Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2016/2224(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0295/2017

Predkladané texty :

A8-0295/2017

Rozpravy :

PV 23/10/2017 - 19
CRE 23/10/2017 - 19

Hlasovanie :

PV 24/10/2017 - 5.17
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0402

Prijaté texty
PDF 403kWORD 60k
Utorok, 24. októbra 2017 - Štrasburg Finálna verzia
Legitímne opatrenia na ochranu oznamovateľov konajúcich vo verejnom záujme
P8_TA(2017)0402A8-0295/2017

Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. októbra 2017 o legitímnych opatreniach na ochranu oznamovateľov konajúcich vo verejnom záujme pri odhaľovaní dôverných informácií spoločností a verejných orgánov (2016/2224(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 2,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej článok 11,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach, a najmä na jeho článok 10,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) pred ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/30/EÚ z 12. júna 2013 o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori a o zmene smernice 2004/35/ES,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2015 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2016 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku (TAXE 2)(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2013 o organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praní špinavých peňazí: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré sa majú vykonať(3),

–  so zreteľom na uznesenie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1729 z roku 2010 o ochrane oznamovateľov,

–  so zreteľom na uznesenie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 2060 z roku 2015 o ochrane oznamovateľov,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2015 s odporúčaniami Komisii o začlenení transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. júna 2011 o boji proti korupcii v EÚ (COM(2011)0308),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. júla 2016 o ďalších opatreniach na zvýšenie transparentnosti a posilnenie boja proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam (COM(2016)0451),

–  so zreteľom na protikorupčný akčný plán G20, a najmä na jeho usmernenie o právnych predpisoch na ochranu oznamovateľov,

–  so zreteľom na správu OECD z marca 2016 s názvom Záväzok k účinnej ochrane oznamovateľov,

–  so zreteľom na rozhodnutie európskej ombudsmanky o oznamovaní nekalých praktík, ktorým sa uzatvára jej vyšetrovanie z vlastnej iniciatívy OI/1/2014/PMC,

–  so zreteľom na odporúčanie CM/Rec(2014)7 prijaté Výborom ministrov Rady Európy 30. apríla 2014 o ochrane oznamovateľov, ako aj stručnú príručku o vytvorení vnútroštátneho rámca z januára 2015,

–  so zreteľom na uznesenie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 2171 z 27. júna 2017, v ktorom žiada národné parlamenty, aby uznali právo na nahlasovanie,

–  so zreteľom na zásadu č. 4 odporúčania OECD o posilňovaní etického správania vo verejnej službe,

–  so zreteľom na Dohovor o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2017 o úlohe oznamovateľov v ochrane finančných záujmov EÚ(5),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci, ako aj na stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre ústavné veci (A8-0295/2017),

A.  keďže Európska únia si stanovila za cieľ rešpektovať demokraciu a zásady právneho štátu a v tom zmysle zaručuje svojim občanom slobodu prejavu; keďže oznamovanie protispoločenskej činnosti je základným aspektom slobody prejavu a informácií, ktoré sú zakotvené v Charte základných práv Európskej únie, keďže EÚ presadzuje ochranu pracovníkov a zlepšovanie pracovných podmienok;

B.  keďže Európska únia prispieva k posilneniu medzinárodnej spolupráce v boji proti korupcii, pri plnom rešpektovaní zásad medzinárodného práva, ľudských práv a zásad právneho štátu, ako aj suverenity každej krajiny;

C.  keďže podľa článku 67 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) spoločná európska azylová politika spadá do pôsobnosti EÚ;

D.  keďže transparentnosť a účasť občanov sú súčasťou vývoja a výziev, ktorým čelia demokracie v 21. storočí;

E.  keďže od nástupu hospodárskej, dlhovej a finančnej krízy sme svedkami množstva opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom v medzinárodnom meradle; keďže v záujme odrádzania od nezrovnalostí je potrebná väčšia transparentnosť vo sfére finančných služieb, pričom niektoré členské štáty už majú skúsenosti s centrálnymi registrami na nahlasovanie skutočných alebo domnelých porušení pravidiel finančnej obozretnosti; keďže Organizácia Spojených národov prijala v roku 2003 Dohovor proti korupcii(6); keďže Európsky parlament v reakcii na tieto odhalenia zriadil dva osobitné výbory a jeden vyšetrovací výbor; keďže ochranu oznamovateľov už požadoval vo viacerých uzneseniach(7); keďže už dohodnuté iniciatívy na posilnenie medzinárodnej výmeny informácií v daňových otázkach priniesli ovocie a keďže rôzne úniky informácií z daňovej oblasti odhalili obrovské množstvo dôležitých údajov o pochybeniach, ktoré by inak nevyšli najavo;

F.  keďže oznamovatelia zohrávajú dôležitú úlohu pri nahlasovaní nezákonných alebo nedovolených činov, ktoré poškodzujú verejný záujem a fungovanie našich spoločností, a keďže v tomto záujme poskytujú zamestnávateľovi, verejným orgánom alebo priamo verejnosti informácie o takýchto činoch, ktoré poškodzujú verejný záujem;

G.  zastáva názor, že takýmto postupom pomáhajú členským štátom, dôležitým inštitúciám a orgánom EÚ zabrániť najmä každému pokusu o narušovanie zásady integrity a zneužívanie právomoci, ktoré ohrozujú alebo porušujú verejné zdravie a bezpečnosť, finančnú integritu, hospodárstvo, ľudské práva, životné prostredie a zásady právneho štátu alebo zvyšujú nezamestnanosť, obmedzujú alebo narúšajú spravodlivú hospodársku súťaž a oslabujú dôveru občanov v demokratické inštitúcie a postupy na európskej aj vnútroštátnej úrovni, a bojovať proti nim;

H.  keďže korupcia je v súčasnosti závažný problém, ktorému v súčasnosti Európska únia čelí, pretože môže viesť k neschopnosti vlád chrániť obyvateľstvo, pracovníkov, právny štát a hospodárstvo, k úpadku verejných inštitúcií a služieb, hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti v rozličných oblastiach, ako aj ku strate dôvery v transparentnosť a demokratickú legitimitu verejných a súkromných inštitúcií a priemyselných odvetví; keďže sa odhaduje, že hospodárstvo EÚ prichádza v dôsledku korupcie o 120 miliárd EUR ročne (1 % HDP EÚ);

I.  keďže celosvetové protikorupčné úsilie sa zatiaľ prevažne zameriava na protiprávne konanie vo verejnom sektore, no nedávne úniky informácií jasne poukázali na úlohu finančných inštitúcií, poradcov a iných súkromných spoločností pri napomáhaní korupcii;

