Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 145, 147, 165, 166 a 310 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

–  so zreteľom na Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 22. apríla 2013 o zavedení záruky pre mladých ľudí(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006(2) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/779 z 20. mája 2015, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1304/2013, pokiaľ ide o sumu dodatočnej počiatočnej zálohovej platby vyplatenej pre operačné programy podporované z iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí(3),

–  so zreteľom na osobitné správy Európskeho dvora audítorov č. 3/2015: Záruka EÚ pre mladých ľudí: prijali sa prvé kroky, ale vykonávanie čelí rizikám, č. 17/2015: Podpora akčných tímov pre zamestnanosť mladých ľudí Komisiou: presmerovanie financovania z ESF dosiahnuté, ale zameranie na výsledky nedostatočné a č. 5/2017: Nezamestnanosť mladých ľudí – majú na ňu politiky EÚ vplyv?,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. októbra 2016 s názvom Záruka pre mladých ľudí a iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí po troch rokoch (COM(2016)0646 a (SWD(2016)0324),

–  so zreteľom na Bielu knihu Komisie o budúcnosti Európy,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0296/2017),

A.  keďže nezamestnanosť mladých ľudí je a naďalej zostáva vážnym problémom v niekoľkých členských štátoch, pričom v EÚ bolo v roku 2016 nezamestnaných viac než štyri milióny mladých ľudí vo veku od 15 do 24 rokov; keďže situácia v Únii je veľmi rôznorodá;

B.  keďže boj proti nezamestnanosti mladých ľudí je spoločnou politickou prioritou Európskeho parlamentu, Komisie a členských štátov, ktorá prispieva k dosiahnutiu cieľa Únie v oblasti rastu a zamestnanosti;

C.  keďže vysoká miera nezamestnanosti mladých ľudí – 18,8 % v EÚ v roku 2016 – je škodlivá pre spoločnosť aj dotknutých jednotlivcov a má trvalé nepriaznivé účinky na zamestnateľnosť, stabilitu príjmov a kariérny rozvoj; keďže hospodárska kríza neúmerne postihla mladých ľudí a v niektorých členských štátoch je viac ako štvrtina mladých ľudí nezamestnaná;

D.  keďže v záujme riešenia problému vysokej nezamestnanosti mladých ľudí bol zavedený veľký počet aktívnych politík zamestnanosti, ktorých výsledky sú rôzne;

E.  keďže existuje ďalšia skupina mladých ľudí (ktorých počet a zloženie sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líši), ktorí nie sú zapojení do žiadnej formy vzdelávania ani odbornej prípravy, ani nepracujú (ďalej len „NEET“) a ktorí sa dajú rozdeliť do dvoch kategórií: nezamestnané osoby NEET, ktoré sú k dispozícii, aby začali pracovať, a aktívne hľadajú zamestnanie, a neaktívne osoby NEET, t. j. mladí ľudia, ktorí sa nezúčastňujú na štúdiu ani odbornej príprave, ani aktívne nehľadajú zamestnanie;

F.  keďže v celej EÚ má v priemere len 41,9 % osôb NEET prístup k záruke pre mladých ľudí;

G.  keďže od zavedenia európskej stratégie zamestnanosti v roku 1997 Komisia podporila celý rad opatrení zameraných na zvýšenie zamestnanosti a podporu možností vzdelávania mladých ľudí(4) a keďže od krízy kladie úsilie EÚ osobitný dôraz na záruku pre mladých ľudí, ktorú Rada zaviedla v apríli 2013, a iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí, ktorá vznikla koncom roka 2013;

H.  keďže záruka pre mladých ľudí a iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí sa už zaviedli ako najúčinnejšie a najviditeľnejšie opatrenie na úrovni Únie zamerané na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí;

I.  keďže záruka pre mladých ľudí a iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí výrazne pomohli znížiť mieru nezamestnanosti mladých ľudí v EÚ posilnením vzdelávania a dopytu po mladých ľuďoch na trhu práce a podporou opatrení zameraných na tvorbu pracovných miest; keďže miera nezamestnaných mladých ľudí v EÚ-28 je stále neprijateľne vysoká, a to 17,2 %(5);

J.  keďže záruka pre mladých ľudí obsahuje požiadavku, aby členské štáty zabezpečili, aby všetci mladí ľudia vo veku do 25 rokov (v niektorých členských štátoch vo veku 30 rokov a menej) dostali kvalitnú ponuku zamestnania, ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže v lehote štyroch mesiacov po strate zamestnania alebo ukončení formálneho vzdelávania;

K.  keďže vonkajšie faktory, ako napríklad konkrétna hospodárska situácia alebo výrobný model každého regiónu, ovplyvňujú dosahovanie cieľov stanovených v záruke pre mladých ľudí;

L.  keďže iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí je iniciatívou na podporu osôb v situácii NEET, dlhodobo nezamestnaných mladých ľudí a tých, ktorí nie sú registrovaní ako uchádzači o zamestnanie, ktorí žijú v regiónoch, kde nezamestnanosť mladých ľudí v roku 2012 dosahovala viac ako 25 %;

M.  keďže celkový schválený rozpočet iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí na programové obdobie 2014 – 2020 predstavuje 6,4 miliardy EUR a zahŕňa sumu 3,2 miliardy EUR z nového osobitného rozpočtového riadku rozpočtu EÚ, ktorá má byť doplnená vo výške najmenej 3,2 miliardy EUR z vnútroštátnych prídelov v rámci súčasného Európskeho sociálneho fondu (ESF); keďže táto suma bude doplnená o ďalšiu 1 miliardu EUR ako špecifický rozpočtový prídel na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí na obdobie 2017 – 2020, k čomu sa doplní 1 miliarda EUR z ESF s cieľom zvýšiť zamestnanosť mladých ľudí v najviac postihnutých regiónoch; keďže 500 miliónov EUR z tejto dodatočnej sumy sa má v roku 2017 vyčleniť prostredníctvom návrhu opravného rozpočtu č. 3/2017; keďže konečné pridelené prostriedky na program sa určia v priebehu nadchádzajúcich ročných rozpočtových postupov;

N.  keďže každoročné investície potrebné na vykonávanie záruky pre mladých ľudí v Európe sa odhadli na 50,4 miliardy EUR(6), čo je výrazne menej ako ročná hospodárska strata spôsobená tým, že sa mladí ľudia nezapájajú do trhu práce v Európe, ktorá by sa mohla vyšplhať na minimálne 153 miliárd EUR(7);

