Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2015/2041(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0133/2017

Predkladané texty :

A8-0133/2017

Rozpravy :

PV 11/09/2017 - 23
CRE 11/09/2017 - 23

Hlasovanie :

PV 14/09/2017 - 8.13
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0358

Prijaté texty
PDF 487kWORD 57k
Štvrtok, 14. septembra 2017 - Štrasburg Finálna verzia
Transparentnosť, zodpovednosť a integrita v inštitúciách EÚ
P8_TA(2017)0358A8-0133/2017

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. septembra 2017 o transparentnosti, zodpovednosti a integrite v inštitúciách EÚ (2015/2041(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 15. apríla 2014 o úprave medziinštitucionálnej dohody o registri transparentnosti(1),

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), najmä na jej články 9 a 10,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. mája 2008 o vytvorení rámca činnosti zástupcov záujmových skupín (lobistov) pri európskych inštitúciách(2),

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie z 25. novembra 2014 nestretávať sa s nezaregistrovanými lobistami a zverejňovať informácie o stretnutiach lobistov,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2014 o prístupe verejnosti k dokumentom (článok 104 ods. 7) za obdobie 2011 – 2013(3),

–  so zreteľom na zásady transparentnosti a integrity pri lobovaní prijaté Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD),

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 13. decembra 2016 o celkovej revízii rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu(4),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a na stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre právne veci a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0133/2017),

A.  keďže Únia „dodržiava zásadu rovnosti občanov, ktorým sa dostáva rovnakej pozornosti zo strany jej inštitúcií“ (článok 9 Zmluvy o EÚ); keďže „každý občan má právo zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie“ a „rozhodnutia sa prijímajú podľa možnosti čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanovi“ (článok 10 ods. 3 Zmluvy o EÚ a podobné znenie v odôvodnení 13 jej preambuly a v článku 1 ods. 2 a článku 9 Zmluvy o EÚ); keďže „inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie dodržiavajú v čo najväčšej možnej miere zásadu otvorenosti“ (článok 15 ods. 1 ZFEÚ);

B.  keďže inštitúcie EÚ už dosiahli pokrok a stali sa otvorenejšími a vo väčšine ohľadov sú už popredu v porovnaní s vnútroštátnymi a regionálnymi politickými inštitúciami, pokiaľ ide o ich transparentnosť, zodpovednosť a integritu;

C.  keďže nevyhnutnou súčasťou demokracie je dialóg medzi zákonodarcom a spoločnosťou, ako aj zastupovanie záujmov a keďže primerané zastupovanie rôznych záujmov v legislatívnom procese poskytuje poslancom informácie a odborné znalosti a má zásadný význam z hľadiska riadneho fungovania pluralitnej spoločnosti;

D.  keďže vzhľadom na rastúcu priepasť medzi EÚ a jej občanmi a na potrebu zvýšiť záujem médií o záležitosti EÚ musia inštitúcie EÚ vynaložiť úsilie o dosiahnutie čo najvyšších noriem transparentnosti, zodpovednosti a integrity; keďže tieto zásady predstavujú kľúčové a vzájomne sa dopĺňajúce zložky pri presadzovaní dobrej správy v inštitúciách EÚ a pri zaisťovaní väčšej otvorenosti vo fungovaní EÚ a v jej rozhodovacom procese a keďže tieto zásady by mali byť hlavnými zásadami kultúry v inštitúciách;

E.  keďže dôvera občanov v inštitúcie EÚ je základom demokracie, dobrej správy a účinnej tvorby politík; keďže je potrebné zmenšiť medzery v EÚ v oblasti zodpovednosti a posunúť sa smerom k užšej spolupráci, pokiaľ ide o spôsoby kontroly, ktoré sú kombináciou demokratického dohľadu, kontroly a audítorských činností, pričom treba zabezpečiť aj väčšiu transparentnosť;

F.  keďže netransparentné a jednostranné zastupovanie záujmov môže viesť k riziku korupcie a môže predstavovať výraznú hrozbu a vážnu výzvu, pokiaľ ide o tvorcov politiky a dôveru verejnosti v inštitúcie EÚ; keďže korupcia má významné finančné dôsledky a je vážnou hrozbou pre demokraciu, právny štát a verejné investície;

G.  keďže právny akt slúžiaci ako nový základ pre povinný register transparentnosti si vyžaduje právne vymedzenie činností, ktoré patria do pôsobnosti registra, čo by pomohlo objasniť existujúce nejednoznačné definície a výklady transparentnosti, integrity a zodpovednosti;

H.  keďže v niektorých členských štátoch už boli zriadené vnútroštátne registre transparentnosti;

I.  keďže v súlade s požiadavkou transparentnosti stanovenou v článku 15 ods. 3 ZFEÚ v spojení s článkom 42 charty základných práv a s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie majú všetci občania Únie právo na prístup k dokumentom inštitúcií, orgánov a iných agentúr Únie(5);

Zabezpečenie, aby bol register transparentnosti v čo najväčšej miere povinný

1.  víta rozhodnutie Predsedníctva požiadať administratívu, aby pre všetkých spravodajcov a spravodajcov výborov požiadaných o stanovisko vypracovalo dobrovoľnú legislatívnu stopu, v ktorej sa uvedie, s akými zástupcami záujmových skupín a organizácií viedli konzultácie; vzor by sa mal poskytnúť aj ako nástroj IT;

2.  pripomína svoju revíziu rokovacieho poriadku z 13. decembra 2016, v súlade s ktorým by sa poslanci mali systematický stretávať iba so zástupcami záujmových skupín, ktoré sa zaregistrovali v registri transparentnosti, a žiada, aby to platilo aj v prípade stretnutí medzi zástupcami záujmových skupín a generálnymi tajomníkmi, generálnymi riaditeľmi a generálnymi tajomníkmi politických skupín; žiada poslancov a ich zamestnancov, aby skontrolovali, či zástupcovia záujmových skupín, s ktorými sa zamýšľajú stretnúť, sú zaregistrovaní, a ak nie sú, aby ich požiadali tak urobiť čo najskôr pred stretnutím; naliehavo žiada Radu, aby zaviedla podobné ustanovenie vzťahujúce sa aj na stále zastupiteľstvá; považuje za nevyhnutné zaviazať subjekty zaregistrované v registri transparentnosti, aby predložili dokumenty, ktorými sa preukáže, že predložené informácie sú pravdivé;

