Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2016/2325(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0250/2017

Predkladané texty :

A8-0250/2017

Rozpravy :

PV 11/09/2017 - 24
CRE 11/09/2017 - 24

Hlasovanie :

PV 12/09/2017 - 7.8
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0323

Prijaté texty
PDF 308kWORD 56k
Utorok, 12. septembra 2017 - Štrasburg Finálna verzia
Stratégia pre Európu v oblasti kozmického priestoru
P8_TA(2017)0323A8-0250/2017

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. septembra 2017 o stratégii pre Európu v oblasti kozmického priestoru (2016/2325(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 4 a 189 hlavy XIX Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. októbra 2016 s názvom Stratégia pre Európu v oblasti kozmického priestoru (COM(2016)0705),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. februára 2013 s názvom Priemyselná politika EÚ v oblasti kozmického priestoru (COM(2013)0108),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. apríla 2011 s názvom Smerom k stratégii Európskej únie v oblasti kozmického priestoru v prospech občanov (COM(2011)0152),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. septembra 2016 s názvom Pripojenie pre konkurencieschopný jednotný digitálny trh – smerom k európskej gigabitovej spoločnosti (COM(2016)0587) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2016)0300),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. septembra 2016 s názvom 5G pre Európu: akčný plán (COM(2016)0588) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2016)0306),

–  so zreteľom na návrh Komisie zo 14. septembra 2016 na smernicu Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronickej komunikácie (COM(2016)0590),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. júna 2010 s názvom Akčný plán pre aplikácie globálneho navigačného satelitného systému (GNSS) (COM(2010)0308),

–  so zreteľom na Parížsku dohodu, rozhodnutie 1/CP.21 a 21. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 21) a 11. konferenciu zmluvných strán, ktorá slúžila ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP 11) a ktorá sa konala od 30. novembra do 11. decembra 2015 v Paríži vo Francúzsku,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 377/2014 z 3. apríla 2014, ktorým sa zriaďuje program Copernicus a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 911/2010(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1285/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení a využívaní európskych systémov satelitnej navigácie, ktorým sa ruší nariadenie Rady (ES) č. 876/2002 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008(2),

—  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 541/2014/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorým sa zriaďuje rámec na podporu dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovania tohto priestoru(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 512/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 912/2010 o zriadení Agentúry pre európsky GNSS(4),

–  so zreteľom na príslušné závery Rady a na ministerské Amsterdamské vyhlásenie zo 14. apríla 2016 o spolupráci v oblasti prepojenej a automatizovanej dopravy,

–  so zreteľom na Haagsky manifest o politike v oblasti vesmíru z júna 2016,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Európskej únie a Európskej vesmírnej agentúry o spoločnej vízii a cieľoch pre budúcnosť Európy v priestore, podpísané Komisiou a agentúrou 26. októbra 2016,

–  so zreteľom na návrh uznesenia z 8. júna 2016 o vesmírnych spôsobilostiach pre európsku bezpečnosť a obranu(5),

—  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2016 o rozvoji trhu s vesmírnymi technológiami(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. decembra 2013 o priemyselnej politike EÚ v oblasti kozmického priestoru – uvoľnenie potenciálu pre hospodársky rast v kozmickom sektore(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2012 o stratégii Európskej únie v oblasti kozmického priestoru v prospech občanov(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2011 o dopravných aplikáciách globálneho navigačného satelitného systému – krátkodobá a strednodobá politika EÚ(9),

–  so zreteľom na štúdiu z januára 2016 s názvom Rozvoj trhu s vesmírnymi technológiami v Európe(10),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre rybárstvo (A8-0250/2017),

A.  keďže prínos vesmíru pre spoločnosť je rozmanitý a môže viesť ku konkurencieschopnejšiemu hospodárstvu v Európe prostredníctvom podpory vývoja mnohých nových produktov a služieb a podpory poľnohospodárstva, lesníctva, rybárstva a námornej dopravy; keďže družicová technológia môže viesť k lepšiemu prístupu ku komunikačným technológiám, systémom pozorovania Zeme s vysokým rozlíšením, ktoré umožňujú výmenu informácií v reálnom čase, rýchlu reakciu na prírodné katastrofy a účinnejšie hraničné a bezpečnostné kontroly;

B.  keďže vesmírne technológie, údaje a služby môžu podporiť rôzne verejné politiky EÚ a ich hlavné priority vrátane posilnenia jednotného digitálneho trhu, stimulovania európskeho hospodárstva a boja proti zmene klímy;

C.  keďže vesmírny priestor nie je pre európskych občanov nákladom ale investíciou a keďže ambiciózna stratégia v oblasti vesmírneho priestoru môže zabezpečiť nezávislosť EÚ a pozíciu Európy v strategickej oblasti vesmíru a zároveň posilniť rast, konkurencieschopnosť a vytváranie pracovných miest v službách súvisiacich s vesmírom v oblasti výroby, prevádzky a nadväzujúcich odvetví;

