Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2017/2027(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0268/2017

Predkladané texty :

A8-0268/2017

Rozpravy :

PV 12/09/2017 - 19
CRE 12/09/2017 - 19

Hlasovanie :

PV 13/09/2017 - 9.15
CRE 13/09/2017 - 9.15
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0345

Prijaté texty
PDF 341kWORD 62k
Streda, 13. septembra 2017 - Štrasburg Finálna verzia
Politické vzťahy EÚ s Latinskou Amerikou
P8_TA(2017)0345A8-0268/2017

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2017 o politických vzťahoch Európskej únie s Latinskou Amerikou (2017/2027(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (Zmluvy o EÚ), a najmä na jej hlavu V o vonkajšej činnosti EÚ,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej piatu časť hlavy I až III a hlavu V (spoločná obchodná politika, rozvojová spolupráca a humanitárna pomoc a medzinárodné dohody),

–  so zreteľom na závery Rady zo 17. októbra 2016 o Globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. septembra 2009 s názvom Európska únia a Latinská Amerika: partnerstvo globálnych hráčov (COM(2009)0495),

–  so zreteľom na silné kultúrne, jazykové, politické a historické väzby, ktoré vznikli čiastočne v dôsledku niekoľko desaťročí trvajúcej, intenzívnej migrácie medzi členskými štátmi EÚ a krajinami Latinskej Ameriky a Karibiku (ďalej len „krajiny LAK“),

–  so zreteľom na výročnú správu EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete za rok 2015 (otázky týkajúce sa jednotlivých krajín a regiónov),

–  so zreteľom na vyhlásenia zo samitov hláv štátov alebo predsedov vlád krajín Latinskej Ameriky a Karibiku a Európskej únie, ktoré sa konali do dnešného dňa, a najmä na vyhlásenie z druhého samitu EÚ a Spoločenstva štátov Latinskej Ameriky a Karibiku (CELAC), ktorý sa konal v Bruseli 10. a 11. júna 2015 s názvom Formovanie spoločnej budúcnosti: úsilie o prosperujúcu, súdržnú a udržateľnú spoločnosť pre našich občanov a na ktorom sa prijalo politické vyhlásenie s názvom Partnerstvo pre novú generáciu,

–  so zreteľom na vyhlásenie fóra občianskej spoločnosti EÚ – CELAC z 11. mája 2015 s názvom Rovnosť, práva a demokratická účasť obyvateľov Európy, Latinskej Ameriky a Karibiku,

–  so zreteľom na spoločné komuniké z prvého medzisamitového zasadnutia ministrov EÚ – CELAC, ktoré sa konalo v Santo Domingu (Dominikánska republika) 25. a 26. októbra 2016,

–  so zreteľom na vyhlásenie prijaté na 25. iberoamerickom samite hláv štátov a predsedov vlád, ktorý sa konal v Cartagena de Indias (Kolumbia) 28. a 29. októbra 2016 s názvom Mládež, podnikanie a vzdelávanie,

–  so zreteľom na politické vyhlásenie z piateho samitu hláv štátov alebo predsedov vlád štátov spoločenstva CELAC, ktorý sa konal v Punta Cana (Dominikánska republika) 25. januára 2017,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. januára 2016 na podporu mierového procesu v Kolumbii(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenia o Venezuele, najmä na uznesenie z 8. júna 2016(2) a uznesenie z 27. apríla 2017(3) o situácii vo Venezuele,

–  so zreteľom na svoje nelegislatívne uznesenie z 5. júla 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie Dohody o politickom dialógu a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kubánskou republikou na strane druhej(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2014 o zmiznutí 43 študentov učiteľstva v Mexiku(5),

–  so zreteľom na uznesenia Euro-latinskoamerického parlamentného zhromaždenia (EuroLat), najmä na jeho uznesenia z 22. septembra 2016 o obchodných aspektoch rôznych rokovaní medzi EÚ a LAK, ktoré v súčasnosti prebiehajú(6), o boji proti chudobe ako o súčasti cieľov trvalo udržateľného rozvoja v rámci programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030(7), o financovaní politických strán v Európskej únii a Latinskej Amerike(8), a o hospodárskych a finančných vzťahoch s Čínskou ľudovou republikou z pohľadu biregionálneho strategického partnerstva medzi EÚ a LAK(9), a uznesenie z 29. marca 2014 o femicíde v Európskej únii a Latinskej Amerike(10),

–  so zreteľom na odporúčanie EuroLat z 22. septembra 2016 o migrácii, rozvoji a hospodárskej kríze(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 o stratégii EÚ pre vzťahy s Latinskou Amerikou(12),

–  so zreteľom na vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady Európskej únie a Európskej komisie k článku 5 ods. 2 písm. b) bodu ii) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce na obdobie rokov 2014 – 2020,

–  so zreteľom na nariadenie (EÚ) č. 233/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce na obdobie rokov 2014 – 2020,

–  so zreteľom na Dohovor MOP č. 169 o pôvodnom a kmeňovom obyvateľstve v nezávislých krajinách, najmä na jeho článok 14 o práve týchto obyvateľov na vlastníctvo a držbu území, na ktorých obvykle žijú,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2013 o úlohe EÚ v podpore širšieho transatlantického partnerstva(13),

–  so zreteľom na odporúčania uvedené v osobitnej správe Európskeho dvora audítorov o účinnosti kombinovania grantov v rámci regionálnych investičných nástrojov s pôžičkami od finančných inštitúcií na podporu vonkajších politík EÚ,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0268/2017),

A.  keďže región Latinskej Ameriky a Karibskej oblasti (LAK) je dôležitým partnerom EÚ pri hľadaní spoločného riešenia súčasných celosvetových výziev, ako je odstránenie chudoby, prístup k pitnej vode, všeobecné dodržiavanie ľudských práv, mier a bezpečnosť, sociálno-ekonomický rozvoj, absencia dobrej správy vecí verejných, udržateľnosť, boj proti zmene klímy, digitálna transformácia a riadenie migrácie;

B.  keďže partnerstvo medzi EÚ a LAK je založené na úzkych historických a kultúrnych väzbách, rozsiahlych medziľudských kontaktoch, silných a rastúcich obchodných a investičných tokoch a spoločných hodnotách ako demokracia, ľudské práva a právny štát;

C.  keďže v 33 krajinách LAK existujú rôzne politické, hospodárske a kultúrne podmienky, ktoré si v kontexte vonkajšej činnosti EÚ vyžadujú odlišný prístup v rámci súdržného a konzistentného rámca, pričom je potrebné vždy obhajovať hodnoty EÚ týkajúce sa demokracie a ľudských práv;

D.  keďže dlhodobé partnerstvo medzi EÚ a krajinami LAK je založené na historických, kultúrnych, ľudských a hospodárskych väzbách, ktoré sa nesmú považovať za samozrejmosť a ktoré by mali byť horizontálnejšie zamerané, na spoločných zásadách a hodnotách vrátane dodržiavania ľudských práv a základných slobôd, na právnom štáte, medzinárodnom mieri a bezpečnosti a na spoločnej podpore viacstranného systému globálneho riadenia vychádzajúceho zo spoločných noriem a dialógu;

