Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 27. apríla 2017 - BruselFinálna verzia
Žiadosť o zbavenie imunity Antónia Marinha e Pinta
 Ochranná známka Európskej únie ***I
 Minamatský dohovor o ortuti ***
 Hybridné nesúlady s tretími krajinami *
 Dohoda o operatívnej a strategickej spolupráci medzi Dánskom a Europolom *
 Návrh na vymenovanie člena Dvora audítorov
 Výročná správa o kontrole finančnej činnosti EIB za rok 2015
 Program na podporu štrukturálnych reforiem na roky 2017 – 2020 ***I
 Európsky rok kultúrneho dedičstva ***I
 Program Únie určený na podporu osobitných činností v oblasti finančného výkazníctva a auditu ***I
 Program Únie na zvyšovanie zapojenia spotrebiteľov do tvorby politiky v oblasti finančných služieb***I
 Absolutórium za rok 2015: všeobecný rozpočet EÚ – Európska komisia a výkonné agentúry
 Absolutórium za rok 2015: Osobitné správy Dvora audítorov v súvislosti s udelením absolutória Komisii za rok 2015
 Absolutórium za rok 2015: všeobecný rozpočet EÚ – 8., 9., 10. a 11. ERF
 Absolutórium za rok 2015: všeobecný rozpočet EÚ – Európsky parlament
 Absolutórium za rok 2015: všeobecný rozpočet EÚ – Európska rada a Rada
 Absolutórium za rok 2015: všeobecný rozpočet EÚ – Súdny dvor
 Absolutórium za rok 2015: všeobecný rozpočet EÚ – Dvor audítorov
 Absolutórium za rok 2015: všeobecný rozpočet EÚ – Európsky hospodársky a sociálny výbor
 Absolutórium za rok 2015: všeobecný rozpočet EÚ – Výbor regiónov
 Absolutórium za rok 2015: všeobecný rozpočet EÚ – Európska služba pre vonkajšiu činnosť
 Absolutórium za rok 2015: všeobecný rozpočet EÚ – európsky ombudsman
 Absolutórium za rok 2015: všeobecný rozpočet EÚ – európsky dozorný úradník pre ochranu údajov
 Absolutórium za rok 2015: výkonnosť, finančné hospodárenie a kontrola agentúr EÚ
 Absolutórium za rok 2015: Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER)
 Absolutórium za rok 2015: Úrad Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC)
 Absolutórium za rok 2015: Prekladateľské stredisko pre orgány Európskej únie (CdT)
 Absolutórium za rok 2015: Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop)
 Absolutórium za rok 2015: Európska policajná akadémia (CEPOL)
 Absolutórium za rok 2015: Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA)
 Absolutórium za rok 2015: Európsky podporný úrad pre azyl (EASO)
 Absolutórium za rok 2015: Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA)
 Absolutórium za rok 2015: Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC)
 Absolutórium za rok 2015: Európska chemická agentúra (ECHA)
 Absolutórium za rok 2015: Európska environmentálna agentúra (EEA)
 Absolutórium za rok 2015: Európska agentúra pre kontrolu rybárstva (EFCA)
 Absolutórium za rok 2015: Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA)
 Absolutórium za rok 2015: Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE)
 Absolutórium za rok 2015: Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA)
 Absolutórium za rok 2015: Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT)
 Absolutórium za rok 2015: Európska agentúra pre lieky (EMA)
 Absolutórium za rok 2015: Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA)
 Absolutórium za rok 2015: Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA)
 Absolutórium za rok 2015: Agentúra Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA)
 Absolutórium za rok 2015: Európska železničná agentúra (ERA)
 Absolutórium za rok 2015: Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA)
 Absolutórium za rok 2015: Európska nadácia pre odborné vzdelávanie (ETF)
 Absolutórium za rok 2015: Európska agentúra na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA)
 Absolutórium za rok 2015: Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA)
 Absolutórium za rok 2015: Zásobovacia agentúra Euratomu (ESA)
 Absolutórium za rok 2015: Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound)
 Absolutórium za rok 2015: Jednotka Európskej únie pre justičnú spoluprácu (Eurojust)
 Absolutórium za rok 2015: Európsky policajný úrad (Europol)
 Absolutórium za rok 2015: Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA)
 Absolutórium za rok 2015: Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Frontex)
 Absolutórium za rok 2015: Agentúra pre európsky GNSS (GSA)
 Absolutórium za rok 2015: Spoločný podnik pre priemyselné odvetvia využívajúce biologické materiály (BBI)
 Absolutórium za rok 2015: Spoločný podnik Čisté nebo 2
 Absolutórium za rok 2015: Spoločný podnik ECSEL
 Absolutórium za rok 2015: Spoločný podnik pre palivové články a vodík 2 (FCH)
 Absolutórium za rok 2015: Spoločný podnik pre iniciatívu pre inovačné lieky 2 (IIL)
 Absolutórium za rok 2015: spoločný podnik ITER
 Absolutórium za rok 2015: spoločný podnik SESAR
 Riadenie rybárskych flotíl v najvzdialenejších regiónoch
 Hlavná iniciatíva EÚ v oblasti odevného priemyslu
 Súčasný stav koncentrácie poľnohospodárskej pôdy v EÚ: ako uľahčiť prístup poľnohospodárov k pôde
 Výročná správa o finančných aktivitách Európskej investičnej banky
 Vykonávanie smernice o banskom odpade
 Situácia vo Venezuele

Žiadosť o zbavenie imunity Antónia Marinha e Pinta
PDF 340kWORD 45k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 o žiadosti o zbavenie imunity Antónia Marinha e Pinta (2016/2294(IMM))
P8_TA(2017)0132A8-0163/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť o zbavenie imunity Antónia Marinha e Pinta, ktorú 23. septembra 2016 predložil Miguel Pereira da Rosa, sudca okresného súdu v západnom Lisabone (Oeiras) (ref. č. 4759/15.2TDLSB), v rámci trestného konania proti nemu, a ktorá bola oznámená na plenárnej schôdzi 24. októbra 2016,

–  so zreteľom na list zástupkyne generálneho prokurátora z 12. decembra 2016, ktorý obsahuje zápis vyjadrenia Antónia Marinha e Pinta,

–  po vypočutí Antónia Marinha e Pinta 22. marca 2017 v súlade s článkom 9 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010 a 6. septembra 2011 a 17. januára 2013(1),

–  so zreteľom na článok 11 ods. 1, 2, 3 a 5 zákona 7/93 z 1. marca 1993 o štatúte portugalských poslancov a na obežník kancelárie generálneho prokurátora č. 3/2011 z 10. októbra 2011,

–  so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0163/2017),

A.  keďže sudca okresného súdu v západnom Lisabone (Oeiras) požiadal, aby bol poslanec Európskeho parlamentu António Marinho e Pinto zbavený parlamentnej imunity v rámci žaloby týkajúcej sa údajného trestného činu;

B.  keďže zbavenie imunity Antónia Marinha e Pinta sa týka údajného trestného činu ohovárania, ako sa stanovuje v článku 180 ods. 1 a v článku 183 ods. 2 portugalského trestného zákonníka, ktorý sa trestá trestom odňatia slobody do maximálne dvoch rokov, a trestného činu poškodenia organizácie, služby alebo inej právnickej osoby, ako sa ustanovuje v článku 187 ods. 1 a ods. 2 písm. a) portugalského trestného zákonníka, ktorý sa trestá trestom odňatia slobody až na dva roky;

C.  keďže charitatívne združenie Santa Casa de Misericórdia de Lisboa podala sťažnosť na Antónia Marinha e Pinta;

D.  keďže sťažnosť sa týkala vyhlásení Antónia Marinha e Pinta 30. mája 2015 počas rozhovoru v relácii „A propósito“ portugalského kanála SIC Notícias, ktorú moderoval António Manuel Teixeira a vysielala sa o 21 hod., počas ktorej uviedol: „Pokiaľ ide o sociálne zabezpečenie, poviem vám, že treba vyčleniť rozmer solidarity, ktorá patrí do právomoci štátu; nemalo by sa vyplácať na úkor dôchodkov pracujúcich, rozumiete? Treba použiť všeobecný rozpočet štátu. Sociálna solidarita sa musí vykonávať prostredníctvom daní, touto obrovskou inštitúciou, ako je Misericórdia de Lisbonne, ktorá spravuje milióny a milióny, s ktorými sa plytvá veľmi často v prospech osobného zisku, v mene osobných záujmov [...] Myslím, že pán Manuel Rebelo de Sousa by bol lepší ako pán Pedro Santana Lopes, a to vzhľadom na skúsenosti pána Santanu Lopesa vo vláde, a okrem toho by bolo zaujímavé vidieť, ako riaditeľ pracuje, s akými zdrojmi a akými prostriedkami riaditeľ Santa Casa da Misericórdia de Lisboa pracuje na svojej kandidatúre“;

E.  keďže podľa článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie poslanci Európskeho parlamentu nesmú byť vyšetrovaní, zadržaní alebo stíhaní pre názory alebo hlasovanie počas výkonu svojej funkcie;

F.  keďže Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že na to, aby sa na názor poslanca Európskeho parlamentu vzťahovala imunita, musí ho poslanec vysloviť pri výkone svojich úloh, čo teda predpokladá požiadavku spojitosti medzi vyjadreným názorom a poslaneckými úlohami; keďže táto spojitosť musí byť priama a jednoznačná(2);

G.  keďže v súlade s článkom 9 tohto protokolu poslanci na území ich vlastného štátu požívajú imunitu priznanú členom parlamentu ich krajiny;

H.  keďže podľa článku 11 ods. 1, 2, 3 a 5 zákona 7/93 z 1. marca 1993 o štatúte portugalských poslancov a podľa obežníka generálneho prokurátora č. 3/2011 z 10. októbra 2011 António de Sousa Marinho e Pinto nesmie byť vypočúvaný ani obvinený bez predchádzajúceho súhlasu Európskeho parlamentu;

I.  keďže údajné činy nemajú priamu alebo zjavnú súvislosť s výkonom funkcie poslanca Európskeho parlamentu Antónia Marinha e Pinta a vzťahujú sa na činnosti, ktoré majú čisto vnútroštátny charakter, pretože sa týkajú vyhlásení vo vysielaní v Portugalsku na tému, ktorá je špecificky portugalská a týka sa správy združenia podľa vnútroštátneho práva;

J.  keďže teda údajné činy sa netýkajú názorov vyjadrených alebo hlasov odovzdaných pri výkone funkcie poslanca Európskeho parlamentu v zmysle článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie;

K.  keďže obvinenie sa zjavne nesúvisí s funkciou Antónia Marinha e Pinta ako poslanca Európskeho parlamentu;

L.  keďže neexistuje dôvod domnievať sa, že ide o prípad fumus persecutionis, t. j. dostatočne závažné a konkrétne podozrenie, že táto vec bola predložená so zámerom politicky uškodiť poslancovi;

1.  rozhodol zbaviť Antónia Marinha e Pinta imunity;

2.  poveruje svojho predsedu, aby ihneď postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru sudcovi okresného súdu v západnom Lisabone (Oeiras) a Antóniovi Marinhovi e Pintovi.

(1) Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 1964, Wagner/Fohrmann a Krier, C-101/63, ECLI:EÚ:C:1964:28; rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Wybot/Faure a iní, C-149/85, ECLI:EÚ:C:1986:310; rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440; rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. Septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EÚ:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23.)
(2) Spojené veci T-346/11 et T-347/11, Gollnisch/Parlement, uvedený rozsudok.


Ochranná známka Európskej únie ***I
PDF 325kWORD 49k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ochrannej známke Európskej únie (kodifikované znenie) (COM(2016)0702 – C8-0439/2016 – 2016/0345(COD))
P8_TA(2017)0133A8-0054/2017

(Riadny legislatívny postup – kodifikácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0702),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 118 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0439/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 20. decembra 1994 o zrýchlenej pracovnej metóde pre úradnú kodifikáciu právnych textov(1),

–  so zreteľom na články 103 a 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0054/2017),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie je predmetom uvedeného návrhu iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných textov bez zmeny ich podstaty;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 27. apríla 2017 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/... o ochrannej známke Európskej únie (kodifikované znenie)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2017/1001.)

(1) Ú. v. ES C 102, 4.4.1996, s. 2.


Minamatský dohovor o ortuti ***
PDF 240kWORD 41k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzatvorení Minamatského dohovoru o ortuti v mene Európskej únie (05925/2017 – C8-0102/2017 – 2016/0021(NLE))
P8_TA(2017)0134A8-0067/2017

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (05925/2017),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 192 ods. 1 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0102/2017),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0067/2017),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením Minamatského dohovoru o ortuti;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a Organizácii Spojených národov.


Hybridné nesúlady s tretími krajinami *
PDF 537kWORD 59k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 o návrhu smernice Rady, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami (COM(2016)0687 – C8-0464/2016 – 2016/0339(CNS))
P8_TA(2017)0135A8-0134/2017

(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2016)0687),

–  so zreteľom na článok 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0464/2016),

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality holandskou Prvou komorou a holandskou Druhou komorou a švédskym Parlamentom, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na iné príspevky k návrhu legislatívneho aktu, ktoré predložili český Senát, nemecká Spolková rada, španielsky Parlament a portugalské Republikové zhromaždenie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2015 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2015 s odporúčaniami Komisii o začlenení transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2016 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku(3),

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie z 30. augusta 2016 o štátnej pomoci SA.38373 (2014/C) (ex 2014/NN) (ex 2014/CP), ktoré vykonalo Írsko voči spoločnosti Apple, a na otvorené vyšetrovania Komisie v súvislosti s údajnou štátnou pomocou Luxemburska spoločnostiam McDonald’s a Amazon,

–  so zreteľom na prebiehajúcu prácu Vyšetrovacieho výboru na preskúmanie prípadov porušenia práva Únie a nesprávneho úradného postupu pri jeho uplatňovaní v súvislosti s praním špinavých peňazí, vyhýbaním sa daňovým povinnostiam a daňovými únikmi,

–  so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0134/2017),

1.  schvaľuje zmenený návrh Komisie;

2.  vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

3.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh smernice
Odôvodnenie 4
(4)  V smernici (EÚ) 2016/1164 sa stanovuje rámec riešenia hybridných nesúladných dohôd.
(4)  V smernici (EÚ) 2016/1164 sa stanovuje prvotný rámec riešenia hybridných nesúladných dohôd, ktorým sa hybridné nesúlady neriešia komplexne a systematicky a ktorého rozsah pôsobnosti sa obmedzuje na Úniu.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh smernice
Odôvodnenie 4 a (nové)
(4a)   Podkladom pre iniciatívu BEPS je tiež vyhlásenie, ktoré prijali lídri krajín G20 na svojom zasadnutí v Petrohrade v dňoch 5. – 6. septembra 2013, v ktorom vyjadrili záujem zabezpečiť, aby sa zisky zdaňovali tam, kde sa vykonávajú hospodárske činnosti, z ktorých tieto zisky vyplývajú, a tam, kde sa vytvára hodnota. V praxi by si to vyžadovalo, aby sa zaviedlo jednotné zdaňovanie so vzorcom pre rozdelenie príjmov z daní v štátoch. Uvedený cieľ sa nepodarilo dosiahnuť.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh smernice
Odôvodnenie 5
(5)  Je nevyhnutné stanoviť pravidlá, ktorými by sa komplexne neutralizovali hybridné nesúlady. Keďže smernica (EÚ) 2016/1164 sa vzťahuje iba na hybridné nesúladné dohody, ku ktorým dochádza pri interakcii medzi systémami zdaňovania príjmov právnických osôb členských štátov, Rada ECOFIN vydala 20. júna 2016 vyhlásenie, v ktorom požaduje, aby Komisia do októbra 2016 predložila návrh o hybridných nesúladných dohodách, na ktorých sa zúčastňujú tretie krajiny, aby sa zabezpečili pravidlá konzistentné s pravidlami odporúčanými v správe OECD v oblasti BEPS týkajúcou sa akcie 2, ktoré zároveň nebudú menej účinné ako tieto odporúčané pravidlá, a to s cieľom dosiahnuť dohodu do konca roka 2016.
(5)  Je mimoriadne dôležité stanoviť pravidlá, ktorými by sa komplexne neutralizovali hybridné nesúlady a nesúlady týkajúce sa pobočiek. Keďže smernica (EÚ) 2016/1164 sa vzťahuje iba na hybridné nesúladné dohody, ku ktorým dochádza pri interakcii medzi systémami zdaňovania príjmov právnických osôb členských štátov, Rada ECOFIN vydala 20. júna 2016 vyhlásenie, v ktorom požaduje, aby Komisia do októbra 2016 predložila návrh o hybridných nesúladných dohodách, na ktorých sa zúčastňujú tretie krajiny, aby sa zabezpečili pravidlá konzistentné s pravidlami odporúčanými v správe OECD v oblasti BEPS týkajúcou sa akcie 2, ktoré zároveň nebudú menej účinné ako tieto odporúčané pravidlá, a to s cieľom dosiahnuť dohodu do konca roka 2016.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh smernice
Odôvodnenie 5 a (nové)
(5a)   O účinkoch hybridných nesúladných dohôd by sa malo uvažovať aj z hľadiska rozvojových krajín a Únia a jej členské štáty by sa mali zamerať na podporu rozvojových krajín pri riešení takýchto účinkov.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh smernice
Odôvodnenie 6
(6)  Keďže[, okrem iného, v odôvodnení 13 smernice (EÚ) 2016/1164 sa uvádza, že] je mimoriadne dôležité, aby sa vykonala ďalšia práca v súvislosti s hybridnými nesúladmi, ako sú napríklad tie, ktoré zahŕňajú stále prevádzkarne, je nevyhnutné, aby sa nesúlady týkajúce sa hybridnej stálej prevádzkarne riešili aj v uvedenej smernici.
(6)  Keďže aj v odôvodnení 13 smernice (EÚ) 2016/1164 sa uvádza, že je mimoriadne dôležité, aby sa vykonala ďalšia práca v súvislosti s inými hybridnými nesúladmi, ako sú napríklad tie, ktoré zahŕňajú stále prevádzkarne, vrátane nezohľadnených stálych prevádzkarní, je nevyhnutné, aby sa nesúlady týkajúce sa hybridných stálych prevádzkarní riešili aj v smernici (EÚ) 2016/1164. Pri riešení takýchto nesúladov by sa malo prihliadať na odporúčané pravidlá obsiahnuté v návrhu verejného diskusného dokumentu OECD z 22. augusta 2016 o opatrení 2 akčného plánu BEPS k štruktúram nesúladu týkajúcim sa pobočiek.
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh smernice
Odôvodnenie 7
(7)  V snahe stanoviť komplexný rámec, ktorý by bol v súlade so správou OECD v oblasti BEPS o hybridných nesúladných dohodách, je bytostne dôležité, aby smernica (EÚ) 2016/1164 zahŕňala aj pravidlá o hybridných transferoch, importovaných nesúladoch a nesúladoch týkajúcich sa dvojitej rezidencie, aby sa predišlo situácii, keď by daňovníci využívali pretrvávajúce právne medzery.
(7)  S cieľom stanoviť rámec, ktorý by bol v súlade so správou OECD o BEPS týkajúcou sa hybridných nesúladných dohôd a bol by aspoň taký účinný, ako táto správa, má zásadný význam, aby smernica (EÚ) 2016/1164 zahŕňala aj pravidlá o hybridných prevodoch a importovaných nesúladoch a riešenie celej škály výsledných dvojitých odpočtov, aby sa daňovníkom zabránilo vo využívaní pretrvávajúcich právnych medzier. Uvedené pravidlá by sa mali v maximálnom možnom rozsahu štandardizovať a koordinovať medzi členskými štátmi. Členské štáty by mali zvážiť zavedenie sankcií proti daňovníkom využívajúcim hybridné nesúlady.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh smernice
Odôvodnenie 7 a (nové)
(7a)   Musia sa stanoviť pravidlá s cieľom zastaviť používanie rôznych daňových účtovných období v jednotlivých jurisdikciách, čo vedie k nesúladom v daňových výsledkoch. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby daňoví poplatníci deklarovali platby vo všetkých zúčastnených jurisdikciách v primeranej lehote. Vnútroštátne orgány by ďalej mali preskúmať všetky dôvody hybridných nesúladov a mali by odstrániť akékoľvek medzery a zabrániť agresívnemu daňovému plánovaniu, a nezameriavať sa iba na vyberanie daňových príjmov.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh smernice
Odôvodnenie 8
(8)  Keďže smernica (EÚ) 2016/1164 zahŕňa pravidlá o hybridných nesúladoch medzi členskými štátmi, je vhodné zahrnúť do uvedenej smernice aj pravidlá o hybridných nesúladoch s tretími krajinami. Následne by sa uvedené pravidlá mali uplatňovať aj na všetkých daňovníkov, ktorí v nejakom členskom štáte podliehajú dani z príjmu právnických osôb, vrátane stálych prevádzkarní subjektov, ktoré sa považujú za rezidentov v tretích krajinách. Treba zachytiť všetky hybridné nesúladné dohody, v rámci ktorých je aspoň jedna z dotknutých strán platcom dane z príjmu právnických osôb v niektorom členskom štáte.
(8)  Keďže smernica (EÚ) 2016/1164 zahŕňa pravidlá o hybridných nesúladoch medzi členskými štátmi, je vhodné zahrnúť do uvedenej smernice aj pravidlá o hybridných nesúladoch s tretími krajinami. Následne by sa uvedené pravidlá mali uplatňovať aj na všetkých daňovníkov, ktorí v nejakom členskom štáte podliehajú dani z príjmu právnických osôb, vrátane stálych prevádzkarní subjektov, ktoré sa považujú za rezidentov v tretích krajinách. Je potrebné zachytiť všetky hybridné nesúlady alebo s nimi súvisiace dohody, v rámci ktorých je aspoň jedna z dotknutých strán platcom dane z príjmu právnických osôb v niektorom členskom štáte.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh smernice
Odôvodnenie 9
(9)  Pravidlá o hybridných nesúladoch by mali riešiť situácie nesúladu, ktoré sú výsledkom konfliktných daňových predpisov dvoch (alebo viacerých) jurisdikcií. Uvedené pravidlá by však nemali mať vplyv na všeobecné prvky daňového systému danej jurisdikcie.
(9)  Je dôležité, aby sa pravidlá týkajúce sa hybridných nesúladov automaticky uplatňovali vždy, keď platba, ktorá bola odpočítaná na strane platiteľa, prichádza cez hranice, a to bez toho, aby sa musel preukázať motív vyhýbania sa daňovým povinnostiam, a riešili sa situácie nesúladu, ktoré vyplývajú z dvojitých odpočtov, konfliktov v právnom vymedzení finančných nástrojov, platieb a subjektov alebo konfliktov pri alokácii platieb. Keďže hybridné nesúlady by mohli viesť k dvojitému odpočtu alebo k odpočtu bez zahrnutia, je nevyhnutné stanoviť pravidlá, na základe ktorých by dotknutý členský štát buď zamietol odpočet platby, nákladov alebo strát, alebo by od daňovníka vyžadoval, aby príslušnú platbu zahrnul do svojho zdaniteľného príjmu.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh smernice
Odôvodnenie 9 a (nové)
(9a)   Nesúlady týkajúce sa stálych prevádzkarní vznikajú, keď rozdiely v pravidlách v jurisdikcii stálej prevádzkarne a pravidlách v jurisdikcii stáleho pobytu, ktorými sa riadi alokácia príjmov a výdavkov medzi rôznymi časťami toto istého subjektu, spôsobujú nesúlad v daňových výsledkoch, a to aj v prípadoch, keď nesúlad vzniká v dôsledku skutočnosti, že stála prevádzkareň sa neberie do úvahy v dôsledku uplatňovania právnych predpisov v jurisdikcii pobočky. Uvedené výsledky nesúladu by mohli viesť k nezdaneniu bez zahrnutia, dvojitému odpočtu alebo k odpočtu bez zahrnutia, a preto by sa mali odstrániť. V prípade nezohľadnených stálych prevádzkarní by členský štát, v ktorom je daňovník rezidentom, mal od daňovníka vyžadovať, aby medzi svoje zdaniteľné príjmy zahrnul príjem, ktorý by sa inak pripísal stálej prevádzkarni.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh smernice
Odôvodnenie 10
(10)   S cieľom zabezpečiť proporcionalitu je nevyhnutné riešiť len tie prípady, v ktorých existuje významné riziko vyhýbania sa daňovej povinnosti prostredníctvom využívania hybridných nesúladov. Preto treba zahrnúť do rozsahu pôsobnosti hybridné nesúladné dohody medzi daňovníkom a jeho prepojenými podnikmi a hybridné nesúlady vyplývajúce zo štruktúrovaných dohôd zahŕňajúcich daňovníka.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh smernice
Odôvodnenie 11
(11)   V snahe stanoviť dostatočne komplexné vymedzenie „prepojeného podniku“ na účely pravidiel o hybridných nesúladoch by vymedzenie uvedeného pojmu malo zahŕňať aj subjekt, ktorý je súčasťou tej istej konsolidovanej skupiny na účtovné účely, podnik, v ktorom daňovník má významný vplyv na riadenie a naopak, podnik, ktorý má významný vplyv na riadenie daňovníka.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh smernice
Odôvodnenie 12
(12)   Nesúlady, ktoré sa týkajú osobitne hybridnej povahy subjektov, by sa mali riešiť len vtedy, keď jeden z prepojených podnikov má minimálne účinnú kontrolu nad ostatnými prepojenými podnikmi. V uvedených prípadoch by sa následne malo vyžadovať, aby prepojený podnik bol v držbe daňovníka alebo inej prepojeného podniku, resp. aby bol ich držiteľom prostredníctvom účasti formou hlasovacích práv, vlastníctva kapitálu alebo nároku na získanie 50 percent alebo viac zisku.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh smernice
Odôvodnenie 15
(15)  Keďže nesúlady týkajúce sa hybridných subjektov zahŕňajúce tretie krajiny môžu viesť k dvojitému odpočtu alebo k odpočtu bez zahrnutia, je nevyhnutné stanoviť pravidlá, na základe ktorých by dotknutý členský štát podľa prípadu buď zamietol odpočet platby, nákladov alebo strát, alebo by od daňovníka vyžadoval, aby dotknutú platbu zahrnul do svojho základu dane.
(15)  Keďže nesúlady týkajúce sa hybridných subjektov zahŕňajúce tretie krajiny v mnohých prípadoch vedú k dvojitému odpočtu alebo k odpočtu bez zahrnutia, je nevyhnutné stanoviť pravidlá, na základe ktorých by dotknutý členský štát podľa prípadu buď zamietol odpočet platby, nákladov alebo strát, alebo by od daňovníka vyžadoval, aby dotknutú platbu zahrnul do svojho základu dane.
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh smernice
Odôvodnenie 17
(17)  Hybridné transfery môžu spôsobiť rozdielne daňové zaobchádzanie, ak sa v dôsledku transferu finančného nástroja v rámci štruktúrovanej dohody s podkladovou návratnosťou z uvedeného nástoja zaobchádza ako s návratnosťou odvodenou súčasne viac než jednou zo strán dohody. Podkladová návratnosť je príjmom súvisiacim s prevedeným nástrojom a odvodeným z neho. Tento rozdiel v daňovom zaobchádzaní môže viesť k odpočtu bez zahrnutia alebo k zápočtu dane v dvoch rôznych jurisdikciách pre tú istú daň vyberanú pri zdroji. Takéto nesúlady by sa preto mali odstrániť. V prípade odpočtu bez zahrnutia by sa mali uplatňovať rovnaké pravidlá ako pri neutralizácii hybridného finančného nástroja alebo nesúladu týkajúceho sa hybridných subjektov, ktorý vedie k odpočtu bez zahrnutia. V prípade dvojitého zápočtu dane by mal dotknutý členský štát obmedziť výhodu daňovej úľavy proporcionálne k čistému zdaniteľnému príjmu, pokiaľ ide o podkladovú návratnosť.
(17)  Hybridné transfery môžu spôsobiť rozdielne daňové zaobchádzanie, ak sa v dôsledku transferu finančného nástroja s podkladovou návratnosťou z uvedeného nástroja zaobchádza ako s návratnosťou odvodenou súčasne viac než jednou zo strán dohody. Podkladová návratnosť je príjmom súvisiacim s prevedeným nástrojom a odvodeným z neho. Tento rozdiel v daňovom zaobchádzaní môže viesť k odpočtu bez zahrnutia alebo k zápočtu dane v dvoch rôznych jurisdikciách pre tú istú daň vyberanú pri zdroji. Takéto nesúlady by sa preto mali odstrániť. V prípade odpočtu bez zahrnutia by sa mali uplatňovať rovnaké pravidlá ako pri neutralizácii hybridného finančného nástroja alebo nesúladu týkajúceho sa hybridných subjektov, ktorý vedie k odpočtu bez zahrnutia. V prípade dvojitého zápočtu dane by mal dotknutý členský štát obmedziť výhodu daňovej úľavy proporcionálne k čistému zdaniteľnému príjmu, pokiaľ ide o podkladovú návratnosť.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh smernice
Odôvodnenie 19
(19)  Importované nesúlady presúvajú účinok hybridného nesúladu medzi stranami v tretích krajinách do jurisdikcie členského štátu prostredníctvom využitia nehybridného nástroja, čím narúšajú účinnosť pravidiel na neutralizáciu hybridných nesúladov. Odpočítateľnú platbu v členskom štáte možno použiť na financovanie výdavku v rámci štruktúrovanej dohody, ktorá zahŕňa hybridný nesúlad medzi tretími krajinami. V snahe bojovať s takýmito importovanými nesúladmi treba zahrnúť pravidlá, ktoré zakazujú odpočítať platbu, ak je zodpovedajúci príjem z tejto platby priamo alebo nepriamo zahrnutý oproti odpočtu, ktorý vyplýva z hybridnej nesúladnej dohody, čo vedie k dvojitému odpočtu alebo k odpočtu bez zahrnutia medzi tretími krajinami.
(19)  Importované nesúlady presúvajú účinok hybridného nesúladu medzi stranami v tretích krajinách do jurisdikcie členského štátu prostredníctvom využitia nehybridného nástroja, čím narúšajú účinnosť pravidiel na neutralizáciu hybridných nesúladov. Odpočítateľnú platbu v členskom štáte možno použiť na financovanie výdavku v rámci štruktúrovanej dohody, ktorá zahŕňa hybridný nesúlad medzi tretími krajinami. V snahe bojovať s takýmito importovanými nesúladmi treba zahrnúť pravidlá, ktoré zakazujú odpočítať platbu, ak je zodpovedajúci príjem z tejto platby priamo alebo nepriamo zahrnutý oproti odpočtu, ktorý vyplýva z hybridného nesúladu alebo zo s ním súvisiacej dohody, čo vedie k dvojitému odpočtu alebo k odpočtu bez zahrnutia medzi tretími krajinami.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh smernice
Odôvodnenie 21
(21)  Cieľom tejto smernice je zvýšiť odolnosť vnútorného trhu ako celku voči hybridným nesúladným dohodám. To nemôžu uspokojivo dosiahnuť členské štáty konajúce individuálne, keďže vnútroštátne systémy zdaňovania príjmov právnických osôb sú rôznorodé a individuálne opatrenia členských štátov by len rozšírili existujúcu roztrieštenosť vnútorného trhu v oblasti priameho zdaňovania. Nedostatočná efektivita a narušenia vznikajúce vzájomným pôsobením jednotlivých vnútroštátnych opatrení by tak mohli pretrvávať. To by následne viedlo k nedostatočnej koordinácii. Uvedený cieľ možno namiesto toho lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, a to vzhľadom na cezhraničnú povahu hybridných nesúladných dohôd a potrebu prijať riešenia, ktoré fungujú pre vnútorný trh ako celok. Únia môže preto prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie daného cieľa. Stanovením požadovanej úrovne ochrany pre vnútorný trh sa táto smernica zameriava len na dosiahnutie základnej úrovne koordinácie v rámci Únie, ktorá je potrebná na splnenie jej cieľov.
(21)  Cieľom tejto smernice je zvýšiť odolnosť vnútorného trhu ako celku voči hybridným nesúladom. To nemôžu uspokojivo dosiahnuť členské štáty konajúce individuálne, keďže vnútroštátne systémy zdaňovania príjmov právnických osôb sú rôznorodé a individuálne opatrenia členských štátov by len rozšírili existujúcu roztrieštenosť vnútorného trhu v oblasti priameho zdaňovania. Nedostatočná efektivita a narušenia vznikajúce vzájomným pôsobením jednotlivých vnútroštátnych opatrení by tak mohli pretrvávať. To by následne viedlo k nedostatočnej koordinácii. Uvedený cieľ možno namiesto toho lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, a to vzhľadom na cezhraničnú povahu hybridných nesúladov a potrebu prijať riešenia, ktoré fungujú pre vnútorný trh ako celok. Únia môže preto prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii vrátane prechodu od prístupu založeného na samostatnosti subjektov k jednotnému prístupu, pokiaľ ide o zdanenie nadnárodných podnikov. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie daného cieľa. Stanovením požadovanej úrovne ochrany pre vnútorný trh sa táto smernica zameriava len na dosiahnutie základnej úrovne koordinácie v rámci Únie, ktorá je potrebná na splnenie jej cieľov.
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh smernice
Odôvodnenie 21 a (nové)
(21a)   S cieľom zabezpečiť jasné a účinné vykonávanie právnych predpisov by sa mal zdôrazniť súlad s odporúčaniami OECD uvedenými v publikácii s názvom Neutralising the Effects of Hybrid Mismatch Arrangements, Action 2 - 2015 Final Report (Neutralizácia účinkov hybridných nesúladných dohôd, opatrenie 2 – Záverečná správa za rok 2015).
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh smernice
Odôvodnenie 23
(23)  Komisia by mala vyhodnotiť vykonávanie tejto smernice štyri roky po nadobudnutí jej účinnosti a Rade o ňom podať správu. Členské štáty by Komisii mali poskytovať všetky informácie potrebné na toto vyhodnotenie,
(23)  Komisia by mala vykonávanie tejto smernice po nadobudnutí jej účinnosti vyhodnocovať každé tri roky a podávať o ňom správu Európskemu parlamentu a Rade. Členské štáty by Komisii mali poskytovať všetky informácie potrebné na toto vyhodnotenie,
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh smernice
Odôvodnenie 23 a (nové)
(23a)   Členské štáty by mali byť povinné vymieňať si všetky relevantné dôverné informácie a najlepšie postupy s cieľom bojovať proti daňovým nesúladom a zabezpečiť jednotné vykonávanie smernice (EÚ) 2016/1164.
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod -1 (nový)
Smernica (EÚ) 2016/1164
Článok 1 – odsek 1 a (nový)
(-1)   V článku 1 sa dopĺňa tento odsek:
„Článok -9a sa uplatňuje aj na všetky subjekty, ktoré členský štát považuje na daňové účely za transparentné.“
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno a
Smernica (EÚ) 2016/1164
Článok 2 – bod 4 – pododsek 3
(a)   v odseku 4 sa tretí pododsek nahrádza takto:
vypúšťa sa
„Na účely článku 9 je prepojený podnik aj subjekt, ktorý je súčasťou tej istej konsolidovanej skupiny na účely finančného účtovníctva, podnik, v ktorom má daňovník významný vplyv na riadenie, alebo podnik, ktorý má významný vplyv na riadenie daňovníka. Keď nesúlad zahŕňa hybridný subjekt, vymedzenie prepojeného podniku sa upraví tak, aby sa požiadavka 25 % nahradila požiadavkou 50 %“;
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno a a (nové)
Smernica (EÚ) 2016/1164
Článok 2 – bod 4 – pododsek 3
(aa)   v bode 4 sa vypúšťa tretí pododsek;
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b
Smernica (EÚ) 2016/1164
Článok 2 – bod 9 – pododsek 1 – úvodná časť
'(9) „hybridný nesúlad“ je situácia medzi daňovníkom a prepojeným podnikom alebo štruktúrovaná dohoda medzi stranami v rôznych daňových jurisdikciách, keď možno ktorýkoľvek z nasledujúcich výsledkov pripísať rozdielom v právnej kvalifikácii finančného nástroja alebo subjektu, alebo v zaobchádzaní s obchodnou prítomnosťou ako so stálou prevádzkarňou:
'(9) „hybridný nesúlad“ je situácia medzi daňovníkom a iným subjektom, keď možno ktorýkoľvek z nasledujúcich výsledkov pripísať rozdielom v právnej kvalifikácii finančného nástroja alebo platby uskutočnenej v rámci neho alebo je výsledkom rozdielov pri uznávaní platieb uskutočnených hybridnému subjektu alebo stálej prevádzkarni alebo platieb, výdavkov alebo strát spôsobených hybridným subjektom alebo stálou prevádzkarňou, alebo výsledkom rozdielov pri uznávaní predpokladanej platby uskutočnenej medzi dvoma časťami rovnakého daňovníka alebo pri uznávaní obchodnej prítomnosti ako stálej prevádzkarne:
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b
Smernica (EÚ) 2016/1164
Článok 2 – bod 9 – pododsek 1 – písmeno b
(b)  k odpočtu tej istej platby, tých istých nákladov alebo strát od základu dane dochádza v jurisdikcii, v ktorej platba zdroj, v ktorej sa náklady vynaložili alebo v ktorej došlo ku stratám, ako aj v druhej jurisdikcii („dvojitý odpočet“);
(b)  k odpočtu platby od základu dane dochádza v ktorejkoľvek jurisdikcii, v ktorej sa platba považuje za uskutočnenú (jurisdikcia platiteľa), bez zodpovedajúceho zahrnutia na daňové účely tej istej platby v ktorejkoľvek inej jurisdikcii, v ktorej sa platba považuje za prijatú (jurisdikcia príjemcu) („odpočet bez zahrnutia“);
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b
Smernica (EÚ) 2016/1164
Článok 2 – bod 9 – pododsek 1 – písmeno c
(c)  k odpočtu platby od základu dane dochádza v jurisdikcii, v ktorej má platba zdroj, bez zodpovedajúceho zahrnutia na daňové účely tej istej platby v druhej jurisdikcii („odpočet bez zahrnutia“);
(c)  v prípade rozdielov v uznávaní obchodnej prítomnosti ako stálej prevádzkarne nezdanenie príjmu, ktorý má zdroj v niektorej jurisdikcii, bez zodpovedajúceho zahrnutia na daňové účely toho istého príjmu v druhej jurisdikcii („nezdanenie bez zahrnutia“)
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b
Smernica (EÚ) 2016/1164
Článok 2 – bod 9 – pododsek 1 – písmeno c a (nové)
(ca)   platba hybridnému subjektu alebo stálej prevádzkarni, ktorá môže byť dôvodom na odpočet bez zahrnutia, ak možno nesúlad prisúdiť rozdielom pri uznávaní platieb uskutočnených stálej prevádzkarni alebo hybridnému subjektu;
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b
Smernica (EÚ) 2016/1164
Článok 2 – bod 9 – pododsek 1 – písmeno c b (nové)
(cb)   platba vedie k odpočtu bez zahrnutia v dôsledku platby uskutočnenej nezohľadnenej stálej prevádzkarni.
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b
Smernica (EÚ) 2016/1164
Článok 2 – bod 9 – pododsek 2
v prípade rozdielov v zaobchádzaní s obchodnou prítomnosťou ako so stálou prevádzkarňou nezdanenie príjmu, ktorý má zdrojniektorej jurisdikcii, bez zodpovedajúceho zahrnutia na daňové účely toho istého príjmudruhej jurisdikcii („nezdanenie bez zahrnutia“).
K hybridnému nesúladu, ktorý je výsledkom rozdielov pri uznávaní platieb, výdavkov alebo strát spôsobených hybridným subjektom alebo stálou prevádzkarňou alebo výsledkom rozdielov pri uznávaní predpokladanej platby uskutočnenej medzi dvoma časťami rovnakého daňovníka dochádza iba v takom rozsahu, že výsledný odpočetzdrojovej jurisdikcii sa zahrnie do položky, ktorá nie je obsiahnutá v oboch jurisdikciách, v ktorých došlo k nesúladu. Avšak v prípade, že platba, ktorá bola dôvodom tohto hybridného nesúladu, je aj dôvodom hybridného nesúladu, ktorý možno pripísať rozdielom v právnej kvalifikácii finančného nástroja alebo platby uskutočnenej v rámci neho alebo je výsledkom rozdielov pri uznávaní platieb uskutočnených hybridnému subjektu alebo stálej prevádzkarni, k hybridnému nesúladu dochádza iba v tej miere, že platba vedie k odpočtu bez zahrnutia.
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b
Smernica (EÚ) 2016/1164
Článok 2 – bod 9 – pododsek 3 – úvodná časť
Hybridný nesúlad zahŕňa aj prevod finančného nástroja v rámci štruktúrovanej dohody zahŕňajúcej daňovníka, ak sa podkladová návratnosť prevedeného finančného nástroja považuje na daňové účely za odvodenú súčasne viac ako jednou zo strán dohody, ktoré sú rezidentmi na daňové účely v rôznych jurisdikciách, pričom dôjde k niektorému z týchto výsledkov:
Hybridný nesúlad zahŕňa aj prevod finančného nástroja zahŕňajúceho daňovníka, ak sa podkladová návratnosť prevedeného finančného nástroja považuje na daňové účely za odvodenú súčasne viac ako jednou zo strán dohody, ktoré sú rezidentmi na daňové účely v rôznych jurisdikciách, pričom dôjde k niektorému z týchto výsledkov:
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b a (nové)
Smernica (EÚ) 2016/1164
Článok 2 – bod 9 a (nový)
(ba)   dopĺňa sa tento bod:
„(9a) „hybridný subjekt“ je akýkoľvek subjekt alebo usporiadanie, ktoré sa na daňové účely považuje za právnickú osobu podľa právnych predpisov jednej jurisdikcie a ktorého príjmy alebo výdavky sa považujú za príjmy alebo výdavky jedného alebo viacerých iných právnických osôb podľa práva inej jurisdikcie;“
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b b (nové)
Smernica (EÚ) 2016/1164
Článok 2 – bod 9 b (nový)
(bb)   dopĺňa sa tento bod:
„(9b) „nezohľadnená stála prevádzkareň“ je akékoľvek usporiadanie, ktoré sa považuje za stálu prevádzkareň podľa právnych predpisov jurisdikcie ústredia a ktoré sa nepovažuje za stálu prevádzkareň podľa právnych predpisov jurisdikcie, v ktorej sa stála prevádzkareň nachádza;“
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno c
Smernica (EÚ) 2016/1164
Článok 2 – bod 11
(11)   „štruktúrovaná dohoda“ je dohoda zahŕňajúca hybridný nesúlad, ak sa nesúlad zohľadní v podmienkach a cene dohody, alebo dohoda navrhnutá s cieľom dosiahnuť výsledok plynúci z hybridného nesúladu s výnimkou prípadu, keď od daňovníka alebo prepojeného subjektu nebolo možné opodstatnene očakávať, že o hybridnom nesúlade vedeli, a keď nevyužili hodnotu daňovej výhody vyplývajúcej z daného hybridného nesúladu.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno c a (nové)
Smernica (EÚ) 2016/1164
Článok 2 – bod 11 a (nový)
(ca)   dopĺňa sa tento bod:
„(11a) „jurisdikcia platiteľa“ je jurisdikcia, v ktorej má sídlo hybridný subjekt alebo stála prevádzkareň alebo v ktorej sa platba považuje za vykonanú.“
Pozmeňujúci návrh 35
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 3
Smernica (EÚ) 2016/1164
Článok 9 – odsek 1
1.  V rozsahu, v akom hybridný nesúlad medzi členskými štátmi vedie k dvojitému odpočtu tej istej platby, tých istých nákladov alebo strát, odpočet sa umožní len v členskom štáte, v ktorom má platba zdroj, náklady sa vynaložili alebo došlo ku stratám.
1.  V rozsahu, v akom hybridný nesúlad vedie k dvojitému odpočtu tej istej platby, tých istých nákladov alebo strát, odpočet sa zamietne v členskom štáte, ktorý je jurisdikciou investora.
V rozsahu, v akom hybridný nesúlad zahŕňajúci tretiu krajinu vedie k dvojitému odpočtu tej istej platby, tých istých nákladov alebo strát, dotknutý členský štát zamietne odpočet takejto platby, takýchto nákladov alebo strát, ak tak už neurobila daná tretia krajina.
V prípade, že sa odpočet nezamietne v jurisdikcii investora, odpočet sa zamietne v jurisdikcii platiteľa. Ak je zapojená tretia krajina, dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania toho, že tretia krajina zamietla odpočet, znáša daňovník.
Pozmeňujúci návrh 36
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 3
Smernica (EÚ) 2016/1164
Článok 9 – odsek 2
2.  V rozsahu, v akom hybridný nesúlad medzi členskými štátmi vedie k odpočtu bez zahrnutia, členský štát platiteľa odpočet takejto platby zamietne.
2.  V rozsahu, v akom hybridný nesúlad vedie k odpočtu bez zahrnutia, odpočet sa zamietne v členskom štáte, ktorý je jurisdikciou platiteľa takejto platby. Ak sa odpočet nezamietne v jurisdikcii platiteľa, príslušný členský štát požaduje od daňovníka, aby zahrnul sumu platby, ktorá by inak spôsobila nesúlad, do príjmu v jurisdikcii príjemcu platby.
V rozsahu, v akom hybridný nesúlad zahŕňajúci tretiu krajinu vedie k odpočtu bez zahrnutia:
(i)   ak má platba zdroj v členskom štáte, tento členský štát zamietne odpočet, alebo
(ii)   ak má platba zdroj v tretej krajine, dotknutý členský štát vyžaduje od daňovníka, aby takúto platbu zahrnul do základu dane s výnimkou prípadu, keď daná tretia krajina už zamietla odpočet alebo vyžiadala, aby sa platba zahrnula.
Pozmeňujúci návrh 37
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 3
Smernica (EÚ) 2016/1164
Článok 9 – odsek 3
3.  V rozsahu, v akom hybridný nesúlad medzi členskými štátmi zahŕňajúci stálu prevádzkareň vedie k nezdaneniu bez zahrnutia, členský štát, v ktorom je daňovník rezidentom na daňové účely, vyžaduje, aby daňovník zahrnul do základu dane príjem pripísaný stálej prevádzkarni.
3.  Pokiaľ hybridný nesúlad zahŕňa príjem nezohľadnenej stálej prevádzkarne, ktorý nie je predmetom dane v jurisdikcii členského štátu, v ktorom je daňovník rezidentom na daňové účely, uvedený členský štát vyžaduje, aby daňovník zahrnul príjem, ktorý by inak bol pripísaný nezohľadnenej stálej prevádzkarni, medzi svoje zdaniteľné príjmy.
V rozsahu, v akom hybridný nesúlad zahŕňajúci stálu prevádzkareň nachádzajúcu sa v tretej krajine vedie k nezdaneniu bez zahrnutia, dotknutý členský štát vyžaduje, aby daňovník zahrnul do základu dane príjem pripísaný stálej prevádzkarni v tretej krajine.
Pozmeňujúci návrh 38
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 3
Smernica (EÚ) 2016/1164
Článok 9 – odsek 3 a (nový)
3a.   Členské štáty zamietnu odpočet akejkoľvek platby zo strany daňovníka v rozsahu, v akom takáto platba priamo alebo nepriamo financuje odpočítateľné výdavky, ktoré spôsobujú hybridný nesúlad prostredníctvom transakcie alebo série transakcií.
Pozmeňujúci návrh 39
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 3
Smernica (EÚ) 2016/1164
Článok 9 – odsek 4
4.  V rozsahu, v akom sa platba daňovníka prepojenému podniku v tretej krajine priamo alebo nepriamo započíta proti platbe, nákladom alebo strate, ktoré sú z dôvodu hybridného nesúladu odpočítateľné v dvoch rôznych jurisdikciách mimo Únie, členský štát daňovníka zamietne odpočet platby daňovníka prepojenému podniku v tretej krajine od základu dane s výnimkou prípadu, ak jedna zo dotknutých tretích krajín už zamietla odpočet platby, nákladov alebo strát, ktoré by boli odpočítateľné v dvoch rôznych jurisdikciách.
4.  V rozsahu, v akom sa platba daňovníka subjektu v tretej krajine priamo alebo nepriamo započíta proti platbe, nákladom alebo strate, ktoré sú z dôvodu hybridného nesúladu odpočítateľné v dvoch rôznych jurisdikciách mimo Únie, členský štát daňovníka zamietne odpočet platby daňovníka v tretej krajine od základu dane s výnimkou prípadu, ak jedna zo dotknutých tretích krajín už zamietla odpočet platby, nákladov alebo strát, ktoré by boli odpočítateľné v dvoch rôznych jurisdikciách.
Pozmeňujúci návrh 40
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 3
Smernica (EÚ) 2016/1164
Článok 9 – odsek 5
5.  V rozsahu, v akom sa zodpovedajúce zahrnutie odpočítateľnej platby daňovníka prepojenému podniku v tretej krajine priamo alebo nepriamo započíta proti platbe, ktorú z dôvodu hybridného nesúladu nezahrnie do svojho základu dane jej príjemca, členský štát daňovníka zamietne odpočet platby daňovníka prepojenému podniku v tretej krajine od základu dane s výnimkou prípadu, ak jedna z dotknutých tretích krajín už odpočet tejto nezahrnutej platby zamietla.
5.  V rozsahu, v akom sa zodpovedajúce zahrnutie odpočítateľnej platby daňovníka v tretej krajine priamo alebo nepriamo započíta proti platbe, ktorú z dôvodu hybridného nesúladu nezahrnie do svojho základu dane jej príjemca, členský štát daňovníka zamietne odpočet platby daňovníka v tretej krajine od základu dane s výnimkou prípadu, ak jedna z dotknutých tretích krajín už odpočet tejto nezahrnutej platby zamietla.
Pozmeňujúci návrh 41
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 3 a (nový)
Smernica (EÚ) 2016/1164
Článok -9 a (nový)
(3a)   Vkladá sa tento článok:
„Článok -9a
Reverzné hybridné nesúlady
Ak jeden alebo viacero prepojených nerezidentných subjektov vlastniacich podiel na zisku v hybridnom subjekte, ktorý je zriadený alebo má sídlo v členskom štáte, má sídlo v jurisdikcii alebo jurisdikciách, ktoré považujú hybridný subjekt za zdaniteľnú osobu, tento hybridný subjekt sa považuje za rezidenta uvedeného členského štátu a jeho príjem sa zdaňuje v tom rozsahu, v akom sa tento príjem inak nezdanil podľa právnych predpisov uvedeného členského štátu alebo ktorejkoľvek inej jurisdikcie.“
Pozmeňujúci návrh 42
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Smernica (EÚ) 2016/1164
Článok 9a – odsek 1
Pokiaľ sú platba, náklady alebo straty daňovníka, ktorý je na daňové účely rezidentom členského štátu aj tretej krajiny, v súlade s právnymi predpismi tohto členského štátu a tejto tretej krajiny, odpočítateľné od základu dane v oboch jurisdikciách a tieto platby, náklady alebo straty sa môžu započítať v členskom štáte daňovníka proti zdaniteľnému príjmu, ktorý nie je zahrnutý v danej tretej krajine, členský štát daňovníka zamietne odpočet tejto platby, týchto nákladov alebo strát s výnimkou prípadu, keď tak už urobila daná tretia krajina..
Pokiaľ sú platba, náklady alebo straty daňovníka, ktorý je na daňové účely rezidentom členského štátu aj tretej krajiny, v súlade s právnymi predpismi tohto členského štátu a tejto tretej krajiny, odpočítateľné od základu dane v oboch jurisdikciách a tieto platby, náklady alebo straty sa môžu započítať v členskom štáte daňovníka proti zdaniteľnému príjmu, ktorý nie je zahrnutý v danej tretej krajine, členský štát daňovníka zamietne odpočet tejto platby, týchto nákladov alebo strát s výnimkou prípadu, keď tak už urobila daná tretia krajina. Takéto zamietnutie odpočtu sa uplatňuje aj v situáciách, keď daňovník pre daňové účely nemá štátnu príslušnosť. Dôkazné bremeno toho, že táto tretia krajina odmietla odpočet platby, výdavku alebo straty, znáša daňovník.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0408.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2015)0457.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2016)0310.


Dohoda o operatívnej a strategickej spolupráci medzi Dánskom a Europolom *
PDF 253kWORD 44k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady, ktorým sa schvaľuje uzavretie Dohody o operatívnej a strategickej spolupráci medzi Dánskym kráľovstvom a Európskym policajným úradom (Europol) zo strany Europolu (07281/2017 – C8-0120/2017 – 2017/0803(CNS))
P8_TA(2017)0136A8-0164/2017

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Rady (07281/2017),

–  so zreteľom na článok 39 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii v znení zmenenom Amsterdamskou zmluvou a na článok 9 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0120/2017),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2009/371/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho policajného úradu (Europol)(1), a najmä na jeho článok 23 ods. 2,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2009/935/SVV z 30. novembra 2009, ktorým sa určuje zoznam tretích štátov a organizácií, s ktorými Europol uzavrie dohody(2), zmenené vykonávacím rozhodnutím Rady (EÚ) 2017/290(3),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2009/934/SVV z 30. novembra 2009, ktorým sa prijímajú vykonávacie predpisy upravujúce vzťahy Europolu s jeho partnermi vrátane výmeny osobných údajov a utajovaných skutočností(4), a najmä na jeho články 5 a 6,

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedu Európskej rady, predsedu Komisie a predsedu vlády Dánska z 15. decembra 2016, v ktorom sa zdôrazňujú operačné potreby, ale aj výnimočný a prechodný charakter pripravovanej dohody medzi Europolom a Dánskom,

–  so zreteľom na uvedené vyhlásenie, v ktorom sa zdôrazňuje, že pripravovaná dohoda je podmienená pokračujúcim členstvom Dánska v Únii a schengenskom priestore, povinnosťou Dánska do 1. mája 2017 v plnej miere implementovať do dánskeho práva smernicu (EÚ) 2016/680(5) o ochrane údajov v policajných veciach a súhlasom Dánska s uplatňovaním jurisdikcie Európskeho súdneho dvora a právomoci európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov,

–  so zreteľom na Protokol č. 22 k Zmluve o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na výsledky dánskeho referenda z 3. decembra 2015 v súvislosti s Protokolom č. 22 k Zmluve o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie zo 14. februára 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady, ktorým sa mení rozhodnutie 2009/935/SVV, pokiaľ ide o zoznam tretích štátov a organizácií, s ktorými Europol uzavrie dohody(6), a najmä na žiadosť uvedenú v odseku 4, aby v budúcej dohode medzi Europolom a Dánskom bola stanovená doba jej trvania na päť rokov s cieľom zabezpečiť jej prechodný charakter s výhľadom na dosiahnutie trvalejšej dohody,

–  so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0164/2017),

1.  schvaľuje návrh Rady;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  vyzýva Radu a Komisiu, aby zabezpečili, že v rámci posúdenia, ktoré sa má vykonať podľa článku 25 Dohody o operatívnej a strategickej spolupráci medzi Dánskym kráľovstvom a Europolom, bude Európsky parlament pravidelne informovaný a budú sa s ním viesť konzultácie, najmä prostredníctvom spoločnej parlamentnej kontrolnej skupiny na monitorovanie činností Europolu, ktorá sa má zriadiť podľa článku 51 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/794(7);

5.  vyzýva všetky zúčastnené strany, aby využili všetky možnosti v rámci primárneho a sekundárneho práva s cieľom opäť Dánsku ponúknuť plné členstvo v Europole;

6.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a Europolu.

(1) Ú. v. EÚ L 121, 15.5.2009, s. 37.
(2) Ú. v. EÚ L 325, 11.12.2009, s. 12.
(3) Ú. v. EÚ L 42, 18.2.2017, s. 17.
(4) Ú. v. EÚ L 325, 11.12.2009, s. 6.
(5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89).
(6) Prijaté texty, P8_TA(2017)0023.
(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV (Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53).


Návrh na vymenovanie člena Dvora audítorov
PDF 239kWORD 42k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 o návrhu na vymenovanie Ildikó Gáll-Pelczovej za členku Dvora audítorov (C8-0110/2017 – 2017/0802(NLE))
P8_TA(2017)0137A8-0166/2017

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 286 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0110/2017),

–  so zreteľom na článok 121 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0166/2017),

A.  keďže Výbor Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu posúdil kvalifikáciu navrhovanej kandidátky, najmä pokiaľ ide o podmienky uvedené v článku 286 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

B.  keďže Výbor pre kontrolu rozpočtu na svojej schôdzi 12. apríla 2017 usporiadal vypočutie navrhovanej kandidátky Rady na vymenovania za členku Dvora audítorov;

1.  súhlasí s návrhom Rady vymenovať Ildikó Gáll-Pelczovú za členku Dvora audítorov;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a pre informáciu Dvoru audítorov, ako aj ostatným inštitúciám Európskej únie a kontrolným orgánom členských štátov.


Výročná správa o kontrole finančnej činnosti EIB za rok 2015
PDF 486kWORD 61k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 o Výročnej správe o kontrole finančnej činnosti EIB za rok 2015 (2016/2098(INI))
P8_TA(2017)0138A8-0161/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na správu o činnosti Európskej investičnej banky za rok 2015,

–  so zreteľom na finančnú správu Európskej investičnej banky za rok 2015 a na jej štatistickú správu za rok 2015,

–  so zreteľom na správu Európskej investičnej banky o udržateľnosti za rok 2015, správu o posúdení operácií EIB v EÚ na základe troch pilierov za rok 2015 a na jej správu o výsledkoch mimo EÚ za rok 2015,

–  so zreteľom na výročné správy výboru audítorov za rozpočtový rok 2015,

–  so zreteľom na výročnú správu skupiny Európskej investičnej banky o činnostiach v rámci boja proti podvodom za rok 2015,

–  so zreteľom na správu o vykonávaní politiky transparentnosti EIB v roku 2015 a správu o riadení podniku,

–  so zreteľom na správu orgánu EIB zodpovedného za dodržiavanie súladu s predpismi (Office of the Chief Compliance Officer) o činnosti za rok 2015,

–  so zreteľom na operačné plány skupiny EIB na roky 2014 – 2016, 2015 – 2017 a 2016 – 2018 a na operačný plán EIF na roky 2014 – 2016,

–  so zreteľom na články 3 a 9 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ),

–  so zreteľom na články 15, 126, 174, 175, 208, 209, 271, 308 a 309 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), na Protokol č. 5 k tejto zmluve o štatúte EIB a Protokol č. 28 k tejto zmluve o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti,

–  so zreteľom na Protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

–  so zreteľom na rokovací poriadok Európskej investičnej banky,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 11. marca 2014 o výročnej správe Európskej investičnej banky (EIB) za rok 2012(1), z 30. apríla 2015 o výročnej správe Európskej investičnej banky za rok 2013(2) a z 28. apríla 2016 o výročnej správe Európskej investičnej banky (EIB) za rok 2014(3),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1080/2011/EÚ z 25. októbra 2011 o mandáte EIB pre vonkajšie činnosti na roky 2007 – 2013(4) a na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 466/2014/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka EÚ za straty z finančných operácií na podporu investičných projektov mimo Únie(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 670/2012 z 11. júla 2012, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES, ktorým sa ustanovuje rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 – 2013), a nariadenie (ES) č. 680/2007, ktorým sa ustanovujú všeobecné pravidlá udeľovania finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti transeurópskych dopravných a energetických sietí(6) (pokiaľ ide o pilotnú fázu iniciatívy dlhopisov na projekty v rámci stratégie Európa 2020),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície(7),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. júla 2015 s názvom Posilnenie európskych investícií na podporu zamestnanosti a rastu: úloha národných podporných bánk (NPB) pri podpore Investičného plánu pre Európu (COM(2015)0361),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. júna 2016 s názvom Európa znovu investuje – Zhodnotenie Investičného plánu pre Európu a ďalšie kroky (COM(2016)0359),

–  zo zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 14. septembra 2016 o predĺžení trvania Európskeho fondu pre strategické investície (ďalej len „EFSI”) a na zavedenie technických vylepšení pre uvedený fond a pre Európske centrum investičného poradenstva (COM(2016)0597), (SWD(2016)0297) a (SWD(2016)0298),

–  so zreteľom na hodnotenie fungovania EFSI, ktoré oddelenie operácií EIB vypracovalo v septembri 2016,

–  so zreteľom na stanovisko č. 2/2016 Európskeho dvora audítorov o návrhu na predĺženie a rozšírenie EFSI,

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov 19/2016 s názvom Plnenie rozpočtu EÚ prostredníctvom finančných nástrojov – poučenie z programového obdobia 2007 – 2013,

–  so zreteľom na ad-hoc audit spoločnosti Ernst & Young z 8. novembra 2016 o uplatňovaní nariadenia (EÚ) 2015/1017 (nariadenie o EFSI),

–  so zreteľom na trojstrannú dohodu zo septembra 2016 medzi Európskou komisiou, Európskym dvorom audítorov a Európskou investičnou bankou,

–  so zreteľom na list európskej ombudsmanky predsedovi Európskej investičnej banky z 22. júla 2016,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanovisko Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0161/2017),

A.  keďže EIB je na základe zmlúv povinná prispievať k integrácii, hospodárskej a sociálnej súdržnosti a regionálnemu rozvoju EÚ prostredníctvom osobitných investičných nástrojov, ako sú úvery, kapitálové investície, záruky, finančné nástroje s rozdelením rizika a poradenské služby;

B.  keďže EIB ako najväčší verejný poskytovateľ úverov na svete pôsobí na medzinárodných kapitálových trhoch, ponúka konkurencieschopné produkty klientom a výhodné podmienky na podporu politík a projektov EÚ;

C.  keďže Európsky investičný fond (ďalej len „EIF“) a Európsky fond pre strategické investície (ďalej len „EFSI“) by mali zohrávať kľúčovú úlohu pri dopĺňaní intervencií EIB ako osobitné nástroje EÚ v oblasti rizikového kapitálu a záruk zameraných prednostne na podporu MSP a európskej integrácie a hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti;

D.  keďže Európsky parlament vypracoval tri rôzne správy o činnostiach EIB: správu o finančnej činnosti EIB (vypracovanú Výborom pre hospodárske a menové veci a Výborom pre rozpočet), správu o kontrole finančnej činnosti EIB (vypracovanú Výborom pre kontrolu rozpočtu) a správu o vykonávaní EFSI (vypracovanú Výborom pre hospodárske a menové veci a Výborom pre rozpočet);

E.  keďže záruky proti podvodom vrátane daňových podvodov a prania špinavých peňazí, ako aj proti financovaniu teroristických rizík sú súčasťou zmluvných ustanovení EIB v zmluvách podpísaných medzi skupinou EIB a jej zmluvnými stranami; keďže EIB požaduje, aby zmluvné strany dodržiavali všetky platné právne predpisy; keďže EIB by mala na základe výsledkov vykonanej povinnej starostlivosti presadiť dodatočné zmluvné ustanovenia zamerané na osobitné otázky spojené s transparentnosťou a integritou;

F.  keďže EIB pôsobí ako vykonávacia zložka stratégie EÚ 2020 a hlavných iniciatív tým, že zabezpečuje použitie verejných investícií ako náhrady alebo nápravy chýbajúcich možností na finančnom trhu a spúšťaním nových impulzov pre rast a tvorbu pracovných miest v EÚ;

G.  keďže katalytický účinok získavania finančných prostriedkov EIB je kľúčovým prvkom pri definovaní pridanej hodnoty EÚ a zaistení toho, že Európa zostane svetovým lídrom so všetkými atribútmi hospodárstva svetového formátu z hľadiska konkurencieschopnosti, inovácie, infraštruktúry a atraktívnosti;

H.  keďže investície EIB tvoria balík ekostimulov, vďaka ktorému je EÚ oveľa lepšie vybavená na to, aby aj naďalej bola miestom príležitostí a mohla čeliť výzvam globalizovanej hospodárskej súťaže;

I.  keďže Investičný plán pre Európu je súčasťou širšej stratégie zameranej na zvrátenie negatívneho trendu pozorovaného vo verejných a súkromných investíciách, a to mobilizáciou nových a súkromných finančných prostriedkov, ktoré sa majú investovať do reálneho hospodárstva s cieľom posilniť dlhodobé strategické a udržateľné investície v celej Únii;

J.  keďže v súčasnosti narastá počet finančných nástrojov, ktoré navrhuje a presadzuje EIB, počnúc verejno-súkromnými partnerstvami až po sekuritizáciu; keďže hrozí, že tieto nástroje môžu spôsobiť socializáciu strát a privatizáciu ziskov;

K.  keďže financovanie operácií mimo EÚ, ktoré zabezpečuje EIB, podporuje v prvom rade ciele vonkajšej politiky EÚ, pričom zlepšuje jej viditeľnosť a šíri jej hodnoty a prispieva k udržaniu stability tretích krajín;

L.  keďže neustála pozornosť by sa mala venovať vývoju najlepších postupov súvisiacich s politikou výkonnosti a riadením EIB, ako aj dobrou správou a transparentnosťou;

M.  keďže EIB by si mala zachovať rating AAA ako základné aktívum svojho podnikateľského modelu a vysoko kvalitné a solídne portfólio aktív s kvalitnými investičnými projektmi pri vykonávaní EFSI;

N.  keďže EIB doteraz nevykonala všetky potrebné opatrenia v reakcii na odporúčania a výzvy Európskeho parlamentu uvedené v jeho uzneseniach o výročných správach EIB z minulých rokov;

Posilňovanie udržateľnosti investičnej politiky EIB

1.  konštatuje, že v roku 2015 boli podpísané operácie v hodnote 77,5 miliardy EUR (77 miliárd v roku 2014), z čoho 69,7 miliardy EUR smerovalo do členských štátov EÚ a 7,8 miliardy EUR mimo EÚ;

2.  víta výročné správy EIB za rok 2015 a jej úspechy prezentované v týchto správach, ako aj úsilie vynaložené na lepšie prezentovanie a podávanie správ o prínose (alebo doplnkovosti) a výsledkoch EIB;

3.  pripomína žiadosť Európskeho parlamentu o predloženie komplexnejšej a harmonizovanejšej výročnej správy s cieľom získať lepší kvalitatívny prehľad a hodnotenie celkovej činnosti a úverových priorít EIB; trvá na tom, aby EIB ďalej spresnila a poskytla informácie o konkrétnom a dosiahnutom hospodárskom, sociálnom a environmentálnom vplyve a pridanej hodnote jej operácií v členských štátoch EÚ a mimo nej;

4.  zdôrazňuje, že s cieľom zabezpečiť dôsledné vykonávanie politiky EÚ všetky činnosti financované EIB musia byť súčasťou všeobecnej stratégie EÚ a neustále byť v súlade s ňou, ako aj s oblasťami politických priorít vymedzenými v stratégii Európa 2020, v rámci programu pre rast a zamestnanosť a Paktu pre rast a zamestnanosť, a zároveň musia plniť kritériá hospodárskej, sociálnej a finančnej účinnosti a kritériá týkajúce sa environmentálneho vplyvu;

5.  zdôrazňuje, že je potrebné predložiť konkrétne a zhutnené výsledky o tom, ako externé investície EIB prispievajú k dosiahnutiu priorít EÚ a k rozvoju budovania kapacít v regiónoch;

6.  dôrazne nabáda EIB, aby naďalej vyvíjala úsilie o prekonanie investičných, trhových a sektorových rozdielov a investovala do projektov a operácií, ktoré majú skutočnú pridanú hodnotu pre dosiahnutie väčšej hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v EÚ, pevnejšieho investičného prostredia, vyššej zamestnanosti a návratu k udržateľnému rastu v celej EÚ;

7.  pripomína, že podpora oživenia hospodárstva, udržateľného rastu a väčšej súdržnosti je hlavným cieľom a EIB by mala lepšie predvídať štrukturálne výzvy, a to najmä tie, ktoré sa týkajú reindustrializácie Európy a digitálneho hospodárstva založeného na vedomostiach, s cieľom podnietiť nové hospodárske príležitosti, inováciu, rozvoj obehového hospodárstva a lepšie využívať obnoviteľné zdroje energie v súlade s cieľmi politík v oblasti životného prostredia, klímy a energetiky; zdôrazňuje, že proces reindustrializácie sa musí uskutočňovať s prihliadnutím jednak na nevyhnutnosť vytvárať kvalitné pracovné miesta, jednak na rôzne situácie, ktoré sú typické pre európske hospodárstvo, ale vždy s náležitým ohľadom na životné prostredie a zdravie pracovníkov a verejnosti;

8.  zastáva názor, že EIB by sa pri vymedzovaní investičných činností a svojich rozhodnutí o financovaní mala systematicky zameriavať na strednodobé a dlhodobé hospodárske, sociálne a environmentálne účinky, najmä pokiaľ ide o cezhraničné aspekty; považuje za potrebné, aby EIB investovala do rozsiahlych i malých udržateľných projektov, ktoré majú z dlhodobého hľadiska systémový význam a vytvárajú pridanú hodnotu na regionálnej úrovni a úrovni EÚ;

9.  zdôrazňuje, že primeranosť financovaných projektov by sa mala vo svojej podstate posudzovať nielen z hľadiska hospodárskeho významu, ale rovnaký dôraz by sa mal klásť aj na environmentálnu a sociálnu udržateľnosť, ako aj na politický, cezhraničný a regionálny význam týchto projektov; pripomína, že prednostné zameranie úverových činností EIB na projekty, ktoré prinášajú jasné a udržateľné výsledky a vplývajú na hospodársky rast a zamestnanosť, musia ostať hlavnou usmerňujúcou zásadou;

10.  uznáva, že EIB je kľúčovým aktérom potrebným na oživenie hospodárstva EÚ, zvýšenie zamestnanosti a zlepšenie štatistických údajov o raste v členských štátoch a maximalizovanie účinnosti a hodnoty dostupných finančných zdrojov použitím revolvingových nástrojov, a to prostredníctvom násobiaceho účinku záručných fondov a pákového efektu;

11.  domnieva sa, že je potrebné zaistiť odolnú, udržateľnú a stabilnú stratégiu financovania EÚ s cieľom urýchliť hospodárske oživenie, zvýšiť zamestnanosť a pomôcť určitým hospodárskym odvetviam a menej rozvinutým regiónom dobehnúť ostatné odvetvia a oblasti; pripomína, že je potrebné zamerať sa na produktívne investície, ktoré prinášajú skutočnú zmenu najmä z dlhodobého hľadiska, a oživiť primárny sektor, výskum, infraštruktúru a zamestnanosť; domnieva sa, že projekty by sa mali vyberať na základe ich výsledkov, potenciálu vytvoriť pridanú hodnotu pre EÚ ako celok a skutočnej doplnkovosti, prípadne by sa mali uprednostňovať projekty s vyšším rizikovým profilom;

12.  v tejto súvislosti opakuje, že by sa malo zverejňovať viac informácií o presnej povahe jednotlivých projektov, ktoré sú priamo alebo nepriamo financované prostredníctvom úverových činností EIB, a najmä o ich pridanej hodnote a očakávanom hospodárskom vplyve na jednotlivé členské štáty Únie;

13.  opätovne zdôrazňuje znepokojenie Európskeho parlamentu v súvislosti s vymedzením vyváženej stratégie, ktorá zahŕňa dynamické, spravodlivé a transparentné geografické rozloženie projektov a investícií medzi členskými štátmi s osobitným zameraním na menej rozvinuté krajiny a regióny; konštatuje, že 73 % celkového objemu úverov, ktoré EIB poskytla za rok 2015 (51 mld. EUR), je sústredených v šiestich členských štátoch, čo ukazuje, že nie všetky členské štáty alebo regióny vedia rovnako ťažiť z investičných príležitostí;

14.  podporuje iniciatívy EIB zamerané na poskytovanie spoločnej technickej pomoci na mieste riadiacim orgánom a finančným sprostredkovateľom vrátane cieleného vzdelávania fi-compass;

15.  vyzýva EIB, aby vystupňovala svoju komunikačnú politiku o dostupných finančných zdrojoch a nástrojoch zameranú na potenciálne zainteresované strany a súkromných investorov, ako aj na občanov, pokiaľ ide o dosiahnuté výsledky;

16.  vyzýva EIB a Komisiu, aby zintenzívnili šírenie informácií o svojich možnostiach financovania a zároveň poskytovali viac podpory a poradenstva a aby zvýšili množstvo finančných prostriedkov na projekty miestnych a regionálnych orgánov a MSP a zjednodušili prístup k financovaniu z prostriedkov EIB a kombinovanie grantov s úvermi a finančnými nástrojmi; vyzýva Komisiu, aby podporila vypracovanie programov odbornej prípravy pre potenciálnych príjemcov tým, že riadiacim orgánom zabezpečí významnejšiu úlohu pri poskytovaní informácií, usmernení a poradenstva pre konečných príjemcov;

17.  domnieva sa, že je dôležité, aby si EIB udržala rating AAA a zachovala si tak prístup k medzinárodným kapitálovým trhom za čo najlepších úverových podmienok a prenášala tieto výhody do svojej investičnej stratégie a úverových podmienok; vyzýva EIB, aby vyvinula kultúru rizika s cieľom zvýšiť svoju účinnosť a komplementárnosť a synergie medzi svojim intervenciami a rôznymi politikami EÚ;

18.  je hlboko znepokojený všeobecne vyššími nákladmi a poplatkami za fondy riadené EIB/EIF, ktoré slúžia na vykonávanie finančných nástrojov v rámci spoločného riadenia, na ktoré poukázal Európsky dvor audítorov vo svojich zisteniach uvedených v osobitnej správe 19/2016 s názvom Vykonávanie rozpočtu EÚ prostredníctvom finančných nástrojov – ponaučenie z programovacieho obdobia na roky 2007 – 2013, a vyzýva Európsky dvor audítorov, aby vykonal podobný audit za súčasné obdobie;

Monitorovanie vplyvu EIB vo vykonávaní kľúčových oblastí verejnej politiky

19.  berie na vedomie správu o výsledkoch a vplyve operácií EIB v rámci EÚ v roku 2015 založenú na trojpilierovej metodike hodnotenia s cieľom posúdiť očakávané výsledky, monitorovať aktuálne výsledky a merať vplyv štyroch kľúčových cieľov verejnej politiky, konkrétne inovácie a zručnosti (22,7 % objemu schválených úverov EIB v roku 2015, vo výške 15,8 miliardy EUR), financie pre malé a stredné podniky a podniky so strednou kapitalizáciou (28,5 % podpísaných úverov, resp. 19,8 miliardy EUR), infraštruktúra (24,5 %, t. j. 17,1 miliardy EUR) a životné prostredie (24,3 %, t. j. 16,9 miliardy EUR); konštatuje, že na ilustráciu očakávaných výsledkov správa obsahuje výber výstupov a výsledkov nových podpísaných operácií, ale neobsahuje nijakú informáciu o sledovaných aktuálnych výsledkoch ani o dosiahnutom vplyve;

20.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že neboli poskytnuté žiadne údaje vo výročnej správe o činnosti EIB v rámci EÚ v roku 2015 o očakávaných a dosiahnutých výsledkoch z operácií banky, pokiaľ ide o dva prierezové ciele politiky, konkrétne opatrenia v oblasti klímy a súdržnosti; vyjadruje znepokojenie nad tým, že v roku 2015 EIB nedosiahla predpokladanú výšku 30 % investícií na súdržnosť (v rámci EÚ dosiahla 25,2 %) a že predpokladané vykonávanie za rok 2016 (27 %) je tiež nižšie ako cieľ 30 %; dôrazne vyzýva EIB, aby obnovila hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť ako hlavný cieľ verejnej politiky a začala podávať explicitné správy o jeho vykonávaní;

21.  vyjadruje poľutovanie aj nad tým, že aktualizácia metodiky troch pilierov s cieľom zabezpečiť jej súlad s požiadavkami nariadenia o EFSI neviedla k harmonizácii podávania správ EIB o operáciách v rámci EÚ s podávaním správ o operáciách mimo EÚ, ani k zahrnutiu analytických a komplexných informácií o dosiahnutých konkrétnych výsledkoch v rámci EÚ; žiada, aby sa na úrovni projektu zverejňovalo viac informácií zabezpečením prístupu verejnosti k projektovým hodnoteniam a tabuľkám hodnotenia, pokiaľ ide o hodnotenie troch pilierov (3PA) a rámec merania výsledkov (REM);

22.  zdôrazňuje, že ambiciózna investičná stratégia musí byť spojená s nástrojmi na jasné monitorovanie a vykazovanie, ktoré zaručujú riadenie výkonnosti;

23.  vyzýva EIB, aby neustále kládla dôraz na kontrolu svojej výkonnosti prostredníctvom hodnotenia výkonnosti a preukázaného dosahu; nabáda EIB, aby naďalej definovala svoje monitorovacie ukazovatele, konkrétne ukazovatele doplnkovosti, s cieľom posúdiť vplyv čo najskôr vo fáze tvorby projektu a poskytnúť správnej rade dostatočné informácie o očakávanom vplyve, najmä pokiaľ ide o príspevok k politikám EÚ;

24.  berie na vedomie zložitosť monitorovania rastúceho portfólia a rôznych prebiehajúcich projektov a následne celkového riadenia ukazovateľov; nabáda EIB, aby vyvinula väčšie úsilie na zabezpečenie riadneho monitorovania;

25.  nabáda EIB, aby bola voči členským štátom aktívnejšia s cieľom zabezpečiť budovanie kapacít a poskytovať poradenské služby priamo príjemcom na prípravu veľkých investičných projektov prostredníctvom lepšej spolupráce s príslušnými národnými alebo decentralizovanými orgánmi alebo národnými podpornými bankami;

Schémy financovania pre MSP

26.  pripomína, že EIB má celosvetovú zodpovednosť za zabezpečenie atraktívnosti EÚ vo svetovom meradle prostredníctvom podpory priaznivého investičného prostredia pre podnikateľov a podniky;

27.  uznáva, že MSP a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou majú hlavnú úlohu pri zvyšovaní zamestnanosti a raste hospodárstva v EÚ a v jednotlivých členských štátoch; podporuje úsilie, ktoré EIB vyvíja na zintenzívnenie svojej podpory pre všetky druhy MSP (počiatočný kapitál, začínajúce podniky, mikropodniky až stredne veľké podniky, podnikateľské klastre) so zameraním na nové podnikateľské modely s vysokým potenciálom na vznik pracovných príležitostí pre mladých ľudí; v tejto súvislosti vyzýva EIB, aby vyvinula potrebné úsilie na zabezpečenie plného vykonávania programu Iniciatívy pre MSP;

28.  berie na vedomie, že podpora EIB pre MSP predstavovala približne 36,6 % z jej financovania v roku 2015 a dosiahol sa celkový pákový efekt na úrovni 39,7 miliardy EUR na financovanie MSP a podporu 5 miliónov pracovných miest;

29.  víta úsilie EIF o to, aby iniciatíva na podporu MSP v súčasnosti pôsobila v šiestich krajinách (Španielsko, Taliansko, Bulharsko, Fínsko, Rumunsko a Malta), ktorým táto iniciatíva podľa očakávaní prinesie 8,5 miliardy EUR v podobe nových úverov poskytnutých MSP za výhodných podmienok; vyzýva členské štáty, aby vykonávali iniciatívu na podporu MSP v širšom meradle, vzhľadom na jej schopnosť znižovať riziko pre finančných sprostredkovateľov; oceňuje preto návrh Komisie na predĺženie iniciatívy na podporu MSP do roku 2020; zdôrazňuje však, že iniciatíva na podporu MSP by mala zohrávať väčšiu úlohu, pretože financovanie MSP má zásadný význam pre podporu rastu a zamestnanosti v EÚ, najmä v období po hospodárskej a finančnej kríze; vyzýva EIB, aby sledovala a posilňovala používanie nástroja sekuritizácie; okrem toho žiada o zlepšenie komunikačnej politiky EIB a administratívnych podmienok iniciatívy na podporu MSP; vyzýva EIF, aby zverejnil podrobnú správu o úspechoch a neúspechoch programu;

30.  víta zavedenie nových nástrojov na základe dohody medzi EIB a Komisiou, ako sú nástroj na súkromné financovanie energetickej efektívnosti (PF4EE), iniciatíva na podporu MSP a finančné nástroje EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI), ktoré by mali prispieť k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020; berie na vedomie činnosti EIF, najmä finančné nástroje COSME (Program pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP) a InnovFin, ktoré v roku 2015 využili EFSI zdvojnásobením výšky úverov, za ktoré ručí;

31.  vyzýva EIB, aby zvýšila rizikový profil svojich intervencií, a to najmä pri podpore MSP, ktoré podstupujú riziká alebo sa vyvíjajú v hospodársky znevýhodnených regiónoch alebo v nestabilných regiónoch; domnieva sa tiež, že sektor MSP a prístup k financovaniu je opakujúci sa a dlhodobý cieľ, ktorý treba ďalej posilniť;

Inovácie

32.  podporuje všetky stimuly pre inovácie podporované trhom, sociálny rozvoj a ochranu životného prostredia pri zachovaní udržateľného rastu a rozvážne využívanie zdrojov; podporuje stimuly, ktoré pomáhajú naplniť ambíciu EÚ stať sa obehovým, znalostným a digitálnym hospodárstvom a udržať si konkurencieschopnosť;

33.  berie na vedomie, že EIB už financuje investície do výskumu a vývoja bezpečnostných spoločností v EÚ, ktoré sa zaoberajú civilnými technológiami a technológiami dvojakého použitia; zastáva názor, že pokiaľ ide o technológie s dvojakým použitím, EIB by mala podporovať predovšetkým tie investície, ktoré sú motivované ich komercializáciou v civilných použitiach – príklady projektov EIB tohto druhu už zahŕňali investície do výskumu a vývoja v oblasti leteckých a kozmických technológií, radarových systémov, kybernetickej bezpečnosti a bezpečnosti cloudu, mikroelektroniky a očkovacích látok;

34.  poznamenáva, že úvery na inovatívne projekty dosiahli v roku 2015 rekordnú výšku 18,7 miliardy EUR, a víta, že EIB kladie väčší dôraz na investície do inovácií;

35.  konštatuje, že pokračujúcou podporou civilných technológií a technológií dvojakého použitia by EIB mohla zvýšiť svoju pomoc sektoru bezpečnosti EÚ v rámci svojho existujúceho právneho rámca; toto zahŕňa operácie profitujúce z EFSI;

Infraštruktúra

36.  vyzýva EIB, aby naďalej podporovala program v oblasti infraštruktúry založený na efektívnych projektoch spoločného záujmu v odvetviach dopravy a energetiky s vlastnými zdrojmi a zavedením dlhových finančných nástrojov v rámci Nástroja na prepájanie Európy, pričom by mala zvážiť ich zlučiteľnosť s cieľmi politiky v oblasti klímy a regionálnym rozvojom; vyzýva EIB, aby vytvorila nové finančné nástroje na výstavbu infraštruktúry a stavieb podľa podmienok makroregionálnych stratégií;

37.  víta úroveň financovania cieľov v oblasti hospodárskej a sociálnej súdržnosti (17 634 mld. EUR) a obnovy vidieka a miest (5 467 mld. EUR) a odporúča jej zachovanie; považuje toto financovanie za nevyhnutný doplnok politiky súdržnosti a európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF); zdôrazňuje, že je dôležité udržiavať pravidelný dialóg s riadiacimi orgánmi s cieľom vytvoriť synergický účinok a komplementárnosť medzi oboma nástrojmi;

38.  vyzýva EIB, Komisiu a vnútroštátne, regionálne a miestne orgány v spolupráci s národnými podpornými bankami a inštitúciami, aby posilnili spoluprácu s cieľom vytvoriť väčšiu súčinnosť medzi EŠIF a finančnými nástrojmi EIB a úvermi, ako aj znížiť administratívnu záťaž, zjednodušiť postupy a zvýšiť správnu kapacitu, zlepšiť regionálny rozvoj, súdržnosť a vnímanie EŠIF a financovanie z prostriedkov EIB; domnieva sa, že je málo dostupných informácií týkajúcich sa činností kombinovaného financovania EIB v rámci projektov a programov politiky súdržnosti; požaduje, aby si EIB splnila svoju úlohu verejnoprávnej inštitúcie a ambicióznejšie sa postavila k otázke zodpovednosti, transparentnosti a viditeľnosti, aby nevznikali nejasnosti; vyzýva EIB, aby vypracovala komunikačnú politiku o svojej činnosti, vrátane jej poradenskej činnosti, aby všetky formy vlády a všetci príjemcovia mohli mať prístup k jej programom;

39.  zdôrazňuje, že intenzívnejšie využívanie finančných nástrojov v politike súdržnosti si vyžaduje väčšie zapojenie Európskeho parlamentu do kontroly činností EIB s cieľom umožniť aj lepšie posúdiť vplyvy a dôsledky úlohy EIB;

40.  žiada členské štáty, aby v plnej miere využívali prostriedky pridelené z EŠIF a doplnkovosť, a dopĺňali tak úvery a finančné nástroje EIB; okrem toho žiada o väčšie a lepšie kombinovanie grantov s financovaním EIB s cieľom lepšie využívať pákový efekt EŠIF; žiada, aby EIB viedla tento proces, pretože má odborné znalosti a zodpovednosť voči akcionárom, čo pomôže zabezpečiť návratnosť jej investícií;

41.  vyzýva EIB, aby zvýšila svoje financovanie hospodárskej a sociálnej súdržnosti, ako aj cieľov rozvoja miest a zároveň naďalej podporovala tradičné a inovatívne odvetvia v EÚ; požaduje okrem toho, aby sa v spolupráci s členskými štátmi vyvinuli osobitné finančné nástroje na podporu vykonávania makroregionálnych akčných plánov a stratégií;

Investície v oblasti životného prostredia a klímy

42.  vyzýva EIB, aby zamerala svoje opatrenia v oblasti klímy na udržateľnosť medziodvetvových projektov v kontexte cieľov konferencie COP21 a podporila rozširovanie energie z obnoviteľných zdrojov a efektívnosť využívania zdrojov; konštatuje, že financovanie obnoviteľných zdrojov energie bolo na úrovni 3,4 miliardy EUR;

43.  vyzýva EIB, aby prehodnotila pozornosť, ktorú venuje práve projektom plynárenskej infraštruktúry, najmä v situácii, keď dopyt po plyne v Európe klesá, zatiaľ čo sa objavujú plány na rozsiahlu výstavbu nových plynovodov a terminálov LNG; vyjadruje obavu, že investície EIB do plynárenskej infraštruktúry by mohli viesť k investíciám do uviaznutých aktív;

44.  domnieva sa, že treba naďalej rozvíjať trh s trvalo udržateľnými ekologickými projektmi, a predovšetkým uprednostňovať vytvorenie obehového hospodárstva, a to najmä prostredníctvom trhu zelených dlhopisov;

Príspevok EIB k riešeniu globálnych problémov

45.  berie na vedomie posilnenie mandátu na poskytovanie vonkajších úverov z 10 na 27 miliárd EUR s možnou dodatočnou sumou 3 miliardy EUR; pripomína, že je potrebné neustále udržiavať súdržnosť tohto mandátu s cieľmi vonkajšej politiky EÚ, a to najmä s ohľadom na dodržiavanie občianskych práv v krajinách, ktoré prijímajú finančné prostriedky; opakuje žiadosť Európskemu parlamentu, aby Európsky dvor audítorov vypracoval osobitnú správu o zosúladení intervencií EIB súvisiacich s poskytovaním vonkajších úverov s politikami EÚ a o ich výkonnosti;

46.  víta schopnosť EIB rýchlo sa prispôsobiť medzinárodným výzvam; vyzýva EIB, aby naďalej podporovala vonkajšie politiky EÚ a reakcie na núdzové situácie súvisiace s globálnou výzvou migrácie zahrnutím rozvojového aspektu a podporovaním ekonomickej odolnosti;

Monitorovanie pridanej hodnoty a doplnkovosti EFSI

47.  konštatuje, že cieľom EFSI je sústrediť prostredníctvom EIB spolu 315 miliárd EUR v dodatočných investíciách a nových projektoch do reálnej ekonomiky do roku 2018; konštatuje, že bolo schválených 97 projektov v oblasti infraštruktúry a inovácie a 192 dohôd o financovaní MSP, čo predstavuje celkové predpokladané investície vo výške 115,7 miliardy EUR;

48.  uznáva, že vykonávanie EFSI rýchlo zmenilo profil a obchodný model EIB z hľadiska postupov a monitorovania podpisov a zmlúv;

49.  konštatuje, že na to, aby sa v plnej miere využili dodatočné kapacity na podstupovanie rizík, skupina EIB vyvíja rozličné nové produkty, ktoré umožnia vyššie podstupovanie rizika (napr. podriadený dlh, kapitálové riziko, rozdelenie rizika s bankami), a posudzuje svoju politiku v oblasti kreditného rizika a spôsobilostí s cieľom umožniť väčšiu flexibilitu; berie na vedomie, že EIB zvyšuje svoju podporu inovatívnych spoločností alebo infraštruktúrnych projektov, a to aj s podporou EFSI; konštatuje, že EIB môže podporiť väčší počet týchto rizikových projektov bez toho, aby sa odchýlila od zásad správneho riadenia;

50.  pripomína, že cieľom EFSI je identifikovať jedinečné, skutočne inovatívne a rizikovejšie profily projektov s novými partnermi zo súkromného sektora v porovnaní s inými existujúcimi nástrojmi financovania EIB, ktorými sa zároveň dosiahne vysoká cezhraničná európska pridaná hodnota v rámci realizácie vybraných projektov a skutočný prínos k existujúcim spoločným politickým cieľom EÚ;

51.  uznáva, že EFSI je trhový nástroj; pripomína však, že všetky členské štáty musia vyvinúť dostatočnú kapacitu na jeho využívanie;

52.  poznamenáva, že v rámci vykonávania projektov financovaných z EFSI by sa malo v prospech súdržnosti a cieľov trvalej udržateľnosti zvážiť čo najširšie geografické rozloženie; žiada EIB, aby napravila súčasnú geografickú nevyváženosť v rámci Únie a odvetvovú koncentráciu portfólia EFSI, najmä v rámci okna pre infraštruktúru a inovácie (IIW) a malé a stredné podniky (SMEW), posilnením svojich poradenských činností v súvislosti s rozvojovými projektmi v členských štátoch a technickej pomoci prostredníctvom Európskeho centra investičného poradenstva (EIAH), zvážením rozšírenia počtu odvetví, ktoré možno financovať z EFSI, alebo lepším prispôsobením druhu a veľkosti projektov potrebám trhu v členských štátoch;

53.  vyzýva EIB, aby vo výberovom postupe starostlivo zvážila skutočnú doplnkovosť a novú dynamiku v celom rozsahu násobiaceho účinku, ktorá sa môže líšiť v závislosti od jednotlivých projektov, a to najmä v oblastiach, v ktorých sa EIB alebo EIF ešte neangažovali, v prípadoch zlyhania trhu alebo suboptimálnych investičných situácií;

54.  poznamenáva, že pákový efekt sa medzi projektmi líši najmä z dôvodu ich veľkosti, zložitosti a vzájomného vzťahu medzi dôležitými sektorovými výzvami a očakávaniami konečných príjemcov v kontexte nedostatku verejných financií; zastáva názor, že predpoklad priemerného pákového efektu x15 možno merať až na konci investičného cyklu, pričom sa musia zohľadniť osobitosti jednotlivých sektorov; domnieva sa tiež, že účinnosť intervencií sa neposudzuje so zreteľom na potenciál finančných nástrojov, ale aj na merateľné výsledky;

55.  vyzýva EIB, aby venovala osobitnú pozornosť zásade doplnkovosti a poskytovala relevantné kvalitatívne informácie týkajúce sa riadenia o plnení stanovených cieľov EFSI, ktoré preukážu ich skutočnú doplnkovosť a vplyv v porovnaní s referenčnými hodnotami, ale aj so zreteľom na predĺženie EFSI na obdobie po roku 2017;

56.  domnieva sa, že z hľadiska mobilizácie súkromného kapitálu je dôležité, aby EIB zbavila investorov niektorých rizík, ktoré potenciálne projekty predstavujú; okrem toho vyzýva EIB, aby zvýšila atraktívnosť, ako aj viditeľnosť EFSI v investičných usmerneniach a projektoch, ktoré sa majú financovať, ďalším rozvojom účinnejšej politiky zvyšovania informovanosti medzi potenciálnymi súkromnými investormi;

57.  poznamenáva, že EFSI je (prostredníctvom SMEW) dôležitým nástrojom na poskytovanie dodatočného financovania pre MSP, t. j. až 75 miliárd EUR z celkových investícií, ktoré EFSI zmobilizuje v priebehu troch rokov, spolu s úverovými kapacitami EIB a EIF;

58.  vyzýva Komisiu, aby v rámci EFSI vytvorila stálu európsku záručnú platformu s cieľom uľahčiť prístup MSP k finančným prostriedkom a zlepšila vývoj záruk a úverových produktov založených na európskych zárukách;

59.  vyzýva EIB, aby využila príležitosť, ktorú predstavuje EFSI, na zvýšenie objemu finančných prostriedkov pre menšie, mimosieťové decentralizované projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov energie so zapojením občanov a komunít, ktoré sa stretávajú s problémami pri získavaní finančných prostriedkov z iných zdrojov;

60.  berie tiež na vedomie nárast objemu osobitných činností EIB vyplývajúcich z prvého roka vykonávania EFSI, ktoré odzrkadľuje vývoj v oblasti obozretnej rizikovej kultúry a úverovej politiky EIB;

61.  trvá na tom, že investičný výbor by mal na účely zodpovednosti pravidelne posudzovať vývoj cielených investícií prostredníctvom hodnotiacej tabuľky ukazovateľov s cieľom identifikovať dobre cielené projekty z hľadiska ich prínosu k rastu a zamestnanosti a získať objektívny prehľad o ich doplnkovosti, pridanej hodnote a súdržnosti s politikami Únie alebo s inými klasickými operáciami EIB; vyzýva EIB, aby zverejnila informácie o tom, aké hodnotenie získali projekty, ktorým bola poskytnutá záruka z EFSI, na základe porovnania s hodnotiacou tabuľkou ukazovateľov EFSI;

62.  berie na vedomie, že EIB je do budúcnosti naďalej otvorená diskusiám s útvarmi Európskeho parlamentu o ďalších opatreniach, ktoré by mali mať štruktúrovanejší, menej rozdrobený prístup k dialógu medzi Európskym parlamentom a EIB; EIB a Európsky parlament sa v súčasnosti usilujú o rýchle uzavretie formálnej dohody o EFSI, ktorá stanovuje podmienky výmeny všetkých informácií v jej rámci – vrátane výročnej správy o EFSI Rade a Európskemu parlamentu;

Prehĺbenie transparentnosti, zodpovednosti, integrity a vnútornej kontroly EIB ako nevyhnutného predpokladu lepšej správy a riadenia spoločností

63.  domnieva sa, že posilnená hospodárska úloha EIB, jej zvýšená investičná kapacita a používanie rozpočtu EÚ ako záruky za operácie EIB musia byť spojené s väčšou transparentnosťou a hlbšou zodpovednosťou, aby sa zabezpečila skutočná verejná kontrola jej činností, výberu projektov a priorít financovania;

64.  vyzýva EIB, aby pravidelne aktualizovala mapovanie rizík spojených s jej činnosťami a prispôsobila svoju rizikovú kultúru svojmu aktuálnemu obchodnému modelu a zvýšeniu objemu svojho portfólia v súvislosti s implementáciou nových nástrojov s EFSI, rôznych mechanizmov, investičných platforiem a nástrojov na rozdelenie rizika; vyzýva EIB, aby v tejto súvislosti zahrnula do mapovania rizík aj nefinančné hľadiská, ako je sociálna a/alebo environmentálna pridaná hodnota; v tomto kontexte víta zavedenie rámca obozretného podstupovania rizika EIB s cieľom posilniť monitorovanie rizík a dohľad nad pôvodom, osvojením si a riadením rizík; pripomína, že je potrebné vytvoriť jednotný a rovnorodý rámec kontroly;

65.  víta vysokú kvalitu úverového portfólia EIB, pričom miera znehodnotených úverov predstavuje 0,3 % celkového úverového portfólia EIB, čo svedčí o neustále obozretnom riadení rizík EIB a zachovaní jej silného úverového ratingu na medzinárodných finančných trhoch;

66.  víta skutočnosť, že politika transparentnosti EIB vychádza z predpokladu zverejňovania informácií a že každý má prístup k jej dokumentom a informáciám; pripomína svoje odporúčanie, aby EIB na svojom webovom sídle zverejnila dokumenty, ktoré nemajú dôverný charakter, ako sú korporatívne operačné plány na predchádzajúce roky, medziinštitucionálne dohody a memorandá, a vyzýva EIB, aby tým nekončila, ale aby aj naďalej neustále hľadala spôsoby, ako ju zlepšiť a zvyšovať jej úroveň;

67.  víta správu o vykonávaní politiky transparentnosti skupiny EIB v roku 2015 a nadchádzajúce preskúmanie politiky oznamovania nekalých praktík EIB;

68.  pripomína, že transparentnosť vo vykonávaní politík EÚ vedie nielen k posilneniu celkovej podnikovej zodpovednosti a dôveryhodnosti EIB a jasnej perspektíve z hľadiska typov finančných sprostredkovateľov a konečných príjemcov, ale prispieva aj k posilneniu účinnosti a udržateľnosti financovaných projektov spolu s prístupom nulovej tolerancie voči podvodom a korupcii vo svojom úverovom portfóliu; žiada EIB, aby sa prispôsobila novému systému včasného varovania a vylúčenia, ktorý plánuje Európska komisia;

69.  so znepokojením konštatuje, že hoci EIB poskytuje trikrát viac finančných prostriedkov ako Svetová banka, zaradila na čiernu listinu len tri subjekty, kým Svetová banka vylúčila 820 subjektov; žiada EIB, aby sa v záujme nápravy tejto situácie pripojila k sieti iných verejných bánk, ktoré zostavujú čierne listiny, t. j. sieti, ktorá zahŕňa Svetovú banku a Európsku banku pre obnovu a rozvoj (EBOR);

70.  opakuje svoju výzvu, aby sa zlepšila transparentnosť intervencií EIB vo vzťahu k finančným sprostredkovateľom a prijímateľom s cieľom vyhýbať sa subjektom s predchádzajúcou negatívnou bilanciou, subjektom na čiernej listine, ako aj subjektom s potenciálnym prepojením na nespolupracujúce jurisdikcie, činnosť v daňových rajoch alebo organizovanú trestnú činnosť; domnieva sa, že uplatňovanie kritérií výberu finančných sprostredkovateľov a disponovanie aktuálnymi informáciami o skutočnom vlastníctve podniku vrátane koncernov, nadácií a daňových rajov sú najlepšími postupmi, ktoré treba trvalo dodržiavať; vyzýva EIB, aby ďalej posilňovala svoje zmluvné podmienky začlenením ustanovenia alebo odkazu na dobrú správu vecí verejných s cieľom zmierniť riziká spojené s integritou a dobrým menom;

71.  navrhuje, aby EIB nasledovala príklad Medzinárodnej finančnej korporácie (IFC) zo skupiny Svetovej banky a začala zverejňovať informácie o čiastkových projektoch s vysokým rizikom, ktoré financuje prostredníctvom komerčných bánk (hlavní sprostredkovatelia/finančné inštitúcie, ktoré EIB používa na financovanie MSP);

72.  víta pravidelné stretnutia so zástupcami občianskej spoločnosti a verejné konzultácie o rozvoji politík EIB;

73.  požaduje zabezpečenie čoraz vyššej úrovne transparentnosti v politike zverejňovania informácií EIB, pokiaľ ide o jej riadiace orgány, najmä prostredníctvom zverejňovania zápisníc zo schôdzí správnej rady EIB a EIF alebo investičného výboru EFSI a v súvislosti s projektmi verejného záujmu, ktoré využívajú záruku z rozpočtu EÚ a majú vplyv na územia EÚ a občanov; domnieva sa, že zverejňovanie hodnotiacej tabuľky ukazovateľov je osvedčeným postupom v prípade každej operácie a posudzovania vplyvu projektov alebo podprojektov na životné prostredie a sociálnu oblasť;

74.  opakuje svoju požiadavku, aby sa informácie o systéme verejných zákaziek a subdodávok zverejňovali a boli ľahko dostupné a aby sa v každom prípade zaručil prístup Európskeho parlamentu k informáciám a finančnej dokumentácii;

75.  víta proaktívny prístup európskej ombudsmanky pri vykonávaní verejnej kontroly nad EIB; vyjadruje hlboké znepokojenie nad zistenými nedostatkami v existujúcich mechanizmoch EIB, ktoré majú zabrániť možnému konfliktu záujmov v rámci jej riadiacich orgánov; v tejto súvislosti vyzýva EIB, aby lepšie predchádzala konfliktom záujmov vo svojich riadiacich orgánoch a potenciálnemu fenoménu otáčavých dverí s cieľom zohľadniť odporúčania ombudsmanky a aby čo najskôr revidovala svoj kódex;

76.  domnieva sa, že podpredsedovia EIB by už nemali byť zodpovední za projekty vo svojich domovských krajinách vzhľadom na to, že v tejto súvislosti existuje jasný potenciál vzniku konfliktu záujmov a že iba malý počet členských štátov má vlastného podpredsedu;

77.  víta preskúmanie pravidiel kancelárie mechanizmu EIB na vybavovanie sťažností, ako aj obnovenie memoranda o porozumení medzi Európskym ombudsmanom a EIB; požaduje vysvetlenie od EIB, pokiaľ ide o odklad začatia verejnej konzultácie o revízii politík a postupov jej mechanizmu vybavovania sťažností; poznamenáva, že takáto revízia ponúka príležitosť na ďalšie zväčšenie nezávislosti a účinnosti mechanizmu vybavovania sťažností s cieľom zaviesť tiež mechanizmus zabezpečujúci systematický tok informácií priamo medzi kanceláriou vybavovania sťažností a riaditeľmi; zdôrazňuje, že vedenie EIB by malo každoročne predkladať ombudsmanovi a Európskemu parlamentu správu o tom, ako boli odporúčania týkajúce sa jej mechanizmov vybavovania sťažností zohľadnené v politikách a postupoch banky; okrem toho zdôrazňuje, že vedúci kancelárie vybavovania sťažností by mal predložiť Európskemu parlamentu raz ročne správu o jej činnosti a posúdenie toho, ako banka plní odporúčania kancelárie vybavovania sťažností;

78.  žiada EIB, aby urobila maximum vo svojom boji proti daňovým únikom, daňovým podvodom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, nelegálnym činnostiam a praniu špinavých peňazí prostredníctvom politiky boja proti netransparentným a nespolupracujúcim jurisdikciám a rámca boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (AML-CFT);

79.  vyzýva EIB, aby takisto pokračovala v pravidelnej spolupráci s ostatnými medzinárodnými finančnými inštitúciami prostredníctvom výmeny informácií o výsledkoch vykonanej povinnej starostlivosti, pokiaľ ide o korporátne alebo daňové otázky, alebo hodnotenia typu „poznaj svojho klienta“ a každoročne podávala Európskemu parlamentu a verejnosti správu o tom, ako vykonáva svoju politiku v oblasti nespolupracujúcich jurisdikcií;

80.  domnieva sa, že vonkajší prudenciálny dohľad EIB si zasluhuje obozretné zváženie, ako uviedol Európsky parlament vo svojich predchádzajúcich uzneseniach;

81.  berie na vedomie uzavretie aktualizovanej trojstrannej dohody medzi EIB, Komisiou a Európskym dvorom audítorov v septembri 2016 a vyzýva Európsky dvor audítorov, aby vykonal audit výkonnosti operácií EIB v rôznych odvetviach, kde sú spojené s využívaním rozpočtových prostriedkov EÚ, pokiaľ ide o ich účinnosť a efektívnosť;

82.  vyzýva Komisiu, aby počnúc rokom 2018 každoročne do konca júna predložila správu o vykonávaní súčasného VFR a o súčasnom stave všetkých finančných nástrojov spravovaných a vykonávaných skupinou EIB, ktoré sú napojené na zdroje z rozpočtu EÚ, vrátane dosiahnutých výsledkov, a to s cieľom použiť ju v postupe udeľovania absolutória;

83.  vyzýva Európsky úrad na boj proti podvodom (OLAF), aby do svojej výročnej správy zahŕňal informácie o prípadoch súvisiacich s EIB;

Následné kroky v súvislosti s odporúčaniami Európskeho parlamentu

84.  vyzýva EIB, aby predložila správu o aktuálnej situácii a stave predchádzajúcich odporúčaní Európskemu parlamentu z jeho výročných uznesení, predovšetkým pokiaľ ide o dosah jej úverových činností;

85.  vyzýva EIB, aby preskúmala svoju politiku predchádzania a odrádzania od zakázaného konania v činnostiach EIB, v ktorej by sa mala zakotviť nevyhnutnosť zastaviť financovanie a/alebo schvaľovanie ďalších úverových prostriedkov zo strany EIB na projekty, ktoré sú predmetom vyšetrovania vnútroštátnych orgánov alebo úradu OLAF pre korupciu alebo podvod;

o
o   o

86.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej investičnej banke a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2014)0201.
(2) Ú. v. EÚ C 346, 21.9.2016, s. 77.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2016)0200.
(4) Ú. v. EÚ L 280, 27.10.2011, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 135, 8.5.2014, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ L 204, 31.7.2012, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1.


