Zoznam 
Prijaté texty
Streda, 5. apríla 2017 - ŠtrasburgFinálna verzia
Námietka voči delegovanému aktu: kľúčové informácie pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení
 Rokovania so Spojeným kráľovstvom po jeho oznámení o plánovanom vystúpení z Európskej únie
 Niektoré aspekty práva obchodných spoločností ***I
 Ratifikácia Protokolu z roku 2010 k dohovoru o nebezpečných a škodlivých látkach a pristúpenie k nemu s výnimkou aspektov týkajúcich sa justičnej spolupráce v občianskych veciach ***
 Ratifikácia Protokolu z roku 2010 k dohovoru o nebezpečných a škodlivých látkach a pristúpenie k nemu, pokiaľ ide o aspekty týkajúce sa justičnej spolupráce v občianskych veciach ***
 Uplatňovanie ustanovení schengenského acquis v oblasti Schengenského informačného systému v Chorvátsku *
 Zdravotnícke pomôcky ***II
 Diagnostické zdravotnícke pomôcky in vitro ***II
 Fondy peňažného trhu ***I
 Prospekt, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie ***I
 Viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 ***
 Viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (uznesenie)
 Mobilizácia rezervy na nepredvídané udalosti
 Odhad príjmov a výdavkov na rozpočtový rok 2017 – Oddiel I – Európsky parlament
 Návrh opravného rozpočtu č. 1/2017 sprevádzajúci návrh na mobilizáciu Fondu solidarity EÚ s cieľom poskytnúť pomoc Spojenému kráľovstvu, Cypru a Portugalsku
 Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: EGF/2017/000 TA 2017 – Technická pomoc na podnet Komisie
 Mobilizácia Fondu solidarity EÚ na účely poskytnutia pomoci Spojenému kráľovstvu, Cypru a Portugalsku
 Automatizovaná výmena daktyloskopických údajov s Lotyšskom *
 Automatizovaná výmena údajov o DNA na Slovensku, v Portugalsku, Lotyšsku, Litve, Českej republike, Estónsku, Maďarsku, na Cypre, v Poľsku, vo Švédsku, na Malte a v Belgicku *
 Automatizovaná výmena daktyloskopických údajov so Slovenskom, s Bulharskom, Francúzskom, Českou republikou, Litvou, Holandskom, Maďarskom, Cyprom, Estónskom, Maltou, Rumunskom a Fínskom *
 Automatizovaná výmena údajov o evidencii vozidiel vo Fínsku, v Slovinsku, Rumunsku, Poľsku, vo Švédsku, v Litve, Bulharsku, na Slovensku a v Maďarsku *
 Automatizovaná výmena údajov o evidencii vozidiel na Malte, na Cypre a v Estónsku *
 Geneticky modifikovaná kukurica Bt11 × 59122 × MIR604 × 1507 × GA21
 Riešenie presunov utečencov a migrantov: úloha vonkajšej činnosti EÚ

Námietka voči delegovanému aktu: kľúčové informácie pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení
PDF 263kWORD 44k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie z 8. marca 2017, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2014 o dokumentoch s kľúčovými informáciami pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení (PRIIP) stanovením regulačných technických predpisov, pokiaľ ide o prezentáciu, obsah, preskúmanie a revíziu dokumentov s kľúčovými informáciami a podmienky splnenia požiadavky na poskytovanie takýchto dokumentov (C(2017)01473 – 2017/2602(DEA))
P8_TA(2017)0101B8-0234/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na delegované nariadenie rozhodnutie Komisie (C(2017)01473) (ďalej len „revidované delegované nariadenie“),

–  so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. septembra 2016 o delegovanom nariadení Komisie z 30. júna 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2014 o dokumentoch s kľúčovými informáciami pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení (PRIIP) stanovením regulačných technických predpisov, pokiaľ ide o prezentáciu, obsah, preskúmanie a revíziu dokumentov s kľúčovými informáciami a podmienky splnenia požiadavky na poskytovanie takýchto dokumentov (C(2016)03999 – 2016/2816(DEA))(1),

–  so zreteľom na list Komisie z 22. marca 2017, ktorým Európsky parlament žiada, aby oznámil, že nevznesie námietku voči revidovanému delegovanému nariadeniu,

–  so zreteľom na list Výboru pre hospodárske a menové veci predsedovi Konferencie predsedov výborov z 28. marca 2017,

–  so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2014 z 26. novembra 2014 o dokumentoch s kľúčovými informáciami pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení (PRIIP)(2), a najmä na jeho článok 8 ods. 5, článok 10 ods. 2, článok 13 ods. 5 a článok 31,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/2340 zo 14. decembra 2016, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2014 o dokumentoch s kľúčovými informáciami pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení, pokiaľ ide o dátum jeho uplatňovania(3),

–  so zreteľom článok 13 a článok 10 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES(4), na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES(5), na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES(6),

–  so zreteľom na list od predsedov európskych orgánov dohľadu (EOD) z 22. decembra 2016 v nadväznosti na žiadosť Komisie vo forme listu z 10. novembra 2016 o svojom zámere zmeniť návrh regulačných technických predpisov spoločne predložený EBA, ESMA a EIOPA podľa článku 8 ods. 5, článku 10 ods. 2 a článku 13 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1286/2014,

–  so zreteľom na odporúčanie pre rozhodnutie Výboru pre hospodárske a menové veci,

–  so zreteľom na článok 105 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na skutočnosť, že neboli vznesené námietky v lehote stanovenej v tretej a štvrtej zarážke článku 105 ods. 6 rokovacieho poriadku, ktorá vypršala 4. apríla 2017,

A.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení zo 14. septembra 2016 vzniesol námietky voči delegovanému nariadeniu Komisie z 30. júna 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 1286/2014 a vyzval Komisiu, aby predložila revidované delegované nariadenie, v ktorom by sa riešili obavy vyjadrené v súvislosti s nejasným nakladaním s PRIIP s viacerými možnosťami, nedostatočným prezentovaním skutočnosti, že retailoví investori môžu prísť o peniaze v prípade nepriaznivých scenárov týkajúcich sa určitých výrobkov, ako aj s nedostatočným podrobným usmernením, pokiaľ ide o používanie „upozornenia týkajúceho sa pochopenia“;

B.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení zo 14. septembra 2016 pripomenul, že predseda Výboru pre hospodárske a menové veci a rokovací tím Európskeho parlamentu poslali 30. júna 2016 Komisii list, v ktorom ju žiadali, aby posúdila, či by sa vykonávanie nariadenia (EÚ) č. 1286/2014 malo odložiť;

C.  keďže ustanovenia revidovaného delegovaného nariadenia sú v súlade s cieľmi Európskeho parlamentu uvedenými v uznesení zo 14. septembra 2016 a počas následného neformálneho dialógu v rámci prípravných prác na prijatie revidovaného delegovaného nariadenia;

D.  keďže v revidovanom delegovanom nariadení sa vysvetľuje, že tvorcovia PRIIP s viacerými možnosťami zahŕňajúcimi podkladové investičné možnosti, ktorými sú podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) alebo iné fondy než PKIPCP uvedené v článku 32 nariadenia (EÚ) č. 1286/2014, nemusia poskytovať všetky požadované informácie, ktoré sa vyžadujú podľa PRIIP a budú oprávnení namiesto toho používať dokumenty s kľúčovými informáciami pre investorov PKIPCP ako vhodný spôsob poskytovania podrobnejších predzmluvných informácií retailovým investorom;

E.  keďže podkladové výpočty pre tri pôvodné prognózy výkonnosti sú stále založené na historických údajoch bola do revidovaného delegovaného nariadenia zahrnutá ďalšia štvrtá prognóza; keďže cieľom tejto stresovej prognózy je stanoviť významné nepriaznivé vplyvy produktov, ktoré nie sú zahrnuté v doterajšej „nepriaznivej prognóze“;

F.  keďže využívanie upozornenia týkajúceho sa pochopenia bolo objasnené tak, že do rozsahu jeho pôsobnosti boli zahrnuté tie PRIIP, ktoré sa považujú za „zložité produkty“ podľa smernice 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi a smernice (EÚ) 2016/97 o sprostredkovaní poistenia;

G.  keďže navrhovaný oddiel dokumentu s kľúčovými informáciami „O aký produkt ide“ bol zmenený a oddiel s názvom „Aké sú riziká a čo by som mohol získať“ obsahuje prehľad administratívnych nákladov vo vzťahu k biometrickým prvkom investičných produktov založených na poistení;

H.  keďže nariadením (EÚ) 2016/2340 sa odkladá dátum začatia uplatňovania nariadenia (EÚ) č. 1286/2014 o 12 mesiacov, teda na 1. januára 2018;

1.  oznamuje, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0347.
(2) Ú. v. EÚ L 352, 9.12.2014, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 354, 23.12.2016, s. 35.
(4) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12.
(5) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48.
(6) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84.


Rokovania so Spojeným kráľovstvom po jeho oznámení o plánovanom vystúpení z Európskej únie
PDF 358kWORD 50k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. apríla 2017 o rokovaniach so Spojeným kráľovstvom v nadväznosti na jeho oznámenie o úmysle vystúpiť z Európskej únie (2017/2593(RSP))
P8_TA(2017)0102RC-B8-0237/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 50 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na článok 3 ods. 5, článok 4 ods. 3 a článok 8 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na články 217 a 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na oznámenie predsedníčky vlády Spojeného kráľovstva pre Európsku radu predložené 29. marca 2017 v súlade s článkom 50 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. júna 2016 o rozhodnutí vystúpiť z EÚ vyplývajúcom z referenda v Spojenom kráľovstve(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 16. februára 2017 o možnom vývoji a úpravách súčasnej inštitucionálnej štruktúry Európskej únie(2), o zlepšení fungovania Európskej únie využitím potenciálu Lisabonskej zmluvy(3) a o rozpočtovej kapacite pre eurozónu(4),

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže oznámením vlády Spojeného kráľovstva predloženým Európskej rade sa začína proces, na základe ktorého Spojené kráľovstvo prestane byť členom Európskej únie a nebudú sa naň už uplatňovať zmluvy;

B.  keďže to bude bezprecedentná a poľutovaniahodná udalosť, pretože doteraz ešte žiadny členský štát nevystúpil z Európskej únie; keďže toto vystúpenie musí prebehnúť riadnym spôsobom, aby nemalo negatívny dosah na Európsku úniu, jej občanov a proces európskej integrácie;

C.  keďže Európsky parlament zastupuje všetkých občanov Európskej únie a počas celého postupu vedúceho k vystúpeniu Spojeného kráľovstva bude konať tak, aby chránil ich záujmy;

D.  keďže napriek tomu, že vystúpenie z Európskej únie je zvrchované právo členského štátu, všetky ostatné členské štáty sú povinné konať jednotne na ochranu záujmov a integrity Európskej únie; keďže preto budú prebiehať rokovania medzi Spojeným kráľovstvom na jednej strane a Komisiou v mene Európskej únie a jej zvyšných 27 členských štátov (EÚ27) na strane druhej;

E.  keďže rokovania o vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie sa začnú po tom, ako Európska rada prijme usmernenia k týmto rokovaniam; keďže toto uznesenie predstavuje pozíciu Európskeho parlamentu k týmto usmerneniam a pre Európsky parlament bude takisto základom posúdenia rokovacieho procesu, ako aj akejkoľvek dohody dosiahnutej medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom;

F.  keďže Spojené kráľovstvo musí až do svojho vystúpenia z Európskej únie požívať všetky práva a plniť všetky povinnosti vyplývajúce zo zmlúv vrátane zásady lojálnej spolupráce stanovenej v článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii;

G.  keďže Spojené kráľovstvo vo svojom oznámení z 29. marca 2017 oznámilo svoj úmysel nepodliehať právomoci Súdneho dvora Európskej únie;

H.  keďže vláda Spojeného kráľovstva v tom istom oznámení uviedla, že jej budúci vzťah s Európskou úniou nebude zahŕňať účasť na vnútornom trhu ani členstvo v colnej únii;

I.  keďže ale zotrvanie Spojeného kráľovstva na vnútornom trhu a v Európskom hospodárskom priestore a/alebo v colnej únii by bolo optimálnym riešením tak pre Spojené kráľovstvo, ako aj pre EÚ27; keďže toto nie je možné, pokiaľ vláda Spojeného kráľovstva bude trvať na námietkach voči štyrom slobodám a právomoci Súdneho dvora Európskej únie, odmietať prispievať do rozpočtu Únie a bude chcieť uplatňovať vlastnú obchodnú politiku;

J.  keďže na základe výsledku referenda o odchode z Európskej únie sú všetky ustanovenia rozhodnutia „o novom riešení pre Spojené kráľovstvo v rámci Európskej únie“, ktoré je pripojené k záverom Európskej rady z 18. a 19. februára 2016, neplatné;

K.  keďže rokovania musia prebiehať tak, aby sa zabezpečila právna stabilita a minimalizovalo narušenie, a aby sa občanom a právnym subjektom zároveň poskytla jasná vízia budúcnosti;

L.  keďže stiahnutie oznámenia musí byť v súlade s podmienkami stanovenými všetkými členmi EÚ27, aby nemohlo byť použité ako procedurálny nástroj alebo zneužité v snahe pokúsiť sa o nápravu súčasných podmienok členstva Spojeného kráľovstva;

M.  keďže bez dohody o vystúpení Spojené kráľovstvo automaticky vystúpi z Európskej únie 30. marca 2019, a to neusporiadaným spôsobom;

N.  keďže veľký počet občanov Spojeného kráľovstva, vrátane veľkej väčšiny voličov v Severnom Írsku a Škótsku, hlasoval za zotrvanie v Európskej únii;

O.  keďže Európsky parlament je mimoriadne znepokojený, pokiaľ ide o dôsledky vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie pre Severné Írsko a jeho budúce vzťahy s Írskom; keďže v tejto súvislosti je veľmi dôležité chrániť mier, a preto zachovať všetky časti Veľkopiatkovej dohody, pričom pripomína, že bola dojednaná za aktívnej účasti Únie, ako Európsky parlament zdôraznil vo svojom uznesení z 13. novembra 2014 o mierovom procese v Severnom Írsku(5);

P.  keďže vystúpenie Spojeného kráľovstva by malo podnietiť EÚ27 a inštitúcie Únie k tomu, aby lepšie riešili súčasné výzvy a uvažovali nad svojou budúcnosťou a svojím úsilím o to, aby bol európsky projekt účinnejší, demokratickejší a bližšie k občanom; pripomína bratislavský plán, ako aj uznesenia Európskeho parlamentu na túto tému, bielu knihu Európskej komisie z 1. marca 2017 o budúcnosti Európy, Rímsku deklaráciu z 25. marca 2017 a návrhy skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje zo 17. januára 2017, ktoré by mohli byť základom týchto úvah;

1.  berie na vedomie oznámenie vlády Spojeného kráľovstva adresované Európskej rade, ktorým je oficiálne vyjadrené rozhodnutie Spojeného kráľovstva vystúpiť z Európskej únie;

2.  žiada, aby sa rokovania medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom podľa článku 50 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii začali čo najskôr;

3.  pripomína, že je dôležité, aby dohoda o vystúpení a všetky možné prechodné opatrenia nadobudli účinnosť ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu v máji 2019;

4.  pripomína, že dohodu o vystúpení možno uzavrieť len so súhlasom Európskeho parlamentu, čo platí aj pre akúkoľvek prípadnú budúcu dohodu o vzťahoch medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom, ako aj pre akékoľvek prípadné prechodné opatrenia;

Všeobecné zásady rokovaní

5.  očakáva, že s cieľom zaistiť usporiadaný odchod Spojeného kráľovstva z Európskej únie budú rokovania medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom prebiehať v dobrej viere a úplne transparentne; pripomína, že Spojené kráľovstvo bude naďalej požívať práva ako členský štát Európskej únie dovtedy, kým nenadobudne platnosť dohoda o vystúpení, a že bude preto naďalej viazané svojimi povinnosťami a záväzkami, ktoré z toho vyplývajú;

6.  pripomína v tejto súvislosti, že začatie rokovaní o možných obchodných dohodách Spojeného kráľovstva s tretími krajinami pred jeho vystúpením by bolo v rozpore s právom Únie; zdôrazňuje, že takéto konanie by bolo v rozpore so zásadou lojálnej spolupráce stanovenou v článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a nemalo by ostať bez následkov, ako je napríklad vylúčenie Spojeného kráľovstva z postupov týkajúcich sa obchodných rokovaní stanovených v článku 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie; zdôrazňuje, že toto musí platiť aj pre iné oblasti politiky, v ktorých by Spojené kráľovstvo naďalej tvorilo právne predpisy Únie, akcie, stratégie alebo spoločné politiky tak, aby presadzovalo vlastné záujmy ako vystupujúci členský štát, a nie záujmy Európskej únie a EÚ27;

7.  upozorňuje, že akákoľvek dvojstranná dohoda medzi jedným alebo viacerými zostávajúcimi členskými štátmi a Spojeným kráľovstvom v niektorej z oblastí právomoci Európskej únie, ktorú neschváli EÚ27, o záležitostiach patriacich do rozsahu pôsobnosti dohody o vystúpení a/alebo s dosahom na budúci vzťah Európskej únie so Spojeným kráľovstvom, by bola tiež v rozpore so zmluvami; okrem toho upozorňuje, že by sa to týkalo predovšetkým akejkoľvek dvojstrannej dohody a/alebo regulačného postupu či postupu v oblasti kontroly, ktoré by súviseli napríklad s privilegovaným prístupom finančných inštitúcií so sídlom v Spojenom kráľovstve na vnútorný trh na úkor regulačného rámca Únie alebo postavenia občanov EÚ27 v Spojenom kráľovstve či naopak;

8.  domnieva sa, že mandát a usmernenia na rokovania uplatňované v celom rokovacom procese musia v plnej miere odrážať stanoviská a záujmy občanov EÚ27 vrátane občanov Írska, pretože na uvedený členský štát bude mať vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie osobitný vplyv;

9.  dúfa, že za týchto podmienok si Európska únia a Spojené kráľovstvo vytvoria budúci vzťah, ktorý bude spravodlivý, čo najužší a vyvážený z hľadiska práv a povinností; vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím vlády Spojeného kráľovstva nezúčastňovať sa na vnútornom trhu a nebyť členom Európskeho hospodárskeho priestoru ani colnej únie; domnieva sa, že štát vystupujúci z Únie nemôže mať podobné výhody ako členský štát Únie, a preto oznamuje, že neudelí súhlas so žiadnou dohodou, ktorá by s tým bola v rozpore;

10.  opakuje, že účasť na vnútornom trhu a členstvo v colnej únii znamená akceptovanie štyroch slobôd, právomoci Súdneho dvora Európskej únie, prispievania do všeobecného rozpočtu a dodržiavanie spoločnej obchodnej politiky Európskej únie;

11.  zdôrazňuje, že Spojené kráľovstvo si musí plniť všetky právne, finančné a rozpočtové povinnosti vrátane záväzkov patriacich do súčasného viacročného finančného rámca, ktoré sa naň vzťahujú do dňa jeho vystúpenia a po ňom;

12.  berie na vedomie navrhnuté opatrenia týkajúce sa organizácie rokovaní uvedené vo vyhlásení hláv štátov alebo predsedov vlád 27 členských štátov, ako aj predsedov Európskej rady a Európskej komisie z 15. decembra 2016; víta vymenovanie Európskej komisie ako vyjednávača Únie a Michela Barniera ako hlavného vyjednávača Komisie; poukazuje na to, že plné zapojenie Európskeho parlamentu je nevyhnutným predpokladom, aby udelil súhlas s akoukoľvek dohodou medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom;

Harmonogram rokovaní

13.  zdôrazňuje, že v súlade s článkom 50 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii sa rokovania majú týkať spôsobu vystúpenia Spojeného kráľovstva, pričom sa zohľadní rámec jeho budúceho vzťahu s Európskou úniou;

14.  súhlasí s tým, že ak sa dosiahne výrazný pokrok smerom k dohode o vystúpení, rozhovory o možných prechodných opatreniach by sa mohli začať na základe predpokladaného rámca budúcich vzťahov Spojeného kráľovstva s Európskou úniou;

15.  poznamenáva, že dohoda o budúcom vzťahu medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom ako treťou krajinou sa môže uzavrieť až po vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie;

Dohoda o vystúpení

16.  konštatuje, že dohoda o vystúpení musí byť v súlade so zmluvami a Chartou základných práv Európskej únie, pretože v opačnom prípade nemôže získať súhlas Európskeho parlamentu;

17.  domnieva sa, že dohoda o vystúpení by sa mala zamerať na tieto prvky:

   právne postavenie občanov EÚ27, ktorí žijú alebo žili v Spojenom kráľovstve, a občanov Spojeného kráľovstva, ktorí žijú alebo žili v ostatných členských štátoch, ako aj ďalšie ustanovenia týkajúce sa ich práv;
   vyrovnanie finančných záväzkov medzi Spojeným kráľovstvom a Európskou úniou;
   vonkajšie hranice Európskej únie;
   objasnenie stavu medzinárodných záväzkov Spojeného kráľovstva, ktoré prijalo ako členský štát Európskej únie, keďže Európska únia s 27 členskými štátmi bude právnym nástupcom Európskej únie s 28 členskými štátmi;
   právnu istotu pre právnické osoby vrátane spoločností;
   ustanovenie Súdneho dvora Európskej únie ako príslušného orgánu pre výklad a uplatňovanie dohody o vystúpení;

18.  požaduje spravodlivé zaobchádzanie s občanmi EÚ27, ktorí žijú alebo žili v Spojenom kráľovstve, a občanmi Spojeného kráľovstva, ktorí žijú alebo žili v EÚ27, a zastáva názor, že ich práva a záujmy musia byť v rokovaniach absolútnou prioritou; žiada preto, aby postavenie a práva občanov EÚ27 s pobytom v Spojenom kráľovstve a občanov Spojeného kráľovstva s pobytom v EÚ27 podliehali zásadám reciprocity, rovnosti, symetrie a nediskriminácie, a požaduje okrem toho ochranu integrity práva Únie vrátane Charty základných práv Európskej únie a rámca ich presadzovania; zdôrazňuje, že akékoľvek obmedzenie práv súvisiacich so slobodou pohybu vrátane diskriminácie občanov EÚ, pokiaľ ide o ich právo na pobyt, pred dátumom odchodu Spojeného kráľovstva z Európskej únie by bolo v rozpore s právom Únie;

19.  zdôrazňuje, že jediné finančné vyrovnanie so Spojeným kráľovstvom na základe ročnej účtovnej závierky Európskej únie auditovanej Dvorom audítorov musí zahŕňať všetky jeho právne záväzky vyplývajúce z nesplatených záväzkov, ako aj vytvorenie rezervy pre podsúvahové položky, podmienené záväzky a iné finančné náklady, ktoré vzniknú v priamom dôsledku jeho vystúpenia;

20.  berie na vedomie, že v rámci dohody o vystúpení treba riešiť jedinečné postavenie a osobitné podmienky írskeho ostrova; naliehavo žiada, aby sa použili všetky prostriedky a opatrenia v súlade s právom Únie a Veľkopiatkovou dohodou z roku 1998 na zmiernenie dôsledkov vystúpenia Spojeného kráľovstva na hranicu medzi Írskom a Severným Írskom; v tejto súvislosti trvá na tom, že je absolútne potrebné zabezpečiť kontinuitu a stabilitu mierového procesu v Severnom Írsku a vyvinúť maximálne úsilie, aby sa zabránilo vytvoreniu fyzickej hranice;

Budúci vzťah medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom

21.  berie na vedomie oznámenie z 29. marca 2017 a bielu knihu vlády Spojeného kráľovstva z 2. februára 2017 o vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie a novom partnerstve s ňou;

22.  domnieva, že budúci vzťah medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom by mal byť vyvážený a komplexný a mal by slúžiť záujmom občanov oboch strán, a preto si rokovania o ňom vyžadujú dostatok času; zdôrazňuje, že by sa mali týkať oblastí spoločného záujmu a súčasne rešpektovať integritu právneho poriadku a základné zásady a hodnoty Európskej únie vrátane integrity vnútorného trhu, ako aj rozhodovacích právomocí a autonómie Únie; konštatuje, že článok 8 Zmluvy o Európskej únii, ako aj článok 217 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorých sa stanovuje, že „dohody o pridružení stanovujú vzájomné práva a povinnosti, spoločné postupy a osobitné postupy“, by mohli poskytnúť primeraný rámec pre takýto budúci vzťah;

23.  konštatuje, že bez ohľadu na výsledok rokovaní o budúcnosti vzťahu medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom rokovania nesmú zahŕňať žiadne kompromisy medzi vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou vrátane spolupráce v oblasti obrany na jednej strane a budúcimi hospodárskymi vzťahmi na strane druhej;

24.  zdôrazňuje, že akákoľvek budúca dohoda medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom je podmienená tým, že Spojené kráľovstvo bude aj naďalej dodržiavať normy stanovené v medzinárodných záväzkoch, vrátane ľudských práv, a právnych predpisoch a politikách Únie, okrem iného v oblasti životného prostredia, zmeny klímy, boja proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, spravodlivej hospodárskej súťaže, obchodu a sociálnych práv, a osobitne záruky proti sociálnemu dampingu;

25.  je proti akejkoľvek budúcej dohode medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom, ktorá by obsahovala nesystémové alebo odvetvové ustanovenia vrátane finančných služieb, ktoré by podnikom Spojeného kráľovstva zabezpečovali preferenčný prístup na vnútorný trh a/alebo do colnej únie; zdôrazňuje, že po vystúpení bude Spojené kráľovstvo podliehať režimu tretej krajiny podľa právnych predpisov Únie;

26.  konštatuje, že ak Spojené kráľovstvo požiada o účasť na určitých programoch Európskej únie, zúčastní sa na nich ako tretia krajina, pričom bude musieť poskytovať primerané rozpočtové príspevky a podliehať dohľadu existujúcej jurisdikcie; v tejto súvislosti by privítal pokračujúcu účasť Spojeného kráľovstva na mnohých programoch, ako je Erasmus;

27.  berie na vedomie, že mnohí občania Spojeného kráľovstva vyjadrili dôrazný nesúhlas so stratou práv, ktoré v súčasnosti požívajú podľa článku 20 Zmluvy o fungovaní Európskej únie; navrhuje, aby EÚ27 preskúmala možnosti zmiernenia tejto situácie v rámci primárneho práva Únie a aby sa pritom v plnej miere rešpektovali zásady reciprocity, rovnosti, symetrie a nediskriminácie;

Prechodné opatrenia

28.  domnieva sa, že prechodné opatrenia zabezpečujúce právnu istotu a kontinuitu možno medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom dohodnúť len vtedy, ak v nich budú správne vyvážené práva a povinnosti oboch strán a zachovaná integrita právneho poriadku Európskej únie, pričom za urovnanie akýchkoľvek právnych sporov bude zodpovedný Súdny dvor Európskej únie; okrem toho sa domnieva, že akékoľvek takéto opatrenia musia byť prísne obmedzené z hľadiska času, keďže nesmú presiahnuť tri roky, a z hľadiska rozsahu, pretože nikdy nemôžu byť náhradou za členstvo v Európskej únii;

Otázky týkajúce sa EÚ27 a inštitúcie Únie

29.  vyzýva na čo najskoršie dosiahnutie dohody o premiestnení Európskeho orgánu pre bankovníctvo a Európskej agentúry pre lieky a aby sa tento proces premiestňovania začal čo najskôr;

30.  upozorňuje, že môže byť potrebné preskúmanie a úprava práva Únie, aby sa zohľadnilo vystúpenie Spojeného kráľovstva z Únie;

31.  domnieva sa, že revízia zahŕňajúca posledné dva roky súčasného viacročného finančného rámca nie je potrebná, ale že dosah vystúpenia Spojeného kráľovstva by sa mal riešiť prostredníctvom ročného rozpočtového postupu; zdôrazňuje, že inštitúcie Únie a EÚ27 by sa mali okamžite začať zaoberať novým viacročným finančným rámcom vrátane otázky vlastných zdrojov;

32.  zaväzuje sa včas dokončiť legislatívne postupy týkajúce sa zloženia Európskeho parlamentu podľa článku 14 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii a volebného postupu na základe svojho návrhu podľa článku 223 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý je pripojený k uzneseniu z 11. novembra 2015 o reforme volebného práva Európskej únie(6); domnieva sa okrem toho, berúc do úvahy odôvodnenie P tohto uznesenia, že počas rokovaní o vystúpení a o vytvorení nového vzťahu so Spojeným kráľovstvom musí zvyšných 27 členských štátov Európskej únie spolu s jej inštitúciami posilniť súčasnú Úniu prostredníctvom širokej verejnej diskusie a začať hĺbkové medziinštitucionálne úvahy o jej budúcnosti;

Záverečné ustanovenia

33.  vyhradzuje si právo objasniť svoju pozíciu k rokovaniam medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom, a prípadne prijať ďalšie uznesenia, a to aj o konkrétnych alebo odvetvových otázkach so zreteľom na pokrok alebo iný vývoj uvedených rokovaní;

34.  očakáva, že Európska rada toto uznesenie vezme do úvahy pri prijímaní usmernení vymedzujúcich rámec pre rokovania a určovaní všeobecných pozícií a zásad, ktorými sa Európska únia bude riadiť;

35.  je rozhodnutý, že svoju konečnú pozíciu k dohode alebo dohodám stanoví na základe posúdenia uskutočneného v súlade s obsahom tohto uznesenia a akýmikoľvek následnými uzneseniami Európskeho parlamentu;

o
o   o

36.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade Európskej únie, Európskej komisii, Európskej centrálnej banke, národným parlamentom a vláde Spojeného kráľovstva.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0294.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2017)0048.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2017)0049.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2017)0050.
(5) Ú. v. EÚ C 285, 5.8.2016, s. 9.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2015)0395.


