Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2017/2002(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0276/2017

Predkladané texty :

A8-0276/2017

Rozpravy :

PV 14/09/2017 - 3
CRE 14/09/2017 - 3

Hlasovanie :

Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0360

Prijaté texty
PDF 462kWORD 71k
Štvrtok, 14. septembra 2017 - Štrasburg Finálna verzia
Nový program v oblasti zručností pre Európu
P8_TA(2017)0360A8-0276/2017

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. septembra 2017 o novom programe v oblasti zručností pre Európu (2017/2002(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 165 a 166 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej články 14 a 15,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý EÚ ratifikovala v roku 2010,

–  so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020)(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2010 o podpore prístupu mládeže na trh práce a posilnení postavenia účastníkov odbornej prípravy, odborných stáží a učňovského vzdelávania(2),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 19. decembra 2016 s názvom Cesty zvyšovania úrovne zručností – nové príležitosti pre dospelých(3),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 15. februára 2016 týkajúce sa integrácie dlhodobo nezamestnaných do trhu práce(4),

–  so zreteľom na závery Rady z 20. mája 2014 o účinnom vzdelávaní učiteľov,

–  so zreteľom na závery Rady z 20. mája 2014 o zabezpečení kvality na podporu vzdelávania a odbornej prípravy,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 22. apríla 2013 o zavedení záruky pre mladých ľudí(5),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa(6),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 28. júna 2011 o politikách na zníženie predčasného ukončovania školskej dochádzky(7),

–  so zreteľom na uznesenie Rady z 28. novembra 2011 o obnovenom európskom programe vzdelávania dospelých(8),

–  so zreteľom na závery Rady z 15. júna 2011 o vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve: zabezpečenie optimálneho začiatku pre všetky naše deti vo svete budúcnosti,

–  so zreteľom na uznesenie Rady z 15. novembra 2007 o nových zručnostiach pre nové pracovné miesta(9),

–  so zreteľom na závery Rady o znižovaní miery predčasného ukončenia školskej dochádzky a podpore úspechu v škole(10),

–  so zreteľom na závery Rady zo 17. februára 2013 o investovaní do vzdelávania a odbornej prípravy – reakcia na oznámenie s názvom Prehodnotenie vzdelávania: investície do zručností na dosiahnutie lepších sociálno-ekonomických výsledkov a na ročný prieskum rastu na rok 2013(11),

–  so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie(12) (EKR),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o vytvorení podmienok na trhu práce priaznivých pre rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom(13),

–  so zreteľom na odkazy na digitálne znalosti v oznámení Komisie z 19. apríla 2016 s názvom Digitalizácia európskeho priemyslu – využiť výhody jednotného digitálneho trhu v plnej miere (COM(2016)0180),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. novembra 2012 s názvom Prehodnotenie vzdelávania: investície do zručností na dosiahnutie lepších sociálno-ekonomických výsledkov (COM(2012)0669),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o programe Erasmus+ a ďalších nástrojoch na posilnenie mobility v oblasti odborného vzdelávania a prípravy – prístup celoživotného vzdelávania(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o politikách zručností na boj proti nezamestnanosti mládeže(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2015 o iniciatíve na podporu zelených pracovných miest: Využitie potenciálu ekologického hospodárstva vytvárať pracovné miesta(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 o podpore podnikania mladých ľudí prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2015 o vytvorení konkurencieschopného trhu práce EÚ pre 21. storočie: zosúladenie zručností a kvalifikácií s dopytom a pracovnými príležitosťami ako spôsobu na prekonanie krízy(18),

–  so zreteľom na závery Rady o Európskom pakte pre rodovú rovnosť (2011 – 2020)(19),

–  so zreteľom na závery Rady o úlohe vzdelávania v ranom detstve a primárneho vzdelávania pri podpore tvorivosti, inovačnosti a digitálnej kompetencie,

–  so zreteľom na návrh záverov Rady z 20. februára 2017 o zlepšovaní zručností žien a mužov na trhu práce v EÚ(20),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o úlohe medzikultúrneho dialógu, kultúrnej rozmanitosti a vzdelávania pri propagovaní základných hodnôt EÚ(21),

–  so zreteľom na sprievodcu Sociálna Európa (Social Europe) z marca 2013 s názvom Sociálne hospodárstvo a sociálne podnikanie(22),

–  so zreteľom na program dôstojnej práce Medzinárodnej organizácie práce,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2015 k strategickému rámcu EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2014 – 2020(23),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru SOC/546 z 22. februára 2017,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné schôdze Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre kultúru a vzdelávanie podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre kultúru a vzdelávanie a so zreteľom na stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0276/2017),

A.  keďže v Charte základných práv Európskej únie sa zakotvuje právo na prístup k odbornej príprave a celoživotnému vzdelávaniu;

B.  keďže zručnosti majú strategický význam pre zamestnateľnosť, rast, inovácie a sociálnu súdržnosť a keďže úroveň komplexnosti pracovných miest narastá vo všetkých sektoroch a povolaniach a existuje inflácia súvisiaceho dopytu po zručnostiach, dokonca aj v prípade nízkokvalifikovanej práce;

C.  keďže zručnosti a vedomosti našich spoločností sú jediným základom našej prosperity a zabezpečenia sociálnych výdobytkov;

D.  keďže obyvateľstvo s nízkou kvalifikáciou čelí zvýšenému riziku nezamestnanosti a sociálneho vylúčenia;

E.  keďže krajiny s najvyšším podielom dospelých s nízkou úrovňou základných a digitálnych zručností majú nižšiu úroveň produktivity práce a v konečnom dôsledku aj nižšie vyhliadky na rast a konkurencieschopnosť;

F.  keďže Európsky parlament zdieľa a podporuje úsilie Komisie investovať do ľudského kapitálu ako základného zdroja pre konkurencieschopnosť EÚ a keďže nevyhnutným predpokladom pre kvalitu vzdelávania je kvalita učiteľov;

G.  keďže na mnohých nízkokvalifikovaných pracovných miestach sa teraz vyžaduje lepšia schopnosť čítať, písať a počítať a ďalšie základné zručnosti a aj nízkokvalifikované pracovné miesta v rámci sektora služieb zahŕňajú čoraz viac náročnejších nerutinných úloh(24);

H.  keďže podľa najnovšieho Programu medzinárodného hodnotenia kompetencií dospelých (PIAAC) Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) chýbajú približne 70 miliónom európskych dospelých základné zručnosti, ako sú čítanie, písanie a počítanie, čo predstavuje prekážku pre ľudí, ktorí si hľadajú dôstojnú prácu a životnú úroveň;

I.  keďže v roku 2025 bude 49 % všetkých nových pracovných miest (nové a aj náhradné pracovné miesta) v EÚ vyžadovať vysokú úroveň kvalifikácie, 40 % strednú úroveň kvalifikácie a len 11 % nízku úroveň kvalifikácie alebo žiadnu kvalifikáciu(25);

J.  keďže rozšírenie prístupu k celoživotnému vzdelávaniu môže vytvoriť nové príležitosti na aktívne začleňovanie a posilnenie sociálnej účasti, hlavne pre nízkokvalifikovaných, nezamestnaných, ľudí so špeciálnymi potrebami, staršie osoby a migrantov;

K.  keďže členské štáty musia nájsť spôsoby, ako chrániť alebo podporovať dlhodobejšie investície do vzdelávania, výskumu, inovácií a opatrení v oblasti energetiky a klímy, a investovať do modernizácie systémov vzdelávania a odbornej prípravy vrátane celoživotného vzdelávania;

L.  keďže EÚ je najlepšou platformou na výmenu osvedčených postupov a na podporu vzájomného učenia sa medzi členskými štátmi;

M.  keďže v článkoch 165 a 166 ZFEÚ sa ponecháva zodpovednosť za oblasť všeobecného vzdelávania vrátane vyššieho vzdelávania a odbornej prípravy na členských štátoch;

N.  keďže spolupráca v oblasti vzdelávania na európskej úrovni je dobrovoľný proces, čím sa zásadne odlišuje od oblasti zamestnanosti, politiky, ktorá je v oveľa väčšej miere vecou celého Spoločenstva;

O.  keďže zručnosti a kompetencie idú ruka v ruke a preto by sa v novom programe v oblasti zručností mala väčšmi posilniť spojitosť medzi nimi;

P.  keďže rozvoj sektorov zameraných na budúcnosť zohráva rozhodujúcu úlohu pri potrebných druhoch zručností;

Q.  keďže z prieskumu európskych zručností a pracovných miest vyplynulo, že približne 45 % dospelých pracujúcich v EÚ sa domnieva, že ich zručnosti by mohli byť lepšie rozvité alebo využité v práci;

R.  keďže podľa MOP približne 25 až 45 percent európskej pracovnej sily buď nemá dostatočnú alebo má vyššiu kvalifikáciu na prácu, ktorú vykonávajú; keďže táto situácia je vo veľkej miere spôsobená rýchlym tempom zmien v štruktúre hospodárstiev členských štátov;

S.  keďže nesúlad zručností je znepokojivý fenomén, ktorý postihuje jednotlivcov a podniky, vytvára nedostatok požadovaných zručností a nedostatok zručností je jednou z príčin nezamestnanosti(26); keďže 26 % zamestnaných dospelých v EÚ nemá zručnosti potrebné na svoju prácu;

T.  keďže viac ako 30 % vysoko kvalifikovaných mladých ľudí pracuje na pracovných miestach, ktoré nezodpovedajú ich zručnostiam a ambíciám, kým 40 % európskych zamestnávateľov uvádza, že nie sú schopní nájsť ľudí so zručnosťami, ktoré sú potrebné na ich rast a inováciu;

U.  keďže v súčasnosti má 23 % obyvateľov vo veku 20 – 64 rokov nízku úroveň vzdelania (predprimárne, primárne alebo nižšie sekundárne vzdelanie); keďže nízkokvalifikovaní jednotlivci majú menej pracovných príležitostí a sú tiež náchylnejší na neistejšiu prácu a je u nich v porovnaní s ľuďmi s vysokou kvalifikáciou dvakrát väčšia pravdepodobnosť dlhodobej nezamestnanosti(27);

V.  keďže jednotlivci s nízkou kvalifikáciou nielenže majú menšie možnosti zamestnať sa, ale sú aj zraniteľnejší voči dlhodobej nezamestnanosti a majú väčšie ťažkosti pri získavaní prístupu k službám a plnej účasti v spoločnosti;