E.  keďže EÚ a krajiny LAK spoločne tvoria až tretinu celkového počtu obyvateľstva členských krajín OSN a predstavujú približne 25 % celosvetového HDP;

F.  keďže vonkajšia činnosť EÚ v súvislosti s krajinami LAK sa prioritne zameriava na zintenzívnenie politického dialógu a spolupráce v oblasti migrácie, zmeny klímy, energetiky a boja proti organizovanej trestnej činnosti, ako aj investície do hlbších sociálno-ekonomických väzieb prostredníctvom zjednodušenia vízového režimu, študentských výmen a vedeckej spolupráce;

G.  keďže dvojstranné regionálne strategické partnerstvo medzi Európskou úniou, Latinskou Amerikou a Karibikom, ktoré vzniklo v júni 1999 s cieľom posilniť vzťahy medzi obomi regiónmi, sa zatiaľ nepodarilo upevniť;

H.  keďže v regióne LAK došlo za posledné desaťročie k zásadným zmenám, napríklad k prechodu veľkej časti obyvateľstva do strednej triedy vďaka hospodárskym reformám a sociálnym politikám, širšiemu prerozdeľovaniu bohatstva vytvoreného v krajinách regiónu, čo umožňuje lepší prístup k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti a dôstojnému bývaniu, ako aj k všeobecnej konsolidácii demokracie a skončeniu komoditného supercyklu, v dôsledku ktorého miliónom ľudí hrozilo opätovné upadnutie do chudoby;

I.  keďže po desaťročí pozoruhodného hospodárskeho rastu viedol koniec cyklu vysokých cien surovín, od ktorých závisí väčšina krajín LAK, spolu so spomalením hospodárstva Číny, ktorá je v súčasnosti po USA ich druhým najväčším obchodným partnerom, k hospodárskej stagnácii, ba priam recesii vo viacerých krajinách regiónu, čo ohrozilo významnú časť dosiahnutého pokroku a pre milióny ľudí znamenalo hrozbu opätovného upadnutia do chudoby;

J.  keďže v niektorých krajinách Latinskej Ameriky verejnosť výraznejšie požaduje väčšiu demokraciu a účasť a udržateľné hospodárske politiky;

K.  keďže kľúčovým prvkom na prilákanie investícií potrebných na podporu oživenia hospodárstva je právny štát, ktorý sa premietne do stabilného právneho rámca so zárukou právnej istoty;

L.  keďže dodržiavanie zásad právneho štátu a stabilného právneho a politického rámca umožňuje obom regiónom vytvárať slobodné podnikateľské prostredie a priaznivé investičné podmienky, ktoré zahŕňajú záruky dodržiavania zásad právnej istoty;

M.  keďže vysoká miera inflácie je prekážkou rastu, a preto ju treba riešiť okamžite; keďže spoľahlivé výmenné kurzy majú zásadný význam z hľadiska hospodárskeho vývoja krajiny; keďže je nevyhnutné vykonávať priemyselnú politiku, prostredníctvom ktorej sa zvýši produktivita, diverzifikuje hospodárstvo a prilákajú investície;

N.  keďže dohody o pridružení medzi Európskou úniou a krajinami LAK pomáhajú zlepšovať politický a obchodný dialóg, ako aj investičné prostredie, čo vedie k otváraniu trhov v odvetví služieb a verejného obstarávania a umožňuje realizovať infraštruktúrne projekty;

O.  keďže je mimoriadne dôležité, aby Latinská Amerika a EÚ rozvíjali spoločný program;

P.  keďže v EÚ nastali v posledných rokoch významné zmeny, a to hospodárska kríza, výzvy spojené s vystúpením Spojeného kráľovstva z EÚ a utečenecká kríza;

Q.  keďže hlavné geopolitické zmeny, ktoré v súčasnosti prebiehajú v krajinách LAK a vyznačujú sa okrem iného čoraz väčšou prítomnosťou ázijských štátov, ktoré majú záujem o hospodárske partnerstvá v tomto regióne, si vyžadujú, aby EÚ posilnila svoje postavenie ako skutočný spojenec svojich partnerov v regióne LAK, a to nielen pokiaľ ide o hospodárske výmeny, ale aj ako partner pri sociálnom pokroku a pri obhajobe spoločných hodnôt;

R.  keďže platná globálna dohoda medzi EÚ a Mexikom, dohoda o pridružení medzi EÚ a Čile a rámcová medziregionálna dohoda o spolupráci medzi EÚ a združením Mercosur nadobudli platnosť postupne v rokoch 1997, 2003 a 1999; keďže prebiehajúce rokovania o aktualizácii týchto dohôd si vzhľadom na svoj význam pre EÚ a krajiny LAK vyžadujú ambiciózne úsilie s cieľom dosiahnuť čo najmodernejší a najpokrokovejší výstup;

S.  keďže EÚ je hlavným zdrojom rozvojovej pomoci, hlavným investorom a jedným z hlavných obchodných partnerov regiónu LAK, čo je vyjadrené v nástroji rozvojovej spolupráce (DCI) na roky 2014 – 2020, a keďže európska spolupráca je intenzívna vďaka finančnej a trojstrannej spolupráci;

T.  keďže Komisia vypracúva v rámci programu 2030 nový rozvojový program a keďže koncepciu trvalo udržateľného rozvoja je nutné uplatňovať vo všetkých krajinách Latinskej Ameriky (vrátane krajín so stredným príjmom) a všetky tieto krajiny treba do tejto koncepcie zapojiť a keďže v tomto novom prístupe sa musia zohľadniť aj iné kritériá, ako je príjem na obyvateľa;

U.  keďže krajiny LAK sú pri určovaní hlavných priorít vonkajšej politiky EÚ sústavne odsúvané na druhú koľaj, a to aj napriek zjavným kultúrnym a jazykovým väzbám, ktoré EÚ historicky spájajú s krajinami LAK, a napriek tomu, že vzhľadom na svoj neustále sa zmenšujúci vplyv vo svete si musí nájsť nových spojencov;

V.  keďže oblasť Atlantiku ako celok – vrátane EÚ, Severnej Ameriky, Strednej Ameriky, Južnej Ameriky a afrických krajín pri pobreží Atlantiku – je veľmi dôležitá, rovnako ako aj spolupráca medzi oblasťami a krajinami Atlantiku, ktorá im umožní riešiť spoločné problémy, ktorým táto rozsiahla oblasť čelí;

W.  keďže nasledujúca Konferencia ministrov WTO sa má konať v decembri 2017 v Buenos Aires a keďže na tejto konferencii sa stretnú aj parlamentné delegácie z členských štátov;

X.  keďže vykonávaním programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 sa zaistí univerzálny prístup k informáciám a ochrana slobody prejavu;

