Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2017/2011(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0265/2017

Predkladané texty :

A8-0265/2017

Rozpravy :

PV 26/10/2017 - 6
CRE 26/10/2017 - 6

Hlasovanie :

PV 26/10/2017 - 10.10
CRE 26/10/2017 - 10.10
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0421

Prijaté texty
PDF 379kWORD 53k
Štvrtok, 26. októbra 2017 - Štrasburg Finálna verzia
Kontrola uplatňovania práva EÚ v roku 2015
P8_TA(2017)0421A8-0265/2017

Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. októbra 2017 o kontrole uplatňovania práva EÚ v roku 2015 (2017/2011(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na 32. výročnú správu o monitorovaní uplatňovania práva Únie za rok 2014 (COM(2015)0329),

–  so zreteľom na 33. výročnú správu o monitorovaní uplatňovania právnych predpisov Európskej únie za rok 2015 (COM(2016)0463),

–  so zreteľom na správu Komisie s názvom Hodnotiaca správa projektu EU Pilot (COM(2010)0070),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. októbra 2016 o monitorovaní uplatňovania práva Únie: výročná správa za rok 2014(1),

–  so zreteľom na správu Komisie s názvom Druhá hodnotiaca správa projektu EU Pilot (COM(2011)0930),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. marca 2002 o vzťahoch so sťažovateľmi v súvislosti s porušovaním práva Spoločenstva (COM(2002)0141),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. apríla 2012 s názvom Aktualizácia oznámenia o vzťahoch so sťažovateľom v prípadoch uplatňovania práva Únie (COM(2012)0154),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2014 s názvom Nový rámec EÚ na posilnenie právneho štátu (COM(2014)0158),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. mája 2015 s názvom Lepšia právna regulácia v záujme lepších výsledkov – program EÚ (COM(2015)0215),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. decembra 2016 s názvom Právo EÚ: Lepšie výsledky pomocou lepšieho uplatňovania práva(2),

–  so zreteľom na Rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou(3),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2001/470/ES z 28. mája 2001 o vytvorení Európskej súdnej siete pre občianske a obchodné veci(4),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 13. apríla 2016 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2015 o 30. a 31. výročnej správe o kontrole uplatňovania práva EÚ (2012 – 2013)(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 s odporúčaniami pre Komisiu o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva(7),

–  Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júna 2016 pre otvorenú, efektívnu a nezávislú administratívu Európskej únie(8),

–  so zreteľom na články 267 a 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na článok 52 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre ústavné veci a Výboru pre petície (A8-0265/2017),

A.  keďže v článku 17 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluvy o EÚ“) je základná úloha Komisie vymedzená ako úloha ochrankyne zmlúv;

B.  keďže podľa článku 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ a článku 288 ods. 3 a článku 291 ods. 1 ZFEÚ majú členské štáty primárnu zodpovednosť za správne transponovanie, uplatňovanie a vykonávanie práva EÚ vo vymedzených lehotách, ako aj za poskytovanie prostriedkov nápravy potrebných na zabezpečenie účinnej právnej ochrany v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo EÚ;

C.  keďže podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ musia členské štáty poskytovať Komisii jasné a presné informácie o spôsobe transponovania smerníc EÚ do vnútroštátneho práva(9);

D.  keďže v súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom(10) a spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 27. októbra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom(11) môžu mať členské štáty pri oznamovaní vnútroštátnych transpozičných opatrení Komisii povinnosť poskytnúť v odôvodnených prípadoch aj doplňujúce informácie formou tzv. vysvetľujúcich dokumentov, v ktorých sa objasňuje, ako transponovali smernice do vnútroštátnych právnych predpisov(12);

E.  keďže podľa článku 6 ods. 1 Zmluvy o EÚ má Charta základných práv EÚ rovnakú právnu silu ako zmluvy a je určená inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram EÚ a členským štátom pri vykonávaní práva EÚ (článok 51 ods. 1 Charty základných práv EÚ);

