Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 6. apríla 2017 - ŠtrasburgFinálna verzia
Rusko, zatknutie Alexeja Navaľného a ďalších protestujúcih
 Bielorusko
 Bangladéš vrátane problematiky manželstiev maloletých
 Veľkoobchodné roamingové trhy ***I
 Tretie krajiny, ktorých štátni príslušníci podliehajú vízovej povinnosti alebo sú od nej oslobodení: Ukrajina ***I
 Európsky zbor solidarity
 Primeranosť ochrany poskytovanej štítom na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA

Rusko, zatknutie Alexeja Navaľného a ďalších protestujúcih
PDF 265kWORD 46k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. apríla 2017 o Rusku, zatknutí Alexeja Navaľného a ďalších protestujúcich (2017/2646(RSP))
P8_TA(2017)0125RC-B8-0245/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rusku, najmä na svoje uznesenia z 23. októbra 2012(1), z 13. júna 2013 o dodržiavaní zásad právneho štátu v Rusku(2) a z 13. marca 2014 o Rusku: odsúdení protestujúcich účastníkov udalostí na námestí Bolotnaja(3), svoje odporúčanie z 2. apríla 2014, svoje uznesenia z 23. októbra 2014 o zatvorení mimovládnej organizácie Memorial (víťaza Sacharovovej ceny za rok 2009) v Rusku(4), z 15. januára 2015 o Rusku, najmä o prípade Alexeja Navaľného(5), z 12. marca 2015 o vražde ruského opozičného lídra Borisa Nemcova a stave demokracie v Rusku(6) a z 24. novembru 2016 o prípade Ildara Dadina, väzňa svedomia v Rusku(7),

–  so zreteľom na ruskú ústavu, najmä na jej článok 29, ktorým sa chráni sloboda prejavu, a článok 31, ktorý zahŕňa právo na pokojné zhromažďovanie, a na medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv, ktoré má Rusko ako člen Rady Európy, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a OSN,

–  so zreteľom na partnerstvo pre modernizáciu, ktoré vzniklo v roku 2010 v Rostove na Done, a na záväzok vedúcich predstaviteľov Ruska presadzovať právny štát ako nevyhnutný základ pre modernizáciu Ruska,

–  so zreteľom na článok 5 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a článok 7 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ktoré oba ustanovujú, že nikto nesmie byť vystavený mučeniu ani krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, a ktorých je Ruská federácia zmluvnou stranou,

–  so zreteľom na Deklaráciu Organizácie spojených národov o obhajcoch ľudských práv, ktorú Valné zhromaždenie OSN prijalo 9. decembra 1998,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. marca 2017 o ukrajinských väzňoch v Rusku a situácii na Kryme(8),

–  so zreteľom na siedmu pravidelnú správu o Ruskej federácii, ktorú posudzoval Výbor OSN pre ľudské práva na svojom 3136. a 3137. zasadnutí, ktoré sa uskutočnili 16. a 17. marca 2015,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 26. marca 2017 sa približne 33 000 až 93 000 ľudí zúčastnilo zhromaždení, pochodov a demonštrácií proti korupcii vo viac ako 80 mestách v celom Rusku; keďže viac než 2 000 protestujúcich bolo zadržaných políciou v mestách v celom Rusku vrátane približne 1 000 v Moskve; keďže opozičný politik Alexej Navaľný bol zadržaný, dostal pokutu 350 USD za organizovanie zakázaných protestov a bol odsúdený na 15 dní odňatia slobody; keďže ide o najväčšie protesty od protikremeľských demonštrácií v roku 2011 a 2012;

B.  keďže rozsudok súdu Leninsky v Kirove (8. februára 2017) proti ruskému opozičnému politikovi Alexejovi Navaľnému na základe obvinení z pokusu o spreneveru poslúžil na umlčanie ďalšieho nezávislého politického hlasu v Ruskej federácii; keďže Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že Navaľnému bolo počas trestného stíhania v roku 2013 na základe rovnakých obvinení upreté právo na spravodlivý proces;

C.  keďže ruská vláda začala trestné vyšetrovanie proti neidentifikovaným osobám, ktoré vyzývali prostredníctvom internetu na demonštrácie v Moskve 2. apríla 2017 požadujúc odstúpenie vlády Dmitrija Medvedeva a ukončenie ruských vojenských operácií na Ukrajine a v Sýrii, prepustenie Navaľného a vyplatenie odškodného aktivistom zadržaným počas protestov v Moskve 26. marca 2017; keďže 2. apríla 2017 bolo v Moskve počas protestov opozície zatknutých a následne zadržaných najmenej 31 ľudí za „porušenie verejného poriadku“;

D.  keďže Ruská federácia sa ako plnoprávny člen Rady Európy, signatár Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN a Dohovoru OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu zaviazala obhajovať zásady demokracie, právneho štátu a rešpektovania základných slobôd a ľudských práv; keďže Európska únia opakovane ponúkla Rusku dodatočnú pomoc a odborné skúsenosti pri modernizácii krajiny a dodržiavaní ústavného a právneho poriadku v súlade s normami Rady Európy;

E.  keďže existujú obavy z vývoja v Ruskej federácii v súvislosti s dodržiavaním a ochranou ľudských práv a s dodržiavaním spoločne dohodnutých demokratických zásad a zásad právneho štátu; keďže Ruská federácia ratifikovala 11 z 18 medzinárodných zmlúv v oblasti ľudských práv;

F.  keďže trestné právo Ruskej federácie bolo novelizované a doplnilo sa o nový článok 212.1, podľa ktorého môže byť osoba obvinená z porušenia zákona o verejných zhromaždeniach, bez ohľadu na skutočnosť, že táto novela obmedzuje slobodu prejavu a zhromažďovania;

G.  keďže podľa strediska pre ľudské práva Memorial v posledných rokoch výrazne stúpol počet politických väzňov v krajine a celkovo predstavuje 102 osôb v roku 2016;

1.  odsudzuje policajné operácie v Ruskej federácii, cieľom ktorých je zabraňovanie a rozháňanie pokojných demonštrácií proti korupcii, pričom pri nich boli zadržané stovky občanov vrátane Alexeja Navaľného, ktorého organizácia demonštrácie iniciovala;

2.  vyzýva ruské orgány, aby okamžite prepustili Alexeja Navaľného a všetkých pokojných demonštrantov, novinárov a aktivistov zadržaných počas protikorupčných zhromaždení v Moskve a ďalších ruských mestách 26. marca a 2. apríla 2017 a zrušili obvinenia voči nim; zdôrazňuje skutočnosť, že ruské orgány nesú plnú zodpovednosť za bezpečnosť a dobré životné podmienky zadržaných osôb;

3.  zdôrazňuje skutočnosť, že vymerané tresty sú politicky motivované, a naliehavo vyzýva ruské súdnictvo, aby preukázalo svoju nezávislosť od politického zasahovania; vyzýva ruské orgány, aby skoncovali s obťažovaním novinárov, politických oponentov a politických a občianskych aktivistov, aby v plnej miere rešpektovali medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv a zaručili slobodu médií a slobodu zhromažďovania;

4.  berie na vedomie vysokú účasť na rozsiahlych protestoch proti korupcii v Ruskej federácii v nedeľu 26. marca 2017, najmä výraznú mobilizáciu mladých ľudí protestujúcich proti korupcii a stále autoritatívnejšej vláde v Rusku; víta túto angažovanosť ako nádejný náznak zvýšeného záujmu o verejné a politické záležitosti;

5.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že zadržiavanie Alexeja Navaľného je ukážkou toho, ako ruské orgány prostredníctvom zákona o verejných zhromaždeniach čo najrýchlejšie posielajú pokojných demonštrantov do väzenia a následne sa dopúšťajú systematického zneužívania;

6.  odsudzuje neustále pokusy o umlčanie Alexeja Navaľného a vyjadruje podporu úsiliu jeho organizácie o zvýšenie povedomia a boja proti korupcii vo verejných inštitúciách a medzi politickými predstaviteľmi a verejnými činiteľmi; je hlboko znepokojený súdnym rozhodnutím z februára 2017, ktoré fakticky vylučuje Alexeja Navaľného z politického života, ďalej obmedzuje politickú pluralitu v Rusku a vyvoláva vážne otázky, pokiaľ ide o spravodlivosť demokratických procesov v Rusku;

7.  pripomína, že sloboda zhromažďovania je právom, nie výsadou, a že toto právo spolu s právom na slobodu názoru a prejavu a slobodou združovania zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri vzniku a fungovaní účinného demokratického systému; vyzýva ruské orgány, aby v plnej miere dodržiavali svoje medzinárodné záväzky vrátane tých, ktoré majú v Rade Európy a Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), aby dodržiavali základné slobody prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania, ktoré sú základnými právami zakotvenými v ruskej ústave, a aby ihneď prepustili zadržaných pokojných demonštrantov;

8.  vyzýva ruské orgány, aby ukončili akékoľvek obťažovanie politických oponentov, novinárov a obhajcov ľudských práv v Ruskej federácii, a to aj na súdnej úrovni, a aby za každých okolností zabezpečili schopnosť vykonávať ich legitímnu činnosť bez zasahovania;

9.  zastáva názor, že viaceré súdne procesy a konania proti členom opozície a MVO v posledných rokoch vyvolávajú pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti súdnych inštitúcií v Ruskej federácii; naliehavo vyzýva ruské súdne orgány a orgány presadzovania práva, aby svoje úlohy plnili nestranne a nezávisle, a to bez politického zasahovania;

10.  zdôrazňuje, že sloboda zhromažďovania v Ruskej federácii je zabezpečená v článku 31 ruskej ústavy a Európskom dohovore o ľudských právach (EDĽP), ktorého je Rusko zmluvnou stranou, a preto sú ruské orgány povinné ho rešpektovať; vyzýva Ruskú federáciu, aby dodržiavala zásady právneho štátu, slobody prejavu a slobody zhromažďovania;

11.  pripomína, že je dôležité, aby Rusko ako člen Rady Európy a OBSE plne dodržiavalo svoje medzinárodné právne záväzky, ako aj základné ľudské práva a zásady právneho štátu zakotvené v EDĽP a Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach;

12.  vyzýva Ruskú federáciu, aby zmenila tie právne predpisy, ktorými sa neprimerane obmedzuje a kriminalizuje sloboda zhromažďovania; odsudzuje skutočnosť, že Ruská federácia prostredníctvom nových právnych predpisov z decembra 2015 zároveň udelila ústavnému súdu právomoc meniť rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva;

13.  berie na vedomie obvinenia popredných ruských politikov z korupcie; vyzýva Komisiu, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a členské štáty, aby prijali systematické opatrenia proti akýmkoľvek pokusom o pranie špinavých peňazí alebo nelegálneho majetku v rámci EÚ; rovnako poveruje parlamentný vyšetrovací výbor pre panamské dokumenty, aby venoval dodatočnú pozornosť akýmkoľvek náznakom podozrivých ruských peňažných tokov cez banky so sídlom v EÚ;

14.  naliehavo vyzýva Radu a členské štáty, aby vypracovali jednotnú politiku voči Rusku, ktorá by zaväzovala členské štáty a inštitúcie EÚ k silnému spoločnému odkazu, pokiaľ ide o úlohu ľudských práv vo vzťahoch medzi EÚ a Ruskom a potrebu ukončiť zasahovanie proti slobode prejavu, zhromažďovania a združovania v Rusku;

15.  vyzýva PK/VP a ESVČ, aby zabezpečili, že prípady všetkých osôb stíhaných z politických dôvodov budú nastolené počas konzultácií EÚ a Ruska o ľudských právach, a aby zástupcovia Ruska v týchto konzultáciách boli formálne požiadaní o odpoveď v každom prípade; vyzýva predsedov Rady a Komisie, ako aj PK/VP, aby aj naďalej pozorne sledovali takéto prípady a aby tieto otázky predkladali v rôznych formátoch a na rôznych stretnutiach s Ruskom a informovali Európsky parlament o rokovaniach s ruskými orgánmi;

16.  odsudzuje teroristický útok v Petrohrade a žiada svojho predsedu, aby vyjadril hlbokú ľútosť a solidaritu s obeťami, ich rodinami a ruským ľudom;

17.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a prezidentovi, vláde a parlamentu Ruskej federácie.