3.  pripomína vymedzenie „stretnutia so zástupcami záujmových skupín“ uvedené v rozhodnutí Komisie z 25. novembra 2014 o zverejňovaní informácií o stretnutiach; pripomína ustanovenia o tom, aké informácie sa nemusia zverejniť podľa nariadenia (ES) č. 1049/2001; domnieva sa, že ustanovenia o takýchto stretnutiach by sa nemali obmedzovať iba na „dvojstranné“ stretnutia a mali by zahŕňať stretnutia s medzinárodnými organizáciami;

4.  nazdáva sa, že spravodajcovia, tieňoví spravodajcovia a predsedovia výborov by mali prostredníctvom legislatívnej stopy zverejňovať svoje stretnutia so zástupcami záujmových skupín, ktoré patria do pôsobnosti registra transparentnosti, v súvislosti so spismi, za ktoré sú zodpovední, a že akékoľvek výnimky by mali slúžiť na ochranu života a slobody informátorov, ktorí konajú v dobrej viere;

5.  vyzýva Predsedníctvo, aby vyčlenilo potrebné prostriedky s cieľom umožniť poslancom zverejňovať na ich online profiloch na stránke Európskeho parlamentu stretnutia so zástupcami záujmových skupín, ak si to želajú;

6.  vyzýva Komisiu, aby prax stretávania sa iba s organizáciami alebo so samostatne zárobkovo činnými osobami, ktoré sú zapísané v registri transparentnosti, rozšírila na všetky príslušné útvary Komisie (od úrovne vedúceho oddelenia vyššie);

7.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zverejnila informácie o stretnutiach všetkých príslušných zamestnancov Komisie, ktorí sú zapojení do procesu tvorby politík EÚ, s externými organizáciami, pričom sa zohľadnia pravidlá v oblasti ochrany údajov; v súvislosti s ostatnými zamestnancami prítomnými na týchto stretnutiach by sa mal zverejňovať odkaz na oddelenie alebo útvar;

8.  podporuje výzvu Komisie určenú inštitúciám EÚ a ich zamestnancom, ako aj jej agentúram, aby prestali s pozývaním zástupcov neregistrovaných záujmových skupín, ktorí spadajú pod register transparentnosti, ako rečníkov, upustili od poskytovania patronátu ich podujatiam a od povoľovania usporadúvania takýchto podujatí v priestoroch EÚ a spoluúčasti uvedených osôb na poradných orgánoch Komisie;

9.  vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom online jednotného kontaktného miesta boli verejnosti ľahko prístupné všetky informácie o zastupovaní záujmov vo vzťahu k inštitúciám Únie, o vyhláseniach o záujmoch, potvrdených konfliktoch záujmov a o expertných skupinách;

10.  nabáda Komisiu, aby vypracovala opatrenia na dosiahnutie lepšej rovnováhy posilnením postavenia nedostatočne zastúpených záujmových skupín;

11.  domnieva sa, že poslanci Európskeho parlamentu, ktorí boli vymenovaní za spravodajcu, tieňového spravodajcu alebo predsedu výboru, nesú osobitnú zodpovednosť, pokiaľ ide o transparentnosť ich kontaktov so zástupcami záujmových skupín, a to vzhľadom na úlohu, ktorú zohrávajú pri tvorbe právnych predpisov EÚ;

12.  domnieva sa, že subjekty zaregistrované v registri transparentnosti by mali byť povinné v registri včas aktualizovať údaje o výdavkoch svojich zástupcov na činnosti, ktoré patria do pôsobnosti registra, keď uvedené výdavky presiahnu úroveň stanovenú pre príslušnú kategóriu;

13.  domnieva sa, že všetky zaregistrované subjekty by mali mať povinnosť zverejniť v registri transparentnosti zoznam všetkých darcov a ich zodpovedajúce dary v hodnote presahujúcej 3 000 EUR, pričom sa každoročne uvedie povaha a hodnota jednotlivých darov; jednotlivé dary v hodnote presahujúcej 12 000 EUR sa musia oznámiť ihneď;

14.  opätovne zdôrazňuje svoju dlhodobú výzvu, aby bol register transparentnosti EÚ zakotvený v právnom akte, pokiaľ nie je možné medziinštitucionálnou dohodou odstrániť všetky právne medzery a stanoviť, aby bol register v plnom rozsahu povinný pre všetkých zástupcov záujmových skupín; domnieva sa, že v návrhu tohto právneho aktu by sa mohol zohľadniť pokrok dosiahnutý vďaka zmenám v medziinštitucionálnej dohode a kódexe správania Európskeho parlamentu; pripomína Komisii svoju výzvu obsiahnutú v rozhodnutí z 15. apríla 2014, aby do konca roka 2016 predložila vhodný legislatívny návrh na zriadenie povinného registra transparentnosti na základe článku 352 ZFEÚ;

15.  opätovne zdôrazňuje svoju výzvu Rade vrátane jej prípravných orgánov, aby sa čo najskôr zapojila do registra transparentnosti; vyzýva všetky členské štáty, aby zaviedli právne predpisy na podporu transparentnosti zastupovania záujmov; vyzýva členské štáty, aby zaviedli pravidlá, na základe ktorých by mali zástupcovia záujmových skupín transparentne informovať o tom, ak cieľom ich kontaktov s politikmi a verejnou správou v danom členskom štáte je ovplyvňovanie európskych právnych predpisov;

Transparentnosť, zodpovednosť a integrita pri rokovaniach so zástupcami záujmových skupín

16.  pripomína svoje rozhodnutie z 13. decembra 2016 o zbavení výsad osôb, ktoré nie sú ochotné spolupracovať pri vyšetrovaniach alebo vypočutiach a počas schôdzí výborov, ktoré sú poverené zistením potrebných skutočností; vyzýva Komisiu, aby ďalej upravila kódex správania pre registrované subjekty s cieľom motivovať ich, aby počas takýchto vypočutí alebo schôdzí výborov neposkytovali nedostatočné alebo zavádzajúce informácie, a to ani v dobrej viere; domnieva sa, že podľa kódexu správania by sa malo subjektom zaregistrovaným v registri transparentnosti zakázať zamestnávanie osôb alebo organizácií, ktoré zakrývajú záujmy alebo strany, ktorým slúžia;

