuje, že v roku 2015 bolo takmer 30 000 nových diagnostikovaných prípadov HIV nahlásených z 31 krajín EÚ/EHP, a to bez akéhokoľvek jasného náznaku celkového ústupu choroby;

7.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uľahčili prístup najzraniteľnejších skupín k inovatívnym liečebným metódam a aby sa usilovali bojovať proti spoločenskej stigmatizácii spojenej s nákazou HIV;

8.  zdôrazňuje skutočnosť, že v EÚ/EHP je pohlavný styk je stále najčastejšie hláseným spôsobom prenosu HIV, po ktorom nasleduje intravenózne užívanie drog; poukazuje na zraniteľnosť žien a detí voči infekcii;

9.  vyzýva Komisiu a Radu, aby nielen zvýšili investície do výskumu s cieľom nájsť účinné lieky a vyvinúť nové nástroje a inovačné a na pacienta zamerané prístupy v boji proti týmto chorobám, ale aby zároveň zabezpečili prístupnosť a cenovú dostupnosť týchto nástrojov a aby účinnejšie riešili problém koinfekcií, najmä pokiaľ ide o tuberkulózu a vírusovú hepatitídu typu B a C a s nimi spojené komplikácie;

10.  zdôrazňuje, že prevencia je naďalej hlavným nástrojom v boji proti HIV/AIDS, ale že dve z troch krajín EÚ/EHP hlásia, že finančné prostriedky, ktoré sú k dispozícii na prevenciu, nepostačujú na zníženie počtu nových prípadov nákazy HIV;

11.  vyzýva členské štáty, Komisiu a Radu, aby naďalej podporovali prevenciu HIV/AIDS a jej prepojenie na starostlivosť prostredníctvom spoločných opatrení a projektov v rámci programu EÚ v oblasti zdravia a aby podporovali osvedčené opatrenia v oblasti verejného zdravia zamerané na prevenciu HIV, a to vrátane komplexných služieb v oblasti znižovania nepriaznivých dôsledkov užívania drog, liečby ako prevencie, používania prezervatívov, preexpozičnej profylaxie a účinnej sexuálnej výchovy v oblasti sexuálneho zdravia;

12.  vyzýva členské štáty, aby v súlade s odporúčaniami WHO zamerali služby testovania na HIV na kľúčové skupiny obyvateľstva v oblastiach, kde je výskyt HIV najvyšší;

13.  vyzýva členské štáty, aby účinne bojovali proti sexuálne prenosným infekciám, ktoré zvyšujú riziko nakazenia vírusom HIV;

14.  nabáda členské štáty, aby nespoplatňovali testy na HIV, najmä pre zraniteľné skupiny, zabezpečili včasné odhaľovanie prípadov nakazenia a zlepšovali oznamovanie počtu infekcií, čo je dôležité na účely poskytnutia zodpovedajúcich informácií o tomto ochorení a varovania pred ním;

Tuberkulóza

15.  zdôrazňuje, že v Európskej únii je miera ochorenia na TBC jednou z najnižších na svete, no pripomína, že približne 95 % prípadov úmrtia na TBC pochádza z krajín s nízkou a strednou úrovňou príjmov; okrem toho zdôrazňuje, že európsky región WHO a najmä krajiny východnej Európy a Strednej Ázie sú výrazne zasiahnuté multirezistentnou tuberkulózou, pričom sa v nich vyskytuje približne štvrtina všetkých prípadov multirezistentnej tuberkulózy na svete; keďže podľa zistení WHO sa 15 z 27 krajín s vysokou záťažou spojenou s multirezistentnou tuberkulózou nachádza v európskom regióne;

16.  poukazuje na to, že tuberkulóza je najčastejšou príčinou úmrtia osôb s HIV, keď je približne každé tretie úmrtie osoby s HIV spôsobené tuberkulózou(10); zdôrazňuje, že počet ľudí chorých na tuberkulózu sa už tretí rok po sebe zvyšuje, pričom z 9 miliónov v roku 2013 vzrástol na 9,6 milióna v roku 2014; zdôrazňuje, že len jeden zo štyroch prípadov multirezistentnej tuberkulózy (MDR TBC) sa diagnostikuje, čo poukazuje na veľké nedostatky pri jej odhaľovaní a diagnostike;