(1) Ú. v. EÚ C 68 E, 7.3.2014, s. 13.
(2) Ú. v. EÚ C 65, 19.2.2016, s. 150.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2014)0253.
(4) Ú. v. EÚ C 274, 27.7.2016, s. 21.
(5) Ú. v. EÚ C 300, 18.8.2016, s. 2.
(6) Ú. v. EÚ C 316, 30.8.2016, s. 126.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2016)0446.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2017)0087.


Bielorusko
PDF 185kWORD 49k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. apríla 2017 o situácii v Bielorusku (2017/2647(RSP))
P8_TA(2017)0126RC-B8-0253/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia a odporúčania o Bielorusku, ako aj o európskej susedskej politike,

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedu Delegácie pre vzťahy s Bieloruskom z 27. marca 2017, hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) zo 17. marca 2017, osobitného spravodajcu OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Bielorusku zo 14. a 28. marca 2017, Parlamentného zhromaždenia OBSE z 24. marca 2017, riaditeľa OBSE/ODIHR zo 17. a 26. marca 2017, Parlamentného zhromaždenia OBSE pre ľudské práva z 27. marca 2017 a Monitorovacieho strediska pre ochranu obhajcov ľudských práv (FIDH-OMCT) z 29. marca 2017 o nedávnom zatýkaní pokojných demonštrantov a nezákonnom zadržiavaní v Bielorusku,

–  so zreteľom na závery Rady o Bielorusku, najmä závery z 15. februára 2016, ktorými sa rušia reštriktívne opatrenia voči 170 jednotlivcom a trom bieloruským spoločnostiam,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/350 z 27. februára 2017(1), ktorým sa predlžujú reštriktívne opatrenia voči Bielorusku do 28. februára 2018 a zahŕňajú zbrojné embargo a zmrazenie aktív a zákaz cestovania voči štyrom osobám uvedeným na zozname v súvislosti s nevyriešenými zmiznutiami dvoch opozičných politikov, jedného podnikateľa a jedného novinára v rokoch 1999 a 2000,

–  so zreteľom na parlamentné voľby, ktoré sa konali 11. septembra 2016, a prezidentské voľby, ktoré sa konali 11. októbra 2015, so zreteľom na početné vyhlásenia bieloruských orgánov, podľa ktorých niektoré odporúčania OBSE/ODIHR po prezidentských voľbách z roku 2015 mali byť implementované pred parlamentnými voľbami v roku 2016, a so zreteľom na záverečnú správu OBSE/ODIHR z 28. januára 2016 o prezidentských voľbách v Bielorusku konaných 11. októbra 2015,

–  so zreteľom na správu Medzinárodnej federácie pre ľudské práva a Centra pre ľudské práva Viasna o nútenej práci a všadeprítomnom porušovaní práv pracovníkov v Bielorusku,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a Deklaráciu OSN o obhajcoch ľudských práv, Medzinárodný pakt OSN o občianskych a politických právach, Európsky dohovor o ľudských právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže bieloruská vláda zaviedla prezidentský dekrét č. 3 o predchádzaní sociálnej závislosti, tzv. „dani sociálneho parazitovania“, ktorý podpísal prezident Alexander Lukašenko v roku 2015 a ktorý sa začal uplatňovať od februára 2017 – tento dekrét sankcionuje nezamestnanosť tým, že ukladá osobitnú daň, ktorou sa financujú výdavky verejnej správy, a to od poplatku vo výške približne 240 EUR, čo zodpovedá približne dvom tretinám priemernej mesačnej mzdy v Bielorusku, až po nútenú prácu občanov, ktorí pracovali menej ako 183 dní v roku; keďže dekrét bol podrobený širokej kritike zo strany občanov, aktivistov a novinárov;

B.  keďže od 17. februára a v priebehu marca 2017 sa v mnohých mestách Bieloruska uskutočňovali pokojné protesty tisícov občanov, a to napriek tlaku štátnych médií a bezpečnostných síl vrátane ozbrojených policajtov nasadených na rozohnanie demonštrácií, ako reakcia proti prijatiu prezidentského dekrétu č. 3 a proti výstavbe obchodného centra v blízkosti lokality Kurapaty, pamätníka obetiam stalinizmu;

C.  keďže orgány zareagovali na tieto demonštrácie silou, najmä 25. a 26. marca 2017; keďže pokojní demonštranti sa pokúsili o pochod hlavnou minskou triedou v Deň slobody, 25. marca, ale zablokoval ich kordón policajných poriadkových síl; keďže bezpečnostné sily zaútočili na demonštrantov a bili ženy, deti a starých ľudí; keďže boli zatknuté stovky demonštrantov vrátane domácich a zahraničných novinárov informujúcich o udalostiach; keďže v Minsku bolo zadržaných najmenej 700 ľudí vrátane niekoľkých náhodných divákov;

D.  keďže bola zadržaná veľká skupina obhajcov ľudských práv, ktorí pokojné demonštrácie pozorovali; keďže podľa Centra pre ľudské práva Viasna dostalo 27. marca 2017 večer 177 ľudí súdne rozhodnutia o správnych trestoch za účasť na protestoch uskutočnených 25. marca a z nich 74 vyústilo v administratívne zadržiavanie a 93 v udelenie pokút; keďže ako preventívne opatrenie pred protestmi bolo zatknutých viac než 100 členov opozície;

E.  keďže 27 ľudí vrátane Zmicera Daškeviča, bývalého politického väzňa a vodcu hnutia Mladý front, bolo zatknutých na základe obvinenia zo zosnovania vzbury skupinami vycvičenými na Ukrajine, v Poľsku a Litve; keďže sú obvinení z trestného činu, ktorý sa trestá odňatím slobody až na tri roky; keďže Výbor štátnej bezpečnosti (KGB) odmieta zverejniť počet ľudí, ktorí boli zatknutí v súvislosti s tzv. „masovými nepokojmi“;

F.  keďže Mikalaj Statkevič, popredný predstaviteľ opozície a bývalý prezidentský kandidát, ktorý mal viesť demonštráciu v Minsku, bol zatknutý a tri dni zadržiavaný v záchytnom stredisku KGB bez akýchkoľvek informácií o jeho mieste pobytu; keďže bol zatknutý aj Sergej Kulinič a Sergej Kuncevič; keďže pred demonštráciou 25. marca 2017 bol protiprávne zadržaný Uladzimir Ňakliajev, známy bieloruský básnik a prezidentský kandidát, a v dôsledku toho musel byť hospitalizovaný na následky oslabenia organizmu; keďže Pavel Seviarynec, Vitalij Rymaševskij, Anatol Liabedzka a Jurij Hubarevič spolu s niekoľkými občianskymi aktivistami boli zatknutí v priebehu marca 2017; keďže 23. marca bol zatknutý v Minsku Ales Lahvinec, podpredseda Hnutia za slobodu; keďže bolo preventívne zadržaných približne 60 pozorovateľov dodržiavania ľudských práv;

G.  keďže 25. marca 2017 uskutočnila polícia raziu v kancelárii Centra pre ľudské práva Viasna v bieloruskom hlavnom meste a preventívne zatkla najmenej 57 osôb zapojených do monitorovania prebiehajúcich pokojných protestov; keďže predtým boli zadržaní a odsúdení na krátky trest odňatia slobody ďalší obhajcovia ľudských práv, napríklad Oleg Volček, riaditeľ Centra pre ľudské práva Právna pomoc obyvateľstvu, a Anatolij Poplavnij, člen pobočky Centra pre ľudské práva Viasna v Homeli; keďže Leonid Sudalenka, člen centra Viasna, bol zadržaný a odsúdený za to, že predložil viac ako 200 sťažností občanov proti ustanoveniam uvedeného prezidentského dekrétu č. 3;

H.  keďže podľa Bieloruského združenia novinárov (BAJ) bolo zaregistrovaných 120 prípadov porušenia práv novinárov; keďže v celej krajine bol odstavený internet a novinári boli potrestaní za spravodajstvo z udalostí alebo odsúdení na trest odňatia slobody na základe obvinenia z výtržníctva alebo neuposlúchnutia príkazov polície; keďže niektorých z nich ešte čaká súdny proces; keďže od 12. marca 2017 bolo zaznamenaných viac ako 20 prípadov šikanovania reportérov TV Belsat a keďže 31. marca 2017 polícia uskutočnila raziu v priestoroch TV Belsat a prehľadala ich a zhabala a odviezla časť vybavenia;

I.  keďže tieto udalosti sú najzávažnejšími, ku ktorým došlo od tvrdého zásahu proti demonštráciám v roku 2010, a možno ich považovať za poľutovaniahodný krok späť; keďže k tejto novej vlne represií dochádza presne rok od rozhodnutia EÚ začať politiku tzv. postupného obnovenia vzťahov s Bieloruskom;

J.  keďže Bielorusko je zúčastneným štátom OBSE a potvrdilo záväzok rešpektovať práva na pokojné zhromažďovanie a združovanie; keďže toto masové zatýkanie, nadmerné používanie sily voči protestujúcim a signalizované razie v organizáciách občianskej spoločnosti sú jasným porušením týchto záväzkov;

K.  keďže Bielorusko je jedinou krajinou v Európe, ktorá stále vykonáva trest smrti; keďže prvý rozsudok trestu smrti v roku 2017 bolo vynesený 17. marca 2017;

