Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2017/2114(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0310/2017

Predkladané texty :

A8-0310/2017

Rozpravy :

PV 25/10/2017 - 13
CRE 25/10/2017 - 13

Hlasovanie :

PV 26/10/2017 - 10.7
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0418

Prijaté texty
PDF 383kWORD 62k
Štvrtok, 26. októbra 2017 - Štrasburg Finálna verzia
Hospodárske politiky eurozóny
P8_TA(2017)0418A8-0310/2017

Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. októbra 2017 o hospodárskych politikách eurozóny (2017/2114(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 136 a Protokoly č. 1 a č. 2,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. mája 2017 o odporúčaniach pre jednotlivé krajiny na rok 2017 (COM(2017)0500),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. februára 2017 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: ročný prieskum rastu na rok 2017(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. februára 2017 s názvom Európsky semester na rok 2017: hodnotenie pokroku pri štrukturálnych reformách, prevencia a náprava makroekonomických nerovnováh a výsledky hĺbkových preskúmaní podľa nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 (COM(2017)0090),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Ročný prieskum rastu na rok 2017 (COM(2016)0725) k správam s názvom Mechanizmus varovania na rok 2017 (COM(2016)0728) a Návrh spoločnej správy o zamestnanosti 2017 z Komisie a Rady (COM(2016)0729) a na odporúčanie Komisie na odporúčanie Rady k hospodárskej politike v eurozóne (COM(2015)0692),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. novembra 2016 s názvom Smerom k pozitívnym zámerom fiškálnej politiky pre eurozónu (COM(2016)0727),

–  so zreteľom na správu Európskej fiškálnej rady s názvom Hodnotenie zámerov budúcej fiškálnej politiky vhodných pre eurozónu z 20. júna 2017,

–  so zreteľom na občasník Európskej centrálnej banky č. 182 z januára 2017 týkajúci sa hodnotenia zámerov fiškálnej politiky eurozóny,

–  so zreteľom na odporúčania Rady o hospodárskej politike v eurozóne z 21. marca 2017(2),

–  so zreteľom na závery Rady z 23. mája 2017 o hĺbkových preskúmaniach a vykonávaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny na rok 2016,

–  so zreteľom na závery Rady zo 16. júna 2017 o ukončení postupu pri nadmernom deficite v prípade dvoch členských štátov a o hospodárskych a fiškálnych politikách,

–  so zreteľom na Európsku hospodársku prognózu Komisie – jar 2017 z mája 2017,

–  so zreteľom na podrobné informácie z dátových súborov Eurostatu údaje z 31. mája 2017 o reálnom HDP na obyvateľa, miere rastu a celkových hodnotách,

–  so zreteľom na štatistiku OECD o celkových daňových príjmoch z 30. novembra 2016,

–  so zreteľom na medzinárodnú zmluvu o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii,

–  so zreteľom na dohodu 21. konferencie zmluvných strán, ktorá sa prijala na konferencii o zmene klímy v Paríži konanej 12. decembra 2015,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1175/2011 zo 16. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii(3),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2011/85/EÚ z 8. novembra 2011 o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1174/2011 zo 16. novembra 2011 o opatreniach na presadzovanie vykonávania nápravy nadmernej makroekonomickej nerovnováhy v rámci eurozóny(5),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 1177/2011 z 8. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1467/97 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh(7),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1173/2011 zo 16. novembra 2011 o účinnom presadzovaní rozpočtového dohľadu v eurozóne(8),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 z 21. mája 2013 o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne(9),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 z 21. mája 2013 o sprísnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi v eurozóne, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou, alebo im takéto ťažkosti hrozia(10),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0310/2017),

A.  keďže podľa predpovedí Komisie miera rastu HDP v eurozóne v roku 2016 dosiahla 1,8 % a mala by v roku 2017 zostať stabilná na úrovni 1,7 % a v celej EÚ na úrovni 1,9 %, pričom síce predstihuje predkrízové úrovne, ale stále je nedostatočná pri výrazných rozdieloch v miere rastu v celej EÚ; keďže súkromná spotreba bola hlavným motorom rastu v uplynulých rokoch a hoci by sa mala tento rok zmierniť v dôsledku dočasného nárastu spotrebiteľskej inflácie, očakáva sa, že domáci dopyt bude v strednodobom horizonte stimulovať rast; keďže rast v EÚ je stále príliš nízky na to, aby vytváral nové pracovné miesta v členských štátoch, a oveľa nižší ako predpokladaný rast na celom svete;

B.  keďže miera nezamestnanosti dosiahla v apríli 2017 v eurozóne 9,3 % a v EÚ28 zase 7,8 %, čo boli najnižšie úrovne od marca 2009 a decembra 2008; naďalej je však vyššia ako predkrízové úrovne; keďže v celej EÚ pretrvávajú významné rozdiely v miere nezamestnanosti siahajúcej od 3,2 % do 23,2 %; keďže v apríli 2017 bola v eurozóne a EÚ28 miera nezamestnanosti mladých stále na vysokej úrovni, a to konkrétne dosahovala 18,7 % a 16,7 %;

C.  keďže deficit verejných financií v eurozóne sa predpokladá na úrovni 1,4 % v roku 2017 a 1,3 % v roku 2018, zatiaľ čo podľa odhadov bude výkonnosť jednotlivých členských štátov rôznorodá; keďže pomer verejného dlhu k HDP v eurozóne sa predpovedá na úrovni 90,3 % v roku 2017 a 89 % v roku 2018;

D.  keďže celosvetový hospodársky rast je stále krehký a hospodárstvo eurozóny čelí čoraz väčšej neistote a dôležitým vnútorným a vonkajším politickým výzvam;

E.  keďže príliš nízka produktivita a konkurencieschopnosť EÚ v celosvetovom meradle si žiada sociálne vyvážené štrukturálne reformy, nepretržité fiškálne úsilie a investície v členských štátoch s cieľom priniesť udržateľný a inkluzívny rast a zamestnanosť a dosiahnuť väčšiu konvergenciu s ostatnými svetovými ekonomikami a v rámci EÚ;

F.  keďže miera zamestnanosti v eurozóne sa v roku 2016 zvýšila o 1,4 %; keďže v marci 2017 miera nezamestnanosti predstavovala 9,5 %, čo je pokles oproti 10,2 % v marci 2016; keďže aj napriek nedávnemu zlepšeniu sa miera nezamestnanosti ešte stále nevrátila na úroveň spred krízy;