Y.  keďže 10 najlepších krajín z hľadiska riadenia energetiky a 20 % svetových zásob ropy sa nachádza v Latinskej Amerike;

Z.  keďže dve krajiny Latinskej Ameriky – Mexiko a Brazília – boli označené za strategických partnerov EÚ;

1.  zdôrazňuje, že dvojstranné regionálne partnerstvo medzi EÚ a LAK je založené na spoločných zásadách, hodnotách a záujmoch, ako sú demokracia, ľudské práva, mier a solidarita, právny štát a nezávislé súdnictvo, ako aj na záväzku obhajovať tieto hodnoty v horizontálnom vzťahu, a nadobudlo rozhodujúci význam z hľadiska napredovania dvojstranných regionálnych výmen a spolupráce; zdôrazňuje, že bezprostredne po hospodárskej kríze čelia krajiny EÚ a LAK spoločným výzvam v oblasti udržateľného hospodárskeho rastu a boja proti nezamestnanosti, digitálnej transformácie, sociálneho začlenenia a rodovej rovnosti a zároveň vyznávajú spoločné hodnoty;

2.  vyzdvihuje skutočnosť, že v novej geopolitickej situácii sa región LAK posilňuje ako strategická priorita a príležitosť pre zahraničnú politiku EÚ, keďže obidva regióny majú spoločnú víziu sveta založenú na multilateralizme, dialógu, udržateľnosti, právnom štáte, dodržiavaní ľudských práv a inkluzívnych otvorených spoločnostiach; uznáva pozitívny vplyv a bohatú rozmanitosť aktérov vo vzťahoch medzi EÚ a krajinami LAK vrátane štátov, miest a miestnych subjektov, ako aj univerzít, občianskej spoločnosti, firiem a Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru; vyzýva na ďalšiu koordináciu dohôd, opatrení v oblasti spolupráce a politických kontaktov na vysokej úrovni;

3.  považuje za rozhodujúce rozširovať politickú a hospodársku spoluprácu a budovať silnejšie partnerstvá s krajinami LAK na biregionálnej, subregionálnej aj bilaterálnej úrovni formou doplňujúcich opatrení; zdôrazňuje, že je potrebné, aby táto spolupráca účinne prispievala k upevneniu hospodárskeho rastu prostredníctvom udržateľných politík sociálno-ekonomického rozvoja a zároveň k zaisteniu sociálneho začleňovania, občianskych slobôd, ľudských práv a znižovania chudoby; domnieva sa, že v partnerstve medzi EÚ a krajinami LAK a dohodách o pridružení by sa mali zohľadňovať hospodárske rozdiely medzi regiónmi a nemali by sa nimi prehlbovať existujúce asymetrie; konštatuje, že pre národné hospodárstva krajín Latinskej Ameriky má veľký význam prítomnosť európskych podnikov, a zdôrazňuje, že ich činnosť musí podliehať platným pravidlám a procesom monitorovania;

4.  vyzdvihuje význam samitov EÚ – CELAC ako nástroja strategického biregionálneho partnerstva, ktoré predstavuje nový rámec politického dialógu; vyzýva EÚ a CELAC, aby posilnili toto partnerstvo a politický dialóg aj v rámci svojich tematických dialógov a hlavných iniciatív, ako je spoločná iniciatíva pre výskum a inovácie, štruktúrovaný dialóg o migrácii a mechanizmus koordinácie a spolupráce v oblasti drog, prácou na jasne pomenovaných spoločných záujmoch s cieľom spoločne riešiť kľúčové globálne výzvy v oblasti dobrej správy vecí verejných, hospodárskeho rastu, sociálnej súdržnosti, kultúry, inovácií a životného prostredia na viacstranných fórach, ako sú OSN, skupina G20 a WTO;

5.  opakuje, že EÚ a krajiny LAK sa zaviazali zintenzívniť spoluprácu na globálnom programe, a zasadzuje sa o viacstranný prístup v rámci WTO ako základ otvoreného obchodného systému založeného na predvídateľných, inkluzívnejších pravidlách, ktoré sú účinnejšie pri dosahovaní cieľov v oblasti znižovania chudoby a podpory udržateľného rastu, pričom sú zároveň transparentné a demokratické a majú posilnený parlamentný rozmer;

6.  opätovne vyjadruje podporu regionálnej integrácii v regióne LAK a zdôrazňuje, že je potrebná lepšia koordinácia medzi rôznymi regionálnymi integračnými systémami v tomto regióne a že zároveň treba rešpektovať rozdielne tempo integrácie; odporúča posilniť dialóg, spoluprácu a výmenu najlepších postupov so spoločenstvami CELAC, Mercosur, Andským spoločenstvom národov (ACN), Stredoamerickým integračným systémom (SICA) a Tichomorskou alianciou, zintenzívniť dialóg o oblastiach spoločného záujmu a posilniť jeho inštitucionálny rámec; odporúča, aby sa v záujme rýchlejšieho rozvoja demokracie v Južnej Amerike posilnili regionálne iniciatívy v oblasti politického dialógu, spolupráce a výmeny najlepších postupov, ako je Únia juhoamerických národov (UNASUR), Organizácia amerických štátov (OAS) a Karibské spoločenstvo (CARICOM); zdôrazňuje význam posilnenia medziparlamentnej spolupráce medzi EÚ a LAK, predovšetkým medzi Európskym parlamentom a rôznymi regionálnymi parlamentmi, a to výmenami politických a inštitucionálnych skúseností a znalostí; víta dialóg, ktorý sa nedávno začal medzi Mercosurom a Tichomorskou alianciou v záujme postupného zbližovania a rozširovania pôsobnosti v súvislosti s konzultáciami o regionálnych a globálnych výzvach v budúcnosti;

7.  zdôrazňuje, že politická stabilita, hospodárske pravidlá a inštitucionálna sila, ktoré zaručujú dodržiavanie zásad právneho štátu a transparentnosti, sú základom prostredia, ktoré priťahuje dlhodobé investície vďaka právnej istote; zdôrazňuje, že takýto právny rámec si vyžaduje silné demokratické inštitúcie a zodpovedné hospodárske plánovanie, ako aj snahu o posilnenie politického dialógu a hospodárskych partnerstiev v rámci regiónu a s vonkajšími partnermi; v tejto súvislosti pripomína, že partnerstvo s Európskou úniou zohráva ústrednú úlohu;

8.  vyzdvihuje dynamiku Tichomorskej aliancie, ktorá zahŕňa Čile, Kolumbiu, Mexiko a Peru, a vyzýva podpredsedníčku Komisie a vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“), aby preskúmala možnosť členstva EÚ v tejto aliancii ako pozorovateľa, ktorým sú už aj mnohé členské štáty EÚ;