O.  keďže v roku 2015 bolo s cieľom urýchliť mobilizáciu opatrení iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí prijaté rozhodnutie, aby sa zvýšili zdroje dostupné na predbežné financovanie iniciatívy o 1 miliardu EUR, čo predstavuje nárast z počiatočných 1 – 1,5 % na 30 % v prípade oprávnených členských štátov;

P.  keďže všetky pôvodné pridelené prostriedky na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí boli prednostne vyčlenené na roky 2014 a 2015 a v rozpočte na rok 2016 sa nepočíta so žiadnymi novými rozpočtovými prostriedkami na tento účel; keďže prerušenie financovania iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí oslabilo úspech programu;

Q.  keďže súčasná úroveň financovania z rozpočtu EÚ a z členských štátov nie je dostatočná na pokrytie súvisiacich potrieb;

R.  keďže záruka pre mladých ľudí a iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí zahŕňajú odlišné opatrenia: zatiaľ čo záruka pre mladých ľudí je určená na podporu štrukturálnej reformy vo vzdelávaní a slúži ako krátkodobé opatrenie na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí, iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí je nástroj financovania; keďže záruka pre mladých ľudí sa financuje z ESF, z vnútroštátnych rozpočtov a z iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, zatiaľ čo iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí sa používa na financovanie priameho poskytovania pracovných miest, učňovskej prípravy, stáží alebo ďalšieho vzdelávania pre cieľovú skupinu iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí v oprávnených regiónoch; keďže napriek tomu, že záruka pre mladých ľudí sa môže vykonávať vo všetkých 28 členských štátoch, len 20 členských štátov môže čerpať podporu z iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí; keďže dĺžka intervencie iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí nie je vopred určená, zatiaľ čo v prípade záruky pre mladých ľudí treba ponuku predložiť do štyroch mesiacov;

S.  keďže z kvantitatívneho hľadiska je využívanie záruky pre mladých ľudí nerovnomerné a medzi jednotlivými krajinami sa značne líši;

T.  keďže vykonávanie záruky pre mladých ľudí doteraz neviedlo k jednotným výsledkom a za niektorých okolností je ťažké zistiť a posúdiť jej prínosy;

U.  keďže existujú podstatné rozdiely medzi regiónmi Európy; keďže v niektorých prípadoch sa územia s vysokou mierou nezamestnanosti nekvalifikujú ako regióny oprávnené na pridelenie finančných prostriedkov EÚ na úrovni NUTS;

V.  keďže vykonávanie integračných služieb uvedených v záruke pre mladých ľudí je často len čiastočné, príliš úzke z hľadiska typu oprávnených účastníkov a závislé od existujúcich kapacít a efektivity verejných služieb zamestnanosti (ďalej len „VSZ“) a od rýchlosti postupov na európskej úrovni; keďže členské štáty by mali pokračovať vo svojom úsilí o posilnenie a reformovanie vlastných VSZ;

W.  keďže je vhodné zdôrazniť úlohu iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, ktorú môže zohrávať najmä v tých členských štátoch, ktoré boli v oveľa vyššej miere postihnuté hospodárskou, finančnou a sociálnou krízou od roku 2007; keďže treba zdôrazniť potrebu posilniť tento program a vypracovať ďalšie doplnkové opatrenia tak na úrovni EÚ, ako aj na národnej úrovni, ktoré budú zamerané na posilnenie integrácie a súdržnosti, a zároveň posilňovať rodovú paritu a zabezpečiť prístup k vzdelávacím programom iniciovaným s cieľom odpovedať na nové pracovné výzvy v oblasti technológií;

X.  keďže záruka pre mladých ľudí je ako investícia do mladých ľudí príkladom rozpočtovania motivovaného výsledkami;

Y.  keďže Komisia vo svojej Bielej knihe o budúcnosti Európy sa uznáva, že skutočne existuje „nesúlad medzi očakávaniami a schopnosťou EÚ tieto očakávania naplniť“(8);

Z.  keďže EÚ by mala zlepšiť svoj marketing a propagáciu sociálnopolitických opatrení v cieľovej skupine, aby sa medzi ľuďmi v EÚ zvýšila viditeľnosť jej opatrení;

AA.  keďže audit vykonaný Európskym dvorom audítorov bol predčasný, pretože skúmané obdobie bolo príliš skoro po zavedení národných systémov záruk, a obmedzený len na určité členské štáty; keďže na tento účel by bolo bývalo užitočnejšie vykonať úvodné posúdenie ich vykonávania a až potom uskutočniť audit;

Všeobecné poznámky

1.  konštatuje, že v štyroch rokov vykonávania záruky pre mladých ľudí od roku 2013 do roku 2017 sa miera nezamestnanosti mladých ľudí v EÚ znížila o viac ako 7 percentuálnych bodov z 23,8 % v apríli 2013 na 16,6 % v apríli 2017, čo znamená, že takmer 2 milióny mladých ľudí prestali byť nezamestnanými; konštatuje, že od začiatku vykonávania záruky pre mladých ľudí sa viac než 14 miliónov mladých ľudí zúčastnilo na nejakom druhu systému; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v mnohých prípadoch bola dôvodom až príliš veľkého podielu z tohto poklesu skutočnosť, že tak veľa mladých ľudí bolo nútených hľadať si zamestnanie mimo EÚ, čo je strata, ktorá bude v budúcich desaťročiach veľmi citeľná; ďalej vyjadruje poľutovanie nad tým, že v polovici roka 2016 bolo naďalej nezamestnaných 4,2 milióna mladých ľudí v EÚ (18,8 % ľudí v tejto vekovej skupine); naliehavo vyzýva členské štáty, aby využívali dostupnú podporu EÚ na riešenie tohto dlhotrvajúceho problému; vyzýva EÚ a členské štáty, aby vykonávali stratégie, ktoré spĺňajú požiadavky a potreby pracovného trhu každého jedného členského štátu s cieľom vytvoriť vysoko kvalitné možnosti odbornej prípravy a trvalé pracovné miesta;

2.  zdôrazňuje, že záruka pre mladých ľudí plní významnú úlohu v rámci podporných opatrení, ktoré umožňujú nezamestnaným mladým ľuďom získať zručnosti, skúsenosti a poznatky potrebné na získanie zamestnania s dlhodobými vyhliadkami a na to, aby sa mohli stať podnikateľmi, a zároveň poskytuje príležitosť na riešenie nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami;