D.  keďže politické rozhodnutia prijaté Európskym parlamentom a Radou v roku 2007 viedli k prideleniu rozpočtových prostriedkov európskym satelitným navigačným programom Európska geostacionárna navigačná prekrývacia služba (ďalej len „EGNOS“) a Galileo a k dohode o štruktúre riadenia týchto programov;

1.  víta oznámenie Komisie s názvom Stratégia pre Európu v oblasti kozmického priestoru a podporuje plný záväzok Komisie k maximalizácii hospodárskeho a spoločenského prínosu vesmírneho priestoru, zvyšovaniu využívania vesmírnych technológií a aplikácii pri podpore verejných politík, k podpore globálne konkurencieschopného a inovačného európskeho kozmického sektoru, k posilneniu európskej autonómie vo vesmíre a k posilneniu úlohy Európy ako globálneho aktéra, ako aj medzinárodnej spolupráce vo vesmíre;

2.  pripomína Komisii, že je nevyhnutné zaručiť kontinuitu vesmírnych programov EÚ a zamyslieť sa nad budúcim vývojom programov Galileo a Copernicus, a to najmä s cieľom vytvoriť pozitívne investičné prostredie v nadväzujúcom odvetví; usudzuje, že to možno dosiahnuť len vtedy, ak bude dlhodobo zaručené financovanie z verejných zdrojov hlavných programov a príslušnej nadväzujúcej dátovej infraštruktúry, pri súčasnom uznaní, že sú potrebné významné investície súkromného sektora;

3.  zdôrazňuje úspechy vo vesmíre členských štátov, Európskej vesmírnej agentúry (ďalej len „ESA“), Európskej organizácie pre využitie meteorologických satelitov (EUMETSAT) s využitím nových technológií, prieskumných misií a zariadení na pozorovanie Zeme a meteorológie;

4.  je presvedčený, že je nutné vyhodnotiť programy Galileo a Copernicus pred tým, ako Komisia predloží svoje nové legislatívne návrhy ako súčasť nasledujúceho VFR; domnieva sa, že toto hodnotenie by sa malo zaoberať okrem iného: budúcou úlohou Agentúry pre európsky GNSS (ďalej len „GSA“) v súvislosti s prevádzkou systému Galileo a jej potenciálnou úlohou v rámci programu Copernicus; zjednodušením vzťahov GSA s ESA; súčasným rozdelením hlavných a delegovaných úloh agentúry; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti zabezpečila, že GSA bude mať vopred k dispozícii kapacitu na prevzatie nových úloh;

5.  zdôrazňuje, že výsledok hodnotenia by mal byť tiež podnetom pre budúce diskusie o vzťahu medzi EÚ a ESA zohľadňujúc spoločné vyhlásenie EÚ – ESA podpísané 26. októbra 2016; žiada Komisiu, aby v spolupráci s ESA preskúmala rôzne možnosti, ktorými by sa dala zjednodušiť zložitá inštitucionálna štruktúra v európskom vesmírnom riadení a tým zlepšiť rozdelenie úloh v záujme väčšej účinnosti a nákladovej efektívnosti;

6.  domnieva sa, že GSA by mala mať dostatok personálu na to, aby sa zabezpečilo hladké fungovanie a využívanie európskych programov GNSS; žiada Komisiu, aby preskúmala primeranosť zdrojov pridelených GSA a zohľadnila pri tom jej súčasné a budúce úlohy; domnieva sa, že personálna politika a postupy by sa mali upraviť podľa nových úloh, ktoré boli GSA zverené v súlade s Medziinštitucionálnou dohodou z 2. decembra 2013;

7.  zdôrazňuje, že s cieľom čeliť súčasným a budúcim výzvam by nasledujúci rozpočet EÚ mal zahŕňať väčší rozpočet pre vesmír než je ten súčasný na podporu celého hodnotového reťazca (vesmírny a pozemný segment, pozorovanie Zeme, navigácia a komunikácia), a mal by byť zabezpečený v priebehu nadchádzajúcej revízie VFR; zdôrazňuje, že úspešný rozvoj nadväzujúcich trhov závisí predovšetkým od včasnej realizácie a nepretržitého vývoja programov Galileo a Copernicus, ktorých primerané financovanie by malo byť prioritou; zdôrazňuje, že je potrebné zachovať a rozvíjať európsku pridanú hodnotu a jedinečný prínos vesmírnych programov EÚ pri prijímaní rozpočtových rozhodnutí v budúcom VFR;