F.  keďže EÚ má množstvo nástrojov a postupov na zabezpečenie úplného a správneho uplatňovania zásad a hodnôt zakotvených v zmluvách, no zdá sa, že v praxi sú tieto nástroje rozsahovo obmedzené, nevhodné alebo neúčinné;

G.  keďže je preto potrebné vytvoriť nový mechanizmus založený na existujúcich nástrojoch a mechanizmoch, ktorý by mal poskytovať jednotný a súdržný rámec a mal by sa jednotne uplatňovať na všetky inštitúcie a členské štáty EÚ;

H.  keďže podľa článku 258 ods. 1 a 2 ZFEÚ Komisia vydá odôvodnené stanovisko členskému štátu, ak sa domnieva, že si nesplnil povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zmlúv, a môže predložiť vec Súdnemu dvoru EÚ, ak daný členský štát nevyhovie stanovisku v lehote určenej Komisiou;

I.  keďže Rámcovou dohodou o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou sa stanovuje výmena informácií o všetkých konaniach o porušení povinnosti na základe formálnych výziev, no táto dohoda sa nevzťahuje na neformálny postup v rámci projektu EU Pilot, ktorý predchádza začatiu formálneho konania o porušení povinnosti;

J.  keďže postupy v rámci projektu EU Pilot majú viesť k užšej a súdržnejšej spolupráci medzi Komisiou a členskými štátmi, aby sa tak dvojstranným dialógom včas napravili prípady porušenia práva EÚ s cieľom predísť nutnosti začať formálne konania o nesplnení povinnosti vždy, keď to bude možné;

K.  keďže v roku 2015 bolo Komisii doručených 3 450 sťažností, v ktorých boli oznámené potenciálne porušenia práva EÚ, pričom členské štáty, proti ktorým bolo podaných najviac sťažností, boli Taliansko (637), Španielsko (342) a Nemecko (274);

L.  keďže v článku 41 Charty základných práv EÚ sa vymedzuje právo na dobrú správu ako právo každého, aby inštitúcie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote, a keďže v článku 298 ZFEÚ sa stanovuje, že inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ sú pri vykonávaní svojich úloh podporované otvorenou, efektívnou a nezávislou európskou administratívou;

1.  víta výročnú správu Komisie o uplatňovaní práva EÚ v roku 2015, ktorá sa zameriava na presadzovanie acquis EÚ, a konštatuje, že podľa tejto správy v roku 2015 členské štáty čelili konaniam o nesplnení povinnosti v súvislosti s transpozíciou najmä v troch oblastiach – v oblasti mobility a dopravy, energetiky a životného prostredia; poukazuje na to, že práve v týchto oblastiach sa v roku 2015 viedlo najviac vyšetrovaní v rámci systému EU Pilot, pričom medzi hlavné dotknuté krajiny patrili Taliansko, Portugalsko a Nemecko; vyzýva Komisiu, aby podrobnejšie objasnila konkrétne príčiny tejto skutočnosti;

2.  poznamenáva najmä to, že Komisia sa venovala riešeniu problému zlej kvality ovzdušia v Európe tým, že začala viacero konaní o nesplnení povinnosti pre porušenie smernice 2008/50/ES, a to vzhľadom na nepretržité prekračovanie limitných hodnôt NO2; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že v roku 2015 Komisia neuplatnila rovnaké kontrolné právomoci a nezabránila tomu, aby sa na trh uvádzali znečisťujúce, naftovými motormi poháňané vozidlá, ktoré významne prispievajú k uvoľňovaniu NO2 do atmosféry, pričom prekračujú tieto limity, a ktoré nespĺňajú predpisy EÚ o typovom schvaľovaní a emisiách z osobných a ľahkých úžitkových vozidiel;

3.  domnieva sa, že vysoký počet konaní o porušení predpisov v roku 2015 svedčí o tom, že včasné a správne uplatňovanie právnych predpisov EÚ v členských štátoch zostáva naďalej závažným problémom a prioritou v rámci EÚ; tvrdí, že občania EÚ majú väčšiu dôveru v právo EÚ, keď sa v členských štátoch vykonáva účinne; vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie v záujme účinnej a včasnej transpozície a vykonávania práva EÚ;