L.  keďže EÚ zrušila vo februári 2016 väčšinu svojich reštriktívnych opatrení voči bieloruským predstaviteľom a právnickým osobám ako gesto dobrej vôle s cieľom podnietiť Bielorusko, aby zlepšilo situáciu v oblasti ľudských práv, demokracie a právneho štátu; keďže Rada vo svojich záveroch z 15. februára 2016 týkajúcich sa Bieloruska zdôraznila potrebu posilniť spoluprácu medzi EÚ a Bieloruskom v mnohých oblastiach hospodárstva, obchodu a pomoci, čo poskytlo Bielorusku možnosť požiadať o financovanie z EIB a EBOR;

M.  keďže ťažká hospodárska situácia v Bielorusku čelí ďalším vyhliadkam na zhoršenie, pričom hlavné odvetvia zostávajú vo vlastníctve štátu a v rámci systému administratívneho velenia a kontroly; keďže závislosť Bieloruska od ruskej hospodárskej pomoci sa neustále zvyšuje;

N.  keďže jedným z cieľov účasti Bieloruska na Východnom partnerstve a v jeho parlamentnom orgáne Euronest je zintenzívnenie spolupráce medzi touto krajinou a EÚ; keďže bieloruský parlament nemá v Parlamentnom zhromaždení Euronest žiadny oficiálny status;

O.  keďže Bielorusko je súčasťou Organizácie Dohody o kolektívnej bezpečnosti (CSTO) a zúčastňuje sa na spoločných vojenských manévroch „Západ 2017“ s Ruskom, ktoré pokrývajú scenáre zahrňujúce útoky na jeho západných susedov vrátane simulácie použitia jadrových zbraní a ktoré by mohli mať negatívny vplyv na bezpečnosť a národnú zvrchovanosť Bieloruskej republiky a celého regiónu;

P.  keďže EÚ sa zasadzuje za stabilnú, demokratickú a prosperujúcu budúcnosť pre Bielorusko v prospech jeho obyvateľov; keďže predpokladom zlepšenia vzťahov medzi EÚ a Bieloruskom je výrazné zlepšenie v oblasti slobody prejavu a slobody médií, dodržiavania politických práv bežných občanov, ako aj opozičných aktivistov a dodržiavania zásad právneho štátu a základných práv;

1.  odsudzuje tvrdý zákrok proti pokojným demonštrantom a represie pred demonštráciami a počas demonštrácií z 25. marca 2017; zdôrazňuje, že napriek výzvam medzinárodného spoločenstva na zdržanlivosť bola reakcia bezpečnostných služieb bezohľadná a neprimeraná; vyjadruje znepokojenie nad najnovším vývojom v Bielorusku a poukazuje na jasnú potrebu širšieho procesu demokratizácie v krajine;

2.  odsudzuje neprimerané obmedzenia práva na pokojné zhromažďovanie, slobody prejavu a slobody združovania, ako aj vyjadrovania názorov na sociálne a iné verejné otázky, a osobitne zastrašovanie a zadržiavanie nezávislých novinárov, členov opozície, bojovníkov za ľudské práva a ostatných protestujúcich;

3.  vyzýva bieloruské orgány, aby okamžite a bezpodmienečne stiahli a zrušili všetky súdne obvinenia proti všetkým pokojným demonštrantom, novinárom, ochrancom ľudských práv, aktivistom občianskej spoločnosti a členom opozície, ktorí boli zadržaní v súvislosti so súčasnou vlnou demonštrácií; domnieva sa, že prax preventívneho zatýkania je absolútne neprijateľná; naliehavo vyzýva orgány, aby okamžite poskytli informácie o všetkých, ktorí sú zatknutí, ich rodinám a širšej verejnosti;

4.  pripomína, že použitie sily proti každému, kto uplatňuje svoje právo na pokojný protest, nemožno ospravedlniť za žiadnych okolností a že represívne opatrenia, ktoré porušujú právo na slobodu prejavu a slobodu zhromažďovania, sú v rozpore s medzinárodnými záväzkami Bieloruska a ústavou Bieloruskej republiky; Naliehavo vyzýva vládu Bieloruska, aby sa zapojila do otvoreného dialógu s občanmi, nezávislými organizáciami občianskej spoločnosti a nezávislými médiami;

5.  naliehavo vyzýva bieloruské orgány, aby bezodkladne vykonali dôkladné a nestranné vyšetrovanie všetkých prípadov údajného svojvoľného zadržiavania a iného porušovania práv demonštrantov v súvislosti s nedávnymi demonštráciami; upozorňuje, že v prípade zlyhania vykonania takéhoto vyšetrovania môže EÚ zaviesť nové reštriktívne opatrenia voči tým najvyšším bieloruským predstaviteľom, ktorí sú zodpovední za nedávne tvrdé zákroky;

6.  naliehavo vyzýva bieloruské orgány, aby prestali zastrašovať nezávislé médiá z politických dôvodov a aby zastavili administratívne prenasledovanie a svojvoľné uplatňovanie článku 22.9 ods. 2 správneho kódexu voči novinárom na voľnej nohe, ktorí spolupracujú so zahraničnými médiami bez akreditácie, čím sa obmedzuje právo na slobodu prejavu a šírenie informácií;

7.  naliehavo vyzýva bieloruské orgány, aby prestali zastrašovať občiansku spoločnosť, aby umožnili úplné a bezplatné právne fungovanie verejných organizácií, bezodkladne zrušili článok 193/1 trestného zákona, ktorý negatívne ovplyvňuje organizáciu a účasť na činnosti neregistrovaných verejných združení a organizácií, a umožnili plné, slobodné a nekomplikované právne fungovanie verejných združení a organizácií, a to aj pokiaľ ide o národnostné menšiny a ich nezávislé organizácie;

8.  naliehavo vyzýva PZ OBSE, ktoré plánuje usporiadať svoju 26. výročnú schôdzu v Minsku v júli 2017, aby zohľadnilo nedávne udalosti v Bielorusku a minimálne zabezpečilo zapojenie politických demokratických opozičných strán, nezávislých médií a organizácií občianskej spoločnosti;

9.  vyzýva bieloruskú vládu, aby sa zapojila do konštruktívneho dialógu s opozíciou a s organizáciami občianskej spoločnosti, a takisto aby plne spolupracovala s osobitným spravodajcom OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Bielorusku a pristúpila k dlho odkladaným reformám na ochranu ľudských práv a posilnenie demokracie; vyzýva ESVČ a Komisiu, aby naďalej vykonávali a rozšírili svoju podporu organizácií občianskej spoločnosti pôsobiacich v Bielorusku i v zahraničí; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu podporovať všetky nezávislé zdroje informácií pre bieloruskú spoločnosť vrátane mediálneho vysielania v bieloruštine a zo zahraničia; okrem toho vyzýva osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva, aby preskúmal spôsoby a prostriedky na podporu úplnej a účinnej ochrany ľudských práv v Bielorusku;

10.  odporúča zrušenie prezidentského dekrétu č. 3 ako svojvoľného, tvrdého a morálne pochybného opatrenia porušujúceho medzinárodné ľudské práva, ktorý podľa odhadov ovplyvnil viac ako 470 000 Bielorusov;

11.  požaduje obnovenie mandátu osobitného spravodajcu OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Bielorusku; vyzýva bieloruskú vládu, aby uznala mandát a aby plne spolupracovala s osobitným spravodajcom; vyzýva ESVČ, aby lepšie koordinovala politiku EÚ voči Bielorusku s osobitným spravodajcom OSN; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby presadzovali a podporovali rozšírenie mandátu osobitného spravodajcu OSN s cieľom naďalej monitorovať situáciu v tejto krajine;

12.  vyzýva bieloruské orgány, aby bezodkladne obnovili prácu na komplexnej volebnej reforme ako súčasti širšieho procesu demokratizácie, a to v spolupráci s medzinárodnými partnermi; zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť príslušné odporúčania OBSE/ODIHR v dostatočnom predstihu pred konaním miestnych volieb, ktoré sa majú uskutočniť v marci 2018;

13.  naliehavo vyzýva vládu, aby sa zapojila do globálneho moratória na vykonávanie trestu smrti, ktoré je prvým krokom k jeho trvalému zrušeniu;

14.  vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala vzdelávacie programy, ktoré umožňujú mladým Bielorusom študovať v EÚ, urýchlením procesu žiadosti o víza a štipendiá;

15.  víta rozhodnutie Rady z 27. februára 2017 predĺžiť reštriktívne opatrenia týkajúce sa štyroch osôb a zbrojného embarga voči Bielorusku do 28. februára 2018; vyzýva ESVČ, aby naďalej pozorne sledovala a monitorovala situáciu v krajine s cieľom posúdiť účinnosť politiky EÚ v oblasti opätovného konštruktívneho zapojenia; domnieva sa, že EÚ by mala stanoviť jasné referenčné hodnoty, v rámci ktorých by sa mali uplatňovať konzistentné podmienky na dodržiavanie ľudských práv v záujme zabezpečenia reforiem, ktoré budú chrániť základné slobody a ľudské práva;

16.  vyzýva Komisiu, aby posúdila, či sú zaručené najvyššie štandardy jadrovej bezpečnosti Ostroveckej jadrovej elektrárne, ktorá sa v súčasnosti buduje, a či by sa záruka EÚ voči EIB prípadne nemohla použiť na financovanie tejto jadrovej lokality v Bielorusku, a aby posúdila, či takáto záruka je v súlade so sankciami EÚ voči Ruskej federácii;

17.  opakuje svoj záväzok pracovať v prospech bieloruského ľudu, podporovať jeho demokratické ambície a iniciatívy a prispievať k stabilnej, demokratickej a úspešnej budúcnosti Bieloruska; pripomína, že dodržiavanie základných občianskych slobôd, zásady právneho štátu a ľudských práv bude zohrávať kľúčovú úlohu pri formovaní ďalších vzťahov medzi EÚ a Bieloruskom;

18.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP), Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, členským štátom, OSCE ODIHR, Rade Európy, bieloruským orgánom a Parlamentnému zhromaždeniu OBSE.

(1) Ú. v. EÚ L 50, 28.2.2017, s. 81.