8.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť využitia synergií medzi vesmírnymi programami EÚ s cieľom zvýšiť účinnosť a nákladovú efektívnosť; domnieva sa tiež, že výmena informácií medzi agentúrami EÚ zapojenými do politiky EÚ v oblasti kozmického priestoru by sa mala zintenzívniť s cieľom dosiahnuť ďalšie synergické efekty; poukazuje na to, že oblasti ich činnosti sa čoraz viac zbližujú; vyzýva Komisiu, aby uverejnila výročnú správu o povahe a rozsahu spolupráce medzi agentúrami EÚ;

9.  zdôrazňuje, že je dôležité identifikovať a odstrániť akékoľvek existujúce prekážky fungovania vnútorného trhu v oblasti vesmírnych produktov a služieb;

Maximalizácia prínosov kozmického priestoru v prospech spoločnosti a hospodárstva EÚ

10.  zdôrazňuje, že vesmírne programy a ich služby sú kľúčovými aktívami v oblastiach politík a odvetviach hospodárstva, akými sú energetika, klimatické zmeny, životné prostredie, bezpečnosť a obrana, zdravie, poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, rybárstvo, doprava, cestovný ruch, digitálny trh a mobilné komunikácie, regionálna politika a miestne plánovanie; domnieva sa, že existuje obrovský potenciál na riešenie výziev, akými sú migrácia, riadenie hraníc a udržateľný rozvoj; zdôrazňuje tiež význam európskej stratégie v oblasti kozmického priestoru pre komplexnú námornú politiku EÚ; berie na vedomie aj významné prínosy pre spoločnosť hospodárskeho využívania satelitov a systémov na diaľkový prieskum;

11.  vyzýva Komisiu, aby urýchlila plné hospodárske využitie programov Galileo, EGNOS a Copernicus: stanovením primeraných cieľov rozvoja trhu; zlepšením prístupu k údajom z programu Copernicus a ich spracúvania s cieľom umožniť podnikom, najmä MSP a začínajúcim podnikom, vývoj aplikácií založených na vesmírnych údajoch; zabezpečením lepšej integrácie s inými digitálnymi službami, ako sú napr. inteligentné dopravné systémy, Európsky systém riadenia železničnej dopravy, riečne informačné služby, SafeSeaNet, ako aj konvenčné navigačné systémy – a rozšírením potenciálu vesmírnych riešení; zdôrazňuje prínosy pre občanov a podniky údajov a služieb satelitnej navigácie a pozorovania Zeme;

12.  víta opatrenia Komisie v oblasti obstarávania cloudových platforiem pre údaje z pozorovania Zeme s cieľom zaistiť, aby Európa v plnej miere využila hospodársky prínos hlavných vesmírnych programov, a vytvoriť udržateľný používateľský prístup a budovanie kompetencií; naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlila prácu v tejto oblasti tak, aby prvé dátové platformy mohli byť v prevádzke od roku 2018; domnieva sa, že všetky súťažné ponuky pre tieto platformy by mali byť prístupné pre súkromné subjekty;

13.  žiada Komisiu, aby vyhodnotila fungovanie poverených subjektov programu Copernicus, najmä s cieľom zjednodušiť a zracionalizovať ich postupy verejného obstarávania v záujme uľahčenia účasti pre malé a stredné podniky;

14.  zdôrazňuje potrebu právnych predpisov prispôsobených vesmírnym výzvam a opakuje svoju žiadosť z vyššie uvedeného uznesenia o rozvoji trhu s vesmírnymi technológiami adresovanú Komisii, aby systematicky vykonávala tzv. vesmírnu kontrolu všetkých nových legislatívnych a nelegislatívnych návrhov; vyzýva Komisiu, aby odstránila prekážky brániace využívaniu vesmírnych technológií verejným sektorom, napríklad pri monitorovaní súladu s novými a existujúcimi európskymi právnymi predpismi; domnieva sa, že verejné politiky sa môžu výrazne zlepšiť pomocou vesmírnych technológií, pričom možno vychádzať z príkladov, ako systém eCall a digitálny tachograf; žiada Komisiu a členské štáty, aby stimulovali využívanie vesmírnych technológií európskymi, vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, napríklad tým, že budú kupovať európske údaje získané pozorovaním Zeme alebo služby na splnenie politických cieľov;

15.  poukazuje na pilotný projekt o čistejšom vesmíre prostredníctvom čistenia orbity a inovatívnych materiálov pre vesmírne zariadenia, ktorý je určený na testovanie uskutočniteľnosti a účinnosti budúcej spoločnej technologickej iniciatívy (STI) pre vesmírny sektor; uznáva, že na zaručenie udržateľnosti a konkurencieschopnosti európskeho vesmírneho sektora je nevyhnutné zabezpečiť primerané zdroje, a to verejné aj súkromné, a rozvíjať úlohu EÚ ako globálneho hráča vo vesmíre;