J.  keďže na základe viacerých medializovaných prípadov oznamovania protispoločenskej činnosti sa ukázalo, že oznamovanie protispoločenskej činnosti dáva informácie verejného záujmu, ako sú nezákonné alebo nedovolené činy alebo iné závažné pochybenia v súkromnom a verejnom sektore, na vedomie verejnosti a politickým orgánom. keďže niektoré z týchto činov sa preto stali predmetom nápravných opatrení;

K.  keďže zachovanie dôvernosti prispieva k vytvoreniu účinnejších kanálov na oznamovanie podvodov, korupcie a iných vážnych porušení zákona a keďže s ohľadom na citlivosť informácií môže zlé spravovanie dôverností viesť k nežiaducim únikom informácií a porušeniu verejného záujmu Únie a členských štátov;

L.  keďže zavedenie verejných registrov skutočných vlastníkov trustových spoločností a podobných právnych úprav či ďalších opatrení na posilnenie transparentnosti investičných nástrojov môže byť kontraproduktívne pri odrádzaní od protiprávneho konania, na ktoré zvyčajne poukazujú oznamovatelia;

M.  keďže zachovanie dôvernosti identity oznamovateľov a informácií, ktoré odhaľujú, prispieva k vytvoreniu účinnejších kanálov na oznamovanie podvodov, korupcie, protiprávneho konania, pochybení a iných vážnych porušení zákona a keďže s ohľadom na citlivosť informácií môže zlé spravovanie dôverností viesť k nežiaducim únikom informácií a porušeniu verejného záujmu Únie; keďže vo verejnom sektore môže ochrana oznamovateľov zjednodušiť odhaľovanie zneužívania verejných finančných prostriedkov, podvodov a iných foriem cezhraničných prípadov korupcie súvisiacich so záujmami členských štátov alebo EÚ;

N.  keďže je poľutovaniahodné, že existujúce kanály podávania formálnych sťažností týkajúcich sa pochybení nadnárodných spoločností zriedkakedy vyústia do konkrétneho potrestania trestuhodného konania;

O.  keďže oznamovanie protispoločenskej činnosti sa osvedčilo vo viacerých oblastiach, či už vo verejnom a súkromnom sektore, ako napríklad v oblasti verejného zdravia, daní, životného prostredia, ochrany spotrebiteľa, boja proti korupcii a diskriminácii a dodržiavania sociálnych práv;

P.  keďže prípady musia byť jasne vymedzené, a to s ohľadom na povahu vykonávaných úloh, na závažnosť skutkových okolností alebo zistených rizík;

Q.  keďže je nevyhnutné neprekročiť bariéru medzi udavačstvom a oznamovaním protispoločenskej činnosti; keďže nejde o to vedieť všetko o všetkých, ale o jasné vymedzenie toho, čo predstavuje neposkytnutie pomoci demokracii v nebezpečenstve;

R.  keďže oznamovatelia protispoločenskej činnosti sú v mnohých prípadoch terčom odvetných opatrení, zastrašovania a pokusov o nátlak, ktorých cieľom je zabrániť im nahláseniu alebo ich odradiť od neho, prípadne ich potrestať za podané oznámenie; keďže takýto tlak sa často vyvíja na pracovisku, pretože oznamovatelia protispoločenskej činnosti, ktorí odhalili informácie vo verejnom záujme v rámci ich pracovného pomeru, sa môžu ocitnúť v nevýhodnej pozícii voči zamestnávateľom;

S.  keďže často boli vyjadrené závažné obavy, že oznamovatelia protispoločenskej činnosti konajúci vo verejnom záujme môžu čeliť prejavom nepriateľstva, obťažovaniu, zastrašovaniu a vylúčeniu na pracovisku, prekážkam súvisiacim so získaním ďalšieho zamestnania, strate živobytia a často aj vážnemu ohrozeniu ich rodinných príslušníkov a kolegov; keďže obavy z odplaty môžu mať na oznamovateľov protispoločenskej činnosti odrádzajúci účinok, a tým ohrozovať verejný záujem;

T.  keďže ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti by mala byť zaručená zákonom a posilnená v celej EÚ, a to vo verejnom i súkromnom sektore pod podmienkou, že konajú odôvodnene; keďže takéto ochranné mechanizmy musia byť vyvážené a zaručiť plné rešpektovanie základných a zákonných práv osôb, proti ktorým je oznámenie protispoločenskej činnosti namierené; keďže tieto ochranné mechanizmy by sa mali uplatňovať na investigatívnych novinárov, ktorí sú aj naďalej zraniteľní v kontexte zverejnenia citlivých informácií a ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti v mene dôvernosti zdrojov novinárov;

U.  keďže v mnohých členských štátoch nie je ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti primerane zaručená, zatiaľ čo mnohé iné členské štáty zaviedli moderné programy na ich ochranu, často však chýba dôslednosť, a preto poskytujú nedostatočnú úroveň ochrany; keďže výsledkom toho je, že ochrana oznamovateľov v Európe je roztrieštená, čo im sťažuje možnosť zistiť svoje práva a spôsoby, ako oznamovať, a vytvára právnu neistotu, najmä v cezhraničných situáciách.

V.  keďže európsky ombudsman má jasnú právomoc vyšetrovať sťažnosti občanov EÚ, pokiaľ ide o nesprávne úradné postupy inštitúcií EÚ, no ako taký nezohráva žiadnu úlohu pri ochrane oznamovateľov;

W.  keďže oznamovanie protispoločenskej činnosti sa veľmi často neobmedzuje len na ekonomické a finančné otázky; keďže nedostatočná ochrana by mohla odrádzať potenciálnych oznamovateľov od nahlasovania profesijných pochybení v úsilí vyhnúť sa represáliám alebo odvetným opatreniam; keďže podľa údajov OECD 86 % spoločností disponovalo v roku 2015 mechanizmom na hlásenie podozrení zo závažného profesijného pochybenia, no vyše tretina z nich nemala písomne sformulované pokyny k ochrane oznamovateľov pred represáliami, resp. nevedela o existencii takýchto pokynov; keďže voči viacerým oznamovateľom, ktorí poukázali na protiprávne konanie, profesijné pochybenia alebo nezákonné činnosti v ekonomickej a finančnej oblasti, bolo vedené trestné stíhanie; keďže osoby, ktoré nahlásia alebo odhalia informácie vo verejnom záujme, často trpia rovnako ako ich rodinní príslušníci a kolegovia v dôsledku odvetných opatrení, ktoré môžu viesť napríklad k ukončeniu ich kariéry; keďže Európsky súd pre ľudské práva má ustálenú judikatúru týkajúcu sa problematiky oznamovateľov, no ich ochranu by mal zaručovať zákon; keďže v Charte základných práv Európskej únie sa zabezpečuje sloboda prejavu a právo na dobrú správu vecí verejných;