Program na podporu štrukturálnych reforiem na roky 2017 – 2020 ***I
PDF 329kWORD 44k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program na podporu štrukturálnych reforiem na obdobie rokov 2017 až 2020 a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a (EÚ) č. 1305/2013 (COM(2015)0701 – C8-0373/2015 – 2015/0263(COD))
P8_TA(2017)0139A8-0374/2016

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0701),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 175 a článok 197 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0373/2015),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 16. marca 2016(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 7. apríla 2016(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 15. februára 2017, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre rozpočet, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre rybárstvo a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0374/2016),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatným spôsobom zmení, alebo má v úmysle podstatným spôsobom zmeniť svoj pôvodný návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 27. apríla 2017 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/..., ktorým sa ustanovuje program na podporu štrukturálnych reforiem na obdobie rokov 2017 až 2020 a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a (EÚ) č. 1305/2013

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2017/825.)

(1) Ú. v. EÚ C 177, 18.5.2016, s. 47.
(2) Ú. v. EÚ C 240, 1.7.2016, s. 49.


Európsky rok kultúrneho dedičstva ***I
PDF 334kWORD 43k
Uznesenie
Text
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom roku kultúrneho dedičstva (COM(2016)0543 – C8-0352/2016 – 2016/0259(COD))
P8_TA(2017)0140A8-0340/2016

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0543),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0352/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 12. októbra 2016(1),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 15. februára 2017, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanovisko Výboru pre rozpočet (A8-0340/2016),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  schvaľuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  berie na vedomie vyhlásenie Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

4.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatným spôsobom zmení, alebo má v úmysle podstatným spôsobom zmeniť svoj návrh;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 27. apríla 2017 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/... o Európskom roku kultúrneho dedičstva (2018)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2017/864.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

V súlade s článkom 9 rozhodnutia je finančné krytie na realizáciu Európskeho roku kultúrneho dedičstva (2018) stanovené na 8 miliónov EUR. S cieľom financovať prípravy na Európsky rok kultúrneho dedičstva sa 1 milión EUR bude financovať z existujúcich zdrojov v rozpočte na rok 2017. V rámci rozpočtu na rok 2018 sa 7 miliónov EUR vyhradí na Európsky rok kultúrneho dedičstva a zviditeľní v rozpočtovom riadku. Z tejto sumy budú 3 milióny EUR pochádzať z prostriedkov, ktoré sú v súčasnosti vyčlenené na program Kreatívna Európa, a 4 milióny EUR budú presmerované z iných existujúcich zdrojov bez využitia existujúcich rezerv a bez toho, aby boli dotknuté právomoci rozpočtového orgánu.

VYHLÁSENIE KOMISIE

Komisia berie na vedomie dohodu spoluzákonodarcov o zavedení finančného krytia vo výške 8 miliónov EUR v článku 9 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom roku kultúrneho dedičstva (2018). Komisia pripomína, že je výsadným právom rozpočtového orgánu povoliť sumu rozpočtových prostriedkov v ročnom rozpočte v súlade s článkom 314 ZFEÚ.

(1) Ú. v. EÚ C 88, 21.3.2017, s. 7.


Program Únie určený na podporu osobitných činností v oblasti finančného výkazníctva a auditu ***I
PDF 327kWORD 42k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 258/2014, ktorým sa ustanovuje program Únie určený na podporu osobitných činností v oblasti finančného výkazníctva a auditu na obdobie rokov 2014 – 2020 (COM(2016)0202 – C8-0145/2016 – 2016/0110(COD))
P8_TA(2017)0141A8-0291/2016

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0202),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0145/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 25. mája 2016(1),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 15. marca 2017, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0291/2016),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatným spôsobom zmení, alebo má v úmysle podstatným spôsobom zmeniť svoj pôvodný text;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 27. apríla 2017 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/..., ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 258/2014, ktorým sa ustanovuje program Únie určený na podporu osobitných činností v oblasti finančného výkazníctva a auditu na roky 2014 – 2020

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2017/827.)

(1) Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 147.


Program Únie na zvyšovanie zapojenia spotrebiteľov do tvorby politiky v oblasti finančných služieb***I
PDF 329kWORD 46k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa na obdobie rokov 2017 – 2020 zriaďuje program Únie na podporu osobitných činností, ktorými sa zvyšuje zapojenie spotrebiteľov a ostatných koncových používateľov finančných služieb do tvorby politiky Únie v oblasti finančných služieb (COM(2016)0388 – C8-0220/2016 – 2016/0182(COD))
P8_TA(2017)0142A8-0008/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0388),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 169 ods. 2 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0220/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. októbra 2016(1),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 15. marca 2017, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0008/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatným spôsobom zmení, alebo má v úmysle podstatným spôsobom zmeniť svoj pôvodný návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 27. apríla 2017 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/..., ktorým sa na obdobie rokov 2017 – 2020 zriaďuje program Únie na podporu osobitných činností, ktorými sa zvyšuje zapojenie spotrebiteľov a ostatných koncových používateľov finančných služieb do tvorby politiky Únie v oblasti finančných služieb

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2017/826.)

(1) Ú. v. EÚ C 34, 2.2.2017, s. 117.


Absolutórium za rok 2015: všeobecný rozpočet EÚ – Európska komisia a výkonné agentúry
PDF 770kWORD 134k
Rozhodnutie
Rozhodnutie
Rozhodnutie
Rozhodnutie
Rozhodnutie
Rozhodnutie
Rozhodnutie
Rozhodnutie
Uznesenie
1. Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel III - Komisia (2016/2151(DEC))
P8_TA(2017)0143A8-0150/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2015(1),

–  so zreteľom na konsolidovanú ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2015 (COM(2016)0475 – C8-0269/2016)(2),

–  so zreteľom na správu Komisie o následných opatreniach k udeleniu absolutória za rozpočtový rok 2014 (COM(2016)0674) a na sprievodné pracovné dokumenty útvarov Komisie (SWD(2016)0338, SWD(2016)0339),

–  so zreteľom na výročnú správu Komisie o hospodárení a vykonávaní rozpočtu EÚ za rok 2015 (COM(2016)0446),

–  so zreteľom na výročnú správu Komisie o vnútorných auditoch vykonaných v roku 2015 pre orgán udeľujúci absolutórium (COM(2016)0628) a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2016)0322),

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2015 spolu s odpoveďami inštitúcií(3) a na osobitné správy Dvora audítorov,

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(4) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2015 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 21. februára 2017 o udelení absolutória Komisii za plnenie rozpočtu za rozpočtový rok 2015 (05876/2017 – C8-0037/2017),

–  so zreteľom na články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(5), a najmä na jeho články 62, 164, 165 a 166,

–  so zreteľom na článok 93 a prílohu IV rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanoviská iných príslušných výborov (A8-0150/2017),

A.  keďže v zmysle článku 17 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii Komisia plní rozpočet a riadi programy a keďže podľa článku 317 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Komisia plní rozpočet v spolupráci s členskými štátmi, na vlastnú zodpovednosť, v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia;

1.  udeľuje Komisii absolutórium za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015;

2.  uvádza svoje poznámky v uznesení, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutí o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel III – Komisia a výkonné agentúry, ako aj vo svojom uznesení z 27. apríla 2017 o osobitných správach Dvora audítorov v súvislosti s udelením absolutória Komisii za rozpočtový rok 2015(6);

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie a uznesenie, ktoré je jeho neoddeliteľnou súčasťou, Rade, Komisii, Dvoru audítorov, národným parlamentom ako aj národným a regionálnym kontrolným orgánom členských štátov a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

2. Rozhodnutia Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 o absolutóriu za plnenie rozpočtu Výkonnej agentúry pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru za rozpočtový rok 2015 (2016/2151(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2015(7),

–  so zreteľom na konsolidovanú ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2015 (COM(2016)0475 – C8-0269/2016)(8),

–  so zreteľom na konečnú ročnú účtovnú závierku Výkonnej agentúry pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru za rozpočtový rok 2015(9),

–  so zreteľom na správu Komisie o následných opatreniach k udeleniu absolutória za rozpočtový rok 2014 (COM(2016)0674) a na sprievodné pracovné dokumenty útvarov Komisie (SWD(2016)0338, SWD(2016)0339),

–  so zreteľom na výročnú správu Komisie o vnútorných auditoch vykonaných v roku 2015 pre orgán udeľujúci absolutórium (COM(2016)0628) a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2016)0322),

–  so zreteľom na správu Dvora audítorov o overení ročnej účtovnej závierky Výkonnej agentúry pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru za rozpočtový rok 2015 spolu s odpoveďou agentúry(10),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(11) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2015 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 21. februára 2017 o udelení absolutória výkonným agentúram za plnenie rozpočtu za rozpočtový rok 2015 (05874/2017 – C8-0038/2017),

–  so zreteľom na články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(12), a najmä na jeho články 62, 164, 165 a 166,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 58/2003 z 19. decembra 2002, ktoré stanovuje štatút výkonných agentúr, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov Spoločenstva(13), a najmä na jeho článok 14 ods. 3,

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1653/2004 z 21. septembra 2004, ktorým sa na základe nariadenia Rady (ES) č. 58/2003 o štatúte výkonných agentúr, poverených určitými úlohami týkajúcimi sa riadenia programov Spoločenstva(14), stanovuje vzorové finančné nariadenie pre výkonné agentúry, a najmä na jeho článok 66 prvý a druhý odsek,

–  so zreteľom na vykonávacie rozhodnutie Komisie 2013/776/EÚ z 18. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru a zrušuje rozhodnutie 2009/336/ES(15),

–  so zreteľom na článok 93 a prílohu IV rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanoviská iných príslušných výborov (A8-0150/2017),

A.  keďže v zmysle článku 17 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii Komisia plní rozpočet a riadi programy a keďže podľa článku 317 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Komisia plní rozpočet v spolupráci s členskými štátmi, na vlastnú zodpovednosť, v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia;

1.  udeľuje riaditeľovi Výkonnej agentúry pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru absolutórium za plnenie rozpočtu výkonnej agentúry za rozpočtový rok 2015;

2.  uvádza svoje poznámky v uznesení, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutí o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel III – Komisia a výkonné agentúry, ako aj vo svojom uznesení z 27. apríla 2017 o osobitných správach Dvora audítorov v súvislosti s udelením absolutória Komisii za rozpočtový rok 2015(16);

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie, rozhodnutie o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel III – Komisia a uznesenie, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou týchto rozhodnutí, riaditeľovi Výkonnej agentúry pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru, Rade, Komisii a Dvoru audítorov a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

3. Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 o absolutóriu za plnenie rozpočtu Výkonnej agentúry pre malé a stredné podniky za rozpočtový rok 2015 (2016/2151(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2015(17),

–  so zreteľom na konsolidovanú ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2015 (COM(2016)0475 – C8-0269/2016)(18),

–  so zreteľom na konečnú ročnú účtovnú závierku Výkonnej agentúry pre malé a stredné podniky za rozpočtový rok 2015(19),

–  so zreteľom na správu Komisie o následných opatreniach k udeleniu absolutória za rozpočtový rok 2014 (COM(2016)0674) a na sprievodné pracovné dokumenty útvarov Komisie (SWD(2016)0338, SWD(2016)0339),

–  so zreteľom na výročnú správu Komisie o vnútorných auditoch vykonaných v roku 2015 pre orgán udeľujúci absolutórium (COM(2016)0628) a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2016)0322),

–  so zreteľom na správu Dvora audítorov o overení ročnej účtovnej závierky Výkonnej agentúry pre malé a stredné podniky za rozpočtový rok 2015 spolu s odpoveďou agentúry(20),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(21) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2015 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 21. februára 2017 o udelení absolutória výkonným agentúram za plnenie rozpočtu za rozpočtový rok 2015 (05874/2017 – C8-0038/2017),

–  so zreteľom na články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(22), a najmä na jeho články 62, 164, 165 a 166,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 58/2003 z 19. decembra 2002, ktoré stanovuje štatút výkonných agentúr, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov Spoločenstva(23), a najmä na jeho článok 14 ods. 3,

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1653/2004 z 21. septembra 2004, ktorým sa na základe nariadenia Rady (ES) č. 58/2003 o štatúte výkonných agentúr, poverených určitými úlohami týkajúcimi sa riadenia programov Spoločenstva(24), stanovuje vzorové finančné nariadenie pre výkonné agentúry, a najmä na jeho článok 66 prvý a druhý odsek,

–  so zreteľom na vykonávacie rozhodnutie Komisie 2013/771/EÚ zo 17. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje Výkonná agentúra pre malé a stredné podniky a zrušujú rozhodnutia 2004/20/ES a 2007/372/ES(25),

–  so zreteľom na článok 93 a prílohu IV rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanoviská iných príslušných výborov (A8-0150/2017),

A.  keďže v zmysle článku 17 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii Komisia plní rozpočet a riadi programy a keďže podľa článku 317 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Komisia plní rozpočet v spolupráci s členskými štátmi, na vlastnú zodpovednosť, v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia;

1.  udeľuje riaditeľovi Výkonnej agentúry pre malé a stredné podniky absolutórium za plnenie rozpočtu výkonnej agentúry za rozpočtový rok 2015;

2.  uvádza svoje poznámky v uznesení, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutí o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel III – Komisia a výkonné agentúry, ako aj vo svojom uznesení z 27. apríla 2017 o osobitných správach Dvora audítorov v súvislosti s udelením absolutória Komisii za rozpočtový rok 2015(26);

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie, rozhodnutie o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel III – Komisia a uznesenie, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou týchto rozhodnutí, riaditeľovi Výkonnej agentúry pre malé a stredné podniky, Rade, Komisii a Dvoru audítorov a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

4. Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 o absolutóriu za plnenie rozpočtu Výkonnej agentúry pre spotrebiteľov, zdravie, poľnohospodárstvo a potraviny za rozpočtový rok 2015 (2016/2151(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2015(27),

–  so zreteľom na konsolidovanú ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2015 (COM(2016)0475 – C8-0269/2016)(28),

–  so zreteľom na konečnú ročnú účtovnú závierku Výkonnej agentúry pre spotrebiteľov, zdravie, poľnohospodárstvo a potraviny za rozpočtový rok 2015(29),

–  so zreteľom na správu Komisie o následných opatreniach k udeleniu absolutória za rozpočtový rok 2014 (COM(2016)0674) a na sprievodné pracovné dokumenty útvarov Komisie (SWD(2016)0338, SWD(2016)0339),

–  so zreteľom na výročnú správu Komisie o vnútorných auditoch vykonaných v roku 2015 pre orgán udeľujúci absolutórium (COM(2016)0628) a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2016)0322),

–  so zreteľom na správu Dvora audítorov o overení ročnej účtovnej závierky Výkonnej agentúry pre spotrebiteľov, zdravie, poľnohospodárstvo a potraviny za rozpočtový rok 2015 spolu s odpoveďami agentúry(30),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(31) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2015 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 21. februára 2017 o udelení absolutória výkonným agentúram za plnenie rozpočtu za rozpočtový rok 2015 (05874/2017 – C8-0038/2017),

–  so zreteľom na články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(32), a najmä na jeho články 62, 164, 165 a 166,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 58/2003 z 19. decembra 2002, ktoré stanovuje štatút výkonných agentúr, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov Spoločenstva(33), a najmä na jeho článok 14 ods. 3,

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1653/2004 z 21. septembra 2004, ktorým sa na základe nariadenia Rady (ES) č. 58/2003 o štatúte výkonných agentúr, poverených určitými úlohami týkajúcimi sa riadenia programov Spoločenstva(34), stanovuje vzorové finančné nariadenie pre výkonné agentúry, a najmä na jeho článok 66 prvý a druhý odsek,

–  so zreteľom na vykonávacie rozhodnutie Komisie 2013/770/EÚ zo 17. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje Výkonná agentúra pre spotrebiteľov, zdravie a potraviny a zrušuje rozhodnutie 2004/858/ES(35),

–  so zreteľom na vykonávacie rozhodnutie Komisie 2014/927/EÚ zo 17. decembra 2014, ktorým sa mení vykonávacie rozhodnutie 2013/770/EÚ s cieľom transformovať Výkonnú agentúru pre spotrebiteľov, zdravie a potraviny na Výkonnú agentúru pre spotrebiteľov, zdravie, poľnohospodárstvo a potraviny(36),

–  so zreteľom na článok 93 a prílohu IV rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanoviská iných príslušných výborov (A8-0150/2017),

A.  keďže v zmysle článku 17 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii Komisia plní rozpočet a riadi programy a keďže podľa článku 317 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Komisia plní rozpočet v spolupráci s členskými štátmi, na vlastnú zodpovednosť, v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia;

1.  udeľuje riaditeľke Výkonnej agentúry pre spotrebiteľov, zdravie, poľnohospodárstvo a potraviny absolutórium za plnenie rozpočtu výkonnej agentúry za rozpočtový rok 2015;

2.  uvádza svoje poznámky v uznesení, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutí o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel III – Komisia a výkonné agentúry, ako aj vo svojom uznesení z 27. apríla 2017 o osobitných správach Dvora audítorov v súvislosti s udelením absolutória Komisii za rozpočtový rok 2015(37);

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie, rozhodnutie o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel III – Komisia a uznesenie, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou týchto rozhodnutí, riaditeľke Výkonnej agentúry pre spotrebiteľov, zdravie, poľnohospodárstvo a potraviny, Rade, Komisii a Dvoru audítorov a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

5. Rozhodnutia európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 o absolutóriu za plnenie rozpočtu Výkonnej agentúry Európskej rady pre výskum za rozpočtový rok 2015 (2016/2151(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2015(38),

–  so zreteľom na konsolidovanú ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2015 (COM(2016)0475 – C8-0269/2016)(39),

–  so zreteľom na konečnú ročnú účtovnú závierku Výkonnej agentúry Európskej rady pre výskum za rozpočtový rok 2015(40),

–  so zreteľom na správu Komisie o následných opatreniach k udeleniu absolutória za rozpočtový rok 2014 (COM(2016)0674) a na sprievodné pracovné dokumenty útvarov Komisie (SWD(2016)0338, SWD(2016)0339),

–  so zreteľom na výročnú správu Komisie o vnútorných auditoch vykonaných v roku 2015 pre orgán udeľujúci absolutórium (COM(2016)0628) a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2016)0322),

–  so zreteľom na správu Dvora audítorov o overení ročnej účtovnej závierky Výkonnej agentúry Európskej rady pre výskum za rozpočtový rok 2015 spolu s odpoveďou agentúry(41),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(42) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2015 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 21. februára 2017 o udelení absolutória výkonným agentúram za plnenie rozpočtu za rozpočtový rok 2015 (05874/2017 – C8-0038/2017),

–  so zreteľom na články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(43), a najmä na jeho články 62, 164, 165 a 166,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 58/2003 z 19. decembra 2002, ktoré stanovuje štatút výkonných agentúr, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov Spoločenstva(44), a najmä na jeho článok 14 ods. 3,

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1653/2004 z 21. septembra 2004, ktorým sa na základe nariadenia Rady (ES) č. 58/2003 o štatúte výkonných agentúr, poverených určitými úlohami týkajúcimi sa riadenia programov Spoločenstva, stanovuje vzorové finančné nariadenie pre výkonné agentúry(45), a najmä na jeho článok 66 prvý a druhý odsek,

–  so zreteľom na vykonávacie rozhodnutie Komisie 2013/779/EÚ zo 17. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje Výkonná agentúra Európskej rady pre výskum a zrušuje rozhodnutie 2008/37/ES(46),

–  so zreteľom na článok 93 a prílohu IV rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanoviská iných príslušných výborov (A8-0150/2017),

A.  keďže v zmysle článku 17 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii Komisia plní rozpočet a riadi programy a keďže podľa článku 317 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Komisia plní rozpočet v spolupráci s členskými štátmi, na vlastnú zodpovednosť, v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia;

1.  udeľuje riaditeľovi Výkonnej agentúry Európskej rady pre výskum absolutórium za plnenie rozpočtu výkonnej agentúry za rozpočtový rok 2015;

2.  uvádza svoje poznámky v uznesení, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutí o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel III – Komisia a výkonné agentúry, ako aj vo svojom uznesení z 27. apríla 2017 o osobitných správach Dvora audítorov v súvislosti s udelením absolutória Komisii za rozpočtový rok 2015(47);

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie, rozhodnutie o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel III – Komisia a uznesenie, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou týchto rozhodnutí, riaditeľovi Výkonnej agentúry Európskej rady pre výskum, Rade, Komisii a Dvoru audítorov a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

6. Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 o absolutóriu za plnenie rozpočtu Výkonnej agentúry pre výskum za rozpočtový rok 2015 (2016/2151(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2015(48),

–  so zreteľom na konsolidovanú ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2015 (COM(2016)0475 – C8-0269/2016)(49),

–  so zreteľom na konečnú ročnú účtovnú závierku Výkonnej agentúry pre výskum za rozpočtový rok 2015(50),

–  so zreteľom na správu Komisie o následných opatreniach k udeleniu absolutória za rozpočtový rok 2014 (COM(2016)0674) a sprievodné pracovné dokumenty útvarov Komisie (SWD(2016)0338, SWD(2016)0339),

–  so zreteľom na výročnú správu Komisie o vnútorných auditoch vykonaných v roku 2015 pre orgán udeľujúci absolutórium (COM(2016)0628) a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2016)0322),

–  so zreteľom na správu Dvora audítorov o overení ročnej účtovnej závierky Výkonnej agentúry pre výskum za rozpočtový rok 2015 spolu s odpoveďami agentúry(51),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(52) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2015 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 21. februára 2017 o udelení absolutória výkonným agentúram za plnenie rozpočtu za rozpočtový rok 2015 (05874/2017 – C8-0038/2017),

–  so zreteľom na články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(53), a najmä na jeho články 62, 164, 165 a 166,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 58/2003 z 19. decembra 2002, ktoré stanovuje štatút výkonných agentúr, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov Spoločenstva(54), a najmä na jeho článok 14 ods. 3,

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1653/2004 z 21. septembra 2004, ktorým sa na základe nariadenia Rady (ES) č. 58/2003 o štatúte výkonných agentúr, poverených určitými úlohami týkajúcimi sa riadenia programov Spoločenstva, stanovuje vzorové finančné nariadenie pre výkonné agentúry(55), a najmä na jeho článok 66 prvý a druhý odsek,

–  so zreteľom na vykonávacie rozhodnutie Komisie 2013/778/EÚ z 13. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje Výkonná agentúra pre výskum a zrušuje rozhodnutie 2008/46/ES(56),

–  so zreteľom na článok 93 a prílohu IV rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanoviská iných príslušných výborov (A8-0150/2017),

A.  keďže v zmysle článku 17 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii Komisia plní rozpočet a riadi programy a keďže podľa článku 317 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Komisia plní rozpočet v spolupráci s členskými štátmi, na vlastnú zodpovednosť, v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia;

1.  udeľuje riaditeľovi Výkonnej agentúry pre výskum absolutórium za plnenie rozpočtu agentúry za rozpočtový rok 2015;

2.  uvádza svoje poznámky v uznesení, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutí o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel III – Komisia a výkonné agentúry, ako aj vo svojom uznesení z 27. apríla 2017 o osobitných správach Dvora audítorov v súvislosti s udelením absolutória Komisii za rozpočtový rok 2015(57);

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie, rozhodnutie o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel III – Komisia a uznesenie, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou týchto rozhodnutí, riaditeľovi Výkonnej agentúry pre výskum, Rade, Komisii a Dvoru audítorov a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

7. Rozhodnutie európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 o absolutóriu za plnenie rozpočtu Výkonnej agentúry pre inovácie a siete za rozpočtový rok 2015 (2016/2151(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2015(58),

–  so zreteľom na konsolidovanú ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2015 (COM(2016)0475 – C8-0269/2016)(59),

–  so zreteľom na konečnú ročnú účtovnú závierku Výkonnej agentúry pre inovácie a siete za rozpočtový rok 2015(60),

–  so zreteľom na správu Komisie o následných opatreniach k udeleniu absolutória za rozpočtový rok 2014 (COM(2016)0674) a na sprievodné pracovné dokumenty útvarov Komisie (SWD(2016)0338, SWD(2016)0339),

–  so zreteľom na výročnú správu Komisie o vnútorných auditoch vykonaných v roku 2015 pre orgán udeľujúci absolutórium (COM(2016)0628) a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2016)0322),

–  so zreteľom na správu Dvora audítorov o overení ročnej účtovnej závierky Výkonnej agentúry pre inovácie a siete za rozpočtový rok 2015 spolu s odpoveďami agentúry(61),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(62) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2015 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 21. februára 2017 o udelení absolutória výkonným agentúram za plnenie rozpočtu za rozpočtový rok 2015 (05874/2017– C8-0038/2017),

–  so zreteľom na články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(63), a najmä na jeho články 62, 164, 165 a 166,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 58/2003 z 19. decembra 2002, ktoré stanovuje štatút výkonných agentúr, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov Spoločenstva(64), a najmä na jeho článok 14 ods. 3,

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1653/2004 z 21. septembra 2004, ktorým sa na základe nariadenia Rady (ES) č. 58/2003 o štatúte výkonných agentúr, poverených určitými úlohami týkajúcimi sa riadenia programov Spoločenstva, stanovuje vzorové finančné nariadenie pre výkonné agentúry(65), a najmä na jeho článok 66 prvý a druhý odsek,

–  so zreteľom na vykonávacie rozhodnutie Komisie 2013/801/EÚ z 23. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje Výkonná agentúra pre inovácie a siete a zrušuje rozhodnutie 2007/60/ES zmenené rozhodnutím 2008/593/ES(66),

–  so zreteľom na článok 93 a prílohu IV rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanoviská iných príslušných výborov (A8-0150/2017),

A.  keďže v zmysle článku 17 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii Komisia plní rozpočet a riadi programy a keďže podľa článku 317 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Komisia plní rozpočet v spolupráci s členskými štátmi, na vlastnú zodpovednosť, v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia;

1.  udeľuje riaditeľovi Výkonnej agentúry pre inovácie a siete absolutórium za plnenie rozpočtu výkonnej agentúry za rozpočtový rok 2015;

2.  uvádza svoje poznámky v uznesení, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutí o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel III – Komisia a výkonné agentúry, ako aj vo svojom uznesení z 27. apríla 2017 o osobitných správach Dvora audítorov v súvislosti s udelením absolutória Komisii za rozpočtový rok 2015(67);

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie, rozhodnutie o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel III – Komisia a uznesenie, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou týchto rozhodnutí, riaditeľovi Výkonnej agentúry pre inovácie a siete, Rade, Komisii a Dvoru audítorov a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

8. Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 o účtovnej závierke týkajúcej sa plnenia všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel III – Komisia (2016/2151(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2015(68),

–  so zreteľom na konsolidovanú ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2015 (COM(2016)0475 – C8-0269/2016)(69),

–  so zreteľom na správu Komisie o následných opatreniach k udeleniu absolutória za rozpočtový rok 2014 (COM(2016)0674) a na sprievodné pracovné dokumenty útvarov Komisie (SWD(2016)0338, SWD(2016)0339),

–  so zreteľom na výročnú správu Komisie o hospodárení a vykonávaní rozpočtu EÚ za rok 2015 (COM(2016)0446),

–  so zreteľom na výročnú správu Komisie o vnútorných auditoch vykonaných v roku 2015 pre orgán udeľujúci absolutórium (COM(2016)0628) a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2016)0322),

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2015 spolu s odpoveďami inštitúcií(70) a na osobitné správy Dvora audítorov,

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(71) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2015 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 21. februára 2017 o udelení absolutória Komisii za plnenie rozpočtu za rozpočtový rok 2015 (05876/2017 – C8-0037/2017),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 21. februára 2017 o udelení absolutória výkonným agentúram za plnenie rozpočtu za rozpočtový rok 2015 (05874/2017 – C8-0038/2017),

–  so zreteľom na články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(72), a najmä na jeho články 62, 164, 165 a 166,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 58/2003 z 19. decembra 2002, ktoré stanovuje štatút výkonných agentúr, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov Spoločenstva(73), a najmä na jeho článok 14 ods. 2 a 3,

–  so zreteľom na článok 93 a prílohu IV rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanoviská iných príslušných výborov (A8-0150/2017),

1.  schvaľuje účtovnú závierku týkajúcu sa plnenia všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015;

2.  uvádza svoje poznámky v uznesení, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutí o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel III – Komisia a výkonné agentúry, ako aj vo svojom uznesení z 27. apríla 2017 o osobitných správach Dvora audítorov v súvislosti s udelením absolutória Komisii za rozpočtový rok 2015(74);

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade, Komisii, Dvoru audítorov, ako aj národným parlamentom a národným a regionálnym kontrolným orgánom členských štátov a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

9. Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 s poznámkami, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutí o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel III – Komisia a výkonné agentúry (2016/2151(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na rozhodnutie o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel III – Komisia,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutia o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu výkonných agentúr za rozpočtový rok 2015,

–  so zreteľom na články 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Rady Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(75) (nariadenie o rozpočtových pravidlách) a delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie(76) (ďalej len „pravidlá uplatňovania“),

–  so zreteľom na článok 93 a prílohu IV rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanoviská iných príslušných výborov (A8-0150/2017),

A.  keďže Európa čelí kríze dôvery v svoje inštitúcie, čo je situácia, za ktorú musí každá jednotlivá inštitúcia Únie prevziať svoj podiel zodpovednosti a ktorá si vyžaduje, aby Európsky parlament postupoval pri kontrole účtovnej závierky Komisie mimoriadne dôsledne;

B.  keďže inštitúcie Únie a členské štáty by mali zlepšiť svoju komunikačnú politiku, aby mohli správne informovať občanov o výsledkoch dosiahnutých prostredníctvom rozpočtu Únie a ich pridanej hodnote;

C.  keďže Európsky parlament musí ukázať silnú angažovanosť, pokiaľ ide o obavy občanov Únie v súvislosti s tým, ako sa vynakladajú prostriedky z rozpočtu Únie a ako Únia chráni ich záujmy;

D.  keďže inštitúcie Únie by mali pracovať na spoľahlivom a odolnom rozpočtovom systéme Únie, ktorý sa vyznačuje nielen pružnosťou, ale aj prispôsobivosťou, a to v pokojných aj búrlivých obdobiach;

E.  keďže politika súdržnosti prináša jasnú pridanú hodnotu prostredníctvom zvyšovania životnej úrovne občanov Európy, pričom je kľúčovou politikou v oblasti solidarity a kľúčovým zdrojom verejných investícií;

F.  keďže inštitúcie Únie musia vytvoriť jasné porozumenie a dohodnúť sa, ktoré priority európskej politiky a verejné statky by sa mali financovať prednostne s cieľom reagovať na obavy občanov a odstrániť medzery v našich politikách;

G.  keďže výdavky Únie, ktoré sú obmedzené na 1 % HND Únie, sú významným nástrojom na dosiahnutie celoeurópskych cieľov politiky s európskou pridanou hodnotou a v priemere predstavujú 1,9 % všeobecných verejných výdavkov členských štátov Únie;

H.  keďže hoci sú percentuálne podiely v rámci rozpočtu Únie, ako a) časť celkových súhrnných výdavkov členských štátov a b) neobjasnená/zneužitá/premrhaná časť tohto rozpočtu, nepatrné, skutočné sumy sú vysoké, a preto je intenzívna kontrola opodstatnená;

I.  keďže podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie má konečnú zodpovednosť za plnenie rozpočtu Európskej únie Komisia, zatiaľ čo členské štáty sú povinné s Komisiou lojálne spolupracovať, aby sa zaistilo, že rozpočtové prostriedky sú využité v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia;

J.  keďže Európsky parlament pri udeľovaní absolutória Komisii kontroluje, či boli rozpočtové prostriedky použité správne a či boli dosiahnuté ciele politík;

Rozpočet, programové obdobia a politické priority

1.  poznamenáva, že sedemročné obdobie trvania súčasného viacročného finančného rámca nie je zosúladené s päťročným mandátom Európskeho parlamentu a Komisie, čo takisto spôsobuje rozdiely medzi rozpočtom na rozpočtový rok a absolutóriom za jeho vykonávanie; okrem toho poukazuje na to, že ani desaťročný cyklus strategického plánovania a stratégie Európa 2020 nie je zosúladený so sedemročným cyklom riadenia rozpočtu EÚ; zastáva názor, že je to jednou z príčin veľkého nedostatku politickej správy Únie, keďže Európsky parlament a Komisia sú viazané predchádzajúcimi dohodami o politických cieľoch a financiách, čo by mohlo vytvárať dojem, že európske voľby sú v tejto súvislosti bezvýznamné;

2.  konštatuje, že z rozpočtu Únie sa v roku 2015 muselo podporovať plnenie cieľov dvoch rôznych dlhodobých politických programov:

   a) na jednej strane stratégia Európa 2020 a
   b) na druhej strane 10 politických priorít stanovených predsedom Komisie Junckerom,

pričom bolo takisto potrebné reagovať na niekoľko krízových situácií: utečenci, neistota v Európe a susedstve, finančná nestabilita v Grécku a hospodársky vplyv ruského zákazu vývozu, ako aj predĺžený vplyv finančnej krízy a jej štrukturálne dôsledky ako nezamestnanosť, chudoba a nerovnosť;

3.  konštatuje, že politiky Únie môžu mať rôzne krátkodobé, strednodobé a dlhodobé ciele, ktorých realizáciu nie je vždy možné určiť na základe jedného viacročného finančného rámca; domnieva sa, že je potrebné venovať pozornosť novej rovnováhe medzi určovaním politickej agendy, vykonávaním politiky a potrebami finančných rámcov;

4.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že dočasné rozpočtové mechanizmy nepredstavujú ideálny systém na premenu sociálnych a politických ambícií na užitočné operačné ciele pre výdavkové programy a schémy;

5.  poukazuje na to, že v roku 2020 sa naskytne príležitosť zosúladiť dlhodobú stratégiu a tvorbu politiky s rozpočtovým cyklom a odporúča, aby sa táto príležitosť využila;

6.  je znepokojený tým, že podľa Dvora audítorov(77) predstavoval podiel výdavkov súvisiacich s klímou z rozpočtu Únie v roku 2015 iba 17,3 % a iba 17,6 % v priemere za obdobie rokov 2014 – 2016, zatiaľ čo cieľom bolo dosiahnuť aspoň 20 % počas finančného obdobia; zdôrazňuje preto, že podľa Dvora audítorov existuje vážne riziko, že ak sa nevynaloží väčšie úsilie na boj proti zmene klímy, cieľ 20 % sa nesplní;

7.  okrem toho poukazuje na to, že 20 % cieľ pre výdavky súvisiace s klímou bol dohodnutý pred parížskou dohodou; je presvedčený, že by sa malo vyvinúť ďalšie úsilie, aby sa rozpočet Únie stal ešte viac environmentálne vyvážený; ďalej zdôrazňuje, že revízia viacročného finančného rámca predstavuje vynikajúcu príležitosť na zabezpečenie toho, aby sa dosiahol cieľ 20 % pre výdavky na opatrenia súvisiace s klímou a aby sa stanovilo prípadné zvýšenie tejto prahovej hodnoty v súlade s medzinárodnými záväzkami EÚ prijatými na konferencii COP 21;

8.  víta prístup zostavovania rozpočtu založeného na výkonnosti, ktorý začala Komisia; domnieva sa, že vzhľadom na obmedzené finančné zdroje by mal byť rozpočet Únie účinnejší a efektívnejší než kedykoľvek predtým; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Komisia sa zameriava viac na výstupy než na výsledky;

Potrebné opatrenia

9.  podporuje návrh Dvora audítorov uvedený v jeho informačnom dokumente z 28. októbra 2016 o strednodobom preskúmaní viacročného finančného rámca (body 39 a 40), že dozrel čas na to, aby Komisia preskúmala ďalšie možnosti, napríklad:

   program priebežného zostavovania rozpočtu s päťročným horizontom plánovania, doložku(-y) o revízii podľa cieľov a politík a priebežné hodnotenie programu;
   určovanie trvania programov a schém podľa politických potrieb, a nie podľa dĺžky období finančného plánovania; žiadosť, aby členské štáty a Komisia predkladali dobre odôvodnené potreby na a) financovanie z rozpočtu Únie a b) želané výsledky pred určením výšky výdavkov;

10.  vyzýva Komisiu, aby do programu nasledujúceho zasadnutia expertov o rozpočte zameranom na výsledky zahrnula návrhy, ktoré uvádza Dvor audítorov v bodoch 39 a 40 vo svojom hore uvedenom informačnom dokumente z 28. októbra 2016 a odporúčania skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje s cieľom pripraviť ďalšiu konferenciu o rozpočte EÚ zameranú na výsledky, iniciatívu, v rámci ktorej sa bude diskutovať o oblastiach politiky, na ktoré by sa mali vyčleniť prostriedky z rozpočtu Únie, a to pred rozhodovaním o finančnom rámci;

11.  súhlasí so všetkými odporúčaniami Dvora audítorov uvedenými v jeho osobitnej správe č. 31/2016, a predovšetkým s tým, že Komisia by mala preskúmať všetky potenciálne možnosti vrátane revízie viacročného finančného rámca v polovici trvania a revízie niektorých právnych základov na zaistenie ďalšieho, skutočného prechodu k opatreniam v oblasti klímy; vyzýva Dvor audítorov, aby vydal správu o následných opatreniach, ktoré sa týkajú výdavkov z rozpočtu Únie súvisiacich s klímou do konca roku 2018;

12.  vyzýva Komisiu, aby vo väčšej miere využívala príležitosti, pokiaľ ide o výkonnostnú rezervu v rámci existujúceho právneho rámca, aby sa vytvoril skutočný finančný stimul na účinné zlepšenie finančného hospodárenia; ďalej žiada posilnenie výkonnostnej rezervy ako nástroja, a to zvýšením komponentu závislého od výkonnosti v nasledujúcom legislatívnom rámci;

13.  vyzýva Komisiu, aby svoje priority nasmerovala na úspešné dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 prostredníctvom využitia nástrojov európskeho semestra;

14.  žiada Komisiu, aby vypracovala návrh politických priorít na finančné obdobie od roku 2021 a predložila jeho text Európskemu parlamentu v počiatočnom štádiu;

15.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nevykonala dôkladné preskúmanie stratégie Európa 2020 v snahe zabezpečiť jej vykonávanie v rámci Strategického programu pre Úniu v časoch zmien, ktorý prijala Európska rada v júni 2014, ako sa v tomto programe predpokladá;

16.  vyzýva Komisiu, aby vzala do úvahy parížsku dohodu a bezodkladne zvýšila cieľ pre výdavky súvisiace s klímou v rozpočte Únie z 20 % na 30 %;

17.  vyzýva Komisiu, aby boli návrhy budúcich rozpočtov Únie účinnejšie a efektívnejšie, lepšie zosúladené s cieľmi stratégie Európa 2020, cieľmi Únie v oblasti zmeny klímy a s medzinárodnými záväzkami Únie;

Tieňové rozpočty

18.  poukazuje na to, že mnohé finančné mechanizmy na podporu politík Únie nie sú priamo financované z rozpočtu Únie alebo sa neuvádzajú v súvahe Únie: patria medzi ne Európsky nástroj finančnej stability, Európsky mechanizmus pre stabilitu, jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií a Európsky investičný fond spojený s Európskou investičnou bankou;

19.  poznamenáva, že ďalšie mechanizmy sa v súvahe Únie uvádzajú čiastočne, napríklad nástroje kombinovaného financovania a Európsky fond pre strategické investície;

20.  poukazuje na zvyšujúce sa používanie finančných nástrojov, ktoré v zásade pozostávajú z pôžičiek, nástrojov vlastného imania, záruk a nástrojov na rozdelenie rizika v rámci nepriameho hospodárenia, počas obdobia 2014 – 2020, ďalej poukazuje na to, že Európska investičná banka spravovala takmer všetky finančné nástroje v rámci nepriameho hospodárenia; domnieva sa, že neexistuje dostatok dostupných informácií na posúdenie toho, čo sa týmito nástrojmi dosiahlo, najmä pokiaľ ide o ich sociálny a environmentálny vplyv; zdôrazňuje, že finančné nástroje môžu dopĺňať granty, ale nemali by ich nahrádzať;

21.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že častejšie využívanie takýchto finančných nástrojov, ako aj finančných nástrojov v rámci zdieľaného hospodárenia (nástroje finančného inžinierstva), predstavuje väčšie riziko pre zodpovednosť a koordináciu politík a činností Únie a takisto zvyšuje riziko, že rozpočet Únie prestane byť považovaný za dôveryhodný nástroj schopný financovať súčasné a budúce ciele; zdôrazňuje, že rozšíreniu používania finančných nástrojov by malo predchádzať komplexné hodnotenie ich výsledkov, úspechov a účinnosti; poukazuje na osobitné správy Dvora audítorov(78), v ktorých sa uvádza, že finančné nástroje nefungujú tak, ako sa očakávalo, a/alebo sú nadmerne veľké a/alebo sa im nedarí prilákať súkromný kapitál;

22.  upozorňuje Komisiu na to, že finančné nástroje alebo iné mechanizmy financovania nie sú nevyhnutne viazané politickými cieľmi Únie a môžu slúžiť na financovanie projektov, ktoré nie sú v súlade so záväzkami Únie;

23.  poukazuje na to, že spustenie Európskeho fondu pre strategické investície ovplyvnilo oneskorené zavedenie Nástroja na prepájanie Európy a že Európsky fond pre strategické investície bude mať vplyv aj na používanie niektorých ďalších finančných nástrojov;

Potrebné opatrenia

24.  vyzýva Komisiu, aby navrhla opatrenia na to, aby mechanizmy financovania Únie – ktoré v súčasnosti zahŕňajú rôzne nástroje a ich kombinácie, ako napríklad programy, štrukturálne a investičné fondy, trustové fondy, strategické investičné fondy, záručné fondy, nástroje, finančné nástroje a nástroje makrofinančnej pomoci – boli jasnejšie, jednoduchšie, jednotnejšie a lepšie zabezpečené tak, aby sa zabezpečila dostatočná transparentnosť, zodpovednosť, výkonnosť a verejné povedomie o tom, ako sú politiky Únie financované a aké sú ich prínosy; vyjadruje poľutovanie nad tým, že návrh nového nariadenia Únie o rozpočtových pravidlách zo septembra 2016 nerieši tieto problémy primeraným spôsobom;

25.  žiada Komisiu, aby prehodnotila posúdenie ex-ante dlhového Nástroja na prepájanie Európy so zreteľom na zriadenie Európskeho fondu pre strategické investície a aby zároveň predložila Európskemu parlamentu posúdenie vplyvu Európskeho fondu pre strategické investície na ďalšie programy a finančné nástroje Únie;

26.  žiada Dvor audítorov, aby vyhodnotil prínos finančných nástrojov a mechanizmov financovania (ako je uvedené v odseku 24) pre stratégiu Európa 2020; vyzýva Komisiu, aby prijala príslušné opatrenia s cieľom zabezpečiť, že finančné nástroje a iné mechanizmy financovania sú zlučiteľné so stratégiou, cieľmi a záväzkami Únie;

27.  víta úmysel komisára Oettingera vrátiť rôzne tieňové rozpočty v dlhodobom horizonte spať do rozpočtu Únie; domnieva sa, že by to významne zvýšilo demokratickú zodpovednosť; je pevne presvedčený, že tento problém by sa mal vyriešiť čo najskôr, najneskôr však do konca ďalšieho finančného programového obdobia; vyzýva Komisiu, aby do novembra 2017 vypracovala oznámenie o tejto otázke;

Rozpočtové a finančné hospodárenie

28.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že objem nevyčerpaných prostriedkov zo štrukturálnych fondov za obdobie 2007 – 2013 je stále vysoký; poznamenáva, že ku koncu roku 2015 zostávali nevyčerpané platby vo výške 10 % z celkovej sumy 446,2 miliardy EUR pridelenej na všetky schválené operačné programy;

29.  zdôrazňuje, že táto situácia môže skutočne predstavovať veľkú výzvu a oslabiť účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov, keďže v niektorých členských štátoch prevyšujú nepredložené žiadosti o príspevok z EÚ spolu s požadovaným spolufinancovaním 15 % celkových výdavkov verejnej správy, konkrétne pokiaľ ide o dve posledné obdobia finančných rámcov, 2007 – 2013 a 2014 – 2020;

30.  so znepokojením berie na vedomie skutočnosť, že ku koncu roku 2015 zodpovedalo päť členských štátov (Česká republika, Španielsko, Taliansko, Poľsko a Rumunsko) spolu s hlavnými príjemcami za viac ako polovicu nevyužitých viazaných rozpočtových prostriedkov pre štrukturálne fondy, ktoré sa nepremenili na platby počas programového obdobia 2007 – 2013, pričom dôvody tohto oneskorenia sú rôzne: nedostatočná kapacita a administratívna pomoc, nedostatok vnútroštátnych zdrojov na spolufinancovanie operácií Únie, oneskorené predloženie regionálnych programov pre viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 atď.;

31.  poukazuje na nový prvok tohto viacročného finančného rámca, podľa ktorého nevyužité sumy v rámci stropu platieb a stropu záväzkov automaticky zvýšia flexibilitu na ďalšie roky;

32.  zdôrazňuje, že úroveň záväzkov bola v roku 2015 vyššia ako v ktoromkoľvek predchádzajúcom roku a tesne v rámci celkového limitu (97,7 % z disponibilnej sumy);

33.  upozorňuje, že v roku 2015 šli tri štvrtiny operačných výdavkov na schémy fungujúce podľa pravidiel predchádzajúceho viacročného finančného rámca: napr. na dotácie poľnohospodárom v roku 2014, projekty v oblasti súdržnosti, výskumné projekty v rámci siedmeho rámcového programu, ktorý začal v roku 2007;

34.  považuje za neprijateľné, že do konca roka 2015 členské štáty určili menej ako 20 % vnútroštátnych orgánov zodpovedných za európske štrukturálne a investičné fondy – s výnimkou Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka; domnieva sa, že tieto určenia sú nevyhnutný krok na to, aby orgány členských štátov mohli predkladať vyhlásenia o výdavkoch Komisii; domnieva sa, že významné novinky zavedené počas obdobia 2014 – 2020 vedú aj napriek úsiliu o zjednodušenie k administratívnym ťažkostiam;

35.  poukazuje na to, že ťažkosti s plnením postupov hodnotenia súladu súvisiacich s novým systémom riadenia a kontroly, ktoré sa zvyčajne vykonávajú na začiatku programového obdobia, sú závažnou príčinou absorpčných omeškaní;

36.  konštatuje, že celosvetová hospodárska recesia s priamymi dôsledkami v podobe rozpočtovo reštriktívnych opatrení uplatňovaných na verejné rozpočty a ťažkostí pri získavaní vnútorného financovania je ďalším hlavným faktorom, pokiaľ ide o absorpčné omeškania;

37.  vyjadruje hlboké poľutovanie, že v dôsledku toho vzniká riziko, že oneskorenia pri plnení rozpočtu na programové obdobie 2014 – 2020 budú dlhšie ako v období 2007 – 2013; obáva sa, že nadchádzajúci viacročný finančný rámec začne s nezvyčajne vysokou úrovňou nesplatených záväzkov (RAL), čo by mohlo ohroziť hospodárenie s rozpočtom Únie v prvých rokoch; verí, že Komisia si z toho zobrala ponaučenie, aby sa vyhla podobným oneskoreniam v budúcnosti;

38.  konštatuje, že Komisia prijala v marci 2015 platobný plán obsahujúci krátkodobé opatrenia na zníženie úrovne nezaplatených faktúr, poukazuje však na to, že kým tieto opatrenia sa snažia zlepšiť krátkodobejšie riadenie toku hotovosti, riešenie vysokej úrovne nesplatených záväzkov si vyžaduje dlhodobejšiu perspektívu a dôkladné vyhodnotenie hlavných príčin (administratívne a prevádzkové ťažkosti, makroekonomické obmedzenia atď.) s cieľom vypracovať účinnú stratégiu a vyhnúť sa podobnej situácii v budúcnosti;

39.  zdôrazňuje, že aktivovanie článku 50 Zmluvy o Európskej únii by mohlo spôsobiť problémy v spôsobe hospodárenia s rozpočtom Únie, najmä pokiaľ ide o platby; poukazuje na potrebu zahrnúť tento kľúčový prvok do všetkých prechodných alebo konečných dohôd s ktorýmkoľvek vystupujúcim členským štátom;

Potrebné opatrenia

40.  žiada Komisiu, aby podnikla opatrenia s cieľom prísne pozorovať dodržiavanie pravidiel a harmonogramov týkajúcich sa nesplatených záväzkov vrátane:

   i) uzavretia a zrušenia viazanosti prostriedkov, pokiaľ ide o programy za obdobie 2007 – 2013;
   ii) správneho využívania čistých opráv v oblasti súdržnosti;
   iii) zníženia hotovosti držanej fiduciármi; a
   iv) zostavovania plánov platieb a predpovedí v tých oblastiach, kde sú nesplatené záväzky vysoké;

41.  opätovne požaduje, aby Komisia každoročne vypracovala aktualizovanú dlhodobú prognózu hotovostných tokov na obdobie sedem až desať rokov zahŕňajúcu rozpočtové stropy, platobné potreby, kapacitné obmedzenia a prípadné rušenia záväzkov s cieľom dosiahnuť lepšie zosúladenie platobných potrieb a disponibilných finančných prostriedkov;

42.  žiada, aby Komisia pri rozpočtovom a finančnom hospodárení čo najskôr zohľadnila, vzhľadom na zlú situáciu, v ktorej sa v súčasnosti nachádza niekoľko členských štátov, kapacitné obmedzenia a osobitné sociálno-ekonomické podmienky určitých členských štátov; vyzýva Komisiu, aby využila všetky disponibilné nástroje prostredníctvom technickej pomoci a nového programu na podporu štrukturálnych reforiem, a tým podporila tieto členské štáty s cieľom predísť nedostatočnému využívaniu prostriedkov a zvýšiť mieru čerpania najmä v oblasti európskych štrukturálnych a investičných fondov;

43.  opakovane zdôrazňuje potrebu zjednodušiť a objasniť pravidlá a postupy na vnútroštátnej a európskej úrovni s cieľom uľahčiť príjemcom prístup k finančným prostriedkom Únie a zaistiť ich riadnu správu zo strany administratívnych služieb; domnieva sa, že zjednodušenie prispeje k rýchlejšiemu prideľovaniu finančných prostriedkov, vyšším mieram čerpania prostriedkov, väčšej účinnosti a transparentnosti, menšiemu počtu chýb pri implementácii a kratším dobám vyplácania prostriedkov; domnieva sa, že je nutné dosiahnuť rovnováhu medzi zjednodušením a stabilitou pravidiel, postupov a kontrol; konštatuje, že poskytovanie dostatočných informácií a usmernení prípadným žiadateľom a príjemcom je v každom prípade nevyhnutným predpokladom úspešnej implementácie;

44.  vyzýva Komisiu, aby sa zdržala nových škrtov v oblasti technickej pomoci, ktorú má k dispozícii, a aby vypracovala akčný plán pre účinné a včasné čerpanie prostriedkov s osobitným dôrazom na zaostávajúce členské štáty a regióny s nízkou mierou čerpania;

Nástroje finančného inžinierstva

45.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že len 75 %(79) príspevkov na nástroje finančného inžinierstva na programové obdobie 2007 – 2013 bolo ku koncu roka 2015 vyplatených konečným príjemcom v rámci zdieľaného hospodárenia (57 % na konci roka 2014 a 37 % na konci roka 2012) a že hotovosť držaná v nástrojoch finančného inžinierstva v rámci nepriameho hospodárenia zostala vysoká (1,3 miliardy EUR v roku 2015; 1,3 miliardy EUR v roku 2014 a 1,4 miliardy v roku 2013);

46.  s obavami konštatuje, že nevyužité sumy finančných nástrojov sú naďalej pomerne vysoké, 80 % z nich sa na konci roku 2014 sústredilo v piatich členských štátoch (45% z celkovej sumy predstavovalo Taliansko); domnieva sa, že Komisia by mala vykonať komplexné posúdenie týchto nástrojov do konca roku 2018 s cieľom zistiť, či by mali byť prenesené do ďalšieho finančného programového obdobia;

47.  žiada, aby Komisia získala späť nevyužité hotovostné zostatky v rámci finančných nástrojov so zdieľaným hospodárením a zostávajúce nevyužité prostriedky vo finančných nástrojoch s nepriamym hospodárením z predchádzajúcich viacročných finančných rámcov, v prípade ktorých sa obdobie oprávnenosti skončilo;

Vyhlásenie Dvora audítorov o vierohodnosti

48.  víta skutočnosť, že Dvor audítorov vyjadril výrok bez výhrad k spoľahlivosti účtovnej závierky za rok 2015, ako to robí od roku 2007, a že Dvor audítorov dospel k záveru, že v príjmoch sa v roku 2015 nevyskytli významné chyby, a s uspokojením konštatuje, že záväzky súvisiace s účtovnou závierkou za rok ukončený k 31. decembru 2015 sú zo všetkých významných hľadísk zákonné a riadne;

49.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že už 22. rok po sebe obsahovali platby významné chyby z dôvodu len čiastočnej účinnosti systémov dohľadu a kontroly;

50.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že i napriek zlepšeniu dosahuje najpravdepodobnejšia miera chybovosti v platbách úroveň 3,8 %; pripomína, že podľa odhadov bola najpravdepodobnejšia miera chybovosti platieb v rozpočtovom roku 2014 na úrovni 4,4 %, rozpočtovom roku 2013 na úrovni 4,7 %, v rozpočtovom roku 2012 na úrovni 4,8 % a v rozpočtovom roku 2011 na úrovni 3,9 %;

51.  zdôrazňuje, že hoci sa situácia v posledných rokoch zlepšila, najpravdepodobnejšia miera chybovosti platieb je stále výrazne vyššia ako prah významnosti 2 %; zdôrazňuje, že keby Komisia, orgány v členských štátoch či nezávislí audítori využili všetky informácie, ktoré mali k dispozícii, mohli pred uhradením súvisiacich platieb predísť značnej časti chýb, alebo ich odhaliť a napraviť; nemôže akceptovať nevyužitie dostupných informácií na zníženie úrovne chybovosti; je pevne presvedčený, že členské štáty zohrávajú v tejto súvislosti kľúčovú úlohu; naliehavo vyzýva členské štáty, aby konali primerane a aby využili všetky dostupné informácie na to, aby sa chybám predišlo alebo aby sa zistili a opravili;

52.  poznamenáva, že v dôsledku zmeny v právnom rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky v roku 2015, krížové plnenie už nie je súčasťou testovania operácií zo strany Dvora audítorov, čo sťažuje porovnanie s predchádzajúcim rozpočtovým rokom; v roku 2014 takéto chyby prispeli k celkovej odhadovanej miere chybovosti v okruhu 2 viacročného finančného rámca (Prírodné zdroje) mierou 0,6 percentuálnych bodov, pričom v období 2011 – 2014 ročne prispievali k celkovej odhadovanej chybovosti podielom 0,1 – 0,2 percentuálneho bodu;

53.  so znepokojením konštatuje, že keby sa v prípade platieb, ktoré auditoval Dvor audítorov, neuplatnili nápravné opatrenia prijaté členskými štátmi a Komisiou, celková predpokladaná miera chybovosti by bola 4,3 % namiesto 3,8 %;

54.  konštatuje, že typ hospodárenia má obmedzený vplyv na chybovosť, keďže Dvor audítorov konštatuje takmer rovnakú odhadovanú chybovosť v rámci zdieľaného hospodárenia s členskými štátmi (4,0 %) a vo výdavkoch riadených priamo Komisiou (3,9 %);

55.  poukazuje na to, že Dvor audítorov zistil najvyššiu odhadovanú chybovosť vo výdavkoch v rámci Hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti (5,2%) a v rámci Konkurencieschopnosti pre rast a zamestnanosť (4,4 %), zatiaľ čo najnižšia chybovosť bola v administratívnych výdavkoch (0,6%); zdôrazňuje, že vo všeobecnosti chybovosť neznamená podvod; odporúča, aby Dvor audítorov inicioval osobitnú správu, v ktorej sa tieto oblasti preskúmajú a porovnajú, s cieľom vypracovať stručný zoznam najlepších postupov;

56.  konštatuje, že rôzne rizikové modely systémov uhrádzania a systémov založených na nárokoch mali výrazný vplyv na úroveň chybovosti v rôznych oblastiach výdavkov; v prípadoch, v ktorých Únia uhrádza oprávnené náklady na oprávnené činnosti na základe výkazov nákladov príjemcov, je chybovosť na úrovni 5,2%, zatiaľ čo tam, kde sú platby realizované po splnení podmienok a nie na základe preplatenia nákladov, je chybovosť na úrovni 1,9%; odporúča, aby Dvor audítorov preskúmal a porovnal tieto oblasti s cieľom vypracovať osobitnú správu zameranú na najlepšie postupy;

Výročná správa o hospodárení a vykonávaní rozpočtu: úspechy hospodárenia a vnútorné nástroje riadenia Komisie

57.  poznamenáva, že v porovnaní so situáciou v roku 2014 sa miera rizika v platbách, ako ju určila Komisia vo svojej výročnej správe o hospodárení a vykonávaní rozpočtu EÚ za rok 2015 (COM(2016)0446), znížila takmer o 10 %, čo bolo spôsobené najmä znížením rizikovej sumy vykazovanej v poľnohospodárstve;

58.  zdôrazňuje, že Komisia uznáva, že miera chybovosti výdavkov je závažná, ako uvádza vo svojej výročnej správe o hospodárení a vykonávaní za rok 2015, pričom suma vystavená riziku sa pohybuje v rozmedzí od 3,3 až 4,5 miliardy EUR, čo predstavuje 2,3 % až 3,1 % platieb; poznamenáva, že Komisia odhaduje, že v ďalších rokoch zistí a opraví chyby v celkovej výške 2,1 až 2,7 miliardy EUR;

59.  súhlasí s názorom Dvora audítorov, že metodika Komisie na odhadovanie jej sumy vystavenej riziku chybovosti sa po niekoľkých rokoch zlepšila, no odhady jednotlivých generálnych riaditeľstiev, pokiaľ ide o úrovne neoprávnených výdavkov, nie sú založené na jednotnej metodike (pozri najmä bod 1.38 výročnej správy Dvora audítorov za rok 2015); odporúča, aby sa tento postup čo najskôr zreguloval a znormalizoval;

60.  konštatuje, že napriek zlepšeniu sa Komisii nepodarilo odstrániť riziko, že vplyv nápravných opatrení je nadhodnotený;

61.  poukazuje najmä na skutočnosť, že v roku 2015 počas obdobia dlhšieho ako deväť mesiacov generálne riaditeľstvá Komisie zakladali svoje odhady sumy vystavenej riziku na údajoch poskytnutých vnútroštátnymi orgánmi, pričom podľa výročných správ o činnosti dotknutých generálnych riaditeľstiev Komisie Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (GR AGRI) a Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre regionálnu a mestskú politiku zorganizuje (GR REGIO) ostáva spoľahlivosť kontrolných správ členských štátov výzvou, hoci vykazovanie údajov členských štátov sa zlepšilo; považuje za neprípustné, že pokiaľ ide o kontrolné správy a ich spoľahlivosť, členské štáty nespolupracujú s Komisiou čestným spôsobom;

62.  zdôrazňuje, že záťaž súvisiaca s kontrolami pre koncových užívateľov by sa znížila, keby sa uplatňoval prístup tzv. jedného auditu, pričom v takom prípade by sa európsky audit nevykonával oddelene, ale vychádzal by z vnútroštátnych kontrol; konštatuje, že takáto súvislá zodpovednosť však bude možná iba vtedy, ak budú vnútroštátne kontroly primerané a ak sa Komisia a členské štáty dohodnú na zásadách a výkladoch; vyzýva Komisiu, aby bola v tomto smere proaktívna a vydala usmernenia;

63.  domnieva sa, že udelenie absolutória by malo závisieť od potrebného zlepšenia v oblasti finančného hospodárenia na úrovni členských štátov; v tejto súvislosti poukazuje na nástroj národných vyhlásení, ktorý by mohol pomôcť dosiahnuť vyššiu mieru určenia a prijatia zodpovednosti na vnútroštátnej úrovni;

64.  upozorňuje, že vzhľadom na špecifickosť viacročného programovania, ako aj zložitosť a akumuláciu regionálnych, národných pravidiel a pravidiel Únie, ktoré sa vzťahujú na rozpočtový postup, a keďže chyby môžu byť opravené viac ako 10 rokov potom, ako k nim došlo, je neprirodzené zakladať odhadovaný dosah budúcich opráv na zaznamenaných opravách za posledných šesť rokov;

65.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že keby si Komisia bola istá účinnosťou svojej nápravnej schopnosti, generálni riaditelia by vo svojich výročných správach o činnosti nevydávali žiadne finančné výhrady;

66.  upozorňuje, že podľa Komisie(80) celková suma vykonaných finančných opráv a spätne získaných prostriedkov predstavuje 3,9 miliardy EUR; konštatuje, že Dvor audítorov ich roztriedil do troch kategórií: 1,2 miliardy EUR predstavujú opravy a spätne získané prostriedky pri zdroji pred tým, ako Komisia akceptuje výdavky (poľnohospodárstvo, súdržnosť a priame/nepriame hospodárenie); 1,1 miliardy EUR predstavujú stiahnutia členských štátov po akceptovaní výdavkov nahradením neoprávnených súm novými projektami v oblasti súdržnosti; 1,6 miliardy EUR v čistých opravách (poľnohospodárstvo a priame/nepriame hospodárenie);

67.  zdôrazňuje, že keď je riziko nezrovnalosti vysoké, najlepším postupom je diskutovať o riziku a zároveň vyčísliť úroveň a pravdepodobný dosah; vyjadruje poľutovanie nad tým, že správy Komisie o tejto otázke venujú značnú pozornosť skôr nápravnej schopnosti, ako vyčísleniu a analýze povahy zistených chýb, či príslušným preventívnym opatreniam na predchádzanie takýmto chybám; poukazuje najmä na to, že v oznámeniach Komisie o ochrane rozpočtu Európskej únie sa neuvádza odhad úrovne nezrovnalostí v počiatočných alebo schválených žiadostiach o úhradu;

68.  súhlasí s názorom Dvora audítorov z jeho osobitnej správy č. 27/2016, že rozlišovanie zavedené Kinnockovou-Prodiho reformou medzi politickou zodpovednosťou komisárov a operačnou zodpovednosťou generálnych riaditeľov znamená, že nie vždy bolo jasné, či politická zodpovednosť zahŕňa prevzatie zodpovednosti za plnenie rozpočtu generálnych riaditeľstiev, alebo či sa od nej odlišuje (pozri bod 5 zhrnutia osobitnej správy EDA č. 27/2016);

69.  upozorňuje, že kolégium komisárov nepreberá zodpovednosť za ročnú účtovnú závierku vypracovaním predslovu alebo správy predsedu alebo komisára pre rozpočet, a že Komisia nevypracúva ročné vyhlásenie o riadení alebo o vnútornej kontrole, v súlade s osvedčenými postupmi a bežnou praxou členských štátov;

Potrebné opatrenia

70.  opäť žiada Komisiu a členské štáty, aby zaviedla riadne postupy na potvrdenie časového rozvrhu, pôvodu a sumy nápravných opatrení a aby predkladali informácie, z ktorých je možné čo najlepšie vidieť, v ktorom roku bola vykonaná príslušná platba, v ktorom roku bola zistená príslušná chyba a v ktorom roku boli spätne získané prostriedky alebo finančné opravy uvedené v poznámkach k účtovnej závierke;

71.  opätovne vyzýva Komisiu, aby každoročne vydávala jedno riadne vyhlásenie o vierohodnosti na základe výročných správ o činnosti generálnych riaditeľov a aby vypracovala svoj vlastný štatistický odhad miery chybovosti; žiada Komisiu, aby oddelene posudzovala sumu prostriedkov Únie, ktorú plánuje získať späť vo forme spätne získaných prostriedkov alebo finančných opráv, za rozpočtový rok 2015;

72.  žiada Komisiu, aby vykonala dôkladnú analýzu tzv. projektov so spätnou platnosťou, t. j. postup, v rámci ktorého sa do regionálneho operačného programu vkladajú projekty, ktoré už orgány spustili využitím iných zdrojov a ktoré môžu zahrnúť alebo nahradiť opatrenia alebo projekty, ktoré predstavujú operačné problémy alebo sú v rozpore s pravidlami, a aby uvedená analýza zahŕňala posúdenia ex-ante, ktoré overia, či náhradné projekty spĺňajú plánované ciele;

73.  vyzýva Komisiu, aby do ročného vyhlásenia o riadení a vnútornej kontrole zahrnula finančný výkaz, ktorý sa týka najmä:

   opisu vnútorných nástrojov riadenia Komisie;
   posúdenia operačných a strategických rizík činností počas roka; a
   vyhlásenia o strednodobej a dlhodobej fiškálnej udržateľnosti,

a aby vo svojom oznámení o ochrane rozpočtu Únie uviedla odhad úrovne nezrovnalostí prítomných v pôvodných alebo schválených žiadostiach o úhradu nákladov;

74.  vyzýva členské štáty, aby Komisii poskytli hodnoverné údaje, najmä pokiaľ ide o kontrolné správy;

Politické výhrady

75.  súhlasí s výhradami generálnych riaditeľov GR REGIO, Generálneho riaditeľstva pre námorné záležitosti a rybárstvo (GR MARE), Generálneho riaditeľstva pre migráciu a vnútorné záležitosti (GR HOME), (GR DEVCO), Generálneho riaditeľstva pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj a GR AGRI v ich výročných správach o činnosti; zastáva názor, že tieto výhrady poukazujú na to, že kontrolné postupy zavedené v Komisii a členských štátoch nemôžu poskytnúť potrebné záruky v súvislosti so zákonnosťou a riadnosťou všetkých príslušných operácií v jednotlivých oblastiach politiky;

76.  kladie si otázku, prečo generálny riaditeľ Generálneho riaditeľstva pre výskum a inovácie (GR RTD) podobne ako v predchádzajúcich rokoch naďalej vydáva horizontálnu výhradu v súvislosti so všetkými platbami a žiadosťami o úhradu nákladov v rámci siedmeho rámcového programu; vyzýva Komisiu, aby konečne vypracovala zmysluplnejší prístup založený na riziku a uplatnila osobitné výhrady podľa potreby;

Rozpočet Únie a výsledky

Výročná správa o hospodárení a vykonávaní rozpočtu: hodnotenie výkonnosti

77.  konštatuje, že výročná správa o hospodárení a vykonávaní za rok 2015 spája dve predchádzajúce správy: hodnotiacu správu vypracovanú v súlade s článkom 318 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a súhrnnú správu podľa článku 66 ods. 9 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

78.  víta skutočnosť, že táto správa poskytuje informácie o pokroku pri realizácii programov viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020, dôkazy v súvislosti s výsledkami programov viacročného finančného rámca na roky 2007 – 2013 a zároveň uvádza prepojenia so stratégiou Európa 2020, a to pre každý rozpočtový okruh;

79.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že takzvaná hodnotiaca správa, na jednej strane, zamieňa opisy činností s výsledkami a na druhej strane sa pokúša hodnotiť vplyv politík a robí prísľuby do budúcnosti;

80.  upozorňuje, že členské štáty nie sú povinné zahrnúť spoločné ukazovatele do svojich programov, s výnimkou iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, a hodnotenia zamerané na výsledky nie sú súčasťou fázy prvotnej kontroly v členských štátoch;

81.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že namiesto toho, aby Komisia zjednodušila svoje vnútorné nástroje riadenia, pridala nový viacročný strategický plán pre každý útvar Komisie založený na spoločných všeobecných cieľoch, ktoré pokrývajú desať politických priorít Junckerovej Komisie a ktoré podporujú ciele stratégie Európa 2020 a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy;

82.  opakovane vyzýva, aby sa uplatňovala tematická koncentrácia, ako sa uvádza v správe Európskemu parlamentu o udelení absolutória za rozpočtový rok 2014; vyzýva Komisiu, aby zistila, do akej miery by mohla tematická koncentrácia prispieť k zjednodušeniu a zníženiu regulačného zaťaženia a zaťaženia spojeného s kontrolami;

83.  vyzýva Komisiu, aby svoju výročnú správu o hospodárení a vykonávaní rozpočtu prijala včas tak, aby ju Dvor audítorov mohol zohľadniť vo svojej výročnej správe; trvá na tom, že informácie poskytnuté v tejto správe by mali byť čo najobjektívnejšie a mali by obsahovať komplexné hodnotenie výsledkov, ktoré Komisia pri vykonávaní svojich politík dosiahla v predchádzajúcom roku; žiada Komisiu, aby zvážila potrebu dlhodobého politického programového obdobia ako v prípade desaťročnej stratégie Európa 2020;

84.  upriamuje pozornosť na potrebu procesu zameraného na stanovenie transparentných a demokratických ukazovateľov výkonnosti, do ktorého budú zapojené všetky inštitúcie Únie, partneri a zainteresované strany, a to s cieľom vytvoriť ukazovatele vhodné na meranie plnenia rozpočtu Únie a zároveň odpovedať na očakávania občanov Únie;

Potrebné opatrenia

85.  vyzýva Komisiu, aby vo svojich budúcich správach o výkonnosti lepšie vyhodnotila výstupy a výsledky všetkých politík; vyzýva Komisiu, aby jasne a súhrnne znázornila, ako európske politiky prispievajú k plneniu cieľov Únie a aby tieto príspevky vyhodnotila vo vzťahu k cieľom stratégie Európa 2020;

Horizont 2020

86.  pripomína, že program Horizont 2020 je ambiciózny a rozsiahly program, ktorého všeobecný cieľ vychádza z troch priorít: excelentná veda, vedúce postavenie priemyslu a spoločenské výzvy;

87.  poznamenáva, že Junckerova Komisia prijala desať politických priorít na roky 2014 – 2019, ktoré nie celkom zodpovedajú prioritám stratégie Európa 2020; vedie to k situácii, keď právny rámec a rozpočtový balík na program Horizont 2020 odrážajú stratégiu Európa 2020, pričom Komisia pri vykonávaní programu Horizont 2020 od roku 2014 zmenila zameranie strategického plánovania a mechanizmov riadenia na desať politických priorít;

88.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia doposiaľ neidentifikovala vzťah medzi dvomi súbormi priorít, a žiada Komisiu, aby tieto prepojenia objasnila;

89.  zdôrazňuje, že kľúčovým faktorom úspechu programu Horizont 2020 je účinná synergia a komplementárnosť národných programov a programov EÚ v oblasti výskumu a inovácií; poznamenáva, že Komisia plánuje analyzovať dosah a synergie medzi programom Horizont 2020 a európskymi investičnými a štrukturálnymi fondmi v rámci hodnotenia programu Horizont 2020 v polovici trvania;

90.  berie na vedomie dva príklady komplementárnosti medzi vnútroštátnymi a európskymi výskumnými programami uvedené vo výročnej správe Dvora audítorov za rok 2015, ako aj to, že najvyššie bulharské a portugalské kontrolné inštitúcie zistili, že hoci existujú určité oblasti, v ktorých sú vnútroštátne a európske výskumné programy v týchto krajinách doplnkové, na vnútroštátnej úrovni existujú takisto nedostatky, pokiaľ ide o ukazovatele týkajúce sa programu Horizont 2020 v rámci vnútroštátnych akčných plánov a stratégií a problémy týkajúce sa koordinácie a interakcie medzi všetkými účastníkmi zapojenými do programu Horizont 2020 na vnútroštátnej úrovni(81); zároveň berie na vedomie, že Bulharsko bolo prvým členským štátom, ktorý začal dobrovoľne používať nástroj politickej podpory v rámci programu Horizont 2020, a nabáda Komisiu, aby naďalej podporovala členské štáty, ktoré potrebujú zmodernizovať svoje výskumné a inovačné odvetvia;

91.  pripomína, že právny rámec programu Horizont 2020 zavádza niekoľko dôležitých prvkov pre riadenie výkonnosti, ako sú napríklad ciele a kľúčové ukazovatele výkonnosti; zdôrazňuje, že celkové ciele a ukazovatele, ktoré boli schválené, predstavujú skutočné zlepšenie v porovnaní s predchádzajúcimi rámcovými programami;

92.  poukazuje na to, že v súvislosti s ukazovateľmi výkonnosti používanými v rámci programu Horizont 2020 sa naďalej vyskytuje niekoľko nedostatkov, ako napríklad:

   i) vo vzťahu k vyváženosti ukazovateľov, ktoré merajú skôr len vstupy alebo výstupy než výsledky a dosah(82);
   ii) chýbajúce referenčné hodnoty a
   iii) nedostatočne ambiciózne ciele;

93.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Dvor audítorov zistil, že Komisia nevyužíva svoje pracovné programy v rámci Horizontu 2020 a súvisiace výzvy na predkladanie návrhov na zvýšenie potrebného cieleného zamerania na výkonnosť(83);

94.  s uspokojením konštatuje, že čo sa týka návrhov a dohôd o grante, ktoré Dvor audítorov skúmal, dostatočný dôraz sa kládol na výkonnosť v cieľoch, keď to vyžadovala Komisia, čo platí aj pre proces hodnotenia týchto návrhov;

95.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v jednotlivých pracovných programoch, ktoré sú hnacou silou programu Horizont 2020, ako aj v súvisiacich výzvach na predkladanie návrhov, používanie širšieho pojmu „očakávaný dosah“ namiesto „očakávaný výsledok“ zvyšuje riziko, že príslušné poskytnuté informácie sú príliš všeobecné a hodnotenie výkonnosti programu Horizont 2020 bude ťažké zosumarizovať(84);

96.  je znepokojený, že Komisia nepoužíva vždy kľúčové koncepty výkonnosti (napríklad vstup, výstup, výsledok a dosah) jednotne;

97.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Dvor audítorov zistil, že súčasné nastavenie Komisii neumožňuje osobitne monitorovať výdavky a výkonnosť výskumu a rozvoja a inovácií v rámci programu Horizont 2020 a predkladať o nich správy; príspevok programu Horizont 2020 k stratégii Európa 2020 je okrem toho dobre stanovený v rozpočtovom procese vďaka zverejneným programovým vyhláseniam, no Komisia doteraz nepredložila žiadnu zmysluplnú správu o vykonávaní programu Horizont 2020 a jeho prínose k stratégii Európa 2020; vyzýva Komisiu, aby predložila zmysluplnú správu o vykonávaní programu Horizont 2020 a jeho príspevku k stratégii Európa 2020, keď budú k dispozícii výsledky programu;

98.  navrhuje, aby sa posilnila úloha národných kontaktných miest s cieľom poskytnúť kvalitnú technickú podporu na mieste; domnieva sa, že prostredníctvom ročného hodnotenia výsledkov, odbornej prípravy a podpory dobre fungujúcich národných kontaktných miest sa miera úspešnosti programu Horizont 2020 zvýši;

Potrebné opatrenia

99.  vyzýva Komisiu, aby do svojich budúcich správ o výkonnosti zahrnula jasné a kompletné informácie týkajúce sa príspevku programu Horizont 2020 k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020;

Plány riadenia a výročné správy o činnosti štyroch generálnych riaditeľstiev zodpovedných za výdavky v časti Prírodné zdroje

100.  vyjadruje poľutovanie nad pripomienkami Dvora audítorov, podľa ktorých mnohé ciele použité v plánoch riadenia a výročných správach o činnosti GR AGRI, GR CLIMA, GR ENVI a pre GR MARE boli prevzaté priamo z politických alebo legislatívnych dokumentov, a neboli dostatočne podrobné na účely riadenia a monitorovania;

Potrebné opatrenia

101.  žiada Komisiu, aby:

   posúdila výkonnosť pracovných programov prostredníctvom premietnutia cieľov na vysokej úrovni z právnych predpisov programu Horizont 2020 do operačných cieľov na úrovni pracovných programov;
   bližšie objasnila súvislosti medzi stratégiou Európa 2020 (2010 – 2020), viacročného finančného rámca (2014 – 2020) a prioritami Komisie (2015 – 2019);
   zabezpečila konzistentné používanie pojmov vstup, výstup, výsledok a dosah jednotne vo všetkých svojich činnostiach a v súlade so svojimi lepšími regulačnými usmerneniami;
   prijala opatrenia na zabezpečenie rovnakej mzdy za rovnakú prácu pre výskumných pracovníkov pracujúcich na tom istom projekte;
   poskytla zoznam všetkých podnikov, podľa štátnej príslušnosti, ktoré sú kótované na burze cenných papierov a/alebo vykazujú zisk v ročnej účtovnej závierke a ktoré prijímajú finančné prostriedky z programu Horizont 2020;

Príjmy

102.  víta skutočnosť, že celkové audítorské dôkazy Dvora audítorov naznačujú, že príjmy nie sú poznačené významnou mierou chybovosti, a najmä, že preskúmané systémy sú účinné, pokiaľ ide o vlastné zdroje založené na HND a DPH, že preskúmané systémy sú celkovo účinné, pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje, pričom kľúčové vnútorné kontroly v členských štátoch, ktoré navštívil Dvor audítorov, sú len čiastočne účinné, a že Dvor audítorov nezistil žiadne chyby v testovaných operáciách;

103.  pripomína, že výhrada je prostriedkom, ktorý umožňuje sporné prvky v údajoch o HND predložených členskými štátmi ponechať otvorené na prípadnú opravu, a víta skutočnosť, že Dvor audítorov nezistil žiadne závažné problémy v stiahnutých výhradách preskúmaných v roku 2015;

104.  je znepokojený skutočnosťou, že aj napriek dosiahnutému pokroku v zlepšení spoľahlivosti údajov o HND Grécka výhrady neboli zrušené; konštatuje, že ide o jedinú nevyriešenú všeobecnú výhradu ku koncu roka 2015, ktorá sa týka rokov 2008 a 2009;

105.  pokiaľ ide o clá, konštatuje, že Dvor audítorov zistil, že metodika používaná pri kontrolách vykonávaných s cieľom overiť, či dovozcovia dodržiavajú nariadenia o sadzbách a dovoze (ktoré zahŕňajú „opakované“ audity po preclení), kvalita a výsledky sa v jednotlivých členských štátoch líšili; Dvor audítorov poukázal najmä na prerušenie plynutia trojročného premlčacieho obdobia vo Francúzsku v súvislosti s oznamovaním dlhu, čo je postup, ktorý sa odlišuje od postupu v ostatných členských štátoch a vedie k nerovnakému zaobchádzaniu s hospodárskymi subjektmi v Únii(85);

106.  pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje konštatuje, že koncom roka 2015 mala Komisia tiež zoznam 325 otvorených bodov, ktoré sa týkali nedodržania colných predpisov Únie, ktoré identifikovala prostredníctvom inšpekcií v členských štátoch;

107.  poukazuje na to, že pokiaľ ide o clá a odvody z produkcie cukru, Dvor audítorov zistil nedostatky v spravovaní pohľadávok (známe ako účty B) v členských štátoch a že Komisia zistila podobné nedostatky v 17 z 22 kontrolovaných členských štátov;

108.  zdôrazňuje, že Dvor audítorov identifikoval riziká týkajúce sa vymáhania colného dlhu od spoločností registrovaných mimo Únie alebo od občanov tretích krajín a zistil niekoľko prípadov z rôznych členských štátov, v ktorých štáty neboli schopné vymôcť dlhy od občanov alebo spoločností sídliacich napríklad v Bielorusku, na Britských Panenských ostrovoch, v Rusku, Švajčiarsku, Turecku a na Ukrajine;

109.  zdôrazňuje, že dosah týchto veľkých revízií na zostatky HND by mohol byť nižší, keby existovala spoločná revízna politika Únie, v ktorej by sa zjednotil časový plán v prípade veľkých revízií;

110.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že štrukturálne a právne prvky, ktoré viedli k politickým incidentom, ku ktorým došlo koncom októbra 2014, pokiaľ ide o príspevky niektorých členských štátov, stále platia;

Potrebné opatrenia

111.  vyzýva Komisiu, aby:

   podnikla potrebné kroky na harmonizáciu lehôt oznámení o dlhu hospodárskym subjektom na základe auditov po colnom konaní v členských štátoch;
   zabezpečila, aby členské štáty v štvrťročných výkazoch správne deklarovali sumy, ktoré vyzbierali z cla, a poskytla usmernenie k tomu, o čom sa majú viesť záznamy;
   do najväčšej možnej miery uľahčila vymáhanie colných dlhov členskými štátmi v prípadoch, keď dlžníci nemajú sídlo v členskom štáte Únie;
   zlepšila kontroly výpočtov príspevkov z Európskeho hospodárskeho priestoru a Európskeho združenia voľného obchodu a výpočtov mechanizmov opráv a
   aby zaviedla opatrenia potrebné na zníženie vplyvov revízií metód a zdrojov predkladaných členskými štátmi na zostavovanie ich HND;

Následné kroky v súvislosti s absolutóriom Komisii za rok 2014(86)

112.  poukazuje na to, že Komisia súhlasila so začatím nových opatrení v nadväznosti na 88 požiadaviek, ktoré predložil Európsky parlament vo svojom uznesení k rozhodnutiu o udelení absolutória Komisii za rozpočtový rok 2014;

113.  poznamenáva, že podľa Komisie sa v prípade 227 požiadaviek Európskeho parlamentu požadované opatrenia už uskutočnili alebo sa uskutočňujú, a že z dôvodov súvisiacich s existujúcim právnym a rozpočtovým rámcom, jej inštitucionálnou úlohou a výsadami Komisia nemôže prijať 35 požiadaviek zo strany Európskeho parlamentu;

114.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že odpovede Komisie sú stále neurčité a nejednoznačné;