G.  keďže miera zamestnanosti v EÚ28 vzrástla v roku 2016 o 1,2%, pričom v prvom štvrťroku 2017 bolo zamestnaných 234,2 milióna ľudí, čo je najvyšší zaznamenaný počet v histórii(11); keďže za značným počtom pracovných miest vytvorených v súvislosti s hospodárskym rastom sa však skrývajú výzvy, ako je neúplná obnova, pokiaľ ide o odpracované hodiny, a len mierny rast produktivity; keďže tieto faktory – ak budú pretrvávať – môžu vyvíjať ďalší tlak na dlhodobé aspekty hospodárskeho rastu a sociálnu súdržnosť v EÚ(12);

H.  keďže miera zamestnanosti je vo všeobecnosti nižšia u žien: v roku 2015 predstavovala miera zamestnanosti mužov vo veku od 20 do 64 rokov 75,9 % v EÚ28 v porovnaní s 64,3 % u žien;

I.  keďže miera nezamestnanosti mladých ľudí bola v eurozóne v marci 2017 na úrovni 19,4 %, pričom v marci 2016 predstavovala 21,3 %; keďže miera nezamestnanosti mladých ľudí je stále neprijateľne vysoká; keďže v roku 2015 bol podiel NEET naďalej vysoký a predstavoval 14,8 % osôb vo veku 15 – 29 rokov, čo je 14 miliónov osôb; keďže podľa odhadov úniové náklady spojené s NEET predstavujú 153 miliárd EUR (1,21 % HDP) ročne, a to vo forme dávok a strát na príjmoch a daniach(13), zatiaľ čo celkové náklady na zavedenie systémov záruky pre mladých ľudí v eurozóne sa odhadujú na 21 miliárd EUR ročne alebo 0,22 % HDP; keďže jedna miliarda EUR je v súčasnosti vyčlenená na plán iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, ktorá sa má spojiť s jednou miliardou EUR z Európskeho sociálneho fondu na roky 2017 – 2020;

J.  keďže dlhodobá nezamestnanosť v EÚ28 sa síce znížila z 5 % v roku 2014 na 4 % v roku 2016, zostáva však problémom a predstavuje takmer polovicu celkovej nezamestnanosti; so znepokojením konštatuje, že miera veľmi dlhodobej nezamestnanosti vo výške 2,5 % v roku 2016 je stále o 1 % vyššia ako v roku 2008; keďže medzi členskými štátmi pretrvávajú veľké rozdiely;

K.  keďže v mnohých členských štátoch sa počet obyvateľov v produktívnom veku a pracovná sila naďalej zmenšujú, najmä v dôsledku nízkej pôrodnosti; keďže zamestnateľnosť žien je spolu s pokračujúcim príchodom migrantov, utečencov a žiadateľov o azyl pre členské štáty príležitosťou na riešenie tohto problému a na posilnenie pracovnej sily v EÚ;

L.  keďže jedným z piatich cieľov stratégie Európa 2020 je znížiť aspoň o 20 miliónov počet osôb, ktoré sú postihnuté alebo ohrozené chudobou a sociálnym vylúčením; keďže chudoba klesá, pričom v roku 2015 bolo chudobou a sociálnym vylúčením ohrozených o 4,8 milióna menej ľudí ako v roku 2012; keďže tento údaj za rok 2015 je však o 1,6 milióna vyšší ako údaj za rok 2008; keďže v roku 2012 bolo v EÚ ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením 32,2 milióna osôb; keďže v roku 2013 bolo 26,5 milióna detí v EÚ28 ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením; keďže miera ohrozenia chudobou alebo vylúčením je stále neprijateľne vysoká, a to na úrovni 23,7%, pričom v niektorých členských štátoch zostávajú číselné údaje naďalej veľmi vysoké; keďže okrem toho je energetická chudoba naďalej taká vysoká, že pre dotknutých 11 % obyvateľov EÚ vedie k bludnému kruhu hospodárskeho znevýhodnenia;

M.  keďže podmienky a výkony na trhoch práce vykazujú podstatné rozdiely medzi členskými štátmi, hoci sa tieto rozdiely znižujú;

N.  keďže nové formy zamestnania a práce sú v súvislosti s digitálnou revolúciou trhu práce čoraz rozšírenejšie;

1.  víta zlepšené výsledky európskeho hospodárstva, postavené na čoraz širšom základe, podporované miernym rastom HDP, ktorý prekračuje predkrízovú úroveň, a klesajúcou, ale stále vysokou mierou nezamestnanosti; domnieva sa, že tento pozitívny trend je dôsledkom politiky v uplynulých niekoľkých rokoch; konštatuje, že mierne oživenie je však stále krehké a nerovnomerné v rámci spoločnosti a jednotlivých regiónov, zatiaľ čo sa vývoj HDP na obyvateľa blíži k stagnácii; vyjadruje poľutovanie nad tým, že hospodársky rozvoj naďalej zaťažujú dôsledky krízy; konštatuje, že napriek výraznému pokroku úroveň dlhu v mnohých členských štátoch zostáva nad prahovou hodnotou, ako sa uvádza v Pakte stability a rastu;

2.  so znepokojením berie na vedomie, že miery rastu HDP a produktivity nedosahujú plný potenciál, a preto zdôrazňuje, že netreba zaspať na vavrínoch a že toto mierne zotavenie si vyžaduje neochvejné úsilie, ak sa má dosiahnuť väčšia odolnosť a strednodobá až dlhodobá udržateľnosť prostredníctvom vyššieho rastu a zamestnanosti;

3.  konštatuje, že Európa má nevyužitý hospodársky potenciál, keďže rast a zamestnanosť napredujú nerovnomerne; zdôrazňuje, že je to výsledkom rôznorodých výsledkov ekonomík členských štátov; zdôrazňuje, že vykonávanie sociálne vyvážených štrukturálnych reforiem a zvýšené súkromné a verejné investície v členských štátoch aj na úrovni EÚ by mohli umožniť prinajmenšom o 1 % vyšší rast; pripomína, že koordinácia hospodárskej a fiškálnej politiky s cieľom prispieť k zabezpečeniu konvergencie a stability v EÚ by mala zostať najvyššou prioritou európskeho semestra;

4.  zastáva názor, že na udržanie hospodárskeho oživenia v EÚ a eurozóne v dlhodobejšom horizonte by bol potrebný aj väčší stupeň vzostupnej konvergencie a celková konkurencieschopnosť; domnieva sa, že existujúce ukazovatele v oblasti hospodárstva a zamestnanosti sú kľúčové pre zabezpečenie udržateľného a inkluzívneho rastu;