Niektoré aspekty práva obchodných spoločností ***I
PDF 327kWORD 44k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. apríla 2017 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady týkajúcej sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností (kodifikované znenie) (COM(2015)0616 – C8-0388/2015 – 2015/0283(COD))
P8_TA(2017)0103A8-0088/2017

(Riadny legislatívny postup – kodifikácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0616),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 50 ods. 1 a článok 50 2 písm. g) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0388/2015),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 27. apríla 2016(1),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 20. decembra 1994 o zrýchlenej pracovnej metóde pre úradnú kodifikáciu právnych textov(2),

–  so zreteľom na články 103 a 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0088/2017),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie je predmetom uvedeného návrhu iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných textov bez zmeny ich podstaty;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 5. apríla 2017 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/... týkajúcej sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností (kodifikované znenie)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2017/1132.)

(1) Ú. v. EÚ C 264, 20.7.2016, s. 82.
(2) Ú. v. ES C 102, 4.4.1996, s. 2.


Ratifikácia Protokolu z roku 2010 k dohovoru o nebezpečných a škodlivých látkach a pristúpenie k nemu s výnimkou aspektov týkajúcich sa justičnej spolupráce v občianskych veciach ***
PDF 253kWORD 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. apríla 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o ratifikácii zo strany členských štátov Protokolu z roku 2010 k Medzinárodnému dohovoru o zodpovednosti a náhrade škody pri preprave nebezpečných a škodlivých látok na mori a o ich pristúpení k nemu v záujme Európskej únie s výnimkou aspektov týkajúcich sa justičnej spolupráce v občianskych veciach (13806/2015 – C8-0410/2015 – 2015/0135(NLE))
P8_TA(2017)0104A8-0076/2017

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (13806/2015),

–  so zreteľom na Medzinárodný dohovor o zodpovednosti a náhrade škody pri preprave nebezpečných a škodlivých látok na mori z roku 1996 (ďalej len „Dohovor HNS z roku 1996”),

–  so zreteľom na Protokol z roku 2010 k Dohovoru HNS z roku 1996,

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 100 ods. 2 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0410/2015),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2002/971/ES z 18. novembra 2002, ktorým sa členské štáty v záujme spoločenstva splnomocňujú k ratifikácii alebo pristúpeniu k Medzinárodnému dohovoru o ručení a náhrade škody pri preprave nebezpečných a škodlivých látok na mori z roku 1996 (Dohovor HNS)(1),

–  so zreteľom na stanovisko Súdneho dvora zo 14. októbra 2014(2),

–  so zreteľom na svoje predbežné uznesenie z 8. júna 2016 o návrhu rozhodnutia Rady(3),

–  so zreteľom na opatrenia Komisie prijaté 4. októbra 2016 v nadväznosti na predbežné uznesenie,

–  so zreteľom na stanovisko vo forme listu k príslušnému právnemu základu uvedeného návrhu rozhodnutia Rady, ktoré prijal Výbor pre právne veci 19. februára 2016(4) a ktoré je pripojené k predbežnej správe Výboru pre právne veci (A8-0191/2016),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre právne veci (A8-0076/2017),

1.  udeľuje súhlas s ratifikáciou zo strany členských štátov Protokolu z roku 2010 k Medzinárodnému dohovoru o zodpovednosti a náhrade škody pri preprave nebezpečných a škodlivých látok na mori a s ich pristúpením k nemu v záujme Európskej únie s výnimkou aspektov týkajúcich sa justičnej spolupráce v občianskych veciach;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES L 337, 13.12.2002, s. 55.
(2) Stanovisko Súdneho dvora zo 14. októbra 2014, 1/13, ECLI:EÚ:C:2014:2303.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2016)0259.
(4) PE576.992.


Ratifikácia Protokolu z roku 2010 k dohovoru o nebezpečných a škodlivých látkach a pristúpenie k nemu, pokiaľ ide o aspekty týkajúce sa justičnej spolupráce v občianskych veciach ***
PDF 254kWORD 43k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. apríla 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o ratifikácii zo strany členských štátov Protokolu z roku 2010 k Medzinárodnému dohovoru o zodpovednosti a náhrade škody pri preprave nebezpečných a škodlivých látok na mori a o ich pristúpení k nemu v záujme Európskej únie, pokiaľ ide o aspekty týkajúce sa justičnej spolupráce v občianskych veciach (14112/2015 – C8-0409/2015 – 2015/0136(NLE))
P8_TA(2017)0105A8-0078/2017

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (14112/2015),

–  so zreteľom na Medzinárodný dohovor o zodpovednosti a náhrade škody pri preprave nebezpečných a škodlivých látok na mori z roku 1996 (ďalej len „Dohovor HNS z roku 1996”),

–  so zreteľom na Protokol z roku 2010 k Dohovoru HNS z roku 1996,

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 81 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0409/2015),

–  so zreteľom na Protokol č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k zmluvám,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2002/971/ES z 18. novembra 2002, ktorým sa členské štáty v záujme spoločenstva splnomocňujú k ratifikácii alebo pristúpeniu k Medzinárodnému dohovoru o ručení a náhrade škody pri preprave nebezpečných a škodlivých látok na mori z roku 1996 (Dohovor HNS)(1),

–  so zreteľom na stanovisko Súdneho dvora zo 14. októbra 2014(2),

–  so zreteľom na svoje predbežné uznesenie z 8. júna 2016 o návrhu rozhodnutia Rady(3),

–  so zreteľom na opatrenia Komisie prijaté 4. októbra 2016 v nadväznosti na predbežné uznesenie,

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre právne veci (A8-0078/2017),

1.  udeľuje súhlas s ratifikáciou Protokolu z roku 2010 k Medzinárodnému dohovoru o zodpovednosti a náhrade škody pri preprave nebezpečných a škodlivých látok na mori zo strany členských štátov a s ich pristúpením k nemu v záujme Európskej únie, pokiaľ ide o aspekty týkajúce sa justičnej spolupráce v občianskych veciach;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES L 337, 13.12.2002, s. 55.
(2) Stanovisko Súdneho dvora zo 14. októbra 2014, 1/13, ECLI:EÚ:C:2014:2303.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2016)0260.


Uplatňovanie ustanovení schengenského acquis v oblasti Schengenského informačného systému v Chorvátsku *
PDF 241kWORD 41k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. apríla 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v oblasti Schengenského informačného systému v Chorvátskej republike (COM(2017)0017 – C8-0026/2017 – 2017/0011(NLE))
P8_TA(2017)0106A8-0073/2017

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2017)0017),

–  so zreteľom na článok 4 ods. 2 aktu o pristúpení z 9. decembra 2011(1), v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0026/2017),

–  so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0073/2017),

1.  schvaľuje návrh Komisie;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 112, 24.2.2012, s. 21.


Zdravotnícke pomôcky ***II
PDF 247kWORD 43k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. apríla 2017 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zdravotníckych pomôckach, zmene smernice 2001/83/ES, nariadenia (ES) č. 178/2002 a nariadenia (ES) č. 1223/2009 a o zrušení smerníc Rady 90/385/EHS a 93/42/EHS (10728/4/2016 – C8-0104/2017 – 2012/0266(COD))
P8_TA(2017)0107A8-0068/2017

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (10728/4/2016 – C8-0104/2017),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 14. februára 2013(1),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(2) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2012)0542),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 67a rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom odporúčanie do druhého čítania Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0068/2017),

1.  schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

2.  konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

3.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

4.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 133, 9.5.2013, s. 52.
(2) Prijaté texty, 2.4.2014, P7_TA(2014)0266.


Diagnostické zdravotnícke pomôcky in vitro ***II
PDF 256kWORD 43k
Uznesenie
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. apríla 2017 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o diagnostických zdravotníckych pomôckach in vitro a o zrušení smernice 98/79/ES a rozhodnutia Komisie 2010/227/EÚ (10729/4/2016 – C8-0105/2017 – 2012/0267(COD))
P8_TA(2017)0108A8-0069/2017

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (10729/4/2016 – C8-0105/2017),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 14. februára 2013(1),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(2) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2012)0541),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 67a rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom odporúčanie do druhého čítania Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0069/2017),

1.  schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

2.  berie na vedomie vyhlásenia Komisie, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

4.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

5.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

6.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Vyhlásenie Komisie týkajúce sa poskytovania informácií a poradenstva v oblasti genetického testovania v článku 4 nariadenia o diagnostických zdravotníckych pomôckach in vitro

Najneskôr päť rokov od dátumu uplatňovania nariadenia a v rámci preskúmania fungovania článku 4 predpokladaného v článku 111 uvedeného nariadenia Komisia vypracuje správu o skúsenostiach členských štátov s vykonávaním povinností uvedených v článku 4, pokiaľ ide o informácie a poradenstvo v súvislosti s používaním genetických testov. Komisia predovšetkým predloží správu o rôznych postupoch zavedených vzhľadom na dvojitý cieľ, ktorý nariadenie sleduje, a to zabezpečiť vysokú úroveň bezpečnosti pacientov a zaručiť hladké fungovanie vnútorného trhu.

Vyhlásenie Komisie týkajúce sa genetického testovania používaného na účely životného štýlu a fyzickej a duševnej pohody

Pokiaľ ide o genetické testy používané na účely fyzickej a duševnej pohody a životného štýlu, Komisia zdôrazňuje, že pomôcky bez zdravotníckeho účelu, vrátane tých, ktoré sú určené na priame alebo nepriame zachovávanie alebo zlepšovanie zdravého správania, kvality života a fyzickej a duševnej pohody ľudí, nepatria do rozsahu pôsobnosti článku 2 (Vymedzenie pojmov) nariadenia o diagnostických zdravotníckych pomôckach in vitro. Komisia má napriek tomu v úmysle monitorovať na základe činností dohľadu nad trhom, ktoré vykonávajú členské štáty, konkrétne otázky bezpečnosti, ktoré by mohli byť spojené s používaním týchto pomôcok.

(1) Ú. v. EÚ C 133, 9.5.2013, s. 52.
(2) Prijaté texty, 2.4.2014, P7_TA(2014)0267.


Fondy peňažného trhu ***I
PDF 329kWORD 52k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. apríla 2017 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o fondoch peňažného trhu (COM(2013)0615 – C7-0263/2013 – 2013/0306(COD))
P8_TA(2017)0109A8-0041/2015

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0615),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0263/2013),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky z 21. mája 2014(1),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 10. decembra 2013(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 7. decembra 2016, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8‑0041/2015),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(3);

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatne zmení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 5. apríla 2017 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/... o fondoch peňažného trhu

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2017/1131.)

(1) Ú. v. EÚ C 255, 6.8.2014, s. 3.
(2) Ú. v. EÚ C 170, 5.6.2014, s. 50.
(3) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 29. apríla 2015 (Prijaté texty, P8_TA(2015)0170).


Prospekt, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie ***I
PDF 328kWORD 56k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. apríla 2017 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prospekte, ktorý sa má uverejniť pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie (COM(2015)0583 – C8-0375/2015 – 2015/0268(COD))
P8_TA(2017)0110A8-0238/2016

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0583),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0375/2015),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky zo 17. marca 2016(1),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 16. marca 2016(2),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. decembra 2016, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0238/2016),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(3);

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatne zmení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 5. apríla 2017 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/... o prospekte, ktorý sa má uverejniť pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu, a o zrušení smernice 2003/71/ES

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2017/1129.)

(1) Ú. v. EÚ C 195, 2.6.2016, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ C 177, 18.5.2016, s. 9.
(3) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 15. septembra 2016 (Prijaté texty, P8_TA(2016)0353).


Viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 ***
PDF 330kWORD 43k
Uznesenie
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. apríla 2017 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (14942/2016 – C8-0103/2017 – 2016/0283(APP))
P8_TA(2017)0111A8-0110/2017

(Mimoriadny legislatívny postup – súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) č. 1311/2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (COM(2016)0604),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) č. 1311/2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (14942/2016), a korigendum Rady (14942/2016 COR2),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 312 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článkom 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (C8-0103/2017),

–  so zreteľom na dohodu v zásade, ktorú Rada dosiahla 7. marca 2017, o revízii viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2016 o príprave povolebnej revízie VFR na roky 2014 – 2020: príspevok Európskeho parlamentu pred predložením návrhu Komisie(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2016 o revízii VFR na roky 2014 – 2020 v polovici trvania(3),

–  so zreteľom na svoje nelegislatívne uznesenie z 5. apríla 2017 o návrhu nariadenia(4),

–  so zreteľom na článok 86 a článok 99 ods. 1 a 4 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre rozpočet (A8-0110/2017);

1.  udeľuje súhlas s návrhom nariadenia Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) č. 1311/2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020, ako sa uvádza v prílohe k tomuto uzneseniu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

PRÍLOHA

Návrh nariadenia Rady (EÚ, Euratom) 2017/..., ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) č. 1311/2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, nariadeniu Rady (EÚ, Euratom) 2017/1123.)

(1) 7030/2017 a 7031/2017 COR1.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0309.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2016)0412.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2017)0112.


Viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (uznesenie)
PDF 359kWORD 48k
Uznesenie
Príloha
Nelegislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. apríla 2017 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (14942/2016 – C8-0103/2017 – 2016/0283(APP)2017/2051(INI))
P8_TA(2017)0112A8-0117/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) č. 1311/2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (COM(2016)0604),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) č. 1311/2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (14942/2016), a korigendum Rady (14942/2016 COR2),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 312 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článkom 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (C8-0103/2017),

–  so zreteľom na dohodu v zásade, ktorú Rada dosiahla 7. marca 2017, o revízii viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2016 o príprave povolebnej revízie VFR na roky 2014 – 2020: príspevok Európskeho parlamentu pred predložením návrhu Komisie(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2016 o revízii VFR na roky 2014 – 2020 v polovici trvania,(3)

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 5. apríla 2017 o návrhu nariadenia(4),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0117/2017),

1.  schvaľuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

2.  schvaľuje vyhlásenie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  berie na vedomie jednostranné vyhlásenia Rady a Komisie;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom.

PRÍLOHA

VYHLÁSENIA

Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o navýšeniach prostriedkov na zostávajúce obdobie trvania VFR

V súvislosti s preskúmaním/revíziou VFR v polovici trvania sa Európsky parlament a Rada dohodli na navýšeniach prostriedkov tak, ako to navrhla Komisia, o sumy stanovené v tabuľke uvedenej nižšie, ktoré sa majú vykonať v rokoch 2017 – 2020(5) v rámci ročného rozpočtového postupu bez toho, aby boli dotknuté výhradné právomoci rozpočtového orgánu:

 

Viazané rozpočtové prostriedky v miliónoch EUR

Okruh 1a

 

Horizont 2020

200

NPE – Doprava

300

Erasmus+

100

COSME

100

Wifi4EU*

25

EFSI*

150

Okruh 1a spolu

875

Okruh 1b (iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí)

1200**

Okruh 3

2549

Okruh 4*

1385

Okruhy 1a, 1b, 3, 4 spolu

6009

* Týmto nie je dotknutý výsledok prebiehajúcich rokovaní o legislatívnych návrhoch v rámci okruhov 1a a 4.

** Rozložiť počas štyroch rokov (2017 – 2020).

V ročnom rozpočtovom postupe sa identifikujú presuny celkovej sumy 945 miliónov EUR, z čoho 875 miliónov EUR je v okruhu 1a a 70 miliónov EUR je v okruhu 4.

Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o zabránení nahromadeniu nadmerného objemu nezaplatených účtov

Európsky parlament a Rada vyzývajú Komisiu, aby naďalej dôsledne kontrolovala realizáciu programov na roky 2014 – 2020 s cieľom zabezpečiť riadny vývoj platobných rozpočtových prostriedkov v súlade so schválenými viazanými rozpočtovými prostriedkami. Na tento účel vyzývajú Komisiu, aby počas celého zostávajúceho obdobia súčasného VFR včas predkladala aktualizované číselné údaje o aktuálnom stave a odhadoch, pokiaľ ide o platobné rozpočtové prostriedky. Európsky parlament a Rada včas prijmú všetky potrebné rozhodnutia, pokiaľ ide o riadne oprávnené potreby, aby sa zabránilo nahromadeniu nadmerného objemu nezaplatených účtov a zabezpečilo riadne uhradenie žiadostí o platbu.

Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o platbách pre osobitné nástroje

Európsky parlament a Rada sa dohodli, že prispôsobia návrh zmeny rozhodnutia (EÚ) 2015/435 tak, aby to žiadnym spôsobom nemalo vplyv na povahu platieb pre iné osobitné nástroje všeobecne.

Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o nezávislom hodnotení výsledkov cieľa spočívajúceho v postupnom znížení počtu zamestnancov o 5 % v rokoch 2013 až 2017

Európsky parlament a Rada navrhujú, aby sa vykonalo nezávislé hodnotenie výsledkov cieľa spočívajúceho v postupnom znížení počtu zamestnancov o 5 % v rokoch 2013 až 2017, ktoré sa vzťahuje na všetky inštitúcie, orgány a agentúry, ako sa dohodlo v Medziinštitucionálnej dohode o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení z roku 2013. Európsky parlament a Rada vyzývajú Komisiu, aby na základe záveru tohto hodnotenia predložila vhodný nadväzujúci návrh.

Vyhlásenie Európskeho parlamentu o spoločných vyhláseniach týkajúcich sa revízie VFR v polovici trvania

Európsky parlament pripomína, že štyri spoločné vyhlásenia, ktoré sú pripojené k prepracovanému nariadeniu o VFR, sú politickej povahy a nemajú žiadne právne účinky.

So zreteľom na spoločné vyhlásenie o navýšeniach a presunoch prostriedkov v prípade programov Únie sa pripomína, že podľa ustanovení zmlúv stanovuje výšku a obsah rozpočtu Únie rozpočtový orgán prostredníctvom ročného rozpočtového postupu. Európsky parlament zdôrazňuje, že ako zložka rozpočtového orgánu s rovnocenným postavením bude v plnej miere uplatňovať svoje právomoci, ktoré nebudú oslabené žiadnym politickým vyhlásením. Potreba zohľadňovať právomoci rozpočtového orgánu sa jasne odráža aj v texte spoločného vyhlásenia.

Európsky parlament preto berie na vedomie, že sumy uvedené v tomto spoločnom vyhlásení sú orientačné sumy, ktoré treba preskúmať v rámci ročného rozpočtového postupu, s náležitým zreteľom na konkrétne okolnosti každého ročného rozpočtu. Pokiaľ ide najmä o navrhnuté presuny v okruhoch 1a a 4, Európsky parlament má v pláne preskúmať jednotlivo akýkoľvek návrh Komisie, aby sa zaručilo, že v prípade programov Únie nebude schválené žiadne zníženie prostriedkov, predovšetkým nie vtedy, ak majú potenciál stimulovať rast a zamestnanosť alebo reagovať na aktuálne naliehavé potreby a ak je miera ich plnenia vysoká.

Je očividné, že sumy uvedené v spoločnom vyhlásení, ktoré súvisia s ešte neprijatými legislatívnymi návrhmi, nemajú žiadnu výpovednú hodnotu, pokiaľ ide o výsledok týchto legislatívnych rokovaní.

Vyhlásenie Rady o platbách pre osobitné nástroje

Rada navrhuje zachovať súčasný stav a nezaviesť v kontexte tohto preskúmania/revízie všeobecné a komplexné pravidlo, pokiaľ ide o zaobchádzanie s platbami pre iné osobitné nástroje. V stanovisku právneho servisu Rady sa uviedlo, že zostane na rozpočtovom orgáne, aby v kontexte konkrétnej mobilizácie v každom jednotlivom prípade rozhodol, či sa majú niektoré alebo všetky zodpovedajúce platby počítať nad stropy VFR.

Vyhlásenie Komisie o posilnení iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí a dodatočných opatreniach na riešenie migračnej krízy a bezpečnostných otázok

V prípade opätovného zvrátenia klesajúceho trendu v nezamestnanosti mladých ľudí, ktorý pozorujeme od roku 2013, by sa malo zvážiť zvýšenie finančných prostriedkov pre iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí nad rámec sumy vo výške 1,2 miliardy EUR odsúhlasenej v rámci preskúmania/revízie viacročného finančného rámca (VFR) na obdobie rokov 2014 – 2020 v polovici jeho trvania použitím dostupných rezerv v rámci celkovej rezervy na záväzky v súlade s článkom 14 nariadenia o VFR. Na tento účel bude Komisia pravidelne podávať správy o pozorovaných štatistických trendoch a predloží návrh opravného rozpočtu, ak je to vhodné.

Bez toho, aby boli dotknuté vyššie uvedené skutočnosti, by sa mali ako prioritná záležitosť zvážiť dodatočné dostupné rezervy na investície do mladých ľudí v celej Európe a na opatrenia zamerané na riešenie vnútornej a vonkajšej dimenzie migračnej krízy a bezpečnostných otázok, ak by vznikli nové potreby, ktoré nie sú pokryté existujúcimi alebo dohodnutými finančnými prostriedkami. Komisia predloží v prípade potreby návrhy na tento účel majúc pritom na zreteli potrebu zachovať dostatočné rezervy na nepredvídateľné udalosti a hladké vykonávanie už dohodnutých programov.

(1) 7030/2017 a 7031/2017 COR1.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0309.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2016)0412.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2017)0111.
(5) Časť celkových navýšení prostriedkov sa už dohodla v rámci rozpočtového postupu na rok 2017. Rozpočet na rok 2017 tak zahŕňa sumu 200 miliónov EUR v rámci okruhu 1a a sumu 725 miliónov EUR v rámci okruhu 4. Okrem toho sa Európsky parlament a Rada dohodli na poskytnutí 500 miliónov EUR v okruhu 1b pre iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí v roku 2017, ktorá sa bude financovať prostredníctvom celkovej rezervy na záväzky a implementovať prostredníctvom opravného rozpočtu v roku 2017. Napokon, Európsky parlament a Rada zároveň vyzvali Komisiu, aby hneď po prijatí právneho základu požiadala v roku 2017 prostredníctvom opravného rozpočtu o potrebné rozpočtové prostriedky s cieľom zabezpečiť financovanie EFSD z rozpočtu EÚ.


Mobilizácia rezervy na nepredvídané udalosti
PDF 331kWORD 44k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. apríla 2017 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení rozhodnutie (EÚ) 2015/435 o mobilizácii rezervy na nepredvídané udalosti (COM(2016)0607 – C8-0387/2016 – 2016/2233(BUD))
P8_TA(2017)0113A8-0104/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0607 – C8-0387/2016),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(1), a najmä na jeho články 6 a 13,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(2), a najmä na jej bod 14,

–  so zreteľom na dohodu v zásade, ktorú Rada dosiahla 7. marca 2017, o revízii viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020(3),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/435 zo 17. decembra 2014 o mobilizácii rezervy na nepredvídané udalosti(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2014 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii rezervy na nepredvídané udalosti v roku 2014(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 6. júla 2016 o príprave povolebnej revízie VFR na roky 2014 – 2020: príspevok Európskeho parlamentu pred zverejnením návrhu Komisie(6) a z 26. októbra 2016 o revízii VFR na roky 2014 – 2020 v polovici trvania(7),

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0104/2017),

A.  keďže Európsky parlament a Rada v roku 2014 mobilizovali rezervu na nepredvídané udalosti vo výške 3 168 233 715 EUR v platobných rozpočtových prostriedkoch; keďže mobilizácia rezervy na nepredvídané udalosti zahŕňala sumu 350 miliónov EUR, kým sa nedosiahne dohoda o zaobchádzaní s platbami týkajúcimi sa osobitných nástrojov;

B.  keďže sa rozhodlo, že v období rokov 2018 – 2020 bude kompenzovaná suma 2 818 233 715 EUR a že Komisia bude vyzvaná, aby včas predložila návrh týkajúci sa zvyšnej sumy 350 miliónov EUR;

C.  keďže podľa strednodobej prognózy platieb predloženej v kontexte preskúmania/revízie VFR v polovici trvania možno v rokoch 2018 – 2020 očakávať tlak na ročné stropy platieb;

D.  keďže v návrhu rozpočtu na rok 2017 existuje v rámci stropu platieb rezerva vo výške 9,8 mld. EUR, čo umožňuje kompenzáciu celej sumy mobilizovanej v roku 2014;

1.  víta návrh Komisie predložený v rámci balíka preskúmania/revízie VFR v polovici trvania;

2.  domnieva sa, že kompenzácia celkovej sumy 2 818 233 715 EUR mobilizovanej v roku 2014 voči rezerve v rámci stropu platieb na rok 2017 umožní vyššiu flexibilitu v druhej časti VFR a pomôže predísť novej platobnej kríze;

3.  zdôrazňuje, že vylúčenie ostávajúcej sumy 350 miliónov EUR z kompenzácie potvrdzuje dlhodobú pozíciu Európskeho parlamentu, že platobné rozpočtové prostriedky na osobitné nástroje sa započítavajú nad rámec stropov VFR;

4.  víta dohodu v zásade, ktorú prijala Rada, k priloženému rozhodnutiu, ktorá je v súlade s výkladom Európskeho parlamentu;

5.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

6.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

7.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení rozhodnutie (EÚ) 2015/435 o mobilizácii rezervy na nepredvídané udalosti

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2017/1331.)

