Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2016/0230(COD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0262/2017

Predkladané texty :

A8-0262/2017

Rozpravy :

PV 11/09/2017 - 21
CRE 11/09/2017 - 21
PV 16/04/2018 - 20
CRE 16/04/2018 - 20

Hlasovanie :

PV 13/09/2017 - 9.8
CRE 13/09/2017 - 9.8
Vysvetlenie hlasovaní
PV 17/04/2018 - 6.5
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0339
P8_TA(2018)0096

Prijaté texty
PDF 677kWORD 73k
Streda, 13. septembra 2017 - Štrasburg Finálna verzia
Začlenenie emisií a záchytov skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 ***I
P8_TA(2017)0339A8-0262/2017

Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 13. septembra 2017 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o začlenení emisií a záchytov skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy (COM(2016)0479 – C8-0330/2016 – 2016/0230(COD))(1)

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh nariadenia
Odôvodnenie -1 (nové)
(-1)  Je potrebné zohľadniť Protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii, ktorý je prílohou k Zmluve o Európskej únii, Zmluve o fungovaní Európskej únie a Zmluve o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva pre atómovú energiu.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh nariadenia
Odôvodnenie -1 a (nové)
(-1a)  Je potrebné zohľadniť Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, ktorý je prílohou k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 3
(3)  Komisia 10. júna 2016 predložila návrh, aby EÚ ratifikovala parížsku dohodu. Tento legislatívny návrh tvorí súčasť plnenia záväzku Únie znížiť emisie v celom hospodárstve, ako bolo potvrdené v záväzku plánovaného vnútroštátne stanoveného zníženia Únie a jej členských štátov, ktorý bol predložený sekretariátu Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (United Nations Framework Convention on Climate Change – UNFCCC) 6. marca 201510.
(3)  Dňa 5. októbra 2016 Rada ratifikovala Parížsku dohodu v mene Únie po udelení súhlasu Európskym parlamentom 4. októbra 2016. Parížska dohoda nadobudla platnosť 4. novembra 2016. Toto nariadenie tvorí v tejto súvislosti súčasť plnenia záväzku Únie znížiť emisie v celom hospodárstve, ako bolo vymedzené v záväzku plánovaného vnútroštátne stanoveného zníženia Únie a jej členských štátov, ktorý bol predložený sekretariátu Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (United Nations Framework Convention on Climate Change – UNFCCC) 6. marca 201510. Únia musí ísť naďalej príkladom a zvýšiť svoje úsilie v oblasti klímy na úroveň, ktorá bude v súlade s cieľom Parížskej dohody.
__________________
__________________
10 http://www4.unfccc.int/submissions/indc/Submission%20Pages/submissions.aspx
10 http://www4.unfccc.int/ndcregistry/pages/Party.aspx?party=EUU
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4
(4)  V parížskej dohode sa okrem iného stanovuje dlhodobý cieľ v súlade so zámerom udržať zvýšenie globálnej teploty výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a vyvíjať úsilie o to, aby sa toto zvýšenie udržalo na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou. V záujme dosiahnutia tohto cieľa by zmluvné strany mali pripraviť, oznámiť a dodržať jednotlivé vnútroštátne stanovené príspevky. Parížska dohoda nahrádza prístup prijatý v Kjótskom protokole z roku 1997, ktorý po roku 2020 nebude pokračovať. V Parížskej dohode sa tiež žiada, aby sa zachovala rovnováha medzi antropogénnymi emisiami zo zdrojov a záchytmi skleníkových plynov v druhej polovici tohto storočia, a strany sa vyzývajú, aby podnikli kroky na zachovanie a prípadne posilnenie záchytov a rezervoárov skleníkových plynov vrátane lesov.
(4)  V Parížskej dohode sa okrem iného stanovuje dlhodobý cieľ v súlade so zámerom udržať zvýšenie globálnej teploty výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a vyvíjať úsilie o to, aby sa toto zvýšenie udržalo na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou, čo si od sveta bude vyžadovať, aby vstúpil do obdobia negatívnych úrovní emisií, počas ktorých budú zohrávať ústrednú úlohu lesy, poľnohospodárska pôda a mokrade vrátane rašelinísk. Parížska dohoda sa zameriava aj na posilnenie celosvetovej reakcie na hrozbu zmeny klímy v kontexte udržateľného rozvoja a úsilia o odstránenie chudoby, a to aj zvýšením schopnosti prispôsobiť sa nepriaznivým účinkom zmeny klímy a podporou odolnosti voči zmene klímy a rozvojom v prospech nízkych emisií skleníkových plynov spôsobom, ktorý neohrozuje výrobu potravín. Zmluvné strany uznali v Parížskej dohode aj základnú prioritu ochrany potravinovej bezpečnosti a skoncovania s hladom a mimoriadnu citlivosť systémov produkcie potravín voči nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy. V záujme dosiahnutia účelu Parížskej dohody je nutné, aby zmluvné strany zvýšili svoje spoločné úsilie o zmiernenie zmeny klímy a obmedzenie globálneho otepľovania. Zmluvné strany by mali pripraviť, oznámiť a dodržať jednotlivé vnútroštátne stanovené príspevky. Parížska dohoda nahrádza prístup prijatý v Kjótskom protokole z roku 1997, ktorý po roku 2020 nebude pokračovať. V Parížskej dohode sa tiež žiada, aby sa zachovala rovnováha medzi antropogénnymi emisiami zo zdrojov a záchytmi skleníkových plynov v druhej polovici tohto storočia, a strany sa vyzývajú, aby podnikli kroky na zachovanie a prípadne posilnenie záchytov a rezervoárov skleníkových plynov vrátane lesov. Zmluvné strany tiež uznali v Parížskej dohode, že pri adaptačných opatreniach by sa mal uplatňovať plne transparentný prístup, ktorý by mal zohľadňovať ekosystémy, a mali by vychádzať z najlepších dostupných vedeckých poznatkov a riadiť sa nimi.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4 a (nové)
(4a)  Je dôležité, aby boli lesy obhospodarované udržateľným spôsobom v súlade so zásadami udržateľného lesného hospodárstva vyvinutými v rámci procesu Forest Europe. V tomto procese sa udržateľné obhospodarovanie lesov vymedzuje ako spravovanie a využívanie lesov a lesnej pôdy takým spôsobom a v takej miere, aby sa zachovala ich biodiverzita, produktivita, schopnosť obnovy, životaschopnosť a ich potenciál plniť teraz aj v budúcnosti príslušné ekologické, hospodárske a sociálne funkcie na miestnej, vnútroštátnej a globálnej úrovni a aby sa nepoškodzovali iné ekosystémy. Takéto obhospodarovanie si v tomto kontexte vyžaduje aj uznanie úlohy zalesňovania.
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4 b (nové)
(4b)  Na dosiahnutie záporných úrovní emisií potrebných na splnenie cieľov Parížskej dohody je potrebný odolný systém započítavania v súvislosti s využívaním pôdy, zmenami vo využívaní pôdy a lesným hospodárstvom (LULUCF). Keďže zachytávanie prostredníctvom LULUCF je reverzibilné, malo by sa s ním zaobchádzať ako so samostatným pilierom v rámci politiky Únie v oblasti klímy.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 5
(5)  Európska rada na svojom zasadnutí 23. – 24. októbra 2014 uznala aj rozličné ciele odvetví poľnohospodárstva a využívania pôdy, ktoré majú nižší potenciál znižovania emisií, ako aj potrebu zabezpečiť súlad medzi potravinovou bezpečnosťou v Únii a cieľmi boja proti zmene klímy. Európska rada vyzvala Komisiu, aby preskúmala, ako čo najlepšie podnietiť udržateľnú intenzifikáciu výroby potravín a zároveň optimalizovať príspevok tohto odvetvia k znižovaniu emisií skleníkových plynov a k sekvestrácii týchto plynov, okrem iného zalesňovaním, a aby zaviedla politiku, ktorá by upravovala, ako by sa malo odvetvie využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF) začleniť do rámca na znižovanie emisií skleníkových plynov do roku 2030, len čo to umožnia technické podmienky a v každom prípade do roku 2020.