17.  domnieva sa, že profesionálne konzultantské spoločnosti, právnické firmy a samostatne zárobkovo činní konzultanti by mali uvádzať presný objem činností, na ktoré sa register vzťahuje, pričom uznáva, že určitým osobám môžu vnútroštátne právne predpisy v niektorých členských štátoch brániť v splnení požiadaviek registra transparentnosti;

18.  trvá na tom, aby zaregistrované subjekty vrátane právnických firiem a konzultantské spoločností uvádzali v registri transparentnosti všetkých klientov, v mene ktorých vykonávajú činnosti súvisiace so zastupovaním záujmov, ktoré patria do pôsobnosti registra transparentnosti; víta nedávne rozhodnutia rôznych advokátskych komôr a združení právnikov, v ktorých sa uznávajú rozdiely medzi činnosťami právnikov súvisiacimi s prácou súdov a inými činnosťami, ktoré patria do pôsobnosti registra transparentnosti; okrem toho vyzýva Radu advokátskych komôr a združení právnikov Európy, aby nabádala svojich členov na prijatie obdobných opatrení, pričom uznáva, že určitým osobám môžu vnútroštátne právne predpisy v niektorých členských štátoch brániť v splnení požiadaviek registra transparentnosti;

19.  berie na vedomie, že v niektorých členských štátoch existujú zákonné ustanovenia o pravidlách upravujúcich vykonávanie povolaní, ktoré predovšetkým objektívne bránia právnickým firmám v tom, aby sa zaregistrovali v registri transparentnosti a zverejňovali informácie o svojich klientoch, ktoré register vyžaduje; uvedomuje si však aj značné riziko súvisiace s tým, že takéto zákonné ustanovenia sa môžu takisto zneužiť na to, aby sa zamedzilo zverejňovaniu informácií potrebných na riadny zápis v registri; v tejto súvislosti víta jasnú pripravenosť profesijných organizácií právnikov na partnerskú spoluprácu s cieľom zabezpečiť, aby sa takéto zadržiavanie informácií v záujme ich profesie obmedzovalo výlučne na prípady objektívne povolené právnymi predpismi; vyzýva Komisiu a predsedu Európskeho parlamentu na zabezpečenie toho, aby táto pripravenosť priniesla praktické dôsledky a výsledok sa čo najskôr začlenil do upravenej dohody;

20.  vyzýva Predsedníctvo, aby v súlade s článkom 15 ZFEÚ a článkom 11 Zmluvy o EÚ požadovalo od nezaregistrovaných organizácií alebo jednotlivcov, ktorí vykonávajú činnosti spadajúce do pôsobnosti registra transparentnosti, aby sa pred vstupom do priestorov Európskeho parlamentu zaregistrovali; domnieva sa, že skupiny návštevníkov by sa mali z týchto pravidiel vyňať; zdôrazňuje, že Európsky parlament ako komora zastupujúca európskych občanov by mal zachovávať politiku otvorených dverí voči občanom a nemali by sa vytvárať zbytočné prekážky, ktoré by mohli občanov odradiť od návštevy jeho priestorov;

21.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že podľa organizácie Transparency International bola viac ako polovica zápisov v úniovom registri zverejňovania lobistov v roku 2015 nepresná, neúplná alebo nezmyselná;

22.  vyzýva Predsedníctvo a generálneho tajomníka, aby uľahčili proces opätovnej aktivácie nevyhnutný v prípade preukazov lobistov tým, že vytvoria nástroj na opätovnú aktiváciu s cieľom vyhnúť sa neprimerane dlhému čakaniu na získanie prístupu do priestorov; vyzýva, aby sa zrušilo obmedzenie, podľa ktorého najviac štyria držitelia vstupného preukazu môžu súčasne vstúpiť do priestorov Európskeho parlamentu;

23.  pripomína svoje rozhodnutie z 13. decembra 2016, pokiaľ ide o vstupné preukazy pre osoby sprevádzajúce poslancov, a vyzýva generálneho tajomníka, aby zmenil predpisy upravujúce poskytovanie vstupných preukazov a povolení na vstup do priestorov Európskeho parlamentu z 13. decembra 2013 tak, aby každá osoba vo veku nad 18 rokov žiadajúca o vstupný preukaz pre osoby sprevádzajúce poslancov bola povinná podpísať dokument, ktorým sa zaručí, že sa nebude zapájať do činností spadajúcich do pôsobnosti registra transparentnosti;

24.  domnieva sa, že treba urýchlene zaviesť primeraný systém kontroly predložených informácií s cieľom zabezpečiť, aby údaje, ktoré zaregistrované subjekty poskytujú, boli zmysluplné, presné, aktuálne a úplné; v tejto súvislosti vyzýva na podstatné zvýšenie zdrojov oddelenia pre transparentnosť v rámci Európskeho parlamentu a spoločného sekretariátu registra transparentnosti;

25.  domnieva sa, že oddelenie pre transparentnosť a spoločný sekretariát registra transparentnosti by mali každoročne kontrolovať vyhlásenia registrovaných subjektov na základe náhodného výberu vzoriek v dostatočnom počte tak, aby poskytovali zmysluplné, presné, aktuálne a úplné údaje;

26.  s odvolaním sa na článok 4 ods. 2 a článok 5 ods. 2 Zmluvy o EÚ sa domnieva, že demokraticky zvolené a kontrolované štátne inštitúcie na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni a ich zastúpenia v inštitúciách EÚ, ako aj ich vnútorné orgány a formálne a neformálne združenia a zastrešujúce organizácie zložené výlučne z nich by nemali patriť do pôsobnosti registra transparentnosti EÚ, ak konajú vo verejnom záujme, pretože sú súčasťou viacúrovňového úniového systému riadenia;