16.  domnieva sa, že prínos programu Copernicus v boji proti zmene klímy by sa mal ďalej rozvíjať; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr vytvorila kapacity založené na programe Copernicus na monitorovanie emisií skleníkových plynov vrátane emisií CO2, ktoré sa v súčasnosti vyvíjajú v rámci programu Horizont 2020(11), s cieľom riešiť potreby zakotvené v dohode COP21 a umožniť jej efektívne vykonávanie; podporuje vývoj budúcich družíc, ktoré budú určené na monitorovanie CO2 a metánu;

17.  víta vyhlásenie o počiatočných službách systému Galileo z 15. decembra 2016; zdôrazňuje, že rozšírené používanie signálu Galileo je predpokladom rozvoja silného nadväzujúceho trhu s aplikáciami a službami založenými na vesmírnych technológiách, a že by sa mali prijať primerané opatrenia vrátane regulačných opatrení s cieľom dosiahnuť, aby plná kompatibilita so systémami Galileo a EGNOS bola štandardom pre zariadenia predávané v EÚ, a podnietiť prijímanie zariadení využívajúcich Galileo a EGNOS na globálnom trhu; vyzýva tiež Komisiu, aby zvážila opatrenia na posilnenie konkurencieschopnosti európskeho nadväzujúceho odvetvia GNSS;

18.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že hodiny GNSS v kritickej infraštruktúre budú kompatibilné so systémom Galileo a službou EGNOS, čo je vysoko relevantné z hľadiska bezpečnosti;

19.  zdôrazňuje schopnosť satelitov poskytovať nepretržitú konektivitu s vysokou kapacitou, zvlášť vo vzdialených oblastiach a najvzdialenejších regiónoch, čo má zásadný význam pre zmiernenie digitálnej priepasti, pre rozvoj vysokorýchlostných sietí a šírenie sietí internetu vecí, a tým i pre podporu služieb, akými sú napr. autonómne riadenie vozidiel, inteligentné vozové parky a riadenie nákladnej dopravy, elektronické vzdelávanie a elektronické zdravotníctvo; zdôrazňuje komplementárnosť pozemných a vesmírnych technológií pre poskytovanie sietí s veľmi vysokou kapacitou; trvá na tom, aby Komisia túto skutočnosť uznala a náležite zohľadnila prínos satelitov v tejto oblasti; zdôrazňuje aj potrebu vyhradiť primerané frekvenčné pásma na prevádzku týchto satelitných služieb; požaduje, aby sa táto záležitosť riešila v súčasnej legislatívnej práci na telekomunikačných sieťach s primeranými investíciami do VaV; domnieva sa tiež, že Stratégia pre Európu v oblasti kozmického priestoru by sa mala vykonávať v koordinácii s digitálnymi stratégiami Komisie, s podporou členských štátov a priemyslu tak, aby sa podporovalo účinné a na dopyte založené využívanie satelitnej komunikácie s cieľom podporiť všadeprítomnú konektivitu v celej EÚ;

20.  zdôrazňuje dôležitú úlohu európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) pri podnecovaní nadväzujúceho trhu s vesmírnymi technológiami, najmä prostredníctvom verejného obstarávania a pri začleňovaní krajín, ktoré zatiaľ nemajú rozvinutý kozmický sektor, pričom by to malo byť predmetom prebiehajúcich diskusií o budúcnosti politiky súdržnosti; podporuje zavedenie cielených opatrení zameraných na budovanie kapacít, ktoré pomáhajú členským štátom a regiónom so vznikajúcimi kapacitami v oblasti vesmíru; zdôrazňuje, že regionálny rozmer má zásadný význam pre sprostredkovanie prínosu z vesmíru občanom, a že zapojenie miestnych a regionálnych orgánov môže vytvoriť synergie so stratégiami inteligentnej špecializácie a mestskou agendou EÚ; podporuje preto výraznejšie zapojenie regionálnych a miestnych orgánov do úspešnej politiky EÚ v oblasti kozmického priestoru vrátane najvzdialenejších regiónov a zámorských krajín a území; zdôrazňuje, že Výbor regiónov by mal byť prijatý ako člen fóra používateľov programu Copernicus s cieľom zohľadniť význam regionálnych a miestnych aktérov ako používateľov údajov z programu Copernicus;

21.  zdôrazňuje, že používatelia ako MSP a miestne a regionálne orgány si stále nie sú dostatočne vedomé príležitostí financovania vrátane prostriedkov od EIB na projekty s prepojením na Galileo alebo Copernicus, a že cielené šírenie informácií o týchto príležitostiach sa musí čo najskôr zlepšiť;