9.  zdôrazňuje, že súčasné globálne výzvy, medzi ktoré patria ľudské práva, mier, bezpečnosť, boj proti korupcii a beztrestnosti, absencia dobrej správy, sociálno-ekonomický udržateľný rozvoj, odstránenie chudoby, digitálna transformácia, masová migrácia, rodová rovnosť, kybernetická bezpečnosť, organizovaná trestná činnosť a terorizmus, obchodovanie s drogami, zmena klímy, geopolitické zmeny, vnútroštátne a cezhraničné nerovnosti, neformálna práca a rastúca nezamestnanosť, vytvárajú nové možnosti a formy spolupráce v rámci strategicky fungujúceho partnerstva EU – LAK, v ktorých sa bude vychádzať zo spoločnej vízie a programu;

10.  zdôrazňuje, že aj napriek významnému hospodárskemu rozvoju, ktorý priniesol zníženie chudoby a zmenšenie nerovnosti, predstavuje nerovnosť naďalej výraznú prekážku rozvoja regiónu LAK, v ktorom 175 miliónov ľudí, najmä žien a maloletých, žije v chudobe a vylúčení; zdôrazňuje, že hospodársky rast, inkluzívny sociálny rozvoj, spravodlivé rozdelenie bohatstva a všeobecné poskytovanie základných verejných služieb majú pri riešení tejto otázky kľúčový význam;

11.  pripomína, že cieľ, ktorým je odstránenie chudoby a zníženie nerovnosti, sa musí riešiť prostredníctvom hospodárskej politiky a politík sociálnej súdržnosti a začleňovania, väčšieho počtu pracovných príležitostí, prístupu k vzdelaniu, a poukazuje na potrebu chrániť všetkých svojich občanov a rozšíriť strednú triedu bez ohľadu na účinky hospodárskych cyklov, upevniť dosiahnuté zlepšenie životných podmienok, a to aj zavedením sociálneho minima, a dodržiavať demokratické hodnoty a ľudské práva;

12.  podčiarkuje potrebu integrovať ekonomiky do globálneho hodnotového reťazca na základe modelu obehového hospodárstva a uznať význam rozvíjania bilaterálnych a multilaterálnych obchodných dohôd ako účinného nástroja, ktorý môže prispieť k riešeniu spoločných globálnych výziev, a súčasne podporovať okrem iného dôstojnú prácu a sociálny dialóg ako hnacie sily trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť podmienky, ktoré umožnia diverzifikovať hospodárstva obidvoch regiónov, vďaka čomu budú menej citlivo reagovať na celosvetové cyklické zmeny a budú od nich menej závislé; zdôrazňuje, že je dôležité podporovať prenos vedeckých a technologických poznatkov, posilňovať ľudský kapitál a diverzifikovať pracovné miesta, na čo je nevyhnutné zvýšiť investície do vzdelávania, odbornej prípravy a získavania zručností;

13.  víta protokol z 11. novembra 2016 o pristúpení Ekvádora k dohode o voľnom obchode EÚ s Kolumbiou a Peru, ktorý podpísala EÚ, jej členské štáty, Ekvádor, Kolumbia a Peru; pripomína, že táto dohoda odstraňuje vysoké clá a technické prekážky obchodu, liberalizuje trhy so službami a otvára trhy verejného obstarávania, pričom obsahuje aj povinnosti týkajúce sa rýchlych a účinných mechanizmov riešenia sporov;

14.  poukazuje na skutočnosť, že EÚ je najväčším zahraničným investorom v krajinách LAK a druhým najväčším obchodným partnerom, čím sa vytvára obojsmerný hospodársky vzťah založený na hodnotách kvality, sociálnej zodpovednosti, tvorby pracovných miest, prenosu technológií a výskumu a inovácií;

15.  nabáda na vytváranie ďalších verejných a súkromných partnerstiev v záujme podpory hospodárskeho rozvoja, podnikania, rastu a zahraničných investícií; zdôrazňuje, že je potrebné bojovať proti neformálnemu hospodárstvu, nedostatočnému rozvoju a nízkej konkurencieschopnosti MSP; vyzýva na uľahčenie a zlepšenie mobility medzi obomi regiónmi a zároveň zaistenie vzájomného súladu pracovných práv a posilňovanie koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia;

16.  zdôrazňuje, že v obidvoch regiónoch je potrebné vyvinúť udržateľné a účinné daňové systémy spolu s primeranou daňovou kultúrou vrátane zriadenia účinných úradov hlavného účtovníctva, čo by mohlo podporiť hospodársky rast a rozvoj sociálnych štátov poskytujúcich a zaručujúcich verejné tovary a služby, ako sú prístup k verejnému vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti, infraštruktúre sociálnej ochrany a bezpečnosti pre všetkých občanov, a opakuje, že daňové raje a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam majú škodlivý vplyv na hospodársky a sociálny rozvoj, pokrok a prosperitu a na riadne fungovanie hospodárskych a sociálnych politík prerozdeľovania zdrojov;

17.  zdôrazňuje, že hospodársky rast a obchod sú kľúčovými prvkami trvalo udržateľného rozvoja, ale nepostačujú na zníženie chudoby, nerovnosti a vylúčenia; žiada, aby sa prijali účinné politiky, ktoré by prispeli k obmedzeniu týchto javov pomocou diverzifikovaného, udržateľného a inkluzívneho rastu so silným dôrazom na sociálne otázky, inštitucionálnu podporu a dodržiavanie ľudských práv;

18.  zastáva názor, že dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja musí byť najdôležitejším cieľom spolupráce medzi krajinami Latinskej Ameriky a Karibskej oblasti a EÚ; naliehavo vyzýva Úniu, aby posilnila programy rozpočtovej podpory;

19.   podporuje nový program rozvoja Komisie, ktorý je súčasťou programu 2030; opätovne konštatuje, že program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a ciele trvalo udržateľného rozvoja by mali byť hlavnými nástrojmi spolupráce medzi EÚ a LAK vrátane všetkých rozmerov hospodárskeho, sociálneho a trvalo udržateľného rozvoja, nielen odstránenia chudoby; zdôrazňuje, že EÚ musí naďalej poskytovať oficiálnu rozvojovú pomoc všetkým krajinám LAK vrátane krajín so stredným a vyšším príjmom, ktoré už nespĺňajú kritériá bilaterálnej rozvojovej spolupráce podľa zásady diferenciácie, na základe nového prístupu nad rámec príjmu na obyvateľa; dôrazne žiada, aby Komisia pokračovala v spolupráci vo výnimočných prípadoch a v súlade s nariadením o nástroji rozvojovej spolupráce s krajinami so stredným a vyšším príjmom počas celého obdobia platnosti nástroja financovania rozvojovej spolupráce na obdobie 2014 – 2020 a po roku 2020 s cieľom naďalej podporovať ich úsilie vyvíjané v súvislosti so súčasnými výzvami;

20.  naliehavo vyzýva na lepšiu koordináciu politík a programov na pomoc regiónu LAK, ako aj najvzdialenejším regiónom a zámorským krajinám a územiam; žiada, aby sa splnili politické záväzky prijaté na regionálnych samitoch EÚ a krajín LAK a aby boli vyčlenené potrebné finančné prostriedky;