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(2) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(3) 7030/2017 a 7031/2017 COR1.
(4) Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2015, s. 4.
(5) Ú. v. EÚ C 294, 12.8.2016, s. 65.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2016)0309.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2016)0412.


Odhad príjmov a výdavkov na rozpočtový rok 2017 – Oddiel I – Európsky parlament
PDF 484kWORD 54k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. apríla 2017o odhade príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2018 (2017/2022(BUD))
P8_TA(2017)0114A8-0156/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(1), a najmä na jeho článok 36,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3) (MID z 2. decembra 2013),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1023/2013 z 22. októbra 2013, ktorým sa mení Služobný poriadok úradníkov Európskej únie a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. apríla 2016 o odhade príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2017(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2016 o pozícii Rady k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2017(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. decembra 2016 o spoločnom texte návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2017, ktorý Zmierovací výbor schválil v rámci rozpočtového postupu(7),

–  so zreteľom na správu generálneho tajomníka v súvislosti s vypracovaním predbežného návrhu odhadu rozpočtu Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2018, ktorú odovzdal Predsedníctvu,

–  so zreteľom na predbežný návrh odhadu rozpočtu, ktorý vypracovalo Predsedníctvo 3. apríla 2017 so zreteľom na článok 25 ods. 7 a článok 96 ods. 1 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu,

–  so zreteľom na predbežný návrh rozpočtu, ktorý vypracoval Výbor pre rozpočet v súlade s článkom 96 ods. 2 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu,

–  so zreteľom na články 96 a 97 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0156/2017),

A.  keďže tento postup je tretí úplný rozpočtový postup prebiehajúci v novom volebnom období a v piatom roku viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020;

B.  keďže rozpočet na rok 2018 podľa návrhu zo správy generálneho tajomníka sa zostavuje so zreteľom na zvýšenie stropu okruhu V v porovnaní s rokom 2017, čo umožňuje rast a investície, ako aj pokračovanie vo vykonávaní politík na dosiahnutie úspor a snáh o zlepšenie efektívnosti;

C.  keďže generálny tajomník navrhol pre rozpočet na rok 2018 sedem prioritných cieľov, a to: spustenie komunikačnej kampane v rámci príprav na voľby v roku 2019, konsolidácia prijatých bezpečnostných opatrení, pokračovanie viacročných projektov výstavby budov, investície do digitalizácie a komputerizácie postupov, pokračovanie vykonávania opatrení potrebných na zavedenie írskeho jazyka ako riadneho úradného jazyka, analýza možného vplyvu vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie (brexit) a podpora ekologického prístupu k doprave;

D.  keďže generálny tajomník navrhol v predbežnom návrhu odhadu rozpočtu Európskeho parlamentu na rok 2018 rozpočet vo výške 1 971 883 373 EUR, čo predstavuje 3,26 % zvýšenie oproti rozpočtu na rok 2017 a 19,06 % okruhu V viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 VFR;

E.  keďže generálny tajomník navrhuje dodatočné mimoriadne investície vo výške 47,6 milióna EUR na posilnenie projektov v oblasti bezpečnosti, úhradu splátok v súvislosti s projektom výstavby budovy ADENAUER a spustenie komunikačnej kampane v rámci príprav na voľby na rok 2019;

F.  keďže takmer 68 % rozpočtu sú indexované výdavky, ktoré sú väčšinou určené na odmeny a príspevky pre poslancov a zamestnancov, ako aj na budovy, pričom sú upravené podľa služobného poriadku, na základe osobitnej odvetvovej indexácie alebo miery inflácie;

G.  keďže zo správy Európskeho parlamentu s názvom Ženy v Európskom parlamente, ktorá vyšla 8. marca 2017 pri príležitosti Medzinárodného dňa žien, vyplýva rodová nerovnováha vo vedúcich funkciách v Európskom parlamente, keďže až 83,3 % miest zástupcov generálneho tajomníka a generálnych riaditeľov je obsadených mužmi a len 16,7 % ženami, 70,2 % miest riaditeľov v Európskom parlamente je obsadených mužmi a 29,8 % ženami a 65,9 % miest vedúcich oddelení Európskeho parlamentu je obsadených mužmi a 34,1 % ženami;

H.  keďže Charta základných práv Európskej únie zaväzuje Úniu rešpektovať jazykovú rozmanitosť a zakazuje diskrimináciu na základe jazyka, čo každému občanovi Únie dáva právo používať pri komunikácii s inštitúciami Únie ktorýkoľvek z 24 úradných jazykov Únie, pričom tieto inštitúcie sú povinné odpovedať v tom istom jazyku;

I.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 29. apríla 2015 o odhade príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2016(8) zdôraznil, že rozpočet na rok 2016 by mal byť založený na realistickom základe a mal by byť v súlade so zásadami rozpočtovej disciplíny a riadneho finančného hospodárenia;

J.  keďže dôveryhodnosť Európskeho parlamentu ako zložky rozpočtového orgánu vo veľkej miere závisí od jeho schopnosti dostať pod kontrolu svoje vlastné výdavky;

K.  keďže dôveryhodnosť Európskeho parlamentu vo veľkej miere závisí od jeho schopnosti rozvíjať demokraciu na úrovni Únie;

Všeobecný rámec

1.  zdôrazňuje, že podiel rozpočtu Európskeho parlamentu v roku 2018 by sa mal udržať pod úrovňou 20 % okruhu V; poznamenáva, že úroveň odhadu rozpočtu na rok 2018 zodpovedá 18,88 %, čo je menej ako v roku 2017 (19,26 %) a druhý najnižší podiel okruhu V za posledných pätnásť rokov;

2.  v zmysle odseku 15 svojho uznesenia zo 14. apríla 2016 o odhade príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2017 a odseku 98 svojho vyššie uvedeného uznesenia z 26. októbra 2016 o pozícii Rady k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2017, v ktorých sa požaduje, aby sa počas rozpočtového postupu na rozpočtový rok 2018 prvýkrát použila metóda stanovovania rozpočtu Európskeho parlamentu na základe aktuálnych potrieb, a nie na základe systému koeficientov, vyzýva na splnenie uvedených požiadaviek;

3.  poznamenáva, že suma vyčlenená na mimoriadne investície a výdavky v roku 2018 je 47,6 milióna EUR, teda na rovnakej úrovni ako v roku 2017; domnieva sa, že výdavky na komunikačnú kampaň na rok 2019 by sa mali považovať za mimoriadne výdavky;

4.  konštatuje, že žiadosť o 75 % rozpočtových prostriedkov na komunikačnú kampaň v rámci príprav na voľby v roku 2019 je začlenená v predbežnom návrhu odhadu rozpočtu na rok 2018, lebo väčšina zmlúv bude podpísaná v roku 2018;

5.  zdôrazňuje, že najväčšia časť rozpočtu Európskeho parlamentu sa stanovuje podľa zákonných alebo zmluvných záväzkov a podlieha ročnej indexácii;

6.  schvaľuje dohodu s Predsedníctvom o úrovni odhadu na rok 2018 z 28. marca 2017; znižuje úroveň výdavkov o 18,4 milióna EUR v porovnaní s pôvodnou pozíciou Predsedníctva; stanovuje celkovú úroveň svojho odhadu na rok 2018 na 1 953 483 373 EUR, čo zodpovedá celkovému zvýšeniu v porovnaní s rokom 2017 o 2,3 %;

7.  zdôrazňuje, že hlavné funkcie Európskeho parlamentu sú legislatívna činnosť, zastupovanie občanov a kontrola činnosti ostatných inštitúcií;

8.  vyzdvihuje úlohu Európskeho parlamentu pri budovaní politického povedomia v Európe a pri propagovaní hodnôt Únie;

9.  zdôrazňuje, že sú potrebné úspory v porovnaní s návrhom generálneho tajomníka a treba vynaložiť všetko úsilie o efektívnejšie a transparentnejšie používanie verejných prostriedkov;

Transparentnosť a zodpovednosť

10.  víta odpoveď na žiadosť Výboru pre rozpočet, z uznesenia zo 14. apríla 2016 o odhade príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2017(9), zopakovanú v uznesení o pozícii Rady k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2017(10), o strednodobom a dlhodobom rozpočtovom plánovaní vrátane jasného rozlišovania medzi investíciami a operačnými výdavkami súvisiacimi s fungovaním Európskeho parlamentu, ako aj s jeho štatutárnymi povinnosťami (vrátane nájmov a akvizícií);

11.  víta vytvorenie pracovnej skupiny pre postupy, ktorými sa stanovuje odhad príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu; poznamenáva, že Európsky parlament požiadal, aby sa uvažovalo o ďalšej revízii rokovacieho poriadku, pokiaľ ide o vnútorné rozpočtové postupy(11); zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa relevantné informácie týkajúce sa postupu stanovovania odhadov poskytovali členom Predsedníctva a Výboru pre rozpočet včas, zrozumiteľným spôsobom a s potrebnou mierou podrobnosti s cieľom umožniť Predsedníctvu a Výboru pre rozpočet prijímať rozhodnutia na základe komplexného obrazu o stave a potrebách rozpočtu Európskeho parlamentu;

12.  opakuje svoju výzvu generálnemu tajomníkovi, aby predložil návrh na prezentáciu rozpočtu širokej verejnosti s dostatočnou podrobnosťou a v zrozumiteľnej a používateľsky prístupnej forme na webovom sídle Európskeho parlamentu s cieľom umožniť všetkým občanom lepšie pochopiť činnosti, priority a zodpovedajúcu štruktúru výdavkov Európskeho parlamentu;

13.  považuje skupiny návštevníkov za jeden z kľúčových nástrojov pri zvyšovaní informovanosti občanov o činnostiach Európskeho parlamentu; víta revidované pravidlá pre skupiny návštevníkov a domnieva sa, že vďaka zavedeniu nových, prísnejších pravidiel sa riziko zneužitia finančných prostriedkov znížilo; v tejto súvislosti vyzýva Predsedníctvo, aby spolu s pracovnou skupinou pre informácie a komunikáciu revidovalo rozpočtové prostriedky pre skupiny návštevníkov poslancov so zohľadnením miery inflácie v posledných rokoch, ktorá viedla k zvýšeniu nákladov na takéto návštevy; domnieva sa, že aj keď uvedené sumy nie sú určené na pokrytie všetkých nákladov na skupiny návštevníkov, ale mali by sa skôr považovať za dotácie, nie je možné ignorovať skutočnosť, že podiel krytých nákladov sa zníži, ak sa príspevok neupraví podľa miery inflácie; žiada Predsedníctvo, aby vzalo do úvahy, že táto nezrovnalosť má neprimeraný vplyv na skupiny návštevníkov z menej priaznivých sociálno-ekonomických podmienok, ktorí majú len veľmi obmedzené množstvo vlastných finančných prostriedkov;

Bezpečnosť a kybernetická bezpečnosť

14.  berie na vedomie prebiehajúce opatrenia na posilnenie bezpečnosti Európskeho parlamentu týkajúce sa budov, vybavenia a personálu, kybernetickej bezpečnosti a bezpečnosti komunikácie; žiada generálneho tajomníka a Predsedníctvo, aby pokračovali v koncepcii celkovej bezpečnosti, aby aj naďalej prinášala štrukturálne, operačné a kultúrne zlepšenia bezpečnosti Európskeho parlamentu; opakovane zdôrazňuje potrebu zvýšiť výkonnosť IT služieb poskytovaných Európskemu parlamentu investovaním do odbornej prípravy zamestnancov, ale aj lepším výberom dodávateľov na základe kvalitnejšieho posúdenia ich služieb a kapacity IT;

15.  domnieva sa, že nedávne udalosti preukazujú, že pravdepodobnosť kybernetických útokov sa výrazne zvýšila, pričom technológia použitá pri takýchto útokoch sa často vyvíja rýchlejšie ako bezpečnostné opatrenia prijímané proti nim; domnieva sa, že IT nástroje sa stali dôležitými nástrojmi pre poslancov a zamestnancov na vykonávanie ich práce, ale sú tiež náchylné na útoky; víta preto začlenenie kybernetickej bezpečnosti do celkového rámca strategického riadenia Európskeho parlamentu a domnieva sa, že inštitúcii to umožní lepšie chrániť jej majetok a informácie;

16.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek inštalácii systému bezpečnej pošty SECure EMail (SECEM) Európsky parlament nemôže prijímať dôverné dokumenty a neutajované brífingy od ostatných inštitúcií; ľutuje, že Európsky parlament nie je schopný sám vyvinúť svoj vlastný systém utajovaných informácií (CIS) a berie na vedomie, že prebiehajú rokovania s ostatnými inštitúciami o tejto otázke; očakáva, že tieto rokovania prispejú k určeniu toho, akým najlepším spôsobom by Európsky parlament mohol dostávať dôverné a neutajované informačné brífingy; vyzýva generálneho tajomníka, aby Výboru pre rozpočet predložil viac informácií o najnovšom vývoji v týchto rokovaniach pred čítaním rozpočtu v Európskom parlamente na jeseň roku 2017;

17.  víta snahy o ďalšiu digitalizáciu a komputerizáciu postupov; v tejto súvislosti nabáda na zavedenie viacerých možností využívania zaručeného elektronického podpisu v administratívnych postupoch s cieľom obmedziť používanie papiera a ušetriť čas;

18.  víta podpis memoranda o porozumení medzi belgickou vládou a Európskym parlamentom, Radou, Komisiou, Európskou službou pre vonkajšiu činnosť a ostatnými inštitúciami sídliacimi v Bruseli o potvrdzovaní kontrol bezpečnostných previerok pre všetkých externých dodávateľov, ktorí vstupujú do priestorov inštitúcií Únie; vyzýva generálneho tajomníka, aby zvážil vhodnosť rozšírenia uplatňovania tohto memoranda o porozumení aj na úradníkov, asistentov poslancov a stážistov s cieľom umožniť potrebné bezpečnostné previerky pred ich prijatím;

Politika v oblasti nehnuteľností

19.  pripomína, že poslednú strednodobú stratégiu v oblasti nehnuteľností prijalo Predsedníctvo v roku 2010; pýta sa, prečo Predsedníctvo nedokázalo počas tohto legislatívneho obdobia predložiť dlhodobú stratégiu budov Európskeho parlamentu napriek predchádzajúcim uzneseniam Európskeho parlamentu; vyzýva generálneho tajomníka a podpredsedov, aby Výboru pre rozpočet čo najskôr predložili novú strednodobú stratégiu v oblasti nehnuteľností pred čítaním rozpočtu v Európskom parlamente na jeseň roku 2017;

20.  opakuje svoju výzvu týkajúcu sa transparentného rozhodovacieho procesu v rámci politiky v oblasti nehnuteľností založeného na včasnom poskytovaní informácií s náležitým zreteľom na článok 203 nariadenia o rozpočtových pravidlách; požaduje v tejto súvislosti viac informácií o rozšírení jasieľ WAYENBERG;

21.  požaduje ďalšie informácie o projekte renovácie budovy Paul Henri Spaak (PHS), osobitne akékoľvek stanoviská od nezávislých externých dodávateľov o možnostiach týkajúcich sa budovy PHS, ktorá má len 25 rokov; vyzýva generálneho tajomníka, aby čo najskôr predložil výsledky tejto štúdie Výboru pre rozpočet; zdôrazňuje, že existujúca budova nespĺňa požiadavky týkajúce sa statiky na verejnú budovu na parlamentné účely, ktorá má byť bezpečnejšia a musí byť schopná odolať vonkajším nárazom bez zrútenia; kritizuje skutočnosť, že budova PHS nespĺňa ani minimálne normy moderných požiadaviek týkajúcich sa statiky, a poznamenáva, že už bolo nutné podniknúť viaceré kroky na zaručenie jej stability; naliehavo preto vyzýva Predsedníctvo a administratívu Európskeho parlamentu, aby pracovali na budúcom riešení týkajúcom sa budovy PHS, ktorá zaistí prítomným osobám bezpečnosť a zdravé pracovné podmienky; berie na vedomie úroveň rozpočtových prostriedkov navrhnutú generálnym tajomníkom na rok 2018 na štúdie, prípravné projekty a práce a poskytnutie podpory riadiacemu tímu projektu; vyjadruje znepokojenie nad možnými nedorozumeniami v súvislosti so sumami, ktoré sa majú vynaložiť na štúdie a sťahovania; nalieha na Predsedníctvo a generálneho tajomníka, aby čo najskôr, ale najneskôr do júla 2017, informovali Výbor pre rozpočet o všetkých následných krokoch a poskytli jasný prehľad nákladov; pripomína, že je v každom prípade potrebné realizovať najmodernejšiu energeticky úspornú architektúru; žiada posúdenie, aký vplyv bude mať renovácia na oddelenie návštev a prednášok a na dostupnosť rokovacej sály, ako aj ostatných miestností a kancelárií;

22.  považuje rok 2018 za rozhodujúci rok pre budovu Konrada Adenauera (KAD), keďže by sa mali dokončiť práce na východnom stavenisku a mali by sa začať práce na západnom stavenisku; so znepokojením si všíma, že rozpočet pridelený na pokrytie nákladov na riadenie tohto rozsiahleho projektu sa musel revidovať s cieľom posilniť tímy, ktoré monitorujú pokračovanie prác; berie na vedomie zaužívanú prax „zberného prenosu“ (ramassage) na konci roka s cieľom prispieť na prebiehajúce stavebné projekty; domnieva sa, že hoci to je pragmatické riešenie, ktorým sa dajú znížiť platby úrokov, je to v rozpore s transparentnosťou stavebných projektov v rámci rozpočtu Európskeho parlamentu a dokonca môže podnietiť nadmerné prideľovanie zdrojov v určitých oblastiach;

23.  vyzýva zodpovedných podpredsedov a generálneho tajomníka, aby Výboru pre rozpočet predložili správu o pokroku týkajúcu sa budovy KAD a odhadované náklady na dokončenie prác na nej;

EMAS

24.  pripomína, že Európsky parlament sa zaviazal k zníženiu svojich emisií CO2 na ekvivalent plného pracovného času o 30 % do roku 2020 v porovnaní s rokom 2006;

25.  považuje preto za mimoriadne dôležité, aby si Európsky parlament stanovil nové, ambicióznejšie kvantitatívne ciele, ktoré by zodpovedné služby mali pravidelne merať;

26.  pripomína záväzok Európskeho parlamentu v súvislosti so smernicou 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti, podľa ktorého sa inštitúcie „bez toho, aby tým boli dotknuté príslušné rozpočtové pravidlá a pravidlá obstarávania zaviažu, že budú na budovy, ktoré vlastnia alebo užívajú, uplatňovať rovnaké požiadavky, ako sú požiadavky vzťahujúce sa na budovy ústredných vlád členských štátov podľa článkov 5 a 6“ uvedenej smernice, z dôvodu veľkej viditeľnosti ich budov a vedúcej úlohy, ktorú by mali zohrávať v súvislosti s energetickou hospodárnosťou týchto budov; zdôrazňuje naliehavosť dodržiavania tohto vyhlásenia, v neposlednom rade pre vlastnú vierohodnosť pri súčasných prebiehajúcich revíziách smernice o energetickej hospodárnosti budov a smernice o energetickej efektívnosti;

27.  víta vytvorenie pracovnej skupiny pre mobilitu, ktorá by mala pracovať inkluzívne a s jasným mandátom; zdôrazňuje, že Európsky parlament musí na svojich pracoviskách dodržiavať všetky platné regionálne právne predpisy vrátane tejto oblasti; prihovára sa za propagáciu využívania existujúceho priameho vlakového spojenia medzi Európskym parlamentom v Bruseli a letiskom; žiada zodpovedné služby, aby v súvislosti s tým prehodnotili zloženie a veľkosť svojich vozidlových parkov; vyzýva Predsedníctvo, aby bezodkladne vytvorilo systém stimulov na podporu využívania bicyklov pri dochádzaní do zamestnania; poznamenáva, že takýto systém je už zavedený v iných inštitúciách, konkrétne v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore;

Komunikačná kampaň v súvislosti s európskymi voľbami v roku 2019

28.  víta komunikačnú kampaň ako užitočnú snahu o vysvetlenie cieľov Únie a Európskeho parlamentu občanom; zdôrazňuje, že táto kampaň by mala byť zameraná okrem iného na vysvetlenie úlohy Európskej únie, právomocí Európskeho parlamentu, jeho funkcií vrátane voľby predsedu Komisie a jeho vplyvu na život občanov;

29.  poznamenáva, že v predstihu pred nadchádzajúcimi európskymi voľbami v roku 2019 sa už tento rok majú začať prípravné práce na komunikačnej kampani; víta kratšie dvojročné predvolebné obdobie na komunikačnú kampaň v porovnaní s trojročným obdobím pred európskymi voľbami v roku 2014;

30.  berie na vedomie celkovú sumu výdavkov na komunikačnú kampaň pred voľbami v roku 2019, ktorá sa odhaduje na 25 miliónov EUR v roku 2018 a 8,33 milióna EUR v roku 2019, pričom vyšší objem záväzkov sa požaduje na rok 2018; zdôrazňuje význam takýchto komunikačných kampaní, najmä s ohľadom na súčasnú situáciu v Únii;

31.  domnieva sa, že Generálne riaditeľstvo pre komunikáciu (GR COMM) by malo konať na základe odporúčaní z hodnotenia európskej predvolebnej kampane v roku 2014(12) a malo by uprednostniť zhromažďovanie údajov na projekty kampane podľa oddelení na základe vopred určených kľúčových ukazovateľov s cieľom zmerať ich vplyv so starostlivým zvážením základných príčin mimoriadne nízkej účasti voličov vo voľbách v roku 2014;

Otázky týkajúce sa poslancov

32.  víta prácu sekretariátu Európskeho parlamentu, sekretariátov politických skupín a kancelárií poslancov zameranú na posilnenie postavenia poslancov v rámci ich mandátu; nabáda na pokračovanie rozvoja tých služieb, ktoré zvyšujú schopnosť poslancov kontrolovať prácu Komisie a Rady a zastupovať občanov;

33.  uznáva poradenstvo a výskum poskytované poslancom a výborom prostredníctvom výskumnej služby Európskeho parlamentu (EPRS) a tematických sekcií; pripomína, že strednodobé hodnotenie účinnosti spolupráce medzi EPRS a tematickými sekciami sa ustanovilo pri vytváraní EPRS v roku 2013; pripomína, že žiadosť o uskutočnenie takéhoto hodnotenia a predloženie jeho výsledkov Výboru pre rozpočet bola schválená v pléne 14. apríla 2016(13); opätovne vyzýva generálneho tajomníka, aby pristúpil k vykonaniu tohto hodnotenia a predložil jeho výsledky Výboru pre rozpočet pred čítaním rozpočtu v Európskom parlamente na jeseň roku 2017; pripomína, že toto hodnotenie by malo obsahovať návrhy, ako zabezpečiť, aby pomoc, ktorú EPRS poskytuje, bola lepšie prepojená s vývojom v príslušných tematických výboroch, neprekrývala sa s ich aktivitami a nepodporovala konkurenciu medzi útvarmi; očakáva tiež, že toto hodnotenie bude zahŕňať podrobné informácie o externých znaleckých posudkoch, externých štúdiách a externej podpore výskumných činností Európskeho parlamentu vrátane počtu štúdií a znaleckých posudkov zabezpečených internými službami Európskeho parlamentu a externými poskytovateľmi a súvisiacich nákladov; berie na vedomie štyri konkrétne projekty vyvíjané v strednodobom horizonte v knižnici Európskeho parlamentu, a to digitálnu knižnicu, zlepšené zdroje na výskum, zdroje porovnávacieho práva a otvorenú knižnicu; považuje uvedené projekty za prostriedok na zlepšenie podpory poslancom aj zamestnancom, ako aj na uľahčenie prístupu k externej výskumnej komunite a občanom; berie na vedomie význam uvedených projektov a potrebu začleniť ich do legislatívnej práce poslancov a zamestnancov;

34.  pripomína rozhodnutie, ktoré prijal Európsky parlament v súvislosti s rozpočtovým postupom EP na rok 2017, ktorým sa zriaďuje zavedenie tlmočníckej služby do a z medzinárodnej posunkovej reči pre všetky rozpravy v pléne, a vyzýva administratívu, aby toto rozhodnutie bezodkladne vykonala;

35.  poznamenáva, že nedávno revidovaný rokovací poriadok(14) obmedzil právo poslancov na maximálne tri ústne vysvetlenia hlasovania počas jednej plenárnej schôdze, ale naďalej vyjadruje znepokojenie nad dodatočnými nákladmi na tlmočenie a na preklad prepisov vysvetlení, ktoré sú potrebné; naliehavo vyzýva generálneho tajomníka, aby predložil podrobný rozpis nákladov týkajúcich sa ústnych vysvetlení hlasovania; poukazuje na dostupnosť iných možností, ako sú písomné vysvetlenia hlasovania, ako aj množstvo verejných komunikačných zariadení v priestoroch Európskeho parlamentu pre poslancov, aby mohli vysvetliť svoje hlasovanie; žiada, ako prechodné opatrenie, zaradenie ústnych vysvetlení hlasovania na koniec programu každého dňa plenárnej schôdze po jednominútových vystúpeniach a ďalších bodoch programu;

36.  pripomína povinnosť poslancov informovať administratívu o akýchkoľvek zmenách v ich vyhláseniach o záujmoch;

37.  nesúhlasí, že je potrebné vymeniť nábytok v kanceláriách poslancov a ich asistentov v Bruseli; domnieva sa, že väčšina tohto nábytku je v dobrom stave, a preto neexistuje dôvod ho vymieňať; domnieva sa, že nábytok by sa mal vymieňať, len keď na to existuje opodstatnený dôvod;