Ochrana integrity pred konfliktmi záujmov

27.  vyzýva tie inštitúcie a orgány EÚ, ktoré stále nezaviedli kódex správania, aby takýto dokument čo najskôr vypracovali; považuje za poľutovaniahodné, že Rada ani Európska rada zatiaľ neprijali kódex správania svojich členov; naliehavo žiada Radu, aby zaviedla osobitný etický kódex vrátane sankcií, ktorý bude riešiť riziká špecifické z hľadiska národných delegátov; trvá na tom, že Rada musí byť rovnako zodpovedná a transparentná ako ostatné inštitúcie; požaduje tiež kódex správania členov a zamestnancov dvoch poradných orgánov EÚ, Výboru regiónov a Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru; vyzýva agentúry EÚ, aby prijali usmernenia pre súdržnú politiku v oblasti predchádzania konfliktom a ich riešenia, ktoré by sa vzťahovali na členov správnych rád a riaditeľov, expertov vo vedeckých výboroch a členov odvolacích rád, a aby prijali a uplatňovali jasnú politiku v oblasti konfliktov záujmov v súlade s plánom o následných opatreniach týkajúcich sa spoločného prístupu k decentralizovaným agentúram EÚ;

28.  domnieva sa, že všetci úradníci EÚ vrátane dočasných zamestnancov, akreditovaných parlamentných asistentov, zmluvných zamestnancov a vyslaných národných expertov by mali byť nabádaní k tomu, aby absolvovali školenie o tom, ako zaobchádzať so zástupcami záujmových skupín a riešiť konflikty záujmov;

29.  zdôrazňuje potrebu zlepšiť integritu a etický rámec prostredníctvom jasných a posilnených kódexov správania a etických zásad, aby sa umožnil rozvoj spoločnej a skutočnej kultúry integrity v prípade všetkých inštitúcií a agentúr EÚ;

30.  uznáva, že jav otáčavých dverí môže mať škodlivý účinok na vzťahy medzi inštitúciami a zástupcami záujmových skupín; vyzýva inštitúcie EÚ, aby vypracovali systematický a primeraný prístup k tomuto problému; domnieva sa, že všetky nariadenia týkajúce sa javu otáčavých dverí by sa mali uplatňovať aj na predsedu Rady;

31.  požaduje, aby sa sprísnili obmedzenia týkajúce sa bývalých komisárov rozšírením obdobia, počas ktorého sa osoba musí vyhýbať akýmkoľvek konfliktom záujmov, na tri roky a aby toto obdobie bolo povinné aspoň v prípade všetkých činností patriacich do pôsobnosti registra transparentnosti;

32.  domnieva sa, že rozhodnutia o nových úlohách riadiacich pracovníkov a bývalých komisárov musí menovaný orgán prijímať čo najnezávislejšie od osôb, ktoré budú jeho rozhodnutiami dotknuté;

33.  žiada, aby všetky inštitúcie EÚ každoročne zverejňovali v súlade s pravidlami EÚ v oblasti ochrany údajov informácie o riadiacich pracovníkoch, ktorí odišli z administratívy EÚ, a o úlohách, ktoré prijali;

34.  domnieva sa, že treba zvážiť zavedenie 18-mesačné obdobia, počas ktorého sa osoba musí vyhýbať akýmkoľvek konfliktom záujmov, na konci funkčného obdobia externých a ad hoc členov výboru pre kontrolu regulácie v súvislosti s lepšou tvorbou práva a členov správnej rady Európskej investičnej banky, pričom počas tohto obdobia by nesmeli lobovať u členov riadiacich orgánov EIB a pracovníkov banky za svoj podnik, klienta či zamestnávateľa;

Integrita a vyvážené zloženie skupín expertov

35.  víta zámer Komisie nadviazať na odporúčania ombudsmanky zamerané proti konfliktom záujmov v skupinách expertov a výslovne podporuje uverejňovanie dostatočne podrobného životopisu každého osobne vymenovaného experta v registri expertných skupín, ako aj uverejňovanie vyhlásenia o záujmoch každého osobne vymenovaného experta v registri expertných skupín;

36.  podporuje výzvu ombudsmanky, aby zápis v registri transparentnosti bol podmienkou vymenovania do skupiny expertov v prípade tých členov, ktorí nie sú vládnymi úradníkmi a nedostávajú celý príjem alebo prevažnú časť ich iného príjmu od štátnych inštitúcií, ako sú univerzity, a to za predpokladu, že osoby z druhej uvedenej skupiny nezískavajú finančné prostriedky od zástupcov záujmových skupín a hospodárskych a obchodných subjektov;

37.  domnieva sa, že ustanovenie obsahujúce všeobecné kritériá na vymedzenie hospodárskych a nehospodárskych záujmov, ako odporúča ombudsmanka a na základe vyhlásenia expertov o záujmoch, by pomohlo Komisii vyberať odborníkov zastupujúcich záujmy vyváženejším spôsobom;

38.  nalieha na Komisiu, aby všetky zápisnice zo schôdzí skupín expertov sprístupnila verejnosti na svojom webovom sídle vrátane rôznorodosti zastúpených názorov;

39.  naliehavo vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby sa počas konzultácií preskúmali otvorené otázky namiesto toho, aby sa len nabádalo na potvrdenie zvoleného politického smerovania;

Integrita volieb do Európskeho parlamentu

40.  domnieva sa, že podľa európskeho volebného práva navrhovanie kandidátov v rámci strán musí prebiehať demokraticky, tajne a za riadnej účasti poslancov a že osoby odsúdené právoplatným rozsudkom za korupciu týkajúcu sa finančných záujmov EÚ alebo v rámci členských štátov by mali stratiť právo kandidovať vo voľbách na obdobie zodpovedajúce závažnosti trestného činu; konštatuje, že tento postup vylúčenia je už zavedený v niektorých členských štátoch; domnieva sa, že novým nástrojom, napríklad smernicou, by sa mohli stanoviť spoločné minimálne normy pre rôzne postupy a právne rámce v jednotlivých členských štátoch, pokiaľ ide o vylúčenie pre korupciu;

Posilnenie právnej zodpovednosti členov Komisie

41.  vyzýva Komisiu, aby vychádzajúc z osvedčených postupov členských štátov, čo sa týka právnych predpisov o funkcii ministra, predložila legislatívny návrh, ktorým sa ustanovia povinnosti týkajúce sa transparentnosti a práva členov Komisie, a to v súlade so spolurozhodovacím postupom;