21.  vyzýva Komisiu, aby určila dostupné nástroje a vyčlenila na ne dostatočné prostriedky a aby prijala vhodné opatrenia na ich zosúladenie so zásadami účinnosti, vhodnosti, harmonizácie, vzájomnej zodpovednosti, zodpovednosti a zosúladenia s rozvojovými stratégiami krajín LAK s cieľom pomôcť týmto krajinám čeliť výzvam, ktoré pred nimi stoja, a pripraviť sa na prípadné obmedzenie oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) v budúcnosti; žiada, aby bol do týchto nástrojov začlenený prenos know-how a odborná príprava a aby boli využité na podporu fiškálnych reforiem a reforiem riadenia verejných financií, ktoré prispievajú k podpore rastu a poskytovaniu kvalitných verejných služieb;

22.  vyzýva Komisiu, aby vo svojich programoch kombinovaného financovania uplatňovala vykonateľné kritériá týkajúce sa zásad rozvojovej efektívnosti, najmä z hľadiska zodpovednosti, zosúladenia s partnerskými krajinami, rozvojovej a finančnej doplnkovosti, transparentnosti a zodpovednosti;

23.  pripomína, že krajiny LAK sú v dôsledku geografickej polohy a geologických vlastností mimoriadne ohrozené živelnými pohromami, pričom túto situáciu ešte zhoršuje zmena klímy, ktorá sa musí riešiť globálne podľa zásady spoločnej, ale rozdielnej zodpovednosti; vyzýva Komisiu a krajiny LAK, aby riešili základné príčiny, prijali opatrenia na zvyšovanie odolnosti voči zmene klímy a prijali stratégie na predchádzanie rizikám a protokoly na rýchlu mobilizáciu humanitárnej pomoci v prípade núdzových situácií;

24.  naliehavo vyzýva na účinné uplatňovanie rodovej rovnosti, posilnenie postavenia žien a politík zameraných na začleňovanie žien do všetkých sfér politického, hospodárskeho a spoločenského života s cieľom posilniť ich aktívne zapojenie v spoločnosti, prísne bojovať proti „femicíde“, zaručiť ženám fyzickú a psychologickú ochranu, uľahčiť im rovnaký prístup na trh práce, k vlastníctvu pôdy a zamestnaniu a zabezpečiť ich sexuálne a reprodukčné zdravie a práva; zdôrazňuje, že je dôležité zlepšiť život dievčat a žien; upozorňuje preto, že prístup k vzdelávaniu má zásadný význam a mohol by viesť k sociálnej a hospodárskej transformácii; víta Medziamerický dohovor o prevencii, postihovaní a odstránení násilia na ženách (Dohovor z Belém do Pará) z roku 1994 a žiada, aby mal sekretariát jeho nadväzujúceho mechanizmu MESECVI významnejšiu úlohu; víta skutočnosť, že v roku 2016 vstúpil do platnosti Istanbulský dohovor Rady Európy, a vyzýva krajiny v obidvoch regiónoch, aby ho podpísali, ak to ešte neurobili;

25.  považuje verejné politiky, najmä v oblasti zdravotníctva, vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj súkromné iniciatívy, ktoré vytvárajú príležitosti pre takmer 30 miliónov mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, za mimoriadne dôležité; zdôrazňuje, že rozvojové programy musia riešiť veľký počet konfliktov, násilia, organizovanej trestnej činnosti a vrážd, ktoré sa týkajú najmä mladých ľudí a dospievajúcej mládeže a sú jednou z hlavných výziev pre krajiny LAK;

26.  opätovne konštatuje, že je dôležité, aby existovali kvalitné pracovné a vzdelávacie príležitosti pre mladých ľudí, keďže stelesňujú budúce nádeje a sú kľúčovým faktorom, pokiaľ ide o dlhodobú politickú stabilitu na kontinente; nabáda k ďalšej spolupráci s hospodárskymi fondmi formou bilaterálnej účasti univerzít, výmeny vedomostí a medzinárodnej mobility študentov z EÚ a z LAK, predovšetkým posilnením programu Erasmus+ v rámci partnerstva s CELAC na úrovni vysokoškolského vzdelávania, ktoré sa začalo v roku 2015; s uspokojením konštatuje, že v roku 2015 sa začal vykonávať program Erasmus+, ktorý ponúka 6 200 možností mobility a 3 500 štipendií zväčša pre študentov zo spoločenstva CELAC do roku 2020; poukazuje na potrebu dosiahnuť pokrok, pokiaľ ide o úplné a vzájomné uznávanie univerzitných diplomov, a posilniť dvojstrannú regionálnu spoluprácu v oblasti kvality a akreditačného systému;

27.  poukazuje na kľúčovú úlohu spolupráce EÚ – CELAC v oblasti vedy, technológií a inovácie a na význam vytvorenia spoločného výskumného priestoru medzi EÚ – CELAC s cieľom posilniť spoluprácu v oblasti mobility výskumníkov a profesorov;

28.  zdôrazňuje, že práva detí majú veľký význam a že je potrebné, aby všetky krajiny EÚ a LAK prísne dodržiavali Dohovor Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa;

29.  nabáda na ďalšiu spoluprácu v oblasti podpory technologického rozvoja a zlepšovania prístupu obyvateľstva k informačným a komunikačným technológiám s cieľom prispôsobiť naše spoločnosti digitálnej transformácii;

30.  vyzdvihuje všeobecnú tendenciu a spoločné výzvy posledného desaťročia, ktoré sa týkajú napredovania slobôd a sociálnych práv, ako aj veľké úsilie vynaložené na vypracovanie inkluzívnych verejných politík na ochranu zraniteľných skupín a rovnomerné rozdelenie bohatstva a hospodárskeho rastu, ktoré výrazne prispeli k tomu, že takmer 60 miliónov obyvateľov Latinskej Ameriky sa v posledných 15 rokoch vymanilo z chudoby; vyzýva orgány, aby rešpektovali a zaručili demokratické zásady, základné práva, slobody a bezpečnosť všetkých občanov vrátane náboženských menšín, pôvodných obyvateľov a aktivistov v oblasti životného prostredia, komunity LGBTI, občanov so zdravotným postihnutím, násilne vysídlených ľudí, ľudí bez štátnej príslušnosti a vidieckeho obyvateľstva; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť slobodu zhromažďovania, združovania a prejavu na internete aj mimo neho;

31.  podčiarkuje potrebu zaručiť práva a bezpečnosť náboženských menšín a komunity LGBTI; naliehavo vyzýva vlády krajín LAK, aby schválili zákony a prijali opatrenia, ktoré dokážu chrániť obhajcov ľudských práv a novinárov pred prenasledovaním, zastrašovaním, diskreditačnými kampaňami, svojvoľným zatýkaním, mučením, nedobrovoľnými zmiznutiami a vraždami, ktorých sú často obeťami; vyzýva na ochranu práv a záujmov domorodých národov a obyvateľov vo vidieckych oblastiach v súvislosti s rozvojovými projektmi s veľkým vplyvom na životné prostredie a činnosťami ťažobného priemyslu, pričom by sa v takýchto prípadoch mali zaviesť mechanizmy predbežných konzultácií a udelenia súhlasu;