38.  v rámci príprav na deviate volebné obdobie vyzýva generálneho tajomníka, aby Predsedníctvu predložil podrobnejší zoznam výdavkov, ktoré možno uhradiť v rámci príspevku na všeobecné výdavky; pripomína zásadu nezávislosti mandátu; zdôrazňuje, že poslanci, ktorí chcú, môžu zverejňovať svoje záznamy o výdavkoch z príspevku na všeobecné výdavky na svojich osobných webových stránkach; opakuje výzvu na väčšiu transparentnosť, pokiaľ ide o príspevok na všeobecné výdavky, vychádzajúc z osvedčených postupov národných delegácií v Európskom parlamente a v členských štátoch; domnieva sa, že poslanci by mali byť tiež schopní poskytnúť na webovom sídle Európskeho parlamentu odkazy na miesta, kde v súčasnosti zverejňujú svoje záznamy o výdavkoch; opäť pripomína, že lepšia transparentnosť príspevku na všeobecné výdavky by si nemala vyžadovať dodatočných zamestnancov v administratíve Európskeho parlamentu;

39.  zdôrazňuje, že súčasná rozpočtová položka na asistentskú výpomoc je primeraná a nemala by sa zvyšovať nad rámec indexácie platov;

40.  pripomína požiadavku prijatú v pléne v uvedenom uznesení zo 14. apríla 2016 o odhade príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rok 2017, aby sa pravidlá, ktorými sa riadi náhrada výdavkov na služobné cesty medzi tromi pracoviskami Európskeho parlamentu a výdavkov vynaložených akreditovanými asistentmi poslancov, revidovali s cieľom zosúladiť ich s pravidlami, ktoré sa vzťahujú na ostatných zamestnancov, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa v tomto smere dodnes neprijali žiadne kroky; vyzýva Predsedníctvo, aby bez ďalšieho odkladu vyriešilo uvedený problém; pritom zdôrazňuje, že súčasné maximálne sumy náhrad výdavkov na služobné cesty pre akreditovaných asistentov poslancov (120/140/160 EUR) sa neupravovali od roku 2011 a že rozdiel medzi akreditovanými asistentmi poslancov a ostatnými zamestnancami sa po zavedení nových stropov schválených Radou 9. septembra 2016 a od 10. septembra 2016 zatiaľ uplatňovaných len na úradných zamestnancov ešte viac zvýšil na úroveň minimálne 40 %; vyzýva preto Predsedníctvo, aby prijalo potrebné opatrenia na vyriešenie uvedenej nerovnosti;

41.  zdôrazňuje, že riešenie tohto rozporu pri služobných cestách nemá viesť k zvýšeniu rozpočtového riadku týkajúceho sa výdavkov na asistentskú výpomoc;

42.  vyzýva na transparentné a primerané využívanie náhrad cestovných výdavkov poslancov a odporúča stimulovať využívanie ekonomickej triedy v prípade leteckej aj železničnej dopravy;

43.  vyzýva Konferenciu predsedov a Predsedníctvo, aby opätovne zvážili možnosť, že by akreditovaní asistenti poslancov za určitých podmienok sprevádzali poslancov pri oficiálnych parlamentných delegáciách a služobných cestách, ako už niektorí poslanci žiadali; zastáva názor, že poslanci by mali sami rozhodovať o tom, či ich asistenti majú sprevádzať pri oficiálnych delegáciách s využitím svojho finančného krytia príspevkov pre asistentov;

Otázky týkajúce sa zamestnancov

44.  v zmysle bodu 27 medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 o postupom znížení počtu zamestnancov o 5 % vzťahujúcom sa na všetky inštitúcie, orgány a agentúry v rokoch 2013 až 2017 zdôrazňuje, že vzhľadom na osobitné potreby, ktoré vznikli v Európskom parlamente v rokoch 2014 a 2016, sa dosiahla dohoda s Radou o návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2016(15), podľa ktorého majú ročné opatrenia na znižovanie počtu zamestnancov Európskeho parlamentu pokračovať až do roku 2019;

45.  konštatuje, že zatiaľ čo politické skupiny boli vyňaté z ročných opatrení znižovania počtu zamestnancov od roku 2014(16), podľa dohody zo zmierovacieho konania o rozpočte na rok 2017 došlo k zníženiu počtu pracovných miest oproti plánu pracovných miest sekretariátu Európskeho parlamentu, keďže Rada nedodržala džentlmenskú dohodu;

46.  pripomína, že celkový stav zamestnancov v politických skupinách je vyňatý z cieľa zníženia počtu zamestnancov o 5 % v súlade s rozhodnutiami prijatými v súvislosti s rozpočtovými rokmi 2014, 2015, 2016 a 2017;

47.  domnieva sa, že strata 136 pracovných miest na sekretariáte Európskeho parlamentu v roku 2016 môže spôsobiť problémy pri poskytovaní služieb zo strany administratívy Európskeho parlamentu; vyzýva generálneho tajomníka, aby poskytol viac informácií o opatreniach na zníženie počtu pracovníkov v minulom roku a aby vyhodnotil dôsledky rozpočtových rozhodnutí na fungovanie inštitúcie;

48.  víta, v súvislosti s opatreniami na znižovanie počtu zamestnancov, návrh na zmenu 50 trvalých pracovných miest funkčnej skupiny AST na 50 trvalých pracovných miest funkčnej skupiny AD, ktorý má zanedbateľný vplyv na rozpočet; berie okrem toho na vedomie návrh na zmenu troch dočasných pracovných miest funkčnej skupiny AST na tri dočasné pracovné miesta AD v kancelárii predsedu;

49.  vyzýva Predsedníctvo, aby zabezpečilo rešpektovanie sociálnych a dôchodkových práv akreditovaných asistentov poslancov a aby sa sprístupnili príslušné finančné prostriedky, najmä pokiaľ ide o asistentov, ktorí sú zamestnaní poslancami bez prerušenia po dve posledné funkčné obdobia Európskeho parlamentu; v tejto súvislosti vyzýva administratívu, aby predložila návrh, v ktorom sa pri výpočte obdobia služby 10 rokov stanoveného v služobnom poriadku vezme do úvahy rozhodnutie o skoršom konaní volieb v roku 2014, ako aj čas strávený výberovým konaním;

50.  vyzýva Predsedníctvo, aby navrhlo postup výpovede na základe vzájomného súhlasu medzi poslancami a asistentmi;

51.  domnieva sa, že v čase, keď je pravdepodobné, že finančné a ľudské zdroje, ktoré sú k dispozícii inštitúciám Únie, budú stále viac obmedzené, je dôležité, aby samy inštitúcie boli schopné prijímať a udržať si najkvalitnejších pracovníkov a mohli riešiť prichádzajúce zložité výzvy v súlade so zásadami zostavovania rozpočtu na základe výkonnosti;

52.  zastáva názor, že tlmočenie a preklad sú nevyhnutné pre fungovanie Európskeho parlamentu a uznáva kvalitu a pridanú hodnotu služieb poskytovaných tlmočníkmi; opätovne zdôrazňuje pozíciu Európskeho parlamentu vyjadrenú v uvedenom uznesení zo 14. apríla 2016, že generálny tajomník by mal predložiť ďalšie racionalizačné návrhy, napríklad rozšírenie využívania prekladov a tlmočenia na požiadanie, najmä v prípade medziskupín Európskeho parlamentu, ako aj preskúmať možnosť zvýšenia efektívnosti používaním najnovších jazykových technológií ako pomocných nástrojov pre tlmočníkov, a posúdiť vplyv revidovaného rámca pre interných tlmočníkov v zlepšovaní efektívneho využívania zdrojov a produktivity;

53.  víta pokračovanie opatrení prijatých zo strany Európskeho parlamentu na zavedenie írčiny ako plnohodnotného úradného jazyka do 1. januára 2021; v tejto súvislosti poukazuje na to, že v roku 2018 budú potrebné ďalšie pracovné miesta; žiada však generálneho tajomníka, aby pokračoval v konzultáciách s írskymi poslancami o možnej racionalizácii zdrojov bez ohrozenia zaručených práv poslancov;

54.  naliehavo vyzýva generálneho tajomníka, aby nadviazal na platné dohody o spolupráci medzi Európskym parlamentom, Výborom regiónov a Európskym hospodárskym a sociálnym výborom, s cieľom identifikovať ďalšie oblasti, v ktorých by sa mohli administratívne funkcie (back office) využívať spoločne; vyzýva tiež generálneho tajomníka, aby vypracoval štúdiu o tom, či je možné dosiahnuť synergie v oblasti administratívnych funkcií a služieb aj medzi Európskym parlamentom, Komisiou a Radou;

Európske politické strany a politické nadácie

55.  pripomína, že európske politické strany a nadácie prispievajú k informovanosti o európskej politike a zlepšovaniu porozumenia občanov, pokiaľ ide o prepojenie medzi politickým procesom na vnútroštátnej a na európskej úrovni;

56.  domnieva sa, že nedávne spory týkajúce sa financovania niektorých európskych politických strán a niektorých politických nadácií odhalili nedostatky v existujúcich systémoch riadenia a kontroly;

57.  zastáva názor, že nadobudnutie účinnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1141/2014(17) a (EÚ, Euratom) č. 1142/2014(18) prinesie ďalšie kontrolné mechanizmy, ako napr. požiadavku na registráciu na Úrade pre európske politické strany a politické nadácie; domnieva sa však, že existuje priestor pre ďalšie zlepšenie týchto opatrení; poznamenáva, že politické strany a nadácie na európskej úrovni sa začnú uchádzať o financovanie podľa nových pravidiel v rozpočtovom roku 2018;

58.  zdôrazňuje, že bolo identifikovaných niekoľko otázok v súvislosti so súčasným systémom spolufinancovania, v ktorom príspevky a granty z rozpočtu Európskeho parlamentu pre strany aj nadácie nemôžu presiahnuť 85 % oprávnených výdavkov, pričom zvyšných 15 % je krytých vlastnými zdrojmi; konštatuje, že napríklad chýbajúce členské príspevky a dary sú často kompenzované nepeňažnými príspevkami;

Ďalšie otázky

59.  berie na vedomie prebiehajúci dialóg medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi; vyzýva v tejto súvislosti, aby sa posilnil s cieľom dosiahnuť lepšie chápanie prínosu Európskeho parlamentu a Únie v členských štátoch;

60.  berie na vedomie žiadosť o vypracovanie externých štúdií a stanovísk na podporu práce výborov a iných politických orgánov v analyzovaní možných dôsledkov vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie (brexit) vrátane rozpočtových dôsledkov pre Európsky parlament; pýta sa, či je potrebné objednávať externé štúdie a stanoviská a či nie je lepšie využiť bohatú kapacitu interných výskumných služieb Európskeho parlamentu; zdôrazňuje, že do uzavretia rokovaní o odchode Spojeného kráľovstva z Únie ostáva Spojené kráľovstvo plným členom Únie a všetky práva a povinnosti vyplývajúce z členstva ostávajú v platnosti; zdôrazňuje preto, že rozhodnutie Spojeného kráľovstva vystúpiť z Únie pravdepodobne nebude mať vplyv na rozpočet Európskeho parlamentu na rok 2018;

61.  pripomína svoje uznesenie z 20. novembra 2013 o umiestnení sídel inštitúcií Európskej únie(19), v ktorom sa náklady na geografickú rozptýlenosť Európskeho parlamentu odhadujú v rozmedzí 156 až 204 miliónov EUR, čo zodpovedá 10 % rozpočtu Európskeho parlamentu; zdôrazňuje, že environmentálny vplyv geografickej rozptýlenosti inštitúcie sa odhaduje na 11 000 až 19 000 ton emisií CO2; zdôrazňuje negatívne vnímanie tohto rozptýlenia v očiach verejnosti, a preto opakuje svoju pozíciu a vyzýva, aby sa vypracoval plán na zavedenie jediného sídla;

62.  pripomína svoje vyššie uvedené uznesenie zo 14. apríla 2016 o odhade príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2017; žiada zavedenie spolupráce s televíznymi stanicami, sociálnymi médiami a ďalšími partnermi s cieľom vytvoriť európske mediálne centrum na účely vzdelávania mladých novinárov;

63.  vyzýva generálneho tajomníka a Predsedníctvo, aby presadzovali kultúru zostavovania rozpočtu založeného na výkonnosti v rámci celej administratívy Európskeho parlamentu v súlade s prístupom úsporného riadenia s cieľom zvýšiť efektívnosť a kvalitu vnútornej činnosti tejto inštitúcie;

o
o   o

64.  schvaľuje odhad rozpočtu na rozpočtový rok 2018;

65.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a odhad rozpočtu Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 15.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2016)0132.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2016)0411.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2016)0475.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2015)0172.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2016)0132.
(10) Prijaté texty, P8_TA(2016)0411.
(11) Prijaté texty, P8_TA(2016)0484.
(12) Štúdia Deloitte, december 2015.
(13) Pozri bod 22 svojho uznesenia zo 14. apríla 2016 (P8_TA(2016)0132).
(14) Prijaté texty, 13.12.2016, P8_TA(2016)0484 - článok 183 ods. 1.
(15) Prijaté texty, P8_TA(2015)0407.
(16) Prijaté texty, P7_TA(2013)0437. Prijaté texty, P8_TA(2014)0036. Prijaté texty, P8_TA(2015)0376. Prijaté texty, P8_TA(2016)0411.
(17) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 z 22. októbra 2014 o štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických nadácií, (Ú. v. EÚ L 317, 4.11.2014, s. 1).
(18) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1142/2014 z 22. októbra 2014, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ, Euratom) č. 966/2012, pokiaľ ide o financovanie európskych politických strán (Ú. v. EÚ L 317, 4.11.2014, s. 28).
(19) Prijaté texty, P7_TA(2013)0498.


Návrh opravného rozpočtu č. 1/2017 sprevádzajúci návrh na mobilizáciu Fondu solidarity EÚ s cieľom poskytnúť pomoc Spojenému kráľovstvu, Cypru a Portugalsku
PDF 251kWORD 44k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. apríla 2017 o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 1/2017 k všeobecnému rozpočtu na rok 2017 sprevádzajúcemu návrh na mobilizáciu Fondu solidarity Európskej únie s cieľom poskytnúť pomoc Spojenému kráľovstvu, Cypru a Portugalsku (07003/2017 – C8-0130/2017 – 2017/2018(BUD))
P8_TA(2017)0115A8-0155/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(1), a najmä na jeho článok 41,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2017 prijatý s konečnou platnosťou 1. decembra 2016(2),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(3) (nariadenie o VFR),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(4),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/335/EÚ, Euratom z 26. mája 2014 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie(5),

–  so zreteľom na návrh opravného rozpočtu č. 1/2017, ktorý prijala Komisia 26. januára 2017 (COM(2017)0046),

–  so zreteľom na pozíciu k návrhu opravného rozpočtu č. 1/2017, ktorú prijala Rada 3. apríla 2017 a postúpila Európskemu parlamentu 3. apríla 2017 (07003/2017 – C8-0130/2017),

–  so zreteľom na články 88 a 91 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0155/2017),

A.  keďže návrh opravného rozpočtu č. 1/2017 sa týka mobilizácie Fondu solidarity Európskej únie (FSEÚ) vo výške 71 524 810 EUR v súvislosti so záplavami, ku ktorým došlo v Spojenom kráľovstve v období od decembra 2015 do januára 2016, suchom a s požiarmi na Cypre v období od októbra 2015 do júna 2016 a s požiarmi na portugalskom ostrove Madeira v auguste 2016;

B.  keďže účelom návrhu opravného rozpočtu č. 1/2017 je formálne zahrnúť túto rozpočtovú úpravu do rozpočtu Únie na rok 2017;

C.  keďže Komisia následne navrhla pozmeniť rozpočet Únie na rok 2017 a zvýšiť prostriedky v riadku 13 06 01 – Pomoc členským štátom v prípade veľkej prírodnej katastrofy so závažnými dôsledkami na životné podmienky, prírodné prostredie alebo hospodárstvo;

D.  keďže FSEÚ je osobitný nástroj vymedzený v nariadení o VFR a zodpovedajúce viazané a platobné rozpočtové prostriedky majú byť zahrnuté do rozpočtu nad rámec stropov VFR;

1.  zdôrazňuje naliehavú potrebu uvoľniť finančnú pomoc prostredníctvom FSEÚ regiónom postihnutým týmito prírodnými katastrofami;

2.  berie na vedomie návrh opravného rozpočtu č. 1/2017, ako ho predložila Komisia;

3.  schvaľuje pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 1/2017;

4.  poveruje svojho predsedu, aby vyhlásil opravný rozpočet č. 1/2017 za prijatý s konečnou platnosťou a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Dvoru audítorov a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 51, 28.2.2017.
(3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(4) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 105.


Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: EGF/2017/000 TA 2017 – Technická pomoc na podnet Komisie
PDF 417kWORD 46k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. apríla 2017 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF/2017/000 TA 2017 – Technická pomoc na podnet Komisie) (COM(2017)0101 – C8-0097/2017 – 2017/2033(BUD))
P8_TA(2017)0116A8-0157/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0101 – C8-0097/2017),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006(1) (nariadenie o EGF),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2), a najmä na jeho článok 12,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3) (MID z 2. decembra 2013), a najmä na jej bod 13,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. apríla 2016 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF/2016/000 TA 2016 – Technická pomoc na podnet Komisie)(4),

–  so zreteľom na postup trialógu uvedený v bode 13 MID z 2. decembra 2013,

–  so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0157/2017),

A.  keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu alebo globálnej finančnej a hospodárskej krízy, a pomôcť pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce;

B.  keďže pomoc Únie pre prepustených pracovníkov by mala byť dynamická a dostupná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré bolo prijaté v rámci zmierovacieho zasadnutia 17. júla 2008, a s náležitým zreteľom na MID z 2. decembra 2013 v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF);

C.  keďže prijatie nariadenia o EGF odráža dohodu, ktorú dosiahli Európsky parlament a Rada a ktorá sa týka opätovného zavedenia kritéria krízovej mobilizácie, zvýšenia finančného príspevku Únie na 60 % celkových odhadovaných nákladov na navrhované opatrenia, zvýšenia efektívnosti pri spracúvaní žiadostí o príspevok z EGF v rámci Komisie, Európskeho parlamentu a Rady prostredníctvom skrátenia času na hodnotenie a schvaľovanie, rozšírenia oprávnených opatrení a okruhu príjemcov zahrnutím samostatne zárobkovo činných osôb a mladých ľudí a financovania stimulov na zakladanie vlastných podnikov;

D.  keďže maximálna výška ročného rozpočtu vyčleneného na EGF je 150 miliónov EUR (v cenách roku 2011) a keďže v článku 11 ods. 1 nariadenia o EGF sa uvádza, že 0,5 % tejto sumy (t. j. 844 620 EUR v roku 2017) sa môže na podnet Komisie poskytnúť na technickú pomoc s cieľom financovať prípravu, monitorovanie, zber údajov a tvorbu vedomostnej základne, administratívnu a technickú podporu, informačné a komunikačné činnosti, ako aj audítorské, kontrolné a hodnotiace činnosti potrebné na vykonávanie nariadenia o EGF;

E.  keďže Európsky parlament opakovane zdôraznil potrebu zvýšenej pridanej hodnoty, účinnosti a zamestnateľnosti prijímateľov prostriedkov z EGF ako nástroja Únie na podporu prepustených pracovníkov;

F.  keďže navrhovaná suma 310 000 EUR zodpovedá približne 0,18 % maximálneho ročného rozpočtu vyčleneného na EGF v roku 2017, čo je o 70 000 EUR menej ako v roku 2016;

1.  súhlasí s opatreniami, ktoré Komisia navrhuje financovať ako technickú pomoc v súlade s článkom 11 ods. 1 a 4 a článkom 12 ods. 2, 3 a 4 nariadenia o EGF;

2.  víta pokles žiadostí o financovanie technickej pomoci z EGF v roku 2017 v porovnaní s rokom 2016; nazdáva sa, že je dôležité, aby boli takéto žiadosti posudzované ako percentuálny podiel ročných súm, ktoré boli použité na EGF v predchádzajúcich rokoch, a nie len v závislosti od maximálnej sumy, ktorá by mohla byť v uvedenom roku vyčerpaná;

3.  uznáva dôležitosť monitorovania a zhromažďovania údajov; pripomína, že je dôležité, aby spoľahlivé štatistické rady zostavené vhodnou formou boli ľahko prístupné a zrozumiteľné; víta budúce vydanie dvojročných správ za rok 2017 a žiada o verejné a rozsiahle šírenie uvedených správ v celej Únii;

4.  pripomína význam prístupnosti špecializovaných internetových stránok o EGF pre všetkých občanov Únie; zdôrazňuje význam viacjazyčnosti pri všeobecnej komunikácii s verejnosťou; požaduje užívateľsky ústretovejšie webové prostredie a vyzýva Komisiu, aby zlepšila obsahovú hodnotu svojich publikácií a audiovizuálnych aktivít, ako je stanovené v článku 11 ods. 4 nariadenia o EGF;

5.  víta pokračujúcu prácu na štandardizovaných postupoch pre žiadosti o podporu z EGF a správu tohto fondu s využitím funkcií systému elektronickej výmeny údajov (SFC 2014), čím sa umožní zjednodušenie a rýchlejšie vybavovanie žiadostí a lepšie podávanie správ; konštatuje, že Komisia uľahčila finančné operácie EGF vytvorením rozhrania medzi SFC a účtovným a finančným informačným systémom ABAC; berie na vedomie, že už je potrebné len ďalšie doladenie a úpravy k prípadným zmenám, čo de facto obmedzuje príspevok z EGF na uvedený typ výdavkov;

6.  konštatuje, že proces začleňovania EGF do systému SFC2014 prebieha už niekoľko rokov a príslušné náklady na rozpočet EGF sú relatívne vysoké; víta zníženie nákladov v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, čo svedčí o tom, že projekt dospel do fázy, keď si vyžaduje iba doladenie a úpravy;

7.  pripomína význam vytvárania sietí a výmeny informácií o EGF v záujme šírenia najlepších postupov; podporuje preto poskytnutie finančných prostriedkov na dve zasadnutia expertnej skupiny kontaktných osôb pre EGF a dva semináre týkajúce sa vytvárania sietí v súvislosti s vykonávaním EGF; očakáva, že táto výmena informácií prispeje aj ku kvalitnejším a podrobnejším správam o úspešnosti žiadostí v členských štátoch, najmä pokiaľ ide o mieru opätovného začlenenia príjemcov do práce;

8.  berie na vedomie, že Komisia má v úmysle investovať 70 000 EUR z dostupného rozpočtu v rámci technickej pomoci do zorganizovania dvoch zasadnutí expertnej skupiny kontaktných osôb pre EGF; berie na vedomie aj zámer Komisie investovať 120 000 EUR na podporu vzniku sietí medzi členskými štátmi, vykonávacími orgánmi EGF a sociálnymi partnermi prostredníctvom seminárov; víta skutočnosť, že Komisia bola pripravená vyzvať členov svojej pracovnej skupiny pre EGF na účasť na nedávnom seminári týkajúcom sa vytvárania sietí v rámci EGF, ktorý sa konal v meste Mons; vyzýva Komisiu, aby v súlade s príslušnými ustanoveniami rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou naďalej pozývala Európsky parlament na takéto schôdze a semináre(5);

9.  zdôrazňuje potrebu ďalej posilňovať kontakty medzi stranami, ktoré sú zapojené do žiadostí o podporu z EGF, vrátane predovšetkým sociálnych partnerov a zainteresovaných strán na regionálnej a miestnej úrovni, aby sa vytvorila čo možno najvyššia súčinnosť; zdôrazňuje, že by mala byť posilnená interakcia medzi národnými kontaktnými osobami a regionálnymi alebo miestnymi partnermi a mal by byť výslovne stanovený a všetkými zúčastnenými partnermi odsúhlasený spôsob komunikácie a podpory a tok informácií (vnútorné rozdelenie, úlohy a zodpovednosti);

10.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

11.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

12.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF/2017/000 TA 2017 – Technická pomoc na podnet Komisie)

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2017/742.)

(1)Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855.
(2)Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(3)Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2016)0112.
(5) Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47.


Mobilizácia Fondu solidarity EÚ na účely poskytnutia pomoci Spojenému kráľovstvu, Cypru a Portugalsku
PDF 324kWORD 43k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. apríla 2017 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie na účely poskytnutia pomoci Spojenému kráľovstvu, Cypru a Portugalsku (COM(2017)0045 – C8-0022/2017 – 2017/2017(BUD))
P8_TA(2017)0117A8-0154/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0045 – C8-0022/2017),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie(1),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2), a najmä na jeho článok 10,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3), a najmä na jej bod 11,

–  so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0154/2017),

1.  víta toto rozhodnutie ako prejav solidarity Únie s občanmi a regiónmi EÚ, ktoré zasiahli živelné pohromy;

2.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Fondu solidarity EÚ na účely poskytnutia pomoci Spojenému kráľovstvu, Cypru a Portugalsku

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2017/741.)

(1) Ú. v. ES L 311, 14.11.2002, s. 3.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.


Automatizovaná výmena daktyloskopických údajov s Lotyšskom *
PDF 241kWORD 41k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. apríla 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady o automatizovanej výmene daktyloskopických údajov v Lotyšsku, ktorým sa nahrádza rozhodnutie Rady 2014/911/EÚ (13521/2016 – C8-0523/2016 – 2016/0818(CNS))
P8_TA(2017)0118A8-0089/2017

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Rady (13521/2016),

–  so zreteľom na článok 39 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii v znení zmenenom Amsterdamskou zmluvou a na článok 9 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0523/2016),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/615/SVV z 23. júna 2008 o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti(1), a najmä na jeho článok 33,

–  so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0089/2017),

1.  schvaľuje návrh Rady;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2008, s. 1.


Automatizovaná výmena údajov o DNA na Slovensku, v Portugalsku, Lotyšsku, Litve, Českej republike, Estónsku, Maďarsku, na Cypre, v Poľsku, vo Švédsku, na Malte a v Belgicku *
PDF 244kWORD 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. apríla 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady o automatizovanej výmene údajov o DNA na Slovensku, v Portugalsku, Lotyšsku, Litve, Českej republike, Estónsku, Maďarsku, na Cypre, v Poľsku, vo Švédsku, na Malte a v Belgicku, ktorým sa nahrádzajú rozhodnutia Rady 2010/689/EÚ, 2011/472/EÚ, 2011/715/EÚ, 2011/887/EÚ, 2012/58/EÚ, 2012/299/EÚ, 2012/445/EÚ, 2012/673/EÚ, 2013/3/EÚ, 2013/148/EÚ, 2013/152/EÚ a 2014/410/EÚ (13525/2016 – C8-0522/2016 – 2016/0819(CNS))
P8_TA(2017)0119A8-0091/2017

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Rady (13525/2016),

–  so zreteľom na článok 39 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii v znení zmenenom Amsterdamskou zmluvou a na článok 9 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0522/2016),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/615/SVV z 23. júna 2008 o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti(1), a najmä na jeho článok 33,

–  so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0091/2017),

1.  schvaľuje návrh Rady;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2008, s. 1.