(5)  Európska rada na svojom zasadnutí 23. – 24. októbra 2014 uznala aj rozličné ciele odvetví poľnohospodárstva a využívania pôdy, ktoré majú nižší potenciál znižovania emisií, ako aj potrebu zabezpečiť súlad medzi potravinovou bezpečnosťou v Únii a cieľmi boja proti zmene klímy. Okrem toho zavádzanie technologických riešení do sektorov poľnohospodárstva a lesného hospodárstva prispieva k zlepšovaniu výroby a k znižovaniu environmentálnej stopy. Európska rada vyzvala Komisiu, aby preskúmala, ako čo najlepšie podnietiť udržateľnú intenzifikáciu výroby potravín a zároveň optimalizovať príspevok tohto odvetvia k znižovaniu emisií skleníkových plynov a k sekvestrácii týchto plynov, okrem iného zalesňovaním, a aby zaviedla politiku, ktorá by upravovala, ako by sa malo odvetvie využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF) začleniť do rámca na znižovanie emisií skleníkových plynov do roku 2030, len čo to umožnia technické podmienky a v každom prípade do roku 2020.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6
(6)  Odvetvie LULUCF môže prispieť k zmierneniu zmeny klímy viacerými spôsobmi, najmä znižovaním emisií a zachovaním a zvyšovaním záchytov a zásob uhlíka. Na zabezpečenie účinnosti opatrení, ktoré sú zamerané najmä na zvyšovanie sekvestrácie uhlíka, je nevyhnutná dlhodobá stabilita a prispôsobivosť úložísk uhlíka.
(6)  Odvetvie LULUCF je vo veľkej miere vystavené účinkom zmeny klímy a veľmi zraniteľné voči nej. Toto odvetvie má zároveň obrovský potenciál zabezpečiť dlhodobé prínosy pre klímu a významne prispieť k dosiahnutiu dlhodobých cieľov v oblasti klímy na úrovni Únie a na medzinárodnej úrovni. Odvetvie LULUCF prispieva k zmierneniu zmeny klímy viacerými spôsobmi, najmä znižovaním emisií a zachovaním a zvyšovaním záchytov a zásob uhlíka. Poskytuje aj biomateriály, ktoré môžu do určitej miery nahradiť fosílne materiály alebo materiály s vysokými emisiami uhlíka obnoviteľnou nízkouhlíkovou biomasou z lesov. Pokiaľ ide o takúto náhradu, mal by sa vziať do úvahy celý životný cyklus týchto materiálov od výroby suroviny po štádium spracovania a výroby. Bioekonomika vrátane náhrad materiálov, ako napríklad v stavebníctve, a vrátane bioenergie zohráva dôležitú úlohu pri prechode na ekonomiku bez fosílnych palív. Na zabezpečenie účinnosti opatrení, ktoré sú zamerané najmä na zvyšovanie sekvestrácie uhlíka, a v súlade s Parížskou dohodou je nevyhnutné udržateľné obhospodarovanie lesov a riadenie zdrojov a dlhodobá stabilita a prispôsobivosť úložísk uhlíka. Keďže odvetvie LULUCF je charakterizované dlhými časovými rámcami, dlhodobé stratégie sú potrebné na umožnenie udržateľných investícií v dlhodobom horizonte.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 a (nové)
(6a)   Únia by sa mala stať svetovým lídrom v podpore a vývoze výskumu a investícií v oblasti udržateľných, vyspelých a inovatívnych postupov, techník a myšlienok v odvetví LULUCF, ako aj v rozširovaní ekologických technológií s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov a zároveň zachovať výrobu potravín, čím by išla príkladom svojim medzinárodným partnerom vrátane rozvojových krajín. V tejto súvislosti by sa mala posilniť účinná spolupráca a partnerstvo so subjektmi súkromného sektora, najmä s malými a strednými podnikmi.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 b (nové)
(6b)  Uprednostňovanie financovania výskumu v oblasti zmeny klímy by posilnilo úlohu odvetvia LULUCF, pokiaľ ide o zmierňovanie zmeny klímy a prispôsobenie sa jej. Predovšetkým posilnenie programu Únie v oblasti výskumu a inovácie, ktoré sa predpokladá na obdobie rokov 2021 – 2028, by v odvetví LULUCF prispelo okrem iného aj k prehĺbeniu a rozšíreniu znalostí vedeckých a miestnych komunít o výkonnosti tohto odvetvia, urýchleniu udržateľných inovácií, posilneniu prechodu na digitálny vek, modernizácii odbornej prípravy a vzdelávania, posilneniu odolnosti odvetvia LULUCF a monitorovaniu biodiverzity a ľudskej činnosti.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 c (nové)
(6c)  Výskum úlohy odumretého dreva, najmä nadzemného neopracovaného drevného odpadu a odumretého dreva pod zemou v neobhospodarovaných i obhospodarovaných lesoch by sa mal posilniť s cieľom spresniť započítavanie uhlíka z lesa a výpočet čistej ekosystémovej uhlíkovej bilancie. K dispozícii sú len obmedzené dôkazy, ale tieto naznačujú, že odumreté drevo môže predstavovať obrovské úložisko uhlíka a ponechanie odumretého dreva na mieste by mohlo okrem iného zohrávať dôležitú úlohu z hľadiska biodiverzity a mohlo by sa považovať za dôležitú súčasť stratégie zmierňovania emisií skleníkových plynov. Ide o relevantnú skutočnosť vzhľadom na to, že v rámci lesného hospodárstva sa môže podporovať odstraňovanie odumretého dreva napríklad na energetické účely a akékoľvek rozhodnutie o správnom zmierňovaní a prispôsobovaní by malo byť informovaným a vedecky zdôvodneným rozhodnutím. Na tento výskum by sa na obdobie rokov 2017 – 2020 mali vyčleniť vyhradené zdroje.
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 d (nové)
(6d)   Únia prijala záväzky týkajúce sa cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja, ktoré sa dajú naplniť len prostredníctvom riadneho lesného hospodárstva a záväzku zastaviť a zvrátiť odlesňovanie a presadzovať opätovné zalesňovanie.
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 e (nové)
(6e)   Mal by sa zabezpečiť komplexný prístup k odlesňovaniu tropických oblastí zohľadňujúci všetky faktory odlesňovania, ako aj cieľ zahrnutý vo vyhlásení Komisie v rámci rokovaní o UNFCCC, t. j. zastaviť globálny úbytok lesnej plochy najneskôr do roku 2030 a do roku 2020 znížiť hrubú mieru odlesňovania tropických oblastí aspoň o 50 % v porovnaní so súčasnou úrovňou.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 f (nové)
(6f)   Lesné hospodárstvo a lesy by sa mali riadiť zodpovedným spôsobom a mali by skutočne prispievať k hospodárskemu rozvoju krajiny a ponúkať životaschopné ekonomické príležitosti pre poľnohospodárov pod podmienkou, že nebude dochádzať k odlesňovaniu citlivých ekosystémov a zakladaniu plantáží na rašeliniskách, že plantáže budú riadené s využitím moderných agroekologických techník s cieľom minimalizovať negatívne environmentálne a sociálne dôsledky a že sa budú rešpektovať práva k pôde, práva pôvodného obyvateľstva, ako aj ľudské práva a práva pracujúcich.