115.  víta skutočnosť, že Komisia dokončila päť zo šiestich hlavných záväzkov;

116.  trvá však na tom, aby Komisiu nariadila svojim generálnym riaditeľstvám, aby zverejnili všetky odporúčania špecifické pre jednotlivé krajiny, ktoré vydali v súvislosti s európskym semestrom vo svojich príslušných výročných správach o činnosti (šiesty záväzok);

117.  žiada Komisiu, aby prehodnotila svoju pozíciu, a to najmä pokiaľ ide o spoľahlivosť údajov zasielaných členskými štátmi, transparentnosť konečných príjemcov finančných prostriedkov Únie, transparentnosť činnosti výboru pre etiku, boj proti korupcii a reformu administratívnych štruktúr európskych škôl;

118.  dôrazne odsudzuje skutočnosť, že Komisia nevidí potrebu naďalej uverejňovať správu EÚ o boji proti korupcii; domnieva sa, že bez ohľadu na zámery Komisie, pokiaľ ide o boj proti korupcii, takéto rušenie na poslednú chvíľu vysiela zlý signál nielen členským štátom, ale aj občanom; opakuje svoje stanovisko, že korupcia naďalej predstavuje výzvu pre Úniu a členské štáty; a tiež že bez účinných opatrení v oblasti boja proti korupcii oslabuje hospodársku výkonnosť, zásady právneho štátu a dôveryhodnosť demokratických inštitúcií v rámci Únie; žiada Komisiu, aby dokončila a uverejnila správu o boji proti korupcii za rok 2016, aby rýchlo a rázne zakročila v snahe odstrániť korupciu v členských štátoch a inštitúciách Únie a nechala vypracovať nezávislé hodnotenie protikorupčných noriem v samotných inštitúciách Únie;

119.  dôrazne opakuje svoju výzvu Komisii, aby vypracovala systém prísnych ukazovateľov a jednoducho uplatniteľných jednotných kritérií založených na požiadavkách stanovených v Štokholmskom programe na meranie úrovne korupcie v členských štátoch a vyhodnotenie protikorupčných politík členských štátov; vyzýva Komisiu, aby vypracovala index korupcie na kategorizáciu členských štátov; domnieva sa, že index korupcie by mohol predstavovať pevný základ, na základe ktorého by Komisia mohla stanoviť mechanizmy kontroly pre jednotlivé krajiny pre kontrolu vynakladania prostriedkov Únie;

Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť

EÚ 2020

120.  konštatuje, že napriek opakovanej miere chybovosti a oneskoreniam pri vykonávaní a ukončení hodnotenia ex post siedmeho rámcového programu, ktoré vypracovala skupina odborníkov na vysokej úrovni(87), sa siedmy rámcový program považuje za úspešný; skupina na vysokej úrovni zdôraznila najmä to, že siedmy rámcový program:

   podporuje vedeckú excelentnosť na individuálnej a inštitucionálnej úrovni,
   podporuje prelomový výskum prostredníctvom nového programu Nápady (Európska rada pre výskum),
   strategicky zapája priemysel a MSP,
   posilňuje nový spôsob spolupráce a otvorený rámec pre inovácie,
   podporuje kultúru spolupráce a buduje komplexné siete schopné riešiť tematické výzvy, čím posilňuje Európsky výskumný priestor,
   prostredníctvom výskumu, technológií a inovácií rieši určité spoločenské výzvy: program Spolupráca,
   podporuje harmonizáciu národných výskumných a inovačných systémov a politík,
   podporuje mobilitu výskumných pracovníkov v Európe: program Ľudia vytvára potrebné podmienky pre otvorený trh práce pre výskumných pracovníkov,
   podporuje investície do európskych výskumných infraštruktúr,
   dosahuje kritickú mieru, pokiaľ ide o výskum v celej Európe a vo svete;

121.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že verejné konzultácie so zainteresovanými stranami v rámci hodnotenia siedmeho rámcového programu, ktoré sa uskutočnili od februára do mája 2015, poukázali na tieto nedostatky:

   vysoká administratívna záťaž a zložité právne a rozpočtové pravidlá,
   vysoký stupeň nadmerného záujmu,
   nedostatočný dôraz na spoločenský vplyv,
   príliš úzky rozsah tém a výziev,
   nedostatočný dôraz na účasť priemyslu,
   vysoký prah pre nováčikov; nízka priemerná miera úspešnosti návrhov a žiadateľov na úrovni 19 % resp. 22 %;
   slabá komunikácia;

122.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že cieľ investovať 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) členských štátov do výskumu do roku 2020 pravdepodobne nebude splnený; domnieva sa preto, že škrty v rozpočte Únie týkajúce sa výskumných programov by sa mali zastaviť; vyzýva všetky členské štáty, aby vynaložili úsilie o zvládnutie tejto výzvy; vyzýva tiež Komisiu, aby vyvodila potrebné závery pre nadchádzajúcu revíziu viacročného finančného rámca v polovici trvania a pre nasledujúci viacročný finančný rámec;

123.  víta pokrok dosiahnutý v plnení záväzkov iniciatívy Únia inovácií: do polovice roka 2014 boli dosiahnuté všetky záväzky alebo sa plnili;

124.  víta aj skutočnosť, že podiel pridelených finančných prostriedkov z programu Horizont 2020 pre malé a stredné podniky sa zvýšil z 19,4 % v roku 2014 na 23,4 % v roku 2015 a odporúča, aby sa tento trend aktívne podporoval;

125.  považuje za neprijateľné, že GR RTD nesplnilo jeho želanie, aby generálne riaditeľstvá Komisie uverejňovali všetky svoje odporúčania pre jednotlivé krajiny vo svojich výročných správach o činnosti; so znepokojením konštatuje, že len obmedzený počet území má zastúpenie medzi 20 najdôležitejšími projektmi programu Horizont 2020;

Všeobecné otázky

126.  upozorňuje, že piata kapitola správy Dvora audítorov za rok 2015zahŕňa platby v týchto oblastiach: vzdelávanie (10,4 miliardy EUR), odborná príprava, mládež a šport (1,8 miliardy EUR), vesmírne programy (1,4 miliardy EUR), doprava (1,3 miliardy EUR), ďalšie akcie a programy (1,1 miliardy EUR), energetika (0,5 miliardy EUR) a konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (COSME) (0,3 miliardy EUR); výskum teda predstavuje 62 % výdavkov;

127.  poznamenáva, že zodpovednosť za implementáciu rámcových programov v oblasti výskumu je rozdelená medzi rôzne generálne riaditeľstvá Komisie, výkonné agentúry, spoločné podniky a tzv. orgány podľa článku 185 (partnerstvá s členskými štátmi), čo si vyžaduje úzku koordináciu;

128.  objasňuje, že audit Dvora audítorov sa takmer výhradne týkal platieb v rámci siedmeho rámcového programu pre výskum;

129.  je znepokojený tým, že vo výročnej správe o činnosti GR RTD bolo uvedené, že ku koncu roka 2015 stále nebolo dokončených 1 915 projektov siedmeho rámcového programu v hodnote 1,63 miliardy EUR; to by mohlo spôsobiť oneskorenie vykonávania programu Horizont 2020;

Systémy riadenia a kontroly

130.  zdôrazňuje, že Dvor audítorov považuje systémy dohľadu a kontroly nad politikami v oblasti výskumu a ďalšie vnútorné politiky za „čiastočne účinné“;

131.  je znepokojený tým, že v roku 2015 z celkového počtu 150 operácií, ktoré Dvor audítorov kontroloval, 72 (48 %) obsahovalo chybu; na základe 38 vyčíslených chýb Dvor audítorov odhaduje, že miera chybovosti sa pohybuje na úrovni 4,4 %; Komisia, vnútroštátne orgány alebo nezávislí audítori mali v 16 prípadoch vyčísliteľných chýb dostatočné informácie na to, aby chybám predišli alebo ich odhalili a opravili pred schválením výdavkov; ak by sa všetky tieto informácie použili na opravu chýb, odhadovaná miera chybovosti v tejto kapitole by bola o 0,6 % nižšia;

132.  ľutuje, že v 10 z 38 operácií, ktoré boli ovplyvnené vyčísliteľnými chybami, Dvor audítorov zaznamenal chyby prevyšujúce 20 % skúmaných položiek; týchto 10 prípadov (9 zo siedmeho rámcového programu pre výskum a jedna z programu pre konkurencieschopnosť a inovácie na obdobie 2007 – 2013) tvorí 77 % z celkovej odhadovanej chybovosti v oblasti Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť v roku 2015;

133.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že väčšina vyčísliteľných chýb, ktoré zistil Dvor audítorov (33 z 38), sa týkala preplatenia neoprávnených nákladov na zamestnancov a nepriamych nákladov deklarovaných príjemcami, pričom takmer všetky chyby, ktoré Dvor audítorov zistil vo výkazoch výdavkov, boli zapríčinené nesprávnou interpretáciou zložitých pravidiel oprávnenosti príjemcov alebo nesprávnym výpočtom ich oprávnených nákladov, čo vedie k zrejmému záveru, že tieto pravidlá je potrebné zjednodušiť;

134.  víta skutočnosť, že podľa Dvora audítorov sa podstatne zlepšilo dodržiavanie pravidiel verejného obstarávania;

135.  spochybňuje, prečo generálny riaditeľ GR RTD, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, znovu vydal horizontálnu výhradu týkajúcu sa všetkých žiadostí o preplatenie nákladov v rámci siedmeho rámcového programu (1,47 miliardy EUR); domnieva sa, že horizontálne výhrady vo všeobecnosti nemožno považovať za nástroj riadneho finančného hospodárenia; berie však na vedomie, že niektoré časti výdavkov siedmeho rámcového programu neboli zahrnuté do rezervy, ak boli k dispozícii dôkazy o tom, že riziká (a teda miery zostatkovej chybovosti) sú výrazne nižšie ako za všetky výdavky; konštatuje, že v rámci výskumu po technologický rozvoj sa to týka výdavkov spoločných podnikov; konštatuje, že mimo GR RTD to platí aj pre výdavky Výkonnej agentúry pre výskum v rámci programu Marie Curie a všetky výdavky Výkonnej agentúry Európskej rady pre výskum;

136.  je prekvapený, že Európsky inovačný a technologický inštitút sa v roku 2015 nepodieľal na činnosti spoločného centra podpory pre výskum a inovácie;

137.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že siedmy rámcový program sa podľa Komisie plne nevykoná a nevyhodnotí pred rokom 2020, čo môže spôsobiť oneskorenie budúcich následných programov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby hodnotiacu správu zverejnila čo najskôr a najneskôr pred predložením následného výskumného programu Horizont 2020;

Horizont 2020

138.  konštatuje, že v rámci programu Horizont 2020 boli do konca roka 2015 vykonané iba zálohové platby; upozorňuje Komisiu na to, že oneskorený začiatok projektov v rámci programu Horizont 2020 by mohol oneskoriť vykonávanie programu; varuje pred finančnými prieťahmi na konci programu;

139.  vyjadruje znepokojenie nad zisteniami Dvora audítorov, že viacročné programy stanovujúce politické ciele, ako napríklad stratégia Európa 2020 alebo program Horizont 2020, prebiehajú súbežne, no nemajú žiaden reálny súvis(88);

140.  vyjadruje tiež poľutovanie nad tým, že prvá monitorovacia správa o programe Horizont 2020 poskytla len málo informácií o súčinnosti medzi programom a štrukturálnymi fondmi(89); vyzýva Komisiu, aby predložila správu o týchto synergických účinkoch vyplývajúcich zo sprístupnenia programu;

141.  vyjadruje hlboké znepokojenie stanoviskom Dvora audítorov(90), že program Horizont 2020 je nedostatočne zameraný na výkonnosť;

Potrebné opatrenia

142.  opakuje svoju požiadavku z uznesenia o udelení absolutória Komisii za rok 2014(91), aby Komisia svojim generálnym riaditeľstvám nariadila, aby zverejnili všetky odporúčania špecifické pre jednotlivé krajiny, ktoré vydali v súvislosti s európskym semestrom vo svojich príslušných výročných správach o činnosti;

143.  vyzýva členské štáty, aby vyvinuli ďalšie úsilie v záujme plnenia cieľa investovať 3 % HDP do výskumu; domnieva sa, že by to podporilo excelentnosť a inováciu; vyzýva preto Komisiu, aby preskúmala možnosť navrhnúť vedecký dohovor na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni vychádzajúci z dynamiky už vytvoreného Dohovoru primátorov a starostov; vyzýva členské štáty a Európsky parlament, aby vyvinuli úsilie aj prostredníctvom rozpočtu Únie;

144.  vyzýva Komisiu, aby prehodnotila kľúčový ukazovateľ výkonnosti „inovačné výstupy EÚ“, keďže podľa slov samotnej Komisie „zložený ukazovateľ nie je (...) vhodný na stanovenie cieľov“(92);

145.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala najmä 16 prípadmi vyčísliteľných chýb, v ktorých Komisia, vnútroštátne orgány resp. nezávislí audítori mali dostatočné informácie na to, aby chybám predišli alebo ich odhalili a opravili pred schválením výdavkov; a tiež aby pred koncom októbra 2017 podrobne informovala jeho príslušný výbor o nápravných opatreniach prijatých;

146.  žiada Komisiu, aby informovala jeho príslušný výbor podrobne o 10 operáciách, ktoré predstavovali 77 % chýb, a o prijatých nápravných opatreniach;

147.  vyzýva Komisiu, aby modernizovala svoje riadiace a kontrolné systémy tak, aby horizontálne výhrady boli nadbytočné; žiada Komisiu, aby príslušný výbor Európskeho parlamentu informovala o opatreniach prijatých pred novembrom 2017;

148.  vyzýva Komisiu, aby spolu s Dvorom audítorov objasnili prepojenia medzi stratégiou Európa 2020 (2010 – 2020), viacročným finančným rámcom (2014 – 2020) a prioritami Komisie (2015 – 2019), a to napríklad prostredníctvom strategického plánovania a procesu podávania správ (2016 – 2020); domnieva sa, že by to posilnilo mechanizmy monitorovania a podávania správ a Komisia by mohla efektívne predkladať správy o príspevku z rozpočtu Únie na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020;

Rôzne

149.  berie na vedomie výlučné pridelenie prevádzkových grantov v rámci rozpočtovej položky 04 03 01 05 „Informačné a vzdelávacie opatrenia pre organizácie pracovníkov“ iba dvom osobitným odborovým inštitútom, a to Európsky odborový inštitút a Európske centrum pre otázky pracovníkov; pripomína Komisii, že granty na prevádzku a rámcové partnerstvá sa musia zásadne považovať za granty, a teda v zásade sú predmetom verejných výberových konaní a uverejnení; vyjadruje všeobecné znepokojenie v súvislosti s dôvodmi takýchto postupov prideľovania na základe faktických monopolov alebo technickej spôsobilosti orgánov a vysokého stupňa špecializácie alebo administratívnych právomocí (článok 190 ods. 1 písm. c) a f) pravidiel uplatňovania); domnieva sa, že najmä dlhodobé výlučné prideľovanie prevádzkových grantov subjektom z uvedených dôvodov môže v skutočnosti viesť k vytvoreniu takýchto de facto monopolov, vysokých kompetencií, špecializácií a právomocí, čím sa ďalej odôvodňuje výlučné prideľovanie prevádzkových grantov na základe článku 190 pravidiel uplatňovania;

150.  Komisii v tejto súvislosti pripomína, že výnimky z pravidiel transparentnosti a zverejňovania, ako sa stanovuje v článku 125 a nasledujúcich článkoch nariadenia o rozpočtových pravidlách, sa majú vykladať a uplatňovať reštriktívne; vyzýva Európsky parlament, Radu a Komisiu, aby sa usilovali o jasné vymedzenie jednak časového rámca a jednak rozsahu pôsobnosti výnimiek zo zásad transparentnosti a zverejňovania, a to s jasným cieľom ďalej obmedziť ich použitie;

Potrebné opatrenia

151.  v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby výnimky z pravidiel transparentnosti a zverejňovania uplatňovala a vykladala reštriktívne, ako sa stanovuje v článku 125 a nasledujúcich článkoch nariadenia o rozpočtových pravidlách; žiada Komisiu, aby jasne vymedzila jednak časový rámec a jednak rozsah pôsobnosti výnimiek zo zásad transparentnosti a zverejňovania, a to s jasným cieľom ďalej obmedziť ich použitie;

Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť

EÚ 2020

152.  berie na vedomie skutočnosť, že podľa hodnotenia ex post Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézneho fondu (KF) za obdobie 2007 – 2013(93), 1 EUR na investície v oblasti politiky súdržnosti do roku 2023 vygeneruje dodatočných 2,74 EUR v HDP; víta skutočnosť, že štrukturálne fondy a Kohézny fond investujú najmä do malých a stredných podnikov a inovácií (32,3 miliardy EUR), všeobecnej podpory podnikania (21,4 miliardy EUR), infraštruktúry pre výskum a technologický rozvoj (17,5 miliardy EUR), dopravy (82,2 miliardy EUR), energetiky (11,8 miliardy EUR), životného prostredia (41,9 miliardy EUR), kultúry a cestovného ruchu (12,2 miliardy EUR) a mestskej a sociálnej infraštruktúry (28,8 miliardy EUR);

153.  víta skutočnosť, že EFRR a KF dokázali do určitej miery vyvážiť účinky finančnej krízy z rokov 2007 – 2008, čo naznačuje, že bez intervencie štrukturálnych fondov by sa hospodárske a sociálne rozdiely medzi európskymi regiónmi ešte viac zvyšovali;

154.  víta úspechy politiky súdržnosti vyplývajúce z hodnotenia ex post programového obdobia 2007 – 2013 v súvislosti s cieľmi stratégie Európa 2020:

   dosiahnuté EFRR a KF: okruhy 1 „Zamestnanosť“ a 2 „Veda a výskum a inovácie“ – bolo vytvorených 41 600 pracovných miest vo výskume a poskytla sa podpora 400 000 malým a stredným podnikom; okruh 3 „Zmena klímy a energetika“ – vytvorilo sa 3 900 MW dodatočnej kapacity na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov;
   dosiahnuté Európskym sociálnym fondom (ESF): okruh 1 „Zamestnanosť“ – najmenej 9,4 milióna ľudí získalo zamestnanie (z podporených sa viac ako 300 000 ľudí sa stalo samostatne zárobkovo činnými osobami); okruh 4 „Vzdelávanie“ – najmenej 8,7 milióna ľudí získalo kvalifikáciu/osvedčenie;

155.  konštatuje však, že len veľmi málo programov sa zameriavalo na výsledky alebo meraný dosah; preto vieme len veľmi málo alebo nič o udržateľnosti investícií;

156.  zdôrazňuje však, že v roku 2015 sa len veľmi málo programov zameriavalo na výsledky alebo meraný dosah; nalieha preto na Komisiu, aby stanovili a na medziinštitucionálnej úrovni dohodla potrebný súbor ukazovateľov na vykonávanie rozpočtu na základe výsledku; konštatuje však, v tomto štádiu nie sú známe žiadne alebo skoro žiadne informácie o udržateľnosti a európskej pridanej hodnote týchto investícií;

157.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že nie je informovaný o opatreniach, ktoré Komisia požadovala od členských štátov v kontexte európskeho semestra; vyzýva Komisiu, aby informovala Európsky parlament o opatreniach prijatých členskými štátmi v súvislosti s európskym semestrom;

158.  je veľmi znepokojený tým, že Dvor audítorov naznačil oneskorenia v začiatku programového obdobia 2014 – 2020 už vo výročnej správe za rok 2014; ako aj tým, že napriek tomu bolo na konci roka 2015 poverených menej než 20 % vnútroštátnych orgánov zodpovedných za európske štrukturálne a investičné fondy;

Európsky fond regionálneho rozvoja, Kohézny fond a Európsky sociálny fond: všeobecné otázky

159.  víta skutočnosť, že Dvor audítorov zosúladil kapitoly vo svojej výročnej správe s okruhmi v rámci všeobecného finančného rámca; domnieva sa však, že prostriedky v rámci tohto okruhu (EFRR 28,3 miliardy EUR, KF 12,1 miliardy EUR, ESF 10,3 miliardy EUR) sú tak významné, že stratégia auditu Dvora audítorov by mala zabezpečiť identifikovateľnosť EFRR a KF na jednej strane a ESF na druhej strane;

160.  je znepokojený skutočnosťou, že členské štáty sa najmä ku koncu programového obdobia zamerali na čerpanie finančných prostriedkov dostupných v rámci vnútroštátnych balíkov, a nie na dosahovanie politických cieľov; vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom technickej pomoci pomohla členským štátom s najhoršími výsledkami, a to najmä na konci rozpočtového obdobia;

161.  nalieha na to, aby 16 členských štátov, ktoré ešte netransponovali smernicu o verejnom obstarávaní(94), 19 členských štátov, ktoré netransponovali smernicu o udeľovaní koncesií(95), a 17 členských štátov, ktoré ešte netransponovali smernicu o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb(96), tak urýchlene urobilo, pretože smernice sú zamerané na ďalšie zjednodušenie; vyzýva Komisiu, aby overila pokrok v týchto oblastiach;

162.  zdôrazňuje význam iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI); do konca novembra 2015 bolo takmer 320 000 mladých ľudí zahrnutých do opatrení podporovaných YEI a 18 z 22 členských štátov už spustilo opatrenia na základe tejto iniciatívy; 28 % dostupných finančných prostriedkov z YEI bolo zaviazaných, 20 % bolo zmluvne zadaných príjemcom a 5 % bolo vyplatených príjemcom; konštatuje, že tri členské štáty (Španielsko, Írsko a Spojené kráľovstvo) ku koncu novembra 2015 ešte nezaviazali žiadne finančné prostriedky;

163.  berie na vedomie predbežné výsledky vykonávania ESF a YEI v rokoch 2014 – 2015 a že na činnostiach ESF a YEI sa zúčastnilo 2,7 milióna účastníkov vrátane 1,6 milióna nezamestnaných a 700 000 neaktívnych osôb;

164.  zároveň vyslovuje poľutovanie nad skutočnosťou, že sa zdá, že prvá štúdia(97) takisto poukazuje na nedostatočnú účinnosť poskytovaných služieb a na nedostatky v oblasti zberu údajov v niektorých členských štátoch;

Systémy riadenia a kontroly

165.  poznamenáva, že v roku 2015 viac než 80 % platieb boli priebežné platby na operačné programy z programového obdobia 2007 – 2013, ktorého obdobie oprávnenosti skončilo 31. decembra 2015; zálohové platby na programové obdobie 2014 – 2020 dosiahli výšku približne 7,8 miliardy EUR;

166.  vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že v Taliansku sa vyskytli neprijateľné oneskorenia pri platbách stážistom v rámci záruky pre mladých ľudí; vyzýva Komisiu, aby monitorovala situáciu a vypracovala osobitný akčný plán pre členské štáty, v ktorých existuje tento problém;

167.  berie na vedomie, že Dvor audítorov preskúmal 223 operácií (120 operácií sa týkalo EFRR, 52 KF a 44 ESF);

168.  vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že Dvor audítorov vyčíslil odhadovaná chybovosť na úrovni 5,2 % (2014: 5,7 %); vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že Dvor audítorov musel tak ako v predchádzajúcich rokoch skonštatovať, že v 18 prípadoch vyčísliteľných chýb, ktorých sa dopustili príjemcovia, mali vnútroštátne orgány dostatok informácií na to, aby chybám predišli, odhalili ich a napravili skôr, ako tieto výdavky deklarovali Komisii; naliehavo vyzýva členské štáty, aby využili všetky informácie na to, aby sa chybám predišlo, aby sa zistili a aby sa opravili; naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či členské štáty používajú všetky informácie s cieľom predísť chybám, odhaliť ich alebo ich opraviť; ak by sa všetky tieto informácie použili, odhadovaná chybovosť pre túto kapitolu by bola o 2,4 percentuálneho bodu nižšia(98);

169.  berie na vedomie, že v oblasti výdavkov EFRR/KF Dvor audítorov zistil, že hlavným rizikom pre riadnosť bolo na jednej strane to, že príjemcovia deklarujú náklady, ktoré nie sú oprávnené podľa vnútroštátnych pravidiel oprávnenosti a/alebo podľa menej početných pravidiel oprávnenosti v nariadeniach Únie upravujúcich štrukturálne fondy, alebo, na druhej strane, nesúlad s pravidlami Únie a/alebo vnútroštátnymi pravidlami verejného obstarávania pri zadávaní zákaziek; Komisia odhaduje riziko výskytu chýb v tejto oblasti politiky na úrovni medzi 3 % a 5,6 %;

170.  berie na vedomie, že v oblasti výdavkov ESF Dvor audítorov zistil, že hlavné riziko z hľadiska správnosti sa týkalo nehmotnej povahy investícií do ľudského kapitálu a účasti viacerých, často malých partnerov na realizácii projektov; Komisia odhaduje riziko výskytu chýb v tejto oblasti politiky na úrovni od 3 % do 3,6 %;

171.  s poľutovaním konštatuje, že jedným z hlavných zdrojov chýb v oblasti výdavkov v okruhu „Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť“ je naďalej porušovanie pravidiel verejného obstarávania; poukazuje na to, že závažné porušovanie pravidiel verejného obstarávania zahŕňa priame zadanie dodatočných zákaziek alebo dodatočné práce alebo služby, pre ktoré neexistuje opodstatnenie, nezákonné vylúčenie uchádzačov, konflikty záujmov a diskriminačné výberové kritériá; za kľúčovú považuje politiku úplnej transparentnosti, pokiaľ ide o informácie o zmluvných dodávateľoch a subdodávateľoch, s cieľom riešiť chyby a zneužívanie pravidiel;

172.  zdôrazňuje, že zjednodušovanie vrátane zjednodušenej možnosti vykazovania nákladov, znižuje riziko chýb; poukazuje však na skutočnosť, že riadiace orgány trápi dodatočná pracovná záťaž, právna neistota a riziko, že akúkoľvek nezrovnalosť možno považovať za systémovú chybu;

173.  víta skutočnosť, že výročné kontrolné správy členských štátov sa rokmi postupne stali spoľahlivejšími: iba v 14 prípadoch EFRR/KF bola miera chybovosti, ktorú vykázali členské štáty, upravená smerom nahor o viac ako 2 %;

174.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že GR REGIO považovalo za potrebné 67 výhrad (predtým 77) z dôvodu nespoľahlivých riadiacich a kontrolných systémov v 13 členských štátoch a jednu výhradu týkajúcu sa programu cezhraničnej spolupráce v rámci nástroja predvstupovej pomoci Grécko - bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko; zo 67 programov, ktorých sa výhrada týka, sa 22 pripisuje Španielsku, 10 Maďarsku a 7 Grécku; okrem toho odhadovaný finančný dosah týchto výhrad sa v prípade EFRR/KF znížil z 234 miliónov EUR v roku 2014 na 231 miliónov EUR v roku 2015;

175.  vyjadruje tiež poľutovanie nad tým, že Generálne riaditeľstvo pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie (GR EMPL) vydalo 23 výhrad (predtým 36) z dôvodu nespoľahlivých riadiacich a kontrolných systémov v 11 členských štátoch; berie na vedomie, že odhadovaný finančný dosah týchto výhrad sa v prípade ESF znížil zo 169,4 milióna EUR v roku 2014 na 50,3 milióna EUR v roku 2015;

176.  podporuje plány Komisie, aby sa zlepšenie vplyvu hodnotení programov politiky súdržnosti stalo prioritou(99); pýta sa Komisie, ako budú zistenia zapracované do akýchkoľvek právnych predpisov na ďalšie plánovacie obdobie;

Nástroje finančného inžinierstva (NFI)

177.  konštatuje, že riadiace orgány členských štátov nahlásili celkovo 1 052 NFI (vrátane 77 holdingových fondov a 975 špecifických fondov) fungujúcich ku koncu roka 2015: 89 % tvoria NFI pre podniky, 7 % na projekty rozvoja miest a 4 % pre fondy na energetickú účinnosť/obnoviteľné zdroje energie;

178.  je si vedomý, že tieto NFI boli zriadené v 25 členských štátoch (všetky členské štáty okrem Írska, Luxemburska a Chorvátska) a dostali finančnú podporu zo 188 operačných programov vrátane jedného operačného programu cezhraničnej spolupráce;

179.  berie na vedomie, že celková hodnota príspevkov operačného programu vyplatených na NFI predstavovala 16,9 miliardy EUR, z toho 11,7 miliardy EUR v štrukturálnych fondoch (EFRR a ESF); berie tiež na vedomie, že platby konečným príjemcom do konca roka 2015 dosiahli 12,7 miliardy EUR, z čoho 8,6 miliardy EUR predstavovali štrukturálne fondy, čím sa dosiahla miera čerpania takmer 75 % súm na operačný program vyplatených na NFI;

180.  poukazuje na to, že príjemcovia v Poľsku, Maďarsku a vo Francúzsku sú hlavnými príjemcami prostriedkov z nástrojov finančného inžinierstva;

181.  súhlasí s názorom Dvora audítorov, že Komisia by mala zabezpečiť, aby sa všetky výdavky súvisiace s finančnými nástrojmi EFRR a ESF na programové obdobie 2007 – 2013 vo vyhláseniach o ukončení uvádzali dostatočne skoro, aby mohli orgány auditu uskutočniť svoje kontroly; domnieva sa okrem toho, že Komisia by mala nabádať všetky členské štáty, ktoré implementovali finančné nástroje, aby uskutočnili osobitné audity implementácie týchto nástrojov na účely ich ukončenia;

182.  vyjadruje hlboké znepokojenie tým, že finančná náročnosť spôsobená viac ako 1 000 NFI znamená veľkú časť „galaxií rozpočtov“, čo spôsobuje, že nie je možné vyvodiť demokratickú zodpovednosť;

Európska investičná banka

183.  je hlboko znepokojený všeobecne vyššími nákladmi a poplatkami za fondy riadené Európskou investičnou bankou/Európskym investičným fondom a vykonávajúce finančné nástroje v rámci spoločného riadenia, ktoré odhalil Dvor audítorov vo svojich zisteniach uvedených v osobitnej správe č. 19/2016 s názvom „Vykonávanie rozpočtu EÚ prostredníctvom finančných nástrojov – ponaučenie z programovacieho obdobia na roky 2007 – 2013“ a vyzýva Dvor audítorov, aby vykonal podobný audit za súčasné obdobie;

184.  vyzýva Komisiu, aby počnúc rokom 2018 každoročne do konca júna predložila správu o vykonávaní súčasného viacročného finančného rámca a o súčasnom stave všetkých finančných nástrojov spravovaných a vykonávaných skupinou Európskeho investičného fondu, ktoré sú napojené na zdroje z rozpočtu Únie, vrátane dosiahnutých výsledkov, a to s cieľom jej uplatnenia v postupe udeľovania absolutória;

Osobitné prípady

185.  konštatuje, že Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) na základe údajných nezrovnalostí začal administratívne vyšetrovania, a to napríklad v Nemecku vo veci Volkswagen Group na základe emisného škandálu, vo Francúzsku v súvislosti s Národným frontom a jeho predsedníčkou, ako aj v prípade projektu v Českej republike známeho ako „Bocianie hniezdo“; žiada Komisiu, aby informovala jeho príslušný výbor okamžite po ukončení vyšetrovaní;

186.  je hlboko znepokojený tým, že v Maďarsku Dvor audítorov a GR REGIO zistili závažné nezrovnalosti v súvislosti s výstavbou linky číslo štyri metra v Budapešti; na základe administratívneho vyšetrovania úradu OLAF, ktoré sa začalo v roku 2012 a ktoré bola iba nedávno uzavreté vzhľadom na zložitý charakter prípadu, môže Komisia vymáhať 228 miliónov EUR a Európska investičná banka 55 miliónov EUR; a že zlé hospodárenie bolo odhalené na úrovni projektov; konštatuje, že úrad OLAF v správe k prípadu tiež odporúča súdne následné opatrenia v Maďarsku a v Spojenom kráľovstve; vyzýva Komisiu, aby jeho príslušný výbor pravidelne informovala o dosiahnutom pokroku a o prijatých opatreniach;

187.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že rumunská vláda prijala nariadenie, ktoré by mohlo byť prekážkou účinného boja proti korupcii a ktoré by okrem toho mohlo poskytnúť možnosť oslobodenia politikov zapojených do nezákonného konania; domnieva sa, že tieto nové legislatívne opatrenia môžu mať veľmi negatívny vplyv na snahu Komisie chrániť finančné záujmy Európskej únie, keďže Rumunsko je dôležitým príjemcom prostriedkov zo štrukturálnych fondov; žiada Komisiu, aby informovala jeho príslušný výbor o opatreniach, ktoré prijala na riešenie situácie;

Potrebné opatrenia

188.  opakuje svoju požiadavku z uznesenia o udelení absolutória Komisii za rok 2014(100), aby Komisia svojim generálnym riaditeľstvám nariadila, aby zverejnili všetky odporúčania špecifické pre jednotlivé krajiny, ktoré vydali v súvislosti s európskym semestrom vo svojich príslušných výročných správach o činnosti;

189.  žiada Dvor audítorov, aby vzhľadom na ich finančnú dôležitosť v rámci svojej stratégie auditu zabezpečil samostatnú identifikovateľnosť EFRR a KF na jednej strane a ESF na druhej strane;

190.  vyzýva Komisiu, aby:

   zabezpečila, aby sa posilnili systémy riadenia a kontroly v 15 členských štátoch(101), v ktorých boli preukázané nedostatky, a aby jeho príslušný výbor do októbra 2017 písomne informovala o svojom úsilí;
   objasnila rozlišovanie medzi vratnou a nevratnou DPH;
   po ukončení finančného rámca 2007 – 2013 podala správu o sume so zrušenou viazanosťou (podľa krajiny, fondu, výšky);
   v súlade s odporúčaním Dvora audítorov vo svojom legislatívnom návrhu na budúce programové obdobie navrhla nevyhnutné aktualizácie v oblasti mechanizmu vypracovania a realizácie európskeho štrukturálneho a investičného fondu, pričom sa zohľadnia aj návrhy skupiny na vysokej úrovni na zjednodušenie s cieľom posilniť prínos politiky súdržnosti, aby sa riešili rozdiely v nerovnosti medzi regiónmi Únie a členskými štátmi; vyzýva Komisiu, aby včas vypracovala oznámenie o tejto otázke;
   stanovila pre nasledujúce programové obdobie viac spravovateľných a merateľných ukazovateľov výkonnosti, keďže Európsky parlament priznáva rovnakú dôležitosť kontrolám zákonnosti a riadnosti, na jednej strane, a výkonnosti na strane druhej;
   predpokladala úplnú transparentnosť a prístup k dokumentácii pre práce na infraštruktúre financovanej z prostriedkov Únie, a to najmä so zameraním na údaje týkajúce sa dodávateľov a subdodávateľov;

191.  plne podporuje názor komisára Oettingera, že finančné nástroje a tieňové rozpočty sa musia z dlhodobého hľadiska vrátiť do rozpočtu Únie, keďže to by znamenalo, že Komisia by sa zodpovedala Európskemu parlamentu; vyzýva Komisiu, aby do novembra 2017 vypracovala oznámenie o tejto otázke;

Spoločná poľnohospodárska politika

192.  pripomína, že schémy priamej pomoci zavedené reformou SPP v roku 2013 nadobudli účinnosť až v roku 2015, a že táto správa sa vzťahuje na výdavky v rozpočtovom roku 2015, ktoré zodpovedajú žiadostiam o priamu pomoc podaným v roku 2014, ktorý bol posledným rokom starých schém SPP;

Otázky dodržiavania predpisov

193.  poukazuje na to, že odhadovaná miera chybovosti v okruhu 2 viacročného finančného rámca „Prírodné zdroje“ v rozpočtovom roku 2015 je podľa Dvora audítorov na úrovni 2,9 %; konštatuje, že táto úroveň je podobná ako v roku 2014, keď sa zohľadní zmena prístupu Dvora audítorov v súvislosti s chybami krížového plnenia, ktoré už nie sú zahrnuté do chybovosti;

194.  vyzýva preto Komisiu, aby s cieľom zlepšiť zodpovednosť a podávanie správ na úrovni vyššieho manažmentu preskúmala pružnejšie a účinnejšie uplatňovanie pravidla o vnútornej mobilite riadiacich pracovníkov v prípadoch, keď je dlhý čas na pozícii spojený s neustále vysokou mierou chybovosti, na ktorú poukazuje Dvor audítorov, a s pretrvávajúcimi výhradami, pokiaľ ide o výsledky hospodárenia v príslušných útvaroch;

195.  upozorňuje, že v prípade podpory trhu a priamej podpory je odhadovaná miera chybovosti podľa Dvora audítorov na úrovni 2,2 %, čo je mierne nad prahom významnosti 2 % (rovnako ako v roku 2014), zatiaľ čo v prípade rozvoja vidieka a ostatných politík je odhadovaná miera chybovosti stále vysoká na úrovni 5,3 %, hoci je nižšia než odhadovaných 6 % v predchádzajúcom roku;

196.  zdôrazňuje, že takmer všetky chyby v oblasti priamej podpory vyplývali z nadhodnoteného počtu oprávnených hektárov napriek skutočnosti, že spoľahlivosť údajov v registri poľnohospodárskych produkčných blokov (LPIS) sa v posledných rokoch neustále zlepšuje, a poukazuje na to, že v oblasti rozvoja vidieka bola polovica chýb spôsobená neoprávnenosťou príjemcov alebo projektu, 28 % problémami s verejným obstarávaním a 8 % porušeniami agroenvironmentálnych záväzkov;

197.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že v prípade oblastí priamej podpory aj rozvoja vidieka mohli vnútroštátne orgány znížiť mieru chybovosti na úroveň blízku alebo nižšiu ako je prah významnosti(102), pretože mali dostatočné informácie na zistenie chyby alebo chyby sami urobili; naliehavo vyzýva členské štáty, aby konali primerane a aby využili všetky dostupné informácie na to, aby sa chybám predišlo alebo aby sa zistili a opravili;

198.  víta skutočnosť, že Komisia výrazne znížila počet otvorených postupov posudzovania zhody: zo 192 v roku 2014 na 34 v roku 2015, a že v následnosti na zmeny právnych predpisov zamerané na zefektívnenie postupu teraz Komisia užšie monitoruje cyklus auditov s cieľom dosiahnuť súlad s vnútornými a vonkajšími lehotami;

Riadiace orgány

199.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Dvor audítorov zistil nedostatky ovplyvňujúce niektoré z kľúčových kontrolných funkcií platobných agentúr členských štátov týkajúce sa:

   a) v prípade Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu:
   identifikačného systému poľnohospodárskych parciel, administratívnych kontrol;
   kvality kontrol na mieste;
   nedostatočného súladu pri stanovovaní parametrov na udržiavanie pôdy v dobrom poľnohospodárskom a environmentálnom stave, ako aj
   rozpočtových postupov vymáhania neoprávnene vyplatených platieb;
   b) v prípade podpory rozvoja vidieka:
   nedostatkov administratívnych kontrol v súvislosti s podmienkami oprávnenosti, a to najmä v súvislosti s verejným obstarávaním;
   c) v prípade krížového plnenia, spoľahlivosti štatistík z kontrol a odberu vzoriek;

Spoľahlivosť údajov oznamovaných členskými štátmi

200.  konštatuje, že v roku 2015 mali certifikačné orgány prvýkrát povinnosť uistiť sa o zákonnosti a riadnosti výdavkov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia mohla prácu týchto orgánov využiť len v obmedzenom rozsahu, a to vzhľadom na značné nedostatky v metodike a vykonávaní, napríklad:

   nedostatočné stratégie auditu;
   príliš malé vzorky;
   nedostatočné zručnosti a právne znalosti audítorov certifikačných orgánov;

201.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že stále pretrváva problém, pokiaľ ide o spoľahlivosť údajov oznámených členskými štátmi, keďže:

   a) v priamych platbách:
   GR AGRI vykonalo úpravy („top-ups“) v prípade 12 zo 69 platobných agentúr s chybovosťou nad 2 %, ale v žiadnom prípade nie vyššou ako 5 %, pričom iba jedna platobná agentúra pôvodne svoje vyhlásenie podmienila výhradou;
   GR AGRI vydalo výhrady týkajúce sa 10 platobných agentúr: 3 zo Španielska, po jednej z Francúzska, Bulharska, Cypru, Talianska (Kalábria), Rumunska a jednu zo Španielska a Francúzska ako POSEI (program osobitných alternatív pre odľahlosť a ostrovný charakter);
   b) v oblasti vidieka:
   GR AGRI vykonalo úpravy („top-ups“) v prípade 36 z 72 platobných agentúr a v 14 prípadoch bola upravená miera chybovosti vyššia ako 5 %;
   GR AGRI vydalo výhrady týkajúce sa 24 platobných agentúr z 18 členských štátov: Rakúska, Belgicka, Bulharska, Českej republiky, Dánska, Francúzska, Nemecka, Grécka, Maďarska, Írska, Talianska (4 platobné agentúry), Lotyšska, Holandska, Portugalska, Rumunska, Švédska, Španielska (3 platobné agentúry) a Spojeného kráľovstva (2 platobné agentúry);
   okrem toho GR AGRI vydalo výhrady týkajúce sa verejného obstarávania v 2 členských štátoch: Nemecku a Španielsku;

202.  zdôrazňuje, že v prípade Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu sa miery chybovosti stanovené GR AGRI a Dvorom audítorov rozchádzajú(103), zatiaľ čo v prípade Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka je upravená chybovosť vo výške 4,99 %, ktorú uvádza GR AGRI, v zásade v súlade s mierou chybovosti odhadovanou Dvorom audítorov;

Otázky výkonnosti

203.  konštatuje, že tak ako v roku 2014 Dvor audítorov preskúmal otázky týkajúce sa výkonnosti vybraných operácií v oblasti rozvoja vidieka, a je znepokojený skutočnosťou, že neexistujú dostatočné dôkazy o primeranosti nákladov v 44 % projektov a že sa vyskytli nedostatky v zameriavaní sa na opatrenia a vo výbere projektov vrátane slabého prepojenia s cieľmi stratégie Európa 2020; vyzýva Komisiu, aby prijala všetky možné opatrenia s cieľom zlepšiť túto znepokojujúcu situáciu;

Kľúčové ukazovatele výkonnosti

204.  vyjadruje znepokojenie nad spoľahlivosťou údajov, ktoré Komisia používa na meranie kľúčového ukazovateľa výkonnosti 1 (KPI 1), ako ho definuje GR AGRI v súvislosti s poľnohospodárskym dôchodkom z faktorov; domnieva sa, že súčasný trend v oblasti poľnohospodárstva na čiastočný úväzok sa v dôsledku nízkych cien komodít nevykazuje presne, konštatuje predovšetkým, že:

   a) Komisia nie je schopná poskytnúť presné údaje poľnohospodárov, ktorí zanechali svoju prácu v roku 2015 z dôvodu kríz v mliekárenstve a na trhu s bravčovým mäsom, keďže „nemá k dispozícii ľahko dostupné údaje o nových účastníkoch alebo o počte poľnohospodárov, ktorí opustili sektor“ (písomné otázky 1 a 3 na vypočutie komisára Hogana 29. novembra 2016);
   b) rok 2013 je posledným rokom, za ktorý sú údaje o počte poľnohospodárskych podnikov k dispozícii: 10 841 000 poľnohospodárskych podnikov riadených vždy jedným poľnohospodárom;
   c) počet príjemcov z prvého piliera SPP v roku 2015: 7 246 694 poľnohospodárov Únie a 127 268 príjemcov podporených v rámci trhových opatrení;
   d) poľnohospodársky dôchodok z faktorov sa vypočítava na jednu ročnú pracovnú jednotku, ktorá zodpovedá práci vykonanej jednou osobou, ktorá je v poľnohospodárskom podniku zamestnaná na plný úväzok, pričom celkové pracovné sily v poľnohospodárske v 28 členských štátoch v roku 2013 predstavovali 9,5 milióna ročných pracovných jednotiek, z čoho 8,7 milióna (92 %) boli riadni zamestnanci(104) (105);
   e) Dvor audítorov dospel v osobitnej správe č. 1/2016 k záveru, že systém Komisie na meranie výkonnosti SPP vo vzťahu k príjmom poľnohospodárov nie je dobre navrhnutý a že množstvo i kvalita štatistických údajov používaných na analýzu príjmov poľnohospodárov vykazujú značné obmedzenia;

205.  obáva sa, že Komisia nie je dobre vybavená na to, aby poskytovala komplexné ročné údaje, pokiaľ ide o KPI 1, a v konečnom dôsledku ani presne a komplexne monitorovať vývoj príjmov poľnohospodárov;

206.  domnieva sa, že kľúčový ukazovateľ výkonnosti 4 týkajúci sa miery zamestnanosti v oblasti rozvoja vidieka nie je relevantný, keďže miera zamestnanosti v oblasti rozvoja vidieka nie je ovplyvnená len opatreniami SPP a keďže cieľ zachovať a tvoriť pracovné miesta na vidieku je spojený s mnohými inými nástrojmi, najmä inými európskymi štrukturálnymi a investičnými fondami;

Spravodlivá SPP

207.  upozorňuje na veľké rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o priemerné príjmy poľnohospodárov(106) a pripomína, že minulý rok Európsky parlament dospel k záveru, že je neudržateľné, že 44,7 % všetkých podnikov v Únii malo príjem nižší ako 4 000 EUR ročne, že v priemere 80 % príjemcov priamej podpory SPP dostáva približne 20 % platieb a 79 % príjemcov priamej podpory SPP dostáva najviac 5 000 EUR ročne(107);

208.  berie na vedomie, že generálny riaditeľ GR AGRI na jednej strane svojej výročnej správe o činnosti za rok 2015 informuje o trendoch v rozdeľovaní priamych platieb a opäť zdôraznil, že je na členských štátoch, aby využili možnosti, ktoré ponúka reforma SPP z roku 2013 na prerozdelenie dotácií v rámci SPP;

209.  domnieva sa, že priame platby nezohrávajú v plnej miere svoju úlohu ako mechanizmus záchrannej siete na stabilizáciu príjmov poľnohospodárov, najmä v prípade malých poľnohospodárskych podnikov, vzhľadom na to, že súčasné nevyvážené rozdeľovanie platieb vedie k tomu, že 20 % všetkých poľnohospodárskych podnikov v Únie získava 80 % všetkých priamych platieb, pričom nie je zohľadnená úroveň výroby a ide o dedičstvo toho, že členské štáty naďalej ako základ platieb používajú historické kritériá, hoci uznáva, že veľkosť poľnohospodárskych podnikov, či už veľkých alebo malých, závisí od jednotlivých členských štátov; zastáva názor, že väčšie poľnohospodárske podniky nevyhnutne nepotrebujú rovnakú úroveň podpory na stabilizovanie príjmov ako malé poľnohospodárske podniky v obdobiach nestability príjmov, pretože na zvýšenie odolnosti môžu využiť úspory z rozsahu; domnieva sa, že stanovenie stropu pre priame platby, ktoré pôvodne navrhla Európska komisia a podporil Európsky parlament, by mohlo poskytnúť dostatočné finančné zdroje na vytvorenie spravodlivejšej SPP;

Biopalivá

210.  poukazuje na to, že podľa zistení Dvora audítorov v jeho osobitnej správe č. 18/2016 o systéme EÚ na certifikáciu udržateľných biopalív, systém Únie na certifikáciu udržateľnosti biopalív nie je úplne spoľahlivý a bol náchylné na podvody, pretože Komisia udelila rozhodnutia o uznaní dobrovoľných schém, ktoré nemali zavedené primerané postupy overovania, aby sa zaistilo, že biopalivá vyrobené z odpadu sú skutočne vyrobené z odpadu;

Zjednodušenie

211.  trvá na tom, že Dvor audítorov vo svojej osobitnej správe č. 25/2016 skontroloval, či systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov členským štátom umožňuje spoľahlivo kontrolovať meranie pôdy, ktorú nahlásili poľnohospodári, a skutočnosť, či na túto pôdu možno poskytnúť podporu a či boli systémy prispôsobené na plnenie požiadaviek SPP na roky 2014 – 2020, najmä požiadaviek, ktoré sa týkajú povinností ekologizácie;

212.  je znepokojený závermi Dvora audítorov, že šesť hlavných zmien, ktoré môžu ovplyvniť systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov, bolo zavedených v máji 2015 a že zložitosť pravidiel a postupov potrebných na zvládnutie týchto zmien ešte zvýšila administratívnu záťaž pre členské štáty;

Česká platobná agentúra

213.  žiada Komisiu, aby urýchlila postup overovania súladu začatý 8. januára 2016, s cieľom získať podrobné a presné informácie o riziku konfliktu záujmov týkajúceho sa Štátneho poľnohospodárskeho intervenčného fondu v Českej republike; berie na vedomie, že neschopnosť odstrániť konflikt záujmov môže v konečnom dôsledku viesť k odobratiu akreditácie platobnej agentúry príslušným orgánom alebo uloženiu finančných opráv zo strany Komisie, a žiada Komisiu, aby Európsky parlament bezodkladne informovala, ak na konci postupu overenia súladu GR AGRI postúpi informácie týkajúce sa možných prípadov podvodu, korupcie alebo akejkoľvek nezákonnej činnosti poškodzujúcej finančné záujmy Únie úradu OLAF;

Preskúmanie overenia súladu

214.   domnieva sa, že zjednodušenie SPP a zníženie administratívneho zaťaženia pre príjemcov a platobné agentúry by mali byť prioritami Komisie v nadchádzajúcich rokoch; domnieva sa tiež, že hoci by sa Komisia mala snažiť zachovať pozitívny trend v oblasti účinnosti riadenia SPP a mier chybovosti SPP sústredením svojej pozornosti na zachovanie nápravnej schopnosti a na nápravné opatrenia, ktoré majú prijať členské štáty, mala by zvážiť možnosť, že nebude iniciovať alebo viesť vyšetrovania v rámci overenia súladu menšieho rozsahu;

Potrebné opatrenia

215.  vyzýva Komisiu, aby:

   a) pokračovala v prijímaní následných opatrení v prípadoch, keď vnútroštátne právne predpisy nie sú v súlade s právnymi predpismi Únie, vrátane všetkých právnych prostriedkov, ktoré má k dispozícii, a to najmä pozastavenia platieb;
   b) každoročne monitorovala výsledky posúdení kvality systému identifikácie poľnohospodárskych pozemkov vykonaných členskými štátmi a kontrolovala, či všetky členské štáty s negatívnym posúdením skutočne prijali potrebné nápravné opatrenia;
   c) znovu preskúmala súčasný právny rámec s cieľom zjednodušiť a zefektívniť niektoré pravidlá týkajúce sa LPIS v nasledujúcom období SPP, napríklad opätovným zvážením potreby 2 % prahu stability a pravidla 100 stromov;
   d) zabezpečila, aby akčné plány všetkých členských štátov riešiace chyby v rozvoji vidieka zahŕňali účinné opatrenia v oblasti verejného obstarávania;
   e) monitorovala a aktívne podporovala certifikačné orgány pri zlepšovaní ich práce a metodiky overovania zákonnosti a riadnosti výdavkov, a najmä pri predkladaní stanovísk k zákonnosti a riadnosti výdavkov SPP v takej kvalite a takom rozsahu, ktorý Komisii umožní overenie spoľahlivosti kontrolných údajov platobných agentúr, alebo, kde je to vhodné, odhad potrebných úprav miery chybovosti platobných agentúr na základe týchto stanovísk, a to v záujme zavedenia prístupu jednotného auditu v oblasti poľnohospodárskych výdavkov;
   f) aktualizovala audítorskú príručku GR AGRI začlenením podrobných audítorských postupov a požiadaviek na dokumentáciu na overenie údajov poskytnutých členskými štátmi a používaných na výpočet finančných opráv;
   g) prijala potrebné opatrenia s cieľom získať od členských štátov presné a úplné údaje, pokiaľ ide o počet poľnohospodárov v EÚ a o ich príjmy s cieľom skutočne zmerať a monitorovať KPI 1 uvedený vo výročnej správe o činnosti generálneho riaditeľa GR AGRI o poľnohospodárskych príjmoch;
   h) nanovo definovala kľúčový ukazovateľ výkonnosti 4 týkajúce sa zamestnanosti vo vidieckych oblastiach s cieľom zdôrazniť osobitný vplyv opatrení SPP na zamestnanosť v týchto oblastiach;
   i) iniciovala pravidelné diskusie medzi členskými štátmi v Rade v súvislosti s vykonávaním ustanovení zavedených reformou SPP v roku 2013 na prerozdelenie priamych platieb medzi príjemcov a v plnej miere informovala o pokroku dosiahnutom v tomto smere vo výročnej správe o činnosti GR AGRI(108);
   j) posúdila, v súvislosti s úvahami o zjednodušenej a modernizovanej SPP, či je režim priamych platieb vhodne navrhnutý na stabilizáciu poľnohospodárskych príjmov všetkých poľnohospodárskych podnikov alebo či by návrh inej politiky alebo modelu rozdeľovania priamych platieb mohol viesť k lepšej úprave verejných prostriedkov na ciele;
   k) podstatne zmenila systém certifikácie udržateľných biopalív, a najmä účinne overovala, či pestovatelia surovín pre biopalivá v EÚ dodržiavajú environmentálne požiadavky EÚ v oblasti poľnohospodárstva, aby poskytla dostatočné dôkazy o pôvode odpadu a zvyškov, ktoré sa používajú na výrobu biopalív, a posúdila, či riadenie dobrovoľných schém znižuje riziko konfliktu záujmov;
   l) zrušila prahovú hodnotu, pod ktorou sa nemusia viesť vyšetrovania v rámci overenia súladu od 50 000 do 100 000 EUR podľa článku 52 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013(109);
   m) zvážila zavedenie záväzného stropu pre priame platby;

Globálna Európa

Miery chybovosti

216.  upozorňuje, že podľa zistení Dvora audítorov, výdavky na program Globálna Európa sú ovplyvnené významnou mierou chýb s odhadovanou na 2,8 % (2,7 % v roku 2014);

217.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že s výnimkou operácií s viacerými darcami a operácií rozpočtovej podpory bola miera chybovosti v prípade konkrétnych operácií priamo riadených Komisiou vyčíslená na 3,8 % (3,7 % v roku 2014);

218.  konštatuje, že ak by sa všetky informácie získané Komisiou – a audítormi vymenovanými Komisiou – použili na opravu chýb, odhadovaná miera chybovosti v kapitole Globálna Európa by bola o 1,6 % nižšia; naliehavo vyzýva Komisiu, aby konala primerane a aby využila všetky dostupné informácie na to, aby sa chybám predišlo alebo aby sa zistili a opravili;

219.  poukazuje na to, že v preskúmaných operáciách súvisiacich s rozpočtovou podporou sa nevyskytli chyby zákonnosti a riadnosti;

220.  upozorňuje, že najvýznamnejší druh chýb, ktorý tvorí 33 % odhadovanej miery chybovosti, sa týka nevzniknutých výdavkov: t. j. výdavkov, ktoré v čase ich schválenia a v niektorých prípadoch zúčtovania Komisiou ešte nevznikli;

221.  upozorňuje, že najčastejší druh chýb, ktorý tvorí 32 % odhadovanej miery chybovosti, sa týka neoprávnených výdavkov, t. j.

   a) výdavkov súvisiacich s činnosťami, ktoré neboli súčasťou zmluvy, alebo vznikli mimo obdobia oprávnenosti;
   b) nedodržiavanie pravidla pôvodu;
   c) neoprávnené dane a nepriame náklady nesprávne vyúčtované ako priame náklady;

Vyhlásenie o vierohodnosti

222.  pripomína, že vo svojom vyhlásení o vierohodnosti generálny riaditeľ Generálneho riaditeľstva pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení (GR NEAR) uviedol, že sa domnieva, že pri oboch finančných nástrojoch riadených GR NEAR – nástroji európskeho susedstva a nástroji predvstupovej pomoci – je finančná expozícia vyplývajúca z rizikovej sumy pod prahom významnosti na úrovni 2 % a priemerná miera chybovosti za celé generálne riaditeľstvo je 1,12 %;

223.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že toto vyhlásenie nie je v súlade s auditom Dvora audítorov, a poznamenáva, že GR NEAR vo svojej správe uznáva, že potrebuje ďalšie zlepšenie;

224.  poznamenáva najmä, že GR NEAR vypočítalo mieru zvyškovej chybovosti za 90 % svojich výdavkov, čoho výsledkom boli tri miery: miera zvyškovej chybovosti za priame hospodárenie nástroja predvstupovej pomoci, miera zvyškovej chybovosti za nepriame hospodárenie nástroja predvstupovej pomoci a miera zvyškovej chybovosti nástroja európskeho susedstva vzťahujúca sa na všetky spôsoby hospodárenia; pri zvyšných 10 % výdavkov GR NEAR použilo iné zdroje iné zdroje uistenia;

225.  zdôrazňuje, že Dvor audítorov zistil, že výpočet miery zvyškovej chybovosti v prípade nepriameho hospodárenia prijímajúcimi krajinami, pri ktorom sa kombinuje neštatistický výber vzorky kontrolnými orgánmi s historickou mierou zvyškovej chybovosti vypočítanou GR NEAR, nie je dostatočne reprezentatívny a neposkytuje dostatočne presné informácie o rizikovej sume platieb; upozorňuje, že podľa Dvora audítorov existuje riziko, že výpočet podceňuje mieru chybovosti a potenciálne tak môže mať dosah na uistenie poskytnuté generálnym riaditeľom;

226.  víta skutočnosť, že generálny riaditeľ GR DEVCO ukončil predchádzajúcu prax všeobecnej výhrady týkajúcu sa zákonnosti a riadnosti príslušných operácií v prípade všetkých operácií GR DEVCO a že v nadväznosti na odporúčania Európskeho parlamentu vo výročnej správe o činnosti za rok 2015 uviedol vyhlásenie o vierohodnosti rozlíšené podľa rizika;

227.  poznamenáva, že bola vydaná konkrétna výhrada k mierovému nástroju pre Afriku z dôvodu nedostatkov kontrol, ktoré zistilo oddelenie Komisie pre vnútorný audit; domnieva sa, že takáto výhrada mala byť vydaná skôr, keďže zistené nedostatky sa vyskytovali od zriadenia nástroja v roku 2004; konštatuje, že prax všeobecnej výhrady týkajúcej sa celého GR DEVCO zjavne prispela k nedostatku transparentnosti, pokiaľ ide o finančné hospodárenie GR DEVCO;

228.  poznamenáva, že GR DEVCO posúdilo dve výdavkové oblasti ako vysoko rizikové:

   i) granty v rámci priameho hospodárenia;
   ii) nepriame hospodárenie s medzinárodnými organizáciami;

ale súhlasí s názormi Dvora audítorov, že výhrada mohla byť odôvodnená, pokiaľ ide o nepriame hospodárenie s prijímajúcimi krajinami, najmä preto, že granty realizované nepriamo prijímajúcimi krajinami si vyžadujú podobnú úroveň analýzy rizika ako granty realizované priamo;

229.  poukazuje na to, že podľa zistení Dvora audítorov (pozri body 48 až 50 výročnej správy Dvora audítorov za rok 2015 o ERF) bola nápravná schopnosť GR DEVCO nadhodnotená, keďže z výpočtu priemernej ročnej sumy príkazov na vymáhanie vydaných pre chyby a nezrovnalosti medzi rokmi 2009 a 2015 neboli vylúčené spätne získané sumy predbežného financovania a získaného úroku a zrušené príkazy na vymáhanie pohľadávok;

Nedostatky v systémoch kontroly a prevencie

230.  zdôrazňuje, že Dvor audítorov zistil tieto nedostatky v systémoch kontroly Komisie:

   overovanie výdavkov vykonané audítormi poverenými príjemcami v niektorých prípadoch neodhalilo chyby, ktoré viedli k akceptovaniu neoprávnených nákladov Komisiou;
   oneskorenia sa zistili aj pri potvrdzovaní, povoľovaní a platbe výdavkov zo strany Komisie;
   osobitné pravidlá stanovené Komisiou pre twinningové nástroje (nástroj európskeho susedstva a partnerstva) týkajúce sa jednorazových súm a paušálnych nákladov boli vypracované takým spôsobom, že vytvárajú riziko, že vykonávajúci partner členského štátu má zisk;

Správy o riadení vonkajšej pomoci

231.  opäť vyjadruje poľutovanie nad tým, že správy o riadení vonkajšej pomoci, ktoré vydali vedúci delegácií Únie, nie sú pripojené k ročným správam o činnosti GR DEVCO a GR NEAR, ako sa vyžaduje v článku 67 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa systematicky považujú za dôverné, pričom v súlade s článkom 67 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa „sprístupňujú sa Európskemu parlamentu a Rade, pričom by sa v prípade potreby mala riadne zohľadňovať dôvernosť informácií týchto správ“;

232.  konštatuje, že keďže analýza kľúčových ukazovateľov výkonnosti sa v GR NEAR uskutočnila po prvý raz, nie je možné urobiť žiadny záver, pokiaľ ide o trend a že v roku 2015 nebolo u GR NEAR vypočítaných päť kľúčových ukazovateľov výkonnosti;

233.  upozorňuje, že:

   a) celkovo sa výkonnosť delegácií zlepšila, ak sa meria počtom referenčných hodnôt dosiahnutých v priemere za delegáciu;
   b) celková hodnota portfólia projektov riadených delegáciami sa znížila z 30 miliárd EUR na 27,1 miliardy EUR a že
   c) podiel projektov s realizačnými problémami poklesol z 53,5 % na 39,7 %;

234.  zdôrazňuje, že i) nástroj stability, ii) nástroj MIDEAST a iii) Európsky rozvojový fond sú stále programy so znepokojujúco vysokou mierou problémov vo vykonávaní a že 3 zo 4 EUR investovaných s Európskym rozvojovým fondom sú neprijateľne vystavené riziku, že sa nedosiahnu dané ciele alebo dôjde k oneskoreniu v ich plnení;

235.  konštatuje, že vedúci delegácií poskytli informácie o 3 782 projektoch pri záväzkoch vo výške 27,41 miliardy EUR a že:

   a) 800 projektov (21,2 %) v hodnote 9,76 miliardy EUR (35,6 % z celého projektového portfólia) je vystavených určitému druh rizika v súvislosti s výstupom – či už a priori alebo riziku bežného výstupu, projekty financované z Európskeho rozvojového fondu predstavujú 72 % celkovej sumy podliehajúcej riziku (7 miliárd EUR);
   b) v prípade 648 projektov (17,1 %) v hodnote 6 miliardy EUR (22 % celého projektového portfólia) hrozí oneskorenie, pričom projekty financované z Európskeho rozvojového fondu predstavujú dve tretiny všetkých omeškaných projektov;
   c) 1125 projektov (29,75 %) v hodnote 10,89 miliardy EUR (39,71 %) je vystavených riziku, že sa nedosiahnu stanovené ciele alebo ich vykonávanie bude oneskorené, pričom Európsky rozvojový fond predstavuje 71 % z 10,8 miliardy EUR;

236.  víta skutočnosť, že Komisia po prvýkrát spochybnila vedúcich delegácií Únie v súvislosti s a priori rizikami projektov, ktoré môžu predstavovať prvý krok k centralizovanému postupu riadenia rizík; odporúča, aby Komisia na základe dostupných informácií o problémovej oblasti, v ktorej delegácie môžu pôsobiť, zintenzívnila svoj dialóg s delegáciami o tom, ako riadiť toto riziko počas fázy vykonávania projektu;

237.  poznamenáva, že k štyrom delegáciám s najhoršími výsledkami, za ktoré zodpovedá GR DEVCO, patria delegácie v Jemene, Stredoafrickej republike, Gabone a Mauritánii, pričom štyrmi najhoršími delegáciami, za ktoré zodpovedá GR NEAR, sú delegácie v Sýrii, Egypte, Albánsku a Kosove;

238.  očakáva, že GR DEVCO v roku 2016 zaznamená pokrok v plnení týchto priorít a podá o nich správu vo svojej výročnej správe o činnosti za rok 2016:

   a) zvýšenie presnosti finančných prognóz o rozhodnutiach a v zmluvách;
   b) zvýšenie podielu platieb uskutočnených v rámci lehoty 30 dní;
   c) zvýšenie účinnosti kontrol;
   d) zlepšenie výkonnosti všetkých delegácií s menej ako 60 % „zelených“ kľúčových ukazovateľov výkonnosti v roku 2015, najmä prostredníctvom prijatia akčných plánov a informačných systémov;

239.  očakáva, že GR NEAR dosiahne tieto priority v roku 2016 a bude o nich informovať vo svojej výročnej správe o činnosti za rok 2016:

   a) zavedie päť kľúčových ukazovateľov výkonnosti, ktoré chýbali v správe o riadení vonkajšej pomoci za rok 2015;
   b) zlepší možnosti kontroly kľúčových ukazovateľov výkonnosti;

Výdavky Únie v oblasti migrácie a azylu v susedných krajinách

240.  pripomína, že jedným z dôležitých aspektov vonkajších vzťahov Únie je, že boj proti chudobe by mal mať za cieľ vytváranie podmienok na predchádzanie nekontrolovanému prílevu nelegálnych migrantov do Európy;

241.  podporuje hlavné zistenia, o ktorých informoval Dvor audítorov v osobitnej správe č. 9/2016 „Vonkajšie výdavky EÚ na migráciu v krajinách južného Stredozemia a východného susedstva do roku 2014“, a zdôrazňuje najmä, že súčasná roztrieštenosť nástrojov narúša parlamentnú kontrolu i) spôsobu ich čerpania a ii) určovania zodpovednosti, a je preto ťažké posúdiť finančné sumy skutočne vynaložené na podporu vonkajšej činnosti v oblasti migrácie;

Svetová banka

242.  so zreteľom na alarmujúce informácie poskytnuté Politicom 2. decembra 2016, pokiaľ ide o konflikt záujmov v súvislosti s dohodami podpredsedníčky Komisie Georgievovej so Svetovou bankou pripomína, že Európsky parlament vo svojom poslednom uznesení o udelení absolutória Komisii za rok 2014 vyzval Komisiu, aby do konca roka 2017 preskúmala kódex správania komisárov vrátane vymedzenia toho, čo predstavuje konflikt záujmov; zdôrazňuje, že bez podrobného vymedzenia toho, čo predstavuje konflikt záujmov, Európsky parlament nebude môcť riadne, spravodlivo a konzistentne posudzovať existenciu súčasného alebo potenciálneho konfliktu záujmov;

243.  domnieva sa, že nové podmienky financovania, na ktorých sa Komisia dohodla so Svetovou bankou(110) a ktoré nahrádzajú paušálny poplatok za správu zložitejším vzorcom a predpokladajú najmä, že niektoré projekty, ktoré Svetová banka priamo vykonáva, môžu podliehať poplatku vo výške 17 % nákladov na zamestnancov a konzultantov, pravdepodobne budú mať nepriaznivý vplyv na rozpočet Únie a mohli by viesť k platbám presahujúcim 7 % strop pre poplatky za správu zakázaným podľa článku 124 ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

244.  zdôrazňuje, že poplatok za správu, ktorý sa má platiť Svetovej banke, sa nebude uplatňovať v prípade rozvojových projektov a projektov spolupráce; je prekvapený, že Komisia by mala odmeňovať Svetovú banku za bankové činnosti, ktoré sú hlavnou náplňou činnosti bankára;

Medzinárodná riadiaca skupina

245.  blahoželá Komisii k výsledku konania vo veci T-381/15 z 2. februára 2017; pýta sa, ktoré zmluvy s Medzinárodnou riadiacou skupinou sú stále v platnosti;

Potrebné opatrenia

246.  Vyzýva:

   GR DEVCO a GR NEAR, aby zlepšili kvalitu overovaní výdavkov zadaných na vykonanie príjemcami, konkrétne zavedením nových opatrení, napríklad používaním tabuľky kvality na skontrolovanie kvality práce vykonanej audítormi poverenými príjemcami a revíziou zadávacích podmienok pre audítorov;
   GR NEAR, aby prijalo opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby financovanie prostredníctvom twinningového nástroja bolo v súlade s pravidlom neziskovosti a aby bola dodržaná zásada riadneho finančného hospodárenia;
   GR NEAR, aby prehodnotilo metodiku zvyškovej miery chybovosti s cieľom poskytnúť štatisticky presné informácie o rizikovej sume platieb v rámci nepriameho hospodárenia nástroja predvstupovej pomoci;
   GR DEVCO, aby zrevidovalo odhad svojej budúcej nápravnej schopnosti tým, že z výpočtu vylúči spätne získané sumy nevyužitého predbežného financovania a získaných úrokov a zrušené predtým vydané príkazy na vymáhanie;
   GR DEVCO a GR NEAR, aby zverejnili správy o riadení vonkajšej pomoci vydané vedúcimi delegácií Únie ako prílohy k ich výročným správam o činnosti, ako sa uvádza v článku 67 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách, a aby vo výročných správach o činnosti uviedli opatrenia, ktoré prijali v záujme nápravy tejto situácie v delegáciách s problémami vo vykonávaní, na skrátenie meškania a zjednodušenie programov;
   Komisiu, aby zverejnila vyhlásenia o vierohodnosti vedúcich delegácií Únie;
   Komisiu, aby:
   i) objasnila ciele;
   ii) vypracovala, rozšírila a zlepšila rámec hodnotenia výkonnosti svojich migračných a azylových politík v susedných krajinách;
   iii) zamerala dostupné finančné zdroje na jasne vymedzené a kvantifikované cieľové priority a
   iv) ďalej upevňovala prepojenie medzi rozvojom a migráciou;
   Komisiu, aby v kódexe správania pre komisárov zahrnula vymedzenie toho, čo predstavuje konflikt záujmov, aby zásadne prehodnotila potrebu uplatňovať vo svojich finančných dohodách s medzinárodnými organizáciami a poverenými subjektmi ustanovenia týkajúce sa uhrádzania nákladov na zamestnancov spojených s úkonmi, ktoré sú hlavným predmetom ich činnosti, a aby do konca roka 2017 podala Európskemu parlamentu riadnu správu o svojich riešeniach v tejto súvislosti, ale aj o vplyve uplatňovania novej politiky pokrytia nákladov;

Migrácia a bezpečnosť

247.  víta skutočnosť, že vzhľadom na politickú citlivosť tejto otázky Dvor audítorov sa v druhej časti kapitoly 8 svojej výročnej správy po prvýkrát venoval migračnej a bezpečnostnej politike; konštatuje, že so suma 0,8 miliardy EUR na túto oblasť predstavuje malú, ale rastúca časť rozpočtu Únie;

248.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Dvor audítorov neuviedol žiadnu chybovosť v súvislosti s touto oblasťou politiky, pričom generálny riaditeľ GR HOME vo svojej výročnej správe o činnosti za rok 2015 odhadol, že v prípadne nevýskumných grantov priamo riadených GR HOME je zostatková viacročná miera chybovosti na úrovni 2,88 %;

249.  pripája sa k obavám, ktoré vyjadril aj Dvor audítorov v súvislosti so skutočnosťou, že audity solidarity a riadenia migračných tokov realizované Komisiou nezahŕňali testy spoľahlivosti kontrol väčšiny kľúčových procesov, a že z tohto dôvodu existuje riziko, že Komisia poskytla primerané uistenie v súvislosti s niektorými ročnými programami, ktorých systémy kontroly boli neúčinné a ktoré preto nebudú predmetom jej následných auditov;

250.  pripomína, že GR HOME odhalilo nedostatky v systémoch riadenia a kontroly Európskeho fondu pre utečencov, Európskeho fondu pre návrat, Európskeho fondu pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín a Európskeho fondu pre vonkajšie hranice na roky 2007 – 2013, a to v Českej republike, Nemecku, Francúzsku a Poľsku;

251.  domnieva sa, že KPI 1 z výročnej správy o činnosti GR HOME za rok 2015 nie je relevantný, keďže miera návratu neregulárnych migrantov do tretích krajín nie je výrazne ovplyvnená riadením GR HOME;

252.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia sa domnieva, že je ťažké, ak nie nemožné, poskytnúť odhad uhradených nákladov na migrantov a žiadateľov podľa jednotlivých krajín, pretože riadenie migračných tokov zahŕňa široký rozsah činností(111);

253.  žiada Dvor audítorov, aby orgánu zodpovednému za kontrolu rozpočtu poskytol najpravdepodobnejšiu chybovosť týkajúcu sa migračnej a bezpečnostnej politiky vo svojej výročnej správe za rok 2016, a aby posúdil nápravnú schopnosť útvarov Komisie v tejto oblasti politiky;

254.  vyjadruje znepokojenie nad kontrolami finančných prostriedkov určených pre utečencov, ktoré sú často prideľované členským štátom v naliehavých prípadoch spôsobmi, ktoré nie sú v súlade s platnými pravidlami; považuje za nevyhnutné, aby Komisia zaviedla prísnejšie kontroly, a to aj s cieľom zabezpečiť, aby sa dodržiavali ľudské práva utečencov a žiadateľov o azyl;

Potrebné opatrenia

255.  odporúča GR HOME, aby:

   a) vo svojej výročnej správe o činnosti starostlivo vyčíslilo a analyzovalo povahu zistených chýb a poskytlo viac informácií týkajúcich sa spoľahlivosti svojej nápravnej schopnosti;
   b) presadzovalo využívanie zjednodušených možností vykazovania nákladov, používanie jednorazových platieb a štandardizovaných jednotkových nákladov v riadení svojich fondov;
   c) starostlivo čerpalo zo skúseností získaných v minulosti týkajúcich sa nedostatkov zistených v riadení Európskeho fondu pre utečencov, Európskeho fondu pre návrat, Európskeho fondu pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín a Európsky fond pre vonkajšie hranice na roky 2007 – 2013;
   d) poskytlo rozpočtovému orgánu a orgánu zodpovednému za kontrolu rozpočtu čo najpresnejšie údaje o uhradených nákladoch na migrantov/žiadateľov o azyl s cieľom riadne odôvodniť sumy rozpočtových žiadostí o financovanie programov, pričom však uznáva nevyčísliteľnú hodnotu ľudského života;
   e) odskúšalo účinnosť systémov vnútornej kontroly členských štátov používaných na programy SOLID vo väčšine kľúčových procesov: výberové konania a zadávacie postupy, postupy verejného obstarávania, monitorovanie platieb a účtovníctva projektov;
   f) zorganizovalo a podporilo viac súčinnosti medzi všetkými útvarmi zodpovednými za programy, ak to môže mať vplyv na migračné toky;

Správa

256.  konštatuje, že úradník môže byť vymenovaný za vedúceho experta alebo samostatného asistenta, čo otvára možnosť preradenia do platovej triedy AD 14 alebo AST 11, a že ak je úradník vymenovaný na miesto vedúceho experta, nie je možné posunúť ho späť na prácu administrátora; vyjadruje poľutovanie nad rozporom medzi týmto opatrením a opatreniami, ktorých cieľom je znížiť administratívne výdavky alebo posilniť prepojenie medzi platovou triedou a funkciou; vyzýva Komisiu, aby skoncovala s touto praxou;

257.  so znepokojením konštatuje, že sa znížil priemerný počet rokov v platovej triede pred povýšením do platových tried AD 11 a vyšších; napríklad v prípade platovej triedy AD 12, bol v roku 2008 úradník povýšený len každých 10,3 roka, zatiaľ čo v roku 2015 bol povýšený každých 3,8 roka, čo poukazuje na to, že povyšovanie vo vyšších platových triedach sa zrýchlilo; žiada Komisiu, aby spomalila povyšovanie do v platových triedach vyšších ako AD 11 alebo AST 9;

258.  zdôrazňuje, že geografická vyváženosť, konkrétne vzťah medzi štátnou príslušnosťou zamestnancov a veľkosťou členských štátov, by mala zostať dôležitým prvkom hospodárenia s finančnými zdrojmi, najmä vzhľadom na členské štáty, ktoré pristúpili do Únie po roku 2004; víta skutočnosť, že Komisia dosiahla vyváženejšie zloženie úradníkov z členských štátov, ktoré pristúpili k Únii pred a po roku 2004; zároveň poukazuje na to, že členské štáty, ktoré pristúpili neskôr, sú stále nedostatočne zastúpené na vyššej úrovni riadenia a vedúcich pozíciách, kde sa stále očakáva výrazný pokrok;

259.  so znepokojením berie na vedomie nadmerne vysoké ceny účtované za zdravotnícke služby v Luxembursku a ťažkosti pri zabezpečení toho, aby sa s členmi spoločného systému zdravotného poistenia inštitúcií EÚ zaobchádzalo rovnocenne s občanmi Luxemburska; vyzýva inštitúcie, a najmä Komisiu, aby požiadala o záruku presadzovania článku 4 smernice 2011/24/EÚ(112), podľa ktorého členské štáty sú povinné zabezpečiť, aby poskytovatelia zdravotnej starostlivosti na svojom území uplatňovali rovnaké poplatky pre pacientov z iných členských štátov ako pre domácich pacientov, vo všetkých členských štátoch, a najmä v Luxemburskom veľkovojvodstve; vyzýva tiež na to, aby sa v prípade nedodržania tejto smernice ukladali primerané sankcie;

OLAF

260.  berie na vedomie, že kolégium komisárov na žiadosť belgických orgánov v súvislosti s vyšetrovaniami týkajúcimi sa prípadu Dalli zrušilo imunitu generálneho riaditeľa úradu OLAF; domnieva sa, že generálny riaditeľ čelí trojstupňovej konfliktu záujmov:

   v čase, keď kolégium rozhodovalo o odňatí imunity, generálny riaditeľ zvažoval možnosť, že by úrad OLAF začal vyšetrovanie členov Komisie;
   po tom, ako kolégium prijalo svoje rozhodnutie o zrušení jeho imunity, generálny riaditeľ podnikol právne kroky voči Komisii v súvislosti s údajnými nezrovnalosťami pri prijatí jej rozhodnutia; generálny riaditeľ zároveň naďalej reprezentoval Komisiu v politických otázkach súvisiacich s jeho portfóliom;
   následne po potvrdení zrušenia jeho imunity belgický prokurátor začal vyšetrovanie úlohy generálneho riaditeľa v danom prípade, pričom naďalej bol kontaktným bodom generálneho riaditeľa úradu OLAF pre boj proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie v Belgicku;

domnieva sa, že tieto konflikty záujmov mohli poškodiť dobré meno úradu OLAF aj Komisie; žiada preto Komisiu, aby generálnemu riaditeľovi úradu OLAF do konca vyšetrovania vedeného belgickými orgánmi dala pracovné voľno a vymenovala jeho dočasného zástupcu;

261.  vyjadruje prekvapenie nad správami, že podľa výpočtov úradu OLAF pretrvávajúca nedbanlivosť colnej správy v Spojenom kráľovstve pripravila Úniu o 1,987 miliardy EUR v stratených príjmoch z cla z čínskeho tovaru; a tiež že vysoko sofistikované siete organizovanej trestnej činnosti obrali významné členské štáty Únie, ako napríklad Francúzsko, Nemecko, Španielsko a Taliansko, o 3,2 miliardy EUR príjmov z dane z pridanej hodnoty; požaduje prístup k úplnému spisu a aby bol pravidelne informovaný;

Kódex správania

262.  vyjadruje pevné presvedčenie, že existuje rastúca potreba silnej etickej regulácie, aby sa dodržiavali ustanovenia článku 17 Zmluvy o Európskej únii a článku 245 Zmluvy o fungovaní Európskej únie; trvá na tom, že dobre fungujúce kódexy správania si vyžadujú neustálu pozornosť; zdôrazňuje, že kódex správania je účinným preventívnym opatrením iba vtedy, keď sa správne uplatňuje a keď sa jeho súlad skúma systematicky, nielen v prípade mimoriadnych udalostí;

263.  berie na vedomie návrh Komisie na revíziu kódexu správania komisárov; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že revízia je obmedzená len na predĺženie prechodného obdobia pre bývalého predsedu Komisie na tri roky; vyzýva Komisiu, aby do konca roka 2017 preskúmala kódex správania komisárov vrátane vykonania odporúčania Európskeho parlamentu reformovať ad hoc etický výbor tak, aby sa rozšírili jeho právomoci a medzi jeho členov začlenili nezávislí odborníci, vymedzenia toho, čo predstavuje „konflikt záujmov“, ako aj zavedenia kritérií na hodnotenie zlučiteľnosti zamestnania po odchode z funkcie a predĺženia prechodného obdobia na tri roky pre všetkých komisárov;

264.  poukazuje na to, že dôležitým krokom v súvislosti s konfliktom záujmov je posilnenie transparentnosti predsedu Komisie, etického výboru Komisie ad hoc a generálneho sekretariátu pri skúmaní situácií možných konfliktov; konštatuje, že len vtedy, keď sa stanoviská etického výboru aktívne zverejňujú, verejnosť môže brať Komisiu na zodpovednosť;

265.  vyzýva kolégium komisárov, aby prijalo rozhodnutie, keďže už bolo dokončené odporúčanie ad hoc etického výboru v prípade bývalého predsedu Komisie postúpiť vec Súdnemu dvoru Európskej únie, aby k tejto záležitosti poskytol stanovisko;

Expertné skupiny

266.  víta rozhodnutie Komisie z 30. mája 2016, ktorým sa stanovujú horizontálne pravidlá vytvárania a fungovania expertných skupín Komisie(113), ale vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že napriek tomu, že mnohé mimovládne organizácie vyjadrili záujem, Komisia neuskutočnila plnohodnotnú verejnú konzultáciu; zdôrazňuje, že je dôležité obnoviť formy zapojenia zástupcov občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov v dôležitých oblastiach, ako je napríklad transparentnosť a fungovanie inštitúcií Únie;

267.  pripomína, že nedostatok transparentnosti má negatívny vplyv na dôveru, ktorú majú občania Únie v inštitúcie Únie; domnieva sa, že účinná reforma systému expertných skupín Komisie, založená na jednoznačných zásadách transparentnosti a vyváženého zloženia, zlepší dostupnosť a spoľahlivosť údajov, čo následne prispeje k zvýšeniu dôvery ľudí v Úniu;

268.  domnieva sa, že Komisia by mala uskutočniť kroky smerujúce k vyváženejšiemu zloženiu expertných skupín; odsudzuje však skutočnosť, že sa zatiaľ výslovne nerozlišuje medzi zástupcami hospodárskych a nehospodárskych záujmov, čím by sa zaručila maximálna miera transparentnosti a vyváženosti;

269.  pripomína, že Európsky parlament aj európska ombudsmanka Komisii odporučili, aby sa programy schôdzí, podkladové materiály, zápisnice zo zasadnutí a z rokovaní expertných skupín zverejňovali;

Osobitní poradcovia

270.  vyzýva Komisiu, aby zverejnila mená, funkcie, platové triedy a zmluvy (pracovný čas, dĺžka zmluvy, miesto výkonu práce) všetkých osobitných poradcov; domnieva sa, že existuje riziko konfliktu záujmov osobitných poradcov; je pevne presvedčený, že sa treba vyhýbať konfliktom záujmov, keďže by to ohrozilo dôveryhodnosť inštitúcií; vyzýva Komisiu, aby zverejnila vyhlásenia o záujmoch osobitných poradcov;

Európske školy

271.  konštatuje, že jednotlivé školy sú zodpovedné za ročné účtovné závierky (ktoré tvoria „všeobecný rámec“); disponibilné rozpočtové prostriedky dosiahli v rozpočte na rok 2015 výšku 288,8 milióna EUR, ku ktorej Komisia prispela sumou 168,4 milióna EUR (58 %);

272.  je šokovaný, že po mnohých rokoch údajných reforiem je Dvor audítorov naďalej veľmi kritický k hospodáreniu európskych škôl:"“II. školy nevypracovali svoje ročné účtovné závierky v stanovenej lehote; zistili sa mnohé chyby, z ktorých väčšina bola v konečnej verzii závierky opravená (v dôsledku revízie); vykazujú systematické nedostatky v účtovných postupoch (...);

IV.  v platobných systémoch dvoch vybraných škôl sa vyskytli významné nedostatky: žiadne automatické prepojenie medzi účtovnými a platobnými systémami a žiadne prísne oddelenie povinností, platby vykonané mimo účtovného systému, ktoré nie sú systémom automaticky zamietnuté a slabá úroveň kontroly vo všeobecnosti; tieto nedostatky predstavujú významné riziko z hľadiska zákonnosti a riadnosti platieb;

V.  Dvor audítorov taktiež zistil niekoľko závažných nedostatkov v postupoch verejného obstarávania, čo ohrozuje zásady transparentnosti a rovnakého zaobchádzania;

VI.  v niekoľkých prípadoch Dvor audítorov nenašiel dôkazy o kvalifikácii prijímaných zamestnancov a konštatoval, že v ich osobných spisov chýbajú dokumenty;

VII.  v dôsledku toho Dvor audítorov nemohol potvrdiť, že finančné hospodárenie bolo riadne;

"

273.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že “(...) Dvor audítorov nemohol potvrdiť, že finančné hospodárenie bolo riadne“;

274.  vyjadruje tiež poľutovanie nad tým, že Komisia v súlade so zisteniami Dvora audítorov a z dôvodu podozrenia z podvodov, ku ktorým došlo v rokoch 2003 až 2012, opäť vydala výhradu k platbám s ohrozením dobrého mena;

275.  konštatuje, že výška rozpočtových prostriedkov vyčlenených na systém európskych škôl je oveľa vyššia než rozpočtové prostriedky, ktorú dostalo všetkých 32 agentúr s výnimkou dvoch; domnieva sa, že finančná zodpovednosť systému európskych škôl by sa mala zvýšiť na úroveň porovnateľnú s európskymi agentúrami, a to aj prostredníctvom osobitného postupu udelenia absolutória za 168,4 milióna EUR, ktoré má k dispozícii;

276.  pripomína, že Európsky parlament už v postupe udeľovania absolutória Komisii za rok 2010 spochybnil „rozhodovacie štruktúry a štruktúry financovania Dohovoru o štatúte európskych škôl“; a žiadal, aby Komisia „preskúmala možnosť revízie tohto dohovoru a [...] do 31. decembra 2012 podala správu o dosiahnutom pokroku“(114); konštatuje, že Európsky parlament nedostal nijakú správu o dosiahnutom pokroku;

277.  berie na vedomie, že prebiehajúca finančná a organizačná krízu v systéme európskych škôl je čoraz naliehavejšia vzhľadom na plány na otvorenie piatej školy v Bruseli a dôsledky vystúpenia jedného členského štátu z Dohovoru o európskych školách, ktoré v určitom okamihu v budúcnosti možno nastane; kladie otázku, či systém európskych škôl v súčasnej organizačnej a finančnej podobe má dostatočné zdroje na riešenie úloh spojených s plánovanou expanzia na päť škôl v Bruseli; poznamenáva, že hrozí vznik ešte závažnejších problémov v budúcnosti spojených s nadmerným zväčšením niektorých jazykových sekcií, ktoré podľa súčasných modelov dokážu pokrývať štyri (v prípade nemeckej sekcie) alebo tri bruselské školy (v prípade anglickej sekcie);

278.  považuje za neprijateľné, že predstavitelia členských štátov naďalej udeľujú absolutórium za plnenie rozpočtu európskym školám, hoci Komisia, ktorá platí 58 % ich ročného rozpočtu, a Dvor audítorov, odporučili neudeliť ho;

279.  plne podporuje jedenásť odporúčaní Dvora audítorov zverejnených v jeho správe z 11. novembra 2015 o overení ročnej účtovnej závierky európskych škôl za rok 2014, ktoré zahrnujú účtovníctvo, zamestnancov, verejné obstarávanie, normy kontrol a platobné otázky;

280.  víta aktualizovaný akčný plán vypracovaný GR pre ľudské zdroje a bezpečnosť cieľom riešiť výhrady Komisie a pripomienky Dvora audítorov;

281.  vyzýva Komisiu, aby do novembra 2017 vypracovala oznámenie pre Európsky parlament a Radu o najlepšom spôsobe reformy administratívnej štruktúry európskych škôl.