Automatizovaná výmena daktyloskopických údajov so Slovenskom, s Bulharskom, Francúzskom, Českou republikou, Litvou, Holandskom, Maďarskom, Cyprom, Estónskom, Maltou, Rumunskom a Fínskom *
PDF 244kWORD 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. apríla 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady o automatizovanej výmene daktyloskopických údajov na Slovensku, v Bulharsku, vo Francúzsku, v Českej republike, Litve, Holandsku, Maďarsku, na Cypre, v Estónsku, na Malte, v Rumunsku a vo Fínsku, ktorým sa nahrádzajú rozhodnutia 2010/682/EÚ, 2010/758/EÚ, 2011/355/EÚ, 2011/434/EÚ, 2011/888/EÚ, 2012/46/EÚ, 2012/446/EÚ, 2012/672/EÚ, 2012/710/EÚ, 2013/153/EÚ, 2013/229/EÚ a 2013/792/EÚ (13526/2016 – C8-0520/2016 – 2016/0820(CNS))
P8_TA(2017)0120A8-0092/2017

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Rady (13526/2016),

–  so zreteľom na článok 39 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii v znení zmenenom Amsterdamskou zmluvou a na článok 9 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0520/2016),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/615/SVV z 23. júna 2008 o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti(1), a najmä na jeho článok 33,

–  so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0092/2017),

1.  schvaľuje návrh Rady;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2008, s. 1.


Automatizovaná výmena údajov o evidencii vozidiel vo Fínsku, v Slovinsku, Rumunsku, Poľsku, vo Švédsku, v Litve, Bulharsku, na Slovensku a v Maďarsku *
PDF 244kWORD 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. apríla 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady o automatizovanej výmene údajov o evidencii vozidiel vo Fínsku, v Slovinsku, Rumunsku, Poľsku, vo Švédsku, v Litve, Bulharsku, na Slovensku a v Maďarsku, ktorým sa nahrádzajú rozhodnutia Rady 2010/559/EÚ, 2011/387/EÚ, 2011/547/EÚ, 2012/236/EÚ, 2012/664/EÚ, 2012/713/EÚ, 2013/230/EÚ, 2013/692/EÚ a 2014/264/EÚ (13529/2016 – C8-0518/2016 – 2016/0821(CNS))
P8_TA(2017)0121A8-0095/2017

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Rady (13529/2016),

–  so zreteľom na článok 39 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii v znení zmenenom Amsterdamskou zmluvou a na článok 9 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0518/2016),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/615/SVV z 23. júna 2008 o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti(1) a najmä na jeho článok 33,

–  so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0095/2017),

1.  schvaľuje návrh Rady;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2008, s. 1.


Automatizovaná výmena údajov o evidencii vozidiel na Malte, na Cypre a v Estónsku *
PDF 241kWORD 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. apríla 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady o automatizovanej výmene údajov o evidencii vozidiel na Malte, na Cypre a v Estónsku, ktorým sa nahrádzajú rozhodnutia Rady 2014/731/EÚ, 2014/743/EÚ a 2014/744/EÚ (13499/2016 – C8-0519/2016 – 2016/0822(CNS))
P8_TA(2017)0122A8-0090/2017

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Rady (13499/2016),

–  so zreteľom na článok 39 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii v znení zmenenom Amsterdamskou zmluvou a na článok 9 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0519/2016),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/615/SVV z 23. júna 2008 o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti(1) a najmä na jeho článok 33,

–  so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0090/2017),

1.  schvaľuje návrh Rady;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2008, s. 1.


Geneticky modifikovaná kukurica Bt11 × 59122 × MIR604 × 1507 × GA21
PDF 365kWORD 53k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. apríla 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestňovať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × 59122 × MIR604 × 1507 × GA21 a geneticky modifikované kukurice kombinujúce dve, tri alebo štyri z transformácií Bt11, MIR162, MIR604 a GA21, sú z nich zložené alebo vyrobené (D049280 – 2017/2624(RSP))
P8_TA(2017)0123B8-0236/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestňovať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × 59122 × MIR604 × 1507 × GA21 a geneticky modifikované kukurice kombinujúce dve, tri alebo štyri z transformácií Bt11, MIR162, MIR604 a GA21, sú z nich zložené alebo vyrobené (D049280),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách(1), a najmä na jeho článok 7 ods. 3, článok 9 ods. 2 a článok 21 ods. 2,

–  so zreteľom na hlasovanie Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat, ktorý je uvedený v článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003 z 27. januára 2017, počas ktorého nebolo prijaté žiadne stanovisko, a na hlasovaní odvolacieho výboru z 27. marca 2017, počas ktorého opätovne nebolo prijaté žiadne stanovisko,

–  so zreteľom na článok 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(2),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) z 15. júla 2016(3), ktorý obsahuje menšinové stanovisko a predchádzajúce stanoviská úradu EFSA týkajúce sa kukurice obsahujúcej jedinú transformáciu Bt11 (vyjadruje proteíny Cry34Ab1, Cry35Ab1 a PAT), MIR604 (vyjadruje proteíny mCry3A a PMI), 1507 (produkuje proteíny Cry1F a PAT) a GA21 (vyjadruje proteín mEPSPS),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 182/2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (COM(2017)0085, COD(2017)0035),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia namietajúce proti povoľovaniu geneticky modifikovaných organizmov(4),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

–  so zreteľom na článok 106 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

Žiadosť

A.  keďže 1. júla 2011 spoločnosť Syngenta v súlade s článkami 5 a 17 nariadenia (ES) č. 1829/2003 predložila príslušnému vnútroštátnemu orgánu v Nemecku žiadosť o uvedenie na trh potravín, zložiek potravín a krmív, ktoré obsahujú kukuricu Bt11 × 59122 × MIR604 × 1507 × GA21, sú z nej zložené alebo vyrobené; keďže žiadosť sa týkala aj uvedenia na trh geneticky modifikovanej kukurice Bt11 × 59122 × MIR604 × 1507 × GA21 na trh vo výrobkoch z nej zložených alebo ju obsahujúcich na iné použitie než potraviny a krmivá, ktoré sú prípustné aj v prípade inej kukurice, s výnimkou pestovania;

B.  keďže 21. februára 2014 spoločnosť Syngenta rozšírila rozsah žiadosti na všetky čiastkové kombinácie samostatných genetických modifikačných transformácií kukurice Bt11 × 59122 × MIR604 × 1507 × GA21 okrem čiastkovej kombinácie 1507 × 59122, ktorá už bola povolená rozhodnutím Komisie 2010/432/EÚ(5);

C.  keďže 31. marca 2016 spoločnosť Syngenta aktualizovala rozsah žiadosti tým, že vylúčila tieto štyri čiastkové kombinácie, ktoré boli v pôsobnosti inej žiadosti: kukurica Bt11 × GA21, kukurica MIR604 × GA21, kukurica Bt11 × MIR604 a kukurica Bt11 × MIR604 × GA21(6);

D.  keďže žiadateľ nepredložil žiadne konkrétne údaje týkajúce sa ktorejkoľvek z 20 čiastkových kombinácií(7);

E.  keďže cieľom zamýšľaného použitia skupiny piatich transformácií je kontrolovať škodcov kukurice z radu Lepidoptera a Coleoptera a zabezpečiť toleranciu voči herbicídom obsahujúcim glufozinát-amónium alebo glyfosát(8); keďže zamýšľané použitie rôznych čiastkových kombinácií je podobné v závislosti od kombinácií;

Stanovisko úradu EFSA

F.  keďže 26. augusta 2016 vydal Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) priaznivé stanovisko v súlade s článkami 6 a 18 nariadenia (ES) č. 1829/2003 s ohľadom na geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × 59122 × MIR604 × 1507 × GA21 a všetky čiastkové kombinácie, na ktoré sa vzťahuje rozsah žiadosti; keďže stanovisko úradu EFSA zahŕňa menšinové stanovisko;

G.  keďže úrad EFSA uznáva, že neboli predložené žiadne konkrétne údaje pre všetkých 20 čiastkových kombinácií, že mnohé z nich neboli ešte vytvorené a že zatiaľ neexistujú žiadne vedecké informácie, ktoré by sa dali získať v rešerši literatúry, ale napriek tomu dospel k záveru, že v prípade všetkých 20 čiastkových kombinácií „sa očakáva, že budú rovnako bezpečné ako kukurica zo skupiny piatich transformácií“;

H.  keďže úrad EFSA nepovažuje monitorovanie príslušných geneticky modifikačných transformácií po uvedení na trh za potrebné; keďže EFSA uvádza iba toľko, že požiadavka na monitorovanie by sa mala posúdiť na základe nových poskytnutých údajov o expresii proteínov, ak sa tieto čiastkové kombinácie mali tvoriť cieleným šľachtením a dovážať do Únie;

Obavy

I.  keďže členské štáty počas trojmesačného obdobia konzultácií predložili stovky kritických pripomienok(9); keďže tieto pripomienky sa okrem iného týkali: chýbajúcich informácií a údajov, zle vykonaných štúdií, chýbajúcich štúdií, chýbajúcich dôkazov o vylúčení určitých spôsobov expozície, nedostatočných databáz, napr. pokiaľ ide o stráviteľnosť, chýbajúcich úvah o kombinovaných účinkoch rozličných toxických proteínov Bt pri posudzovaní možnej alergénnosti a toxicity, nedostatkov, pokiaľ ide o poľné pokusy a štatistickú analýzu, chýbajúcich správ o výsledkoch monitorovania, neschopnosti preukázať, že výrobok nemá žiadne nepriaznivé účinky na životné prostredie, neschopnosti ďalšieho posúdenia zistených štatisticky významných rozdielov, napr. v nutričnom zložení, a nevykonania imunologických testov v súvislosti s možným vyšším alergénnym potenciálom;

J.  keďže menšinové stanovisko vyjadril Jean-Michel Wal, člen vedeckej skupiny EFSA pre GMO(10), ktorý uvádza, že: „navrhovateľ neposkytol žiadne konkrétne údaje týkajúce sa ktorejkoľvek z týchto 20 čiastkových kombinácií, a tiež neuviedol dostatočné dôvody, ktoré by vysvetlili, prečo tieto údaje chýbajú a/alebo prečo sa domnieva, že nie sú potrebné na posúdenie rizika. Toto je najdôležitejší dôvod na vyjadrenie tohto menšinové stanoviska vzhľadom na to, že nemôžu existovať dva druhy posúdenia rizika, t. j. komplexné posúdenie založené na úplnom súbore údajov a ďalšie posúdenie, pre ktoré nie sú dostupné konkrétne údaje a ktoré je založené na predpokladoch a nepriamych úvahách vydedukovaných vedeckou skupinou na základe tzv. „prístupu založeného na váhe dôkazov“ a extrapoláciou údajov získaných pri jedinej transformácii, skupine piatich transformácií a pri iných skupinách, ktoré boli predložené a vyhodnotené v iných žiadostiach. Okrem tejto zásady to v tejto veci môže mať za následok nekontrolované riziko pre zdravie spotrebiteľov v určitých skupinách obyvateľstva.“;

K.  keďže konkrétnejšie menšinové stanovisko kladie otázku, prečo nie je presne definovaný druh extrapolácie na posúdenie potenciálne nepriaznivých účinkov: „Kritériá, postup a úroveň dôvery, ktoré by sa mali vyžadovať v prípade tejto extrapolácie, sa neuvádzajú a neexistuje žiadne kritické posúdenie ich obmedzení. Nevyhodnotila sa žiadna neistota, ktorá z toho vyplýva, napr. použitím pravdepodobnostnej analýzy, ako sa odporúča v návrhu usmernenia o neistote pri vedeckom hodnotení EFSA (revidovaného pre vnútorné testovanie) vedeckého výboru EFSA. Tento nedostatok môže znehodnotiť všeobecný záver.“;

L.  keďže menšinové stanovisko EFSA tiež poukazuje na niekoľko nedostatkov a protichodné tvrdenia v súvislosti so žiadosťou, napr. skutočnosť, že žiadateľ na jednej strane poukazuje na skutočnosť, že všetky čiastkové kombinácie boli vyrobené a úroveň expresie proteínu sa analyzovala(11), ale na druhej strane neposkytuje žiadne údaje o žiadnej z jej čiastkových kombinácií;

M.  keďže v príslušných geneticky modifikovaných odrodách kukurice SYN-BTØ11-1, DAS-59122-7 a DAS-Ø15Ø7-1 dochádza k expresii proteínu PAT, ktorý dodáva toleranciu voči herbicídom na báze glufozinát-amónia; keďže glufozinát je klasifikovaný ako toxický pre reprodukciu, a teda sa naň vzťahujú podmienky vylúčenia stanovené v nariadení (ES) č. 1107/2009; keďže platnosť povolenia glufozinátu sa skončí 31. júla 2018(12);

N.  keďže v geneticky modifikovanej kukurici MON-ØØØ21-9 opísanej v žiadosti dochádza k expresii proteínu mEPSPS, ktorý dodáva toleranciu voči glyfosátovým herbicídom; keďže Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny – špecializovaná agentúra Svetovej zdravotníckej organizácie pre výskum rakoviny – zaradila 20. marca 2015 glyfozát medzi látky s pravdepodobným rakovinotvorným účinkom na ľudí(13);

Postup

O.  keďže hlasovanie Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat, ktorý je uvedený v článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003, z 27. januára 2017 neviedlo k žiadnemu stanovisku; keďže len 10 členských štátov, ktoré predstavujú iba 38,43 % obyvateľstva Únie, hlasovalo za, pričom 13 členských štátov hlasovali proti a štyri členské štáty sa zdržali hlasovania; keďže hlasovanie odvolacieho výboru 27. marca 2017 opäť neviedlo k žiadnemu stanovisku;

P.  keďže v dôvodovej správe k legislatívnemu návrhu predloženému 22. apríla 2015, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003, pokiaľ ide o možnosť členských štátov obmedziť alebo zakázať používanie geneticky modifikovaných potravín a krmív na svojom území, a v dôvodovej správe k legislatívnemu návrhu predloženému 14. februára 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 182/2011, Komisia vyjadrila poľutovanie nad skutočnosťou, že od nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1829/2003 boli rozhodnutia o povolení prijaté Komisiou bez podpory stanoviska výboru členských štátov a že navrátenie dokumentácie Komisii na konečné rozhodnutie sa stalo normou pri rozhodovaní o povoľovaní geneticky modifikovaných potravín a krmív, pričom by to malo byť skôr výnimkou pre postup ako celok; Keďže predseda Komisie Juncker pri viacerých príležitostiach odsúdil túto prax ako nedemokratickú(14);

Q.  keďže legislatívny návrh z 22. apríla 2015, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003, bol 28. októbra 2015 Európskym parlamentom zamietnutý, pretože kým pestovanie GMO nutne prebieha na území členského štátu, obchodovanie s nimi má cezhraničný charakter, čo znamená, že vnútroštátny zákaz predaja a použitia, ako ho navrhuje Komisia, by nebolo možné presadiť bez znovuzavedenia hraničných kontrol dovážaného tovaru; keďže Parlament nielen zamietol legislatívny návrh, ale takisto vyzval Komisiu, aby svoj návrh stiahla a predložila nový;

R.  keďže v odôvodnení 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie, sa jasne určuje, že: „Pri zvažovaní prijatia ďalších návrhov vykonávacích aktov týkajúcich sa mimoriadne citlivých oblastí, ako sú dane, zdravie spotrebiteľov, bezpečnosť potravín a ochrana životného prostredia, a v snahe nájsť vyvážené riešenie Komisia koná v čo najväčšej miere tak, aby nešla proti prevládajúcemu stanovisku o nevhodnosti vykonávacieho aktu, ku ktorému by mohol dospieť odvolací výbor.“(15);

1.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie prekračuje rámec vykonávacích právomocí, ktoré sú ustanovené v nariadení (ES) č. 1829/2003;

2.  domnieva sa, že vykonávacie rozhodnutie Komisie nie je v súlade s právnymi predpismi Únie, pretože nie je zlučiteľné s cieľom nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktorý podľa všeobecných zásad uvedených v nariadení (ES) č. 178/2002(16) spočíva v tom, že poskytne základ pre zabezpečenie vysokej miery ochrany ľudského života a zdravia, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, životného prostredia a záujmov spotrebiteľov v súvislosti s geneticky modifikovanými potravinami a krmivami a súčasne zabezpečí efektívne fungovanie vnútorného trhu;

3.  domnieva sa, konkrétnejšie, že je to v rozpore so zásadami všeobecného potravinového práva, ako je stanovené v nariadení (ES) č. 178/2002, schváliť odrody, pre ktoré neboli poskytnuté žiadne údaje o bezpečnosti, ktoré ešte neboli ani testované alebo ktoré ešte vôbec neboli vytvorené;

4.  žiada Komisiu, aby stiahla svoj návrh vykonávacieho rozhodnutia;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES L 268, 18.10.2003, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.
(3) Vedecká skupina EFSA pre GMO (Vedecká skupina EFSA pre geneticky modifikované organizmy), 2016. Vedecké stanovisko k žiadosti spoločnosti Syngenta (EFSA-GMO-DE-2011-99) týkajúcej sa umiestnenia na trh kukurice Bt11 × 59122 × MIR604 × 1507 × GA21 a 20 čiastkových kombinácií, ktoré neboli predtým povolené nezávisle od ich pôvodu, na použitie v potravinách a krmivách, jej dovoz a spracovanie v zmysle nariadenia (ES) č. 1829/2003; Vestník EFSA 2016; 14(8):4567 [31 s.]. doi:10.2903/j.efsa.2016.4567
(4)––––––––––– – uznesenie zo 16. januára 2014 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES uvádza na trh na účely pestovania kukurica (Zea mays L., línia 1507) geneticky modifikovaná na rezistenciu proti niektorým škodcom z radu Lepidoptera (Ú. v. EÚ C 482, 23.12.2016, s. 110),uznesenie zo 16. decembra 2015 o vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2015/2279 zo 4. decembra 2015, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu NK603 × T25, sú z nej zložené alebo vyrobené (P8_TA(2015)0456),uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87705 × MON 89788, sú z nej zložené alebo vyrobené (P8_TA(2016)0040),uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87708 × MON 89788, sú z nej zložené alebo vyrobené (P8_TA(2016)0039),uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju FG72 (MST-FGØ72-2), sú z nej zložené alebo vyrobené (P8_TA(2016)0038),uznesenie z 8. júna 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × MIR162 × MIR604 × GA21 a geneticky modifikované kukurice spájajúce dve alebo tri z genetických modifikácií Bt11, MIR162, MIR604 a GA21, sú z nich zložené alebo vyrobené, (P8_TA(2016)0271),uznesenie z 8. júna 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o umiestnení geneticky modifikovaného klinčeka (Dianthus caryophyllus L., línia SHD-27531-4) na trh (P8_TA(2016)0272),uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o obnovení povolenia na uvedenie semien geneticky modifikovanej kukurice MON 810 na trh na účely pestovania (P8_TA(2016)0388),uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty z geneticky modifikovanej kukurice MON 810 (P8_TA(2016)0389),uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o uvádzaní geneticky modifikovanej kukurice Bt11 na trh na účely pestovania (P8_TA(2016)0386),uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o uvádzaní geneticky modifikovanej kukurice 1507 na trh na účely pestovania (P8_TA(2016)0387),uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uviesť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu 281-24-236 × 3006-210-23 × MON 88913, sú z nej zložené alebo vyrobené (P8_TA(2016)0390).
(5) Rozhodnutie Komisie 2010/432/EÚ z 28. júla 2010, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 1507x59122 (DAS-Ø15Ø7-1xDAS-59122-7), sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ L 202, 4.8.2010, s. 11).
(6) Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/1685 zo 16. septembra 2016, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú, sú zložené alebo vyrobené z geneticky modifikovanej kukurice Bt11 × MIR162 × MIR604 × GA21 a geneticky modifikovaných kukuríc kombinujúcich dve alebo tri z transformácií Bt11, MIR162, MIR604 a GA21, a ktorým sa zrušujú rozhodnutia 2010/426/EÚ, 2011/892/EÚ, 2011/893/EÚ a 2011/894/EÚ (Ú. v. EÚ L 254, 20.9.2016, s. 22).
(7) Ako bolo potvrdené v uvedenom stanovisku EFSA (EFSA Journal 2016; 14(8): 4567 [31 s.]).
(8) V kukurici SYN-BTØ11-1 dochádza k expresii proteínu Cry1Ab, ktorý jej poskytuje ochranu proti určitým motýlím škodcom (Lepidoptera), a proteínu PAT, ktorý jej dodáva toleranciu voči herbicídom na báze glufozinát-amónia.V kukurici DAS-59122-7 dochádza k expresii proteínu Cry34Ab1 a Cry35Ab1, ktoré jej poskytujú ochranu proti určitým chrobačím škodcom z radu Coleoptera, a proteínu PAT, ktorý jej dodáva toleranciu voči herbicídom na báze glufozinát-amónia.V kukurici SYN-IR6Ø4-5 dochádza k expresii modifikovaného proteínu Cry3A, ktorý jej poskytuje ochranu proti určitým chrobačím škodcom z radu Coleoptera, a proteínu PMI použitého ako selekčný marker.V kukurici DAS-Ø15Ø7-1 dochádza k expresii proteínu Cry1F, ktorý jej poskytuje ochranu proti určitým škodcom z radu Lepidoptera, a proteínu PAT použitého ako selekčný marker, ktorý jej dodáva toleranciu voči herbicídom na báze glufozinát-amónia.V kukurici MON-ØØØ21-9 dochádza k expresii proteínu mEPSPS , ktorý jej dodáva toleranciu voči herbicídom na báze glyfozátu.
(9) Pozri Register otázok EFSA, príloha G k otázke č. EFSA-Q-2011 – 00894, ktorý je k dispozícii na webovej adrese: http://registerofquestions.efsa.europa.eu/roqFrontend/questionDocumentsLoader?question=EFSA-Q-2011-00894 (posledný bod).
(10) Pozri prílohu A stanoviska úradu EFSA.
(11) V žiadosti sa uvádza, že kukurica Bt11 × 59122 × MIR604 × 1507 × GA21 a všetky jej čiastkové kombinácie nezávisle od ich pôvodu boli vyprodukované tradičným šľachteľským krížením (...) [bod ii)]“, a „analýza úrovne expresie proteínu potvrdzuje, že samostatná genetická modifikačná transformácia kukurice (...) nemá za následok ich vzájomné pôsobenie v kukurici Bt11 × 59122 × MIR604 × 1507 × GA21 alebo v čiastkových kombináciách menšieho počtu takýchto transformácií nezávisle od ich pôvodu. (bod x)“.
(12) http://ec.europa.eu/food/plant/pesticides/eu-pesticides-database/public/?event=activesubstance.detail&language=EN&selectedID=1436
(13) Monografie IARC, zväzok 112: evaluation of five organophosphate insecticides and herbicides, 20 March 2015 (http://monographs.iarc.fr/ENG/Monographs/vol112/mono112.pdf).
(14) Napr. v úvodnom vyhlásení na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu zahrnutom do politických usmernení pre novú Európsku komisiu (Štrasburg, 15. júla 2014) alebo v prejave o stave Únie v roku 2016 (Štrasburg, 14. septembra 2016).
(15) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.
(16) Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1.