17.  poukazuje na to, že antimikrobiálna rezistencia (AMR) je pri liečbe infekcií a ochorení vrátane tuberkulózy čoraz väčším medicínskym problémom;

18.  pripomína, že prerušenie liečby prispieva k vzniku rezistencie voči liekom, prenosu choroby a zlým výsledkom u jednotlivých pacientov;

19.  zdôrazňuje, že v záujme zlepšenia prevencie, diagnostiky a neprerušovania liečby TBC Komisia a členské štáty musia vypracovať programy zamerané na TBC a zabezpečiť pre ne finančnú podporu s cieľom posilniť prácu s komunitami a zraniteľnými osobami prostredníctvom viacrezortnej spolupráce, ktorá by mala zahŕňať zapojenie MVO, a to najmä v rozvojových krajinách; okrem toho zdôrazňuje, že zapojenie všetkých subjektov do finančnej podpory liečby tuberkulózy je zásadným predpokladom kontinuity liečby TBC, pretože liečba môže byť nedostupne drahá;

20.  zdôrazňuje, že je dôležité riešiť vznikajúcu krízu spôsobenú antimikrobiálnou rezistenciou, a to okrem iného financovaním výskumu a vývoja nových vakcín a inovatívnych a na pacienta orientovaných prístupov, diagnostiky a liečby tuberkulózy;

21.  vyzýva Komisiu a Radu, aby zohrávali významnú politickú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby sa prepojenie medzi AMR a MDR TBC odzrkadlilo vo výsledku samitu G20 v júli 2017 v Nemecku, ako aj v novom akčnom pláne EÚ pre antimikrobiálnu rezistenciu, ktorý má byť zverejnený v roku 2017;

22.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dvojstrannými dohodami medzi krajinami a spoločnými opatreniami spolupracovali pri zavádzaní cezhraničných opatrení na zabránenie šíreniu tuberkulózy;

23.  vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby zlepšili a sformalizovali regionálnu spoluprácu týkajúcu sa MDR TBC a TBC na najvyššej politickej úrovni medzi jednotlivými sektormi a budovali partnerstvá s krajinami predsedajúcimi EÚ, aby táto práca mohla pokračovať;

Hepatitída typu C

24.  zdôrazňuje, že v Európskej únii je najčastejším spôsobom prenosu vírusovej hepatitídy intravenózne užívanie drog v dôsledku spoločného používania kontaminovaných injekčných ihiel a používania nesterilného materiálu na intravenózne užívanie drog; zdôrazňuje, že miera nákazy zdravotníkov hepatitídou následkom poranenia injekčnou ihlou je naďalej nadpriemerná; zdôrazňuje, že poskytovanie služieb znižujúcich nepriaznivé dôsledky užívania drog vrátane substitučnej liečby opioidmi a programov distribúcie injekčných striekačiek a ihiel je rozhodujúcou stratégiou na prevenciu vírusovej hepatitídy, ktorá by mala zahŕňať aj opatrenia na prekonanie stigmatizácie a diskriminácie; zdôrazňuje, že testy na protilátky proti HCV a HbsAg často nie sú súčasťou hradených zdravotných kontrol; upozorňuje na to, že vo vzácnych prípadoch sa vírus môže prenášať pohlavným stykom alebo v zariadeniach zdravotnej a kozmetickej starostlivosti v dôsledku nevhodných postupov potláčania infekcie, alebo perinatálne prenosom z nakazenej matky na dieťa;

25.  zdôrazňuje, že viac než 90 % pacientov nemá po nakazení žiadne príznaky choroby a ochorenie sa zvyčajne zistí náhodou pri krvných testoch alebo až keď sa začnú objavovať príznaky, čo vedie k tomu, že v 55 až 85 % prípadov dochádza k rozvoju chronickej hepatitídy; keďže v týchto prípadoch existuje po 20 rokoch 15 – 30 % riziko vzniku cirhózy pečene, ktorá je hlavnou príčinou hepatocelulárneho karcinómu;