42.  žiada, aby sa rozhodnutie o stanovení odmeny komisárov vrátane ich platov, ktoré od založenia Európskych spoločenstiev prijíma výlučne Rada, presunulo do rámca spolurozhodovacieho postupu;

43.  konštatuje, že niektoré členské štáty nemajú zákony, ktoré by vylučovali možnosť, aby držitelia funkcií boli jedinými vlastníkmi alebo spoločníkmi podnikov;

Konflikty záujmov v zdieľanom hospodárení a v tretích krajinách v súvislosti so správou finančných prostriedkov EÚ

44.  vidí vážny konflikt záujmov v možnosti, že podniky vlastnené funkcionármi EÚ môžu žiadať o finančné prostriedky EÚ alebo tieto prostriedky získať ako subdodávatelia, keď samotní vlastníci a držitelia funkcií nesú zodpovednosť za riadne využívanie finančných prostriedkov a kontrolu ich použitia;

45.  vyzýva Komisiu, aby v budúcnosti začlenila do všetkých právnych predpisov EÚ o platbách doložku, ktorá by držiteľom funkcií v členských štátoch EÚ a tretích krajinách znemožňovala žiadať alebo prijímať akékoľvek finančné prostriedky EÚ;

Dosiahnutie cieľa úplného prístupu k dokumentom a transparentnosti v legislatívnom procese na účely zodpovednosti

46.  pripomína svoju výzvu určenú Komisii a Rade uvedenú v uznesení z 28. apríla 2016 o prístupe verejnosti k dokumentom za obdobie 2014 – 2015(6), v ktorom:

   vyzval na rozšírenie rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1049/2001, aby zahŕňalo všetky európske inštitúcie, na ktoré sa v súčasnosti nevzťahuje, ako sú Európska rada, Európska centrálna banka, Súdny dvor a všetky orgány a agentúry EÚ,
   vyzval na úplné dodržiavanie povinnosti inštitúcií, agentúr a iných orgánov viesť registre všetkých dokumentov, ako je stanovené v článkoch 11 a 12 nariadenia (ES) č. 1049/2001,
   dospel k záveru, že dokumenty vytvorené v rámci trialógov, ako sú programy, zhrnutia výsledkov, zápisnice a všeobecné smerovania Rady, sa týkajú legislatívnych postupov a v zásade sa s nimi nemôže zaobchádzať inak ako s ostatnými legislatívnymi dokumentmi a mali by byť priamo prístupné na webovom sídle Európskeho parlamentu,
   vyzval na vytvorenie spoločného medziinštitucionálneho registra vrátane osobitnej spoločnej databázy o stave legislatívnych spisov, v prípade ktorých prebiehajú práce, ako sa dohodlo v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva,
   vyzval Radu, aby zverejňovala zápisnice zo zasadnutí pracovných skupín Rady a ďalšie dokumenty,
   vyzval Komisiu, aby vytvorila register všetkých sekundárnych právnych predpisov, najmä pokiaľ ide o delegované akty, a vzal na vedomie, že práce na jeho vytvorení už prebiehajú, ako sa dohodlo v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva,
   vyjadril presvedčenie, že treba zaviesť nezávislý orgán dohľadu pre utajovanie a odtajňovanie dokumentov,
   vyzval, aby sa sprístupňovali programy a spätná väzba zo schôdzí koordinátorov parlamentných výborov, Predsedníctva a Konferencie predsedov a v zásade aj všetky dokumenty, na ktoré sa odkazuje v týchto programoch, tak, že sa zverejnia na webovom sídle Európskeho parlamentu;

Transparentnosť externých zastúpení a rokovaní EÚ

47.  víta nedávnu judikatúru Európskeho súdneho dvora, ktorou sa posilňuje právo Európskeho parlamentu na informácie o medzinárodných dohodách, a záväzok inštitúcií nadviazať na bod 40 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva tým, že budú rokovať o lepšej spolupráci a výmene informácií; berie na vedomie, že rokovania sa začali koncom roka 2016, a v tejto súvislosti vyzýva Radu, Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby sa skutočne zaviazali čo najrýchlejšie dosiahnuť dohodu s Európskym parlamentom o zlepšení spolupráce a výmeny informácií s Európskym parlamentom počas celého životného cyklu medzinárodných dohôd a v tomto smere vyvinuli maximálne úsilie, pretože by to prispelo k zvýšeniu legitímnosti a demokratickej kontroly vonkajšej činnosti EÚ;

48.  poznamenáva, že hoci medzi Európskym parlamentom a Komisiou existuje medziinštitucionálna dohoda o spolupráci, takáto dohoda neexistuje medzi Európskym parlamentom a Radou;

49.  vyzdvihuje najnovšie úsilie Komisie o zvýšenie transparentnosti obchodných rokovaní; domnieva sa však, že Rada a Komisia by mali naďalej zlepšovať svoje pracovné metódy, čo by viedlo k lepšej spolupráci s Európskym parlamentom, pokiaľ ide o prístup k dokumentom, informáciám a rozhodovaniu v prípade všetkých otázok a rokovaní súvisiacich so spoločnou obchodnou politikou (ako sú informácie týkajúce sa rokovaní – vrátane analýz rozsahu pôsobnosti, mandátov a vývoja rokovaní –, zmiešaného alebo výlučného charakteru obchodných dohôd a ich predbežného uplatňovania, činností a rozhodnutí prijatých orgánmi, ktoré boli vytvorené na základe obchodných a/alebo investičných dohôd, stretnutí expertov a delegovaných a vykonávacích aktov); v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada nesprístupnila poslancom Európskeho parlamentu (EP) ani verejnosti mandáty na rokovanie v prípade všetkých dohôd, o ktorých sa v súčasnosti rokuje, ale víta skutočnosť, že konečne po roku rokovaní medzi Komisiou a Európskym parlamentom o prístupe k dokumentom týkajúcim sa rokovaní o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (ďalej len „TTIP“) bola dosiahnutá operačná dohoda s cieľom udeliť prístup všetkým poslancom EP, čím sa rokovania o TTIP stali dosiaľ najtransparentnejšími rokovaniami; v tejto súvislosti víta ambíciu generálneho riaditeľstva Komisie pre obchod využiť súčasnú iniciatívu zameranú na transparentnosť a týkajúcu sa TTIP ako model pre všetky obchodné rokovania, ako sa uvádza v obchodnej stratégii Obchod pre všetkých, a uskutočniť tento krok;