282.  žiada Komisiu, aby naplno zohrávala svoju úlohu vo všetkých aspektoch procesu reforiem pokrývajúcich otázky riadenia, financií, organizácie pedagogické otázky; žiada, aby Komisia každoročne predkladala správu, v ktorej posúdi stav pokroku v týchto oblastiach s cieľom zabezpečiť, aby jej príslušné výbory mohli kontrolovať riadenie systému škôl a hodnotiť využívania zdrojov, ktoré sa systému poskytujú z rozpočtu Únie; žiada, aby tejto záležitosti príslušný komisár venoval plnú pozornosť, a osobitne ho vyzýva, aby sa osobne zúčastňoval na polročných stretnutiach rady guvernérov; pripomína názor Európskeho parlamentu, že je naliehavo potrebné „rozsiahle preskúmanie“ systému európskych škôl; požaduje, aby sa prvý návrh tohto preskúmania pripravil do 30. júna 2017;

Stanoviská výborov

Zahraničné veci

283.  víta pokrok, ktorý sa dosiahol, avšak konštatuje, že v prípade šiestich z desiatich civilných misií v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) ešte Komisia doposiaľ neuznala súlad s článkom 60 nariadenia o rozpočtových pravidlách; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoju činnosť a v súlade s odporúčaním Dvora audítorov akreditovala všetky civilné misie SBOP, aby mohli byť poverené úlohami súvisiacimi s plnením rozpočtu v rámci nepriameho hospodárenia;

284.  víta zriadenie platformy na podporu misií zameranej na zníženie administratívnej záťaže a zvýšenie efektívnosti civilných misií SBOP; vyjadruje poľutovanie nad jej obmedzenou veľkosťou a rozsahom a opakuje svoju výzvu, aby sa napredovalo smerom k vytvoreniu strediska spoločných služieb, čo by viedlo k ďalším prínosom v oblasti rozpočtu a efektívnosti prostredníctvom centralizácie všetkých služieb na podporu misií, ktoré nie je nutné zabezpečovať lokálne;

285.  opakuje, že rozpočtové pravidlá Únie sa musia lepšie prispôsobiť osobitostiam vonkajšej činnosti vrátane krízového riadenia, a zdôrazňuje, že výsledkom súčasnej revízie nariadenia o rozpočtových pravidlách musí byť väčšia flexibilita;

286.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že chýbajú nástroje priamej kontroly používania makrofinančnej pomoci prijímajúcimi tretími krajinami; vyzýva Komisiu, aby pomoc tohto druhu užšie naviazala na merateľné parametre;

287.  víta takisto odporúčania, ktoré Dvor audítorov navrhol v osobitnej správe č. 13/2016 o pomoci Únie na posilnenie verejnej správy v Moldavsku a v osobitnej správe č. 32/2016 o pomoci Únie Ukrajine; domnieva sa, že EÚ by mala naplno využívať pákový efekt podmienenosti a zabezpečiť riadne monitorovanie vykonávania uskutočnených reforiem s cieľom pozitívne prispieť k posilňovaniu demokratických postupov v Moldavsku aj na Ukrajine;

Rozvoj a spolupráca

288.  víta v tomto kontexte osobitnú správu Dvora audítorov č. 9/2016 o vonkajších výdavkoch Únie na migráciu v krajinách južného Stredozemia a východného susedstva; zdôrazňuje, že Dvor audítorov dospel k záveru, že výdavky Únie na vonkajšiu migráciu nepreukázali svoju účinnosť, že je nemožné merať ich výsledky, že prístup Komisie k zabezpečeniu pozitívneho rozvojového vplyvu migrácie je nejasný, že podpora návratu a readmisie má malý vplyv a že rešpektovanie ľudských práv migrantov, z ktorého by mali všetky kroky vychádzať, zostáva teóriou a len zriedka sa prejavuje v praxi;

289.  víta osobitnú správu Dvora audítorov č. 15/2016 o výdavkoch na humanitárnu pomoc v oblasti Veľkých jazier; zdôrazňuje, že Dvor audítorov dospel k záveru, že Komisia riadila humanitárnu pomoc určenú obyvateľstvu postihnutému konfliktom v oblasti Veľkých jazier v Afrike vo všeobecnosti efektívne; zdôrazňuje veľký kontrast s výdavkami na migráciu a vidí v tom ďalší dôkaz toho, že dobre naplánované rozvojové politiky prinášajú omnoho lepšie výsledky než krátkodobo motivovaný migračný aktivizmus;

290.  je veľmi znepokojený trendom, ktorý možno pozorovať v návrhoch, ktoré Komisia nedávno predložila, a to ignorovať právne záväzné ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014(115) v prípade oprávnených výdavkov na oficiálnu rozvojová pomoc a krajín oprávnených na výdavky nástroja rozvojovej spolupráce; pripomína, že zákonnosť výdavkov Únie je kľúčovou zásadou riadneho finančného hospodárenia a že politické úvahy by nemali mať prednosť pred jednoznačne vymedzenými právnymi ustanoveniami, ak chce Komisia zostať dôveryhodnou, pokiaľ ide o otázky právneho štátu; v tejto súvislosti Komisii pripomína nedávny rozsudok Súdneho dvora(116) o spolupráci s Marokom a problematike Západnej Sahary, v ktorom Súdny dvor rozhodol, že Únia trvalo porušuje medzinárodné právo;

291.  vo všeobecnosti podporuje použitie rozpočtovej podpory, ale naliehavo žiada Komisiu, aby jednoznačnejšie posúdila a vymedzila rozvojové výstupy, ktoré sa majú dosiahnuť prostredníctvom rozpočtovej podpory v každom prípade, a aby predovšetkým posilnila kontrolné mechanizmy, ktoré sa týkajú správania prijímajúcich štátov v oblastiach korupcie, rešpektovania ľudských práv, zásad právneho štátu a demokracie; vyjadruje hlboké znepokojenie nad možným použitím rozpočtovej podpory v krajinách, ktoré nemajú demokratický dohľad, a to buď z dôvodu nedostatočne fungujúcej parlamentnej demokracie, nedostatočných slobôd pre občiansku spoločnosť a médiá alebo z dôvodu slabých kapacít orgánov dohľadu;

292.  vyzýva Komisiu, aby zaujala prístup k rozvoju založený na stimuloch zavedením zásady „viac za viac“ a aby ako príklad použila európsku susedskú politiku; domnieva sa, že čím viac a čím rýchlejšie krajina pokročí vo svojich vnútorných reformách pri budovaní a konsolidácii demokratických inštitúcií, odstraňovaní korupcie, dodržiavaní ľudských práv a zásad právneho štátu, tým viac podpory od Únie by mala dostať; zdôrazňuje, že tento prístup pozitívnej podmienenosti spolu so silným dôrazom na financovanie malých projektov pre vidiecke komunity môže priniesť skutočnú zmenu a záruku, že peniaze daňovníkov Únie sa použijú udržateľnejším spôsobom;

293.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že pri zriadení Núdzového trustového fondu Únie pre Afriku sa neuskutočnili predchádzajúce konzultácie s Európskym parlamentom; žiada, aby sa vyvinulo účinnejšie úsilie o zvýšenie transparentnosti rozhodnutí o projektoch tohto núdzového trustového fondu, zdôrazňuje, že neexistuje primeraný formát pre pravidelné konzultácie s Európskym parlamentom, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa v tomto smere nepodnikli nijaké kroky;

Zamestnanosť a sociálne veci

294.  berie na vedomie odporúčanie Dvora audítorov, aby Komisia využila skúsenosti nadobudnuté v programovom období 2007 – 2013 a vypracovala správu týkajúcu sa cielenej analýzy vnútroštátnych pravidiel oprávnenosti na programové obdobie 2014 – 2020, a na základe toho poskytla členským štátom usmernenie, ako zjednodušiť zbytočne zložité alebo zaťažujúce pravidlá, a ako im predísť;

295.  vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť zaradiť finančné programy Únie do svojho ročného prieskumu zaťaženia, dohodnutého v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016(117); zdôrazňuje, že zavedením ročných cieľov znižovania zaťaženia, ktoré zahŕňajú programy financovania Únie, by sa zvýšil súlad, a tým by sa prispelo k zníženiu miery chybovosti;

296.  víta čoraz väčší dôraz, ktorý sa v programovom období 2014 – 2020 kladie na výsledky; domnieva sa však, že ďalší rozvoj ukazovateľov výsledkov a monitorovacích systémov by prispel k riadnej finančnej zodpovednosti a zvýšil by efektívnosť budúcich operačných programov;

Životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

297.  vyjadruje spokojnosť s prácou piatich decentralizovaných agentúr, ktoré patria do jeho pôsobnosti a ktoré vykonávajú technické, vedecké alebo riadiace úlohy pomáhajúce inštitúciám Únie vypracovať a realizovať politiky v oblasti životného prostredia, klímy, verejného zdravia a bezpečnosti potravín, ako aj so spôsobom plnenia rozpočtov týchto agentúr;

298.  vyjadruje spokojnosť s celkovým plnením operačného rozpočtu programu LIFE+, ktoré v roku 2015 dosiahlo úroveň 99,95 % vo viazaných rozpočtových prostriedkoch a 98,93 % v platobných rozpočtových prostriedkoch; zdôrazňuje, že program LIFE+ pomohol zvýšiť informovanosť a mieru zapojenia občanov do prijímania právnych predpisov a realizácie politiky Únie v oblasti životného prostredia, a prispel aj k zlepšeniu správy vecí verejných v tejto oblasti; konštatuje, že v roku 2015 bola suma 225,9 milióna EUR určená na granty na akcie, suma 40 miliónov EUR použitá na finančné nástroje spravované Európskou investičnou bankou a suma 59,2 milióna EUR použitá na opatrenia zamerané na podporu úlohy Komisie týkajúcej sa iniciovania a monitorovania rozvoja politiky a právnych predpisov; konštatuje, že suma 10,2 milióna EUR bola použitá na administratívnu podporu programu LIFE a na podporu Výkonnej agentúry pre malé a stredné podniky;

299.  berie na vedomie skutočnosť, že GR CLIMA zvýšilo svoju mieru plnenia na úroveň 99,9 % zo sumy 108 747 880 EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch a 91,77 % zo sumy 47 479 530 EUR v platobných rozpočtových prostriedkoch, a že ak sa neberú do úvahy administratívne výdavky, miera plnenia platieb dosahuje 96,88 %;

300.  nabáda rozpočtový orgán, aby sa v budúcnosti zameriaval na pilotné projekty a prípravné akcie so skutočnou pridanou hodnotou pre Úniu; berie na vedomie, že sa realizovalo desať pilotných projektov a päť prípravných akcií celkovej sume 1 400 000 EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch a 5 599 888 EUR v platobných rozpočtových prostriedkoch;

301.  berie na vedomie, že v roku 2015 bolo dokončené hodnotenie druhého programu v oblasti zdravia (2008 – 2013); víta skutočnosť, že tretí program v oblasti zdravia bol v roku 2015 posilnený s cieľom podporiť a posilniť výmenu informácií a osvedčených postupov v členských štátoch, ktoré čelia výzvam spojeným s výrazným prijímaním migrantov, žiadateľov o azyl a utečencov, najmä v súvislosti s tým, že Generálnemu riaditeľstvu pre zdravie a bezpečnosť potravín listami pripravuje osobné zdravotné záznamy pre hodnotenie zdravia migrantov, ktoré sa majú využiť v krízových vstupných centrách a prijímacích zónach, a s dodatočným rozpočtom na projekty týkajúce sa zdravia migrantov;

Doprava a cestovný ruch

302.  poznamenáva, že v roku 2015 bolo prostredníctvom dohôd o grante podpísaných na základe výziev na predkladanie návrhov v rámci Nástroja na prepájanie Európy 2014 na 263 dopravných projektov pridelených 12,8 miliardy EUR; ďalej dodáva, že financovanie Nástroja na prepájanie Európy vygenerovalo celkové investície vo výške 28,3 miliardy EUR, pričom príspevok Únie bol skombinovaný s regionálnymi a štátnymi rozpočtami, ako aj s úvermi z Európskej investičnej banky;

303.  poznamenáva, že v oblasti „Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť“, do ktorej patrí doprava, Dvor audítorov skontroloval len sedem operácií v pôsobnosti Generálneho riaditeľstva pre mobilitu a dopravu (GR MOVE); poznamenáva, že chyby boli zistené len v jednej z auditovaných operácií a že tieto chyby sa týkajú nedodržania pravidiel verejného obstarávania;

304.  poukazuje na to, že v hodnotiacej správe Európskej investičnej banky sa poukazuje na geografickú nerovnováhu a sektorovú koncentráciu v portfóliu okna pre infraštruktúru a inovácie a že financovanie v rámci okna pre infraštruktúru a inovácie je sústredené v troch členských štátoch (63 %); vyzýva Komisiu, aby naliehavo posúdila vplyv Európskeho fondu pre strategické investície za Úniu ako celok; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európsky fond pre strategické investície sa nedostatočne využíva na financovanie inovačných dopravných projektov v prípade všetkých druhov dopravy, napr. na podporu udržateľných druhov dopravy alebo ďalšiu podporu procesu digitalizácie či bezbariérového prístupu;

305.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia (GR MOVE) ešte nevypracovala formalizovaný konsolidovaný strategický dokument pre dohľad nad rozvojom koridorov základnej siete TEN-T; vyzýva Komisiu, aby prijala takýto strategický dokument o činnostiach dohľadu a transparentnosti; pripomína, že transparentnosť a konzultácia so zainteresovanými stranami prispievajú k úspechu dopravných projektov;

306.  poukazuje na to, že dopravné projekty v rokoch 2014 – 2020 budú financované z viacerých zdrojov vrátane Nástroja na prepájanie Európy, KF, EFRR a Európsky fond pre strategické investície; vyzýva preto Komisiu, aby vytvorila súčinnosť, ktorá týmto rozličným zdrojom financovania umožní efektívnejšie prideľovať dostupné finančné prostriedky a kombinovať tieto zdroje; vyzýva Komisiu, aby každoročne vypracovala a zverejnila, okrem iného aj na svojom webovom sídle, ľahko prístupné zoznamy projektov v oblasti dopravy vrátane percentuálnych podielov druhov dopravy a v oblasti cestovného ruchu, ktoré sú spolufinancované z uvedených fondov;

Regionálny rozvoj

307.  vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom skupiny na vysokej úrovni(118) venovala osobitnú pozornosť vnútroštátnym pravidlám oprávnenosti pri audite vnútroštátnych systémov riadenia a kontroly, a zároveň aby pomohla členským štátom umožniť uskutočňovať zmeny; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam uplatňovania zásady jednotného auditu; vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom zjednodušeného a účinného usmerňovania objasnila pojem vratnej DPH, aby sa zabránilo rôznym výkladom pojmu nevratná DPH a vyhlo neoptimálnemu využívaniu fondov Únie; vyzýva Komisiu, členské štáty a regionálne orgány, aby zabezpečili, aby sa príjemcom poskytovali jednotné informácie o podmienkach financovania, najmä pokiaľ ide o oprávnenosť výdavkov a príslušné stropy pre úhradu nákladov;

308.  odsudzuje skutočnosť, že riadiace orgány predložili nižšiu úroveň žiadostí o úhradu nákladov v roku 2015 ako v roku 2014, čo viedlo k poklesu úrovne neuhradených žiadostí o preplatenie nákladov z 23,2 miliardy EUR v roku 2014 na 10,8 miliardy EUR v roku 2015, z čoho 2,8 miliardy EUR zostalo nezaplatených od konca roku 2014; poukazuje na skutočnosť, že oneskorenia v plnení rozpočtu na obdobie 2014 – 2020 by nemali byť väčšie ako v predchádzajúcom období a na konci obdobia financovania povedú k hromadeniu neuhradených nárokov; naliehavo žiada Komisiu, aby situáciu monitorovala v úzkej spolupráci s členskými štátmi a prispôsobila tomu svoj platobný plán;

309.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že k 30. júnu 2016 nie všetky členské štáty transponovali smernice o verejnom obstarávaní, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby naďalej pomáhala členským štátom zvýšiť ich kapacitu na transponovanie týchto smerníc a vykonávanie všetkých akčných plánov, ktoré sa týkajú kondicionality ex ante, čo je podstatným predpokladom predchádzania podvodným a nepodvodným nezrovnalostiam; poukazuje na význam vykonávania akčného plánu pre verejné obstarávanie týkajúce sa európskych štrukturálnych a investičných fondov na roky 2014 – 2020 s cieľom zjednodušiť, zrýchliť a zharmonizovať elektronické postupy verejného obstarávania;

310.  konštatuje, že priemerná miera uhrádzania pri finančných nástrojoch EFRR a ESF na konci roku 2014 bola 57 %, čo v porovnaní s rokom 2013 predstavuje nárast iba o 10 %; vyjadruje poľutovanie nad pripomienkou Dvora audítorov týkajúcou sa predĺženia obdobia oprávnenosti úhrad vyplácaných konečným príjemcom v rámci finančných nástrojov prostredníctvom rozhodnutia Komisie namiesto zmeny nariadenia; vyjadruje znepokojenie nad možnosťou, že by Dvor audítorov mohol označiť všetky úhrady vyplatené po 31. decembri 2015 za nezákonné; so znepokojením konštatuje, že značný podiel počiatočnej vybavenosti finančných nástrojov EFRR a ESF počas programového obdobia 2007 až 2013 bol vynaložený na úhradu nákladov a poplatkov súvisiacich s riadením;

311.  víta prístup Dvora audítorov zameraný na výkon a schvaľuje postup, v rámci ktorého riadiace orgány definujú relevantné ukazovatele výsledkov na účely hodnotenia prínosu projektov pri dosahovaní stanovených cieľov operačných programov v súlade s kritériom doplnkovosti; zdôrazňuje potrebu intenzívnejšej komunikácie; vyzýva Komisiu, aby identifikovala účinnejšie komunikačné kanály s cieľom zvýšiť viditeľnosť investícií využívajúcich európske štrukturálne a investičné fondy; vyzýva Komisiu, aby vypracovala obmedzený počet príslušných ukazovateľov, ktoré môžu pomôcť pri meraní výkonu;

312.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby čo najlepšie využili územné nástroje tým, že zabezpečia včasné schválenie stratégií integrovaného mestského rozvoja na financovanie, čo mestám umožní investovať do komplexných stratégií, využívať synergie medzi politikami a zabezpečí účinnejší dlhodobý vplyv na rast a zamestnanosť;

Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

313.  žiada Dvor audítorov, aby naďalej poskytoval samostatné posúdenia Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a okruhu 2, a to aj po nasledujúcom rozpočtovom roku, keďže samostatné posúdenia umožňujú cielené opatrenia na zlepšenie značne odlišných miery chybovosti;

314.  naliehavo vyzýva Komisiu aj orgány členských štátov, aby podľa možnosti naďalej riešili a obmedzovali zložité postupy v súvislosti s priamymi platbami, najmä vtedy, keď je do spravovania Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu zapojených množstvo rôznych úrovní;

315.  víta novú generáciu dodatočných finančných nástrojov a domnieva sa, že musia byť navrhnuté s jasnejšími cieľmi a dostatočným stupňom kontroly na konci obdobia vykonávania s cieľom preukázať ich vplyv a zabezpečiť, že nebudú mať za následok zvýšenú mieru chybovosti;

316.  žiada, aby sa vo vnútroštátnych platobných agentúrach v členských štátoch, ktoré nesplnili očakávania v posledných troch rokoch, stali zodpovednými úradníci Únie, ktorí už sú v službe, a nie štátni príslušníci dotknutého členského štátu;

317.  upozorňuje na viacročný charakter systému riadenia poľnohospodárskej politiky a zdôrazňuje, že konečné hodnotenie nezrovnalostí týkajúcich sa vykonávania nariadenia(119) bude možné až na konci programového obdobia;

318.  konštatuje, že zjednodušenie SPP by nemalo ohroziť životaschopnú výrobu potravín, a vyzýva na opatrenia na posun smerom k nízkouhlíkovému hospodárstvu v agropotravinárskom odvetví a v odvetví lesného hospodárstva;

Rybárstvo

319.  so spokojnosťou konštatuje, že opatrenia v nadväznosti na výhrady formulované vo výročnej správe GR MARE za rok 2014, pokiaľ ide o systém riadenia a kontroly programov Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo (2007 – 2013), umožnili výrazne znížiť počet operačných programov len na päť, ako aj počet dotknutých členských štátov;

320.  vyjadruje spokojnosť s tým, že systém vnútornej kontroly zavedený v GR MARE poskytuje dostatočný stupeň spoľahlivosti na primerané riadenie rizika súvisiaceho so zákonnosťou a riadnosťou operácií;

321.  víta skutočnosť, že z dvanástich transakcií, ktoré sa konkrétne týkali rybárstva a ktoré kontroloval Dvor audítorov, sa pri žiadnej nezistili vyčísliteľné chyby;

322.  vyjadruje však hlboké poľutovanie v súvislosti s tým, že veľká väčšina členských štátov oznámila svojich operačných programov súvisiaci s Európskym námorným a rybárskym fondom veľmi neskoro, čo spôsobilo výrazné oneskorenie mobilizácie finančných prostriedkov;

323.  konštatuje preto, že do 30. júna 2015 nemohli byť Komisii vykázané žiadne výdavky, a teda nemohli byť k tomuto dátumu ani kontrolované; pripomína, že členské štáty sú v rámci zdieľaného hospodárenia zodpovedné za čerpanie rozpočtových prostriedkov;

Kultúra a vzdelávanie

324.  opakuje, že začlenenie všetkých programov mobility pre mladých ľudí v Únii do programu ERASMUS+ má v prvom rade zvýšiť ich účinnosť, a preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa držala dohodnutých cieľov a rozpočtových riadkov programu s cieľom predísť tomu, aby program stratil svoje zameranie;

325.  víta reakciu programov Erasmus+ a Kreatívna Európa na vznikajúce výzvy spojené s integráciou utečencov/migrantov a bojom proti radikalizácii, ktoré sa objavili v roku 2015;

326.  poznamenáva, že pôžičky v rámci nástroja záruk za študentské pôžičky (pôžičky pre študentov druhého stupňa vysokoškolského štúdia v rámci Erasmus+) boli prvýkrát sprístupnené v roku 2015, pričom systém zaviedli dve banky v Španielsku a vo Francúzsku; trvá na tom, že na to, aby sa tieto pôžičky stali životaschopným úverovým nástrojom, je nevyhnutné zabezpečiť širšie geografické pokrytie a pozorné sledovanie úverových podmienok zo strany Komisie;

327.  pripomína, že rok 2015 bol prvý rok, v ktorom program Kreatívna Európa riadili dve generálne riaditeľstvá Komisie, Generálne riaditeľstvo pre vzdelávanie a kultúru a Generálne riaditeľstvo pre komunikačné siete, obsah a technológie; trvá na tom, že je potrebný koordinovaný prístup, aby interné organizačné problémy neoslabovali fungovanie programu ani jeho vnímanie zo strany verejnosti;

Občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

328.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala a orgánu udeľujúcemu absolutórium predložila prehľad zistených prípadov konfliktov záujmov;

329.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že kľúčové ukazovatele výkonnosti vo výročnej správe o činnosti GR HOME nezahŕňajú počet osôb, ktorým bola v roku 2015 poskytnutá pomoc alebo ktoré boli presídlené, premiestnené alebo navrátené; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom ukazovateľov na hodnotenie vplyvu opatrení, ktoré boli prijaté na posilnenie koordinácie a spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva;

330.  nabáda, aby sa vypracovali jasnejšie a dlhodobé politické priority, ktoré sa konkrétnejšie premietnu do operačných priorít; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť užšej spolupráce s inými orgánmi, najmä s agentúrami;

331.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že štruktúry riadenia informačnej bezpečnosti Komisie nie sú zladené s uznávanými osvedčenými postupmi (podľa audítorskej správy Útvaru pre vnútorný audit);

Rodové otázky

332.  upozorňuje, že rodová rovnosť by mala byť prierezovým cieľom pre všetky oblasti politík; konštatuje však, že niektoré programy nemajú osobitné cielené opatrenia s konkrétnymi rozpočtovými prostriedkami na splnenie tohto cieľa a že lepší zber údajov by mal viesť nielen k vyčísleniu rozpočtových prostriedkov pridelených na opatrenia prispievajúce k rodovej rovnosti, ale aj k zlepšeniu hodnotenia dosahu týchto prostriedkov Únie;

333.  opätovne vyzýva Komisiu, aby rodové rozpočtovanie zohľadňovala vo všetkých fázach rozpočtového postupu, a to okrem iného aj pri plnení rozpočtu a hodnotení jeho plnenia vrátane EFSI, ESF, EFRR a programu Horizont 2020 s cieľom bojovať proti diskriminácii, ku ktorej dochádza v členských štátoch; zdôrazňuje, že spoločný súbor vyčísliteľných výsledkov a ukazovateľov dosahu, ktorý by umožnil lepšie posúdenie plnenia rozpočtu z hľadiska rodovej rovnosti, by mal byť súčasťou plánovania, implementácie a hodnotenia rozpočtu v súlade s iniciatívou Rozpočet zameraný na výsledky a so zameraním na výkon;

334.  vyzýva Komisiu, aby využívala analýzy rodového rozpočtovania nových aj existujúcich rozpočtových riadkov a, ak je to možné, aby urobila potrebné politické zmeny s cieľom zabezpečiť, že rodová nerovnosť sa nebude vyskytovať nepriamo.

(1) Ú. v. EÚ L 69, 13.3.2015.
(2) Ú. v. EÚ C 380, 14.10.2016, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ C 375, 13.10.2016, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ C 380, 14.10.2016, s. 147.
(5) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2017)0144.
(7) Ú. v. EÚ L 69, 13.3.2015.
(8) Ú. v. EÚ C 380, 14.10.2016, s. 1.
(9) Ú. v. EÚ C 417, 11.11.2016, s. 2.
(10) Ú. v. EÚ C 449, 1.12.2016, s. 51.
(11) Ú. v. EÚ C 380, 14.10.2016, s. 147.
(12) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(13) Ú. v. ES L 11, 16.1.2003, s. 1.
(14) Ú. v. EÚ L 297, 22.9.2004, s. 6.
(15) Ú. v. EÚ L 343, 19.12.2013, s. 46.
(16) Prijaté texty, P8_TA(2017)0144.
(17) Ú. v. EÚ L 69, 13.3.2015.
(18) Ú. v. EÚ C 380, 14.10.2016, s. 1.
(19) Ú. v. EÚ C 417, 11.11.2016, s. 10.
(20) Ú. v. EÚ C 449, 1.12.2016, s. 61.
(21) Ú. v. EÚ C 380, 14.10.2016, s. 147.
(22) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(23) Ú. v. ES L 11, 16.1.2003, s. 1.
(24) Ú. v. EÚ L 297, 22.9.2004, s. 6.
(25) Ú. v. EÚ L 341, 18.12.2013, s. 73.
(26) Prijaté texty, P8_TA(2017)0144.
(27) Ú. v. EÚ L 69, 13.3.2015.
(28) Ú. v. EÚ C 380, 14.10.2016, s. 1.
(29) Ú. v. EÚ C 417, 11.11.2016, s. 2.
(30) Ú. v. EÚ C 449, 1.12.2016, s. 41.
(31) Ú. v. EÚ C 380, 14.10.2016, s. 147.
(32) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(33) Ú. v. ES L 11, 16.1.2003, s. 1.
(34) Ú. v. EÚ L 297, 22.9.2004, s. 6.
(35) Ú. v. EÚ L 341, 18.12.2013, s. 69.
(36) Ú. v. EÚ L 363, 18.12.2014, s. 183.
(37) Prijaté texty, P8_TA(2017)0144.
(38) Ú. v. EÚ L 69, 13.3.2015.
(39) Ú. v. EÚ C 380, 14.10.2016, s. 1.
(40) Ú. v. EÚ C 417, 11.11.2016, s. 9.
(41) Ú. v. EÚ C 449, 1.12.2016, s. 157.
(42) Ú. v. EÚ C 380, 14.10.2016, s. 147.
(43) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(44) Ú. v. ES L 11, 16.1.2003, s. 1.
(45) Ú. v. EÚ L 297, 22.9.2004, s. 6.
(46) Ú. v. EÚ L 346, 20.12.2013, s. 58.
(47) Prijaté texty, P8_TA(2017)0144.
(48) Ú. v. EÚ L 69, 13.3.2015.
(49) Ú. v. EÚ C 380, 14.10.2016, s. 1.
(50) Ú. v. EÚ C 417, 11.11.2016, s. 11.
(51) Ú. v. EÚ C 449, 1.12.2016, s. 230.
(52) Ú. v. EÚ C 380, 14.10.2016, s. 147.
(53) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(54) Ú. v. ES L 11, 16.1.2003, s. 1.
(55) Ú. v. EÚ L 297, 22.9.2004, s. 6.
(56) Ú. v. EÚ L 346, 20.12.2013, s. 54.
(57) Prijaté texty, P8_TA(2017)0144.
(58) Ú. v. EÚ L 69, 13.3.2015.
(59) Ú. v. EÚ C 380, 14.10.2016, s. 1.
(60) Ú. v. EÚ C 417, 11.11.2016, s. 11.
(61) Ú. v. EÚ C 449, 1.12.2016, s. 219.
(62) Ú. v. EÚ C 380, 14.10.2016, s. 147.
(63) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(64) Ú. v. ES L 11, 16.1.2003, s. 1.
(65) Ú. v. EÚ L 297, 22.9.2004, s. 6.
(66) Ú. v. EÚ L 352, 24.12.2013, s. 65.
(67) Prijaté texty, P8_TA(2017)0144.
(68)1 Ú. v. EÚ L 69, 13.3.2015.
(69) Ú. v. EÚ C 380, 14.10.2016, s. 1.
(70) Ú. v. EÚ C 375, 13.10.2016, s. 1.
(71) Ú. v. EÚ C 380, 14.10.2016, s. 147.
(72) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(73) Ú. v. ES L 11, 16.1.2003, s. 1.
(74) Prijaté texty, P8_TA(2017)0144.
(75) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(76) Ú. v. EÚ L 362, 31.12.2012, s. 1.
(77) Osobitná správa Dvora audítorov č. 31/2016.
(78) Osobitná správy Dvora audítorov č. 05/2015 a č. 19/2016.
(79) Európska komisia GR REGIO, zhrnutie údajov týkajúcich sa pokroku, ktorý bol dosiahnutý v súvislosti s financovaním a vykonávaním nástrojov finančného inžinierstva, nahlásených riadiacimi orgánmi v súlade s článkom 67 ods. 2 písm. j) nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006, programové obdobie 2007 – 2013, stav k 31. decembru 2015, 20.9.2016 s. 61.
(80) Pozri bod 1.39 výročnej správy Dvora audítorov za rok 2015.
(81) Pozri body 3.22 a 3.23 výročnej správy Dvora audítorov za rok 2015.
(82) Pozri bod 3.29 výročnej správy Dvora audítorov za rok 2015.
(83) Pozri body 3.33 až 3.38 výročnej správy Dvora audítorov za rok 2015.
(84) Pozri bod 3.56 výročnej správy Dvora audítorov za rok 2015.
(85) Pozri bod 4.16 výročnej správy Dvora audítorov za rok 2015.
(86) COM(2016)0674, SWD(2016)0338, SWD(2016)0339.
(87) Záväzok a súdržnosť, hodnotenie ex post 7. rámcového programu EÚ (2007-2013), november 2015.
(88) Výročná správa Dvora audítorov za rok 2015, bod 3.19.
(89) Výročná správa Dvora audítorov za rok 2015, bod 3.22.
(90) Výročná správa Dvora audítorov za rok 2015, časť 3.
(91) Uznesenie Európskeho parlamentu z 28. apríla 2016 s poznámkami, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2014, Oddiel III – Komisia, bod 8 (Ú. v. EÚ L 246, 14.9.2016, s. 27).
(92) Výročná správa o činnosti za rok 2015, Generálne riaditeľstvo pre výskum a inováciu, Brusel 2016, strana 11, poznámka pod čiarou č. 8.
(93) SWD(2016)0318.
(94) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z  26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).
(95) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z  26. februára 2014 o udeľovaní koncesií (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 1).
(96) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z  26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243).
(97) Prvé výsledky iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, záverečná správa pre GR pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie – Európska komisia, jún 2016.
(98) Výročná správa Dvora audítorov rok 2015, bod 6.36.
(99) Odpoveď na otázku č. 19 v otázkach na písomné zodpovedanie komisárke Creţuovej.
(100) Pozri odsek 8 uznesenia z 28. apríla 2016.
(101) Výročná správa Dvora audítorov, bod 6.9., poznámka pod čiarou č. 8.
(102) Ak by sa týmto chybám predišlo, znížila by sa odhadovaná chybovosť o 0,9 percentuálneho bodu v prípade podpory trhu a priamej podpory, a o 3,2 percentuálneho bodu v prípade rozvoja vidieka a ostatných politík.
(103) Vo výročnej správe o činnosti GR AGRI sa uvádza, že súhrnná upravená chybovosť klesla z 2,61 % v roku 2014 na 1,47 % v roku 2015.
(104) Plný pracovný čas znamená minimálny počet hodín, ktoré vyžadujú príslušné vnútroštátne ustanovenia upravujúce pracovné zmluvy. ak vnútroštátne ustanovenia neuvádzajú počet hodín, potom sa za minimálny počet pracovných hodín považuje 1 800: ekvivalent 225 pracovných dní s osemhodinovým pracovným časom.
(105) Podľa posledného prieskumu štruktúry poľnohospodárskych podnikov (Eurostat) celková zmena pracovnej sily EÚ-28 v poľnohospodárstve v období 2007 – 13 predstavovala pokles o 2,3 milióna ročných pracovných jednotiek (RPJ), čo zodpovedá zníženiu o 19,8 %.
(106) Pozri odpoveď na písomnú otázku č. 3 z vypočutia komisára Hogana z 29. novembra 2016.
(107) Pozri odsek 317 uznesenia z 28. apríla 2016.
(108) Členské štáty musia znížiť rozdiely medzi úrovňami platieb na plochu pre príjemcov na svojich príslušných územiach (nazýva sa to vnútorná konvergencia); v zásade (platia výnimky) takisto musia aspoň o 5 % znížiť príjmy nad 150 000 EUR, ktoré ktorýkoľvek príjemca dostane z režimu základných platieb alebo z režimu jednotnej platby na plochu; okrem toho majú členské štáty možnosť prerozdeliť do 30 % svojho vnútroštátneho finančného balíka priamych platieb na prvých 30 ha v každom poľnohospodárskom podniku (ďalej len „redistributívna platba“), ako aj stanoviť absolútnu hornú hranicu príjmov každého príjemcu z režimu základných platieb alebo režimu jednotnej platby na plochu („obmedzenia“).
(109) Pozri článok 35 ods. 1 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 908/2014 zo 6. augusta 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013, pokiaľ ide o platobné agentúry a ostatné orgány, finančné hospodárenie, schvaľovanie účtovných závierok, pravidlá kontroly, zábezpeky a transparentnosť (Ú. v. EÚ L 255, 28.8.2014, s. 59) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 549).
(110) Rozhodnutie Komisie C(2016)2210 z 12. apríla 2016, ktorým sa mení rozhodnutie Komisie C(2014)5434, ktorým sa povoľuje použitie náhrady na základe jednotkových nákladov na činnosti vykonávané subjektom skupiny Svetovej banky v rámci rámcovej dohody s Európskou úniou.
(111) Odpoveď na písomnú otázku č. 23, vypočutie komisára Avramopoulosa z 29. novembra 2016.
(112) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z  9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 45).
(113) C(2016)3301.
(114) Pozri odsek 38 uznesenia Európskeho parlamentu z 10. mája 2012 s poznámkami, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutí o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2010, oddiel III – Komisia a výkonné agentúry (Ú. v. EÚ L 286, 17.10.2012, s. 31).
(115) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce na obdobie 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 44).
(116) Rozsudok Súdneho dvora z 21. decembra 2016, Rada/Front Polisario, C-104/16 P, ECLI:EÚ:C:2016:973.
(117) Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1).
(118) Nezávislá expertná skupina na vysokej úrovni na monitorovanie zjednodušenia pre prijímateľov prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov.
(119) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 487).


Absolutórium za rok 2015: Osobitné správy Dvora audítorov v súvislosti s udelením absolutória Komisii za rok 2015
PDF 708kWORD 120k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 o osobitných správach Dvora audítorov v súvislosti s udelením absolutória Komisii za rozpočtový rok 2015 (2016/2208(DEC))
P8_TA(2017)0144A8-0160/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na osobitné správy Dvora audítorov vypracované v súlade s článkom 287 ods. 4 druhým pododsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2015(1),

–  so zreteľom na konsolidovanú ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2015 (COM(2016)0475 – C8-0338/2016)(2),

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2015 spolu s odpoveďami inštitúcií(3),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(4) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2015 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 27. apríla 2017 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel III – Komisia(5) a na svoje uznesenie s poznámkami, ktoré je neoddeliteľnou súčasť uvedeného rozhodnutia,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 21. februára 2017 o udelení absolutória Komisii za plnenie rozpočtu za rozpočtový rok 2015 (05876/2017 – C8-0037/2017),

–  so zreteľom na články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(6), a najmä na jeho články 62, 164, 165 a 166,

–  so zreteľom na článok 93 a prílohu IV rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0160/2017),

A.  keďže v zmysle článku 17 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii Komisia plní rozpočet a riadi programy a keďže podľa článku 317 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Komisia plní rozpočet v spolupráci s členskými štátmi, na vlastnú zodpovednosť, v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia;

B.  keďže osobitné správy Dvora audítorov poskytujú informácie o dôležitých aspektoch týkajúcich sa využívania finančných prostriedkov a sú preto užitočné pre Európsky parlament pri plnení jeho úlohy orgánu udeľujúceho absolutórium;

C.  keďže jeho poznámky k osobitným správam Dvora audítorov tvoria neoddeliteľnú súčasť uvedeného rozhodnutia Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel III – Komisia;

Časť I – Osobitná správa Dvora audítorov č. 18/2015 s názvom Finančná pomoc poskytnutá krajinám s ťažkosťami

1.  berie na vedomie zistenia a odporúčania uvedené v osobitnej správe Dvora audítorov;

2.  víta prvú osobitnú správu Dvora audítorov o správe ekonomických záležitostí v Únii a so záujmom očakáva ďalšie správy, ktoré budú uverejnené v nadchádzajúcom roku;

3.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Dvor audítorov v tejto správe neuviedol všetky členské štáty, ktoré dostali finančnú pomoc od začiatku finančnej krízy, vrátane programu pre Grécko, čo by umožnilo porovnanie;

4.  víta však, že Dvor audítorov vypracuje samostatnú osobitnú správu o Grécku; vyzýva Dvor audítorov, aby porovnal výsledky oboch osobitných správ a aby sa najmä zaoberal návrhmi Európskeho parlamentu týkajúcimi sa správy o Grécku vrátane strednodobých a dlhodobých výsledkov (t. j. súčasnej diskusie o prípadnom oddlžení);

5.  nabáda Dvor audítorov, aby ďalej posilňoval svoje vlastné ľudské zdroje a odborné znalosti v tejto oblasti s cieľom zlepšiť kvalitu svojej práce; vyzýva tiež Dvor audítorov, aby ako podklady pre audit v plnej miere zohľadnil správy z externého odborného poradenstva, ktoré sám požadoval;

6.  pripomína, že audit Dvora audítorov bol obmedzený len na veľmi krátke obdobie a konkrétny scenár finančnej pomoci na základe rozhodnutia Rady bez toho, aby v ňom boli zohľadnené ostatné potenciálne riešenia fiškálnej nerovnováhy, ktoré už boli súčasťou verejnej a akademickej diskusie, napríklad mutualizácia štátneho dlhu alebo odpustenie dlhu;

7.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že správa sa obmedzuje na riadenie pomoci, avšak neanalyzuje ani obsah programu, ani dohodnuté podmienky finančnej pomoci a ani o nich nekladie otázky;

8.  berie na vedomie, že osobitné opatrenia prijaté na politickej úrovni Únie, ako aj hlavné charakteristiky programov boli opísané len v osobitnej správe; nabáda Dvor audítorov, aby preskúmal, či sú prijaté opatrenia primerané, pokiaľ ide o ciele programov, ako aj spôsob, akým pôsobia na širší politický rámec a dlhodobé ciele vrátane stratégie Európa 2020;

9.  berie na vedomie, že cieľom programov finančnej pomoci bolo to, aby sa krajiny prijímajúce pomoc vrátili na finančné trhy, zabezpečili udržateľnosť svojich verejných financií, obnovili rast a znížili nezamestnanosť; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Dvor audítorov nevykonal úplnú analýzu výsledkov programov z hľadiska plnenia týchto cieľov;

10.  konštatuje, že Dvor audítorov sa zameral najmä na Komisiu ako inštitúciu, ktorá finančnú pomoc riadi, ale domnieva sa, že v záujme lepšieho pochopenia bolo treba viac pozornosti venovať Medzinárodnému menovému fondu a Európskej centrálnej banke, ktorí zo začiatku Komisiu podporovali pri príprave a monitorovaní programov;

11.  súhlasí s názorom Komisie, že úloha Rady a ďalších partnerov bola pri vytvorení a riadení programu podcenená; vyzýva Dvor audítorov a Komisiu, aby posúdili primeranosť opatrení prijatých Radou, ako aj úlohu Európskej centrálnej banky, a aby sa zamysleli nad tým, či to boli vhodné opatrenia z hľadiska splnenia cieľov programu a či prispeli k splneniu cieľov Únie vrátane postupného ukončenia hospodárskej krízy, zvýšenia zamestnanosti a rastu;

12.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že partneri nie vždy poskytli všetky dostupné informácie Komisii, čo viedlo k nekonzistentným prístupom rokovacieho tímu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby uzavrela formálne dohody s partnermi s cieľom zabezpečiť v dostatočnom čase plný prístup ku všetkým dostupným informáciám, a zabrániť tým takýmto problémom v budúcnosti;

13.  zdôrazňuje, že niektoré reformy uvedené v programoch (t. j. reforma pracovných trhov) môžu priniesť výsledky v oblasti hospodárskej súťaže len z veľmi dlhodobého hľadiska, pričom cieľom programov pomoci sú predovšetkým bezprostrednejšie, krátkodobé výsledky;

14.  konštatuje, že programy boli založené najmä na výdavkoch (reformy trhov práce, dôchodkových systémov a systémov podpory v nezamestnanosti, znižovanie počtu miestnych samospráv atď.) a škrtoch vo verejných programoch; chápe, že tieto škrty boli prijaté s cieľom reformovať finančné trhy krajín prijímajúcich pomoc;

15.  naliehavo vyzýva Radu, aby dôkladne preskúmala súbor nástrojov, ako aj súbor opatrení, ktoré sa dajú využiť na finančnú pomoc v budúcich programoch s cieľom obmedziť ich dosah na obyvateľov, neželaný účinok na vnútorný dopyt a socializáciu nákladov krízy;

16.  zdôrazňuje, že finančná pomoc členským štátom v ťažkostiach nadobudla formu úverov požičaných na kapitálových trhoch, pričom rozpočet Únie bol použitý ako záruka; domnieva sa, že v týchto programoch bola oslabená úloha Európskeho parlamentu ako rozpočtového orgánu, čím sa ďalej znížila demokratická legitimita poskytnutej finančnej pomoci;

17.  naliehavo žiada Komisiu, aby zvýšila úroveň zapojenia Európskeho parlamentu v rámci finančnej pomoci v prípadoch, keď ide o rozpočet Únie;

18.  považuje za dôležité preskúmať úlohu Európskej centrálnej banky, pokiaľ ide o nepriamu pomoc členským štátom pri plnení ich cieľov a o širšiu podporu finančnej štruktúry Únie počas trvania finančných programov;

19.  domnieva sa, že na začiatku krízy bolo ťažké predpokladať, že sa vyskytnú niektoré neočakávané prípady nerovnováh, ktoré budú mať zničujúce následky v niektorých členských štátoch; zdôrazňuje, že bolo ťažké predpokladať rozsah a charakter globálnych finančných kríz v období rokov 2007 až 2008, ktoré boli bezprecedentné;

20.  súhlasí s názorom Dvora audítorov, že sa nevenovala dostatočná pozornosť právnemu rámcu pre dohľad v období pred krízou, v dôsledku čoho sa nepodarilo odhaliť riziko spočívajúce vo východiskovej fiškálnej situácii v čase veľmi vážnej hospodárskej krízy;

21.  víta, že zákonodarcovia v reakcii na finančnú krízu schválili balíky šiestich a dvoch legislatívnych aktov, zamerané na vyriešenie nedostatkov v oblasti dohľadu, ktoré kríza odhalila; domnieva sa však, že reforma rámca Únie pre správu hospodárskych záležitostí nepriniesla v predchádzajúcich rokoch úplné ukončenie krízy, a vyzýva Komisiu, aby vykonala ďalšiu analýzu silných a slabých stránok nového rámca v porovnaní s inými podobnými hospodárstvami (napr. USA, Japonsko a iné krajiny OECD) a aby v prípade potreby navrhla ďalšie reformy;

22.  vyzýva Komisiu, aby sa riadila odporúčaním Dvora audítorov ďalej zvyšovať kvalitu svojich makroekonomických a fiškálnych prognóz;

23.  berie na vedomie záver Dvora audítorov, že Komisia v náročnej časovej tiesni a len s obmedzenými skúsenosťami dokázala plniť nové úlohy riadenia programov finančnej pomoci; zdôrazňuje záver Dvora audítorov, že vzhľadom na okolnosti išlo o úspech;

24.  víta rozhodnutie povoliť, aby za riadenie finančnej pomoci zodpovedala Komisia, a nie iní finanční partneri, čím sa umožní, aby pomoc bola šitá na mieru a boli pri nej zohľadnené osobitosti, ako aj pocit zodpovednosti členských štátov;

25.  zastáva názor, že hoci by sa k členským štátom malo pristupovať rovnako, považuje sa za nevyhnutné, aby boli programy a reformy šité na mieru a pružne prispôsobené konkrétnym vnútroštátnym podmienkam; zastáva názor, že v súvislosti s budúcimi programami Komisie a správami Dvora audítorov by sa mali identifikovať opatrenia Únie a rozlišovať medzi nimi a predpokladanými vnútroštátnymi programami;

26.  berie na vedomie pripomienku Dvora audítorov týkajúcu sa ťažkostí Komisie pri sledovaní informácií, ako aj toho, že jej postupy neboli zamerané na spätné hodnotenie rozhodovania;

27.  zdôrazňuje, že v začiatočnej fáze programov fungovala Komisia pod silným časovým a politickým tlakom, pričom musela čeliť neurčitým rizikám s nepredvídateľnými dôsledkami pre hospodárstvo, ktoré ohrozovali stabilitu celého finančného systému;

28.  domnieva sa, že napriek chýbajúcim predchádzajúcim skúsenostiam s finančnou pomocou získavala Komisia skúsenosti v praxi, dokázala relatívne rýchlo tieto programy zaviesť a zlepšila riadenie neskorších programov;

29.  súhlasí s odporúčaniami Dvora audítorov, že Komisia by mala pokračovať v analýze kľúčových aspektov úprav pre jednotlivé krajiny, avšak zároveň by mala porovnať ekonomické prognózy vrátane trhu s nehnuteľnosťami a verejného a súkromného štátneho dlhu; naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby systematicky a pravidelne poskytovali príslušné údaje Komisii;

30.  domnieva sa, že časový rámec od začatia prvého programu Únie až do skončenia analýzy Dvora audítorov by mal umožniť začlenenie vylepšených odporúčaní týkajúcich sa zlepšení a výsledkov programu do budúcich programov, ako výsledok medziinštitucionálneho dialógu medzi Dvorom audítorov a Komisiou, v ktorom zazneli protichodné názory;

31.  domnieva sa, že v záujme transparentnosti, kvalitnejších informácií a komunikácie s občanmi by sa odpovede Komisie a stanovisko Dvora audítorov mali prezentovať v dvoch stĺpcoch, aby bolo možné porovnať ich názory, ako sa to robí v prípade výročnej správy Dvora audítorov;

32.  berúc do úvahy citlivosť týchto nových správ o finančnom riadení Únie odporúča, aby boli v tlačových správach a iných informačných materiáloch náležite zohľadnené zistenia a odporúčania Dvora audítorov;

Časť II – Osobitná správa Dvora audítorov č. 19/2015 s názvom Je potrebné venovať viac pozornosti výsledkom na zlepšenie poskytovania technickej pomoci Grécku

33.  poznamenáva, že v čase, keď sa toto uznesenie vypracovávalo, Komisia už predložila svoj návrh na zriadenie programu na podporu štrukturálnych reforiem (SRSP); víta skutočnosť, že Komisia zjavne zohľadnila odporúčania Dvora audítorov, a verí, že SRSP bude silným nástrojom technickej pomoci na základe záverov vyvodených pracovnou skupinou pre Grécko;

34.  je znepokojený tým, že ad-hoc rýchle zriadenie pracovnej skupiny spôsobilo niektoré jej operačné problémy; požaduje dôkladné posúdenie situácie na mieste a sformulovanie stručného akčného plánu jednotlivých krokov ako povinné predbežné opatrenie každého projektu technickej pomoci; požaduje, aby Komisia vo svojich nadchádzajúcich programoch technickej pomoci uplatňovala lepšie plánovaný prístup vrátane harmonogramu so začiatkom a koncom mandátu;

35.  zdôrazňuje, že osobitný rozpočet je základným predpokladom úspešného programu technickej pomoci, a to pokiaľ ide o plánovanie aj zjednodušenie výdavkov, čím sa predchádza rôznym úrovniam kontroly a pravidlám, ktoré treba dodržiavať, súvisiacim s inými rozpočtovými riadkami;

36.  poznamenáva, že pracovná skupina riadila veľký počet projektov zahŕňajúcich rôzne partnerské organizácie; domnieva sa, že vplyv technickej pomoci sa dal zlepšiť zjednodušením programov, obmedzením počtu partnerských organizácií a rozsahu projektov s cieľom minimalizovať úsilie o administratívnu koordináciu a zvýšiť účinnosť;

37.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že prijímajúci členský štát ani pracovná skupina nepodávali Komisii pravidelné správy o činnosti; upozorňuje, že Komisia by mala trvať na tom, aby jej boli podávané štvrťročné správy o činnosti bez prílišného výrazného oneskorenia a komplexná konečná správa vo forme hodnotenia ex post v primeranom časovom rámci po skončení práce pracovnej skupiny pre Grécko; žiada Komisiu, aby systematicky monitorovala vykonávanie technickej pomoci v záujme nastavenia zamerania technickej pomoci na výsledky; žiada tiež, aby rôzne správy technickej pomoci a pracovnej skupiny pre Grécko obsahovali informácie o tom, ako a kde presne sa takzvané prostriedky na záchranu pre Grécko použili;

38.  vyzýva Komisiu, Európsky parlament a Radu, aby využili diskusiu o SRSP na obdobie 2017 až 2020 ako príležitosť na revíziu osvedčených postupov lídrov v oblasti; vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi vypracovala systém na angažovanie expertov priamo z členských štátov, čím sa predíde ďalšej vrstve v komplexnej štruktúre a administratívnej záťaži obchádzaním národných agentúr;

39.  žiada členské štáty, aby preukázali väčšie odhodlanie: prístup založený na výkonnosti by Európskemu parlamentu aj národným parlamentom umožnil poskytnúť lepšiu podporu pri plnení svojej úlohy prostredníctvom príslušných výborov pre kontrolu rozpočtu;

Časť III – Osobitná správa Dvora audítorov č. 21/2015 s názvom Preskúmanie rizík spojených s prístupom k opatreniam Únie v oblasti rozvoja a spolupráce zameraným na výsledky

40.  víta správu Dvora audítorov a ďalej uvádza svoje pripomienky a odporúčania;

41.  berie na vedomie skutočnosť, že Komisia zahrnula analýzu rizika do riadenia svojich vonkajších činností, ktoré sa vykonávajú v zložitom a nestabilnom prostredí s mnohými druhmi rizík, pričom úrovne rozvoja a rámcov správy vecí verejných partnerských krajín sú rôzne;

42.  víta najmä odporúčanie Dvora audítorov Komisii na zlepšenie používania terminológie, pokiaľ ide o dlhodobé výsledky (výstupy, účinky a vplyvy), a zdôrazňuje význam formulovania skutočných cieľov SMART, skôr než sa prijme akékoľvek rozhodnutie o financovaní rôznych projektov;

43.  zdôrazňuje potrebu venovať mimoriadnu pozornosť formulovaniu „dosiahnuteľných a realistických“ cieľov s cieľom predísť prípadom, keď boli pôvodné ciele dosiahnuté partnerskými krajinami, ale bez výrazných výsledkov z hľadiska rozvoja;

44.  domnieva sa, že je potrebné upustiť od zamerania na výsledok rozpočtového hospodárenia ako na jediný cieľ riadenia, keďže to môže narúšať zásadu riadneho finančného hospodárenia a dosiahnutie výsledkov;

45.  pripomína, že pravidelné monitorovanie a mapovanie vysokorizikových faktorov (vonkajších, finančných a operačných) a ich vyčíslenie, od fázy určenia po fázu realizácie, je nevyhnutnou podmienkou nielen dobrého finančného hospodárenia a kvality výdavkov, ale aj zabezpečenia dôveryhodnosti, udržateľnosti a povesti intervencií Únie; domnieva sa, že zavádzanie činností a rizikových profilov krajín tiež uľahčuje navrhovanie stratégie rýchleho zmierňovania rizika v prípade zhoršenia situácie v partnerskej krajine;

46.  zdôrazňuje potrebu pravidelne prispôsobovať funkcie kontroly životného prostredia a riadenia rizík s cieľom zohľadniť vznik nových foriem nástrojov pomoci a mechanizmov, ako sú kombinované financovanie, trustové fondy a finančné partnerstvá s ďalšími medzinárodnými inštitúciami;

47.  opakuje názor, že je potrebná nová rovnováha medzi čerpaním, súladom a výkonnosťou a mala by sa odzrkadľovať v riadení operácií;

48.  domnieva sa, že rozvoj budovania kapacít, rámcov správy vecí verejných a zodpovednosti partnerských krajín je tiež významný spôsob zmierňovania systémových rizík s cieľom podporiť priaznivé prostredie, ktoré umožňuje, aby sa finančné prostriedky použili na plánovaný účel a aby zodpovedali trom základným požiadavkám (hospodárnosť, účinnosť a účelnosť);

49.  považuje tiež za potrebné posilniť politický a strategický dialóg, podmienenosť pomoci a rámec logického reťazca s cieľom zabezpečiť súlad medzi rozhodnutím a predpokladmi platieb alebo vyplácania vo finančných dohodách jasným prepojením platieb s dosiahnutím opatrení a výsledkov, ako aj význam vybratých cieľov a ukazovateľov;

50.  nabáda medzinárodné inštitúcie, najmä v prípade spolufinancovaných iniciatív a iniciatív s účasťou mnohých darcov, aby:

   posudzovali a plánovali budúce prínosy projektu a spôsob, akým každý partner prispieva ku konečným výsledkom a širším vplyvom, s cieľom predísť otázkam týkajúcim sa zodpovednosti za výsledky, t. j. ktorú časť výsledkov bolo možné pripísať financovaniu Únie alebo intervenciám ďalších darcov;
   skombinovali svoje rámce správy vecí verejných s rámcom Únie, najmä prostredníctvom zlepšenia svojich metód riadenia rizík; domnieva sa, že by sa mala dôkladne monitorovať zastupiteľnosť finančných prostriedkov z dôvodu vysokej úrovne fiduciárneho rizika;

51.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila účinné prepojenie medzi hodnoteniami a tvorbou politiky prostredníctvom zohľadnenia všetkých ponaučení z rozhodovacieho postupu;

52.  pripomína, že narúšanie monitorovania výkonnosti a hodnotenia výsledkov poškodzuje povinnosť zodpovedať sa verejnosti a komplexné informovanie tvorcov politík;

Časť IV ─ Osobitná správa Dvora audítorov č. 23/2015 s názvom Kvalita vody v povodí Dunaja: pri vykonávaní rámcovej smernice o vode sa dosiahol pokrok, stále však je čo robiť

53.  domnieva sa, že Komisia by mala poskytnúť usmernenia pre diferencovanejšie podávanie správ o pokroku, pokiaľ ide o kvalitu vody;

54.  súhlasí s Dvorom audítorov, že Komisia by mala posilniť porovnateľnosť údajov napríklad znižovaním rozdielov v počte fyzikálno-chemických látok, ktoré sa posudzujú pri určovaní ekologického stavu;

55.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia pokračovala v sledovaní pokroku členských štátov pri dosahovaní dobrej kvality vody, čo je cieľ rámcovej smernice o vode;

56.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili monitorovanie dobrej kvality vody s cieľom získať presné informácie o situácii a pôvode znečistenia podľa vodného útvaru, aby sa umožnilo lepšie zacielenie a zvýšila sa účinnosť nápravných opatrení z hľadiska nákladov;

57.  nabáda členské štáty, aby zaistili koordináciu medzi orgánmi vymedzujúcimi opatrenia v plánoch manažmentu povodia a orgánmi schvaľujúcimi projekty, ktoré sa majú financovať;

58.  nabáda členské štáty, aby posúdili a zabezpečili účinnosť mechanizmov presadzovania, najmä pokrytie, ktoré sa má dosiahnuť, a odrádzajúci účinok ukladaných pokút;

59.  vyzýva členské štáty, aby posúdili potenciál využitia poplatku za znečistenie vody ako hospodárskeho nástroja a ako spôsobu uplatňovania zásady „znečisťovateľ platí“ minimálne pre hlavné látky, ktoré negatívne ovplyvňujú kvalitu vody;

60.  vyzýva Komisiu, aby zvážila systematické posudzovanie nielen existencie, ale aj primeranosti noriem dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu (GAEC) a minimálnych požiadaviek prijatých členskými štátmi;

61.  poznamenáva, že Komisia by mala poskytnúť usmernenia týkajúce sa možných metód pokrytia nákladov v oblasti difúzneho znečistenia;

62.  vyzýva členské štáty, aby posúdili potenciál použitia hospodárskych nástrojov, ako sú environmentálne dane, ako stimulov na obmedzenie znečisťovania a ako spôsobu uplatňovania zásady „znečisťovateľ platí“;

63.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na základe súboru mechanizmov presadzovania na úrovni Únie aj na vnútroštátnej úrovni identifikovali spôsoby zjednodušenia nastavenia a vykonávania kontrol a zabezpečenia ich účinnosti;

Časť V – Osobitná správa Dvora audítorov č. 24/2015 s názvom Boj proti podvodom v oblasti DPH vnútri Spoločenstva: ďalšie opatrenia sú potrebné

64.  zastáva názor, že Komisia by mala iniciovať zriadenie spoločného systému na odhadovanie objemu podvodov v oblasti DPH v rámci Spoločenstva, čo by členským štátom umožnilo posúdiť svoju výkonnosť na základe vhodných ukazovateľov; domnieva sa, že výkonnosť by sa mala merať v zmysle znižovania podvodov v oblasti DPH v rámci Spoločenstva, zlepšovania odhaľovania podvodov a zvyšovania výberu daní po zistení podvodu;

65.  nazdáva sa, že v záujme zlepšenia výkonnosti systému Eurofisc ako efektívneho systému včasného varovania by mala Komisia členským štátom odporučiť, aby: a) zaviedli spoločnú analýzu rizika s cieľom zabezpečiť, aby informácie vymieňané prostredníctvom systému Eurofisc boli dobre zamerané na podvody; b) zvýšili rýchlosť a frekvenciu výmen týchto informácií; c) používali spoľahlivé a užívateľsky jednoduché IT prostredie; d) zriadili relevantné ukazovatele a ciele na meranie výkonov rôznych pracovných oblastí; e) sa zúčastňovali na činnostiach vo všetkých pracovných oblastiach systému Eurofisc;

66.  žiada Komisiu, aby v súvislosti so svojím hodnotením opatrení administratívnej spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti výmeny informácií medzi ich daňovými orgánmi na účely boja proti podvodom v oblasti DPH v rámci Spoločenstva vykonávala monitorovacie návštevy zvolené na základe rizika; domnieva sa, že tieto monitorovacie návštevy by sa mali zamerať na zlepšenie včasnosti odpovedí členských štátov na žiadosti o informácie, spoľahlivosť systému výmeny informácií o DPH, rýchlosť mnohostranných kontrol a následné kontroly zistení z predchádzajúcich správ o administratívnej spolupráci;

67.  so zreteľom na skutočnosť, že členské štáty potrebujú na presadzovanie výberu DPH zo služieb a nehmotného majetku predávaných v rámci modelu elektronického obchodovania B2C informácie z krajín, ktoré nie sú členmi Únie, vyzýva Komisiu, aby podporila členské štáty v rokovaniach o opatreniach vzájomnej pomoci s krajinami, v ktorých je zriadená väčšina poskytovateľov digitálnych služieb, a aby tieto opatrenia podpísali s cieľom podporiť spoluprácu s krajinami, ktoré nie sú členmi Únie, a presadzovanie výberu DPH;

68.  zastáva názor, že hoci sa podvody v oblasti DPH v rámci Spoločenstva často spájajú so štruktúrami organizovaného zločinu, Komisia a členské štáty by mali odstrániť právne prekážky, ktoré bránia výmene informácií medzi správnymi orgánmi, justičnými orgánmi a orgánmi presadzovania práva na vnútroštátnej úrovni a úrovni Únie; domnieva sa najmä, že Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) a Europol by mali mať prístup k údajom systému výmeny informácií o DPH a Eurofiscu a že informácie, ktoré poskytujú, by mali byť prínosné pre členské štáty;

69.  zastáva názor, že Komisia by mala poskytnúť dostatok finančných zdrojov s cieľom zabezpečiť uskutočniteľnosť a udržateľnosť operačných akčných plánov zriadených členskými štátmi a ratifikovaných Radou v rámci iniciatívy Európskej multidisciplinárnej platformy proti hrozbám trestnej činnosti;

Časť VI – Osobitná správa Dvora audítorov č. 25/2015 s názvom Podpora EÚ pre vidiecku infraštruktúru: potenciál dosiahnuť výrazne výhodnejší pomer medzi kvalitou a cenou

70.  uznáva význam investícií do vidieckej infraštruktúry s podporou fondov Únie, najmä Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, v prípade potrieb s prínosom nad rámec poľnohospodárstva, ktoré by sa vzhľadom na vážne hospodárske problémy a nedostatok možností financovania vo vidieckych oblastiach nefinancovali;

71.  poznamenáva, že financovanie projektov infraštruktúry z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka je založené na zdieľanom hospodárení, v ktorom sú členské štáty zodpovedné za riadenie, monitorovanie a kontrolu, ako aj za výber a vykonávanie projektov, a úlohou Komisie je dohliadať na riadne fungovanie riadiacich a kontrolných systémov v členských štátoch; domnieva sa, že tieto úlohy by mali byť jasnejšie vymedzené, aby príjemcovia vedeli, ktoré oblasti patria do právomocí monitorovacích orgánov; zdôrazňuje, že Komisia aj členské štáty musia dodržiavať zásady riadneho finančného hospodárenia;

72.  považuje zistenia a odporúčania Dvora audítorov z jeho osobitnej správy č. 25/2015 za užitočné pre ďalšie zlepšenie využívania investícií do vidieckej infraštruktúry financované z prostriedkov Únie založeného na výkonnosti, a na dosiahnutie lepších výsledkov a lepšieho pomeru kvality a ceny; žiada Komisiu, aby ich implementovala;

73.  dôrazne odporúča, aby investície Únie do vidieckej infraštruktúry boli zamerané na projekty, ktoré umožňujú zlepšenie verejných služieb a/alebo prispievajú k tvorbe pracovných miest a hospodárskemu rozvoju vo vidieckych oblastiach a ktoré preukázateľne potrebujú verejné financie a prinášajú pridanú hodnotu, pričom treba tiež zabezpečiť, aby tieto prostriedky boli dodatočnými investíciami a nepoužívali sa ako náhrada štátneho financovania základných služieb;

74.  odporúča, aby členské štáty uplatňovali koordinovaný prístup, v ktorom sa podľa potreby vyčíslia potreby a diery vo financovaní a odôvodní použitie opatrení programu rozvoja vidieka (RDP) a v ktorom sa zohľadnia nielen fondy a programy Únie, ale aj štátne, regionálne a miestne programy a verejné a súkromné fondy, ktoré by sa mohli zaoberať alebo sa už zaoberajú rovnakými potrebami ako RDP;

75.  vyzýva Komisiu, aby nadviazala na prvé kroky prijaté na zabezpečenie účinnej koordinácie a komplementárnosti medzi rôznymi fondmi Únie prostredníctvom kontrolného zoznamu, ktorý používa na zabezpečenie konzistentnosti RDP na roky 2014 – 2020, a aby členským štátom poskytla ďalšie usmernenia počas vykonávania programov o tom, ako dosiahnuť nielen lepšiu komplementárnosť, ale aj o tom, ako predchádzať riziku nahradenia prostriedkov a zmierniť riziko účinku mŕtvej váhy; v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby pôsobila aj presadzovaním osvedčených postupov;

76.  odporúča členským štátom, aby s cieľom zmierniť riziko účinku mŕtvej váhy pred stanovením rozsahu pomoci opatrení v oblasti infraštruktúry posúdili primeranú úroveň verejných prostriedkov potrebných na podporu investícií a aby počas postupu výberu projektu podľa potreby pred schválením žiadostí o podporu skontrolovali, či žiadateľ­ má dostatočný kapitál alebo prístup ku kapitálu na financovanie celého projektu alebo jeho časti; nabáda na lepšie používanie informačných systémov riadenia členskými štátmi;

77.  požaduje dodržiavanie zásady doplnkovosti na všetkých úrovniach a trvá preto na riadnom zriadení monitorovacích výborov a ich aktívnej účasti na procese koordinácie; žiada Komisiu, aby vhodným spôsobom použila svoju poradnú úlohu v monitorovacích výboroch;

78.  víta skutočnosť, že Komisia vydala v marci 2014 usmernenia, v ktorých vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že kritériá oprávnenosti a výberu sa počas celého programového obdobia budú uplatňovať transparentným a konzistentným spôsobom, že výberové kritériá sa budú uplatňovať aj v prípadoch, v ktorých je dostupný rozpočet postačujúci na financovanie všetkých oprávnených projektov a že projekty s celkovým skóre pod určitou prahovou hodnotou budú vylúčené z podpory; vyzýva členské štáty, aby prísne dodržiavali tieto usmernenia v prípade projektov vidieckej infraštruktúry financovaných z Únie;

79.  požaduje, aby členské štáty zriadili a konzistentne uplatňovali kritériá na zabezpečenie výberu najefektívnejších projektov, t. j. projektov s potenciálom čo najviac prispieť k cieľom RDP na jednotku nákladov; žiada ich, aby zabezpečili, že odhady projektových nákladov budú založené na aktuálnych informáciách o cenách zohľadňujúcich aktuálne trhové ceny a že postupy verejného obstarávania budú spravodlivé a transparentné a budú presadzovať skutočnú súťaž; berie na vedomie usmernenia na predchádzanie bežným chybám v projektoch spolufinancovaných Úniou vypracované Komisiou na konci roka 2014 a vyzýva všetky členské štáty, aby splnili podmienky ex ante pre požiadavky verejného obstarávania do konca roku 2016;

80.  požaduje väčšiu transparentnosť vo výberovom procese; domnieva sa, že riadiace orgány by pri schvaľovaní žiadostí o granty mali zohľadniť verejnú mienku o miestnych problémoch vo vidieckych oblastiach; uznáva, že miestne akčné skupiny môžu v tomto procese zohrať dôležitú úlohu;

81.  odporúča Komisii, aby do rozsahu auditov zahrnula preskúmanie výkonnostných aspektov týkajúcich sa projektov vidieckej infraštruktúry; očakáva, že zmeny v programovom období 2014 – 2020, ktoré prijala Komisia na základe zistených problémov z minulosti, prinesú očakávané zlepšenie;

82.  žiada, aby Komisia a členské štáty zaviedli požiadavky, na základe ktorých budú príjemcovia musieť zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť a riadnu údržbu infraštruktúry financovanej investíciami Únie, a aby kontrolovali plnenie príslušných požiadaviek;

83.  žiada, aby členské štáty stanovili primeranú lehotu na spracovanie žiadostí o granty a platby a aby ju dodržiavali, keďže vo väčšine prípadov príjemcovia už vyčerpali preklenovacie úvery na dokončenie prác;

84.  odporúča, aby v období rokov 2014 – 2020 Komisia a členské štáty zhromažďovali včasné, relevantné a spoľahlivé údaje, ktoré poskytnú užitočné informácie o výsledkoch financovaných projektov a opatrení; očakáva, že na základe týchto informácií sa budú dať vyvodiť závery o účinnosti a účelnosti vynaložených finančných prostriedkov, malo by byť možné určiť opatrenia a typy projektov infraštruktúry, ktoré najviac prispievajú k plneniu cieľov Únie a mal by sa poskytnúť pevný základ pre zlepšenie riadenia opatrení;

85.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že v prípade projektov, na ktoré sú viazané finančné prostriedky, sa stanovia jasné, konkrétne a podľa možností vyčíslené ciele, čím sa uľahčí vykonávanie a monitorovanie projektov a riadiace orgány získajú užitočnú spätnú väzbu;

86.  uznáva, že miestny rozvoj pod vedením komunít je dôležitým nástrojom na vyriešenie nedostatkov zistených Dvorom audítorov;

Časť VII – Osobitná správa Dvora audítorov č. 1/2016 s názvom Je systém Komisie na hodnotenie výkonnosti v súvislosti s príjmami poľnohospodárov dobre navrhnutý a vychádza zo spoľahlivých údajov?

87.  odporúča, aby Komisia vypracovala komplexnejší štatistický rámec s cieľom poskytovať informácie o disponibilnom príjme domácností v poľnohospodárstve a lepšie odhadnúť životnú úroveň poľnohospodárov; domnieva sa, že na tento účel by Komisia mala v spolupráci s členskými štátmi a na základe spoločnej metodiky zvážiť, akým spôsobom by bolo možné zdokonaliť a skombinovať existujúce štatistické nástroje Únie;

88.  odporúča Komisii zlepšiť rámec na porovnávanie príjmov poľnohospodárov s príjmami v iných odvetviach hospodárstva;

89.  vyzýva Komisiu, aby ďalej rozvíjala úhrnné účty pre poľnohospodárstvo (EAA), aby bolo možné lepšie využiť možnosti, ktoré ponúkajú, s cieľom:

   poskytovať podrobnejšie informácie o faktoroch ovplyvňujúcich výšku poľnohospodárskych príjmov;
   zabezpečiť prenos údajov na regionálnej úrovni na základe formálne dojednaných podmienok s členskými štátmi;

90.  domnieva sa, že Komisia by mala preskúmať, či je možné úhrnné účty pre poľnohospodárstvo rozvinúť ďalej tak, aby poskytovali primeraný odhad ekonomickej hodnoty verejných statkov, ktoré poľnohospodári produkujú, a zabezpečila, že informácie z EAA sa vhodne použijú v ukazovateľoch príjmov;

91.  odporúča Komisii, aby založila svoju analýzu príjmov poľnohospodárov na ukazovateľoch, ktoré zohľadnia súčasný stav poľnohospodárstva, a na dostatočnom množstve konzistentných údajov o všetkých príjemcoch opatrení SPP; domnieva sa, že uskutočniť by sa to dalo vytvorením synergií medzi existujúcimi administratívnymi údajmi alebo rozšírením informačnej siete poľnohospodárskeho účtovníctva (FADN) alebo iných vhodných štatistických nástrojov;

92.  zastáva názor, že Komisia by vzhľadom na význam EAA pre monitorovanie SPP mala zaviesť podávanie pravidelných správ o kvalite EAA, aby získala primeranú istotu o tom, že členské štáty zaviedli rámec zabezpečenia kvality, ktorý zaručí, že údaje poskytované členskými štátmi budú porovnateľné a zostavované v súlade s kritériami kvality platnými pre európske štatistiky;

93.  odporúča Komisii, aby riešila nedostatky zistené pri zavádzaní FADN a na tento účel by sa mala s príslušnými členskými štátmi dohodnúť na jasnom harmonograme a podporovať lepšie využívanie možností, ktoré tento systém ponúka;

94.  nalieha na Komisiu, aby ďalej rozvíjala súčasné opatrenia na zabezpečenie kvality na účely vytvorenia štatistík FADN členskými štátmi tak, aby sa zabezpečilo, že vo všetkých členských štátoch budú náležitým spôsobom zastúpené odvetvia a veľkostné triedy podnikov, ktoré sú predmetom záujmu SPP, pričom by mali byť zohľadňované i preferencie členských štátov v rámci možností SPP;

95.  odporúča, aby Komisia vzhľadom na nedostatky, ktoré zistil Dvor audítorov, zvýšila spoľahlivosť a úplnosť informácií o výkonnosti opatrení SPP, ktoré súvisia s príjmom poľnohospodárov, a to tak, že:

   od začiatku vymedzí náležité operačné ciele a východiskové hodnoty, ktoré môžu v budúcom programovom období slúžiť ako meradlo na porovnávanie výkonnosti opatrení SPP;
   v kontexte svojich hodnotení doplní súčasný rámec ukazovateľov výkonnosti tak, aby jeho súčasťou boli ešte ďalšie relevantné a kvalitné údaje umožňujúce meranie dosiahnutých výsledkov;
   aj v rámci svojich hodnotení bude posudzovať účinnosť a efektívnosť opatrení koncipovaných ako podpora príjmov poľnohospodárov;

Časť VIII ─ Osobitná správa Dvora audítorov č. 3/2016 s názvom Boj proti eutrofizácii v Baltskom mori: potrebné sú ďalšie a účinnejšie opatrenia

96.  víta správu Dvora audítorov a súhlasí s jeho odporúčaniami;

97.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že pokiaľ ide o znižovanie znečistenia živinami, dosiahol sa len obmedzený pokrok napriek tomu, že Únia prispela v rokoch 2007 až 2013 sumou 14,5 miliardy EUR na opatrenia na čistenie odpadových vôd a ochranu vôd v členských štátoch Únie v regióne Baltského mora a 44 miliónmi EUR v rokoch 2001 – 2014 na zlepšenie kvality vody v Rusku a Bielorusku; žiada Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť nákladovej účinnosti uvedených opatrení;

98.  zdôrazňuje, že eutrofizácia je jedným z kľúčových faktorov, ktoré ohrozujú dosiahnutie dobrého ekologického stavu Baltského mora; zdôrazňuje význam boja proti eutrofizácii jedného z najznečistenejších morí na svete; ľutuje preto, že sa dosiahol obmedzený pokrok, pokiaľ ide o zníženie obsahu živín v rámci programu Helsinského výboru pre ochranu životného prostredia v Baltskom mori (HELCOM) na znižovanie obsahu živín, ktorý stanovuje ciele zníženia ich obsahu pre každú pobaltskú krajinu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty uplatňujú smernicu Únie len čiastočne;

99.  zdôrazňuje, že členské štáty by mali vytvoriť vlastné postupy v rámci programov týkajúcich sa dusičnanov na základe najnovších vedeckých dôkazov a odporúčaní;

100.  žiada Komisiu, aby od členských štátov požadovala, aby zbierali informácie o nákladovej účinnosti opatrení na znižovanie zaťaženia živinami s cieľom poskytnúť spoľahlivú analýzu na účel vytvorenia budúcich programov opatrení;

101.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvýšila spoľahlivosť údajov z monitorovania množstva živín do Baltského mora, pretože táto spoľahlivosť nie je zaručená;

102.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby v členských štátoch presadzovala efektívne určovanie pásiem ohrozených dusičnanmi, aby sa tak vo veľmi ohrozených pásmach zaviedli dostatočné opatrenia a aby sa na druhej strane zabránilo zbytočnému zaťažovaniu poľnohospodárov pôsobiacich v oblastiach, ktoré nie sú ohrozené dusičnanmi; zdôrazňuje, že členské štáty v regióne Baltského mora by mali prehodnotiť ich označovanie pásiem ohrozených dusičnanmi;

103.  konštatuje so znepokojením, že opatrenia na zníženie miery znečistenia živinami pochádzajúceho z komunálnych odpadových vôd nie sú účinné; žiada Komisiu, aby zabezpečila účinnú kontrolu vykonávania smernice o čistení komunálnych odpadových vôd(7), ako aj to, že členské štáty budú túto smernicu v plnej miere dodržiavať;

104.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že odporúčania Helsinskej komisie (HELCOM) boli len čiastočne splnené a vykonané v rámci smernice Únie, pokiaľ ide o určité činnosti;

105.  konštatuje, že pákový účinok bol pri financovaní projektov v Rusku a Bielorusku vysoký; vyjadruje však znepokojenie nad meškaním projektov, ktoré by mohlo spôsobiť významné straty prostriedkov; žiada Komisiu, aby naďalej vyvíjala úsilie v tomto smere a dôslednejšie sa zameriavala na hlavných znečisťovateľov, identifikovaných Helsinskou komisiou (HELCOM); domnieva sa tiež, že v súvislosti so spoluprácou medzi členskými štátmi Únie a štátmi mimo Únie by sa mali určiť a všeobecne uplatňovať najlepšie postupy;

Časť IX – Osobitná správa Dvora audítorov č. 4/2016 s názvom Európsky inovačný a technologický inštitút musí zmeniť svoje mechanizmy vykonávania a niektoré prvky svojej koncepcie na dosiahnutie očakávaného dosahu

106.  víta správu venovanú Európskemu inovačnému a technologickému inštitútu (EIT) a uvádza ďalej svoje poznámky a odporúčania;

107.  víta zistenia a odporúčania Dvora audítorov;

108.  berie na vedomie, že Dvor audítorov zistil niekoľko nedostatkov v kľúčových koncepciách a operačných postupoch a vydal štyri odporúčania, ktoré musí EIT splniť, ak sa má stať prelomovým inovačným inštitútom;

109.  pripomína postupy udeľovania absolutória EIT za roky 2012 a 2013, v ktorých bolo rozhodnutie udeliť EIT absolutórium odložené z dôvodu nedostatočného ubezpečenia o zákonnosti a riadnosti grantových operácií EIT, nedostatočných dôkazov o neprekročení stropu 25 % celkových výdavkov znalostného a inovačného spoločenstva (ZIS), vysokej úrovne nerealizovaných prenosov a oneskorení vo vykonávaní odporúčaní Útvaru Komisie pre vnútorný audit;

110.  domnieva sa, že aktuálna správa Dvora audítorov vyvoláva vážne obavy, pokiaľ ide o základ, model financovania a činnosť EIT;

111.  berie na vedomie odpoveď Komisie na správu, v ktorej uvádza svoje stanovisko k faktom a zisteniam; konštatuje, že Komisia súhlasí s väčšinou odporúčaní Dvora audítorov;

112.  poznamenáva, že v správe sa uvádza, že EIT v roku 2015 prijal niekoľko zlepšení, ktoré, zdá sa, sú odpoveďou na zistenia a odporúčania Dvora audítorov; poznamenáva, že je potrebné dôkladné monitorovanie a hodnotenie s cieľom overiť účinky týchto zlepšení;

113.  zdôrazňuje, že viacročná grantová dohoda medzi EIT a ZIS a viacročná stratégia ZIS by nemali brániť každoročnému podávaniu správ ZIS;

114.  zdôrazňuje, že monitorovanie výkonnosti a hodnotenie výsledkov je zásadné z hľadiska zodpovednosti voči verejnosti a celkovej informovanosti tvorcov politík; zdôrazňuje, že to musí platiť aj v prípade EIT a ZIS;

115.  poznamenáva, že člen Komisie pre výskum, vedu a inovácie zaviedol v roku 2015 koncepciu otvorenej inovácie ako kľúčovú koncepciu politiky na stanovenie rámca inovačnej politiky na úrovni Únie; domnieva sa, že nie je jasné, akú úlohu EIT v tejto koncepcii zohráva; zdôrazňuje, že táto koncepcia neposkytuje jasný rámec na to, aby Komisia vypracovala súdržné a koordinované opatrenia vzhľadom na počet politík a nástrojov, ktoré sú jej súčasťou, a počet generálnych riaditeľstiev zapojených do podpory inovácie;

116.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila koordinovanú a efektívnu inovačnú politiku, v rámci ktorej zodpovedné generálne riaditeľstvá nastavia svoje činnosti a nástroje, a aby o tom Európsky parlament informovala;

117.  je znepokojený skutočnosťou, že zapojenie podnikov do rozhodovania o voľbe výskumných projektov v rámci ZIS by mohlo viesť k situácii, v ktorej sú výskumníci finančne a inak spojení s odvetvím a nemusia sa viac považovať za nezávislých; vyjadruje toto znepokojenie vzhľadom na vývoj, v ktorom vplyv podnikov vo vede a základnom výskume vzrástol;

118.  chápe cieľ EIT podporovať spoluprácu medzi oblasťami vyššieho vzdelávania, výskumu a inovácie; poznamenáva, že spoločnosti môžu často získať najviac, keďže sú zákonnými vlastníkmi inovačného produktu, ktorý sa uvedie na trh, z čoho budú mať finančný zisk; zdôrazňuje, že v tejto situácii treba zvážiť možnosť začleniť do modelu spolupráce štruktúru, v rámci ktorej by sa dané prostriedky mohli aspoň čiastočne vrátiť späť do EIT;

119.  domnieva sa, že uvedené zlepšenia a súhlas Komisie s odporúčaniami sú dôvodom na to, aby sa čakalo na ďalší vývoj v rámci EIT;

120.  vyzýva EIT, aby do svojej výročnej správy za rok 2016 orgánu udeľujúcemu absolutórium zahrnul hĺbkovú analýzu vykonávania odporúčaní Dvora audítorov;

121.  vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu poskytla následnú správu o vykonávaní a monitorovaní opatrení prijatých v súvislosti s odporúčaniami Dvora audítorov;

Časť X – Osobitná správa Dvora audítorov č. 5/2016 s názvom Zabezpečila Komisia účinné vykonávanie smernice o službách?

122.  víta správu Dvora audítorov, súhlasí s jeho odporúčaniami a vyjadruje potešenie nad tým, že Komisia odporúčania prijíma a v budúcnosti ich zohľadní;

123.  poznamenáva, že napriek obmedzeniu rozsahu vylúčením poskytovania niektorých služieb má smernica o službách(8) veľmi široké pole pôsobnosti, čo od Komisie vyžadovalo súbor opatrení na zabezpečenie jej správneho vykonávania;

124.  zdôrazňuje, že trh so službami nedosiahol svoj plný potenciál a že vplyv úspešného vykonávania smernice o službách na rast a zamestnanosť je veľký; hoci potenciálny hospodársky prínos úplného vykonávania smernice je stále neznámy, domnieva sa, že Komisia by mala vypracovať štúdiu s cieľom odhadnúť zvýšenie produkcie z hľadiska množstva čo najspoľahlivejšie;

125.  nabáda, aby sa následne zahrnuli aj ďalšie sektory s cieľom dosiahnuť širšie odstránenie sektorových prekážok integrácie trhu, pričom konečným cieľom je odstránenie prekážok vnútorného trhu so službami a rozvinutie plného potenciálu rastu, konkurencieschopnosti a tvorby pracovných miest v Únii;

126.  domnieva sa, že členské štáty by mohli lepšie využiť opatrenia stanovené Komisiou na podporu transpozície, vykonávania a presadzovania, a to najmä výmenou skúseností s problémami, s ktorými sa v rôznych štádiách postupu stretávajú, diskusiou o možných spoločných riešeniach a výmenou najlepších postupov;

127.  súhlasí s tým, že Komisia by mala čo najviac skrátiť dĺžku konaní o porušení povinnosti;

128.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že podniky a spotrebitelia dostatočne nepoznali nástroje, ako sú jednotné kontaktné miesta, informačný systém o vnútornom trhu a európske spotrebiteľské centrá (sieť ESC), a nevyužívali ich v prípade problémov s uplatňovaním smernice o službách;

129.  konštatuje, že poskytovanie online služieb je aj naďalej obmedzené z dôvodu neistôt z pohľadu poskytovateľov a príjemcov;

Časť XI – Osobitná správa Dvora audítorov č. 6/2016 s názvom Programy eradikácie, kontroly a monitorovania, ktoré majú zabrániť šíreniu chorôb zvierat

130.  víta odporúčania Dvora audítorov a víta skutočnosť, že Komisia tieto odporúčania prijala;

131.  víta skutočnosť, že programy týkajúce sa chorôb zvierat boli v rámci auditu vyhodnotené ako úspešné a že technické poradenstvo, analýza rizík a podporné mechanizmy boli klasifikované ako dobré; víta pozitívne výsledky týchto programov, pokiaľ ide o zdravie zvierat v Únii; nabáda Komisiu a členské štáty, aby úspešný postup uplatňovali aj v budúcnosti;

132.  je presvedčený, že by mali byť ďalej zdokonaľované početné ukazovatele výstupov vnútroštátnych programov eradikácie, kontroly a monitorovania niektorých chorôb a zoonóz zvierat, najmä pokiaľ ide o technické vykonávanie a hospodárske ukazovatele, čo by umožnilo vykonať analýzu nákladovej účinnosti programov;

133.  berie na vedomie, že Komisia považuje určenie nákladovej účinnosti programov za náročné, najmä preto, že nie sú k dispozícii žiadne modely, a to ani na medzinárodnej úrovni; dodáva, že skutočnosť, že programy umožnili zabrániť šíreniu chorôb, zamedziť nákazu ľudí a zachrániť život svedčí o tom, že prínosy programov prevažujú nad ich nákladmi;

134.  konštatuje, že výmena epidemiologických informácií a okamžitý prístup k minulým výsledkom by sa mohli lepšie podporovať prostredníctvom príslušných informačných systémov, čo by umožnilo lepšiu koordináciu kontrolných činností medzi členskými štátmi; berie na vedomie informáciu Komisie, že existujúce IT nástroje prechádzajú vývojom, aby poskytovali lepšiu podporu členským štátom; nabáda Komisiu, aby zabezpečila pridanú hodnotu vyvíjaných IT nástrojov, pokiaľ ide o výmenu potrebných informácií;

135.  zastáva názor, že Komisia by mala podporiť dostupnosť vakcín, ktoré budú členské štáty využívať v prípade epidemiologickej opodstatnenosti; víta skutočnosť, že už boli zriadené banky vakcín/antigénov pre dve choroby; nabáda Komisiu, aby aj naďalej vykonávala analýzy rizika, ktoré môžu zistiť prípadnú potrebu ďalších bánk vakcín/antigénov;

136.  berie na vedomie, že Komisia súhlasí s tým, že zabezpečí, aby členské štáty v relevantných prípadoch do svojich veterinárnych programov systematicky začleňovali aspekty týkajúce sa voľne žijúcich zvierat;

137.  konštatuje, že programy eradikácie chorôb zvierat neboli v niektorých krajinách veľmi úspešné a pokrok bol pomerne pomalý; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi uprednostnila tieto konkrétne prípady a pripravila podrobnú stratégiu, ktorá by pomohla zefektívniť eradikáciu chorôb, najmä tuberkulózy hovädzieho dobytka v Spojenom kráľovstve a Írsku a brucelózu oviec a kôz na juhu Talianska;

138.  so znepokojením konštatuje, že príslušné právne predpisy týkajúce sa chorôb zvierat sú stále príliš zložité a fragmentované; víta skutočnosť, že v marci 2016 bol prijatý nový zastrešujúci právny predpis – nariadenie o prenosných chorobách zvierat (zákon o zdraví zvierat)(9); berie na vedomie, že nové nariadenie sa bude uplatňovať päť rokov po prijatí; víta skutočnosť, že nové nariadenie poskytne efektívnejšie, jednoduchšie a jasnejšie pravidlá;

Časť XII – Osobitná správa Dvora audítorov č. 7/2016 s názvom Správa budov Európskej služby pre vonkajšiu činnosť vo svete

139.  víta správu Dvora audítorov a uvádza ďalej svoje poznámky a odporúčania;

140.  zdôrazňuje, že ESVČ a členské štáty majú spoločný záujem o ďalší rozvoj miestnej spolupráce v oblasti správy budov, pričom osobitnú a pretrvávajúcu pozornosť treba venovať bezpečnostným otázkam, najlepšiemu pomeru medzi cenou a hodnotou a dobrému menu Únie;

141.  víta rozšírenie projektov spoločného využívania priestorov delegácií Únie s členskými štátmi podpísaním 17 memoránd o porozumení; vyzýva ESVČ, aby sa ďalej usilovala o rozšírenie tejto dobrej praxe; domnieva sa, že táto politika by mala zahŕňať inovatívne prístupy zamerané na vymedzenie koordinovanej stratégie spoločného využívania priestorov s členskými štátmi, ktoré oň majú záujem, a vhodné usporiadanie deľby nákladov súvisiacich s budovami a logistikou;

142.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnými záznamami a nepresnosťami v informačnom systéme na správu budov a rezidencií delegácií; požaduje pravidelné preskúmanie úplnosti a spoľahlivosti údajov zadávaných delegáciami Únie;

143.  nalieha na ESVČ, aby posilnila svoje riadenie kontroly a nástroje na monitorovanie všetkých znášaných nákladov v rámci politiky budov s cieľom zabezpečiť presný prehľad a následné kroky v súvislosti so všetkými výdavkami; domnieva sa, že treba klásť dôraz na dodržiavanie stropov vymedzených v politike budov s cieľom znížiť celkové ročné nájomné za kancelárie delegácií, primeranosť príspevkov platených miestnymi spolunájomcami, pokrytie bežných nákladov spojených so spolunájmom a správnosť nákladov so zreteľom na miestne trhové podmienky;

144.  domnieva sa, že by sa mala rýchlo zabezpečiť právna a technická odbornosť v oblasti správy nehnuteľností, pričom treba zohľadniť všetky nákladovo efektívne alternatívne možnosti, ako je využitie externých odborníkov, napr. miestnych sprostredkovateľov, na prieskum trhu alebo prípadne rokovania s majiteľmi;

145.  podporuje vykonávanie strednodobej až dlhodobej stratégie, ktorou sa vymedzia všetky možnosti od investičných priorít alebo možností nákupov cez obnovenie nájmov až po spoločné využívanie priestorov s členskými štátmi, pričom treba tiež zohľadniť plány týkajúce sa počtu zamestnancov a plánovanie politiky a rozvoj;

Časť XIII – Osobitná správa Dvora audítorov č. 8/2016 s názvom Výkonnosť železničnej nákladnej dopravy v EÚ: stále nie na správnej dráhe

146.  víta správu Dvora audítorov, súhlasí s jeho odporúčaniami a vyjadruje potešenie nad tým, že Komisia odporúčania prijíma a bude ich zohľadňovať;

147.  upriamuje pozornosť na oblasti, kde sú najviac potrebné kroky členských štátov a Komisie: liberalizácia trhu, postupy riadenia premávky, administratívne a technické obmedzenia, monitorovanie a transparentnosť výkonnosti odvetvia železničnej dopravy, spravodlivá hospodárska súťaž medzi rozličnými druhmi dopravy, zhodný prístup medzi politickými cieľmi a prideľovaním finančných prostriedkov a lepšia koordinácia medzi členskými štátmi a Komisiou pri výbere, plánovaní a riadení projektov a údržbe železničnej siete;

148.  konštatuje, že Komisia riadne neposúdila vplyv balíkov legislatívnych opatrení, ktoré odštartovala v roku 2000 pre odvetvie železničnej dopravy, najmä železničnej nákladnej dopravy; vyjadruje poľutovanie nad tým, že finančné prostriedky Únie investované do niektorých projektov nemožno považovať za nákladovo efektívne;

149.  domnieva sa, že pokračovanie súčasného stavu v odvetví železničnej dopravy bude mať za následok nesplnenie cieľov na rok 2030;

150.  domnieva sa, že je v záujme členských štátov, aby existovalo spoločné a povinné posudzovanie vplyvu budúcich právnych predpisov pre oblasť nákladnej železničnej dopravy, aby sa zabezpečilo, že nedostatky súvisiace s nekompatibilitou siete sa účinne odstránia;

151.  konštatuje, že odvetvie železničnej dopravy je všeobecne veľmi korporatívne, čo môže ovplyvniť vnímanie liberalizácie trhu skôr ako hrozbu než ako výhodu;

152.  považuje nákladnú železničnú dopravu za jeden z kľúčových aspektov jednotného trhu pre tovar a vzhľadom na jej obrovský pozitívny potenciál, pokiaľ ide o ciele v oblasti zmeny klímy a znižovania cestnej prepravy, vyzýva Komisiu, aby jej v rámci stratégie jednotného trhu dala nový impulz; žiada zavedenie stratégie nákladnej železničnej dopravy;

153.  žiada vypracovanie komplexného hodnotenia železničnej nákladnej dopravy Únie s osobitným dôrazom na vykonávanie nariadenia (EÚ) č. 913/2010(10) vrátane činnosti jednotného kontaktného miesta a prideľovania trás, a súčasné posúdenie koridorov nákladnej dopravy vrátane koridorov Nástroja na prepájanie Európy spolu s projektmi schválenými v rámci Nástroja na prepájanie Európy;

154.  žiada o komplexné hodnotenie interoperability národných železničných systémov;

155.  žiada, aby sa hodnotenie stratégie členských štátov v oblasti dopravy vypracovalo po uzavretí partnerských dohôd týkajúcich sa cezhraničnej harmonizácie a fungovania koridorov TEN-T;

156.  žiada, aby akčný plán podporoval úplné a urýchlené vykonávanie 4. železničného balíka;

157.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že viaceré prekážky rozvoja silnej a konkurencieschopnej európskej železničnej dopravy, ktoré identifikoval Dvor audítorov v osobitnej správe č. 8/2010, stále brzdia pokrok v tomto odvetví;

Časť XIV – Osobitná správa Dvora audítorov č. 9/2016 s názvom Vonkajšie výdavky EÚ na migráciu v krajinách južného Stredozemia a východného susedstva do roku 2014

158.  víta správu Dvora audítorov a uvádza ďalej svoje pripomienky a odporúčania;

159.  berie na vedomie kritický prístup Dvora audítorov a veľké množstvo nedostatkov, ktoré Dvor audítorov uviedol, predovšetkým nedostatočnú účinnosť pri využívaní pridelených finančných prostriedkov;

160.  vyzýva Komisiu, aby posúdila všetky pripomienky Dvora audítorov a prijala požadované opatrenia s cieľom predísť rovnakým chybám v rámci migračnej politiky na roky 2014 – 2020; žiada, aby sa vykonali všetky odporúčania Dvora audítorov;

161.  domnieva sa, že využívanie finančných prostriedkov by sa malo riadiť zdokonalenými systémami monitorovania a hodnotenia na základe východiskových ukazovateľov, progresívnych kritérií a merateľných a realistických cieľov; vyzýva Komisiu, aby preskúmala všetky ukazovatele, referenčné hodnoty a ciele stanovené v súčasných programoch týkajúcich sa migrácie;

162.  zastáva názor, že sa vždy treba usilovať o komplexnú a koordinovanú reakciu, keďže migračná kríza prináša mnoho problémov, ktoré prekračujú hranice jednotlivých sektorov a inštitúcií;

163.  vyzýva na neustále zdokonaľovanie strategických poznatkov a rámca Únie v oblasti vonkajších politík týkajúcich sa migrácie a možností politík s kľúčovými aktérmi s cieľom zabezpečiť prehľadnosť, ako aj koordinovanú a jednotnú mobilizáciu vonkajších mechanizmov týkajúcich sa migrácie v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte v rámci alebo mimo rámca rozpočtu Únie;

164.  vyzýva Komisiu, aby sa konštruktívne usilovala o lepšiu koordináciu nástrojov, mechanizmov a príslušných zainteresovaných strán s cieľom predchádzať migračným krízam;

165.  vyzýva všetky hlavné zúčastnené strany, aby zohľadňovali rovnováhu medzi flexibilitou v intervenciách, doplnkovosťou finančných prostriedkov, ich výškou a potrebným pákovým efektom, ako aj potenciálnymi synergiami a celkovým prínosom intervencií Únie a primerane na ňu reagovali;

166.  v tejto súvislosti sa domnieva, že by sa mala venovať náležitá pozornosť vhodnému zameraniu pomoci na rôzne, vyvíjajúce sa problémy vonkajšej migrácie a súčasne zabezpečiť primeranosť dohľadu nad vyplatenými prostriedkami s cieľom vyhnúť sa riziku zneužívania finančných prostriedkov a dvojitému financovaniu;

167.  domnieva sa, že na zabezpečenie vysokých ambícií v koncepcii komplexnej a udržateľnej reakcie Únie na súčasné a budúce problémy vyvolané migračnou krízou je mimoriadne dôležité zosúladiť potrebu lepších výsledkov s dostupnosťou dostatočných finančných prostriedkov; domnieva sa, že rokovania o revízii viacročného finančného rámca v polovici trvania sú vhodným fórom na riešenie týchto problémov s cieľom zvýšiť tieto rozpočtové prostriedky;

168.  domnieva sa, že okrem nedostatočného financovania bráni parlamentnému dohľadu nad spôsobom, akým sa finančné prostriedky využívajú, ako aj určeniu zodpovednosti aj súčasná fragmentácia nástrojov s vlastnými špecifickými cieľmi bez ich vzájomného prepojenia, čím sa sťažuje možnosť jasne posúdiť skutočne vynaložené finančné sumy na podporu vonkajšej činnosti v oblasti migrácie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že to vedie nedostatočnej účinnosti, transparentnosti a zodpovednosti; považuje za nevyhnutné zvážiť spôsoby využívania existujúcich nástrojov politiky s jasným a novým stanovením cieľov v záujme zvýšenia ich celkovej účinnosti a viditeľnosti;

169.  zastáva názor, že výdavky na vonkajšiu politiku Únie v oblasti migrácie musia byť vyplácané efektívnejšie a že musia spĺňať kritériá „pridanej hodnoty“, aby sa ľuďom poskytli primerané životné podmienky v krajinách ich pôvodu a predišlo sa zvýšeniu tokov ekonomickej migrácie;

170.  vyzýva Komisiu, aby ďalej konštruktívne sledovala, hodnotila a posudzovala činnosti Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž, ktorá začala fungovať v októbri 2016;

171.  víta zriadenie trustových fondov Únie a zámer vyplácať v núdzovej situácii finančné prostriedky rýchlejšie a pružnejšie a spájať rôzne zdroje financovania s cieľom zamerať sa na riešenie všetkých aspektov každej krízy;

172.  poznamenáva, že trustové fondy sú súčasťou ad hoc reakcie, čo dokazuje, že rozpočtu Únie a viacročnému finančnému rámcu chýbajú zdroje a flexibilita potrebné na rýchly a komplexný prístup k veľkým krízam; vyjadruje poľutovanie nad tým, že majú za následok obchádzanie rozpočtového orgánu, čo oslabuje jednotnosť rozpočtu;