4.  konštatuje, že na konci roku 2015 bolo nedoriešených ešte 1 368 prípadov nesplnenia povinnosti, čo predstavuje mierny nárast oproti predchádzajúcemu roku, no stále neprekračuje úroveň z roku 2011;

5.  uznáva, že primárnu zodpovednosť za správne vykonávanie a uplatňovanie práva EÚ majú členské štáty, ale zdôrazňuje, že to nezbavuje inštitúcie EÚ ich povinnosti rešpektovať primárne právo EÚ pri tvorbe sekundárneho práva EÚ; zdôrazňuje však, že Komisia dáva členským štátom k dispozícii celý rad nástrojov určených na hľadanie spoločných riešení, napríklad príručky, skupiny odborníkov a špeciálne internetové stránky, siahajúcich od dialógu o plánoch na transpozíciu až po dokumenty, ktoré vysvetľujú, ako včas odhaliť transpozičné problémy a riešiť ich; vyzýva členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie dodržiavania svojich záväzkov dohodnutých v spoločnom politickom vyhlásení členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom vrátane poskytnutia tabuliek zhody, ktoré obsahujú jasné a presné informácie o vnútroštátnych opatreniach, ktorými transponujú smernice do svojho vnútroštátneho právneho poriadku;

6.  opätovne vyzýva Komisiu, aby spojila jednotlivé portály, prístupové miesta a informačné internetové stránky do jednej brány, ktorá bude poskytovať občanom ľahký prístup k online formulárom na podávanie sťažností a prehľadné informácie o konaniach o porušení;

7.  všíma si, že Komisia trvá na tom, aby ju členské štáty informovali v prípade, že sa pri transpozícii smerníc do vnútroštátneho práva rozhodnú doplniť prvky, z ktorých bude verejnosti zrejmé, za ktoré ustanovenia zodpovedá EÚ a za ktoré členské štáty; zároveň poukazuje na to, že tým nie je dotknuté právo členských štátov stanoviť napríklad prísnejšie sociálne a environmentálne normy na vnútroštátnej úrovni;

8.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby Európsky parlament mohol monitorovať presadzovanie nariadení Komisiou rovnako, ako monitoruje presadzovanie smerníc; žiada Komisiu, aby zabezpečila, že do svojich budúcich výročných správ o monitorovaní uplatňovania práva EÚ zaradí údaje o vykonávaní nariadení; vyzýva členské štáty, aby predložili Komisii vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa transponujú alebo vykonávajú nariadenia, s cieľom zaistiť ich správny súlad a špecifikovať, ktoré časti vychádzajú z právnych predpisov EÚ a ktoré sú vnútroštátne doplnenia;

9.  zdôrazňuje, že lehoty na transpozíciu sa musia presadzovať; dôrazne žiada inštitúcie EÚ, aby vytyčovali realistické lehoty na presadzovanie;

10.  zdôrazňuje, že EÚ bola vytvorená ako únia založená na zásade právneho štátu a rešpektovania ľudských práv (článok 2 Zmluvy o EÚ); zdôrazňuje, že hodnoty zakotvené v článku 2 Zmluvy o EÚ sú základnými kameňmi EÚ a že dodržiavanie týchto hodnôt členskými štátmi by sa teda malo neustále vyhodnocovať; pripomína, že je mimoriadne dôležité dôkladne monitorovať kroky a opomenutia členských štátov a inštitúcií EÚ, a vyjadruje znepokojenie nad množstvom petícií doručených Európskemu parlamentu a sťažností doručených Komisii;

11.  poukazuje na to, že oznamovatelia môžu užitočným spôsobom informovať inštitúcie EÚ aj vnútroštátne inštitúcie o prípadoch nesprávneho uplatňovania práva EÚ; opakuje, že by k tomu mali byť nabádaní namiesto toho, aby sa im v tom bránilo;