3.  zdôrazňuje významnú úlohu vzdelávania a profesijného poradenstva pri príprave mladých ľudí v oblasti pracovnej etiky a zručností potrebných na trhu práce; poukazuje však na to, že vzdelávanie by nemalo poskytovať len zručnosti a schopnosti dôležité pre potreby trhu práce, ale musí takisto prispievať k osobnému rozvoju a rastu mladých ľudí, aby sa z nich stali aktívni a zodpovední občania; zdôrazňuje preto význam občianskeho vzdelávania v celom vzdelávacom systéme vrátane metód formálneho i neformálneho vzdelávania;

4.  konštatuje, že čím sú ľudia mladší a menej vzdelaní, tým vyššia je miera nezamestnanosti mladých ľudí, pričom tento trend sa ešte zvýraznil v dôsledku krízy, ktorá zasiahla aj mladých dospelých ľudí nad 25 rokov bez kvalifikácie, ktorí tvoria skupinu, ktorá môže byť zatlačená do situácie vážnej hospodárskej zraniteľnosti, pokiaľ sa neuskutočnia investície do ich odbornej prípravy;

5.  konštatuje, že napriek dosiahnutému pokroku je prístup najzraniteľnejších nezamestnaných mladých ľudí k VSZ aj naďalej nedostatočný a táto skupina má spolu s mladými absolventmi najnižšiu pravdepodobnosť, že sa zaregistrujú ako uchádzači o zamestnanie;

6.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že mladí ľudia v kategórii NEET nie sú zapojení do vzdelávacieho systému ani do pracovného trhu, v mnohých prípadoch nie vlastnou vinou; uvedomuje si, že túto skupinu je najťažšie podchytiť pomocou existujúcich operačných programov, ktorými sa vykonávajú finančné programy v oblasti nezamestnanosti mladých ľudí, z ktorých príliš veľký počet neposkytuje primerané udržateľné odmeňovanie ani dôstojné pracovné podmienky; domnieva sa, že v období 2017 – 2020 sa treba osobitne zamerať na túto skupinu mladých ľudí s cieľom zabezpečiť splnenie hlavných cieľov záruky pre mladých ľudí;

7.  poukazuje na to, že opatrenia, ktoré podporuje záruka pre mladých ľudí, sa musia zaoberať aj štrukturálnymi problémami, ktorým čelia ľudia v kategórii NEET, aby sa zabezpečilo, že budú mať dlhodobý vplyv; vyjadruje obavu, že systémy záruky pre mladých ľudí ešte nemali dosah na všetkých mladých ľudí, ktorí odišli zo školy alebo sa stali nezamestnanými; nabáda členské štáty, aby v štátnych rozpočtoch vyčlenili cielené finančné záväzky na riešenie týchto štrukturálnych problémov; nabáda regióny, ktoré nespĺňajú podmienky na spolufinancovanie z EÚ, aby sa zúčastňovali na záruke pre mladých ľudí;

8.  zdôrazňuje, že začleňovanie osôb NEET si vyžaduje zvýšenie účinnosti dostupných zdrojov aj posilnenie týchto zdrojov, ako aj väčšiu účasť a mobilizáciu členských štátov;

9.  vyzýva na diverzifikáciu spôsobov financovania na miestnej, regionálnej a národnej úrovni, aby tak bolo možné lepšie osloviť všetkých mladých ľudí; ďalej poznamenáva, že miestne a regionálne orgány sú už veľmi aktívne a ich opatrenia zamerané na mladých ľudí by sa mali podporovať tým, že sa budú integrovať rôzne politické línie;

10.  zdôrazňuje, že napriek tomu, že záruka pre mladých od roku 2012 pozitívnym spôsobom prispieva k riešeniu problému nezamestnanosti mladých ľudí, jej miera je stále neprijateľne vysoká; víta preto dohodu dosiahnutú spoluzákonodarcami o rozšírení iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí do roku 2020; konštatuje však, že problém nezamestnanosti mladých ľudí by mohol pretrvávať, a preto by mal byť zohľadnený v nadchádzajúcom viacročnom finančnom rámci (ďalej len „VFR“) s cieľom zabezpečiť kontinuitu a efektívnosť nákladov;

11.  zdôrazňuje skutočnosť, že iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí je určená nielen na podporu tvorby pracovných miest pre mladých ľudí, ale aj na pomoc členským štátom, aby zaviedli primerané systémy na identifikáciu potrieb mladých ľudí a zodpovedajúcu podporu; zdôrazňuje preto, že účinnosť záruky pre mladých ľudí a iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí by sa v budúcnosti mala posúdiť na základe dosiahnutých výsledkov pri vytváraní alebo zlepšovaní systémov členských štátov na podporu mladých ľudí;

12.  pripomína, že záruka pre mladých ľudí využíva finančnú podporu EÚ v rámci ESF a iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, ktorá dopĺňa vnútroštátne príspevky; podporuje programovú prácu vykonanú v rámci spoločného strategického rámca Únie prostredníctvom partnerského učenia, sieťových aktivít a technickej pomoci;

13.  víta skutočnosť, že prostriedky na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí boli v rokoch 2014 a 2015 vyčlenené prednostne, ako aj zvýšenie počiatočnej sumy predbežného financovania s cieľom umožniť urýchlenú mobilizáciu zdrojov;

14.  víta skutočnosť, že v rámci opatrení iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí sa poskytla podpora pre viac ako 1,4 milióna mladých ľudí a tieto opatrenia viedli ku konsolidovaným operáciám členských štátov vo výške viac než 4 miliardy EUR;

15.  pripomína, že úspech tejto iniciatívy je spojený s dobrou správou hospodárskych záležitostí v členských štátoch, pretože bez priaznivého podnikateľského prostredia, podpory malých a stredných podnikov a vzdelávacích a vedeckých systémov prispôsobených požiadavkám hospodárstva nemôže dochádzať ani k vytváraniu pracovných miest, ani nie je možné nájsť dlhodobé riešenie problému vysokej nezamestnanosti mladých ľudí;