5.  nazdáva sa, že ak to má dosiahnuť, treba zlepšiť štrukturálne podmienky na rast; zastáva názor, že potenciál rastu všetkých členských štátov by sa mal v dlhodobom horizonte zvýšiť aspoň na 3 %; aby sa to však stalo skutočnosťou, väčší dôraz sa musí klásť na ekonomickú konvergenciu, pričom stanovenie jasných kritérií toho, ako zlepšiť potenciálny rast členských štátov, by mohlo poskytnúť potrebné usmernenie k politickým opatreniam; poukazuje na to, že takýto postup referenčného porovnávania by mal náležite zohľadňovať štrukturálne slabé a silné stránky jednotlivých členských štátov a dosiahnuť inkluzívny a udržateľný rast; malo by zahŕňať oblasti, ako sú digitálne hospodárstvo, sektor služieb, energetický trh, ale aj kvalita verejných služieb, investičné podmienky, inkluzívnosť a pripravenosť systémov vzdelávania;

6.  zdôrazňuje, že toto by bolo doplnkom k prebiehajúcemu úsiliu o zlepšenie kvality a riadenia národných rozpočtov zameraním sa na aktivačné mechanizmy rastu v súlade s fiškálnymi pravidlami EÚ a pri plnom rešpektovaní jej existujúcich doložiek flexibility;

Štrukturálne politiky

7.  domnieva sa, že nerovnomerný rast a stav zamestnanosti v eurozóne si vyžadujú lepšiu koordináciu hospodárskych politík, najmä zlepšenou a konzistentnou zodpovednosťou jednotlivých krajín a riadnym vykonávaním odporúčaní pre jednotlivé krajiny (CSR) aj v záujme podpory konvergencie smerom nahor, a to aj lepším vykonávaním a dodržiavaním právnych predpisov EÚ; zdôrazňuje, že reformy musia byť náležite zohľadňovať osobitnú situáciu a problémy každého členského štátu; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila súlad medzi štrukturálnymi reformami a výdavkami EÚ; pripomína v tejto súvislosti aj význam technickej pomoci pri napomáhaní členských štátov pri budovaní kapacít a konvergencie; domnieva sa, že prístup založený na partnerstve by mohol zabezpečiť väčšiu mieru zodpovednosti a spoluúčasti, pokiaľ ide o výsledky vykonávania odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

8.  poznamenáva, že nezamestnanosť mladých ľudí zostáva veľmi vysoká v krajinách eurozóny, a poukazuje na to, že vysoká a trvalá miera nezamestnanosti mladých ľudí predstavuje dlhodobé štrukturálne riziko; súhlasí s tým, že riešenie dôsledkov krízy, od dlhodobej nezamestnanosti, zamestnávania nevyužívajúceho naplno zručnosti a schopnosti a starnutia obyvateľstva až po vysoké úrovne súkromného a verejného dlhu, zostáva naliehavou prioritou, ktorá si vyžaduje zavedenie udržateľných a inkluzívnych reforiem;

9.  zastáva názor, že dedičstvá krízy, napr. vysoká úroveň zadlženosti a nezamestnanosť v niektorých odvetviach hospodárstva, stále brzdia udržateľný rast a predstavujú potenciálne riziká poklesu; vyzýva členské štáty, aby znížili nadmerné úrovne zadlženosti; v tejto súvislosti vyjadruje znepokojenie nad tým, že pretrvávajúca vysoká úroveň nesplácaných úverov v niektorých členských štátoch by mohla mať výrazný efekt presahovania z jedného členského štátu do druhého a medzi bankami a štátmi, čo predstavuje riziko pre finančnú stabilitu v Európe; konštatuje, že kapitálové rezervy vo finančnom sektore boli posilnené, ale ako problematická sa ukazuje nízka ziskovosť spolu s vysokým podielom nesplácaných úverov; je presvedčený, že stratégia EÚ na riešenie nesplácaných úverov by mohla poskytnúť komplexnejšie riešenie spájajúce kombináciu dopĺňajúcich sa politických opatrení na vnútroštátnej, a ak je to vhodné, aj na európskej úrovni;

10.  zastáva názor, že reformy a podnety na zlepšenie podnikateľského prostredia sú potrebné na to, aby sa pomohlo zvýšiť produktivitu a posilniť cenovú a necenovú konkurencieschopnosť, investície a zamestnanosť v eurozóne; domnieva sa, že treba vyvinúť ďalšie úsilie o posilnenie prístupu MSP k financovaniu, čo je kľúčový faktor pre podniky, aby mohli inovovať a rozširovať sa; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam reforiem zameraných na budúcnosť, ktoré sú prispôsobené stranám ponuky a dopytu;

11.  domnieva sa, že dobre fungujúce a produktívne trhy práce spolu s primeranou úrovňou sociálnej ochrany a sociálneho dialógu pomôžu pri zvyšovaní zamestnanosti a zabezpečení udržateľného rastu; zdôrazňuje význam zachovania vysokých mier zamestnanosti, kde sa už dosiahli; konštatuje, že nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, starnúce spoločnosti a celý rad iných problémov taktiež brzdia ďalší vzrast zamestnanosti a zníženie mier nezamestnanosti v jednotlivých členských štátoch;

12.  zdôrazňuje význam zodpovedného a rast podporujúceho vývoja miezd, ktorý zabezpečí dobrú životnú úroveň, v súlade s produktivitou, zohľadňujúcou konkurencieschopnosť; berie na vedomie, že podľa predpovedí bude rast miezd relatívne mierny; domnieva sa, že rast produktivity by mal byť prioritným cieľom štrukturálnych reforiem; súhlasí s Komisiou, že existuje priestor na zvýšenie miezd, ktoré by malo pozitívny vplyv na celkovú spotrebu;

13.  zdôrazňuje, že úrovne zdanenia by tiež mali podporovať konkurencieschopnosť, investície a tvorbu pracovných miest; požaduje reformy v oblasti zdaňovania s cieľom zlepšiť výber daní, predchádzať vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu, ako aj riešiť vysoké daňové zaťaženie práce v Európe pri súčasnom zabezpečení udržateľnosti systémov sociálnej ochrany; domnieva sa, že zníženie daňového zaťaženia práce by zvýšilo zamestnanosť a podporilo rast; zdôrazňuje, že fiškálne stimuly tam, kde je to možné, a to aj prostredníctvom nižších daní, môžu podporiť domáci dopyt, sociálne zabezpečenie a poskytovanie investícií a práce;