12.  uznáva, že petície sú dôležitým zdrojom informácií z prvej ruky, ktoré sa netýkajú len porušení a nedostatkov pri uplatňovaní právnych predpisov EÚ v členských štátoch, ale aj potenciálnych medzier v týchto predpisoch a návrhov občanov na nové právne predpisy, ktoré by sa mohli prijať, alebo prípadných zlepšení platných právnych predpisov; potvrdzuje, že účinné spracúvanie petícií testuje a v konečnom dôsledku posilňuje schopnosť Komisie a Európskeho parlamentu reagovať na problémy súvisiace s transpozíciou a nesprávnym uplatňovaním právnych predpisov a riešiť ich; berie na vedomie, že Komisia považuje vykonávanie právnych predpisov EÚ za prioritu, aby mohli byť pre občanov prínosom v ich každodennom živote; poukazuje na to, že treba zabezpečiť, aby rozhodovacie procesy a správa boli transparentné, nestranné a nezávislé;

13.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa neposkytujú štatistiky o presnom počte petícií, ktoré viedli k začatiu postupu EU Pilot alebo postupu v prípade nesplnenia povinnosti; vyzýva preto Komisiu, aby pravidelne posielala správy o prípadoch týkajúcich sa prebiehajúcich konaní a/alebo postupov s cieľom uľahčiť štruktúrovaný dialóg a skrátiť časový rámec na riešenie sporov; vyzýva Komisiu, aby prediskutovala tieto správy s Výborom pre petície a aktívne do nich zapájala podpredsedu zodpovedného za uplatňovanie práva a jeho zjednodušenie; žiada Komisiu, aby zahrnula predkladateľov petícií do postupov EU Pilot začatých v súvislosti s ich petíciou, okrem iného s cieľom uľahčiť dialóg medzi predkladateľmi petícií a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi;

14.  vyjadruje poľutovanie nad zväčšujúcimi sa oneskoreniami pri vykonávaní stratégie EÚ na ochranu a zabezpečenie dobrých životných podmienok zvierat na roky 2012 – 2015, ktoré prakticky bránia zavedeniu novej celoúnijnej stratégie potrebnej na zabezpečenie úplnej a efektívnej ochrany dobrých životných podmienok zvierat prostredníctvom aktualizovaného, vyčerpávajúceho a jasného legislatívneho rámca, ktorý v plnom rozsahu spĺňa požiadavky článku 13 ZFEÚ;

15.  poznamenáva, že Výbor pre petície dostal veľa petícií týkajúcich sa záujmu dieťaťa, a dúfa, že súčasná revízia nariadenia Brusel IIa pomôže napraviť nedostatky nariadenia a vyrieši zlyhania pri jeho vykonávaní;

16.  poukazuje na to, že v uplynulých rokoch boli zistené nedostatky pri uplatňovaní opatrení na boj proti podvodom a praniu špinavých peňazí; žiada Komisiu, aby zdvojnásobila úsilie o zabezpečenie toho, aby sa príslušné pravidlá EÚ dôsledne uplatňovali;

17.  poznamenáva, že včasná a správna transpozícia práva EÚ do vnútroštátnych právnych predpisov a jasný vnútroštátny právny rámec, ktorým sa zabezpečí plné dodržiavanie základných hodnôt, zásad a práv zakotvených v zmluvách a Charte základných práv EÚ, by sa mali stať prioritou členských štátov s cieľom zabrániť porušovaniu práva EÚ a súčasne priniesť všetky želané výhody vďaka efektívnemu a účinnému uplatňovaniu práva EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že všetky inštitúcie EÚ sú pri svojom konaní alebo neplnení povinností viazané zmluvami EÚ a Chartou základných práv EÚ(13);

18.  vyzýva Komisiu, aby naliehala na členské štáty, aby zabezpečili dôsledné presadzovanie predpisov EÚ o voľnom pohybe osôb, najmä zaručením úplnej ochrany súvisiacich hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv; pripomína, že voľný pohyb osôb je v kontexte, v ktorom sú základné práva ochránené v plnej miere, nielen jednou zo základných slobôd EÚ a tvorí integrálnu súčasť občianstva EÚ, ale okrem toho má obrovský význam pre občanov EÚ a ich rodiny, najmä z hľadiska prístupu k sociálnemu zabezpečeniu, a ich vnímanie EÚ, pričom je často predmetom petícií;