Bangladéš vrátane problematiky manželstiev maloletých
PDF 262kWORD 45k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. apríla 2017 o Bangladéši a o manželstvách maloletých (2017/2648(RSP))
P8_TA(2017)0127RC-B8-0252/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Bangladéši, najmä na uznesenie z 18. septembra 2014 o porušovaní ľudských práv v Bangladéši(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. marca 2017 o prioritách EÚ na zasadnutia Rady pre ľudské práva v roku 2017(2),

–  so zreteľom na záverečné pripomienky Výboru OSN pre ľudské práva z 22. marca 2017 o Bangladéši,

–  so zreteľom na rezolúciu Rady pre ľudské práva z 2. júla 2015 o posilňovaní úsilia zameraného na predchádzanie manželstvám maloletých, skorým manželstvám a manželstvám vynúteným násilím, ako aj na ich odstránenie,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ pre presadzovanie a ochranu práv dieťaťa, ktoré Rada prijala 6. marca 2017,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR),

–  so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a Pekinskú akčnú platformu z roku 1995, ktoré boli prijaté na 4. svetovej konferencii o ženách a ktoré podpísal Bangladéš, a na pravidelné preskúmania pokroku pri ich vykonávaní v Bangladéši, ktoré sa uskutočnili v rokoch 2000, 2005, 2009 a 2014,

–  so zreteľom na článok 16 Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien,

–  so zreteľom na Dohodu o spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Bangladéšom o partnerstve a rozvoji z roku 2001,

–  so zreteľom na bangladéšsky zákon o obmedzení manželstiev maloletých z 11. marca 2017 a predchádzaní manželstvám maloletých z 15. septembra 2014,

–  so zreteľom na bangladéšsky národný akčný plán na odstránenie manželstiev maloletých na roky 2015 – 2021,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže EÚ má dlhodobé vzťahy s Bangladéšom, a to aj prostredníctvom dohody o spolupráci, partnerstve a rozvoji; keďže dodržiavanie a presadzovanie ľudských práv a demokratických zásad tvorí základy vnútornej a zahraničnej politiky strán a musí byť neoddeliteľnou súčasťou vonkajšej činnosti EÚ;

B.  keďže v posledných mesiacoch MVO a nezávislé médiá informovali o celom rade prípadov porušovania ľudských práv vrátane násilných zmiznutí, zásahov proti občianskej spoločnosti, útokov na politických aktivistov a mučenia;

C.  keďže podľa nedávnych údajov OSN miera manželstiev maloletých v Bangladéši patrí naďalej k najvyšším na svete a je najvyššia v Ázii; keďže 52 % dievčat v Bangladéši uzavrie manželstvo, keď dosiahne vek 18 rokov, a 18 % dievčat sa vydá, keď dosiahne vek 15 rokov;

D.  keďže podľa OSN predstavujú manželstvá maloletých porušenie ľudských práv, pretože deti nemajú možnosť voľby alebo spôsobilosť vyjadriť plný súhlas a sú často vystavené psychickému a fyzickému ohrozeniu;

E.  keďže Bangladéš je jednou z 12 cieľových krajín celosvetového programu UNFPA – UNICEF na urýchlenie krokov na skoncovanie s manželstvami maloletých, ktorý podporuje EÚ;

F.  keďže Bangladéš je členom juhoázijskej iniciatívy na skoncovanie s násilím páchaným na deťoch, ktorá prijala regionálny akčný plán na skoncovanie s manželstvami maloletých;

G.  keďže bangladéšska vláda sa počas samitu z júla 2014 venovaného otázkam dievčat zaviazala znížiť do roku 2021 o jednu tretinu počet dievčat uzatvárajúcich manželstvo vo veku od 15 do 18 rokov, odstrániť do roku 2021 manželstvá maloletých vo veku do 15 rokov a ukončiť do roku 2041 manželstvá maloletých vo veku do 18 rokov;

H.  keďže Bangladéš bol v roku 2015 zaradený na 119. miesto spomedzi 159 krajín zahrnutých do prieskumu o indexe rodovej nerovnosti v rámci Rozvojového programu Organizácie Spojených národov;

I.  keďže bangladéšska vláda 27. februára 2017 prijala zákon o obmedzení manželstiev maloletých, ktorý zachováva minimálny vek na uzavretie manželstva, ktorý je 18 rokov pre ženy a 21 rokov pre mužov, a súčasne zavádza výnimky v „osobitných prípadoch“ alebo keď ide o „záujmy“ mladistvého so súhlasom súdu, pričom nevymedzuje tieto kritériá ani nestanovuje minimálny vek na uzavretie takýchto manželstiev; keďže súhlas dieťaťa sa nevyžaduje; keďže zákon nadobudol účinnosť po schválení prezidentom 11. marca 2017;

J.  keďže tento zákon by mohol viesť k zhoršeniu situácie, pokiaľ ide o zneužívanie v súvislosti s venom, sexuálne obťažovanie, znásilňovanie, útoky kyselinou a legitimovaniu znásilnenia maloletých; keďže zákon by mohol takisto umožniť rodičom, aby nútili svoje dcéry uzavrieť manželstvo s osobami, ktoré ich znásilnili;

K.  keďže v usmerneniach EÚ pre presadzovanie a ochranu práv dieťaťa sa opätovne potvrdzuje záväzok EÚ ku komplexnej ochrane a podpore práv dieťaťa vo vonkajšej politike Únie v oblasti ľudských práv;

1.  opätovne odsudzuje všetky prípady manželstiev vynútených násilím, manželstiev maloletých a všetky prípady sexuálneho násilia páchaného na ženách a dievčatách na celom svete;

2.  berie na vedomie pokrok, ktorý urobil Bangladéš v úsilí znížiť mieru manželstiev maloletých;

3.  víta skutočnosť, že Bangladéš v posledných rokoch prijal niekoľko legislatívnych a inštitucionálnych opatrení s cieľom chrániť deti; obáva sa však, že tieto opatrenia sa vykonávajú nedostatočne alebo sa vôbec nevykonávajú;

4.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad prijatím zákona z roku 2017 o obmedzení manželstiev maloletých a nad medzerami tohto právneho predpisu, ktoré umožňujú zákonné oprávnenie uzatvárať manželstvá maloletých; ďalej vyjadruje poľutovanie nad tým, že v zákone nie sú stanovené právne kritériá, čo zvyšuje riziko možného rozsiahleho zneužívania;

5.  vyzýva vládu Bangladéša, aby zmenila zákon a odstránila jeho medzery a aby zakázala všetky manželstvá maloletých;

6.  trvá na tom, že dovtedy, kým sa neodstránia medzery v zákone, musí vláda Bangladéša prijať jasné kritériá, na základe ktorých budú súdy v spojení s pracovníkmi v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti a po rozhovore s dotknutým dievčaťom, pri ktorom nebudú prítomní rodinní príslušníci, rozhodovať o povolení manželstva maloletých;

7.  so znepokojením konštatuje, že nedávno prijatý zákon je pre Bangladéš a jeho úsilie odstrániť manželstvá maloletých krokom späť; pripomína, že toto zmiernenie zákona ohrozuje dosahovanie vlastných cieľov bangladéšskej vlády týkajúcich sa obmedzenia počtu manželstiev maloletých;

8.  uvedomuje si vplyv, ktorý môžu mať manželstvá maloletých, vrátane obmedzenia prístupu k vzdelaniu, izolácie, chudoby, hospodárskej závislosti a nevoľníctva, najmä pre dievčatá vo vidieckych oblastiach, a so znepokojením poznamenáva, že v manželstvách maloletých je zvýšené riziko znásilnenia, fyzického násilia a núteného tehotenstva;

9.  so znepokojením konštatuje, že manželstvá maloletých sú často spojené s nežiaducim tehotenstvom a tehotenstvom maloletých; v tejto súvislosti pripomína, že je dôležité zabezpečovať ženám a dievčatám prístup k informáciám o sexuálnom a reprodukčnom zdraví a právach, poskytovať pomoc a bezpečnú lekársku starostlivosť vrátane bezpečného a zákonného umelého prerušenia tehotenstva;

10.  vyzýva vládu Bangladéša, aby obnovila rozvíjanie národného akčného plánu na odstránenie manželstiev maloletých na roky 2015 – 2021 a aby vysvetlila, ako zamýšľa dosiahnuť ciele programu a odstrániť všetky manželstvá maloletých;

11.  vyzýva bangladéšske orgány, aby sa účinne zaviazali k dosiahnutiu cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ktoré sa nedávno prijali na medzinárodnej úrovni, aby sa predovšetkým znížili nerovnosti a zabezpečila rodová rovnosť a práva žien;

12.  domnieva sa, že problém manželstiev maloletých možno účinne riešiť presadzovaním ľudských práv a ľudskej dôstojnosti a verejnými sociálnymi politikami; vyzýva preto bangladéšske orgány, aby systematicky zapájali komunity a občiansku spoločnosť – vrátane MVO a organizácií detí – do riešenia základných príčin manželstiev maloletých v Bangladéši a aby zvyšovali informovanosť v školách;

13.  v tejto súvislosti vyzýva bangladéšske orgány, aby zmenili zákon z roku 2014 o regulácii zahraničných darov (dobrovoľníckej činnosti), s cieľom zabezpečiť, aby práca organizácií občianskej spoločnosti nepodliehala svojvoľnej kontrole vlády a aby boli všetky rozhodnutia prijaté podľa tohto zákona predmetom nezávislého preskúmania;

14.  naliehavo vyzýva bangladéšske orgány, aby odsudzovali pokračujúce hanebné činy namierené proti slobode prejavu a aby konali v záujme okamžitého skoncovania so všetkými aktmi násilia, obťažovania, zastrašovania a cenzúry voči novinárom, blogerom a zástupcom občianskej spoločnosti; ďalej naliehavo vyzýva bangladéšske orgány, aby vykonali nezávislé vyšetrovania mimosúdnych vrážd, nútených zmiznutí osôb a nadmerného používania sily, a aby osoby zodpovedné za tieto činy postavili pred súd v súlade s medzinárodnými normami;

15.  vyzýva Komisiu a delegáciu EÚ v Bangladéši, aby tieto otázky nastolili pri rozhovoroch s bangladéšskymi orgánmi, a vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby na nadchádzajúcom zasadnutí spoločnej komisie EÚ – Bangladéš nastolila otázku uvedeného zákona;

16.  žiada EÚ, aby využila všetky dostupné nástroje na podporu vlády Bangladéša pri dodržiavaní jeho medzinárodných záväzkov v oblasti ľudských práv;

17.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, Európskej komisii, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva a vláde a parlamentu Bangladéša.

(1) Ú. v. EÚ C 234, 28.6.2016, s. 10.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2017)0089.


Veľkoobchodné roamingové trhy ***I
PDF 325kWORD 42k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. apríla 2017 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 531/2012, pokiaľ ide o pravidlá pre veľkoobchodné roamingové trhy (COM(2016)0399 – C8-0219/2016 – 2016/0185(COD))
P8_TA(2017)0128A8-0372/2016

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0399),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0219/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. októbra 2016(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 8. februára 2017, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0372/2016),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatne zmení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 6. apríla 2017 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/..., ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 531/2012, pokiaľ ide o pravidlá pre veľkoobchodné roamingové trhy

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2017/920.)

(1) Ú. v. EÚ C 34, 2.2.2017, s. 162.


Tretie krajiny, ktorých štátni príslušníci podliehajú vízovej povinnosti alebo sú od nej oslobodení: Ukrajina ***I
PDF 325kWORD 42k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. apríla 2017 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Ukrajina) (COM(2016)0236 – C8-0150/2016 – 2016/0125(COD))
P8_TA(2017)0129A8-0274/2016

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0236),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 77 ods. 2 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0150/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 2. marca 2017, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre právne veci (A8-0274/2016),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatne zmení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 6. apríla 2017 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/..., ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Ukrajina)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2017/850.)