Investície

14.  súhlasí s tým, že hospodárske oživenie musia sprevádzať verejné a súkromné investície, najmä v oblasti inovácie, a poznamenáva, že v eurozóne je stále nedostatok investícií; víta skutočnosť, že v niektorých členských štátoch investície už prekročili predkrízovú úroveň, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že v iných členských štátoch investície stále zaostávajú alebo sa nezvyšujú potrebným tempom; zdôrazňuje, že sú potrebné aj ďalšie opatrenia s cieľom riešiť nedostatok investícií, ktorý sa nahromadil od prepuknutia krízy;

15.  domnieva sa, že reformy na odstránenie prekážok, ktoré bránia súkromným a verejným investíciám, by umožnili okamžitú podporu hospodárskej činnosti a zároveň by pomohli vytvoriť podmienky na dlhodobý udržateľný rast; poukazuje na to, že investície do vzdelávania, inovácií a výskumu a vývoja by umožnili lepšie sa prispôsobiť vedomostnej ekonomike; ďalej zdôrazňuje, že vytvorenie únie kapitálových trhov je kľúčovým faktorom pri prilákaní a zvyšovaní investícií a pri zlepšovaní financovania rastu a pracovných miest;

16.  domnieva sa, že výskum, technológie a vzdelávanie majú zásadný význam pre dlhodobý hospodársky rozvoj eurozóny; zdôrazňuje rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o investície v týchto oblastiach, a pripomína, že investície by prispeli k rozvoju inovácií a umožnili by lepšie sa prispôsobiť vedomostnej ekonomike, a to v súlade so stratégiou Európa 2020;

17.  víta skutočnosť, že včasná dohoda o revidovanom Európskom fonde pre strategické investície (EFSI) napomôže zvýšiť účinnosť tohto nástroja a riešiť zaznamenané nedostatky pri jeho uplatňovaní, ktoré sa doposiaľ zistili, uľahčením financovania väčšieho počtu projektov s veľkým potenciálom, zabezpečením striktného presadzovania práva a posilnením doplnkovosti, zemepisného pokrytia a rozsahu, čím sa podporia investície, ktoré by inak neboli realizované;

18.  berie na vedomie rôzne ciele európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) v porovnaní s EFSI, a teda trvalý význam EŠIF, a to najmä z hľadiska podpory udržateľných štrukturálnych reforiem;

19.  zdôrazňuje, že plne funkčná únia kapitálových trhov môže z dlhodobého hľadiska zabezpečiť nové financovanie pre MSP, ktoré bude dopĺňať financovanie poskytované bankovým sektorom; zdôrazňuje, že MSP sú oporou európskeho hospodárstva, a preto sa domnieva, že zvýšenie ich prístupu k financovaniu a boj proti podnikateľskej neistote spojenej s ich činnosťou by mali predstavovať jednu z kľúčových priorít s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť v eurozóne; zdôrazňuje, že je potrebné znížiť administratívnu záťaž, zjednodušiť služby verejnej správy a zvýšiť ich efektívnosť;

Fiškálne politiky

20.  domnieva sa, že obozretná a predvídavá fiškálna politika zohráva zásadnú úlohu pri zabezpečení stability eurozóny a EÚ ako celku; zdôrazňuje, že silná koordinácia fiškálnych politík, riadne vykonávanie a dodržiavanie pravidiel EÚ vrátane úplného rešpektovania existujúcich doložiek flexibility v tejto oblasti sú zákonnou požiadavkou a majú kľúčový význam pre riadne fungovanie hospodárskej a menovej únie (HMÚ);

21.  víta skutočnosť, že stav verejných financií sa zjavne zlepšuje, keďže podľa prognóz sa budú znižovať deficity verejných financií v eurozóne; napriek tomu treba zintenzívniť úsilie o zníženie dlhového zaťaženia pri súčasnej podpore hospodárskeho rastu s cieľom zabrániť tomu, aby členské štáty boli citlivé na vonkajšie otrasy;

22.  súhlasí s Komisiou, že verejný dlh zostáva v niektorých členských štátoch vysoký a treba dosiahnuť udržateľnosť verejných financií a zároveň presadzovať hospodársky rast a zamestnanosť; v tejto súvislosti poukazuje na to, že nízke úrokové platby, akomodačná menová politika, jednorazové opatrenia a iné faktory na zmiernenie súčasného dlhového zaťaženia sú len dočasného charakteru, a preto zdôrazňuje, že je potrebné dosiahnuť udržateľnosť verejných financií, vziať do úvahy aj budúce záväzky a zamerať sa na dlhodobý rast; poukazuje na možnosť vzrastu nákladov na dlhovú službu, zdôrazňuje význam zníženia celkovej úrovne zadlženia;

23.  zdôrazňuje, že zámerom fiškálnej politiky na vnútroštátnej úrovni a na úrovni eurozóny musí byť popri krátkodobej makroekonomickej stabilizácii vyváženie dlhodobej udržateľnosti verejných financií v plnom súlade s Paktom stability a rastu, a to pri rešpektovaní jeho ustanovení týkajúcich sa flexibility;

24.  poukazuje na to, že súčasný súhrnný fiškálny postoj k euru zostal vo všeobecnosti neutrálny v roku 2016 a v roku 2017 má zostať rovnaký; pripomína, že Komisia vo svojom oznámení z roku 2016 vyzvala na pozitívne zámery fiškálnej politiky, pričom Euroskupina, keď dospela k záveru, že vo všeobecnosti neutrálne zámery fiškálnej politiky v roku 2017 prispeli k dosiahnutiu primeranej rovnováhy, súhlasila zdôrazniť význam dosiahnutia primeranej rovnováhy medzi potrebou zabezpečiť udržateľnosť a potrebou podporovať investície, aby sa posilnilo oživenie hospodárstva, čím sa prispeje k vyváženejšiemu súboru politík; v tejto súvislosti berie na vedomie prvé hodnotenie zámerov budúcej fiškálnej politiky vhodných pre eurozónu, ktoré vypracovala nezávislá Európska fiškálna rada, z 20. júna 2017; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na navrhli vhodné fiškálne zámery vhodné pre jednotlivé okolnosti;

25.  zdôrazňuje však, že celkový názor by mal zohľadňovať rôznorodú situáciu jednotlivých členských štátov a potrebu rozlišovať medzi fiškálnymi politikami, ktoré požaduje každý členský štát; zdôrazňuje, že koncept súhrnných zámerov fiškálnej politiky neznamená, že prebytky a deficity v rôznych členských štátoch sa môžu navzájom kompenzovať;