22.  uznáva úlohu vesmírnych technológií a oboch hlavných vesmírnych programov EÚ pri tom, aby sa pozemná, námorná, letecká a kozmická doprava stali modernejšie, bezpečnejšie a udržateľnejšie a začlenili sa do budúcich strategických odvetví, ako sú samostatne jazdiace a prepojené autá a bezpilotné lietadlá; je presvedčený, že vesmírna stratégia môže prispieť k naplneniu nových potrieb dopravy, konkrétne k bezpečnej a plynulej konektivite, spoľahlivejšiemu určovaniu polohy, intermodalite a interoperabilite; nabáda Komisiu, aby začlenila zainteresované strany v oblasti dopravy do dialógu s vesmírnym odvetvím v záujme zaručenia transparentnosti a ľahšieho prijímania európskej vesmírnej technológie na trhu dopravy na posilnenie konkurencieschopnosti dopravných služieb EÚ na európskom a globálnom trhu; žiada Komisiu a členské štáty, aby venovali pozornosť rozvoju vesmírnej turistiky.

23.  vyzýva Komisiu, aby podporovala zavedenie postupov pristávania pomocou EGNOS v prípade menších letísk, ale aj pre väčšie letiská; pripomína finančné výhody a väčšiu presnosť, odolnosť a bezpečnosť, ktorú EGNOS môže zabezpečiť pri používaní aplikácií, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska bezpečnosti, napríklad pri pristávaní lietadiel, a znovu pripomína, že je dôležité dosiahnuť ako prioritu rozšírenie pokrytia EGNOS-u do juhovýchodnej a východnej Európy a ďalej do Afriky a na Blízky východ; domnieva sa, že Galileo by mohol zohrávať kľúčovú úlohu v riadení letovej prevádzky ako základný kameň pri prechode od radarového na satelitný dohľad;

24.  okrem toho zdôrazňuje význam lietadiel vybavených technológiou vesmírneho automatického závislého sledovania– vysielania (Automatic Dependent Surveillance-Broadcast) (ďalej len „ADS-B“) a význam zavedenia povinného vybavenia lietadiel prevádzkovateľov systémom ADS-B, aby sa zaistila presnosť a spoľahlivosť pri sledovaní lietadiel v reálnom čase, ako aj úspory paliva;

25.  zdôrazňuje dôležitosť vesmírnych programov EÚ pre morské a námorné záležitosti, rybolovné činnosti a modrú ekonomiku všeobecne, napríklad pri: boji proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu; skúmaní a hodnotení stavu a zdravia oceánov a populácií rýb; podpore produktivity chovu rýb; uľahčovaní námorného výskumu; a poskytovaní pátracích a záchranných služieb, ako aj satelitného pripojenia pre zdravotnícke vybavenie na palube; v tejto súvislosti poukazuje na potrebu kapacít dohľadu nad oceánmi z vesmíru a dobrej koordinácie medzi službami Galilea, EGNOSu a Copernicusu;

Podpora rozvoja celosvetovo konkurencieschopného a inovačného európskeho odvetvia kozmického priestoru

26.  zdôrazňuje, že úspech a konkurencieschopnosť kozmického odvetvia a vývoj prelomových technológií je vysoko závislý od výskumu a inovácií; vyzýva na posilnenie a rozšírenie osobitného rozpočtového riadku pre vesmír v rámci 9. rámcového programu; zdôrazňuje význam úplnej spolupráce medzi EÚ, ESA a členskými štátmi s cieľom zabezpečiť efektívnosť a vyhnúť sa zdvojovaniu, najmä v oblastiach, v ktorých výskum financuje niekoľko subjektov; domnieva sa, že výskum a inovácie by sa mali podporovať a financovať, aby sa mohla využiť široká škála vesmírnych technológií; naliehavo žiada Komisiu, aby rozšírila využívanie nástroja pre MSP na zvýšenie počtu podnikateľských príležitostí v oblasti vesmírnych produktov a služieb v rámci programu Horizont 2020 a budúcich rámcových programov;

27.  vyzýva Komisiu, aby v kontexte verejného obstarávania zabezpečila spravodlivé zaobchádzanie s podnikmi EÚ voči podnikom z tretích krajín, osobitne s prihliadnutím na ceny, ktoré spoločnosti účtujú iným zákazníkom na celom svete, v snahe zabezpečiť dodržiavanie pravidiel a spravodlivých postupov s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých; poukazuje na to, že európsky vesmírny priemysel čelí čoraz silnejšej medzinárodnej konkurencii; víta návrh Komisie na posilnenie využívania inovačných mechanizmov obstarávania;

28.  zdôrazňuje, že je dôležité posilniť európsku priemyselnú základňu a zaručiť strategickú autonómiu EÚ prostredníctvom diverzifikovania zdrojov dodávok a optimálneho využívania viacerých poskytovateľov; domnieva sa preto, že treba vyváženým spôsobom podporovať účasť odvetvia na všetkých úrovniach, a žiada Komisiu, aby podporila európsky vesmírny sektor v celom hodnotovom reťazci; je presvedčený, že vesmírne klastre môžu zohrávať užitočnú úlohu v stratégii vesmírneho priemyslu;