Európsky zbor solidarity
PDF 345kWORD 51k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. apríla 2017 o európskom zbore solidarity (2017/2629(RSP))
P8_TA(2017)0130B8-0238/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. decembra 2016 s názvom Európsky zbor solidarity (COM(2016)0942),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. októbra 2016 o Európskej dobrovoľníckej službe a podpore dobrovoľníctva v Európe(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o úlohe medzikultúrneho dialógu, kultúrnej rozmanitosti a vzdelávania pri propagovaní základných hodnôt EÚ(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. apríla 2008 o prínose dobrovoľníckej práce pre hospodársku a sociálnu súdržnosť(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júla 2014 o zamestnanosti mladých ľudí(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2013 o systéme záruk pre mladých ľudí(5),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa(6),

–  so zreteľom na politický program dobrovoľníctva v Európe a návrh Európskej charty o právach a zodpovednostiach dobrovoľníkov(7),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006(8),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES(9),

–  so zreteľom na otázku Komisii o dobrovoľníctve a Európskej dobrovoľníckej službe (O-000107/2016 – B8-1803/2016),

–  so zreteľom na otázku Komisii o európskom zbore solidarity (O-000020/2017 – B8-0210/2017 a O-000022/2017 – B8-0211/2017),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre kultúru a vzdelávanie,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Európska únia stojí na základných myšlienkach, hodnotách a zásadách, na ktorých sa členské štáty dohodli a ku ktorých dodržiavaniu sa zaviazali;

B.  keďže jednou zo základných zásad Európskej únie je zásada solidarity, ktorá spočíva v spoločnom využívaní výhod a odstraňovaní prekážok;

C.  keďže zásada solidarity je hnacou silou rozvoja Európskej dobrovoľníckej služby (EDS), ktorá za 20 rokov dosiahla mimoriadne výsledky, ktoré by sa nemali mariť;

D.  keďže inštitúcie a členské štáty EÚ musia zaujať rázny postoj s cieľom aktívne podporovať občiansku angažovanosť a uznať, že dobrovoľníctvo prispieva k posilňovaniu zmyslu pre solidaritu, sociálnu zodpovednosť a spoločných občianskych hodnôt a skúseností;

E.  keďže vytvorenie európskeho zboru solidarity musí vychádzať zo spoločných hodnôt EÚ, ktoré sú vymedzené v zmluvách a Charte základných práv; keďže cieľom európskeho zboru solidarity by malo byť budovanie zmyslu pre komunitu, solidaritu a sociálnu zodpovednosť v Európe a zároveň poskytovanie zmysluplnej a obohacujúcej skúsenosti s dobrovoľníctvom, prácou, stážou či učňovskou prípravou;

F.  keďže kvalitná dobrovoľnícka činnosť môže viesť k zamestnaniu a vytvoriť nové príležitosti sociálneho začlenenia;

G.  keďže dobrovoľnícke iniciatívy zväčša prebiehajú mimo programov EÚ a je potrebné poskytnúť na ne podporu v rámci priaznivého právneho a finančného prostredia;

H.  keďže Európska dobrovoľnícka služba je existujúci referenčný rámec dobrovoľníckych činností v EÚ, ktorý sa za 20 rokov existencie osvedčil, pokiaľ ide o efektivitu, know-how a výsledky vzdelávania; keďže všetky nové celoeurópske dobrovoľnícke programy by mali vychádzať zo skúseností Európskej dobrovoľníckej služby a iných úspešných dobrovoľníckych programov EÚ, ako je iniciatíva Dobrovoľníci pomoci EÚ, a dopĺňať ich;

I.  keďže európsky zbor solidarity by mohol byť príležitosťou pre mladých ľudí, ktorí sú jeho hlavnou cieľovou skupinou (najmä mladí ľudia z marginalizovaných komunít a z chudobného sociálno-ekonomického prostredia), aby sa stali cenným prínosom pre spoločnosť, zviditeľnili angažovanosť EÚ a oživili širšiu diskusiu o dobrovoľníctve v Európe a jeho prínose pre spoločnosť;

J.  keďže občianska spoločnosť a mládežnícke organizácie plnia dôležitú úlohu, pretože zabezpečujú kvalitné miestne, vnútroštátne a cezhraničné skúsenosti s dobrovoľníctvom; keďže v tejto súvislosti je potrebné poskytovať nepretržitú podporu súčasne so zabezpečením prínosného právneho a finančného prostredia;

K.  keďže od decembra 2016, keď Komisia spustila online platformu európskeho zboru solidarity, sa do tohto programu zapojilo už 20 000 ľudí;

L.  keďže od Komisie sa žiada, aby predložila zrozumiteľný a podrobný právny rámec európskeho zboru solidarity, v ktorom zohľadní tieto odporúčania Európskeho parlamentu;

Európska solidarita

1.  vyjadruje presvedčenie, že je nevyhnutné zaviesť jasnú definíciu solidárnych opatrení na úrovni EÚ; žiada Komisiu, aby vymedzila ciele európskeho zboru solidarity a zabezpečila merateľnosť a účinnosť jeho opatrení a aby pri tom zohľadnila významný pozitívny vplyv solidárnej činnosti na jednotlivých účastníkov, ako aj na komunitu; zdôrazňuje, že vymedzenia pojmov potrebné na to, aby to bolo možné, by sa mali vypracovať v úzkej súčinnosti s členskými štátmi a príslušnými zainteresovanými organizáciami, ktoré sa aktívne zapájajú do dobrovoľníctva, poskytovania služieb občanom a aktivít mladých, v súlade so základnými hodnotami EÚ definovanými v zmluvách a v charte;

2.  poukazuje na potrebu zaručiť všetkým občanom EÚ rovnaký prístup k iniciatíve európskeho zboru solidarity; nabáda na výraznejšiu propagáciu možností účasti na iniciatíve pre osoby s osobitnými potrebami a osoby zo znevýhodneného prostredia;

3.  je pevne presvedčený, že hoci je vzdelávacia zložka (vrátane vzdelávania prostredníctvom neformálnej a informálnej vzdelávacej skúsenosti) a vplyv na jednotlivých dobrovoľníkov, mladých pracovníkov, stážistov či učňov dôležitým prvkom európskeho zboru solidarity, jeho hlavným cieľom by malo byť dosiahnutie pozitívneho vplyvu na príjemcov projektov a akcií a takisto na širšiu komunitu ako jednoznačného prejavu solidarity a sociálnej zodpovednosti;

4.  domnieva sa naviac, že pracovné miesta, ktoré sú k dispozícii prostredníctvom iniciatívy európskeho zboru solidarity, by pomohli rozvíjať zručnosti, ktoré účastníci potrebujú v živote, zmysel pre povinnosť, zodpovednosť a kolektívnosť, ako aj prekonať jazykové, kultúrne a náboženské rozdiely a rozdiely súvisiace s vierovyznaním alebo ekonomickými podmienkami, a tiež mylné predstavy a predsudky; domnieva sa, že iniciatíva európskeho zboru solidarity by tiež prispela k propagácii aktívnych občianskych skúseností a pomohla by účastníkom osvojiť si schopnosť kritickej analýzy reality a spoločenských problémov, s ktorými sa stretávajú; vyzýva Komisiu, aby do vykonávania iniciatívy európskeho zboru solidarity začlenila rodovú rovnosť;

5.  zdôrazňuje, že civilná ochrana a humanitárna pomoc nemôžu závisieť od činnosti mladých ľudí v rámci európskeho zboru solidarity; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili nepretržité investície do oblasti štruktúrovanej civilnej ochrany a humanitárnej pomoci;

Financovanie európskeho zboru solidarity

6.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad zámerom Komisie zaviesť európsky zbor solidarity v úvodnej fáze ako súčasť existujúcich programov a iniciatív, a to najmä vzdelávacích a kultúrnych programov ako Erasmus+ a Európa pre občanov, záruka pre mladých ľudí a program v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie, bez toho, aby dostatočne objasnila, aké finančné a ľudské prostriedky na tento program vyčlení; pripomína, že Európsky parlament ako spoluzákonodarca programov EÚ a rozpočtový orgán nesúhlasí s prerozdelením finančných prostriedkov z prioritných programov a často nemá dostatok prostriedkov na financovanie hlavných činností a nových politických iniciatív;

7.  vyzýva Komisiu, aby do svojho budúceho legislatívneho návrhu o európskom zbore solidarity zahrnula jednoznačný opis rozpočtových opatrení, ktoré umožnia účinné fungovanie európskeho zboru solidarity; zdôrazňuje, že financovanie európskeho zboru solidarity nesmie mať negatívny vplyv na existujúce programy zamerané na mladých ľudí a iniciatívy, ako sú programy Európa pre občanov a Erasmus+, program v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie a iniciatívy, ako sú záruky pre mladých ľudí, a nesmie narušiť fungovanie existujúcich úspešných nástrojov ako Európska dobrovoľnícka služba;

8.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila účinný mechanizmus monitorovania a hodnotenia európskeho zboru solidarity, aby bolo možné zabezpečiť jeho správne vykonávanie, ponuku kvalitných príležitostí a udržateľnosť jeho výsledkov;

Začlenenie európskeho zboru solidarity do širšej stratégie dobrovoľníctva

9.  navrhuje, aby Komisia v záujme úspechu európskeho zboru solidarity začlenila tento program do širšej politickej stratégie zameranej na vytvorenie podnetného prostredia pre dobrovoľníctvo v Európe a aby zároveň zabezpečila, že sa tento program nebude prekrývať s existujúcimi úspešnými iniciatívami, ako je Európska dobrovoľnícka služba, a bude ich skôr posilňovať;

10.  zdôrazňuje, že prevažná väčšina dobrovoľníckych činností sa vykonáva na miestnej úrovni a uspokojuje miestne potreby, preto by sa mal európsky zbor solidarity spočiatku zameriavať na miestne dobrovoľníctvo, a nie na cezhraničné príležitosti, ktoré si vyžadujú medzinárodnú mobilitu, čo môže vylúčiť osoby zo znevýhodneného zázemia;

11.  zdôrazňuje, že európsky zbor solidarity by nemal vytvárať dodatočnú administratívnu záťaž jednotlivcom ani zúčastneným organizáciám a mal by pracovať v čo najužšej súčinnosti s existujúcimi a dobre fungujúcimi dobrovoľníckymi príležitosťami, ktoré v súčasnosti poskytujú organizácie občianskej spoločnosti;

12.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa snažila zabezpečiť rovnováhu medzi vysokým počtom registrácií do európskeho zboru solidarity prostredníctvom online platformy a počtom dostupných dobrovoľníckych miest s cieľom predísť tomu, že mladí ľudia uchádzajúci sa o miesto prostredníctvom európskeho zboru solidarity sa budú cítiť zbytoční;

13.  vyzýva Komisiu, aby začlenila dobrovoľníctvo do rôznych európskych programov a fondov, ako sú štrukturálne fondy, Fond pre azyl, migráciu a integráciu, program LIFE a programy a fondy v oblasti vonkajšej činnosti EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné zriadiť jedno kontaktné miesto, z ktorého sa budú koordinovať politiky a programy EÚ v oblasti dobrovoľníctva;