Riešenie presunov utečencov a migrantov: úloha vonkajšej činnosti EÚ
PDF 454kWORD 71k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. apríla 2017 o riešení pohybu utečencov a migrantov: úloha vonkajšej činnosti EÚ (2015/2342(INI))
P8_TA(2017)0124A8-0045/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 3, 10 a 21 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ) a články 80, 208 a 216 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie zverejnenú v júni 2016,

—  so zreteľom na oznámenia Komisie s názvom: Európska migračná agenda z 13. mája 2015 (COM(2015)0240); Nútené vysídľovanie a rozvoj z 26. apríla 2016 (COM(2016)0234); Vytvorenie nového rámca partnerstva s tretími krajinami v rámci európskej migračnej agendy zo 7. júna 2016 (COM(2016)0385); a posilnenie európskych investícií na podporu zamestnanosti a rastu: prechod na druhú fázu Európskeho fondu pre strategické investície a nový Európsky vonkajší investičný plán zo 14. septembra 2016 (COM(2016)0581); a spoločné oznámenia Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku s názvom: Riešenie utečeneckej krízy v Európe: úloha vonkajšej činnosti EÚ z 9. septembra 2015 (JOIN(2015)0040); Migrácii na trase cez centrálne Stredozemie. Riadenie tokov, záchrana životov z 25. januára 2017 (JOIN(2017)0004); a Preskúmanie európskej susedskej politiky z 18. novembra 2015 (JOIN(2015)0050),

—  so zreteľom na závery Rady pre všeobecné záležitosti o globálnom prístupe k migrácii a mobilite (GPMM) z 3. mája 2012,

—  so zreteľom na závery Európskej rady o migrácii z 25. – 26. júna, 15. októbra a 17. – 18. decembra 2015 a zo 17. – 18. marca a t 28. júna 2016,

—  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci o migrácii v rozvojovej spolupráci EÚ z 12. decembra 2014, o migrácii z 12. októbra 2015, o prístupe EÚ k násilnému vysídľovaniu a rozvoju z 12. mája 2016 a o vonkajších aspektoch migrácie z 23. mája 2016,

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci o budúcich prioritách partnerstiev a dohodách s Jordánskom a Libanonom zo 17. októbra 2016,

—  so zreteľom na vyhlásenie konferencie na vysokej úrovni o trase východné Stredozemie – západný Balkán z 8. októbra 2015,

—  so zreteľom na politické vyhlásenie a akčný plán, ktoré boli prijaté 11. – 12. novembra 2015 na samite vo Vallette,

–  so zreteľom na závery zasadnutia zo samitu v Bratislave zo 16. septembra 2016,

—  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov (9/2016) s názvom „Vonkajšie výdavky EÚ na migráciu v krajinách južného Stredozemia a východného susedstva do roku 2014“,

—  so zreteľom na Dohovor OSN o právnom postavení utečencov a Protokol týkajúci sa právneho postavenia utečencov, ako aj na hlavné medzinárodné dohovory o ľudských právach, Európsky dohovor o ľudských právach a Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na ženevské dohovory a ich doplnkové protokoly, ktorými sa upravuje vedenie ozbrojeného konfliktu a snažia sa obmedziť jeho účinky,

—  so zreteľom na výsledný dokument samitu OSN o trvalo udržateľnom rozvoji z 25. septembra 2015 s názvom „Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030,

—  so zreteľom na newyorské vyhlásenie pre utečencov a migrantov, prijaté 19. septembra 2016 na stretnutí Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov na vysokej úrovni, ktoré sa zaoberalo veľkými presunmi utečencov a migrantov, a na jeho prílohy na tému Komplexný rámec reakcie na utečeneckú situáciu a Smerom ku globálnemu paktu pre bezpečnú, usporiadanú a regulárnu migráciu,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä uznesenie z 9. júla 2015 o revízii európskej susedskej politiky(1), z 8. marca 2016 o situácii utečeniek a žiadateliek o azyl v EÚ(2), uznesenie z 12. apríla 2016 o situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii(3), z 13. septembra 2016 o trustovom fonde EÚ pre Afriku: dôsledky pre rozvoj a humanitárnu pomoc(4) a uznesenie z 25. októbra 2016 o ľudských právach a migrácii v tretích krajinách(5),

—  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre rozvoj podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre rozvoj a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0045/2017),

A.  keďže migrácia je jedno z ľudských práv zakotvené v článku 13 deklarácie OSN o ľudských právach; keďže ľudia by mali mať právo žiť svoj život vo svojej krajine a v regióne, kde sa narodili, vyrástli a kde majú kultúrne a sociálne korene;

B.  keďže miera mobility osôb je neobvykle vysoká – vo svete sa z rozmanitých dôvodov pohybuje 244 miliónov dobrovoľných, ako aj nedobrovoľných migrantov; keďže k medzinárodnej migrácii dochádza v prvom rade v rámci jedného regiónu a medzi rôznymi rozvojovými krajinami; keďže podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) tvoria ženy väčšinu medzinárodných migrantov v Európe (52,4 %) a v Severnej Amerike (51,2 %); keďže migračné toky z juhu na juh v porovnaní s pohybom z juhu na sever stále rastú: v roku 2015 až 90,2 milióna medzinárodných migrantov, ktorí sa narodili v rozvojových krajinách, žilo v iných krajinách globálneho Juhu, pričom 85,3 milióna ľudí narodených na juhu žilo v krajinách globálneho Severu;

C.  keďže čoraz viac neplnoletých osôb prichádza cez Stredozemné more a napriek rastúcemu počtu zachránených počet úmrtí v Stredozemnom mori naďalej rastie (5079 v roku 2016 v porovnaní s 3770 v roku 2015 podľa IOM);

D.  keďže v roku 2015 musel podľa Úradu vysokého komisára Organizácie spojených národov pre utečencov (UNHCR) rekordne vysoký počet ľudí – 65,3 milióna – opustiť svoje domovy, a to vrátane 40, 8 milióna osôb vysídlených v rámci krajiny a 21, 3 milióna utečencov, v dôsledku konfliktov, násilia, porušovania ľudských práv, porušenia medzinárodného humanitárneho práva a destabilizácie; keďže okrem tohto boli ľudia vysídlení z dôvodu prírodných katastrof, nerovností, chudoby, veľmi zlých sociálnych a ekonomických vyhliadok, zmeny klímy, chýbajúcich vážnych a efektívnych dlhodobých rozvojových politík a chýbajúcej politickej vôle dôrazne riešiť štrukturálne problémy, ktoré sú základom týchto migračných tokov; keďže UNHCR odhaduje počet osôb bez štátnej príslušnosti najmenej na 10 miliónov;

E.  keďže podľa súčasných dostupných údajov sa za posledných päť rokov počet utečencov zvýšil o viac ako 50 %; keďže tento závratný nárast možno vysvetliť celým radom faktov vrátane toho, že dobrovoľné repatriácie utečencov sa dostali od 80. rokov minulého storočia na najnižšiu úroveň, že počet utečencov, ktorí dostanú možnosť začleniť sa na novom mieste, je stále obmedzený a že počty presídlených osôb sa stabilne pohybujú na úrovni okolo 100 000 ročne;

F.  keďže 6,7 milióna utečencov žije bez akýchkoľvek vyhliadok v situácii predlžovaného presídlenia, ktoré trvá odhadom priemerne 26 rokov; keďže trvalé riešenia presídľovania sú neprípustne nepostačujúce, v dôsledku čoho je potrebné vnímať nútené presídľovanie nielen ako humanitárny problém, ale aj ako politický a rozvojový problém;

G.  keďže tento globálny problém si vyžaduje celistvý a mnohostranný prístup založený na medzinárodnej spolupráci a synergiách, ako aj koordinované a konkrétne riešenia, ktoré by nemali byť len reakciou na situáciu, ale mali by aj predvídať možné budúce krízy; keďže 86 % utečencov celého sveta žije v najchudobnejších regiónoch, pričom najmenej rozvinuté krajiny prijímajú 26 % z ich celkového počtu, čím sú ich kapacity značne vyčerpané a ich vlastná sociálna a hospodárska súdržnosť a rozvoj čelia destabilizácii; keďže tieto krajiny majú len zriedkavo nástroje na ochranu práv migrantov, respektíve nemajú vôbec žiadne nástroje v oblasti azylu; keďže milióny ľudí, ktorí v roku 2015 prišli do EÚ, predstavovali 0,2 % obyvateľstva EÚ v porovnaní so susednými krajinami, v ktorých je tento podiel omnoho vyšší (až 20 %), alebo s Európou v 90. rokoch minulého storočia;

H.  keďže utečenci, vnútorne vysídlené osoby a migranti sú z právneho hľadiska odlišné kategórie, ale v skutočnosti dochádza často k hromadným zmiešaným presunom ľudí, ktorých príčinou sú rôznorodé cezhraničné politické, hospodárske, sociálne, rozvojové, humanitárne a ľudsko-právne faktory; keďže jadrom všetkých európskych politík týkajúcich sa týchto záležitostí musí byť ľudská dôstojnosť všetkých ľudí, ktorí sú súčasťou týchto pohybov; keďže sa s utečencami a žiadateľmi o azyl musí navyše stále zaobchádzať v súlade s ich postavením a za žiadnych okolností im nemožno uprieť využívanie práv vyplývajúcich z príslušných medzinárodných dohovorov a Charty základných práv Európskej únie; keďže právne rozlíšenie utečencov od migrantov by nemalo znamenať, že migrácia z hospodárskych dôvodov alebo za lepším životom je menej oprávnená alebo morálna ako útek pre stíhaním; keďže vo väčšine prípadov sú v situáciách konfliktu, nestability alebo nepokoja spolu s inými základnými ľudskými právami ohrozené aj politické a hospodárske práva a v dôsledku núteného presídľovania sú naďalej ohrozované;

I.  keďže pokračujúca potravinová a výživová kríza v Saheli nahlodáva odolnosť ľudí, ktorú ešte zhoršuje rýchly sled kríz, nedostatok základných služieb a konflikty v regióne; keďže táto situácia spôsobí ďalšiu migráciu;

J.  keďže migranti sú v každej fáze svojho putovania vystavení všetkým možným telesným aj duševným rizikám vrátane násilia, zneužívania, obchodovania a sexuálneho zneužívania a zneužívania založeného na rodovej príslušnosti; keďže toto sa obzvlášť týka zraniteľných osôb, ako sú ženy (napríklad ženy, ktoré sú hlavou rodiny, alebo tehotné ženy), deti – či už bez sprievodu, v odlúčení alebo v sprievode rodiny – LGBTI osoby, osoby so zdravotným postihnutím, ľudia, ktorí potrebujú naliehavú lekársku starostlivosť, a starší ľudia; keďže týmto zraniteľným skupinám by sa mala čo najskôr poskytnúť humanitárna ochrana a prístup k ochrane a referenčným mechanizmom, k právu na pobyt a základným službám vrátane zdravotnej starostlivosti v rámci ich presídľovania alebo na čas posudzovania ich žiadostí o udelenie azylu v súlade s príslušnými právnymi predpismi;

K.  keďže ak sa mobilita osôb spravuje bezpečným, usporiadaným, regulárnym a zodpovedným a preventívnym spôsobom, jej nárast môže zmierniť vystavenie migrantov a utečencov škodám, priniesť významné výhody pre hostiteľské krajiny aj migrantov, ako sa uznáva aj v programe 2030, a môže pôsobiť aj ako významný faktor rastu hostiteľských krajín vrátane EÚ; keďže tieto výhody sú často vo veľkej miere podceňované; keďže EÚ musí vzhľadom na predpokladanú väčšiu mieru starnutia európskeho obyvateľstva vyvinúť realizovateľné riešenia vrátane využívania zahraničných pracovníkov, aby sa zaručila rovnováha medzi zárobkovo činnými osobami a neaktívnym obyvateľstvom a pokryli sa osobitné potreby trhu práce;

L.  keďže v rámci reakcie EÚ sa zmobilizovali rôzne vnútorné a vonkajšie nástroje, hoci sa zdá, že sa nadmieru sústredila na krátkodobé ciele a zníženie alebo zastavenie migračných tokov; keďže týmto krátkodobým prístupom sa neriešia ani príčiny núteného presídľovania a migračných tokov, ani humanitárne potreby migrantov; keďže reakcia EÚ si vyžaduje ďalšie zlepšenie nástrojov v oblasti krízového riadenia a predchádzania konfliktom, pretože násilné konflikty sú hlavnou príčinou núteného vysídľovania;

M.  keďže Európsky dvor audítorov vyjadril vážne pochybnosti o efektívnosti výdavkov EÚ v oblasti vonkajšej činnosti týkajúcich sa migrácie vrátane projektov zameraných na ľudské práva migrantov; keďže Dvor audítorov tiež zistil, že prevládajúcim prvkom v európskych výdavkoch na migráciu bola bezpečnosť a ochrana hraníc;

N.  keďže jadrom celej vonkajšej činnosti EÚ musí byť humanitárna pomoc založená na potrebách a rešpektovaní zásad ľudskosti, neutrality, nestrannosti a nezávislosti, ako aj na dodržiavaní medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv stanovených v ženevských dohovoroch a ich doplnkových protokoloch; keďže musí prevládať nezávislosť pomoci, t. j. pomoc nesmie byť ovplyvnená žiadnymi politickými, hospodárskymi ani bezpečnostnými aspektmi ani žiadnym druhom diskriminácie;

O.  keďže úspešné vykonávanie migračnej politiky zameranej na ľudské práva vyžaduje bojovať proti negatívnemu vnímaniu migrácie a zaujímať pozitívny prístup, aby sa migračné presuny vykresľovali aj ako príležitosti hostiteľských krajín na boj proti extrémizmu a populizmu;

P.  keďže EÚ nesie zodpovednosť za podporu svojich partnerov poskytujúcich pomoc pri vykonávaní rýchlej, efektívnej a kvalitnej pomoci a ochrany a za zodpovedné správanie voči zasiahnutému obyvateľstvu; keďže v tejto súvislosti partneri EÚ potrebujú včasné a predvídateľné financovanie a rozhodnutia o pridelení finančných prostriedkov na zmenené alebo nové priority by im mali umožniť dostatočný čas na plánovanie a zmierňujúce opatrenia;

Q.  keďže decentralizovaná spolupráca môže pomôcť pri lepšom pochopení potrieb a kultúr vnútorne vysídlených osôb, migrantov a utečencov a môže zvýšiť informovanosť miestneho obyvateľstva o problémoch, ktorým čelia migranti vo svojich krajinách pôvodu; keďže miestne a regionálne európske vlády môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri riešení hlavných príčin, a to prostredníctvom budovania kapacít;

R.  keďže v článku 21 Zmluvy o Európskej únii sa výslovne uvádza, že činnosť „Únie na medzinárodnej scéne sa spravuje zásadami, ktoré sa uplatnili pri jej založení, rozvoji a rozšírení a ktoré hodlá podporovať vo zvyšku sveta: demokracia, právny štát, univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd, zachovávanie ľudskej dôstojnosti, rovnosť a solidarita a dodržiavanie zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva“; keďže podľa článku 208 Lisabonskej zmluvy sa rozvojová pomoc zameriava na zníženie a prípadne odstránenie chudoby v tretích krajinách;

Komplexné a zásadové opatrenia EÚ zamerané na riešenie výziev, ktoré prináša mobilita

1.  zdôrazňuje, že v dnešnom svete sme svedkami bezprecedentnej úrovne mobility osôb a že medzinárodné spoločenstvo musí okamžite posilniť spoločnú reakciu na riešenie výziev a príležitostí, ktoré tento jav prináša; zdôrazňuje, že táto reakcia musí vychádzať zo zásady solidarity a nemala by sa zameriavať len na prístup založený na bezpečnosti, ale na plnú ochranu práv a dôstojnosti každého jednotlivca, ktorý bol z nejakého dôvodu nútený opustiť svoj domov, aby našiel lepší a bezpečnejší život; zdôrazňuje, že každá reakcia by sa mala osobitne zamerať na tých, ktorí sú najviac zraniteľní, a zahŕňať poskytovanie pomoci v ich vlastnej krajine; zdôrazňuje, že hoci sa na utečencov a migrantov vzťahujú samostatné právne rámce, obe skupiny majú rovnaké všeobecné ľudské práva a základné slobody a tie sa musia chrániť bez ohľadu na ich právny status; pripomína, že EÚ musí dodržiavať svoje hodnoty a zásady vo všetkých spoločných politikách a podporovať ich vo svojich vonkajších vzťahoch, a to aj hodnoty a zásady stanovené v článku 21 Zmluvy o Európskej únii; poukazuje na potrebu jednotnosti vonkajších politík EÚ a iných politík s vonkajším rozmerom;

2.  zdôrazňuje, že táto vysoká úroveň mobility osôb má viacnásobné, zložité príčiny, ktoré si vyžadujú rozhodnutia založené na dôkazoch, aby sa dali odlíšiť jej prvky a vypracovať cielené politické reakcie; poukazuje na to, že EÚ a jej členské štáty musia brať do úvahy túto súčasnú realitu a vypracovať nový prístup k pohybom ľudí na základe skutočných údajov a záujmov EÚ, pričom treba zvyšovať pružnosť ľudí a zlepšovať ich prístup k základným službám, predovšetkým vzdelaniu, a ich začleňovanie a prispievanie do miestnych pomerov tým, že sa vytvoria príležitosti zamestnať sa alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť;

3.  zdôrazňuje, že medzinárodná migrácia môže prispieť k sociálno-ekonomickému rozvoju, ako to bolo v minulosti, a že v tejto súvislosti musí byť používaná pozitívna rétorika, ktorá podporuje skutočné a objektívne chápanie tejto problematiky a s tým súvisiacich spoločných prínosov, s cieľom bojovať proti xenofóbnym, populistickým a nacionalistickým prejavom; víta kampaň Spoločne, ktorú vyhlásila OSN s cieľom obmedziť negatívne vnímanie a postoje voči utečencom a migrantom, a vyzýva inštitúcie EÚ, aby v plnej miere spolupracovali s OSN a tak jej kampaň podporili; zdôrazňuje potrebu prijať globálne, európske, národné a miestne politiky zamerané na strednodobý a dlhodobý horizont, ktoré sa nebudú výlučne riadiť bezprostrednými politickými tlakmi ani strategickými úvahami na účel vnútroštátnych volieb; zdôrazňuje, že tieto politiky musia byť ucelené, zmysluplné, inkluzívne a flexibilné a mať za cieľ reguláciu migrácie ako bežného ľudského javu a riešenie oprávnených obáv súvisiacich s riadením hraníc, sociálnou ochranou zraniteľných skupín a sociálnym začlenením utečencov a migrantov;

4.  uznáva, že systém humanitárnej pomoci je nesmierne preťažený a že jeho finančné zdroje nebudú nikdy dostatočné na riešenie kríz súvisiacich s násilným vysídľovaním, a to najmä vzhľadom na dlhodobú povahu väčšiny z nich; berie preto na vedomie nový rámec politiky uvedený v oznámení Komisie z apríla 2016 s názvom „Nútené vysídľovanie a rozvoj“ ako krok správnym smerom a vyzýva ESVČ a Európsku komisiu, aby vykonávali jeho obsah v kontexte nového rámca partnerstva s tretími krajinami; poznamenáva, že je dôležitý komplexný a trvalejší prístup k migrácii vrátane presadzovania užších väzieb medzi humanitárnou pomocou a rozvojom a že je potrebné spolupracovať s rôznymi partnermi – regionálnymi aktérmi, vládami, miestnymi orgánmi, diaspórou, občianskou spoločnosťou, a to vrátane organizácií utečencov a migrantov, miestnych náboženských organizácií a príslušných MVO, a súkromným sektorom – s cieľom vypracovať cielené stratégie založené na dôkazoch a zamerané na riešenie tohto problému, pričom súčasne treba uznať, že humanitárna pomoc nie je nástrojom na riadenie krízy, ako sa uvádza v Európskom konsenze o humanitárnej pomoci;

5.  zdôrazňuje, že rozvojová spolupráca EÚ by sa mala naďalej zameriavať na základné príčiny násilného vysídľovania – ako sú konkrétne ozbrojené konflikty, prenasledovanie z akýchkoľvek dôvodov, násilie založené na rodovej príslušnosti, zlá správa vecí verejných, chudoba, nedostatok ekonomických príležitostí a zmena klímy – tým, že sa bude riešiť nestabilita štátu, podporovať mier a bezpečnosť, presadzovať urovnávanie konfliktov a zmierenie po konflikte, spravodlivosť a rovnosť a že sa budú posilňovať inštitúcie, administratívne kapacity, demokracia, dobrá správa vecí verejných, zásady právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, a to v súlade s cieľom udržateľného rozvoja č. 16 v rámci nového programu 2030 a so zásadami stanovenými v charte OSN a medzinárodnom práve;

6.  zdôrazňuje potrebu sústrediť sa na sociálno-ekonomické aspekty javu migrácie, vykonávať potrebné analýzy hlavných príčin núteného vysídľovania a migrácie v jednotlivých krajinách a nabádať krajiny pôvodu, aby prijímali a vykonávali opatrenia a politiky vedúce k vytváraniu dôstojných pracovných miest a reálnych ekonomických príležitostí tak, aby migrácia bola voľbou, a nie nutnosťou; vyzýva EÚ, aby pokračovala vo vykonávaní politík, ktorých cieľom je znížiť a napokon odstrániť chudobu, bojovať proti nerovnostiam a potravinovej neistote, presadzovať hospodársky rozvoj, boj proti korupcii a posilňovať základné verejné služby; konštatuje, že v rámci úspešnej politiky by sa mala uznávať potreba vytvárania hospodárskej odolnosti v hostiteľských krajinách aj v krajinách pôvodu; vyzdvihuje nutnosť zlepšenia súdržnosti politík v záujme rozvoja (PCD);

7.  zdôrazňuje, že pre zmierňovanie vplyvu zraniteľnosti vyvolanej vysídlením sú rozhodujúce pracovné miesta a ekonomické príležitosti; vyzýva EÚ, aby pomáhala migrantom a utečencom pri sťahovaní sa na miesta, kde sa vyskytujú takéto príležitosti, aby pomáhala vytvárať príležitosť v mieste ich exilu (vrátane odstraňovania prekážok a bariér brániacich v prístupe na trh práce) a aby im pomáhala rozvíjať nové zručnosti zodpovedajúce potrebám miestneho trhu práce;

8.  víta záväzok EÚ poskytovať humanitárnu pomoc – keďže je svetovo najväčším darcom – s cieľom zlepšiť životné podmienky utečencov; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby naplnili už dané prísľuby a zvýšili svoje finančné záväzky v súlade so zvýšenými potrebami v oblasti humanitárnej pomoci; konštatuje, že humanitárna reakcia bude vždy prvou zložkou každej reakcie na krízy vysídlenia; zdôrazňuje, že medzinárodné právo a humanitárne zásady ľudskosti, neutrality, nestrannosti a nezávislosti musia zostať hlavným rámcom humanitárnej reakcie EÚ na utečeneckú krízu a krízu násilného vysídľovania;

9.  uznáva, že práva a dôstojnosť miliónov ľudských bytostí sa budú ďalej zhoršovať, ak sa budú ďalej trápiť v utečeneckých táboroch alebo na okrajoch miest bez prístupu k základným potrebám, živobytiu a možnostiam príjmov;

10.  zdôrazňuje význam uznávania rodového rozmeru migrácie, ktorého súčasťou je nielen zraniteľnosť žien voči akýmkoľvek formám zneužívania, ale aj ich rôzne dôvody migrácie, ich úlohu pri riešení núdzových situácií, ich sociálno-ekonomické prínosy a ich aktívne pôsobenie pri riešení a prevencii konfliktov, ako aj postupoch po konflikte a obnove demokratickej spoločnosti; konštatuje, že je nevyhnutné zamerať sa na posilnenie postavenia žien a ich väčšiu úlohu pri prijímaní rozhodnutí, aby sa riešili hlbšie príčiny núteného vysídľovania a zaistilo sa dodržiavanie práv žien a ich autonómie v každej fáze migračného procesu; pripomína, že je potrebné uplatňovať hľadisko rodu a veku v politikách EÚ týkajúcich sa pohybu utečencov a migrantov;

11.  požaduje zvýšenú spoluprácu s OSN a inými aktérmi vrátane väčších finančných príspevkov pre UNHCR a UNRWA; zdôrazňuje v tejto súvislosti potrebu zlepšiť životné podmienky v utečeneckých táboroch, najmä pokiaľ ide o zdravie a vzdelávanie, a postupne odstrániť závislosť od humanitárnej pomoci tam, kde existuje dlhotrvajúca kríza, posilnením odolnosti a tým, že sa vysídleným osobám umožní žiť dôstojne a zároveň byť prínosom pre hostiteľské krajiny až do dobrovoľného návratu alebo presídlenia;

12.  poukazuje na dôležité kroky, ktoré EÚ podnikla pri riešení vonkajšieho rozmeru migračnej krízy, najmä boj proti organizovanej trestnej činnosti zodpovednej za pašovanie migrantov a obchodovanie s ľuďmi a posilnenú spoluprácu s krajinami pôvodu a tranzitu;

13.  poukazuje na potrebu vytvorenia rámca a prijatia vhodných opatrení v krajinách pôvodu na dôstojné prijímanie zraniteľných a marginalizovaných vracajúcich sa migrantov tak, aby im umožnili úspešne sa začleniť do sociálno-kultúrneho prostredia;

14.  pripomína, že zraniteľné skupiny vrátane žien, maloletých osôb (tak v sprievode ich rodín, ako aj bez sprievodu), osôb so zdravotným postihnutím, starších osôb a osôb LGBTI sú obzvlášť vystavené zneužívaniu vo všetkých fázach migračného procesu; pripomína, že ženy a dievčatá sú navyše vystavené väčšiemu riziku sexuálneho a rodového násilia a diskriminácie, dokonca aj po príchode na miesto považované za bezpečné; žiada, aby sa týmto skupinám poskytovala v rámci procesu ich presídlenia alebo integrácie osobitná pomoc a väčšia humanitárna ochrana a aby sa uprednostňovali prijímacie postupy zohľadňujúce rodové hľadisko, pri ktorých sa viac dodržiavajú minimálne štandardy a uplatňujú sa účinnejšie ustanovenia na opätovné spájanie rodín; požaduje osobitné záruky pre zraniteľné skupiny na ochranu pred násilím a diskrimináciou počas azylového konania a sprístupnenie práva na pobyt a základných služieb vrátane zdravotnej starostlivosti a vzdelávania v súlade s príslušnými právnymi predpismi; žiada Európsku úniu o vypracovanie programov odbornej prípravy v rámci svojej spolupráce s tretími krajinami, pokiaľ ide o osobitné potreby zraniteľných migrantov a utečencov;

15.  zdôrazňuje, že deti tvoria významnú časť migrantov a utečencov a že je potrebné vypracovať a zaviesť osobitné postupy na zaručenie ich ochrany v súlade s Dohovorom OSN o právach dieťaťa; vyzýva hostiteľské krajiny, aby zabezpečili pre deti utečencov plný prístup k vzdelaniu a aby čo najviac podporili integráciu a začlenenie do národných vzdelávacích systémov; vyzýva tiež humanitárne a rozvojové subjekty, aby venovali väčšiu pozornosť príprave a vzdelávaniu učiteľov z vysídlených, ako aj prijímajúcich komunít, a vyzýva medzinárodných darcov, aby v rámci reakcie na krízové situácie zahŕňajúce utečencov uprednostňovali výchovu, a to prostredníctvom programov zameraných na zapojenie a psychologickú podporu maloletých migrantov a na podporu výučby jazyka hostiteľskej krajiny, s cieľom zabezpečiť väčšiu mieru integrácie detí utečencov; víta finančnú podporu, ktorej cieľom je poskytovať sýrskym deťom vzdelávanie a odbornú prípravu vo väčšom rozsahu, a nedávne zvýšenie výdavkov na vzdelávanie v rámci rozpočtu EÚ na humanitárnu pomoc zo 4 % na 6 %, čím sa EÚ dostáva na vedúce miesto pri podporovaní vzdelávacích projektov v núdzových situáciách na celom svete; požaduje väčšiu účinnosť pri uplatňovaní týchto nových finančných prostriedkov;

16.  uznáva, že stav bez štátnej príslušnosti je veľkým problémom v oblasti ľudských práv; žiada Komisiu a ESVČ, aby v rámci všetkých vonkajších opatrení EÚ bojovali proti stavu bez štátnej príslušnosti, a to najmä úpravou diskriminácie v právnych predpisoch o štátnej príslušnosti na základe pohlavia, náboženstva alebo príslušnosti k menšine, presadzovaním práva detí na štátnu príslušnosť a podporou kampane agentúry OSN pre utečencov (UNHCR) zameranej na odstránenie stavu bez štátnej príslušnosti do roku 2024; odsudzuje obmedzenia a zákazy odchodu alebo návratu migrantov v niektorých štátoch a vplyv stavu bez štátnej príslušnosti na prístup k právam; vyzýva národné vlády a parlamenty, aby zrušili trestné právne rámce, v ktorých sa migrácia charakterizuje ako trestný čin;

17.  zdôrazňuje, že v súlade so zásadami EÚ by malo byť celkovým cieľom vonkajších politík EÚ v oblasti migrácie zriadenie multilaterálneho režimu riadenia medzinárodnej migrácie, pričom prvým krokom v tejto súvislosti je nedávna schôdza OSN na vysokej úrovni;

Lepšie riadená medzinárodná migrácia: globálna zodpovednosť

18.  vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s nedávnym rozhodnutím vlády USA o dočasnom zákaze vstupu do USA, ktorý sa vzťahuje na občanov zo siedmich krajín s prevažne moslimským obyvateľstvom, a o dočasnom pozastavení programu USA na prijímanie utečencov; domnieva sa, že takéto diskriminačné rozhodnutie podnecuje prejavy proti imigrácii a xenofóbne prejavy, zrejme nie je v súlade so základnými ľudskoprávnymi nástrojmi, ako je ženevský dohovor, a môže v závažnej miere oslabovať globálne úsilie o spravodlivé rozdelenie zodpovednosti za utečencov na medzinárodnej úrovni; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zaujali rozhodný spoločný postoj na obranu medzinárodného systému ochrany a právnej istoty všetkých národov, ktorých sa to týka, najmä občanov EÚ;