173.  víta návrh Komisie zriadiť ako súčasť revízie viacročného finančného rámca v polovici trvania novú krízovú rezervu Únie, ktorá sa bude financovať z uvoľnených rozpočtových prostriedkov, ako dodatočný nástroj Únie rýchlej reakcie na naliehavé situácie; vyzýva Radu, aby plne podporila tento návrh;

174.  zdôrazňuje dôležitosť dostatočných kontrolných mechanizmov na zabezpečenie politickej kontroly plnenia rozpočtu v rámci postupu udelenia absolutória; naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala okamžité kroky s cieľom zvýšiť zapojenie rozpočtového orgánu a orgánu zodpovedného za kontrolu rozpočtu a lepšie zosúladiť trustové fondy a ďalšie mechanizmy s rozpočtovými pravidlami, a to najmä tak, že ich začlení do rozpočtu Únie;

175.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia neposkytla údaje o skutočných platbách, a vyzýva ju, aby prijala vhodné opatrenia na posilnenie a zjednodušenie zadávania údajov vo finančnom informačnom systéme s cieľom lepšie sledovať a monitorovať sumy určené na vonkajšiu činnosť v oblasti migrácie;

176.  žiada Komisiu, aby začala používať komplexný databázový nástroj na výdavky Únie spojené s migráciou vrátane všetkých dokončených, prebiehajúcich a plánovaných projektov; domnieva sa, že interaktívna databáza by mala zainteresovaným stranám a občanom poskytnúť výsledky zobrazené na mape sveta a umožniť vyhľadávanie podľa krajín, typu projektov a zodpovedajúcich súm;

177.  zastáva názor, že v dlhodobom horizonte by bolo účinnejšie anticipované riadenie než len reakčná politika, akou je krízové riadenie;

178.  pripomína postoj Európskeho parlamentu k holistickému prístupu k migrácii na základe nového súboru politík vrátane posilnenia prepojenia medzi migráciou a rozvojom, a to riešením základných príčin migrácie, pričom sa takisto zasadzuje o posun v spôsoboch financovania migračnej krízy;

Časť XV – Osobitná správa Dvora audítorov č. 10/2016 s názvom Ďalšie zlepšenia potrebné na zabezpečenie účinného vykonávania postupu pri nadmernom deficite

179.  víta zistenia a odporúčania uvedené v správe Dvora audítorov;

180.  odporúča, aby Komisia zvýšila transparentnosť postupu pri nadmernom deficite pravidelným zverejňovaním svojich hodnotení krajín týkajúcich sa dodržiavania štrukturálnych reforiem navrhnutých v rámci postupu pri nadmernom deficite a väčšou transparentnosťou pri uplatňovaní pravidiel;

181.  domnieva sa, že v nadväznosti na konzultácie s členskými štátmi by Komisia mala Európskemu parlamentu pravidelne podávať správy o pokroku v rámci postupu pri nadmernom deficite jednotlivých krajín;

182.  odporúča Komisii, aby pokračovala v spolupráci s vnútroštátnymi fiškálnymi radami a zabezpečila, aby Európska fiškálna rada získala v rámci postupu pri nadmernom deficite oficiálnu úlohu; berie na vedomie, že transparentnosť sa v rámci postupu pri nadmernom deficite v posledných rokoch zlepšila, a uznáva, že určité informácie politicky citlivého charakteru nemožno vždy zverejniť;

183.  odporúča, aby sa postup pri nadmernom deficite dôslednejšie zameral na zníženie verejného dlhu; konštatuje, že ku koncu roka 2014 malo len 13 členských štátov pomer dlhu k hrubému domácemu produktu nižší ako 60 %; upozorňuje, že napriek tomu, že Únia zažíva mierne hospodárske oživenie, niektoré členské štáty sú v súčasnosti výrazne zadlžené a úroveň verejného dlhu je vyššia ako v roku 2010;

184.  berie na vedomie, že pravidlo o dlhovom strope bolo v rámci postupu pri nadmernom deficite zavedené až v roku 2011; domnieva sa, že zníženie úrovne verejného dlhu, najmä vo vysoko zadlžených členských štátoch, povedie z dlhodobého hľadiska k výraznému zvýšeniu hospodárskeho rastu;

185.  odporúča zabezpečiť, aby sa zachovala dostatočná miera flexibility pri uplatňovaní pravidiel postupu pri nadmernom deficite v rámci Paktu stability a rastu; zdôrazňuje, že keďže v makroekonomickej politike sa môžu vyskytnúť neočakávané javy, kvalitný rámec správy hospodárskych záležitostí sa musí dať upraviť, aby mohol zohľadňovať ekonomický vývoj;

186.  domnieva sa, že Komisia by mala pri uplatňovaní pravidiel v oblasti postupu pri nadmernom deficite zabezpečiť úzku koordináciu s opatreniami v oblasti štrukturálnych reforiem schválenými v rámci európskeho semestra;

Časť XVI – Osobitná správa Dvora audítorov č. 11/2016 s názvom Posilňovanie administratívnej kapacity v bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko: obmedzený pokrok v zložitej situácii

187.  víta správu Dvora audítorov, súhlasí s jej odporúčaniami a vyzýva Komisiu, aby tieto odporúčania zohľadnila v práci na posilňovaní administratívnej kapacity bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko;

188.  je znepokojený tým, že posilňovanie administratívnej kapacity napredovalo v obmedzenej miere, pričom vo vykonávaní právnych predpisov v niektorých kľúčových oblastiach, ako je rozvoj odbornej a nezávislej verejnej služby, sa nedosiahol významný pokrok;

189.  poznamenáva, že v boji s korupciou a v zvyšovaní transparentnosti sa dosiahol len čiastočný pokrok;

190.  konštatuje však, že Komisia musí pôsobiť v náročnej politickej situácii a čelí nedostatočnej politickej vôli a chýbajúcim prísľubom zo strany vnútroštátnych orgánov v súvislosti s riešením pretrvávajúcich otázok; poukazuje na to, že obmedzenia súvisiace so súčasnou politickou krízou prispeli k úspechu financovaných projektov;

191.  berie na vedomie a podporuje kľúčovú úlohu Komisie v riešení politickej krízy v krajine a víta účasť člena Komisie v úlohe sprostredkovateľa na politickom dialógu protichodných politických síl;

192.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala v dialógu s politickými predstaviteľmi celého politického spektra, vnútroštátnymi orgánmi a odborníkmi z oblasti súdnictva a presadzovania práva s cieľom dospieť k dohode o aktívnom boji proti korupcii a organizovanému zločinu a o vykonávaní prísnych opatrení a mechanizmov na predchádzanie korupcii a hospodárskej trestnej činnosti v súlade s trestným právom krajiny;

193.  dôrazne odporúča, aby Komisia použila politický dialóg a kontakty s vnútroštátnymi orgánmi s cieľom zlepšiť efektívnosť systému verejného obstarávania a transparentnosť verejných výdavkov;

194.  vyzýva Komisiu, aby uprednostnila boj proti korupcii, a ľutuje absenciu účinnej vládnej stratégie v boji proti korupcii; pripomína potrebu vyššej politickej angažovanosti zo strany vnútroštátnych orgánov na zabezpečenie udržateľných výsledkov v tejto oblasti;

195.  vyzýva Komisiu, aby nadviazala na výsledky úspešných projektov, ktoré sú udržateľné, majú vyčísliteľnú pridanú hodnotu a vykonávali a používali sa pri plnení programu nástroja predvstupovej pomoci (IPA II) v súlade s nariadeniami;

196.  víta skutočnosť, že Komisia vytvorila projekty zamerané na organizácie občianskej spoločnosti; vyzýva Komisiu, aby v tejto praxi pokračovala a vytvorila pevné vzťahy s miestnymi mimovládnymi organizáciami;

197.  nabáda Komisiu, aby navrhla projekty, ktoré posilnia práva a postavenie oznamovateľov nekalých praktík v snahe zviditeľniť prípady korupcie a podvodov na verejnosti;

198.  poznamenáva, že aj keď mnohé projekty boli riadené dobre, výsledky neboli vždy udržateľné alebo sa ani nedosiahli; poznamenáva tiež, že v projektoch sa nie vždy uplatňoval súdržný prístup smerujúci k posilneniu budovania administratívnych kapacít; vyzýva Komisiu, aby zlepšila strategické plánovanie a zabezpečila udržateľnosť a životaschopnosť projektov tým, že ich vymedzí ako podmienky projektov;

199.  vyzýva Komisiu, aby aj naďalej dodržiavala zásady riadneho finančného hospodárenia; vyzýva Komisiu, aby pomohla navrhnúť projekty, ktoré by slúžili aj ako základný kameň ďalších investícií v krajine; vyzýva Komisiu, aby uprednostnila projekty s vysokým potenciálom v kľúčových oblastiach, ako sú napríklad verejné obstarávanie alebo výberové postupy, a zamedzila financovaniu projektov s obmedzenými vyhliadkami na udržateľnosť;

200.  nabáda Komisiu, aby s cieľom čeliť vznikajúcim výzvam flexibilne reagovala na nepredvídaný vývoj buď včasným uvoľnením príslušných zdrojov alebo ich znížením;

Časť XVII – Osobitná správa Dvora audítorov č. 12/2016 s názvom Používanie grantov agentúrami: nie vždy vhodné ani preukázateľne účinné

201.  víta správu Dvora audítorov a uvádza ďalej svoje poznámky a odporúčania;

202.  víta zistenia a odporúčania Dvora audítorov;

203.  berie na vedomie odpoveď Komisie a dotknutých agentúr, ktorá okrem iného obsahuje dôležité informácie o opatreniach prijatých od uskutočnenia auditov;

204.  zdôrazňuje, že agentúry zodpovedajú za viacročné a ročné programovanie, ako aj za vykonávanie (prevádzkové a finančné) svojich grantových akcií; konštatuje preto, že účinné riadenie grantových činností agentúr je rozhodujúce pre plnenie cieľov a politík Únie;

205.  poznamenáva, že podľa konštatovania Dvora audítorov agentúry, v ktorých sa vykonal audit, vo všeobecnosti udeľovali a vyplácali granty v súlade s pravidlami;

206.  konštatuje však, že Dvor audítorov zistil určité nedostatky týkajúce sa možností financovania, postupov obstarávania, systémov kontroly a merania výkonnosti a uviedol päť odporúčaní na zlepšenie týchto nedostatkov;

207.  poznamenáva, že strategické odôvodnenie agentúry a voľba nástroja na financovanie by mohli posilniť účinnosť a efektívnosť tohto nástroja a tým vykonávania jej úloh; zdôrazňuje, že neadekvátna kontrola hodnotenia ex ante by mohla viesť k tomu, že agentúry si budú vyberať nevhodné nástroje financovania a nedostatočné návrhy grantov;

208.  vyjadruje poľutovanie nad všeobecnými opismi grantových činností agentúr a príliš všeobecným opismi výstupov, čo vedie k neúplným ročným pracovným plánom;

209.  poukazuje na dôležitosť súladu grantových akcií agentúr s ich mandátom a strategickými cieľmi; nabáda preto všetky agentúry, aby zaviedli osobitné usmernenia a kritériá, ktoré by im mali pomôcť s voľbou osobitného nástroja financovania, a to na základe analýzy potrieb agentúr, ich zdrojov, cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť, potenciálnych príjemcov, na ktorých sa majú zamerať, ako aj od úrovne hospodárskej súťaže, ktorá je potrebná, a skúseností získaných s predchádzajúcimi zvolenými možnosťami;

210.  poznamenáva, že v pracovných programoch agentúr by sa malo uvádzať, ktoré činnosti by sa mali vykonávať prostredníctvom grantov, aké sú konkrétne ciele a očakávané výsledky, ktoré sa majú dosiahnuť vďaka grantovým akciám, ako aj to, aké sú plánované finančné a ľudské zdroje potrebné na vykonávanie grantových akcií;

211.  domnieva sa, že stanovenie strategických cieľov, požadovaných výsledkov a dosahov má veľký význam pre dosiahnutie dobre vymedzeného ročného programovania;

212.  upozorňuje tiež, že regulačný rámec niektorých agentúr ich núti používať grantové postupy; so znepokojením však konštatuje, že agentúry nezvažovali systematicky všetky dostupné možnosti financovania a že granty neboli vždy najvhodnejším nástrojom; berie tiež na vedomie zistenie Dvora audítorov, že grantové postupy uplatňujú reštriktívnejšie kritériá oprávnenosti a slabšie finančné kritériá pre udelenie grantu ako v prípade obstarávania, a nemali by preto byť automatickou možnosťou financovania; domnieva sa však, že treba zachovať primeranú rovnováhu medzi týmito nedostatkami grantových postupov a administratívnymi nákladmi spojenými s postupmi verejného obstarávania, a nesúhlasí preto s konštatovaním Dvora audítorov, že automatickou voľbou by malo byť verejné obstarávanie;

213.  je znepokojený zistením Dvora audítorov, že zúčastnené agentúry nemajú zriadené zodpovedajúce monitorovacie systémy a hodnotenia ex post; vyzýva agentúry, aby vypracovali ex post hodnotenia s cieľom zlepšiť monitorovanie a vykazovanie činností financovaných z grantov;

214.  zdôrazňuje, že monitorovanie výkonnosti a hodnotenie výsledkov je zásadné z hľadiska zodpovednosti voči verejnosti a celkovej informovanosti tvorcov politík; upozorňuje, že vzhľadom na decentralizovaný charakter to ešte viac platí pre agentúry; vyzýva agentúry, aby vytvorili systémy na monitorovanie a vykazovanie grantov na základe výsledkov a kľúčových ukazovateľov výkonnosti orientovaných na vplyv, ako aj na základe výsledkov následného hodnotenia; považuje úlohu kľúčových ukazovateľov výkonnosti za dôležitú pre monitorovanie a hodnotenie pokroku, dosahu a výsledkov;

215.  so znepokojením konštatuje, že kľúčové ukazovatele výkonnosti sú aj naďalej zamerané na vstupy a výstupy, a nie na výsledky či dosahy; vyzýva agentúry, aby vypracovali svoje kľúčové ukazovatele strategickejšie a aby ich založili na výsledkoch a dosahoch;

216.  vyzýva agentúry, aby vypracovali a uskutočnili posúdenie rizika svojich ročných pracovných plánov s cieľom zlepšiť efektívnosť prostredníctvom presnejšieho vykonávania, monitorovania a hodnotenia;

217.  odporúča strategické prideľovanie finančných nástrojov na krátkodobé ciele s cieľom zlepšiť presnosť rozhodnutí o financovaní;

218.  vyzýva sieť agentúr Únie, aby pomáhala agentúram zlepšovať ich postupy financovania, a v tejto súvislosti najmä ich postupy monitorovania výkonnosti;

219.  zdôrazňuje najmä zistenia Dvora audítorov týkajúce sa grantových postupov a potreby transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a predchádzania možným konfliktom záujmov; vyzýva dotknuté agentúry, aby čo najskôr začali vykonávať odporúčania Dvora audítorov;

220.  vyzýva agentúry, aby uplatňovali osobitné grantové postupy s cieľom vytvoriť formálne vnútorné postupy upravujúce zásady transparentnosti a rovnakého zaobchádzania, ktoré chránia pred možným konfliktom záujmov; zdôrazňuje, že z tohto dôvodu by agentúry mali v súvislosti s vykonávaním grantových projektov posilniť svoj systém overovania;

221.  vyzýva Komisiu a agentúry, ktoré boli predmetom auditov v tejto osobitnej správe, aby Európskemu parlamentu predložili aktuálne informácie o vykonávaní týchto odporúčaní;

Časť XVIII – Osobitná správa Dvora audítorov č. 13/2016 s názvom Pomoc EÚ na posilnenie verejnej správy v Moldavsku

222.  víta správu Dvora audítorov, súhlasí s jej odporúčaniami a vyzýva Komisiu, aby tieto odporúčania zohľadnila v práci na posilňovaní administratívnej kapacity Moldavskej republiky;

223.  so znepokojením poznamenáva, že Únia dosiaľ len čiastočne prispela k posilneniu verejnej správy, a že Dvor audítorov zaznamenal niekoľko nedostatkov vrátane nedostatkov v koncepcii a vykonávaní kontrolovaných programov a projektov;

224.  konštatuje však, že Komisia musí pracovať v zložitej politickej situácii a stretáva sa s rozšírenou korupciou a s mnohými nedostatkami verejných inštitúcií, akými sú nadmerná byrokracia, nedostatočné zameranie sa na základné funkcie, vysoká fluktuácia zamestnancov, nízka efektívnosť a nedostatočná zodpovednosť; ďalej poznamenáva, že Moldavsko je ťažko postihnuté politickou nestabilitou, hospodárskymi otrasmi, extrémnou chudobou a masívnou emigráciou;

225.  konštatuje, že hoci konkrétne politické okolnosti a vonkajšie faktory zohrali dôležitú úlohu pri úspechu programov financovaných z rozpočtu a dokonca v mnohých prípadoch išli mimo kontroly Komisie, vyskytli sa konkrétne nedostatky, ktorými sa Komisia mohla zaoberať;

226.  konštatuje, že medzi nedostatky, ktoré zaznamenal Dvor audítorov, patrí pomalá odozva Komisie na náhle zmeny vývoja, slabé zosúladenie programov s moldavskými národnými stratégiami, chýbajúce ambiciózne ciele, nejasné a nedostatočne vymedzené podmienky a slabé odôvodnenie udelenia dodatočných prostriedkov na základe stimulov;

227.  vyzýva Komisiu, aby podporila svojich moldavských partnerov vo vypracovaní systematických, jasne formulovaných národných stratégií, ktoré by zahŕňali jasné a merateľné ciele a lepšie navrhnutie prepojení programov v krajine na tieto stratégie;

228.  vyzýva Komisiu, aby využila ex ante hodnotenia s cieľom jasne posúdiť finančné potreby a vytvoriť cielené a odôvodnené rozpočtové plánovanie;

229.  vyzýva Komisiu, aby sa prednostne zaoberala bojom proti korupcii, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že vláda nemá skutočne účinné stratégie boja proti korupcii; víta vymenovanie poradcu na vysokej úrovni pre boj proti korupcii na úrade premiéra; pripomína však potrebu ambicióznejšej a účinnej stratégie a vyššej politickej angažovanosti zo strany vnútroštátnych orgánov na zabezpečenie udržateľných výsledkov v tejto oblasti; vyzýva vnútroštátne orgány, aby sa prednostne zamerali na boj proti korupcii a väčšiu transparentnosť a integritu verejnej správy;

230.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala v dialógu s politickými predstaviteľmi celého politického spektra, vnútroštátnymi orgánmi a odborníkmi z oblasti súdnictva a presadzovania práva s cieľom dospieť k dohode o aktívnom boji proti korupcii a organizovanému zločinu a o vykonávaní prísnych opatrení a mechanizmov na predchádzanie korupcii a hospodárskej trestnej činnosti v súlade s trestným právom krajiny;

231.  nabáda Komisiu, aby navrhla projekty, ktoré posilnia práva a postavenie oznamovateľov nekalých praktík v snahe zviditeľniť prípady korupcie a podvodov na verejnosti;

232.  berie na vedomie, že hlavné metódy poskytovania pomoci sú sektorová rozpočtová podpora (74 % pomoci) a projekty; s poľutovaním konštatuje, že rozpočtová podpora mala obmedzený vplyv na posilnenie verejnej správy;

233.  so znepokojením konštatuje, že metóda sektorovej rozpočtovej podpory je vysoko rizikový prostriedok rozdelenia rozpočtu, najmä v kontexte Moldavskej republiky, kde je verejná správa paralyzovaná obrovskou korupciou a ovládaná miestnymi oligarchami; vyzýva Komisiu, aby prehodnotila použité metódy na základe hĺbkovej analýzy rizík;

234.  vyzýva Komisiu, aby použila metódy, ktoré by priniesli viditeľné a hmatateľné výsledky pre moldavských občanov;

235.  konštatuje, že návrhy projektov sú vo všeobecnosti relevantné, aj keď chýbajúca koordinácia so zreteľom na rozsah, načasovanie a technickú pomoc pre rozvoj administratívnej kapacity prišla neskôr, než bolo potrebné;

236.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že hoci projekty vo všeobecnosti priniesli očakávané výstupy, výsledky neboli vždy udržateľné, za čo sú čiastočne zodpovedné politická vôľa a vonkajšie faktory; vyzýva Komisiu, aby nadviazala na výsledky úspešných projektov, ktoré sú udržateľné, majú merateľnú pridanú hodnotu a boli realizované a použité v súlade s príslušnými nariadeniami; vyzýva Komisiu, aby zlepšila strategické plánovanie a zabezpečila udržateľnosť a životaschopnosť projektov tým, že ich vymedzí ako podmienky projektov;

237.  konštatuje, že projekty čiastočne prispeli k posilneniu verejnej správy, neboli však vždy v súlade s potrebami či cieľmi moldavskej administratívy; vyzýva Komisiu, aby projekty osobitne zamerala na konkrétne vnútroštátne potreby;

238.  vyzýva Komisiu, aby aj naďalej dodržiavala zásady riadneho finančného hospodárenia; vyzýva Komisiu, aby pomohla pri navrhovaní projektov, ktoré budú slúžiť ako odrazový mostík pre ďalšie investície do krajiny, a nadviazala spoluprácu s medzinárodnými finančnými inštitúciami v tejto oblasti; vyzýva Komisiu, aby uprednostnila projekty s vysokým potenciálom v kľúčových oblastiach, ako sú napríklad verejné obstarávanie alebo výberové postupy, a zamedzila financovaniu projektov s obmedzenými vyhliadkami na udržateľnosť;

239.  so znepokojením konštatuje, že hoci Komisia v roku 2012 vypracovala systematickejšiu analýzu rizika, zriadila riadiace výbory na vysokej úrovni pre operácie rozpočtovej podpory a zaviedla systém včasného varovania pre novovzniknuté riziká, nebola schopná včas rozpoznať „krádež storočia“, pri ktorej bola v rámci rozsiahleho korupčného škandálu spreneverená 1 miliarda USD príspevkov vkladateľov do fondov, pravdepodobne vrátane príspevkov z Únie; berie na vedomie, že platby v súvislosti s rozpočtovou podporou boli nakoniec pozastavené v júli 2015 a ich obnovenie bolo podmienené zlepšením makroekonomickej a fiškálnej situácie a uzavretím dohody s MMF;

240.  vyzýva Komisiu, aby zlepšila systém včasného varovania a analýzy rizika s cieľom rýchlejšie a pružnejšie reagovať na potenciálne riziká;

241.  konštatuje, že budovanie administratívnych kapacít v Moldavsku je kľúčovou otázkou, keďže krajina nemá úplnú kontrolu nad celým svojim územím, čo je stimulom pre separatistické tendencie síl orientovaných na Rusko; pripomína, že Moldavsko má európsku perspektívu, a preto je pre Úniu strategickým partnerom;

242.  vyjadruje poľutovanie nad pretrvávajúcou politickou nestabilitou Moldavska, ktorá dlhodobo poškodzuje dôveryhodnosť demokratických inštitúcií krajiny, čo vedie k obmedzenému pokroku smerom k demokracii, poklesu podpory integrácie do Únie a rozšíreniu politických iniciatív orientovaných na Rusko;

243.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom pôsobení v Moldavsku s cieľom posilniť politické pridruženie a hospodársku integráciu medzi Úniou a Moldavskom; zdôrazňuje význam podpory Únie, usmerňovania a monitorovania prioritných reforiem zameraných na riešenie problému politizácie štátnych inštitúcií, systémovej korupcie a reformy verejnej správy v záujme dosiahnutia týchto cieľov;

Časť XIX – Osobitná správa Dvora audítorov č. 14/2016 s názvom Politické iniciatívy a finančná podpora EÚ na integráciu Rómov: výrazný pokrok za posledné desaťročie, no ďalšie úsilie je potrebné v praxi

244.  berie na vedomie článok 2 Zmluvy o Európskej únii, Chartu základných práv Európskej únie, smernicu 2000/43/ES(11) o rasovej rovnosti, smernicu 2000/78/ES(12) o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní a práci a smernicu 2004/38/ES(13) o práve voľne sa pohybovať a zdržiavať v Únii;

245.  víta rámcové rozhodnutie Rady z roku 2008 o boji proti rasizmu a xenofóbii(14), uznesenie Európskeho parlamentu z 9. marca 2011 o európskej stratégii na integráciu Rómov(15), oznámenie Komisie z 5. apríla 2011 o rámci EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020 (COM(2011)0173), odporúčanie Rady z 9. decembra 2013 o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch(16), ako aj oznámenie Komisie zo 17. júna 2015 s názvom Posúdenie vykonávania rámca EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov (2015) (COM(2015)0299);

246.  pripomína, že integrácia Rómov závisí od ich začlenenia a schopnosti môcť požívať také isté práva, aké sa priznávajú všetkým európskym občanom, ku ktorým Rómovia neodlučiteľne patria;

247.  pripomína spoločné základné zásady začlenenia Rómov(17), t. j. 10 spoločných základných zásad, ktoré sa skúmali na prvom zasadnutí európskej platformy pre začleňovanie Rómov, zorganizovanom v Prahe v roku 2009, a ktoré boli následne začlenené ako príloha do záverov zo zasadnutia Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti z 8. júna 2009;

248.  súhlasí s odporúčaniami Dvora audítorov a nabáda Komisiu a členské štáty, aby čo najskôr vykonali odporúčania Dvora audítorov;

249.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že začleneniu a integrácii Rómov sa v programovom období 2007 – 2013 nevenovala dostatočná pozornosť; vyzýva, aby sa pri vypracúvaní budúceho strategického rámca Únie lepšie zohľadnili problémy spojené so začleňovaním a diskrimináciou, ktorým čelia Rómovia a iné marginalizované komunity;

250.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že pri prieskume Dvora audítorov sa nebrala do úvahy širšia škála krajín, v ktorých Rómovia tvoria značnú časť obyvateľstva, ako napríklad Slovensko, Grécko či Francúzsko;

251.  vyzýva členské štáty, aby vymedzili znevýhodnené osoby, ktoré by mali byť ich cieľovou skupinou v závislosti od potrieb a problémov, s ktorými sa tieto osoby stretávajú, a aby pri prideľovaní európskych fondov venovali osobitnú pozornosť rómskemu obyvateľstvu;

252.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že komplexnosť fondov v rámci politiky súdržnosti, ktoré sú jediným disponibilným zdrojom prostriedkov na projekty týkajúce sa začlenenia, integrácie a boja proti diskriminácii Rómov, neumožňuje dostatočne prispievať k začleneniu Rómov ani zaručiť ich prístup k právam;

253.  domnieva sa, že každý členský štát by mal prijať plán, na základe ktorého sa uskutoční analýza skutočného dosahu zákonov, iných právnych predpisov, administratívnych predpisov a fondov určených na podporu Rómov a zistí sa, kde je potrebné posilniť zdroje a administratívne kapacity na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, aby poskytovali podporu pri zavádzaní a riadení projektov zameraných na začlenenie a integráciu Rómov a boj proti ich diskriminácii;

254.  vyzýva Komisiu, aby poskytla podrobné informácie o finančných prostriedkoch, ktoré sú k dispozícii pre Rómov, urobila analýzu existujúcich prekážok a zohľadnila ich pri zjednodušovaní fondov;

255.  uznáva, že je dôležité vybrať si z dlhodobých projektov v prospech marginalizovaných rómskych komunít, pričom sa použijú európske štrukturálne a investičné fondy;

256.  zdôrazňuje potrebu zaviesť v prípade projektov zameraných na podporu začlenenia Rómov a iných marginalizovaných komunít pružnejšie kritériá výberu;

257.  vyzýva Komisiu, aby v budúcom programovom období alebo pri revízii operačných programov zaistila, že ciele integrácie Rómov stanovené v národných stratégiách pre integráciu Rómov budú zohľadnené v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov na všetkých operačných úrovniach;

258.  nabáda členské štáty a Komisiu, aby poskytli relevantné a zosúladené štatistické údaje o Rómoch, ktoré umožnia lepšie vyhodnotiť ich sociálne, administratívne a hospodárske začlenenie;

259.  zdôrazňuje skutočnosť, že vylúčenie v oblasti bývania, bezdomovectvo, vylúčenie v oblasti vzdelávania, nezamestnanosť a diskriminácia v súvislosti s prístupom k zamestnaniu sú často kľúčovými prvkami marginalizácie; zdôrazňuje preto význam iniciatív v oblasti integrovaného bývania, vzdelávania a prístupu k zamestnaniu v prospech Rómov a iných marginalizovaných komunít;

260.  zdôrazňuje, že hlavnou prekážkou v boji proti diskriminácii Rómov je veľmi nízka miera hlásenia prípadov tejto diskriminácie organizáciám alebo orgánom, ako sú polícia alebo sociálne služby; vyzýva preto členské štáty, aby prijali stratégiu na nápravu inštitucionálnej diskriminácie a zvýšenie nedostatočnej dôvery Rómov voči inštitúciám;

261.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci so zástupcami marginalizovaných komunít, najmä rómskeho obyvateľstva a „špecializovaných inštitúcií“, vytvorila cyklus odbornej prípravy v rámci verejných orgánov členských štátov s cieľom bojovať proti diskriminačným praktikám a poskytovala tak ešte lepší príklad, ako podporovať začleňovanie prostredníctvom zdravého, konštruktívneho a účinného dialógu;

262.  zdôrazňuje existenciu programu Únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie, na ktorý sa na obdobie 2014 – 2020 vyčlenilo 900 miliónov EUR a ktorý je zameraný osobitne na zraniteľné osoby a boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

263.  vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť zavedenia európskeho fondu, ktorý by bol zameraný osobitne na podporu začlenenia Rómov a iných marginalizovaných komunít, a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila primeranú kontrolu výdavkov takéhoto fondu;

264.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla skutočnú európsku stratégiu začlenenia Rómov, ktorá by predstavovala európsky akčný plán vypracovaný a uplatňovaný na všetkých politických a administratívnych úrovniach, združujúci zástupcov rómskej komunity a založený na základných hodnotách rovnosti, prístupu k právam a nediskriminácie; zdôrazňuje, že táto stratégia musí prispieť k skutočnému začleňovaniu Rómov a ich prístupu k vzdelávaniu, zamestnanosti, bývaniu, kultúre, zdravotnej starostlivosti, účasti na verejnom živote, ďalšiemu vzdelávaniu a voľnému pohybu v Únii;

265.  zdôrazňuje však, že je úlohou členských štátov prijať opatrenia na podporu Rómov a zaručiť jednotné uplatňovanie vnútroštátneho práva a všetkých práv na ich území bez akejkoľvek diskriminácie;

Časť XX – Osobitná správa Dvora audítorov č. 15/2016 s názvom Riadila Komisia účinne humanitárnu pomoc poskytnutú obyvateľstvu postihnutého konfliktom v oblasti Veľkých jazier v Afrike?

266.  víta osobitnú správu venovanú preskúmaniu rizík, ktoré súvisia s prístupom k opatreniam Únie v oblasti rozvoja a spolupráce zameraným na výsledky a ďalej uvádza svoje pripomienky a odporúčania;

267.  víta zistenia, podľa ktorých bola humanitárna pomoc riadená účinne, najmä so zreteľom na znevýhodnené pracovné prostredie charakterizované neistotou a nepredvídateľnosťou, čo robí z účinnej implementácie skutočnú výzvu;

268.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala v úsilí spájať pomoc, obnovu a rozvoj, keď to miestne podmienky umožňujú; domnieva sa, že by sa to potenciálne mohlo podporovať prostredníctvom stálej platformy viacerých útvarov spájajúcej pomoc, obnovu a rozvoj; domnieva sa, že takáto platforma by okrem iného mohla slúžiť na účely identifikácie programov, ktoré možno spájať; domnieva sa, že je potrebné v čo najväčšej miere zavádzať integrované prístupy s jasne vymedzenými cieľmi koordinácie a jednotnou stratégiou pre krajinu/región medzi všetkým zainteresovanými stranami;

269.  vyzýva okrem toho útvary Komisie, aby zabezpečili lepší prechod z krátkodobých humanitárnych činností na dlhodobé rozvojové zásahy a súdržnú koordináciu nielen medzi rôznymi subjektmi Únie, ale aj s prioritami krajiny a inými medzinárodnými organizáciami, a to prostredníctvom spoločnej stratégie vo forme spoločného humanitárneho a rozvojového rámca;

270.  považuje za potrebné vykonať systematické hodnotenie skutočného výsledku humanitárnych zásahov spolu s posúdením administratívnych nákladov v regióne, pričom by sa malo zamerať viac na účinnosť a malo by stanoviť možné referenčné hodnoty pre položky spoločných a bežných nákladov;

271.  nabáda, aby sa časové rámce podľa možnosti lepšie prispôsobili prostrediu zásahu, aby sa zabránilo zdĺhavému a nákladnému predlžovaniu;

272.  vyzýva príslušné inštitúcie Únie a OSN, aby v plnej miere dodržiavali a vykonávali finančnú a administratívnu rámcovú dohodu; žiada Komisiu, aby Európskemu parlamentu podala správu o vykonávaní tejto dohody a súvisiacich usmernení a aby vymedzila oblasti, v ktorých je potrebné zlepšenie, a v tejto súvislosti predložila príslušné návrhy;

273.  pripomína, že podávanie správ zo strany OSN a medzinárodných organizácií by malo zaistiť najvyššiu možnú mieru presnosti, pokiaľ ide o sledovateľnosť finančných prostriedkov, porovnania s prevádzkovými stránkami poskytovania pomoci dohodnutými na začiatku zásahu, ako aj poskytovanie užitočnej spätnej väzby útvarom Komisie; zdôrazňuje, že je dôležité, aby partnerské organizácie Komisii včas predkladali správy s cieľom umožniť pohotové riadenie alebo úpravu humanitárnej reakcie a spôsoby financovania;

274.  zdôrazňuje potrebu zlepšiť zodpovednosť a transparentnosť OSN v súvislosti s čerpaním zdrojov Únie a výkonom pri implementácii medzinárodne dohodnutých humanitárnych a rozvojových strategických orientácií a cieľov;

275.  žiada Komisiu, aby zaviedla hodnotenie výsledkov na úrovni plánov vykonávania humanitárnej pomoci s cieľom umožniť ich porovnávanie a výmenu najlepších postupov;

276.  ľutuje, že informácie sú väčšinou neúplné alebo nedostatočne zamerané na výsledky, čo Komisii bráni riadne vykonávať jej monitorovaciu funkciu;

277.  trvá na potrebe dosiahnuť čo najvyššiu mieru transparentnosti a inštitucionálnej zodpovednosti na všetkých úrovniach tým, že sa zabezpečí prístup k vyčerpávajúcim a spoľahlivým rozpočtovým informáciám a finančným údajom týkajúcim sa projektov financovaných z prostriedkov Únie, aby mohol Európsky parlament vykonávať kontrolu;

Časť XXI – Osobitná správa Dvora audítorov č. 16/2016 s názvom Ciele EÚ v oblasti vzdelávania: programy sú zosúladené, ale v meraní výkonnosti sú nedostatky

278.  víta správu Dvora audítorov, súhlasí s jeho odporúčaniami a vyjadruje potešenie nad tým, že Komisia odporúčania prijíma a zohľadní ich;

279.  víta skutočnosť, že Komisia zohľadnila predchádzajúce odporúčania Dvora audítorov vo svojom právnom rámci pre európske štrukturálne a investičné fondy na roky 2014 – 2020 a zabezpečila tým výhodnejší pomer medzi kvalitou a cenou, t. j. prostredníctvom výkonnostného rámca a rezervy, ex ante kondicionalít, spoločného výstupu a ukazovateľov výsledkov;

280.  zdôrazňuje, že sa treba zamerať na výkonnosť a výsledky, a vyjadruje potešenie nad tým, že nový regulačný rámec na programové obdobie 2014 – 2020 zahŕňa ustanovenia o vykazovaní výsledkov z členských štátov;

281.  berie na vedomie nedostatky v meraní výkonnosti, najmä pokiaľ ide o stanovovanie cieľov a ukazovateľov výkonnosti/výsledkov v projektoch vykonávaných v období 2007 – 2013; ľutuje, že ukazovatele výsledkov stále nie sú úplne spoľahlivé, a očakáva, že nedostatky sa napravia v druhej polovici programového obdobia 2014 – 2020;

282.  víta trend znižovania počtu osôb s predčasne ukončenou školskou dochádzkou a dosiahnutia ukončeného terciárneho vzdelania; vyzýva členské štáty, aby zosúladili svoje konkrétne národné ciele s cieľmi Únie v záujme dosiahnutia lepších výsledkov vo vzdelávaní;

283.  konštatuje, že cieľová miera zamestnanosti absolventov v Únii by do roku 2020 mala dosiahnuť 82 % a že štyri z piatich navštívených členských štátov stále tento cieľ nedosahujú; upozorňuje, že tieto štyri členské štáty čelili vážnej hospodárskej kríze, z ktorej sa teraz začínajú zotavovať; domnieva sa, že tieto členské štáty stále môžu dosiahnuť, či dokonca prekonať tento cieľ;

284.  zdôrazňuje, že vzhľadom na pevnú súvislosť medzi dosiahnutým vzdelaním a zamestnateľnosťou je dôležité zachovať dostatočnú úroveň investícií Únie do vzdelávania;

Časť XXII – Osobitná správa Dvora audítorov č. 17/2016 s názvom Inštitúcie EÚ môžu urobiť viac na uľahčenie prístupu k ich verejnému obstarávaniu

285.  víta zistenia a odporúčania v osobitnej správe Dvora audítorov;

286.  požaduje zvýšenie transparentnosti verejného obstarávania v rámci inštitúcií Únie, ako aj na vnútroštátnej úrovni, prostredníctvom dostupnosti dokumentov a údajov o verejnom obstarávaní na verejnosti; domnieva sa, že viditeľnosť činností obstarávania inštitúcií Únie na internete je slabá, informácie sú nedostatočné, nejasné a roztrúsené na mnohých rôznych webových stránkach;

287.  dôrazne podporuje odporúčanie Dvora audítorov, aby inštitúcie Únie vytvorili spoločné elektronické miesto jednotného kontaktu pre svoje činnosti verejného obstarávania, kde by hospodárske subjekty mohli nájsť všetky relevantné informácie na jednom mieste a komunikovať s inštitúciami Únie prostredníctvom tejto webovej stránky; domnieva sa, že všetky postupy verejného obstarávania vrátane oznámenia o platných pravidlách, podnikateľských možnostiach, príslušných dokumentoch k verejnému obstarávaniu, predloženia ponúk a celej ďalšej komunikácie medzi inštitúciami a hospodárskymi subjektmi by mali byť spravované prostredníctvom miesta jednotného kontaktu;

288.  žiada, aby bola webová stránka Komisie o európskych finančných prostriedkoch vyplácaných všetkým členským štátom uverejnená v jednom z troch pracovných jazykov inštitúcie a zahŕňala rovnaké údaje pre všetky členské štáty, aspoň hodnotu, predmet zmluvy, meno dodávateľa, mená subdodávateľov (ak nejakí sú), dĺžku zmluvy, a či existujú nejaké ďalšie dokumenty; zdôrazňuje, že to umožní mimovládnym organizáciám zo všetkých členských štátov a občanom sledovať, ako sa vynakladajú peniaze, a nákladovú efektívnosť projektov;

289.  zdôrazňuje, že úlohou verejných obstarávateľov je zabezpečiť verejné obstarávanie, ktoré je trhovo orientované, vytvára dostatočné množstvo súťaží a poskytuje vyvážený prístup pre všetky hospodárske subjekty; súhlasí s Dvorom audítorov, že s prebiehajúcou revíziou nariadenia o rozpočtových pravidlách v roku 2016 by Komisia mala navrhnúť jedinú príručku pravidiel verejného obstarávania; zdôrazňuje, že na rozdiel od súčasnej situácie, keď sú vo výhode len veľké subjekty, by sa mala výslovne podporovať účasť malých a stredných podnikov; domnieva sa, že pravidlá o prieskume trhu pred uzatvorením zmluvy na nákup alebo prenájom budovy a o jazykovom režime pre postupy verejného obstarávania by sa mali zahrnúť do jedinej príručky pravidiel a odchýlky od smernice o verejnom obstarávaní(18) by mali byť odôvodnené;

290.  pripomína, že využívanie užšieho postupu obstarávania verejnými obstarávateľmi odrádza možných uchádzačov, blokuje transparentnosť a informácie o tom, ako sa používajú peniaze daňovníkov; zdôrazňuje, že Rada využívala užšie súťaže pri veľkej väčšine svojich verejných súťaží a že všetky inštitúcie Únie spolu v rokoch 2010 – 2014 zadali 25 % alebo viac svojich zákaziek prostredníctvom užšej súťaže; žiada, aby sa takéto postupy využívali vo veľmi obmedzenom počte prípadov, s riadnym odôvodnením;

291.  poznamenáva, že Európsky parlament na svojej webovej stránke uverejňuje úplný výročný zoznam všetkých svojich dodávateľov, ktorí získali zákazky s hodnotou viac než 15 000 EUR, ale neuverejňuje všetky svoje zmluvy; nabáda všetky inštitúcie, aby poskytli úplné informácie o všetkých dodávateľoch a zákazkách zadaných prostredníctvom verejného obstarávania vrátane prípadov priameho zadania alebo užších súťaží;

292.  zdôrazňuje potrebu väčšej publicity a transparentného uverejňovania oznámení o vyhlásení verejného obstarávania pre všetky subjekty; pripomína, že podľa zistení Dvora audítorov „Európsky parlament využil rokovacie konanie na zadanie „zákazky na nehnuteľnosti“ vo výške 133,6 milióna EUR na budovu v Bruseli, hoci budova ešte v čase podpisu zmluvy dňa 27. júna 2012 neexistovala“, pričom ignoroval pravidlo, že len existujúce budovy majú výnimku zo zadania verejnej zákazky na základe čo možno najširšej súťaže podľa článku 134 ods. 1 pravidiel uplatňovania; dôrazne podčiarkuje, že všetky nedokončené budovy alebo budovy, ktoré zatiaľ neboli postavené, by mali byť predmetom verejných a súťažných postupov zadávania zákaziek, a domnieva sa, že táto politika by sa mala rozšíriť na všetky zákazky na nehnuteľnosti, a to vzhľadom na zložitosť zákaziek a veľké sumy súvisiacich finančných prostriedkov;

293.  súhlasí s Dvorom audítorov, že inštitúcie Únie by mali rozdeľovať zákazky do častí, kedykoľvek je to možné, s cieľom zvýšiť účasť na svojich postupoch verejného obstarávania; zdôrazňuje, že v roku 2014 Rada udelila rámcovú zákazku na 10 rokov v hodnote nad 93 miliónov EUR na správu, údržbu, opravu a prispôsobenie technických zariadení v jej súčasných a budúcich budovách jedinej spoločnosti bez rozdelenia zákazky do častí; uvádza, že Komisia postupovala rovnakým spôsobom v roku 2015 pri päťročnej zákazke „Vaša Európa – Poradenstvo – bezplatné právne poradenstvo Európskej únie“ v hodnote takmer 9 miliónov EUR; zdôrazňuje, že nerozdelenie zákaziek na časti spolu s nadmerne dlhým trvaním rámcových zmlúv (10 alebo sedem rokov, s rekordom 17 rokov pri zákazke udelenej Radou pre budovu Justus Lipsius) ničí hospodársku súťaž, podporuje neprehľadnosť a možnú korupciu; preto žiada všetky inštitúcie, aby prestali používať tieto postupy, ktoré sú úplne v protiklade k duchu transparentnosti a osvedčených postupov, ktoré by mala Únia podporovať;

294.  žiada, aby všetky inštitúcie Únie vytvorili a zaviedli primerané nástroje a metódy určené na audity a hodnotenia, na účely potvrdzovania a signalizovania výskytu nezrovnalostí; opätovne zdôrazňuje, že na boj proti podvodom a korupcii sú potrebné lepšie technológie monitorovania, zisťovania, analýzy a oznamovania; zdôrazňuje, že tieto poznatky sa musia sprístupniť aj členským štátom; zdôrazňuje ústrednú úlohu oznamovateľov nekalých praktík pri odhaľovaní protiprávneho konania a pripomína, že všetky európske inštitúcie a agentúry musia prijať vnútorné záväzné pravidlá na ochranu oznamovateľov nekalých praktík podľa článku 22c služobného poriadku, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2014;

295.  súhlasí s Dvorom audítorov, že Komisia by mala navrhnúť zmeny nariadenia o rozpočtových pravidlách Únie, aby bolo umožnené rýchle preskúmanie sťažností hospodárskych subjektov, ktoré zastávajú názor, že zaobchádzanie s nimi nebolo spravodlivé; poznamenáva, že takéto preskúmanie by sa malo uskutočniť skôr, ako sa hospodárske subjekty obrátia na európskeho ombudsmana alebo súdy Únie;

296.  domnieva sa, že presadzovanie práva vo verejnom obstarávaní je možné zabezpečiť v prvom rade zriadením kvalifikovaných a nezávislých vyšetrovacích orgánov a agentúr zameraných na vyšetrovanie korupcie vo verejnom obstarávaní; zdôrazňuje, že inštitúcie Únie a členské štáty by si mali vymieňať poznatky a spravodajské informácie o verejnom obstarávaní medzi sebou, ako aj s úradom OLAF, Europolom, Eurojustom a ďalšími vyšetrovacími orgánmi; dôrazne odporúča, aby inštitúcie s vyšetrovacími právomocami, najmä OLAF, zlepšili svoj systém správy prípadov, aby vypracúvali správy a štatistiky o rôznych typoch obvinení, ktoré sú predmetom vyšetrovania, a o výsledkoch týchto vyšetrovaní;

297.  víta záver Dvora audítorov, že inštitúcie Únie by mali zriadiť jeden verejný archív informácií o svojich verejných zákazkách s cieľom umožniť účinné ex post monitorovanie ich verejného obstarávania;

298.  zdôrazňuje, že centrálne zhromažďovanie údajov o verejnom obstarávaní pomáha budovať zmysluplné, presné a podrobné štatistické údaje s cieľom zabraňovať korupcii vo verejnom obstarávaní, zisťovať ju a vyšetrovať a prijímať príslušné protiopatrenia; zdôrazňuje, že pridávanie dátových polí v centrálnych databázach o obstarávaní (vrátane TED) by mohlo poukazovať na situácie varovania, pokiaľ ide o nezrovnalosti vo verejnom obstarávaní; vyzýva inštitúcie Únie, aby zabezpečili, že takéto databázy sú vyplnené načas a úplne;

299.  zdôrazňuje úlohu investigatívnych novinárov a mimovládnych organizácií pri zabezpečovaní transparentnosti v postupe verejného obstarávania a zisťovaní podvodov alebo možných konfliktov záujmov; je pevne presvedčený, že uvedené kategórie by mali mať neobmedzený prístup k nástrojom ARACHNE, ORBIS a ďalším súvisiacim nástrojom a databázam umožňujúcim zisťovať každé podozrenie z konfliktu záujmov alebo korupcie vo verejnom obstarávaní v inštitúciách Únie, ako aj vo všetkých členských štátoch, najmä pokiaľ ide o obstarávania realizované s použitím európskych finančných prostriedkov;

300.  nalieha na všetky inštitúcie a agentúry, aby vždy uverejňovali životopisy a vyhlásenia o záujmoch členov stredného a vyššieho manažmentu, členov, odborníkov všetkých druhov riadiacich orgánov alebo štruktúr, a to aj v prípade odborníkov vyslaných členskými štátmi, keďže životopisy takýchto odborníkov by mali byť verejne dostupné za každých okolností; zdôrazňuje, že vyhlásenie o neexistencii konfliktu záujmov, ktoré niektoré inštitúcie a agentúry stále používajú, nie je vhodný dokument na uverejnenie, keďže takéto posúdenie existencie alebo neexistencie konfliktu záujmov by malo vždy prináležať nezávislej organizácii alebo orgánu, ktoré sú tretími stranami;

301.  vyzýva Dvor audítorov, aby pravidelne uverejňoval záznamy o všetkých zneužitiach týkajúcich sa prípadov oznamovania nekalých praktík, ako aj všetkých situácií konfliktov záujmov alebo tzv. javu otáčavých dverí, ktoré sa zistili počas postupov monitorovania alebo auditu, a žiada Dvor audítorov, aby uverejňoval aspoň raz ročne osobitnú správu o politike a prípadoch konfliktu záujmov zistených vo všetkých európskych agentúrach a spoločných podnikoch, najmä tých, ktoré súvisia s priemyselnými odvetviami;

302.  víta odporúčanie Dvora audítorov, aby inštitúcie Únie využívali partnerské preskúmania na vzájomné učenie a výmenu najlepších postupov v oblasti verejného obstarávania;

Časť XXIII – Osobitná správa Dvora audítorov č. 18/2016 s názvom Systém EÚ na certifikáciu udržateľných biopalív

303.  víta osobitnú správu Dvora audítorov, najmä pripomienky a odporúčania, ktoré vydal Dvor audítorov; berie na vedomie, že Komisia prijala štyri z piatich odporúčaní v plnom rozsahu a jedno čiastočne; vyzýva Komisiu, aby prehodnotila úplné prijatie odporúčania o spoľahlivosti údajov, ktoré poskytujú členské štáty;

304.  konštatuje, že Únia sa považuje za lídra v oblasti globálnej environmentálnej politiky, určovaní environmentálnych noriem na medzinárodnej úrovni a poskytovaní najlepších postupov ochrany životného prostredia a udržania konkurencieschopnosti na svetovom trhu; konštatuje, že v rámci 7. environmentálneho akčného programu Únia stanovila na rok 2050 cieľ „dobrý život v rámci možností našej planéty“; konštatuje, že jednou z priorít je zabezpečiť, aby „zdrojom našej prosperity a zdravého prostredia bolo inovatívne obehové hospodárstvo, v ktorom sa ničím neplytvá a v ktorom sú prírodné zdroje spravované udržateľne, biodiverzita je chránená, cenená a obnovovaná spôsobmi, ktoré posilňujú odolnosť našej spoločnosti“;

305.  poznamenáva, že Únia v smernici o obnoviteľných zdrojoch energie(19) prijala záväzok zabezpečiť, aby podiel energie z obnoviteľných zdrojov využívanej vo všetkých formách dopravy predstavoval v roku 2020 aspoň 10 %, čo sa dá dosiahnuť len širokým využívaním biopalív; konštatuje však, že výroba biopalív môže byť spojená s určitými rizikami v súvislosti s využívaním pôdy a že je preto potrebné zabezpečiť jej udržateľnosť;

306.  zdôrazňuje, že vytvorenie účinného a spoľahlivého systému certifikácie udržateľných biopalív je jedným z dôležitých krokov smerom k splneniu politických priorít uvedených v 7. environmentálnom akčnom programe; konštatuje, že udržateľnosť biopalív je overená dobrovoľnými schémami, ktoré uznala Komisia; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Dvor audítorov nedospel k záveru, že certifikačný systém Únie pre udržateľnosť biopalív je v plnej miere spoľahlivý;

307.  s poľutovaním konštatuje, že postup uznávania Komisie nezohľadňuje niektoré z kľúčových aspektov udržateľnosti a spravodlivého obchodu, napr. konflikty týkajúce sa držby pôdy, nútenú alebo detskú prácu, zlé pracovné podmienky pre poľnohospodárov, nebezpečenstvo pre zdravie a bezpečnosť a vplyv nepriamej zmeny využívania pôdy, ktoré sa v rôznych kontextoch považujú sa mimoriadne dôležité; považuje to za nesúlad medzi politikami Komisie; vyzýva Komisiu, aby prepracovala svoje postupy posudzovania komplexnejším spôsobom a aby tieto aspekty zahrnula do svojho overovacieho postupu pre dobrovoľné schémy; vyzýva Komisiu, aby od dobrovoľných schém vyžadovala správy podávané raz ročne na základe ich certifikačných činností a príslušné informácie týkajúce sa vyššie uvedených rizík;

308.  konštatuje, že Komisia doteraz predložila dve správy o vplyve politiky Únie v oblasti biopalív na sociálnu udržateľnosť v Únii a v tretích krajinách, ako aj o dostupnosti potravín za prístupnú cenu; s poľutovaním konštatuje, že informácie obsiahnuté v správach boli pomerne obmedzené a poskytli len nejasné závery; vyzýva Komisiu, aby zlepšila systém podávania správ a Európskemu parlamentu poskytla podrobnú analýzu s cieľom informovať verejnosť o týchto dôležitých otázkach;

309.  s veľkým znepokojením konštatuje, že výroba biopalív môže konkurovať pestovaniu potravinárskych plodín a že rozsiahle šírenie plodín pestovaných na výrobu biopalív môže mať obrovský vplyv na environmentálne a zdravotné normy v rozvojových krajinách, napríklad v Južnej Amerike a Južnej Ázii, a že to môže viesť k masívnemu odlesňovaniu a zníženiu ich tradičnej poľnohospodárskej činnosti, čo má dlhodobý sociálno-ekonomický vplyv na miestne komunity; ľutuje, že správy Komisie sa nevenujú všeobecnejším otázkam týkajúcim sa rozvoja v rozvojových krajinách; vyzýva Komisiu, aby zaujala prístup k svojim politikám v oblasti životného prostredia, energetiky, rozvoja a ostatným súvisiacim záležitostiam, ktorý bude ucelenejší a súdržnejší; vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť vplyvu nepriamej zmeny využívania pôdy;

310.  s poľutovaním konštatuje, že Komisia uznala dobrovoľné schémy, ktoré nemajú primerané kontrolné postupy, aby sa zabezpečilo, že biopalivá vyrábané z odpadu naozaj boli z odpadu alebo že suroviny na výrobu biopalív v pestované v Únii skutočne spĺňajú požiadavky Únie v oblasti životného prostredia v poľnohospodárstve; vyzýva Komisiu, aby overila, či výrobcovia surovín na výrobu biopalív v Únii skutočne spĺňajú požiadavky Únie týkajúce sa životného prostredia v oblasti poľnohospodárstva; vyzýva Komisiu, aby poskytla dostatočné dôkazy o pôvode odpadu a zvyškov, ktoré sa používajú na výrobu biopalív;

311.  so znepokojením konštatuje, že niektoré uznané schémy neboli dostatočne transparentné alebo mali riadiace štruktúry pozostávajúce len zo zástupcov niekoľkých hospodárskych subjektov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že dobrovoľné schémy budú bez konfliktu záujmov a aby zabezpečila účinnú komunikáciu s ostatnými zainteresovanými stranami;

312.  vyzýva Komisiu, aby tiež zabezpečila transparentnosť dobrovoľných schém a hospodárskych subjektov tým, že bude od nich vyžadovať vytvorenie oficiálnej internetovej stránky, ktorá bude poskytovať verejne dostupné podrobné informácie o dobrovoľných schémach, ich postupoch certifikácie, zamestnancoch, vydaných osvedčeniach, audítorských správach, sťažnostiach a hospodárskych subjektoch, s ktorými spolupracujú;

313.  so znepokojením konštatuje, že Komisia nedohliada na fungovanie uznaných dobrovoľných schém, a teda nemôže získať uistenie o kvalite osvedčení; s poľutovaním konštatuje, že chýba osobitný systém podávania sťažností, čo bráni Komisii overiť, že sťažnosti sa riešia správne; vyzýva Komisiu, aby zaviedla systém dohľadu, ktorý bude overovať, či dobrovoľné schémy certifikácie dodržiavajú normy stanovené pre uznávanie; vyzýva Komisiu, aby dobrovoľné schémy požiadala, aby na svojich webových stránkach zriadili transparentné, ľahko použiteľné, informatívne a dostupné systémy podávania sťažností; vyzýva Komisiu, aby dozerala na systémy podávania sťažností a aby v prípade potreby prijala opatrenia;

314.  víta skutočnosť, že Komisia vydáva usmerňujúce pokyny pre dobrovoľné schémy, ktoré prispievajú k presadzovaniu najlepších postupov a k zvýšeniu účinnosti; konštatuje však, že tieto pokyny nie sú záväzné a nie sú plne implementované; vyzýva Komisiu, aby stanovila, že tieto usmerňujúce pokyny pre dobrovoľné schémy budú záväzné, aby sa zabezpečilo, že požiadavky budú splnené;

315.  konštatuje, že členské štáty zodpovedajú za to, že štatistické údaje týkajúce sa udržateľnosti biopalív vykazované Komisii sú spoľahlivé, ale že existuje riziko nadhodnotenia štatistiky; vyzýva Komisiu, aby zaviedla povinnosť pre členské štáty podložiť svoje štatistiky primeranými dôkazmi vo forme napríklad osvedčenia alebo vyhlásenia vydaného subjektom zodpovedným za zber údajov o udržateľných biopalivách a ich prenos do národného orgánu, ktorý ich zasiela Eurostatu;

316.  opäť zdôrazňuje, že údaje predložené členskými štátmi vzhľadom na rôzne definície často nie sú porovnateľné, takže vlastne nie je možné overiť skutočný stav; vyzýva Komisiu, aby zosúladila definíciu odpadových látok, ktoré sa nenachádzajú v zozname v smernici o obnoviteľných zdrojoch energie a ktoré sa používajú na výrobu pokročilých biopalív v existujúcich zariadeniach pred prijatím smernice (EÚ) 2015/1513(20), ktorou sa mení smernica o obnoviteľných zdrojoch energie;

317.  so znepokojením konštatuje, že špecifická hodnota (dvojité započítanie) biopalív vyrobených z odpadu a zvyškov zvyšuje riziko podvodu; zdôrazňuje, že je potrebný dialóg medzi Komisiou a členskými štátmi týkajúci sa monitorovania a predchádzania podvodom; vyzýva Komisiu, aby tento dialóg iniciovala;

318.  víta príklad dobrovoľnej schémy uvedený v správe Dvora audítorov, ktorý stanovuje vysoké normy pre udržateľnú výrobu zamerané nielen na prevenciu škôd na životnom prostredí, vrátane ochrany pôdy, vody a ovzdušia, ale aj na zabezpečenie primeraných pracovných podmienok a ochrany zdravia zamestnancov v poľnohospodárskych podnikoch, ako aj dodržiavania ľudských, pracovných a pozemkových práv; považuje to za príklad najlepšieho postupu; vyzýva Komisiu, aby zvážila vytvorenie platformy pre dobrovoľné schémy, v ktorých je možné vymieňať si najlepšie postupy;

Časť XXIV – Osobitná správa Dvora audítorov č. 19/2016 s názvom Plnenie rozpočtu EÚ prostredníctvom finančných nástrojov – poučenie z programového obdobia 2007 – 2013

319.  víta zistenia a odporúčania obsiahnuté v osobitnej správe Dvora;

320.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že celkový obraz finančných nástrojov neopisuje úspešné opatrenie na zlepšenie investícií v Únii; konštatuje, že vyššie riziko podstúpila v prvom rade Komisia a potom členské štáty, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že súkromný sektor výraznou mierou neprispel;

321.  upozorňuje na vysokú úroveň nákladov a poplatkov spojených s riadením v porovnaní so samotnou úrovňou finančnej podpory konečným prijímateľom; navrhuje stanovenie daňových stropov pre finančných sprostredkovateľov; poukazuje na to, že veľkosť konkrétneho Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Európskeho sociálneho fondu by sa mala prehodnotiť, aby sa vždy, keď je to možné, využili značné úspory v nákladoch na činnosť fondov;

322.  domnieva sa, že Komisia má osobitné postavenie na to, aby členským štátom poskytla dodatočné usmernenia o zriaďovaní týchto finančných nástrojov v členských štátoch alebo na úrovni Únie (ktoré priamo alebo nepriamo spravuje Komisia); zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby sa finančné nástroje nestali súčasťou neprijateľných schém na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam;

323.  je znepokojený tým, že záväzné stanoviská boli v niektorých prípadoch použité na zvýšenie atraktívnosti finančných nástrojov pre súkromných investorov; ľutuje, že podľa Komisie dohody o záväzných stanoviskách sa samy o sebe nie sú proti jej vlastnej politike; vyzýva Komisiu, aby zabránila akejkoľvek forme záväzného stanoviska, pokiaľ ide o použitie finančných nástrojov Únie;

324.  súhlasí s názorom, že poučenia z auditovaného programového obdobia (2007-2013) by sa mali zohľadniť pri zriaďovaní finančných nástrojov pre Európske štrukturálne a investičné fondy; domnieva sa predovšetkým, že návrhy by mali byť zamerané skôr na výkon a výsledky než iba na dodržiavanie pravidiel; považuje za potrebné, aby projekty pridali väčšiu hodnotu regionálnej špecializácii a hospodárskemu rozvoju európskych regiónov;

325.  ľutuje, že právny základ v predchádzajúcom období umožnil členským štátom, aby zmrazili časť príspevku na účtoch bánk a finančných sprostredkovateľov, ktorí spravovali fondy, a to bez toho, aby sa príspevok skutočne použil na plánovaný účel; berie na vedomie zmeny, ktoré Komisia zaviedla v usmerneniach k ukončeniu operačných programov; vyzýva Komisiu, aby situáciu aktívne monitorovala s cieľom predísť takýmto praktikám;

326.  domnieva sa, že pákový efekt by mal naznačiť, do akej miery sa počiatočným finančným príspevkom Únie a členských štátov podarilo prilákať súkromné finančné prostriedky; ľutuje, že podľa zistení osobitnej správy Dvora audítorov finančné nástroje v rámci zdieľaného aj centralizovaného hospodárenia neboli úspešné v snahe prilákať súkromný kapitál; domnieva sa, že spolufinancovanie finančných nástrojov členskými štátmi by sa malo spolu s príspevkom Únie považovať za súčasť verejného financovania;

327.  žiada Komisiu, aby vymedzila pojem pákového efektu finančných nástrojov platný vo všetkých oblastiach rozpočtu Únie, ktorý jasne rozlíši medzi pákovým efektom súkromných a národných verejných príspevkov v rámci operačného programu a/alebo dodatočných súkromných alebo verejných kapitálových príspevkov a v ktorom sa zohľadní druh príslušného nástroja; odporúča, aby členské štáty vynaložili ďalšie úsilie na zhromažďovanie údajov, riadenie a výmenu informácií o revolvingovom účinku finančných nástrojov;

328.  upozorňuje, že treba od začiatku jasne a konkrétne odhadnúť pákový efekt pre budúce prostriedky finančných nástrojov; očakáva, že Komisia zabezpečí, že v prípade finančných nástrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Európskeho sociálneho fondu v programovom období 2007 – 2013 členské štáty poskytnú úplné a spoľahlivé údaje o súkromných príspevkoch na kapitálové vybavenie, a to prostredníctvom operačných programov, ako aj nad ich rámec;

329.  zastáva názor, že pred prijatím rozhodnutia o opatreniach finančného inžinierstva relevantných projektov v oblasti infraštruktúry by mali riadiace orgány zabezpečiť, aby ich návrh bol riadne odôvodnený nezávislým predbežným hodnotením vysokej kvality na základe štandardnej a spoločne dohodnutej metodiky; podporuje názor, že pred schvaľovaním operačných programov, ktoré zahŕňajú príslušné projekty v oblasti infraštruktúry, by Komisia mala overiť ich súlad s nezávislým ex ante hodnotením a zabezpečiť kvalitu tohto hodnotenia;

330.  odporúča riadiacim orgánom, aby odmeňovanie správcu fondu bolo závislé od kvality skutočne vynaložených investícií, meranej podľa ich príspevku k dosiahnutiu strategických cieľov operačného programu a k hodnote zdrojov, ktoré sa vrátili späť do operácie z investícií realizovaných nástrojom;

331.  odporúča, aby riadiace orgány a inštitúcie Únie zaujali aktívny prístup a poskytovali technickú pomoc na mieste v súvislosti s lepším používaním finančných nástrojov v regiónoch;

332.  dôrazne podporuje názor, že Komisia by mala vykonať komparatívnu analýzu nákladov na vykonávanie grantov a finančných nástrojov (v rámci centralizovaného a zdieľaného hospodárenia) na programové obdobie 2014 – 2020 s cieľom určiť ich skutočné úrovne a vplyv na dosiahnutie cieľov programu Európa 2020 a 11. tematických cieľov politiky súdržnosti; poznamenáva, že takéto informácie by boli mimoriadne užitočné vzhľadom na prípravu legislatívnych návrhov na obdobie po roku 2020; požaduje úplné hodnotenie výkonnosti pred koncom roka 2019, aby bolo možné posúdiť budúcnosť takýchto nástrojov;

Časť XXV – Osobitná správa Dvora audítorov č. 20/2016 s názvom Posilňovanie administratívnej kapacity v Čiernej Hore: došlo k pokroku, no v mnohých kľúčových oblastiach sú potrebné lepšie výsledky

333.  víta správu Dvora audítorov, súhlasí s jej odporúčaniami a vyzýva Komisiu, aby tieto odporúčania zohľadnila v práci na posilňovaní administratívnej kapacity v Čiernej Hore;

334.  víta skutočnosť, že predvstupová pomoc Únie umožnila posilniť administratívnu kapacitu; konštatuje však, že pokrok v niekoľkých kľúčových oblastiach je veľmi pomalý;

335.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že hoci projekty vo všeobecnosti priniesli očakávané výstupy, výsledky neboli vždy udržateľné, za čo sú čiastočne zodpovedné politická vôľa vnútroštátnych orgánov a vonkajšie faktory; vyzýva Komisiu, aby nadviazala na výsledky úspešných projektov, ktoré sú udržateľné, majú merateľnú pridanú hodnotu a boli realizované a použité v súlade s príslušnými nariadeniami; vyzýva Komisiu, aby zlepšila strategické plánovanie a zabezpečila udržateľnosť a životaschopnosť projektov tým, že ich stanoví ako jasnú požiadavku;

336.  vyjadruje poľutovanie v súvislosti so slabým úsilím vnútroštátnych orgánov, ktoré negatívne vplýva na posilnenie administratívnej kapacity; vyzýva vnútroštátne orgány, aby nadväzovali na dosiahnuté výsledky projektov a cieľom zvýšiť účinnosť; zdôrazňuje, že na účinné odpolitizovanie a obmedzenie štátnej administratívy je potrebná pevná politická vôľa;

337.  víta skutočnosť, že vo väčšine prípadov boli projekty dobre koordinované s inými projektmi v rámci nástroja IPA alebo inými opatreniami darcov; zdôrazňuje však, že existujú aj prípady slabšej koordinácie, ktoré viedli k prekrývaniu niektorých snáh; vyzýva Komisiu, aby lepšie zladila svoje činnosti zamerané na Čiernu Horu s ostatnými projektmi zahŕňajúcimi viacerých príjemcov;

338.  vyjadruje poľutovanie v súvislosti s tým, že v správach Komisie neboli k dispozícii dostatočné informácie, ktoré by mohli preukázať pokrok, ktorý sa medzičasom dosiahol pri posilňovaní administratívnej kapacity; poznamenáva, že v správach sa nie vždy posudzovali rovnaké orgány verejnej správy a že kritériá na posúdenie administratívnej kapacity neboli vždy jasné, čo sťažilo priebežné porovnávanie;

339.  víta však novú metodiku podávania správ, pokiaľ ide o výročné posudzovanie v správach o pokroku za rok 2015, ktorá vedie k lepšej harmonizácii hodnotiacich stupníc a lepšej porovnateľnosti; vyzýva Komisiu, aby aj v budúcnosti stavala na tomto systéme podávania správ;

340.  poznamenáva, že Komisia dobre využila nefinančné prostriedky na podporu reformného procesu vo forme politického dialógu, zdôrazňuje však, že ostávajú nevyriešené dôležité otázky;

341.  vyjadruje poľutovanie v súvislosti s tým, že napriek určitým výsledkom dosiahnutým v minulom roku, pokiaľ ide o vykonávanie protikorupčnej legislatívy, je pokrok v oblasti boja proti korupcii stále slabý; zdôrazňuje, že celý systém právneho štátu musí prinášať viac výsledkov s osobitným zameraním na posilnenie boja proti korupcii a organizovanému zločinu; vyzýva Komisiu, aby povzbudzovala vnútroštátne orgány pri posilňovaní kapacity v oblasti finančného vyšetrovania a ochrany oznamovateľov nekalých praktík;

342.  víta skutočnosť, že v roku 2016 začala pracovať protikorupčná agentúra; poznamenáva však, že korupcia je aj naďalej prítomná v mnohých oblastiach a je stále vážnym problémom;

343.  berie na vedomie, že decentralizácia riadenia projektov môže vďaka podrobným kontrolám ex ante priniesť cenné budovanie kapacít v prevádzkových štruktúrach; ďalej poznamenáva, že šírenie osvedčených postupov týkajúcich sa riadenia projektov nahromadených v štruktúrach IPA do ostatných orgánov verejnej správy, ktoré sa venujú rovnakej oblasti, môže potenciálne viesť k skutočným výsledkom; vyzýva Komisiu, aby tieto možnosti využila s cieľom posilniť účinnosť kapacít Čiernej Hory; vyzýva Komisiu, aby povzbudila vnútroštátne orgány, aby zvážili využívanie osvedčených postupov na budovanie kapacít;

344.  poznamenáva, že Čierna Hora sa považuje za krajinu, ktorá v procese pristúpenia postúpila najďalej; zdôrazňuje, že Únia zohráva v tejto krajine nenahraditeľnú úlohu; s poľutovaním však konštatuje, že na Čiernu Horu v poslednom čase nepriaznivo vplýva politická nestabilita a polarizácia a stále napätejší boj o vplyv medzi Ruskom a alianciou NATO, ktorej členom sa krajina stane v roku 2017; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v dialógu s vnútroštátnymi orgánmi s cieľom napomôcť dosiahnutiu kompromisu medzi vládou a opozíciou;

Časť XXVI – Osobitná správa Dvora audítorov č. 22/2016 s názvom Programy pomoci EÚ na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky v Litve, Bulharsku a na Slovensku: od roku 2011 sa dosiahol určitý pokrok, ale prichádzajú závažné výzvy

345.  víta obetavú prácu Dvora audítorov na vyraďovaní jadrových elektrární z prevádzky, ako dokazuje táto osobitná správa a osobitná správa za rok 2011(21);

346.  podporuje odporúčania Dvora audítorov, z ktorých Komisia väčšinu v plnom rozsahu akceptovala;

347.  pripomína, že Výbor pre kontrolu rozpočtu sa od roku 2012 osobitne zaujíma o otázku vyradenia jadrových elektrární z prevádzky, a preto usporiadal služobné cesty do troch jadrových elektrární, a to v roku 2012, 2013 a 2014;

348.  zdôrazňuje, že jadrová bezpečnosť má mimoriadny význam nielen pre dotknuté členské štáty, ale pre obyvateľstvo v celej Únii a jej susedstve;

349.  zdôrazňuje, že v Litve musí byť prioritou odstránenie a bezpečné dočasné uskladnenie jadrových palivových tyčí z bloku 2;

350.  pripomína, že v Litve boli jednou z hlavných príčin oneskorení nevyriešené niekoľkoročné technické a obchodné spory medzi vnútroštátnymi orgánmi a externými dodávateľmi; domnieva sa, že aby sa zabránilo tomu, aby takýto problém zasahoval do procesu vyraďovania, treba vymenovať špecializované tímy projektového manažmentu; pýta sa Komisie, či vo všetkých troch dotknutých členských štátoch existujú takéto tímy;

351.  pripomína Komisii, že slovenský najvyšší kontrolný úrad naplánoval audit podniku JAVYS(22) na rok 2015; požaduje informácie o zisteniach tohto auditu; v tejto súvislosti vyzýva príslušné bulharské a litovské orgány o audit procesu vyraďovania jadrových elektrární Ignalina a Kozloduj z prevádzky;

352.  je znepokojený oneskoreniami v prácach na zariadeniach na uloženie nízkoaktívneho a stredneaktívneho rádioaktívneho odpadu; vyzýva Komisiu, aby príslušnému výboru Európskeho parlamentu poskytla aktuálne informácie o dosiahnutom pokroku;

353.  vyzýva Komisiu, aby príslušný výbor Európskeho parlamentu informovala o úsilí o vyriešenie nedostatku financií, a to najmä v prípade Litvy;

354.  pripomína, že podľa odhadu Dvora audítorov predstavujú náklady na vyradenie jadrových elektrární v týchto troch členských štátoch z prevádzky vrátane uloženia vysokoaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva 11 388 miliónov EUR; domnieva sa, že náklady na vyraďovanie by nemali zahŕňať náklady na uloženie vysokoaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva, ktoré patria do zodpovednosti členských štátov a mali by ich financovať z vnútroštátnych prostriedkov;

355.  vyzýva Komisiu, aby spolu s tromi dotknutými členskými štátmi podala správu o aktuálnom stave nakladania s vyhoretým palivom a s rádioaktívnym odpadom vzniknutým pri vyraďovaní troch jadrových elektrární z prevádzky;

356.  vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi s cieľom preskúmať možnosti určenia geologických úložísk vysokoaktívneho jadrového odpadu;

357.  zdôrazňuje, že uzavretie jadrovej elektrárne Ignalina bolo podmienkou, ktorú Únia stanovila pre pristúpenie Litvy, výmenou za pomoc Únie s jej uzavretím, vyraďovaním a zmierňovaním sociálnych a ekonomických dôsledkov, ako sa stanovuje v protokole č. 4 k Aktu o pristúpení z roku 2003; berie na vedomie, že Litva dodržala svoje záväzky v súvislosti s uzavretím jadrových reaktorov elektrárne Ignalina podľa dohodnutého harmonogramu; je však znepokojený oneskoreniami v jej vyraďovaní, a navrhuje preto dôkladnejšiu kontrolu postupu inštitúciami Únie;

358.  pripomína, že jadrová bezpečnosť má zásadný význam pre obyvateľstvo celej Únie, a berúc do úvahy odporúčania Dvora audítorov týkajúce sa pokračovania financovania, vyzýva Komisiu, aby vykonala dôkladné posúdenie potrieb pre pokračovanie špecializovaných programov financovania vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky v Litve, Bulharsku a na Slovensku po roku 2020; zdôrazňuje, že akékoľvek možné nové financovanie vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky v týchto troch členských štátoch Úniou po roku 2020 podľa návrhu Komisie by malo zahŕňať jasné pravidlá a správne stimuly na pokračovanie vyraďovania s účinnejšími kontrolnými mechanizmami, a to pokiaľ ide o financovanie aj harmonogram, pričom upozorňuje na potrebu efektívnejšieho používania finančných prostriedkov Únie;

359.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že všetky budúce náklady na vyraďovanie jadrových zariadení a na konečné uloženie vyhoretého paliva sa riadne zúčtujú a vypočítajú v súlade s medzinárodnými normami a právnymi predpismi Únie;

360.  vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila akčné plány vo všetkých troch členských štátoch s cieľom navrhnúť spoločné ponuky na podobné projekty, najmä v oblasti poradenstva a navrhovania zariadení na uloženie odpadu;

361.  vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila proces vyraďovania jadrových elektrární z prevádzky v Litve, Bulharsku a na Slovensku vrátane nákladovo efektívneho využívania finančnej pomoci Únie počas obdobia financovania 2007 – 2013;

362.  vyzýva Európsku banku pre obnovu a rozvoj, aby uskutočnila audit fungovania fondov na podporu vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky v rokoch 2007 až 2013;

363.  je znepokojený zistením Dvora audítorov, že posúdenie príslušných plánov financovania a podrobných plánov vyraďovania z prevádzky za obdobie financovania 2014 – 2020 Komisiou, t. j. druhej a tretej predbežnej podmienky(23), bolo neprimerané; pýta sa, kto nesie finančnú zodpovednosť za toto zlyhanie Komisie; v tejto súvislosti žiada, aby bol informovaný o dokončenom akčnom pláne, ktorý napravil zistené nedostatky;

Časť XXVII – Osobitná správa Dvora audítorov č. 23/2016 s názvom Námorná doprava v EÚ: v rozbúrených vodách – príliš neúčinné a neudržateľné investície

364.  víta osobitnú správu Dvora audítorov a súhlasí s jeho odporúčaniami;

365.  víta skutočnosť, že námorná doprava v poslednom desaťročí v Únii rástla napriek značným rozdielom vo využívaní prístavov členských štátov;

366.  zdôrazňuje, že investičná politika prístavov členských štátov je zriadená v súlade s politickými rozhodnutiami prijímanými na vnútroštátnej úrovni, ktoré sa môžu odlišovať od stratégie Únie, na ktorej sa môže podieľať aj ten istý členský štát; domnieva sa, že hlavnou úlohou Komisie by mala byť snaha zabezpečiť, aby operácie členských štátov týkajúce sa financovania infraštruktúry v Únii boli v súlade s dopravnou politikou Únie a so stratégiami na úrovni Únie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nemá k dispozícii všetky nástroje na zabezpečenie takéhoto súladu;

367.  uznáva, že investície do infraštruktúry prístavov sú dlhodobé investície; vyjadruje poľutovanie nad tým, že vo väčšine prípadov je návratnosť investícií nízka a pomalá;

368.  ľutuje, že národné stratégie rozvoja prístavov sú väčšinou vypracované, ale že stabilné plány vykonávania a koordinácie sú problémom;

369.  je vážne znepokojený tým, že Dvor audítorov zistil nedostatočné vykazovanie súhrnných údajov o kapacite, ako aj nespoľahlivé vykazovanie dostupnej kapacity;

370.  ľutuje, že členské štáty neposkytujú údaje o kapacite hlavných prístavov, čo Komisii znemožňuje monitorovanie kapacity; zdôrazňuje dôležitosť zlepšenia situácie tak, aby Komisia mohla navrhnúť plán rozvoja prístavov pre celú Úniu; vyzýva Komisiu, aby stanovila jasný systém podávania správ o údajoch z členských štátov;

371.  domnieva sa, že koordinácia medzi Európskou investičnou bankou a útvarmi Komisie sa môže zlepšiť intenzívnejšou spoluprácou a transparentnejšími postupmi;

Časť XXVIII – Osobitná správa Dvora audítorov č. 25/2016 s názvom Systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov: užitočný nástroj na určovanie oprávnenosti poľnohospodárskej pôdy – jeho riadenie by sa však mohlo ďalej zlepšovať

372.  odporúča na základe kvantifikovanej analýzy nákladov a prínosov a posúdenia rizík, aby členské štáty v súčasnom období SPP posilnili svoje úsilie na zvýšenie spoľahlivosti údajov Systému identifikácie poľnohospodárskych pozemkov (LPIS) prostredníctvom včasných a dôkladných aktualizácií systému; domnieva sa vzhľadom na zložitosť posudzovania na účely pomerného systému, že by členské štáty využívajúce túto možnosť mali v súčasnom období SPP vynaložiť ďalšie úsilie na vytvorenie katalógu pre pomerný systém s jasným opisom a hodnotiacimi kritériami a na využívanie doplnkových technických nástrojov s cieľom zvýšiť objektívnosť analýzy ortozobrazení a zabezpečiť reprodukovateľnosť; odporúča, aby členské štáty tiež zvážili možnosť zaznamenávať vo svojich LPIS údaje o vlastníctve a právach na prenájom v prípade, že je to realizovateľné a účinné z hľadiska nákladov;

373.  odporúča, aby členské štáty v tomto období SPP s podporou Komisie vytvorili a zaviedli rámec na posudzovanie nákladov na prevádzku a aktualizáciu svojich LPIS; domnieva sa, že by to malo členským štátom umožniť merať výkonnosť svojich LPIS a nákladovú účinnosť zlepšovania systému;

374.  odporúča, aby členské štáty pomocou svojich LPIS zabezpečili spoľahlivú identifikáciu a registráciu a potom účinné monitorovanie oblastí ekologického záujmu, trvalých trávnych porastov a nových kategórií pôdy; odporúča, aby tiež vykonali analýzu nákladov a prínosov, a to aj pokiaľ ide o všetky krajinné prvky chránené v rámci krížového plnenia alebo agroenvironmentálnych režimov v LPIS s cieľom ďalej posilniť monitorovanie a ochranu takýchto prvkov prospešných z hľadiska životného prostredia a biodiverzity;

375.  odporúča, aby Komisia znovu preskúmala súčasný právny rámec s cieľom zjednodušiť a zefektívniť niektoré pravidlá týkajúce sa LPIS v nasledujúcom období SPP, napríklad opätovným zvážením potreby 2 % prahu stability a pravidla 100 stromov;

376.  odporúča, aby Komisia pred začatím vykonávania posudzovania kvality v roku 2017 uskutočnila analýzu nákladov a prínosov s cieľom určiť, či by sa mohla zlepšiť reprezentatívnosť vzoriek určených na posudzovanie kvality tak, aby bolo možné dosiahnuť lepšie pokrytie súboru pozemkov v LPIS;

377.  odporúča, aby počínajúc rokom 2016 Komisia zlepšila monitorovanie výsledkov posudzovania kvality analýzou nezrovnalostí v správach o posudzovaní kvality, následnými činnosťami, poskytovaním spätnej väzby členským štátom a v prípade potreby zabezpečením prípravy a vykonávania nápravných akčných plánov; vyzýva Komisiu, aby tiež vykonala každoročnú podrobnú analýzu trendov pre jednotlivé členské štáty a druhy referenčných pozemkov, aby bolo možné včas identifikovať potenciálne problémy;

Časť XXIX – Osobitná správa Dvora audítorov č. 26/2016 s názvom Zvýšenie účinnosti krížového plnenia a dosiahnutie zjednodušenia ostáva výzvou

378.  odporúča, aby Komisia v rámci hodnotenia vplyvu SPP po roku 2020 preskúmala, ako by mala ďalej rozvinúť svoj súbor ukazovateľov na posudzovanie výsledkov krížového plnenia; odporúča tiež, aby preskúmala, ako by sa mala v jej ukazovateľoch zohľadniť úroveň dodržiavania pravidiel krížového plnenia zo strany poľnohospodárov na účely posilnenia uplatňovania a presadzovania environmentálnych noriem v poľnohospodárstve s cieľom zabezpečiť konzistentnosť SPP;

379.  odporúča, aby s cieľom zaistiť, že zistené problémy sa nebudú opakovať, Komisia vzala do úvahy rôzne požiadavky podľa miestnych územných potrieb; domnieva sa tiež, že úrovne platieb by mali byť užšie spojené s nárokmi na poľnohospodárov, čo umožní riešiť konkrétne environmentálne problémy a bude poľnohospodárom kompenzovať obmedzenia, ktorým boli zároveň vystavení;

380.  odporúča, aby Komisia odteraz zlepšovala výmenu informácií medzi zodpovednými útvarmi o porušeniach pravidiel krížového plnenia, aby im pomohla identifikovať dôvody nedodržania pravidiel a prijať vhodné opatrenia na ich riešenie;

381.  požaduje, so zreteľom na SPP po roku 2020, aby Komisia plánovala zlepšenie pravidiel týkajúcich sa kontrol krížového plnenia na mieste a vyzvala členské štáty, aby účinným spôsobom uskutočňovali svoje existujúce administratívne kontroly a využívali pritom všetky relevantné informácie; domnieva sa, že to umožní účinnejšie zameranie kľúčových kontrolných bodov;

382.  odporúča, aby Komisia na účely SPP po roku 2020 v rámci svojho posúdenia vplyvu analyzovala skúsenosti s existenciou dvoch systémov fungujúcich s podobnými environmentálnymi cieľmi (normy dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu a ekologizácia) s cieľom presadiť medzi nimi väčšiu synergiu; domnieva sa, že pri tejto analýze by sa mali zohľadniť kritériá, ako je environmentálny vplyv noriem a doterajšia miera dodržiavania pravidiel poľnohospodármi;

383.  nabáda Komisiu, aby po zverejnení správy o výkonnosti SPP, ktorá sa má vypracovať do konca roku 2018, vypracovala metodiku na meranie nákladov na krížové plnenie;

384.  navrhuje, aby sa pre opatrenia krížového plnenia zaviedli ukazovatele kvality a ďalšie konkrétnejšie ciele; odporúča ľahké, rýchle a zjednodušené uplatňovanie metódy pre príjemcov;

385.  odporúča, aby na účely SPP po roku 2020 Komisia podporila jednotnejšie uplatňovanie sankcií na úrovni Únie tým, že ešte lepšie vysvetlí pojmy závažnosti, rozsahu, trvania, opakovania a úmyselnosti, ale tiež zohľadní osobitné podmienky v jednotlivých členských štátoch; domnieva sa, že aby sa tento cieľ dosiahol, treba na úrovni Únie zaviesť minimálne podmienky;

386.  zastáva názor, že ako poznatok získaný za obdobie 2007 – 2013 by sa za obdobie 2014 – 2020 a po ňom mali na základe ukazovateľov posudzovať skutočné výsledky vykonávania krížového plnenia;

Časť XXX – Osobitná správa Dvora audítorov č. 27/2016 s názvom Riadenie v Európskej komisii – najlepšie postupy?

387.  odporúča, aby Komisia vysvetlila svoje dôvody, keď sa rozhodne neuplatniť najlepšie postupy, ako sa to vyžaduje od európskych subjektov verejného záujmu; odporúča tiež, aby sa dôrazne zamerala na výsledky a aby dobre vyvodila ponaučenia;

388.  odporúča, aby Komisia:

   a) vyzvala útvar pre vnútorný audit, aby vykonával viac auditov zameraných na otázky riadenia na vysokej úrovni;
   b) dokončila proces zosúlaďovania svojho rámca vnútornej kontroly so zásadami COSO 2013;
   c) posunula zverejnenie ročnej účtovnej závierky na ešte skorší termín;
   d) zhrnula informácie už obsiahnuté v rôznych existujúcich správach s cieľom vypracovať jednotnú správu alebo súbor správ o zodpovednosti pod vedením svojho predsedu, obsahujúci účtovnú závierku, ale zahŕňajúci aj:
   vyhlásenie o správe a riadení,
   diskusiu o prevádzkových a strategických rizikách,
   správu o nefinančnej výkonnosti,
   informácie o činnostiach počas roka a o dosahovaní politických cieľov,
   správu o úlohe a záveroch Výboru pre audit a
   vyhlásenie o strednodobej a dlhodobej fiškálnej udržateľnosti, v prípade potreby spolu s odkazmi na informácie obsiahnuté v iných správach;
   e) predložila túto jednotnú správu alebo súbor správ o zodpovednosti na audit účtov: domnieva sa, že táto správa (prípadne správy) musí byť analytická, kompaktná, zrozumiteľná a prístupná audítorom, zamestnancom a občanom Únie, pričom sa musí prísne riadiť medzinárodnými účtovnými štandardmi a najlepšími postupmi;
   f) zverejnila v rámci ročnej účtovnej závierky alebo sprievodných informácií odhad úrovne chýb na základe riadnej metodiky a zapojila zainteresované strany vrátane Európskeho parlamentu do každého kroku, pričom na odhad chýb by mala zvoliť štatistickú metódu; domnieva sa, že metodika by mala byť jasná a konzistentná;
   g) pravidelne aktualizovala a zverejňovala svoje mechanizmy riadenia a vysvetľovala výber štruktúr a procesov vo vzťahu k zvolenému rámcu;
   h) transformovala výbor pre pokrok v oblasti auditu na výbor pre audit s väčšinou nezávislých, externých členov a rozšírila jeho právomoci tak, aby zahŕňali aj riadenie rizík, finančné výkazníctvo a prácu a výsledky útvarov pre následné overovanie a riaditeľstiev pre audit;

389.  Európsky parlament trvá na tom, že:

   a) riadenie medzinárodných organizácií na vysokej úrovni sa musí riadiť podnikateľským modelom a malo by byť transparentné, svedomité, zodpovedné a čo je najdôležitejšie, efektívne;
   b) riadenie na vysokej úrovni sa musí prispôsobiť rýchlo sa meniacemu svetu a musí sa vyvíjať a odhaľovať potenciálne výzvy pred tým, ako sa z nich stanú problémy;
   c) horizontálne a vertikálne vzťahy medzi rôznymi štruktúrami Komisie musia byť jasné a sledovateľné; pokračujúci proces obmedzovania byrokracie je nevyhnutnosťou; odporúča sa tiež širšia koordinácia medzi jednotlivými štruktúrami;
   d) je potrebná väčšia viditeľnosť výsledkov ročného riadenia v členských štátoch; zverejňované skutočne prezentované spoľahlivé údaje môžu podporiť dôležité rozhodnutia;
   e) kvalitné ex ante, ex post hodnotenia a hodnotenia v polovici trvania by mali zabezpečiť hodnotu za každé vynaložené euro; aby sa uľahčila spolupráca, dokument by mal poskytnúť informácie o relevantných nákladoch a prínosoch všetkých výdavkov;
   f) malo by sa podporovať strategické používanie verejného obstarávania: členské štáty každý rok minú približne 14 % svojho rozpočtu na nákup služieb, prác a dodávok; verejné obstarávanie by sa malo používať a musí byť použité ako dôležitý nástroj na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020;

Časť XXXI – Osobitná správa Dvora audítorov č. 28/2016 s názvom Zvládanie vážnych cezhraničných hrozieb pre zdravie v EÚ: dôležité kroky sa už podnikli, no treba urobiť ešte viac

390.  víta správu Dvora audítorov, súhlasí s jeho odporúčaniami a vyzýva Komisiu, aby tieto odporúčania zohľadnila pri vykonávaní ďalších krokov na riešenie závažných cezhraničných ohrození zdravia v Únii;

391.  pripomína odporúčanie Dvora audítorov, že poučenia z prvého cyklu podávania správ musia byť primerane uplatnené v období pred budúcou správou; domnieva sa, že s cieľom zabezpečiť, aby podávanie správ bolo v budúcnosti primerané, musí byť tento proces jednotný vo všetkých členských štátoch;

392.  uznáva pokrok dosiahnutý od stratégie v oblasti zdravia na roky 2008 – 2013, zdôrazňuje však, že je potrebné lepšie a strategickejšie monitorovanie;

393.  podporuje odporúčanie Dvora audítorov, aby Výbor pre zdravotnú bezpečnosť vypracoval strategický plán na riešenie operačných a strategických problémov, pred ktorými stojí;

394.  poznamenáva, že Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb nemá žiadny formálny postup na účinné vybavovanie žiadostí o pomoc; domnieva sa, že tento stav je neprijateľný;

395.  zdôrazňuje, že rôzne útvary Komisie, ktoré majú funkcie súvisiace so zdravím a Generálne riaditeľstvo pre zdravie a bezpečnosť potravín rozvíjajú štruktúrovaný prístup s cieľom zlepšiť spoluprácu;

396.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty nekonali spoločne s cieľom urýchliť spoločné obstarávanie očkovacej látky proti pandemickej chrípke, a uznáva, že chrípka je problém, ktorý každý rok ovplyvňuje zdravotné služby v jednotlivých členských štátoch; domnieva sa, že koordinovaný prístup v jednotlivých členských štátoch by bol prínosom pre zdravie občanov Únie a zníženie nákladov;

397.  vyzýva Komisiu, členské štáty a Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb, aby spolupracovali s cieľom ďalej rozvíjať systém včasného varovania a reakcie; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa takýto systém, ktorý sa využíva vo veľkej miere, modernizoval, aby zodpovedal technologickým zmenám v záujme zabezpečenia optimálneho využitia;

o
o   o

398.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Dvoru audítorov a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

(1) Ú. v. EÚ L 69, 13.3.2015.
(2) Ú. v. EÚ C 380, 14.10.2016, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ C 375, 13.10.2016, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ C 380, 14.10.2016, s. 147.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2017)0143.
(6) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1
(7) Smernica Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd (Ú. v. ES L 135, 30.5.1991, s. 40).
(8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36).
(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/429 z 9. marca 2016 o prenosných chorobách zvierat a zmene a zrušení určitých aktov v oblasti zdravia zvierat („právna úprava v oblasti zdravia zvierat“) (Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2016, s. 1).
(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 913/2010 z 22. septembra 2010 o európskej železničnej sieti pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu (Ú. v. EÚ L 276, 20.10.2010, s. 22).
(11) Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22).
(12) Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16).
(13) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77).
(14) Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 55).
(15) Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. marca 2011 o stratégii EÚ v oblasti začleňovania Rómov (Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 112).
(16) Ú. v. EÚ C 378, 24.12.2013, s. 1.
(17) Pozri prílohu III k osobitnej správe č. 14/2016, s. 74 – 76.
(18) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).
(19) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16).
(20) Ú. v. EÚ L 239, 15.9.2015, s. 1.
(21) Osobitná správa č. 16/2011 s názvom Finančná pomoc EÚ na vyradenie jadrových elektrární v Bulharsku, Litve a na Slovensku: Úspechy a výzvy do budúcnosti.
(22) Jadrová vyraďovacia spoločnosť (JAVYS): Vlastník jadrovej elektrárne Bohunice a subjekt zodpovedný za jej vyradenie z prevádzky.
(23) Pozri COM(2011)0783, nariadenia Rady (Euratom) č. 1368/2013 a (Euratom) č. 1369/2013, a vykonávacie rozhodnutie Komisie C(2014)5449.