26.  zdôrazňuje, že v 75 % prípadoch hepatocelulárneho karcinómu má pacient pozitívnu sérológiu na HCV;

27.  zdôrazňuje, že v členských štátoch neexistuje žiaden jednotný protokol pre skríning na hepatitídu typu C a že údaje o postihnutých osobách môžu byť podhodnotené;

28.  zdôrazňuje, že v apríli 2016 WHO aktualizovala svoje usmernenia pre skríning a liečbu osôb s chronickou hepatitídou typu C a starostlivosť o ne a že tieto usmernenia dopĺňajú existujúce usmernenia WHO týkajúce sa prevencie prenosu vírusov krvou vrátane HCV; poukazuje na to, že tieto usmernenia obsahujú kľúčové odporúčania v týchto oblastiach a rozoberajú hľadiská ich vykonávania;

29.  zdôrazňuje, že infekciu hepatitídy typu C možno vyliečiť, najmä ak sa zistí a lieči vhodnou kombináciou protivírusových liekov; poukazuje najmä na to, že protivírusová liečba môže v súčasnosti vyliečiť viac ako 90 % osôb s infekciou HCV; zdôrazňuje, že vírusovej hepatitíde typu B možno predísť očkovaním a možno ju potlačiť, ale že menej ako 50 % osôb s chronickou vírusovou hepatitídou je diagnostikovaných až niekoľko desaťročí po tom, ako sa nakazili;

30.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili udržateľné financovanie národných plánov na odstránenie vírusovej hepatitídy a aby pritom využili aj štrukturálne fondy EÚ a ďalšie dostupné prostriedky EÚ;

31.  vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby zaviedli celoúnijný harmonizovaný program dohľadu nad infekciami, ktorý dokáže včas odhaliť ohniská nákazy vírusovou hepatitídou, TBC a HIV, zhodnotiť trendy vo výskyte, poskytnúť odhady záťaže spojenej s ochorením a v reálnom čase sledovať postupnosť diagnózy, liečby a starostlivosti, a to aj u konkrétnych zraniteľných skupín;

32.  vyzýva Komisiu, aby prediskutovala s členskými štátmi možnosť, ako najlepšie vybaviť odborníkov v oblasti primárnej starostlivosti (napr. zahrnutie testov na protilátky proti HCV a HBsAg do zdravotných prehliadok, anamnézy, kontrolné testy a spôsoby nasmerovania liečby) s cieľom zvýšiť úspešnosť diagnostiky a zabezpečiť starostlivosť podľa usmernení;

33.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v súčasnosti nie je dostupná vakcína proti hepatitíde typu C, a preto je rozhodujúca primárna a sekundárna prevencia; zdôrazňuje však, že osobitné vlastnosti infekcie hepatitídou typu C a nedostatok skríningových protokolov bránia v mnohých prípadoch vykonávaniu testov;

34.  vyzýva Komisiu, aby pod vedením Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb a v koordinácii s členskými štátmi iniciovala viacrezortný plán na odstránenie hepatitídy typu C v EÚ do roku 2030, ktorý bude viesť k štandardizácii skríningových, testovacích a liečebných protokolov;

o
o   o

35.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, členským štátom, Svetovej zdravotníckej organizácii a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 293, 5.11.2013, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ C 27 E, 31.1.2008, s. 247.
(3) http://www.euro.who.int/__data/assets/pdf_file/0007/283804/65wd17e_Rev1_TBActionPlan_150588_withCover.pdf.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2017)0061.
(5) https://thinkprogress.org/massive-hiv-treatment-study-found-zero-transmissions-between-mixed-status-couples-73d4a497f77b.
(6) http://www.euro.who.int/en/health-topics/communicable-diseases/hepatitis/data-and-statistics.
(7) Výročná epidemiologická správa ECDC:http://ecdc.europa.eu/en/healthtopics/hepatitis_C/Documents/aer2016/AER-hepatitis-C.pdf
(8) Tamže.
(9) Tamže.
(10) Globálna správa WHO o tuberkulóze za rok 2015.

Právne oznámenie