Odporúčania pre jednotlivé krajiny

26.  poznamenáva, že časom členské štáty dosiahli aspoň „určitý pokrok“ v prípade aspoň dvoch tretín odporúčaní z roku 2016; zastáva však názor, že vykonávanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny stále zaostáva, a tým bráni procesu konvergencie v eurozóne; zastáva názor, že členské štáty nesú zodpovednosť za dôsledky neplnenia odporúčaní pre jednotlivé krajiny, a očakáva preto väčší záväzok členských štátov prijať potrebné politické opatrenia založené na odsúhlasených odporúčaniach pre jednotlivé krajiny;

27.  uznáva, že členské štáty dosiahli pokrok pri vykonávaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny v oblasti fiškálnej politiky a politík aktívneho trhu práce, zatiaľ čo nedostatočný pokrok sa dosiahol v oblastiach, akými sú hospodárska súťaž v oblasti služieb a podnikateľské prostredie; očakáva väčšie odhodlanie členských štátov zamerané na prijímanie potrebných politických opatrení na základe odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktorých vykonávanie má zásadný význam z hľadiska riešenia nerovnováh v eurozóne;

28.  víta odporúčanie Komisie ukončiť v prípade niekoľkých členských štátov postupy pri nadmernom deficite; víta minulé aj súčasné fiškálne a reformné úsilie, ktoré viedli tieto členské štáty k postupu pri nadmernom deficite, no trvá na tom, že toto úsilie bude musieť pokračovať, aby sa zaistila udržateľnosť verejných financií aj z dlhodobého hľadiska, a zároveň sa podporovali rast a tvorba pracovných miest; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila riadne vykonávanie Paktu stability a rastu uplatňovaním jej pravidiel jednotným spôsobom;

29.  konštatuje, že v 12 členských štátoch existujú makroekonomické nerovnováhy rôznej povahy a závažnosti, zatiaľ čo v šiestich členských štátoch sa zaznamenáva nadmerná nerovnováha; berie na vedomie záver Komisie, že v súčasnosti neexistujú dôvody na urýchlenie postupu pri makroekonomickej nerovnováhe pre každý členský štát;

30.  zdôrazňuje, že postup pri makroekonomickej nerovnováhe je zameraný na predchádzanie nerovnováham v rámci členských štátov s cieľom zabrániť negatívnym účinkom presahovania do iných členských štátov;

31.  považuje preto za zásadné, aby všetky členské štáty prijali potrebné politické opatrenia na riešenie makroekonomických nerovnováh, najmä pokiaľ ide o vysoké úrovne zadlženosti, prebytky bežného účtu a konkurenčné nerovnováhy, a zaviazali sa k sociálne vyváženým a inkluzívnym štrukturálnym reformám, ktoré zabezpečia hospodársku udržateľnosť každého jednotlivého členského štátu, čím zabezpečia zároveň celkovú konkurencieschopnosť a odolnosť európskeho hospodárstva;

Odvetvové príspevky k správe o hospodárskych politikách eurozóny

Zamestnanosť a sociálna politika

32.  zastáva názor, že v rámci procesu európskeho semestra je potrebné vynaložiť skutočné úsilie o dosiahnutie rovnováhy medzi ekonomickými a sociálnymi aspektmi a o podporu sociálne a hospodársky vyvážených štrukturálnych reforiem, ktoré znižujú nerovnosti a podporujú dôstojné pracovné miesta vedúce ku kvalitnému zamestnaniu, udržateľnému rastu a sociálnym investíciám; podporuje, aby sa v rámci európskeho semestra používal sociálny prehľad; požaduje väčšie zameranie na štrukturálne nerovnováhy na trhu práce v rámci odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

33.  opätovne pripomína, aby sa trom novým hlavným ukazovateľom zamestnanosti prikladal rovnaký význam ako existujúcim hospodárskym ukazovateľom, čím by sa zabezpečilo lepšie posúdenie vnútorných nerovnováh a zefektívnenie štrukturálnych reforiem; navrhuje zaviesť nerepresívny postup sociálnych nerovnováh pri navrhovaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny, aby sa predišlo tzv. pretekom ku dnu, pokiaľ ide o sociálne normy, a to na základe efektívneho využívania ukazovateľov sociálnej situácie a zamestnanosti pri makroekonomickom dohľade; konštatuje, že nerovnosť sa zintenzívnila v približne desiatich členských štátoch a je jednou z hlavných sociálno-hospodárskych výziev v EÚ(14);

34.  zdôrazňuje, že sociálne a ekonomicky zodpovedné reformy sa musia zakladať na solidarite, integrácii a sociálnej spravodlivosti; zdôrazňuje, že reformy by mali zohľadňovať aj trvalú podporu sociálneho a hospodárskeho oživenia, vytvárať kvalitné pracovné miesta, podporovať sociálnu a územnú súdržnosť, chrániť zraniteľné skupiny a zlepšovať životnú úroveň všetkých občanov;

35.  domnieva sa, že proces európskeho semestra by mal pomôcť riešiť nielen existujúce, ale aj vznikajúce spoločenské výzvy, aby sa zabezpečila väčšia hospodárska účinnosť spolu so sociálne súdržnejšou EÚ; v tejto súvislosti uznáva potrebu posúdenia sociálneho vplyvu politík EÚ;

36.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila primerané financovanie boja proti nezamestnanosti mladých ľudí, ktorá je v EÚ naďalej neprijateľne vysoká, a aby pokračovala v iniciatíve na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI) až do konca súčasného viacročného finančného rámca (VFR) a zároveň zlepšovala jej fungovanie a vykonávanie pri zohľadnení najnovších zistení z osobitnej správy Európskeho dvora audítorov o zamestnanosti mladých ľudí a využívaní YEI; vyzýva členské štáty, aby vykonávali odporúčania Európskeho dvora audítorov a zabezpečili, aby bola záruka pre mladých ľudí v plnej miere prístupná; vyjadruje poľutovanie nad presunmi rozpočtových prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu (ESF), vrátane YEI, do Európskeho zboru solidarity, ktorý by sa namiesto toho mal financovať prostredníctvom všetkých finančných prostriedkov dostupných v rámci súčasného nariadenia o VFR; zdôrazňuje potrebu kvalitatívneho a kvantitatívneho posúdenia vytvorených pracovných miest; zdôrazňuje, že finančné prostriedky EÚ by nemali nahrádzať vnútroštátne platby sociálneho zabezpečenia;