50.  zdôrazňuje, že – ako upozornil Súdny dvor Európskej únie – požiadavky týkajúce sa transparentnosti vyplývajú z demokratického charakteru správy vecí verejných v EÚ a že pokiaľ dôverné informácie nie sú prístupné verejnosti, ako je to v prípade obchodných rokovaní, musia byť k dispozícii poslancom, ktorí vykonávajú kontrolu obchodnej politiky v mene občanov; domnieva sa preto, že prístup k utajovaným skutočnostiam má zásadný význam z hľadiska kontroly Európskym parlamentom, ktorý by mal zase dodržiavať svoju povinnosť uvedené skutočnosti náležite spravovať; nazdáva sa, že by mali existovať jasné kritériá, na základe ktorých sa dokumenty označujú ako „utajované“, aby sa zamedzilo nejednoznačnosti a svojvoľným rozhodnutiam, a takisto zastáva názor, že utajenie dokumentu by malo byť zrušené ihneď, ako už nie je potrebné; vyzýva Komisiu, aby posúdila, či prerokúvaný dokument možno zverejniť ihneď po jeho internej finalizácii; konštatuje, že z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie jasne vyplýva, že ak sa na dokument inštitúcie EÚ vzťahuje výnimka z práva na prístup verejnosti, inštitúcia musí zrozumiteľne vysvetliť, prečo by mohol prístup k tomuto dokumentu konkrétne a skutočne poškodiť záujem chránený uvedenou výnimkou, a že toto riziko musí byť primerane predvídateľné, a nie čisto hypotetické; vyzýva Komisiu, aby vykonala odporúčania európskeho ombudsmana z júla 2014 s osobitným zreteľom na prístup k dokumentom v prípade všetkých rokovaní a zverejňovala programy schôdzí a zápisnice zo schôdzí konaných za účasti jednotlivcov a organizácií patriacich do pôsobnosti registra transparentnosti; vyzýva Komisiu, aby informovala Európsky parlament a verejnosť o návrhoch programu rokovaní ešte pred jeho začatím, o konečných programoch a správach po skončení rokovaní;

51.  domnieva sa, že EÚ musí prevziať vedúcu úlohu pri posilňovaní transparentnosti obchodných rokovaní, a to nielen pokiaľ ide o dvojstranné procesy, ale podľa možností aj viacstranné a mnohostranné procesy, aby neboli o nič menej transparentné ako rokovania organizované v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO); zdôrazňuje však, že Komisia musí takisto presvedčiť rokovacích partnerov, aby zvýšili transparentnosť aj na svojej strane, s cieľom zabezpečiť, aby išlo o vzájomný proces, v rámci ktorého sa neohrozí rokovacia pozícia EÚ, ako aj zahrnúť žiaducu úroveň transparentnosti do svojich analýz rozsahu pôsobnosti s potenciálnymi rokovacími partnermi; podčiarkuje, že zvýšená transparentnosť je v záujme všetkých rokovacích partnerov EÚ a zainteresovaných strán na celom svete a že môže posilniť globálnu podporu obchodovania založeného na pravidlách;

52.  pripomína, že je dôležité, aby legislatívny proces týkajúci sa spoločnej obchodnej politiky vychádzal zo štatistických údajov Únie v súlade s článkom 338 ods. 2 ZFEÚ, z posúdení vplyvu a posúdení vplyvu na udržateľnosť v zhode s najprísnejšími normami objektívnosti a spoľahlivosti, čo je zásada, ktorá by mala platiť pre všetky príslušné revízie v rámci politiky Komisie v oblasti lepšej tvorby práva; nazdáva sa, že posúdenia vplyvu podľa jednotlivých odvetví by obchodným dohodám EÚ zabezpečilo vyššiu úroveň spoľahlivosti a legitímnosti;

53.  opakuje svoju výzvu adresovanú Komisii uvedenú v uznesení z 12. apríla 2016(7), aby vypracovala európsky kódex správania týkajúci sa transparentnosti, integrity a zodpovednosti, ktorý by slúžil na usmerňovanie činnosti zástupcov EÚ v medzinárodných organizáciách/orgánoch; žiada lepšiu súdržnosť politík a koordináciu medzi celosvetovými inštitúciami zavedením komplexných noriem demokratickej legitimity, transparentnosti, zodpovednosti a integrity; zastáva názor, že EÚ by mala racionalizovať a kodifikovať svoje zastúpenie v multilaterálnych organizáciách/orgánoch s cieľom zvýšiť transparentnosť, integritu a zodpovednosť účasti Únie v týchto subjektoch, jej vplyv a presadzovanie právnych predpisov, ktoré prijala ako výsledok demokratického procesu; žiada prijatie medziinštitucionálnej dohody s cieľom formalizovať dialóg medzi zástupcami EÚ a Európskym parlamentom, ktorý by sa mal usporiadať za účasti Európskeho parlamentu na účely stanovenia usmernení týkajúcich sa prijímania a súladu európskych pozícií v rámci príprav na významné medzinárodné rokovania;

Transparentnosť a zodpovednosť v oblasti verejných výdavkov

54.  je presvedčený, že zverejňovaním údajov o rozpočte a výdavkoch v EÚ by sa mala zabezpečiť ich transparentnosť a príslušná zodpovednosť, a to aj na úrovni členských štátov, pokiaľ ide o zdieľané hospodárenie;

Transparentnosť a zodpovednosť pri správe hospodárskych záležitostí v eurozóne

55.  domnieva sa, že rozhodnutia prijímané v rámci Euroskupiny, Hospodárskeho a finančného výboru, „neoficiálnych“ stretnutí Rady pre hospodárske a finančné záležitosti a samitov eurozóny musia v prípade potreby nadobudnúť inštitucionálny charakter a stať sa transparentnými a zodpovednými, a to aj zverejňovaním príslušných programov a zápisníc, čím sa dosiahne rovnováha medzi požadovanou transparentnosťou a nevyhnutnou ochranou finančnej, menovej alebo hospodárskej politiky Únie alebo členského štátu;