W.  keďže jednotlivci majú často zručnosti, ktoré nie sú viditeľné, využívané alebo primerane odmeňované; keďže zručnosti získané mimo formálnych zariadení prostredníctvom pracovných skúseností, dobrovoľníctva, občianskej angažovanosti alebo iných relevantných skúseností nie sú nevyhnutne zaznamenané v kvalifikácii alebo zdokumentované, a preto sú podhodnotené;

X.  keďže kultúrny a kreatívny priemysel (KKP) prispieva k sociálnemu blahobytu, inovácii, zamestnanosti a podnecuje hospodársky rozvoj EÚ, pričom zamestnáva viac ako 12 miliónov ľudí v EÚ, čo je 7,5 % všetkých osôb celkovo zamestnaných v hospodárstve, pričom do hospodárstva prispieva 5,3 % celkovej hrubej pridanej hodnoty EÚ a ďalšími 4 % nominálneho hrubého domáceho produktu EÚ, ktorý vygenerovali špičkové priemyselné odvetvia(28);

Y.  keďže rovnosť medzi ženami a mužmi je základnou zásadou EÚ zakotvenou v zmluvách a jedným z cieľov a úloh Únie; keďže presadzovanie zásady rovnosti medzi ženami a mužmi pri každej činnosti, napr. pri prístupe ku vzdelávaniu a k odbornej príprave, je osobitným poslaním Únie;

Z.  keďže na úrovni EÚ sa skupina NEET (nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy) považuje za jednu z najzraniteľnejších skupín v rámci nezamestnanosti mladých ľudí; keďže u žien je priemerne 1,4-krát(29) väčšia pravdepodobnosť, že sa dostanú do skupiny NEET, ako u mužov, čo ešte viac poukazuje na problém rodovej diskriminácie a rovnosti od mladého veku;

AA.  keďže sociálne a emocionálne zručnosti sú spolu s kognitívnymi zručnosťami dôležité pre blahobyt a úspech jednotlivca;

AB.  keďže prístup ku kvalitnému formálnemu, informálnemu a neformálnemu vzdelávaniu, ako aj príležitosti na vzdelávanie a odbornú prípravu, musia byť právom pre všetkých v každej fáze života, aby mohli získať prierezové zručnosti, ako sú schopnosť počítať, digitálna a mediálna gramotnosť, kritické myslenie, sociálne zručnosti, znalosť cudzích jazykov a relevantné životné zručnosti; keďže v tejto súvislosti je potrebné umožniť, aby pracovníci mali čas na osobný a odborný rozvoj v kontexte celoživotného vzdelávania;

AC.  keďže je nevyhnutné, aby sa zručnosti zameriavali nielen na zvýšenie zamestnanosti, ale aj na posilnenie kapacity pre občiansku účasť a úcty k demokratickým hodnotám a tolerancii, aj ako nástroj na predchádzanie radikalizácii a intoleracii akéhokoľvek druhu;

AD.  keďže v rýchlo sa meniacom, globalizovanejšom a digitalizovanom svete sú kľúčové prierezové a prenosné zručnosti, ako sú sociálne zručnosti, medzikultúrne zručnosti, digitálne zručnosti, riešenie problémov, podnikanie a tvorivé myslenie;

AE.  keďže digitálna transformácia stále prebieha a potreby spoločnosti a trhu práce sa neustále vyvíjajú;

AF.  keďže posilňovanie digitálnych zručností a sebadôvera sú základným predpokladom budovania silných spoločností a napomáhajú jednote a integrácii v rámci EÚ;

AG.  keďže v súčasnosti čelia naše systémy vzdelávania a odbornej prípravy významnej digitálnej transformácii, ktorá ovplyvňuje procesy vzdelávania a učenia sa; keďže účinné zabezpečenie digitálnych zručností je nevyhnutné na zabezpečenie pripravenosti pracovnej sily na súčasné a budúce technologické zmeny;

AH.  keďže napriek nedávnemu zvýšeniu počtu osôb, ktoré sa zúčastňujú na digitálnom vzdelávaní alebo odbornej príprave v EÚ, je ešte stále potrebné urobiť veľa práce na zosúladenie európskeho hospodárstva s novou digitálnou érou a odstránenie rozdielov medzi počtom uchádzačov o zamestnanie a počtom neobsadených pracovných miest;

AI.  keďže je potrebné začleniť nové digitálne transformácie do systémov vzdelávania s cieľom naďalej pomáhať ľuďom, aby sa stali kritickými, istými a nezávislými; keďže sa tak však musí stať v symbióze s predmetmi, ktoré sa už vyučujú;

AJ.  keďže nadčasový program v oblasti zručností by mal byť zahrnutý do širších úvah o pracovnej gramotnosti v kontexte rastúcej digitalizácie a robotizácie európskych spoločností;

AK.  keďže prierezové kompetencie, ako sú občianske a spoločenské zručnosti a občianska náuka, by sa mali zdôrazniť popri jazyku, digitálnych a podnikateľských zručnostiach;

AL.  keďže podnikateľské zručnosti treba chápať v širšom kontexte ako zmysel pre iniciatívu, pokiaľ ide o účasť na sociálnych činnostiach a podnikateľské myslenie, a keďže by preto mali byť ďalej zdôraznené v programe v oblasti zručností ako životná zručnosť, z ktorej môžu ťažiť jednotlivci vo svojom osobnom a pracovnom živote, pričom je prínosom aj pre komunity;

AM.  keďže na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho hospodárskeho rastu a pracovných miest pre mladých ľudí je potrebné podporovať v EÚ odbornosť v oblasti vedy, technológií, inžinierstva a matematiky (STEM);

AN.  keďže sa očakáva, že dopyt po odborníkoch a pridružených odborníkoch zo sektorov STEM sa odteraz do roku 2025 zvýši o približne 8 %, čo je oveľa viac, než priemerná 3 % prognóza rastu pre všetky povolania; keďže sa očakáva, že zamestnanosť v sektoroch príbuzných STEM sa odteraz do roku 2025 zvýši približne o 6,5 %(30);

AO.  keďže zlý obraz a klesajúca atraktívnosť odborného vzdelávania a prípravy (ďalej len „OVP“) spolu s nekvalitným OVP v niektorých členských štátoch odrádza študentov od toho, aby začali budovať kariéru v perspektívnych oblastiach a odvetviach s nedostatkom pracovnej sily;

AP.  keďže pri riešení otázky zručností, najmä nesúladu zručností a pracovných príležitostí, je potrebné zohľadniť špecifické problémy, ktorým čelia vidiecke oblasti;

AQ.  keďže sektor ekológie bol počas recesie jedným z hlavných čistých tvorcov pracovných miest v Európe a mal by sa ďalej podporovať v programe v oblasti zručností;

AR.  keďže starnúca populácia v Európe zvyšuje dopyt po odborníkoch v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti a zdravotníckych služieb;

AS.  keďže rodiny zohrávajú kľúčovú úlohu pri pomoci deťom osvojiť si základné zručnosti;

Rozvoj zručností pre život a zručnosti pre prácu

1.  víta oznámenie Komisie s názvom Nový program v oblasti zručností pre Európu – Spolupráca na posilnení ľudského kapitálu, zamestnateľnosti a konkurencieschopnosti prijaté v júni 2016;

2.  uznáva, že vzdelávanie a odborná príprava patria do právomoci členských štátov a že EÚ môže iba podporovať, koordinovať alebo dopĺňať opatrenia členských štátov;

3.  domnieva sa, že EÚ potrebuje zmenu v základnej predstave, pokiaľ ide o ciele a fungovanie vzdelávacieho sektora; súhlasí so zameraním sa na modernizáciu európskych systémov vzdelávania a odbornej prípravy v súlade s rýchlo sa meniacim hospodárskym, technologickým a sociálnym prostredím a zabezpečením prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu vo všetkých fázach;

4.  poznamenáva, že hoci sú potreby zručností dynamické, balík zručností je zameraný najmä na okamžité potreby trhu práce; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam úzkej spolupráce s Európskym strediskom pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop) pre predvídanie potrieb zručností a vytvorenie celoeurópskeho nástroja na prognózovanie potrieb zručností a celoživotného vzdelávania s cieľom prispôsobiť sa novým situáciám na trhu práce a zlepšiť adaptabilitu jednotlivcov, aktívne občianstvo a sociálne začlenenie;

5.  vyzýva členské štáty, aby zamerali pozornosť nielen na zamestnateľnosť, zručnosti, čítanie, písanie a počítanie, digitálnu a mediálnu gramotnosť, ale aj na zručnosti, ktoré sú relevantné pre spoločnosť v širšom zmysle, ako sú prevoditeľné, prierezové a tzv. mäkké zručnosti (vodcovstvo, sociálne a medzikultúrne zručnosti, manažment, podnikateľské a finančné vzdelávanie, dobrovoľníctvo, znalosť cudzích jazykov, vyjednávanie) v rámci svojich vzdelávacích a školiacich programov a osnov a aby si za prioritu stanovili ďalší rozvoj programov odborného vzdelávania a prípravy týchto spôsobilostí, spolu s posilňovaním európskeho remeselníctva;

6.  požaduje, aby všetci mali právo na skutočný prístup k zručnostiam, a to v každej fáze svojho života, s cieľom získať základné zručnosti pre 21. storočie;

7.  uznáva hodnotu internacionalizácie vzdelávania a zvyšujúci sa počet študentov a zamestnancov, ktorí sa zúčastňujú na programoch mobility; v tejto súvislosti víta úlohu programu Erasmus+;

8.  ďalej konštatuje, že viaceré štúdie preukázali, že mobilita dáva ľuďom osobitné odborné zručnosti, ako aj prierezové a prevoditeľné zručnosti, ako napríklad kritické myslenie a podnikavosť, a poskytuje im lepšie kariérne možnosti; uznáva, že súčasný rozpočet EÚ určený na mobilitu v oblasti vzdelávania nemusí stačiť na dosiahnutie cieľa 6 % mobility v oblasti vzdelávania do roku 2020;

9.  nabáda členské štáty, aby ďalej rozvíjali možnosť medzisektorovej mobility na školách ako celku; zdôrazňuje, že mobilita OVP potrebuje väčšiu podporu a propagáciu a že v kontexte mobility by sa osobitná pozornosť mala venovať cezhraničným regiónom;

10.  poukazuje na to, že vzdelávanie a odborná príprava by mali prispieť k osobnému rozvoju a rastu mladých ľudí, aby boli aktívnymi a zodpovednými občanmi pripravenými žiť a pracovať v technologicky vyspelom a globalizovanom hospodárstve, a mal by im poskytovať hlavný súbor kompetencií pre celoživotné vzdelávanie, definovaný ako kombinácia znalostí, zručností a postojov potrebných pre osobné naplnenie a rozvoj, aktívne občianstvo a zamestnanosť;