14.  navrhuje, aby vzdelávacie inštitúcie zahrnuli do svojich učebných osnov odbornú prípravu v oblasti dobrovoľníctva s dôrazom na solidárnu činnosť s cieľom podporiť vykonávanie programu európskeho zboru solidarity;

Jednoznačné odlíšenie dobrovoľníctva od zamestnania a kvalitné príležitosti pre mladých ľudí v rámci profesijnej zložky

15.  vyzýva Komisiu, aby pri zavádzaní európskeho zboru solidarity zabezpečila jednoznačné odlíšenie dobrovoľníckych činností od pracovných miest s cieľom zachovať základné rozdiely medzi dobrovoľníctvom a prácou, pri ktorej sa primárny dôraz kladie na potreby príjemcov alebo na potreby účastníkov v oblasti vzdelávania a rozvoja, a predísť prípadnému nahradeniu kvalitného plateného zamestnania; zdôrazňuje, že na tento účel by dobrovoľnícke príležitosti nemali mať nárok na financovanie z prostriedkov, ktoré sú určené konkrétne na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí, ako napríklad iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí;

16.  vyzdvihuje, že dobrovoľnícka zložka by sa mala opierať o jednoznačné pochopenie zásad kvalitného dobrovoľníctva, ako sú zásady uvedené v Európskej charte práv a zodpovedností dobrovoľníkov; ďalej zdôrazňuje, že všetky dobrovoľnícke činnosti by mali byť vždy zamerané na podporu neziskových solidárnych opatrení, ktoré majú pokryť konkrétne komunitné potreby;

17.  zdôrazňuje, že profesijná zložka by mala byť zameraná na vytváranie kvalitných pracovných miest, stáží a učňovskej prípravy v neziskových solidárnych a sociálnych podnikoch solidárneho hospodárstva;

18.  vyzdvihuje potrebu poskytovať hostiteľským organizáciám a subjektom obidvoch zložiek vhodnú administratívnu a finančnú podporu a zabezpečiť, aby mali potrebné znalosti a zručnosti potrebné na riadnu organizáciu činností účastníkov programu európskeho zboru solidarity;

19.  žiada, aby sa hostiteľské organizácie zaviazali k dodržiavaniu charty kvality, ktorá obsahuje stanovené ciele, zásady a štandardy, ako sa uvádza v Európskej charte kvality stáží a učňovskej prípravy(10); nabáda hostiteľské organizácie, aby vopred opísali zručnosti a spôsobilosti, ktoré by sa mali získať počas praxe; vyzýva na zabezpečenie toho, aby zručnosti a spôsobilosti získané počas praxe boli porovnateľné, uznávané a potvrdené, ako to vyžaduje odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 o  potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, s cieľom prispieť k udržateľnému začleneniu mladých ľudí do pracovného trhu; zdôrazňuje, že jasné normy pomôžu monitorovať vykonávanie európskeho zboru solidarity;

20.  poukazuje na potrebu poskytnúť mladým dobrovoľníkom primeranú finančnú odmenu a mladým pracovníkom primeranú mzdu, ako aj zdravotné poistenie, odborný výcvik a mentorstvo; zdôrazňuje, že treba zabezpečiť monitorovanie pracovnej záťaže a prostredia dobrovoľníkov vzhľadom na špecifické úlohy, ktoré by museli vykonávať na pracovnom mieste ako dobrovoľníci alebo pracovníci európskeho zboru solidarity;

21.  opakovane vyzýva členské štáty, aby prepojili politiky v oblasti zamestnanosti mladých ľudí s kvalitnými a udržateľnými pracovnými zmluvami s cieľom odstraňovať neistotu a podzamestnanosť;

22.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili úplný prístup mladých ľudí zo znevýhodneného prostredia a mladých ľudí s osobitnými potrebami k európskemu zboru solidarity; zdôrazňuje preto, že by sa mal vyčleniť osobitný rozpočet na osobných asistentov či osobitnú pomoc pre takýchto mladých ľudí; domnieva sa, že v tomto ohľade je dobrým príkladom Európska dobrovoľnícka služba;

Koordinácia medzi útvarmi a konzultácia so zainteresovanými stranami

23.  vyzýva Komisiu, aby riadne koordinovala a presadzovala iniciatívu európskeho zboru solidarity vo všetkých svojich útvaroch a pri spolupráci so všetkými ostatnými európskymi a vnútroštátnymi inštitúciami s cieľom zaistiť jej jednotné a dôsledné vykonávanie; navrhuje, aby bolo za koordináciu a presadzovanie európskeho zboru solidarity zodpovedné Generálne riaditeľstvo Komisie pre vzdelávanie, mládež, šport a kultúru;

24.  pripomína Komisii, že je potrebné zaistiť, aby boli pred vypracovaním legislatívneho návrhu vytvorené vhodné podmienky na riadnu konzultáciu s kľúčovými zainteresovanými stranami, ako sú mládežnícke organizácie, európski sociálni partneri, organizácie založené na dobrovoľníctve, odborové zväzy a členské štáty; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť pravidelnú účasť týchto zainteresovaných strán na vykonávaní a v prípade potreby na monitorovaní iniciatívy, aby bolo možné zabezpečiť jej správne vykonávanie, kvalitu poskytovaných príležitostí a udržateľnosť výsledkov;

o
o   o

25.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0425.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0005.
(3) Ú. v. EÚ C 259 E, 29.10.2009, s. 9.
(4) Ú. v. EÚ C 224, 21.6.2016, s. 19.
(5) Ú. v. EÚ C 440, 30.12.2015, s. 67.
(6) Ú. v. EÚ C 398, 22.12.2012, s. 1.
(7) http://ec.europa.eu/citizenship/pdf/volunteering_charter_en.pdf
(8) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 470.
(9) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 50.
(10) http://www.youthforum.org/assets/2014/04/internship_charter_EN.pdf


Primeranosť ochrany poskytovanej štítom na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA
PDF 293kWORD 52k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. apríla 2017 o primeranosti ochrany poskytovanej štítom na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA (2016/3018(RSP))
P8_TA(2017)0131B8-0235/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (Zmluva o EÚ), Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a na články 6, 7, 8, 11, 16, 47 a 52 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov(1) (ďalej len „smernica o ochrane údajov“),

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)(3), a smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV(4),

–  so zreteľom na rozsudok Európskeho súdneho dvora zo 6. októbra 2015 vo veci C-362/14 Maximillian Schrems/komisár pre ochranu údajov(5),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade zo 6. novembra 2015 o prenose osobných údajov z EÚ do Spojených štátov amerických podľa smernice 95/46/ES v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-362/14 (Schrems) (COM(2015)0566),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 10. januára 2017 o výmene a ochrane osobných údajov v globalizovanom svete (COM(2017)0007),

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 21. decembra 2016 vo veci C-203/15 Tele 2 Sverige AB/Post- och telestyrelsen a C-698/15 vo veci Secretary of State for the Home Department/Tom Watson a iní(6),

–  so zreteľom na vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/1250 z 12. júla 2016 podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES o primeranosti ochrany poskytovanej štítom na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA(7),

–  so zreteľom na stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (EDPS) č. 4/2016 k návrhu rozhodnutia o primeranosti štítu na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA(8),

–  so zreteľom na stanovisko pracovnej skupiny pre ochranu údajov zriadenej podľa článku 29 z 13. apríla 2016 o návrhu rozhodnutia o primeranosti štítu na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA(9) a článok 29 vyhlásenia pracovnej skupiny z 26. júla 2016(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 2016 o transatlantických tokoch údajov(11),

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku zo 6. októbra 2015 vo veci C-362/14 Maximillian Schrems/komisár pre ochranu údajov vyhlásil rozhodnutie o bezpečnom prístave za neplatné a objasnil, že primeranú úroveň ochrany v tretej krajine treba chápať ako „v podstate rovnocennú“ s úrovňou ochrany zaručenej v Európskej únii podľa smernice 95/46/ES v spojení s Chartou základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), a v dôsledku toho je potrebné uzavrieť rokovania o novom systéme, aby sa zabezpečila právna istota, pokiaľ ide o to, ako by mali byť osobné údaje prenášané z EÚ do USA;

B.  keďže pri posudzovaní úrovne ochrany poskytovanej treťou krajinou je Komisia povinná posúdiť obsah pravidiel uplatniteľných v danej krajine a vyplývajúcich z jej vnútroštátneho práva alebo medzinárodných záväzkov, ako aj postupy určené na zabezpečenie dodržiavania týchto pravidiel, pretože podľa článku 25 ods. 2 smernice 95/46/ES musí zohľadniť všetky okolnosti týkajúce sa prenosu osobných údajov do tretej krajiny; keďže toto posúdenie sa nesmie týkať iba právnych predpisov a postupov súvisiacich s ochranou osobných údajov na obchodné a súkromné účely, ale musí sa vzťahovať aj na všetky aspekty rámca uplatniteľného na danú krajinu alebo odvetvie, najmä (nie však výlučne) na presadzovanie práva, národnú bezpečnosť a dodržiavanie základných práv;

C.  keďže prenos osobných údajov medzi obchodnými organizáciami EÚ a USA je dôležitým prvkom transatlantických vzťahov; keďže tieto prevody by mali byť vykonávané pri plnom rešpektovaní práva na ochranu osobných údajov a práva na súkromie; keďže jedným zo základných cieľov EÚ je ochrana základných práv, ako sa zakotvuje v charte;

D.  keďže európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vo svojom stanovisku č. 4/2016 vyjadril niekoľko pripomienok v súvislosti s návrhom štítu na ochranu osobných údajov; keďže európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta v tom istom stanovisku úsilie všetkých strán nájsť riešenie pre prenosy osobných údajov z EÚ do USA na komerčné účely na základe systému samocertifikácie;

E.  keďže pracovná skupina zriadená podľa článku 29 vo svojom stanovisku č. 1/2016 k návrhu rozhodnutia o primeranosti štítu na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA uvítala podstatné zlepšenie, ktoré priniesol štít na ochranu osobných údajov v porovnaní s rozhodnutím o bezpečnom prístave, ale takisto vyjadrila veľké obavy, pokiaľ ide o obchodné aspekty, ako aj prístup verejných orgánov k údajom prenášaným v rámci štítu na ochranu osobných údajov;

F.  keďže Komisia 12. júla 2016 po ďalších diskusiách s vládou USA prijala vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2016/1250, v ktorom označila úroveň ochrany osobných údajov prenášaných v rámci štítu na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA z Únie do organizácií v USA za primeranú;

G.  keďže štít na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA dopĺňa niekoľko listov a jednostranných vyhlásení vlády USA, v ktorých sa okrem iného vysvetľujú zásady ochrany osobných údajov, fungovanie dohľadu, presadzovania, nápravy, ochrany a záruk, podľa ktorých môžu bezpečnostné agentúry pristupovať k osobným údajom a spracovávať ich;