37.  zdôrazňuje, že uplatňovanie záruky pre mladých ľudí by sa malo posilniť na úrovni členských štátov, regionálnej a miestnej úrovni, a zdôrazňuje jej význam pre prechod zo školy do zamestnania; poukazuje na to, že osobitná pozornosť sa musí venovať mladým ženám a dievčatám, ktoré by mohli pri získavaní kvalitnej ponuky zamestnania, ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy či stáže čeliť prekážkam súvisiacim s pohlavím; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby sa záruka pre mladých ľudí dostala k mladým ľuďom, ktorí čelia viacnásobnému vylúčeniu a extrémnej chudobe;

38.  vyzýva členské štáty, aby vykonávali návrhy uvedené v odporúčaní Rady z 15. februára 2016 týkajúce sa integrácie dlhodobo nezamestnaných do trhu práce(15);

39.  domnieva sa, že rozsah pôsobnosti, efektívnosť a účinnosť aktívnych a udržateľných politík trhu práce by sa mali zvýšiť, a to zavedením riadneho a primeraného financovania a so zameraním na ochranu životného prostredia, zamestnávateľov, pracovníkov, zdravia a spotrebiteľov; zastáva názor, že sa musí riešiť fenomén chudoby pracujúcich;

40.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia v rámci balíka posúdení/odporúčaní prehliada sociálne hospodárstvo; poukazuje na to, že toto odvetvie zahŕňa dva milióny podnikov, ktoré zamestnávajú viac ako 14 miliónov ľudí a prispievajú k dosahovaniu cieľov do roku 2020; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prostredníctvom európskeho akčného plánu pre sociálne hospodárstvo pripisovali podnikom sociálneho hospodárstva väčšie uznanie a väčší význam; domnieva sa, že tento nedostatok uznania sťažuje ich prístup k financovaniu; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh európskeho štatútu združení, nadácií a vzájomných poisťovacích spolkov;

41.  pripomína potrebu podporovať a posilňovať sociálny dialóg, kolektívne vyjednávanie a postavenie pracovníkov v systémoch stanovovania miezd, ktoré zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri dosahovaní pracovných podmienok na vysokej úrovni; zdôrazňuje, že pracovné právo a vysoké sociálne normy môžu zohrávať kľúčovú úlohu v sociálnom trhovom hospodárstve, pri podpore príjmov a investovaní do kapacít; zdôrazňuje, že v práve EÚ sa musia rešpektovať práva a slobody odborových zväzov, dodržiavať kolektívne dohody v súlade s postupmi členských štátov a zachovávať rovnaké zaobchádzanie s pracovníkmi;

42.  vyzýva Komisiu, aby nadviazala na uznesenie Európskeho parlamentu predložením ambicióznych návrhov o silnom európskom pilieri sociálnych práv a plnohodnotným uskutočňovaním sociálnych cieľov zmlúv s cieľom zlepšiť životné a pracovné podmienky pre všetkých a zabezpečiť dobré príležitosti pre všetkých;

43.  upozorňuje na klesajúci podiel miezd v EÚ, prehlbovanie nerovností v mzdách a príjmoch a nárast chudoby pracujúcich; pripomína, že vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv Organizácie Spojených národov z roku 1948, ako aj v Ústave MOP z roku 1919 sa uznáva potreba pracujúcich zarábať životné minimum a že všetky deklarácie ľudských práv sa zhodujú v tom, že odmena by mala byť dostatočná na uživenie rodiny;

44.  zdôrazňuje, že mzdy musia umožňovať pracovníkom, aby z nich uspokojovali svoje potreby a potreby svojich rodín, a že každý pracovník v EÚ by mal zarábať životné minimum, a to nielen na pokrytie základných potrieb, ako sú potraviny, bývanie a odev, ale aj na pokrytie nákladov na zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie, dopravu, rekreáciu a nejaké úspory na úhradu nákladov na nepredvídané udalosti, ako napríklad choroby a nehody; zdôrazňuje, že toto je dôstojná životná úroveň, ktorú by životné minimum malo poskytovať pracovníkom a ich rodinám v EÚ;

45.  žiada Komisiu, aby preskúmala, ako možno zistiť, čo by malo zahŕňať životné minimum a ako by sa malo merať, s cieľom zriadiť referenčný nástroj pre sociálnych partnerov, ako aj pomáhať pri výmene najlepších postupov v tejto oblasti;

46.  pripomína, že dôstojné mzdy sú dôležité nielen pre sociálnu súdržnosť, ale aj pre udržanie silného hospodárstva a produktívnej pracovnej sily; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zavádzali opatrenia na zlepšovanie kvality pracovných miest a zmenšovanie mzdového rozpätia;

47.  poukazuje na sústavnú potrebu lepšej koordinácie na európskej úrovni, pokiaľ ide o systémy sociálneho zabezpečenia, za ktoré zodpovedajú členské štáty; zdôrazňuje, že je absolútne prvoradé zabezpečovať udržateľnosť a spravodlivosť systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré sú ústredným pilierom európskeho sociálneho modelu; zdôrazňuje, že primerané a udržateľné dôchodky sú všeobecným právom; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primerané a udržateľné dôchodky vzhľadom na pokračujúce demografické zmeny; zdôrazňuje, že dôchodkové systémy by mali zabezpečovať primeraný dôchodkový príjem nad prahom chudoby a umožňovať dôchodcom zachovať si náležitú životnú úroveň; domnieva sa, že najlepší spôsob, ako zabezpečiť udržateľné, bezpečné a primerané dôchodky pre ženy a mužov, je zvýšiť celkovú mieru zamestnanosti a počet dôstojných pracovných miest, ktoré sú k dispozícii v každej vekovej skupine, a zlepšovať pracovné podmienky a podmienky zamestnávania; poukazuje na to, že rozdiely v dôchodkoch žien a mužov sú naďalej značné a majú negatívne sociálne a hospodárske dôsledky; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležitá integrácia žien do trhu práce a ďalšie vhodné opatrenia na boj proti rozdielom v odmeňovaní žien a mužov a proti chudobe v starobe; domnieva sa, že reformy dôchodkových systémov a najmä vek odchodu do dôchodku by mali okrem iného odzrkadľovať trendy na trhu práce, pôrodnosť, zdravotné a majetkové okolnosti, pracovné podmienky a mieru ekonomickej závislosti;

48.  domnieva sa, že pri týchto reformách sa musí zohľadňovať aj situácia miliónov pracovníkov v Európe, najmä žien, mladých ľudí a samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré trpia neistým zamestnávaním, obdobiami nedobrovoľnej nezamestnanosti a skracovaním pracovného času;