11.  zdôrazňuje, že kvalita vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve (VSRD) sú zásadnými predpokladmi pre rozvoj zručností;

12.  konštatuje, že zodpovednosť za poskytovanie vzdelávania a starostlivosti nesú členské štáty a vyzýva ich na zvýšenie kvality a rozšírenie prístupu k VSRD a na riešenie nedostatočnej infraštruktúry, ktorá by ponúkala kvalitné a dostupné zariadenia starostlivosti o deti pre všetky príjmové kategórie, ako aj zváženie poskytovania voľného prístupu rodinám žijúcim v chudobe a sociálnom vylúčení;

13.  zdôrazňuje, že kreativita a inovácia sa v hospodárstve EÚ stávajú hnacími faktormi a mali by byť zahrnuté do stratégií vnútroštátnej a európskej politiky;

14.  víta cieľ nového programu v oblasti zručností urobiť z OVP prvú voľbu pre študentov, ktorá bude odzrkadľovať dopyt na trhu práce a bude súvisieť s budúcimi pracovnými povinnosťami prostredníctvom zapojenia zamestnávateľov do tvorby a poskytovania študijných programov;

15.  nabáda členské štáty, aby zašli nad rámec čistej podpory „správnych zručností potrebných na výkon povolania“ a zamerali sa aj na aspekty vzdelávania, ktoré sú viac založené na práci a praktickejšie a ktoré podporujú podnikateľské zmýšľanie, inovatívnosť a kreatívnosť, kritické myslenie, chápu pojem udržateľnosti, pričom kladú dôraz na základné práva a hodnoty, ako sú ľudská dôstojnosť, sloboda, demokracia, tolerancia a rešpekt, a aby sa plne zúčastňovali na demokratickom procese a sociálnom živote;

16.  domnieva sa však, že je potrebné prijať holistický prístup k vzdelávaniu a rozvoju zručností, ktorý stavia študenta do centra tohto procesu, ako aj zabezpečiť dostatok investícií do politík v oblasti celoživotného vzdelávania; okrem toho je presvedčený, že vzdelávanie a odborná príprava musia byť prístupné a cenovo dostupné pre všetkých a treba vyvinúť ešte viac úsilia na začlenenie tých najzraniteľnejších skupín osôb;

17.  nabáda členské štáty, aby do úvah o zručnostiach potrebných pre život užšie zapojili občiansku spoločnosť, odborníkov a rodiny so skúsenosťami z terénu;

18.  povzbudzuje členské štáty, aby sa zamerali aj na boj proti rodovým stereotypom, keďže ženy predstavujú 60 % čerstvých absolventov; zdôrazňuje však, že ich miera zamestnanosti je nižšia ako u mužov a že sú nedostatočne zastúpené v mnohých odvetviach;

19.  nabáda členské štáty, aby lepšie zosúladili zručnosti s pracovnými miestami na trhu práce, a najmä zavádzali kvalitnú učňovskú prípravu, ktorá ľuďom pomôže stať sa flexibilnými vo vzdelávaní a neskôr na trhu práce;

20.  uznáva hodnotu duálnych systémov vzdelávania(31), ale poukazuje na to, že členský štát nemôže slepo kopírovať systém používaný v inom členskom štáte; požaduje výmenu modelov osvedčených postupov, do ktorých budú zapojení sociálni partneri;

21.  v tejto súvislosti pripomína potrebu lepšej spolupráce medzi členskými štátmi, aby sa učili z najlepších postupov, ktoré vedú k nižšej miere nezamestnanosti, ako je napríklad učňovská príprava a celoživotné vzdelávanie;

22.  poukazuje na úlohu strediska Cedefop, ktorého jednou z hlavných úloh je spojiť vedúcich politických predstaviteľov, sociálnych partnerov, výskumných pracovníkov a odborníkov z praxe, s cieľom vymieňať si nápady a skúsenosti, a to aj prostredníctvom rozvoja odvetvových ‑platforiem;

23.  zdôrazňuje, že kultúra, kreativita a umenie výrazne prispievajú k osobnému rozvoju, zamestnanosti a rastu v celej EÚ, prinášajú inováciu, podnecujú súdržnosť, posilňujú medzikultúrne vzťahy, vzájomné porozumenie a zachovanie európskej identity, kultúry a hodnôt; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili svoju podporu pre kultúrny a kreatívny priemysel s cieľom uvoľniť a plne preskúmať ich potenciál;

24.  zdôrazňuje, že súčasný počet prichádzajúcich migrantov, utečencov a žiadateľov o azyl do EÚ si vyžaduje vytvorenie trvalejšieho prístupu vo vzťahu k štátnym príslušníkom tretích krajín vrátane posúdenia ich zručnosti, kompetencií a znalostí, ktoré musia byť viditeľné, ako aj vytvorenie mechanizmu na uznávanie a validáciu zručností;

25.  pripomína, že noví pracovníci prinášajú nové zručnosti a znalosti a požaduje vytvorenie nástrojov, ktoré budú poskytovať informácie vo viacerých jazykoch o existujúcich príležitostiach formálneho a neformálneho vzdelávania, odbornej prípravy, stáží a dobrovoľníckej práce; domnieva sa, že je dôležité posilňovať dialóg medzi kultúrami s cieľom uľahčiť migrantom, utečencom a žiadateľom o azyl vstup na trh práce a začleniť sa do spoločnosti;

26.  víta návrhy Komisie týkajúce sa nástroja v oblasti zručností pre štátnych príslušníkov tretích krajín a vyjadruje nádej na rýchly pokrok v rámci tohto úsilia; odporúča, aby nový program v oblasti zručností pre Európu bol vo svojom prístupe k zručnostiam migrantov konzistentný s akčným plánom pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín; zdôrazňuje, že by sa mal zaujať komplexnejší prístup k zvyšovaniu kvalifikácie migrantov, a to aj prostredníctvom sociálneho podnikania, občianskej výchovy a informálneho učenia sa, a že by sa pozornosť nemala sústreďovať len na transparentnosť, porovnateľnosť a včasné vytváranie profilov zručností a kvalifikácií migrantov;

27.  domnieva sa, že na zastavenie úniku mozgov je potrebné skoordinovať opatrenia tým, že sa určia vhodné opatrenia pre využitie dostupných zručností, s cieľom predchádzať strate ľudského kapitálu v rôznych európskych krajinách;

28.  pripomína, že investovanie do kapacity súčasného vzdelávania ovplyvní kvalitu pracovných miest v súčasnosti aj budúcnosti, kvalifikáciu pracovníkov, sociálny blahobyt a demokratickú účasť v spoločnosti;

29.  vyzýva členské štáty, aby riešili otázku starnutia obyvateľstva podporou rozvoja zručností, ktoré súvisia so zdravím, pohodou a prevenciou chorôb;

Úloha vzdelávania pri znižovaní nezamestnanosti, sociálneho vylúčenia a chudoby

30.  domnieva sa, že konkurencieschopnosť, hospodársky rast a sociálna súdržnosť EÚ vo veľkej miere závisia od systémov vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré ľuďom zabránia zaostávať;

31.  trvá na tom, že vzdelávanie a odborná príprava sú nielen zásadným faktorom na zvýšenie zamestnateľnosti, ale aj na posilnenie osobného rozvoja, sociálneho začlenenia a súdržnosti, aktívneho občianstva, takže sa domnieva, že rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelaniu a primerané investovanie do zručností a spôsobilostí sú veľmi dôležité na boj proti vysokej miere nezamestnanosti a sociálnemu vylúčeniu, najmä najzraniteľnejších a najviac znevýhodnených skupín (NEET, dlhodobo nezamestnaní, ľudia s nízkou kvalifikáciou, utečenci, zdravotne postihnutí); pripomína, že v tejto súvislosti má obrovský význam skutočný odhad budúcich potrebných zručností;

32.  so znepokojením vyjadruje poľutovanie nad tým, že investície do vzdelávania stále zaostávajú a že následné škrty v rozpočte určenom na vzdelávanie ovplyvňujú najviac tých študentov a dospelých, ktorí majú znevýhodnené sociálno-ekonomické zázemie;

33.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad skutočnosťou, že v období 2010 – 2014 sa investície do vzdelávania a odbornej prípravy v EÚ ako celku znížili o 2,5 %(32); zdôrazňuje, že aby vzdelávanie plnilo svoju úlohu pri riešení nezamestnanosti, sociálneho vylúčenia a chudoby, sú nevyhnutné verejné systémy vzdelávania s primeranými zdrojmi;

34.  zdôrazňuje, že podľa vyjadrení OECD(33) vzdelanejší ľudia prispievajú k demokratickejšej spoločnosti a udržateľnému hospodárstvu, sú menej závislí od verejnej pomoci a menej zraniteľní hospodárskym poklesom; poukazuje preto na to, že investície do kvalitného vzdelávania a inovácie nie sú iba kľúčom k boju proti nezamestnanosti, chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ale aj na to, aby EÚ úspešne konkurovala na globálnych trhoch; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby obnovili verejné investície aspoň na úroveň spred krízy, do raného, primárneho a sekundárneho vzdelávania pre všetkých, a najmä pre deti zo znevýhodneného prostredia;

35.  poukazuje na to, že prístup k možnostiam vzdelávania a odbornej prípravy musí byť právom pre každého, v každej fáze života na získanie prierezových zručností, ako sú schopnosť počítať, digitálna a mediálna gramotnosť, kritické myslenie, sociálne zručnosti a relevantné zručnosti potrebné pre život; zastáva názor, že program v oblasti zručností je krokom správnym smerom, ktorý podporí spoločný záväzok voči spoločnej vízii o zásadnom význame politík v oblasti celoživotného vzdelávania;

36.  zdôrazňuje úlohu externých združení a mimovládnych organizácií, pokiaľ ide o poskytovanie ďalších zručností a sociálnych kompetencií deťom, ako sú umenie alebo ručné práce, a napomáhanie integrácii, lepšiemu chápaniu svojho okolia a solidarity pri vzdelávaní a v živote, ako aj zlepšovanie vzdelávacích kompetencií celých tried;

37.  pripomína, že osoby so zdravotným postihnutím majú osobitné požiadavky, a preto potrebujú pri získavaní zručností vhodnú podporu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri vykonávaní nového programu v oblasti zručností zaujali inkluzívny prístup pri tvorbe politiky v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, a to aj prostredníctvom výučby podporného personálu, ako aj sprístupnením informácií týkajúcich sa zručností, odbornej prípravy a možnosti financovania pre čo najširšie skupiny ľudí, a to s prihliadnutím na rôzne druhy zdravotného postihnutia; trvá na tom, že v záujme podpory ich účasti na trhu práce je pre mnohých ľudí so zdravotným postihnutím podnikanie reálnou možnosťou; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že je dôležité zlepšiť digitálne zručnosti ľudí s postihnutím, ako aj zásadnú úlohu, ktorú zohrávajú dostupné technológie;