X.  keďže ochrana oznamovateľov v Európskej únii by sa nemala obmedzovať iba na európske prípady, ale mala by sa týkať aj medzinárodných prípadov;

Y.  keďže na pracovisku treba podporovať pracovné prostredie, v rámci ktorého ľudia cítia istotu, že môžu vyjadrovať obavy týkajúce sa možného protiprávneho konania, ako sú zlyhania, pochybenia, zlé hospodárenie, podvody alebo nezákonná činnosť; keďže je mimoriadne dôležité podporovať správnu kultúru, ktorá dáva ľuďom pocit, že môžu upozorňovať na problémy bez strachu z odvetných opatrení, ktoré by mohli ovplyvniť ich súčasnú a budúcu situáciu v oblasti zamestnanosti;

Z.  keďže v mnohých jurisdikciách a najmä v súkromnom sektore sú zamestnanci v súvislosti s určitými informáciami viazaní služobným tajomstvom, čo znamená, že oznamovatelia by v prípade podania oznámenia mimo vlastnej organizácie mohli čeliť disciplinárnym opatreniam;

AA.  keďže podľa štúdie OECD viac než tretina organizácií, ktoré disponujú mechanizmom oznamovania, nemá v písomnej podobe sformulovanú žiadnu politiku ochrany oznamovateľov pred odvetnými opatreniami, alebo nemá vedomosti o takej politike;

AB.  keďže v práve EÚ sa už stanovuje určité pravidlá na ochranu oznamovateľov pred určitými formami odplaty v rôznych oblastiach, Komisia zatiaľ nenavrhla primerané legislatívne opatrenia na účinnú a jednotnú ochranu oznamovateľov a ich práv v EÚ;

AC.  keďže v súlade s článkami 22a, 22b a 22c služobného poriadku majú od 1. januára 2014 všetky inštitúcie EÚ povinnosť zaviesť interné pravidlá na ochranu oznamovateľov z radov úradníkov EÚ;

AD.  keďže Európsky parlament niekoľkokrát vyzval na ochranu oznamovateľov v EÚ prostredníctvom horizontálnych opatrení;

AE.  keďže vo svojom uznesení z 23. októbra 2013 o organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praní špinavých peňazí: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré sa majú vykonať, vo svojom uznesení z 25. novembra 2015 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku, vo svojom uznesení zo 16. decembra 2015 s odporúčaniami Komisii o začlenení transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii a vo svojom uznesení zo 14. februára 2017 o úlohe oznamovateľov v ochrane finančných záujmov EÚ Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh s cieľom zaviesť komplexný a účinný európsky program na ochranu oznamovateľov, ktorý chráni tých, ktorí informujú o prípadoch podozrenia z podvodu alebo nezákonnej činnosti, ktoré poškodzujú verejný záujem alebo finančné záujmy Európskej únie;

AF.  keďže každá osoba v tretej krajine uznaná Európskou úniou alebo niektorým z jej členských štátov ako oznamovateľ musí mať možnosť využívať všetky príslušné ochranné opatrenia, ak v rámci alebo mimo rámca svojich povinností získala informácie – a sprístupnila ich – o protiprávnom konaní alebo o špionáži, ktorých sa dopustila tretia krajina alebo národná či nadnárodná spoločnosť – a ktoré ohrozujú štát, národ alebo občanov Únie, bez ich vedomia vystavujú nebezpečenstvu integritu vlády, národnú bezpečnosť alebo individuálne alebo kolektívne slobody;

AG.  keďže takmer všetky európske inštitúcie a agentúry od 1. júla 2014 povinne začlenili do svojich vnútorných poriadkov opatrenia na ochranu oznamovateľov v súlade s článkami 22a, 22b a 22c služobného poriadku;

AH.  keďže existujú osvedčené zásady, ktoré zaviedli medzinárodné organizácie, ako sú Rada Európy a OECD, ako aj ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva;

AI.  keďže dôležitosť ochrany oznamovateľov bola uznaná všetkými hlavnými medzinárodnými orgánmi v oblasti boja proti korupcii a keďže v Dohovore Organizácie Spojených národov proti korupcii (UNCAC), v odporúčaní Rady Európy CM/Rec(2014)7 a odporúčaní OECD o boji proti korupcii z roku 2009 boli stanovené normy v oblasti oznamovania;

AJ.  keďže je nevyhnutné, aby sa urýchlene zaviedol komplexný horizontálny rámec, ktorý tým, že sa stanovia práva a povinnosti, účinne ochráni oznamovateľov v členských štátoch EÚ, ako aj v rámci inštitúcií, orgánov a úradov EÚ;

Úloha oznamovateľov a potreba ich ochrany

1.  vyzýva Komisiu, aby po preskúmaní vhodného právneho základu, ktorý umožní EÚ prijať ďalšie opatrenia, aby do konca tohto roka predložila horizontálny legislatívny návrh, ktorým sa stanoví komplexný spoločný regulačný rámec, ktorý oznamovateľom v EÚ zaručí vysokú úroveň ochrany na všetkých úrovniach v súkromnom aj verejnom sektore, ako aj vo vnútroštátnych a európskych inštitúciách vrátane príslušných vnútroštátnych a európskych orgánov, úradov a agentúr, s prihliadnutím na národný kontext a bez obmedzenia možnosti členských štátov prijať ďalšie opatrenia; zdôrazňuje, že v súčasnosti existujú viaceré možnosti, pokiaľ ide o právne základy, ktoré umožnia, aby EÚ prijala opatrenia v tejto oblasti; vyzýva Komisiu, aby ich zvážila s cieľom navrhnúť široký, koherentný a účinný mechanizmus; pripomína Komisii doktrínu vypracovanú prostredníctvom ustálenej judikatúry Súdneho dvora o koncepcii implicitnej právomoci Únie, ktorá umožňuje použitie viacerých právnych základov;

2.  zdôrazňuje, že je nelogické a znepokojivé, aby pri odhaľovaní informácií vo verejnom záujme vrátane informácií o podozreniach z pochybení, protiprávneho konania, podvodu alebo nezákonnej činnosti, najmä ak ide o porušovanie základných zásad EÚ, ako je vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, daňové úniky a pranie špinavých peňazí, boli občania a novinári stíhaní namiesto toho, aby im bola poskytnutá právna ochrana;