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 g (nové)
(6g)  Pokročilé a udržateľné postupy obhospodarovania môžu významne prispieť k znižovaniu emisií skleníkových plynov v odvetví LULUCF. Mal by sa podporovať rozvoj inovatívnych postupov a využívanie pokročilých postupov obhospodarovania vlastníkmi pôdy, ako je presné poľnohospodárstvo, presné lesné hospodárstvo a agrodigitalizácia. Monitorovanie prostredníctvom geoinformácií a pozorovania Zeme, ako aj výmena osvedčených postupov sú potenciálnymi prostriedkami pomoci členským štátom pri dosahovaní ich cieľov, a preto by sa mali podporovať.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 h (nové)
(6h)  Agroekológia uľahčuje prechod z lineárnych potravinových systémov na obehové systémy, ktoré odrážajú prírodné cykly a mohli by znižovať uhlíkovú a ekologickú stopu potravinárstva a poľnohospodárstva. Je dôležité podporovať agroekológiu a agrolesníctvo vzhľadom na ich prínos k zmierneniu zmeny klímy.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7
(7)  V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 529/2013/EÚ11 sa ako prvý krok stanovili pravidlá započítavania uplatniteľné na emisie a záchyty skleníkových plynov z odvetvia LULUCF, čím sa prispelo k rozvoju politiky smerom k začleneniu odvetvia LULUCF do záväzku Únie týkajúceho sa zníženia emisií. Toto nariadenie by malo vychádzať z existujúcich pravidiel započítavania, pričom by ich malo aktualizovať a zlepšovať na obdobie rokov 2021 – 2030. Malo by tiež uložiť povinnosti členským štátom pri uplatňovaní týchto pravidiel započítavania a povinnosť zabezpečiť, aby odvetvie LULUCF ako celok netvorilo žiadne čisté emisie. Týmto nariadením by sa nemali stanoviť žiadne povinnosti započítavania či nahlasovania pre súkromné subjekty.
(7)  V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 529/2013/EÚ11 sa ako prvý krok stanovili pravidlá započítavania uplatniteľné na emisie a záchyty skleníkových plynov z odvetvia LULUCF, čím sa prispelo k rozvoju politiky smerom k začleneniu odvetvia LULUCF do záväzku Únie týkajúceho sa zníženia emisií. Toto nariadenie by malo vychádzať z existujúcich pravidiel započítavania, pričom by ich malo aktualizovať a zlepšovať na obdobie rokov 2021 – 2030. Malo by za každých okolností uložiť povinnosti členským štátom pri uplatňovaní týchto pravidiel započítavania a povinnosť zabezpečiť, aby odvetvie LULUCF ako celok netvorilo žiadne čisté emisie. Týmto nariadením by sa nemali stanoviť žiadne povinnosti započítavania či nahlasovania pre súkromné subjekty vrátane poľnohospodárov a lesníkov a je nutné, aby sa členské štáty vyhýbali stanoveniu takýchto povinností počas vykonávania tohto nariadenia.
__________________
__________________
11 Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 529/2013/EÚ z 21. mája 2013 o pravidlách započítavania pre emisie a záchyty skleníkových plynov vyplývajúce z činností súvisiacich s využívaním pôdy, so zmenami vo využívaní pôdy a s lesným hospodárstvom a o informáciách týkajúcich sa opatrení súvisiacich s týmito činnosťami (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 80).
11 Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 529/2013/EÚ z 21. mája 2013 o pravidlách započítavania pre emisie a záchyty skleníkových plynov vyplývajúce z činností súvisiacich s využívaním pôdy, so zmenami vo využívaní pôdy a s lesným hospodárstvom a o informáciách týkajúcich sa opatrení súvisiacich s týmito činnosťami (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 80).
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7 a (nové)
(7a)  Poľnohospodárstvo a využívanie pôdy sú odvetvia, ktoré majú priamy a podstatný vplyv na biodiverzitu a ekosystémové služby Únie. Z tohto dôvodu je dôležitým cieľom politík ovplyvňujúcich tieto odvetvia zabezpečenie súladu s cieľmi stratégie Únie v oblasti biodiverzity. Okrem toho existujú aj iné politiky Únie, ktoré môžu podnietiť postupy, ktoré pôjdu nad rámec minimálnych právnych požiadaviek a dobrej štandardnej praxe a prispejú k skutočnému prispôsobeniu sa zmene klímy a zmierňovaniu zmeny klímy a zachovávaniu zachytávačov uhlíka v rámci zabezpečovania verejných statkov. Mali by sa prijať opatrenia na vykonávanie a podporu činností súvisiacich s prístupmi zmierňovania a prispôsobovania s cieľom integrovaného a udržateľného obhospodarovania lesov a poľnohospodárskej pôdy. Napriek tomu, že sa uznáva, že poľnohospodárstvo má obmedzený potenciál zníženia svojich emisií iných ako CO2, musí sa primerane podieľať na zmierňovaní zmeny klímy. To možno dosiahnuť aj podporou zlepšenia pestovania plodín s cieľom zvýšiť obsah organického uhlíka v pôde. Členské štáty a Komisia by mali zabezpečiť súlad SPP a tohto nariadenia.
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7 b (nové)
(7b)  Mokrade sú najúčinnejšími ekosystémami na ukladanie CO2. Degradácia mokradí v Únii preto nie je len problémom biodiverzity, ale je aj závažným klimatickým problémom. Ochranou a obnovou mokradí by sa naopak mohlo zvýšiť úsilie v oblasti ochrany a znížiť emisie skleníkových plynov v odvetví LULUCF. V tomto kontexte by sa mala zvážiť aj úprava usmernení IPCC z roku 2006, ktorá sa očakáva v roku 2019.
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8
(8)  S cieľom určiť presné účty emisií a záchytov v súlade s usmerneniami Medzivládneho panelu o zmene klímy (Intergovernmental Panel for Climate Change – IPCC) pre národné inventúry skleníkových plynov z roku 2006 (ďalej len „usmernenia IPCC“) by sa v prípade kategórií využívania pôdy a konverzie medzi kategóriami využívania pôdy mali používať hodnoty každoročne nahlasované podľa nariadenia (EÚ) č. 525/2013, čím by sa mali zjednodušiť postupy používané podľa UNFCCC a Kjótskeho protokolu. Pôda, ktorá sa konvertuje na inú kategóriu využívania pôdy, by sa mala považovať za pôdu v procese presunu do tejto kategórie počas štandardného obdobia 20 rokov stanoveného v usmerneniach IPCC.
(8)  S cieľom určiť presné účty emisií a záchytov v súlade s usmerneniami Medzivládneho panelu o zmene klímy (Intergovernmental Panel for Climate Change – IPCC) pre národné inventúry skleníkových plynov z roku 2006 (ďalej len „usmernenia IPCC“) by sa v prípade kategórií využívania pôdy a konverzie medzi kategóriami využívania pôdy mali používať hodnoty každoročne nahlasované podľa nariadenia (EÚ) č. 525/2013, čím by sa mali zjednodušiť postupy používané podľa UNFCCC a Kjótskeho protokolu. Pôda, ktorá sa konvertuje na inú kategóriu využívania pôdy, by sa mala považovať za pôdu v procese presunu do tejto kategórie počas štandardného obdobia 20 rokov stanoveného v usmerneniach IPCC. Vzhľadom na vedúce postavenie Únie v oblasti klímy by členské štáty mali upustiť od tohto štandardného obdobia len v prípade zalesnenej pôdy a iba za veľmi obmedzených okolností odôvodnených usmerneniami IPCC. Možnosť výnimky prihliada na rozdielne prírodné a ekologické pomery členských štátov, a tým rozdielne charakteristiky ich lesnej pôdy.
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 9
(9)  Emisie a záchyty zo zalesnenej pôdy však závisia od viacerých prírodných okolností, vekovej štruktúry, ako aj minulých a súčasných postupov obhospodarovania. Pri použití základného roka by sa tieto faktory a z nich vyplývajúce cyklické vplyvy na emisie a záchyty či ich medziročné zmeny nedali zohľadniť. Príslušné pravidlá započítavania by mali namiesto toho upravovať používanie referenčných úrovní, aby sa vyňali vplyvy prírodných charakteristík a charakteristík typických pre jednotlivé krajiny. Vzhľadom na absenciu medzinárodného preskúmania podľa UNFCCC a Kjótskeho protokolu by sa mal stanoviť postup preskúmania, aby sa zabezpečila transparentnosť a zlepšila kvalita započítavania v tejto kategórii.