19.  víta rezolúciu zo zasadnutia Valného zhromaždenia OSN na vysokej úrovni venovaného riešeniu veľkých pohybov utečencov a migrantov z 19. septembra 2016, a usporiadanie samitu vedúcich predstaviteľov v USA, pretože migračné toky sú globálnou úlohou, ktorá si vyžaduje účinnú globálnu reakciu a posilnenú spoluprácu medzi všetkými zainteresovanými stranami, ak sa má dosiahnuť udržateľné riešenie, ktoré bude v plnej miere rešpektovať ľudské práva; víta výsledok týchto samitov ako prejav skutočného politického záväzku s bezprecedentnou účinnosťou a dúfa, že to čo najrýchlejšie podnieti proces vedúci ku skutočnej globálnej reakcii a medzinárodnej deľbe zodpovednosti za utečencov a veľké migračné pohyby na celom svete; vyjadruje však hlboké poľutovanie nad nedostatkom konkrétnych záväzkov alebo právne záväzných ustanovení týkajúcich sa pomoci či reformy, ktoré sú potrebné na preklenutie súčasnej priepasti medzi teóriou a praxou; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby zabezpečili sústavnú, pohotovú a účinnú politickú angažovanosť a spoluprácu, výmenu poznatkov a skúseností s partnerskými krajinami, organizáciami občianskej spoločnosti a miestnymi úradmi, financovanie a konkrétne prejavy solidarity na podporu hostiteľských krajín; zdôrazňuje potrebu väčšej miery koordinácie medzi EÚ a jej medzinárodnými partnermi na úrovni OSN na riešenie migračných výziev; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v rámci medzinárodného úsilia zaujali vedúce postavenie, najmä pokiaľ ide o zabezpečenie toho, aby sa dohody – vrátane budúcich paktov OSN o utečencoch a o bezpečnej, riadnej a regulárnej migrácii – rýchlo zaviedli do praxe, pričom sa podľa potreby zriadia kontrolné mechanizmy;

20.  zdôrazňuje, že globálna spolupráca v oblasti migrácie a mobility by mala vychádzať z regionálnych a subregionálnych rámcov; vyzýva EÚ, aby posilnila plány spolupráce s regionálnymi organizáciami, ako sú Africká únia, Liga arabských štátov a Rada pre spoluprácu v Perzskom zálive, a aby tiež podporovala riadenie mobility v rámci regiónov, a zdôrazňuje, že je dôležité nabádať tieto regionálne organizácie k neobmedzenej účasti na tejto spolupráci; konštatuje, že hospodárska integrácia subregionálnych subjektov, predovšetkým v Afrike, ponúka ďalšie možnosti na presadzovanie prístupu spoločného riadenia a na podporu iniciatív spolupráce medzi južnými krajinami v oblasti riadenia migrácie a mobility; naliehavo vyzýva EÚ, aby sa usilovala dosiahnuť silnejšiu a dôveryhodnejšiu úlohu Africkej únie pri predchádzaní politickým krízam v Afrike;

21.  zdôrazňuje, že EÚ môže ťažiť z užšej spolupráce a synergie s multilaterálnymi rozvojovými bankami a špecializovanými orgánmi OSN, najmä s UNHCR a Medzinárodnou organizáciou pre migráciu (IOM), ktorá je prepojená s OSN; berie na vedomie najnovšie plány Svetovej banky, ktoré predložila v súvislosti so situáciou násilne vysídľovaných osôb, a víta uznanie potreby vypracovať politiku na zmierňovanie a azylovú politiku, ktoré by podporili násilne vysídlené osoby pri začleňovaní a zároveň zaviazali hostiteľské komunity k plneniu ich rozvojových cieľov;

22.  zdôrazňuje, že presídlenie násilne vysídlených osôb je naliehavou úlohou medzinárodného spoločenstva, v rámci ktorej UNHCR zohráva dôležitú úlohu; vyzýva členské štáty EÚ, aby plne dodržiavali svoje záväzky; považuje za rozhodujúce, aby sa urýchlene zaviedla koordinovaná a dlhodobá reakcia, ktorá zabezpečí spravodlivé a dostupné postupy osobám, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, s cieľom udeliť im azyl v Európskej únii a iných prijímajúcich krajinách namiesto toho, aby sa zodpovednosť prenechávala v prvom rade na štátoch v „prednej línii“ alebo krajinách susediacich s konfliktnými zónami; zdôrazňuje skutočnosť, že finančná podpora nestačí pokryť rozsah a mieru vysídľovania, čo je znásobené skutočnosťou, že neexistujú primerané a účinné riešenia na odstránenie základných príčin tohto núteného vysídľovania;

23.  poukazuje na povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva týkajúce sa utečencov a vyzýva všetky krajiny, ktoré tak ešte neučinili, aby ratifikovali a vykonávali dohovor o utečencoch a jeho protokol; vyzýva všetky krajiny, aby rozšírili ochranu na vnútorne vysídlené osoby, ako v prípade mechanizmov ako Dohovor Africkej únie o ochrane osôb vysídlených v rámci krajiny v Afrike (Kampalský dohovor);

24.  zdôrazňuje, že koncepcia bezpečných krajín a bezpečných krajín pôvodu by nemala brániť v individuálnom posudzovaní žiadostí o azyl; požaduje, aby sa zhromaždili špecializované, podrobné a pravidelne aktualizované informácie o právach ľudí, najmä žien, detí, ľudí so zdravotným postihnutím a LGBTI osôb, v krajinách pôvodu žiadateľov o azyl vrátane tých krajín, ktoré sa považujú za bezpečné;

25.  zdôrazňuje, že je potrebné urobiť všetko preto, aby sa utečencom zaručili dôstojné životné podmienky v členských štátoch a v utečeneckých táboroch, najmä s ohľadom na zdravotnú starostlivosť, možnosť získať vzdelanie a príležitosť pracovať;

26.  zdôrazňuje potrebu podporiť príležitosti vzdelávania; žiada harmonizáciu politík v oblasti uznávania kvalifikácie a ochrany práv migrujúcich pracovníkov a sociálneho zabezpečenia v súlade s kľúčovými dohovormi MOP; vyzýva na podpísanie a ratifikáciu Medzinárodného dohovoru o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín;

27.  domnieva sa, že dočasná alebo doplnková ochrana založená na predpoklade, že utečenci sa čo najskôr vrátia domov, spôsobuje nedostatok vyhliadok a možností integrácie; pripomína dôležitosť pozitívnej úlohy, ktorú môžu utečenci zohrať pri obnove svojich spoločností po návrate do svojich krajín alebo zo zahraničia;

28.  odsudzuje dramatický počet úmrtí migrantov v Stredozemnom mori a vyjadruje znepokojenie nad rastúcim počtom prípadov porušovania ľudských práv migrantov a žiadateľov o azyl na ich ceste do Európy;

29.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad početnými prípadmi zmiznutia maloletých migrantov bez sprievodu; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili databázu maloletých bez sprievodu, ktorí prišli na územie členských štátov;

30.  zdôrazňuje potrebu nájsť trvalé diplomatické a politické riešenia násilných konfliktov a investovať do systému účinného včasného varovania a mechanizmov predchádzania konfliktom, aby sa ich výskyt v budúcnosti obmedzil; vyzýva EÚ, aby iniciovala spoločné diplomatické úsilie s medzinárodnými partnermi a kľúčovými regionálnymi mocnosťami a organizáciami s cieľom zabezpečiť si výraznejšiu a aktívnejšiu úlohu v oblasti prevencie, mediácie a riešenia konfliktov a zmierovania a zaistiť ľuďom právo zostať vo svojej vlasti a regióne; zdôrazňuje, že toto by malo stáť v centre činností ESVČ, ktorej by sa mali poskytnúť potrebné zdroje a právomoci, aby to mohla uskutočniť, a to aj pokiaľ ide o rozpočet a personál; v tejto súvislosti pripomína základnú úlohu, ktorú zohrávajú delegácie Európskej únie a osobitní zástupcovia; zdôrazňuje, že riešenie núteného vysídľovania a migrácie by malo byť založené na potrebách a právach a zohľadňovať zraniteľnosť obyvateľstva, a nemalo by sa obmedzovať na humanitárnu pomoc, ale malo by zapájať aj rozvojových aktérov a aktérov občianskej spoločnosti;

31.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby brali vážne svoju zodpovednosť v súvislosti s problematikou zmeny klímy, aby urýchlene vykonali Parížsku dohodu a prevzali vedúcu úlohu, pokiaľ ide o uznanie dosahu zmeny klímy na hromadné presuny, pretože ich rozsah a frekvencia sa pravdepodobne zvýšia; vyzýva osobitne EÚ, aby poskytla dostatočné prostriedky krajinám postihnutým zmenou klímy s cieľom pomôcť im prispôsobovať sa jej dôsledkom a zmierňovať jej účinky; zdôrazňuje, že to nesmie byť na úkor tradičnej rozvojovej spolupráce zameranej na znižovanie chudoby; domnieva sa, že na medzinárodnej úrovni by sa mal vytvoriť osobitný status ochrany osôb vysídlených z dôvodu účinkov zmeny klímy, ktorý by zohľadňoval osobitnú situáciu, v ktorej sa tieto osoby nachádzajú;

32.  oceňuje prácu miestnych a medzinárodných mimovládnych organizácií a organizácií občianskej spoločnosti napriek všetkým ťažkostiam a nebezpečenstvám, ktorým čelia, pri poskytovaní naliehavej a v mnohých prípadoch životne dôležitej pomoci najzraniteľnejším osobám v krajine pôvodu, tranzitnej krajine alebo v cieľovom mieste utečencov a migrantov; poukazuje na to, že táto práca v mnohých prípadoch vyplnila medzeru, ktorú zanechali štáty a všeobecne medzinárodné spoločenstvo;

33.  považuje za veľmi dôležité prekonať súčasné vyjadrenia na adresu utečencov, o ktorých sa hovorí len ako o záťaži, a zdôrazňuje pozitívny prínos, ktorý môžu priniesť svojim hosťovským komunitám, ak dostanú príležitosť; odporúča, aby boli utečenci zahrnutí do vymedzenia a navrhovania politických odpovedí, ktoré sa ich priamo týkajú, a do vytvárania alebo posilňovania potrebných programov; vyzýva európske inštitúcie a agentúry, aby v rámci svojej správy zaviedli stáže osobitne zamerané na mladých utečencov, ktorí práve ukončili vysokú školu a legálne pobývajú v Európskej únii, s cieľom ísť príkladom a ukázať prínos investovania do mladej generácie;

Vonkajšia činnosť EÚ a partnerstvá s tretími krajinami

34.  zdôrazňuje, že vonkajšia činnosť EÚ by mala byť zameraná na mier, proaktívna a orientovaná do budúcnosti, a nie spočívať hlavne v reakcii na krízy, pričom by svoje ciele mala meniť v závislosti od nových kríz; podporuje užšiu spoluprácu medzi EÚ a tretími krajinami v oblasti bezpečnosti, vzdelávania a výmeny informácií s cieľom zlepšiť riadenie migrácie a zamedziť vzniku nových kríz; pripomína, že jav migrácie pramení z komplexného súboru príčin, ako je rastúca populácia, chudoba, nedostatok príležitostí a nedostatočná tvorba pracovných miest, politická nestabilita, porušovanie ľudských práv, politický útlak, prenasledovanie, vojenské konflikty a iné formy násilia a zmena klímy; pripomína, že v prvom rade môže riešenie týchto problémov obmedziť faktory, ktoré vedú k nútenému vysídľovaniu a migrácii; zdôrazňuje, že je nevyhnutne potrebné posilniť politickú súdržnosť na dvoch úrovniach: medzi vnútornými a vonkajšími politikami EÚ a, v rámci samotnej vonkajšej činnosti, medzi politikou rozširovania, európskou susedskou politikou, dvojstrannými vzťahmi so strategickými partnermi EÚ, ako aj rozvojovými a obchodnými politikami; domnieva sa, že obchodná politika s rozvojovými krajinami by mala byť vzájomne prospešná a zároveň náležite zohľadňovať hospodárske rozdiely medzi týmito krajinami a EÚ; zdôrazňuje, že je dôležité, aby skupina komisárov pre vonkajšiu činnosť koordinovala opatrenia EÚ v oblasti migrácie na najvyššej politickej úrovni a aby stimulovala ambicióznu spoločnú migračnú politiku EÚ;

35.  zdôrazňuje potrebu prijať komplexný prístup k vonkajším konfliktom a ku krízam mapovaním priamych a nepriamych hospodárskych, environmentálnych, sociálnych, fiškálnych a politických vplyvov vysídlenia na tretie krajiny s cieľom lepšie prispôsobiť rozvojové politiky ich potrebám;

36.  pripomína, že v revízii európskej susedskej politiky (ESP) predloženej 18. novembra 2015 sa počíta so začlenením tretích krajín susediacich s partnerskými štátmi v susedstve EÚ do rozšírených rámcov spolupráce; vyzýva preto na zavedenie tematických rámcov s cieľom navrhnúť spoluprácu medzi EÚ, partnerskými štátmi južného susedstva a kľúčovými regionálnymi aktérmi, najmä v Afrike, zameranú na regionálne výzvy, ako sú bezpečnosť, energetika alebo riadenie utečeneckých a migračných tokov;

37.  pripomína zásadu „viac za viac“ ako základ zahraničnej politiky EÚ, podľa ktorej by mala EÚ nadviazať ešte bližšie (finančné) partnerstvá s tými krajinami, ktoré dosahujú pokroky v oblasti demokratickej reformy; zdôrazňuje, že zameranie sa na zlepšenie kvality života ľudí v tretích krajinách by malo byť jednou z priorít zahraničnej politiky EÚ;

38.  vyzýva PK/VP, aby sa v spolupráci s členskými štátmi usilovala o budovanie štátu, hospodársku a spoločenskú odolnosť, najmä v rámci susedných krajín EÚ a v širších okolitých regiónoch, a to aj prostredníctvom európskej susedskej politiky a ďalších nástrojov EÚ;

39.  odsudzuje rastúcu kriminalizáciu migrácie na úkor ľudských práv dotknutých osôb a zlé zaobchádzanie s utečencami a ich svojvoľné zadržiavanie v tretích krajinách; vyzýva PK/VP a ESVČ, aby sa touto otázkou zaoberali okrem iného v rámci svojich dialógov o ľudských právach a v rámci podvýborov pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť a aby rozvíjali možnosti ochrany v tretích krajinách tranzitu;

40.  vyzýva na vytvorenie skutočnej spoločnej európskej migračnej politiky orientovanej na ľudské práva a založenej na zásade solidarity medzi členskými štátmi, ako je stanovené v článku 80 ZFEÚ, ktorá zabezpečí vonkajšie hranice EÚ a stanovuje primerané spôsoby bezpečnej a legálnej migrácie vrátane cirkulujúcej migrácie a bude udržateľnou dlhodobou politikou podporujúcou rast a súdržnosť v EÚ, s cieľom stanoviť jasný rámec vzťahov EÚ s tretími krajinami; vyzýva Komisiu a Radu, aby posilnili systém európskej modrej karty na lepšie riadenie ekonomickej migrácie; varuje, že každá politika, ktorá by odporovala základným hodnotám EÚ zakotveným v článku 8 Zmluvy o EÚ a v Charte základných práv, by poškodila dôveryhodnosť EÚ a jej schopnosť ovplyvňovať vývoj na medzinárodnej úrovni; poznamenáva, že vonkajšie migračné politiky EÚ si vyžadujú, aby sa dohody s tretími krajinami riadili dlhodobými cieľmi v snahe vytvoriť trvalé partnerstvá; pripomína, že všetky takéto partnerstvá by sa mali zakladať na dialógu, spoločných záujmoch a vzájomnej zodpovednosti; víta akčný plán EÚ proti prevádzaniu migrantov (2015 – 2020), v ktorom sa predpokladá užšia spolupráca s tretími krajinami, ale zdôrazňuje, že vykonávanie spoločnej politiky EÚ v oblasti legálnej migrácie by zohrávalo kľúčovú úlohu pri narušení obchodného modelu prevádzačov a v boji proti obchodovaniu s ľuďmi; vyzýva Komisiu, aby uviedla platné acquis EÚ do úplného súladu s protokolom EÚ o pašovaní a zabezpečila primeranú ochranu pre migrantov, ktorí sú obeťami násilia a zneužívania;

41.  žiada, aby všetky dohody uzavreté s tretími krajinami, ktoré majú zaručiť práva migrantov bez ohľadu na ich status, boli v súlade s medzinárodným právom, a požaduje prijatie príslušných právnych predpisov, a to aj v oblasti azylu, a tvrdí, že samotné prekročenie hraníc sa nesmie považovať za dôvod odňatia slobody;

42.  zdôrazňuje význam spolupráce s tretími krajinami v boji proti prevádzačom a obchodovaniu s ľuďmi, aby sa mohla riešiť problematika sietí v čo najskoršom štádiu; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu posilniť justičnú a policajnú spoluprácu s týmito krajinami s cieľom odhaliť a rozložiť siete; okrem toho pripomína potrebu posilniť kapacity týchto krajín, aby mohli účinným spôsobom stíhať a sankcionovať zodpovedné osoby; preto vyzýva na podporovanie spolupráce medzi Európskou úniou, členskými štátmi, Europolom, Eurojustom a príslušnými tretími krajinami; opätovne potvrdzuje, že opatrenia prijaté proti obchodovaniu s ľuďmi by nemali mať negatívny vplyv na práva obetí tohto obchodovania, migrantov, utečencov a osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu; žiada, aby sa okamžite skoncovalo so zadržiavaním obetí obchodovania s ľuďmi a detí;

43.  pripomína, že siete prevádzačov a obchodníkov s ľuďmi pri páchaní trestnej činnosti v plnej miere využívajú internet, a preto je veľmi dôležité, aby Európska únia v tejto súvislosti zintenzívnila svoju činnosť, najmä v rámci Europolu a jednotky pre nahlasovanie internetového obsahu (IRU), ako aj spoluprácu s tretími krajinami v tejto oblasti;

44.  poukazuje na to, že obchodníci s ľuďmi môžu na presun svojich obetí do Európy využívať legálne spôsoby migrácie; domnieva sa, že kritériá, ktoré tretie krajiny musia spĺňať pred uzavretím akejkoľvek dohody o liberalizácii vízového režimu s Úniou, by mali osobitne zahŕňať spoluprácu týchto tretích krajín v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi; vyzýva Komisiu, aby tejto otázke a otázke boja proti prevádzačom v rámci rokovaní o týchto dohodách venovala osobitnú pozornosť;

45.  víta prístup, v rámci ktorého by si EÚ mala stanoviť jasné priority a merateľné ciele pre každú spoločnú politiku, a to najmä pri riešení situácie s tretími krajinami; zdôrazňuje, že Európsky parlament by sa mal zúčastňovať na stanovovaní takýchto jasných cieľov; domnieva sa, že vonkajšia činnosť EÚ založená na spoločnom prístupe bude jediným spôsobom, ako zabezpečiť silnejšiu a účinnú politiku; vyzýva na prijatie skutočne jednotnej a koordinovanej činnosti medzi EÚ a členskými štátmi, keďže jednostranné iniciatívy, týkajúce sa či už vnútorných, alebo vonkajších záležitostí, môžu oslabiť uskutočniteľnosť a úspech našich spoločných politík a záujmov;

46.  požaduje lepšiu ochranu vonkajších hraníc EÚ s cieľom zabrániť neregulárnemu vstupu do EÚ, čím by sa riešil problém prevádzačstva a predchádzalo sa strate životov na mori; víta v tejto súvislosti vytvorenie európskej pohraničnej a pobrežnej stráže vytvorenej na základe agentúry Frontex, ktorá pomôže riadiť migráciu efektívnejšie; zdôrazňuje však potrebu väčšej finančnej a technickej pomoci na ochranu hraníc v prípade všetkých juhovýchodných členských štátov EÚ, kandidátskych krajín EÚ a ďalších partnerských krajín v regióne; vyjadruje poľutovanie najmä nad chýbajúcim parlamentným dohľadom nad vonkajšími činnosťami Európskej agentúry pre pohraničnú stráž, a v tejto súvislosti žiada, aby systematicky podávala Európskemu parlamentu správy o vykonávaní pracovných dohôd a spoločných operácií s tretími krajinami v súvislosti s občianskou spoločnosťou;

47.  zdôrazňuje, že sprístupnenie bezpečných a legálnych ciest žiadateľom o udelenie azylu a potenciálnym migrantom by im umožnilo využívať oficiálne spôsoby vstupu a výstupu, a znemožnilo podnikanie obchodníkom s ľuďmi a súvisiacim sieťam organizovanej trestnej činnosti; zdôrazňuje, že nedostatok legálnych ciest vedie často k zvýšeniu nezákonných spôsobov mobility, čo sa zase prejavuje väčšou zraniteľnosťou a rizikom zneužívania vo všetkých fázach migračných a utečeneckých pohybov; požaduje v tejto súvislosti čo najrýchlejšie, konkrétne a hmatateľné vytvorenie organizovaných, bezpečných a legálnych ciest do EÚ ako celku prostredníctvom okrem iného účinnejších ustanovení o zlúčení rodiny a programov presídlenia; pripomína tiež svoju výzvu adresovanú členským štátom, aby využili všetky existujúce možnosti na poskytovanie humanitárnych víz, najmä pre zraniteľné osoby a osobitne pre maloletých bez sprievodu, na veľvyslanectvách a konzulárnych úradoch Únie v krajinách pôvodu alebo tranzitných krajinách; žiada, aby spoločný európsky azylový systém umožňoval takisto prijímať žiadosti o azyl, ako aj spracovávať žiadosti o azyl mimo EÚ alebo na jej vonkajších hraniciach; vyzýva na podporu EÚ pri vytváraní humanitárnych koridorov v prípadoch závažných utečeneckých kríz a kríz spojených s vysídľovaním s cieľom poskytovať humanitárnu pomoc a zabezpečiť pokrytie najzákladnejších potrieb týchto utečencov a dodržiavanie ich ľudských práv; berie na vedomie návrh Komisie na vytvorenie rámca Únie pre presídľovanie, ale žiada, aby sa aj naďalej vyvíjalo úsilie na úrovni Únie na vytvorenie a posilnenie legálnych ciest, ktoré by dopĺňali presídľovanie;

48.  berie na vedomie nový rámec partnerstva s tromi krajinami považovaný za signál skutočnej politickej činnosti, najmä preto, že jeho cieľom je vzhľadom na dvojsmerný prístup začleniť krátkodobé ciele, ako je záchrana životov v Stredozemí a zvýšenie miery návratov osôb do krajín pôvodu a tranzitných krajín, ako aj dlhodobé ciele, napríklad riešenie základných príčin neregulárnej migrácie a násilného vysídľovania pomocou posilnenej podpory EÚ poskytovanej tretím krajinám na budovanie kapacít a zlepšenia ich politickej, sociálnej a ekonomickej situácie; zdôrazňuje, že úspech prístupu načrtnutého v oznámení z júna 2016 závisí od schopnosti EÚ ponúknuť ozajstné, spoločne dohodnuté stimuly určené pre tretie krajiny tranzitu a pôvodu, a je znepokojený obmedzenou ponukou, ktorá sa zameriava najmä na riadenie hraníc alebo režimy asistovaného dobrovoľného návratu, čo je síce dôležité a nevyhnutné, ale predstavuje iba krátkodobé čiastočné riešenie tejto mimoriadne zložitej situácie; zdôrazňuje, že nové rámce partnerstva nesmú byť jediným pilierom európskej činnosti v oblasti migrácie, a poukazuje na potrebu vyvážiť a doplniť túto reakciu s dôrazom na rozvoj miestneho hospodárstva, kvalifikáciu a regionálnu mobilitu a na zlepšenie úrovne ochrany v krajinách tranzitu a pôvodu;

49.  pripomína dôležitosť vyváženého prístupu v novom rámci partnerstva; varuje pred akýmkoľvek kvantitatívnym prístupom v novom rámci partnerstva a v súvisiacich paktoch v oblasti migrácie, v ktorých by sa „merateľné zvýšenie počtu a miera návratov osôb“ považovali za hlavný cieľ EÚ; poukazuje na to, že počet navrátených osôb jednoznačne závisí od charakteru migračných tokov a od situácie v krajinách pôvodu; zdôrazňuje, že krátkodobé ciele paktov by sa mali zamerať na to, ako najlepšie riešiť problémy, s ktorými zápasia tretie krajiny, vrátane vypracúvania možností legálnej migrácie, v dôsledku čoho bude klesať nelegálna migrácia a miera úmrtnosti v Stredozemí; žiada zvýšenie štipendií, ktoré sú k dispozícii pre mladých ľudí z tretích krajín; víta skutočnosť, že programy EÚ o návrate a reintegrácii podporujú budovanie kapacít a zlepšenie riadenia migrácie v tranzitných krajinách a krajinách pôvodu; vyzýva na hodnotenie vykonávania návratovej politiky EÚ; poukazuje na to, že tretie krajiny musia dodržiavať svoje záväzky stanovené v dohodách o readmisii;

50.  zdôrazňuje potrebu budovania úzkych partnerstiev s kandidátskymi krajinami a potenciálnymi kandidátskymi krajinami EÚ z regiónu západného Balkánu v oblasti otázok migrácie a poskytovania potrebnej podpory a spolupráce pri riadení migračných tokov v regióne;

51.  vyzýva na vytvorenie partnerstiev v oblasti mobility a dohôd o cirkulujúcej migrácii s cieľom uľahčiť pohyb štátnych príslušníkov tretích krajín medzi ich krajinami a EÚ a udržať sociálno-ekonomický rozvoj oboch strán;

52.  zdôrazňuje, že v rámci svojich činností v oblasti odbornej prípravy a výmeny najlepších postupov s tretími krajinami by Únia mala klásť dôraz na príslušné právo Únie a medzinárodné právo, ako aj na prax v tejto oblasti, najmä pokiaľ ide o základné práva, prístup k medzinárodnej ochrane a pátranie a záchranu, ako aj lepšiu identifikáciu a pomoc pre osoby v zraniteľnej situácii; je presvedčený, že sa to týka najmä odborného vzdelávania v oblasti riadenia hraníc, ktoré by sa za žiadnych okolností nemalo používať ako nástroj na to, aby sa osobám bránilo opustiť svoju krajinu, ako sa stanovuje v medzinárodnom práve;