Transparentnosť a zodpovednosť v súvislosti s rozpočtom EÚ

56.  poznamenáva, že v roku 2014 bolo celkovo uzavretých 40 prípadov týkajúcich sa zamestnancov a členov inštitúcií EÚ; zdôrazňuje, že tento údaj je nízky a naznačuje, že podvody a korupcia nie sú v inštitúciách EÚ časté(8);

57.  zdôrazňuje, že v roku 2014 najväčší počet potenciálnych prípadov podvodov oznámených Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) sa týkal využívania európskych štrukturálnych fondov (549 z 1 417 obvinení); zdôrazňuje, že v roku 2014 úrad OLAF odporučil vymáhanie finančných prostriedkov vo výške 476,5 milióna EUR pochádzajúcich zo štrukturálnych fondov; konštatuje, že príslušné orgány spätne získali 22,7 milióna EUR na základe odporúčaní úradu OLAF v roku 2014; vyzýva členské štáty, aby venovali prioritnú pozornosť správnemu prideľovaniu finančných prostriedkov EÚ a vyvinuli maximálne úsilie o ich spätné získanie, ak nie sú správne pridelené(9);

58.  vyzýva Komisiu, aby predložila revíziu tzv. balíka šiestich legislatívnych aktov a balíka dvoch legislatívnych aktov s cieľom poskytnúť Európskemu parlamentu väčšie kontrolné právomoci, pokiaľ ide o prijatie hlavných dokumentov týkajúcich sa európskeho semestra, a najmä účinné prostriedky na zaručenie dodržiavania zásad subsidiarity a proporcionality;

59.  vyzýva Euroskupinu, aby zapojila Európsky parlament do sledovania vykonávania zmluvných podmienok dohodnutých s príjemcami finančnej pomoci z Európskeho mechanizmu pre stabilitu;

Ochrana oznamovateľov a boj proti korupcii

60.  víta vyšetrovanie európskej ombudsmanky zamerané na to, či inštitúcie EÚ plnia svoju povinnosť zaviesť vnútorné pravidlá týkajúce sa protispoločenskej činnosti; vyjadruje poľutovanie nad zistením ombudsmanky, že niektoré inštitúcie EÚ zatiaľ náležite nevykonali pravidlá na ochranu oznamovateľov; zdôrazňuje, že do dnešného dňa takéto pravidlá prijali iba Európsky parlament, Komisia, úrad ombudsmana a Dvor audítorov; žiada, aby sa vypracovala štúdia Európskemu parlamentu týkajúca sa mechanizmu ochrany pre akreditovaných asistentov poslancov v prípade, že sa stanú oznamovateľmi;

61.  domnieva sa, že účinná ochrana oznamovateľov je kľúčovou zbraňou boja proti korupcii, a preto opätovne zdôrazňuje svoju výzvu z 25. novembra 2015(10) adresovanú Komisii, aby do júna 2016 navrhla legislatívny rámec EÚ na účinnú ochranu oznamovateľov a podobných osôb(11), a to s prihliadnutím na hodnotenie pravidiel na vnútroštátnej úrovni s cieľom stanoviť minimálne pravidlá na ochranu oznamovateľov;

62.  vyzýva Komisiu, aby dôsledne uplatňovala opatrenia týkajúce sa voľnej úvahy a vylúčenia, pokiaľ ide o verejné obstarávanie, spolu s vykonávaním riadneho overovania spoľahlivosti v každom štádiu a aby uplatňovala kritéria vylúčenia s cieľom zabrániť účasti spoločností v prípade akéhokoľvek konfliktu záujmov, čo je nevyhnutné z hľadiska ochrany dôveryhodnosti inštitúcií;

63.  domnieva sa, že príliš často sa oznamovatelia viac stretávajú so stíhaním ako s podporou dokonca aj v inštitúciách EÚ; vyzýva Komisiu, aby navrhla zmenu nariadenia o úrade ombudsmana a rozšírila jeho pôsobnosť tak, aby sa stal kontaktným bodom pre oznamovateľov, ktorí sa stanú obeťami zlého zaobchádzania; vyzýva Komisiu, aby navrhla primerané zvýšenie rozpočtu úradu ombudsmana s cieľom umožniť plnenie tejto novej náročnej úlohy;

64.  vyzýva, aby EÚ čo najskôr predložila žiadosť o členstvo v Skupine štátov proti korupcii (GRECO), ktorá vznikla v rámci Rady Európy, a aby bol Európsky arlament priebežne informovaný o stave tejto žiadosti; vyzýva Komisiu, aby do správy zahrnula prehľad najväčších problémov korupcie v členských štátoch, politické odporúčania na ich riešenie a nadväzujúce opatrenia, ktoré má Komisia prijať, najmä s ohľadom na nepriaznivý vplyv korupčných činností na fungovanie vnútorného trhu;

65.  domnieva sa, že osobám odsúdeným právoplatným rozsudkom z korupcie v EÚ alebo spoločnostiam vedeným alebo vlastneným osobami, ktoré spáchali korupciu alebo spreneveru verejných finančných prostriedkov v prospech ich spoločnosti a boli odsúdené právoplatným rozsudkom z týchto dôvodov, by sa malo aspoň na tri roky účinne zakázať uzatvárať zmluvy o verejnom obstarávaní s Európskou úniou a využívať finančné prostriedky EÚ; vyzýva Komisiu, aby zrevidovala svoj systém vylúčenia; zdôrazňuje, že spoločnosti, ktoré Komisia vylúčila z verejného obstarávania týkajúceho sa finančných prostriedkov EÚ, by sa mali automaticky zaradiť na verejný zoznam, aby sa lepšie chránili finančné záujmy EÚ a umožnila sa kontrola širokou verejnosťou;

66.  poznamenáva, že od 12. novembra 2008, keď bola Európska únia schválená ako zmluvná strana Dohovoru Spojených národov proti korupcii (UNCAS), sa nezúčastňovala na mechanizme preskúmania, ktorý sa dohovorom zaviedol, ani neprijala prvé opatrenie, ktorým je vypracovanie vlastného hodnotenia týkajúceho sa vykonávania záväzkov, ktoré jej vyplývajú z dohovoru; vyzýva Európsku úniu, aby si plnila svoje záväzky vyplývajúce z dohovoru UNCAC a vypracovala vlastné hodnotenia toho, ako vykonáva svoje povinnosti vyplývajúce z dohovoru, a zúčastňovala sa na mechanizme partnerského preskúmania; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr uverejnila svoju ďalšiu správu EÚ o boji proti korupcii a zahrnula do nej kapitolu o inštitúciách EÚ; žiada Komisiu, aby na úrovni inštitúcií EÚ aj členských štátov uskutočnila ďalšiu analýzu prostredia, v ktorom sa politiky vykonávajú, s cieľom identifikovať jeho kritické faktory, zraniteľné oblasti a rizikové faktory vedúce ku korupcii;