(9)  Emisie a záchyty zo zalesnenej pôdy však závisia od viacerých prírodných okolností, vekovej štruktúry, ako aj minulých a súčasných postupov obhospodarovania, ktoré sa podstatne líšia v jednotlivých členských štátoch. Pri použití základného roka by sa tieto faktory a z nich vyplývajúce cyklické vplyvy na emisie a záchyty či ich medziročné zmeny nedali zohľadniť. Príslušné pravidlá započítavania by mali namiesto toho upravovať používanie referenčných úrovní, aby sa riešili vplyvy prírodných charakteristík a charakteristík typických pre jednotlivé krajiny, ako je nemožnosť obhospodarovania lesov v Chorvátsku v dôsledku okupácie jeho územia, chorvátskej vojny za nezávislosť a vojnovej a povojnovej situácie. Príslušné pravidlá započítavania by zároveň mali byť koherentné a obsahovať požiadavky na udržateľné obhospodarovanie lesov prijaté na Ministerskej konferencii o ochrane lesov v Európe (Forest Europe). Vzhľadom na absenciu medzinárodného preskúmania podľa UNFCCC a Kjótskeho protokolu by sa mal stanoviť transparentný postup, aby členské štáty zlepšili kontrolovateľnosť a kvalitu započítavania v tejto kategórii.
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 9 a (nové)
(9a)  Emisie z vyťaženého dreva v odvetví LULUCF majú potenciál nahradiť emisie v rámci systému ETS a v sektoroch, na ktoré sa vzťahuje spoločné úsilie, a toto je možné zdôrazniť a zohľadniť v tomto nariadení.
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 10
(10)  Ak sa Komisia pri skúmaní národných lesohospodárskych plánov započítavania rozhodne využiť pomoc skupiny odborníkov pre preskúmanie v súlade s rozhodnutím Komisie [C(2016)3301], mala by vychádzať z osvedčených postupov a skúseností z odborných posudkov v rámci UNFCCC, okrem iného aj pokiaľ ide o účasť národných expertov a odporúčania, a mala by vybrať dostatočný počet odborníkov z členských štátov.
(10)  Pri skúmaní národných lesohospodárskych plánov započítavania by sa mala zriadiť skupina odborníkov pre preskúmanie v súlade s rozhodnutím Komisie [C(2016)3301]. Skupina odborníkov pre preskúmanie by mala vychádzať z osvedčených postupov a skúseností z odborných posudkov v rámci UNFCCC, okrem iného aj pokiaľ ide o účasť národných expertov a odporúčania, a mal by sa vybrať dostatočný počet odborníkov z členských štátov. Skupina odborníkov pre preskúmanie by mala konzultovať so Stálym lesníckym výborom zriadeným rozhodnutím Rady 89/367/EHS, ako aj so zainteresovanými stranami a občianskou spoločnosťou pri preskúmaní národných lesohospodárskych plánov započítavania.
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 12
(12)  Intenzívnejšie udržateľné využívanie produktov z vyťaženého dreva môže podstatne obmedziť emisie do atmosféry a zlepšiť záchyty skleníkových plynov z atmosféry. Pravidlami započítavania by sa malo zabezpečiť, aby členské štáty v účtoch presne vyjadrovali zmeny v úložisku produktov z vyťaženého dreva, keď k nim dôjde, s cieľom poskytnúť stimuly na širšie využívanie produktov z vyťaženého dreva s dlhým životným cyklom. Komisia by mala poskytnúť usmernenia k metodickým otázkam týkajúcim sa započítavania produktov z vyťaženého dreva.
(12)  Intenzívnejšie udržateľné využívanie produktov z vyťaženého dreva môže podstatne obmedziť emisie v dôsledku substitučného efektu (vzhľadom na energetickú náročnosť a úroveň emisií CO2 iných sektorov, napríklad výroba cementu predstavuje takmer 8 % globálnych emisií CO2) a zlepšiť záchyty skleníkových plynov z atmosféry. Pravidlami započítavania by sa malo zabezpečiť, aby členské štáty v účtoch presne vyjadrovali zmeny v úložisku produktov z vyťaženého dreva, keď k nim dôjde, s cieľom oceniť a zintenzívniť širšie využívanie produktov z vyťaženého dreva s dlhým životným cyklom namiesto využívania produktov z vyťaženého dreva na energetické účely. Aby bolo možné ďalej podporovať a zahrnúť pozitívny substitučný účinok, Komisia by mala prostredníctvom delegovaného aktu do výpočtov súvisiacich s produktmi z vyťaženého dreva zahrnúť viac produktov. Komisia by mala poskytnúť usmernenia k metodickým otázkam týkajúcim sa započítavania produktov z vyťaženého dreva.
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 13
(13)  Prírodné škodlivé činitele, ako sú napríklad nekontrolované požiare v krajine, napadnutie hmyzom a chorobami, extrémne poveternostné podmienky a geologické škodlivé činitele, nad ktorými členský štát nemá kontrolu a ktoré ani nemá možnosť podstatne ovplyvniť, môžu v odvetví LULUCF viesť k dočasným emisiám skleníkových plynov alebo môžu spôsobiť reverziu predchádzajúcich záchytov. Keďže reverzia môže nastať aj v dôsledku rozhodnutí týkajúcich sa obhospodarovania, ako napríklad rozhodnutí o ťažbe alebo sadbe stromov, týmto rozhodnutím by sa malo zabezpečiť, aby účty pre odvetvie LULUCF vždy presne odzrkadľovali reverzie záchytov zapríčinené ľudskou činnosťou. Okrem toho by sa v tomto nariadení mala členským štátom poskytnúť obmedzená možnosť vyňať z účtov za LULUCF emisie vyplývajúce zo škodlivých činiteľov, ktoré sú mimo ich kontroly. Spôsob, akým členské štáty uplatňujú uvedené ustanovenia, by však nemal viesť k nenáležitému príliš nízkemu započítavaniu.
(13)  Prírodné škodlivé činitele, ako sú napríklad nekontrolované požiare v krajine, napadnutie hmyzom a chorobami, extrémne poveternostné podmienky a geologické škodlivé činitele, nad ktorými členský štát nemá kontrolu a ktoré ani nemá možnosť podstatne ovplyvniť, môžu v odvetví LULUCF viesť k dočasným emisiám skleníkových plynov alebo môžu spôsobiť reverziu predchádzajúcich záchytov. Keďže reverzia môže nastať aj v dôsledku rozhodnutí týkajúcich sa obhospodarovania, ako napríklad rozhodnutí o ťažbe alebo sadbe stromov, týmto nariadením by sa malo zabezpečiť, aby účty pre odvetvie LULUCF vždy presne odzrkadľovali reverzie záchytov zapríčinené ľudskou činnosťou. Členské štáty by mali byť nabádané k investovaniu do preventívnych opatrení, ako sú udržateľné postupy obhospodarovania, s cieľom znížiť riziká spojené s prírodnými škodlivými činiteľmi, a tým zabrániť negatívnym vplyvom na lesné zachytávače uhlíka. Okrem toho by sa v tomto nariadení mala členským štátom poskytnúť obmedzená možnosť vyňať z účtov za LULUCF emisie vyplývajúce zo škodlivých činiteľov, ktoré sú mimo ich kontroly. Spôsob, akým členské štáty uplatňujú uvedené ustanovenia, by však nemal viesť k nenáležitému príliš nízkemu započítavaniu.
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 14
(14)  V závislosti od vnútroštátnych preferencií by členské štáty mali mať možnosť zvoliť si primerané vnútroštátne politiky na dosiahnutie svojich záväzkov v odvetví LULUCF vrátane možnosti kompenzácie emisií z jednej kategórie pôdy záchytmi z inej kategórie pôdy. Takisto by mali mať možnosť kumulovať čisté záchyty za obdobie rokov 2021 až 2030. Obchodovanie medzi členskými štátmi by malo pokračovať ako dodatočná možnosť v záujme prispievania k dodržiavaniu súladu. Na základe postupu v druhom záväznom období Kjótskeho protokolu by členský štát mal mať možnosť využiť presiahnutie cieľa podľa nariadenia [] o záväzných ročných zníženiach emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030 v záujme odolnej energetickej únie a s cieľom splniť záväzky podľa parížskej dohody, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy, s cieľom zabezpečiť dodržanie jeho záväzkov podľa tohto nariadenia.