3.  navrhuje, aby medzinárodné zmluvy o finančných službách, zdaňovaní a hospodárskej súťaži obsahovali ustanovenia o ochrane oznamovateľov;

4.  zdôrazňuje, že je potrebné zaručiť právnu istotu, pokiaľ ide o ochranné ustanovenia priznané oznamovateľom, lebo pretrvávajúci nedostatok jasnosti a roztrieštený prístup odradzuje možných oznamovateľov od konania; poukazuje preto na to, že príslušnými právnymi predpismi EÚ by sa mal zriadiť jasný postup na riadne riešenie nahlásení a účinnú ochranu oznamovateľov;

5.  pripomína, že akýkoľvek budúci normatívny rámec by mal brať do úvahy pravidlá, práva a povinnosti, ktorými sa riadi zamestnanosť a ktoré majú na ňu vplyv; okrem toho zdôrazňuje, že by sa to malo uskutočniť po konzultácii so sociálnymi partnermi a v súlade s dohodami o kolektívnom vyjednávaní;

6.  žiada o prijatie právnych predpisov, ktorými sa zabezpečí, aby spoločnosti, pri ktorých sa plne preukáže, že prijali odvetné opatrenia voči oznamovateľom, nemohli čerpať finančné prostriedky EÚ ani uzatvárať zmluvy s verejnými orgánmi;

7.  nabáda členské štáty, aby vypracovali porovnávacie kritériá a ukazovatele týkajúce sa politík v oblasti oznamovania tak vo verejnom, ako aj v súkromnom sektore;

8.  vyzýva členské štáty, aby zohľadnili článok 33 Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii, pričom vyzdvihuje úlohu oznamovateľov pri predchádzaní korupcii a boji proti nej;

9.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že len niekoľko členských štátov zaviedlo dostatočne pokročilé systémy ochrany oznamovateľov; vyzýva členské štáty, ktoré ešte nezačlenili do vnútroštátneho práva zásady ochrany oznamovateľov, aby tak urobili čo najskôr;

10.  zdôrazňuje, že v učebných osnovách v odbore obchodu a príbuzných disciplínach treba venovať väčšiu pozornosť podnikovej etike;

11.  nabáda členské štáty a inštitúcie EÚ, aby šírili kultúru uznávania dôležitej úlohy oznamovateľov v spoločnosti, medziiným aj prostredníctvom osvetových kampaní; vyzýva najmä Komisiu, aby predostrela komplexný plán na túto tému; považuje za potrebné pestovať vo verejnom sektore a na pracoviskách etickú kultúru s cieľom vyzdvihnúť dôležitosť zvyšovania informovanosti zamestnancov o existujúcich právnych rámcoch pre oznamovanie protispoločenskej činnosti v spolupráci s odborovými organizáciami;

12.  naliehavo žiada Komisiu, aby sledovala ustanovenia členských štátov o oznamovateľoch s cieľom uľahčiť výmenu najlepších postupov, ktorá pomôže zaistiť účinnejšiu ochranu oznamovateľov na vnútroštátnej úrovni;

13.  vyzýva Komisiu, aby poskytla komplexný plán, ako odrádzať od presunu aktív do krajín mimo EÚ, kde možno zachovať anonymitu skorumpovaných osôb;

14.  pod pojmom oznamovateľ chápe každú osobu, ktorá nahlási alebo odhalí informácie vo verejnom záujme, ako aj európskom verejnom záujme o nezákonnom alebo protiprávnom skutku alebo skutku, ktorý predstavuje hrozbu alebo spôsobuje ujmu, ktorá poškodzuje verejný záujem, obvykle v kontexte pracovného vzťahu ale nielen v jeho rámci, či už vo verejnom alebo v súkromnom sektore, v rámci zmluvného vzťahu alebo v rámci odborovej či spolkovej činnosti; zdôrazňuje, že to zahŕňa aj jednotlivcov, ktorí sú mimo tradičných vzťahov medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ako sú konzultanti, dodávatelia, stážisti, dobrovoľníci, pracujúci študenti, dočasní pracovníci a bývalí zamestnanci, ktorí majú dôkaz o takýchto skutkoch s dostatočnými dôvodmi domnievať sa, že oznamované informácie sú pravdivé;

15.  domnieva sa, že osoby, ktoré nezapadajú do rámca tradičného vzťahu zamestnávateľ/zamestnanec, ako sú napríklad konzultanti, dodávatelia, stážisti, dobrovoľníci, študenti, dočasní pracovníci, bývalí pracovníci, ako aj občania, by mali mať prístup ku kanálom na oznamovanie a mať primeranú ochranu, ak prinášajú informácie o protiprávnom alebo nezákonnom skutku, alebo o skutku, ktorý poškodzuje verejný záujem;

16.  uvádza, že je potrebné jasné riešenie pre oznamovateľov pracujúcich v spoločnostiach registrovaných v EÚ, ale sídliacich mimo EÚ;

17.  domnieva sa, že poškodzovanie verejného záujmu zahŕňa okrem iného korupciu, konflikty záujmov, trestné činy, porušovanie zákonných povinností, justičné omyly, zneužívanie moci, konflikty záujmov, nezákonné používanie verejných prostriedkov, zneužívanie právomocí, nezákonné finančné toky, hrozby pre životné prostredie, zdravie, verejnú bezpečnosť, národnú a globálnu bezpečnosť, ochranu súkromia a osobných údajov, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, práva spotrebiteľa, porušovanie práv pracovníkov a iných sociálnych práv a porušovanie ľudských práv, základných slobôd a zásad právneho štátu, ako aj zatajovanie niektorého z týchto porušení;

18.  domnieva sa, že všeobecný verejný záujem by mal mať prednosť pred súkromnými alebo ekonomickými hodnotami odhalených informácií a že by mala existovať možnosť sprístupniť informácie týkajúce sa závažného ohrozenia verejného záujmu, aj keď sú tieto informácie právne chránené; zastáva však názor, že osobitné postupy by sa mali uplatňovať v prípade informácií týkajúcich sa profesijnej etiky a utajovaných skutočností v súvislosti s národnou bezpečnosťou a obranou; domnieva sa, že v takýchto prípadoch by sa informácia mala oznámiť príslušnému orgánu;

19.  zdôrazňuje potrebu neustále zabezpečovať účinnú ochranu oznamovateľov, aj keď ich odhalenia nesúvisia s nezákonným konaním, ak odhalenia majú za cieľ zabrániť možnému ohrozeniu záujmu širokej verejnosti;