19.  pripomína svoje uznesenie z 25. októbra 2016 a vyzýva Komisiu, aby konala v súlade s odporúčaniami v tomto uznesení;

20.  uznáva, že aj Európsky parlament musí zohrávať kľúčovú úlohu prostredníctvom výkonu politického dohľadu nad opatreniami Komisie na presadzovanie práva, skúmania výročných správ o monitorovaní vykonávania právnych predpisov EÚ a prijímania príslušných parlamentných uznesení; navrhuje, aby Európsky parlament vo väčšej miere prispieval k včasnej a presnej transpozícii právnych predpisov EÚ tým, že sa prostredníctvom existujúcich prepojení s národnými parlamentmi podelí o svoje odborné poznatky získané počas legislatívneho rozhodovacieho procesu;

21.  zdôrazňuje dôležitú úlohu sociálnych partnerov, organizácií občianskej spoločnosti, Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov a ostatných zainteresovaných strán pri tvorbe právnych predpisov a pri monitorovaní a oznamovaní nedostatkov pri transpozícii a uplatňovaní práva EÚ členskými štátmi; v tejto súvislosti zdôrazňuje zásadu transparentnosti, ktorá je zakotvená v zmluvách EÚ, ako aj právo občanov EÚ na spravodlivosť a dobrú správu vecí verejných, ako sa stanovuje v článkoch 41 a 47 Charty základných práv EÚ; pripomína, že tieto práva a zásady by mali byť mimoriadne dôležité aj pre členské štáty pri predkladaní návrhov aktov, ktorými sa vykonáva právo EÚ;

22.  víta približne 30 % pokles množstva nových spisov, ktoré boli v roku 2015 otvorené prostredníctvom projektu EU Pilot (881 spisov oproti 1 208 spisom v roku 2014); poznamenáva však, že priemerná miera úspešne vyriešených prípadov sa v roku 2015 nezmenila a bola úplne rovnaká ako v roku 2014 (75 %);

23.  víta skutočnosť, že prvýkrát od roku 2011 sa počet nových sťažností, ktorých bolo celkovo 3 450, znížil, a to asi o 9 % v porovnaní s rokom 2014; s veľkým znepokojením si však všíma, že v oblasti zamestnanosti, sociálnych vecí a začleňovania sa vyskytlo najviac nových sťažností; konštatuje, že na oblasti zamestnanosti, sociálnych vecí a začleňovania, vnútorného trhu, priemyslu, podnikania a MSP, spravodlivosti a spotrebiteľov, daní, colnej únie a životného prostredia spolu pripadá 72 % všetkých sťažností predložených voči členským štátom v roku 2015;

24.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v roku 2015 si členské štáty nie vždy splnili záväzok poskytovať spolu s vnútroštátnymi opatreniami, ktorými transponujú smernice do svojich právnych poriadkov, vysvetľujúce dokumenty; zastáva názor, že Komisia by mala členským štátom poskytovať väčšiu podporu pri vypracúvaní týchto vysvetľujúcich dokumentov a tabuliek zhody; povzbudzuje Komisiu, aby naďalej informovala Európsky parlament a Radu o vysvetľujúcich dokumentoch vo výročných správach o uplatňovaní práva EÚ;

25.  zastáva názor, že finančné pokuty za nedodržanie práva EÚ by mali byť účinné, primerané, odrádzajúce a zohľadňujúce opakované zlyhania v tejto oblasti, a že práva členských štátov sa musia dodržiavať;

26.  zdôrazňuje, že všetky inštitúcie EÚ sú viazané zmluvami EÚ a Chartou základných práv EÚ(14);

27.  pripomína, že úlohy zverené Komisii alebo iným inštitúciám EÚ zmluvou o ESM (alebo inými príslušnými zmluvami) ich zaväzujú, ako je stanovené článku 13 ods. 3 a 4 tejto zmluvy, zabezpečovať zlučiteľnosť memoránd o porozumení uzatvorených podľa uvedených zmlúv s právom EÚ; zdôrazňuje, že v dôsledku toho by inštitúcie EÚ nemali podpisovať memorandá o porozumení, ak pochybujú o ich zlučiteľnosti s právom EÚ(15);