(14)  V závislosti od vnútroštátnych preferencií by členské štáty mali mať možnosť zvoliť si primerané vnútroštátne politiky na dosiahnutie svojich záväzkov v odvetví LULUCF vrátane možnosti kompenzácie emisií z jednej kategórie pôdy záchytmi z inej kategórie pôdy. Takisto by mali mať možnosť kumulovať čisté záchyty za obdobie rokov 2021 až 2030. Obchodovanie medzi členskými štátmi by malo pokračovať ako dodatočná možnosť v záujme prispievania k dodržiavaniu súladu. Na základe postupu v druhom záväznom období Kjótskeho protokolu by členský štát mal mať možnosť využiť presiahnutie cieľa podľa nariadenia [] o záväzných ročných zníženiach emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030 v záujme odolnej energetickej únie a s cieľom splniť záväzky podľa Parížskej dohody, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady(EÚ) č. 525/2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy, s cieľom zabezpečiť dodržanie jeho záväzkov podľa tohto nariadenia bez toho, aby bola dotknutá celková ambicióznosť cieľov Únie v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov. Členské štáty by mali mať takisto možnosť využiť až 280 miliónov ton celkových čistých záchytov vyplývajúcich z kombinovaných účtovných kategórií odlesnenej pôdy, zalesnenej pôdy, obhospodarovanej ornej pôdy, obhospodarovaných trávnych porastov a podľa okolností obhospodarovaných mokradí a na základe delegovaného aktu, ktorý sa má prijať podľa článku 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) [2017 / ...] o záväzných ročných zníženiach emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, obhospodarovanej lesnej pôdy s cieľom zabezpečiť súlad s ich záväzkami podľa nariadenia (EÚ) [2017 / ...].
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 15
(15)  S cieľom zabezpečiť efektívne, transparentné a nákladovo efektívne nahlasovanie a overovanie emisií a záchytov skleníkových plynov a ostatných informácií potrebných na posúdenie súladu so záväzkami členských štátov by sa týmto nariadením mali do nariadenia (EÚ) č. 525/2013 zahrnúť nahlasovacie požiadavky a kontroly súladu podľa tohto nariadenia by mali tieto správy zohľadňovať. Nariadenie (EÚ) č. 525/2013 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. Tieto ustanovenia možno ďalej racionalizovať, aby zohľadňovali všetky relevantné zmeny, pokiaľ ide o integrovaný riadiaci mechanizmus energetickej únie, v súvislosti s ktorým sa v pracovnom programe Komisie predpokladá návrh, ktorý by mal byť predložený koncom roku 2016.
(15)  S cieľom zabezpečiť efektívne, transparentné a nákladovo efektívne nahlasovanie a overovanie emisií a záchytov skleníkových plynov a ostatných informácií potrebných na posúdenie súladu so záväzkami členských štátov by sa týmto nariadením mali do nariadenia (EÚ) č. 525/2013 zahrnúť nahlasovacie požiadavky a kontroly súladu podľa tohto nariadenia by mali tieto správy zohľadňovať. Nariadenie (EÚ) č. 525/2013 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. Tieto ustanovenia možno ďalej racionalizovať, aby zohľadňovali všetky relevantné zmeny, pokiaľ ide o návrh nariadenia o riadení energetickej únie, ktorý Komisia predložila 30. novembra 2016.
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 15 a (nové)
(15a)   V rámci UNFCCC sa od Únie a jej členských štátov vyžaduje, aby vypracovali, pravidelne aktualizovali, zverejňovali a nahlasovali konferencii strán národné inventúry antropogénnych emisií zo zdrojov a záchytov všetkých skleníkových plynov pomocou porovnateľných metodík dohodnutých konferenciou strán. Inventúry skleníkových plynov sú nevyhnutné na monitorovanie vykonávania dekarbonizácie a na posúdenie súladu s právnymi predpismi v oblasti klímy. Záväzky členských štátov zostaviť a spravovať národné inventúry sú stanovené v návrhu Komisie pre nariadenie o riadení energetickej únie.
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 17
(17)  S cieľom uľahčiť zber údajov a vylepšovanie metodiky, využívanie pôdy by sa malo evidovať a nahlasovať s použitím geografického sledovania každej pôdnej plochy zodpovedajúceho systémom zberu údajov na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni. Na zber údajov sa budú čo najlepšie využívať už existujúce programy Únie a členských štátov vrátane prieskumu o využívaní pôdy a krajinnej pokrývky (Land Use Cover Area Frame Survey – LUCAS) a európskeho programu pozorovania Zeme Copernicus. Spravovanie údajov vrátane ich výmeny s cieľom opätovného použitia pri nahlasovaní a šírenia by malo byť v súlade s ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve.
(17)  S cieľom uľahčiť zber údajov a vylepšovanie metodiky by sa využívanie pôdy malo výslovne evidovať a nahlasovať s použitím geografického sledovania každej pôdnej plochy zodpovedajúceho systémom zberu údajov na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni. Na zber údajov sa čo najlepšie využijú už existujúce programy a prieskumy Únie a členských štátov vrátane prieskumu o využívaní pôdy a krajinnej pokrývky (Land Use Cover Area Frame Survey – LUCAS), európskeho programu pozorovania Zeme Copernicus, najmä prostredníctvom misie Sentinel 2 na zber údajov a európskych systémov satelitnej navigácie Galileo a EGNOS, ktoré sa môžu používať na podporu prieskumu využívania pôdy. Spravovanie údajov vrátane ich výmeny s cieľom opätovného použitia pri nahlasovaní a šírenia by malo byť v súlade s ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve.
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 18
(18)  S cieľom vytvoriť vhodnú úpravu započítavania transakcií podľa tohto nariadenia vrátane využívania flexibility a sledovania súladu by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o technické prispôsobenie vymedzení pojmov, hodnôt, zoznamov skleníkových plynov a úložísk uhlíka, aktualizáciu referenčných úrovní, započítavanie transakcií a revíziu metodiky a informačných požiadaviek. Pri týchto opatreniach by sa mali zohľadniť ustanovenia nariadenia Komisie (EÚ) č. 389/2013, ktorým sa zriaďuje register Únie. Potrebné ustanovenia by mali byť zahrnuté do jedného právneho nástroja, ktorým by sa zlúčili ustanovenia o započítavaní podľa smernice 2003/87/ES, nariadenia (EÚ) č. 525/2013, nariadenia (EÚ) č. .../... o záväzných ročných zníženiach emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030 v záujme odolnej energetickej únie a tohto nariadenia. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Predovšetkým treba uviesť, že v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
(18)  S cieľom vytvoriť vhodnú úpravu započítavania transakcií podľa tohto nariadenia vrátane využívania flexibility a sledovania súladu by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o technické prispôsobenie vymedzení pojmov, hodnôt, zoznamov skleníkových plynov a úložísk uhlíka, aktualizáciu referenčných úrovní, započítavanie transakcií a revíziu metodológie na základe nedávno prijatých usmernení IPCC vrátane dodatkových usmernení pre mokrade z roku 2013 pre národné inventúry skleníkových plynov a usmernení UNFCCC a informačných požiadaviek. Pri týchto opatreniach by sa mali zohľadniť ustanovenia nariadenia Komisie (EÚ) č. 389/2013, ktorým sa zriaďuje register Únie. Potrebné ustanovenia by mali byť zahrnuté do jedného právneho nástroja, ktorým by sa zlúčili ustanovenia o započítavaní podľa smernice 2003/87/ES, nariadenia (EÚ) č. 525/2013, nariadenia (EÚ) č. .../... o záväzných ročných zníženiach emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030 v záujme odolnej energetickej únie a tohto nariadenia. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Predovšetkým treba uviesť, že v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 19
(19)  Toto nariadenie by sa malo preskúmať v roku 2024 a následne každých 5 rokov s cieľom vyhodnotiť jeho celkové fungovanie. Toto preskúmanie môže vychádzať aj z výsledkov globálneho hodnotenia parížskej dohody.