38.  konštatuje, že hoci sa viac uznáva potenciál kvalitného vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve na zníženie predčasného ukončenia školskej dochádzky a na položenie pevného základu na ďalšie učenie, programu v oblasti zručností chýba vízia do budúcna zameraná na skoršie fázy vzdelávania; vyzýva preto členské štáty, aby jednak investovali do kvalitného vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve v záujme zlepšenia jeho kvality a rozšírenia prístupu k nemu, a zároveň prijímali opatrenia zamerané na zníženie predčasného ukončovania školskej dochádzky;

39.  vyzýva členské štáty, aby predovšetkým prijali kvalitný rámec pre VSRD z roku 2014(34) a trvá na tom, že musia byť k dispozícii príslušné programy, ktoré mladým ľuďom, ktorí predčasne odišli zo základnej alebo strednej školy, poskytnú novú šancu; považuje dokončenie stredoškolského vzdelania za potrebné;

40.  poukazuje na to, že vzdelávanie by nemalo poskytovať len zručnosti a kompetencie dôležité pre potreby trhu práce, ale tiež prispievať k osobnému rozvoju a rastu mladých ľudí s cieľom vytvoriť z nich aktívnych a zodpovedných občanov;

41.  vyzýva členské štáty, aby nasmerovali investície do inkluzívneho vzdelávania, ktoré bude reagovať na spoločenské výzvy a zabezpečí rovnaký prístup a príležitostí pre každého vrátane mladých ľudí z rôznych sociálno-ekonomických zázemí, ako aj pre zraniteľné a znevýhodnené skupiny;

42.  vyzýva členské štáty, aby v záujme lepšieho začlenenia rizikových skupín na trhu práce rozšírila príležitosti na vzdelávanie a odbornú prípravu druhej šance;

43.  víta návrhy Komisie týkajúce sa opatrení v oblasti rozvoja zručností na zníženie nerovnosti v oblasti vzdelávania a znevýhodnení počas celého života osoby, čo má európskym občanom umožniť účinný boj proti nezamestnanosti a zabezpečenie konkurencieschopnosti a inovácie v Európe, ale upozorňuje na viaceré administratívne prekážky, ktoré brzdia pokrok pri dosahovaní týchto cieľov v súvislosti s mobilitou, uznávaním kvalifikácií a sociálnym rozmerom;

44.  v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby zabezpečili dobré fungovanie informačného systému o vnútornom trhu (IMI), aby tento systém umožňoval lepšiu výmenu údajov a posilňoval administratívnu spoluprácu bez toho, aby sa vytvorila zbytočná administratívna záťaž, aby zaviedli jednoduchšie a rýchlejšie postupy uznávania odborných kvalifikácií a požiadaviek na kontinuálny profesijný rozvoj kvalifikovaných pracovníkov pre prácu v inom členskom štáte, a aby predchádzali všetkým druhom diskriminácie;

45.  vyzýva Komisiu a najmä členské štáty, aby zraniteľným občanom uľahčovali prístup k rozvoju zručností posúdením potreby vytvoriť osobitné nástroje, ako sú napríklad miestne informačné strediská EÚ a osobitné ukazovatele v rámci kľúčových kompetencií, aby sa zohľadnili potreby znevýhodnených skupín;

Podpora možností celoživotného vzdelávania

46.  zdôrazňuje dôležitosť celoživotného vzdelávania pre osobnostný rozvoj pracovníkov, ktorého súčasťou je informovanosť v neustále sa meniacich pracovných podmienkach(35) a vytvorenia príležitostí pre všetkých s cieľom podporovať v Európe kultúru vzdelávania v každom veku; nabáda Komisiu a členské štáty na podporu a investovanie do celoživotného vzdelávania, najmä v krajinách s mierou účasti pod referenčnou hodnotou 15 %;

47.  so znepokojením berie na vedomie neprijateľnú situáciu 70 miliónov Európanov, ktorým chýbajú základné zručnosti; víta preto iniciatívu s názvom Cesta zvyšovania úrovne zručností a trvá na jej urýchlenej realizácii a monitorovaní; okrem toho vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podnecovali pokračujúci prístup ku zvyšovaniu zručností, nadstavbovej odbornej príprave a celoživotnému vzdelávaniu zavádzaním rozličných schém pre rozšírený prístup a motiváciu, prispôsobených individuálnym potrebám každého členského štátu, a to tak pre nezamestnané, ako aj zamestnané osoby;

48.  domnieva sa, iniciatíva Cesta zvyšovania úrovne zručností by mala zahŕňať individuálne posúdenie vzdelávacích potrieb, ponuku kvalitného vzdelávania, ako aj systematické potvrdzovanie nadobudnutých zručností a schopností a umožňovať ich jednoduché uznanie na trhu práce; poukazuje na potrebu zabezpečenia rozšíreného prístupu k širokopásmovému pripojeniu s cieľom umožniť digitálnu gramotnosť; považuje za poľutovaniahodné, že sa Európsky parlament nezapojil do formovania tejto iniciatívy;

49.  zdôrazňuje, že za rozvoj sektorových a špecifických zručností musia niesť spoločnú zodpovednosť poskytovatelia vzdelávania, zamestnávatelia a odborové zväzy, a preto by členské štáty mali zabezpečiť úzky dialóg so sociálnymi partnermi; trvá na tom, že všetky zainteresované strany by mali byť zapojené do procesu odbornej prípravy, jej navrhovania a vykonávania s cieľom poskytovať ľuďom potrebné zručnosti počas ich kariéry a v záujme zabezpečenia konkurencieschopnosti podnikov, pričom sa zároveň bude podporovať osobnostný rozvoj, kvalitné zamestnanie, kariérny postup a rozvoj;

50.  zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať komplexné systémy vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom poskytnúť študentom rôzne typy zručností: základné zručnosti (gramotnosť, schopnosť počítať a digitálne zručnosti); pokročilé všeobecné zručnosti (napríklad riešenie problémov a učenie sa); profesionálne, technické, špecifické zamestnanecké alebo odvetvové zručnosti; a sociálno-emočné zručnosti;

51.  zdôrazňuje, že pochopenie osobitných potrieb jednotlivcov s nízkou kvalifikáciou a poskytnutie im odbornej prípravy na mieru je zásadným krokom pri vytváraní účinnejších programov odbornej prípravy; pripomína, že reaktívnosť a prispôsobivosť z hľadiska získaných skúseností a meniacich sa okolností sú kľúčovými prvkami účinného vzdelávacieho procesu;

52.  trvá na tom, že dosah a usmernenia pre ľudí v znevýhodnených situáciách vrátane osôb so zdravotným postihnutím, dlhodobo nezamestnaných a nedostatočne zastúpených skupín, ktoré nemusia byť informované o výhodách zvyšovania úrovne svojich zručností alebo o možnostiach rekvalifikácie alebo zvýšenia kvalifikácie, má pre úspech takejto iniciatívy zásadný význam;

53.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podnikli cielené kroky v oblasti rekvalifikácie a potvrdzovania zručností rodičov, ktorí sa vracajú do práce po uplynutí obdobia starostlivosti o závislých členov rodiny;

54.  žiada aktívne zapojenie a dialóg všetkých zainteresovaných strán nielen na národnej a európskej úrovni, ale aj na miestnej a regionálnej úrovni, aby sa riešili situácie a plnili potreby skutočného trhu práce;

55.  pripomína potrebu zahrnúť celoživotné vzdelávanie do širšieho kontextu pracovnej gramotnosti;

Posilnenie väzieb medzi vzdelávaním a zamestnaním

56.  pripomína, že na podporu udržateľného rastu, sociálnej súdržnosti, tvorby pracovných miest, inovácie a podnikateľstva, najmä pre MSP a remeslá, je nevyhnutné odstránenie nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily a nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami na trhu práce a rozvoj príležitostí pre sociálnu mobilitu, a to aj v prípade odbornej prípravy a učňovského vzdelávania; podnecuje preto členské štáty, aby podporovali profesionálne vzdelávanie v súlade s hospodárskymi požiadavkami;

57.  zdôrazňuje, že je potrebné usilovať sa o pružnejší, individuálnejší a personalizovanejší(36) prístup ku kariérnemu rastu a celoživotnému vzdelávaniu a odbornej príprave v osobnej kariérnej dráhe, a uznáva úlohu, ktorú môžu zohrávať verejné a aj súkromné zainteresované strany pri zabezpečení toho, a pritom uznáva, že usmerňovanie a poradenstvo, ktoré sa zameriavajú na individuálne potreby a preferencie na hodnotenie a rozšírenie individuálnych zručností, musia byť základným prvkom politík v oblasti vzdelávania a zručností od raného štádia;

58.  vyzýva členské štáty, aby spoločne so sociálnymi partnermi rozvíjali a zavádzali politiky umožňujúce študijné voľno a voľno na odbornú prípravu, ako aj pracovné stáže; vyzýva ich, aby vzdelávanie v rámci práce a mimo nej vrátane plateného voľna na účely odbornej prípravy sprístupnili všetkým pracovníkom, a najmä tým, ktorí sa nachádzajú v znevýhodnenej situácii, s dôrazom na zamestnankyne;

59.  zdôrazňuje, že akékoľvek politiky v oblasti zručností by mali zohľadňovať nielen transformácie, ktoré prebiehajú na trhu prácu, ale mali by tiež zabezpečiť, aby boli dostatočne univerzálne na to, aby rozvíjali schopnosť pracovníkov učiť sa a uľahčili ich adaptáciu na výzvy v budúcnosti;

60.  zdôrazňuje, že rozvoj zručností musí byť spoločnou úlohou poskytovateľov vzdelávania a zamestnávateľov; trvá na tom, že priemysel/zamestnávatelia by mali byť zapojení do poskytovania potrebných zručností a odbornej prípravy ľudí, aby boli podniky konkurencieschopné, a zároveň sa zdvihlo sebavedomie ľudí;

61.  pripomína, že na zlepšenie zamestnateľnosti, inovácie a aktívneho občianstva vrátane ekologického občianstva musia ísť základné zručnosti ruka v ruke s ostatnými zásadnými kompetenciami a postojmi: kreativitou, zameraním na prírodu, zmyslom pre iniciatívu, znalosťami cudzích jazykov, kritickým myslením, a to aj prostredníctvom elektronickej a mediálnej gramotnosti a zručností, ktoré odrážajú rastúce sektory;