28.  zdôrazňuje význam vnútroštátnej transpozície a praktického vykonávania azylových noriem stanovených na úrovni EÚ (napríklad pokiaľ ide o vykonávanie smernice členskými štátmi o podmienkach prijímania (smernica 2013/33/EÚ(16)))(17); vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty nedostatočne vykonávajú a využívajú mechanizmus premiestnenia navrhnutý Komisiou na riešenie utečeneckej krízy; vyzýva preto Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť vykonávaniu opatrení prijatých v oblasti azylu a migrácie s cieľom zabezpečiť ich súlad so zásadami zakotvenými v Charte základných práv EÚ a aby v relevantných prípadoch začala nevyhnutné konanie o nesplnení povinnosti;

29.  berie so znepokojením na vedomie, že niektoré členské štáty nedodržiavajú svoje povinnosti týkajúce sa azylu a migrácie; víta zásadný postoj Komisie voči členským štátom v otázke uplatňovania právnych predpisov EÚ v oblasti azylu a migrácie; pripomína, že v dôsledku migračných tokov do Európy čelí EÚ bezprecedentnej právnej, politickej a humanitárnej výzve; vyzýva členské štáty, aby pri prijímaní a alokácii utečencov zohľadňovali aj medzinárodné dohovory o ľudských právach; vyjadruje nádej, že Komisia bude systematicky sledovať uplatňovanie európskej migračnej agendy členskými štátmi; pripomína, že účinná migračná politika EÚ musí vychádzať z rovnováhy medzi zodpovednosťou a solidaritou medzi členskými štátmi;

30.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v niektorých členských štátoch pretrvávajú výrazné nedostatky vo vykonávaní a v presadzovaní environmentálnych právnych predpisov; konštatuje, že ide najmä o oblasti nakladania s odpadom, infraštruktúru na úpravu odpadových vôd a dodržiavanie limitných hodnôt pre kvalitu ovzdušia; v tejto súvislosti sa domnieva, že Komisia by sa mala snažiť nájsť príčiny tejto situácie v členských štátoch;

31.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby si vždy plnili povinnosť rešpektovať primárne právo EÚ pri tvorbe pravidiel sekundárneho práva EÚ, pri prijímaní rozhodnutí o politikách a pri podpisovaní dohôd alebo zmlúv s inštitúciami mimo EÚ a aby si tiež plnili povinnosť pomáhať všetkými dostupnými prostriedkami členským štátom v ich úsilí o transponovanie právnych predpisov EÚ a rešpektovanie hodnôt a zásad EÚ, najmä so zreteľom na nedávny vývoj v členských štátoch;

32.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že stále nemá k dispozícii transparentné a včasné informácie o vykonávaní právnych predpisov EÚ; pripomína, že v revidovanej rámcovej dohode o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Komisiou sa Komisia zaväzuje, že „sprístupní Európskemu parlamentu súhrnné informácie o všetkých konaniach o porušení povinností z formálnej výzvy, a ak to bude [...] požadovať, aj v súvislosti s otázkami, ktorých sa týka konanie o porušení povinnosti“, a očakáva, že sa toto ustanovenie bude uplatňovať v dobrej viere aj v praxi;

33.  vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby sa dodržiavanie práva EÚ stalo skutočnou politickou prioritou, ktorá sa bude vykonávať v úzkej spolupráci s Európskym parlamentom, ktorý je povinný vyžadovať od Komisie zodpovednosť a ako spoluzákonodarca sa ubezpečiť, že je plne informovaný, aby mohol nepretržite zlepšovať svoju legislatívnu prácu; žiada preto, aby Komisia prijala nadväzné kroky na každé uznesenie Európskeho parlamentu o kontrole vykonávania práva EÚ;

34.  pripomína, že Európsky parlament vo svojich uzneseniach z 15. januára 2013(18) vyzval na prijatie nariadenia o otvorenej, efektívnej a nezávislej administratíve EÚ na základe článku 298 ZFEÚ, a žiada Komisiu, aby ďalej zvážila návrh nariadenia priložený k uzneseniu z 9. júna 2016;