16.  berie na vedomie osobitnú správu Európskeho dvora audítorov o vplyve záruky pre mladých ľudí a iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí na zamestnanosť mladých ľudí a poznamenáva, že tri roky od prijatia odporúčania Rady záruka pre mladých ľudí zatiaľ nesplnila očakávania; upozorňuje na pripomienku Európskeho dvora audítorov, že nie je možné zaistiť dosah na celú skupinu NEET len so zdrojmi z rozpočtu EÚ; konštatuje, že súčasná situácia neodráža očakávania vyjadrené pri zavedení záruky pre mladých ľudí, t. j. že sa zaistí, aby všetci ľudia v situácii NEET dostali do štyroch mesiacov kvalitnú ponuku na odbornú prípravu alebo zamestnanie;

17.  pripomína výzvy a príležitosti spojené s prilákaním ľudí v situácii NEET na trh práce; odporúča, aby Komisia, členské štáty a vnútroštátne verejné služby zamestnanosti vyvinuli zvýšené úsilie o to, aby sa väčší počet neaktívnych mladých ľudí začlenil do systémov záruky pre mladých ľudí a aby sa podarilo udržať ich na trhu práce po skončení príslušných podporných opatrení;

18.  konštatuje, že iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí je určená mladým ľuďom do 25 rokov, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v NEET a ktorí zvyčajne nečerpajú žiadnu podporu zamestnanosti ani podporu na vzdelávanie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že prijatie iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí má vplyv na prideľovanie prostriedkov z ESF na iné programy, a zdôrazňuje, že k osobitnému príspevku na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí by mali byť prinajmenšom k dispozícii prostriedky z ESF v rovnakej výške;

19.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že dostupné finančné prostriedky iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí/ESF nenahradia verejné výdavky členských štátov v súlade s článkom 95 a odôvodnením 87 nariadenia o spoločných ustanoveniach (nariadenie (EÚ) č. 1303/2013) a v súlade so zásadou doplnkovosti; zdôrazňuje, že programy, akým je napríklad záruka pre mladých ľudí, nesmú nahrádzať vlastné úsilie členských štátov v boji proti nezamestnanosti mladých ľudí a o udržateľnú integráciu do trhu práce;

20.  zdôrazňuje dôležitosť posilnenia spolupráce medzi všetkými relevantnými zainteresovanými stranami, a to aj na regionálnej a miestnej úrovni, ako sú verejné a podľa potreby aj súkromné služby zamestnanosti, vzdelávacie inštitúcie a inštitúcie odbornej prípravy, zamestnávatelia, mládežnícke organizácie a mimovládne organizácie pracujúce s mládežou, aby sa zaistil dosah na celú populáciu NEET; nabáda na väčšiu integráciu zainteresovaných strán prostredníctvom partnerského prístupu pri navrhovaní, vykonávaní a hodnotení záruky pre mladých ľudí; požaduje posilnenú spoluprácu medzi vzdelávacími inštitúciami a podnikateľmi s cieľom riešiť nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami; opakuje myšlienku, že partnerský prístup je založený na lepšom oslovovaní cieľového obyvateľstva a zaisťovaní poskytovania kvalitných ponúk;

21.  pripomína, že podľa Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „MOP“) si efektívna záruka pre mladých ľudí vyžaduje ročné finančné prostriedky vo výške približne 45 miliárd EUR v EÚ-28; nazdáva sa, že toto financovanie by sa malo chápať ako investícia, ktorá v prípade, že bude účinná, umožní výrazné zníženie nákladov do opatrení zameraných na zamestnanosť mladých ľudí;

22.  vyzýva Komisiu, aby špecifikovala položky národných príspevkov na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí, ktoré musí každý členský štát vymedziť v záujme účinného vykonávania záruky pre mladých ľudí, s ohľadom na odhad MOP;

23.  berie na vedomie oneskorenie pri vykonávaní iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, ktoré bolo spôsobené neskorým vymenovaním príslušných riadiacich orgánov, a domnieva sa, že je to nedostatok právneho základu iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, ktorý narúša pôvodný zámer rýchlej realizácie predsunutím financovania;

24.  domnieva sa, že je potrebné podporovať rôznorodosť a dostupnosť financovania a zamerať sa na účinné vynakladanie prostriedkov a zároveň vykonávať ďalšie reformy politík a služieb;

25.  zdôrazňuje, že je potrebné prispôsobiť opatrenia potrebám miestneho kontextu v záujme zvýšenia ich vplyvu, napríklad prostredníctvom užšieho zapojenia zástupcov miestnych zamestnávateľov, miestnych poskytovateľov odbornej prípravy a miestnych orgánov; vyzýva na diverzifikáciu spôsobov financovania so zapojením miestnych, regionálnych a národných úrovní, aby sa zlepšil dosah na všetkých ľudí v situácii NEET;

26.  pripomína, že v rámci súčasného VFR by sa mala iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí financovať z nových rozpočtových prostriedkov, a nie prerozdelením existujúcich rozpočtových prostriedkov; očakáva ambiciózny politický záväzok vo vzťahu k budúcemu VFR;

27.  zastáva názor, že v záujme toho, aby záruka pre mladých ľudí mohla riadne fungovať, musia tiež účinne fungovať miestne VSZ;

28.  naliehavo žiada vytvoriť osobitné odborné znalosti a kapacitu v rámci verejných služieb zamestnanosti v členských štátoch s cieľom podporiť ľudí, ktorí si nevedia nájsť prácu do štyroch mesiacov po strate zamestnania alebo ukončení formálneho vzdelávania; nabáda na väčšie zapojenie podnikov a priemyselných združení do vykonávania programu;

29.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že väčšina ľudí v situácii NEET v EÚ ešte stále nemá prístup k akémukoľvek systému záruky pre mladých ľudí, okrem iného preto, lebo vo všeobecnosti nie sú zaregistrovaní v rámci VSZ; žiada Radu, aby zvážila pokračovanie vzdelávacej výmeny v rámci existujúcej siete VSZ s cieľom vypracovať stratégie, ktoré budú vychádzať z osvedčených postupov zameraných na oslovenie a podporu mladých ľudí v situácii NEET;

30.  víta osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 5/2017 a nalieha na Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere vykonávali jeho odporúčania s cieľom zvýšiť dosah a účinnosť systémov záruky pre mladých ľudí;

31.  zdôrazňuje, že v záujme zvýšenia pozitívneho vplyvu záruky pre mladých ľudí by sa mal podporovať rozvoj jednotných kontaktných miest, a to zaistením toho, že všetky služby a poradenstvo budú mladým ľuďom k dispozícii na jednom mieste;