32.  vyjadruje poľutovanie nad útokmi proti demokraticky zvoleným vodcom opozície, novinárom, obhajcom ľudských práv, najmä tým, ktorí pracujú na problematike životného prostredia, a ich právnikom; vyzýva orgány, aby prijali všetky potrebné opatrenia na zaručenie ich fyzickej a duševnej integrity a na zaistenie okamžitého, dôsledného a nestranného vyšetrovania s cieľom postaviť zodpovedné osoby pred súd v súlade s medzinárodnými normami;

33.  opakuje, že by sa mala zaručiť aktívna účasť občianskej spoločnosti a MVO a konzultácie s nimi počas procesu rokovaní o obchodných dohodách alebo dohodách o pridružení a počas ich vykonávania;

34.  zdôrazňuje, že v zmluvách je potrebné odkazovať na právo na slobodu prejavu a slobodu zhromažďovania v krajinách LAK;

35.  nabáda členské štáty EÚ, aby zvážili prijatie právnych predpisov stanovujúcich možnosť zmraziť aktíva a obmedziť víza zameraných na jednotlivcov, ktorí sa podieľali na vážnom porušovaní ľudských práv;

36.  opakuje, že politiky a postupy týkajúce sa migrácie musia zaručovať dodržiavanie ľudských práv s osobitným dôrazom na ženy a zraniteľné skupiny, ako sú maloleté osoby, a súčasne zohľadňovať problémy súvisiace s ochranou hraníc a nekriminalizáciu migrantov; zdôrazňuje, že je potrebný komplexný prístup zameraný na uznanie hospodárskeho a sociálneho prínosu migrujúcich pracovníkov pre hosťujúce krajiny, význam tranzitných krajín a že je dôležité vytvoriť legálne spôsoby, ako získať občianstvo v hosťujúcich krajinách, s osobitným dôrazom na vysídlené osoby, ktoré potrebujú azyl; vyzýva na prijatie opatrení, ktoré uľahčia a zlepšia mobilitu medzi krajinami, pričom sa zabezpečí súlad pracovných práv a zlepší koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia;

37.  naliehavo vyzýva krajiny LAK, aby zabezpečili úplné dodržiavanie sociálnych, environmentálnych a pracovných práv; vyzýva na úplné a účinné vykonávanie dohovorov MOP a na rešpektovanie základných pracovných noriem, medzi ktoré patrí okrem iného sloboda združovania a právo na kolektívne vyjednávanie; okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť odstránenie všetkých foriem nútenej a povinnej práce;

38.  poukazuje na výzvy, ktorým obidva regióny čelia, pokiaľ ide o obranu a bezpečnosť, a ktoré zahŕňajú terorizmus a boj proti obchodovaniu s drogami a organizovanej trestnej činnosti, a odporúča, aby sa naďalej vyvíjalo úsilie o posilnenie obrannej a bezpečnostnej spolupráce prostredníctvom policajnej a vojenskej koordinácie s osobitným dôrazom na výmenu informácií; naliehavo vyzýva krajiny Latinskej Ameriky, aby sa zúčastňovali na misiách krízového riadenia EÚ a mierových misiách rovnako, ako sa na nich už zúčastňuje Kolumbia a Čile; nabáda na podporu ďalšej vojenskej spolupráce v záujme vytvorenia osobitných jednotiek núdzovej pomoci pre prípad prírodných a humanitárnych katastrof; vyzýva na rozšírenie spolupráce v oblasti námornej bezpečnosti, odzbrojovania, nešírenia a kontroly zbraní;

39.  požaduje jednoznačné dodržiavanie zásady územnej celistvosti štátov;

40.  vyjadruje poľutovanie nad zmenšovaním humanitárnej pomoci a odmieta skutočnosť, že k týmto škrtom naďalej dochádza v oblastiach, v ktorých je táto pomoc najviac potrebná (v severnom trojuholníku Strednej Ameriky, na Haiti a v Kolumbii), ako aj v oblastiach výrazne ovplyvnených zmenou klímy a prírodnými katastrofami;

41.  odsudzuje kroky vlád niektorých krajín, ktoré odmietli prijať medzinárodnú humanitárnu pomoc, čím znemožnili pokrytie svojich najzákladnejších potrieb; vyzýva PK/VP, aby naliehala na príslušné orgány, aby umožnili prijatie takejto pomoci, a aby predložila plán pomoci pre jednotlivé krajiny;

42.  vyzýva EÚ, aby sa snažila podporovať krajiny LAK, ktoré sužuje endemické násilie s neakceptovateľným počtom vrážd, nezákonných popráv a nedobrovoľných zmiznutí, keďže bez bezpečnosti nie je možné dosiahnuť skutočnú prosperitu, dôstojnosť a šťastie; nalieha na krajiny LAK, aby prijali opatrenia na zníženie extrémnej preplnenosti väzníc a zlepšenie podmienok väzby, zaručili ochranu fyzickej a psychickej integrity väzňov, vyšetrovali a trestali praktiky mučenia a týrania a podporovali humánnejšie zaobchádzanie s väzňami s cieľom vyhnúť sa vzburám, ku ktorým vo väzeniach často dochádza a ktoré si vyžadujú ľudské životy;

43.  zdôrazňuje, že je potrebné zintenzívniť spoluprácu medzi všetkými krajinami v oblasti Atlantiku v boji proti obchodovaniu s drogami, do ktorej budú zapojené aj dotknuté krajiny západnej Afriky, ktoré sú dôležitým dopravným uzlom pre zásielky drog medzi Latinskou Amerikou a Európou;

44.  žiada EÚ, aby podporila krajiny Strednej Ameriky, ktoré sužuje organizovaná trestná činnosť ohrozujúca ich sociálne a politické štruktúry;

45.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ naďalej podporovala bezpečnostnú stratégiu pre Strednú Ameriku a bezpečnostnú stratégiu pre Karibik;

46.  zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné zintenzívniť boj proti korupcii, daňovým podvodom a beztrestnosti, keďže tieto oblasti patria medzi hlavné prekážky brániace rozvoju, zaručiť dodržiavanie zásad právneho štátu, organizáciu slobodných a transparentných volieb, deľbu moci a rovnaký prístup k nezávislému, nestrannému a profesionalizovanému súdnictvu, podporovať dobrú správu vecí verejných, riešiť inštitucionálne nedostatky a posilniť administratívu; uznáva prácu, ktorá bola v tejto oblasti vykonaná v rámci programu EUROsociAL;