(19)  Komisia by mala do šiestich mesiacov od facilitačného dialógu v rámci UNFCCC v roku 2018 zverejniť oznámenie, v ktorom vyhodnotí súlad právnych aktov Únie v oblasti klímy a energetiky s cieľmi Parížskej dohody. Toto nariadenie by sa malo preskúmať v roku 2024 a následne každých 5 rokov s cieľom vyhodnotiť jeho celkové fungovanie. Toto preskúmanie môže vychádzať aj z výsledkov globálneho hodnotenia Parížskej dohody.
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 a (nový)
Týmto nariadením sa nestanovujú povinnosti v oblasti započítavania a nahlasovania pre súkromné subjekty vrátane poľnohospodárov a lesníkov.
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 b (nový)
Týmto nariadením sa prispieva k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody zo strany Únie.
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1 – písmeno e a (nové)
ea)  od roku 2026 obhospodarované mokrade: využívanie pôdy nahlasovanej ako mokrade, ktoré zostávajú mokraďami, a sídlo, iná pôda konvertovaná na mokrade a mokrade konvertované na sídlo a inú pôdu.
Pozmeňujúci návrh 35
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 2
2.  Členský štát sa môže rozhodnúť zahrnúť do rozsahu svojich záväzkov podľa článku 4 obhospodarované mokrade definované ako využívanie pôdy nahlasované ako mokrade, ktoré zostávajú mokraďami, a sídlo, iná pôda konvertovaná na mokrade a mokrade konvertované na sídlo a inú pôdu. Ak sa členský štát rozhodne tak urobiť, musí započítavať emisie a záchyty z obhospodarovaných mokradí v súlade s týmto nariadením.
2.  V období rokov 2021 až 2025 sa členský štát môže rozhodnúť zahrnúť do rozsahu svojich záväzkov podľa článku 4 obhospodarované mokrade. Ak sa členský štát rozhodne tak urobiť, musí započítavať emisie a záchyty z obhospodarovaných mokradí v súlade s týmto nariadením.
Pozmeňujúci návrh 36
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 1 – písmeno f a (nové)
fa)  „lesná referenčná úroveň“ je odhad priemerných ročných čistých emisií alebo záchytov pochádzajúcich z obhospodarovanej lesnej pôdy na území členského štátu v období od roku 2021 do roku 2025 a od roku 2026 do roku 2030;
Pozmeňujúci návrh 37
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 a (nový)
V období po roku 2030 sa členské štáty usilujú o zvýšenie svojich záchytov, aby tieto prekročili ich emisie. Komisia navrhne rámec pre ciele po roku 2030, ktorý zahrnie takéto zvýšené záchyty, v súlade s dlhodobými cieľmi Únie v oblasti klímy a záväzkami prijatými podľa Parížskej dohody.
Pozmeňujúci návrh 38
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 1
1.  Každý členský štát musí vypracovať a viesť účty, ktoré presne odzrkadľujú emisie a záchyty pochádzajúce z kategórií započítavania pôdy uvedených v článku 2. Členské štáty musia zabezpečiť presnosť, úplnosť, konzistentnosť, porovnateľnosť a transparentnosť svojich účtov a ostatných údajov poskytnutých podľa tohto nariadenia. Členské štáty označujú emisie kladným znakom (+) a záchyty záporným znakom (–).
1.  Každý členský štát musí vypracovať a viesť účty, ktoré presne odzrkadľujú emisie a záchyty pochádzajúce z kategórií započítavania pôdy uvedených v článku 2 v súlade s usmerneniami v oblasti nahlasovania prijatými orgánmi UNFCCC alebo Parížskej dohody na obdobie rokov 2021 až 2030. Členské štáty musia zabezpečiť presnosť, úplnosť, konzistentnosť, porovnateľnosť a transparentnosť svojich účtov a ostatných údajov poskytnutých podľa tohto nariadenia. Členské štáty označujú emisie kladným znakom (+) a záchyty záporným znakom (–).
Pozmeňujúci návrh 39
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 4
4.  Členské štáty zahrnú do svojich účtov za každú kategóriu započítavania pôdy akúkoľvek zmenu v zásobe uhlíka v úložiskách uhlíka uvedených v prílohe I oddiele B. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že do svojich účtov nezahrnú zmeny v zásobách uhlíka v prípade úložísk uhlíka, ktoré nie sú zdrojom, s výnimkou nadzemnej biomasy a produktov z vyťaženého dreva na obhospodarovanej lesnej pôde.
4.  Členské štáty zahrnú do svojich účtov za každú kategóriu započítavania pôdy akúkoľvek zmenu v zásobe uhlíka v úložiskách uhlíka uvedených v prílohe I oddiele B. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že do svojich účtov nezahrnú zmeny v zásobách uhlíka v prípade úložísk uhlíka, ktoré nie sú zdrojom, s výnimkou nadzemnej biomasy, odumretého dreva (nadzemného a pod zemou) na obhospodarovanej lesnej pôde a produktov z vyťaženého dreva na obhospodarovanej lesnej pôde.
Pozmeňujúci návrh 40
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 2
2.  Odchylne od požiadavky na uplatňovanie štandardnej hodnoty stanovenej v článku 5 ods. 3 môže členský štát previesť ornú pôdu, trávne porasty, mokrade, sídla a inú pôdu z kategórie takejto pôdy konvertovanej na lesnú pôdu do kategórie lesnej pôdy, ktorá zostáva lesnou pôdou, po 30 rokoch od dátumu konverzie.
2.  Odchylne od požiadavky na uplatňovanie štandardnej hodnoty stanovenej v článku 5 ods. 3 môže členský štát previesť ornú pôdu, trávne porasty, mokrade, sídla a inú pôdu z kategórie takejto pôdy konvertovanej na lesnú pôdu do kategórie lesnej pôdy, ktorá zostáva lesnou pôdou po 30 rokoch od dátumu konverzie, ak je to riadne odôvodnené na základe usmernení IPCC.
Pozmeňujúci návrh 41
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 3 a (nový)
3a.  Opatrenia zalesňovania v období rokov 2017 – 2030 na mokradiach vrátane rašelinísk, v sieti Natura 2000 a biotopoch uvedených v prílohe I k smernici 92/43/EHS, najmä prírodných a poloprírodných trávnatých porastoch a vyvýšených rašeliniskách, bažinách a močiaroch a iných mokradiach vrátane rašelinísk sa podľa uplatnených pravidiel hrubého-čistého započítavania neobjavia v národnom započítavaní členského štátu. Takéto oblasti sa podľa okolností zohľadnia pri záchytoch alebo emisiách v kategórii lesnej pôdy po jej premene na obhospodarovanú lesnú pôdu v súlade s článkom 5 ods. 3.
Pozmeňujúci návrh 42
Návrh nariadenia
Článok 7 – odsek 3
3.  Ak sa členský štát rozhodne do rozsahu svojho záväzku v súlade s článkom 2 zahrnúť obhospodarované mokrade, oznámi toto rozhodnutie Komisii do 31. decembra 2020 za obdobie rokov 2021 až 2025 a do 31. decembra 2025 za obdobie rokov 2026 – 2030.
3.  Ak sa členský štát rozhodne do rozsahu svojho záväzku v súlade s článkom 2 zahrnúť v období od roku 2021 do roku 2025 obhospodarované mokrade, oznámi toto rozhodnutie Komisii do 31. decembra 2020.
Pozmeňujúci návrh 43
Návrh nariadenia
Článok 7 – odsek 4
4.  Členské štáty, ktoré sa rozhodli do rozsahu svojho záväzku v súlade s článkom 2 zahrnúť obhospodarované mokrade, započítavajú emisie a záchyty pochádzajúce z obhospodarovaných mokradí vypočítané ako emisie a záchyty v období od roku 2021 do roku 2025 a od roku 2026 do roku 2030 po odpočítaní päťnásobku priemerných ročných emisií a záchytov členského štátu pochádzajúcich z obhospodarovaných mokradí v jeho základnom období 2005 – 2007.