29.  vyzýva Komisiu, aby podporovala celoeurópsky rozvoj nových vesmírnych obchodných modelov a technológií, ktoré v súčasnosti spôsobujú revolúciu v odvetví a znižujú náklady (napríklad európske technológie, ktoré umožňujú vysielať malé satelity do vesmíru, napr. opätovne použiteľné balóny alebo nosné rakety);

30.  žiada Komisiu, aby v záujme vytvorenia rovnakých podmienok pre podniky vo vesmírnom sektore zohľadňovala situáciu a potreby MSP pri určovaní dĺžky verejných zákaziek v oblasti kozmickej infraštruktúry a služieb;

31.  zdôrazňuje potrebu investovať rozhodnejšie do vzdelávania a odbornej prípravy európskych občanov v oblasti vesmíru aj s cieľom umožniť plné využitie príležitostí, ktoré ponúka vesmír počas prechodu na digitálnu spoločnosť; zdôrazňuje význam úspechov vesmírnej politiky pri inšpirovaní budúcich generácií a posilňovaní pocitu európskej identity; zdôrazňuje preto, že je potrebné aj naďalej vyvíjať a rozširovať koordinovaný prístup pre európske vesmírne vzdelávanie, ktoré by dokázalo pritiahnuť mladých ľudí k tomu, aby hľadali profesionálne uplatnenie v oblasti vesmírnej vedy a technológie;

32.  zdôrazňuje, že účasť na voliteľných programoch Európskej vesmírnej agentúry (ESA), v rámci ktorých sa európske podniky a univerzity alebo výskumné inštitúty môžu zúčastňovať na príprave špičkových technológií pre vesmírne misie a systémy, je základným a dôležitým nástrojom na posilnenie kapacity európskeho vesmírneho priemyslu; zdôrazňuje, že účasť na takýchto programoch otvára cestu k podnikaniu v tejto oblasti a prístup k vysoko technologicky a vedomostne náročným vedeckým projektom, ktoré môžu mať pozitívny vplyv aj v odvetví dopravy;

Posilňovanie autonómnosti Európy v rámci prístupu ku kozmickému priestoru a jeho využívania v bezpečnom a chránenom prostredí

33.  pripomína, že vesmírne programy EÚ sú občianskoprávnej povahy, a opakuje svoj záväzok k nemilitarizácii vesmíru; zároveň uznáva strategický rozmer vesmírneho sektoru pre Európu a potrebu zlepšiť súčinnosť medzi civilnými a bezpečnostnými/obrannými hľadiskami a využiť možnosti vesmíru v záujme reagovania na potreby zabezpečenia a bezpečnosti, pričom sa má brať do úvahy aj geopolitické prostredie a spoločná bezpečnostná a obranná politika; domnieva sa, že Komisia by mala preskúmať synergie medzi európskymi vesmírnymi programami a akčným plánom v oblasti európskej obrany navrhnutým v novembri 2016 s cieľom zabezpečiť celkovú súdržnosť v tejto strategickej oblasti;

34.  vyzýva Komisiu, aby zoskupila dopyt inštitucionálnych zákazníkov z Európskej únie a členských štátov s cieľom zabezpečiť nezávislý, spoľahlivý a nákladovo efektívny prístup do vesmíru prostredníctvom európskych nosných rakiet Ariane, Vega a ich budúcich verzií; domnieva sa, že toto má mimoriadny strategický význam pre funkcie núdzového a krízového riadenia a odolnú európsku bezpečnostnú a obrannú politiku;

35.  podporuje cieľ Komisie posúdiť rôzne spôsoby podpory zariadení európskej infraštruktúry pre vypúšťanie tam, kde je to potrebné na dosiahnutie politických cieľov EÚ a uspokojenie potrieb, pokiaľ ide o autonómnosť, bezpečnosť a konkurencieschopnosť; zdôrazňuje preto strategický význam európskeho kozmodrómu v Kourou (Francúzska Guyana) a potrebu venovať dôkladnú pozornosť hospodárskym a sociálnym prínosom na území, kde sa nachádza;

36.  pripomína, že pojem nezávislý prístup do vesmíru nemožno oddeliť od schopnosti Európy nezávisle plánovať, vyvíjať, vypúšťať, prevádzkovať a využívať vesmírne systémy;

37.  konštatuje nedostatočné zviditeľňovanie, pokiaľ ide o pokračovanie programu nosných rakiet v Európe aj za horizontom nasledujúcich troch až štyroch rokoch (Ariane 6 a Vega C) a o finančnú situáciu pre tento program; vyjadruje obavy z nedostatku akéhokoľvek strednodobého až dlhodobého programu vypúšťania rakiet do vesmíru; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila pracovný program pre nosné rakety v Európe na nasledujúcich 20 rokov;