32.  poukazuje na to, že nedostatok viditeľnosti systémov záruky pre mladých ľudí môže spôsobiť, že bude ťažké osloviť všetkých mladých ľudí; odporúča zvýšiť možnosť financovania miestnych kampaní organizovaných v spolupráci so všetkými miestnymi partnermi vrátane organizácií mládeže a podporovať rozvoj platforiem pre mladých ľudí na registráciu v systéme; odporúča, aby informácie súvisiace so zárukou pre mladých ľudí boli prístupné a zrozumiteľné pre každého;

33.  odporúča, aby sa členské štáty uistili, že to, čo ponúkajú, je kvalitné; zdôrazňuje, že napríklad predložené návrhy by mali byť v súlade s profilmi uchádzačov a s požiadavkami zamestnania, aby sa tak zabezpečilo udržateľné a potenciálne dlhodobé začlenenie do samotného trhu práce;

34.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že vo väčšine členských štátov doposiaľ nebola zavedené vymedzenie „kvalitnej ponuky“; naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby v rámci Výboru pre zamestnanosť Európskej únie (EMCO) využili existujúce siete v záujme vypracovania spoločne dohodnutých charakteristík tohto pojmu, pričom sa zohľadní európsky rámec kvality pre stáže, spoločné vyhlásenie európskych sociálnych partnerov s názvom „Smerom k spoločnej vízii učňovskej prípravy“ a judikatúra Súdneho dvora o neistých pracovných miestach; naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby okrem toho zaistili, že takéto charakteristiky sú založené na ponuke, ktorá zodpovedá kvalifikačnému stupňu a profilu účastníkov a potrebám trhu práce, pričom ponúka pracovné príležitosti, ktoré im umožnia získať príjem, ktorý im zaistí živobytie, a zaistí sociálnu ochranu a možnosti rozvoja, čo povedie k udržateľnému a vyhovujúcemu začleneniu do trhu práce; víta odporúčanie Európskeho dvora audítorov v jeho osobitnej správe č. 5/2017, aby sa viac pozornosti venovalo zvýšeniu kvality ponúk;

35.  žiada Komisiu, aby v spolupráci s výborom EMCO navrhla normy pre kritériá kvality týkajúce sa ponúk, ktoré sa majú v rámci záruky pre mladých ľudí predkladať; zdôrazňuje, že treba vymedziť rámec kvality spolu s normami kvality pre takéto ponuky;

36.  konštatuje, že na dosiahnutie cieľa, ktorým je zaistenie ponuky kvalitného a trvalého zamestnania pre všetkých mladých ľudí vo veku do 24 rokov, sú potrebné omnoho väčšie zdroje na ľudskej, technickej a finančnej úrovni; víta skutočnosť, že viaceré členské štáty zvýšili maximálny vek mladých ľudí, ktorý ich oprávňuje na získanie podpory v rámci záruky pre mladých ľudí, na 30 rokov;

37.  odporúča, aby sa zabezpečilo, že mladí ľudia, na ktorých sa vzťahuje záruka pre mladých ľudí, budú naďalej prispievať do systémov sociálnej ochrany a systémov pracovnoprávnej ochrany zavedených v členských štátoch a budú k nim mať prístup, čím sa posilní spoločná zodpovednosť všetkých zúčastnených, a najmä mladých ľudí a zamestnávateľov;

38.  zdôrazňuje, že opatrenia v rámci záruky pre mladých ľudí sú pravdepodobne účinnejšie a nákladovo efektívnejšie, keď sa mladým ľuďom pomáha pri vstupe na trh práce takým spôsobom, ktorý im môže poskytnúť udržateľné pracovné príležitosti a rast platov;

39.  zdôrazňuje, že skupina ľudí NEET je heterogénna a rozmanitá a že systémy sú účinnejšie a nákladovo efektívnejšie, ak sú zamerané na riešenie zistených problémov; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že treba vytvoriť komplexné stratégie s jasnými cieľmi koncipované tak, aby oslovili všetky kategórie ľudí NEET; zdôrazňuje, že je potrebné poskytovať na mieru prispôsobené riešenia, pričom je potrebné zohľadňovať miestne a regionálne okolnosti, napríklad tým, že sa zabezpečí užšie zapojenie zástupcov miestnych zamestnávateľov, miestnych poskytovateľov odbornej prípravy a miestnych orgánov; vyzýva členské štáty, aby každému uchádzačovi navrhli individuálne možnosti a vnútroštátnym verejným službám zamestnanosti zároveň poskytli pružnosť, ktorú potrebujú na úpravu modelov profilovania;

40.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali vhodné stratégie oslovenia cieľovej skupiny a zintenzívnili úsilie o identifikáciu populácie NEET, najmä neaktívnych NEET, na ktorých sa súčasné systémy nevzťahujú, s cieľom ich registrácie a monitorovania situácie mladých ľudí opúšťajúcich systémy záruky pre mladých ľudí v špecifických intervaloch (po šiestich, 12 a 18 mesiacoch) s cieľom podporovať udržateľné začlenenie do trhu práce; zdôrazňuje, že rozmanitej skupine mladých ľudí je potrebné poskytnúť riešenia na mieru, pričom kľúčovou cieľovou skupinou musia byť tí, ktorí nie sú registrovaní; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že dostupné finančné prostriedky ESF nebudú nahrádzať verejné výdavky, a konštatuje, že dostatočný hospodársky rast je nevyhnutným predpokladom účinnej integrácie ľudí v situácii NEET do trhu práce;

41.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby pred zavedením systémov v rámci záruky pre mladých ľudí vyhodnotili všetky nedostatky a vykonali analýzy trhu, aby sa tak vyhlo zbytočným kurzom odbornej prípravy a využívaniu stážistov v rámci stáží, ktoré nikam nepovedú;

42.  vyzýva Komisiu a Radu, aby zvážili aktívne prechodné iniciatívy, napríklad pomoc pri voľbe povolania, profesijné poradenstvo a informácie o trhu práce, ako aj podporné služby v školách a služby v oblasti výberu povolania na univerzitách, s cieľom uľahčiť mladým ľuďom prechod do zamestnania tým, že sa im poskytnú zručnosti v oblasti prechodu do zamestnania a riadenia kariéry;

43.  poukazuje na to, že nedostatok viditeľnosti systémov záruky pre mladých ľudí môže spôsobiť, že bude ťažké osloviť všetkých mladých ľudí; odporúča prijať opatrenia s cieľom zlepšiť možnosť financovania miestnych kampaní organizovaných spoločne so všetkými relevantnými miestnymi partnermi vrátane organizácií mládeže a podporovať rozvoj platforiem pre mladých ľudí na registráciu v systémoch; odporúča, aby informácie súvisiace so zárukou pre mladých ľudí boli prístupné a zrozumiteľné pre každého;