53.  vyzýva na čo najväčšiu obozretnosť, pokiaľ ide o zaobchádzanie s migrantmi posielanými späť do ich krajiny pôvodu alebo do tretej krajiny; zastáva názor, že akýkoľvek dialóg v oblasti návratu a readmisie, a to najmä pokiaľ ide o dohody o readmisii, by sa mal systematicky zaoberať otázkou bezpečnej reintegrácie a bezpečného návratu migrantov; zdôrazňuje, že by sa im mala poskytnúť plná bezpečnosť a ochrana proti ponižujúcemu a neľudskému zaobchádzaniu, a to aj v centrách zadržiavania, a že Únia musí podporovať programy reintegrácie; pripomína, že žiadna osoba nesmie byť násilne poslaná alebo vrátená do krajiny, v ktorej existuje riziko ohrozenia jej života alebo jej osobnej slobody z dôvodu jej pôvodu, náboženstva, štátnej príslušnosti, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zastávania určitých politických názorov, alebo kde jej hrozí mučenie, ponižujúce zaobchádzanie a všeobecnejšie porušenie ľudských práv; poukazuje na to, že hromadné vyhosťovanie a vracanie cudzincov je podľa medzinárodného práva zakázané;

54.  nabáda tých, ktorí nesú zodpovednosť v oblasti zahraničnej a rozvojovej politiky, aby zabezpečili, že s ľuďmi, ktorí sú vrátení, sa bude zaobchádzať vhodným spôsobom a že sa zachová ich integrita; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali sprievodné programy, ktoré zabezpečia vykonávanie praktických programov pomoci v krajinách pôvodu, ktoré budú obsahovať opatrenia v oblasti odbornej prípravy, ako aj programy zamerané na budovanie hospodárskych štruktúr vrátane startupov a malých podnikov, rovnako ako odborné a akademické výmenné programy s členskými štátmi EÚ;

55.  zdôrazňuje, že partnerské dohody, napríklad partnerstvo v oblasti mobility, by mali zabezpečovať bezpečné prijatie migrantov v tranzitných krajinách a krajinách pôvodu spôsobom, ktorý je úplne v súlade s ich základnými právami; zdôrazňuje, že Európsky parlament má rozhodné slovo v prípade readmisných dohôd a dohôd o mobilite EÚ, ako sa uvádza v Lisabonskej zmluve (článok 79 ods. 3 ZFEÚ), a osobitne zdôrazňuje, že Európsky parlament musí najskôr udeliť súhlas s uzatvorením dohôd o pridružení a podobných dohôd (článok 218 ods. 6 bod v) ZFEÚ) a že musí byť ihneď a v plnom rozsahu informovaný vo všetkých etapách konania (článok 218 ods. 10 ZFEÚ);

56.  pripomína pozíciu Európskeho parlamentu vyjadrenú v uznesení z 12. apríla 2016 o uprednostnení dohôd EÚ o readmisii pred dvojstrannými dohodami uzatvorenými medzi členskými štátmi a tretími krajinami; pripomína nedávne vypracovanie nového dokumentu EÚ o návratoch a zdôrazňuje, že je potrebné jeho uznanie systematicky podporovať v každej novej dohode o readmisii;

57.  víta dialógy na vysokej úrovni, ktoré v mene EÚ ako celku vedú PK/VP a Komisia, a v niektorých prípadoch aj členské štáty, pretože sú osvedčeným a účinným spôsobom, ako podporiť koordináciu; zdôrazňuje, že koordináciu by mala zastrešovať Komisia a ESVČ; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby pravidelne informovali Európsky parlament o týchto dialógoch a podávali správy o presnom operačnom vykonávaní rabatského a chartúmskeho procesu a prioritných iniciatív schválených na samite vo Vallette; poukazuje na to, že základnou podmienkou úspechu migračnej politiky EÚ je vzájomná zodpovednosť v rámci partnerstiev uzavretých medzi EÚ a tretími krajinami; vyjadruje poľutovanie nad tým, že balíky opatrení ktoré Komisia, ESVČ a členské štáty navrhli pre prioritné krajiny ako súčasť nového rámca partnerstva, neboli predložené voleným zástupcom európskych občanov, neboli s nimi prediskutované alebo podporené; odsudzuje tento nedostatok transparentnosti a žiada zapojenie Európskeho parlamentu do prípravy paktov o spolupráci v oblasti migrácie a do kontroly ich vykonávania, ktorá musí zabezpečiť plné rešpektovanie ľudských práv, medzinárodného humanitárneho práva a záväzkov v oblasti rozvoja vyplývajúcich zo Zmluvy o EÚ;

58.  konštatuje, že splnenie cieľov programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 si vyžaduje, aby EÚ a partnerské krajiny začlenili dobre riadenú dynamiku migrácie do svojich stratégií trvalo udržateľného rozvoja; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu a ESVČ, aby pomáhali krajinám tranzitu pri vypracovaní stratégií integrácie migrantov a vytváraní azylových systémov s vysokou úrovňou ochrany;

59.  zdôrazňuje, že pomoc a spolupráca EÚ musí zodpovedať dosahovaniu rozvoja a rastu v tretích krajinách – a tým aj posilňovať rast v rámci EÚ – a obmedzovaniu, a v konečnom dôsledku odstráneniu chudoby v súlade s článkom 208 ZFEÚ, a nie stimulovaniu tretích krajín k spolupráci na readmisii neregulárnych migrantov, násilnému odrádzaniu ľudí od presunov, či zastavovaniu tokov do Európy; pripomína, že tak darcovia, ako aj vlády krajín prijímajúcich pomoc musia pracovať na zlepšení účinnosti pomoci; poznamenáva, že migračné toky sú realitou na medzinárodnej úrovni a nemali by sa stať ukazovateľom výsledkov vonkajšej migračnej politiky EÚ a že dohody s tretími krajinami sa musia riadiť dlhodobými cieľmi a vytvorením trvalých partnerstiev, ako aj dodržiavaním ľudských práv;

60.  zdôrazňuje význam konzultácií s občianskou spoločnosťou v rámci všetkých vonkajších politík Únie s osobitným dôrazom na úplné zapojenie, transparentnosť a náležité šírenie informácií vo všetkých politikách a procesoch súvisiacich s migráciou;

61.  vyzýva Komisiu, aby úzko spolupracovala s MVO a expertmi pôsobiacimi v krajinách pôvodu žiadateľov o azyl s cieľom zmapovať najlepšie spôsoby, ako pomáhať jednotlivcom a sociálnym skupinám v najzraniteľnejších situáciách; vyzýva Komisiu, aby zapojila MVO a expertov v krajinách pôvodu žiadateľov o azyl s cieľom nájsť čo najlepšie fungujúci mechanizmus a nástroje na predchádzanie konfliktom;

62.  zdôrazňuje, že s cieľom zabrániť duplicite úsilia, maximalizovať vplyv a účinnosť globálnej pomoci a zabezpečiť, aby sa hlavný dôraz kládol na rozvoj, by Komisia mala udržiavať intenzívny dialóg s miestnymi i medzinárodnými mimovládnymi organizáciami, občianskou spoločnosťou a miestnymi samosprávami v partnerských krajinách, ako aj s OSN, o tvorbe, realizácii a hodnotení politík v oblasti migrácie, vysídľovania a utečencov;

63.  upozorňuje na zámer revidovať programové dokumenty v oblasti rozvojovej spolupráce s cieľom splniť nové pakty o spolupráci v oblasti migrácie; zdôrazňuje, že táto revízia sa musí vykonať v súlade so zásadami účinnosti rozvoja a v rámci dialógu s partnerskými krajinami, európskymi a miestnymi organizáciami občianskej spoločnosti a súkromným sektorom; vyzýva na plné zapojenie Európskeho parlamentu do všetkých fáz revízie vrátane revízie programových dokumentov v rámci Európskeho rozvojového fondu (ERF); vyzýva členské štáty, aby prepracovali svoju rozvojovú pomoc v súlade so záväzkom vo výške 0,7 % HND s cieľom dosiahnuť ciele trvalo udržateľného rozvoja;

64.  vyzýva na vyváženú diskusiu medzi EÚ a jej vonkajšími partnermi; odporúča, aby sa EÚ a jej členské štáty zaviazali k zabezpečeniu zvýšenia možností legálnej migrácie do EÚ, či už z dôvodu hľadania ochrany, na účely zamestnania a vzdelávacie účely, alebo zlúčenia rodiny;

65.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prijali všetky potrebné opatrenia na podporu rýchlejších, lacnejších a bezpečnejších prevodov finančných prostriedkov migrantov v zdrojových aj cieľových krajinách, a to aj prostredníctvom zníženia transakčných nákladov, ako je stanovené v newyorskom vyhlásení pre utečencov a migrantov z 19. septembra 2016;

66.  vyjadruje mimoriadne znepokojenie nad pretrvávajúcim konfliktom v Sýrii, v ktorom násilie páchané na civilnom obyvateľstve, útoky na civilnú infraštruktúru a nemocnice a porušovanie medzinárodného humanitárneho práva v posledných piatich rokoch viedli k násilnému vysídleniu polovice obyvateľstva; vyzýva EÚ a členské štáty, aby zlepšili prostriedky na predchádzanie konfliktom a krízové riadenie a aby zohrávali väčšiu úlohu pri riešení konfliktov v susedstve EÚ a najmä sýrskeho konfliktu; vyjadruje svoju plnú podporu susedným krajinám Sýrie, ktoré aj naďalej preukazujú mimoriadnu solidaritu, keďže napriek obmedzeným zdrojom prichýlili milióny utečencov; pripomína, že veľká časť týchto utečencov naďalej žije v biednych podmienkach so žiadnym alebo s obmedzeným prístupom k právnemu uznaniu, zdravotníckemu a vzdelávaciemu systému alebo trhom práce; vyjadruje hlboké znepokojenie nad osudom a humanitárnou situáciou 75 000 ľudí, ktorí uviazli pri jordánskej hranici v neoficiálnom tábore Rukban; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pokračovali v spolupráci a dialógu s Libanonom a Jordánskom a zvýšili finančnú podporu prostredníctvom medzinárodných organizácií aj európskych kanálov, ako aj s ďalšími tretími hostiteľskými krajinami, s cieľom zabezpečiť po prvé, aby utečenci mali slušné životné podmienky a prístup k základným službám, a aby sa im zaručilo právo na voľný pohyb a pracovné príležitosti, a po druhé, aby sa prostredníctvom finančných prostriedkov dosiahli konečné ciele; zdôrazňuje, že by to malo byť spojené s pomocou pre hostiteľské komunity s cieľom posilniť ich hospodársku odolnosť;

67.  konštatuje, že po vykonaní politickej dohody uzavretej medzi členskými štátmi a Tureckom 18. marca 2016 počet ľudí prichádzajúcich do členských štátov „v prednej línii“ klesol; zdôrazňuje obavy týkajúce sa tejto politickej dohody, ktoré verejne vyjadrujú medzinárodné humanitárne organizácie, najmä v súvislosti s dodržiavaním medzinárodného práva a ľudských práv; vyjadruje obavy týkajúce sa situácie v Turecku a dôsledkov, ktoré by to mohlo mať na skutočnosť, že sa považuje za bezpečnú krajinu; zdôrazňuje, že liberalizácia vízového režimu pre Turecko nesmie byť vnímaná ako odmena za spoluprácu s EÚ v oblasti migrácie, ale ako dôsledok striktného splnenia všetkých kritérií stanovených EÚ; varuje pred prevzatím tohto modelu v prípade iných krajín, keďže je potrebné zohľadňovať osobitné charakteristiky každej krajiny a regiónu;

68.  vyjadruje mimoriadne znepokojenie nad situáciou v oblasti ľudských práv v Turecku, kde sa neustále porušujú základné práva, ako je sloboda prejavu alebo zhromažďovania, kde na obyvateľstvo juhovýchodnej časti krajiny útočí jeho vlastná vláda, viac ako 30 000 štátnych úradníkov bolo prepustených zo zamestnania z politických dôvodov a úrady zavreli viac ako 130 médií;

69.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom konzultácií a transparentnosti pri formulovaní nedávno podpísanej dohody medzi EÚ a Afganistanom o Spoločnom pokroku v otázkach migrácie, ktorá sa zameriava najmä na readmisiu a umožňuje neobmedzené návraty afganských občanov bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú dobrovoľné; vyjadruje znepokojenie nad možnými dôsledkami pre afganských žiadateľov o azyl, ktorí v roku 2016 tvoria druhú najväčšiu národnostnú skupinu žiadateľov o azyl v EÚ; pripomína, že návraty sa môžu uskutočniť len po riadnom zvážení každého jednotlivého prípadu a ak sú plne rešpektované ich práva, a vyzýva EÚ a členské štáty, aby vyčlenili potrebné zdroje na urýchlenie prebiehajúcich správnych a súdnych konaní;

70.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že pokiaľ ide o rámec EÚ pre migračnú politiku a reakciu na pohyb utečencov, EÚ a jej členské štáty sa rozhodli pre uzatváranie dohôd s tretími krajinami, ktoré bránia parlamentnej kontrole spojenej s metódou Spoločenstva; vyzýva Komisiu, aby zaviedla mechanizmus hodnotenia najmenej dvakrát za rok v prípade akéhokoľvek politického vyhlásenia podpísaného s tretími krajinami s cieľom posúdiť pokračovanie alebo uzatváranie týchto dohôd; zdôrazňuje potrebu zahrnutia záruk v oblasti ľudských práv do všetkých dohôd uzatvorených v rámci politík v oblasti migrácie a utečencov;

71.  zdôrazňuje, že politika EÚ voči Afrike je jedným z kľúčových prvkov stability a rozvoja v nasledujúcich rokoch a desaťročiach; domnieva sa, že pozornosť EÚ by sa mala naďalej zameriavať na krajiny v regióne Sahel a Africkom rohu, ako aj na nestabilné oblasti severne a južne od neho; upozorňuje na súvislosť medzi rozvojom, bezpečnosťou a migráciou a vyzýva na užšiu spoluprácu v oblasti predchádzania konfliktom a ich riadenia, ako aj pri riešení základných príčin destabilizácie, núteného vysídľovania a neregulárnej migrácie, podpore odolnosti a hospodárskych a rovnakých príležitostí, a pri predchádzaní porušovaniu ľudských práv; domnieva sa, že EÚ musí zohrávať ústrednú úlohu pri stabilizácii Líbye, a to aj ako prostriedok na zastavenie pokračujúceho porušovania ľudských práv, ktorému čelia Líbyjčania, utečenci a migranti;

Vhodné prostriedky na činnosť

72.  berie na vedomie návrh Komisie na nový a ambiciózny externý investičný plán určený na mobilizáciu investícií v susedných krajinách EÚ a rozvojových tretích krajinách, pod podmienkou, že sa bude vykonávať úplne transparentne a že investície pomôžu zlepšiť podmienky v prijímateľských krajinách, bojovať proti korupcii a zlej správe; konštatuje, že navrhovaný Európsky fond pre udržateľný rozvoj bude čiastočne financovaný z rozpočtových prostriedkov Európskeho rozvojového fondu (ERF), nástroja rozvojovej spolupráce (DCI) a nástroja európskeho susedstva (ENI), čo predstavuje použitie rozvojových fondov na podporu investícií súkromného sektora; domnieva sa, že podpora súkromného sektora v tretích krajinách spolu s podporou kultúry dobrej správy vecí verejných a obchodných postupov by nemala byť prezentovaná ako nové opatrenie a mala by sa naďalej posilňovať; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila súdržnosť medzi vonkajšími nástrojmi financovania, napríklad medzi DCI a ERF, a projektmi s cieľom zamerať pomoc EÚ na priority a zabrániť rozptylu finančných prostriedkov a úsilia; zdôrazňuje potrebu systematickej doplnkovosti tak z hľadiska výberu podporovaných politík, ako aj pri ich finančnom vykonávaní;

73.  zdôrazňuje, že suma 3,35 miliardy EUR vyčlenená na nový Európsky fond pre udržateľný rozvoj (EFSD) ako súčasť EIP zodpovedá viac ako 5 % z celkovej sumy dostupných prostriedkov z ERF, DCI a ENI v rámci viacročného finančného rámca (VFR); vyzýva Komisiu, aby poskytla ďalšie podrobnosti týkajúce sa tohto odhadu a očakávaného vplyvu, a aby uviedla, na akom základe očakáva od členských štátov, iných darcov a partnerov zo súkromného sektora príspevky do tohto fondu vo výške do 44 miliárd EUR, pričom niektoré členské štáty ešte musia prispievať do súčasných trustových fondov;

74.  odporúča, aby boli vyčlenené dostatočné prostriedky na konkrétne opatrenia zamerané na čas, ktorý utečenci alebo vnútorne vysídlené osoby trávia pod dočasnou ochranou a ktorý má pre všetky generácie predstavovať obdobie bohaté na príležitosti rastu a vzdelávania, napríklad vzdelávanie pre deti, odborná príprava pre mladých dospelých, práca pre dospelých; domnieva sa, že ak sa týmto ľuďom umožní návrat domov, vrátia sa „zregenerovaní“ a plní tvorivých síl, a nie vyhoretí, unavení dlhoročným čakaním a beznádejou;

75.  víta návrh Komisie na revíziu VFR, najmä pokiaľ ide o doplnenie rozpočtu EÚ o nástroje na riešenie väčších kríz; očakáva, že navrhnutou revíziou rozpočtových pravidiel sa posilní zodpovednosť a riadne finančné hospodárenie; zdôrazňuje, že riešenie základných príčin migračných tokov zahŕňa aj podporu tretích krajín pri budovaní kapacít;

76.  zdôrazňuje, že EÚ si musí zabezpečiť prostriedky nevyhnutné na dosiahnutie svojich cieľov a vykonávať svoje politiky (článok 311 ZFEÚ), pretože bez dostatočných finančných prostriedkov nemôže vykonávať funkcie, ktoré sa od nej očakávajú ani plniť očakávania európskych občanov; zdôrazňuje ľudské, politické a hospodárske náklady súvisiace s nečinnosťou; konštatuje, že revízia viacročného finančného rámca (VFR) v polovici obdobia – alebo najneskôr rokovania o budúcom VFR – predstavuje vhodnú príležitosť na revíziu vonkajších nástrojov súvisiacich s migráciou a zároveň na zvýšenie rozpočtu EÚ takým spôsobom, ktorý by umožnil ukončenie nástrojov ad hoc a obnovu jednotnosti rozpočtu; rozhodne zdôrazňuje dôležitú úlohu kontroly, ktorá musí byť aj v tejto oblasti vyhradená Európskemu parlamentu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nenavrhla zvýšenie rozpočtových prostriedkov na vonkajšiu činnosť, pričom prostriedky v tomto rozpočtovom okruhu sú už beztak pomerne nízke, ale že namiesto toho zameriava rozvojové nástroje na migráciu, čím sa odkláňa od iných priorít;

77.  poznamenáva, že zmena zamerania vonkajších finančných nástrojov EÚ na bezpečnosť, budovanie mieru a riešenie konfliktov, migráciu a riadenie hraníc predstavuje nové výzvy vo vzťahu k pôvodným cieľom a zásadám týchto nástrojov;

78.  zdôrazňuje, že riešenie nových a chronických katastrof a stavov zraniteľnosti si vyžaduje dlhodobé predvídateľné investície a dodržiavanie nového programu trvalo udržateľného rozvoja, najmä podporovaním spoločného posudzovania rizika, plánovania a financovania prostredníctvom aktérov v humanitárnej a rozvojovej oblasti, ako aj oblasti budovania mieru a zmeny klímy na báze vzájomnosti;

79.  je presvedčený, že je dôležité, aby právny štát a boj proti korupcii boli kľúčovými prvkami v činnosti EÚ v krajinách pôvodu; zdôrazňuje význam primeraných kontrol využívania finančných prostriedkov určených tretím krajinám s cieľom zabezpečiť, aby sa skutočne používali na určený účel;

80.  konštatuje, že vytváranie trustových fondov a finančných nástrojov ad hoc síce pomáha zhromažďovať zdroje a zaviesť do činnosti EÚ rýchlosť a pružnosť, ale že môže takisto ohroziť zásady účinnosti rozvojovej pomoci a narušiť jednotu rozpočtu a rozpočtovú autoritu Európskeho parlamentu; žiada preto, aby mal Európsky parlament väčšiu úlohu v oblasti dohľadu nad využívaním týchto nástrojov, a to okrem iného aj tým, že bude súčasťou riadiacich výborov; pripomína, že účinnosť trustových fondov vo veľkej miere závisí od pripravenosti členských štátov prispievať a od ich plnej účasti; naliehavo vyzýva, aby na takéto nástroje dohliadal Európsky parlament, a požaduje usmernenia pre ich začlenenie do rozpočtu EÚ a do rozsahu jej právomocí;

81.  pripomína, že na Núdzový trustový fond pre stabilitu a riešenie základných príčin neregulárnej migrácie a vysídľovania osôb v Afrike, ktorý bol uvedený do činnosti na samite vo Vallette, sa malo vyčleniť 3,6 miliardy EUR; vyzýva členské štáty, aby na tento fond uvoľnili rovnakú sumu, ako vyčlenila Európska komisia, teda 1,8 miliardy EUR;

82.  žiada, aby trustové fondy dodržiavali rovnaké pravidlá a predpisy vzťahujúce sa na tradičné nástroje financovania EÚ vo vzťahu k transparentnosti, rovnakému zaobchádzaniu s partnermi a schopnosti poskytovať partnerom predvídateľné a včasné financovanie;

83.  vyjadruje obavy, že v návrhu rozpočtu EÚ na rok 2017 sa predpokladá nárast v oblasti riadenia migračných tokov či iniciatív v oblasti vnútornej bezpečnosti na úkor fondov súdržnosti EÚ a pôsobenia vo svete;

84.  vyzýva EÚ, aby starostlivo a systematicky vyhodnocovala vplyv financovaných opatrení v oblasti migrácie, vysídľovania a utečencov z hľadiska kvalitného poskytovania humanitárnej pomoci a rozvojovej pomoci;

85.  zdôrazňuje, že cielená podpora založená na miestnej situácii je kľúčovým prvkom účinnej politiky orientovanej na výsledky a že o tejto podpore by sa malo rokovať s tretími krajinami; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili jasné a merateľné ciele, ktoré by sa mali vykonať súdržným a koordinovaným spôsobom pomocou finančných nástrojov vrátane trustových fondov;

86.  víta využitie misií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) ako EUCAP Sahel Niger a operácia EUNAVFOR MED Sophia, ktorá by sa mala ďalej posilniť ako prostriedok na ochranu vonkajších hraníc EÚ a na predchádzanie obchodu s ľuďmi a prevádzačstvu migrantov; podporuje spoluprácu s NATO a iniciatívy EÚ, ako je spoločný operačný tím Europolu Mare, na získavanie a spoločné využívanie spravodajských informácií a boj proti prevádzačom, pričom zdôrazňuje, že celosvetová mobilita by sa nemala považovať za hrozbu, ale za príležitosť; v tejto súvislosti pripomína, že záchrana životov na mori a zaručenie práv migrantov musia mať zásadný význam vo všetkých týchto operáciách; odporúča využívať nástroje SBOP na včasné varovanie (prognózy), mediáciu a riešenie konfliktov a zdôrazňuje, že v konfliktných situáciách je dôležité začať plánovať trvalé riešenia čo najskôr;

87.  pripomína strategické partnerstvo EÚ – OSN v oblasti udržiavania mieru a krízového riadenia a jeho priority na roky 2015 – 2018, ktoré boli dohodnuté v marci 2015; nabáda EÚ k ďalšej činnosti s cieľom zohľadniť kľúčovú úlohu ďalších organizácií a krajín a uľahčiť príspevky členských štátov; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že len 11 z 28 členských štátov EÚ prisľúbilo na samite čelných predstaviteľov o udržiavaní mieru 28. septembra 2015 finančnú pomoc; vyzýva členské štáty EÚ, aby výrazne zvýšili svoje vojenské a policajné príspevky v mierových misiách OSN;

88.  víta a podporuje iniciatívy Európskej investičnej banky na udržanie hospodárskej odolnosti južného susedstva EÚ a západného Balkánu prostredníctvom projektov, ktoré vedú k tvorbe pracovných miest, hospodárskej odolnosti a zníženiu chudoby v súlade s vonkajšou politikou Európskej únie;

89.  naliehavo vyzýva Komisiu a ESVČ, aby Európsky parlamentu a verejnosti poskytli pri najbližšej príležitosti podrobný prehľad rôznych nástrojov a programov financovania – ako aj ich súčinnosť s programami členských štátov – v 16 prioritných krajinách,(6) s ktorými sa EÚ zapája do dialógov na vysokej úrovni o migrácii, a v rámci globálneho prístupu k migrácii a mobilite (GPMM); vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že medzi prioritnými krajinami existujú represívne režimy, ktoré sú samy hlavnou príčinou úteku utečencov zo svojich krajín; pripomína, že GPMM je aj naďalej zastrešujúcim rámcom vonkajšej migračnej a azylovej politiky EÚ, ale poznamenáva, že nedávne iniciatívy politiky naňho odkazovali len v obmedzenej miere, a žiada objasnenie významu GPMM v súčasnom kontexte, ako aj preskúmanie GPMM v súlade s odporúčaniami IOM;

90.  víta nasadenie európskych styčných úradníkov pre migráciu do prioritných krajín ako prvý krok k posilneniu spolupráce medzi EÚ a tretími krajinami v oblasti migrácie; odporúča posilnenie personálu zaoberajúceho sa problematikou spravodlivosti a vnútorných vecí v rámci delegácie EÚ s jasným mandátom pre rozvoj koordinácie v rámci členských štátov;

91.  zdôrazňuje potrebu skôr decentralizovaného prístupu, a nie pokračujúceho centralizovaného prístupu z Bruselu, prostredníctvom lepšieho využitia delegácií EÚ – ktoré sa stali vo veľmi krátkom čase cenným nástrojom – a uplatnenia väčšej flexibility a kratšieho programovacieho obdobia, najmä v prípade ohrozených krajín; vyzýva na vymenovanie regionálnych koordinátorov s kapacitou riadiť rozvoj a spoluprácu a vonkajšie vzťahy s cieľom zabezpečiť jednotný prístup založený na miestnej situácii;

92.  odporúča propagovať s podporou EÚ informačné kampane v tretích krajinách, ktorých cieľom je informovať občanov o ich právach a povinnostiach v oblasti mobility a upozorniť ich na riziká, ktorým by mohli čeliť v priebehu svojej cesty – najmä pokiaľ ide o prevádzačov a obchodníkov s ľuďmi – s cieľom pomôcť im prijať čo najviac informované rozhodnutie;

93.  vyzýva na lepšie využívanie partnerských programov a opatrení TAIEX, nielen na výmenu najlepších postupov a odbornú prípravu, ale aj na rozvoj a spoluprácu s osobitným dôrazom na krajiny pod tlakom;

o
o   o

94.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam 16 prioritných krajín určených v novom rámci partnerstva s tretími krajinami v súlade s európskou migračnou agendou a organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré zastupujú migrantov a utečencov a pracujú s nimi.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0272.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0073.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2016)0102.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2016)0337.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2016)0404.
(6) Eritrea, Etiópia, Mali, Niger, Nigéria, Senegal, Somálsko, Sudán, Ghana, Pobrežie Slonoviny, Alžírsko, Maroko, Tunisko, Afganistan, Bangladéš a Pakistan.

Právne oznámenie