20.  zdôrazňuje, že treba, aby členské štáty dodržiavali odporúčania Rady Európy o ochrane oznamovateľov;

21.  zdôrazňuje, že úloha oznamovateľov pri odhaľovaní závažných útokov proti verejnému záujmu preukázala svoj význam pri mnohých príležitostiach počas mnohých rokov, že oznamovatelia prispievajú k demokracii, transparentnosti politík, hospodárskych informácií a informácií určených verejnosti a že by mali byť uznaní za potrebných na predchádzanie nezákonným skutkom; zdôrazňuje, že oznamovatelia preukázali, že sú kľúčovým zdrojom pre investigatívnu žurnalistiku a nezávislú tlač; poukazuje na to, že zaručenie dôvernosti zdrojov je kľúčové pre slobodu tlače; vyzýva členské štáty, aby zaručili, aby sa právo novinárov neodhaliť totožnosť zdroja informácií účinne chránilo; zastáva názor, že novinári sú takisto zraniteľní, a preto by mali požívať právnu ochranu;

22.  berie na vedomie skutočnosť, že v posledných rokoch niektoré členské štáty podnikli kroky na posilnenie práv oznamovateľov; vyjadruje však poľutovanie nad skutočnosťou, že oznamovatelia sú aj naďalej predmetom občianskoprávnych a trestných konaní vo viacerých členských štátoch, najmä tam, kde existujúce prostriedky na obhajobu, podporu a ochranu týchto ľudí chýbajú, sú nedostatočné alebo neúčinné; navyše konštatuje, že rozdiely medzi členskými štátmi vedú k právnej neistote, k tzv. forum shopping a riziku nerovnakého zaobchádzania;

23.  domnieva sa, že nedostatok primeranej ochrany oznamovateľov má negatívny vplyv na ochranu finančných záujmov EÚ;

24.  domnieva sa, že vykonávanie komplexných právnych predpisov o ochrane oznamovateľov podporuje kultúru slobodného slova a že oznamovanie by malo byť podporované ako čin dobrého občianstva; preto naliehavo vyzýva členské štáty a inštitúcie Únie, aby propagovali pozitívnu úlohu, ktorú zohrávajú oznamovatelia, aby zohľadnili vážne obavy týkajúce sa ich často zraniteľnej a bezbrannej pozície, najmä v rámci kampaní na zvýšenie informovanosti a na ochranu, komunikácie a odbornej prípravy; odporúča najmä Komisii, aby poskytla komplexné plány v tejto oblasti; v tejto súvislosti požaduje vytvorenie webového sídla, kde sa budú poskytovať užitočné informácie o ochrane oznamovateľov a kde bude možné podať aj sťažnosti; zdôrazňuje, že toto webové sídlo by malo byť verejnosti ľahko dostupné a údaje oznamovateľov by mali byť anonymné;

25.  vyzýva na prijatie opatrení s cieľom zmeniť to, ako verejnosť, a najmä politici, zamestnávatelia a médiá vnímajú oznamovateľov, poukazovaním na ich pozitívnu úlohu ako mechanizmu včasného varovania a odrádzajúceho prostriedku s cieľom odhaliť zneužívanie a korupciu a predchádzať im, a takisto aj ako mechanizmu na posilnenie zodpovednosti s cieľom umožniť verejnú kontrolu vlád a podnikov;

26.  nabáda členské štáty, aby aktívne podporovali kultúru transparentnosti na pracovisku, či už vo verejnom alebo v súkromnom sektore, ktorá by poskytovala organizáciám možnosť uplatňovať prísne etické normy, povzbudzovala by zamestnancov k oznamovaniu protispoločenskej činnosti a umožňovala by tým prijímať opatrenia na zamedzenie akýmkoľvek hrozbám alebo škodám alebo na ich nápravu;

27.  nabáda členské štáty, aby pravidelne vyhodnocovali účinnosť opatrení, ktoré vykonávajú, s ohľadom na verejnú mienku o postoji k oznámeniu protispoločenskej činnosti a oznamovateľom, na výsledky medzisektorových prieskumov vedúcich pracovníkov zodpovedných za prijímanie a spracovanie správ a na výsledky nezávislých výskumných štúdií o oznamovaní protispoločenskej činnosti na pracoviskách;

28.  nabáda členské štáty, ktoré zatiaľ neprijali právne predpisy týkajúce sa oznamovania protispoločenskej činnosti, aby ich prijali v blízkej budúcnosti, a vyzýva Komisiu, aby zvážila vytvorenie platformy na výmenu osvedčených postupov v tejto oblasti medzi členskými štátmi, ako aj tretími krajinami.

29.  zdôrazňuje význam výskumu a výmeny osvedčených postupov s cieľom podporiť lepšiu ochranu oznamovateľov na európskej úrovni;

30.  naliehavo vyzýva Európsky dvor audítorov a Úrad európskeho ombudsmana, aby do konca roku 2017 každý z nich zverejnil: 1) osobitné správy obsahujúce štatistiky a preukázateľné záznamy o prípadoch oznamovania protispoločenskej činnosti zistených v európskych inštitúciách, podnikoch, združeniach, organizáciách a iných orgánoch registrovaných v Únii; 2) nadväzujúce opatrenia dotknutých inštitúcií v súvislosti s odhalenými prípadmi, vychádzajúce zo súčasných usmernení a pravidiel Komisie; 3) výsledok každého vyšetrovania po prijatí informácií od oznamovateľov; 4) predpokladané opatrenia pre každý prípad ochrany oznamovateľov;

Mechanizmus nahlasovania

31.  konštatuje, že nedostatok jasne identifikovaných prostriedkov ochrany a bezpečného podávania správ, ako aj možná absencia následných opatrení predstavujú prekážku pre činnosti oznamovateľov, môžu ich odradiť od oznamovania a viesť niektorých oznamovateľov k tomu, že budú mlčať; vyjadruje znepokojenie nad odvetou a tlakom, ktorým oznamovatelia čelia, keď sa obrátia na nesprávnu osobu alebo stranu v rámci svojej organizácie;

32.  domnieva sa, že je potrebné vytvoriť súdržný, dôveryhodný a spoľahlivý systém, ktorý umožňuje podávať správy príslušným orgánom v rámci organizácie a mimo nej; je presvedčený, že takýto systém by uľahčil posúdenie dôveryhodnosti a platnosti správy podanej v jeho rámci;