38.  vyzýva Komisiu, aby nabádala k rozvoju alternatívnych vypúšťacích technológií a začleneniu zásad ekodizajnu do všetkých vypúšťacích a kozmických zariadení;

39.  domnieva sa, že v družicových systémoch ďalšej generácie by sa mali ďalej vyvíjať bezpečnosť infraštruktúry programu Galileo vrátane pozemného segmentu a kapacity dvojakého využitia programov Galileo a Copernicus, ako aj lepšia presnosť a šifrovanie; pripomína, že verejná regulovaná služba Galileo (PRS), ktorá je obmedzená na vládou schválených používateľov, by mohla v budúcnosti zohrávať dôležitú úlohu pri reakcii na nové hrozby, najmä v prípade krízy;

40.  upozorňuje na zraniteľnosť vesmírnej infraštruktúry, pokiaľ ide o rušenie alebo útok zo strany štátnych alebo neštátnych aktérov, a viaceré iné ohrozenia vrátane kolízií s vesmírnym odpadom alebo inými družicami; opakuje, že je dôležité zabezpečiť kľúčovú infraštruktúru a komunikácie, ako aj vyvíjať odolné technológie; uznáva rastúci význam vesmírnych a na vesmíre založených technológií pre dvojaké použitie, najmä v oblasti komunikácií, spravodajstva, sledovania a prieskumu, reakcie na katastrofy a kontroly zbraní, a zdôrazňuje zásadný význam vesmírnych spôsobilostí pre boj proti terorizmu; ďalej nabáda k investíciám s cieľom urýchliť vývoj nových kozmických možností a technológií; domnieva sa, že je nutné zlepšiť kapacity na riešenie nových hrozieb v oblasti vesmíru, čo by zase posilnilo schopnosť európskeho vesmírneho sektora reagovať na meniace sa trhy, aktérov a technológie;

41.  vyzýva Komisiu, aby zmiernila riziká spôsobené kozmickým odpadom tým, že zlepší aktuálne služby dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovania (ďalej len „SST“) s cieľom zriadiť nezávislý systém schopný rozoznať ohrozenie európskej vesmírnej infraštruktúry kozmickým odpadom, čo podporí opatrenia na predchádzanie zrážkam a v dlhšom horizonte aktívne odstraňovanie odpadu; podporuje plán na rozšírenie rozsahu SST EÚ s cieľom umožniť predpovede počasia z vesmíru, a navrhuje, aby sa kládol väčší dôraz na objekty v blízkosti Zeme na zmiernenie rizika potenciálnej katastrofálnej zrážky niektorého z týchto objektov so Zemou; zdôrazňuje, že by sa malo nadviazať na kapacity a odborné znalosti v týchto oblastiach vrátane tých, ktorými už disponuje ESA; opätovne zdôrazňuje, že je potrebné poskytovať čo najviac otvorených údajov, aby sa podporil výskum a inovácie;

42.  pripomína rastúci význam kybernetickej bezpečnosti pre vesmírne programy a konštatuje, že tento problém je obzvlášť závažný vzhľadom na skutočnosť, že veľká časť nášho hospodárstva závisí od vesmírnych služieb; vyzýva Komisiu, aby znížila riziká pre vesmírne zariadenia EÚ prijatím vhodných opatrení vrátane prípadného využitia šifrovania na ochranu vesmírnych infraštruktúr pred kybernetickými hrozbami; ďalej žiada Komisiu, aby zabezpečila, že všetky príslušné orgány budú mať zavedené núdzové plány pre prípad možných kybernetických útokov;

43.  považuje plánovanú iniciatívu Govsatcom za sľubné opatrenie z hľadiska zabezpečenia prístupu k bezpečným, účinným a nákladovo efektívnym službám pre európskych inštitucionálnych aktérov, riešenia potrieb používateľov v rozličných oblastiach, pri súčasnom stimulovaní rastu, konkurencieschopnosti a inovácie v celom európskom sektore družicovej telekomunikácie; vyzýva Komisiu, aby v prípade, ak bude hodnotenie vplyvu dostatočne priaznivé, navrhla plánovanú iniciatívu Govsatcom nákladovo efektívnym spôsobom, ktorý by mohol zahŕňať zhromažďovanie a zdieľanie zručností, alebo nákup služieb komerčných komunikačných satelitov, a aby zabezpečila, že táto iniciatíva bude vytvárať významnú pridanú hodnotu a zabraňovať zdvojovaniu už existujúcich štruktúr;

44.  zdôrazňuje význam komplexnej európskej politiky v oblasti kozmického priestoru, s cieľom účinne prispievať k posilneniu spoločnej bezpečnostnej, zahraničnej a obrannej politiky prostredníctvom poskytovania nezávislých spravodajských informácií, napr. situačného povedomia v reálnom čase, príslušným inštitúciám;