35.  zdôrazňuje, že vzhľadom na chýbajúci súdržný a komplexný súbor kodifikovaných pravidiel dobrej správy vecí verejných pre celú EÚ je pre občanov ťažké poľahky a úplne pochopiť svoje administratívne práva vyplývajúce z práva EÚ, čo sa tiež podpisuje pod zhoršovanie ich právnej ochrany; zdôrazňuje preto, že kodifikovanie pravidiel dobrej správy vecí verejných vo forme nariadenia, ktorým by sa stanovili rôzne aspekty správneho konania vrátane oznámení, záväzných lehôt, práva na vypočutie a práva každej osoby na prístup k jej spisu predstavuje posilnenie práv občanov a transparentnosti; objasňuje, že tieto pravidlá by dopĺňali existujúce právo EÚ v prípade právnych medzier alebo problémov s výkladom a priniesli by väčšiu dostupnosť; opätovne teda vyzýva Komisiu, aby predložila komplexný legislatívny návrh týkajúci sa európskeho správneho práva procesného, pričom zohľadní všetky opatrenia, ktoré v tejto oblasti doposiaľ prijal Európsky parlament, ako aj súčasný vývoj v EÚ a jej členských štátoch;

36.  pripomína, že prejudiciálne rozhodnutia pomáhajú objasniť spôsob, akým sa má uplatňovať právo EÚ; domnieva sa, že využívaním tohto postupu by sa dosiahol jednotný výklad a vykonávanie európskych právnych predpisov; odporúča preto vnútroštátnym súdom, aby v prípade pochybností postupovali otázky Súdnemu dvoru, a tak predchádzali konaniam o nesplnení povinnosti;

37.  vyjadruje presvedčenie, že na zabezpečenie prínosu politík EÚ pre jednotlivcov aj pre podniky je kľúčové riadne uplatňovanie acquis EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby posilnila presadzovanie práva EÚ na základe štruktúrovanej a systematickej transpozície a kontrol súladu vnútroštátnych právnych predpisov, v plnom súlade so zmluvami EÚ a Chartou základných práv EÚ; poukazuje na to, že právne predpisy EÚ sú výsledkom slobodného a demokratického procesu; víta, že Komisia pri monitorovaní uplatňovania právnych predpisov EÚ v členských štátoch náležite zohľadňuje zásady lepšej tvorby práva;

38.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby inštitúcie EÚ a členské štáty zabezpečovali transparentnosť pri príprave a uplatňovaní práva; poukazuje na to, že v záujme uľahčenia vykonávania práva EÚ členskými štátmi a jeho sprístupnenia občanom EÚ musia byť právne predpisy EÚ jasné, zrozumiteľné, konzistentné a presné, pričom takisto treba zohľadniť judikatúru Súdneho dvora EÚ, v ktorej sa kladie dôraz na potrebu predvídateľnosti noriem EÚ(19);

39.  domnieva sa, že prípadné zapojenie národných parlamentov do dialógu o obsahu legislatívnych návrhov bude podporovať účinné uplatňovanie práva EÚ; poukazuje na to, že väčšia kontrola vlád, ktoré sa zapájajú do zákonodarného procesu, príslušnými národnými parlamentmi prispeje k účinnejšiemu uplatňovaniu práva EÚ, ako sa uvádza v zmluvách; zdôrazňuje preto, že je potrebné, aby národné parlamenty mohli vyjadrovať svoj názor v počiatočných fázach európskych legislatívnych postupov, a naliehavo vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby začali diskusiu o Protokole č. 1 o úlohe národných parlamentov v EÚ a Protokole č. 2 o subsidiarite a proporcionalite, a to preskúmaním možnosti revízie tzv. systému včasného varovania, čím by zabezpečili lepšie uplatňovanie postupu „žltej karty“;