33.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala systém, ktorý by umožnil oznamovanie vo vnútri a mimo organizácie; zdôrazňuje, že na tento účel by sa mali stanoviť jasné, spravodlivé a nestranné postupy, ktoré zabezpečia úplné dodržiavanie základných a zákonných práv oznamovateľa, ako aj údajného páchateľa; je presvedčený, že zamestnávatelia by sa mali nabádať k tomu, aby zaviedli vnútorné postupy oznamovania, a že jedna nezávislá a nestranná osoba alebo subjekt by mali byť zodpovední za zber oznámení v každej organizácii; domnieva sa, že zástupcovia zamestnancov by mali byť zapojení do prideľovania tejto úlohy; zdôrazňuje, že príjemca varovania by mal prijať primerané následné opatrenia týkajúce sa každého prijatého oznámenia a v primeranej lehote priebežne informovať oznamovateľa o týchto následných opatreniach;

34.  je presvedčený, že každá organizácia by mal stanoviť jasné spravodajské kanály umožňujúce oznamovateľom podať oznámenie v rámci svojej organizácie; zdôrazňuje, že každý zamestnanec by mal byť informovaný o príslušnom postupe oznamovania, ktorý by mal zaručovať dôvernosť a spracovanie oznámenia v primeranom časovom rámci; zdôrazňuje, že oznamovateľ musí mať stále možnosť obrátiť sa na príslušné verejné orgány, mimovládne organizácie alebo médiá, najmä v prípade chýbajúcej priaznivej reakcie od organizácie, alebo ak interné podanie oznámenia alebo jeho podanie príslušným orgánom by zjavne narušilo účinnosť oznámenia, ak je oznamovateľ ohrozený alebo ak súrne potrebuje oznámiť informáciu;

35.  pripomína právo verejnosti na informácie o akomkoľvek správaní, ktoré by mohlo poškodiť verejný záujem, a zdôrazňuje, že v tejto súvislosti by mal oznamovateľ mať naďalej možnosť uverejňovať informácie o protiprávnom alebo nedovolenom skutku alebo skutku, ktorý poškodzuje verejný záujem;

36.  pripomína, že toto uznesenie zo 14. februára 2017 o úlohe oznamovateľov nekalých praktík pri ochrane finančných záujmov EÚ takisto žiada inštitúcie EÚ, aby v spolupráci so všetkými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi zaviedli a prijali všetky nevyhnutné opatrenia na ochranu dôvernosti informačných zdrojov, a preto žiada, aby sa vytvorila kontrolovaná internetová stránka, prostredníctvom ktorej bude možné podať sťažnosť celkom tajne;

37.  je presvedčený, že oznamovanie mimo organizácie vrátane priamo verejnosti bez toho, aby oznámenie bolo najprv podané v rámci interného postupu, nie je dôvodom na zrušenie platnosti oznámenia, na podanie žaloby alebo na odmietnutie poskytnutia ochrany; je presvedčený, že takáto ochrana by sa mala udeliť bez ohľadu na zvolený oznamovací kanál a na základe odhalených informácií a skutočnosti, že oznamovateľ má opodstatnené dôvody domnievať sa, že informácia bola pravdivá;

Ochrana poskytovaná v prípade nahlásenia

38.  vyjadruje znepokojenie, pokiaľ ide o riziká, ktoré podstupujú oznamovatelia na svojich pracoviskách, a najmä o riziká priamych alebo nepriamych odvetných opatrení zo strany zamestnávateľa a tých, ktorí pracujú pre alebo v mene zamestnávateľa; zdôrazňuje, že odvetné opatrenia mávajú zvyčajne formu pozastavenia, spomalenia alebo dokonca ukončenia kariérneho postupu, ako aj psychického obťažovania; zdôrazňuje, že odveta je prekážkou oznamovacej činnosti; je presvedčený, že je potrebné zaviesť ochranné opatrenia proti odvete; zastáva názor, že odveta by sa mala účinne penalizovať a sankcionovať; zdôrazňuje, že len čo je niekto uznaný za oznamovateľa, mali by sa prijať opatrenia na jeho ochranu alebo na ukončenie akýchkoľvek odvetných opatrení proti nemu, ako aj zabezpečiť oznamovateľovi plnú náhradu za vzniknutú ujmu a škodu; zastáva názor, že by sa tieto ustanovenia mali zahrnúť do návrhu Komisie, ktorý sa týka horizontálnej smernice na ochranu oznamovateľov;

39.  domnieva sa, že oznamovatelia by mali mať možnosť podať návrh na vydanie predbežného opatrenia na prevenciu pred odvetou, ako je prepustenie, a to až do ukončenia akéhokoľvek súdneho, správneho alebo iného konania;

40.  zdôrazňuje, že žiadny pracovný pomer by nemal obmedzovať právo osoby na slobodu prejavu a že pri výkone tohto práva by nikto nemal byť diskriminovaný;

41.  pripomína, že akýkoľvek budúci normatívny rámec by mal brať do úvahy pravidlá, práva a povinnosti, ktorými sa riadi zamestnávanie a ktoré majú na neho vplyv; okrem toho zdôrazňuje, že by sa to malo uskutočniť za účasti sociálnych partnerov a v súlade s dohodami o kolektívnom vyjednávaní;

42.  zdôrazňuje, že oznamovateľom a ich rodinným príslušníkom, ako aj každému, kto im pomáha a je v ohrození života alebo je ohrozená jeho bezpečnosť, sa musí poskytnúť náležitá a účinná ochrana fyzickej, morálnej a sociálnej integrity a živobytia, a to tým, že sa im poskytne čo najvyššia možná úroveň utajenia;

43.  zdôrazňuje, že tieto ochranné opatrenia sa uplatňujú aj vtedy, keď oznamovateľ oznámi konanie, do ktorého sú zapojené členské štáty;

44.  konštatuje, že investigatívni novinári a nezávislé médiá pracujú často osamotene, pričom čelia mnohým tlakom, ktoré môžu vzniknúť, a že je preto potrebné ich chrániť pred všetkými formami zastrašovania;

45.  navrhuje, aby bolo možné podávať návrh na nariadenie predbežného opatrenia dovtedy, kým nebude známy výsledok občianskoprávneho konania pre osoby, ktoré boli obeťami represálií za oznámenie alebo prezradenie informácií vo verejnom záujme, a to najmä v prípade straty zamestnania;

46.  odsudzuje prax umlčovania, ktorá spočíva v podávaní žaloby alebo v hrozbe jej podania proti oznamovateľom, a to nie v snahe dosiahnuť spravodlivosť, ale v úsilí donútiť ho k autocenzúre alebo finančnému, mentálnemu alebo psychickému vyčerpaniu; domnieva sa, že takýto postup by mal podliehať trestom a sankciám;