47.  vyzýva krajiny EÚ a LAK, aby riešili problém korupcie a bojovali proti nemu prostredníctvom opatrení siahajúcich od prevencie po presadzovanie práva a trestné stíhanie, ako aj účinným vykonávaním multilaterálnych a medzinárodných dohovorov proti korupcii, a poukazuje na skutočnosť, že existencia korupcie podkopáva nielen systém sociálneho zabezpečenia, hospodárskeho blaha a sociálnu rovnosť, ale aj politickú legitimitu a dobrú správu vecí verejných; zdôrazňuje, že absencia nezávislého súdnictva a nezávislej verejnej správy prehlbuje nedôveru vo verejné inštitúcie, čo ohrozuje právny štát a podnecuje násilie; zdôrazňuje, že transparentnosť, slobodné médiá a občianska participácia sú potrebné na posilnenie boja proti korupcii; berie do úvahy skutočnosť, že je potrebné zaviesť nové medzinárodné predpisy, ako napríklad automatickú výmenu daňových informácií a zrušenie bankového tajomstva, s cieľom zasadzovať sa o ukončenie daňových rajov;

48.  žiada prehĺbenie spolupráce v problematike životného prostredia, ktoré je dôležitým spoločným záujmom, s osobitným dôrazom na transformáciu energetiky a proces eliminácie emisií uhlíka, čo bude mať vplyv na hospodárstva obidvoch regiónov; vyzdvihuje potrebu podporovať výskum a využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, ochranu prírody, obhospodarovanie lesov a politiky zamerané na riešenie príčin a dôsledkov zmeny klímy v regióne, ktorý akútne sužujú jej dôsledky, pričom treba zohľadniť práva miestnych a pôvodných komunít v oblastiach, v ktorých sa ťažia prírodné zdroje; zdôrazňuje, že je potrebné ďalej podporovať iniciatívy ako EUROCLIMA alebo RIOCC v súlade s programom z Limy o udržateľnom rozvoji, životnom prostredí, zmene klímy a energetike; uznáva spoločnú potrebu uskutočniť energetickú transformáciu s cieľom úspešne naplniť ciele parížskych dohôd; zdôrazňuje, že sú potrebné ďalšie investície a spolupráca medzi inštitúciami a spoločnosťami v EÚ a LAK s cieľom spoločne riešiť energetickú transformáciu, elimináciu emisií uhlíka a zlepšenie základnej infraštruktúry; poukazuje na význam zlepšenia správy vecí verejných a súdnych konaní s cieľom chrániť lesy a rozvíjať agroekologické poľnohospodárske postupy;

49.  považuje za nevyhnutné urýchliť rokovania medzi EÚ a Mercosurom s cieľom urýchlene dospieť ku komplexnej, vyváženej a vzájomne prínosnej dohode o pridružení, ako sa uvádza v záveroch Európskej rady z 9. marca 2017, aby bolo možné dokončiť budovanie siete platných dohôd medzi EÚ a Latinskou Amerikou; zdôrazňuje, že je potrebné dokončiť rokovania a dospieť ku konečnej dohode, ktorú má Európsky parlament ratifikovať ešte pred skončením súčasného volebného obdobia a ktorá pozitívne prispeje k hospodárskemu rastu a tvorbe pracovných miest v obidvoch hospodárskych oblastiach, ako aj k upevneniu historických, kultúrnych, politických vzťahov, spolupráce a dôvery medzi našimi národmi;

50.  zdôrazňuje, že je dôležité urýchliť prebiehajúce rokovania o modernizácii globálnej dohody medzi EÚ a Mexikom, a žiada, aby sa táto dohoda uzatvorila do konca roka 2017; zdôrazňuje, že je dôležité dokončiť dohodu o pridružení medzi EÚ a Čile pred prvým štvrťrokom 2018; vyzýva parlamenty členských štátov, ktoré zatiaľ neratifikovali dohodu o pridružení medzi EÚ a Strednou Amerikou, aby ju ratifikovali;

51.  poukazuje na význam nedávneho pristúpenia Ekvádora k viacsektorovej dohode s Kolumbiou a Peru a pripomína, že k tejto dohode sa môže pripojiť aj Bolívia, ak o to prejaví záujem; víta zrušenie schengenskej vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch pre občanov Peru a Kolumbie; v tejto súvislosti požaduje zrušenie tejto vízovej povinnosti aj pre Ekvádor; poukazuje na to, že tieto opatrenia prispievajú k zlepšeniu hospodárskych a kultúrnych väzieb EÚ s týmito krajinami;

52.  zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité, aby sa do dohôd o pridružení, obchodných a investičných dohôd medzi EÚ a krajinami LAK systematicky začleňovali pravidlá týkajúce sa zodpovednosti podnikov a klauzuly o ochrane ľudských a sociálnych práv;

53.  poukazuje na skutočnosť, že EÚ označila Mexiko a Brazíliu za svojich strategických partnerov, a žiada, aby bol tento štatút udelený aj Argentíne ako mimoriadne významnému aktérovi v tomto regióne a členovi Mercosuru a skupiny G20 a aby sa obnovil rámec inštitucionálnych vzťahov;

54.  uznáva význam iberoamerických samitov, ktorých prevádzkové mechanizmy sa v posledných rokoch posilnili, a zároveň vyzdvihuje úlohu, ktorú zohráva Iberoamerický generálny sekretariát (SEGIB) pri podpore rotujúceho predsedníctva; zdôrazňuje jeho pridanú hodnotu pre partnerstvo týchto dvoch regiónov ako celok, ktorú vytvára ako fórum pre dialóg, koordináciu a spoluprácu; v tejto súvislosti požaduje vytvorenie mechanizmu spolupráce – ktorý by mohol mať podobu memoranda o porozumení alebo rámcovej dohody o spolupráci medzi Komisiou a/alebo ESVČ a SEGIB –, ktorý by umožnil optimalizovať vzťah medzi týmito dvomi orgánmi a nasmerovať ho na štruktúrovanejšiu, usporiadanejšiu a systematickejšiu úroveň; víta skutočnosť, že na poslednom samite sa venovala veľká pozornosť dôležitým oblastiam vrátane mládeže, vzdelávania a podnikania;

55.  opakuje, že Euro-latinskoamerické parlamentné zhromaždenie a parlamentné delegácie sú veľmi úspešné a užitočné fóra parlamentného rozmeru strategického partnerstva, ako aj politického dialógu medzi EÚ a krajinami LAK vrátane občianskej spoločnosti, ktorej úloha by sa mala posilniť, a okrem toho aj významným prostriedkom na predkladanie požiadaviek občanov na samitoch EÚ – CELAC; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť viditeľnosť a rozširovanie jeho diskusií a záverov, a to prostredníctvom interakcií na samitoch EÚ – CELAC, ako aj prostredníctvom národných a regionálnych inštitucionálnych kanálov;

56.  vyzdvihuje úlohu Nadácie Európskej únie a Latinskej Ameriky a Karibiku ako medzinárodnej organizácie a vyzýva, aby všetkých 62 členov tejto nadácie urýchlene ratifikovalo dohodu, na základe ktorej bola založená, keďže by mala zohrávať dôležitú úlohu pri podpore dvojstranného regionálneho partnerstva, a požaduje zriadenie trvalých foriem spolupráce medzi nadáciou a združením EuroLat;