Absolutórium za rok 2015: všeobecný rozpočet EÚ – 8., 9., 10. a 11. ERF
PDF 562kWORD 75k
Rozhodnutie
Rozhodnutie
Uznesenie
1. Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 o absolutóriu za plnenie rozpočtu ôsmeho, deviateho, desiateho a jedenásteho Európskeho rozvojového fondu za rozpočtový rok 2015 (2016/2202(DEC))
P8_TA(2017)0145A8-0125/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na finančné výkazy a príjmové a výdavkové účty ôsmeho, deviateho, desiateho a jedenásteho Európskeho rozvojového fondu za rozpočtový rok 2015 (COM(2016)0485 – C8-0326/2016),

–  so zreteľom na finančné informácie o Európskom rozvojovom fonde (COM(2016)0386),

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o aktivitách financovaných ôsmym, deviatym, desiatym a jedenástym Európskym rozvojovým fondom za rozpočtový rok 2015 spolu s odpoveďami Komisie(1),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(2) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2015 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odporúčania Rady z 21. februára 2017 týkajúce sa udelenia absolutória Komisii za vykonávanie činností európskych rozvojových fondov za rozpočtový rok 2015 (05376/2017 – C8-0081/2017, 05377/2017 – C8-0082/2017, 05378/2017 – C8-0083/2017, 05379/2017 – C8-0084/2017),

–  so zreteľom na správu Komisie o následných opatreniach k udeleniu absolutória za rozpočtový rok 2014 (COM(2016)0674) a na sprievodné pracovné dokumenty útvarov Komisie (SWD(2016)0338 a SWD(2016)0339),

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, ktorá bola podpísaná 23. júna 2000(3) v Cotonou a zmenená 22. júna 2010(4) v Ouagadougou (Burkina Faso),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2013/755/EÚ z 25. novembra 2013 o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii („rozhodnutie o pridružení zámoria“)(5),

–  so zreteľom na článok 33 Vnútornej dohody z 20. decembra 1995 medzi zástupcami vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o financovaní a správe pomoci Spoločenstva v rámci Druhého finančného protokolu k štvrtému dohovoru AKT – ES(6),

–  so zreteľom na článok 32 Vnútornej dohody z 18. septembra 2000 medzi zástupcami vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o financovaní a správe pomoci Spoločenstva v rámci Finančného protokolu Dohody o partnerstve, uzatvorenej 23. júna 2000 v Cotonou (Benin) medzi africkými, karibskými a tichomorskými štátmi a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi, a o rozdelení finančnej pomoci určenej zámorským krajinám a územiam, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia štvrtej časti Zmluvy o ES(7),

–  so zreteľom na článok 11 Vnútornej dohody zo 17. júla 2006 medzi zástupcami vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o financovaní pomoci Spoločenstva na základe viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2008 – 2013 v súlade s Dohodou o partnerstve AKT – ES a o poskytnutí finančnej pomoci zámorským krajinám a územiam, na ktoré sa vzťahuje časť štyri Zmluvy o ES(8),

–  so zreteľom na článok 11 Vnútornej dohody z 24. júna 2013 a 26. júna 2013 medzi zástupcami vlád členských štátov Európskej únie zasadajúcimi v Rade o financovaní pomoci Európskej únie na základe viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020 v súlade s Dohodou o partnerstve AKT – EÚ a o poskytnutí finančnej pomoci zámorským krajinám a územiam, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia štvrtej časti Zmluvy o fungovaní Európskej únie(9),

–  so zreteľom na článok 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 74 nariadenia o rozpočtových pravidlách zo 16. júna 1998, ktoré sa vzťahujú na spoluprácu pri financovaní rozvoja podľa štvrtého dohovoru AKT – ES(10),

–  so zreteľom na článok 119 nariadenia o rozpočtových pravidlách z 27. marca 2003, ktoré sa vzťahujú na deviaty Európsky rozvojový fond(11),

–  so zreteľom na článok 50 nariadenia Rady (ES) č. 215/2008 z 18. februára 2008 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na desiaty Európsky rozvojový fond(12),

–  so zreteľom na článok 48 nariadenia Rady (EÚ) 2015/323 z 2. marca 2015 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na jedenásty Európsky rozvojový fond(13),

–  so zreteľom na článok 93, článok 94 tretiu zarážku a na prílohu IV rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0125/2017),

1.  udeľuje Komisii absolutórium za plnenie rozpočtu ôsmeho, deviateho, desiateho a jedenásteho Európskeho rozvojového fondu za rozpočtový rok 2015;

2.  uvádza svoje poznámky v priloženom uznesení;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie a uznesenie, ktoré je jeho neoddeliteľnou súčasťou, Rade, Komisii, Dvoru audítorov a Európskej investičnej banke a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

2. Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 o účtovnej závierke ôsmeho, deviateho, desiateho a jedenásteho Európskeho rozvojového fondu za rozpočtový rok 2015 (2016/2202(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na finančné výkazy a príjmové a výdavkové účty ôsmeho, deviateho, desiateho a jedenásteho Európskeho rozvojového fondu za rozpočtový rok 2015 (COM(2016)0485 – C8-0326/2016),

–  so zreteľom na finančné informácie o Európskom rozvojovom fonde (COM(2016)0386),

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o aktivitách financovaných ôsmym, deviatym, desiatym a jedenástym Európskym rozvojovým fondom za rozpočtový rok 2015 spolu s odpoveďami Komisie(14),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(15) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2015 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odporúčania Rady z 21. februára 2017 týkajúce sa udelenia absolutória Komisii za vykonávanie činností európskych rozvojových fondov za rozpočtový rok 2015 (05376/2017 – C8-0081/2017, 05377/2017 – C8-0082/2017, 05378/2017 – C8-0083/2017, 05379/2017 – C8-0084/2017),

–  so zreteľom na správu Komisie o následných opatreniach k udeleniu absolutória za rozpočtový rok 2014 (COM(2016)0674) a na sprievodné pracovné dokumenty útvarov Komisie (SWD(2016)0338 a SWD(2016)0339),

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, ktorá bola podpísaná 23. júna 2000 v Cotonou(16) a zmenená 22. júna 2010 v Ouagadougou (Burkina Faso)(17),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2013/755/EÚ z 25. novembra 2013 o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii („rozhodnutie o pridružení zámoria“)(18),

–  so zreteľom na článok 33 Vnútornej dohody z 20. decembra 1995 medzi zástupcami vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o financovaní a správe pomoci Spoločenstva v rámci Druhého finančného protokolu k štvrtému dohovoru AKT – ES(19),

–  so zreteľom na článok 32 Vnútornej dohody z 18. septembra 2000 medzi zástupcami vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o financovaní a správe pomoci Spoločenstva v rámci Finančného protokolu Dohody o partnerstve, uzatvorenej 23. júna 2000 v Cotonou (Benin) medzi africkými, karibskými a tichomorskými štátmi a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi, a o rozdelení finančnej pomoci určenej zámorským krajinám a územiam, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia štvrtej časti Zmluvy o ES(20),

–  so zreteľom na článok 11 Vnútornej dohody zo 17. júla 2006 medzi zástupcami vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o financovaní pomoci Spoločenstva na základe viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2008 – 2013 v súlade s Dohodou o partnerstve AKT – ES a o poskytnutí finančnej pomoci zámorským krajinám a územiam, na ktoré sa vzťahuje časť štyri Zmluvy o ES(21),

–  so zreteľom na článok 11 Vnútornej dohody z 24. júna 2013 a 26. júna 2013 medzi zástupcami vlád členských štátov Európskej únie zasadajúcimi v Rade o financovaní pomoci Európskej únie na základe viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020 v súlade s Dohodou o partnerstve AKT – EÚ a o poskytnutí finančnej pomoci zámorským krajinám a územiam, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia štvrtej časti Zmluvy o fungovaní Európskej únie(22),

–  so zreteľom na článok 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 74 nariadenia o rozpočtových pravidlách zo 16. júna 1998, ktoré sa vzťahujú na spoluprácu pri financovaní rozvoja podľa štvrtého dohovoru AKT – ES(23),

–  so zreteľom na článok 119 nariadenia o rozpočtových pravidlách z 27. marca 2003, ktoré sa vzťahujú na deviaty Európsky rozvojový fond(24),

–  so zreteľom na článok 50 nariadenia Rady (ES) č. 215/2008 z 18. februára 2008 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na desiaty Európsky rozvojový fond(25),

–  so zreteľom na článok 48 nariadenia Rady (EÚ) 2015/323 z 2. marca 2015 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na jedenásty Európsky rozvojový fond(26),

–  so zreteľom na článok 93, článok 94 tretiu zarážku a na prílohu IV rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0125/2017),

1.  schvaľuje účtovnú závierku ôsmeho, deviateho, desiateho a jedenásteho Európskeho rozvojového fondu za rozpočtový rok 2015;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie a uznesenie, ktoré je jeho neoddeliteľnou súčasťou, Rade, Komisii, Dvoru audítorov a Európskej investičnej banke a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

3. Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 s poznámkami, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o absolutóriu za plnenie rozpočtu ôsmeho, deviateho, desiateho a jedenásteho Európskeho rozvojového fondu za rozpočtový rok 2015 (2016/2202(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie o absolutóriu za plnenie rozpočtu ôsmeho, deviateho, desiateho a jedenásteho Európskeho rozvojového fondu za rozpočtový rok 2015,

–  so zreteľom na článok 93, článok 94 tretiu zarážku a na prílohu IV rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0125/2017),

A.  keďže hlavným cieľom dohody o partnerstve medzi africkými, karibskými a tichomorskými štátmi na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, ktorá bola podpísaná 23. júna 2000(27) v Cotonou a zmenená 22. júna 2010(28) v Ouagadougou (Burkina Faso) (ďalej len „dohoda z Cotonou“), ktorá predstavuje rámec vzťahov Únie s africkými, karibskými a tichomorskými krajinami (ďalej len „AKT“), je znížiť a napokon odstrániť chudobu v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja;

B.  keďže hlavným cieľom rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ(29) je prispieť k postupnému rozvoju zámorských krajín a území (ďalej len „ZKÚ“), a to podporou konkurencieschopnosti a posilňovaním odolnosti ZKÚ, pričom sa bude znižovať ich ekonomická a environmentálna zraniteľnosť a bude sa podporovať ich vzájomná spolupráca a spolupráca s ďalšími partnermi;

C.  keďže Európske rozvojové fondy (ďalej len „ERF“) sú hlavným finančným nástrojom Únie na rozvojovú spoluprácu s krajinami AKT a ZKÚ;

D.  keďže v 79 krajinách sa používa celý rad spôsobov vykonávania, ktoré sú odrazom medzivládnej povahy ERF, ako aj komplexných pravidiel a postupov v oblasti verejného obstarávania a udeľovania zákaziek;

E.  keďže činnosti v rámci ERF sa vykonávajú v náročných podmienkach, ktoré sa vyznačujú opakujúcim sa vysokým rizikom, či už v geopolitickej, alebo inštitucionálnej oblasti;

F.  keďže externé faktory ovplyvňujúce riadne vykonávanie ERF môžu zmierniť alebo úplne zmariť úsilie vyvíjané v oblasti rozvoja;

G.  keďže ERF financujú členské štáty a ich financovanie riadi Komisia spolu s Európskou investičnou bankou (ďalej len „EIB“), pričom Komisia je jediná zodpovedná za udeľovanie absolutória európskym rozvojovým fondom,

H.  keďže Únia má potenciál a vplyv, aby mohla formovať riešenia globálnych a geopolitických výziev;

I.  keďže história členských štátov zaväzuje Úniu, pokiaľ ide o rozvoj krajín AKT a ZKÚ;

J.  keďže budúcnosť Únie je prepojená s budúcnosťou krajín AKT a ZKÚ vzhľadom na geografiu, globalizáciu a demografické zmeny;

K.  keďže odhady svetovej populácie na rok 2100 v spojení s následkami nových migračných tokov, ozbrojených konfliktov, globálneho otepľovania a množstva hospodárskych a sociálnych kríz si vyžadujú okamžitú pozornosť Únie, najmä v rámci jej cieľov v oblasti rozvojovej politiky; keďže rozvojová pomoc je nevyhnutným nástrojom, ktorého mnohoraké metódy realizácie sa musia optimalizovať, aby čelili týmto mnohým globálnym výzvam;

L.  keďže migračné krízy nielenže spochybnili zásady a ciele medzinárodnej pomoci, ale zároveň poukázali na to, že všetky členské štáty musia uplatňovať zásadu solidarity jednotnejším a bezpodmienečným spôsobom;

M.  keďže súčasné migračné krízy nesmú zatlačiť do úzadia udržateľnosť migračných vĺn, ktoré sú spojené s demografickými zmenami a ktoré si vyžadujú odlišné reakcie;

N.  keďže je potrebné zaujať voči krajinám AKT a ZKÚ nový prístup, čo si vyžaduje nové finančné stimuly a nástroje;

O.  keďže si treba pripomenúť, že veľkú časť krajín AKT tvoria malé ostrovné rozvojové štáty; keďže ostrovy, najmä ostrovné krajiny AKT, zohrávajú na medzinárodnej úrovni novú úlohu, najmä v dôsledku medzinárodných rokovaní o zmene klímy;

P.  keďže mnohé ZKÚ sa nachádzajú v tých istých regiónoch ako krajiny AKT; keďže ZKÚ sa stretávajú s podobnými globálnymi výzvami, ale na rozdiel od krajín AKT, sú súčasťou európskej rodiny, a preto by sa im mala venovať pri vykonávaní fondov zvýšená pozornosť; keďže veľmi malá rozloha ZKÚ a ústavné väzby medzi nimi a Úniou sú osobitosti, ktoré by sa mali zohľadniť;

Q.  keďže generálne riaditeľstvá Komisie pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj a pre regionálnu a mestskú politiku podpísali v septembri 2013 memorandum o porozumení s cieľom posilniť spoluprácu medzi najvzdialenejšími regiónmi, ZKÚ a krajinami AKT;

R.  keďže vonkajšie intervencie Únie sú zabezpečované prostredníctvom medzinárodných organizácií, ktoré využívajú financovanie Únie alebo sa podieľajú na financovaní projektov spolu s Úniou, z čoho vyplývajú výzvy v oblasti dohľadu a správy;

S.  keďže miera a charakter angažovanosti Únie musia byť diferencované a podmienečné a musia závisieť od merateľného pokroku v rozličných oblastiach, napríklad demokratizácie, ľudských práv, dobrej správy, udržateľného spoločensko-hospodárskeho rozvoja, právneho štátu a boja proti korupcii, pričom Únia by mala v prípade potreby poskytovať pomoc s cieľom prispieť k podpore pokroku;

T.  keďže pravidelný a vyčerpávajúci politický dialóg má kľúčový význam, pokiaľ ide o zabezpečenie väčšej zodpovednosti krajín AKT a ZKÚ a možnosť upravovať ciele politiky;

U.  keďže zabezpečenie súdržnosti medzi všetkými politikami Únie a cieľmi rozvojovej politiky Únie je mimoriadne dôležité;

V.  keďže je mimoriadne dôležité podporovať viditeľnosť Únie a odzrkadľovať hodnoty Únie vo všetkých formách rozvojovej pomoci;

W.  keďže zjednodušenie postupov vykonávania je hybnou silou posilnenia účinnosti poskytovania pomoci;

X.  keďže udržateľnosť je nevyhnutná, pokiaľ ide o zvyšovanie celkovej účinnosti rozvojovej pomoci prostredníctvom nepretržitého sledovania účinkov všetkých spôsobov poskytovania pomoci;

Y.  keďže podpora Únie v oblasti správy je hlavnou zložkou rozvojovej pomoci, ktorá povedie k účinným reformám správy;

Z.  keďže hoci rozpočtová podpora môže byť kľúčovým faktorom zmeny a riešenia hlavných rozvojových výziev, vyznačuje sa značným fiduciárnym rizikom a mala by sa poskytovať iba v prípade, že poskytuje dostatočnú transparentnosť, sledovateľnosť, zodpovednosť, účinnosť, ako aj preukázateľný záväzok politických reforiem; keďže rozpočtová podpora je obzvlášť prispôsobená malým a izolovaným územiam, ako sú ostrovy AKT;

AA.  keďže transparentnosť a zodpovednosť sú nevyhnutným predpokladom demokratickej kontroly a účinnosti rozvojovej pomoci;

AB.  keďže riadenie administratívnych nákladov treba nepretržite monitorovať, a to za každých okolností a pri všetkých spôsoboch financovania pomoci;

AC.  keďže nezákonné finančné toky v rozvojových krajinách spôsobujú prehlbovanie chudoby;

AD.  keďže orgán udeľujúci absolutórium opakovane vyzval, aby sa ERF začlenil do všeobecného rozpočtu Únie, aby sa zvýšila viditeľnosť a demokratická kontrola ERF a rozvojovej politiky ako takej;

AE.  keďže podpora rozvojovej politiky zo strany občanov Únie si vyžaduje maximálnu transparentnosť, dobré riadenie a výkonnosť;

Vyhlásenie o vierohodnosti

Finančné plnenie fondov v roku 2015

1.  konštatuje, že v roku 2015 sa výdavky týkali štyroch ERF, najmä ôsmeho ERF, a to vo výške 12 480 miliónov EUR, deviateho ERF vo výške 13 800 miliónov EUR, desiateho ERF vo výške 22 682 miliónov EUR, a jedenásteho ERF vo výške 30 506 miliónov EUR; konštatuje, že z finančných prostriedkov z jedenásteho ERF bolo pre krajiny AKT vyčlenených 29 089 miliónov EUR a pre ZKÚ 364,5 milióna EUR a že v týchto dvoch sumách je zahrnutých 1 134 miliónov EUR a 5 miliónov EUR určených pre investičný nástroj AKT riadený EIB; berie na vedomie, že suma 1 052,5 milióna EUR je spojená s výdavkami Komisie na programovanie a vykonávanie ERF;

2.  konštatuje, že tieto finančné prostriedky sa vynakladajú prostredníctvom projektov a rozpočtovej podpory týmito štyrmi spôsobmi: 42 % platieb sa uskutočnilo v rámci priameho hospodárenia, z toho 24 % prostredníctvom rozpočtovej podpory; konštatuje, že zostávajúcich 58 % sa vykonalo v rámci nepriameho hospodárenia, konkrétne, 31 % prostredníctvom medzinárodných organizácií, 24 % prostredníctvom tretích krajín a 3 % prostredníctvom vnútroštátnych orgánov členských štátov;

3.  konštatuje so znepokojením, že výdavky v roku 2015 stále zahŕňajú finančné prostriedky z ôsmeho ERF, ktorý bol spustený v roku 1995;

4.  oceňuje úsilie úradu Europe Aid v roku 2015, pokiaľ ide o výšku celkových čistých záväzkov prijatých v roku 2015 vo výške 5 034 miliónov EUR v dôsledku nadobudnutia účinnosti jedenásteho ERF, čím sa zvýšili prostriedky na záväzky o 27 839 miliónov EUR; konštatuje, že jedenásty ERF ovplyvnil mieru plnenia zostávajúcich záväzkov, ktoré klesli z 98 % na 69,7 % v prípade celkových záväzkov a z 91,2 % na 63,5 % v prípade jednotlivých záväzkov;

5.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že nedostatok platobných prostriedkov, ktorému čelila Komisia v roku 2015, viedol k ťažkej rozpočtovej situácii v oblasti rozvojovej spolupráce, čo poškodilo celkovú výkonnosť fondov, konkrétne prevod 483 miliónov EUR do roku 2016 a vyplatenie úrokov z omeškania v odhadovanej výške 1 milión EUR; víta úsilie, ktoré vyvinula Komisia s cieľom zaručiť kontinuitu rozvojovej pomoci a obmedziť negatívne účinky existujúceho nedostatku platobných rozpočtových prostriedkov;

6.  takisto berie na vedomie nepretržité úsilie, ktoré Komisia vynakladá v celej oblasti svojej zodpovednosti, pokiaľ ide o zníženie staršieho predbežného financovania (dosiahlo sa 39 % v porovnaní s cieľom 25 %), starších neuhradených záväzkov alebo starších nesplatených záväzkov (dosiahlo sa 46 % v porovnaní s cieľom 25 %), ako aj počtu otvorených zmlúv, ktorých platnosť sa skončila a ktoré dosiahli v rámci ERF menej uspokojivé výsledky; nabáda útvary Komisie, aby naďalej znižovali podiel zmlúv so skončenou platnosťou v prípade ERF;

Spoľahlivosť účtovnej závierky

7.  víta skutočnosť, že Dvor audítorov vo svojej výročnej správe o aktivitách financovaných ôsmym, deviatym, desiatym a jedenástym ERF za rozpočtový rok 2015 dospel k záveru, že konečná ročná účtovná závierka vyjadruje verne a zo všetkých významných hľadísk finančnú situáciu ERF k 31. decembru 2015 a že výsledky ich operácií, ich toky hotovosti a zmeny čistých aktív za príslušný rozpočtový rok ukončený k tomuto dátumu sú v súlade s ustanoveniami nariadenia o rozpočtových pravidlách ERF a účtovnými pravidlami vychádzajúcimi z medzinárodne prijatých účtovných štandardov pre verejný sektor;

8.  víta kroky, ktoré podnikla Komisie v snahe vyriešiť otázky spätného získania úrokov z predbežného financovania vo výške nad 750 000 EUR a úrokov z predbežného financovania vo výške od 250 000 do 750 000 EUR, ktorých výsledkom bolo riadne zaznamenanie získaných úrokov vo výške 2,5 milióna EUR v roku 2015; vyzýva Komisiu, aby rovnako preskúmala stav v prípadoch, keď je suma nižšia ako 250 000 EUR;

9.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v súvislosti s príkazmi na vymáhanie pohľadávok boli nesprávne zaznamenané operačné príjmy vo výške 9,6 milióna EUR, ktoré predstavujú nevyužité predbežné financovanie;

10.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že príkazy na vymáhanie pohľadávok v rámci ôsmeho, deviateho, desiateho a jedenásteho ERF vo výške 29,6 milióna EUR boli zrušené pre chyby v označení, opravy alebo zmeny; žiada Komisiu, aby informovala o sume 15,8 milióna EUR, v súvislosti s ktorou stále prebieha právny spor;

11.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že zo sumy 1 milión EUR, ktorá bola predmetom príkazu na vymáhanie, sa po priateľskom urovnaní sporu medzi Komisiou a dlžníkom odpísala suma 623 000 EUR(30); berie na vedomie súdržnosť s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(31) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“), ako aj zásadu proporcionality v súvislosti s príkazmi na vymáhanie; zdôrazňuje však skutočnosť, že ide o peniaze daňových poplatníkov, ktoré je potrebné chrániť potrebnými prostriedkami;

Zákonnosť a riadnosť operácií súvisiacich s účtovnou závierkou

12.  víta názor Dvora audítorov, podľa ktorého sú príjmy súvisiace s účtovnou závierkou za rok 2015 zo všetkých významných hľadísk zákonné a riadne;

13.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že vo svojej správe sa Dvor audítorov domnieva, že najpravdepodobnejšia miera chybovosti pre operácie týkajúce sa výdavkov v prípade ôsmeho, deviateho, desiateho a jedenásteho ERF je stále rovnaká ako v roku 2014, keď predstavovala 3,8 %, vyššia ako v roku 2013, keď predstavovala 3,4 %, a ako v roku 2012, keď sa rovnala 3 %; vyzýva EIB a Komisiu, aby pripravili akčný plán s cieľom zvrátiť trend nárastu závažných chýb a predložili ho orgánu udeľujúcemu absolutórium;

14.  vyjadruje znepokojenie nad hodnotením Dvora audítorov týkajúcim sa zákonnosti a riadnosti platieb súvisiacich s účtovnou závierkou, ktoré vykazujú závažné chyby; je znepokojený výsledkami vzoriek platobných operácií, pri ktorých boli zistené chyby v 35 zo 140 platieb (25 %); konštatuje, že systémy vnútornej kontroly a kontroly ich účinnosti sa týkajú nielen ústredia Komisie a delegácií Únie v prijímajúcich krajinách, ale aj iných aktérov, ako sú napríklad národní povoľujúci úradníci vymenovaní krajinami AKT, u ktorých sú v rámci kontroly často odhalené nedostatky; vyzýva Komisiu, aby podporila a posilnila tieto nestabilné inštitucionálne a administratívne kapacity;

15.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že typy chýb súvisiace s mierou chybovosti v roku 2015 vo výške 3,8 % sú tie isté ako v roku 2014, t. j. chýbajúca podporná dokumentácia (v tejto kategórii chýb ide o 3 692 833 EUR) a nedodržanie postupov verejného obstarávania (v tejto kategórii chýb ide o sumu 1 176 140 EUR), čo predstavuje 70 % z celkovej odhadovanej miery chybovosti (v porovnaní so 63 % v roku 2014); žiada EIB a Komisiu, aby zintenzívnili svoje úsilie a účinne zlepšili kontroly financovania projektov ex anteex post s cieľom významne znížiť sumy, ktorých sa chyby týkajú, a to v kategóriách ako „chýbajúce podporné dokumenty“ a „nesúlad s pravidlami verejného obstarávania“;

16.  vyjadruje okrem toho svoje dlhodobé znepokojenie v súvislosti s nedostatkami v kontrolách ex ante, keďže 16 z 28 konečných operácií, ktoré boli predmetom týchto kontrol, bolo následne schválených, a to i napriek vyčísliteľným chybám, ktoré boli zistené v rámci kontrol ex ante; vyjadruje poľutovanie nad tým, že väčšina zistených chýb sa podobne ako v minulom roku týkala programových odhadov, grantov a operácií riadených v spolupráci s medzinárodnými organizáciami; vyzýva preto Komisiu, aby venovala väčšiu pozornosť kontrolám ex ante s cieľom zabezpečiť zákonnosť a riadnosť implementácie ERF; berie na vedomie, že povaha rozpočtovej podpory obmedzuje posudzovanie skutočnej miery chybovosti pri vyplácaní rozpočtovej podpory, a preto sú operácie náchylné na chyby;

17.  zdôrazňuje inherentné riziko súvisiace s konceptuálnym prístupom, podľa ktorého sa v prípade príspevkov Komisie na projekty s viacerými darcami vyhlasuje, že neobsahujú chyby v dôsledku porušenia právnych predpisov, keď sa spoja s príspevkami ostatných darcov a nie sú vyčlenené na konkrétne identifikovateľné položky výdavkov, keďže Komisia predpokladá, že boli splnené pravidlá oprávnenosti Únie, ak zlúčená suma zahŕňa dostatočné oprávnené výdavky na pokrytie príspevku Únie;

18.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že konceptuálny prístup podstatne obmedzuje prácu Dvora audítorov, najmä vzhľadom na to, že v rozpočtovom roku 2015 sa vyplatilo 763 miliónov EUR formou rozpočtovej podpory, čo predstavuje 24 % výdavkov ERF v roku 2015;

19.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlene napravila tieto nedostatky v kontrolách ex ante, a konštatuje, že Komisia mala prostredníctvom svojich informačných systémov dostatočné informácie na to, aby vyčísliteľným chybám predišla, aby ich zistila a opravila, a to pred uskutočnením výdavkov, čo by malo priamy pozitívny vplyv na odhadovanú mieru chybovosti, ktorá by bola o 1,7 percentuálneho bodu nižšia;

20.  berie na vedomie, že bolo spätne získaných 89,9 milióna EUR v súvislosti s vrátením platieb neoprávnene vyplatených v dôsledku nezrovnalostí a chýb;

Prvky rámca vierohodnosti

21.  víta prechod zo všeobecnej výhrady k vydaniu odlíšených výhrad, ako Európsky parlament požadoval vo svojich predchádzajúcich uzneseniach o ERF, konkrétne i) jedna tematická výhrada pre obe vysokorizikové nevyriešené oblasti grantov v rámci priameho hospodárenia (18 % z celkovej sumy vyplatenej v roku 2015) a nepriameho hospodárenia s medzinárodnými organizáciami; a ii) špecifická výhrada pre mierový nástroj pre Afriku;

22.  berie na vedomie opatrenia, ktoré podnikla Komisia a ktoré sú zamerané na dve oblasti s vyšším rizikom, a žiada Komisiu, aby informovala Európsky parlament o ich vykonávaní;

23.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala v zdokonaľovaní posudzovania rizika v súvislosti so svojím zostavovaním rozpočtu na základe činností s cieľom naďalej zabezpečovať primeranú mieru vierohodnosti v jednotlivých sektoroch; v tejto súvislosti žiada, aby sa posúdil stupeň rizika a zraniteľnosti nepriameho hospodárenia;

24.  vyjadruje znepokojenie nad riskantnou povahou nepriameho hospodárenia, najmä vzhľadom na nedostatočnú vysledovateľnosť finančných prostriedkov, keď ich Generálne riaditeľstvo pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj vypláca miestnym subjektom a subdodávateľom;

25.  domnieva sa, že zlepšenie nástrojov monitorovania nadväzujúce na zistenia externých auditov je pozitívne; víta novú audítorskú aplikáciu a tabuľku kvality, ktoré vyvinula Komisia, a súhlasí s odporúčaním Dvora audítorov, aby sa tieto nové nástroje zlepšili;

26.  víta skutočnosť, že štvrtý rok po sebe bola vykonaná štúdia týkajúca sa zvyškovej chybovosti, ktorá sa stala kľúčovým nástrojom v rámci stratégie kontroly, monitorovania a auditu;

27.  zdôrazňuje, že zvyšková chybovosť sa vypočíta odpočítaním viacročných finančných opráv uložených na vnútroštátnej úrovni a úrovni Únie od ročnej miery chybovosti vykázanej kontrolnými orgánmi;

28.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad skutočnosťou, že zvyšková chybovosť uzavretých zmluvných operácií zahrnutých do výročnej správy o činnosti za rok 2015 sa odhaduje na 2,2 %, čo je stále viac ako 2 % prah významnosti a čo predstavuje približne 174 miliónov EUR vrátane 98 miliónov EUR z ERF;

29.  vyzýva Komisiu, aby vo svojom posúdení zvyškovej chybovosti zachovala vysoké metodické normy a zároveň intenzívne monitorovala a presadzovala finančné opravy zo strany členských štátov;

30.  upozorňuje na potrebu rovnováhy medzi čerpaním, súladom a výkonnosťou, ktorá by sa mala odzrkadľovať v riadení operácií;

31.  víta zníženie odhadovaných nákladov na kontrolu Generálneho riaditeľstva Komisie pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj z 371 miliónov EUR v roku 2014 na 293 miliónov EUR v roku 2015 a nabáda Komisiu, aby ďalej zlepšovala nákladovú hospodárnosť kontrol generálneho riaditeľa, pričom sa zabezpečí zníženie chýb na minimum;

32.  vyzýva Komisiu, aby do svojho hodnotenia ex anteex post začlenila nástroje riadenia a posúdenia výkonnosti v súlade s iniciatívou Komisie Rozpočet zameraný na výsledky, ktorej cieľom je analýza vplyvu iných vonkajších politík a činností Únie na situáciu prijímacích krajín;

Riziká spojené s prístupom k rozvojovej spolupráci Únie zameraným na výsledky

33.  berie na vedomie skutočnosť, že Komisia zahrnula otázku analýzy rizika do správy svojich vonkajších činností, ktoré sa vykonávajú v zložitom a nestabilnom prostredí s mnohými druhmi rizík, pričom úrovne rozvoja a rámcov správy vecí verejných partnerských krajín sú rôzne;

34.  poukazuje na potrebu zlepšiť používanie terminológie, pokiaľ ide o dlhodobé výsledky (výstupy, výsledky a vplyvy), a dôležitosť sformulovať skutočné a udržateľné ciele SMART, skôr než sa prijme akékoľvek rozhodnutie o financovaní rôznych projektov; zdôrazňuje potrebu venovať mimoriadnu pozornosť formulovaniu „dosiahnuteľných a realistických“ cieľov, aby sa predišlo prípadom, keď partnerské krajiny dosiahnu pôvodné ciele, ale bez výrazných výsledkov z hľadiska rozvoja; opakovane zdôrazňuje, že pri posudzovaní rozvojových cieľov je potrebné zohľadniť sociálne, environmentálne, ako aj hospodárske aspekty;

35.  domnieva sa, že je potrebné upustiť od zamerania na výsledok rozpočtového hospodárenia ako na jediný cieľ riadenia, ktorý môže narúšať zásadu riadneho finančného hospodárenia a dosiahnutie výsledkov; zdôrazňuje, že akýkoľvek prístup založený na stimuloch vychádzajúci zo systému „pozitívnej podmienenosti“, výsledkom ktorého sú stimuly pre príjemcov s dobrými výsledkami a prísnejšie kontroly pre príjemcov so zlými výsledkami, by mal byť spojený s konkrétnymi a prísnymi ukazovateľmi výkonnosti, ktoré umožnia posúdenie nedostatkov a dosiahnutých cieľov prostredníctvom kvantifikovateľného prístupu;

36.  zdôrazňuje, že akýkoľvek systém založený na „pozitívnej podmienenosti“ by mal bez výnimky rešpektovať zásadu predbežnej opatrnosti;

37.  pripomína, že pravidelné monitorovanie a mapovanie vysokorizikových faktorov (vonkajších, finančných a operačných) a ich kvantifikácia, od fázy určenia po fázu realizácie, sú nevyhnutnou podmienkou nielen pre dobré finančné hospodárenie a kvalitu výdavkov, ale aj pre zabezpečenie dôveryhodnosti, udržateľnosti a povesti intervencií Únie; domnieva sa, že zavádzanie profilov činností a rizikových krajín takisto uľahčuje navrhovanie stratégie rýchleho zmierňovania rizika v prípade zhoršenia situácie v partnerskej krajine;

38.  zdôrazňuje potrebu pravidelne prispôsobovať funkcie kontroly životného prostredia a riadenia rizík s cieľom zohľadniť vznik nových foriem nástrojov pomoci a mechanizmov, ako sú kombinované financovanie, trustové fondy a finančné partnerstvá s ďalšími medzinárodnými inštitúciami, aj vtedy, keď sa prijímajúcim krajinám poskytujú rôzne druhy pomoci;

39.  domnieva sa, že rozvoj budovania kapacít partnerských krajín, rámcov správy vecí verejných a zodpovednosti má zásadný význam pre zmierňovanie systémových rizík, použitie rozpočtových prostriedkov na plánovaný účel a splnenie požiadaviek týkajúcich sa hospodárstva, efektívnosti a účinnosti (3 Es’– economy, efficiency, effectiveness), pričom sa takisto zohľadní ekológia, rovnosť a etika; v tejto súvislosti nabáda Komisiu, aby ďalej preskúmala možnosť a riziká využívania miestnych audítorských spoločností a zmluvy pre miestne služby a aby pritom zabezpečila úplnú transparentnosť a zodpovednosť;

40.  berie na vedomie, že nariadenie o rozpočtových pravidlách umožňuje príjemcom zadávať zmluvy miestnym audítorským firmám; je však hlboko znepokojený nedostatkami v informačnom systéme riadenia EuropeAid, ktoré sa týkajú výsledkov a následných krokov súvisiacich s vonkajšími auditmi, ako uviedol Dvor audítorov v rámci postupu udelenia absolutória ERF za rok 2014; naliehavo vyzýva Generálne riaditeľstvo pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj, aby zaviedlo tabuľku kvality s cieľom posúdiť spoľahlivosť kontrol zavedených na účely auditov a overovania výdavkov miestnymi audítorskými firmami, ktoré uzavreli zmluvy priamo s príjemcami, pre prípady, keď je riziko nedostatočnej kvality podľa hodnotenia vyššie a audit a overovacie správy neobsahujú dostatočné informácie o skutočne vykonanej práci na to, aby sa mohla účinne použiť existujúca tabuľka;

Zlepšenie účinnosti pomoci ERF

41.  zdôrazňuje, že na vybudovanie dôveryhodnosti rozvojovej pomoci, najmä pokiaľ ide o použité nástroje, metódy poskytovania pomoci a príslušné finančné prostriedky, je veľmi dôležité, aby bolo možné preukázať výsledky dosiahnuté pomocou tejto podpory, a zároveň aby sa dosiahla súdržnosť medzi vonkajšími politikami a činnosťami Únie a cieľmi rozvojovej pomoci, najmä cieľmi v oblasti sociálneho rozvoja, ochrany ľudských práv a ochrany životného prostredia;

42.  pripomína, že účinnosť pomoci, zodpovednosť partnerskej krajiny za výsledky v oblasti rozvoja a možnosť spoľahnúť sa na rámce správy partnerských krajín predstavujú hlavné zásady, ktoré treba pravidelne zdokonaľovať;

43.  zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité, aby sa spôsob vykonávania projektov prispôsobil cieľom sledovaným v jednotlivých prípadoch a pri jednotlivých projektoch; domnieva sa, že lepšie výsledky v oblasti účinnosti možno dosiahnuť podporovaním projektov, ktorých rozsah je prispôsobený vopred stanoveným cieľom, ktoré vedú ku konkrétnym a identifikovateľným výsledkom a sú zamerané na udržateľný rozvoj miestnych spoločenstiev;

44.  domnieva sa, že pre projekty infraštruktúry financované prostredníctvom ERF je nevyhnutné nezávislé posúdenie ex ante, ktoré zohľadní sociálny a environmentálny vplyv projektov, ako aj ich pridanú hodnotu; domnieva sa, že rozhodnutiam o financovaní by mala predchádzať riadna analýza nákladov a prínosov a projekty by sa mali financovať, ak ich vykonávanie nie je kontroverzné z environmentálneho, finančného, ani zo sociálneho hľadiska;

45.  pripomína, že narúšanie monitorovania výkonnosti a hodnotenia výsledkov znemožňuje dosiahnuť ciele, pokiaľ ide o zodpovednosť voči verejnosti a komplexné informovanie tvorcov politík; upozorňuje, že je nevyhnutné, aby sa Európskemu parlamentu poskytol jasný prehľad o skutočnom rozsahu, v ktorom boli dosiahnuté hlavné ciele Únie; zdôrazňuje význam vyváženejšieho prístupu, ktorý sa bude vyznačovať nižším stupňom dôvernosti a vyšším stupňom transparentnosti, najmä v súvislosti so správami o riadení vonkajšej pomoci;

46.  domnieva sa, že je v rámci výberu konkrétneho spôsobu vykonávania je nevyhnutné uskutočniť posúdenie rizík, a to pred tým, ako sa vyčlenia finančné prostriedky Únie, ako aj pri skúmaní očakávaných výsledkov; domnieva sa, že široká škála projektov, tak z hľadiska ich obsahu, ako aj druhov vykonávania, má kľúčový význam pre zabezpečenie účinnosti podpory z ERF;

47.  domnieva sa, že výraznejšia podpora v súvislosti s technickými a administratívnymi zdrojmi je nevyhnutná na dosiahnutie zlepšenia účinnosti pomoci z ERF, najmä pokiaľ ide o zložitosť pravidiel, keďže nariadenie o rozpočtových pravidlách ERF nie je samostatný dokument a musí sa používať v kombinácii s ďalšími právnymi zdrojmi, čo prináša značné riziko právnej neistoty a chýb;

48.  domnieva sa, že je potrebné zjednodušiť pravidlá vyčleňovania prostriedkov s cieľom zaručiť ich lepšie využívanie a posilniť účinnosť poskytovania pomoci; nabáda Komisiu, aby iniciovala zjednodušenie pravidiel prideľovania prostriedkov a podporovala miestnych partnerov pri vykonávaní projektov; zdôrazňuje však, že zjednodušenie nesmie prebiehať na úkor súčasného systému kontrol ex anteex post, ktoré sú nevyhnutné na účely komplexného dohľadu; zdôrazňuje, že v oblasti kontrol ex ante existujú pretrvávajúce nedostatky a zjednodušenie v tejto oblasti sa musí starostlivo zvážiť na základe porovnania s rizikami; pripomína Komisii, aby zdôrazňovala správnu rovnováhu medzi menšou administratívnou záťažou a účinnou finančnou kontrolou a zároveň zjednodušila pravidlá prideľovania rozvojových fondov;

49.  uvádza, že zjednodušenie pravidiel prideľovania fondov by nemalo odvádzať rozpočtové prostriedky od cieľov a zásad základných aktov, a domnieva sa, že poskytovanie rozpočtových prostriedkov z trustových fondov by nemalo byť na úkor ERF a dlhodobých politík Únie;

Pracovná skupina pre znalosti, výkonnosť a výsledky

50.  víta prvú správu o vybraných výsledkoch projektov v súvislosti so spustením rámca Únie pre výsledky v oblasti medzinárodnej spolupráce a rozvoja ako kroku, ktorý dopĺňa záväzok Komisie zlepšiť jej zodpovednosť a rozšíriť jej informovanie o výsledkoch prebiehajúcich operácií; osobitne ho zaujíma zoznam ukazovateľov organizačnej výkonnosti, ktoré pomáhajú pri hodnotení a podávaní správ, pokiaľ ide o vplyv rozvoja, výsledky a výstupy, ktoré dosiahli partnerské krajiny a útvary Komisie;

51.  považuje za užitočné, aby sa tieto informácie pravidelne začleňovali do budúcich výročných správ o činnosti, aby bolo možné sledovať vývoj prínosu Únie k výsledkom v rôznych oblastiach rozvojovej spolupráce, ako je riadenie verejných financií, dobrá správa vecí verejných alebo pákový efekt dosahovaný kombinovanými činnosťami;

Posúdenie výsledkov dosiahnutých delegáciami Únie

52.  víta pokrok v analýze globálnych výsledkov dosiahnutých delegáciami Únie, na základe výsledkov získaných z kľúčových ukazovateľov výkonnosti v porovnaní s cieľmi, pokiaľ ide o účinnosť systému vnútornej kontroly a systémov auditu, ako aj účinné riadenie operácií a zdrojov za rok 2015;

53.  požaduje vyššiu úroveň ambícií v súvislosti so stratégiou, riadením a zodpovednosťou fondov ERF; zdôrazňuje, že existuje príležitosť na optimalizáciu odolnosti všetkých činností ERF posilnením ekonomických a finančných kritérií účinnosti a identifikáciou prínosov z hľadiska efektívnosti a účinnosti, čo sa prejavuje vo výkonnosti riadenia; zastáva názor, že vypracovanie posúdenia potrieb je efektívnym krokom v snahe zabezpečiť konečnú účinnosť financovania Únie;

54.  berie na vedomie dôležitý význam informácií uvedených v 86 správach o riadení vonkajšej pomoci z hľadiska vierohodnosti, ktorú má zabezpečiť Komisia v súvislosti s riadením vonkajšej pomoci, ako aj pozitívnych trendov výkonnosti delegácií, pričom v roku 2015 bolo z 24 kľúčových ukazovateľov výkonnosti splnených 20 oproti 15 v roku 2014;

55.  ľutuje však, že pokiaľ ide o kľúčové ukazovatele výkonnosti, deväť z 86 delegácií nedosiahlo hranicu 60 %; vyzýva útvary Komisie, aby dôkladne sledovali tie delegácie, ktoré nedávno dosiahli cieľovú hodnotu 60 % alebo ktorých výkonnosť je mierne nad cieľom 60 %, s cieľom zlepšiť a konsolidovať analýzu trendov delegácií;

56.  vyzýva útvary Komisie, aby pravidelne aktualizovali vymedzenie kľúčových ukazovateľov výkonnosti a súvisiacich spôsobov posúdenia a aby ďalej rozvíjali svoje posudzovanie rizika, najmä vypracovaním rizikového profilu (riziká pri vstupe alebo pri výstupe) projektov v rámci portfólia každej delegácie, aby sa v rannom štádiu ľahšie vyberali len udržateľné projekty; dôrazne odporúča vykonať komplexnejšie posúdenie rizika ex ante so zámerom vybrať iba projekty, ktoré sú najviac udržateľné;

57.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala typológiu príčin prekážok a ťažkostí, ktoré sa vyskytujú počas vykonávania projektov, aby sa mohli ihneď stanoviť najvhodnejšie reakcie a nápravné opatrenia;

58.  považuje za nesmierne dôležité, aby sa vedúcim delegácií neustále pripomínala ich kľúčová úloha pri celkovom posilňovaní vierohodnosti a riadení operácií, najmä pokiaľ ide o zváženie rôznych skutočností, ktoré by mohli viesť k vydaniu výhrady;

59.  opätovne zdôrazňuje, že zodpovednosť delegácií Únie, v ktorých pracuje personál Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, sa musí v plnej miere posilniť; domnieva sa, že by sa to malo uskutočniť nad rámec správ o riadení vonkajšej pomoci, ktoré vypracúvajú a podpisujú vedúci delegácií Únie;

60.  zastáva názor, že vedúcim delegácií Únie by sa mali jasne pripomínať ich povinnosti a zodpovednosť v oblasti riadenia a dohľadu, ako aj to, aby sa nezameriavali iba na politickú zložku svojich úloh;

61.  vyzýva Komisiu, aby čo najskôr informovala o konkrétnych nápravných opatreniach, ktoré prijíma v prípade, keď bol projekt označený ako „červený“ tri roky po sebe v súvislosti s kľúčovým ukazovateľom výkonnosti 5 (t. j. percento projektov, ktoré dostali „červenú“ pre pokrok pri vykonávaní) a v súvislosti s kľúčovým ukazovateľom výkonnosti 6 (t. j. percento projektov, ktoré dostali „červenú“ pre dosahovanie výsledkov), s cieľom urýchlene preskúmať pôvodné programové ciele, presunúť dostupné prostriedky na vhodnejšie projekty a projekty s väčšou potrebou pomoci, alebo dokonca zvážiť prípadné zastavenie projektu;

62.  berie na vedomie diplomatické dôsledky zastavenia financovania projektov a zastavenia priamych platieb z rozpočtovej podpory, zároveň však zdôrazňuje význam chrániť finančné záujmy Únie;

63.  žiada Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť monitorovaniu operácií vykonávaných v spolupráci s medzinárodnými organizáciami, ako napríklad Organizácia Spojených národov a jej podriadené organizácie, skorším nesplateným záväzkom, najmä v súvislosti s ERF, a spoľahlivosti údajov a hodnôt zo Spoločného informačného systému pre vonkajšie vzťahy, ktoré sa používajú na prípravu správ o riadení vonkajšej pomoci;

64.  zdôrazňuje, že celková výška zdrojov ôsmeho, deviateho, desiateho a jedenásteho ERF predstavuje sumu 76,88 miliardy EUR, z čoho 41,98 miliardy EUR sú uvedené ako platby; je osobitne znepokojený, že nesplatené záväzky predstavujú 11,61 miliardy EUR a disponibilný zostatok na konci roka 2015 dosiahol 23,27 miliardy EUR;

Monitorovanie orientované na výsledky

65.  vyzýva Komisiu, aby zohľadnila všetky ponaučenia z rozhodovacieho postupu, a tým zabezpečila účinné prepojenie medzi hodnoteniami a tvorbou politiky; žiada Komisiu, aby vyčlenila primerané riadiace kapacity na jednotlivé činnosti hodnotenia a zaručila spoľahlivosť systémov hodnotenia a monitorovania zameraného na výsledky útvaru Europe Aid;

66.  pripomína, že v rámci záväzku Komisie týkajúceho sa zabezpečovania kvality by sa mala poskytovať externá, objektívna a nestranná spätná väzba o výkonnosti projektov a programov Komisie v oblasti pomoci; domnieva sa, že výsledky hodnotení sú kľúčovými prvkami procesu prieskumu politík a stratégií, ktoré pomáhajú upraviť strategické politické ciele a zlepšujú celkovú súdržnosť s politikami Únie; považuje za vhodné zaistiť, aby sa financované projekty podrobili konečnému posúdeniu prostredníctvom nezávislej analýzy ex post;

67.  domnieva sa, že investovanie do analýz a zhromažďovania výsledkov a dôkazov z rôznych druhov hodnotenia nielenže pomáha Komisii vytvoriť si celkový obraz o trendoch, ale takisto jej umožňuje poučiť sa zo skúseností, čo posilní konečnú účinnosť procesov hodnotenia, a zároveň poskytne lepšie podklady pre rozhodovanie a tvorbu politiky;

68.  domnieva sa, že výmena poznatkov prostredníctvom všetkých možných prostriedkov a nástrojov je dôležitá nielen pre rozvoj kultúry hodnotenia, ale najmä pre skutočnú kultúru výkonnosti;

Činnosti v rámci rozpočtovej podpory

69.  konštatuje, že v roku 2015 bolo na rozpočtovú podporu vyčlenených 1 266 440 EUR z celkového objemu platieb 5 746 000 EUR (resp. 22 %);

70.  domnieva sa, že rozpočtová podpora je spôsob poskytovania pomoci prispôsobený špecifickosti rozvojovej pomoci, ktorý podporuje zodpovednosť krajiny a účinnosť pomoci, čo prináša konkrétne výsledky pri dosahovaní cieľov rozvojovej politiky; konštatuje však, že rozpočtová podpora sa vyznačuje fiduciárnym rizikom a môže viesť k neistote, pokiaľ ide o výsledky a výkonnosť; vyzýva Komisiu, aby zaistila správne využívanie rozvojovej pomoci prostredníctvom rozpočtovej podpory, najmä poskytovaním prispôsobenej odbornej prípravy a technickej pomoci príjemcom;

71.  víta výročnú správu Komisie o rozpočtovej podpore za rok 2016, ktorá obsahuje prehľad o kľúčových ukazovateľoch výsledkov za rok 2015 vo všetkých krajinách prijímajúcich rozpočtovú podporu Úniu; nabáda Komisiu, aby zahrnula výsledky tejto správy do pripravovanej výročnej správy o činnosti;

72.  pripomína, že vo fáze pred uzatvorením zmluvy je potrebné neustále dodržiavať štyri kritériá oprávnenosti, vývoj stanovených cieľov a dohodnuté očakávané výsledky v rámci kontroly rozpočtovej podpory;

73.  zdôrazňuje, že prínos rozpočtovej podpory k želaným výsledkom rozvoja musí byť jasne preukázaný a jej použitie musí byť podmienené zlepšením riadenia verejných financií a demokratickým dohľadom a zodpovednosťou, ako aj plnou transparentnosťou voči národným parlamentom a občanom prijímajúcich krajín; domnieva sa, že prioritou je, aby bola táto podpora viazaná na účinný boj proti korupcii v krajinách, ktoré rozpočtovú podporu využívajú;

74.  domnieva sa, že kritérium výkonnosti vyplatenia je kľúčovým faktorom, pokiaľ ide o riadenie činností týkajúcich sa rozpočtovej podpory, ako aj hlbší politický a strategický dialóg;

75.  považuje za nevyhnutné posilniť politický a strategický dialóg, podmienenosť pomoci a rámec logického reťazca s cieľom zabezpečiť súlad medzi rozhodnutím a predbežnými podmienkami platieb, a to jasným prepojením platieb s dosiahnutím výsledkov, vybraných cieľov a vopred vybratých kľúčových ukazovateľov výkonnosti; vyzýva útvary Komisie, aby podľa toho ďalej upevňovali svoj rámec dohľadu; vyzýva Komisiu, aby úzko monitorovala výkonnosť a výsledky a informovala o nich systematickejším spôsobom;

76.  vyzýva Komisiu, aby pravidelne podávala správy o vykonávaní daňovej iniciatívy Addis, ktorá bola spustená v roku 2015, najmä o aktivitách začatých s cieľom bojovať proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, daňovým únikom a nezákonným finančným tokom; domnieva sa tiež, že účinnosť vlády a riadenia verejných financií, korupcia a podvody sú hlavnými rizikovými faktormi, ktoré treba nepretržite a dôsledne kontrolovať;

Rozvoj rozmeru dohľadu nad trustovými fondmi a nástrojmi kombinovaného financovania

77.  berie na vedomie odôvodnenie rozvoja trustových fondov ako nástrojov na zhromažďovanie finančných zdrojov pochádzajúcich od rôznych zainteresovaných strán v záujme zvyšovania flexibility a zrýchlenia reakcií Únie na globálne medzinárodné problémy, veľké krízy alebo núdzové situácie; domnieva sa však, že aj projekty malého rozsahu s jasne stanovenými cieľmi, prevádzkovateľmi a príjemcami, ktoré prinášajú konkrétne výsledky a zodpovedajú dlhodobej stratégii, sa môžu účinne zúčastňovať na reakcii Únie na uvedené problémy;

78.  domnieva sa, že by sa mala primerane zohľadniť súdržnosť a doplnkovosť akýchkoľvek nových nástrojov rozvoja s ERF, najmä čo sa týka dosahu pomoci a nákladov na riadenie a administratívu vo vzťahu k celkovým príspevkom; vyzýva Komisiu, aby zaručila, že tieto nové nástroje rozvoja budú vždy v súlade s celkovou stratégiou a cieľmi rozvojovej politiky Únie;

79.  vyjadruje znepokojenie nad veľkým množstvom trustových fondov a platforiem kombinovaného financovania, na ktorých financovanie členské štáty vynakladajú značné finančné prostriedky, ktoré však nie sú súčasťou rozpočtu Únie; zdôrazňuje možné problémy týkajúce sa riadenia, účinnosti, transparentnosti a zodpovednosti; upozorňuje Komisiu na riziko externého zabezpečovania činností a oslabenia cieľov rozvojovej politiky; vyzýva Dvor audítorov, aby pomohol pri posudzovaní rizík a zlepšovaní celkovej transparentnosti a zodpovednosti a porovnal účinnosť investícií prostredníctvom trustových fondov s investíciami z priameho alebo nepriameho riadenia ERF;

80.  poznamenáva, že trustové fondy boli súčasťou riešenia ad hoc, čo ukazuje, že ERF, rozpočet Únie a viacročný finančný rámec nemajú dostatočné zdroje a flexibilitu, ktoré sú potrebné na rýchlu a komplexnú reakciu v prípade veľkých kríz; domnieva sa, že na preukázanie ich účinnosti je potrebné viac času;

81.  berie na vedomie zriadenie Núdzového trustového fondu Európskej únie pre Afriku (ďalej len „EÚTF“), ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa najskôr neuskutočnila konzultácia s Európskym parlamentom, ktorý má na základe politického záväzku zo strany Komisie vykonávať posilnený dohľad nad plánovaním ERF; konštatuje, že EÚTF bolo vyplatených 57 % pôvodnej sumy, ktorú prisľúbili členské štáty a iní darcovia (Švajčiarsko a Nórsko) (t. j. 47,142 milióna EUR); konštatuje, že na EÚTF sa použije 1,4 miliardy EUR z rezervy ERF a že celková výška financií prisľúbených členskými štátmi predstavuje iba 81,492 milióna EUR (t. j. 4,3 % odhadovanej sumy 1,8 miliardy EUR); konštatuje, že v prípade trustového fondu Bekou bola prisľúbená a vyplatená suma 34,925 milióna EUR;

82.  vyzýva Komisiu, aby implementovala komplexné kontrolné mechanizmy na zaručenie politickej kontroly, najmä zo strany Európskeho parlamentu, nad správou, riadením a vykonávaním týchto nových nástrojov v rámci postupu udelenia absolutória; považuje za dôležité, aby sa pre tieto nástroje vypracovali osobitné stratégie dohľadu so špecifickými cieľmi, cieľovými hodnotami a prieskumami;

83.  je hlboko znepokojený nedostatočne konkrétnymi cieľmi a nedostatkom záväzných ukazovateľov a merateľných cieľov na hodnotenie výkonnosti trustových fondov; žiada, aby sa ďalej posilnili opatrenia na sledovanie výkonnosti (alebo štruktúra či rámce výsledkov) súvisiace s plánovanými opatreniami tak, aby zahŕňali strednodobé a dlhodobé ciele, ktoré sú v plnom súlade s cieľmi politiky Únie;

84.  vyjadruje záujem najmä o informácie o pákovom pomere, ktorý dosahujú existujúce nástroje kombinovaného financovania, s osobitným dôrazom na pridanú hodnotu a doplnkovosť vo vzťahu k tradičnej podpore Únie;

Posilnenie rámcov spolupráce s medzinárodnými organizáciami

85.  konštatuje, že intervencie ERF vykonávané prostredníctvom nepriameho hospodárenia v spolupráci s medzinárodnými organizáciami a rozvojovými agentúrami predstavovali 810 miliónov EUR, z čoho 347 miliónov EUR zo strany OSN;

86.  uznáva pridanú hodnotu spolupráce s medzinárodnými organizáciami v určitých špecifických kontextoch; poukazuje však na opakujúce sa nedostatky ako miera finančných chýb ovplyvňujúca mieru chybovosti, nedostatky v informovaní, problém zodpovednosti za výsledky a následné nedostatočné zviditeľnenie Únie ako darcu, ako aj potrebu harmonizovať očakávania, pokiaľ ide o zameranie na výsledky a efektívnosť nákladov;

87.  nabáda Komisiu alebo medzinárodné inštitúcie, najmä v prípade spolufinancovaných iniciatív a iniciatív s účasťou mnohých darcov, aby:

   i) posudzovali a plánovali budúce prínosy projektu a spôsob, akým každý partner prispieva ku konečným výsledkom a širším vplyvom, s cieľom predísť otázkam týkajúcim sa zodpovednosti za výsledky, t. j. ktorú časť výsledkov možno pripísať financovaniu Únie a ktorú intervenciám ďalších darcov;
   ii) kombinovali rámce správy vecí verejných s rámcami Únie, najmä prostredníctvom zlepšenia svojich metód riadenia rizík; domnieva sa, že by sa mala dôkladne monitorovať zastupiteľnosť finančných prostriedkov z dôvodu vysokej úrovne fiduciárneho rizika;
   iii) zlepšili modely rámcov spolupráce, ktoré sa používajú v spolupráci so všetkými medzinárodnými organizáciami, s cieľom zaručiť najmä dôkladnejšiu kontrolu nákladov na riadenie;
   iv) zaručili súdržnosť medzi projektmi vykonávanými ako súčasť rámca spolupráce s medzinárodnými organizáciami a činnosťami a politikami Únie ako celku;

Riadenie Mierového nástroja pre Afriku

88.  konštatuje že Mierový nástroj pre Afriku (ďalej len „APF“) je finančný nástroj Únie, ktorého cieľom je podporovať spoluprácu s Afrikou v oblasti mieru a bezpečnosti a na ktorý bolo v roku 2015 vyčlenených 901,2 milióna EUR vo viazaných prostriedkoch, zazmluvnených 600 miliónov EUR a ktorého celkového suma bola vyplatená v rámci jedenásteho ERF; berie na vedomie, že približne 90 % finančných prostriedkov na APF bolo spravovaných prostredníctvom zmlúv podpísaných s Komisiou Africkej únie, ktorá je výkonným orgánom Africkej únie;

89.  konštatuje, že Komisia nedôveruje vykonávaniu APF, ktorý funguje už roky; v tejto súvislosti ho prekvapuje návrh Komisie presunúť ešte viac rozvojových finančných prostriedkov na bezpečnostné opatrenia v Afrike; zdôrazňuje tiež, že financovanie APF z prostriedkov ERF je už 15 rokov provizórnym riešením; zdôrazňuje, že financovanie rozvoja počas celého tohto obdobia veľmi výrazne finančne prispievalo k politikám v oblasti bezpečnosti v Afrike, pričom výdavky Únie na bezpečnosť v záujme rozvoja sú nulové;

90.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že systém kontroly v prípade riadenia a operačného monitorovania APF nebol dostatočne účinný na to, aby ochránil ERF pred ilegálnymi a nezákonnými výdavkami, a že vykonávanie zmierňujúcich opatrení nebolo primerané na nápravu zistených inštitucionálnych nedostatkov; vyjadruje poľutovanie aj nad nedostatkami v systémoch monitorovania a informovania o financovaných činnostiach APF;

91.  vyjadruje obavy nad tým, že výsledky posúdenia pilierov uskutočneného podľa požiadaviek nariadenia o rozpočtových pravidlách neboli zohľadnené, najmä pokiaľ ide o nedodržanie požiadaviek v oblasti účtovníctva, verejného obstarávania a postupov subdelegovania; vyjadruje poľutovanie nad tým, že nápravné opatrenia neboli vykonané rýchlejšie;

92.  vyzýva Komisiu, aby prispôsobila správu, koordináciu a príslušné úlohy zúčastnených strán (napr. útvarov Komisie, Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a delegácií Únie) v rámci monitorovania financovania APF a informovania o jeho prebiehajúcich projektoch;

93.  žiada Komisiu, aby včas informovala Európsky parlament o nápravných opatreniach, miere spätne získaných prostriedkov a zlepšeniach v riadení finančných prostriedkov zo strany APF;

Spolupráca so ZKÚ

94.  berie na vedomie, že ERF sú zamerané najmä na africké krajiny a domnieva sa, že ZKÚ by nemali byť vytlačené do úzadia z hľadiska politických cieľov; vyzýva Komisiu, aby implementovala väčšie synergie s internými a horizontálnymi politikami Únie s reálnou účasťou ZKÚ;

95.  domnieva sa, že pozornosť by sa mala venovať výkonnosti pomoci a vplyvu na rozvojovú politiku, ale aj ďalším európskym a medzinárodným politikám zameraným na krajiny v tej istej geografickej oblasti ako ZKÚ; žiada, aby sa mimoriadna pozornosť zamerala na osobitnú situáciu ostrova Mayotte, ktorého status sa v roku 2014 zmenil zo ZKÚ na najvzdialenejší región;

96.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby výhody financovania plynuli všetkým ZKÚ spravodlivo a rovnocenne; vyzýva Komisiu, aby ďalej podporovala verejnú správu ZKÚ pri vykonávaní projektov ERF, najmä zabezpečovaním osobitnej odbornej prípravy a technickej pomoci;

97.  pripomína geografické charakteristiky ZKÚ; vyzýva Komisiu, aby lepšie začlenila cielené kľúčové ukazovatele výkonnosti do financovania ZKÚ; takisto vyzýva Komisiu, aby pri predlžovaní prípravnej akcie v rámci programu BEST (dobrovoľný program Biodiverzita a ekosystémové služby v európskych zámorských územiach) navrhla stály mechanizmus na ochranu biodiverzity, rozvoj ekosystémových služieb a boj proti vplyvom zmeny klímy v ZKÚ Únie;

98.  opätovne vyzýva Komisiu, aby do roku 2020 vytvorila osobitný finančný nástroj pre ZKÚ zohľadňujúci ich osobitný štatút a ich príslušnosť k európskej rodine;

Reakcia ERF na naliehavé globálne výzvy

Migračná otázka a rozvojová pomoc

99.  pripomína, že hlavným cieľom rozvojovej pomoci Únie je zníženie, a prípadne odstránenie chudoby a že ERF doteraz dosiahol pokrok v krajinách AKT a v ZKÚ; domnieva sa, že úspešná rozvojová pomoc a problémy migrácie navzájom súvisia, keďže migrácia môže byť výsledkom sociálnej a ekonomickej zraniteľnosti a zmiernenie základných príčin migrácie možno dosiahnuť cielenou rozvojovou pomocou;

100.  berie na vedomie nedávne prijatie globálnej stratégie Únie na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorá ďalej upevní prepojenie medzi rozvojom a migráciou a začlení migráciu a bezpečnosť do nového rámca rozvoja a spolupráce;

101.  pripomína postoj Európskeho parlamentu k holistickému prístupu k migrácii, ktorý je založený na novej kombinácii politík, vrátane posilnenia väzby medzi migráciou a rozvojom prostredníctvom riešenia základných príčin migrácie a presadzovania zmeny v spôsoboch financovania reakcií na migračnú krízu;

102.  uznáva, že Únia zvýšila podporu pre reformu sektora bezpečnosti; domnieva sa však, že Komisia by mala zabezpečiť, aby finančné prostriedky nesmerovali na podporu bezpečnosti bez toho, aby sa súbežne posilnila podpora demokratických reforiem;

103.  domnieva sa, že rozsah migračnej krízy vyvolal potrebu rýchlejšej a účinnejšej reakcie a rýchlejšieho a účinnejšieho poskytovania pomoci; domnieva sa, že by bolo užitočné zaviesť vhodný sektorový kód pre „migráciu“ v rámci Výboru pre rozvojovú pomoc OECD s cieľom lepšie začleniť migráciu do rozvojového programu, uľahčiť kódovanie a používanie finančných prostriedkov a lepšie sledovať a monitorovať sumy určené na vonkajšiu činnosť v oblasti boja proti základným príčinám migrácie;

104.  víta zámer spustiť vonkajší investičný plán v Afrike podľa vzoru Európskeho fondu pre strategické investície s cieľom riešiť špecifické nedostatky v oblasti investovania; považuje to za jeden z najvhodnejších a najúčinnejších nástrojov na dosiahnutie dlhodobého cieľa Európskeho parlamentu poskytnúť ľuďom primerané životné podmienky, a tak riešiť aj základné príčiny nadmernej migrácie z Afriky;

105.  uznáva, že finančnými prostriedkami ERF sa prispieva k riešeniu základných príčin súčasnej globálnej utečeneckej a migračnej krízy; zdôrazňuje, že finančné prostriedky ERF sa nesmú zneužiť na iné účely ako účely stanovené v ustanoveniach, ako napríklad kontroly bezpečnosti hraníc a účinné opatrenia týkajúce sa návratu; vyzýva Komisiu, aby sa konštruktívne usilovala o synergický účinok rozpočtu Únie, ERF a bilaterálnej spolupráce, aby bolo možné vyriešiť otázky týkajúce sa prevencie migračných kríz;

106.  vyzýva na neustále zdokonaľovanie strategických poznatkov a rámca pre vonkajšie politiky Únie v oblasti migrácie a politických možností spolu s kľúčovými aktérmi s cieľom zabezpečiť prehľadnosť, ako aj koordinovanú a jednotnú mobilizáciu vonkajších mechanizmov týkajúcich sa migrácie v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte v rámci alebo mimo rámca rozpočtu Únie;

107.  domnieva sa, že na zabezpečenie vysokých ambícií v koncepcii komplexnej a udržateľnej reakcie Únie na súčasné a budúce problémy vyvolané migračnou krízou je obzvlášť potrebné zosúladiť potrebu lepších výsledkov s dostupnosťou dostatočných finančných prostriedkov; zastáva názor, že výdavky na vonkajšiu politiku Únie v oblasti migrácie musia byť vyplácané efektívnejšie a musia spĺňať kritérium „pridanej hodnoty“ s cieľom poskytnúť primerané životné podmienky ľuďom v ich krajinách pôvodu a ďalších krajinách AKT;

108.  vyzýva všetky hlavné zúčastnené strany, aby zohľadnili rovnováhu medzi flexibilitou v intervenciách, doplnkovosťou finančných prostriedkov, ich výškou a potrebným pákovým efektom, ako aj potenciálnymi synergiami a celkovou doplnkovosťou intervencií Únie a primerane na ňu reagovali;

109.  domnieva sa, že súčasná fragmentácia nástrojov s vlastnými špecifickými cieľmi bez ich vzájomného prepojenia bráni parlamentnému dohľadu nad spôsobom, akým sa finančné prostriedky využívajú, ako aj určeniu zodpovednosti, čím sa sťažuje možnosť jasne posúdiť skutočne vynaložené finančné sumy na podporu vonkajšej činnosti v oblasti migrácie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že to vedie k nedostatočnej účinnosti, transparentnosti a zodpovednosti; považuje za nevyhnutné zvážiť spôsoby využívania existujúcich nástrojov politiky s jasným a novým stanovením cieľov v záujme zvýšenia ich celkovej účinnosti a viditeľnosti;

110.  domnieva sa v tejto súvislosti, že by sa mala venovať náležitá pozornosť primeranému zameraniu pomoci na odlišné a meniace sa otázky vonkajšej migrácie, a zároveň zaručiť primeranosť dohľadu nad vyplácanými finančnými prostriedkami, aby sa predišlo riziku zneužitia finančných prostriedkov a zdvojeného financovania, a pritom zabezpečiť, že iné krajiny AKT budú môcť naďalej používať pomoc z ERF;

111.  domnieva sa, že zmena klímy a s ňou súvisiace výzvy, migrácia a rozvoj spolu úzko súvisia; požaduje lepšie pochopenie tejto súvislosti pri prideľovaní rozvojovej pomoci a pri stanovovaní cieľov rozvojovej politiky; vyzýva Komisiu a EIB, aby zabránili jednoduchému zvyšovaniu finančných prostriedkov vynaložených na riešenie problémov súvisiacich s migráciou bez toho, aby zohľadnili projekty zamerané na prispôsobenie sa zmene klímy a iné rozvojové projekty;

Príspevky EIB

112.  konštatuje, že v roku 2015 bolo pre krajiny AKT a ZKÚ vyčlenených 936 miliónov EUR na projekty vykonávané v 15 krajinách a 6 regionálnych zoskupeniach;

113.  podporuje celkové ciele rámca investičného nástroja AKT, t. j. podporovať miestny súkromný sektor a rast zamestnanosti a infraštruktúru v sociálno-ekonomickej oblasti na podporu udržateľného rozvoja na miestnej a regionálnej úrovni, ako aj rozvoj súkromného sektora a kľúčových infraštruktúr v rámci trustového fondu EÚ a Afriky pre infraštruktúru;

114.  víta úsilie EIB prispieť k reakcii Únie na závažné medzinárodné otázky, najmä prostredníctvom balíka EIB „migrácia pre krajiny AKT“ a iniciatívy zameranej na hospodársku odolnosť, podporujúcej Úniu a partnerské krajiny pri riešení sociálno-ekonomických výziev prispievajúcich k migrácii, ktoré predchádzali vonkajšiemu investičnému plánu; uvádza však pretrvávajúci problém primeranej politickej a demokratickej kontroly činností EIB;

115.  vyzýva EIB, aby zdôrazňovala a uprednostňovala dlhodobý účinok investícií a ich prínos k udržateľnému rozvoju vo všetkých ekonomických, sociálnych a environmentálnych aspektoch;

116.  nabáda EIB, aby naďalej podporovala rozvoj miestneho súkromného sektora ako kľúčového faktora udržateľnosti, základnú sociálnu a hospodársku infraštruktúru bezprostredného záujmu pre príjemcov, ako aj hľadanie nových miestnych a regionálnych partnerov v špecifickej oblasti mikrofinancovania; vyzýva EIB, aby zvýšila doplnkovosť s lepším odôvodnením využívania finančných prostriedkov;

117.  vyzýva EIB, aby zaručila, že prebiehajúce projekty budú pravidelne monitorované a pôvodné ciele a kritériá budú skutočne splnené v priebehu životnosti projektov; domnieva sa, že EIB by mala zohľadniť možný vývoj projektu a jeho cieľov;

118.  víta druhú správu EIB v roku 2015 o výsledkoch jej vonkajšej činnosti a využívaní rámca pre posúdenie na základe troch pilierov (3PA) a rámca merania výsledkov Európskou investičnou bankou na účely posúdenia ex ante očakávaných výsledkov investičných projektov;

119.  domnieva sa, že rámec na meranie výsledkov a výkonnosti investičného nástroja by mal hodnotiť vplyv na rozvoj pre každý projekt; zdôrazňuje, že je dôležité zamerať sa na rovnaké ciele a stratégie, ako majú rozvojové politiky Únie; vyzýva EIB, aby ďalej zosúladila svoje činnosti s cieľmi rozvojovej politiky Únie;

120.  požaduje systematické zverejňovanie informácií o dohodách o pôžičkách v rámci investičného nástroja AKT a zvýšenú transparentnosť v súvislosti s rozhodnutiami a riadiacimi dokumentmi správnej rady;

121.  považuje audit investičného nástroja za osvedčený postup, pokiaľ ide o spoluprácu a spoločné kontroly medzi Európskym parlamentom a Dvorom audítorov; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že audit nezahŕňa projekty vykonávané v ZKÚ ani finančné prostriedky pridelené ZKÚ; odsudzuje, že investičný nástroj nespadá do rozsahu auditu Dvora audítorov na účely výročného vyhlásenia o vierohodnosti a nevzťahuje sa naň postup udelenia absolutória Európskym parlamentom;

Na ceste k dohode nadväzujúcej na dohodu z Cotonou

122.  uznáva doterajšie výsledky ERF, pričom sa domnieva, že by sa mali preskúmať nové vyhliadky, aby sa zohľadnili zmeny situácie krajín AKT a ZKÚ a rozvoja nových udržateľných cieľov, najmä nové prepojenie medzi mierom, humanitárnou oblasťou, zmenou klímy a jej výzvami, stratou biodiverzity a migráciou;

123.  víta Spoločné vyhlásenie pre Európsky parlament a Radu o Obnovenom partnerstve s africkými, karibskými a tichomorskými krajinami, ktoré Komisia a vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku uverejnili 22. novembra 2016 (JOIN(2016)0052), a žiada ďalšiu diskusiu medzi inštitúciami Únie o budúcnosti vzťahov medzi Úniou a AKT;

124.  konštatuje, že hoci Komisia navrhla podstatné zjednodušenie nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahuje na všeobecný rozpočet, každý ERF je stále riadený podľa svojho vlastného nariadenia o rozpočtových pravidlách; domnieva sa, že jednotné nariadenie o rozpočtových pravidlách by zjednodušilo zložité riadenie a vykonávanie jednotlivých ERF; okrem toho zdôrazňuje, že Európsky parlament už dlho vyzýva na začlenenie ERF do rozpočtu Únie;

125.  domnieva sa, že v období po dohode z Cotonou by sa mala zaručiť ďalšia súdržnosť medzi cieľmi rozvoja a všetkými vonkajšími politikami Únie a v popredí by mali stáť prvky, ako je boj proti nerovnosti, a činnosti podporujúce udržateľný rozvoj;

126.  očakáva, že bude riadne informovaný a konzultovaný v súvislosti s preskúmaním jedenásteho ERF v polovici obdobia, ktoré má zohľadniť program 2030 a nový Európsky konsenzus o rozvoji a zároveň v plnej miere rešpektovať zásady účinnosti rozvoja, ktoré boli opätovne potvrdené na fóre globálneho partnerstva na vysokej úrovni v Nairobi, najmä zodpovednosť prijímajúcich krajín za priority;

127.  odporúča, aby dohoda nasledujúca po dohode z Cotonou išla nad rámec ekonomických otázok a podporovala účinný politický dialóg; pripomína, že politický dialóg je jedným z kľúčových faktorov na zaistenie výkonnosti a účinnosti pomoci;

128.  domnieva sa, že dohoda nasledujúca po dohode z Cotonou by mala podporovať posilnenie postavenia a zapojenie miestnych spoločenstiev a občianskej spoločnosti vo všeobecnosti, najmä zavedením miestnych partnerských dohôd, s cieľom zaručiť riadne vykonávanie projektov na miestnej úrovni, predovšetkým v rámci nepriameho hospodárenia;

129.  požaduje uznanie vplyvu zmeny klímy, súvisiacich výziev a straty biodiverzity na všetky faktory rozvoja; domnieva sa, že dohoda nasledujúca po dohode z Cotonou by mala byť viac zameraná na udržateľný rozvoj prijímajúcich krajín a najmä na otázku energetickej sebestačnosti;

130.  vyzýva Komisiu, aby uznala a ďalej rozvíjala ostrovný rozmer v rámci rozvojovej politiky a vytvorila osobitný nástroj pre malé ostrovné rozvojové štáty, čo by umožnilo lepšie prideľovanie finančných prostriedkov, výkonnosť a zodpovedajúcu kontrolu;

131.  navrhuje, aby Komisia vopred poskytla posúdenie a systematickejšie informovala o vplyve rozvojovej politiky na krajiny a regióny v tej istej geografickej oblasti, aby sa umožnila väčšia súčinnosť medzi všetkými fondmi dostupnými v týchto regiónoch;

132.  opakovane vyjadruje svoju dlhodobú podporu pre zahrnutie ERF do rozpočtu Únie s cieľom zvýšiť demokratickú kontrolu a zodpovednosť a posilniť účinnosť, transparentnosť a viditeľnosť používania ERF; zdôrazňuje takisto, že zahrnutie do rozpočtu by znížilo transakčné náklady a zjednodušilo by podávanie správ a účtovné požiadavky tým, že by existoval iba jeden súbor administratívnych pravidiel a rozhodovacích štruktúr;

Následné kroky v súvislosti s uzneseniami Európskeho parlamentu

133.  vyzýva Dvor audítorov, aby do svojej ďalšej výročnej správy zahrnul prehľad následných krokov v súvislosti s odporúčaniami Európskeho parlamentu, ktoré sú obsiahnuté vo výročnom uznesení Európskeho parlamentu o absolutóriu.

(1) Ú. v. EÚ C 375, 13.10.2016, s. 287.
(2) Ú. v. EÚ C 375, 13.10.2016, s. 297.
(3) Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3.
(4) Ú. v. EÚ L 287, 4.11.2010, s. 3.
(5) Ú. v. EÚ L 344, 19.12.2013, s. 1.
(6) Ú. v. ES L 156, 29.5.1998, s. 108.
(7) Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 355.
(8) Ú. v. EÚ L 247, 9.9.2006, s. 32.
(9) Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2013, s. 1.
(10) Ú. v. ES L 191, 7.7.1998, s. 53.
(11) Ú. v. EÚ L 83, 1.4.2003, s. 1.
(12) Ú. v. EÚ L 78, 19.3.2008, s. 1.
(13) Ú. v. EÚ L 58, 3.3.2015, s. 17.
(14) Ú. v. EÚ C 375, 13.10.2016, s. 287.
(15) Ú. v. EÚ C 375, 13.10.2016, s. 297.
(16) Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3.
(17) Ú. v. EÚ L 287, 4.11.2010, s. 3.
(18) Ú. v. EÚ L 344, 19.12.2013, s. 1.
(19) Ú. v. ES L 156, 29.5.1998, s. 108.
(20) Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 355.
(21) Ú. v. EÚ L 247, 9.9.2006, s. 32.
(22) Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2013, s. 1.
(23) Ú. v. ES L 191, 7.7.1998, s. 53.
(24) Ú. v. EÚ L 83, 1.4.2003, s. 1.
(25) Ú. v. EÚ L 78, 19.3.2008, s. 1.
(26) Ú. v. EÚ L 58, 3.3.2015, s. 17.
(27) Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3.
(28) Ú. v. EÚ L 287, 4.11.2010, s. 3.
(29) Rozhodnutie Rady 2013/755/EÚ z 25. novembra 2013 o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii („rozhodnutie o pridružení zámoria“) (Ú. v. EÚ L 344, 19.12.2013, s. 1).
(30) Oznámenie CAB D(2016) Ares 06675546.
(31) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.


Absolutórium za rok 2015: všeobecný rozpočet EÚ – Európsky parlament
PDF 633kWORD 85k
Rozhodnutie
Uznesenie
1. Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel I – Európsky parlament (2016/2152(DEC))
P8_TA(2017)0146A8-0153/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2015(1),

–  so zreteľom na konsolidovanú ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2015 (COM(2016)0475 – C8-0270/2016)(2),

–  so zreteľom na správu o rozpočtovom a finančnom hospodárení za rozpočtový rok 2015, oddiel I – Európsky parlament(3),

–  so zreteľom na výročnú správu vnútorného audítora za rozpočtový rok 2015,

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2015 spolu s odpoveďami inštitúcií(4),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(5) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2015 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 314 ods. 10 a článok 318 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(6), a najmä na jeho články 164, 165 a 166,

–  so zreteľom na rozhodnutie Predsedníctva zo 16. júna 2014 o vnútorných pravidlách pre plnenie rozpočtu Európskeho parlamentu(7), a najmä na ich článok 22,

–  so zreteľom na článok 94, článok 98 ods. 3 a prílohu IV rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0153/2017),

A.  keďže predseda 4. júla 2016 prijal účtovnú závierku Európskeho parlamentu za rozpočtový rok 2015;

B.  keďže generálny tajomník ako hlavný povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním 24. júna 2016 potvrdil, že má primeranú istotu o tom, že zdroje pridelené do rozpočtu Európskeho parlamentu sa použili na plánovaný účel a v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia a že zavedené kontrolné postupy poskytujú potrebné záruky, pokiaľ ide o zákonnosť a riadnosť príslušných operácií;

C.  keďže v audite Dvora audítorov sa uvádza, že vo svojom špecifickom hodnotení administratívnych a iných výdavkov v roku 2015 nezistil žiadne významné nedostatky v preskúmaných výročných správach o činnosti a systémoch vnútornej kontroly inštitúcií a orgánov, ktoré sa vyžadujú nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012;

D.  keďže podľa článku 166 ods. 1 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 sa vyžaduje, aby každá inštitúcia Únie prijala všetky vhodné kroky s cieľom reagovať na poznámky pripojené k rozhodnutiu Európskeho parlamentu o absolutóriu;

1.  udeľuje svojmu predsedovi absolutórium za plnenie rozpočtu Európskeho parlamentu za rozpočtový rok 2015;

2.  uvádza svoje poznámky v priloženom uznesení;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie a uznesenie, ktoré je jeho neoddeliteľnou súčasťou, Rade, Komisii a Dvoru audítorov a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

2. Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 s poznámkami, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel I – Európsky parlament (2016/2152(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel I – Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 94, článok 98 ods. 3 a prílohu IV rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0153/2017),

A.  keďže účtovník Európskeho parlamentu vo svojom schválení konečnej účtovnej závierky konštatoval, že získal primeranú istotu o tom, že účtovná závierka vyjadruje pravdivo a verne zo všetkých významných hľadísk finančnú situáciu Európskeho parlamentu a že nezistil žiadne okolnosti, ktoré by boli dôvodom na vznesenie výhrad;

B.  keďže v súlade s bežným postupom bolo administratíve Európskeho parlamentu zaslaných 129 otázok a Výbor pre kontrolu rozpočtu (CONT) dostal a verejne prediskutoval písomné odpovede za prítomnosti podpredsedu zodpovedného za rozpočet, generálneho tajomníka a vnútorného audítora;

C.  keďže kontrola, najmä formou každoročného postupu udeľovania absolutória, je nevyhnutná na zabezpečenie toho, aby politické vedenie a administratíva Európskeho parlamentu niesli zodpovednosť voči občanom Únie; keďže z hľadiska kvality, efektívnosti a účinnosti pri hospodárení s verejnými financiami stále existuje priestor na zlepšovanie; keďže zásada zostavovania rozpočtu na základe výkonnosti a dobrého riadenia ľudských zdrojov by mala byť základným prvkom vykonávania rozpočtu;

Dohľad nad rozpočtovým a finančným hospodárením Európskeho parlamentu

1.  konštatuje, že formálny systém dohľadu nad rozpočtovým a finančným hospodárením Európskeho parlamentu pozostáva zo štyroch hlavných zložiek:

   a) schválenie konečnej účtovnej závierky účtovníkom Európskeho parlamentu;
   b) výročné správy vnútorného audítora a jeho stanovisko k systému vnútornej kontroly;
   c) posúdenie administratívnych a iných výdavkov v prípade všetkých inštitúcií Únie vrátane Európskeho parlamentu jeho externým audítorom, t. j. Dvorom audítorov, a
   d) postup udelenia absolutória, ktorý pripravuje výbor CONT a ktorého výsledkom je rozhodnutie Európskeho parlamentu o udelení absolutória predsedovi p Európskeho parlamentu;

2.  berie na vedomie, že výročná správa vnútorného audítora obsahuje zistenia založené na špecifickej audítorskej činnosti; jeho účelom je zlepšiť rozpočtové a finančné hospodárenie, ale nie poskytnúť komplexný obraz o rozpočtovom a finančnom hospodárení Európskeho parlamentu; poznamenáva tiež, že správa Dvora audítorov predstavuje výsledky len malej vzorky (16 operácií) zo všetkých operácií Európskeho parlamentu;

3.  chápe, že pomerne malú pozornosť, ktorú Dvor audítorov venuje operáciám Európskeho parlamentu, možno vo všeobecnosti vysvetliť nízkou chybovosťou v prípade administratívnych výdavkov;

4.  poukazuje však na to, že hoci je chybovosť mimoriadne nízka, riziko poškodenia dobrej povesti je relatívne veľké vzhľadom na to, že takéto finančné a rozpočtové chyby by mohli negatívne ovplyvniť obraz inštitúcie;

5.  dodáva, že v poslednom období by sa v dôsledku všeobecne pociťovanej potreby zostavovania rozpočtu na základe výkonnosti udeľovania absolutória nemali obmedzovať na odhaľovanie nezrovnalostí, ale mali by zahŕňať aj meranie konkrétnej výkonnosti a výsledkov, a že aj toto má osobitný význam v prípade Európskeho parlamentu, keďže nedostatočné výsledky majú priamy vplyv na dobrú povesť tejto inštitúcie;

6.  konštatuje, že v tejto súvislosti znamená práca, ktorú vykonáva Európsky parlament v súvislosti s postupom udeľovania absolutória, príležitosť dôkladnejšie sa zaoberať účtovnou závierkou, ktorú vypracovala administratíva Európskeho parlamentu; vyzýva na posilnenie interných odborných znalostí v oblasti účtovných závierok a auditu, ktoré môžu spravodajcovia využiť pri príprave svojich správ o absolutóriu;

Účtovná závierka Európskeho parlamentu

7.  konštatuje, že konečné rozpočtové prostriedky Európskeho parlamentu na rok 2015 celkovo predstavujú 1 794 929 112 EUR, resp. 19,78 % okruhu 5 viacročného finančného rámca(8) vyčlenených na administratívne výdavky inštitúcií Únie ako celku na rok 2015, čo predstavuje zvýšenie o 2,2 % v porovnaní s rozpočtom na rok 2014 (1 755 631 742 EUR);

8.  konštatuje, že celkové príjmy zapísané v účtovnej závierke k 31. decembru 2015 boli 176 367 724 EUR (2014: 174 436 852 EUR) vrátane pripísaných príjmov vo výške 27 988 590 EUR (2014: 26 979 032 EUR);

9.  poukazuje na to, že štyri kapitoly predstavovali 71 % celkovej výšky záväzkov: kapitola 10 (Členovia inštitúcie), kapitola 12 (Úradníci a dočasní zamestnanci), kapitola 20 (Budovy a súvisiace náklady) a kapitola 42 (Výdavky, ktoré sa vzťahujú na asistentskú výpomoc); konštatuje, že podľa toho sa výdavky Európskeho parlamentu vyznačujú vysokou mierou kontinuity, sú prevažne spojené s odmenami poslancov a zamestnancov, upravenými podľa služobného poriadku a ostatných zmluvných záväzkov;

10.  berie na vedomie údaje, na základe ktorých sa vykonala účtovná závierka Európskeho parlamentu za rozpočtový rok 2015, a to:

a)  Disponibilné rozpočtové prostriedky (v EUR)

rozpočtové prostriedky na rok 2015:

1 794 929 112

neautomatické prenosy z rozpočtového roka 2014:

-

automatické prenosy z rozpočtového roka 2014:

277 911 825

rozpočtové prostriedky zodpovedajúce pripísaným príjmom za rok 2015:

27 988 590

prenosy zodpovedajúce pripísaným príjmom z roku 2014:

106 077 150

Spolu:

2 206 906 677

b)  Použitie rozpočtových prostriedkov v rozpočtovom roku 2015 (v EUR)

záväzky:

2 176 992 756

vykonané platby:

1 770 807 099

automaticky prenesené rozpočtové prostriedky vrátane prostriedkov pochádzajúcich z pripísaných príjmov:

392 379 176

neautomaticky prenesené rozpočtové prostriedky:

-

zrušené rozpočtové prostriedky:

43 720 402

c)  Rozpočtové príjmy (v EUR)

prijaté v roku 2015:

176 367 724

d)  Celková súvaha k 31. decembru 2015 (v EUR)

1 511 058 599

11.  konštatuje, že v roku 2015 bolo viazaných 99,1 % rozpočtových prostriedkov zapísaných v rozpočte Európskeho parlamentu, pričom miera zrušenia dosiahla 0,9 %, a že podobne ako v predchádzajúcich rozpočtových rokoch sa dosiahla veľmi vysoká miera plnenia rozpočtu;

12.  upriamuje pozornosť na skutočnosť, že zrušené rozpočtové prostriedky predstavovali celkovo 41 422 684 EUR, pričom veľká časť týchto zrušení súvisela s platmi a výdavkami na budovy;

13.  konštatuje, že zberný presun predstavoval 71 000 000 EUR, čo predstavuje 4 % z celkových rozpočtových prostriedkov presunutých z okruhov predbežných rozpočtových prostriedkov a z iných zdrojov s cieľom podporiť financovanie ročných splátok nájomného za budovu Konrad Adenauer; naliehavo vyzýva, aby sa politika Európskeho parlamentu v oblasti budov stanovila dostatočne jasne ako súčasť rozpočtovej stratégie; domnieva sa, že úroveň zberného presunu je veľmi vysoká; je pevne presvedčený, že účinné rozpočtové hospodárenie by malo tieto presuny obmedziť na úplné minimum; vyzýva v tejto súvislosti Dvor audítorov, aby vypracoval správu o politike Európskeho parlamentu v oblasti budov;

Výroky Dvora audítorov o spoľahlivosti účtovnej závierky za rok 2015 a o zákonnosti a riadnosti príslušných operácií súvisiacich s touto účtovnou závierkou

14.  konštatuje, že z audítorských dôkazov celkovo vyplýva, že výdavky na administratívu nie sú ovplyvnené významnou chybovosťou, ale že na základe siedmich vyčíslených chýb predstavuje odhadovaná chybovosť v okruhu 5 VFR určenom na administratívu 0,6 % (zvýšenie oproti 0,5 % v roku 2014);

15.  je veľmi znepokojený zistením Dvora audítorov, že zo 151 preskúmaných operácií všetkých inštitúcií Únie 22 (14,6 %) obsahovalo chyby; konštatuje však, že z týchto 22 operácií bolo len sedem chýb vyčíslených, a teda malo finančné dôsledky, výsledkom čoho je odhadovaná chybovosť 0,6 %;

16.  ďalej berie na vedomie osobitné zistenia týkajúce sa Európskeho parlamentu, ktoré sú uvedené vo výročnej správe Dvora audítorov za rok 2015; berie na vedomie, že Dvor audítorov zistil nedostatky v kontrolách schválenia a úhrady výdavkov vynaložených v roku 2014; tieto nedostatky sa týkali len jednej zo 16 skúmaných operácií Európskeho parlamentu súvisiacich s určitými politickými skupinami a boli zúčtované v roku 2015;

17.  berie na vedomie odpovede, ktoré poskytol Európsky parlament Dvoru audítorov v námietkovom konaní; žiada Dvor audítorov, aby priebežne informoval príslušný výbor o vykonávaní svojho odporúčania s cieľom poskytovať lepšie usmernenia a preskúmať existujúci rámec kontroly čerpania rozpočtových prostriedkov vyčlenených pre politické skupiny;

Výročná správa vnútorného audítora

18.  konštatuje, že na otvorenej schôdzi príslušného výboru s vnútorným audítorom, ktorá sa konala 30. januára 2017, vnútorný audítor predložil svoju výročnú správu a uviedol, že v roku 2015 prijal správy týkajúce sa týchto tém:

   kroky nadväzujúce na nedoriešené opatrenia zo správ o vnútornom audite;
   Etický kódex viacjazyčnosti;
   meranie operačnej efektivity a výkonnosti IT;
   systém finančného hospodárenia (FMS);
   proces vymáhania dlhu;
   riadenie kontinuity činností;
   inventár dátového centra IT a riadenie externého odborného poradenstva;

19.  berie na vedomie stanoviská vnútorného audítora a súhlasí s nimi, pokiaľ ide o potrebu:

   vypracovať odôvodnený návrh na aktualizáciu Etického kódexu viacjazyčnosti pre tlmočnícke služby, ktorého súčasťou budú osobitné ustanovenia o plánovaní stretnutí súvisiacich s trialógom;
   vylepšiť regulačný rámec vzťahujúci sa na schôdze s tlmočením vrátane: lepšieho zosúladenia existujúcich súborov pravidiel; opatrení na rovnomernejšie rozloženie dopytu počas týždňa a na určenie a zaplnenie nedostatočne využitých časových úsekov; zdôrazňuje potrebu znížiť počet schôdzí zrušených v poslednej chvíli, pretože to vedie k výrazne zlému prideľovaniu zdrojov;
   vypracovať relevantné kritériá a orientačné limity na začatie súdnych konaní a na odpustenie dlhov a predložiť ich na schválenie hlavnému povoľujúcemu úradníkovi vymenovanému delegovaním;
   vytvoriť primerané riadenie a politiku (vrátane inštitucionálnych usmernení a praktických dojednaní) na riadenie kontinuity činností;

20.  konštatuje, že na konci roku 2015 po nadväzujúcich auditoch zostali nedokončené štyri opatrenia vyplývajúce z preskúmania rámca vnútornej kontroly, všetky predstavujúce mierne riziko, pričom v prípade jedného z nich bol termín dokončenia odložený na rok 2017 v kontexte nového systému finančného hospodárenia Európskeho parlamentu; vyzýva vnútorného audítora, aby priebežne informoval výbor CONT o pokroku dosiahnutom v prípade týchto opatrení;

21.  žiada vnútorného audítora, aby sa pri predkladaní výročnej správy zameral viac na tie aspekty, v ktorých sa vyskytli nedostatky a/alebo nezrovnalosti; takisto žiada vnútorného audítora, aby sprístupnil svoje správy o nadväzných opatreniach, vývoji a riešeniach týkajúcich sa problémov zistených počas jeho funkčného obdobia Výboru pre kontrolu rozpočtu; žiada generálneho tajomníka, aby zaviedol postupy hodnotenia výkonnosti a výsledkov;

Opatrenia prijaté v nadväznosti na uznesenie o absolutóriu za rok 2014

22.  berie na vedomie písomné odpovede na uznesenie o absolutóriu za rok 2014, ktoré boli 20. októbra 2016 poskytnuté výboru CONT, a prezentáciu generálneho tajomníka týkajúcu sa rozličných otázok a žiadostí súvisiacich s uznesením Európskeho parlamentu o absolutóriu za rok 2014, ako aj výmenu názorov s poslancami, ktorá nasledovala; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že na mnohé tieto žiadosti sa nenadviazalo a že neboli poskytnuté dôvody ani vysvetlenie; zdôrazňuje, že je dôležité mať možnosť diskutovať častejšie s generálnym tajomníkom vo výbore CONT o otázkach súvisiacich s rozpočtom Európskeho parlamentu a jeho plnením;