H.  keďže pracovná skupina zriadená podľa článku 29 vo svojom vyhlásení z 26. júla 2016 víta zlepšenie, ktoré priniesol mechanizmus štítu na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA v porovnaní s bezpečným prístavom, a pochválila Komisiu a orgány USA za zohľadnenie jej pripomienok; keďže pracovná skupina zriadená podľa článku 29 naznačuje, že má naďalej určité obavy v súvislosti s obchodnými aspektmi, ako aj prístupom verejných orgánov USA k preneseným osobným údajom z EÚ, napríklad v súvislosti neexistenciou konkrétnych pravidiel týkajúcich sa automatizovaných rozhodnutí a neexistenciou všeobecného práva vzniesť námietku, potrebou prísnejších záruk, pokiaľ ide o nezávislosť a právomoci mechanizmu ombudsmana, alebo neexistenciou konkrétnych záruk, že sa nebude vykonávať hromadný a nerozlišujúci zber osobných údajov (hromadný zber);

1.  víta úsilie, ktoré vyvinula Komisia, ako aj vláda USA, aby sa vyriešili pripomienky Súdneho dvora, členských štátov, Európskeho parlamentu, orgánov pre ochranu osobných údajov a zainteresovaných strán, čo Komisii umožnilo prijatie vykonávacieho rozhodnutia, v ktorom sa štít na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA označuje za primeraný;

2.  uznáva, že štít na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA zahŕňa značné zlepšenie v porovnaní s bývalým bezpečným prístavom medzi EÚ a USA a že samocertifikujúce organizácie USA osvedčujúce dodržiavanie štítu na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA budú musieť dodržiavať prísnejšie normy ochrany údajov ako podľa bezpečného prístavu;

3.  všíma si, že 23. marca 2017 sa pripojilo k štítu na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA 1 893 organizácií USA; vyjadruje poľutovanie nad tým, že štít na ochranu osobných údajov je založený na dobrovoľnom osvedčení samotnými spoločnosťami, a preto sa uplatňuje len na organizácie v USA, ktoré sa dobrovoľne zaviazali dodržiavať ho, čo znamená, že mnohé spoločnosti nie sú zahrnuté do tohto systému;

4.  uznáva, že štít na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA uľahčuje prenos údajov od MSP a podnikov v Únii do USA;

5.  všíma si, že v súlade s rozsudkom Súdneho dvora vo veci Schrems právomoci európskych orgánov pre ochranu osobných údajov ostávajú nedotknuté rozhodnutím o primeranosti, a európske orgány ich môžu teda uplatňovať, a to aj vrátane pozastavenia alebo zákazu prenosov údajov do organizácií zaregistrovaných v rámci štítu na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA; v tejto súvislosti víta významnú úlohu, ktorá pripadla orgánom na ochranu údajov členských štátov v rámci štítu na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA v oblasti vyšetrovania a preskúmavania žiadostí týkajúcich sa ochrany práva na súkromie a rodinný život v zmysle charty, ako aj pri pozastavovaní prenosov údajov, a tiež povinnosť riešiť takéto sťažnosti uloženú ministerstvu obchodu USA;

6.  konštatuje, že podľa rámca pre ochranu súkromia medzi EÚ a USA majú dotknuté osoby z EÚ k dispozícii niekoľko spôsobov uplatňovania prostriedkov nápravy v USA: po prvé, sťažnosti možno podať buď priamo spoločnosti, alebo prostredníctvom ministerstva obchodu na základe postúpenia orgánom pre ochranu osobných údajov alebo ich možno podať nezávislému orgánu na riešenie sporov, po druhé, pokiaľ ide o zásah do základných práv na účely národnej bezpečnosti, nápravy sa možno občianskoprávne domáhať na súde USA a podobné sťažnosti možno tiež riešiť prostredníctvom novovytvoreného nezávislého ombudsmana, a napokon, sťažnosti na porušovanie základných práv na účely presadzovania práva a verejného záujmu možno riešiť prostredníctvom návrhov na napadnutie súdnych príkazov; nabáda Komisiu a orgány na ochranu osobných údajov, aby poskytli ďalšie usmernenia, aby všetky tieto právne opravné prostriedky boli prístupnejšie a k dispozícii;

7.  oceňuje jasný záväzok ministerstva obchodu USA podrobne monitorovať dodržiavanie zásad štítu na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA zo strany organizácií USA a zámer podniknúť opatrenia presadzovania práva proti subjektom, ktoré tieto zásady nedodržiavajú;

8.  opakuje svoju výzvu adresovanú Komisii, aby sa snažila objasniť právne vymedzenie „písomných záruk“, ktoré poskytlo USA, a zabezpečiť, aby bol každý záväzok alebo opatrenie pripravované v rámci štítu na ochranu osobných údajov zachované po nástupe novej administratívy USA do funkcie;

9.  domnieva sa, že napriek záväzkom a ubezpečeniam, ktoré poskytla vláda USA v listoch pripojených k dohode o štíte na ochranu osobných údajov, pretrvávajú závažné otázky v súvislosti s určitými obchodnými aspektmi, národnou bezpečnosťou a presadzovaním práva;

10.  osobitne berie na vedomie významný rozdiel medzi ochranou poskytovanou podľa článku 7 smernice 95/46/ES a zásadou „oznámenia a možnosti voľby“ dohody o štíte na ochranu osobných údajov, ako aj značné rozdiely medzi článkom 6 smernice 95/46/ES a zásadou „integrity údajov a obmedzenia účelu“ dohody o štíte na ochranu osobných údajov; zdôrazňuje, že namiesto potreby právneho základu (napríklad súhlasu alebo zmluvy), ktorý sa vzťahuje na všetky operácie spracovania, práva dotknutých osôb podľa zásad štítu na ochranu osobných údajov sa vzťahujú len na dve špecifické operácie spracovania (zverejnenie a zmena účelu) a poskytujú len právo namietať („opt-out“);

11.  zastáva názor, že tieto početné obavy by mohli viesť k tomu, že rozhodnutie o primeranosti ochrany bude v budúcnosti napadnuté pred súdom; zdôrazňuje škodlivé následky, pokiaľ ide o dodržiavanie základných práv a potrebnú právnu istotu pre zainteresované strany;

12.  okrem iného si všíma neexistenciu konkrétnych pravidiel týkajúcich sa automatizovaného prijímania rozhodnutí a všeobecného práva vzniesť námietku a chýbajúce jasné zásady uplatňovania zásad štítu na ochranu osobných údajov na spracovateľov (zástupcov);

13.  konštatuje, že aj keď jednotlivci majú možnosť vzniesť námietky správcovi EÚ voči akémukoľvek prenosu ich osobných údajov do USA a ďalšiemu spracovaniu týchto údajov v USA, keď spoločnosť zapojená do štítu na ochranu údajov vystupuje ako spracovateľ v mene správcu EÚ, štít na ochranu osobných údajov nemá osobitné pravidlá, pokiaľ ide o všeobecné právo namietať voči samocertifikovaným spoločnostiam USA;

14.  konštatuje, že len zlomok organizácií v Spojených štátoch, ktoré pristúpili k štítu na ochranu údajov, si zvolil využiť európsky orgán na ochranu údajov v rámci mechanizmu urovnávania sporov; vyjadruje znepokojenie nad tým, že táto situácia predstavuje nevýhodu pre občanov EÚ pri uplatňovaní ich práv;

15.  konštatuje, že chýbajú jasné zásady v súvislosti s tým, ako uplatňovať zásady štítu na ochranu osobných údajov na spracovateľov (subdodávateľov), pričom si uvedomuje, že všetky zásady sa vzťahujú na spracúvanie osobných údajov samocertifikovanými spoločnosťami USA, „ak nie je stanovené inak“, a že prenos na účely spracovania si vždy vyžaduje zmluvu so správcom EÚ, ktorý určí účel a prostriedky spracúvania vrátane toho, či je spracovateľ oprávnený vykonávať následné prenosy (napr. pri zadávaní zákaziek na spracovanie údajov subdodávateľom);

16.  zdôrazňuje, že pokiaľ ide o národnú bezpečnosť a sledovanie, napriek objasneniam kancelárie riaditeľa národnej spravodajskej služby (ďalej len „ODNI”) uvedeným v listoch pripojených k rámcu štítu na ochranu osobných údajov, je „hromadné sledovanie“ napriek rozdielnej terminológii používanej orgánmi USA stále možné; vyjadruje poľutovanie nad tým, že neexistuje jednotné vymedzenie pojmu hromadné sledovanie a že bola prijatá americká terminológia, a preto požaduje jednotné vymedzenie hromadného sledovania spojené s európskym chápaním pojmu (miernejším), kde hodnotenie údajov nie je závislé od ich výberu; zdôrazňuje, že akékoľvek hromadné sledovanie je v rozpore s chartou;

17.  pripomína, že v prílohe VI (list Roberta S. Litta z ODNI) sa objasňuje, že podľa prezidentskej politickej smernice č. 28 sa v šiestich prípadoch aj naďalej povoľuje hromadný zber osobných údajov a komunikácie osôb, ktoré nie sú občanmi USA; poukazuje na to, že takýto hromadný zber má byť len „maximálne cielený“ a „zmysluplný“, čo nespĺňa prísnejšie kritériá nevyhnutnosti a proporcionality, ako sa vyžaduje podľa charty;

18.  s veľkým znepokojením konštatuje, že Rada pre dohľad nad ochranou súkromia a občianskych slobôd (PCLOB) uvedená v prílohe VI (list od Roberta S., Litta, ODNI) ako nezávislý orgán zriadený zákonom, zodpovedný za analyzovanie a preskúmavanie protiteroristických programov a politík vrátane používania signálového spravodajstva, s cieľom zaistiť, aby s ich použitím náležite chránili súkromie a občianske slobody, stratila 7. januára 2017 kvórum a bude v stave sub-kvóra až do vymenovania nových členov rady americkým prezidentom a potvrdzovania Senátom USA; zdôrazňuje, že v rámci sub-kvóra je PCLOB viac obmedzená vo svojich právomociach a nemôže vykonávať určité činnosti, ktoré si vyžadujú schválenie radou, ako napríklad začatie projektov zameraných na dohľad alebo vydávanie odporúčaní týkajúcich sa dohľadu, čo vážne ohrozuje dodržiavanie pravidiel a záruk v oblasti dohľadu a spochybňuje uistenia dané americkými orgánmi;

19.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že štít na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA nezakázal zber hromadných údajov na účely presadzovania práva;

20.  zdôrazňuje, že v rozsudku z 21. decembra 2016 Súdny dvor Európskej únie objasnil, že charta sa „má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá na účely boja proti trestnej činnosti stanovuje všeobecné a nediferencované uchovávanie všetkých údajov o prenose dát a polohe všetkých účastníkov a registrovaných užívateľov týkajúce sa všetkých prostriedkov elektronickej komunikácie“; poukazuje na to, že hromadné sledovanie v USA preto neumožňuje v podstate rovnocennú úroveň ochrany osobných údajov a komunikácie;