47.  poukazuje na riziko, že oznamovateľom hrozí, že sa budú proti nim viesť právne a občianske konania; zdôrazňuje, že sú často tou slabšou stranou v súdnych konaniach; domnieva sa preto, že v prípade údajných odvetných opatrení prijatých proti oznamovateľovi, zamestnávateľ musí poskytnúť dôkaz, že tieto opatrenia nijako nesúvisia s podaním oznámenia oznamovateľom; domnieva sa, že ochrana oznamovateľa by mala byť poskytnutá na základe predloženej informácií a nie na základe zámeru oznamovateľa; zdôrazňuje však, že oznamovateľ musí poskytnúť informácie, o ktorých je presvedčený, že sú pravdivé; domnieva sa, že dôvernosť by mala byť zaručená počas celého konania a že totožnosť oznamovateľa by sa nemala odhaliť bez jeho súhlasu; zdôrazňuje, že porušenie dôvernosti totožnosti bez súhlasu oznamovateľa by malo podliehať trestom a sankciám;

48.  domnieva sa, že oznamovatelia by nemali byť vystavení trestnému alebo občianskoprávnemu stíhaniu alebo správnym alebo disciplinárnym sankciám z dôvodu oznámenia, ktoré podali;

49.   domnieva sa, že možnosť nahlásiť anonymne môže nabádať oznamovateľov, aby poskytovali informácie, ktoré by inak neposkytli; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že by sa mali zaviesť jasne regulované spôsoby anonymného nahlasovania protispoločenskej činnosti vnútroštátnemu alebo európskemu nezávislému orgánu zodpovednému za zber hlásení, aby overil ich dôveryhodnosť, zabezpečil nadväzné opatrenia a poskytol usmernenia pre oznamovateľov, a to aj v digitálnom prostredí, a že by sa mali presne vymedziť prípady, v ktorých sa uplatňujú anonymné spôsoby nahlasovania, pričom zdôrazňuje, že totožnosť ani akákoľvek informácia umožňujúce jeho identifikáciu by sa nemali zverejniť bez jeho súhlasu; domnieva sa, že akékoľvek porušenie anonymity by malo podliehať sankciám;

50.  zdôrazňuje, že nikto by nemal stratiť ochranu len z toho dôvodu, že nesprávne posúdil skutkové okolnosti, alebo že vnímané ohrozenie verejného záujmu, ktorého sa obával, sa neprejavilo, a to za predpokladu, že v čase podávania správy mal opodstatnené dôvody domnievať sa, že boli pravdivé; pripomína, že v prípade nepravdivého obvinenia by sa príslušné osoby mali brať na zodpovednosť a nemali by využívať výhody plynúce z ochrany poskytovanej oznamovateľom; zdôrazňuje, že každá osoba, ktorá bola poškodená či už priamo alebo nepriamo, oznámením alebo zverejnením nesprávnych alebo zavádzajúcich informácií, by mala mať právo požiadať o účinné opravné prostriedky proti zlovoľnému alebo protiprávnemu podávaniu správ;

51.  pripomína význam vypracovania nástrojov na zákaz akejkoľvek formy odvetných opatrení, či by už išlo o pasívne prepustenie alebo pasívne opatrenia; naliehavo vyzýva členské štáty, aby sa zdržali toho, aby konanie oznamovateľov pri zverejňovaní informácií o nezákonnej alebo nedovolenej činnosti alebo o skutkoch, ktoré narúšajú alebo ohrozujú verejný záujem, považovali za trestný čin;

52.  v každom prípade pripomína, že inštitúcie Únie aj členské štáty musia riadne uplatňovať existujúce právne predpisy EÚ, a to pri čo najpriaznivejšom výklade z hľadiska ochrany oznamovateľov konajúcich vo verejnom záujme; zdôrazňuje, že ochrana oznamovateľov sa už uznáva za dôležitý mechanizmus na zabezpečenie účinného uplatňovania právnych predpisov EÚ; vyzýva preto členské štáty, aby upustili od kriminalizácie činnosti oznamovateľov, ktorí odhaľujú informácie vo verejnom záujme;

Podpora oznamovateľov

53.  zdôrazňuje úlohu verejných orgánov, odborových zväzov a organizácií občianskej spoločnosti pri podporovaní oznamovateľov a poskytovaní pomoci pri rokovaniach v rámci ich organizácie;

54.  zdôrazňuje, že oznamovatelia, ako aj osoby, ktoré im pomáhajú, popri profesionálnym rizikám čelia aj osobným, psychologickým, sociálnym a finančným rizikám; je presvedčený, že tam, kde je to vhodné, by sa mala oznamovateľom, ktorí o to požiadajú a nemajú dostatočné prostriedky, poskytovať psychologická podpora a špecializovaná právna pomoc, že by sa mala poskytnúť sociálna a finančná pomoc tým, ktorí vyjadria a riadne odôvodnia takúto potrebu, ako ochranné opatrenie, ak sa začne súdne konanie proti oznamovateľom, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi dodáva, že by sa mala priznať kompenzácia, a to bez ohľadu na povahu škody, ktorú utrpeli v dôsledku oznámenia;

55.  v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že európska ombudsmanka v Európskom parlamente uviedla, že je ochotná preskúmať možnosť zriadiť takýto orgán v rámci svojho úradu, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvážila, či možno zveriť výkon týchto úloh európskemu ombudsmanovi, ktorý už má právomoc skúmať sťažnosti týkajúce sa nesprávnych postupov inštitúcií Únie;

56.  vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby v spolupráci so všetkými zainteresovanými orgánmi zaviedli a prijali všetky nevyhnutné opatrenia na ochranu dôvernosti informačných zdrojov s cieľom zabrániť akejkoľvek diskriminácii alebo hrozbe, ako aj vytvoriť cesty pre transparentné sprístupnenie informácií, vytvoriť nezávislé národné a európske orgány na ochranu oznamovateľov, ako aj zvážiť poskytovanie konkrétnych podporných fondov týmto orgánom; okrem toho požaduje vytvorenie centralizovaného orgánu EÚ na účinnú ochranu oznamovateľov a osôb, ktoré im pomáhajú pri ich činnosti, na základe modelu, ktorý už existuje v rámci systému orgánov pre ochranu údajov;

57.  vyzýva Komisiu, aby vyvinula nástroje zamerané na poskytovanie ochrany proti neodôvodnenému trestnému stíhaniu, hospodárskym sankciám a diskriminácii, a to s cieľom dosiahnuť, aby tieto opatrenia boli účinné;