49.  vyzýva Komisiu, aby naďalej venovala osobitnú pozornosť zlepšeniu služieb starostlivosti o deti, flexibilnému pracovného času, potrebám starnúcich mužov a žien a ostatných závislých osôb, pokiaľ ide o dlhodobú starostlivosť;

50.  poukazuje na skutočnosť, že nedostatočné a nevhodne cielené investície do rozvoja zručností a celoživotného vzdelávania, najmä digitálnych zručností a programovania a ďalších zručností potrebných v rastúcich sektoroch, ako je ekologické hospodárstvo, môžu oslabiť konkurenčnú pozíciu EÚ; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili lepšiu výmenu znalostí, najlepších postupov a spoluprácu na úrovni EÚ, s cieľom podporiť rozvíjanie zručností prostredníctvom aktualizácie kvalifikácií a zodpovedajúceho vzdelávania, programov odbornej prípravy a učebných osnov; berie na vedomie význam zručností a schopností získaných v prostredí neformálneho vzdelávania a informálneho učenia; zdôrazňuje preto, že je dôležité vytvoriť systém potvrdzovania neformálnych a informálnych foriem znalostí, najmä znalostí získaných prostredníctvom dobrovoľníckych činností;

51.  zastáva názor, že zabezpečenie lepšieho zosúladenia zručností a lepšieho vzájomného uznávania odborných kvalifikácií je potrebné na riešenie nedostatku zručností a nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami; zdôrazňuje úlohu, ktorú môže v tejto súvislosti zohrávať odborné vzdelávanie a príprava (OVP) a učňovská príprava; vyzýva Komisiu, aby navrhla celoeurópsky nástroj na prognózovanie potrieb zručností vrátane zručností potrebných v rastúcich sektoroch; je presvedčený, že s cieľom predvídať budúce potreby zručností sa musia všetky zainteresované strany na trhu práce vo veľkej miere zapojiť na všetkých úrovniach;

52.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaviedla všetky vhodné mechanizmy pre väčšiu mobilitu medzi mladými ľuďmi vrátane učňovskej prípravy; vyzýva členské štáty, aby podporovali učňovskú prípravu a plne využívali finančné prostriedky programu Erasmus+, ktoré sú učňom k dispozícii, s cieľom zaručiť kvalitu a príťažlivosť tohto druhu odbornej prípravy; požaduje lepšie vykonávanie nariadenia o EURES; zdôrazňuje, že lepšou spoluprácou verejných správ a zainteresovaných strán na miestnej úrovni a lepšou synergiou medzi úrovňami štátnej správy by sa zvýšil dosah a vplyv programov;

53.  zastáva názor, že by sa mal zlepšiť prístup k vzdelávaniu, ako aj jeho kvalita; pripomína, že úlohou členských štátov je zabezpečiť cenovo dostupný prístup ku kvalitnému vzdelávaniu a odbornej príprave, a to bez ohľadu na potrebu trhu práce v celej EÚ; konštatuje, že v mnohých členských štátoch je potrebné zintenzívniť úsilie vo vzdelávaní pracovníkov vrátane možností vzdelávania dospelých a odbornej prípravy; kladie osobitný dôraz na celoživotné vzdelávanie, a to aj pre ženy, pretože poskytuje príležitosť na rekvalifikáciu na neustále sa meniacom trhu práce; žiada o ďalšiu cielenú podporu subjektom v oblasti vedy, technológií, inžinierstva a matematiky (STEM) zameranú na dievčatá s cieľom riešiť existujúce stereotypy v oblasti vzdelávania a bojovať proti dlhodobým rozdielom v zamestnanosti, mzdách a dôchodkoch medzi mužmi a ženami;

54.  zdôrazňuje potrebu investovať do ľudí v čo najskoršej fáze životného cyklu, aby sa znížila nerovnosť a podporilo sociálne začlenenie v mladom veku; podporuje preto prístup ku kvalitným, inkluzívnym a cenovo dostupným službám predškolského vzdelávania a starostlivosti pre všetky deti vo všetkých členských štátoch; zdôrazňuje aj potrebu bojovať proti stereotypom od útleho veku v škole prostredníctvom podporovania rodovej rovnosti na všetkých úrovniach vzdelávania; nabáda Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere vykonávali odporúčanie o investíciách do detí a pozorne monitorovali jeho pokrok; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvíjali a zavádzali iniciatívy, napríklad záruku pre deti, v rámci ktorej by sa deti stali stredobodom záujmu existujúcich politík na zmierňovanie chudoby;

55.  zdôrazňuje, že na trhu práce dôjde v budúcnosti kvôli nasadeniu umelej inteligencie k veľkým zmenám; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vyvinuli nástroje a iniciatívy spolupráce s účasťou sociálnych partnerov na zlepšenie zručností v tomto odvetví prostredníctvom predbežnej, počiatočnej a priebežnej odbornej prípravy;

56.  na tento účel a tiež ako prostriedok na dosiahnutie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom žiada, aby sa po porade so sociálnymi partnermi pozornosť venovala opatreniam týkajúcim sa flexiistoty vrátane telepráce a pružného pracovného času;

57.  zdôrazňuje, že je dôležité investovať do ľudského kapitálu ako hnacej sily rozvoja, konkurencieschopnosti a rastu;

58.  zdôrazňuje, že lepšia rovnováha medzi pracovným a súkromným životom a posilnená rodová rovnosť sú nevyhnutné na podporu účasti žien na trhu práce; zdôrazňuje, že kľúčom k posilneniu hospodárskeho postavenia žien je transformácia a prispôsobenie trhu práce a systémov sociálneho zabezpečenia, aby sa zohľadnil životný cyklus žien;

59.  víta návrh smernice o zosúladení pracovného a súkromného života ako prvý pozitívny krok vpred pri zabezpečovaní zosúladenia pracovného a súkromného života žien a mužov, ktorí sa starajú o svoje deti a iné závislé osoby, ako aj pri zvyšovaní účasti žien na trhu práce; trvá na tom, že zabezpečenie primeranej odmeny a silného sociálneho zabezpečenia a ochrany je pre dosiahnutie týchto cieľov kľúčové;

60.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali transformačné politiky a investovali do kampaní na zvyšovanie povedomia zameraných na prekonanie rodových stereotypov a na podporu rovnomernejšieho rozdelenia starostlivosti a domácich prác a aby sa zamerali aj na právo a potrebu mužov prevziať povinnosti bez toho, aby boli stigmatizovaní či trestaní;

61.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli proaktívne politiky a primerané investície individuálne prispôsobené a určené na podporu vstupu a návratu žien a mužov na trh práce, ako aj ich zotrvania na ňom po skončení rodičovskej dovolenky a dovolenky súvisiacej s poskytovaním starostlivosti, a to v rámci udržateľného a kvalitného zamestnania v súlade s článkom 27 Európskej sociálnej charty;