62.  kladie dôraz na veľký potenciál obnoviteľných zdrojov energie v oblasti inovácií a zamestnanosti a na úsilie o dosiahnutie väčšej efektívnosti využívania zdrojov a energetickej účinnosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby s ohľadom na príležitosti týkajúce sa vzdelávania a zamestnanosti brali pri vykonávaní nového programu v oblasti zručností do úvahy energetické a environmentálne otázky;

63.  zdôrazňuje, že pracujúcim študentom, učňom a zamestnancom treba poskytovať osobitne prispôsobenú podporu, aby sa zabezpečilo začlenenie všetkých jednotlivcov na trhu práce;

64.  uznáva význam podporovania učňovskej prípravy učením sa prácou ako jedného z nástrojov na ďalšiu podporu začlenenia jednotlivcov do trhu práce, t. j. zavedením mostov/výmeny kompetencií medzi generáciami;

65.  poznamenáva, že učňovská príprava, stáže a odborná príprava na získanie osobitných zručností sa považujú za najefektívnejšie typy odbornej prípravy, pokiaľ ide o predchádzanie tomu, aby sa z mladých ľudí opäť stali NEET; poznamenáva, že bolo zdôraznené, že duálny systém odborného a akademického vzdelávania a odbornej prípravy znižuje skupinu NEET tým, že väčšiemu počtu mladých ľudí umožňuje zotrvať vo vzdelávaní/odbornej príprave a pomáha im tým, že zvyšuje šance na ich zamestnanie a pravdepodobnosť ich hladšieho prechodu do zamestnania/kariérneho postupu; zdôrazňuje, že makroekonomická analýza uvádza, že kombináciou duálneho systému vzdelávania a odbornej prípravy a aktívnych politík trhu práce sa dajú dosiahnuť najlepšie výsledky;

66.  vyzýva členské štáty, aby MSP poskytli podporu pre pracovné školenie v rámci spoločnosti a rozvoj zručností;

67.  požaduje prijatie konkrétnych opatrení na uľahčenie prechodu mladých ľudí zo vzdelávania do práce zabezpečením kvalitných a platených stáží a učňovskej prípravy, ktorými sa im poskytne praktická odborná príprava priamo na mieste, alebo cezhraničných výmenných programov, ako Erasmus pre mladých podnikateľov, ktoré mladým ľuďom umožňujú využiť svoje vedomosti a talent v praxi a mať primeraný súbor sociálnych a hospodárskych práv a prístup k primeranej zamestnaneckej a sociálnej ochrane, ako sa stanovuje vo vnútroštátnych právnych predpisoch a praxi a rovnako, ako je to aj v prípade dospelých pracovníkov; žiada členské štáty, aby MSP osobitne podporili v tom smere, aby aj tieto podniky boli schopné využívať stážistov a alternantov;

68.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili kvalitný rámec, ktorý neumožní využívať stáže a učňovskú prípravu ako lacnú alebo bezplatnú prácu; poukazuje na to, že pochopenie kľúčových noriem v oblasti zdravia a bezpečnosti, a práva na pracovisku sú takisto dôležité pri rozvoji kvalitných pracovných miest a pri predchádzaní vykorisťovania; na tento účel vyzýva členské štáty, aby vytvorili vnútroštátne právne rámce kvality pre stáže a odbornú prípravu, a aby zabezpečili najmä ochranu pracovných miest a primerané krytie vo forme sociálneho zabezpečenia;

69.  vyzýva Komisiu, aby predložila kvalitný rámec pre učňovskú prípravu a vyzýva členské štáty, aby ho schválili(37);

70.  domnieva sa, že v záujme predvídania budúcich potrieb zručností je nutné aktívne zapojiť do činnosti na všetkých úrovniach občiansku spoločnosť, najmä mladých ľudí, sociálnych partnerov a poskytovateľov vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj špecializované podporné služby, a to predovšetkým pri príprave, realizácii a hodnotení programov odbornej kvalifikácie, ktoré zabezpečujú skutočný a efektívny prechod od formálneho vzdelávania k učeniu sa prácou a ku kvalitnému zamestnaniu;

71.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby boli kvalifikácie pre zamestnávateľov zmysluplné, a to prostredníctvom zapojenia subjektov na trhu práce do ich návrhu;

Zásadná úloha neformálneho a informálneho vzdelávania

72.  kladie dôraz na význam potvrdzovania neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa na oslovenie a posilnenie postavenia vzdelávajúcich sa osôb; uznáva, že to je osobitne zjavné v prípadoch tých, ktorí sú v zraniteľnej alebo znevýhodnenej situácii, ako sú nízkokvalifikovaní pracovníci alebo utečenci, ktorí potrebujú prioritný prístup k opatreniam potvrdzovania;

73.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že zamestnávatelia a poskytovatelia formálneho vzdelávania neuznávajú dostatočne hodnotu a relevantnosť zručností, spôsobilostí a znalostí získaných prostredníctvom neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu pracovať na odstránení nedostatočnej informovanosti o potvrdzovaní medzi všetkými príslušnými zainteresovanými stranami;

74.  uznáva, že nedostatočná porovnateľnosť a jednotnosť postupov potvrdzovania v krajinách EÚ, najmä pre poskytovateľov odborného vzdelávania a prípravy, predstavuje ďalšiu prekážku; okrem toho uznáva, že poskytovanie skutočného prístupu, uznanie a finančná podpora zostávajú skutočnou výzvou, najmä pre znevýhodnené skupiny, ako sú jednotlivci s nízkou kvalifikáciou, ktorí potrebujú prioritný prístup k potvrdzovaniu;

75.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili informovanosť o možnostiach potvrdzovania; v tejto súvislosti víta pokrok dosiahnutý v uplynulých rokoch v súvislosti s vykonávaním odporúčania Rady o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa do roku 2018; zastáva však názor, že je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie na stanovenie príslušných právnych rámcov a vytvorenie komplexných stratégií potvrdzovania v záujme jeho umožnenia;

76.  pripomína, že mnohé existujúce európske nástroje transparentnosti, ako je napríklad európsky kvalifikačný rámec (ďalej len „EKR“) alebo Európsky systém kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ďalej len „ECVET“), boli vytvorené izolovane; zdôrazňuje, že na to, aby jednotlivci mohli lepšie vyhodnotiť svoj pokrok a príležitosti a zužitkovať výsledky vzdelávania získané v rôznych kontextoch, musia byť lepšie koordinovaní a podporovaní zo strany systémov zabezpečenia kvality, ako aj zaradení do rámca vnútroštátnych kvalifikácií v záujme budovania dôvery naprieč sektormi a medzi subjektmi vrátane zamestnávateľov;

77.  trvá na tom, že je potrebné presunúť zameranie na úlohu neformálneho vzdelávania, ktoré je kľúčom na posilnenie postavenia ľudí, a najmä najviac zraniteľných a znevýhodnených ľudí vrátane ľudí s osobitnými potrebami a znevýhodnených ľudí, ľudí, ktorí majú nízku kvalifikáciu a majú obmedzené možnosti prístupu k formálnemu vzdelávaniu; je presvedčený, že poskytovatelia neformálneho vzdelávania a MVO majú dobrú možnosť osloviť znevýhodnené skupiny mimo formálneho vzdelávacieho systému, a mala by sa lepšie podporovať ich úloha, aby sa zabezpečilo, že tí, ktorí to najviac potrebujú, budú mať prospech z programu v oblasti zručností;

78.  uznáva význam dobrovoľníctva ako jedeného z nástrojov na získanie znalostí, skúseností a zručností v záujme zvýšenia zamestnateľnosti a získania odbornej kvalifikácie;

79.  zdôrazňuje, že neformálne vzdelávanie prostredníctvom dobrovoľníctva zohráva veľmi dôležitú úlohu pri stimulovaní rozvoja prenosných znalostí, medzikultúrnych kompetencií a životných zručností, ako sú tímová práca, kreatívnosť a iniciatívnosť, a pritom posilňuje sebaúctu a motiváciu učiť sa;

80.  ďalej zdôrazňuje význam informálnych vzdelávacích programov, športových aktivít a medzikultúrneho dialógu s cieľom aktívne zapájať občanov do spoločenských a demokratických procesov tak, aby boli menej zraniteľní voči propagande vedúcej k radikalizácii; zdôrazňuje, že informálne učenie sa a neformálne vzdelávanie zohrávajú kľúčovú úlohu pri začleňovaní osôb, ktoré sú najviac vylúčené z trhu práce a sú teda zraniteľné; vyzýva v tejto súvislosti členské štáty, aby úplne a včas vykonávali odporúčania Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia;

81.  vyzdvihuje hodnotu prierezových zručností získaných prostredníctvom športu ako súčasti neformálneho a informálneho vzdelávania a naďalej zdôrazňuje súvislosť medzi zamestnateľnosťou, vzdelávaním a odbornou prípravou v športe;

82.  zdôrazňuje, že informálne a neformálne prostredie poskytuje aj príležitosti na aktívnu podporu spoločných hodnôt slobody, tolerancie a nediskriminácie, vzdelávania o občianstve, udržateľnosti a ľudských právach, vrátane práv žien a detí;

83.  vyzýva členské štáty, aby zavádzali postupy uznávania výsledkov informálneho učenia sa a neformálneho vzdelávania na zabezpečenie úspechu cesty zvyšovania úrovne zručností a s využitím osvedčených postupov tých členských štátov, ktoré už majú takéto nástroje k dispozícii(38); v tejto súvislosti berie na vedomie význam politickej reakcie zameranej na skupiny, ktoré sú najviac vzdialené od trhu práce;

84.  zdôrazňuje, že informálne a neformálne prostredie, ktoré sa bežne využíva pri vzdelávaní komunity a práci so skupinami, ktoré sú nedostatočne zastúpené pri poskytovaní bežného akademického vzdelávania a vzdelávania dospelých, zohráva kľúčovú úlohu pri začleňovaní marginalizovaných a zraniteľných osôb; v tejto súvislosti potvrdzuje potrebu zohľadniť perspektívy a potreby žien a dievčat, ľudí so zdravotným postihnutím, LGBTI osôb, migrantov a utečencov a ľudí z etnických menšín;

85.  zdôrazňuje význam kariérneho poradenstva pri podpore jednotlivcov s nízkou kvalifikáciou; v tejto súvislosti berie na vedomie význam kapacity a kvality verejných a súkromných služieb zamestnanosti členských štátov;

86.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili zavedenie spoločných nástrojov na hodnotenia zručností v nadväznosti na rámec Europass;