23.  berie na vedomie nesúlad medzi dátumami predloženia návrhu správy Európskeho parlamentu o absolutóriu a možného predloženia dodatočných otázok generálnemu tajomníkovi; žiada generálneho tajomníka, aby poskytol odpovede na dodatočné otázky pred termínom predkladania pozmeňujúcich návrhov a, v prípade potreby, pred hlasovaním vo výbore;

Absolutórium Európskeho parlamentu za rok 2015

24.  berie na vedomie výmenu názorov medzi podpredsedom zodpovedným za rozpočet, generálnym tajomníkom a výborom CONT za prítomnosti člena Dvora audítorov a vnútorného audítora, ktorá sa uskutočnila 30. januára 2017;

25.  vyjadruje spokojnosť so záväzkom administratívy Európskeho parlamentu neustále zlepšovať, a to efektívnym spôsobom, výkonnosť útvarov Európskeho parlamentu ako celku, hoci sa zároveň domnieva, že zavedenie zmien do praxe niekedy trvá pridlho;

26.  konštatuje, že Európsky parlament, ktorý každého občana stojí 3,60 EUR ročne, sa pri porovnaní s ostatnými parlamentnými systémami nemusí hanbiť, najmä preto, že tretina nákladov pripadá na základné podmienky (viacjazyčnosť a počet pracovísk), ktoré môže sám Európsky parlament ovplyvniť len v obmedzenej miere a ktoré sa v prípade iných parlamentov týmto spôsobom nevyskytujú;

27.  konštatuje však, že pozornosť venovaná zostavovaniu rozpočtu na základe výkonnosti je v jednotlivých generálnych riaditeľstvách rôzna, pričom je dostatočná napr. v rámci generálneho riaditeľstva pre financie (GR FINS), ale v iných útvaroch administratívy je stále v predbežnom štádiu; vyzýva generálneho tajomníka, aby zabezpečil, že v celej administratíve budú stanovené a monitorované jasné, merateľné ciele;

28.  berie na vedomie odpoveď generálneho tajomníka týkajúcu sa prístupnosti aplikácie ePetition pre poslancov a širokú verejnosť, ako aj správy právnej služby; žiada generálneho tajomníka, aby informoval o opatreniach nadväzujúcich na odporúčania právnej služby;

29.  víta pozornosť, ktorú administratíva venuje udržateľnosti, najmä v rámci postupov verejného obstarávania; konštatuje však, že po nadobudnutí účinnosti novej smernice o verejnom obstarávaní(9) je možné zvýšiť váhu kritérií týkajúcich sa sociálnej a environmentálnej udržateľnosti v pomere ku kritériu najnižšej ceny;

30.  vyzýva generálneho tajomníka, aby predložil akčný plán zameraný na to, ako uplatňovať kritériá trvalej udržateľnosti v postupoch verejného obstarávania Európskeho parlamentu, a aby v tejto súvislosti zahrnul medzi nástroje aj hodnotenie využívania zeleného verejného obstarávania;

31.  berie na vedomie, že podľa Dvora audítorov predstavujú náklady na geografickú rozptýlenosť Európskeho parlamentu 114 miliónov EUR ročne, a berie na vedomie zistenie, že podľa svojho uznesenia z 20. novembra 2013 o umiestnení sídiel inštitúcií Európskej únie(10) bolo 78 % všetkých služobných ciest zamestnancov Európskeho parlamentu podliehajúcich služobnému poriadku priamym dôsledkom geografického rozptýlenia Európskeho parlamentu; pripomína, že vplyv tohto rozptýlenia na životné prostredie predstavuje odhadom 11 000 až 19 000 ton emisií CO2; vyzýva Predsedníctvo, aby požiadalo generálneho tajomníka, aby bez odkladu vypracoval plán na zavedenie jediného sídla Európskeho parlamentu; opakuje svoju výzvu Európskemu parlamentu a Rade, aby s cieľom vytvoriť dlhodobé úspory riešili potrebu plánu na zavedenie jediného sídla, ako Európsky parlament uviedol v niekoľkých predchádzajúcich uzneseniach; domnieva sa, že vystúpenie Spojeného kráľovstva a potreba premiestniť európske agentúry, ktorých sídlo sa v súčasnosti nachádza v Spojenom kráľovstve, by mohli byť mimoriadnou príležitosťou riešiť viaceré záležitosti súčasne; poukazuje však na článok 341 ZFEÚ, podľa ktorého sa sídlo inštitúcií Únie určí po vzájomnej dohode vlád členských štátov, a ustanovenie protokolu č. 6 pripojeného k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, podľa ktorého má Európsky parlament sídlo v Štrasburgu; pripomína, že riešenie spočívajúce v jednom sídle by si vyžadovalo zmenu zmluvy;

32.  pripomína odpoveď administratívy na otázku č. 75 v dotazníku týkajúcom sa udelenia absolutória Európskemu parlamentu za rok 2013, a to že sa rozhodla skončiť s „dlhodobými služobnými cestami.., ... čo povedie k významným úsporám“, považuje však za veľmi rozporuplnú skutočnosť, že 13 zamestnancov je v súčasnosti na dlhodobých služobných cestách; domnieva sa, že dlhodobá služobná cesta zamestnanca, ktorá zahŕňa príspevok na expatriáciu a diéty, na mieste, kde daný zamestnanec už žil a pracoval, je nehanebné zneužívanie peňazí daňovníkov a je v rozpore so služobným poriadkom; požaduje objasnenie podmienok každej dlhodobej služobnej cesty, a najmä zverejnenie dôvodov a nákladov danej dlhodobej služobnej cesty;

33.  pripomína, že všetci úradníci a iní zamestnanci Únie, ktorí pracujú v kabinetoch, musia v súlade s pravidlami stanovenými v služobnom poriadku vykonávať svoje úlohy výlučne so zreteľom na záujmy Únie; poukazuje na to, že úradníci Únie sú platení z peňazí daňovníkov, ktoré nie sú určené na financovanie tlačových zamestnancov alebo iných zamestnancov presadzujúcich akékoľvek vnútroštátne politické záujmy predsedu; vyzýva Predsedníctvo, aby do predpisov Európskeho parlamentu zaviedlo jasné ustanovenia;

34.  berie na vedomie rozhodnutie predsedu z 21. októbra 2015, ktorého zámerom bolo vymenovať ľudí na riadiace pozície v Európskom parlamente bez dodržania postupov, a to najmä bez výzvy na podávanie prihlášok; konštatuje, že toto rozhodnutie nie je v súlade s pravidlami (odpoveď administratívy v súvislosti s druhým dotazníkom výboru CONT); trvá na tom, aby toto rozhodnutie predsedu bolo oficiálne zrušené;

35.  konštatuje, že predseda 15. decembra 2015 sám sebe udelil oprávnenie prideliť neobmedzený osobitný príspevok pre zamestnancov svojej kancelárie, ktorého výška prekračuje súčasný príspevok na kanceláriu, napriek tomu, že služobný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie o takomto osobitnom príspevku; znovu sa vracia k otázke zákonnosti takéhoto oprávnenia a platnosti osobitných príspevkov; žiada, aby sa zvážilo, či by sa uvedené rozhodnutie nemalo zrušiť;

Riadenie programu príspevkov pre skupiny návštevníkov

36.  berie na vedomie skutočnosť, že Predsedníctvo prijalo 24. októbra 2016 prepracované pravidlá o vyplácaní finančných príspevkov pre sponzorované skupiny návštevníkov;

37.  víta skutočnosť, že sa tým značne obmedzujú platby v hotovosti a zavádzajú povinné elektronické prevody, čím sa znižuje riziko krádeže, ako aj poškodenia dobrej povesti Európskeho parlamentu, pričom sa však stále zachováva značná flexibilita; podporuje zámer Predsedníctva zhodnotiť revidovaný systém po jednom roku vykonávania; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že je možné menovať asistentov poslancov, aby dostávali platby na svoje osobné účty a potvrdzovali výdavky skupiny; vyjadruje znepokojenie nad tým, že to kladie zbytočnú právnu a finančnú zodpovednosť na akreditovaných asistentov poslancov a vystavuje ich potenciálnym rizikám; naliehavo vyzýva Predsedníctvo, aby prednostne túto záležitosť opätovne preskúmalo;

38.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európsky parlament udelil absolutórium svojmu predsedovi za plnenie rozpočtu Európskeho parlamentu za rozpočtový rok 2014 a v poslednej chvíli vypustil dôležité odseky, ktoré vyvolávali ďalšie otázky týkajúce sa politických činností predsedu a jeho krokov týkajúcich sa financií počas európskych volieb v roku 2014;

Register transparentnosti a konflikt záujmov

39.  víta čoraz väčšiu pozornosť, ktorú médiá a verejnosť venujú Európskemu parlamentu a jeho administratíve; konštatuje však, že pre niektorých novinárov je ťažké získať špecifické informácie, ktoré hľadajú; poukazuje na to, že transparentnosť Európskeho parlamentu a jeho administratívy má kľúčový význam pre legitímnosť inštitúcie a že by sa mal zlepšiť prístup k informáciám, avšak v každom prípade v súlade s pravidlami o ochrane osobných údajov;

40.  vyzýva Predsedníctvo, aby na webovej stránke Európskeho parlamentu uverejnilo príslušné dokumenty, ktoré mu predkladá generálny tajomník, v strojovo čitateľnom formáte, pokiaľ tomu nebráni povaha informácií, ktoré sú v nich obsiahnuté, ako je to napríklad pri ochrane osobných údajov;

41.  zdôrazňuje potrebu transparentnejšej a prístupnejšej práce interných rozhodovacích orgánov Európskeho parlamentu, najmä Predsedníctva; žiada, aby programy schôdzí Predsedníctva boli včas zverejňované na intranete a aby zápisnice zo schôdzí boli zverejňované rýchlejšie; konštatuje, že nie je potrebné čakať na ich preklad do všetkých jazykov;

42.  pripomína povinnosť poslancov okamžite informovať administratívu o akýchkoľvek zmenách v ich vyhláseniach o záujmoch;

43.  žiada generálneho tajomníka, aby postúpil toto uznesenie Predsedníctvu a upozornil na všetky požiadavky týkajúce sa krokov alebo rozhodnutí Predsedníctva; vyzýva generálneho tajomníka, aby vypracoval akčný plán a harmonogram, ktorý by Predsedníctvu umožnil prijímať opatrenia nadväzujúce a/alebo reagujúce na odporúčania uvedené v uzneseniach Európskeho parlamentu o absolutóriu a aby začlenil výsledky do výročného dokumentu o monitorovaní; žiada generálneho tajomníka, aby včas informoval Výbor pre rozpočet a CONT o všetkých projektoch s veľkým vplyvom na rozpočet, ktoré boli predložené Predsedníctvu;

44.  domnieva sa, že poslanci by mali mať možnosť používať webovú stránku Európskeho parlamentu na to, aby zaisťovali svojim voličom čo najväčšiu transparentnosť svojich činností, a vyzýva preto generálneho tajomníka, aby vytvoril systém, ktorý by poslanci mohli používať na uverejňovanie podrobných informácií o svojich stretnutiach so zástupcami záujmových skupín; a naliehavo vyzýva generálneho tajomníka, aby to umožnil bez ďalších odkladov, ako už Európsky parlament žiadal vo svojom uznesení o absolutóriu za rok 2014;

45.  vyzýva Predsedníctvo, aby vypracovalo a zverejnilo pravidlá týkajúce sa použitia príspevku na všeobecné výdavky (PVV);

46.  berie na vedomie nízku mieru informovanosti poslancov o možnosti vrátiť prebytok z príspevku na všeobecné výdavky; pripomína poslancom, že príspevok na všeobecné výdavky nepredstavuje dodatočný osobný plat; žiada generálneho tajomníka, aby prioritne propagoval túto možnosť; naliehavo vyzýva poslancov, aby prebytky vrátili na konci svojho funkčného obdobia;

47.  rovnako vyzýva generálneho tajomníka, aby poslancom, ktorí by chceli na svojich webových stránkach uverejňovať údaje o vyplatení akýchkoľvek iných príspevkov Európskeho parlamentu, poskytol zodpovedajúce záznamy údajov, ktoré by bolo možné ľahko znovu spracovať;

48.  ďalej vyzýva generálneho tajomníka, aby bol podobne nápomocný politickým skupinám, ktoré prejavia záujem;

49.  konštatuje, že na webovej stránke Európskeho parlamentu je prístupný celý rad dokumentov týkajúcich sa rozhodnutia o uznaní európskych politických strán a európskych politických nadácií spolu s podrobnými informáciami o konečnej sume financovania; žiada Európsky parlament, aby požiadal Komisiu o predloženie návrhu na revíziu súčasného právneho aktu Únie o štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických strán a nadácií(11), ktorý by obsahoval prísnejšie požiadavky na vytvorenie európskych politických nadácií s cieľom predchádzať zneužívaniu;

50.  víta zavedenie osobitného formulára pre spravodajcov, v ktorom môžu uviesť, ktorí zástupcovia záujmových skupín ovplyvnili ich správy (legislatívna stopa);

51.  pripomína svoju požiadavku na administratívu Európskeho parlamentu o predloženie správy o používaní priestorov Európskeho parlamentu záujmovými skupinami a inými externými organizáciami;

52.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že bude zrejme potrebné ďalšie zlepšenie kódexu správania poslancov s cieľom predchádzať konfliktom záujmov, pričom by sa mala venovať osobitná pozornosť:

   plateným vedľajším zamestnaniam poslancov;
   lobistickým aktivitám bývalých poslancov zameraným na európske inštitúcie počas obdobia, v ktorom majú nárok na prechodný príspevok;
   registrácii vyhlásení poslancov o záujmoch;
   zloženiu a právomociam poradného výboru;

Generálne riaditeľstvo pre komunikáciu

53.  víta vypracovanie ukazovateľov na meranie výkonnosti komunikačných činností Európskeho parlamentu a vyzýva generálneho tajomníka, aby v správe o činnosti Európskeho parlamentu za rok 2016 venoval osobitnú kapitolu účinnosti tohto nového prístupu v oblasti komunikácie založeného na výkonnosti;

54.  podporuje rôzne programy zamerané na uľahčenie návštev novinárov a občanov, ktorí by sa chceli dozvedieť viac o činnostiach Európskeho parlamentu;

55.  pripomína v tomto ohľade svoju požiadavku vyjadrenú pri udelení absolutória za rok 2014, v ktorej bolo uvedené, že webové stránky Európskeho parlamentu sú naďalej pre užívateľov zle používateľné, ťažko sa na nich orientuje a že doteraz nezohľadňujú najnovší technologický vývoj, v dôsledku čoho je ťažké nájsť na nich rýchlo príslušné informácie; taktiež bolo poukázané na to, že vzhľadom na význam komunikácie s európskymi občanmi webové stránky neprispievajú k zlepšeniu obrazu Európskeho parlamentu v očiach širokej verejnosti;

56.  vyzýva generálne riaditeľstvo pre komunikácie (GR COMM), aby vytvorilo účinnejšie a pre používateľov praktickejšie webové stránky, ktorých súčasťou bude účinnejší internetový vyhľadávač, ktorý zvýši povedomie verejnosti o Európskom parlamente a bude vo väčšej miere priamo reagovať na potreby a záujmy občanov; konštatuje, že boli dosiahnuté len priemerné výsledky napriek tomu, že boli vynaložené značné zdroje;

57.  vyjadruje obavy v súvislosti s účinnosťou komunikačnej stratégie Európskeho parlamentu; vyzýva v tejto súvislosti na obsiahlu revíziu súčasnej stratégie a najmä na aktívnejší prístup k tým, ktorí sa automaticky nezaujímajú o činnosti Európskeho parlamentu alebo sú možno voči jeho fungovaniu dokonca skeptickí; vyzýva generálneho tajomníka, aby vypracoval novú stratégiu s cieľom rozšíriť jej záber a zapojiť aj týchto občanov, a to aj uľahčením prístupu k informáciám, primerane riešiť neopodstatnené predsudky voči Európskemu parlamentu, bez toho, aby sa organizovali zbytočné a nákladné propagačné kampane;

58.  zdôrazňuje, že je potrebné nanovo vymedziť poslanie informačných kancelárií Európskeho parlamentu optimalizovaným používaním nových komunikačných technológií a vzorcov a využitím ich výhodnej geografickej polohy, t. j. v blízkosti občanov, na ďalšie posilnenie činností na miestnej úrovni, ako sú diskusie s poslancami a občianskou spoločnosťou, s cieľom vypočuť si názory ľudí a spolupracovať s nimi; zdôrazňuje, že internetová rozprava a pozornosť médií vyvolaná takýmito podujatiami by mohli prispieť k tomu, aby sa záber oslovených občanov ešte rozšíril; konštatuje, že náklady na budovy a zamestnancov v prípade informačných kancelárií v členských štátoch sú neúmerne vysoké oproti tomu, koľko peňazí sa vynakladá na hlavné funkcie týchto kancelárií; vyzýva generálneho tajomníka, aby na konci roka 2017 predložil výboru CONT podrobnú správu o činnostiach a financiách informačných kancelárií v Bruseli aj v Štrasburgu s osobitným dôrazom na to, akú pridanú hodnotu vytvárajú;

59.  vyjadruje znepokojenie nad odpoveďami na otázky na písomné zodpovedanie týkajúce sa informačných kancelárií Európskeho parlamentu v niektorých členských štátoch, pretože vo väčšine prípadov vzniká z plnenia skutočných cieľov a úloh týchto kancelárií len zlomok ich prevádzkových nákladov, zatiaľ čo najväčší podiel peňazí sa vynakladá na prenájom kancelárií a platy a cestovné výdavky ich zamestnancov;

60.  vyzýva generálneho tajomníka, aby zlepšil vnútornú komunikáciu medzi rôznymi generálnymi riaditeľstvami, aby sa tak napríklad o rozvoji nového dôležitého nástroja, akým je tzv. legislatívny vlak, dozvedela široká verejnosť tak v rámci inštitúcie, ako aj mimo nej;

Cena LUX

61.  víta spoločnú prezentáciu vo výbore CONT a Výbore pre kultúru a vzdelávanie o prieskume, ktorý sa uskutočnil na základe požiadavky pri udeľovaní absolutória za rok 2013, aby sa zistilo, či je Cena LUX dobre známa a ako je prípadne vnímaná v príslušných členských štátoch, a prezentáciu získaných poznatkov;

62.  pripomína, že prieskum sa hlavne týkal informovanosti poslancov EP a filmových tvorcov o Filmovej cene LUX, ktorej cieľom je ukázať občanom odhodlanie Európskeho parlamentu týkajúce sa spoločných hodnôt, ako sú ľudské práva a solidarita, ako aj jeho záväzok voči kultúrnej a jazykovej rozmanitosti;

63.  konštatuje, že miera záujmu o prieskum bola nízka, zapojilo sa 18 % všetkých poslancov Európskeho parlamentu, t. j. 137 poslancov zo všetkých politických skupín a členských štátov, a spomedzi týchto poslancov viac ako 90 % vie o Filmovej cene LUX, 75 % chápe jej účel a viac ako 80 % ju vníma pozitívne;

64.  nie je presvedčený o správnosti metódy výberu, ktorou poslanci rozhodujú o nomináciách a konečnej voľbe nositeľa ceny, a vyzýva Predsedníctvo, aby predložilo správu o alternatívnych modeloch na dosiahnutie želaných výsledkov, napríklad podporovaním obdobnej iniciatívy samotných organizácií filmových tvorcov;

65.  poznamenáva, že hoci sa v priebehu rokov počet divákov zvýšil, počet 43 000 v celej Únii je stále veľmi nízky a vyvoláva pochybnosti o tom, či má Cena Lux opodstatnenie;

Dom európskej histórie

66.  vyjadruje poľutovanie nad opakovaným odkladaním otvorenia Domu európskej histórie, ktoré bolo pôvodne plánované na marec 2016, následne odložené na september a november 2016 a teraz je naplánované na 6. mája 2017;

67.  so znepokojením berie na vedomie pokračujúce diskusie o povahe dočasných výstav; zdôrazňuje význam akademickej nezávislosti Domu európskej histórie z hľadiska obsahu a prezentácie výstav, o ktorých by sa malo rozhodovať výlučne na základe muzeálnych a historických kritérií;

68.  teší ho, že Dom európskej histórie podľa odhadov uvíta 250 000 návštevníkov ročne; poukazuje na to, že ročné prevádzkové náklady tohto zariadenia sa vopred odhadujú na 13,3 milióna EUR; vyjadruje znepokojenie nad pomerne nízkym počtom návštevníkom v porovnaní s vysokými prevádzkovými nákladmi so zreteľom na to, že v roku 2015 Európsky parlament uvítal 326 080 návštevníkov a prevádzkové náklady predstavovali len 4,3 milióna EUR;

69.  poznamenáva, že zriadením Parlamentária a otvorením Domu európskej histórie sa Parlament a jeho okolie stáva pre občanov a turistov atrakciou, ktorá prinesie lepšie znalosti o úlohe Európskeho parlamentu a ktorá bude pre občanov dôkazom toho, že Parlament je oddaný spoločným hodnotám, ako sú ľudské práva a solidarita; žiada, aby Predsedníctvo zvážilo možnosť začať dialóg s miestnymi orgánmi s cieľom zistiť, ako by tieto orgány mohli prispieť k financovaniu a správe Domu európskej histórie;

70.  vyzýva Predsedníctvo, aby zvážilo takú zmenu vedenia Domu európskej histórie, aby sa viac uplatňoval medziinštitucionálny prístup, a preskúmalo možnosť ďalšej spolupráce s ostatnými inštitúciami Únie, najmä s Komisiou a Radou;

71.  víta rozhodnutie Komisie prispievať na prevádzkové náklady Domu európskej histórie sumou 800 000 EUR ročne; domnieva sa však, že Komisia by mala prispievať na odhadované ročné prevádzkové náklady oveľa väčším podielom;

Generálne riaditeľstvo pre personál (GR PERS)

72.  konštatuje, že k 31. decembru 2015 bolo v rámci sekretariátu zamestnaných celkovo 5 391 úradníkov a dočasných zamestnancov (zvýšenie o 96 v porovnaní s 31. decembrom 2014) a v rámci politických skupín bolo celkovo zamestnaných 771 úradníkov a dočasných zamestnancov (nárast o 26 v porovnaní s 31. decembrom 2014); konštatuje, že spolu so zmluvnými zamestnancami bolo GR PERS zodpovedné za 9 402 zamestnancov (nárast o 467 v porovnaní s 31. decembrom 2014);

73.  berie na vedomie, že k 1. januáru 2015 bolo zrušených 47 pracovných miest v pláne pracovných miest Európskeho parlamentu v súlade s revíziou služobného poriadku z roku 2014 a s VFR na roky 2014 – 2020, v dôsledku čoho zostalo v pláne pracovných miest celkovo 6 739 miest, z toho 5 723 (84,9 %) na sekretariáte a 1 016 (15,1 %) v politických skupinách; konštatuje, že k 31. decembru 2015 bolo na sekretariáte neobsadených 4,9 % pracovných miest v porovnaní s 9,6 % na konci roka 2014;

74.  víta skutočnosť, že rodová vyváženosť na pozíciách generálnych riaditeľov vzrástla z 18,2 %/81,8 % v roku 2014 na 33,3 %/66,7 % v roku 2015, avšak poznamenáva, že rodová vyváženosť na pozíciách riaditeľov klesla z 34 %/66 % v roku 2014 na 31,1 %/68,9 % v roku 2015; pripomína, že ženy tvoria absolútnu väčšinu zamestnancov Parlamentu, ale zastávajú len obmedzenú časť riadiacich pozícií; poznamenáva, že stav rodovej vyváženosti, pokiaľ ide o funkcie vedúcich oddelení, sa naďalej zlepšoval nárastom z 30 %/70 % na konci roka 2014 na 31,2 %/68 % na konci roka 2015; zdôrazňuje, že nerovnováha na riadiacich pozíciách teda pretrváva a že program rovnakých príležitostí pre tieto pracovné miesta je aj naďalej nanajvýš dôležitý; rozhodne sa domnieva, že do roku 2019 by mal Parlament mať na riadiacich pozíciách najmenej 40 % žien;

75.  vyjadruje prekvapenie nad tým, že Poradný výbor Európskeho parlamentu pre menovanie vysokých úradníkov pozostáva výlučne z vyššieho manažmentu, a vyzýva generálneho tajomníka, aby doň zahrnul aj zástupcu združenia zamestnancov;

76.  zdôrazňuje, že geografická vyváženosť, najmä pomer medzi počtom zamestnancov s určitou štátnou príslušnosťou a počtom obyvateľov ich príslušného členského štátu by mala byť aj naďalej významným prvkom riadenia ľudských zdrojov, najmä s ohľadom na členské štáty, ktoré vstúpili do Únie od roku 2004; víta skutočnosť, že Európsky parlament dosiahol celkovo vyvážené zloženie úradníkov z členských štátov, ktoré do Únie vstúpili pred rokom 2004 a potom; poukazuje však na to, že tieto členské štáty predstavujú na všetkých troch pracoviskách len 3 % zamestnancov na úrovni „vyšších administrátorov“ (AD12 – 16) v porovnaní s ich podielom na populácii Únie, t. j. 21 %, a že je tu teda stále potrebný pokrok;

77.  uznáva, že v prípade určitých činností, ako napríklad prevádzkovanie jedální a upratovanie, bolo externé zabezpečovanie činností pre Európsky parlament uprednostňovanou možnosťou a že v dôsledku toho môže v určitých GR počet externých zamestnancov v priestoroch Európskeho parlamentu dokonca presiahnuť počet úradníkov;

78.  konštatuje však, že takýmito rozhodnutiami o externom zabezpečovaní činností nemožno vysvetliť využívanie všetkých externých zamestnancov a že napríklad na generálnom riaditeľstve pre inováciu a technologickú podporu (GR ITEC) je ťažké vysvetliť pomer medzi počtom externých zamestnancov a úradníkov;

79.  vyjadruje názor, že externí zamestnanci by nemali byť využívaní na kompenzáciu zníženia počtu pracovných miest dohodnutého v rámci revízie služobného poriadku v roku 2014 a súčasného VFR;

80.  berie na vedomie odpovede generálneho tajomníka týkajúce sa podmienok uzatvárania zmlúv Európskeho parlamentu s externými zamestnancami; zdôrazňuje, že administratíva musí dôsledne a systematicky zabezpečovať prísne dodržiavanie právnych predpisov týkajúcich sa zamestnávania, bezpečnosti a sociálneho zabezpečenia atď. zo strany poskytovateľov služieb vo vzťahu ku všetkým externým zamestnancom, ktorí pracujú v priestoroch Európskeho parlamentu, napríklad v jedálňach, v upratovacej službe a údržbe; vyzýva Európsky parlament, aby zaviedol riadne mechanizmy včasného upozornenia a monitorovania na prevenciu a odhaľovanie akýchkoľvek ojedinelých alebo systematických prípadov nedbanlivosti, zneužitia či porušenia predpisov, čo by mu umožnilo prijať okamžité kroky;

81.  konštatuje, že postup zameraný na interné zabezpečovanie bezpečnostnej služby v Európskom parlamente je ukončený a že ten istý postup teraz prebieha v súvislosti so šoférmi; vyzýva generálneho tajomníka, aby informoval výbor CONT o poznatkoch, ktoré vyplynuli z týchto postupov, a o akýchkoľvek úsporách, ktoré sa v ich dôsledku dosiahli;

82.  so znepokojením konštatuje, že pracovníci jedální nie sú odmeňovaní podľa hodín uvedených v ich zmluvách počas týždňov, keď poslanci pracujú inde, ako sú napríklad týždne vo volebných obvodoch alebo plenárne schôdze v Štrasburgu, a že značný počet ich musí pracovať na skrátený úväzok, čo má vplyv na ich zamestnanosť a zárobky; vyzýva generálneho tajomníka, aby po rokovaní s poskytovateľom služieb pre jedálne navrhol riešenie, ktoré ich zamestnancom zaručí každý týždeň pravidelný pracovný čas a mzdu;

83.  konštatuje, že na konci roka 2015 v Európskom parlamente pracovalo 1 813 akreditovaných asistentov poslancov v porovnaní s 1 686 v predchádzajúcom roku; žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala právam akreditovaných asistentov poslancov a miestnych asistentov, keďže ich zmluvy priamo súvisia s mandátom poslancov, ktorým pomáhajú, so zreteľom na to, že akreditovaní asistenti poslancov patria medzi zamestnancov, ktorí majú pracovnú zmluvu s Európskym parlamentom, zatiaľ čo na miestnych asistentov sa vzťahujú rôzne vnútroštátne právne predpisy;

84.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že hodnotiaca správa o uplatňovaní pravidiel, ktorými sa riadia akreditovaní asistenti poslancov, nebola predložená výboru CONT pred koncom roka 2016, ako bolo požadované v uznesení o udelení absolutória za rok 2014, a že ešte stále nebola predložená;

85.  poukazuje na to, že v prípadoch obťažovania alebo oznamovania nekalých praktík sú akreditovaní asistenti poslancov v mimoriadne zraniteľnej situácii, keďže ich zmluvy sú založené na vzájomnej dôvere medzi poslancom a jeho asistentom; konštatuje, že ak táto dôvera chýba, už táto skutočnosť je sama osebe dôvodom ukončenia zmluvy; okrem toho konštatuje, že ak poslanec musí odstúpiť z dôvodu poškodenia dobrého mena v dôsledku trestného činu alebo iného porušenia práva, spravidla to znamená, že zmluvy všetkých jeho asistentov budú takisto ukončené; vyzýva preto na okamžité posilnenie zastúpenia akreditovaných asistentov poslancov v poradnom výbore pre otázky obťažovania, pričom sa zaručí rodová vyváženosť, ako už bolo požadované v súvislosti s absolutóriom za roky 2013 a 2014; vyzýva Predsedníctvo, aby vyčlenilo zodpovedajúce prostriedky na pokrytie cestovných výdavkov a diét akreditovaných asistentov poslancov, ktorí predložili sťažnosti a ktorí často nemajú potrebné prostriedky na to, aby osobne prišli do Bruselu a predniesli svoju vec výboru pre otázky obťažovania; žiada tiež, aby sa pri budúcej revízii služobného poriadku preskúmala možnosť opatrení finančnej kompenzácie pre akreditovaných asistentov poslancov, aby sa tak zaručilo rovnaké zaobchádzanie s akreditovanými asistentmi poslancov a uznanie ich osobitnej zraniteľnosti v prípadoch obťažovania alebo oznamovania nekalých praktík;

86.  víta zámer administratívy pristúpiť k úpravám paušálnych príspevkov na služobné cesty do Štrasburgu, ktoré dostávajú akreditovaní asistenti poslancov a ktoré sú výrazne nižšie ako v prípade stálych úradníkov; zdôrazňuje, že táto úprava by mala byť založená na transparentnej metóde výpočtu a že by mala byť v priamej korelácii s nedávnou úpravou príspevkov a stropov výdavkov na ubytovanie smerom nahor, ktoré dostávajú stáli úradníci; zdôrazňuje tiež, že na účel budúcich revízií by sa mala zaviesť automatická indexácia príspevkov;

87.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Predsedníctvo nereagovalo na požiadavky, ktoré Európsky parlament predniesol vo svojich uzneseniach o absolutóriu za roky 2013 a 2014, aby sa na akreditovaných asistentov poslancov vzťahovali tie isté denné príspevky ako na iných zamestnancov; žiada generálneho tajomníka, aby pred uskutočnením akýchkoľvek zmien predložil odhad dodatočných nákladov, ktoré by v dôsledku tejto úpravy vznikli; pritom zdôrazňuje, že súčasné stropy náhrad výdavkov na služobné cesty platné pre akreditovaných asistentov poslancov sa neupravovali od roku 2009 a že rozdiel medzi akreditovanými asistentmi poslancov a ostatnými zamestnancami sa ešte viac zvýšil na úroveň minimálne 40 % po zavedení nových stropov schválených Radou 9. septembra 2016, ktoré sa od 10. septembra 2016 zatiaľ uplatňujú len na úradníkov; vyzýva preto Predsedníctvo, aby prijalo potrebné opatrenia na vyriešenie týchto rozdielov;

88.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že obdobie, na ktoré je akreditovaný asistent poslanca zamestnaný, sa v prípade úmrtia alebo odstúpenia príslušného poslanca končí na konci daného kalendárneho mesiaca; zdôrazňuje, že by to mohlo znamenať, že akreditovaný asistent poslanca by nemal ani len jednodňovú výpovednú dobu, ak sa mandát poslanca skončí v posledný deň daného mesiaca; žiada, aby sa táto neprijateľná situácia vyriešila pri budúcej revízii služobného poriadku tým, že sa obdobia výpovednej doby naviažu na vymedzené obdobie, napríklad štyri týždne, a nie na kalendárne mesiace; ďalej vyzýva Predsedníctvo, aby čo najskôr zaviedlo dočasné opatrenia, ktoré poskytnú dočasné riešenie tohto problému, kým sa neuskutoční táto právna revízia;

89.  vyjadruje znepokojenie nad údajnou praxou, keď poslanci nútia akreditovaných asistentov, aby cestovali na služobné cesty, najmä do Štrasburgu, bez služobných príkazov, bez úhrady nákladov na služobnú cestu alebo jednoducho bez úhrady cestovných výdavkov; zastáva názor, že takéto praktiky umožňujú zneužívanie: ak akreditovaní asistenti poslancov cestujú bez cestovného príkazu, nielenže si musia platiť náklady z vlastných prostriedkov, ale zároveň sa na nich nevzťahuje poistenie na pracovisku; vyzýva Predsedníctvo, aby zaručilo riadne uplatňovanie služobného poriadku a ukladalo postihy poslancom, ktorí porušujú pravidlá;

90.  konštatuje, že stážisti majú nárok na zľavu 0,50 EUR z ceny za hlavné jedlá vo všetkých samoobslužných reštauráciách v Bruseli a v Luxemburgu a 0,80 EUR v Štrasburgu; domnieva sa však, že vzhľadom na priemernú výšku ich platov a vysoké ceny za posledné dva roky táto zľava nie je dostatočne veľká na to, aby mala čo i len minimálny vplyv na ich financie; vyzýva generálneho tajomníka, aby zaručil zníženie cien zodpovedajúce ich zárobkom;

91.  vyzýva Predsedníctvo, aby zaistilo, že sociálne a dôchodkové práva akreditovaných asistentov poslancov, ktorí pracovali bez prerušenia počas dvoch posledných volebných období, budú zaručené; v tejto súvislosti vyzýva administratívu, aby predložila návrh, v ktorom sa pri výpočte obdobia služby 10 rokov stanoveného v služobnom poriadku vezme do úvahy rozhodnutie o skoršom usporiadaní volieb v roku 2014, ako aj čas strávený výberovým konaním;

92.  vyzýva Konferenciu predsedov, aby opätovne zvážila možnosť, že by akreditovaní asistenti poslancov za určitých podmienok sprevádzali poslancov pri oficiálnych parlamentných delegáciách a služobných cestách, ako už požadovali niektorí poslanci;

93.  vyzýva generálneho tajomníka a Predsedníctvo, aby preskúmali a vyriešili problémy, ktoré v súvislosti s akreditovanými asistentmi poslancov vznikajú najmä v dôsledku poslednej zmeny funkčného obdobia (napríklad meškanie pri podpisovaní zmlúv, prerušenie zmlúv, skorší termín volieb do Európskeho parlamentu atď.) a ktoré môžu mať vážne dôsledky pre nadobúdanie pracovných práv akreditovaných asistentov poslancov v budúcnosti; žiada, aby zástupcovia akreditovaných asistentov poslancov boli zapojení do hľadania riešení;

94.  žiada Európsky parlament, aby v záujme rovnakých príležitostí a dodržiavania zamestnaneckých práv prijal usmernenia o pridelení platovej triedy akreditovaným asistentom poslancov a pre každú funkčnú skupinu vypracoval zodpovedajúci jasný opis pracovnej činnosti, povinností a úloh;

95.  konštatuje, že v roku 2015 skončilo výkon služby 154 zamestnancov, z toho 126 odišlo do dôchodku, 13 do invalidného dôchodku, v deviatich prípadoch išlo o odstúpenie a v šiestich prípadoch o úmrtie; vyzýva generálneho tajomníka, aby prísne presadzoval dodržiavanie článku 16 štvrtého odseku služobného poriadku o možných konfliktoch záujmov po skončení služby v Európskom parlamente, najmä v prípadoch odstúpenia, pretože je pozoruhodné, že nikdy neboli zverejnené žiadne prípady možných konfliktov záujmov;

96.  konštatuje so znepokojením, že neboli prijaté žiadne osobitné opatrenia týkajúce sa zamestnancov v prípade, že sa určitý členský štát rozhodne vystúpiť z Únie; uznáva, že táto otázka má význam pre všetky európske inštitúcie, a vyzýva generálneho tajomníka, aby nadviazal dialóg s Komisiou s cieľom zaistiť, že britskí zamestnanci sa nestanú obeťami Brexitu a že ich práva podľa právnych predpisov, zmluvné a nadobudnuté práva budú v plnej miere zachované;

97.  požaduje účinnejšie organizovanie kurzov odbornej prípravy tak, aby zodpovedali osobitným potrebám akreditovaných asistentov poslancov; vyzýva administratívu, že by mala predovšetkým zohľadňovať harmonogram parlamentných činností a činností poslancov a stanovovať zodpovedajúce a individuálne prispôsobené harmonogramy a špecifické témy;

98.  upozorňuje na skutočnosť, že 43 % zamestnancov Európskeho parlamentu sa domnieva, že telepráca by mala pozitívny vplyv na ich spokojnosť so zamestnaním; zdôrazňuje, že Európsky parlament je jediná inštitúcia, ktorá nezaviedla teleprácu a systém pružného pracovného času, ktoré už mnoho rokov existujú vo väčšine ostatných inštitúcií vrátane Komisie, kde už boli preukázané výsledky z hľadiska zvýšenej produktivity a vyššej kvality života zamestnancov; konštatuje, že Európsky parlament zaviedol príležitostnú teleprácu v októbri 2016; žiada generálneho tajomníka, aby všetky zainteresované útvary vrátane poslancov a ich asistentov informoval o vykonávaní takto vykonávanej služby; požaduje tiež, aby bol systém pružného pracovného času čo najskôr zahrnutý do pracovných postupov Európskeho parlamentu;

99.  vyzýva Európsky parlament, aby zmenil svoje pravidlá týkajúce sa stáží, ktoré ponúkajú poslanci a politické skupiny, s cieľom zlepšiť postavenie stážistov v Európskom parlamente vrátane ich dôstojného odmeňovania, stanovenia obmedzenej dĺžky stáží a príslušnej dohody;

GR FINS

Zákazky zadané Európskym parlamentom

100.  s uspokojením konštatuje, že Európsky parlament uverejňuje na svojej webovej stránke úplný ročný zoznam všetkých svojich dodávateľov, ktorí získali zákazky v hodnote nad 15 000 EUR, a že na tomto zozname sa uvádza aj meno a adresa dodávateľa, typ a predmet zákazky, jej trvanie, jej hodnota, postup, ktorý bol použitý, a príslušné generálne riaditeľstvo;

101.  poukazuje na to, že tento zoznam presahuje rámec požiadaviek na transparentnosť, ktoré sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách; nabáda všetky inštitúcie Únie, aby poskytli úplné informácie o všetkých dodávateľoch a zákazkách zadaných prostredníctvom verejného obstarávania vrátane prípadov priameho zadania alebo užších súťaží;

102.  podporuje záver Dvora audítorov, že inštitúcie Únie potrebujú zriadiť jeden verejný archív informácií o svojich verejných zákazkách s cieľom umožniť účinnú transparentnosť a účinné následné monitorovanie ich verejného obstarávania;

103.  poukazuje na to, že napriek predchádzajúcim výzvam na zlepšenie sú služby, ktoré ponúka cestovná kancelária Európskeho parlamentu, naďalej neuspokojivé, pretože ceny sú relatívne vysoké a kancelárii sa nepodarilo dohodnúť sa s veľkými leteckými spoločnosťami na zmluvách s lepšími sadzbami a s pružnejšími podmienkami cestovania;

104.  vyzýva cestovnú kanceláriu, aby aktívne vyhľadávala ponuky s nižšími cenami bez ohľadu na to, o akú leteckú spoločnosť ide; požaduje, aby cestovná agentúra zaviedla možnosť spätnej väzby (prieskum spokojnosti používateľov) s cieľom zistiť, v ktorých oblastiach by bolo možné dosiahnuť ďalší pokrok;

Dobrovoľný dôchodkový fond

105.  konštatuje, že dobrovoľný dôchodkový fond zvýšil svoj odhadovaný poistno-matematický deficit na konci roka 2015 na 276,8 milióna EUR; ďalej konštatuje, že na konci roka 2015 predstavovala suma čistých aktív, ktoré treba zohľadniť, 155,5 milióna EUR a suma poistného záväzku 432,3 milióna EUR;

106.  pripomína, že tieto plánované budúce záväzky sú rozložené na niekoľko desaťročí, konštatuje však, že celková suma vyplatená v roku 2015 prostredníctvom dobrovoľného dôchodkového fondu predstavuje 15,8 milióna EUR;

107.  upozorňuje, že to vyvoláva obavy z možného vyčerpania fondu a že Európsky parlament ručí za vyplácanie dôchodkových práv, pokiaľ tento fond nedokáže plniť svoje záväzky;

108.  vyzýva opäť Predsedníctvo, aby čo najskôr uskutočnilo posúdenie súčasného stavu dôchodkového fondu;

109.  pripomína odsek 112 minuloročného uznesenia o absolutóriu(12), v ktorom sa požaduje posúdenie aktuálnej situácie v dôchodkovom fonde; vyjadruje poľutovanie nad tým, že takéto posúdenie zatiaľ nebolo zabezpečené;

110.  pripomína, že Súdny dvor v roku 2013 rozhodol, že rozhodnutie o zvýšení veku odchodu do dôchodku pre účastníkov fondu zo 60 na 63 rokov, aby sa predišlo predčasnému vyčerpaniu kapitálu a aby sa fond zosúladil s novým štatútom poslancov, je platné;

111.  domnieva sa, že zatiaľ čo vnútroštátne dôchodkové fondy spravidla musia spĺňať prísne normy a nesmú mať vôbec žiadny poistno-matematický deficit, dobrovoľný dôchodkový fond v súčasnosti čelí poistno-matematickému deficitu vo výške 64 % poistného záväzku, a vyzýva generálneho tajomníka, aby Predsedníctvu predložil obsiahly akčný plán s cieľom predísť predčasnému vyčerpaniu fondu;

Ostatné záležitosti

112.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že pri výbere finančných inštitúcií, s ktorými Európsky parlament spolupracuje v záležitostiach týkajúcich sa jeho platieb a účtov, sa nevenuje žiadna pozornosť politikám týchto inštitúcií, pokiaľ ide o sociálnu zodpovednosť podnikov, a vyzýva generálneho tajomníka, aby zabezpečil, že v budúcnosti bude Európsky parlament spolupracovať najmä s finančnými inštitúciami, ktoré majú investičné politiky zamerané na udržateľnosť a ostatné aspekty sociálnej zodpovednosti podnikov;

113.  zdôrazňuje, že Európsky parlament mal v roku 2015 na bankových účtoch v priemere 106,25 milióna EUR, z ktorých neplynul žiadny príjem z úrokov; vyzýva generálneho tajomníka, aby preskúmal, či je potrebné mať takýto vysoký objem likvidity, a najmä ho vyzýva, aby v tejto súvislosti zlepšil správu pokladnice a v prípade možnosti našiel spôsoby, ako zvýšiť výnosy z takýchto vkladov;

GR ITEC

114.  vyjadruje spokojnosť s vykonávaním strategických usmernení GR ITEC na obdobie 2014 – 2019; domnieva sa, že v oblasti elektronického pracovného prostredia pre poslancov a zamestnancov sa vykonáva mnoho zmien, ale že ich dôsledky vrátane nových príležitostí sú pomerne neznáme a že tieto zmeny sa rozvíjajú hlavne v rámci GR ITEC; vyzýva na užšiu spoluprácu medzi GR ITEC a GR COMM v záujme zlepšenia vnútornej a vonkajšej komunikácie o mnohých inováciách, ktoré už boli alebo čoskoro budú realizované;

115.  chápe úsilie GR ITEC zvýšiť mieru vyhľadávania webových stránok Európskeho parlamentu vo vyhľadávači Google; zastáva však tiež názor, že vyhľadávač na samotnej webovej stránke Európskeho parlamentu by mal viesť k užitočným výsledkom, aby používatelia mohli skutočne využívať portál tejto stránky tak, aby sa rýchlo dostali na príslušné webové stránky; je znepokojený tým, že v súčasnosti tento vyhľadávač riadne nefunguje, a vyzýva generálneho tajomníka, aby našiel rýchle riešenie tohto dlhodobého problému;

116.  so znepokojením konštatuje, že napriek tomu, že v oblasti pôsobnosti GR ITEC vznikajú každý rok výdavky vo výške viac ako 35 miliónov EUR na nákup nového hardvéru, neexistuje žiadna jasná politika pre environmentálne a sociálne udržateľné verejné obstarávanie, a vyzýva generálneho tajomníka, aby v tejto súvislosti vypracoval akčný plán s cieľom zabezpečiť, aby v budúcnosti všetky výzvy na predkladanie ponúk zahŕňali environmentálne a sociálne kritériá na výber hardvéru;

117.  vyzýva GR ITEC, aby zabezpečilo prístupnosť všetkých webových stránok Európskeho parlamentu pre prenosné zariadenia, pretože, hoci veľký počet návštevníkov stránok používa na prístup na stránky Európskeho parlamentu a špecializovaných výborov iPad alebo mobilný telefón, nemožno povedať, že súčasné rozhranie je kompatibilné s prenosnými zariadeniami; navrhuje zavedenie opatrení, ktorými sa evidentne a v primeranom čase zlepší prístupnosť webových stránok z prenosných zariadení;

118.  domnieva sa, že pre výkon mandátu poslancov je dôležité, aby tlačiarne ostali naďalej v ich kanceláriách; poukazuje na to, že lacné neznačkové náplne do tlačiarní môžu eventuálne spôsobovať nebezpečné úrovne emisií častíc a poškodenie zdravia; požaduje preto, aby GR ITEC a generálne riaditeľstvo pre infraštruktúru a logistiku (GR INLO) prijali opatrenia s cieľom podporiť obstarávanie ekologických tlačiarní a zabezpečiť, aby sa používali výlučne originálne náplne, a zároveň vytvorili pre poslancov a ich spolupracovníkov možnosti, aby mali tlačiarne strategicky umiestnené v blízkosti svojich kancelárií, ale nie priamo v nich;

119.  berie na vedomie, že Predsedníctvo 7. septembra 2015 prijalo bezpečnostnú politiku v oblasti informačných a komunikačných technologických systémov („bezpečnostnú politiku v oblasti IKT“); zdôrazňuje, že v súčasnom globálnom kontexte je naliehavo potrebné uplatňovať oveľa výraznejšiu bezpečnostnú politiku v oblasti IKT, ktorá bude v plnej miere riešiť riadenie rizík spojených s kybernetickou bezpečnosťou; v tejto súvislosti víta vymenovanie úradníka Európskeho parlamentu pre kybernetickú bezpečnosť;

120.  opakuje svoju výzvu uvedenú v uznesení o absolutóriu za rok 2014, aby bol vytvorený systém rýchleho varovania v núdzových situáciách, ktorý umožní GR ITEC v spolupráci s generálnym riaditeľstvom pre bezpečnosť a ochranu (GR SAFE) urýchlene komunikovať prostredníctvom SMS správ alebo e-mailu s poslancami a zamestnancami, ktorí súhlasia so zaradením svojich kontaktných údajov do takéhoto komunikačného zoznamu, ktorý sa použije v prípade osobitných núdzových situácií;

121.  blahoželá GR ITEC za zavedenie siete wi-fi vo všetkých budovách Európskeho parlamentu; konštatuje však, že pripojenie wi-fi v rokovacej sále v Štrasburgu je nespoľahlivé, najmä keď počas hlasovania a kľúčových rozpráv používa tento systém veľa poslancov súčasne; vyzýva generálneho tajomníka, aby v tejto súvislosti prijal potrebné nápravné opatrenia;

Generálne riaditeľstvo pre vonkajšie politiky Únie

122.  víta skutočnosť, že niektoré verejné zasadnutia medziparlamentných delegácií sa už vysielajú cez internet; žiada generálneho tajomníka, aby naďalej rozvíjal a rozširoval túto službu, ako aj obsah internetových stránok delegácií;

GR INLO

123.  konštatuje, že strednodobá stratégia v oblasti budov z roku 2010 sa v súčasnosti reviduje; vyzýva na rozšírenie tejto stratégie tak, aby zahŕňala dlhodobejšiu perspektívu, ako aj prípadovú štúdiu pravdepodobných dôsledkov Brexitu;

124.  víta skutočnosť, že od roku 2019 sa objem kancelárskych priestorov pre poslancov a ich asistentov v Štrasburgu zvýši; vyzýva generálneho tajomníka, aby zabezpečil, že kým sa nevyrieši otázka jediného sídla pre pracoviská Európskeho parlamentu, bude zaručený minimálny počet štvorcových metrov na asistenta v súlade so súčasnými pravidlami o pracovných podmienkach, keďže v súčasnosti je Európsky parlament v tejto záležitosti napadnuteľný, pretože úmyselne nerešpektuje pravidlá týkajúce sa minimálnej rozlohy kancelárskeho priestoru;

125.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad rozhodnutím o výmene nábytku v kanceláriách poslancov a ich asistentov v Bruseli a požaduje jej okamžité zastavenie; konštatuje, že prevažná časť nábytku je stále úplne funkčná a v slušnom stave a že jeho výmena nie je vôbec potrebná; domnieva sa, že spätná väzba určitého počtu poslancov – na rozdiel od všeobecného prieskumu – sama osebe nie je dostatočným dôvodom na výmenu, pričom tvrdenia administratívy týkajúce sa vkusu, módy alebo zastaraného štýlu sú takisto neprimerané; jednotlivé kusy nábytku by sa mali meniť len vtedy, ak vykazujú jasné znaky zhoršenia stavu, výrazného opotrebovania alebo zdravotného rizika na pracovisku osobitnej alebo všeobecnej povahy (ako je možný rozvoj ergonomickejších kancelárskych stoličiek); poukazuje na to, že v časoch hospodárskej krízy, ktorá viedla k našej súčasnej finančnej tiesni, by takýto záujem o vonkajší vzhľad mohol vážne ohroziť dôveryhodnosť Európskeho parlamentu a jeho poslancov, najmä v očiach občanov a verejnej mienky;

126.  berie na vedomie, že v súlade s rozhodnutiami Predsedníctva z rokov 2013 a 2015 nové zmluvy o poskytovaní stravovacích služieb nestanovujú žiadne priame dotácie z rozpočtu Európskeho parlamentu; je však znepokojený tým, že niektoré služby boli v roku 2015 ponúkané za ceny vyššie ako trhové ceny; v tejto súvislosti pripomína službu podávania kávy počas schôdzí; konštatuje, že ceny boli v auguste 2016 upravené;

127.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad použitím svojvoľných, subjektívnych a neprimeraných kritérií na prijímanie šoférov a internalizáciu tejto služby, ktorá sa začala v roku 2016 z bezpečnostných dôvodov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že pri tomto postupe sa nezohľadnili zručnosti a skúsenosti, ktoré šoféri získali počas rokov práce v priamom kontakte s poslancami, ani vzťah s poslancami založený na dôvere, ako aj skutočnosť, že prišli o zamestnanie, mnohí z nich vo veku, keď je už ťažké nájsť prácu;

Generálne riaditeľstvo pre tlmočenie a konferencie (GR INTE)

128.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti s problematickým sociálnym dialógom medzi GR INTE a zástupcami tlmočníkov, ktorý sa začal v januári 2014 a ktorý doteraz nevyústil v dohodu; vyzýva generálneho tajomníka, aby inicioval mediáciu medzi zúčastnenými stranami s cieľom zlepšiť vzájomné porozumenie pre jednotlivé pozície a nájsť riešenia, ktoré sú prijateľné pre všetkých;

129.  vyjadruje uspokojenie v súvislosti s pokrokom, ktorý bol doteraz dosiahnutý v rámci modernizácie GR INTE, konkrétne pokiaľ ide o väčšiu dostupnosť tlmočníkov, mierny nárast počtu hodín, ktoré tlmočníci trávia tlmočením, a lepšie rozloženie pracovnej vyťaženosti tlmočníkov; konštatuje, že metóda na výpočet na štatistické účely bola objasnená a že obdobie riadnej dovolenky a práceneschopnosti sa už nezahŕňa do výpočtu priemerného počtu hodín, ktoré tlmočníci trávia v kabíne;

130.  požaduje od generálneho tajomníka informácie o opatreniach, ktoré boli prijaté na základe uznesenia o udelení absolutória za rozpočtový rok 2014, s cieľom dosiahnuť efektívnejšie využívanie zdrojov a vyššiu účinnosť pri organizovaní schôdzí zjednodušením riadenia konferencií v Európskom parlamente;

GR SAFE

131.  víta nepretržité úsilie o zaistenie bezpečnosti a ochrany v priestoroch Európskeho parlamentu a v jeho okolí; berie na vedomie, že v prípade bezpečnosti v Európskom parlamente je potrebné usilovať sa o dosiahnutie krehkej rovnováhy medzi zvážením celého radu ochranných opatrení a zavedením prehnaného bezpečnostného režimu, ktorý spomaľuje činnosť Európskeho parlamentu; trvá však na tom, že bezpečnosť Európskeho parlamentu by sa mala ďalej zvyšovať, a vyzýva generálneho tajomníka, aby zabezpečil, že zamestnanci budú riadne školení a dokážu profesionálne plniť svoje povinnosti, a to aj v mimoriadnych situáciách;

132.  vyzýva generálneho tajomníka, aby zaručil, že súbežne so spoluprácou s belgickými, francúzskymi a luxemburskými úradmi bude prebiehať aktívna spolupráca s ostatnými inštitúciami Únie;

133.  vyzýva GR ITEC a GR SAFE, aby posilnili spôsobilosti v oblasti kybernetickej obrany vzhľadom na zvýšenú hrozbu kybernetických útokov v posledných mesiacoch;

Ekologický Európsky parlament

134.  pripomína, že Predsedníctvo zaviedlo v Európskom parlamente 19. apríla 2004 projekt systému environmentálneho riadenia (EMAS); poznamenáva, že Predsedníctvo v roku 2016 prijalo prepracovanú politiku v oblasti životného prostredia, ktorá zachováva a opätovne potvrdzuje záväzok Európskeho parlamentu sústavne zlepšovať životné prostredie;

135.  víta vytvorenie medziinštitucionálnej asistenčnej služby pre zelené verejné obstarávanie, ktorú je teraz potrebné plne realizovať stanovením jasných cieľov v tejto oblasti, ako aj zintenzívnením úsilia v oblasti vnútornej informovanosti, propagácie a účinného riadenia zeleného verejného obstarávania; zdôrazňuje tiež, že tieto pravidlá musia dodržiavať aj subdodávatelia služieb; vyjadruje v tejto súvislosti poľutovanie nad vysokou mierou používania plastových fliaš, pohárov, nádob a obalov v Európskom parlamente;

136.  berie na vedomie, že sám Európsky parlament sa zaviazal k 30 % zníženiu svojich emisií CO2 na ekvivalent plného pracovného času do roku 2020 v porovnaní s rokom 2006; oceňuje skutočnosť, že medzi rokmi 2006 a 2015 tento ukazovateľ klesol o približne 24,3 %;

137.  považuje preto za mimoriadne dôležité, aby si Európsky parlament stanovil nové, náročnejšie kvantitatívne ciele a aby zodpovedné útvary tieto ciele pravidelne merali; v tejto súvislosti berie na vedomie rozhodnutie Predsedníctva z roku 2015 kompenzovať celkové množstvo emisií uhlíka Európskeho parlamentu vrátane emisií z letov poslancov medzi ich krajinou pôvodu a pracoviskami Európskeho parlamentu;

138.  pripomína Európskemu parlamentu jeho záväzok vyplývajúci zo smernice 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti, ktorým sa stanovuje, že inštitúcie „sa bez toho, aby tým boli dotknuté príslušné rozpočtové pravidlá a pravidlá obstarávania zaviažu, že budú na budovy, ktoré vlastnia alebo užívajú, uplatňovať rovnaké požiadavky, ako sú požiadavky vzťahujúce sa na budovy ústredných vlád členských štátov podľa článkov 5 a 6“ tejto smernice, z dôvodu veľkej viditeľnosti budov a vedúcej úlohy, ktorú by mal zohrávať v súvislosti s energetickou hospodárnosťou budov; zdôrazňuje, že je naliehavé dodržiavať toto vyhlásenie, v neposlednom rade vzhľadom na vlastnú vierohodnosť pri súčasných prebiehajúcich revíziách smerníc o energetickej hospodárnosti budov a o energetickej efektívnosti;

139.  vyzýva Predsedníctvo, aby preskúmalo systém stimulov na podporu využívania udržateľnejších a hospodárnejších prostriedkov dopravy pri dochádzaní do zamestnania;

140.  víta iniciatívu Európskeho parlamentu zameranú na vykonávanie komplexnej politiky na zníženie plytvania potravinami; vyzýva Európsky parlament, aby zaručil, že všetci dodávatelia stravovacích služieb vo všetkých budovách Európskeho parlamentu budú aktívne predchádzať plytvaniu potravinami; vyzýva Európsky parlament, aby intenzívnejšie uplatňoval prax darovania nepredaných potravín na dobročinné účely;

141.  domnieva sa, že zavedenie účinného systému rezervácií rokovacích miestností a registra správy vybavenia môže uvoľniť značný potenciál z hľadiska nákladov Parlamentu a jeho úsilia zameraného na životné prostredie, a vyzýva generálneho tajomníka, aby tento prístup presadzoval zodpovedajúcim spôsobom;

Politické skupiny (rozpočtová položka 4 0 0)

142.  konštatuje, že rozpočtové prostriedky zahrnuté v roku 2015 do rozpočtovej položky 4 0 0 pre politické skupiny a nezaradených poslancov sa využili takto:

Skupina

2015

2014**

Ročné rozpočtové prostriedky

Vlastné zdroje a prenesené rozpočtové prostriedky

Výdavky

Miera využitia ročných rozpočtových prostriedkov

Sumy prenesené do nasledujúceho obdobia

Ročné rozpočtové prostriedky

Vlastné zdroje a prenesené rozpočtové prostriedky

Výdavky

Miera využitia ročných rozpočtových prostriedkov

Sumy prenesené do nasledujúceho obdobia (2011)

EPP

17 440

10 198

17 101

98,06 %

8 720

19 919

7 908

17 796

89,34 %

9 960

S&D

15 256

5 748

15 379

100,81 %

5 625

15 619

4 653

14 850

95,07 %

5 422

ECR

5 959

1 614

5 065

84,99 %

2 509

5 014

1 060

4 476

105,43 %

1 598

ALDE

5 692

2 517

5 865

103,03 %

2 344

6 214

1 774

5 491

88,35 %

2 498

GUE/NGL

4 305

1 256

3 832

89,02 %

1 729

3 527

417

2 689

76,62 %

1 255

Verts/ALE

4 153

1 293

3 890

93,67 %

1 556

4 292

1 389

4 396

88,41 %

1 287

EFDD

3 843

1 643

3 629

94,45 %

1 856

3 231

1 142

2 708

88,83 %

1 615

ENF

1 587

0

827

52,09 %

760

 

 

 

 

 

Nezaradení poslanci

1 627

533

1 001

61,51 %

214

1 991

441

1 281

64,32 %

533

Spolu

59 860

24 803

56 588

94,53 %

25 312

59 807

18 784

53 687

89,76 %

24 168

* Všetky sumy v tisícoch EUR.

** Rok 2014 pozostával z dvoch rozpočtových rokov z dôvodu parlamentných volieb v máji 2014. Údaje za rok 2014 v tabuľke predstavujú konsolidované sumy.

143.  pripomína, že Dvor audítorov vo svojej výročnej správe odporučil, aby Európsky parlament „preskúmal existujúci rámec kontroly čerpania rozpočtových prostriedkov vyčlenených pre politické skupiny“ a okrem toho poskytol „lepšie usmernenia prostredníctvom posilneného monitorovania uplatňovania pravidiel schvaľovania a úhrady výdavkov skupinami a k postupom verejného obstarávania“;

Európske politické strany a európske politické nadácie

144.  konštatuje, že v roku 2015 boli rozpočtové prostriedky zapísané do rozpočtovej položky 4 0 2 použité takto(13):

Strana

Skratka

Vlastné zdroje*

Grant EP

Celkové príjmy

Grant EP ako % oprávnených výdavkov (max. 85 %)

Prebytok príjmov (presun do rezerv) alebo strata príjmov

Európska ľudová strana

PPE

1 926

8 053

12 241

85 %

363

Strana európskych socialistov

PSE

1 246

5 828

8 024

85 %

40

Strana Aliancie liberálov a demokratov za Európu

ALDE

561

2 093

2 789

85 %

90

Európska strana zelených

EGP

480

1 666

2 245

85 %

83

Aliancia európskych konzervatívcov a reformistov

AECR

395

1 952

2 401

85 %

8

Strana európskej ľavice

EL

372

1 484

2 044

85 %

71

Európska demokratická strana

EDP/PDE

120

457

577

85 %

0

EUDemokrati

EUD

55

292

370

85 %

3

Európska slobodná aliancia

ALE

127

636

845

85 %

0

Európske kresťanské politické hnutie

ECPM

87

461

560

85 %

4

Európska aliancia za slobodu

EAF

94

494

588

85 %

7

Aliancia európskych národných hnutí

AENM

53

292

399

85 %

0

Hnutie za Európu národov a slobody

MENF

161

401

562

85%

0

Aliancia za priamu demokraciu v Európe

ADDE

250

821

1 070

85 %

-403

Hnutie za

Európu slobôd

a demokracie

MELD

91

44

226

85 %

-208

Spolu

 

6 017

24 974

34 943

85 %

59

(*) Všetky sumy v tisícoch EUR.

145.  konštatuje, že v roku 2015 boli rozpočtové prostriedky zapísané do rozpočtovej položky 4 0 3 využité takto(14):

Nadácia

Skratka

Pridružená k strane

Vlastné zdroje*

Grant EP

Celkové príjmy

Grant EP ako % oprávnených výdavkov (max. 85 %)

Centrum pre európske štúdie Wilfrieda Martensa

WMCES

PPE

949

4 725

5 674

85 %

Nadácia pre európske pokrokové štúdie

FEPS

PSE

847

3 848

4 695

85 %

Európske liberálne fórum

ELF

ALDE

183

880

1 063

85 %

Zelená európska nadácia

GEF

EGP

163

914

1 077

85 %

Transform Europe

TE

EL

159

847

1 066

85 %

Inštitút európskych demokratov

IED

PDE

47

284

331

85 %

Centrum Mauritsa Coppietersa

CMC

ALE

57

241

298

85 %

Nový smer – Nadácia pre európsku reformu

ND

AECR

323

1 100

1 423

85 %

Európska nadácia za slobodu

EFF

EAF

47

268

315

85 %

Organizácia pre európsku medzištátnu spoluprácu

OEIC

EUD

33

132

165

85 %

Kresťanská politická nadácia pre Európu

CPFE

ECPM

51

267

318

85 %

Nadácia za Európu slobôd a demokracie

FELD

MELD

50

248

298

85 %

Inštitút pre priamu demokraciu v Európe

IDDE

ADDE

144

673

817

85 %

Európske identity a tradície

EIT

AENM

32

169

201

85 %

Spolu

 

 

3 085

14 596

17 681

85 %

(*) Všetky sumy v tisícoch EUR.

 

 

 

 

 

 

146.  so znepokojením konštatuje, že v prípadoch Aliancie za priamu demokraciu v Európe, Hnutia za Európu slobôd a demokracie, Iniciatívy pre priamu demokraciu v Európe a Nadácie za Európu slobôd a demokracie boli zistené významné nezrovnalosti týkajúce sa zakázaného priameho alebo nepriameho financovania vnútroštátnych strán a darov;

147.  vyjadruje znepokojenie nad rizikom poškodenia dobrej povesti Európskeho parlamentu, ktoré vzniká takýmito nezrovnalosťami, a je presvedčený, že je potrebné prijať rýchle a účinné opatrenia na predchádzanie akýmkoľvek podobným nezrovnalostiam v budúcnosti a na ich riešenie; domnieva sa však, že tieto nezrovnalosti sú obmedzené na obmedzený počet politických strán a nadácií; zastáva názor, že tieto nezrovnalosti by nemali spochybňovať finančné hospodárenie iných politických strán a nadácií;

148.  je si vedomý nových nariadení, konkrétne nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1142/2014 z 22. októbra 2014(15), ktoré začnú ovplyvňovať financovanie európskych politických strán a nadácií na rozpočtový rok 2018, a významnej úlohy novozaloženého Úradu pre európske politické strany a európske politické nadácie, ako aj prebiehajúcich diskusií v Predsedníctve o návrhoch generálneho tajomníka na riešenie mnohých otázok, ktoré uvedené nariadenia neriešia; vyzýva vnútorného audítora Európskeho parlamentu, aby vypracoval novú správu o audite financovania európskych politických strán a nadácií čo najskôr po nadobudnutí účinnosti nového nariadenia;

149.  domnieva sa, že v tejto súvislosti je nevyhnutné preskúmať akékoľvek nedostatky súčasného systému vnútorných a vonkajších kontrol pri predchádzaní závažným nezrovnalostiam; berie na vedomie vyhlásenia externého účtovníka EY, že jeho audity sú zamerané na získanie primeranej istoty o tom, že ročná účtovná závierka neobsahuje podstatne skreslené informácie a že subjekt splnil rozsah pôsobnosti pravidiel a predpisov, a tiež že jeho audity zahŕňajú preskúmanie – na základe testovania – dôkazov, ktoré podporujú stanovisko; konštatuje však, že tieto preskúmania nezahŕňajú prešetrenie možných podvodných vyhlásení a dokumentov a preto poskytujú len relatívne obmedzený prehľad skúmaných finančných aktivít;

150.  konštatuje nedostatok ľudských zdrojov (konkrétne 2 ekvivalenty plného pracovného času) v rámci GR FINS vyčlenených na kontrolu účtov európskych politických strán a nadácií; je pevne presvedčený o tom, že vzhľadom na vysoké súvisiace riziko poškodenia dobrej povesti by sa mohlo na túto činnosť vyčleniť viac zdrojov;

151.  vyzýva Predsedníctvo, aby v rozsahu, v akom to umožňuje zásada zachovania dôvernosti, uľahčilo prístup k podkladových dokumentom, ktoré sú obsiahnuté v záverečných správach európskych politických správ a nadácií, a najmä k účtom a vykonaným auditom;

152.  žiada novozriadený úrad, aby po prvom roku svojej činnosti, t. j. 2017, predložil Európskemu parlamentu správu o pokroku; a vyzýva generálneho tajomníka, aby zabezpečil, že úrad bude mať k dispozícii všetky potrebné zdroje na plnenie svojich úloh.

(1) Ú. v. EÚ L 69, 13.3.2015.
(2) Ú. v. EÚ C 380, 14.10.2016, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ C 354, 27.9.2016, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ C 375, 13.10.2016, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ C 375, 13.10.2016, s. 10.
(6) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(7) PE 422.541/Bur.
(8) Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884).
(9) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).
(10) Ú. v. EÚ C 436, 24.11.2016, s. 2.
(11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 z 22. októbra 2014 o štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických nadácií (Ú. v. EÚ L 317, 4.11.2014, s. 1).
(12) Ú. v. EÚ L 246, 14.9.2016, s. 3.
(13) Poznámky: Všetky sumy v tisícoch EUR. Poznámka1: celkové príjmy zahŕňajú prenosy z predchádzajúceho roka v súlade s článkom 125 ods. 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
(14) Poznámky: všetky sumy v tisícoch EUR.
(15) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1142/2014 z 22. októbra 2014, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ, Euratom) č. 966/2012, pokiaľ ide o financovanie európskych politických strán (Ú. v. EÚ L 317, 4.11.2014, s. 28).


Absolutórium za rok 2015: všeobecný rozpočet EÚ – Európska rada a Rada
PDF 327kWORD 47k
Rozhodnutie
Uznesenie
1. Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel II – Európska rada a Rada (2016/2153(DEC))
P8_TA(2017)0147A8-0131/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2015(1),

–  so zreteľom na konsolidovanú ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2015 (COM(2016)0475 – C8-0271/2016)(2),

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2015 spolu s odpoveďami inštitúcií(3),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(4) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2015 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 314 ods. 10 a články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(5), a najmä na jeho články 55, 99, 164, 165 a 166,

–  so zreteľom na článok 94 a prílohu IV rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0131/2017),

1.  odkladá svoje rozhodnutie o absolutóriu generálnemu tajomníkovi Rady za plnenie rozpočtu Európskej rady a Rady za rozpočtový rok 2015;

2.  uvádza svoje poznámky v priloženom uznesení;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie a uznesenie, ktoré je jeho neoddeliteľnou súčasťou, Európskej rade, Rade, Komisii, Súdnemu dvoru Európskej únie, Dvoru audítorov, európskemu ombudsmanovi, európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

2. Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 s poznámkami, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel II – Európska rada a Rada (2016/2153(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel II – Európska rada a Rada,

–  so zreteľom na článok 94 a prílohu IV rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0131/2017),

A.  keďže v súvislosti s postupom udeľovania absolutória orgán udeľujúci absolutórium zdôrazňuje osobitný význam ďalšieho posilňovania demokratickej legitímnosti inštitúcií Únie zvyšovaním transparentnosti a zodpovednosti a prijatím koncepcie pre zostavovanie rozpočtu na základe výkonnosti a dobrého riadenia ľudských zdrojov;

1.  konštatuje, že Dvor audítorov dospel na základe auditu k záveru, že v platbách ako celku za rok končiaci sa 31. decembrom 2015, ktoré sa vzťahujú na administratívne a iné výdavky inštitúcií a orgánov, sa nevyskytli významné chyby;

2.  konštatuje s uspokojením, že Dvor audítorov vo svojej výročnej správe o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2015 (ďalej len „správa Dvora audítorov“) uviedol, že v súvislosti s kontrolovanými oblasťami týkajúcimi sa ľudských zdrojov a verejného obstarávania Európskej rady a Rady neboli zistené žiadne významné nedostatky;

3.  konštatuje, že v roku 2015 predstavoval celkový rozpočet Európskej rady a Rady 541 791 500 EUR (534 202 300 EUR v roku 2014) a miera plnenia dosiahla úroveň 92,6 %;

4.  berie na vedomie zvýšenie o 7,6 milióna EUR (+ 1,4 %) v rozpočte Rady na rok 2015;

5.  berie na vedomie, že Generálny sekretariát Rady (ďalej len „GSR“) zverejnil výročné správy o činnosti generálnych riaditeľov právneho servisu, generálneho riaditeľstva pre komunikáciu a informácie a generálneho riaditeľstva pre administratívu;

6.  berie na vedomie vysvetlenia poskytnuté vo výročnej správe o činnosti generálneho riaditeľstva pre administratívu o systematicky nedostatočnom čerpaní prostriedkov; vyjadruje však znepokojenie nad tým, že miera nevyčerpaných prostriedkov je v určitých kategóriách naďalej vysoká; nabáda na vypracovanie kľúčových ukazovateľov výkonnosti s cieľom zlepšiť rozpočtové plánovanie;

7.  naďalej vyjadruje znepokojenie nad veľmi vysokým množstvom rozpočtových prostriedkov prenesených z roku 2015 do roku 2016, najmä prostriedkov, ktoré sa vzťahujú na nehnuteľnosti, stroje a zariadenia;

8.  opakuje, že rozpočet Európskej rady a Rady by sa mal rozdeliť, aby sa zvýšila transparentnosť finančného hospodárenia oboch inštitúcií a posilnila ich zodpovednosť;

9.  žiada rozdeliť prehľad ľudských zdrojov podľa kategórií, platových tried, pohlavia, štátnej príslušnosti a odborného vzdelania;

10.  zdôrazňuje, že geografická vyváženosť, najmä pomer medzi štátnou príslušnosťou zamestnancov a veľkosťou členských štátov, by aj naďalej mala byť významným prvkom riadenia zdrojov, najmä s ohľadom na členské štáty, ktoré vstúpili do Únie od roku 2004; víta skutočnosť, že Európska rada a Rada dosiahli celkovo vyvážené zloženie úradníkov z členských štátov, ktoré vstúpili do Únie pred rokom 2004 a po ňom, ale poukazuje na to, že členské štáty, ktoré vstúpili do Únie v roku 2004 alebo neskôr, sú naďalej nedostatočne zastúpené na vyššej úrovni správy a na manažérskych pozíciách a v tejto oblasti sa naďalej očakáva pokrok;

11.  berie na vedomie, že GSR uplatňuje politiku rodovej vyváženosti; víta pozitívny trend, pokiaľ ide o vyvážené zastúpenie žien a mužov na riadiacich pozíciách; vyzýva však Radu, aby ešte viac zvýšila svoje úsilie, pričom poukazuje na to, že ani ku koncu roka 2015 nedosahovala rodová vyváženosť na riadiacich pozíciách vyváženejší pomer ako 30 % / 70 %;

12.  víta informácie o pracovnej činnosti bývalých riadiacich pracovníkov GSR po ich odchode zo služby(6) v roku 2015; podporuje absolútnu transparentnosť a každoročné zverejňovanie takýchto informácií;

13.  konštatuje s veľkým znepokojením, že GSR ešte ani v roku 2015 nezaviedol interné pravidlá týkajúce sa oznamovania nekalých praktík, ako poznamenal ombudsman; vyzýva Radu, aby bez meškania zaviedla interné pravidlá oznamovania nekalých praktík;

14.  konštatuje, že plán pracovných miest Rady je v súlade s Medziinštitucionálnou dohodou o znížení počtu zamestnancov o 5 % počas piatich rokov; žiada o poskytnutie informácií o tom, ako je toto zníženie zlučiteľné s vytvorením 19 nových pracovných miest; navrhuje, aby Rada podala Európskemu parlamentu správu o možných alternatívnych úsporách, ktoré by kompenzovali meškanie v súvislosti so znižovaním počtu zamestnancov;

15.  berie na vedomie reorganizáciu generálneho riaditeľstva pre administratívu s cieľom zlepšiť jeho kvalitu a efektivitu; očakáva, že táto reforma bude mať pozitívny vplyv na plnenie rozpočtu Rady;

16.  vyjadruje znepokojenie nad oneskorením, pokiaľ ide o odovzdanie budovy Europa; žiada o informácie o finančných dôsledkoch tohto odkladu;

17.  opakuje svoju výzvu Rade, aby orgánu udeľujúcemu absolutórium poskytla svoju politiku v oblasti nehnuteľností; pripomína svoju výzvu Rade, aby mu predložila správy o pokroku projektov v oblasti nehnuteľností a podrobný rozpis doposiaľ vzniknutých nákladov;

18.  konštatuje s uspokojením, že GSR získal za svoje efektívne environmentálne riadenie v roku 2015 označenie Ekodynamický podnik a v roku 2016 certifikáciu EMAS;

Súčasný stav

19.  berie na vedomie oficiálnu odpoveď generálneho tajomníka Rady na pozvanie Výboru pre kontrolu rozpočtu Európskeho parlamentu na výmenu názorov s generálnymi tajomníkmi ostatných inštitúcií; poznamenáva, že obsahom odpovede je zopakovanie pozície Rady o výmene finančných informácií, ktorú už Rada v minulosti vyjadrila; konštatuje, že písomný dotazník zaslaný GSR 17. novembra 2016 spolu s otázkami od poslancov zostal nezodpovedaný;

20.  opakuje, že Rada by mala byť transparentnou inštitúciou a v plnej miere by sa mala zodpovedať občanom Únie za využívanie finančných prostriedkov, ktoré jej boli ako inštitúcii Únie zverené; zdôrazňuje, že z toho vyplýva, že Rada sa musí v plnej miere a dobrej viere zúčastňovať na každoročnom postupe udeľovania absolutória, ako to robia ostatné inštitúcie; v tejto súvislosti sa domnieva, že účinný dohľad nad plnením rozpočtu Únie si vyžaduje spoluprácu medzi Európskym parlamentom a Radou na základe pracovnej dohody; vyjadruje hlboké poľutovanie nad doterajšími ťažkosťami v súvislosti s postupom udeľovania absolutória;

21.  trvá na tom, že výdavky Rady musia byť kontrolované rovnakým spôsobom ako výdavky ostatných inštitúcií, a upozorňuje, že základné prvky tejto kontroly boli stanovené v jeho uzneseniach o absolutóriu v minulých rokoch;

22.  pripomína, že Európsky parlament udeľuje absolutórium ostatným inštitúciám na základe preskúmania poskytnutých dokumentov a odpovedí na položené otázky; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európsky parlament sa opakovane stretáva s problémami pri získavaní odpovedí od Rady; dúfa v tejto súvislosti, že sa s generálnym tajomníkom Rady, ktorý v roku 2015 po prvý raz prevzal tieto nové úlohy, podarí nadviazať oveľa lepšiu spoluprácu;

23.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v minulosti nebolo absolutórium udelené v dôsledku nedostatočnej spolupráce medzi Európskym parlamentom a Radou; konštatuje, že sa zdá, že na oboch stranách je viac dobrej vôle, a vyjadruje nádej, že sa v záujme zlepšenia spolupráce v budúcnosti podarí dosiahnuť pokrok, čo povedie k zlepšeniu verejného imidžu Európskeho parlamentu a Rady; vyzýva Európsky parlament a Radu, aby pokračovali v tejto nastúpenej ceste;

24.  zdôrazňuje právomoc Európskeho parlamentu udeľovať absolutórium podľa článkov 316, 317 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článkov 164 až 167 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a potvrdzuje, že udelenie alebo neudelenie absolutória je povinnosťou, ktorú má Európsky parlament voči občanom Únie;

25.  pripomína, že každá inštitúcia v zmysle definície uvedenej v článku 2 písm. b) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 je pri plnení vlastného oddielu rozpočtu autonómna, ako sa uvádza v článku 55 uvedeného nariadenia; potvrdzuje, že na základe praxe a výkladu súčasných pravidiel a rozpočtovej autonómie Rady, ako aj v záujme zachovania transparentnosti a demokratickej zodpovednosti voči daňovníkom Únie udeľuje Európsky parlament absolutórium jednotlivo každej inštitúcii;

26.  domnieva sa, že uspokojivá spolupráca medzi Európskym parlamentom, Európskou radou a Radou ako výsledok otvoreného a formálneho dialógu môže byť pozitívnym signálom vyslaným občanom Únie.

(1) Ú. v. EÚ L 69, 13.3.2015.
(2) Ú. v. EÚ C 380, 14.10.2016, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ C 375, 13.10.2016, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ C 380, 14.10.2016, s. 147.
(5) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(6) Článok 16 ods. 3 a 4 Služobného poriadku.


Absolutórium za rok 2015: všeobecný rozpočet EÚ – Súdny dvor
PDF 276kWORD 50k
Rozhodnutie
Uznesenie
1. Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel IV – Súdny dvor (2016/2154(DEC))
P8_TA(2017)0148A8-0136/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2015(1),

–  so zreteľom na konsolidovanú ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2015 (COM(2016)0475 – C8-0272/2016)(2),

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2015 spolu s odpoveďami inštitúcií(3),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(4) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2015 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 314 ods. 10 a články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(5), a najmä na jeho články 55, 99, 164, 165 a 166,

–  so zreteľom na článok 94 a prílohu IV rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanovisko Výboru pre právne veci (A8-0136/2017),

1.  udeľuje tajomníkovi Súdneho dvora absolutórium za plnenie rozpočtu Súdneho dvora za rozpočtový rok 2015;

2.  uvádza svoje poznámky v priloženom uznesení;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie a uznesenie, ktoré je jeho neoddeliteľnou súčasťou, Súdnemu dvoru, Európskej rade, Rade, Komisii, Dvoru audítorov, európskemu ombudsmanovi, európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

2. Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 s poznámkami, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel IV – Súdny dvor (2016/2154(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel IV – Súdny dvor,

–  so zreteľom na článok 94 a prílohu IV k rokovaciemu poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanovisko Výboru pre právne veci (A8-0136/2017),

A.  keďže v súvislosti s postupom udeľovania absolutória orgán udeľujúci absolutórium zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité ďalej posilňovať demokratickú legitimitu inštitúcií Únie zvyšovaním transparentnosti a zodpovednosti, ako aj vykonávaním koncepcie pre zostavovanie rozpočtu na základe výkonnosti a dobrým riadením ľudských zdrojov,

1.  konštatuje s uspokojením, že Dvor audítorov vo svojej výročnej správe za rok 2015 nezistil v súvislosti s kontrolovanými témami týkajúcimi sa ľudských zdrojov a verejného obstarávania Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) žiadne významné nedostatky;

2.  víta skutočnosť, že Dvor audítorov dospel na základe svojho auditu k záveru, že v platbách ako celku v súvislosti s administratívnymi a inými výdavkami inštitúcií Súdneho dvora za rok končiaci sa 31. decembrom 2015 sa nevyskytli významné chyby;

3.  konštatuje, že v roku 2015 mal Súdny dvor k dispozícii rozpočtové prostriedky vo výške 357 062 000 EUR (355 367 500 EUR v roku 2014) a miera plnenia dosiahla 99 %; víta veľmi vysokú mieru využitia v roku 2015, ktorá bola rovnaká ako v roku 2014;

4.  konštatuje, že odhadované príjmy Súdneho dvora dosiahli za rozpočtový rok 2015 výšku 44 856 000 EUR; žiada Súdny dvor, aby vysvetlil, prečo dosiahli stanovené nároky v rozpočtovom roku 2015 výšku 49 510 442 EUR, čo je o 10,4 % viac, než sa odhadovalo;

5.  konštatuje, že príjmy z nárokov prenesených z roku 2014 do roku 2015 predstavujú 84 620,37 EUR, pričom 84,28 % tejto sumy sú príjmy od osôb pracujúcich v inštitúciách a iných orgánoch Únie;

6.  berie na vedomie, že rozpočet Súdneho dvora je najmä administratívny, pričom približne 75 % je využitých na výdavky týkajúce sa osôb pracujúcich na Súdnom dvore, a zostávajúca suma sa používa na výdavky týkajúce sa budov, nábytku a zariadení a na plnenie osobitných úloh inštitúcie; zdôrazňuje však, že zavedenie koncepcie pre zostavovanie rozpočtu na základe výkonnosti by sa nemalo uplatňovať iba na rozpočet Súdneho dvora ako celok, ale malo by zahŕňať stanovenie konkrétnych, merateľných, dosiahnuteľných, realistických a časovo ohraničených (SMART) cieľov pre jednotlivé útvary, oddelenia a ročné plány zamestnancov; v tejto súvislosti vyzýva Súdny dvor, aby koncepciu pre zostavovanie rozpočtu na základe výkonnosti zaviedol v širšom rozsahu do svojich každodenných operácií;

7.  víta produktivitu súdnej činnosti Súdneho dvora v roku 2015, keď bolo trom súdom predložených 1 711 vecí a 1 755 vecí bolo ukončených; poznamenáva, že v histórii Súdneho dvora ide o najvyšší počet vecí za rok;

8.  berie na vedomie, že v roku 2015 uzavrel Súdny dvor 616 vecí, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje zníženie (719 uzavretých vecí v roku 2014), a bolo mu predložených 713 nových vecí (622 v roku 2014);

9.  berie na vedomie, že v roku 2015 prijal Všeobecný súd 831 nových vecí a prerokoval 987 vecí, čo v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi predstavuje zvýšenie;

10.  konštatuje, že Súd pre verejnú službu Európskej únie uzavrel rovnako ako v roku 2014 152 vecí a prerokoval 167 nových vecí; zdôrazňuje, že desať rokov po jeho zriadení bol rok 2015 posledným rokom existencie Súdu pre verejnú službu Európskej únie; domnieva sa, že Súdny dvor by mal vykonať hĺbkové posúdenie činnosti Súdu pre verejnú službu Európskej únie počas týchto desiatich rokov;

11.  berie na vedomie, že štatistické údaje troch súdov za rok 2015 potvrdzujú trend z posledných rokov, pokiaľ ide o priemernú dĺžku konaní, ktorá je aj naďalej na uspokojivej úrovni (v prípade Súdneho dvora 15,3 mesiaca v prípade prejudiciálnych návrhov v porovnaní s 15 mesiacmi v roku 2014, 1,9 mesiaca v prípade naliehavých prejudiciálnych návrhov v porovnaní s 2,2 mesiaca v roku 2014, 17,6 mesiaca v prípade žalôb v porovnaní s 20 mesiacmi v roku 2014 a 14 mesiacov v prípade odvolaní v porovnaní s 14,5 mesiaca v roku 2014); v prípade Všeobecného súdu 20,6 mesiaca v porovnaní s 23,4 mesiaca v roku 2014 a v prípade Súdu pre verejnú službu Európskej únie 12,1 mesiaca v porovnaní s 12,7 mesiaca v roku 2014, a to v oboch prípadoch pre všetky typy vecí; domnieva sa, že zmena štatútu Súdneho dvora prijatá v roku 2015 môže toto úsilie o racionalizáciu len podporiť;

12.  víta skutočnosť, že počet vyriešených vecí vzrástol v období od roku 2007 do roku 2015 o 57 %, z veľkej časti v dôsledku koordinačného úsilia súdov a pomocného personálu, a to aj napriek veľmi obmedzenému zvýšeniu počtu pomocných zamestnancov počas tohto obdobia;

13.  berie na vedomie, že v roku 2015 bola prijatá reforma súdnej štruktúry Súdneho dvora a zároveň bol vypracovaný nový rokovací poriadok Všeobecného súdu; chápe, že vďaka zdvojnásobeniu počtu sudcov Všeobecného súdu v troch etapách do roku 2019 bude Súdny dvor na základe tejto reformy aj naďalej môcť vybavovať neustále sa zvyšujúci počet vecí; s potešením očakáva, že bude môcť preskúmať výsledky tejto reformy, ktorá Súdnemu dvoru umožní zaoberať sa vecami v primeranej lehote a v súlade s požiadavkami práva na spravodlivé súdne konanie;

14.  vyjadruje presvedčenie, že táto reforma umožní Súdnemu dvoru rýchlejšie a účinnejšie zvládať narastajúci počet vecí a slúžiť záujmom tých, ktorí hľadajú spravodlivosť, a to pri rešpektovaní ich práva na riadny proces v primeranej lehote a v súlade s cieľmi účinnej služby vysokej kvality;

15.  berie na vedomie, že sa pripravuje prepracované znenie kódexu správania členov, v ktorom sa jasnejšie stanovia podmienky pre vykonávanie ich vonkajších činností a zverejňovanie ich finančných záujmov; vyzýva na väčšiu transparentnosť, pokiaľ ide o vonkajšie činnosti každého sudcu; žiada Súdny dvor, aby na svojom webovom sídle a vo svojej výročnej správe o činnosti poskytoval informácie týkajúce sa ďalších funkcií a platených vonkajších činností sudcov;

16.  konštatuje, že z rozpočtových prostriedkov viazaných na služobné cesty vo výške 295 500 EUR bolo použitých len 41 209 EUR; upozorňuje, že takémuto nedostatočnému využívaniu prostriedkov je možné predísť; žiada Súdny dvor, aby zlepšil rozpočtovanie a zodpovednosť v súvislosti s rozpočtom na služobné cesty, a zdôrazňuje, že je dôležité zaručiť nákladovú efektívnosť služobných ciest;

17.  domnieva sa, že Súdny dvor by mal sprístupniť všeobecný prehľad účastníkov a obsahu zasadnutí, ktoré absolvoval s externými stranami, ktoré sa netýkajú jeho súdnej činnosti;

18.  žiada Súdny dvor, aby orgánu udeľujúcemu absolutórium do júna 2017 postúpil zoznam zasadnutí s lobistami, odbornými združeniami a občianskymi združeniami; žiada Súdny dvor, aby do júna 2017 predložil zápisnice z týchto zasadnutí;

19.  berie s uspokojením na vedomie zlepšenia vykonané v aplikácii e-Curia a skutočnosť, že v roku 2015 ju využívali všetky členské štáty; nazdáva sa, že popri dematerializácii dokumentov by sa mala zlepšiť bezpečnosť údajov;

20.  poznamenáva, že podľa svojej výročnej správy o hospodárení za rok 2015 Súdny dvor úzko spolupracuje s tímom Dvora audítorov, ktorý vykonáva hodnotenie jeho výkonnosti; konštatuje v tejto súvislosti, že na začiatku tohto auditu Súdny dvor bránil audítorskému tímu v práci; konštatuje s uspokojením, že Súdny dvor zlepšil svoju spoluprácu s audítormi a Dvoru audítorov poskytol dodatočné dokumenty; je si vedomý toho, že zásada zachovávania mlčanlivosti o obsahu porád je potrebná na to, aby pomáhala zachovávať nezávislosť orgánov prijímajúcich rozhodnutia, podporovala súlad a právoplatnosť rozhodnutí a bránila tomu, aby orgány prijímajúce rozhodnutia trávili viac času podávaním svedectiev o svojich rozhodnutiach ako skutočným rozhodovaním; upozorňuje však, že mlčanlivosť o obsahu porád ako zásada ab ovo znemožňuje akúkoľvek vonkajšiu kontrolu; vyzýva preto Súdny dvor, aby vyvinul mechanizmus vnútornej kontroly/nápravy s cieľom poskytnúť v takýchto prípadoch určitú úroveň kontroly;

21.  konštatuje, že Súdny dvor postupoval v súlade s medziinštitucionálnou dohodou o znižovaní počtu zamestnancov o 5 % v období piatich rokov;

22.  berie na vedomie vysoké percento obsadených pracovných miest (98 %) napriek vysokej miere fluktuácie zamestnancov Súdneho dvora a podporuje jeho aktívnu politiku prijímania zamestnancov; vyzýva Súdny dvor, aby zaviedol pravidlá týkajúce sa javu otáčavých dverí;

23.  víta výmenu zamestnancov Súdneho dvora s Európskou centrálnou bankou v roku 2015 a očakáva, že táto spolupráca bude pokračovať aj v nadchádzajúcich rokoch;

24.  víta iniciatívu Súdneho dvora zvýšiť rodovú rovnováhu v riadiacich funkciách, ako aj to, že v roku 2015 dosiahol podiel žien na stredných a vyšších manažérskych funkciách 35 až 65 %; domnieva sa však, že v tejto oblasti naďalej existuje priestor na zlepšenie; konštatuje tiež, že Európsky parlament a Rada uviedli, že ich cieľom je pri menovaní nových sudcov Všeobecného súdu dosiahnuť rovnomerné zastúpenie žien a mužov(6);

25.  zdôrazňuje, že geografická vyváženosť, t. j. pomer medzi štátnou príslušnosťou zamestnancov a veľkosťou členských štátov, musí byť aj naďalej významným prvkom riadenia zdrojov, najmä s ohľadom na členské štáty, ktoré k Únii pristúpili v roku 2004 alebo neskôr;

26.  víta skutočnosť, že Súdny dvor dosiahol vyváženejšie zloženie úradníkov z členských štátov, ktoré pristúpili k Únii pred rokom 2004, a z členských štátov, ktoré pristúpili v roku 2004 alebo neskôr; vyjadruje však hlboké znepokojenie v súvislosti so značnou geografickou nerovnováhou na úrovni stredného a vyššieho manažmentu, a to na úkor členských štátov, ktoré pristúpili k Únii v roku 2004 alebo neskôr; vyzýva Súdny dvor, aby sa usiloval o nápravu tejto situácie a aby Európskemu parlamentu predložil správu o dosiahnutých zlepšeniach v tomto smere;

27.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že vnútorné pravidlá Súdneho dvora pre oznamovanie nekalých praktík boli prijaté až začiatkom roka 2016; odporúča Súdnemu dvoru, aby tieto pravidlá rozšíril medzi svojimi zamestnancami, aby s nimi boli všetci oboznámení; žiada Súdny dvor, aby do júna 2015 poskytol podrobné informácie o prípadných prípadoch oznamovania nekalých praktík v roku 2015 a o tom, ako sa k týmto prípadom pristupovalo a ako boli uzavreté;

28.  naliehavo vyzýva Súdny dvor, aby zaviedol predkladanie vyhlásení o záujmoch namiesto vyhlásení o neexistencii konfliktu záujmov, keďže sebahodnotenie konfliktu záujmov je samo osebe konfliktom záujmov; domnieva sa, že situácie konfliktu záujmov musí vyhodnocovať nezávislý subjekt; vyzýva Súdny dvor, aby do júna 2017 predložil správu o uskutočnených zmenách a uviedol, kto kontroluje situácie konfliktu záujmov; opätovne zdôrazňuje, že transparentnosť má zásadný význam pre dôveru verejnosti; vyzýva Súdny dvor, aby prijal jednoznačné pravidlá týkajúce sa tzv. javu otáčavých dverí a zaviedol opatrenia a odrádzajúce sankcie, napríklad zníženie dôchodku alebo zákaz pracovať najmenej tri roky v podobných orgánoch s cieľom zabrániť tzv. javu otáčavých dverí;

29.  berie na vedomie spoluprácu Súdneho dvora s tlmočníckymi službami Komisie a Európskeho parlamentu v rámci Medziinštitucionálneho výboru pre prekladateľské a tlmočnícke služby, najmä v oblasti tlmočenia; očakáva, že táto spolupráca sa rozšíri aj do oblasti prekladov, a v prípade, ak je možná, ju podporuje, avšak bez toho, aby to bolo v rozpore s úlohami Súdneho dvora;

30.  vyzýva Súdny dvor, aby poskytol Európskemu parlamentu údaje o nákladoch na preklad podľa harmonizovanej metodiky odsúhlasenej pre kľúčovú medziinštitucionálnu činnosť a kľúčové ukazovatele výkonnosti v rámci medziinštitucionálnej pracovnej skupiny;

31.  berie na vedomie, že pracovná záťaž riaditeľstva pre preklad Súdneho dvora sa v roku 2015 zvýšila o 1,4 % a produktivita sa zvýšila o 7 % vďaka využívaniu externých zdrojov na kontrolu vyťaženia a zavedeniu nových prekladateľských nástrojov;

32.  podporuje preskúmanie výdavkov na používanie služobných vozidiel a podmienok ich používania, ktoré spoločne vykonávajú útvary pre vnútorný audit Súdneho dvora a Dvora audítorov; vyzýva Súdny dvor, aby v rámci tohto preskúmania zvážil zníženie počtu služobných vozidiel pre svojich členov a zamestnancov; vyzýva ďalej Súdny dvor, aby zlepšil kontroly, ktorých cieľom je zabrániť využívaniu služobných vozidiel na súkromné účely;

33.  víta odhodlanie Súdneho dvora splniť náročné environmentálne ciele; nabáda Súdny dvor, aby uplatňoval zásady zeleného verejného obstarávania a vyzýva na zavedenie pravidiel na kompenzáciu emisií uhlíka a na poskytnutie dostatočných rozpočtových prostriedkov na tento účel;

34.  berie na vedomie podrobné informácie o politike Súdneho dvora týkajúcej sa budov, najmä v súvislosti s výstavbou piatej prístavby k súčasnému komplexu budov;

35.  víta otvorenie historických archívov Súdneho dvora v Historických archívoch Európskej únie vo Florencii;

36.  víta iniciatívu Súdneho dvora zverejňovať svoju výročnú správu o činnosti v novom formáte; vyzýva Súdny dvor, aby zverejnil výročnú správu Dvora audítorov, najmä časti týkajúce sa Súdneho dvora;

37.  vyzýva Súdny dvor, aby zlepšil svoju komunikačnú politiku vo vzťahu k občanom Únie;

38.  považuje odpoveď Súdneho dvora na otázku Európskeho parlamentu (otázka č. 26) o príspevkoch za neúplnú; žiada Súdny dvor o spresnenie a jasnú a podrobnú odpoveď.