44.  berie na vedomie pretrvávajúci problém nesúladu medzi dostupnými zručnosťami a požiadavkami na pracovnom trhu; žiada Komisiu, aby v rámci výboru EMCO podporovala výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi a príslušnými zainteresovanými subjektmi v členských štátoch s cieľom riešiť túto otázku;

45.  zastáva názor, že problémy súvisiace s nesúladom medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami by sa mohli vyriešiť lepším identifikovaním schopností jednotlivcov a nápravou chýb v národných vzdelávacích systémoch; zdôrazňuje, že zvýšená mobilita mladých ľudí by mohla zlepšiť ich súbor zručností a spolu s uznávaním kvalifikácií by mohla pomôcť riešiť súčasné problémy týkajúce sa geografického nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami; nabáda členské štáty, aby v tejto súvislosti vo väčšej miere využívali sieť EURES;

46.  zdôrazňuje, že zručnosti v oblasti IKT by mohli ponúknuť veľký potenciál na vytváranie udržateľných pracovných miest, a preto vyzýva členské štáty, aby do svojich plánov vykonávania záruky pre mladých ľudí zahrnuli účinné opatrenia na podporu zručností v oblasti IKT/digitálnych zručností;

47.  poznamenáva, že je potrebný diverzifikovanejší a prispôsobený prístup k poskytovaniu služieb rôznym skupinám mladých ľudí, aby sa zabránilo vyberaniu len tých najlepších a diskriminačnému výberu; vyzýva na intenzívnejšiu, viac bezbariérovú a špecializovanú pomoc mladým ľuďom, ktorí čelia viacerým prekážkam a ktorí sú najviac vzdialení od trhu práce; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité účinne koordinovať záruku pre mladých ľudí s ostatnými politikami, napríklad v oblasti boja proti diskriminácii, a rozšíriť paletu intervencií navrhovaných v rámci ponúk záruky pre mladých ľudí;

48.  domnieva sa, že zamestnanosť mladých ľudí by sa hneď od začiatku budúcich operačných programov európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) mala riešiť ako priorita;

Vykonávanie a monitoring

49.  konštatuje, že vykonávanie záruky pre mladých ľudí sa monitoruje prostredníctvom európskeho semestra, preskúmaní EMCO a špecializovaného rámca ukazovateľov vypracovaných výborom EMCO v spolupráci s Komisiou; vyzýva Radu, aby podporila členské štáty pri zlepšovaní vykazovania údajov;

50.  poznamenáva, že nedostatok informácií o potenciálnych nákladoch na realizáciu systému v členskom štáte môže viesť k tomu, že nebude k dispozícii dostatočné financovanie na realizáciu tohto systému a na dosiahnutie jeho cieľov; vyzýva členské štáty, aby vytvorili prehľad nákladov realizácie záruky pre mladých ľudí, tak ako sa to odporúča v osobitnej správe Európskeho dvora audítorov č. 5/2017;

51.  zdôrazňuje, že dôležitou súčasťou úspešného vykonávania systémov záruky pre mladých ľudí je pridelenie potrebných prostriedkov a posúdenie celkového financovania, pričom treba mať na pamäti, že hodnotenie celkového financovania môžu sťažiť problémy pri rozlišovaní rôznych druhov opatrení zacielených na mladých ľudí na vnútroštátnej úrovni;

52.  vyzýva Komisiu, aby poskytla presnejšie informácie o nákladovej efektívnosti záruky pre mladých ľudí a o tom, akým spôsobom sa monitoruje realizácia tohto programu v členských štátoch, a aby v tejto súvislosti poskytovala komplexné výročné správy;

53.  zdôrazňuje, že sú potrebné účinné mechanizmy na diskusiu a riešenie ťažkostí zaznamenaných pri uplatňovaní systémov záruky pre mladých ľudí; zdôrazňuje, že je potrebný silný, ale zároveň realistický a dosiahnuteľný politický a finančný záväzok členských štátov, aby sa záruka pre mladých ľudí mohla realizovať v celom rozsahu, a to aj zabezpečením mechanizmov včasnej intervencie, kvality pracovných ponúk a ponúk ďalšieho vzdelávania a odbornej prípravy, jasných kritérií oprávnenosti a vytvárania partnerstiev s príslušnými zainteresovanými stranami; zdôrazňuje, že toto by sa malo dosiahnuť zabezpečením účinného oslovenia cieľovej skupiny, posilňovaním administratívnej kapacity, ak je to potrebné, zohľadňovaním miestnych podmienok, uľahčovaním zlepšovania zručností a vytváraním vhodných štruktúr na monitorovanie a hodnotenie v priebehu a po skončení vykonávania uvedených opatrení;

54.  požaduje účinný viacstranný dohľad nad dodržiavaním odporúčania Rady o zriadení záruky pre mladých ľudí v rámci európskeho semestra a podľa potreby aj vydanie konkrétnych odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

55.  opakuje svoj záväzok pozorne monitorovať všetky aktivity členských štátov zamerané na to, aby sa záruka pre mladých ľudí stala realitou, a vyzýva mládežnícke organizácie, aby Európsky parlament pravidelne informovali o svojej analýze opatrení členských štátov; naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby do tvorby politík zapojili mládežnícke zainteresované strany; pripomína, že účasť mládežníckych organizácií na informovaní o záruke pre mladých ľudí, jej vykonávaní a hodnotení je rozhodujúca pre jej úspešnosť;

56.  poznamenáva, že existujú určité oneskorenia v súvislosti s vykonávaním iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí v členských štátoch, predovšetkým z procesných a štrukturálnych dôvodov; vyjadruje znepokojenie nad mierou čerpania zo strany členských štátov, pokiaľ ide o predbežné financovanie pridelené na vykonávanie iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí; trvá preto na tom, aby príslušné orgány členských štátov zrealizovali naliehavé opatrenia s cieľom využiť v plnej miere a včas zdroje, ktoré sú k dispozícii na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí; zastáva názor, že členské štáty musia vo svojich štátnych rozpočtoch prijať ďalšie finančné záväzky na riešenie týchto štrukturálnych problémov;