21.  je znepokojený nedávnymi odhaleniami, ktoré sa týkajú sledovania vykonávaného poskytovateľom služieb elektronickej komunikácie USA všetkých e-mailov, ktoré sa dostali do jeho serverov, na žiadosť Národnej bezpečnostnej agentúry (ďalej len „NSA”) a FBI ešte v roku 2015, čo je jeden rok po prijatí prezidentskej politickej smernice č. 28 a obdobie, keď prebiehali rokovania o štíte na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA; trvá na tom, aby Komisia od orgánov USA žiadala úplné objasnenie a odpovede poskytla Rade, Európskemu parlamentu a vnútroštátnym orgánom na ochranu údajov; považuje to za dôvod na silné pochybnosti o záruke poskytnutej ODNI; uvedomuje si, že štít na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA spočíva na prezidentskej smernici (PPD) č. 28 a ktorýkoľvek budúci prezident ho môže zrušiť bez súhlasu Kongresu;

22.  so znepokojením berie na vedomie, že Senát USA 23. marca a Snemovňa reprezentantov 28. marca 2017 hlasovali za zamietnutie pravidla predloženého federálnou komisiou pre komunikácie (Federal Communications Commission) v súvislosti s ochranou súkromia zákazníkov, ktorí využívajú širokopásmové a iné telekomunikačné služby, čím sa v praxi rušia predpisy o ochrane súkromia pri využívaní širokopásmovej komunikácie, na základe ktorých by poskytovatelia internetovej služby boli povinní získať pred predajom alebo poskytnutím údajov o prezeraných webových stránkach a iných súkromných informácií reklamným či iným spoločnostiam explicitný súhlas zákazníka; domnieva sa, že je to opäť ďalšia hrozba pre záruky ochrany súkromia v Spojených štátoch;

23.  vyjadruje hlboké znepokojenie, pokiaľ ide o vydanie „postupov pre poskytnutie alebo šírenie nespracovaných signálových spravodajských informácií Národnou bezpečnostnou agentúrou v rámci oddielu 2.3 vyhlášky č 12333“, ktoré schválil generálny prokurátor 3. januára 2017 a ktoré umožňujú NSA vymieňať si obrovské množstvo osobných údajov získaných bez súdneho príkazu, súdnych nariadení alebo povolenia Kongresu so 16 ďalšími agentúrami vrátane FBI, Protidrogovej agentúry a Ministerstva vnútornej bezpečnosti; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne posúdila zlučiteľnosť týchto nových pravidiel so záväzkami, ktoré orgány USA prijali v rámci štítu na ochranu osobných údajov, ako aj ich vplyv na úroveň ochrany osobných údajov v Spojených štátoch;

24.  pripomína, že hoci fyzické osoby vrátane dotknutých osôb z EÚ majú v prípade, že sa stali predmetom nezákonného (elektronického) sledovania v USA na účely zaistenia národnej bezpečnosti, niekoľko možností nápravy, je zároveň jasné aj to, že tieto možnosti sa nevzťahujú minimálne na niektoré právne základy, ktoré spravodajské orgány USA môžu využiť (napr. vykonávacie nariadenie č. 12333); okrem toho zdôrazňuje, že aj v tých prípadoch, keď v zásade existujú možnosti súdnej nápravy pre osoby, ktoré nie občanmi ani rezidentmi USA, napríklad v prípade sledovania na základe zákona FISA, sú dostupné dôvody žaloby obmedzené, pretože žaloby podané fyzickými osobami (vrátane občanov a rezidentov USA) budú vyhlásené za neprípustné, ak nedokážu preukázať „aktívnu legitimáciu“, čo obmedzuje prístup k všeobecným súdom;

25.  vyzýva Komisiu, aby posúdila vplyv vykonávacieho nariadenia o zlepšení vnútornej bezpečnosti Spojených štátov z 25. januára 2017, a najmä jeho časti 14 o vylúčení zahraničných občanov spod ochrany, ktorú poskytuje zákon o ochrane súkromia, pokiaľ ide o ochranu osobných údajov, čo je v rozpore s písomnými uisteniami, že pre jednotlivcov v prípadoch, keď boli údaje použité orgánmi USA, existujú mechanizmy nápravy; žiada Komisiu, aby predložila podrobnú právnu analýzu následkov vykonávacieho opatrenia na možnosti nápravy a právo na súdnu nápravu pre Európanov v USA;

26.  vyjadruje poľutovanie, že ani v zásadách štítu na ochranu osobných údajov, ani v listoch vlády USA sa neposkytujú vysvetlenia a uistenia, ktorými by sa preukázala existencia práva na účinný súdny prostriedok nápravy pre jednotlivcov v EÚ, ktorých osobné údaje sú prenášané do organizácie USA podľa zásad štítu na ochranu osobných údajov, ďalej sprístupňované verejným orgánom USA a spracúvané týmito orgánmi na účely presadzovania práva a verejného záujmu, teda práva, ktoré zdôraznil Európsky súdny dvor vo svojom rozsudku zo 6. októbra 2015 ako podstatu základných práv v článku 47 charty;

27.  pripomína svoje uznesenie z 26. mája 2016, podľa ktorého mechanizmus ombudsmana vytvorený ministerstvom zahraničných vecí USA nie je dostatočne nezávislý a nemá dostatočne účinné právomoci na vykonávanie svojich úloh a poskytovanie účinnej nápravy jednotlivcom z EÚ; poukazuje na to, že do dnešného dňa nastupujúca administratíva USA nevymenovala nového ombudsmana po skončení funkčného obdobia štátneho tajomníka pre hospodársky rast, energetiku a životné prostredie, ktorý bol vymenovaný do tejto funkcie v júli 2016; domnieva sa, že kým nie je vymenovaný nezávislý ombudsman s dostatočnými právomocami, uistenia USA, pokiaľ ide o poskytovanie účinnej nápravy jednotlivcom z EÚ, nemajú žiadnu váhu; je vo všeobecnosti znepokojený tým, že jednotlivec, ktorého práva boli porušené, môže požiadať iba o to, aby informácie a údaje boli vymazané a/alebo aby bolo zastavené ďalšie nakladanie s nimi, ale nemá právo na odškodnenie;

28.  so znepokojením konštatuje, že vo Federálnej obchodnej komisii (Federal Trade Commision FTC), ktorá zabezpečuje vykonávanie štítu na ochranu osobných údajov, boli k 30. marcu 2017 tri z piatich kresiel neobsadené;

29.  vyjadruje poľutovanie, že v rámci postupu prijatia rozhodnutia o primeranosti sa nestanovuje formálna konzultácia s príslušnými zainteresovanými stranami, ako sú spoločnosti, a najmä organizácie zastupujúce MSP;

30.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia uplatnila postup prijatia vykonávacieho rozhodnutia Komisie praktickým spôsobom, ktorým sa de facto neumožnilo Európskemu parlamentu, aby účinne uplatnil svoju kontrolnú právomoc, pokiaľ ide o návrh vykonávacieho aktu;

31.  vyzýva Komisiu, aby prijala všetky nevyhnutné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby bol štít na ochranu osobných údajov v úplnom súlade s nariadením (EÚ) 2016/679, ktoré sa má uplatňovať od 16. mája 2018, a s chartou;

32.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila najmä to, že osobné údaje, ktoré boli prenesené do USA v rámci štítu na ochranu osobných údajov sa môžu presunúť do inej tretej krajiny iba v prípade, že presun je zlučiteľný s účelmi, na ktoré boli údaje pôvodne zhromaždené, a ak sa v tretej krajine uplatňujú tie isté pravidlá špecifického a cieleného prístupu na účely presadzovania práva;

33.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa osobné údaje, ktoré už nie sú potrebné na účely, na ktoré boli pôvodne zhromaždené, vymazali, a to aj agentúrami na presadzovanie práva;

34.  vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala, či štít na ochranu údajov umožňuje, aby orgány na ochranu údajov v plnej miere uplatňovali všetky svoje právomoci, a ak nie, aby určila ustanovenia, ktoré majú za následok vytvorenie prekážky pre výkon právomocí orgánu na ochranu údajov;

35.  vyzýva Komisiu, aby počas prvého každoročného spoločného preskúmania vykonala dôkladné a podrobné preskúmanie všetkých nedostatkov a slabých stránok uvedených v tomto uznesení a v uznesení z 26. mája 2016 o transatlantických tokoch údajov a tých nedostatkov, ktoré identifikovali pracovná skupina zriadená podľa článku 29, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov a zainteresované strany, a aby preukázala, ako boli vyriešené s cieľom zabezpečiť súlad s chartou a právom Únie, a aby starostlivo ohodnotila, či sú mechanizmy a záruky uvedené v uisteniach a vysvetleniach vlády USA účinné a uskutočniteľné;

36.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby v prípade vykonávania každoročného spoločného preskúmania mali všetci členovia tímu úplný a neobmedzený prístup ku všetkým dokumentom a predpokladom potrebným na vykonanie ich úlohy vrátane prvkov, ktoré umožnia riadne posúdiť nevyhnutnosť a primeranosť zhromažďovania a prístupu k údajom preneseným orgánmi verejnej moci na presadzovanie práva alebo na účely národnej bezpečnosti;

37.  zdôrazňuje, že pre každého člena v spoločnom tíme pre preskúmanie má byť zabezpečená jeho nezávislosť pri plnení úloh a má byť oprávnený vyjadriť vlastné nesúhlasné stanoviská v záverečnej správe spoločného preskúmania, ktoré budú verejné a pripojené k spoločnej správe;

38.  vyzýva orgány Únie pre ochranu osobných údajov, aby monitorovali fungovanie štítu na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA a vykonávali svoje právomoci vrátane pozastavenia alebo trvalého zákazu prenosov osobných údajov do organizácií v štíte na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA, ak sa domnievajú, že nie sú zabezpečené základné právo na súkromie a ochrana osobných údajov dotknutých osôb v Únii;

39.  zdôrazňuje, že Európsky parlament by mal mať úplný prístup k akýmkoľvek relevantným dokumentom súvisiacim s každoročným spoločným preskúmaním;

40.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, vládam a národným parlamentom členských štátov a vláde a Kongresu USA.

(1) Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.
(2) Ú. v. ES L 350, 30.12.2008, s. 60.
(3) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89.
(5) ECLI:EÚ:C:2015:650.
(6) ECLI:EÚ:C:2016:970.
(7) Ú. v. EÚ L 207, 1.8.2016, s. 1.
(8) Ú. v. EÚ C 257, 15.7.2016, s. 8.
(9) http://ec.europa.eu/justice/data-protection/article-29/documentation/opinion-recommendation/files/2016/wp238_en.pdf
(10) http://ec.europa.eu/justice/data-protection/article-29/press-material/press-release/art29_press_material/2016/20160726_wp29_wp_statement_eu_us_privacy_shield_en.pdf
(11) Prijaté texty, P8_TA(2016)0233.

Právne oznámenie