58.  vyzýva členské štáty, aby zriadili nezávislé orgány s dostatočnými rozpočtovými zdrojmi, s primeranou právomocou a príslušnými odborníkmi, ktoré by boli zodpovedné za zber oznámení, overili by ich dôveryhodnosť, zabezpečili nadväzné opatrenia a poskytli usmernenia pre oznamovateľov, najmä v prípade absencie pozitívnej reakcie od ich organizácie, a aby ich aj nasmerovali na primeranú finančnú pomoc, najmä v cezhraničných situáciách alebo v prípadoch, do ktorých sú priamo zapojené členské štáty alebo inštitúcie EÚ; navrhuje, aby európske inštitúcie zverejňovali výročné správy o prijatých varovaniach a ich spracovaní, pričom treba rešpektovať požiadavky dôvernosti potenciálne prebiehajúcich vyšetrovaní;

59.  zdôrazňuje, že je potrebné umožniť prístup k informáciám a poskytovať bezplatné dôverné poradenstvo osobám, ktoré plánujú podať oznámenie vo verejnom záujme alebo odhaliť nezákonné alebo nedovolené skutky, ktoré narúšajú alebo ohrozujú verejný záujem; poznamenáva, že štruktúry schopné poskytnúť takéto informácie a poradenstvo by sa mali identifikovať a ich kontaktné údaje by mali byť k dispozícii širokej verejnosti;

60.  zdôrazňuje skutočnosť, že popri nároku na všetky ochranné opatrenia pre oznamovateľov je nevyhnutné zabezpečiť osobitne týmto oznamovateľom prijatie, ubytovanie a bezpečnosť v členskom štáte, ktorý nemá žiadny dohovor o vydaní s krajinou, ktorá sa dopustila protispoločenskej činnosti; vyzýva Komisiu, aby v prípade dohôd o vydaní medzi EÚ a dotknutou treťou krajinou a podľa článku 67 ods. 2 ZFEÚ, pokiaľ ide o politiku EÚ v oblasti azylu, konala v rámci svojich právomocí a aby prijala a vykonala všetky nevyhnutné bezpečnostné opatrenia v súvislosti s takýmito oznamovateľmi vystavenými odvetným opatreniam v krajinách, ktorých nezákonné alebo podvodné praktiky odhalili;

61.  vyzýva Komisiu, aby navrhla vytvorenie podobného orgánu na úrovni EÚ s dostatočnými rozpočtovými zdrojmi, primeranými právomocami a vhodnými odborníkmi, ktorý by bol zodpovedný za koordináciu činností členských štátov, najmä pokiaľ ide o cezhraničné prípady; domnieva sa, že európsky orgán by tiež mal mať možnosť zbierať hlásenia, preveriť ich dôveryhodnosť, vydávať záväzné odporúčania a usmerňovať oznamovateľov, ak odpoveď členského štátu alebo vnútroštátnych orgánov zjavne nie je primeraná; navrhuje, aby európske inštitúcie zverejňovali výročné správy o prijatých oznámeniach a ich spracovaní, pričom treba rešpektovať požiadavky dôvernosti potenciálne prebiehajúcich vyšetrovaní; zastáva názor, že mandát európskeho ombudsmana sa môže rozšíriť aj na tento účel;

62.  domnieva sa, že potom, čo oznámenie bolo uznané za závažné, malo by viesť k riadnemu vyšetrovaniu a mali by ho sprevádzať primerané opatrenia; zdôrazňuje, že počas prešetrovania by oznamovateľ mal mať možnosť objasniť svoju sťažnosť a poskytnúť ďalšie informácie alebo dôkazy;

63.  nabáda členské štáty, aby vypracovali údaje, kritériá a ukazovatele týkajúce sa politík v oblasti oznamovania vo verejnom a súkromnom sektore;

64.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby sa zaoberali iniciatívnou správou európskej ombudsmanky z 24. júla 2014 v súlade s článkom 22b nového služobného poriadku, v ktorej vyzýva všetky orgány EÚ, aby prijali etické mechanizmy varovania a právne rámce oznamovania, ktoré budú priamo založené na vnútorných predpisoch úradu ombudsmana; opätovne potvrdzuje svoje odhodlanie konať v tomto zmysle;

65.  domnieva sa, že oznamovatelia by mali mať tiež právo preskúmať a komentovať výsledky vyšetrovania uskutočneného na základe ich zverejnenia;

66.  vyzýva inštitúcie EÚ a ďalšie orgány EÚ, aby išli príkladom a bezodkladne začali uplatňovať usmernenia európskej ombudsmanky; vyzýva Komisiu, aby na svojej pôde aj v agentúrach EÚ v plnej miere implementovala vlastné usmernenia na ochranu oznamovateľov v súlade so služobným poriadkom z roku 2012; vyzýva Komisiu, aby v záujme ochrany oznamovateľov účinne spolupracovala a koordinovala úsilie s ďalšími inštitúciami vrátane Európskej prokuratúry;

67.  poukazuje na to, že je potrebný lepší systém nahlasovania firemných pochybení, ktorý bude funkčnejší a bude dopĺňať činnosť súčasných národných kontaktných miest pre usmernenia OECD pre nadnárodné podniky;

68.  zdôrazňuje, že vyšetrovanie otázok predložených oznamovateľmi by sa malo viesť nezávisle a v čo najkratšom možnom čase, pričom by sa mali chrániť aj práva jednotlivcov, ktorých sa sprístupnenie informácií môže týkať; zdôrazňuje, že oznamovatelia, ako aj osoby, ktorých sa sprístupnenie informácií týka, by mali mať možnosť poskytnúť v priebehu vyšetrovania doplňujúce tvrdenia a dôkazy a mali by byť informovaní o spracovaní sprístupnených informácií;

69.  víta skutočnosť, že Komisia napokon zriadila kanál, prostredníctvom ktorého môžu oznamovatelia nahlasovať alebo zverejňovať informácie o kartelových dohodách a iných dohodách v rámci hospodárskej súťaže, zdôrazňuje však, že treba zjednodušiť postupy, a trvá na tom, že týchto kanálov by nemalo byť príliš veľa;

o
o   o

70.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0408.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0310.
(3) Ú. v. EÚ C 208, 10.6.2016, s. 89.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2015)0457.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2017)0022.
(6) https://www.unodc.org/documents/treaties/UNCAC/Publications/Convention/08-50027_F.pdf
(7) Pozri napr. uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2016 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku a uznesenie zo 16. decembra 2015 s odporúčaniami Komisii o začlenení transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii.

Právne oznámenie