57.  víta spoluprácu Komisie s členskými štátmi pri identifikácii a šírení osvedčených postupov monitorovania a vykazovania podľa systémov existujúcich v členských štátoch; pripomína Komisii, že porovnateľnosť údajov je v tejto súvislosti naďalej veľmi dôležitá;

58.  odporúča, aby Komisia naďalej identifikovala a šírila osvedčené postupy v oblasti monitorovania a vykazovania, aby tak členské štáty mohli dôsledne a spoľahlivo oznamovať svoje výsledky a aby sa tieto výsledky dali bezproblémovo vyhodnocovať, a to aj z hľadiska kvality; odporúča, že by sa najmä mali zabezpečiť kvalitné štatistické údaje, čo by členským štátom umožnilo formovať reálnejšie a účinnejšie politiky v oblasti mládeže, a to aj prostredníctvom monitorovania účastníkov odchádzajúcich zo systému záruky pre mladých ľudí, aby sa tak na minime udržal počet účastníkov, ktorí predčasne odídu z programu a nemajú z neho žiaden prínos;

59.  vyzýva Komisiu, aby posilnila spôsob, akým členské štáty realizujú systémy schválené v rámci záruky pre mladých ľudí, a aby zaviedla transparentný, komplexný systém monitorovania s otvorenými dátami, ktorý zahŕňa aj nákladovú efektívnosť, štrukturálne reformy a opatrenia zamerané na jednotlivcov;

60.  navrhuje, aby sa v každom členskom štáte vykonala analýza ex ante, ktorá stanoví konkrétne ciele a harmonogramy predpokladaných výsledkov systémov záruky pre mladých ľudí, a navrhuje, aby sa zabránilo duplicitnému financovaniu;

61.  nabáda na výmenu najlepších postupov prostredníctvom výboru EMCO a programu vzájomného učenia v rámci európskej stratégie zamestnanosti; v tejto súvislosti konštatuje, že je dôležité vzájomné učenie zamerané na aktiváciu najzraniteľnejších skupín;

62.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že údaje o príjemcoch, výstupoch a výsledkoch iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí sú nedostatočné a často nejednotné; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia a vyvinuli menej administratívne náročné a modernejšie monitorovacie systémy pre zostávajúce finančné prostriedky tejto iniciatívy;

63.  žiada zamerať sa na výsledky dosiahnuté v rámci programu iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, a to prostredníctvom vymedzenia konkrétnych ukazovateľov týkajúcich sa reforiem vykonávaných v členských štátoch, znalostí a zručností získaných z programu a počtu ponúknutých trvalých pracovných zmlúv; okrem toho navrhuje, aby skúsenosti inštruktorov vo zvolenej profesii boli v súlade so zručnosťami, ktoré daní žiadatelia potrebujú;

64.  vyzýva členské štáty, aby zefektívnili svoje systémy monitorovania a vykazovania s cieľom lepšie kvantifikovať ciele záruky pre mladých ľudí a uľahčiť vypracovanie aktivačných politík zameraných na mladých ľudí, ktoré by viac vychádzali z dôkazov, a najmä zlepšili schopnosť sledovať uchádzačov, ktorí opustia záruku pre mladých ľudí, s cieľom čo najviac znížiť počet neznámych odchodov a získať údaje o ďalšej situácii všetkých účastníkov; vyzýva Komisiu, aby preskúmala svoje usmernenia týkajúce sa zberu údajov, a členské štáty, aby prehodnotili svoje východiskové a cieľové hodnoty s cieľom minimalizovať riziko zveličovania výsledkov;

65.  uznáva, že v niektorých členských štátoch sa záruka pre mladých ľudí stala hnacou silou zmien v politikách a lepšej koordinácie v oblastiach zamestnanosti a vzdelávania; zdôrazňuje význam: stanovenia realistických a merateľných cieľov pri presadzovaní politík a rámcov, ako je záruka pre mladých ľudí, identifikácie hlavných výziev a vhodných opatrení, ktoré by sa mali prijať na ich prekonanie, a zhodnotenia týchto výziev s náležitým ohľadom na zlepšenie zamestnateľnosti; konštatuje, že v niektorých prípadoch bolo ťažké presne určiť a posúdiť doterajší príspevok záruky pre mladých ľudí a že kvalitná štatistika by mala pomôcť členským štátom formulovať realistickejšie a účinnejšie politiky v oblasti mládeže bez toho, aby vzbudili falošné očakávania;

66.  oceňuje výrazné úsilie mnohých členských štátov pri vykonávaní záruky pre mladých ľudí; konštatuje však, že väčšina reforiem ešte nebola v plnej miere realizovaná, najmä pokiaľ ide o nadväzovanie partnerstiev so sociálnymi partnermi a mladými ľuďmi pri koncipovaní, vykonávaní a posudzovaní opatrení v rámci záruky pre mladých ľudí a pri podpore mladých ľudí, ktorí čelia viacerým prekážkam; konštatuje, že na dosiahnutie cieľov záruky pre mladých ľudí je v dlhodobom horizonte potrebné značné úsilie, ako aj finančné zdroje;

67.  zastáva názor, že akékoľvek opakované využitie záruky pre mladých ľudí nesmie byť v rozpore s duchom aktivácie pracovného trhu a cieľom prechodu k trvalému zamestnaniu; vyzýva Radu, aby preskúmanie VFR využila na pridelenie primeraných zdrojov na záruku pre mladých ľudí; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že mladí ľudia, a to aj ľudia do veku 30 rokov, dostanú kvalitné ponuky prispôsobené ich profilu a úrovni kvalifikácie, ako aj dopytu na trhu práce, s cieľom vytvoriť udržateľnú zamestnanosť a predísť opakovanému využívaniu záruky pre mladých ľudí;

68.  domnieva sa, že na posúdenie účinnosti systémov je potrebné vyhodnotiť všetky aspekty vrátane hodnoty za vynaložené prostriedky v rámci týchto systémov; berie na vedomie predchádzajúce odhady, ktoré vypracovali MOP a nadácia Eurofound, a žiada Komisiu, aby tieto prognózy potvrdila alebo aktualizovala;

69.  požaduje, aby sa v každom zúčastnenom členskom štáte vykonalo posúdenie účinnosti záruky pre mladých ľudí s cieľom zabrániť zneužívaniu mladých ľudí určitými spoločnosťami, ktoré používajú falošné programy odbornej prípravy, aby mohli využívať pracovnú silu financovanú štátom; na tento účel navrhuje monitorovanie vyhliadok na prácu pre mladých ľudí, ktorí boli príjemcami pomoci z programu, a stanovenie mechanizmov, ktoré by od zúčastnených verejných či súkromných zamestnávateľov požadovali, aby ako podmienku na ďalšie využívanie programu premenili určité minimálne percento stáží na pracovné zmluvy;