57.  podporuje rozšírenie mandátu Európskej investičnej banky na poskytovanie vonkajších úverov pre Latinskú Ameriku s cieľom udržať a rozvíjať operácie v reakcii na potrebu financovania prioritných oblastí, ako sú zmierňovanie zmeny klímy, vývoj sociálnej, hospodárskej a environmentálnej infraštruktúry a podpora pre MSP;

58.  požaduje lepšiu a viacstrannú koordináciu zo strany členských štátov EÚ v rámci Medziamerickej rozvojovej banky (BID) a Rozvojovej banky Latinskej Ameriky (CAF) s cieľom maximalizovať ich hospodársky vplyv v rozvojových programoch pre krajiny LAK;

59.  opätovne vyjadruje podporu mierovému procesu v Kolumbii, ktorý má rozhodujúci význam pre budúcnosť Kolumbijčanov a stabilizáciu v regióne, ktorého je táto krajina súčasťou, a zaväzuje sa, že bude podporovať kolumbijskú vládu pri jeho vykonávaní; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam zapojenia celej kolumbijskej spoločnosti, najmä organizácií združujúcich obete a organizácií občianskej spoločnosti, ako aj násilne vysídlených ľudí a význam toho, aby vedúci vládni predstavitelia zaručili bezpečnosť a ochranu aktivistov zasadzujúcich sa o ľudské práva a lídrov komunít; nalieha na EÚ a jej členské štáty, aby naďalej poskytovali politickú a finančnú podporu, a to aj prostredníctvom nariadenia o nástroji rozvojovej spolupráce, najmä jeho článku 5 ods. 2 a trustového fondu EÚ pre Kolumbiu, a podporuje úlohu osobitného vyslanca VP/PK pre Kolumbiu; vyjadruje želanie, aby sa k prebiehajúcemu mierovému procesu zaviazala aj Národná oslobodzovacia armáda; víta skutočnosť, že Revolučné ozbrojené sily Kolumbie (FARC) dokončili pod dohľadom OSN odovzdávanie osobných zbraní; podporuje novú misiu, ktorú zriadila Bezpečnostná rada OSN s cieľom pomôcť členom FARC pri opätovnom začleňovaní do spoločnosti; víta dvojstrannú dohodu o prímerí medzi Národnou oslobodzovacou armádou a vládou Kolumbie;

60.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad vážnym zhoršovaním situácie v oblasti demokracie, ľudských práv a sociálno-hospodárskych aspektov vo Venezuele, kde sa čoraz viac stupňuje politická a sociálna nestabilita; vyzýva venezuelskú vládu, aby zaručila oddelenie a nezávislosť zložiek vlády a obnovila úplnú ústavnú právomoc Národného zhromaždenia; okrem toho vyzýva vládu Venezuely, aby zaistila okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých politických väzňov a aby čo najskôr predložila volebný kalendár, ktorý umožní slobodný a transparentný priebeh volieb; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, regionálnych aktérov a PK/VP, aby presadzovali a podporovali širokú národnú dohodu ako jediné možné riešenie; žiada PK/VP, aby aktívne skúmala možnosť iných opatrení s cieľom konštruktívne presadzovať politickú stabilizáciu v krajine; v tejto súvislosti odmieta všetky pokusy o presunutie jeho ústavne uznaných právomocí na iný orgán; dôrazne odsudzuje voľby do ústavodarného zhromaždenia z 30. júla 2017, pretože tento krok je v rozpore s oddelením právomocí a rešpektovaním práva občanov slobodne vyjadrovať svoje politické názory prostredníctvom demokraticky zvolených a legitímnych inštitúcií; pripomína, že Európsky parlament spolu s mnohými ďalšími medzinárodnými aktérmi neuznáva tieto voľby ani akékoľvek opatrenia či rozhodnutia zo strany novozriadeného zhromaždenia, pretože ich nepovažuje za legitímne, a ľutuje násilné okolnosti, ktoré si vyžiadali mnoho obetí na ľudských životoch a viedli k zraneniu mnohých ľudí; vyjadruje vážne obavy, pokiaľ ide o nezákonné stíhanie a potláčanie demokraticky zvolených poslancov Národného zhromaždenia; odmieta odvolanie generálnej prokurátorky Luisy Ortegy Diazovej a jej politické prenasledovanie, ako aj všetkých členov Najvyššieho súdu vymenovaných legitímnym Národným zhromaždením Venezuely; plne podporuje vyšetrovanie Medzinárodného trestného súdu rozsiahlych trestných činoch a represálií, ktorých sa dopustil venezuelský režim, a vyzýva EÚ, aby v tejto súvislosti zohrávala aktívnu úlohu; žiada VP/PK a Európsku radu, aby zvážili zmrazenie aktív, ako aj obmedzenie prístupu na územie EÚ pre všetky osoby, ktoré sa vo Venezuele zapojili do vážneho porušovania ľudských práv, vrátane členov neuznaného ústavodarného zhromaždenia;

61.   víta podpísanie dohody o politickom dialógu a spolupráci medzi EÚ a Kubou v decembri 2016; zdôrazňuje, že je dôležité urýchliť jej vykonávanie, čo môže mať pozitívny vplyv na celkové partnerstvo medzi EÚ a CELAC; poukazuje na to, že dohoda o politickom dialógu a spolupráci by mala prispieť k zlepšeniu životných podmienok a sociálnych práv občanov Kuby, pokroku smerom k demokracii a dodržiavaniu a presadzovaniu základných slobôd; zdôrazňuje, že jej platnosť bude závisieť od skutočného vykonávania ustanovení o ľudských právach stanovených v tejto dohode zo strany kubánskej vlády a na základe uznesení Európskeho parlamentu;

62.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom krajín CELAC.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0016.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0269.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2017)0200.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2017)0297.
(5) Ú. v. EÚ C 274, 27.7.2016, s. 28.
(6) http://www.europarl.europa.eu/intcoop/eurolat/assembly/plenary_sessions/montevideo_2016/adopted_docs/trade_en.pdf
(7) http://www.europarl.europa.eu/intcoop/eurolat/assembly/plenary_sessions/montevideo_2016/adopted_docs/poverty_en.pdf
(8) http://www.europarl.europa.eu/intcoop/eurolat/assembly/plenary_sessions/montevideo_2016/adopted_docs/pparties_en.pdf
(9) http://www.europarl.europa.eu/intcoop/eurolat/assembly/plenary_sessions/montevideo_2016/adopted_docs/china_en.pdf
(10) http://www.europarl.europa.eu/intcoop/eurolat/assembly/plenary_sessions/athens2014/adopted_docs/femicide/1026102sk.pdf
(11) http://www.europarl.europa.eu/intcoop/eurolat/assembly/plenary_sessions/montevideo_2016/adopted_docs/migration_en.pdf
(12) Ú. v. EÚ C 81 E, 15.3.2011, s. 54.
(13) Ú. v. EÚ C 65, 19.2.2016, s. 120.

Právne oznámenie