87.  vyzýva členské štáty, aby ďalej rozvíjali systémy potvrdzovania a zvýšili informovanosť o dostupných službách potvrdzovania; nabáda ich, aby vybudovali dostupnejšie, atraktívnejšie a otvorenejšie spôsoby ďalšieho vzdelávania, napr. formou pokračovania v OVP;

Podpora digitálnych zručností, zručností v oblastiach vedy, technológie, inžinierstva a matematiky a podnikateľských zručností

88.  upriamuje pozornosť na skutočnosť, že v dnešnej spoločnosti je zabezpečenie základných digitálnych zručností nevyhnutným predpokladom pre osobné a profesionálne naplnenie, ale domnieva sa, že je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie na vybavenie ľudí osobitnými digitálnymi kompetenciami, aby mohli využívať digitálne technológie inovačným a kreatívnym spôsobom;

89.  zdôrazňuje, že je potrebné posúdiť zručnosti potrebné pre nové technológie a podporovať rozvoj príslušných zručností, ktoré sú vyhľadávané podnikmi so strednou kapitalizáciou, mikro, malými a strednými podnikmi; dôrazne poukazuje na to, že rozvoj zručností v digitálnej ére sa uskutočňuje v kontexte rýchlych zmien, ktoré môžu destabilizovať trh práce; z toho dôvodu by sa malo zaviesť celoživotné vzdelávanie, ktoré by túto zmenu sprevádzalo;

90.  domnieva sa, že vzdelávanie v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (ďalej len „STEM“) by malo mať väčší význam z hľadiska zlepšovania digitálneho vzdelávania a učenia; poukazuje na úzku spojitosť medzi tvorivosťou a inováciou, a preto vyzýva na začlenenie umeleckého a tvorivého učenia do vzdelávacieho programu v oblasti vedy, technológií, inžinierstva a matematiky a domnieva sa zároveň, že dievčatá a mladé ženy by sa už od útleho veku mali podporovať v ich záujme o štúdium predmetov v oblasti STEM;

91.  trvá na potrebe začleniť nové technológie do procesu vzdelávania a vyučovania, ako aj uľahčení vzdelávania prostredníctvom praktických a reálnych skúseností pri zohľadnení veku primeraných učebných plánov v oblasti IKT a médií, ktoré zohľadňujú rozvoj a blahobytu detí a zabezpečujú včasné usmernenia pre zodpovedné využívanie technológií a podporujú kritické myslenie s cieľom poskytnúť ľuďom správny súbor zručností, kompetencií, znalostí a informácií a zabezpečiť rozvoj celého radu digitálnych zručností, ktoré jednotlivci a podniky potrebujú v čoraz digitálnejšom hospodárstve; pripomína, že je potrebné podporiť dievčatá a mladé ženy, aby sa zameriavali na štúdium IKT;

92.  ďalej zdôrazňuje potrebu kolaboratívnejšieho, koordinovanejšieho a cielenejšieho prístupu pre rozvoj a vykonávanie stratégií týkajúcich sa digitálnych zručností;

93.  nabáda Komisiu, aby na tento účel zvýšila financovanie európskych rámcových programov, ako aj Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), a podporila tak inkluzívne, inovatívne a reflexívne európske spoločnosti, ktoré by všetkým občanom, najmä ľuďom so zložitou spoločensko-hospodárskou minulosťou alebo ľuďom žijúcim v odľahlých oblastiach, ľuďom s postihnutím, starším ľuďom a nezamestnaným pomáhali pri plnom zapojení do spoločnosti a do trhu práce;

94.  víta návrh Komisie naliehavo vyzvať členské štáty, aby vypracovali komplexné vnútroštátne stratégie pre digitálne zručnosti, s osobitným zreteľom na to, aby najmä staršie osoby preklenuli digitálnu priepasť; poukazuje však na skutočnosť, že na to, aby tieto stratégie boli účinné, je potrebné zabezpečiť poskytovateľom vzdelania príležitosti na celoživotné vzdelávanie, silné pedagogické vedenie a inovácie na všetkých úrovniach vzdelávania prispôsobené každej úrovni, ktoré sú založené na jasnej vízii mediálnej pedagogiky primeranej veku a rozvoju, ako aj počiatočnej a ďalšej odbornej príprave a zvyšovaní zručností a výmene najlepších postupov;

95.  zdôrazňuje, že mediálna gramotnosť umožňuje občanom kriticky pochopiť rôzne formy médií, čím sa zvyšujú a zlepšujú zdroje a príležitosti, ktoré ponúka digitálna gramotnosť;

96.  vyzýva členské štáty, aby posilnili svoju snahu o zlepšenie mediálnej gramotnosti v školských plánoch a inštitúciách kultúrneho vzdelávania a aby vypracovali iniciatívy na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, ktoré budú zahŕňať všetky úrovne formálneho, neformálneho a informálneho vzdelávania a odbornej prípravy;

97.  pripomína, že súbor digitálnych zručností musí zahŕňať digitálnu a mediálnu gramotnosť, ako aj kritické a kreatívne myslenie, aby sa študenti stali nielen používateľmi technológií, ale aj aktívnymi tvorcami, inovátormi a zodpovednými občanmi v digitálnom svete;

98.  vyzýva členské štáty, aby poskytovali príležitosti na odbornú prípravu v oblasti IKT a rozvoj digitálnych zručností a mediálnej gramotnosti na všetkých úrovniach vzdelávania; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam otvorených vzdelávacích zdrojov (OVZ), ktoré zabezpečia prístup k vzdelávaniu pre všetkých;

99.  zdôrazňuje, že je potrebné zahrnúť prvky výučby v oblasti podnikania, vrátane sociálneho podnikania, do všetkých úrovní vzdelávania a do rôznych študijných predmetov, keďže včasná podpora podnikateľského ducha u mladých ľudí zvýši ich zamestnateľnosť, podporí boj proti nezamestnanosti mladých ľudí, kreativitu, kritické myslenie a vodcovské zručnosti, ktoré sú potrebné pri zakladaní sociálnych projektov a sú prínosom pre miestne komunity; v tejto súvislosti ďalej zdôrazňuje význam učenia sa zo skúseností a pojem „pozitívne zlyhania“;

100.  domnieva sa, že vzdelávanie v oblasti podnikania by malo zahŕňať sociálny rozmer, pretože podporuje hospodárstvo a súčasne zmierňuje depriváciu, sociálne vylúčenie a iné spoločenské problémy, a rieši otázky, ako sú spravodlivý obchod, sociálny podnik a alternatívne obchodné modely, ako sú družstvá, s cieľom usilovať sa o sociálnejšie, inkluzívnejšie a udržateľnejšie hospodárstvo;

101.  pripomína, že kreatívny priemysel patrí medzi najvýznamnejšie podnikateľské a rýchlo rastúce sektory a že kreatívne vzdelávanie rozvíja prenosné zručnosti, ako sú kreatívne myslenie, schopnosť riešiť problémy, tímová práca a vynaliezavosť; uznáva, že umelecký sektor a mediálny sektor sú mimoriadne príťažlivé pre mladých ľudí;

102.  poukazuje na to, že podnikanie si vyžaduje rozvoj prierezových zručností, ako sú tvorivosť, kritické myslenie, tímová práca a iniciatívnosť, ktoré prispievajú k osobnému aj profesijnému rozvoju mladých ľudí a uľahčujú im vstup na trh práce; domnieva sa, že je preto potrebné uľahčovať a podporovať zapojenie podnikateľov do vzdelávacieho procesu;

103.  naliehavo požaduje aktívny dialóg, výmenu údajov a spoluprácu medzi akademickou obcou, ostatnými inštitúciami alebo subjektmi, sociálnymi partnermi v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a svetom obchodu so zameraním na rozvoj vzdelávacích programov, ktoré by vybavili mladých ľudí požadovanými zručnosťami, kompetenciami a vedomosťami;

Modernizácia OVP a zameranie sa na hodnotu učenia sa prácou

104.  vyzýva Komisiu, členské štáty a sociálnych partnerov, aby vypracovali a zaviedli politiky, ktoré poskytujú voľno na vzdelávanie a odbornú prípravu, ako aj odborné vzdelávanie v zamestnaní a celoživotné vzdelávanie, a to aj v iných než vlastných členských štátoch; vyzýva ich, aby sprístupnili vzdelávanie v zamestnaní i mimo neho vrátane platených študijných príležitostí všetkým pracovníkom a najmä tým, ktorí sú v znevýhodnených podmienkach, s dôrazom na ženy zamestnankyne v odvetviach, v ktorých sú ženy štrukturálne nedostatočne zastúpené(39);

105.  opätovne vyzdvihuje dôležitosť odborného vzdelávania a prípravy (OVP) ako relevantného typu vzdelávania nielen na posilnenie zamestnateľnosti a ako cestu na zabezpečenie odborných kvalifikácií, ale aj preto, že vedie k rovnakým príležitostiam pre všetkých občanov, a to aj so sociálne zraniteľných a znevýhodnených skupín;

106.  vyzýva Komisiu a členské štáty na zabezpečenie primeraných investícií do OVP s cieľom zaručiť, aby boli relevantnejšie pre študentov, zamestnávateľov a spoločnosť v rámci holistického a participačno-vzdelávacieho prístupu, a prispôsobiť ich potrebám trhu práce ich začlenením do vzdelávacieho systému prostredníctvom participatívneho, integrovaného a koordinovaného prístupu, a aby zaručili vysoké kvalifikačné štandardy a zabezpečenie kvality v tomto ohľade; zdôrazňuje potrebu užšej spolupráce medzi OVP a poskytovateľmi vyššieho vzdelávania s cieľom zabezpečiť úspešný prechod absolventov OVP na vyššie vzdelávanie;

107.  domnieva sa, že je dôležité usilovať sa o lepší prechod z akademického vzdelávania na odborné;

108.  zdôrazňuje, že je potrebné posilniť postupy v oblasti odborného vzdelávania a kariérneho poradenstva v systéme vzdelávania a vzdelávania dospelých v záujme získania zručností a kompetencií potrebných v krajinách s perspektívnymi odvetviami a sektormi s vysokou pridanou hodnotou a investičným potenciálom;

109.  víta iniciatívy Komisie na podporu vzdelávania v rámci OVP; uznáva, že mobilita v OVP ešte nedosiahla svoj potenciál; domnieva sa, že dodatočné financovanie inštitúcií OVP by mohlo prispieť k zvýšeniu mobility v OVP, ako aj k zvýšeniu kvality, relevantnosti a začlenenia vzdelávania v rámci OVP;