70.  konštatuje, že hodnotenie iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí má Komisia ukončiť do konca roka 2017, a očakáva rýchle zavedenie potrebných úprav s cieľom zabezpečiť jej úspešné vykonávanie; zdôrazňuje význam pokračujúceho hodnotenia výsledkov iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, ktoré vykonávajú zainteresované subjekty vrátane mládežníckych organizácií;

71.  zdôrazňuje, že je potrebné zriadiť systém ukazovateľov a opatrení na hodnotenie a monitorovanie účinnosti verejných programov zamestnanosti aj záruky pre mladých ľudí, pretože hoci bol takýto systém od začiatku naplánovaný, ešte stále existuje množstvo nedostatkov;

72.  žiada, aby účastníci programu boli riadne informovaní o postupoch, ktoré sa majú dodržiavať v prípade zneužitia tohto nástroja, a aby sa prijali opatrenia na zabezpečenie ich potrebnej ochrany, ako bolo plánované;

73.  požaduje efektívnu a transparentnú kontrolu, vykazovanie a monitorovanie vynakladania finančných prostriedkov vyčlenených na európskej aj vnútroštátnej úrovni, aby sa zabránilo zneužívaniu prostriedkov a plytvaniu s nimi;

Zlepšenia, ktoré treba vykonať

74.  zdôrazňuje potrebu zaručiť dlhodobé záväzky prostredníctvom ambiciózneho plánovania a stabilného financovania z rozpočtu EÚ, ako aj z rozpočtov členských štátov, s cieľom ponúknuť úplný prístup všetkým mladým ľuďom v EÚ, ktorí nie sú zamestnaní a nie sú ani v NEET;

75.  pripomína dôležitosť spolupráce medzi všetkými úrovňami riadenia (EÚ, členské štáty a miestne subjekty) a technickej pomoci Komisie pre účinné vykonávanie záruky pre mladých ľudí;

76.  zdôrazňuje, že treba vytvoriť a rozvíjať vysokokvalitné celoživotné poradenstvo pre voľbu povolania s aktívnym zapojením rodín s cieľom pomôcť mladým ľuďom s lepším rozhodovaním týkajúcim sa ich vzdelania a pracovnej kariéry;

77.  poznamenáva, že Komisia vo svojom oznámení z októbra 2016 uvádza záver, že treba zvýšiť účinnosť iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí; domnieva sa, že to treba dosiahnuť tým, že sa zabezpečí, aby mladí ľudia, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v NEET, boli trvale začlenení do trhu práce, ako aj stanovením takých cieľov, v ktorých je zohľadnené rôznorodé zloženie množiny NEET a ktoré obsahujú konkrétne, logické intervencie pre každú skupinu čiastkového cieľa; konštatuje, že ďalšie využívanie iných programov ESF v záujme zabezpečenia udržateľnosti začlenenia osôb NEET by mohlo zvýšiť efektívnosť;

78.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby usmerňovali očakávania stanovením realistických a dosiahnuteľných cieľov, posudzovali rozdiely, analyzovali trh pred vykonávaním mechanizmov, zlepšovali systémy dohľadu a oznamovania a zlepšili kvalitu údajov, aby sa tak výsledky mohli účinne merať;

79.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaistili sprístupnenie dostatočných finančných prostriedkov na zabezpečenie úspešnej integrácie všetkých mladých pracovníkov, ktorí sú nezamestnaní alebo nemajú prístup k vhodnej ponuke odbornej prípravy alebo vzdelávania; zdôrazňuje, že v záujme zaistenia udržateľných výsledkov by mala záruka pre mladých ľudí vychádzať z existujúcich dôkazov a skúseností a mala by pokračovať dlhodobo; zdôrazňuje, že si to vyžaduje zvýšenie verejných finančných prostriedkov dostupných pre aktívne politiky trhu práce na úrovni EÚ a členských štátov;

80.  vyzýva členské štáty, aby riadne posúdili náklady svojich systémov záruky pre mladých ľudí, naplnili očakávania stanovením reálnych a dosiahnuteľných cieľov, mobilizovali dodatočné zdroje zo svojich vnútroštátnych rozpočtov a posilnili financovanie verejných služieb zamestnanosti s cieľom umožniť im plniť dodatočné úlohy spojené s vykonávaním iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí;

81.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili poskytovanie nadväzujúcich údajov s cieľom posúdiť dlhodobú udržateľnosť výsledkov z kvalitatívneho a kvantitatívneho hľadiska a uľahčili rozvoj politík v oblasti mládeže, ktoré sú viac založené na dôkazoch; požaduje väčšiu transparentnosť a konzistentnosť zberu údajov vrátane zberu údajov rozčlenených podľa pohlavia vo všetkých členských štátoch; so znepokojením konštatuje, že udržateľnosť pozitívnych výstupov v rámci záruky pre mladých ľudí sa postupne zhoršuje(9);

82.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala podrobnú analýzu účinkov opatrení vykonávaných v členských štátoch, určila najúčinnejšie riešenia a na ich základe poskytla členským štátom odporúčania o tom, ako dosiahnuť lepšie výsledky s vyššou mierou efektívnosti;

o
o   o

83.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Dvoru audítorov.

(1) Ú. v. EÚ C 120, 26.4.2013, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 470. (3) Ú. v. EÚ L 126, 21.5.2015, s. 1. (4) Ďalšími opatreniami sú aj iniciatíva Mládež v pohybe zo septembra 2010, iniciatíva Príležitosti pre mladých z decembra 2011 a iniciatíva Akčné tímy pre zamestnanosť mladých ľudí, ktorá vznikla v januári 2012. (5) Od marca 2017: http://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/8002525/3-02052017-AP-EN.pdf/94b69232-83a9-4011-8c85-1d4311215619. (6) Sociálne začlenenie mladých ľudí (Eurofound 2015). (7) NEET – Mladí ľudia, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy: charakteristiky, náklady a politické riešenia v Európe (Eurofound 2012). (8) Biela kniha o budúcnosti Európy, s. 13. (9) Odsek 164 osobitnej správy Európskeho dvora audítorov č. 5/2017.