40.  nabáda na užšiu spoluprácu a posilnenie prepojení medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi; pripomína kontrolnú funkciu národných parlamentov v súvislosti so zapojením vlád do rozhodovacieho procesu v Rade Európskej únie a zdôrazňuje, že sú potrebné konzultácie a pravidelné výmeny názorov medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi, najmä v úvodných fázach legislatívneho postupu;

41.  pripomína, že národné parlamenty majú zohrávať zásadnú úlohu pri kontrole správneho vykonávania práva EÚ členskými štátmi; vyzýva ich, aby túto úlohu aktívne plnili; poukazuje na úlohu národných parlamentov pri zamedzovaní praxi tzv. „pozlacovania“ právnych predpisov EÚ na vnútroštátnej úrovni (gold-plating), čím sa predchádza nadmernej regulácii a zbytočnej administratívnej záťaži; očakáva, že členské štáty jasne uvedú a zdokumentujú povinnosti na vnútroštátnej úrovni v prípade, že budú v procese vykonávania doplnené k právnym predpisom EÚ; vyjadruje znepokojenie nad tým, že neprimerané vnútroštátne opatrenia, ktoré sa pridávajú k právnym predpisom EÚ, zbytočne prehlbujú euroskepticizmus;

42.  konštatuje, že systém výmeny informácií a spolupráce medzi výbormi národných parlamentov, ktoré spolupracujú s EÚ, môže pomôcť dosiahnuť účinné právne predpisy a mal by sa použiť aj na podporu účinnejšieho uplatňovania práva EÚ zo strany členských štátov; podporuje využívanie platformy IPEX ako nástroja na vzájomnú výmenu informácií medzi národnými parlamentmi a Európskym parlamentom; nabáda národné parlamenty, aby sa aktívne zúčastňovali na pravidelných medziparlamentných schôdzach výborov, ktoré organizuje Európsky parlament;

43.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0385.
(2) Ú. v. EÚ C 18, 19.1.2017, s. 10.
(3) Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47.
(4) Ú. v. ES L 174, 27.6.2001, s. 25.
(5) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 246.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2016)0409.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2016)0279.
(9) Vec C-427/07, Komisia/Írsko, bod 107.
(10) Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.
(11) Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 15.
(12) V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 týkajúcim sa vysvetľujúcich dokumentov sa členské štáty zaviazali v odôvodnených prípadoch pripojiť k oznámeniu o svojich transpozičných opatreniach jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi zložkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov.
(13) Pozri o. i.: Rozsudok Súdneho dvora z 20. septembra 2016, Ledra Advertising Ltd (C-8/15 P), Andreas Eleftheriou (C-9/15 P), Eleni Eleftheriou (C-9/15 P), Lilia Papachristofi (C-9/15 P), Christos Theophilou (C-10/15 P), Eleni Theophilou (C-10/15 P)/Európska komisia a Európska centrálna banka (spojené veci C-8/15 P až C-10/15 P), ECLI:EU:C:2016:701, bod 67 a nasl.
(14) Rozsudok Súdneho dvora z 20. septembra 2016, spojené veci C-8/15 P až C-10/15 P, bod 67a nasl..
(15) Tamtiež, bod 58 a nasl.; pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. novembra 2012, Pringle, C-370/12, bod 164.
(16) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 96).
(17) Pozri o. i.: S. Carrera, S. Blockmans, D. Gross, E. Guild, ‘The EU’s Response to the Refugee Crisis - Taking Stock and Setting Policy Priorities (Reakcia EÚ na utečeneckú krízu – zhodnotenie a stanovenie politických priorít), Centrum pre európske politické štúdie (CEPS), rozprava č. 20, 16. december 2015 –https://www.ceps.eu/system/files/EU%20Response%20to%20the%202015%20Refugee%20Crisis_0.pdf.
(18) Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2013 s odporúčaniami pre Komisiu o správnom práve procesnom Európskej únie (Ú. v. EÚ C 440, 30.12.2015, s. 17).
(19) Rozsudok Súdneho dvora z 10. septembra 2009, Plantanol GmbH & Co. KG/Hauptzollamt Darmstadt, C-201/08, ECLI:EÚ:C:2009:539, bod 46.

Právne oznámenie