110.  zdôrazňuje, že je potrebné preskúmať možnosť medzisektorovej mobility nielen učiteľskej profesie v OVP ale aj škôl ako celku;

111.  tvrdí, že hlavná zodpovednosť za kvalitu OVP spočíva na úrovni členských štátov a na regionálnej úrovni; žiada Komisiu, aby podporovala OVP a uľahčovala výmenu najlepších postupov;

112.  vyzýva členské štáty, aby zmenili OVP pomocou primeraných investícií a kvalifikovaných zamestnancov, posilnili prepojenie na trh práce a zamestnávateľov a vytvorili povedomie o OVP ako hodnotnom vzdelávaní a kariérnej dráhe;

113.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili atraktívnosť a postavenie OVP a mobilitu OVP ako dôležitú voľbu na kariérnej dráhe prostredníctvom zabezpečenia prístupu pre mladých ľudí a ich rodiny k informáciám a usmerneniam o možnostiach OVP, realizácie dostatočných investícií na zvýšenie kvality a relevantnosti OVP, ktoré bude prístupné a cenovo dostupné pre všetkých, a väčšieho množstva prepojení medzi akademickým vzdelávaním a OVP, ako aj podpory rovnováhy medzi ženami a mužmi a nediskrimináciou v programoch OVP;

114.  požaduje konkrétne ciele, ako napríklad zavedenie plne funkčného systému prenosu kreditov a uznania prostredníctvom použitia ECVET;

115.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v záujme zníženia počtu ľudí, ktorí predčasne ukončia vzdelávanie alebo odbornú prípravu, a počtu NEET rozvíjali a porovnávali najlepšie skúsenosti v rámci partnerstiev medzi vzdelávaním a odbornou prípravou; odporúča, aby tak robili prostredníctvom spolupráce medzi školami a podnikmi, aj prostredníctvom učňovského vzdelávania, s cieľom poskytovať druhú šancu, dosiahnuť väčšiu integráciu medzi systémami a prispôsobiť zručnosti skutočným potrebám;

116.  podnecuje členské štáty, aby v koordinácii s miestnymi a regionálnymi hospodárskymi subjektmi zaviedli kvalitné systémy duálneho vzdelávania a odbornej prípravy na základe výmeny najlepších postupov a v súlade s osobitnou povahou každého vzdelávacieho systému, s cieľom prekonať súčasný a budúci nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami;

117.  vyzýva členské štáty, aby mapovaním kariérnych dráh študentov v rámci OVP zlepšili zber údajov v záujme lepšieho riešenia ich vyhliadok na zamestnanie, posúdenia kvality vzdelávania v rámci OVP a informovanosti o výbere povolania študentov;

118.  pripomína, že je potrebná väčšia podpora mobility študentov a učiteľov; vyzýva preto členské štáty, aby zahrnuli podporu mobility do svojich vnútroštátnych programov s cieľom pomôcť väčšiemu počtu mladých ľudí využiť skúsenosti získané v zahraničí;

Učitelia a školitelia

119.  domnieva sa, že učitelia a školitelia zohrávajú kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o výsledky študentov; zdôrazňuje preto, že je potrebné investovať do počiatočného a ďalšieho profesijného rozvoja učiteľov vo všetkých sektoroch vzdelávania a podporovať ho, a tiež zabezpečiť kvalitné pracovné podmienky, a zriadiť celoživotné kariérne poradenské služby, čo musí byť neustálou prioritou v celej EÚ;

120.  zdôrazňuje, že zlepšenie postavenia a zručností všetkých učiteľov, školiteľov a mentorov v záujme rozšírenia ich zručností by malo byť nevyhnutnou podmienkou realizácie nového programu v oblasti zručností a že je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie s cieľom prilákať mladých ľudí do vzdelávacieho systému a motivovať učiteľov, aby zostali v profesii, a to aj zlepšením politiky na udržanie zamestnancov; poznamenáva, že si to vyžaduje brať zreteľ na oceňovanie učiteľov, lákavé finančné ohodnotenie a pracovné podmienky, lepší prístup k ďalšej odbornej príprave v pracovnom čase, najmä v oblasti digitálnej didaktiky, ako aj opatrenia na ochranu proti násiliu a obťažovaniu vo vzdelávacích inštitúciách a na predchádzanie týmto javom; vyzýva členské štáty, aby väčšmi podporovali rodovú rovnosť v učiteľskom povolaní; zdôrazňuje, že posilnenie inovačných vyučovacích a vzdelávacích postupov a uľahčenie mobility a výmeny najlepších postupov by mohlo byť jedným krokom k dosiahnutiu tohto cieľa;

121.  pripomína, že v niektorých členských štátoch hospodárska a finančná kríza významne ovplyvnili vzdelávanie učiteľov; zdôrazňuje význam investovania do učiteľov a školiteľov a ich vybavenie novými zručnosťami a vyučovacími technikami v súlade s technologickým a spoločenským vývojom;

122.  vyzýva členské štáty, aby investovali do celoživotného vzdelávania učiteľov vrátane praktických skúseností v zahraničí, zabezpečili ich nepretržitý profesionálny rozvoj a pomáhali im rozvíjať nové zručnosti, napríklad v oblasti IKT, podnikateľské zručnosti a know-how v oblasti inkluzívneho vzdelávania; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že na zvýšenie zručností všetkých pedagogických pracovníkov by sa mali poskytovať primerané platené dni odbornej prípravy;

123.  zdôrazňuje, že je potrebné rozvíjať kompetencie učiteľov v oblasti OVP s cieľom poskytnúť študentom podnikateľské zručnosti v úzkej spolupráci s MSP; v tejto súvislosti zdôrazňuje podporu flexibilných postupov prijímania do zamestnania (napr. učitelia so skúsenosťami z daného odvetvia);

124.  odporúča členským štátom, aby poskytli stimuly na nábor uchádzačov o učiteľské povolanie s vysokou úrovňou schopností a odmeňovali efektívnych učiteľov;

Vykonávanie nového programu v oblasti zručností pre Európu: výzvy a odporúčania

125.  ďalej vyzýva Komisiu, aby úzko spolupracovala s Cedefopom s cieľom lepšie predpovedať a predvídať budúce potreby zručností a umožniť ich lepšie prispôsobiť pracovným miestam dostupným na trhu práce;

126.  zdôrazňuje, že je potrebné ďalej rozpracovať, vykonávať a monitorovať nový program v oblasti zručností v spolupráci so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami, vrátane sociálnych partnerov, organizácií občianskej spoločnosti a poskytovateľov neformálneho vzdelávania, služieb zamestnanosti a miestnych orgánov; vyzýva Komisiu, aby posilnila podporu širších partnerstiev s týmito zainteresovanými stranami;

127.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby kládli pri vykonávaní iniciatívy veľký dôraz na koordináciu rôznych organizácií, ktoré sa priamo alebo nepriamo podieľajú na rozvoji zručností, ako napríklad ministerstvá, miestne orgány, verejné služby zamestnanosti a iné agentúry, inštitúcie vzdelávania a odbornej prípravy a mimovládne organizácie;

128.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej zviditeľňovali OVP a zvyšovali kvalitu a atraktívnosť OVP; vyzýva Komisiu, aby povzbudila členské štáty k stanoveniu ďalších cieľov na podporu učenia sa prácou v programoch OVP;

129.  vyzýva na užšiu spoluprácu medzi OVP a poskytovateľmi vysokoškolského vzdelávania pri preklenutí existujúcej medzery, s cieľom zabezpečiť úspešný prechod absolventov OVP na vysokoškolské vzdelávanie; v tejto súvislosti odporúča učiť sa z najlepších postupov používaných v rôznych členských štátoch, v ktorých sú zavedené efektívne systémy duálneho vzdelávania;

130.  žiada Komisiu a členské štáty, aby prijali koordinovaný a integrovaný prístup v rámci politík v sociálnej oblasti, v oblasti vzdelávania a zamestnávania s cieľom umožniť neprestajný vývoj z hľadiska prispôsobovania OVP a sprístupniť osobám z tohto odvetvia prechod k vyšším stupňom vzdelania a odbornej prípravy;

131.  zdôrazňuje potrebu zlepšiť pochopenie a porovnateľnosť rôznych kvalifikácií v členských štátoch; víta navrhovanú revíziu a ďalší rozvoj EKR a vyzýva na posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi a všetkými zainteresovanými stranami; požaduje väčší súlad medzi kvalifikačnými nástrojmi EÚ – ktorými konkrétne sú EKR, ECVET a EQAVET;

132.  vyzýva členské štáty, aby sa naďalej zameriavali na to, aby občanom všetkých vekových kategórií ponúkali príležitosti na rozvoj ich digitálnych zručností a kompetencií a aby zároveň podporovali digitálnu transformáciu hospodárstva a spoločnosti a pretváranie spôsobu učenia sa, práce a podnikania, ako aj širších spoločenských dôsledkov týchto zmien; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby vzali na vedomie úmysel Komisie zamerať sa na pozitívne aspekty tejto transformácie prostredníctvom stratégie elektronických zručností EÚ; požaduje ďalšie zapojenie občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov do koalície pre digitálne zručnosti a pracovné miesta;

133.  súhlasí s koncepciou sektorovej spolupráce v oblasti zručností, ktorý poskytla Komisia v rámci pilotného programu pre 6 odvetví a nabáda na jeho pokračovanie;

134.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa naďalej zameriavali na digitálne zručnosti, najmä na digitálnu transformáciu hospodárstva a pretváranie spôsobu práce a podnikania ľudí, a berie na vedomie úmysel Komisie zamerať sa na pozitívne aspekty tejto transformácie prostredníctvom stratégie elektronických zručností EÚ;

135.  vyzýva členské štáty, aby zahrnuli včasné vzdelávanie v oblasti podnikania(40) vrátane sociálneho podnikania do osnov na rozvinutie individuálneho podnikateľského zmýšľania ich občanov ako kľúčovú kompetenciu na podporu osobného rozvoja, aktívneho občianstva, sociálnej inklúzie a zamestnateľnosti;

136.  povzbudzuje Komisiu, aby rovnako ako pre digitálne a podnikateľské zručnosti vytvorila rovnocenné rámce kompetencií pre ostatné kľúčové kompetencie, akou je napríklad finančná gramotnosť;

137.  zastáva názor, že na to, aby mohla navrhovaná iniciatíva Cesta zvyšovania úrovne zručností priniesť hmatateľnú zmenu, je dôležité zohľadniť skúsenosti s vykonávaním záruky pre mladých ľudí; predovšetkým sa domnieva, že by sa ňou malo usilovať o zabezpečenie rýchlejšieho vykonávania, mal by sa ňou presadzovať integrovaný prístup so sprievodnými sociálnymi službami a podporovať lepšia spolupráca so sociálnymi partnermi, ako sú odborové zväzy a združenia zamestnávateľov a iných zainteresovaných strán;