4.  Členské štáty započítavajú emisie a záchyty pochádzajúce z obhospodarovaných mokradí vypočítané ako emisie a záchyty v období od roku 2026 do roku 2030 po odpočítaní päťnásobku priemerných ročných emisií a záchytov členského štátu pochádzajúcich z obhospodarovaných mokradí v jeho základnom období 2005 – 2007.
Pozmeňujúci návrh 44
Návrh nariadenia
Článok 7 – odsek 4 – pododsek 1 a (nový)
Členské štáty, ktoré sa rozhodli do rozsahu svojho záväzku v súlade s článkom 2 zahrnúť v období od roku 2021 do roku 2025 obhospodarované mokrade, započítavajú emisie a záchyty pochádzajúce z obhospodarovaných mokradí vypočítané ako emisie a záchyty v období od roku 2021 do roku 2025 po odpočítaní päťnásobku priemerných ročných emisií a záchytov členského štátu pochádzajúcich z obhospodarovaných mokradí v jeho základnom období 2005 – 2007.
Pozmeňujúci návrh 45
Návrh nariadenia
Článok 7 – odsek 4 a (nový)
4a.  V období od roku 2021 do roku 2025 členské štáty, ktoré nechcú zahrnúť obhospodarované mokrade do rozsahu svojho záväzku v súlade s článkom 2, napriek tomu oznámia Komisii emisie a záchyty pochádzajúce z obhospodarovaných mokradí.
Pozmeňujúci návrh 46
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 1
1.  Členské štáty započítavajú emisie a záchyty pochádzajúce z obhospodarovanej lesnej pôdy vypočítané ako emisie a záchyty v období od roku 2021 do roku 2025 a od roku 2026 do roku 2030 po odpočítaní päťnásobku ich lesnej referenčnej úrovne. Lesná referenčná úroveň je odhad priemerných ročných čistých emisií alebo záchytov pochádzajúcich z obhospodarovanej lesnej pôdy na území členského štátu v období od roku 2021 do roku 2025 a od roku 2026 do roku 2030.
1.  Členské štáty započítavajú emisie a záchyty pochádzajúce z obhospodarovanej lesnej pôdy vypočítané ako emisie a záchyty v období od roku 2021 do roku 2025 a od roku 2026 do roku 2030 po odpočítaní päťnásobku ich lesnej referenčnej úrovne.
Pozmeňujúci návrh 47
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 2
2.  Ak je výsledok výpočtu uvedený v odseku 1 vo vzťahu k lesnej referenčnej úrovni záporný, členský štát zahrnie do svojich účtov obhospodarovanej lesnej pôdy celkové čisté záchyty v maximálnej výške päťnásobku ekvivalentu 3,5 percenta emisií daného členského štátu v jeho základnom roku alebo období uvedenom v prílohe III.
2.  Ak je výsledok výpočtu uvedený v odseku 1 vo vzťahu k lesnej referenčnej úrovni záporný, členský štát zahrnie do svojich účtov obhospodarovanej lesnej pôdy celkové čisté záchyty v maximálnej výške päťnásobku ekvivalentu 3,5 percenta emisií daného členského štátu v jeho základnom roku alebo období uvedenom v prílohe III. Členské štáty môžu k tomuto údaju 3,5 % pripočítať hodnoty čistých záchytov za obhospodarovanú lesnú pôdu započítaných z aglomerovaných dosiek, reziva a odumretého dreva za podmienok stanovených v druhom, treťom a štvrtom pododseku tohto odseku.
Pozmeňujúci návrh 48
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 2 – pododsek 1 a (nový)
Čisté záchyty z aglomerovaných dosiek, ako sa uvádza v článku 9 písm. b), a reziva, ako sa uvádza v písm. c) uvedeného článku, sa môžu započítavať samostatne mimo čistých záchytov za obhospodarovanú lesnú pôdu a na ich dôvažok až do výšky 3 % emisií členského štátu v jeho základnom roku alebo období uvedenom v prílohe III, vynásobenej piatimi.
Pozmeňujúci návrh 49
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 2 – pododsek 1 b (nový)
Čisté záchyty z odumretého dreva ako kategórie úložiska uhlíka sa môžu započítavať mimo čistých záchytov za obhospodarovanú lesnú pôdu a na ich dôvažok až do výšky 3 % emisií členského štátu v jeho základnom roku alebo období uvedenom v prílohe III, vynásobenej piatimi.
Pozmeňujúci návrh 50
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 2 – pododsek 1 c (nový)
Kombinovaný údaj čistých záchytov vo výške 3,5 % z prvého pododseku zvýšený o čisté záchyty za obhospodarovanú lesnú pôdu započítané z aglomerovaných dosiek, reziva a odumretého dreva nesmie prekračovať 7 % emisií daného členského štátu v jeho základom roku alebo období uvedenom v prílohe III, vynásobených piatimi.
Pozmeňujúci návrh 65
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 3 – pododsek 2
Národný lesohospodársky plán započítavania musí obsahovať všetky prvky uvedené v prílohe IV oddiele B a zahŕňať navrhovanú novú lesnú referenčnú úroveň, ktorá sa odvíja od predpokladu, že sa bude pokračovať v aktuálnych postupoch a intenzite obhospodarovania lesov zdokumentovaných za roky 19902009 v závislosti od typu a vekovej triedy lesov vo vnútroštátnych lesoch, vyjadrenú v tonách ekvivalentu CO2 za rok.
Národný lesohospodársky plán započítavania musí obsahovať všetky prvky uvedené v prílohe IV oddiele B a zahŕňať novú lesnú referenčnú úroveň, ktorá sa odvíja od predpokladu, že sa bude pokračovať v aktuálnych postupoch obhospodarovania lesov v súlade s najlepšími dostupnými údajmi, ako bolo zdokumentované za roky 20002012 v závislosti od typu a vekovej triedy lesov vo vnútroštátnych lesoch, vyjadrenú v tonách ekvivalentu CO2 za rok.
Pri zvýšení ťažby zo strany niektorého členského štátu, na základe postupov udržateľného obhospodarovania lesov a vnútroštátnych politík prijatých do dňa predloženia lesnej referenčnej úrovne, sú splnené tieto podmienky:
a)   obhospodarovaná lesná pôda je naďalej záchytom skleníkových plynov; a
b)   v dlhodobej nízkoemisnej stratégii sa navrhnú spôsoby udržiavania alebo posilňovania záchytov a rezervoárov skleníkových plynov do roku 2050 so zámerom splniť cieľ ustanovený v článku 4 ods. 1 Parížskej dohody, konkrétne cieľ dosiahnuť rovnováhu medzi antropogénnymi emisiami zo zdrojov a záchytmi skleníkových plynov v druhej polovici tohto storočia.
Komisia môže udeliť odchýlku od základného obdobia rokov 2000 až 2012, ak členský štát predloží odôvodnenú žiadosť, v ktorej zdôvodní, že táto odchýlka je absolútne nevyhnutná z dôvodov dostupnosti údajov, ako je napríklad načasovanie inventarizácie lesov.
Pozmeňujúci návrh 52
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 3 – pododsek 2 a (nový)
Odchylne od druhého pododseku možno lesnú referenčnú úroveň v prípade Chorvátska vypočítať s prihliadnutím na obsadenie časti jeho územia v rokoch 1991 – 1998 a na vojnové a povojnové dôsledky na postupy obhospodarovania lesov na jeho území, pričom sa vylúči vplyv politík na vývoj lesov ako zachytávačov uhlíka.
Pozmeňujúci návrh 53
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 3 – pododsek 3
Národný lesohospodársky plán započítavania sa zverejní a bude podliehať verejnej konzultácii.
Národný lesohospodársky plán započítavania sa zverejní, a to aj prostredníctvom internetu, a bude podliehať verejnej konzultácii.
Pozmeňujúci návrh 54
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 4
4.  Členské štáty preukážu súlad medzi metódami a údajmi použitými na určenie lesnej referenčnej úrovne v národnom lesohospodárskom pláne započítavania a metódami a údajmi, ktoré sa použili na nahlasovanie za obhospodarovanú lesnú pôdu. Ak je to potrebné na zabezpečenie súladu, najneskôr do konca obdobia rokov 2021 až 2025 alebo 2026 až 2030 členský štát predloží Komisii technickú opravu svojej referenčnej úrovne.