Posilnenie úlohy Európy ako globálneho aktéra a podpora medzinárodnej spolupráce

45.  vyzýva Komisiu, aby presadzovala vesmírne zariadenia a kapacity vesmírneho priemyslu EÚ vo všetkých príslušných ohľadoch jej vonkajších vzťahov;

46.  je presvedčený, že zabezpečenie mirového a bezpečného vesmírneho prostredia si bude vyžadovať zapojenie medzinárodných partnerov na účely presadzovania noriem zodpovedného správania a udržateľnosti, najmä vo vzťahu k vesmírnemu výskumu, a v tomto ohľade vyzýva Komisiu na úzku spoluprácu s ESVČ a členskými štátmi;

47.  zdôrazňuje potrebu medzinárodnej koordinácie pri riadení vesmírnej dopravy a vesmírneho odpadu, ktorá bude narastať vzhľadom na plánovanú inštaláciu tzv. megakonštelácií a na preťaženie obežných dráh v blízkosti Zeme, ktoré môže nastať v dôsledku pokračujúceho znižovania nákladov na vypúšťanie družíc;

48.  žiada Komisiu, aby sledovala existujúce ciele súkromného sektora v oblastiach ako ťažba vo vesmíre, a aby zvážila, aké dôsledky by mohli mať na súčasný právny rámec, a najmä na Zmluvu o kozmickom priestore; domnieva sa, že by sa mali zachovať základné zásady tejto zmluvy, a že je potrebné, aby sa zabránilo pretekom o vyčerpateľné zdroje vo vesmíre; naliehavo vyzýva členské štáty, aby sa usilovali dosiahnuť koordinovaný európsky prístup, a vyzýva Komisiu, aby prevzala vedúcu úlohu pri sprostredkovaní konsenzu; uznáva, že vesmír je spoločným dedičstvom ľudstva;

49.  srdečne víta zámer Komisie použiť ekonomickú diplomaciu na sprístupnenie nových obchodných príležitostí pre európsky vesmírny priemysel; zdôrazňuje, že európski aktéri na trhu tretích krajín by mali byť podporovaní Komisiou, prípadne orgánmi členských štátov, buď jednotlivo alebo prostredníctvom ESA, a Európskou agentúrou pre bezpečnosť letectva (EASA); odporúča, aby plány na takú koordinovanú podporu boli vypracované v predstihu;

Zabezpečenie efektívneho vykonávania

50.  vyzdvihuje skutočnosť, že Európsky parlament by mal mať aktívnu úlohu pri rozvoji politiky EÚ v oblasti kozmického priestoru, a že by mal byť zapojený do všetkých výmen vedených Komisiou, Radou, ESVČ a ESA pri témach súvisiacich s vesmírom;

51.  domnieva sa, že z hľadiska vesmírnych investícií je dôležitá demokratická podpora; vyzýva Komisiu, aby predložila dobre navrhnutú a komplexnú komunikačnú stratégiu o výhodách vesmírnych technológií pre občanov a podniky; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vykonávanie tejto stratégie založila na týchto troch pilieroch, z ktorých sa každý zameriava na dôležitú cieľovú skupinu: a) zvyšovanie informovanosti širokej verejnosti o potrebe investícií do vesmíru; b) informovanie MSP a podnikateľov o možnostiach, ktoré poskytujú hlavné vesmírne programy; c) začlenenie vesmíru do vzdelávania s cieľom odstrániť nedostatok zručností; žiada Komisiu, aby čo najskôr predložila Európskemu parlamentu plán na vytvorenie tejto komunikačnej stratégie;

52.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala harmonogram vykonávania opatrení navrhovaných v stratégii, aby pravidelne informovala o jeho vykonávaní, aby navrhla právne predpisy tam, kde je to nevyhnutné, a aby včas navrhla ďalšie konkrétne a hmatateľné činnosti potrebné na včasné dosiahnutie cieľov stanovených v stratégii;

o
o   o

53.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Komisii, Rade, vládam a parlamentom členských štátov a Európskej vesmírnej agentúre.

(1) Ú. v. EÚ L 122, 24.4.2014, s. 44.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 227.
(4) Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 72.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2016)0267.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2016)0268.
(7) Ú. v. EÚ C 468, 15.12.2016, s. 12.
(8) Ú. v. EÚ C 227 E, 6.8.2013, s. 16.
(9) Ú. v. EÚ C 380 E, 11.12.2012, s. 1.
(10) Rozvoj trhu s vesmírnymi technológiami v Európe, štúdia pre výbor ITRE, Generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, tematická sekcia A, 2016, ISBN 978-92-823-8537-1.
(11) https://ec.europa.eu/research/participants/data/ref/h2020/wp/2016_2017/main/h2020-wp1617-leit-space_en.pdf, s. 48.

Právne oznámenie