62.  vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili ochranu proti diskriminácii a nezákonným výpovediam týkajúcim sa rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom; v tejto súvislosti žiada Komisiu a členské štáty, aby navrhli politiky na zlepšenie presadzovania opatrení proti diskriminácii na pracovisku vrátane zvyšovania informovanosti o zákonných právach na rovnaké zaobchádzanie, a to organizovaním informačných kampaní, presunutím dôkazného bremena a splnomocnením vnútroštátnych orgánov vykonávať formálne vyšetrovania z vlastnej iniciatívy o otázkach rovnosti a pomáhať potenciálnym obetiam diskriminácie;

63.  zdôrazňuje, že integrácia dlhodobo nezamestnaných osôb prostredníctvom individuálne prispôsobených opatrení je kľúčovým faktorom boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a v konečnom dôsledku prispeje k udržateľnosti vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia; domnieva sa, že táto integrácia je nutná vzhľadom na sociálnu situáciu týchto občanov a ich potreby z hľadiska dostatočných príjmov, primeraného bývania, verejnej dopravy, zdravotnej starostlivosti a starostlivosti o deti; zdôrazňuje, že je nutné lepšie monitorovanie na európskej úrovni, pokiaľ ide o politiky vykonávané na vnútroštátnej úrovni;

64.  zdôrazňuje význam chápania nových foriem zamestnania a práce, ako aj zhromažďovania porovnateľných údajov o tejto otázke, s cieľom zvýšiť účinnosť právnych predpisov týkajúcich sa trhu práce, a tým zvýšiť zamestnanosť a udržateľný rast;

65.  žiada integrovanú stratégiu boja proti chudobe s cieľom dosiahnuť cieľ stratégie Európa 2020 v oblasti chudoby; vyzdvihuje dôležitosť systémov minimálneho príjmu v členských štátoch v úsilí o zníženie chudoby, najmä v kombinácii s opatreniami sociálneho začlenenia, ktoré zahŕňajú príjemcov; žiada členské štáty, aby sa usilovali o postupné zavádzanie systémov minimálneho príjmu, ktoré sú nielen primerané, ale tiež zabezpečujú dostatočné pokrytie a využívanie; domnieva sa, že primeraný minimálny príjem je príjem, ktorý je nevyhnutný pre dôstojný život a plnú účasť na spoločnosti počas celého života; upozorňuje, že na to, aby bol minimálny príjem primeraný, musí byť nad hranicou chudoby, aby uspokojil základné potreby obyvateľstva vrátane nepeňažných aspektov, ako je prístup k vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu, dôstojné bývanie, kvalitné služby zdravotnej starostlivosti, sociálne aktivity či občianska účasť;

66.  vyzýva na účinnejšie, cielenejšie a dôkladnejšie monitorované využívanie európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) zo strany vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov s cieľom podporovať investície do kvalitných sociálnych, zdravotníckych, vzdelávacích a zamestnaneckých služieb a s cieľom riešiť energetickú chudobu, zvyšovanie životných nákladov, sociálne vylúčenie, zhoršené podmienky bývania a nedostatočnú kvalitu bývania;

67.  vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty pri stanovovaní osobitných investičných programov pre svoje regióny, ktorých miera nezamestnanosti, miera nezamestnanosti mladých a miera dlhodobej nezamestnanosti presahujú 30 %;

68.  vyzýva Komisiu, aby zasadnutie Rady na budúcu jar venovala sociálnym investíciám do sektorov, v ktorých existujú presvedčivé dôkazy o tom, že sa nimi podporuje sociálna a hospodárska návratnosť (napr. vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve, základné a stredoškolské vzdelávanie, odborná príprava a aktívne politiky trhu práce, dostupné a sociálne bývanie, ako aj zdravotná starostlivosť);

69.  požaduje program, ktorý venuje väčšiu pozornosť pozícii Európskeho parlamentu a zohľadňuje ju ešte pred prijatím rozhodnutia; požaduje posilnenie úlohy Rady EPSCO v európskom semestri;

70.  požaduje dodatočné spoločné úsilie na zlepšenie integrácie migrantov a osôb s migrantským pôvodom na trhu práce;

Regionálne politiky

71.  je si vedomý skutočnosti, že financovanie v rámci politiky súdržnosti predstavuje 454 miliárd EUR v bežných cenách na obdobie 2014 – 2020; zdôrazňuje však, že politika súdržnosti EÚ nie je len nástrojom, ale dlhodobou štrukturálnou politikou zameranou na znižovanie rozdielov v regionálnom rozvoji, podporu investícií, zamestnanosti, konkurencieschopnosti, udržateľného rozvoja a rastu a je jednou z najdôležitejších a najkomplexnejších politík určených na posilňovanie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti vo všetkých štátoch bez rozlišovania medzi štátmi v eurozóne a mimo nej; pripomína, že rozpočet EÚ je 50-krát menší ako celkové výdavky verejnej správy v EU28 vo výške približne 1 % HDP štátov EU28; zdôrazňuje preto, že by sa mala vytvoriť súčinnosť medzi rozpočtom EÚ a rozpočtami členských štátov, politickými prioritami a akciami a projektmi zameranými na plnenie cieľov EÚ, pričom by sa mal zachovať vyvážený hospodársky a sociálny rozmer v politickom rámci EÚ; pripomína, že požiadavky na spolufinancovanie podľa EŠIF sú dôležitým mechanizmom na dosiahnutie súčinnosti; zastáva názor, že by sa mala zachovať jednotnosť rozpočtu EÚ; víta opatrenia zavedené v súčasnom programovom období na lepšie zosúladenie politiky súdržnosti so stratégiou Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast;

o
o   o

72.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a národným parlamentom členských štátov a Európskej centrálnej banke.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2017)0038.
(2) Ú. v. EÚ C 92, 24.3.2017, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 12.
(4) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 41.
(5) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 8.
(6) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 33.
(7) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25.
(8) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 1.
(9) Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 11.
(10) Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 1.
(11) Vývoj v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti v Európe, výročný prieskum z roku 2017, s. 11.
(12) Tamže, s. 46.
(13) Správa nadácie Eurofound o nezamestnanosti mladých ľudí.
(14) Vývoj v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti v Európe, výročný prieskum z roku 2017, s. 47.
(15) Ú. v. EÚ C 67, 20.2.2016, s. 1.

Právne oznámenie