4.  Členské štáty preukážu súlad medzi metódami a údajmi použitými na určenie lesnej referenčnej úrovne v národnom lesohospodárskom pláne započítavania a metódami a údajmi, ktoré sa použili na nahlasovanie za obhospodarovanú lesnú pôdu. Použitými údajmi sú najnovšie overené účty využívania pôdy a lesné podmienky. Ak je to potrebné na zabezpečenie súladu, najneskôr do konca obdobia rokov 2021 až 2025 alebo 2026 až 2030 členský štát predloží Komisii technickú opravu svojej referenčnej úrovne a nahlási pozitívne zásahy ako dôsledok politiky udržateľného obhospodarovania lesov platnej pri jej vymedzovaní.
Pozmeňujúci návrh 55
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 5
5.  Komisia preskúma národné lesohospodárske plány započítavania aj technické opravy a posúdi, do akej miery boli navrhované nové alebo opravené lesné referenčné úrovne určené v súlade so zásadami a požiadavkami uvedenými v odsekoch 3 a 4, ako aj v článku 5 ods. 1. Pokiaľ je to potrebné na zabezpečenie súladu so zásadami a požiadavkami uvedenými v odsekoch 3 a 4, ako aj v článku 5 ods. 1, Komisia môže navrhované nové alebo opravené lesné referenčné úrovne prepočítať.
5.  Skupina odborníkov pre preskúmanie zriadená v súlade s rozhodnutím Komisie [C(2016)3301] a zahŕňajúca zástupcov Komisie a členských štátov preskúma v spolupráci so Stálym lesníckym výborom a skupinou občianskeho dialógu pre lesy a korok národné lesohospodárske plány započítavania aj technické opravy a posúdi, do akej miery boli navrhované nové alebo opravené lesné referenčné úrovne stanovené členskými štátmi určené v súlade so zásadami a požiadavkami uvedenými v odsekoch 3 a 4 tohto článku, ako aj v článku 5 ods. 1. Komisia môže prepočítať nové alebo opravené lesné referenčné úrovne len vtedy, ak neboli dodržané zásady a požiadavky uvedené v odsekoch 3 a 4 tohto článku, ako aj v článku 5 ods. 1. Komisia zostaví a zverejní súhrnnú správu.
Pozmeňujúci návrh 56
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 5 – pododsek 1 a (nový)
Členské štáty poskytnú Komisii všetky požadované údaje a informácie potrebné na vykonanie preskúmania a posúdenia uvedeného v prvom pododseku.
Pozmeňujúci návrh 57
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 6
6.  Komisia na základe preskúmania vykonaného podľa odseku 5 prijme delegované akty v súlade s článkom 14 s cieľom zmeniť prílohu II, aby aktualizovala lesnú referenčnú úroveň členského štátu na základe národných lesohospodárskych plánov započítavania alebo predložených technických opráv a všetkých prepočtov uskutočnených v súvislosti s preskúmaním. Do nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu zostávajú na obdobie rokov 2021 – 2025 a/alebo obdobie rokov 2026 – 2030 v platnosti lesné referenčné úrovne členského štátu uvedené v prílohe II.
6.  Komisia na základe preskúmania a posúdenia vykonaného skupinou odborníkov pre preskúmanie podľa odseku 5 tohto článku prijme delegované akty v súlade s článkom 14 s cieľom zmeniť prílohu II, aby aktualizovala lesnú referenčnú úroveň členského štátu na základe národných lesohospodárskych plánov započítavania alebo predložených technických opráv a všetkých prepočtov uskutočnených v súvislosti s preskúmaním.
Do nadobudnutia účinnosti delegovaných aktov zostávajú na obdobie rokov 2021 – 2025 a/alebo obdobie rokov 2026 – 2030 v platnosti lesné referenčné úrovne členského štátu uvedené v prílohe II.
Pozmeňujúci návrh 58
Návrh nariadenia
Článok 9 – odsek 1 a (nový)
Komisia prijme v súlade s článkom 14 delegované akty s cieľom zmeniť toto nariadenie aktualizáciou kategórií produktov z vyťaženého dreva a doplnením ďalších produktov, ktoré sú účinné pri sekvestrácii uhlíka, na základe usmernení IPCC a s cieľom zabezpečiť ekologickú rovnováhu, a aktualizáciou štandardných hodnôt polčasu rozpadu stanovených v prílohe V s cieľom prispôsobiť ich technickému pokroku.
Pozmeňujúci návrh 59
Návrh nariadenia
Článok 10 – odsek 1
1.  Na konci obdobia od roku 2021 do roku 2025 a od roku 2026 do roku 2030 môžu členské štáty zo svojich účtov za zalesnenú pôdu a obhospodarovanú lesnú pôdu vylúčiť emisie skleníkových plynov pochádzajúce z prírodných škodlivých činiteľov, ktoré prekračujú priemernú úroveň emisií spôsobených prírodnými škodlivými činiteľmi v období rokov 2001 – 2020, s výnimkou extrémnych štatistických údajov („úroveň pozadia“) vypočítaných v súlade s týmto článkom a prílohou VI.
1.  Na konci obdobia od roku 2021 do roku 2025 a od roku 2026 do roku 2030 môžu členské štáty zo svojich účtov za obhospodarovanú lesnú pôdu vylúčiť emisie skleníkových plynov pochádzajúce z prírodných škodlivých činiteľov, ktoré prekračujú priemernú úroveň emisií spôsobených prírodnými škodlivými činiteľmi v období rokov 2001 – 2020, s výnimkou štatistických odľahlých hodnôt („úroveň pozadia“) vypočítaných v súlade s týmto článkom a prílohou VI.
Pozmeňujúci návrh 60
Návrh nariadenia
Článok 11 – odsek 5 a (nový)
5a.  Posúdenie vplyvov mechanizmu flexibility stanoveného v tomto článku sa zahrnie do správy uvedenej v článku 15.
Pozmeňujúci návrh 61
Návrh nariadenia
Článok 12 a (nový)
Článok 12a
Komisia v roku 2027 a v roku 2032 predloží správu o kumulovanej bilancii emisií a záchytov z obhospodarovanej lesnej pôdy v Únii v porovnaní s priemernými emisiami a záchytmi v období od roku 1990 do roku 2009. Pokiaľ je kumulovaná bilancia záporná, Komisia predloží návrh na kompenzáciu a odobratie zodpovedajúceho objemu emisných kvót z kvót členských štátov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../...1a.
__________________
1a.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../... z ... o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030 v záujme odolnej energetickej únie a splnenia záväzkov podľa Parížskej dohody, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy (Ú. v. EÚ L …, …, s. …).
Pozmeňujúci návrh 62
Návrh nariadenia
Článok 14 – odsek 2
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 3, 5, 8, 10 a 13 sa Komisii poskytuje na dobu neurčitú od [nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 3, 5, 8, 9, 10 a 13 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od [nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].
Pozmeňujúci návrh 63
Návrh nariadenia
Článok 15 – odsek -1 (nový)
Komisia do šiestich mesiacov od facilitačného dialógu v rámci UNFCCC v roku 2018 zverejní oznámenie, v ktorom vyhodnotí súlad právnych aktov Únie v oblasti klímy a energetiky s cieľmi Parížskej dohody.
Pozmeňujúci návrh 64
Návrh nariadenia
Článok 15 – odsek 1
Komisia do 28. februára 2024 a následne každých päť rokov predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o fungovaní tohto nariadenia, jeho príspevku k celkovému cieľu EÚ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 a jeho príspevku k dosiahnutiu cieľov parížskej dohody, a v prípade potreby môže predkladať návrhy.
Komisia do 28. februára 2024 a následne každých päť rokov predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o fungovaní tohto nariadenia, jeho príspevku k celkovému cieľu EÚ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 a jeho príspevku k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody. V prípade potreby sa k správe priložia legislatívne návrhy.

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na medziinštitucionálne rokovania podľa článku 59 ods. 4 štvrtého pododseku (A8-0262/2017).

Právne oznámenie