(1) Ú. v. EÚ L 69, 13.3.2015.
(2) Ú. v. EÚ C 380, 14.10.2016, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ C 375, 13.10.2016, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ C 380, 14.10.2016, s. 147.
(5) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(6) Pozri prílohu k legislatívnemu uzneseniu Európskeho parlamentu z 28. októbra 2015 – Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady – Prijaté texty, P8_TA(2015)0377.


Absolutórium za rok 2015: všeobecný rozpočet EÚ – Dvor audítorov
PDF 274kWORD 48k
Rozhodnutie
Uznesenie
1. Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel V – Dvor audítorov (2016/2155(DEC))
P8_TA(2017)0149A8-0151/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2015(1),

–  so zreteľom na konsolidovanú ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2015 (COM(2016)0475 – C8-0273/2016)(2),

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2015 spolu s odpoveďami inštitúcií(3),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(4) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2015 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 314 ods. 10 a články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(5), a najmä na jeho články 55, 99, 164, 165 a 166,

–  so zreteľom na článok 94 a prílohu IV rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0151/2017),

1.  udeľuje generálnemu tajomníkovi Dvora audítorov absolutórium za plnenie rozpočtu Dvora audítorov za rozpočtový rok 2015;

2.  uvádza svoje poznámky v priloženom uznesení;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie a uznesenie, ktoré je jeho neoddeliteľnou súčasťou, Dvoru audítorov, Európskej rade, Rade, Komisii, Súdnemu dvoru Európskej únie, európskemu ombudsmanovi, európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

2. Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 s poznámkami, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel V – Dvor audítorov (2016/2155(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel V – Dvor audítorov,

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 15/2012: Riadenie konfliktu záujmov vo vybraných agentúrach EÚ,

–  so zreteľom na článok 94   a prílohu IV rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0151/2017),

A.  keďže v súvislosti s postupom udeľovania absolutória orgán udeľujúci absolutórium zdôrazňuje osobitný význam ďalšieho posilňovania demokratickej legitímnosti inštitúcií Únie prostredníctvom zlepšenia transparentnosti a zodpovednosti a vykonávaním koncepcie zostavovania rozpočtu na základe výkonnosti a dobrého riadenia ľudských zdrojov;

1.  oceňuje spoluprácu medzi Dvorom audítorov a Výborom Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu a víta poskytovanie pravidelnej spätnej väzby na základe žiadostí Európskeho parlamentu; víta nedávnu prax, ktorá umožňuje Európskemu parlamentu predkladať Dvoru audítorov návrhy v súvislosti s jeho ročným pracovným programom; vyzýva na ešte viac štruktúrovanú každoročnú diskusiu medzi predsedom Dvora audítorov a Konferenciou predsedov výborov Európskeho parlamentu;

2.  konštatuje, že audit ročnej účtovnej závierky Dvora audítorov vykonáva nezávislý externý audítor, aby sa zabezpečilo uplatnenie rovnakých zásad transparentnosti a zodpovednosti, aké audítor uplatňuje na subjekty, ktoré kontroluje; berie na vedomie stanovisko audítora, že účtovná závierka Dvora audítorov poskytuje pravdivý a reálny obraz o finančnej situácii Dvora audítorov;

3.  konštatuje, že v roku 2015 mal Dvor audítorov k dispozícii konečné rozpočtové prostriedky v celkovej výške 132 906 000 EUR (v roku 2014 to bolo 133 498 000 EUR) a že celková miera plnenia rozpočtu dosiahla 98,68 %; zdôrazňuje, že miera plnenia bola nižšia než v roku 2014 (98,8 %);

4.  zdôrazňuje, že rozpočet Dvora audítorov je čisto administratívny, pričom značná časť prostriedkov sa používa na výdavky súvisiace s osobami pracujúcimi v inštitúcii; zdôrazňuje však, že zavedenie zostavovania rozpočtu na základe výkonnosti by sa nemalo uplatňovať iba na rozpočet tejto inštitúcie ako celku, ale malo by zahŕňať aj stanovenie konkrétnych, merateľných, dosiahnuteľných, realistických a časovo ohraničených (SMART) cieľov pre jednotlivé útvary, oddelenia a ročné plány zamestnancov; v tejto súvislosti víta, že Dvor audítorov vykonáva zásadu zostavovania rozpočtu na základe výkonnosti vo svojich každodenných operáciách;

5.  pripomína Dvoru audítorov, že podľa Spoločného prístupu k decentralizovaným agentúram EÚ, ktorý bol v júli 2012 schválený Európskym parlamentom, Radou a Komisiou (odsek 54), audit decentralizovaných agentúr zostáva „v plnej zodpovednosti Dvora audítorov, ktorý riadi všetky požadované administratívne postupy a postupy verejného obstarávania“; nabáda Dvor audítorov, aby predložil návrhy na vyriešenie otázky auditu agentúr v kontexte prebiehajúcej revízie nariadenia o rozpočtových pravidlách a následnej revízie rámcového nariadenia o rozpočtových pravidlách; domnieva sa, že táto otázka by sa mala objasniť s cieľom znížiť nadmerné administratívne zaťaženie decentralizovaných agentúr, pričom by sa nemala narušiť potreba a účinnosť práce Dvora audítorov;

6.  konštatuje, že reforma Dvora audítorov sa uskutočnila v roku 2015 a Dvor audítorov ju považuje za úspešnú; očakáva, že mu bude predložené hodnotenie stratégie Dvora audítorov na roky 2013 – 2017 v polovici obdobia vrátane analýzy výsledkov, čo sa týka hlavných cieľov reformy;

7.  víta prístup Dvora audítorov v jeho správach zameriavajúci sa na pridanú hodnotu Únie; žiada, aby sa ďalej pokračoval v práci s ostatnými inštitúciami Únie na vývoji ukazovateľov výkonnosti a prioritách dobrej finančnej správy;

8.  konštatuje, že v revidovanom článku 163 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa stanovuje, aby sa „osobitné správy vypracovali a prijali v [...] lehote [...] 13 mesiacov“(6); poznamenáva, že v roku 2015 nebol tento časový rámec splnený; naliehavo vyzýva Dvor audítorov, aby tento časový rámec dodržiaval bez toho, aby bola ohrozená kvalita správ; v tejto súvislosti nabáda Dvor audítorov, aby zlepšil odporúčania v jeho osobitných správach a boli ešte cielenejšie;

9.  domnieva sa, že osobitným správam Dvora audítorov by mali prijímajúce inštitúcie prikladať väčší význam a mali by obsahovať ročné špecializované správy; zdôrazňuje, že účinnosť jednotlivých osobitných správ by bolo možné zlepšiť, ak by boli včas zoskupené podľa osobitných oblastí politiky, na ktoré sa vzťahujú, čím by sa Európskemu parlamentu umožnilo venovať správy ad hoc týmto osobitným správam Dvora audítorom mimo postupu udeľovania absolutória;

10.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Dvoru audítorov sa do dnešného dátumu nepodarilo predložiť osobitnú správu o konflikte záujmov vo všetkých agentúrach, najmä pokiaľ ide o agentúry týkajúce sa priemyslu, a to i napriek tomu, že Európsky parlament o ňu od roku 2012 opakovane žiadal vo svojich uzneseniach o absolutóriu; naliehavo vyzýva Dvor audítorov, aby vypracoval a uverejnil prvú osobitnú správu o konflikte záujmov do konca júna 2017 a následne uverejňoval správy každý rok; domnieva sa, že vypracúvanie ročných správ o konflikte záujmov Dvorom audítorov je nevyhnutné na zabezpečenie integrity inštitúcií Únie, orgánov a agentúr a na zabránenie konfliktom záujmov medzi agentúrami Únie, najmä tých v oblasti priemyslu a lobistických skupín;

11.  konštatuje, že Dvor audítorov plní medziinštitucionálnu dohodu o znížení počtu zamestnancov o 5 % v priebehu piatich rokov; žiada, aby bol do júna 2017 informovaný o tom, ako tomuto zníženiu zodpovedá prijatie nových zamestnancov Dvora audítorov v roku 2015, a o percentuálnom vyjadrení novo prijatých zamestnancov v roku 2015;

12.  so znepokojením konštatuje, že medzi členmi Dvora audítorov bola v roku 2015 rodová nerovnováha, keď mal päť členiek v porovnaní s 23 mužskými členmi a že počet žien klesol v roku 2016 na tri; okrem toho so znepokojením konštatuje, že vysoké a stredné riadiace funkcie na Dvore audítorov sa naďalej vyznačujú rodovou nerovnováhou (30,4 % žien v porovnaní so 69,6 % mužov); vyzýva Dvor audítorov, aby presadzoval vyvážené zastúpenie mužov a žien, najmä v riadiacich funkciách; ďalej vyzýva Dvor audítorov, aby informoval orgán udeľujúci absolutórium o prijatých opatreniach a dosiahnutých výsledkoch v tomto ohľade bez toho, aby ohrozil svoje poslanie;

13.  zdôrazňuje, že geografická vyváženosť, najmä proporcionálny vzťah medzi zamestnancami určitej štátnej príslušnosti a veľkosťou príslušného členského štátu, musí zostať významným prvkom riadenia ľudských zdrojov, najmä s ohľadom na členské štáty, ktoré k Únii pristúpili v roku 2004 alebo neskôr; víta skutočnosť, že Dvor audítorov celkove dosiahol vyvážené zloženie úradníkov z členských štátov, ktoré pristúpili k Únii pred rokom 2004, a z členských štátov, ktoré pristúpili v roku 2014 alebo neskôr; napriek tomu poukazuje na to, že členské štáty, ktoré pristúpili k Únii v roku 2014 alebo neskôr, sú stále nedostatočne zastúpené na vyššej úrovni riadenia a vedúcich pozíciách, v čom treba stále dosiahnuť zlepšenie;

14.  vyjadruje znepokojenie nad vysokým počtom dní pracovnej neschopnosti zamestnancov; vyzýva Dvor audítorov, aby svoje činnosti v oblasti dobrých podmienok na pracovisku zacielil na zabezpečenie dobrých podmienok pre svojich zamestnancov tak, aby mohol lepšie plniť svoje hlavné poslanie;

15.  poukazuje na metódu použitú Dvorom audítorov na výpočet miery práceneschopnosti zamestnancov; zastáva názor, že táto metóda nie je vhodná na účinný výpočet neprítomnosti z dôvodu choroby; vyzýva Dvor audítorov, aby uplatňoval systém výpočtu založený na pracovných dňoch neprítomnosti jednotlivých zamestnancov, ako to robia ostatné inštitúcie;

16.  berie na vedomie, že Dvor audítorov zorganizoval päť výjazdových dní, najmä v súvislosti s prípravou reformy Dvora audítorov, na ktorých sa však zúčastnil nízky podiel zamestnancov (len 107); vyzýva Dvor audítorov, aby zameriaval svoje činnosti v oblasti dobrých podmienok na pracovisku lepšie s cieľom zahrnúť proaktívny a pozitívny rozvoj ľudských zdrojov za účasti čo najväčšieho počtu zamestnancov;

17.  berie na vedomie posilnenie etického rámca Dvora audítorov na predchádzanie konfliktom záujmov, ako aj pochybeniam zo strany zamestnancov a členov; vyzýva Dvor audítorov, aby Európskemu parlamentu podal správu o revízii svojich interných pravidiel proti obťažovaniu;

18.  naliehavo vyzýva Dvor audítorov, aby schválil predkladanie vyhlásení o záujmoch namiesto vyhlásení o neexistencii konfliktov záujmov, keďže sebahodnotenie v oblasti konfliktov záujmov je samo osebe konflikt záujmov; domnieva sa, že hodnotenie situácie s ohľadom na konflikty záujmov musí vykonať tretia nezávislá strana; žiada Dvor audítorov, aby ho do júna 2017 informoval o prijatých zmenách a o tom, kto kontroluje situáciu s ohľadom na konflikty záujmov; opakuje, že integrita a transparentnosť sú kľúčové prvky na získanie dôvery verejnosti; vyzýva Dvor audítorov, aby zaviedol jasné pravidlá týkajúce sa javu otáčavých dverí a zaviedol opatrenia a odrádzajúce sankcie, ako je zníženie dôchodku alebo zákaz pracovať najmenej tri roky v podobných orgánoch, s cieľom predchádzať javu otáčavých dverí;

19.  pripomína Dvoru audítorov, že decentralizované agentúry Únie musia prijať kódexy dobrej správnej praxe a byť podporované v tom, aby používali register transparentnosti ako referenčný nástroj pri ich interakcii s príslušnými zástupcami;

20.  vyzýva Dvor audítorov, aby pristúpil k medziinštitucionálnej dohode o povinnom registri transparentnosti;

21.  víta vytvorenie portálu transparentnosti na internetovej stránke Dvora audítorov, ako aj skutočnosť, že Dvor audítorov už zaviedol pravidlá týkajúce sa oznamovania protispoločenskej činnosti; odporúča Dvoru audítorov, aby šíril tieto pravidlá medzi svojimi zamestnancami, aby všetci zamestnanci o nich vedeli; žiada Dvor audítorov, aby do júna 2017 poskytol informácie o prípadoch oznámenia protispoločenskej činnosti v roku 2015, ak k nejakým došlo, a o postupe ich riešenia a výsledkoch;

22.  konštatuje, že v roku 2015 Dvor audítorov vlastnil tri budovy, K1, K2 a K3; žiada Dvor audítorov, aby plánovanie prác na modernizáciu týchto budov zahrnul do svojej výročnej správy o činnosti a počas modernizácie zabezpečil implementáciu najvyšších možných noriem energetickej účinnosti;

23.  berie na vedomie zhrnutie politiky Dvora audítorov v oblasti nehnuteľností zahrnuté v jeho výročnej správe o činnosti a žiada o poskytovanie podrobnejších informácií o tejto otázke v budúcnosti;

24.  berie na vedomie zvýšenie objemu prekladov v roku 2015, a to takmer o 3 % oproti roku 2014; konštatuje, že v rámci reformy Dvora audítorov sa optimalizovala štruktúra riaditeľstva pre preklad; vyzýva Dvor audítorov, aby objasnil, akým spôsobom toto riaditeľstvo zlepšilo svoju prácu;

25.  berie na vedomie rokovania medzi Dvorom audítorov a Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) s cieľom zvážiť možnosť administratívnej dohody; vyzýva Dvor audítorov, aby informoval o pokroku v rokovaniach o tejto otázke;

26.  opätovne vyzýva Dvor audítorov, aby vo svojich výročných správach o činnosti v súlade s platnými predpismi týkajúcimi sa dôvernosti a ochrany údajov uvádzal výsledky a dôsledky prípadov, ktoré uzavrel OLAF, v ktorých bol predmetom prešetrovania Dvor audítorov alebo ktorýkoľvek jeho zamestnanec;

27.  berie na vedomie odporúčanie útvaru pre vnútorný audit, aby sa zvážilo racionálnejšie využívanie služobných vozidiel Dvora audítorov; vyzýva Dvor audítorov, aby túto záležitosť riešil v spolupráci so Súdnym dvorom Európskej únie a aby informoval Európsky parlament o opatreniach prijatých s cieľom racionalizovať riadenie vozového parku;

28.  víta úsilie a úspechy Dvora audítorov v znižovaní svojej environmentálnej stopy; berie na vedomie, že Dvor audítorov začal projekt schémy pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) v roku 2013 s cieľom získať certifikáciu EMAS do konca roku 2016; víta skutočnosť, že Dvor audítorov prijal 13. novembra 2015 environmentálnu politiku, ktorou formalizoval svoju účasť na iniciatíve kvalitného environmentálneho riadenia; vyjadruje znepokojenie nad meškaním certifikácie EMAS;

29.  vyzdvihuje dôležitosť rozšírenia spolupráce s univerzitami v Únii v záujme vytvorenia špecializovaného štúdia európskeho auditu; vyzýva Dvor audítorov, aby Európsky parlament priebežne informoval o vývoji a výsledkoch takejto budúcej rozšírenej spolupráce;

30.  vyzýva Dvor audítorov, aby zvážil možnosť predkladania odporúčaní o lepšej komunikácii o rozpočte Únie, jeho funkciách a poslaní a o tom, ako to všetko účinnejšie vysvetliť občanom Únie.

(1) Ú. v. EÚ L 69, 13.3.2015.
(2) Ú. v. EÚ C 380, 14.10.2016, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ C 375, 13.10.2016, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ C 380, 14.10.2016, s. 147.
(5) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(6) Pozri článok 251 ods. 1 v návrhu Komisie COM(2016)0605.


Absolutórium za rok 2015: všeobecný rozpočet EÚ – Európsky hospodársky a sociálny výbor
PDF 270kWORD 48k
Rozhodnutie
Uznesenie
1. Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel VI – Európsky hospodársky a sociálny výbor (2016/2156(DEC))
P8_TA(2017)0150A8-0144/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2015(1),

–  so zreteľom na konsolidovanú ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2015 (COM(2016)0475 – C8-0274/2016)(2),

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2015 spolu s odpoveďami inštitúcií(3),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(4) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2015 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 314 ods. 10 a články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/20022(5), a najmä na jeho články 55, 99, 164, 165 a 166,

–  so zreteľom na článok 94 a prílohu IV rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0144/2017),

1.  udeľuje generálnemu tajomníkovi Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru absolutórium za plnenie rozpočtu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru za rozpočtový rok 2015;

2.  uvádza svoje poznámky v priloženom uznesení;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie a uznesenie, ktoré je jeho neoddeliteľnou súčasťou, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Európskej rade, Rade, Komisii, Súdnemu dvoru Európskej únie, Dvoru audítorov, Výboru regiónov, európskemu ombudsmanovi, európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

2. Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 s poznámkami, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel VI – Európsky hospodársky a sociálny výbor (2016/2156(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel VI – Európsky hospodársky a sociálny výbor,

–  so zreteľom na článok 94 a prílohu IV rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0144/2017),

A.  keďže v súvislosti s postupom udeľovania absolutória orgán udeľujúci absolutórium zdôrazňuje osobitný význam ďalšieho posilňovania demokratickej legitímnosti inštitúcií Únie prostredníctvom zlepšenia transparentnosti a zodpovednosti a prostredníctvom koncepcie pre zostavovanie rozpočtu na základe výkonnosti a dobrého riadenia ľudských zdrojov;

1.  víta záver Dvora audítorov, že v platbách ako celku za rok končiaci sa 31. decembrom 2015, ktoré sa vzťahujú na administratívne a iné výdavky Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (ďalej len „výbor“) sa nevyskytli významné chyby;

2.  s uspokojením konštatuje, že Dvor audítorov vo svojej výročnej správe za rok 2015 nezistil v súvislosti s kontrolovanými témami týkajúcimi sa ľudských zdrojov a obstarávania výboru žiadne významné nedostatky;

3.  konštatuje, že v roku 2015 rozpočet výboru predstavoval 129 100 000 (v porovnaní s 128 559 380 EUR v roku 2014) a miera využitia 95,9 %; poukazuje na mierne zvýšenie miery využitia v roku 2015 v porovnaní s rokom 2014;

4.  konštatuje, že rozpočet výboru je čisto administratívny a jeho veľká časť pokrýva výdavky týkajúce sa osôb, ktoré v tejto inštitúcii pracujú, a zostávajúca suma sa používa na budovy, nábytok, zariadenie a rôzne prevádzkové náklady; zdôrazňuje však, že zavedenie rozpočtu na základe výkonnosti by sa nemalo uplatňovať len na rozpočet výboru ako celku, ale malo by zahŕňať aj stanovenie konkrétnych, merateľných, dosiahnuteľných, realistických a časovo ohraničených (SMART) cieľov pre jednotlivé útvary, oddelenia a výročné plány zamestnancov; v tejto súvislosti vyzýva výbor, aby vo väčšej miere zavádzal zásadu rozpočtu na základe výkonnosti do svojich každodenných operácií;

5.  berie na vedomie následné pripomienky výboru k uzneseniu Európskeho parlamentu o absolutóriu za rok 2014, ktoré sú pripojené k jeho výročnej správe o činnosti; víta vytvorenie osobitného podporného útvaru pre verejné obstarávanie v roku 2015;

6.  berie na vedomie, že rok 2015 bol otváracím rokom nového funkčného obdobia výboru, čo mohlo ovplyvniť dosiahnuté výsledky, najmä legislatívnych riaditeľstiev, ale aj riaditeľstva pre tlmočenie a pre komunikáciu a ľudské zdroje;

7.  konštatuje, že v správe o vykonávaní dohody o spolupráci medzi Európskym parlamentom a výborom (ďalej len „dohoda“) sa včas a kladne hodnotí spolupráca medzi oboma inštitúciami;

8.  berie na vedomie, že podľa výboru treba povahu „intenzívnejšej“ spolupráce, o ktorej sa hovorí v dohode, lepšie objasniť a že niektoré prvky ešte treba vykonať v plnom rozsahu, čo si žiada nepoľavujúce nasadenie oboch inštitúcií; je presvedčený o tom, že ďalšie úsilie o úplné vykonanie dohody a rozvoj súčinnosti prinesú pre obe strany pozitívne výsledky;

9.  opakuje svoju žiadosť, aby do revízie dohody v polovici obdobia alebo do ďalšej správy nadväzujúcej na dohodu bolo začlenené spoločné posúdenie rozpočtových úspor, ktoré z dohody vyplývajú;

10.  konštatuje, že stanoviská výboru nie sú dobre integrované do práce Európskeho parlamentu, a vyzýva výbor, aby spolu s generálnym tajomníkom Európskeho parlamentu vypracoval návrhy s cieľom zefektívniť v tejto súvislosti postupy výboru a Európskeho parlamentu;

11.  konštatuje uzatvorenie novej bilaterálnej dohody o administratívnej spolupráci medzi výborom a Výborom regiónov podpísanej v roku 2015; verí, že táto dohoda zabezpečí vyššiu účinnosť, pokiaľ ide o výkonnosť oboch výborov; domnieva sa, že podobné administratívne funkcie by sa mali zlúčiť s cieľom vyhnúť sa zbytočnej duplicite činností;

12.  konštatuje, že Európsky parlament uzavrel priamy prechod z budovy RMD do budovy REM po teroristických útokoch v Paríži v novembri 2015 z dôvodu obáv o bezpečnosť; verí, že Európsky parlament opäť prehodnotí obavy o bezpečnosť, keďže znovuotvorenie prechodu by bolo prínosom pre všetky tri inštitúcie;

13.  víta administratívne zmeny vykonané v roku 2015, najmä úplné vykonávanie systému náhrad cestovných výdavkov založeného na nákladoch a kompletné prepracovanie portálu členov; vyzýva výbor, aby poskytol porovnávací ročný prehľad cestovných výdavkov členov za roky 2014, 2015 a 2016;

14.  konštatuje, že podľa rokovacieho poriadku výboru sú členovia výboru pri plnení svojich povinností vo všeobecnom záujme Únie úplne nezávislí; berie na vedomie, že vyhlásenia o záujmoch členov sú k dispozícii na webových stránkach výboru; vyzýva výbor, aby pristúpil k budúcej medziinštitucionálnej dohode o povinnom registri transparentnosti;

15.  je znepokojený vysokým počtom neobsadených stálych pracovných miest v roku 2015 a nabáda výbor, aby vykonal potrebné opatrenia na zlepšenie postupov prijímania pracovníkov;

16.  so znepokojením berie na vedomie pretrvávajúcu rodovú nerovnováhu na pozíciách vo vrcholovom a strednom manažmente (30 % / 70% vo vrcholovom manažmente); vyjadruje poľutovanie nad tým, že na pozíciách vo vrcholovom a strednom manažmente panuje geografická nevyváženosť, najmä je tam málo pracovníkov z členských štátov, ktoré pristúpili k Únii v roku 2004 alebo neskôr; vyzýva výbor, aby prijal opatrenia na nápravu týchto nerovnováh a informoval orgán udeľujúci absolutórium o prijatých opatreniach a dosiahnutých výsledkoch;

17.  konštatuje, že výbor plní medziinštitucionálnu dohodu(6) o znižovaní počtu zamestnancov o 5 % v období piatich rokov; žiada, aby bol informovaný o tom, ako toto zníženie zodpovedá situácii v roku 2016, keď boli vytvorené tri nové pracovné miesta; navrhuje, aby výbor podal Európskemu parlamentu správu o všetkých alternatívnych úsporách, ktoré by kompenzovali prípadné meškanie v súvislosti so znižovaním počtu zamestnancov;

18.  víta skutočnosť, že začiatkom roka 2016 nadobudli platnosť vnútorné pravidlá pre oznamovanie nekalých praktík;

19.  plne podporuje vytvorenie miest etických poradcov, ktorí majú pomáhať v situáciách potenciálneho obťažovania, a osobitnú odbornú prípravu pre celú hierarchiu s cieľom zlepšiť znalosť a riadenie prípadov oznamovania nekalých praktík; ľutuje, že tri prípady týkajúce sa obťažovania museli byť riešené právnou cestou;

20.  vzhľadom na nedostatočnú správu výboru o miere neprítomnosti zamestnancov na pracovisku z dôvodu choroby nemôže v tejto veci poskytnúť svoje stanovisko; vyzýva výbor, aby predložil správu, v ktorej uvedie pracovnú neschopnosť zamestnancov z dôvodu choroby, a to tak, že celkovú pracovnú neschopnosť vydelí počtom pracovných dní takejto neschopnosti pripadajúcich na jednotlivého zamestnanca;

21.  konštatuje, že výbor znížil oproti roku 2014 priemerné náklady na svoje výjazdové zasadnutie o 35 % na účastníka a že sa tejto akcie zúčastnilo len 218 zamestnancov oproti 415 v roku 2014; vyzýva výbor, aby v záujme ďalšieho zlepšovania zdravia a pohody zamestnancov usiloval o to, aby sa do zdraviu prospešných aktivít zapájalo čo najviac zamestnancov;

22.  s uspokojením si všíma klesajúci trend miery požadovaných, ale nevyužitých tlmočníckych služieb z 4,3 % v roku 2014 na 3,5 % v roku 2015;

23.  víta poskytovanie údajov o prekladoch podľa harmonizovanej metodiky, ktorú stanovil medziinštitucionálny výbor pre preklady a tlmočenie; konštatuje prebiehajúcu revíziu kódexu postupov pri prekladoch, ktorú má výbor vykonať spolu s Výborom regiónov;

24.  konštatuje, že v dôsledku dohody o prevode zamestnancov do Európskeho parlamentu stúpla miera externalizácie prekladov v roku 2015 na takmer 10 %; žiada výbor o hodnotenie nákladovej účinnosti úpravy, ktorá sa v súčasnosti uplatňuje;

25.  víta strategický rámec výboru týkajúci sa vzdelávania a rozvoja, najmä nové zameranie na vzájomné vzdelávanie medzi kolegami; žiada výbor, aby vo svojej budúcej výročnej správe o činnosti predložil o tejto konkrétnej metóde ďalšie informácie;

26.  s veľkým uspokojením berie na vedomie úsilie a výsledky, ktoré sa doposiaľ dosiahli, pokiaľ ide o zlepšovanie environmentálnej stopy výboru a obnovenie certifikácie schémy pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS);

27.  berie na vedomie administratívnu dohodu medzi výborom a Európskym úradom pre boj proti podvodom s cieľom vytvoriť štruktúrovaný rámec spolupráce a uľahčiť rýchlu výmenu informácií;

28.  víta informácie o politike výboru v oblasti nehnuteľností uvedené v jeho výročnej správe o činnosti, a to najmä preto, že je dôležité, aby náklady na túto politiku boli riadne odôvodnené a aby neboli nadmerné;

29.  berie na vedomie úsilie a výsledky výboru v zlepšovaní jeho informačnej a komunikačnej politiky; zdôrazňuje však, že je dôležitejšie, aby sa zlepšila účinnosť jeho stanovísk týkajúcich sa rozhodovania na úrovni Únie než ich všeobecná publicita.

(1) Ú. v. EÚ L 69, 13.3.2015.
(2) Ú. v. EÚ C 380, 14.10.2016, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ C 375, 13.10.2016, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ C 380, 14.10.2016, s. 147.
(5) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(6) Medziinštitucionálna dohoda z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1).


Absolutórium za rok 2015: všeobecný rozpočet EÚ – Výbor regiónov
PDF 269kWORD 47k
Rozhodnutie
Uznesenie
1. Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel VII – Výbor regiónov (2016/2157(DEC))
P8_TA(2017)0151A8-0141/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2015(1),

–  so zreteľom na konsolidovanú ročné účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2015 (COM(2016)0475 – C8-0275/2016)(2),

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2015 spolu s odpoveďami inštitúcií(3),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(4) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2015 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 314 ods. 10 a články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(5), a najmä na jeho články 55, 99, 164, 165 a 166,

–  so zreteľom na článok 94 a prílohu IV rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0141/2017),

1.  udeľuje generálnemu tajomníkovi Výboru regiónov absolutórium za plnenie rozpočtu Výboru regiónov za rozpočtový rok 2015;

2.  uvádza svoje poznámky v priloženom uznesení;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie a uznesenie, ktoré je jeho neoddeliteľnou súčasťou, Výboru regiónov, Európskej rade, Rade, Komisii, Súdnemu dvoru Európskej únie, Dvoru audítorov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, európskemu ombudsmanovi, európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

2. Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 s poznámkami, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel VII – Výbor regiónov (2016/2157(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel VII – Výbor regiónov,

–  so zreteľom na článok 94 a prílohu IV rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0141/2017),

A.  keďže v súvislosti s postupom udeľovania absolutória zdôrazňuje orgán udeľujúci absolutórium osobitný význam ďalšieho posilňovania demokratickej legitímnosti inštitúcií Únie prostredníctvom zlepšenia transparentnosti a zodpovednosti a prostredníctvom koncepcie pre zostavovanie rozpočtu na základe výkonnosti a dobrého riadenia ľudských zdrojov;

1.  konštatuje, že Dvor audítorov vo svojej výročnej správe za rok 2015 nezistil žiadne významné nedostatky v súvislosti s kontrolovanými témami súvisiacimi s ľudskými zdrojmi a obstarávaním vo Výbore regiónov (ďalej len „výbor“);

2.  s uspokojením konštatuje, že Dvor audítorov na základe auditu dospel k záveru, že v platbách ako celku za rok končiaci sa 31. decembrom 2015, ktoré sa vzťahujú na administratívne a iné výdavky inštitúcií a orgánov, sa nevyskytli významné chyby;

3.  konštatuje, že rozpočet výboru je najmä administratívny a jeho veľká časť pokrýva výdavky týkajúce sa osôb, ktoré vo výbore pracujú, pričom zostávajúca suma sa používa na jeho budovy, nábytok, zariadenie a rôzne prevádzkové náklady; zdôrazňuje však, že zavedenie rozpočtu na základe výkonnosti by sa nemalo uplatňovať len na rozpočet výboru ako celku, ale malo by zahŕňať aj stanovenie konkrétnych, merateľných, dosiahnuteľných, realistických a časovo ohraničených (SMART) cieľov pre jednotlivé útvary, oddelenia a výročné plány zamestnancov; v tejto súvislosti vyzýva výbor, aby vo väčšej miere zavádzal zásadu rozpočtu na základe výkonnosti do svojich každodenných operácií;

4.  konštatuje, že v roku 2015 predstavoval schválený rozpočet výboru 88 900 000 EUR (v roku 2014 to bolo 87 600 000 EUR), z čoho 87 200 000 EUR tvorili viazané rozpočtové prostriedky s mierou plnenia 98,2 %; konštatuje mierne zníženie miery využitia v roku 2015;

5.  berie na vedomie závery novej bilaterálnej dohody o administratívnej spolupráci medzi výborom a Európskym hospodárskym a sociálnym výborom podpísanej v roku 2015; verí, že táto dohoda zabezpečí vyššiu účinnosť, pokiaľ ide o výkonnosť výboru a Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru;

6.  s uspokojením konštatuje, že správa o vykonávaní dohody o spolupráci medzi Európskym parlamentom a výborom (ďalej len „dohoda“) bola predložená včas a spoluprácu medzi oboma inštitúciami hodnotí kladne hodnotí; konštatuje však, že povahu „zintenzívnenej“ spolupráce uvedenej v tejto dohode je potrebné lepšie objasniť;

7.  víta záujem výboru o systematickejší prístup k spolupráci s Európskym parlamentom, najmä v politických oblastiach, a s výskumnou službou Európskeho parlamentu (EPRS); domnieva sa, že ďalší rozvoj synergií prináša pozitívne výsledky pre obe inštitúcie;

8.  opakuje svoju požiadavku, aby bolo spoločné posúdenie rozpočtových úspor vyplývajúcich z dohody zahrnuté do nasledujúcej správy o opatreniach nadväzujúcich na dohodu;

9.  so znepokojením konštatuje, že žiaden z cieľov, ktoré výbor stanovil v roku 2015 v záujme zvýšenia zapojenia Európskeho parlamentu a Rady do činností týkajúcich sa stanovísk výboru, nebol splnený;

10.  konštatuje, že Európsky parlament uzavrel priamy prechod z budovy RMD do budovy REM po teroristických útokoch v Paríži v novembri 2015 z dôvodu obáv o bezpečnosť; verí, že Európsky parlament opäť prehodnotí obavy o bezpečnosť, keďže znovuotvorenie prechodu by bolo určite prínosom pre všetky tri inštitúcie;

11.  so znepokojením berie na vedomie neustále znižovanie miery plnenia platieb v roku 2015 v niektorých rozpočtových položkách; berie na vedomie, že rok 2015 bol prvým rokom šiesteho funkčného obdobia výboru; zastáva však názor, že výbor by nemal dovoliť, aby to vplývalo na rozpočtové hospodárenie; vyzýva výbor, aby zlepšil svoju činnosť a lepšie sa pripravil na prvý rok jeho siedmeho funkčného obdobia;

12.  naliehavo vyzýva výbor, aby ďalej zvyšoval transparentnosť svojich činností a zahŕňal všetky dostupné údaje o služobných cestách, ktoré absolvovali jeho členovia, do svojej výročnej správy o činnosti, a to aj s podrobnými výdavkami;

13.  vyzýva výbor, aby pristúpil k budúcej medziinštitucionálnej dohode o povinnom registri transparentnosti;

14.  so znepokojením berie na vedomie pretrvávajúcu rodovú nerovnováhu na pozíciách vo vrcholovom a strednom manažmente (25 % / 75 % vo vrcholovom manažmente a 38 % / 62 % v strednom manažmente); naliehavo vyzýva výbor, aby zlepšil svoju rodovú rovnováhu a informoval orgán udeľujúci absolutórium o opatreniach prijatých na riešenie tohto problému, ako aj o dosiahnutých výsledkoch;

15.  s uspokojením berie na vedomie správnu geografickú rovnováhu na riadiacich pozíciách;

16.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad vysokým počtom dní pracovnej neschopnosti zamestnancov výboru; vyzýva výbor, aby vyhodnotil príčiny a zameral sa na riadenie svojich ľudských zdrojov s cieľom zlepšiť situáciu a zapojiť čo najviac zamestnancov do činností na zabezpečenie dobrých podmienok na pracovisku, aby sa predchádzalo takýmto absenciám;

17.  je znepokojený skutočnosťou, že odporúčania auditu týkajúce sa plnenia projektov IT na interné uplatňovanie nie sú náležite vykonávané; vyzýva výbor, aby túto situáciu bezodkladne napravil;

18.  víta ustanovenie o údajoch o preklade podľa harmonizovanej metodiky, ktorú stanovil medziinštitucionálny výbor pre preklad a tlmočenie; berie na vedomie skutočnosť, že prebiehajúca revízia kódexu postupov pri prekladoch sa má uskutočniť v spolupráci s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom;

19.  poznamenáva, že miera externalizácie prekladov vzrástla z 2,57 % v roku 2014 na skoro 10 % v roku 2015 v dôsledku presunu zamestnancov do Európskeho parlamentu na základe dohody; žiada výbor o hodnotenie nákladovej účinnosti novej úpravy, ktorá sa v súčasnosti uplatňuje;

20.  berie na vedomie, že výbor v decembri 2015 prijal pravidlá oznamovania nekalých praktík; zároveň berie na vedomie, že jeden prípad oznamovania nekalých praktík bol otvorený v roku 2015; žiada výbor, aby informoval Európsky parlament o vývoji tohto prípadu;

21.  považuje za veľmi dôležité, aby výbor okamžite reagoval na dva rozsudky Súdu pre verejnú službu(6), správu Európskeho úradu pre boj proti podvodom týkajúcu sa daného prípadu(7), správu útvaru PMO Komisie(8) a uznesenia Európskeho parlamentu(9) a zabezpečil spravodlivé, čestné a nestranné urovnanie prípadu oznámenia nekalých praktík v súvislosti s bývalým vnútorným audítorom výboru do konca roka 2017;

22.  považuje za veľmi dôležité, aby výbor spolupracoval s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom a okamžite reagoval na rozsudok Súdu pre verejnú službu v prípade obťažovania, ktorý sa týkal úradníkov z oboch inštitúcií(10), aby informoval Európsky parlament o pokroku a aby preskúmal svoje postupy riešenia budúcich obvinení z obťažovania, aby sa zabezpečilo ich zosúladenie s judikatúrou Súdu pre verejnú službu;

23.  s veľkým uspokojením berie na vedomie úsilie a výsledky, ktoré sa doposiaľ dosiahli, pokiaľ ide o zlepšovanie environmentálnej stopy výboru a obnovenie certifikácie schémy pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS);

24.  berie na vedomie úsilie a výsledky výboru v zlepšovaní jeho informačnej a komunikačnej politiky;

25.  víta informácie o politike výboru v oblasti nehnuteľností uvedené v jeho výročnej správe o činnosti, a to najmä preto, že je dôležité, aby náklady na túto politiku boli riadne odôvodnené a aby neboli nadmerné.

(1) Ú. v. EÚ L 69, 13.3.2015.
(2) Ú. v. EÚ C 380, 14.10.2016, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ C 375, 13.10.2016, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ C 380, 14.10.2016, s. 147.
(5) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(6) Rozsudok Súdu pre verejnú službu zo 7. mája 2013, vec F-86/11 (ECLI:EÚ:F:2011:189) a z 18. novembra 2014, vec F-156/12 (ECLI:EÚ:F:2014:247).
(7) Záverečná prípadová správa Európskeho úradu pre boj proti podvodom z 8. októbra 2003.
(8) Správa útvaru PMO Komisie z 8. mája 2008.
(9) Uznesenia Európskeho parlamentu z 29. januára 2004 (Ú. v. EÚ L 57, 25.2.2004, s. 8), 21. apríla 2004 (Ú. v. EÚ L 330, 4.11.2004, s. 153), 12. apríla 2005 (Ú. v. EÚ L 196, 27.7.2005, s. 54), 27. apríla 2006 (Ú. v. EÚ L 340, 6.12.2006, s. 44), 29. apríla 2015 (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2015, s. 132) a 28. apríla 2016 (Ú. v. EÚ L 246, 14.9.2016, s. 152) na podporu prípadu vnútorného audítora výboru.
(10) Rozsudok Súdu pre verejnú službu z 26. februára 2013, vec F-124/10: Vassilliki Labiri proti Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru (EHSV) (ECLI:EU:F:2013:21).


Absolutórium za rok 2015: všeobecný rozpočet EÚ – Európska služba pre vonkajšiu činnosť
PDF 280kWORD 50k
Rozhodnutie
Uznesenie
1. Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel X – Európska služba pre vonkajšiu činnosť (2016/2160(DEC))
P8_TA(2017)0152A8-0122/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2015(1),

–  so zreteľom na konsolidovanú ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2015 (COM(2016)0475 – C8-0278/2016)(2),

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2015 spolu s odpoveďami inštitúcií(3),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(4) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2015 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 314 ods. 10 a články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(5), a najmä na jeho články 55, 99 a 164 až 167,

–  so zreteľom na osobitnú správu Dvora audítorov č. 7/2016: „Správa budov Európskej služby pre vonkajšiu činnosť vo svete“,

–  so zreteľom na článok 94 a prílohu IV rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A8-0122/2017),

1.  udeľuje absolutórium vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku za plnenie rozpočtu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť za rozpočtový rok 2015;

2.  uvádza svoje poznámky v priloženom uznesení;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie a uznesenie, ktoré je jeho neoddeliteľnou súčasťou, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, Európskej rade, Rade, Komisii, Súdnemu dvoru Európskej únie, Dvoru audítorov, európskemu ombudsmanovi a európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

2. Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 s poznámkami, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel X – Európska služba pre vonkajšiu činnosť (2016/2160(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel X – Európska služba pre vonkajšiu činnosť,

–  so zreteľom na článok 94 a prílohu IV rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A8-0122/2017),

A.  keďže v súvislosti s postupom udeľovania absolutória orgán udeľujúci absolutórium zdôrazňuje osobitný význam ďalšieho posilňovania demokratickej legitímnosti inštitúcií Únie zlepšením transparentnosti a zodpovednosti a prostredníctvom koncepcie pre zostavovanie rozpočtu na základe výkonnosti a dobrého riadenia ľudských zdrojov;

1.  konštatuje, že podľa Dvora audítorov je celková miera chýb v okruhu 5 (Administratíva) vrátane rozpočtu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) stále relatívne nízka a v roku 2015 sa odhadovala vo výške 0,6 %;

2.  berie na vedomie, že Dvor audítorov nezistil žiadne významné nedostatky, pokiaľ ide o výročnú správu o činnosti a vnútorný kontrolný systém ESVČ;

3.  vyzýva ESVČ, aby odstránila určité nedostatky, ktoré Dvor audítorov odhalil v postupoch prijímania miestnych zamestnancov v delegáciách (t. j. niektoré netransparentné kroky v rámci tohto postupu) a v postupoch obstarávania delegácií (najmä nesprávne posúdenie ponúk z hľadiska technickej špecifikácie alebo použitie nesprávneho postupu verejného obstarávania);

4.  súhlasí s Dvorom audítorov v tom, že zlepšenie usmernení ku koncipovaniu, koordinácii a vykonávaniu postupov obstarávania v delegáciách v prípade zákaziek nižšej hodnoty je dôležité, pretože takéto obstarávanie predstavuje 4,5 % celkovej hodnoty zákaziek v roku 2015; podporuje zámer ESVČ organizovať regionálne semináre a poskytovať v oblasti obstarávania administratívnu podporu pre celú sieť delegácií;

5.  vyzýva ESVČ, aby zlepšila kvalitu svojich postupov prijímania zamestnancov integráciou potrebnej podpornej dokumentácie; žiada ESVČ, aby lepšie harmonizovala postupy obstarávania v delegáciách; opakuje svoju požiadavku, aby boli napravené pretrvávajúce nedostatky v tejto oblasti tým, že delegáciám bude aj naďalej poskytovaná administratívna podpora tam, kde je situácia najkritickejšia;

6.  víta skutočnosť, že v rámci správy o riadení vonkajšej pomoci za rok 2015 boli vydané lepšie a komplexnejšie usmernenia podporujúce dohľad nad vedúcimi delegácií, ktoré sa týkajú zodpovednosti a požiadaviek na podávanie správ;

7.  vyjadruje poľutovanie nad zvýšením priemernej miery odchýlok v prípade záväzkov na 22,4 % v roku 2015 (v roku 2014 to bolo 18,3 %) na úrovni kontrol ex ante;

8.  konštatuje, že celkový rozpočet ESVČ na rok 2015 predstavoval 602,8 milióna EUR, čo predstavuje celkové zvýšenie o 16,2 % v porovnaní s rokom 2014, ktoré je výsledkom toho, že do rozpočtu ESVČ sa previedlo 71,5 milióna EUR, a to z administratívneho rozpočtu Komisie (25,2 milióna EUR) a z iných rozpočtových položiek (až 46,3 milióna EUR), na úhradu bežných nákladov spojených s delegáciami Únie, ako sú prenájmy, opatrenia na zaistenie bezpečnosti kancelárií a náklady na IT; poznamenáva, že neboli zahrnuté prostriedky z ERF;

9.  poukazuje na to, že plnenie administratívneho rozpočtu ESVČ je naďalej zdrojom znepokojenia, pretože niektoré delegácie sú financované z vlastného rozpočtu ESVČ a okrem toho získavajú od Komisie rozpočtové príspevky z 33 rôznych rozpočtových položiek; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby ďalej zlepšovali a zjednodušovali rozpočtové zdroje a postupy s cieľom uľahčiť vykonávanie rozpočtu; víta nedávno dohodnutý postup, v súlade s ktorým budú administratívne výdavky ERF od roku 2016 hradené z rozpočtu ESVČ na základe štandardnej sumy na jednu osobu;

10.  berie na vedomie, že rozpočet ústredia ESVČ predstavoval 218,9 milióna EUR, z čoho bolo 140,5 milióna EUR (čiže 64,7 %) vynaložených na výplatu miezd a ďalších nárokov stálych i externých zamestnancov, 30 miliónov EUR (čiže 13,7 %) na budovy a 30,7 milióna EUR na počítačové systémy, vybavenie a nábytok;

11.  konštatuje, že rozpočet delegácií vo výške 383,9 milióna EUR zahŕňa sumu 155,8 milióna EUR (t. j. 40,6 %) určenú na budovy a súvisiace náklady, 105,5 milióna EUR (27,5 %) na platy stálych zamestnancov, 60,1 milióna EUR (čiže 15,7 %) na externých zamestnancov a externé služby, 20,6 milióna EUR (5,4 %) na ďalšie výdavky súvisiace so zamestnancami a 41,9 milióna EUR (10,9 %) na ostatné administratívne náklady; ďalej konštatuje, že 204,7 milióna EUR bolo prijatých od Komisie na administratívne náklady spojené so zamestnancami Komisie vyslanými do delegácií Únie;

12.  opakuje svoju požiadavku, aby sa venovala pozornosť, najmä v delegáciách, kontinuite činností a správe dokumentov, ktoré sú nielen kľúčovými štandardmi internej kontroly, ale aj dôležitými prvkami riadenia, najmä z hľadiska dostupnosti a spoľahlivosti informácií využívaných na rôzne účely riadenia, teda na monitorovanie a posudzovanie činností a projektov a podávanie správ o nich;

13.  poznamenáva, že iba dve delegácie mali výhrady, ktoré sa týkali nedodržania riadneho postupu vo výberovom konaní a chýbajúcich informácií kľúčových pre riadenie, ktoré sú potrebné v súvislosti s vyhlásením o vierohodnosti;

14.  podporuje pravidelné kontakty medzi ESVČ a útvarmi Komisie zaoberajúcimi sa vonkajšími záležitosťami zamerané na prevenciu a odhaľovanie podvodov;

15.  víta vytvorenie regionálneho centra Európa, čo je iniciatíva, ktorej cieľom je poskytovať delegáciám Únie lepšiu administratívnu podporu v oblasti finančného riadenia, obstarávania a ľudských zdrojov; so záujmom očakáva hodnotenie pilotného projektu v roku 2017; nabáda ESVČ, aby v praxi aj naďalej sústreďovala poznatky, v prípade potreby aj z iných regiónov, s cieľom postupne znižovať administratívne zaťaženie a náklady v delegáciách;

16.  domnieva sa, že je veľmi dôležité pravidelne pripomínať vedúcim delegácií, že okrem politických povinností majú zásadnú úlohu aj z hľadiska celkového posilňovania vierohodnosti, riadenia a zodpovednosti, najmä pokiaľ ide o posudzovanie rôznych prvkov, ktoré by mohli viesť k vyjadreniu výhrady; nabáda ESVČ, aby vedúcim delegácií, najmä diplomatom členských štátov, ponúkala školenia a odborné poradenstvo;

17.  berie na vedomie zmeny a racionalizáciu v organizácii ESVČ s cieľom zjednodušiť hierarchický vzťah a informačné toky, ktoré uľahčujú ESVČ formulovanie odpovedí na krízy a politické výzvy a zníženie počtu hierarchických úrovní obmedzením počtu riaditeľstiev;

18.  je si vedomý toho, že problematickým aspektom riadenia ľudských zdrojov v rámci ESVČ je prijímanie pracovníkov z „troch zdrojov“, riadenie vysielania pracovníkov do delegácií a súčasne plnenie požiadavky ročného zníženia počtu zamestnancov (v roku 2015 o 17 miest v ústredí);

19.  konštatuje, že podiel diplomatov z členských štátov teraz tvorí 32,9 % všetkých zamestnancov skupiny AD v ESVČ (t. j. 307 osôb), zatiaľ čo v roku 2014 to bolo 33,8 %; poukazuje na to, že tento podiel je vyšší v delegáciách, kde predstavuje 43,1 %, čiže 166 diplomatov členských štátov, ako v ústredí – 25,7 %; vyzýva na vyváženejšie rozloženie zamestnancov a pripomína ESVČ, že je dôležité združovať odborné znalosti zamestnancov členských štátov a ESVČ na všetkých úrovniach;

20.  zdôrazňuje, že 63 zo 134 miest vedúcich delegácií zastávali diplomati členských štátov, čo predstavovalo 47 % z celkového počtu; poukazuje na to, že uvedených 63 miest bolo medzi mužov a ženy rozdelených nerovnomerne, a to 16 % / 84 %, pričom len 16 zo 63 boli príslušníci členských štátov, ktoré pristúpili k Únii v roku 2004 alebo neskôr; konštatuje tiež, že medzi 29 zástupcami vedúcich delegácií bolo rodové zastúpenie nevyvážené, a to 24 % / 76 % a že 6 spomedzi vedúcich delegácií boli diplomati z členských štátov;

21.  poznamenáva, že počet vyslaných národných expertov z členských štátov sa v roku 2015 naďalej zvyšoval (o 8 % viac v porovnaní s rokom 2014) a dosiahol 434 (z ktorých 376 pôsobilo v hlavnom sídle a 58 v delegáciách); konštatuje, že 40 % (alebo 151) z 376 vyslaných národných expertov pôsobiacich v Bruseli platila ich štátna správa;

22.  pripomína potrebu zabezpečiť úplné dodržiavanie zásady obsadzovania pracovných miest, pokiaľ ide o pomer medzi zamestnancami ESVČ prijímanými z členských štátov a z inštitúcií Únie, ako sa stanovuje v rozhodnutí Rady o organizácii a fungovaní ESVČ;

23.  konštatuje, že vo všeobecnosti je rozdelenie podľa pohlavia takmer rovnocenné 47 % / 53 % z celkového počtu zamestnancov, avšak na úrovni zamestnancov skupiny AD je rozdiel v pomere 31,7 % / 68,3 % (v porovnaní s 31 % / 69 % v roku 2014); poznamenáva, že tento 30 % podiel je stabilný od roku 2011;

24.  opätovne vyjadruje znepokojenie nad nevyváženým zastúpením žien a mužov vo vedúcich funkciách, kde je podiel 21,4 % / 78,6 %; vyjadruje poľutovanie nad tým, že podiel opačného pohlavia uchádzajúceho sa o riadiace funkcie zostáva na nízkej úrovni 16 %; domnieva sa, že je tu dôležité dosiahnuť pokrok, a preto vyzýva ESVČ, aby upravila svoje podmienky a náborovú politiku tak, aby do vrcholných funkcií prilákala obe pohlavia v rovnomernom zastúpení;

25.  opakuje, že geografická vyváženosť, najmä pomer medzi štátnou príslušnosťou zamestnancov a veľkosťou členských štátov, by mala byť významným prvkom riadenia ľudských zdrojov ESVČ, najmä s ohľadom na členské štáty, ktoré k Únii pristúpili v roku 2004 alebo neskôr; vyjadruje vážne znepokojenie nad stále nízkym zastúpením týchto členských štátov v radoch zamestnancov i vo vedení; vyzýva preto ESVČ, aby dosiahla výraznú nápravu tejto situácie; zdôrazňuje, že tieto členské štáty sú nedostatočne zastúpené najmä na vyššej úrovni správy a vedúcich pozíciách, kde sa stále očakáva výrazný pokrok;

26.  víta to, že podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka prisľúbila Európskemu parlamentu, že bude riešiť existujúcu nevyváženosť s početnou prevahou diplomatov z členských štátov vo funkciách vedúcich delegácií, a vyzýva ESVČ, aby v priebehu roka 2017 predložila revíziu svojej politiky ľudských zdrojov, v ktorej sa bude venovať otázkam, ako je rodová vyváženosť a mobilita zamestnancov medzi inštitúciami a orgánmi, a ktorá zároveň zohľadní vplyv ľudských zdrojov na posilnenie vonkajšej činnosti Únie a jej viditeľnosti prostredníctvom globálnej stratégie Únie;

27.  nabáda ESVČ, aby ďalej rozvíjala úlohu delegácií Únie, najmä uľahčením a podporou koordinácie medzi členskými štátmi pri poskytovaní konzulárnej pomoci;

28.  pripomína ESVČ, že existuje len úzka hranica medzi ekonomickou diplomaciou a lobingom; vyzýva ESVČ, aby pristúpila k pripravovanej medziinštitucionálnej dohode o povinnom registri transparentnosti vrátane delegácií Únie, pokiaľ je to z právneho hľadiska možné;

29.  berie na vedomie ročný výdavok vo výške 160 miliónov EUR na sieť delegácií Únie, čo predstavuje viac ako 50 % nárast v porovnaní s predchádzajúcim účtovným rokom; konštatuje, že 80 % delegácií stále pôsobí v prenajatých priestoroch, pričom suma za prenájmy dosiahla 53,04 milióna EUR v roku 2015; víta úverový nástroj vo výške 200 miliónov EUR na lepšie riadenie politiky v oblasti nehnuteľností a zníženie obstarávacích nákladov delegácií; vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek mechanizmu úverov a zvýšenia výdavkov vlastní ESVČ len malý počet budov delegácií; vyzýva ESVČ, aby predložila nielen tohtoročné zákazky delegácií na nehnuteľnosti, ale aj prehľad o situácii všetkých budov delegácií vo svojej výročnej správe o činnosti;

30.  vyzýva ESVČ k prepracovaniu politiky budov v súlade s odporúčaniami osobitej správy Dvora audítorov č. 7/2016 najmä pokiaľ ide o:

   potrebu jednotnosti a plnú návratnosť poplatkov hradených členskými štátmi alebo inými inštitúciami alebo orgánmi Únie, ktoré využívajú kancelárske budovy delegácií;
   vylepšenie výberu budov delegácií;
   priame zapojenie ústredia pred prenajatím (alebo obnovou dohody o nájme) alebo kúpou kancelárskych budov;
   zlepšenie informačného systému správy nehnuteľností, aby mala ESVČ spoľahlivejšie a relevantnejšie informácie použiteľné v procese plánovania;

31.  vyzýva ESVČ, aby sa ďalej zaoberala využívaním priestorov zvlášť tým, že bude prioritne riešiť konkrétne situácie, pokiaľ ide o nevyužívané alebo zbytočne veľké priestory a ďalšie súvisiace náklady, ktoré zistil Dvor audítorov (7,8 milióna EUR), pričom uznáva problémy spojené so správou budov v často komplikovaných podmienkach;

32.  zdôrazňuje, že ESVČ a členské štáty majú spoločný záujem o faktoring využívania budov a ďalší rozvoj miestnej spolupráce v oblasti správy budov, pričom osobitnú pozornosť treba venovať najlepšiemu pomeru medzi cenou a hodnotou, bezpečnostným otázkam a dobrému menu Únie;

33.  víta, že došlo k nárastu počtu projektov spoločného využívania priestorov delegácií Únie s členskými štátmi a že v roku 2015 bolo podpísaných šesť memoránd o porozumení o spoločnom využívaní priestorov, čo viedlo k spolu 86 projektom spoločného využívania priestorov na konci roka 2015; vyzýva ESVČ, aby sa ďalej usilovala o rozšírenie tejto dobrej praxe; domnieva sa, že táto politika by mala zahŕňať inovatívne prístupy zamerané na vymedzenie koordinovanej stratégie spoločného využívania priestorov s členskými štátmi, ktoré oň majú záujem, a vhodné usporiadanie deľby nákladov súvisiacich s budovami a logistikou; poukazuje na to, že dohody o spoločnom využívaní priestorov sa týkajú aj ďalších subjektov, ktoré prispievajú k riadeniu zahraničnej politiky, ako sú Európska investičná banka, útvary generálneho riaditeľstva pre civilnú ochranu a operácie humanitárnej pomoci EÚ, misie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a zvláštni zástupcovia Únie;

34.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnými záznamami a nepresnosťami v informačnom systéme správy budov a sídiel delegácií; žiada o pravidelné preskúmanie úplnosti a spoľahlivosti údajov zadávaných delegáciami Únie s cieľom prehlbovať postupy všeobecného plánovania plochy, využívania priestorov a úhrady nákladov;

35.  nalieha na ESVČ, aby posilnila riadenie kontroly a nástroje na monitorovanie všetkých nákladov v rámci politiky budov s cieľom zabezpečiť presný prehľad a následné kroky v súvislosti so všetkými výdavkami v tejto oblasti; domnieva sa, že treba klásť dôraz na monitorovanie stropov vymedzených v politike budov s cieľom znížiť celkové ročné nájomné za kancelárie delegácií a súvisiace náklady a s cieľom zabezpečiť primeranosť príspevkov spolunájomcov, pokrytie bežných nákladov spojených so spoločným využívaním priestorov a správnosť nákladov so zreteľom na miestne trhové podmienky;

36.  domnieva sa, že by sa mala rýchlo zabezpečiť právna a technická odbornosť v oblasti správy nehnuteľností, pričom treba zohľadniť všetky nákladovo efektívne alternatívne možnosti, ako je využitie externých odborníkov, napr. miestnych sprostredkovateľov na prieskum trhu, prípadne rokovania s majiteľmi;

37.  žiada ESVČ o ročný zoznam inšpekcií vykonávaných v delegáciách;

38.  vyzýva ESVČ, aby uskutočnila kontroly vykonávané inšpektorátom delegácií posledných piatich nájomných alebo kúpnych zmlúv rezidencií veľvyslancov Únie vrátane rezidencie v Tirane v Albánsku a aby o tom podala správu Európskemu parlamentu;

39.  podporuje vykonávanie strednodobej až dlhodobej stratégie, ktorou sa vymedzia všetky možnosti v tejto oblasti od investičných priorít alebo možností nákupov cez obnovenie nájmov až po spoločné využívanie priestorov s členskými štátmi, pričom treba zohľadniť budúce predpoklady počtu zamestnancov a plánovanie politiky a rozvoj;

40.  nabáda ESVČ, aby vo svojej politike v oblasti nehnuteľností ďalej uplatňovala ekologické riadenie a audit EMAS a rovnako aj zásadu zelených verejných zákaziek a zohľadnila, že miestne podmienky všetkých 139 delegácií si vyžadujú určitý stupeň flexibility;

41.  zastáva názor, že treba ďalej posilňovať bezpečnosť ESVČ a jej delegácií, a vyzýva ESVČ, aby na to prioritne prihliadala pri výbere budov a priestorov pre svoje delegácie; domnieva sa, že by bezpečnosť budov mala byť neoddeliteľnou súčasťou politiky v oblasti nehnuteľností a že evakuačný plán ESVČ a jej prípadné rozhodnutia o evakuácii by mali byť koordinované so zastúpeniami príslušných členských štátov;

42.  víta skutočnosť, že ESVČ plánuje projekt spoločnej vízie a jednotnej akcie s cieľom dosiahnuť silnejšiu Európu, ktorá prispieva k mieru a bezpečnosti v regióne a na celom svete;

43.  vyzýva ESVČ, aby zlepšila komunikačnú politiku voči občanom Únie.

(1) Ú. v. EÚ L 69, 13.3.2015.
(2) Ú. v. EÚ C 380, 14.10.2016, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ C 375, 13.10.2016, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ C 380, 14.10.2016, s. 147.
(5) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.


Absolutórium za rok 2015: všeobecný rozpočet EÚ – európsky ombudsman
PDF 267kWORD 46k
Rozhodnutie
Uznesenie
1. Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel VIII – európsky ombudsman (2016/2158(DEC))
P8_TA(2017)0153A8-0142/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2015(1),

–  so zreteľom na konsolidovanú ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2015 (COM(2016)0475 – C8-0276/2016)(2),

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2015 spolu s odpoveďami inštitúcií(3),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(4) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2015 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 314 ods. 10 a články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(5), a najmä na jeho články 55, 99, 164, 165 a 166,

–  so zreteľom na článok 94 a prílohu IV rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0142/2017),

1.  udeľuje európskej ombudsmanke absolutórium za plnenie rozpočtu európskeho ombudsmana za rozpočtový rok 2015;

2.  uvádza svoje poznámky v priloženom uznesení;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie a uznesenie, ktoré je jeho neoddeliteľnou súčasťou, európskej ombudsmanke, Európskej rade, Rade, Komisii, Súdnemu dvoru Európskej únie, Dvoru audítorov, európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

2. Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 s poznámkami, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel VIII – európsky ombudsman (2016/2158(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel VIII – európsky ombudsman,

–  so zreteľom na článok 94 a prílohu IV rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0142/2017),

A.  keďže v súvislosti s postupom udeľovania absolutória orgán udeľujúci absolutórium zdôrazňuje osobitný význam ďalšieho posilňovania demokratickej legitímnosti inštitúcií Únie prostredníctvom zlepšenia transparentnosti a zodpovednosti a vykonávaním koncepcie zostavovania rozpočtu na základe výkonnosti a dobrého riadenia ľudských zdrojov;

1.  s uspokojením konštatuje, že Dvor audítorov nezistil u európskej ombudsmanky (ďalej len „ombudsmanka“) žiadne podstatné nedostatky v súvislosti s kontrolovanými oblasťami týkajúcimi sa ľudských zdrojov a verejného obstarávania;

2.  zdôrazňuje, že Dvor audítorov dospel na základe svojho auditu k záveru, že v platbách ako celku v súvislosti s administratívnymi výdavkami ombudsmanky za rok končiaci sa 31. decembrom 2015 sa nevyskytli významné chyby;

3.  upozorňuje, že rozpočet ombudsmanky je čisto administratívny a v roku 2015 predstavoval 10 346 105 EUR (v roku 2014 to bolo 9 857 002 EUR); zdôrazňuje však, že zavedenie rozpočtu na základe výkonnosti by sa nemalo uplatňovať iba na rozpočet ombudsmanky ako celok, ale malo by zahŕňať aj stanovenie konkrétnych, merateľných, dosiahnuteľných, realistických a časovo ohraničených (SMART) cieľov pre jednotlivé útvary, oddelenia a ročné plány zamestnancov; v tejto súvislosti vyzýva ombudsmanku, aby vo väčšej miere zavádzala zásadu rozpočtu na základe výkonnosti do svojich každodenných operácií;

4.  konštatuje, že z celkových rozpočtových prostriedkov bolo zaviazaných 92,32 % (97,87 % v roku 2014) a vyplatených 86,19 % (93,96 % v roku 2014) a miera využitia dosiahla 92,32 % (v porovnaní s 97,87 % v roku 2014); konštatuje, že miera využitia v roku 2015 ďalej klesala;

5.  konštatuje, že pokles miery využitia v roku 2015 mal vplyv na rozhodnutie ombudsmanky znížiť niektoré rozpočtové riadky, a to najmä riadky pre služobné cesty, výdavky na reprezentáciu, vydávanie publikácií a preklady a následne bol rozpočet týchto riadkov znížený;

6.  uznáva, že ombudsmanka je na čele úsilia o transparentnosť v rámci inštitúcií Únie; vyzýva však na ďalšie zlepšovanie transparentnosti podmienok a postupov prijímania zamestnancov; žiada ombudsmanku, aby uviedla úlohy hlavného poradcu a objasnila jeho pozíciu v organizačnej štruktúre; keďže pred prijatím organizačnej štruktúry inštitúcie v novembri 2015 došlo k niekoľkým zmenám, žiada ombudsmanku, aby zabezpečila, aby bola na jej webovej stránke aktualizovaná verzia organizačnej štruktúry;

7.  víta skutočnosť, že ombudsmanka pokračuje vo vyšetrovaní prípadov tzv. javu otáčavých dverí v Komisii; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s internými prípadmi javu otáčavých dverí medzi ombudsmankou a ďalšími inštitúciami, ktoré by mohli byť predmetom vyšetrovania ombudsmanky, alebo medzi ďalšími inštitúciami, ktoré by mohli navzájom vyšetrovať svoje činnosti; vyzýva ombudsmanku, aby analyzovala situáciu a vypracovala príslušné pravidlá s cieľom predísť konfliktu záujmov, ak to považuje za potrebné;

8.  víta účinné vykonávanie ročného plánu riadenia v roku 2015 v rámci stratégie smerom k roku 2019; konštatuje, že bola splnená prevažná väčšina cieľov, ktoré ombudsmanka stanovila v záujme posúdenia výkonnosti prostredníctvom kľúčových ukazovateľov výkonnosti; verí, že tento trend sa zachová aj v nasledujúcich rokoch;

9.  uznáva kľúčovú úlohu, ktorú ombudsmanka zohrávala do konca roka 2015 v procese zavádzania vnútorných pravidiel na ochranu oznamovateľov podľa článkov 22a, 22b a 22c služobného poriadku v inštitúciách Únie; žiada ombudsmanku, aby nepretržite monitorovala vykonávanie týchto pravidiel a posúdila, či poskytujú primeranú ochranu akreditovaným asistentom poslancov Európskeho parlamentu;

10.  podporuje ombudsmanku pri príprave pravidiel týkajúcich sa prevencie obťažovania a boja proti nemu;

11.  uznáva dôležitosť strategických a vlastných iniciatív ombudsmanky a vyzýva ju, aby pravidelne informovala orgán udeľujúci absolutórium o dosahu svojich vyšetrovaní; opakuje, že prioritou ombudsmanky by malo byť riešenie sťažností občanov v primeranom čase; vyzýva ombudsmanku, aby pri výkone svojich povinností uplatňovala čo najširší výklad nesprávneho úradného postupu a rozvinula užšiu spoluprácu s Výborom pre kontrolu rozpočtu Európskeho parlamentu pri jeho strategickej činnosti;

12.  uznáva nové definície verejného a neverejného záujmu zavedené vykonávacími ustanoveniami pre triedenie prichádzajúcich sťažností; žiada ombudsmanku, aby informovala orgán udeľujúci absolutórium o tom, ako tieto definície ovplyvnili jej výkonnosť;

13.  víta skutočnosť, že ombudsmanka na svojom webovom sídle zverejňuje identitu externých zainteresovaných strán, s ktorými sa stretne, a ďalšie údaje o nich;

14.  berie na vedomie výsledky dosiahnuté v oblasti riešenia sťažností v roku 2015 a víta skutočnosť, že inštitúcie Únie vyhoveli návrhom ombudsmanky v 90 % prípadov; vyzýva ombudsmanku, aby vo svojich výročných správach o činnosti poskytla prehľad prípadov, v ktorých inštitúcie Únie vyhoveli jej návrhom; vyzýva ombudsmanku, aby poskytla analýzu možných dôvodov v súvislosti s prípadmi, v ktorých inštitúcie Únie nevyhoveli jej návrhom, a žiada inštitúcie Únie, aby ďalej zvyšovali mieru vyhovenia;

15.  víta dosiahnutie rodovej rovnováhy na úrovni riadenia v roku 2015; schvaľuje, že ombudsmanka podporuje opatrenia na udržanie rovnakého zastúpenia mužov a žien medzi svojimi zamestnancami;

16.  ľutuje však zreteľnú geografickú nerovnováhu na úrovni stredného a vyššieho manažmentu, najmä na nadmerné zastúpenie riadiacich pracovníkov pochádzajúcich z členského štátu, z ktorého pochádza aj ombudsmanka; vyzýva ombudsmanku, aby zabezpečila trvalú nápravu tejto situácie;

17.  berie na vedomie plán ombudsmanky dodržať medziinštitucionálnu dohodu o 5 % znížení počtu zamestnancov v priebehu piatich rokov a žiada o informácie o tom, ako takéto zníženie zodpovedá plánom na vytvorenie piatich nových pracovných miest v roku 2016;

18.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti s dvomi sťažnosťami, ktoré boli v roku 2015 podané u európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov proti ombudsmanke, a žiada, aby boli Výboru pre kontrolu rozpočtu predložené podrobnosti týkajúce sa týchto sťažností;

19.  víta dôsledné uplatňovanie pravidiel týkajúcich sa schémy pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS), dematerializáciu dokumentov, vytvorenie trvalého systému ekologickej mobility a využívanie videokonferencií pre schôdze; nabáda na ďalšie uplatňovanie zásad zeleného verejného obstarávania a vyzýva ombudsmanku, aby stanovila pravidlá a primerané rozpočtové prostriedky na kompenzáciu emisií uhlíka;

20.  víta vysvetlenie ombudsmanky, že politika v oblasti nehnuteľností neexistuje preto, že útvary ombudsmanky sú umiestnené v jednej z budov Európskeho parlamentu, a žiada, aby bol informovaný o každom vývoji či zmene tejto situácie;

21.  víta poskytovanie podrobných údajov o všetkých ľudských zdrojoch, ktoré má ombudsmanka k dispozícii, rozdelených podľa platovej triedy, pohlavia a štátnej príslušnosti a žiada, aby boli tieto informácie automaticky zaradené do jej výročnej správy o činnosti;

22.  očakáva, že ombudsmanka sa bude aj naďalej snažiť o konzistentnú kvalitu svojej výročnej správy o činnosti, a žiada ombudsmanku, aby predložila komplexnú výročnú správu o vplyve, ktorá je dôležitým nástrojom hodnotenia jej činnosti;

23.  vyjadruje želanie, aby národní ombudsmani, orgány členských štátov a inštitúcie Únie poskytovali väčšiu pomoc ombudsmanke prostredníctvom upozorňovania občanov Únie na skutočnosť, že sa na ombudsmanku môžu obrátiť v prípadoch nesprávneho úradného postupu zo strany ktorejkoľvek inštitúcie alebo orgánu Únie.

(1) Ú. v. EÚ L 69, 13.3.2015.
(2) Ú. v. EÚ C 380, 14.10.2016, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ C 375, 13.10.2016, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ C 380, 14.10.2016, s. 147.
(5) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.


Absolutórium za rok 2015: všeobecný rozpočet EÚ – európsky dozorný úradník pre ochranu údajov
PDF 275kWORD 50k
Rozhodnutie
Uznesenie
1. Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel IX – európsky dozorný úradník pre ochranu údajov (2016/2159(DEC))
P8_TA(2017)0154A8-0140/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2015(1),

–  so zreteľom na konsolidovanú ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2015 (COM(2016)0475 – C8-0277/2016)(2),

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2015 spolu s odpoveďami inštitúcií(3),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(4) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2015 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 314 ods. 10 a články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(5), a najmä na jeho články 55, 99, 164, 165 a 166,

–  so zreteľom na článok 94 a prílohu IV rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanovisko Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0140/2017),

1.  udeľuje európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov absolutórium za plnenie rozpočtu za rozpočtový rok 2015;

2.  uvádza svoje poznámky v priloženom uznesení;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie a uznesenie, ktoré je jeho neoddeliteľnou súčasťou, európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov Európskej rade, Rade, Komisii, Súdnemu dvoru Európskej únie, Dvoru audítorov, európskemu ombudsmanovi a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

2. Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 s poznámkami, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel IX – európsky dozorný úradník pre ochranu údajov (2016/2159(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel IX – európsky dozorný úradník pre ochranu údajov,

–  so zreteľom na článok 94 a prílohu IV rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanovisko Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0140/2017),

A.  keďže v súvislosti s postupom udeľovania absolutória orgán udeľujúci absolutórium zdôrazňuje osobitný význam ďalšieho posilňovania demokratickej legitímnosti inštitúcií Únie prostredníctvom zlepšenia transparentnosti a zodpovednosti a prostredníctvom koncepcie pre zostavovanie rozpočtu na základe výkonnosti a dobrého riadenia ľudských zdrojov;

1.  víta záver Dvora audítorov, že v platbách ako celku za rok končiaci sa 31. decembrom 2015, ktoré sa vzťahujú na administratívne a iné výdavky európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (ďalej len „dozorný úradník“), sa nevyskytli významné chyby a že preskúmané systémy dohľadu a kontroly, ktoré sa vzťahujú na administratívne a iné výdavky, boli účinné;

2.  konštatuje, že Dvor audítorov vo svojej výročnej správe za rok 2015 nezistil žiadne výrazné nedostatky v súvislosti s kontrolovanými témami (päť postupov prijímania zamestnancov, päť postupov verejného obstarávania a jedna finančná transakcia) týkajúcimi sa ľudských zdrojov a obstarávania dozorného úradníka; zdôrazňuje, že ide už o štvrtý rok v poradí, kedy Dvor audítorov nezistil žiadne výrazné nedostatky;

3.  konštatuje, že v roku 2015 mal dozorný úradník k dispozícii rozpočet v celkovej výške 8 760 417 EUR (v porovnaní s 8 012 953 EUR v roku 2014) a že miera jeho plnenia dosiahla 96 % (v porovnaní s 92 % v roku 2014); víta dosiahnuté zlepšenie;

4.  konštatuje, že rozpočet dozorného úradníka je vo veľkej miere administratívny a jeho veľká časť pokrýva výdavky týkajúce sa osôb, ktoré v tejto inštitúcii pracujú, pričom zostávajúca suma sa používa na budovy, nábytok, zariadenie a rôzne prevádzkové náklady; zdôrazňuje však, že zavedenie zostavovania rozpočtu založeného na výkonnosti by sa nemalo uplatňovať len na rozpočet dozorného úradníka vo všeobecnosti, ale malo by zahŕňať aj stanovenie konkrétnych, merateľných, dosiahnuteľných, realistických a časovo ohraničených (SMART) cieľov pre jednotlivé útvary, oddelenia a výročné plány zamestnancov; v tejto súvislosti vyzýva dozorného úradníka, aby vo väčšej miere zavádzal zásadu zostavovania rozpočtu založeného na výkonnosti do svojich každodenných operácií;

5.  so znepokojením konštatuje, že tri ukazovatele v rámci systému internej kontroly vyžadujú podstatne väčšie úsilie, najmä v prípade „cieľov a ukazovateľov výkonnosti“, v súvislosti s ktorými sa odporúča stanoviť konkrétne, merateľné, dosiahnuteľné, realistické a časovo ohraničené ciele a relevantné, prijímané, dôveryhodné, jednoduché a spoľahlivé ukazovatele; víta záväzok dozorného úradníka vykonať všetky odporúčania týkajúce sa týchto ukazovateľov;

6.  konštatuje, že dozorný úradník má iba jeden vysoký manažérsky post a že na jeho pozíciách stredného manažmentu panuje rodová nerovnováha, a to konkrétne v pomere 40 % a 60 %; vyzýva dozorného úradníka, aby sa usiloval o to, aby bola jeho politika prijímania a povyšovania zamestnancov čo najviac rodovo vyvážená;

7.  s veľkým uspokojením konštatuje, že zamestnanci dozorného úradníka mali priemernú pracovnú absenciu z dôvodu ochorenia iba 6,6 dňa;

8.  zdôrazňuje, že dozorný úradník usporiadal pre zamestnancov rôzne mimopracovné akcie; vyzýva dozorného úradníka, aby zvážil možné formy odmeny pre jednotlivých zamestnancov, ktorí sa o zdraviu prospešné aktivity zasluhujú najviac, a domnieva sa, že je žiaduce, aby tieto aktivity pokračovali a aby sa do nich zapojilo čo najviac zamestnancov; vyzýva dozorného úradníka, aby sa o svoje skúsenosti v tejto oblasti podelil s inštitúciami a inými orgánmi Únie;

9.  s uspokojením konštatuje, že dozorný úradník vymenoval dvoch poradcov pre riešenie prípadov obťažovania, ktorí môžu poskytovať dôvernú pomoc a sú súčasťou siete Komisie; konštatuje, že neboli hlásené žiadne prípady obťažovania;

10.  berie na vedomie, že dozorný úradník prijal 16. decembra 2015 kódex správania kontrolných subjektov; zdôrazňuje však, že kódex je skôr vyhlásením na túto tému, ktoré neposkytuje žiadne pravidlá týkajúce sa konfliktu záujmov; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že životopisy a vyhlásenia o záujmoch personálu a zamestnancov dozorného úradníka nie sú k dispozícii verejnosti na nahliadnutie; vyzýva dozorného úradníka, aby vypracoval a orgánu udeľujúcemu absolutórium predložil prehľad zistených prípadov konfliktov záujmov;

11.  víta, že dozorný úradník pravidelne informuje zamestnancov o schôdzach vedenia a ich výsledkoch;

12.  s uspokojením konštatuje, že účasť dozorného úradníka na odborných stretnutiach s organizáciami alebo podnikateľmi mimo inštitúcií Únie (vrátane lobistov) sa zverejňuje aspoň na jeho internetovej stránke; konštatuje, že všetky konferencie, ktorých sa dozorný úradník zúčastňuje, sa tiež zverejňujú na internetových stránkach dozorného úradníka, rovnako ako texty jeho formálnych vystúpení; opätovne vyzýva dozorného úradníka, aby vo svojej výročnej správe o činnosti uviedol podrobnosti o pracovných cestách členov a zamestnancov, pretože poskytnuté informácie neboli dostatočne podrobné, pokiaľ ide o transparentnosť a záruky nákladovej účinnosti;

13.  vyzýva dozorného úradníka, aby pristúpil k medziinštitucionálnej dohode o povinnom registri transparentnosti, keď sa táto dohoda uzatvorí;

14.  berie na vedomie, že v júli 2015 bola vytvorená malá pracovná skupina, ktorá bola poverená posúdením právnych, operačných a rozpočtových prostriedkov pre zriadenie Európskeho výboru pre ochranu údajov, ktorý nahradí pracovnú skupinu podľa článku 29; víta mieru čerpania prostriedkov v príslušných kapitolách dosiahnutú v roku 2015; žiada dozorného úradníka, aby do svojej výročnej správy o činnosti zahrnul zistenia osobitnej skupiny;

15.  víta najmä poradnú úlohu dozorného úradníka, pokiaľ ide o vypracovanie právnych predpisov balíka o ochrane údajov (všeobecné nariadenie o ochrane údajov(6) a smernica o ochrane údajov(7)), reformu Europolu(8), smernicu o záznamoch o cestujúcich (PNR)(9) a štít na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA(10), ako aj jeho stanovisko k prvému balíku reformy spoločného európskeho azylového systému (Eurodac, EASO a dublinské nariadenia)(11) a jeho účasť na zriadení Európskeho výboru pre ochranu údajov;

16.  víta spoluprácu dozorného úradníka s inštitúciami a ostatnými orgánmi Únie, najmä v administratívnych, finančných, účtovných a rozpočtových otázkach a v oblasti verejného obstarávania; žiada dozorného úradníka, aby do svojej výročnej správy o činnosti zahrnul podrobné informácie o všetkých dohodách o úrovni poskytovaných služieb a získaných výsledkoch tejto spolupráce;

17.  víta stratégiu, ktorú dozorný úradník vypracoval na obdobie 2015 – 2019 a súvisiace kľúčové ukazovatele výkonnosti na monitorovanie, prípadne na prispôsobenie použitia jeho zdrojov; berie na vedomie, že podľa zvolených kľúčových ukazovateľov výkonnosti vykonávanie tejto stratégie z väčšej časti napreduje podľa plánu; vyzýva dozorného úradníka, aby vo svojej výročnej správe o činnosti naďalej uvádzal porovnávací prehľad a vysvetľoval rozdiel medzi vonkajšími a vnútornými ukazovateľmi;

18.  víta vysvetlenie dozorného úradníka, že politika v oblasti nehnuteľností neexistuje preto, že útvary dozorného úradníka sú umiestnené v jednej z budov Európskeho parlamentu, a žiada, aby bol informovaný o každom vývoji či zmene tejto situácie;

19.  víta poskytovanie podrobných údajov o všetkých ľudských zdrojoch, ktoré má dozorný úradník k dispozícii, rozdelených podľa platovej triedy, pohlavia a štátnej príslušnosti a žiada, aby boli tieto informácie automaticky zaradené do jeho výročnej správy o činnosti;

20.  konštatuje, že dozorný úradník plní medziinštitucionálnu dohodu(12) o znižovaní počtu zamestnancov o 5 % počas piatich rokov; je si vedomý toho, že bude náročné pripraviť inštitúcie a orgány Únie na uplatňovanie všeobecného nariadenia o ochrane údajov, ktoré má nadobudnúť účinnosť 25. mája 2018; navrhuje, aby dozorný úradník podal Európskemu parlamentu správu o všetkých alternatívnych úsporách, ktoré by kompenzovali prípadné meškanie v súvislosti so znižovaním počtu zamestnancov;

21.  opätovne vyzýva Komisiu, aby agentúry v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, ako aj dozorného úradníka, vyňala zo všeobecného zníženia počtu zamestnancov o 5 %, pretože tieto orgány sa v súčasnej politickej klíme musia vyrovnávať s neustále rastúcim pracovným zaťažením;

22.  konštatuje, že v úvodnej časti výročnej správy o činnosti dozorného úradníka za rok 2015 sa odkazuje na konkrétne časti týkajúce sa obstarávania a riadenia pracovných ciest; žiada, aby bol do ďalšej výročnej správy o činnosti zahrnutý prehľad tých istých údajov za posledné tri alebo štyri roky;

23.  berie na vedomie, že dozorný úradník konal v súlade s odporúčaním uvedeným v správe Európskeho parlamentu o udelení absolutória za rok 2014 a uverejnil zoznam zadaných zákaziek; odporúča, aby v záujme transparentnosti a dôvery verejnosti dozorný úradník zverejnil správu Dvora audítorov spolu s jeho výročnou správou o činnosti;

24.  naliehavo vyzýva dozorného úradníka, aby dodržiaval pravidlá stanovené v článku 16 služobného poriadku a stanovil jasné záväzné pravidlá týkajúce sa tzv. javu otáčavých dverí v súlade s usmerneniami, ktoré uverejnila Komisia;

25.  víta, že 16. júna 2016 bolo uverejnené rozhodnutie dozorného úradníka o vnútorných pravidlách týkajúcich sa oznamovania protispoločenskej činnosti;

26.  vyzýva dozorného úradníka, aby zlepšil komunikačnú politiku voči občanom Únie;

27.  nabáda k tomu, aby dozorný úradník vo väčšej miere prispieval k riešeniam podporujúcim inováciu a posilňujúcim ochranu súkromia a údajov, a to najmä posilňovaním transparentnosti, kontroly používateľov a zodpovednosti pri spracúvaní veľkých dát; berie na vedomie, že bolo predložených niekoľko stanovísk, v ktorých sa žiadalo o opatrenia, ktorými sa čo najviac využijú výhody nových technológií bez toho, aby boli ohrozené základné práva.

(1) Ú. v. EÚ L 69, 13.3.2015.
(2) Ú. v. EÚ C 380, 14.10.2016, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ C 375, 13.10.2016, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ C 380, 14.10.2016, s. 147.
(5) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89).
(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV (Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53). Pozri Ú. v. EÚ C 38, 8.2.2014, s. 3.
(9) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/681 z 27. apríla 2016 o využívaní údajov zo záznamov o cestujúcich (PNR) na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 132). Pozri Ú. v. EÚ C 392, 25.11.2015, s. 11.
(10) Pozri Ú. v. EÚ C 257, 15.7.2016, s. 8.
(11) Pozri Ú. v. EÚ C 9, 12.1.2017, s. 3.
(12) Medziinštitucionálna dohoda z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1).


Absolutórium za rok 2015: výkonnosť, finančné hospodárenie a kontrola agentúr EÚ
PDF 397kWORD 60k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 o absolutóriu za plnenie rozpočtu agentúr Európskej únie za rozpočtový rok 2015: výkonnosť, finančné hospodárenie a kontrola (2016/2206(DEC))
P8_TA(2017)0155A8-0149/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutia o absolutóriu za plnenie rozpočtu agentúr Európskej únie za rozpočtový rok 2015,

–  so zreteľom na správu Komisie o následných opatreniach k udeleniu absolutória za rozpočtový rok 2014 (COM(2016)0674) a na pracovný dokument útvarov Komisie k nej pripojený (SWD(2016)0338 a SWD(2016)0339),

–  so zreteľom na osobitné výročné správy Dvora audítorov(1) o ročných účtovných závierkach decentralizovaných agentúr za rozpočtový rok 2015,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(2), a najmä na jeho článok 208,

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1271/2013 z 30. septembra 2013 o rámcovom nariadení o rozpočtových pravidlách pre subjekty uvedené v článku 208 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012(3), a najmä na jeho článok 110,

–  so zreteľom na osobitnú správu Dvora audítorov č. 12/2016 s názvom Používanie grantov agentúrami: nie vždy vhodné ani preukázateľne účinné,

–  so zreteľom na článok 94 a prílohu IV rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0149/2017),

A.  keďže toto uznesenie obsahuje pre každý subjekt podľa článku 208 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 poznámky horizontálnej povahy, ktoré sú súčasťou rozhodnutí o absolutóriu podľa článku 110 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1271/2013 a článku 3 prílohy IV k rokovaciemu poriadku Európskeho parlamentu;

B.  keďže v súvislosti s postupom udeľovania absolutória orgán udeľujúci absolutórium zdôrazňuje osobitný význam ďalšieho posilňovania demokratickej legitímnosti inštitúcií Únie zvyšovaním transparentnosti a zodpovednosti a prostredníctvom koncepcie pre zostavovanie rozpočtu na základe výkonnosti a dobrého riadenia ľudských zdrojov;

1.  zdôrazňuje, že agentúry majú značný vplyv na politiky a rozhodovanie, ako aj plnenie programov v oblastiach dôležitých pre európskych občanov, ako je zdravie, životné prostredie, ľudské a sociálne práva, migrácia, utečenci, inovácia, finančný dohľad, bezpečnosť a ochrana; pripomína význam úloh, ktoré agentúry vykonávajú, a ich priamy vplyv na každodenný život občanov Únie; trvá na tom, že agentúry majú zásadný význam pre zlepšenie viditeľnosti Únie v členských štátoch; pripomína tiež význam nezávislosti agentúr, najmä regulačných agentúr a agentúr s funkciou nezávislého zberu informácií; pripomína, že hlavným dôvodom zriadenia agentúr bolo vypracúvanie nezávislých technických alebo vedeckých posudkov;

2.  konštatuje, že na základe zhrnutia výsledkov výročných auditov európskych agentúr a iných orgánov za rok 2015 vypracovaného Dvorom audítorov (ďalej len „zhrnutie Dvora audítorov“) rozpočet agentúr na rok 2015 predstavoval približne 2,8 miliardy EUR, čo je nárast o 7,7 % v porovnaní s rokom 2014 a predstavuje 2 % všeobecného rozpočtu Únie; upozorňuje, že hlavná časť rozpočtov agentúr je financovaná z dotácií Komisie a zvyšok prostredníctvom príjmov z poplatkov a iných zdrojov, ktoré predstavujú takmer tretinu;

3.  konštatuje, že agentúry zamestnávajú 9 965 stálych, dočasných, zmluvných a vyslaných zamestnancov, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje podstatné zvýšenie o 6,25 % a teda odôvodňuje potrebu dôsledného monitorovania vývoja v tejto oblasti; zároveň si uvedomuje, že počet zamestnancov sa najviac zvýšil v tých agentúrach, ktoré pôsobia v oblastiach migrácie a predchádzania závažnej trestnej činnosti a terorizmu, ktoré boli v roku 2015 obnovené a posilnené ako priority Únie;

4.  konštatuje, že na základe zhrnutia Dvora audítorov vydal stanovisko bez výhrad k ročným účtovným závierkam všetkých agentúr s výnimkou Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex); dodáva, že operácie súvisiace s účtovnou závierkou agentúr boli zákonné a riadne u všetkých agentúr okrem Európskeho inovačného a technologického inštitútu, v prípade ktorého Dvor audítorov vydal stanovisko s výhradou;

5.  berie na vedomie, že v roku 2015 agentúry vykonávali svoje pracovné programy podľa plánu; poznamenáva však, že prebiehajúce diskusie o revízii nariadenia o rozpočtových pravidlách a budúcom viacročnom finančnom rámci po roku 2020 predstavujú cennú príležitosť na zameranie sa na budúcnosť a využitie týchto príležitostí na zavedenie pozitívnej zmeny v súvislosti s riadením rozpočtov agentúr, ich výstupmi a viacročnými pracovnými programami;

6.  pripomína, že diskusia o návrhoch ročných pracovných programov a viacročných stratégií agentúr v príslušných výboroch by mala pomôcť zabezpečiť, aby tieto programy a stratégie boli vyvážené, odrážali skutočné politické priority a prispievali k dosahovaniu cieľov stanovených v stratégii Európa 2020;

7.  s uspokojením konštatuje, že niektoré agentúry už spolupracujú podľa ich tematických zoskupení, ako sú napríklad agentúry v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí(4) a európske orgány dohľadu(5); nabáda ostatné agentúry, ktoré ešte nezačali, aby ďalej prehlbovali spoluprácu s ostatnými agentúrami v rámci toho istého tematického zoskupenia vždy, keď je to možné, a to nielen zriadením spoločných služieb a synergií, ale aj v ich spoločných oblastiach politík; nabáda Dvor audítorov, aby zvážil vypracovanie situačných správ o spoločných oblastiach politík agentúr; vyzýva Komisiu a Radu, aby pri rozhodovaní o presídlení agentúr so sídlom v Spojenom kráľovstve zohľadnili aj možnosti lepšej spolupráce s ostatnými agentúrami s tým istým tematickým zameraním a zaviedli spoločné služby;

8.  domnieva sa, že v rámci diskusií o novom prístupe k rozpočtu Únie na základe výsledkov, ako aj na základe pokroku dosiahnutého v zlepšovaní tematickej spolupráce a postupu, ktorý agentúry uplatnili v správe s názvom „Ako agentúry a ostatné orgány prispievajú k stratégii Európa 2020, a k Junckerovmu programu Komisie?“ by všetky zúčastnené inštitúcie Únie, konkrétne Komisia, Európsky parlament a Dvor audítorov mali takisto zohľadniť tento tematický prístup v rámci ročného postupu udeľovania absolutória, na základe návrhu v prílohe k tomuto uzneseniu;

9.  so znepokojením konštatuje, že regulačné agentúry zodpovedné za hodnotenie rizika regulovaných výrobkov, najmä Európsky úrad pre bezpečnosť potravín, Európska chemická agentúra či Európska agentúra pre lieky, nemajú finančné a právne zdroje na riadne plnenie svojho poslania;

Spoločný prístup a plán Komisie

10.  pripomína, že Európsky parlament, Rada a Komisia prijali v júli 2012 spoločný prístup k decentralizovaným agentúram (ďalej len „spoločný prístup“), t. j. politickú dohodu týkajúcu sa budúcnosti riadenia a reformy agentúr; pripomína okrem toho, že spoločný prístup sa realizoval prostredníctvom plánu Komisie z decembra 2012 (plán Komisie);

11.  berie na vedomie druhú správu o pokroku v uplatňovaní spoločného prístupu (