138.  domnieva sa, že poskytnutie minimálneho súboru zručností ľuďom je síce dôležité, ale nepostačuje, keďže je nevyhnutné zabezpečiť, aby bol každý jednotlivec povzbudený k získavaniu pokročilých zručností a kompetencií, aby sa mohol lepšie adaptovať na budúcnosť, najmä v prípade zraniteľných skupín, ktoré sú vystavené riziku neistého zamestnania;

139.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom vyčlenených finančných prostriedkov na realizáciu návrhov, čo môže byť významnou prekážkou pri prijímaní opatrení, ktoré môžu priniesť skutočnú zmenu na vnútroštátnej úrovni, domnieva sa však, že členské štáty by mali byť nabádané, aby v plnej miere využili existujúce dostupné finančné zdroje na podporu realizácie programu, najmä Európsky sociálny fond; zdôrazňuje, že navrhované zdroje financovania– konkrétne ESF a Erasmus+ – sú už vyčlenené na vnútroštátnej úrovni; vyzýva preto Komisiu, aby podporovala členské štáty pri väčšom a efektívnejšom investovaní do zručností ako dôležitej investície do ľudského kapitálu, s prínosom nielen pre spoločnosť, ale aj pre hospodárstvo;

140.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci vnútroštátnych stratégií pre digitálne zručnosti poskytli financovanie na preklenutie existujúcej technologickej a digitálnej medzery medzi dobre vybavenými a zle vybavenými vzdelávacími a školiacimi inštitúciami a podporovali zvyšovanie úrovne technologických zručností učiteľov a školiteľov s cieľom udržať krok s dnešným čoraz viac digitálnym svetom;

141.  dôrazne odporúča riešiť preklenutie digitálnej priepasti a zabezpečiť rovnaké príležitosti pre všetkých získať prístup k digitálnym technológiám, ako aj kompetencie, postoj a motiváciu, ktoré sú potrebné pre zmysluplnú digitálnu účasť;

142.  žiada Komisiu a členské štáty, aby riešili aj problémy ako napríklad neprospievanie žiakov v niektorých oblastiach štúdia, nízku mieru účasti na vzdelávaní dospelých, predčasné ukončenie školskej dochádzky, sociálne začlenenie, občiansku angažovanosť, rodové rozdiely a miery zamestnanosti absolventov;

143.  vyzýva členské štáty, aby podporovali spoluprácu a posilnili synergie medzi poskytovateľmi formálneho, neformálneho a informálneho vzdelávania, regiónmi a miestnymi orgánmi, zamestnávateľmi a občianskou spoločnosťou, za konzultácií so sociálnymi partnermi, s cieľom zasiahnuť širšiu skupinu nízkokvalifikovaných pracovníkov na lepšie zohľadnenie ich osobitných potrieb;

144.  požaduje umožnenie väčšej flexibility vzdelávania, pokiaľ ide o lokalitu, realizáciu a učebné metódy, ktoré slúžia na prilákanie a uspokojenie potrieb rozmanitej škály študentov; čím sa zvýšia príležitosti na vzdelávanie pre všetkých ľudí;

145.  víta navrhnutú revíziu hlavných prvkov rámca, ktorý poskytuje cennú referenciu a spoločné chápanie rozvoja prierezových zručností, a vyzýva na posilnenie jeho vplyvu na vnútroštátnej úrovni vrátane osnov a odbornej prípravy učiteľov; vyzýva Komisiu, aby zaistila prepojenie rámca pre kľúčové schopnosti s odporúčaním Rady z roku 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa;

146.  vyjadruje potešenie z plánovanej revízie európskeho kvalifikačného rámca, čo by malo prispieť k zlepšeniu zrozumiteľnosti existujúcich zručností a kvalifikácií v jednotlivých krajinách EÚ; zdôrazňuje, že takýto nástroj je nevyhnutný na rozvoj profesijnej mobility, najmä v hraničných oblastiach a zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť lepšie zviditeľnenie zručností, kompetencií a znalostí získaných prostredníctvom neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa;

147.  vyzýva členské štáty, aby uplatnili široký prístup pri vykonávaní ciest zvyšovania úrovne zručností, poskytovaní príležitostí, ktoré zohľadňujú konkrétne zručnosti na miestnej, regionálnej a sektorovej úrovni (napríklad medzikultúrne, občianske, ekologické, jazykové, zdravotné, rodinné zručnosti), a ktoré by mali presahovať poskytovanie základných zručností;

148.  vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom činností vzájomného učenia sa a výmeny osvedčených postupov v oblasti politiky podporovala úsilie členských štátov;

149.  víta a podporuje revíziu rámca Europass, predovšetkým zmenu v používaní Europassu ako nástroja založeného na dokumentoch na platformu založenú na službách a úsilie zviditeľniť rôzne typy učenia sa a zručností, najmä tie získané mimo formálneho vzdelávania;

150.  nazdáva sa, že revízia by mala zabezpečiť, aby mohli tieto nástroje využívať aj znevýhodnené skupiny, ako osoby so zdravotným postihnutím, osoby s nízkou kvalifikáciou, starší občania alebo dlhodobo nezamestnaní ľudia, a považuje za zásadné, aby boli prístupné pre ľudí so zdravotným postihnutím;

151.  nazdáva sa, že nový program v oblasti zručností by mal lepšie zohľadňovať rodové rozdiely, pokiaľ ide o rozvoj zručností;

152.  víta iniciatívu na zavedenie systému sledovania uplatnenia absolventov s cieľom poskytnúť vhodnejší prístup k navrhovaniu učebných plánov a ponúk na vzdelávanie založený na dôkazoch; požaduje, aby sa zaviedol podobný systém komplexného sledovania absolventov odborného vzdelávania a prípravy;

153.  požaduje pokračovanie a zvýšenie podpory programu mobility Erasmus+, ktorý ponúka a podporuje inkluzívne možnosti vzdelávania a odbornej prípravy pre mladých ľudí, pedagógov, dobrovoľníkov, učňov, stážistov a mladých pracovníkov;

154.  vyzýva Komisiu, aby analyzovala vnútroštátne systémy pre povolania a navrhla ich prispôsobenie meniacim sa potrebám a novovznikajúcim povolaniam; zdôrazňuje, že členské štáty musia podporovať povolanie učiteľa uľahčovaním prístupu k‑informáciám‑o‑moderných technológiách a v tomto smere pripomína platformu eTwinning, ktorú vyvinula Komisia;

155.  vyzýva Komisiu, aby vyhlásila Európsky rok vzdelávania dospelých, ktorý pomôže zvýšiť informovanosť o hodnote vzdelávania dospelých a aktívneho starnutia v celej Európe, a aby poskytla v prípade jeho vyhlásenia dostatočný časový priestor na jeho prípravu na európskej a vnútroštátnej úrovni;

156.  vyzýva Komisiu, aby raz ročne zorganizovala „Európske fórum zručností“ s cieľom umožniť príslušným orgánom, vzdelávacím inštitúciám, odborníkom, študentom, zamestnávateľom a zamestnancom vymeniť si najlepšie postupy v oblasti predpovede, rozvoja a validácie zručností;

o
o   o

157.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 119, 28.5.2009, s. 2.
(2) Ú. v. EÚ C 351 E, 2.12.2011, s. 29.
(3) Ú. v. EÚ C 484, 24.12.2016, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ C 67, 20.2.2016, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ C 120, 26.4.2013, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ C 398, 22.12.2012, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ C 191, 1.7.2011, s. 1.
(8) Ú. v. EÚ C 372, 20.12.2011, s. 1.
(9) Ú. v. EÚ C 290, 4.12.2007, s. 1.
(10) Ú. v. EÚ C 417, 15.12.2015, s. 36.
(11) Ú. v. EÚ C 64, 5.3.2013, s. 5.
(12) Ú. v. EÚ C 111, 6.5.2008, s. 1.
(13) Prijaté texty, P8_TA(2016)0338.
(14) Prijaté texty, P8_TA(2016)0107.
(15) Prijaté texty, P8_TA(2016)0008.
(16) Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 48.
(17) Prijaté texty, P8_TA(2015)0292.
(18) Prijaté texty, P8_TA(2015)0321.
(19) http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-7370-2011-INIT/sk/pdf
(20) http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-6268-2017-INIT/sk/pdf
(21) Prijaté texty, P8_TA(2016)0005.
(22) Generálne riaditeľstvo pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie (ISBN: 978-92-79-26866-3); http://www.euricse.eu/wp-content/uploads/2015/03/social-economy-guide.pdf.
(23) Prijaté texty, P8_TA(2015)0411.
(24) Európska komisia (2016), Analytický základ pre nový program v oblasti zručností pre Európu (SWD(2016)0195).
(25) Cedefop, pripravuje sa v EK, 2016.
(26) http://www.cedefop.europa.eu/en/events-and-projects/projects/assisting-eu-countries-skills-matching
(27) Viď SWD(2016)0195.
(28) Podpora konkurencieschopnosti kultúrneho a kreatívneho priemyslu pre rast a zamestnanosť, 2015.
(29) Society at a Glance 2016 – OECD Social Indicators (Spoločnosť v kocke 2016 – sociálne ukazovatele OECD).
(30) Cedefop, rastúca databáza STEM, marec 2014.
(31) Systém duálneho vzdelávania kombinuje učňovskú prípravu v spoločnosti s odborným vzdelávaním na odbornej škole naraz.
(32) Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2016.
(33) https://www.oecd.org/education/school/50293148.pdf
(34) Eurofound (2015), (Starostlivosť v ranom detstve: pracovné podmienky, odborná príprava a kvalita služieb – systematické preskúmanie.
(35) Viď prijaté texty, P8_TA(2016)0338.
(36) Posun smerom k výsledkom vzdelávania – politiky a praktiky v Európe – Cedefop.
(37) Bude vychádzať zo stanoviska Poradného výboru pre odbornú prípravu týkajúceho sa „Spoločnej vízie pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravu a učenie sa na pracovisku“ prijatého 2. decembra 2016.
(38) Odporúčanie Rady z 19. decembra 2016.
(39) Viď prijaté texty, P8_TA(2016)0338.
(40) Európska komisia/EACEA/Eurydice, 2016. Entrepreneurship Education at School in Europe (Vzdelávanie v oblasti podnikania na školách v Európe). Správa Eurydice.

Právne oznámenie