67.  pripomína svoju pozíciu zo 16. apríla 2014 týkajúce sa návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva(12) a vyzýva na urýchlené prijatie rozhodnutia v tejto súvislosti;

Integrita regulácie EÚ

68.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala systémové záruky s cieľom zamedziť konfliktom záujmov v oblasti regulácie priemyselných výrobkov a pri presadzovaní politiky; vyzýva Komisiu, aby riešila súčasný štrukturálny konflikt záujmov pri hodnotení rizík pre verejnosť v súvislosti s regulovanými výrobkami, konkrétne to, že hodnotenie týchto výrobkov je prevažne alebo výlučne založené na štúdiách vykonaných žiadateľmi alebo tretími stranami, ktorým títo zaplatili, pričom nezávislý výskum sa príliš často nezohľadňuje alebo neberie vážne; trvá na tom, že výrobcovia by mali naďalej predkladať štúdie, a to pri rozdelení nákladov medzi veľké podniky a MSP na základe relatívneho trhového podielu v záujme zabezpečenia spravodlivosti, pričom však všetci hodnotitelia by mali vo svojich hodnoteniach plne zohľadniť nezávislé vedecké poznatky, ktoré boli podrobené partnerskému preskúmaniu; vyzýva Komisiu, aby predovšetkým prehodnotila svoje oznámenie z roku 2002 o všeobecných zásadách a normách pre konzultácie so zainteresovanými stranami; navrhuje, aby predchádzajúca registrácia vedeckých štúdií a skúšok s uvedením ich rozsahu a predpokladaného dátumu uzavretia mohla byť podmienkou ich zohľadnenia v regulačných a politických procesoch, a to v záujme riešenia problémov vyplývajúcich zo selektívneho potláčania nepriaznivých výsledkov výskumu; v záujme spoľahlivého a nezávislého vedeckého poradenstva na účely tvorby politík zdôrazňuje dôležitosť primeraných zdrojov pre rozvoj interných odborných znalostí v rámci špecializovaných agentúr EÚ, čo zahŕňa aj možnosť vykonať výskum a testovanie, ktoré možno zverejniť, čím sa zvýši príťažlivosť verejných služieb pri poskytovaní poradenstva v oblasti regulácie bez toho, aby boli narušené kariérne vyhliadky vedeckých pracovníkov na akademickú kariéru;

Posilnenie parlamentnej zodpovednosti Komisie a jej agentúr

69.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala nariadenie týkajúce sa všetkých agentúr EÚ, ktorým sa Európskemu parlamentu udelí spolurozhodovacia právomoc pri menovaní alebo odvolávaní riaditeľov týchto agentúr a priame právo na ich výsluch a vypočutie;

70.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby v agentúrach EÚ pôsobili nezávislí experti, a domnieva sa, že väčší dôraz treba klásť na odstraňovanie konfliktov záujmov vo vnútri agentúr; konštatuje, že v súčasnosti experti z viacerých agentúr vrátane Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) nie sú platení; žiada, aby experti v regulačných agentúrach zastupujúci napríklad neziskové organizácie alebo akademickú obec dostávali primeranú náhradu; zdôrazňuje význam primeraných zdrojov na rozvoj interných odborných znalostí v rámci špecializovaných agentúr EÚ;

71.  vyzýva EFSA, Európsku agentúru pre lieky (EMA) a Európsku chemickú agentúru (ECHA) na bezodkladné prehodnotenie svojej politiky nezávislosti tak, aby jednoznačne zaručili svoju nezávislosť od hospodárskych odvetví, ktoré regulujú, a vyhli sa konfliktom záujmov v prípade svojich zamestnancov a expertov;

72.  podporuje prax národných parlamentov pozývať členov Komisie s cieľom klásť im otázky;

73.  pripomína, že právomoc zriaďovať vyšetrovacie výbory je neodmysliteľnou súčasťou parlamentných systémov na celom svete a že v Lisabonskej zmluve sa ustanovuje osobitný legislatívny postup na prijatie nariadenia o práve vyšetrovať podľa článku 226 ods. 3 ZFEÚ; zdôrazňuje, že v súlade so zásadou lojálnej spolupráce by sa Európsky parlament, Rada a Komisia mali dohodnúť na prijatí nového nariadenia;

74.  vyzýva Radu a Komisiu, aby urýchlene prijali rozhodnutie o návrhu Európskeho parlamentu z 23. mája 2012 týkajúceho sa nariadenia Európskeho parlamentu o podrobných ustanoveniach o výkone vyšetrovacích právomocí Európskeho parlamentu(13);

o
o   o

75.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2014)0376.
(2) Ú. v. EÚ C 271 E, 12.11.2009, s. 48.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2014)0203.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2016)0484.
(5) Rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 2010, Švédske kráľovstvo proti Association de la presse internationale ASBL (API) a Európska komisia (C-514/07 P), Association de la presse internationale ASBL (API) proti Európskej komisii (C-528/07 P) a Európska komisia proti Association de la presse internationale ASBL (API) (C-532/07 P), Spojené veci C-514/07 P, C-528/07 P a C-532/07 P, ECLI:EU:C:2010:541.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2016)0202.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2016)0108.
(8) Správa úradu OLAF za rok 2014, Pätnásta správa Európskeho úradu pre boj proti podvodom za obdobie od 1. januára do 31. decembra 2014.
(9) Tamže.
(10) Pozri uznesenie z 25. novembra 2015 2015 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku (Prijaté texty, P8_TA(2015)0408).
(11) Tamže, ods. 144.
(12) Prijaté texty, P7_TA(2014)0427.
(13) Ú. v. EÚ C 264 E, 13.9.2013, s. 41.

Právne oznámenie